príspevok k životu v stredovekom vojenskom tábore

Download Príspevok k životu v stredovekom vojenskom tábore

Post on 12-Dec-2016

217 views

Category:

Documents

3 download

Embed Size (px)

TRANSCRIPT

  • 81

    Abstrakt: V blzkosti hradu abra sa nachdza doasn opevnenie. Nlezy militri a keramiky ho datuj do obdobia druhej polovice 15. storoia. V tomto obdob uhorsk kr Matej Korvn obliehal hrad. Indcie smeruj k stotoneniu doasnho opevnenia s obliehacm tborom. Prspevok sa venuje rozboru nlezov z tohto tbora a na zklade nich sa poka poda pohad na niektor aspekty kadodennho ivota v stredovekom vojenskom tbore.Kov slov: Vojensk tbor opevnenie vzbroj a vstroj hrad abra.

    A Contribution to Life in a Mediaeval Military Camp Abstract: A temporary fortification has been discovered in the environs of abra Castle. Finds of militaria and ceramics date it to the second half of the 15th century. In this period, the castle was besieged by Hungarian King Matthias Corvinus. The temporary fortification was possibly identical with a camp of the besiegers. The contribution centres on the analysis of finds from the camp, on the basis of which it attempts to outline some aspects of everyday life in a mediaeval military camp. Key words: Military camp fortification weaponry and equipment abra Castle.

    zemie Krupinskej planiny je v sasnosti jednm z hospodrsky zaostalejch reginov. V minulosti bolo toto zemie bohatm krajom, o om sved vek koncentrcia nlezsk u z obdobia praveku, i depot tzv. byzantskho kupca zo Zemianskeho Vrbovku (doteraz najucelenej prehad podal G. Balaa (1961). Rovnako lokalizcia premontrtskeho kltora na Bzovku dokazuje, e okrem dobrch podmienok pre ponohospodrstvo prechdzali tmto zemm aj dleit stredovek cesty. Na jednej z ich kriovatiek bol na skalnom brale postaven hrad abra. Hradn bralo tvor vrazn ostroh, skoro a obtonk, v dol silne meandrujcej rieky Litavy. V okol hradu s badaten pozostatky starch ciest, ktor s sn sasou dleitch diakovch komunikci. dolm Litavy popod hrad prechdzala jedna z ciest od Modrho Kamea, a teda z Novohradu smerom na dnen juhozpadn Slovensko. Naopak planinami pravdepodobne prechdzala severo-jun cesta od stredoslo-venskch banskch miest cez bzovcky kltor smerom na Budn. Tto cesta prekraovala dolie Litavy prve pod hradom abra. A zrove jej as bola prstupovou komunikciou pre hrad samotn. Prve preto tto cesta prechdza zkou ijou medzi hradnm bralom a vbekom planiny znmym pod toponymom Tborisko. Prve tto cesta pravdepodobne zohrala kov lohu v druhej polovici 15. storoia. V tomto obdob jestvuje relny predpo-klad, ktor vak nie je doloen psomnmi pramemi, e hrad ovldali jednotky Jna Jiskru (Maliniak 2009). V tomto obdob kr Matej Korvn obnovil po stabilizcii svojej pozcie na trne aenie proti tzv. bratrkom (napr. Dangl 1984, 5859). V listine z roku 1469 tkajcej sa sporu medzi zemanmi v Nitrianskej stolici sa dozvedme, e z obce Streda bol odcudze-n majetok v ase, ke kr uskutonil vpravu proti hradu abra (castellum Chabrad). K obliehaniu hradu mohlo djs v oktbri 1461. Z tohto obdobia sa toti zachovali listiny vydan uhorskm krom Matejom Korvnom vo vojenskom tbore pod hradom Litava, o je star nzov hradu abra (in descensu nostro exercituali sub fortalicio Lythwa; Maliniak 2009). To zrove sved aj tom, e kr osobne velil obliehaniu hradu.

    V. Hanuliak v roku 2004 publikoval bez bliieho rozboru as sboru kovovch nlezov z polohy Tborisko pri hrade abra. Poda svedectva brigdnikov pracujcich pod vedenm V. Hanuliaka v roku 1996 na vskume v brne II na hrade abra, boli tieto nlezy zhaba-n vykrdaom prve poas tohto vskumu. Kee lokalizcia nlezov bola len priblin, v citovanej tdii bola poloha, odkia nlezy pochdzali, uren len pribline na lokalitu Tborisko v okol jeho najvyieho bodu (405 m n. m.), kde nsledn zisovacia sonda

    Prspevok k ivotu v stredovekom vojenskom tboreMARTIN MIO

  • 82

    nepriniesla iadne doklady stredovekho osdlenia. Na Tborisku je zrove lokalizovan opevnen predsunut tbor prisudzovan posdke Jiskrovch oldnierov z hradu. Autor vak predmetn nlezy nespja s touto fortifikciou. el fortifikcie spja so zabezpeenm miesta proti monmu postaveniu palebnej pozcie obliehacch vojsk (Hanuliak 2004, 300, 305306). Pamiatkov rad SR v nadvznosti na aktualizciu stavu kultrnej pamiatky hrad abra a rozrenie jej objektovej skladby zahrujcej aj archeologick lokalitu Tborisko, ako aj z dvodu neustleho toku vykrdaov na tto lokalitu uskutonil v roku 2009 nov zisovac vskum, ktorho lohou bolo zisti priblin rozsah lokality, zamera lokalitu, presnejie definova predmet ochrany kultrnej pamiatky a v neposlednom rade sa poksi zisti monos dodatonho stratifikovania nlezov publikovanch V. Hanuliakom.

    Lokalita je situovan june od hradu, s ktorm ju spja zka ija, lenen skalnmi stupami (obr. 1). Vchodnm svahom ije dnes prechdza turistick chodnk, od ktorho sa oddeuje star voz cesty (obr. 2:1). Ten meme povaova za pozostatok seku histo-rickej, mono aj stredovekej komunikcie. Vzdialenos severnho, a teda najbliieho bodu Tboriska, kde sa nachdza pozostatok fortifikanej stavby, le 450 m vzdunou iarou od hradnho arelu. Tto vzdialenos v kontexte s dostrelom obliehacch palnch zbran, do-sahujcim priemerne meniu vzdialenos (Rusko 2009, 59, 62, 65), spochybuje monos vyuitia fortifikanej stavby ako ochrany eventulnej delostreleckej pozcie proti hradu v zmysle stavieb znmych z predpolia hradov ov (Hoo 1987, 48) a Vga (Hanuliak 1987, 4849). Charakter a typ fortifikcie sa tie zsadne li od spomenutch prkladov. Vychdzajc z tohto poznatku, ako aj z vyie spomenutho listu podpsanho krom Mate-jom Korvnom v ponom tbore pri hrade abra sa domnievame, e tak, ako to naznauje toponymum, fortifikan stavba je sasou vojenskho tbora, a to tbora obliehacieho.

    Plocha Tboriska je rovinat, v zpadnej asti mierne sa zvaujca smerom na zpad. Zo severu zabezpeuje prirodzen ochranu plochy zky hrebe so skalnmi stupami. Vchodn strana je podobne ako zpadn chrnen strmmi svahmi s prevenm 125 m nad rovou doliny. Historick komunikcia smerom k hradu sa zarezva do trochu mier-nejieho vchodnho svahu. Z juhu je poloha z hadiska prrodnch podmienok nechrnen. Tu sa nachdza prieny nsyp, ktorho svis so stredovekm i pravekm vyuvanm tejto lokality zatia nie je doloen a v juhozpadnej asti na nadvzuje ternny tvar, ktor by sn mohol by interpretovan ako zanesen plytk priekopa. June od tchto tvarov sa nachdza irok, dnes prevane zalesnen planina, v minulosti vyuvan ako ponohospo-drska pda. Najzaujmavejm prvkom je fortifikcia v severnej asti polohy (obr. 2:1). Ide o systm s trojdielnou dispozciou (obr. 2:2), priom jednotliv arely s usporiadan v rade za sebou v smere juh sever. Vstupn, teda jun arel m formu obdnika so zaoblenmi hranami a kee nezaber cel rku vrcholovej ploiny, na zpade na nadvzuje nzky val. Stredn as je od junej oddelen priekopou, hlbokou 1m od koruny nsypu vzniknutho na hrane strednho arelu nasypanm materilu z hbenia priekopy. Nsyp slil jednak na zvenie hbky priekopy, ako aj na osadenie kolov palisdy, ktor bola dokzan vsku-mom. Palisda pozostvala z drevench kolov o priemere 2025 cm, osadench v jamkch, vzdialench od seba 25 cm. Koly boli zapusten do hbky 80 cm (obr. 2:3). Ide teda o riedku

    Obr. 1. Poloha obliehacieho tbora voi hradu abra. Foto M. Mio.Abb. 1. Lage des Belagerungslagers gegenber der Burg abra. Foto M. Mio.

  • 83

    Obr. 2. Zameranie lokality Tborisko. 1 poloha lokality; 2 pdorys ahkej fortifikcie; 3 rez ternom ahkej fortifikcie; 4 rez fortifikanmi prvkami: biela lesn humus, siv obrann nsyp, ierna kolov jama palisdy. Kresba M. Mio.Abb. 2. Ausrichtung der Fundstelle Tborisko. 1 Lage der Fundstelle; 2 Grundriss der leichten Fortifikation; 3 Gelnde-schnitt der leichten Fortifikation; 4 Schnitt durch die Fortifikationselemente: wei Waldhumus, grau Verteidigungswall, schwarz Pfostengrube der Palisade. Zeichnung M. Mio.

  • 84

    palisdov hradbu, ktorej statika by mohla udra tok jazdy spomalenej priekopou (vych-dzajc z vpotov poda MattuProchzka 2009, 285286) a medzery medzi kolmi mohli by zrove vyuvan ako striene. Palisda si teda nevyadovala ochodzu. Toto rieenie naznauje doasn charakter opevnenia. Analogick formu opevnenia, datovan do rovna-kho obdobia, nachdzame na Hradisku v Nemeckej (McelovMosnPieta 1997, 130). Na severnom okraji opevnenia sa rovnako nachdza nzky nsyp, prechdzajci do priekopy oddeujcej jun arel. V junom areli sa nachdza len nznak nsypu v juhovchodnej asti, o vak me by aj prirodzen geomorfologick tvar. Charakter opevnenia meme celkovo stotoni s ahkm opevnenm vojenskch tborov, ak sa budovali v Eurpe u od ias rmskej re. U Flavius Vegetius Renatus v prvej knihe spisu Epitoma rei militaris (znmeho aj ako De re militari) v ase vldy cisra Teodzia I. hovor o potrebe opevova vojensk tbory minimlne priekopou irokou 9 stp a hlbokou 7 stp, priom hlina z nich sa pouila na nsyp nzkeho valu ako vntornej lnie opevnenia. Do neho mohli by osaden dreven koly, ktor niesla armda so sebou. Zmysel takhoto opevnenia spoval v ochra-ne tbora pred neakanm tokom kavalrie poas noci alebo v ase, kedy as vlastnch jednotiek operovala mimo tbor (schma takhoto opevnenia napr. Prochzka 2009, 21, obr. 9). Vegetius alej opisuje miesta vhodn na vstavbu tbora. Hlavnou charakteristi-kou je strategicky vhodn tern, dostatok vody, palivovho dreva a krmiva pre zvierat. Poda Ohlera podobn zsady platia kontinulne aj v obdob stredoveku a zrove dodva, e okrem u spomenutej jednoduchej fortifikcie tbor na noc zabezpeovali stle stre a predsunut hliadky (Ohler 2004, s. 256). Dobov zobrazenie vojenskho tbora v tzv. Hausbuchu z hradu Wolfegg (fol. 53r, 53r 1; obr. 3:1), ktor vznikol po roku 1480, ukazuje variantu opevnenia z dvojitej lnie vozovej hradby z vozov spjanch s husitami. Vo von-kajom kruhu sa nachdzaj vojensk stany s erbmi vlastnkov a jednoduch prstreok so stolom v predpol, ktor je sn ponou kuchyou. Vo vntornej hradbe s okrem stanov porovnatench s tmi v prvom kruhu aj dva stany vrazne vstavnejej kontrukcie. Je mon predpoklada, e ide o stany velitea vojska a zbrojn stan, ak je dokumentovan na inom dobovom obrazovom prameni (Dangl 1984, 55). Vonkaj kruh je obkolesen plytkou priekopou a vstup do tbora j