nÁzov vysokej Školy -...
TRANSCRIPT
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH
ZDROJOVEvidenčné číslo 1131317
NÁZOV FAKULTYNÁZOV VYSOKEJ ŠKOLY
FYZIOLOGICKÉ ZMENY ŽENY POČAS TEHOTENSTVA
PODMIEŇUJÚCE VÝŽIVU
2011 Zuzana Pavličková
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH
ZDROJOV
ERROR: REFERENCE SOURCE NOT FOUND
(Bakalárska práca)
Študijný program: Výživa ľudí
Študijný odbor: 4188700 Výživa
Školiace pracovisko: Katedra telesnej výchovy a športu
Školiteľ: Ing. PaedDr. Jedlička Jaroslav, PhD
Nitra 2011 Zuzana Pavličková
Čestné vyhlásenie
Podpísaná Zuzana Pavličková vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému
„Nároky na vyživu a fyziologické zmeny ženy počas tehotenstva“ vypracovala
samostatne s použitím uvedenej literatúry.
Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.
V Solčanoch 10.mája 2011
Zuzana Pavličková
Poďakovanie
Touto cestou si dovoľujem poďakovať sa vedúcemu bakalárskej práce Ing. PaedDr.
Jaroslavovi Jedličkovi, PhD. za odbornú pomoc a cenné rady, ktoré mi poskytol pri jej
vypracovaní.
ObsahAbstrakt
PAVLIČKOVÁ Zuzana: Fyziologické zmeny ženy počas tehotenstva
podmieňujúce výživu
[Bakalárska práca]- Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre. Fakulta
agrobiológie a potravinových zdrojov; Katedra KTVŠ FZKI.- Školiteľ: PaedDr. Ing.
Jaroslav Jedlička, PhD. – ZF, 2011.
Cieľom našej bakalárskej práce bolo poukázať na fyziologické zmeny ženy počas
tehotenstva, ktoré podmieňujú výživu a na dôležitosť tejto diferencovanej výživy aj
z pohľadu zdravého vývinu dieťaťa.
Medzi diferencovanú výživu patrí a výživa počas tehotenstva. Jej úloha spočíva
v zabezpečení dvoch funkcií naraz. V prvom rade ide o optimálny vnútromaternicový
vývoj plodu a pôrod zdravého dieťaťa, ale zároveň aj o zabezpečenie zdravia matky.
Konzumáciou pestrej a vyváženej stravy budúca mamička zabezpečí pre svoje
bábätko ten najlepší začiatok a súčastne aj osoh pre seba samú.
Kľúčové slová: tehotenstvo, diferencovaná výživa, pestrá strava, živiny, zdravie
ObsahAbstract
Pavlíčková Zuzana: Physiological changes during pregnancy conditioning
maintenance
[Bachelor's thesis] - Slovak Agricultural University in Nitra. Faculty of Agro
Biology and Food Resources, Department KTVS FZKI .- Supervisor: Mgr. Ing. Jaroslav
Jedlicka, PhD. - ZF, the 2011th.
The aim of our thesis is to show the physiological changes during pregnancy,
which makes nutrition and the importance of this differentiated in terms of nutrition and
healthy development of children.
Differentiated between food and nutrition is during pregnancy. Its role is to ensure
the two functions at once. First, the optimal development of the fetus inside the uterus
and birth a healthy child, but also to ensure the health of the mother. Eating a varied and
balanced diet to ensure a future mother your baby the best start simultaneously and the
benefit for herself.
Key words: pregnancy, nutrition differentiated, varied diet, nutrients, health
Obsah
Obsah
Obsah................................................................................................................................6
Úvod..................................................................................................................................9
1 Cieľ práce.................................................................................................................10
2 Metodika práce........................................................................................................11
3 Štúdia o súčastnom stave riešenej problematiky..................................................12
3.1 Strava matky počas tehotenstva...........................................................................12
3.1.1 Modifikovaná potravinová pyramída pre gravidné......................................13
3.1.2 Stav výživy v tehotenstve a fyziologické zmeny..........................................14
3.1.3 Fyziologické zmeny v gravidite...................................................................15
3.2 Vitamíny v tehotenstve........................................................................................17
3.2.1 Vitamín C.....................................................................................................18
3.2.2 Kyselina listová............................................................................................18
3.2.3 Vitamín A.....................................................................................................18
3.2.4 Vitamín D.....................................................................................................19
3.2.5 Vitamín E (tokoferol)...................................................................................19
3.2.6 Vitamín K.....................................................................................................19
3.3 Dôležité minerálne látky a stopové prvky v gravidite.........................................19
3.3.1 Železo...........................................................................................................20
3.3.2 Vápnik..........................................................................................................20
3.3.3 Horčík...........................................................................................................20
3.3.4 Jód.................................................................................................................21
3.4 Hmotnostný prírastok...........................................................................................24
3.4.1 Riziká spojené s obezitou, či vysokým hmotnostným prírastkom...............24
3.5 Tekutiny počas tehotenstva..................................................................................26
3.6 Alkohol, fajčenie tabaku a neplodnosť................................................................26
3.6.1 Niektoré škody spôsobené alkoholom v tehotenstve....................................27
3.6.2 Niektoré riziká tabaku v tehotenstve a po pôrode........................................27
3.6.3 Kofeín v tehotenstve.....................................................................................28
3.6.4 Niektoré riziká ďalších návykových látok v tehotenstve.............................29
3.7 Prevencia a krátka intervencia u žien vo fertilnom veku a u tehotných žien.......30
3.7.1 Teratogenita liečiv v období tehotenstva......................................................30
3.7.2 Všeobecné odporúčania psychofarmakologickej terapie v gravidite...........32
Obsah3.8 Antibiotiká a tehotenstvo.....................................................................................32
3.9 Tehotenstvo a rodenie detí...................................................................................33
4 Návrh na využitie poznatkov..................................................................................34
5 Záver.........................................................................................................................35
6 Zoznam použitej literatúry.....................................................................................36
8
ÚvodVýživa u ľudí je podmienená viacerými faktormi ako sú vek, pohlavie, charakter
práce, podnebie, aktuálny stav organizmu, osobité nároky v určitých obdobiach života.
A preto rozoznávame skupiny osôb, ktoré v určitom zmysle predstavujú zraniteľné
skupiny obyvateľstva. Pre tieto skupiny sa strava dostačujúca pre bežné potreby
organizmu stáva z dôvodu zvýšenej fyziologickej potreby viacerých výživových
faktorov nedostačujúcou s možným nepriaznivým zdravotným účinkom. Zvýšené
výživové nároky kladie napríklad obdobie telesného rastu v detstve a mladistvosti, ako
aj obdobie tehotenstva a laktácie.
Výživa a zdravie gravidnej ženy a jej dieťaťa navzájom veľmi úzka súvisia. Stav
dieťaťa po narodení je vlastne odrazom a do značnej miery aj výsledkom stavu výživy
a zdravia matky ešte predotehotnením. Úloha výživy počas tehotenstva spočíva
v zabezpečení dvoch funkcií naraz. V prvom rade ide o optimálny vnútromaternicový
vývin plodu a pôrod zdravého jedinca, zároveň však aj o zabezpečenie zdravia matky
a vytvorenie zásob živných látok v jej tele počas tohto obdobia.
Správna výživa v priebehu tehotenstva patrí medzi najlepšie a zároveň aj
najvýhodnejšie prostriedky pre zachovanie fyziologického priebehu tehotenstva, ako aj
pre pôrod zdravého jedinca. Je nesmierne dôležité to, aby si nastavajúce matky boli toho
plne vedomé a aby sa riadili podľa zásad správnej výživy počas celého tehotenstva .
9
1 Cieľ práce Cieľom našej bakalárskej práce bolo poukázať na fyziologické zmeny ženy počas
tehotenstva, ktoré podmieňujú výživu a na dôležitosť tejto diferencovanej výživy aj
z pohľadu zdravého vývinu dieťaťa.
10
2 Metodika práce Predkladaná bakalárska práca vznikla zoštudovaním, analýzou a prevzatím
zahraničnej i domácej, odbornej a vedeckej, časopiseckej, knižnej literatúry a literatúry
zo zborníkov.
Práca pozostáva zo 5 častí, pričom obsahom a rozsahomje najväčšia 3. časť
„Štúdia o súčastnom stave riešenej problematiky”.
Autorov jednotlivých obsahových častí našej práce sme citovali priamo v texte
a v kapitole „Použitá literatúra” podľa normy ISO 690.
11
3 Štúdia o súčastnom stave riešenej problematiky
3.1 Strava matky počas tehotenstva
Každá matka si želá, aby jej dieťatko bolo zdravé a dobre sa vyvíjalo. No nie
každá vie, do akej miery môže ovplyvniť základ jeho zdravia počas tehotnosti a prvých
mesiacov po pôrode, najvýznamnejších obdobiach v celom jeho živote. Kvalita výživy
budúceho, ale tiež už narodeného dojčeného dieťaťa je do veľkej miery ovplyvnená jej
stravovaním.
Treba mať na pamäti hlavne to, že škodlivé látky z jej stravy a okolia sa dostávajú
do krvi matky. Z krvi prechádzajú mnohé z nich do placenty a môžu poškodiť vývoj
plodu, po pôrode do materského mlieka a tak ovplyvniť dojčené dieťa. Racionálna
výživa počas tehotenstva sa podieľa na dvoch kľúčových funkciách. Ide o optimálny
vnútromaternicový vývoj plodu a pôrod zdravého jedinca, ako aj o zabezpečenie zdravia
matky, podmienok na výstavbu organizmu a vytvorenie zásob výživných látok v tele
ženy počas tehotenstva. Zvyšujú sa telesné rezervy, hmotnosť maternice a prsníkov o 3
až 4kg, krvi a tekutín o 3 kg, plod a plodový koláč tvoria 4 až 5 kg. Nároky na prívod
živín nie sú15 rovnaké počas celého obdobia tehotenstva, keďže tieto do značnej miery
podmieňuje veľkosť vyvíjajúceho sa plodu (Haľamová, 1998, s.75-77).
Ak matke záleží na zdravom vývoji dieťatka, mala by sa dôsledne vystríhať
návykových látok, ktoré poškodzujú nie len jej zdravie, ale aj vývoj dieťaťa. Jednou z
metód, ktorou môžeme zistiť stav výživy a zároveň zmapovať výskyt niektorých
rizikových faktorov vo výžive sú odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie
(World Health Organization, WHO), kde sa hodnotí kvalitatívne zloženie stravy
tehotných žien podľa noriem tzv. potravinovej pyramídy, ktorá vychádza z 24
hodinového retrospektívneho hodnotenia (recall) denného počtu potravinových skupín
pomocou jednotkových porcií. Potravinová pyramída hierarchicky postupuje od
najžiadúcejších potravinových skupín k najmenej žiadúcim, čo predstavuje posledné
„poschodie“ pyramídy.
Už spomínané doporučené výživové dávky sú prepočítané na počet porcií a deň,
ktoré bymala gravidná žena v optimálnom prípade počas dňa skonzumovať (Pillitteri,
2003, s.287).
12
3.1.1 Modifikovaná potravinová pyramída pre gravidné
(In.Brázdová, 2000, s. 140).
Výživová pyramída vychádza z odporúčaní Americkej dietetickej asociácie
a určuje optimálny podiel jednotlivých potravinových skupín v dennom jedálničku.
Strava založená na odporúčaniach potravinovej pyramídy by mala predchádzať vzniku
obezity a s ňou spojených metabolických a kardiovaskulárnych komplikácií. Aby bola
strava pestrá a dobre vyvážená, mala by v nej byť každá skupina potravín zastúpená
v takom pomere, v akom sa objavuje v potravinovej pyramíde. Základná potravinová
skupina na báze pyramídy (chlieb, obilniny, ryža a cestoviny) je skupina, ktorá je
konzumovaná najviac, kým šiesta – posledná skupina z vrcholu pyramídy (tuky, oleje
a sladkosti) – by sa mala konzumovať najmenej (Šramková, 2000).
Tabuľka 1 Pokyny pre výživu tehotných žien
(Keller, Meier a Bertoli, 1993)
Skupina potravín Doporučené denné dávkyMliečne výrobky 800 ml mliekaMäso 180-250 gObilniny (sacharidy) 4-5 x denneZelenina-listová 1-2 x denneZelenina- iná 1 alebo viackrát dennePlody- citrusové 1-2 x dennePlody-iné 1 alebo viackrát denne
13
Fenwicková (2002) uvádza desať najvhodnejších potravín, ktoré sú
vhodnou súčasťou jedálneho lístka tehotnej ženy:
Syr, mlieko, jogurt- obsahujú vápnik a bielkoviny
Tmavozelená a listová zelenina- vitamín C, vláknina, kyselina
listová
Chudé tmavé mäso- bielkoviny, železo
Pečeň- bielkoviny, železo
Pomaranče- vitamín C a vláknina
Hydina- bielkoviny, železo
Sardinky- vápnik, železo, bielkoviny
Biele rybacie mäso- bielkoviny
Hrubozrnný chlieb- bielkoviny, kyselina listová a vláknina
Hrubozrnné cestoviny a nelúpana ryža- obsahuje vlákninu
3.1.2 Stav výživy v tehotenstve a fyziologické zmeny
Optimálny stav výživy tehotnej ženy je zaisťovaný konzumáciou adekvátneho
množstva základných živín, ktoré sú donormi energia esenciálnych aminokyselín
a mastných kyselín. Hodnotenie nutričného stavu v tehotenstve sa zaoberá rada autorov,
ktorí zameriavajú pozornosť na jednotlivé aspekty stavu výživy v tehotenstve
( Rambousková,2002).
Výživa v období gravidity má zabezpečiť predovšetkým dostatočné množstvo
látok potrebných na zdravý vývoj plodu, látky potrebné na zväčšenie orgánov matky
(napr. maternice, prsných žliaz) a dostatočné množstvo zásobných látok na obdobie
dojčenia. Potreba energie počas tehotenstva stúpa, ale príliš vysoký nárast hmotnosti nie
je žiaduci, pretože môže vyvolať tehotenskú cukrovku alebo zvýšenie tlaku –
hypertenziu (Biesalski, 1999).
Schopnosť prispôsobiť sa novým požiadavkám a podmienkam v tehotenstve je
u žien rozsiahla, súčastne zhoršuje podmienky pre interpretáciu aktuálnych
antropometrických biochemických nálezov. Odporúčané zmeny telesnej hmotnosti
14
v priebehu tehotenstva reflektujú východiskovú telesnú hmotnosť pred
tehotenstvom(Abrams, 2000). Primeraná konzumácia esenciálnych nutrientov pozitívne
ovplyvňuje zdravotný stav tehotných žien, vývoj plodu i zdravotný stav novorodenca.
Definícia vybraných výživových faktorov, ich kvantifikácia je podobne
charakterizovaná vo výživových odporúčaných dávkach ( Deansová, 2004).
3.1.3 Fyziologické zmeny v gravidite
Prvou známkou tehotenstva býva to, že žena nedostane menštruáciu. Najľahšie to
pozná žena, ktorá si vedie zvláštny záznam, ktorému sa v lekárskom názvosloví hovorí
„ menštruačný kalendár“(Trča, 1975).
Počas tehotenstva dochádza ku zvýšenej aktivite žliaz s vnútornou sekréciou,
pituitárnej žľazy, štítnej žľazy, adrenálnej žľazy. Ich priamy vzťah ku koži nie je
presne známy. Jednou z kožných zmien, ktoré neodmysliteľne patria ku gravidite sú
hyperpigmentácie. Zmenené hladiny estrogénu a progesterónu zrejme vplývajú na
vytváranie hyperpigmentácií, pričom sa zistilo, že hladina MSH je nezmenená.
Hyperpigmentované sú prsné bradavky, labia minora, linea fusca a na tvári sa vytvára
chloasma gravidarum. Hyperpigmentácie v oblasti genitálií a na bruchu po skončení
gravidity odznejú. Chloasma gravidarum, hnedé pigmentácie na tvári, môžu pretrvávať
trvalo a zhoršovať sa pri používaní hormonálnej antikoncepcie. Melanotické névy sa
môžu v 1. trimestri zväčšovať až u 10 % žien (Rubin, 2001).
Toto zväčšovanie nepredstavuje hrozbu pre tehotnú, nakoľko sa to považuje
za dôsledok mechanického natiahnutia kože. Tehotné s dysplastickými névami by mali
byť sledované počas gravidity. Môže dôjsť k erupcii a rýchlemu rastu pigmentových
névov. V prípade diagnostiky malígneho melanómu (MM) sa postupuje podľa bežným
pravidiel. Metastatický MM predstavuje riziko metastáz aj pre plod. Rozsiahla klinická
štúdia zistila, že prognóza tehotných s MM a netehotných s MM je rovnaká. Niektoré
práce dokumentujú väčšiu hrúbku MM u tehotných ako u netehotných (Saenz-Badillos,
2000).
Počas gravidity dochádza k častejšiemu a rýchlejšiemu rastu stopkatých fibrómov
a dermatofibrómov, ktoré sa vyskytujú v predilekčnej lokalizácii na krku a
intertriginózne a často bývajú hnedo pigmentované.
15
Striae distensae gravidarum sú trvalé zmeny a postihujú nielen brucho a prsia,
ale aj boky a stehná. Zvýšená starostlivosť o kožu, premasťovanie vhodnými telovými
mliekami a ich vmasírovanie len minimálne zlepšujú kozmetický rušivý
efekt( Buchtemann, 1999).
Gravidita vplýva aj na mikrovaskulárny systém. Dochádza ku funkčným
modifikáciám a fokálnej hyperplázii kutánnych ciev. Palmárny erytém sa vyskytuje v
prvých mesiacoch gravidity a nespája sa s hepatálnou insuficienciou alebo
hypertreoidizmom. Erytém býva difúzny a postihuje tenar, hypotenar a
metakarpofalangeálne kĺby a končeky prstov. Spôsobuje pocity pálenia a mizne po
pôrode. Slabý až mierny erytém tváre sa vyskytuje zriedkavo a tiež mizne po pôrode.
Pavúčkovité teleagiektázie – nevi aranei sa vyvíjajú v 1. a 2. trimestri gravidity
a postihujú najmä horné časti tela, cervikofaciálnu oblasť, ramená a ruky. Vyskytujú sa
u 60 – 70 % tehotných žien, miznú v priebehu 3 mesiacov po pôrode (Henry, 2006). V
prípade pretrvávania sa odporúča bežná liečba elektrokauterom, laserom alebo
intenzívnym pulzným svetlom.
Hemangiómy a glomus tumor sa vyvíjajú asi u 1/3 gravidných po 3. mesiaci
gravidity (Harris,2000). Môžu byť povrchové alebo hlboko sediace, rastú pomaly a po
pôrode sa spontánne vstrebávajú, ak nedôjde ku vstrebaniu, vhodná je bežná liečba.
Cutis marmorata a purpura na dolných končatinách bývajú zriedkavé a
nevyžadujú si žiadnu liečbu. Histologické vyšetrenie môže odlíšiť stav od vaskulitídy.
Počas gravidity dochádza k zlepšeniu funkcie venóznej pumpy a zlepšujú sa
symptómy venóznej kongescie a venóznej hemodynamiky počas gravidity, aj po nej a
znižuje sa riziko tromboembolickej príhody (Buchtemann, 1999).
V posledných mesiacoch gravidity sa často vyvíja edém končatín a tváre, ktorý je
tuhý, koža je ružovkastá a najrozsiahlejší nález je ráno v dôsledku retencie vody, solí,
zvýšenej vaskularizácie a permeability kapilár. Dôležité je odlíšenie od kardiálneho,
renálneho a toxického edému.
Počas gravidity dochádza ku zmenách na slizniciach ako v oblasti genitálií, tak aj
v oblasti dutiny ústnej, kde sa často vyvíja gingivitída, ktorá môže byť aj hypertrofická.
16
Počas tehotenstva dochádza k zmene ovlasenia. Častá je hypertrichóza na tvári a
mons pubis. V kapilíciu sa predlžuje anagénna fáza rastu, počas ktorej vlasy rastú. Na
konci gravidity sa tak dostáva väčšie percentuálne zastúpenie do telogénnej rastovej
fázy, počas ktorej vlasy vypadajú. Obdobie 2 – 3 mesiacov po pôrode je preto
charakteristické zvýšeným vypadávaním vlasov (Henry, 2006).
Tabuľka 2 Fyziologické zmeny počas gravidity
Henry,2006
Hyperpigmentácie linea fusca , chloasma gravidarum, melanotické névy Väzivové zmeny striae gravidarumVaskulárne zmeny
palmárny erytém, naevi aranei, teleaniektázie, hemangiómy, glomus tumor, cutis marmorata, gingivitída, varixy na dolných končatinách, perineu
Zmeny ovlásenia hypertrichóza tváre a mons pubis, predĺžená anagénna fáza kapilícia
3.2 Vitamíny v tehotenstve
Vitamíny sú organické nízkomolekulárne zlúčeniny syntetizované autotrofnými
organizmami. Heterotrofné organizmy ich syntetizujú len v obmedzenej miere (napr.
človek syntetizuje niacín z tryptofánu) a získavajú ich ako exogénne látky
predovšetkým potravou a niektoré z nich prostredníctvom črevnej (intestinálnej)
mikroflóry. Vitamíny sú v určitom minimálnom množstve nevyhnutné pre látkovú
premenu a reguláciu metabolizmu človeka. Sú to látky prirodzene sa nachádzajúce v
potravinách rastlinného a živočíšneho pôvodu. Nie sú zdrojom energie ani stavebným
materiálom, ale sú aktívnou súčasťou enzýmových systémov, ktoré urýchľujú alebo
aktivujú chemické reakcie v našom tele. Odborná verejnosť ich často označuje ako
exogénne esenciálne biokatalyzátory (Velíšek, 2002; Uherová, 2002).
Nazývame ich aj mikronutrienty (mikroživiny), pretože vzhľadom na iné
výživovo dôležité látky ako sacharidy, lipidy a proteíny, ich ľudský organizmus
potrebuje v malom množstve. Množstvo potrebné na zabezpečenie normálnych
fyziologických funkcií človeka však závisí od mnohých faktorov, ako sú napr.
17
stravovacie návyky, vek, pohlavie, druh pracovnej aktivity,celkový zdravotný stav,
životný štýl a podobne (Uherová, 2002).
3.2.1 Vitamín C
Vitamín C je esenciálne, vo vode rozpustnými mikronutrientom, ktorý je pri
normálnej funkcií organizmu nevyhnutný pre množstvo biochemických dejov. Zásoby
vitamínu C sú v ľudskom organizme rozložené nerovnomerne v jednotlivých tkanivách,
vysokú koncentráciu vitamínu C majú predovšetkým tkanivá s vysokým metabolickým
obratom. Klinické príznaky nedostatku sa prejavujú, keď sa celková zásoba vitamínu C
zníži pod 300 mg (Audera 2001). Hladinu vitamínu C znižujú známe faktory
ovplyvňujúce negatívne imunitu, ako je terapia na steroidy, niektoré antikoncepčné
prípravky, fajčenie cigariet, stres a iné. Najvyššia tolerovateľná hranica príjmu vitamínu
C robí 2000 mg /deň u tehotných a dojčiacich žien( Mikulaj a Hulínová, 2004).
3.2.2 Kyselina listová
Kyselina listová je nevyhnutná pri embryogenéze. V pozorovacích,
randomizovaných i nerandamizovaných štúdiach bolo preukazané, že pre fertílne ženy
je nevyhnutná suplementácia týmto vitamínom v dávkach vyšších ako 400
mikrogramov ( súčastný odporúčaný príjem), aby sa maximálne znížilo riziko
poškodenia neutrálnej trubice u novorodencov.
3.2.3 Vitamín A
Vitamín A má mierne antioxidačné vlastnosti, preto je jeho preventívny efekt na
incidenciu chorôb, ktorých etiológia je spojená s voľnými radikálmi, považovaný za
minimálny. Úroveň príjmu vitamínu A má podstatný vplyv na rast, vývoj a odolnosť
narodených detí, bola preukázaná významná korelácia sérových hladín retinolu
s výškou a pôrodnou hmotnosťou novorodencov. Deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou
mali nižšiu koncentráciu vitamínu A v sére ako deti donosené( Deansová, 2004).
18
3.2.4 Vitamín D
Vitamín D má medzi vitamíny osobitné postavenie, pretože môže byť v tele
syntetizovaný a nie je nutné ho vždy dodávať potravou (Kobler 2001).
Nedostatok vitamínu D interferuje s homeostázu vápnika a metabolizmom fosfátu.
Udojčiat a malých detí vedie k rachitíde, ktorá sa v dôsledku nedostatočne
mineralizovanej matrici kostí prejavuje deformáciami kostry. Inými príznakmi sú
znížená svalová sila, znížený tonus svalov a zvýšená náchylnosť k infekciám (Hlubik
2001).
3.2.5 Vitamín E (tokoferol)
Chráni pľúca pred škodlivinami z ovzdušia a pomocou močopudného účinku
znižuje krvný tlak. Slúži ako prevencia potratov a zabraňuje zrážaniu krvi. ( Janek,
Muntág,1992).
Je dôležitý pre normálny rast plodu. Alimentárny nedostatok sa vyskytuje
zriedkoavo, pretože vitamín E je obsiahnutý vo viacerých potravinách (Šrámková,
2001)
3.2.6 Vitamín K
Je nevyhnutný pre syntézu protrombínu a pre karboxyláciu špecifickch
aminokyselín (Blattná, 2000). Znižuje nadmerné straty pri menštruácií, slúži pri
prevencií a liečbe niektorých druhov vnútorného krvácania( Janek, Muntág, 1992).
Potreba vitamínu K nie je v gravidite zvyšená, jeho dostatočne množstvo je
predpokladom pre normálnu zrážanlivosť v krvi (Šrámková, 2001).
3.3 Dôležité minerálne látky a stopové prvky v gravidite
Nevyhnutné pre výstavbu tela plodu a látkový metabolizmus v tele matky i plodu sú
najvýznamnejšie železo, vápnik, jód a horčík. Väčšinou však ich množstvo v bežnej
potrave je dostatočné a doplňujúce príjem spravidla nie je nutný. Stopové prvky hrajú
19
dôležitú úlohu vo výžive. Nedostatok stopových prvkov, ako je zinok, meď a horčík
spôsobujú reprodukčnú neplodnosť, vrodené anomálnie, predčasný odtok plodovej vody
a nízka pôrodná hmotnosť (Kapil, 2004 ).
3.3.1 Železo
Dostatočný príjem železa v prirodzenej strave sa odporúča už od začiatku
tehotenstva. Odhaduje sa, že ženy budú potrebovať približne o 50% viac železa v
tehotenstve, 18 až 27 miligramov (mg) denne. Zvyšujúca 1 matka a dieťa potrebujú viac
železa na niekoľkých rôznych dôvodov. Ako tele matky rastie, množstvo krvi v tele tiež
rastie, a to najmä v posledných troch mesiacoch tehotenstva.Počas tejto doby bude mať
až o 50% viac krvi v tele. Ke chcete vyrobiť viac červených krviniek, telo matky bude
potrebovať ďalšie železo, aby sa hemoglobín, časť červených krviniek, ktorá prenáša
kyslík. Tiež, rastúce dieťa berie všetky železo, ktoré potrebuje od mamy, bez ohľadu na
to, koľko má k dispozícii vo svojom systéme (Obstet Gynecol, 2008).
3.3.2 Vápnik
Vápnik je potrebný pre vývoj kostí a zubov, súčasne pre dobrú funkciu svalov a
nervov. Je dostatočne obsiahnutý v mlieku a mliečnych výrobkoch, maku, sardinkách, v
sóji i zelenine, a preto prehĺtanie kalciových tabliet v tehotenstve nemá väčší význam.
Hovorí sa, že každé dieťa stojí jeho matku jeden zub, budúce mamičky by mali myslieť
na dostatočnú konzumáciu potravín s dostatočným obsahom vápnika ( Deansová, 2004).
3.3.3 Horčík
Horčík je esenciálny prvok nepostrádateľný pre metabolizmus enzýmov,
elektrolytov a pre energetický metabolizmus. V tehotenstve koncentrácia horčíka v sére
klesá asi o 10%. Približne 20% populácie pritom celkovo prijme v potrave menej než
2/ 3 odporúčanej dennej dávky horčíka. Nedostatok horčíka počas tehotenstva môže
mať celoživotné následky pre matku, plod a narodené dieťa. Prejavuje sa vznikom
nepríjemných kŕčov nôh a môže vyvolávať aj hyperaktivitu a predčasné sťahy
maternice, čo môže následne viesť až k predčasnému pôrodu. Môže spôsobiť
abnormality plodu, ktoré môžu viesť ku komplikáciám u novorodenca a mať za
následok choroby pretrvávajúce po celý život alebo môžu viesť k smrti v ranom veku.
20
Jedným z problémov, ku ktorým môže prispieť nedostatok horčíka, je syndróm náhleho
úmrtia dojčiat (SIDS), u ktorého je jedným z faktorov gestačný nedostatok horčíka.
Niektoré štúdie však jeho nadbytok v gravidite spájajú s horšou funkciou
placenty( Haľamová, 1998).
3.3.4 Jód
Jód je stopový prvok, ktorý je nevyhnutnou súčasťou hormónov štítnej žľazy
dôležitých pri látkovej výmene. Tieto hormóny sú v ranom štádiu tehotenstva
zodpovedné za správny vývoj mozgu av neskoršom veku za vývoj inteligencie u detí.
Nedostatočný príjem jódu vedie k nedostatočnej produkcii týchto hormónov.
Neurologický dôsledok nedostatku jódu sa prejavuje od minimálnej mozgové funkcie k
syndrómu vážnej intelektuálnej nedostatočnosti. Nedostatok jódu má za dôsledok
celkovú stratu 10-15 IQ bodov v rámci bežnej populácie a predstavuje najvýznamnejšiu
príčinu poškodenia mozgu a retardáciu, ktorej možno predchádzať( Kleinvechtertová
Kleinwächterová H, Brázdová).
21
Tabuľka 3 .Potreba živín v tehotenstve a pri dojčení (denne)
Kapil, 2004
Živina Bežná spotreba Tehotenstvo Dojčenie
Bielkoviny 45,0 g 75,0 G 100,0 G
Železo 15,0 mg 30,0 Mg 20,0 Mg
Vápnik 1.000,0 mg 1.200,0 Mg 1.200,0 Mg
Jód 200,0 µg 230,0 µg 260,0 µg
Zinok 7,0 mg 10,0 Mg 11,0 Mg
Horčík 310,0 mg 310,0 Mg 390,0 µg
vitamín A 0,8 mg 1,1 Mg 1,5 Mg
vitamín D 5,0 µg 5,0 µg 5,0 µg
vitamín E 12,0 mg 13,0 Mg 17,0 Mg
vitamín B1 1,0 mg 1,2 Mg 1,4 Mg
Riboflavín 1,2 mg 1,5 Mg 1,6 Mg
Niacín 13,0 mg 15,0 Mg 17,0 Mg
vitamín B6 1,2 mg 1,9 Mg 1,9 Mg
kyselina listová 400,0 µg 600,0 µg 600,0 µg
vitamín B12 3,0 µg 3,5 µg 4,0 µg
vitamín C 100,0 mg 110,0 Mg 150,0 Mg
22
Tabuľka č. 4 : Zdroje vitamínov a minerálnych látok
Stoppard, 1993
Názov Potravinový zdroj
Vitamín A
(retinol a karotén)
plnotučné mlieko, maslo, syr, žĺtok, vajíčka,
sardinky, vnútornosti, listová zelenina, ovocie
Vitamín B 1
(tramín)
obilniny, orechy, strukoviny, vnútornosti, bravčové
mäso, pivovarnícke droždie, pšeničné klíčky
Vitamín B 3
(niacín)
pivovarnícke droždie, obilie, pšeničné klíčky,
listová zelenina, mlieko, syr, vajíčka
Vitamín B 5
(kyselina pantoténová)
vnútornosti, vajíčka, arašidy, obilie a syr
Vitamín B 6
(pyridoxín)
obilie, sójová múka, vnútornosti, huby, zemiaky,
avokádo
Vitamín B 12
(kobalamín)
mäso, vnútornosti, ryby, mlieko, vajíčka
Kyselina listová
(súčasť B-komplexu)
surová listová zelenina, hrach, sójová múka,
pomaranče, banány, vlašské orechy
Vitamín C
(kyselina askorbová)
šípkový sirup, sladká paprika, citrusové plody,
čierne ríbezle, rajčiaky
Vitamín D
(kalciferol)
obohatené mlieko, sardinky, vajíčka (najmä žĺtok),
maslo
Vitamín E pšeničné klíčky, žĺtka vajíčko, arašidy, semienka,
rastlinný olej, brokolica
Vápnik mlieko, syry , malé ryby s kosťami, vlašské orechy,
slnečnicové semienka, sója, jogurty brokolica
Železo ryby, žĺtka, tmavé mäso, vločky, melasa, broskyne,
fazuľa, vnútornosti (obličky)
Zinok vajíčka, orechy, slnečnicové semienka
3.4 Hmotnostný prírastok
23
Tehotenstvo na organizmus kladie pomerne veľké nároky, preto je dôležité dbať
na správnu životosprávu počas celej doby gravidity, ako aj počas dojčenia. Jesť sa
odporúča v malých dávkach, tým predídete aj pocitom na zvracanie a minimalizujete
nepríjemný pocit pálenia záhy. Samozrejme nesmie sa zabúdať na dostatočný príjem
tekutín. Optimálne je, keď vypijete 3 litre za deň, keď lekár neurčí inak na základe
nejakého vášho zdravotného problému. Počas celej gravidity sa má optimálne pribrať 8
až 12kg.
Zistilo sa aj to, že tučné ženy väčšinou rodia ťažšie deti a že podvyživené ženy
prinášajú na svet ľahšie deti. Rozdiel na hmotnosti je až 450g a v dĺžke viac ako 1 cm.
Celkový hmotnostný prírastok počas tehotenstva by nemal byť vyšší ako 12kg,
hmotnosť ženy by sa mala počas tehotestva zvýšiť približne o 20% (Mikulaj
a Hulínová, 1996).
3.4.1 Riziká spojené s obezitou, či vysokým hmotnostným prírastkom
Neprimeraný váhový prírastok počas gravidity môže vyvolať zvýšenie krvného
tlaku a s tým spojené ďalšie komplikácie, ktoré môžu ohroziť nie len vás ale už aj vaše
nenarodené dieťatko. Môže sa počas gravidity a nekoordinovaného prísunu cukru
spustiť cukrovka (diabetes melitus). Vo väčšine prípadov sa ukončením tehotenstva
stratí, ale môžete patriť do rizikovej skupiny s predispozíciou na vznik cukrovky, ktorá
by pokračovala aj po pôrode. Častejšie sa objavuje zápal žíl a vaginálne infekcie, ktoré
zo sebou nesú mnoho rizík pre vývoj plodu ak nie sú liečené. Z toho vyplýva, že vo
vlastnom záujme a záujme vášho nenarodeného dieťatka je dôležité starostlivo si
zostaviť svoj jedálny lístok. Viem, že to bude pre vás dosť ťažké, lebo práve vplyvom
hormónov rastie v období gravidity chuť na sladké, ale v konečnom dôsledku to stojí za
to (Deansová, 2004).
Tabuľka 5 Zdravý prírastok hmotnosti
Deansová, 2004
24
Body mass indexOdporúčaný prírastok hmotnosti
Menej ako 19 (nízka hmotnosť) 12,5 až 18kg19-26 (normálna hmotnosť) 11,5 až 16kg27- 30 (vyššia hmotnosť) 7 až 11,5kg30 a viac (obezita) 7kg a menej
Tabuľka 6 Primeraný prírastok hmotnosti v jednotlivých týždňoch ťarchavosti
Mikulaj, Hulínová, 1996
Týždeň tehotenstva Týždenný prírastok hmotnosti v g
1. – 12. žiaden prírastok
13. – 15. 250
16. – 18. 300
19. – 22. 350
23. – 24. 400
25. – 26. 450
27. – 38. 500
39. 250
40. žiaden prírastok
3.5 Tekutiny počas tehotenstva
V období gravidity potreba tekutín sa zvyšuje. Keď zbadáte opuchy hlavne na
dolných končatinách hneď informujte svojho lekára a riaďte sa jeho odporúčaniami.
Vhodným zdrojom tekutín sú minerálne vody, ale nezabúdajte na ich striedanie, aby ste
tak zabezpečili rôzny prísun minerálov. Taktiež môžete piť kvalitnú stolovú vodu,
ovocné šťavy (najlepšie s čerstvého ovocia) a bylinné čaje, ktoré sú vhodné pre tehotné.
Denne sa má vypiť pol litra mlieka alebo kefíru. Môžete piť aj 100% džúsy bez obsahu
cukru (Mikulaj a Hulínová, 2004).
25
Musíme obmedziť pitie kávy a čaju- čierneho a zeleného ( max. dve šálky denne).
Takisto si dávajte pozor na koňaky, lebo zvýšený príjem cukrov nie je vhodný.
(Daniška, 2001)
3.6 Alkohol, fajčenie tabaku a neplodnosť
Existujú presvedčivé dôkazy o negatívnom vplyve tabaku na fertilitu u mužov i u
žien. Uplatňuje sa pri tom viac mechanizmov vrátane oxidatívneho stresu, ku ktorému
dochádza pri fajčení tabaku alebo pitie alkoholu (napr. Ruder, 2009).
U žien môže viesť okrem hormonálnych deficitov k poruchám funkcie vaječníkov
a neplodnosti, navyše sa tak zvyšuje riziko spontánnych potratov. Niektoré z uvedených
porúch sa prejavovali už pri dávkach cca 36 g 100% alkoholu za deň, čo zhruba
zodpovedá necelému litra piva.
Ramlau-Hansen a spol. (2010) zistili, že prenatálne pôsobenia alkoholu negatívne
ovplyvnilo spermiogram v dospelosti. Alkohol môže poškodiť plod v celom priebehu
tehotenstva. K poškodeniu môže dôjsť už v prvých týždňoch tehotenstva. Poškodenie v
prvom trimestri bývajú najzávažnejšie. Postihnutie kognitívnych funkcií a poruchy
správania, ku ktorým došlo v dôsledku pitia alkoholu v tehotenstve, majú trvalý ráz.
3.6.1 Niektoré škody spôsobené alkoholom v tehotenstve
Abnormality v oblasti hlavy a tváre, malá veľkosť hlavy pri pôrode
a mozgovej abnormality.
Srdcové a cievne vady (napr. defekty komorového i predsieňového septa),
kostrové vady, vrodené chyby obličiek (napr. nedostatočný vývin obličky alebo
jej chýbanie), očné a sluchové vady vrátane hluchoty ai
Nízka pôrodná váha, spomalenie váhových prírastkov a poruchy rastu.
Poruchy týkajúce sa pohybových zručnosti, zmyslového vnímania a pohybovej
koordinácie, poruchy správania, napríklad zlé sebaovládanie a
26
impulzivita. Častejší je výskyt porúch pozornosti s hyperaktivitou ( Burd a spol.,
2003 ).
Postihnutie centrálneho nervového systému as tým súvisiace problémy pri učení,
neschopnosť porozumieť sociálnym situáciám, poruchy vyjadrovania, zlá
schopnosť abstraktného myslenia, problémy pri počítaní, horšiu pamäť,
sústredenie i úsudok.
Takto postihnuté deti sa častejšie stávajú závislé na alkohole, tabaku a iných
drogách a častejšie sa u nich vyskytujú iné duševné poruchy vrátane antisociálne
poruchy osobnosti ( Ornú a Ergaz, 2010).
Zneužívanie alkoholu v tehotenstve má aj nepriame následky. Súvisí s horšou
výživou, menšia starostlivosť o seba a nespoluprácu so zdravotníkmi (Lamy a
Thibaut (2010). Vyššie uvedené zhoršuje sociálnu adaptáciu postihnutých
jedincov vrátane vyššieho rizika kriminálneho správania. Ma tky, ktoré pijú
alkohol v tehotenstve, sa častejšie narodili matkám, ktoré tiež píly v tehotenstve
alkohol. Problémy sa tak prenášajú aj do ďalších generácií (Henry, 2004).
3.6.2 Niektoré riziká tabaku v tehotenstve a po pôrode
Zvýšené riziko krvácania.
Placenta previa a odtrhnutie placenty, častejšie potraty alebo predčasné
pôrody.
Rázštepy poschodia a ďalšie vrodené chyby.
Niektoré druhy rakoviny v detstve (Einarson a Riordan, 2009).
Nízka pôrodná váha (napr. Králíková a spol., 2005) a spomalený rast po
narodení.
V ranom detstve je to vyššia dráždivosť, poruchy spánku, hypertonus,
poruchy pozornosti, zhoršená sebestačnosť a nižšia sebaovládanie, v
dopívání potom poruchy správania, antisociálne tendencie a vyššie riziko
fajčenie a zneužívania alkoholu a drog (Cornelius a Day, 2009, u nás napr .
Kukla a spol., 2008).).
Tabakový dym a pasívne fajčenie sa podieľa na syndrómu náhlej smrti u
novorodencov, zvyšuje sa tak riziko respiračných a ušných infekcií a
zhoršuje sa astma.
brutto a spol. tiež správne upozorňujú, že fajčenie zvyšuje riziko budúceho
kardiovaskuálního ochorenia u dieťaťa.
27
Ak, žena prestane počas tehotenstva fajčiť, zmienené riziká sa podstatne
znižujú.
3.6.3 Kofeín v tehotenstve
Kofeín sú prirodzene vypestované odrody rastlín a je pridaný do niektorých
potravín a nápojov pre chuť. Vysoké množstvo kofeínu môže prispieť k potratu, alebo k
problémom s plodnosťou.Zdrojom kofeínu nezáleží, riziko je rovnaké pre kofeínu z
kávy, čaju, malinovky a iné potraviny a nápoje. Ženy si musia byť vedomé, ktoré
potraviny a nápoje obsahujú kofeín, takže môžu obmedziť ich príjem, ak ste tehotná
alebo sa snažíte otehotnieť.
Kofeín sa nachádza v:
Káva a kávové-ochutené výrobky, ako jogurt a zmrzlina
Čaj
Niektoré nealkoholické nápoje
Čokoláda a čokoládové výrobky, ako sú čokoládový sirup a horúce kakao
Množstvo kofeínu v potravinách a nápojov sa líšia veľa. Pre prípravu kávy a čaju,
značky, ako je pripravený, druh fazuľa alebo listy použité a štýl porcie (espresso, latte a
ďalšie) majú vplyv na množstvo kofeínu. Pozri tabuľku nižšie na zoznam potravín a
nápojov a množstvo kofeínu, ktoré obsahujú (Kunová, 2004).
3.6.4 Niektoré riziká ďalších návykových látok v tehotenstve
Drogy z konope: Nižšia pôrodná váha, menší obvod hlavy dieťaťa (Gray a spol.,
2010), po narodení sa môže objaviť aj odvykacej stav. Prakticky dôležité je zistenie
Hansena a spol. (2008), že kanabinoidy zvyšujú zraniteľnosť vyvíjajúceho sa mozgu
alkoholom.
Sedatíva : Ťažký odvykací stav v tehotenstve ohrozuje matku aj plod, preto treba
ich vysádzať postupne. Podávanie benzodiazepínov v prvom trimestri gravidity je
spojené s malým, ale signifikantným rizikom kongenitálnych malformácií, napr
rázštepu podnebia (Howland, 2009). Popisuje sa aj hypotónia ("floppy infant"
syndróm). V prípade ťažších intoxikácií nitrazepamem v tehotenstve sa objavil zvýšený
výskyt vrodených vád (Gidai a spol., 2010).
28
Halucinogény: U MDMA ukazujú pokusy na zvieratách na možné poškodenie
plodu vrátane dlhodobých zmien, ako je hyperaktivita (Thompson a spol.,
2009). Zrejme sa objavuje aj horšia pamäť a schopnosť učenia takto postihnutých detí
(Skelton a spol., 2008).
Opioidy : Anémia, endokarditída, žltačky, odtrhnutie placenty, nižšia pôrodná
váha. U novorodenca môže prepuknúť odvykací stav. Predčasné pôrody a
mrtvorozenost. Riziká so sebou prináša zrejme aj metadon, napríklad pri rozvoji
mozgovej kôry a zrakových funkcií. Buprenorfín je zrejme o niečo bezpečnejšie, ale aj
on prináša pre plod určité riziká (Farid. 2008). Možno iste správne argumentovať, že
injekčné užívanie heroínu by bolo pre matku aj plod oveľa horšie.
Metamfetamín (pervitín), amfetamín, kokaín : Častejšie vrodené chyby a
abnormálny vývoj, nižšia pôrodná hmotnosť, spomalenie rastu, predčasné pôrody,
riziko mrtvorozenosti následkom abrupcia placenty. V neskoršom veku sú častejšie
poruchy správania v rodine aj v škole (Richardson a spol., 2010).
3.7 Prevencia a krátka intervencia u žien vo fertilnom veku a u
tehotných žien
Odporúčania hlavného lekára USA ( US Surgeon General, 2005 ) zahŕňajú:
o Tehotné ženy by nemali piť žiadny alkohol.
o Tehotné ženy, ktoré alkohol v tehotenstve pijú, by alkohol mali prestať
piť. Tým sa zmierni riziko pre plod.
o Ženy, ktoré plánujú tehotenstvo, by nemali piť žiadny alkohol
o Vzhľadom k tomu, že zhruba polovica tehotenstva v USA je
neplánovaných, ženy vo fertilnom veku by mali spolupracovať so svojím
lekárom, aby znížili riziko alkoholového poškodenia plodu.
o Zdravotníci by mali sústavne zisťovať spotrebu alkoholu žien v
produktívnom veku, informovať ich o riziku pitie alkoholu v tehotenstve
a odporúčať v tehotenstve abstinencii od alkoholu (Yu a spol. 2008) .
29
3.7.1 Teratogenita liečiv v období tehotenstva
Účinok liečiva ako potenciálneho teratogénu závisí od: obdobia tehotenstva v čase
expozície matky liečivu; dĺžky expozície; genotypu matky a plodu; dávky účinnej látky,
ktorá pôsobí na plod.
1. Antidepresíva
Ak sa paroxetin (antidepresívum zo skupiny selektivnych inhibitorov spätného
vychytavania serotoninu – SSRI) uživa v prvom trimestri gravidity, može sposobiť
vrodené malformácie.
Tricyklicke antidepresiva (TCA) amitriptylín,imipramín, nortriptilín, dibenzepín
patria podľa FDA klasifikacie do D kategorie rizikovosti, a teda existuje reálne
dokumentované riziko pre plod
Ďalšie latky ako dezipramín a klomipramín patria podľa FDA do kategorie C, to
znamená,že niektoré štúdie na zvieratách preukázali riziko pre plod, ale nie su k
dispozicií kontrolované štúdie u ľudí
2. Antihypertenzíva
Hypertenzia komplikuje približne 10–15 % tehotenstiev, preto je potrebée
spomenúť
niektoré špecifiká a rizika liečby hypertenzie v tehotenstve. Pre samotnú ženu
hypertenzia predstavuje riziko abrupcie placenty (perfuzia placenty je pri preeklampsii
znižeáa), vzniku cerebrovaskulárnych píihod, zlyhania orgánov a diseminovanej
intravaskularnej koagulopatie.Matky sa preto majú sledovať ešte minimálne 3 mesiace
po pôrode .
Primarnym cieľom liečby žien so zavažnou hypertenziou a preeklampsiou je
prevencia komplikacií a eklampsie (jedna z najdramatickejších život ohrozujúcich
komplikacií tehotenstva).
Názor na výšku krvného tlaku, kedy začať s antihypertenzivnou terapiou u
tehotných žien s hypertenziou nie je jednotný.(Fedelešová 2004)
3. Tymoprofylaktiká (tymostabilizátory)
30
Tymoprofylaktiká, čiže stabilizátory nálady sú psychofarmaká, ktoré účinkujú pri
liečbe akútnych epizód afektívnych a schizoafektívnych porúch antimanicky a
antidepresívne. Pri dlhodobom profylaktickom podávaní znižujú až odstraňujú
frekvenciu a intenzitu manických, depresívnych a zmiešaných epizód, bez rizika
prešmyku do opačnej polarity. Patria sem lítium a antiepileptiká 2. a 3. generácie.
Zdrojom väčšiny dát o nežiaducich účinkoch antiepileptík počas gravidity sú údaje o
ženách liečených pre epilepsiu (Pennel, 2003).
4. Antipsychotiká
Užívanie antipsychotík počas 3. trimestra môže viesť k postnatálnym
komplikáciám, extrapyramídovým motorickým poruchám u novorodenca. Len
sporadicky sa uvádza, že atypické antipsychotiká majú vplyv na neuropsychický vývin
dieťaťa, ak je vystavené účinkom liekov cez placentu alebo materské mlieko (Gentile,
2004).
3.7.2 Všeobecné odporúčania psychofarmakologickej terapie v gravidite
Existuje viacero štúdií o relapse afektívných porúch i schizofrénie po vysadení
farmák v tehotenstve. Rozhodnutie o prerušení liečby počas tehotenstva nie je preto
jednoduché. Nevyhnutné je z važovať riziko podávania psychotropných liekov oproti
možným dôsledkom neliečenej psychickej poruchy na matku a plod (Altschuler, 1996).
Podobne ako pri užívaní antidepresív a anxiolytík počas gravidity (Marsalová,
2009), je aj u tymoprofylaktík, tymostabilizátorov a u antipsychotík potrebné zdôrazniť:
Monoterapia znižuje riziká expozície plodu a nežiaduce účinky u matky. Ak je
potrebná medikácia počas gravidity, odporúča sa čakať do konca 1. trimestra v prípade,
že medikácia prináša teratogénne riziko. Je vhodné podávať čím nižšie dávky liekov, ale
tak, aby boli symptómy choroby pod kontrolou. Lieky by mali mať dokumentovanú
bezpečnosť užitia v gravidite. Je potrebné preferovať lieky, ktoré sú zaradené do nízkej
kategórie podľa FDA, majú nízky počet metabolitov, krátky polčas vylučovania, nízky
výskyt nežiaducich účinkov, pričom údaje o bezpečnosti by nemali byť kontroverzné
(Fargašová, 2004).
31
Je nevyhnutné informovať pacientku a príbuzných o rizikách a benefitoch liečby, o
možných alternatívach (ECTH, fototerapia, spánková deprivácia, psychoterapia),
vykonať záznam o rozhovore do zdravotnej dokumentácie, zistiť rizikové faktory
(alkohol, fajčenie, drogy, infekcie), zabezpečiť interdisciplinárnu komunikáciu s
pôrodníkmi, pediatrami, klinickými farmakológmi( Fargašová, 2004).
3.8 Antibiotiká a tehotenstvo
Pri spravnej antibiotickej liečbe v tehotenstve by sa mal klásť dôraz na cielenu
terapiu,vhodnú dávku a správny interval. Zmeny vo farmakokinetike liečiv počas
tehotenstva možu mať za následok zniženie plazmatických hlaantibiotík o 10–50 %.
Výnimkou je tobramycín, ktorého klirens sa v tehotenstve znižuje, a tým jeho
plazmatické hodnoty stúpajú. Čo sa týka prechodu antibiotík do tkanív plodu, takýto
prestup može byť želateľný – liečime naraz infekciu matky a chránime pred ňou i plod.
Tak je to v prípade syfilisu, kde Treponema pallidum ľahko prechadza cez placentu
matky a spôsobuje infekciu plodu. Penicilin podaný matke prechádza i do tkanív plodu
a môže úspešne liečiť matku i plod (Fargašová, 2004).
3.9 Tehotenstvo a rodenie detí
Predbežná pôrodnosť v roku 2005 pre mladé dospievajúce bola o 0,7 narodených
detí na 1000 žien vo veku 10-14 rokov. Toto zníženie pôrodnosti je veľmi povzbudivé,
pretože mladí dospievajúci majú vyššie riziko komplikácií v tehotenstve. (Hamilton et
al., 2006).
Bežná energetická potreba mladistvej ženy je približne 160 – 200 KJ/kg/d (38 –
48 kcal/kg/d), to je 10500 – 11340 KJ (2500 – 2700 kcal). Potreba ďalších živín
napríklad bielkovín je pre tehotné dievčatá vo veku od 15 do 18 rokov 1,5 g/kg/d, pre
tehotné nad 15 rokov 1,7 g/kg/d a potreba vápnika je 1600 mg/d (Šramková, 2001).
32
Pri tehotenstve adolescentných žien sú perinatálne problémy, ako sú gestóza,
anémie, predčasné pôrody, nízka pôrodná hmotnosť, intrauterinná a neonatálna
mortalita, značne väčšie ako u dospelých žien. (Keller, Meier, Bertoli, 1993).
Väčšina štyridsiatničok má ešte vždy dobrú kondíciu, zvyšuje sa však riziko
chronických zdravotných problémov, ako je zvýšený krvný tlak, cukrovka, choroby
srdca, obličiek a riziko vzniku trombózy (Lees, Reynoldsová, McCartanová, 2005).
33
4 Návrh na využitie poznatkov
Dôraz na správnu výživu sa dnes dostáva do popredia záujmu nielen nastávajúcich
mamičiek, ale aj širokej verejnosti. Správna a vhodná výživa je totiž jeden z faktorov,
ktoré môžu zásadným spôsobom ovplyvniť priebeh tehotenstva a zdravotný stav
novorodenca. Negatívne účinky na plod spôsobené nesprávnou výživou v tehotenstve sa
síce môžu prejaviť ešte pred pôrodom či počas neho, niekedy sa však dôsledky týchto
nežiaducich vplyvov môžu prejaviť až v dospelosti.
Niekoľko zásad správnej výživy, ktoré by gravidné ženy nemali podceňovať:
- Do jedálneho lístka zaradiť viacero druhov obilnín
a obilninových výrobkov
- Vhodné je zaradiť do jedálneho lístka šaláty zo surovej zeleniny
a ovocia, pretože obsahujú množstvo vitamínov, minerálnych
látok, vlákniny, a preto sú vhodné pre gravidné ženy so
spomalenou peristaltikou čriev.
- Výborným zdrojom sú orechy a semená, sú výbornm zdrojom
vlákniny
- Je potrebné čo najviac obmedziť aditíva tzv. „E-čka”
- Nahradiť biely cukor hnedým, alebo vhodnejšía voľba je med
alebo sušené ovocie
- Obmedziť spotrebu kuchynskej soli, ale nie ju úplne vylúčiť,
pretože pomáha udržiavať tekutiny v našom tele. Prospešnejšie
zloženie má morská soľ.
- S liekmi narábať opatrne. Všetko sa najskôr pokúsiť vyriešiť
prírodnou cestou, napríklad bylinkovými čajmi.
- Fajčenie úplne výlúčiť. Deti fajčiarok majú nižšiu pôrodnú
hmotnosť, úzkostné stavy a nábeh na chronické ochorenie
dýchacích ciest. Treba si uvedomiť, že dieťatko nemá pred
nikotínom kam ujsť.
34
5 Záver
Zmeny vo výžive tehotných žien sa týkajú predovšetkým látkovej premeny
(metabolizmu) živín, minerálov, vitamínov i stopových prvkov. Kalorické potreby
plodu sú výrazne nižšie ako u dospelého človeka, a to iba 300 kcal denne. Priemerný
energetický príjem tehotnej ženy by sa mal pohybovať okolo 2 400 kcal denne.
Prijímanie väčšieho alebo, naopak, menšieho počtu kalórií by mohlo byť pre vývoj
plodu nebezpečné.
Väčšina prvorodičiek sa pridŕža často opakovaného hesla: „jedenie za dvoch”.
V skutočnosti by to tak nemalo byť, pretože príjem potravy je potrebné zvýšiť až
v poslednom trimestri o 200 kalórií za deň, čo je celkove 2150- 2300 kalórii za deň.
Tehotenstvo nieje vhodný čas na radikálne zmeny. Nesmie sa prestať konzumovať
mäso a prechádzať na vegetariánstvo. Je potrebné prispôsobiť stravovanie tak, aby
dieťatko získavalo čo najlepšiu výživu. Strava tehotnej ženy by mala byť pravidelná a
vyvážená, bohatá na vitamíny a minerály. Mala by obsahovať dostatok ovocia a
zeleniny. Nemalo by sa zabúdať ani na potraviny bohaté na vlákninu. Ak si žena zvolí
vyváženú stravu, je to pre jej dieťa ten najzdravší štart do života. Plnohodnotná strava
podporuje jeho správny rast a vývoj mozgu. Nadmerné množstvo tukov a cukrov však
neprospieva ani žene, ani jej ešte nenarodenému dieťaťu.
Počas prvých ôsmych týždňov tehotenstva sa tvoria základné orgány Vášho
dieťaťa. Preto nikdy nie je príliš skoro prijať určité obmedzenia a vyhnúť sa všetkému,
čo by mohlo negatívne ovplyvniť vývoj Vášho dieťaťa.
V tehotenstve sa treba vyhýbať aj niektorým ďalším potravinám, pretože môžu
obsahovať látky, ktoré tehotnej žene neprospievajú alebo môžu byť zdrojom infekcie.
Patria sem napríklad mäkké plesňové syry, surové mäso a surové vajcia. Vnútornosti by
tehotná žena mala jesť len občas a musia byť dobre tepelne spracované. Počas
tehotenstva treba venovať oveľa väčšiu pozornosť kvalite potravín z biologického aj
hygienického hľadiska.
35
6 Zoznam použitej literatúry
AMERICAN ACADEMY OF PEDIATRICS. Fetal Alcohol Syndrome and Alcohol-
Related Neurodevelopmental Disorders. Pediatrics 2000; 106 (2) :358-361.
Americká vysoká škola pôrodníkov a gynekológov. ACOG prax bulletin č 95: anémia v
tehotenstve. Obstet Gynecol. 2008 júl; 112 (1) :201-7.
AUDERA C.- PATULNY R, 2001. Mega–dose vitamin C .In: treatment of the
common cold. Med. J. Australia, 2001; 175, 7:s.359–362.
BARKER, D. J. – FALL, C. H. 1993. Fetal and infant origins of cardiovascular
disease. In: J. Arch. Dis. Child. 1993 Vol. 68, No. 6, pages 797–799.
PMCID: PMC1029380
BRÁZDOVÁ, Z.ET AL.2000. Výsledky intervencie zameranéj na zlepšovanie výživy
českých tehotných a kojacích žien. In Slov. Gynek.Pôrod., 2000, roč.7, č.3, s.140 – 143.
BIESALSKI, H. K. - GRIMM, P. 1999. Taschenatlas der Ernährung. 1. vyd. New
York : Thieme, 1999. 342 s. ISBN 313-115351-2
BUCHTEMANN, A.S – STEINS, A . –VOLKERT, B. et al.1999. The effect of
compression therapy on venous haemodynamics. In: pregnant women. Br J Obstet
Gynaecol. 1999; vol. 106, no. 6: 563–569.
DANIŠKA, J. 2001. Výživa v zdraví a v chorobe. In Výživa a potraviny pre tretie
tisícročie : zborník z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou. Nitra : SPU, 2001,
s. 5-11, ISBN 80-7137-847-X
36
DEANSOVÁ, A. 2004. Vaša kniha o materstve. Bratislava: Fortuna Print, 2004. 392 s.
ISBN 80-89144-16-0
FARGAŠOVÁ J, et al. Absencia včasnej i neskorej teratogenicity po podaní
potencionálne teratogenických antibiotík u 214 novorodencov. In: Acta
chemotherapeutica, 1/2004: 23–30.
FENWICKOVÁ, E. 2002. Veľká kniha o matke a dieťati. Bratislava: Perfekt, 2002.
264s. ISBN 80-8046-192-9
GENTILE S.2004. Clinical Utilization of Atypical Anipsychotics in Pregnancy and
Lactation. In: Pharmacotherapy 2004; 38:1265–1271.
HAĽAMOVÁ, V.1998. Význam výživy v tehotnosti pre zdravé dieťa. In: Výživa
a zdravie, roč. 43, 1998, č. , s. 75-77
HAĽAMOVÁ,V.1998: Význam výživy v tehotnosti pre zdravie dieťaťa. In.Výživa
a zdravie, roč.43, 1998, č4, s.75-77
HARRIS MN, et al, 2000. Lobular capillary hemangiomas: An epidemiologic report,
with emphasis on cutaneous lesions. J Am Acad Dermatol. 2000; vol. 42: 1012–1016.
HENRY F, QUATRESOOZ P, VALVERDE-LOPEZ JC, PIERARD GE, 2006. Blood
vessel changes during pregnancy. Am J Clin Dermatol 2006; vol. 7, no. 1: 65–69.
HAMILTON, BRADY E., et al. (2006). "Narodenie: Predbežné údaje za rok 2005."
Národný Vital Štatistiky správ, 55 (11). Hyattsville, MD: Národné centrum pre zdravie
štatistiky,2006
37
HLÚBIK P.2001. Vitamins – important health factor – part 1: Metabolism of
liposoluble vitamins. In: Interní medicína pro praxi 2001; 3: 503–505.
JANEK, M. – MUNTÁG, S. 1992. Vitamíny, enzýmy a minerálie v našej strave.
Martin: Vega, 1992. 61s. ISBN 80- 85578- 10- 7
KABAJA, I.1998. Výživa tehotných žien. In: Výživa a zdravie, roč. 43, 1998, č. 4, s.77-
78
KAPIL, U. 2004. Role of Trace Elements Zinc During Pregnancy. In: Indian Journal of
Pediatrics, 2004. Vol.71
KELLER, U., MEIER, R, BERTOLI, S. 1993. Klinická výživa. 1. vyd. Praha : Scientia
medica, 1993. 240 s. ISBN 80-85526-08-5
KLEINVECHTERTOVÁ KLEINWÄCHTEROVÁ H, BRÁZDOVÁ Z.2001. Výživový
stav člověka a způsoby jeho zjišťování. Brno; IDPVZ, 2001: 102.
KUNOVÁ, V. 2004. Zdravá výživa. 1. vyd. Praha : Grada, 2004. 136 s. ISBN 80-247-
0736-5
LEES,CH. – REYNOLDSOVÁ, K. – McCARTANOVÁ, G. 2005. Tehotenstvo:
Otázky a odpovede. Bratislava: Ikar, 2005. 264 s. ISBN 80 – 551 – 1198 – 7.
MAGULA, D. et al. 2001. Výživa a zdravie. 1. vyd. Nitra : SPU, 2001. 159 s. ISBN 80-
7137-948-4
MARSALOVÁ A. Podávanie psychofarmák počas gravidity. of bipolar disorder During
Pregnancy and the Postpartum
38
MIKULAJ, V- HULÍNOVÁ, S.2004. Zdravá strava matke a dieťati. Bratislava: Slovak
Academic Press, 2004.80s. ISBN 80-85526-08-5
PENNEL, PB.2004. Antiepileptic Drug Pharmacokinetics During Period. Am J
Psychiatry 2004; 161: 608–620.
PharmacologicManagement of Psychiatric Illness During Pregnancy: Dillemmas and
Guidelines, Am. J. Psychiat. Journal of Clinical Psychofarmacology 2005; 25(1): 59–
73.
PILLITTERI, A.2003: Maternal and Child Health nursing. 4th ed. Lippincott Williams
and Wilkins, Philadelphia, USA, , 2003, 1730 s. ISBN 0-7817-3628-5.
Pregnancy and Breast-feeding : a Review and Clinical aspects. Pregnancy and
Lactation. Neurology 2003; 61: 35–42. .
RICHARDSON GA, GOLDSCHMIDT L, LEECH S, WILLFORD J. Prenatal Cocaine
exposure: Effects on mother-and teacher-rated behavior problems and growth in school-
age children. Neurotoxicol Teratol. 2010 Jun 30.
RUBIN AL, LABORDE SV, STILLER MJ, 2001. Acquired dermal melanocytosis:
appearance during pregnancy. J Am Acad Dermatol. 2001; vol. 45, no. 4: 609–613.
SAENZ-BADILLOS J,2000. Brady MS. Pregnancy-associated melanoma occuring in
two generations. J Surg Oncol. 2000; vol. 73: 231–233.
39
STOPPARD, M. 1993. A Dorling kindersley book. 2 vyd. Great Britain : Amazon UK,
1993. 114-123 s. ISBN 80-85186-91-8
ŠRAMKOVÁ, K. 2001. Výživa a zdravie. Nitra: SPU, 2001, 157 s. ISBN: 80- 7137-
948- 4.
ŠRAMKOVÁ, K.2000. Zdravý potravinový plán. In: Výživa a zdravie, roč. 45, 2000,
č.4, s. 79-81
TRČA, S. 1975. Budeme mít deťátko. Praha: Avicenum, 1975. 286 s.
WENG, X., ODOULI, R. & LI, DK , 2008. Matky spotreba kofeínu počas tehotenstva a
riziko potratu: prospektívnej kohortové štúdiu.In: American Journal of pôrodníctva a
gynekológie,2008, 198 (3), e1-8.
40