NÁRODNÝ HLÁSNIK • Vychodí k a ž d ý p i a t o k .

Adressa pre dopisy, listy, predplatky a všetky zásielky: •Národný Hlásnlke v Turčianskom Sv. Martine

(Tardciszentmárton).

Číslo účtu v poštovej sporiteľni 34900.

Zodpovedný redaktor: Miloš Pietor. Hlavní spolupracovnici:

Dr. Milan Ivanka, Jozef Gregor-Tajovský, dr. Ivan Dérer.

Vydavateľ: Miloš Pietor .

Predplatné: Do Uhorska a Rakúska 4 kor., do Nemecka 5 kor., do ostatného cudzozemská 7 kor. na celý rok.

Jednotlivé čísla po 8 halierov. Predplatky z Ameriky zasielajú sa na Papánek, Kováč 6 Co., kníhkupectvo, 1219 Cornell St., Chicago, III., za

1 doll. 45 centov ročne. Ročník 47. V Turčianskom Sv. Martine, v piatok, 10. júla 1914. Číslo

á?. „Ztratená nádeja národov Dobré slovo verným Slovákom.

Medzi bezpočetnými vencami, ktorými láska národov zdobila rakev veľkého následníka trónu, vzbudil pozornosť veniec svojím do­jemným venovaním: »ztratenej nádeji, — hlboko skormútení Slováci.« Ešte sa azda nikdy žiaľ národa neprejavil takým zdrcu-júcim spôsobom, ako v týchto skromných slovách. A tak, ako verní Slováci, cítily mil-liony šírej ríše. V prvom návale zúfalého iiafu milliony blízko boly toho, že navždy utratia odvahu; ale táto mdloba netrvala dlho. Lebo už pohrabná počestnosť poskytla nám príležitosť dokázať mŕtvemu korunnému prin­covi a jeho rodom nerovnej manželke našu neohraničenú úctu a obdiv.

Týmto bol učinený koniec letargii. Veľký následník trónu bol našou poslednou

nádejou. Ale, iste, túto nádej nesmie nám nikto vyrvať. Alebo mala by guľka zbabelca národy monarchie ozaj navždy sraziť? Malo by s veľkým následníkom zmiznúť navždy i jeho dielo? Nikdy to nebudeme trpeťl Teraz ešte menej, ako predtým.

Iste, neuvidíme viac na čele našich bojov­ných šíkov bohatierskej postavy hrdinu. Jeho telesné pozostatky spia v tichej krypte u boku milovanej manželky dlhý hlboký sen. Ale jeho duch žije medzi nami, a ak nás zna­menia neklamú, žije on i v jeho nástupcovi. Duch veľkého následníka trónu povedie nás k víťazstvu. My, jeho prívrženci a verné ná­rody, chceme a dokončíme jeho dielo! To nech bude nepominuteľným pomníkom našej hatenej nádeji I

Viedeň, 5. júla 1914. Gróf Henrik Beaufort.

-Bože môj, tie chúdätá deti, tie chúďatá deti ľ*

Keď zprávu o smrti Franca Ferdinanda sdělili nášmu staručkému kráľovi, jeho prvá "plienka bola pri deťoch zavraždeného a bolestne zavolal: »Bože môj, tie chúďatá deti, t i e chúďatá deti!«

V tomto smutnom výkriku vyjavila sa neobyčajná, zvláštna sústrasť. Konečne, smrť rodičov ťažko zastihne každé dieťa, a deti Princov a kniežat sa o svoje ďalšie živobytie i bez rodičov obyčajne báť nemusia, je o nich dobre postaráno. Deti Franca Ferdinanda však lie sú obyčajné deti princovské. Zavraždený následník trónu sa nepridržiaval tých starodáv­nych zásad panujúceho domu, podľa ktorých ;'en tejto rodiny za ženu si pojať smie len nerovnú, pochádzajúcu tiež z panujúceho 'odu. Francovi Ferdinandovi nebola smero-tojná táto starobou napáchnutá regula, on sledoval regulu srdca, on si pojal ženu dľa Panujúcich pojmov nie seberovnú, nie ženu 1 kráľovského rodu, ale jednoduchú a to ešte th«dobnú, českú grófku. Týmto činom si síce 'ískal lásku ľudu, ale proti sebe si obrátil vsetkých tých, ktorí sa pridržiavali starých, stredovekých regúl. Z počiatku jeho manželka nemala na ružiach postlaté; len časom, po »stavičnýCh srážkách s vládnucimi, vybojoval W Pri kráľovskom dvore slušnejšie miesto. , z n a ' i ju konečne tiež, ale dívali sa na ňu tajenou zlosťou, ako na takú, ktorá medzi

nich prišla, nie podľa regúl stariny, ale len podľa regúl srdca. A to isté bolo s ich deťmi. Dľa zákonov habsburgského rodu tieto deti nie sú členovia panovníckeho rodu, nie sú arcikniežatá, len takí jednoduchí grófski potomci. Ony sú nie pod ochranou habsburgských zákoníkov, ony sú len plodmi nerovnej lásky. . . Kým ich otec žil, jeho silná energia získala im úctu a uznanie a tí, ktorí sa dívali na nich len ako na votrel­cov, zlosťou síce, farizejsky síce, ale predsa klonili sa i pred nimi. Pekná budúcnosť stála pred týmito deťmi. Dievčatko má 14 rokov, a dvaja chlapci, jeden 12 a druhý 10 rokov. Starší chlapec by bol azda niekedy ostal cisárom, kráľom... Ale umrel im otec a teraz dlhé roky utajená zášť, zlosťou a protivolne zakrytá nenávisť, vypukla bezuzdné a úbo­hým deťom nedovolili ani to, aby si mrtvoly rodičov pozřely, aby rodičov svojich pocho­valy. . .

Kráľ teda vopred precítil ich hlboké nešťa­stie, keď zavolal: »Tie chúďatá deti, chúďatá deti!«

Králi z nich nebudú, v panovníckom rode miesta už nemajú, ale zato zo 14-ročnej devy vyrastie pekná, štíhla panna, a z malých chlapcov vyvinú sa svalnatí, mocní chlapi, a beda tým, ktorí im odobrali teraz to, čo im dľa božských a prírodných zákonov pri­slúchalo.

Po Francovi Ferdinandovi však nepozo-staly len tieto jeho deti. Smrť tohoto šľachet­ného arcivojvodu oplakávajú aj iné, nie síce pokrevné deti, ale také, ku ktorým on tiež láskou lnul, láskou, pre ktorú si získal tiež nenávisť mocných, vlivných ľudí. Oplakávajú ho národy maličké, chudobné, potlačené.

Dosiaľ v našej vlasti panovala starodávna nemilosrdná a pritom nerozumná regula, že sa panovník smel stýkať len s národmi histo­rickými, aristokratickými. V našej krajine vymysleli šovinistickí právnici s prevráteným rozumom také pravidlo, že panovníka smú informovať len vládni ministri, že panovník smie čerpať svoje vedomosti o pomeroch v krajine len cestou panujúcich tried. Len historické národy malý miesto pri dvore. Alebo počul niekto, že by bol v posledných desaťročiach náš panovník vypočul i len jedného Slováka, Rusína, Rumuna, uhorského Nemca? Mohol sa on z úst^slovenských, ru­sínskych, rumunských, nemeckých ľudí do­zvedieť, čo a aké žiadosti a ponosy majú tieto národy? Peštianski právnici a politici to znemožnili a udomácnili na kráľovskom dvore ten zvyk, že ta len maďarskí ľudia mali prístup, tam len maďarský národ bol uznávaný. Slováci, Rumuni, Rusíni, Nemci, vraj sú ani nie národy, to len národ­nosti, tie sú nie rovnocenné, rovnorodé, tie sú niečo nižšieho, mizernejšieho...

Možno, že Franc Ferdinand práve preto tak hlboko precítil naše krivdy, lebo videl v nich podobnosť s krivdami páchaných na jeho deťoch. Jeho deti neboly uznané za knie­žatá, len preto, že ich matka bola len gróf­kou, a nemaďarské národy nesmú sa dostať k ich právam, lebo sú nie historické národy, lebo sú len »národnosti.«

Táto podobnosť najdôvernejšieho rodinného cítenia s položením národností: bol ten pevný fundament, ktorý silne pridŕžal arci-knieža pri svojich predsavzatiach. On ne­poznal historické práva, on poznal len práva

pravdy, spravedlivosti. V mene pravdy a spravedlivosti bojoval za svojich dietok a chcel dať i práva dos1

uznaným národnostiam. A keď sme počuli teraz po jeho smrti ža­

lostný výkrik: »Čo bude s chúďatmi deťmi?« tento výkrik sa vzťahuje nie len na pokrevné deti veľkého následníka, ale i na jeho du­chovné deti, na úbohých Slovákov, Rusínov Horvatov, Rumunov, atď. atď.

Čo bude s týmito deťmi? To je dnes naj­vážnejšia otázka uhorskej politiky. Či sa máme vrátiť k tým zastaralým ceremonickým pravidlám ? Či majú naďalej panovať v tejto krajine maďarskí magnáti? Alebo či sa má zahodiť stará ceremónia medzi staré hara­burdie a započať nová, čerstvá, zdravým ky­piaca ľudová politika?

Lebo márne chcete zadusiť, čo Boh k životu stvoril. Môže sa vám podariť na dva tri roky, azda i na dlhší čas, že zahatíte vo vývine, čo si žiada svobodný vzrast. Z tej maličkej 14-ročnej devy predsa sa len vyvinie krásna panna, z maličkých chlap­cov svalnatí, bojovní, životaschopní mužovia. 1 tie národy vyvinovat sa budú ďalej a len otázka času je, kým dorastú. A potom? Po­tom beda tým starým haraburdám, ceremó­niám, tej magnátskej a vysokej politike...

Toto je duch času a vidíme potešiteľný príznak v jednaní nového následníka trónu, arcikniežaťa Karia Franca Jozefa, ktorý pri prvom svojom verejnom vystúpení ukázal sa potlačeným národom monarchie vo veľmi priaz­nivom svetle. Postavil sa proti hnilobou pá-chnucim ceremóniám na obranu prirodzeného práva dietok zosnulého následníka. Národy monarchie očakávajú od neho, aby sa na tejto započatej ceste nedal odstrašiť ani hro­zbou, ani falšou. Tak ako obránil opustené siroty, tak nech i obráni opustené národy. A tieto lnúť budú k nemu láskou, ktorá bude najmocnejším fundamentom jeho trónu.

Montenuovo. Kdo je to, čo je to, Montenuovo? Je to

talianske slovo vlastne dve slová. Monte = znamená toľko ako vrch, a nuovo == nový. Teda: nový vrch, po nemecky neuer Berg, čili Neuperg. Aha, Neůperg! To je istá rakúska rodina. Jeden z nej vyšvihol sa pomocou poniektorých maďarských magnátov a po­mocou peňazí skrachovaného bývalého mi­nistra Lukáča, toho chýrneho a aj súdom uznaného »panamistu«, tak vysoko, že sa dostal do kráľovského dvora, kde ho spravili najvyšším dvorným úradníkom. Za meno Neůperg sa hanbil, nuž si ho preložil do taliančiny, a dnes je z neho knieža Monte­nuovo.

Knieža Montenuovo je v monarchii dnes najmocnejším pánom. Čo on nechce, to sa ani nestane. Ešte i taký mocný pán, ako náš spojenec, nemecký cisár, musel pred ním ustúpiť. Pri pohrabe následníka trónu vše­obecne napadlo, že nebolo vojenskej počest­nosti. Prečo nie ? Nuž, lebo to zakázal Monte­nuovo. A bárs nemecký cisár Vilhelm žiadal, aby následníka pochovali dôstojne, Monte­nuovo to odoprel a preto cisár potom aj od­kázal, že radšej do Viedne ani nepríde.

Kto je ten Montenuovo? Montenuovo bol najtuhším odporcom zosnulého Franca Ferdi-

M ^ H H ^ M H H H H H ^ B H M

Strana 2 NÁRODNÝ HLÁSNIK

nanda. Nemohol odpustiť Francovi Ferdinan­dovi že si vzal len grófku za ženu. Poťažne, toto bola mu len zádrapka, aby následníkovi trónu nepríjemnosti robiť mohol. Hlavná príčina bola tá, že Montenuovo, ako kreatúra maďarskej magnátskej kliky, nená­videl politiku Franca Ferdinanda, ktorá sa vynasnažovala moc tejto kliky zlomiť a zaviesť voči všetkým národom spraved/ivosť. A vy­pomstil sa na jeho vysokom odporcovi tak nízko, že ho zneuctil po smrti, vtedy ked mu mocné slovo zosnulého poškodiť už ne­mohlo. Nazdal sa, že pochovaním Franca Ferdinanda, pochoval aj jeho myšlienky.

. Lenže sa náležité prerátal. Škandalózne počínanie Montenuovovo pri pohrabe násled­níka, vzbudilo všeobecný odpor. A tento odpor znie nie /en jeho osobe, ale aj tej klike, ktorá v posledných desaťročiach riadila osudy kra­jiny. Sám nový následník trónu, arciknieža Karol Franc Jozef, postavil sa proti Monte-nuovovi. A dnes považujú Montenuova za padnutého. S jeho pádom však oslabne aj vliv maďarských oligarchov na kráľovskom dvore, ten vliv, ktorý ženie našu ríšu na kraj záhuby.

Ako sa dozvedel náš staručkí kráf io smrti následníka?

g | |Kráľ sa zdržoval v osudnú nedeľu vo svojom letnom kaštieli v Ischli. Keď prišiel prvý te­legram o hroznej zvesti, okolie královo ne­chcelo udalosti veriť a zatajili vec pred kráľom. Keď sa ale zpráva potvrdila, nemohlo sa ďalej nič tajiť. Adjutant gróf Paar podujal sa ťažkej úlohe, upovedomiť Jeho Veličenstvo. Keď staručký kráf prvý raz počul smutnú zvesť, nemohol jej ani porozumeť. Len ťažko chápal strašnú udalosť. Potom mu adjutant vyroz­prával priebeh vraždy. Kráf sklonil hlavu a počúval, ruky sa mu triasly. Naraz stal zo stoličky a pohnutým hlasom opakoval: «Bože môj, Bože môj, čo som musel ešte dožiťh Potom nastalo ticho. Ani kráf, ani adjutant nevedeli povedať slova. Po chvíľach smutného mlčania, zase sa ozval staručký kráľ: »Oh, tie chúďatá deti, Bože môj, tie chúďatá deti!« Po týchto slovách si kráľ zase sadol a dlho ostal v myšlienkach zahrúžený. I vydal rozkaz, aby ho nechali v pokoji, lebo chce ostať sám.

Sloiáei na pohrabe Franca Ferdinanda. 2. júla, vo štvrtok, večer o 10. hod. do­

viezli mrtvoly Franca Ferdinanda a jeho manželky do Viedne. V noci ich vyložili v kaplnke cisárskeho paláca. Na druhý deň, 3. júla, v piatok, prichodily deputácie z celej ríše, aby položily na rakev zosnulých vence.

V zastúpení slovenskej národnej strany po­ložila slovenská deputácia na rakev krásny vavřínový veniec. Na venci bola stužka modro-bielo-červená. No stužke zlatými lite­rami nápis: »Ztratenej nádeji, hlboko zarmú-tení Slováci.« Deputácia pozostávala z pánov: Kornela Stodolu, Vladimíra Makovického, Dr. Ivana Dérera, Jána Vachaja, Alojza Veselého, Alojza Pechanca a A. Kopřiva. Deputácia Slovákov vzbudila veľkú pozornosť, ľudia na uliciach ostali všade stáť a obdivovali krásny veniec s národnými stužkami. V cisárskom paláci bol veniec položený medzi vencami cudzých panovníkov a arcikniežat. Deputácia bola potom pripustená pred rakev zosnulých.

CO NOVÉHO VO SVETE? Rusko. »Ruskoje Slovo« píše, že medzi

Ruskom a Rumunskom je podpísaný doho­vor o súhlase ohľadom Bosporu a Dardanell, prieplave medzi ruským Čiernym Morom a Stredozemným Morom. — Ruský cár Ni­kolaj vyznačil francúzskeho veľposlanca v Bukuriešti Blondela veľkým krížom rádu sv. Anny a srbský kráľ Peter podaroval mu rád sv. Sávu. Filipescu, bývalý minister vojny v Rumunsku povedal dopisovateľovi peštian-skeho denníka »Az Estu*, že Rumunsko sa zato sviazalo s Ruskom, lebo maďarskí po-litikovia nechceli dať uhorským Rumunom té práva, ktoré týmto patria. Teda pre ma­ďarský šovinizmus utratila naša ríša vefa-významnú podporu a pomoc kráľovstva ru­munského. . . A vo Viedni ešte vždy len trpia besnotu týchto šovinistov, nechajú ich pla-hočiť sa v nezákonitostiach, dovoľujú im vy­nášať zákony proti rovnoprávnosti národno­stnej, dovolili im spraviť zákon o volebnom práve, horší, ako bol dosavádny. Nuž či sa možno diviť, že našu ríšu všetko opúšťa, že sa všetko proti nej stavia? Krivdy, ktoré du­alizmus páchal za 50 rokov na slovanskej väčšine, len teraz počínajú sa pomstiť. Ešte je čas napraviť, čo pol veka bludného — a blbého — hodlalo.. .

Grécko a Turecko ešte vždy zbroja, hoci ani jednému sa nebárs chce začať. Turecká vláda vyslala komisárov na utíšenie vzbúr protigréckych a sľúbila, že všetko uvedie do poriadku. No, Grécko by najradšej teraz vy­bavilo svoju vojnu s Tureckom, kým je ešte Turecko nie ozbrojené a nemá tých vojen­ských lodí, čo má na jaseň dostať; Dotom bude Turecko na mori silnejšie a Všetky ostrovy grécke bude znebezpečovaf. Grécky kráľ mal prísť po tieto dni na návštevu do Bukuriešťa k rumunskému kráľovi, kde sa mala riešiť i otázka ženitby gréckeho prestolo-následníka s rumunskou princeznou Elenou.

Návšteva ale pre záplety grécke-turecké sa odročila. V Belehrade zasedala ministerka rada, na ktorej predsedal Pašič, potom mi­nistri šli do kráľovského dvora a tam pod predsedníctvom kráľa, Pašič oznámil, že vláda dostala zprávu od gréckeho poslanca, že po­loženie medzi Gréckom a Tureckom je velmi kritické a že poneváč medzi Gréckom a Srb­skom sú osobitné, zvláštne smluvy, v prí­pade vojny Srbsko bude musieť vykonal všetky svoje povinnosti, na ktoré sa zavia žalo. Toto osvedčenie Pašičovo veľmi ochla­dilo ohnivé hlavy Turkov.

Bulharsko. Pôžička, čo ju bulharský mi-nister peňažných vecí Tončev vykonal v Ber­líne, bude úplne vyplatená len r. 1917. Kurs pôžičky je 84, úrok 5 od sto, emissia 89. Za garanciu pôžičky slúžia dôchodky od do-hánových banderolov i od kolkov (štempll), taktiež dôchodky železnice Haškovo—Porto-lagos, ako i dôchodky prístavu Portolagos. Túto železnicu i prístav majú stavať nemecké firmy, ktoré dostanú peniaze za stavbu rovno z pokladníc nemeckých bánk!! Smluva o po žičke podpísaná bola v Sofii 15. júna. Za 2 dni bola smluva postavená na denný poria­dok a rozpravu v sobraní. Oppozícia sa zo-prela a ostro posudzuje smluvu pôžičkovú. Rečníci opozície sa osvedčujú, že pôžička uzavretá je pod takými podmienkami, ktoré sú nedôstojné Bulharska a urážajú jeho dô­stojnosť.

Nemci nás nenávidia. Čo popísaly viedenské židovské noviny

z príležitosti brnenského sokolského sjazdu, to bolo ťažko niesť i tomu potlačenému pieru. Len chytiť a chytiť! Tak to sršalo z každého riadka. Dokiaľ boli Nemci sami páni y ríši, nuž zasadli všade za vrch stola. To sa rozumie, že na dedinu nešli orať a tvrdo robiť, ale zaujali mestá a všetky úrady a podniky, ktoré im štát podporoval. Tak si stalo, že ačpráve je zem Morava čisto česká, hlavné mesto Moravy, Brno, je nemecké. " ale keď sa ľud i národne prebudil a drža hesla: svoj k svojmu, a do úradov, kde ma ľud hlasy, volil zase len svojho, tak zaíal Česi dobýjať nemeckú baštu brnenskú a dnes majú zemskú správu v rukách, majú divadlo a školy v Brne a mnoho svojich ľudí každého povolania.

To je prirodzený vývin vecí. Tí, čo dosial blúdili a vzdor svojmu českému pôvodu pri­dávali sa k Nemcom, teraz prichádzajú n; pravú cestu, a kadenáhle Nemci -nemajú ne­prirodzený prirast so strany odrodilcov, po-

neváč nemeckého ľudu v okolí Brna niet, mus panstvo nemecké klesnúť. To si ale oni nechci dať. Veď kto by potom klamal erár pri do-

r BESEDNICA. Dobrý rychtář.

Vyvolili si zveri za rychtára Slona. — Keď je i nie múdry, rozsúdili zveri, ale

je dobrý; schválne ani muche neublíži. Slon počal rychtárčiť. Hneď mu přišly s ponosou Ovce, že ne­

majú pokoja od Vlkov, že drú s nich kožky bez milosti.

Pozval Slon Vlkov a zakričal: »Ach, vy huncúti, zbojníci! Ktože vám dovolil zdierať?«

A Vlci hovoria: »Smiluj sa, vyslyš; sám si nám dovolil brať od Oviec neveľkú daň — vlnu na kožuchy. A tak každá má dať iba po kožtičke a i tej ľutujú!«

:»Počujte, prísne povedal Slon Vlkom; ne­právosť nikomu neodpustím. Teda budete brať po kožke od Oviec, ale viacej ani vláska. Prísne potrescem.«

V porade riešili. Zaprosil Vlk Leva, aby ho vymenoval za

rychtára Ovciam. I sám prosil, i od kmotry-Líšky Lvici pozdravenia odkazov*.

1 hovorí Lev: »Vlk má chýr planý, nechcem si tú vec na zodpovednosť brať. Svolám na poradu zvieratá, nech povedia, čo znajú o Vlkovi.«

Pošli svolávať na schôdzku celý zverský národ.

Sišli sa. Na schôdzke nikto o Vlkovi zlého nepo­

vedal a všetci riešili, že Vlka do ovčiarne za rychtára postaviť možno.

Iba od Oviec si o Vlkovi mienky nepýtali: tie na schôdzku pozvať — zabudli.

Dvaja roľníci a oblaky. »Hľaďže, brat Anton!« susedovi hovorí

roľník Agaton, a sám celý zbledol a tak, ako list, trasie sa.

»Hľaďže, oblak sa k nám nesie!* »Tak čože?« »Tak čože? ľadovec príde i zbožie nám

zbije, všetko na zkazu vyjde: oziminy i jariny, hladný rok bude, ba vari m o r . . . !

»Márne reči, sused, daromnice. Nesmysly táraš! Nie ľadovec, ale dážď príde; veď parí. Hľaď, už akoby aj kvapkal. Iba náff zbožie napraví! Naberieme ho i predáme, i sladového navaríme: — zabaviť sa i vypiť v zime! Nech len prší, ja budem rád!«

»No len hľad, ľadovec padne!* »Nie, dážď príde!* »Ľaďovec!« »Nedohadzuj sa so mnou!* »A veď čo 9a aj budem s bláznom!«

Anton zato chlop suseda bakuľov; ter čľap toho za ucho, i bitka sa začala.

Ani ľadovec ani dážď ešte nejdu, ale krv z obidvoch susedov sa už leje. Zatiaľ sa vy­jasnilo a hmla zodvihla.

Chudobný boháč. Žil chudobný človek. Ľahol si raz spa

ale nijak nemohol usnúť, stále si dum1

»Prečo je len chudobným ľuďom ťažko « na svete? a načo boháči peniaze kopia Niekto má plné komory, a ešte shŕňa a seb hladom morí. Keby som ja bol boháčom, in* by som žil. Žil by som si dobre aj druhý"1

by som ešte dával.« V tom počuje, že ktosi hovorí: »Tu mi

mešec; keď chceš byt boháčom: v ňom iba jeden dukát, ale keď ho vynes, hneo tam druhý; naber si koľko chceš dukátov ale zahoď mešec do vody; kým mešec ne zahodíš, nemôžeš stroviť ani dukátika: všetky sa na čriepky obráťa.*

Osprostel chudák od radosti: nie h n e y, vzpamätal a načiahol za mešcom. Vyne jed°' dukát, hľadí, tam už druhý ševelí sa.

»Ej, ha«, myslí si, »aké šťastie ma za51

cez noc si navyberám celú hŕbu dukato zajtra budem boháčom, pozajtre zahodím mes*1

do vody a bude mi sveta žif!« * b

Ale pozajtre počal už inak myslieť: »ť°

Číslo 28 NÁRODNÝ HLÁSNIK Strana 3

r

Pohľad na Sarajevo, (x) Mestská radnica.

dávkach o ťažké milliony, ako to robili brnenskí nemeckí fabrikanti, z ktorých jeden sa i za­strelil, keď mu na stopu prišli.

Dosiaľ sa Nemcom všetko darilo, čo len chceli, ale v svojej nenásytnosti a neprajnosti nechcú dopustiť/ aby po pri nich i druhí žili. V tom sú všetci Nemci rovnakí, nech si oni patria k jakejkoľvek strane a viere. Viedenskí kresfanskí-sociáli nekresťanský prekážajú Ko­menského škole, a moravskí liberáli nechcú dopustiť, aby mali Česi v Brne universitu českú.

Božie mlyny pomaly melú, ale iste. Mo­ravskí Nemci vyhynú, a v Brne predsa bude £eská universita.

ätajte vždy a všade na slovenskú študujúcu mládež!

som si nenavyberal ešte takú hŕbu? veď ma to nestojí iba si posedieť nad mešcom.«

Navyberal druhú takú hŕbu, ale potom sa mu ešte zachcelo a ešte, a nijak sa nevedel od mešca odtrhnúť.

Zachcelo sa mu jesť, ale krome chleba vdome ničoho nemal. A kúpiť si niečo lepšie, chutnejšie, budú peniaze čriepkami, kým •Deäec nezahodíš. 1 jesť sa mu chce i s mešcom nevie sa rozlúčiť. Zajedol si čerstvého chlebíka } počal zase dukáty vyberať. Prišla noc, — ' v noci vyberá. Prešiel týždeň, i mesiac, i Ce'ý rok, a mešca len nepopúšta.

»Ktože by bohatstvu nebol rád?« hovorí: každý si len viac žiada.«

Žije po starom, biedi, zabudol že chcel \ hojnosti žiť i druhým dávať. Už si pomyslí •feň, kedy pôjde s mešcom k rieke, ale zase S a 'en vráti.

Už celý ostarel, ožlknul ako tie dukáty, •en ich ešte neprestáva vyberať... Tak i umrel biedny na svojej lavici s mešcom}

nikách. Z ruského Tajovský.'

Poslal som už predplatok?

SLOVANSKY PREHĽAD. Srbský mecenáš. Vynikajúci americký uni­

verzitný professor Srb Michal Papin, rodom z Banátu, poslal 400.000 korún srbskej ve­deckej akademii v Belehrade na zariadenia základiny pre štipendia chudobným študentom z nového srbského územia. Papin si vymienil, aby základina niesla meno jeho matky, ktorá ako dobrá Srbka mu do srdca vštepila lásku k národu srbskému.

Rusi o Slovákoch. Slovansky dobročinný spolok v Petrohrade uzavrel vydať poučnú knižku o Slovákoch a o uhorskýoh Rusoch.

Ševčenkova oslava. Ukrajinci slávili pa­miatku storočných narodzenín Šenčenkových v dňoch 27—29 júna v Lvove, veľkými slav­nostmi, pri ktorých odhalili i pomník básnikov.

Sväz horvatských ženských spolkov za­ložený bude v Záhrebe a bude Vydávať i svoj časopis.

Jozef Kajetán Janowskl, tajomník poľskej národnej vlády vo Varšave r. 1863—4, umrel v llvove. V tedajšie poľské povstanie rozvinul neobyčajnú činnosť, načo ušiel preoblečený za kňaza do Haličů, aby ušiel trestu smrti. U Poľakov bol všeobecne vážený. O Poľskom povstaní napísal pamätník.

DOPISY. Brezno.

Stojíme pred veľmi dôležitou, ďaleko do budúcnosti nášho súkromného i verejného cirkevno-národného života siahajúcou uda­losťou. ,Dňa 28. júna poďakoval sa nám náš už do pensie odchodiaci ev. farár Gustáv Švehla. Čo naši otcovia zameškali a neuro­bili po smrti slávneho Jána Chalúpku, ev. farára breznianskeho, to chceme napraviť a

urobiť teraz my, ich synovia, pri voľbe no­vého farára. Chceme si vyvolit farára dľa srdca Božieho, ktorý by nám bol opravdovým pastierom, otcom a vodcom. Už dňa 28. júna zasadalo presbyterium pod predsedníctvom predstavenstva seniorátu zvolenského. Presby­terium jednomyslné bolo zato, aby sa uprázd­nená stanica zaplnila nie vypísaním súbehu, ale povolaním. Cirkevníci mysleli na svojho rodáka vp. Otta Škrovinu, ev. farára a kon-seniora v Turč. Sv. Martine a želali si jedno­myslné jeho povolanie. Ale terajšie presby­terium, ačkoľvek sme posledne našich osved­čených dobrých cirkevníkov za presbyterov vyvolili ešte vždy je tak sostavené, že ne­zastupuje mienku a žiadosť väčšiny cirkev­níkov. Keď prišlo na riešenie tej otázky, že koho povolať, presbyterium rozdelilo sa práve na pravú polovicu. Za Otta Škrovinu hlaso­valo 16, a za Júliusa Vitáliša, ev. farára z Pliešoviec tiež 16 presbyterov. Následkom rovnosti hlasov vypísaný je súbeh. Sen. predstavenstvo, ktoré počas celého zasadnutia sa cele slušne chovalo, vypísalo súbeh len v maďarských cirkevných novinách, dľa kto­rého prihlásiť sa treba pri sen. úrade v Ocovej do 23. júla b. r. Plat je v hotovosti a priro-dinách v 4000 kor. ustálený, no všeobecne je tá mienka, že cirkev v ktorej sa cirkevná daň neplatí a ktorá má vyše 300.000 kor. kapitálov, i tento pekný plat je ochotná svojmu vyvolenému dobrému farárovi značne povýšiť. Hodnoverne a s ľútosťou sa dozvedáme, že vp. Otto Škrovina, kíorý o kandidovaní v presbyteriume ničoho nevedel, nebude sa hlásiť a počuť i to, že i Vitáliš len tak by bol prijal stanicu keby bol býval jednohlasne povolaný. Obraciame sa tedy s prosbou na našich osvedčených dobrých mladých farárov, aby sa čím viacerí prihlásili, že by sme si v každom páde mohli vyvolit takého farára, ktorý by bol dobrým farárom a nie horším Slovákom. Ubezpečujeme nášho dobrého kan­didáta, že ho jednomyslné i vyvolíme. Brezňan.

Chcete maf peknú školu? Najlepší© vystaví Vám ja i na splá­

tky stavitel: M. M. HARMING, BUDAPEST, Vil., Veres Palné u. 19.

Strana 4 ^ ^ ^ M NÁRODNÝ HLÁSNIK Číslo

Dvoma minútami pred vraždou. Následník trónu opúšťa radnicu.

CHÍRNIK.

Z Holiča. (Nitrianska stol.) V posledné časy badat dosť značnú agi­

táciu vo všetkých našich časopisoch za slo­venskú výučbu v školách na Slovensku. A potešiteľné je, že sa tejto veci niektoré obce chytily a zasielajú podpisy a žiadosti pred ministra pre horeznačnú národnú vec. Ale je to i smutné, keď u nás, ani v našom okrese za túto veľmi dôležitú vec žiadny ani slamky nepřeloží. Často sa hovorí, že skalický okres je už dosť prebudený a pokročilý. Je, v ho­spodárstve, ale tak ďaleko sme ešte nie, aby nám azda nebolo treba škôl so slovenskou výučbou. Niekto mi možno povie, že prečo ja nezačnem? Ale či môže niekto horu svalif? Tu treba prácu vydať, rozdeliť. A poneváč čas beží, opovažujem sa ja na túto vec upo­zorniť predsedníctvo okresu. Pokrokár.

Roľnícka škola. Hnojenie ovocných stromov.

Ovocné stromy a kríky podliehajú čo do vý­živy tým istým zákonom prírodným, ako každá iná rastlina. I stromy ovocné treba hnojit. Keď niektorý strom, ktorý v jednom roku priniesol hojnú úrodu, v nasledujúcom roku často nič, alebo len málo urodí, môžeme si to vysvetliť iba tým, že nemal nadostač výživy. Strom s plnou úrodou má velké nároky čo do zásoby živín v pôde, poneváč nielen že musí na ňom v lete čo možná mnoho velkých plodov do jasene dozreť, ale súčasne musí strom už aj nové očká pre úrodu budúceho roku púšťať.

Ako všetky rastliny, tak aj ovocné stromy potrebujú tieto 4 hlavné živiny (t. j . látky, kto­rými sa strom živí): fosforečnú kyselinu, vápno, draslo a dusík.

mrazu a nepohode vzdorujúce, garanto­vané v rozličnom vyvedení majú vždy

na sklade

SCHULZ-OYské parotehliarne S S S ř v Sučanoch (SzuCsány) Turč. atol.

Fosforečnú kyselinu a vápno dávame naj­lepšie v podobe Thomasovej múčky, a to 6—12 kg. na 100 štvorcových metrov pôdy. Hnojivá fosforečné účinkujú najmä na kvet a ovocie a urýchlia jeho dozrievanie. Ku hnojeniu draslom použijeme 6—12 kg. kainitu, alebo 2—4 kg. 40°/0 soli draselnatej. Thomasovu múčku i hno­jivo draselnaté rozsypeme v jaseni rovnomerne po celej pôde, teda nielen pod korunou, a na­koľko možno ju zakopeme. Dusíkom hnojíme v podobe hnojovice, ale môžeme dať aj r.hilský liadok alebo síran ammonatý. asi 2—3 kg. na IOO m2, a to polovicu na jar, keď strom pučí, a druhú po opadaní kvetu, keď už zjaví sa ovocie.

Po polovici júla neslobodno už hnojiť hno-jovicou. Jednostranné hnojenie dusíkom škodí totiž stromu, je preň nezdravé. Stromy keď silno ženu, nesmú dostávať dusík, ale draslo, vápno a predovšetkým kyselinu fosforečnú.

Správa okresu Offenbach a. M. prevádza už od r. 1895. hnojivé pokusy s ovocnými stromami popri okresných cestách, ktoré ukazujú nám zreteľne priaznivý vliv hnojenia. Ročný výdavok na hnojivá vypláca sa hojne.

Strom nehnojený urodil za 6 rokov (1902— 1909) jabĺk I. jakosti (tabuľových) 107 kg. v cene K 4-52

» H. » 20-6 » » » » 4*35 » Hl. » (na mušt) 20*2 » » » » 1-65

Spolu 51*5 kg. v cene K 10-52 Strom, ktorý dostal od r. 1895. každoročne

1 kg. 3 dkg. Thomasovej múčky 2 » — » kainitu

67 y 2 » síranu amonatého urodil za 6 rokov (1902—1909) jabĺk I. jakosti (tabuľových) 427 kg. v cene K 18.05

» H. » 45*5 » » » » 9-60 » Hl. » (na mušt) 26*6 » » » » 2'ľj

Spolu 114-8 kg. v cene K 29*82 Hoci nehnojený urodil len 51-5 » » » » 10^52 urodil hnojený viac o 63*3 kg. vcene K I9'30 hnojivá za 13 rokov stály » 771 čistý zisk pri 6 úrodách činí teda K 11*59

Ako vidíme, výsledok to veľmi pekný.

Gróf Henrich Beaufort, ktorý uverejňuje v prítomnom čísle nášho časopisu otvorený list Slovákom, pochádza z najprednejšieho aristokratického rodu Rakúska. Patrí medzi rodiny, ktoré žily v úzkom priateľstve so zosnulým následníkom trónu. Ako najstarší syn bude po svojom otcovi dediť hodnost vojvodu (Herzog) Beaufortského. Jeho man­želka je rodená grófka Sylva-Taroucca. 1 v po­litike našej monarchie čaká na neho veľký zástoj.

f Julius Kopčík učiteľ-správca v Starej Pazovej v 43. roku života. Kopčík bol horlivý národný učiteľ, podporovateľ a od­berateľ slov. časopisov, člen Muzeálnej slov. spoločnosti, do ktorej dal zapísať vlani aj svoju školu. Milý kamarát, berúci účast tak na národných sviatkoch v Horvatsku a v Báčke, ako i v Martine a v Čechách, alebo na Morave. Škoda ho, že ešte taký mladý a je už pod zemou. Nech mu je ľahká a jeho príklad roduvernosti a horlivosti nech slúži bratom za vzor!

Jubileum. Kto len za čas čítal slovenské časopisy, alebo i len do ruky vzal niektorý kalendár vydaný Slovákmi či doma alebo v Amerike, musel sa stretnúť s menom Dr. Jána Wagnera. Po časopisoch a kalendároch roztratené jeho práce urobily by pekných pár sväzkov osožného čítania z oboru vedy zvlášť hvezdárskej, peňažnej, assekuracnej. Tento vzácny náš spisovateľ slávil v tichosti dňa 3. júla 50-ročie svojho života a 25-ročie spisovateľskej práce. 1 my sa pripojujeme k vinšovníkom a želáme zdravia a sily k ďal­šej práci na vzdelanie slovenského národa Osobitne vydané knihy Dr. Wagnera: Človek a hviezdy. Zjavy nebeské. Nebo a zem. Aké bude počasie? Benjamin Franklin. Poisťo­vanie robotníctva atď. odporúčame si kupoval a čítať. Pokocháte sa pri nich v diele božom a obdivovať budete ľudský um, ako vhlbuje sa a ráta a jako nemôže sa »domysliet koncov.«

Milan Hodža, redaktor »Slovenskéko Týž denníka«, stál zase pred súdom. Je to behom V4 roka 3. raz. Ešte len 16. júna bol posú­dený pre články na 6 mesiacov štátneho vä­zenia a 1000 kor. peňažnej pokuty, teraz uJ zase pre článok »0 tej viedenskej politike*, ktorý bol 8 augusta r. 1913 uverejnený v Slov. Týžd. Fiškus videl v článku prečin urazenia veličenstva a žaloval. Súd pod pred šedom tab. sudcom dr. FQzessérym uzná Hodžu za vinného a odsúdil ho na mesiac väzenia a 400 kor. peňažnej pokuty a dvoj­ročnej ztrate politických práv.

Letná zábava Dobrovoľného hasičského sboru v Turčianskom Sv. Martine bude v nedeľu, 12. júla.

Remeselnícka mládež v Žiline usporiada dňa 12. júla v Strelnici TANEČNÚ ZÁBAVU, spojenú s Tozličnými humoristickými hrami Spevácky krúžok prednesie viac pekných slovenských piesní. Začiatok o x

22. hodin popoludní. Z hl. námestia v sprievode hudb ide sa do Strelnice. V páde nepriaznivélH počasia zábava bude 17. júla. Vstupné od osoby 80 hal. Čistý výnos venuje sa v pro­spech hasičského sboru v Žiline.

Trnovecká Občianska Beseda usporiadi v nedeľu dňa 12. júla 1914 v »Arene« diva delné predstavenie. 1. EVA. Ľudové dráma v 3. dejstvách. Napísala Hana Horákovi II. UŽ SÚ VŠETCI V JEDNOM VRECI. Ve­selohra v jednom dejstve od Fr. Urbänki Začiatok o 8. hodine večer. Po divadle tí nečná zábava.

Roľnícka akciová továrna na stroje slévárna a kotlárňa E D . KOKORA A SPOL.^V P Ř E R O V E , M o r a v a .

O d p o r ú č a : P a r n é a b e n z i n o v é m l á t a c i e g a r n i t ú r * najnov-ftej k o n š t r u k c i e

Ľ £ 2 ľ Í ! ľ ! ! * í ! L l 0 < ! t L 0 V ý , D Í ' • " ^ o h n i M s m i •* * - 1 0 H P ' "»•—• "POhrta OWHL Benzinové .otory od 2-20 HP berobu l«cujZ« fň *•

meané feotoTníky . kotao pojenými mlynskými faaeňri, „a pohan motoro. aiebo k*o«oMlo». stace itNfe J. obitt. . mZTTImZ*. /_»*.*• rt-

Vybodne platebně podmienky. Žiadajte rí cenník a nahíákr.

Číslo 28 NÁRODNÝ HLÁSNIK Strana 5

fláportÉams nailm rsiiiám

KOLÍNSKU CIGOBKO Vrútky veľkou obcou. Minister vnútor­

ných záležitostí dovolil na základe 150 a 151 §. XXII. zák. z r. 1886 aby Vrútky v turč. st. posiaľ malá obec, boly veľkou obcou.

Štátna nemocnica pre chorých na oči v Žiline. Novú nemocnicu otvorili 1. júla. Zariadená je moderne, so 100 posteliami. Okrem spoločných izieb pre nemocných, sú i osobitné izby. — Chudobných ráno od 8— 10 hodiny lieča zdarma. Chorých prijímajú kedykoľvek vo dne. Chorých navštevovať do­volené je od 2—3 popoludní. Nemocného razom len dvaja smú navštíviť. Jedlo a nápoj do nemocnice doniesť neslobodno. . Chorých lieía dvaja lekári, opatrujú 4 sestry,od Čer­veného kríža. Vláda postavením nemocnice v Žiline vykonala len dávnu svoju povinnosť. Dosť sa už nabralo peňazí od trenčianskeho národa, ktorý sa musí i s chorými očami (trachomou) túlať svetom, aby vyrobil na vý­živu a dane.

Nová hradská. V Štubnianskych Tepli­ciach idu postaviť novú hradská s obce na stanicu.

Ohne. V békéšskej st. je obyvateľstvo veľmi rozčúlené, lebo behom jedného mesiaca bolo tam 40 ohňov. Všetky tieto ohne boly podložené a mnohé už vopred anonymne oznámené. Vrchnosti stopujú zločincov.

Utopil sa. V Lieskovci (Zvolenská stol.) utopil sa 11-ročný chlapec gazdu Paľa Moj­žiša. Išiel i s bratom kúpať somára, obidvaja chlapci vysadli na somára a tak ho do vody vohnali. Vo vode ich somár shodil, jeden z bratov sa vyslobodil ale druhý sa utopil.

Nešťastie pri veselí. Z Níreďházu píšu: v Merészpataku bola svadba a dľa tamejšej obyčaje strieľali družbovia z revolverov. Po­čas vezenia sa so sobáša družba Ján Bardu-ílk vystrelil, ale nešťastne: guľa trafila družbu Michala Polinčaka, ktorý hneď umrel. — Nie všetky staré obyčaje sú dobré.

Drahota v Dráči. Veľký nával zvedavcov, podnikateľov i dobrodruhov do novej európ­skej residencie, má za následok ohromné zdraženie všetkých životných potrieb. Byty s& v Dráči úžasne drahé, lebo ich je tu veľmi pilo. Za byt pozostávajúci z troch malých izbičiek sa platí 2000 korún. Domy, ktoré sú zväčša 2 poschodové a také zlé, že by ich v druhých mestách vrchnosti obývať nedo­volily, prenajímajú sa za 4000 až do 5000 korún ročne. Za jednoduchú izbu v hoteli sa P'atl 25 korún denne. Potraviny sú tiež veľmi ^ahé. 7 2 kg. syra stojí 6 kor. 1 pär kure-"iec 3 kor. Lacné je mäso bravčové, baranie, káva i dohán. Šálka dobrej čiernej kávy stojí 5 hal. Chlieb je drahý a zlý.

Slavianov v Amerike je 3,240.467, z ktorých je 1,831.666 prisťahovalcov, 1,408.801 tam na­rodených. Dľa národnosti sú takto rozdelení: Poľakov 1,707.604, Čechov 239.392, Slovákov 284.444, Litvanov 211.235, Slovincov 135.431, Rusov 95.137, Horvatov 93.036, Rusínov 35-359, Srbov 26.753, Bulharov 19.380, Dalmatíncov 5-505, Černohorcov 3.961- Neroztriedených Slovanov je 35.195.

Tialol ohv&iia všeobecne známy a obrúbený „Jano «réa" mast n a ^ix, lebo kilo ja upotrebuje, istotne opeknio. Pohy, puponco a iné tvár ípatiace flaky ss

Plán mesta Sarajeva.

L K7/

Mhodoxe K.

^ Fran z Jos. Kaserne

SO 100 I l _

200m

•Kaiser Moschee

Ä n ^ « Cesta automobilu, po ktorej sa viezol korunný princ,

Q Miesto kde hodili bombu, »{* Kde následníka a jeho manželku zastrelili.

krátky řas skapú a patričný dostane hladkú a sviežu tvár Téglik „Jano krému" stojí E180 ak toma patriace mydlo 70 nalierov. Z vidieka je najlepšie objednat tak, kea vo­pred zašlete K 2*80, sa ktorý obnos dostane „Jano krém" k toma patriace mydlo a. návod k opotrebenia bez vše tkých iných poštových výdavkov. Edo ale nechce mslat peniaze vopred, toma i na dobierka zasielame. Doetať E or. Eugena Flittnera v Banskej Bystrici (Beszterczebánya).

Píšte teda ešte dnes na túto adresu. Dávajme si pozor na idravie, lebo je to náš naj­

drahší poklad. Mnohým taikým chorobám môžeme vyhnút ked sa začneme hneď liečit Eto trpí na žalúdkové bc-lasti a kŕče alebo nemá dobrého apetitu, nech hneď užívs-„Kalvarské aromatické kvapky". 20 kvapák dostačí, aby

Srestaly hned všetky bolesti a napravily žalúdok. Cena faíky 50 hal. Poštou zasielajú ga najmenej 4 fľašky za

vopred poslaný obnos E 2-80 franko alebo na dobieekn, Pri každej zásielke je priložený návod k opotrebeniu. Dostat a dr. Eugena Fl i t tnera T Banskej Bystrici (Beszterczebánya).

Vezmite teda dopisnica a píšte na túto adresi ešte dnes.

Nové knihy. Sobrané spisy básnické Hviezdoslava. Sväzok

II. Druhé vydanie. Vydanie Kníhtlačiarskeho účast, spolku. Cena brošírovaného výtisku 4 kor. viazaného 5.20 hal. II. sväzok Hviezdoslavových spisov nebol na knižnom trhu už asi 10 rokov. NakladateFský spolok vyplnil veľkú medzeru novým vydaním a my vrelé odporúčame knižku kupovať a čítať. Kto si Slovák, kto si nábožný človek — poslúži ti v tichých chvíľach kniha Hviezdoslava jako národné evanjelium a spevník. Plná je rodolásky a zbožnosti.

Klerikalizmus a pokrokárstvo. Moderné filo-zoficko-teologické úvahy. Napísal Fr. Hr. Cena 50 hal. Vydanie tohože nakladateľského spolku. Hodné prečítania, aby nás to posmievané »pokrokárstvo« toľko nemátalo. Pôvodca je katol. kňaz.

Bosenský šarkan od Joz. Eug. Tomiča, prel. V. M. Páričkovej slov. knižnice číslo 18. Na Páričkovu slov. knižnicu predpláca sa ročne 2'40 hal. a idú za taký nepatrný predplatok 4 knižky dobrého, zábav­ného i poučného čítania. Predplatok treba poslať na adr. Ján Páríčka. Ružomberok (Rózsahegy.) Za 12. kor. možno kúpiť všetkých 18 vlastne 20 sväzkov. Vrelé odporúčame.

Všetky spomenuté knihy dostať v každom slov-kníhkupectve.

Uprkův plakát výstavy Slovácka v Uh. Hra­dišti 1915 se rozesílá. Zvláštní vydání na lepším pa­píre obdržeti lze po K 2'— u výstavního výboru v Uh. Hradišti.

Rozširuj te a p r e d p l á c a j t e NÁRODNÉHO HLÁSNIKA.

HOSPODÁRSKE ZPRÁVY. Zvolenská ľudová banka zakladá expo­

zitúru v Ocovej. Pomocou statných Očovanov založila Zvolenská ľudová banka v dome Pavla Priechodského expozitúru. Do výboru sú zvolení: Ďuro Holík Obušťok, Pavel Prie-chodský, Ďuro Zaťko, Ďuro Gašo, Adam Pivoluška. Želáme mnoho zdaru.

Otázka poľovného práva. Len nedávno priniesol istý prešporský maďarský plátok surový nápad na perneckého (Prešporská stolica) roľníka Mateja MertI a jeho 6 kama­rátov preto, že sa opovážili perneckú poľovku pre seba vylicitovaf. V Perneku má Pálffycké panstvo veľké lesy. Poľovku dosiaľ árendo-valo vždy panstvo a schválne nepoľovali, aby sa zverina čím väčmi rozmnožila. Následok toho bol, že zverina požrala každoročne celú úrodu gazdov. Toto bolo tak už od nepamäti. Konečne sa perneckí roľníci sorganizovali a vylicitovali poľovku pre seba. A toto sa pánom nepáčil Že vraj sedliakovi treba do ruky pluh a nie flinta! Práve v ten čas, keď prešporskí šovinisti napadli statných perneckých roľ­níkov, priniesol peštiansky radikálny časopis »Világ« články zo zemplínskej stolici. V týchto článkoch dokazuje pisateľ, že ľud v zem­plínskej stolici, vandruje hromadne do Ame­riky, lebo mu panská zverina každý rok sožere úrodu. A niet odpomoci! Nuž, organi­zácia je tu najlepší prostriedok. Naša národná strana nech sa zaoberá aj s otázkou poľov­ného práva. Poľovné právo treba nastrúhať tak, aby z toho mal osoh ľud a nie zabáva­júci sa a lumpujúci páni!

Rozvoj polfckého peňažníctva. Roku 1900 mali poznaňskí Poliaci v svojich peňažných ústavoch uložené 45 mil., v roku 1912 už 286 mill. V Haliči r. 1900 235 mill., v r. 1912 ale už 535 mill. V ruskom Poľsku r. 1900 83 mill., v r. 1912 už 353 mill. Imanie družstiev bolo v roku 1912 v Poznaňsku 29 milí., v Haliči 53 mill., v ruskom Poľsku 75 mill., rezervné fondy 59 milí. Celý kapitál je 1450 mil.

Uhersko-česká průmyslová banka akc. spol., filiálka v Prešporku, otevřela dnes

IZEMSKÁ PRŮMYSLOVÁ BANKA AKCIOVÁ SPOLEČNOST, P r i j í m a V K L A D Y založená ž i v n o s t e n s k o u b a n k o u v P r a h e .

| B T J D A P E S T , V., F e r e n c * J ó z s e f - t é r 6. Zmenáreň. V., F e r e n c z J d z s e f - t é r 6. (palác „GRESHAM"). FiĽálka v M U N K Á C l .

Telegrafická odrossa: „INDUSTRIALE".

«. f\l\zll Účastinný kapitál Ž I V N O S T E N S K E J B A N K Y v P R A H E je K 8 0 . 0 0 0 . 0 0 0 ' —

pr i najvyššom zúročení.

TELEFÓN:

Účet u uhorskej poStorej sporitotny o. 26120. Úcot n rakúskej poltovej aporitelny 6. 106685. Účet u boa. hero, poštovej aporitorny č. 8166. a rezervy vyše K 20 .000.000-—

Eskont zmeniek. Preddavky na cenné papiere. Vybavenie všetkých bankových a burzových transakcií na budapeštianskej a cudzozemských burzách. Kúpa a predaj cudzozemských peňazí, rvlášte dollárov, mariek a rubřbv. Živé spojenie s vidieckymi ústavmi. Priame styky

so zahraničím a s Amerikou.

Strana 6 NÁRODNÝ HLÁSNIK Číslo 28

Z á m k y | z a v r a ž d e n é h o n á s l e d n í k a t r ó n u .

S . ( l ) Artstetten (2) Konopiště (3) Chlumec.

své úřadovny v Michalově ulici č. 14. a bude se zabývati veškerými bankovními obchody (viz insert).

Verejná hovorna. (Za1 obsah redakcia je nie zodpovedná).

POĎAKOVANIE. Hlboko ranení bôľnym odumretím nášho vrelo-

milovaného a dobrého manžela, otca, brata, zaťa a švagra

J á n a M. H r o b o ň a ev. farára istebnianskeho

obraciame sa s vďačnosťou k tým všetkým, ktorí s teplým súcitom duše svojej — výraz dajúc slovom, listovné alebo telegrafične ich sústrasti — zármutok duše našej umiernili, prítomnosťou svojou na po-hrabnom obrade znášanie trpkých chvíľ lúčenia nám obľahčili, týmto všetkým za ich kresťanský súcit aj touto cestou úprimnú, hlbokú vďaku vyslovujeme.

A tu zvláště velebnému duchovenstvu seniorátu Oravského na čele s vel. p. seniorom Pavlom No-vákom za potešujúce slová, spev a fungovanie, tak­tiež aj vysokoctenému učiteľskému sboru^za spev v chráme a nad hrobom.

Podobne hlboká vďaka blah. p. Matúšovi Dulovi za rozpomienku povedanú nad hrobom v mene Nár. strany, ako i blah. p. učiteľovi Jánovi Vávrovi za srdečné slová.

Konečne vrúcna vďaka všetkým tým, ktorí ven­cami ozdobili rakev. Tu na prvom mieste vďaka vel. cirkvi istebnianskej spolu aj s filiami, taktiež aj sláv. národnej strane za kytku ako znak rozpomienky na •verného Slováka.« Slovom srdečná vďaka všetkým, ktorí s. citom sústrasti sa rozpomenuli na nezapome-nuteľného nášho drahého zvěčnělého a ťažko navští­venej rodine porahčili v znášaní jej zármutku.

Boh žehnaj všetkým a zachráň od podobných

Iúderov!

Hlboko s k o r m ú t e n á r o d i n a . — —

SÚBEH. Modranská ev. a. v. s lovenská cirkev vy­

pisuje súbeh na novú v spojení so sirotincom sr iadenú učiteľskú stanicu pri svojej rozde­lenej škole. Plat dľa nového zákona sr iadený a z troch izieb pozostávajúci byt v sirotinci. Vyvolený bude učiť 1. alebo 11. triedu. Pa­tričný je povinný prijať súčasne i úrad sirot-ného otca v sirotinci, a ako taký, viest vý­chovu dietok, učif ich slójdu, pomáhat pri všetkých prácach vzťahujúcich sa na sirotinec dľa domáceho poriadku a úpravy správcu sirotinca. Ako sirotný otec m á nárok mini­málne na dva týdne, maximálne na jeden mesiac prázdnin v školských prázdninách v ten čas, keď mu to správca sirotinca určí. Za prácu pri sirotinci dostane patričný okrem úplného učiteľského platu v sirotinci celé za­opatrenie (byt, kurivo, svetlo, prádlo, obsluhu, stravu). Hlásiť sa môžu i ženatí v tom páde sa ale musí manželka patričného zaviazať, že opateru šats tva sirôt vezme na seba, za čo i ona dostane od sirotinca úplné zaopa­trenie. V páde, žeby patričný mal deti, za stravovanie každého dieťaťa bude povinný sirotincu dľa veku dieťaťa ustálený obnos platiť. Úplná znalosť slovenskej reči v slove a písme sa vyžaduje. Patričný učiteľ, ak je nie spôsobilý na vyučovanie slôjdu, musí sa zaviazať že si žiadúcne svedectvo behom dvoch rokov od nastúpenia úradu zaopatri . Hlásiť sa treba do 31. júla b. r. u nižepod-pisaného farára.

V MODRE, dňa 30. júna 1914.

Dr. Milan Ivanka, inšpektor.

Sámuel Zoch, farár, správca sirotinca.

ODKAZY REDAKCIE f?g v—in. Zvolen. Píšte rečou ľudu. Prázdnych reíi a prekrúcania slov sa varujte. Drobnička dobre, dopis bol zle napísaný, preto sme vytiahli z neho iba lt uverejnené. Keď sa neviete vymotať, pomyslite si, ako to povie pospolitý človek vo vašej dedine a to bude najkrajší slovenský štýl.

BI. p. Jánovi Duchajovi v > Blatnici*. Po výroku okresného výboru zbytočné sú už naše poznámky na Vašu interpeláciu.

DnnnnanDnnDODDDDDDDDDDDDCDDDODDDD a

M A L Í I OZNAMOVATEL Za malé oznamy platí sa vždy vopred, a síce 5 halierov za slovo; začiatočné a každé hrubo tla-

J čené slovo 10 hal. S a nabídkám k sňatku a ku n v všetkým takým oznamom, kde došlé příhlasy ei-S " peduje administrácia, treba priložiť 20 halierov na c porto. Pri dotazoch treba priložiť známku na

lodpoveď. D n n D o ď d n • • D • D Ď p • n o n • po. •in o p ono Q • •

Zbrane, kolá a šicie stroje

na mierne mesačné splátky. Lovecké a biciklistické po­treby sa ceny bez konkur rencie. Výmena starých pušiek a byciklov za nové. P. D U Š E K , továreň na abrane, kolá a šicie stroje, OPOČNO č, 177. na st. dráae-j(Cechy). — Cenník}-

zdarma.

TTrňŕW n a t o l á r s t v o UU1UI prijme SAMUEL MIŠKO CI v Turčianskom

Sv. Martine.

laliantYO &&& obrazov a mramorových imitácií. Oprava oltárov a kazatelníc. Maľba di­vadelných javíst v mod, slohu, všetky omel.práce, portréty atd. Umel. priem, aávod J Á N T I C H Ý , Mor, Ostrava Guttma-

nova 14.

niiiii, mrkva, celer, cibuľu, cesnak a inú zeleninu sa konkurenčné ceny

zasiela dobierkon

Ant. Procházka, V r a e o v (Morava)

Cenníky zdarma.

"MOKKA:: Miešanina žitnej kávy s kávou zrnkovou, veľmi chutný a silný nápoj. Vo vkusnej Škatuľke čím si káva podrží stále dobré aroma. 5-kg. zásielka frko s dobierkou za K 4'50 za­siela Ján Gotfried, Praha, VIL, Belcrediho tf. 38 n.

Ožení alebo vydá sa ľahko, kto to oznámi

T Malom Oznamovateli.

R á t a c í strojček za 1 kor. (vopred v sním­kach). Zašle F. HODiKt

architekt, Hrabová-V í t k o v i c e (Morart). í kusov dobierkoa 5 kor Strojček tento okamlite

násobí a delí najdlhšie čí­sla až do millionoT.

Obchodný mlyn, men-lj ši, u

melý, ležiaci v prostřel slovenského mestečka na stálej vode s úplným od­predajom dorobenej múk] vo veľkom i v malom, s obilným obchodom, prí­padne i s miešaným to­varom je na predaj. Pri hlasy pod značkou »ľrtlyti 162«. expeduje admini strácia >Nár. Hlásnika

TU™ číslo927.vPetrovd U [ l m je na predaj. Bližšia

zprávu podá ŠTEFAN E I C H A R D T , Petri

(Bács m.)

firma Do svojho ob-UOlla. chodu miešanyn tovarom a potravinám prijmem súceho 12—15" ročného chlapca do uf> nia. Čas nastúpenia a

a podmienky dľa doho­voru. M. ORSINY v

Turč.-Sv. Martine.

Stálu práca, ^ sku, fabrickú alebo akú­koľvek inú hľadáme. Pří­hlasy prosíme na adresso ADAM LAUKO.Nagy erzsébetlak (Torontál m.

Inzerujte v »MAL0M OZNAMOVATELI!

Nezabudnite odvolat sa na nás pri objednáv kach u firiem tu inzerujúcich.

SPOŘITELNA UCASTINARSKY SPOLOK V TURČIANSKOM SV. MARTINE Akciový kapitál K 1,100.000—. Založená rokn 1868. Vklady K 9,400.000.—.

ka y Turčianskom Sv. Martine. — Filiálky: v Liptovskom 8v. Mikuláši, na Vrútkach a Štnn. Tepliciach. Expozitúry: ¥ Sučanoch, Y MošoTciach a v Slovenskom Právne. :-: Přidruženy ústa?: Hrádoeká sporitelia T Hrádku.

| Zaoberá sa bankovým obchodom každého druhu a assekornje proti ohňu, krupobitiu, nehode a na život — Vklady zúroku)ú sa éo naj výhod Dejšle. — Splatné lístky poštovej sporiteľne k bezplatnému poukazovaniu vkladov zdarma.

Číslo 28 NÁRODNÝ HLÁSNIK Strana 7

NASSKE FIRMY. V rubrike tejto uverejnené 8Ú výlučne len adreaay slovenských a českých obchodníkov, továrnikov a re­meselníkov atd., u ktorých nakupovat a objednávať je mravnou povinnosťou každého uvedomelého Slováka.

Anekdoty, kuplety a výstupy. Joz. Šváb, nakL, Praha, m., Mostní 4. Sozn. zdarma.

Bombony a oukrovinky Alois Gillar, Mor. Ostrava. Maršnerove Šumivé bon­

bony, orient, cukrovinky pečivá a čokolády. Bryndza.

Peter Makovický v Ružomberku, (Rózsahegy), liptovská bryndza.

Divadelné javiská dodáva Fr. Fert, odborný divad. maliar, Brno-Husovice.

Drevo. Ján Janček a Syn, Ružomberok (Rózsahegy) sklad itol. a stavebného dreva, dosky, laty, Stáfle, rezanice.

Drevený tovar. M. Ondrá&ik, Lubina (via Vágujhely), vařečky, misky,

lopatky atd. vo velkom. Žiadajte cenník. Hodiny a šperky.

Jozef Rolko vd. v Turč. S. Martine pri promenáde. Kachlové pece a sporáky.

Brxa a Thurzo, kachliarska dielňa v T. Sv. Martine. Káva.

Fr. Jelinek, Slatiňan; (Čechy). Zrnková káva zelená 5 kg. od 13 kor., pražená od 15 kor. franko vyplateno.

Knihy. J. Gašparík, Xurč. Sv. Martin, všetky slov. knihy.

Kŕmne vápno. Jesenský, T. S. Martin. 50 kg. 12. kor., 5 kg. 2 kor. 80 h.

Maľovanie izieb. Ján Hruška v Turč. Sv. Martine, vkusne a lacno.

MieSaný tovar. Obuch a Cvenček, N. Mesto n/V. (Vágujhely) predaj

umelých hnojív v malom i vo velkom. Náradie.

J. Košina, T. S. Martin, sklad rakví a pohrab, článkov. Dielňa na náradie úč. spol., Turč. Sv. Martin.

Ján Árvay, stolár, Žilina (Rýnok č. 9.), sklad náradia. Obuv.

J. Matnla, T. S. Martin, sklad a výroba (i dla am. vzoru). Odvodňujúce rúrky..

<Wn Janček a Syn, Ružomberok (Bózsahegy). Ozdoby pre krajčírky

t Halama, Bratřikov u Žel ez. Brodu (Čechy) zaSle na poäadanie krajčírkam vzorky sklených ozdôb na blůzy.

Peôivín, Dejmín a Kyneto dodajú výbornú chuť, kyprost a vzhlad všetkému pečivu. Vyrába továreň A. F. Stecher, České Budějovice, a

pošle kupcom vzorky zdarma. Remeň.

1' Irnovský, Turč. Sv. Martin, všetky obuvn. potreby. Staré i nové výšivky

kopije ,L1PA' lud. priem. úč. spol. v Turč. S- Martine. Šatstvo pre mužských

4- Žiačik, krajčír, Turč. S. Martin, sklad ang. látok. Skry dla.

J Janček a Syn, Ružomberok (Rózsahegy) parná teheleň odporúča strojovú francúzsku škrydlu.

Strižný a módny tovar. Jozeí noudek, Ružomberok sklad rakví a vencov.

Tehla. Ján Janček a Syn, Ružomberok (Rózsahegy) dorába !•» jakosti strojovú tehlu, ohňovzdorné dlažby na vy­

kladanie pôjdov a traversovú tehlu na sklepenie.

Torty a cukroviny. Balko a Starké, cukráreň v T. S. Martine, odporúča sa « sv&dbám, krsteniam atd. Pošt. objednávky vybaví hned.

Uhlie, cement, vápno. M. Thomka, velkoobchod v Turč. S. Martine, pumpy, wuwm. remene a tovar pre konsumy a špecerajníkov.

Živnostenská banka v Prahe. FILIÁLKY: Bmo, Ces. Budějovice, Frýdek-Mistek, Grado (v let­nej sezóne), Hradec Králové, Jihlava, Karlovy Vary, Klatovy, Krakov, Kiberec, Lvov, Mělník, Olomouc, Opatie, Mor. Ostrava, Pardubice, Písek, Plzeň, Prostějov, Tábor, Terst a Viedeň^ L, Herrengasse 12. ,

Akc. kap. K 80,000.000. Rezervné a poistné fondy vyše 25 mil.

korún. Adretsa telogrammov: „Živno­stenská, Praha". — Telefon 61«.

S26.S687. a lué.

v f f i

Vykonáva všetky obchody bankové a transakcie priemyselné. —-Opatruje pre obdobie cestovné: akkreditivy, výplaty v cudzine, cudzie valuty a mince, ako ruble, marky, franky atd. — Prena­

jíma: Safes depot (bezpečnostné schránky).

WOHANKOVE motory a lokomobile na surový olej. Eavný a spoľahlivý pohon, žiadne nebezpe­čenstvo ohňa a výbuchu. Žiadna finančná kontrola. Najjednoduchejší stroj bez všet­

kých v e n j t í l o v . Žiadajte cenníky

od firmy:

Wohanka a Spol.,

Budapešť, V. Yáci kôrút č. 76

WOHANKOVE Šrotovníky sú bez

konkurrenclel

Sicie stroje ÍHTORHBBlHffll

súčiastky kúpite naj­lacnejšie vo

v e l k o z á v o d e

Jozef V r a b e c , I SliSiWlllliaiKflliffHlíillWlílP T ý n i š t ě n/Orl. (Cechy.)

Dycikle

Vef késníženie ceny! Len solídny trváci tovar 1

Moderné športové košele s dvoj. golierom, alebo bez gol. K 1:30, silné spodné no­havice biele a farb. 90 hál., biele celkom velké ženské \ košele s čipkami K 1-30, pe­kné obrusy biele a farbisté | K1-20, utešené ženské zá- i stery 80 hal, biele ľanové •vreckovky tucet K l'iO, far­bisté vreckovky tucet Kl-40

la všetky články niže vý-1 robnej ceny.

Adolf Zucker y Plzni č. 112. (Cechy), prádlový veľkozávod.

Zásielky na dobierku. Za nehodiaci sa tovar vrátim peniaze.

Inzerujte Y „HÁRODNOM HLÁ8HIKU"!

INZERUJTE V NÁRODNOM HLÁSNIKU.

V pokoji spočíva, komu kúpia truhlu a pomník

u firmy

JÁN ŠVEHLA v Turčianskom Sv. Martine.

Sklad drevených i kovových truhál, vencov a p o h r a b -n ý c h článkov vo v e ľ k o m výbere a T a v n ý c h cenáeV

POZOR! Veľkú úsporu docielite

len priamym nákupom dámskych a vše­tkých prádlových látok n známej a chvá­lenej firmy

ADOLF SOUMAR, ručná a mech. tkalcoven v QLEŠNIGI n Nového Mesta n. Metuji, (Čechy.)

Krásne zbytky za továrne ceny stále na sklade. Vzorky zdarma a franko.

Založeno mhu 1869. B i P l a n á , o r g a n y BR • ¥ a h a r m o n i a I T

pre kostol, školu i dom lacno za výhodných pod­

mienok dodáva

Ján Tuček, Kutná Hora [(Čechy.)

Illustr. prospekty organov, cen­níky harmonií a pián zdarma a franko. — Postaveno 360 organov,

6600 harmonií. :m

Radim všetkým kupcom, ktorí chcú zväčšiť svoj príjem a zachrániť svoj kraj od hromadného padania ošípaných, aby

zaviedli do obchodu

r* NINKOTIRIN' vyzkušený prostriedok so zaručeným výsledkom. Jestli by sa nedokázal, peniaze vrátim. Jozef

Ku Cubala, Vrbové (Verbó, Nyitra m.)

SH

Ak chcete mať za lacný groš

PRVOTRIEDNE HOSPODÁRSKE STROJE, obráťte sa s plnou dôverou na :

«n»ľ^ll n U I ^ I I T F D I Iľ svetociiýrnej prostejovskej továrne na ho-F l I l á l K u ( . W l l n i l i K L I i , spodárste stroje a motory

v L u č e n c i (Losoncz) Kossuth Eajos-u. c. 25. ( I n Ž . J . O K R U C K Ý a J . K O M P I Š . )

Pluhy, brány, siace a iaoie stroje, mlá­ťačky, parné a ben­zínové motory atď.

Pre mlyny, tehelne atď. špeciálne ply­

nové motory.

Odborné porady zdarma.

Strana 8 NÁRODNÝ HLÁSNIK

najlepší český nákupný pramen!

L a c n é p o s t e l n é p fera l 1 kg. Šedého, páraného 2 k., lepiieho 2-40 k., polobieU 2-80 k., biele 4 k., biele pá­perie 510 k., 1 kg. velmi jemného, snehobieleho, pá­raného 6-40 k., najjemnej­

šieho 8 k., 4 kg. iedého páperia 6 k., 7 k., biele 10 k.. najjemnejšie x pís 12 k. Pri kúpe 5 kg. franko. Hotové postele z hustého modrého, červeného, bieleho alebo žltého nanHngu: 1 perina 180 em. dlhá 120 cm. široká » 2 hlavnicami, každá 80 cm. dlhá 60 cm. Široká na­plnená novým, šedým, velmi trvácim, páperovým po­steľným pierim 16 k., polopáperím 20 k., páperím 24 k. Jednotlivé periny 10, 12, 14, 16 k., hlavnice 3, 3-60, 4 k. Perina 200 cm. dlhá 140 cm. široká 13, 1470, 17-80, 21 k., hlavnice 90 cm. dlhé 70 široké 4-50, 5-20, 570 k. Spoiinie periny zo silného pruhového grádln 180 cm. dlhá 116 cm. široká 12-80,14-80 k. Rozposiela dobierkou od 12 k. vyššie franko, výmena i vrátenie dovolené, alebo peniaze zpät. Obšírny cenník zdarma a franko.

8. Benisch v Dešeniclen, s m . (Čechy.)

«•••>«•••*• »•••»••••» •• gg m •••••«•«•••>«•••• ••«

HÓDOS UMEL FOTOGRAFIE A ZVÄČŠOVANIE

TURC. SV. MARTIN. í >•»•• »•••••••••+

KÁVA o 5 0 p e r o e n t o v l » o n . e > j š i » ! Amerikánska úsporná káva. velmi voňavá a výdatná. 5-funtové vrece na probn K 5-— franko na dobierku. Pol Mla prvotr. najjemn. čaju sa 2 kor. zasiela, A . S A F E R , vývoz kávy a čaju, T l M a b o g d a n y

c. 412.

Zdarma 23 metrov rumb. vely obdrží každý desiaty, kto objedná niektorý druh tohto tovaru: ::

40 metrov veľmi pekných zbytkov kanaíasu, oxfordn, zefiru, jotišu, plátna atď. za 20 kor.

40 metrov zbytkov H. jakoBti za . . . . 16 kor. 20 metrov plátna bieleho, silného, 100 cm. širokého

za 18 kor. 20 metr. širtinku bieleho, celkom jemného za 12 kor.

Pište si o cenník a vzorky, ktoré zdarma zasielam. Stá a stá podakovacích listov po ruke.

Alois Poníma, malcorňa, Káehod (Čechy.)

ílplné vyhubenie potkanov docieli sa velmi osvedčeným prostriedkom, takže za niekolko dni zmiznú víetky potkany, bez toho, že by týmto prostriedkom iné domáce zvieratá utrpeli. (Len pozor na zajace!) Odporúča už úplne pripravený prostriedok pol kila za 2 kor. JOZEF NEUWIRTH, záhradník, ť ľ s t í n. Orlici č. 37.

(Čechy). Stá poďakovaní.

JáBBuiiaB::Mľ Iibiieký lUti lliiti tam

Vo vlastnom dosie. Prvý český krest závod

{Existuje už 25 rokov Dodáva šicie stroje najlep­šej akosti, velmi tmcliTé s 5-ročnou zárukou, iho tovené zo zaručene spoJSúi-livého materiálu, VTZIÚN

né. Zásielky vypúten\ 126 dobre balené.

Stroje Singerovky v cene od K 60 Stroje kruho?kj v cene od K 110. Tiež na mesačné splátky po 8-10 kor.:: Žiadajte cenník, dostanete ho zdarma a vypli-iný, tam je všetko podrobne uvedené, s bid itroj je vec uži točná, usporí sa ním mnoho času i peňazí do rob,

Veřkú službu nám preukážete, keď sa pri ob' jednávkach u našich inzerentov na nás časopis odvoláte, lebo každá inzerujúca firma bedlivé si značí, kolko odberateľov jej ktorý časopis do­nesie a dra toho udeľuje inzertné objednávky, bez ktorých by sme my pri neobyčajne nízkej predplatnej cene svoje výdavky zaokryť nemohli.

Vlnené ženské sukne kus za 1 kor. 60 hal., ženské červené spodnice, u-ručene stálej farby bez vyšívania kus za K 2'20, kraine vyšívané E 2-60. Ďalej utešené detské spodničky vi ušité, krásne vyšívané od 46 cm. dĺžky od pása dolu kus sa 1*50 a vyše dľa veľkosti zasiela 'dobierkou pri 10 kusoch vyplateno. tkalcovská firma JOZEF MASIK,

Jimrarnov (Morava).

Uherskďčeská průmyslová banka akciová společnost Prešporok.

% ÚstredieraBudapešf V., Filiálky:^ Budapešť, Józsefváros,

Ujpest.

(Telefon 10—17)4 Afllovaný ústav

Českej průmyslověj bankygv Prahe, uč. istina K 40 mil., vklady K 85 mil. í

•f Dovolujeme si Yám oznámiť, že dňom I. júla 1914 otvorili sme v PreŠporku % v Michalovej ulici č, 14 % filiálku, ktorá sa bude zaoberať v Š ét;k ý m K; bankovými fo bjc h 0 d m i, a sice':

l

Vklady na knižky a bežný účet >a výhodných podmienok; Kúpa a predaj cenných papierov a cudzích mincí; Výplata strižkov a vylosovaných hodnôt; Úschova [a správa cenných p'apĚierov fv pancierových

pokjiadnách; Pôžičky na cenné papiere, zmenky atď.; Burzové príkazy pre budapešťskú, viedenskú a pražskú ako

aj pre cudzozemské burzy; Predaj losov (žrebov) na mplerne mesačné splátky!; Assekurácia na život, proti ohňu atď.

5j Všetky dotazy ochotne vybaví a potrebné rady bezplatne poskytne

Í . "radné hodiny od 9-7,1 a S p r á V E . j

K nastávajúcej sezóne upozorňujeme ct. hospodárov, aby si pred zaopa­trením motora alebo mlatacej garnitúr; vyžiadali na každý pádlnabídku od firmy

B. DENES, SK2SSÍÍ5Ž Budapest V., Lipóťkôrút 15. ktorá Há zastupiteľstvo j . KRÁTKEHO fabriky na stroje v PŘEROVE, O b r á z k o v ý o e n n i k a r o z v r h o l e n z a s i e l a m e z d a r m a .

D o p i s u j e s a v s l o v e n s k e j r e ó l .

Tlačil Kníhtlačiarsky účastinársky spolok v Turčianskom Sv. Martine.