PRO Sastipen

PRE Zdravie

Zdrav komunity s vzorom

Magazn asistentov osvety zdravia . slo 2. Ronk II.

O ns

Desa rokov pracovali ovetri v osadch bez pomoci ttu, kom k spechu bola trpezlivos, odvaha a perfektn prprava.

Zaali sme v desiatich lokalitch, o p rokov ich bolo viac ako esdesiat, dnes ich mme takmer dvesto, spomna na spustenie projektu Zdrav komunity Michal Kubo, riadite rovnomennej neziskovej organizcie. Prca asistentov osvety zdravia patr ka najrozsiahlejm a najdlhodobejm projektom Asocicie pre vzdelvanie, kulttu a komunikciu.

Mylienka vybudova v segregovanch rmskych osadch sie vzdelanch, pracujcich a estnch ud, ktor by pomhali ri nielen zdravotn osvetu, ale aj budova pomyseln mosty medzi majoritou a rmskou meninou vznikla ete v roku 2003.

Histria: Zdrav komunity s vzorom

Profil asistentky: Na nvteve v Letanovciach

Report: S ministrom v osadch

V skratke: Vevyslanci si vypouli Zdrav komunity, Pomhali sme v Malcove

Obsah

str.12

str.34

str.56

str. 7

S ministrom zdravotnctva Viliamom islkom (uprostred) v terne.

Pokraovanie na strane . 2

2

... Pokraovanie zo strany . 1

Krtko predtm ako naplno prepukli na vchode Slovenska socilne a etnick nepokoje po zaveden vtedajch socilnych reforiem. Stovky Rmov z vchodnho Slovenska sa vtedy vzbrilo, polcia musela zasahova a vtedajia vlda prija dodaton opatrenia na upokojenie situcie.

Kom k spechu bola detailn prprava. Po nvteve niekokch lokalt a zmapovaniu ternu sa spustili dva pilotn projekty s asistentmi osvety zdravia. S pomocou prvch sksenost sa mohla vypracova metorida, ako najlepie koli obyvateov osd, aby o najlepie vldli svoju prcu.

Z desa na dvesto

Jednm z hlavnch faktorov spechu bol pvod asistentov. Ak pochdzali z osady aleho geta, kde mali pracova, ovldali miestny jazyk a dialekt, okolie im viac dverovalo a vyhadvali ich pomoc.

Mimovldna organizcia zo skromnch zdrojov desa rokov viedla takto projekt, zdraznil Michal Kubo. Asocicia zaala postupne spolupracova so zdravotnou poisovou UNION, farmaceutickou spolonosou Glaxo Smith Kline a pnom Petrom Hammerlom. Zaali sme v desiatich lokalitch, o p rokov ich bolo viac ako esdesiat, dnes ich mme takmer dvesto, dodal Kubo.

Nezvzdelanos, nedvera, odlenie, chbajca autorita patria k hlavnm prinam, preo v rmskych osadch vznikalu infekn a parazitrne epidmie, rili sa pohlavn choroby, mlde nevedela, o je to sexulna vchova. S tm svisela aj vemi zl ivotn rove, apatia a demotivcia. Postupne sa napokon podarilo zabezpei miestami a 100% preokovanos, vytvori dlhodob a kvalitn spoluprcu s miestnymi detskmi a veobecnmi lekrmi.

V roku 2008 naprklad vzrstol poet absolvovanch preventvnych zdravotnch prehliadok nad 36 percent. Pre porovnanie, priemer u celoslovenskej populcie nedosahuje rone ani esns percent.

spech doma i vo svete

Pri prci sa stretvame s umi, ktor roky neboli na iadnej preventvnej prehliadke, ale miestami, aj s neochotou niektorch zdravotnckych zariaden.

Preto sme vemi radi, e v sasnosti je v projekte zapojench vye 650 lekrov, hovor Richard Koky, ktor zanal ako koordintor a dnes patr k ldrom projektu.

V Nrodnom projekte Zdrav komunity psob ako expert pre tern. Poda neho movia dostali monos pomc uom vo svojom okol . Dvaj im ancu nasmerova svoje ivoty k lepiemu. Je to vek vzva, doplnil. V roku 2008 zskala zdravotn poisova Union, a. s. za projekt Zdrav komunity najprestnejie ocenenie na Slovensku v rmci filantropie - Cenu Filantropie v kategrii Socilna pomoc v ndzi/ zdravie udelen nadciou Pontis.

Je to vemi osobn projekt, ktor ma duu, mysl si hlavn metodika Zuzana Ploov. Na zklade dosiahnutch vsledkov prejavili o projekt Zdrav komunity zujem aj dve renomovan eurpske a medzinrodn intitcie ako Eurpska komisia a Svetov zdravotncka organizcia. Vsledky presvedili na spoluprcu aj alch partnerov, a sce: Operan stredisko rchlej zdravotnej sluby, Katedra verejnho zdravotnctva Trnavskej univerzity, Katedra Human Biology a Womens Studies Univerzity of Wisconsin a Partners for Democratic Change Slovakia. Od roku 2014 je projekt rozdeln medzi Asociciu a 208 asistentov nalo prcu v Nrodnom projekte Zdrav komunity.

O ns

tt si po desiatich rokoch vimol Zdrav komunity.

3

Report

Z osady ju vyhnali,

dnes im pomha

Narodila sa v jednej z najhorch rmskych osd na Slovensku. Ke zomrel jej otec, vyhnali ju s matkou a piatimi srodencami z osady. Prija ich odmietla aj star mama, tak sa vrtili a postavili chatr.

Dnes pomha najm starmi uom, Rmovia k nej posielaj svoje deti.

Valria Kroenov (36) dva roky pracuje ako asistentka osvety zdravia v osade Strelnky pri Letanovciach. Pre matku troch det je prca v projekte Zdrav komunity prvm zamestnanm v ivote.

Privta ns vo svojom novom prbytku. Dvojizbov bunka sa nachdza v komplexe socilnych bytov postavench do tvorca. Po smrti otca sme ostali iesti a bez strechy nad hlavou, jeho rodina ns v osade nechcela, odili sme preto do Svitu k starej mame. Ani ona ns nenechala bva s ou, tak sme sa vrtili nasp do osady v Letanovciach, kde sme si postavili chatr, zana svoje rozprvanie Valika, ako ju nazvaj miestni. Po rchlom nvrate zo Svitu zaala navtevova miestnu pecilnu kolu, t vak nedokonila. V estnstich rokoch prv raz otehotnela. Odvtedy bola na materskej dovolenke a potom si privyrbala esdesiat eur mesane aktivanmi prcami. Je to vek zodpovednos, hovor Valika o lohe asistentky osvety zdravia.

Nenahraditen zpisnk

Z taky vyberie vek zoit. Pota nem, preto si kad de zapisuje do zoita, o urobila, koho navtvila. Ak ila s klientom k lekrovi, nesmie chba peiatka z ordincie.

Tu mm potvrdenie od pediatra, tu od obvodnej lekrky, listuje pyne v zoite. Prca asistentky osvety zdravia jej zmenila ivot. Neverila som, e by ma niekto mohol zamestna, priznva Valika. Jej sestra pracovala v minulosti tie ako osvetrka v zaiatkoch projektu Zdrav komunity.

Potom jej diagnostikovali rakovinu hrubho reva, ktorej neskr aj podahla. V minulosti som pomhala sestre, videla som, o rob pre ud, opisuje Valika, preo sa prihlsila do konkurzu na osvetrku. Na svoj prv de v prci si spomna dodnes. v minulosti som pomhala sestre, videla som, o rob pre ud, opisuje Valika, preo sa prihlsila do konkurzu na osvetrku. Na svoj prv de v prci si spomna dodnes. Musela sa predstavi lekrom, v kole aj miestnym Rmom. Prila som do ordincie, zaklopala na dvere, povedala svoje meno a vysvetlila im, e zanam robi ako asistentka v Strelnkoch. Poteilo ju, ke jej lekrka vyjadrila podporu. O niekoko dn neskr stlo pri jej dome takmer dvesto det a lekrka ich okovala priamo jej v izbe.

Asistentka osvety zdravia Valria Kroenov (vavo) Letanoviec.

4

Vedela som men vetkch, aj dtumy narodenia, hrdo zdraznila. V osade sa vyskytuj ben respiran ochorenia, hypertenzia a psychick choroby, ale i svrab a vi. Pomoc potrebuj najm mlad mamiky a star udia. Niektor nevedia, ako uva sprvne lieky, in s zase imobiln a nem sa o nich, kto postara. Pochybnosti ctila aj zo strany domcich.

Nerepektovali ma, ani ich nezaujmalo, e robm zdravotn asistentku, vysvetuje nm problmy, s ktormi sa stretvala aj vo vntri komunity.

Rodiia z osady nechodili s demi na okovanie, ani preventvne prehliadky. Ke uiteky v nealekej kole bojovali so vami u det zo Strelnkov, priviedla Valika do osady riaditea koly, aby ich upokojil. Dveru vlastnej komunity si zskavala postupne.

Lieky, choroby, tranie

Najskr som kad de chodila k manelovej starej mame, ktor ma rozsiahl herpes na krku. Vlastn dcra jej to odmieta oetrova, tak jej to vyistila a natrela masou, krti hlavu skromn Rmka, ktor dnes patr medzi najvraznejie osobnosti v Strelnkoch.

Jej alm klientom je postar mu s niekokmi chorobami a nevie, ako m uva lieky.

Naprklad na vysok tlak mal dve balenia liekov, kad de si preto bral dve tabletky. Z kadho balenia jednu.

Prca asistentky men aj Valriu Kroenov, sama si to dobre uvedomuje.

Predtm bola poda svojich slov viac vbun a astejie kriala, dnes skr dohovra. Tto metda plat aj na samotnch Rmov zo Strelnkov.

Prdete do rodiny, aby ste ich upozornili, e musia na okovanie. Oni povedia, e nemu. Tak tam prdem na druh de, na tret, tvrt a potom u pjdu k lekrke, usmieva sa. Poas rozhovoru sa pri dome objav postar Rm.

Zistil, e ich dcru manel dva roky fyzicky tral. Nevedia, o maj robi.

Pribline tridsaron ena je v zboenom stave, psychicky sa zrtila. Mus to riei. Rmska osada v Letanovciach bola v oktbri 2013 presahovan do novej lokality Strelnky.

Na Strelnku stoj 24 domov, kad so tyrmi bytovmi jednotkami vo vlastnctve obce. Jeden byt nazvaj komunitnm centrom. Vyuvaj ho na sprvu bytovho fondu a prcu socilnych pracovnkov.

Rmovia ij v 95 dvojizbovch bytoch s kuchyou. V niektorch z nich bvaj aj tri rodiny. Mme chladniku, kuchynsk linku, izby, doteraz som nikdy nemala elektrinu, vodu z vodovodu, odvaj sa tu aj smeti, pochvauje si Valika nov domov.

Niekedy je to ak

V jej byte je tulne, nachdza sa om mal poste, chladnika ozdoben nlepkami z rozprvky molkovia. V segregovanej lokalite s vye 940 obyvatemi na prv pohad chbaj stromy a kvety. Okolo nej je iba pole, domci preto posedvaj najastejie pri domoch v tieni.

Rno ako prv zamierim za rodinami s batoatami, aby som ich skontrolovala, potom za pacientkou, ktorej diagnostikovali rakovinu a m vvod. Pomem jej vymeni plienky a zakadm jej vysvetlm, preo je dleit si po vmene umy ruky antibakterilnym mydlom. alia pravideln klientka je ena po mozgovej porke, opisuje Valika svoj ben pracovn de.

Niekedy je to ak, povzdychne si. Hovor, e po presahovan vina ud zmenila svoj ivot k lepiemu, ale niektor nie. Komplikovan situcia je v rodinch s desa a viac demi.

Postavi si dom naierno u v Strelnkoch nemu, prili by aj o sasn prbytok.

alm problmom je voda. V zbranej osade nebola voda, na Strelnkoch zase panuje strach pred dlhmi a v zopr domcnostiach sa rovnako neumvaj.

Boja sa, e by za vodu nemohli zaplati a obec by ich vysahovala.

Na otzku, ako sa ije v novej osade, odpoved Valika bez vhania: Super, mme chladniku, kuchynsk linku, izby, je tu isto. V ivote som doteraz nemala elektrinu, ani vodu. Je to in ivot.

Report

Valria Kroenov na fotke s Richardom Kokym (foto hore ) a so svojim pracovnm dennkom

5

Tma

S ministrom v terne

metrov. Prca osvetrov ukzala, e najvmi zdravotnmi rizikami rmskych osadch boli uhryznutia hlodavcami, vby, plotice, ovie kiahne a ltaka typu A.

Prinou boli katastroflne hygienick podmienky, nzka rove vzdelania, v niektorch lokalitch nemali Rmovia prstup k pitnej vode.

Kva v Letanovciach

V nealekch Letanovciach prijal po prehliadke osady pozvanie na kvu od asistentky osvety zdravia Valrie Koenovej priamo u nej doma. Poas rozhovoru preberali kadodenn problmy, s ktormi sa stretva aj citliv otzky vo vzahu k miestnej rmskej komunite. Spomnal aj na svoje doterajie sksenosti s prcou medzi Rmami na vchode.

Velria ukzala islkovi aj svoj zoit, do ktorho si denne zapisuje, o urobila. Poslednou zastvkou ministerskej nvtevy boli Markuovce pri Spiskej Novej Vsi.

Tamoj starosta Marek Virg sm pochdza z rmskej osady. Je jednm z prkladov, kedy aj lovek, ktor sa narodil v zlch podmienkach, me by spen.

Ak sm chce. Psobenie asistenta Marina Pechu povauje starosta za vemi dleit. Pecha za posledn dva roky rieil problmy najm s infekciami ltaky typu A, mumpsom, zvldol dokonca i prod.

Minister zdravotnctva Viliam islk navtvil v pondelok tri segregovan rmske lokality na Spii, kde pracuj asistenti osvety zdravia zo Zdravch komunt.

Prijal tak pozvanie od experta pre tern v projekte Richarda Kokyho. Minister islk sa chcel osobne presvedi, ak je zdravotn situcia v rmskych osadch, o si myslia miestni obyvatelia a starostovia o asistentoch.

Vemi pozitvne vnmam, e udia pracovnkov v terne poznaj, repektuj ich a dar sa im spolupracova s obyvatemi osd, aby chodili na preventvne prehliadky a okovanie. Je to zmena zdola a prina to ovocie, pochvlil minister Zdrav komunity. islka privtali v Jnovciach vetci koordintori v projekte, minister si s kadm podal ruku.

Okrem koordintorov ho v Jnovciach akali aj miestna asistentka osvety Renta Paloaiov a osvetrky Iveta Lackov zo Spiskho tiavnka, z Huncoviec pricestovala Lenka Polhoov. Dobr zdravotn stav v segregovanch komunitch vnma rezort zdravotnctva ako kov pre spen integrciu segregovanch komunt do spolonosti.

Poda Atlasu rmskych komunt 2013, ktor vlani zverejnilo Ministerstvo prce SR, ide o lokality, kde ij ajpoetnejie komunity Rmov na Slovensku. Segregovan rmske komunity s priemerne vzdialen od obce devsto

Minister zdravotnctva SR Viliam islk (uprostred) v rmskej osade v Jnovciach s koordintormi a asistentami osvety

6

Tma

Poslednou zastvkou ministerskej nvtevy boli Markuovce pri Spiskej Novej Vsi. Tamoj starosta Marek Virg sm pochdza z rmskej osady. Je jednm z prkladov, kedy aj lovek, ktor sa narodil v zlch podmienkach, me by spen. Ak sm chce.

Psobenie asistenta Marina Pechu povauje starosta za vemi dleit. Pecha za posledn dva roky rieil problmy najm s infekciami ltaky typu A, mumpsom, zvldol dokonca i prod.

"Najviac bojujeme so ltakou typu A, ale aj almi infeknmi chorobami. udia sa predtm mlo o seba starali, nechodili na preventvne prehliadky, deti neboli zaokovan. Teraz spolupracujem s lekrmi, napr. s jednm pacientom chorm na TBC som chodil na prehliadky, rieil som tie, kto bol na okovan a kto nie, ke sme tu mali epidmiu," priblil 24-ron asistent osvety zdravia Marin Pecha.

Poakovanie od ministra

Minister islk chce, aby bola zdravotn starostlivos dostupn kadmu.

Zdravotn stav v tchto komunitch je hor ako u benej populcie. Hygienick podmienky s mnohokrt vemi zl. Tto obania neabsolvovali pravideln prehliadky, nechodili na okovania. Jedno s druhm tvor zklad toho, e tto obania s asto chor. Ich roky prevania s o 15 rokov kratie oproti ostatnej populcii, doplnil.

Poda islka asistenti osvety zdravia plnia svoj el a asistenti sa stali nenahraditenou pomocou pre zdravotnkov a lekrov.

Najastejm problmov v osadch s kardiovaskulrne ochorenia Rmov. Tvoria a 40 percent mrt Rmov. Pre zl zdravotn nvyky v osadch sa Rmovia dovaj priemerne o p a sedem rokov menej ako majorita.

Segregovan Rmovia sa priemerne dovaj 55 rokov, Rmky 59,5 roka, upozornil vlani Vskumn demografick stav.

Na zver sa poakoval asistentom, koordintorom a ubomre Slunej Franz, ktor ete v roku 2003 iniciovala projekt osvety zdravia v segregovanch komunitch.

Minister islk prekvapil v dobrom svetle aj samotnch Rmom.

Som naden z udskho prstupu pna ministra k uom vo vetkch lokalitch, ktor sme navtvili a jeho pochopenie pre potrebu nezvislch asistentov osvety zdravia, neskrval nadenie Richard Koky. Vyzdvihol najm prcu samotnch zamestnancov Zdravch komunt. akujem vetkm asistentom a ich koordintorom, ukzali sme, e vsledky naej prce meme prezentova v terne, kde psobme.

V sasnosti je na Slovensku takmer 250 asistentov osvety zdravia a koordintorov. Najviac ich pracuje v Banskobystrickom, Koickom, Preovskom a ilinskom kraji.

Atmosfra poas nvtevy ministra zdravotnctva SR Viliama islka na Spii. Z hora Jnovce, Letanovce, Markuovce.

7

V skratke

Desa zstupcov zahraninch vevyslanectiev si v tret aprlov tde prilo vypou prbeh projektu Zdrav komunity v bratislavskej budove Zastpenia Eurpskej komisie u ns.

Vevyslanci a zstupcovia z ambasd Grcka, Chorvtska, Kanady, Maarska, Nrska, Rakska, Rumunska, Slovinska, Spojench ttov americkch a Talianska zaujmalo, ako Zdrav komunity pracuj, vsledky z ternu a o je ich cieom.

Pre Eurpsku niu je rmska tma jednou z najcitlivejch. Slovensko bude ma z Bruselu v novom rozpotovom obdob na integrciu

rmskych komunt pribline 380 milinov eur. V naom projekte s najdleitej udia, uviedol na vod svojej prezentcie riadite neziskovej organizcie Zdrav komunity Michal Kubo. Seminr s nzvom Rmovia v Eurpe, Rmovia na Slovensku organizovala Asocicia pre vzdelvanie komunikciu a kultru.

Koordintorka Lenka Buov, ktor m na starosti oblas Snina, pripomenula, e asistenti psobia aj ako pomysen most medzi segregovanmi rmskymi komunitami a lekrmi. Kad z ns rob tto prcu so srdcom, niektor sa prihlsili na stredn zdravotn koly a dopaj si vzdelanie, dodala Buov.

Desiatky ud ij po vekom poiari v otrasnch podmienkach, Rmom pomhaj

aj udia z dediny. Starosta tvrd, e nem

kde pre nich postavi unimobunky, do

vonch obecnch bytov ich pusti nechce.

Koordintori asistentov osvety zdravia

Lenka Buov, Albn Cina, Stanislava Guzi,

Mariana Holubov a Rudolf Rusk preto

pomhaj obetiam rozsiahleho poiaru,

ktor zasiahol rmsku osadu v obci Malcov

pri Bardejove.

Spolone priniesli posledn marcov tden rodinm postihnutm touto tragickou udalosou najm hygienick potreby

ako mydl, ampny, sprchovacie gly, plienky pre deti, toaletn papiere, hygienick vreckovky, krmy na ruky a pomohli

aj so zabezpeovanm atstva pre rodiny, ktor po poiari prili o strechu nad hlavou. Obleenie pre rodiny zabezpeili

ako prv koordintorky Lenka Nazarejov a Mria Nazarejov v spoluprci s Albnom Cinom.

Poiar vypukol 30. marca v utorok veer a zniil sedemns prbytkov. O strechu nad hlavou tak pred Vekononmi

sviatkami prilo pribline 115 ud, tyridsa z nich s deti.

Priniesli sme pomoc pre Malcov

Vevyslanci si vypouli Zdrav komunity

Do obce Malcov sme priniesli pomoc hne po tragdii.

Zava: Albn Cina, Richard Koky, Lenka Buov, Michal Kubo a Jozef Pita zo Zdravch komunt pred budovou Zastpenia EK na Slovensku.

8

Vydva Asocicia ternnych zdravotnch asistentov (ATZA)

fredaktor: Mgr. Richard Koky Zstupca fredaktora: Bc. Mria Nazarejov Redakcia: Ondrej Pompa (Kemarok), Radoslav uka (Levoa), Peter Kaperek (Gelnica), Mria Nazarejov (Preov), Lenka Nazarejov (Sabinov), Albn Cina (Bardejov), Mariana Holubov (Vranov nad Topou), Rudolf Rusk (Koice), Even Mio (Michalovce), Zoltn Batka (Vek Kapuany), Lenka Buov (Snina) Extern editor , autor, foto: Rudolf Siv Adresa: afrikovo nmeste 2, 811 02 Bratislava Web: www.ppzzs.sk Kontakt: office@ppzzs.sk