5/2005príspevok 14,90 Sk

Časopis pre spoločenstvá Združenia mariánskej mládeže

ĽUDIA AKO MYBlahoslavený Frederik Ozanam

Narodil sa 23. apríla 1813 v Miláne v rodine lekára, neskôr sa presťahovali do Lyonu. Bol chorľavým dieťaťom. Ako 7-ročný takmer zomrel. Po celý život bol síce telesne slabý, ale štúdiá zvládal hravo. Okrem humanitných vied študoval latinčinu, gréčtinu, nemčinu, taliančinu, hebrejčinu a sanskrit. Mal široké a citlivé srdce pre priateľstvo. Lákalo ho štúdium práva, preto prijal prácu u advokáta. Ako 17-ročný vydal dielo O pravde kresťanského náboženstva. Poukazoval na korene kresťanstva v histórii náboženstiev. Aby mohol vniknúť do celej problematiky právnictva, musel odísť do Paríža. Tu spoznal veľa významných ľudí, medzi inými i fyzika Ampéra. Využíval veľké knižnice – zbieral materiál pre dielo Dejiny náboženstiev. Študenti mávali konferencie o práve a dejinách, na ktorých sa zúčastňoval i Frederik. Postupne ho urobili svojím vodcom a hovorcom i proti jeho vôli. Frederik prišiel s myšlienkou vytvoriť konferencie o aktívnej kresťanskej láske. Dňa 23. apríla 1833 šesť mladých študentov zrealizovalo prvé stretnutie. Za predsedu Konferencie kresťanskej lásky si zvolili svojho profesora Emanuela Baillyho. Toto pomenovanie neskôr zmenili na Konferencie sv. Vincenta de Paul. Dnes existujú pod spoločným názvom Spolok sv. Vincenta de Paul. Členovia spolku sa delili s chudobnými so svojimi zásobami paliva, šatstva a peňazí. Vyhľadávali chorých, starali sa o ich ošetrenie, zaobstarávali im lieky. Vyučovali mladých čítať a písať. Pri každom stretnutí prosili o pomoc Ducha Svätého. Za vzor si zvolili sv. Vincenta de Paul, ktorý sa zaoberal predovšetkým pomocou chudobným. „Zvoliť si niektorého svätého za patróna, to neznamená len jednoduché pomenovanie, ale je potrebné toho svätého aj nasledovať, pokračovať v jeho živote, v jeho čnostiach a myšlienkach.“ V roku 1835 dostal diplomy filozofie a práva a v roku 1836 obdržal doktorát práva. Nasledujúci rok obhájil tézu o Dantem, kde dokázal, že viera a veda nie sú v protiklade. V tom istom roku sa jeho otec smrteľne zranil pádom zo schodov. Zomrel skôr, ako mohol Frederik prísť. Obhajoba doktorskej tézy znamenala úspech, minister vymenoval Ozanama za definitívneho profesora obchodného práva v Lyone. Vďaka tomu mohol zabezpečiť aj svoju rodinu. O 2 roky však zomrela i matka. Ako 27-ročný sa po skúške, na ktorú sa pripravoval relatívne krátky čas, stal najmladším profesorom slávnej parížskej univerzity Sorbona. Odvtedy sa jeho domovom stáva Paríž. Kňaz Noirot vycítil, že Frederik nemá kňazské povolanie, a preto mu navrhol, aby si vzal za ženu Améliu Soulacroix. Frederik zostal omráčený, no myšlienku nezavrhol. Medzi obomi sa časom rozhorela láska. Medzitým však Frederik začal prednášať na Sorbone. Čas vypĺňal horlivou službou chudobným a dôvernou modlitbou. Sobáš sa konal 23. júna 1841 v Lyone. Roku 1845 pápež Gregor XVI. úradne schválil Spolok sv. Vincenta de Paul. V tomto roku mu Amélia porodila i dcérku Máriu. Jeho zdravie však slablo. Lekári mu nariadili dlhé zotavovanie v teplejšom podnebí. Frederik odišiel s manželkou a dcérkou do Talianska. Spolok sv. Vincenta sa ďalej rozširoval. Vo Francúzsku ich bolo 369 a v zahraničí 94. Ozanam ďalej pokračoval v štúdiu dejín literatúry a dostal Gobertovu cenu, ktorú mu udelila Akadémia literatúry za jeho dielo Kresťanská civilizácia u Frankov. Na konci

roku 1849 pre kritické krvácanie a stále bolesti obličiek musel obmedzovať svoju činnosť. Znovu odchádza na odpočinok. Zhrozený chudobou Londýna, i tu mobilizuje kresťanov k pomoci. Na Veľkú noc 1852 ho choroba uložila do postele. Pre nespokojnosť študentov šiel však napriek chorobe prednášať, po čom ostali študenti zarazení a veľmi zahanbení. Viac ho už nevideli. Nasledoval neustály nútený odpočinok, lebo choroba nemilosrdne pokračovala. „Pane, chcem to, čo Ty chceš, tak ako Ty chceš a dokedy Ty chceš. Chcem to preto, lebo to Ty chceš.“ Keď mu kňaz udeľoval sviatosť pomazania chorých a povzbudzoval ho, aby sa nebál Pána, Frederik mu pokojne odpovedal: „Prečo by som sa ho mal báť? Veď ho tak veľmi milujem.“ Frederik Ozanam odovzdal svoju dušu Bohu 8. septembra 1853 na sviatok Narodenia Panny Márie.

2

ÚVODNÍK

3

Majme uši na počúvanie

Milí moji mladí v ZMM!

Poznáte to. Príde kríza. Problém, ktorý sa zdá byť neriešiteľný. Možno ho zapríčinili ľudské reči, možno vlastná neschopnosť. A potom sa chce so všetkým skoncovať. Človek si nevie poradiť. Vyhľadáva samotu, ale tá samota ubližuje. Človek sa zamotáva do nových a nových nezmyselných variácií svojho vlastného ja. Vtedy je dôležité, aby sa našiel človek, ktorý je schopný vyviesť zo zničujúcej samoty a dokáže ho priviesť späť. Späť k ľuďom, späť k životu. Nepovedať, že sa to vyrieši samo. Neponúkne tisíc ponúk na riešenie. Jednoducho vtiahne späť do života. Občas sa stane, že v samote zabudne pozerať na svet. Vtedy je dôležité, aby začal hovoriť, formuloval svoje myšlienky, aby hovoril o tom, čo je v jeho srdci, v hlave. Aby vyhnal sebaľútosť, zneškodnil pochmúrnosť, ktorá sa mu vynára v hlave a nechce odtiaľ preč. Je to boj. Boj dobra so zlom. Boj pýchy s poníženosťou, boj seba so svojím okolím. Existujú vzácni ľudia, ktorí dokážu v takýchto chvíľach nastaviť uši a počúvajú. Sú vzácni, lebo nehodnotia, zbytočne nefilozofujú nad problémom. Jednoducho počúvajú a čítajú medzi riadkami. Čítajú v ľudskej duši.

Svojím počúvaním privádzajú hovoriaceho ku prameňom jeho vlastného života a šťastia. Keď jedného dňa príde za tebou človek, ktorý bude hovoriť o svojich problémoch a starostiach, nemávni nad ním rukou. Jednoducho zabudni na seba a začni počúvať. Možno ho svojím mlčaním privedieš späť k životu. A preto majme uši, ktoré sú ochotné počúvať.

Prázdniny sa už končia a začne sa školský rok plný starostí a učenia, do ktorého vám všetkým prajem veľa darov Ducha Svätého, odvahu, radosť a ochranu našej Nepoškvrnenej Matky.

Na záver by som Vám chcela poďakovať za Vaše modlitby, ktorými ste nás sprevádzali počas Generálneho zhromaždenia v Paríži a tiež počas XX. Svetového dňa mládeže v Kolíne nad Rýnom. V modlitbách ostáva s vami spojená vaša

SPIRITUALITASlužba chudobným

Drahí mladí priatelia! Nastala chvíľa, aby sme sa v našich úvahách dotkli dôležitého bodu, a to služby. Týka sa všetkých v Cirkvi, kňazov i laikov, aj nás, chlapcov a dievčat v ZMM. Je to služba chudobným. Evanjelista sv. Ján píše vo svojom prvom liste: Kristus za nás položil svoj život. Tak aj my sme povinní položiť život za svojich bratov. Ak má niekto majetok a vidí, že jeho brat je v núdzi, a srdce si pred ním uzavrie – ako môže v ňom zostávať Božia láska? Deti, nemilujme len slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou! (1 Jn 3, 16 - 18). Svätý Augustín hovorí, že týmito slovami „nám pravdepodobne chcel sv. Ján objasniť tajomstvo poslednej večere“. Pokúsme sa pochopiť tieto slová pomocou nasledovnej úvahy: Ježiš Kristus, ktorého Telo a Krv prijímame a adorujeme v Najsvätejšej sviatosti oltárnej, je „pravý Boh a pravý človek“. Teda uznávame Ježiša za „pravého Boha“ eucharistickou adoráciou. Akým gestom prejavíme svoju vieru v Ježiša, „pravého človeka“? Službou chudobným a trpiacim! Adorácia vyjadruje jedno podstatné hľadisko eucharistického tajomstva, ale sama osebe nestačí, adorácia totiž musí byť spojená s rozdávaním. Ten, ktorý povedal nad chlebom "to je moje Telo", povedal to isté aj o chudobných. Povedal to vtedy, keď hovoril o tom, čo sme urobili pre hladného, smädného, väzňa, nahého, a potom slávnostne prehlásil: Urobili ste to pre mňa! Úplne sa s nimi stotožnil a hovoril: Mal som hlad, mal som smäd, bol som cudzincom, bol som nahý, chorý, uväznený (por. Mt 25, 35n). V chudobnom a trpiacom nie je Ježiš prítomný rovnakým spôsobom ako v chlebe a víne na oltári, ale ide rovnako o „skutočnú“ prítomnosť, teda pravú, nie obraznú, pretože Ježiš sa s trpiacim stotožnil. „Ustanovil“ aj toto znamenie, ako ustanovil Eucharistiu. Mohli by sme povedať, že v chudobnom je Ježiš prítomný pasívne. Chudobný totiž nemá v sebe vždy a nutne Krista a neodovzdáva ho vždy tomu, kto ho prijme, ako sa to robí pri eucharistickom spôsobe. Chudobný nie je „účinným znamením milosti“ ako sviatosť, neplodí milosť sám sebou. Je to natoľko pravda, že by niekto mohol „rozdať chudobným všetok svoj majetok,“ ako hovorí apoštol Pavol, ale nič by mu to neosožilo, ak nemá lásku (por. 1 Kor 13, 3). Teda neprijíma Krista úplne ten, kto nie je ochotný prijať s ním i biedneho, s ktorým sa Ježiš stotožnil.

4

Keď bol veľký filozof a katolík Blaise Pascal na smrteľnej posteli a keď už nevládal nič prehltnúť, odriekol si sväté prijímanie. Ale prosil, „keďže nemôže prijať Hlavu, aby mohol mať pri svojom lôžku nejakého chudobného človeka, a tak sa stretnúť s Pánom aspoň v jeho údoch.“

Svätý Lev Veľký prehlasoval, že po Ježišovom nanebovstúpení „všetko, čo bolo na našom Pánovi viditeľné, prešlo do sviatostných znamení cirkvi“. Táto zásada, ktorú vzťahuje sv. Lev na sviatosti a služby cirkvi, vzťahuje sa tiež iným spôsobom na chudobných a na všetkých, ktorých nazýva Ježiš „svojimi najposlednejšími bratmi“ (Mt 25, 40). Pri jeho vstupe do neba prešlo všetko, čo bolo na Ježišovi ľudsky

viditeľné, do chudobných a trpiacich, ktorí ho živo predstavujú. Ježiš sa predsa mohol narodiť a žiť ako človek bohatý, vážený a slávny, a predsa sa chcel narodiť a žiť ako človek chudobný, trpiaci a pohŕdaný. Vtelením nám hovorí, že sa Slovo stalo „človekom“ ale veľkonočným tajomstvom nám tiež hovorí, že sa človek stal Slovom: človek bezbranný, odsúdený a ukrižovaný.

Drahá mariánska mládež! Som rada, že sme sa pomocou tejto úvahy z knižky od Raniera Cantalamessa: „Eucharistie – naše posvěcení“ mohli spoločne zamyslieť nad skutočnosťou, že Ježiš prítomný v Eucharistii, je prítomný v každom trpiacom bratovi i sestre. Tak, ako čaká na nás v chrámoch, čaká na nás prostredníctvom našich chorých bratov. Túto pravdu objavili svätí v minulosti a objavujú ju i dnes mnohí kresťania, ľudia dobrého srdca. Preto dokážu s láskou ošetrovať chorých, pomáhať biednym, slúžiť im.

Chudobní! Toto pomenovanie dnes tak znepokojuje a vyjadruje žalostnú realitu. Je ľahšie hovoriť o chudobných, ako sa s nimi priamo stretávať, žiť v ich blízkosti a pomáhať im. A predsa: JEŽIŠ JE V NICH! Skúsme na našich stretnutiach popremýšľať, ako konkrétne môžeme pomôcť my chudobným, opusteným a trpiacim v našom okolí. Poprosme Pannu Máriu, ktorá videla potreby svojich blížnych, a ponáhľala sa im slúžiť, pomohla aj nám „vidieť a pomôcť“. Máme na to jedinečnú príležitosť zvlášť v mesiaci októbri, ktorý je zasvätený práve jej. Modlitbou sv. ruženca si môžeme veľa vyprosiť pre seba i pre našich blízkych. Drahí priatelia, podeľte sa s nami o Vaše skúsenosti, prípadne o Vaše nové predsavzatia z tejto oblasti. Za Vaše príspevky vám už vopred ďakujeme.

Celkom na záver ešte jedna myšlienka od OTCA CHUDOBNÝCH, sv. Vincenta de Paul, ktorú adresoval Dcéram kresťanskej lásky, ale patrí všetkým, ktorí chcú byť užitoční a pomáhať biednym: „Chudobným slúžte s veľkou prívetivosťou a úctou. Oni vám otvoria nebo.“

S. Beáta Kasášová, DKL

5

STRETKO

Leto sa končí a začína sa jeseň, čas, keď je počasie častokrát pochmúrne alebo aspoň melancholické, a to môžeme využiť aj v našich spoločenstvách. Okrem dvoch stretiek sme pre vás pripravili aj dve meditácie. Jedna je typicky jesenná a dá sa využiť aj vonku, pokiaľ je ešte pekné počasie. Tá druhá je skôr všeobecná a aj trošku náročnejšia, takže sa hodí skôr pre starších, ale po menšom prepracovaní ju môžeš použiť aj ako podklad pre bežné stretko.

Podobenstvo o stratenej drachme(13 - 18 rokov)

Cieľ: preskúmať svoje vnútro

Pomôcky: papiere, ceruzky, pastelky

Aktivita: Deťom sa rozdajú papiere a ceruzky, každý nech nakreslí taký dom, aký sa mu páči, v akom by chcel bývať. Po dokreslení necháme deti tento dom v krátkosti opísať.

Keďže dom sa skladá z izieb, rovnako aj v našom vnútri je množstvo izieb. V niektorých sa cítime dobre a radi si tam posedíme. V niektorých sa cítime zle, a v niektorých je tma a aj sa tam bojíme, v niektorých je neporiadok a plno pavučín.Teraz si prečítajte pasáž z Biblie – podobenstvo o stratenej drachme (Lk 15, 8-10).

Ak sa v našom dome stratí drachma, ktorá symbolizuje náš stred, našu úplnosť, človek ju začne hľadať. Musí začať upratovať a teda nevyhne sa aj miestnostiam, ktoré dovtedy nenavštevoval. Drachmu, ak je to „to božie v nás“, nájdeme tak, že sa nebudeme obávať Boha vpustiť do VŠETKÝCH našich miestností. Človek v živote nedosiahne dokonalosť, môže však dosiahnuť „úplnosť“. Nebáť sa s Bohom

rátať vo všetkých oblastiach života. Ide o to, dovoliť mu vstúpiť.

Otázka, alebo zamyslenie: Ako je to so mnou – do ktorých miestností nechcem, alebo mám obavy, aby Boh vstúpil? Aké je to pozvať Boha dnu? Teraz sa o tom môžete porozprávať alebo nechaj chvíľku ticha, aby sa každý zamyslel nad sebou - podľa toho, či je skupinka otvorená a dokáže sa porozprávať aj o takýchto veciach.

Na záver sa pomodlite desiatok sv. ruženca + vlastnými slovami a môžete si aj zaspievať pesničku.

6

Hodnoty(12 - 16 rokov)

Cieľ: zamyslieť sa nad svojím rebríčkom hodnôtPomôcky: lístočky s hodnotami, čisté papiere, peráNa úvod môžeš prečítať tento príbeh:

V krajine za množstvom hôr a riek, tam, kde sa už aj muchy otáčajú, žila jedna pekná dievčinka menom Marienka. Bola zaľúbená do chlapca, ktorý sa volal Janko. Problém bol však v tom, že obidvaja bývali na rozdielnych brehoch veľkej rieky. Počas jarných povodní rieka strhla so sebou všetky mosty a lavičky, ktoré spájali obyvateľov dvoch brehov. Do rieky sa nasťahovalo aj množstvo nebezpečných krokodílov.Janko ochorel. Marienka bola zúfalá, chcela byť so svojim chlapcom, ale nemohla prejsť cez rozvodnenú rieku. Na rieke sa plavila loď. Velil jej kapitán Viktor, známy svojou povesťou zvodcu a pohľadom lovca. Marienka išla za ním s prosbou, aby ju dostal na druhý breh. Kapitán súhlasil, že jej pomôže, ale s podmienkou, že sa mu daruje ako žena. To odmietla a išla za svojou matkou, aby sa jej zverila, čo ju postihlo. Matka nechcela mať nič s celou záležitosťou. Marienka nevedela, čo má robiť, a tak išla za kapitánom a splnila jeho podmienku. Dostala sa na druhý breh rieky k Jankovi. Keď mu vyrozprávala, čo všetko musela podstúpiť, aby sa k nemu dostala, Janko ju s pohŕdaním odstrčil.Nešťastná Marienka išla za Jankovým priateľom Tiborom, a so zlomeným srdcom sa mu zdôverila. Tibor neváhal, vyhľadal Janka a surovo ho zbil. Marienka sa tešila, že Janko dostal to, čo mu patrilo. A ako slnko v tejto krajine zapadalo za neďaleký vrch, bolo vidieť Marienku, ako sa vysmieva zbitému Jankovi.

Aktivita:

Každé dieťa si spraví "rebríček", ohodnotí správanie jednotlivých postáv (Marienka, Janko, Viktor, Tibor, matka) s hodnotením od 1 (najlepšie) do 5 (najhoršie).

Potom všetci spravia spoločný rebríček, kde si každý obhajuje svoj názor, prečo sa tak rozhodol. Diskusia bude určite veľmi zaujímavá. Netreba však nikoho nútiť rozprávať, pokiaľ nechce. Po skončení tejto aktivity môžeš rozdať papiere, kde sú napísané jednotlivé hodnoty v živote človeka, ako napr. čestnosť, svedomitosť, úspech, pravdovravnosť, láska, odvaha, viera.Celkový počet jednotlivých hodnôt nech je približne 20-25. Deti dostanú za úlohu zoradiť tieto hodnoty podľa svojho rebríčku, od najdôležitejších k najmenej dôležitým. Po skončení každý prečíta skupinke svojich 5 najdôležitejších hodnôt. Ak chce, môže nejakým spôsobom okomentovať, prečo má taký názor. Po tejto časti sa možno nájde súvis s rozhodovaním sa pri predchádzajúcej aktivite.

7

Ježiš v mojom projekte života

Viem, že nie som stvorený pre absurdnosť. Chcem žiť šťastne. Túto túžbu nemožno vykoreniť z môjho vnútra, ona ma dvíha a núti ísť vpred. Chcem žiť tu, teraz, naplno, šťastne. Aby som to dokázal, potrebujem nájsť zmysel života. Ale ako a kde hľadať zmysel v tomto svete plnom kríz? Zdá sa, že žijem vo svete, ktorý nevie kam sa uberá... Politici často pochybujú o budúcnosti. Vedci si neraz uvedomujú možný dopad vedy na ľudstvo.V bežnom živote ľudia nehľadajú nič iné, len konzumnosť. Reklamy im sľubujú, že tu nájdu šťastie. No sklamanie neustále vzrastá. Vo svete vidím vojny, hlad, násilie. Okolo mňa stres, alkohol, drogy, egoizmus, samota a neraz i pokušenie všetko zabaliť. A potom... talenty, ak aj nejaké v sebe objavujem, sa mi zdajú nedostatočné na to, aby som v živote uspel.

Tým, že ti bol darovaný život, akoby ti boli rozdané karty. Ak sa na ne pozeráš, môže sa zdať, že si dostal slabé tromfy. Myslíš si, že iní dostali lepšie (krásu, inteligenciu, bohaté rodinné zázemie...). Avšak skúsenosť učí, že niekto môže hrať aj s veľkými tromfami hlúpo a je schopný všetko prehrať. No na druhej strane, aj s menšími tromfami, ak sa hrá múdro, dá sa vyhrať. V živote môžeš nájsť veľa príkladov.Hlina sa môže dostať do rúk „dvoch majstrov“. Alebo ju ponúkneš prasatám a ony z nej urobia blato, alebo ju ponúkneš hrnčiarovi, ktorý z nej môže vytvoriť krásnu porcelánovú nádobu slúžiacu mnohým. Máš slobodu vybrať si.

Čo znamená dať svoj život do Ježišových rúk? Milióny ľudí svedčia o tom, ako zmenil ich život. Hovoria, že vďaka nemu vyhrali nie „v živote“, ale „život“. Pripútali sa k nemu a on im pomohol otvoriť ich vlastný svet iným ľuďom i Bohu, a to je cesta k šťastiu. V minulosti sa svet nemohol zaobísť bez toho, aby sa neodvolával na všemohúcnosť Boha. Ale teraz si človek namýšľa, že je „dospelým“, že už nepotrebuje suverénneho vládcu, ktorý by riadil svet. Tak sa zdá, že v tejto dobe ľudia necítia potrebu vodcu, skôr sú presvedčení, že sú sami zodpovední za svoju budúcnosť a chcú si ju organizovať podľa vlastných predstáv.

A aký postoj zaujíma Ježiš? Ježiš nevystupuje ako všemohúci, ktorý prichádza zhora vyriešiť všetky naše problémy. Ako človek sa delil s našimi problémami, so všetkou váhou biedy i šťastia. Bojoval za slobodu vo svojom prostredí.Zomrel za dôstojnosť každého človeka.Rozprával o Bohu, svojom Otcovi, ktorý nekonečne miluje každého z nás. Takto zanechal celkom iný obraz Boha, než si ľudia o ňom spontánne robili. On je obraz bytia vyznačujúceho sa úžasnou silou, ktorá miluje a oslobodzuje.

8

9

Nejeden mladý človek pri stretnutí sa s kresťanstvom má dojem, že viera s množstvom zákazov a príkazov skôr zväzuje človeka, než ho oslobodzuje. Nazdáva sa, že aj Cirkev skôr oberá (o krásu, radosti a rozkoše života), než dáva. Ak by si aj ty takto uvažoval, mýlil by si sa! Ježiš a Cirkev nás oberá len o neresti a zločiny, o krádeže a lúpeže, o opilstvo a vraždy, o manželskú nevernosť a sexuálne nemravnosti. Kto z nás by chcel vidieť v týchto nerestiach šťastie človeka?

Chcel by si závidieť zlodejovi jeho krádež? Veď mu hrozí väzenie! Chcel by si závidieť alkoholikovi jeho šťastie? Veď mu hrozí rakovina pečene a iné ťažké choroby! Chcel by si závidieť mladým ľuďom ich rozkoš z nemravnosti? Veď im hrozí otrávená mladosť! Chceš vidieť v tomto šťastie?

Ak aj Ježiš žiadal ľudí niečoho sa vzdať, to preto, aby im mohol oveľa viac dať, aby ich život viedol k opravdivému naplneniu, teda k šťastiu.Ježiš môže byť veľkou silou aj v tvojom živote. On nie je proti tvojmu projektu života, ale tým, že ti odkrýva zmysel existencie, chce, aby si Ním prenikol každú svoju činnosť. Len tak môžeš uspieť a dosiahnuť šťastie. Viera nie je postoj, ktorý ťa odtrháva od tvojich plánov do budúcnosti. Kde hľadať pomoc? Odpoviem ti: v spoločenstve Cirkvi. Možno pri týchto slovách zapochybuješ, lebo aj ty si už určite počul výrok: Kristus áno, Cirkev nie. Napriek všetkej kritike, skús premýšľať nad týmito slovami: Nikto naozaj nepozná Ježiša Krista bez Cirkvi. Možno by si namietal, že ho niektorí môžu poznať vďaka evanjeliám. Ale zamysli sa. Keby nebolo Cirkvi, nebol by nikto, kto by napísal svedectvo o Kristovi. A ešte viac. Nielen, že vďaka Cirkvi poznáme Ježiša Krista, ale ona je tiež prostriedkom, aby si ho stretol aj dnes - živého. Práve prostredníctvom Cirkvi Ježiš odpúšťa a dáva silu znova začínať...

Jesenná meditácia

Cieľ: uvedomiť si, že v Božích očiach máme všetci veľkú hodnotu a objaviť vzájomnú rozielnosť

Pomôcky: kahančeky, meditačná hudba, kôš s farebnými listami zo stromov a pre atmošku môžeš priniesť aj kríž a sošku Panny Márie

Na úvod si prečítajte kúsok z knihy proroka Izaiáša (Iz 43,1-7; 49,15-16).

Boh pozná každého z nás ako jedinečné a najdrahšie dieťa, ktoré je chcené a milované. Na svete sú miliardy ľudí a Boh pozná každého podľa mena. Ľudia sú rôzni. Máme Afričanov, Európanov, Ázijcov, Američanov, Indiánov... Sú ženatí a vydaté, sú slobodní a sú rozvedení. Máme aj nevlastných bratov a sestry, krstných rodičov, starých rodičov. Existujú heterosexuáli a homosexuáli. Sú tu malé deti, školáci, tínedžeri, dospelí i starí. Ako si to Boh stíha všetko zapamätať?

10

Každý z nás je jedinečné a najdrahšie dieťa, ktoré je chcené a milované. Tento kôš obsahuje mnoho listov. Svet je plný rôznych listov – toľko odlišností! Máme brezy, lipy, buky, duby, orechy, javory. Máme tropické stromy, stromy z dažďových pralesov, vysokohorské stromy... Poznáme ihličnaté aj listnaté stromy. Ako si to máme stihnúť všetko zapamätať?

Každý list v tomto koši je jedinečné Božie stvorenie. Budeme si v kruhu posúvať kôš s listami. Keď kôš príde k Tebe, vyber si jeden list a nechaj si ho pre seba. (Posúvajte kôš dookola.)

Pozoruj svoj list. Všímaj si jeho zvláštnosti. Prezri si jeho farbu, tvar jeho okrajov, dĺžku jeho stopky, sieť jeho žiliek. Skús spoznať tento list ako individuálne Božie stvorenie.Znova si budeme v kruhu posúvať kôš. Ak príde k tebe, polož list naspäť. Potom kôš pôjde znova dookola a ty budeš musieť

nájsť tvoj list – ten, ktorý si originálne držal v rukách a pozoroval, ten, ktorého jedinečnosť si objavil prvýkrát. (Podaj kôš dookola, aby každý vložil list späť. Keď sa kôš vráti k tebe, jemne premiešaj listy, aby neboli v tom istom poradí. Daj pozor, aby si ani jeden nepoškodil. Podaj kôš znova tým istým smerom.) Ako sa pozeráte na listy, môžete zistiť, že žiaden z nich nie je perfektný. Každý list je nádherný, ale každý ma nedokonalosti. Niektoré sú natrhnuté, iné nerovné, niektoré majú diery, ďalšie sú ohnuté, iné majú škvrny. Ale všetky z nich sú krásne. Myslím, že Boh chce, aby sme pochopili, že nemusíme byť perfektní, aby sme boli krásni. Všetky listy spolu na strome dokážu urobiť to, čo strom potrebuje. My všetci spolu dokážeme urobiť to, čo naše spoločenstvo potrebuje. Niekedy pomôže skupine, ak pozná jedinečnosť svojich členov. Preto využijeme príležitosť a podelíme sa o to. Každý rad radom smie teraz povedať jednu vec, ktorú by mohol ponúknuť spoločenstvu – nejaký talent alebo dobrú vlastnosť. Tiež každý smie povedať jednu vec, v ktorej by potreboval od spoločenstva pomoc – nejakú slabosť alebo nedokonalosť. A ako budeme počúvať o daroch a potrebách spoločenstva, nezabudnime, že nepotrebujeme byť perfektní, aby sme boli krásni. (Začni sebou ako príklad pre skupinu. Buď stručný.)

Príbeh (legenda Siouxských indiánov):

V lete sa tráva a kvety tešili krásnemu letnému počasiu. Ale ako dni išli, počasie sa stalo chladnejším. Tráva a kvety zosmutneli, pretože nemali nič, čo by ich ochránilo pred chladom.Práve vtedy, keď sa zdalo, že už niet nádeje na život, Najsvätejší, ktorý stvoril všetko, prišiel na pomoc. Prikázal listom zo stromov, aby popadali na zem, a tak rozprestrel jemnú teplú prikrývku na korienky rastlín, ktoré už zamŕzali. Aby odplatil listy za ich dobrosrdečnosť, Stvoriteľ im poslal posledný lúč krásy. A preto stromy každý rok na jeseň pri poslednej rozlúčke nahodia na seba pestré farby.Potom listy splnia svoju úlohu a prikryjú zem hrubou teplou prikrývkou.

Mnoho ľudí chce byť užitočnými ako tieto listy. Nech nás Boh požehnáva, keď nasledujeme príklad jesenných listov, hľadajúc spôsoby, ako byť užitoční a ako slúžiť tým, ktorých stvoril.

SÚŤAŽ♥ Rád/rada píšeš?♥ ZMM vyhlasuje písomnú súťaž na dve témy:

Testament Jána Pavla II v mojom ♥

Určite ťa Ján Pavol II. niečím povzbudil. Možno svojím príhovorom, svojou návštevou, svojím smiechom, svojou mladosťou, smrťou. Možno ti už pomohol aj z neba. O tom všetkom môžeš napísať. Aký testament zanechal Ján Pavol II. osobne v tvojom srdci, ktorý ti nikto nevymaže.

Dotyk Boha

Ak máš živý dotyk Boha, zázrak, radosť, znamenie, povzbudenie zo SDM v Kolíne nad Rýnom, z duchovných cvičení alebo letných táborov, napíš.

Tvoje dojmy posielaj v rozsahu jednej až dvoch strán formátu A4 do konca septembra na adresu:

Janka Stanovčáková Jasenovce 32

094 05

Najlepšie práce budú odmenené a uverejnené v Lúčoch a možno aj v iných periodikách.

Neváhaj, zober do rúk papier a pero a píš!

11

NA KOBERČEK Súčasná davová psychóza na Slovensku spôsobila, že všetci ľudia bežia v ústrety Západu a takmer nikto sa neobzerá späť v domnení, že Východ neukrýva v sebe nič dobré, iba vojny a hlad. No našlo sa pár „rybičiek“, ktoré sa i napriek tomuto názoru rozhodli plávať proti prúdu. Medzi tieto rybičky patrí aj Róbert Imrišek (člen ZMM v Zbyňove), učiteľ, ktorý si pre miesto svojej učiteľskej praxe vybral neobyčajné miesto. Učí potomkov slovenských prisťahovalcov na samote Vagaše v Rumunsku.

� Ako si sa dostal do Rumunska?Poprvýkrát som tam prišiel na Veľkú noc minulého roka. Veľmi sa mi tam zapáčilo, hlavne to prostredie. Vyzeralo to tam tak, ako som si predstavoval život našich starých rodičov. Potom som sa sem vrátil ešte v lete a tu padol ten návrh. Mňa to akosi chytilo, netrvalo dlho a ozval som sa pánu farárovi, že tam chcem učiť. Najskôr ma odhováral, no potom mi to všetko pomohol vybaviť.

� Čo je tvojou hlavnou náplňou v Rumunsku?Keďže som učiteľ, tak učím. V triede mám deväť detí v prvých štyroch ročníkoch. Okrem toho s deťmi a mládežou hrávame a spievame na omšiach a so staršími sa pokúšam nacvičiť divadlo. A od nového roku som rozbehol na podnet ľudí i škôlku.

� Aký je rozdiel byť učiteľom na Slovensku a na Vagašoch?Je to ťažké, ale ináč. Napríklad, deti tam sú viac disciplinované ako tu. Samozrejme, zo začiatku bolo pre nich ťažké rozbehnúť sa, no teraz sú oveľa

12

pozornejšie. Zatiaľ čo tu si disciplínu musí učiteľ tvrdo vydobýjať, a ak si ju vie udržať, má na 99% vyhrané.Okrem toho tu majú deti veľa podnetov z okolia, a tak je ťažšie upútať ich pozornosť, treba stále vymýšľať niečo nové. Takisto tam nefunguje také ponižovanie medzi deťmi ako tu. Staršie deti majú k mladším skôr rodičovský prístup. Jediným problémom pre mňa bolo, že mi deti zo začiatku veľmi nerozumeli, čo je spôsobené tým, že slovenčina tam je veľmi archaická.

� Aké sú rozdiely medzi ľuďmi tu a tam?V prvom rade sú to jednoduchí ľudia s menšími nárokmi ako máme my a nepokazení moderným spôsobom života. Žijú veľmi družne a jeden o druhom všetko vedia, zatiaľ čo tu už pomaly sused suseda nepozná. Samozrejme, aj tam to má svoje nevýhody, hlavne ohováranie a klebety, ale tomu sa asi nedá vyhnúť. A v neposlednom rade sú veľmi skromní, čo nám chýba. Nefrflú ako našinec, ktorému sa tu žije tisíckrát ľahšie. Vzťahy medzi rodičmi a deťmi sú veľmi krásne, čo spôsobuje hlavne to, že sú viac-menej stále spolu.

� Ako môžu pomôcť členovia ZMM týmto našim krajanom? Nie je tam ekonomická bieda, skôr intelektuálna. Ľudia žijú skromne, čo je na nich to najkrajšie, a tak si myslím, že nejaké finančné zbierky nie sú až také nevyhnutné. Ale, ak sa nám podarí nacvičiť spomínané divadlo a prísť s ním na Slovensko, tak tento projekt zhltne veľa peňazí. Potom budeme potrebovať takúto formu pomoci. Samozrejme, tou najdôležitejšou pomocou je modlitba.

� Čo odkážeš ľuďom, ktorí sa tam rozhodnú prísť?Prísť otvorení a byť ochotní tráviť s týmito ľuďmi čas, či už pri práci alebo modlitbe. Jednoducho neprísť tam s tým, že ich ideme zmeniť. Vagašanov vždy poteší nejaké to vyvedenie zo stereotypu, čo je pre nich prínosné a zaujímavé.

Evka

13

14

SPOLOČENSTVO ZMM SA PREDSTAVUJELendak

V tomto čísle sa vám predstavíme my, ZMM v Lendaku. Lendak je rázovitá dedinka pod Tatrami. Aj tu žije veľa mladých ľudí s veľkými plánmi a snami. Vznikli sme už veľmi dávno. Začiatky boli veľmi ťažké, ale s Máriinou pomocou sme to zvládli a dokázali ísť ďalej. Na začiatku nás bolo veľmi veľa. Postupne sa začali tí starší ženiť a vydávať, ale zanechali v nás veľa: radosť, starosť, ale aj veľa dobrých nápadov. Všetko, čo nás naučili, sa my teraz snažíme učiť tých menších. V nich vidíme seba. Už nás nie je tak veľa ako kedysi, ale snažíme sa naše združenie rozširovať o nových členov i rôznymi akciami. Deti ich majú rady a na každú sa veľmi tešia. Mládežnícke stretnutia mávame my, starší, v piatok po sv. omši. Vtedy sa všetci zídeme a porozprávame. Vždy si niekto pripraví tému a pozveme aj nášho kaplána. Stretnutia s deťmi máme rozdelené na 2 skupinky. Deti sú rady, keď sa s nimi hráme a venujeme sa im. S nami staršími je to už trochu ťažšie, niekedy sa nevieme dohodnúť, niekedy sa aj pohádame, ale vždy sa to dobre skončí. Dvaja naši členovia sa dali na kňazskú cestu. Nasledujú Pána Ježiša a jeho Matku Máriu. Jeden je už kňaz a druhý bol tento rok vysvätený za diakona. Máme aj skvelú gitaristku, ktorá vie aj veľmi pekne spievať a vedie nás pri každej našej akcii. Naším snom je priviesť všetky deti k Panne Márii, našej Nebeskej Mamičke.

So srdečným pozdravomZMM Lendak

Zbyňov Zbyňov je malá dedinka, ktorá je vzdialená od Žiliny zhruba 19 km. Táto malá dedinka, učupená v Rajeckej doline, sa okrem existencie dvoch krčiem a obchodov môže popýšiť aj existenciou Združenia mariánskej mládeže, ktoré tu vzniklo už v roku 1992. Od tých čias sa miestne osadenstvo dosť zmenilo a v súčasnosti tvorí ZMM Zbyňov 12 členov vo veku od 14 až po 30 rokov. Toto malé spoločenstvo sa stretáva každý týždeň v budove Obecného úradu. Okrem pravidelných stretiek sa aj aktívne, a to spevom, zapájame do slávenia Eucharistie. Príležitostne sa venujeme aj deťom, či už vo forme stretiek alebo zábavných podujatí (tábory, diskotéky, divadlá...).

Evka

Monika RoháčováMária, Matka naša

Mária, Matka naša, skláňa ruky svoje, bo verí, že lásku jej opätujeme. My vrúcne pokľakámea v modlitbe úctu jej vzdávame. Ona vždy vypočuje prosby, ktoré jej predložíme. Preto utiekame sa k Tebe, bez hriechu počatá, čo neodvraciaš zrak k biedea v núdzi nám pomáhaš.

15

NEDEĽNÁ CHVÍĽKA POÉZIE

Mário Tinák, O. F. M.Zaspievaná modlitba

Zaspievala moja duša, na chválu Matky nebeskej, ako vtáča zaspieva pieseň zrána, tak moja duša Pane, spievala modlitbu rána. Modlitbičku k Matičke, aby ochraňovala dietky Božie. Na ceste dneška, ktorá je samá skala, ale aj zákruta. Zaspievala moja dušaoriginálnu pieseňona znela z hĺbky srdca ako slávičí spev.Na brehu rieky, pred klenbou neba.Matička Božia Mária, s vrúcnosťou sa modlímnielen za seba, ale aj za iných. Prihovor sa, vznešená Pani, za nás u svojho Syna. Prosí moja duša, tak veľmi, ako prosí dieťa.Vyslyš ma, Panna Máriaa upokoj. Nedaj zhynúť národu, Ty Patrónka slovenského rodu.

Janka MrvováMária ma učí milovať

Krásne meno Mária v srdci mojom zaznieva,

keď ho ráno vyslovím, ničoho sa nebojím.

A keď idem do školy, Mária pri mne stojí,

pri písomkách mi poradí, v ťažkostiach

pomocnú ruku podá mi, drží ma, aby som

na ceste životom nezblúdil. Keď sa večer chystám spať,

vyslovím to krásne meno veľakrát.

Mária mi silu dáva, môj život požehnáva,

Mária ma učí milovať.

PRÍBEHKvapka

Bál som sa, že bude dnes pršať. Dážď rozmnožuje slzy a smútok. Dážď zakrýva svetlo slnka, pohlcuje pokojné myšlienky, zabraňuje pozerať na nebo. No dnes zvíťazilo v boji o vládu nad oblohou slnko a po včerajších tmavých dažďových mrakoch tu zostalo iba zopár nevinných bielych obláčikov. Krásne počasie. Ako stvorené na dôstojný pohreb. Môj pohreb. Keď mi pred piatimi rokmi volali z nemocnice, v ktorej som bol v ten deň darovať krv, aby som prišiel ihneď ako budem môcť, myslel som si, že potrebujú iba nejaké chýbajúce osobné údaje. Trochu ma zarazilo, že mám prísť osobne. Za hodinu som už klopal na dvere ordinácie. „Vstúpte,“ ozvalo sa zvnútra. Otvoril som dvere. Starší šedivý lekár sedel za stolom a vypisoval nejaké papiere. „Dobrý deň,“ vstúpil som do miestnosti. „Dobrý deň. Vy ste pán Hájek?“ odzdravil a prestal písať. „Áno.“„Zatvorte za sebou, prosím vás,“ povedal a zložil si okuliare so starým hrubým rámom, po ktorom mu na nose zostali červené odtlačky. „Sadnite si.“ Posadil som sa oproti nemu. Zhlboka sa nadýchol: „Dnes ste u nás darovali krv. Vaše číslo bolo 12?“„Áno.“ „Dobre. Vlastne nie dobre... no... predtým, ako ste darovali krv, vypisovali ste určitý dotazník, v ktorom bolo spomínané, že zo vzorky krvi sa budú robiť testy na niektoré choroby.“ Pritakal som a on pokračoval: „Tie testy sa nerobia hneď, ale to nie je podstatné. Už máme výsledky a...“ Začínal som byť vystrašený. Prečo robí okolo toho také opletačky. Aké nie dobre. Aké testy, choroby? Ja? Aha. Možno zistili v mojej krvi prítomnosť chrípkového vírusu. Pred dvoma týždňami som mal chrípku, ktorú som však za dva dni vyležal. Možno tam ešte stále nejaké stopy po ňom sú. Ale prečo to tak obkecáva? „Vidím, že začínate byť nesvoj. Naozaj neviem, ako to povedať. Viete, mám síce svoje roky, pôsobil som na rôznych oddeleniach a zažil som toho

veľa...,“ zasekol sa. Žeby si niečo uvedomil? Povedal niečo, čo nemal povedať? Pozrel sa na mňa so súcitom: „...ale ešte stále neviem...“ Čo nevie? Prečo to tak naťahuje? Videl, že začínam byť nervózny. Ešte raz sa zhlboka nadýchol: „Máte AIDS.“ Prestal som vnímať, dýchať, myslieť.

16

Táto chvíľa trvala asi pätnásť - dvadsať sekúnd, no každá sekunda sa vo mne prenásobovala päťdesiatimi. Vrátil som sa až po lekárovom odkašlaní. Začal mi vysvetľovať, že ak chcem predísť ďalšiemu šíreniu tejto choroby, musím mu odpovedať na všetky jeho otázky. Súhlasil som. Spomenul som mu, ako som sa už dávnejšie pichol pohodenou injekčnou striekačkou na lavičke. Povedal som si, že pre istotu zájdem na krvnú skúšku, no keď som prišiel domov, bolesť sa vytratila a myšlienka na návštevu nemocnice taktiež. Lekár bol ohľadom mojich šancí na vyliečenie priamy: „Iba zázrakom!“ Po polhodine som odchádzal domov. Dva, maximálne tri roky. Toto mi neustále rezonovalo v hlave. Reakcie mojich rodičov som očakával. Mama sa rozplakala. Otec bol ticho. Tušil som, že by najradšej odišiel a tiež sa vyplakal, no nemohol. Vedel, že by ma to ešte viac podlomilo. Prosil som ich, aby si to nechali pre seba. Nechcel som, aby ma ostatní ľutovali a pozerali na mňa ako na malé utýrané zmoknuté šteňa. Snažil som sa žiť tak, ako predtým. Vlastne nie. Pri pomyslení na koniec sa mi darilo prekonávať moje chyby a nedostatky. Deň odo dňa som pociťoval väčšiu radosť zo života a každú hodinu som vychutnával. Táto choroba mi pomohla pozerať na ľudí, na prírodu, na Boha, na vzťahy úplne inak. O tejto chorobe vedeli do mojej smrti len moji rodičia a Monika. Dva dni som neprestajne premýšľal, ako jej povedať, že s ňou už nemôžem chodiť. Hoci som ju ľúbil a potreboval, nechcel som, aby sa na mňa ďalej viazala. Nechcel som jej pokaziť nasledujúcich pár rokov a následne celý jej život. Na tretí deň som sa s ňou stretol. Neboli sme spolu už týždeň. Videl som na nej, že sa teší z mojej prítomnosti. Aj ja som bol šťastný, ale iba chvíľočku. Uvedomil som, že na to už nemám nárok. Podišiel som k nej a bez pozdravu som začal: „Vieš, veľa som premýšľal. O tebe, o mne... jednoducho... Nie. Nie... Vieš...,“ jachtal som, zberal sily, „ty a ja... Prepáč, ale myslím, že... Nie. Viem, že by sme sa už nemali stretávať. Nie nikdy. Občas sa môžeme stretnúť. Ako kamaráti.“Chvíľu sa usmievala. Čakala ako svoj nepríjemný žart uzatvorím. Zostal som ticho. Čakal som, že niečo povie. Neusmieval som sa. Pozerala na mňa svojimi modrými očami a začínala rozumieť. Úsmev pomaly opadal. Zostala prekvapená. Krásna. „Vieš, že nie som ideálna, ale... Tak dobre. Keď si to želáš...,“ odišla. Ponadávať si? To by nedokázala. Vyplakať sa. Teraz, keď stojím pri svojom tele ležiacom v rakve a pozerám do jej očí červených od plaču, mám výčitky. To čo sa následne stalo, bola moja chyba, ale inak som nemohol. Asi po dvoch týždňoch od nášho rozchodu som ju náhodou stretol na autobusovej zastávke. Uvidela ma ako prvá. Pozrel som sa na ňu. Odvrátila pohľad na zem. Prišiel môj autobus. Nastúpila i ona. Sadol som si k nej. Pozrela sa na mňa. Čakala vysvetlenie. Ešte raz. Cítil som, že buď poviem pravdu alebo explodujem. Nevybuchol som. Priznal som sa. Chytila ma za ruku. Odísť? Nemohol som. Rozum prehral, srdce zvíťazilo. O chvíľu uložia rakvu do hrobu a zasypú hlinou. Už len okamih. Pozerať na prítomných nemá zmysel. Ešte sa stretneme. A naveky. Na zem padla kvapka. Druhá. Pozerám sa hore. Modrá obloha sa zmenila na sivú bijúcu sa riavu. Ani počasie nevydržalo... Už sa nedotýkam zeme. Pomaly sa vznášam hore. Prší stále viac. Moje myšlienky sú pokojné. Nech len prší.

XYZ

17

ČO BOLO? 10. výročie ZMM v Jasenovciach

9. júna sa v Jasenovciach rozozvučali zvony na kostolíku, ktoré privítali národného direktora P. Pavla Nogu, CM v našej dedinke. O 10:30 hod. P. Pavol sv. omšou otvoril naše oslavy 10. výročia ZMM v Jasenovciach. Vo svojej homílii nás všetkých vyzval, aby sme sa nebáli chytiť Pannu Márie za ruku a kráčať za ňou. Po sv. omši a obete sme šli na saleziánsku chatu, kde to všetko vypuklo. Tanček o záhradníkovi a stromčeku vyjadril to, že stromček chce poďakovať svojim koreňom, ktoré mu dávali vlahu a silu pri jeho raste. To vyjadrilo naše spoločenstvo a tie korene vyjadrili všetkých, ktorí nám pomáhali

pri začiatkoch až doteraz. Scénka o čistote a vernosti Panne Márií všetkých preniesla k osobnému životu, kedy sa každý rozhoduje medzi dobrom a zlom. Tančekom chvály sme vyjadrili Bohu vďaky za všetko a za všetkých. Po tomto programe sme sa presunuli do jedálne, kde boli pripravené pre všetkých švédske stoly, kde si našiel každý niečo podľa svojej chute. Vo večerných hodinách sme odchádzali s novým elánom vykročiť do ďalších rokov nášho fungovania. Mária ochraňuj nás v ďalšom živote!

Totus Tuus - Celý tvoj, Mária V dňoch 4. – 9. 7. a 25. – 29. 7. 2005 sa chata v Jasenovciach stala miestom stretnutia detí na letnom duchovnom tábore. Tábory viedli o. Stanislav Fedor a P. Vladimír Balucha, CM. Celé tieto dni sa niesli pod mottom: Totus Tuus – Celý tvoj, Mária. Deti sme viedli k tomu, aby sa zahľadeli očami Panny Márie na život Ježiša Krista. Diamanty a koruna Panny Márie boli dominantou celého tábora. Deti zbierali diamanty počas celých dní, aby ozdobili korunu Panny Márie. Ich šikovnosť pri pomoci v kuchyni, liturgii a pri súťažiach si vybojovala diamant. Skupinky mali názvy radosti, bolesti, svetla a slávy. V prvý deň sme sa zamýšľali nad súhlasom, ktorý dala Panna Mária anjelovi a snažili sme sa aj deti viesť k tomu, aby aj ony hovorili Panne Márií oddnes „celý tvoj“. Prežívali sme aj čas Vianoc kde nechýbali Ježiško na slame, oplátky, med či opekance. A samozrejme darčeky, ktoré si deti pripravili pre svojho anjela, ktorého si vybrali na začiatku tábora. V druhý deň sa deti ocitli na svadbe, kde im bola ponúknutá svadobná hostina a tiež anketa o manželstve či o ideálnej žene, mužovi. Večerný program s názvom „Svetlo“ sa vpísal do každého jedného srdca. V tretí deň sme si uvedomovali utrpenie Ježiša. Mali sme aj cestičku do neba. Každé stanovište po lese vyjadrilo lásku a odkaz Panny Márie k nám a priviedlo nás až do neba. Večer sme si po dedine sprítomnili naše zlyhania pri krížovej ceste, keď sme pribíjali naše hriechy na drevo kríža. Vigílnou sv. omšou sme oslávili Ježišovo vzkriesenie a radosť z toho, že nás vykúpil. Vo štvrtok sme mali tiež bohatý program. Test a súťaž nám odhalila život pápeža, ktorého miloval celý svet, Jána Pavla II. Piatkové ráno, keď sme sa zobudili, nás čakalo už iba balenie, vyhodnotenie, sv. omša, slávnostný obed a lúčenie. Ďakujem Panne Márií za krásne dni, kedy sme si v pestrosti mohli pozrieť v podobe tajomstiev jej rodinný album.

Janka Stanovčáková, Jasenovce

18

Duchovná obnova v Zlatovciach Tak ako každý rok, aj tieto prázdniny som sa zúčastnila duchovnej obnovy v Zlatovciach pri Trenčíne, a to v dňoch 21. – 24. júla 2005. Spolu s približne 50 mladými z okolia Beluše, ale i Nemšovej a Tepličky nad Váhom som prežila 4 nádherné dni s Bohom pod vedením otca Petra Holbičku. Ak sa vám zdá toto meno nejaké povedomé, vedzte, že ho môžete počuť v rádiu Lumen. Je totiž jeho duchovným správcom. Našou tohtoročnou témou bola Eucharistia – živý Pán Ježiš pod spôsobom chleba a vína. Po úvodnom obede a ubytovaní sme sa stretli, aby nám otec Peter vysvetlil princíp silencia (ticha), na akom fungujú ozajstné duchovné cvičenia. Byť sám, v tichosti, s Bohom. Takže našou prvou úlohou bolo vydržať od večernej adorácie do večere nasledujúceho dňa ticho. Keďže sme mladí, a podaktorí z nás aj riadne ukecaní, bola to pre nás veľmi ťažká úloha. Veď si len skúste predstaviť, že na izbe bývate so svojimi dvomi najlepšími kamarátkami a v noci o 1:00 nemôžete spolu debatovať. Väčšina z nás to pochopila po svojom. Česť výnimkám. Veľmi pekná bola adorácia hneď prvý deň. Keďže náš turnus prebiehal súbežne so skupinou nad 19 rokov, mali sme k dispozícii hneď 2 kňazov. Druhým bol vždy usmiaty kapucín, páter Leopold Nemček. Práve on nám počas tejto adorácie svojimi meditáciami pomáhal, aby sme dokázali odpustiť. Odpustiť všetkým ľuďom, ktorí nás nejako zranili. Nasledujúci večer sme využili prítomnosť sestier a kňazov Rodiny Panny Márie a ich zakladateľa pátra Paula Siegla. Páter Paul nám pomocou 2 prezentácií ukázal súčasný stav sveta, jeho biedu i bohatstvo, násilie, beznádej... a hovoril, že toto Boh nechcel, lebo Boh je láska a chce, aby bol človek šťastný. Na konci tejto prednášky nám každému osobitne dal požehnanie rukavičkou Pátra Pia. Bol to krásny večer, po ktorom sme až do neskorej noci spievali a chválili Boha. V sobotu nás čakala dlhšia prechádzka na Skalku pri Trenčíne. V tunajšom pútnickom chráme zasvätenom sv. Andrejovi Svoradovi a Benediktovi sme mali sv. omšu a potom sme ešte kúsok vyšli až

k niekdajšiemu kláštoru benediktínov. Večer sme sa vyšantili pri belgickom a írskom tanci, aby sme sa následne mohli stíšiť do celonočnej adorácie. A práve adoráciou sme sa prehupli do posledného dňa duchovnej obnovy. Ranné chvály, raňajky, balenie sa, upratovanie, sv. omša, poďakovanie kňazom, obed, a... rozlúčka. Ísť s novým elánom budovať lepší svet a začať od seba. Vďaka Ti, Pane, za tie 4 krásne dni prežité s Tebou!!!

Fiona

Prijatie v Tepličke nad Váhom S radosťou by sme vám chceli oznámiť, že od 22. júna 2005 je ZMM bohatšie o 4 členov a 6 čakateľov, ktorí boli prijatí v kostole sv. Martina v Tepličke nad Váhom. Svätú omšu celebroval náš rodák, P. Pavol Noga, CM. Počas kázne nás povzbudil, aby sme sa nebáli a nasledovali Pannu Máriu za každého počasia. Počas sv. omše sme mali na starosti čítanie, prosby a nesenie obetných darov. K radostnej atmosfére prispel svojím spevom mládežnícky spevácky zbor. Svojou prítomnosťou nás potešili i milé sestričky, kňazi a ZMM–áci z Rajca a okolia. Táto milá slávnosť sa konala za nie práve pekného počasia, ale práve ono nám pripomínalo, že máme nasledovať Pannu Máriu aj vtedy, keď nám slniečko nesvieti. Po prijatí nás čakalo občerstvenie, ktoré pre nás pripravili šikovné rúčky našich detí, ich mamičiek a rôznych iných dobrých ľudí. Chcela by som sa poďakovať všetkým ľuďom, ktorí nám akokoľvek pomohli pri príprave, a priložili ruku k dielu. Ale veľká vďaka patrí hlavne našej Nebeskej Mamičke za to, že nás drží v náručí. Ešte by som chcela odkázať všetkým animátorom, že práca so svojou skupinkou je niekedy ťažká, niekedy sa vám možno nechce, ale keď človek vidí "svoje" deti pred oltárom, je to nádherný pocit a radosť. Určite sa to oplatí.

Vaša nová členka Mária Šmehýlová,Teplička nad Váhom

19

RUMUNSKO Bolo raz OSEM statočných: P.

Pavol, P. Kristián, Františka, Marek, Janka, Anička, Miloš a Katka. Rozhodli sa podniknúť cestu nevídanú a neslýchanú, až do ďalekého Rumunska. Prvé spoločné stretnutie pred odchodom za sedem hôr, dolín, rovín a riek sa uskutočnilo v utorok, 12. júla, asi hodinu po polnoci v Bijacovciach. Ráno nám naši pátri na posilnenie odslúžili sv. omšu a okolo 12. hod. miestneho bijacovského času sa začala naša dobrodružná misia tým, že sme nasadli do áut, pripravení na dlhú cestu. Na hraniciach sa vyskytol prvý problém. Naša Katka zbadala na svojom pase nejaký omyl. No

chyba nebola v platnosti, ale vo fotke, ktorú nechcela ukázať. Colníci ju však identifikovali a my sme bez problémov prešli maďarskými hranicami. Naši susedia majú veľkú rovinu, z čoho začala chytať fatamorgánu Anička. Všetko sa však upravilo, keď sme podvečer prešli rumunské hranice a konečne videli nejaké tie hory. Pohľad na ne netrval dlho, lebo zrazu sme sa ocitli vo veľkej hmle. Každá cesta niekde vedie a tá naša smerovala presne na Gemelčičku, kde bola naša prvá zastávka. Ďalší deň sme sa rozhodli spoznať okolie a vydali sa do lesa. Preskakovali sme potôčik, no až po dlhom čase sme si uvedomili, že nevieme, kde sme. Rozdelili sme sa teda na dve družstvá: jedno viedol P. Pavol, druhé P. Kristián, a začalo sa súťažiť, kto príde skôr. Tentoraz to bola skupinka P. Pavla. Miestni ľudia majú veľa psov, a práve s nimi mala problém skupina P. Kristiána, lebo tu sa ukázalo, že Katka má panický strach zo psov. Všetko však nakoniec dobre dopadlo. Čakalo nás prekvapenie v podobe skupiny mladých, ktorí sa práve v ten deň vracali z Vagašov, kde sme mali ďalší deň namierené aj my. Vo štvrtok ráno sme sa pekne pobalili a pred obedom vyrazili na cestu najprv autami, no potom nás už čakal voz s koňmi, ktorý nám bral aspoň batožinu. Na Vagaše je dlhá cesta, tak sme si ju spríjemňovali zbieraním hríbov. Nakoniec sme sa dostali až ku škole, v ktorej sme mali počas nasledujúcich dní bývať. Pre upresnenie, na Vagašoch ešte nie je elektrina, vodu si berú iba zo studní a o poriadnych cestách by ste mohli snívať. Vybalili sme si teda veci, no nastal ďalší problém, keď sme zistili, že v kuchyni je myš. Prišlo sa totiž na to, že Anička má panický strach z myší a pokiaľ ju ešte nevidela, bolo všetko aspoň naoko v poriadku.

20

Slniečko už bolo dosť vysoko, kým sme sa dostali z našich spacákov a po dvoch sme sa pobrali pomáhať miestnym ľudom. Tak sme sa s nimi rozprávali, obracali sme seno a dávali ich do tzv. petrencov, ako to nazývajú. Večer už prišli deti, s ktorými sme sa hrali a nasledoval sv. ruženec a sv. omša. V noci sa však konala súťaž v chrápaní, výsledky boli prekvapivé, no radšej ich necháme nezverejnené, len prezradíme, že sa na nej zúčastnili Janka, Františka, Marek a P. Pavol a porota bola v zložení Katka a Miloš.

Sobota sa niesla opäť v znamení práce na poli. P. Kristián to trošku aj využil a povozil sa na koni a zase P. Pavol najprv tvrdo pracoval, potom dobre podopieral hrable a oddychoval v chládku. Podvečerom už prišli decká, ktoré si dosť obľúbili P. Kristiána, pretože ich točil a robil lietadielka, no ani Miloš neostal bez povšimnutia. V nedeľu sme sa vybrali do Šaran, čo je asi najbližšia dedina, kde mala byť v kaplnke sv. omša. Po nej sa však strhla veľká búrka a my sme museli vyčkať, kým skončí. Keď sa počasie ako-tak umúdrilo, vyšli sme z kaplnky a čakalo nás prekvapenie. Cestou sa valila voda a až vtedy sa začala romantika. Bosí s topánkami v rukách sme sa vydali späť na Vagaše. Miloš sa cestou stihol zaboriť aj do bahna, ale vytiahli sme ho. Večer nás už čakala zábava s domácimi. Chlapi doniesli akési hudobné nástroje, učili sme sa tancovať rumunské tance a deti opekali slaninku. Na oplátku sme im

aj my urobili zaujímavý program, na ktorom sa všetci zabavili a chalani si išli zahrať futbal. Františka sa o nás veľmi dobre starala ako naša mama a pripravila veľmi chutnú polievočku. Hoci myslím, že členovia výpravy najbližšie obdobie nebudú chcieť sáčkové polievky ani vidieť. Medzi miestnymi sa rýchlo roznieslo, že došli akísi Slováci a už večer sme sa na dvore hrali s deťmi. Mierne unavení sme sa konečne pobrali spať a ďalší problém nastal, keď Miloš zazrel pavúka, z ktorého má zase strach on a akosi už nemohol spať. No nad ránom už nemohla spať ani Katka a Anička, lebo náš drahý P. Pavol začal tak chrápať, že sme mali pocit, že chce zvaliť celú školu.

21

V pondelok nás opäť čakalo pole a večer už rozlúčka, na ktorej si niektorí aj poplakali. Dievčatá však obliehali jednu lavičku, na ktorej bola celá adresa nášho Miloša, nuž - nejako sa im zapáčil. Stihli sme si urobiť dobrú živanku, pri ktorej sa P. Pavol hral na Jánošíka, keď preskakoval oheň, ale celkom mu to išlo a pobrali sme sa spať poslednú noc na Vagašoch. Ráno nás čakalo prekvapenie, no nie tak veľké, to len P. Pavol trošku komentoval isté zistenia v kuchyni slovami: „Sodoma, Gomora”. Za všetko však opäť mohol ten náš Miloško. Na obed sme už boli prichystaní, pobalení a čakali na Janíčka, ktorý došiel pre nás s koníkmi a vozom. Cesta späť na Gemelčičku bola naozaj podarená. Asi na 1m² sa tiesnili Miloš, Katka, Janka a P. Pavol, pohľad doposiaľ nevídaný. Hoci nám bolo smutno, asi jedna vec, na ktorú sme sa veľmi tešili, bola sprcha a teplá voda, ktorú sme si po príchode naozaj vychutnali. Porozprávali sme svoje dojmy

sestričkám, miestnemu farárovi, no boli sme takí unavení, že v ten deň sme išli spať veľmi skoro. Ráno sa ženské pokolenie zobudilo na nejaký neidentifikovateľný spev asi v takomto znení: „Dobré ránko, svetlo mojich očí, dobré ránko, moja zornička...”. Mohli by ste trikrát hádať, kto nás tak mohol budiť. Keďže v ten deň boli v susednej dedine trhy, vydali sme sa pozrieť aj tam. Bol tam zaujímavý koník a naoko veľmi chutná zmrzlina, ktorú sme však pre istotu nekonzumovali. Večer sme prežili s miestnou mládežou a všetko sme zakončili adoráciou. Štvrtkové ráno sa nám ešte viac nechcelo vstávať, bol to posledný deň v Rumunsku a nám už začalo byť smutno, že to všetko tak rýchlo ubehlo. Po dlhom lúčení sme okolo obeda nasadli do áut a čakala nás cesta späť. Prešli sme pekne rumunskými hranicami, no a v maďarskom Debrecíne, nás navigátori nasmerovali na Nyíregyházu. Až keď sme v nej blúdili, zistil P. Pavol, že sme išli zlou cestou a tadiaľto sme vôbec prechádzať nemali. Nakoniec sa všetko dobre skončilo a síce možno s malým meškaním, ale predsa sme sa dostavili k maďarsko – slovenským hraniciam. Celú výpravu sme šťastne zakončili v istej košickej pizzerii a okolo jedenástej sme dorazili do základného tábora v Bijacovciach, kde sa skončila naša dlhá púť. Ak budete mať chuť, príďte aj vy nabudúci rok do Rumunska, naozaj tam bolo výborne! Spoznáte zaujímavý kraj, ešte zaujímavejších ľudí, jednoduchých ľudí, ktorí žijú úplne iný život, ako my na Slovensku. Spoznáte svet, v ktorom sa nie je kam ponáhľať, v ktorom sa budete môcť aspoň trošku zamyslieť na tým, čo možno prehliadate doma. Každý si nájde to svoje. Touto cestou sa chcem poďakovať všetkým zúčastneným za skvelé spoločenstvo, ktoré sme vytvorili.

Anička a Miloš

22

GENERÁLNE ZHROMAŽDENIE Na II. Generálnom zhromaždení v Paríži, ktoré sa konalo v dňoch 7. – 13. augusta, sa zúčastnilo 140 delegátov zo 40 krajín. Zástupcovia zo Slovenska sa na takomto podujatí zúčastnili už po druhýkrát (prvýkrát to bolo r. 2000). Toto stretnutie sa konalo v srdci Združenia, pri kaplnke zjavení na Rue de Bac. Našu krajinu zastupovali P. Pavol Noga, CM, sestra koordinátorka Margita Grobarčíková, DKL, predseda ZMM Lacko Slobodník a ja, Janko Jakubovič. Do Paríža sme pricestovali už v sobotu na obed a do nedele večera sme mali voľnejší program. Oficiálne sa generálne zhromaždenie začalo až v nedeľu večer slávnostným privítaním všetkých delegátov, generálneho otca P. Gregoryho Gaya a generálnej matky sr. Evelyne Franc. V pondelok ráno bola uvítacia sv. omša v našej kaplnke na Rue de Bac. V kaplnke, kde sa zrodilo naše združenie, a kde by sa každý člen ZMM mal cítiť ako doma. Počas obetovania zástupca z každej krajiny niesol svoju štátnu vlajku, ktorú uložili na zábradlie pri oltári. Ja som niesol našu a musím sa priznať, že som bol na to hrdý. Keď som kráčal ku oltáru, myslel som na vás všetkých ZMM-ákov, aj na tých, ktorých osobne nepoznám. Vlajky tam boli uložené až do skončenia generálneho zhromaždenia. Program v nasledujúcich dňoch bol dosť podobný. Ráno sv. omša, potom prednáška, práca v skupinách, obed, chvíľka na prestávku. Poobede vzájomne zdieľanie s inými vetvami vincentskej rodiny a znova práca v skupinách na konkrétne otázky. V skupinách sme pracovali podľa farieb na visačke, ktorú sme dostali pri príchode, niekedy podľa kontinentov, alebo jazyka, ktorým sa v danej skupine hovorilo. Pracovali sme až do večere. Po večeri bol zvyčajne kultúrny program. Vo štvrtok sme volili nového medzinárodného predsedu. Stala sa ním Jasmín z Haiti. O deň neskôr sme volili štyroch členov do medzinárodnej rady. Tieto funkcie obsadili Doris z Ecuadora, Denis z Libanonu, Yohungana z Madagaskaru a Maria Jesus zo Španielska. Dobrou správou je, že sú obsadené všetky svetadiely a zlou, že naša kandidátka neprešla a ešte jedna smutná správa, ktorá bude mrzieť chlapcov, že na čele JMV sú samé dievčatá :-). A aké boli prednášky? Veľmi ma oslovila prednáška pátra Ziada z Libanonu, ktorú začal príbehom. Dvaja mladí ľudia sa chceli zosobášiť, a tak chystali veľkú svadbu. Pozvali mnoho hostí a povedali, že nechcú žiadne dary , len aby každý priniesol fľašu vína, ktorú vylejú do spoločného suda. Jeden pozvaný hosť si povedal: „Časy sú zlé, do fľaše od vína nalejem vodu a keď ju vylejem do spoločného suda, nik to nezistí“. Hostina začala vo veľkom. Keď začali nalievať víno zo suda zistili, že je v ňom iba voda. Každý si myslel to isté, a tak zo zábavy zostal

iba plač. Nebudem to komentovať, nech každý nad tým pouvažuje sám. Počas večerného kultúrneho programu sa prezentovala každá krajina a aj my. Na záver by som chcel poďakovať všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom na príprave Generálneho zhromaždenia podieľali. A na záver: uchovajme si to svoje čaro, ktoré máme. I keď je Slovensko malou krajinou, aj my tvoríme jednu z dôležitých tehličiek, ktoré tvoria celosvetové združenie JMV. Tak na to nezabúdajme! Janko Jakubovič

23

SVETOVÉ DNI MLÁDEŽECesta za hviezdou

„Prišli sme sa mu pokloniť“

Napodobňujúc mudrcov od východu sme sa aj my, ZMM-áci z celého Slovenska, vydali v nedeľu, 14. augusta na cestu za hviezdou, aby sme našli Ježiša Krista. Cesta bola dlhá a únavná, ale všetci sme boli naplnení očakávaním z tohto stretnutia. Celú cestu nás duchovne sprevádzali P. Janko a P. Kristián.

V pondelok sme dorazili do mesta Solingen, a tak, ako traja králi, keď zbadali hviezdu, aj my sme sa zaradovali, keď sa tam k nám pripojili P. Pavol a s. Margita. Boli sme ubytovaní v triedach jednej školy. Počas celého týždňa sme veľa času strávili vo vlaku. Prvé dni sme cestovali do Kolína na uvítaciu sv. omšu, ktorá bola na Rhein-Energie

Stadione. Keďže kolínske metro a električky nezvládli nával toľkých mladých, naše cestovanie na sv. omšu dopadlo asi tak, že pred štadiónom sme si urobili piknik, keďže dnu sme sa už nedostali. V stredu sme zas navštívili Kolín. Po ceste do kolínskej katedrály sme stretli biskupa Šášika. Bola to pre nás veľká radosť. Pred kolínskou katedrálou bol obrovský plagát Jána Pavla II., vytvorený z tisícok fotografií mladých ľudí, ktorí mu takýmto spôsobom chceli poďakovať za založenie SDM. Na druhom plagáte bol pápež Benedikt XVI. Pri prehliadke tejto katedrály sme videli zlatý relikviár, ktorý mohol byť vo veľkosti asi 2 m. Tu sa podľa tradície uctievajú relikvie mudrcov od východu. Mnohí mladí nešetrili nohy a vyšli po 509 schodoch na vežu katedrály, odkiaľ bol krásny výhľad na Kolín.

24

Po tejto prehliadke sme šli do mesta Bonn, kde boli ubytovaní všetci Slováci. Stretli sme sa tam s mnohými mladými zo ZMM z Beluše, Parchovian a Lendaku. Richard Čanaky svojím koncertom oslovil mnohých ľudí, ktorí sa na ňom zúčastnili. Druhý deň sme tiež strávili v Bonne, kde slávnostne celebroval sv. omšu vladyka Milan Chautur.V poobedňajších

hodinách sme sa plavili po Rýne. Práve vtedy aj Svätý Otec prichádzal na lodi do Kolína. Mali sme dobrý pocit, že v tom istom čase, na tej istej rieke, sme zjednotení so Svätým Otcom. Po plavbe na lodi sme sa presunuli do kostola, kde sme si pozreli priamy prenos príchodu Svätého Otca do katedrály. V piatok sme sa zúčastnili Mariánskeho festivalu, ktorého heslom bolo: „S Máriou sme sa Ti prišli pokloniť v chudobnom.“ Festival vyvrcholil tým, že každá krajina si pripravila krátky program. Aj my sme sa prezentovali karičkou, ľudovým a belgickým tancom. Keďže nečakane začalo pršať, presunuli sme sa do kostola sv. Margity, kde sme si vykonali krížovú cestu. Na piatkový večer nikdy nezabudnem. Spolu so Zuzkou z Vojčíc sme sa šli von pomodliť desiatok ruženca k Jánovi Pavlovi II., aby nám vyprosil slnečné počasie a aby skrze jeho zázrak ľudia uverili v Božiu lásku. Na druhý deň počasie nebolo najlepšie – bolo

zamračené. Celú cestu som však verila Jánovi Pavlovi II., že nebude pršať a že sa ukáže slnko. Keď sme prišli na Marianfeld – Mariánske pole, zložili sme sa a po čase sa začalo akoby otvárať nebo. Slnko prerážalo mrákavy. Všetky mraky zmizli a začalo krásne svietiť slnko. Aká veľká bola naša radosť, že vďaka Jánovi Pavlovi II. sa stal zázrak.

25

26

Verila som, že Ján Pavol II. zariadi počasie aj na druhý deň. A vyšlo to! Nezapršalo počas celého stretnutia a rozpršalo sa až vtedy, keď sme boli v autobuse na ceste domov. Vďaka Ti, Ján Pavol II., za založenie SDM a za veľký viditeľný zázrak, ktorým si nás obšťastnil. O 20. hod. sa v papamobile objavil Svätý Otec. Všetci mladí sme ho privítali volaním: „Benedetto!“ Kopček, na ktorom stál oltár v tvare

oblaku, pripravili navezením 5000 vlečiek zeminy zo všetkých krajín. Celá vigília sa niesla v modlitbe vešpier, svedectiev mladých a vyvrcholila adoráciou, ktorá trvala celú noc v určených stanoch. „Ja som chlieb života, Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba.“ Pri tejto adorácii mohol každý zažiť osobné stretnutie so živým Kristom. Dúfajme, že každý ho počas týchto dní našiel, padol na kolená, otvoril svoje srdce pred živým Kristom a ponúkol Pánovi zlato svojho života, teda slobodu nasledovať ho z lásky, verne odpovedajúc na jeho volanie. Nechal k nemu vystupovať kadidlo vrúcnej modlitby na jeho chválu a slávu. Daroval mu myrhu, v cite plnom vďačnosti voči Nemu, pravému človeku, ktorý nás až tak miloval, že zomrel za nás na Golgote ako zločinec. Na druhý deň sme mohli prežiť

sv. omšu so Svätým Otcom ako skutočné stretnutie lásky s tým, ktorý sa úplne vydal za nás. Oslovila ma jedna myšlienka Svätého Otca počas homílie: „Poďme vpred s Kristom a žime náš život ako tí, ktorí sa skutočne klaňajú Bohu.“ V závere sv. omše bolo odovzdanie loga SDM. Zástupcovia jednotlivých kontinentov dostali hviezdu, kríž, písmeno C (Christus), vlnku vody ako symbol krstu a znak kolínskych veží.

A bol tu záver SDM. Zobrali sme batoh na chrbát a ešte poslednýkrát sme si vychutnali tlačenicu k autobusu (cca 8 km). Počas tohto stretnutia sme zažili dotyky Boha, s ktorými by som sa rada s vami podelila. Po ceste k autobusu sme boli vyčerpaní, a preto sme sa rozhodli urobiť si prestávku. Keď sme tak sedeli asi 10 mladí spolu s P. Pavlom, o pár minút zastalo pri nás auto. Vystúpili z neho srdeční Nemci, ktorí hovorili, že čakali Talianov, ale keďže oni neprišli, dajú to nám. Otvorili kufor a obdarovali nás chutnou bábovkou, vodou a jablkami. Pocítili sme v tomto ich dare veľkú lásku Boha k nám. O malú chvíľu prišlo ďalšie auto, z ktorého vyšla pani ochotná nám pomôcť. Práve sme potrebovali priviezť sestričku, ktorá nevládala. Ona išla ochotne po ňu. Keď sme tak ďalej sedeli a už čakali na autobus, z bránky jedného domu na nás zavolala pani, ktorá nám ponúkla celú prepravku koly a škatuľu sladkostí. Cez tieto úžasné dary sme videli zázraky, cez ktoré sa nám dával poznať Boh. Aj slová Jána Pavla II. z posolstva k SDM sa hodia k týmto zázrakom: „Najdrahší, je veľmi dôležité, naučiť sa skúmať znamenia, ktorými nás Boh volá a vedie. Keď sme si vedomí toho, že nás vedie, naše srdce zakúša opravdivú a hlbokú radosť.“ ZMM-áci, v roku 2008 sa stretneme v Sydney. A do ďalších dní života nech vás povzbudia slová Jána Pavla II.: „Nech Mária, „eucharistická žena“ a Matka múdrosti, povzbudzuje vaše kroky a osvecuje vaše rozhodnutia, nech vás učí milovať to, čo je pravé, dobré a pekné. Nech vás všetkých privedie k svojmu Synovi, ktorý jediný môže uspokojiť najhlbšie túžby ľudského srdca i rozumu.“ (Ján Pavol II.)

S láskou Janka Stanovčáková

27

AJ TAM NÁS NÁJDEŠ...Španielsko28. mája sa konalo Národné stretnutie mladých v Madride. Záčastnilo sa ho 800 mladých (13. – 15. ročných) so svojimi katechétmi a animátormi. Téma stretnutia bola: „Nech svet spozná vašu radosť“. Snažili sa prehĺbiť v kresťanskej radosti prostredníctvom hudby, tvorivých dielní a stretnutí.

Keňa JMV v Keni nás informovalo o iniciovaní vytvorenia škôlky pre 80 detí zo slumov. Bude to jedna z prvých spoločných snáh, o ktoré sa budú usilovať.

Kamerún V Kamerúne sa bude konať národný tábor, ktorého súčasťou bude aj prvé Mariánske zasvätenie a oslava 10. výročia JMV v tejto krajine. Na akcii sa zúčastnia rôzne vetvy vincentskej rodiny a 4 predstavitelia JMV z rovníkovej Guiney. Dúfame, že to bude stretnutie s Kristom a čas pre tímovú prácu i oslavu.

Togo Togo žije vo veľmi kritickej situácii od 24. apríla, kedy vo voľbách vyhral F. Gbnassingbé, syn diktátora. Protesty opozície ovplyvňujú mnohých občanov, hlavne predstaviteľov cirkví (katolíckej, evanjelickej a metodistickej), ktorí opustili hlavné mesto Lomé v strachu pred vojenským násilím. 1. mája vyzval pápež Benedikt XVI. k mieru a špeciálne spomenul situáciu v tejto krajine. Prosme teda za bratov a sestry v Togu a za JMV, ktroré sa snaží napredovať i napriek tejto situácii.

Peru 17. apríla sa 75 členov zúčastnilo na Deň mládeže, ktorý sa konali vo farnosti Sv. Kataríny Labouré v Lime. Stretnutie bolo zamerané na „Projekt života mladých ľudí“ a ako vzor si zobrali Jána Pavla II. a jeho vzťah k mladým.

Madagaskar 5. mája sa P. Benjamín (národný direktor) stretol so 100 členmi z Tolagarna, ktorí sa zúčastnili púte na oslavu Panny Márie. Mal aj katechézu na tému: „Mária, náš vzor pre modlitbu.“

Síria V máji sme dostali 5 – ročnú správu Sírie. Združenie má 225 členov v 5 skupinách v jedinom centre. Členov formujú 28 katechéti. Majú za sebou už početné aktivity pre chudobných a biednych (hlavne invalidov) a pracujú na posilnení duchovného života členov.

Z medzinárodného bulettinu preložila: Mária Zacková

28

KULTÚRNY MIXÉRAneta Langerová - Spousta andělůMeno Aneta Langerová sa už dostalo pomaly do povedomia i na Slovensku, hoci pre tých, ktorí nesledovali českú Superstar, bolo dlho neznáme. Z tieňa úspechu vo finále tejto súťaže vystúpila práve albumom Spousta andělů. Nachádza sa na ňom 13 pop-rockových skladieb, z ktorých sú už známe hity Hříšná těla, křídla motýlí a Voda živá.To, že si na ne Aneta nepísala texty sama, možno ospravedlniť jej skvelým hlasom a perfektnou interpretáciou. O tom, že je Aneta veľkým talentom, hoci s niekedy zvláštnym imidžom:-) sa môžete presvedčiť aj vy po vypočutí si tohto albumu.

Terminál (The Terminal), USA 2004Viktor Navorski (Tom Hanks) po prílete do USA zisťuje, že v jeho rodnej krajine vypukla vojna a stáva sa tak nežiadúcou osobou. No keďže nič zlé neurobil a vyhostiť ho nemôžu, neostáva mu nič iné, ako čakať. Stáva sa obyvateľom letiska, ktorý si zarába na živobytie a pomaly vytvára domov. Jeho jednoduché ponímanie reality je inšpiráciou nielen pre personál, pre ktorý sa stáva viac než hrdinom, ale aj pre letušku Ameliu (Catherine Zeta-Jones). Viktorove riešenia situácií typu malý princ mu však neprinášajú iba obdivovateľov. Či a prečo vlastne sa dostane do ulíc New Yorku, si budete musieť pozrieť sami.

Život Panny Márie vo videniach blahoslavenej A. K. EmmerichovejTáto tajomná kniha ukrýva život našej drahej matky a jej predkov. Anna Emmerichová mala od malička videnia, ktoré na sklonku života vyrozprávala básnikovi Brentanovi, a ten všetko dopodrobna zaznamenal. Ak vás zaujímajú okolnosti narodenia Panny Márie, podrobnosti o jej živote pred zvestovaním, alebo ako sa naozaj volali traja králi, tak po prečítaní tejto knihy budete vedieť aj ako žila sv. rodina v Egypte, ako Panna Mária prežívala sväté tajomstvá, ako žila po Ježišovej smrti a tiež veľa iných krásnych i bolestných skutočnosti. Ešte viac si zamilujete Pannu Máriu a táto kniha by vám určite nemala chýbať na zozname prečítaných kníh. Prajem príjemné objavovanie už dávno objaveného. Ave Mária!

M&M

29

30

INFOU Prosíme všetkých, ktorí organizovali nejaké podujatia a nahlasovali ich na internet, aby nám všetky vypracované papiere poslali do centra – aj s potvrdením zo stránky www.mladez.sk. Je to veľmi dôležité, lebo opäť sa blíži termín, kedy bude potrebné predložiť tieto papiere na MŠ SR. Prosíme, dajte si na tom záležať!!!

U Máme tu september, kedy sa znovu rozbehnú animakurzy v jednotlivých regiónoch. Takže nezabudnite prispieť i vašou účasťou a kontaktujte jednotlivé osoby zodpovedné za animakurzy.

U 25. septembra 2005 sa v mnohých farnostiach, a hlavne vo vincentskej rodine, bude sláviť sviatok sv. Vincenta de Paul. Prosíme, zapojte sa do spoločných programov a príprav na tento sviatok spolu s vincentskými vetvami a DKL.

U Ako už mnohí viete, 18. septembra 2005 sa bude konať celoslovenský Eucharistický kongres v Bratislave. I my sme dostali pozvanie na prezentáciu nášho Združenia.

U Všetkým kňazom, diakonovi, sestrám a animátorom patrí veľká vďaka za prácu s deťmi a mládežou pri akciách a rôznych podujatiach počas prázdnin. Nech nás láska Kristova stále podnecuje ku spolupráci a práci v jednotlivých skupinkách.

U V dňoch 16. – 18. septembra 2005 sa uskutoční stretnutie stredoslovenského regiónu ZMM na chate Škutovka pri Liptovskej Osade.

U Ešte dôležité upozornenie! Prosíme všetkých, aby ste akcie, ktoré nahlásite na internet, nahlásili aj Kajovi na jeho e-mail kajooky@centrum.sk, aby to mohol dať aj na našu www stránku a Marcelke Jandurovej na jandurova@post.sk, aby mohla podať správy do medzinárodného centra do Madridu, a samozrejme, že dajte vedieť aj nám do centra. Takto spolu pridáme ruku k dielu aj na obnove našej www stránky a prehľadu akcií ZMM.

U Blíži sa i mesiac október – zasvätený Panne Márii. Nezabudnime sa rôznym spôsobom zapojiť do modlitby svätého ruženca – LÁSKA JE VYNALIEZAVÁ!

U Špeciálna vďaka redakcie patrí Janke a Jankovi, ktorí sa poponáhľali a v krátkom čase nám poslali články o SDM v Kolíne a GZ v Paríži. Vďaka!

- časopis pre spoločenstvá Združenia mariánskej mládeže • Vydáva Združenie mariánskejmládeže, Oravská 10, 949 01 Nitra • Internet: www.zmm.sk •

Kontaktná adresa: Monika Zbínová, Slatinská 29/10, 018 61 Beluša • Telefón: 0904 606 514 • E-mail: luce@zmm.sk • Šéfredaktor: Monika Zbínová (Monulka) • Redakčná rada: Daniel Koyš (DanKo), Mária Mazúrová (Maruška), Daniel Hrenák (Blondacikdanko) • Distribúcia a predplatné: Erika Koyšová, Štúrova 9/9, 018 61 Beluša • Telefón: 0903 464 240 • Registrované na MK SR, registračné číslo 3164/2004 • ISSN 1336 - 7013 • Redakcia si vyhradzuje právo na úpravu zaslaných textov. Nevyžiadané rukopisy nevraciame. Uzávierka čísla 6 bude 30. septembra.

31

ŽARTOVNÍKV brušku tehotnej ženy boli dve bábätká. Prvé sa opýtalo druhého:„Veríš v život po pôrode?“„Určite. Niečo po pôrode musí byť. Možnosme tu hlavne preto, aby sme sa pripravili na to, čo bude potom.“„Blbosť, žiadny život po pôrode nie je. Ako by vôbec mohol vyzerať?“„To presne neviem, ale určite tam bude viac svetla ako tu. Možno budeme behať po svojich a jesť pusou.“„No to je nezmysel! Behať sa nedá. A jesť pusou, to je úplne smiešne. Živí nás predsa pupočná šnúra. Niečo ti poviem: Život po pôrode je vylúčený – pupočná šnúra je už teraz veľmi krátka.“„Ale nie, určite niečo bude. Len asi bude všetko trochu ináč, než na čo sme tu zvyknutí.“„Ale nikto sa odtiaľ po pôrode nevrátil. Pôrodom proste život končí. A vôbec, život nie je nič, než nekonečná stiesnenosť v temnote.“„No ja presne neviem, ako to bude po pôrode vyzerať, ale každopádne uvidíme mamu a tá sa o nás postará.“ „Mama? Ty veríš na mamu? A kde má ako podľa teba byť?“„No predsa všade okolo nás! V nej a vďaka nej žijeme. Bez nej by sme vôbec neboli.“„Tomu neverím! Žiadnu mamu som nikdy nevidel, takže je jasné, že žiadna nie je.“„No ale niekedy, keď sme potichu, môžeš počuť ako spieva, alebo cítiť, ako hladká náš svet. Vieš, ja si fakt myslím, že naozajstný život nás čaká až potom...“

Anjel sa pýta:„Svätý Peter, aké bude dnes

počasie?“„Bude veľmi zamračené!“Anjel: „Super, konečne si budem mať kam sadnúť!“

Príde dedko do Slovenskej poisťovne a hovorí: „Padla mi strecha na maštali, mohli by ste mi preplatiť škodu?"„Dedko, a mali ste to

vôbec poistené?"„Mal,... takými dvoma

drúčikmi...Očný lekár vyjde do čakárne

a pýta sa: „Pacienti! Vidíte ma všetci?“

„Áno!“„Tak čo tu robíte, vy

simulanti!“

Prečo sa súdi Microsoft a spoločnosť, ktorá vyrába

Tamagochi o autorské práva?

Lebo Bill Gates tvrdí, že jediný systém, o ktorý

sa treba starať, aby nezdochol, je Windows.