Po II/7 Prínosy a problémy spolupráce krajín v Strednej Európe, regionálna spolupráca a riešenie národnostných vzťahov

Stredoeurópska spolupráca má zárodky v období tesne pred zánikom komunistického systému (SEI) a po krachu tohto systému začiatkom deväťdesiatych rokov (Visegrád a CEFTA Cieľom integračných zoskupení bolo nahradiť odumierajúce zoskupenia (RVHP), spolupracovať pri rozvoji vzájomných hospodárskych a obchodných vzťahov a v transformačných a demokratizačných procesoch.

Stredoeurópska iniciatíva (SEI) sa datuje od novembra 1989, zakladajúcimi členmi boli Rakúsko, Taliansko, Maďarsko a Juhoslávia (pôvodný názov Kvadrigonála?). V r. 1990 sa pripojila ČSFR a došlo aj k zmene názvu na Pentagonála a v r. 1991 prijatím Poľska sa premenovala na Hexagonálu. Ešte v tom roku sa názov zmenil na SEI. Od tej doby sa počet členov prakticky každoročne zvyšoval a momentálne je členom SEI 15 krajín.

Cieľom SEI je spolupráca pri realizácii projektov v týchto oblastiach: životné prostredie a energetika, doprava, telekomunikácie a informačné systémy, malé a stredné podniky, školstvo, kultúra, mládež, turistika.

Vyšegrádska štvorka-V-4) pôvodne V-3 vznikla na základe dohody podpísanej prezidentmi ČSFR, MR a PR na zámku Vyšegrád v Maďarsku (február 1991). Základným a hlavným cieľom bolo koordinovať a navzájom si pomáhať pri integrácii do európskych (EU) a transatlantických (NATO) štruktúr. Rozdelením ČSFR na dva štáty sa premenovala na V-4.

Stretnutia sa konajú v rôznych formátoch - na úrovni prezidentov, premiérov alebo rezortných ministrov.

Na činnosti V-4 sa viackrát prejavili negatívne tendencie v správaní sa politických špičiek jednotlivých štátov. V prípade SR to bolo vládnutie Mečiara a jeho izolácia zo strany vyspelých demokratických štátov, čo malo za následok aj stagnáciu kontaktov v rámci V-4 na úrovni predsedov vlád. Prezieravý postoj k V-4 bolo badať aj zo strany ČR za vlády Klausa, ktorý považoval svoju krajinu za premianta zoskupenia a prílišným viazaním sa na ďalšie štáty V-4 sa obával, že jeho krajina stratí svoje čelné postavenie. Obdobné egoistické tendencie boli z času na čas citeľné aj zo strany MR a PR. Najnovšia kríza vo V-4 nastala na jar 2002, kedy maďarský premiér Orbán presadzoval nekompromisný odmietavý postoj k výhradám SR k tzv. krajanskému zákonu a navyše požiadal o zrušenie tzv. Benešových dekrétov.

Objektívnym faktorom vplývajúcim na fungovanie V-4 sa stalo prijatie troch jej členov do NATO (1999), čím došlo k zmene pôvodného zámeru a od tohto roku traja členovia V-4 a NATO vlastne pomáhajú SR pripraviť sa na vstup do Aliancie.

Stredoeurópska dohoda o voľnom obchode (CEFTA) vznikla v Krakove (1992) ako ekonomické fórum krajín V-4 s cieľom liberalizovať vzájomný obchod a pripraviť sa na vstup septembra 1995 je CEFTA otvorenou organizáciou, jej členom sa môže, stať krajina, ktorá ma podpísanú dohodu o voľnom obchode s každým členom a navyše je aj členom WTO.

Stredoeurópska spolupráca - prínosy a negatíva, národnostné otázky

Po rozpade bipolárneho sveta zánikom „komunistického systému" (RVHP, Varšavská zmluva)vzniklo viacero iniciatív so snahou koordinovať postupy bývalých európskych krajín s totalitným zriadením na ich ceste k začleneniu sa do európskych a transatlantických štruktúr.V priebehu niekoľkých rokov vzniklo viacero iniciatív a zoskupení (CEFTA, SEI atď.), na

samom začiatku však bola tzv. Višegrádska trojka- ako zoskupenie stredoeurópskych krajín Poľska, Maďarska a Československa, ktorá vznikla podpísaním deklarácie o úzkej spolupráci na - ceste k európskej integrácii, dňa 15.02.1991 (Lech Walesa, Arpád Goncz a Václav Havel). Rozdelením sa Českej a Slovenskej federatívnej republiky (ČSFR) v roku 1993 vzniká tzv. Višegrádska štvorka.Na spoločných stretnutiach V-4 sa zúčastňovali rokovaní hlavy štátov, predsedovia vlád, rezortný ministri ako aj rôzne vládne či mimovládne organizácie zúčastnených krajín.V roku 1993 sa jednalo o otázky školstva a vedeckých programov v štátoch Európ. spoločenstva, o možnosti kooperácie vo výchove k občianstvu v postkomunistických krajinách, o skrátení vytvorenia zóny voľného obchodu z osemročného obdobia na päťročné v rámci dohody o voľnom obchode (CEFTA), o spoločnom vstupe a začleňovaní sa do EU a NATO, o postoji V-4 k tzv. uruguajskému kolu rokovaní GATT(Všeobecná dohoda o clách a obchode) o mnohostranných obchodných vzťahoch, o politických a hospodárskych problémoch krajín V-4 a ich vzťahoch ku Európskym bezpečnostným štruktúram.V roku 1994 prebiehali rokovania o spoločnej koordinácii a plnom členstve v NATO, ministri pôdohospodárstva rokovali o rozvoji liberalizácie vzájomného obchodu medzi krajinami stredoeurópskej zóny, ministri obrany štátov sa informovali o zapojení svojich krajín do programu Partnerstvo za mier a ďalších možnostiach spolupráce.V roku 1995 sa rokovalo o colných otázkach a boji proti všeobecnej kriminalite ako pašovaniu drog a jadrového odpadu, o otázkach civilnej kontroly ozbrojených síl a o otázkach devízových trhov v jednotlivých krajinách V-4 v súvislosti s uplatňovaním nových devízových zákonov.V roku 1996 sa zišli národné spoločnosti Červeného kríža a stanovili si vývojové trendy aktivít hnutia v prospech zraniteľných skupín obyvateľstva začiatkom ďalšieho tisícročia, prebehlo stretnutie prezidentov najvyšších kontrolných úradov a ministri obrany prerokovali otázky európskej bezpečnosti a rozširovania NATO a zhodnotili realizácie programu Partnerstvo za mier a reštruktualizácie armád krajín V-4V roku 1997 sa zišli špecialisti národných spoločností Červeného kríža krajín V-4 kde zhodnotili spoluprácu hlavne v oblasti inštitucionálneho rozvoja a pripravenosť na činnosť v podmienkach katastrôf.V roku 1998 sa uskutočnil summit premiérov troch krajín Česká, Maďarska a Poľska. Vyslovili sa ku obnoveniu Višegrádskej spolupráce nie len politickej ale aj vo ďalších oblastiach a podpísali dokument o deklarácii, že sa hlásia k tradičným európskym demokratickým hodnotám, občianskym právam a trhovej ekonomike. -V roku 1999 sa stretli ministri životného prostredia (V-4) a podpísali dokument o spolupráci v enviromentálnej oblasti, ako sú riešenia spoločných problémov znečistenia ovzdušia a hraničných vodných tokov.Ako môžeme vidieť spolupráca krajín V-4, kolísala. Bolo to dané prechodom krajín V-4 od postkomunistických režimov k demokratickým. Problémom bolo aj to, že napriek dohode o jednotnom vstupe do EU a NATO vznikali snahy jednotlivých členov hrať na vlastné tričko. Napríklad aj to, že pod tlakom ČR, ktorá sa v roku 1992 cítila veľmi silná a ambiciózna pre skorý vstup do EU a NATO, tzv. V-4 sa obávala spoluprácu inštitucionalizovať. Existovala tu aj obava, že by sa toto zoskupenie mohlo rozrastať o ďalšie postkomunistické štáty a tak by vlastne vznikla náhrada za RVHP a protipól EUOstáva tu ešte národnostný problém. Tento problém nieje až tak bolestivý v rámci krajín V-4, je riešiteľný na základe aproximácie- zrovnávania, zbližovania práva s EU. Väčším národnostným problémom je problém migrantov z východných zaostalejších krajín, ktorých cieľové krajiny sú krajiny EU pričom cesty migrantov prechádzajú hlavne cez krajiny V-4. Z hľadiska európskej skúsenosti môžeme rozdeliť migráciu do troch skupín:1-ekonomická migrácia všade lepšie ako doma.2-migrácia ako panický jav ako napr. prepuknutie anarchie v Albánsku, násilie a rabovanie vojenských skladov a streľba zo zbrani hocikým hocikde viedla ku panike v krajine, hromadnej migrácii obyvateľstva. Môžeme povedať, že skryte bola aj ekonomickou

migráciou.3-migrácia ako dôsledok politického prenasledovania typickým príkladom sú vojny od roku 1991 v Juhoslávií .Utečenci zaplavili kľudne žijúci západ Európy a pôsobili tak nepriamo ako politická zbraň Chorvátska a Slovinska proti Srbsku.Napriek určitým nevýhodám priniesla spolupráca krajín V-4 veľa výhod či už v získavaní informácii a výmene skúsenosti v oblastiach bezpečnosti, ekonomických oblastiach, v oblasti školstva a vedy a ďalších, zakotvených v rôznych dohovoroch a zmluvách, ale hlavne prispela a prispieva k zbližovaniu, zjednocovaniu a bezpečnosti v strednej Európe.