I/l5

Po I/l5 Oban a udsk prva, zkladn dokumenty k udskm prvam. Organizan zabezpeenie ochrany udskch prvTermn udsk prva (LP) oznauje kategriu prv a slobd jednotlivca, ktor s ako jeho zkladn prva zakotven v stavnch normch jednotlivch ttov a s sasou pozitvneho prva, resp. prvneho systmu konkrtneho ttu. Tmto pojmom sa oznauj rozsahom i kvalitou rzne prva a slobody jednotlivca:

veobecn obianske prva

veobecn prva a slobody obanov zkladn LP a slobody stavnmi normami garantovan prva a slobody apod.Za zkladn LP a slobody sa povauj tie, ktor s zakotven v medzinrodnch dohovoroch a alch normch medzinrodnho prva. Medzinrodn dokumenty upravuj kategrie LP:

poda obsahu na prva alebo slobody

poda charakteru na obianske, politick, hospodrske, kultrne a socilne prva poda spsobu uplatnenia na individulne alebo kolektvne.Medzinrodn tandard tvor katalg zkladnch P a slobd, ktor sa del na niekoko skupn, oznaovanch ako genercie LP: obianske a politick prva - prva prvej genercie

hospodrske, socilne a kultrne prva - prva druhej genercie prvo na rozvoj, prvo na prrodn zdroje, prvo na hodnotn ivotn prostredie, prvo na mier, na solidaritu a prvo na odzbrojenie - prva 3.genercieObianske slobody - sloboda myslenia, svedomia, nboenskho presvedenia, sloboda prejavu, sloboda zhromaovania a zdruovaniaVeobecn deklarcia LP - OSN - 1948 a dodatky v podobe opnch protokolovMedzinrodn pakt o obianskych a politickch prvach - OSN - 1966Medzinrodn pakt o hospodrskych, socilnych a kultrnych prvach - OSN - 1966Eurpsky dohovor o ochrane LP a zkladnch slobd - Rada Eurpy - 1950 a protokoly . l - 10,Eurpska charta regionlnych a meninovch jazykov - RE - 1992Zveren akt Konferencie o bezpenosti a spoluprci v Eurpe - KBSE - 1975Podmienkou garantovania udskch a obianskych prv je existencia prvneho ttu. Oban me kona vetko, o mu zkonom nie je zakzan. Prostriedky na realizciu udskej innosti v tejto oblasti: zabezpeenie sladu prvnych predpisov s stavou prostrednctvom stavnho sdnictva osobn a statusov nezvislos sdnictva existencia opravnch prostriedkov voi ttnym a sdnym rozhodnutiam existencia petinho prva existencia systmu ttnej a spoloenskej kontrolyVvin udskch a obianskych prv a slobdudsk prva a slobody patria medzi zkladn piliere demokracie, ktor je ich garantom. Uznanie, repektovanie a ochrana prv a slobd boli vdy obmedzenm moci ttu voi spolonosti, ktor uruje hranice vldnucej moci. Preto v antike sa prva vzahovali len na vyie vrstvy spolonosti slobodnch obanov a vyluovali jej neplnoprvnych lenov (eny, deti, otrokov a cudzincov). Medzi prv dokumenty, ktor upravuj slobodu vyznania, patr Milnsky edikt z roku 313, ktor vRmskej ri zrovnoprvnil kresanstvo s ostatnmi nboenstvami. V stredoveku sa najskr o svoje prva a slobody zaujmala anglick achta, ktor sa pokala obmedzi moc monarchov. V roku 1215 dontila anglickho kra Jna Bezzemka, aby potvrdil jej prva a slobody dokumentom Magna Charta Libertatum (Vek listina slobd). Tento dokument obsahuje napr. prvo kadho slobodnho loveka, ktor mu zaru, e nebude zadran ani uvznen, zbaven majetku, vypovedan z krajiny alebo postaven mimo zkona svojvone, ale len na zklade zkonov tejto listiny.V roku 1598 franczsky kr Henrich IV: vydal Nantsk edikt, ktor zaruoval rovnoprvnos a slobodu vyznania hugenotov, m vo Franczsku zrovnoprvnil katolkov s protestantmi.V roku 1609 prijal Rudolf II. Habsbursk Majestt, ktor uzkooval, e nikto, ani poddan, nesmie by nten ku katolctvu ani k evanjelictvu. Majestt bol vo vtedajej Eurpe najslobodnejm nboenskm zkonom. Jeho trvanie vak bolo krtke (do r. 1628).Prv listina, ktor zabezpeovala prva a slobody kadho jedinca, pochdza z roku 1679 a m nzov Habeas Corpus Amendment Act. Kadmu obanovi Anglickej koruny aj poddanmu zaruovala, e ho nemono svojvone uvzni, ako aj prvo poadova sdne preskmanie oprvnenosti zadrania.V ase buroznych revolci, ke sa bojovalo proti absolutizmu a hlsala sa sloboda, rovnos, bratstvo", sa formovali prva a povinnosti obana. Z tohto obdobia je jednou z najvznamnejch listn Anglicka Bili of Rights z 13.2.1689. Je akousi zmluvou medzi suvernnym nrodom reprezentovanm parlamentom, zastupujcim v dvoch komorch achtu i buroziu, a krom, ktormu sa pri vkone jeho prvomoci zdrazuje, e sa m podriaova zkonom. ie skr, ako bol Viliam III. Oransk po poslednom stuartovi Jakubovi II. korunovan za anglickho kra, musel sa zaviaza, e bude zachovva prva parlamentu spsan v tomto dokumente. Anglick krovstvo sa stalo parlamentnou monarchiou. Listina obsahuje aj ustanovenia o petinom prve, o nboenskej slobode protestantov, o slobodnch vobch, o zrukch sdnej ochrany, prezumpciu neviny pri vyetrovan trestnch inov, prvo poddanch obraca sa so svojimi iadosami priamo na kra at.Predchdzajce dokumenty sa vrazne odraj v dokumente Americkej revolcie - Deklarcia nezvislosti spojench ttov (4.7.1776), ktor obsahuje dva princpy: prvo na sebaurenie a zsady demokratickho ttneho zriadenia. Medzi zkladn mylienky deklarcie patr, e vetci udia s stvoren ako seberovn a maj ist neodaten prva (prvo na ivot, slobodu a budovanie osobnho astia). Na zabezpeenie tchto prv si udia ustanovuj vldy. Ak by niektor vlda nezabezpeovala udsk prva, ud ju me zmeni. zavrhn a ustanovi nov vldu. Mylienky Deklarcie nezvislosti boli rozren v Bill of Rights (12.7.1776) schvlenej vo Virgnii. Tto listina prv bola 3.11.1791 prijat v podobe dodatkov k stave USA z roku 1787. Prv raz hovor o udskch prvach, ktor existuj nad ttnym prvom - vetci udia s od prrody rovnoprvni a slobodn, maj neodaten prva - prvo na ivot, slobodu a astie, na slobodu svedomia a nboenstva, na slobodu slova a tlae, prvo pokojne sa zhromaova, petin prvo, prvo na riadny sdny proces, prvo na ochranu osobnej a domovej slobody, psomnost a majetku. Vyhlsen rovnoprvnos vetkch ud sa vak netkala pvodnho indinskeho obyvatestva, ani privanch iernych otrokov a do obianskej vojny v rokoch 1861-1865 a prakticky a do polovice 20. storoia, ke sa uskutonilo pln zrovnoprvnenie ierneho obyvatestva.Na eurpskom kontinente mala najv vznam franczska Deklarcia prv loveka a obana z 26.7.1789. ktor uznala prirodzen prvo obianske. V 17 lnkoch s sformulovan princpy slobody a rovnosti. V dokumente sa charakterizuje vlda ako sliaca udu a poaduje sa jej kontrola. Deklarcia prv loveka a obana sa stala vzorom pre revolcie a reformy v 19. storo a na zaiatku 20. storoia. Franczska stava z roku 1848 obsahuje i zkaz otroctva, zabezpeuje slobodu prce a verejn podporu osobm, ktor sa ocitn v biede. Tento prvok socilnej starostlivosti je prejavom rastceho robotnckeho hnutia.a) S plne novm poatm udskch prv sa stretvame v sovietskej Deklarcii prv pracujceho a vykorisovanho udu z roku 1918. Deklarcia vyhlasuje odstrnenie vykorisovania loveka lovekom. skoncovanie s delenm spolonosti na triedy, moc m patri vlune pracujcim a ich reprezentcii sovietom. Deklarcia vak neobsahovala zruky na ochranu proti moci, ktor postupne prerstla do totalitnej diktatr.. Napriek tomu tieto mylienky viedli aj kapitalistick tty, aby uznali socilne prva pracujcich. V odbornej literatre mono njs niekoko prstupov k leneniu a kategorizcii udskch prv. Niektor autori delia udsk prva na dve vek skupiny: prirodzen prva t. j. prva nezvisl od ttnej moci. ktor tt neposkytuje, ale me ich zarui a uzkoni a obianske prva t. j. prva, ktor dostvaj obania od ttu a uplatuj sa vo verejnom ivote. In autori hovoria o troch skupinch udskch prv: osobn prva a slobody, politick prva a slobody, socilne, ekonomick a kultrne prva.b) K nim sa v poslednom obdob pridva tvrt' typ udskch prv: prva solidarity

Za najvhodnejie lenenie a typolgiu udskch prv povaujeme tri vvojov stupne, ktor sa oznauj ako genercie udskch prv:1. obianske a politick prva - prva prvej genercie2. hospodrske, socilne a kultrne prva - prva druhej genercie3. prva solidarity - prva tretej generciePrvami prvej genercie rozumieme tie, ktor boli ako prv formulovan a zakotvovan v stavch nrodnch ttov poas buroznych revolci v 18. storo a zahaj u spomnan dve skupiny oznaovan ako obianske - zkladn, nezvisl od ttu - lovek ako autonmna bytos a politick prva - predpokladaj aktvnu as obanov na politickom rozhodovan.Prvami druhej genercie s prva vyieho vvojovho stupa, ktorch naplnenie zvis od konkrtnej vldy danej krajiny, od jej monost. V rmci OSN to bolo prijatie Veobecnej deklarcie udskch prv, ale najm Medzinrodnho paktu o hospodrskych, socilnych a kultrnych prvach, a v rmci Rady Eurpy eurpsky dohovor o ochrane udskch prv a zkladnch slobd a Eurpska socilna charta.Popri individulnych prvach sa vymedzuje aj kolektvne prvo - napr. prvo nrodov na sebaurenie. Napriek tomu prva menm sa nerealizuj ako kolektvne prva, ale ako individulne prva, platn pre prslunkov danej meniny. Pri ochrane prv menm by toti uplatovanie tchto prv vlune ako kolektvnych prv naruovalo suverenitu ttu, ohrozovalo jeho integritu a sprevdzalo by ho nebezpeenstvo separatizmu.Prva tretej genercie predstavuj syntzu prv prvej, druhej a tretej genercie, ktor vyplva z ich vzjomnej prepojenosti. Prv raz v dejinch udstva sa otvraj monosti na ich uplatnenie, monosti, aby sa udsk prva a slobody stali univerzlnymi a platili pre vetkch obyvateov naej planty. Prejavuj sa na medzittnej rovni ako snaha o spolon rieenie globlnych problmov. Tento nov vvojov stupe iniciovalo predovetkm socilnodemokratick hnutie zpadnej Eurpy, niektor kresansk doktrny a potreby krajn tretieho sveta, ktor zaostvaj a trpia biedu nsledkami kolonializmu a drancovania prrodnho bohatstva.Do tretej genercie s zaraden nov prva, napr. pravo na zdrav ivotn prostredie, prvo na ivot vmieri, slobodn disponovanie nrodov s ich prrodnm bohatstvom at. S touto koncepciou udskch prv zko svis Deklarcia o medzinrodnoprvnych zsadch priateskch vzahov medzi nrodmi a ttmi, prijat VZ OSN v roku 1970. V decembri 1986 OSN schvlila vyhlsenie k prvu nrodov na rozvoje, ktor zohadnilo i diskusiu o prve na nov medzinrodn hospodrsky poriadok.Systm ochrany udskch prvsilie o medzinrodn ochranu udskch prv na medzittnej rovni sa realizovalo v troch etapch:1. vo vyhlseniach, ktor ako rezolcie prijali vetky zhromaden lensk tty bez toho. aby pre jednotliv tty bezprostredne vyplynuli medzinrodnoprvne zvzky,2. vypracovanm medzinrodnoprvneho dohovoru a jeho ratifikciou zmluvnmi ttmi.3. zakladanm kompetenci medzinrodnch orgnov, prostrednctvom ktorch sa kontroluje, i jednotliv lensk tty konkrtne realizuj konvencie o ochrane udskch prv (implementcia) a v prpade potreby sa prijmaj donucovacie opatrenia.Na globlnej rovni sa o ochranu a podporu udskch prv usiluje OSN, ktor uplatuje dva druhy postupov:1. opatrenia, ktor presadzuj politick orgny OSN (VZ OSN HSR OSN. Komisia pre udsk prva OSN) na zklade Charty, a preto sa tkaj vetkch lenskch ttov,2. opatrenia, ktor na zklade konvenci prijmaj jej realizan orgny (Vbor pre udsk prva. Vbor pre hospodrske a socilne prva, Vbor proti rasovej diskrimincii, Vbor na ochranu prv det), a preto sa tkaj len aktulnych zmluvnch ttov.Na regionlnej rovni eurpskeho systmu vyvja prkladn silie Rada Eurpy, ktor zjednocuje vetky tri stupne - deklarcie, konvencie, implementcie. Na presadenie prv dosiahnutch v Dohovore vytvorila dva pecifick orgny Eurpsku komisiu pre udsk prva a Eurpsky sd pre udsk prva.

Ochrana udskch prv v Eurpskej nii K. zsadm eurpskeho systmu ochrany udskch prv a slobd sa prihlsili aj lensk tty eurpskeho integranho spoloenstva. Eurpsky sdny dvor je prioritnm sdnym orgnom, ktor je kompetentn garantova obanom EU ochranu zkladnch udskch prv a slobd. Vzah Eurpskeho sdneho dvor (EU) a Eurpskeho sdu pre udsk prva (RE) v otzkach ochrany udskch prv a zkladnch slobd sa lensk tty spoloenstva poksili riei v spolonej Deklarcii Eurpskeho parlamentu, Komisie a Rady z roku 1977. V r. 1994 Eurpsky parlament menoval do novej intitcie nie ombudsmana. Eurpsky ombudsman je osoba, ktor prijma sanosti v akejkovek veci patriacej do oblasti aktivity Eurpskej nie priamo od ktorhokovek obana nie alebo prostrednctvom lena Parlamentu.V rmci eurpskeho systmu ochrany udskch prv a slobd zohrva vznamn lohu aj OBSE(KBSE), zvl ke sa v poslednom obdob postupne zauvalo oznaenie udsk rozmer, resp. udsk dimenzia KBSE. V roku 1990 sa utvorila pecializovan intitcia OBSE (KBSE) rad pre slobodn voby (OFE), ktor podporoval prpravu a uskutoovanie slobodnch volieb v krajinch strednej a vchodnej Eurpy a vykonval spravodajsk a in misie v tchto ttoch. Psobnos OFE sa rozrila (summit KBSE Helsinki 2, 1992) a vznikol nov nzov orgnu rad OBSE pre demokratick intitcie a udsk prva (ODHIR). Pre problematiku menn sa zriadil Vysok komisr OBSE (KBSE).