Únava pacientov so SM z pohľadu fyzioterapeuta

P. Nechvátal

W. Mikuľáková

ŠKOLA scleloris multiplex III. ročník

15.-17.november 2012, Štrbské Pleso

únava jeden z najčastejších príznakov

pokles výkonnosti a

neschopnosť pokračovať vo

fyzických, psychosenzorických

a mentálnych aktivitách

jedným z hlavných dôvodov

spôsobujúcich:

stratu zamestnania,

narúša rodinné a sociálne kontakty

pred r. 1980 – zriedka

udávaná ako príznak

pre SM

jeden z hlavných

príznakov zaťažujúcich

pacientov so SM

ako charakteristický

príznak ochorenia je

popisovaná u 75-95%

pacientov

pacienti ju vnímajú inak ako bežnú únavu

Multiple Sclerosis Council for Clinical

Practice Guidelines definoval v roku 1998

únavu pacientov so SM ako:

„subjektívnu stratu fyzickej alebo mentálnej

energie vnímanej individuálne

a ovplyvňujúcej vykonávanie bežných

denných činností“

(Rosenberg et al., 2005)

Krupp a kol. (2001) 32 respondentov so SM 33 respondentov zo zdravej populácie

únavu zadefinovali ako:

„pocit fyzickej únavy a nedostatku energie, ktorý je rozdielny od pocitu smútku alebo depresie“ únava častejšie pretrváva u pacientov so SM nesúvisí so stupňom disability nesúvisí so stupňom depresie

Rozdiely medzi charakteristikami únavy pacientov so SM a zdravými respondentmi (kontrolná skupina) (Schwid et al., 2002)

Zališová v r.- 2000 publikovala štúdiu limituje vykonávanie športovej aktivity

príčina problémov v zamestnaní

vykonávanie bežných denných aktivít

u 76 – 92% pacientov má chronický charakter

má rovnaké zastúpenie u oboch pohlaví

zvyšuje sa s dĺžkou trvania choroby

66% - trpí únavou dlhšie ako 6 mesiacov

39% - pociťuje únavu denne

34% - väčšinu dni v týždni

62% - v priebehu bežného dňa sa cíti

unavene 3-6 hodín

Príčiny únavy pacientov so SM

Únava pacientov so

SM je

multifaktoriálna

jej príčiny môžu byť: primárne spôsobené

samotným ochorením

alebo sekundárne

Primárne príčiny únavy etiólógia tzv. primárnej únavy - neznáma možné mechanizmy zahŕňajú:

neuromoduláciu vplyvom rozpustných produktov aktivovaných leukocytov podieľajúcich sa na autoimunitnom procese

demyelinizáciu a znížené množstvo axónov zápalové mediátory dysfunkciu autonómneho NS poruchu náboru alfa motoneurónu znížený metabolizmus frontálneho laloku

(Schwid et al., 2004)

Možné patofyziologické príčiny únavy u pacientov so SM (Zifko, 2003)

Sekundárne príčiny únavy aeróbna a svalová dekondícia respiračná svalová slabosť bolesť komorbidity medikamentózna liečba depresia poruchy spánku vplyv prostredia

(Losy, 2005)

Možné sekundárne príčiny únavy

u pacientov so SM (Zifko, 2003)

Vzťah únavy a depresie u chorých so SM je výskyt depresívnych stavov

vyšší ako v populácii všeobecne výskyt depresie môže korelovať s pocitom únavy

(Téllez et al., 2006)

Vališ, Talab a Masopust (2005) uvádzajú výskyt depresie u tretiny pacientov

Mohr, Hart a Golberg (2003) u 50% pacientov so SM

únava sa u pacientov zvyšuje vplyvom stresu a depresie

často vplýva na zníženie motivácie, straty trpezlivosti a potreby oddychu (Zifko, 2003)

Bolesť ako príznak únavy je častým problémom u pacientov so SM len výnimočne ju pozorujeme ako

prezentujúci príznak SM - v priebehu ochorenia ju udáva 50% - 75% pacientov

objavuje sa s rôznou frekvenciou a intenzitou v čase vykonávania bežných denných činností

môže byť: primárna spôsobená demyelinizáciou alebo ako komplikácia primárnych príznakov SM

(Procházková, 2006)

Formy únavy

Normálna únava – reakcia na preťaženie

Neuromuskulárna únava – spôsobená

poruchou nervového vedenia

Únava spôsobená depresiou a

malátnosťou znásobujúca únavnosť a

spavosť bez akejkoľvek príčiny – spôsobená

biochemockou nerovnováhou v mozgu(Schapiro 2000)

Potenciálne príčiny únavy u pacientov so SM (Rosenberg et al.,2005)

Liečba únavy

Množstvo potenciálnych príčin únavy

vyžaduje komplexný prístup

Súčasťou by mala byť: zmena denného režimu

stanovenie denného plánu

vyradenie aktivít zvyšujúcich únavu

„„konzervovanie“ energie pomocou

krátkych odpočinkových páuz s relaxáciou

zaradenie spánku

a odpočinku počas dňa

zmena úrovne aktivity

doma i v práci

aktivitu vykonávať v chladnejších

včasnejších hodinách, kedy je únava

najmenšia

Pacienti sa musia naučiť

zachovávať rovnováhu medzi

odpočinkom a relaxáciou

plánovať aktivity, vytvoriť tzv. denný a

týždňový harmonogram

náročné činnosti rozložiť na sériu

menších úloh alebo zapojiť do jej

vykonania iné osoby

pri vykonávaní plánovaných činností

stanoviť si priority

Zmena spánkového režimu

Poruchy spánku sú časté a sú spojené s pocitom únavy

Poruchy spánku: časté nočné budenie dlhá doba zaspávania motorický nepokoj skoré ranné budenie pocit nedostatku odpočinku po nočnom

spánku

Úprava spánkového režimu

Zlepšenie kvality spánku odstránenie noktúrie spasticity, trasu potlačenie zápalového procesu a neuropatickej

bolesti terapia depresie

Kolísavá únava

na redukciu je efektívna medikamentózna

liečba stimulátormi (methylphenidat,

modafinil)

dlhodobejšie užívanie môže inhibovať

mozgovú plasticitu (typ nového učenia ) )

Chladiace techniky presný mechanizmus redukcie únavy nie je

známy

za normálnych okolností rýchlosť šírenia vzruchu stúpa so zvyšujúcou sa teplotou

u pacientov so SM to funguje opačne

na tomto poznatku je založený pozitívny účinok kryoterapie sprchovanie studenou vodou studené zábaly chladené nápoje

Ergoterapia

využívame pri voľbe energiu šetriacich

stratégií

pri výbere pomôcok uľahčujúcich

vykonávanie bežných denných činností a

domácich prác

úprava pacientovho životného prostredia

Fyzioterapia

Ovplyvňujeme spasticitu bolesť poruchy rovnováhy tremor svalovú bolesť poruchy dýchania dekondíciu aerobným tréningom

(Konečný a kol., 2006)

Cieľ fyzioterapie - udržiavanie fyzickej výkonnosti na maximálnej možnej úrovni

v rámci rehabilitačných programov je významný aeróbny tréning malej a strednej intenzity

vhodné sú pohybové aktivity dynamického a vytrvalostného charakteru

u pacientov so SM pozitívne pôsobí na únavu, zlepšuje psychickú kondíciu, spánok a celkovú kvalitu života

Tréning pozitívne ovplyvňuje

KVS znižuje riziko

aterosklerózy DM obezitu osteoporózu

pri voľbe spôsobu záťaže sa riadime

klinickými prejavmi ochorenia

predchádzajúcimi športovými

skúsenosťami

časovými a finančnými možnosťami

Vhodné aeróbne pohybové aktivity

chôdza, turistika, beh plávanie, bežecké lyžovanie jazda na rotopéde

Aeróbny tréning u pacientov so SM

2-3x v týždni v trvaní 20-30 min.

2x v týždni v trvaní 10–15 min.

dĺžka cvičenia sa upravuje podľa reakcie organizmu na záťaž

začína sa s 5 min.

Intermitentný tréning – zaraďujeme krátke odpočinkové pauzy

K adaptačným mechanizmom dochádza približne po 6 týždňoch

Ďakujem za pozornosť