časopis Slovenskej katolíckej charity štvrťročník No. 1 2009 (nepredajné)

(Ne-)funkčnosť nového sociálneho zákona(Ne-)funkčnosť nového sociálneho zákona

Veľkodušnosť aj kus násiliaVeľkodušnosť aj kus násilia

Z DIECÉZNYCH CHARÍT

TÉMA(Ne-)funkčnosť nového sociálneho zákona

ROZHOVORVeľkodušnosť a kus násilia

Z SKCH SEKRETARIÁTVýstava „Príbeh Afriky“ zavítala aj na OravuStarostlivosť o chorých v domácnos0iNové posily sekretariátu SKCH

Z DUŠEMôže Cirkev mlčať?

S l o v e n s k á k a t o l í c k a c h a r i t a 1 / 2 0 0 92

EDITORIAL

Leto - čas prázdnin, ale aj čas zmien

V čase, keď toto píšem je leto – august. Trápinás pekné počasie, vlastne pardon, tropickéhorúčavy, na ktoré nie sme stále zvyknutí.Žiaci a študenti celkovo majú prázdniny.V Bratislave by ste nenašli tri ulice pokrytésúvislou vrstvou asfaltu, pretože všetko jev plnom prúde opráv a renovácií a zmenyv autobusových poriadkoch z večera do ránasú na bežnom poriadku a vy beháte z jednejstrany chodníka cez cestu na druhú a späť, le-bo nie a nie odhaliť, kde stojí tá električka,ktorá tu ešte včera večer stála a dnes už je za-stávka zrušená. Ale buďme zhovievaví a váž-me si, že páni cestári sa pripravujú na začia-tok školského roka…Ale k čomu som s vlastne chcela dostať – nie,tento úvodník nemal byť kritikou na doprav-nú situáciu v meste, i keď sa to tak z týchtoviet môže zdať – oveľa podstatnejšie bude, žeod septembra sa vrátia do rozpisu svätýchomší vo viacerých kostoloch aj takzvané det -ské sv. omše. Počas prázdnin som bola sved-kom ako kňaz prehovoril k rodičom, aby siutíšili svoje deti, aby s nimi rodičia vyšli dopriestorov určených pre mamičky s deťmi,a nerušili tak priebeh liturgie. Bolo mi ichvtedy ľúto. Teraz sa teším pre tie malé deti,ktoré privádzajú rodičia už odmalička dochrámov, že aj im sa dostane patričnej pozor-nosti a výkladu, tak ako aj dospelákom.Viem, vekom už nepatrím medzi deti, alei tak mám chuť ísť raz, len jeden raz, na det -skú omšu, aby som si mohla povedať: „Áno,toto je miesto, kde môžu deti jednoduchýma zároveň im blízkym spôsobom postupnespoznávať Pána“, a presvedčiť sa, že je všetkov starých koľajach. Úspešný štart do novéhoškolského roka želám deťom, rodičom aj paniučiteľkám.at

Obsah

5

1 1

1 0

3

8

ADRESÁR SKCH

Slovenská katolícka charitaSekretariátAdresa: Kapitulská 18,814 15 BratislavaTel.: 02-5443 1506, 5443 2503Fax: 02-5443 3097E-mail: sekretariat@charita.skhttp://www.charita.sk/Účet: 683221653/7500 ČSOB Bratislava

Bratislavská arcidiecézna charitaAdresa: Heydukova 14,811 08 BratislavaTel., fax: 02-5292 0275E-mail: charitaba@charitaba.skhttp://www.charitaba.sk/Účet: 4010078918/3100Ľudová banka Bratislava

Trnavská arcidiecézna charitaAdresa: Hlavná 43, 917 01 TrnavaTel.: 033-5511 396, Fax: 033-5511 397E-mail: battarci.charita@stonline.skhttp://www.charitatt.sk/Účet: 4008297855/7500 ČSOB Trnava

Diecézna charita NitraAdresa: Samova 4, 950 50 NitraTel.: 037-772 1738, Fax: 037-772 1798E-mail: charita.nr@ba.telecom.skÚčet: 691943162/0200 VÚB Nitra

Diecézna charita Banská BystricaAdresa: Tibora Andrašovana 44,974 01 Banská BystricaTel.: 048-472 0272, Fax.: 048-472 0271E-mail: charitabb@charitabb.skhttp://www.charitabb.sk/Účet: 736841312/0200 VÚB

Spišská katolícka charitaAdresa: Jesenského 5,052 01 Spišská Nová VesTel.: 053-4424 519, Fax: 053-4424 519E-mail: caritas@nextra.skhttp://www.caritas.sk/Účet: 29634-592/0200VÚB Spišská Nová Ves

Diecézna charita RožňavaAdresa: Nám. baníkov 27,048 01 RožňavaTel.: 058-7326415E-mail: dchrv.roznava@gmail.comÚčet: 18137 582/0200 VÚB

Arcidiecézna charita KošiceAdresa: Bočná 2, 040 01 KošiceTel.: 055-6255 317,Fax: 055-6255 328E-mail: adch-ke@charita-ke.skhttp://www.charita-ke.sk/Účet: 513026193/7500ČSOB Košice

Gréckokatolícka charita PrešovAdresa: Hlavná 2, 080 01 PrešovTel.: 051-7723 970,Fax: 051-7723 970E-mail: gkcharita@gkcharita-po.skhttp://www.gkcharita-po.sk/Účet: 40084257976/7500 ČSOB Prešov,VS: 001-10

Gréckokatolícka apoštolskáexarchátna charitaAdresa: Dominikánske nám. 13,040 01 KošiceTel.: 055-6259 454Účet: 4 350 228 409/3100Ľudová banka

Diecézna charita ŽilinaAdresa: Predmestská 12, 010 01 ŽilinaTel., fax: 041-723 1234,E-mail: charitaza@gmail.comhttp://www.dcza.sk/charitaÚčet: 0424702305/0900Slovenská sporiteľňa Žilina

Slovenská katolícka charita (SKCH) je neštátna nezisková organizácia, ktorá poskytuje charitatívne, sociálne, zdravotnícke a výchovno-vzdelávacie služby všetkým ľuďom v núdzi bez ohľadu na rasu, národnosť, vierovyznanie a politické zmýšľanie.

Právnou formou SKCH je „Účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti“, zriadené Konferenciou biskupov Slovenska, a je samostatnou právnickou osobou. V zmysle Kódexu kanonického práva je SKCH konfederáciou verejných združení; tvoria ju arcidiecézne, diecézne charity a Bratislavská katolícka charita, ktoré sú samostatnými subjektami s vlastnou právnou subjektivitou.

w w w . c h a r i t a . s k 3

PO STOPÁCH SV. M.M. KOLBEHODO POľSKA

V dňoch 9.–11. júla 2009 zorganizovalaSpišská katolícka charita púť „Po stopáchsv. Maximiliána Mária Kolbeho“ do Poľska.Púť bola organizovaná pri príležitosti 10. vý-ročia založenia Špeciálnej základnej školysv. M. M. Kolbeho, ktorá je organizačnýmútvarom Spišskej katolíckej charity a másídlo na Gaštanovej ul. 11 v Spišskej NovejVsi. Život a dielo sv. M. M. Kolbeho sú prezamestnancov školy výzvou, ktorú chcú na-plniť v službe mentálne a viacnásobne po-stihnutým deťom a mládeži. Okrem miest,s ktorými je úzko spojený život a obetasv. Maximiliána – rehoľné mestečko Niepo-kalanow a koncentračný tábor Oswiecim–pútnici navštívili aj mesto Wadowice, Kra-kow a mariánsku svätyňu v Czenstochowej.Počas púte sa povzbudili na duchu a utvrdi-li v službe nielen zamestnanci školy, ale ajostatní zamestnanci Spišskej katolíckej charity na čele s jej diecéznym riaditeľomPhDr. Ing. Pavlom Vilčekom a pod duchov-ným vedením vdp. ThLic. Milana Ferenčíka.Mgr. Ing. Mária PetríkováŠpeciálna ZŠ M. M. Kolbeho

LETO V KOŠICKEJ CHARITE

Arcidiecézna charita v Košiciach (ADCHKE) uskutočnila a v budúcnosti ešte ajuskutoční v rámci dobrovoľníckych aktivítpodujatia zamerané na prezentáciu svojejčinnosti a na pomoc klientom.Zapojili sme sa do Dobrovoľníckeho dňa naSlovensku 26. júna 2009 formou „Dňaotvorených dverí“ v centre ADCH, v Domepokojnej staroby v Lipanoch a v HospiciMatky Terezy v Bardejovskej Novej Vsi.Dňa 1. augusta Nadácia SPP usporiadalaDobrovoľnícky deň v Krízovom centre preopustených rodičov s deťmi. Pracovníci Na-dácie SPP spolu s klientmi upravovali a čis-tili areál (kosili, hrabali, sadili), uskutočnilitvorivé dielne (práca s hlinou, výrobaozdôb, šperkov, atď.). Takto strávili pracov-níci Nadácie SPP príjemný prázdninovýdeň v spoločnosti rodičov a detí z Krízové-ho centra a pomohli dobrej veci.V Krízovom centre sa v spolupráci so Slo-vak Telekom-om uskutočnia v dňoch

30. augusta až 1. septembra 2009 „Dnidobrovoľníctva D&AS“ pod názvom „Namaľuj si svoj sen“. Pracovníci SlovakTelekom-u pomaľujú s deťmi z Krízovéhocentra steny chodieb postavičkami z roz-právok Pavla Dobšinského, čím zútulniaspoločné priestory centra. Dni dobro-voľníctva zavŕšime športovým dňom pria-teľstva.Bc. Marta KrištofováADCH KE

STRETNUTIE S PRÍBUZNÝMI V HOSPICI

Posledný piatok v mesiaci máme stretnuties príbuznými, ktorých blízki odišli do več -nosti.Stretnutie sa začína slúžením svätej omšev kaplnke sv. Bernadetky, ktorá je obetova-ná za zomrelých v tom mesiaci.Dvakrát do roka máme veľké stretnuties príbuznými, a to po Vianociach a poVeľkej Noci. Stretnutie sa začína tiež svätouomšou. Po slávnostnom ukončení eucharis-tie je spoločné posedenie a spomínanie nasvojich najbližších s príbuznými, s duchov-ným otcom (salvatorián Andrej Drogoš,ktorý má na starosti duchovnú stránkuv hospici) a personálom hospicu.Rodinám sa stretnutia veľmi páčia a pozi-tívne ich hodnotia, z čoho sa tešíme.Ďalšie informácie o hospici sú na stránke:www.hospice.sk/nitrap. KubalováDom pokoja a zmieru u Bernadetky

DIECÉZNA CHARITA ŽILINA

20. októbra 2008 zriadil žilinský biskupMons. Tomáš Gális za účelom napĺňaniacharitatívneho poslania rímskokatolíckejcirkvi v Žilinskej diecéze Diecéznu charituŽilina. V našej diecéze slúžime starým, cho-rým, osamelým, deťom, ľuďom bez domo-va, ktorí telesne alebo duševne trpia alebožijú v nespravodlivých pomeroch.Od obnovenia činnosti charity vznikaliz úsilia Diecéznej charity Nitra a ľudí ochot-ných dať sa do služby núdznym na územínašej diecézy nové charitné diela: Detskýdomov v Považskej Bystrici, terénna Chari-tatívna služba v rodinách a Dom charitysv. Kamila pre starých a chorých v Žiline,ošetrovateľská služba ADOS CHARITAv Ilave, služby pre bezdomovcov v Žiline(Charitatívno-sociálne centrum) a Čadci(Dom charity sv. Gianny), farské charity…S vďakou a pokorou chceme pokračovaťv začatom diele, zároveň povzbudzovaťa pomôcť rozvíjať konkrétne dobrovoľnéčiny lásky núdznym. Dúfame, že kvalitnoua obetavou prácou pomôžeme zmierniť ichnúdzu, sprevádzať ich v ťažkých životnýchsituáciách. nájsť riešenie ich problémov.A napokon, že im dokážeme odovzdať po-

solstvo o milosrdnej Božej láske, ktorá jeprameňom nášho snaženia.Mgr. Peter Birčákriaditeľ DCH ŽilinaKontakt: Diecézna charita Žilina, Pred-mestská 12, 01001 Žilina, tel./fax. 0417231234, číslo účtu: 0424702305/0900,Slovenská sporiteľňa

VZÁCNA NÁVŠTEVA

Rok 2009 sa pre klientov a zamestnancovDetského charitného domu (DCHD) v Po-važskej Bystrici začal veľmi pekne. V polo-vici januára nás totiž svojou návštevou poc-til po prvýkrát v histórii zariadenia otecbiskup novovymenovanej Žilinskej diecézy– Mons. Tomáš Galis so svojimi spolupra-covníkmi.Stretnutie začala privítaním pani vedúca za-riadenia Mgr. Oľga Peciková. PredstavilaDCHD, ktorý má kapacitu 30 miest, vsúčasnosti tam býva 23 klientov a stručnespomenula poskytované služby v zariadení.Napriek prvotnej tréme zo strany detí sa„ľady roztopili“, keď každému z nich pánbiskup podal ruku a ony sa mu postupnepredstavili. I keď presne nevedeli vyjadriť,čím je známy toho - ktorého svätý patrón,dokázali s otcom biskupom komunikovať.Následne sme sa v diskusii venovali aktuál-nym potrebám Detského charitného domu.Na otázky otca biskupa spoločne s vedúcouzariadenia odpovedal riaditeľ Diecéznejcharity Žilina Mgr. Peter Birčák. Témy roz-hovoru sa týkali prenájmu priestorovDCHD s priľahlým areálom, projektom,ktoré sa realizovali, v súčasnosti realizujúa čo sa v tejto oblasti plánuje do budúcnos-ti. V spoločnom dialógu sa nezabudlo nahľadanie možností a foriem duchovnej služ-by pre deti a zamestnancov DCHD. Na zá-ver otec biskup posvätil priestory DCHD.Popoludnie v piatok 16. januára 2009 smeprežili v radosti, že medzi nás zavítala takávzácna návšteva. Deti sa už v ten večervrúcne modlili v kaplnke DCHD a prosili,aby otcovi biskupovi a jeho spolupracovní-kom Pán Ježiš pomáhal v ich zodpovednejslužbe. Nech sú tieto detské hlásky vy-počuté a vyslyšané!PhDr. Slávka Barenčíkovágarant DCHD

JEDNOTA V CHARITATÍVNEJ SLUŽBE

Farská charita v Čadci vznikla v roku 1995.Založili ju MUDr. Ľudmila Preťová a Helen-ka Dlabáčová. V srdci cítili túžbu pracovaťako dobrovoľníci tam, kde bola potreba.Neskôr pribudlo ďalších šesť dobrovoľní-kov.Pravidelným stretávaním a modlitbou sazačala charitná činnosť návštevou chorých,opustených, pomocou núdznym rodinám,

Z DIECÉZNYCH CHARÍT

S l o v e n s k á k a t o l í c k a c h a r i t a 1 / 2 0 0 94

Z DIECÉZNYCH CHARÍT

farskí dobrovoľníci založili aj farskú knižni-cu, ktorá slúži pre veriacich doteraz. Pánpožehnával charitné dielo a v roku 2000vzniklo Charitatívno–sociálne centrum,ktoré patrilo pod Diecéznu charitu Nit-ra a v roku 2006 vznikol Dom charitysv. Gianny, ktorý poskytuje ubytovanie preženy, nocľaháreň pre mužov a ženy a dennéazylové centrum. Z niektorých dobrovoľní-kov sa stali zamestnanci teraz už Diecéznejcharity Žilina. V súčasnej dobe má našafarská charita päť aktívnych dobrovoľníkov.Na záver by sme chceli spomenúť spoločnúakciu farskej charity a Domu charitysv. Gianny pri odhaľovaní pamätnej tabulebl. Matky Terezy, ktorá založila pred 19 rok-mi prvý rehoľný dom na Slovensku v Čad-ci. Je to dom, v ktorom pokračujeme v die-le, ktoré tu zanechali Misionárky láskyv službe tým najchudobnejším z chudob-ných. Príprava na výrobu a odhalenie pa-mätnej tabule, zhotovenie panelu historic-kých fotografií, nástenky, občerstvenie – tovšetko bol jeden orchester pod taktovkouNajvyššieho. Každý mal svoju prácu. Boli topre nás nezabudnuteľné okamihy a obklo-povala nás sila spoločenstva. Prišlo osemkňazov, z ktorých dvaja boli priamo v kon-takte s Matkou Terezou. Všetko bolo veľmiradostné a spontánne.Povzbudzujeme všetkých, ktorí cítia potre-bu pomáhať druhým, aby vstúpili do spo-ločenstva (napr. aj založením farskej chari-ty v mieste svojho bydliska), lebo keď ječlovek sám, zhasína, ale v spoločenstve mô-že rásť, nikdy nie je sám. My sme toho sved-kami.Katarína GregorováFCH Čadca

KRÁTKE SPRÁVY Z DIECÉZNEJ CHARITYBANSKÁ BYSTRICA

Riaditeľ Diecéznej charity Banská BystricaMgr. MUDr. Štefan Paľúch v novom rokunavštívil zariadenia, ktorých zriaďovateľomje DCH BB. Navštívil Dom matky Terezy,n.o., Dom sv. Alžbety, n.o., ale i zariadenia,ktoré sú stále jej súčasťou: Dom pre núdz -nych, Centrum Mária a Charitný domÚtočište v Kremnici.Pozdravil všetkých pracovníkov jednotli-vých zariadení kde sa im poďakoval za prá-cu, ktorú vykonávajú a povzbudil ich, abypri tak ťažkej práci boli silní a mali radosťz toho, že pomáhajú tým, ktorí to najviacpotrebujú. Pozdravil klientov týchto zaria-dení, poprial im všetko dobré v novom ro-ku, aby sa cítili príjemne a hlavne, aby cítiliBožiu lásku, ktorá sa im dostáva cez za-mestnancov charít. Zároveň pán riaditeľposvätil priestory jednotlivých domov.Tatiana JavorskáSekretariát DCHBB

Dom pre núdznych i napriek ťažkej fi-nančnej dobe naďalej pomáha bezdomov-

com a pokračuje vo svojej činnosti. Dennesa vydávajú polievky, ktoré v týchto chlad-ných dňoch pomáhajú tým najbiednejšíma najchudobnejším. Počet ľudí bez prístre-šia, ktorí využívajú tieto služby stúpol naj-mä v týchto zimných mesiacoch.Klientom je poskytované šatstvo, ktoré zís -kavame darom. V týchto priestoroch sú vy-tvorené podmienky pre vykonanie osobnejhygieny, kde sa môžu klienti umyť aleboosprchovať.Sociálne poradenstvo je zamerané na ziste-nie a charakter sociálnej núdze, zisteniapríčin jej vzniku. V našom zariadení je naj-viac využívaná metóda sociálnej práce s jed-not livcom – prípadová, individuálna sociál-na práca. Všeobecne môžeme zhodnotiťsociálnu prácu a jej dopad na klienta pozi-tívne. Nemôžeme pomôcť všetkým, ale po-teší nás aj malý úspech.Tento rok plánujeme výmenu starých okienza plastové, ktoré vylepšia celkový vzhľad,umožnia možnosť vetrania cez výklopnýsystém, ľahšie čistenie a v zimnom obdobíúsporu tepelnej energie.Ing. Ľubica MichalíkováVedúca DPN

RESOCIALIZÁCIA A DOLIEČOVANIEZÁVISLÝCHV DOMOVE NÁDEJE PREŠOV

Projekt s názvom „Resocializácia a do-liečovanie závislých v Domove nádeje Pre-šov“, bol vypracovaný podľa Grantovejschémy zameranej na zlepšovanie a rozši-rovanie resocializačnej a rehabilitačnej sta-rostlivosti o osoby závislé od psychoaktív-nych látok.Finančný príspevok EÚ v rámci Prechod-ného fondu 2006 predstavoval 50% z cel-kovej alokácie a príspevok zo zdrojov štát-neho rozpočtu v rámci spoločnéhospolufinancovania predstavoval tiež 50%z celkovej alokácie.Pri tvorbe projektu sme vychádzali z dopy-tu po sociálnej službe v resocializačnomstredisku Domov nádeje (RS DON) a nad-viazali na úspešný projekt z roku 2007procesu liečby a doliečovania závislých, zintenzívnením spolupráce RS CKD a zdravot-níckych inštitúcií. V Prešovskom kraji sa ne-nachádza špecializované zdravotnícke za-riadenie na liečbu drogových závislostí,preto je nevyhnutná spoluprácas liečebňami z iných regiónov Slovenska,kde sa liečia pacienti z Prešovského kraja.Cieľovú skupinu projektu – abstinujúcichdrogovo závislých – charakterizuje vysokýstupeň sociálneho vylúčenia, nízka úroveňvzdelania, absencia pracovných skúsenostía praktických zručností potrebných preuplatnenie sa na trhu práce, ako aj špecific-ké osobnostné problémy pri integrácii dospoločnosti vyplývajúce zo závislosti. Moti-vácia k doliečovaniu, po ukončení liečby zá-vislého človeka, je rozhodujúcim faktorompre dĺžku abstinencie a zmenu od nekvality

ku kvalite života. Preto jednou z aktivít pro-jektu boli prezentácie o možnostiach do-liečovania po ukončení liečby (resocializá-cia, svojpomocné skupiny abstinujúcichzávislých atď.). Tieto prezentácie sa realizo-vali v spolupráci OLÚP Predná Horaa CPLDZ Košice. Klienti RS DON hovorilipacientom liečební o vlastných skúsenos-tiach z doliečovania, čím získavali komuni-kačné zruč nosti, lepšie pochopili pri konf-rontácii s pacientmi zmenu svojhosprávania, názorov a postojov k problemati-ke závislostí, v súvis losti s dĺžkou abstinen-cie.Terapeutický proces si vyžaduje vysoké na-sadenie terapeutického tímu. Proces vzde-lávania je neodlúčiteľný od profesionalityterapeutického tímu v RS DON, v ktoromsme aj vďaka prideleným finančným pro-striedkom mohli pokračovať. Supervízneskupiny terapeutov, viedol Doc. PhDr. JozefKredátus, PhD. a výcvik viedol MUDr. JozefBenkovič pre terapeutov aj klientov z ob-lasti anti-stresového programu, zvládaniacravingu (baživosti po návykovej látke),psycho-hygieny. Venovali sme sa aj nelátko-vým závislostiam ako sú gambling, závi-slosť od počítačových hier, internetu, mo-bilných telefónov.Špecifické ciele projektu boli:– zvýšenie úrovne aktivít resocializačnéhostrediska, vrátane pomoci pri sociálnej rein-tegrácii klientov RS DON,– zvýšenie možnosti absolventov RS DONzamestnať sa, (prostredníctvom pracovnejterapie získavajú pracovné návyky a zruč -nosti pre uplatnenie na trhu práce)– skvalitnenie pracovnej terapie a bezpeč -nosti pri práci, prostredníctvom personál-neho zabezpečenia pracovnej terapie,– zlepšenie technickej pripravenosti RSDON sa docielila rekonštrukciou niekto-rých priestorov strediska a nákupom ne-vyhnutného zariadenia,– udržanie spolupráce zdravotníckych a so-ciálnych inštitúcií,– zlepšenie verbálnej a neverbálnej komu-nikácie klientov RS DON,– posilnenie systému odbornej podpory te-rapeutov RS DON, podporovanie tvorivosti,zvládanie krízových situácií cieľových sku-pín prostredníctvom supervízie a výcviku,– zvýšenie informovanosti, motivácie a po-zitívne ovplyvňovanie postojov pacientovvybratých liečební k doliečovaniu sa zabez-pečilo prezentáciami.Trvanie projektu bolo od 1. júla 2008 do30. júna 2009. V tomto čase sa nám poda-rilo realizovať projekt v plnom rozsahu začo ďakujem všetkým zúčastneným na akti-vitách, hlavne terapeutom a klientom RSDON, redakcii mesačníka CESTA za nezišt-nú pomoc pri realizácii mimoriadneho vydania. Špeciálne poďakovanie patrí ergo-terapeutovi p. Kováčovi za odborné a dô-sledné vedenie terapie pri rekonštrukčnýchprácach a pracovnej terapii.

SITUÁCIA V ILAVEV zariadení Diecéznej charity pracujem odroku 1999. V roku 2001 sa po mnohýchproblémoch podarilo založiť Agentúru do-mácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS)v našom meste Ilava. Keďže aj po vydaní li-cencie, vtedy ešte Ministerstvom zdravot-níctva SR, nám nebolo možné začať s čin-nosťou pre odmietavý prístup tunajšíchlekárov, oslovili sme okresného štátneho le-kára o opätovné prehodnotenie našej žia-dosti. On na základe vydanej licencie roz-hodol, že môžeme pôsobiť nielen v regióneIlava, ale aj v celom našom okrese, tak smezačali pracovať. Od poisťovne sme dostaliveľmi malý finančný limit, takže sme mali„úplne zviazané ruky“.V našom meste pôsobí ešte jedna ADOS a sa-mozrejme majú viac výkonov, väčší limita dokonca aj zmluvy s viacerýmipoisťovňami. Na otázku prečo je to tak jeťažké odpovedať, aj keď by mal byť pacientrovnaký pre každého poskytovateľa ošetro-vateľskej sta rostlivosti. Každoročne pribúdastarších ľudí a aj takých, ktorí ešte nie sú se-niori, no potrebujú našu starostlivosť. My-slím si, že by to malo byť tak, že kompetent-né orgány nám pôjdu v ústrety a nebudú násobmedzovať v našej činnosti. Najsmutnejšiena tom je, že aj keď si veľakrát pacienti žela-jú našu ADOS, my nemôžeme nič spraviť,pretože nemáme zmluvu s tým lekárom, kuktorému patrí dotyčný pacient. Starí ľudialen veľmi ťažko menia svojho ošetrujúceholekára a adaptujú sa na iného. Taktiež chcempripomenúť, že na jednej strane apelujúzdravotné poisťovne na šetrenie lôžok v ne-mocnici, o ekonomickej kríze, o pohodlnomošetrovaní v domácom prostredí, lenže nadruhej strane nám neumožnia pracovať bezobmedzenia limitu, takže niektoré mesiaceprekročíme stanovený limit aj o 100%.Dúfam že som Vám týmto trochu priblížilaproblematiku našej práce, s ktorou sa den-nodenne boríme a dúfam, že sa to niekedyzmení.Mgr. Anna Štúrikovávedúca ADOS Ilava

PROBLÉMYV APLIKÁCII ZÁKONAO POSKYTOVANÍSOCIÁLNYCH SLUŽIEB

Vážení čitatelia, obraciamsa na Vás s prosbou o pod-poru a pomoc.Som diecéznym riaditeľomSpišskej katolíckej charitya v sociálnej oblasti pracu-jem od roku 1992, kedysom prišiel do InštitútuKrista Veľkňaza v Žakov-ciach. Poskytovanie sociál-nych služieb charitami a ďalších charitatív-nymi organizáciami ohrozuje zákon č.448/2008 o sociálnych službách.Polročná prax s jeho aplikáciou ukazuje, žeak nedôjde čo najskôr k jeho zmene, budeto znamenať postupný zánik poskytovaniasociálnych služieb charitami a monopol po-skytovania sociálnych služieb štátom, resp.verejnou správou (obce a VÚC). Samozrej-me charita poskytuje pomoc v rámci far-ských charít aj zadarmo bez veľkých prí-spevkov z verejných zdrojov. Žiaľ, čo satýka poskytovania profesionálnych sociál-nych služieb v zariadeniach, ale aj priamov teréne, bez verejných zdrojov to nie jemožné a hradiť sociálnu službu len zo zbie-rok a zo zdrojov Cirkvi by nebolo ani spra-vodlivé. Každý pracujúci občan v produk-tívnom veku odvádza nemalé odvodya dane solidárne pre tých, ktorí to potrebu-jú. Prečo keď potrebuje pomoc on, by si tomal zaplatiť sám alebo by to mala hradiť cir-kev, ak on chce ísť do charitného zariade-nia, ale jeho samospráva nemá pre to po-chopenie?Vidím tri také základné problémy v apliká-cii tohto zákona:1. Zákon neumožňuje občanovi slobodnývýber poskytovateľa sociálnej služby!O umiestnení občana v zariadení sociál-nych služieb rozhodujú úradníci. Naprík-lad, rehoľná sestra sa môže ocitnúť v hocik-torom verejnom zariadení sociálnychslužieb a naopak, do cirkevných zariadení

(napríklad kňazské domovy a kláštory)môžu poslať násilníkov, bezdomovcov, al-koholikov... Ak cirkevná organizácia od-mietne prijať takéhoto občana, hrozí jej po-kuta do výšky dvetisíc eur.2. Zákon zavádza nerovnaké postavenie ve-rejných a neverejných poskytovateľov so-ciálnych služieb. Neverejní poskytovateliasociálnych služieb, medzi ktorých patria ajcharity, sú diskriminovaní v celej filozofiizákona o sociálnych službách.3. Aplikácia zákona o sociálnych službáchje finančne neudržateľná pre neverejnýchposkytovateľov sociálnych služieb. Nevyfi-nancovanie sociálnych služieb, predovšet-kým zo strany malých obcí, môže zname-nať vážne ohrozenie finančnej stabilityposkytovateľov sociálnych služieb. Apliká-cia mnohých paragrafov sa v praxi ukazujeako nevykonateľná a zmätočná.Tento zákon je v rozpore so sociálnou ná-ukou cirkvi, najmä s princípom solidarity,s princípom subsidiarity a s princípom spo-ločného dobra. Podľa môjho názoru je ajv rozpore s antidiskriminačným zákonom as Európskou sociálnou chartou.Na problém tohto zákona poukázali aj našibiskupi a Konferencia biskupov Slovenska(KBS) na svojom plenárnom zasadanív dňoch od 15. do 16. júna 2009 na Dono-valoch a taktiež na stretnutí s pánom pre-miérom Ficom. Dopady zákona sa snaží rie-šiť aj Sociálna subkomisia pri KBS. 14. júla2009 sa v priestoroch Ministerstva práce,

w w w . c h a r i t a . s k 5

TÉMA

(Ne-)funkčnosť novéhosociálnoho zákona(Ne-)funkčnosť novéhosociálneho zákona

Už pri prijímaní nového zákona, no ešte viac po jeho uvedení doplatnosti začiatkom tohto roka, sa zdvihla vlna nespokojnosti zo stranyneverejných poskytovateľov sociálnych služieb. K tejto skupine sa radíaj Slovenská katolícka charita, ktorá prostredníctvom zariadenídiecéznych a arcidiecéznych charít pomáha ľuďom bez domova, ťažkozdravotne a pohybovo chorým starším ľuďom, osamelým matkáms deťmi, sociálne znevýhodneným občanom a mnohodetným rodinám,deťom v detských charitných domovoch a mladým ľuďom nájsť si prácua začleniť sa do normálneho života, keď vyjdú z domova, atď. O tom,čo zaznamenala charita o novom sociálnom zákone v praxi, sa dočítatena nasledujúcich stranách.

S l o v e n s k á k a t o l í c k a c h a r i t a 1 / 2 0 0 96

TÉMA

sociálnych vecí a rodiny uskutočnilo stret-nutie členov Sociálnej subkomisie, na čeles jej predsedom, biskupom Mons. PetromRusnákom s pani ministerkou Tomanovou.Pani ministerka počas stretnutia vyjadrilaochotu spolupracovať so Sociálnou subko-misiou KBS a ponúkla zaradiť jej člena dopríprav novely zákona č. 448/2008 o so-ciálnych službách, ktorý bude pôsobiť akokonzultant. Zástupcovia Sociálnej subko-misie tiež upozornili pani ministerku na ne-dostatočnú pripravenosť niektorých samo-správ na aplikáciu zákona č. 448/2008o sociálnych službách v praxi, čo má za ná-sledok zaradzovanie občanov do poradov-níkov, aj keď sú napríklad v charitách voľnémiesta. Takéto voľné miesta v zariadeniachmajú nepriaznivé dopady na finančnústránku charity.Rád by som upozornil, že charity potrebujúnielen finančnú pomoc, ale v prvom rademorálnu a duchovnú. Milodary, ktoré dostá-vame od dobrodincov väčšinou používamena ďalší rozvoj služieb a udržiavanie budov,kde poskytujeme najmä sociálne služby.Ak nás v tejto dobe nepodporíte, môžesa stať, že o dva – tri roky už nebudemeschopní fungovať. Nemalo by to byť len o fi-nanciách, ktoré nám samozrejme pomôžu,ale najmä o spoločenskom tlaku na kom-petentných, aby sa tento zákon zmenil. Prefungovanie charít je dôležité, aby občaniamali záujem o zmenu, ktorá by bola v pro-spech starostlivosti o tých, ktorí tieto služ-by dnes využívajú či v budúcnosti budú po-trebovať. Verím, že aj tento článok poslúžina podnietenie diskusie o probléme Sociál-neho zákona nielen na úrovni politickej, alepredovšetkým v radoch dotknutých obča-nov a spoločným snažením dosiahneme ak-ceptovateľný zákon pre všetkých.Pavol VilčekDiecézny riaditeľ Spišskej katolíckej charity

KRÍZA ZHORŠUJE SITUÁCIU ĽUDÍ ODKÁ-ZANÝCH NA CHARITUSlovenská katolícka charita (SKCH), rovna-ko ako aj iné neziskové organizácie, žijev krízovom režime už niekoľko rokov, pre-

tože prostredie, v ktorom musia vykonávaťsvoju službu, im nie je priaznivo naklonené.Doteraz bola SKCH najväčším neverejnýmposkytovateľom sociálnych služieb. Tátoskutočnosť už o pár rokov nemusí byť prav-dou. Obce a mestá znižujú príspevky na poskytovanie sociálnych služieb ako je opa-trovanie starších, domovy pre seniorov,útulky a ďalšie služby. Situáciu zhoršuje ajnový Zákon o sociálnych službách, ktorý vý-razne znevýhodňuje občana, ktorý je odká-zaný na sociálne služby a zväzuje ruky cha-rite a neverejným poskytovateľom celkovo.Kríza postupne zhoršuje sociálnu situáciuľudí, ktorí sú odkázaní na služby charity.Viaceré mestá a obce už zrušili, alebo avi-zujú zníženie príspevkov na opatrovateľskústarostlivosť pre starších ľudí, na zariadeniapre ľudí bez prístrešia ako útulkya nocľahárne a ďalšie sociálne služby. Mes-tá, obce aj vyššie územné celky často odô-vodňujú zrušenie či zníženie príspevkovhospodárskou a finančnou krízou. Výsled-kom sú stovky starších ľudí v obciach, kto-rí nemajú opatrovateľskú starostlivosťa ostali odkázaní sami na seba. Opatrova-teľku si totiž nemôžu dovoliť zaplatiť z níz-kych dôchodkov bez finančnej podpory sa-mosprávy. Na tieto skutočnosti upozorňujeRadovan Gumulák, generálny sekretárSKCH.Podľa vyjadrenia R. Gumuláka situáciuzhoršuje aj nový Zákon o sociálnej pomoci,ktorý spôsobil, že charita sa už nemôže roz-hodnúť pomáhať komukoľvek kto potrebu-je sociálnu službu. O tom, do ktorého do-mova dôchodcov alebo sociálnych služiebpôjdete už podľa zákona rozhoduje úrad-ník a nie občan. Úradník musí podľa zá -kona uprednostniť štátne zariadenie. Vymôžete, alebo nemusíte súhlasiť. Ak nesú-hlasíte, riskujete, že si budete musieť takútosociálnu službu platiť sám. „Výsledok záko-na je taký, že ľudia musia čakať v poradov-níkoch na umiestnenie do verejných tedaštátnych zariadení sociálnych služieb, kýmniektoré charitné domovy dôchodcov, ale-bo sociálnych služieb majú voľné miesta,“pripomína Gumulák. Vyzerá to tak, žev tomto štáte si občania môžu vybrať školu,lekára, ale nemôžu si slobodne vybrať po-skytovateľa sociálnych služieb. Charitné za-riadenia zatiaľ bojujú o prežitie. HospiceSKCH, ktoré sa starajú o nevyliečiteľne cho-rých pacientov, sú dlhodobo v strate prenízke platby zo zdravotných poisťovní.Charita sa spolu s inými, týmto zákonomdotknutými neziskovými organizáciami, užod začiatku roka snaží vysielať varovné sig-nály, zatiaľ však bez odozvy na riešenie.„SKCH poskytuje pomoc všetkým občanomSlovenskej republiky bez ohľadu na národ-nosť, rasu, náboženstvo či politickézmýšľanie. Mala by mať preto rovnoprávnepostavenie s verejnými, teda štátnymi, po-skytovateľmi sociálnych služieb aj v oblastifinancovania. Ľudia, o ktorých sa charita

stará, sú tiež občania, ktorí platia dane,z ktorých sa financuje poskytovanie sociál-nych služieb pre všetkých odkázaných,“zdôraznil Gumulák. Podľa neho by riešenímbolo vytvoriť vhodné legislatívne podmien-ky, ktoré by zrovnoprávnili verejných a ne-verejných poskytovateľov sociálnych slu-žieb. „Ak bude súčasný stav pokračovať bezzásadných zmien, bude charita o niekoľkorokov naozaj už iba zberňou obnosenéhošatstva,“ hovorí Gumulák.

NESOCIÁLNY ZÁKON O SOCIÁLNYCHSLUŽBÁCH

Arcidiecézna charita Košice poskytuje so-ciálne služby na území dvoch samospráv-nych krajov. Vyššie uvedený zákon nado-budol účinnosť dňa 1. januára 2009. Zaprvý polrok 2009 sme museli riešiť množ-stvo metodických, administratívnych, eko-nomických, personálnych a právnych pro-blémov súvisiacich s účinnosťou novéhozákona.Naše najväčšie obavy plynú z financovaniasociálnych služieb podľa nového zákona.Za prvý polrok roku 2008 sme v štyrochdomovoch sociálnych služieb a domovochpre seniorov (domov dôchodcov) prijaliviac ako 30 nových klientov. V súčasnosti,napriek tomu, že nám klienti zomierajú,sme za prvý polrok roku 2009 neprijali anijedného klienta, ktorého by nám poslalanejaká obec alebo vyšší územný celok. Pomnohých rokovaniach sa nám podarilouzavrieť zmluvu s Mestom Košice na druhýpolrok 2009, ale iba na päť klientov,vzhľadom k deklarovaným obmedzeným fi-nančným možnostiam Mesta Košice. Klien-tov, ktorí k nám prídu, posielame podľaustanovení nového zákona na obce aleboVÚC, ktoré majú posúdiť stupeň odkáza-nosti na sociálnu službu, ale späť k nám donašich zariadení soc. služieb sa nevracajú.Uvoľnené miesta po zomrelých klientochv našich zariadeniach potom zostávajúprázdne. Od klientov, ktorínám prišli oznámiť ako do-padli po posúdení na prí-slušnej obci vieme, že malýpočet z nich je umiestnenýv zariadeniach sociálnychslužieb verejných poskyto-vateľov a ostatným sa nepo-núka možnosť byť umiest-nený u neverejnéhoposkytovateľa sociálnychslužieb (kam patria aj cha-rity), ale sa im ponúka za-radenie do obecného „po-radovníka“ a tým príslušnáobec považuje ustanoveniezákona o poskytnutí sociál-nej služby za splnené. Má-loktorý občan vie, že ak hoobec nemôže umiestniť vosvojom zariadení sociál-nych služieb, má právo sa

w w w . c h a r i t a . s k 7

TÉMA

domáhať umiestnenia podľa svojej vôle, t. j.slobodne si vybrať poskytovateľa sociálnejslužby. Obec, ak nemá voľnú kapacitu, mô-že evidovať občana v poradovníku aleboposlať ho k iným poskytovateľom sociál-nych služieb, ale občan s tým musí súhla-siť. Ak po neumiestnení z dôvodu, že obecnemá voľné miesto, občan nesúhlasí so za-radením do poradovníka, ale domáha saumiestnenia podľa svojho výberu tam, kdeje voľné miesto, obec je povinná ho umiest-niť ak spĺňa kritéria odkázanosti na pomocinej fyzickej osoby a má o tom rozhodnutiepríslušnej obce alebo VÚC. Obce a mestá,ktoré sme požiadali o informáciu, nám de-klarovali väčšinou ten istý problém – ne-dostatok finančných prostriedkov na apli-káciu nového zákona v praxi. Vysvetľujemesi to tak, že zákon ukladá obciam povin-nosti bez zabezpečenia financií pre tietopovinnosti. Ale prečo je to tak? Bolo po-trebné tak narýchlo prijímať zákon v takej-to podobe? Koho to najviac zasiahne?Občana – odkázaného na soc. službu, jehorodinu a neverejných poskytovateľov so-ciálnych služieb. Bude pripravovaná nove-lizácia riešiť zásadné nedostatky Zákonao sociálnych službách ak financie chýbajúv každom vládnom rezorte? „Máme vážneobavy, ako sa pri takomto vývoji bude riešiťfinancovanie zariadení sociálnych služieba ako dlho klienti odkázaní na sociálneslužby budú musieť čakať na rozhodnutieo umiestnení alebo poskytnutí sociálnejslužby prostredníctvom zariadení, ktorémajú voľné kapacity. Prechodné ustanove-nia posunuli záväznosť lehôt pre umiestne-nie až na rok 2013. Alebo budeme radšejvynakladať nemalé finančné prostriedky nastavbu nových zariadení sociálnych služieba nevyužijeme radšej tie, ktoré sú k dispo-zícii už teraz?“ vyhlásil Cyril Korpesio, ria-diteľ Arcidiecéznej charity v Košiciach.Ing. Cyril Korpesioriaditeľ ADCH Košice

So štipkou hyperbolického nadsadeniamôžeme povedať, že partnerská spoluprá-ca medzi Karmelitánskym nakladateľ -stvom a Spišskou katolíckou charitou je odnepamäti. Ako je to možné? Ako to, že steo tom nevedeli? Áno, mnohé skutočnostivyrastajú v skrytosti. Pán Boh koná, len myto však niekedy navonok nepoznávame.Vari mi pre túto chvíľku odpustíte, keď bu-dem trocha osobný a zjavím niečo z môjhoživota.Na jeseň 1974 som narukoval na dvojroč -nú základnú vojenskú službu doKroměříže. Keďže na Vianoce ako „holub“som nemal nárok ísť na „opušťák“, moholsom ísť len na „vychádzku“. A tak na „vy-chádzke“, konkrétne po bohoslužbe v Kos-tole sv. Mořice, som sa zoznámil s jednýmvojačikom zo Slovenska. Vyzeral veľmizbožne a už po chvíľke sem pochopilprečo. Bol na vojne už po 4. roku teologic-kých štúdií. Týmto vojakom – bohoslov-com – bol Štefan Boržík, súčasný duchov-ný správca diecéznej Charity v Spišskejdiecéze.Vtedy sme sa často nevideli, lebo po pol ro-ku som bol poslaný na „bigošskú“ poddô-stojnícku školu do Uherského Hradištěa po návrate to mal už Štefan „za pár“.V tých niekoľkých osobných stretnutiachsom bol ním hlboko vnútorne ľudsky za-siahnutý a začal som sa modliť podľa jehorád o dar živej viery a milosť kňazskéhopovolania. Ešte vo vojenskom mundúre,počas nárokovej dovolenky, som sa v roku1976 zúčastnil kňazskej vysviacky otca Šte-fana v Dóme Sv. Martina v Bratislave. Ne-skôr ako bohoslovec som ho v roku 1978navštívil v Spišskej Novej Vsi, kde pôsobilako kaplán.Neskôr ma Štefan ako mladého kňaza na-vštívil na mojom kňazskom pôsobiskuv pohraničí na západe Čiech. Rušné rokyv novej slobode nás každého tak zamest-nali, že sme si len telefonovali či príleži-tostne písali. V roku 1994 ma navštívil ajdiecézny riaditeľ Charity na Spiši soskromnou predstavou partnerstva. Pozná-te to. Niet času…Až v júni tohto roku som sa rozhodol osob-ne navštíviť starého priateľa a on mi ukázalčo to z viacerých projektov diecéznej cha-rity, ktorá pôsobí na Orave, Liptove a Spi-ši. Videl som projekty pre deti v SpišskejNovej Vsi, seniorov kňazov i laikov v Spišs-kom Podhradí, „domovákov“ (chlapcovz detských domovov) bez domova v Spiš -ských Vlachoch, postihnutých dospelýchv Jánovciach a Hospic Sv. Alžbety v Ľubici.Bol som hlboko zasiahnutý a nadšený pro-fesionalitou a veľkorysosťou služby, najmävšak kresťanskou milosrdnou aktívnouláskou, ktorú tam Spišská katolícka chari-ta organizuje. Žiaľ, počul som aj o pravých

problémoch postoja štátu k charite, ktorénepočujete z médií, ani od politikov… Vnímal som diskrimináciu cirkevných or-ganizácií, hlavne z hľadiska financovaniaa stále ich nerovnoprávneho postaveniak verejným či štátnym službám. Počul somaj o apatii, sklamaniach a rôznych necitli-vostiach, ktoré si my, katolíci, často nesie-me pod rôznymi obalmi. Na svojich rame-nách, ba až v srdci som cítil výkrik po lásketých, ktorých nepoznám a sú v rôznychľudských biedach žitia. Cítil som to o toviac ako výčitku cirkevnej hierarchii i námkňazom. Viem, mnohé nezmôžeme. Tovšetko ma však pretkalo nádejou, ktorúvskutku prisľúbil Pán.… a slovo dalo slovo. Začali sme uvažovaťo drobnej, malinkej spolupráci. Tak somuž pri nasledujúcej ceste na Slovensko s ve-dením diecéznej Charity dojednal vzájom-nú podporu. V čom spočíva? Z výťažkupredaja knižnej a inej produkcie Karmeli-tánskeho nakladateľstva na Slovensku,ktorú od septembra 2009 systémovo roz-víjame, poskytneme projektom Spišskejkatolíckej charity 5% ceny z realizovanýchobjednávok. Prvý rok v partnerstve sme sarozhodli takto finančne podporiť aktivityDomu Charitas Sv. Jozefa, kde sú kresťan-sky sprevádzané tam žijúce deti s mentál-nymi a kombinovanými postihmi a kdeprichádzajú aj matky s deťmi v krízovej si-tuácii, zvlášť tehotné ženy v núdzi.Ako budeme vedieť, že kúpou knižného ti-tulu KNA ste sa rozhodli podporiť človekav núdzi?Objednávací lístok, ktorý je súčasťou kniž-ného katalógu „Dobrá kniha pre Teba“ a ší-ri sa prostredníctvom Charity je označenýheslom CARITAS. Taktiež v tomto číslečasopisu nájdete na s. 9, našu knižnú po-nuku. Výberom z tejto ponuky a poslanímobjednávky na adresu Karmelitánske nakladateľstvo, Pekná cesta 15, 831 52 Bra-tislava, alebo mailom na podporíte spomí-naný projekt. Vašu objednávku nezabudni-te, prosím, označiť heslom CARITAS.Dúfam, že aj na Slovensku dokážeme, že jemožné nájsť spoločnú reč a spolupracovaťna dobrom diele i medzi nami kresťanmi.Napokon, v Českej republike KNA spolu-pracuje s Charitou ČR už niekoľko rokov.Kto sa chce presvedčiť, môže si objednaťna alebo na: Karmelitánsky kalendár, kto-rý už niekoľko rokov realizujeme s Chari-tou ČR. Karmelitánsky kalendár na rok2010 je už taktiež k dispozícii.Veľmi vrúcne Vás k tomu dobrému, drahí,pozývam a veľmi pekne ďakujem.

P. Jan Fatka, O. Carm.riaditeľ KNA

Karmelitáni ChariteKarmelitáni Charite

S l o v e n s k á k a t o l í c k a c h a r i t a 1 / 2 0 0 98

ROZHOVOR

O Adopcii na diaľku som už písala v pre-došlých číslach časopisu, no nedalo mi ne-vrátiť sa k tejto téme, keďže v auguste nacharitu zavítala sestra Elen spolu s Luciou,dobrovoľníčkou a adoptívnou mamou zá-roveň. Niekoľko dojmov a postrehov z ichAlbánskej misie vám prinášam v nasledujú-com rozhovore.

Boli ste jeho súčasťou od začiatku je-ho fungovania alebo až neskôr?

Elen: S týmto projektom som sa stretla vďa-ka sestre saleziánke Magde Cerovskej, pôso-biacej v Albánsku už 17 rokov, a vďaka MáriiTakáčovej (koordinátorke projektu z chari-ty). Počas mojich dvoch letných skúseností(júl 2008 a júl 2009) som sa spoznala s deť-mi, ktoré podporujú slovenské rodiny a dob-rodinci v osade Tale (dedina pri mori vzdia-lená od hlavného mesta Tirana asi 50 km).Stretnutie s nimi, s ich rodičmi, možnosťspoznať ich situáciu v bývaní, v štúdiu a vidiac podmienky, v ktorých žijú, ma pre-svedčili o správnosti tohto projektu. Je obdi-vuhodné, že sa na Slovensku nájdu podpo-rovatelia, ktorí týmto deťom môžu pomôcťinak prežiť ich detstvo. Mnohým naozaj chý-bajú základné prostriedky pre život, pre štú-dium a pre uplatnenie sa v živote.Lucia: Ja som sa dozvedela o adopcii nadiaľku cez SKCH v lete 2007 počas môjhoprvého dobrovoľníckeho pobytu v Albán -sku, kde som osobne spoznala sr. MagduCerovskú, ktorá je za tieto adopcie zodpo-vedná na „druhej“ strane a samozrejmesom spoznala tiež deti a mladých, ktorýmsa týmto spôsobom pomáha dosiahnuťvzdelanie. Vzhľadom na to, že som videla,že tento projekt naozaj funguje a pomáha,som sa rozhodla, že sa do neho zapojíma že sa do môjho životného projektu naozajhodí.

Čomu si sa venovala predtým?Elen: V tomto roku som pracovala v mlá-dežníckej organizácii Laura, združenie mla-dých. Koordinovala som projekt prípravymisijných dobrovoľníkov Videsu – mla-

dých ľudí, ktorí chcú nezištne ponúknuťsvoj čas, sily a schopnosti vo výchovnýchaktivitách pre deti zo sociálne slabších pro-stredí na Slovensku, Ukrajine a v Albánsku.

Albánsko nie je práve vyhľadávaná tu-ristická destinácia. Čo vás do nej pri-viedlo alebo aká bola vaša cesta tam?

Elen: Moja cesta sem nemala motívy turiz-mu, ale naskytla sa mi príležitosť prísť sems „videsákmi“ a spolupracovať so sestramisaleziánkami na realizácii táborov pre deti.Počas roka sme sa spoločne s dobrovoľník-mi pripravovali (snaha učiť sa jazyk, spoznať históriu, kultúru tejto krajiny, spo-lužitie troch náboženstiev prítomnýchv krajine…) Po návrate môžem povedať, žesme sa vrátili bohatší (o širší horizont)a mnohému sme sa od nich naučili.Lucia: Mám veľmi rada netradičné destiná-cie, negýčové a nové veci vôbec, a to sa vo

mne nezaprelo ani pri rozhodova-ní o dobrovoľníctve. V rámci me-dzinárodnej dobrovoľníckej orga-nizácie Vides, ktoré na Slovenskuvedú sestry saleziánky, som bolaraz na Ukrajine a dva razy v Al-bánsku.

Prečo by sme mali navštíviť Al-bánsko?Lucia: Albánsko ponúka veľa. Po-kiaľ tam človek chce ísť ako turis-ta, sú tam nádherné (aj keď namnohých miestach aj nebezpeč-

né) hory, no a celú západnú hranicu tvorímore, čiže turistický potenciál je naozaj veľ-ký. Severná časť krajiny je chudobnejšia, alena juhu už sú vybudované aj hotely a moreje tu čistejšie ako na severe. Keď porovnámAlbánsko pred dvoma rokmi a teraz, naj-väčší rozdiel vidím práve v rozvoji – hlavneinfraštruktúry, veľa a rýchlo sa vybudovalo,deti chodia „lepšie“ oblečené. Zdá sa mi, žeľudia sa zatiaľ až tak nezmenili, stále sú veľ-kí vlastenci, sú mimoriadne temperamentní(v dobrom aj zlom zmysle slova) a ak si vásobľúbia, naozaj to pocítite. Avšak treba samať na pozore a poriadne si strážiť svoje ve-ci a tiež sa hodí vedieť, že (zrejme najmäkvôli tomu, že Albánsko je prevažne mo-slimská krajina) žena je vo všeobecnosti po-važovaná za menejcennú v porovnaní s mu-žom. Pokiaľ chce človek turistiku spojiťs niečím navyše, dobrovoľníctvo je dobrápríležitosť. Okrem spomenutých vecí sa do-stane aj za hranice toho, čo vidia „bežní“ tu-risti. Uvidí kus naozajstnej chudoby (hmot-nej aj duchovnej), zažije naozajstných„obyčajných“ (ale o to zaujímavejšícha obohacujúcejších) ľudí, nie len usmiatetváre v hoteloch či reštauráciách a tiež je todobrá príležitosť podeliť sa s niečím zo se-ba samého a obetovať kus času pre dobrúvec. My konkrétne sme sa venovali deťoma mladým v prímorskej osade Bregdeti. Pri-pravovali sme pre nich tábor a tiež sme sana ňom zúčastnili ako animátori, takže smemali príležitosť sa im priblížiť a vidieť, čovšetko v nich je a to všetko je poriadne pest-

Veľkodušnosť aj kus násiliaVeľkodušnosť aj kus násilia

ré J. Vedia byť veľmi vďačné za to, že sa imniekto venuje, ale tiež je pre nich ťažké vá-žiť si veci, ktoré dostanú a tak ich napríkladrýchlo dokážu zničiť… patrí to zrejme k ichtemperamentu…Elen: Naším dobrovoľníkom alebo mladýmľuďom by som odporučila navštíviť Albán -sko: aby na vlastné oči videli, že nemať veľaa nežiť v prepychu neznamená nebyť spokojný a šťastný. V konfrontácii s ichchudobou si viem viac oceniť možnostia vymoženosti, ktoré na Slovensku máme.Dodržiavanie a rešpektovanie ľudskýchpráv nie je vec automatická a samozrejmá.

Vieš, čo konkrétne by si chcela albán-skym deťom odovzdať?

Elen: Určite ich nechcem „obracať na kato-lícku vieru“ (Väčšina Albáncov sú mosli-movia). Tiež si myslím, že dávať im len ma-teriálne veci nie je správne, lebo oni sizvyknú na pozíciu príjemcu a budú očaká-vať odo mňa pozíciu darcu. Nenaučia sa zí-skavať materiálne hodnoty vlastným úsi-lím. Chcem spolu s nimi prejsť kúsok ichživota a naučiť sa „chodiť v ich mokasí-nach“.

Aký máš dojem z ľudí, detí?Elen: Sú srdeční a veľkodušní, vedia sa po-deliť, aj keď sami neoplývajú materiálnymbohatstvom. Sú hrdí na svoj národ, vlasť(všade vidno vlajky, zástavy; pri zvukochalbánskych skladieb sa hneď berú do tan-ca). Sú silno emotívni vo všetkom, čo robia:či sa modlia, tešia, plačú, alebo sa bijú.Deti chcú všetko vyskúšať, sú otvorení no-vým veciam. Chcú sa učiť jazyky, športovaťa podobne, často si však myslia, že to budehneď a bez námahy. Sú hravé a života-schopné; (niekedy príliš priebojné) nie súnáročné a prieberčivé v hrách, aj jednodu-

ché veci si vedia vážiť a sú spokojné s po-núknutým programom. Sú zvyknuté naprácu – doma pomáhajú v práci na poli,v záhrade, okolo dobytka… niektorí sú pa-stieri a na tábor nemohli prísť, práve kvôlistarostlivosti o ovce alebo kravy.Lucia: Temperament spomenula Elen, ja juiba trochu doplním. Rodiny, ktoré smestretli nemajú veľa, ale aj s tým sa radi po-delia. Sú vďační za pomoc a za to, že ich de-ti môžu študovať. Jeden z najväčších pro-blémov je, že rodiny sú často neúplné(mnohí otcovia pracujú v zahraničí, abyuživili svoje rodiny) a pre matky je ťažké vy-chovávať deti bez otca. Aj preto sú mnohédeti (najmä chlapci) neposlušné a nereš-pektujú nikoho. Ani kriminalita nie je ničvýnimočné. Skrátka ako všade – sú ľudia,s ktorými sa vám spolupracuje bez problé-mov a tiež takí, ktorí vám dajú zabrať. Veľazávisí od toho, ako sa človeku podarí vy-sporiadať s rozdielmi a ako sa k veciam, ľu-ďom a situáciám postaví.

Kto všetko sa podieľa na práci v Al-bánsku?

V živote FMA – sestier saleziánok – silnémiesto zaujímajú animátori, dobrovoľníci,rodičia… bez ich pomoci by sme v lokalite,kde bývam dokázali oveľa menej urobiť.Spolupracujeme na príprave a realizácii voľ-nočasových aktivít pre deti počas roku.

Aké potreby pozoruješ v tvojom okolí?V Šamoríne: mladá generácia je naša bu-dúcnosť, ak ona bude zdravá, tým myslímuznávať pravé hodnoty, aj rodiny v nasle-dujúcich rokoch budú zdravé. V Tale vní-mam existenčné otázky.

Ďakujem vám obom za rozhovor. at

w w w . c h a r i t a . s k 9

ROZHOVOR

S l o v e n s k á k a t o l í c k a c h a r i t a 1 / 2 0 0 91 0

Z SKCH SEKRETARIÁT

Výstava „Príbeh Afriky“zavítala aj na OravuSlovenská katolícka charita zapožičala far-nosti Bobrov výstavné panely s fotografiami(pozn.: boli už vystavované počas výstavy„Príbeh Afriky“ v siedmich slovenskýchmestách) k spestreniu púte, ktorá sa kona-la pri príležitosti sviatku Nanebovzatia Pan-ny Márie. Bobrovskú púť, ktorá sa uskutoč-nila v dňoch od 14. do 16. augusta 2009v obci Bobrov, navštívilo približne 10-tisícľudí z blízkeho i ďalekého okolia, mladých,starších, rodiny s deťmi.Organizátori púte pripravili pre všetkýchnávštevníkov pestrý program, ktorý sprevá-dzal duchovné obnovovanie veriacich. Ce-lý program začal už v piatok podvečersv. omšou. Nasledovalo vystúpenie hudob-nej skupiny Križiaci a Boží šramot. Postup-ne sa návštevníci trochu stíšili a ostatnýpriestor bol venovaný dobrovoľnej celo-večernej adorácii.Sobotný program sa niesol v znamení pa-miatky pohrebu Panny Márie (krátkej pútea krížovej cesty na Kalváriu). Krížová cestaa po nej svätá omša, počas ktorej bol sym-bolický obrad pohrebu Panny Márie, bolstredobodom pozornosti všetkých pútni-kov. Vo večerných hodinách sa konala v Bo-žom chráme diskusia, na ktorej sa zúčastni-li hostia: Otec biskup Štefan Sečka, MariánČaučík zo združenia Dobrá novina a Rado-van Gumulák zo SKCH. Debatovalo sa natému Afriky, ktorou sme sa pokúsili priblí-

žiť rozvojovú problematiku tejto krajiny, čorobí v tejto súvislosti cirkev, čo môže urobiťjednotlivec. Na diskusiu nadväzoval kon-cert Kataríny Koščovej, ktorá svojou jem-nou hudbou pomohla mnohým pútnikomešte viac upokojiť ich unáhlené duše. Pol-nočná krížová cesta na kalváriu bola vy-vrcholením a zakončením tohto dňa. Veľmipríjemným prekvapením bolo divadelnépredstavenie o svätom Gorazdovi, ktoré za-hrali herci z Divadla pod kostolom z Bratis-lavy na vrchu kalvárie po krížovej ceste.V nedeľu dopoludnia sme mali možnosťspoločne sláviť sv. omšu, ktorú celebrovalbis-kup Mons. Štefan Sečka. Program pútezakončilo divadelné predstavenie Comme-dia dell´Arte v podaní hercov z Divadlapod kostolom z Bratislavského Ružinova.

Pre viac informácií ako aj fotografií z púte,navštívte stránku www.farabobrov.sk/2009.Andrej Namislovský a Andrea Topoľská

Upozorňujeme na zmenu čísla účtuSekretariát Slovenskej katolíckej charity(SKCH) oznamuje svojim podporovateľom,že z dôvodu zlúčenia bánk Istrobankaa ČSOB prišlo k zmene čísla účtu „Človekv ohrození“, ktorý je určený na pomocľuďom postihnutým katastrofami či obe-tiam nepokojov doma i v zahraničí.Nové číslo účtu platí od 1. júla 2009 a je na-sledovné: 4008058424/7500 v ČSOB. Ná-zov účtu „Slovenská katolícka charita“ ostávanaďalej nezmenený. Ďakujeme za pochope-nie a tešíme sa za zachovanie vašej priazne.

Praktické rady, ako uľahčiť každodenný ži-vot chorému v rodinePublikácia skúsených odborníkov I. Barde-novej, Dr. A. Vogela, Dr. G. Wodraschku,dáva praktické rady ako opatrovať choréhov domácom prostredí. Kniha je rozdelenádo dvanástich kapitol, ktoré didakticky prí-stupným spôsobom a názornými ilustrácia-mi odpovedajú na principiálne otázky sta-rostlivosti o chorého v domácnosti.Začína úpravou prostredia chorého, jeholôžka a pomôcok cez pozorovanie chorého,vysvetlenie základných anatomicko-fyziolo-gických otázok, symptómov druhotnýchochorení a ich prevencie. Dôležitú oblasťtvorí plánovanie starostlivosti a inštruktážk praktickým opatrovateľským úkonom –pozorovanie chorého a sledovanie jeho ži-votných funkcií, polohovanie, izometrickécviky, posilňovanie svalstva, starostlivosťo hygienu, stravovanie a výživa, správneužívanie liekov. Starostlivosť o dušu choré-ho človeka je totiž neodmysliteľnousúčasťou uzdravovacieho procesu a podpo-ru môžu poskytovať tak príbuzní ako

aj blízki. Samostatná kapitola je venovanákomunikácii s chorým, psychickým zme-nám v starobe a sprevádzaniu umierajúcichaj s praktickými návodmi na duchovnúpodporu.Radi by sme odporučili túto knihu ľuďom,ktorí sa starajú o chorých v domácom pro-stredí. Praktické rady zaznamenané odbor-níkmi z Nemecka isto pomôžu všetkýmtým, ktorí prichádzajú do kontaktu s cho-rým v domácnosti, či sú to rodinní prísluš-níci, opatrovateľky a ošetrovateľky aleboosobní asistenti. Publikácia je sprievodcoma poradcom ako sa starať o chorého v do-mácom prostredí a ponúka nielen teoretic-ké poznatky, ale aj praktické zručnosti a fi-lozofiu opatrovania o chorých ľudív zrozumiteľnej podobe.Knihu Starostlivosť o chorých v domác-nosti si môžete objednať telefonicky, mai-lom alebo osobne zakúpiť na sekretariáteSKCH. Kniha bola tlačená v roku 1999v Bratislave, celkovo má 319 strán a je re-gistrovaná pod ISBN 80-88932-08-4. Cenapublikácie je 9,00 eur. V prípade zaslania

na dobierku hradí objednávateľ aj poštovnénáklady platné podľa aktuálneho cenníkaSlovenskej pošty.Kontakt: Slovenská katolícka charita, Kapi-tulská 18, 814 15 Bratislava, tel.: 02/54431506, fax: 02/5443 3097, e-mail: sekreta-riat@charita.sk

Starostlivosť o chorých v domácnosti

Nové posily sekretariátu SKCH

w w w . c h a r i t a . s k 1 1

Z DUŠEZ SKCH SEKRETARIÁT

Môže Cirkev mlčať?„Ako by mohla Cirkev mlčať, ak je „exper-tom v ľudskosti?“, opýtal sa Mons. AntonioMaria Vegli, predseda Pápežskej rady preduchovnú starostlivosť o migrantov a ce-stujúcich. Na Stredozemnom mori sa odo-hrala ďalšia z veľkých drám afrických utečencov, keď pri pobreží ostrova Lampe-dusa zahynulo 73 ľudí počasdvadsaťdňovej plavby na nafukovacomčlne. Utečenci sa plavili smerom k Talians-ku, kam nakoniec dorazili živí iba piati znich. Po ceste boli odkázaní spúšťať do vĺnmŕtve telá tých, čo postupne podliehali ná-mahe. Alarmujúce je, že sa im nedostalopomoci od lodí plaviacich sa v okolí, hocizáchrana stroskotancov od nepamäti patrík základom etiky na mori. Mons. Vegli v sú-vislosti s touto problematikou povedal:„Cirkev bola vždy na strane imigrantov, naj-mä tam, kde migračné prílivy spôsobujúomnoho dramatickejšie situácie a neraz tiežnové otroctvá. Myslím si však, že v súčas-nosti hlas Cirkvi prostredníctvom činnostibiskupov a starostlivosti veľkého množstvapastoračných pracovníkov – kňazov, re-hoľníkov aj laikov - silne zaznieva v Sever-nej Amerike, kde sa každý rok odhadujepríchod asi jeden a pol milióna ľudí, pre-važne z krajín Latinskej Ameriky. Cirkevvšak sleduje aj situáciu v Európe, ktorá kaž-dý rok prichýli 800-tisíc nových prisťaho-valcov, a rovnako aj v Oceánii, kde sa tentopočet odhaduje na deväťdesiat tisíc ročne.“49 percent všetkých migrantov vo svetea vo vyspelých krajinách tvoria ženya podľa podľa arcibiskupa Velgliho zahy-nulo od roku 1988 pri európskom pobrežíviac ako 14-tisíc utečencov. „Je každémujasné, že žijeme v dobe globalizácie, ale to-to len poukazuje na znepokojujúci para-dox: na jednej strane sa urýchľuje bezplat-ný prevod tovaru a kapitálu, ale na druhejstrane sa zabraňuje pohybu osôb, a takohrozuje jedno zo základných ľudskýchpráv, ktorým je právo voľného pohybua pobytu.“

VYDÁVA Slovenská katolícka charita Sekretariát, ADRESA REDAKCIE Kapitulská 18, 814 15 Bratislava, tel. 02/5443 1506 fax 02/5443 3097, e-mail: sekretrariat@charita.sk, bankové spojenie Slovenská sporiteľňa, č. ú.: 0176 875 345/0900 VS 140, ZODPOVEDNÁ REDAKTORKA Andrea Topoľská, NA ČÍSLE SPOLUPRACOVALI Slávka Barenčíková, Peter Birčák, sr. Bohdana, Elena Caunero-vá, Katarína Danišová, Jan Fatka, Katarína Gregorová, Tatiana Javorská, Peter Knapík, Cyril Korpesio, Mária Krištofová, p. Kubalová, Rostislav Labuda, Ľubica Michalí-ková, Andrej Namislovský, Mária Petríková, Mária Sárkoziová, Anna Štúriková, Andrea Topoľská, Pavol Vilček, Lucia Zacharová, GRAFICKÁ ÚPRAVA Andrea Topoľská aPavol Janoško, VÝROBA vydavateľstvo Don Bosco, REGISTRÁCIA MK SR 3106/2003, FOTO archív SKCH, DCH/ADCH a archív Eleny Caunerovej, Časopis je nepredajnýa vyšiel vďaka podpore Nadácie Slovenskej sporiteľne a dobrodincom Slovenskej katolíckej charity.

Katarína DanišováVolám sa Katarína Danišová, bývam v Bres-tovanoch, čo je asi 10km od Trnavy. Mám20 rokov, vyštudovala som strednú odbor-nú školu gastronómie, obchodu a služieb(SOŠ gos) v Trnave, odbor obchodný pra-covník. Po skončení SOŠ som začala pra -covať v realitnej kancelárii ako asistentka.Teraz som tu, v SKCH a pracujem ako pro-jektová asistentka.

Mária SárköziováMám 25 rokov a pochádzam s Bratislavy.Vyštudovala som RKCMBF UK, odboručiteľstvo všeobecnovzdelávacích predme-tov, zameranie Etická a náboženská výcho-va. Počas štúdia som pracovala v oblastiľudských zdrojov ako personálna konzul-tantka. Mám rada kultúru, smiech a spoloč-nosť dobrých ľudí. Pre SKCH som sa roz-hodla pracovať preto, lebo rada pomáhamľuďom v núdzi a viem, že SKCH je vždyblízko pri človeku. Dúfam, že sa v tejto ob-lasti naučím veľa zaujímavých vecí a budempre charitu prínosom.

Peter KnapíkNarodil som sa v Detve, ale väčšinu životasom prežil vo Zvolene. Po ukončení gymná-zia som študoval v Banskej Bystrici na Uni-verzite Mateja Bela sociálnu prácu a sociálnupedagogiku. Od svojich 15 rokov, kedy somvstúpil do Slovenského skautingu, som savenoval práci s mládežou. Pracoval soms deťmi školského veku a v posledných ro-koch som sa venoval hlavne vzdelávaniumladých ľudí. Od januára 2009 pracujemv SKCH ako koordinátor rozvojového vzde-lávania a mladej charity. Verím, že sa mi tupodarí urobiť veľa užitočnej práce. Byťsúčasťou charity je pre mňa radosťou, poc-tou a zodpovednosťou zároveň.

Nové posily sekretariátu SKCH

Sr. Bohdana Bezáková CJNa ústredie charity som prišla pracovať v sep-tembri 2009. Koordinujem projekt „Pomocobetiam obchodovania s ľuďmi“, ktorý vzni-kol podľa vzoru projektu Magdala v Českejkatolíckej charite. Tam som pôsobila viacako dva roky. Vďaka finančnej podpore Mi-nisterstva vnútra, sa začal tento projekt rea-lizovať tento rok aj na Slovensku.Prostredníctvom rozsiahlej sieti charitnýchzariadení a profesionalite pracovníkov, SKCHzaisťuje pomoc tým, ktorí sa stali obeťami ob-chodovania s ľuďmi a nútenej prostitúcie naúzemí celej SR prostredníctvom koordinač-ného centra. Kontakt: e-mail: stoptraffic-king@charita.sk, tel: 0918/994 754.

Mnohým deťom v chudobných krajinách Afriky a Ázie nemá kto čítať rozprávky. Choroba AIDS im vzala rodičov. Pomôžte im prežiť krajšie detstvo.Podporte zbierku Slovenskej katolíckej charity zaslaním sms správy v znení: DMS medzera CHARITA na číslo 877.

Podporte zbierku pre HIV pozitívne deti a matky vo Vietname a siroty v Namíbii, ktorým zobral AIDS rodičov. Akýmkoľvek príspevkom môžete uľahčiť život tým, ktorí to naozaj potrebujú. Číslo účtu pre túto zbierku je: 4008058424/7500 v ČSOB, variabilný symbol: 164. Zbierku môžete podporiť do 31. decembra 2009 a formou sms do 30. septembra 2009.Cena jednej sms správy je 1 euro. Viac informácií nájdete na www.darcovskasms.sk alebo www.charita.sk