průmysl dnes - ukázka časopisu

18
www.priemyseldnes.sk www.prumysldnes.cz FOXCONN CZ 04 / 2015 € 3,50 Patrí k najväčšiemu svetovému producentovi elektroniky BOGE ELASTMETALL SLOVAKIA Plastové a gumokovové diely do automobilov ŽOS TRNAVA Už 90 rokov opravuje nákladné vagóny WERTHEIM Trezory najvyššej kvality a bezpečnosti

Upload: priemyseldnes

Post on 15-Apr-2016

139 views

Category:

Documents


6 download

DESCRIPTION

Ukázka časopisu Průmysl Dnes -dvouměsíčníku, ve kterém vám přinášíme nejen zprávy z průmyslových odvětví, ekonomiky a hospodářství, ale i zajímavé reportáže a exkluzivní rozhovory s vrcholovými manažery prestižních českých a slovenských průmyslových společností. Jestli si přejete číst celý časopis, kontaktujte nás - www.prumysldnes.cz.

TRANSCRIPT

Page 1: Průmysl Dnes - ukázka časopisu

www.priemyseldnes.sk www.prumysldnes.cz

FOXCONN CZ

04 / 2015 € 3,50

Patrí k najväčšiemu svetovému producentovi elektroniky

BOGE ELASTMETALL SLOVAKIA Plastové a gumokovové diely do automobilov

ŽOS TRNAVA Už 90 rokov opravuje nákladné vagóny

WERTHEIM Trezory najvyššej kvality a bezpečnosti

Page 2: Průmysl Dnes - ukázka časopisu

Pošlite 2% z dane prostredníctvom DOBRÉHO ANJELA do rodín s deťmi, ktoré sa ocitli kvôli zákernej chorobe vo finančnej tiesni. Prepošleme ich v 100%-tnej výške a na prevádzku z toho neminieme ani cent. Ďakujeme!

2% 100%Z VAŠICH DANÍ POMOCI DEŤOM

=

Z listu pani Natálie z Rimavskej Soboty. Osamelá matka bojuje štyri roky s rakovinou. Sama sa stará o dospievajúceho syna - študenta.

Tlačivá a informácie získate na www.dobryanjel.sk, [email protected], +421 908 292 949

Z listu mamky 9-ročného Mareka z Nitry. Marek bojuje od roku 2010 s leukémiou. Mamka je s ním bez príjmu v nemocnici. Otec a dvaja súrodenci ich čakajú doma. Cestovanie a liečba sú finančne veľmi náročné.

Page 3: Průmysl Dnes - ukázka časopisu

www.priemyseldnes.sk l 04 / 2015

ED

ITORIÁ

L

03

Téma Grécka znie už niekoľko mesiacov zo všetkých strán ako obohratá platňa. Aj preto sme uvažovali, že úvod nového Priemyslu Dnes by sme mohli venovať nejakej inej, pozitívnejšej záležitosti, a nekonečný vyjednávací maratón veriteľov s Gréckom odsunúť bokom. Nakoniec sa však téma zadlženej juhoeurópskej krajiny nanominovala do tohto úvodníka úplne sama. V polovici júla totiž ranný servis internetových spravodajských webov zaplavili titulky s jediným odkazom: Lídri eurozóny sa dohodli na finančnej záchrane Grécka.

Pritom ešte niekoľko hodín pred týmto zlomovým okamihom prinášali médiá úplne iné odkazy. Novinári sledujúci situáciu priamo na mieste okomentovali vtedajší stav slovami, že človek skôr začne veriť v jednorožcov ako v to, že niekedy dôjde k prelomovému „Dňu D“ a vyriešeniu situácie. Na takéto vyjadrenia aj mali dôvod – rokovania sa totiž už viackrát nachádzali v bode, kedy bola dohoda údajne na dosah, alebo sa malo rozhodnúť o zotrvaní či vylúčení Grécka z eurozóny. Na poslednú chvíľu sa však rokovania vždy vrátili na začiatok a začal sa ten istý kolotoč. Už aj niektorí európski politici komentovali rokovania viac bonmotmi ako serióznymi vyjadreniami. V tejto atmosfére preto správa o dosiahnutí dohody priniesla obrovské prekvapenie.

Aj keď zástupcovia eurozóny stále hovoria o kroku, vďaka ktorému budú môcť pristúpiť k rokovaniam o treťom balíku pomoci Aténam, jedno je isté – predstava Grexitu je v súčasnosti veľmi vzdialená. Čo to spraví s verejnosťou vo viacerých európskych krajinách, ktoré požadovali vylúčenie Grécka z eurozóny a odmietali sa podieľať na ďalšej pôžičke zadlženej krajine, si v tento moment nedokážeme predstaviť. Na strane druhej, napriek vybičovaným emóciám by Európania nemali zabúdať aj na racionalitu a vážiť si relatívnu stabilitu, v ktorej sa ekonomika starého kontinentu v súčasnosti nachádza. Pretože bez ohľadu na dlhotrvajúce grécke problémy si hospodárstva jednotlivých krajín dlhšiu dobu spokojne pradú a súčasný stav, aj keď nie ideálny, im vyhovuje. Stabilná Európa je totiž zárukou hospodárskej prosperity a prináša množstvo obchodných príležitostí.

Ten skutočný deň D teda prišiel. Stále je však otvorená aj cesta späť. Vnútropolitické problémy Grécka a nesúhlas s vyrokovanou dohodou alebo odmietnutie návrhov niektorými členskými štátmi eurozóny môžu vrátiť celú vec opäť na začiatok (alebo definitívne uzavrieť kapitolu Grécka platiaceho eurom). My diplomaticky dúfame, že riešenie, s ktorým prišli vyjednávači z oboch táborov, zabezpečí potrebnú stabilitu európskeho spoločenstva (a trhu) na ďalšie desiatky rokov a nevyústi v rozvrat toho, čo sme si tu za posledné desaťročia pracne vybudovali. Nech v ďalšom čísle Priemyslu Dnes môžeme písať o úspešnom období firiem počas letných mesiacov a nie o nových dňoch D trasúcej sa Európy.

Monika MajerováZástupca šéfredaktora

Vydáva: BU SINESS MEDIA, spol. s r.o., Trnav ská cesta 50, 821 02 Bratislava,IČO: 46 930 678.

Šéfredaktor:Mgr. Lucia Balogová

Zástupca šéfredaktora:Mgr. Monika Majerová

Redaktori:Mgr. Marek MittašIng. Martin Gálik, PhD.Mgr. Jana PoncarováIng. Martina VampulováDave Foxall

Jazyková korektúra: Mgr. Monika Majerová

Obchodný riaditeľ:Bc. Peter Hlozek

Manažéri rozvoja obchodu:Mgr. Štefan BalogBc. Ivan PetrášDávid SzemanMichal KopániKarol Kozáček

Asistenti redakcie:Petra ChrenkováRomana Hurtíková

Grafika: Martin Babarík

Tlač: Ultra Print, s.r.o.Pluhová 49, 831 03 Bratislava

Cena výtlačku: 3,50 €

Cena ročného predplatného: 16,80 €

Objednávky na predplatné:[email protected]

Web: www.priemyseldnes.skwww.prumysldnes.cz

Registračné číslo MK SR EV 4360/11ISSN 1338-9254

Číslo vydania: 04/2015, 5. ročníkDátum vydania: júl 2015Periodicita: dvojmesačník

Autorské práva sú vyhradené a vy-konáva ich vydavateľ. Akékoľvek roz množovanie obsahu alebo je-ho časti akýmkoľvek spôsobom v slo venskom, ale aj v inom jazyku bez písomného súhlasu vydavateľa je zakázané. Uverejnené články obsahujú aj názory autorov a ne-musia byť vždy totožné so sta-noviskom redakcie a vydavateľa. Redakcia nezodpovedá za obsah jednotlivých inzerátov.

1.blok.indd 31.blok.indd 3 13.7.2015 13:08:0513.7.2015 13:08:05

Page 4: Průmysl Dnes - ukázka časopisu

OBS

AH

04 OBSAH

Editoriál ................ 03

Obsah ................ 04

Správy z priemysluEnergetika ................ 06

Automobily ................ 08

Strojárstvo ................ 10

Stavebníctvo a reality ................ 12

ReportážOtázky a otazníky kolem zavedení elektronické evidence tržeb ................ 14

ZaostrenéDoosan Škoda Power, s.r.o.České turbíny udávají světové trendy ................ 18

Jaderná elektrárna TemelínNeustále zvyšovanie bezpečnosti a efektivity ................ 24

Atómové elektrárne MochovceOd spustenia nových blokov nás delia mesiace ................ 26

VUJE, a.s.Eurofondy pomôžu trom projektom ................ 28

ARMATURY Group, a.s.15 let na trhu oslaví novými firemními prostory ................ 30

ŠKO-ENERGO, s.r.o.Spolehlivý dodavatel energií působí na trhu už 20 let ................ 32

Západoslovenská distribučná, a.s.Smart metre pre podniky a domácnosti už aj u nás ................ 35

Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s.Ďalšie obce a mestské časti sa dočkajú kanalizácie ................ 38

Železničná spoločnosť Slovensko, a.s.So stúpajúcou kvalitou rastie aj počet vlakov ................ 42

ŽOS Trnava, a.s.Stovky železničných vozňov pre Švajčiarsko ................ 47

MAHLE Behr Mnichovo Hradiště, s.r.o.Výrobci klimatizací se dlouhodobě daří ................ 49

Boge Elastmetall Slovakia, a.s.Výkladná skriňa nemeckého priemyslu v čínskych rukách ................ 52

Železiarne Podbrezová, a.s.Spoločnosť zocelená časom ................ 54

Wertheim, s.r.o.Oslavuje jubilejných 25 rokov na Slovensku ................ 56

KraussMaffei Technologies, spol. s r.o.Komplexné stroje od prototypu až po sériovú výrobu ................ 59

Dopravný podnik Bratislava, a.s.Najtransparentnejší podnik hlavného mesta prechádza obnovou ................ 62

Mesto KošiceKošice sa otvorili svetu a svet objavil Košice ................ 64

Řízení letového provozu České republiky, s.p.Podnik dosiahol najväčší obrat vo svojej histórii ................ 68

Slovenský hydrometeorologický ústavPredpovedáme budúcnosť počasia ................ 71

Národná diaľničná spoločnosť, a.s.Potrebujeme nielen nové, ale aj bezpečné diaľnice ................ 74

Metrostav Slovakia, a.s.Realizujeme veľké stavebné výzvy ................ 80

COMBIN BANSKÁ ŠTIAVNICA, s.r.o.Chceme byť lídrami v bezvýkopových technológiách ................ 82

Českomoravský beton, a.s.Betonové výrobky sbírají prestižní ocenění ................ 84

Vodohospodárska výstavba, š.p.Vodné toky si vyžadujú permanentnú opateru a investície ................ 86

Stavebníctvo a realityNový stavebný zákon obsahuje podľa

IUR viacero nezrovnalostí

StrojárstvoNa svete sa do roku 2035 vyrobí viac ako

32-tisíc veľkých lietadiel

AutomobilyAutomobilka PSA Peugeot Citroën

prijme 300 ľudí

EnergetikaEurópske krajiny sa dohodli na prepojení

energetických trhov

06

08

11

12

1.blok.indd 41.blok.indd 4 11.7.2015 19:28:2311.7.2015 19:28:23

Page 5: Průmysl Dnes - ukázka časopisu

www.priemyseldnes.sk l 04 / 2015 05

REPORTÁŽ REPORTÁŽ

OOTÁZKY A OTAZNÍKY TÁZKY A OTAZNÍKY KOLEM ZAVEDENÍ ELEKTRONICKÉ EVIDENCE TRŽEBKOLEM ZAVEDENÍ ELEKTRONICKÉ EVIDENCE TRŽEB

Na začátku června schválila česká vláda návrh zákona o elektronické evidenci tržeb (EET).

Tento zákon podle českého ministerstva financí představuje jedno z nejdůležitějších

systémových opatření k narovnání podnikatelského prostředí v novodobé historii České

republiky. Co bude zavedení elektronické

evidence tržeb znamenat pro podnikatele?

A jak bude probíhat?

14

Správa státních hmotných rezerv České republikyOtevírá se veřejnosti a zpřístupňuje zakázky fi rmám z regionů ................ 90

Vojenské lesy a statky ČR, s.p.Hospodář, který myslí na vše ................ 92

FOXCONN CZ, s.r.o.Česká základna rapidního růstu ................ 94

MILEX NMNV, a.s.Tradičné mliečne výrobky s nadštandardnou kvalitou ................ 97

JAV - AKC, spol. s r.o.Tradičná kvalita, moderné zmýšľanie ................ 100

LE & CO – Ing. Jiří Lenc, s.r.o.Ryze česká firma vyrábí kvalitní šunku ................ 104

Procházka, a.s.Sázka na lahůdkářskou výrobu se vyplácí ................ 106

Fosfa, a.s.Ekologickejšie produkty prinášame za atraktívne ceny ................ 108

Mondi SCP, a.s.Úplná energetická nezávislosť ................ 110

GRAFOBAL, a.s.Produkty ovenčené medzinárodnými cenami ................ 112

ISS Facility Services, s.r.o.Budoucnost facility managementu je v integrovaných řešeních ................ 114

Národná transfúzna služba SRKrv je komodita cennejšia ako ropa ................ 118

Hospodárstvo a financie ................ 120

Abecedný zoznam inzerentov ................ 123

Zaujalo nás ................ 124

Hospodárstvo a financieŠtát ide podporovať startupy,

odpustí im daňové licencie120

1.blok.indd 51.blok.indd 5 11.7.2015 19:28:2511.7.2015 19:28:25

Page 6: Průmysl Dnes - ukázka časopisu

SPRÁ

VY Z

PRI

EMYS

LU

06 SPRÁVY Z PRIEMYSLU l Energetika

Energetická společnost ČEZ vyčlenila hnědouhelnou elektrárnu Tisová a teplárnu Vítkovice do nových dceřiných firem. Záměr schválila valná hromada ČEZ. „V případě Vít-kovic jde o restrukturalizaci, tedy spojení částí, které jsou nyní v několika různých firmách. V případě Tisové jde o to, abychom v budoucnu měli možnost volby, jak s touto elek-trárnou v budoucnu naložíme,“ řekl již dříve mluvčí ČEZ Ladislav Kříž. 

Elektrárna Tisová je nejzápadněji situovaným energetic-kým zdrojem ČEZ v ČR a patří k nejstarším hnědouhelným elektrárnám v zemi. Je zásobována uhlím z nedalekých lo-mů společnosti Sokolovská uhelná. ČEZ v materiálu pro val-

EnergetikaČEZ vyčlenil hnědouhelnou elektrárnu Tisová a teplárnu Vítkovice

Ruský ropný koncern Lukoil sa rozhodol zvýšiť výkon svojej viedenskej pobočky. V blízkej budúcnosti spojí svoje ťažobné a obchodné aktivity v hodnote 4,6 mili-ardy USD (4,1 miliardy eur) s viedenským holdingom Luk-oil International. Informuje o tom APA, ktorá sa odvoláva na rozhovor šéfa koncernu Vagita Alekperova pre Wiener Zeitung. Viedeň sa potom stane najdôležitejším centrom medzinárodných aktivít firmy. Manažér dodal, že Viedeň je hlavným mestom a má veľmi stabilný daňový systém. Poskytuje dobré životné podmienky pre jeho zamestnan-cov, dobré komunikácie a jej geografi cká poloha je vhod-ná. Viedeň je jediným mestom, z ktorého sa dajú do hodiny dosiahnuť najdôležitejšie metropoly.

V budúcnosti koncern cez Viedeň uskutoční finančné

Lukoil rozširuje svoju viedenskú centrálu

operácie v hodnote takmer 40 miliárd USD. Kapacita závo-du v rakúskom Lobaue, ktorý Lukoil kúpil vlani od OMV, sa zvýši o 100 %. Lukoil investuje aj do zelenej  energie. Prevádzkuje hydroelektrárne v Ruskej federácii, veterné a slnečné kapacity v Bulharsku a Rumunsku. Alekperov očakáva, že barel (159 litrov) ropy zdražie na 60 USD. Ak sa však skončí spor o iránsky jadrový program, dôjde k zrušeniu sankcií proti Teheránu. Cena ropy na medzi-národnom trhu na prechodný čas klesne. Rast dopytu po strategickej surovine vytlačí jej cenu znovu hore. Lukoil sa chystá na návrat do Iránu. Spolu s nórskou spoločnosťou Statoil už pracoval na sprístupnení ropných polí náleziska Anaran. Práce však zmrazili medzinárodné sankcie. Iránske úrady už vypracovali rámcové podmienky pre investorov, ktoré zverejní na jeseň.

Nemecko plánuje podstatnú zmenu vo svojej energe-tike a chce sa zamerať na obnoviteľné zdroje. S cieľom zabezpečiť rovnomerné zásobovanie elektrickou ener-giou  hodlá užšie spolupracovať s ostatnými európskymi štátmi. Spolkový minister hospodárstva Sigmar Gabriel a zástupcovia ďalších 11 krajín podpísali v Luxemburgu dohodu o užšom prepojení ich energetických trhov. Táto spolupráca má umožniť cezhraničné dodávky elektriny v časoch vysokého dopytu. „Ak sa pozeráme len po vlastné hranice, musíme plánovať vždy na tie dni, keď je zaťaženie najvyššie,“ povedal Gabriel. „Ak ale spolupracujeme na re-gionálnej úrovni, môžeme si vzájomne vypomôcť. Za tým-to účelom musíme prepojiť rozvodné siete.“

Napájanie rozvodnej siete energiou z vetra alebo slnka na

Európske krajiny sa dohodli na prepojení energetických trhov

nou hromadu uvedl, že bez zásadních investic do moder-nizace a ekologizace bude možné provozovat elektrárnu pouze do roku 2020. 

Druhý z vyčleněných projektů, teplárna v ostravských Vítko-vicích, bude podle ČEZ v brzké době vyžadovat významné investice do ekologie, jinak ji nebude možné po roce 2019 dále provozovat. Tyto investice by však podle společnosti za současných tržních podmínek nebyly návratné. Skupina proto zpracovala projekt na scelení průmyslové  energe-tiky v lokalitě Vítkovic a její restrukturalizaci. V nadcháze-jících čtyřech letech by měl přinést úsporu více než 100 milionů korun.

spravy z priemyslu-energetika.indd 12spravy z priemyslu-energetika.indd 12 11.7.2015 16:44:5411.7.2015 16:44:54

Page 7: Průmysl Dnes - ukázka časopisu

www.priemyseldnes.sk l 04 / 2015 07

Využívanie obnoviteľných zdrojov energií vo svete sa v roku 2014 zvýšilo tak výrazne ako ešte nikdy predtým. Hoci obnoviteľné zdroje sa pod celkový vlaňajší nárast spotreby energie o 0,9 % podpísali tretinou, ich po-diel na primárnych energiách stále dosahuje len 3 %. Hovorí o  tom najnovšia správa britskej spoločnosti BP o vývoji energetiky vo svete. Pod pojmom primárna ener-gia sa rozumejú zdroje dostupné v prírode, napríklad uhlie a ropa, z ktorých sa koncová energia dostáva k spotrebiteľom vo forme elektriny či benzínu. Podiel obnoviteľných zdrojov aj pri samotnej výrobe a ťažbe konvenčných energetických surovín podľa analýzy BP

Využívanie obnoviteľných zdrojov energie vlani výrazne vzrástlo

dosahuje 6 %.

Význam ekologicky škodlivého uhlia minulý rok klesol, napriek tomu stále predstavuje 30 % energetického mixu. Vlaňajší vzostup spotreby uhlia o 0,4 % je výrazne nižší než dlhoročný priemer 2,9 %. Celosvetová ťažba uhlia sa v roku 2014 znížila o 0,7 % a v Číne dokonca o 2,9 %. Uhlie sa tak stalo jediným energetickým zdrojom, ktorý vlani vykázal pokles. „Našou úlohou ako brandže je nielen prijať výzvy dneška, ale naďalej investovať, aby sme zajtrajší dopyt vedeli pokryť, a to bezpečne a trvalo,“ povedal predseda predstavenstva BP Bob Dudley.

Globálny dopyt po rope sa vlani zvýšil len o 843-tisíc bare-lov (1 barel = 159 litrov) denne. To je najmenej za 14 rokov, mimo obdobia, keď sa USA nachádzali v recesii. Spotreba v roku 2014 vzrástla menej než o 1 % na 92,1 milióna barelov denne. Dopyt v rozvinutých ekonomikách Severnej Ame-riky, Európy a Ázie klesá už deväť rokov a aktuálne je o 5 mi-liónov barelov ropy denne nižší ako v roku 2005. V rovna-kom čase však spotreba v krajinách, ktoré nie sú členskými štátmi Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj

Globálny dopyt po rope sa vlani zvýšil len o necelé jedno percento

(OECD), stúpla takmer o 12,7 milióna barelov denne.

Za posledných desať rokov všetok nárast ponuky absor-bovali krajiny mimo OECD. V rokoch 2013 a 2014 rozvíja-júce sa ekonomiky prvýkrát spotrebovali viac ropy než roz-vinuté ekonomiky. Vlani však pokračujúci pokles spotreby krajín OECD (-475-tisíc barelov denne) vykompenzoval len relatívne slabý nárast v krajinách mimo OECD (+1,3 mili-óna barelov denne).

rozdiel od atómu a uhlia kolíše, preto si nemecké energe-tické podniky uchovávajú aj tradičné elektrárne, ktoré majú najmä v zime zabezpečiť dodávky elektriny. Keďže sa tieto elektrárne ekonomicky nevyplácajú, ich prevádz-kovatelia dostávajú finančné vyrovnanie, ktoré sa však vo forme vyšších poplatkov prenáša aj na spotrebiteľov.

Medzinárodná spolupráca by mohla Nemecku pomôcť

odbúrať aspoň časť týchto rezervných kapacít. Zúčastne-né štáty chcú rozšíriť svoje rozvodné siete a pomáhať si v časoch nedostatku energie, aby nebolo potrebné zvyšovať ceny energií. Trh by mal preto dopyt a ponuku ešte výraznejšie ovplyvňovať než doteraz. Dohodu okrem Nemecka podpísali Švédsko, Nórsko, Poľsko, ČR, Rakúsko, Taliansko, Švajčiarsko, Francúzsko, Luxembursko, Belgicko a Holandsko. Dánsko sa chce pripojiť neskôr.

spravy z priemyslu-energetika.indd 13spravy z priemyslu-energetika.indd 13 11.7.2015 16:44:5611.7.2015 16:44:56

Page 8: Průmysl Dnes - ukázka časopisu

SPRÁ

VY Z

PRI

EMYS

LU

08 SPRÁVY Z PRIEMYSLU l Automobily

možnosti pre rozvoj ich pracovnej kariéry a využívania širokej množiny benefitov automobilky. „Medzi naj-atraktívnejšie patrí príspevok za-mestnávateľa na doplnkové dô-chodkové sporenie, kde uhrádza dve tretiny sumy, bezplatné životné poistenie, možnosť výhodného za-kúpenia alebo prenájmu vozidiel značiek Peugeot a Citroën. Patrí tam aj systém zbierania bodov do ap-likácie Moje benefity, kde ich môže vymeniť za aktivity spojené s  rela-xom, a  to vo výške 17 eur mesačne, ďalej odmeny k  pracovnému jubi-leu, rôzne druhy sociálnej výpomoci, školenia a  tréningy nad rámec záko-na, ale medzi iným aj pracovné voľno

navyše,“ uviedol hovorca. Závod podporuje aj tvorivé ak-tivity zamestnancov cez mikroprojekty. 

Odborová organizácia víta informáciu o  zamestnaní agentúrnych pracovníkov. Podpredseda ZO OZ KOVO PCAS Marek Vítek povedal, že je to dobrý krok, nakoľko počet agentúrnych zamestnancov v závode je vysoký. „Verím, že sa nájde dostatok týchto pracovníkov. V našom závode nie sú ani ako agentúrni ukrátení, niektorým môže táto poloha vyhovovať,“ uviedol Vítek. Automobilka v Tr-nave stabilne vytvára takmer 3500 priamych pracovných postov a s nepriamymi pracovnými pozíciami prostredníc-tvom svojich dodávateľov dáva prácu celkom takmer 10-ti-síc ľuďom. Technologicky je jednou z najnovších v  rámci skupiny PSA Peugeot Citroën. Celková investícia koncernu na Slovensku už presiahla miliardu eur. V Trnave aktuálne vyrába Peugeot 208 a  Citroën C3 Picasso. V  apríli tohto roka oznámila ďalšiu investíciu vo výške 80 miliónov eur do nového modelu Citroën, ktorého produkcia sa začne najneskôr do dvoch rokov exkluzívne len na Slovensku.

Automobily

Automobilka PSA Peugeot Citroën Slovakia v  Trnave sa rozhodla prijať do kmeňového stavu 300 doterajších agentúrnych zamestnancov. Stojí za tým výrazný rast objednávok v  prvom polroku 2015, pozitívny odhad ob-jednávok pre druhý polrok, ako aj oznámenie investície do nového modelu pre Trnavu. To vytvára potenciál roz-voja zamestnanosti a  pokračovania výroby áut v  troch pracovných zmenách aj v  nasledujúcich rokoch. „Ide o vyjadrenie dôvery v našu budúcnosť, napriek zatiaľ neukončenému kolektívnemu vyjednávaniu,“ povedal generálny riaditeľ automobilky v  Trnave Remi Girardon. Prechod zamestnancov do kmeňového stavu bude podľa hovorcu závodu Petra Šveca prebiehať od júla do októbra tohto roku. Ponuku zmluvy na dobu neurčitú dostane 200 nových kmeňových zamestnancov, ďalších 100 nových kmeňových zamestnancov bude mať zmluvu na dobu určitú. 

Pre doterajších agentúrnych zamestnancov to bude, ako dodal Švec, znamenať stabilné zamestnanie, nové

Automobilka PSA Peugeot Citroën prijme 300 ľudí

Predajom 438 kusov v máji sa napredávanejším vozidlom na slovenskom trhu stala nová ŠKODA Fabia, čo spoloč-ne s ďalšími modelmi mladobolevskej škodovky potvrdilo vedúce postavenie značky na trhu v SR. Jej trhový po-diel dosiahol 21,38 % v kategórii M1. Medziročný nárast 11,12 % za päť mesiacov tohto roka predstavuje takmer o 9 % rýchlejší rast ako celkový trh. Podľa konateľa spoločnosti ŠKODA AUTO Slovensko Karla Sklenářa predaj nového modelu Fabie v máji výrazne predstihol ostatné značky na trhu. Nová Fabia, ktorá sa stala po hlasovaní

Najpredávanejším autom bola v máji nová Škoda Fabia

motoristických novinárov Autom  roka 2015 na Slo-ven sku, je zároveň najbezpečnejším vozidlom vo svojej triede. 

Druhým najžiadanejším modelom na slovenskom trhu bola ŠKODA Octavia, ktorá vedie v C segmente. Znač-né očakávania sú aj od predaja novej ŠKODY Superb, ktorá prišla na slovenský trh v júni. Celkovo v máji umiestnila ŠKODA na trh v SR 1410 automobilov v  ka te-górii M1 a zaznamenala trhový podiel 21,38 %.

spravy z priemyslu-automobily.indd 12spravy z priemyslu-automobily.indd 12 11.7.2015 16:45:2911.7.2015 16:45:29

Page 9: Průmysl Dnes - ukázka časopisu

www.priemyseldnes.sk l 04 / 2015 09

Havarijné poistenie je vo väčšine krajín nepovinné, čo sa odráža v miere jeho využívania. V  súčasnosti ho využíva v priemere 7 % európskych domácností. Tomuto priemeru sa výrazne vymykajú dve krajiny, a to Slovinsko a Srbsko. Vyplýva to zo zistení spoločnosti GfK, ktorá pravidelne monitoruje európsky trh bankových a  poisťovacích služieb prostredníctvom svojich štúdií. Štúdie sa zamerali na súčasný trh poistenia motorových vozidiel na Slovensku, v Česku, Poľsku, Chorvátsku, Slovinsku, Srbsku, Bulharsku a na Ukrajine.

V  Slovinsku využíva havarijné poistenie až 41 % domác-ností. Je to spôsobené vyššou mierou nákupu áut pro-stredníctvom lízingových spoločností, ktoré toto poistenie od svojich klientov vyžadujú. Naopak, v  Srbsku využíva tento druh poistenia len jedno percento domácností. V susednom Česku dosahuje využívanie havarijného pois-tenia nadpriemerné hodnoty, a  to vyše 14 % domácností. 10 % dosahuje ešte Slovensko a  Bulharsko, v  ostatných krajinách je toto číslo výrazne pod 10 %, čo znamená, že ani nie jedna z  10 domácností využíva tento druh produk-tu – poistenia. Situácia v  oblasti povinného zmluvného

Havarijné poistenie využíva každá štrnásta domácnosť v strednej Európe

poistenia (PZP), ktoré odráža celkovú úroveň vlastnenia automobilov, je výrazne odlišná. Vzhľadom na to, že toto poistenie je povinné pre všetkých majiteľov motorových vozidiel, dá sa povedať, že odzrkadľuje kúpyschopnosť obyvateľstva. Podľa štúdie využíva PZP v spomínaných kra-jinách Európy v  priemere takmer každá druhá domácnosť (47 %).

Na Slovensku využíva povinné zmluvné poistenie 60 % domácností. Ide najmä o  ľudí v  produktívnom veku 25 – 40 rokov, pričom mierne prevažujú muži nad ženami (63 % verzus 56). Z regiónov sú najviac zastúpené Bratislav-ský a Trnavský kraj. Pre segment podnikateľov je využívanie PZP samozrejmosťou. Rozdiely medzi jednotlivými krajina-mi kopírujú socioekonomické rozdiely. Kým v  Chorvátsku a Českej republike dosahuje využívanie PZP viac ako 60 %, na Ukrajine je to len necelých 12 %. Kým PZP na Slovensku využívajú tri pätiny domácností, tak havarijné poistenie iba jedna desatina domácností, t.j. každé desiate auto má aj havarijnú poistku. V Čechách je situácia podobná – PZP majú takmer dve tretiny domácností a havarijné poistenie 14 % domácností.

Európske automobilky sa obávajú nových limitov na emisie oxidu uhličitého, ktoré sú podľa nich príliš prísne a môžu tak ohroziť ich konkurencieschopnosť. Povedal to prezident Združenia európskych výrobcov automobi-lov  (ACEA) Carlos Ghosn. Príliš ambiciózne ciele môžu znevýhodniť európsky priemysel na globálnom trhu. Podľa Ghosna žiadna iná branža v posledných rokoch neurobila pre zníženie emisií CO2 tak veľa ako práve automobilový priemysel.

Európske automobilky sa obávajú príliš prísnych emisných limitov

Nové vozidlá musia do roka 2020 znížiť emisie CO2

o 39  % v porovnaní s úrovňou v roku 2005. Naproti to-mu ostatné podniky, ktoré sa zúčastňujú na európskom obchode s emisiami, napríklad oceliarne či papierne, mu-sia v rovnakom období znížiť emisie o 21 % a sektory mimo obchodovania s emisiami iba o 10 %. Ghosn preto vyzval k plošne platným a vyváženejším limitom. Podľa jeho slov je potrebné spolupracovať s politikmi, aby bolo možné ochrániť pracovné miesta a ďalší rast.

spravy z priemyslu-automobily.indd 13spravy z priemyslu-automobily.indd 13 11.7.2015 16:45:3011.7.2015 16:45:30

Page 10: Průmysl Dnes - ukázka časopisu

SPRÁ

VY Z

PRI

EMYS

LU

10 SPRÁVY Z PRIEMYSLU l Strojárstvo

telných zdrojů v dceřiné společnosti Recyklace Ekovuk,“ dodal Jarolímek. V rámci ekologických služeb firmy se od lidí na vrátnici vykoupilo téměř 125 tun olověných bate-rií.  Kovohutě jsou také vydavatelem měsíčníku Xantypa. V oblasti odpadů s obsahem drahých kovů mají rozhodu-jící podíl ve společnosti Galmet a na Slovensku vlastní dceřinou firmu Kovohuty SK. Na zpracování osvětlovacích zařízení vlastní Recyklaci Ekovuk.

Strojárstvo

Vladimír Poór, akcionár Poltár Crystal &  Steel: „Pred nie-koľkými týždňami som zastavil prípravu sklárskej výroby v Poltári. Rozhodujúcim dôvodom boli neustále ataky na túto investíciu a jej nekonečné spolitizovávanie. Urobil som tak napriek tomu, že sme za sklárske zariadenia za-platili len na zálohách z vlastných peňazí 2,5 milióna eur. Nechcem, aby celé moje podnikanie bolo súčasťou nikdy sa nekončiacich predvolebných kampaní a atakov. Vytrá-pili sme sa s tým dosť pri trnavskej futbalovej City Arene, hoci sme ju začali rekonštruovať a stavať skôr, ako vôbec vznikol program SFZ na podporu štadiónov. V najbližšej budúcnosti budeme v  Poltári rozširovať už rozbehnutú strojársku výrobu. Tej sa budeme venovať prioritne. Pri nej štátnu pomoc nepotrebujeme.“

Z dnešných šesťdesiatich zamestnancov spoločnosti má naďalej 55 ľudí istú prácu pri strojárskej výrobe a obrábaní kovov. Vladimír Poór: „Dnešný počet zamestnancov bude postupne narastať. Zistili sme, že v Poltári a okolí sú veľmi

Společnost Kovohutě Příbram loni utržila přes 2,1 miliardy korun, meziročně o 3 % více. Jsou to druhé nejvyšší tržby firmy, rekordní byly ještě před krizí v roce 2007. Informoval o  tom marketingový manažer firmy Miroslav Jarolímek. Pracovníci podniku v roce 2014 vyrobili přes 44-tisíc tun olova a jeho slitin, což je nejvyšší roční produkce v historii hutě. „Výše tržeb je ovlivněna kurzem koruny, burzovní-mi cenami zájmových kovů a také převedením určitých zakázek v oblasti recyklace olova z klasického systému nákup-prodej na přepracování, kdy si rozhodující zákaz-níci sami dodají olověné odpady a odeberou pak finální produkt, olovo,“ uvedl Jarolímek. 

Kovohutě vyrobily rekordních 2200 tun produktů z olova a cínu a téměř sedm tun drahých kovů, jako je zlato, stříbro, palladium, platina nebo rhodium. Zrecyklovalo se přes 66-tisíc tun olověných odpadů.  Kovohutě Příbram jsou zpracovatelem odpadů s obsahem olova a cínu, výrobcem olova, jeho slitin a dalších výrobků, zpracovatelem odpadů s obsahem drahých kovů a odpadů elektrických a elektro-nických zařízení. Na vrátnici v Příbrami nepřetržitě vykupu-jí olověné baterie a odebírají elektroodpad, tužkové nebo zinkouhlíkové baterie pro ekologickou recyklaci. Firma také vykupuje a recykluje odpady z autovraků, například autokatalyzátory, kabely, cívky či plošné spoje. Recykluje i polypropylen z olověných baterií a dalších odpadů. 

„Ekologicky zrecyklováno také bylo přes 1300 tun elek-troodpadu plus dalších více než 1000 tun svítidel a svě-

Prípravy na sklársku výrobu v Poltári pokračovať nebudú

Kovohutě Příbram loni utržily přes 2,1 miliardy Kč

šikovní a  pracovití ľudia. Dnes upravujeme halu bývalej nástrojárne, pripravujeme novú techniku a  výrobný pro-gram. Budúci rok si v areáli postavíme ďalšiu, už tretiu halu.“

Poltár Crystal &  Steel  mala prisľúbenú štátnu pomoc vo forme  refundácie časti vynaložených nákladov na sklárske technológie, odpustenie časti daní a  podpo-ru pri zamestnávaní nových ľudí v  regióne s  vysokou nezamestnanosťou. Prvé dve typy pomoci sú dnes pre spoločnosť neaktuálne.  Vladimír Poór: „Nevyužili sme ich a ani ich v blízkej budúcnosti nevyužijeme. Strojársku výro-bu sme v Poltári rozbehli a budeme rozširovať z vlastných zdrojov.“ Poltár Crystal & Steel spustila v dlho spustnutomareáli minulý rok výrobu komponentov pre kapotáž loko-motív, železničných vozňov a vysokozdvižných vozíkov. Jej odberateľmi sú najmä ŽOS Trnava a  Železničné opravov-ne a strojárne Zvolen. Tie vyvážajú svoje produkty do celej Európy, aktuálne napríklad do Švajčiarska a Macedónska.

spravy z priemyslu-strojárstvo.indd 12spravy z priemyslu-strojárstvo.indd 12 11.7.2015 16:46:0211.7.2015 16:46:02

Page 11: Průmysl Dnes - ukázka časopisu

www.priemyseldnes.sk l 04 / 2015 11

centrum výzkumu a vývoje, kotelna, provozní budovy či sklady surovin.  Průmyslová zóna Triangle je napojena na rychlostní silnici R7. V její těsné blízkosti není žádná obyt-ná zástavba ani přírodně hodnotná lokalita či kulturní pa-mátka. 

Ústecký kraj, kterému strategická zóna Triangle patří, uzavřel smlouvu se společností Nexen v loňském roce. Při únorové návštěvě Jižní Koreje premiér Bohuslav Sobotka (ČSSD) řekl, že základní kámen by měl být položen letos na podzim. Podle informací místních politiků se na tomto datu zatím nic nezměnilo. Nexen by měl v první fázi investovat 23 miliard korun, což je jedna z největších zahraničních in-vestic v Česku, a vytvořit zhruba 1000 pracovních míst. Ve zveřejněném záměru firma počítá s 1542 zaměstnanci. 

Stavba továrny Nexen Tire u Žatce nemá významný vliv na životní prostředí. Vyplývá to ze zveřejněných závěrů zjišťovacího řízení ministerstva životního prostředí. Korej-ská firma plánuje v zóně Triangle u Žatce postavit továrnu na výrobu pneumatik pro osobní a lehká nákladní vozidla. Dělníci ji začnou stavět nejspíš ještě letos na podzim. Firma v třísměnném provozu zaměstná 1542 lidí. Dotčené orgá-ny státní správy k záměru neměly významné připomínky. Neozvala se ani veřejnost. Továrna, jejíž součástí bude několik staveb a velké parkoviště, vznikne na ploše bývalého letiště, kde už působí několik investorů. 

Kapacita záměru je 31 200 pneumatik denně, což je zhru-ba 11 milionů ročně. Hlavní tovární hala bude vysoká 15 metrů, kolem ní vznikne kancelářská budova, jídelna,

Závod Nexen u Žatce neovlivní dle ministerstva životní prostředí

lietadlá. Teraz idú horšie na odbyt boeingy 747-8 i airbusy A380. Airbus však s takým záverom nesúhlasí. Tvrdí, že sil-nie tendencia záujmu odberateľov o čoraz väčšie stroje. Preto chce inovovať A380. Šéf leteckej divízie Airbus Group Tom Enders pre nemecký Wirtschaftswoche uviedol, že vedenie o programe rozhodne pred koncom tohto roku. Šéf Airbus Group Fabrice Brégier dodal, že ak bude musieť koncern rozširovať produkčné kapacity, potom ich postaví v Hamburgu.

Airbus je spokojný so silným odbytom lietadiel A320. Ich výrobu plánuje zvýšiť zo súčasných 42 na 50 mesačne. Airbus montuje stroje rodiny A320 v Toulouse, Hamburgu a čínskom Tchien-ťine, dokončuje pre ne tiež montážnu linku v americkom meste Mobile (štát Alabama).

V prognóze uspokojenia svetového leteckého trhu po nových lietadlách na krátke, stredné a dlhé trate, ktorú uverejnila Airbus Group, sa uvádza, že ich bude treba do roku 2035 vyrobiť 32 600. Airbus zvýšil cieľové číslo výro-by lietadiel v porovnaní s minuloročným odhadom o 4 %. Americký Boeing v prognóze konštatoval, že v nasledujú-cich dvoch desaťročiach bude trh potrebovať až 38-tisíc väčších dopravných lietadiel. Ich celková hodnota podľa súčasných cien dosiahne 5,6 bilióna USD (4,99 bilióna eur). Boeing do odhadu zahrnul aj niektoré typy menších stro-jov, ktoré štatistika Airbusu nebrala do úvahy.

Boeing vo vlaňajšej prognóze odhadoval výrobu lietadiel do roku 2034 pre letecké spoločnosti okolo 37-tisíc. Cel-kovo sa presadzuje pokles záujmu o veľké štvormotorové

Na svete sa do roku 2035 vyrobí viac ako 32-tisíc veľkých lietadiel 

spravy z priemyslu-strojárstvo.indd 13spravy z priemyslu-strojárstvo.indd 13 11.7.2015 16:46:0411.7.2015 16:46:04

Page 12: Průmysl Dnes - ukázka časopisu

SPRÁ

VY Z

PRI

EMYS

LU

Manažér projektu Matej Géci spresnil, že rekonštrukčné práce, ktorých súčasťou bude zateplenie stien, výmena okien, rozvodov kúrenia a elektroinštalácie, by sa mali začať už koncom leta. „Ak pôjde všetko podľa plánu, prestavba by mala byť hotová v marci budúceho roka,“ skonštatoval. „Toto nie je náš jediný projekt v Liptovskom Mikuláši, kde si záujemcovia môžu získať kanceláriu do vlastníctva. Nie sú tak nútení platiť prenájom, ale môžu podnikať vo vlastných priestoroch,“ dodal Géci s tým, že na štyroch poschodiach bude vyše 40 variabilných kancelárií a k dispozícii bude aj viac ako 70 parkovacích miest.

12 SPRÁVY Z PRIEMYSLU l Stavebníctvo a reality

prípravy a nie je jasné jeho praktické využitie. Po zmenách sa nevzťahuje na vyhradené stavby, ale reálne sa bude musieť obstarať pri rozsiahlej plánovanej výstavbe rodin-ných  domov  a menších ako vyhradených stavieb,“ opísal Suchánek. Pre praktické pou-žitie pri povoľovaní výstavby rodinných  domov  je však podľa IUR nevyhovujúca jeho platnosť obmedzená na štyri roky, s možnosťou predĺženia o najviac dva roky. V praxi tak vraj hrozia absurdné prípady, keď obec vypracuje nákladný zastavovací plán na územie štyroch hektárov, do šiestich rokov sa v súlade s ním za-stavajú dva hektáre a plán

stratí zo zákona platnosť. „Obec už nebude mať financie a ani povinnosť obstarať plán na zvyšné dva hektáre, tak-že tie sa zastavajú „len“ v súlade s územným plánom obce, ale nie už v súlade so zastavovacím plánom. Účelnosť za-stavovacieho plánu a s tým spojené využívanie verejných zdrojov pri jeho obstaraní je v tomto prípade značne dis-kutabilná,“ domnieva sa Suchánek.

Inštitút zároveň poukázal na podľa neho dôležitý prob-lém, ktorý stavebný zákon vôbec nerieši. Ide o vytvorenie priestoru na zlúčenie konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie s územným konaním v súlade s mož-nosťami, ktoré dáva európska legislatíva. S ohľadom na náročnosť potrebných zmien považuje IUR za málo pravdepodobné, že sa podaria zrealizovať do mája 2017, kedy uplynie transpozičná lehota novej smernice.

Stavebníctvo a reality

Návrh nového stavebného zákona nie je ani po dlhej príprave dokonalý a obsahuje viac komplikácií a nez-rovnalostí, ktoré bude nutné v najbližších mesiacoch upraviť. Tvrdí to občianske združenie Inštitút urbán-neho rozvoja. Inštitút na problémy zákona opakovane upozorňoval nielen jeho prekladateľa, ktorým je rezort výstavby, ale aj ďalšie ministerstvá. „Napriek tomu, že Mi-nisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR veľa z našich pripomienok akceptovalo, považujeme za nešťastné, že zákon neobsahuje progresívnejšie zmeny voči súčasnému stavu,“ uviedol výkonný riaditeľ IUR Juraj Suchánek.

Ministerstvo napríklad neprijalo pripomienku inštitútu zmeniť povinnosť obstarať zastavovací plán na možnosť. „Zastavovací plán prešiel viacerými zmenami počas

Nový stavebný zákon obsahuje podľa IUR viacero nezrovnalostí

Súkromný investor sa chce už v tomto kalendárnom roku pustiť do komplexnej rekonštrukcie chátrajúcej budovy bývalého štátneho podniku cestovného ruchu v Liptovskom Mikuláši. Investíciou na úrovni 600-tisíc eur ju chce pretvoriť na moderné kancelárske priestory. V poslednom období nevyužitý chátrajúci objekt užívali po likvidácii štátneho podniku cestovného ruchu Javorina najskôr policajti a následne hasiči. Ministerstvo vnútra SR ho ponúkalo v uplynulých rokoch opakovane na predaj ako prebytočný majetok. Napokon sa ho podarilo predať za 190 500 eur.

Z chátrajúcej budovy spraví investor moderné kancelárske priestory

spravy z priemyslu-stavebnictvo.indd 12spravy z priemyslu-stavebnictvo.indd 12 11.7.2015 16:46:4411.7.2015 16:46:44

Page 13: Průmysl Dnes - ukázka časopisu

www.priemyseldnes.sk l 04 / 2015 13

covaná z eurofondov. Úsek diaľnice D3 z Oščadnice po Čadcu, Bukov je dlhý štyri kilometre.  Stavba  rieši dostav-bu pravého jazdného pásu úseku a pravej tunelovej rúry tunela Horelica. Diaľničiari predbežne odhadujú začiatok výstavby tohto úseku v roku 2018.

Národná diaľničná spoločnosť (NDS) chystá výstavbu pravého pásu na diaľnici D3, ktorého súčasťou je aj vybudovanie druhej tunelovej rúry v tuneli Horelica. Aktuálne totiž hľadá dodávateľa, ktorý by vypracoval dokumentáciu potrebnú pre stavbu tohto druhého profilu úseku D3 z Oščadnice po Čadcu, Bukov. Predbežnú cenu za zákazku odhadujú diaľničiari vo výške 2,6 milióna eur bez dane z pridanej hodnoty (DPH). Vyplýva to z oznámenia o vyhlásení tendra, ktoré bolo zverejnené vo vestníku verejného obstarávania.

Dodávateľ by mal pre NDS za bez-pečiť dokumentáciu na sta veb-né povolenie a ponuku, tiež výkon autorského dozoru a výkon koordinátora dokumentácie. Záujemcovia môžu predkladať svoje ponuky do 10. júla tohto roka. Kritériom pre výber víťaza bude najnižšia cena. V tendri sa elektro-nická aukcia nepoužije a zákazka nebude spolufinan-

Chystá sa výstavba druhej rúry tunela Horelica

skalnatý ostroh nad Ohří. Zejména cyklistům umožňuje překonat výškový rozdíl na malé vodní přehradě v Kada-ni.  Revitalizaci Löschnerova náměstí u kostela sv. Anny Kadaň dokončila letos na konci dubna. Proměna veřejné-ho prostoru, kde původně stála benzinová pumpa, stála 13 milionů korun. Na místě vznikl prostor s posezením a kašnou ve tvaru vany. Ta připomíná zakladatele lázeňství, kadaňského rodáka Josefa Löschnera, po kterém je náměstí pojmenováno. 

V následujících měsících ještě náměstí čeká drobná proměna. „Uvažujeme o tom, že vyměníme mřížku kolem vodní plochy s vanou. Připomínku Josefa Löschnera by-chom chtěli nechat vyrýt přímo do té mřížky. Musíme ale najít vhodný kov, aby se voda nešpinila,“ doplnil Kul-hánek. 

Rada Kadaně rozhodla, že přihlásí zrekonstruované Löschnerovo náměstí do celostátní soutěže Stavba roku. Může tak navázat na své předchozí úspěchy z let 2004 a především 2010, kdy se lávka Víta Brandy dokonce do-stala do evropského fi nále. Řekl to starosta Kadaně Jiří Kulhánek (ODS). „Rozhodli jsme se, že se s Löschnerovým náměstím přihlásíme do každoroční soutěže Stavba roku. Jde nám především o to, abychom dali do celorepub-likového povědomí, že v Kadani vznikl tento hezký veřej-ný prostor. V soutěži už jsme dvakrát uspěli, takže nejsme žádní nováčkové,“ řekl Kulhánek. 

V roce 2004 porota soutěže Kadaň ocenila za citlivý a vyvážený přístup ke stavební obnově františkánského kláštera. Stavbou roku 2010 pak byla vyhlášena lávka Víta Brandy, která navazuje na nábřeží Maxipsa Fíka a obepíná

Löschnerovo náměstí v Kadani se bude ucházet o titul Stavba roku

Ako vyplýva z jej údajov, na účty stavebného sporenia vložili za posledný rok najviac obyvatelia prešovského regiónu, najmenej obyvatelia Banskej Bystrice a  okolia.To, že sporiť sa skutočne oplatí, si uvedomujú viacerí rodičia. ČSOB Stavebná sporiteľňa eviduje aj zmluvy, ktoré boli uzavreté pre ich dieťa priamo v  deň narodenia, prí-padne v krátkom čase po narodení.

Stavebné sporenie ostáva aj naďalej jedným z naj roz-šírenejších spôsobov sporenia na byt,  dom  prípadne stavebné úpravy domácnosti.  Popri úroku na akumulo-vané prostriedky získava sporiteľ každý rok po splnení podmienok aj štátnu prémiu, ktorej maximálna výška bola minulý rok 66,30 eur. Vlani podľa údajov ČSOB Staveb-nej sporiteľne získalo plnú štátnu prémiu 65 % sporiteľov.

Vlani získalo v stavebnom sporení plnú štátnu prémiu 65 % sporiteľov

spravy z priemyslu-stavebnictvo.indd 13spravy z priemyslu-stavebnictvo.indd 13 11.7.2015 16:46:4511.7.2015 16:46:45

Page 14: Průmysl Dnes - ukázka časopisu

REPO

RTÁ

ŽEP

ORT

ÁŽ

ÁŽ

14 REPORTÁŽ l Otázky a otazníky kolem zavedení elektronické evidence tržeb

REPO

RTÁ

Ž

OTÁZKY OTÁZKY A OTAZNÍKYA OTAZNÍKY KKOLEM ZAVEDENÍ OLEM ZAVEDENÍ

ELEKTRONICKÉELEKTRONICKÉEVIDENCE TRŽEBEVIDENCE TRŽEB

Na začátku června schválila česká vláda návrh zákona o elektronické evidenci tržeb (EET). Tento zákon podle českého ministerstva financí představuje jedno z nejdůležitějších systémových

opatření k narovnání podnikatelského prostředí v novodobé historii České republiky. Co bude zavedení elektronické evidence tržeb znamenat pro podnikatele? A jak bude probíhat?

reportáž01.indd 4reportáž01.indd 4 13.7.2015 9:35:1813.7.2015 9:35:18

Page 15: Průmysl Dnes - ukázka časopisu

www.prumysldnes.cz l 04 / 2015 15

Podle ministra financí ČR Andreje Babiše nevykázané příjmy převyšují v  České republice 160 miliard ročně, tedy dvojnásobek schodku státního rozpočtu. „Jsme první vládou v his-torii, která se rozhodla tento pro-blém nepřehlížet, ale skutečně jej řešit. Elektronická evidence tržeb je osvědčené řešení, jak místo zvyšová-ní daní zajistit spravedlivý a efektivní výběr těch stávajících,“ řekl ministr. Elektronická evidence tržeb by měla být postupně zaváděna od prvního čtvrtletí příštího roku, a to nejdříve v sektoru stravovacích a ubytovacích služeb, v následujícím kvartálu v sek-toru maloobchodu a velkoobchodu. Na další činnosti bude rozšířena následně, a to na základě nařízení vlády v návaznosti na výsledky ri-zikové analýzy Finanční správy ČR. Přesné datum spuštění první fáze se

bude odvíjet od dalšího vývoje legis-lativního procesu.

Zaveďte EET plošně, nejen některým podnikatelům

Ačkoli například Svaz obchodu a ces-tovního ruchu ČR (SOCR) a Asociace hotelů a restaurací ČR (AHR ČR) záměr ministerstva podporují, zároveň ale žádají, aby byl zaveden plošně. Zave-dení výjimek by totiž diskriminova-lo jednu skupinu podnikatelů proti druhé, přičemž by se otvírala oficiál-ní cesta k  obcházení této povinnosti a byla by zcela potlačena myšlenka rovných podmínek na trhu, kterou by mělo zavedení EET podle minis-terstva financí právě nastolit. „Pokud je zákon postaven tak, že v podsta tě zavádí natvrdo toto opatření pouze

do oblasti obchodu, stravování a ubytovacích služeb a pak čeká na to, jak to dopadne dál, a zbytek se případně bude řešit vyhláškou, kte rá momentálně v podstatě ani neexis-tuje, tak jsou tady otevřené dveře pro to, aby vznikaly výjimky. A ony už vznikají. Už se ozývají stomatologové a další, kdo by měl být vyčleněn,“ řekl na začátku května na tiskové konfe-renci prezident Asociace hotelů a res-taurací ČR Václav Stárek.

Svaz obchodu a cestovního ruchu ČR chápe zavedení systému elektronické evidence tržeb podobně. Jako nástroj k  zajištění stejných a rovných pod-mínek v  podnikání. Proto se vedení svazu stejně jako AHR ČR domnívá, že by měl být systém aplikován plošně ve všech oblastech služeb a prodeje, kde dochází k  hotovostní platbě. Případný

reportáž01.indd 5reportáž01.indd 5 11.7.2015 16:56:1011.7.2015 16:56:10

Page 16: Průmysl Dnes - ukázka časopisu

REPO

RTÁ

Ž

16 REPORTÁŽ l Otázky a otazníky kolem zavedení elektronické evidence tržeb

záměr zavádět povinnost elektronické evidence tržeb pouze pro maloob-chod, velkoobchod, ubytovací služby a stravování, případně vyjmout z  po-vinnost OSVČ, by ještě více otevřel obcházení daňových povinností. „Na-še organizace je i nadále připravena elektronickou evidenci tržeb veřej-ně podporovat za předpokladu, že v  konečném důsledku nebude zna-menat přenesení dalších povinností pouze na několik oborů v oblasti pod-nikání, ale bude aplikována plošně s  minimem výjimek,“ řekla prezi-dentka SOCR Marta Nováková. SOCR a AHR ČR žádají po státu jasné ga-rance, že evidence tržeb bude zave-dena pro všechny oblasti podnikání,

kde dochází k platbám v  hotovosti, a to bez ohledu na velikost nebo právní formu podnikatelského sub-jektu.

Podle Václava Stárka by součástí záko-na měla být jasná a taxativní defini-ce případných výjimek z povinnosti elek tronické evidence tržeb a tyto vý jimky by měly být zcela minimální a odůvodněné. Dále by mělo minister-stvo financí dát jednoznačný termín, kdy bude elektronická evidence tržeb zavedena. Podle prezidentky SOCR Marty Novákové by měli být všichni ostatní podnikatelé zapojeni do sys-tému evidence tržeb maximálně do jednoho roku. V opačném případě

svaz zváží podání ústavní stížnosti kvůli diskriminaci. Hospodářská komora ČR, která sdružuje 14-tisíc podnikatelských subjektů, by ještě také chtěla do zákona o elektronické evidenci tržeb prosadit další změny. Ty by měly nejen podnikatelům ule-vit a kompenzovat jim zvýšené ad-ministrativní nároky státu, ale HK ČR chce zajistit, aby stát nemohl pod-nikatele retroaktivně perzekuovat. Požadavky vycházející s  legislativ-ně-právních analýz a rozhovorů se živnostníky a podnikateli sdruženými v  Hospodářské komoře ČR mají za cíl jediné: rovné a férové podmínky a kompenzace za nové administra-tivní nároky státu.

Tři měsíce na zabezpečení technické stránky je málo

Ačkoli vládě předkládaný návrh zákona již upustil od nerealistic-kého záměru spustit EET k 1. lednu 2016, aktuálně navrženou tříměsíční legisvakanci vnímá podnikatelská veřejnost ale jako příliš krátkou. Pod-nikatelé musí mít podle Hospodářské komory ČR po vyhlášení zákona dostatek času na výběr a odzkouše-ní vhodného technického řešení. „Oceňuji, že ministerstvo financí vyslyšelo v  souvislosti se zavedením EET náš požadavek, aby podnikatelé dostali šanci se na novinku připravit. Bez možnosti dostatečně dlouhého pilotního provozu hrozí projektu EET problémy na straně podnikatelů i orgánů státní správy. Hospodářská komora ale stále trvá na alespoň šestiměsíční lhůtě mezi vyhlášením zákona a nabytím jeho účinnosti,“ vysvětluje prezident Hospodářské komory ČR Vladimír Dlouhý důvod, proč se současnou podobou záko-na nemohou podnikatelé souhla-sit. Zároveň upozorňuje, že vyhlášení účinnosti zákona nutně neznamená, že systém bude po technické stránce rovněž v  tentýž den připraven k  pilot-nímu provozu. 

Pět tisíc korun jako jed-norázová sleva nestačí

Vláda zároveň s  EET odsouhlasila doprovodný změnový zákon, který

reportáž01.indd 6reportáž01.indd 6 11.7.2015 16:56:1211.7.2015 16:56:12

Page 17: Průmysl Dnes - ukázka časopisu

www.prumysldnes.cz l 04 / 2015 17

může jet podívat,“ dodává.

Například společnost Oracle nabízí ověřenou platformu, která plošnou implementaci a nasazení řešení pro elektronickou evidenci umožňuje rychle, efektivně, údajně za příznivou cenu a bez rizika. „Moderní tech-nologie umožňují, aby koncovým zařízením byl například tablet nebo běžné PC, a tak snížit náklady na straně plátců spojené se zavedením elektronické evidence,“ řekl generál-ní ředitel Oracle Czech Josef Švanda a zároveň potvrdil, že technologicky neexistují žádné důvody proti ploš-nému zavedení nového systému.

Jak se nakonec situace kolem elek-tronické evidence tržeb vyvine, na to si musíme ještě nějakou dobu počkat. Podnikatelům nezbývá, než doufat, že se jejich zájmovým orga-nizacím podaří do zákona ještě prosa-dit nezbytné změny, a spotřebitelům pak věřit, že elektronická evidence tržeb bude od samého začátku fun-govat bez problémů tak, jak to dnes deklarují zainteresované strany.

Martina Vampulová

počítá s jednorázovou daňovou úlevou 5000 korun pro všechny poplatníky daně z příjmů fyzických osob, jímž v daném roce vznikla po-vinnost evidovat tržby podle zákona. Podnikatelé ale takovou kompenzaci považují za velice nízkou. Jednorázová sleva na dani se navíc týká jen fyzic-kých osob, přitom evidovat tržby elektronicky budou muset i firmy. Hospodářská komora ČR proto také nadále trvá na plošném snížení daní. „Komora vždy volala také po kom-penzaci v podobě plošného snížení některé všeobecné daně. Nabízené přeřazení stravovacích služeb ze základní do snížené sazby DPH se však týká jen vybraných podnikatelů. Navíc jde spíše o odstranění systé-mové nerovnováhy u odvětví, kde jsou rozhodující vstupy ve snížené sazbě, zatímco poskytované služby jsou zatíženy základní sazbou DPH,“ vysvětluje ředitel odboru legislativy, práva a analýz HK ČR Ladislav Minčič. Jde o to, že restauračním zařízením má sice klesnout daň z  21 na 15 %, ale podnikatele v  jiných odvětvích žádná kompenzace nečeká.  „HK ČR rozumí snaze vlády o rozpočtovou konsolidaci, proto nemusí nutně jít o úpravy samotných sazeb přímých či nepřímých daní. Přiměřenou alterna-tivou může být například to, aby stát zákonem garantoval pružnější vra-cení odpočtů DPH nebo flexibilnější přiznávání nároků na DPH z přijatého zboží a služeb,“ navrhuje Minčič.

Podle prezidenta Hospodářské ko-mory ČR Vladimíra Dlouhého se za-vedením EET nabízí, aby stát snížil celkové zatížení práce v  zemi. Zatížení práce pojistnými odvody je podle něj v  České republice jedno z  nejvyšších ve světě vůbec, a to by měla vláda napravit. Velké obavy podnikatelů z možného šikanózního zneužití na-dále budí v zásadě časově neome-zená opatření k vynucení nápravy při porušení povinností EET ze strany podnikatele, tedy uzavření provozov-ny nebo pozastavení výkonu činnosti. Podle Hospodářské komory ČR je třeba zabránit také tomu, aby EET byla zneužita k retroaktivnímu perze-kuování firem a živnostníků. „Třeba tím, že by stát začal pomocí EET po-rovnávat nově evidované tržby s  těmi minulými, nebo dokonce požadoval

zpětné dodanění podle pomůcek a následné penalizaci,“ vypočítává Minčič.

Jaké bude technické řešení?Velkou neznámou stále zůstává tech-nické řešení elektronické evidence tržeb. Někteří odborníci sice deklarují, že by z  technického řešení neměl nastat žádný problém, ale samotní podnikatelé se obávají opaku. Bojí se především, že technické řeše-ní nebude kvalitní ani spolehlivé. A špatné řešení může zpomalovat odbavování zákazníků v restauracích a obchodech. „Neodmyslitelnou pod-mínkou naší podpory je, že vládní experti připraví takové technické řešení, které vyloučí diskreditující situace, kdy nespokojení zákazníci stojí v  dlouhé řadě před pokladnou, protože „soudruzi někde udělali chybu“, řekl prezident Hospodářské komory České republiky Vladimír Dlouhý. Obavy z  kolapsů jsou podle náměstkyně ministra financí Simo-ny Hornochové zbytečné. „Situace je pro nás dobrá v tom, že tady máme chorvatský příklad. Neteoretizujeme, funguje to, existuje, každý se na to

reportáž01.indd 7reportáž01.indd 7 11.7.2015 16:56:1211.7.2015 16:56:12

Page 18: Průmysl Dnes - ukázka časopisu

ZAO

STRE

hned z několika úhlů pohledu. Jedná se o jadernou elektrárnu, kde byla his-toricky instalována turbína ruského výrobce. Nám se nicméně podařilo obstát v  konkurenci originálních do-davatelů z  Ruska a provozovatel si pro modernizaci turbíny vybral naši společnost. Důležité je, že se jedná o jadernou elektrárnu, což pro nás představuje úžasnou referenci. Co se týká samotného průběhu projektu, první část je už realizována, na druhé se pracuje a musím podotknout, že vše běží velmi dobře.

Retrofit ve Finsku ale není jedinou za-jímavou zakázkou z tohoto segmentu.

Přesně tak. Letošní rok byl pro naše servisní oddělení, které má na starosti zakázky z  oblasti retrofitů, úspěšný. Nedávno se naší společnosti podařilo dohodnout velkou rekonstrukci elek-trárny v  Bangladéši, kde budeme realizovat rekonstrukci strojovny

několik aspektů. Důležité je, že spo-lupracujeme s  novým zákazníkem, protože odběratelem a generálním dodavatelem zakázky je švýcarská firma Hitachi Zosen Inova, která patří k  lídrům v  Evropě a standardně pra-covala spíše s  německými dodavateli. Věříme, že do budoucna budeme se švýcarským partnerem spolupracovat i na dalších zakázkách.

Významně se soustředíte na zakázky v  oblasti modernizací. Jednou z  nich je retrofit ST dílů turbíny ve Finsku. Prozradíte nám více o tomto projek-tu?

Doosan Škoda Power slaví velký úspěch v  globálních retrofitech nejen turbín značky Škoda, kdy zákazníkům vylepšujeme zařízení dodaná před 30 lety naší společností, ale i v  případě modernizací turbín jiných výrobců. A to je právě případ retrofitu turbíny ve Finsku. Tato zakázka je výjimečná

18 ZAOSTRENÉ l Doosan Škoda Power, s.r.o.

Světoznámého výrobce parních turbín není třeba zdlouhavě představovat. Doosan Škoda Po-

wer, s.r.o., patří ke špičkám ve svém oboru, což potvrzuje nejen realizace významných zakázek z  poslední doby, ale i neustálý vývoj produktů. O no-vinkách v  podniku s  dlouhou tradicí a historií s  námi hovořil Radek Trněný, ředitel Nových projektů.

Letošní rok je pro vás ve znamení několika nových zakázek. Oznámili jste vstup na irský trh. Co vás zde čeká?

V  Dublinu realizujeme dodávku tur-bínového ostrova pro komunální spalovnu odpadu, která v  elektrickém výkonu dosahuje 70 MW. V  tomto segmentu je Doosan Škoda Power už několik let poměrně úspěšná. Po-dobné aplikace jsme zhotovili v Itálii, Německu nebo ve Španělsku. Zakáz-ka v Dublinu s  sebou přináší hned

Doosan Škoda Power, s.r.o.České turbíny udávají světové trendy

htc1.indd 1h 16.5.2014 8:38:59zaostrene-doosan.indd 6zaostrene-doosan.indd 6 11.7.2015 16:59:1511.7.2015 16:59:15