nÁzov vysokej Školy - uniag.skcrzp.uniag.sk/prace/2011/m/12d87511c8ad4b17a4e150505f2… · web...
TRANSCRIPT
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V
NITRE
FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH
ZDROJOVEvidenčné číslo
NÁZOV FAKULTYNÁZOV VYSOKEJ ŠKOLY
2011 Jozef Mechura, Bc.
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V
NITRE
FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH
ZDROJOV
OSEVNÉ POSTUPY A STRIEDANIE PLODÍN
V POĽNOHOSPODÁRSKOM PODNIKU SHR – ING. JOZEF
MECHURA, FARMA HURBANOVCE
(Diplomová, práca)
Študijný program: Produkcia potravinových zdrojov
Študijný odbor: Číslo a názov
Školiace pracovisko:Katedra udržateľného poľnohospodárstva a
herbológie
Školiteľ: Ing. Jozef Smatana, PhD.
2011 Jozef Mechura, Bc.
Čestné vyhlásenie
Podpísaný Jozef Mechura vyhlasujem, že som diplomovú prácu na tému „Osevné
postupy a striedanie plodín v poľnohospodárskom podniku SHR –Ing. Jozef Mechura,
farma Hurbanovce“ vypracoval samostatne s použitím uvedenej literatúry.
Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.
V Nitre 1. apríla 2011
Jozef Mechura
Poďakovanie
Touto cestou sa chcem poďakovať za usmerňovanie a odbornú pomoc vedúcemu
diplomovej práce Ing. Jozefovi Smatanovi, PhD.
Zároveň ďakujem aj Ing. Jozefovi Mechurovi za poskytnutie podkladových
materiálov a odbornú pomoc pri vypracovaní diplomovej práce.
Abstrakt
V dnešnej dobe sa osevné postupy považujú za jednu z najlacnejších metód
trvalo udržateľného rozvoja poľnohospodárstva a zvyšovania produkcie pri zachovaní
pôdnej úrodnosti. Osevné postupy sú v súčasnosti nenahraditeľné aj z pohľadu ochrany
životného prostredia, pretože znižujú potrebu chemických prostriedkov a zároveň
racionálnym striedaním plodín zabraňujú vyplavovaniu kontaminantov do povrchových
a podzemných vôd. Taktiež sa podieľajú na obmedzení vodnej a veternej erózie.
Využívanie vedecky zdôvodnených osevných postupov a využitie správnej technológie
prispieva k zvýšeniu úrody pestovaním plodín až o 20%. Správne riešenie štruktúry
rastlinnej výroby umožňuje zvýšiť mieru sebestačnosti vo výrobe potravín, objemových
krmív a ich požadovanej kvalite. Cieľom mojej diplomovej práce je analýza súčasných
osevných postupov a striedania plodín za posledných osem rokov
v poľnohospodárskom podniku FARMA HURBANOVCE, SHR Ing. Jozef Mechura, so
sídlom v Dedinke, okres Nové Zámky, prostredníctvom získaných údajov podrobnejšie
znázorniť zaradenie jednotlivých plodín v jednotlivých rokoch, na jednotlivých poliach
a posúdiť ich vhodnosť z hľadiska dosiahnutých úrod s ohľadom na klimatické
podmienky a podmienky prostredia. Ďalej som sa snažil po zhodnotení daných faktov
navrhnúť novú štruktúru honov a navrhnúť nové osevné postupy na daných honoch.
V poľnohospodárskom podniku FARMA HURBANOVCE, SHR – Ing. Jozef Mechura
sa osevné postupy nepoužívajú, skôr sa využíva iba voľné striedanie plodín. V záujme
zlepšenia všetkých parametrov výroby v poľnohospodárskom podniku FARMA
HURBANOVCE, SHR – Ing. Jozef Mechura sme vypracovali novú štruktúru plodín
a honov, ktoré odporúčame pestovať v rámci novo navrhnutých osevných postupov.
K zlepšeniu situácie by určite dopomohol širší záujem o živočíšnu výrobu.
Kľúčové slová: osevné postupy, striedanie plodín, plodiny, medziplodiny
Abstrakt
In der heutigen Zeit hält man die Fruchtfolgen für eine der billigsten Methoden
nachhaltiger Landwirtschaftsentwicklung und Produktionserhöhung bei konstantem
Niveau der Bodenfruchtbarkeit. Ferner spielen die Fruchtfolgen eine erhebliche Rolle
auch im Hinblick auf den Umweltschutz. Es wird nicht nur der Bedarf an Chemikalien
reduziert, sondern auch als Folge eines vernünftiges Fruchtwechsels die Auswaschung
von Schadstoffen ins Grundwasser und in die Oberflächengewässer vermieden. Darüber
hinaus dämmen sie die Wasser- sowie die Winderosion ein. Anwendung
wissenschaftlich fundierter Fruchtfolgen und der richtigen Technologie kann dazu
beitragen, dass die Ernteerträge um bis zu 20% erhöht werden. Im Rahmen dieser
Diplomarbeit liegt der Fokus auf der Analyse der derzeitig angewandten Fruchtfolgen
im Landwirtschaftsbetrieb FARMA HURBANOVCE, SHR Ing. Jozef Mechura mit Sitz
in Dedinka, Bezirk Nové Zámky und auf dem Entwurfsplan neuer Fruchtfolgen mit dem
Ziel der Förderung einer nachhaltigen Bewirtschaftung. Im Landwirtschaftsbetrieb
FARMA HURBANOVCE, SHR Ing. Jozef Mechura wurden bisher keine spezifische
Fruchtfolgen angewandt, sondern eher ein freier und beliebiger Fruchtwechsel. Um
mehrere Parameter einer dauerhaft erzielbaren Bewirtschaftung im
Landwirtschaftsbetrieb FARMA HURBANOVCE, SHR – Ing. Jozef Mechura zu
verbessern, entwerfen wir eine neue Struktur der Kulturpflanzen, die wir im Rahmen
neu gestalteter Fruchtfolgen empfehlen anzubauen.
Schlüsselwörter: Fruchtfolgen, Fruchtwechsel, Kulturpflanzen,
Zwischenfrucht.
Obsah
Obsah. ...............................................................................................................................6
ÚVOD...............................................................................................................................8
1. PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY.........10
1.1........................................................... Vývoj osevných postupov a striedanie plodín
...................................................................................................................................10
1.2. Rozdelenie osevných postupov............................................................................11
1.3. Význam striedania plodín.....................................................................................12
1.4. Úloha osevných postupov.....................................................................................13
1.5. Vplyv striedania plodín na pôdne prostredie.......................................................17
1.5.1. Vplyv plodín na štruktúru a fyzikálne vlastnosti pôdy........................................17
1.5.2. Vplyv plodín na obsah organickej hmoty, humusu a živín v pôde.....................18
1.5.3. Vplyv plodín na mikroorganizmy a ich činnosť v pôde.....................................19
1.5.4. Vplyv plodín na únavu pôdy...............................................................................20
1.5.5. Vplyv plodín na rozvoj ich škodlivých činiteľov................................................21
1.5.6. Striedanie plodín s ohľadom na špecializáciu a koncentráciu rastlinnej
výroby..................................................................................................................23
1.6. Zaradenie jednotlivých plodín do osevného postupu..........................................24
1.7. Medziplodiny v osevnom postupe.......................................................................30
2. CIEĽ DIPLOMOVEJ PRÁCE.........................................................................34
3. MATERIÁL A METÓDY SPRACOVANIA..................................................35
3.1. Charakteristika agroekologických podmienok....................................................35
3.1.1. Geologické pomery.............................................................................................35
3.1.2. Pôdne pomery......................................................................................................36
3.1.3. Hydrologické pomery..........................................................................................38
3.1.4. Poveternostná charakteristika výrobných podmienok, priebeh základných
klimatických prvkov............................................................................................39
3.2. Analýza doterajšieho vývoja a súčasného stavu poľnohospodárskeho pôdneho
fondu....................................................................................................................42
3.3. Štruktúra hlavných poľnohospodárskych plodín za sledovaných osem
rokov....................................................................................................................43
4. NÁVRH NOVÝCH OSEVNÝCH POSTUPOV.............................................46
4.1. Návrh rozmiestnenia, výmery a nových osevných postupov na základe
blokácie a delenia honov.....................................................................................46
4.2. Súčasné zastúpenie jednotlivých plodín podľa nových honov a návrh
osevných postupov...............................................................................................48
4.3. Návrh definitívnych osevných postupov.............................................................49
5. VÝSLEDKY A ICH HODNOTENIE..............................................................51
6. DISKUSIA..........................................................................................................55
ZÁVER...........................................................................................................................57
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRYA ZDROJOV...............................................59
PRÍLOHY......................................................................................................................62
Úvod
Poľnohospodárstvo je staré ako ľudstvo samotné. Už v dávnej minulosti patrilo
k najvýznamnejším a najkrajším odvetviam ľudskej činnosti. Od prvopočiatku
poľnohospodárskej výroby po dnešok sa toho v princípe veľa nezmenilo. Je stále úzko
spojené s pôdou, ktorá je nenahraditeľným, ale obmedzeným zdrojom a patrí medzi
najcennejšie hodnoty.
Pôda je základným výrobným prostriedkom. Od iných výrobných prostriedkov
sa odlišuje tým, že je nerozmnožiteľná a jej množstvo je plošne ohraničené. Pre
zväčšujúcu sa intenzitu rastlinnej výroby je veľmi dôležitá optimalizácia pôdnych
vlastností.
V súčasnom období, období trhového hospodárstva má poľnohospodárstvo nie
len funkciu výroby surovín a potravín, ale aj udržanie zdravého životného prostredia,
ochrany krajiny a popri tom zachovať jej celkovú stabilitu.
Momentálne podmienky už v súčasnosti nútia poľnohospodárov znižovať
náklady na výrobu potravín a surovín, čo má nepriaznivý vplyv na poľnohospodársku
výrobu. Znižovanie vstupov do výroby sa prejavuje najmä znížením spotreby
priemyselných hnojív, znižovaním stavov hospodárskych zvierat no najmä pestovaním
ekonomicky výhodných skupín plodín. Toto sa prejavuje zvýšenou aplikáciou
chemických ochranných prostriedkov a v extrémnych prípadoch až degradáciou
pôdneho fondu, čo sa neskôr odzrkadľuje vo výške dosahovaných úrod a následných
ziskov.
Z toho dôvodu zohrávajú dôležitú úlohu, tak v konvenčnom ako aj
v ekologickom poľnohospodárstve osevné postupy a striedanie plodín v nich. Tie sú
nenahraditeľnou súčasťou hospodárenia na pôde, kde v súčinnosti s inými
agrotechnickými opatreniami, ako sú obrábanie pôdy, organické hnojenie, ochrana
rastlín a pod., významne ovplyvňujú kvalitu poľnohospodárskej produkcie.
Preto navrhované osevné postupy by mali byť pestré, držať sa novodobých
trendov vývoja a výskumu v rastlinnej výrobe. Je len pozitívne, ak sú úzko späté so
živočíšnou výrobou.
V dnešnej dobe sa osevné postupy považujú za jednu z najlacnejších metód
trvalo udržateľného rozvoja poľnohospodárstva a zvyšovania produkcie pri zachovaní
pôdnej úrodnosti.
8
Osevné postupy sú v súčasnosti nenahraditeľné aj z pohľadu ochrany životného
prostredia, pretože znižujú potrebu chemických prostriedkov a zároveň racionálnym
striedaním plodín zabraňujú vyplavovaniu kontaminantov do povrchových
a podzemných vôd. Taktiež sa podieľajú na obmedzení vodnej a veternej erózie.
Využívanie vedecky zdôvodnených osevných postupov a využitie správnej
technológie prispieva k zvýšeniu úrody pestovaním plodín až o 20%.
Správne riešenie štruktúry rastlinnej výroby umožňuje zvýšiť mieru
sebestačnosti vo výrobe potravín, objemových krmív a ich požadovanej kvalite.
9
1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky
1.1 Vývoj osevných postupov a striedanie plodín
Osevný postup je agrotechnicky zdôvodnený systém striedania plodín na určitej
ploche a za určitý čas. Striedanie plodín je regulačné opatrenie, ktorým sa cieľavedome
usmerňuje obsah pôdnej organickej hmoty, regulujú sa škodlivé činitele, pôdne
prostredie najmä obsah vody a štruktúra pôdy a rizosférna mikroflôra (KOVÁČ
a i.,1997).
S postupným nárastom počtu obyvateľov, rozširovaním pestovania ďalších
plodín za obdobie prielohu postupne skracovalo až na obdobie jedného roka. Tak
postupne vznikol systém úhorový (Pospíšil, 1999).
Vhodným striedaním plodín- osevnými postupmi sa hospodár zaoberá od dôb,
kedy sa natrvalo usídlil na pôde. Empirickými poznatkami a skúsenosťami zistil, že
pestovaním tej istej plodiny na tom istom mieste dochádza k znižovaniu úrod
a úrodnosti pôdy. Ukazuje sa teda potreba nahradiť spolupôsobenie rastlín pri udržaní
pôdnej úrodnosti v priestorovom spoločenstve striedaním plodín na tom istom pozemku,
teda osevným postupom.
Prvým usporiadaným striedaním plodín v našich podmienkach bolo zavedenie
trojpoľného hospodárenia asi v VIII. – IX. storočí, čím sa umožnilo trvalé a stále
obrábanie pôdy striedaním ozimín, jarín a úhoru. Až od 2. polovice XVIII. storočia sa
stáva striedanie plodín dôležitým činiteľom v poľnohospodárskej výrobe. V začiatkoch
sa uskutočňovalo na základe skúseností, neskôr sa začali využívať poznatky vedy
a rozvoja technických možností (CIGĽAR a i., 1997).
Po II. svetovej vojne významným vedeckým pracovníkom v experimentálnej
a vedeckej práci v oblasti osevných postupov bol Šimon ( 1895 – 1968), pôsobiaci na
VSŽ v Brne. Medzi ďalších ale menej významných predstaviteľov zaoberajúcich sa
osevnými postupmi a pestovaním poľnohospodárskych plodín patrili J. Agneli, J.
Fándly, F. Horský, A. Kmeť, D. G. Lichard. Historickým základom vyváženého
osevného postupu je Norfolkský osevný postup, v ktorom sa striedajú ďatelinoviny,
oziminy, okopaniny hnojené organickými hnojivami a jariny s podsevom ďateliny.
Medzi známe osevné postupy patrí aj Kentský osevný postup ( ďatelina – ozimina –
10
strukovina – jarná obilnina) a štvorhonový osevný postup, ktorý bol postupne
nahradený šesťhonovým osevným postupom .
Po roku 1949 začali u nás vznikať Jednotné roľnícke družstvá a dochádzalo
k sceľovaniu rozdrobených pozemkov, tu sa začala uplatňovať Viljamsova trávopoľná
sústava. Jej prínosom bola požiadavka na vhodné usporiadanie územia a protierózna
ochrana. Nedostatkom bolo zásadné uplatňovanie postupov, ktoré neboli vhodné do
všetkých výrobných podmienok.
V 60. rokoch postupne dochádzalo ku konsolidácii poľnohospodárskych
podnikov a k uplatňovaniu plodinových technologických systémov, založených na
podrobne prepracovaných výrobných postupoch. Podniky boli vybavené modernou
mechanizáciou , zvyšovali sa dávky priemyselných hnojív a pesticídov (CIGĽAR a i.,
1997).
Zvýšenie požiadaviek na rastlinnú výrobu so sebou prinieslo vyššie nároky na
striedanie plodín . K rozšíreniu názoru, že čím sú pestrejšie osevné postupy, tým sú
vyššie úrody, prispeli aj niektoré teórie ako napr. Thaerova humusová teória, podľa
ktorej sa plodiny delili na obohacujúce o humus, ochudobňujúce o indiferentné plodiny.
Stále sa zvyšujúce nároky na odber živín bolo treba nahradiť organickými hnojivami
a neskôr aj priemyselnými hnojivami, čo potvrdzuje Liebigova minerálna teória.
Osevný postup je aj v súčasnosti jedným z najdôležitejších agrotechnických
opatrení v rastlinnej výrobe, ktorým sa nezvyšujú náklady na výrobu, ale výsledkom je
zvyšovanie produkcie optimálnym využitím prírodných a výrobných podmienok pri
zvýšení negatívnych vplyvov poľnohospodárskej výroby na životné prostredie.
1.2 Rozdelenie osevných postupov
Z hľadiska funkcie plodín, ktoré sú zaraďované do osevného postupu, rozdeľujeme
ich na:
1. Poľné – v nich sú najviac zastúpené obilniny vrátane kukurice na zrno a siláž.
Z krmovín sa pestujú najmä viacročné krmoviny. Ďalej sa v nich pestujú
okopaniny, technické plodiny, olejniny a iné.
2. Krmovinové – v nich sú najmä zastúpené krmoviny viacročné a jednoročné,
silážne plodiny, kŕmne okopaniny a iné.
Krmovinové osevné postupy sa delia na:
• prifarmové (prídvorové)
11
• lúčno – pasienkové
3. Špeciálne – realizujú sa v špecifických podmienkach, podľa čoho ich delíme na:
• protierózne osevné postupy
• zeleninárske osevné postupy
• osevné postupy v závlahových podmienkach
• semenárske osevné postupy
• osevné postupy v emisných oblastiach
• osevné postupy v pásmach hygienickej ochrany
1.3 Význam striedania plodín
Už od čias prvých poľnohospodárskych sústav je známe, že pri stálom pestovaní
určitej plodiny na tom istom pozemku po sebe (monokultúra) sa zhoršovali významné
pôdne vlastnosti vplývajúce na pôdnu úrodnosť a tým sa znižovali aj samotné úrody.
Postupným rozširovaním počtu pestovaných plodín sa spoznávali ich vlastnosti i nároky
na prostredie a postupnosť a tak vznikla sústava striedania plodín. Vhodné striedanie
plodín má význam nielen pre zvyšovanie úrod a pôdnej úrodnosti, ale i pre využitie
živín z hnojív a ochrany rastlín pred škodlivými činiteľmi (CIGĽAR a i., 1997).
V súčasných podmienkach poľnohospodárskej sústavy je premyslený osevný
postup, ktorý rešpektuje hlavné agrotechnické zásady významným faktorom pre
neustále zvyšovanie výroby z jednotky plochy. Podmienkou využitia výhod osevných
postupov je zostavenie biologicky vyváženej štruktúry plodín. Pri striedaní plodín ja
základom dodržiavanie hlavného rámca (kostry) osevného postupu, ktorú tvorí
pravidelné, periodické zaraďovanie viacročných krmovín a organicky hnojených plodín
v osevnom postupe ( LÍŠKA, KOLLÁR, 1992).
Osevné postupy plnia nasledujúce funkcie:
• výrobnú
• organizačnú
• zúrodňovaciu
• ochrannú
• ekonomickú
Ako uvádza Líška a kol. (2008), je osevný postup správne striedanie plodín
v priestore a čase rešpektujúce biologické nároky plodín. Predstavuje jedno
12
z najúčinnejších agrotechnických opatrení zvyšujúcich produkciu optimálnym využitím
prírodných podmienok pri zachovaní a zvyšovaní pôdnej úrodnosti.
1.4 Úloha osevných postupov
Pri plánovaní mnohostranného osevného postupu musíme rešpektovať
pestovateľské podmienky, stanovištné pomery, potrebu vlastných krmív, pracovné
kapacity, podiel trvalých trávnych porastov, podnikové aspekty. Zavedenie vhodného
osevného postupu pre konkrétny podnik vyžaduje jeho dôsledné naplánovanie, overenie
v praxi a sústavné prispôsobovanie novým skutočnostiam a podmienkam.
Naplánovaný osevný postup má byť vyvážený, mnohostranný a má plniť
nasledovné funkcie a zabezpečiť:
pôdnu úrodnosť
dostatok vlastných krmív pre hospodárske zvieratá
ekonomicky únosné úrody bez použitia chemických vstupov
reguláciu zaburinenosti
dobrý zdravotný stav pestovaných plodín
redukciu erózie a strát pôdy
redukciu vyplavovania živín z pôdy.
Naplánovaný a dodržiavaný osevný postup poskytuje výhody pri kalkulácii s
požadovanými krmivami, zabezpečení vhodného osiva, nadväznosti predplodín s
následnými plodinami, zabezpečení požadovanej zásoby dusíka v pôde bôbovitými
plodinami.
V rámci osevného postupu spravidla zostáva dostatok priestoru pre variácie,
napr. náhrada jedného obilninového druhu za iný, náhrada ozimín jarinami, zmeny
plodín na zmiešaných honoch (BRÁNIYKOVÁ, DŽATKO, 1987).
Osevný postup musí zabezpečiť celoročný pokryv pôdy, ktorý je dôležitý z
hľadiska znižovania zaburinenosti. Preto sa často využívajú podsevy, veľakrát
vymŕzajúce plodiny na zelené hnojenie, vhodné je striedanie dočasných lúk a pasienkov
s plodinami pestovanými na ornej pôde.
Fytosanitárne vlastnosti pôdy sú dominujúce v ochrane rastlín proti škodlivým
organizmom, ktoré je tiež možné regulovať vhodným striedaním plodín. Využitie
13
alelopatie, napr. pri pestovaní liečivých a koreninových rastlín s tržnými plodinami, tiež
sleduje fytopatologické ciele.
Osevné postupy ekologického poľnohospodárstva sú založené na zásadách
striedania plodín, ktoré môžeme zhrnúť nasledovne:
striedanie plodín plytko - koreniacich s plodinami hlboko koreniacimi, plodín s
mohutným koreňovým systémom s plodinami s menej rozvinutým koreňovým
systémom,
čo najdlhší vegetačný pokryv pôdy, pokiaľ možno aj cez zimné obdobie,
kompenzácia nižšej produkcie biomasy koreňov a pozberových zvyškov
pestovaním medziplodín,
dostatočné zastúpenie vikovitých plodín , najmä ďatelinovín a ich miešaniek s
trávami,
druhová pestrosť pestovaných plodín, zabezpečenie dostatočného množstva
biomasy pre aktivitu mikroorganizmov,
šírka honov nesmie prevyšovať dĺžku maximálnej migračnej dráhy užitočných
organizmov (maximálna šírka 300 m),
striedať plodiny so slabou konkurenčnou schopnosťou proti burinám s
plodinami s vyššou konkurenčnou schopnosťou,
ochrana pôdy proti vodnej a veternej erózii,
pestovanie plodín, resp. kultúr zodpovedajúcich podmienkam stanovišťa,
rezistentných, resp. tolerantných druhov proti dominujúcim škodlivým
činiteľom,
štruktúra plodín musí zabezpečiť chovaným zvieratám vyváženú a plnohodnotnú
kŕmnu dávku počas celého roka (www.max.af.czu.cz).
Prvým krokom pri zostavovaní osevného postupu je územné usporiadanie
teritória do približne rovnakých honov (± 10 %). Ak je územie kvalitou pôdy príliš
odlišné (nehomogénne), stojí za úvahu vytvorenie viacerých osevných postupov. Pri
posudzovaní homogenity honov je stanovená požiadavka 80 %-nej homogenity na
rovinách a 75 %-nej homogenity v členitom území.
Stupeň homogenity daného územného celku (honu) sa dá jednoducho určiť z
plošného zastúpenia jednotlivých BPEJ (bonitované pôdno-ekologické jednotky) a
vzájomného hodnotenia príbuznosti pôdno-ekologických zložiek (T- klíma, P -
14
genetické vlastnosti pôdy, G - pôdotvorný substrát, Z - zrnitosť pôdy, K - obsah skeletu,
H - hĺbka pôdy, S - svahovitosť, E - expozícia) k plošne prevládajúcej BPEJ v hone.
(BRÁNIYKOVÁ, DŽATKO, 1987).
Druhým krokom je zaistenie potrebnej plochy pre kŕmne plodiny. Ak je v
podniku nízky podiel trvalých trávnych porastov, tak v osevnom postupe je potrebné
zvýšiť zastúpenie bôbovitých kŕmnych plodín pre zabezpečenie dostatočného množstva
dusíka a organickej hmoty pre celý osevný postup.
Ďalším krokom je určenie podielu jednotlivých skupín plodín na ornej pôde,
predovšetkým týchto: - bôbovité plodiny (viacročné a jednoročné), - obilniny, -
okopaniny, - medziplodiny.
Podiel viacročných bôbovitých plodín (ďatelinoviny, lucerna, ich miešanky s
trávami) závisí od zastúpenia trvalých trávnych porastov, ich vyšší podiel umožňuje
znížiť plochy krmovín na ornej pôde.
Podiel bôbovitých plodín v osevnom postupe má byť najmenej 25 - 33 %. Z toho
1 krát ďatelinoviny (lucerna) alebo zelený úhor z dôvodu regulácie zaburinenosti.
Podiel obilnín je ovplyvnený rozsahom pestovania bôbovitých plodín príp.
okopanín. Pre ekologické systémy z hľadiska obmedzovania rozšírenia škodlivých
činiteľov nie je možné odporučiť vyššie zastúpenie ako 33 - 50 % (www.max.af.czu.cz).
Limitujúcim faktorom podielu okopanín sú choroby, škodcovia a skutočnosť, že
v osevnom postupe pôsobia ako spotrebitele organického uhlíka. Vyvážený pomer
medzi bôbovitými plodinami a okopaninami podporuje zachovanie pôdnej úrodnosti.
Zaradenie okopaninového honu v osevnom postupe je cenené preto, že intenzívne
ošetrovanie počas vegetácie prispieva k redukcii zaburinenosti.
Medziplodiny v ekologickom poľnohospodárstve slúžia ako doplnkové krmivá,
pútajú dusík, zabraňujú vyplavovaniu živín z vrchnej vrstvy pôdy, pokrývajú pôdu, a
tým prispievajú k regulácii burín, zníženiu výparu, zlepšujú štruktúru pôdy, atď. Môžu
byť pestované ako podsevy, strniskové či ozimné medziplodiny. Voľbu medziplodiny
ovplyvňujú stanovištné podmienky. V suchých oblastiach sú vhodnejšie podsevy, vo
vlhších strniskové alebo ozimné medziplodiny. Na stanovištiach s rozšírením trvácich
burín sú uprednostňované strniskové medziplodiny.
Okrem stanovenia štruktúry plodín na ornej pôde, má osevný postup významnú
úlohu pri využití hodnoty predplodiny pre následnú plodinu.
15
Predplodinová hodnota predstavuje súbor vlastností plodiny, ako sú: schopnosť
prekoreniť pôdny profil, množstvo organických zvyškov v pôde a na pôde, pútanie a
zadržovanie dusíka, redukcia zaburinenosti, odčerpanie živín, vody, regulácia chorôb a
škodcov, zatienenie pôdy a ďalšie.
Bôbovité plodiny sú dobrými predplodinami buď ako hlavné plodiny alebo
medziplodiny, pretože pútajú vzdušný dusík, ktorý sa postupne uvoľňuje pre výživu
následných plodín, priaznivo pôsobia na fyzikálne vlastnosti pôdy, podporujú
biologickú aktivitu pôdy. Kŕmne viacročné bôbovité plodiny (ďatelinoviny, lucerna),
majú vyššiu predplodinovú hodnotu ako strukoviny na zrno (www.max.af.czu.cz).
Priaznivá predplodinová hodnota však môže byť znížená v prípadoch že porasty
sú riedke a príliš zaburinené, v suchých oblastiach odčerpávajú veľké množstvo vlahy z
pôdy, za vlhka môže byť pôda zhutnená prejazdmi poľnohospodárskej techniky.
Okopaniny sú považované za dobré predplodiny preto, že pri ich intenzívnom
ošetrovaní dochádza k regulácii zaburinenosti. Kultivácia pôdy za vhodných
vlhkostných podmienok prispieva k prevzdušňovaniu pôdy a k tvorbe
drobnohrudkovitej štruktúry.
Obilniny sú považované za plodiny s nižšou predplodinovou hodnotou, pretože
zanechávajú pôdu v nepriaznivom stave a znižujú zásoby živín v pôde. Medzi
obilninami má najlepšiu predplodinovú hodnotu ovos, ďalej raž, pšenica a najhoršie
pôsobí jarný jačmeň.
Zásady zostavenia osevných postupov možno formulovať nasledovne:
1. podiel bôbovitých plodín má byť najmenej 25 %, priaznivejší je podiel 33 %
2. z toho najmenej 1 rok ďatelinoviny alebo zelený úhor pre reguláciu
zaburinenosti
3. ako je to najčastejšie možné, pestovať medziplodiny, vrátane podsevov (čo
najdlhší pokryv pôdy)
4. na potlačenie zaburinenosti je vhodné zaradiť 1 okopaninový hon
5. striedať jariny a oziminy
6. plodiny s pomalým počiatočným vývojom zaradiť po plodinách, ktoré potláčajú
buriny.
odporúčajú sa 6 honové osevné postupy, so zaradením 8 rôznych plodín vrátane
medziplodín
16
následné hony v osevnom postupe by k sebe nemali priliehať, z dôvodu
zabránenia presunu škodlivých organizmov na susedný hon
všetky hony osevného postupu majú byť priľahlé a vytvárať jeden
agroekologický celok (www.max.af.czu.cz).
1.5 Vplyv striedania plodín na pôdne prostredie
1.5.1 Vplyv plodín na štruktúru a fyzikálne vlastnosti pôdy
Pôda sa vyznačuje celým súborom fyzikálnych, chemických a biologických
vlastností, ktoré sú vo vzájomnej interakcii. Človek pôdne vlastnosti významne
ovplyvňuje kultivačnými zásahmi (KOTOROVÁ, ŠOLTYSOVÁ, 1999).
Rastlina sa javí k pôde vo vzťahu, ktorý by bolo možné nazvať pasívnym.
Dlhoročné výskumy vzťahov rastlina – pôda, detailné štúdium veľmi širokého súboru
faktorov však ukazujú, že medzi rastlinou a pôdou jestvuje aj veľmi výrazný aktívny
vzťah, to znamená že rastlina mení, pretvára pôdne prostredie. Striedanie plodín
v osevnom postupe významnou mierou vplýva na fyzikálne vlastnosti pôdy ( LÍŠKA,
1990).
Podľa KAHNTA ( 1985, cit. ČERNUŠKO a i., 1993) sa v podstate vplyv
predplodiny prejavuje v zlepšení, alebo zhoršení fyzikálnych vlastností pôdy. Tieto
vlastnosti ovplyvňujú pestované plodiny nielen svojimi špecifickými biologickými
vlastnosťami, ale aj prvkami pestovateľskej technológie.
Zo základných fyzikálnych vlastností ovplyvňujú plodiny predovšetkým pôdnu
štruktúru. Najviac sa na tomto procese podieľajú korene rastlín. Počas vegetácie všetky
poľné plodiny pôsobia na tvorbu štruktúry kladne. Po odumretí koreňov sa z nich
vytvárajú humusové látky, ktoré majú odlišný vplyv na tvorbu pôdnej štruktúry.
Z výsledkov SCHONHAMMERA – FISCHBECKA (1987, cit. ČERNUŠKO
a i., 1993) vyplýva, že na tvorbu štruktúry pôdy priaznivejšie vplýval jarný jačmeň
v porovnaní s pšenicou letnou. Kapusta repková pravá vďaka rozvetvenému
koreňovému systému zanecháva pôdu v priaznivom štruktúrnom stave. Z hľadiska
stability pôdnych agregátov má význam najmä množstvo a premena pozberových
zvyškov a ochranné pôsobenie porastov v priebehu vegetácie.
17
Niektoré plodiny majú zvýšené nároky na vodu ( ľan siaty, ďatelina lúčna ), čo
veľmi úzko súvisí s rozvojom koreňového systému. Iné plodiny ( jarný jačmeň,
kukurica na zrno a iné ) majú nižšie hodnoty transpiračného koeficientu.
Veľkosť listovej plochy má význam aj pre zatienenie pôdy, čím dochádza k jej
chráneniu pred neužitočným výparom a mechanickým rozrušovaním vplyvom
dažďových kvapiek. Pod vegetačným krytom má pôda v hlbších vrstvách síce menšiu
zásobu vody, ale povrchová vrstva má vyššiu vlhkosť, je kyprejšia a schopnejšia
prijímať zrážkovú vodu. Rastlinný kryt stlmí i teplotné výkyvy pôdy.
Jednotlivé plodiny a ich striedanie vzájomne so spracovaním pôdy sa prejavuje
i na objemovej hmotnosti pôdy.
1.5.2 Vplyv plodín na obsah organickej hmoty, humusu a živín v pôde
Jednotlivé plodiny majú rozdielne nároky na živiny, ktoré odoberajú z pôdnej
zásoby, alebo aplikovaných hnojív. Je účelné striedať plodiny v osevnom postupe, ktoré
sú náročné na živiny s menej náročnými, alebo takými, ktoré majú schopnosť si živiny
z časti zabezpečiť (KOVÁČ, 2003).
Organická hmota v pôde slúži ako bioenergetický materiál pre činnosť pôdnej
mikroflóry. Je prekurzorom alebo medziproduktom, z ktorého vzniká výsledný produkt
– humus. Týmto je regulovaný živinový režim pôdy nielen doplňovaním zásoby živín
v pôde, ale aj transformáciou živín do iných foriem. V pôdnej organickej hmote je
obsiahnutých asi 90% dusíka, 20 – 50% fosforu a významnú časť tvorí draslík
( POSPÍŚIL a i., 1999).
Základným zdrojom organickej hmoty pre tvorbu humusu v pôde sú pozberové
zvyšky pestovaných plodín a organické hnojivá. Okrem množstva pozberových zvyškov
má značný význam aj ich chemické zloženie, najmä pomer C : N a rýchlosť rozkladu.
Hmota chudobnejšia na dusík sa rozkladá pomalšie. Najužší pomer majú okopaniny ( 10
– 12:1), potom bôbovité rastliny a najširší trávy a obilniny (20:1).
Podstatnú úlohu pri odbere živín z pôdy zohráva koreňový systém rastliny.
Rastliny s mohutnejšou koreňovou sústavou sú schopné prijať viac živín, ako rastliny
s menšou koreňovou sústavou. Rastliny s kratšou vegetačnou dobou a tvoriace väčšiu
nadzemnú biomasu sú zväčša náročnejšie ako tie, ktoré majú dlhšiu vegetačnú dobu.
Pri hodnotení vzťahu plodín k živinám je treba zdôrazniť úlohu bôbovitých
rastlín pri fixácii vzdušného dusíka. Podľa MIŚUSTINA (1972, cit. DEMO, 1991)
18
a ďalších autorov, lucerna za tri roky dokázala pútať 300 kg.ha-1 dusíka a v niektorých
prípadoch i viac ( 500 – 600 kg.ha-1) a pritom z toho zanechala v pôde 150 – 200 kg.ha-1.
Hrčkotvorné baktérie na strukovinách zanechávajú v pôde po zbere 50 – 60 kg.ha-1
dusíka.
Plodiny náročnejšie na živiny sú: okopaniny, olejniny, z obilnín pšenica letná
forma ozimná, jačmeň jarný, kukurica siata na zrno, zelenina, špeciálne plodiny a iné.
Menej náročné na živiny sú: viacročné krmoviny, strukoviny , raž siata, ovos siaty
a ďalšie. Obilniny sú náročnejšie na anióny, okopaniny na katióny, viacročné krmoviny
na vápnik a draslík.
Značný význam z hľadiska výšky dosahovaných úrod má aj pH pôdy. Za
neutrálnu reakciu považujeme pH v rozsahu 6,5 – 7,5, optimálne hodnoty pH sa
pohybujú u lucerny v rozsahu 6,7 – 7,8, pri cukrovej repe 6,š – 7,3, pri pšenici letnej
formy ozimnej 6,0 – 6,9, pri zemiakoch 4,ž – 6,2 a pod.
Hodnoty pH závisia aj od koncentrácie jednotlivých plodín v osevnom postupe,
napr. zvýšené zastúpenie zemiakov v osevnom postupe spôsobilo mierne zvýšenie
pôdnej kyslosti, podobne ako monokultúrne pestovanie pšenice letnej formy ozimnej
malo rovnaký vplyv na reakciu pôdy.
Monokultúrne pestovanie niektorých plodín pôsobí nepriaznivo na hodnoty pH
pôdy. Pri tvorbe osevných postupov sa doporučuje zohľadňovať aj vplyv jednotlivých
plodín na pH pôdy i vzhľadom na pôdnu reakciu konkrétneho honu ( POSPÍŠIL, 1999).
1.5.3 Vplyv plodín na mikroorganizmy a ich činnosť v pôde
Pôdne organizmy vytvárajú organizované spoločenstvá - biocenózy, ktoré sa
formovali v priebehu pôdotvorného procesu. Vyznačujú sa preto značnou stabilitou voči
antropogénnym zásahom. Komplexná mikrobiocenóza pôdy sa skladá z viacerých
spoločenstiev, pričom najdôležitejšie sú spoločenstvá baktérií, húb a rias. Významné sú
aj spoločenstvá jednobunkových a viacbunkových živočíchov.
Narušenie celkovej rovnováhy a sezónnej dynamiky pôdnych mikroorganizmov
ja väčšinou spôsobené monokultúrnym pestovaním. Viacročný prísun organickej hmoty
rovnakej kvality spôsobuje väčšinou potláčanie niektorých významných skupín
nitrifikačných baktérií ako aj intenzívnejší rozvoj baktérií rozkladajúcich celulózu. Tým
sa často narušuje rovnováha v druhovom zastúpení v spoločenstve pôdnych
mikroorganizmov a celkovo vyvoláva ich pokles.
19
Porušenie rovnováhy medzi saprofitnými a paraziticky žijúcimi
mikroorganizmami a rozmnoženie patogénnych húb vedie k zníženiu úrod. Príčinou
prevládnutia niektorých druhov sú popri iných faktoroch i antagonistické vzťahy medzi
mikroorganizmami s dôsledkom toxického pôsobenia na rastliny aj na iné
mikroorganizmy ( VYMĚTAL, ŘIMOVSKÝ, 1982).
SMYK (1987, cit. LÍŠKA, KOLLÁR, 1992) zistil zníženie stavu
mikroorganizmov zo skupiny Arthrobacter a Streptomyces, ktoré sa zúčastňujú na
neutralizácii a degradácii toxických metabolitov rozličných mikroorganizmov
a výlučkov koreňov rastlín. Pod monokultúrami sa zistil zvýšený počet baktérií
rozkladajúcich celulózu. Zistili sa tiež značné rozdiely v sezónnych zmenách
v zastúpení a činnosti pôdnej mikroflóry pod monokultúrami a v osevnom postupe.
Bioenergetický potenciál pôdy, najmä veľkosť aktívnych povrchov v pôde
vyvoláva odlišné pôsobenie plodín na rozvoj pôdnych mikroorganizmov. Vplyvom
striedania plodín v osevnom postupe sa vyvoláva regulačný proces v poľnohospodárskej
sústave.
Zmena rovnováhy a sezónneho charakteru rozvoja pôdnych mikroorganizmov
väčšinou negatívne vplýva na dynamiku živín v pôde a ich príjem rastlinami. Na
odstránenie týchto nepriaznivých dôsledkov je potrebné aplikovať do pôdy inú
organickú hmotu ( zelené hnojenie, maštaľný hnoj), ako sú pozberové zvyšky
a aplikovať vhodné priemyselné hnojivá.
1.5.4 Vplyv plodín na únavu pôdy
Nerešpektovaním zásad striedania plodín môže dôjsť k tzv. únave pôdy, hlavne
pri opakovanom, alebo príliš častom pestovaní niektorých plodín na tom istom
pozemku. Pôda je potom dočasne nevhodná pre tú istú plodinu, resp. geneticky, alebo
fytopatologicky príbuznú plodinu ( CIGĽAR a i., 1998).
Prejavuje sa najmä znížením úrody, často dosť značným, hoci sa strata živín
zabezpečí hnojením a eliminuje sa vplyv škodcov, chorôb a burín. Pri vysokej
špecializácii rastlinnej výroby a koncentrácii plodín môže byť tento jav vážnym
problémom (LÍŠKA, KOLLÁR, 1992).
Únave pôdy je stále pripisovaný komplexný charakter, pričom sa predpokladá,
že konečný dôsledok únavy, zníženie úrody môže spôsobovať rad príčin, z ktorých
v daných stanovištných podmienkach sa niektoré prejavujú ako rozhodujúce. Vo vývoji
20
názorov na príčiny únavy sa prejavujú tri základné koncepcie: koncepcia nedostatková,
toxínová a mikroorganizmová (KVĚCH, 1974).
Hlavné príčiny únavy pôdy sú :
• nedostatok niektorých živín vrátane stopových prvkov, dôsledkom jednostranného
odčerpana určitých živín
• zhoršenie fyzikálneho stavu a štruktúry pôdy
• premnoženie, nahromadenie škodlivých činiteľov v pôde
• porušenie biologickej rovnováhy
• vylučovanie toxických exudátov koreňovým systémom rastlín a toxických
medziproduktov vznikajúcich pri rozklade organickej hmoty rastlinných zvyškov
Koreňové výlučky jednotlivých druhov kultúrnych rastlín, ale aj burín, pôsobia
mnohostranne, teda nielen v negatívnom, ale aj v kladnom smere.
Plodiny po sebe neznášanlivé vyžadujú dlhší časový odstup pri ich opätovnom
pestovaní na tom istom pozemku. Za najviac neznášajúce sa po sebe plodiny patria ľan (
odstup minimálne 6 rokov), cukrová repa ( odstup 4 – 6 rokov), kapusta repková pravá (
4 - 6 rokov). Stredne znášanlivé plodiny sú strukoviny ( 3 - 4 roky), obilniny ( 1 – 2
roky), lucerna ( 3 roky) a ďalšie. Znášanlivé na opakované pestovanie sú kukurica, sója,
mak, bôb a ďalšie.
Pri striedaní plodín môžu iné mikroorganizmy, ktoré prakticky prídu na miesto
mikroorganizmov určitých druhov, odbúrať nahromadené brzdiace látky, a tak odstrániť
únavu pôdy.
1.5.5 Vplyv plodín na rozvoj ich škodlivých činiteľov
Striedanie plodín vo vzťahu k škodcom, chorobám a burinám, naberá v súčasnej
podobe stále väčší význam. Vyššia koncentrácia a špecializácia v rastlinnej výrobe
prináša so sebou hlavne na úseku ochrany rastlín mnoho nových problémov.
LÍŠKA, KOLLÁR ( 1992 ) uvádzajú, že zjednodušené osevné postupy
s vysokým podielom jednej plodiny a opakované alebo monokultúrne pestovanie plodín
majú často za následok narušenie relatívnej rovnováhy medzi plodinami a škodlivými
organizmami. Jej obnovenie a udržanie spravidla vyžaduje rozličné zásahy a opatrenia
človeka.
21
Výskyt a rozmnožovanie burín v agrofytocenóze najvýraznejšie ovplyvňujú
pestované rastliny svojimi biologickými vlastnosťami, ekologické podmienky a použitá
pestovateľská technológia.
Kultúrne rastliny majú rôznu konkurenčnú schopnosť vo vzťahu k burinám.
Tieto konkurenčné vzťahy sa prejavujú v porastoch kultúrnych rastlín počas rastu
a vývoja, hlavne bojom o priestor, živiny, vodu a svetlo (DEMO, 1991).
Osevné postupy s vyšším podielom obilnín vytvárajú vynikajúce podmienky pre
vývin trávnatých burín. Striedania jednoklíčnolistových rastlín a dvojklíčnolistových
ako aj striedanie plodín, ktorých hlavný produkt je koreň ( okopaniny, koreňová
zelenina) s plodinami tzv. kosnými, spolu s maximálnou diverzitou plodín účinne
potláča rast buriny ( KOVÁČ, 1994).
Z obilnín majú ozimné väčšiu schopnosť konkurovať burinám ako jarné.
Zvýšený podiel obilnín v osevných postupoch sa prejavil zvýšeným výskytom
lipnicovitých burín a dvojklíčnolistových burín. Konkurenčný vplyv viacročných
krmovín sa počas ich vegetačnej doby značne mení. V čase klíčenia a vchádzania je
veľmi malá, po zapojení porastu (v období kosieb) je veľmi vysoká konkurenčná
schopnosť. Kosbami sa zničia jednoročné buriny a trváce sa oslabujú. V starších
porastoch sa zvyšuje výskyt hlavne dvojročných a trvácnych burín ( mrkvy obyčajnej,
pýru plazivého a i.).
Regulácia zaburinenosti sa nemá robiť iba v jednotlivých plodinách, ale má sa
realizovať a organizovať v rámci celého osevného postupu ( ČERNUŠKO a i., 1993).
Pri vysokom podiele obilnín ( nad 50%) sú ich najvzácnejšími chorobami
černanie bázy stebla, ktoré spôsobuje hlavne huba Ophiobolus graminis a stebloam
spôsobovaný hubou Cercosporella herpotrichoides.
Obdobne pri monokultúrnom pestovaní iných plodín dochádza k vyššiemu
výskytu chorôb, napr. pri kapuste repkovej pravej k nádorovosti koreňov, pri cukrovaj
repe k cerkosporióze, pri kukurici k sneti kukuričnej, pri zemiakoch k prašnej
chrastavitosti a pod.
Vyššou koncentráciou plodín sa zvyšuje aj výskyt pôdnych škodcov, ktorí sú
odkázaní vo svojom vývoji na pôdu.
Zvýšenie podielu obilnín má priaznivý vplyv na rozvoj háďatiek, hrbáča
siatinového, byľomorky sedlovej, plodomorky, zunčavky, vošiek atď. vážnym škodcom
kukurice je vijačka kukuričná, cukrovej repy – háďatko repné, zemiakov – háďatko
zemiakové. Viacročné krmoviny sa považujú za tzv. „ozdravujúce“, pričom vytvárajú
22
priaznivé podmienky pre populačný rozvoj kováčikovitých a tým sa zväčšuje ohrozenie
následných plodín drôtovcami.
Základnou metódou potláčania škodcov je minimálna frekvencia plodiny
v osevnom postupe. Veľmi citlivý na osevný postup sú v pôde sa rozmnožujúci, mierne
mobilný oligomonofágny škodcovia (KOVÁČ, 1994)
Všeobecne môžeme o ochrannej funkcii osevného postupu konštatovať, že
dodržiavaním osevného postupu stratili niektorí predtým značne rozšírení škodcovia
dnes na svojom význame. Týka sa to predovšetkým špecializovaných škodcov
viacerých, svojím vývinom na pôdu viazaných druhov, ako sú napr. hrbáč obilný,
háďatko repné, larvy chrústov, siatice a iné. Do určitej miery možno obmedziť osevným
postupom i drôtovce a to zaraďovaním hrachu, fazule, ľanu, ktoré drôtovce poškodzujú
len málo (PRASLIČKA, 1994).
1.5.6 Striedanie plodín s ohľadom na špecializáciu a koncentráciu rastlinnej
výroby
Špecializácia spôsobila obmedzenie počtu pestovaných plodín. Preto sa tie isté
plodiny vracajú na tie isté parcely v kratších časových intervaloch, následkom čoho
dochádza k jednostrannému využívaniu a ovplyvňovaniu pôdy. Je preto potrebné, aby
bolo prerušované vhodnými zásahmi ( hnojenie organickými hnojivami, pestovaním
medziplodín atď.). skrátením intervalu medzi pestovaním rovnakej plodiny dochádza
k výraznejšiemu rozšíreniu špecifických škodlivých činiteľov. Veľmi významnú úlohu
z tohto pohľadu zohráva fytosanitárny aspekt striedania plodín.
Koncentrácia pri pestovaní plodín býva spojená so špecializáciou a umožňuje
zavádzanie veľkovýrobných technologických postupov, koncentráciu plodín do
najvhodnejších agroekologických podmienok umožňujúcich ich maximálne využívanie.
Nadmerná koncentrácia niektorých plodín, predovšetkým obilnín, zvyšuje
náklady na vstupy do výroby. V závislosti od koncentrácie obilnín a zastúpenia ozimnej
pšenice v podmienkach VSN (Východoslovenskej nížiny) boli maximálne úrody
ozimnej pšenice získané pri koncentrácii 50 – 55% obilnín, pričom zastúpenie ozimnej
pšenice bolo 29 – 35% (KOVÁČ a i., 1997).
V oblastiach, kde sa pestuje kukurica na zrno sa môže na najúrodnejších pôdach
zvýšiť podiel obilnín do 65 – 68% ornej pôdy. Pri cukrovej repe možno zvyšovať
zastúpenie až na hornú hranicu 20 – 25% pri dôslednej kontrole škodlivých činiteľov.
23
Pri zemiakoch sa odporúča maximálne zastúpenie do 20 – 25% výmery ornej pôdy,
u kapusty repkovej pravej 10 – 15%, u ľanu do 10%, pri lucerne siatej 18 – 22%
a ďateliny lúčnej 20% plochy ornej pôdy. Vyššie zastúpenie plodín treba orientovať na
také stanovištia, ktoré sú vhodné pre dané plodiny a sú najmenej rizikové.
1.6 Zaradenie jednotlivých plodín do osevného postupu
Na základe vzťahov a funkcie v osevnom postupe zaraďujeme pestované
plodiny do jednej z troch skupín:
• zdroje uhlíkatých hmôt – viacročné krmoviny na ornej pôde a mačinový fond
• neutrálne – obilniny a strukoviny, vyrovnávajú vplyv zdrojov a spotrebiteľov
• spotrebitelia uhlíkatých hmôt – okopaniny, slnečnica, kapusta repková pravá,
mak, priadne rastliny, chmeľ, ovocné dreviny, vinič hroznorodý.
Obilniny
Významným faktorom pri tvorbe úrod obilnín sú pedplodiny. Ďalším
limitujúcim faktorom vyššieho zastúpenia obilnín v osevnom postupe sú choroby bázy
stebla a koreňov. Najviac sú napádané pšenica letná forma ozimná a jačmeň ozimný.
Obilniny vyžadujú dostatok ľahko prístupných živín, zanechávajú pozberove zvyšky so
širokým pomerom C:N a spôsobujú zaburinenosť pôdy, najmäú trávovitými burinami.
• Pšenica letná forma ozimná
Pšenica letná forma ozimná je zo všetkých obilnín najnáročnejšia na
predplodinu. Najlepšími predplodinami sú ďatelinoviny, strukoviny, olejniny,
okopaniny a zeleniny. V intenzívnejších podmienkach výroby sa dá úspešne riešiť
zaradenie pšenice po horšej preplodine voľbou tolerantných odrôd. Okrem výberu
tolerantných odrôd v obilných sledoch sa dá negatívny dopad preplodiny eliminovať
použitím organických hnojív.
• Pšenica letná forma jarná
Pestuje sa menej často ako ozimná forma, má podobné nároky na predplodinu
a môže byť zaradená aj po neskoro zberaných okopaninách. Väčšinou sa seje po
neskoro zberaných predplodinách ako sú cukrová repa, zemiaky, silážna kukurica,
24
pričom po okopaninách dosahuje najvyššie úrody. Pri vysokom zastúpení obilnín
v osevnom postupe je možné zaradenie aj po obilninách (ZIMOLKA, 2005).
• Raž ozimná
Na predpodiny je menej náročná než pšenica a z obilnín je po sebe
najznášanlivejšia. Veľmi dobré predplodiny sú kapusta repková pravá, strukoviny včas
zaoraná ďatelina a skoré zemiaky . stredne vhodné predplodiny sú ľan, pšenica a ovos.
Nevyhovujúce predplodiny sú jarná pšenica a jarný jačmeň (PETR a kol.,2008).
• Jačmeň siaty jarný
Jačmeň siaty jarný je plodina s krátkou vegetačnou dobou, slabším a plytkým
koreňovým systémom. Má zvýšené nároky na pohotovostné živiny a dostatok vlahy. Z
hľadiska sladovníckej kvality je dôležité sledovať dusíkovú výživu. Veľmi dobré
predplodiny sú okopaniny hnojené maštaľným hnojom ( cukrové repa, neskoré
zemiaky), kukurica na zrno i siláž a mak. Stredne dobré predplodiny sú
strukovinoobilné miešanky, raž, ľan a ozimné miešanky. Nevhodné predplodiny sú
jarné obilniny, strukoviny a viacročné krmoviny.
• Jačmeň siaty ozimný
Na predplodinu je menej náročný a jeho skorší zber umožňuje zaradenie
medziplodiny. Najvhodnejšie predplodiny sú kapusta repková pravá, hrach, skoré
zemiaky, ďatelina, ozimné strukovinoobilné miešanky a ovos na senáž. Menej vhodné
predplodiny sú ostatné obilniny a nevhodné je aj pestovanie ozimného jačmeňa po sebe
(ZIMOLKA a kol.,2006).
• Ovos siaty
Je náročný na vlahu, ale živiny prijíma aj z menej prístupných foriem. Sám po
sebe je neznášanlivý ( háďatko ovsené), ale k inej obilnej predplodine je tolerantný
s dobrým fytosanitárnym účinkom. Veľmi dobré predplodiny sú ďatelina, strukoviny,
zemiaky, kŕmna repa, kapusta repková pravá a kukurica na siláž. Menej vhodné sú ľan,
iné ozimné a jarné obilniny.
25
• Kukurica siata na zrno
Typickým článkom osevného postupu je kukurica zaradená medzi dve obilniny
a to pšenica letná forma ozimná a jačmeň jarný. Luxusnými predplodinami sú
strukoviny a ďatelinoviny, ktoré obohacujú pôdu o dusík a zanechávajú v nej veľmi
kvalitné pozberové zvyšky. Výbornými predplodinami sú okopaniny hnojené
maštalným hnojom. Ďalšími vhodnými preplodinami sú olejniny.
• Kukurica siata na siláž
Najčastejšie býva pestovaná po obilninách, ale tiež aj po viacročných
krmovinách. Pri dvojročnom zaradení po sebe sa v prvom roku pestuje ne zrno,
v druhom roku sa pestuje na siláž (ZIMOLKA a i.,2008).
Smatana a i., (2007) zistili, že pod porastom kukurice na zrno pestovanej vo
štvorhonovom osevnom postupe bola vyššia vlhkosť pôdy, než pod porastom kukurice
pestovanej v monokultúre. V osevnom postupe bolo lepšie hospodárenie s vlahou.
Strukoviny
U strukovín sa prejavuje väčšia alebo menšia neznášanlivosť v rámci druhu, ale
aj medzi rôznymi druhmi vo vzťahu k ďatelinovinám. V praxi je však zastúpenie
strukovín v osevnom postupe i pri koncentrácii výroby väčšinou nízke, takže je možné
bez problémov dodržať dostatočný odstup pri ich pestovaní (CIGĽAR a i.,1997).
Strukoviny považujeme vo všeobecnosti za veľmi dobré predplodiny,
obohacujúce pôdu o biologicky viazaný dusík, zlepšujúce štruktúru pôdy a vynášajúce
svojím hlbokým koreňovým systémom fosfor, draslík a vápnik do vrchných vrstiev
ornice. Dobre zatieňujú povrch pôdy, ich pozberové zvyšky majú úzky pomer C:N
(POSPÍŠIL, 1999).
• Hrach siaty
Vyžaduje stredne ťažké dobre prepracované pôdy, má celkovo nižšiu
konkurenčnú schopnosť voči burinám v počiatočných fázach rastu, preto na
zaburinených pozemkoch volíme listové odrody. Veľmi dobré predplodiny sú
okopaniny a olejniny, do osevného postupu ho najčastejšie zaraďujeme ako prerušovač
sledu obilnín. Na ten istý pozemok ho môžeme vysiať najskôr až po 4 – 5 rokoch.
26
Na kŕmne účely v miešankách sa pestuje hrach siaty pravý kŕmny (peluška),
vika huňatá a siata. Okrem nich sa u nás pestuje bôb obyčajný, šošovica jedlá, fazuľa
záhradná a sója fazuľová.
Olejniny
Sú vhodné plodiny zaraďované v osevnom postupe, lebo zanechávajú pôdu
v dobrom štruktúrnom stave a nezaburinenú. Požiadavkami na spracovanie pôdy,
výživu a predplodinu sa približujú okopaninám. Vyžadujú kvalitné predplodiny alebo
hnojenie maštaľným hnojom. Najvhodnejšie predplodiny sú skoré zemiaky,
strukovinoobilné miešanky a ďatelinoviny.
• Mak siaty
Vyžaduje pôdy s dostatkom živín a vody. Veľmi dobré predplodiny sú
maštaľným hnojom hnojené okopaniny, strukoviny a ďatelinoviny. Nevhodná
predplodina je kapusta repková pravá. Po sebe vyžaduje časový odstup 3 – 4 roky. Pri
pestovaní po obilninách je vhodné prihnojenie menšou dávkou maštaľného hnoja.
• Kapusta repková pravá (repka ozimná)
Vysoká predplodinová hodnota repky je výsledkom celoročného vplyvu porastu
s vysokou pokryvnosťou listovej plochy a hlbokým, rozvetveným kolovitým koreňom
na fyzikálne vlastnosti pôdy prakticky v celom orničnom profile. Výber preplodiny pre
repku je v súčasnosti obmedzený iba na obilniny. Z hľadiska výnosou sú vhodnejšie
preplodiny ďatelinoviny a strukoviny (FÁBRY a i.,2007).
• Slnečnica ročná
Je to teplomilná plodina náročná na živiny a pôdnu vlahu, z toho dôvodu je
považovaná za zlú predplodinu a v nasledujúcich rokoch sa môže vyskytovať ako
burina. Dobré predplodiny sú okopaniny hnojené maštaľným hnojom, strukoviny
a ďatelinoviny. Nevhodné predplodiny sú lecerna, sója a väčšina zelenín. Ak sa pestuje
po obilninách, odporúča sa zaorať steednú dávku maštaľného hnoja.
27
Okopaniny
Sú plodiny s dlhou vegetačnou dobou, náročné na hlboké, dobre spracované
pôdy s dostatkom živín a väčšinou hnojené maštaľným hnojom alebo inými
hospodárskymi hnojivami. V osevnom postupe sú veľmi dôležité a spolu
s ďatelinovinami ich zaraďujeme ku kostre osevného postupu.
• Repa cukrová
Pre stabilné úrody je nevyhnutné hnojenie maštaľným hnojom. Pestuje sa po
obilninách, pre ktoré je aj dobrou predplodinou. Má hlbšie rozmiestnený koreňový
systém, je náročná na vodu, preto v suchších podmienkach môžu následné obilniny
trpieť nedostatkom vlahy. Po sebe je neznášanlivá z dôvodu výskytu cýst háďatka
repného, vyžaduje minimálne 4 ročný odstup. Vhodné predplodiny sú obilniny a vo
vlhších oblastiach ďatelinoviny. Nevhodné predplodiny sú kapusta repková pravá alebo
iné rastliny z čeľade kapustových.
• Repa kŕmna
Vhodné predplodiny pre kŕmnu repu sú kapusta repková pravá, mak
a strukoviny. Je dobrá predplodina pre jarné obilniny.
• Ľuľok zemiakový
Zanecháva pôdu v dobrom štruktúrnom stave. Na hnojenie je možné okrem
maštaľného hnoja využiť hnojovicu, komposty a zelené hnojenie. Vhodné predplodiny
sú olejniny, strukoviny alebo iné okopaniny. Následná plodina býva väčšinou obilnina
z toho dôvodu, že koreňové výlučky zemiakov pôsobia fytosanitárne na pôvodcov
chorôb báz stebiel. Pestovanie na tom istom pozemku vyžaduje dlhší časový odstup
z dôvodu výskytu háďatka zemiakového a rakoviny zemiakov.
Priadne rastliny
• Ľan siaty
Pestuje sa obyčajne po ozimných obilninách, prípadne okopaninách,
ďatelinotrávach a na nezaburinených pôdach. Po sebe je silne neznášanlivý, na tom
28
istom pozemku sa môže pestovať po časovej izolácii 6 – 8 rokov. Pre následné plodiny
má výrazný fytosanitárny účinok.
• Konopa siata
Je teplomilná plodina vyžadujúca pôdy s dostatkom živín, humusu a vápnika. Po
sebe je dobre znášanlivá, zaraďuje sa väčšinou po obilninách. Najvhodnejšou
preplodinou pre konopu sú rastliny, ktoré zanechávajú pôdu čistú, kyprú, dobre
zásobenú živinami a tp najmä dusíkom. Dobrými predplodinami sú okopaniny, kukurica
a strukoviny (PETŘÍKOVÁ a i.,2006).
Viacročné krmoviny
Viacročné krmoviny sú základnou vysoko zúrodňujúcou zložkou osevného
postupu. Ich pozberové zvyšky predstavujú kvalitný humusovotvorný materiál s úzkym
pomerom C:N. koreňový systém pôsobí melioračne, potláča výskyt burín, obohacuje
pôdu o dusík, sprístupňuje fosfor a vápnik z hlbších vrstiev pôdy, koreňové výlučky
a medziprodukty rozkladu organickej hmoty majú fotopatogénne účinky na pôdu
a podporujú rozvoj pôdnej mikroflóry. Svojim husto zapojeným porastom a častou
kosbou dobre potláčajú buriny. Pri niekoľkoročnom pestovaní umožňujú rozvoj
poľných hlodavcov a lariev kováčikov.
Porasty viacročných krmovín sa zakladajú najčastejšie ako podsevy do kŕmnych
krycích plodín – ovos na zelený krm, bôb na zelený krm. Tvoria kostru osevného
postupu. Po nich najčastejšie pestujeme ozimné obilniny, kapustu repkovú pravú,
kukuricu na siláž.
• Lucerna siata
Je vhodná na pestovanie v kukuričnej a repnej výrobnej oblasti, je náročná ne
teplo a vlahu. Zakladá sa do podsevu jarných obilnín alebo bôbu, vo vlhších
podmienkach priamym výsevom. Pestuje sa 2 – 3 úžitkové roky. Na ten istý pozemok
sa môže vrátiť po odstupe 3 – 4 rokov.
29
• Ďatelina lúčna
Pestuje sa v zemiakárskej a krmovinárskej výrobnej oblasti, je náročná na vodu.
Pestuje sa obyčajne na jeden úžitkový rok, po sebe vyžaduje časový odstup 4 – 5 rokov.
Pri viacročnom využívaní je vhodnejšie pestovať ju ako ďtalinotrávy alebo využiť
tetraploidné odrody. Po ďateline nasledujú väčšinou obilniny alebo zemiaky.
Technické plodiny
• Tabak virgínsky
Vhodné predplodiny pre tabak virgínsky sú obilniny. Nevhodné predpoklady
z hľadiska prenosu chorôb sú zemiaky, paprika, rajčiny, konopa a slnečnica. Je dobrou
predplodinou najmä pre pšenicu letnú formu zimnú. Po sebe sa môže pestovať po 4 – 5
rokoch.
1.7 Medziplodiny v osevnom postupe
Zastúpenie medziplodín v osevnom postupe predstavuje okolo 10 – 12%
z výmery ornej pôdy. Zastúpenie konkrétnej formy by sa malo v každom podniku riešiť
individuálne, podľa daných ekologických a výrobných podmienok (VENÉNI a i.,1985).
Aby sa mohol v dostatočnej miere prejaviť požadovaný účinok medziplodín
( napr. na štruktúru pôdy, alebo fytosanitárne pôsobenie), musia rásť na danom
pozemku aspoň 2 – 3 mesiace. Následne je však potrebné zvážiť ich pôsobenie na
následnú plodinu, aby nedochádzalo napr. k nadmernému zníženiu zásoby vody v pôde,
prípadne k podporeniu výskytu špecifických a škodcov ( POSPÍŠIL a i.,1999).
Medziplodiny plnia nasledovné úlohy:
• sú vyrovnávacím faktorom pri tvorbe a následnom využití organickej hmoty
v pôde
• zvyšujú protieróznu ochranu , zlepšujú sanitárnu situáciu v pôde
a obmedzujú straty živín
• sú vyrovnávacím faktorom krmovinovej základne, rozširujú spektrum
pestovaných plodín, čím zvyšujú ekologickú stabilitu stanovišťa
30
V poľnej výrobe sa medziplodiny využívajú predovšetkým ako krmoviny. Môžu
sa tiež podieľať na zvyšovaní pôdnej úrodnosti:
• ako rastliny na zelené hnojenie
• priaznivým vplyvom na tvorbu pôdnej štruktúry
• pútaním a akumuláciou dusíka ( bôbovité )
• sprístupňovanie živín rastlinám
• obmedzovaním strát živín vyplavovaním atď.
Pri zaraďovaní medziplodín do osevného postupu treba brať do úvahy aj ich
možné negatívne pôsobenie. V suchých oblastiach, na nezavlažovanej pôde sa
negatívny účinok môže prejaviť napr. v znížení zásoby vody v pôde pre následné
plodiny. Pri nevhodnom výbere druhov môžu medziplodiny prispieť k rozšíreniu
škodcov, chorôb alebo burín atď. (CIGĽAR a i.,1997 ).
Rozdelenie medziplodín podľa obdobia a spôsobu sejby:
• ozimné medziplodiny
• letné medziplodiny
• podsevové medziplodiny
• nastielacie medziplodiny
Ozimné medziplodiny
Ako ozimné medziplodiny sa najčastejšie pestujú obilniny ( raž ozimná, pšenica
ozimná), kapustovité krmoviny ( okrúhlica, repica ozimná, kapusta repková pravá)
a rozličné miešanky.
KVĚCH a i. ( 1985 ) uvádza, že miešanky kapustových s obilninami majú
viaceré prednosti. Kapustovité v miešanke a obilninou lesšie prezimujú, možno ich
skrmovať dlhšie a vo väčších dávkach ako čisté kultúry obilnín, zvieratá ich lepšie
prijímajú a pod.
Vysievajú sa na jeseň a zberajú sa na jar nasledujúceho roka. Predovšetkým sa
pestujú po skoršie zberaných plodinách ( skoré zemiaky, jačmeň ozimný, kapusta
31
repková pravá) prevažne v kukuričnej výrobnej oblasti. Ich výhodou je dobrý účinok
v potláčaní burín a veľmi dobre vedia zúžitkovať jesennú a zimnú vlahu, čo sa prejavuje
najmä v poskytovaní dostatočných úrod.
Letné medziplodiny
Vysievajú sa po skôr zberaných hlavných plodinách (skoré zemiaky, jarné
miešanky, zelenina, repka) a zberajú alebo zaorávajú sa spravidla na jeseň. Môžu byť
skoré alebo strniskové.
Ako skoré letné medziplodiny sa zvyčajne pestujú kukurica, slnečnica, bôb,
hrach siaty roľný, vlčí bôb, hrach, vika, ovos a ich miešanky.
Ako strniskové medziplodiny sa pestujú predovšetkým kapustovité plodiny
(kŕmne repky, repica, okrúhlica, reďkev olejná, horčica biela a iné). Pestujú sa najmä po
hustosiatych obilninách ( ozimný jačmeň, raž, jarný jačmeň, príp. ostatných), ak ich
zber umožní zasiať medziplodinu v druhej polovici júla, resp. najneskôr do 15 augusta.
Oproti jednozložkovým porastom uvedených plodín dávajú istejšie úrody
niektoré miešanky.
Úspech pestovania strniskových medziplodín je v značnej miere závislý od
množstva a rozdelenia zrážok počas vegetačného obdobia ( POSPÍŠIL, 1999 ).
Podsevové medziplodiny
Podsevy medziplodín sa zakladajú zvyčajne na jar a to spravidla do obilnín
súčasne s ich sejbou alebo po ich vzídení. Väčšinou sa využívajú kosením, pasením
alebo sa môžu zaorávať ako zelené hnojivo na jeseň v tom istom roku.
Následkom kombinácie a ďalšími organickými hnojivami (maštaľný hnoj,
hnojovica, slama) sa účinnosť pri pestovaní podsevových medziplodín na zelené
hnojenie zvýšila.
Na podsev do obilnín sú najvhodnejšie trávy ( mätonoh mnohokvetý)
a ďatelinoviny s pomalým rastom ( ďatelina plazivá a hybridná). Ďatelinoviny majú
veľmi dobrý predplodinový efekt pre následnú plodinu, pretože pútajú vzdušný dusík.
Na kŕmne účely sa osvedčil podsev mätonohu do ovsa na senáž. Kŕmna repa sa môže
podsiavať do ozimného jačmeňa, strukovinoobilných miešaniek, do maku, repky alebo
ľanu. Na podsev je vhodné použiť tiež jednoročnú formu komonice bielej.
32
Nastielacie medziplodiny
Nastielacie medziplodiny sa využívajú v lokalitách s výskytom erózie
a v hygienických pásmach ochrany vodných zdrojov.
V našich klimatických podmienkach sa používajú na jesenný výsev
medziplodiny ako je horčica biela, repka jarná, slnečnica a iné.
ALISON A HETSCHKAN (1990, cit. KOVÁČ a i., 1997) uvádzajú, že ideálnou
medziplodinou pre technológiu sejby do nástielky by malo byť lacné osivo, mala by byť
jednoducho zakladateľná, rýchlo rastúca s hlbokým koreňovým systémom, nemala by
byť ľahko zničiteľná mrazom, mala by transferovať podstatné množstvo dusíka
z biomasy pre nasledujúce plodiny a mať viacúčelové použitie, napr. ako krmovina
a súčasne mať i protieróznu funkciu.
33
2 Cieľ diplomovej práce
Cieľom mojej diplomovej práce je analýza súčasných osevných postupov
a striedania plodín za posledných osem rokov v poľnohospodárskom podniku FARMA
HURBANOVCE, SHR Ing. Jozef Mechura, so sídlom v Dedinke, okres Nové Zámky,
prostredníctvom získaných údajov podrobnejšie znázorniť zaradenie jednotlivých
plodín v jednotlivých rokoch, na jednotlivých poliach a posúdiť ich vhodnosť
z hľadiska dosiahnutých úrod s ohľadom na klimatické podmienky a podmienky
prostredia. Ďalej som sa snažil po zhodnotení daných faktov navrhnúť novú štruktúru
honov a navrhnúť nové osevné postupy na daných honoch. Do úvahy som musel
zobrať typ krajiny a rozloženie jednotlivých honov.
34
3 Materiál a metódy spracovania
3.1 Charakteristika agroekologických podmienok
3.1.1 Geologické pomery
Približne 95% výmery sledovaného poľnohospodárskeho podniku FARMA
HURBANOVCE sa nachádza v katastrálnom území Dedinka. Katastrálne územie
Dedinka sa nachádza podľa územno-správneho členenia v Nitrianskom kraji, v
severovýchodnej časti okresu Nové Zámky. Výmera katastrálneho územia je 1851,87
ha. Katastrálne územie Dedinka má nepravidelný tvar, pretiahnutý v smere
severojužnom. Dnes zahŕňa aj časť územia, ktoré bolo samostatnou obcou –
Hurbanovce (nachádza sa v severnej časti katastrálneho územia). Zastavané územie
obce sa delí na dve časti. V strednej časti katastrálneho územia, východne, sa nachádza
jeho väčšia časť a v severovýchodnej časti menšia časť zastavaného územia nazývaná
Hurbanovce. Geologická charakteristika záujmového územia vychádza z regionálnej
geologickej mapy severovýchodnej časti Podunajskej nížiny. Podľa regionálno –
geologického členenia Západných Karpát a severných výbežkov panónskej panvy patrí
záujmové územie k severovýchodnej časti podunajskej panvy, k trnavsko – dubníckej
čiastkovej panve a k oblasti komjatickej a želiezovskej priehlbiny (HARČÁR,
PRIECHODSKÁ, 1988).
V rámci geomorfologického členenia Slovenska sa územie začleňuje do Alpsko
– himalájskej sústavy, podsústavy Panónska panva, jej provincie Západopanónska
panva, ktorá je v záujmovom území zastúpená subprovinciou Malá Dunajská kotlina s
oblasťou Podunajská nížina. Katastrálne územie patrí do geomorfologického celku
Podunajská pahorkatina, podcelku Hronská pahorkatina, časti Bešianska pahorkatina.
Hodnotené územie a širšie okolie predstavuje súčasť rovinatého morfologického stupňa
Podunajskej nížiny s akumulačným, málo členitým typom reliéfu nížinných pahorkatín,
s depresiami mŕtvych ramien a eleváciami agradačných valov. Reliéf študovaného
územia je mierne až stredne členitý (pahorkatina), v nivnej časti rovinatý (na poriečnej
nive). Vývojovo sa v záujmovom území jedná prevažne o nížinný fluviálny typ reliéfu s
typickým vývojom fluviálnych sedimentov usporiadaných do terasových stupňov. Na
úpätiach Bešianskej pahorkatiny sa vyskytujú spraše. Tento geomorfologický prvok
35
predstavuje oproti okolitej rovine východne susediacich katastrov sústavu mierne
vyzdvihnutých, ale diferencovaných krýh. Vo všeobecnosti morfologická tvárnosť
Hronskej pahorkatiny vyplýva z jej geologickej stavby a kvartérneho pokryvu spraší,
ktoré dosahujú až 40 m mocnosti. Podľa základného rozdelenia dané územie patrí do
Negatívnej morfoštruktúry Panónskej panvy, kde patria mierne diferencované
morfoštruktúry bez agradácie. Podľa základných typov erózno-denudačného reliéfu ide
o reliéf kotlinových pahorkatín a reliéf rovín a nív. Najnižším položeným bodom v
záujmovom území je časť nivy Dedinského potoka na južnej hranici katastra 160 m
n.m, najvyšším je Dlhý vrch s kótou 287 m n. m. (MAZÚR, LUKNIŠ, 1980).
3.1.2 Pôdne pomery
V katastrálnom území Dedinka sa nachádzajú nasledovné pôdne typy, ktoré sú
ďalej bližšie charakterizované: Fluvizeme (fluvizeme kultizemné glejové) a černozeme
(černozeme kultizemné, miestne černozeme hnedozemné zo spraší a sprašových hlín).
Na vyvýšených plochách pahorkatín prevládajú hnedozeme (hnedozeme kultizemné,
lokálne modálne a erodované a regozeme kultizemné; zo spraší a hnedozeme
pseudoglejové a pseudogleje; zo sprašových a polygenetických hlín).
Celé katastrálne územie Dedinka patrí do klimatického regiónu 01 – teplý, veľmi
suchý nížinný. Z hľadiska svahovitosti sa v katastrálnom území nachádzajú prevažne
mierne a stredné svahy. Z hľadiska expozície sa rovina v katastrálnom území nachádza
iba popri tokoch, prevažná časť územia má južnú východnú a západnú expozíciu.
Severná expozícia sa nachádza v strede západnej časti katastrálneho územia. Takmer
celú plochu katastrálneho územia zaberajú pôdy bez skeletu. Takmer celú plochu
katastrálneho územia zaberajú hlboké pôdy. V katastrálnom území majú zastúpenie
stredne ťažké pôdy a ťažké pôdy. Ako bude uvedené v nasledujúcej tabuľke, pôdy
v sledovanom území, respektíve katastrálnom území Dedinka sú v značnej miere kyslé,
slabo kyslé až neutrálne, no tých je však málo. Obsah jednotlivých prvkov je výrazne
vysoký, ale pri zníženej kyslosti je toto množstvo nevyužiteľné.
Pôdam by pomohlo melioračné vápnenie, čo však v momentálnej ekonomickej
situácii nie je tak ľahko možné, ale robia sa kroky na čiastočné zneutralizovanie veľmi
kyslých pôd využívaním zásaditých hnojív.
36
Tabuľka č.1: Agrochemické skúšanie pôd (vykonané vzorkovacou súpravou firmy
Gamex Trading s.r.o. – podkladové materiály)
p.č
.Názov pozemku
Výmer
a (ha)
p
HKCl
Humu
s m/m
%
P2O5
mg/k
g
K2O
mg/k
g
Cu
mg/k
g
Mn
mg/k
g
Zn
mg/k
g
CaC
O3 %
1. Tankoš - kuríny 40,01 4,51 1,66117,0
0
214,0
02,08
264,0
00,73 0,26
2. Tankoš - dub 25,01 5,29 1,78134,0
0
217,0
01,98
213,0
00,95 0,38
3.Tankoš -
vodáreň47,94 6,98 1,90 98,20
142,0
02,02
174,0
00,89 0,48
4. Pivničky 25,42 6,70 1,78110,0
0
182,0
01,02 33,40 0,61 3,16
5. Nad Belanom 20,1 4,72 1,75 71,40190,0
02,40
256,0
00,78 0,17
6. 615/2 18,36 6,87 1,83272,0
0
245,0
01,99
130,0
01,25 1,65
7. Soboňove 4,3 4,68 1,55 73,40161,0
01,99
238,0
00,89 0,11
8. Hrušťačka 20,1 3,94 1,90164,0
0
185,0
01,84
230,0
00,89 0,10
9. Berček 30 6,80 2,09 50,10153,0
01,54
135,0
01,00 1,14
10. Pereše 36 5,24 1,96 66,60138,0
01,80
262,0
00,91 0,25
11. Nad agačinou 8 5,27 1,63 48,90130,0
01,70
200,0
00,58 0,14
12. Pod Agačinou 25 5,89 1,64 86,00169,0
01,93
233,0
00,65 0,14
13. Vedľa agačiny 36 5,91 1,58 81,90178,0
01,58
212,0
00,68 0,73
14. Dlhé 40 5,77 1,68 87,90189,0
01,86
216,0
00,61 0,25
37
15. Cvik 25 5,25 1,71 94,00165,0
00,79
214,8
00,84 0,10
16. Pod vedením 24 5,34 1,84 98,20169,0
00,75
220,0
00,79 0,11
17. Malý piesnik 33,1 7,02 1,90268,0
0
240,0
00,84 20,80 0,62 6,32
18. Tatárske 62,8 5,82 1,85176,0
0
191,0
02,35
209,6
01,03 0,60
19. 8 ha 7,77 5,12 1,28 59,40165,0
01,87
226,0
00,68 0,23
20. 5 ha 4,77 5,36 1,35 63,00161,0
01,95
218,0
00,60 0,32
21. Krátke 56,55 6,98 2,44269,1
0
216,0
01,77
158,0
01,87 4,96
22. Gelerka 21,1 6,95 1,93191,0
0
221,0
02,23
136,0
01,01 1,23
23. Kukanbreh 62,01 6,93 2,04180,0
0
214,0
02,75
202,0
01,30 0,81
24. Kolta 80,52 6,54 1,81207,0
0
294,0
01,59
157,0
01,06 0,11
25. Murárove 14 5,61 1,78 29,40143,0
01,96
228,0
00,88 0,21
26. Zajacove 20,1 4,18 1,98127,0
0
160,0
02,21
260,0
00,78 0,15
27. Fejtovské 71,4 5,91 1,63 61,10153,0
01,58
252,0
00,70 0,25
3.1.3 Hydrologické pomery
Dotknuté územie hydrologicky patrí do povodia Hrona. Dotknuté územie je
odvodňované potokom „Dedinka“. Potok „Dedinka“ je pravostranný prítok Kvetnianky,
meria 8,7 km a je tokom IV. rádu. Preteká Hronskou pahorkatinou a pramení v časti
Bešianska pahorkatina. Potok „Dedinka“ tečie celým zastavaným územím Hurbanoviec
38
a celým zastavaným územím Dedinky, napája rovnomennú vodnú nádrž a južne od obce
Čaka pri osade Kopec ústi v nadmorskej výške cca 154 m n.m. do Kvetnianky v rkm
18,20. Potok „Dedinka“ má v riešenom území jeden pravostranný prítok vodný tok
„Pereš“ (v najsevernejšej časti zastavaného územia Dedinka). Hydrologickú sieť
obvodu PPÚ dopĺňa vodný tok „Foglár“ a kanále: kanál „Do Pereša“, kanál „Jelení“,
kanál „Dolina“. Z hľadiska odtokových pomerov patrí územie do oblasti vrchovinno -
nížinnej. Režim odtoku je dažďový - snehový s obdobím akumulácie v mesiacoch
december až január a s obdobím vysokých vodností v mesiacoch február až apríl.
Mesiacom s minimálnymi vodnosťami je november. Podružné zvýšenie vodnosti
koncom jesene a začiatkom zimy je charakterizované ako výrazné. Tok Dedinského
potoka je zaradený do zoznamu vodohospodársky významných vodných tokov a nie je
zaradený do zoznamu vodárenských vodných tokov. V katastri sa nachádza aj vodná
nádrž Dedinka, na toku Dedinského potoka.
Podzemné vody záujmového územia sú z hľadiska hydrogeologických pomerov
zaradené do rajónu N 058 HN Neogén Hronskej pahorkatiny – subrajón povodia Hrona.
Územie rajónu je súčasťou geomorfologického celku Hronskej pahorkatiny s výnimkou
východnej a južnej časti tvorenej terasami Hrona a Dunaja, ktoré sú vyčlenené
samostatnými rajónmi. Rajón je vybudovaný neogénnymi sedimentmi v stratigrafickom
rozpätí vrchný miocén – pliocén. V strednej a južnej časti rajónu pod sedimentmi
kvartéru (z hľadiska hydrogeologického sú bezvýznamné) vystupujú pliocénne
sedimenty, ktoré sú zastúpené ílmi až slienitými ílmi s vložkami pieskov. Ich zvodnenie
je pomerne nízke. Piesčité vrstvy vytvárajú niekoľko horizontov, v ktorých sú
naakumulované artézske podzemné vody. Výdatnosti sú iba ojedinele väčšie ako 2,0 l.s-
1.
V záujmovom území sa nachádza chránené prieskumné územie geotermálnej
vody „Dedinka“. V rámci geologického prieskumu v r. 1965 bolo zistené, že v hĺbke
cca 980 m pod povrchom zeme sa nachádzajú silne mineralizované, alkalicko - slané
vody, nátrium - bikarbonátového typu s teplotou 80 °C. Tieto vody m ajú obdobnú
kvalitu ako vody v lokalite Podhájska, ktoré sa využívajú na liečenie kožných chorôb a
chorôb pohybového ústrojenstva. Prieskumné územie Dedinka na geotermálnu energiu s
rozlohou 28,81 m2 je zapísané v Zozname platných prieskumných území s platnosťou
do 11.11.2007. Držiteľom prieskumného územia je spoločnosť MAGMA ZAFÍR s.r.o.,
Bardoňovo. Ložisko v súčasnosti nie je využívané.
39
3.1.4 Poveternostná charakteristika výrobných podmienok, priebeh
základných klimatických prvkov
Poznanie klimatických podmienok územia a požiadaviek plodín na klímu je
veľmi dôležité z hľadiska čo najlepšieho prispôsobenia sa klimatickým zvláštnostiam
stanovišťa. Klimatické pomery nám vyjadrujú dlhoročný meteorologický režim počasia
charakteristický pre určitú oblasť. Klimatické podmienky sú najväčším pôdotvorným
činiteľom. Z podnebných prvkov sa najviac uplatňujú v pôdotvornom procese teplota
a vlhkosť.
Podľa množstva úhrnu zrážok patrí záujmová oblasť medzi suché. Zrážky v
záujmovej oblasti nie sú rovnomerne rozdelené pre priaznivý vývoj vegetácie. Najviac
zrážok dlhodobého merania pripadá na júl a september. Ide prevažne o zrážky z
búrkovej činnosti a sú len menej vhodné pre zaistenie zásoby vody v pôde. Priemerný
počet dní so snehovou pokrývkou viac ako 5 cm bolo v oblasti v poslednom meranom
roku 39 dní a snehová pokrývka viac ako 10 cm sa vyskytla 14 dní v roku. Záujmové
územie patrí do teplej klímy. Najchladnejším mesiacom v priemere je január s
priemernou mesačnou teplotou – 2,0 ºC, najteplejším mesiacom je august s priemernou
mesačnou teplotou 21,7 ºC. Prúdenie, smer a rýchlosť vetra ovplyvňujú orografické
pomery, expozícia terénu, jeho oslnenie. Vo všeobecnosti prevláda v predmetnom
území severozápadné prúdenie vzduchu. V zimnom období sú veterné pomery
ovplyvňované cirkulačnými pomermi ázijskej anticyklóny, islandskej a stredomorskej
níže, ako aj charakterom reliéfu. Pre jarné obdobie sú charakteristické časté zmeny
poveternostných situácií sprevádzané rýchlymi zmenami teploty vzduchu. V tomto
období je najmenšia početnosť výskytu bezvetria zo všetkých ročných období, a to
v dôsledku častého, nestabilného zvrstvenia atmosféry. V lete prevládajú východné a
juhovýchodné smery, podobne aj počas zimných mesiacov. Jesenné obdobie je
prechodné, podobné jarnému.
Tabuľka č. 2: Priemerné mesačné a ročné teploty (pozorovacia stanica Želiezovce)
Mesiacmesačný priemer teplôt v jednotlivých rokoch (°C)
2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010
I. -2,8 -3,6 -0,2 -4,0 3,9 1,6 2,0 -2,3
II. -3,4 1,3 -2,8 -1,8 4,3 2,9 0,9 0,5
III. 5,0 5,0 2,4 3,1 7,6 5,2 5,6 6,3
40
IV. 10,4 11,8 11,2 11,9 12,4 11,1 16,2 12,0
V. 18,7 14,2 15,4 14,3 17,0 16,2 18,0 16,2
VI. 22,3 18,2 18,0 19,0 20,4 20,3 19,4 20,8
VII. 21,9 20,2 20,3 22,8 22,0 20,1 23,6 24,1
VIII. 22,8 20,6 18,5 17,4 21,0 19,9 22,8 20,7
IX. 16,0 15,3 16,4 17,1 13,2 14,7 18,7 14,6
X. 7,4 11,7 10,6 12,0 9,5 11,4 10,3 8,6
XI. 6,3 5,6 3,7 7,3 3,3 7,0 6,6 8,0
XII. 0,6 0,8 0,0 2,6 -1,1 2,9 1,1 -2,0
priemer:
10,5 10,1 9,5 10,1 10,2 11,1 12,1 10,6
Diagram č.1: Priemerné namerané teploty za sledované obdobie - Želiezovce
2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 20100
2
4
6
8
10
12
14
rok
tepl
ota
/⁰C/
Tabuľka č.3: Priemerné mesačné a ročné úhrny zrážok (pozorovacia stanica Želiezovce)
Mesiaczrážky v jednotlivých rokoch (mm)
2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010
I. 37,7 50,7 54,4 50,3 77,9 36,9 10,0 48,0
II. 16,1 42,2 81,7 42,8 51,1 21,8 104,0 49,0
III. 0,6 47 6,1 37,6 49,6 65,8 85,0 24,0
IV. 13,5 33,5 83,3 37,8 0,0 25,0 4,0 77,0
41
V. 29,4 58,9 52,4 101,0 68,4 54,9 41,0 202,0
VI. 29,1 93,1 44,0 88,0 53,3 80,5 113,0 132,0
VII. 59,8 29,5 94,9 38,7 18,8 115,7 120,0 116,0
VIII. 41,3 52,5 100,0 106,2 105,2 25,3 124,0 169,0
IX. 10,1 40,3 57,0 15,3 82,3 33,8 26,0 100,0
X. 71,3 37,7 18,7 26,8 32,3 30,9 70,0 26,0
XI. 30,4 37,6 47,4 27,5 57,6 38,6 65,0 74,0
XII. 22,3 34 130,0 7,1 28,8 60,8 113,0 49,0
Σ 361,6 557 769,9 579,1 625,3 590,0 875,0 1066,0
Diagram č.2: Priemerné ročné úhrny zrážok za sledované obdobie - Želiezovce
2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 20100
200
400
600
800
1000
1200
rok
zráž
ky /
mm
/
Tabuľka č.4: Priemerná mesačná a ročná rýchlosť vetra (pozorovacia stanica
Želiezovce)
Mesiacpriemerná rýchlosť vetra (m.s-1)
2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010
I. 1 1,6 1,7 1,5 2,4 3,0 3,1 2,2
II. 1,3 2,2 1,9 1,7 2,3 2,0 1,3 1,8
III. 1,6 2 2,1 2,1 2,5 2,6 2,4 2,1
42
IV. 2,6 1,8 2,0 2,1 1,8 2,3 1,7 2,2
V. 1,9 1,8 1,9 1,8 2,0 1,7 1,8 1,7
VI. 1,7 1,3 1,5 1,6 1,6 1,4 1,3 1,5
VII. 2,1 1,7 1,4 1,3 2,3 1,8 1,9 1,8
VIII. 1,4 1,8 1,9 1,8 1,5 1,7 1,5 1,4
IX. 1,5 1,4 1,3 1,8 2,0 1,6 1,8 1,4
X. 1,6 1,6 2,1 2,3 1,5 1,9 2,0 1,8
XI. 1,9 2,5 2,0 2,3 2,5 2,6 2,4 2,9
XII. 2,1 1,5 1,1 1,7 1,4 2,4 2,1 2,0
priemer:
1,73 1,77 1,74 1,83 1,98 2,28 1,94 1,82
3.2 Analýza doterajšieho vývoja a súčasného stavu poľnohospodárskeho
pôdneho fondu
Analýzu, súčasný stav a zároveň percentuálne zvyšovanie výmery pôdneho
fondu v priebehu sledovaného obdobia striedania plodín v poľnohospodárskom podniku
FARMA HURBANOVCE, SHR Ing. Jozef Mechura so sídlom v Dedinke, okres Nové
Zámky uvádza nasledovná tabuľka:
Tabuľka č.5:
Rok Orná pôda Poľnohospodárska pôdaha % ha %
2003 575 100 588 1002004 707,44 123,03 720,44 122,522005 707,44 123,03 720,44 122,522006 787,96 137,04 800,96 136,222007 787,96 137,04 800,96 136,222008 787,96 137,04 800,96 136,222009 787,96 137,04 800,96 136,222010 861,98 149,91 874,98 148,81
Diagram č.3: Grafické znázornenie postupu obhospodarovanej plochy ornej pôdy
43
2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010
0100200300400500600700800900
rok
vým
era
/ha/
3.3 Štruktúra hlavných poľnohospodárskych plodín za sledovaných osem
rokov
Tabuľka č.6: Štruktúra hlavných poľnohospodárskych plodín v rokoch 2003 až 2010
Pšenica letná forma ozimná
Kukurica siata na zrno
Jačmeň siaty jarný
Kapusta repková pravá
Raž ozimn
á
Slnečnica ročná
Ovos
siaty
Jačmeň siaty
ozimný
2003
ha 240,56 64,41 84,98 0 0 185,05 0 0
% 41,84 11,2 14,78 0 0 32,18 0 0
2004
ha 143,56 164,95 127,02 100,01 39,46 132,44 0 0
% 20,29 23,32 17,95 14,14 5,58 18,72 0 0
2005
ha 262,45 87,4 40 102,02 45,1 170,47 0 0
% 37,1 12,35 5,65 14,42 6,38 24,1 0 0
2006
ha 208,39 230,67 126,9 0 0 214,23
7,77 0
%26,45 29,27 16,1 0 0 27,19
0,99 0
2007
ha 214,23 182,02 124,82 204,09 62,8 0 0 0
% 27,19 23,1 15,84 25,9 7,97 0 0 0
2008
ha 305,59 65 84,77 252,08 0 80,52 0 0
% 38,78 8,25 10,76 31,99 0 10,22 0 0
200 h 398,37 102,02 53,52 133,20 0 100,85 0 0
44
9a% 50,55 12,95 6,80 16,90 0 12,80 0 0
2010
ha 282,06 203,91 0 141,52 0 173,81 0 45,52
% 33,31 24,08 0 16,71 0 20,53 0 5,38
Tabuľka č.7: Striedanie plodín na jenotlivých poliach v rokoch 2006 až 2010
p.č. Názov pozemkuVýmera
(ha) 2006 2007 2008 2009 2010
1. Tankoš - kuríny 40,01 pšenica repka pšenica kukurica pšenica
2. Tankoš - dub 25,01 kukurica jačmeň repka pšenica kukurica
3. Tankoš - vodáreň 47,94 kukurica jačmeň repka pšenica kukurica
4. Pivničky 25,42 pšenica repka pšenica jačmeň j. jačmeň o.
5. Nad Belanom 20,1 pšenica repka pšenica jačmeň j. jačmeň o.
6. 615/2 18,36 slnečnica pšenica repka pšenica kukurica
7. Soboňove 4,3 pšenica kukurica pšenica slnečnica pšenica
8. Hrušťačka 20,1 kukurica jačmeň repka pšenica kukurica
9. Berček 30 jačmeň kukurica pšenica repka pšenica
10. Pereše 36 slnečnica pšenica jačmeň repka pšenica
11. Nad agačinou 8 slnečnica pšenica jačmeň jačmeň pšenica
12. Pod Agačinou 25 slnečnica pšenica kukurica pšenica repka
13. Vedľa agačiny 36 slnečnica pšenica jačmeň pšenica repka
14. Dlhé 40 slnečnica pšenica kukurica slnečnica pšenica
15. Cvik 25 slnečnica pšenica repka pšenica slnečnica
16. Pod vedením 24 kukurica jačmeň repka pšenica slnečnica
17. Malý piesnik 33,1 kukurica kukurica pšenica repka pšenica
18. Tatárske 62,8 jačmeň raž repka pšenica slnečnica
19. 8 ha 7,77 ovos jačmeň repka pšenica ĎTM
20. 5 ha 4,77 slnečnica pšenica jačmeň pšenica ĎTM
21. Krátke 56,55 pšenica repka pšenica slnečnica pšenica
22. Gelerka 21,1 slnečnica pšenica repka pšenica kukurica
23. Kukanbreh 62,01 pšenica repka pšenica kukurica slnečnica
24. Kolta 80,52 kukurica kukurica slnečnica pšenica repka
25. Murárove 14 jačmeň kukurica pšenica repka pšenica
26. Zajacove 20,1 jačmeň kukurica pšenica repka pšenica
27. Fejtovské 71,4 kukurica
45
Diagram č.4: Grafické znázornenie štruktúry pestovaných poľných plodín v roku 2010
(čísla sú uvádzané v %)
Pšenica letná forma ozimná; 33.31
Kukurica siata na zrno; 24.08
Kapusta repková pravá; 16.71
Slnečnica ročná; 20.53
Jačmeň siaty ozimný; 5.38
46
4 Návrh nových osevných postupov
4.1 Návrh rozmiestnenia, výmery a nových osevných postupov na základe
blokácie a delenia honov
Pri návrhu výmery jednotlivých honov sme vychádzali z blokácie menších
honov a rozdelenia väčších súčasných honov s prihliadnutím na špecifické pôdne
podmienky. Na základe spomenutých okolností sme navrhli dva osevné postupy
nasledovne:
ROTÁCIA A
- 9 honový osevný postup
- priemerná veľkosť honu je 46,15 ha
ROTÁCIA B
- 9 honový osevný postup
- priemerná veľkosť honu je 47,94 ha
ROTÁCIA A
hon A-I. o výmere 45 ha vznikol rozdelením honu Kolta (80,52 ha)
hon A-II. o výmere 45,07 ha vznikol blokáciou zvyšnej časti honu Kolta (35,52
ha) a časťou honu Krátke (56,55 ha) o výmere 9,55 ha.
hon A-III. o výmere 44,50 ha vznikol rozdelením honu Kukanbreh (62,01 ha)
hon A-IV. o výmere 44,50 ha vznikol blokáciou zvyšnej časti honu Kukanbreh
(17,51 ha) a časťou honu Fejtovské (71,40 ha) o výmere 26,99 ha.
hon A-V. o výmere 44,41 ha vznikol rozdelením honu Fejtovské (71,4 ha)
hon A-VI. o výmere 47 ha vznikol rozdelením honu Krátke (56,55 ha)
47
hon A-VII. o výmere 49 ha vznikol blokáciou honov Cvik (24 ha) a Pod
vedením (25 ha)
hon A-VIII. o výmere 47,95 ha vznikol rozdelením honu Tatárske (62,8 ha)
hon A-IX. o výmere 47,95 ha vznikol blokáciou zvyšnej časti honu Tatárske
(14,85 ha) a honu Malý piesnik (33,1 ha)
ROTÁCIA B
hon B-I. o výmere 47,94 ha zostal nezmenený ako T-vodáreň
hon B-II. o výmere 47,46 ha vznikol blokáciou honov 615/2 (18,36 ha), Gelerka
(21,1 ha) a Nad agačinou (8 ha)
hon B-III. o výmere 50,5 ha vznikol blokáciou honu Dlhé (40 ha) a časťou honu
Vedľa agačiny (36 ha) o výmere 10,5 ha
hon B-IV. o výmere 50,5 ha vznikol blokáciou zvyšnej časti honu Vedľa
agačiny (25,5 ha) a honu Pod agačinou (25 ha)
hon B-V. o výmere 50 ha vznikol blokáciou honov Pereše (36ha) a honu
Murárove (14 ha)
hon B-VI. o výmere 50,1 ha vznikol blokáciou honov Berček (30 ha) a Zajacové
(20,1 ha)
hon B-VII. o výmere 45,52 ha vznikol blokáciou honov Nad Belanom (20,1 ha)
a honu Pivničky (25,42 ha)
hon B-VIII. o výmere 45,1 ha vznikol blokáciou honov Hrušťačka (20,1 ha)
a časťou honu T-kuríny (40,01 ha) o výmere 25 ha
hon B-IX. o výmere 44,32 ha vznikol blokáciou zvyšnej časti honu T-kuríny
(15,01 ha), honu T-dub (25,01 ha) a honu Soboňové (4,3 ha)
Jednotlivé rotácie znázorňuje mapa 2 v prílohách.
48
4.2 Súčasné zastúpenie jednotlivých plodín podľa nových honov a návrh
osevných postupov
Tabuľka č.8: Rotácia A
Označenie honuVýmera
/ha/Súčasná plodina Definitívny osevný postup
A-I. 45,00 Pšenica tvrdá Ďatelina lúčna
A-II. 45,07Pšenica tvrdá / Jačmeň ozimný
Raž ozimná
A-III. 44,50 Pšenica letná f. ozimná Kapusta repková pravá
A-IV. 44,50Pšenica letná f. ozimná / Slnečnica
Pšenica letná f. ozimná
A-V. 44,41 Slnečnica Hrach siaty
A-VI. 47,00 Jačmeň ozimný Pšenica letná f. ozimná
A-VII. 49,00Pšenica letná f. ozimná / Jačmeň jarný
Jačmeň ozimný
A-VIII. 47,95 Pšenica letná f. ozimná Slnečnica
A-IX. 47,95 Pšenica letná f. ozimná Jačmeň jarný s podsevom
Tabuľka č.9: Rotácia B
Označenie honuVýmera
/ha/Súčasná plodina Definitívny osevný postup
B-I. 47,94 Kukurica na zrno Mätonoh mnohokvetý
B-II. 47,46 Kukurica na zrno Jačmeň jarný
B-III. 50,50Kukurica na zrno / Pšenica letná f. ozimná
Jačmeň ozimný
B-IV. 50,50 Pšenica letná f. ozimná Kapusta repková pravá
B-V. 50,00Kukurica na zrno / Mätonoh mnohokvetý
Jačmeň jarný / Pšenica letná f. ozimná
B-VI. 50,10 Kukurica na zrno Hrach siaty
B-VII. 45,52 Kapusta repková Pšenica letná f. ozimná /
49
pravá / Kukurica na zrno
Jačmeň jarný
B-VIII. 45,10Kapusta repková pravá / Kukurica na zrno
Kukurica na zrno
B-IX. 44,32Kapusta repková pravá / Jačmeň jarný
Jačmeň jarný s podsevom
4.3 Návrh definitývnych osevných postupov
Navrhnuté definitívne osevné postupy:
Rotácia A:
1. Ďatelina lúčna
2. Raž siata ozimná
3. Kapusta repková pravá
4. Pšenica letná forma ozimná
5. Hrach siaty
6. Pšenica letná forma ozimná
7. Jačmeň siaty ozimný
8. Slnečnica ročná
9. Jačmeň jarný s podsevom
Rotácia B:
1. Mätonoh mnohokvetý
2. Jačmeň siaty jarný
3. Jačmeň siaty ozimný
4. Hrach siaty
5. Pšenica letná forma ozimná
6. Kapusta repková pravá
7. Pšenica letná forma ozimná
8. Kukurica siata na zrno
9. Jačmeň jarný s podsevom
50
Tabuľka č.10: Zastúpenie jednotlivých plodín podľa nových osevných postupov
PlodinaVýmera
ha %
Pšenica letná forma ozimná 187,02 22,09
Jačmeň siaty jarný s podsevom 92,27 10,90
Jačmeň siaty ozimný 99,50 11,75
Raž siata ozimná 45,07 5,32
Kukurica siata na zrno 45,10 5,33
Slnečnica ročná 47,95 5,66
Kapusta repková pravá 94,60 11,17
Hrach siaty 94,91 11,21
Ďatelina lúčna 45,00 5,31
Mätonoh mnohokvetý 47,94 5,66
Jačmeň jarný 47,46 5,60
51
5 Výsledky a ich hodnotenie
Nasledovná tabuľka uvádza rozptyl v zastúpení jednotlivých plodín v štruktúre
rastlinnej výroby v rokoch 2003 až 2010
Tabuľka č.11
PlodinaRozptyl v zastúpení jednotlivých plodín
(%)
Priemerné zastúpenie jednotlivých plodín
(%)
Pšenica letná forma ozimná 20,29 – 50,55 34,44
Kukurica siata na zrno 8,25 – 29,27 18,07
Jačmeň siaty jarný 0 – 17,95 10,99
Kapusta repková pravá 0 – 31,99 15,01
Raž ozimná 0 – 7,97 2,49
Slnečnica ročná 0 – 32,18 18,22
Ovos siaty 0 – 0,99 0,12
Jačmeň siaty ozimný 0 – 5,38 0,67
Z uvedenej tabuľky vyplýva, že štruktúra pestovaných plodín nie je
najvhodnejšia. Je tu vysoké zastúpenie plodín zo skupiny spotrebiteľov uhlíkatých hmôt
(kukurica siata na zrno, kapusta repková pravá, slnečnica ročná), ktoré tvoria vysoko
prevažnú časť pestovaných plodín. Viacročné krmoviny sa vôbec nevyskytujú.
Zastúpenie neutrálnych plodín (obilniny) je pomerne vysoké, v niektorých prípadoch
spolu aj 70%.
Tabuľka č.12: Priemerné dosahované úrody v rokoch 2003 až 2010
Plodinaφ úrody (t.ha-1)
2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010
Pšenica letná forma ozimná
5,5 5,2 5 5,4 4,9 6 5,3 6,1
Kukurica siata na zrno 6,4 6,1 7,6 7,7 7,1 9 7,5 8,5
52
Jačmeň siaty jarný 4,4 4,7 4,6 4,4 4 3,3
Kapusta repková pravá
2,2 3,2 3,2 3,2 2,1 1,5
Raž ozimná 4,2 4,5 3,8
Slnečnica ročná 2,6 2,1 2,7 2,6 3,4 2,6 2,8
Ovos siaty 3,1
Jačmeň siaty ozimný 4,8
Rozptyl úrod jednotlivých plodín a priemerné dosahované úrody za sledované
obdobie celkom pri jednotlivých hlavných poľnohospodárskych plodinách s ohľadom
na ich výmeru uvádza nasledovný diagram a následne aj tabuľka (vyhodnotená
váženým aritmetickým priemerom). Ako je možné vidieť tak úrody značne kolíšu čo by
sme mohli pripísať či už nevhodnému osevnému postupu, nepriazny pestovateľského
ročníka a mnohým ďalším faktorom, ktoré ovplyvňujú úrodotvorné prvky a tým aj
úrody jednotlivých plodín.
Diagram č.5: Priemerné úrody za sledované obdobie 2003 až 2010
Pšenica
letná f
orma o
zimná
Kukuric
a siat
a na z
rno
Jačmeň
siaty
jarný
Kapusta
repko
vá prav
á
Raž ozim
ná
Slnečn
ica ro
čná
Ovos s
iaty
Jačmeň
siaty
ozimný
012345678
úrod
a /t
.ha-
1/
Tabuľka č.13: Rozptyl úrod a priemerné úrody v rokoch 2003 až 2010
PlodinaRozptyl úrod jednotlivých
plodín (t.ha-1)
φ úrody za sledované obdobie
(t.ha-1)
Pšenica letná forma ozimná 4,9 – 6,1 5,5
Kukurica siata na zrno 6,1 – 9 7,5
Jačmeň siaty jarný 3,3 – 4,7 4,2
53
Kapusta repková pravá 1,5 – 3,2 2,6
Raž ozimná 3,8 – 4,5 4,2
Slnečnica ročná 2,1 – 3,4 2,7
Ovos siaty 3,1 3,1
Jačmeň siaty ozimný 4,8 4,8
Z uvedených údajov v tabuľke vyplýva, že úrody takmer všetkých plodín sú
veľmi nestabilné a nevyrovnané v sledovanom 8 – ročnom období. Priemerné úrody
jednotlivých plodín sú dobré, dokonca niektoré sú aj vyššie priemerné úrody než
primerané daným agroklimatickým podmienkam. Vysoké úrody poskytovala najmä
kapusta repková pravá,, kde v rokoch 2005, 2007 a 2008 dosiahli priemerné úrody cca
3,2 t.ha-1. Vysoké a kvalitné úrody dosahovali v posledných rokoch podobne pšenica
letná forma ozimná a kukurica siata na zrno. Najvyššia úroda slnečnice ročnej bola
zaznamená v roku 2008 kedy dosiahla 3,4 t.ha-1.
V poľnohospodárskom podniku FARMA HURBANOVCE, SHR – Ing.Jozef
Mechura sa osevné postupy nevyužívajú, využíva sa iba striedanie plodín. Podnik
strieda v prevažnej miere iba obilniny a olejniny, z dôvodu špecializácie výlučne na
rastlinnú výrobu. Najviac sa v štruktúre osevu vyskytuje pšenica letná forma ozimná,
ktorej sa postupne vyrovnáva kapusta repková pravá.
U niektorých plodín je možné spozorovať, že ich časté pestovanie niekoľko
rokov po sebe má za následok práve nižšie úrody alebo dokonca zhoršenie kvality pôdy
nehovoriac o vyšších nákladoch na ochranu rastlín. Napr. sa vyskytlo pestovanie
pšenice letnej formy ozimnej na niektorých honoch aj tri roky po sebe, čo by som
nepovažoval za najsprávnejšie. Na týchto honoch sa prejavovalo zvyšovanie
zaburinenosti pôdy a väčší výskyt škodcov a chorôb.
Pre najviac pestovanú pšenicu letnú formu ozimnú sa ako najvhodnejšia
predplodina osvedčila kapusta repková pravá, kde sa dosahovali nadpriemerné úrody.
Jeden rok bola skúšaná na časti jedného honu sója fazuľová ako predplodina pre pšenicu
letnú formu ozimnú a výsledky boli nad očakávania, kde úroda pšenice dosiahla
hodnotu 10,8 t z ha. Pre pšenicu letnú formu ozimnú všeobecne platí, že stabilnú
produkciu zabezpečuje dobrá odroda, pestovanie na poliach s dostatočnou zásobou
pôdnej vlahy a dostatok prijateľného dusíka v pôde.
54
V sledovanom 8 – ročnom období možno spozorovať, že štruktúra pestovaných
poľnohospodárskych plodín nie je najvhodnejšia. Pri úrodách takmer všetkých
poľnohospodárskych plodín je vidieť, že sú pomerne nestabilné a nevyrovnané počas
celého sledovaného obdobia. Pri zohľadňovaní priemerných úrod ale však nesmiem
zabudnúť podotknúť, že 85% honov sa nachádza medzi hájmi a lesmi, čo tiež skresľuje
výsledky kvôli poškodzovaniu porastov divou zverou. Približne primerané úrody
dosahovala pšenica letná forma ozimná a v posledných rokoch sa veľmi dobre
ukazovali výsledky pestovania pri kapuste repkovej pravej. Uspokojivé sú aj úrody
slnečnice a v niektorých rokoch aj kukurice.
Dosahované úrody neodzrkadľujú iba úroveň hospodárenia v daných
agroklimatických podmienkach, ale aj ďalšie dôležité prvky, ktoré ho významne
ovplyvňujú, ako napr. celková ekonomická situácia, vzťah štátnej politiky a dnes už aj
politiky Európskej únie k poľnohospodárstvu a pod. Tieto prvky významne obmedzujú
intenzitu hospodárenia na pôde, čím znižujú nie len úrody, ale aj ich stabilitu. Ak
k tomu pristúpia extrémne výkyvy počasia ako napr. búrky, ľadovec, sucho a pod., tieto
uvádzané problémy sa vysoko preukazne zvýraznia. Samozrejme, že s týmto veľmi
úzko spolupôsobí aj nižšia agronomická disciplína, napr. v neuplatňovaní
najefektívnejšieho a najracionálnejšieho opatrenia, ktorým je práve osevný postup.
Správnym striedaním plodín v osevnom postupe sa pozitívne ovplyvňujú
základné požiadavky rastlín na agroekologické podmienky a dosahuje sa lepšia výrobno
– ekonomická úroveň v poľnohospodárskom podniku, čo by mohlo znamenať v každom
jednom podniku nielen trvalé udržanie rovnovážneho stavu poľnohospodárskej sústavy,
ale i lepšie predpoklady do budúcnosti z hľadiska ekonomického ale i ekologického.
55
6 Diskusia
Z prírodovedeckého, ekologického a fytocenologického hľadiska je známe, že
len výnimočne sa vyskytujú porasty jedného druhu rastlín. V prírodných
agroekosystémoch prevláda značná rozmanitosť v zastúpení jednotlivých druhov. Vždy
je to spoločenstvo viacerých druhov, pričom je známe, že čím viac druhov rastlín toto
spoločenstvo tvorí, tým je ekosystém z hľadiska produkcie stabilnejší.
Otázky striedania plodín ako regulačného faktora pôdnej úrodnosti sa stali
predmetom výskumu. Z početných krátkodobých i dlhodobých poľných pokusov
uskutočnených v rozličných pôdno – klimatických podmienkach a krajinách vyplynulo,
že pri striedaní plodín sa všade oproti monokultúre dosahujú vyššie úrody. Taktiež sa
zistil značný vplyv osevných postupov na celkovú produkčnú schopnosť výrobného
územia (LÍŠKA, KOLLÁR, 1992).
Osevné postupy patria medzi najstaršie a súčasne najvýznamnejšie
agrotechnické opatrenia v poľnohospodárskej výrobe, o čom svedčí nielen rad
historických faktov, ale aj stabilnejšie úrody poľných plodín (ŠKODA, 2001).
Na pôdach s vyššou úrodnosťou sú väčšie možnosti koncentrácie plodín, najmä
obilnín, avšak ani na týchto pôdach nie je možné ich zastúpenie neobmedzene zvyšovať.
Biologická vyťaženosť štruktúry plodín je aj na týchto pôdach opodstatnená (DEMO,
1991).
KUDRNA (1979) vypracoval ucelenú teóriu o vplyve striedania plodín na
bioenergetický potenciál a výšku úrod pestovaných plodín. Podľa nej striedanie plodín
ovplyvňuje množstvo aktívnych povrchov v pôde a tým aj koncentráciu solí okolo nich.
Pri zvyšovaní obsahu množstva organickej hmoty sa na nej môže viazať väčšie
množstvo chemických prvkov. V rámci osevných postupov dochádza pri zaradení
zdrojov uhlíka k značnému zvýšeniu bioenergetického potenciálu. Po zdrojoch uhlíka sa
56
zaraďujú spotrebitele, ktoré postupne znižujú bioenergetický potenciál na určité
minimum. Po dosiahnutí minima je potrebné na obnovu bioenergetického potenciálu
znova zaradiť zdroje uhlíka. Vplyv spotrebiteľov a zdrojov uhlíka musí byť
v rovnováhe. Tento jav KUDRNA (1979) nazýva princípom ekvivalencie zdrojov
a spotrebiteľov uhlíka.
DEMO a i., (1994) chápu jednoročné krmoviny ako kumulátory, lebo svojimi
fulvokyselinami spôsobujú v rizosfére intenzívnu migráciu prvkov a pri ďalšom raste sa
v dôsledku toho znižuje možnosť ich využitia. Preto musia byť v presnom pomere
s viacročnými krmovinami a krmovinami mačinového fondu, ktoré naopak pôsobia ako
stabilizátory minerálnych živín a funkcie mikróbnych spoločenstiev.
Súčasná štruktúra poľnohospodárskych plodín v poľnohospodárskom podniku
FARMA HURBANOVCE, SHR – Ing. Jozef Mechura nezodpovedá podmienkam pre
udržanie rovnovážneho stavu poľnohospodárskej sústavy z hľadiska pomeru zdrojov,
neutrálnych plodín a spotrebiteľov uhlíka a bolo by potrebné navrhnúť novú štruktúru
plodín a tieto plodiny zostaviť do vhodných osevných postupov. V sledovanom 8 –
ročnom období možno spozorovať, že štruktúra pestovaných poľnohospodárskych
plodín nie je najvhodnejšia. Pri úrodách takmer všetkých poľnohospodárskych plodín je
vidieť, že sú pomerne nestabilné a nevyrovnané počas celého sledovaného obdobia. Pri
zohľadňovaní priemerných úrod ale však nesmiem zabudnúť podotknúť, že 85% honov
sa nachádza medzi hájmi a lesmi, čo tiež skresľuje výsledky kvôli poškodzovaniu
porastov divou zverou. Približne primerané úrody dosahovala pšenica letná forma
ozimná a v posledných rokoch sa veľmi dobre ukazovali výsledky pestovania pri
kapuste repkovej pravej. Uspokojivé sú aj úrody slnečnice a v niektorých rokoch aj
kukurice.
Dosahované úrody neodzrkadľujú iba úroveň hospodárenia v daných
agroklimatických podmienkach, ale aj ďalšie dôležité prvky, ktoré ho významne
ovplyvňujú, ako napr. celková ekonomická situácia, vzťah štátnej politiky a dnes už aj
politiky Európskej únie k poľnohospodárstvu a pod. Tieto prvky významne obmedzujú
intenzitu hospodárenia na pôde, čím znižujú nie len úrody, ale aj ich stabilitu. Ak
k tomu pristúpia extrémne výkyvy počasia ako napr. búrky, ľadovec, sucho a pod., tieto
uvádzané problémy sa vysoko preukazne zvýraznia. Samozrejme, že s týmto veľmi
úzko spolupôsobí aj nižšia agronomická disciplína, napr. v neuplatňovaní
najefektívnejšieho a najracionálnejšieho opatrenia, ktorým je práve osevný postup.
57
Záver
Osevné postupy sú hlavným agroekologickým opatrením, pričom
využívame účelne striedanie plodín a schopnosti niektorých druhov kultúrnych rastlín
priaznivo pôsobiť na fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti pôdy.
V poľnohospodárskom podniku FARMA HURBANOVCE, SHR – Ing. Jozef
Mechura sa osevné postupy nepoužívajú, skôr sa využíva iba voľné striedanie plodín.
Celkové zhodnotenie výsledkov by sme mohli zhrnúť do nasledovných bodov:
Voľné striedanie je relatívne dobré z hľadiska druhov pestovaných
poľných plodín,
v niektorých prípadoch sa dlho na tom istom pozemku vyskytuje pšenica
letná forma ozimná a kukurica siata na zrno, čo negatívne ovplyvňuje
zvýšenú zaburinenosť trvácimi burinami a zvýšený výskyt chorôb
a škodcov,
kapustu repkovú pravú by sme nemali pestovať 2-4 roky na tom istom
pozemku,
najvhodnejšími predplodinami pre najviac využívanú pšenicu letnú
formu ozimnú sa javila kapusta repková pravá a sója fazuľová, aj keď
v tomto prípade so sójou išlo iba o malý pokus pestovateľa,
v štruktúre pestovaných plodín je nízke zastúpenie zdrojov a vysoké
zastúpenie neutrálnych plodín,
priemerné dosahované úrody za 8 – ročné sledované obdobie sú
primerané, (v niektorých rokoch aj vyššie), daným agroklimatickým
podmienkam pri takmer všetkých pestovaných plodinách
dosahované úrody všetkých plodín sú veľmi nestabilné a v značnom
rozsahu kolíšu
Cieľom navrhnutých osevných postupov je zabezpečenie rovnováhy medzi
zdrojmi a spotrebiteľmi uhlíka v poľnohospodárskej sústave.
Súčasná štruktúra poľnohospodárskych plodín v poľnohospodárskom podniku
Ing. Jozef Mechura – SHR, Farma Hurbanovce nezodpovedá podmienkam pre udržanie
rovnovážneho stavu poľnohospodárskej sústavy z hľadiska pomeru zdrojov,
neutrálnych plodín a spotrebiteľov uhlíka.
58
V nových osevných postupoch sme okrem zmeny honov navrhli aj zmenu
štruktúry plodín. Znížili sme podiel spotrebiteľov na približne 20%, podiel zdrojov sme
zvýšili na 11% a zvyšných 69% sme navrhli osiať neutrálnymi plodinami. V osevnom
postupe síce prevláda negatívna bilancia, ale je možné s určitosťou povedať, že sme túto
bilanciu oproti pôvodnému stavu zlepšili. Ďatelinu lúčnu budeme pestovať tak na seno
ako aj na semeno za účelom predaja. Podobne budeme využívať aj porast mätonohu
mnohokvetého.
Správnym striedaním plodín sa ovplyvňujú základné požiadavky rastlín na
agroekologické podmienky (dostatok vody a živín v pôde, ochrana voči burinám,
škodcom, chorobám) a dosahuje sa lepšia výrobno – ekonomická úroveň
poľnohospodárskeho podniku.
Vo všetkých osevných postupoch navrhujeme dôkladné zaorávanie
pozberových zvyškov s vybilancovaným dohnojovaním minerálnymi hnojivami.
59
Zoznam použitej literatúry
1. GIGĽAR, J. – MACÁK, M. – MAJERNÍK, F. a i.: Všeobecná rastlinná výroba. Nitra:
Edičné stredisko SPU, 1998. 160s. ISBN 80-7137-546-2
2. GIGĽAR, J. – POSPÍŠIL, R. – SMATANA, J.: Všeobecná rastlinná výrob. 3.
doplnené. vyd. Nitra: Edičné stredisko SPU, 1997. 102 s. ISBN 80-7137-401-6
3. ČERNUŠKO, K. – LACKO-BARTOŠOVÁ, M. – LÍŠKA, E. – SMATANA, J.:
Všeobecná rastlinná výroba. Nitra: Edičné stredisko VŠP, 1993. 146 s. ISBN 80-7137-
118-1
4. DEMO, M. a i.: Poľnohospodárske sústavy. Nitra: Edičné stredisko VŠP, 1991. 261
s. ISBN 80-85175-80-0
5. DEMO, M. a i.: Projektovanie poľnohospodárskych sústav. Nitra: Edičné stredisko
VŠP, 1994. 206 s. ISBN 80-7137-174-2
6. DŽATKO, M. – ILAVSKÁ, B. 2005. Metodická príručka: Využívanie výsledkov
hodnotenia pôd a územia pre projektovanie pozemkových úprav a ochranu
poľnohospodárskej pôdy. Bratislava : VUPaOP, 2005.
7. FÁBRY, A. a kol.: Řepka, pěstovaní, využití, ekonomika. Praha: ProfiPress, 2007, s.
69 – 71, ISBN 978-80-86726-26-7
8. HALÁS, L.: Agronomické kritériá pre hodnotenie agrochemických rozborov pôd od
roku 2000. Zvolen: ÚKSUP, 2000. 10s.
9. KOVÁČ, K.: Potláčanie škodcov. In: Striedanie plodín a jeho ekologické
a ekonomické aspekty. Nitra: 1994. 86 – 87 s. ISBN 80-236-0056-7
10. KOVÁČ, K.: Regulácia burín. In: Striedanie plodín a jeho ekologické a ekonomické
aspekty. Nitra: 1994. 86 s. ISBN 80-236-0056-7
11. KOVÁČ, K.: - JURČOVÁ, O. – VILČEK, J.: Osevné postupy. Nitra: Edičné
stredisko SPU, 1997. 81 s. ISBN 80-7137-369-9
12. KOVÁČ, K. a i.: Všeobecná rastlinná výroba. Nitra: Edičné stredisko SPU, 2003.
335 s. ISBN 80-8069-136-3
13. KRAUSKO, A. a i.: Špeciálna rastlinná výroba (Strukoviny, olejniny, špeciálne
plodiny). Nitra: Edičné stredisko VŠP, 1995. 159 s. ISBN 80-7137-192-0
14. KUDRNA, K.: Zemědělské soustavy. Praha: SZN, 1979. 703 s.
60
15. KVĚCH, O.: Moderní spôsoby střídaní plodín. Praha: Institut pro vzdelávání. prac.
v zem. a výživě, 1974. 138 s.
16. KVĚCH, O. a i.: Osevní postupy. Praha: SZN, 1985. 203 s.
17. LÍŠKA, E. a i.: Základy poľnohospodárskych sústav. Nitra: Edičné stredisko VŠP,
1990. 142 s. ISBN 80-85175-53-3
18. LÍŠKA, E. – KOLLÁR, B.: Striadanie plodín a osevné postupy. Nitra: Edičné
stredisko VŠP, 1992. 157 s. ISBN 80-7137-022-3
19. LÍŠKA, E a kol. 2008. Všeobecná rastlinná výroba. Nitra : Edičné stredisko VŠP,
2008, 334- 383 s. ISBN 978-80-552-0016-3
20. PETR, J. a kol.: Žito a tritikale. Praha: ProfiPress, 2008, s. 13-14, ISBN 978-80-
86726-29-8
21. PETŘÍKOVÁ, V. a i.: Energetické plodiny. Praha: ProfiPress, 2006, s. 25 – 28,
ISBN 80-86726-13-4
22. POSPÍŠIL, R.: Projektovanie osevných postupov a poľnohospodárskych sústav.
Nitra: Edičné stredisko SPU, 1999. 159 s. ISBN 80-7137-705-8
23. POSPÍŠIL, R – LÍŠKA, E. – KOVÁČ, K.: Osevné postupy. Nitra: NOI, 1999. 84 s.
ISBN 80-85330-61-X
24. PRASLIČKA, J.: Význam striedania plodín pri ochrane rastlín proti škodcom. In:
Striedanie plodín a jeho ekologické a ekonomické aspekty. Nitra: 1994. 60 – 63 s. ISBN
80-236-0056-7
25. SMATANA, J. a i.: The influence of soil tillage on soil moisture parameters under
cropping of maize. In: Lucrari stincifice Universitates de Stinje Agronomice si
Medicina Veterinara – Timisoara: Red. Revistelor Agricole. Vol. 39, partea II-a, 2007,
s. 253 – 258. ISSN 1221 - 5279
26. ŠKODA, V.: Význam osevných postupov pro naše součastné zemědělstvý. In: Uroda,
príloha: Téma měsíce, roč. IL, 2001, č. 11, s.6 – 7. ISSN 0139-6013
27. VENÉNI, M. – ŠKULTÉTY, M. – DANČÍK, J.: Pestovanie a využitie medziplodín.
Bratislava: Príroda, 1985. 121 s.
28. VUPOP, 2000. Morfogenetický klasifikačný systém pôd Slovenska. Bazálna
referenčná taxonómia. Bratislava : ES VUPaOP, 2000.
29. VYMĚTAL, V. – ŘÍMOVSKÝ, K.: Zemědělské soustavy. Brno: Edičné strediskoVŠZ,
1982. 65 s.
61
30. ZIMOLKA, J. a kol.: Kukuřice – hlavní a alternativní úžitkové směry. Praha:
ProfiPress, 2008, s. 57 – 59, ISBN 978-80-86726-31-1
31. ZIMOLKA, J. a kol.: Ječmen – formy a užitkové směry v České republice. Praha:
ProfiPress, 2006, s. 47 – 48, ISBN 80-86726-18-5
32. ZIMOLKA, J. a kol.: Pšenice, pěstovaní, hodnocení a užití zrna. Praha: ProfiPress,
2005, s. 21, 115 – 117, ISBN 80-86726-09-6
33. Podkladové materiály 2003 – 2011: poľnohospodárky podnik Farma Hurbanovce,
Ing. Jozef Mechura.
34. Podkladové materiály 2003 – 2010: pozorovacia stanica Želiezovce, okres Levice.
35. Podkladové materiály: katastrálne mapy, Ing. Ladislav Valkay
36. Osevné postupy 2003, Dustupné na:
www.biospotrebitel.sk/slovnik/vyznam-slova/15/osevne-postupy.htm
37. Ekologické prístupy v pestovaní plodín, 2000, Dostupné na:
www.kekule.science.upjs.sk/ekologia/trendy/ekopri.htm
38. Štruktúra plodína osevný postup, 2000, Dostupné na:
www.kekule.science.upjs.sk/ekologia/trendy/ekopri.htm#t1
39. Osevní postupy, 2002, Dostupné na: www.max.af.czu.cz/~vlami/svr/kap_07.pdf
40. Pozemkový úrad / Dedinka, 2007, dostupné na:
http://www.pozemkovyurad.sk/index.php?start&choice=7&office=25&sbm=15
41. Chemické vlastnosti pôdy, Dostupné na:
www.fpv.umb.sk/~vzdchem/KEGA/TUR/PODA/Poda04.htm#P41
62
Prílohy
Príloha č.1: Mapa súčasného osevu 2011
63
Príloha č.2: Mapa rotácii
64
Príloha č.3: Mapa honov navrhnutých osevných postupov
65
Príloha č.4: Fotopríloha – farma, kolektív pracovníkov, Ing. Jozef Mechura
66