Móda a kultúra

Hlavný konzultanti:

Dana Legeňová- Dejepis

Vedľajší konzultanti:

Pavol Cesnak- Dejiny umeniaĽubica Štarková- Slovenský jazyk

Autori:

Miriam Matejcová, Marianna Kániková, Markéta Lidayová, Rebecca Ormandyová, Veselina Turanská,

Simona Víglaská

1.Súkromné gymnázium, Bajkalská 20, Bratislava

Kvinta- Unicorns

Školský rok: 2012/2013

1

ČESTNÉ PREHLÁSENIE

Čestne prehlasujeme, že sme pracovali samostatne, v súlade s estetickými

formami. Čerpali sme z overených zdrojov, ktoré sme uviedli v bibliografii.

Podpísané:

Markéta Lidayová .........................................................

Rebecca Ormandyová .........................................................

Veselina Turanská .........................................................

Miriam Matejcová ..........................................................

Simona Víglaská ..........................................................

Marianna Kániková ..........................................................

2

POĎAKOVANIE

Ďakujeme všetkým konzultantom, ktorí nám ochodtne pomáhali s príravou nášho

projektu a poskytli informácie potrebné na jeho vypracovanie.

3

OBSAH

POĎAKOVANIE 2

OBSAH 3

ÚVOD 5

GRÉCKO 6Obyvateľstvo 6Kultúra 8Náboženstvo 9Architektúra 10Móda 11

Antické divadlo 18Začiatky divadla- a jeho prvky: 18Grécky amfiteáter: 19Herci a ich kostýmy: 20Grécka tragédia a komédia: 22Divadlo starého Ríma: 23Rímsky amfiteáter: 24

STAROVEKÝ RÍM 26Obyvateľstvo 28Kultúra 29Každodenný život 30Úpravy zovňajšku 32Voľný čas 34Móda 35

STAROVEKÝ EGYPT 38Obyvateľstvo 38Náboženstvo 42Architektúra 44Sochárstvo 46Hieroglyfy 48Móda 49

STREDOVEK 52Spoločnosť 52Kresťanstvo 54Hospodárstvo 55Kultúra 56Univerzity 58Móda 59

Renesancia 62Móda 63Architektúra 68

4

Viera 68

Súčasná móda 70Zásady módy 2012 71Najvýznamnejšie módne značky 72Porovnanie 75

ZÁVER 76

RESUMÉ 77

SUMMARY 78

RESUME 79

ZDROJE 81

5

ÚVOD

Móda v dnešnom svete znamená naozaj veľa. Je súčasťou nášho každonenného

života. Ľudia svojim oblečením vyjadrujú svoj charakter, spoločenskú vrstvu

alebo postoj. Uvedomujeme si, že ovplyvňuje kultúru, svet a každého z nás.

Túto tému sme si vybrali, pretože nás móda a jej história veľmi zaujíma a

inšpiruje.

Analýzou módy a spôsobu obliekania sa môžeme veľa dozvedieť o konkrétnych

historickým udalostiach. Šaty sú ich odrazom, ale hovoria aj napríklad o kultúre,

náboženstve či spoločenskom postavení ľudí....

V našom projekte sa budeme zaoberať otázkou módy a kultúry v minulosti a

súčasnosti. Túto otázku budeme rozoberať po jednotlivých obdobiach a to budú

starovek, stredovek, renesancia a súčasnosť. Obdobie staroveku si ešte

rozdelíme na Egypt, Grécko a Rímsku ríšu. Všetky tieto obdobia budeme

porovnávať z hľadiska zvykov, kultúry, postavenia v spoločnosti, náboženstva,

architektúry. Avšak najviac chceme sústrediť pozornosť na analýzu módy a

obliekanie v jednotlivých obdobiach.

Módu a kultúru budeme rozoberať z hľadiska dejepisu, dejín umenia a

slovenského jazyka. Zistíme, od čoho záviselo obliekanie v určitých obdobiach,

pozrieme sa napríklad aj na kostými gréckeho divadla, keďže aj divadlo je

obrazom módy.

6

GRÉCKO

Klasické obdobie gréckych dejín predstavuje jeden z kľúčových momentov

vývinu antického Grécka. Zahŕňa obdobie 5. storočia p.n.l a končí okolo polovice

4. storočia p.n.l. Toto obdobie je charakteristické mnohými zmenami, ktoré

ovplyvnili politický vývin, kultúrny i spoločenský život obyvateľov. Na prelome

letopočtov to bol hlavne konflikt s Perzskou ríšou. Poraziť perzské vojsko

pomohlo Aténam, ktoré sa v druhej polovici 5. storočia p.n.l stali

najvýznamnejším gréckym mestským štátom. Filozofiu a kultúru nazývame

antickou filozofiou a kultúrou. Je to súhrn filozofických učení, ktoré rozvíjali

myslitelia v starogréckej i starorímskej spoločnosti od konca 7. storočia až do 6.

storočia pred Kristom. Vznik filozofie v antickom Grécku bol dôsledkom hlbokých

premien gréckej spoločnosti a človeka v nej.

Hlboké premeny:

Spoločenské a   politické zmeny:

Pôvodná rodová spoločnosť sa rozpadá, vznikajú grécke polis /mestské

štáty/

Majetkovú a sociálnu rovnosť nahrádza sociálno-ekonomická nerovnosť

vo vznikajúcej otrokárskej spoločnosti

Dochádza k deľbe práce, vyššiemu stupňu vývinu výroby

Rozdelenie spoločnosti na vrstvy

ObyvateľstvoPrvé neolitické osady sa v Grécku objavujú už v siedmom storočí. Obyvatelia

týchto osád sa živili najmä chovom dobytka (oviec, prasiat a kôz) ,ale aj

poľnohospodárstvom (obrábanie obilia). Hoci tu neboli veľmi úrodné pôdy

7

pestoval sa hlavne vinič, olivy ale už a spomínané obilie. To že obrábali obilie

bolo dokázané nálezmi kamenných cepov čo boli nástroje na obrábanie obilia.

Bol tu však dostatok nerastných surovín napr. mramor a kovy. Na pobreží sa ľud

venoval obchodu a more plavbe. Neskôr (počas dvoch nasledujúcich tisícročí)

prichádzajú do Grécka nové objavy a technológie napr. hlinené nádoby či

tkáčske závažia. Objavujú sa taktiež ženské sošky – Venuše ,čo sú bohyne

plodnosti.

Postavenie žien v starovekom Grécku

Veľa ľudí si všimlo, že vždy keď sa hovorilo o Grécku boli veľmi málo spomínané

ženy. To preto, že ženy mali oveľa menšie práva ako muži. Athénske ženy

nemali právo ani voliť ani byť volené do úradov. Museli sa dokonca nechať dať

zastupovať a z občiansko-právneho hladiska zostávali pod právomocou manžela

či otca a preto si nemohli sami vybrať ani len budúceho ženícha. A takisto keď

ich deti vyrástli a pokiaľ išlo o chlapca začala sa ich výchovou zaoberať viacej

inštitúcia ako ich vlastná matka. Ženy boli až tak utláčané, že mali oddelené časti

domov s mužmi. V Athénach nemali dievčatá právo stretávať sa s chlapcami či

s iným mužským človekom okrem svojho otca či blízkej rodiny. Okrem nejakých

náboženských slávností, boli dievčatá stále doma a učili sa variť, prať, šiť a tkať.

V Athénach sa brali hlavne preto aby mali deti a aby pokračoval ich rod v

mužských potomkoch. Dievčatá sa vydávali z pravidla veľmi mladé okolo 15 až

16 rokov.

Rozvod z vôle manžela bol možný kedykoľvek a keď ho žena podvádzala bolo

povinné aby sa s ňou rozviedol. Rozvádzali sa aj kvôli neplodnosti ženy.

Rodiny mali asi toľko detí, ako dnešné rodiny. Dôvody boli hlavne ekonomické a

pretože bolo treba uživiť deti a keď to bolo dievča tak sa jej finančne postarať

o chlapca (aby rodičia dievčaťa ukázali že majú dosť peňazí). Takisto keby mali

veľa detí, otec by musel rozdeliť dom a majetok na veľa častí a to muži nechceli.

Väčší počet detí bol pre rodinu komplikáciou a preto povolili potraty alebo keď sa

8

dieťa narodilo nechali ho mrieť hladom alebo ho odhodili a dúfali, že sa ho niekto

ujme.

ZVYK: Vždy po pôrode ak sa narodil chlapec ovešali dvere olivovými vetvami a

ak dievča tak vlnenými stuhami.

KultúraStaroveké Grécko bola vyspelá európska kultúra. Datuje sa spravidla pre celú

Grécku históriu pred spojením s Antickým Rímom (okolo 3000 pred Kristom až

146 pred Kristom).

Staroveké Grécko malo nesmierny vplyv na jazyk, politiku, vzdelanie, filozofiu,

umenie a architektúru. Zemepisne sa vzťahuje na oblasti terajšieho Grécka, ale

aj na oblasti v tom čase osídlené Grékmi, čiže oblasti : Cyprus, Turecké pobrežie

Egejského mora, Sicília, južné Taliansko, Bulharsko, Egypt, Francúzsko, Líbia,

Rumunsko, Španielsko, Ukrajina a rozptýlene sídla na pobreží Albánska.

Gréci spočiatku používali mykénske lineárne písmo, potom fenické a v 5. storočí

mali vlastnú majuskulu a minuskulu zloženú z 24 znakov. Písali najprv na kameň

neskôr na papyrus, voskové tabuľky či črepiny.

Gréci verili v prírodné sily, verili veštbám, náhode aj osudu. Hovorilo sa, že Boh

nebies stvoril bohov aj ľudí. Bohovia sídlili na Olympe a hlavným bohom bol Zeus

a jeho žena Héra. Na Olympe sídlilo mnoho bohov ako napríklad :

bohyňa lásky a krásy – Afrodita

9

boh slnka – Apolón

boh vojny – Ares

boh lovu – Artemis

bohyňa múdrosti – Aténa

boh ohňa – Hefajstos

boh mora – Poseidón

boh lásky – Eros

Grécka filozofia

V starovekom Grécku vznikla filozofia – veda, ktorá zahŕňala všetky poznatky

o prírode a spoločnosti. Postupne sa z tejto vedy vyčlenili nové vedy –

matematika. Prví grécky filozofi sa zaoberali otázkami prírody a usporiadania

vesmíru. Vrcholní filozofi boli : Sokrates, Platón, Aristoteles. Sokrates sa

zaoberal otázkami ľudí, Platón vytvoril model ideálneho štátu a Aristoteles založil

mnohé vedy.

Grécke umenie

Grécke umenie je veľmi cenné a preto, že bolo dokonalé je vzorom umenia

dodnes. Gréci vynikali najmä v sochárstve a vo svojich sochách zobrazovali

najmä krásnych a mladých ideálnych ľudí a bohov. Známym sochárom bol

Feidias. Založil divadlo, ktoré slúžilo hlavne na poučenie ľudí.

Samozrejme sa stavali divadlá, domy a chrámy.

NáboženstvoNáboženstvo v starovekom Grécku bolo tak málo dominantné a predsa

zjednoťovalo spolu všetky grécke mestské štáty. Náboženstvo sa vyvinulo od

mýtov a polyteizmu až ku kresťanstvu v období rímskeho cisárstva. Kresťanstvo,

10

ktoré zo začiatku prinieslo plno utrpenia a bolesti, no v ďalšom období dejín sa

šírila najmä vzdelanosť a kultúru.

ArchitektúraPre každé obdobie gréckych dejín sú.

Základnými materiálmi gréckej architektúry boli:

drevo - používané na výrobu trámov a podpôr

nepálená tehla - používaná na stavbu múrov (zväčša súkromných domov)

vápenec a mramor - používané na stĺpy, múry a horné časti chrámov a

ostatných verejných budov

terracotta (pálená hlina) - používaná na výrobu škridlíc a

architektonických ornamentov

kovy (najmä bronz) - používaný na dekoratívne účely

Základnou formou náboženskej architektúry boli oltáre, chrámy a pokladnice.

Oltár

Bol najskoršia náboženská stavba, vždy slúžil ako miesto modlitby. Chrám sa

vyvinul v 8. storočí p.n.l. Bola v ňom umiestená socha boha alebo bohyne.

Pokladnice

Boli menšie stavby (podobné chrámom) do ktorých sa ukladali obety mesta a

obyvateľov bohom.

Domy

Domy bežných ľudí boli rôzne. Väčšina obydlí, ktoré boli postavené v skoršom

období mala len jednu miestnosť v tvare obdĺžnika alebo oválu. Neskôr sa domy

11

rozšírili do viacerých miestností (to znamená, že interiér sa stal vzdušnejším

a príjemnejším). Jednotlivé izby boli usporiadané pozdĺž malého nádvoria.

Ďalšie dôležité verejné budovy boli:

Dom zboru, kde sa schádzala miestna samospráva a súd, ktorý

rozhodoval o všelijakých veciach

Agora (trhovisko) bolo hlavným miestom stretávania ľudí a hlavným

miestom obchodu

Zábavné podujatia sa konali v amfiteátroch alebo v zastrešených

koncertných sieňach.

V gymnáziu sa stretávala mládež pri športovaní a pri intelektuálnych

rozhovoroch

Na štadióne sa konali rôzne športové podujatia, napr. antické olympijské

hry (na štadióne v Olympii).

Kúpele - obyvatelia tu odpočívali

Tieto rôzne typy budov vznikli v rozličný čas, ale po ich vzniku sa stali ?

elementárnymi?. Tak ako grécke umenie, tak aj grécka architektúra pozostáva

zo základných typov budov, ktoré boli časom prepracované a obohatené, ale

zriedkakedy opustené alebo nahradené.

Grécky ideál ľudskej dokonalosti – kalokagatia – telesná a duševná vyspelosť,

ktorá tvorí jeden dokonalý celok (kult tela aj duše).

MódaGrécke antické ošatenie a odevy vďaka tomu, že boli nenáročné nechali počas

niekoľkých storočí vyniknúť prirodzené proporcie tela. Rôzne a jednotlivé typy

odevov boli nešité a veľmi sa od seba nelíšili (líšili sa iba nepatrne).

12

Rozdiel spočíval v spôsobe riasenia, skladania a upevňovania širokých pásov

látky na postavu.

Elegancia odevu spočívala v riasení, látky na tele a nakoniec aj akým spôsobom

sa dokážu v odeve správať a pohybovať. Nezáležalo na pohlaví či na

spoločenskom postavení aj tak každý grécki občan mal vo svojom šatníku

základný odev chitón, ktorý bol nazývaný aj ako milétske rúcho.

Keďže sme ovplyvnení historickými veľkofilmami máme v hlavách zafixované, že

ľudia v Grécku boli odetí zásadne do látok bielej alebo šedej farby. (môžeme

použiť aj ako diskusnú otázku). Opak je však pravdou a Gréci používali

pestrofarebné materiáli, ktoré zdobili vzory s motívmi napríklad kvetov alebo

zvierat.

Exomis (ďalší druh odevu) bol len jednoduchou verziou chitónu.

Zásluhou Grékov bolo, že móda bola plná farieb, inšpirovaná orientom a veľmi

zvýrazňovala krivky tela a odhaľovala práve tie časti, ktoré v súčasnej dobe na

verejnosti vôbec neodkrývame. Podobne, ako to bolo u predchádzajúcich

civilizácií, aj v Grécku ľudia nosili plášte v situáciách, keď im bolo chladno alebo

keď chceli dať najavo svoju dôstojnosť.

Predchodca rímskej tógy a zároveň najznámejší variant plášťa, zvaný ako

himation, sa zložito riasil a ovíjal okolo tela. Vyrábal sa z ťažkej látky a po

okrajoch zdobil výšivkami. Na konci sa pozvoľna prehodil ponad plece tak, že

lemoval chrbát a pravá ruka zostala voľná. Tento detail oceňovali rečníci pri

svojich prejavoch, nakoľko im uľahčil gestikuláciu.

Dámska a pánska móda sa od seba prakticky nelíšila, drobné odlišnosti však

jestvovali. Ženské šaty boli prezdobenejšie a museli sa preväzovať tak, aby žena

pri chôdzi neodhaľovala pravú nohu, to smeli len muži. Nepotrebné cípy látok sa

štylizovali do záhybov a mohli tak nositeľke poslúžiť ako kapucňa alebo taška.

13

Spodná bielizeň bola v Grécku neznámym pojmom, avšak ženy si spevňovali

trup a poprsie pruhmi z elastickej látky. Išlo o akúsi prvú primitívnu podprsenku.

Muži samozrejme nenosili nič.

Vidieť na ulici ženu s odhalenými prsiami nebolo vôbec neobvyklé, bolo to

dokonca veľmi bežné. Všetky ženy sú isto rady, že tento trend zanikol spolu s

kultúrou, ktorá ho do odievania zaviedla.

Odevy v Grécku pre obidve pohlavia boli iba rôzne veľké látky pozašívané, čo

najjednoduchším spôsobom. Základom gréckeho odevu bol chitón alebo peplos.

Peplos bol vždy zo silnejšej látky. Na peplos bola potrebná 3 metrová látka a

býval zložený z dvoch obdĺžnikových kusov látky, ktoré boli spojené na pleci

ihlicami alebo sponami. Oblečenie malo podtrhovať prirodzenú krásu

a harmóniu ľudského tela. Vkus sa prejavoval najmä vo výbere farieb.

?Po niekoľkých desiatkach rokov? Athénčanky začali dávať prednosť

ozdobnejším chitónom a peplos bol pre nižšie a chudobnejšie vrstvy.

Ženský chitón s úzkymi všívanými rukávmi patril otrokyňám. Chitóny sa šili tak,

že nezošité zostávali len miesta pre hlavu a ruky.

Takisto ako na odev si Aténčanky potrpeli aj na obuv. Na niektoré modely sa

pozeráme aj dnes. U žien boli obľúbené polovysoké persikai (druhy topánok).

14

Účes u nich vždy vyjadroval v akej spoločenskej vrstve sa pohybujú. V tomto

období dlhé blond vlasy muži obdivovali najviac, tmavé kučeravé boli najčastejšie

a krátke nosili len otrokyne. Na dosiahnutie blond vlasov si ich údajne odfarbovali

holubím trusom.

U detí bolo strihanie vlasov sviatok a dostatočný dôvod aby neišli do školy.

V kurze boli vypnuté účesy skrášlené vrkôčikmi, kvetinovými vencami

a stužkami. Vydaté dámy si do vlasov vkladali skvostne vyzdobené čelenky zo

zlata, striebra, bronzu a drahých kameňov. Šperky boli neodlučiteľnou súčasťou

skrášľovania. Obľúbený motív posplietaných hadov nachádzame na antických

amuletoch, prsteňoch, sponách do vlasov a prítomný je aj náramkoch. Tie sa

umiestňovali na zápästia, nohy i lakte.

15

Kvôli občasným neznesiteľným horúčavám, ktoré sú pre stredozemské oblasti

typické, sa na prechádzkach zišli aj užitočné doplnky – slnečník a vejár.

Muži sa obliekali tak isto do chitónov a do nohavíc sa obliekali len herci

a tanečníci. Mužské chitóny boli užšie než ženské.

Keďže mali v Grécku aj vojakov a remeselníkov museli mať kvôli práci oveľa

kratšie chitóny kvôli tomu aby sa mohli rýchlejšie pohybovať.

Dlhé chitóny nosili kňazi a hudobníci. Muži nosili na chitónoch aj plášte, ktoré im

dodávali na verejnosti vážnosť a dôstojnosť.

Niektorí Grékova nemali na viac oblečenie peniaze a preto nosili iba plášť a tým

vyjadrovali svoju prostotu a skromnosť.

Za priekopníka vtedy v Grécku nikoho iného nepovažovali ako Alexandra

Makedonskeho, ktorý podľa tvaru plášťu (chlamydu) vyznačil obvod novo

založeného mesta Alexandriu.

16

Muži doma chodili bosí, zatiaľ čo ženy si obúvali rôzne topánočky. Na ulici sa

bosí ukazovali iba tí najchudší. Vtedy sa nosili sandále a keď niekto mal v Sparte

obutú obuv označovali ho za mäkkého a slabého. Topánky bývali iba troch

farieb: červená, čierna a žltá. Topánky vždy pomenovali podľa toho, kde ich

vyrobili čiže napríklad: sikyona(Peloponéz), rodiakai(Rodos).

Známi aténsky politik bol uznávaný preto, že zaviedol nosenie topánok. Topánky

sa vyrábali najmä z kože. Používala sa na nich najjemnejšia koža. Vojaci nosili

takisto kožené topánky, ktoré boli vyrábané z volskej kože.

Ďalší extrém na svojich telách pocítili muži – na dosiahnutie štíhleho drieku už od

mala nosili silno zatiahnuté opasky.

Vďaka priaznivým klimatickým podmienkam ľuďom postačovala ľahká obuv.

Sandále s remienkami ovinutými okolo členkov slúžili na denné nosenie. Neskôr

sa remienky pripínali pozdĺž celého lýtka. Topánky s uzavretou špičkou a pätou

boli praktické, vypchaté kožušinou odolali aj náporom chladu a nehostinného

počasia. Takýto druh obuvi si pochvaľovali vojaci, poľovníci či pútnici.

17

Svetovo preslávené verejné kúpele sú príznačné pre hygienou posadnutých

Grékov. Pri očistných rituáloch používali korenie, masti, vonné oleje a poznali

dokonca aj mydlo! Líčenie považovali za samozrejmosť, tento zvyk prevzali z

krajín orientu.

Ženský a mužský himation

18

Antické divadlo

Dejiny divadla sú organicky zaviazané s dejinami ľudskej civilizácie. Divadlo bolo

a stále je súčasťou tejto civilizácie, podobne ako literatúra, hudba, architektúra,

výtvarné umenie. Historické udalosti a spoločenská situácia v každom období

dejín ovplyvňovali nielen myšlienkové smerovanie divadla, ale aj jeho tvar, formy

a jeho dôležitý prvok kostými.

Začiatky divadla- a jeho prvky:O prvých divadelných prejavoch nemáme prestné a vyčerpávajúce svedectvá.

S určitosťou však vieme, že divadlo je strašie ako dráma a spomedzi zložiek

divadelného umenia sú zasa najstaršie herecké prejavy. Základom divadelného

prejavu je totiž vizuálny účinok s dôrazom na estetickú funkciu (ale nemusí to byť

vždy jeho jediná funkcia). Podstatou divadelného účinku je premena (herec

nehrá v divadle seba, ale vytvára postavu niekoho alebo niečoho iného,

premieňa sa). Jedním z prvích hmotnýh dokladov divadelných prejavov je

maska, ktorou mali učinkujúci prekritú tvár. Maska menila podstatu svojho

nostela, jej nositeľ sa stával tým čo maskou predstavoval- napríklad bohom,

démonom, zvieraťom. Maska sprevádzala divadlo stáročiami. Od praveku cez

antiku (Staré Grécko a Rím), renesanciu (napr. commedia dell arte) a maska

sprevádza divadlo až do súčastnosti. Napríklad, keď čarodejník vybavený

maskou, kostýmom a rozličnými rekvizitami hovorí zaklínacie formulky aktivita

zúčastnených- divákov nadobúda inú kvalitu. Prítomnosť diváka je jednou

z existenčných podmienok divadla. Preto sa snažia divadelný bádatelia

zatraktívniť divadelné prejavy. Kladú dôraz na kostými a scénu. Prvé skutočné

formy divadla sa rozvíjajú v dávnominulóm čase ako obrady, ceremónie a kulty.

V staróm Grécku tiež postupne z rôznych obradov a osláv na počesť boha

Dioýza- boha plodnosti a úrody. Pre Grékov bola plodnosť úrody a ženy dôležitá

a preto mal pre nich vznik divadla veľký význam.

19

Základná vlastnosť divadla ako špecifickej ľudskej činnosti, ktorú vykonáva živý

človek- herec pred divákmi s cieľom poskytnúť im estetické emócie, alebo iný

zážitok, zostala zachovaná od jeho začiatkov až po súčastnosť. Obdobie

antického divadla trvalo približne 1000 rokov (asi od r. 500 pred n.l. dokonca

staroveku- r. 476 n.l.)

Grécky amfiteáter:Antické divadlo je často označované za kolísku západoeurópského divadla a tiež

vznik hladiska. Všetky divadelné predstavenia sa konali pod holým nebom v

gréckych amfiteátroch. Keďže divadlo bolo pre Grékov veľmi dôležité, amfiteáter

bol postavený skoro v každej dedine pokiaľ, to bolo možné. Amfiteátre sa stavali

vždy v doline, pretože Gréci na ich stavbu využívali reliéf kopcov, do ktorých

vytesávali stupňovité, polkruhovité hľadiská. Ich sedadlá boli spočiatku drevené,

no neskôr aj kamenné. Tieto materiály okrem toho, že boli ľahko prístupné, boli

používané aj hlavne kvôli tomu, že zlepšovali akustiku a znásobovali zvuk, takže

divák v prvom rade počul tak isto dobre ako ten v poslednom. Oponu Gréci

nepoznali v prípade, že bola potrebná dekorácia maľovala sa na budovu- skéné.

Neskôr Sofokles (antický dramatik) zaviedol veľké rámy, ktoré sa opierali o múr a

pohyblivé drevené hranoly na, ktorých boli namaľované rozlične dekorácie.

Dekorácia sa líšila podľa žánru hry: tragická dekorácia predstavovala fasádu

paláca, komická priestranstvo pred domom a satirská zasa morský breh alebo

háj V antickom divadle existovali aj škripce, točne a iné dômyselné stroje, na

ktorých sa napríklad spúštal na pódium tzv. “boh zo stroja”, aby v závere vyriešil

zamotanú situáciu. Javisková technika umožňovala na scéne vyčariť paletu

farieb a línii. Hoci v staróm Grécku postavili mnoho divadiel najväčší záujem sa

sústreďuje na Dionýzovo divadlo v Aténach, v ktoróm pravdepodobne prvýkrát

uviedli všetky hry, ktoré sa nám dochovali. Avšak najzachovalejšie divadlo z

obdobia Antiky v Európe sa nazýva Divadlo Epidauros v Grécku.

20

Herci a ich kostýmy:Herec v starom gréckom divadle musel byť predovšetkým majstrom prednesu a

musel disponovať melodicky znejúcim hlasom. Herec v antickom divadle

upútaval pozornosť publika obradnými pózami a plastickými pohybmi. Stál na

hrubých, vysokých podrážkach (koturnoch), ktoré robili jeho postavu abnormálne

vysokú. Kostým, ktorým sa líšil od divákov, mal špeciálne zhotovovaný na

účinkovanie v divadle. Bola to spravidla dlhá tunika so širokými rukávmi, farbisto

vyšívaná, prepásaná vysoko nad vlastným pásom herca, aby sa tak zväčšila celá

silueta, na ktorej vynikala šafranoná, okrová, purpurová a biela farba. Tieto tuniky

boli voľné, aby im umožňovali ľahko sa pohybovať. V tej dobe boli základom

oblečenia chitón, peplos a rôzne plášte. Boli to univerzálne odevy, ktoré sa pre

rôzne príležitosti dozdobovali, v prípade divadelných kostýmov boli prispôsobené

danej hre. Typickou gréckou obuvou boli sandále, napríklad krepis, ktoré sa

nosili ako súčasť chlamidy a petasu. Krepis sú vyššie topánky previazané

remienkami. Chitón tvoril dva rovnaké kusy látky pravouhlého tvaru, ktoré boli k

sebe pripojené na ramene a bokoch ihlicami alebo sponami. V pase sa

preväzovali. Chitón mohol byť jednofarebný aj pestrý, vzorovaný. Rôzne

aranžovanie zaznamenávame ako módne premeny. Ženy si obliekali na chitón

peplos, ktorý zabezpečil vrstvenie odevu. Základným pláštom bola chlaina, tento

plášť bol spojený iba na jednom ramene. Ďalšiou variantou chlainy je chlamys,

plášť, ktorý sa nezapínal za okraj látky ale v strede, preto tvoril bohatšiu siluetu.

21

(Dionýzovo divadlo) (Divadlo Epidauros v Grécku)

Typickou gréckou obuvou boli sandále, napríklad krepis, ktoré sa nosili ako

súčasť chlamidy a petasu. Krepis sú vyššie topánky previazané remienkami.

Dôležitou súčasťou kostýmu herca bola maska s predĺženým čelom, spojená

niekedy v jeden celok s parochňou a bradou. Masky však nedeformovali tvár.

Masky s karikatúrou tváre sa používali iba v komédiách. Až v neskoršom období

začínajúceho úpadku sochári (tvorcovia masiek) zväčšovali črty na maskách v

snahe urobiť ich výraznejšími.

Hudba a tanec sa spájali s vokálnou interpretáciou. Pokiaľ pri predstaveniach

používali inštrumentálnu hudbu, prevládala flauta a citara. V pomerne dlhom

počiatočnom období antického gréckeho divadla

účinkoval iba jeden herec. Až Aischylos filozofický a

22

AristotelesPrvý teoretik drámy a autor fundamentálneho diela Poetika

náboženský dramatik uvádza na scénu druhého herca, čím vytvoril pravý

dramatický dialóg. Sofokles zvýšil počet hercov na troch a v r. 444 pred n.l. na

jeho podnet vznikla súťaž tragických hercov. Ženy sa na javisku nikdy neobjavili,

ženské úlohy hrali muži.

Grécka tragédia a komédia:Dráma nikdy nebola ako jeden úplný celok, vždy to bola buď komédia alebo

tragédia, ktoré spoločne tvorili drámu. Ale nikdy sa nemohli tieto dve hry spojiť do

jedného. A to preto, lebo komédie boli vždy uštipačné a vtipné v porovnaní

s tragédiami, ktoré boli temné a vážne. Toto vyplýva z mýtov boha Dionýza, ktorý

bol síce zobrazovaný ako sympatický pán s pohárom vína v ruke, ale nie je to

úplná pravda. Dionýzos musel veľa vybojovať, aby sa stal bohom. No tiež pod

vplyvom kliatby šialenstva zabil mnoho ľudí vo svojich putách. Rozšíril

pestovanie vína po celom svete, čím sa preslávil. Je to boh hrozný, ale zároveň

živý svojimi vinnými oslavami. Čiže komédia a tragédia sú dve stránky Dionýza:

orgiasticko-rozkošnícka a osudovo-násilnícka.

Výnimočné hodnoty dramatického umenia, klasického Grécka si pripomína často

aj súčasné divadelníctvo na celom svete.

Z gréckych tragických básnikov je najdivadelnejší Aischylos. Jeho hry si vyžadujú

aranžovanie monumentálnych rozmerov: početné zbory, vozy ťahané konmi,

mytologické postavy, vizuálnu symboliku a nákladne kostými. Mladším

nasledovníkom Aischyla bol Sofokles, ktorý ako jeden z prvých použil pri

uvádzaní svojich hier maľované dekorácie. Bol to veľký grécky dramatik, ktorého

23

dodnes uvádzaju divadla na celom svete, aktívne sa zučastňoval na politickom

a náboženskom živote. Napísal viac ako 120 hier, zachovalo sa ich však len

sedem tragédii napríklad Kráľ Oidipus, Oresteia a Elektra. Sofokles nepracoval

so zložitými vizuálnimy efektmi a účinok jeho hier je daný silou dramatického

textu.

Divadlo starého Ríma:

Grécka kultúrnosť a vzdelanosť mali silný vplyv na vývinovo mladšiu rímsku

kultúru a jej kultúru divadelnú. Rímske divadlo a dramatika boli imitáciami

a úpravami tých komédií, tragédií, ktoré dali Gréci do vena svetovej kultúre.

Rimania v čase antiky prevzali hierarchiu olympijských bohov, inšpirovali sa

gréckou architektúrou, umením a filozofiou. Aj napisaním prvéj rímskej drámy

poverili Gréka Livia Andronica. Na rozdiel od gréckej kultúry, kde divadlo,

dramatické a herecké umenie zastávalo čestnú spoločenskú funkciu, prichádza

rímsky občan do divadla najmä za zábavou. V rímskom divadle nekládli veľký

dôraz na slovo, jeho kultivovanosť a hodnotu, ale najmä na vizuálne zložky

divadelného predstavenia. Rímania sú prvými organizáormi výpravných

divadelných hier. Tie hýrili obdivuhodnými kostýmami, komparzom, hercami,

hudobníkmi a tanečnicami. Základom rímskych divadelných kostýmov bola toga.

Toga bola obrovských rozmerov, mala elipsovitý tvar, ovinula celú postavu

a nechávala voľné iba pravé rameno. Existovali rôzne druhy togy a rôzne

spôsoby jej riasenia.

24

V týchto predstaveniach „účinkovali“ dokonca aj ozajstní zločinci, odsúdení na

smrť a ich poprava sa vykonala priamo na scéne. V starom Ríme sa autori snažili

vyrovnať gréckej komedii a tragedii. Najznámejší autori tohto obdobia sú

Andronicus, Seneca a Plautus, ktorý je dodnej uvádzaný v divadlách.

Jediný druh antického divadla, v ktoróm hrali aj ženy bol mímus. Bolo to ľudove

divadlo, ktoré hralo pri jarných slávnostiach v Ríme na počesť bohyne Flóry.

Najdôležitejším rozdielom medzi rímskym a gréckym divadlom je to, že Rímania

neobmedzovali počet hercov, ale vystupovalo ich toľko, koľko si hra vyžadovala.

Pokrokom bolo, že zavrhli masky, kedže ženské úlohy prevzali po mužoch

herečky. Tie si odmietli zakrývať tvár.

Rímsky ľud dával pred divadlom prednosť zápasom gladiátorov alebo dostihom

v cirkuse.

Rímsky amfiteáter:

Rímske amfiteátre sa od tých gréckych líšili nielen funkciou, ale aj pôdorysom.

Mali tvar kruhu alebo elipsy, takže hľadisko bolo zo všetkých strán arény. To

však nepredstavovalo problém ako pri divadlách. Vďaka novým technológiám,

použitiu architektonického oblúka a betónu, boli schopní postaviť stenu, ktorá

bola nosná a udržala váhu celého hľadiska, takže Rimania už na stavbu

nevyužívali reliéf kopcov, boli stavané ako budovy, takže divadlá aj amfiteátre

mali priamo v mestách alebo blízko nich. Arény mali väčšiu rozlohu a kapacitu až

25 000 divákov. Kamenné divadlá stavali ako zastrešené budovy. Javiská

rímskych divadiel boli väčšie, hlbšie a v priestore gréckej orchestry boli VIP

miesta s vytesanými kreslami, takže zbor vystupoval priamo na javisku.

Najznámejšim a najnavštevovanejšim amfiteátrom v Ríme je Koloseum.

25

Rímske divadlo nikdy nedosiahlo úroveň zlatého veku gréckej tragédie

a komédie.

26

STAROVEKÝ RÍM

V časoch starovekého Ríma bolo zloženie davu rovnako pestré ako v súčasnosti.

V uliciach mesta v čase rímskeho cisárstva bolo možné stretnúť okrem pravých

Rimanov aj prisťahovalcov i otrokov z celého rímskeho impéria i spoza jeho

hraníc. Mesto poskytovalo priestor pre politikov, úradníkov no i obchodníkov,

remeselníkov či otrokov. Okolo roku 1900 p.n.l začal byť osídlovaný Apeninský

polostrov. Apeninský ostrov obývalo viac kmeňov - Italikovia, Etruskovia a

Latiny.

Latiny sa v 8.storočí p.n.l usadili na toku rieky Tiber kde založili mesto Rím.

Etruskovia žili na sever od rieky Tiber. Ich prácou bolo poľnohospodárstvo,

obchodovanie s Grékmi. Venovali sa aj staviteľstvu (odvodňovacie a

zavlažovacie systémy).

Podľa Rímskej tradície vládlo v Ríme sedem kráľov. Medzi prvých patril

legendárni zakladateľ mesta Romulus.

Ďalší kráľ Servius Tilius rozdelil obyvateľstvo na päť skupín podľa veľkosti ich

majetku.

Na čele mestských štátov boli králi, neskôr volený úradníci. Senát a radu starších

tvorili občania z najvýznamnejších rodín.

Úradníci riadili štát. Volili dvoch konzulov. Počas mimoriadnych udalostí stál na

čele diktátor. Občania sa delili na ?patricijov a plebejcov?- tristo z nich tvorilo

senát. Občania sa schádzali na ľudových zhromaždeniach, kde sa o všetkom

rozprávali a dohadovali.

V rokoch 264-263 p.n.l. Spomína sa, že jeden z konzulov Marcus Valerius

Messala priniesol z mesta Catania (Sicília) prvé slnečné hodiny (solarium)

a nechal ich umiestniť vedľa rečnícke tribúny (rostry). Údajne až 99 rokov si nikto

nevšimol časový rozdiel, pretože hodiny boli zostrojené na geografické pásmo

o 4 stupne južnejšie ako mesto Rím. Zdalo sa však , že Rimania sa i naďalej

riadili časom, ktorý odhadovali podľa slnka a jeho polohy na oblohe nad

vtedajšími budovami. Hlavnou úlohou konzultov bolo kontrolovať polohu slnka, či

27

sa ešte nachádza medzi tribúnov a palácom. Ak sa slnko sklonilo od Maeniovho

stĺpu k žaláru, vyhlasovali poslednú hodinu, ale iba počas jasných dní. Správne

načasované slnečné hodiny sa dostali do Ríma až v roku 164 p.n.l. Postupne

rozdelovali deň na 12 častí. Dĺžka hodiny sa pohybovala od 45min. v zime až po

75min. v lete. Delenie na minúty a sekundy ešte neexistovalo. Od 2. Storočia

p.n.l je známe používanie vodných hodín (horologium ex aqua). Hladina vody

označovala aktuálny čas na stupnici sklenej nádoby. V roku 10 p.n.l cisár

Octavianus Augustus nechal postaviť na Martovom poli

horologium, slnečné hodiny pozostávajúce z obelisku, ktorý vrhal

tieň na mramorovú dlážku s bronzovými značkami. Obelisk bol

z červeného granitu a bol privezený z Egypta. Neďaleko

slnečných stál oltár Augustovho mieru (Ara pacis Augustae).

Mietnili ho tak, aby obelisk vrhal tieň v deň Augustových

narodenín práve smerom k vstupu do oltáru.

Neskôr záujem o hodiny rástol a bolo už aj mnoho druhov hodín (rôzne veľkosti,

farby..). Bohaté rodiny mali otroka, ktorý hlásil čas. Postupne vymysleli bicie

hodiny.

28

ObyvateľstvoDo konca 4. storočia p.n.l sa delili Rimania na dve časti – predpoludnie

a popoludnie. Najdôležitejšie veci sa zvykli vybavovať predpoludním. Ale, za čias

vojen s Pyrrhom sa deň delil na 4 časti : skoré ráno a predpoludnie ( mente

a ante meridiem) a čas poobede- popoludnie a večer ( de meridie a suprema).

Rimania sa riadili časom, ktorý odhadovali podľa slnka.

Rimania žili najprv veľmi skromne. Hlavou rodiny bol vždy otec a matka sa zase

starala o výchovu detí. Otroci pracovali na poliach alebo v remeselníckych

dielňach a ich majiteľ ich mohol ale nemusel pustiť na slobodu podľa toho ako

robili a preto sa nazývali prepustenci .

Rimania boli dobrí vojaci. Najbohatší občania museli mať koňa – jazdci. Pešiaci

boli väčšina armády. Vojsko bolo rozdelené na légie.

Feničania založili nové mesto Kartágo. Rimania sa po ovládnutí celej Itálie

dostali až k mestu Kartágo. Medzi Rímom a Kartágom začalo súperenie o

kontrolu obchodu v západnom Stredomorí. Vyvrcholilo to v troch Púnskych

vojnách.

Roku 60 p. n. l. uzavreli traja politici Ponpeius, Crassus a Caesar takzvané

spojenectvo troch (vládli a pomáhali si 3). Čoskoro sa však rozpadlo a Caesar sa

stal samovládcom - diktátorom. Po Caesarovej smrti sa spojenectvo troch

obnovilo ale v inakšom zložení a to – Antonius, Lepidus, Gaius Octavius.

Cisár Octavius Augustus bol vyhlásený za prvého občana Ríma. Riadil ríšu sám

a nastolil poriadok v krajine. Rozšíril územie Ríma až po rieku Dunaj. Nechal

postaviť na Martovom poli horologium.

Dobyté územia sa nazývali provincie, tam kde sa šírila rímska kultúra tak tam

mali byvatelia provincii občianske práva.

Ďalší kráľ Dieklecián sa sám nechal oslovovať a titulovať ako „Pán a Boh.“

Konštantín Veľký valádol ako jediný neobmedzený vládca krajiny. Dal vybudovať

nové hlavné mesto ríše Konštantínopol.

29

KultúraZakladateľ nového náboženského učenia bol Ježiš Kristus. Ľudia ktorí mu uverili

sa začali nazývať kresťanmi. Po Ježišovej smrti kresťanstvo ďalej šírili dvanásti

apoštoli.

Rímska kultúra vznikala podľa kultúry starých Grékov. Postupne ju rozvíjali a

prispôsobovali si ju.

Rimania dávali dôraz na to aby sa deti učili, no štúdium si mohli dovoliť iba deti z

bohatších rodín. Pre žiakov bolo povinné čítať ZÁKONY DVANÁSTICH TABÚĽ a

Homérovu ODYSEU, ktorú do latinčiny preložil Livius Andronikus. Tým dokázal

že latinčina je tiež vhodná na písanie básní. Neskôr to potvrdil aj básnik Vergílius

a potom básnik Ovídius.

Od básní sa odvíjalo aj divadlo v ktorom sa literárne diela stvárňovali. Väčšinou

to boli veselohry (komédie). Rímske divadlo sa veľmi podobalo divadlu Grékov.

Bola to budova v tvare polkruhu v ktorej strede bolo pódium na ktorom

vystupovali herci. Keďže to bolo jedno z prvých divadiel, predstavenia sa hrali

pod holým nebom.

Sochárstvo je ďalšie odvetvie rímskej kultúry. V tomto období bolo veľmi

rozšírené. Prvý krát sa tu začali tvarovať len profily. Sochári väčšinou tvorili

podobizne významných ale aj úplne neznámych osôb. Dosť rozšírene sa

Rimania venovali maliarstvu prevzatého od Etruskov. Maľovali nástenné maľby a

tak ako v sochárstve to boli významné alebo úplne obyčajné osoby.

V staviteľstve Rimania veľmi vynikali. Stali sa stavateľmi mostov, domv,

chrámov, amfiteátrov a iných.

Koloseum patrí medzi najznámejšie stavby.

30

Sochy, maľby, budovy, spisy, dokumenty to všetko dokazuje že Rimania čerpali z

rôznych kultúr ktoré zdokonalili vo svoj prospech a preto sa ich kultúra zachovala

po ďalšie generácie až dodnes.

Každodenný životZrejme netreba pripomínať, že v minulosti sa ľudia snažili čo najviac využiť

svetlo, preto vstávali zavčasu a všetky dôležité veci vybavovali ráno. Napríklad

antický autor Suetonius spomína, že cisár Vespasianus uprednostňoval túto

včasnú dobu na uzatváranie obchodov a vybavovanie korešpondecie. Suetonius

sa odvolával na slová Plinia staršieho, ktorý sa chválil tým, že mohol navštevovať

cisára skoro ráno a počas toho ako sa cisár obliekal. Zdá sa že Pilnius starší bol

rovnaké ranné vtáča ako Vespasianus. Potvrdzoval to jeho synovec Plinius

mladší, ktorý zdôrazňoval, že jeho strýc z matkinej strany a zároveň adoptívny

otec napísal toľko diel, pretože vstával veľmi zavčasu a dokonca zaspával aj

zobúdzal sa nad knihou.

Spálňa (cubiculum) však nebolo miestom, kde sa trávilo veľa času. Bola

vybavená pomerne jednoducho. Okrem postele sa tu nachádzala nanajvýš

stolička a truhlica. Cisár Tiberius dokonca vyvolal rozruch lebo si svoju izbu

vyzdobil. Deti mali výnimočne v izbe napríklad i kreslo či nočník. Samotná posteľ

i napriek elegantnosti však evokovala jednoduchosť a aj nepohodlnosť. Manželia

mali spálne zvyčajne oddelené. Nemáme však presnejšie informácie. Písomné

pramene hovoria najmä o oddelených spálňach. Bohatí Rimania si však

zorganizovali život a bývanie tak, aby boli manželia na sebe nezávislí.

Po vyskočení z postele bolo potrebné vyriešiť otázku čo na seba. Prvé čo si na

seba obliekli bola indumeta.

31

Kedže ju nosili cez deň aj v noci stačilo si vlastne obliecť len subligaculum ( bol

to odev podobný zástere vyrobený z ľanu a prepásaný v páse).

Chudobní a ťažko pracujúci si prehodili len tuniku a bohatí mali zase proces

obliekania zložitejší. K raňajkám im stačil pohár vody a rovnako tak aj nestrácali

čas ani umývaním sa, často si len veľmi rýchlo osviežili tvár.

Úpravy zovňajškuPodobne ako muži aj ženy spávali v niektorých častiach odevu – v podprsenke

( strophium al. mamillae).

Obliekanie začali úpravou účesu. Komplikácia záležala od podoby účesu aj od

aktuálneho módneho trendu. Ženy zverovali svoje vlasy do rúk ornatrix, kým

32

muži do rúk tonsorov. Poznáme viacero stél s nápismi, kde bolo okrem mena

zomrelej ornatrix uvedené aj meno rodiny, pre ktorú pracovala.

Livia, manželka cisára Augusta, nariadila svojej kaderníčke neľútostne vytrhnúť

šedivé vlasy. Epigramy i divadelné hry hovoria o zlosti nespokojných dám

a bolesti a trápení kaderníčok.

Juvenalis spomína, ako potrestala pani svojho kaderníka za jeden vytŕčajúci

prameň, iba preto, že mala schôdzku a chcela vyzerať lepšie ako obvykle.

V obľube bolo nosenie príčeskov a parochní. Okrem germánskych blonďavých

sa spomínajú aj extrémne čierne vlasy privážané z Indie.

Kaderníčky neastistovali len pri úprave vlasov, ale aj pri výbere šperkov. Okrem

účesu musela svojej pani nalíčiť najčastejšie bielou farbou čelo a ramená,

červenou líca a pery pomocou okru alebo usadeninou vína. Obočie a oči

zvýraznila na čierno popolom alebo práškovým antimonom. Týmito všetkými

dôkazmi a tvrdeniami sme zistili, že Rimanky sa maľovali veľmi výrazne

a našminkované bol až do vtedy, kým nešla do postele.

Muži v závislosti od módneho trendu dbali na úpravu účesu a tváre a preto sa

zverovali do rúk holičov (tonsorov). V antike sa muži neholili sami, ale využívali

služby školeného otroka vo vlastnom dome alebo navštívili verejné holičstvá

(tonstrina). Holenie bolo aj otázkou osobného vkusu a módy, napr. Scipio

Aemilianus či diktátor Sulla chodili radi dokonale oholení. U Rimanov malo

33

holenie aj religiózny význam. Prvé holenie mladého muža bolo slávnostným

aktom nazývaným depositio barbae.

Každodenné činnosti

Ak ženy pochádzali z chudobnejších pomerov, zostávali doma a starali sa

vlastnoručne o domácnosť. Bohatšie dámy nakladali so svojím voľným časom

ľubovoľne. Ich náplňou najmä v poludňajších hodinách, boli návštevy avšak

i dozeranie nad chodom domácnosti. Keď potrebovali vylepšiť finančnú situáciu,

stávali sa klientmi a utekali k svojmu bohatému patrónovi, ktorého navštevovali

v jeho dome najčastejšie ráno. Povinnosťou patróna bolo pozvať ich k stolu,

prípadne odchádzali s košíkmi plnými jedla či s inými, často peňažnými darmi. Za

túto láskavosť sa svojmu patrónovi odmeňovali politickou podporou.

Voľný časPopoludnie presnejšie čas po práci poskytoval priestor pre voľný čas a aktivity

s ním spojené. Rimania ich obvykle trávili v kúpeľoch, kam prichádzali nielen za

očistou tela. Hodiny strávené v kúpeľoch im poskytovali priestor na komunikáciu,

relax, cvičenie dokonca aj čítanie. Boli vhodnou príležitosťou na spoločenské

využitie, uzatváranie obchodov, diskutovanie o politike alebo len bežné

klebetenie.

Počet kúpeľov sa v Ríme menil. Pre porovnanie v roku 33 p.n.l bolo v Ríme 170

malých kúpeľov a na začiatku 4. storočia ich rátame až 856 toho bolo 11 veľkých

verených kúpeľov, ktorý nechali vybudovať pre mesto cisári. Len bohatí občania

si mohli dovoliť postaviť si súkromné kúpele v domoch alebo na vidieckych

vilách. Medzi najznámejšie a najrozsiahlejšie kúpeľné komplexy patrili : Titove,

Trájanove, Caracallove, Diocletianove či Konštantínové kúpele v Ríme. Po

vstupe do kúpeľov sa ocitli v šatni, kde si odložili veci, potom ste si mohli

vychutnať caldarium s veľmi horúcou vodou, jemné ochladenie nasledovalo

v tepidariu – miestnosť s teplou vodou a posledným krokom bolo frigidarium so

34

studenou vodou. V priestoroch sa mohli nachádzať miestnosti so suchými

kúpeľami.

Nahota v kúpeľoch bola vlastne pravidlom. Iné zdroje spomínajú aj špeciálne

kúpeľné oblečenie. Zdá sa, že spoločné kúpanie žien a mužov bolo otázkou času

a osobného postoja. Ak nebolo možné rozdeliť miestnosti pre ženy a pre mužov,

tak vyčlenili otváracie hodiny pre mužov a ženy zvlášť. Napríklad cisár Hadrianus

nariadil kúpanie oddelene. Máme však viaceré dôkazy o spol. kúpaní žien

a mužov. Zdá sa že, samotný Martial nemal nič proti tomu a rád sa kúpal

s nahými ženami. Priestor dostali aj prostitútky, ktoré tu mohli veľmi ľahko získať

potenciálnych klientov.

V ríme bolo bežné, že bohatí občania mali svojich otrokov, ktorý ich dokonca

škrabali a ktorý im asistovali najmä v starostlivosti o telo (masáž, naolejovanie

a naparfumovanie tela).

A ako to bolo s otrokmi? Mali právo na používanie kúpeľov?

Podľa nápisov, ktoré zanechali na stenách sa zdá že áno. Ale keď Martaliovi

hostia prišli k nemu na večeru konštatovali, že dom bol takmer prázdny, kvôli

tomu, že tam boli otroci.

Jedlo a stolovanie

Počas celého dňa jedli Rimania pomenej. Konkrétne sa spomína obed, večera

a ďalšia večera. (jentaculum, cena a vesperna). Neskôr sa spomína len

jentaculum, prandium a cena, kým vesperna sa úplne stráca. Niektorí vynechali

prvé dve jedlá a jedli iba večeru. Jentaculum (raňajky) pozostávali z chleba

a syra, randium (obed al. druhé raňajky) pozostávali z kusu chleba so studeným

mäsom, zeleninou, ovocím a trochou vína. Ukazuje sa, že najdôležitejším jedlom

dňa bola večera. Stretnutia s priateľmi v kúpeľoch často končili pozvaním na

spoločnú večeru.

Sedieť pri jedení mali dovolené jedine deti a otroci. Ich páni a ich manželky ležali

na boku. Ženy najprv ležali pri mužových nohách a neskôr pri boku. Otroci si

jeden krát mohli ľahnúť pri jedle a to jedine keď bol sviatok. Pred a po jedle si

hostia umyli ruky aj nohy. Pri jedle používali nože a lyžice a vidličky nepoznali,

35

preto jedli často holými rukami. Večera pozostávala zo 7-mich chodov a trvala 8

až 10 hodín. Po večeri mali rôzny program.

MódaMužské a ženské odevy sa od seba veľmi nelíšili. V priebehu sto rokov sa

nemenili. Iba ak v rôznych oblastiach ríše sa trochu líšili odevy.

Pôvodne bola asi jediným oblekom toga pre mužov i ženy a udržala sa vždy ako

národné rímske rúcho. Časom nastúpila tunika ako rúcho spodné, čím sa stala

toga rúchom vrchným. U vydaných žien sa ujala časom miesto togy stola.

Spodné prádlo nenosili. Mužom slúžilo za týmto účelom subligaculum, niečo ako

keď si dnes dávame uterák okolo pásu. S príchodom tuniky sa používala tato

súčasť odevu už iba pri športe, chudí často ani neskôr nenosili nič viac na

svojom tele. Ženy nosili niečo na spôsob "bikiny".

Tunika

36

Doma i vonku chodili s hlavou nekrytou. Chránili si ju iba krajom togy. Hlavu žien

chránil účes vlasov alebo závoj.

Obuv

Doma sa nosili sandále. Pri stole sa obuv odkladala.

Vlasy a fúzy

Až do konca 3. Storočia p.n.l nosili dlhé vlasy aj fúzy . Prví holiči prišli do Ríma v

tej dobe až zo Sicílie a od tej doby sa stalo zvykom nosiť vlasy i fúzy na krátko .

Jen v zármutku sa fúzy neholili ani nestrihali. Dlhé vlasy sa potom vyskytovali iba

u mladých chlapcov a otrokov. Ženy venovali účesu a farbeniu vlasou veľkú

starostlivosť a užívali k tomu všelijaké prostriedky tak ako dnes.

37

STAROVEKÝ EGYPT

Obyvateľstvo

V ďalekej minulosti, asi pred 50-tiśic rokmi nebola nížina Nílu obývaná. Na tieto

miesta len často prichádzali potulní lovci. Neskôr tieto miesta začali lovci

osídlovať. Tak vzinklo asi pred 10 - tisíc rokmi obyvteľstvo Egypta. Zo začiatku

sa Egypťania zaoberali hlavne lovom, neskôr prešli k poľnohospodárstvu. Ženy

varili potravu na ohniskách, tĺkly plátno a kože a šili z nich obleky. Muži lovili

ryby, obrábali pôdu a pásli dobytok. Egypťania zlepšovali svoje

poľnohospodárstvo veľmi pomaly a ťazko. Postupne sa ale stalo

poľnohospodárstvo hlavným zamestnaním Egypťanov. Zo začiatku žili Egpyťania

oddelene, v rodoch. Ale pre jednotlivé rody bolo nevýhodné zavádzať

kanalizáciu, preto sa jednotlivé rody začali spájať do obcí, z ktorých sa potom

utvorili väčšie celky - nómy. Tieto nómy medzi sebou často viedli vojny. Asi pred

3500 p.n.l. vznikli dve ríše, Dolný Egypt a Horný Egypt. Po dlhých bitkách kráľ

Horného Egypta (Menes) dobil Dolný Egypt a Egypt sa stal jedným štátom.

Egypťania nazývali kráľa faraónom. Musel mu slúžiť celý Egypt a celá zem sa

pokladala za jeho vlastníctvo. Bol považovaný za syna boha Slnka a bol

stelesnením boha v ludskej podobe. Druhými najmocnješími obyvateľmi Egypta

boli vezíri, ktorý vykonávali spravodlivosť. Pracovali na súde (v Dome Pravdy),

kde vykonávali rozsudky a udeľovali tresty. Po nich v postavení spoločnosti

nasledovali kňazi, ktorý mali často väčšiu moc ako faraóni, viedli pohrebné

obrady, prinášali obety bohom, ako jediný mali povolený vstup do chrámov a v

podstate boli sluhovia bohov. Všeci čo vedeli v Egypte písať, boli veľmi vysoko

vážení, týto ľudia sa nazývali pisári. Písali hieroglyfmi, ktorých písanie sa

považuje za umenie. Pre ochranu Egypta alebo samotného faraóna slúžili vojaci,

tí vyššie postavení vojaci mali veľkú moc aj vplyv. Dalšími obyvateľmi

starovekého Egypta boli remeselníci, ktorý sa považovali za umelcov a využívali

38

sa pri zdobení hrobiek a chrámov. Roľníci, ktorí vlastnili polia a obrábali ich,

chovali dobytok a pestovali plody, ktoré predávli a žili z nich. Najnižšie postavený

boli otroci, ktorý slúžili pri stavbách a väćšinou to boli vojenský zajatci. Egypt, ako

aj všetky ostatné východné štáty, bol otrokárskym štátom. Nomarchovia (hlavy

nómov) museli vyberať dane, dodávať otrokov a utvárať vojská. Postavenie žien

v starovekom Egypte

Žena vo svete starovekého Egypta nebola len bezvýznmná bytosť, ktorá len

stála vedľa svojho muža, aj keď nebola až taka vážená ako muži. Žena bola

mužovi rovnocenným partnerom so všetkými právami a povinnosťami. Mohla sa

venovať rodine, náboženstvu alebo podnikať a záležalo len na nej kam to vo

svojom živote dotiahne. Egypťanka mohla ísť všade za seba, svoju osobnosť bez

toho aby bola zaštítená mužom. V mnohých krajinách o postavení ženy neplatí

to, čo kedysi v starovekom Egypte. Žene sa dostávalo úcty, rešpektu a mohla sa

zúčastňovať na dianiach v spoločnosti tak isto, ako muž. S vínimnkou Egypta

neexistuje v histórií krajina, kde by bolo postavenie ženy podobné.

1. Eset - Ak chceme hovoriť o výzamných ženách Egypta musíme začat od

Eset, manželky Osirisa, matky Hóra, najväčšej z bohov a bohýň. Mala v

sebe najkrajšie črty a vlastnosti ženy: krásu a ušlachtilosť, manželskú a

materinskú lásku, vernosť až za hrob. Bola odbarená mocou na konanie

dobra a spravodlivosti. Spomína sa v textoch na pyramídach, hroboch aj v

knihe mŕtvych. Bola dcérou boha zeme a bohyne neba. Mnohé bohyne s

ňou mali rovnaké funkcie, často s ňou splývali a stotožňovali sa. Eset si

ale vždy zachovala samostatnú osobnosť a mnohé bohyne si podmanila a

postupne s ňou vzplinuli v jedno.

39

2. Hatšepsut - Bola dcérou Thutmosa I. a ako 20 ročná sa vydala za svojho

nevlastného brata Thutmosa II. Keďže spolu nesplodili mužského

potomka určil Thutmose II. za svojho nasledovníka svojo syna, ktorého

mal s vedľajšou manželkou Asetou, Thutmose III. Pretože nasledovník

mal v čase smrti svojho otca len niečo medzi 5 – 10 rokmi ujala sa vlády

ako regentka Hatšepsut. No Hatšepsut neskôr samu vyhlásili za faraóna,

ale jej vláda sa prekrývala s vládou Thutmose III. V súlade s božskými

pravidlami ale nesmel vládnuť faraón sám. Faraón a veľká kráľovská

manželka symbolizovali jednotu Oboch krajín a okrem toho kráľovská

manželka vykonávala niektoré obrady potrebné k vytváraniu energie

vládnutia. Aby Hatšepsut vyhovela formálnej požiadavke kráľovského páru

na tróne, prehlásila sa aj za muža čím sa stala Ňou aj Ním. Tak tvorila

"samojediný" pár. Jej hlavným radcom bol Senenmut, pôvodom armádny

dôstojník. Hovorí sa o ňom aj ako o Hatšepsutinom “intimusovi” , aj keď

žiadne priame dôkazy nie sú. Nasvedčuje tomu však celý rad dokladov s

jeho menom, mnoho diel ho zobrazuje v dôvernom kontakte s Hatšepsut.

Senenmut bol vychovávateľom princeznej Neferure a mnohí si dokonca

myslia že bol aj jej otec. O jeho smrti sa nedochovali žiadne záznamy

40

3. Nefertiti - "S jasnou tvárou, radostne ozdobená dvojicou pier, vládkyňa

šťastia, nadaná všetkými cnosťami, s hlasom, ktorý počúvať je potešenie,

okúzľujúca dáma, lásky hodná, ktorej city obšťastňujú pána Oboch krajín"

Nefertiti sa zúčasťnovala každého náboženského aktu a aktívne sa

podielala na vláde jej manžela Achnatona. Bola dokonca veľkňazkou

Atonovho kultu, mohla sama viesť rituáli a obetovať Atonovi. Mala také isté

postavenie ako faraón, ako jej manžel, vždy stála na jeho úrovni. Porodila 6

dcér ale žiadneho syna, takže po smrti Achnatona sa nástupníkom trónu stal

znám faraón Tutanchamon. Tutanchamon bol nevlastným synom Nefertiti.

Nefertiti bola známa ako veľmi múdra, vzdelaná a usporiadaná žena. Nefertiti

bola vtedajším ideálom krásy a aj dnes sa pokladá za jednu z najkrajších žien

histórie.

41

Náboženstvo

Keď nastúpil kráľ na trón, začali pre neho budovať pyramidu. Egypťania verili že

faraón je boh a verili že bude večne žit v záhrobnom kráľovstve. Egypťania verili

na božstvá, nevedeli si totiž inak vysvetliť smrť, choroby alebo zmeny prírody.

Každý faraón si uzákonil svojich vlastných bohov, preto tu máme napr. viacej

bohov ktorý stvrorili Zem alebo viac bohov Slnka.

Uctievanie týchto bohov mali na starosti žreci. Žreci opatrovali sochy bohov,

dostávali dary pre bohov a modlili sa. Egypťania zobrazovali svojho boha alebo

bohyňu väčšinou vo zvieracích podobách. Uctievali hlavne býka a kravu, no

uctievali aj krokodíla, leva, mačku, hada alebo sokola. Tieto zvieratá zvikli chovať

pri chrámoch a keď zvieratá zomreli, tak ich zabalzamovali a pochovali.

Egypťania pripisovali božské vlastnosti aj slnku. Egypťania verili, že zachovanie

tela umožní duši zosnulého doraziť na onen svet a zakat tam nový život. Na

začiatku mrtvého zabalili do pruhov látky. Od 4. Dynastie začali aj vyberať

orgány a ukladať ich do kanop. Balzamovači otvorili lavý bok zosnulého, aby

42

mohli z tela vybrať vnútornosti (črevá, plúca, pečeň a žalúdok), ktoré potom

ukladali do špecialných nádob – kanop. Kanopy boli ukladané do kanopickej

skrinky, ktorú pokladali vedľa sargofágu. Potom balzamovači vyčistili brušnú

dutinu pomocou plamového vína. Mozog vyberali cez nos pomocou bronzového

háčiku. Srdce nechávali na pôvodnom mieste alebo ho nahradili posvätn

ým skarabeusom. Potom nechvávali telo vysušíť 70 dní. Na koniec vkladali

medzi pruhy látky amulet, ktoré mali zosnulého chrániť.

Známi a významní bohovia Egypta:

1. Rá - Rá bol boh nauznávanejší boh Slnka. Verili, že Rá stvoril Zem aj

všetko na nej.

2. Osiris - Veľmi bolo rozšírené uctievané boha Osirisa a jeho ženy Isis.

Báj hovorí, že Osiris bol dobrý kráľ, ktorý naučil ľudí obrábať pôdu.

Ale mal zlého brata Setha, ktorý ho zo závisti zabil. Bohovia

vzkriesili Osirisa a urobili ho kráľom záhrobného kráľovstva. Podľa

povesti, stál Osiris v záhrobnej súdnej sieni, pred ním stáli váhy,

na ktorých sa vážilo srdce umretého, aby sa zistilo, či bol za

života dobrý a čestný, či si zaslúži raj.

3. Hór - Po víťaztve nas Sutechom sa stal božským vládcom Egypta, bol

bohom neba, slnka, svetla a života. Zobrazovali ho s hlavou sokola

a telom človeka.

4. Amon - Vládca pravdy, otec bohov, stvoriteľ ľudí. Vyvažoval súd

medzi bohatými a chudobnými, plachým a pyšným. Vravelo sa o

ňom, že “kŕmil” všetko, všetkých na zemi.

5. Sutech - Boh, ktorý sa po prehre nad Hórom stal zlým, obávaným

bohom púšti a morí.

Egypťania sa postarali aby mal nebožtík všetko čo potreboval v posmrtnom

živote. Postavili mu veľkú hrobku a naplnili ju odevom a potravou. Do rakvy dali

knihu mŕtvych (kniha modlitieb a zaklínadel proti zlým veciam, ktoré by mohli

umretého stretnúť v záhrobnom živote). Aby sa telo zachovalo, balzamovali ho,

robili z neho múmiu. Mumifikácia alebo balzamovanie je proces, kde namočili

43

telo do solného roztoku, odstránili z neho všetky vnútornosti a potom ho naplnili

vonnými živicami. Potom zavinuli múmiu do plátených obäzov a uložili do

sarkofágu.

Architektúra

Sarkofági faraónov ukladali do obrovských hrobiek - pyramíd. Na ľavom brehu

Nílu, medzi dedinami Abú Rawáš a Médúm, sa nachádzajú zvyšky asi 80

pyramíd.

Nad všetkými týmito pyramídami vyniká svojimi rozmermi Cheopsova pyramída.

Cheops si zvolil miesto pre svoju pyramídu vzdialené asi 20 km od Memfisu,

hlavného mesta starého Egypta. Táto pyramída je 146 m vysoká a každá jej

strana meria približne 230 m. Takže keby ste túto pyramídu chceli obísť museli

by ste prejst cca kilometer. Dokonca Napoleon Bonaparte si našiel čas, aby

vypočítal, že kamene zo všetkých troch pyramíd (Cheopsova, Chefrenova a

Menkaureova) by po obvode hraníc Francúzka vyvorili súvislý múr vysoký 3

metre. Grécky dejepisec Herodotos povedal, že na Cheopsovej pyramíde

pracovali otroci celého Egypta. v troch odieloch, z čoho v každom odieli bolo asi

10-tisíc ludí. Pyramídu stavali okolo 30 rokov, z čoho 10 rokov stavali len cesty,

ktorými dopravovali balvany na stavanie pyramídy. Tento odhad ale vyvracal

slány egyptológ William Flinders Petrie, ktorý povedal že na Cheopsovej

pyramíde pracovalo 4000 otrokov. No nemecký fyzik Kurt Mendellssohn

vypoćital, že na stavbu bolo potrebných aspoň 70 000 ľudí. Balvany, ktoré vážili

2,5 tony nosili ľudia poháňaní bičmi. Starý Egypťania nemali žiadne stroje, preto

na všetkých stavbách pracovali ľudia ručne.

44

Ďalšia obrovská pyramída a nazýva Džoserova a nachádza sa v Sakkare. Je

rovnako veľká ako Cheopsova, stála už 500 - 700 rokov, keď Cheops začal so

stavbou. Sakkara ma dnes charakter súboru hrobísk, ktoré sa rozprestierajú na

takmer ôsmich kilometroch. Nachádza sa tu pohrebná stavba, ktorá bola

identifikovaná ako hrob prvého faraóna Aha. To vedie k domienke že najstarší

Egyptský králi boli pochovaní práve tu, v Sakkare. Celý tento projekt mohol

inšpirovať stavbu kráľovského architekta a Džoserovho vezíra Imhotepa. Imhotep

bol autorom pohrebného komplexu svojho pána a v nasledujúcich storočiach mu

bola navyše prisúdená úloha literáta a učenca. O 2 000, bol Imhotep povýšený

medzi uctievané božstvá a navyše mu bol prisúdený vynález písma. Džoserov

súbor pohrebných stavieb je umiestnený vnútri rozľahlého obdlžńikového

priestoru ohradeného múrom z bieleho kameňa, dlhým asi 1,5 kilometra. V

45

juhovýchodnom rohu sa nachádzala pohrebná stavba, v ktorej boli

pravdepodobne uložené pozostatky faraóna Džosera, ktoré mu tam uložili pri

mumifikácií. V čase objavenia zistili, že hrobka bola znesvetená už v staroveku.

Chýbala múmia aj niektoré poklady. Pohrebná maska a pár zelených sandálov

nájdených obďaleč, možno tvorili časť múmie.

Pyramídy boli kráľovskými hrobmi pre celé obdobie Starej a Strednej ríše. V

novej ríši sa malé pyramídy stavali pre úradníkov a hodnostárov, kým faróni a

kŕaľovné sa dávali pochovávať do veľkých pohrebných komplexov v Tébach. /

Stavba pyramíd začínala stavbou mastáb, z ktorých sa nekôr začali vyvíjať

stupňovité pyramid a tieto sa neskôr vyvinuli pyramid s hladkými stenami.

Architektonický vývoj pyramíd môžeme sledovať od jeho počiatkov, malej kôpky

zeme, ktorá pokrývala hroby, cez väčší útvar, ktorý chránili nepálené tehly so

stenami zbiehajúcimi sa do stredu. Hovoríme mu mastaba (arabské slovo

označujúce lavicu). Niekoľko takýchto masáb poukladaných na seba, a postupne

sa zmenšujúcich, bolo základom pre vznik stupňovitých pyramíd. Jednotlivé

vývinové obdobia pyramíd sa stali významným symbolom egyptského

náboženstva. Mastaba postavená z tehál sa stala prvým prvým výrazom idey

hrobu ako “večného domu mŕtveho”.

Egyptské paláce a šľachtické domy si môžeme predstaviť hlavne podľa kresieb.

Tieto paláce a domy sa stavali hlavane z nepálených tehál a z dreva a stĺpy boli

občas z palmových kmeňov. Zrúcanini týchto stavieb sa zachovali až dodnes,

lebo boli stavané z večného kameňa - z vápenca, pieskovca a zo žuly.

Sochárstvo

Egyptské sochárstvo sa riadilo prísnymi pravidlami. Podľa týchto pravidiel sa

určovala kvalita sochárskeho diela. V priebehu 3 tísícročí sa nemenila forma

46

diel, iba použitie materialov a techniky. Egypťania verili, že socha má schopnosť

uchovať zobrazený objekt na veky. Sochy nazívali vevet a pripisovali im magické

shopnosti. Sochy robili z kameňa, kovu alebo dreva. Tie kamenné sa najčastejšie

vyrábali z mäkkých druhov kameňa, hlavne z vápenca, pisekovca alebo žuly.

Sochári pracovali vo svojich dielniach, alebo pri väčších sochách na mieste ich

státia, alebo na mieste kde vyťažili kameň. Používali kladivá, dláta, ale aj

jemnejšie paličky. Sochári vyrabáli od maličkých sôch, až po tie najväčšie ktorými

stvárňovali bohov alebo farónov.

47

Hieroglyfy

Egyptská civilizácia si vytvorila aj vlatné písmo. Najstaršie a aj najpoužívanejšie

boly hieroglyfy. Tieto hieroglyfy sa objavujú na stenách egyptských stavieb, na

kameňoch alebo obeliskoch. Toto písmo pochádza približne z doby 3000 pred

naším letopočnom.

Hieroglyfy pôvodne slúžili na zaznamenávanie faktov ako sú hospodárske

záznami a podobne, no neskôr slúžili len na náboženské účely. Ľudia pomocou

nich mohli prvý krát zaznamenávať svoje myšlienky. Na močiatku bolo obrazkové

písmo, kde každý obrázok znamenal niekoľko vecí. Napríklad malý krúžok

znamenal slnko, deň, čas, svetlo. Hieroglyfov bolo približňe 750, pričom počet

značiek bol v každej dobe iný. Egypťania sa v tomto písme snažili o čo

najnázornejší pohľad na zobrazovanú vec, preto napr. ziveratá aj ľudí, vždy

zobrazovali z profilu. Vzdelaní Egyptskí kňazi vedeli písať všetkými druhmi tohto

písma.

48

Móda

Pochopiteľne, ako každý národ, aj egypťania a egypťanky si na móde veľmi

zakladali. Platí to od tých najnižších vrstiev, až po faraónov. Samozrejme, čím

vyššie bol postavený, tým viac musel dbať o svoj výzor a svoje oblečenie.

Najmocnejší človek v Egypte bol pochopitelne faraón a tomu teda zodpovedal aj

jeho odev. Základom vtedajšieho oblečenia bol kúsok plachty (bedrová rúška),

ktorú mal faraón vytrvorenú z plisovanej látky, (Plisovaná znamená skladaná na

malé kúsky.) ktorá mala vystužený cíp. Na krku nosil faraón šperk, alebo limec,

49

pektorál. Faraóna však spoznáme hlavne podľa koruny. Táto koruna sa skladala

z dvoch častí, z hornej (bielej) a dolnej (červenej). Na vrchu koruny bola kobra v

bojovnej pozícii. Tá mala v poddaných vzbudzovať úctu, cepy mali ztvárňovať

moc výkonu a maly tri pramene. Berla mala symbolizovať zákonodárnu moc.

Ďalší zo symbolou moci boli faraónové fúzy, ktoré mal väčšinou umelé.

Dôležitým doplnkom bola aj šatka nemes, ktorú nosili panovníci na hlave.

Môžeme ju vidiet napríklad na Tutanchamonovej pohrebnej maske.

Vtedajší ženský ideál krásy sa líšil od toho dnešného. V Egypte sa pred viac než

4 000 rokmi ľuďom páčila štíhla tmavovláska s plochou hruďou. Obyčajné ženy

sa obliekali do priliehavých šiat so širokími ramienkami, ktoré sa volali kalasiris.

Na nich nosili kabát s naznačenými rukávmi, ktorý sa volal messeset. Oblečenie

doplňovali šperky, rozdielne, podla toho do akej vrstvy žena patrila. Bohaté ženy

nosily podobne ako faraón zdobený limec z korálikov a náramkov. Tanečnice si

obliekali iba bedrový pás, ale spodné prádlo sa nenosilo. Na nohy si obúvali

sandále.

Odev žien a mužov mal v tejto fáze obliekania veľa spoločných znakov. Muži

nosili krátku bedernú šatku a trup bol ponechaný voľný. Takúto “zásteru” nosili aj

najnižise postavený ľudia v Egyptskej spoločnosti - otroci.

Kedže Egypťania verili v posmrtný život a verili, že do hrobu musí ísť telo

neporušené, nemohli si napríklad prepichnúť ucho kvôli náušnici. Napriek tomu

vyrábali nádherné šperky. Často používali motívy skarabeusa a Horovho Oka.

Ku každému z nich sa viaže mýtus. Skarabeus je tmavý chrobák, ktorý žije v

piesku. Pre Egypťanov bol symbolom vzniku a obnovy. Slnko sa svojim tvarom

podobá na skarabea a tiež predstavovalo pre Egypťanov vznik a obnovu. Preto

skarabeus predstavoval slnko, kotúč, ktorý sa každý deň znovuzrodí. Horove oko

sa používalo na amulety, ktoré mali zahojiť rany. Horovi totiž jeho brat vypichol

oko a ono sa zahojilo.

50

V Egypte sa malovali muži aj ženy. Podľa stanovaných predpisov si zvýrazňovali

ústa, oči a obočie. Na pery používali červenú, mandľový tvar očí zvírazňovali

očnou linkou, ktorá viedla až na spánky. Obočie zvýrazňovali zelenou farbou.

Nechty na rukách a nohách si natierali prírodnym farbivom - henou. Archeológoia

našli mnoho skriniek s malovátkami, hrebeňmi, zrkadlami, nádobkami na vonné

oleje a masti. Egypťania samozrejme dbali aj na ďalšie časti tela .

Dôležitou súčasťou kultúry obliekania bola úprava hlavy. Najprostejší účes bol

vytvorený z vlasov, ktoré boli nad čelom rovno zastrihnuté a vzadu siahali až k

ramenám. Vznešení Egypťania oblubovali zložité účesy, preto nosievali

parochne. Prirodzená farba vlasov Egypťanov bola čierna. Egypťanky si vlasy

ošetrovali a napúštali vonnými olejmi. Vznešené ženy si zdobili vlasy čelenkami,

lotosovými kvetmi a manželky faraónov nosily vo vlasoch prekrásne zdobené

prilbice. Tieto prilbice nechávali vyniknúť krásu vysokého čela, zvyšovali postavu

a dodávali jej vznešenosť. Takéto zloźité symboli moci nájdeme aj na hlavách

faraónov a bohov.

51

STREDOVEK

Spoločnosť Postavenie v spoločnosti bolo rozdielne u muža ako u ženy. Spočiatku

kresťanstvo vracalo žene ľudskú dôstojnosť a odcudzovalo dvojitú morálku. Až

apoštol Pavel začal ženu zo spoločenského života vylučovať. ( Tento obrat v

názore bol dôsledkom tlaku spoločnosti ). Z asketického ducha cirkvi bolo

manželstvo a lásku za nutné zlo , ktorého úlohou je reprodukcia ľudstva. Žena

bola braná ako pôvodkyňa ľudských hriechov a dokonca sa aj uvažovalo či je

žena vôbec človek. Za rímskeho cisárstva bolo postavenie ženy lepšia ako podľa

zákonodárstva. Popri osobnom obmedzení, ktoré nutne vyplývalo z cirkevných

názorov na rozvod a podriadenosť slabšieho pohlavia, existovali mnohé prísne

nariadenia, ktoré znemožňovali ženám vlastniť väčší majetok a obchodovať.

Kresťanský pohľad sa konfrontoval s pohľadom barbarských Germánov a

Slovanov. Tí ženu chápali ako mravnú bytosť a oslavovali jej schopnosť

materstva. Z týchto obidvoch pohľadov vznikla zbožná, vážna a dobročinná žena

románskeho obdobia. Jej sociálna rola v spoločnosti vzrastala predovšetkým

v dôsledku zakladania kláštorov, ktoré sa stali strediskom vzdelanosti.

Rozvíjajúcu sa emancipáciu ženy ovplivnili krížiacke výpravy. Európania niečo

pochytili od vzťahu Arabov k ženám a tak po ich návrate začal vznikať nový idál

ženy – jemnej až precitlivelej krehkého kvietku, ktorý potrebuje ochranu rytiera.

Rytier venoval lásku duše Bohu a cirkvi, ale lásku srdca žene. Rytiery nemali

manželky ale milenky s ktorými boli v dobrom aj zlom. Mylenka bola chápana len

ako pohlavná bytosť. Ale žena túžila aj po osobnom živote a tak vznikla žen

gotická, plná mystického nadšenia a hlboko nábožensky založená.

Postavenie ženy aj tento citát :

52

„...Žena bola stvorená na to, by pomáhala mužovi, ale len pri akte

plodenia, lebo pre každú inú prácu nájde oveľa lepšiu pomoc inde...“

(T. Akvinský)

Muži išli skoro vždy za rytierov. Stredovekí rytiery boli zhruba od 8.storočia do

15.storočia. A až od 11.storočia boli pasovaní, od 12.storočia sa začali používať

erby a začali sa objavovať zbojníci. V stredoveku na vrchole bol kráľ, ktory

vlastnil celú krajinu Strednú vrstvu tvorila  šlachta a to boli rytieri ktorí bojovali za

kráľa.

Rytieri zohrali podstatnú úlohu v krížiackych výpravách. Najnižšiu vrstvu tvorili

obyčajný ľudia roľníci a poddaný. Rytiery vyberali poplatky od všetkých

poddaných, ktorý pracovali na ich pôde. Rytieri žiadali od poddaných vernosť

a za to im sľúbili že ich budú chrániť kebyže ich prepadli nepriatelia. Kôň bol

najdôležitejšou časťou rytierskej výbavy. Ten kto nevlastnil koňa nemohol byť

rytierom. Najcenejší kôn bol dectarius, čiže bojový kôň. Samozrejme kôň musel

byť aj dostatočne silný aby uniesol rytiera s brnením, zbraňou, aby sa vedel

rýchlo uhnúť a kľučkovať.

Od 13.storočia sa začali používať všelijaké výzbroje aj na kone. Tak isto ako aj

rytierske brnenie aj konské sa prispôsobovalo meniacej sa móde. Avšak konské

brnenie bolo veľmi drahé a tak si ho mohli dovoliť iba bohatší rytieri.

Najednoduchšou formou konkého brnenia bola prikrívka kože prešívanej látky

známa ako Trapper. Siahal až po kopytá, ale nezakrýval predné nohy, aby mal

kôň volnejší pohyb. Rytieri mali pri sebe mnoho smrtiacich zbraní, ktoré používali

pri boji. Najdôležitejšie zo zbraní boli kopie (dlhé drevené žrde so železnými

koncami ) a meče. Všetko to boli bodné zbrane.

Od 12.storočia nosil už skoro každý rytier pri sebe meč a dýku. Dýka bola

rytierovy pomocná keď stratil alebo si poškdil meč. Niektorý dokonca bojovali

s mečom aj dýkou naraz. Pešiaci napádali nepriateľov zo zeme so zbranami

53

s dlhou rukoväťou. Kuše patrili k najobávanejším zbraniam s hrozivým účinkom,

lebo krátke šípi s ostrým hrotom prerazili aj brnenie. Narábať s kušou bolo veľmi

náročné preto museli veľa trénovať. Tetiva kuše sa naťahuje celým telom.

Prebližne za jednu minútu sa dajú spraviť dva výstreli. Rytierstvo v pravom slova

zmysle zaniklo v 15. až na začiatku 16.storočia. Pojem rytier sa až dodnes

zachoval ako šľachtická hodnosť, alebo aspoň ako čestný titul.

Kresťanstvo Vzniklo v Izraeli na prelome letopočtov. V roku 313 bolo kresťanstvo

zrovnoprávnené s ostatnými cirkvami ale kresťania to nemali ľahké preto sa

ukrývali alebo sa museli stále premiestňovať z miesta na miesto. Potom až v

6.storočí sa v Taliansku vytvoril pápežský štát. V slovanských štátoch bolo

kresťanstvo prijaté až v 9.-1.storočí. Gregor I. Veľký sa zaslúžil o vytvorenie

pápežskej kancelárie a vytvoril cirkevný chorál v Taliansku, ktorý sa volal “sluha

sluhov božích.”

V roku 1054 sa kresťanstvo rozdelilo na dve viery západnú (rímskokatolícku) a

východnú (pravoslávnu) cirkev. Okolo 11.storočia napadli Turci sväté miesta v

Izraeli (Jeruzalem). Preto išlo 7 bojových výprav pod znamením kresťanského

kríža.

Prvá výprava v roku 1099 sa podarila a kresťania si vydobili Jeruzalem, ale si ho

nevedeli ubrániť preto si ho Turci podmanili znovu naspäť. Potom už žiadna

výprava nemala taký úspech ako tá prvá.

V niektorej z výprav boli aj deti. Deti tam boli preto, lebo si mysleli že ešte

nevinné deti dokážu poraziť neveriacich. Lenže mnohé z nich boli predané do

otroctva.

Križiacke výprvavy sa skompromitovali v roku 1204 tým, že sa vojsko odchýlilo

od plánovanej výpravy v Palestíne a zaútočilo na Konštantínopol.

Križiaci tak spôsobili rozpad Byzantskej ríše.

54

Hospodárstvo V stredoveku bolo najhlavnejšie bohatstvo vlastnit nejakú pôdu. ( Tú takmer vždy

vlastnil panovník ). Oproti civilizácií v antike je to trochu krok späť. Bohatstvo sa

posudzovalo podľa veľkosti stáda alebo podľa veľkosti pôdneho vlastníctva.

Okrem vlastníctva pôdy pretrvávalo aj vlastníctvo občanové (napr. lesy,

pastviská a pod. ). Na obrábanie pôdy potreboval lenník nástroje, ktoré boli

väčšinou z dreva.

Až v 12.storočí nastala takzvaná agrárna revolúcia, ktorá zmenila nielen podobu

dediny a spôsob akým meštania žili ale aj násroje ktorými lenníci pracovali,

rozšíril sa sortiment plodín a rozšíril sa chov domácich zvierat. Z drevený

nástrojov sa postupne stávali kovové alebo železné a ktorými vedeli lepšie

obrábať pôdu. Zmenil sa aj dvojpoľný systém obrábania pôdy na trojpoľný. Z

remeselných osád sa stali strediská výroby a obchodu a z neosídlených území z

hospodárskych dôvodov boli napr. banské mestá. Podoba dediny sa zmenila

velmi viditeľne a používa sa aj doteraz. Doma sa začali stavať tak, aby vytvorili

ulice. Väčšinou sa stavali pozdĺž cesty, alebo potoka ktoré prechádzali dedinou.

Medzi chovom domácich zvierat sa najviac uchytila ovca. Či už len kvôli vlne

alebo mäsu. Vďaka tomuto vývoju sa rozvojil aj textilný priemysel.

V tom čase sa v okolí stredovekých miest začalo rozvíjať pestovanie zeleniny a

produkovanie denných produktov hospodárskych zvierat ako mlieko a vajcia.

Dedinčania pracovali denodenne, boli vysilený a oslabený, preto aj vela krát

podľahli závažnym chorobám ako napr. mor. Koniec stredoveku je poznačený

epidémiou moru (kríza stredoveku). Kvôli tejto kríze sa vyľudnili dediny a

dôsledkom bolo to že nemal kto brábať polia a tým bola j úpadok potravín.

Vďaka zámorským objavom v 15.storočí sa kríza ustálila a doniesli sa nové

plodiny a kovy. Europa tak bola na čele svetového hospodárstva. Dôsledkom bol

presun obchodných center na Atlantické pobrežie. Najväčší pokrok sa stal v

remesle v ktorom sa použilo nové vybavenie nástrojov a nové spôsoby výroby.

55

Kultúra

Stredoveká kultúra je diametrálne odlišná od predošlej antickej kultúry. Tento typ

kultúry nachádzal inšpiráciu v staroveku a množstvo podnetov preberá aj od

šíriaceho sa kresťanstva. Hlavným tvorcom stredovekej kultúry je cirkev. Po čase

sa taktiež do tvorby stredovekej kultúry aj keď nie vždy zapájali mešťania

a svetská šlachta.

Stredoveká kultúra vychádzala z Písma svätého, čo len pritvrdzuje fakt, že jej

tvorcami a šíriteľmi boli kňazi. Na základe Biblie títo kňazi vytvorili prvé ucelené

myslenie, ktoré nazvali patristika. Patristika je filozofické skúmanie sveta v 2. –

7.storočí, ktoré sa pri svojom štúdiu zameriava na Bibliu a snaží sa určiť vzťah

medzi vierou a rozumom. Myšlienky patristiky sa stali základom učenia a autority

katolíckej cirkvi. Najvýznamnejším predstaviteľom patristického myslenia bol

Aurelius Augustinus.

Aurelius Augustinus bol biskup a filozof, ktorý bol ovplivnený filozofiou Platóna.

Katolícka cirkev oslavuje jeho sviatok 28. augusta. Tvrdil, že človek je od

prirodzenosti neschopný dobrých skutkov, s výnimkou niektorých jedincov,

ktorých Boh predurčil k spaseniu.

Rannostredoveká vzdelanosť :

Svetský neskorý Rím vytvoril vzdelanie, ktoré cirkev z počiatku odmietala. Až od

4.storočia šírením kresťanstva sa zvyšuje potreba vedieť písať a čítať. Na

začiatku stredoveku šírili vzdelanie benediktíny a ich sieť mestských a

kláštorných škôl. Základom vzdelania bolo zvládnutie siedmych slobodných

umení. Tieto umenia (vedy) sa delili do dvoch skupín:

1) do ktorého patrila gramatika, rétorika a dialektika (logika)

2) tvorila aritmetika, geometria, astronómia a hudba

Až po zvládnutí všetkých siedmych vied sa študenti mohli venovať vrcholu

56

stredovekej vzdelanosti – teológii.

Na šírenie vzdelanosti sa vo veľkej miere podielali knižnice a ich scriptória.

Skriptóriá boli dielne v kláštoroch v ktorých mnísi prepisovali knihy.

Svetskú literature uchovávali narozsiahlejšie fondy knižníc a náboženskú

lteratúru uchovávali knižnice.

Ranostredoveké umenie :

Stredoveké umenie čerpalo z antického umenia. Prvými prejavmi tejto inšpirácie

sú katakombi. Katakomby sú rímske podzemné pohrebiská. Pre stredoveké

umenie je charakteristické symbolizmus.

Kostoly sú skoro jedinými stavebnými pamiatkymi.

Pre ranný stredovek je charakteristická bazilika – biskupský chrám, ktorý postpne

získal tvar kríža. Druhým typom kostolov boli rotundy a mnohouholníkové

chrámy.

Románsky sloh je prvým architektonickým slohom v stredoveku. Charakteristikou

sú silné, vysoké a mohutné múry. Chrám mal tipycké male zaokrúhlené okná.

Bohatá farebná výzdoba bola súčasťou vonkajšku ale aj vnútorného priestoru.

Na konci 8.storočia sa začína rozvoj streovekého umenia a je spojený s

nástupom karolínskej renesancie. Táto renesancia sa prejavovala v oblasti

vzdelania, kde sa zavádza jednoduchší typ písma. Písmo sa nazýva Karolínska

minuskula, ktorá už aj obsahovala veľké a male písmená, ktoré staroveký rím

nepoznal.

Kultúra vrcholného a neskorého stredoveku :

Prelom 11. a 12. storočia charakterizujú veľké sociálne zmeny, ktoré sa prejavujú

najmä v rozvoji obchodu a miest, ktoré tieto zmeny zároveň vyvolávajú. Vznik a

57

budovanie veľkých monarchií je dôležitým fenoménom rozvoja stredovekej

kultúry.

Cirkev aj naďaľej vlastní monopol na tvorbu kultúry a šírenie vzdelanosti. Aj

naďaľej sú učiteľmi kňazi a mnísi. Správa štátu alebo mesta si vyžadovala

vzdelaných úradníkov, čo zvyšovalo potrebu rozširovania aspoň základného

vzdelania.

Pod vädčším tlakom sa vzdelanie presúva z kláštorných škôl do mestských škôl.

Zároveň vzniká nový pohľad na okolitý svet – scholistika. Schloastika je slovo

ktoré sa tvorí v prostredí škôl a tak je to aj v názve schloa (škola). Schloastika

postupne jak vznikala začala vytláčať patristiku.

Univerzity Vznik univerzít bol novým prvkom stredovekej kultúry a zároveň jedným z

najvýznamnejších prínosov stredoveku. Univerzity dostali svoje meno preto, lebo

poskytujú univerzálne vzdelanie. Stredovekú univerzitu tvorili štyri

fakulty : 1) artistická –zameriavala sa na zvládnutie filozofického výkladu sveta

2) právnická

3) lekárska

4) teologická

Len univerzity mohli svojim študentom udeľovať akademické grady. Grada je

stupeň vzdelania. Boli tri základné stupne : bakalár, magister a doktor. Tieto

stupne boli uznávané v celej Európe na všetkých univerzitách.

Najvýznamnejšie univerzity vo vrcholnom stredoveku boli v Padove, Salerne,

Bologni, Paríži, Cambridge a Oxforde. Najbližšie k Slovensku bola prestížna

univerzita v Prahe, ktorú založil Karol IV.

58

MódaStredoveké odievanie sa dá rozdelit na bizantské a romanské. Keď sa cisár

konštantín Veľký so svojim dvorom presťahoval do mesta Byzancie, dal týmto

počinom základ byzantskej kultúre a začal rozkvet Východorímskej ríše.

Najmocnejšou a najzvrchovanejšou osobou ako svetskou, tak duchovnou, bol

cisár. Všetko, vrátane dvorných ceremónií, denne pripomínalo výnimočnosť jeho

osoby. Preto môžeme oblečenie vládnucej triedy citeľne rozpoznať z výtvarných

diel. Odev jednoduchých ľudí ale príliš známy nie je. Po osem storočí byzantský

odev ovplyvňoval celú Ruskú ríšu a aj východnú Európu a udržal sa tu takmer

bezo zmeny.

V romanskom odievaní sa dosť výrazne líšil mužský odev od ženského. Muži

začali nosiť tuniku, ktorá nadvezovala na antickú tuniku a začali nosiť nový prvok

a to nohavice. Tento mužský odev vznikol aj vďaka politickým situáciám v

Európe.

S koncom prvého tisícročia prišiel aj nový, náročnejší a zjemnenejší spôsob

života. Spoločnosť bola výrazne triedne rozdelená a to sa aj silne prejavilo na

románskom odeve. Móda ale zatiaľ stale zostáva v rukách šľachty a

duchovenstva.

Odevy sa zo začiatku vyrábali podomácky, neskôr v remeselných dieľnach, kde

pracovali a koncom 11.storočia vznikli aj prvé krajčírske cechy.

Základným mužským odevom bohatých je hodvábna tunika siahajúca po zem a s

bohato zdobenými lemami. Pod tunikou sa nosili plátené košele podobného

strihu, ale o niečo dlhšie. Odev bol doplnený buď krátkym plášťom, alebo

pelerínou strihanou do zvonu, ktorá sa obliekala cez hlavu a používala sa hlavne

do dažďa a na cesty. Muži nosily prevažne krátke vlasy ale mali dlhé husté

brady, lebo to bol znak sily a moci. Obuv príliš rozvinutá nebula ale začala sa

osiť pretiahnutá špička. Topánky boli kožené podomácky vyrobené. Boli dlhé asi

až po lýtka.

59

Ženský odev mal viacej vrstiev tak, aby zakrýval celuú postavu. Takto sa

obliekali len ženy vyššej spoločnosti, kde museli presne dodržať poradie vrstiev.

Intimu je rímska tunika, ktorá slúžila ako spodné prádlo a mala tesné rukávy.

Naopak vrchný odev má širšie rukávy ale má taký istý strih. Taktiež majú bohato

zdobené lemy. Pokrývky hlavy boli taktiež rozdielne. Vydaté a bohaté ženy nosily

vädščinou závoj, ktorý potom vymenili za platenú šatku. Plátené rúšky im

zakrývali krk a časť brady. Slobodné dievčatá vyšších vrstiev nosily čelenky s

dlhými rozpustenými vlasmi.

Bizantské odievanie poukazovalo na odievanie Ríma v časoch cisárstva.

Splývajúca úzka dlhá tunika siahala až po zem, zahalenie postavy bolo prísne a

odev bol bez riasenia. Veľmi drahou a obľúbenou látkou na dvore bol ťažký,

bohato zdobený, farebný hodváb. Tento hodváb prešitý napríklad pošitý drahými

kameňmi, tvoril dojem nehybnosti, večnosti a vznešenosti.

Najčastejšie boli zdobené geometrickými tvarmi, či už to boli kruhy, štvorce,

hviezdičky alebo kríže.

Muži cisárovej družiny nosily veľmi drahé plášte. Cisársky plášť bol nafarbený na

purpurovo, čo bola tmavo modrá až fialová. Táto farba bola veľmi vzácna, lebo

na jej výrobu bolo treba vyloviť a rozdrviť státisíce morských ulitníkov. Ďaľej sa

plášť ešte dozdobil drahými zlatými kameňmi. Hodváb bol dovážaný z Číny po

takzvanej hodvábnej ceste, čo trvalo celé roky.

Oblečenie žien bolo podobné ako mužské, v podstate išlo o úplne zakrytie

celého tela. Ženy nosili široké tuniky košeľového strihu, pod nimi mali spodnú

tuniku s priliehavými rukámi, dlhými po zápästie. Vrchná tunika mala zase široké

rukávy.

Hodváb sa pre byzantskú ríšu stal jedným z najdôležitejších a najcennejších

tovarov. Pre nižšie vrstvy sa stal odev z vlnenej tkaniny. Všetky ornament v

celom stredoveku, boli aplikované na dvorný bizantký odev.

Tento ťažký a prezdobený material sa stal absolútnym protikladom antického

60

ľahkého odevu.

61

Renesancia

Renesancia znamená obrodenie, znovuzrodenie. Nadväzuje na antiku.

V Taliansku, ktoré sa stalo centrom diania vďaka súťaži ktorá tam bola

vyhlásená. Súťaž bola zameraná na vytvorenie dverí do Baptistéria vo Florencii.

Renesancia trvala od 14. storočia- 16. storočia a od tadiaľ sa rozšírila do

ostatných krajín, kde vládla od konca 15. storočia- 16. storočia. Dozvuky

renesancie pretrvávali až do 17. storočia. Na Slovensku pri tom skončila v roku

1650. Toto oneskorenie doby bolo zapríčinené našou nie až tak výhodnou

polohou. Renesancia vychádzala z humanizmu a je výrazne ovplyvnená

antickým ideálom. V humanizme sa kládol dôraz na individualitu jedinca

a racionalizmus. Zameriava sa na človeka a jeho pozemskosť, snaží sa vytvoriť

harmonického človeka. I Humanizmus a renesancia predstavuje odklon od

náboženského myslenia k pozemskému. Príchod novej doby ovplyvnili aj

zemepisné a vedecké objavy ako Koperníkov heliocentrický názor (Zem a aj

ostatné planéty sa otáčajú okolo Slnka a nie okolo Zeme), zostrojenie prvej

kníhtlače a zámorské objavy, ktoré do krajín priniesli aj nové látky, akými bol

napríklad hodváb, neskôr sa začali preferovať ťažšie materiály.

Sochárstvo, maliarstvo aj filozofia boli v renesancii inšpirované antikou. Umelci a

sochári sa začínali inšpirovať textami z gréckych predlôh. Hromadne sa opisovali

a preklali originálne texty antických spisovateľov. Dôvodom bola aj

novonadobudnutá znalosť gréčtiny (gréčtina nám bola známa až po prvej polovici

15. storočia vďaka gréčkym učencom, ktorý prišli do Talianska).

Renesančná móda sa v každej krajine výrazne líšila. Výrazný rozdiel bol vďaka

renesančnej individualite a súťaživosti medzi jednotlivými štátmi. Rozdielna bola

teda móda v Taliansku, Španielsku, Uhorsku, Nemecku aj Anglicku.

62

Móda1. V Taliansku:

Mužský odev pre mládencov pozostával z krátkeho kabátiku strihaného do

zvona a pančuchových nohavíc, ktoré jasne zdôrazňovali líniu nôh. Vrchná

časť odevu bola bez rukávov, lemovaná a podšívaná kožušinou. Starší

a vážení muži, ktorý chceli byť braní dôstojne nosili dlhý, bohato riasený plášť

s všitými rukávmi a veľkým okrúhlym golierom, ktorý im pridával na

dôstojnosti. Tento druh odevu bol odľúbený u učencov. Rukávy boli oddelené

od celého odevu aj u žien aj u mužov, hlavne z praktického dôvodu, lebo

niektorý chudobnejší občania mali len jeden odev na zimu aj na leto.

Ideálom ženy v Taliansku bola žena s  bledou pleťou, úzkym až osím pásom

a bledými vlasmi. Na dosiahnutie tohto ideálu nosili ženy špeciálne klobúky,

ktoré im zakývali tvár pred slnkom, ale umožňovali dopad slnečných lúčov na

vlasy, ktoré boli potom bledšie. Pre osí pás používali korzet. Módne bolo aj

vysoké čelo, preto si ženy holili predné vlasy.

63

Simonetta Vespucci, najkrajšia žena Florencie, ktorú volali taktiež „La bella

Simonetta“ predstavovala tento ideál krásy. (Sandro Botticelli)

Najjednoduchším spodným ženským oblečením bola gamurra. Gamurra bola

spredu šnurovaná, mala prišívané rukávy a v páse, ktorý bol vyšší bola

nazberaná. Na gamurru sa obliekala cotta. Cotta bola zhotovená z drahších

látok, mala výstrih, otvorené zdobené rukávy a prechádzala do vlečky.

Esteticky najvýznamnejšia a najhonosnejšia časť odevu boli rukávy, ktoré boli

prevažne vyšívané, ako aj celý odev. Odev sa vyšíval zlatými niťami

a perlami, ktoré sa taktiež používali na ozdobu vlasov.

64

Ako módny doplnok pribudli hodinky, ktoré sa nosili na retiazke okolo krku. So

zmenou odevu sa samozrejme zmenila aj úprava vlasov. Ženy nosili jemné

sieťky, závoje, klobúčiky a podobne. Muži mali zas polodlhé vlnité vlasy až

vlasy po ramená a na hlavách turbany alebo barety. Muži chodili oholení,

brady mali len tí starší.

2. V Španielsku:

Ženy aj muži v období renesancie nosili korzety. Korzet sa vystužoval rybími

kosťami, kosticami a u dievčat dokonca aj kovovými doskami (kovové dosky

mali zabrániť poprsí vo vývine). Ženské sukne podopierali kovovými

obručami, vypchávkami z plsti a morskej trávy. Na korzet a sukňu si ženy

obliekali dvojité rúcho z ťažkého hodvábu, zdobené perlami, výšivkami,

stužkami a drahokamami. Živôtik bol v tvare písmena v. Vyššie vrstvy nosili

okružie, ktoré zaručovalo vznešenosť majiteľa.

65

Vrchným odevom mužov bol krátky plášť. Nohavice boli krátke, vypchaté,

prestrihávané a prešívané nazývane plundry a siahali len do polovice stehien.

Pre to sa nosili pančuchy. Zvyčajne biele. Najlepšími a najprepychovejšími

boli tie hodvábne.

66

Ženy mali prísny katolícky účes vysoko vyčesaný, upevnený na temene

a zdobený šperkmi a malými klobúčikmi. Muži mali zas vlasy ostrihané na

krátko, po prípade mali aj briadku, ako pokrývka hlavy sa používal baret.

3. V Uhorsku:

Mužskú módu v Uhorsku charakterizovala spodná košeľa, priliehavý kabátec,

nohavice a voľný vrchný plášť. Kabátec mal princíp zapínania založený na

gombíkoch, takto sa kabátec zapínal od hrdla až po pás. Rukávy boli dlhé

a úzke. Doplnkom bol aj opasok zhotovený z orientálnych tkanín alebo

hodvábnych šnúr (keďže renesančná móda v Uhorsku bola inšpirovaná

nemecko- talianskou a tureckou módou).

4. V Nemecku: Ženskú módu charakterizoval priliehavá vrchná časť šiat

a hlboký výstrih a jemne nazbieraná sukňa. Košeľa zakončovaná

volánikom siahala až po krk a tak zakrývala inak odhalený hrudník.

Rukávy siahali až po prsty. Ženy si hore vyčesávali a zapletali vlasy,

potom ich ozdobovali čepcami a baretmi. Muži nosili krátky kožušinou

podšitý kabát s bohatými rukávmi a prestrihované nohavice. Vlasy mali na

rovno a na krátko ostrihané.

67

5. V Anglicku: Muži mali okolo krku a zápästí limec a manžety. Oblečenia

mali farebnejšie (červená, modrá, zelená). Ženy mali šaty s hlbokým

výstrihom a dvojitý limec krídlového tvaru. Sukne boli sudovitého tvaru

a boli kratšie.

ArchitektúraV renesancii sa začali namiesto cirkevných stavieb (kostoly, chrámy...) stavať

svetské stavby (meštianske domy, kaštieli, zámky...). Architektúra sa prestáva

zaoberať nezmyselne veľkými priestormi stavieb a začína ich prispôsobovať

potrebám človeka. Túto zmenu spôsobil aj záujem o vzdelanie, filozofiu, vedu

a umenie a vytvára sa nový svetový názor. Menej pozornosti sa tým pádom

venuje tak zvaným „večným pravdám“, ako ich v tom čase hlásala cirkev.

Neskôr, vplyvom nového názoru sa mení aj životný štýl. To znamená, že sa

opúšťa stredoveký ideál pozemského žitia- život na Zemi je len prípravou na

večný posmrtný život- a prichádza ideál renesančného človeka, ktorý sa snaží

vychutnať si život čo najviac a žiť naplno. Najvýznamnejšími renesančnými

umelcom je Michelangelo... Základnými prvkami renesančnej architektúry boli

steny veľkých rozmerov, ktoré spĺňali úlohu maliarskeho plátna. Opäť sa začali

používať masívne murivá. Klenba, ktorá bola prevažne pologuľovitá, oblé hladké

stĺpy používané ako oporné články, oblúky, rímsy, pilastre (polo piliere pri

stenách), balustrády (zábradlie) a okná, ktor boli veľké a tvorili istú ilúziu voľnosti

a priestrannosti.

VieraVtedajšia filozofia sa snažila pomôcť človeku stať sa vlastníkom a pánom

prírody. Renesančný človek sa prestáva zaujímať o Boha. Tento druh viery

upadá a odvracajú sa od neho. Tento záujem sa zameriava na človeka samého.

Avšak Španielsko ostáva aj naďalej silno katolícku krajinou.

Renesančné umenie a jeho diela boli sú realistické. Vo vtedajšom umení je jasne

vidieť snaha zobrazovať videné, teda skutočné a dokázateľné. Umelci sa snažili

68

zachovať súlad proporcii, nezveličovať, nepoškodiť vnútorný kľud vecí

a zachovať veci naturálne. Jedným z najvýznamnejších a najslávnejších umelcov

a tvorcov tejto doby je bez pochýb Michelangelo Bounarroti. Michelangelo

zasiahol snáď do každej z vetiev umenia, ale na poprednom mieste stojí

sochárstvo. Avšak za prvé významné renesančné sochárske dielo sa považuje

Donatellova socha Dávida. Táto socha nemá nič spoločné s Michelangelovou

sochou Dávida. Obe sú však sochami zobrazujúcimi nahú, stojacu postavu.

69

Súčasná móda

Súčastná móda je benevoletnejšia ako v predchádzajúcich obdobiach. Princíp

mužskej a ženskej módy je takmer rovnaký. Móda sa ale rozlišuje podľa

společenských udalostí. Iný štýl oblčenia sa nosí do práce, školy, diskotéku či

ples. Najvplyvnejšie módne značky sa inšpirujú módou z ulíc. Snažia sa

prispôsobiť móde bežnývh ľudí.

Móda sa stále opakuje- toto je odveká pravda. No môžeme si všimnúť, že doba

sa zrýchlila. Voľakedy sa jedno celé historické obdobie nosil jeden štýl oblečenia

a teraz máme na každé 3-4 mesiace nový trend (štýl) v oblečení. Môžeme si to

všimnúť napríklad na fakte, že sa trendom jesene 2012 stal tzv. „maskáčový

vzor“ alebo „camouflage“. Tento vzor sa totižto nosil už dávno predtým. Alebo sa

pozrime na tzv. „gladiátorky“. Štýlové sandále, ktoré boli minulý rok v trende,

lenže tieto sandále nosili už starorímsky bojovníci.

V súčasnej móde sú viaceré extravagantné módne ikony ako napr. Lady Gaga,

Nicki Minaj alebo Katty Perry... Ich oblečenie často pripomína kostými na

maškarný ples. Nosia mohutné parochne, ktoré pripomínajú tie z baroku, výrazné

farby (farba vlasov, oblečenia, topánok), zaujímavé doplnky a tvary, rôzne

materiály...

70

Zásady módy 2012 pohodlie a možnosť nosiť model v bežnom živote

mladežnícky a športovný štýl

elegancia

žiarivé a hravé farby vyžarujúce optimizmus a jarnú náladu“

Móda sa prispôsobuje aj životnému štýlu aj miestu, kde žijeme. Iné oblečenie sa

nosí na dedine a iné v mestách. Napríklad ženy z dediny nosia oveľa menej

podpätky ako ženy z mesta, muži z mesta nosia oveľa viac rifle ako z dediny,

ľudia z mesta nosia oveľa častejšie smoking/kostým ako ľudia z dediny. Nepekná

vlastnosť módy je aj to, že súdi ľudí. Veľa ľudí si názor na človeka, už len podľa

toho, ako je oblečený. Napríklad často je sympatickejší človek, ktorý je štýlovo

oblečený, ako človek, ktorý je oblečený staromódne/netrendovo. Je to smutné,

ale pravdivé.

Životný štýl v tejto dobre je často nezdravý. Veľa sa stravujeme vo „fastfoodoch“

a žijeme veľmi rýchly život. Všetko sa aj veľmi rýchlo vyvíja ako napríklad

elektronika.

71

V dnešnej dobe môžeme nájisť aj viaceré módne značky, časopisy ako napr.

Emma, Eva, Vogue, módne televízie ako je napríklad Fashion TV.

Najvýznamnejšie módne značky

Gucci

Túto firmy založil Guccio Gucci vo Florencii v roku 1921. Voľakedy to bola malá

firma, no rozrástla sa do obrovský rozmerov. Pôvodne sa táto firma

venovala jazdeckým potrebám a koženým doplnkom. Skvelú povesť získala

svojou talianskou líniou a eleganciou. Gucci vyrába v prvom rade kabelky,

parfémy, okuliare, doplnky, topánky, košele a hodinky. Jej znak je červeno-

zelený prúžok s dvojitým G (znak Guccio Gucci).

Louis Vuitton

Celý názov tejto firmy je Louis Vuitton Malletier. Je to francúzska módna značka.

Cˇasto používa skratku „LV“. Bola založená v roku 1854. Vyrába predovšetkým

kabelky, hodinky, šperky, doplnky, slnečné okuliare, topánky atď. Často sa

používa hnedé pozadie a na ňom zlatá skratka „LV“. Ľudia často používajú túto

módnu značku ako synonymum pre luxus. Človek, ktorý vlastní niečo od tejto

módnej značky, je považovaný za človeka z vyššej vrstvy s dobrým módnym

vkusom. Často sa ale môžeme stretnúť s napodobeninami. Je to jedna z najviac

napodobňovaných značiek. Je to veľmi „silný hráč“ v tomto odvetví.

Chanel

Založila ju Grabrielle Bonheur Chasnel, neskôr známa ak Coco Chanel. Táto

žena priniesla do módy prvky kostýmu zo sukňou aj nohavicami. Coco

pochádzala z chudobnej rodiny. Mala 4 súrodencov. Ocitli sa v sirotinci, pretože

im zomrela mama. V 18 rokoch sa naučila šiť na stroji. V roku 1903 začala

pracovať vo firme na výrobu nohavičiek a detských výbavičiek. V roku 1907 ju

prestalo baviť robiť v obyčajnej firme a začala spievať. Svoju prezívku Coco

dostala podľa drobného šansónu, ktorý spievala. Coco najskôr vyrábala klobúky,

72

až sa stala kráľovnou módy, pretože oslobodila ženy od utiahnutých korzetov

a večných sukní. Coco pôvodne vyrábala chudobnú módu a šila dokonca aj pre

armádu. Ženy si jej módu zamilovali. Táto firma sa tak obľúbila, že sa rozrástla

do veľkej a drahej módnej značky. Nemôžeme zabudnúť spomenúť

najpredávanejší parfém z pomedzi známych konkurentov a tým je Chanel No. 5.

Burberry

Značka Burberry pochádza z Anglicka. Založil ju Thomas Burberry v roku 1856.

Predovšetkým vyrába doplnky, parfémy a oblečenie. Má typický tartanový vzor,

ktorý je často napodobňovaný. Firma je najznámejšia pre svoje „Trench coat“

(kabát). Kráľvná Alžbeta a Princ Charles udelili firme Kráľovské oprávnenie.

V roku 1880 predstavil Thomas Burberry pevnú, vodeolnú ale pritom

parupriepustnú tkaninu s názvom „gabardén“. Anglická kráľovská rodina si

objednáva niekoľko modelov od Burberry na dôležité udalosti. Burberry vyrába

jeho typickú klasiku. Často jej návrhári stavia na overený károvaný vzor, ktorý sa

hlavne objavuje na ich kabelkách.

Fendi

Firma vznikla v roku 1918. Založila ju Adele Casagrande. Otvorila si butik

v strede Ríma s kabátmi. Neskôr sa vydala za Edoarda Fendiho a spoločne butik

premenovali na Fendi. Začal sa rozrastať a stal sa z neho rodinný podnik. Podnik

získal najväčšiu slávu v roku 1965, keď sa spojil s nemeckým návrhárom Karlom

Lagerfeldom, ktorý vymyslel pre firmu doteraz používaný znak dvojitého F. V 80.

rokoch sa Fendi stalo znakom prepychu. Ich kožuchy sa velmi dobre predávali,

no mali problém s aktivistami. Aktivisti z toho vyšli víťazne a Fendi museli začať

vyrába z iných materiálov. Veľkým hitom je maličká kabelka od tejto firmy. Táto

firma ako jedna z mála nevyrába len oblečenie, doplnky a obuv ale aj nábytok,

kreslá, sedacie súpravy a iné bytové doplnky. Fendi má skvelý výber materiálov,

kvalitu a ručné práce.

Christian Dior

73

Je to francúzska značka založená Christianom Dior v roku 1946. Pochádzal

z bohatej rodiny. Už v detstve mu učarovali šaty jeho mami v šatníku. Dior mal

veľký talent, s ktorým si vytvoril veľkú kariéru. Značka Dior je považovaná za

veľmi luxusnú. Vyrábajú predovšetkým oblečenie, kabelky, parfémy a kozmetiku.

Prada

Prada je taliánska značka založená v roku 1913 v Miláne. Založil ju Mario Prada.

Voľakedy táto firma predávala len luxusné kožené veci a doplnky. Túto značku

ale preslávila až zakladateľova vnučka Miuccia Prada, ktorá túto firmu v roku

1978 zdedila. Značku veľmi preslávil film „Diabol nosí Pradu“. Dovtedy túto

značku nosili len špecialistky na módu, lenže po tomto filme, si ju začali kupovať

aj široké masy žien, neskôr aj mužov. Oblečenie od Prady vystihuje ich

elegancia, ale aj častá extravagancia.

Christian Louboutin

Firma pochádza z Francúzska. Založil ju Christian Louboutin v roku 1963.

Vytvára obuv pre ženy, predovšetkým topánky na podpatkoch. Každá žena

spozná topánky od Christiana Louboutina pre jeho spoznávací znak. Každé

topánky majú žiarivú, lesklú, krvavočervenú podrážku. Lodičky od Louboutina sú

znakom luxusu, dobrého vkusu. Topánky na nohe vyzerajú nádherne. Každá

žena, ktorá sa vyzná v móde, miluje topánky od tejto firmy. Louboutin sa hrá

s najmenšími detailami a často sú jeho lodičky vykladané drahými kameňmi.

Versace

Je to talianska značka. Založil ju Gianni Versace. Jeho špecifický štýl si hneď

získal veľa priaznivcov. Bohužial, v roku 1997 bol Gianni zavraždený. Firmu teda

prebrala jeho sestra Donatella. Móda od firmy Versace je taká špecifická, že ju

ľudia buď milujú, alebo nenávidia. Neexistuje žiaden stred, medzi týmito názormi.

Firma vyrába predovšetkým luxusné oblečenie, parfémy, kozmetiku, doplnky.

Existuje aj dokonca Versace nábytok ale aj hotel Versace, ktorý má nádych

Versaceho vkusu.

74

Hermés

Je to Francúzska módna značka. Založil ju Thierry Hermes v roku 1837 v Paríži.

Na začiatku vyrábali hlavne luxusné potreby pre kone. V 20. storočí sa firma

rozhodla, že začnú vyrábať plavky, poťahy na sedadlá a batohy. Kabelky značky

Hermés sú svetoznáma kvalita. Všetky tieto kabelky sú vyrábané ručne, preto sú

nehorázne drahé. Obyčajný človek musí mať obrovské šťastie, aby si kúpil

originál od Hermésu.

PorovnaniePodobnosť módy voľakedy a teraz nemôžeme zanedbať. Linky, sandále, veľké

zlaté náušnice, zlaté náramky a náhrdelníky nosili už staroveký Egypťania. Zistili

sme to zo starovekých malieb na stenách v Egypte. V renesancii sa už nosili

úzske korzety, pančuchy, hodinky na retiazke, bledé vlasy a bledá pleť, ktoré sú

hitom aj teraz. Červené pery, tuniky, veľké zlaté náhrdelníky, vlasy cez čelo,

čelenky, príčesky a komplikované účesy boli už dávno v antickom Grécku

a Ríme.

75

ZÁVER

V našom projekte sme sa zaoberali módou a kulturou rôznych období. Zamerali

sme sa na postavenie v spoločnosti, zvyky, náboženství, kultúru a hlavne módu.

Dozvedeli sme sa, že móda, tak ako všetko ostatné v histórií, sa opakuje.

Dozvedeli sme sa o rôznych druhov odevov, vniku divadla a náboženstve

rôznych kultúr.

Dúfame, že ste sa z našeho projektu dozvedeli nové veci a ešte raz ďakujeme

všetkým konzultantom, ktorý nám ochotne pomáhali.

76

RESUMÉ

V našom projekte sme sa zaoberali módou a kultúrou rôznych období. Náš

projekt sme rozdelili do piatich častí. Z obdobia staroveku sme si za

najdôležitejšie zvolili Grécko, Rím a Egypt. V tejto časti sme sa snažili predstavit

spoločensky život tohto obdobia v jeho konkrétnych znakoch. Poukázali sme

nielen na módu, náboženstvo a architekturu, ale aj na postavenie človeka

v danej spoločnosti.

Do projektu sme zahrnuli aj významné ikony daných období, ako bola

napriklad Nefertiti, známy ideál krásy, škandalózna Hatšepsut a ďalší.

Obdobie starovekého Grécka a Rimskej riše nás zaujalo z hľadiska podobnosti

vtedajšej kultúry obliekania s dnešnou. Rozpracovali sme aj pojem kalokagathia,

čim sme popisali vtedajší ideal rovnováhy tela a duše. Z obdobia antiky sme

neobišli ani antické divadlo, jeho vznik, charakter a význam.

Obdobie stredoveku sme spracovali z hladiska odlišnosti od predchadzajúcej

antiky. Hladali sme jeho špecificke znaky v rôznych geograficko- kulturných

oblastiach a to bizanskej a romanskej. Venovali sme aj vzdelanosti a kulturnej

urovni vtedajšej spoločnosti. Spomenuli sme agrárnu revolúciu, ktorá nastala

v hospodárstve, o vzdelanosti nižšej vrstvy, o rozdelení módy na bizanskú a

romanskú a o rozvoji dovozu látky.

Renesančné obdobie bolo znakom individuality a racionalizmom jedinca.

Vtedajšia móda a taktiež architektura sa snažila vytvoriť harmonického človeka.

V časti o súčasnej dobe riešime každodenné módne trendy, módne ikony

pravidlá súčasnej módy a o životnom štýle. Na záver porovnáváme všetky

obdobia a zisťujeme, že móda tak ako všetko ostatné sa opakuje. Zistili sme, že

aj dnešní módni návrhári si berú inšpiráciu z týchto období. Túto tému sme si

zvolili aj preto, lebo nás móda zaujíma a dostatočne ovplivňuje, aj ovplivňovala

život každého z nás.

77

SUMMARY

In our project decide to deal with fashion and culture of certain historical periods.

We divided our project to five parts. The first part is about antiqiuty, a specially

about Egypt, The Roman Epire and ancient Greece. In this part we describe

architecture, fashion, religion and position in society of certain people. We are

talking aslo about icons of these periods. In part focusing on ancient Egypt we

are talking about Nefertiti, Hatsepsut, Cheops and other important people.

We were interested in the period of ancient Greece and Roman Empire, because

its fashion and culture was similar with todays fashion and culture. Also we talk

about kalokagatia, that is equilibrium of soul and body. We decribed also Ancient

theather, its origin, character and meaning, too.

The third part is about Middle Ages. Middle Ages were very different from

antiquity. We searched for specifications of Middle Ages in certain regions. We

focused on education, revolution in agriculture, religion and position of people in

society and fashion of course.

The fourth part of our project is about Renaissance. Renaissance had character

of individuality and rationalism of each individual. Fashion and architecture of

this historical period was aimed to creat harmonical person.

In fifth part of our project, we introduced present, fashion trends, fashion icons,

rules of todays fashion and lifestyle.

At the end of our project we compare each historical periods with the present,

and found out that lots of fashion designers were inspired by history. The History

reapets itself all the time.

We have chosen this project theme because we are interested in historical

habits, culture and mostly about fashion.

78

RESUMEIn unserem Projekt beschäftigen wir uns mit der Mode und Kultur aus

verschiedenen Zeiträumen. Wir haben das Projekt in fünf Teile aufgeteilt. Aus

dem Altertum haben wir als das Wichtigste Griechenland, Rom, und Ägypten

genommen. In diesem Teil wollten wir das gesellschaftliche Leben mit den

konkreten Merkmalen vorstellen. Wir haben nicht nur die Mode, die Religion und

die Architektur beschrieben, sondern auch auf die Stellung eines Menschen in

der Gesellschaft. Das Projekt schließt bedeutende Ikonen dieses Zeitraums ein.

Ikonen wie z.B.: Nofretete, bekanntes Hochziel der Schönheit, die skandalöse

Hatschepsut und andere.

Das alte Griechenland und das Römerreich haben uns in Hinsicht auf die

Ähnlichkeit der damaligen Kultur mit der heutigen besonders interessiert. Wir

haben auch den Begriff “Kalokagathie“ beschrieben, mit welchem wir auch das

damalige Ideal des Gleichgewichts zwischen dem Körper und der Seele

beschrieben haben. Das Projekt befasst auch mit der Antike, wie z.B.: das

antike Theater, seine Entstehung, sein Charakter und seine Bedeutung.

Das Mittelalter betrachten wir als einen Gegensatz zu der Kultur der Antike. Wir

haben seine spezifischen Merkmale in dem Byzanz und in der Romanik

gesucht.

In dem Projekt gehen wir auch der Ausbildung und dem kulturellen Niveau der

damaligen Gesellschaft nach. Wir berühren all diese Punkte: die

landwirtschaftliche Revolution, die Ausbildung der niedrigeren Schichten, die

Teilung der Mode in byzantinische und romanische, sowie die Einfuhr von

Kleiderstoffen.

Die Renaissance bedeutete Individualität und Rationalismus des Einzelnen. Die

damalige Mode und die Architektur bemühten sich darum, einen harmonischen

Menschen zu gestalten. In dem Teil über das jetzige Zeitalter befassen wir uns

mit den Trends, den Mode-Ikonen, den Regeln der heutigen Mode und dem

Lebensstil. Zum Schluss vergleichen wir alle Zeiträume und entdecken wir, dass

sich die Mode, wie auch alles andere, wiederholt. Heutige Entwerfer schöpfen

79

die Inspiration aus den früheren Epochen. Dieses Thema haben wir darum

ausgewählt, weil uns die Mode interessiert und sie unser Leben beeinflusst.

80

ZDROJE

http://sk.wikipedia.org/wiki/Starovekhttp://www.dejepiscierne.estranky.sk/clanky/starovek.html http://www.martinus.sk/?uItem=92085http://sk.wikipedia.org/wiki/Gr%C3%A9cke_divadlohttp://www.kopejtko.estranky.cz/clanky/r-e-f-e-r-a-t-y/anticke-divadlo--recko_-rim.htmlhttp://www.antiskola.eu/referaty/index.php?page=show_detail&id=3258http://www.moda.sk/Kategorie/Styl_a_trendy/20061214_Histore_Mody_-_Renesancni_Oblekani.html

http://worldofhistory.blog.cz/0701/staroveke-greckohttp://antonius.jarkad.cz/realie/vestit.htmlhttp://enaam.blog.pravda.sk/2010/07/26/starovek-a-jeho-prinos-pre-sucasnost/http://referaty.atlas.sk/odborne-humanitne/filozofia/20011/?print=1http://www.historia.webgarden.cz/grecko/staroveke-grecko-prehlad-dejin-2.htmlhttp://www.crg.cz/sekce/historie/referaty/starovek/rim/odivani.htm

http://www.oskole.sk/?id_cat=24&rocnik=3&clanok=14155http://www.mytologia.czechian.net/index.files/Page309.htmhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Kalokagatiahttp://www.birdz.sk/mixer/modna-revolucia-anticke-grecko/18955-clanok.html

http://www.oskole.sk/?id_cat=24&clanok=9673

http://sk.wikipedia.org/wiki/Renesancia

http://www.moda.sk/Kategorie/Styl_a_trendy/20061214_Histore_Mody_-

_Renesancni_Oblekani.html

http://www.vesmir.sk/?id=koper_helio

http://www.oskole.sk/?id_cat=8&clanok=243

http://www.egyptica.sk/projekty/projekt_01_intro.php

http://www.starovekyegypt.net/zivot/moda/index.php

http://www.starovekyegypt.net/zivot/balzamovani/index.php

http://www.starovekyegypt.net/architektura/index.php

81

http://www.luxurymag.cz/ http://dulcenika-world.blog.cz/1206/gladiatorky

http://www.whowhatwear.com/blog/2012/05/street-style-camo-print/

http://www.justjared.com/2012/04/01/nicki-minaj-kids-choice-awards-2012/

http://femalerappers.net/nicki-minaj-signs-autographs-at-japan-airport-in-comfy-

clothes-candid-photos/nicki-minaj-tokyo-2012/

http://fufinka999.blog.cz/1203/zasady-mody-2012

http://diva.aktuality.sk/clanok/30547/foto-top-10-najdrahsich-modnych-znaciek/

http://en.wikipedia.org/wiki/Gucci

http://www.omlazeni.cz/wiki/gucci.html

http://mintarticles.com/read/jewelry-articles/history-of-burberry,8641/Czech/

http://zena.centrum.cz/moda-a-krasa/modni-trendy/clanek.phtml?id=703904

http://en.wikipedia.org/wiki/Christian_Dior_S.A.

http://www.dreamlife.cz/svet-uspesnych/moda-doplnky/dior-cesta-modniho-krale-

ke-slave/article.html?id=1943

http://www.moda-ako-sa-menil-odev.estranky.sk/clanky/byzantska-moda.html

http://www.moda-ako-sa-menil-odev.estranky.sk/clanky/vf.html

http://wonderka.blog.cz/0712/moda-stredoveku

http://www.gymza.sk/gymza/archiv/1D-dejepis/SDV%20cirkev.htmhttp://referaty.atlas.sk

projekt DIAMONDS 2005 (Antické divadlo)

projekt STORMS 2011 (Divadlo od antiky k renesancii)

Ludmila Kybalová: Dějiny odívaní Starověk, Nakladatelství Lidové noviny, s.r.o.,

Praha, 2009

Milan Polák: Divadlo- jeho cesta dejinami, Perfekt, a.s., Bratislava, 2009

SOLANOVÁ, Ľubica.: Egypťania a prvé civilizácie. Bratislava: Ikar, 2001. ISBN

80-551-0103-5

MIŠULIN, A.V..: Dejiny staroveku. Bratislava: Pravda, 1950.

82

SKARLANTOVÁ, Jana – ZÁRECKÁ, Jaroslava.: Základy oděvního výtvarnictví.

Praha: Státni pedagogické nakladatelství, 1978.

BOUZEK, Jan – ONDŘEJOVÁ, Iva.: Periklovo Řecko. Praha: SPN - Mladá

fronta,1989. 265. s. ISBN 80-204-0083-4

OSAĎAN, Róbert.: Historická Revue. Bratislava: SPN – SAHI, 2012. 141. s.

83