ver. 2.2© Všetky práva vyhradené. Prezentácia, ako aj jej jednotlivé časti, nesmie byť reprodukovaná a šírená žiadnou formou a žiadnym spôsobom bez písomného súhlasu.

www.efa.center

Odborné školenie „Hydraulické prvky a systémy“ (ukážka z modulu H01)

2

Systém (z lat. system - spojiť, skombinovať) je účelovo definovaný celok komponentov, medzi ktorými existujú určité vzťahy, a ktoré sledujú nejaký cieľ.

Mechanizmus je technické zariadenie, skladajúce saz variabilného počtu komponentov, umožňujúcich prenos a ovládanie príslušnej energie a informácie podľa požadovaných podmienok medzi hnacíma poháňaným členom mechanizmu, čím sa zabezpečuje vykonávanie práce.

Tekutinový mechanizmus je technické zariadenie, ktoré využíva na prenos energie a informácie medzi dvoma rôznymi miestami v priestore tekutinu.

K prenosu energie dochádza po prijatí mechanickej energie od okolia a jej plynulom odovzdávaní tekutine, alebo naopak odobraním energie z tekutiny a jej plynulom odovzdávaní mechanickému zariadeniu.

Tekutinou, na ktorú je prenos energie a informáciev tekutinovom mechanizme viazaný, je kvapalina alebo plyn. Kvapalina je málo stlačiteľná a dosť viskózna látka (napr. voda, minerálny olej). Plyn je veľmi stlačiteľná a málo viskózna látka (napr. stlačený vzduch).

Ak je pracovnou tekutinou kvapalina, tekutinový mechanizmus sa nazýva hydraulický stroj.

Ak je pracovnou tekutinou plyn, tekutinový mechanizmus nazýva pneumatický mechanizmus.

Základné pojmy

Základné pojmy

Hydraulický stroj je technické zariadenie, ktoré je schopné plynulo meniť mechanickú energiu na energiu hydraulickú alebo naopak. Je konštruované tak, aby v ňom pri práci prevažovala jedna zložka energie.

Hydrostatický mechanizmus (piestový - objemový stroj) je technické zariadenie vytvorené zoskupením prvkov v hydrostatickom obvode s jedným alebo viacerými hydrostatickými motormi určenými pre pohon častí stroja prostredníctvom tlakovej energie kvapaliny.

Súčasťou hydrostatického mechanizmu je generátor, riadiace prvky, vedenie, zásobníkya pod. Môže byť riadený (ručne, automaticky)a neriadený.

Hydrostatický prvok je technické zariadenie určené pre vykonávanie určených samostatných funkciív hydrostatických mechanizmoch prostredníctvom účinku tlaku kvapaliny. Hydrostatické prvky sa spájajú s inými prvkami pripojením do vedenia, stykom, modulovým združovaním, sú vstavané (tvoria súčasť iného prvku) alebo sú vsunutédo telesa.

Pneumatický stroj a pneumatický prvok, pneumostatické mechanizmy a pneumodynamické...

3

Hydraulika

Základné pojmy

Pojem HYDRAULIKA je odvodený od gréckeho HYDOR, ktorého význam je „VODA“ a AULOS, ktorého význam je aj „RÚRKA, POTRUBIE“.

Hydraulika je technická disciplína zaoberajúca sa využitím mechanických vlastností kvapalín pre technické účely. Inak napísané, hydraulika sa zaoberá využitím kvapaliny v rúrkach.

Teoretické základy poskytuje hydraulike najmä mechanika tekutín. Hydraulika využíva znalosti hydrostatiky a hydrodynamiky. Hydraulika teda študuje rovnováhu i pohyb kvapalín, ako aj vzájomné pôsobenie kvapalín a tuhých telies.

287 – 212 pr. n. l.

Archimedov zákon, Archimedes

10 – 70 n. l.

Experimenty a vynálezy, Herón z Alexandrie

1594

Vodná pumpa poháňaná koňmi, Galileo Galilei

1648

Pascalov zákon –základ pre lis, Blaire Pascal

prelom 17. stor.

Hydrogenerátor

1734 – 1738

Teória prúdenia kvapalín, Daniel Bernoulli

1796

Hydraulický lis, Joseph Bramah

1907

Hydrostatický prevod, Louis Renault

1935

Hydrogenerátor s nakloneným blokom valcov 25

1960 – 1970

Hydraulický robot (VERSATRAN)

4

Ako pracuje hydraulika

Základné pojmy

Ak ste sa niekedy zabávali s vodnou pištoľou, pravdepodobne ste si všimli, že vyžaduje určité úsilie donútiť vodu prejsť cez úzku dýzu von. V skutočnosti ste na vodu prostredníctvom spúšte museli najprv pôsobiť silou, ktorá spôsobí v komore nárast tlaku. Ak by bola voda stlačiteľná, v komore by sa iba stlačila na menší objem a vodná pištoľ by vodu nestriekala.

Podľa prísnych vedeckých kritérií je vodná pištoľ rovnaké zariadenie schopné pracovať so silou a rýchlosťou kvapaliny, ako iné, ale omnoho väčšie zariadenia alebo stroje.

Skúšali ste už stlačiť balón čiastočne naplnený plynom? Nie je to náročná úloha. Stlačiť kameň alebo kus dreva je ale takmer nemožné. A čo voda?

Asi viete, že kvapaliny sa chovajú v niektorých ohľadoch ako pevné látky a v niektorých ako plynné látky. Keďže kvapaliny ľahko prúdia z miesta na miesto, pripomína ich správanie plyny. V skutočnosti sú ale kvapaliny takmer nestlačiteľné, rovnako ako pevné látky.

Skutočnosť, že je kvapalina nestlačiteľná, je veľmi užitočná vlastnosť.

5

Hydrostatický mechanizmus(piestový - objemový stroj)

• využíva fyzikálny zákon o šírení tlakuv kvapaline,

• pracuje s relatívne vysokým tlakom (silou) a malou prietokovou rýchlosťou,

• prevažuje tlaková energia,kinetická je oproti nej zanedbateľná.

Hydrodynamický stroj(lopatkový - prúdový stroj)

• využíva pohyblivosť (zotrvačnosť) pracovnej kvapaliny,

• pracuje s vysokou prietokovou rýchlosťou a relatívne malými tlakmi,

• prevažuje kinetická energia,tlaková je oproti nej zanedbateľná.

Hydraulické stroje

Základné pojmy

6

Parametre hydraulických strojov

Základné pojmy

Hlavné parametre definujú základné vstupné informácie potrebné pre voľbu typu a návrh hydraulického stroja. Medzi hlavné parametre hydraulických strojov patrí tlak p (Pa), objemový prietok q (m3∙s-1) a špecifická energia Y (J∙kg-1).

Pridružené parametre charakterizujú hydraulický stroj vzhľadom k jeho prevádzke. Medzi pridružené parametre patrí najmä frekvencia otáčania (otáčky) n (s-1), krútiaci moment T (Nm), rýchlosť

v (m∙s-1), sila F (N), výkon P (W), účinnosť (-)

a špecifická sacia energia Ys (J∙kg-1).

Schopnosť stroja alebo zariadenia plniť požadované funkcie po dosiahnutie medzného stavu pri stanovenom systéme predpokladanej údržbya opráv sa nazýva životnosť. Podľa požadovanej životnosti sa dimenzujú a vyberajú prvky.

1 m

0,2 m

1 m

Orientačné porovnanie veľkostimotorov s výkonom 100 kW

SMELM

HM

7

Použitie hydrostatických mechanizmov

Základné pojmy

Použitie hydraulických prvkov a systémov zasahuje širokú oblasť rôznych strojov a zariadení. Podobne ako pneumatickými mechanizmami môžeme aj hydrostatickými mechanizmami zabezpečovať priamočiare, rotačné alebo kývavé pohyby.

Rôznorodosť požiadaviek na funkciu hydraulických prvkov a systémov a najmä podmienok, v ktorých pracujú, si vynútila aj to, že ich vývoj sa uberal niekoľkými smermi. A tak sa z hľadiska využitia rozlišujú skupiny hydraulických prvkov a systémov:

• pre mobilnú hydrauliku, t.j. hydrostatické prvky a mechanizmy určené pre mobilné stroje (mobilné pracovné stroje, dopravné prostriedky a pod.),

• pre stacionárnu (priemyselnú) hydrauliku, t.j. hydrostatické prvky a mechanizmy určené pre obrábacie stroje, hutnícke a banské stroje a zariadenia, priemyselné roboty, manipulátory a iné mechanizačné a automatizačné prostriedky určené pre výrobné procesy,

• pre špeciálnu techniku, t.j. hydrostatické prvky a mechanizmy určené pre zbrojnú výrobu, letectvo a iné špeciálne aplikácie, vyznačujúce sa najmä špeciálnymi požiadavkami na spoľahlivosť, extrémne vysoké parametre, bezpečnosť a pod.

• Obrábacie a tvárniace stroje.

• Stroje pre stavebníctvo (nakladače, rýpadlá).

• Stroje pre povrchovú a hlbinnú ťažbu v baníctve (uhlie, nerasty).

• Zariadenia v hutníckych závodoch (valcovne, zlievarne).

• Poľnohospodárska technika.

• Roboty a manipulátory.

• Montážne a baliace automaty.

• Manipulačné zariadenia (vysokozdvižné vozíky, mobilné žeriavy).

• Letecká technika (ako jeden z okruhov).

• Raketová technika.

• ................

Hydraulické mechanizmy majú neotrasiteľné postavenie najmä v konštrukcii mobilných strojov.

8

Charakteristika a typické znaky aplikácií

Základné pojmy

9

Analógia systémov

Veličiny a zákonitosti

Analógia je neúplná, čiastočná podobnosť spočívajúca v jednej alebo viacerých spoločných vlastnostiach, črtách rôznorodých javov alebo predmetov.

V tomto prípade sa jedná o analógiu medzi elektrickým, mechanickým, hydraulickým, pneumatickým a tepelným systémom.

Stavové veličiny môžu byť extenzívne a intenzívne.

Hodnota intenzívnej stavovej veličiny (teplota, tlak, hustota, výška, rýchlosť, čas) nezávisí na veľkosti systému.

Hodnota extenzívnej stavovej veličiny (hmotnosť, objem, počet častíc, energia, entropia) závisí na veľkosti systému.

Predstavte si dva identické bloky ocele. Každý z nich má rovnakú , p, , m,

V, E. Systém obsahujúci dva bloky má rovnakú , p,

rovnako ako systém obsahujúci iba jeden blok. Hodnota m, V a E systému s dvoma blokmi ocele je dvojnásobná v porovnaní so systémom obsahujú-cim jeden blok ocele.

10

Energia

Veličiny a zákonitosti

Veličiny sú významné parametre stavu látok, telies a prostredia, v ktorom sa látky a telesá nachádzajú. Slúžia na porovnávanie stavu, javu alebo parametrov. Každá veličina musí byť vyjadrená merateľnou jednotkou.

Energia číselne vyjadruje, koľko práce sa môže uskutočniť alebo koľko pohybu, tepla, svetla a pod., môžeme získať zo zdroja energie.

Zákon o zachovaní energie

súčet všetkých foriem energie je za každých okolností konštantný bez ohľadu na to, aký fyzikálny alebo chemický proces prebiehav technickom zariadení.

Zákon o premene energie

energiu nie je možné zničiť ani vytvoriť z ničoho, je možné len rôznymi spôsobmi meniť jej formu.

Zákon o hustote toku energie

veľkosť toku energie je obmedzená rozmermitechnického zariadenia ako aj rýchlosťou a parametrami v ňom prebiehajúcich procesov.

Rovnocenné formy energie(každá forma môže byť premenená na inú formu energie)

7 základných jednotiek SI sekunda (čas), meter (dĺžka), Ampér (elektrický prúd), mol (látkové množstvo), kilogram (hmotnosť), Kelvin (teplota)

a kandela (svietivosť)

SI

ms

cd

K

kg

mol

A

11

Hmotnosť a tiaž

Hmotnosť m vyjadruje gravitačný a zotrvačný účinok telies. Závisí na hustote podľa vzťahu:

hmotnosť = hustota ∙ objem, (kg = kg∙m-3∙m3)

Gravitačný účinok znamená, že ak ich zoberieme do ruky, zistíme, že sú k zemi priťahované rôznou silou (gravitačná sila).

Zotrvačný účinok znamená, že pri zrážke olovená guľa zmení oproti drevenej svoju rýchlosť len nepatrne (je schopná zotrvať v pohybovom stave –má zotrvačnú hmotnosť).

Veličiny a zákonitosti

Tiaž G je sila, ktorá priťahuje každé teleso hmotnosti mk zemskému jadru vplyvom gravitačného zrýchlenia g, ktorého hodnota na Zemi je 9,81 m∙s-2:

tiaž = hmotnosť ∙ gravitačnézrýchlenie, (N = kg∙m∙s-2)

Keď hovoríme o tiaži telesa,v skutočnosti hovoríme o tom, aká veľká sila pôsobí ťahom na teleso. Na dvíhanie telesa musíme vynaložiť silu rovnú tiaži ťahajúcej teleso smerom dolu. Takže tiaž je vlastne sila aplikovaná vo vertikálnom smere hore a dolu.

Ak uvažujeme s gravitačným zrýchlením 9,81 m∙s-2, potom podľa Newtonovhozákona hmotnosť jedného kilogramu pôsobí na zem silou 9,81 N.

12

Tlak

Veličiny a zákonitosti

Ak budeme silou F pôsobiť rovnomerne po celej ploche S a kolmo na túto plochu, potom je tlak pdefinovaný ako podiel sily F a plochy S, na ktorú sila pôsobí:

silatlak = –––––––, (Pa = N∙m-2)

plocha

1 Pa (Pascal) = 1 Pa = N∙m-2

1 kPa (kilopascal) = 103 Pa

1 MPa (megapascal) = 106 Pa

1 bar = 105 Pa

Zobrazenie definície tlaku

F

S

V USA je 0 psig (gage) je rovnocenné s 15 psia (absolute).

V SI sústave atmosférický tlak kalibračný (gage)0 kPa je rovnocenný s atmosférickým tlakom absolútnym (absolute) 100 kPa.

Výpočtový

F

p S

Injekčné zranenie pracovnou kvapalinou (fluid injection injury) je prerušenie kože alebo tkaniva spôsobené vysokým tlakom pracovnej kvapaliny.

Hydraulický olej navyše rozpúšťa ľudský tuk. Preto hydraulický olej postupne narušuje tkanivo a po zasiahnutí je nutná okamžitá lekárska pomoc.

Príklad zranenia:

Operátor manipuloval v rukaviciach s hydraulickým nástrojom, ktorý pracoval pod vysokým tlakom (65 MPa). Náhle praskol spoj k hadici. Následkom kontaktu pracovnej kvapaliny s rukou operátora došlo k poškodeniu kože a tkaniva ruky.

Na pohotovosti prípad uzavreli s odporúčaním „udržať v čistote a pokoji“. Iba náhodou sa k úrazu dostal špecialista. Minerálny olej začal „ujedať“ tukové tkanivo ruky a cestoval hore k ramenu. Poškodený absolvoval 5 chirurgických operácií na odstránenie olejom napadnutého tkaniva a hrozila amputácia ruky. Počas liečenia nebolo možné z dôvodu kontaminácie olejom ranu zošiť.

V prípade úrazu:

• zaznačte čas úrazu,

• zistite informácie o veľkosti tlaku a pracovnej kvapaline,

• ihneď vyhľadajte lekársku pomoc.

13

Úrazy spôsobené vysokým tlakom

Veličiny a zákonitosti

Najjednoduchší a najúčinnejší spôsob, ako udržať bezpečné pracovné prostredie v okolí hydraulického zariadenia je zabezpečiť, aby všetci pracovníci rozumeli svojmu technickému vybaveniu, vedeli hydraulické zariadenie správne prevádzkovaťa rozpoznali nebezpečenstvo v prípade neopatrnej manipulácie s vybavením alebo hydraulickým zariadením.

Na pamäti je potrebné mať najmä:

1. Tlak

Pracovná kvapalina pod tlakom je nebezpečnáa môže spôsobiť vážne zranenia.

2. Teplota

Vysoká teplota pracovnej kvapaliny môže spôsobiť vážne popáleniny. Pozor na horúce kovové častia hadice.

3. Horľavosť

Po zapálení môžu niektoré pracovné kvapaliny explodovať a/alebo spôsobiť požiar.

4. Mechanické časti

Pracovná kvapalina spôsobuje lineárny pohyb alebo otáčanie mechanických častí hydraulického zariadenia s vysokou rýchlosťou a s veľkou silou. Pohyblivé časti majú byť počas manipuláciev zabezpečenom stave alebo neutrálnej polohe. Pri mobilných zariadeniach podložte pod kolesá kliny.

14

Bezpečnosť

Veličiny a zákonitosti

5. Elektrina

Elektrina môže vytvoriť iskru a spôsobiť požiar, výbuch alebo zasiahnutie elektrickým prúdom.Pred údržbou vypnite hlavný vypínač a zanechajte na viditeľnom mieste ceduľku „Vypnuté z dôvodu údržby. Nezapínať!“ Rovnako pri mobilných zariadeniach sa uistite, že zapaľovanie nebude použité.

6. Úniky pracovnej kvapaliny

Unikajúca pracovná kvapalina môže vytvoriť klzkú podlahu a znečisťuje životné prostredie. Jeden liter oleja môže znečistiť až 250 000 litrov vody.

7. Počas prevádzky

V prípade, že je potrebné urobiť zásah počas prevádzky hydraulického zariadenia, identifikujte potenciálne riziká úrazu pred začiatkom prác. Oznámte kolegom miesto, účel a predpokladaný čas návratu zo zásahu.

8. Ochranné pomôcky

Vždy používajte okuliare,pevnú obuv, oblečenie bezvoľných častí a pod.

15

Prístroje na meranie tlaku

Veličiny a zákonitosti

Používané tvary a prierezy Bourdonovej trubice

Na meranie tlakusa používajú rôzneprístroje.

Najjednoduchšie súnapr. diferenčnémanometre – U trubica,U trubica s posuvnýmdnom.

Manometre sa používajú na určenie tlaku pre plynné a kvapalné média, ktoré nepôsobia korozívne

Manometre, ako napr. s Bourdonovou trubicou alebo Schäfferov membránový manometer, sa vyrábajú v rozsahoch od stoviek Pa po desiatky MPa. Stupnica sa zvyčajne uvádza v jednotkách kPa, MPa, bar alebo psi. Presnosť /dovolená odchýlka/ závisí od vyhotovenia a pohybuje sav rozsahoch 0%, 1%, 1,6%...

Deformačný prvok membrány je rôzneho tvaru, prierezu, materiálu a je citlivý na teplotu. Napr. Bourdonova trubica má rôzny prierez a tvar písmena C, plochej špirály alebo valcovej špirály.

na časti manometra prichádzajúce do styku s meraným médiom. Pripojenie manometra môže byť spodné alebo zadné. Manometre plnené glycerínom odolávajú prudkým tlakovým rázom.

1-stupnica, 2-ukazovateľ, 3-mechanizmus prevodu, 4-spojovací článok, 5-Bourdonova trubica

12

3

4

5

16

Pascalov zákon

Veličiny a zákonitosti

Opísal dva dôležité princípy tlaku:

1. V kvapaline pôsobí tlak na malý objem kvapaliny rovnako zo všetkých smerov.

2. V kvapaline obmedzenej pevnými hranicami sila (tlak) pôsobí kolmo na hranice.

Pascalov zákon

Tlak v kvapaline, ktorý vznikne pôsobením vonkajšej sily na povrch kvapaliny v uzatvorenej nádobe, je v každom mieste kvapaliny rovnaký.

Blaise Pascal (1623 - 1662)

Francúzsky matematik, fyzik, vynálezca, filozof a teológ.

Pozn. Využitie prenosu sily a tlaku nestlačiteľnou kvapalinou.

Zubárske kreslá, pneumatické zbíjačky, vyklápacie zariadenia nákladných áut, hydraulické ramená stavebných strojov, hydraulické zdviháky, lisy...

17

Objemový prietok

Veličiny a zákonitosti

Objemový prietok (prietok, prietokové množstvo, prietokový objem) je množstvo tekutiny (kvapaliny, plynu) vyjadrené v jednotkách objemu (napr. m3, l), ktoré pretečie daným prierezom Sza jednotku času t. Prierezom spravidla rozumieme prierez kolmý na smer prúdenia. Objemový prietok daným prierezom vypočítame ako súčin tohoto prierezu a rýchlosti, ktorou kvapalina prierezom prúdi, alebo ako podiel objemu a času:

objemový prietok = plocha ∙ rýchlosť

(m3∙s-1 = m2∙m∙s-1)

Pri prúdení kvapaliny potrubím rôzneho prierezu

preteká každým prierezom potrubia

rovnaké množstvo kvapaliny za jednotku času

Pozn. Hmotnostný prietok je veličina vyjadrujúca číselne hmotnosť kvapaliny, ktorá prejde daným prierezom prúdovej trubice za časovú jednotku (kg∙s-1).

qq

q q

18

Energia prúdiacej kvapaliny

Veličiny a zákonitosti

energie polohovej (g∙h), závislej od polohy prierezu,

energie tlakovej (p/), závislej od statického tlaku,

energie kinetickej (v2/2), závislej na rýchlosti prúdenia.

Súčet všetkých zložiek energie je vo všetkých prierezoch rovnaký (Bernoulliho rovnica):

Zmenšením prierezu sa zvýši rýchlosť prietoku.

Zväčšením rýchlosti prúdenia dochádza k poklesu tlaku a naopak.

q

Možnosti zapojenia hydrogenerátorov

Daniel Bernoulli (1700 - 1782)

Švajčiarsky matematik, fyzik a medik.

Ak neuvažujeme s energiou,ktorá sa v priebehu prúdenia menína teplo, celková energia 1 kg kvapaliny prúdiacej určitým prierezom sa skladá z troch zložiek:

Aby kvapalina získala energiu, je potrebný HG, umiestnený voči nádrži rôznym spôsobom.

Paralelné zapojenie hydrostatických prvkov

19 Veličiny a zákonitosti

Sériové zapojenie hydrostatických prvkov

Straty energie pri prúdení kvapaliny

0

10

30

60

C = 10 bar

B = 20 bar

A = 30 bar

p1 = 0 bar

p2 = (p1 + C)= 0 + 10 = 10 bar

p3 = (p2 + B)=10 + 20 = 30 bar

pHG = (p3 + C)= 30 + 30 = 60 bar

C

B

A

HG

Kvapalina hľadá vždy cestu

najmenšieho odporu.

30 bar otvorí C

20 barotvorí B

10 barotvorí A

A

HG

10

CB

20 barotvorí B

Ablokované

CB

HG

20

A

20

Účinnosť

Veličiny a zákonitosti

Účinnosť je bezrozmerné číslo, ktoré vyjadruje,ako blízko k ideálnemu (teoretickému) stroju, zariadeniu, procesu, modelu, funkcii a pod.má hodnotený (reálny) stroj, zariadenie, model, proces, funkcia a pod.. Hodnotí sa zvyčajne celok alebo časť celku. Pre rôzne technické aplikácie môžu byť sledované rôzne veličiny (napr. objem). Najčastejšie sa používa pri porovnaní energií alebo výkonu. Dôležité je, aby boli porovnávané ekvivalentné veličiny, t. j. mali rovnaké fyzikálne jednotky.

Účinnosť sa vypočíta ako podiel sledovanej veličiny na výstupe k sledovanej veličine na vstupev rovnakom časovom okamihu. Ideálna účinnosť má 100 %, reálna je nižšia. Rozdiel medzi ideálnou a reálnou predstavuje veľkosť strát.

V rámci technických zariadení sa definujea používa veľké množstvo účinností. Jednotlivé účinnosti majú svoje ustálené pomenovaniea označenie indexom pri znaku η.

V reálnych hydrostatických prvkoch dochádza počas prevádzky k stratám energie. Podľa pôvodu môžeme straty rozdeliť na objemové, hydraulickéa mechanické.

Z hľadiska merania strát a hodnotenia priebehu charakteristík účinností je potrebné upozorniťna vplyv viskozity pracovnej kvapaliny, ktorá sas teplotou mení.

Objemové straty spôsobuje únik pracovnej kvapaliny z pracovného priestoru prvku netesnosťami počas pracovného cyklu. Skutočný výstupný objemový prietok je menší ako teoretický. Vonkajšie priesaky sa zhromažďujú vo vnútri telesa, vnútorné smerujú do nízkotlakových kanálov. Ak rastie zaťaženie (tlak pracovnej kvapaliny), objemové straty spôsobujú pokles otáčok neregulačných hydromotorov. Veľkosť strát vyjadruje objemová (prietoková) účinnosť.

Hydraulické straty vznikajú v samotnej pracovnej kvapaline pri jej prúdení v pracovných priestoroch hydrostatického prvku.

Mechanické straty spôsobuje suché a viskózne trenie pri pohybe mechanických častí hydrostatického prvku.

Hydraulické a mechanické straty nie je možné dostatočne presne teoreticky ani experimentálne od seba oddeliť. Prejavujú sa napr. zvýšením skutočného krútiaceho momentu na hriadeli hydrogenerátora oproti teoretickému a zmenšením skutočného krútiaceho momentu odoberaného z hriadeľa hydromotora oproti teoretickému. Mierou týchto strát je mechanicko-hydraulická účinnosť.

Celková účinnosť je daná súčinom objemoveja mechanicko-hydraulickej účinnosti.

21

Zhrnutie

• Čo je to hydraulika a pneumatika?

• Vysvetlite pojmy hydrostatický mechanizmusa hydrostatický prvok.

• Aký je rozdiel medzi hydrostatickým mechanizmom a hydrodynamickým strojom?

• Vymenujte hlavné a pridružené parametre hydraulických strojov.

• Čo je to životnosť?

• Vymenujte spoločné a rozdielne vlastnosti kvapalín a plynov.

• Aké skupiny hydraulických prvkov a systémov poznáte z hľadiska ich využitia?

• Aké sú +/- hydrostatických mechanizmov?

• Aké sú +/- pneumatických mechanizmov?

• Charakterizujte hydrostatický mechanizmus a hydrodynamický stroj.

• Čo je to hydrostatický mechanizmusa hydrostatický prvok?

• Čo si predstavujete pod pojmom energia?

• Vysvetlite pojem hydraulická energia.

• Aký je rozdiel medzi hmotnosťou a tiažou?

• Čo je to tlak a ako sa vypočíta?

• Vysvetlite pojmy absolútny tlak, pretlak, podtlak a hydrostatický tlak.

• Akým zariadením sa meria tlak?

• Vysvetlite jav nazývaný hydrostatický paradox.

• Opíšte princípy nazvané Pascalov zákon.

• Aký je rozdiel medzi laminárnym a turbulentným prúdením?

• Čo je to objemový prietok a ako sa vypočíta?

• Akým zariadením sa meria objemový prietok?

• Ako sa vypočíta hydraulický výkon?

• Na akom princípe činnosti pracujú hydrostatické mechanizmy?

• Ako sa uskutoční prenos sily?

• Ako sa uskutoční prenos tlaku?

• Aké zložky energie má prúdiaca kvapalina?

• Ako sa mení rýchlosť a tlak pri prúdení kvapaliny vodorovným potrubím pri zmene prierezu?

• Prečo dochádza k poklesu tlaku pri prúdení vodorovným potrubím konštantného prierezu?

22

BAROŠKA, J.: Hydrostatické mechanizmy. Vydalo Hydropneutech, s.r.o., Žilina, 2012, 388 s., ISBN 978-80-970 897-2-6.

GULÁŠ, F.: Syntéza tekutinových systémov. STU Bratislava, 1994.

GANČO, M.: Mechanika tekutín. ALFA, Bratislava, 1990.

IHRING, J.: Projektovanie hydraulických a pneumatických obvodov. Vydalo ALFA Bratislava, 1983, 400 s., 63-002-83.

Katedra výrobnej techniky a robotiky, Tekutinové mechanizmy, Úvod do problematiky (súbor pdf), Trnava.

KOPÁČEK, J., PAVLOK, B.: Tekutinové mechanismy. VŠB Ostrava, 1994.

KUČÍK, P., KRIŠŠÁK, P.: Hydraulické prvky a systémy. Učebný text pre akreditovaný základný kurz, vydal Fluidconsult, 2005, 72 s..

KUČÍK, P., STRÁŽOVEC, I., KRIŠŠÁK, P.: Hydraulický prenos energie. Mobilné stroje. EDIS, vydavateľstvo ŽU, 2000, 384 s., ISBN 80-7100-725-0.

Použitá a odporúčaná literatúra

PIVOŇKA, J. a kol.: Tekutinové mechanismy. SNTL, Praha, 1987, 623 s.

STRÁŽOVEC, I., KUČÍK, P.: Tekutinové mechanizmy. Žilina: EDIS, 2000, 224 p., ISBN 80-7100-804-0.

TARABA, B., BEHÚŇOVÁ, M., KRAVÁRIKOVÁ, H.: Mechanika tekutín. Termomechanika. STU Bratislava, 1999

Časopis Hydraulika a pneumatika.

Firemná literatúra: Argo Hytos, Bosch Rexroth, Danfoss, Eaton, Hydac, Parker.....

Použitá a odporúčaná literatúra