Sny a prvé výpočty -úsmevné romány aj zbrane hromadného ničenia

Jules Verne písal vo svojich vedecko-fantastických románoch o ceste na Mesiac o 100 rokov skôr, ako sa tento let uskutočnil. A prekvapivo veľa detailov z jeho dnes už skoro úsmevných vízií sa naplnilo.

1898 Konstantin Ciolkovskij navrhoval ako kvapalné palivo kyslík a vodík, teda rovnaké, aké v roku 1969 umožnilo let človeka na Mesiac!

1903 Ciolkovského rovnica, prvá teoretická definícia raketového letu - Rusko

1926 - Prvá úspešná kvapalinová raketa, konštruktér Robert Goddard - USA

1930 - Hermann Oberth úspešne vyskúšal prvý európsky raketový motor na kvapalný kyslík a petrolej - Nemecko.

Počas 2. svetovej vojny boli rakety použité ako zbraň. Najhrozivejšia z nich bola nemecká V-2. Skonštruoval ju nemecký konštruktér a neskoršie spolutvorca amerického vesmírneho programu Wernher von Braun.

Prvé kroky do vesmíru - najskôr stroje, potom zvieratá

Ešte pred človekom sa do kozmu vydali pokusné zvieratá - už v roku 1947 vyleteli v americkej rakete do výšky 109 km mušky octomilky. V roku 1957 bola na obežnú dráhu vypustená sovietska družica Sputnik 1. O mesiac neskôr sučka Lajka v družici Sputnik 2, tú nasledovali ďalšie pokusné psy a tiež opice.

Začala kozmická éra ľudstva.

04.10.1957 Sputnik 1, prvá umelá družica ZSSR.

03.11.1957 Pes Lajka, prvý živý tvor na obežnej dráhe Zeme, bez možnosti návratu - ZSSR.

31.01.1958 Explorer 1, prvá americká umelá družica - USA.

02.01.1959 Luna 1, prvá výskumná sonda na Mesiac - ZSSR.

04.10.1959 Luna 3, prvá snímka odvrátenej strany Mesiaca, ktorú zo Zeme nemožno pozorovať - ZSSR.

29.11.1961 Šimpanz Enos v kabíne lode Mercury 2 x obletel Zem a v poriadku sa vrátil - USA.

Najdôležitejšie udalosti dobývania kozmu

1.PRACOVNÉ LISTY

Prví ľudia vo vesmíre

Prvé kozmické lode, do ktorých sa posadil človek, boli pomerne malé a ľahké, aby ich rakety dokázali vyniesť na obežnú dráhu. Boli chránené ablatívnym tepelným štítom, ktorý sa pri návrate na Zem po vstupe do atmosféry veľkým zahrievaním odparoval a žiara sa tak nedostala dovnútra kabíny. Pred nebezpečným pôsobením vesmíru chránili prvých kozmonautov len nedokonalé skafandre.

V tom čase neboli k dispozícii počítače ani počítačové simulácie, iba veterné tunely a v nich spočiatku ľahučké balzové modely. Skúšobní vojenskí piloti, ktorí sa stali prvými kozmonautmi, museli absolútne dôverovať konštruktérom kozmických lodí a tiež veľkému šťastiu, že sa vrátia v poriadku späť na Zem.

12.04.1961 Jurij Gagarin, prvý človek v kozme na palube lode Vostok 1 - ZSSR.

05.05.1961 Alan Shepard, pätnásťminútový suborbitálny let na palube lode Mercury - USA.

20.02.1962 John Glenn, prvý Američan na obežnej dráhe na palube lode Mercury - USA.

16.06.1963 Valentina Tereškovová, prvá žena v kozme - ZSSR.

18.03.1965 Alexej Leonov, prvý výstup človeka mimo kozmickú loď - ZSSR.

24.12.1968 Apollo 8, prvý ľudia na obežnej dráhe okolo Mesiaca (Borman, Lovell, Anders) - USA.

24.07.1969 Apollo 11, prví ľudia na Mesiaci (Neil Armstrong a Edwin Buzz Aldrin, tretí člen posádky Michael Collins na nich čakal na obežnej dráhe okolo Mesiaca) - USA.

2.

Slnečnésvetlo dopadne na Zem za 8,5 minúty.

PRACOVNÉ LISTY

Najdôležitejšie udalosti dobývania kozmu

Orbitálna stanica - vedecké laboratória na obežnej dráhe

19.04.1971 Saľut 1, prvá sovietska orbitálna stanica, na obežnej dráhe lietala celkom 175 dní, kozmonauti na nej pracovali len 23 dní, počas cesty späť na Zem zahynuli. Stanica zanikla v atmosfére 11. 10. 1971 - ZSSR.

15.05.1973 Skylab, prvá americká orbitálna stanica, veľké kozmické laboratórium (77 088 kg), na obežnej dráhe pracovala 2249 dní (6 rokov), z toho 171 dní s posádkou. Zanikla v atmosfére 11. 7. 1979 - USA.

15.07.1975 Prvý medzinárodný kozmický let ruskej lode Sojuz a americkej lode Apollo - ZSSR/USA.

02.03.1978 Prvý nesovietsky a neamerický kozmonaut vo vesmíre - Vladimír Remek v sovietskej lodi Sojuz - 28 - Československo.

19.02.1986 MIR, sovietska orbitálna stanica zložená z modulov, vďaka ktorým mohla rozširovať svoju kapacitu. Pristávali na nej aj raketoplány. K základnému modulu stanice sa postupne pripojilo 6 ďalších modulov. Stanica pracovala 5510 dní (15 rokov) na obežnej dráhe z toho 4591 dní s posádkou, ktorú tvorili väčšinou 3 ľudia. Zanikla v atmosfére 23. 3. 2001. ZSSR/Rusko.

20.02.1999 Prvý slovenský kozmonaut vo vesmíre - Ivan Bella, pracoval na orbitálnej stanici MIR,bol celkovo 8 dní vo vesmíre - Slovensko.

20.11.1998 Vypustenie modulu Zarja bol začiatkom stavby doteraz najväčšieho a najdrahšieho kozmického objektu mimo Zeme - Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS. Stanica funguje dodnes a pracujú na nej šesťčlenné medzinárodné posádky, ktoré vykonávajú výskumy a experimenty predovšetkým v odboroch fyziky, biológie, astronómie, meteorológie. Po svojom dokončení má ISS celkový vnútorný pretlakový objem takmer 1000 m a hmotnosť okolo 450 ton. Rozpätie stanice je 108,4 m a jej dĺžka 74 m.

Raketoplány - opakovane použiteľné stroje

12.04.1981 Prvý let amerického raketoplánu Columbia - USA.

24.04.1990 Americký raketoplán Discovery vyniesol do vesmíru Hubblov kozmický ďalekohľad.

08.07.2011 Posledná misia amerického raketoplánu Atlantis.

3.PRACOVNÉ LISTY

Najdôležitejšie udalosti dobývania kozmu

Súčasnosť - súkromné lety do vesmíru

1980 bola založená francúzska spoločnosť Arianespace, ktorá ako prvá na svete začala prevádzkovať komerčnú dopravu nákladu do vesmíru. Operuje s raketami Ariane 5, ponúka aj štarty rakiet Sojuz 2 a Vega na európskom kozmodróme v Kourou vo Francúzskej Guyane.

2002 Americký podnikateľ Elon Musk založil spoločnosť SpaceX, ktorá vyvinula raketové nosiče Falcon 9 a kozmickú loď Dragon. Tie teraz komerčne prenajíma na dopravu nákladu alebo družíc na obežnú dráhu. Cieľom SpaceX je významne znížiť náklady na cestu do vesmíru a tým okrem iného umožniť ľudstvu kolonizáciu Marsu.2016 Space X predstavila na Medzinárodnom astronautickom kongrese svoju víziu - plán osídlenia Marsu a letov do ďalších miest slnečnej sústavy. Základom je nová obrovská viacnásobne použiteľná nosná raketa. Tá na obežnú dráhu vynesie veľkú kozmickú loď, ktorá tu natankuje z bezpilotných raketových tankerov. Po tom sa prvá ľudská posádka vydá k Marsu.

Aj americká NASA vyvíja plán na cestu k Marsu.Plánuje na ňu využiť kozmickú loď Orion. Tá má za sebou úspešný bezpilotný test, avšak testovacie lety s posádkou plánuje najskôr v roku 2023.

V októbri 2016 zakotvila európska družica programu EXO MARS na obežnej dráhe Marsu. Vyslaný povrchový modul sa stratil zo signálu.

Či človek naozaj doletí až na Mars, nie je v tejto chvíli isté, ale po bezpilotných sondách Opportunity a Curiosity sa k Marsu plánuje vydať ďalší automatický prieskumník a to Red Dragon z dielne SpaceX.

4.

Asi 99% hmotnosti slnečnej sústavy je sústredenej v Slnku.

PRACOVNÉ LISTY

Najdôležitejšie udalosti dobývania kozmu