my, lud spojených národov, odhodlaní

8
slHlI!iniIIIIi!iHlllIlII!IIlI!l!I!!II!IISIIl!liII!II!lIIlllI!!!l!!IlÍIIil!!III!!!IIIIIIl!!(IllIII!IIII|||lIIIIIIIII!ll||J!||l|ll||l|||||ll(||l|||TIIIIIII||!!I!III||||I|||||il]||!lll|Illl]||||!|||||i||i|Jiiii|i|iii|||i]i|i|iii||4!j|!i||||| niyerzita SPRAVOD AJ UNIVERZITY KOMENSKÉHO, NOSITELKY RADU REPUBLIKY ROČNÍK XXXVI. 1989/1990 B R A T I S L A V A JÚN 1990 Č slo 1 0 My, l u d Spojených národov, odhodlan Prvé slová proambuly Charty OSN sa zap sali do histórie ud- stva 26. júna 1945 v San Francisku, kde ju podp sali signatárne štáty. Pri presadzovan uš achtilých zásad zakotvených v Charte OSN p r i zbližovan a mierovej koexistencii všetkých národov sve ta sa dosiahli významné výsledky. Výrazom toho bolo aj udelenie Nobelovej ceny mierovým silám OSN v r. 1988. Od roku 1981 sa Javier Pérez de Cuellar, ako generálny tajomn k priamo a ak t vne podie al na všetkých pre svet dôležitých akciách OSN p r i riešen kr zových situáci na našej planéte. Vzácneho hos a, pána J. Péreza da Cuellara, priv tal na pôde Univerzity Komenského dňa 9. Júna rekior prof. Miroslav Kusý za nás aj ako nášho aka- demického kolegu, profesora diplomatického práva na Diplomatickej akadé- mii v Peru a profesora medzinárodných vz ahov na peruánskej akadémii vo- jenského letectva. V au e LK s a prihovoril k vysokoškoiskýin uči srom a študentom. Poukázal na najdôležitejšie otázky súčasného sveta, na vzrastajúcu medzinárodnú spo- luprácu, užšie vz ahy medzi národmi, zmysel pre udskú solidaritu a porozu- menie. Pri zamyslen sa nad chudobným Juhom a bohatým Severom pripome- nul, že ke francúzsky literáti zaviedli pojem tret svet, netušili, že časom nebude dos výstižný pre najzbedačenejšie krajiny, ktoré by sme mohli v sú- časnosti označi za štvrtý svet. Podstatnú čas svojho vystúpenia, i v odpo- vediach na otázky, venoval globálnym ekologickým problémom udstva. V ro- ku 1992 sa uskutočn konferencia OSN o životnom prostred . Generálny tajomn k OS? Cuellar prehovoril na téri vislosti k solidarite'. ?z de nezá M. Kusý na znak úcty а кtaky ude- lil generálnemu tajomn kovi OSN j Pérezovi de Cuellarovl ve kú zlatú me- dailu K.

Upload: others

Post on 28-Oct-2021

5 views

Category:

Documents


0 download

TRANSCRIPT

Page 1: My, lud Spojených národov, odhodlaní

s l H l I ! i n i I I I I i ! i H l l l I l I I ! I I l I ! l ! I ! ! I I ! I I S I I l ! l i I I ! I I ! l I I l l l I ! ! ! l ! ! I l Í I I i l ! ! I I I ! ! ! I I I I I I l ! ! ( I l l I I I ! I I I I | | | l I I I I I I I I I ! l l | | J ! | | l | l l | | l | | | | | l l ( | | l | | | T I I I I I I I | | ! ! I ! I I I | | | | I | | | | | i l ] | | ! l l l | I l l l ] | | | | ! | | | | | i | | i | J i i i i | i | i i i | | | i ] i | i | i i i | | 4 ! j | ! i | | | | |

n i y e r z i t a

S P R A V O D A J

U N I V E R Z I T Y K O M E N S K É H O ,

N O S I T E L K Y R A D U R E P U B L I K Y

ROČNÍK XXXVI.

1 9 8 9 / 1 9 9 0

B R A T I S L A V A

J Ú N 1 9 9 0

Č í s l o 1 0

My, lud Spojených národov, odhodlaní Prvé s lová proambuly Charty OSN sa zapísali do histórie ľud­

stva 26. júna 1945 v San Francisku, k d e ju podpísal i s ignatárne štáty. Pri presadzovaní ušľachti lých zásad zakotvených v Charte OSN pri zbl ižovaní a mierove j koexistencii všetkých národov sve ta sa dosiahl i v ý z n a m n é výs ledky. Výrazom toho bolo a j ude len ie Nobelove j ceny mierovým s i lám OSN v r. 1988. Od roku 1981 sa Javier Pérez d e Cuellar, ako generá lny ta jomník pr iamo a ak t ívne podieľal na všetkých pre svet dôležitých akciách OSN pri r iešení kr ízových situácií na n a š e j planéte.

Vzácneho hosťa, pána J. Péreza da Cuellara, pr iv í ta l na pôde Univerzity Komenského dňa 9. Júna r e k i o r prof. Miroslav Kusý za n á s a j a k o nášho aka­demického kolegu, profesora diplomatického práva na Diplomatickej akadé­mii v Peru a profesora medzinárodných vzťahov na p e r u á n s k e j akadémii vo­jenského letectva.

V a u í e LK sa prihovori l k vysokoškoiskýin učiísrom a študentom. Poukázal na na jdôlež i te j š ie otázky súčasného sveta, na v z r a s t a j ú c u medzinárodnú spo­luprácu, užš ie vzťahy medzi národmi, zmysel pre ľudskú sol idaritu a porozu­menie. Pri zamyslení s a nad chudobným Juhom a bohatým Severom pripome­nul, ž e keď f r a n c ú z s k y l i terát i zaviedl i po jem tretí svet , netušil i, ž e časom nebude dosť výst ižný p r e n a j z b e d a č e n e j š i e k r a j i n y , k toré by s m e mohli v sú­časnost i označiť za š tvr tý svet . Podstatnú časť svo jho vystúpenia, i v odpo­vediach n a otázky, venoval g lobálnym ekologickým problémom ľudstva. V ro­k u 1992 s a uskutoční konferencia OSN o životnom prostredí .

Generálny tajomník OS? Cuellar prehovoril na téri vislosti k solidarite'.

?z de nezá-

M. Kusý na znak úcty а кtaky ude­lil generálnemu tajomníkovi OSN j Pérezovi de Cuellarovl veľkú zlatú me­dailu ĽK.

Page 2: My, lud Spojených národov, odhodlaní

SPOLOCNÄ BUDÚCNOSŤ s a volá Európa ^ — — — — — — — — • — — ,

Dňa 16. m á j a s m e v a u l e UK opäť prež íva l i v z á c n e chv í le . V spr ievode p r e d s e d u FZ ČSFR Alexandra Dubčeka navš t í v i l UK pol it ik svetového mena, čel n ý iniciátor a real izátor k o n cepcie e u r ó p s k é h o apeaceinen tu, uvoľnenia napät ia a spolu práce, p á n W i l l y Brandt, nos i teľ N o b e l o v e j c e n y mieru, predseda Social ist ickej inter nacionály.

Vzácneho hosta W. Brandta v sprie­vode A. Dubčeka privítal na stretnutí s učiteľmi a študentmi rektor UK M. Kusý.

A k o uviedol p r i uví taní v z á c n e h o hosťa r e k t o r LK proť. Miroslav Kusý, s j e h o menom j e s p o j e n á n o v á vý­chodná pol i t ika NSR. Má v e f k ú z á s l u h u i na tom. že n a š e h r a n i c e s a s t á v a j ú otvorenými. Reprezentu je ten n a j u š ľ a c h t i l e j š í , n a j p e r s p e k t í v n e j š í t r e n d v súCasnej e u r ó p s k e j i s v e t o v e j pol i t ike.

V s t r u č n o m n e f o r m á l n o m p r í h o v o r e W. Brandt zhod­notil v ý v o j v Európe, za pos ledné m s s i a c e s a vyznaču­júc i n e s m i e r n o u dynamičnosťou, vyzdv ihol osobnosť A. DubčEka, v i e r u v s i l y m l a d e j g e n e r á c i e . V jeho s l o v á c h rezonovala m y š l i e n k a „Naša spoločná n á d e j , s p o l o č n í

budúcnosť s a vo lá Európu K v y t v o r e n i u n o v é h o u u r ó p s k e h o spoločenstva má ná< sve tad ie l , napr iek omylom minulosti , o b r o v s k é Sunce, v y p l ý v a j ú c e z o b r o v s k é h o ma t e r l á l n e h o a Inte lektuá lneho potenciálu V Stroke) [bilete odpovedí na o t á z k y učiteľov a Študentov, týkaii . i ich *••> vzťahov národov v Európe, z jednotei i a NSR a NDR. d-aminoval j=ho nazur : „V skutočnost i ;6tna neznlir ji:d nota Nemecka, a l e jednota Európy" . O b j a s n i l s v o j e po s t o j e k úlohám a postaveniu sociá lnych demokra tov v Európe, Socia l i s t icke j internacionály, urýchľovaniu procesu c e l o e u r ó p s k e j spo lupráce .

Udelením veľkej zlatej medaily ocenila UK veľký podiel W. Brandta na odboji počas 11. svetovej vojny, ako aj veľké úsilie o mierovú koexistenciu národov.

W. Brandt pri slávnostnom zápise do Zlatel knihy Uni­verzity Komenského.

2

Page 3: My, lud Spojených národov, odhodlaní

Na snímke zľava: K a n a d s k ý v e ľ v y ­s l a n e c Barry Mawhinney s manželkou, Z. Sa l ivarová a J. Š k v o r e c k ý , r e k t o r prof . M. Kusý, p r v ý prorektor prof . J. Švec.

V Z Á C N Y DAR

V .má]i s m e p r i v í t a l i n a univerz i te v ý z n a m n é h o exilo­v é h o s p i s o v a t e ľ a Jozefa Škvoreckého, k t o r ý spoločne s o s v o j o u manželkou Zdenou Sa l ivarovou v e d ú v Torontě n a k l a d a t e ľ s t v o Sixty-Eight P u b l i s h e r s a a k uviedol ka­n a d s k ý v e ľ v y s l a n e c pán B. Mawhinney n a s t re tnut í s uči­teľmi a š tudentami v a u l e UK, 20 r o k o v u d r ž i a v a l i po­chodeň n e z á v i s l e j č e s k o - s l o v e n s k e j l i t e ra túry , d v a d s a ť r o k o v zabezpečoval i , a b y autor i , k tor í bolí v o v l a s t n e j k r a j i n e zakázaní , mohli publ ikovať . V mene k a n a d s k e j v l á d y d a r o v a l u n i v e r z i t e a j e j š tudentom, k tor í udržia­v a l i s v e t l o s lobody n a S l o v e n s k u z b i e r k u v y š 9 200 t i tu lov kníh, k t o r é n a k l a d a t e ľ s t v o v y d a l o od s v o j h o v z n i k u .

Jozef Š k v o r e c k ý , v y n i k a j ú c i prozaik, s c e n á r i s t a lite­r á r n y kr i t ik a p r e k l a d a t e ľ , z a u j a l č i tateľov a š tudentov s k u t o č n e pútavým vt ipným r o z p r á v a n í m o s v o j i c h s k ú ­senos t iach s v y d á v a n í m kníh v A m e r i k e a v Kanade. V Cesko-SIovensku e x i s t u j ú s k r e s l e n é p r e d s t a v y o tom, a k o ž i j ú sp i sovate l ia v Amer ike . „Myslia s i " , a k o povedal , ž e k e ď n i e k t o v y d á knihu, j e m i l i o n á r . To j e v e ľ k ý omyl. Na v ä č š i n e t i tulov v y d á v a t e l i a p r e r o b i a . " Kon­k u r e n c i a v l i t e r a t ú r e j e v e ľ k á . Knihy p á n a Š k v o r e c k é h o v y c h á d z a j ú v n á k l a d e 5—7000 v ý t l a č k o v . Spomeňme na­p r í k l a d : Zbabelci, Tankový p r a p o r , Mirákl, Príbeh inži­n i e r a ľ u d s k ý c h duší . V b e s e d e , s p o l u s o Z. Sal ivarovou, z k t o r e j p o d n e t u n a k l a d a t e ľ s t v o vzniklo, a s o spisova­teľkou Jaros lavou Blažkovou, odpovedal i n a r a d otázok, t ý k a j ú c i c h s a v p l y v u s v e t o v e j l i t e r a t ú r y n a ex i lových au­torov, ich ž ivotných osudov, a k o i ď a l š e j p e r s p e k t í v y n a k l a d a t e ľ s t v a Sixty-Eight Publ i shers .

Na záver stretnutia l e k t o r UK M. Kusý odovzdal J. Š k v o r c c k é m u pa­mätnú medai lu UK.

P r e d n á š k a

o akademikovi Sacharovovi

Míitematicko-fyzikálna f a k u l t a UK bola 14. má­ja mies tom z a u j í m a v e j p r e d n á š k y o veľkom fyz i­k o v i a bo jovníkov i za ľ u d s k é p r á v a A. D. Sacha­rovovi . Predniesol ju p r o f . F. Janouch z Fyzikál neho ú s t a v u v Štokholme, k torý navš t ív i l MFF v s p r i e v o d e r e k t o r a n a š e j a l m a m a t e r p r o f . M. Kusého.

A k a d e m i c k í f u n k c i o n á r i univerz i ty a f a k u l t y , p e d a g ó g o v i a i š tudenti , a k o a j host ia z FÜ SAV a d a l š í c h p r a c o v í s k s i vypočul i z a u j í m a v é a za­

s v ä t e n é r o z p r á v a n i e o ž ivote a k a d e m i k a Sacharo-v a . o j e h o podiel i n a v ý v o j i j a d r o v ý c h z b r a n í v ZSSR, rozs iahlom a mnohostrannom p r í s p e v k u d o v ý v o j a v i a c e r ý c h oblas t í f y z i k y , a k o a j o jeho v e ľ k o m v p l y v e na spoločenskú, in te lek tuá lnu a m r a v n ú k l ímu v ZSSR

Prof. F. Janouch s a s a k a d e m i k o m Sacharovom v i a c k r á t s t retol , k o r e š p o n d o v a l s ním, a zas lúži l s a o v y d a n i e mnohých jeho k n í h a č l á n k o v . Preto j e h o a u t e n t i c k é s v e d e c t v o p r i j a l i v še tc i s v e ľ k ý m záujmom. Na pozvanie p r a c o v n í k o v f a k u l t v n a p r i a t e ľ s k ú besedu o problémoch s ú č a s n e j t e o r e t i c k e j f y z i k y p r o f . Janouch s ľ ú b i l , ž e pr i najbliž­š e j c e s t e d o Cesko-Slovenska r á d zav i ta medzí kolegov-fyz ikov.

Ur J u r a j Šebesta . CSr Katedra t e o r e t i c k e j f y z i k y MFF UK

3

Page 4: My, lud Spojených národov, odhodlaní

Prvý laureát

ceny

Dominika TATARKU

Rektor UK prof. PhDr. Miro s lav Kusý, CSc., p r e v z a l d ň a 14. m á j a z r ú k p r e d s e d u Správ n e h o v ý b o r u n a d á c i e Charta 77 v Stockholme prof. Františka Janoucha Cenu Dominika Tatar ku. Zriadil i j u n a podnet V á c lava Havla. Udelen ím c e n y M. Kusému ako p r v é m u laureátovi sa o c e ň u j e j eho činnosť zasvä tená o k r e m iného česko s l o v e n s k e j vzá jomnost i .

N O V I N K A

B O D Y namiesto známok

Od s e p t e m b r a 1990 s a n a P r í r o d o v e d e c k e j f a k u l t e UK počnúc p r v ý m ročníkom z a v á d z a n o v ý a u n á s zat iaľ o jedinelý š t u d i j n ý sys tém, za ložený n a b o d o v e j k l a s i f i . kácii . Bodovanie by m a l o pr in iesť o b j e k t í v n e j š i e hod notenie a j e m n e j š i e roz l í šenie d o s i a h n u t e j ú r o v n e vedo­mostí, z ručnos t í a a k t i v i t y š tudentov . Hlavným prínosom j e v š a k

možnosť v o ľ b y predmetov, a tým a j o b s a h o v e j n á p l n e š t ú d i a v s ú l a d e s odbornými záu jmami a p r e d p o k l a d m i k a ž d é h o jednot l ivca . S výnim­kou povinných predmetov, k t o r é p r o f i l u j ú a b s o l v e n t a ur­či tého š t u d i j n é h o odboru, s i š t u d e n t i v o l n e z a p i s u j ú pred­mety z p r e d l o ž e n e j ponuky, p r í p a d n e i z iných š t u d i j n ý c h odborov. Podmienkou n i e j e zap í sať si p r e d p í s a n é p r e d ­m e t y v p r e d p í s a n o m r o z s a h u počtu hodín a k o dosiaľ, a l e zapísať s i zvo lené p r e d m e t y z a s t a n o v e n ý minimálny počet bodov. Každý p r e d m e t má u r č e n ú bodovú v á h u podľa j e h o r o z s a h u a obsahu, v ý z n a m u p r e d a n ý odbor štúdia, v y u č o v a c e j f o r m y , ú r o v n e v y u č o v a c í c h prostr ied­k o v n a j e h o v ý u č b u a v n e p o s l e d n o m r a d e a j podľa oso­b y v y u č u j ú c e h o , čím s a z v ý r a z ň u j e ind iv iduá lny c h a r a k ­ter voľby. Stupeň možností j e v n ižš ích ročníkoch tzv. spoločného z á k l a d u menší, v o v y š š í c h ročníkoch pos tupne počet vo l i teľných p r e d m e t o v n a r a s t á v s ú l a ­d e s individual izáciou z á u j m o v š t u d e n t o v a možnosťami š k o l y . Bodmi s a hodnotia v š e t k y p r e d m e t y a v š e t k y for­my v ý u č b y bez rozdie lu s tým, ž e počet bodov b u d e ur­čovať p e d a g o g i c k á komis ia fa<kulty k a ž d o r o č n e za ú č a s t i š tudentov.

Studi jný p r o g r a m p r í r o d o v e d e c k e j f a k u l t y o b s a h u j e zoznam povinných a vol i teľných p r e d m e t o v s uvedením č a s o v e j dotácie p r e j ednot l ivé v y u č o v a c i e f o r m y (pred­n á š k y , semináre, cv ičenia a t e r é n n e p r á c e ) a b o d o v e j hodnoty. Študent s i pr i z á p i s e o k r e m povinných p r e d m e ­tov z a p í š e vo l i te ľné p r e d m e t y tak, a b y s ú č e t ich b o d o v e j hodnoty bol minimálne 50 bodov za s e m e s t e r . Pri ukon­čení ročníka potom musí preukázať , ž e z í s k a l

minimálne 33 bodov z a k a ž d ý s e m e s t e r , čo j e nutná podmienka p r e z á p i s do v y š š i e h o ročníka, a l e b o a b s o l v o v a n i e š túdia . Pri prie­b e ž n e j k o n t r o l e na zač ia tku le tného s e m e s t r a je po­t r e b n é mať p r e d b e ž n e z í s k a n ý c h aspoň 25 bodov za zim­n ý semester ,

Bodovací s y s t é m na rozdiel od z n á m k o v m a má v se­b e zabudovaný pr inc íp e k v l v u l e n c l e s p o č í v a | ú c l v tom. ž e bodová v á h a jednot l ivých predmetov i š t u d i j n ý c h f o r i e m má z o h l e d ň o v a t v š e t k y zreteľa hodné u s p e k t v lak, a b y z i s k a n i e k a ž d é h o j e d n é h o hodu b o l o p r e š tudenta v p r i e m e r e r o v n a k o obťažné. Bodová hodnota |eilti tli­v ý c h p r e d m e t o v s a r o z d e ľ u j e medzi jedi>>tllvé š t u d i j n é f o r m y podľa uváženia p r í s l u š n e j k a t e d r y . Značí to, i e š t u d e n t n e z í s k a v a z&počet za cvičenia а známku лл skú š k u , a ! e hodnotí s a v š e t k a j e h o činnosť pr ideľovaním urč i tého počtu bodov ú m e r n e doslahnuii.'i t rovni v s d o mostl, z ručnost i a sp lnen á d a l š í c h požiadaviek pr i vy­pracovaní p í somných testov, protokolov, p r o | e k ' >v a pod Súčet týchto bodov p r e d s t a v u | e s ú h r n n é hodnotenie <tu-denta v danom p r e d m e t e rovnako, a k o súčet v š e t k ý c h z í s k a n ý c h bodov p r e d s t a v u j e c e l k o v é hodnotenie študen­ta za d a n é o b d o b e . Niektoré p r e d m e t y ma)ú p r e t o urče­ný a j minimálny bodový z i sk . k t o r ý j e podmienkou p r e a b s o l v o v a n i e p r e d m e t u a k t o r ý j e t iež u v e d e n ý v š tu d i jnom p r o g r a m e . A k š t u d e n t nez í ska v n iektorom pred­mete p r e d p í s a n ý minimálny bodový zisk, môže požiadať v y u č u j ú c e h o o o p r a v n ý termín ( s výnimkou p r a k t i c k ý c h cv ičení) . Ďalší o p r a v n ý termín m a x i m á l n e z dvoch pred­metov z a š k o l s k ý r o k p o v o ľ u j e iba d e k a n f a k u l t y . Je­d e n p r e d m e t je t iež možné opakovať v pr iebehu nasle­d u j ú c e h o ročníka za p r e d p o k l a d u sp lnenia súč tového kr i té r ia 33 bodov za s e m e s t e r . Pri nesp lnení s ú č t o v é h o k r i t é r i a š t u d e n t o p a k u j e ročník, a l e b o š túdium znnechá

Súčtové k r i t é r i u m s a t iež u p l a t ň u j e pri udeľovaní odmien, t i tulov a so­c iá lnych výhod. Ak s a z a v e d i e n a PFUK možnosť udeľo­vať hodnosť b a k a l á r a , b u d e možné h o udel iť po z i sku 200 bodov, č o v praxi značí, ž e tento titul by bolo možné z í skať n a j s k ô r p o d r u h o m a n a j n e s k ô r p o treťom roční k u š túdia . Na z í s k a n i e t i tulu m a g i s t e r bude p o t r e b n é mať n a j m e n e j 330 bodov a a b s o l v o v a ť p r e d p í s a n ý c h 10 s e m e s t r o v š túd ia v r á t a n e o b h a j o b y d i p l o m o v e j p r a c e a š tá tnych z á v e r e č n ý c h s k ú š o k

Aby bolo možné p o r o v n á v a n i e t e j t o n o v e | formy hodnotenia š t u d i j n ý c h v ý s l e d k o v s o zavedenými formu mi na iných školách, s ú v š t u d i j n o m p r o g r a m e v y z n a č e n é t ie predmety, u k torých je p r e d p í s a n á s k ú š k a Zis kaná bodová hodnota s a prepočíta na z n á m k u podľa pra­vidla, ž e 66 a ž B5°/b m a x i m á l n e j b o d o v e j hodnoty zodpo­vedá z n á m k e dobrý, 85 95 % z n á m k e veľmi d o b r ý a viac a k o 9 5 % z n á m k e v ý b o r n ý . Učitelia z a p i s u j ú d o i n d e x o v bodové hodnotenie s lovom a Číslicou v z á t v o r k e

A k o každá novinka, a j bodový k l a s i f i k a č n ý s y s l é m má s v o j i c h pr ív ržencov a Odporcov. Postupné z í s k a v a n i e s k ú s e n o s t i z jeho používania a o d s t r a ň o v a n í pr ípadných n e d o s t a t k o v by v š a k mai l v ie sť k jeho zdokonaleniu a tým a j k zvýrazneniu j e h o potenciálnych prednost i

Ing Anton Svec, CSc.

4

Page 5: My, lud Spojených národov, odhodlaní

Budeme mať UNIVERZITU TRETIEHO VEKU? EXLIBRIS

,1 r í -i II V I, . / I/ Poc.VhDr. ilhNRICH. JA N t ->' О л

"BRATISLAVA

Rád by s o m podporil m y š l i e n k u založenia Univerzity t r e t i e h o v e k u , a k o j u nasto l i l v č l á n k u pod t i tulkom p r o r e k t o r p r o f . Hrnčiar v NU č. 8. P r v é UTV v z n i k l i v o Francúzsku, a l e p o m e r n e r ý c h l o s a m y š l i e n k a ich bu­dovania rozš í r i la , a t a k zača l i s v o j u činnosť v Maďar­s k u i Poľsku. Sú u r č e n é p r e dôchodcov, k t o r í s v o j voľ n ý č a s chcú využiť u š ľ a c h t i l ý m spôsobom a z á u j m o m o vzde lávanie . Z d r u ž u j ú ľudí r o v n a k é h o z á u j m u , umožňu­j ú im v ý m e n u poznatkov a skúsenos t í . Začali ich n a v š t e ­vovať a j mladš í záu jemci , a t a k v n e j e d n o m p r í p a d e n a p r e d n á š k y chodi l v e d n o s t a r ý otec s vnukom.

Univerzity t re t ieho v e k u s a u ž rozš í r i l i a j v Č e s k s i r e p u b l i k e . Veľmi z n á m a j e p r i L e k á r s k e j f a k u l t e Kar­l o v e j univerz i ty v Prahe, a l e a j v Olomouci.

V í t a m e ús i l i e rea l izovať Univerzitu t re t ieho v e k u p r i Univerzite Komenského v Brat i s lave . Tak by s m e n a d v i a z a l i n a o r g a n i z o v a n i e prednášok p r o f e s o r o v uni­verz i ty p r e š i r š i u v e r e j n o s ť v o b d o b í p r v e j ČSR. Prednáš­k y v y c h á d z a l i a j t lačou a o r g a n i z o v a l i s a a j v o Viedni .

I k e ď podnety a n á v r h y v tomto s m e r e s m e d á v a l i u ž v minulosti , t ieto s a nepochopením v e c i vedenia nere­a l izoval i . V s ú č a s n o s t i s a veľmi č a s t o na l ieha a h o v o r í o a n g a ž o v a n o s t i v y s o k ý c h š k ô l , k o n k r é t n e Univerzity Komenského. Naskytá s a tu vhodná prí ležitosť. Už o krát­k y č a s s i pr ipomenieme v ý r o č i e m e s t a Bra t i s lavy a 400. v ý r o č i e narodenia J. A. Komenského. Pri t e j pr í lež i tost i budú k n á m pr ichádzať host ia z o zahranič ia , k tor í s a budú z a u j í m a ť o rôzne veci, p rob lémy. Práve n a túto t é . mu by s a mohla uskutočniť i k o n f e r e n c i a o andrago-g i k e .

Na počiatok UTV n a v r h u j e m rea l izovať nu l tý s e m e s t e r UTV n a a k t u á l n e témy z de j ín S l o v e n s k a a Slovákov,

Zo študentského sveta

N i e s ú Od j a n u á r a nežná r e v o l ú c i a p r e š l a d o d r u h e j f á z y

i n a n a š e j š k o l e . V ä č š i n a z n á s u v a ž u j e t r i e z v e j š i e , bez emócií. Bolo n u t n é čo n a j r ý c h l e j š i e dať dohromady s c h o p n é h l a v y , r u k y a nohy a r ieš iť k o n k r é t n e problé­my ško ly .

Že j e p o t r e b n é množstvo v e c í zmeniť, s i u v e d o m o v a l i vše tc i , a l e ako, a b y to bolo s p r á v n e , d e m o k r a t i c k é a č a s o v o p r i j a t e ľ n é ? Na to bolo ťažko jednoznačne od­povedať. Podľa n o v é h o V Š z á k o n a b u d e n a j v y š š í m s c h v a ­ľovacím o r g á n o m A k a d e m i c k ý s e n á t z a s t ú p e n ý p a r i t n é účiiteľmi a š tudentmi .

Pre s v e t j e t á t o š t r u k t ú r a u ž a u t o m a t i c k y zauž ívaná, a l e p r e n á s j e niečím novým a neznámym. A p o skúse­nost iach o s t a t n ý c h škôl , k t o r é j u u ž zvol i l i a zist i l i , ž e to n i e j e t a k jednoduché, s m e nechcel i s t á l e niečo a n iekoho prevoľovať a r a d š e j s m e zvol i l i š t u d e n t s k ý par lament .

V každom k r u h u p r e b e h l a voľba j edného pos lanca s mandátom a j e h o z á s t u p c u s h l a s o m poradným. ŠP má teda 36 pos lancov s p r á v o m h l a s o v a ť za s v o j k r u h .

P r v ý c h 14 dní v j a n u á r i f u n g o v a l ŠP veľmi dobre . Schádzal s a s k o r o k a ž d ý deň. Vzhľadom na o b r o v s k é množstvo prob lémov to bolo potrebné. Potom v š a k na­s t a l o s k ú š k o v é obdobie a š t u d e n t s k á o b e c s a rozprchla . Revolúcia, nerevolúcia .

Zre jme i voľby do p a r l a m e n t u b r a l a v ä č š i n a študen­tov a k o n u t n é z lo a s t r á c a n i e č a s u . Azda s a zvol í ten, k t o s a n e j a k ý m spôsobom a n g a ž o v a l v p o s l e d n ý c h dňoch bez ohľadu na to, čo tým dotyčný s ledova l a a k o to rea l i­zoval . Alebo š i e l ten, čo s i odsede l „za p i v o " i v š e t k y p r e d c h á d z a j ú c e s c h ô d z e SZM a SPP.

Neviem, či j e to lenivosť, vypočí tavosť a l e b o neinfor­movanost , a l e z d á s a mi, že p r á v e tí, ktorí by boli po­trební, sa u k r y l i d o závet r ia .

I keď s novým V Š zákonom s a b u d e voliť i nový ŠP, n a p r i e k tomu n i e som pr í l i š opt imist ická v tom, ž e s a

s l o v e n s k é h o j a z y k a a l i t e ra túry , v ý c h o v y a v z d e l á v a n i a , o c h r a n y ž ivotného pros t red ia , pol i tológíe a sociológie .

Na Univerzite t r e t i e h o v e k u v z a h r a n i č í p r e d n á š a j ú n a j l e p š í odbornici , k t o r ý m a j ú d o b r ý vzťah k ľuďom a j e to p r e nich česť a vyznamenanie . Ne jednu p r e d n á š ­k u s d i skus iou j e možné i n a h r a ť n a v ideokazetu, k t o r á b y s a požič iavala . Urýchli l b y s a tým t o k n a j n o v š í c h poznatkov a Informáci í medzi š i r o k ú v e r e j n o s ť . V tomto s m e r e m á m e v e ľ k é podlžnosti, a l e i možnosti n a z í s k a ­n i e dobrého mena p r e n a š u univerzi tu.

Doc. PhDr. Henrich ]anus. CSc.

l u d i a . . . ? t ieto p o s t o j e v y t r a t i a . I m y s m e boli v y c h o v á v a n í v sta­r o m s y s t é m e a m y s l e n í a n e d á s a v š e t k o ods t rán iť h n e ď .

Diskutabi lná j e i o t á z k a v e r e j n o s t i p a r l a m e n t u . Odhla­sova lo sa , ž e k a ž d ý š t u d e n t FTVŠ m á p r á v o s a k e d y k o ľ ­v e k zúčastniť a k o d i v á k n a k a ž d o m zasadnut í . Mnoho­k r á t s a v š a k r o k o v a l o o z á v a ž n ý c h problémoch, k t o r é možno n a z v a ť i chúlost ivými. O n i c h o b š í r n e j š i e , a b y s a n ikomu neubl íž i lo a d o s p e l o s a k rozumnému r i e š e n i u . Nezainteresovaný š t u d e n t s i v y p o č u j e l e n časť, n e v i e a n i s ú v i s l o s t i a d e z i n f o r m á c i e s ú n a s v e t e , a l e b o s k ô r n a škole . V tomto j e n a š a š k o l a veľmi pohotová.

Od polovice j a n u á r a v š a k z a č a l o u ž s p o m í n a n é skúš­k o v é obdobie a ŠP s a b e h o m 1,5 m e s i a c a n e b o l s c h o p n ý zísť, a b y bol z 3 5 uzneseniaschopný. Je to o t o s m u t n e j ­šie, ž e p r á v e v tomto období s a f o r m u j e c e l á budúcnosť n a š e j f a k u l t y a š túd ia a my n e d o k á ž e m e d o s t a t o č n e v y ­užiť a n i to, č o s m e s i v p r v e j f á z e r e v o l ú c i e vydoby l i .

Ochotných a s c h o p n ý c h š tudentov v tomto s m e r e ni?-čo urobiť j e ú p l n e minimum v porovnaní s c e l k o v ý m počtom š tudentov n a f a k u l t e . Napr iek tomu v š a k v ja­n u á r i vznikol a k a d e m i c k ý s e n á t . 15 učiteľov, 15 študen­tov a p o d lhých debatách i 5 z a m e s t n a n c o v . Učitelia a zamestnanci s a d e m o k r a t i c k y zvol i l i . Študent i v š a k e š t e neboli schopní , pre to p r a c u j ú zat iaľ . . i l e g á l n e " a urč i te s a n á j d u i n e j a k é d o b r é h l a s y , k t o r é p r á v e týchto š tudentov, k tor í n e r a z o s o b n é v o ľ n o obetoval i , osočia, ž e s a d o s e n á t u nenominoval i s a m i a ž e s i bu­d u j ú k a r i é r u . A l e r o z u m n e u v a ž u j ú c i č lovek, k t o r ý po­zná s i tuáciu, s a môže n a d týmto len s m u t n e pousmiať.

Dúfa jme, ž e d o n o v é h o V Š z á k o n a to p r e d s a len stih­neme. A s o zmenou p o m e r o v gi n a š a f a k u l t a opät b u d e z í s k a v a ť d o b r é meno. k t o r é k e d y s i mala.

Ivana Šles ingerová. IV. ročník FTVŠ UK

5

Page 6: My, lud Spojených národov, odhodlaní

V i e d e n s k í f i l o z o f i prednášajú n a Filozofickej fakulte UK

Práve vo chvíli, keď s m e na Katedre f i lozof ie a de j ín f i lozof ie začali uvažovať o možnostiach nadviazania pria­mych kontaktov s f i lozof ickými pracoviskami v Rakúsku, navšt ív i l n á s doc. Erwin Waldschütz z F i lozof ického inštitútu V i e d e n s k e j univerzity. Bola to návš teva moti­vovaná úprimným záujmom o rozvinutie spolupráce, k t o r e j prvým krokom bolo pozvanie n a II. k o n g r e s Ra­k ú s k e j f i l o z o f i c k e j spoločnosti. Radi s m e toto pozvanie p r i j a l i a v dňoch 2.—4. marca s m e s a spolu s niekoľký­mi našimi študentmi na k o n g r e s e zúčastnili . V rozhovo­roch, ktoré sme pr i t e j to príležitosti s r a k ú s k y m i kolegami viedli, s a uká­zala obojs t ranná ochota využiť g e o g r a f i c k ú blíz­kosť naš ich pracovísk p r e pravidelné kontakty a prácu n a spoločných pro­jektoch. Dohodil sme, že usporiadame p r e d n á š k y v iedenských f i lozofov n a pôde n a š e j f a k u l t y . V o chvíli, k e d píšem tieto r iadky, d v e z nich už od­zneli : doc. Waldschiitz predniesol p r v ú časť svo­jich dej innofi lozof ických úvah Zrodenie f i lozof ie z teológie v s t redoveku a prof. H.-D. Klein s a z f i lozofického hľadiska za­myslel nad pojmom so­ciá lne j spravodl ivost i . Plánované s ú ďa l š ie d v e podujat ia a síce. d r u h á časť p r e d n á š k y doc. Waldchiitza a vys túpenie doc. F. M. Wimmera na té­

Viedenská univerzita vznikla pred 650 rokmi.

mu Chápanie a vysvetľovanie. Po dohode s naš imi hosťa­mi s m e s a us i loval i témy prednášok zamerať tak, aby oslo­vovali nielen f i lozofov, a l e a j študentov iných odborov. Na prednáškach, ktoré s a uskutočnili, s m e skutočne popri f i lozofoch videli a j sociológov, politológov, este­tikov, právnikov i š tudentov a učiteľov obidvoch teolo­g ických fakúl t . Sme radi, ž e prednášky priviedli na na­š u f a k u l t u a j š i r š iu vere jnosť.

V budúcom školskom roku by s m e chcel i spoluprácu s Filozofickým inštitútom ď a l e j rozširovať. Prednášková

aktivita by mala pokračo­vať, pričom p lánu jeme j e j rozvinutie o p r e d n á š k y členov n a š e j katedry na

V i e d e n s k e j univerzite.

Na jeseň 1H90 s m e sa do­hodli usporiadať spoloč­ný seminár venovaný kul­túrnym špeci f ikám stre­doeurópskeho priestoru, k d e ži jeme. Do pr iprav tohto seminára vs túpi la I Katedra es tet iky FF UK. Ďalšie možnosti s a otvá r a j ú na poli obojstran­ného poskytovania publi­kačných možnosti. Príťaž­livo znie p r e n á s návrh dotovať našu seminárnu knižnicu u n á s nedostup­nou l iteratúrou, a k o 1 po­nuka využívať Informač­né zdroie.

I)oc PhOr Miroslav Marcelli. (.'Sc .

TRI OTÄZKY Akademický senát Pr í rodovedecke j f a k u l t y UK s a skla­

d á zo 70 pracovníkov a 70 š tudentov f a k u l t y . Kedy, ako a prečo vznikol?

Hneď p o revolučných novembrových dňoch s a začiat­kom decembra 1989 konšt i tuovala Rada pracovníko-v a študentov fakul ty , a t o tak, ž e každé pracovisko s i v ta j­ných voľbách zvolilo na každú začatú des ia tku pracov­níkov jedného delegáta . Študenti mal i par i tné zastúpe­nie . Táto Rada, s f u n k č n ý m obdobím jeden mesiac, iniciovala zmeny v o vedení f a k u l t y a vytvor i la pôdu p r e vznik AS. Do Akademického senátu bol u ž zvolený menší počet zástupcov (na každých 15 pracovníkov 1 delegát) , n o i tak má 140 členov. Jeho zák ladnou úlohou j e byť základným orgánom s a m o s p r á v y f a k u l t y . Senát v súčas­nom zložení p r a c u j e od polovice januára a bude praco­vať d o konca volebného obdobia, teda d o septembra 1990. Zasadá podľa potreby, sprav id la r a z za mesiac.

Zasadnutia Akademického senátu zvoláva a r iadi Ak­čný v ý b o r ?

Äno, u ž Rada pracovníkov a š tudentov f a k u l t y mala v o svo jom č e l e Akčný výbor, zložený zo 4 pracovníkov fa­kulty, 4 zástupcov študentov a 1 zás tupcu ašpirantov a pracovníkov na š tudi jných pobytoch. Dvaja pracovníci a d v a j a š tudent i s a zúčastňoval i na zasadnutiach vede­nia f a k u l t y . Takáto š t r u k t ú r a sa nám osvedčila a tak s a z poverenia Senátu š tyr ia členovia výboru zúčas tňu jú na v š e t k ý c h zasadnut iach vedenia f a k u l t y .

č lenov i Akčného v ý b o r u AS PF UK

RNDr. Ivanovi Ostrovskému, CSc. Cien nového Predsedníctva SAV PhDr. František Se-

bej, CSc., n a otázku, a k é by bolo jeho p r v é rozhodnutie, a k b y mohol r iadiť SAV rozkazmi, odpovedal jasne a s t ručne: „Aby z akadémie okamžite odišli všetc i tf. kto­rých motívom prítomnosti je niečo iné a k o vedecká prá­ca" . U n á s na f a k u l t e by to mala z re jme byť vedecká a pedagogická práca. A v š a k : a k o sa zbavit neschopných ľudí, a a k o objekt iv izoval hodnotenie kval i ty v e d e c k e j a p e d a g o g i c k e j práce? Mám na mysli n a j m ä to, aby pri „rúbaní lesa — opät — nelietali t r i e s k y " .

Presné zváženie kval i ty v e d e c k e j a lebo p e d a g o g i c k e j práce j e veľmi ťažké, a l e napr iek tomu možno | bez vel-kých diskus i í ) konštatovať, že skutočná kval i ta práce prírodovedca je merateľná počtom jeho publikáci i v re­nomovaných medzinárodných časopisoch a 1ch následným cltačným ohlasom v odborne j l i teratúre. K otázke kva­lity p e d a g o g i c k e j práce by som sa a k o učiteľ zatiaľ ne­v y j a d r o v a l . . .

No a a k o sa zbaviť neschopných, re sp . prebytočných ľudí? Atestáciami a kunkurzaml. Treba v šak upozorniť a j na tretiu veľkú skupinu pracovníkov, ktorí ex i s tu jú na k a ž d e j v y s o k e j ško le <i fakul te, a to na administra­tívny, s p r á v n y a r iadiaci aparát . Bohužiaľ, musím kon­štatovať, že v práci týchto ľudí nasta l i predbežne len malé zmeny v porovnaní s očakávaným stavom . .

RNI)r. Vladimir Fajnor. CSc., Prírodovedecká f a k u l t a UK

6

Page 7: My, lud Spojených národov, odhodlaní

К 45. výročiu oslobodenia koncentračného tábora MAUTHAUSEN

ZEM PRESIAKNUTÁ KRVOU MAUTHAUSEN, j eden z mnohých k o n c e n t r a č n ý c h táborov, k t o r é v y t v o r i l nac ional i s t ický d i k t á t o r s k ý rež im Adol­

f a Hit lera v r o k o c h 1933—1945 s cieľom vykořisťovat ' a pos tupne zničiť v š e t k ý c h tých ľ u d í v c e l e j Európe, k t o r í n e s ú h l a s i l i s j e h o pol i t ickými názormi .

V r . 1938—45 u ž l e n s l o v o „Maut­h a u s e n " v y v o l a l o s m r t e ľ n ý s t rach Bolo s y n o n y m o m smrt i . Znamenalo otrockú a n e ľ u d s k ú p r á c u v kameňo­l o m e p r e v iac a k o 206 000 ľudí. Bo­lo t u u s m r t e n ý c h v i a c a k o 110 000 väz­ňov, mužov 1 žien. Zomieral i v ne­s m i e r n e ťažkých ú t r a p á c h koncen­t r a č n é h o tábora .

Mauthausen v R a k ú s k u mal päť menš ích táborov, k t o r é pozostáva l i z 24 b a r a k o v . Boli bez vody, hygienic­k ý c h zar iadení, bez kúrenia a be,z pod­lahy. Na úbohých, d r e v e n ý c h poscho­dových pričniach s p a l i väzni, n a jed­n e j 2 a ž 3. Najhorš ie bolo v 8 bara­koch v treťom tábore. Tu vedenie S S umies tňovalo t a k ý c h väzňov, ktorí bo­li určení n a smrť v p lynových komo­rách, s t re lením d o k r k u a l e b o spá le­ním v o z v l á š t n y c h peciach.

K tomuto hrôzyplnému h lavnému k o m p l e x u tábora patr i l i e š t e v e d ľ a j š i e tábory ( v počte. 47) a k o : Melk, Pas­s a u , A m s t e t t e n , Wels , Linz, a iné, v k torých pracoval i väzni . Ich počet s a pohyboval od 80 a ž d o 10 000. Do tých­to táborov posiela l i z a j a t c o v a politic­ky nespoľahl ivých Tudí z c e l e j Európy: Belgičanov, F'rancúzov, Tal ianov, Špa­nielov, Juhoslovanov, Matfarov, Rakú­šanov, Holanďanov, Bulharov, Sovie­tov, Nemcov, Židov, Rumunov, Ameri­čanov, Angl ičanov, Poliakov, Čechov, S lovákov a t ď . V koncentračnom tá­b o r e s a k a ž d ý v ä z e ň s t a l čís lom, k toré mal u m i e s t n e n é v o v ý š k e s r d c a a ved­ľ a r ô z n o f a r e b n ý t ro juholník . Politic­k í v ä z n i mal i č e r v e n ý . Zachovali s a mnohé f o t o g r a f i e a t iež iný dokumen­t a č n ý mater iá l , j a s n e hovoriaci o zver-s t v á c h špec iá lnych jednot iek SS. A dokonca a j o r i g i n á l n e f o t o g r a f i e , k t o r é v t e j dobe vyrobi l i j e d n o t k y SS.

S r d c e zv iera boles t ivý pocit pri po­h ľ a d e n a n i e k t o r é mies ta :

Schody smrti

Zabijete lidi víru v nich však ne! Z jisker, jež jste zhasli, požár zaplane!

f ' H ̂ - ~ ľ

„Barak č. 20", t iež n a z ý v a n ý „smr­teľný b l o k " , k d e vždy umiestňoval i chorých, a lebo tých, ktor í v k r á t k o m č a s e mali byť popravení .

„ K l a g e r m a u e r " , m i e s t o , k d e vypo­čúval i novopr i š lých väzňov. Museli s táť čelom k m ú r u n i e k o ľ k o hodín i dní. Niektorí boli pr ipútaní v želez­n ý c h okovách k múru a ž k ý m nezo­mrel i .

„Schody s m r t i " — 186 s c h o d o v z ka­meňa, kde zomrel i t i s í c k y ľudí, a lebo ich zabi l i p a d a j ú c e kamene- V týchto miestach s a n a c h á d z a i „parašut is­t ická s t e n a " , oproti k t o r e j m u s e l i s k á ­kať h l a v n e Holancľania a Zidia, č o z n a m e n a l o vždy i s tú smrť.

„Appe l lp l a t z" , m i e s t o , k t o r é j e hnecľ z a vs tupnou bránou d o tábora . Na tomto m i e s t e s a v y k o n á v a l i v e r e j n é p o p r a v y .

Na „Appel lp latz i " s m e s a zúčastni­l i n a dôsto jnom spomienkovom nás tu­p e v š e t k ý c h e u r ó p s k y c h n á r o d o v a n a odhalení p a m ä t n e j t a b u l e t ý m univer­zi tným profesorom, docentom, l e k á r o m a prírodovedcom, k tor í boli p o p r a v e ­ní a l e b o zomrel i n a útrapy koncen­t račného t á b o r a Mauthausen. V me­n e Univerzity Komenského s m e k n e j položil i v e n i e c a pokloni l i s a pamiat­k e umučených obetí.

V š e t k y h r ô z y k o n c e n t r a č n ý c h tá­b o r o v s ú s k u t o č n é a p r e m n o h ý c h n e u v e r i t e ľ n é . Sú v š a k s v e d k o v i a , kto­r í p r e ž i l i t ie to ú t r a p y , s p ô s o b e n é to­t a l i t n ý m d i k t á t o r s k ý m r e ž i m o m Hitle­ra. Zem k a ž d é h o k o n c e n t r a č n é h o tá­b o r a n a s i a k l a t i s í c n á s o b n e k r v o u ne­v i n n ý c h obet í . Ľ u d i a t u strat i l i to, čo j e n a j c e n n e j š i e : s v o j ž i v o t v b o j i z a v y s o k é i d e á l y ľ u d s k e j l á s k y , vernos­ti a pr iateľstva, v b o j i z a s l o b o d u svo­j e j v l a s t i prot i f a š i s t i c k é m u barbar­s t v u a v o j n e .

Nikdy n a t o n e z a b u d n i m e !

Doc. MUDr. J. Kova lč lková. CSc., FTVŠ, č l e n k a z d r a v o t n e j k e m s ; e

ÜV ZPB v Bra t i s l ave ,

doc. RNDr. A. ZrubSk. CSc„ p r o r e k t o r UK

Page 8: My, lud Spojených národov, odhodlaní

Rozhovor so š tud i jným prodekanom prof. RNDr. Ivanom Krausom, DrSc.

P ř i j í m a č k y n a p r í r o d n é v e d y Jún j e mesiacom p r i j í m a c í c h pohovorov. A k ý bol záu

j e m s t r e d o š k o l á k o v o s t u d i j n é odbory n a n a š e j f a k u l t e ? Opäť nerovnomerný. Na š túd ium g e o l ó g i e s a na 40 miest pr ih lás i lo 50 z á u j e m c o v , v p r í p a d e c h é m i e 107 záu jem­cov na 80 mies t a u uč i teľ s tva v š e o b e c n o v z d e l á v a c í c h predmetov 156 z á u j e m c o v n a 100 mies t . Značne odl i šná s i tuácia j e v g e o g r a f i i a v biológii , k d e s a p r i h l á s i l o t r i a pol r a z y v i a c z á u j e m c o v , než môže f a k u l t a p r i j a ť . Extrémne v y s o k ý z á u j e m j e o š túdium o c h r a n y a t v o r b y ž ivotného pros t red ia , k d e s a na 15 miest p r i h l á s i l o 92 záu jemcov, čo j e v i a c a k o š e s ť n á s o b o k !

V minulost i bol z á u j e m s t r e d o š k o l á k o v r o v n a k o s i l n e d i f e r e n c o v a n ý ?

Situácia j e p o c e l é r o k y pr ib l ižne r o v n a k á . S n á d a ž n a to, ž e v tomto r o k u k l e s o l z á u j e m o š túd ium jadro­v e j c h é m i e p r a k t i c k y n a nulu.

A k é boli rozdie ly v samotnom pr i j ímacom konaní opro­t i minulost i?

V porovnaní s p r e d c h á d z a j ú c i m i r o k m i v y k o n a l t e r a z k a ž d ý u c h á d z a č ús tnu s k ú š k u , n a k t o r e j s a posudzova l z á u j e m o zvolený odbor a z á k l a d n é vedomost i z odboru . Konkrétne: v p r v e j č a s t i ú s t n e j s k ú s k y mal u c h á d z a č možnosť hovoriť n a ľubovolnú tému. t ý k a j ú c u s a zvole n é h o odboru, v d r u h e j č a s t i dos ta l j ednu otázku, k torá v y c h á d z a l a z učebných osnov s t r e d n e j š k o l y . Z á u j e m o jednot l ivé o d b o r y bol vermi d i f e r e n c o v a n ý , d i ferenco­v a n e s m e p r e t o p r i s t u p o v a l i a j k možnost i odpust iť pí­s o m n é s k ú š k y . Chémia a g e o l ó g i a bola bez p í somný' h s k ú š o k z matemat iky a chémie, v pr ípade, že n a s t r e d n e j š k o l e dos iahl i p r i e m e r n ý prospech d o 1,5. Na n i e k t o r é uč i te ľ ské a p r o b á c i e ( k o n k r é t n e : c h é m i a — f v z i k a a ma­t e m a t i k a — c h é m i a ) s m e p r i j a l i bez písomných s k ú š o k v š e t k ý c h pr ih lásených. Na o s t a t n é uč i te ľ ské a p r o b á c i e a k o a j na g e o g r a f i u , biológiu a o c h r a n u ž ivotného pro­s t red ia postúpi l i bez písomných s k ú š o k i b a tí, k tor í n a s t r e d n e j š k o l e dos iah l i v y n i k a j ú c i p r i e m e r n ý p r o s p e c h 1,0.

Fakulta s l e d u j e o k r e m i n é h o a j ú s p e š n o s ť u c h á d z a č o v z jednot l ivých s t r e d n ý c h š k ô l . Ktoré g y m n á z i a s ú z toh­to h ľ a d i s k a u n á s n a j ú s p e š n e j š i e ?

V pos ledných r o k o c h Gymnázium J. Hronca, Gymná­zium A. M a r k u š a a Gymnázium L. Novomeského.

Fámy, a l e nie len f á m y (pozr i n a p r . Nové s l o v o z 25. 1. 1990] o t a k m e r n e u v e r i t e ľ n e j k o r u p c i i pr i p r i j í m a c í c h pohovoroch n a n i e k t o r é f a k u l t y u n i v e r z i t y s a n a š e j fa­k u l t y n e t ý k a j ú ?

V o f u n k c i i š t u d i j n é h o p r o d e k a n a s o m p i a t y r o k . Za toto obdobie môžem n a z á k l a d e osobných s k ú s e n o s t í po­vedať, n ie . N a j l e p š i e t o p o t v r d z u j ú zoznamy p r i j a t ý c h a poradie, k t o r é s t a n o v u j e počítač na z á k l a d e výs led­k o v zo s t r e d n e j š k o l y a v ý s l e d k o v z p r i j í m a c í c h s k ú š o k . Za up lynulé obdobie i š l o v n a p r o s t e j v ä č š i n e p r í p a d o v o veľmi dobrú zhodu. V ý s l e d k y z počítača s a v e r e j n o s ­ti bezpros t redne o z n a m u j ú . I s té d r o b n é k o r e k c i e s i do­vo l íme robiť len v o jed ine lých pr ípadoch: n a p r í k l a d p r i r o z u m n e j p r e f e r e n c i i c h l a p c o v pred d ievčatami p r i vý­b e r e n a uči teľs tvo všeobecno-vzdelávacích predmetov .

RNDr. Vladimír Fa jnor , CSc Pr í rodovedecká f a k u l t a UK

EL§A Začiatkom m a r c a vznik la na P r á v n i c k e j f a k u l t e UK

Miestna s k u p i n a E u r ó p s k e h o združenia š tudentov p r á v a EL§A. EL §A j e nezávis lým, nepol i t ickým združením štu­

dentov p r á v a a mladých p r á v n i k o v d o 33 rokov. Za z á k l a d n é c ie le s i k l a d i e : n a p o m á h a ť Európe k roz v o j u kontaktov medzi š t u d e n t a m i p r á v a a mladými p r á v n i k m i a ich s p o l u p r á c i v oblast i p r á v n e j teórií.', p r á v n e j p r a x e a p r á v n e h o v z d e l á v a n i a . K naplneniu tohto cieľa s a z d r u ž e n i e EL§A podieľa na real izáci i : — v ý m e n n ý c h pracovných pobytov š tudentov na praco­

v i s k á c h p r á v n e j praxe, — p r á v n y c h seminárov, konferenci í , le tných š k ô l práva» — d v o j s t r a n n ý c h š t u d i j n ý c h n á v š t e v medzi p r á v n i c k ý m i

f a k u l t a m i , — v y t v á r a n i a e u r ó p s k e j i n f o r m a č n e j s ie te , — publ ikovania č l á n k o v s p r á v n o u problemat ikou v p e

r i o d i k u EL§-y. Prostredníctvom EL§-y s a môžu š tudent i PF u mladí

právnic i zapo j i l d o procesu e u r ó p s k e h o z jednocovania . Činnosť EL§-y na P r á v n i c k e j f a k u l t e UK j e v š a k l imitovaná f i n a n č n ý m i pros t r iedkami .

Lubo$ Marek Student PF UK

S R D E Č N E B L A H O Ž E L Á M E V uplynulých dňoch o s l á v i l a o k r ú h l e ž ivotné |ub l

l e u m — p ä ť d e s l a t i n y — M U D r . S t o j a n k a A n d e r l u v « Z n i c h v y š e 17 rokov s a a k o z á v o d n á l e k á r k a v e n u j e s ta ros t l ivos t i o z d r a v i e pracovníkov univerz i ty . A j v I u m e n e ž e l á m e n a š e j j u b i l a n t k e v dalSom ž ivote \ e f a ús­pechov, z d r a v i a a š t a s t l a .

NASA UNIVERZITA s p r a v o d a j Univerzity Komenského v Brat .s lave, nos i leľky Radu r e p u b l i k y • V y d á v a Univerz! ta K o m e n s k é h o ф Adresa: Š a f á r i k o v o nám. č. 8, 818 06 Bra t i s lava • Tele fón 598 10 • Prof. RNDr. Pavel Hrnčiar, DrSc., p r o r e k t o r UK. prof . MUDi. Ivan Hulín, DrSc., t.K i'K Brat i s lava Mi I i K.nai n.i Ada micová,CSc., LF UK Martin, RNDr. Daniel V l č e k , CSc., R'. 'br. V lad imír Fa jnor . CSc.. ľ r í r .F UK. R:; ' r. J u r a j S f h r s h i . CSc., MFF UK, PaedDr. Jaromír Sedláček, FTVŠ, JUDr. Tamara Holoubková. Práv.F UK. ď » ľhDr. l,a<li.,iv i-r»*d:k CSc., FF UK, doc. PhDr. Š te fan V a š e k , CSc., Ped.F UK. d ОС. MUDr. Pavel S V K , CSc. Kal- i K ф Zodp r In : Adriano Suroviaková ф Grafická ú p r a v a : Darina Fôldešová, Marta l.utlvigova ф Па : .-Bratislava-Rača, Račianska 90 ф Uzávierka 10. k a ž d é h o me iaca.