1 STOPY DVNEJ MINULOSTI PAVEL DVOk Slovensko v praveku

Pavel Dvok 2002 photography Jakub Dvok design Pergamen (Juraj Demovi, Jakub Dvok, Juraj Vontork) Vedeck redaktor doc. PhDr. Vclav Furmnek, DrSc.

Zodpovedn redaktorka Viera venkov Register Zdenka Okerov Vber obrzkov Agnesa Somorovsk a Gejza Kendy Vydavatestvo Rak Budmerice Vydanie I. Budmerice 2002 Sadzba a litografie Garamond, s. r. o., Trnava Vytlaili Tlaiarne BB, s. r. o., Bansk Bystrica Kniha vyla s finannm prspevkom Ministerstva kultry SR ISBN 80 - 85501 - 22 - 8

EAN 9788085501223

Obsah

Barn Hoenning sa vracia (prolg) 9 Krter tichej smrti 19 Straten Neandertlia 31 Vrtesszllssk medzihra 41 Afra s falonou dmou 45 udia z lesnch htin 63 Vek tajomstvo jaskyne praloveka 73 Osem udskch tvr zo ariskch Michalian 87 Zhada dlhch domov 101 Skaza nitrianskej Atlantdy 111 Najkrajia ena nho praveku 125 Tajomstvo Smutnho vka 135 Zlato mtvych muov 143 Hnev pravekch bohov 153 Zhada tatranskch burgov 161 Cesty Edwarda Browna 169 Kam ved blatn cesty 179 Jelovsk biela pani 187 Vojna na Myej hrke 197 Strach 211 Cesty do neskutona (Tri epizdy z dejn poznania) 219 Tajomstvo Tatrskej lky 233 Traja v spore 241 udia na horch 251 Pohansk hrad 257 Jaskya dmonov 269 es meov z Liptovskch Sliaov 277 Debora z Dedinky 287 Poklad z Liptovskej Ondraovej 295 Hrdina tejto knihy (epilg) 301 Literatra 307 Vberov register 319

Barn Hoenning sa vracia

Vrlesszllssk medzihra

Krter tichej smrti

Najkrajia ena nho praveku

Straten Neandertlia

Tajomstvo smutnho vka

Afra s falonou dmou

Moravianska venua

udia z lesnch htin

Zhada dlhch domov

Vek tajomstvo jaskyne praloveka Osem udskch tvri zo ariskch Michalian

Skaza nitrianskej Atlantdy

PALEOLIT MEZOLIT

STAR STREDN MLAD NESKOR STAR STREDN MLAD

Kultra s linernou keramikou

Bukovohorsk

NEOLIT

Zhada tatranskch burgov Cesty Edwarda Browna

Kam ved blatn cesty

Debora z Dedinky

Traja v spore udia na horch

Jelovsk biela pani

Vojna na Myej hrke

Strach

Hnev pravekch bohov Zlato mtvych muov

Cesty do neskutona

Tajomstvo Tatrskej lky

Pohansk hrad

es meov z Liptovskch Sliaov

Jaskya dmonov

Poklad z Liptovskej Ondraovej

ENEOLIT DOBA BRONZOV

STAR STREDN MLAD STARIA STREDN MLADIA NESKOR

Zvoncovit pohre

Kultra Luick Velatick akansk

Lengyelsk

Polgrska

Badensk Otomansk

Maarovsk

Pilinsk Kyjatick

Ndhern bronzy boli prvm upozornenm, e nai dvni predkovia neboli bedri hodn poutovania,

e aj oni mali svoj zlat vek, ktor sa stratil kdesi v nenvratne. Na obrzku diadm z Liptovskch Sliaov

Barn Hoenning sa vracia (Prolg)

S barnom Hoenningom som sa po prv raz stretol pred takmer tridsiatimi rokmi pri psan knihy o pravekch lovcoch. V Slovenskch dejinch z roku 1947 (v prvej asti Slovensko v praveku) som natrafil na zaujmav sta: u na prv pohad zavoala loveinou. Autor kapitoly Diluvilny lovek na Slovensku prof. Josef Skutil psal o barnovi Emilovi Friedrichovi Johannesovi Hoenningovi O'Carroll, archeolgovi, ktor s spechom hadal stopy po pravekch lovcov (diluvilnych uoch, ako sa v tom ase hovorilo). Na pripojenej fotografii bol zaujmav mu: hladk es zastrihnut poda mdy, vysokn-ske myslitesk elo, pekn, bradou ozdoben tvr nad polotvrdm golierom, vihcky klinek v gombkovej dierke faznky, prjemn smev, irok plecia, ktor svedili o chlapisku (neskr som objavil barnovu korepondenciu a dotal som sa, e mal v tom ase 106 kl).

U na prv pohad nevedn lovek - s nevednm osudom, ako som zistil neskr. Barn Hoenning bol Hannoveran, ktor sa na zaiatku 19. storoia usadil na Pova ako statkr a achtic neoplvajci bohatstvom. Aj slvny sa stal a po smrti. Psal o om nielen Skutil, ale aj Holuby, Kme, Rizner, Halaa, Medveck, Jank, Eisner, Dobi, Budinsk-Krika, Beninger, Pieta a mnoh al. Lene vdy to boli len zmienky, niekedy dokonca nepravdy. Ja sm som desa rokov chodil po jeho stopch, no vdy mi unikali rozhodujce veci, najm z osobnho ivota, ktor akoby zahaovalo aksi tajomstvo, a som napokon nevydral a v spoluprci s vtedy vemi slvnym Jaroslavom Dietlom som zaal psa scenr k filmu Barn. Lene uprostred prce Dietl nhle zomrel a ja som musel scenr dokoni sm. Nebolo to ktovieak dielo, hran film m svoje zkonitosti, vyaduje veci, o ktorch som nemal ani potuchy, ale svoje vykonal: minimlne to, e som po prv raz vraznm spsobom zverejnil svoj zujem o hoenningovsk problematiku.

Napokon, film sa dokal prinajmenom desiatich reprz, take to s nm azda nebolo celkom najhorie.

Portrt barna Hoenninga v Skutilovej knihe

Chva, ktor odtartovala as hoenningovskho prbehu: najstaria znma fotografia barna (na obrzku v strede medzi svojimi srodencami)

9

Barnov prbeh som potom spracoval ako seril v tdennku Nov slovo, tam zskal kontry ucelenej prce, ktor som stle spresoval, a tak som sa napokon o niekoko rokov neskr mohol obrti na pchovskho primtora Alexandra Formnka, i by Pchov nemal zujem podiea sa na vydan knihy o barnovi Hoenningovi. Shlasil, prisbil, e moju iados odporu mestskmu zastupitestvu, a hne ma aj vyzval, aby som pomohol s vstavou Barn Hoenning a pchovsk kultra, ktor mesto prve pripravovalo ako zklad budceho mzea.

Vstava sa vydarila, hovorilo sa o nej, psalo v novinch a jednho da sa z mjho telefnu ozvalo:

Gr Gott. Hier ist Baron Hoenning... Barn Hoenning pri aparte! Zo zaiatku som si myslel, e si zo ma ktosi

striea, ale potom sa ukzalo, e sa mi skutone ozval barn Hoenning, barnov pravnuk Jn, naozajstn aristokrat s dlhm rodokmeom a menom Jo-hann de Nepomuk Carl Erkinger Berthold Maria Jaroslav Georg Pius Johann Don Bosco Konrad de Parzham Ailred, pn na bavorskom hrade Snching, majite rozahlch pol a lesov, a prve posledn okolnos ho priviedla na Slovensko. Hadal u ns lesnch robotnkov, a naiel stopu po svojom predkovi, ktor sa z nejasnch dvodov takmer vytratil z povedomia rodiny.

O krtky as za mnou pricestoval aj s rodinnm archivrom Michaelom Rennerom a plnm kufrom starch fotografi a listov, medziinm aj listov Andreja Kmea, Pavla Zocha a alch uebnicovch priezvisk. A tak sa zrodila kniha Podivn barn s podtitulom Kniha o nevednom osude barna Emila Friedricha Johannesa Hoenninga O'Carroll, ktor vyla aj po nemecky, ke sa ukzalo, e tajomn predok patr medzi najvznamnejch prslunkov hoenningovskho rodu. Strvil som nad ou ptns rokov, ale nebol to straten as. Barnov ivot mi pomohol pochopi ud 19. storoia, ktor sa museli vyrovna so zistenm, e lovek m minulos divosk, ba ete horiu. Uvedomil som si, ako neoddelitene je osobn ivot loveka zviazan s jeho prcou, jeho objavmi, ako sme vetci, i si to uvedomujeme, alebo nie, i sa nm to dokonca pi, alebo nie, predmetom i podmetom dejn, ako dejiny formuj ns a my dejiny, a uvedomil som si aj to, ako sa veci a nzory mu zmeni v priebehu jednho udskho ivota, ba aj za krat as.

Barn Hoenning sa preslvil objavmi na Pchovskej skale, npadnom bielom brale, ktor kedysi kraovalo nad krajinou. Pchovsk skala je, ia, abso-

10

Barn Hoenning junior s manelkou pri hrobe pchovskho pradeda

Dva dni po telefonickom rozhovore, ktor zavil desaron ptranie: Johann Hoenning (v strede) so svojm archivrom na nvteve Vasky (vavo autor)

ltnou minulosou, zaali z nej ai kame, a ju plne zniili, nezvilo z nej ni, ostala iba Hoenningova kresba v atlase, v ktorom opsal svoje vykopvky a ktor po barnovej smrti kpil Andrej Kme. Je uloen v Slovenskom nrodnom mzeu v Martine, ako si zasli, pretoe Pchovsk skala zachytva naozaj nieo z kroniky udstva, aj so zpisom o ivote paleolitickch lovcov, s dielou na obrbanie jelench a sobch parohov, so stovkami narezanch a nalmanch kusov parohoviny, niektorch celkom jasne opracovanch udskou rukou. Barn napsal, e na Pchovskej skale tborili diluvilni koovn lovci, ktor sa na venej pti za zverou orientovali poda takchto prrodnch monumentov.

Slovo dilvium zna potopa, a barn to bral doslovne. Ak hovoril o di-luvilnych uoch, myslel na predpotopnch ud. Je toti takmer symbolick, e barn Hoenning sa narodil v roku 1833, v tom istom roku toti britsk geolg Charles Lyell vydal dielo Zklady geolgie, v ktorom dokzal, e Zem sa ustavine vyvja, a to na zklade tch istch sl, ak psobia aj dnes. Bol to obrovsk objav, rozbil predstavu o nemennosti sveta, o tom, e je stle tak, ako ho stvoril Boh. Lyell za svoje objavy dostal titul lorda, ve a do jeho ias sa dejiny udstva delili na dve asti oddelen biblickou potopou, katastrofou, ktor ostrm rezom odlenila sasn od diluvilneho, predpotopnho, vyhynutho, foslneho.

Aj barn veril na potopu: predmety, ktor objavil na Pchovskej skale, udia vraj odhodili alebo stratili pri panickom teku pred povodovou vlnou. Dnes tak predstava vyzer naivne, ale v barnovch asoch bola plne ben. Je sce pravda, e v tom ase sa u vedelo aj o dobe adovej, napokon aj t objavil Lyell. Barn predpokladal, e as Eurpy zalialo mraziv more s plvajcimi adovcami, lene to bola zasa len katastrofa, preto pripal, e na Pchovskej skale mono nenaiel stopy po potope sveta, ale dobe adovej.

11

Jedin znma podoba Pchovskej skaly pred jej znienm na kresbe Emila Hoenninga. Jej sasnos je ovea smutnejia

Obrovsk spona z Krivokltu. Azda nm pome pochopi nadenie,

ktor sa zmocnilo barna po nvteve u slneho

Psal ju vak s otznikom. K objavu doby adovej, dlhmu obdobiu chladu, ktor loveka nezahubilo, ale v om il a vyvjal sa, bolo ete vemi aleko. A dlho po barnovej smrti sa ukzalo, e ide o systm opakujcich sa adovch a medziadovch db.

Barnovi vak nelo o dilvium, ale o diluvilnych ud, a aj t maj svoju histriu. Na jej zaiatku stoj vdsky prrodovedec Carl Linn. Takmer sto rokov pred barnovm narodenm, u v roku 1735 vypracoval dodnes platn sstavu prrody. Zahrnul do nej aj loveka, m po prv raz mu vzal korunu pna tvorstva. Linn tvrdil, e ete v 17. a 18. storo il v Malajzii Homo tro-glodytus, napoly lovek, napoly zviera. Na prv pohad to vyzer na nmorncku fantziu, rozprvku na spsob Tarzana i Mauglho, ale je to dleit okolnos. Ete sa k nej vrtim.

Barn mal iba trns rokov, ke sa odohral al zlomov objav. Franczsky colnk (riadite colnej sprvy) a amatrsky archeolg Jacques Boucher de Perthes po desaroia trvajcej prci nazbieral vo Franczsku v naplaveninch rieky Somma kamenn nstroje lovcov premiean s kosami vyhynutch zvierat, m dokzal existenciu diluvilnych ud, lovcov, ktor ili v tom istom ase ako dnes u nejestvujce zvierat a spolu s nimi nali svoj koniec pri potope sveta. Vedci to zo zaiatku odmietali ako nezmysel - udia a mamuty predsa nemohli i odrazu! Iba potom, ke k Somme pricestoval Lyell a Perthesovu domnienku potvrdil, zaala sa honba na diluvilneho loveka.

Mal Emil mal v tom ase celkom in starosti. Dospel, dal sa na vojnu, stal sa dstojnkom, oenil sa, dokal sa prvch det, dvoch dcr. Na archeolgiu ete ani nemyslel, a tak sa azda ani nedozvedel, e nemeck stredokolsk profesor Fuhlrott pripsal primitvnu lebku, objaven v jaskyni v Neandertale, predchodcovi dnenho loveka, ktorho udstvo prijalo sce s odporom, ale napokon sa muselo so svojm divm predkom - pralovekom zmieri.

Ke mal barn Hoenning 26 rokov, vystpil anglick prrodovedec Charles Darwin s vvojovou teriou, poda ktorej sa vyvjaj nielen zvierat, ale aj udia. Zrodili sa zo zvieracch predkov, medzi lovekom a zvieraom muselo teda osi by, aksi medzistupe a Darwinovi stpenci, niekedy revolunej ako ich majster, sa dali do hadania. Ktosi sa rozpamtal na Linnho troglo-dytov; mono sa teda kdesi v dungliach, pralesoch alebo v horch ete skrvaj ako iv skameneniny. In tvrdili, e je to hlpos, lebo zvierat ij v ns, v neprebdanch zkutiach nho mozgu, a tak naprklad idiotizmus nie je

Barn Hoenning mal 26 rokov, ked'Darwin uverejnil vvojov teriu

12

vroden duevn choroba, ale atavizmus, dedistvo po zvieracch predkoch, rovnako ako kostr, ktor mme vetci, alebo nadmern ochlpenie. al bdatelia vetko postavili na archeolgii, naich predkov vraj treba vykopa spod zeme, a ako sa neskr ukzalo, mali pravdu. Ete predtm, ako sa to stalo, nemeck biolg, univerzitn profesor Ernest Haeckel prechodn stupe pomenoval Pithecanthropus alalus (opi lovek neschopn rei). Vysmievali ho a prezvali Affenprofesorom, opim profesorom.

Barn Hoenning bol v tom ase ete vdy aleko od archeolgie: opustil armdu, presahoval sa na Slovensko, vo Vaske pri Pchove si postavil pansk dom a v om sa dokal synov Otta a Jna. Bol vnivm hrom a poovnkom, ale aj tak som si nie ist, i vzal na vedomie, e prve v tom ase sa loveck ra udskch dejn veobecne prijala. Prestala by domnou prrodovedcov, jej vskumu sa ujala aj archeolgia. V roku 1865 britsk historik John Lubbock rozdelil dovtedy jednotn dobu kamenn na dve asti, na stariu, paleolit, a mladiu dobu kamenn, neolit, a o sedem rokov neskr vypracoval franczsky bdate Gabriel Mortillet prv systm delenia paleolitu na niekoko vvojovch stupov. Lene to nebola histria, obaja bdatelia delili kamenn nstroje, km ich vrobca, lovek, zostval zhadou. Zhadou s magickou prchuou, o to magickejou, e vlastne vetko, o sa dovtedy nalo, pochdzalo z jask. Zdalo sa, e Linnho troglodyti, jaskynn udia, boli realitou.

V roku 1888 sa barn Hoenning presahoval do Pchova a bez toho, aby to chcel a tuil, zapojil sa do budovania obrazu slovenskch dejn. Celkom nhodou sa oboznmil s ndhernmi memi z doby bronzovej objavenmi na Pchovskej skale, poksil sa njs alie, a tm u doivotne prepadol archeolgii. Bol to cudzinec, Nemec, Hannoveran, ale neil vo vzduchoprzdne. Bval na Slovensku, zskal si slovenskch priateov a prostrednctvom nich zaal chpa ak nrodn postavenie Slovkov. Takto psal 10. decembra 1888 svojmu najdvernejiemu priateovi udovtovi Holubymu:

Nedm sa botanikou odvies od archeolgie, lebo jedno aj druh sa d robi odrazu. Dejiny s napokon prrodopisom loveka. A sasn maarizcia je tie prrodn kaz. Nepoznm nijak prpad, aby sa niekde dialo osi podobn. Ak by si idia menili men na Schwarzfy, Weissfy, Rottfy, ete by som nemal nmietok, ale meni ich na Szilnyi, Szitnyi, Zimnyi, to je a prli originlne. Chpem, e ste roztrpen pre maarsk diktt ohadom pomaarovania mien obc."

13

Opi profesor Ernest Haeckel

Barn Hoenning sa pokal aj o sloveninu: jeho nadpis Puchovsky Skala ktosi neskr trochu poopravil

14

Na zaiatku vetkho stl bronzov me (na obrzku exemplr z Komjatnej)

Neviem, i chpal vetko, je vak ist, e sa pokal njs dajn Pchovsk hrad, a tak azda pochopil aj to, e najvm problmom Slovkov s dejiny. Sotva ich vnmal ako celok, vyhranen nrod - Slovci boli preho Holuby, Pchovania, obyvatelia Vasky, Trenania, Martinania. Inak sa to napokon v jeho asoch ani nedalo. No mono sa zamyslel nad tm, ako je mon, e si dali vzia dejiny, dokonca nezriedka sa ich odriekli aj sami (napokon, ve to sa deje dodnes, nie je mlo tch, o uhorsk as slovenskch dejn vslovne odmietaj). Neviem ani ja, preo sa to stalo, azda preto, lebo histria nroda sa stotoovala s histriou ttu, o vbec nie je to ist. Je pecifickm javom slovenskch dejn, e sa vdy odohrvali v irom kontexte mnohonrodnostnho ttu, tak to bolo ete sto rokov po barnovej smrti, ale to neznamen, e nejestvuj. Iba si vyaduj in pohad. Triezvy a pokojn pohad bez n

rodnostnej, politickej a akejkovek inej zaujatosti. Aj preto je pre Slovkov osobitne dleit anonymn pravek, ktor naprklad autor Djn nroda eskho v echch a na Morav Frantiek Palack chpal len ako trochu

kuriznu predohru k dejinm eskej ttnosti. Niekedy sa hovor o zmysle dejn. Dejiny nemu ma zmysel, rovnako ako

nem zmysel as, jednoducho plyn. Rozhodne m vak zmysel ich skmanie a v slovenskch pomeroch bez dejn ttnosti je lohou historikov zapa dejiny udalosami a umi (pravda, nie umelmi modlami, ako sa asto deje, ke sa priezvisko povi na symbol, lebo je to jednoducho falon; naozaj netreba zabda, e lohou dejepisu je skr pochopi a vysvetli ne hodnoti).

Nie je to jednoduch. Kee Slovensko nemalo svoju ttnos, nemalo politick, ale len etnick hranice, ktor nebvaj dos urit a navye sa menia, o sa v starej minulosti ned sledova, a to vemi vrazne komplikuje chpanie slovenskej histrie. o je vak ete horie, histria sa asto obracala proti Slovkom, stvala sa biom, ktorm sa trestalo nrodn sebavedomie. Delila nrody na historick a tie ostatn, bez histrie, a teda aj bez nrokov na okovek. Nie je to teda nhoda, ak je historick vedomie Slovkov nzke. V revolunch asoch 1848-1849 odporoval ktorsi sedliak Jozefovi Milo

slavovi Hurbanovi, s nadenm volajcemu do boja za nrodn slobodu, e preo by si vraj mal pre jazyk da striea do brucha. A ako pe Ferdinand Peroutka v prvom zvzku diela Budovn sttu, v roku 1919 dostvali stac komisri na vchodnom Slovensku pri zisovan nrodnosti takto odpove: Hutorim po slovensky i po maarsky. A ke sa sptali priamo

na nrodnos, i sa dotyn cti ako Maar alebo Slovk, najastejie sa dozvedeli: A to icko jedno. Azda vak nezle na tom, o t udia hovorili, dleit je, e boli a zostali Slovkmi, a tak je povinnosou historikov, aby im vyli v strety a zbavili ich predstavy, e dejiny s len pansk hunctstvo.

No nielen to, barn Hoenning a jeho pravnuk s dkazom, e prve mno-honrodnos ttov, v ktorch Slovci ili, vytvrala mosty, a mnoh z nich stoja dodnes. Sta ich pozameta a mu sa nanovo pouva. V ase, ke som psal knihu o podivnom barnovi, sa v politike (no nie iba v nej) skloovalo heslo Eurpa. Prve dejiny najlepie dokazuj, e Slovci do nej vdy patrili a patria dodnes.

A barn Hoenning sa poda toho sprval, hoci mal aj in starosti. Boli to zloit asy. Spor o adov dobu sa ete neuzavrel, vvojov terie mali nezmieritench odporcov, svekos ud s mamutmi sa povaovala za vylen a aj uhorsk diluvilny lovek sa stal predmetom mnohch debt: jedni ho chceli objavi, in to u vopred vyluovali a nejestvoval argument, ktor by ich presvedil o opaku. V roku 1871 vykopali v Liskovskej jaskyni pri Ruomberku pod vrstvou sintru primitvnu lebku. O tri roky neskr objavil Matej Badnyi nstroje diluvilnych ud v jaskyni Aksamitka v Pieninch. V roku 1879 naiel Samuel Roth vo Vekej runskej jaskyni ohnisko a pri om kosti foslnych zvierat. Vetkch a aj mnohch alch odmietli. Nespravodlivo. Lebka z Liskovskej jaskyne mohla by dokonca neandertlska; u sa to, ia, zisti ned, zhorela za druhej svetovej vojny poas bojov o Budape. Medzi Badnyiho nlezmi sa pri revzii v roku 1954 naiel hrot zo sobieho parohu. Pravos Rothovho ohniska sa potvrdila tridsa rokov po smrti objavitea a diskusia o uhorskom diluvilnom loveku" sa skonila fakticky a vtedy, ke u Uhorsko nejestvovalo a aj slovo diluvilny stratilo svoj pvodn predpotopn" zmysel. No v Hoenningovch asoch otzka svekosti ud a mamutov rozdelila vedeck svet.

V severomoravskom Pedmost u Perova sa nali kosti stoviek, hdam aj tiscok mamutov. Moravsk bdatelia medzi nimi objavili kamenn nstroje. Dnsky bdate Japetus Steenstrup, ktorv roku 1883 Pedmost navtvil, to ako dkaz svekosti odmietol. A udia z ias sobov vraj objavili riedu mamutov, ktor dvno predtm zahynula v snehovej vchrici: zmrznut zvierat vyuvali tak ako sasn Jakuti na Sibri, ktor mamutm msom kmia psov a kly predvaj priekupnkom. Karel Jaroslav Maka absurdn predstavu od-

15

Samuela Rotha pripravili o slvu objavitea uhorskho diluvilneho loveka

Eugen Dubois sa po zdrvujcej kritike pitekantropa zriekol

16

Liskovsk lebka patr medzi legendy slovenskho praveku: podoba (na hornom obrzku) uverejnen v roku 1860 v knihe Der Vorgeschichtliche Mensch trochu spochybuje jej neandertlsky pvod. Nie je, pravda, vylen, e ide o dve rozlin lebky

mietol a odpovedal skutone impozantne: u nasledujci rok objavil nielen nstroje, ale aj samch lovcov mamutov, hromadn hrob, najv na svete, a potom spolu s almi bdatemi aj soky, ktor vyrobili, dodnes vrchol paleolitickho umenia.

Pochybnos m celosvetov platnos. Holandsk lekr Eugen Dubois sa rozpamtal na Linnho troglodytov, vstpil do armdy, dal sa odveli do Indonzie a v rokoch 1891 -1893 objavil pri rieke Solo v Trinile na Jve kus euste, dva zuby a stehenn kos, ktor nepatrila loveku ani zvierau. Rozhodne vak svedila o vzpriamenej chdzi. Dubois bol presveden, e naiel chbajci prechodn stupe" a nazval ho Pithecanthropus erectus, opi lovek vzpriamen. V zsade sa nemlil, nadila chva, aby sa tentoraz profesor Haeckel vysmieval zo svojich oponentov, lene v roku 1895 podrobili niektor bdatelia pitekantropa takej zdrvujcej kritike, e sa ho sm Dubois zriekol a k svojej mylienke sa nevrtil ani potom, ke vvoj loveka zo zvieracch predkov potvrdili aj alie nlezy.

Krtko predtm objavil barn Hoenning na Pchovskej skale tborisko lovcov sobov (a azda aj mamutov), ktor mohlo uzavrie akademick diskusiu o uhorskom diluvilnom loveku, ale neuzavrelo: jeho paleolitickm nlezom sa nevenovala nijak pozornos. A vlastne sa ani nemohla, viu as barnovej zbierky kpilo mzeum vo Viedni, lebo tamojch odbornkov zaujali efektn nlezy z doby bronzovej a rmskej. Zvyok zbierky kpil po barnovej smrti Andrej Kme pre budce Nrodn mzeum v Martine. Ani tam diluvilne" nlezy nikoho neuptali. Skutil videl, e ete po tridsiatich rokoch boli parohy (aj parohy sobov) zamazan od blata a nahdzan na jednej hbe. Je takmer nepochopiten a neuveriten, ako mohli Hoen-ningove diluvilne pchovsk nlezy upadn do plnho zabudnutia, hoci mnoh mladie, najm germnske pamiatky z Pchova boli v literatre vcelku dos znme.

Rozhodne to nebola barnova chyba. Ponal si vemi zdatne a rozlioval aj pdne vrstvy. V diluvilnom" le objavil polman kosti vch cicavcov, kus kosti mamuta, takmer metrov rebro, ktor pripsal vekej rybe (ve ilo o potopu), dokonca aj udsk zub! Prv kostrov objav loveka zo starej doby kamennej na Slovensku! Na al, a dodnes jestvuj len dva alebo tri, bolo treba aka desiatky rokov. V mji 1889 naiel v le dokonca cel udsk kostru s hlavou jelea pri nohch. Jedinenho nlezu sa vak zriekol a sprvne ho

zaradil do doby bronzovej. Aj to sved o barnovej vekosti a prezieravosti, lebo mlad bdatelia o niekoko desaro povili pchovsk nlezy na k, otvorili nm zvltne historick obdobie, pchovsk kultru, ktor vyrieila problm zniku naddunajskch Keltov. A Kelti, to u je svetov histria, vaka barnovi Hoenningovi s osobitnou slovenskou kapitolou.

Zver barnovho ivota poznaili choroby. V roku 1892 dostal ak zpal pohrudnice, al rok tfus a u nikdy celkom nevyzdravel. Vo svojom poslednom liste z 28. jla 1894 napsal priateovi udovtovi Holubymu, e schudol takmer tridsa kl. O sedem tdov, 15. septembra 1894 zomrel. Mohol sa doka slvy objavitea uhorskho, a teda aj slovenskho paleolitu, namiesto toho upadol do zabudnutia. Treba vak pripomen in vec: poas jeho ivota, a ten nebol dlh, teda za jedin udsk ivot sa nzory na svet celkom prevrtili, lebo do kolsky dostal Lyellove Zklady geolgie a do hrobu Duboisovho pitekantropa.

Chodm asto na stretnutia s itatemi, pre spisovatea znaia to ist ako pre herca divci. Neraz sa ma ptaj na barna Hoenninga a vtedy zvyajne odpovedm, e zo zaiatku, pred tridsiatimi rokmi, mi pripomnal mjho milovanho otca, dnes si u sm pripadm ako podivn barn". A tak je to aj s touto knihou. Je vsledkom prce tridsiatich rokov, poas ktorch som o najstarej histrii napsal desa knh a nakrtil sto dokumentrnych filmov. Tto kniha je ich sumr obohaten tm najdleitejm zistenm: vetko sa odohrva v ase a priestore, ale histria dokonca v troch asoch. Jeden je as skutonej histrie, druh as jej objavu a ten tret je individulny as kadho z ns, ktor v ns tik ako asovan bomba. Ni nepochopme, ak tto skutonos pustme zo zretea. A tak je to aj s priestorom histrie. Odohrva sa na obrovskom zem neodmyslitench svislost. U spomenut Dubois naiel kosti pitekantropa v Indonzii, Darwin zbieral doklady o vvojovej terii a v Amerike, neolitick revolciu, o ktorej ete len bude re, objavil Vere Gor-don Childe, rodk z Austrlie, a na vetky tieto skutonosti sa neodmyslitene viau aj najstarie dejiny Slovenska. A poznanie histrie, to u vbec nem hranc. Vlastne len tret rozmer priestoru, podobn na as tikajci v naom tele a vedom, meme ako-tak ovplyvni: uzavrie ho do lastry predpoja-tosti alebo naopak, necha ho von, slobodn a nad nm sa potom vzna (niekedy azda aj na krdlach fantzie) u len preto, lebo z nadhadu je vetko jasnejie i krajie.

17

Tri podoby romantickho pohadu 19. storoia na svet pravekch ud

Predstava o vzhade neandertlca z hoenningovskch ias

Krter tichej smrti 19

Tento prbeh rozprva o omyloch, a to aj takch, ktorch som sa sm dopustil. Jeho hrdinom je kamenn mozog. Nie je to nezmysel: mozog z kamea skutone jestvuje, m svoj vedeck nzov a v druhom zvzku Encyklopdie Slovenska dokonca aj heslo:

Gnovsk nlez - prv nlez neandertlskeho loveka na Slovensku. V roku 1926 vykopal Jaroslav Petrbok na travertnovej kope Hrdok v G

novciach vek vyliatok (vyplneninu), ktor pripisoval mamutovi. A v roku 1937 zistil, e vyliatok patr udskej lebke."

Zvltne: encyklopdia nehovor pravdu. Petrbok vliatok nikdy nevykopal, ale kpil a sotva si myslel, e je mamut. Rozhodne nie do roku 1937, lebo ten sa neuvdza nhodou. K tomuto letopotu sa viae historka, ktor som opsal v eskom vydan knihy Odkryt djiny (Prvn lid na zem eskoslovenska). Ak sa dobre pamtm, porozprval mi ju antropolg Emanuel Vlek. Zrejme vak aj on ju len poul, lebo v roku 1937 mal iba dvans rokov.

Nu teda poda Odkrytch djn vystavil Jaroslav Petrbok v roku 1937 vo vklade lahdkarstva na Vclavskom nmest v Prahe nlezy, ktor v Gnovciach kpil pre Nrodn mzeum. Gnovsk skameneniny sa vtedy po prv raz predstavili verejnosti a boli prekvapenm i pre niektorch pracovnkov Nrodnho mzea. Tak sa vraj stalo, e sa na Petrboka obrtil mzejn kon-zervtor Josef Holinger:

Ddku, to nen zve, ukzal na vliatok gnovskho mozgu, to je lovk.

To Petrbokovi stailo. Vliatok opustil mzejn zbierky a putoval do dedkovho" populrneho vreca, s ktorm chodil po svete a ukladal do svoje objavy.

Toko teda Odkryt dejiny. Neskr som sa ku gnovskmu nlezu vrtil, Slovensk televzia ma poiadala, aby som v rmci vekho celottneho projektu cyklu hranch filmov o najstarej minulosti eskoslovenska na motvy

Oficilny portrt Jaroslava Petrboka a trochu neostr reportna snmka, ktor lepie zodpoved jeho absoltnej nekonvennosti

Odkrytch dejn napsal scenr. Vzal som ponuku vne (po smrti spolusce-nristu Jaroslava Dietla, o ktorej pem v prolgu, napokon z projektu zilo), zaal som tudova materily, ktor som do tch ias nemal v rukch, a vtedy som v Petrbokovej pozostalosti uloenej v archve Nrodnho mzea v Prahe naiel jeho lnok, kde psal, e skamenen mozog praloveka z poslednej medziadovej doby povauje za svoj najvzcnej objav:

Nlez tento stane se jist pedmtem bdn svtovch uenc a bude se adit vdy k nejvzcnjm nlezm toho druhu z celho svta vbec.

A tento lnok vyiel 18. oktbra 1933... Naiel som aj alie Petrbokove lnky vytlaen dvno pred rokom 1937

a ani v jedinom nebola nijak zmienka o mamutovi, vdy psal o skamenenom mozgu praloveka.

Okamite mi zilo na um, e to zrejme nebude len tak a za omylom encyklopdie sa urite osi skrva...

Minimlne v vode spomenut prbeh, ale k tomu si treba velio vysvetli.

Predovetkm musm poveda, e kpiu vliatku som dral v ruke mnohokrt, ale originl som nikdy nevidel. Le v trezore Nrodnho mzea v Prahe, a ke som raz poiadal, aby som si ho mohol pozrie, nevyhoveli mi, a tak len z poutia viem, e vraj m tri prrastkov sla.

Ak je to pravda, a nemm dvod o tom pochybova, potom je trojnsobn inventarizcia originlnym svedectvom o naom dosia najstarom znmom predkovi: o dosia najstarom znmom obyvateovi Slovenska.

Nejde teda o mlo. il asi pred stodvadsatisc rokmi a bol to neandertlec. Dnes je to takmer nadvka, ale neandertlsky lovek patr medzi najpo

pulrnejch obyvateov tejto planty, azda aj preto, e jeho vstup do dejn sa viae na vek kandl. Stalo sa to pred pol druha storom v Durnsku v Ne-andertale, v Neanderovej doline, na mieste dajne vemi malebnom.

Neviem, nemal som prleitos, aby som sa tam pozrel. V nealekom mesteku Eberfeld uil v tom ase matematiku a prrodopis

profesor Johann Karl Fuhlrott. V tom ase bolo zauvanm zvykom, e robotnci za niekoko drobnch odkladali udckym profesorom vetko zaujmav, o nali pri abe kamea. Bol to dobr zvyk, vaka nemu sa zachovalo vea vzcnost nielen v Nemecku, ale na celom svete.

20

Lebka praloveka z Neanderovej doliny

Ako si povieme neskr, napokon aj gnovsk nlez... Profesor Fuhlrott sa dohodol s majiteom kameolomu pnom Beckersho-

fom, e mu bude posiela vetky skameneniny, ktor sa njdu poas aby. V roku 1856 sa v kameolome istila jaskya od hliny, ktor do nej na

nosila voda. Nealeko vchodu narazili robotnci na aksi kostru. Nim ich nezaujala, zhodili ju zo svahu aj s hlinou, ale vimol si to pn Beckershof, dal kosti pozbiera a posla profesorovi Fuhlrottovi. Myslel si toti, e s to kosti jaskynnho medvea.

Ke profesor Fuhlrott rozbalil zsielku z Neandertalu, naiel kus lebky, jednu cel a jednu pokoden lakov kos, vretenov kos, as panvy, stehenn kos a p zlomkov rebier. Bolo toho dos na to, aby o rok neskr vystpil na zjazde prrodovedcov s revolunm vyhlsenm, e kosti z Neanderovej doliny patrili predkovi sasnho loveka, pralovekovi, pratypickmu jedincovi nho plemena". K spoluprci si prizval anatma profesora Schaff-hausena a ten povedal celkom jasne: kosti patrili drsnmu divmu loveku so zvieracou tvrou, ktor sa ponal na opicu, a s najstarou pamiatkou na niekdajch obyvateov Eurpy.

Prv a najstar pokus nahradi Adama a Evu poloopicou (odohral sa dvno pred Darwinovm vystpenm) vyvolal vniv spory. Profesor Mayer z Bonnu povaoval Fuhlrottov nzor za omyl. Namietal, e nejde o kosti prslunka divho udu Praeurpanov", ale o zmenen kosti nho sasnka, pravdepodobne Mongola, ktorho naverbovali do ruskej armdy proti Napoleonovi. ikm sek nad okrajom spnku a okrhlu jamku na temene vysvetoval ako rany abou a bodkom, ktor util v boji. Ppe anatmov", ako sa hovorilo profesorovi berlnskej univerzity Rudolfovi Virchowovi, posdil neandertlca ako starca zdeformovanho krivicou a dnou, ale mal aj zvanejiu pripomienku: Izolovanmu nlezu, ktor naiel neodbornk, niet o veri a u vbec na om nemono budova zvan zvery. Njdite alch Praeurpanov, potom budeme mc diskutova. Virchow mal obrovsk autoritu nielen ako vedec, zakladate bunkovej patolgie a autor bunkovej terie (je autorom postultu, e kad bunka vznik z bunky), ale aj ako politik (esdesiatron sa stal poslancom rskej rady a bol nm trns rokov), ktor oznail zl socilne podmienky a nedostaton hygienu za zdroj cholery. Hoci sa v spore o neandertlca mlil, jeho poiadavka alch nlezov bola absoltne namieste.

Profesor Fuhlrott

Objavite gnovskho vliatku Koloman Koki

21

Nali sa aj vedci, ktor s Fuhlrottovm a Shaffhausenovm nzorom shlasili. Pribudlo ich hlavne po zverejnen Darwinovej vvojovej terie. Za vetkch pripomeme aspo Angliana Thomasa Henryho Huxleyho pre jeho vtipn aforizmus, e radej bude zdokonalenou opicou ne zdegenerovanm Adamom.

Ist je - a nech to sli ako ospravedlnenie pochybovaov -, e nlez z Neandertalu by s nedverou prijali aj dnen vedci. Niekoko neplnch kost nestailo na zsadn zmenu nzoru. Zaprinili to nielen robotnci, ktor kostru zniili, ale i sm profesor Fuhlrott. Nestaral sa o stratigrafiu, o geologick vrstvy ani o alie nlezy v jaskyni. Staval len na antropologickch znakoch. Pochybnosti nerozptlili ani t, o o niekoko rokov neskr vtedy u preslven miesto preverovali. V okol jaskyne nali kosti jaskynnch medveov, jaskynnch hyen, divch kon, mamutov, srstnatch nosorocov a inch zvierat, ktor sce mohli, ale nemuseli pochdza z lovkov neandertlcovch druhov.

Ani revzny vskum v rokoch 1898 a 1899 nepovedal ovea viac. Nali sa sce pri om v susednej jaskyni kosti jaskynnho leva a kamenn nstroje (dnes by sme ich zaradili do stredopaleolitickej moustrienskej kultry), ale i patrili do tch istch ias ako neandertlec, to sa dalo uri len s vekmi vhradami na zklade pribline rovnakho stupa zachovanosti (fosilizcie).

Naozaj len ako by bol neandertlec uznan za praloveka", keby sa vedci nerozpamtali na star nlez z Gibraltru. V roku 1848 budovali robotnci ploinu pre delostreleck batriu. Tvrd skalu odstraovali vbuninou. Jednm z odstrelov odkryli v gibraltrskom brale mal jaskyu. Leala v nej udsk kostra, ktor zhodili z brala ako zbyton smetie. O nleze sa vak dozvedel jeden z anglickch dstojnkov. Pohadal straten kosti a lebku, predloil lenom gibraltrskej uenej spolonosti ako nevysvetliten zhadu. Odtia putovala do Londna, kde v tichu mzea upadla do zabudnutia.

Napokon vak rozhodol nov nlez z roku 1886. Nealeko jaskyne Spy sur l'Orneau v Belgicku nali archeolgovia alie dve neandertlske kostry. Leali vo vrstve spolu s pazrikovmi nstrojmi a kosami foslnych zvierat (jaskynnho medvea, mamuta, srstnatho nosoroca a jaskynnej hyeny). Nlez od zaiatku sledovali odbornci, ktor dokzali, e tentoraz sa nemono vyhovra ani na Mongola, ani na krivinho starca, ale e v Spy - rovnako ako v Neanderovom dol a mono aj inde - ide o kosti praloveka.

22

Gnovsk Hrdok niekoko rokov pred plnm znienm

Neanderova dolina

Neandertlec vyhral. A to bolo vek vazstvo. Prestal by odporn dokonca i tm, o sa proti nemu zo zaiatku tak brili. U 18. storoie toti vytvorilo romantick postavu uachtilho divocha, nho pohanskho predka, a tak bolo 19. storoie po istom vhan ochotn pripusti, e i po Eurpe sa mohol preha lovec, sce ete pohan, ale dobr a spravodliv.

Lene potom sa koncom 19. storoia v Chorvtsku, v horch nealeko Krapiny, mesteka medzi Svou a Drvou, skmala mal, nehlbok jaskynka, ktor vyhbila rieka v ase vskumu teca o niekoko metrov niie. V popole starho ohniska spolu s kosami zvierat sa nali polman a oplen udsk kosti, tak ist ako v Neanderovom dol a Spy. Nebolo pochb. Poas prernch udortskych hodov tu nalo smr 24 neandertlskych muov, ien a det vo veku od jednho do pdesiat rokov.

Nebolo to prjemn zistenie. Azda preto sa objav vysvetoval viacermi spsobmi. Jedni vydvali obhorench neandertlcov za neastn obete neznmych ukrutnkov, in tvrdili, e tak koniec akal na vetkch neandertlcov, ke ich vyvradili prslunci novej, dokonalejej udskej civilizcie, nai priami predkovia. Objavil sa aj nzor, e v Krapine sa v boji stretli dve rzne skupiny neandertlcov a vazi zjedli porazench (vychdzali pritom z antropologickch rozdielov, ktor sa dali pozorova na kostiach). Nali sa aj bdatelia, ktor neandertlcov brnili: nelo vraj o kanibalsk hostinu, ale o zvyky pietnej pohrebnej hranice.

A preo aj nie? V roku 1908 odkryl vajiarsky archeolg Otto Hauser pri osade Le Moustier v dol rieky Vzre v juhozpadnom Franczsku v poldruhametrovej hbke udsk kosti. Prizval k odkryvu odborn komisiu, a tak sa pred oami archeologickch autort dostal na svet ksok po ksku asi osemnsron mladk. Bol 160 centimetrov vysok, leal na pravom boku a hlavu mal poloen na predlakt pravej ruky; akoby tko spal. Pri hlave mal pazrikov nstroje a lomky kameov, o kus alej leali obhoren zvieracie kosti z pohrebnej hostiny. Vetky okolnosti jednoznane dokladali ctu pozostalch k mtvemu druhovi. Aj pri juhofranczskej rieke Dordogne sa nali doklady o pietnom obrade, dve kostry uloen na pravom boku a v inom hrobe bezzub starec s kamennm vankom pod hlavou (mal len pdesiat rokov, udia v praveku neili tak dlho ako dnes).

A tak sa teda diskutovalo o vzhade neandertlca, jeho myslen, schopnostiach, dui, charaktere a inch odaitch veciach. Je teda mimoriadne dle-

23

Staria (hore) a mladia predstava o vzhade neandertlskeho loveka

it kontatovanie, e gnovsk nlez vniesol do problematiky nov exaktn rozmer - as.

Gnovce leia v Spiskej kotline, na pt Vysokch Tatier, asi tri kilometre juhovchodne od mesta Popradu. Petrbokovi neboli neznme. Chodieval tam spolu s vznamnm paleobotanikom profesorom Frantikom Nmej-com. Robotnci ich u dobre poznali a za niekoko korn im odkladali vetko, o om si mysleli, e by ich mohlo zaujma. Petrbok vak nebol len zberateom, overoval si aj miesto jednotlivch nlezov, vrstvy, v ktorch sa nali, a teda vedel, e mozog pochdza z tch istch miest ako vliatok panciera korytnaky, teda z obdobia tepla. Aj preto mamut spomnan v encyklopdii nevyznieva logicky. Je sce pravda, e v Gnovciach nali aj zvyky mamutov, ale niie, v starej vrstve. A aj to Petrbok vedel, e vyie, nad vliatkom mozgovne bolo lstie chladnomilnej brezy a ihliie borovice.

To vetko spolu vytvralo neuveriten kalendr. Vyzer ako detsk hra: zima (mamut), teplo (mozog) a zasa zima, zima, ale v skutonosti je to zzrak, lebo dokumentuje ivot v asoch poadovej doby (klimatickho dneka, ktor trv okolo desatisc rokov), poslednej doby adovej, doby medziadovej a doby adovej, ktor jej predchdzala. Sttisce rokov zakliate v kameni.

Skutone neuveriten... Dnes u to tak nevyzer. Z gnovskej travertnovej kopy ostala len jama

so zvykom krtera, s ktorou udia zaobchdzaj vemi nectivo: syp do nej odpadky, materil z vkopov a stavieb, as dokonca zasypali a vybudovali tam otoku pre autobus (Maari na podobnom nlezisku vo Vrtesszlls, o ktorom ete bude re, vybudovali mzeum).

Kedysi to bol normlny kopec. Volal sa Hrdok, lebo na vrchole stvalo pravek hradisko. Koncom 18. storoia ho premenili na kameolom a takmer plne ho aj vyaili, lebo z travertnovej kopy so zkladou asi 200 tvorcovch metrov, vysokej dvadsa metrov zostal len nevek pilier z najmenej kvalitnho kamea. Je to zvyok krtera, z ktorho ete v ase, ke sa zakladal kameolom, vytekal prame. Poda Petrbokovho svedectva ho volali Jedov studnika, a to meno si treba zapamta: velio vysvetuje.

Travertnovch kp je na Slovensku vemi vea, dalo by sa poveda, e Slovensko je travertnov vemoc. Vyarili na povrchu najrozmanitejie tvary od kp so smernm kruhovm obvodom po obrovsk kuele, vypnajce sa a do vky niekokch desiatok metrov. Inokedy sa prame doiroka rozlieval

24

Majster umeleckej rekontrukcie esk maliar Zdenk Burian zachytil pietnu chvu pohrebu mldenca z osady Le Moustier

a travertn nadobudol podobu mocnch svislch prkrovov. Me vak by i provit, drobiv, ba aj sypk ako piesok.

Travertn je prekrsny kame podobn mramoru. lovek ho lmal cel stroia, a tak mono v travertnovch obkladoch najrznejch stavieb driemu tiscky posolstiev z najstarch db; alie tiscky vyli nazmar priamo pri abe. A nelo vdy len o bezvznamn posolstv. Slovensk spisovate, lekr a amatrsky prrodovedec Gustv Kazimr Zechenter-Laskomersk pe o celej udskej kostre dokonale obalenej vpennou usadeninou" objavenej v travertne.

Na travertnovej kope stoja naprklad star Bojnice aj s hradom a so zoologickou zhradou. Na samom okraji starho mesta le Prepotsk jaskya, jedno z najslvnejch nlezsk na Slovensku. Po prevrate v roku 1918 sa bojnickm prepotom stal vlasteneck spisovate a amatrsky archeolg Karol Anton Medveck, ktor na podnet kustda Zemskho mzea v Brne Frantika Pospila zaal s pomocou gymnazistov v roku 1926 jaskynku prekopva. Nali pol mamutieho zuba, opracovan kosti mamutov a inch zvierat a na stovky kamennch artefaktov. Bojnice vtedy vyhlsili za najstarie udsk sdlo na Slovensku.

Travertnovm gigantom je Drevenk pri Spiskom Podhrad, vysok 300 metrov. Je a neuveriten, e vyrstol z minerlky, ako sa mono na vlastn oi presvedi o kus alej na Sivej brade pod Spiskm hradom. Tam toti travertn ije, o mono nielen vidie, ale aj pou. Miniatrne minerlne riedla bubl a vyhrvaj kad poda inej meldie. Je to poetick, ale aj jednoduch. Voda rozpa pod zemou vpenec a vyna ho na povrch v podobe minerlnych sol. Tam voda vysych, minerly sa zraj a vytvraj tenk kamenn

25

Hypotetick podoba gnovskho Hrdku pred znienm

vrstviky. Postupne zanaj vetko, o sa im postav do cesty. Trvu, kvety, kamene, dnes aj igelitov vreck, papieriky od uvaiek, cigaretov ohorky a katuky. Vrstviky sa ukladaj jedna na druh, a za tiscroia narast na cel vrchy poskladan z tenkch vrstiev pripomnajcich letokruhy v kmeoch stromov.

Lene travertnov letokruhy nie s przdne, skrvaj vetko, o kedysi zakryli. Jednotliv predmety nie s izolovan, kamenn vrstvy ich spjaj do celkov, z ktorch mono vyta zzran veci. Gnovsk travertn zaal vznika na konci predposlednej adovej doby a za sttiscroia jeho existencie sa v jednotlivch vrstvch nahromadili doklady o ivote v obdob chladu i tepla. Nala sa v om naprklad cel sria vliatkov mozgovn vekch cicavcov - losa, bliie neznmeho dravca, rovnako panciera korytnaky, schrnok mkkov a desiatky alch skamenenn, roh nosoroca, kosti mamuta i jaskynnho slona, zuby hyen, udsk kosti, odtlaky vtch pier, had, ohnisko, ihliie, listy, kvety, iky, trva, semen, kra, a to vetko sa dostalo nielen do Prahy a Podtatranskho mzea v Poprade, ale aj do Martina, Kemarku, Bratislavy, Budapeti, Viedne, v absoltnej vine sa vak zniilo pri abe kamea, postrcalo sa alebo skonilo v skromnch, bliie neznmych zbierkach.

Travertnov kopy s mze dvno minulch ivotov, a kee vetko ukladaj vo vrstvch, za priaznivch okolnost uvdzaj aj dtum, ba niekedy aj spsob mrtia. Travertnov pramene vbia ivot, je v nich vborn voda, niekedy dokonca tepl, lene krter sa me sta pascou - Jedovou studnikou. Z vody vychdza oxid uhliit, a ten je a ako vzduch. Ak m krter vhodn uzavret tvar, usadzuje sa v om a men sa na smrtene nebezpen miesto. Tento plyn nem farbu ani vu, nim nevaruje, ak do vojde nieo iv a nadcha sa, zomrie. Oxid uhliit zadus vetko, i je to vek alebo mal, siln alebo slab, my i mamut, vtk alebo lovek. Zvis to len od vekosti a tvaru krtera a neopatrnosti obete. Zahynie a potom sa s ou zan dia neuveriten veci. Za vhodnch podmienok ju minerlna voda zakonzervuje, zabal do kamea alebo naopak, vnikne do tela, do panciera korytnaky, domeka slimka, lebky loveka i zvera a tam presne odkopruje przdny priestor: v lebke dutinu, ktor pred zotletm vypal mozog.

V prpade gnovskho neandertlca zakonzervovala dokonca aj dramatick prbeh (aj keistee s plnou istotou nemono poveda, i sme ho pretali sprvne). Je to prbeh krtera tichej smrti. Zana sa odvja od chvle, ke sa

26

Vtie pero zakonzervovan travertnom

Posledn zvyky slvneho nleziska

neznmy neandertlec chcel napi, naklonil sa nad prame a dusiv plyn ho zabil. Jeho telo sa zaalo pomaly rozklada. Netrvcny mozog rchlejie, menil sa na breku, ktor stekala do najniej polohy mtvej hlavy. Do uvonenho priestoru prenikala voda. Doslova vymyla lebku a ukladala v nej minerly. Vliatok z Gnoviec nie je vade rovnak. Je to asi svedectvo o spsobe smrti neandertlca. Vpnik sa dolu usadzoval monolitne, vyie so trbinkami a dutinkami, tak ako si unikajci plyn cez rodiaci sa kame preral kanliky. Zd sa, e mtvy leal dolu temenom, ale to je vetko, o vieme o jeho poslednej polohe. Ani to nie je ist, i do krtera spadol cel, alebo sa do - po zotlen svalov - odgala len hlava.

Hovorme o mtvom, ale mono by sme mali o mtvej. Niekde sa toti uvdza, e lo o enu, ale neviem, i to nie je musk zlomysenos, kee gnov-sk odliatok je npadne mal, mal iba 1 300 kubickch centimetrov, zatia o v prpade inch neandertlcov dosahoval a 1 700 kubickch centimetrov.

Dnes pri pohade na smetm zasypan nlezisko sa zd neuveriten, e Gnovce priahovali bdateov, ale kedysi to tu vyzeralo celkom inak. Putovali sem desiatky zberateov a medzi nimi aj Jaroslav Petrbok, ktorm sme zaali toto rozprvanie.

Jaroslav Petrbok bol originlna osobnos, v dnenej vede tak u zrejme nejestvuj. Ve to napokon ani nebol vedec, ale pvodne uite, neskr neplaten spolupracovnk Nrodnho mzea v Prahe. Napsal vea knh, bsnickch zbierok, cestopisov, poviedok i vedeckch stat, najm o foslnych mkkoch. Nemal nijak vedeck kvalifikciu, naopak, k akademickej vede pocioval skr odpor: Vl zan od doktora, vravieval a vrazom osobitnho uznania bolo vyjadrenie: To nebyl vdec, co nerozezn kravsk enno od kopretiny.

Mal ostr jazyk a nenechal bez odpovede, ak sa mu osi nepilo (k enm bol vraj zdvoril a mlde ho priam milovala). V jeho hrubostiach bol kus dobrctva, ale niekedy aj britkos, ktor nie kad vedel prehryzn. Trochu o tom sved aj tto historka.

Ke raz kopal v lese, priiel za nm hjnik. Otrhan fza mu bol podozriv, a tak sa nezdvorilo oboril:

Co tady hledte? Petrbok ani nezdvihol hlavu, iba zaomral:

ekal jsem na jelena, a piel vl...

Slimk ako iv

27

Originlny bol nielen jeho jazyk, ale aj vzor. Namiesto ponoiek si nohy v masvnych nurovacch topnkach balil do novn a cez plece nosil u spomenut vrece.

Nie s to bezvznamn okolnosti, lebo prve v osobnch vlastnostiach Petrboka mono korenila nedvera, ktor sa preniesla aj na gnovsk nlez.

Gnovsk vliatok objavil cignsky strelmajster Koloman Koki. Ke dltom rozkolil travertnov balvan, zbadal kamenn vypuklinu. Hne vedel, e je to mozog, podobnch naiel u niekoko. Vysekal ho teda zo skaly, ale zle odhadol vekos - myslel si, e bude men, dovtedy objavil vdy len zvieracie mozgy - take rozbil lko skameneniny. A to urobil vemi zle, lebo tmto lkom skameneniny bola neandertlska lebka, absoltny unikt, a aby dovil dielo skazy, osekal a zahodil ete aj zvyky, ktor sa prilepili na vliatok; nepili sa mu. alie kosti, a museli tam by, nehadal, nebol to odbornk, ale jednoduch robotnk, ktor sa o skameneniny zaujmal len preto, lebo za ne od zberateov dostval peniaze.

Pokodenie nlezu Petrboka dajne rozzrilo. Vynadal Kokimu do volov, dal mu pr korn (traduje sa stovka) a mozog zaviezol do Nrodnho mzea v Prahe. Tm sa stal majetkom mzea, lebo tch 100 korn bolo mzejnch, a tak teda dostal prrastkov slo.

Prv... O svojom objave Petrbok v roku 1933 napsal u spomnan lnok, v kto

rom uviedol, e zachrnil mozog loveka, e zvyok tela, ia, skonil v trku a spodn eus niekde v prasaom chlieviku alebo podmurovke zchoda.

Je mon, ba ist, e tak by bol skonil aj vliatok, keby sa nebol dostal do sprvnych rk.

Petrbok mono v prvej chvli ani nevedel, e objavil to najcennejie, stopy po praloveku, ale obrovsk hodnotu tohto miesta si uvedomil, od prvej chvle sa zasadzoval o zchranu Hrdku, ia, ako vidno, bez spechu.

Hovor sa, e druh prrastkov slo na vliatku uruje chvu, ke Holin-ger Petrbokovi povedal, e objaven mozog je udsk. Vzal ho vraj zo zbierok

- ve aj tak leal nepovimnut v jeho kutici, peluke", ako hovoril suternnej izbike, ktor mu pridelili - a znovu ho, tentoraz slvnostne, daroval Nrodnmu mzeu.

Neviem, Petrbok bol originlny lovek, okolo neho narstla legenda, cez ktor ako dovidie pravdu, ale tri roky pred objavom vydal knihu Pralovk,

28

v ktorej sa venoval prve tejto problematike. Gnovsk nlez ho zrejme nenaiel nepripravenho, je skr mon, e ddkovi", ako prezvali Petrboka, zo zaiatku neverili... Najm okolnosti nlezu pokladali za nedveryhodn

- ve jedinm svedkom bol cignsky majster Koki, m Petrboka vyslovene urazili, to akoby vraveli, e je klamr. A od okolnost nlezu vlastne zviselo vetko: vek, a teda aj hodnota vliatku.

Po druhej svetovej vojne sa Jaroslav Petrbok pochvlil vliatkom mladmu antropolgovi Emanuelovi Vlkovi, aby - ako povedal - ukzal tm volm".

Voly" boli vedci, ktor spochybovali jeho objav. Neverili Petrbokovi, ale ani slovenskmu neandertlcovi. Poda vtedajch predstv praudia u ns nikdy neili. A to je dleit kontatovanie. Ak sa dnes obzerme do tch dvnych ias, ete nevidme ich histriu, ale len iskriky, ktor sce nemu osvetli v priestor, jednoznane vak dokazuj, e u v tch asoch tu boli udia, a teda aj dejiny, ia, plne zaviate asom. Gnovsk nlez preto predstavuje nzorov revolciu, zlom, od ktorho sa modern veda zaala aj na najstarie dejiny udstva na naom zem pozera z celkom novho aspektu.

Emanuel Vlek sa Petrbokovej mylienky ujal vemi dsledne a treba aj to poveda, e na Slovensku naiel pln pochopenie. V 60. rokoch Archeologick stav Slovenskej akadmie vied v Nitre (v tom ase ho viedol Anton Tok) zorganizoval medzinrodn vskum. Do domu na okraji kameolomu, ktor slil majiteom travertnovej kopy (stoj tam dodnes, bez dver a okien, ako prbytok najchudobnejch Rmov), prili vskumnci z Londna, Para, Budapeti, Moskvy, Kolna nad Rnom, Krakova, Prahy a Nitry. Medzinrodn charakter vskumu najlepie potvrdzuje vhu, ktor m gnovsk nlez vo vedeckom svete, a aj obrovsk vznam tohto pamtnho miesta. Vskum trval vye desa rokov a objavil nov svety. Vo zvykoch obetnej studne, z ktorej sa zachovala aj vdreva, sa nali ndhern pamiatky naprklad z doby bronzovej (hovor sa o nich v kapitole Hnev tatranskch bohov), ale aj kamenn nstroje neandertlskeho loveka. Pravos vliatku sa dostala mimo akchkovek pochybnost, dkazy o tom poskytla geolgia, paleontolgia, paleobotanika, archeolgia. Uril sa dokonca aj vek pamiatky, ke sa na okraji krtera podarilo njs vrstvu, v ktorej ju kedysi objavili. Gnovsk neandertlec bol jednoducho ist, il tu, pooval, vyvjal sa tak ako vade inde na svete, vo Franczsku alebo v Nemecku, v Gnovciach vak navye dostal dtum mrtia, a tak sa stal jednm zo zkladnch kameov chronolgie neandertlcov v Eurpe.

29

Emanuel Vlek pri nahrvan televzneho filmu v roku 1982

Jaroslav Petrbok sa stal hrdinom da. tvrtho decembra 1957 v prtomnosti poprednch vedcov odovzdal vliatok pred filmovmi kamerami riaditeovi Nrodnho mzea. Povedal pritom krtky slvnostn prejav.

eskmu nrodu odevzdvm v jeho kulturn pokladnici ped prtomnmi svdky endokranium neandertlce, kryt jet nkolika lebenmi kostmi z nlezit Hrdok u Popradu. Stratigraficky jsem uril st vrstvy, ve kter byl nalezen, roku 1924, tedy o dva roky dve, ne byl nlez sm. Tento originl nesmi nikdy opustit sbrky Nrodnho muzea a veker vskum se mus dt v jeho budov."

Netreba sa usmieva nad tokm ptosom. Petrbok cel ivot zpasil so zneuznanm, a to napokon neprestalo dodnes. Encyklopdia Slovenska klame o jeho objave a v inch svislostiach Petrboka ani nepozn, tento vedec nem svoje heslo ani v Encyklopdii archeolgie, on, zchranca zrejme najvzcnejej pamiatky z najstarieho praveku na Slovensku. Bola to navye prleitos oznmi svetu, e ho ohovraj, e dobre poznal stratigrafiu Hrdku dvno pred revznym vskumom, ktor len potvrdil jeho predpoklady. A navye sa splnili slov, ktor vetecky napsal pred tvrstorom:

Nlez tento stane se jist pedmtem bdn svtovch uenc a bude se adit vdy k nejvzcnjm nlezm toho druhu z celho svta vbec."

A to je naozaj svt pravda... In je vak t vec, e pre Petrbokovo osobn rozhodnutie zostal odliatok

v praskom trezore, a tak som si nemohol overi pravdivos tvrdenia o troch prrastkovch slach.

Gnovsk vliatok

Straten Neandertlia

Ke som pred tvrstorom psal knihu o prvch uoch na zem eskoslovenska, tudoval som velio a medziinm aj franczsku Laroussovu Encyklopdiu pravekho umenia. Hadal som v nej Slovensko, a naiel au. Je pravda, e v trochu udnej podobe, osi ako ea... Nu istee, o vedia Franczi o Slovensku, no nielen o Slovensku, ete aj slvne Doln Vstonice s na mape v encyklopdii a kdesi pri Krakove. Ale au uvdza Larousse hne dva razy... To nie je nhoda, ale svedectvo: svedectvo o slve alianskej elovej kosti, ak ju akceptovali a vo Franczsku, lebo raz darmo, Franczsko je mekkou paleolitu.

O slvu alianskeho neandertlca sa postaral svetov alebo prinajmenom eurpsky historik, esk antropolg Emanuel Vlek.

Emanuel Vlek vykonal pre slovensk histriu vemi vea. Pripomeme si, e mal len 24 rokov, ke sa podujal spracova gnovsk nlez, ktorm rozbil dovtedajie predstavy, e neandertlec na Slovensku, ba v celom eskoslovensku nikdy neil a ani i nemohol. A to nie je mlo, lebo to sce ete nie s dejiny neandertlcov na Slovensku, ale vemi rozhodn upozornenie, e boli aj u ns a v dejinnom reazci s nimi treba rta.

Dnes u nik nepochybuje, e neandertlski udia ili aj na Slovensku, ibae sa nevie, kde to bolo. Straten Neandertlia ponoren do hlbn asu kdesi drieme a my ju mono nikdy nenjdeme. Lebo hada ju na Slovensku, to je ako hada on prsloven ihlu v kope sena. Neandertlci obvali obrovsk zemie, Blzky vchod, Maroko, Lbyu, Etipiu, azda cel Eurpu, Stredn ziu, nu, a nikde nezapsali svoju histriu, s to vetko len roztraten iskriky, navye roztrsen v rovnako obrovskom asovom rozpt: najstarie neandertlske pamiatky pochdzaj z ias pred vye 200 000 rokmi, najmladie spred 30 000 rokov.

Tto informcia m aj svoju druh strnku: ak neandertlci jestvovali takmer desansobne dlhie ako dnen lovek, potom ani straten Nean-

31

dertlia nie je zanedbatenou epizdou, ale vekolepou, neprehliadnutenou zleitosou.

Pravda, treba vzia do vahy aj to, e jej obyvatelia sa za cel tie dlh veky vyvjali, menili. Antropolgovia rozliuj niekoko typov neandertlcov. Ich vpoet by iel u nad rmec nho prbehu, v podstate sta, ak si povieme, e vdy boli men a robustnej ako my: mui merali okolo 160, eny 150 centimetrov, vili 70 - 80, niektor azda a 90 kilogramov. Mali hrubie kosti, nzku robustn lebku vzadu s kostnm drdolom, na ele s nadonicovm valom, ktor sa neskr rozdelil do dvoch oblkov, bradu bez vstupku, irok nos a cel tvr vysunut dopredu.

Z dnenho pohadu to neboli krsavci, ale urite nie primitvi. Ich leben priestor prevyoval n (meral okolo 1 700 kubickch centimetrov), no najm dokzali s mlom to, o my by sme za rovnakch podmienok u urite nevedeli. Nepoznali kovy, len drevo a kame, ale poovali na mamuty, srstnat nosoroce, lesn slony, tury, zubry, kone, jelene, div somre, ba aj jaskynn levy a jaskynn medvede. Jaskynn medvede zabjali po desiatkach, a to hlavne otepom. V jaskyni Drachenhhle v Raksku objavili archeolgovia lebku jaskynnho medvea prebodnut kamennm hrotom. Kamenn hrot v nosnej kosti medvea nali aj v Polome v Sliezsku. Vieme dokonca, ako neandertlsky otep vyzeral, v severonemeckom Lehringene v roku 1949 objavili otep z tisovho dreva rozlman na desa kusov, ktor bol pvodne dlh dva a pol metra. Bola to stran zbra. V palestnskej jaskyni Mughret es-Skhl sa zachovala kostra loveka, ktormu otep bez kamennho hrotu (s oplenm koncom) prebodol stehenn kb a prenikol a do panvy. Tak otep mohol zabi nielen loveka alebo medvea, ale aj srstnatho nosoroca chrnenho koenm pancierom. Pri Ehringsdorfe v Nemecku ili neandertlci, ktor sa pravdepodobne na nosoroce pecializovali. pecializovali sa aj na inch miestach na in zvierat. V Ilsku na Kubni objavili archeolgovia kosti asi z dvetisc zubrov a v jaskyni Teik-Ta v Uzbekistane kosti kozoro-cov, ktor sce nevynikaj silou, ale s tak rchle, e ich ulovenie v skalch je bez diakovch zbran takmer nemon. Neadertlci vak mali aj tak zbrane. V severnej Afrike sa naprklad naiel hrot pa a vo franczskej jaskyni La Quina umelo otesan vpencov gule, pvodne azda upevnen na dlhom remeni; slili mono podobne ako juhoamerick bola, laso, ktor Indini hdzali zvieratm pod nohy.

32

Oltr v jaskyni Drachenhhle poda predstavy Zdenka Buriana

Zrejme si museli dobre rozumie, ak sa vedeli spoji pri nronej poovake. Hovor sa sce, e ich re bola na nzkej rovni, vraj vydvali len neartikulovan, mlo diferencovan zvuky neprjemnm, ostrm a drsnm hlasom, pomhali si posunkami a mimikou, ale neviem, i tak predstavu mono bra celkom vne. V irnskom anidare sa nala kostra loveka, ktormu chbalo predlaktie, krval, bol slep, a predsa il 40 rokov, o bolo v praveku vemi vea. Starali sa oho, a to je vizitka, ktor ukazuje, e nelo len o hf kriekajcich obld.

Ak chceli prei, museli vedie zostroji rozlin nstrahy, pasce, a celkom iste poznali ohe. Dreven uhlky s vade, kde neandertlci ili. Ohe ich chrnil pred chladom a elmami, na ohni pripravovali stravu, dval im svetlo a tm predloval de, pri ohni sa stretvali, zdruovali; prve ohu pripisuj niektor vedci rozrenie neandertlcov po obrovskch plochch Eurpy, zie a Afriky a azda aj nm popol dvno vyhasnutch ohnsk ponka ancu njs straten Neandertliu.

Je sce ist, e neandertlci museli chodi za zverou a dozrievajcimi plodmi, spva, kde sa dalo, ale nerobili to vdy. Archeolgovia objavili obydlia neandertlcov, a to nielen v jaskyniach, ale aj otvoren tborisk. V ukrajinskej lokalite Molodova naprklad odkryli dmyseln stavbu, prbytok z vekch mamutch kost usporiadanch do dvojitho ovlu. Vonkaj (asi izolan) ovl bol desa metrov dlh a sedem metrov irok, vntorn osem metrov dlh a p metrov irok; vytvral priestor s plochou dvoch dnench stredne vekch izieb. Vntorn ps, medzikruie, ktor vlastn obydlie chrnil pred chladom, bol asi pol druha metra irok. Na stavbu pouili dlho zhromaovan zvyky loveckej koristi; dvans mamutch lebiek, ptns klov, tridsatyri paniev a lopatiek, p spodnch eust a pdesiatjeden dlhch kost. Prbytok mal dva vchody umiestnen naproti sebe a vntri ptns malch ohnsk (krilo sa drevom, ale aj kosami). Predpoklad sa, e prbytok dotvrala dreven kostra potiahnut koou. Dym unikal cez otvor vo vrchole (podobne ako z vigvamov severoamerickch Indinov).

Nie vade jestvovali tak dmyseln stavby, a ak aj boli, mohli sa zachova len v celkom vnimonch prpadoch. Neandertlske tborisk astejie prezrdzaj ohnisk, ale aj hby zvieracch kost, ben jav na kadom nlezisku. Neandertlci nezjedli lovok priamo na mieste poovaky, ale odniesli si ho domov a tam sa o podelili s druhmi. Zrejme u vtedy jestvovala prirodzen deba prce poda pohlavia a veku. eny sa akiste starali o deti, starch a cho-

Lskav portrt neandertlca od Zdenka Buriana

33

34

Vilibi si rd zaartoval, jeho hereck etudy mali vek spech

Obianska snmka Viliama eranskho

rch, o ohe, zbierali lesn plody, mkke, chytali aby a meniu zver, zatia o mui lovili vek zvierat, a ak bolo treba, bojovali. Mimoriadne zrun jednotlivci sa pravdepodobne pecializovali na vrobu zloitejch nstrojov a z vnimonch osobnost sa akiste stvali nelnci a amani.

Lebo aj tak museli by. Pripomeme si krapinskch udortov. Zvyky kanibalskch hodov poznme naprklad zo Steinheimu a z Ehringsdorfu v Nemecku, z Jvy, talianskej jaskyne Monte Circeo a alch miest. Bolo by naivn vidie v neandertlcoch nemilosrdnch vrahov a kanibalov. ili poda zkonov svojej doby a to, o dnes pokladme za neospravedlniten surovos, bolo pre nich prejavom viery. Vieru v nadprirodzen sily a posmrtn ivot dokazuj hlavne ritulne upraven hroby s nebotkmi natiahnutmi alebo skrenmi v plytkch spacch" jamch. O duevnom ivote ud napovedaj aj rzne svtyne: najznmejia je vo vajiarskej jaskyni Drachenloch (Draia diera). Je dlh vye pol kilometra a le vysoko v horch (2 445 metrov nad morom). Od nepamti bola znma ako bohat nlezisko kost, ktor ete za prvej svetovej vojny aili a pouvali ako hnojivo. Po vojne prili do jaskyne archeolgovia a objavili uniktne veci. Senzciu vyvolalo sedem medvedch lebiek uloench v kamennch schrnkach a alch es vystavench v skalnch vklenkoch. Medvedie lebky sa nali aj na inch miestach v polohch, ktor naznauj ritulny obrad, azda mgiu, ktor mala pomc zdola nebezpen zviera, mono prejav cty k obrovskej sile medvea, prosba o ochranu alebo nieo podobn. Presnejie vysvetlenie nikdy nezskame.

Vrme sa vak k objaviteovi slovenskch neandertlcov profesorovi Vl-kovi. Ete aj dnes, po viac ako polstoro stle pracuje v esku i v zahrani, patr medzi najvznamnejch a najuznvanejch bdateov, a predsa sa pri spracovan alianskeho nlezu mlil. Lepie povedan, pomlili ho. Dnes sa nad tm azda usmieva, ale vtedy by sa bol asi vemi rozlil.

V tdii o alianskom nleze napsal, e elov kos naiel zaiatkom septembra 1961 rybr pn eransk, znmy ako Vilibi, na piesonom ostrove uprostred rieky Vh asi 600 metrov dolu prdom od cestnho mosta. Predpokladal, e spod trku ju asi vylpol lyicov bager, ktor tam ail piesok, poas jesennej povodne ju z piesku vyplavila voda a uloila na spomnan ostrov. Vilibi dal elov kos lekrovi doktorovi Csellrikovi, ten to ohlsil archeolgom v Nitre a vtedaj riadite Archeologickho stavu Slovenskej akadmie vied Anton Tok nlez zaistil a ete v ten ist rok poiadal Ema-

nuela Vlka, aby ho spracoval. Lebo lo o vea, druh neandertlsky nlez zo Slovenska, navye vemi dobre zachovan, dokonale fosilizovan, skamenen, ete aj povrch lebky hladk, takmer nepokoden, ak nertame krabance, ktor tam ktosi urobil zrejme zo zvedavosti ete predtm, ako sa elov kos dostala k odbornkom.

Dnes miesto dajnho nlezu vyzer celkom inak. Zmenilo sa koryto rieky i jej brehy, ale ani v roku 1961 sa nedalo presne uri, odkia bager kos vytiahol. Dr. Vlek preto pouil nepriame dkazy: geograf Dr. Kukal preskmal steny pieskovne, v ktorej pracoval bager, Dr. Vlek uril stupe fosilizcie elovej kosti a potom porovnal s fosilizovanmi kosami zvierat, nosoroca a jelea obrovskho, ktor sa takisto nali na tomto mieste. Na zklade toho Emanuel Vlek napsal, e elov kos patrila mladmu neandertlcovi prechodnho typu, pravdepodobne ene.

Lene Dr. Vlkovi nepovedali pravdu. V ali u takmer dvadsa rokov pracuje archeologick krok, ktor zdru

uje zujemcov o histriu. Zbieraj najm pamiatky, ktor vyplav Vh alebo odkryj bagre; v krku je aj niekoko bagristov. Zaujmaj sa o vetko, o sa tka rieky, a tak jednho da zistili, e elov kos nenaiel Vilibi, ale Jozef Syrov, vtedy vojak zkladnej sluby. Priiel domov na dovolenku, bol sa kpa a na brehu naiel kus lebky. Priniesol si ju domov, chcel si z nej urobi popolnk, ale potom odcestoval, lebku nechal doma a a po ase sa v kasrach dotal o jej slve. Kos toti zbadal pri nvteve otca pna Syrovho u spomenut rybr, vyptal si ju a zvyok poznme.

Potia by teda bolo vetko v najlepom poriadku. Vaka pnovi eran-skmu lebka neskonila ako popolnk, dostala sa do rk vedcom, ibae pn Syrov tvrd, e ju nenaiel pod mostom, ako pe Emanuel Vlek, ale asi o tri kilometre niie, nie na ostrove, ale na pravom brehu a z hbky vskeho dna ju nevytiahol bager, ale s najvou pravdepodobnosou explzia, ktorou sa hlbila ryha ropovodu. Star rybri sa dobre pamtaj, ak vek ryby, zabit vbuchom, tu vtedy plvali hore bruchom.

Lene potom je vetko in, obhliadka pieskovne na mieste falonho nlezu nemala cenu, ba ani skman kosti zvierat s elovou kosou nesvisia. Niekto si z Emanuela Vlka jednoducho vystrelil. Pravdepodobne onen rybr. Ako hovoria jeho sasnci, od neho by to vystalo. Vilibi bol vek figliar, vetci si ho pamtaj ako veselho loveka, lena ochotnckeho sboru,

35

lenovia archeologickho krku na hrade Gme

Jozef Syrov

36

Portrt Zoltna Vozka v asopise Nonstop

Vedci archeologickho krku Jn Kormoi (vavo)

komika, ktor aj poas predstavenia odrazu zmenil text a vytvral neakan smiene situcie. Nevynechal nijak prleitos na art, ale nech bolo, ako bolo, nik mu nezoberie, e m rozhodujcu zsluhu na zchrane jednej z najvznamnejch pamiatok slovenskho, ba azda eurpskeho praveku. Lebo nov nlezov okolnosti nijako neznili hodnotu pamiatky, nehrali v tomto prpade kov lohu, rozhodol Vlkov antropologick rozbor a ten bol sprvny, ako ukzali alie udalosti.

A aj tie stoja za rozprvanie. Aj ony sa viau na innos archeologickho krku. Jeho lenovia u vedia,

kde treba hada, s sksen a svoj zujem sstreuj na sprvne miesta. A tak sa stalo, e 7. jla 1993 dolo k aliemu, tentoraz u celkom nepochybnmu objavu. Na avom brehu Vhu na tzv. Cignskej paiti nad lodenicou naiel Igor Mihlik kus starobylej udskej lebky: av temenn kos.

al neandertlec zo ale! Senzcia, navye, ako sa ukzalo neskr, nie posledn. Pri objave bol aj Zoltn Vozk, bagrista, sksen zberate. U sa mu stalo,

e kusy jednej kosti na tom istom mieste zbieral roky, a sa mu ich napokon podarilo posklada do jednho celku. Nebola to teda nhoda, ak si na njdenej lebke vimol miesto erstvho lomu; akoby sa z nej nedvno kus odlomil. Zaal ho hada. Dva roky chodil na vsky breh, a napokon 3. decembra 1995 na piesku pred sebou zbadal av polovicu elovej kosti s mohutnm nadonico-vm oblkom. Do predtm objavenej temennej kosti dokonale zapadala.

Mohli by sme pokojne poveda: zzrak. alianske objavy nemaj na Slovensku obdobu, no nielen na Slovensku,

s to eurpske unikty. Me by nhoda, ak sa nali v podstate na tom istom mieste? Nie je to naopak doklad o jestvovan stratenej Neandertlie, o nean-dertlskych prbytkoch kdesi nablzku, o dvno vyhasnutch ohniskch, ktor azda vyzrad nenpadn uhlk?

To u by bol naozaj unikt, ale na objavenie tohto miesta mono ani nie je potrebn nov zzrak. Jestvuj o tom pomerne spoahliv indcie. Ak toti tak miesto skutone jestvuje, mus lea kdesi na brehu proti prdu Vhu, lebo proti smeru vody sa elov kosti istee pohn nemohli.

Pravda, kde je to miesto? Kto ho njde pri takom vekorysom uren? Vh je najdlhia slovensk rieka, jeho pramene leia viac ako dvesto kilometrov nad neandertlskymi nlezmi.

Ist monos by tu bola. Niektor okolnosti s toti dos npadn. U prv lebka bola dokonale zachovan a rovnako druh, nie s na nich nijak stopy po transporte v rieiti, kde by sa vlen vodou nevyhnutne museli obrsi o kamene. Mono by ani nevydrali dlh cestu. Miesto, z ktorho ich vzala voda, teda neme by aleko.

lenovia archeologickho krku si vimli zaujmav fakt. Priehradn mr vodnej ndre Krov, ktor pred rokmi vybudovali tesne nad aou, zastavil transport trku dolu Vhom, lene ten sa v rieiti nanovo objavuje, neprichdza vak zhora, ale tisne sa do koryta z bokov, z brehov.

Jestvuje o tom dramatick doklad. Ke sa pri bagrovovan trku vytvorila na dne rieky jama, na viacerch domoch v ali zaali praska steny. Niektor sa museli plne zbra, doslova stratili pdu pod nohami, lebo trk, na ktorom ich postavili, sa zaal pomaly presva do vybagrovanej jamy vo vskom rieiti.

A to je anca njs straten Neandertliu. Ak sa podloie sahuje k rieke, potom by voda mohla vyplavi aj tak pamiatky, ktor dnes leia aleko od brehu. Nie vemi aleko, geograf Dr. Halouzka pretudoval vske brehy a dospel k zveru, e hadan miesto nie je alej ako tri-tyri kilometre od miesta prvho nlezu (azda aj menej) na rienej terase, ktor je odbornk schopn rozozna na lnii Tvrdoovce - Sldekovce - Vek Dolina - Hajsk.

au mono len ak objav, ktor raz prekvap svet. Tak i tak sa u dnes zaradila medzi hstku miest, ktor prispeli do pokladnice svetovch dejn. Navye kapitolou, v ktorej ide o vea, ako sme u povedali, o zaiatok, pvod loveka, prv kroky udstva, o ich dstojnos, o straten Neandertliu.

A tak nm ostva u len dopoveda, ako sa stratila. Lebo nzory s rzne. Vedci kedysi predpokladali, a niektor si to myslia dodnes, e sasn lovek sa vyvinul z neandertlcov a e teda kad z ns m v sebe neander-tlske gny.

Inou predstavou, o ktorej sa najviac a najvnivejie diskutovalo, je legenda o zhube. Mala velijak, aj vyslovene dramatick podoby. U sme uvdzali hypotzu, ktor sa zrodila v svislosti s krapinskm prpadom, e toti neandertlcov vyhubili nov udia dnenho typu, ktor prili do Eurpy z vchodu. Hovorilo sa im kromaonci (poda franczskej lokality Cr-Magnon). Na neandertlcov vraj usporadvali poovaky ako na zver. Hlboko nimi opovrhovali, zabjali ich, dokonca sa nimi aj ivili.

Pre potreby televzneho filmu sa lebka vrtila na breh Vhu

37

38

Prv fotografie krtko po druhom nleze

Jestvovali aj mierumilovnejie predstavy. Poda jednej neandertlci prirodzenm spsobom vymreli, tak ako vyhynuli mamuty alebo srstnat nosoroce. Poda inch splynuli s novou rasou. Vea prvrencov zskali vvojov terie. Uvdzali mnostvo dkazov o tom, e neandertlec sa postupne vyvinul na loveka sasnho typu.

Antropolgom vak stle pribdalo oraz viac neandertlskych kostier, jednotlivch kost aj ich lomkov, ktor sa navzjom a prekvapujco lili. Vek rozdiely dali podnet na aliu teriu, e toti nie vade mali neandertlci monos alieho vvoja, e niekde, naprklad v zpadnej Eurpe, vyhynuli (vrtane prvch znmych neandertlcov z Neanderovho dolia), inde, na Prednom vchode, v junej Eurpe, Afrike a na alch miestach s priaznivou klmou sa postupne menili na loveka dnenho typu.

Ani jedna z teri nebola prijat bez vhrad najm preto, lebo vetky boli viac-menej vymyslen, opret o pamiatky, ktor sa dali vyklada aj celkom opane. V poslednch rokoch vaz predstava vychdzajca z modernch zlomovch diagnostickch metd. Poda analytickch zisten neandertlci nie s naimi predkami, vetci sme vznikli z predkov, ktor ili v Afrike a asi

39

Mal televzna hra o jednom dejstve v dvoch obrazoch

pred 100- a 200-tisc rokmi sa rozili po starom svete, m dali zklad celmu sasnmu udstvu. T, o neveria, posmene hovoria o pramatke Eve",

rajskej zhrade", terii von z Afriky", ale je faktom, e ke jednu kos z Ne-andertalu testovali na kyselinu deoxyribonukleov (DNA), ukzalo sa, e s prvm neandertlcom nemme absoltne ni spolon.

Nerozumiem sa do DNA, je to vraj zzrak, ale niektor antropolgovia si napriek nemu myslia, e aj keby Homo sapiens priiel z Afriky, nevyhnutne sa cestou musel stretn s neandertlcami a potom azda dolo k biologickmu kontaktu, kreniu novoprchodiacich so starousadlkmi. A tak predstava je mi sympatick - aj pre t vonkoncom nie bjnu Neandertliu.

elov kos neandertlca zo ale

Vrtesszllssk medzihra 41

Nevieme takmer ni, meme sa len domnieva, ako neandertlec skonil, a u vbec netume, ako zaal. Ako zaal psa podivuhodn kapitolu stratenej Neandertlie. Lebo aj to treba poveda, e udia u ns ili aj pred ou, ale sved o tom len viacero ojedinelch kameov, ktor sa zdaj opracovan udskou rukou, nali sa vak bez vrstiev, zva len straten kdesi na brehu sttiscronch riek, bez svislost, a teda aj bez asu. Vzcnou vnimkou je niekoko kamennch nstrojov v travertnovch kalendroch, naprklad v Spiskom Drevenku (sasti dnenho Spiskho Podhradia), no najm kamenn sek z hnedho rdiolaritu objaven vo Vynch Rubachoch. Ten sa toti podarilo zaradi do druhej doby medziadovej. Je teda star prinajmenom tvr milina, ba mono aj tristotisc rokov. Je vak sm, opusten, zabudnut, straten, z loveka, ktormu slil, ni, ani jedin udsk kostika neostala z tch pradvnych ias.

Mono vak nepem pln pravdu, mono sa aj nala, ale je to vetko tak zloit a zaujmav, e sa azda oplat nazrie do vemi vzdialenej a vemi nejasnej minulosti.

as najstarch lovcov sa oznauje ako paleolit, staria doba kamenn. Poznme ju len vemi rmcovo, povedal by som, epizodicky, z prieskumu nie vemi hojnch nlezsk vzdialench od seba stovky i tiscky kilometrov, ktor sa potom so znanou neistotou zoveobecuje. Staria doba kamenn trvala miliny rokov, to je nepredstavitene dlh as, navye skpy na informcie, a tak ho historici len v zsade rozdelili na tri etapy

- star, stredn a mlad paleolit a kad z nich (najm poda tvaru kamennch nstrojov) na niekoko kultr. Je to vak len pomocn delenie. Stredn paleolit je as neandertlcov, o mladom paleolite budeme ete len hovori, star paleolit predstavuje obrovsk obdobie, do ktorho n predok voiel v napoly zvieracej podobe a vyiel ako Homo, lovek, sce primitvny, ale lovek.

Kameolom v Drevenku

Maarsk nlezisko upraven ako mzeum

o sa v tom ase dialo na Slovensku, nevedno, ale osi sa dialo, ako dokazuj nstroje z kamea, a aj ke je okolo nich predbene len nepreniknuten temnota, za svetielkom netreba chodi aleko. Sta len niekoko kilometrov za hranice na maarsk sever, a tak som teda t cestu podstpil. Zo zaiatku som si robil starosti, ako sa dohovorm. Cestoval som toti do obce s takm akm menom, e ho Nemaar ani nevyslov: Vrtesszlls. tyri samohlsky, tyri e a kad inej farby. No in nezvyuje, ako si trochu lmajazyk, lebo je to meno so svetovm chrom. Vo Vrtesszllsi sa nalo tborisko ud, ktorm sa za barna Hoenninga hovorilo pitekantropus, opolovek. Ibae odvtedy sa udia nauili cte k svojim predkom a nazvaj ich Homo, lovek, v tomto prpade Homo erectus, lovek vzpriamen, vo Vrtesszllsi (lebo historick antropolgovia rod Homo delia na viacero typov) je to Homo erectus paleo-hungaricus, lovek vzpriamen staromaarsk.

Robil som si teda starosti, ako sa na nlezisku dohovorm, ke som odrazu v autobuse, ktorm som absolvoval zveren as cesty, zaul takmer ist sloveninu. V prvej chvli som sa nazdval, e azda ktosi zo Slovenska cestuje do Vrtesszllsu za rovnakm cieom ako ja, no ke som sa pozrel na autorov dialgu, muov v montrkach s desiatovmi" aktovkami pod pazuchou, nemohlo by pochybnost, e s to domci udia, ktor sa vracaj z prce. A o chvu som sa od nich dozvedel, e Vrtesszlls zaloili v asoch Mrie Terzie slovensk kolonisti, z ktorch viacer dodnes nezabudli re svojich prastarch otcov, a tak je teda vrtesszllssk Homo erectus paleohungari-cus tak trochu aj paleoslovacus".

Moji spolucestujci z autobusu mi ochotne ukzali nlezisko, ale aj bez nich by som ho bol ahko naiel, pretoe po skonen vskumu ho premenili na krsne mzeum v prrode. Maari si pestuj svoju minulos a radi sa ou prezentuj pred svetom. V tomto prpade sa im to dokonale podarilo.

Nad dedinou bvala mohutn travertnov kopa, ktor od nepamti slila ako kameolom. U na zaiatku nho storoia si niektor udia vimli, e kame skrva zvyky zvierat, ktor poda odbornkov ili pred viac ako polmilinom rokov. Po druhej svetovej vojne sa s abou travertnu prestalo. Kameolom slil ako ihrisko deom a obas zberatelom. V roku 1962 v om stredokolsk profesor Mrton Pcsi na vlete so svojimi iakmi rozoznal tborisko lovcov, ako sa vzpt ukzalo, tborisko z ias starho paleolitu, akmu vo svete niet pru...

42

Lszl Vrtesz si svoj objav zopakoval pred objektvmi fotoreportrov

Ete v ten ist rok sa v kameolome zaal systematick vskum, ktor viedol archeolg Lszl Vrtes. Podoba jeho mena s nzvom dediny je len podivuhodnou nhodou, hoci Lszl Vrtes m dnes vo Vrtesszllsi bronzov tabuu, lebo svojm vskumom zapsal obec do svetovho povedomia. Ako sa toti ukzalo, Vrtesszlls skrval najkompletnej nlezov sbor z tch ias na svete: zvyky loveka, kosti zvierat, ktor ulovil, trosky tboriska (uhlky dvno vyhasnutch ohov), ba aj nstroje z kamea i kosti.

Najvznamnejm objavom bola as udskej lebky, ktor potvrdila, e obyvateom tboriska bol u vyvinut udsk typ, Homo erectus, azda jedin znmy a preskman v celej strednej Eurpe. akal sttisce rokov na svojich objaviteov aj s dokladmi o prostred, ktor mu bolo domovinou. V travertnovom bahne sa nali odtlaky rastln, fikusu, duba, orgovnu, uniktne s skamenen stupaje zvierat, bizna, medvea, nosoroca, jelea, dokonca aj udsk stopy. Tborisko lealo na brehu minerlneho pramea, ktor vyvieral uprostred rozbahnenho jazierka. Kto sa chcel napi, musel sa zamaza, stpi do mkkho blata a zanecha v om svoje stopy. Je to a zzran nhoda, e raz prila chva, ke blato stvrdlo tak rchlo, e sa stupaje premenili na kame.

Vrtesszlls del od Dunaja ledva ptns kilometrov. Azda nie je prehnan predpoklada, e niekto z vrtesszllsskej spolonosti lovil aj na Slovensku, teda o dvod viac, e patr aj do naich dejn. Treba vak poveda, e tto vec trpi len ns, nai predkovia podobn starosti nemali. Tak i tak ju treba chpa ako ponuku na zamyslenie.

Je toti celkom ist, e zemie dnenho Slovenska bolo domovinou nielen najstarch ud, ale aj ich miliny rokov starch predkov. Na Devnskej Kobyle v pieskovni Sandberg pri Bratislave sa naprklad nali zuby dryopiteka, antropoidnej opice, ktor ila asi pred desiatimi i ptnstimi milinmi rokov. Pvodne sa povaovala za spolonho predka ud a opc, dokonca za korunn dkaz darvinizmu. Dnes sa kladie do vvojovej lnie opc, ale na vzcnosti jej to neuber, a tak je smola, e sa zuby dryopiteka na Devnskej Kobyle nali v nevhodnej chvli (z hadiska slovenskej vedy), a teda nie s uloen na Slovensku, ale v Raksku.

Len o kus alej od Sandbergu, z druhej strany Devnskej Kobyly vo vpencovej kapse nad niekdajou tokertauskou vpenkou sa nali zvyky tre-ohornch pliopitekov, star ptns a dvadsa milinov rokov. Pliopitekov

43

Lebka z Vrtesszllsa

Pamtn tabua na mieste nlezu

preslvil franczsky nlez troch eust spred viac ako 150 rokov. Vyvolal vek vzruenie, hovorilo sa vtedy o predpotopnch uoch zo Sansanu", a na Devnskej Kobyle sa nenali euste, ale cel kusy kostier, ia, aj tie dvno pred vznikom slovenskej nrodnej vedy, take aj ony putovali do zahraniia.

Ete horie pochodil objav v Grnapfelovom kameolome pri Spiskom Drevenku. V geologickch vrstvch z rozhrania treohr a tvrtohr objavili v roku 1941 (mono 1942) v kuse travertnu udsk lebku. Odbornk pri objave chbal, ale aj laik mohol usdi, e ide o osi uniktne, zvyky loveka star mono milin rokov. ia, asy to boli ak: lebku si majite uloil do trezoru radnice v Spiskej Novej Vsi a on sm ako id putoval do koncentranho tbora. Mal astie, preil. Ke sa vrtil domov, lebku mu vydali a on emigroval do Izraela. o sa stalo s lebkou, nik nevie, zmizla bez stopy. Mono najstar zvyok loveka z celej Eurpy...

Vlastne nie najstar, lebo najstar udsk predok sa vraj naiel v Novckych uhonch baniach. V roku 1951 narazili banci na dve kompletn kostry pripomnajce loveka. Dnes u nik nevie, koko mali rokov, ale urite miliny, lebo ich nali v hnedom uhl, predstavovali teda svetov unikt, mono pr najstarch hominidov, ramapitekov. Aj jednoduch banci pochopili, e ide o osi celkom vnimon, koda, e in nzor mali radnci. Vedcov do bane ani nepustili, a pretoe aba post nesmela, rozbit kostry sa vyviezli kdesi na skldku spolu s uhlm.

Nenapraviten koda, ale mono ete len prde de, ke sa kdesi narod skuton Homo paleoslovacus, i u vzpriamen, alebo zhrben, tak i tak doklad, e Slovensko si u v samch zaiatkoch udstva zaslilo kronikrsky zznam.

44

Sandberg

Afra s falonou dmou 45

Moravianska venua sa netvri ako Mona Lisa, ale to len preto, lebo jej ktosi kedysi dvno odrazil hlavu; v skutonosti je ete tajomnejia. Jej prbeh je drmou, bez zvelienia detektvkou, zo zaujmavosti mu nijako neuber, e z neho poznme len torzo, e nem zaiatok ani koniec, e je to len zamotan klbko, z ktorho vyta zopr indci, nznakov. Na rozpletenie zhady nestaia, hoci na druhej strane je aj to pravda, e ete i dnes k nim obas osi pribudne, a to sa zrejme nezmen ani v budcnosti. Mnostvo tajomstiev, ktor obkolesuj tento prbeh, a rchlos asu, ktorou sa od ns vzauje, vbia, zaruuj, e prekvapenia sa azda nikdy neskonia.

Moravianska venua je figrka nahej eny vyrezan z mamutieho kla, nevek, vysok len sedem a pol centimetra, ale ctyhodne star - m asi 25-ti-sc rokov - a primerane k svojmu veku aj slvna. Dostala sa a na dvojkoru-nku a aj ja sm som o nej psal v tyroch knihch, mnohch lnkoch (nie vdy celkom presne), hovoril v rozhlase, nakrtil dokumentrny film, lebo je to asn tma, ktor tm, e vonia tisckami rokov, m celkom osobitn nenapodobiten romantick prchu.

Ba vlastne ete jednu, neromantick, celkom opan, zdanlivo a nelogick: ten prbeh je presiaknut politikou, celkom benou nechutnou politikou.

A aj t stoj za zaznamenanie. Najprv si povedzme fakty, ktor s znme od nepamti. O najslvnejom slovenskom nlezisku z obdobia mladho paleolitu v Mo

ravanoch nad Vhom sa vie prinajmenom dvesto rokov. Vedci o om psali u v polovici 19. storoia, ale kedy si udia po prv raz vimli, e v okol Mora-vian kde-tu zo zeme vykkaj napoly rozpadnut kly a lebky vek ako detsk kok, to sa u nikdy nedozvieme.

O prv zverejnenie nlezov sa zaslila majiteka moravianskeho katiea Rozina Moteick. V roku 1864 poslala vrobky z kosti a parohu objaven v miestnej tehelni do Rskeho geologickho stavu vo Viedni. Adresovala

Mamut, hrdina nho rozprvania v predstave 19. storoia

Krajina v okol Moravian u len v zime pripomna pradvnu minulos

ich priamo riaditeovi Franzovi von Hauer, o zrejme nebola nhoda, pretoe Franz von Hauer bol absolventom banskotiavnickej Banskej a lesnckej akadmie a ako vedci pracovnej skupiny vykonal v roku 1869 historick dielo: vydal prv geologick mapu Slovenska. Presnejie povedan, mapu severnho Uhorska nakreslen na liste slo tri prvej a najstarej geologickej mapy Raksko-Uhorska.

Moravianske mamuty vak boli dajne znme u v 18. storo, ke sa z ich kost vyrbali lieky, pouvan naprklad ete na zaiatku 20. storoia na znenie horky.

Zsluha o znovuobjavenie moravianskeho paleolitu patr sprvcovi pieanskch kpeov Vclavovi Vlkovi: v roku 1931 nazbieral na rienej terase Lopata, asi 30 metrov nad dnenm korytom Vhu, mnostvo paleolitickho materilu, ktor dokazoval, e v Moravanoch nad Vhom ili nielen mamuty, ale aj ich lovci.

A o tch si treba nieo poveda. Predovetkm, e to boli tak udia ako my. Vznamn franczsky bdate

Henri de Lumley o nich povedal: Keby ste cestovali metrom a pristpil by chlapk z Cr-Magnonu (tak sa vol franczska jaskya s nleziskom, ktor dalo novm uom asto pouvan meno - kromaonci), asi by ste si ho ani nevimli. Keby veda vs stl neandertlec, zrejme by ste si ho niekokokrt prezreli...

Boli to udia ako my, ale divosi, ktor sa ivili lovom zvere a zberom vetkho, o sa dalo jes. Rozhodne vak divosi, ktor udivuj svojou ikovnosou, odvahou, ale aj kultrnosou (je celkom vhodn poui toto slovo); t napokon doklad sama Moravianska venua.

Nechodili po tej istej krajine ako my. Vetko bolo in, zodpovedalo vtedy panujcej adovej dobe. Vade sa rozkladala nehostinn tundra, zmrznut zem, na nej machy, liajnky, nad nimi krky a pokrten osamoten stromy, nijak polia, nijak lesy, ba ani rieky neboli na dnenom mieste. Za krtkeho leta, ke sa topili adovce, voda besnela a doiroka sa rozlievala a tiekla, kade sa jej zachcelo. V zime rieky nejestvovali, vetku vodu zastavil a zakryl hrub ad. Nebolo kde ani sa len napi, ale pri Pieanoch zzrak: 80 stupov horca termlna voda rozpala ad aj za najvch mrazov, take napjadl na Vhu boli vdy prstupn. Miestna pecialita, ktor vytvrala dejiny. Vade inde sneh a ven ad (aspo pod zemou ven, lebo zem nerozmzala ani

Vclav Vlk

46

v najteplejom lete, tak ako dnes na Sibri alebo na Aljake), a tu tepl teca voda, ktor vbila zver zo irokho okolia a s ou istee aj lovcov.

Krom adovch db bol mamut, obklopila ho legenda, ktor asi nikdy nevybledne aj preto, lebo vznikla za kuriznych okolnost. V podmienkach venho snehu a adu na Sibri sa toti zamrznut mamuty zachovali aj so zvykami msa, koe, srsti, mnoh s krvou v ilch, s plnmi revami a aldkom, a hlavne klami, ktor mrz perfektne zakonzervoval. Skvel tovar. Celkom ako erstv, preto ho vyhadvali pecializovan prospektori a predvali obchodnkom s mamutovinou, ktor ju dodvali na trh ako slonovinu. Bolo to tak presvediv, e niektor udia si mysleli, e mamuty azda kdesi ete ij, a usilovali sa njs straten a zabudnut riedu. Kee vdy vytali z adu, domci obyvatelia (naprklad Jakuti) verili, e ij pod zemou ako krty: ak vylez, slnko ich zabije, a preto sa nachdzaj stle nov mamutie zdochliny. V podstate sa vak mamutov, ktorch obkolesovalo vea povier, bli, nazdvali sa, e prinaj neastie, o dos komplikovalo prcu vedcov, ktor sa usilovali njs zachovan mamutie tel.

Trvalo dlho, km sa uom podarilo zrekontruova relnu podobu mamutov. Dnes vieme u celkom presne, e v priemere boli vysok tri a pol metra (asi toko ako africk slon), niekedy aj viac (v Brne na Morave sa nali kosti mamuta, ktor meral takmer tyri a pol metra), nezriedka vili es-sedem ton, z hlavy im trali dva obrovsk kly (niektor mali vye metrka) a chrnila ich hrub koa porasten hustou ryavou kouinou. Kad uloven kus ponkal hby loja a msa, tvorcov metre kouiny, metrky klov a kost, pochkou boli vntornosti, pik, ba aj obsah riev; mamuty boli bylinoravce, ktor v sebe nazhromadili cel sklady rozlinch byln.

Pravda, ulovi tak zviera vhradne za pomoci kamennch a kostench zbran, tak osi vyzer dnes priam neuveritene a u len tento fakt prispel k legende, ktor dodnes obkolesuje pravekch lovcov.

Nie div, ak objav Vclava Vlka zaujal viacerch archeolgov. Zrejme aj blzkos atraktvnych kpeov v Pieanoch prispela k tomu, e sa v Moravanoch v priebehu niekokch rokov vystriedala vedeck elita: Ji Neustupn, Jaroslav Petrbok, Josef Skutil, a kad osi naiel, paleolitick pamiatky boli jednoducho vade. Josef Skutil interpretoval Moravany ako obrovsk tboris-ko, diluvilne mesto, m ich postavil na rove Dolnch Vstonc, svetoznmych z vskumov Karia Absolona.

47

Mal galria mamutov. Predstava udovta Fullu

Zdochlina konzervovan sibrskym mrazom

Pravda, bola to len vemi neist predstava, presnejie zistenia chbali. Vedci chodili po svahoch pozd toku Vhu, navtevovali miestnych zberateov, kopali menie zisovacie sondy, ale a v rokoch 1941 a 1943 sa v Moravanoch uskutonil naozajstn archeologick vskum, prv systematick paleolitick vskum na Slovensku.

Viedol ho nemeck archeolg Lothar Zotz, od roku 1939 profesor nemeckej univerzity v Prahe. O esko-slovensk paleolit sa zaujmal u pred druhou svetovou vojnou ako docent na univerzite v dnenom Vroclave, vtedy pruskej Breslau, poznal sa s Karlom Absolonom, navtvil ho v Dolnch Vstoniciach, kde sa zaujmal o jeho vskum, ale k srdcu mu prirstli predovetkm Mo-ravany nad Vhom.

Do Piean prichdzal pravidelne od roku 1935. V sprievode Vclava Vlka si obzeral miesta nlezov a vykonal niekoko mench vskumov, o ktorch referoval ete pred druhou svetovou vojnou. V roku 1937 si pretudoval paleolitick zbierky pieanskho mzea, ktor vak neboli vemi vek, v podstate vetko, o sa v Moravanoch do vzniku kpenho mzea v Pieanoch nalo, uloili nlezcovia vo svojich zbierkach alebo rozkramrili, porozdvali, popredali. Moravany boli prevane domnou skromnch zberateov, tak je to napokon podnes. Hlavne rzni zberatelia z radov kpench host si prili na svoje. A nemohlo toho by mlo, poda Zotzovho svedectva pazriky sa v Moravanoch vyorvali ako zemiaky a rozpredvali sa do celho sveta".

Zotzovi vemi pomohol u spomenut Vclav Vlk. Bol to zaujmav lovek a ako sprvca sa vemi zaslil o rozvoj Piean. zko spolupracoval s Winte-rovcami, rodinou, ktor mala pol storoia kpele v prenjme a za ten as im dala medzinrodn punc. Zaslil sa o zaloenie termlnych rybnkov, chrneho parku, v ktorho jazierkach udomcnil tropick lekno, slvnu Victoriu regiu, o vybudovanie golfovho ihriska, miniatrnej zoologickej zhrady; pre nae rozprvanie je vak dleit kpen mzeum, ktor spolu s Imrichom Win-terom zaloili v roku 1933. Jeho zkladom sa stala Vlkova skromn zbierka. A neboli v nej len paleolitick pamiatky. Vclav Vlk objavil naprklad slovansk pohrebisko v Borovciach, ktor sa skma dodnes, nemenej chrne nlezisko vo Veselom, zachrnil pamiatky na Milana Rastislava tefnika, ako aj na revolun udalosti 1848 - 1849. Po vzniku samostatnho slovenskho ttu ho istee neochrnili nijak zsluhy (ako prsny a dsledn sprvca mal urite vea osobnch nepriateov) a v roku 1939 ho vyhnali nazad do iech. Slovensko sa

48

Mamut zo Zotzovej knihy

Dokonal rekontrukcia v brnianskom mzeu Antropos

Prbytky pravekch lovcov v rozlinch predstavch rznych vedcov. Je takmer ist, e sa od seba lili aj v skutonosti

zavrelo aj pre alch eskch bdateov z vtedajieho protektortu a to bola prleitos pre u spomenutho Lothara Zotza. Dali mu ju politick udalosti, no treba poveda, e on sm sa na politickej vlne neviezol pasvne; skr naopak.

Po nemeckej okupcii iech sa Lothar Zotz zapojil do budovania novho obrazu najstarch eskch dejn, zaloil asopis Altbhmen und Altmhren (Star echy a star Morava) a v knihe Von Mammutjgern zu den Wikin-gern (Od lovcov mamutov k Vikingom) hadal korene Germnov a v adovej dobe. Jeho dejepis zodpovedal novmu usporiadaniu Eurpy, dokazoval, e echy a Morava s od praveku nemeckm zemm. Knihu podriadil tomuto cieu. Slovania sa v nej takmer neobjavili.

Zotz bol prominentn osobnos, ke sa rozhodol robi vykopvky v Moravanoch, ktor boli na zem cudzieho ttu, na ministerskho predsedu Slovenskej republiky (a rektora Slovenskej univerzity v Bratislave) Vojtecha Tuku sa obrtil sm rsky vodca Heinrich Himmler. Bol toti nielen fom gestapa, ale aj doktorom archeolgie honoris causa a estnm prezidentom spolonosti Ahnenerbe (Dedistvo predkov), ktor mala za lohu dokza, e pravlasou Germnov bola cel Eurpa. Tuka bol jeho iadosou naden, v odpovedi poiadal o Himmlerov r" a iniciatvne navrhol, aby sa na Slovensku vytvoril spolon slovensko-nemeck stav vasnch dejn.

Lothar Zotz kopal v Moravanoch dvakrt, v roku 1941 a 1943. So skvelmi vsledkami. V polohe Lopata a kovsk objavil zvyky prbytkov. Nevek chye, kedysi dlh asi dva a pol a irok ani nie pol druha metra, oznail za prv objav paleolitickch sdlitnch objektov v strednej Eurpe a za dkaz toho, e

slovensk" lovci mamutov mali sklon usadzova sa na jednom mieste na dlh as, budova diluvilne mest. Nebolo to originlne, tvrdil to Karel Absolon o Dolnch Vstoniciach, o Pieanoch u predtm Skutil, ale bolo to ttotvorn, lebo ideolg a nestor germnskej archeolgie Gustv Kossina vystpil s poukou, e o udia raz zskali, ak nemuseli, nikdy neopustili, e teda germnske a nemeck je vetko, kde sa nali pamiatky na starch Germnov.

V Zotzovch sondch boli aj kamenn nstroje, ohnisk, kosti zvierat z adovej doby, mladch mamutov, sobov, jaskynnch medveov, polrnych lok, kon, zajacov, levov i vtkov.

Uniktny bol zlomok zvieracej hlaviky vyrezanej zo slinovca a ete vzcnej zlomok enskej figrky z keramiky (vyzer ako mons veneris, Venuin pahorok), dovtedy najstar doklad o sochrskom umen na zem

49

50

Vek prbytky lovcov mamutov poda Ladislava Bnesza

Slovenska a sasne dkaz, e moravianski lovci mamutov poznali tajomstvo vroby keramiky.

Vrcholom bol objav dielne na vrobu kamennch nstrojov. Vyrbali sa v nej ndhern vek a irok epele, driapadl na spracovanie koe, no najm pikov dielo paleolitickho remesla, listovit hroty: 70 dohotovench a okolo 80 rozpracovanch i pokazench predstavovalo najv nlez listovitch hrotov v strednej Eurpe. Diela dokumentovala ich vrobu od polovrobkov z okruhliakov a po dokonal, dva a osem centimetrov dlh hroty, niektor tenk takmer ako papier. Nali sa hniezda, ktor sa zvili po vrobcoch, v jednom aj kamenn stolika", na ktorej sedel pravek remeselnk, kamenn nkovy a otlkae.

Jednoducho, archeologick eldordo. V novinch sa Zotz vyjadril, e v Moravanoch bolo jedno z najvch pa

leolitickch nlezsk v strednej a juhovchodnej Eurpe, hovoril o najstarch dokladoch o pouvan luku a pu, a vyhlsil, e moravianska diela nhle opusten musela zanikn katastrofou, nporom ohromnch spraovch vetrov alebo po toku nepriatea.

Ani to nebolo originlne. V Kosonkch na Ukrajine objavili archeolgovia krtko predtm na dne prbytkov lovcov mamutov osobitnm spsobom upraven jamy, schrnky na vzcne veci a v nich soky ien, mamutov, jasky