SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKUTLA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH

ZDROJOV1131312

NÁZOV FAKULTYNÁZOV VYSOKEJ ŠKOLY

2011 Katarína Rojková

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V

NITRE

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH

ZDROJOV

NÁZOV PRÁCE ERROR: REFERENCE SOURCE NOT

FOUND

Bakalárska práca

Študijný program: Výživa ľudí

Študijný odbor: Výživa 4188700

Školiace pracovisko: Katedra fyziológie živočíchov

Školiteľ: Marcela Capcarová doc.Ing., PhD.

Nitra 2011 Katarína Rojková

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Katarína Rojková vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému

„Vplyv peľu na aktivitu superoxiddismutázy kurčiat“ vypracovala samostatne

s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú

pravdivé.

V Nitre 4. mája 2011

Katarína Rojková

Poďakovanie

Chcela by som poďakovať všetkým, ktorí mi akýmkoľvek spôsobom pomohli

pri spracovávaní tejto bakalárskej práce. Moje poďakovanie patrí predovšetkým

vedúcej práce doc. Ing. Marcele Capcarovej, PhD. za vedenie a cenné

pripomienky pri spracovávaní práce. Osobitné poďakovanie patrí mojim

rodičom.

Abstrakt

V experimente sme sa zamerali na sledovanie vplyvu peľu ako kŕmneho aditíva na

aktivitu superoxiddismutázy v krvi kurčiat. Do experimentu boli zaradené jednodňové

kurčatá komerčného hybridu Ross 308 (30 ks). Dĺžka výkrmu bola maximálne 42 dní.

Peľový extrakt bol pripravený z rozomletého peľu a jeho zmiešaním s 80 % - tným

etanolom. Krmivo a voda bolo pre zvieratá k dispozícii ad libitum. Kurčatá boli

rozdelené do troch skupín. Kontrolná skupina bola kŕmená zmesou bez prídavku peľu.

Experimentálna skupina P1 bola kŕmená zmesou s prídavkom peľu 400 mg na 1 kg

kŕmnej zmesi a experimentálna skupina P2 800 mg na 1 kg kŕmnej zmesi. Z výsledkov

vyplýva že, najnižšiu koncentráciu SOD v krvi kurčiat sme namerali v kontrolnej

skupine kurčiat bez prídavku peľu do krmiva

(10,094±2,618 U.ml-1). Vyššiu hodnotu sme namerali v skupinách s prídavkom peľu,

v P1 skupine (12,7±2,828 U.ml-1), a v P2 skupine (10,525±1,193 U.ml-1). Rozdiely

medzi pokusnými skupinami a kontrolnou skupinou boli nepreukazné. Na zistenie

ďalších antioxidačných vlastností sú potrebné ďalšie štúdie.

Kľúčové slová: peľ, krv, superoxiddismutáza, kurčatá, kŕmna zmes

Abstract

The experiments were aimed to determinate the effect of bee pollen as feed additive on

superoxid dismutase (SOD) activity in chicken blood. One-day old broiler chickens of

Ross hybrid (n=30) were involved in experiments. The length of feeding period was 42

days. The extract of bee pollen was prepared from pulverized pollen and its mixture

with 80 % ethanol. The feed mixture and water were on ad libitum bases. The chickens

were divided to the three groups. Control group was fed with feed mixture without bee

pollen addition. Experimental group P1 received bee pollen in amount of 400 mg.kg -1 of

feed mixture and group P2 800 mg.kg-1 of feed mixture. The lowest activity of SOD was

measured in control group without bee pollen addition (10.09±2.62 U.ml-1). Higher

values was found in groups with bee pollen inclusion, in P1 group (12.70±2.83 U.ml-1)

and P2 group (10.53±1.19 U.ml-1). However, the differences among the groups were

insignificant (P>0.05). For complex results of antioxidant response further studies are

needed.

Key words: bee pollen, blood, superoxid dismutase, chickens, feed mixture

Obsah

Zoznam skratiek a značiek.............................................................................................8

Úvod..................................................................................................................................9

1 Súčasný stav riešenej problematiky doma a v zahraničí........................................10

1.1 Kŕmne aditíva.......................................................................................................10

1.1.1 Úloha kŕmnych aditív...................................................................................10

1.1.2 Fytogénne aditíva.........................................................................................11

1.2 Včelie produkty..................................................................................................12

1.2.1 Med...............................................................................................................12

1.2.2 Propolis.........................................................................................................13

1.2.3 Vosk..............................................................................................................14

1.2.4 Materská kašička..........................................................................................15

1.2.5 Peľ.................................................................................................................15

1.2.5.1 Účinky peľu............................................................................................16

1.3 Voľné radikály.....................................................................................................17

1.3.1 Vznik voľných radikálov..............................................................................18

1.3.2 Zdroje voľných radikálov.............................................................................18

1.3.3 Odstraňovanie voľných radikálov................................................................19

1.4 Antioxidačný ochranný systém organizmu.........................................................19

1.4.1 Rozdelenie antioxidantov.............................................................................20

1.4.2 Antioxidačný ochranný systém....................................................................21

2 Cieľ práce............................................................................................................................22

3 Materiál a metodika...................................................................................................23

3.1 Experiment...........................................................................................................23

3.1.1 Kŕmne zmesi.................................................................................................23

3.1.2 Príprava peľového extraktu a jeho dávkovanie............................................24

3.1.3 Odber krvi a stanovenie aktivity SOD..........................................................24

3.1.4 Štatistické hodnotenie výsledkov.................................................................25

4 Výsledky......................................................................................................................26

5 Diskusia.......................................................................................................................27

6

Záver...............................................................................................................................30

Zoznam použitej literatúry...........................................................................................31

Prílohy............................................................................................................................39

7

Zoznam skratiek a značiek

cm centimeter

et al. a iní

kg kilogram

ks kus

K  kontrolná skupina

KKZ kontrolné kŕmne zmesi

mg miligram

ml mililiter

O2· voľný radikál superoxid

OH· voľný hydroxylový radikál

P1, P2 pokusné skupiny

RNS reaktívne formy dusíka

ROS reaktívne formy kyslíka

rpm otáčky za minútu

SOD superoxiddismutáza

U.ml-1 jednotka na mililiter

8

Úvod

Mäso má vo výžive človeka svoje nenahraditeľné miesto. Mäso ako potravina má

vysokú koncentráciu všetkých živín, ktorých zloženie a pomer závisí od druhu, veku,

chovu a životných podmienok konkrétneho zvieraťa.

Súčasná priemerná spotreba hydinového mäsa v SR predstavuje 19,5 kilogramu

na obyvateľa a rok. Hydinové mäso je najmenej tučné a ľahko stráviteľné no na druhej

strane neobsahuje všetky potrebné vitamíny, minerálne látky a stopové prvky

v odporúčanom množstve. Hydina má najlepšiu schopnosť konverzie živín na mäso, a

preto sú výrobné náklady i ceny hydinových produktov na svetových trhoch

v porovnaní s ostatnými živočíšnymi produktmi pomerne nízke. Vo výžive kurčiat sa

používajú komplexné kŕmne zmesi obohacované o prídavok rôznych doplnkov, vrátane

rastlinných silíc, probiotických a enzymatických preparátov, ktoré priaznivo ovplyvňujú

príjem krmiva, utilizáciu živín, úžitkovosť zvierat a celkový zdravotný stav zvieraťa.

Od 1. januára 2006 je úplný zákaz používania kŕmnych antibiotík a rastových

stimulátorov v štátoch EU vo výžive zvierat. Z toho dôvodu sa hľadajú nové spôsoby

a možnosti náhrady týchto látok.

Včelí peľ je považovaný za potenciálny zdroj energie pre humánnu výživu.

Extrakty peľu môžu byť použité ako funkčná potravina alebo potravinový doplnok,

pretože obsahuje fenolické látky, ktoré vykazujú antioxidačnú aktivitu. Problematikou

peľu sa vedci zaoberajú od  roku 1974, pokusy opakovali na zvieratách aj klinicky.

Rozšíril sa počet prípravkov obsahujúcich peľ. Do apiterapeutických prípravkov,

dovtedy obyčajne s materskou kašičkou, prípadne s propolisom, medom a extraktom

rastlín, sa začali dostávať aj peľové substancie.

9

1 Súčasný stav riešenej problematiky doma a v zahraničí

1.1 Kŕmne aditíva

Kŕmne aditíva sú súčasťou prípravy kŕmnych zmesí pre výživu hospodárskych

a domácich zvierat (Thomas, 2003). Do kŕmnych zmesí používaných na výživu zvierat

zaraďujeme veľkú časť aditív ako sú napr. vitamíny, antibiotiká, probiotiká, enzýmy,

imunostimulátory a antioxidanty (Thomas, 2003; Hashemi a Davoodi, 2011). Novú

skupinu kŕmnych aditív predstavujú bylinky a ich výťažky (Hashemi a Davoodi, 2011).

Kŕmne aditíva sa dnes musia spracovávať vo forme granúl, spracovávajú ich miešiarne

kŕmnych zmesí. Kŕmne zmesi, do ktorých veterinárny lekár predpisuje príslušné lieky

pre zamiešanie, smie pripraviť len k tomu vybraná a schválená miešiareň, ktorá

podlieha príslušnému odbornému dokladu a kontrole. Neľahká úloha miešania kŕmnych

zmesí (zapracovať aktívny materiál najrôznejšej povahy) vyplýva z toho, že biologická

alebo chemická zložka kŕmnej zmesi si musí zachovať liečivý, zdravý, prospešný či

nutričný efekt i po zamiešaní do kŕmnej zmesi (Thomas, 2003). Použitie kŕmnych aditív

vo výžive zvierat sa robí za účelom zlepšenia kvality krmív a kvality potravín

živočíšneho pôvodu alebo na zlepšenie zdravia (Capcarová a Kolesárová, 2010).

1.1.1 Úloha kŕmnych aditív

Ako uvádza Horniaková (2009), úlohou kŕmnych aditív je:

zvýšiť fyzikálnu účinnosť krmív

zvýšiť využitie živín z krmív

zlepšiť zdravotný stav

Úplný zákaz používania kŕmnych antibiotík a rastových stimulátorov v štátoch

Európskej únie od 1. januára 2006 je sprevádzaný hľadaním účinných prírodných

aditív, ktoré by významne zlepšili úžitkovosť aj pri vysokej koncentrácií zvierat vo

veľkochovoch a pri zabezpečení požadovaného zdravotného stavu zvierat. Legislatívne

obmedzenia používania klasických antibiotických stimulátorov rastu a

antimikrobiálných látok v krmovinárstve vedie k používaniu nových možných

10

produktov v biotechnológii. Najprirodzenejšie riešenie udržania zdravia zvierat a

potravinovej bezpečnosti pre ľudí je vo využívaní účinných obsahových látok rastlín

(Bobko et al., 2009a).

1.1.2 Fytogénne aditíva

Fytogénne kŕmne aditíva sú zmesou bylín, korenín a silíc, ktoré môžu byť použité

ako náhrada antibiotík na trhoch, kde sú antibiotické stimulátory rastu zakázané. Ich

zloženie a dávkovanie je optimalizované pre jednotlivé druhy a kategórie zvierat

(Nehasilová, 2003). V posledných rokoch sa prejavil zvýšený záujem o využitie

rastlinných silíc. Biologicky aktívne komponenty rastlín sú prevažne sekundárnymi

produktmi ich metabolizmu. Existuje veľká variabilita v ich zložení predovšetkým

vzhľadom na biologické faktory, podmienky prípravy a skladovanie. Je nevyhnutné

zistiť ich biologický účinok v snahe zlepšenia utilizácie a zdravého stavu zvieraťa

(Bobko et al., 2009b). Použitie rastlinných silíc ako jednej z možných alternatív za

kŕmne antibiotiká, ktoré kladne ovplyvňujú úžitkovosť zvierat, sledovali Demeterová

(2004), Angelovičová et al. (2005), Mudroňová et al. (2005), a ďalší. Rastlinné aditíva

sú pridávané do krmív, pretože zlepšujú chuť a vôňu krmiva a tak zlepšujú príjem a rast

zvierat (Windish et al., 2008; Angelovičová et al., 2010). Viaceré rastlinné aditíva

obsahujú látky, ktoré zvyšujú žravosť a trávenie hydiny (Marcinčák et al., 2010).

Použitie fytogénnych aditív stimuluje rast tráviacej sústavy, zlepšuje obsadenie čreva

prospešnými baktériami a zlepšuje odolnosť tráviacej sústavy voči kolonizácií

patogénnou mikroflórou (Windish et al., 2008; Bobko et al., 2009a). Rastové

stimulátory sa podieľajú, podobne ako antibiotiká, na tvorbe a obsadení tráviacej

sústavy mikroflórou. V konečnom dôsledku pôsobia pozitívne na úžitkovosť práve cez

zlepšenie stráviteľnosti živín a tým vyššej produkčnej účinnosti krmiva a následne rastu

kurčiat. Rastové stimulátory sú často kritizované pre rezistenciu na antibiotiká.

Probiotiká podobne ako antibiotiká sa používajú ako živé mikroorganizmy (mikrobiálne

kultúry), ktoré ovplyvňujú zmenu črevnej flóry s redukciou baktérií Eschericia coli.

Pôsobením laktobacilov sa mení pH v črevách (Horniaková, 2009).

Rastliny a ich biologicky aktívne látky doplnené do kŕmnych zmesí, evokujú

veľké množstvo možností pre vylepšenie živočíšnej produkcie. Niektoré z rastlinných

derivátov sa používajú vo výžive ľudí,  prevencii a terapii. Ich potenciál ako kŕmnych

aditív nie je ešte dostatočne preskúmaný. Niektoré štúdie naznačujú, že takéto prídavky

11

do krmív môžu byť efektívne pri kontrole a prevencií chorôb zvierat, pozitívne

ovplyvňovať produkciu zvierat v zmysle konverzie krmiva a kvality výsledného

produktu (Wallace et al., 2010) a zlepšiť parametre metabolického profilu krvi (Patra

a Saxena, 2009).

1.2 Včelie produkty

Medzi hlavné produkty včely medonosnej zaraďujeme predovšetkým med,

propolis, vosk, materskú kašičku, včelí jed a peľ. Včelími produktmi sa dajú liečiť

niektoré druhy chorôb a zaoberá sa tým medicínsky odbor apiterapia. Pôvodne sa

apiterapia zaoberala len liečením chorôb včelími žihadlami a včelím jedom.

V posledných rokoch sa však záujem o včelie produkty rozšíril a tak sa začali

medicínsky aplikovať aj ostatné včelie produkty ako med, peľ, vosk, materská kašička

a propolis (Dobrovoda, 1986).

1.2.1 Med

Med je podľa Potravinového kódexu (2006) definovaný ako sladká látka,

produkovaná včelami z nektáru rastlín, zo sekrétov živých častí rastlín, alebo z

výlučkov hmyzu cicajúceho živé časti rastlín, ktoré včely zbierajú. Okrem nektáru

a medovice včely pridávajú do medu výlučky zo žliaz, tým ho zahusťujú a ukladajú do

plástov, aby vyzrel. Účelom zretia je pretvorenie riedkych (mikrobiálne nestálych)

prírodných štiav na mikrobiálne stálu hmotu hutnejšieho charakteru med (Kňazovická et

al., 2009a). Med je zdrojom okamžitej energie, posilňuje centrálnu nervovú sústavu,

pozitívne vplýva na spánok, pôsobí antibioticky a protizápalovo a má veľké využitie

v medicíne a gastronómii (Grygárková, 2009).

Ako uvádza Titěra (2006), med delíme z niekoľkých hľadísk:

Podľa pôvodu vzniku:

nektárový (svetlé medy)

medovicový (tmavé medy)

12

Podľa spracovania:

vytočený

lisovaný

vykvapkávaný

pastovaný

plástočkový

Chemické zloženie medu (Kačaniová et al., 2006a):

glukóza a fruktóza 65 – 75 %

disacharidy do 10 %

polysacharidy 1 %

voda 18- 20 %

organické kyseliny 0,5 % ( jablčná, vínna, citrónová)

bielkoviny 0,1 – 0,2 %

popoloviny 0,1 – 0,2 %

minerálne prvky – K, Ca, Na, Mg, Fe, Cu, Co, Zn, F

hormóny: acetylcholín, noradrenalín, adrenalín

enzýmy: glukooxidáza, diastáza, invertáza

aromatické látky

farbivá

1.2.2 Propolis

Propolis je výlučok zo živíc a silíc, ktoré sa tvoria na stromoch a rastlinách. Včely

zbierajú propolis z púčikov a konárov vŕby a topoľa, z púčikov brezy, jelše a gaštana

jedlého, z niektorých bylín a tiež z púčikov borovice a smreku. Farba propolisu je

žltohnedá, zelenohnedá až čierna (Nowottnick, 1995).

Chemické zloženie propolisu (Voľanský, 2009):

flavonoidy 45 – 55 %

vosky a mastné kyseliny 25 – 35 %

esenciálne oleje 10 %

peľ 5 %

mechanické prímesi 5 %

13

ostatné zlúčeniny – minerálne látky, aromatické látky, kumaríny (doteraz

bolo zistených okolo 182 rôznych zlúčenín)

Využitie propolisu (Grygárková, 2009):

farmaceutické využitie využitie v humánnej a veterinárnej medicíne,

dermatológií, zubnom lekárstve, rakovinových ochoreniach, infekciách

dýchacích ciest

kozmetické využitie krémy proti starnutiu, deodoranty, vlasové prípravky.

1.2.3 Vosk

Vosk je produktom trávenia včely medonosnej. Je vylučovaný žľaznatým

epitelom vo forme voskových šupiniek plástov (Richter, 2008).

Fyzikálne vlastnosti (Titěra, 2006)

farba oranžovožltá až tmavohnedá

aróma typická vosková

lom jemne zrnitý

bod topenia 62 – 65 ˚C

Chemické vlastnosti (Voľanský, 2009)

estery kyselín 71 %

voľné kyseliny 14 %

uhľovodíky 12 %

voda 3 %

farbivá

alkoholy

14

1.2.4 Materská kašička

Materská kašička je produktom včiel dojničiek. Je to sekrét hltanových žliaz.

Včely ju využívajú na kŕmenie (Richter, 2008).

Titěra (2006) uvádza tieto fyzikálne vlastnosti materskej kašičky:

konzistencia opaleskujúca smotanová až želatínová,

farba biela až nažltlá,

aróma slabo korenistá,

pH 4,0 - 4,8,

chuť slabo kyslá.

Chemické zloženie (Voľanský, 2009):

voda 50 – 70 %

bielkoviny 10 – 20 %

tuky 3 – 10 %

cukry 10 – 20 %

1.2.5 Peľ

Peľ je jemný prášok vytvorený včelami z kvitnúcich rastlín. Peľ je mužská

pohlavná bunka kvetín. Kvetinové pele obsahujú koncentrácie fytochemikálií a živín

a sú bohaté na karotenoidy, flavonoidy a fytosteroly (Kňazovická et al., 2009b). Pre

včely a plod je peľ hlavným zdrojom bielkovín (Voľanský, 2009). Peľ obsahuje

plnohodnotné stráviteľné bielkoviny (obsah bielkovín v 20 g peľu sa rovná obsahu v 1

kg mäsa), ktoré sa trávením rozkladajú na aminokyseliny a vitamíny (Kolínek, 2009).

Včelí peľ je nutrične dobre vyvážený. Je bohatý na voľné aminokyseliny, sacharidy,

lipidy, vitamíny a minerálne látky (Maruyama et al., 2010). Obsahuje taktiež menšie

komponenty ako sú flavonoidy a fenolické látky (Bonvehí et al., 2001).

Chemické zloženie peľu (Titěra, 2006):

bielkoviny 17 – 55 %

cukry 15 – 30 %

15

tuky 0,1 – 5 %

voda 20 – 25 %

enzýmy

farbivá

organické kyseliny

nukleové kyseliny

vitamíny: A, B1, B2, B3, B5, B6, B7, B9; v stopových množstvách B12, C, D, E,

K

27 prvkov: sodík, draslík, nikel, titan, vanád, chróm, fosfor, zirkón,

berýlium, bór, zinok, olovo, striebro, arzén, cín, hélium, stroncium, bárium,

urán, kremík, hliník, mangán, horčík, molybdén, meď, vápnik, železo.

Podľa spôsobu opelenia rozlišujeme rastliny na rastliny opelené hmyzom

a rastliny opelené vetrom. Rastliny, ktoré sú opelené vetrom, nemajú atraktívne kvety,

nevoňajú a nevylučujú nektár. Ich peľ je suchý, múčny a je ho oveľa viac ako u rastlín

opelených hmyzom (Kolínek, 2009).

Podľa druhu peľu je zloženie a rovnako aj účinky peľu rôzne. Veľmi účinný peľ je

z vŕby rakyty, ovocných stromov, repky olejnej, pagaštanu konského, gaštanu jedlého,

horčice, maku a ďateliny. Stredne účinný peľ je zo slnečnice, liesky, jelše topoľa, buka,

duba, javora, púpavy a nevädze poľnej (Kolínek, 2009).

1.2.5.1 Účinky peľu

Pravidelné užívanie peľu vedie k dlhovekosti, zlepšuje chuť do jedla, u obéznych

znižuje hmotnosť zlepšením metabolizmu, naopak u nezdravo chudých dokáže

hmotnosť zvýšiť. Zlepšuje črevné ťažkosti vrátane hnačky, má antibiotický účinok,

zlepšuje psychiku, mozgové ťažkosti, pečeňové choroby a choroby srdca, zrak,

spevňuje vlasy a cievy, lieči zväčšenú prostatu a akceleruje rast. Keďže tiež zlepšuje

intelekt, odporúča sa ako doping miesto kávy, alkoholu a cigariet (Grygárková, 2009;

Kolínek, 2009). Včelí peľ chráni ľudský organizmus pred účinkami röntgenového

žiarenia, pred škodlivými účinkami jódu a plutónia, ale aj pred znečistením prostredím

olovom ortuťou, hliníkom, dusičnanmi. Peľ je výborný antioxidant, ktorý chráni

organizmus pred reaktívnymi formami kyslíka (Richter, 2008). Peľ má viacúčelové

16

využitie, v potravinárstve sa pridáva do cereálií, v kozmetike sa používa na pleťové

masky a liečebné účinky má najmä v liečení prostaty (Voľanský, 2009).

Prídavok včelieho peľu do krmiva zvyšuje živú hmotnosť zvierat, konverziu

krmiva, rast mladých jedincov, zlepšuje parametre pohyblivosti spermií králikov (Attia

et al., 2010; Attia et al., 2011), príjem krmiva a hematologické parametre koní (Turner

et al., 2006). Na základe výsledkov experimentov na zvieratách bol potvrdený

protizápalový účinok peľu (Duclos et al., 2007; Maruyama et al., 2010), čo súvisí

s prítomnosťou flavonoidov a fenolických látok (Akkol et al., 2010) a s ich

schopnosťou modulovať expresiu protizápalového génu a niektorých cytokínov (Chi et

al., 2001).

1.3 Voľné radikály

Voľné radikály sú atómy alebo molekuly, ktoré majú v elektrónovom obale jeden

nepárový elektrón. Preto sú nestabilné a snažia sa tento chýbajúci elektrón z okolitých

štruktúr získať (Štípek et al., 2000). V prítomnosti kyslíka sa na miesto nepárového

elektrónu okamžite naviaže molekula kyslíka a vzniká peroxylový radikál, ktorý sa

snaží získať z inej zlúčeniny chýbajúci elektrón, čím vytvára iný voľný radikál. Táto

reťazová reakcia je prerušená buď väzbou dvoch radikálov na seba alebo reakciou

s antioxidantom (Holeček, 2005).

Voľné radikály sú v skutočnosti v organizme neustále prítomné, zúčastňujú sa

mnohých chemických reakcií a sú pre organizmus potrebné (Bukovský, 2007). Biele

krvinky produkujú veľa voľných radikálov, ktorými zabíjajú mikroorganizmy, kvasinky

a parazity, T-lymfocyty nimi ničia nádorové bunky a voľné radikály umožňujú

oplodnenie vajíčka (Holeček, 2005). Sú významnými sprostredkovateľmi prenosu

energie, faktormi imunitnej ochrany a signálnymi molekulami bunkovej regulácie.

Nežiaduce sú vtedy, keď sa ich počet zvýši a organizmus nedokáže udržať kontrolu nad

tvorbou a reakciami voľných radikálov (Bukovský, 2007).

17

1.3.1 Vznik voľných radikálov

Voľné radikály vznikajú (Holeček, 2005):

bežnými životnými pochodmi v bunke, pri ktorých bunka získava energiu alebo

štiepi látky (napr. bielkoviny, sacharidy, tuky) potrebné pre výživu bunky,

niektorými chemickými reakciami, ktoré prebiehajú vo vnútri buniek za

prítomnosti cudzorodých látok (napr. ťažké kovy, rozklad liekov),

ultrafialovým žiarením pochádzajúcim zo slnka, ale aj röntgenovým

a ultrafialovým žiarením.

Najznámejší vznik voľných radikálov prebieha v dýchacom reťazci, kde

oxidáciou vzdušným kyslíkom vzniká energia a ako vedľajší produkt voľné radikály

superoxid (O2·) a voľný hydroxylový radikál (OH·) (Holeček, 2005). Ako uvádzajú

Štípek et al. (2000) a Holeček (2005), superoxid je účinkom superoxiddismutázy (SOD)

spracovaný na peroxid vodíka. Tieto metabolické produkty voľných radikálov sú

označované ako ROS (reaktive oxygen species, reaktívne formy kyslíka) a RNS

(reactive nitrogen species, reaktívne formy dusíka). Ide o látky, ktoré reagujú

s biologickými štruktúrami, ako sú mastné kyseliny, lipidy, aminokyseliny, proteíny,

mononukleotidy a  polynukleotidy, ale aj s nízkomolekulárnymi látkami a s inými

súčasťami živej hmoty. Z toho dôvodu sú sprostredkovateľmi prenosu energie a

faktormi imunitnej ochrany. K ROS sa zaraďuje napr. peroxid vodíka, singletový

kyslík, hydroxylový radikál, peroxyl, alkoxyl,  hydroperoxyl, ozón a kyselina chlórna.

K RNS sa zaraďuje napr. oxid dusnatý, oxid dusičný, nitrosyl, kyselina dusitá,

nitronium, peroxynitrit a alkylperoxynitrit.

1.3.2 Zdroje voľných radikálov

Okrem toho, že voľné radikály si organizmus tvorí sám, prijímame ich aj zvonku.

Ako uvádza Bukovský (2007), vonkajšie zdroje voľných radikálov zahŕňajú:

UV žiarenie,

röntgenové lúče,

znečistenie spôsobené výparmi z áut, priemyslom, pesticídy,

18

stres,

fajčenie.

1.3.3 Odstraňovanie voľných radikálov

Odstraňovanie voľných radikálov prebieha niekoľkými spôsobmi (Holeček, 2006):

pomocou antioxidantov,

voľné radikály sú pevne zachytené inými molekulami a tak sú zneškodnené

(quenching),

pri reakcii dvoch voľných radikálov dôjde k zdieľaniu elektrónov a voľné

radikály zaniknú,

voľné radikály sú vylúčené z tela (moč, stolica, hnis a iné).

Voľné radikály sa podieľajú na rozvoji artériosklerózy (poškodenie bunkovej

steny ukladaním tukov) a tým zvyšujú riziko tvorby krvných zrazenín, urýchľujú proces

starnutia telových tkanív. Pravdepodobne majú vzťah k vzniku kôrnatenia ciev,

cukrovky, reumatickej artritídy, ale aj Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby

(Klaudysová, 2001).

1.4 Antioxidačný ochranný systém organizmu

Antioxidanty sú látky, ktoré obmedzujú aktivitu voľných radikálov a proces

oxidácie v organizme. Antioxidant znamená protikyslíkový (protioxidačný), svojou

činnosťou prispieva k ochrane imunitného systému (Klaudysová, 2001; Regenermelová,

2010). Nie každý antioxidant dokáže odstrániť každý voľný radikál. Antioxidanty sa

nachádzajú hlavne v extracelulárnej tekutine, sú rozpustné v tukoch a prenikajú

bunkovou membránou a môžu teda účinkovať intracelulárne, i keď ich účinok nastáva

s oneskorením (Holeček, 2005).

Za normálnych podmienok je tvorba voľných radikálov a antioxidantov

v organizme v rovnováhe. Ideálny pomer je 1 voľný radikál na 3 antioxidanty. Pokiaľ je

počet voľných radikálov vyšší, než je potrebné, tak vzniká oxidačný stres, ktorý sa spája

s rôznymi chorobnými stavmi (Štípek et al., 2000).

19

1.4.1 Rozdelenie antioxidantov

Antioxidanty sa rozlišujú na hydrofilné, lipofilné a amfofilné. Podľa spôsobu

účinku sa antioxidanty delia na enzýmové antioxidanty (najmä superoxiddismutáza,

glutathionperoxidáza a iné) a látky neenzýmovej povahy (napríklad vitamíny A a E).

Niektoré z nich majú lipofilné vlastnosti, preto sa koncentrujú v lipidovej dvojvrstve

membrán a v lipoproteínoch krvnej plazmy a chránia ich pred peroxidáciou.

Najznámejším vo vode rozpustným antioxidantom je vitamín C, ktorý má okrem

schopnosti priamo reagovať s voľnými radikálmi význam pri regenerovaní

antioxidačných vlastností vitamínu E. Ďalej sú to látky ako kyselina močová, , B-

karotén, bielkoviny, flavonoidy, selén, zinok, niektoré lieky a iné (Kaplán a Lehotský,

1997).

Ako uvádza Hřebíčková (2009), antioxidanty sa rozdeľujú na:

prírodné antioxidanty,

syntetické antioxidanty.

Veľa látok rastlinného pôvodu ako sú byliny a koreniny vykazuje antioxidačné

účinky. Veľmi účinné sú antioxidačné vlastnosti oregána, šalvie, rozmarínu, tymiánu,

rebríčka, kurkumy, ovsenej múky, hlohu obyčajného, rebríčka obyčajného, medovky

lekárskej a ďalších. Po chemickej stránke patria medzi najznámejšie prírodné

antioxidanty flavonoidy (rutín, kvercetín, morín), silymarín, či Ginkgo biloba. K

antioxidačným vitamínom sa zaraďujú karotenoidy (karotény, lykopén, luteín), vitamín

C a E, niektoré stopové prvky vykazujú značnú antioxidačnú kapacitu (zinok, selén,

meď). Prírodné antioxidanty sa nachádzajú aj v potravinách: jednoduché fenoly

(korenie), chlorogenová kyselina (káva, zemiaky), glykozidy (semená kapustovitých

rastlín - repka), ligníny (sezamové semienka), kurkuminoidy (kurkuma, zázvor),

epigalokatechingalát (zelený čaj).

So syntetickými antioxidantami sa stretávame v potravinárskych výrobkoch.

Pridávajú sa do nich zámerne ako prídavné látky (tzv. éčka), aby predĺžili trvanlivosť

výrobkov. Ako antioxidanty sa najčastejšie využívajú estery mastných kyselín

a kyseliny askorbovej (E 304), vitamín E (E 306 – E 309), galáty (E 310 – E 312),

kyselina erythorbová (E 315) a jedlá soľ (E 316), fenolové látky butylhydroxianisol

BHA (E 320) a butylhydroxytoluen BHT (E 321) a iné. Vo výžive je lepšie

20

uprednostňovať prirodzené antioxidanty, pretože výskumy poukazujú na ich pozitívne

pôsobenie a lepšiu využiteľnosť v organizme (Regenermelová, 2010).

1.4.2 Antioxidačný ochranný systém

Organizmus používa tri typy ochrany (Štípek et al. 2000):

1. najbezpečnejším spôsobom ochrany je brániť sa tvorbe nadmerného množstva

reaktívnych foriem kyslíka a dusíka,

2. ďalším spôsobom je záchyt a odstránenie radikálov, ktoré sa už vytvorili. Tieto látky

sa označujú ako vychytávače, zametávače (scavengers), lapače (trappers) a zhášače

(quenchers),

3. reparačné mechanizmy poškodených biomolekúl. Fosfolipázy odstraňujú poškodené

mastné kyseliny z fosfolipidov, oxidačne modifikované proteíny sa rozkladajú

proteolyticky a zvláštne reparačné enzýmy opravujú poškodenú DNA.

21

2 Cieľ práce

Cieľom predkladanej bakalárskej práce bolo zistiť vplyv prídavku peľu v rôznych

koncentráciách do krmiva pre brojlerové kurčatá. Pre splnenie vytýčeného cieľa sme

sa zamerali na sledovanie jednotlivých parametrov antioxidačného stavu zvierat.

V prvej etape sme sledovali vplyv prídavku peľu na aktivitu superoxiddismutázy

v krvi kurčiat. V nasledujúcich etapách budeme sledovať ďalšie parametre

antioxidačného stavu krvi kurčiat z dôvodu komplexného posúdenia vplyvu peľu na

vnútorné prostredie zvierat.

22

3 Materiál a metodika

3.1 Experiment Experiment so sledovaním vplyvu peľu ako kŕmneho aditíva aplikovaného cez

kŕmnu zmes vo forme extraktu bol realizovaný v poloprevádzkových podmienkach

experimentálnej prevádzky v spolupráci s Katedrou hydinárstva a malých HZ, Fakulty

agrobiológie a potravinových zdrojov na Hospodárskej ulici v Nitre. Do experimentu

boli zaradené jednodňové kurčatá komerčného hybridu Ross 308 (30 ks). Dĺžka výkrmu

bola maximálne 42 dní.

Pokus bol realizovaný v trojetážovej klietkovej technológii od firmy Salmet.

Rozmery jednej klietky boli 70 x 100 cm. Kúrenie bolo zabezpečené centrálnym

vykurovaním. Teplota vzduchu bola v prvý deň 33 ˚C, jej znižovaním o 2 ˚C každý

týždeň sme dosiahli konečnú teplotu 21 ˚C. Svetelný režim počas výkrmu bol

nepretržitý. Teplota a vlhkosť vzduchu bola zaznamenaná denne Datalogerom (fi Hivus

Žilina, Slovenská republika).

3.1.1 Kŕmne zmesi

Kurčatá boli kŕmené štandardnými zmesami (Tabuľka 1-4) v dvoch fázach

výkrmu rovnakým spôsobom:

1. HYD - 01 štartérová (sypká zmes) Norm – typ do 21 dní výkrmu

2. HYD - 02 rastová (sypká zmes) Norm – typ od 21. dňa výkrmu do ukončenia

výkrmu (42 dní)

KKZ boli namiešané vo firme Biofeed, a.s. so sídlom v Kolárove a rozborované

na základné zloženie energetickej hodnoty a zastúpenia základných živín v sledovaných

KKZ. Každá klietka bola vybavená násypníkovým kŕmidlom. Krmivo a voda bolo pre

zvieratá k dispozícii ad libitum. Voda bola podávaná samonapájacím systémom

pomocou kvapkových napájačiek so záchytnou miskou.

23

3.1.2 Príprava peľového extraktu a jeho dávkovanie

Peľový extrakt bol pripravený z rozomletého peľu a jeho zmiešaním s 80 % -

tným etanolom. Po následnej extrakcii bola zmes ochladená a centrifugovaná. Získaní

supernatant bol odparený na rotačnej vákuovej odparke pri teplote kúpeľa 40 – 50 °C

a následne odvážený. Odparok v príslušnom množstve (podľa prídavku na kg krmiva)

bol rozpustený v etanole a aplikovaný do kŕmnej zmesi.

Peľ bol podávaný do oboch skrmovaných kŕmnych zmesí v rôznych množstvách

okrem kontrolnej skupiny:

Kontrolná skupina (n = 10 ks): kŕmna zmes bez prídavku peľu

Experimentálna skupina P1 (n = 10 ks): kŕmna zmes s prídavkom peľu 400 mg na 1 kg

kŕmnej zmesi

Experimentálna skupina P2 (n = 10 ks): kŕmna zmes s prídavkom peľu 800 mg na 1 kg

kŕmnej zmesi

3.1.3 Odber krvi a stanovenie aktivity SOD

Krv bola odobraná zvieratám na konci pokusného zásahu po ich zabití. Od

jedného zvieraťa sme použili 0,5 ml krvi, ktorá bola premiešaná s chelatónom pre

zamedzenie zrážania. Následne boli vzorky krvi centrifugované po dobu 10 minút pri

otáčkach 3000 rpm. Po odpipetovaní krvnej plazmy boli erytrocyty 4x premyté

roztokom chloridu sodného (NaCl, 0,9 %). Po každom premytí nasledovala

centrifugácia (10 min; 3000 rpm). Po poslednej centrifugácii bola k erytrocytom pridaná

studená redestilované voda (2 ml) a vzorky stáli pri teplote 4OC 15 minút. Následne bol

získaný lyzát, ktorý sme riedili 0,01 M fosfátovým pufrom (pH 7,0, Ransod Diluent).

Aktivita superoxiddismutázy (SOD) bola určená prístrojom Genesys 10

(spektrofotometer, Thermo Fisher Scientific Inc, USA) využitím manuálneho

stanovenia na základe Randox kitu (Randox Labs., Crumlin, UK). V tejto metóde sa

uplatňuje xantin a xantin oxidáza, ktorých reakcia produkuje superoxidový radikál,

ktorý dáva červené zafarbenie s farbivom 2-(4-jodofenyl)-3-(4-nitrofenol)-5-

24

fenyltetrazolium. Aktivita superoxiddismutázy je stanovená mierou inhibície tejto

reakcie (pokles absorbancie farbiva).

3.1.4 Štatistické hodnotenie výsledkov

Rozdiely medzi jednotlivými skupinami boli analyzované One-Way ANOVA

testom použitím štatistického programu Sigma Plot 11.0 (Jandel, Corte Madera, USA).

Hodnoty predstavujú priemer±SEM (standard error medium, stredná chyba priemeru).

Signifikantnosť rozdielov medzi skupinami bola určená na úrovni p<0,05.

25

4 Výsledky

Obrázok 1 predstavuje grafické znázornenie antioxidačnej aktivity peľu.

Porovnaním kontrolnej skupiny s pokusnými skupinami sme zistili najnižšiu

koncentráciu SOD v kontrolnej skupine kurčiat bez prídavku peľu do krmiva

(10,09±2,62 U.ml-1). Vyššiu hodnotu sme namerali v skupinách s prídavkom peľu, v P1

skupine (12,70±2,83 U.ml-1), a v P2 skupine (10,53±1,19 U.ml-1). Pri štatistickom

posúdení výsledkov sme nezistili preukazné rozdiely medzi skupinami (P > 0,05).

K P1 P20

2

4

6

8

10

12

14

SOD

U.m

l-1

Obrázok 1 Vplyv peľu na aktivitu SOD v krvi kurčiat

K – kontrolná skupina, P1, P2 – pokusné skupiny s prídavkom peľu (0,2 a 0,3 %)

SOD - superoxiddismutáza

26

5 DiskusiaCieľom našej práce bolo vyhodnotiť vplyv peľu na aktivitu SOD v krvi kurčiat.

Po zoštudovaní dostupnej literatúry sme nezaznamenali podobné práce. Veľa prác je

zameraných na sledovanie zootechnických ukazovateľov ako sú rastová schopnosť

zvierat, konverzia krmiva a celkový zdravotný stav (Torres – Rodriguez et al., 2007).

Costantini a Ricciardelli D'Albore (1971) pridávali do krmiva kurčiat 2,5 % peľu, čo

spôsobilo zlepšenie zdravia a rastu kurčiat, podobne ako aj  ošípaných (Salajan, 1970).

Crane (1990) pridával domestikovaným zvieratám a laboratórnemu hmyzu do krmiva

peľ, čo sa prejavilo zlepšením zdravia, rastu a miery produkcie potravín. Faix el al.

(2008) sledovali účinok rozmarínu prijatého krmivom na leukocyty u kurčiat. Výsledky

ukazujú, že rozmarín zvýšil počet leukocytov a aj imunitu u kurčiat.

V našej práci sme zaznamenali zvýšenie aktivity sledovaného antioxidačného

enzýmu (SOD) v krvi kurčiat pokusných skupín oproti kontrolnej skupine, aj keď

výsledky boli nepreukazné. Antioxidačnú schopnosť peľu potvrdzujú výsledky autorov

Aliyazicioglu et al. (2005), Leja et al. (2007), Kačániová et al. (2008b) Fatrcová-

Šramková et al. (2009), Nôžková et al. (2009). Nôžková et al. (2009) zistili závislosť

medzi obsahom polyfenolov a antioxidačnou aktivitou pri hodnotení peľu z repky

olejnej, maku siateho a slnečnice ročnej. V peli z repky olejnej zistili, že obsah

polyfenolov bol takmer dvojnásobne vyšší ako v peli zo slnečnice ročnej a antioxidačná

aktivita bola až 6-krát vyššia. Menej výrazné rozdiely zaznamenali pri makovom peli,

ale obsah polyfenolov ako aj antioxidačná aktivita dosahovali vyššie hodnoty ako pri

peli slnečnicovom. Fatrcová-Šramková et al. (2009) zaznamenali najvyššiu

antiradikálovú aktivitu vo včeľom peli z repky olejnej, najvyšší obsah flavonoidov

dosahoval obnôžkový peľ z maku siateho.

Viacerí autori (Govaris et al. 2004, Florou-Paneri et al. 2005, Haščík et al. 2005,

Šperňáková et al. 2007, Barreto et al., 2008, Windisch et al., 2008, Angelovičová et

al., 2010, Luna et al. 2010 Marcinčák et al., 2010) sledovali vplyv prírodných

antioxidantov na rast zvierat, oxidačnú stabilitu a lepšie senzorické vlastnosti

hydinového mäsa. Marcinčák et al. (2010) zaznamenali výrazný vplyv na zníženie

oxidačných procesov v mäse pridaním rastlín hlohu obyčajného, medovky lekárskej

a rebríčka obyčajného. U pokusných skupín, ktorým sa pridával rastlinný materiál

zaznamenali nižšie hodnoty tiobárbiturového čísla ako u kontroly, čo poukazuje na

27

vyššiu oxidačnú stabilitu mäsa počas skladovania mäsa v chladničke. Taktiež mäso

pokusných skupín bolo senzoricky hodnotené vyššie ako mäso kontroly. K podobnému

záveru dospeli aj Mihok el al. (2010), ktorí po aplikácií probiotického preparátu do

vody kurčiat zaznamenali len mierne zlepšenie senzorických vlastností prsnej svaloviny

kurčiat. Bobko el al. (2009c) sledovali vplyv rozdielneho prídavku premixu škoricovej

silice ako náhrady za kŕmne antibiotikum avilamycín vo forme komerčného prípravku

na kvalitu kuracieho mäsa. Sledovali nasledovné ukazovatele – straty mrazením,

celková senzorická kvalita kuracieho mäsa a strižná sila. Pri hodnotení strát mrazením

zaznamenali nižšie straty v pokusných skupinách s použitím prídavku škoricových silíc

v porovnaní s kontrolnou skupinou. Pri hodnotení senzorickej kvality kuracieho mäsa

zaznamenali najlepšie hodnotenie v pokusnej skupine s prídavkom škoricovej silice,

rovnako pri prsnej ako aj stehennej svalovine. Pri hodnotení krehkosti mäsa

ukazovateľom strižnej sily zaznamenali najnižšiu strižnú silu a teda najvyššiu krehkosť

u prsnej svaloviny v pokusnej skupine s prídavkom škoricovej silice.

Štofan et al. (2010) sledovali vplyv prídavku pamajoránovej silice na kolonizáciu

tráviaceho traktu brojlerových kurčiat a ich produkčný rast. Z dosiahnutých výsledkov

vyplýva, že pamajoránová silica priaznivo ovplyvňuje kolonizáciu tráviaceho traktu

Enterococcus sp. a Lactobacillus sp. Sándor el al. (2007) sledoval účinok biogénnej

vody na úžitkové parametre brojlerových kurčiat. Z výsledkov vyplýva že, biogénna

voda pozitívne ovplyvňuje rastové schopnosti brojlerových kurčiat.

Abas (2009) sledoval vplyv rastlinných komponentov Prickly Lettuce (Lactuca

serriola L.) a Sumac (Rhus coriaria L.) a komerčného doplnku na báze Clinoptilolitu

(APC) vo výžive brojlerových kurčiat a hodnotil živú hmotnosť, príjem a konverziu

krmiva, jatočnú výťažnosť, podiel jedlých častí, abdominálny tuk, obsah sušiny, N-

látok, tuku, popola a minerálnych látok v prsnom, stehennom svalstve a v pečeni. Ďalej

sledoval obsah aminokyselín a mastných kyselín v prsnej svalovine, črevnú mikroflóru,

hematologické a biochemické parametre v krvi. Z dosiahnutých výsledkov vyplýva, že

konverzia krmiva, jatočná výťažnosť, percento prsnej a stehennej svaloviny, obsah

sušiny, vápnika, fosforu a horčíka boli vyššie v pokusných skupinách s prídavkom

rastlinných komponentov. Vyšší obsah nenasýtených mastných kyselín (UNFA) a nižší

obsah nasýtených mastných kyselín (SFA) bol zistený v pokusných skupinách.

Hematologické ukazovatele v krvi boli ovplyvnené negatívne. Rozdiely medzi

pokusnými a kontrolnými skupinami nepotvrdili štatistickú významnosť(P>0.05).

28

Albarran et al. (2001) sledovali melatonín, celkovú antioxidačnú aktivitu a enzým

superoxiddismutázu v troch rôznych tkanivách (mozgová kôra, pečeň, pľúca) kurčiat.

Počas štúdie mali kurčatá 12 hodinový svetlý cyklus a 12 hodinový tmavý cyklus.

Z výsledkov vyplýva, že melatonín môže súvisieť s tmavým zvýšením aktivity SOD

a celkovej antioxidačnej kapacity krvi. Lovásová et al. (2006) sledovali zmeny

extracelulárnych antioxidantov vyvolaných gama žiarením prostredníctvom celkovej

antioxidačnej kapacity plazmy v rôznych časových intervaloch po ožiarení  kurčiat.

Z výsledkov vyplýva, že sa zvýšila celková antioxidačná kapacita plazmy, čo bolo

spôsobené uvoľnením intracelulárnych antioxidantov z poškodených buniek do

extracelulárneho priestoru. Paluchová et al. (2004) sledovali účinky ionizujúceho

žiarenia na organizmus kura domáceho, ožiareného jednorazovo celotelovou dávkou 15

Gy gama lúčov. U ožiarených kurčiat sledovali zmeny v periférnej krvi a zmeny

biochemických ukazovateľov v sére kurčiat. Z výsledkov vyplýva, že koncentrácia

glukózy bola vplyvom žiarenia nevýznamne znížená, koncentrácia cholesterolu

významne zvýšená a koncentrácia celkových bielkovín nevýznamne znížená. Počet

erytrocytov, leukocytov a koncentrácia hemoglobínu boli vplyvom žiarenia znížené.

29

Záver

V našej práci sme sledovali účinok včelieho peľu na aktivitu superoxiddismutázy

v krvi kurčiat. Peľ bol aplikovaný cez kŕmnu zmes vo forme extraktu. V experimente

boli použité jednodňové kurčatá komerčného hybridu Ross. Z dosiahnutých výsledkov

môžeme konštatovať:

najnižšia koncentrácia SOD bola zistená v kontrolnej skupine, ktorej sa

peľ nepodával

vyššie koncentrácie SOD boli zaznamenané v pokusných skupinách,

ktorým bol peľ podávaný

rozdiely medzi pokusnými skupinami a kontrolnou skupinou boli

nepreukazné.

Pre posúdenie celkového antioxidačného stavu a odpoveď antioxidačnej aktivity

na stimuláciu vnútorného prostredia po pridaní peľu v rôznych koncentráciách do

krmiva brojlerovým kurčatám sú potrebné ďalšie analýzy. V diplomovej práci budú

údaje doplnené o ďalšie parametre antioxidačného stavu zvierat.

30

Zoznam použitej literatúry

ABAS, K.A. 2009. Using of Non – Traditional Plants and Spices in Broiler

Nutrition : dizertačná práca. Nitra : SPU, 2009. 19 s.

AKKOL, E.K. - ORHAN, D.D.- GURBUZ, I.- YESILADA, E. 2010. In vitro

activity assessment of a „honey-bee pollen mix“ formulation. Pharm Biol, vol.

48, 2010, p. 253-259.

ALBARRAN MT - LÓPEZ-BURILLO S - PABLOS MI - REITER RJ -

AGAPITO MT. 2001. Endogenous rhythms of melatonin, total antioxidant

status and superoxide dismutase activity in several tissues of chick and their

inhibition by light. In Journal of pineal research, vol. 30, 2001. no. 4, p. 33 –

227.

ALIYAZICIOGLU, Y. - DEGER, O. - OVALI, E. - BARLAK, Y. -

HOSVER, I. - TEKELIOGLU, Y. - KARAHAN, S.C. 2005. Effects of Turkish

pollen and propolis extracts on respiratory burst for K-562 cell lines. In

International Immunopharmacology, vol. 5, 2005, no. 11, p. 1652-1657.

ANGELOVIČOVÁ, M. 2005. Kŕmne doplnky ako náhrada antibiotík a ďalšie

aplikácie. Slovenská poľnohospodárska univerzita : Nitra, 2005, 78 s. ISBN 80-

8069-589-X.

ANGELOVIČOVÁ, M. - KAČÁNIOVÁ, M. - ANGELOVIČ, M. -

LOPAŠOVSKÝ, Ľ. 2010. Použitie tymianovej silice per os na produkciu

výkrmových kurčiat. In Potravinárstvo, roč. 4, Mimoriadne číslo, 2010, s. 127–

132. ISSN 1337-0960.

ANGELOVIČOVÁ, M. – MELLEN, M. – ANGELOVIČ, M. 2005. Použitie

pamajoránovej silice ako náhrady za antibiotikum vo výžive výkrmových

kurčiat. In Dni výživy, SPU : Nitra, 2005, s. 1-5. ISBN 80-8069-530- X.

ATTIA, YA - AL-HANOUN, A. - BOVERA, F. 2011. Effect of different

levels of bee pollen on performance and blood profile of New Zealand White

bucks and growth performance of their offspring during summer and winter

31

months. J Anim Physiol Anim Nutr (Berl). vol. 95, 2011 no. 1, p. 17-26. doi:

10.1111/j.1439-0396.2009.00967.x.

ATTIA, YA. - AL-HANOUN, A. - TAG EL-DIN, AE. - BOVERA, F. -

SHEWIKA, YE. 2010 Effect of bee pollen levels on productive, reproductive

and blood traits of NZW rabbits. J Anim Physiol Anim Nutr (Berl). vol. 29,

2010, no. 9. doi: 10.1111/j.1439-0396.2010.01054.x. [Epub ahead of print].

BARRETO, M. S. R. - MENTEN, J. F. M. - RACANICCI, A. M. C. -

PEREIRA, P. W. Z. - RIZZO, P. V. 2008. Plant extracts used as growth

promoters in broilers. In Brazilian Journal of Poultry Science, vol. 10, 2008, no.

2, p. 109 – 115.

BOBKO, M. – LAGIN, L. – ANGELOVIČOVÁ, M. - HAŠČÍK, P. –

BOBKOVÁ, A. 2009a. Vplyv kŕmnych doplnkov na straty hmotnosti chladením

a pečením kuracieho mäsa. In Bezpečnosť a kvalita surovín a potravín, IV.

Vedecká konferencia s medzinárodnou účasťou. [CD ROM]. Nitra : Slovenská

poľnohospodárska univerzita, 2009, s. 52 – 56. ISSN 1335-258X.

BOBKO, M. – LAGIN, L. – ANGELOVIČOVÁ, M. – BOBKOVÁ, A. –

HAŠČÍK, P. 2009b. Vplyv prídavku fytoaditív na kvalitu kuracieho mäsa. In

Potravinárstvo, roč. 3, 2009, č. 2, s. 3 – 7. ISSN 1338 – 0230.

BOBKO, M. - LAGIN, L. - BOBKOVÁ, A. - ANGELOVIČOVÁ, M. –

HAŠČÍK, P. 2009c. Analýza vplyvu rozdielneho prídavku škoricovej silice na

kvalitu mäsa kurčiat. In Acta fytotechnica et zootechnica, Mimoriadne číslo

2009, s. 47 – 51. ISSN 1336-9245.

BONVEHÍ, S.J. - TORRENTÓ, S.M. - LORENTE, C.E. 2001. Evaluation of

polyphenolic and flavonoid compounds in honeybee-collected pollen produced

in Spain. Journal of Agric Food Chem, vol. 49, 2001, p. 1848-1853.

BUKOVSKÝ, I. 2007 Voľné radikály. [onilne] [cit 2010-10-29]. Dostupné na:

<http://www.zzz.sk/?clanok=2806.>

CAPCAROVÁ, M. – KOLESÁROVÁ, A. 2010. Beneficial substances affecting

internal milieu of animals. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita,

2010. 73 s. ISBN 978-80-552-0416-1.

32

COSTANTINI, F. - RICCIARDELLI D'ALBORE, G. 1971. Pollen as an

additive to the chicken diet. In Proc. 23 International Apicultural Congress, In

Apimondia, p.539-542.

CRANE, E. 1990. Bees and beekeeping: Science, Practice and World Resources.

Ithaca : Cornstock Publischer, 1990. 593 pp. ISBN 0-8014-2429-1.

DEMETEROVÁ, M. 2004. Súčasné trendy vo výžive hydiny. In Slovenský

veterinársky časopis, roč. 29, 2004, č. 5, s. 38-40.

DOBROVODA, I. 1986. Včelie produkty a zdravie. Bratislava : Príroda 1986.

305 s. ISBN 64-109-86.

DUCLOS, A.J.- LEE, C.T. - SHOSKES, D.A. 2007. Current treatment options

in the management of chronic prostatitis. Ther Clin Risk Manag, vol. 3, 2007, p.

507-512.

FAIX, Š. – RÉVAJOVÁ, V. – FAIXOVÁ, Z. – KOPPEL, J. 2008. Vplyv

rosmarinus officinalis na expresiu cd4, cd8 a cd45 v krvi kurčiat. In XXIII Dni

živočíšnej fyziológie. Smolenice : Ústav fyziológie hospodárskych zvierat SAV,

2008, s. 28.

FATRCOVÁ-ŠRAMKOVÁ, K. - MÁRIÁSSYOVÁ, M. - NÔŽKOVÁ, J. -

KROPKOVÁ, Z. – ŠÍMA, P. 2009. Antiradikálová aktivita a flavonoidy vo

vybraných druhoch včelieho peľu. In Potravinárstvo, roč. 3, 2009, č. 2, s. 18 –

22. ISSN 1338-0230.

FLOROU-PANERI, P. - PALATOS, G. - GOVARIS, A. - BOTSOGLOU, D.

- GIANNENAS, I. - AMBROSIADIS, I. 2005. Oregano herb versus oregano

essential oil as feed supplements to increase the oxidative stability of turkey

meat. In International Journal of Poultry Science, vol. 4, 2005, no. 11, p. 866-

871.

GOVARIS, A. - BOTSOGLOU, N. - PAPAGEORGIOU, G. - BOTSOGLOU,

E. - AMBROSIADIS, I. 2004. Dietary versus post-mortem use of oregano oil

and/or α-tocopherol in turkeys to inhibit development of lipid oxidation in meat

during refrigerated storage. In International Journal of Food Science and

Nutrition, vol. 55, 2004, p. 115-123.

GRYGÁRKOVÁ, S. 2009. Včelí produkty. [online] [cit 2010-11-17]. Dostupné

na: <http://www.celostnimedicina.cz/vceli-produkty.htm.>.

33

HASHEMI, SR. - DAVOODI, H. 2011. Herbal plants and their derivatives as

growth and health promoters in animal nutrition. Vet Res Commun. vol. 8, no. 1

v tlači.

HAŠČÍK, P. – ČUBOŇ, J. – KULÍŠEK, V. 2005. Vplyv výživy na chemické

zloženie prsnej svaloviny brojlerových kurčiat. In VI. Celoslovenský seminár z

fyziológie živočíchov. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2005, s.

43 – 50. ISBN 80-8069-526-1.

HOLEČEK, V. 2005. Voľné radikály a antioxidanty. [online] [cit 2010-10-29].

Dostupné na: <http://www.celostnimedicina.cz/volne-radikaly-a-antioxidanty-

mudr-vaclav-holecek-csc.htm.>

HOLEČEK, V. 2006. Volné radikaly, antioxidanty a jak dále?. In Klinická

biochemie a metabolismus [online], 2006, roč.14, č. 3 [cit 2010-10-29], s. 140-

145. Dostupné na: <http://nts.prolekare.cz/cls/ukazobsahb28a.html?

cislo=1507&jazyk=.> ISSN: 1210 – 7921.

HORNIAKOVÁ, E. 2009. Chov hydiny. [online] [cit 2010-10-29]. Dostupné na:

<http://www.agroporadenstvo.sk/zv/hydina/chovhydiny02.htm >.

HŘEBÍČKOVÁ, Š. 2009. Antioxidanty a volné radikály: rozdělení, jejich

kapacita a aktivita. In Výživa a potraviny [online], roč. 21, 2009, č. 2, s. 30-32

[cit 2010-11-17]. Dostupné na: http://www.vyzivaspol.cz/casopis2009/vyziva-a-

potraviny-cislo-2-2009.html>.

CHI, Y.S. - JONG, H.G. - SON, K.H. - CHANG, H.W. - KANG, S.S - KIM,

H.P. 2001. Effect of naturally occuring prenylated flavonoids enzymes

metabolizing arachidonic acid: cyclooxygenases and lipoxygebases. Biochem

Pharmacol, vol. 62, 2001, p. 1185-1191.

KAČÁNIOVÁ, M. – SUDZINA, M. – PAVLIČKOVÁ, S. – SUDZINOVÁ, J. –

KŇAZOVICKÁ, V. – NOVÁKOVÁ, I. – KAŠČÍK, P. - ČUBOŇ, J. 2006a.

Physico-chemical and microbiological characteristics of honey. In Risk factors

of food chain VI. [CD ROM]. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita,

2006, s. 150 – 154. ISBN 80-8069-760-4.

KAČÁNIOVÁ, M. - NÔŽKOVÁ, J. - FATRCOVÁ-ŠRAMKOVÁ, K. -

KROPKOVÁ, Z. - KUBINCOVÁ, J. 2008b. Antioxidant, antimicrobial activity

34

and heavy metals content in pollen of Papaver somniferum L. In Slovak Journal

of Animal Science, vol. 41, 2008, no. 4, p. 204.

KAPLÁN, P. – LEHOTSKÝ, J. 1997. Fyzická záťaž a kyslíkové voľné radikály.

In Vesmír, roč. 76, 1997, č. 6, s. 313 – 314. ISSN 1214 – 4029.

KLAUDYSOVÁ, M. 2001. Antioxidanty a voľné radikály. [online] [cit 2010-

10-29]. Dostupné na: <http://vitaminy.doktorka.cz/antioxidanty-volne-

radikaly/>. ISSN 1213-1903.  

KŇAZOVICKÁ, V. – MELICH, M. - KAČÁNIOVÁ, M. – FELŠOCIOVÁ, S. -

FIKSELOVÁ, M. - HAŠČÍK, P. 2009a. Výskyt mikroorganizmov vo vzorkách

slovenských kvetových medov. In Bezpečnosť a kvalita surovín a potravín, IV.

Vedecká konferencia s medzinárodnou účasťou. [CD ROM]. Nitra : Slovenská

poľnohospodárska univerzita, 2009, s. 273 – 279. ISSN 1335-258X.

KŇAZOVICKÁ, V. – MELICH, M. – KAČÁNIOVÁ, M. – FIKSELOVÁ, M. –

HAŠČÍK, P. – CHLEBO, R. 2009b. Sledovanie antimikrobiálnej aktivity

vybraných včelích produktov. In Bezpečnosť a kvalita surovín a potravín, IV.

Vedecká konferencia s medzinárodnou účasťou. [CD ROM]. Nitra : Slovenská

poľnohospodárska univerzita, 2009, s. 280 – 285. ISSN 1335-258X.

KOLÍNEK, K. 2009. O včelích produktech. [online] [cit 2011-05-04]. Dostupné

na: <http://www.vceli-produkty.eu/o-nasich-produktech/o-vcelim-medu>.

LEJA, M. - MARECZEK, A. - WYśGOLIK, G. 2007. Antioxidative properties

of bee pollen in selected plant species. In Food Chemistry, vol. 100, 2007, no. 1,

p. 237-240.

LOVÁSOVÁ, E. – ŠKARDOVÁ, I. – SESZTÁKOVÁ, E. – RÁCZ, O. 2006.

Vplyv gama žiarenia na celkovú antioxidačnú kapacitu plazmy u kurčiat. In

Rizikové faktory potravinového reťazca. Nitra : Slovenská poľnohospodárska

univerzita, 2006, s. 214 – 216. ISBN 80-8069-760-4.

LUNA, A. - LÁBAQUE, M. C. - ZYGADLO, J. A. - MARIN, R. H. 2010.

Effects of thymol and carvacrol feed supplementation on lipid oxidation in

broiler meat. In Poultry Science, vol. 89, 2010, p. 366-370.

MARCINČÁK, S. – POPELKA, P. – ŠIMKOVÁ, J. – MARCINČÁKOVÁ, D.

– MARTONOVÁ, M. 2010. Oxidative stability of chilled chicken meat after

35

feeding of selected plants. In Potravinárstvo, roč. 4, 2010, č. 3, s. 46 – 49. ISSN

1338-0230.

MARUYMA, H. – SAKAMOTO, T. - ARAKI, Y. - HARA, H. 2010. Anti-

inflammatory effect of bee pollen ethanol extract from Cistus sp. of Spanish on

carrageenan-induced rat hind paw edema. BMC Complement Altern Med. vol.

23, 2010, no. 6, p. 10 - 30.

MIHOK, M. - HAŠČÍK, P. - ČUBOŇ, J. – KAČÁNIOVÁ, M. - BOBKO, M. -

HLEBA, L. - PRÍVARA, Š. – VAVRIŠÍNOVÁ, K. - ARPÁŠOVÁ, H. 2010.

Aplikácia probiotického preparátu vo výžive kurčiat hybro na senzorické

vlastnosti mäsa. In Potravinárstvo, roč. 4, Mimoriadne číslo, 2010, s. 127–132.

ISSN 1337-0960.

MUDROŇOVÁ, D. – NEMCOVÁ, R. – GANCARČÍKOVÁ, S. –

JONECOVÁ, Z. – BOMBA, A. 2005. Alternatíva antibiotík v odchove mláďat

HZ. In Slovenský chov, roč. 11, 2005, č. 1, s. 33-35.

NEHASILOVÁ, D. 2003. Pozitivní vliv fytogenních aditiv. [online] [cit 2010-

12-01]. Dostupné na: <http://www.agronavigator.cz/default.asp?

ids=119&ch=1&typ=1&val=11924. >

NOWOTTNICK, K. 1995. Propolis získavanie – recepty použitie. Bratislava :

Slovo. 1995. 91 s. ISBN 80-85711-04-4.

NÔŽKOVÁ, J. - FATRCOVÁ-ŠRAMKOVÁ, K. - MÁRIÁSSYOVÁ, M. -

KROPKOVÁ, Z. 2009. Polyfenoly a antioxidačná aktivita včelieho peľu. In

Potravinárstvo, roč. 3, 2009, č. 2, s. 60 – 63. ISSN 1338-0230.

PALUCHOVÁ, K. – BEŇOVÁ, K. – FALIS, M. – SESZTÁKOVÁ, E. 2004.

Vplyv ionizujúceho žiarenia na organizmus kura domáceho. In Zborník 2.

rádiobiologickej konferencie. Košice : Univerzita veterinárskeho lekárstva,

2004, s. 222 – 229. ISBN 80-8077-004-2.

PATRA, AK. - SAXENA, J. 2009. Dietary phytochemicals as rumen

modifiers: a review of the effects on microbial populations. Antonie Van

Leeuwenhoek. vol. 96, 2009, no. 4, p. 75 – 363. Epub 2009 Jul 7.

REGENERMELOVÁ, L. 2010. Co jsou antioxidanty a v čem se nacházejí.

[online] [cit 2010-11-26]. Dostupné na: <http://zdrava-vyziva.zdrave.cz/co-jsou-

antioxidanty-a-v-cem-se-nachazeji/.> ISSN 1804 -6401.

36

RICHTER, J. 2008. Léčení včelími produkty. 2. vyd. Praha : Eko-konzult 2008.

102 s. ISBN 978-80-8079-099-8.

SALAJAN, G. 1970. Inst. Agron. "Dr. Petru Groza" Luc. Stut. Ser. Zootech. 26

- 165.

SÁNDOR, A. – SOLČIANSKA, L. – CHMELNIČNÁ, L. 2007. Účinok

biogénnej vody na úžitkové parametre brojlerových kurčiat. In Bioclimatology

and natural hazards. Poľana nad Detvou : Slovenská poľnohospodárska

univerzita, 2007, s. 17 – 20. ISBN 978-80-228-17-60-8.

ŠPERŇÁKOVÁ, D. - MÁTÉ, D. - RÓZAŇSKA, H. - KOVÁČ, G. 2007.

Effects of dietary use of rosemary powder and a-tocopherol on performance of

chicken, inhibition of lipid oxidation during storage at chilling conditions and

increasing of meat quality. In Bulletin of the Veterinary Institute in Pulawy, vol.

51, 2007, p. 585-589.

ŠTÍPEK, S. et al., 2000. Antioxidanty a volné radikály ve zdravý a v nemoci.

Praha : Grada, 2000. 320 s. ISBN 80-7169-704-4.

ŠTOFAN, D. - KAČÁNIOVÁ, M. - NOVÁKOVÁ, I. - ANGELOVIČOVÁ,

M. -MOČÁR, K. - LIPTAIOVÁ, D. 2010. Vplyv prídavku pamajoránovej silice

na produkčný rast a zdravie výkrmových kurčiat. In Potravinárstvo, roč. 4,

mimoriadne číslo, 2010, s. 246 – 252. ISSN 1337-0960.

THOMAS, M. 2003. Poznámky k rôznym technikám prípravy kŕmnych

doplnkov a ich kvalite. In Zpravodaj časopisu Veterinářství [online], 2000

[cit.2010-10-28]. Dostupné na: <http://www.vetweb.cz/projekt/clanek.asp?

pid=2&cid=2539.> ISSN 1214-7648.

TITĚRA, D. 2006. Včelí produkty mýtů zbavené – med, vosk, pyl, mateří

kašička, propolis, včelí jed. Praha : Brázda, 2006. 176 s. ISBN 80-209-0347-X.

TORRES-RODRIGUEZ, A. – DONOGHUE, A.M. – DONOGHUE, D.J. 2007.

Performance and condemnation rate analysis of commercial turkey flocks

treated with a Lactobacillus spp.-based probiotic. In Poult Sci., vol. 86, 2007,

no. 3, p. 444 – 446.

TURNER, KK - NIELSEN, BD - O'CONNOR, CI. - BURTON, JL. 2006.

Bee pollen product supplementation to horses in training seems to improve feed

37

intake: A pilot study. J Anim Physiol Anim Nutr (Berl). vol. 90, 2006, p. 20 -

414.

VOĽANSKÝ, M. 2009. Produkty včiel. [online] [cit 2010-11-17]. Dostupné na:

<http://www.medar.sk/>.

WALLACE, RJ. - OLESZEK, W. - FRANZ, C. - HAHN, I. - BASER, KH. -

MATHE, A. - TEICHMANN, K. 2010. Dietary plant bioactives for poultry

health and productivity. Br Poult Sci., vol. 51, 2010, no. 4, p. 87 – 461.

WINDISCH, W. - SCHEDLE, K. - PLITZNER, C. - KROISMAYR, A. 2008.

Use of phytogenic products as feed additives for swine and poultry. In Journal

of Animal Science, vol. 86, 2008, p. 140-148.

38

Prílohy

Príloha A: Tabuľka č.1

Názov zmesi: E183 / KKZ HYD 01 pokus 2010

Číslo Názov suroviny %

0005 Pšenica 35, 0000

0007 Kukurica 35, 0000

0008 Sójový extr. šrot 21, 3000

0030 Rybia múčka 71% 3, 8000

0022 Krv. suš. 1, 2500

0011 Vápenec mletý 1, 0000

0031 Monokalciumfosfát 1, 0000

0013 Kŕmna soľ 0, 1000

1748 Hydrogenuhl. Na 0, 1500

0134 Lyzín HCL 0, 0500

0135 Metionín 0, 1500

0090 Palm. tuk Bergafat 0, 7000

0360 EUROMIX BR 0,5 % 0, 5000

Spolu 100, 0000

39

Príloha B: Tabuľka č. 2

Analýza zloženia zmesi

K. lino g 13, 5120 K. list mg 2, 3740

MEh MJ 12, 5120 Cholín mg 1645, 4300

Vlákn. g 30, 1860 Betaín mg 250, 0000

NL g 210, 7600 Niacín mg 92, 1780

Lyzín g 11, 3010 Biotín mg 0, 5150

Metion g 4, 9600 Vit. C mg 250, 0000

Met+Cy g 7, 8450 Popol g 24, 2420

Treon g 7, 5720 Ca g 8, 1550

Vit. A  tis.mj 12, 6320 P celk g 6, 7550

Vit. D tis.mj 4, 0000 Na g 1, 7030

Vit. E mg 260, 7920 Mg g 1, 4700

Vit. K  mg 4, 0000 Fe mg 143, 6450

Vit. B1 mg 6, 8840 Cu mg 17, 4230

Vit. B2 mg 10, 7390 Mn mg 123, 5970

Vit. B6 mg 10, 4210 Zn mg 110, 4240

Vit. B12 mcg 53, 0760 Se mg 0, 4010

K. pant mg 24, 2110 I mg 1, 1350

Co mg 0, 4700

Príloha C: Tabuľka č. 3

40

Názov zmesi: E185 / KKZ HYD 02 pokus 2010

Číslo Názov suroviny %

0005 Pšenica 35, 0000

0007 Kukurica 40, 0000

0008 Sójový extr. šrot 18, 7000

0030 Rybia múčka 71% 2, 0000

0022 Krv. suš. 1, 2500

0011 Vápenec mletý 1, 0500

0031 Monokalciumfosfát 0, 7000

0013 Kŕmna soľ 0, 1500

1748 Hydrogenuhl. Na 0, 2000

0134 Lyzín HCL 0, 0700

0135 Metionín 0, 2200

0090 Palm. tuk Bergafat 0, 1600

0360 EUROMIX BR 0,5 % 0, 5000

Spolu 100, 0000

Príloha D: Tabuľka č. 4

41

Analýza zloženia zmesi

K. lino g 14, 1910 K. list mg 2, 3640

MEh MJ 12, 0300 Cholín mg 1547, 2300

Vlákn. g 29, 9340 Betaín mg 250, 0000

NL g 190, 4200 Niacín mg 91, 3000

Lyzín g 9, 8940 Biotín mg 0, 5340

Metion g 5, 2180 Vit. C mg 250, 0000

Met+Cy g 7, 9000 Popol g 19, 9380

Treon g 6, 7230 Ca g 7, 2750

Vit. A  tis.mj 12, 6000 P celk g 5, 7080

Vit. D tis.mj 4, 0000 Na g 1, 7770

Vit. E mg 261, 1300 Mg g 1, 3560

Vit. K  mg 4, 0000 Fe mg 138, 2880

Vit. B1 mg 6, 9220 Cu mg 17, 0740

Vit. B2 mg 10, 6460 Mn mg 122, 8380

Vit. B6 mg 10, 2790 Zn mg 108, 4060

Vit. B12 mcg 46, 8820 Se mg 0, 3550

K. pant mg 23, 8940 I mg 1, 0980

Co mg 0, 4600

42

Príloha E

Obrázok 2 Genesys 10 Foto: Katarína Rojková

43

Príloha F

Obrázok 3 Príprava činidiel Foto: Katarína Rojková

44