modlitba otče nÆı z pohľadu patrológie a katechizmu katolíckej … · 2013. 4. 8. ·...

Krásnobrodský zborník

, Preov, I (1996) 1-2, str. 5-29

Modlitba Otče náz pohľadu patrológie a

Katechizmu katolíckej CirkviJozafát V. Timkovič, OSBM

Pri príleitosti desaťročia duchovnej obnovy na Slovensku uverejňujeme komentármodlitby Pánovej - «Otče ná».

Naa viera je vierou katolíckou. Katolícka viera sa neopiera iba o Sväté Písmo; ikeď vetci vieme, e Zjavenie vetkého potrebného pre nau spásu sa ukončilo smrťouposledného z apotolov, naa viera sa opiera i o cirkevnú Tradíciu a o učiteľský úradCirkvi (Magistérium). To je charakteristika katolíckej viery.

Pravoslávni svoju vieru opierajú tak isto o Sväté Písmo, Tradíciu Cirkvi a učiteľskýúrad Cirkvi (synodalita), ale neuznávajú primát Svätého Otca - pápea v takom zmysle,ako my katolíci (napr. jeho neomylnosť, keď vyhlasuje ohľadom viery a morálky «excathedra»). To im chýba.

Protestanti neuznávajú ani Tradíciu Cirkvi ani jej učiteľský úrad (Magistérium),uznávajú iba Sväté Písmo a i z neho niektoré knihy nepokladajú za inpirované SvätýmDuchom.

Komentár modlitby, ktorú nás naučil modliť sa sám ná Pán Isus Christos, uverej-nený na nasledujúcich stránkach, sa opiera nielen o Sväté Písmo, ale i o najstariuTradíciu Cirkvi a zároveň jej najnoví učiteľský úrad - ktorý bol vyjadrený v novomKatechizme katolíckej Cirkvi .1 Novým sa môe nazvať preto, lebo nahradil ten starýz čias Tridentského koncilu (15451563). Oficiálne sa vak nazýva iba: «Katechizmuskatolíckej Cirkvi», lebo náuka Cirkvi je tá istá, len jazyk a spôsob vyjadrovania sa je pri-spôsobený novej dobe.

V talianskej teologickej literatúre pri citovaní Katechizmu katolíckej Cirkvi sapouívajú skratky - prvých začiatočných písmen.2 V slovenčine by to bolo: «KKC».

«Otče ná, ktorý si na nebesiach»

«Raz sa (Isus) na ktoromsi mieste modlil. Keď skončil, povedal mu jeden z je-ho učeníkov: Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov.» (Lk11,1) A Isus Christos skutočne naučil svojich učeníkov, ako sa majú modliť:

5

«Vy sa budete modliť takto: Otče ná, ktorý si na nebesiach» (Mt 6,9). Naučilich modlitbe «Otče ná», ktorú sa modlíme i my kadý deň. Pozrime sa na tútomodlitbu trochu zblia: očami Otcov Cirkvi i nového Katechizmu pre katolíckuCirkev.

Oslovenie: «Otče» sa jasne objavuje i v osobnej modlitbe Isusa Christa v Get-semanskej záhrade. Isus hovoril: «Abba, Otče! Tebe je vetko moné. Vezmiodo mňa tento kalich. No nie čo ja chcem, ale čo ty.» (Mk 14,36). U sv. e-vanjelistu Matúa čítame: «Trochu poodiiel, padol na tvár a modlil sa: Otčemôj, ak je moné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale akoty» (Mt 26,39). Isus Christos sa tu modlil k svojmu Otcovi ako skutočný Synako druhá Boská osoba.

Keď Isus Christos hovorí Otcovi: «Otče-Abba», cítime v jeho slovách dveveci: 1.) hlboký rodinný vzťah (malé dieťa - otec); 2.) repekt (aký existujemedzi dospelým dieťaťom a jeho otcom). Pred Isusom iadny Hebrej, ani nijakýčlovek takto neoslovoval Boha.

Človek - stvorenie Boie, sám o sebe nemôe nikdy osloviť Boha: «Otče».Môe to urobiť iba skrze Isusa Christa. Isus Christos je Syn Boí. OslovujeBoha Otca - «Otče», i my oslovujeme Boha Otca v modlitbe, ktorú nás naučilsa modliť Isus Christos «Otče». Ako je to moné? Vďaka Isusovi Christovi,jedine vďaka nemu, sme boli povzdvihnutí zo stavu otroctva, v akom boli ľudiav Starom Zákone do stavu synov, adoptívnych synov Boích. Preto právomodliť sa «Otče ná» majú iba pokrstení - teda tí, ktorí boli pokrstení v menePresvätej Trojice, krstom, ktorý ustanovil Isus Christos (Mt 28,19-20). I sv. JánZlatoústy (+407) hovorí: «Osoba, ktorá nie je ete pokrstená, nemôe nazývaťBoha Otcom» (XIX. Homília na Matúa, 5-6). Práve kvôli tomu kedysi museliete nepokrstení katechumeni (tzv. ohlásení) opúťať Boiu Liturgiu krátko po vys-vetlení sv. Evanjelia lebo nemohli brať účast na posvätení Darov a modliť samodlitbu «Otče ná», teda oslovovať Boha svojím Otcom.

Jedine vďaka Svätému Duchu môe niekto skutočne od srdca povedať:«Abba, Otče!». Vidíme to veľmi jasne u sv. apotola Pavla, ktorý hovorí: «Leboste nedostali ducha otroctva, aby ste sa museli zasa báť, ale dostali ste Duchaadoptívneho synovstva, v ktorom voláme: Abba, Otče!» (Rim 8,15). «Pretoeste synmi, poslal Boh do naich sŕdc Ducha svojho Syna a on volá: Abba,Otče!» (Gal 4,6). Tieto citáty cituje v podobnom zmysle i II. Vatikánsky koncilvo svoje Vieroučnej kontitúcii o Cirkvi (4).

Na Liturgii sv. Jána Zlatoústeho je tie veľmi pekne vyjadrený ná vzťah k Bo-hu - Otcovi: Hneď potom, ako sa veriaci pomodlili «Otče ná» - teda keď oslo-vili Boha ako svojho Otca, kňaz ich vyzýva, aby ho vyznali aj ako Pána sklo-nením svojich hláv «

Glav¥ vá‚a Gd

S∫vi prikloníte» (Hlavy svoje pred Pá-

6

nom skloňte). A prítomní na Liturgii skutočne ukláňajú svoje hlavy. Týmtoakoby vyjadrovali: Boh je ná Otec, avak nezabúdajme aj na nau povinnúbázeň a úctu k nemu.

Boha - Otcom by mal oslovovať iba ten kresťan, ktorý ije spravodlivo.Zdôrazňuje to sv. Ján Zlatoústy:

«Keď niekto útočí ako vôl, ľahá si ako osol, neodpúťa ako ťava, obie-ra sa ako medveď, hlce ako vlk, uráa (hryzie) ako korpión, je ľstivý akolíka, erdí na (svoju) enu ako nespútateľný kôň - ako môe takýto člo-vek hovoriť slová, ktoré sú vlastné synovi a nazývať Boha svojimOtcom? Čím mono nazvať takéhoto človeka? Zvieraťom? Ale zverymajú iba jeden z týchto nedostatkov, kým človek zjednocuje v sebevetky; stal sa horím ako nemé zvieratá.» (O ivote podľa Boha a na slo-vá: Úzka brána, 3).

Takýto kresťan nemá právo modliť sa modlitbu «Otče ná». Kresťan, ktrorýije v smrteľnom hriechu, je synom, ktorý vedome a dobrovoľne nechce uznaťBoha za svojho Otca; pohŕda ním, preto sa nemôe modliť «Otče ná».

Sv. Gregor Nysejský (+394) doplňuje sv. Jána Zlatoústeho v tejto mylienke,keď upozorňuje na súvis medzi modlitbou «Otče ná» a podobenstvom o már-notratnom synovi: Márnotratný syn opúťa otcovský dom, vlasť a zníi sa na ú-roveň svíň. Tento mladík nenachádza ťastie, dokiaľ nepochopí, e morálne upa-dol. Hovorí: «Otče, zhreil som proti nebu a voči tebe» (Lk 15,21). Márnotratnýsyn v podobenstve, ktoré rozpovedal Isus Christos by sám seba nebol nikdyvyznal hrienikom voči nebu, keby nebol presvedčený, e v čase svojej zradyopustil aj inú vlasť - nebo. Preto jeho vyznanie ho robí hodným stáť v prítomno-sti otca, ktorý beí k nemu, objíma ho a bozká.

Skutočne, ak kresťan ije v ťakom hriechu a nechce sa ho zrieknuť, nechradej ani neoslovuje Boha svojim Otcom. Keď sa vak obráti, keď sa skutočneúprimne rozhodne vrátiť sa - potom ho môe opäť takto osloviť a Otec ho prijmevyjdúc mu v ústrety

I Isus Christos hovorí: «Veru, veru, hovorím vám: Kadý, kto pácha hriech,je otrok. A otrok neostáva v dome navdy; navdy ostáva syn» (Jn 8,34-35).Ten kto ije v hriechu, nie je synom, ale je otrokom, je otrokom hriechu, diabla

Sv. Gregor Nysejský si kladie otázku:«Prečo nás v tejto modlitbe Pán Isus učí oslovovať Boha menom

Otče? Zdá sa mi, e dávajúc nám tento výraz, nerobí nič inie, ako námete viac zdôrazňuje, e ná ivot vo vzťahu k Bohu má byť ete svätejí»(O modlitbe Pánovej, 2).

Modlitba Otče ná z pohľadu

7

Sv. Cyprián (+258), vo svojej práci O nedeľnej modlitbe (8-11), hovorí, ekeď niekto po svojom krste hovorí «Otče ná, ktorý si na nebesiach», vyjadrujetým, e jeho Otec je na nebesiach, e sa zriekol pozemského otca a má ibajediného Otca - toho na nebi.

Keď oslovujeme Boha «Otče», neznamená to, e ignorujeme ďalie Boieosoby. Podčiarkuje to Tertulián (+po r. 220): «keď hovoríme «Otče», vzývamev rovnakom čase i Syna, veď Isus Christos skutočne povedal: Ja a Otec smejedno (Jn 10,30)» (O modlitbe II.,1-7). Túto mylienku veľmi pekne vyjadruje iobrad naej starodávnej Liturgie sv. Jána Zlatoústeho: potom ako sa ľudiapomodlili prvú časť modlitby «Otče ná», kňaz vyhlasuje vozhlas: «Æ∆k∑ Tvoée∞st´ cárstvo, i síla, i sláva, OÊcªà, i Snªa, i svåtág∑ Dxªa, n¥’n™ iprísn∑, i vo v™’ki v™k∑’vß» (Lebo tvoje je kráľovstvo, moc i sláva Otca iSyna i Svätého Ducha teraz i vdycky i na veky vekov), čím oslavuje tajomstvoPresvätej Trojice, ktoré podčiarkol tie i nový KKC.: Keď sa modlíme k Otcoviv modlitbe «Otče ná», neoddeľujeme ho od Syna a Ducha Svätého, pretoePresvätú Trojicu nemono deliť (č.2789).

«Neprikázal nám hovoriť: Otče môj, ktorý si na nebesiach, ale Otčená, ktorý si na nebesiach - to preto, aby nás naučil, e máme spoloč-ného Otca, a preto máme preukazovať bratské vzťahy jeden k druhému» -hovorí sv. Ján Zlatoústy (O ivote podľa Boha a na slová: Úzka brána,3).

Teodor z Mopsuetsie (+428) tie upozorňuje, e sa modlíme «Otče ná» anie «Otče môj», pretoe Boh je Otcom pre nás vetkých. Preto my vetci samáme správať medzi sebou ako bratia, ktorí majú toho istého Otca. Keď Boh jenám Otcom, my vetci sme si vzájomne bratmi. A skutočne i Isus Christoshovorí, e sme bratia: «Vy sa nedávajte volať Rabbi, lebo len jeden je váUčiteľ, vy vetci ste bratia» (Mt 23,8). Tým, e sme sa stali adoptívnymi synmi,dostali sme i nebeské občianstvo: preto sa ďalej modlíme «ktorý si na nebesia-ch» (Katechetické homílie XI,7-9).

KKC vysvetľuje slovo «ná» takto: Toto slovo vo vzťahu k Bohu Otcu - ne-vyjadruje vzťah vlastníka k svojmu vlastníctvu (č.2786), ale vyjadruje novývzťah, ktorý vznikol medzi Bohom Otcom a jeho ľudom a to vďaka Synovi -Isusovi Christovi (č.2787). «Ná» znamená, e je Otcom nás - teda vetkých,ktorí patríme do Cirkvi. Cirkev je stelesnením tohto prekrásneho vzťahu medziBohom a ľuďmi vďaka jednorodenému Synovi «prvorodenému medzi mnohýmibratmi» (Rim 8,29). Kadý kresťan, ktorý sa modlí «Otče ná», modlí sa vtomto spoločenstve Cirkvi: «Mnostvo veriacich malo jedno srdce a jednu

8

duu.» (Sk 4,32) (č.2790).

«Naučil nás slová: «Otče ná», ktorý si na nebesiach nie preto, e bysa Boh nachádzal iba na nebesiach, ale aby nás, ktorí sa túlame po zemiusmernil, aby sme sa začali dívať na nebesia a oiaril nás krásou nebes-kých bláh, obrátil tým smerom i vetky nae túby.» (sv. Ján Zlatoústy,O ivote podľa Boha a na slová: Úzka brána, 3).

KKC hovorí, e slová: «Ktorý si na nebesiach» - neznamenajú nejakékonkrétne miesto, ani vzdialenosť Boha od nás, ale spôsob bytia, jeho vzne-enosť (č.2794). Cituje tu List Diognetovi (z druhej polovice 2. storočia):«Kresťania sú v tele, ale neijú podľa tela. ijú svoj ivot na zemi, ale sú občan-mi neba» (5,8-9) (č.2796).

«Posväť sa meno tvoje»

Ako môeme my posvätiť meno Boha - Otca? Veď Boh je najsvätejí. Otcovia Cirkvi pochopili tieto slová, ktoré nás naučil v modlitbe «Otče

ná» Isus Christos ako výzvu, aby sme sa my stali svätými a aby sme oslavovaliBoha svojim svätým ivotom:

Tertulián napríklad túto mylienku vyjadruje takto: «Keď hovoríme:posväť sa meno tvoje, prosíme, aby toto Meno bolo posvätené v nás, ktoríijeme v Ňom» (O modlitbe III., 1-4). Sv. Cyprián, doplňuje Tertuliána: «Pre-toe (Boh) povedal: Buďte svätí, lebo ja, Pán, Boh vá, som svätý! (Lev 19,2),prosíme, aby sme vytrvali v tom, čo sme začali, keď sme boli posvätení v krste.A o to ho prosíme kadý deň. Kadý deň skutočne potrebujeme, aby sme boliposväcovaní» (O nedeľnej modlitbe, 12). Ako vidíme, sv. Cyprián dáva slováprosby «posväť sa meno tvoje» do súvisu s naim krstom. Pri krste sme sazriekli hriecha, satana, rozhodli sme sa, e budeme iť tak, aby sme u neili my(teda starý hrieny človek), ale Isus Christos v nás. Slovami «posväť sa menotvoje» prosíme Pána Boha o to, aby nám dodal sily, aby sme skutočne vdyvytrvali v naich krstných sľuboch, a aby sme ho nikdy nezradili tým, e spá-chame nejaký hriech.

Sv. Cyril Jeruzalemský (+386) hovorí v rovnakom zmysle:«Meno Boie je sväté u pre svoju prirodzenosť; jeho svätosť nezávisí

od toho, či to hovoríme, alebo nie. Pretoe vak u hrienikov je toto me-no znevaované, lebo je napísané: Lebo pre vás sa pohania rúhajú


9

Boiemu menu (Rim 2,24, tie Iz 52,5), modlíme sa, aby meno Boiebolo posväcované v nás» (Katechézy XXIII.,12).

Ako? Skutkami - tým e budeme iť ako kresťania a takto ukáeme svetu,e Boh skutočne existuje.

Sv. Ján Zlatoústy upozorňuje, aby si nikto nemyslel, e týmito slovamimodlitby «Otče ná» my posväcujeme Boha a robíme ho viac svätým. Uvádzapríklad pozemských kráľov, ktorým sa ľudia tie klaňajú. Tí vak, ktorí sa imklaňajú a chvália ich, chvália iba to, čo títo králi u majú, nie to, čo nemajú.Podobne i my, keď hovoríme «posväť sa meno tvoje», iba chválime a ospevuje-me svätosť Boha, ktorý je najsvätejím zo vetkých svätých (O ivote podľa Bo-ha a na slová: Úzka brána, 4).

Sv. Ján Zlatoústy v inej svojej homílii dáva prosbu: «posväť sa meno tvoje»do súvisu s úvodným oslovením: «Otče ná». Hovorí:

«Hľa modlitba hodná toho, kto oslovuje Boha svojim Otcom: nič inési prvie neelá ako to, aby jeho Otec bol oslavovaný. Vetko ostatnépodriaďuje tomuto cieľu. Posväť sa v skutočnosti neznamená nič iné, akobuď oslávené. Boh má svoju slávu, ktorá je nekonečná a ktorá budetrvať večne. I napriek tomu Isus Christos prikazuje tomu, kto sa modlí,aby najprv prosil, aby bol (Boh) oslávený aj prostredníctvom svätostináho ivota».

Ďalej Zlatoústy cituje slová Isusa Christa z evanjelia od sv. Matúa: «Nechtak svieti vae svetlo pred ľuďmi, aby videli vae dobré skutky a oslavovaliváho Otca, ktorý je na nebesiach» (Mt 5,16). A Zlatoústy ďalej pokračuje:

«Je to podobne, akoby sme povedali Bohu: Pomô nám, aby sme ilitak čisto a dokonale, aby vetci, ktorí nás vidia, ťa začali oslavovať.Dokonalosť kresťana má byť skutočne takou, aby kadý, kto vidí jehoskutky, pre tieto skutky začal oslavovať Boha» (XIX. Homília na Ma-túa, 4).

Sv. Ján Zlatoústy tu veľmi dobre postrehol skutočnosť, e prosba «posväť sameno tvoje» v modlitbe «Otče ná» je prvá a preto ju dal do súvisu s oslovením«Otče».

Teodor z Mopsuetsie si tie myslí, e slová: «posväť sa meno tvoje» sa naj-lepie vysvetlia slovami Isusa Christa, ktorými nás vyzýva: «Nech tak svietivae svetlo pred ľuďmi, aby videli vae dobré skutky a oslavovali váho Otca,ktorý je na nebesiach» (Katechetické homílie, XI., 10).

Teda opäť, aby sa Jeho meno posvätilo v nás tak, aby sme konali dobré

10

skutky a to v takej miere, aby sme sa stali svedectvom existencie Pána Boha aľudia na naom ivote videli, e Boh skutočne existuje - aby sme boli otvo-reným Evanjeliom (Dobrou zvesťou) pre vetkých tých, čo nás obklopujú aktorí mono nikdy v ivote neotvoria Sväté Písmo, aby si z neho niečo prečítali.Pre vetkých tých sme my, jediným otvoreným Svätým Písmom, ktoré môučítať kadý deň, keď sa s nami stretávajú.

Nový Katechizmus katolíckej Cirkvi hovorí:«Vo vode Krstu sme boli obmytí posvätení ospravedlnení v me-

ne Pána Isusa Christa a v Duchu náho Boha (1Kor 6,11). Počas celéhonáho ivota nás ná Otec volá k posväteniu (1Sol 4,7), () v ChristoviIsusovi, ktorý sa pre nás stal posvätením (1Kor 1,30)» (č.2813).

Z toho nám vychádza, e jeho Meno má byť posvätené v nás a nami. Akovidíme, nový KKC tie na týchto slovách modlitby «Otče ná» zdôrazňuje vzťahmedzi krstom, nami a Isusom Christom pri «posväcovaní» mena Boieho v ne-ustálom raste v naej svätosti.

«Príď kráľovstvo tvoje»

Pri vysvetľovaní týchto slov modlitby «Otče ná» rozoznávame u OtcovCirkvi dve základné tendencie:

1.) Vysvetľovať ich eschatologicky - to je v zmysle, aby čím skôr priiel ko-niec sveta a Isus Christos, aby sme sa čím skôr aj s telom dostali k námu Ot-covi do neba. Ako prvý sa v tomto zmysle vyjadril Tertulián. V čase, keď ilTertulián, Rímskou ríou zúrili prenasledovania kresťanov, preto pri vysvet-ľovaní týchto slov bol Tertulián inpirovaný knihou Zjavenia:

«Due mučeníkov pod oltárom kričia na Pána: Dokedy, Pane,svätý apravdivý, nebude súdiť a mstiť nau krv na tých, čo obývajú zem? (Zj6,10). Ich pomsta začne iste na konci sveta. Príď čím skôr, Pane, tvojeKráľovstvo, túba kresťanov; zmätok pre pohanov; radosť pre anjelov»(O modlitbe V., 1-4).

Toto vysvetlenie Tertuliána preberá doslovne i KKC (č.2817). Ten istý Ka-techizmus vysvetľuje tieto slová i slovami «Marana tha» - «Príď, Pane Isuse!»(Zj 22,20). Teda opäť v zmysle očakávania Boieho kráľovstva v plnosti na koncivekov.

2.) Iní Otcovia Cirkvi vysvetľovali tieto slová modlitby Pánovej viac v zmysle


11

kráľovstva Pána Boha v nás, v naom vnútri. Aby konečne prilo kráľovstvoIsusa Christa, aby Boh prebýval v nás a aby sme sa podľa toho i správali a ili.Sv. Cyprián (+258) napríklad hovorí: «Podobne, ako prosíme, aby sa jeho menoposvätilo v nás, tak isto i tu prosíme, aby sa uskutočnilo v nás jeho kráľovstvo»(O nedeľnej modlitbe, 13).

Origenes (+ okolo r. 254) vysvetľuje tieto slová modlitby «Otče ná» takto:Boie kráľovstvo je u medzi nami (Lk 17,21), Boie kráľovstvo je v nás.

Je jasné, e ten, kto sa modlí, aby prilo Boie kráľovstvo, prosí, aby totokráľovstvo, ktoré je v ňom, v ňom rástlo a prinieslo i plody, ktoré sa pre-javia v jeho dokonalosti. Keď chceme, aby v nás kraľoval Boh, nech nik-dy nevládne v naom smrteľnom tele hriech (Rim 6,12) (O modlitbeXXV., 1-3).

Podobne sa vyjadril i sv. Cyril Jeruzalemský a jeho cituje i KKC (č.2819):«Iba čisté srdce môe povedať bez strachu: príď kráľovstvo tvoje. Je

nám potrebné povedať spolu so sv. Pavlom: Nech teda nevládne hriechvo vaom smrteľnom tele (Rim 6,12). Ten, kto sa zachováva čistým vo svo-jich skutkoch, mylienkach a slovách, môe povedať Bohu: príď kráľov-stvo tvoje» (Katechézy mystagogické 5 ,13).

Sv. Ján Zlatoústy (+407) vysvetľuje slová «príď kráľovstvo tvoje» v zmysle,e nemáme byť priviazaní na pozemské veci, ale máme byť obrátení smerom k bu-dúcnosti, k Otcovi, od ktorého očakávame odmenu v budúcnosti (XIX. Homíliana Matúa, 4-5). V naich pozemských trápeniach máme mať vdy pred očamiivot večný - ivot na nebesiach a túiť po ňom (O ivote podľa Boha a na slo-vá: Úzka brána, 4).

Prepodobný Simeon Nový Bohoslov (+1022) porozumel tieto slová mod-litby «Otče ná» ako výzvu k pokániu:

«Pán hovorí vo svätom Evanjeliu: Robte pokánie, lebo sa pribliujekráľovstvo Boie. A tak, chce, aby k tebe prilo kráľovstvo? Kajaj sa.Ak sa nepokajá, hocikoľko bude hovoriť príď kráľovstvo tvoje, ononepríde k tebe» (XXIX. Slovo, 3).

Pokiaľ sa nezačneme úprimne kajať za nae hriechy, kráľovstvo Boie v na-om srdci nikdy nenastane a naďalej bude v nás kraľovať kniea tohto sveta satan a to samozrejme len na nau záhubu. Kráľovstvo nebeské začína v naomsrdci v momente krstu a neustále sa v nás posilňuje prijímaním Isusa Christa v Eu-charistii, pretoe vlastniac Boha - Presvätú Trojicu, vlastníme zároveň i celénebo. Takto sme občanmi neba, ijúcimi zatiaľ vo vyhnanstve (exile) na zemi.

12

«Buď vôľa tvoja ako v nebi tak i na zemi»

Ako máme rozumieť tieto slová modlitby Pána? Bene sa táto prosba vys-vetľuje tak, e prosíme Pána Boha, aby nám dodal sily, aby sme skutočne plniliJeho vôľu tu na zemi podobne, ako ju plnia anjeli v nebi. Otcovia Cirkvi vo veo-becnosti vysvetľovali tieto slová modlitby «Otče ná» takto: prosíme, aby savôľa Boia diala vade (na nebi i na zemi), avak predovetkým v kadom z násosobne a to tak, e budeme plniť prikázania Boie.

Sv. Cyprián vysvetľuje slová «ako v nebi tak i na zemi» takto:«Máme telo, ktoré povstalo zo zeme a ducha (duu), ktorý k nám pri-

iel z neba. Sme zemou i nebom a prosíme, aby sa vôľa Boia plnila v jed-nom i druhom, teda v naom tele i duchu. Medzi telom a duchom je neu-stály boj, () pretoe duch hľadá veci nebeské a telo veci pozemské asvetské. Preto prosíme, aby nae telo i duch s pomocou Boou, hľadali toisté (teda kráľovstvo nebeské)» (O nedeľnej modlitbe, 14-17).

V Homílii na sv. Matúa sv. Ján Zlatoústy hovorí, e tieto slová znamenajú,aby sa plnila vôľa Boia vade na zemi. Aby vade na zemi vládla pravda, bolaodstránená vetka zloba, aby rozkvitli čnosti, aby nebolo na zemi nič, čo by juodliovalo od neba (XIX., 5).

Plniť vôľu náho nebeského Otca je veľmi výhodné. Mnohokrát prosíme Pá-na Boha o niečo, ale potom, po určitom čase, sme radi, e nás nevyslyal, lebokeby nám to dal, boli by sme veľmi neťastní. Podobnú skúsenosť mal i prepo-dobný Nil Sinajský (+okolo r. 450):

«Veľakrát som sa modlil a prosil, aby som dostal to, čo sa zdalo pre mňavhodným a trval som na prosbe, nerozumne potláčajúc vôľu Boiu a ne-nechávajúc Bohu monosť urobiť lepie, čo On vidí uitočnejím pre mňa.Ale dostanúc prosené, som potom upadol do veľkého smútku, a to preto,lebo som neprosil, aby bolo podľa vôle Boej. Vec sa toti ukázala pre mňanie takou, ako som predpokladal» (Slovo o modlitbe, 32).

Sv. Ján Zlatoústy celú hľbku slov «buď vôľa tvoja» zhrňuje takto:«Nie je potrebné pozerať sa len na skutky, ale treba si vimnúť i príčinu

skutkov. Čo je podľa vôle Boej, to, hoci by sa zdalo nedobrým, je lepieako hocičo iné. A čo je proti, alebo v nezhode s vôľou Boou, to, hoci bysa aj zdalo tým najlepím, je horie a skazenejie ako vetko ostatné»(IV. Slovo proti judaizujúcim, 1).

Isus Christos, nielen, e sa kázal modliť apotolom slová «buď vôľa tvo-ja», ale i sám sa ich modlil: tieto slová jasne objavujeme v jeho modlitbe v Oli-


13

vovej záhrade tesne pred utrpením-strasťami. Isus sa modlí: «Otče, ak chce,vezmi odo mňa tento kalich! No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!» (Lk22,42). Ilo tu jasne o to, e tieto slová aplikoval i na seba. Stal sa tým, i v tom-to, vzneeným príkladom pre nás. «Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorýma poslal» hovorí Isus Christos (Jn 4,34).

Plnením vôle Boej sa odliuje i anjel od diabla: kým prvý plní vôľu Boius radosťou a je pritom preťastný, ten druhý je v celej svojej bytosti preniknutýnenávisťou a plnenie Boej vôle mu spôsobuje strané muky. Sv. Písmo hovorío posadnutom človekovi z Gerazy, ktorý prebýval dlhú dobu v hroboch. KeďIsus Christos vystúpil z člna na tamojie pobreie, ako prvý zo vetkých muvak pribehol v ústrety a padol mu k nohám, prvý ho vyznal Synom BoímTeda na prvý pohlad sa zdá, e tento posadnutý legiónom zlých duchov bol ná-bonejí ako obyvatelia mesta a e mal i väčiu vieru ako oni. Jeho prvé slovávak boli: «Čo ťa do mňa, Isuse, Synu Boha Najvyieho? Prosím ta, nemučma!» (Lk. 8,28). A Sväté Písmo hneď vysvetľuje o akú muku tu ilo: «(Isus)toti rozkázal nečistému duchu, aby vyiel z toho človeka» (Lk 8,29). SplniťBoiu vôľu bolo pre diabla neznesiteľnou mukou. Skutočne, plniť vdy Boiuvôľu je základnou charakteristikou anjelov i kadého svätého kresťana.

«Keď budeme klásť nadovetko dôraz na plnenie vôle Boej, potomvetko dobré ako rieka potečie ku nám, a my nebudeme cítiť nijakésmutné pocity, pretoe milosť Boia nám bude vetko meniť na úitok» -hovorí sv. Ján Zlatoústy (XXXVIII. Beseda na knihu Genézy, 7).

Keď niečo prosíme od Pána Boha, prosme preto vdy s odovzdaním sa do je-ho vôle. Nech nám to Pán Boh dá a splní, ale iba vtedy, ak to nebude na pre-káku naej spáse. Aby sa nám to obdrané náhodou nestalo príčinou náho za-tratenia.

Je zaujímavé, e podobnú truktúru má i modlitba, ktorú nás naučil IsusChristos. Najprv je prosba: «buď vôľa tvoja» a a potom prosba «chlieb ná ka-dodenný daj nám dnes». Teda akoby sme prosili Pána Boha: Prosím Ťa, dajmi to a to, ale najprv nech sa stane podľa Tvojej vôle, a potom podľa mojej. Akmi to nedá, uspokojím sa i tak, pretoe viem, e Ty vie najlepie, čo mi jepotrebné.

Kniha Prísloví Starého Zákona nám tie hovorí: «Zver diela svoje na Pána,a podaria sa tvoje zámery» (16,3). Skutočne, kto sa od srdca bude modliť slovámodlitby Pánovej «buď vôľa tvoja» a a potom bude prosiť to, čo je mu pot-rebné, v tom nielen e bude prebývať Boí pokoj - Isus Christos, ale i ním pro-sené veci sa budú skutočne dariť.

Nielene sa nám doporučuje plniť vôľu Boiu, ale jej plnenie je i pod-

14

mienkou pre nau spásu. Isus Christos nás jasne upozorňuje: «Nie kadý, kto mihovorí: Pane, Pane, vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľumôjho Otca, ktorý je na nebesiach» (Mt 7,21). Kadý má plniť vôľu Boiu! Ten,kto sa pokúa proti nej, toho spása due je v nebezpečenstve a ak sa nezmení,sám sa odsudzuje do večného zatratenia.

Aká je vak vôľa náho nebeského Otca? V praktických prípadoch, ktorénám prináa ivot, je to mnohokrát ťako určiť. Prvým naim krokom vpred jevak ten, e vôbec chceme plniť vôľu Boiu. Origenes hovorí: «Hľadanie Boejvôle, je prvým pravidlom pre duchovnú prax» (O modlitbe XXVI.,1). HľadanieBoej vôle je prvým krokom napred. Ako sa ju vak dozvieme? Predovetkýmv osobnej modlitbe - rozhovore s Bohom. Pán Boh si vak poslúi i viditeľ-nejími prostriedkami ako: spovedníkom, rodičom, dobrou knihou

Sv. Pavol nám hovorí: «Nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte saobnovou zmýľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Boia vôľa, čo je dobré, miléa dokonalé» (Rim 12,2). Teda ak chceme poznať vôľu Boiu, nesmieme sa pri-spôsobovať svetu a jeho zmýľaniu, máme sa premeniť vo svojom myslení a totak, e budeme myslieť ako myslel Isus Christos, vtedy sa nám Pán Boh jasnej-ie ozve a budeme určite poznať Jeho vôľu.

KKC vysvetľuje vôľu Boha - Otca takto:«Vôľou náho Otca je, aby boli vetci ľudia spasení a poznali pravdu

(1Tim 2,4). On je trpezlivý a nechce, aby niekto zahynul (2Pt.3,9).Jeho prikázaním, ktoré zahrňuje vetky ostatné a ukazuje nám jeho Vôľuje, aby sme milovali jeden druhého, ako on nás miloval (Jn 13,3; 1Jn3,4; Lk 10,25-37)» (č.2822).

Niektorí si slová «buď vôľa tvoja» vysvetľujú mylne v zmysle nečinnosti.Nech Pán Boh robí, nech mi Pán Boh dá a ja budem na to čakať. Nestačí vakiba pomodliť sa «buď vôľa tvoja», ľahnúť si na posteľ a čakať. To Pán Bohnechce.

Ľudské úsilie je toti ako práca poľnohospodára. Vetci vedia, e nestačíiba orať a siať. Úroda závisí i od slnka, daďa, počasia. Občas sa stáva, e príduroky, keď sa pri veľkej námahe získa málo, alebo zasa naopak. A predsa, nor-málne platí: Čím sa lepie pole obrába, tým lepiu úrodu prináa.

Človek má urobiť vetko, čo je v jeho silách - má obrobiť pole. A Pán Bohsa postará o vetko ostatné. Ty urob čo je len moné a On dokončí čo je pre te-ba nemoné. Vtedy slová «buď vôľa tvoja» budú skutočne na mieste a v zmysle,ako ich chápal Isus Christos. I tu platí heslo: Človeče, pričiň sa a Boh tipomôe. «Nae správanie sa záleí od dvoch faktorov: od náho slobodnéhovýberu a od spolupráce Boha, od jeho pomoci. Ak by chýbal jeden z týchto fakto-


15

rov, druhý by ostal neúčinným» (Niceta Stetato, Duchovný raj, 2). Pán Bohchce, aby sme urobili vetko, čo je v naich silách - a to čo nie je v naich si-lách? Prečo sa trápiť? «Buď vôľa tvoja».

Isus Christos nás tie vyzýva, aby sme sa netrápili:«A kto z vás si môe starosťami pridať čo len lakeť k svojmu ivotu?

() Keď teda Boh tak oblieka rastlinu, ktorá je dnes na poli a zajtra juhodia do pece, o čo skôr vás, maloverní?! Ani vy sa nezháňajte, čo bude-te jesť alebo čo budete piť a nebuďte ustarostení! Veď toto vetko zháňajúľudia tohto sveta. Vá Otec predsa vie, e toto potrebujete. Ale hľadajtekráľovstvo a toto dostanete navye» (Lk 12,22-31).

U sv. evanjelistu Matúa čítame, ako nám Isus Christos ďalej hovorí:«Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, ani nenú, ani do stodôl nezhro-

maďujú a vá nebeský Otec ich iví. Nie ste vy oveľa viac ako ony?() Hľadajte teda najprv Boie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a totovetko dostanete navye. Preto nebuďte ustarostení o zajtrajok; zajtrajídeň sa postará sám o seba. Kadý deň má dosť svojho trápenia» (Mt6,26-34).

Isus Christos, povzbudiac nás v predchádzajúcich prosbách modlitby «Otčená» v túbe a elaní po nebeskom kráľovstve, nás teraz týmito slovami povzbud-zuje k tomu, aby sme sa odovzdali do vôle Boej, a to ako vo veciach neba tak izeme. Lebo naa dua je ľahučká, chcela by ísť do neba, ale telo ju ťahá nadol -k zemi, k pozemským veciam. «Ale pri Tvojej pomoci i nemoné sa stane mo-ným, buď vôľa tvoja ako v nebi tak i na zemi» (sv. Ján Zlatoústy, O ivote podľaBoha a na slová: Úzka brána, 4).

«Chlieb ná kadodenný daj nám dnes»

Otcovia Cirkvi vysvetľovali tieto slová modlitby Pánovej v dvoch základ-ných tendenciách:

1.) ako prosbu o normálny chlieb, či vlastne vetko to, čo je nevyhnutné pre náivot (sv. Cyprián, sv. Gregor Nysejský, sv. Ján Zlatoústy, sv. Augustín);

2.) ako prosbu o eucharistický chlieb - Isusa Christa pod spôsobom chleba avína (sv. Cyprián, sv. Cyril Jeruzalemský, sv. Ambróz, sv. Augustín).

Nový KKC podčiarkuje obidve vysvetlenia týchto slov modlitby «Otče ná»,obohacujúc ich ete o mylienku, e pod «chlebom» treba rozumieť i slovoBoie - teda sv. Evanjelium a povinnosť ohlasovať ho svetu.

16

Staroslovanský výraz «xl™’bß ná‚ß nasúwn¥

j» v preklade solúnskychbratov Cyrila a Metoda zahŕňa v sebe vetky tieto teologické pravdy: slovo«nasúwn¥j» doslovne toti neznamená len kadodenný, ale i potrebný k exi-stencii, potrebný k námu ivotu a to ako telesnému, tak aj duevnému.3 I tu vi-díme genialitu sv. bratov, ktorí pri preklade modlitby «Otče ná» z gréčtiny do rečinaich predkov zohľadnili skutočný význam originálneho gréckeho

ejpiouvsioõ.Pôvodný grécky výraz ejpiouvsioõ, ktorý pouil evanjelista sv. Matú do-

slovne znamená «vzťahujúci sa k novému dňu, k zajtrajku».4 Isus Christos násteda v modlitbe «Otče ná» naučil prosiť o chlieb «budúceho ivota», «zaj-trajieho dňa», pričom zajtrakom sa tu rozumie i nebeský ivot; chlieb dávajú-ci ivot, existenciu v budúcom svete, večnosť teda sv. Eucharistiu.

Pojem ejpiouvsioõ vyskytujúci sa v gréckom origináli Sv. Písma teda v sebezahŕňa vetko to, čo je potrebné pre ivot pozemský i nebeský. Veľmi jasne jeto vyjadrené v modlitbe «Otče ná» v koptskej reči u východných kresťanov i-júcich v Egypte: «chlieb ná zo zajtrajka daj nám dnes».

Sv. Hieronym vo svojom preklade latinskej Vulgáty, preloil originálnygrécky výraz ejpiouvsioõ dvoma rôznymi spôsobmi, ktoré tie odpovedajú vy-ie spomínaným základným tendenciám vo vysvetľovaní slov modlitby «Otčená»: supersubstantialem (Mt 6,11), čo je presný ekvivalent cyrilometodejskéhostaroslovanského «nasúwn¥j» a quotidianum kadodenný (Lk 11,3).

Sv. Cyprián vysvetľuje «chlieb» tie v oboch významoch, hovorí:«Prosíme, aby sme mali kadý deň tento chlieb (v zmysle sv. Eucha-

ristie), aby sme sa nikdy neoddelili od tela Christovho, spáchajúc nejakýťaký hriech (), pretoe potom by sme tento chlieb (telo Christovo v Eu-charistii) nemohli prijať. () Isus Christos sám povedal: Ja som ivýchlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude iť nave-ky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za ivot sveta (Jn 6,51)».

Ďalej pokračuje sv. Cyprián:«Tieto slová sa môu pochopiť i v nasledujúcom význame. My, ktorí

sme sa zriekli sveta a vďaka naej viere a duchovnej milosti, smezneváili jeho bohatstvá a prázdnotu, prosíme pre nás iba jedlo ().Sám Pán nám povedal: Nebuďte ustarostení o zajtrajok; zajtrají deň sapostará sám o seba. Kadý deň má dosť svojho trápenia (Mt 6,34).Správne preto, ten, kto nasleduje Isusa Christa, iada iba toľko jedla, koľ-ko potrebuje na dnený deň, pretoe je zakázané iadať jedlo nazajtrajok. iadať si dlho iť na tejto zemi je v ostrom kontraste so slova-mi: príď skoro kráľovstvo Boie».


17

Potom sv. Cyprián cituje slová sv. apotola Pavla, ktorý k nám hovorí:«Veď nič sme si na svet nepriniesli a nič si ani nemôeme odniesť.

Uspokojíme sa s tým, e máme čo jesť a čo si obliecť. Lebo tí, čo chcúzbohatnúť, upadajú do pokuenia a osídla a do mnohých nezmyselných akodlivých iadostí, ktoré ľudí ponárajú do záhuby a zatratenia. Lebokoreňom vetkého zla je láska k peniazom; niektorí po nich pachtili, atak zablúdili od viery a spôsobili si mnoho bolestí (1Tim 6,7-10).

Spravodlivému nemôe chýbať kadodenné jedlo, pretoe je napísané:Pán nedopustí, aby spravodlivý hladoval (Kniha prísloví 10,3), a tie:Chlapec som bol, a u som kmeť, a nevidel som, e by spravodlivý opustenýbol a ani semä jeho aby obralo si chlieb (alm 36,25). Tie sám Pándal svoj sľub, keď povedal: Nebuďte ustarostení o svoj ivot, čo budetejesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. Veď po tomto vetkom sa zháňajúpohania. Vá nebeský Otec predsa vie, e toto vetko potrebujete.Hľadajte teda najprv Boie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto vetkodostanete navye (Mt 6,25-33)» (sv. Cyprián, O nedeľnej modlitbe, 18-21).

Sv. Gregor Nysejský (+394) tieto slová vysvetľuje takto:«Anjel vo svojich modlitbách neprosí Pána, aby mu dal chlieb, pretoe

nevlastní prirodzenosť, ktorá by chlieb potrebovala. Ale človekovi boloprikázané, aby chlieb prosil, pretoe jeho organizmus sa neustále vy-prázdňuje a nevyhnutne potrebuje nejakú hmotu, ktorá ho vyplní. ()Preto sme poučovaní, aby sme hľadali to, čo je nevyhnutné na udranienáho fyzického ivota, hovoriac Pánovi: Daj nám chlieb, nie bohatstvoani luxus, nie purpur (drahé aty) ani ozdoby zo zlata a drahých kame-ňov, či striebra, nie vlastnenie rozsiahlych pozemkov ani veľké vojskáani vládu nad nepriateľmi či národmi (). Nič inie - nič také, čo by násodďaľovalo od vecí Boích, ale iba chlieb. () Slovo dnes? Tu nachá-dzame ďalie morálne poučenie: Pomáha nám pochopiť, e ná ľudský i-vot je dočasný. Kadému patrí iba prítomnosť. Nádej v budúcnosť jemnohokrát zahalená do hmly, mnohokrát nevieme, čo nám prinesie zaj-trajok. Prečo sa potom trápime pre zajtrajok? Pán Boh nám zakazujetrápiť sa pre zajtrajok, akoby nám povedal: Ten, kto ti dá deň, ti dá ivetko to, čo je potrebné pre tento deň. () Hľadajte teda najprv Boiekráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto vetko dostanete navye (Mt6,33)» (sv. Gregor Nysejský, O nedeľnej modlitbe, IV).

Skutočne pre nás platí toto: Minulosť je vodou, ktorá sa u nevráti na námlyn, preto treba vedieť zabúdať. Budúcnosť je v rukách Boích: preto netreba sapríli vzruovať a myslieť do budúcna. Prítomnosť je vak v naich rukách a s ňousa učme narábať a dobre ju pouiť!

Vysvetlenie sv. Jána Zlatoústeho sa dá zhrnúť takto:1.) prosíme chlieb - teda ten najpotrebnejí pokrm - nie na obieranie sa, ale na je-denie;

18

2.) prosíme jedlo na dnený deň, nie na zajtrají - «Veď načo sa trápiť pre zaj-trají deň tomu, kto ho môbyť ani neuvidí (nedoije sa). Kto prekonáva náma-hu, ale nene úrodu?» (O ivote podľa Boha a na slová: Úzka brána, 5).

KKC, ako bolo u na začiatku spomenuté, vysvetľuje túto časť modlitby akoprosbu o vetko nevyhnutné pre ivot (č.2837). Podčiarkuje tie predovetkýmsociálny charakter týchto slov modlitby «Otče ná».

Veľmi zdôrazňuje slová «daj nám». Modlíme sa «nám» nie «mne», tedaprosíme chlieb pre vetkých, sme solidárni s inými a ich potrebami (č.2829).Tie slová «chlieb ná» - «ná» - to znamená, ak niekto má nadbytok chleba,nadbytok dobier, mal by ich dať do pouitia spoločenstva, nie z donútenia, ale z lás-ky, aby nadbytok jedných vyrovnal nedostatok iných (č.2833).

Ďalej nový Katechizmus upozorňuje, e v týchto slovách sa skrýva i výzvavetkým nám - kresťanom, ohlasovať svetu Dobrú novinu - Evanjelium, pretoe:«Človek neije len z chleba, ale zo vetkého, čo vychádza z úst Boích» (Deut8,3). Na zemi toti existuje hlad, «nie hlad po chlebe a nie smäd po vode, alepočuť slová Pánove» (Am 8,11). Preto sa táto prosba modlitby «Otče ná» týkai Chleba ivota, toti Slova Boieho prijímaného s vierou a taktie IsusaChrista, s ktorým sa osobne stretávame v Eucharistii (č.2835).

«A odpusť nám nae viny, ako i my odpúťame svojim vinní-kom»

Tertulián dáva tieto slová modlitby Pánovej do súvisu s podobenstvom,ktoré rozpovedal Isus Christos:

«Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúč-tovať so svojimi sluhami. Keď začal účtovať priviedli mu jedného, ktorýbol dlen desaťtisíc talentov. Ale pretoe nemal skadiaľ vrátiť, pán rozká-zal predať jeho samého aj jeho enu aj deti i vetko, čo mal a dlh splatiť.Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: Pozhovej mi avetko ti vrátim. A pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustilmu dlobu.

No len čo ten sluha vyiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mudlhoval sto denárov. Chytil ho pod krk a kričal: Vráť, čo mi dlhuje!Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: Pozhovej mi a dlobu tisplatím. On vak nechcel, ale odiiel a vrhol ho do alára, kým dlhnesplatí». Keď sa o tom dozvedel pán, predvolal si ho a povedal mu:«Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlobu, pretoe si ma prosil. Nemalsi sa teda aj ty zľutovať nad svojim spolusluhom, ako som sa ja zľutovalnad tebou? A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú


19

dlobu.» A ďalej pokračuje Isus Christos: «Tak aj môj nebeský Otecurobí vám, ak neodpustíte zo srdca kadý svojmu bratovi» (Mt 18,23-35).

Skutočne, ak neodpustíme svojim blínym, ani nám nebude odpustené. Na i-nom mieste Isus Christos hovorí: «Odpúťajte a odpustí sa vám» (Lk 6,37). Akeď sa ho opýtal Peter, či sa má odpustiť bratovi sedem krát, Isus mu odpovedal:«Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz» (Mt 18,21-22). Keďesedmička je vo Sv. Písme číslom absolútne dokonalým, tým mu vlastne IsusChristos povedal, e sa má odpúťať vdy (O modlitbe, VII., 1-3).

I nový KKC podčiarkuje skutočnosť, e naa prosba (o odpustenie naichhriechov) v modlitbe «Otče ná», bude vypočutá iba za podmienky, e najprvsme my odpustili. Naa prosba je namierená do budúcnosti: «odpusť nám naeviny», podmienka pre odpustenie vak musí byť splnená ete predtým: «ako imy odpúťame svojim vinníkom» (č.2838).

«Odpustenie je vrcholom kresťanskej modlitby. () Odpustenie svedčí i o tom,e v naom svete je láska silnejia ako hriech. Mučeníci včerajka i dneka ob-novujú toto svedectvo Isusa Christa. Odpustenie je i základnou podmienkouzmierenia sa synov Boích s ich Otcom a ľudí medzi sebou» (č.2844). Kresťanod nekresťana sa odliuje práve tým, e vie odpúťať.

Odpustiť to neznamená hovoriť, e sme odpustili a pritom neustálegániť na previnilca voči nám. Ako my k nemu, tak aj Pán Boh k nám. Veľmipekne to vyjadruje sv. Ján Zlatoústy:

«Hoc aj nerobí zlo(nepriateľovi) jednako, ak sa od neho odvracia adíva sa na neho s nechuťou a udriava vo svojej dui ranu, ktorú siutŕil od neho, nezacelenú, potom si ete nesplnil prikázanie, ktoré ti dalIsus Christos. Akoe ty prosí Boha, aby bol k tebe milosrdný, keď sámnie si milosrdný k tým, čo urazili teba?» (K mníchovi Dimitrijovi, 5).

Niekedy je veľmi ťako odpustiť tomu, kto nám skutočne veľmi vánepokodil e následky jeho pokodenia budú napríklad trvať a do koncanáho pozemského ivota. Ale i v takýchto prípadoch ak sme kresťania, akchceme, aby Pán Boh i nám odpustil, musíme odpustiť a to bez toho, aby smekládli podmienky:

«Málo odpustí - málo bude i tebe odpustené, mnoho odpustí - mnoho itebe bude odpustené. Odpustí z celého svojho srdca? Tak i Boh tebe od-pustí. Ak odpustí nepriateľovi, mono ho i zmení na svojho priateľa.Tak isto bude postupovať Boh s tebou. Čím viac niekto zhrieil proti nám,tým viac sa máme ponáhľať k zmiereniu sa s ním, pretoe zmierenie sa s nímspôsobí odpustenie ete väčieho počtu naich hriechov» (sv. Ján Zlato-

20

ústy, XX. Beseda o sochách, 6).Skutočne, čím ťaie je nám odpustiť a my odpustíme, tým viac milosrden-

stva dostaneme my osobne zo strany Pána Boha.Mnohokrát zabúdame na obsah týchto slov modlitby Pánovej, ktoré sa

modlíme kadý deň. Preto je dobré, aby sme si ich vzájomne s láskou pripomínalii v benom ivote:

Raz jeden nahnevaný mních pribehol k prepodobnému Pachomiovi Veľ-kému (+348). Pachomius síce nevedel, prečo sa na neho tento hnevá, ale i takmu odpovedal: «Zhrieil som, brat môj, odpusť mi, prosím ťa podobne, ako sisám elá, aby Boh odpustil tvoje hriechy» a hnevník sa upokojil. Uvedomil sitoti slová, ktoré sa modlieval kadý deň: «a odpusť nám nae viny, ako i myodpúťame svojim vinníkom».

Odpustenie akejkoľvek viny námu blínemu, je i podmienkou k tomu, abysme mohli hodne pristúpiť k tajomstvu pokánia, k spovedi. Keď sa na niekohohneváme, nesmieme sa ísť spovedať, dokiaľ mu neodpustíme. Veď akoe mô-eme prosiť od Pána Boha, aby nám skrze kňaza odpustil hriechy, keď sme samineschopní odpustiť? Preto najprv od srdca odpusťme a a potom sa spovedajme.

Tieto slová modlitby «Otče ná» sú pre nás veľmi uitočné. Prečo? Sv. JánZlatoústy to zhrňuje takto:

Týmito slovami modlitby «Otče ná», nás Isus Christos učí:1.) Poníenosti, aby sme sa veľmi nespoliehali (neboli hrdí) na svoje dobré skut-ky, ale aby sme sa báli a triasli, keď si uvedomíme ako sa správame k naimblínym.2.) Pamätať na svoje predchádzajúce hriechy, podobne ako to robil sv. Pavol,ktorý po mnohom dobrom, čo vykonal, povedal: «Toto slovo je spoľahlivé avierohodné: Christos Isus priiel na svet zachrániť hrienikov a ja som prvý znich» (1Tim 1,15).3.) Nedovoľuje nám upadať do beznádeje, ale učí nás prosiť u Boha (Lekára du-í) liek - odpustenie. Ako my odpustíme, tak i nám bude odpustené zo stranyPána Boha. Preto odpúťajme a určite bude odpustené i nám.4.) Tieto slová nás učia láske k blínemu - Boh chce, aby sme boli láskaví k vin-níkom, aby sme odpúťali, pretoe dostaneme práve toľko odpustenia, ako samidávame iným (O ivote podla Boha a na slová: Úzka brána, 5).

Sv. Cyprián podčiarkuje túto mylienku:«Potom, čo sme (od Pána Boha) prosili vetko nevyhnutné materiálne,

prosíme i o odpustenie vetkého zla, ktoré sme spáchali. Ten koho iví


21

Boh, ije v Bohu a nemyslí iba na prítomný ivot, ktorý je iba dočas-ným, ale i na ten večný, do ktorého sa môe vstúpiť iba po odpusteníhriechov, ktoré Pán () volá vinami».

A skutočne u sv. Lukáa Isus Christos hovorí učeníkom, aby sa modlili: «Aodpusť nám nae hriechy, lebo aj my odpúťame kadému svojmu dlníkovi»(11,4).

Mono niektorí z nás sú si nie vedomí mnohých hriechov. Sv. Cyprián vakvetkým takým pripomína slová sv. apotola Jána: «Ak hovoríme, e nemámehriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda. Ale ak vyznávame svoje hrie-chy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od kadejneprávosti» (1Jn 1,8-9). Týmito slovami nám sv. Ján pripomína dve veci: e simusíme uvedomiť nae hriechy a e ich musíme vyznávať pred Pánom Bohom,ak chceme, aby nám ich odpustil (O nedeľnej modlitbe, 22-24).

Je zaujímavé, e i tu nás Isus Christos učí, aby sme sa modlili v mnonomčísle: «a odpusť nám nae viny». Nie: «odpusť mi moje viny». Skutočne,kadý hriech sa týka nielen tej osoby, ktorá do neho upadla, či ho spáchala, alecelej Cirkvi, teda vetkých naokolo. Kadý hriech je kvapkou jedu do spoločnejstudne z ktorej vetci pijeme Preto kadý z nás nesie spoluvinu za to, e náblíny padol pretoe sme mu mono nepodali pomocnú ruku v jeho problémoch,nepoteili sme ho, neupozornili včas na nebezpečenstvo, nemodlili sme sa za ne-ho I preto sa modlíme «nám - nae». Cirkev, ktorej ivými členmi sme, jemystickým telom Isusa Christa, ktorého hlavou je sám Isus Christos. Kadý z nássme členmi tohto tela. Ak ochorie hocijaký člen tohto tela, napr. ruka, či iba je-diný prst na tejto ruke - trpí celé telo. Podobne je to i s hriechom. Preto prosímenielen o odpustenie naich osobných hriechov, ale i hriechov naich blínych.

«Neuveď nás do pokuenia, ale zbav nás od zlého»

Isus pri svojej modlitbe v Olivovej záhrade, tesne pred svojim zajatím a u-kriovaním, vyzýval apotolov: «Modlite sa, aby ste neprili do pokuenia!»(Lk 22,40). Keď apotoli zaspali, opäť im pripomína: «Čo spíte? Vstaňte, modli-te sa, aby ste neprili do pokuenia!» (Lk 22,46). A naozaj vidíme, e Peterhneď nato ho zaprel, lebo sa nemodlil, ale spal vtedy, keď sa bolo potrebnémodliť. Ostatní apotoli boli tie od strachu celí bez seba. Nemuselo to byť keby sa modlili

V modlitbe «Otče ná» nás Isus Christos tie učil, aby sme sa modlili, aby

22

sme neboli uvedení do pokuenia. Ako vak rozumieť tieto slová modlitby «Otčená», ktoré sa modlíme k námu nebeskému Otcovi? Či Pán Boh nás uvádza do po-kuenia? Či Pán Boh nás pokúa? Nie! Veľmi jasne nám to vysvetľuje sv. apo-tol Jakub:

«Nech nik v pokuení nehovorí: Boh ma pokúa. Veď Boha nemonopokúať na zlé a ani on sám nikoho nepokúa. Ale kadého pokúa vla-stná iadostivosť, ktorá ho zachvacuje a zvádza. iadostivosť potom, keďpočne, porodí hriech a keď je hriech dokonaný, splodí smrť» (1,13-15).

Pán Boh iba dopúťa pokuenie zo strany diabla, ale nie preto, aby nás zni-čil, ale aby nás vyskúal, aby nám mohol dať v nebi ete väčiu odmenu.

Túto prosbu vysvetľujú cirkevní Otcovia takto: Neznamená to: nech na násneprichádzajú pokuenia!. To by bolo nemoné iadať. iadne miesto nie jetak sväté a iadny okamih tak pokojný, aby nás nemohlo napadnúť niečo, čo tenpokoj ruí. Modlíme sa vak: «neuveď nás do pokuenia», tj. daj nám silu, abysme ostali v pokoji, aby sme neili za tým, čo nás napadá, čo nás láka ku zlému.

Prepodobný Ján Kassian (+430) vo svojich Konferenciách hovorí:«Jób bol pokúaný, ale nepodľahol pokueniu. () Abrahám bol pokú-

aný. I Jozef bol pokúaný. Ale ani jeden ani druhý nepadol do pokuenia,pretoe ani jeden z nich nedal súhlas pokuiteľovi. Keď sa modlíme mod-litbu Pánovu, je to tak, akoby sme hovorili: Spolu s pokuením daj námtie silu, aby sme ho mohli prekonať» (9, 23).

Spisovateľ Tertulián vysvetľuje slová «neuveď nás do pokuenia» v zmysle,«nedovoľ, aby sme sa stali otrokmi toho, kto nás pokúa (teda diabla)» (O modlitbe,8,1-5).

«Nemáme sa teda modliť, aby sme neboli pokúanými - je to vec nemo-ná, ale aby sme neboli premoení pokueniami, ako sa to stáva u tých, ktorísú nimi posadnutí a premoení» (Origenes, O modlitbe, XXIX,11).

Exegét Teodor z Mopsuetsie hovorí:«Najprv prosíme Boha, aby sme neboli pokúanými. Ak vak sme,

prosíme ho, aby sme pokuenia hrdinsky vydrali a aby tieto pokueniaskončili čím skôr» (Katechetické homílie, XI.,17).

Pokuenia sú potrebné, pretoe posilňujú ná charakter a nae čnosti - naj-mä čnosť pokory. Veľmi pekný príklad nám podáva sv. Ján Zlatoústy:

«Ako nevytrhávajú zo zeme silné stromy i s koreňmi silné poryvy vetra,


23

i keď hocijak na nich naráajú a z hociktorej strany ich nahýňajú a tietonápory vetra ich robia viac tvrdými a odolnejími, tak isto aj svätú duuijúcu čestne, nápory pokuení a ťakostí nezničia, ale ju ete viac povz-budia do väčieho trpenia, podobne ako aj spravodlivého Jóba práve onyurobili ete slávnejím a dôstojnejím» (IV. Beseda o sochách, 2).

Pokuenia teda skúajú nau slobodu. Podobajú sa vetru, ktorý ohýba strom-ček. Je tu síce stále nebezpečenstvo, e ho vietor zlomí, ale súčasne ho tentovietor nepriamo posilňuje, aby sa nezlomil. Skleníkové kvety sa za búrky lámu,tie, ktoré rástli vo vetre, vydria. Pokuenie teda patrí k dynamike ivota. Sv.Anton Veľký (+356) dokonca hovorieval: «Nikto, ak nie je pokúaný, nemôevstúpiť do nebeského kráľovstva. V skutočnosti, odober pokuenia a nikto sanespasí» (Výroky Otcov púte, XV.,3). Či prepodobný abba Zosim hovorí:

«Znič pokuenia a mylienky - a nebude ani jedného svätého. Ten, ktouteká od spasiteľného pokuenia, uteká od večného ivota. Jeden zo Svät-cov hovoril: Kto priniesol sv. mučeníkom tie vence, ak nie ich mučite-lia? Kto daroval sv. tefanovi takú slávu ak nie tí, ktorí ho ukameňo-vali?» (Rozprávanie 5.).

Nebezpečia sa netreba veľmi báť (ak sme sa doň nedostali vlastnou vinou),veď máme uistenie, e Boh na nikoho nepole väčiu skúku, ne akú by moholvydrať. Ak je pokuenie veľké, pocítime i veľkú silu milosti, ktorá nás chráni,aby sme nepadli. Sv. apotol Pavol nám pripomína: «Skúka, ktorá na vásdolieha, je iba ľudská. A Boh je verný. On vás nedovolí skúať nad vae sily, aleso skúkou dá aj schopnosť, aby ste mohli vydrať» (1Kor 10,13).

Sv. Ján Zlatoústy vo svojich Besedách o sochách, prirovnáva Boha k hrajú-cemu na harfe. I na harfe sa nehrá iba na jednej strune, ale na viacerých - a totak, aby bol krásny súzvuk. Podobne i v naom ivote, nemôe byť rozozvučanáiba struna pokoja, alebo ťakostí. Ak by nastal prvý prípad, prestali by sme byťobozretnými, upadli by sme do pocitu sebavedomia a bezpečnosti. V druhomprípade (ak by trval neustále), upadli by sme do beznádeje (IV., 2).

Mních tefan z Téb (5. stor.) nás vak upozorňuje:«Niekedy sa (vak) nepatrí, aby sme sa modlili neuveď nás do poku-

enia (Mt 6,13), pretoe sú chvíle, v ktorých sa človek sám háde do po-kuení a viae diabla sám na seba» (Asketické slovo, 68).

Svojvoľné vyhľadávanie pokuenia je veľmi nebezpečné, ba hriene. Tonesmieme nikdy robiť, lebo tu platia slová: kto miluje nebezpečenstvo, zahyniev ňom a v takýchto prípadoch ani nemôeme očakávať pomoc Boiu, veďsme liezli do pokuenia sami.

24

Ten, kto sa modlí slová «neuveď nás do pokuenbia», má sa i sám vyhýbaťpríleitostiam k hriechu a nie do nich vstupovať ako ovca zrelá na zarezanieSv. Ján Zlatoústy pripomína: «Príčinou upadnutí nebýva zvyčajne veľká sila po-kuení, ale pocit bezpečnosti pokúaného».

Ten, kto sa cíti príli silným, práve ten upadá do hriechov. Väčinou, keďpočujeme, e sa niekto utopil, málokedy je to neplavec - väčinou je to plavec,ktorý sa precenil. Neplavec, či slabý plavec uteká od hlbokej vody a preto samálokedy utopí. Podobne je to i s príleitosťou k hriechu a padnutím do neho.

Sv. Ján Zlatoústy potom uvádza podobenstvo o dvoch staviteľoch z Evanjeliaod sv. Matúa (7,24-27). Nerozumnosť staviteľa budujúceho svoj dom na piesku arozumnosť iného budujúceho na skale, opisuje takto:

«Vidí, nie údery pokuení, ale nerozumnosť staviteľa bola na príčinepádu, pretoe i tam bol dáď i tu bol dáď, i tam boli rieky i tu, i tam bolinápory vetra,tak isto i tu, i tamten staval i tento, tá istá búdova, tie istépokuenia, ale nie rovnaký koniec, pretoe nebol ten istý základ. ()Nemyslite si vak, e to bolo povedané o dome, reč je o dui, ktorá počú-vajúc slovo Boie, ho alebo potvrdzuje svojimi skutkami alebo nie» (IV.Beseda o sochách, 2).

Ten, kto sa modlí slová «neuveď nás do pokuenia», si musí dávať pozor,aby si neprotirečil. Ako sa môe modliť tieto slová, keď sám je pôvodcom po-kuení pre iných: napríklad nehodným obliekaním sa, rečami-artmi, spoluprá-cou na predaji či produkcii nemorálnych časopisov, programov v televízii a pod.

Sv. Cyril Jeruzalemský prirovnáva pokuenia k silnému víru vo vode, ktorýtreba prekonať. Niektorí sa mu nedajú premôcť: sú dobrými plavcami, pretozvíťazia. Tí, ktorí nie sú takými, potopia sa. Podobne sa to stalo Judáovi keďvstúpil do víru pokuenia lakomstva a nedostal sa z neho, bol utopený s duou itelom. Peter tie padol do víru zrady, ale sa z neho dostal bez toho, aby bol uto-peným: plával ďalej a zvíťazil (XXIII. Katechéza,17).

I keby sme padli ako obeť pokueniu do hriecha, nesmieme upadnúť do bez-nádeje, treba sa nám postaviť a začať opäť. Najlepie sa to urovná dokonalou ľú-tosťou a úprimnou, dobrou spoveďou.

«Blahoslavený mu, ktorý vydrí skúku, lebo keď sa osvedčí, dostaneveniec ivota, ktorý Boh prisľúbil tým, čo ho milujú» hovorí sv. apotolJakub (1,12).

Podľa sv. Cypriána Pán Boh dopúťa na nás pokuenia zo strany diabla pre dvadôvody: «aby sme boli potrestaní, ak máme hriech (ak sme sa do nebezpečenstvasvojvoľne vydávali), alebo aby sme boli oslávení, ak sme vytrvalí v spravodli-


25

vosti, podobne, ako sa to stalo Jóbovi» (O nedeľnej modlitbe, 25-26).Podľa sv. Maxima Vyznavača (+662), Pán Boh dovolí, aby sme boli dia-

blom pokúaní pre päť dôvodov:1.) pretoe nás útoky a protiútoky trénujú v rozliovaní dobra a zla;2.) pretoe nae čnosti, práve vďaka námahe a boju, sa stanú stabilnejími;3.) aby sme odstránili svoju namyslenosť (pýchu) a naučili sa pokore, i keďpostupujeme v čnostiach;4.) pretoe skúsenosť zla, ktorú získame v pokuení, nás inpiruje na bezhra-ničnú nenávisť voči pokuiteľovi (diablovi);5.) predovetkým preto, aby sme sa presvedčili nielen o naej slabosti, ale tie io naej sile v Bohu, ktorý nás chráni pred padnutím do hriecha (O láske,II.,67).

Keď deti sú svedkami čohosi straného, v správaní sa môu rozdeliť do dvochodliných typov. Jedny ostanú paralyzované a nemôu sa pohnúť z miesta, inéutekajú k svojej mame či otcovi a primknú sa k nim.

Tak isto sa správajú i ľudia pri pokuení. Jedni sa hneď utiekajú k Bohu azvíťazia, druhí ostanú paralyzovaní stáť a stávajú sa obeťou zla - pokuenia.

«Keď hovoríme: Ale zbav nás od zlého, u nám netreba nič iné pro-siť. Privolávať si ochranu Boha proti zlu, znamená prosiť o vetko to, čoskutočne potrebujeme. Táto modlitba nás zabezpečuje proti akejkoľvekmachinácii démona a sveta. Kto sa môe báť sveta, ak má Boha akosvojho ochrancu?» (sv. Cyprián, O nedeľnej modlitbe, 25-26).

«Zlým je démon, protivník, prosíme, aby sme boli od neho oslobodení» (sv.Cyril Jeruzalemský, (XXIII. Katechéza, 18). Sv. Gregor Nysejský vysvetľuje tie-to slová podobne, potom vak dodáva: «Celý svet je v moci Zlého (1Jn 5,19).Preto ten, kto chce iť ďaleko od zlého, nevyhnutne sa izoluje od sveta» (Onedeľnej modlitbe, V). Dnes by sa to dalo povedať obmedzuje návtevu kinaa ak do neho chodí, tak len na skutočne morálne filmy, podobne pozerá televí-ziu a jej programy Nenavtevuje krčmu, vyhýba sa diskotékam Daromneby sa modlil slová «zbav nás od zlého» alkoholik, ktorý sa dovoláva Boejpomoci pred alkoholom, keby naďalej dobrovoľne navtevoval krčmu. keď nao-zaj úprimne chce prestať piť, prestane chodiť do krčmy, modlí sa, číta Sv. Písmoa Pán Boh mu určite pomôe.

Veľmi pekne slová «neuveď nás do pokuenia, ale zbav nás od zlého» vysvet-ľuje tie sv. Ján Zlatoústy. Hovorí: Pán nás učí, aby sme sa modlili «zbav nás odzlého», nie «zbav nás od tých, čo nám robia zle» - aby sme porozumeli, e sa

26

nemáme hnevať na svojich blínych, ak nám urobili niečo zlé, ale vetku svojunenávisť máme obrátiť proti diablovi, pretoe on je príčinou vetkého zla (XIX.Homília na sv. Matúa, 6).

«Lebo tvoje je kráľovstvo i moc i sláva na veky. Amen»

Katechizmus katolíckej Cirkvi uvádza pri modlitbe «Otče ná» i záverečnéslávoslovie - doxológiu, ktorú má i gréckokatolícky, byzantský text z cyrilome-todejského prekladu evanjelia od sv. Matúa. Vysvetľuje ju takto:

«Záverečná doxológia lebo tvoje je kráľovstvo, moc a sláva, obsahujev sebe prvé tri prosby modlitby «Otče ná»: oslavovanie jeho Mena, prí-chod jeho Kráľovstva a moc jeho spasiteľnej Vôle. Táto časť (modlitby«Otče ná») je formou adorácie a (oslavou) pôsobenia milosti, ako v ne-beskej liturgii (Zj 1,6; 4,11; 5,13). Kniea tohto sveta si luhárskym spô-sobom privlastnil tieto tri tituly kráľovstva, moci a slávy (Lk 4,5-6).Christos ich vracia svojmu a námu Otcovi, dokiaľ mu neodovzdáKráľovstvo, keď Tajomstvo spásy bude definitívne ukončené a Boh budevetkým vo vetkom (1Kor 15,24-28)» (č.2855).

Zdá sa, e «Otče ná» u v prvých storočiach, nekončil jednoduchýmAmen. Didaché (z konca 1. storočia) ukončuje modlitbu «Otče ná» slovami:«Lebo tvoja je moc a sláva na veky» (kap. 8.). A grécky apologét, Tacián,(+okolo r. 189): «Lebo tvoje je kráľovstvo, moc i sláva vo večnosti».

Sv. Ján Zlatoústy vo svojej Besede O ivote podľa Boha a na slová: Úzkabrána (5), uvádza tie slová: «lebo tvoje je kráľovstvo i moc i sláva na veky,amen», ako organickú súčasť tejto modlitby, ako identické slová Isusa Christa.Podľa sv. Jána Zlatoústeho, nám tieto slová prikázal modliť sa sám Isus Christosa to preto, lebo:

«Ty (Boh-Otec) si Kráľ vetkého, má večnú moc, môe robiť vetko,čo chce, a má neodnímateľnú slávu () Za vetko to budeme blahoda-riť toho, čo nám dáva tieto milosti, pretoe Jemu patrí vetka sláva, česť imoc, Otcu i Synu i Svätému Duchu, teraz i vdycky i na veky vekov.Amen».

Nás gréckokatolíkov veľmi povzbudzuje skutočnosť, e KKC, ktorý bolslávnostne potvrdený Sv. Otcom Jánom Pavlom II., uviedol i slová záverečnéhoslávoslovia-doxológie v modlitbe «Otče ná», pretoe týmto podčiarkol i veľ-


27

kosť naich byzantských vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda, ktorí vo svojompreklade Svätého Písma z gréčtiny do staroslovančiny (prekladali Evanjeliá prav-depodobne z gréckej verzie sv. Lukiána - z prelomu 3.-4. stor.) tie uviedli tietoslová v evanjeliu od sv. Matúa (6,13).

Nový Katechizmus (č.2856) nás ďalej upozorňuje: na konci tejto modlitbysa nachádza slovo: «Amen». Znamená: nech sa tak stane (Lk 1,38). Teda nechsa stane tak, ako sme sa modlili v modlitbe, ktorú nás naučil sa modliť sám IsusChristos - Syn Boí a ná Spasiteľ (sv. Cyril Jeruzalemský, V. Katechéza, 18).

___________________________1Catechismo della Chiesa Cattolica, Libreria Editrice Vaticana, 1992. Tento katechiz-

mus schválil pápe Ján Pavol II v Apotolskej kontitúcii «Fidei depositum» 11. októbra1992.

2Napr.v taliančine sa pouívajú skratky «CCC».3Porovnaj na-sõwnost´ v preklade: na podstatu, na existenciu; či stsl. s¨wi«,

s¨w´stvo v preklade: existencia, podstata, to čo existuje (porov.

I.I. Sreznevskij,

Slovaræ drevnerusskogo äzyka, ÈÈÈ, Moskva, 1989 (1890), str. 634 - 635).4I.X. Dvoreckij, Drevnegreçesko-russkij slovaræ, È, Moskva, 1958, str. 626.

28


29

PPPPaaaavvvvtttteeeerrrr hhhhJJJJmmmmwwww''''nnnn ooooJJJJ eeeejjjjnnnn ttttooooiiii' '''""""oooouuuujjjjrrrraaaannnnooooiiii' '''"""",,,,aaaaJJJJggggiiiiaaaassssqqqqhhhhvvvvttttwwww ttttoooo;;;; oooo[[[[nnnnoooommmmaaaavvvv ssssoooouuuu::::eeeejjjjllllqqqqeeeevvvvttttwwww hhhhJJJJ bbbbaaaassssiiiilllleeeeiiiiv vvvaaaa ssssoooouuuu::::ggggeeeennnnhhhhqqqqhhhhvvvvttttwwww ttttoooo;;;; qqqqeeeevvvvllllhhhhmmmmaaaavvvv ssssoooouuuu,,,,wwwwJJJJ"""" eeeejjjjnnnn oooouuuujjjjrrrraaaannnnwwww''''/ /// kkkkaaaaiiii; ;;; eeeejjjjppppiiii; ;;;gggghhhh''''""""::::ttttoooo;;;;nnnn aaaa[[[[rrrrttttoooonnnn hhhhJJJJmmmmwwww''''nnnn ttttoooo;;;;nnnneeeejjjjppppiiiioooouuuuvvvvssssiiiioooonnnn ddddoooo;;;;"""" hhhhJJJJmmmmiiii' '''nnnn sssshhhhvvvvmmmmeeee----rrrroooonnnnkkkkaaaaiiii; ;;; aaaa[[[[ffffeeee"""" hhhhJJJJmmmmiiii' '''nnnn ttttaaaa;;;; oooojjjjffffeeeeiiiillllhhhhvvvv----mmmmaaaattttaaaa hhhhJJJJmmmmwwww''''nnnn,,,,wwwwJJJJ"""" kkkkaaaaiiii; ;;; hhhhJJJJmmmmeeeeiiii' '''"""" aaaajjjjffffhhhhvvvvkkkkaaaammmmeeeennnnttttooooiiii' '''"""" oooojjjjffffeeeeiiiilllleeeevvvvttttaaaaiiii"""" hhhhJJJJmmmmwwww''''nnnn::::kkkkaaaaiiii; ;;; mmmmhhhh;;;; eeeeiiiij jjjsssseeeennnneeeevvvvggggkkkkhhhh////"""" hhhhJJJJmmmmaaaa''''""""eeeeiiiij jjj"""" ppppeeeeiiiirrrraaaassssmmmmoooovvvvnnnn,,,, aaaajjjjllllllllaaaa;;;; rrrrJJJJuuuu''''ssssaaaaiiii hhhhJJJJmmmmaaaa''''"""" aaaajjjjppppoooo;;;; ttttoooouuuu''''ppppoooonnnnhhhhrrrroooouuuu'''',,,,oooottttiiii ssssoooouuuu'''' eeeejjjjssssttttiiii hhhhJJJJ bbbbaaaassssiiiilllleeeeiiiiv vvvaaaakkkkaaaaiiii; ;;; hhhhJJJJ dddduuuuvvvvnnnnaaaammmmiiiiõõõõ kkkkaaaaiiii; ;;; hhhhJJJJ ddddoooovvvvxxxxaaaaeeeeiiiij jjjõõõõ ttttoooouuuu;;;;õõõõ aaaaiiiij jjjwwww''''nnnnaaaaõõõõ.... aaaajjjjmmmmhhhhvvvvnnnn....

Oµç*ê ná‚ß, i∞Ωê esì nanbªséxß,da stªítså iµmå tvoê‘2da prïídêtß cárstvïê tvoê‘2da búdêtß vólå tvoå‘,æµk∑ na nbªsì, i nazêmlì2xlébß ná‚ß nasúwn¥idáΩd´ námß dnê’s´2

i ∑stávi námß dólginá‚å, æµkoΩê i m¥‘ ∑stavlå’êmßdolΩnik∑’mß ná‚¥mß2i nê vvêdì násßvß isk¨‚ê’nïê,no izbávi násß †l¨kávag∑2æ∞k∑ tvoê‘ e∞st´ cárstvïei síla i slávavo v™’ki. AÊmín´.

@@@@@@@@@@@@@@@?h@?e@?@@@@@@@?@?@@@?@?f@?@?@?@?@?@@@?@?@?@?@?@?@?@?@?@?@?@?@?@@@?@?@?@?@?@?f@?@?@?@?@@@@@@@?@@@?@?h@?e@@@@@@@@@@@@@@

@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@

@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?

@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?

@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@

@@@@@@@@@@@@?h@@?@@@@@@@?@@?@?f@?@@?@?@@@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@@@?@?@@?@?f@?@@?@@@@@@@?@@?h@@@@@@@@@@@@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@@@@@@@@@@@@@@?@h?@?@@@?@@@@@@@?@?@?@?@f?@?@?@?@?@?@@@?@?@?@?@?@?@?@?@?@?@?@?@?@@@?@?@?@?@?@f?@?@@@?@?@@@@@@@?@?@h?@@@@@@@@@@@@@@@

@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@

?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@

@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@

@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@@@@@@@@@@@@?h@@?@@@@@@@?@@?@?f@?@@?@?@@@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@@@?@?@@?@?f@?@@?@@@@@@@?@@?h@@@@@@@@@@@@

@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@

Cyrilometodejský Otče náV ľavom stľpci uvádzame originálny grécky text, z ktorého vychádzali sv. bratia

pri svojom preklade do staroslovančiny (Mt 6,9-13).

@@@@@@@@@@@@@@@?h@?e@?@@@@@@@?@?@@@?@?f@?@?@?@?@?@@@?@?@?@?@?@?@?@?@?@?@?@?@?@@@?@?@?@?@?@?f@?@?@?@?@@@@@@@?@@@?@?h@?e@@@@@@@@@@@@@@

@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@

@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?

@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?e@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@?f@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?

@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@

@@@@@@@@@@@@?h@@?@@@@@@@?@@?@?f@?@@?@?@@@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@@@?@?@@?@?f@?@@?@@@@@@@?@@?h@@@@@@@@@@@@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@@@@@@@@@@@@@@?@h?@?@@@?@@@@@@@?@?@?@?@f?@?@?@?@?@?@@@?@?@?@?@?@?@?@?@?@?@?@?@?@@@?@?@?@?@?@f?@?@@@?@?@@@@@@@?@?@h?@@@@@@@@@@@@@@@

@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@

?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@e?@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@?@@@?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f?@?@f@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@@@?@@@@@

@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@

@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@@@@@@@@@@@@?h@@?@@@@@@@?@@?@?f@?@@?@?@@@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@@@?@?@@?@?f@?@@?@@@@@@@?@@?h@@@@@@@@@@@@

@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@@?@?g@@?@@@@@@@?@@?g@?@@?@@@@@?@?@@?@?e@?@?@@?@?@?@?@?@@?@?@?e@?@@?@?@@@@@?@

modlitba otče nÆı z pohľadu patrológie a katechizmu katolíckej … · 2013. 4. 8. ·...

Documents