lingua latina - cvičebnica pre filozofov · vysokoškolský uebný text lingua latina –...

UNIVERZITA PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V KOŠICIACH

FILOZOFICKÁ FAKULTA

Jana Balegová – František Šimon

LINGUA LATINA

C V I Č E B N I C A P R E F I L O ZO F O V

Košice 2019

Lingua Latina – cvičebnica pre filozofov

Vysokoškolský učebný text

Doc. Mgr. Jana Balegová, PhD.

Katedra klasickej filológie

Filozofická fakulta

UPJŠ v Košiciach

Doc. PhDr. František Šimon, CSc.

Katedra klasickej filológie

Filozofická fakulta

UPJŠ v Košiciach

Recenzenti:

doc. Mgr. Erika Brodňanská, PhD., Filozofická fakulta PU v Prešove prof. h. c. prof. PhDr. Vladimír Leško, CSc., Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach

© 2019 Jana Balegová

© 2019 František Šimon

© 2019 Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Filozofická fakulta

Umiestnenie: www.unibook.upjs.sk

Dostupné od: 20.12.2019

Za odbornú a jazykovú stránku tohto učebného textu zodpovedajú autori. Rukopis neprešielredakčnou ani jazykovou úpravou.

ISBN 978-80-8152-813-2 (e-publikácia)

Vysokoškolský učebný text Lingua Latina – cvičebnica pre filozofov je paralelným študijným

materiálom k učebnici Lingua Latina – cursus communis. Je určený na precvičovanie gramatického

učiva v domácich podmienkach. Obsah cvičení zodpovedá svojím zameraním jednotlivým lekciám

uvedenej učebnice tak pokiaľ ide o preberané gramatické javy, ako aj slovnú zásobu. Z toho dôvodu sa

v rámci cvičení uvádza len slovná zásoba, ktorá nebola súčasťou prebratých lekcií učebnice. Latinsko-

slovenský slovník na konci cvičebnice obsahuje celú slovnú zásobu z cvičebnice a učebnice, slovensko-

latinský slovník obsahuje slovnú zásobu cvičení, pri ktorých sa vyžaduje preklad do latinčiny. Slovná

zásoba tejto cvičebnice je orientovaná na potreby študentov filozofie a s ohľadom na výber pramenných

materiálov obsahuje i neklasickú lexiku, resp. neklasické významy klasických slov (táto lexika je

označená symbolom *). Súčasťou cvičebnice je kľúč, ktorý umožňuje študentom bezprostredne si overiť

správnosť svojich vypracovaní. Učebný text Lingua Latina – cvičebnica pre filozofov je prístupný

elektronicky vo formáte PDF.

Ako súčasť výučbového programu slúžia na precvičovanie prebratého učiva i online testy

dostupné na stránke KKF FF UPJŠ https://www.upjs.sk/filozoficka-fakulta/katedra-klasickej-

filologie/katedra/.

Učebný text Lingua Latina – cvičebnica pre filozofov je výstupom grantového projektu KEGA

010UPJŠ-4/2017.

https://www.upjs.sk/filozoficka-fakulta/katedra-klasickej-filologie/katedra/

https://www.upjs.sk/filozoficka-fakulta/katedra-klasickej-filologie/katedra/

OBSAH

1. CVIČENIE

Slovesá I. konjugácie (indikatív a infinitív prézenta aktíva a pasíva, imperatív)

Substantíva I. deklinácie .......................................................................................................................................... 6

2. CVIČENIE

Slovesá II. konjugácie (indikatív a infinitív prézenta aktíva a pasíva, imperatív)

Substantíva II. deklinácie ........................................................................................................................................ 9

3. CVIČENIE

Adjektíva I. a II. deklinácie

Privlastňovacie zámená

Adverbiá od adjektív I. a II. deklinácie

Predložky .............................................................................................................................................................. 12

4. CVIČENIE

Slovesá III. a IV. konjugácie (indikatív a infinitív prézenta aktíva a pasíva, imperatív)

Osobné zámená ..................................................................................................................................................... 17

5. CVIČENIE

Sloveso esse a zloženiny (indikatív prézenta, imperfekta a futúra, infinitív prézenta, imperatív)

Deponentné slovesá (ind. a inf. préz., imperatív)

Datív privlastňovací .............................................................................................................................................. 22

6. CVIČENIE

Substantíva III. deklinácie (spoluhláskové kmene)

Ablatív času ........................................................................................................................................................... 27

7. CVIČENIE

Substantíva III. deklinácie (samohláskové kmene) ............................................................................................... 31

8. CVIČENIE

Adjektíva III. deklinácie

Adverbiá od adjektív III. deklinácie

Particípium prézenta aktíva .................................................................................................................................... 35

9. CVIČENIE

Stupňovanie adjektív a adverbií ............................................................................................................................ 40

10. CVIČENIE

Indikatív imperfekta aktíva a pasíva

Substantíva IV. deklinácie .................................................................................................................................... 46

11. CVIČENIE

Indikatív futúra I. aktíva a pasíva

Substantíva V. deklinácie ...................................................................................................................................... 52

12. CVIČENIE

Ukazovacie zámená ............................................................................................................................................... 58

13. CVIČENIE

Opytovacie zámená

Vzťažné zámená

Neurčité zámená

Zámenné adjektíva ................................................................................................................................................ 64

14. CVIČENIE

Číslovky

Väzba miestnych mien .......................................................................................................................................... 69

15. CVIČENIE

Perfektný kmeň

Indikatív perfekta aktíva; indikatív perfekta slovesa esse ..................................................................................... 74

16. CVIČENIE

Supínum a supínový kmeň

Particípium perfekta pasíva; particípium futúra aktíva a opisná konjugácia činná

Indikatív perfekta pasíva

Semideponentné slovesá ....................................................................................................................................... 78

17. CVIČENIE

Indikatív plusquamperfekta aktíva a pasíva

Indikatív futúra II. aktíva a pasíva

Ablatív miesta ....................................................................................................................................................... 83

18. CVIČENIE

Ablatív absolútny .................................................................................................................................................. 88

19. CVIČENIE

Akuzatív s infinitívom ........................................................................................................................................... 91

20. CVIČENIE

Nominatív s infinitívom

Väzba po slovesách iubeō, vetō ............................................................................................................................ 95

21. CVIČENIE

Konjunktív

Konjunktív prézenta aktíva a pasíva

Konjunktív imperfekta aktíva a pasíva

Konjunktív prézenta a imperfekta slovesa esse ..................................................................................................... 98

22. CVIČENIE

Konjunktív perfekta aktíva a pasíva

Konjunktív plusquamperfekta aktíva a pasíva

Konjunktív perfekta a plusquamperfekta slovesa esse

Genitív a ablatív vlastnosti .................................................................................................................................. 103

23. CVIČENIE

Účelové, obavné a zabraňovacie vety ................................................................................................................. 107

24. CVIČENIE

Gerundívum ........................................................................................................................................................ 109

25. CVIČENIE

Gerundium .......................................................................................................................................................... 111

26. CVIČENIE

Nepravidelné slovesá: ferre, īre .......................................................................................................................... 113

27. CVIČENIE

Nepravidelné slovesá: fierī, velle, nōlle, mālle

Neúplné slovesá .................................................................................................................................................. 117

28. CVIČENIE

Priame otázky ...................................................................................................................................................... 122

29. CVIČENIE

Súslednosť časov

Nepriame otázky

Vety so spojkou quin ........................................................................................................................................... 126

30. CVIČENIE

Časové vety ......................................................................................................................................................... 130

31. CVIČENIE

Dôvodové (príčinné) vety ................................................................................................................................... 134

32. CVIČENIE

Podmienkové vety ............................................................................................................................................... 139

33. CVIČENIE

Účinkové vety ..................................................................................................................................................... 142

34. CVIČENIE

Prípustkové vety .................................................................................................................................................. 145

35. CVIČENIE

Závislosť na mennom tvare

Závislosť na konjunktívnej vete .......................................................................................................................... 149

KĽÚČ K CVIČENIAM ........................................................................................................................................... 152 LATINSKO-SLOVENSKÝ SLOVNÍK ....................................................................................................................... 240

SLOVENSKO-LATINSKÝ SLOVNÍK ....................................................................................................................... 268

LITERATÚRA ....................................................................................................................................................... 273

6

1. CVIČENIE

Slovesá I. konjugácie (indikatív a infinitív prézenta aktíva a pasíva, imperatív);

substantíva I. deklinácie

1. Podľa vzoru určte a preložte nasledujúce slovesné tvary: kľúč: s. 152

osoba číslo spôsob čas rod preklad

laudō 1. os. sg. ind. praes. act. chválim

exspectāminī

parāmus

dēlectant

ēducor

spectat

cantāte!

portārī

celebrātis

amantur

parāre

portātur

exspectās

vocāmur

preklad osoba číslo spôsob čas rod

chválim laudō 1. os. sg. ind. praes. act.

nosíme

si volaný

spievaj!

byť milovaný

voláš

tešíme sa

pripravujú

ste oslavovaní

je očakávaný

miluje

pozeráte

sme vychovávaní

sú nesení

7

2. Vyskloňujte substantíva: kľúč: s. 153

práca obyvateľ

sg. pl. sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.

abl.

3. Určte pád (uveďte všetky možnosti): kľúč: s. 153

silvae ............................................................

rosam ............................................................

magistrīs .......................................................

ancilla! .........................................................

poētās ...........................................................

incolārum .....................................................

vītam ............................................................

puella ............................................................

operā ............................................................

Rōmae .......................................................... 4. Preložte uvedené substantíva v príslušnom páde: kľúč: s. 153

bitka → abl. pl. ............................................

víťazstvo → acc. sg. ....................................

usilovnosť → abl. sg. ...................................

les → gen. pl. ...............................................

práca → dat. sg. ...........................................

voda → acc. pl. ............................................

list → gen. sg. ..............................................

dievča → voc. pl. .........................................

roľník → dat. pl. ..........................................

cesta → nom. pl. ..........................................

5. Zmeňte aktívum na pasívum a pasívum na aktívum: kľúč: s. 153 a) Incolae victōriam celebrant. ....................................................................................................... b) Cēna ā fēminā parātur. ............................................................................................................... 6. Zmeňte singulár na plurál a plurál na singulár: kľúč: s. 153 a) Puella rosam amat. .....................................................................................................................

b) Operae agricolārum laudantur. ................................................................................................... 7. Doplňte koncovky: kľúč: s. 153 Magistra puellās in scholā expecta........ . Puellae in schol......... propera.......... . Puell........ fabulās amant. Magistra puell.......... fabulīs dēlectat et ā puellīs laudā......... . 8. Preložte: a)

1. Essentia ē māteriā et formā cōnstat.

..........................................................................................................................................................

8

2. Collēgae in scholā dē temperantiā, iustītiā, sapientiā, modestiā, prōvidentiā disputant.

..........................................................................................................................................................

..........................................................................................................................................................

3. Sententiae Senecae dē philosophiā et hodiē investīgantur.

..........................................................................................................................................................

4. Philosophiam tractāre ā Senecā commendātur.

..........................................................................................................................................................

5. Dē nātūrā philosophiae cōgitāmus.

..........................................................................................................................................................

b) 1. Vo filozofii sa diskutuje o živote.

..........................................................................................................................................................

2. Učiteľka chváli Senecove listy.

..........................................................................................................................................................

3. Milujeme múdrosť, preto sa zaoberáme filozofiou.

.......................................................................................................................................................... cōgitō, āre premýšľať (o niečom – dē s abl.)

collēga, ae, m. druh v úrade, člen spoločenstva,

kolega

commendō, āre odporúčať

cōnstō, āre pozostávať, skladať sa (z niečoho – ē,

ex s abl.)

disputō, āre rozprávať, diskutovať (o niečom –

dē s abl.)

ē, ex z, zo (predl. s abl.)

essentia, ae, f.* podstata, substancia, súcno

forma, ae, f. tvar, podoba, forma

hodiē dnes

investīgō, āre skúmať

iūstitia, ae, f. spravodlivosť

māteria, ae, f. látka, hmota

modestia, ae, f. skromnosť

nātūra, ae, f. príroda, prirodzenosť, podstata

philosophia, ae, f. filozofia

prōvidentia, ae, f. predvídavosť, opatrnosť

sapientia, ae, f. múdrosť, filozofia

Seneca, ae, m. Seneka, rímsky filozof (4 p. n. l.

– 65 n. l.)

sententia, ae, f. mienka, myšlienka, veta

temperantia, ae, f. zdržanlivosť

tractō, āre zaoberať sa (niečím – acc.)

preto itaque 9. Latinské názvy filozofických diel: kľúč: s. 153

Seneca: Dē prūdentiā ......................................................................................................................

Seneca: Dē īrā ................................................................................................................................

Seneca: Dē clēmentiā .....................................................................................................................

clēmentia, ae, f. miernosť, láskavosť

īra, ae, f. hnev

prūdentia, ae, f. znalosť, múdrosť, rozvážnosť

10. Lingua Latīna philosophica: kľúč: s. 153

in nātūrā ..........................................................................................................................................

ōrā et labōrā! ...................................................................................................................................

philosophia ancilla theologiae ........................................................................................................

ōrō, āre modliť sa, prosiť theologia*, ae, f. teológia

9

2. CVIČENIE

Slovesá II. konjugácie (indikatív a infinitív prézenta aktíva a pasíva, imperatív);

substantíva II. deklinácie

1. Podľa vzoru určte a preložte nasledujúce slovesné tvary: kľúč: s. 154


laudō 1. os. sg. ind. praes. act. chválim

cōnfirmantur

nāvigat

student

labōrāmus

narrāte!

coërcēmur

castīgāris

docēre

timēs

tenēminī

vidētis

moneor

exercērī


chválim laudō 1. os. sg. ind. praes. act.

pracuješ

vidia

ste napomínaní

som karhaný

rozprávaj!

cvičíme sa

usilujete sa

učí

sú držaní

krotíš sa

byť vychovávaný

je upevňovaný

bojíme sa

10

2. Vyskloňujte substantíva: kľúč: s. 155

priateľ muž slovo

sg. pl. sg. pl. sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.

abl. 3. Určte pád (uveďte všetky možnosti): kľúč: s. 155

officiī ............................................................

amīcīs ...........................................................

mūrum ..........................................................

oppidō ..........................................................

discipule .......................................................

virōs .............................................................

perīculōrum ..................................................

servī ..............................................................

verba ............................................................

bellum........................................................... 4. Preložte uvedené substantíva v príslušnom páde: kľúč: s. 155

povinnosť → gen. sg. ...................................

vojna → abl. pl. ...........................................

múr → nom. pl. ............................................

záhrada → dat. sg. .......................................

pán → gen. pl. ..............................................

chlapec → dat. pl. ........................................

nebezpečenstvo → abl. sg. ...........................

mestečko → acc. pl. .....................................

žiak → acc. sg. .............................................

otrok → voc. sg. ........................................... 5. Zmeňte aktívum na pasívum a pasívum na aktívum: kľúč: s. 155

a) Magister discipulum monet. ......................................................................................................

b) Discipulī ā magistrīs docentur. .................................................................................................. 6. Zmeňte singulár na plurál a plurál na singulár: kľúč: s. 155

a) Vir perīculum nōn timet. .............................................................,,............................................

b) Oppida bellīs dēlentur. ............................................................................................................. 7. Doplňte koncovky: kľúč: s. 155

Sī discipul........... bene laborant, ā magistrō nōn mone............ . Magistrī discipulōs grammaticam

doc........... . Puell.......... puerīque exemplīs magistrōrum ēduca............ .

8. Preložte:

a)

1. Philosophī Rōmānōrum dē differentiīs officiōrum dominōrum et servōrum disputant.

..........................................................................................................................................................

..........................................................................................................................................................

2. Animum dēbēs mūtāre, nōn caelum. (Seneca).

..........................................................................................................................................................

11

3. Nōn nātūra Senecae, sed Seneca nātūrae pāret.

..........................................................................................................................................................

4. Vulgus verba fascinant, nōn philosophōs.

..........................................................................................................................................................

5. Vir nōn tam linguā quam vītā philosophus. (Erasmus Rotterdamský o Sokratovi)

..........................................................................................................................................................

b)

1. Filozofia sa u Rimanov nazýva múdrosť.

..........................................................................................................................................................

2. Filozof sa má riadiť prírodou (dosl. poslúchať prírodu).

..........................................................................................................................................................

3. Zabávame sa slovami filozofov.

..........................................................................................................................................................

animus, ī, m. duch, myseľ

dēbeō, ēre byť dlžný, mať povinnosť, musieť

deus, ī, m. boh

differentia, ae, f. rozdiel

fascinō, āre okúzliť, očariť

mūtō, āre meniť, zmeniť

pāreō, ēre poslúchať, riadiť sa čím (s dat.)

philosophus, ī, m. filozof

Rōmānus, ī, m. Riman

tam - quam tak - ako

vulgus, ī, n. (prostý) ľud

9. Latinské názvy filozofických diel: kľúč: s. 155

Cicero: Dē nātūrā deōrum ..............................................................................................................

Cicero: Dē officiīs ..........................................................................................................................

Cicero: Dē fātō ...............................................................................................................................

Tomáš Akvinský: Dē prīncipiīs nātūrae .........................................................................................

deus, ī, m. boh

fātum, ī. n. osud, veštba, údel

prīncipium, iī, n. počiatok, základ, *princíp (všeobecný základ, východisko)


deus sīve nātūra ..............................................................................................................................

odium vītae .....................................................................................................................................

deus ex māchinā .............................................................................................................................

māchina, ae, f. stroj

odium, iī, n. nenávisť, odpor, nechuť (k niečomu – gen.)

sīve alebo, buď; sīve – sīve alebo – alebo, buď – buď, buď – alebo

12

3. CVIČENIE

Adjektíva I. a II. deklinácie; privlastňovacie zámená;

adverbiá od adjektív I. a II. deklinácie; predložky

1. Určte a preložte nasledujúce slovesné tvary: kľúč: s. 156


habētis

mōnstrātur

iacēmus

vastantur

vocāminī

nocet

doceor

vidē!

pugnant

exspectāmur

iacēs

tenērī

spectō

celebrāris


ponáhľame sa

je pustošený

ležíte

sú ukazovaní

plavím sa

krotiť

škodíš

ponáhľajte sa!

si vychovávaný

ste karhaní

majú

cvičím sa

bojuje

sme pripravovaní

13

2. Vyskloňujte substantíva s adjektívnym prívlastkom: kľúč: s. 157

krásna ruža

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.

abl.

verný priateľ

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.

abl.

veľké pole

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.

abl.

poctivý obyvateľ

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.

abl.

malé mestečko

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.

abl.

14


audāciam magnam .......................................

inimīcī meī ...................................................

mūrīs altīs .....................................................

amīcōrum vestrōrum ....................................

poētae clarō ..................................................

officium tuum ..............................................

agricolae industriī ........................................

bella longa ....................................................

incolās nostrōs .............................................

memoriā bonā .............................................. 4. Preložte uvedené spojenia v príslušnom páde: kľúč: s. 158

krásna obloha → acc. sg. .................................................................................................................

šľachetný duch → gen. sg. ..............................................................................................................

žiarivá hviezda → acc. pl. ...............................................................................................................

môj priateľ → abl. pl. ......................................................................................................................

unavený námorník → gen. pl. .........................................................................................................

slobodná vlasť → dat. sg. ................................................................................................................

5. Zmeňte aktívum na pasívum a pasívum na aktívum: kľúč: s. 158 a) Poēta clārus patriam cantat. ........................................................................................................ b) Oppida nostra bellō vastantur. ................................................................................................... 6. Zmeňte singulár na plurál a plurál na singulár: kľúč: s. 158 a) Magister sevērus discipulum docet. ...........................................................................................

b) Amīcī vestrī in agrīs lātīs industriē labōrant. ............................................................................ ......................................................................................................................................................... 7. Doplňte koncovky: kľúč: s. 158 Discipulī nostr......... ā magistrīs bon......... bene ēduca............... et doce................ Agricolās industri......... in agrō lāt........ cum puerīs parv........... laborāre vidēmus. 8. Vytvorte adverbiá od nasledujúcich adjektív a preložte ich: kľúč: s. 158

nepriateľský .................................................

verný ............................................................

šľachetný ......................................................

usilovný ........................................................

prísny ...........................................................

slávny ...........................................................

dlhý ..............................................................

široký ...........................................................

9. Preložte: kľúč: s. 158

a)

1. Aliēna vitia in oculīs habēmus, ā tergō nostra. (Seneca) .........................................................................................................................................................

15

2. Sānctus Augustinus in dialogīs suīs cum episcopō Evodiō dē līberō arbitriō disputat. ......................................................................................................................................................... .........................................................................................................................................................

3. Habent sua fāta libellī.

.........................................................................................................................................................

4. Scientia bonī et malī ā Rōmānīs philosophia apellātur.

.........................................................................................................................................................

5. Philosopōrum clārōrum librī saepe formam dialogōrum longōrum cum discipulīs vel amīcīs

habent.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

b)

1. Seneca ukazuje cestu k šťastnému životu.

.........................................................................................................................................................

2. Neznalosť pravdy škodí filozofovi.

.........................................................................................................................................................

3. Filozofi majú často protikladné myšlienky. ......................................................................................................................................................... aliēnus, a, um cudzí, iný, nevhodný

arbitrium, iī, n. vôľa, rozhodnutie

appellō, āre oslovovať, nazývať

Augustinus, ī, m. Aurelius Augustinus –

sv. Augustín, kresťanský teológ, filozof

a spisovateľ (354 n.l. – 430 n.l.)

bonum, ī, n. dobro

dialogus, ī, m. rozhovor

episcopus, ī, m. biskup

Evodius, iī, m. Evodius, biskup z Uzaly († 424

n.l.)

libellus, ī, m. knižka

malum, ī, n. zlo

oculus, ī, m. oko

sānctus, a, um svätý

scientia, ae, f. znalosť, vedomosť, veda

sine bez (predl. s abl.)

tabula, ae, f. doska, stôl

tergum, ī, n. chrbát; ā tergō za chrbtom

vel alebo

vērum, ī, n. pravda

vitium, iī, n. (mravná) chyba, pochybenie nevedomosť ignōrantia, ae, f.

pravda vērum, ī, n.

protikladný oppositus, a, um

šťastný beātus, a, um

10. Tvorenie slov: kľúč: s. 158 Od niektorých adjektív I. a II. deklinácie sa príponou -itia k základu adjektíva tvoria substantíva

s abstraktným významom. Vytvorte podľa vzoru z nasledujúcich adjektív substantíva a preložte ich:

amīcus, a, um priateľský amīcitia priateľstvo

iūstus, a, um spravodlivý

stultus, a, um hlúpy

laetus, a, um radostný

avārus, a, um lakomý

16


M. Kusánsky: Dē doctā ignōrantiā .................................................................................................

Seneca: Dē vītā beātā .....................................................................................................................

Alkuin: Dē vērā philosophiā ..........................................................................................................

Tomáš Akvinský: Dē malō .............................................................................................................

beātus, a, um blažený, šťastný

doctus, a, um učený, vzdelaný

ignōrantia, ae, f. nevedomosť, neznalosť

vērus, a, um pravdivý 12. Lingua Latīna philosophica: kľúč: s. 158

tabula rāsa .......................................................................................................................................

Dubium (est) sapientiae initium. (Descartes) .................................................................................

coincidentia oppositōrum (M. Kusánsky) ......................................................................................

Nātūra abhorret vacuum. ................................................................................................................

abhorreō, ēre nezniesť, neznášať

coincidentia,* ae, f. zhoda

dubium, iī, n. pochybnosť

initium, iī, n. začiatok, počiatok

oppositum, ī, n. protiklad

rāsus, a, um vyhladený, nepopísaný, čistý

tabula, ae, f. doska, stôl

vacuum, ī, n. prázdno

17

4. CVIČENIE Slovesá III. a IV. konjugácie (indikatív a infinitív prézenta aktíva a pasíva,

imperatív); osobné zámená


osoba číslo Spôsob čas rod preklad

mittitur

scīmus

ērudīminī

faciunt

trahī

crēditis

pūnīmur

capiuntur

vīvite!

legit

coleris

scrībis

audī!


som priťahovaný

žiješ

píšeme

byť zdobený

neviete

sú posielaní

je trestaný

túžiť

ste milovaní

verte!

sme chytaní

robia

si vzdelávaný

učí sa

18

2. Vyskloňujte: kľúč: s. 160

latinská kniha

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.

abl.

rímska socha

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.

abl.

vaše nariadenie

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.

abl.

skúsený roľník

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.

abl.

ja a ty my a vy

nom.

gen.

dat.

acc.

abl.

19


imperium Rōmānum ....................................

mundō nostrō ...............................................

statuās altās ..................................................

templa clāra ..................................................

glōriā tuā ......................................................

populī Rōmānī .............................................

linguae vestrae .............................................

deōs magnōs .................................................

arvōrum lātōrum ..........................................

multīs librīs .................................................. 4. Preložte uvedené spojenia v príslušnom páde: kľúč: s. 161

krásna socha → gen. pl. ...................................................................................................................

slobodný národ → nom. sg. .............................................................................................................

skúsený učiteľ → acc. pl. ................................................................................................................

latinský jazyk → acc. sg. .................................................................................................................

tvoja odpoveď → gen. sg. ...............................................................................................................

náš príkaz → abl. pl. ........................................................................................................................ 5. Zmeňte aktívum na pasívum a pasívum na aktívum: kľúč: s. 161 a) Amīcī nostrī epistulās nōbīs scrībunt. ........................................................................................ b) Respōnsum ā mē tibi mittitur. .................................................................................................... 6. Zmeňte singulár na plurál a plurál na singulár: kľúč: s. 161 a) Librum pulchrum legō. ...............................................................................................................

b) Exemplīs bonīs virōrum probōrum trahimur. ............................................................................ ......................................................................................................................................................... 7. Doplňte koncovky: kľúč: s. 161 Arv......... lāt........ ab agricolā industri....... colitur. Discipulī nostr....... in schol........ cum magistr.......... su......... librōs mult......... leg............ . Audī........., puerī , verba me......! 8. Vytvorte adverbiá od nasledujúcich adjektív a preložte ich: kľúč: s. 161

skúsený ........................................................

unavený ........................................................

vysoký ..........................................................

slobodný .......................................................

pekný ............................................................

latinský .........................................................

dobrý ............................................................

zlý ..............................................................

9. Preložte:

a)

1. Virī probī et iūstī rēctē ac beātē vīvere, malīs ignoscere, miserōs iuvāre student. ........................................................................................................................................................ . .........................................................................................................................................................

20

2. Deus et nātūra nihil faciunt frustrā. (Tomáš Akvinský) .........................................................................................................................................................

3. Philosophus nōn dēbet ē vītā fugere, sed aequō animō et laetē vītam suam relinquere. ......................................................................................................................................................... .........................................................................................................................................................

4. Vitia stultōrum et doctōrum aequē ā mē puniuntur, facta rēcta bonaque aequē laudantur. .........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

5. Vexātur Theophrastus, philosophus Graecus, ut Cicerō (Cicero) loquitur, et (in) librīs et (in)

scholīs cēterōrum philosophōrum, quod in librō suō laudat sententiam: Vītam regit fortūna, nōn

sapientia. ......................................................................................................................................................... ......................................................................................................................................................... ......................................................................................................................................................... b) 1. Učený a spravodlivý muž túži správne konať. .........................................................................................................................................................

2. Grécki a rímski filozofi sú nami uctievaní. .........................................................................................................................................................

3. Filozof učí nebáť sa zla. ......................................................................................................................................................... ac a, i, aj, tiež, a tiež

aequus, a, um rovnaký; vyrovnaný, pokojný

cēterī, ae, a ostatní

factum, ī, n. skutok, skutočnosť

fortūna, ae, f. osud, náhoda, majetok

frustrā márne, zbytočne

fugiō, ere utekať, unikať

Graecus, a, um grécky

ignōscō, ere odpustiť

iūstus, a, um spravodlivý

laetus, a, um radostný, veselý

miser, a, um biedny, nešťasný

nihil nič

rēctus, a, um správny

regō, ere spravovať, riadiť, ovládať

relinquō, ere opustiť, zanechať

schola, ae, f. rozprava

stultus, a, um hlúpy; stultus, ī, m. hlupák

Theophrastus, ī, m. Teofrastos, grécky filozof,

Aristotelov nástupca v peripatetickej škole

ut ako

vexō, āre napádať

10. Podľa vzoru spojte a preložte: kľúč: s. 161

argūmentum +

ē + silentium argūmentum ē silentiō argument na základe (z)

mlčania

ad + persōna

ad + oculī

per + analogia

ē + contrārius

21

analogia, ae, f. obdoba, podoba

argūmentum, ī, n. prostriedok, dôkaz,

argument

contrārium, ī, n. protiklad

contrārius, a, um oproti ležiaci, protikladný

per cez, pomocou čoho (predl. s acc.)

persōna, ae, f. osoba

silentium, iī, n. mlčanie, ticho


Disce gaudēre! (Seneca) .................................................................................................................

causa suī (Spinoza) .........................................................................................................................

secundum nātūram vīvere (Cicero) ...............................................................................................

gaudeō, ēre tešiť sa

secundum podľa (predl. s acc.)

22

5. CVIČENIE

Sloveso esse a zloženiny (indikatív prézenta, imperfekta a futúra, infinitív prézenta,

imperatív); deponentné slovesá (indikatív a infinitív prézenta, imperatív)


osoba číslo spôsob čas preklad

prōdest

sequimur

sunt

possumus

blandīrī

erat

loquere

moritur

erimus

aberit

adeste

verēmur

mentīris

obes

praeerat

estis

proficīscor

intererāmus

est

admirāminī!

sumus

supererant

eris

nāscuntur

dēerunt

es

23

kľúč: s. 163

preklad osoba číslo spôsob čas

boli ste

hovoria

budete prítomní,

budete pomáhať

obdivujeme

napodobňujte!

budú

ostávali sme nažive

škodili

budeme chýbať

nasleduješ

bol si neprítomný

trpíte

bojí sa

ste

priznaj sa!

budem užitočný

rodí sa

stál na čele

buď!

bol som

odchádzam

klamať

zúčastňuje sa

budeme môcť

buďte!

budeš

24


učený filozof

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.

abl.

známa príčina

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.

abl.

starodávna budova

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.

abl.


sententiīs variīs .............................................

causā stultā ...................................................

monumenta Graeca .......................................

incolae nostrī ................................................

amīcōrum vērōrum .......................................

ruīnās antiquās ..............................................

operārum hūmānārum ..................................

virōs honestōs ...............................................

terram nōtam ................................................

agricolae industriō ........................................ 4. Preložte uvedené spojenia v príslušnom páde: kľúč: s. 164

starodávny príklad → abl. pl. ..........................................................................................................

moja mienka → abl. sg. ...................................................................................................................

skutočná príčina → acc. pl. .............................................................................................................

ťažká cesta → gen. sg. .....................................................................................................................

čestný muž → gen. pl. .....................................................................................................................

ľudský svet → acc. sg. .....................................................................................................................

25

5. Zmeňte aktívum na pasívum a pasívum na aktívum: kľúč: s. 164 a) Vir probus ab incolīs honestīs ex oppidō nōn expellitur. ........................................................... ......................................................................................................................................................... b) Verba mea amīcōs movent. ........................................................................................................ 6. Zmeňte singulár na plurál a plurál na singulár: kľúč: s. 164 a) Sī doctus es, nōn saepe errās. .....................................................................................................

b) Adeste nōbīs, sī potestis! ............................................................................................................ c) Vir honestus amīcō prōderit. ...................................................................................................... d) Bella semper oberant. ................................................................................................................. e) Dē causīs malōrum vōbīscum loquimur. .................................................................................... f) Sī saepe mentīris, nōn crēdō tibi. ................................................................................................ 7. Vytvorte adverbiá od nasledujúcich adjektív a preložte ich: kľúč: s. 165

čestný ...........................................................

hlúpy .............................................................

ťažký ............................................................

rôzny .............................................................

pravdivý .......................................................

grécky ........................................................... 8. Preložte: kľúč: s. 165

a)

1. Nōta sunt nōbīs Senecae verba: Nōn vīvere bonum est, sed bene vīvere.

......................................................................................................................................................... ......................................................................................................................................................... 2. Praeterita mūtāre nōn possumus. (Cicero) .........................................................................................................................................................

3. Laetitia sequitur bona, morbus mala.

.........................................................................................................................................................

4. Platō (Platón) scholam suam in hortō sitam Acadēmīam vocat et dialogōrum methodō Sōcraticā

tam in scholā, quam in librīs suīs ūtitur.

......................................................................................................................................................... ......................................................................................................................................................... .........................................................................................................................................................

5. Praeclāra lēta sunt imperatōria, sīcut (lētum) Leonidae in Thermopylīs erat; philosophī autem,

ut Cicerō (Cicero) scrībit, in suīs lectulīs plērumque moriuntur.

......................................................................................................................................................... ......................................................................................................................................................... .........................................................................................................................................................

26

b)

1. V gréckych bájach majú bohovia a bohyne ľudské chyby.

.........................................................................................................................................................

2. Výrečnosť bez múdrosti väčšinou škodí, nikdy neprospieva. .........................................................................................................................................................

3. Čestný život môže byť nazývaný aj šťastný život.

.........................................................................................................................................................

Acadēmīa, ae, f. Akadémia, Platónova škola

imperātōrius, a, um vojvodcovský, vojvodcov

laetitia, ae, f. radosť, veselosť

lectulus, ī, m. posteľ

Leōnidās, ae, m. Leonidas, spartský kráľ (padol

v bitke pri Termopylách v roku 480 p. n. l.) lētum, ī, n. (násilná) smrť, úmrtie, skon

methodus, ī, f. metóda, vedecká cesta

morbus, ī, m. choroba

plērumque zvyčajne, väčšinou, zväčša

praeclārus, a, um veľmi slávny, preslávený

praeteritus, a, um minulý, bývalý; praeterita,

ōrum, n. minulé veci, minulé udalosti,

minulosť

sīcut ako, tak ako, ako napríklad

situs, a, um umiestnený

Sōcraticus, a, um Sokratov, sokratovský

Thermopylae, ārum, f. Termopyly, priesmyk do

stredného Grécka

ūtor, ūtī užívať, používať (niečo – abl.)

výrečnosť ēloquentia, ae, f. 9. Lingua Latīna philosophica: kľúč: s. 165

Esse est percipī. (Berkley) ..............................................................................................................

Scientia est potentia. (F. Bacon) ....................................................................................................

Stultitia morbus (est) animī. (Seneca) ...........................................................................................

Crēdō, quia absurdum (est). (Tertullianus) ....................................................................................

percipiō, ere chytiť, vnímať, chápať

potentia, ae, f. moc, sila

quia pretože (dôvodová spojka)

stultitia, ae, f. hlúposť

27

6.

6. CVIČENIE

Substantíva III. deklinácie (spoluhláskové kmene)



potītur (formou)

dēbēmus

commitis

firmātur

superant

dēfenderis

tribuuntur

obtemperā!

venit

sequī (formou)

scrībitis

tenēmur

imitor (formou)


prichádzame

posilňujete sa

púšťajú sa (do ...)

som držaný

musíš

zmocňujete sa (formou)

je obraňovaný

si premáhaný

udeľujete

priznaj sa!

vyháňame

poslúchať

môžem

obdivujem (formou)

28


skúsený vojak

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.

abl.

náš zákon

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.

abl.

slávne dielo

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.

abl.


scrīptōrī clārō ...............................................

carmina pulchra ...........................................

genus hūmānum ...........................................

lēgis sevērae .................................................

hominum multōrum .....................................

ōrātiōne longā ..............................................

mōrēs nostrōs ...............................................

rēgem vestrum .............................................

temporibus nostrīs ........................................

nātiōnēs līberae ............................................ 4. Preložte uvedené spojenia v príslušnom páde: kľúč: s. 167

známy človek → gen. pl. .................................................................................................................

veľká moc → acc. sg. ......................................................................................................................

dávny kráľ → nom. pl. ....................................................................................................................

slávny víťaz → gen. sg. ...................................................................................................................

tvoja báseň → acc. pl. ......................................................................................................................

dlhá zima → abl. sg. ........................................................................................................................

vaša udatnosť → dat. sg. .................................................................................................................

29

rímska légia → nom. pl. ..................................................................................................................

malá chyba → acc. sg. .....................................................................................................................

skúsený remeselník → abl. pl. ......................................................................................................... 5. Zmeňte aktívum na pasívum a pasívum na aktívum: kľúč: s. 167 a) Mīlitēs nostrī patriam dēfendunt. ............................................................................................... b) Imperātorī ab incolīs honor magnus tribuitur. ...........................................................................

.....................................................................................................................................................

6. Zmeňte singulár na plurál a plurál na singulár: kľúč: s. 167

a) Rēgibus vestrīs honōrēs magnōs tribuite. ...................................................................................

b) Amīcus meus opus pulchrum artificis Graecī admīrātur. ...........................................................

.....................................................................................................................................................


a)

1. Corpus hūmānum potest corpora externa plūrimīs modīs movere plūrimīsque modīs dispōnere.

(Spinoza)

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

2. Apud Cicerōnem et Senecam dē glōriā sententiae aequae inveniuntur, nam Cicerō scrībit:

Glōria virtūtem tamquam umbra sequitur; Seneca: Glōria umbra virtūtis est.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

3. Causārum genera suā nātūrā, tempore locōque, pondere atque mōmentō variō inter sē

distinguuntur.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

4. Sententiās dē ērudītiōnis ac cōgitātiōnis pondere apud multōs scrīptōrēs invenīre possumus,

exemplī grātiā apud Cicerōnem legimus: Doctō hominī et ērudītō vīvere est cōgitāre.

.........................................................................................................................................................

.............................................................................................................................................

5. In Cicerōnis librō Dē Ōrātōre legimus: (In) lēgibus et praemia virtūtibus et supplicia vitiīs

prōpōnuntur.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

b)

1. Dobrý muž nemôže zniesť bezprávie.

.........................................................................................................................................................

2. Úcta je odmena za cnosť.

.........................................................................................................................................................

30

3. Mravy ľudí sa často menia poctami.

.........................................................................................................................................................

atque a, i, aj, tiež, a tiež

cōgitātiō, ōnis, f. myslenie, premýšľanie,

uvažovanie

dispōnō, ere rozkladať, rozostavovať;

usporadúvať

distinguō, ere rozlišovať

ērudītiō, ōnis, f. vzdelávanie, učenie, vzdelanie,

učenosť

ērudītus, a, um vzdelaný

externus, a, um vonkajší

grātiā kvôli, pre (predl. s gen.); exemplī grātiā

napríklad

inter medzi (predl. s acc.)

inveniō, īre nájsť, nachádzať, objaviť,

vynachádzať

locus, ī, m.; locum, ī, n. miesto

modus, ī, m. miera; spôsob

mōmentum, ī, n. dôležitosť, závažnosť, význam

plūrimus, a, um najpočetnejší, veľmi početný;

veľmi mnoho

pondus, eris, n. váha, dôležitosť, význam

praemium, iī, n. odmena

prōpōnō, ere ustanoviť, určovať

supplicium, iī, n. trest

tamquam tak ako, ako

virtūs, ūtis, f. mužnosť, udatnosť, cnosť


Dē lēgibus (Cicero) ........................................................................................................................

Dē generātiōne et corruptiōne (Aristoteles) ...................................................................................

Dē cīvitāte Deī (Tomáš Akvinský) .................................................................................................

Dē cōnsōlātiōne philosophiae (Boethius) ....................................................................................... cīvitās, ātis, f. obec, štát

cōnsōlātiō, ōnis, f. útecha

corruptiō, ōnis, f. zánik

generātiō,* ōnis, f. vznik


Hominēs dum docent, discunt. (Seneca) ........................................................................................

aurea mediocritās (Horatius) .........................................................................................................

calamitās (est) virtūtis occāsiō (Seneca) ........................................................................................

aureus, a, um zlatý

dum zatiaľ čo

mediocritās, ātis, f. prostrednosť, stredná cesta

calamitās, ātis, f. škoda, pohroma, nešťastie

occāsiō, ōnis, f. príležitosť

31

7. CVIČENIE

Substantíva III. deklinácie (samohláskové kmene)



clauditur

persequimur (formou)

āvolant

līberāmus

inveniuntur

dat

dēbētis

venīte!

firmās

verēris (formou)

vastārī

mittitis

pūnīminī


dávate

sme oslobodzovaní

prenasleduje (formou)

objavujeme

odlieta

zatvárajú sa

ste posilňovaní

byť očakávaný

usiluješ sa

boli ste neprítomní

zachovávajte!

je pripravovaný

nesiem

pýtaj sa!

32


náš nepriateľ

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.

abl.

krásne umenie

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.

abl.

dobrý príklad

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.


nocte calidā ..................................................

urbium clārārum ..........................................

arcis altae .....................................................

iūrī nostrō .....................................................

mentēs hūmānās ...........................................

animālia multa .............................................

marī lātō .......................................................

partibus variīs ...............................................

nāvī longae ...................................................

ignem magnum ............................................ 4. Preložte uvedené spojenia v príslušnom páde: kľúč: s. 170

veľké loďstvo → acc. sg. .................................................................................................................

zlý príklad → nom. pl. .....................................................................................................................

šľachetný občan → gen. pl. .............................................................................................................

moje sídlo → dat. sg. .......................................................................................................................

rímske občianstvo → acc. sg. ..........................................................................................................

pestrý vták → gen. pl. ......................................................................................................................

ľudské pokolenie → gen. sg. ...........................................................................................................

33

grécka loď → acc. pl. ......................................................................................................................

prísny veliteľ → abl. sg. ..................................................................................................................

teplá noc → abl. pl. ..........................................................................................................................

5. Zmeňte aktívum na pasívum a pasívum na aktívum: kľúč: s. 170 a) Porta urbis ā mīlitibus nostrīs custōdītur. ................................................................................... .......................................................................................................................................................... b) Cōgnitiō nōs timōre mortis līberat. ............................................................................................ 6. Zmeňte singulár na plurál a plurál na singulár: kľúč: s. 170

a) Mēns sana in corpore sanō est. ...................................................................................................

b) Mīlitēs Rōmānī hostēs fessōs persequuntur. ..............................................................................

.....................................................................................................................................................


a)

1. Dēfīnītiō rēcta est per genus proximum et differentiam specificam.

.........................................................................................................................................................

2. Verba Senecae philosophī memōriā tenēte: Nōn mortem timēmus, sed cōgitātiōnem mortis.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

3. Dē artibus et sapientiā apud Senecam legimus: Artēs serviunt, sapientia imperat vītae.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

4. Scholae philosophicae Aristotelis aut "Lycēum" ā nōmine hortī aut "Peripatos" propter

ambulātiōnēs nōmen est.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

5. Corpus sine animā et cīvitās sine lēgibus esse nōn potest.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

b)

1. Časťou lásky a priateľstva je mať vďačnosť.

.........................................................................................................................................................

2. Zle žiť je druh smrti.

.........................................................................................................................................................

3. Zákon môže urobiť právo z bezprávia, ale nemôže urobiť zo zla dobro.

.........................................................................................................................................................

ambulātiō, ōnis, f. prechádzka, hala na

prechádzanie (gr. περίπατος [peripatos])

Aristotelēs, is, m. Aristoteles

cōgitātiō, ōnis, f. myslenie; myšlienka, predstava

34

dēfīnītiō, ōnis, f. definícia

Lycēum, ī, n. Lykeion, posvätný okres v Até-

nach, Aristotelova škola

mors, mortis, f. smrť

nōmen, inis, n. meno

philosophicus, a, um filozofický

propter pre, kvôli (predl. s acc.)

proximus, a, um najbližší

specificus, a, um zvláštny špecifický

láska amor, ōris, m.

vďačnosť grātia, ae, f.


Cicero: Dē fīnibus bonōrum et malōrum ........................................................................................

Aristoteles: Dē arte poēticā ............................................................................................................

Aristoteles: Historia animālium .....................................................................................................

fīnis, is, m. hranica, kraj; koniec, cieľ, účel

historia, ae, f. skúmanie; história, dejiny

poēticus, a, um básnický


meditātiō mortis .............................................................................................................................

lēge artis .........................................................................................................................................

ad fontēs .........................................................................................................................................

fōns, fontis, f. prameň

meditātiō, ōnis, f. uvažovanie o niečom, úvaha, príprava na niečo – s gen.

35

8. CVIČENIE

Adjektíva III. deklinácie; adverbiá od adjektív III. deklinácie;

particípium prézenta aktíva



vincunt

servītis

vincitur

imminet

dēcernimus

servantur

imperās

dēlectāminī

tenēris

ōrā!

mittimur

expellī

prōdeste!


slúžia

hroziť

prosíme

víťazíš

rozkazujete

určuje sa

napodobňuje

(formou)

sú udeľované

sme chránení

budete môcť

vedzte!

si dojímaný

byť priťahovaný

nasleduj!

36

2. Vytvorte podľa vzoru z nasledujúcich slovies particípiá prézenta aktíva v tvare nom.

a gen. sg. a preložte ich: kľúč: s. 173

nom.sg. gen. sg. preklad

parō, āre parāns parantis pripravujúci; pripravujúc; ten, ktorý

pripravuje

serviō, īre

ōrō, āre

vincō, ere

habeō, ēre

labōrō, āre

inveniō, īre

timeō, ēre

nāscor, nāscī

respondeō, ēre

mittō, ere


robiť faciēns facientis robiaci; robiac; ten, ktorý robí

hroziť

rozkazovať

rozhodovať

učiť

usilovať sa

nasledovať

prichádzať

niesť

trestať

písať

3. Vyskloňujte: kľúč: s. 173 -- 174

každý druh (spojenec)

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.

abl.

37

múdra myšlienka

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.

abl.

ostrý meč

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.

abl.


numerum ingentem ......................................

virīs pugnantibus ..........................................

dīvitiae commūnēs .......................................

exempla trahentia .........................................

vītae fēlīcis ...................................................

perīculōrum imminentium ...........................

lēgātōs celerēs ..............................................

puellae scrībentī .........................................

ventō acrī .....................................................

auxilium veniēns .......................................... 5. Preložte uvedené spojenia v príslušnom páde: kľúč: s. 174

odvážny námorník → acc. pl. ..........................................................................................................

rozkazujúci pán → abl. sg. ..............................................................................................................

bojace sa zviera → nom. pl. ............................................................................................................

ľahké víťazstvo → gen. sg. ..............................................................................................................

poslúchajúci otrok → gen. pl. ..........................................................................................................

stará pamiatka → acc. sg. ................................................................................................................

ponáhľajúci sa priateľ → dat. sg. ....................................................................................................

múdry filozof → abl. pl. ..................................................................................................................

ťažká bitka → acc. sg. .....................................................................................................................

víťaziaci Riman → nom. pl. ............................................................................................................

6. Vytvorte adverbiá od nasledujúcich adjektív (III. dekl.) a preložte ich: kľúč: s. 174

krátky ...........................................................

múdry ...........................................................

šťastný ..........................................................

spoločný .......................................................

38

rýchly ...........................................................

odvážny ........................................................

sladký ...........................................................

ohromný .......................................................

ťažký ............................................................

starostlivý .....................................................

7. Zmeňte aktívum na pasívum a pasívum na aktívum: kľúč: s. 174 a) Poētae Rōmānī celebrēs virtūtem mīlitum fortium in carminibus celebrant. .............................

..........................................................................................................................................................

b) Iūra cīvium omnium ā paucīs hominibus audācibus dēfenduntur. .............................................

.........................................................................................................................................................

8. Zmeňte singulár na plurál a plurál na singulár: kľúč: s. 174

a) Scrīptōrī bene scrībentī honorem magnum tribuō. ..................................................................... ......................................................................................................................................................... b) Silvae ingentēs procellīs ācribus dēlentur. .................................................................................

.........................................................................................................................................................

9. Preložte: kľúč: s. 174 -- 175

a)

1. Nōtus est Aristotelis syllogismus: Omnēs hominēs sunt mortālēs; Socratēs est homō, ergō

Socratēs est mortālis.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

2. Homō (ut) animal ratiōnāle metaphysicē, (ut) ēns nātūrāle cōnstāns (ē) corpore organicō et

animā rationālī physicē dēfīnītur.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

3. Forma argūmentātiōnis, cum ā pecūliāribus ad generālia ascenditur, inductiō vocātur.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

4. Omnēs ferē, ut cēnseō, cum sequentibus Senecae verbīs consentīre potestis: Multa, nōn quia

difficilia sunt, nōn audēmus, sed quia nōn audēmus, difficilia sunt.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

5. Ut Seneca sapienter dīcit, ad sapientiam properantī utile est, sī ingēns corpus philosophiae in

membra dīviditur.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

39

6. Nihil est sine ratiōne, omne ēns habet ratiōnem. (Leibnitz)

.........................................................................................................................................................

b)

1. Takmer všetci grécki filozofi definujú šťastný život.

.........................................................................................................................................................

2. Škodiť je ľahké, prospievať ťažké.

.........................................................................................................................................................

3. Podľa platónskej náuky o nesmrteľnosti duše je telo smrteľné, duša nesmrteľná.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

anima, ae, f. duch, duša

argūmentātiō, ōnis, f. dokazovanie,

vyvodzovanie, odôvodňovanie

Aristotelēs, is, m. Aristoteles, starogrécky

filozof (384 – 322 p. n. l.)

ascendō, ere vystupovať, stúpať, ísť nahor

audeō, ēre mať odvahu, odvážiť sa, odhodlať sa

cēnseō, ēre počítať; domnievať sa, nazdávať sa

consentiō, īre súhlasiť

cōnstō, āre pozostávať, skladať sa

dēfīniō, īre vymedzovať, definovať

dīvidō, ere rozdeľovať, deliť, členiť

ēns, entis, n. jestvujúcno, súcno

ergō teda, preto

ferē takmer

generālis, e rodový; všeobecný

inductiō, ōnis, f. uvádzanie, privádzanie; *(v

logike) indukcia

membrum, ī, n. úd (časť tela); časť

metaphysicus, a, um metafyzický

mortālis, e smrteľný

nātūrālis, e prirodzený

organicus, a, um organický

pecūliāris, e vlastný, osobitný, zvláštny

physicus, a, um prírodný, fyzikálny, fyzický

properō, āre ponáhľať sa; túžiť, dychtiť (po

niečom – in/ad s acc.)

quia pretože (dôv. spojka)

ratiōnālis, e rozumný, rozumový

syllogismus, ī, m. sylogizmus

Sōcratēs, is, m. Sokrates, starogrécky filozof

(469 – 399 p. n. l.)

ut ako

ūtilis, e vhodný, súci, užitočný, osožný

duša animus, ī, m.

podľa secundum (predl. s acc.)

platónsky Platōnicus, a um

náuka doctrīna, ae, f.

nesmrteľnosť immortālitās, ātis, f.

nesmrteľný immortālis, e


Parva nātūrālia (súbor krátkych spisov Aristotela) ........................................................................

Dē aeternitāte mundī (Boethius) ....................................................................................................

Dē vīta, mōribus et doctrīna Epicūrī (Gassendi) ............................................................................

Dē mundī sēnsibilis et intelligibilis formā et prīncipiīs (Kant) ......................................................

......................................................................................................................................................... aeternitās, ātis, f. večnosť

Epicūrus, ī, m. Epikuros, gr. filozof(341 – 270

p. n. l.)

doctrīna, ae, f. náuka, učenie; veda

intelligibilis, e mysliteľný

sēnsibilis, e vnímateľný zmyslami, prístupný

zmyslovému vnímaniu


homō sapiēns ..................................................................................................................................

Bellum omnium contrā omnēs. (Hobbes)........................................................................................

Difficile est modum tenēre in omnibus. ......................................................................................... teneō, ēre držať, zachovať

40

9. CVIČENIE

Stupňovanie adjektív a adverbií



aedificantur

incidis

parēmus

regitur

aegrōtat

currunt

agitis

dēlīberā!

līberātis

dēfendī

pateris (formou)

aderant


riadite sa

poslúchajte!

beží

sme chorí

konáš

stavia sa

uvažujete

padajú

ležať

budeme neprítomní

obdivuj!

mám

41


rýchlejší kôň

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.

abl.

dlhšia cesta

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.

abl.

väčšie právo

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.

abl.

najlepší otec

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.

abl.

najužitočnejšie umenie

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.

abl.

42

najprudšia rieka

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.

abl.


virō audāciōrī ...............................................

hominēs pauperrimī .....................................

viam breviōrem ............................................

mēntium optimārum .....................................

hostem pessimum .........................................

antīquissimīs temporibus .............................

corpus maius ................................................

labōrī gravissimō .........................................

mūrōs altiōrēs ...............................................

lūce clāriōre .................................................

ducum perītissimōrum .................................

mīlitis fortissimī ...........................................

sententiārum sapientiōrum ...........................

amōre māximō ............................................. 4. Preložte uvedené spojenia v príslušnom páde: kľúč: s. 178

najširšie moria → nom. pl. .............................................................................................................

väčšia usilovnosť → acc. sg. ..........................................................................................................

veľmi krátky list → dat. sg. ............................................................................................................

teplejší kraj → dat. pl. ....................................................................................................................

skúsenejší učiteľ → gen. sg. ...........................................................................................................

horšia rada → abl. pl. .....................................................................................................................

najkrajšie mesto → acc. pl. ..............................................................................................................

šťastnejší život → dat. sg. ..............................................................................................................

príliš prísne slová → nom. pl. ........................................................................................................

najužitočnejšia pomoc → acc. sg. ..................................................................................................

menší les → gen. pl. ........................................................................................................................

veľmi hlúpa chyba → gen. pl. ........................................................................................................

lepší príklad → abl. sg. ...................................................................................................................

najľahšia práca → acc. sg. ..............................................................................................................

veľmi dlhá reč → nom. pl. .............................................................................................................

ostrejšia bitka → acc. pl. ................................................................................................................

najmúdrejší človek→ dat. pl. .........................................................................................................

43

5. Preložte a vystupňujte príslovky: kľúč: s. 178

rýchlo ..............................................................................................................................................

ťažko ..............................................................................................................................................

múdro .............................................................................................................................................

hlúpo ...............................................................................................................................................

dôkladne .........................................................................................................................................

šťastne ............................................................................................................................................

prísne ..............................................................................................................................................

čestne ..............................................................................................................................................

starostlivo .......................................................................................................................................

slobodne .........................................................................................................................................

udatne .............................................................................................................................................

6. Nájdite medzi uvedenými slovami komparatívy prísloviek: kľúč: s. 178 fīlius, peius, industrius, socius, lātius, varius, facilius .........................................................................................................................................................


a)

1. Ut Sōcratēs in Platōnis dialogō „Hippiās maior“ dīcit, sapientia omnium pulcherrima est,

īnscītia vērō turpissima.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

2. Opera Aristotelis, māximē industriī philosophī Graecōrum, in logica, physica, metaphysica,

ēthica, polītica, poētica, rhētorica dīviduntur.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

3. J. L. Vives1 ignōrantiam Graecārum litterārum vituperat; Aristotelis opera Graeca, ut arbitrātur,

versiōnibus Latīnīs clāriōra sunt.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

4. Ēlegantissima sōlis et planētārum et comētārum compāgēs, ut doctissimus Isaac Newton2

arbitrātur, tantum cōnsiliō et dominiō entis intelligentis ac potentis orīrī poterat.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

5. Hominum nātūrae maxima inimīca crūdēlitās est.

.........................................................................................................................................................

1 Juan Luis Vives (1492 – 1540) – španielsky humanista, filozof a pedagóg. 2 Isaac Newton (1643 – 1727) – anglický fyzik, matematik a filozof.

44

6. Senēs ad multa nōn vī aut celeritāte corporis, sed cōnsiliō auctōritāteque perveniunt, itaque

multō maiōra et meliōra faciunt.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

b)

1. K (in) poznaniu filozofie sme ľahšie privádzaní po častiach.

.........................................................................................................................................................

2. Pre smrteľníkov (dat.) je najťažšia zmena mravov.

.........................................................................................................................................................

3. Každá duševná chyba (= chyba ducha) je ťažšia než chyba telesná (= tela).

.........................................................................................................................................................

arbitror, ārī domnievať sa

auctōritās, ātis, f. hodnovernosť, vážnosť

celeritās, ātis, f. rýchlosť

comēta, ae, f. kométa

compāgēs, is, f. spojenie, stavba, usporiadanie

crūdēlitās, ātis, f. krutosť, nemilosrdnosť

dominium, iī, n. vláda, panstvo, riadenie

ēlegāns, antis jemný, vyberaný, presný

ēthicus, a, um etický

Hippiās, ae, m. Hippias, sofista z Elidy (5. stor.

p. n. l.); Hippiās maior názov Platónovho

dialógu


inimīca, ae, f. nepriateľka

īnscītia, ae, f. neznalosť

intellegēns (intelligēns), entis rozumný, znalý

logicus, a, um logický

orior, orīrī vznikať, vzniknúť, pochádzať,

prameniť (z niečoho – ab/ex s abl.)

perveniō, īre prísť, dostať sa; nadobudnúť,

dosiahnuť (niečo – ad s acc.)

planēta, ae, f planéta

Platō, ōnis, m. Platón, starogrécky filozof,

Sokratov žiak, zakladateľ Akadémie (427 –

347 p. n. l.)

polīticus, a, um politický

potēns, entis schopný, mocný

pūblicus, a, um verejný

rhētoricus, a, um rečnícky

tantum iba, len

turpis, e hanebný, nemravný

vērō naozaj, vskutku; ale, avšak, však

versiō,* ōnis, f. preklad

vituperō, āre vyčítať, karhať, haniť, tupiť

chyba vitium, iī, n.

privádzať addūcō, ere

smrteľník mortālis, is, m.

zmena mūtātiō, ōnis, f.

8. Príponou -itās, gen. -itātis sa v latinčine tvoria abstraktné substantíva. Tvorte substantíva podľa

vzoru: kľúč: s. 179

causālis, e príčinný causālitās príčinnosť

hūmānus, a, um

celer, eris, ere

vērus, a, um

bonus, a, um

ūtilis, e

mediocris, e prostredný

crūdēlis, e krutý


Dē summō bonō (Boethius) ...........................................................................................................

Orbis sēnsuālium pictus (J. A. Komenský) ....................................................................................

Philosophiae nātūrālis prīncipia mathēmatica (Newton) ................................................................

.........................................................................................................................................................

mathēmaticus, a, um matematický pictus, a, um namaľovaný

sēnsuālis, e zmyslový, viditeľný zmyslami

45


obscūrum per obscūrius ..................................................................................................................

Nihil est vēritātis lūce dulcius. (Cicero) .........................................................................................

Facilius est paupertās laudāre quam tolerāre. .................................................................................

.........................................................................................................................................................

obscūrus, a, um temný, nejasný

paupertās, ātis, f. chudoba

tolerō, āre znášať, trpieť

vēritās, ātis, f. pravda

46

10. CVIČENIE

Indikatív imperfekta aktíva a pasíva; substantíva IV. deklinácie

1. Určte a preložte nasledujúce slovesné tvary: kľúč: s. 180 -- 181


afficiēbātur

creābantur

incendēbant

pārēmus

nuntiābāt

praestābās

relinquēbāminī

imminent

variābāmus

regēbāris

currite!

timēbam

castīgābāmur

studēbās

vincuntur

collocābāmus

vastābant

expellēbātur

superābāris

serviēbātis

loquēbar

(formou)

claudēbam

custōditur

firmābantur

crēdēbāmus

dolēbant

poterō

parābātis

47


obmieňal

boli sme opatrovaní

strážil si

boli udeľované

bol umiestňovaný

budeme užitoční

oznamoval som

bol si rozohňovaný

prichádzali

hýbu

učil som sa

bojovali

bol som očakávaný

napodobňoval si

(formou) cvičíš

smútil som

opúšťali sme

uvažovali ste

boli sme prítomní

rozkazuje

bol si karhaný

je uctievaný

boli ste volení

vynikal si

budete užitoční

boli sme posielaní

písal

nevedieť

ukáž!

bol chorý

priznávali ste

(formou) boli pustošené

48


prudký útok

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.

abl.

tvoja ruka

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.

abl.

ľudské koleno

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.

abl.

menší prístav

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.

abl.

najkrajší dom

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.

abl.

49


cantum pulchrum .........................................

sensūs omnis ................................................

portuum novōrum ........................................

senātū Rōmānō .............................................

ēventūs bonōs ...............................................

exercituum audācium ...................................

cornuī dextrō ................................................

frūctibus dulcibus .........................................

genua mea ....................................................

sonitibus variīs .............................................

cultus noster .................................................

domūs vestrae ..............................................

rītūs veterēs ..................................................

impetū celerī ................................................

manuī sinistrae .............................................

magistrātūs omnēs ....................................... 4. Preložte uvedené spojenia v príslušnom páde: kľúč: s. 183

mnohé útoky → abl. pl. ..................................................................................................................

ľudské ruky → nom. pl. .................................................................................................................

pravá vzdelanosť → abl. sg. ...........................................................................................................

hlasný zvuk → gen. pl. ...................................................................................................................

pravé koleno → acc. sg. .................................................................................................................

ľavý roh → gen. sg. ........................................................................................................................

vysoké domy → acc. pl. .................................................................................................................

starý prístav → dat. sg. ...................................................................................................................

skúsený úradník→ dat. pl. ..............................................................................................................

staroveký náboženský obrad → acc. sg. ........................................................................................

známy spev → acc. pl. ...................................................................................................................

Rímsky senát → acc. sg. ................................................................................................................

sladké plody → nom. pl. ................................................................................................................

zlý výsledok → gen. pl. ..................................................................................................................

ostrý zmysel → nom. pl. ................................................................................................................

naše vojsko → dat. sg. ....................................................................................................................

5. Preložte a vystupňujte príslovky: kľúč: s. 183

nevyhnutne .....................................................................................................................................

sladko .............................................................................................................................................

verne ...............................................................................................................................................

starostlivo .......................................................................................................................................

šľachetne ........................................................................................................................................

50

užitočne ..........................................................................................................................................

dlho .................................................................................................................................................

pekne ..............................................................................................................................................

učene ..............................................................................................................................................

podobne ..........................................................................................................................................


Dē conceptibus Kantiānīs

Immanuel Kantius philosophus Germanōrum prīmum opera sua in linguā Latīnā

scribēbat. In librō „Dē mundī sensibilis atque intelligibilis formā et prīncipiīs“ dēfīnītiōnēs

conceptuum temporis et spatiī exhibet. Conceptūs ūniversālēs sunt conceptus temporis et spatiī.

Tempus est ēns imāginārium, conceptus temporis tantum lēge mentis internā nītitur, neque est

intuitus connātus. Idea temporis nōn oritur (ā sensibus), sed suppōnitur ā sensibus. Conceptus

spatiī nōn sōlum est vērissimus, sed etiam omnis veritātis in sēnsuālitāte externā fundamentum,

conceptus spatiī itaque est intuitus pūrus. Conceptus numerī est conceptus intellēctuālis,

conceptum numerī tractat arithmētica. Actuātiō conceptūs numerī in concrētō exigit opitulantēs

nōtiōnēs temporis et spatiī.

(Kant: Dē mundī sensibilis atque intelligibilis formā et prīncipiīs, upravené)

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

......................................................................................................................................................... actuātiō, ōnis, f. aktivácia

arithmētica, ae, f. aritmetika

conceptus, ūs, m. pojem, koncept

concrētum, ī, n. konkrétnosť

connātus, a, um vrodený

exhibeō, ere podať

exigō, ere potrebovať

fundāmentum, ī, n. základ

Germānus, a, um nemecký

idea, ae, f myšlienka, idea

imāginārius, a, um imaginárny, zdanlivý

intellēctuālis, e duševný, intelektuálny, mentálny

internus, a, um vnútorný

intuitus, ūs, m. nazeranie

Kantiānus, a, um kantovský

Kantius, iī, m. Kant, Immanuel, nemecký

filozof (1724 – 1804)

nītor, nītī opierať sa (o niečo – abl.)

nōtiō, nōtiōnis f. pojem, znalosť, zmysel

opitulor, ārī pomáhať

pūrus, a, um čistý, bezchybný

sēnsuālitās, ātis f. zmyslovosť

spatium, iī n. priestor

suppōnō, ere podložiť, predpokladať

tractō, āre zaoberať sa (niečím – acc.)

ūniversālis, e univerzálny

51


O chudobnom človeku

Grécky filozof rozprával svojim žiakom príbeh o chudobnom človeku. Chudobný človek

mal malé pole, veľmi dobrú manželku, veľmi milé deti, na poli mal vo zvyku veľmi ťažko

pracovať. Netúžil ani po bohatstve ani po poctách, vážil si skromnosť a staré zvyky predkov,

snažil sa zachovávať mieru vo všetkých častiach života, takže (= a tak) ľahko znášal chudobu.

Ľuďmi bol pokladaný za veľmi biedneho, ale podľa filozofa viedol veľmi šťastný život.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

manželka uxor, ōris, f.

milý cārus, a, um

pokladať exīstimō, āre (niekoho – acc., za niečo –

acc.; v pas. byť pokladaný za niekoho – nom.)

viesť život vītam agere


in sitū ..............................................................................................................................................

Nātūra nōn facit saltūs. ( Linné) .....................................................................................................

lūmen nātūrāle intellēctūs (Tomáš Akvinský, Descartes) ..............................................................

Mors misera nōn est, aditus ad mortem est miser. (Publilius Syrus) .............................................

.........................................................................................................................................................

Hīc Rhodus, hīc saltus! (výzva gréckemu zápasníkovi, ktorý sa chválil, že vraj na Rhodose skočil

ďaleký skok) ................................................................................................................................... aditus, ūs m. vstup, príchod

hīc tu

intellēctus, ūs, m. zmysel, rozum, intelekt

lūmen, inis, n. svetlo

Rhodus, ī, f. Rodos, grécky ostrov

saltus, ūs m. skok

situs, ūs, m. miesto, poloha


Aristoteles: Dē sēnsū et sēnsibilī ....................................................................................................

Francis Bacon: Historia dē sonō et audītū ......................................................................................

Francis Bacon: Scala intellēctūs sīve fīlum labyrinthī ...................................................................

Francis Bacon: Fīlum labyrinthī sīve inquīsītiō lēgitima dē mōtū .................................................

......................................................................................................................................................... fīlum, ī, n. niť, vlákno

historia, ae, f. skúmanie, rozprávanie; história,

dejiny

inquīsītiō, ōnis, f. hľadanie, výskum

labyrinthus, ī, m. labyrint

lēgitimus, a, um zákonitý, náležitý

mōtus, ūs m. pohyb

scāla, ae, f. (scālae, ārum. f.) rebrík

sonus, ī, m. zvuk, hlas

52

11. CVIČENIE

Indikatív futúra I. aktíva a pasíva; substantíva V. deklinácie

1. Určte a preložte nasledujúce slovesné tvary: kľúč: s. 185 -- 186


permanēbunt

dolēbis

quaerēbātis

hilārābimur

incipiēs

dabit

relinquam

rixābiminī

(formou)

prōdūcēbātur

senēscunt

nuntiābimus

contrahētur

cernētis

veniēs

dīmittentur

ērudiar

pārēbō

movēbitur

patēbant

discēmus

imitāberis

(formou)

pūniēminī

īnstruent

firmābuntur

regēris

errābitis

līberābor

scient

53


začnem

budete vynikať

zostarnú

umiestnime

budete znášať

(formou) bude zostavený

oslobodíme sa

mohli sme

rozveselíš

budú obmieňané

budeš strážený

ozdobím sa

budem uvažovať

budú trvať

vysielaš, prepúšťaš

budú rozkazovať

cvičili sa

rozhodneme

bude zjavné

budeš rozoznávať,

spoznáš

budete neprítomní

budú udeľované

voľte, tvorte !

vyvedie, predvedie

budem nasledovať

(formou)

budeš napomínaný

opúšťate

budeme sa hádať

(formou)

hrozilo

byť skracovaný

budete dojímaní

budete hľadať

54


pekný deň

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.

abl.

určitá lehota

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.

abl.

štát (vec verejná)

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.

abl.

vojenstvo (vec vojenská)

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.

abl.

najsmutnejšia vec

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.

abl.

55


rēbus secundīs ..............................................

diēs futūrōs ...................................................

summā spē ...................................................

aciem adversam ...........................................

rēs incertās ...................................................

diērum trīstium .............................................

faciē tuā ........................................................

reī pūblicae ...................................................

seriēs longae .................................................

diēbus certīs .................................................

speciēs omnēs ..............................................

rērum mīlitārium .......................................... 4. Preložte uvedené spojenia v príslušnom páde: kľúč: s. 188

šťastný deň → dat. pl. ....................................................................................................................

tvoja tvár → dat. sg. .......................................................................................................................

drevená vec → abl. pl. ....................................................................................................................

druhý šík → abl. sg. .......................................................................................................................

zvyšný deň → nom. pl. ...................................................................................................................

potrebná vec → acc. pl. ..................................................................................................................

krátky rad → acc. sg. ......................................................................................................................

najmenšia vec → gen. pl. ...............................................................................................................

naša nádej → dat. sg. ......................................................................................................................

rôzny druh→ acc. pl. ......................................................................................................................

každý šík → gen. sg. ......................................................................................................................

prichádzajúci deň → abl. pl. ...........................................................................................................


1. Dē rē īgnōtā nōn disputō, dē rēbus tantum mihi nōtīs iūdicium facere possum.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

2. Diēbus sequentibus iam ā rēbus imāginābilibus ad intelligibilēs animum advertam.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

3. Facultās in mē ex Deō manāns certam mihi spem vēritātis ostendit.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

(Descartes: Meditātiōnēs, upravené) advertō, ere obracať; animum advertere

obracať pozornosť

cōgitātiō, ōnis, f. myslenie, uvažovanie

facultās, ātis, f. možnosť, schopnosť

īgnōtus, a, um neznámy

imāginābilis, e predstaviteľný

iūdicium, iī, n. názor

mānō, āre vychádzať, pochádzať, prameniť

(z / od niečoho – ex / ab s abl.)

ostendō, ere ukázať

56


Dē rē pūblicā

Rēs pūblica rēs populī3 est. Populus est coetus multitūdinis [hominum] iūris cōnsēnsū et

ūtilitāte commūnī sociātus. Bonī cīvēs in rēbus secundīs et in rēbus adversīs reī pūblicae fidem

servant. Incolārum fidēs reī pūblicae fundamentum est et in fidē concordiāque incolārum spēs reī

pūblicae sita est. Cīvēs fidem reī pūblicae tuentēs pollicentur: Amābimus patriam nostram, prō

patriā vītam profundēmus, lēgibus parēbimus, bonīs cīvibus cōnsulēmus. Praesentia commoda

neglegēmus, posteritātis glōriae serviēmus, pericula nōn timēbimus, sed (cum) animō fortī omnia

difficilia superābimus. (Cicero: Dē rē pūblicā, upravené)

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

......................................................................................................................................................... coetus, ūs m. spoločenstvo, spoločnosť,

zhromaždenie,

commodum, ī, n. výhoda, prospech

cōnsēnsus, ūs m. súhlas, zhoda

cōnsulō, ere radiť sa, pomáhať (niekomu – dat.);

pýtať sa na radu (niekoho – acc.)

neglegō, ere nedbať, nevšímať si, nevážiť si

polliceor, ērī sľubovať

posteritās, ātis, f. budúcnosť, potomstvo

praesēns, entis prítomný, súčasný, terajší

profundō, ere vyliať; obetovať (život)

situs, a, um umiestnený, ležiaci, spočívajúci;

situs est leží, spočíva

sociātus, a, um spojený, združený

tueor, ērī (acc.) dbať o, zachovávať

ūtilitās, ātis, f. užitočnosť, úžitok


O cnostiach filozofa

Grécky filozof rozprával svojim žiakom o cnostiach filozofa: Ak túžite byť filozofmi, váš

budúci život bude musieť byť cnostný, aj v najskazenejšom štáte budete zachovávať čistotu

mravov, budete sa vyhýbať palácom kráľov, pretože tam nevíťazí pravda, ale pretvárka; budete

vynikať cnosťou a skromnosťou, budete žiť v zhode (= zhodne) s prírodou, smrti sa nebudete báť,

ale budete (ju) očakávať (s) pokojnou mysľou.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

3 populus – ľud (národ) v zmysle súhrnu občanov obce (štátu)

57

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

......................................................................................................................................................... cnostný honestus, a, um

čistota integritās, ātis, f.

palác aula, ae, f.

skazený corruptus, a, um

tam ibī (ibi)

vyhýbať sa fugiō, ere (niekomu, niečomu – acc.)

zhodný conveniēns, entis (s niečím – dat.)


(argumentum) ad rem .....................................................................................................................

prīmā faciē ......................................................................................................................................

Omnium rērum homō mēnsūra est. (Protagoras) ..........................................................................

.........................................................................................................................................................

mēnsūra, ae, f. miera


Lucretius Carus: Dē rērum nātūrā ..................................................................................................

J. A. Komenský: Dē rērum hūmānārum ēmendātiōne cōnsultātiō catholica .................................

.........................................................................................................................................................

Thomas More: Dē optimō statū reī pūblicae dēque novā īnsulā Utopiā ........................................

.........................................................................................................................................................

catholicus, a, um všeobecný

cōnsultātiō, ōnis, f. porada

ēmendātiō, ōnis, f. oprava

58

12. CVIČENIE

Ukazovacie zámená



placet

minuentur

permanēbat

probāmur

suādēbātis

relinquī

ēvellētur

solēbās

mutāminī

cōnfidēnt

creāberis

nōscimus

patientur

(formou)

persuādēs

firmābar


mali ste vo zvyku

budú vytrhnuté

zapáči sa

dôverovali sme

mení sa

urobíš

sú volaní

budete radiť

usiloval sa

budeme posilňovaní

smútil si

presviedčali

zmocňujem sa

(formou)

59


ten stav (rad, trieda)

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.

abl.

táto časť

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.

abl.

onen rozkaz

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.

abl.

samotný pán

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.

abl.

tá istá vec

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.

abl.

60

tentohľa druh (pokolenie)

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.


huic inimīcō .................................................

istōs hominēs ...............................................

eam spem .....................................................

hīs cōnsiliīs ..................................................

ipsōrum cīvium ............................................

illud opus .....................................................

eā causā ........................................................

haec carmina ................................................

eius temporis ................................................

iīsdem diēbus ...............................................

hōc annō .......................................................

eās epistulās .................................................

ipsīus rēgis ...................................................

illārum legum ...............................................

eiusdem virī .................................................

ipsās rādīcēs .................................................

hanc urbem ...................................................

istī sententiae ............................................... 4. Preložte uvedené spojenia v príslušnom páde: kľúč: s. 191

tento spisovateľ → acc. sg. .............................................................................................................

onen deň → abl. pl. ........................................................................................................................

totohľa dobrodenie → acc. pl. ........................................................................................................

tá jar → abl. sg. ..............................................................................................................................

tá istá vec → gen. pl. ......................................................................................................................

sám (samotný) vodca → gen. sg. ...................................................................................................

ten štát → nom. pl. .........................................................................................................................

onen vojak → dat. sg. .....................................................................................................................

sám (samotný) zákon → dat. pl. .....................................................................................................

tátohľa ruka → acc. pl. ...................................................................................................................

tento čin → gen. sg. ........................................................................................................................

tá istá rieka → dat. sg. ....................................................................................................................


Dē Epicūrō

Epicūrī, philosophī Graecī, doctrīna in multīs eius operibus dēscrībitur. Ex operibus autem

eius omnibus sōlum fragmenta nōbīs exstant. Vītam et philosophiam illīus philosophī praecipuē

ē Diogenis Lāërtiī librō Dē vītīs et dogmatibus clārōrum philosophōrum cognōscere possumus.

61

Epicūrus metum deōrum et timor mortis dolōrumque atque animōrum immortālitātem negābat,

summum bonum voluptātem putābat, beātam vītam in animī sēcūritāte et in omnium mūnerum

vacātiōne ponēbat. Ē doctrīnā eius sententiae dē beātitūdine tranquillitāteque mentis hūmānae

nōtissimae sunt. Doctrīna haec autem multōs in errōrēs gravissimōs indūcere iīsque et

inhūmānitātem philantiamque suādere poterat. Idem etiam dē iūstitiā, temperantiā, fortitūdine,

frūgālitāte, līberālitāte, amīcitiā disserēbat istāsque virtūtēs suīs discipulīs commendābat.

Praetereā ille Dēmocritī doctrīnam dē atomīs sequēbātur. Eandem doctrīnam posteā in carmine

Dē rērum nātūrā Lucrētiī Cārī, poētae Romānī clārissimī, et in librō Gassendi, philosophī

Francogallicī, Dē vīta, mōribus et placitīs Epicūrī, invenīre possumus. Praestantiam Lucrētiī

carminis ipse Cicerō in epistulā frātrī suō commemorat.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

atomus, ī, f. atóm

beātitūdō, inis, f. šťastie, blaženosť


cognōscō, ere poznávať, dozvedať sa

commemorō, āre spomínať

commendō, āre odporúčať

Dēmocritus, ī, m. Demokritos, grécky filozof

(460 – 370 p. n. l.)

Diogenēs (-is) Lāërtius, iī, m. Diogenes Laertský,

grécky historik a filozof (3. stor.)

dēscrībō, ere opísať

disserō, ere rozoberať, vykladať, prednášať,

hovoriť

dogma, atis, n. názor

dolor, ōris, m. bolesť

exstō (extō), āre jestvovať, zostať

fragmentum, ī , n. zlomok

francogallicus,* a, um francúzsky

frāter, tris, m. brat

frūgālitās, ātis, f. statočnosť, poctivosť

Gassendus, ī, m. Gassendi, Pierre, francúzsky

filozof (1572 – 1655)

immortālitās, ātis, f. nesmrteľnosť

indūcō, ere uviesť

inhūmānitās, ātis, f. neľudskosť

līberālitās, ātis, f. šľachetnosť, slušnosť

62

metus, ūs, m. strach

mūnus, eris, n. povinnosť

negō, āre tvrdiť, hovoriť, že nie; popierať,

odmietať

pōnō, ere klásť, stavať

philantia,* ae, f. sebectvo placitum, ī, n. zásada, pl. placita, ōrum, n, učenie

praeceptor, ōris, m. učiteľ

praecipuē predovšetkým, hlavne, najmä

praestantia, ae, f. výnimočnosť, znamenitosť

praetereā okrem toho, ďalej

principālis, e predný, základný

putō, āre pokladať, považovať (niekoho, niečo –

acc.; za niekoho, niečo – acc.); domnievať sa,

myslieť si, nazdávať sa

sēcūritās, ātis, f. bezstarostnosť, bezpečnosť

tranquillitās, ātis f. (duševný) pokoj, pohoda

vacātiō, ōnis, f. oslobodenie (od niečoho – gen.)

vērō naozaj, veru, vskutku; ale, však, avšak

voluptās, ātis, f rozkoš


Pseudo-Platón: Ctitelia čiže o filozofii

Úlohou (povinnosťou) filozofa je poznať božské a riadiť ľudské [veci], v prvej (dosl. onej)

je zahrnutá (dosl. chápe sa) hĺbavá filozofia, v druhej (dosl. tejto) aktívna filozofia. Filozof tak

najprv hĺba prostredníctvom múdrosti o božskej (podstate), to jest o dokonalej podstate

samotného dobra. Potom riadi ľudské (veci) smerujúc ľudskú činnosť k tomu dobru (celkom)

ako k cieľu. Toto riadenie si však vyžaduje poznanie podstaty človeka a jeho morálnych cností .

Tie (cnosti) chápe Platón (pod) menom spravodlivosť. Ten istý (filozof) vykladá úlohu filozofia

širšie v knihách O štáte.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

......................................................................................................................................................... aktívny āctīvus, a, um

božský dīvīnus, a, um

(celkom) ako velut

cieľ, koniec fīnis, is m.

ctiteľ, milovník amātor, ōris, m.

činnosť operātiō, ōnis f.

čiže, alebo seu

dokonalý absolūtus, a, um

hĺbať, uvažovať contemplor, ārī (s acc.)

hĺbavý, uvažujúci contemplatīvus, a, um

chápať comprehendō, ere

morálny, mravný mōrālis, e

riadiť gubernō, āre

riadenie gubernātiō, ōnis, f.

smerovať dīrigō, ere

vykladať explicō, āre

žiadať (si) requīrō, ere

7. Lingua latīna philosophica: kľúč: s. 192

post hoc, ergō propter hoc ..............................................................................................................

Homō sum: hūmānī nihil ā mē aliēnum putō. (Terentius) .............................................................

.........................................................................................................................................................

Philosophia est, ut nōmen indīcat ipsīque philosophī dēfīniunt, studium sapientiae. (Lactantius)

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

indīcō, āre udávať, dokazovať putō, āre považovať

63

8. Latinské názvy filozofických diel Spinozu: kľúč: s. 192

Tractātus dē Deō et homine eiusque fēlīcitāte ................................................................................

Tractātus dē intellēctūs ēmendātiōne .............................................................................................

Ēthica ordine geōmetricō dēmonstrāta ........................................................................................... dēmonstrātus, a, um vysvetlený, opísaný

ēmendātiō, ōnis, f. náprava, reforma

fēlīcitās, ātis, f. šťastie, blahobyt

geometricus, a, um geometrický

ordō, inis, m. poradie, usporiadanie

tractātus, ūs, m. traktát, pojednanie

64

13. CVIČENIE

Opytovacie zámená; vzťažné zámená; neurčité zámená; zámenné adjektíva



versābāmur

incolunt

dēterrēbitur

dominābātur

(formou)

accipimus

relinquere

coniunguntur

regēminī

rescrībitis

intereris

serviēbant

contrahitur

persequar

(formou)

firmābāris

vincentur


uvažoval si

budeš sa zaoberať

odstrašovali

zmenšoval sa

odpíšeš

sú obývané

staviam

spojíme sa

zúčastňovali ste sa

meniť sa

rozprestieral sa

zapaľujete

budete vládnuť (depon.)

(formou)

65


ktorý brat?

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

abl.

žiadne nešťastie

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.

abl.

iné príslovie

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.

abl.

sám konzul

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.

abl.

oba hlasy

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.

abl.

66

nejaká cesta (pochod)

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.


quam urbem ................................................

aliqōrum hominum .......................................

tōtī cīvitātī ....................................................

quibus diēbus ...............................................

nūllius sēnsūs ...............................................

quae verba ....................................................

sōlī magistrātūs ............................................

cuī amīcō ......................................................

rēs alterās .....................................................

alicuius formae .............................................

iter aliud .......................................................

nūllō tempore ...............................................

tōtōs agrōs ....................................................

quā causā ......................................................

aliquās domōs ..............................................

sōlus pater ....................................................

4. Preložte uvedené spojenia v príslušnom páde: kľúč: s. 195

aká podobnosť → acc. sg. ...............................................................................................................

ktoré dobro → abl. sg. ....................................................................................................................

nejaká povinnosť → acc. pl. ...........................................................................................................

iný rok → abl. pl. ...........................................................................................................................

celá pravda → gen. sg. ...................................................................................................................

nijaká chyba → nom. pl. ................................................................................................................

sama vôľa → dat. sg. ......................................................................................................................

ktorá časť → gen. pl. ......................................................................................................................

obaja konzuli → gen. sg. ................................................................................................................

druhá (iná) kniha → abl. pl. ...........................................................................................................

nejaká vec → dat. pl. ......................................................................................................................

celé vojsko → acc. sg. ....................................................................................................................

5. Preložte: kľúč: s. 195 1. Sunt nātūrae vitia, quae īnstitūtiōne curāque corrigī nōn possunt.

.........................................................................................................................................................

2. Nōn est vēra laus, quae extorquētur metū aut tribuitur ab adūlātōribus.

.........................................................................................................................................................

67

3. In nāvigātiōne nōn eī committitur clāvus, quī nātālibus aut opibus aut formā cēterīs antecellit,

sed quī perītiā gubernandī, quī vigilantiā, quī fidē superat.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

4. Bonus prīnceps nōn aliō animō4 dēbet esse (= nōn alium animum dēbet habēre) in suōs cīvēs,

quam bonus pater familiās in suōs domesticōs. Quid enim aliud est rēgnum quam magna familia?

Quid rēx nisi plūrimōrum pater?

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

(Erasmus Rotterdamský: Īnstitūtiō prīncipis chrīstiānī) adūlātor, ōris, m. pochlebovač

antecellō, ere prevyšovať (niekoho – dat.)

clāvus, ī, m. kormidlo

corrigō, ere napraviť, zlepšiť

cūra, ae, f. starostlivosť

domesticus, ī, m. domáci priateľ, člen rodiny

enim lebo, totiž, veď

extorqueō, ēre vynútiť

familia, ae, f. rodina

gubernō, āre kormidlovať, riadiť, vládnuť

chrīstiānus,* a, um kresťanský

īnstitūtiō, ōnis, f. výchova

metus, ūs, m. strach

nātālis, is, m. narodeniny; rod, pôvod

nāvigātiō, ōnis, f. plavba

ops, opis, f. moc, sila; bohatstvo

pater familiās otec (hlava) rodiny

perītia, ae, f. skúsenosť, znalosť; perītia guber-

nandī skúsenosť vo vládnutí

prīnceps, prīncipis, m. veliteľ, náčelník, vládca,

vladár, panovník, knieža

rēgnum, ī, n. vláda, kráľovstvo

vigilantia, ae, f. bdelosť, ostražitosť;

starostlivosť, usilovnosť 6. Preložte: kľúč: s. 195

Senecae dē sapientibus sententiae

1. Quī sapit sapiēns est; quī sapiēns est sapit, neutrum esse sine alterō potest.

.........................................................................................................................................................

2. Sapiēns nihil facit, quod nōn dēbet, nihil praetermittit, quod dēbet.

.........................................................................................................................................................

3. Quaedam sunt, quae etiam sapientēs in aliō quam in sē dīligentius vident.

.........................................................................................................................................................

4. Quemadmodum potest aliquis donāre sapientī, sī omnia sapientis sunt (= sī omnia sapiēns

habet)? Nam id quoque, quod illī donat, ipsīus est. Itaque nōn potest beneficium darī sapientī, cuī,

quidquid datur, dē suō datur.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

......................................................................................................................................................... dōnō, āre darovať, dať do daru (niekomu – dat., niečo

– acc.), obdarovať (niekoho – acc., niečím – abl.)

neuter, tra, trum ani jeden z dvoch

praetermittō, ere opomenúť, vynechávať

4 animus zmýšľanie

quemadmodum akým spôsobom, ako

quisquis, quidquid ktokoľvek, čokoľvek

quoque tiež, aj, i

sapiō, ere chápať, poznávať, mať rozum

68


Seneca o blaženom živote

Blažený je život zhodujúci sa (zhodný) so svojou prirodzenosťou, ktorý nemôžeme

dosiahnuť5 žiadnym iným spôsobom, než so zdravou mysľou (dosl. než ak máme zdravú myseľ).

Blaženým nazývame6 toho človeka, pre ktorého (dosl. ktorému) nejestvuje (= nie je) žiadne zlo

ani dobro, ktorého nemení ani šťastie ani nešťastie, ktorý nepozná väčšie dobro než to, ktoré si

sám sebe môže dať. Blaženým môže byť nazvaný ten, kto vďaka (dosl. dobrodením) rozumu ani

netúži, ani sa nebojí.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

......................................................................................................................................................... 8. Lingua Latīna philosophica: kľúč: s. 196 Honestās idem est, quod spirituālis decor et pulchritūdō.

.........................................................................................................................................................

Animus est, quō sapimus, anima, quā vīvimus.

.........................................................................................................................................................

nōmina ......................................

reālia .....................................

Ūniversālia sunt ante rēs ................................... ......................................

post rēs ..........................................

in rēbus .......................................... anima, ae, f. duch, duša

decor, ōris, m. slušnosť, dôstojnosť; ozdoba

honestās, ātis, f. dôstojnosť, počestnosť

pulchritūdō, inis, f. krása

reālis, e vecný, reálny

spirituālis,* e duchovný

ūniversālis, e všeobecný

9. Latinské názvy filozofických diel: kľúč: s. 196 Roger Bacon: Epistula dē sēcrētīs operibus artis et nātūrae

.........................................................................................................................................................

J. Duns Scotus: Quaestiōnēs subtīlissimae dē metaphysicā Aristotelis

.........................................................................................................................................................

W. von Ockham: Quaestiō dē cōnnexiōne virtūtum

......................................................................................................................................................... cōnnexiō, ōnis, f. spojenie

metaphysica, ōrum, n. / metaphysica, ae, f.

metafyzika

5 pervenīre 6 dīcere s acc.

quaestiō, ōnis, f. otázka, skúmanie

sēcrētus, a, um tajomný

subtīlis, e tenký, dôkladný, jednoduchý

69

14. CVIČENIE

Číslovky; väzba miestnych mien


jeden mesiac jedna hodina

nom.

gen.

dat.

acc.

abl.

dva dni dva zvitky

nom.

gen.

dat.

acc.

abl.

tri roky tri nápisy

nom.

gen.

dat.

acc.

abl.

štyristo domov tritisíc vojakov

nom.

gen.

dat.

acc.

abl.

prvá kapitola

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.

abl.

tretí list

sg. pl.

nom.

gen.

dat.

acc.

voc.

abl.

70

2. Preložte do slovenčiny: kľúč: s. 198

sēdecim ...........................................................................................................................................

septimus decimus ...........................................................................................................................

trīgintā septem ................................................................................................................................

quīntus et vīcēsimus .......................................................................................................................

ūnus et septuāgintā .........................................................................................................................

quadrāgēsimus sextus .....................................................................................................................

centum ūndēsexāgintā ....................................................................................................................

quadringentēsimus octōgēsimus quārtus ........................................................................................

trēcentī quīnquāgintā quattuor ........................................................................................................

quīngentēsimus duodēseptuāgēsimus .............................................................................................

octingentī quadrāgintā sex ..............................................................................................................

septingentēsimus ūndētrīcēsimus ...................................................................................................

mīlle sescentī nōnāgintā quīnque ...................................................................................................

mīllēsimus sescentēsimus octōgēsimus tertius ...............................................................................

tria mīlia quīngentī sexāgintā trēs ..................................................................................................

mīllēsimus ducentēsimus nōnāgēsimus octāvus .............................................................................

duo mīlia trecentī octōgintā duo .....................................................................................................

bis mīllēsimus ūndēvīcēsimus ........................................................................................................

3. Vyjadrite nasledujúce základné a radové číslovky v latinčine: kľúč: s. 198

17 .................................................................

16. ................................................................

22 .................................................................

32. ................................................................

499 ...............................................................

851. ..............................................................

738 ..............................................................

399. .............................................................

5976 ............................................................

1958. ...........................................................

4249 ............................................................

2412. ...........................................................


ūnī hominī ......................................................................................................................................

ūnam gentem ..................................................................................................................................

duōbus pedibus ................................................................................................................................

trium digitōrum ..............................................................................................................................

71

quīndecim librōs .............................................................................................................................

vīgintī tribus nāvibus ......................................................................................................................

trīgintā duārum urbium ...................................................................................................................

ducenta septuāgintā quīnque verba ................................................................................................

sexāgintā duābus statuīs .................................................................................................................

quattuor mīlium et quadringentōrum mīlitum ................................................................................


v Aténach ....................................................

v Ríme .........................................................

v Alexandrii .................................................

v Kartágu .....................................................

v Tébach (Thēbae, ārum, f.) ...........................

v Prahe (Prāga, ae, f.) ....................................

v Bratislave (Posōnium, iī, n.) .......................

v Košiciach (Cassovia, ae, f.) ........................

v Trnave (Tyrnavia, ae, f.) .............................

v Prešove (Eperiesium, iī, n.) .........................

do Atén ........................................................

do Ríma .......................................................

do Alexandrie ..............................................

do Kartága ...................................................

do Téb ..........................................................

do Prahy ......................................................

do Bratislavy ...............................................

do Košíc ......................................................

do Trnavy ....................................................

do Prešova ...................................................

z Atén ..........................................................

z Ríma .........................................................

z Alexandrie ................................................

z Kartága .....................................................

z Téb ...........................................................

z Prahy ........................................................

z Bratislavy .................................................

z Košíc ........................................................

z Trnavy ......................................................

z Prešova .....................................................


1. Secundum Aristotelem quattuor speciēs causārum discernuntur.

.........................................................................................................................................................

2. Platō Acadēmīam circā annum trecentēsimum octōgēsimum sextum ante Chrīstum nātum Athēnīs

fundat.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

3. Haec sunt decem Aristotelis catēgoriae: substantia, quantitās, quālitās, relātiō, locus, situs,

tempus, habitus, actio, passiō. Quattuor priōrēs Aristotelēs graviōrēs sex reliquīs putat.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

4. Ac prīmō quidem dēcipī incommodum est; iterum, stultum; tertiō, turpe. (Cicero)

.........................................................................................................................................................

72

5. Platō mihi ūnus īnstar est centum mīlium. (Antimachos podľa Cicerona)

.........................................................................................................................................................

6. Mīlle sunt tālia, que sciēns sileō, omnium (rērum) ūna ratiō est: mutantur verba, manent rēs, in

quibus scientiae fundantur. (Petrarca)

.........................................................................................................................................................

......................................................................................................................................................... āctiō, ōnis, f. konanie, činnosť

Chrīstus, ī, m. Kristus

circā okolo, naokolo, vôkol (adv., predl. s acc.)

dēcipiō, ere klamať

discernō, ere rozdeľovať; rozoznávať, rozlišovať

fundō, āre zakladať

habitus, ūs, m. vzhľad, zovňajšok; *(kateg.)

vlastníctvo, mať

incommodus, a, um nevhodný, nepríjemný

īnstar ako, podľa (s gen.)

iterum opäť, znova, po druhý raz

maneō, ēre zostávať

nātus, a, um narodený; ante Chrīstum nātum

pred narodením Krista, pred Kristom

passiō,* ōnis, f. trpenie, utrpenie; *(kateg.) trpnosť

prīmō spočiatku, najprv; po prvé, prvýkrát,

prvý raz

putō, āre pokladať, považovať (niekoho, niečo –

acc.; za niekoho, niečo – acc.); domnievať sa,

myslieť si, nazdávať sa

quālitās, ātis, f. akosť, vlastnosť

quantitās, ātis, f. veľkosť, počet, množstvo

quidem zaiste, iste, veru, naozaj

relātiō, ōnis, f. odnášanie, podávanie správy;

vzťah, pomer

sileō, ēre opomenúť, mlčať

situs, ūs, m. poloha

Stagīra, ōrum, n. Stageira, mesto na polostrove

Chalkidiki

substantia, ae, f. podstata, obsah, súcnosť, sub-

stancia

tālis, e taký

tertiō po tretíkrát


Dē philosophiā

Philosophia est rērum hūmānārum dīvīnārumque cōgnitiō. Haec duābus ex rēbus constat,

scientiā et opinātiōne. Scientia est, cum rēs aliqua certā ratiōne percipitur; opīnātiō autem, cum

adhūc incerta rēs latet et nullā ratiōne firma vidētur. Philosophiae speciēs trēs sunt: ūna nātūrālis,

quae Graecē physica appellātur, altera mōrālis, quae Graecē ēthica dīcitur, tertia ratiōnālis, quae

Graecō vocābulō logica appellātur. Physicam apud Graecōs prīmus tractat Thalēs Milesius, ūnus

ex septem illīs sapientibus. Post Platō eam in quattuor partēs dīvidit, arithmeticam, geōmetriam,

mūsicam, astronomiam. (Isidor Sevillský: Etymologiae, upravené)

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

adhūc dovtedy

arithmetica, ae, f.

astronomia, ae, f.

dīvīnus, a, um božský

firmus, a, um pevný, silný; istý, spoľahlivý

geōmetria, ae, f.

lateō, ēre byť skrytý, skrývať sa

mōrālis, e mravný

mūsica, ae, f. hudba

opīnātiō, ōnis, f. domnienka

Thalēs (ētis) Milesius (iī) Táles z Miléta

vocābulum, ī, n. slovo

73


Aristotelove príčiny

Aristoteles delí príčiny (dosl. Príčiny sa delia Aristotelom) na tri druhy: Prvá je samotná

látka, bez ktorej nič nemôže byť vytvorené, druhá je tvorca, tretia forma, ktorá sa prikladá

každému dielu. K týmto trom pristupuje štvrtá príčina, úmysel celého diela. K týmto štyrom

pridáva Platón (ako) piatu vzor, ktorú (on) sám nazýva idea. (Seneca, Listy Luciliovi, upravené)

........................................................................................................................................................................

........................................................................................................................................................................

........................................................................................................................................................................

........................................................................................................................................................................

........................................................................................................................................................................

........................................................................................................................................................................

........................................................................................................................................................................ idea idea, ae, f.

priložiť impōnō, ere (do niečoho, na niečo,

k niečomu – dat.)

pristupovať accēdō, ere (k niečomu – dat.)

tvorca opifex, icis, m.

úmysel prōpositum, ī, n.

vytvoriť efficiō, ere

9. Latinské názvy diel Sv. Augustína (s počtom kníh): kľúč: s. 199

Dē cīvitāte Deī contrā pāgānōs librī vīgintī duo .............................................................................

Dē Trinitāte librī quīndecim ...........................................................................................................

Dē doctrīnā Chrīstiānā librī quattuor ..............................................................................................

Dē Genesī ad litteram librī duodecim .............................................................................................

Dē vērā religiōne liber ūnus ...........................................................................................................

genesis, is, f. stvorenie; *Genesis Kniha

stvorenia

littera, ae, f. písmeno, ad litteram „ do

písmena“, doslovne

pāgānus, ī, m. pohan

trīnitās,* ātis, f. trojica; Trīnitās (Najsvätejšia)

Trojica

10. Lingua Latīna philosophica kľúč: s. 199

tertium nōn dātur ............................................................................................................................

quīnta essentia (Aristoteles) ..........................................................................................................

medicīna secunda philosophia (Isidor zo Sevilly) .........................................................................

medicīna, ae, f. lekárstvo, liek

74

15. CVIČENIE

Perfektný kmeň; indikatív perfekta aktíva; indikatív perfekta slovesa esse



accēpimus

negābō

vīcit

offendērunt

dēfendēbāris

dēbuī

intellegunt

coniugārī

fuit

occupābuntur

damnāvistis

exspectābat

coegērunt

reddidistī

mittēris

potuimus

contempsistī

habēbātis

fundābitur

fēcī

nuntiābātur

pepulērunt

legētis

scrīpsit

spērā

crēdidistis

ignōscam

cēpimus

dīxistī

cognōvī

75

2. Preložte indikatívom perfekta: kľúč: s. 201

prišli sme prospelo

dúfal si vrátili sme

urobili odpustil si

vyhnal oľutovali ste

mohli ste zvíťazili

napísal som uvidel

boli pomýlili sme sa

uveril si spojil som

obsadili očakávali ste

mali sme nedbal si

založil odsúdili

prijali ste urazil

bol si prítomný zúčastnili sme sa

poslali pochopil som

chytil som popreli ste

poznali ste musel si

povedal obránili

videli zhromaždil

oznámili sme prečítali sme

3. Preložte: kľúč: s. 201 1. Ideam bonī Platō omnium ideārum prīncipem appellāvit.7

.........................................................................................................................................................

2. Kantius, quī ab ipsīs Germānīs Germāniae Aristotelēs dīcitur, antīquī īnstar Aristotelis nātūram

et facultātēs mentis hūmānae sagācissimē explōrāvit.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

3. Omnī aevō multī philosophiam nōn sōlum coluērunt8, sed etiam vituperāvērunt; quīdam

eandem inānium contentiōnum mātrem vocāvērunt.9

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

4. Apud veterēs philosophia nōn fuit doctrīna, sed omnium doctrīnārum parēns et prōcreātrīx.

.........................................................................................................................................................

7 appellō, āre, āvī 8 colō, ere, coluī 9 vocō, āre, āvī

76

contentiō, ōnis, f. porovnávanie, prirovnávanie;

zápas, spor

explōrō, āre, āvī skúmať, vyskúmať, preskúmať,

dozvedieť sa

Germānia, ae, f. Germánia; *Nemecko

Germānus, ī, m. Germán; *Nemec

inānis, e prázdny; bezvýznamný, nepodstatný

prīnceps, prīncipis popredný, prvý, prvotný,

prvopočiatočný; hlavný, najdôležitejší

prōcreātrīx, icis, f. rodička, matka, tvorkyňa

sagāx, ācis dôvtipný


Seneca dē peregrīnātiōne

Ut prīmum gravitātem urbis et illum odōrem culīnārum excessī, tum meliōrem valētūdinem

sēnsī et in cibum meum invāsī. Nōn permānsit marcor ille corporis et male cōgitantis animī. Incēpī

tōtō animō studēre. Nōn multum autem ad hōc locus prōdest, nisi sē sibi praestat animus.

Quōmodo per sē peregrīnatiō prōdesse alicui potuit? Nōn voluptatēs illa temperāvit, nōn īrās

repressit, postrēmō nūlla animō mala ēduxit.

(Seneca, Epistulae, upravené)

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

......................................................................................................................................................... culīna, ae, f. kuchyňa, strava

ēdūcō, ere, duxī vyviesť

excēdō, ere, cessī odísť, opustiť

gravitās, ātis, f. ťarcha, vážnosť, nezdravosť

incipiō, ere, cēpī začínať

invādō, ere, vāsī vniknúť, vrhnúť sa (na niečo –

in s acc.)

marcor, ōris, m. ochabnutosť

odor, ōris, m. zápach, vôňa

peregrīnātiō, ōnis, f. cestovanie (v cudzine)

permaneō, ēre, mānsī zostať

quōmodo ako, akým spôsobom

reprimō, ere, pressī potlačiť

ut prīmum len čo, keď

sentiō, īre, sēnsī cítiť, myslieť

temperō, āre, āvī spojovať, mierniť


O cestovaní Rimanov

Vzdelaní Rimania, ktorí považovali cestovanie za potrebné, sa plavili do Atén

a zúčastňovali sa prednášok filozofov žijúcich v Aténach. Aj Cicero opustil Rím v roku 79 pred

Kristom a prišiel do Atén, kde strávil (dosl. bol) šesť mesiacov s veľmi múdrym Antiochom a tak

(si) zopakoval štúdium filozofie. V tom istom čase v Aténach venoval pozornosť aj rétorovi

Demetriovi Syrovi. Potom sa odplavil do Ázie a na Rodose sa pridal k preslávenému rečníkovi

Molonovi.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

77

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

......................................................................................................................................................... Antiochos Antiochus, ī, m., novoplatónsky

filozof (2. – 1. stor. p. n. l.)

Ázia Asia, ae, f.

Demetrios Syros Dēmētrius, iī, m. Syrus, ī, m.,

aténsky rečník (1. stor. p. n. l.)

Molón Molōn, ōnis, m., rodský rečník (1. stor.

p. n. l.)

opakovať renovō, āre, āvī

opustiť relinquō, ere, līquī

plaviť sa nāvigō, āre, āvī

považovať putō, āre, āvī (niekoho, niečo – acc.;

za niekoho, niečo – acc.)

prednáška ōrātiō, ōnis, f.

Rodos Rhodus, ī, f., grécky ostrov

pridať sa applicō (adplicō), āre, āvī (k niekomu

– ad s acc.)

rétor rhētor, oris, m. (učiteľ rečníctva, rečník)

venovať pozornosť operam dō, are, dedī


Nēminem pecūnia dīvitem fēcit. (Seneca) .....................................................................................

Quod nōn dedit fortūna, nōn ēripit. (Seneca) .................................................................................

Nūllum magnum ingenium sine mixtūrā dēmentiae fuit. (Seneca) ................................................

.........................................................................................................................................................

Tantum religiō potuit suadēre malōrum. (Lucretius) .....................................................................

......................................................................................................................................................... dēmentia, ae, f. šialenstvo

dīves, itis bohatý

ēripiō, ere, ripuī odtrhnúť, odňať

ingenium, iī, n. povaha, duch

mixtūra, ae, f. miešanie; zmes, prímes

tantus, a, um taký veľký, toľký

7. Latinské názvy filozofických diel Tomáša Akvinského: kľúč: s. 202

Summa contrā gentīlēs ...................................................................................................................

Dē ente et essentiā ..........................................................................................................................

Dē ūnitāte intellectūs contrā Averroistās ........................................................................................ Averroista, ae, m. averoista, prívrženec

filozofie Averroa

gentīlis, e pohanský; gentīlis, is, m. pohan

summa, ae, f. súhrn

ūnitās, ātis, f. jednota

https://cs.wikipedia.org/wiki/Suma_proti_pohan%C5%AFm

78

16. CVIČENIE

Supínum a supínový kmeň; particípium perfekta pasíva; particípium futúra aktíva

a opisná konjugácia činná; indikatív perfekta pasíva; semideponentné slovesá

1. Preložte (i vacerými spôsobmi): kľúč: s. 203

salūtātus, a, um založený, á, é

petītus, a, um prečítaný, á, é

trāductus, a, um usmrtený, á, é

collocātus, a, um pripojený, á, é

scrīptus, a, um nazvaný, á, é

missus, a, um porazený, á, é

acceptus, a, um vyhnaný, á, é

līberātus, a, um potrestaný, á, é

coāctus, a, um oznámený, á, é

ornātus, a, um vykonaný, á, é

dēterritus, a, um zachovaný, á, é

mūtātus, a, um zmenšený, á, é

creātus, a, um schválený, á, é

incēnsus, a, um postavený, á, é

ēducātus, a, um vzdelaný, á, é

cōnflīctūrus, a, um chcejúci (a, e)

usmrtiť

parātūrus, a, um hodlajúci (a, e)

poslúchnuť

dēlētūrus, a, um chcejúci (a, e)

spustošiť

dēfensūrus, a, um hodlajúci (a, um)

obsadiť

ignōtūrus sum chceme veriť

vīsūra eram hodlali sme prísť

datūrus fuistī chceli ste odpísať

respōnsūrus erit budú sa chcieť

opýtať

secūtūrus est hodlajú sa radovať

79



nōminātus est

petītī estis

vale!

necātī sunt

cōnflixērunt

ausus es

(formou)

appelātae sunt

revertī

(formou)

diffīdēbat

condita sunt

adiectum est

trāductī estis

oboediēmus

salūtātus sum

conātī sumus

(formou)

scrīpta est

missī sunt

errābās

gavīsī sumus

(formou)

damnātus es

pulsī estis

negat

capite

gesta sunt

clausum est

exspectābiminī

nātus sum

(formou)

cōnfirmātī sumus

80

3. Preložte indikatívom perfekta: kľúč: s. 205

napomenul som bol som napomenutý

ukázali boli ukázané (n.)

prijal bol prijatý

zvíťazili sme boli sme porazení

pokarhal si bol si pokarhaný

milovali ste boli ste milované (f.)

pohol som bol som pohnutý

opustili sme boli sme opustení

oznámil bolo oznámené

udelili boli udelené (n.)

držal si bol si držaný

urazili ste urazili ste sa

riadil som bol som riadený

skrátili boli skrátené (m.)

rozhodol bolo rozhodnuté

(vy)cvičili sme boli sme (vy)cvičení

uctieval si bola si uctievaná

spustošili boli spustošené (f.)

vrátil bolo vrátené

4. Preložte: kľúč: s. 205 1. Spēs namque nihil aliud est, quam incōnstāns laetitia orta ex imāgine reī futūrae vel praeteritae,

dē cuius ēventū dubitāmus. Metus contrā incōnstāns trīstitia ex reī dubiae imāgine etiam orta.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

2. Gaudium deinde est laetitia orta ex imāgine reī præteritae, dē cuius eventū dubitāvimus.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

3. Hominēs ita comparātī sunt: extrā commūne aliquod iūs vīvere nequeant; iūra autem commūnia

et negōtia pūblica ā virīs acūtissimīs, sīve astūtīs, sīve callidīs īnstitūta et tractāta sunt. .........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

(Spinoza, upravené)

81

acūtus, a, um ostrý, prenikavý; bystrý, dôvtipný,

prefíkaný, úskočný

astūtus, a, um chytrácky, ľstivý, úskočný

callidus, a, um skúsený, zbehlý; ľstivý

comparō, āre, āvī, ātum pripravovať, chystať,

obstarávať; usporiadať, zriadiť, ustanoviť,

vytvoriť

deinde ďalej, potom

dubitō, āre, āvī, ātum váhať, pochybovať

dubius, a, um váhajúci, pochybujúci; pochybný,

neistý

extrā na vonkajšej strane, vonku, von, mimo, iba

ak (adv.); mino (predl. s acc.)

gaudium, ī, n. radosť

incōnstāns, antis nestály

īnstituō, ere, stituī, stitūtum vkladať, klásť;

vytvoriť, určovať, ustanoviť, zaviesť

ita tak, a tak, takto


namque = nam

negōtium, iī, n. zamestnanie, práca, činnosť,

úloha, záležitosť

nequeō, īre, īvī (iī), itum nemôcť, nebyť schopný

orior, orīrī, ortus sum povstávať, zdvíhať;

vychádzať; vznikať, pochádzať; začínať sa,

prameniť, vyvierať

tractō, āre, āvī, ātum ťahať; mať v rukách,

zaobchádzať; riadiť, spravovať; spracovať,

vykladať; zaoberať sa

trīstitia, ae, f. zármutok, smútok

vel alebo; vel – vel alebo – alebo, i – i, ako – tak,

(pri zápore) ani – ani


Dē homine

Homō dictus, quia ex humō factus est, sīcut et in Genesī dīcitur: „Et creāvit Deus hominem

dē humō terrae“. Abūsīvē autem prōnūntiātur ex utrāque substantiā tōtus homō, id est ex societāte

animae et corporis. Graecī autem hominem ἄνθρωπος appellāvērunt, quia sūrsum spectat

sublevātus ab humō ad contemplatiōnem artificis suī. Duplex est autem homō: interior et exterior.

Interior homō anima et exterior homō corpus. Anima ā gentilibus nōmen accēpit, quia eōrum

sententiā ventus est. Unde et Graecē ventus ἄνεμος dīcitur quod ōre trahentēs aērem vīvimus.

Corpus dictum, eō quod corruptum perit. (Isidor zo Sevilly, Etymologiae, upravené)

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

......................................................................................................................................................... abūsīvus, a, um nie celkom správny, v nevlas-

tnom zmysle slova

corrumpō, ere, rūpī, ruptum kaziť, škodiť

humus, ī, f. zem, prach

prōnūntiō, āre, āvī, ātum vyhlasovať, rozprávať,

nazývať

sublevō, āre, āvī, ātum dvíhať, pozdvihnúť, uľahčiť

sūrsum hore, do výšky

unde odkiaľ, prečo; preto 6. Preložte: kľúč: s. 206

O verejnej štedrosti

Dôvod štedrosti je, ak je [to] buď treba alebo [je to] užitočné. Tu je však najlepším

pravidlom stredná cesta (dosl. najlepšie je pravidlo strednosti). Veľmi učení [muži] neschvaľujú

divadlá, stĺporadia, nové chrámy, ako [to urobil] aj sám Panaitios, ktorého som v mnohom (dosl.

82

mnoho) nasledoval. Tento druh štedrosti bol usilovne prediskutovaný (dosl. O tomto druhu

štedrosti sa usilovne diskutovalo) v tých knihách, ktoré som napísal o štáte. Celý zmysel takej

štedrosti je teda všeobecne chybný, hoci niekedy bol užitočný a vtedy bol prispôsobený

možnostiam (dosl. k možnostiam) a miernený strednou cestou. (Cicero, O povinnostiach, upravené)

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

......................................................................................................................................................... divadlo theātrum, ī, n.

chybný vitiōsus, a, um

mierniť moderor, ārī, ātus sum

možnosť facultās, ātis, f.

Panaitios Panaetius, iī, m. stoický filozof

prispôsobiť accomodō, āre, āvī, ātum

stĺporadie porticus, ūs, m.

štedrosť largitiō, ōnis, f.

treba necesse


Nōn nōbīs sōlum nātī sumus. (Cicero) ...........................................................................................

Homō doctus in sē semper dīvitiās habet. (Phaedrus) ....................................................................

.........................................................................................................................................................

Forma virōs neglēcta decet. (Ovidius) ...........................................................................................

negligō, ere, neglēxī, neglēctum zanedbať

deceō, ēre, uī, – zdobiť, svedčať; decet (mē) patrí sa, svedčí (mi), hodí sa (mi) 8. Latinské názvy filozofických diel Ján Jessenia: kľúč: s. 206

Dē dīvīnā hūmānāque philosophiā prōgymnasma peripathēticum .................................................

.........................................................................................................................................................

Zoroaster. Nova, brevis, vēraque dē Ūniversō philosophia ...........................................................

.........................................................................................................................................................

Dē animā et corpore ūniversī ......................................................................................................... prōgymnasma, tis, n. úvod, úvodné cvičenie

peripatēticus, a, um peripatetický, aristotelovský

ūniversum, ī, n. vesmír, kozmos

http://www.intratext.com/IXT/LAT0922/3/BN.HTM

http://www.intratext.com/IXT/LAT0922/5/R2.HTM

83

17. CVIČENIE

Indikatív plusquamperfekta aktíva a pasíva; indikatív futúra II. aktíva a pasíva



numerāta erant

dēterritus eris

posuerat

interruptus est

sānxerant

restitūtae erunt

posuerō

bibite!

expugnāverāmus

sepulta erat

messueritis

mūnītum erit

exposuistis

perspexerātis

trāductī erimus

solverās

creātus erō

petīverimus

hauriebātur

ausī erāmus

(formou)

fēceris

missus eram

cōnflīxerint

salūtātī erātis

scrīpserit

līberātī eritis

potueram

invēnerās

84

2. Preložte indikatívom perfekta, plusquamperfekta a futúra II.: kľúč: s. 208

ind. perf. ind. plsqpf. ind. fut. II.

spočítal

pomýli sa

boli opevnené (f.)

vyryjeme

ukázal si

budú zaplatené (n.)

bolo obnovené

stane sa

vypili ste

budete porazení

prídete

dobyli

bude pochovaná

zaradoval som sa

vrátiš sa

boli ste odstrašení

pokúsim sa

žil som

budeš vzdelaný

nasledoval si

zvolia

uverili sme

prečítam

boli sme urazení

odvážime sa

85

3. Vytvorte 1. os. sg. indikatívu všetkých časov od nasledujúcich slovies: kľúč: s. 209

prevyšovať držať posielať trestať

praes.

act.

pas.

impf.

act.

pas.

fut. I

act.

pas.

perf.

act.

pas.

plsqpf.

act.

pas.

fut. II.

act.

pas.

4. Preložte: kľúč: s. 209 1. Mithridātēs cum omnibus loquī potuit, nam omnium gentium, quibus imperābat, linguās

didicerat.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

2. Nihil fuerit difficile, sī prīnceps ipse quae sunt optima sequētur.

.........................................................................................................................................................

3. Operae pretium est audīre, quibus verbīs scrīptor prīncipem, cuius pueritiam īnstituerat,

laudābat.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

(Erasmus, Īnstitūtiō prīncipis Chrīstiānī, upravené) īnstituō, ere, stituī, stitūtum vzdelávať,

vychovávať

Mithridātēs, tis, m. Mitridates, pontský kráľ, VI,

pontský kráľ (131– 63 p. n. l.)

operae pretium esse stáť za to

prīnceps, ipis, m. vládca, vodca

pueritia, ae, f. detstvo


Seneca dē sermōne

Nihil philosophō tam prōderit quam quiēscere et minimum cum aliīs loquī, plūrimum

sēcum. Est quaedam dulcēdō sermōnis, quae inrēpit et ēblandītur et nōn aliter quam ebrietās aut

amor sēcrēta prōdūcit. Nēmō, quod audierit, tacēbit, nēmō, quantum audierit, loquētur; quī rem

nōn tacuerit, nōn tacēbit auctōrem. Homō alicui tantum crēdit, quantum ipsī crēditum est. Etiam

sī aliquis garrulitātem suam custōdit et contentus est unīus auribus, populum faciet; sīc, quod

modo sēcrētum erat, rumor est.


86

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

......................................................................................................................................................... aliter ináč, inak, inakšie

contentus, a um spokojný

dulcēdō, inis, f. sladkosť, chuť na

ēblandior, īrī, ītus sum lichotiť, lahodiť

ebrietās, ātis, f. opitosť

garrulitās, ātis, f. uvravenosť, táravosť

irrēpō (inrēpō), ere, irrēpsī, irrēptum vplaziť sa,

vkradnúť sa

modo (modō) len, iba; práve

prōdūcō, ere, prōdūxī, prōductum vyviesť, vydať

quantum ako mnoho, ako veľmi, koľko

rumor, ōris, m. reč(i), mienka, povesť

quiēscō, ere, quiēvī, quiētum odpočívať, mlčať

sēcrētum, ī, n. tajomstvo

sermō, ōnis, m. reč, rozprávanie

tantum tak veľmi, toľko 6. Preložte: kľúč: s. 209

Ciceronov list manželke Terentii

Cicero zdraví svoju Terentiu. S veľkou obavou som očakával príchod posla, ktorého som

k tebe poslal a ktorému som dal list. Smútok ma ničí (dosl. smútkom som ničený) a tvoj list ma

obral o spánok. K ostatným mojim biedam pristúpila starosť o tvoje zdravie. Nezdržal som slzy

a tvoj list som nimi takmer zničil. Keď prídem do Atén, napíšem ti. Staraj sa usilovne o svoje

zdravie. Buď zdravá!

(Cicero, Listy, upravené)

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

......................................................................................................................................................... bieda miseria, ae, f.


ničiť cōnficiō, ere, fēcī, fectum

obava, starosť cūra, ae, f.

obrať adimō, ere, ēmī, ēmptum (niekoho – dat.,

o niečo – acc.)

posol tabellārius, iī, m.

pristúpiť accēdō, ere cessī, cessum

slza lacrima, ae, f.

smútok maeror, ōris, m.

spánok somnus, ī, m.

starať sa cūrō, āre, āvī, ātum (o niečo – acc.)

Terentia Terentia, ae, f.

zdraviť salūtem dīcere (niekoho – dat.)

87


Dat Galēnus opēs, dat Iūstiniānus honōrēs,

inter utrumque sedet pauper Aristoteles

(renesančná sentencia)

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

Galēnus, ī, m. Galenos (2. stor.), významný grécky lekár (ako predstaviteľ lekárov)

Iūstiniānus, ī, m. Justinián (6. stor.), významný rímsky právnik (ako predstaviteľ právnikov) opēs, um, f. bohatstvo

8. Latinské názvy filozofických diel Francisa Bacona: kľúč: s. 209

Dē dignitāte et augmentīs scientiārum ...........................................................................................

Novum organon scientiārum ..........................................................................................................

Dē sapientiā veterum ......................................................................................................................

dignitās, ātis, f. dôstojnosť

augmentum, ī, n. zveľadenie

organon, ī, n. (gr.) organum, ī, n. (lat.) nástroj

88

18. CVIČENIE

Ablatív absolútny

1. Preložte: kľúč: s. 210 Spinoza dē amōre et odiō

Hūmānōs affectūs, ut sunt amor, odium, īra, invidia, glōria, misericordia et reliquae animī

commōtiōnēs nōn ut hūmānae nātūrae vitia, sed ut proprietātēs contemplātus sum, quae ad ipsam

ita pertinent, ut ad nātūram āëris aestus, frīgus, tempestās, et alia huius modī, quae, incommoda

sunt, necessāria tamen sunt, certāsque habent causās, per quās eōrum nātūram intelligere

conāmur. Odium et amor sunt trīstitiae aut lætitiae affectūs. Amor nihil aliud est quam lætitiā

concomitante idea causae externae et odium nihil aliud quam trīstitiā concomitante idea causae

externae. Odium reciprocō odiō augētur, novum odium oritur dūrante adhūc prīmō. Odiō dēpositō

autem homō in amōrem trahī potest, ergō odium amōre vincī potest.

(Spinoza, Ethica, upravené)

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

adhūc ešte stále

āër, is, m. vzduch

aestus, ūs, m. horúčava

affectus, ūs, m. cit, stav mysle

augeō, ēre, auxī, auctum zväčšovať sa

causa, ae, f. tu: popud

commōtiō, ōnis, f. pohyb, commōtiō animī

emócia

concomitor, ārī, ātus sum sprevádzať

contemplor, ārī, ātus sum (s acc.) hĺbať, uvažovať

o niečom

dēpōnō, ere, posuī, positum odložiť, zahnať

dūrō, āre, āvī, ātum pretrvávať

frīgus, oris, n. zima, chlad

intelligō, ere, lēxī, lēctum poznávať, rozumieť

invidia, ae, f. závisť

misericordia, ae, f. milosrdenstvo

pertineō, ere, uī, – týkať sa (niečoho – ad s acc.)

proprietās, ātis, f. vlastnosť

reciprocus, a, um vzájomný

tempestās, ātis, f. doba, počasie

trahō, ere, traxī, tractum priťahovať, ťahať

trīstitia, ae, f. smútok

89


Cicero o vôli

Stoický filozof potom, čo vysvetlil mnoho iných vecí, na moju výzvu (abl. abs.) definoval

vôľu tak: Vôľa je [tá], ktorá túži po niečom s rozumom. [Tá], ktorá bola vyvolaná za odporu

rozumu (abl. abs.), to (dosl. tá) je zvoľa, ktorá sa nachádza u (dosl. vo) všetkých hlupákoch. Keď

však vôľa vládne neobmedzene (abl. abs.), najväčšie cnosti ležia na zemi.

(Cicero, Tuskulské rozhovory, upravené)

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

......................................................................................................................................................... definovať dēfīniō, īre, īvī, ītum

ležať iaceō, ēre, uī

odporovať adversor, ārī, ātus sum

stoický stōicus, a, um

túžiť (po niečom) dēsīderō, āre, āvī, ātum (s acc.)

vládnuť (neobmedzene) dominor, ārī, ātus sum

vysvetliť expōnō, ere, posuī, positum

vyvolať incitō, āre, āvī, ātum

vôľa voluntās, ātis, f.

zem humus, ī, f. na zemi humī

zvoľa libīdō, inis, f.


Mūtātō nōmine dē tē fabulā narrātur. (Horatius) ............................................................................

.........................................................................................................................................................

Nātūrā duce errāre nūllō pactō potest. (Cicero) .............................................................................

.........................................................................................................................................................

Vir fortis potest invītā fortūnā vīvere, invītā morī. (Cato u Senecu) ..............................................

......................................................................................................................................................... mūtō, āre, āvī, ātum meniť, zmeniť pactum, ī, n. zmluva, dohoda, spôsob


Descartes: Meditātiōnēs dē prīmā philosophiā, in quā Deī existentia et animae immortālitās

dēmōnstrātur ..............................................................................................................................

Meditātiō prīma: Dē iīs, quae in dubium revocārī possunt ............................................................

.........................................................................................................................................................

Meditātiō secunda: Dē nātūrā mentis hūmānae ..............................................................................

.........................................................................................................................................................

Meditātiō tertia: Dē Deō .................................................................................................................

Meditātiō quarta: Dē vērō et falsō ..................................................................................................

90

Meditātiō quīnta: Dē essentiā rērum māteriālium ..........................................................................

.........................................................................................................................................................

Meditātiō sexta: Dē rērum māteriālium existentiā et reālī mentis ā corpore dīstinctiōne ..............

......................................................................................................................................................... dēmōnstrō, āre, āvī, ātum dokazovať

distīnctiō, ōnis, f. rozdiel, rozlišovanie, oddelenie


existentia, ae, f. jestvovanie, bytie

māteriālis, e hmotný

revocō, āre, āvī, ātum odvolať, priviesť

91

19. CVIČENIE

Infinitívy; akuzatív s infinitívom

1. Vytvorte infinitívy nasledujúcich slovies: kľúč: s. 211

inf. praes. inf. perf. inf. fut.

subigō

act.

pas.

lēniō

act.

pas.

occīdō

act.

pas.

expugnō

act.

pas.

interficiō

act.

pas.

dēterreō

act.

pas.

perdō

act.

pas.

prōmittō

act.

pas.

cōnficiō

act.

pas.

opprimō

act.

pas.

mūniō

act.

pas.

restituō

act.

pas.

numerō

act.

pas.

orior

arbitror

92

2. Preložte: kľúč: s. 212 Dē sectīs philosophicīs

Stōicī ā locō dictī sunt, Graecē enim porticus stoa, στοά, dīcitur. In hunc porticum

convenientēs sapientēs philosophābantur. Cōnstat hanc sectam prīmus Zēnō īnstituisse. Hī negant

sine virtūte efficī hominem beātum. Hī etiam animam cum corpore perīre dīcunt. Acadēmicī

appellātī [sunt] ā vīllā Platōnis in Acadēmīa Athēnārum, ubī is docēbat. Hī omnia incerta

arbitrābantur. Peripatēticī dē ambulātiōne, Graecē περίπατος, dictī [sunt], quia Aristotelēs, auctor

eōrum, ambulāns disputāre solitus est. Hī dīcunt quandam particulam animae esse aeternam,

reliquās mortālēs esse. Cynicī ab impudentiā nuncupātī [sunt], cēnsentēs honestum esse palam

cum uxōre concumbere ut canis, Graecē κύων. Unde ā canibus, quōrum vītam imitābantur, etiam

nōmen ductum est. Epicūreī dictī [sunt] ab Epicūrō philosophō, amātōre vānitātis, nōn sapientiae,

quem etiam ipsī philosophī porcum nōmināvērunt. Ille quasi volūtāns in caenō voluptātem

corporis summum bonum dīxit. Crēdidit deum nihil agere, omnia cōnstāre ex corporibus, animam

nihil aliud esse quam corpus.

(Isidor Sevillský: Etymologiae, upravené)

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

93

Acadēmīa, ae, f. Akadémia, háj v Aténach

Acadēmicus, a, um akademik, prívrženec Plató-

novej filozofie

aeternus, a, um večný

amātor, ōris, m. ctiteľ, milovník

ambulō, āre, āvī, ātum prechádzať sa

appellō, āre, āvī, ātum nazývať sa

caenum, ī, n. blato, špina

canis, is, m. f. pes, sučka

concumbō, ere, cubī, cubitum súložiť

conveniō, īre, vēnī, ventum schádzať sa

cynicus, a, um kynický, patriaci do kynickej

filozofickej školy

dūcō, ere, dūxī, ductum ťahať, viesť; odvodzovať

efficiō, ere, fēcī, fectum vytvoriť

Epicūreus, a, um epikurejský

impudentia, ae, f. nehanebnosť

nuncupō, āre, āvī, ātum vyhlasovať, nazývať

palam verejne

particula, ae, f. čiastočka

pereō, īre, iī, itūrus hynúť, zanikať

philosophor, ārī, ātus sum filozofovať

porcus, ī, m. prasa

quasi akoby, ako

secta, ae, f. zásada, (filozofická) škola

vānitās, ātis, f. ničota, márnosť

vīlla, ae, f. gazdovstvo, vila

volūtō, āre, āvī, ātum váľať, pas. válať sa

Zēnō, ōnis, m. Zenón, eleatský filozof


Senecov list o častiach filozofie

Veľmi mnoho najväčších autorov povedalo (= najväčší a veľmi mnohí autori povedali), že

filozofia má tri časti, mravnú, prírodnú a rozumovú. Prvá tvorí ducha, druhá skúma podstatu vecí,

tretia posudzuje vlastnosti slov, ich stavbu a argumentáciu. Je známe, že epikurejci si mysleli, že

filozofia má dve časti, prírodnú a morálnu, rozumovú vynechali. Toto som ti napísal, že niektoré

(veci) rozumové sú primiešané aj (k) morálnym a že zhrniem morálnu filozofiu a vysvetlím

všetky otázky, ktoré sa jej týkajú (dosl. týkajúce sa jej).

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

(Seneca, Listy Luciliovi, upravené) argumentácia argūmentātiō, ōnis, f.

posudzovať exigō, ere, ēgī, āctum

primiešať immisceō, ēre, miscuī, mixtum

skúmať scrūtor, ārī, ātus sum

stavba structūra, ae, f.

tvoriť cōmpōnō, ere, posuī, positum

vynechať removeō, ere, mōvī, mōtum

vysvetliť explicō, āre, āvī, ātum

zhrnúť complector, plectī, plexus sum


Etiamsī rēctē faciunt, nesciunt facere sē rēctē. ...............................................................................

.........................................................................................................................................................

Quīdam quaedam scīre sē nesciunt. ...............................................................................................

.........................................................................................................................................................

Rēctē factī fēcisse mercēs est. ........................................................................................................


94

Virtūtem prīmam esse putō compescere linguam,

proximus ille deō est, quī scit ratiōne tacēre.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

Cum Venere et Bacchō līs est et iūncta voluptās,

quod lautum est animō complectere, sed fuge litēs.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

(Disticha Catōnis)10

Bacchus, ī, m. boh vína

compescō, ere, cuī, – krotiť

complector, plectī, plexus sum objímať; zahŕňať,

prijať (s acc.)

etiamsī aj keď, hoci

fugiō, ere, fūgī (fugitūrus) vyhýbať sa

iungō, ere, iūnxī, iūnctum spájať

lautus, a, um (part. perf. pas. slovesa lavō, āre, lāvī,

lavātum/lautum umývať) čistý, príjemný

līs, lītis, f. spor

mercēs, ēdis, f. odmena

taceō, ēre, uī, itum mlčať

Venus, eris, f. Venuša, bohyňa lásky

10 Zbierka latinských morálnych ponaučení z 3.-4. stor. n. l. od neznámeho autora, ktorá bola pripisovaná

rímskemu politikovi a autorovi Catonovi Staršiemu (234 – 149 p. n. l.)

95

20. CVIČENIE

Nominatív s infinitívom; väzba po slovesách iubeō, vetō

1. Preložte: kľúč: s. 213 Seneca ad Lūcīlium

„Tū mē“, inquis, „vītāre turbam iubēs, sēcēdere et cōnscientiā meā esse contentum? Ubī

[sunt] illa praecepta, quae imperant in actū morī?“ Quid? Ego tibi videor inertiam suādēre? Ego

tē iubeō tantum nōn semper imminēre librō aut pugillāribus: necessarium est aliquod intervallum

animō. Gestātiō et corpus concutit et studiō nōn officit: potes legere, potes dictāre, potes loquī,

potes audīre, quōrum nihil nē ambulātiō quidem tē vetat facere. Sapiēns adhaeret quidem in

corpore suō, sed optima suī parte abest et cōgitātiōnēs suās ad sublīmia intendit. Tū vetās mē

caelō interesse, id est iubēs mē vīvere capite dēmissō? Maior sum et ad maiōra genitus. Mihi

crede, quī nihil agere videntur, maiōra agunt: hūmāna dīvīnaque simul tractant. Animum meum

cōgō sibi intentum esse nec āvocārī ad externa. (Seneca, Epistulae, upravené)

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

actus, ūs, m. hnanie, pohyb; dejstvo; skutok,

činnosť

adhaereō, ēre, haesī, haesum (s dat.) väzieť v

niečom, lipnúť na niečom

āvocō, āre, āvī, ātum odvracať

cōgitātiō, ōnis, f. myslenie; myšlienka, predstava

concutiō, ere, cussī, cussum vytriasť

cōnscientia, ae, f. svedomie, vedomie, povedomie

dēmittō, ere, mīsī, missum spustiť, skloniť

externa, ōrum, n. vonkajšie veci

gestātiō, ōnis f. nosenie (v nosidlách)

gignō (genō), ere, genuī, genitum zrodiť, splodiť

inertia, ae, f. nečinnosť

immineō, ēre, uī, – vyčnievať, hroziť, skláňať sa

nad niečo; byť blízko, vedľa, pri (s dat.)

inquam, is, it hovorím

intendō, ere, tendī, tentum (tēnsum) upínať (s dat.)

Lūcīlius, a, um meno rímskeho rodu; Lūcīlius, iī,

m. Lucilius

officiō, ere, fēcī, fectum prekážať

96

pugillār, āris, n. zápisná doštička, zápisník

sēcēdō, ere, cessī, cessum stiahnuť sa

simul súčasne

sublīmis, e vypínajúci sa, nachádzajúci sa vo

výšinách

turba, ae, f. dav

vītō, āre, āvī, ātum vyhýbať sa

2. Preložte: kľúč: s. 213 Seneca Luciliovi

Musím (dosl. treba) pripraviť, z čoho (dosl. odkiaľ) budem žiť.“ Nauč sa súčasne pripraviť

aj seba: ak ti niečo bráni, aby si žil dobre, nebráni ti, aby si nezomrel čestne. „Poznanie hriechu

je začiatok spásy“. Zdá sa mi, že Epikuros to povedal výborne. Ži aj s Chrysippom, Poseidoniom:

títo ti odovzdajú znalosť ľudských a božských vecí, títo ti prikážu, aby si bol činný (dosl. bol

v práci) a aby si nielen obratne rozprával a prednášal slová pre potešenie poslucháčov (dosl.

počúvajúcich), ale aby si aj posilnil ducha.

(Seneca, Listy, upravené)

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

celý tōtus, a, um

byť činný in opere esse (opus, eris, n. dielo)

dosiahnuť (niečo – ad s acc.) perveniō, īre, vēnī,

ventum

hovoriť inquam, is, it

hriech peccātum, ī. n.

Chrysippos Chrȳsippus, ī, m., stoický filozof,

(280 – 207 p. n. l.)

koľko quantum

množstvo summa, ae, f.

obratne scītē (od scītus, a, um obratný, pekný)

odkiaľ unde

Poseidonios Posīdōnius, ī, m., stoický filozof,

(135 – 51 p. n. l.)

posilniť indūrō, āre, āvī, ātum

potešenie oblectātiō, ōnis f.

poznanie nōtitia, ae, f.

prednášať iactō, āre, āvī, ātum

výborný ēgregius, a, um


Nōn ideō malum est, quia vetātur lege, sed ideō vetātur lege, quia malum est. (Augustinus,

upravené) .........................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

Dīligere sē dēbet, cui iubētur dīligere proximum tamquam sē. (Augustinus, upravené) .................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

97

Amātur, quī laudātur, dum nōn fallācī corde laudātōris praedicārī crēditur, id est, cum amāns eum

laudat. (Augustinus, upravené) ........................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

Dignum laude virum Mūsa vetat morī. (Horatius, upravené) ..........................................................

.........................................................................................................................................................

Summa vītae brevis nōs vetat inchoāre spem longam. (Horatius, upravené) ..................................

.........................................................................................................................................................

Sī plūra cōgere, quam satis est, ac nōn cessāre vidēbor, admonē mē! (Horatius, upravené) ...........

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

admoneō, ēre, uī, itum napomínať, pripomínať,

pobádať, upozorniť

cessō, āre, āvī, ātum prestávať

cor, cordis, n. srdce

dignus, a, um hodný (niečoho – abl.)

dum dokiaľ, pokiaľ, kým (čas. spojka)

fallāx, ācis neúprimný, falošný

ideō preto

inchoō, āre, āvī, ātum začínať, dostaviť sa

laudātor, ōris, m. vychvaľovateľ, chválorečník

laus, dis, f. chvála, pochvala, uznanie

Mūsa, ae, f. Múza, bohyňa umení a vied

plūrēs, a viacerí

praedicō, āre, āvī, ātum chváliť, velebiť

summa, ae, f. súhrn

98

21. CVIČENIE

Konjunktív; konjunktív prézenta aktíva a pasíva;

konjunktív imperfekta aktíva a pasíva;

konjunktív prézenta a imperfekta slovesa esse

1. Vytvorte 1. osobu konjuntívu prézenta a imperfekta nasledujúcich slovies: kľúč: s. 214

coni. praes. coni. impf.

vertō

act.

pas.

observō

act.

pas.

adiciō

act.

pas.

dēfendō

act.

pas.

ēligō

act.

pas.

violō

act.

pas.

dēterreō

act.

pas.

cōnvincō

act.

pas.

damnō

act.

pas.

mūniō

act.

pas.

moveō

act.

pas.

intersum

revertor

ulcīscor

cōnor

99

2. Preložte konjunktívy nasledujúcich slovies: kľúč: s. 215

ako konjunktív preklad

crēdās

rozkazovací

možnosti

prípustkový

observēmus

vyzývací

možnosti

rozvažovací

prípustkový

utinam cūrārent

želací

crēscant

rozkazovací

možnosti

prípustkový

utinam vītēt

želací

accūsārēnt

neskutočnosti

cēderēmus

neskutočnosti

rozvažovací

trādātis

rozkazovací

možnosti

prípustkový

utinam possīs

želací

utinam abessētis

želací

cōnficiātur

rozkazovací

možnosti

prípustkový

arbitrārēris

možnosti

neskutočnosti

mūnīrentur

neskutočnosti

īrāscerēminī

neskutočnosti

oblīvīscāmur

vyzývací

možnosti

rozvažovací

prípustkový

100

3. Preložte: kľúč: s. 216 Seneca dē corpore

Quem in hōc [mundō] locum deus obtinet, hunc in homine animus; quod est illīc māteria,

id in nōbīs corpus est. Serviant ergō dēteriōra meliōribus; fortēs sīmus adversus fortuīta; nōn

tremāmus iniūriās, nōn vulnera, nōn vincula, nōn egestātem. Fateor īnsitam esse nōbīs corporis

nostrī cāritātem; fateor nōs huius gerere tūtēlam. Gerere autem nōs dēbēmus, nōn tamquam

propter corpus vīvere dēbeāmus, sed tamquam nōn possīmus sine corpore. Sānam ac salūbrem

formam vītae teneāmus11 et corporī tantum indulgeāmus, quantum bonae valētūdinī satis est. Hōc

contrā nātūram esse dicerem torquēre corpus suum et cibīs ūtī horridīs. Prōpositum nostrum est

secundum nātūram vīvere. Utinam quidem hōc prōpositum sequī esset animus12 nōbīs!

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

......................................................................................................................................................... adversus proti (predl. s acc.)

cāritās, ātis f. láska

egestās, ātis, f. núdza, bieda, chudoba, nedos-

tatok

dēterior, dēterius horší

fortuītus, a, um náhodný

horridus, a, um hrozný, odporný

illīc tam

indulgeō, ēre, dulsī, dultum dovoliť

īnsitus, a, um vrodený

prōpositum, ī, n. predsavzatie, úmysel

salūber, is, e prospešný, zdravý

torqueō, ēre, torsī, tortum trápiť, mučiť

tremō, ere, uī. – triasť sa pred (s acc.)

ūtor, ūtī užívať, používať; jesť (niečo – abl.)

vinculum, ī, n. puto

4. Preložte: kľúč: s. 216 Cicero o užitočnom a čestnom

Ak by sa niekedy zdalo, že užitočné bojuje s čestným, užitočným sa (to) len zdá. Nič veru

nie je užitočné, čo nie je čestné, a nič nie je čestné, čo nie je užitočné. Užitočnosť pôsobí (dosl.

platí) zásluhou čestnosti, bez ktorej by užitočnosť ani nemohla jestvovať (= byť). Najviac však

mätú povinnosti v priateľstvách. Keď sa proti sebe postaví to, čo sa zdá v priateľstve užitočné,

s tým, čo je čestné, nech klamlivá užitočnosť (dosl. zdanie užitočnosti) leží (bokom) a nech platí

11 zachovávať 12 odvaha

101

čestnosť. Keď sa však bude v priateľstve požadovať to (pl.), čo nie je čestné, nech sa dáva pred

priateľstvom prednosť svedomitosti a cti. To, čo je hanebné, nemôže byť žiadnym spôsobom

čestné, aj keď sa (to) skrýva13, (a) tak, čo nie je čestné, nemôže byť užitočné, pretože prirodzenosť

(tomu) prekáža a odporuje (abl. abs.). (Cicero, O povinnostiach, upravené)

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

......................................................................................................................................................... aj keď quamvīs (s konjunktívom prípustkovým)

česť fidēs, eī, f.

čestnosť honestās, ātis, f.

dať prednosť antepōnō, ere, posuī, positum

ležať (bokom) iaceō, ēre, uī, itūrus

miasť perturbō, āre, āvī, ātum

odporovať repugnō, āre āvī, ātum

platiť valeō, ēre, uī, itūrus

postaviť sa proti sebe comparō, āre, āvī, ātum

požadovať postulō, āre, āvī, ātum

prekážať adversor, ārī, ātus sum

skrývať occultō, āre, āvī, ātum

svedomitosť religiō, ōnis, f.

zdanie speciēs, eī, f.


dēleātur (korektorská značka podobná gréckemu písmenu théta) ..................................................

Sit venia verbō. ...............................................................................................................................

Requiēscat in pāce. .........................................................................................................................

Mulier in ecclēsiā taceat. (Nový zákon) .........................................................................................

Quamvīs sit sapiēns, pro stultō pauper habētur. .............................................................................

.........................................................................................................................................................

Omnia sponte fluant, absit violentia rēbus. (Komenského krédo) .................................................

13 coni. praes.

102

.........................................................................................................................................................

Artificem commendat opus, nōn propria lingua, sōla loquātur in hōc, ōre tacente, manus.

(Abelard) ........................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

commendō, āre, āvī, ātum odporúčať, chváliť

ecclēsia, ae, f. cirkevné zhromaždenie, cirkevná

obec, kostol

fluctuō, āre, āvī, ātum zmietať sa (vo vlnách)

mergō, ere, mersī, mersum potápať

mulier, eris, f. žena, manželka

quamvīs aj keď, hoci (s konjunktívom prípustkovým)

requiēscō, ere, ēvī, ētum odpočívať

spōns, spontis, f. vôľa; sponte z vlastnej vôle,

sám od seba

venia, ae, f. milosť, ospravedlnenie

violentia, ae, f. násilie

103

22. CVIČENIE

Konjunktív perfekta aktíva a pasíva;

konjunktív plusquamperfekta aktíva a pasíva;

konjunktív perfekta a plusquamperfekta slovesa esse

1. Vytvorte 1. osobu konjuntívu perfekta a plusquamperfekta nasledujúcich slovies:

kľúč: s. 217

coni. perf. coni. plsqpf.

vocō

act.

pas.

exerceō

act.

pas.

claudō

act.

pas.

ērudiō

act.

pas.

ēducō

act.

pas.

regō

act.

pas.

pūniō

act.

pas.

pellō

act.

pas.

minuō

act.

pas.

dēlectō

act.

pas.

teneō

act.

pas.

dēsum

imitor

proficīscor

vereor

104

2. Preložte konjunktívy nasledujúcich slovies: kľúč: s. 218

ako konjunktív preklad nē nōn āmīseris nē

zabraňovací

možnosti

prípustkový

utinam clāmāveritis

želací

offuisset

neskutočnosti

utinam explēta sint

želací

expectem

rozvažovací

vīderit

možnosti

prípustkový

stetissent

neskutočnosti

utinam monstrārent

želací

utinam nē vulnerātus esset

želací

sustinuerimus

možnosti

prípustkový

firmētis

rozkazovací

možnosti

prípustkový

utinam potuerit

želací

utinam prōfuissēs

želací

nē nōn clauseritis nē

zabraňovací

možnosti

prípustkový

custōdītae sītis

možnosti

prípustkový

utinam obtemperāvissem

želací

faterēminī

neskutočnosti

līberātī essēmus

neskutočnosti

utinam veniās

želací

nē nōn noceāmur nē

vyzývací

možnosti

prípustkový

105

3. Preložte: kľúč: s. 219 Cicerō frātrī Quīntō

Mī frāter, ego tibi īrāscerer? Tibi ego possem īrāscī? Ego tē vidēre in animō nōn habuerim?

Immō vērō mē ā tē vidērī nōn optavī; nōn enim vīdisses frātrem tuum, nōn eum, quem relīquerās,

sed quandam effigiem spīrantis mortuī. Atque utinam mē mortuum prius vīdissēs aut audissēs!

Utinam tē nōn sōlum vītae, sed etiam dignitātis meae superstitem relīquissem! Sed testor omnēs

deōs mē hāc ūnā vōce ā morte esse revocātum, quod omnēs in meā vītā partem aliquam tuae vītae

repositam esse dīcēbant. (Cicero, Epistulae, upravené)

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

dignitās, ātis, f. česť, dôstojnosť

effigiēs, ēī, f. obraz, podoba

immō vērō ba dokonca; ba nie, práve naopak

īrāscor, īrāscī, īrātus sum (dat.) hnevať sa

laudātus, a, um pochválený; slávny, preslávený

repōnō, ere, posuī, positum uložiť, uschovať

revocō, āre, āvī, ātum odvolať, povolať späť

superstes, itis preživší; ten, ktorý prečkal (niečo

– gen.)

testor, ārī, ātus sum brať za svedka

4. Preložte: kľúč: s. 219 O ľudskom rozume

Sme právom chválení pre rozum, čo by sa (nám) nedostávalo, ak by sme mali ten dar od

boha, nie od nás. Ak však dali bohovia ľuďom rozum, dali (im) zlo. Aj klam (im) dali bohovia,

zločin a ostatné (veci), z ktorých (genitív) sa nemôže bez rozumu nič ani plánovať ani uskutočniť.

Kiež by bohovia neboli bývali dali ľuďom dôvtip aj na zlé konanie. Máloktorí ho totiž užívajú

dobre, mnohí však hanebne: zdá sa, že tento božský dar rozumu a rozvahy bol ľuďom udelený na

podvod, nie na dobrotu. Čo skôr by boli bývali dali bohovia ľuďom, keby neboli mali v úmysle

im škodiť?

(Cicero, O povahe bohov, upravené)

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

106

dobrota bonitās, ātis, f.

dostávať sa (niekomu) contingō, ere, tigī,

tāctum (s dat.)

dôvtip calliditās, ātis, f.

hanebný improbus, a, um

klam fraus, dis, f.

plánovať suscipiō, ere, cēpī, ceptum

podvod fraus, fraudis, f.

pre, kvôli propter (predl. s acc.)

rozvaha cōnsilium, iī, n.

skôr potius

udeliť impertiō, īre, īvī (iī), ītum

uskutočniť efficiō, ere, fēcī, fectum

užívať ūtor, ūtī, ūsus sum (s abl.)

zlo malitia, ae, f.

zločin facinus, oris, n. 5. Lingua Latīna philosophica: kľúč: s. 219

Sī acum quaererēs, acum invēnissēs.14 (Plautus) ............................................................................

.........................................................................................................................................................

Scīre tuum nihil est, nisi tē scīre hōc sciat alter. (Persius) .............................................................

.........................................................................................................................................................

Scīre loquī decus est, decus est et scīre tacēre, haec duo sī poteris scīre, perītus eris. ...................

.........................................................................................................................................................

Ō vītae philosophia dux, ō virtūtis indāgātrīx expultrīxque vitiōrum! Quid nōn modō nōs, sed

omnīnō vīta hominum sine tē esse potuisset? (Cicero) ..................................................................

.........................................................................................................................................................

......................................................................................................................................................... acus, ūs, f. ihla

decus, oris, n. ozdoba

expultrīx, īcis, f. vyháňačka

indāgātrīx, īcis, f. skúmateľka

omnīnō vôbec, vcelku, naskrze, úplne, celkom

14 Sī v spojení s coni. impf. = keby

107

23. CVIČENIE

Účelové, zabraňovacie a obavné vety

1. Preložte: kľúč: s. 220 Francis Bacon: Aphorismī

XVIII Adhūc inventa in scientiīs nōtiōnibus vulgāribus ferē subiacent; ut vērō ad interiōra

et remotiōra nātūrae penetrētur, necesse est, ut tam nōtiōnes quam axiōmata magis certā et munītā

viā ā rēbus abstrahantur, atque omnīnō melior et certior intellectūs adoperātiō in ūsum veniat.

LVI Reperiuntur ingenia, alia antīquitātem admirantia, alia novitātem amantia; pauca vērō

sē tenēre possunt, quīn aut quae rēctē posita sunt ab antīquīs convellant, aut ea contemnant quae

rēctē agnita sunt ā novīs.

LXVII Prōtagorās, Hippiās et reliquī veterēs sophistae nihil tam verēbantur, quam nē

dubitāre dē rē aliquā vidērentur.

(Francis Bacon, Novum organum, upravené)

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

......................................................................................................................................................... abstrahō, ere, trāxī, tractum oddeľovať;

*odvodzovať, vyvodzovať

adhūc doteraz, dodnes

adoperātiō, ōnis, f. spolupráca, podpora

agnōscō, ere, nōvī, nitum spoznať

antīquitās, ātis, f. staré časy, starobylosť

axiōma, atis, n. zásada, axióma

contemnō, ere, tempsī, temptum opovrhovať

convellō, ere, vellī (vulsī), vulsum odtrhnúť

dubitō, āre, āvī, ātum pochybovať

interior, ius vnútorný

mūnītus, a, um pevný, stály

novitās, ātis, f. novota, nové časy

penetrō, āre, trāvī, trātum preniknúť

Prōtagorās, ae, m. grécky sofista (480 – 410

p. n. l.)

remōtus, a, um odľahlý, vzdialený

reperiō, īre, repperī, repertum nájsť

sophistēs (= koncovka 1. gr. dekl.), ae, m. sofista

subiaceō, ēre, iacuī, – ležať pod, podliehať

ūsus, ūs, m. použitie, úžitok

vulgāris,e ľudový, obyčajný, bežný

108

2. Preložte: kľúč: s. 220 Senecove rady Luciliovi

Blahodarné je (dosl. Toto je blahodarné) nestýkať sa s (ľuďmi) odlišnými a túžiacimi po

opačných (veciach). Nebojím sa, že ťa takíto ľudia (dosl. ľudia toho druhu) zmenia, bojím sa, že

budú prekážať. Želám ti, aby tvoja myseľ znepokojená neusporiadanými myšlienkami predsa

odolala a bola so sebou spokojná (dosl. páčila sa sebe). Nech ťa nič nezdržiava ani (ti) nebráni,

aby si nebol pripravený potrebné (veci) robiť hneď.

(Seneca, Listy Luciliovi, upravené)

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

......................................................................................................................................................... ani nec

blahodarný salūtāris, e

myšlienka cōgitātiō, ōnis, f.

neusporiadaný inōrdinātus, a, um

odolať resistō, ere, stitī

opačný dīversus, a, um

predsa tandem

pripravený parātus, a, um

stýkať sa conversor, ārī, versātus sum (s abl.)

zdržiavať dētineō, ēre, uī, tentum

znepokojovať agitō, āre, āvī, ātum


Nihil obstat, quōminus imprimātur. (súhlas katolíckeho cenzora na publikovanie) ......................

.........................................................................................................................................................

Nōn ut edam, vīvō, sed ut vīvam, edō. (Quintilianus) ....................................................................

.........................................................................................................................................................

Crēdō, ut intellegam, nōn intellegō, ut crēdam. (Anselmus Cantuarensis) ....................................

.........................................................................................................................................................

Sciō mē hominem esse et errāre potuisse; nē autem errārem, sēdulō cūrāvī. (Spinoza) ................

......................................................................................................................................................... edō, ere, ēdī, ēsum jesť

imprimō, ere, pressī, pressum vytlačiť

obstō, āre, stitī, stātūrus prekážať

sēdulō usilovne

109

24. CVIČENIE

Gerundívum


Seneca dē beneficiīs accipiendīs

Beneficium tam recipiendum est quam nōn exigendum. Optimus ille [est], quī facile dedit,

numquam exēgit. Quīdam nōn tantum dant beneficia superbē, sed etiam accipiunt, quod nōn est

committendum. Quōmodo sē gerere hominēs in accipiendīs beneficiīs dēbent? Hōc prīmum est

[beneficium] nōn ab omnibus accipiendum [esse]. Ēligendus est auctor beneficiī et quidem

dīligentius quaerendus beneficiī quam pecūniae crēditor. Huic enim reddendum est [tantum],

quantum accēpī, et, sī reddidī, solūtus sum ac līber; at illī et plūs solvendum est. Quīdam testem

beneficiī vītant. Quōmodo autem dantī in tantum (= natoľko) prōdūcenda nōtitia est mūneris suī,

in quantum (= natoľko) dēlectātūra est, cui dātur, ita accipientī cōntiōnandum est.

(Seneca, Dē beneficiīs, upravené)

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

adhibeō, ēre, adhibuī, adhibitum použiť, nasadiť

at ale, no, však, avšak

auctor, ōris, m. autor, tvorca, pôvodca; radca

committō, ere, mīsī, missum púšťať sa do niečoho,

dopúšťať sa niečoho (s acc.)

cōntiōnor, ārī, ātus sum verejne rečniť (hovoriť)

crēditor, ōris m. veriteľ

exigō, ere, ēgī, āctum vyžadovať

gerō, ere, gessī, gestum niesť, sē gerere správať sa

nōtitia, ae, f. znalosť (o niečom – gen.)

prōdūcō, ere, dūxī, ductum vynášať

recipiō, ere, cēpī, ceptum prijať (späť); tu nechať

si oplatiť

quidem veru

solvō, ere, solvī, solūtum rozviazať, uvoľniť; (o

dlhoch) zaplatiť, splatiť; zbaviť, oslobodiť

superbus, a, um povýšený

testis, is, m. f. svedok, svedkyňa

vītō, āre, āvī, ātum (s acc.) vyhýbať sa

110


Cicero o dome znamenitého muža

Dôstojnosť váženého pána totiž treba skrášliť domom, nemá sa (však) zakladať celá na

dome (dosl. nemá sa celá získať z domu) a nemá byť ozdobený pán domom, ale dom pánom; a ako

v ostatných (veciach) treba brať ohľad nielen na seba (dosl. svoj ohľad), ale aj na iných, tak

v dome znamenitého muža, do ktorého majú byť prijímaní aj mnohí hostia, sa treba postarať

o priestrannosť.

(Cicero, O povinnostiach, upravené)

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

......................................................................................................................................................... dôstojnosť dignitās, ātis, f.

hosť hospes, itis, m.

ohľad ratiō, ōnis, f.; brať ohľad ratiōnem habēre

(na niečo – gen.)

ostatný cēterus, a,um (obyčajne pl. cēterī, ae, a)

ozdobiť honestō, āre, āvī, ātum

postarať sa cūram adhibeō. ēre, hibuī, hibitum

(o niečo – gen.)

priestrannosť laxitās, ātis, f.

skrášliť ōrnō, āre, āvī, ātum

vážený honōrātus, a, um

získať quaerō, ere, quaesīvī, quaesītum

znamenitý clārus, a, um 3. Lingua Latīna philosophica: kľúč: s. 221

mūtātīs mūtandīs ............................................................................................................................

Argūmenta nōn sunt numeranda, sed ponderanda. .........................................................................

.........................................................................................................................................................

Nōn ut diū vīvāmus, curandum est, sed ut satis. (Seneca) .............................................................

.........................................................................................................................................................

Beatōs putō, quibus deōrum mūnere dātum est aut facere scrībenda, aut scrībere legenda.

(Plinius Ml.) ...................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

Philosophandum est paucīs; nam omnīnō haud placet. (Ennius) ...................................................

.........................................................................................................................................................

Nōn cum vacāveris, philosophandum est, sed ut philosophēris, vacandum est. (Seneca) ............

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

haud nie, vôbec nie


ponderō, āre, āvī, ātum posúdiť, zvážiť

vacō, āre, āvī, ātum mať voľný čas

111

25. CVIČENIE

Gerundium

1. Preložte: kľúč: s. 222 Dē ratiōne philosophandī

Fuit accepta ā Platōne philosophandī ratiō triplex, ūna dē vītā et mōribus, altera dē nātūrā

et rēbus occultīs, tertia dē disserendō et vērō et falsō in ōrātiōne dīstinguendō. Acadēmicī prīmum

illam partem bene vīvendī ā nātūrā petēbant. Nātūrae parendum et omnia in nātūrā quaerendum

esse dīcēbant. Illud summum bonum et extrēmum rērum expetendārum cōnstituēbant. (Cicero, Acadēmica, upravené)

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

......................................................................................................................................................... accipiō, ere, cēpī, ceptum prevziať

cōnstituō, ere, stituī, stitūtum stanoviť, rozhod-

núť sa

disserō, ere, seruī, sertum viesť vedecký výklad

dīstinguō, ere, tīnxī, tīnctum rozlišovať

expetō, ere, petīvī (petiī), petītum usilovať sa, sna-

žiť sa o niečo; žiadať si, priať si niečo (s acc.)

extrēmum, ī, n. vrchol

occultus, a, um tajomný, skrytý

petō, ere, īvī (iī), ītum vychádzať, smerovať

ratiō, ōnis, f. rozum; dôvod, spôsob

ūllus, a, um nejaký

triplex, icis trojaký, trojnásobný

2. Preložte: kľúč: s. 222 Descartes: Pravidlá na riadenie ducha

Pravidlo IV. Na hľadanie pravdy je potrebná metóda.

Pravidlo V. Celá metóda spočíva v poradí a usporiadaní toho (pl.), k čomu (pl.) sa má bystrosť

mysle obrátiť, aby sme našli nejakú pravdu.

Pravidlo VI. Na rozlíšenie najjednoduchších vecí od nejasných a sledovanie podľa poradia (abl.)

treba v každom rade vecí pozorovať najjednoduchšiu vec.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

112

bystrosť aciēs, ēī, f.

duch ingenium, iī, n.

hľadať investīgō, āre, āvī, ātum

metóda methodus, ī, f.

nájsť inveniō, īre, vēnī, ventum

nejasný involūtus, a, um

obrátiť convertō, ere, vertī, versum

pravidlo rēgula, ae, f.

rad seriēs, ēī, f.

riadenie dīrēctiō, ōnis, f.

sledovať persequor, sequī, secūtus sum

spočívať cōnsistō, ere, stitī, –

usporiadanie dispositiō, ōnis, f.


Commoda autem humānī generis maxima sunt artēs nīmīrum mēnsūrandī tam corpora quam

eōrum motūs, movendī gravissima pondera, aedificandī, navigandī, īnstrūmenta ad omnem ūsum

fabricandī, motūs coelestēs (= caelestēs), syderum (sīderum) aspectūs, temporis mōmenta

calculandī, orbis terrārum faciem dēpingendī. (Hobbes) ...............................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

Ōrātor nōn aliter nisi ōrandō probātur, philosophus nōn minus tacendō prō tempore15 quam

loquendō philosophātur. (Macrobius) ............................................................................................

.........................................................................................................................................................

......................................................................................................................................................... aspectus, ūs, m. pohľad; vzhľad; *poloha planéty

caelestis, e nebeský

calculō,* āre, āvī, ātum vypočítať

commodum, ī, n. výhoda, osoh; prednosť, výsada

dēpingō, ere, pīnxī, pictum namaľovať, znázorniť

fabricō, āre, āvī, ātum tvoriť, vytvárať

īnstrūmentum, ī, n. náradie, náčinie, nástroj

mēnsūrō, āre, āvī, ātum merať

mōmentum, ī, n. hybná sila; vplyv, podnet;

dôležitosť; pohyb, zmena

nīmīrum zaiste, naozaj, skutočne; predsa, nepo-

chybne

orbis, is, m. kruh; orbis terrārum zem

pondus, eris, n. ťarcha, bremeno

sīdus, eris, n. hviezda, súhvezdie

15 prō tempore = v (správnom) čase

113

26. CVIČENIE

Nepravidelné slovesá ferre, īre



ferimus

eunt

ferris

ībat

ferent

ībitis

ferēbātur

eāmus

ferātis

īret

feruntur

it

ferrem

utinam eās

utinam ferret

abiit

abstulērunt

trānsierimus

dillāta sunt

nē redieris!

utinam illātum sit

īte!

pertulissetis

perissent

utinam relātus esset

114


a)

Haud igitur redit ad nihilum rēs ūlla, sed omnēs discidiō redeunt in corpora materiai (= māteriae).

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

b)

Praetereā corpus per sē nec gignitur umquam nec crēscit neque post mortem dūrāre vidētur. Nōn

enim animai (= animae) discidium possunt artūs perferre relicteī (= relictī), sed penitus pereunt

convulsī conque (= cumque) putrēscunt. Ex ineunte aevō sīc corporis atque animai (= animae)

mūtua vītālēs discunt contāgia mōtūs.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

c)

Praetereā sī inmortālis nātūra animai (= animae) cōnstat et in corpus nāscentibus īnsinuātur, cūr

nec vestīgia gestārum rērum ūlla [memoriā] tenēmus? Quāpropter fateāre (= fatērī) necessest,

quae fuit ante, interiisse et, quae nunc est, nunc esse creātam.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

(Lucrētius, Dē rērum nātūrā, upravené)

aevum, ī, n. život, vek

artus, ūs, m. úd, kĺb

cōnstō, āre, stitī, stātūrus ostať (nezmenený)

contāgium, iī, n. kontakt, vplyv

convellō, ere, vellī (vulsī), vulsum otriasť

cumque zakaždým

discidium, iī, n. rozpad

dūrō, āre, āvī, ātum pretrvávať

gignō, ere, genuī, genitum plodiť, rodiť, stvoriť

ineō, īre, iī, (īvī), itum začať, vstúpiť

īnsinuō, āre, āvī, ātum vnikať

intereō, īre, iī, itūrus zaniknúť, zahynúť, zomrieť

līmen, inis, n. hranica

mūtuus, a, um vzájomný, striedavý

necessest = necesse est je nevyhnutné, je

potrebné, musí sa

penitus celkom, úplne

putrēscō, ere, putruī, – hniť

quāpropter preto

relinquō, ere, līquī, lictum zbaviť

umquam niekedy

vestīgium, iī, n. stopa vītālis, e životný


a)

Nam is, quī cōgitat, trānseuntia phantasmata comparat, id est similitūdinem vel dissimilitūdinem

inter ea animadvertit.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

115

b)

Quoniam autem pars ista philosophiae, ab excellentimīs omnium tempōrum ingeniīs exculta,

ūberiōrem tulit segetem, quam ut in angustiās propositī operis nostrī contrūdī possit, lēctōrem ad

hunc locum accēdentem admonendum esse cēnsuī, ut Euclīdis, Archimēdis, Apollōniī

aliōrumque, tum antīquōrum tum recentiōrum, scrīpta in manūs sumat.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

c)

Quoniam autem atomī, quae ad tellūrem dēfferuntur, figūrā, mōtū et magnitūdine inter sē

differunt, incident in terram cum impetū aliae maiōre aliae minōre.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

(Hobbes, Elementa philosophiae)

angustiae, ārum, f. úzky priestor, úžina

animadvertō, ere, vertī, versum pozorovať,

všímať si

Apollōnius, iī, m. Apollónios, starogrécky

matematik (240 – 190 p. n. l.)

Archimēdēs, is, m. Archimedes, starogrécky

matematik, fyzik, astronóm, mechanik

a filozof (3. stor. p. n.l.)

comparō, āre, āvī, ātum porovnávať

contrūdō, ere, trūsī, trūsum natlačiť, vtesnať

dēferō, ferre, tulī, lātum znášať; pas. rútiť sa,

padať

dissimilitūdō, inis, f. rozdielnosť, odlišnosť

elementum, ī , n. prvok, element; elementa,

ōrum, n. prvky, počiatky, základné pojmy,

základy

Euclīdēs, is, m. Euklides, starogrécky matematik

(365 – 300 p. n. l.)

excellēns, entis vznešený, vynikajúci, znamenitý

figūra, ae, f. podoba, postava, tvar

lēctor, ōris, m. čitateľ

magnitūdō, inis, f. veľkosť, množstvo

phantasma, atis, n. zjav, predstava

prōpōnō, ere, posuī, positum predkladať,

zamýšľať

quoniam pretože (dôv. spojka)

recēns, entis čerstvý, nový; recentiōrēs, um, n.

mladší, novší spisovatelia

scrīptum, ī, n. spis, kniha

seges, etis, f. siatie, sejba; osiate pole

sūmō, ere, sūmpsī, sūmptum brať, vziať, chopiť sa

tellūs, ūris, f. zem


Seneca Luciliovi o vyhýbaní sa davu

Nasleduj onen rozmach ducha, ktorým si šiel ku všetkému najvyššiemu dobru (dosl. ku

každému najlepšiemu – pl.), keď si pošliapal dobro (abl. abs.) pre ľud (dosl. ľudové dobro). Toľko

vykonaj, (na) koľko si sa podujal a zapodievaj sa s tým, čo si si v mysli predsavzal (dosl.

priniesol). Čomu sa zvlášť musíš vyhýbať? Davu. Nezveríš sa mu (= onomu) bezpečne. Nič veru

nie je také škodlivé pre dobré mravy (dat.), než (nečinne) sedieť na nejakom predstavení. Ja sa

zaiste priznám k mojej slabosti, nikdy (si) neprinášam späť mravy, ktoré som vyniesol (z domu).

Niečo z toho, čo som upokojil, sa búri, niečo z toho (pl.), čo som zahnal, sa vracia. Vraciam sa

skúpejší, krutejší a neľudskejší, pretože som bol medzi ľuďmi. Slabá myseľ sa má vzdialiť od

ľudu, ľahko prechádza k väčšine (dosl. k viacerým). (Seneca Listy Luciliovi, upravené)

116

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

bezpečne tūtō

búriť sa turbō, āre, āvī, tātum

dav turba, ae, f.

každý quisque, quaeque, quodque

ľudový populāris, e

neľudský inhūmānus, a, um

podujať sa na niečo cōnor, ārī, ātus sum

predsavziať si sēcum in animō ferre

predstavenie spectāculum, ī, n.

priznať sa cōnfiteor, ērī, fessus sum (k niečomu

– acc.)

rozmach impetus, ūs, m.

sedieť (nečinne) dēsīdeō, ēre, sēdī, sessum

skúpy avārus, a, um

slabý tener, a, um

slabosť imbēcillitās, ātis, f.

škodlivý damnōsus, a, um

šliapať calcō, āre, āvī, ātum

toľko – koľko tantum – quantum

upokojiť compōnō, ere, posuī, positum

väčšina plūrēs, a

vyhýbať sa vītō, āre, āvī, ātum (s acc.)

vykonať efficiō, ere, fēcī, fectum

vyniesť efferō, efferre, extulī, ēlātum

vzdialiť od niečoho subdūcō, ere, dūxī, ductum

(s dat.)

zahnať fugō, āre, āvī, ātum

zapodievať sa tractō, āre, tractāvī, tractātum (s acc.)

zveriť sa committō, ere, mīsī, missum v pasíve


Sīc trānsit glōria mundī. (Tomáš Kempenský, fráza používaná v minulosti pri intronizácii nového

pápeža) ...........................................................................................................................................

Nōn feram mē, quō diē aliquid ferre nōn poterō. (Seneca) ............................................................

.........................................................................................................................................................

Paucī cōnsiliō sē suaque dispōnunt, cēterī, eōrum mōre quae flūminibus innatant, nōn eunt, sed

feruntur (Seneca, upravené). ............................................................................................................

.........................................................................................................................................................

Quī ad philosophum venit, cottīdiē aliquid sēcum bonī ferat, aut sānior domum redeat aut

sānābilior. (Seneca) ........................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

dispōnō, ere, posuī, positum riadiť, usporiadať

innatō, āre, āvī, ātum plaviť sa

sānābilis, e liečiteľný

sānus, a, um zdravý (telesne, duševne)

117

27. CVIČENIE

Nepravidelné slovesá fierī, velle, nōlle, mālle; neúplné slovesá



fīunt

fīēs

fīēbāmus

fī!

fīat

fierēmus

facta sunt

factus eris

factī sīmus

nē factī sītis!

factum erat

factī essent

utinam fierem

utinam factum sit

vult

nōlumus

māvīs

volēbant

nōlēs

voluērunt

mālimus

utinam vellet

nōlueritis

māluerant

māluissem

meministī

118

2. Preložte: kľúč: s. 226 Erasmus Rotterdamský: Adagia16

1. Quod dedī, datum nōllem.

.........................................................................................................................................................

2. Dīves factus17 iam dēsiit gaudēre lente.

.........................................................................................................................................................

3. Ut possumus, quandō ut volumus nōn licet.

.........................................................................................................................................................

4. Omnēs sibi melius esse mālunt, quam alterī.

.........................................................................................................................................................

5. Id, quod factum est, infectum esse nōn posse.

.........................................................................................................................................................

Seneca: Epistulae ad Lūcīlium: Dē īrā (upravené)

6. Dūcunt volentem fāta, nōlentem trahunt.

.........................................................................................................................................................

7. Pars magna bonitātis est velle fierī bonum.

.........................................................................................................................................................

8. Sed, ut coeperam dīcere, vidēs ipsam mortem nec malum esse nec bonum.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

9. Dēgener est, quī dē ordine mundī malē exīstimat et ēmendāre māvult deōs quam sē.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

10. Bonum ex malō nōn fit, dīvitiae fiunt autem ex avāritiā, dīvitiae ergō nōn sunt bonum.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

11. Eō nōs locō cōnstituāmus, quō ille est, cui īrāscimur: nunc facit nōs īrācundōs inīqua nostrī

aestimātiō et quae facere vellēmus, patī nōlumus.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

12. Virtūs et philosophia et iūstitia – verbōrum inānium crepitus est: ūna fēlīcitās est bene vītae

facere; edere, bibere, fruī patrimōniō, hoc est vīvere, hoc est sē mortālem esse meminisse.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

16 Zbierka prísloví a porekadiel s udaním autora, interpretáciou a príkladom použitia. 17 factus – ten, kto sa stal; kto sa stal

119

Descartes: Meditātiōnēs (upravené)

13. Sciō plērōs impiōs nōn aliam ob causam nōlle crēdere Deum esse, quam quia id ā nūllō

hāctenus potuisse dēmōnstrārī.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

14. Essent fortasse nōnnūllī, quī tam potentem aliquem Deum māllent negāre, quam rēs aliās

omnēs credere esse incertās.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

15. Sed quid igitur sum? Rēs cōgitāns. Quid est hoc? Nempe dubitāns, intellegēns, affirmāns,

negāns, volēns, nōlēns, imāgināns quoque, sentiēns. Ego hoc ūnum vērum esse affirmō, negō

cētera, cupiō plūra nōscere, nōlō dēcipī.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

Spinoza: Ethica (ordine gēometricō dēmōstrātā) (upravené) 16. Nātūra semper eadem est, eademque eius virtūs, et agendī potentia, hoc est, nātūrae lēgēs,

secundum quās omnia fiunt, sunt ubīque et semper eaedem.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

17. Cum hominēs sibi persuāsērunt omnia, quae fiunt, propter ipsōs fierī, id in omnī rē praecipuum

iudicāre debuērunt, quod ipsīs ūtilissimum erat.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

18. In mente nūlla est absolūta sīve lībera voluntās, mēns certus modus cōgitandī est adeōque

suārum actiōnum nōn potest esse causa lībera, sīve absolutam facultātem volendī et nōlendī

habēre nōn potest.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

19. Sī nostram voluntātem certīs et firmīs iūdiciīs, secundum quae nostrae vītae actiōnēs dīrigere

volumus, dēterminēmus, et mōtūs passiōnum, quās habēre volumus, hīs iūdiciīs iungāmus,

imperium acquīrēmus absolūtum in nostrās passiōnes.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

120

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

......................................................................................................................................................... absolūtus,* a, um absolútny

acquīro, ere, quīsīvī, quīsītum získať

āctiō, ōnis, f. konanie, činnosť

adeō (až) tak

aestimātiō, ōnis, f. ocenenie

affirmō, āre, āvī, ātum dokazovať

avāritia, ae, f. lakomstvo

cessō, āre, āvī, ātum prerušiť, prestať

cōnstituō, ere, uī, ūtum postaviť sa

crepitus, ūs, m rachot, šuchot

dēgener, eris nepravý, nešľachetný

dēmōnstrō, āre, āvī, ātum dokázať

dēsinō, ere, dēsiī, dēsitum prestať

dēterminō, āre, āvī, ātum určovať

dīrigō, ere, rēxī, rēctum riadiť, smerovať

edō, ere, ēdī, ēsum jesť

ēmendō, āre, āvī, ātum opraviť, zdokonaliť


fātum, ī, n. veštba, osud

fruor, fruī, fructus sum využívať, tešiť sa (z nie-

čoho – abl.)

gaudeō, ēre, gāvīsus sum tešiť sa (z niečoho – abl.)

hāctenus až sem, doteraz

imāginor, ārī, ātus sum predstavovať si

impius, a, um bezbožný (bezbožník), hriešny

inānis, e prázdny

inīquus, a, um nespravodlivý

īrācundus, a, um hnevlivý

iūdicium, iī, n. úsudok, zásada


līber, era, erum nezávislý slobodný

mōtus, ūs m. pohyb

nempe zaiste

ob kvôli (predl. s acc.)

passiō,* ōnis, f. vášeň, trpenie

patrimōnium, iī, n. otcovský majetok, dedičstvo

plērī, plērae, plēra väčšina, veľmi mnohí

potentia, ae, f. moc, sila

praecipuus, a, um najdôležitejší, významný

quoque tiež

virtūs, ūtis, f. cnosť, sila, moc

3. Preložte: kľúč s. 226

1. Ľudia svoje chyby aj milujú aj súčasne nenávidia. (Seneca)

.........................................................................................................................................................

2. Pretože18 si pamätám, čo (pl.) nechcem, nemôžem zabudnúť, čo chcem. (Cicero)

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

3. Prečo to (pl.), čo nemôžeme zmeniť, radšej chceme zničiť než zachovať? (Cicero)

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

4. Toto nie je žiadne priateľstvo, keď jeden nechce počuť pravdu a druhý je pripravený klamať

(na klamanie). (Cicero)

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

5. Nebojte sa tých (vecí), ktorými nesmrteľní bohovia motivujú duše (dosl. ktoré nesmrteľní

bohovia ako podnety prisúvajú dušiam), nešťastie (je) príležitosť pre cnosť (dosl. cnosti). (Seneca)

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

ako velut

keď cum (čas. spojka)

motivovať stimulōs admoveō (ēre, mōvī,

mōtum) (s dat.)

18 nam

súčasne simul

zachovať tueor, ērī, tutātus sum (s acc.)

zničiť convellō, ere, vellī, vulsum

121


Sī vīs pācem, parā bellum! .............................................................................................................

Fiat iūstitia, pereat mundus! ...........................................................................................................

Factus eram ipse mihi magna quaestiō. (Augustinus) ....................................................................

.........................................................................................................................................................

Malus bonum malum esse vult, ut sit suī similis. (Plautus) ...........................................................

.........................................................................................................................................................

Dēspice dīvitiās, sī vīs animō esse beātus. (Disticha Catonis) .......................................................

.........................................................................................................................................................

Quod māvult homō vērum esse, id potius crēdit. (Francis Bacon) ................................................

......................................................................................................................................................... dēspiciō, ere, spexī, spectum opovrhovať potius skôr, radšej

122

28. CVIČENIE

Opytovacie vety (Priame otázky)

1. Preložte: kľúč: s. 227 -- 228 Seneca: Epistulae ad Lūcīlium

1. Utrum māvis habēre multum an satis?

.........................................................................................................................................................

2. Et amōris et amīcitiae pars est referre grātiam. An tibi vidētur fidem habēre, quī referre grātiam

nescit?

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

3. Nōnne tibi vidētur stultissimus omnium, quī flēvit, quod ante annōs mīlle nōn vīxerat? Aequē

stultus est, quī flet, quod post annōs mīlle nōn vīvet.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

4. Praecepta dare scientī supervacuum est, nescientī parum. Utrum vērās opīniōnēs habentī dē

bonīs malīsque sunt necessāria an nōn habentī?

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

5. Ā gestātiōne fatīgātus sum, labor est enim et diū ferrī, ac nesciō an eō maior, quia contrā

nātūram est, quae pedēs dedit, ut per nōs ambulārēmus, oculōs, ut per nōs vidērēmus.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

Seneca: Dē beneficiīs 6. Quaedam honesta et pulcherrima in alterō tantum habent locum.19 Laudātur et inter maxima

hūmānī generis fidēs cōlitur. Num quis ergō dīcitur sibi fidem praestitisse?

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

Seneca: Cōnsōlātiō ad Helviam

7. Ūnum fuisse Homērō servum, trēs Platōnī, nūllum Zēnōnī, ā quō coepit Stoicōrum rigida ac

virīlis sapientia, satis cōnstat: num ergō quisquam eōs miserē vīxisse dīcet?

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.............................................................................................................................................

19 locum habēre prejavovať sa

123

Cicero: Dē nātūrā deōrum

8. Nōnne Diagoras, Atheos quī dictus est, posteāque Theōdorus, apertē deōrum nātūram

sustulērunt?

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

9. Quid dīcam dē Sōcrate, cuius mortī inlacrimāre soleō Platōnem legēns? Vidēsne igitur deōrum

iūdiciō, sī vident rēs hūmānās, discrīmen esse sublātum?

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

10. Quālem autem deum intellegere nōs possumus nullā virtūte praeditum? Quid enim?

Prūdentiamne deō tribuēmus, quae cōnstat ex scientiā rērum bonārum et malārum et nec bonārum

nec malārum?

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

11. Ab Euhēmerō et mortēs et sepultūrae dēmonstrantur deōrum; utrum igitur hic cōnfirmavisse

vidētur religiōnem an penitus tōtam sustulisse?

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

Cicero: Tusculānae disputātiōnēs

12. Nostrī philosophī nōnne in librīs, quōs scrībunt dē contemnendā glōriā, sua nōmina

īnscrībunt?

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

13. Philosophiae prīncipēs numquam in suīs studiīs prōgressūs sine flagrantī cupiditāte facere

potuissent. Num putāmus haec fierī sine summō cupiditātis ardōre potuisse?

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

14. Fac animōs nōn remanēre post mortem, malī vērō quid affert ista sententia? Fac enim sīc

animum interīre ut corpus, num igitur aliquis dolor aut omnīnō post mortem sensus in corpore

est?

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

15. Nōnne māvis illud credere, animōs praeclārōrum hominum dīvīnōs esse et aeternōs, quam eōs

iam cremātōs equitāre et in aciē pugnāre potuisse.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

124

16. Terra vērō feta frūgibus, quae cum maximā largitāte fundit, ea ferārumne an hominum causā

gignere vidētur?

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

17. Discipulus: Malum mihi vidētur esse mors.

.........................................................................................................................................................

Magister: Iīsne, quī mortuī sunt, an iīs, quibus moriendum est?

.........................................................................................................................................................

Discipulus: Utrīsque.

.........................................................................................................................................................

Cicero: Dē haruspicum responsīs

18. Ā diīs quidem immortālibus, quae potest hominī maior esse poena furōre atque dēmentiā?

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

Augustinus: Dē līberō arbitriō

19. Num aliam putās esse sapientiam nisi20 vēritātem, in quā cernitur et tenētur summum bonum?

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

Tertullianus: Apologeticus

20. Nōnne philosophī dē auctōribus suīs nuncupantur Platōnicī, Epicūrēī, Pȳthagoricī?

.........................................................................................................................................................

......................................................................................................................................................... aeternus, a, um večný ambulō, āre, āvī, ātum kráčať

apertus, a, um zjavný

apologeticus, a, um obranný

arbitrium, ī, n. rozhodovanie, vôľa

ārdor, ōris m. nadšenie, zápal

Atheos, ī, m. bezbožník

auctor, ōris, m. tvorca

Diagoras, ae, m. Diagoras, gr. básnik a filozof

(5. stor. p. n. l.)

dēmonstrō, āre, āvī, ātum ukazovať, dokazovať

discrīmen, inis, n. rozdiel

enim veď

Epicūrēus, ī, m. epikurejec

equitō, āre, āvī, ātum jazdiť na koni

Euhēmerus, ī, m. Euhemeros, gr. spisovateľ (4.

stor. p. n. l.)

fac „urob“, pripusť

fatīgō, āre, āvī, ātum unaviť

fera, ae, f. (divá) zver

fetus, a, um bohatý, úrodný

flagrāns, antis, planúci, vášnivý

frūgēs, um, f. obilie, úroda

fundō, ere, fūdī, fūsum vydávať zo seba

20 okrem

furor, ōris, m. zúrivosť

gestātiō, ōnis, f. nosenie (na nosidlách)

haruspex, icis, m. haruspex, veštec veštiaci

z vnútorností

inlacrimō, āre, āvī, ātum (s dat.) oplakávať

plakať (nad niečím – dat.)

īnscrībō, ere, scrīpsī, scrīptum napísať


largitās, ātis, f štedrosť

nuncupō, āre, āvī, ātum nazývať

omnīnō vôbec, celkom

opīniō, ōnis, f. názor

penitus hlboko, načisto

Platōnicus, ī, m. platonik

praeditus, a, um obdarený

praestō, āre, stitī, stitum preukázať

prōgressus, ūs, m. pokrok, postup

Pȳthagoricus, ī, m. pytagorovec

quisquam, quaequam quidquam niekto, niečo

referō (ferre, rettulī, relātum) grātiam odvďačiť sa

remaneō, ēre, mānsī, – pretrvávať

respōnsum , ī, n. veštba

rigidus, a, um prísny

sepultūra, ae, f. hrob

125

sufferō, ferre (sustulī, sublātum) odstrániť

supervacuus, a, um zbytočný

teneō,ēre, tenuī, tentum držať; pretrvávať

Theodōrus, ī, m. Theodoros, gr. filozof (4. – 3.

stor. p. n. l.)

tollō, ere, sustulī, sublātum rozboriť

virīlis, e mužný

Zēnōn, ōnis, m. Zenón, gr. filozof (5. stor. p. n. l.)


Quid faciant lēgēs, ubī sōla pecūnia rēgnat? (Petronius )

.........................................................................................................................................................

Quis, quid, ubī, quibus auxiliīs, cūr, quōmodo, quandō? (Tomáš Akvinský, otázky na zisťovanie

okolností)

.........................................................................................................................................................

Quis nescit prīmam esse historiae lēgem, nē quid falsī dīcere audeat, deinde, nē quid vērī nōn

audeat? (Cicero)

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

Quod mūnus reī pūblicae afferre maius, meliusve possumus, quam sī docēmus atque erudīmus

iuventūtem? (Cicero)

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

Errāre mālō cum Platōne, quam cum istīs vēra sentīre. (Cicero)

.........................................................................................................................................................

126

29. CVIČENIE

Súslednosť časov; nepriame otázky;

vety so spojkou quīn po záporných výrazoch pochybnosti

1. Preložte: kľúč: s. 229 Cicero: Tusculānae disputātiōnēs (upravené)

1. Sōcratēs quaesītus est, Archelaum, quī tum fortūnātissimus haberētur, nōnne beātum putāret.

„Haud sciō“ inquit; „numquam enim cum eō collocūtus sum“.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

2. „Sed tempus est“ inquit „iam hinc abīre, mē, ut moriar, vōs, ut vītam agātis.21 Utrum autem sit

melius, diī immortālēs sciunt, hominem quidem scīre arbitror nēminem.“ (Sokratove slová na

rozlúčku pri obhajobe na súde)

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

3. Vērī etiam simile illud est, quī sit temperāns, eum Graecī σώφρων appellant eamque virtūtem

σωφρωσύνη vocant, quam soleō tum temperantiam, tum moderātiōnem appellāre, nōnnumquam

etiam modestiam; sed haud sciō an rēctē ea virtūs frūgālitās appellārī possit.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

Cicero: Dē officiīs

4. In omnī iniūstitiā multum interest, utrum perturbātiōne aliquā animī, quae plērumque brevis est

et ad tempus, an cōnsultō et cōgitātā fiat iniūriā.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

Cicero: Dē amicītiā

5. Exsistit autem hōc locō quaedam quaestiō subdifficilis, num quandō amīcī novī, dignī amicītiā,

veteribus sint anteponendī, ut equīs vetulīs tenerōs anteponere solēmus. Indigna homine dubitātiō!

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

Seneca: Epistulae ad Lūcīlium

6. Tardius rescrībō ad epistulās tuās. Quid fuit, quārē nōn prōtinus rescrīberem? Id, dē quō

quaerēbas, veniēbat in contextum operis meī. Scīs enim mē morālem philosophiam velle

21 vītam agere žiť

127

complectī et omnēs ad eam pertinentēs quaestiōnēs explicāre. Itaque dubitāvī, utrum differrem

tuam quaestiōnem, an tibi extrā ordinem responderem: hūmānius vīsum est nōn dētinēre. Itaque

et hoc ex illā seriē rērum cohaerentium excerpam. Quae sint haec interrogās? Quae22 scīre magis

iuvat quam prōdest, sīcut hoc dē quō quaeris: bonum an corpus sit?

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

Augustinus: Dē līberō arbitriō (upravené)

7. Tenēmus interim esse sapientiam, sed utrum sit commūnis ūna omnibus an singulī sapientēs

suās habeant, sicut animās uel mentēs suās, hoc nōndum tenēmus.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

8. Volō iam dicās mihi, utrum etiam sapientiam sīcut veritātem omnibus ratiōcinantibus

commūnem sē praebēre arbitrēris, an, quoniam tot sunt mentēs hominum quot hominēs sunt, unde

nec ego dē tuā mente aliquid cernō nec tū dē meā, tot etiam putēs esse sapientiās quot potuērunt

esse sapientēs.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

9. Prius quaerō, utrum sensus corporis meus īdem sit, quī tuus, an vērō meus nōn sit nisi meus, et

tuus nōn sit nisi tuus; quod23 sī24 nōn ita esset, nōn possem per oculōs meōs vidēre aliquid, quod

tū nōn vidēres.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

22 Preložte ako haec (ea). Ide o tzv. relatívne (vzťažné) pripojenie hlavnej vety, ktoré sa používa na užšie

spojenie dvoch hlavných viet. 23 Preložte ako hoc / id (relatívne pripojenie). 24 keby

128

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

Thomas Aquīnās: Summa theologica, Prīma pars

10. Quaestiō LXXXII. Dē voluntāte

Deinde cōnsiderandum est dē voluntāte. Circā quam25 quaeruntur quīnque.

Prīmō: utrum voluntās aliquid ex necessitāte appetat.

Secundō: utrum omnia ex necessitāte appetat.

Tertiō: utrum sit ēminentior potentia quam intellēctus.

Quārtō: utrum voluntās moveat intellectum.

Quintō: utrum voluntās distinguātur per īrāscibilem et concupīscibilem.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

11. Quaestiō LXXXIII. Dē līberō arbitriō

Deinde quaeritur dē līberō arbitriō. Et circā hoc quaeruntur quattuor.

Primō: utrum homō sit līberī arbitriī.

Secundō: quid sit līberum arbitrium, utrum sit potentia, vel actus, vel habitus.

Tertiō: sī est potentia, utrum sit appetītīva, vel cōgnitīva.

Quartō: sī est appetītīva, utrum sit eadem potentia cum voluntāte, vel alia.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

actus, ūs, m. hnanie, pohyb; dejstvo; skutok, čin

antepōnō, ere, posuī, positum (aliqm alicui)

dávať prednosť niekomu pred niekým

appetītīvus,* a, um žiadostivý

appetō, ere, petīvī, petītum túžiť

Archelaus, ī, m. Archelaos, macedónsky kráľ (5.

– 4. stor. p. n. l.)

circā okolo, pri, pokiaľ ide, vzhľadom na (predl.

s acc.)

cōgnitīvus,* a, um poznávací

cohaereō, ēre, haesī, – súvisieť

25 Preložte ako hanc / eam (relatívne pripojenie).

colloquor, loquī, locūtus sum rozprávať sa

concupīscibilis, e žiadostivý

cōnsīderō, are, āvī, ātum uvažovať

cōnsultō úmyselne

contextus, ūs, m. spojitosť

dētineō, ēre, tinuī, tentum zdržiavať

deus, ī, m., pl. d(i)ī boh

dignus, a, um (s abl.) hodný (niečoho)

distinguō, ere, tīnxi, tīnctum rozoznávať, deliť

dubitātiō, ōnis, f. pochybovanie

ēminēns, entis vynikajúci

129

excerpō, ere, cerpsī, cerptum vyberať

exsistō, ere, stitī, – vznikať, vynárať sa; *byť,

existovať

fortūnātus, a, um šťastný

frūgālitās, ātis, f. poctivosť

habeō, ēre, uī, itum mať, považovať

habitus, ūs, m. vzhľad; stav

hinc odtiaľto, z toho

hūmānus, a, um ľudský, láskavý

immortālis, e nesmrteľný

indignus, a, um (s abl.) nehodný niečoho

interim medzitým

īrāscibilis, e hnevlivý, vznetlivý

moderātiō, ōnis, f. umiernenosť


per cez, prostredníctvom, na (predl. s acc.)

pertineō, ēre, tinuī, – týkať sa

perturbātiō, ōnis, f. rozrušenie

plērumque zvyčajne, väčšinou

potentia, ae, f. moc, sila, schopnosť

praebeō, ēre, uī, itum poskytovať, sē praebēre

ukazovať sa

praedicō, āre, āvī, ātum (verejne) vyhlásiť

quandō niekedy

quārē prečo

queō, quīre, īvī (iī), itum môcť, byť schopný

quidem aspoň, zaiste

ratiōcinor, āri, ātus sum uvažovať

rūsticus, ī, m. vidiečan

sīcut tak ako, ako

similis, e podobný

singulī, ae, a jednotliví, po jednom; jednotlivci

subdifficilis, e do istej miery ťažký

tardus, a, um neskorý

temperō, āre, āvī, ātum byť zdržanlivý

teneō, ēre, tenuī, tentum držať, vedieť

tener, a, um slabý, mladý

tot - quot toľko – koľko


uter, utra, utrum ktorý, kto z dvoch (oboch)

vetulus, a, um starý


Pulvis et umbra sumus, quis scit, an adiciant hodiernae crāstina summae tempora dī superī. (Horatius)

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

An nescīs, mī fīlī, quantillā prūdentiā mundus regātur? (Axel Oxenstierna, švédsky politik v 17.

stor.; povzbudenie synovi, aby sa nebál politického rokovania)

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

crāstinus, a, um zajtrajší

hodiernus, a, um dnešný

mī fīlī vokatív spojenia meus fīlius

pulvis, eris, m. prach

quantillus, a um aký malý

summa, ae, f počet

superus, a, um horný, nebeský

130

30. CVIČENIE

Časové vety

1. Preložte: kľúč: s. 231 Seneca: Epistulae ad Lūcīlium (upravené)

1. Nūllum est minimum contemnendum bonum, nam quamdiū exiguum est, bonum nōn est, cum

bonum esse coepit, nōn est exiguum.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

2. Antīqua sapientia nihil aliud quam facienda ac vītanda praecēpit, et tunc longē meliōrēs erant

virī, postquam doctī prodiērunt, bonī dēsunt. Simplex enim illa et aperta virtūs in obscūram et

sollertem scientiam versa est docēmurque disputāre, nōn vīvere.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

3. Lacōn ille memoriae prōditur, inpūbis adhūc, quī captus clāmābat „nōn serviam“ et verbīs

fidem inposuit: ut prīmum iussus est fungī servīlī ministeriō, inlīsum parietī caput rūpit.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

Hobbes: Elementa philosophiae

4. Dicēmus (postquam ea, quae ad philosophiae ipsīus nātūram pertinent, praemīserimus) prīmō

locō dē corporibus nātūrālibus, secundō dē ingeniō et mōribus hominis, tertiō dē officiīs cīvium.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

5. In democratīā summum imperium apud populum est, quamdiū cīvēs exsistunt, tamdiū penes

eandem est persōnam. Populus enim successōrem nōn habet.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

Descartes: Meditātiōnēs

6. Cum exāminārem hīsce diēbus an aliquid in mundō exsisteret, atque adverterem, ex hōc ipsō,

quod illud exāminārem, evidenter sequī mē exsistere, nōn potuī quidem nōn iūdicāre illud, quod

tam clārē intelligēbam vērum esse.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

131

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

7. Postquam vērō percēpī Deum esse, simul etiam intellēxī caetera omnia ab eō pendere, illumque

nōn esse fallācem atque inde collēgī illa omnia, quae clārē et distīnctē percipiō, necessāriē esse

vēra.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

8. Quamdiū dē Deō tantum cōgitō, tōtusque in eum mē convertō, nūllam errōris aut falsitātis

causam dēprehendō, sed postmodum ad mē reversus experior mē tamen innumerīs errōribus esse

obnoxium.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

Spinoza: Ethica (upravené)

9. Affectūs animālium, quae irratiōnālia dīcuntur (bruta enim sentīre nēquāquam dubitāre

possumus postquam mentis cognōvimus orīginem) ab affectibus hominum tantum differunt

quantum eōrum nātūra ā nātūrā hūmānā differt.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

10. Dum philosophī quaesīvērunt ostendere nātūram nihil frustrā agere, nihil aliud videntur

ostendisse quam nātūram Deōsque aequē ac hominēs dēlīrāre.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

11. Dum Deum omnium rērum causam intelligimus, eō ipsō Deum trīstitiae causam

cōnsiderāmus.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

12. Antequam ulterius pergam, hīc, quid nōbīs per Nātūram nātūrantem et quid per Nātūram

nātūrātam intelligendum sit, explicāre volō.26

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

26 Nātūra nātūrāns a nātūra nātūrāta sú Spinozove novotvary.

132

.........................................................................................................................................................

13. Idea mentis, hoc est idea ideae, nihil aliud est quam forma ideae quātenus haec ut modus

cōgitandī absque relātiōne ad obiectum cōnsīderātur, simulac enim aliquis aliquid scit, eō ipsō

scit sē id scīre et simul scit sē scīre quod scit et sīc in īnfīnītum.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

14. Sī27 hominēs līberī nāscerentur, nūllum bonī et malī formārent conceptum, quamdiū līberī

essent.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

15. Sī in eōdem subjectō duae contrāriae actiōnēs excitentur, dēbēbit necessāriē vel in utrāque vel

in ūnā sōlā mutātiō fierī, dōnec dēsinant contrāriae esse.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

adhūc dovtedy advertō, ere, vertī, versum uvedomovať si

apertus, a, um jasný, zrejmý

brutum, ī, n. (hlúpe) zviera

colligō, ere, lēgī, lēctum zbierať, zhromažďovať

usudzovať,

cōnsīderō, āre, āvī, ātum považovať

contrārius, a, um opačný, protikladný

convertō, ere, vertī, versum (in aliquid) obrátiť

sa k niečomu

dēlīrō, āre, āvī, ātum byť blázon, nerozumný

dēmokratīa,* ae, f. demokracia

dēprehendō, ere, hendī, hēnsum nájsť, odhaliť,

*poznávať

disputō, āre, āvī, ātum rozvažovať, skúmať;

rozprávať, dišputovať

distīnctē zreteľne

error, ōris, m. omyl

ēvidenter zjavne

exāminō, āre, āvī, ātum skúmať

excitō, āre, āvī, ātum vyvolať

experior, īrī, expertus sum skúmať, zistiť

explicō, āre, āvī, ātum vysvetľovať

fallax, ācis klamlivý

falsitās, ātis f. nepravda

fidēs, eī, f. viera, dôvera, dôveryhodnosť

formō, āre, āvī, ātum formovať, vytvárať

frustrā márne, darmo, nadarmo

fungor, fungī, fūnctus sum vykonávať (s abl.)

hīc tu, na tomto mieste

inde z toho

27 keby

īnfīnītus, a, um nekonečný

ingenium, iī, n. povaha, duch inlīdō, ere, līsī, līsum naraziť

innumerus, a, um nespočetný

inpōnō (impōnō), ere, posuī, positum priložiť;

fīdem inpōnere dodať vierohodnosť

inpūbis, e nedospelý, mladý

irratiōnālis,* e nerozumný

Lacōn, ōnis, m Sparťan

ministerium, iī, služba

mūtātiō, ōnis, f. zmena

nātūrāns, antis tvoriaci

nātūrātus, a, um stvorený

nēquāquam vôbec nie

obiectum,* ī, n. predmet

obnoxius, a, um podrobený

obscūrus, a, um temný, skrytý, nejasný

orīgō, inis, f. pôvod

ostendō, ere, tendī, tentum ukazovať

pariēs, etis, m. stena, múr

pendō, ēre, pependī, pēnsum visieť, závisieť

penes na, pri u , v (predl. s acc.)

pergō, ere, perrēxī, perrēctum pokračovať

postmodum neskôr, potom

praecipiō, ere, cēpī, ceptum prikazovať

praemittō, ere, mīsī, missum predostrieť, poslať

dopredu

quaerō, ere, quaesīvī, quaesītum hľadať, pokúšať sa

quātenus až kam, pokiaľ

quidem veru, ozaj

quīlibet, quaelibet, quodlibet ktorýkoľvek

133

relātiō, ōnis, f. vzťah, pomer

revertor, revertī, revertī, – (part. perf. pas. reversus)

vracať sa

rumpō, ere, rūpī, ruptum zlomiť, preraziť

sequor, sequī, secūtus sum vyplývať

servīlis, e otrocký

simul (prísl.) súčasne

sollers, ertis obratný

subiectum,* ī, n. subjekt, podmet

successor, ōris, m. nástupca, dedič

tamdiū dovtedy

tantum – quantum natoľko – nakoľko

ulterius ďalej

vertō, ere, vertī, versum obrátiť sa

2. Lingua Latīna philosophica: kľúč: s. 231 -- 232

Multa, dum fiunt turpia, facta placent. (Ovidius)

.........................................................................................................................................................

Dīxī omnia, cum hominem nōmināvī. (Plinius Ml.)

.........................................................................................................................................................

Peius est, cum cūncta cūnctīs quam cum nīl cuiquam licet.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

Dum dēlīberāmus, quandō incipiendum sit, incipere iam sērō est. (Quintilianus)

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

Vitia erunt, dōnec hominēs, sed neque haec continua et meliōrum interventū pēnsantur.

(Tacitus)

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

continuus, a, um nepretržitý, súvislý, neprestajný

cūnctus, a, um všetok, celý

interventus, ūs m. zásah

pēnsō, āre, āvī, ātum vyvážiť, vyrovnať

quisquam, quaequam, quidquam niekto, niečo

134

31. CVIČENIE

Dôvodové (príčinné) vety

1. Preložte: kľúč: s. 233 -- 234 Seneca: Dē cōnstantiā

1. Tantum inter Stōicōs et cēterōs sapientiam professōs interesse, quantum inter fēminās et marēs

nōn immeritō dīxerim, cum utraque turba ad vītae societātem tantundem cōnferat, sed altera pars

ad obsequendum, altera imperiō nāta sit.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

Seneca: Dē prōvidentiā

2. Cum omnia, quae excessērunt modum, noceant, perīculōsissima fēlīcitātis intemperantia est.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

3. Nihil cōgor, nihil patior invītus, nec serviō deō, sed assentior, eō quidem magis, quod sciō

omnia certā et in aeternum dīctā lēge dēcurrere. Fāta nōs dūcunt et, quantum cuique temporis

restat, prīma nāscentium hōra disposuit. Causa pendet ex causā, prīvāta ac pūblica longus28 ordō

rērum trahit, ideō fortiter omne patiendum est, quia nōn, ut putāmus, incidunt cūncta, sed veniunt.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

Seneca: Epistulae ad Lūcīlium (upravené)

4. Necessārium ergō iūdicō id [esse], quod tibi scripsī magnōs virōs saepe fēcisse, aliquibus

diēbus imāgināria paupertāte exercēre ad vēram, quod eō magis faciendum est, quod deliciīs

permaduimus et omnia dūra ac difficilia iūdicāmus.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

5. Nōn solēbat mihi tam vēlox tempus vidērī, nunc incrēdibilis cursus apparet, sīve quia admovērī

līneās sentiō, sīve quia attendere coepī et computāre damnum meum. Eō magis itaque indignor

28 pretrvávajúci

135

aliquōs ex hōc tempore, quod sufficere nē ad necessāria quidem potest, in supervacua maiōrem

partem ērogāre.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

Hobbes: Elementa philosophiae (upravené)

6. Vōcēs hūmānae sīc, ut cōgitātiōnum signa sint, cōnnexae ōrātiō, partēs vērō singulae nōmina

appellantur. Cum autem philosophiae, ut dīximus, et notae et signa (notae ut recordārī, signa ut

dēmonstrāre cōgitātiōnēs nostrās valeāmus) necessāria sint, nōmina utramque rem praestant.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

7. Quoniam igitur officiōrum, id est, mōrālis scientiae29 ignōrātionem bella cīvīlia atque inde

calamitātēs maximae consequuntur, eius cōgnitiōnī commoda hīs contrāria meritō attribuēmus.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

8. Deinde vērō, quia ad cognōscendās cīvitātis proprietātēs necessārium est, ut hominum ingenia,

affectūs, mōrēs ante cognōscantur, philosophia cīvilis rūrsus in duās partēs scindī solet, quārum

ea, quae dē ingeniīs mōribusque tractat, ēthica, altera, quae dē officiīs cīvium cognōscit, polītica,

sive cīvilis simpliciter nōminātur.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

9. Cum ergō obligātiō ad lēgēs illās observandās antīquior sit, quam ipsārum lēgum promulgātiō,

lēx nātūrālis omnēs lēgēs cīvilēs iubet observārī. Nam ubī obligāmur ad oboedientiam antequam

sciāmus quid imperābitur, ibī ūniversāliter et in omnibus oboedīre obligāmur.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

29 mōrālis scientia morálka

136

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

10. Cum enim per nātūram iūs esset omnibus in omnia, ūnīcuique erat iūs in omnēs regnandī ipsī

nātūrae coaevum, causa autem, quārē inter hominēs id abolitum fuerit, alia nōn erat praeter

mūtuum metum.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

11. Quam difficile sit inveterātās ēloquentissimōrumque scrīptōrum auctōritāte confirmātās

opīniōnēs mentibus hominum excutere, nōn ignōrō. Praesertim cum philosophia vēra (id est

accūrāta) ōrātiōnis nōn modo fucum, sed etiam omnia ferē ornāmenta ex professō reiciat cumque

scientiae omnis fundāmenta prīma nōn modo speciōsa nōn sint, sed etiam humilia, arida, et paene

dēfōrmia videantur.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................


12. At cum in aeternō nōn dētur30 quandō, ante nec post, hinc ex sōlā scīlicet Deī perfectiōne

sequitur Deum aliud dēcernere nunquam posse nec unquam potuisse sīve Deum ante sua dēcrēta

nōn fuisse nec sine ipsīs esse posse.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

13. Et quia iī, quī rērum nātūram nōn intelligunt, sed rēs tantummodo imāginantur, nihil dē rēbus

affirmant et imāginātiōnem prō intellectū capiunt, ideō ordinem in rēbus esse firmiter crēdunt

rērum suaeque nātūrae ignārī.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

14. Vidēmus itaque omnēs nōtionēs, quibus vulgus solet nātūram explicāre, modōs esse

tantummodo imāginandī nec ūllīus reī nātūram, sed tantum imāginātiōnis cōnstitūtiōnem indicāre

30 určovať, ustanovovať

137

et quia nōmina habent, quasi essent entium extrā imāginātiōnem existentium, ea entia nōn ratiōnis

sed imāginātiōnis vocō.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

15. Cum igitur vacuum in nātūra nōn dētur, sed omnēs partēs ita concurrere dēbent, nē dētur

vacuum, sequitur hinc etiam eās nōn posse reāliter distinguī, hoc est substantiam corpoream

quātenus substantia est, nōn posse dīvidī.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

aboleō, ēre, ēvī, itum odstrániť; abolitus, a, um

odstránený

accūrātus, a, um dôkladný, exaktný

affectus, ūs, m. cit

affirmō, āre, āvī, ātum tvrdiť

altera – altera jedna - druhá

ante (prísl.) vopred

appāreō, ēre, uī, itūrus ukázať sa, zjaviť sa,

objaviť sa

āridus, a, um suchý, suchopárny

assentior, īrī, assēnsus sum súhlasiť

attendō, ere, tendī, tentum pozorovať

attribuō, ere, uī, ūtum prideľovať, prisudzovať

cīvīlis, e občiansky

coaevus, a, um rovnako starý

cōgitātiō, ōnis, f. myslenie, myšlienka

concurrō, ere, cucurrī, cursum schádzať sa,

združovať sa

cōnectō, ere, nexuī, nexum splietať, spojovať,

zlučovať

cōnferō, ferre, contulī, collātum prispievať

cōnsequor, sequī, secūtus sum nasledovať

cōnstantia, ae, f. stálosť

cōnstitūtiō, ōnis, f. postavenie, stav

contrārius, a, um opačný, pôsobiaci proti

corporeus, a, um telesný


dēcrētum, ī, n. nariadenie

dēcurrō, ere, currī, cursum prebiehať

dēfōrmis, e škaredý

dēliciae, ārum, f. rozkoš, slasť

dēmōnstrō, āre, āvī, ātum objasňovať

dispōnō, ere, posuī, positum nariadiť, rozhodnúť

distinguō, ere, tīnxī, tīnctum rozlišovať

ēloquēns, entis výrečný


ērogō, āre, āvī, ātum premárniť

etc. (et cētera) atď.

ex professō vzhľadom na profesiu, odbor

excēdō, ere cessī, cessum prekročiť

fūcus, ī, m. šminka, ozdoba


humilis, e nízky, skromný

ignōrātiō, ōnis, f. neznalosť

imāginārius, a, um zdanlivý, predstieraný

imāginātiō, ōnis, f. predstava


immeritō nezaslúžene

incidō, ere, cidī, – padnúť, dopadať

indīcō, ere, dīxī, dictum oznámiť, označovať

indignor, ārī, ātus sum (alqd) pohoršovať sa nad

niečím

intellēctus, ūs, m. zmysel, porozumenie, rozum

intemperantia, ae, f. nemiernosť

intersum, interesse, interfuī líšiť sa

inveterātus, a, um zastaraný, zakorenený

līnea, ae, f. (hraničná) čiara

mās, maris, m. samec, muž

meritō právom, zaslúžene

moveō, ēre, mōvī, mōtum prinášať

mūtuus, a, um vzájomný, obojstranný

nota, ae, f. značka

obligātiō, ōnis, f. záväznosť

obligō, āre, āvī, ātum zaväzovať

oboedientia, ae, f. poslušnosť

ōrnāmentum, ī, n. okrasa

paene takmer, skoro

perfectiō, ōnis, f. dokonalosť

perīculōsus, a, um nebezpečný

permadēscō, ere, maduī, – byť vlhkým, zmäkčilým

praesertim zvlášť

138

profiteor, ērī, fessus sum vyhlasovať, professus

sapientiam filozof

prōmulgātiō, ōnis, f. vyhlásenie, oznámenie


prōvidentia, ae, f. predvídavosť, prozreteľnosť

quārē prečo, preto

quātenus ako ďaleko, pokiaľ

quidem zaiste


recordor, ārī, ātus sum rozpamätať sa

reiciō, ere, iēcī, iectum odhadzovať, odmietať

scīlicet a to, totiž; nepochybne (prísl.)

scindō, ere, scidī, scissum deliť, štiepiť

sequor, sequī, secūtus sum nasledovať, vyplývať

speciōsus, a, um krásny

supervacuus, a, um zbytočný, nepotrebný

tantum – quantum tak (veľmi) – ako

tantummodo len

tantundem tak isto, rovnako

tractō, āre, āvī, ātum ťahať, riadiť, vykladať,

zaoberať sa

trahō, ere, traxī, tractum ťahať, vliecť

turba, ae, f. dav, skupina

ubī – ibī kde - tam

ūllus, a, um niektorý

ūniversāliter všeobecne, vo všeobecnosti

ūnusquisque, unaquaeque, ūnumquodque každý

vacuus, a, um prázdny

vēlōx, ōcis rýchly


Possunt, quia posse videntur. (Vergilius)

.........................................................................................................................................................

Grātus sum nōn quia expedit, sed quia iuvat. (Seneca)

.........................................................................................................................................................

Multī mentiuntur, ut dēcipiant, multī quia dēceptī sunt. (Seneca)

.........................................................................................................................................................

expediō, īre, īvī, ītum uvoľniť, expedit je na osoh, prospieva

139

32. CVIČENIE

Podmienkové vety

1. Preložte: kľúč: s. 235 Cicero: Tusculānae disputātiōnēs (upravené)

1. In ipsā enim Graeciā philosophia tantō in honōre numquam fuisset, nisi doctissimōrum

contentiōnibus dissēnsiōnibusque viguisset.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

2. Sunt enim ingeniīs nostrīs sēmina innāta virtūtum, quae sī adolēscere liceret, ipsa nōs ad beātam

vītam nātūra perdūceret.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

3. Sōcratēs quidem, cum rogārētur, cūiātem sē esse dīceret, „mundānum“ inquit. Tōtīus enim

mundī sē incolam et cīvem arbitrabātur. Quid? T. Albucius nōnne animō aequissimō Athēnīs exul

philosophabātur? Cui31 tamen illud nōn accidisset, sī in rē pūblicā quiescēns Epicūrī lēgibus

paruisset.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

4. Sī deus aut anima aut ignis est, īdem est animus hominis, nam ut illa nātūra caelestis et terrā

vacat et humōre, sīc utrīusque hārum rērum hūmānus animus est expers. Sīn autem est quīnta

quaedam nātūra, ab Aristotele inducta prīmum, haec et deōrum est et animōrum.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

5. Expone igitur, nisi molestum est, prīmum, sī potes, animōs remanēre post mortem, tum, sī

minus id obtinēbis – est enim arduum –, docēbis carēre omnī malō mortem.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

6. Magister: Tū mihi vidēris Epicharmī sententiam sequī.

.........................................................................................................................................................

31 Preložte ako huic / eī (relatívne pripojenie).

140

Discipulus: Quam? Nōn enim nōvī.

.........................................................................................................................................................

Magister: Dīcam, sī poterō, Latīnē. Scis enim, mē Graecē loquī in Latīnō sermōne nōn plūs solēre

quam in Graecō Latīnē.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

Discipulus: Sed quae tandem est Epicharmī ista sententia?

.........................................................................................................................................................

Magister: „Ēmorī nōlō, sed mē esse mortuum nihil aestimō“.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

Bacon: Novum Organum (upravené) 7. Syllogismus ex prōpositiōnibus cōnstat, prōpositiōnēs ex verbīs, verba nōtiōnum tesserae sunt.

Itaque sī nōtiōnēs ipsae (id, quod basis reī est) cōnfūsae sint et temere a rēbus abstrāctae, nihil in

iīs, quae superstruuntur, est firmitūdinis.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

8. Sī quis alchymistārum aut magōrum opera penitius intrōspexerit, is dubitābit forsitan, utrum

rīsū an lacrimīs potius illa digna sint.

.........................................................................................................................................................

......................................................................................................................................................... abstrahō, ere, trāxī, trāctum odťahovať,

*abstrahovať

adolēscō, ere, adolēvī, adultum dozrieť

aestimō, āre, āvī, ātum oceňovať, posudzovať,

hodnotiť, nihil aestimō nevadiť

Albucius, iī, m. Albucius, rímsky politik,

súčasník Ciceróna

alchymista,* ae, m. alchymista

basis, is, f. základ

caelestis, e nebeský, božský

careō, ēre, caruī, caritūrus byť bez niečoho,

chýbať, nemať (s abl.)

cōnfundō, ere, fūdī, fūsum zmiešavať, splynúť

contentiō, ōnis, f. (slovný) súboj, zápas

cūiās, cūiātis z ktorej krajiny, odkiaľ

dignus, a, um hodný (niečoho – abl)

dissēnsiō, ōnis, f. spor

dubitō, āre, āvī, ātum byť na pochybách

ēmorior, morī, mortuus sum zomrieť

Epicharmus, ī, m. Epicharmus, grécky básnik

exānimō, āre, āvī, ātum skúmať

expers, expertis nezúčastnený, bez, zbavený

exul, ulis, m. vyhnanec

facilis, e ľahký, bezproblémový

firmitūdō, inis, f. pevnosť, stálosť

forsitan azda, možno, náhodou

historia nātūrālis prírodoveda

huiusmodī tak, takým spôsobom

hūmor, ōris, m. vlhkosť, tekutina, voda

indūcō, ere, dūxī, ductum zaviesť

innāscor, nāscī, nātus sum vzniknúť, vrodiť sa

intrōspiciō, ere spexī, spectum nazerať dnu,

sledovať (obsah)

lacrima, ae, f. slza

magus, ī, m. kúzelník, mág

mundānus, a, um svetský, svetový


obtineō, ēre, tinuī, tentum držať, dosiahnuť,

podariť sa

penitus hlboko

perdūcō, ere, dūxī, ductum doviesť

prae pred (predl. s abl.)

prōpositiō, ōnis, f. veta

quidem práve, aspoň, pravda, totiž


remaneō, ēre, mānsī, – pretrvávať

rīsus, ūs, m. smiech

rogō, āre, āvī, ātum pýtať sa, žiadať

141

sānus, a, um zdravý, rozumný, normálny

sēmen, inis, n. semeno

sequor, sequī, secūtus sum držať sa (niečoho – acc.)

Sōcratēs, is, m. Sokrates, grécky filozof (469 –

399 p. n. l.)

subsum, subesse, –byť pod niečím, vyskytovať

sa (s dat.)

superstruō, ere, strūxī, structum budovať na

niečom

syllogismus, ī, m. sylogizmus, logický úsudok

temere len, bezdôvodne, náhodne

tessera, ae, f. kamienok, kocka na hranie, *znak

tum potom

vacō, āre, āvī, ātum byť bez, chýbať,

neobsahovať (s abl.)

vigeō, ēre, viguī, – prekvitať, byť životaschopný


Sī „nisi“ nōn esset, perfectus quisque fuisset!

.........................................................................................................................................................

Sī nōn errāsset (= errāvisset), fēcerat illa (manus) minus (Martiālis, upravené)

.........................................................................................................................................................

Hectora quis nōsset (= nōvisset), fēlīx sī Trōia fuisset? (Ovidius)

.........................................................................................................................................................

Scīre tuum nihil est, nisi tē scīre hoc sciat alter. (Persius)

.........................................................................................................................................................

Errat, sī quis exīstimat facilem rem esse donāre. (Seneca)

.........................................................................................................................................................

Hector, oris, m. Hektor, trójsky hrdina; Hectora

= grécky akuzatív perfectus, a, um dokonalý

142

33. CVIČENIE

Účinkové vety

1. Preložte: kľúč: s. 236 Cicero: Tusculānae disputātiōnēs (upravené) 1. Mūnus autem animī est ratiōne bene ūtī et sapientis animus ita semper adfectus est, ut ratiōne

optimē ūtātur, numquam igitur est perturbātus.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

2. Sī virtūs subiecta sub variōs incertōsque cāsūs famula fortūnae est nec tantārum vīrium est, ut

sē ipsa tueātur, vereor nē nōn tam virtūtis fīdūcia nītendum nōbīs ad spem beātē vīvendī quam

vōta facienda videantur.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................


3. Ea philosophiae vīs est, ut nōn studentēs sed etiam conversantēs iuvet.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

4. Nēmō habet tam certam in beneficiīs manum, ut nōn saepe fallātur.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

5. Multa nātūrae quidem cōnsentiunt, sed tam pusilla sunt, ut nōn conveniat illīs bonī nōmen;

levia enim sunt, contemnenda.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

6. Quis tam inīquam cēnsūram inter suōs agit, ut sānum fīlium quam aegrum magis dīligat,

prōcērumve et excelsum quam brevem aut modicum?

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

Erasmus: Īnstitūtiō prīncipis Chrīstiānī (upravené) 7. Sīc vīvat bonus prīnceps, ut ex huius vītā cēterī procerēs ac cīvēs frūgālitātis ac sōbrietātis

exemplum capere possint. Sīc agat domī, ut nūllius interventū dēprehendī possit.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

143

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

8. Eius modī lēgēs propōnat prīnceps, quae nōn sōlum poenam dēnuntient sontibus, vērum etiam

quae persuādeant nōn esse peccandum.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

9. Deus amātur ā bonīs omnibus, nōn timetur nisi ā malīs. Ita bonus prīnceps nūllī dēbet esse

formīdābilis, nisi sontibus ac scelerōsīs, at ita rūrsus, ut hīs quoque spēs veniae reliqua fiat, sī

modo fuerint sānābilēs.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

10. Nēmō est adeō imbēcillis, quīn et per occāsiōnem prōdesse queat amīcus et nocere inimīcus,

idque potentissimīs etiam.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

Hobbes: Elementa philosophiae

11. Aliud enim est, sī dīcō, iūs tibi dō quīdlibet imperandī, aliud, sī dīcō, faciam quidquid

imperābis. Potestque tāle esse mandātum, ut interficī mālim quam facere.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

aeger, aegra, aegrum chorý

afficiō (adficio), ere, fēcī, fectum opatriť,

vybaviť (niečím – abl.)

brevis, e krátky, stručný, nízky

cāsus, ūs, m. pád, prípad

cēnsūra, ae, f. hodnotenie, cēnsūram agere hod-

notiť

cōnfiteor, ērī, fessus sum priznávať

cōnsentiō, īre, sēnsī, sēnsum súhlasiť, byť v zhode conveniō, īre, vēnī, ventum schádzať sa,

zodpovedať, convenit hodí sa conversor, ārī, versātus sum stýkať sa, prísť do

styku

dēnūntiō, ere, āvī, ātum prikázať, hroziť

dēprehendō, ere, hendī, hēnsum odkryť,

prekvapiť, zaskočiť

doctrīna, ae, f. vzdelanosť, učenosť, náuka

excelsus, a, um vysoký

fallō, ere, fefellī, falsum klamať, podvádzať

famula, ae, f. slúžka

fīdūcia, ae, f. dôvera

formīdābilis, e hrozný


Chrīstiānus, a, um kresťanský

imbēcillis, e slabý inīquus, a, um nerovný, nespravodlivý

īnstitūtiō, ōnis, f. návod, výchova

interventus, ūs m. zásah, vstup

levis, e ľahký, bezvýznamný

mandātum, ī, n. príkaz

modicus, a, um primeraný, stredne veľký

nītor, nītī, nīsus sum stavať na niečom, spočívať

na niečom (s abl.)

perturbō, āre, āvī, ātum uvádzať do zmätku

potēns, entis mocný, vplyvný

procerēs, um, m. aristokrati

prōcērus, a, um urastený

propōnō, ere, posuī, positum ponúkať, navrhovať

144

pusillus, a, um malinký

queō, īre, īvī (iī), itum môcť, byť schopný

quīlibet, quaelibet, quidlibet ktokoľvek, čokoľvek

quoque tiež

ratiō, ōnis, f. rozum; dôvod, spôsob, metóda

sānābilis, e liečiteľný, nápravy schopný

scelerōsus, a, um zločinný

sōbrietās, ātis f. zdržanlivosť, miernosť

sōns, sontis, m. vinník

subiciō, ere, iēcī, iectum podrobiť, vystaviť

tueor, ērī, tuitus sum chrániť, zachovávať

ūtor, ūtī, ūsus sum užívať, používať

venia, ae, f. milosť, odpustenie

vōtum, ī, n. manželstvo, želanie, modlitba,

vōtum facere modliť sa


Nēmō ita dēspectus, quīn possit laedere laesus. (Monosticha Catonis)

.........................................................................................................................................................

Nōn potest fierī, ut nōn aliquandō succedat multa temptantī. (Seneca)

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

Nihil est, quīn malē narrandō possit dēprāvārī. (Terentius)

.........................................................................................................................................................

Neque enim est quisquam tam quidmalus, ut vidērī velit. (Quintilián)

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

Ita nātūra cōnstituit, ut quidquid aliēnō metū magnum est, ā suō nōn vacet. (Seneca)

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

Nihil tam absurdē dīcī potest, quod nōn dīcātur ab aliquō philosophōrum. (Cicero)

.........................................................................................................................................................

......................................................................................................................................................... absurdus, a, um nezmyselný, hlúpy aliēnus, a, um cudzí, iný, druhý

cōnstō, āre, stitī, stātūrus pevne stáť, stanoviť

dēprāvō, āre, āvī, ātum pokaziť

dēspiciō, ere, spexī, spectum nevážiť si, podceňovať

succēdō, ere, cessī, cessum nasledovať, podariť sa

temptō, āre, āvī, ātum pokúšať sa

vacō, āre, āvī, ātum byť bez, oslobodený (s abl.)

145

34. CVIČENIE

Prípustkové vety

1. Preložte: kľúč: s. 237 Cicero: Dē officiīs (upravené)

1. Cum multa sint in philosophiā et gravia et ūtilia accūrātē cōpiōsēque ā philosophīs disputāta,

lātissimē patēre videntur ea, quae dē officiīs tradita ab illīs et praecepta sunt.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

2. Est enim difficilis cūra rērum aliēnārum. Quamquam Terentiānus ille Chremes "hūmānī nihil

ā sē aliēnum [esse]32 putat", sed tamen, quia magis ea percipimus atque sentimus, quae nōbīs ipsīs

aut prōspera aut adversa ēveniunt, quam illa, quae cēterīs, quae quasi longō intervallō interiectō

vidēmus, aliter dē illīs ac dē nōbīs iūdicāmus.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

Cicero: Tusculānae disputātiōnēs (upravené)

3. Furōrem philosophī antīquī esse ratī sunt mentis ad omnia caecitātem, quod, cum maius esse

videātur quam īnsānia, tamen eius modī est, ut furor in sapientem cadere possit, nōn possit īnsānia.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

4. Omne malum, etiam mediocre, malum est. Nam ut corpus, etiamsī mediocriter aegrum est,

sānum nōn est, sīc in animō ista mediocritās caret sānitāte.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................


5. Quīdam ex nostrīs, quamvīs philosophia studium virtūtis esset et haec peteretur, illa peteret,

tamen nōn putāvērunt illās distrahī posse, nam nec philosophia sine virtūte est nec sine

philosophiā virtūs.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

32 nihil alienum ā mē est nič mi nie je cudzie

146

6. Clāritās laus est ā bonīs bonō reddita33. Laus orātiō, vōx est aliquid sīgnificāns, vōx est autem,

licet virōrum sit bonōrum, nōn bonum. Nec enim quidquid vir bonus facit, bonum est.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

7. „Sī cui“ inquit Epicūrus, „sua nōn videntur amplissima, licet tōtīus mundī dominus sit, tamen

miser est.“

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

8. Quid sibi prūdentissimī virī voluērunt, quī rērum maximārum probātiōnēs levissimās et

perplexās fēcērunt, quae ut sint vērae, tamen mendāciō similēs sunt?

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

9. Sapientī et manibus et oculīs et multīs ad cotīdiānum ūsum necessāriīs opus est, eget nūllā rē,

egere enim necessitātis est, nihil necesse sapientī est. Ergō quamvīs sē ipsō contentus sit, amicīs

illī opus est.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

Descartes: Meditātiōnēs

10. Sed vērō etiam ego īdem sum, quī imāginor, nam quamvīs forte, ut suppōsuī, nūlla prōrsus

rēs imāgināta vēra sit, vīs tamen ipsa imāginandī rē vērā exsistit et cōgitātiōnis meae partem facit.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

11. Ut cum, exemplī causā, triangulum imāginor, etsī fortasse tālis figūra nūllibi gentium extrā

cōgitātiōnem meam exsistat, nec unquam exstiterit, est tamen profectō dētermināta quaedam eius

nātūra, sīve essentiā sīve formā immūtābilis et aeterna, quae ā mē nōn efficta est, nec ā mente meā

dēpendet.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

33 vyjadriť

147


12. Nam quamvīs hūmāna corpora in multīs convēniant, in plūrimīs tamen discrepant et ideō id,

quod ūnī bonum, alterī malum vidētur.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

13. Et quamvīs theologī et metaphysicī distinguant inter fīnem indigentiae et fīnem assimilātiōnis,

fatentur tamen Deum omnia propter sē, nōn vērō propter rēs creandās ēgisse.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

14. Quamvīs igitur hominēs omnia plērumque ex suā libīdine moderentur, ex eōrum tamen

commūnī societāte multō plūra commoda quam damna sequuntur.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................



amplus, a, um rozsiahly, veľký, veľkolepý

assimilātiō,* ōnis, f. prispôsobenie, asimilácia

caecitās, ātis, f. zaslepenosť

clāritās, ātis, f. sláva

cōgitātiō, ōnis, f. myslenie

commodum, ī, n. prospech, osoh, výhoda

cōpiōsus, a, um podrobný, obsažný, bohatý,

blahobytný

cotīdiānus, a, um každodenný

damnum, ī, n. strata, škoda, skaza

dēpendeō, ere, pendī, – spočívať, závisieť

dēterminō, āre, āvī, ātum určovať, stanovovať

discrepō, āre, āvī (uī), – nesúhlasiť, líšiť sa,

nezhodovať sa

distinguō, ere, tīnxi, tīnctum rozoznávať, rozlišovať

distrahō, ere, trāxī, tractum vzdialiť, odtrhovať

effingō, ere, fīnxī, fictum vytvoriť, napodobniť,

podať

egeō, ēre, guī, – potrebovať (niečo – abl.)

ēveniō, īre, vēnī, ventum stretnúť, postihnúť, stať sa

fateor, ērī, fassus sum priznávať sa, vyznávať,

vyhlasovať

figūra, ae, f. tvar, obraz

forte možno, približne


Chremēs, ētis, m. Chremes, hrdina Terentiovej

komédie

ideō preto


immūtābilis, e nemenný

indigentia, ae, f. potreba, nedostatok

īnsānia, ae, f. šialenstvo

intericiō, ere, iēcī, iectum vsúvať, klásť medzi;

longō intervallō interiectō vo veľkej vzdiale-

nosti, s veľkým odstupom

intervallum, ī, n. odstup, vzdialenosť



libīdō, inis, f. túžba, vášeň, rozkoš

mediocris, e mierny, prostredný

mediocritās, ātis, f. prostrednosť

mendācium, iī, n. klamstvo

metaphysicus,* ī, m. metafyzik

moderor, ārī, ātus sum mierniť, ovládať

nūllibi nikde; nūllibi gentium nikde na svete

pateō, ēre, uī, – byť otvorený, prístupný; rozpres-

tierať sa, rozkladať sa; byť zrejmý, byť zjavný,

lātē patēre mať rozsiahlu (širokú) platnosť

perplexus, a, um nezrozumiteľný, zmätený

plērumque zvyčajne, väčšinou

praecipiō, ere, cēpī, ceptum poučovať, dať pou-

čenie, predpísať, radiť

probātiō, ōnis f. uznanie, dôkaz

profectō zaiste, v skutočnosti

prōrsus celkom, isto

prōsper(us), era, erum priaznivý, želaný

quasi akoby, ako

reor, ērī, ratus sum myslieť si, považovať

sānitās, ātis, f. zdravie

sīgnificō, āre, āvī, ātum znamenať

suppōnō, ere, posuī, positum predpokladať

Terentiānus, a, um Terentiov

theologus,* ī, m. teológ

triangulum, ī, n. trojuholník

unquam niekedy

148

2. Lingua Latīna philosophica: kľúč: s. 237 -- 238

Ista vēritās, etiam sī iūcunda nōn est, mihi tamen grāta est. (Cicero)

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

Licet ipsa vitium sit ambitiō, frequenter tamen causa virtūtum est (Quintilián)

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

Licet superbus ambulēs pecūniā, Fortūna nōn mūtat genus. (Horatius)

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

Honestum quod vērē dīcimus, etiamsī ā nūllō laudātur, laudābile est suā nātūrā. (Cicero)

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

Ut ager, quamvīs fertilis, sine cultūrā frūctuōsus esse nōn potest, sīc sine doctrīnā animus.

(Cicero)

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

6. Sapientī dōnārī aliquid potest, etiam sī sapientis omnia sunt. (Seneca)

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

ambitiō, ōnis, f. uchádzanie sa o niečo, ctižia-

dostivosť, ambícia

ambulō, āre, āvī, ātum prechádzať sa,

vykračovať

cultūra, ae, f. starostlivosť, obrábanie (pôdy)

doctrīna, ae, f. vzdelanosť, vzdelávanie

dōnō, āre, āvī, ātum darovať

fertilis, e úrodný, plodný

Fortūna, ae, f. Šťastena, bohyňa šťastia

frūctuōsus, a, um výnosný, úrodný

superbus, a, um vyvýšený, vztýčený; pyšný,

hrdý, spupný, nafúkaný

vērē v skutočnosti, právom

149

35. CVIČENIE

Závislosť na mennom tvare; závislosť na konjunktívnej vete

1. Preložte: kľúč: s. 239 Cicero: Tusculānae disputātiōnēs (upravené) 1. Diogenēs Alexandrō rogantī, ut dīceret, sī quid opus esset, „Nunc quidem paululum“ inquit

„ā sōle.“

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

2. Nōs autem teneāmus, ut nihil34 cēnseāmus esse malum, quod sit ā nātūrā datum omnibus,

intellegāmusque, sī mors malum sit, esse sempiternum malum.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

3. Quoniam coēgistī, ut concēderem, quī mortuī essent, eōs miserōs nōn esse, perfice, sī potes, ut

nē moriendum quidem esse miserum putem.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

4. Est profectō animī medicīna philosophia, cuius auxilium nōn ut in corporis morbīs petendum

est forīs, omnibusque opibus vīribus, ut nōs ipsī nōbīs medērī possimus, ēlabōrandum est.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

5. Negat Epicūrus iūcundē posse vīvī, nisi cum virtūte vīvātur, negat ūllam in sapientem vim esse

fortūnae, tenuem victum antefert cōpiōsō, negat ūllum esse tempus, quō sapiēns nōn beātus sit.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

6. Triplex animī frūctus exsistet, ūnus in cōgnitiōne rērum positus et in explicātiōne nātūrae, alter

in discriptiōne expetendārum fugiendārumque rērum et in ratiōne bene vivendī, tertius in

iūdicandō, quid cuique reī sit cōnsequēns quid repugnāns.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

7. Fiēbat ita ut, cum is, quī audīre vellet dīxisset, quid sibi viderētur, tum ego contrā dīcerem.

Haec est enim, ut scīs, vetus et Sōcratica ratiō contrā alterīus opīniōnem disserendī. Nam ita

facillimē, quid vērī simillimum esset, invenīrī posse Sōcrates arbitrābātur.

34 preložte ako nōn

150

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

Seneca: Epistulae ad Lūcīlium (upravené)

8. In carcere Sōcratēs disputāvit et exīre, cum essent quī prōmitterent fugam, nōluit remānsitque,

ut duārum rērum gravissimārum hominibus metum dēmeret, mortis et carceris.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

9. Licet vāstum traiēceris mare, sequentur tē quōcumque pervēneris vitia. Hoc idem querentī

cuidam Sōcratēs respondit: „Quid mirāris nihil tibi peregrīnātiōnēs prōdesse, cum tē

circumferās?“

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

10. Ēleganter mihi vidētur Panaetius respondisse adulēscentulō cuidam quaerentī an sapiēns

amātūrus esset. „Dē sapiente“ inquit „vidēbimus, mihi et tibi, quī adhūc ā sapiente longē absumus,

nōn est committendum, ut incidāmus in rem commōtam, impotentem.“

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

Seneca: Dē beneficiīs

11. Diī nōn possunt vidērī nescisse, quid effectūrī essent, cum omnibus alimenta prōtinus et

auxilia prōviderint, nec eōs per negligentiam genuērunt, quibus tam multa generābant.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

Spinoza: Ethica (upravené) 13. Inter tot nātūrae commoda hominēs nōn pauca reperīre dēbuērunt incommoda, tempestātēs

scīlicet, terrae mōtūs, morbōs etc. atque haec statuerunt proptereā ēvenīre, quod Diī īrātī essent

ob iniūriās sibi ab hominibus factās.

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

.........................................................................................................................................................

151

adhūc dosiaľ

adulēscentulus, ī, m. mladíček

alimentum, ī, n. jedlo

circumferō, ferre, tulī, lātum niesť, ťahať (so

sebou)

committō, ere, mīsī, missum púšťať sa (do

niečoho – acc.); dopúšťať sa niečoho (s acc.),

dopustiť, pripustiť

commodum, ī, n. prospech, osoh, záujem

commōtus, a, um nepokojný, rozrušený

concēdō, ere, cessī, cessum ustupovať, uznať

conclūsiō, ōnis, f. záver, úsudok

congruō, ere, gruī, – zodpovedať, byť v zhode

(s dat.)

cōnsequor, sequī, secūtus sum nasledovať (za

niekým, niečím; po niekom, niečom)

conveniēns, entis zhodný (s niečím – dat.)

dēmō, ere, ēmpsī, ēmptum odnímať, zbavovať

discriptiō, ōnis, f. rozdelenie


rozprávať, dišputovať

disserō, ere, seruī, sertum hovoriť, viesť

rozhovor, spor

ēlabōrō, āre, āvī, ātum snažiť sa

ēlegāns, antis uhladený, vtipný

ēveniō, īre, vēnī, ventum stávať sa, diať sa

exeō, īre, iī, itum vyjsť, vychádzať

explicātiō, ōnis, f. vysvetlenie

forīs zvonku

fuga, ae, f. útek

fugiō, ere, fūgī (fugitūrus) utekať, vyhýbať sa

generō, āre, āvī, ātum tvoriť, pripraviť

incommodum, ī, n. škoda

īnsignis, e vynikajúci, znateľný

mōtus, ūs, m. pohyb, terrae mōtus zemetrasenie

negligentia, ae, f. nedbalosť

ob pre, kvôli (predl. s acc.)

ops, opis, f. moc, sila, prostriedok

Panaetius, iī, m. Panaitios, grécky filozof (185-

109 p. n. l.)

paululum troška


perficiō, ere, fēcī, fectum zdokonaliť, dokázať

positus, a, um spočívajúci


prōvideō, ēre, vīdī, vīsum starať sa o niekoho

quidem práve

quōcumque kamkoľvek

remaneō, ēre, mānsī, – zostávať

reperiō, īre, repperī, repertum nachádzať

repugnō, āre, āvī, ātum odporovať

rogō, āre, āvī, ātum pýtať sa, žiadať

scīlicet a to, totiž; nepochybne (prísl.)

sempiternus, a, um večný

situs, a, um uložený, spočívajúci

Sōcraticus, a, um sokratovský

statuō, ere, uī, ūtum zriadiť, (u)súdiť

tempestās, ātis, f. búrka

trāiciō, ere, trāiēcī, trāiectum prepraviť sa (s acc.)

triplex, icis trojaký

ūllus, a, um niektorý, nejaký

vāstus, a, um šíry, rozsiahly

victus, ūs, m. živobytie; výživa, potrava

2. Lingua Latīna philosophica: kľúč s. 239

Saepe stilum vertās, iterum quae digna legī sint scrīptūrus! (Horatius)

.........................................................................................................................................................

Quōs vīceris, amīcōs tibi esse cavē crēdās! (Curtius Rufus)

.........................................................................................................................................................

Miserum est tacēre cōgī, quod cupiās loquī. (Publilius Syrus)

.........................................................................................................................................................

Eā condiciōne nātī sumus, ut nihil, quod hominī accidere possit, recūsāre dēbeāmus. (Cicero)

.........................................................................................................................................................

......................................................................................................................................................... cavē crēdās never (vystríhaj sa veriť)

condiciō, ōnis, f. dohoda, zmluva; podmienka

dignus, a, um hodný (niečoho)

iterum opäť, znova

stilus, ī, m. (pisárske) rydlo, štýl

vertō, ere, vertī, versum obracať, stilum verto

opravujem štýl

152

KĽÚČ K CVIČENIAM

1. CVIČENIE

1. Podľa vzoru určte a preložte nasledujúce slovesné tvary:


exspectāminī 2. os. sg. ind. praes. pas. ste očakávaní, é, é

parāmus 1. os. pl. ind. praes. act. pripravujeme

dēlectant 3. os. pl. ind. praes. act. tešia, obveseľujú

ēducor 1. os. sg. ind. praes. pas. som vychovávaný, á, é

spectat 3. os. sg. ind. praes. act. pozerá, hľadí

cantāte! 2. os. pl. imp. spievajte!

portārī inf. praes. pas. byť nesený, á, é

celebrātis 2. os. pl. ind. praes. act. oslavujete

amantur 3. os. pl. ind. praes. pas. sú milovaní, é, é

parāre inf. praes. act. pripravovať

portātur 3. os. sg. ind. praes. pas. je nesený, á, é

exspectās 2. os. sg. ind. praes. act. čakáš, očakávaš

vocāmur 1. os. pl. ind. praes. pas. sme volaní, é, é


nosíme portāmus 1. os. pl. ind. praes. act.

si volaný vocāris 2. os. sg. ind. praes. pas.

spievaj! cantā! 2. os. sg. imp.

byť milovaný amārī inf. praes. pas.

voláš vocās 2. os. sg. ind. praes. act.

tešíme sa dēlectāmur 1. os. pl. ind. praes. pas.

pripravujú parant 3. os. pl. ind. praes. act.

ste oslavovaní celebrāminī 2. os. pl. ind. praes. pas.

je očakávaný exspectātur 3. os. sg. ind. praes. pas.

miluje amat 3. os. sg. ind. praes. act.

pozeráte spectātis 2. os. pl. ind. praes. act.

sme vychovávaní ēducāmur 1. os. pl. ind. praes. pas.

sú nesení portantur 3. os. pl. ind. praes. pas.

153

2. Vyskloňujte substantíva:

práca obyvateľ

sg. pl. sg. pl.

nom. opera operae incola incolae

gen. operae operārum incolae incolārum

dat. operae operīs incolae incolīs

acc. operam operās incolam incolās

voc. opera! operae! incola! incolae!

abl. operā operīs incolā incolīs

3. Určte pád (uveďte všetky možnosti):

silvae gen., dat. sg.; nom., voc. pl.

rosam acc. sg.

magistrīs dat., abl. pl.

ancilla! voc. sg.

poētās acc. pl.

incolārum gen. pl.

vītam acc. sg.

puella nom., voc. sg.

operā abl. sg.

Rōmae gen., dat. sg.

4. Preložte uvedené substantíva v príslušnom páde: bitka → abl. pl. pugnīs

víťazstvo → acc. sg. victōriam

usilovnosť → abl. sg. industriā

les → gen. pl. silvārum

práca → dat. sg. operae

voda → acc. pl. aquās

list → gen. sg. epistulae

dievča → voc. pl. puellae!

roľník → dat. pl. agricolīs

cesta → nom. pl. viae

5. Zmeňte aktívum na pasívum a pasívum na aktívum:

a) Victōria ab incolīs celebrātur.

b) Fēmina cēnam parat.

6. Zmeňte singulár na plurál a plurál na singulár:

a) Puellae rosās amant.

b) Opera agricolae laudātur.

7. Doplňte pádové koncovky:

Magistra puellās in scholā expectat . Puellae in scholam properant.

Puellae fabulās amant. Magistra puellās fabulīs dēlectat et ā puellīs laudātur.

8. Preložte:

a)

1. Súcno (substancia) sa skladá (pozostáva) z látky a formy.

2. Kolegovia v škole diskutujú o zdržanlivosti, spravodlivosti, múdrosti, skromnosti a

predvídavosti.

3. Senekove myšlienky (myšlienky Seneku) o filozofii sa skúmajú (sú skúmané) i dnes.

4. Senekom je odporúčané (sa odporúča) zaoberať sa filozofiou.

5. Premýšľame o podstate filozofie.

b)

1. In philosophiā de vītā disputātur.

2. Magistra epistulās Senecae laudat.

2. Sapientiam amāmus, itaque philosophiam tractāmus.

9. Latinské názvy filozofických diel:

Seneca: Dē prūdentiā O predvídavosti

Seneca: Dē īrā O hneve

Seneca: Dē clēmentiā O miernosti

10. Lingua Latīna philosophica:

in nātūrā v prirodzenom stave

ōrā et labōrā! modli sa a pracuj! (heslo benediktínskeho rádu)

philosophia ancilla theologiae filozofia (je) slúžkou teológie (stredoveká požiadavka, podľa

ktorej filozofia má slúžiť rozumovému zdôvodneniu viery)

154

2. CVIČENIE

1. Podľa vzoru určte a preložte nasledujúce slovesné tvary:


cōnfirmantur 3. os. pl. ind. praes. pas. sú upevňovaní, é, é

nāvigat 3. os. sg. ind. praes. act. plaví sa

student 3. os. pl. ind. praes. act. usilujú sa

labōrāmus 1. os. pl. ind. praes. act. pracujeme

narrāte! 2. os. pl. imp. rozprávajte!

coërcēmur 1. os. pl. ind. praes. pas. krotíme sa

castīgāris 2. os. sg. ind. praes. pas. si karhaný, á, é

docēre inf. praes. act. učiť, vyučovať

timēs 2. os. sg. ind. praes. act. bojíš sa

tenēminī 2. os. pl. ind. praes. pas. ste držaní, é, é

vidētis 2. os. pl. ind. praes. act. vidíte

moneor 1. os. sg. ind. praes. pas. som napomínaný, á, é

exercērī inf. praes. pas. byť cvičený, cvičiť sa


pracuješ labōrās 2. os. sg. ind. praes. act.

vidia vident 3. os. pl. ind. praes. act.

ste napomínaní monēminī 2. os. pl. ind. praes. pas.

som karhaný castīgor 1. os. sg. ind. praes. pas.

rozprávaj! narrā! 2. os. sg. imp.

cvičíme sa exercēmur 1. os. pl. ind. praes. pas.

usilujete sa studētis 2. os. pl. ind. praes. act.

učí docet 3. os. sg. ind. praes. act.

sú držaní tenentur 3. os. pl. ind. praes. pas.

krotíš sa coërcēris 2. os. sg. ind. praes. pas.

byť vychovávaný ēducārī inf. praes. pas.

je upevňovaný cōnfirmātur 3. os. sg. ind. praes. pas.

bojíme sa timēmus 1. os. pl. ind. praes. act.

155

2. Vyskloňujte substantíva:

priateľ muž slovo

sg. pl. sg. pl. sg. pl.

nom. amīcus amīcī vir virī verbum verba

gen. amīcī amīcōrum virī virōrum verbī verbōrum

dat. amīcō amīcīs virō virīs verbō verbīs

acc. amīcum amīcōs virum virōs verbum verba

voc. amīce! amīcī! vir! virī! verbum! verba!

abl. amīcō amīcīs virō virīs verbō verbīs 3. Určte pád (uveďte všetky možnosti):

officiī gen. sg.

amīcīs dat., abl. pl.

mūrum acc. sg.

oppidō dat., abl. sg.

discipule voc. sg.

virōs acc. pl.

perīculōrum gen. pl.

servī gen. sg.; nom., voc. pl.

verba nom., acc., voc. pl.

bellum nom., acc., voc. sg

4. Preložte uvedené substantíva v príslušnom páde: povinnosť → gen. sg. officiī

vojna → abl. pl. bellīs

múr → nom. pl. mūrī

záhrada → dat. sg. hortō

pán → gen. pl. dominōrum

chlapec → dat. pl. puerīs

nebezpečenstvo → abl. sg. perīculō

mestečko → acc. pl. oppida

žiak → acc. sg. discipulum

otrok → voc. sg. serve!


a) Discipulus ā magistrō monētur.

b) Magistrī discipulōs docent.


a) Virī perīcula nōn timent.

b) Oppidum bellō dēletur.

7. Doplňte koncovky:

Sī discipulī bene laborant, ā magistrō nōn monentur. Magistrī discipulōs grammaticam docent.

Puellae puerīque exemplīs magistrōrum ēducantur.

8. Preložte:

a)

1. Rímski filozofi diskutujú o rozdieloch v povinnostiach (dosl. povinností) pánov a otrokov.

2. Musíš meniť ducha, nie podnebie.

3. Nie príroda poslúcha Senecu, ale Seneca prírodu. (Nie príroda sa riadi Senecom, ale Seneca

prírodou.)

4. Slová okúzľujú (prostý) ľud, nie filozofov.

5. Muž filozofom nie tak jazykom ako životom.

b)

1. Apud Rōmānōs philosophia sapientia vocātur.

2. Philosophus nātūrae parēre dēbet.

3. Verbīs philosophōrum dēlectāmur. 9. Preložte latinské názvy filozofických diel:

Cicero: Dē nātūrā deōrum O podstate bohov Cicero: Dē officiīs O povinnostiach

Cicero: Dē fātō O osude

Tomáš Akvinský: Dē prīncipiīs nātūrae O princípoch prírody


deus sīve nātūra boh alebo/čiže príroda (Spinozova predstava o jednote boha a prírody)

odium vītae odpor, nechuť k životu

deus ex māchinā boh zo stroja (ktorý v gréckej dráme zasiahne do deja a vyrieši komplikovanú

situáciu)

156

3. CVIČENIE

1. Určte a preložte nasledujúce slovesné tvary:


habētis 2. os. pl. ind. praes. act. máte

mōnstrātur 3. os. sg. ind. praes. pas. je ukazovaný, á, é

iacēmus 1. os. pl. ind. praes. act. ležíme

vastantur 3. os. pl. ind. praes. pas. sú pustošení, é, é

vocāminī 2. os. pl. ind. praes. pas. ste volaní, é, é

nocet 3. os. sg. ind. praes. act. škodí

doceor 1. os. sg. ind. praes. pas. som poučovaný, á, é

vidē! 2. os. sg. imp. pozri!, hľaď!

pugnant 3. os. pl. ind. praes. act. bojujú

exspectāmur 1. os. pl. ind. praes. pas. sme očakávaní, é, é

iacēs 2. os. sg. ind. praes. act. ležíš

tenērī inf. praes. pas. byť držaný, á, é

spectō 1. os. sg. ind. praes. act. pozerám sa, hľadím

celebrāris 2. os. sg. ind. praes. pas. si oslavovaný, á, é


ponáhľame sa properāmus 1. os. pl. ind. praes. act.

je pustošený vastātur 3. os. sg. ind. praes. pas.

ležíte iacētis 2. os. pl. ind. praes. act.

sú ukazovaní mōnstrantur 3. os. pl. ind. praes. pas.

plavím sa nāvigō 1. os. sg. ind. praes. act.

krotiť coërcēre inf. praes. act.

škodíš nocēs 2. os. sg. ind. praes. act.

ponáhľajte sa! properāte! 2. os. pl. imp.

si vychovávaný ēducāris 2. os. sg. ind. praes. pas.

ste karhaní castīgāminī 2. os. pl. ind. praes. pas.

majú habent 3. os. pl. ind. praes. act.

cvičím sa exerceor 1. os. sg. ind. praes. pas.

bojuje pugnat 3. os. sg. ind. praes. act.

sme pripravovaní parāmur 1. os. pl. ind. praes. pas.

157

2. Vyskloňujte substantíva s adjektívnym prívlastkom:

krásna ruža

sg. pl.

nom. rosa pulchra rosae pulchrae

gen. rosae pulchrae rosārum pulchrārum

dat. rosae pulchrae rosīs pulchrīs

acc. rosam pulchram rosās pulchrās

voc. rosa pulchra! rosae pulchrae!

abl. rosā pulchrā rosīs pulchrīs

verný priateľ

sg. pl.

nom. amīcus fīdus amīcī fīdī

gen. amīcī fīdī amīcōrum fīdōrum

dat. amīcō fīdō amīcīs fīdīs

acc. amīcum fīdum amīcōs fīdōs

voc. amīce fīde! amīcī fīdī!

abl. amīcō fīdō amīcīs fīdīs

veľké pole

sg. pl.

nom. ager magnus agrī magnī

gen. agrī magnī agrōrum magnōrum

dat. agrō magnō agrīs magnīs

acc. agrum magnum agrōs magnōs

voc. ager magne! agrī magnī!

abl. agrō magnō agrīs magnīs

poctivý obyvateľ

sg. pl.

nom. incola probus incolae probī

gen. incolae probī incolārum probōrum

dat. incolae probō incolīs probīs

acc. incolam probum incolās probōs

voc. incola probe! incolae probī!

abl. incolā probō incolīs probīs

malé mestečko

sg. pl.

nom. oppidum parvum oppida parva

gen. oppidī parvī oppidōrum parvōrum

dat. oppidō parvō oppidīs parvīs

acc. oppidum parvum oppida parva

voc. oppidum parvum! oppida parva!

abl. oppidō parvō oppidīs parvīs

158

3. Určte pád (uveďte všetky možnosti): audāciam magnam acc. sg. inimīcī meī gen. sg.; nom., voc. pl. mūrīs altīs dat., abl. pl. amīcōrum vestrōrum gen. pl. poētae clarō dat. sg.

officium tuum nom., acc., voc. sg. agricolae industriī gen. sg.; nom., voc. pl. bella longa nom., acc., voc. pl. incolās nostrōs acc. pl. memoriā bonā abl. sg.

4. Preložte uvedené spojenia v príslušnom páde: krásna obloha → acc. sg. caelum pulchrum šľachetný duch → gen. sg. animī probī žiarivá hviezda → acc. pl. stellās clārās môj priateľ → abl. pl. amīcīs meīs unavený námorník → gen. pl. nautārum fessōrum slobodná vlasť → dat. sg. patriae līberae 5. Zmeňte aktívum na pasívum a pasívum na aktívum: a) Patria ā poētā clārō cantātur. b) Bellum oppida nostra vastat. 6. Zmeňte singulár na plurál a plurál na singulár: a) Magistrī sevērī discipulōs docent. b) Amīcus tuus in agrō lātō industriē labōrat. 7. Doplňte koncovky: Discipulī nostrī ā magistrīs bonīs bene ēducantur et docentur. Agricolās industriōs in agrō lātō cum puerīs parvīs laborāre vidēmus. 8. Vytvorte adverbiá od nasledujúcich adjektív a preložte ich: nepriateľský inimīcē – nepriateľsky verný fīdē – verne šľachetný probē – šľachetne usilovný industriē – usilovne

prísny sevērē – prísne slávny clārē – slávne dlhý longē – dlho široký lātē – široko

9. Preložte: a) 1. Cudzie chyby máme na očiach, svoje za chrbtom. (Seneca) 2. Svätý Augustín vo svojich rozhovoroch (dialógoch) s biskupom Evodiom diskutuje o slobodnej vôli. 3. Knihy majú svoje osudy. 4. Znalosť dobra a zla je Rimanmi nazývaná filozofiou (filozofia). 5. Knihy slávnych filozofov majú často formu (podobu) dlhých rozhovorov (dialógov) so žiakmi alebo s priateľmi. b) 1. Seneca viam ad beātam vītam mōnstrat. 2. Ignōrantia vērī philosophō nocet. 3. Philosophī saepe oppositās sententiās habent.

10. Tvorenie slov:

iūstus, a, um spravodlivý iūstitia spravodlivosť

stultus, a, um hlúpy stultitia hlúposť

laetus, a, um radostný laetitia radosť

avārus, a, um lakomý avāritia lakomosť, lakomstvo

11. Preložte latinské názvy filozofických diel: M. Kusánsky: Dē doctā ignōrantiā O učenej nevedomosti Seneca: Dē vītā beātā O šťastnom živote Alkuin: Dē vērā philosophiā O skutočnej filozofii Tomáš Akvinský: Dē malō O zle 12. Lingua Latīna philosophica: tabula rāsa nepopísaná doska Dubium (est) sapientiae initium. (Descartes) Pochybnosť je počiatkom filozofie. coincidentia oppositōrum (M. Kusánsky) zhoda protikladov Nātūra abhorret vacuum. Príroda neznáša prázdno.

159

4. CVIČENIE 1. Určte a preložte nasledujúce slovesné tvary:


mittitur 3. os. sg. ind. praes. pas. je posielaný, á, é

scīmus 1. os. pl. ind. praes. pas. vieme

ērudīminī 2. os. pl. ind. praes. pas. ste vzdelávaní, é

faciunt 3. os. pl. ind. praes. act. robia, konajú

trahī inf. praes. pas. byť ťahaný, á, é

crēditis 2. os. pl. ind. praes. act. veríte

pūnīmur 1. os. pl. ind. praes. pas. sme trestaní, é

capiuntur 3. os. pl. ind. praes. pas. sú chytaní, é

vīvite! 2. os. pl. imp. žite!

legit 3. os. sg. ind. praes. act. číta

coleris 2. os. sg. ind. praes. pas. si uctievaný, á, é

scrībis 2. os. sg. ind. praes. act. píšeš

audī! 2. os. sg. imp. počúvaj!


som priťahovaný trahor 1. os. sg. ind. praes. pas.

žiješ vīvis 2. os. sg. ind. praes. act.

píšeme scrībimus 1. os. pl. ind. praes. act.

byť zdobený ornārī inf. praes. pas.

neviete nescītis 2. os. pl. ind. praes. act.

sú posielaní mittuntur 3. os. pl. ind. praes. pas.

je trestaný pūnitur 3. os. sg. ind. praes. pas.

túžiť cupere inf. praes. act.

ste milovaní dīligiminī 2. os. pl. ind. praes. pas.

verte! crēdite! 2. os. pl. imp.

sme chytaní capimur 1. os. pl. ind. praes. pas.

robia faciunt 3. os. pl. ind. praes. act.

si vzdelávaný ērudīris 2. os. sg. ind. praes. pas.

učí sa discit 3. os. sg. ind. praes. act.

160

2. Vyskloňujte:

latinská kniha

sg. pl.

nom. liber Latīnus librī Latīnī

gen. librī Latīnī librōrum Latīnōrum

dat. librō Latīnō librīs Latīnīs

acc. librum Latīnum librōs Latīnōs

voc. liber Latīne! librī Latīnī!

abl. librō Latīnō librīs Latīnīs

rímska socha

sg. pl.

nom. statua Rōmāna statuae Rōmānae

gen. statuae Rōmānae statuārum Rōmānārum

dat. statuae Rōmānae statuīs Rōmānīs

acc. statuam Rōmānam statuās Rōmānās

voc. statua Rōmāna! statuae Rōmānae!

abl. statuā Rōmānā statuīs Rōmānīs

vaše nariadenie

sg. pl.

nom. imperium vestrum imperia vestra

gen. imperiī vestrī imperiōrum vestrōrum

dat. imperiō vestrō imperiīs vestrīs

acc. imperium vestrum imperia vestra

voc. imperium vestrum! imperia vestra!

abl. imperiō vestrō imperiīs vestrīs

skúsený roľník

sg. pl.

nom. agricola perītus agricolae perītī

gen. agricolae perītī agricolārum perītōrum

dat. agricolae perītō agricolīs perītīs

acc. agricolam perītum agricolās perītōs

voc. agricola perīte! agricolae perītī!

abl. agricolā perītō agricolīs perītīs

ja a ty my a vy

nom. ego et tū nōs et vōs

gen. meī et tuī nostrī et vestrī

nostrum et vestrum

dat. mihi et tibi nōbīs et vōbīs

acc. mē et tē nōs et vōs

abl. mē et tē

mēcum et tēcum (so mnou a s tebou)

nōbīs et vōbīs

nōbīscum et vōbīscum (s nami a s vami)

161


imperium Rōmānum nom., acc., voc. sg.

mundō nostrō dat., abl. sg.

statuās altās acc. pl.

templa clāra nom., acc., voc. pl.

glōriā tuā abl. sg.

populī Rōmānī gen. sg.; nom., voc. pl.

linguae vestrae gen., dat. sg.; nom., voc. pl.

deōs magnōs acc. pl.

arvōrum lātōrum gen. pl.

multīs librīs dat., abl. pl.

4. Preložte uvedené spojenia v príslušnom páde: krásna socha → gen. pl. statuārum pulchrārum

slobodný národ → nom. sg. populus līber

skúsený učiteľ → acc. pl. magistrōs perītōs

latinský jazyk → acc. sg. linguam Latīnam

tvoja odpoveď → gen. sg. respōnsī tuī

náš príkaz → abl. pl. imperiīs nostrīs


a) Ab amīcīs nostrīs epistulae nōbīs scrībuntur.

b) Respōnsum tibi mittō.


a) Librōs pulchrōs legimus.

b) Exemplō bonō virī probī trahor.

7. Doplňte koncovky:

Arvum lātum ab agricolā industriō colitur. Discipulī nostrī in scholā (al. -īs) cum magistrō (al. -

ā; al. -īs) suō (al. -ā; al. -īs) librōs multōs legunt. Audīte, puerī , verba mea!

8. Vytvorte adverbiá od nasledujúcich adjektív a preložte ich: skúsený perītē – skúsene

unavený fessē – unavene

vysoký altē – vysoko

slobodný līberē – slobodne

pekný pulchrē – pekne

latinský Latīnē – latinsky

dobrý bene – dobre

zlý male – zle

9. Preložte: a)

1. Šľachetní a spravodliví muži sa snažia (usilujú) správne a šťastne žiť, odpúšťať zlým,

pomáhať nešťastným (biednym).

2. Boh a príroda nerobia nič zbytočne. (Tomáš Akvinský)

3. Filozof nesmie utekať zo života, ale s vyrovnanou (pokojnou) mysľou a radostne opustiť

(zanechať) život.

4. Chyby hlúpych a (i) učených sú mnou rovnako trestané, správne a dobré činy (skutky) rovnako

chválené (t. j. Rovnako trestám chyby hlúpych i učených, rovnako chválim [ich] správne a dobré skutky).

5. Ako hovorí Cicero, grécky filozof Teofrastos je napádaný v knihách a rozpravách ostatných

filozofov, pretože vo svojej knihe chváli myšlienku: Život riadi náhoda, nie múdrosť.

b) 1. Vir doctus et iūstus rēctē facere cupit.

2. Philosophī Graecōrum et Rōmānōrum ā nōbīs coluntur.

3. Philosophus mala (malum) nōn timēre docet.

10. Podľa vzoru spojte a preložte:

argūmentum ad persōnam argument k osobe (a nie k veci)

argūmentum ad oculōs do očí (bijúci, očividný) argument

argūmentum per analogiam argument analógiou (pomocou analógie)

argūmentum ē contrāriō argument z (na základe) protikladu

11. Lingua Latīna philosophica: Disce gaudēre! (Seneca) Nauč sa tešiť sa!

causa suī (Spinoza) príčina seba [samého]

secundum nātūram vīvere (Cicero) žiť podľa prírody

162

5. CVIČENIE



prōdest 3. os. sg. ind. praes. je užitočný, prospieva

sequimur 1. os. pl. ind. praes. nasledujeme

sunt 3. os. pl. ind. praes. sú

possumus 1. os. pl. ind. praes. môžeme

blandīrī inf. praes. lichotiť

erat 3. os. sg. ind. impf. bol

loquere 2. os. sg. imp. hovor!, vrav!, rozprávaj!

moritur 3. os. sg. ind. praes. zomiera, umiera

erimus 1. os. pl. ind. fut. budeme

aberit 3. os. sg. ind. fut. bude vzialený, bude neprítomný

adeste 2. os. pl. imp. pomáhajte!, pomôžte!, buďte

prítomní!

verēmur 1. os. pl. ind. praes. bojíme sa, obávame sa

mentīris 2. os. sg. ind. praes. klameš

obes 2. os. sg. ind. praes. škodíš

praeerat 3. os. sg. ind. impf. bol na čele, stál na čele

estis 2. os. pl. ind. praes. ste

proficīscor 1. os. sg. ind. praes. vydávam sa (niekam),

odchádzam

intererāmus 1. os. pl. ind. impf. zúčastňovali sme sa

est 3. os. sg. ind. praes. je

admirāminī 2. os. pl. ind. praes. obdivujete, čudujete sa

imp. obdivujte!, čudujte sa!

sumus 1. os. pl. ind. praes. sme

supererant 3. os. pl. ind. impf. ostávali (boli) nažive

eris 2. os. sg. ind. fut. budeš

nāscuntur 3. os. pl. ind. praes. rodia sa

dēerunt 3. os. pl. ind. fut. budú chýbať

es 2. os. sg. ind. praes. si

imp. buď!

163

preklad osoba číslo spôsob čas

boli ste erātis 2. os. pl. ind. impf.

hovoria loquuntur 3. os. pl. ind. praes.

budete prítomní,

budete pomáhať

aderitis 2. os. pl. ind. fut.

obdivujeme admīrāmur 1. os. pl. ind. praes.

napodobňujte! imitāminī 2. os. pl. imp.

budú erunt 3. os. pl. ind. fut.

ostávali sme nažive supererāmus 1. os. pl. ind. impf.

škodili oberant 3. os. pl. ind. impf.

budeme chýbať dēerimus 1. os. pl. ind. fut.

nasleduješ sequeris 2. os. sg. ind. praes.

bol si neprítomný aberās 2. os. sg. ind. impf.

trpíte patīminī 2. os. pl. ind. praes.

bojí sa verētur 3. os. sg. ind. praes.

ste estis 2. os. pl. ind. praes.

priznaj sa! fatēre 2. os. sg. imp.

budem užitočný prōderō 1. os. sg. ind. fut.

rodí sa nāscitur 3. os. sg. ind. praes.

stál na čele praeerat 3. os. sg. ind. impf.

buď! es! 2. os. sg. imp.

bol som eram 1. os. sg. ind. impf.

odchádzam proficīscor 1. os. sg. ind. praes.

klamať mentīrī inf. praes.

zúčastňuje sa interest 3. os. sg. ind. praes.

budeme môcť poterimus 1. os. pl. ind. fut.

buďte! este 2. os. pl. imp.

budeš eris 2. os. sg. ind. fut.

164

2. Vyskloňujte:

učený filozof

sg. pl.

nom. philosophus doctus philosophī doctī

gen. philosophī doctī philosophōrum doctōrum

dat. philosophō doctō philosophīs doctīs

acc. philosophum doctum philosophōs doctōs

voc. philosophe docte! philosophī doctī!

abl. philosophō doctō philosophīs doctīs

známa príčina

sg. pl.

nom. causa nōta causae nōtae

gen. causae nōtae causārum nōtārum

dat. causae nōtae causīs nōtīs

acc. causam nōtam causās nōtās

voc. causa nōta! causae nōtae!

abl. causā nōtā causīs nōtīs

starodávna budova

sg. pl.

nom. aedificium antīquum aedificia antīqua

gen. aedificiī antīquī aedificiōrum antīquōrum

dat. aedificiō antīquō aedificiīs antīquīs

acc. aedificium antīquum aedificia antīqua

voc. aedificium antīquum! aedificia antīqua!

abl. aedificiō antīquō aedificiīs antīquīs 3. Určte pád (uveďte všetky možnosti):

sententiīs variīs dat., abl. pl.

causā stultā abl. sg.

monumenta Graeca nom., acc., voc. pl.

incolae nostrī gen. sg.; nom., voc. pl.

amīcōrum vērōrum gen. pl.

ruīnās antiquās acc. pl.

operārum hūmānārum gen. pl.

virōs honestōs acc. pl.

terram nōtam acc. sg.

agricolae industriō dat. sg.

4. Preložte uvedené spojenia v príslušnom páde: starodávny príklad → abl. pl. exemplīs antīquīs

moja mienka → abl. sg. sententiā meā

skutočná príčina → acc. pl. causās vērās

ťažká cesta → gen. sg. viae molestae

čestný muž → gen. pl. virōrum honestōrum

ľudský svet → acc. sg. mundum hūmānum


a) Incolae honestī virum probum ex oppidō nōn expellunt.

b) Amīcī verbīs meīs moventur.


a) Sī doctī estis, nōn saepe errātis.

b) Ades mihi, sī potes!

c) Virī honestī amīcīs prōderunt.

d) Bellum semper oberat.

e) Dē causā malī tēcum loquor.

f) Sī saepe mentīminī, nōn crēdimus vōbīs.

165

7. Vytvorte adverbiá od nasledujúcich adjektív a preložte ich: čestný honestē – čestne

hlúpy stultē – hlúpo

ťažký molestē – ťažko

rôzny variē – rôzne

pravdivý vērē – pravdivo

grécky Graecē – grécky 8. Preložte:

a) 1. Známe sú nám Senekove slová: Nie žiť je dobro, ale dobre žiť.

2. Minulosť nemôžeme zmeniť. (Cicero)

3. Po dobrých veciach nasleduje radosť, po zlých choroba.

4. Platón volá (nazýva) svoju školu umiestnenú v záhrade Akadémiou (Akadémia) a tak v škole,

ako vo svojich knihách používa sokratovskú (Sokratovu) metódu dialógov (rozhovorov).

5. Úmrtia vojvodcov (vojvodcovské skony), ako bola (napríklad) Leonidova smrť v Termopylách,

sú veľmi slávne; filozofi však, ako píše Cicero, väčšinou zomierajú v svojich posteliach.

b)

1. In fābulīs Graecīs deī et deae vitia hūmāna habent.

2. Ēloquentia sine sapientiā obest plērumque, prōdest numquam.

3. Vīta honesta etiam vīta beāta vocārī potest.

9. Lingua Latīna philosophica: Esse est percipī. (Berkley) Byť je (znamená) byť vnímaný.

Scientia est potentia. (F. Bacon) Vedomosť je sila.

Stultitia morbus (est) animī. (Seneca) Hlúposť (je) choroba ducha.

Crēdō, quia absurdum (est). (Tertullianus) Verím, pretože je to nezmyselné.

166

6. CVIČENIE



potītur 3. os. sg. ind. praes. pas. (formou)

zmocňuje sa

dēbēmus 1. os. pl. ind. praes. act. máme (povinnosť),

musíme

commitis 2. os. sg. ind. praes. act. púšťaš sa do niečoho

firmātur 3. os. sg. ind. praes. pas. je upevňovaný,

upevňuje sa

superant 3. os. pl. ind. praes. act. prevyšujú, premáhajú,

víťazia

dēfenderis 2. os. sg. ind. praes. pas. si odrážaný, si bránený,

si chránený, brániš sa, ...

tribuuntur 3. os. pl. ind. praes. pas. sú udeľované, udeľujú sa

obtemperā! 2. os. sg. imp. poslúchaj!

venit 3. os. sg. ind. praes. act. prichádza

sequī inf. praes. pas. (formou)

nasledovať

scrībitis 2. os. pl. ind. praes. act. píšete

tenēmur 1. os. pl. ind. praes. pas. sme držaní, držíme sa

imitor 1. os. sg. ind. praes. pas. (formou)

napodobňujem


prichádzame venīmus 1. os. pl. ind. praes. act.

posilňujete sa firmāminī 2. os. pl. ind. praes. pas.

púšťajú sa (do ...) commitunt 3. os. pl. ind. praes. act.

som držaný teneor 1. os. sg. ind. praes. pas.

musíš debēs 2. os. sg. ind. praes. act.

zmocňujete sa potīminī 2. os. pl. ind. praes. pas. (formou)

je obraňovaný dēfenditur 3. os. sg. ind. praes. pas.

si premáhaný superāris 2. os. sg. ind. praes. pas.

udeľujete tribuitis 2. os. pl. ind. praes. act.

priznaj sa! fatēre! 2. os. sg. imp.

vyháňame expellimus 1. os. pl. ind. praes. act.

poslúchať obtemperāre inf. praes. act.

môžem possum 1. os. sg. ind. praes.

obdivujem admīror 1. os. sg. ind. praes. pas. (formou)

167

2. Vyskloňujte:

skúsený vojak

sg. pl.

nom. mīles perītus mīlitēs perītī

gen. mīlitis perītī mīlitum perītōrum

dat. mīlitī perītō mīlitibus perītīs

acc. mīlitem perītum mīlitēs perītōs

voc. mīles perīte! mīlitēs perītī!

abl. mīlite perītō mīlitibus perītīs

náš zákon

sg. pl.

nom. lēx nostra lēgēs nostrae

gen. lēgis nostrae lēgum nostrārum

dat. lēgī nostrae lēgibus nostrīs

acc. lēgem nostram lēgēs nostrās

voc. lēx nostra! lēgēs nostrae!

abl. lēge nostrā lēgibus nostrīs

slávne dielo

sg. pl.

nom. opus clārum opera clāra

gen. operis clārī operum clārōrum

dat. operī clārō operibus clārīs

acc. opus clārum opera clāra

voc. opus clārum! opera clāra!

abl. opere clārō operibus clārīs


scrīptōrī clārō dat. sg.

carmina pulchra nom., acc., voc. pl.

genus hūmānum nom., acc., voc. sg.

lēgis sevērae gen. sg.

hominum multōrum gen. pl.

ōrātiōne longā abl. sg.

mōrēs nostrōs acc. pl.

rēgem vestrum acc. sg.

temporibus nostrīs dat., abl. pl.

nātiōnēs līberae nom., voc. pl.

4. Preložte uvedené spojenia v príslušnom páde: známy človek → gen. pl. hominum nōtōrum

veľká moc → acc. sg. potestātem magnam

dávny kráľ → nom. pl. rēgēs antīquī

slávny víťaz → gen. sg. victōris clārī

tvoja báseň → acc. pl. carmina tua

dlhá zima → abl. sg. hieme longā

vaša udatnosť → dat. sg. fortitūdinī vestrae

rímska légia → nom. pl. legiōnēs Rōmānae

malá chyba → acc. sg. errōrem parvum

skúsený remeselník → abl. pl. artificibus perītīs

5. Zmeňte aktívum na pasívum a pasívum na aktívum: a) Patria ā mīlitibus nostrīs dēfenditur.

b) Incolae imperātorī honōrem magnum tribuunt.


a) Rēgī tuō honōrem magnum tribue!

b) Amīcī meī opera pulchra artificum Graecōrum admīrāntur.

168

7. Preložte:

a)

1. Ľudské telo môže vonkajšími telami veľmi početnými (veľmi mnohými) spôsobmi hýbať

(pohybovať) a veľmi početnými (veľmi mnohými) spôsobmi [ich] usporadúvať (s nimi nakladať).

2. U Cicerona a Seneku sa nachádzajú rovnaké myšlienky o sláve, lebo Cicero píše: Sláva

nasleduje za cnosťou tak ako tieň; Seneka: Sláva je tieňom cnosti.

3. Druhy príčin sa medzi sebou líšia svojou podstatou, rôznym časom a miestom, dôležitosťou

a významom.

4. U mnohých spisovateľov môžeme nájsť myšlienky o význame vzdelania (vzdelávania)

a premýšľania (myslenia), napríklad u Cicerona čítame: Pre učeného a vzdelaného muža žiť

znamená rozmýšľať.

5. V Ciceronovej knihe O rečníkovi čítame: V zákonoch sa stanovujú (určujú) aj odmeny cnostiam

(za cnosti), aj tresty pochybeniam (za pochybenia, chyby).

b)

1. Vir bonus inūriam patī nōn potest.

2. Honōs est praemium virtūtis.

3. Mōrēs hominum saepe honōribus mūtantur.

8. Latinské názvy filozofických diel

Dē lēgibus (Cicero) O zákonoch (Zákony)

Dē generātiōne et corruptiōne (Aristoteles) O vzniku a zániku

Dē cīvitāte Deī (Tomáš Akvinský) O božom štáte (Boží štát)

Dē cōnsōlātiōne philosophiae (Boethius) O úteche filozofie (Útecha fiozofie)

9. Lingua Latīna philosophica

Hominēs dum docent, discunt. (Seneca) Ľudia sa učia, zatiaľ čo učia.

aurea mediocritās (Horatius) zlatá stredná cesta

calamitās (est) virtūtis occāsiō (Seneca) nešťastie (je) príležitosť [k] cnosti (pre cnosť)

169

7. CVIČENIE



clauditur 3. os. sg. ind. praes. pas. je zatváraný,

zatvára sa

persequimur 1. os. pl. ind. praes. pas. (formou)

nasledujeme

āvolant 3. os. pl. ind. praes. act. odlietajú

līberāmus 1. os. pl. ind. praes. act. oslobodzujeme

inveniuntur 3. os. pl. ind. praes. pas. nachádzajú sa

dat 3. os. sg. ind. praes. act. dáva

dēbētis 2. os. pl. ind. praes. act. máte (povinnosť)

venīte! 2. os. pl. imp. príďte!

firmās 2. os. sg. ind. praes. act. upevňuješ

verēris 2. os. sg. ind. praes. pas. (formou)

bojíš sa

vastārī inf. praes. pas. byť pustošený

mittitis 2. os. pl. ind. praes. act. posielate

pūnīminī 2. os. pl. ind. praes. pas. ste trestaní


dávate datis 2. os. pl. ind. praes. act.

sme oslobodzovaní līberāmur 1. os. pl. ind. praes. pas.

prenasleduje persequitur 3. os. sg. ind. praes. pas. (formou)

objavujeme invenīmus 1. os. pl. ind. praes. act.

odlieta āvolat 3. os. sg. ind. praes. act.

zatvárajú sa clauduntur 3. os. pl. ind. praes. pas.

ste posilňovaní (cōn)firmāminī 2. os. pl. ind. praes. pas.

byť očakávaný exspectārī inf. praes. pas.

usiluješ sa studēs 2. os. sg. ind. praes. act.

boli ste neprítomní aberātis 2. os. pl. ind. impf.

zachovávajte! servāte! 2. os. pl. imp.

je pripravovaný parātur 3. os. sg. ind. praes. pas.

nesiem portō 1. os. sg. ind. praes. act.

pýtaj sa! interrogā! 2. os. sg. imp.

170

2. Vyskloňujte:

náš nepriateľ

sg. pl.

nom. hostis noster hostēs nostrī

gen. hostis nostrī hostium nostrōrum

dat. hostī nostrō hostibus nostrīs

acc. hostem nostrum hostēs nostrōs

voc. hostis noster! hostēs nostrī!

abl. hoste nostrō hostibus nostrīs

krásne umenie

sg. pl.

nom. ars pulchra artēs pulchrae

gen. artis pulchrae artium pulchrārum

dat. artī pulchrae artibus pulchrīs

acc. artem pulchram artēs pulchrās

voc. ars pulchra! artēs pulchrae!

abl. arte pulchrā artibus pulchrīs

dobrý príklad

sg. pl.

nom. exemplar bonum exemplāria bona

gen. exemplāris bonī exemplārium bonōrum

dat. exemplārī bonō exemplāribus bonīs

acc. exemplar bonum exemplāria bona

voc. exemplar bonum! exemplāria bona!

abl. exemplārī bonō exemplāribus bonīs


nocte calidā abl. sg.

urbium clārārum gen. pl.

arcis altae gen. sg.

iūrī nostrō dat. sg.

mentēs hūmānās acc. pl.

animalia multa nom., acc., voc. pl.

marī lātō dat., abl. sg.

partibus variīs dat., abl. pl.

nāvī longae dat. sg.

ignem magnum acc. sg.

4. Preložte uvedené spojenia v príslušnom páde: veľké loďstvo → acc. sg. classem magnam

zlý príklad → nom. pl. exemplaria (exempla) mala

šľachetný občan → gen. pl. cīvium probōrum

moje sídlo → dat. sg. sēdī meae

rímske občianstvo → acc. sg. cīvitātem Rōmānam

pestrý vták → gen. pl. avium variārum

ľudské pokolenie → gen. sg. gēntis hūmānae

grécka loď → acc. pl. nāvēs Graecās

prísny veliteľ → abl. sg. duce (imperātore) sevērō

teplá noc → abl. pl. noctibus calidīs

5. Zmeňte aktívum na pasívum a pasívum na aktívum: a) Mīlitēs nostrī portam urbis custōdiunt.

b) Cōgnitiōne timōre mortis līberāmur.

6. Zmeňte singulár na plurál a plurál na singulár: a) Mēntēs sanae in corporibus sanīs sunt.

b) Mīlēs Rōmānus hostem fessum persequitur.

171

7. Preložte: a)

1. Správna definícia je cez najbližší rod a špecifický rozdiel.

2. Pamätajte si slová filozofa Seneku: Nebojíme sa smrti, ale myšlienky na smrť.

3. O umeniach a múdrosti u Seneku čítame: Umenia životu slúžia, múdrosť (filozofia) vládne.

4. Aristotelova filozofická škola sa nazýva (názov filozofickej školy Aristotela je) buď „lyceum“

(lykeion) od (podľa) mena záhrady alebo „peripatos“ pre prechádzky.

5. Telo nemôže byť bez duše a obec bez zákonov.

b)

1. Amōris et amīcitiae pars est habēre grātiam.

2. Male vīvere genus mortis est.

3. Iūs ex iniūriā lēx facere potest, bonum facere ex malō nōn potest

8. Latinské názvy filozofických diel

Cicero: Dē fīnibus bonōrum et malōrum O hraniciach dobra a zla (iný zaužívaný preklad názvu

diela je O najvyššom dobre a zle)

Aristoteles: Dē arte poēticā O básnickom umení

Aristoteles: Historia animālium Skúmanie živočíchov (iné zaužívané preklady názvu diela sú

Živočíchopis al. Zoologia)

9. Lingua Latīna philosophica

meditātiō mortis príprava na smrť, uvažovanie o smrti

lēge artis zákonom vedy, (postupovať) podľa zákonov vedy

ad fontēs k prameňom (je potrebné ísť pri vedeckom skúmaní)

172

8. CVIČENIE



vincunt 3. os. pl. ind. praes. act. víťazia, premáhajú

servītis 2. os. pl. ind. praes. act. slúžite

vincitur 3. os. sg. ind. praes. pas. je premáhaný

imminet 3. os. sg. ind. praes. act. vyčnieva, hrozí

dēcernimus 1. os. pl. ind. praes. act. rozhodujeme,

ustanovujeme, určujeme

servantur 3. os. pl. ind. praes. pas. sú zachovávaní

imperās 2. os. sg. ind. praes. act. rozkazuješ, nariaďuješ

dēlectāminī 2. os. pl. ind. praes. pas. tešíte sa, bavíte sa

tenēris 2. os. sg. ind. praes. pas. si držaný

ōrā! 2. os. sg. imp. rečni!, pros!

mittimur 1. os. pl. ind. praes. pas. sme posielaní

expellī inf. praes. pas. byť vyháňaný

prōdeste! 2. os. pl. imp. buďte užitoční!,

prospievajte!


slúžia serviunt 3. os. pl. ind. praes. act.

hroziť imminēre inf. praes. act.

prosíme ōrāmus 1. os. pl. ind. praes. act.

víťazíš vincis 2. os. sg. ind. praes. act.

rozkazujete imperātis 2. os. pl. ind. praes. act.

určuje sa dēcernitur 3. os. sg. ind. praes. pas.

napodobňuje imitātur 3. os. sg. ind. praes. pas. (formou)

sú udeľované tribuuntur 3. os. pl. ind. praes. pas.

sme chránení custōdīmur, dēfendimur 1. os. pl. ind. praes. pas.

budete môcť poteritis 2. os. pl. ind. fut.

vedzte! scīte! 2. os. pl. imp.

si dojímaný movēris 2. os. sg. ind. praes. pas.

byť priťahovaný trahī inf. praes. pas.

nasleduj! sequere! 2. os. sg. imp.

173

2. Vytvorte podľa vzoru z nasledujúcich slovies particípiá prézenta aktíva v tvare nom.

a gen. sg. a preložte ich:


serviō, īre serviēns servientis slúžiaci; slúžiac; ten, ktorý slúži

ōrō, āre ōrāns orantis prosiaci; prosiac; ten, ktorý prosí

vincō, ere vincēns vincentis víťaziaci; víťaziac; ten, ktorý víťazí

habeō, ēre habēns habentis majúci; majúc; ten, ktorý má

labōrō, āre labōrāns labōrantis pracujúci; pracujúc; ten, ktorý pracuje

inveniō, īre inveniēns invenientis nachádzajúci; nachádzajúc; ten, ktorý

nachádza

timeō, ēre timēns timentis bojaci sa; bojac sa; ten, ktorý sa bojí

nāscor, nāscī nāscēns nāscentis rodiaci sa; rodiac sa; ten, ktorý sa rodí

respondeō, ēre respondēns respondentis odpovedajúci; odpovedajúc; ten, ktorý

odpovedá

mittō, ere mittēns mittentis posielajúci; posielajúc; ten, ktorý posiela


hroziť imminēns imminentis hroziaci; hroziac; ten, ktorý hrozí

rozkazovať imperāns imperantis rozkazujúci;rozkazujúc; ten, ktorý rozkazuje

rozhodovať dēcernēns dēcernentis rozhodujúci; rozhodujúc; ten, ktorý rozhoduje

učiť docēns docentis učiaci; učiac; ten, ktorý učí

usilovať sa studēns studentis usilujúci sa; usilujúc sa; ten, ktorý sa usiluje

nasledovať sequēns sequentis nasledujúci; nasledujúc; ten, ktorý nasleduje

prichádzať veniēns venientis prichádzajúci; prichádzajúc; ten, ktorý

prichádza

niesť portāns portantis nesúci; nesúc; ten, ktorý nesie (nosí)

trestať puniēns punientis trestajúci; trestajúc; ten, ktorý trestá

písať scrībens scrībentis píšuci; píšuc; ten, ktorý píše

3. Vyskloňujte:

každý druh (spojenec)

sg. pl.

nom. socius omnis sociī omnēs

gen. sociī omnis sociōrum omnium

dat. sociō omnī sociīs omnibus

acc. socium omnem sociōs omnēs

voc. sociē omnis sociī omnēs

abl. sociō omnī sociīs omnibus

174

múdra myšlienka

sg. pl.

nom. sententia sapiēns sententiae sapientēs

gen. sententiae sapientis sententiārum sapientium

dat. sententiae sapientī sententiīs sapientibus

acc. sententiam sapientem sententiās sapientēs

voc. sententia sapiēns sententiae sapientēs

abl. sententiā sapiēntī sententiīs sapiēntibus

ostrý meč

sg. pl.

nom. ferrum ācre ferra ācria

gen. ferrī ācris ferrōrum ācrium

dat. ferrō ācrī ferrīs ācribus

acc. ferrum ācre ferra ācria

voc. ferrum ācre ferra ācria

abl. ferrō ācrī ferrīs ācribus


numerum ingentem acc. sg.

virīs pugnantibus dat., abl. pl.

dīvitiae commūnēs nom., voc. pl.

exempla trahentia nom., acc., voc. pl.

vītae fēlīcis gen. sg.

perīculōrum imminentium gen. pl.

lēgātōs celerēs acc. pl.

puellae scrcībentī dat. sg.

ventō acrī dat., abl. sg.

auxilium veniēns nom., acc., voc. sg.

5. Preložte uvedené spojenia v príslušnom páde: odvážny námorník → acc. pl. nautās audācēs

rozkazujúci pán → abl. sg. dominō imperantī/e

bojace sa zviera → nom. pl. animālia timentia /verentia

ľahké víťazstvo → gen. sg. victōriae facilis

poslúchajúci otrok → gen. pl. servōrum obtemperantium

stará pamiatka → acc. sg. monumentum vetus

ponáhľajúci sa priateľ → dat. sg. amīcō properantī

múdry filozof → abl. pl. philosophīs sapientibus

ťažká bitka → acc. sg. pugnam gravem /difficilem

víťaziaci Riman → nom. pl. Rōmānī vincentēs

6. Vytvorte adverbiá od nasledujúcich adjektív (III. dekl.) a preložte ich: krátky breviter – krátko

múdry sapienter – múdro

šťastný fēlīciter – šťastne

spoločný commūniter – spoločne

rýchly celeriter – rýchlo

odvážny audaciter /audācter – odvážne

sladký dulciter – sladko

ohromný ingenter – ohromne

ťažký graviter; difficiliter /difficulter – ťažko

starostlivý dīligenter – starostlivo

7. Zmeňte aktívum na pasívum a pasívum na aktívum: a) Virtūs mīlitum fortium ā poētīs Rōmānīs celebribus in carminibus celebrantur.

b) Iūra cīvium omnium saepe paucī hominēs audācēs dēfendunt.

8. Zmeňte singulár na plurál a plurál na singulár: a) Scrīptōribus bene scrībentibus honorēs magnōs tribuimus.

b) Silva ingēns procellā ācrī dēlētur.

9. Preložte: a)

1. Známy je Aristotelov sylogizmus: Všetci ľudia sú smrteľní. Sokrates je človek, teda Sokrates

je smrteľný.

175

2. Človek je metafyzicky definovaný (sa metafyzicky vymedzuje) ako rozumný živočích, fyzicky

ako prírodné jestvujúcno pozostávajúce (skladajúce sa) z organického telesa a rozumovej duše.

3. Forma dokazovania, keď sa ide (postupuje) od zvláštneho k všeobecnému, sa nazýva indukcia.

4. Takmer všetci, ako sa domnievam, môžete súhlasiť s nasledujúcimi Senekovými slovami: Na

mnohé nemáme odvahu nie pretože je to ťažké, ale pretože na to nemáme odvahu, je to ťažké.

5. Ako múdro hovorí Seneka, pre túžiaceho po múdrosti je osožné, ak sa ohromný korpus (telo)

filozofie člení (delí) na časti.

6. Nič nie je bez dôvodu, každé súcno má (svoj) dôvod.

b)

1. Omnēs ferē philosophī Graecōrum celebrēs vītam fēlīcem dēfīniunt.

2. Nocēre facile est, prōdesse difficile.

3. Secundum Platōnicam doctrīnam dē immortālitāte animī corpus mortāle, animus immortālis

est.


Parva nātūrālia (súbor krátkych spisov Aristotela) Malé prírodovedné (spisy)

Dē aeternitāte mundī (Boethius) O večnosti sveta

Dē vīta, mōribus et doctrīna Epicūrī (Gassendi) O živote, mravoch a učení Epikura

Dē mundī sēnsibilis et intelligibilis formā et prīncipiīs (Kant) O forme vnímateľného a mysliteľ-

ného sveta a princípoch


homō sapiēns človek rozumný

Bellum omnium contrā omnēs. (Hobbes) Vojna všetkých proti všetkým.

Difficile est modum tenēre in omnibus. Je ťažké zachovať vo všetkom mieru.

176

9. CVIČENIE



aedificantur 3. os. pl. ind. praes. pas. sú stavané, sú budované

stavajú sa, budujú sa

incidis 2. os. sg. ind. praes. act. padáš

parēmus 1. os. pl. ind. praes. act. poslúchame

regitur 3. os. sg. ind. praes. pas. riadi sa, je vedený

aegrōtat 3. os. sg. ind. praes. act. je chorý

currunt 3. os. pl. ind. praes. act. bežia

agitis 2. os. pl. ind. praes. act. konáte, robíte

dēlīberā! 2. os. sg. imp. uvažuj!, premýšľaj!

līberātis 2. os. pl. ind. praes. act. oslobodzujete

dēfendī inf. praes. pas. byť odrážaný,

byť bránený

pateris 2. os. sg. ind. praes. pas. (formou)

znášaš, trpíš

aderant 3. os. pl. ind. praes. boli prítomní, pomáhali


riadite sa regīminī 2. os. pl. ind. praes. pas.

poslúchajte! pārēte! 2. os. pl. imp.

beží currit 3. os. sg. ind. praes. act.

sme chorí aegrōtāmus 1. os. pl. ind. praes. act.

konáš agis 2. os. sg. ind. praes. act.

stavia sa aedificātur 3. os. sg. ind. praes. pas.

uvažujete dēlīberātis 2. os. pl. ind. praes. act.

padajú (na niečo) incidunt 3. os. pl. ind. praes. act.

ležať iacēre inf. praes. act.

budeme neprítomní aberimus 1. os. pl. ind. fut.

obdivuj! admīrāre! 2. os. sg. imp.

mám habeō 1. os. sg. ind. praes. act.

177

2. Vyskloňujte:

rýchlejší kôň

sg. pl.

nom. equus celerior equī celeriōrēs

gen. equī celeriōris equōrum celeriōrum

dat. equō celeriōrī equīs celeriōribus

acc. equum celeriōrem equōs celeriōrēs

voc. eque celerior equī celeriōrēs

abl. equō celeriōre equīs celeriōribus

dlhšia cesta

sg. pl.

nom. via longior viae longiōrēs

gen. viae longiōris viārum longiōrum

dat. viae longiōrī viīs longiōribus

acc. viam longiōrem viās longiōrēs

voc. via longior viae longiōrēs

abl. viā longiōre viīs longiōribus

väčšie právo

sg. pl.

nom. iūs maius iūra maiōra

gen. iūris maiōris iūrum maiōrum

dat. iūrī maiōrī iūribus maiōribus

acc. iūs maius iūra maiōra

voc. iūs maius iūra maiōra

abl. iūre maiōre iūribus maiōribus

najlepší otec

sg. pl.

nom. pater optimus patrēs optimī

gen. patris optimī patrum optimōrum

dat. patrī optimō patribus optimīs

acc. patrem optimum patrēs optimōs

voc. pater optime patrēs optimī

abl. patre optimō patribus optimīs

najužitočnejšie umenie

sg. pl.

nom. ars ūtilissima artēs ūtilissimae

gen. artis ūtilissimae artium ūtilissimārum

dat. artī ūtilissimae artibus ūtilissimīs

acc. artem ūtilissimam artēs ūtilissimās

voc. ars ūtilissima artēs ūtilissimae

abl. arte ūtilissimā artibus ūtilissimīs

178

najprudšia rieka

sg. pl.

nom. flūmen ācerrimum flūmina ācerrima

gen. flūminis ācerrimī flūminum ācerrimōrum

dat. flūminī ācerrimō flūminibus ācerrimīs

acc. flūmen ācerrimum flūmina ācerrima

voc. flūmen ācerrimum flūmina ācerrima

abl. flūmine ācerrimō flūminibus ācerrimīs


virō audāciōrī dat. sg.

hominēs pauperrimī nom., voc. pl.

viam breviōrem acc. sg.

mēntium optimārum gen. pl.

hostem pessimum acc. sg.

antīquissimīs temporibus dat., abl. pl.

corpus maius nom., acc., voc. sg.

labōrī gravissimō dat. sg.

mūrōs altiōrēs acc. pl.

lūce clāriōre abl. sg.

ducum perītissimōrum gen. pl.

mīlitis fortissimī gen. sg.

sententiārum sapientiōrum gen. pl.

amōre māximō abl. sg.

4. Preložte uvedené spojenia v príslušnom páde: najširšie moria → nom. pl. maria lātissima (altissima)

väčšia usilovnosť → acc. sg. industriam maiōrem

veľmi krátky list → dat. sg. epistulae brevissimae

teplejší kraj → dat. pl. regiōnibus (terrīs) calidiōribus

skúsenejší učiteľ → gen. sg. magistrī perītiōris

horšia rada → abl. pl. cōnsiliīs peiōribus

najkrajšie mesto → acc. pl. urbēs (cīvitātēs) pulcherrimās

šťastnejší život → dat. sg. vītae fēlīciōrī

príliš prísne slová → nom. pl. verba sevēriōra

najužitočnejšia pomoc → acc. sg. auxilium ūtilissimum

menší les → gen. pl. silvārum minōrum

veľmi hlúpa chyba → gen. pl. errōrum stultissimōrum

lepší príklad → abl. sg. exemplō (exemplārī) meliōre

najľahšia práca → acc. sg. labōrem facillimum, operam facillimam

veľmi dlhá reč → nom. pl. ōrātiōnēs longissimae

ostrejšia bitka → acc. pl. pugnās ācriōrēs

najmúdrejší človek→ dat. pl. hominibus sapientiōribus

5. Preložte a vystupňujte príslovky:

rýchlo celeriter, celerius, celerrimē

ťažko graviter, gravius, gravissimē; molestē, molestius, molestissimē

múdro sapienter, sapientius, sapientissimē

hlúpo stultē, stultius, stultissimē

dôkladne accūrātē, accūrātius, accūrātissimē

šťastne fēlīciter, fēlīcius, fēlīcissimē

prísne sevērē, sevērius, sevērissimē

čestne honestē, honestius, honestissimē

starostlivo dīligenter, dīligentius, dīligentissimē

slobodne līberē, līberius, līberrimē

udatne fortiter, fortius, fortissimē

6. Nájdite medzi uvedenými slovami komparatívy prísloviek: peius, lātius, facilius

7. Preložte: a)

1. Ako hovorí Sokrates v Platónovom dialógu Hippias väčší, zo všetkého najkrajšia je múdrosť,

najhanebnejšia (je) vskutku neznalosť.

179

2. Diela Aristotela, najusilovnejšieho gréckeho filozofa, sa delia na logické, prírodovedné,

metafyzické, etické, politické, poetické a rétorické.

3. J. L. Vives karhá neznalosť gréckeho písomníctva (literatúry); ako sa domnieva, Aristotelove

grécke diela sú jasnejšie (zrozumiteľnejšie) než (ich) latinské preklady.

4. Veľmi presné spojenie (usporiadanie) slnka, planét a komét, ako sa domnieva veľmi učený

Isaac Newton, mohlo vzniknúť len zámerom (z rozhodnutia) a riadením rozumného a mocného

jestvujúcna.

5. Najväčšou nepriateľkou ľudskej prirodzenosti ( dosl. prirodzenosti ľudí) je krutosť.

6. Starci dosahujú mnohé nie silou alebo rýchlosťou tela (telesnou silou alebo rýchlosťou), ale

rozvahou a vážnosťou a tak konajú omnoho väčšie a lepšie (veci).

b) 1. Facilius per partēs in cōgnitiōnem philosophiae addūcimur.

2. Mortālibus mōrum mūtātiō difficillima est.

3. Omne animī vitium gravius est vitiō (quam vitium) corporis.

8.

hūmānus, a, um ľudský hūmānitās ľudskosť

celer, eris, ere rýchly celeritās rýchlosť

vērus, a, um pravdivý vēritās pravda

bonus, a, um dobrý bonitās dobro

ūtilis, e užitočný ūtilitās užitočnosť

mediocris, e prostredný mediocritās prostrednosť

crūdēlis, e krutý crūdēlitās krutosť


Dē summō bonō (Boethius) O najvyššom dobre

Orbis sēnsuālium pictus (J. A. Komenský) Maľovaný svet viditeľných (vecí) / Svet v obrazoch

Philosophiae nātūrālis prīncipia mathēmatica (Newton) Matematické princípy prírodnej

filozofie


obscūrum per obscūrius (vysvetľovať) nejasné ešte nejasnejším

Nihil est vēritātis lūce dulcius. (Cicero) Nič nie je sladšie ako svetlo pravdy.

Facilius est paupertās laudāre quam tolerāre. Ľahšie je chudobu chváliť než znášať.

180

10. CVIČENIE



afficiēbātur 3. os. sg. ind. impf. pas. bol opatrovaný

creābantur 3. os. pl. ind. impf. pas. boli volení; tvorili sa

incendēbant 3. os. pl. ind. impf. act. zapaľovali

pārēmus 1. os. pl. ind. praes. act. poslúchame

nuntiābat 3. os. sg. ind. impf. act. oznamoval

praestābās 2. os. sg. ind. impf. act. vynikal si

relinquēbāminī 2. os. pl. ind. impf. pas. boli zanechávaní,

boli opúšťaní

imminent 3. os. pl. ind. praes. act. vyčnievajú, hrozia

variābāmus 1. os. pl. ind. impf. act. obmieňali sme

regēbāris 2. os. sg. ind. impf. pas. bol si riadený,

riadil si sa

currite! 2. os. pl. imp. bežte!

timēbam 1. os. sg. ind. impf. bál som sa

castīgābāmur 1. os. pl. ind. impf. pas. boli sme karhaní

studēbās 2. os. sg. ind. impf. act. usiloval si sa

vincuntur 3. os. pl. ind. praes. pas. sú premáhaní

collocābāmus 1. os. pl. ind. impf. act. umiestňovali sme

vastābant 3. os. pl. ind. impf. act. pustošili, plienili

expellēbātur 3. os. sg. ind. impf. pas. bol vyháňaný

superābāris 2. os. sg. ind. impf. pas. bol si prevyšovaný,

bol si premáhaný

serviēbātis 2. os. pl. ind. impf. act. slúžili ste

loquēbar 1. os. sg. ind. impf. pas. (formou)

hovoril som

claudēbam 1. os. sg. ind. impf. act. zatváral som

custōditur 3. os. sg. ind. praes. pas. je strážený, je chránený

firmābantur 3. os. pl. ind. impf. pas. boli upevňovaní,

posilňovali sa

crēdēbāmus 1. os. pl. ind. impf. act. verili sme

dolēbant 3. os. pl. ind. impf. act. trúchlili, smútili

poterō 1. os. sg. ind. fut. act. budem môcť

parābātis 2. os. pl. ind. impf. act. pripravovali ste

181


obmieňal variābat 3. os. sg. ind. impf. act.

boli sme opatrovaní afficiēbāmur 1. os. pl. ind. impf. pas.

strážil si custōdiēbās 2. os. sg. ind. impf. act.

boli udeľované tribuēbantur 3. os. pl. ind. impf. pas.

bol umiestňovaný collocābātur 3. os. sg. ind. impf. pas.

budeme užitoční prōderimus 1. os. pl. ind. fut. act.

oznamoval som nuntiābam 1. os. sg. ind. impf. act.

bol si rozohňovaný incendēbāris 2. os. sg. ind. impf. pas.

prichádzali veniēbant 3. os. pl. ind. impf. act.

hýbu movent 3. os. pl. ind. praes. act.

učil som sa discēbam 1. os. sg. ind. impf. act.

bojovali pugnābant 3. os. pl. ind. impf. act.

bol som očakávaný exspectābar 1. os. sg. ind. impf. pas.

napodobňoval si imitābāris 2. os. sg. ind. impf. pas. (formou)

cvičíš exercēs 2. os. sg. ind. praes. act.

smútil som dolēbam 1. os. sg. ind. impf. act.

opúšťali sme relinquēbāmus 1. os. pl. ind. impf. act.

uvažovali ste dēlīberābātis 2. os. pl. ind. impf. act.

boli sme prítomní aderāmus 1. os. pl. ind. impf. act.

rozkazuje imperat 3. os. sg. ind. praes. act.

bol si karhaný castīgābāris 2. os. sg. ind. impf. pas.

je uctievaný colitur 3. os. sg. ind. praes. pas.

boli ste volení creābāminī 2. os. pl. ind. impf. pas.

vynikal si praestābās 2. os. sg. ind. impf. act.

budete užitoční prōderitis 2. os. pl. ind. fut. act.

boli sme posielaní mittēbāmur 1. os. pl. ind. impf. pas.

písal scrībēbat 3. os. sg. ind. impf. act.

nevedieť nescīre inf. praes. act.

ukáž! mōnstrā! 2. os. sg. imp.

bol chorý aegrōtābat 3. os. sg. ind. impf. act.

priznávali ste fatēbāminī 2. os. pl. ind. impf. pas. (formou)

boli pustošené vastābantur 3. os. pl. ind. impf. pas.

182

2. Vyskloňujte:

prudký útok

sg. pl.

nom. impetus ācer impetūs ācrēs

gen. impetūs ācris impetuum ācrium

dat. impetuī ācrī impetibus ācribus

acc. impetum ācrem impetūs ācrēs

voc. impetus ācer! impetūs ācrēs!

abl. impetū ācrī impetibus ācribus

tvoja ruka

sg. pl.

nom. manus tua manūs tuae

gen. manūs tuae manuum tuārum

dat. manuī tuae manibus tuīs

acc. manum tuam manūs tuās

voc. manus tua! manūs tuae

abl. manū tuā! manibus tuīs

ľudské koleno

sg. pl.

nom. genū hūmānum genua hūmāna

gen. genūs hūmānī genuum hūmānōrum

dat. genū hūmānō genibus hūmānīs

acc. genū hūmānum genua hūmāna

voc. genū hūmānum genua hūmāna

abl. genū hūmānō genibus hūmānīs

menší prístav

sg. pl.

nom. portus minor portūs minōrēs

gen. portūs minōris portuum minōrum

dat. portuī minōrī portibus minōribus

acc. portum minōrem portūs minōrēs

voc. portus minor portūs minōrēs

abl. portū minōre portibus minōribus

najkrajší dom

sg. pl.

nom. domus pulcherrima domūs pulcherrimae

gen. domūs pulcherrimae domōrum (domuum) pulcherrimārum

dat. domuī pulcherrimae domibus pulcherrimīs

acc. domum pulcherrimam domōs (domūs) pulcherrimās

voc. domus pulcherrima domūs pulcherrimae

abl. domō pulcherrimā domibus pulcherrimīs

183


cantum pulchrum acc. sg.

sensūs omnis gen. sg.

portuum novōrum gen. pl.

senātū Rōmānō abl. sg.

ēventus bonōs acc. pl.

exercituum audācium gen. pl.

cornuī dextrō dat. sg.

frūctibus dulcibus dat., abl. pl.

genua mea nom., acc., voc. pl.

sonitibus variīs dat., abl. pl.

cultus noster nom. sg.

domūs vestrae gen. sg., nom., voc. pl.

rītūs veterēs nom., acc., voc. pl.

impetū celerī abl. sg.

manuī sinistrae dat. sg.

magistrātūs omnēs nom., acc., voc. pl.

4. Preložte uvedené spojenia v príslušnom páde: mnohé útoky → abl. pl. impetibus multīs

ľudské ruky → nom. pl. manūs hūmānae

pravá vzdelanosť → abl. sg. cultū vērō

hlasný zvuk → gen. pl. sonituum clārōrum

pravé koleno → acc. sg. genū dextrum

ľavý roh → gen. sg. cornūs sinistrī

vysoké domy → acc. pl. domōs (domūs) altās

starý prístav → dat. sg. portuī veterī

skúsený úradník→ dat. pl. magistrātibus perītīs

staroveký náboženský obrad → acc. sg. rītum antīquum

známy spev → acc. pl. cantūs nōtōs

Rímsky senát → acc. sg. senātum Rōmānum

sladké plody → nom. pl. frūctūs dulcēs

zlý výsledok → gen. pl. ēventuum malōrum

ostrý zmysel → nom. pl. sensūs ācrēs

naše vojsko → dat. sg. exercituī nostrō

5. Preložte a vystupňujte príslovky:

nevyhnutne necessāriē – magis necessāriē – māximē necessāriē

sladko dulciter – dulcius – dulcissimē

verne fīdē – fīdius – fīdissimē

starostlivo dīligenter – dīligentius – dīligentissimē

šľachetne probē – probius – probissimē

užitočne ūtiliter – ūtilius – ūtilissimē

dlho longē – longius – longissimē

pekne pulchrē – pulchrius – pulcherrimē

učene doctē – doctius – doctissimē

podobne similiter – similius – simillimē

6. Preložte: O kantovských pojmoch Immanuel Kant, filozof Nemcov (nemecký filozof) písal svoje práce najprv v latinskom

jazyku. V knihe „O forme vnímateľného a mysliteľného sveta a princípoch“ podáva definície pojmov času a priestoru. Univerzálne pojmy sú pojem času a priestoru. Čas je imaginárne jestvujúcno, pojem času sa opiera len o vnútorný zákon mysle a nie je vrodeným nazeraním. Idea času nepochádza zo zmyslov, ale zmyslami sa predpokladá. Pojem priestoru nie je len najskutočnejší, ale aj vo vonkajšej zmyslovosti základom celej pravdy a tak pojem priestoru je čisté nazeranie. Pojem počtu je pojem intelektuálny, pojmom času sa zaoberá aritmetika. Aktivácia pojmu počtu v konkrétnosti (konkrétne) potrebuje pomáhajúce (pomocné) pojmy času a priestoru. (Kant: O forme vnímateľného a mysliteľného sveta a o princípoch)

7. Preložte: Dē homine paupere

Philosophus Graecus discipulīs suīs fābulam dē homine paupere dīcēbat. Pauper homō agrum parvum, uxōrem optimam, līberōs cārissimōs habēbat, in agrō difficillimē labōrāre solēbat. Neque dīvitiās neque honōrēs cupiēbat, modestiam et mōrēs maiōrum veterēs colēbat, in omnibus vītae partibus modum servāre conābātur, itaque paupertātem facile tolerābat (patiēbātur). Ā hominibus miserrimus exīstimābātur, sed secundum philosophum fēlīcissimam vītam agēbat.

184


in sitū na mieste, na tvári miesta

Nātūra nōn facit saltūs. ( Linné) ) Príroda nerobí skoky.

lūmen nātūrāle intellēctūs (Tomáš Akvinský, Descartes) prirodzené svetlo rozumu

Mors misera nōn est, aditus ad mortem est miser. (Publilius Syrus) Smrť nie je zlá, zlá je len

cesta (príchod) k nej.

Hīc Rhodus, hīc saltus! (výzva gréckemu zápasníkovi, ktorý sa chválil, že vraj na Rhodose skočil

ďaleký skok) Tu je Rodos, tu skoč!


Aristoteles: Dē sēnsū et sēnsibilī O zmysle a (zmyslami) vnímateľnom (svete)

Francis Bacon: Historia dē sonō et audītū Rozprávanie o zvuku a počúvaní (skúmanie zvuku

a počúvania)

Francis Bacon: Scala intellēctūs sīve fīlum labyrinthī Rebrík porozumenia alebo niť labyrintu

Francis Bacon: Fīlum labyrinthī sīve inquīsītiō lēgitima dē mōtū Niť labyrintu alebo náležitý

výskum o pohybe

185

11. CVIČENIE



permanēbunt 3. os. pl. ind. fut. act. budú trvať, vydržia

dolēbis 2. os. sg. ind. fut. act. budeš cítiť bolesť, budeš

smútiť

quaerēbātis 2. os. pl. ind. impf. act. hľadali ste, pýtali ste sa

hilārābimur 1. os. pl. ind. fut. pas. rozveselíme sa

incipiēs 2. os. sg. ind. fut. act. začneš

dabit 3. os. sg. ind. fut. act. bude dávať, dá

relinquam 1. os. sg. ind. fut. act. budem zanechávať, opustím

rixābiminī 2. os. pl. ind. fut. pas. (formou)

budete sa hádať, pohádate sa

prōdūcēbātur 3. os. sg. ind. impf. pas. bol vyvádzaný, preťahoval sa

senēscunt 3. os. pl. ind. praes. act. starnú

nuntiābimus 1. os. pl. ind. fut. act. budeme oznamovať, oznámime

contrahētur 3. os. sg. ind. fut. pas. bude sťahovaný, skráti sa

cernētis 2. os. pl. ind. fut. act. budete rozoznávať, spoznáte

veniēs 2. os. sg. ind. fut. act. budeš prichádzať, prídeš

dīmittentur 3. os. pl. ind. fut. pas. budú vysielaní,

budú prepustení

ērudiar 1. os. sg. ind. fut. pas. budem vzdelávaný,

budem sa vzdelávať

pārēbō 1. os. sg. ind. fut. act. budem poslúchať

movēbitur 3. os. sg. ind. fut. pas. bude sa hýbať, bude dojímaný

patēbant 3. os. pl. ind. impf. act. boli otvorení, boli prístupní,

rozprestierali sa

discēmus 1. os. pl. ind. fut. act. budeme sa učiť

imitāberis 2. os. sg. ind. fut. pas. (formou)

budeš napodobňovať,

napodobníš

pūniēminī 2. os. pl. ind. fut. pas. budete trestaní

īnstruent 3. os. pl. ind. fut. act. budú stavať, zriadia,

zostavia, usporiadajú

firmābuntur 3. os. pl. ind. fut. pas. budú upevňovaní, posilnia sa

regēris 2. os. sg. ind. fut. pas. budeš sa riadiť, budeš vedený

errābitis 2. os. pl. ind. fut. act. budete blúdiť, pomýlite sa

līberābor 1. os. sg. ind. fut. pas. budem oslobodzovaný,

oslobodím sa

scient 3. os. pl. ind. fut. act. budú vedieť, poznajú

186


začnem incipiam 1. os. sg. ind. fut. act.

budete vynikať praestābitis 2. os. pl. ind. fut. act.

zostarnú senēscent 3. os. pl. ind. fut. act.

umiestnime collocābimus 1. os. pl. ind. fut. act.

budete znášať patiēminī 2. os. pl. ind. fut. pas. (formou)

bude zostavený īnstruētur 3. os. sg. ind. fut. pas.

oslobodíme sa līberābimur 1. os. pl. ind. fut. pas.

mohli sme poterāmus 1. os. pl. ind. impf. act.

rozveselíš hilarābis 2. os. sg. ind. fut. act.

budú obmieňané variābuntur 3. os. pl. ind. fut. pas.

budeš strážený custōdiēris 2. os. sg. ind. fut. pas.

ozdobím sa ornābor 1. os. sg. ind. fut. pas.

budem uvažovať dēlīberābō 1. os. sg. ind. fut. act.

budú trvať permanēbunt 3. os. pl. ind. fut. act.

vysielaš, prepúšťaš dīmittis 2. os. sg. ind. praes. act.

budú rozkazovať imperābunt 3. os. pl. ind. fut. act.

cvičili sa exercēbantur 3. os. pl. ind. impf. pas.

rozhodneme dēcernēmus 1. os. pl. ind. fut. act.

bude zjavné patēbit 3. os. sg. ind. fut. act.

budeš rozoznávať,

spoznáš

cernēs, intellegēs 2. os. sg. ind. fut. act.

budete neprítomní aberitis 2. os. pl. ind. fut. act.

budú udeľované tribuentur 3. os. sg. ind. fut. pas.

voľte, tvorte ! creāte! 2. os. pl. imp.

vyvedie, predvedie prōdūcet 3. os. sg. ind. fut. act.

budem nasledovať sequar 1. os. sg. ind. fut. pas. (formou)

budeš napomínaný monēberis 2. os. sg. ind. fut. pas.

opúšťate relinquitis 2. os. pl. ind. praes. act.

budeme sa hádať rixābimur 1. os. pl. ind. fut. pas. (formou)

hrozilo imminēbat 3. os. sg. ind. impf. act.

byť skracovaný contrahī inf. praes. pas.

budete dojímaní movēbiminī 2. os. pl. ind. fut. pas.

budete hľadať quaerētis 2. os. pl. ind. fut. act.

187

2. Vyskloňujte:

pekný deň

sg. pl.

nom. diēs pulcher diēs pulchrī

gen. diēī pulchrī diērum pulchrōrum

dat. diēī pulchrō diēbus pulchrīs

acc. diem pulchrum diēs pulchrōs

voc. diēs pulcher diēs pulchrī

abl. diē pulchrō diēbus pulchrīs

určitá lehota

sg. pl.

nom. diēs certa diēs certae

gen. diēī certae diērum certārum

dat. diēī certae diēbus certīs

acc. diem certam diēs certās

voc. diēs certa diēs certae

abl. diē certā diēbus certīs

štát (vec verejná)

sg. pl.

nom. rēs pūblica rēs pūblicae

gen. reī pūblicae rērum pūblicārum

dat. reī pūblicae rēbus pūblicīs

acc. rem pūblicam rēs pūblicās

voc. rēs pūblica rēs pūblicae

abl. rē pūblicā rēbus pūblicīs

vojenstvo (vec vojenská)

sg. pl.

nom. rēs mīlitāris rēs mīlitārēs

gen. reī mīlitāris rērum mīlitārium

dat. reī mīlitārī rēbus mīlitāribus

acc. rem mīlitārem rēs mīlitārēs

voc. rēs mīlitāris rēs mīlitārēs

abl. rē mīlitārī rēbus mīlitāribus

najsmutnejšia vec

sg. pl.

nom. rēs trīstissima rēs trīstissimae

gen. reī trīstissimae rērum trīstissimārum

dat. reī trīstissimae rēbus trīstissimīs

acc. rem trīstissimam rēs trīstissimās

voc. rēs trīstissima rēs trīstissimae

abl. rē trīstissimā rēbus trīstissimīs

188


rēbus secundīs dat., abl. pl.

diēs futūrōs acc. pl.

summā spē abl. sg.

aciem adversam acc. sg.

rēs incertās acc. pl.

diērum trīstium gen. pl.

faciē tuā abl. sg.

reī pūblicae gen., dat. sg.

seriēs longae nom., voc. pl.

diēbus certīs dat., abl. pl.

speciēs omnēs nom., acc., voc. pl.

rērum mīlitārium gen. pl.

4. Preložte uvedené spojenia v príslušnom páde: šťastný deň → dat. pl. diēbus fēlīcibus

tvoja tvár → dat. sg. faciēī tuae

drevená vec → abl. pl. rēbus ligneīs

druhý šík → abl. sg. aciē secundā

zvyšný deň → nom. pl. diēs reliquī

potrebná vec → acc. pl. rēs necessāriās

krátky rad → acc. sg. seriem brevem

najmenšia vec → gen. pl. rērum minimārum

naša nádej → dat. sg. speī nostrae

rôzny druh→ acc. pl. speciēs variās

každý šík → gen. sg. aciēī omnis

prichádzajúci deň → abl. pl. diēbus venientibus

5. Preložte:

1. O neznámej veci nediskutujem, len o mne známych veciach [si] môžem urobiť názor.

2. V nasledujúcich dňoch už obrátim pozornosť od vecí predstaviteľných k mysliteľným/

pochopiteľným.

3. Schopnosť vo mne pochádzajúca od Boha mi ukazuje istú nádej na pravdu (gen. obj.).

(Descartes: Úvahy)

6. Preložte: O štáte

Štát je vecou ľudu (národa). Ľud (národ) je spoločnosť (spoločenstvo, zhromaždenie)

množstva [ľudí] spojená zhodným právom (zhodou v práve; dosl. zhodou práva) a spoločným

úžitkom. Dobrí občania zachovávajú vernosť štátu v šťastí aj nešťastí. Vernosť obyvateľov je

základom štátu a vo vernosti a svornosti obyvateľov spočíva nádej štátu. Občania dbajúci

o (zachovávajúci) vernosť štátu sľubujú: Budeme milovať našu vlasť, za vlasť obetujeme život,

budeme poslúchať zákony, pomáhať dobrým občanom. Nebudeme si všímať (dbať o) prítomné

(súčasné) výhody, budeme slúžiť sláve potomstva, nebudeme sa báť nebezpečenstiev, ale so

statočným duchom (statočne) prekonáme všetky ťažkosti. (Cicero: O štáte)

7. Preložte: Dē philosophōrum virtūtibus Philosophus Graecus discipulīs suīs dē virtūtibus philosophōrum narrābat: Sī cupitis

philosophī esse, vīta vestra futūra honesta esse dēbēbit, etiam in corruptissimā rē pūblicā

(cīvitāte) integritātem mōrum servābitis, aulās rēgum fugiētis, quia ibi nōn vēritās, sed simulātiō

vincit, virtūte et modestiā praestābitis, convenienter nātūrae vīvētis, mortem nōn timēbitis, sed

aequō animō exspectābitis.


(argumentum) ad rem (argument) k veci

prīmā faciē na prvý pohľad

Omnium rērum homō mēnsūra est. (Protagoras) Človek je meradlom všetkých vecí


Lucretius Carus: Dē rērum nātūrā O podstate vecí

J. A. Komenský: Dē rērum hūmānārum ēmendātiōne cōnsultātiō catholica Všeobecná porada

o náprave ľudských vecí

Thomas More: Dē optimō statū reī pūblicae dēque novā īnsulā Utopiā O najlepšom stave štátu

a o novom ostrove Utopia

189

12. CVIČENIE



placet 3. os. sg. ind. praes. act. páči sa

minuentur 3. os. pl. ind. fut. pas. budú zmenšované,

oslabia sa

permanēbat 3. os. sg. ind. impf. act. trval

probāmur 1. os. pl. ind. praes. pas. sme skúšaní, sme

schvaľovaní

suādēbātis 2. os. pl. ind. impf. act. radili ste

relinquī inf. praes. pas. byť zanechávaný, byť

opúšťaný

ēvellētur 3. os. sg. ind. fut. pas. bude vytrhnutý, bude

zničený

solēbās 2. os. sg. ind. impf. act. mal si vo zvyku

mutāminī 2. os. pl. ind. praes. pas. meníte sa

cōnfident 3. os. pl. ind. fut. act. budú sa spoliehať,

spoľahnú sa

creāberis 3. os. sg. ind. fut. pas. budeš volený, budeš

ustanovený

nōscimus 1. os. pl. ind. praes. act. poznávame

patientur 3. os. pl. ind. fut. pas. (formou)

budú znášať, budú trpieť

persuādēs 2. os. sg. ind. praes. act. presviedčaš

firmābar 1. os. sg. ind. impf. pas. bol som posilňovaný


mali ste vo zvyku solēbātis 2. os. pl. ind. impf. act.

budú vytrhnuté ēvellentur 3. os. pl. ind. fut. pas.

zapáči sa placēbit 3. os sg. ind. fut. act.

dôverovali sme cōnfidēbāmus 1. os. pl. ind. impf. act.

mení sa mutātur 3. os. sg. ind. praes. pas.

urobíš faciēs 2. os. sg. ind. fut. act.

sú volaní vocantur 3. os. pl. ind. praes. pas.

budete radiť suādēbitis 2. os. pl. ind. fut. act.

usiloval sa studēbat 3. os. sg. ind. impf. act.

budeme posilňovaní firmābimur 1. os. pl. ind. fut. pas.

smútil si dolēbas 2. os. sg. ind. impf. act.

presviedčali persuādēbant 3. os. pl. ind. impf. act.

zmocňujem sa potior 1. os. sg. ind. praes. pas. (formou)

190

2. Vyskloňujte:

ten stav (rad, trieda)

sg. pl.

nom. is ordō iī (eī) ordinēs

gen. eius ordinis eōrum ordinum

dat. eī ordinī iīs (eīs) ordinibus

acc. eum ordinem eōs ordinēs

voc. is ordō iī (eī) ordinēs

abl. eō ordine iīs (eīs) ordinibus

táto časť

sg. pl.

nom. haec pars hae partēs

gen. huius partis hārum partium

dat. huic partī hīs partibus

acc. hanc partem hās partēs

voc. haec pars hae partēs

abl. hāc parte hīs partibus

onen rozkaz

sg. pl.

nom. illud praeceptum (imperium) illa praecepta (imperia)

gen. illīus praeceptī (imperiī) illōrum praeceptōrum (imperiōrum)

dat. illī praeceptō (imperiō) illīs praeceptīs (imperiīs)

acc. illud praeceptum (imperium) illa praecepta (imperia)

voc. illud praeceptum (imperium) illa praecepta (imperia)

abl. illō praeceptō (imperiō) illīs praeceptīs (imperiīs)

samotný pán

sg. pl.

nom. ipse dominus ipsī dominī

gen. ipsīus dominī ipsōrum dominōrum

dat. ipsī dominō ipsīs dominīs

acc. ipsum dominum ipsōs dominōs

voc. ipse domine ipsī dominī

abl. ipsō dominō ipsīs dominīs

tá istá vec

sg. pl.

nom. eadem rēs eaedem rēs

gen. eiusdem reī eārundem rērum

dat. eīdem reī iīsdem (eīsdem, īsdem) rēbus

acc. eandem rem eāsdem rēs

voc. eadem rēs eaedem rēs

abl. eādem rē iīsdem (eīsdem, īsdem) rēbus

191

tentohľa druh (pokolenie)

sg. pl.

nom. istud genus ista genera

gen. istīus generis istōrum generum

dat. istī generī istīs generibus

acc. istud genus ista genera

voc. istud genus ista genera

abl. istō genere istīs generibus 3. Určte pád (uveďte všetky možnosti):

huic inimīcō dat. sg.

istōs hominēs acc. pl.

eam spem acc. sg.

hīs cōnsiliīs dat., abl. pl.

ipsōrum cīvium gen. pl.

illud opus nom., acc., voc. sg.

eā causā abl. sg.

haec carmina nom., acc., voc. pl.

eius temporis gen. sg.

iīsdem diēbus dat., abl. pl.

hōc annō abl. sg.

eās epistulās acc. pl.

ipsīus rēgis gen. sg.

illārum legum gen. pl.

eiusdem virī gen. sg.

ipsās rādīcēs acc. pl.

hanc urbem acc. sg.

istī sententiae dat. sg. 4. Preložte uvedené spojenia v príslušnom páde: tento spisovateľ → acc. sg. hunc scrīptōrem

onen deň → abl. pl. illīs diēbus

totohľa dobrodenie → acc. pl. ista beneficia

tá jar → abl. sg. eō vēre

tá istá vec → gen. pl. eārundem rērum

sám (samotný) vodca → gen. sg. ipsīus ducis

ten štát → nom. pl. eae rēs pūblicae (cīvitātēs)

onen vojak → dat. sg. illī mīlitī

sám (samotný) zákon → dat. pl. ipsīs lēgibus

tátohľa ruka → acc. pl. istās manūs

tento čin → gen. sg. huius factī

tá istá rieka → dat. sg. eīdem flūminī

5. Preložte: O Epikurovi (Epikuros) Učenie gréckeho filozofa Epikura sa opisuje v jeho mnohých dielach. Zo všetkých jeho prác

však jestvujú len zlomky. Život a filozofiu tohto (dosl. onoho) filozofa môžeme poznať

predovšetkým z knihy Diogena Laertského O životoch a názoroch slávnych filozofov. Epikuros

odmietal strach z bohov, strach zo smrti a bolestí a tiež nesmrteľnosť duší, za najvyššie dobro

považoval rozkoš, šťastný život staval na bezstarostnosti duše a oslobodení od všetkých

povinností. Z jeho učenia sú veľmi známe (najznámejšie) myšlienky o šťastí a pokoji ľudskej

mysle. Toto učenie však mohlo uviesť mnohých do ťažkých omylov a radiť im neľudskosť

a sebectvo. Ten istý (filozof) hovoril aj o spravodlivosti, zdržanlivosti, statočnosti, poctivosti,

šľachetnosti, priateľstve a tieto cnosti odporúčal svojim žiakom. Okrem toho sa (onen) držal

Demokritovho učenia (nasledoval učenie, bol prívržencom učenia) o atómoch. To isté učenie

môžeme neskôr (potom) nájsť v básni O podstate vecí (od) Lucretia Cara, veľmi slávneho

rímskeho básnika, a v knihe francúzskeho filozofa Gassendiho O živote, mravoch a učení

Epikura. Výnimočnosť Lucretiovej básne spomína sám Cicero v liste svojmu bratovi.

6. Preložte: Pseudo-Platon: Amātōrēs seu dē philosophiā Philosophī officium est dīvīna scīre et gubernāre hūmāna, in illō contemplatīva

philosophia, in hōc actīva comprehenditur. Philosophus itaque prīmum dīvīnam, id est,

absolūtam ipsīus bonī nātūram per sapientiam contemplātur. Deinde ad hōc bonum velut ad fīnem

hūmānās operātionēs dīrigēns hūmāna gubernat. Haec autem gubernātiō scientiam hominis

natūrae et eius virtūtēs mōrālēs requīrit. Eās Platō nōmine iūstitiae comprehendit. Īdem in librīs

Dē rē pūblicā officium philosophī lātius explicat.

192

7. Lingua latīna philosophica:

post hoc, ergō propter hoc po tom, teda pre to

Homō sum: hūmānī nihil ā mē aliēnum putō. (Terentius) Som človek a nič ľudské mi nie je cudzie.

Philosophia est, ut nōmen indicat ipsīque philosophī dēfīniunt, studium sapientiae. Filozofia je,

ako meno dokazuje a definujú samotní filozofi, snaha o múdrosť (štúdium múdrosti).

(Lactantius)

8. Latinské názvy filozofických diel Spinozu:

Tractātus dē Deō et homine eiusque fēlīcitāte Pojednanie o Bohu, človeku a jeho šťastí

Tractātus dē intellēctūs ēmendātiōne Pojednanie o náprave rozumu

Ēthica ordine geōmetricō dēmonstrāta Etika vysvetlená geometrickým usporiadaním

193

13. CVIČENIE



versābāmur 1. os. pl. ind. impf. pas. obracali sme sa, točili

sme sa, zaoberali sme sa

incolunt 3. os. pl. ind. praes. act. obývajú

dēterrēbitur 3. os. sg. ind. fut. pas. bude odstrašovaný

dominābātur 3. os. sg. ind. impf. pas. (formou)

vládol

accipimus 1. os. pl. ind. praes. act. prijímame

relinquere inf. praes. act. zanechávať, opúšťať

coniunguntur 3. os. pl. ind. praes. pas. pripájajú sa

regēminī 2. os. pl. ind. fut. pas. budete riadení, budete

vedení, budete sa riadiť

rescrībitis 2. os. pl. ind. praes. act. odpisujete

intereris 2. os. sg. ind. fut. act. zúčastníš sa

serviēbant 3. os. pl. ind. impf. act. slúžili

contrahitur 3. os. sg. ind. praes. pas. je sťahovaný, je

skracovaný

persequar 1. os. sg. ind. fut. pas. (formou)

budem (pre)nasledovať

firmābāris 2. os. sg. ind. impf. pas. bol si posilňovaný,

otužoval si sa

vincentur 3. os. pl. ind. fut. pas. budú porazení


uvažoval si dēlīberābās 2. os. sg. ind. impf. act.

budeš sa zaoberať versāberis 2. os. sg. ind. fut. pas.

odstrašovali dēterrēbant 3. os. pl. ind. impf. act.

zmenšoval sa minuēbātur 3. os. sg. ind. impf. pas.

odpíšeš rescrībes 2. os. sg. ind. fut. act.

sú obývané incoluntur 3. os. pl. ind. praes. pas.

staviam aedificō, īnstruō,

fundō, condō

1. os. sg. ind. praes. act.

spojíme sa coniungēmur 1. os. pl. ind. fut. pas.

zúčastňovali ste sa intererātis 2. os. pl. ind. impf. act.

meniť sa mūtārī inf. praes. pas.

rozprestieral sa patēbat 3. os. sg. ind. impf. act.

zapaľujete incenditis 2. os. pl. ind. praes. act.

budete vládnuť (depon.)

dominābīminī 2. os. pl. ind. fut. pas. (formou)

194

2. Vyskloňujte:

ktorý brat?

sg. pl.

nom. quī frāter? quī frātrēs?

gen. cuius frātris? quōrum frātrum?

dat. cuī frātrī? quibus frātribus?

acc. quem frātrem? quōs frātrēs?

abl. quō frātre?

quōcum frātre?

quibus frātribus?

quibuscum frātribus?

žiadne nešťastie

sg. pl.

nom. nūlla calamitās nūllae calamitātēs

gen. nūllīus calamitātis nūllārum calamitātum

dat. nūllī calamitātī nūllīs calamitātibus

acc. nūllam calamitātem nūllās calamitātēs

voc. nūlla calamitās nūllae calamitātēs

abl. nūllā calamitāte nūllīs calamitātibus

iné príslovie

sg. pl.

nom. aliud (alterum) proverbium alia (altera) proverbia

gen. alterīus proverbiī aliōrum (alterōrum) proverbiōrum

dat. aliī (alterī) proverbiō aliīs (alterīs) proverbiīs

acc. aliud (alterum) proverbium alia (altera) proverbia

voc. aliud (alterum) proverbium alia (altera) proverbia

abl. aliō (alterō) proverbiō aliīs (alterīs) proverbiīs

sám konzul

sg. pl.

nom. sōlus cōnsul sōlī cōnsulēs

gen. sōlīus cōnsulis sōlōrum cōnsulum

dat. sōlī cōnsulī sōlīs cōnsulibus

acc. sōlum cōnsulem sōlōs cōnsulēs

voc. sōle cōnsul sōlī cōnsulēs

abl. sōlō cōnsule sōlīs cōnsulibus

oba hlasy

sg. pl.

nom. utraque vōx utraeque vōcēs

gen. utrīusque vōcis utrārumsque vōcum

dat. utrīque vōcī utrīsque vōcibus

acc. utramque vōcem utrāsque vōcēs

voc. utraque vōx utraeque vōcēs

abl. utrāque vōce utrīsque vōcibus

195

nejaká cesta (pochod)

sg. pl.

nom. iter aliquod itinera aliqua

gen. itineris alicuius itinerum aliquōrum

dat. itinerī alicuī itineribus aliquibus

acc. iter aliquod itinera aliqua

voc. iter aliquod itinera aliqua

abl. itinere aliquō itineribus aliquibus 3. Určte pád (uveďte všetky možnosti):

quam urbem acc. sg.

aliquōrum hominum gen. pl.

tōtī cīvitātī dat. sg.

quibus diēbus dat., abl. pl.

nūllius sēnsūs gen. sg.

quae verba nom., acc., voc. pl.

sōlī magistrātūs nom., voc. pl.

cuī amīcō dat. sg.

rēs alterās acc. pl.

alicuius formae gen. sg.

iter aliud nom., acc., voc. sg.

nūllō tempore abl. sg.

tōtōs agrōs acc. pl.

quā causā abl. sg.

aliquās domōs acc. pl.

sōlus pater nom. sg.

4. Preložte uvedené spojenia v príslušnom páde: aká podobnosť → acc. sg. quam similitūdinem

ktoré dobro → abl. sg. quō bonō

nejaká povinnosť → acc. pl. aliqua officia

iný rok → abl. pl. aliīs (alterīs) annīs

celá pravda → gen. sg. veritātis (vērī) tōtīus

nijaká chyba → nom. pl. vitia nūlla (errōrēs nullī)

sama vôľa → dat. sg. voluntātī sōlī

ktorá časť → gen. pl. quārum partium n

obaja konzuli → gen. sg. utrīusque cōnsulis

druhá (iná) kniha → abl. pl. aliīs (alterīs) librīs

nejaká vec → dat. pl. aliquibus rēbus

celé vojsko → acc. sg. exercitum tōtum

5. Preložte: 1. Sú chyby prírody, ktoré sa nedajú (nemôžu) napraviť výchovou a starostlivosťou.

2. Chvála, ktorá sa vynucuje strachom alebo je preukazovaná (udeľovaná) pochlebovačmi, nie je

úprimná (skutočná).

3. Pri plavbe sa kormidlo nezveruje tomu, kto (ktorý) ostatných prevyšuje pôvodom (rodom),

(alebo) bohatstvom alebo výzorom, ale [tomu], kto (ktorý) vyniká skúsenosťou vo vládnutí, (kto)

starostlivosťou a (kto) vierou.

4. Dobrý vladár nemá mať iné zmýšľanie voči svojim občanom ako dobrý otec rodiny voči členom

svojej rodiny. Veď čo iného je kráľovstvo ako veľká rodina? Čo [iného je] kráľ ako otec veľkého

množstva [ľudí]?

(Erasmus Rotterdamský: Výchova kresťanského vladára)

6. Preložte: Senecove myšlienky o mudrcoch

1. Kto chápe, je mudrc, kto je mudrc, chápe, ani jedno nemôže byť bez druhého.

2. Mudrc (múdry človek) nerobí nič, čo nemá, neopomenie nič, čo má (čo je jeho povinnosťou).

3. Sú niektoré [veci], ktoré aj múdri vidia u iného lepšie (dosl. pozornejšie) než u seba.

4. Ako môže niekto obdarovať mudrca, ak má mudrc všetko? Lebo aj to, čo mu (dosl. onomu)

dáva, je jeho (dosl. samého). Preto sa nedá (nemôže) dať dobrodenie mudrcovi, ktorému sa dáva

z jeho (dosl. zo svojho), čokoľvek sa [mu] dáva (ktorému sa všetko, čo sa mu dáva, dáva z toho,

čo mu patrí).

196

7. Preložte: Seneca dē vītā beātā

Beāta est vīta conveniēns nātūrae suae, ad quam nūllō aliō modō pervenīre possumus,

quam sī sānam mentem habēmus. Beātum dīcimus hominem eum, cuī nūllum bonum malumque

est, quem nec (neque) fortūna secunda nec (neque) adversa mūtat, quī nūllum maius bonum eō,

quod sibi ipse dare potest, scit. Beātus dicī potest, quī nec cupit nec timet beneficiō ratiōnis. 8. Lingua Latīna philosophica: Honestās idem est, quod spirituālis decor et pulchritūdō. Počestnosť je to isté, čo duchovná

ozdoba a krása.

Animus est, quō sapimus, anima, quā vīvimus. Duch je [to], čím chápeme (poznávame), duša

[to], čím žijeme.

mená

reálne

Všeobecné (pojmy) sú pred vecami

po veciach

vo veciach


Roger Bacon: Epistula dē sēcrētīs operibus artis et nātūrae List o tajomných prácach vedy a

prírody

J. Duns Scotus: Quaestiōnēs subtīlissimae dē metaphysicā Aristotelis Veľmi dôkladné skúmania

metafyziky (dosl. o metafyzike) Aristotela

W. von Ockham: Quaestiō dē cōnnexiōne virtūtum Skúmanie spojenia (dosl. o spojení) cností

197

14. CVIČENIE

1. Vyskloňujte:

jeden mesiac jedna hodina

nom. ūnus mēnsis ūna hōra

gen. ūnīus mēnsis ūnīus hōrae

dat. ūnī mēnsī ūnī hōrae

acc. ūnum mēnsem ūnam hōram

abl. ūnō mēnse ūnā hōrā

dva dni dva zvitky

nom. duo diēs duo volūmina

gen. duōrum diērum duōrum volūminum

dat. duōbus diēbus duōbus volūminibus

acc. duōs diēs duo volūmina

abl. duōbus diēbus duōbus volūminibus

tri roky tri nápisy

nom. trēs annī trēs īnscrīptiōnēs

gen. trium annōrum trium īnscrīptiōnum

dat. tribus annīs tribus īnscrīptiōnibus

acc. trēs annōs trēs īnscrīptiōnēs

abl. tribus annīs tribus īnscrīptiōnibus

štyristo domov tritisíc vojakov

nom. quadringentae domūs tria mīlia mīlitum

gen. quadringentārum domōrum/domuum trium mīlium mīlitum

dat. quadringentīs domibus tribus mīlibus mīlitum

acc. quadringentās domōs/domūs tria mīlia mīlitum

abl. quadringentīs domibus tribus mīlibus mīlitum

prvá kapitola

sg. pl.

nom. caput prīmum capita prīma

gen. capitis prīmī capitum prīmōrum

dat. capitī prīmō capitibus prīmīs

acc. caput prīmum capita prīma

voc. caput prīmum capita prīma

abl. capite prīmō capitibus prīmīs

tretí list

sg. pl.

nom. epistula tertia epistulae tertiae

gen. epistuae tertiae epistulārum tertiārum

dat. epistulae tertiae epistulīs tertiīs

acc. epistulam tertiam epistulās tertiās

voc. epistulam tertiam epistulae tertiae

abl. epistulā tertiā epistulīs tertiīs

198

2. Preložte do slovenčiny:

sēdecim šestnásť

septimus decimus sedemnásty

trīgintā septem tridsaťsedem

quīntus et vīcēsimus dvadsiaty piaty

ūnus et septuāgintā sedemdesiatjeden

quadrāgēsimus sextus štyridsiaty šiesty

centum ūndēsexāgintā stopäťdesiatdeväť

quadringentēsimus octōgēsimus quārtus štyristoosemdesiaty štvrtý trēcentī quīnquāgintā quattuor tristopäťdesiatštyri

quīngentēsimus duodēseptuāgēsimus päťstošesťdesiaty ôsmy octingentī quadrāgintā sex osemstoštyridsaťšesť

septingentēsimus ūndētrīcēsimus sedemstodvadsiaty deviaty

mīlle sescentī nōnāgintā quīnque tisícšesťstodeväťdesiatpäť

mīllēsimus sescentēsimus octōgēsimus tertius tisícšesťstoosemdesiaty tretí

tria mīlia quīngentī sexāgintā trēs tritisícpäťstošesťdesiattri

mīllēsimus ducentēsimus nōnāgēsimus octāvus tisícdvestodeväťdesiaty ôsmy

duo mīlia trecentī octōgintā duo dvetisíctristoosemdesiatdva

bis mīllēsimus ūndēvīcēsimus dvetisícosemnásty

3. Vyjadrite nasledujúce základné a radové číslovky v latinčine:

17 septendecim

16. sextus decimus

22 vīgintī duo (duo et vigintī)

32. trīcēsimus secundus (secundus et trīcēsimus)

499 quadringentī nōnāgintā novem

851. octingentēsimus quīnquāgēsimus prīmus

738 septingentī duodēquadrāgintā

399. trecentēsimus nōnāgēsimus nōnus

5976 quīnque mīlia nōngentī septuāgintā sex

1958. mīllēsimus nōngentēsimus duodēsexā-

gēsimus

4249 quattuor mīlia ducentī ūndēquīnquāgintā

2412. bis mīllēsimus quadringentēsimus

duodēcimus

4. Určte pád (uveďte všetky možnosti): ūnī hominī dat.

ūnam gentem acc.

duōbus pedibus dat., abl.

trium digitōrum gen.

quīndecim librōs acc.

vīgintī tribus nāvibus dat., abl.

trīgintā duārum urbium gen.

ducenta septuāgintā quīnque verba nom.,

acc., voc.

sexāgintā duābus statuīs dat., abl.

quattuor mīlium et quadringentōrum

mīlitum gen.

5. Preložte:

v Aténach Athēnīs

v Ríme Rōmae

v Alexandrii Alexandrīae

v Kartágu Carthāgine

v Tébach Thēbīs

v Prahe Prāgae

v Bratislave Posōniī

v Košiciach Cassoviae

v Trnave Tyrnaviae

v Prešove Eperiesiī

do Atén Athēnās

do Ríma Rōmam

do Alexandrie Alexandrīam

do Kartága Carthāginem

do Téb Thēbās

do Prahy Prāgam

do Bratislavy Posōnium

do Košíc Cassoviam

do Trnavy Tyrnaviam

do Prešova Eperiesium

z Atén Athēnīs

z Ríma Rōmā

z Alexandrie Alexandrīā

z Kartága Carthāgine

z Téb Thēbīs

z Prahy Prāgā

z Bratislavy Posōniō

z Košíc Cassoviā

z Trnavy Tyrnaviā

z Prešova Eperiesiō

6. Preložte:

1. Podľa Aristotela sa rozlišujú štyri druhy príčin.

2. Platón okolo roku 386 pred Kristom zakladá v Aténach Akadémiu.

199

3. Toto je desať Aristotelových kategórií: substancia, kvantita (množstvo), kvalita (akosť), vzťah,

miesto, poloha, čas, vlastníctvo (mať), činnosť, trpnosť. Prvé štyri (dosl. štyri prvšie) pokladá

Aristoteles za dôležitejšie než zvyšných šesť.

4. A k tomu byť (o)klamaný prvý raz je zaiste nepríjemné, po druhý raz hlúpe, tretí raz hanebné.

5. Jeden Platón (ako poslucháč) je pre mňa ako stotisíc (iných).

6. Je tisíc takých (slov), ktoré poznajúc opomeniem, je jeden dôvod pre všetko (dosl. všetkých

vecí), slová sa menia, zostávajú veci, na ktorých sa zakladajú vedomosti. 7. Preložte: O filozofii

Filozofia je poznanie ľudských a božských vecí. Táto pozostáva z dvoch vecí, z vedenia

a domnienky. Vedenie je, keď sa nejaká vec chápe na základe istého rozumového zdôvodnenia

(dosl. rozumu), ale domnienka (je), keď sa dovtedy neznáma vec skrýva a nezdá sa (byť) istá na

základe rozumového zdôvodnenia (dosl. rozumom). Sú tri druhy filozofie, jedna (je) prírodná,

ktorá sa grécky nazýva fyzika, druhá mravná, ktorá sa volá grécky etika, tretia rozumová, ktorá

sa nazýva gréckym slovom logika. Fyzikou sa (ako) prvý zaoberá u Grékov Táles z Milétu, jeden

z oných siedmich mudrcov (jeden zo známych siedmich mudrcov). Platón ju potom delí na štyri

časti, aritmetiku, geometriu, hudbu a astronómiu.

8. Preložte: Aristotelis causae

Causae ab Aristotele in tria genera (trēs speciēs) dīviduntur: Prīma causa est ipsa māteria,

sine quā nihil potest efficī, secunda opifex, tertia est forma, quae cuique operī impōnitur. Hīs

tribus accedit quarta, prōpositum totīus operis. Hīs quattuor quīntam Platō adicit exemplar,

quam ipse idea vocat.

9. Latinské názvy diel Sv. Augustína (s počtom kníh): Dē cīvitāte Deī contrā pāgānōs librī vīgintī duo Dvadsaťdva kníh o Božom štáte proti pohanom

Dē Trinitāte librī quīndecim Pätnásť kníh o Najsvätejšej Trojici

Dē doctrīnā Chrīstiānā librī quattuor Štyri knihy o kresťanskej náuke

Dē Genesī ad litteram librī duodecim Dvanásť kníh o Knihe stvorenia doslovne (O doslovnom

význame Knihy stvorenia)

Dē vērā religiōne liber ūnus Jedna kniha O pravom náboženstve 10. Lingua Latīna philosophica tertium nōn dātur tretie (tretia možnosť) sa nedáva (tretia možnosť nie je)

quīnta essentia (Aristoteles) piate súcno, éter

medicīna secunda philosophia (Isidor zo Sevilly) lekárstvo (je) druhá filozofia

200

15. CVIČENIE



accēpimus 1. os. pl. ind. perf. act. prijali sme, dostali sme

negābō 1. os. sg. ind. fut. act. popriem, budem

zapierať

vīcit 3. os. sg. ind. perf. act. zvíťazil

offendērunt 3. os. pl. ind. perf. act. narazili, urazili

dēfendēbāris 2. os. sg. ind. impf. pas. bránil si, chránil si

dēbuī 1. os. sg. ind. perf. act. mal som

intellegunt 3. os. pl. ind. praes. act. poznajú, chápu, vedia

coniugārī inf. praes. pas. spájať sa, zlučovať sa

fuit 3. os. sg. ind. perf. act. bol

occupābuntur 3. os. pl. ind. fut. pas. budú prepadnutí, budú

obsadené

damnāvistis 2. os. pl. ind. perf. act. odsúdili ste,

potrestali ste

exspectābat 3. os. sg. ind. impf. act. čakal

coegērunt 3. os. pl. ind. perf. act. zhromaždili, zvolali

reddidistī 2. os. sg. ind. perf. act. vrátil si

mittēris 2. os. sg. ind. fut. pas. budeš poslaný, vyslaný

potuimus 1. os. pl. ind. perf. act. mohli sme

contempsistī 2. os. sg. ind. perf. act. nedbal si, opovrhol si

habēbātis 2. os. pl. ind. impf. act. mali ste

fundābitur 3. os. sg. ind. fut. pas. bude založený

fēcī 1. os. sg. ind. perf. act. urobil som, vykonal som

nuntiābātur 3. os. sg. ind. impf. pas. bolo oznamované,

oznamovalo sa

pepulērunt 3. os. pl. ind. perf. act. vyhnali, vypovedali

legētis 2. os. pl. ind. fut. act. budete čítať

scrīpsit 3. os. sg. ind. perf. act. napísal

spērā 2. os. sg. imp. očakávaj, dúfaj

crēdidistis 2. os. pl. ind. perf. act. uverili ste

ignōscam 1. os. sg. ind. fut. act. budem odpúšťať,

prepáčim

cēpimus 1. os. pl. ind. perf. act. vzali sme, chytili sme,

obsadili sme

dīxistī 2. os. sg. ind. perf. act. povedal si

cognōvī 1. os. sg. ind. perf. act. poznal som, dozvedel

som sa

201

2. Preložte indikatívom perfekta:

prišli sme vēnimus prospelo prōfuit

dúfal si spērāvistī vrátili sme reddidimus

urobili fēcērunt odpustil si ignōvistī

vyhnal pepulit oľutovali ste paenituit vōs

mohli ste potuistis zvíťazili vīcērunt

napísal som scrīpsī uvidel vīdit

boli fuērunt pomýlili sme sa errāvimus

uveril si crēdidistī spojil som coniugāvī

obsadili occupāvērunt očakávali ste exspectāvistis

mali sme habuimus nedbal si contempsistī

založil fundāvit odsúdili damnāvērunt

prijali ste accēpistis urazil offendit

bol si prítomný adfuistī (affuistī) zúčastnili sme sa interfuimus

poslali mīsērunt pochopil som intellexī

chytil som cēpī popreli ste negāvistis

poznali ste cognōvistis musel si dēbuistī

povedal dīxit obránili dēfendērunt

videli vīdērunt zhromaždil coēgit

oznámili sme nuntiāvimus prečítali sme lēgimus

3. Preložte: 1. Ideu dobra Platón nazval najdôležitejšou zo všetkých ídeí.

2. Kant, ktorý je samotnými Nemcami nazývaný Aristotelom Nemecka (nemeckým Aristotelom),

ako staroveký Aristoteles veľmi dôvtipne preskúmal podstatu a schopnosti ľudskej mysle.

3. V každom veku mnohí filozofiu nielen pestovali, ale aj hanili (potupili); niektorí ju (dosl. tú istú)

nazvali matkou bezvýznamných sporov.

4. U starých (tj. spisovateľov, filozofov) filozofia nebola vedou, ale matkou a tvorkyňou všetkých vied.

4. Preložte: Seneca o cestovaní

Len čo som opustil nezdravé mesto (dosl. nezdravosť mesta) a známy (dosl. onen) zápach

kuchýň, hneď som pocítil lepšie zdravie a vrhol som sa na svoje jedlo. Známa (dosl. oná)

ochabnutosť tela a nedostatočne (dosl. zle) uvažujúceho ducha pominula (dosl. nezostala). Celou

mysľou som začal študovať (začal som horlivo študovať/pracovať). K tomu však málo pomáha

miesto, ak duch neprekonáva sám seba. Ako mohlo prospieť cestovanie niekomu samo o sebe?

Ono nezmiernilo pôžitky, nepotlačilo hnev a napokon z duše neodstránilo (dosl. nevyviedlo)

žiadne zlo.

5. Preložte: Dē Rōmanōrum peregrīnātiōne Rōmānī doctī, quī peregrīnātiōnem necessāriam putābant, Athēnās nāvigābant et

ōrātiōnibus philosophōrum Athenīs vīventium intererant. Etiam Cicerō annō septuāgēsimō nōnō

Rōmam relīquit, Athēnās vēnit, ubī sex mēnsēs cum sapientissimō Antiochō fuit itaque studium

philosophiae renovāvit. Eōdem tempore Athēnīs Demetriō Syrō oratōrī dedit operam. Posteā in

Asiam navigāvit et Rhodō ad rhētorem praeclārum Molōnem adplicāvit.

202

6. Lingua Latīna philosophica: Nēminem pecūnia dīvitem fēcit. (Seneca) Peniaze nikoho neurobili bohatým.

Quod nōn dedit fortūna, nōn ēripit. (Seneca) Čo osud nedal, to neberie.

Nūllum magnum ingenium sine mixtūrā dēmentiae fuit. (Seneca) Žiaden veľký duch neexistoval

bez prímesi šialenstva (Každý génius má v sebe trocha šialenstva).

Tantum religiō potuit suadēre malōrum. (Lucretius) K toľkému zlu dokázalo (dosl. mohlo) nábo-

ženstvo radiť.

7. Latinské názvy filozofických diel Tomáša Akvinského: Summa contrā gentīlēs Súhrn [náuky] proti pohanom

Dē ente et essentiā O jestvujúcom a súcne

Dē ūnitāte intellectūs contrā Averroistās O jednote rozumu proti averoistom

https://cs.wikipedia.org/wiki/Suma_proti_pohan%C5%AFm

203

16. CVIČENIE

1. Preložte (i vacerými spôsobmi):

salūtātus, a, um pozdravený, á, é založený, á, é conditus, a, um

fundātus, a, um

petītus, a, um požiadaný, á, é prečítaný, á, é lectus, a, um

trāductus, a, um prevedený, á, é usmrtený, á, é necātus, a, um

collocātus, a, um umiestnený, á, é pripojený, á, é adiectus, a, um

scrīptus, a, um napísaný, á, é nazvaný, á, é appellātus, a, um

nōminātus, a, um

vocātus, a, um

dictus, a, um

missus, a, um poslaný, á, é porazený, á, é victus, a, um

superātus, a, um

acceptus, a, um prijatý, á, é vyhnaný, á, é pulsus, a, um

expulsus, a, um

līberātus, a, um oslobodený, á, é potrestaný, á, é punītus, a, um

damnātus, a, um

coāctus, a, um donútený, á, é oznámený, á, é nuntiātus, a, um

ornātus, a, um ozdobený, á, é vykonaný, á, é factus, a, um

āctus, a, um

dēterritus, a, um odstrašený, á, é zachovaný, á, é servātus, a, um

cōnservātus, a, um

mūtātus, a, um zmenený, á, é zmenšený, á, é minūtus, a, um

creātus, a, um zvolený, á, é

vytvorený, á, é

schválený, á, é probātus, a, um

incēnsus, a, um zapálený, á, é postavený, á, é aedificātus, a, um

īnstructus, a, um

ēducātus, a, um vychovaný, a, um vzdelaný, á, é ērudītus, a, um

cōnflīctūrus, a, um chcejúci/hodlajúci (a, e)

dať sa do boja

chcejúci (a, e)

usmrtiť

necātūrus, a, um

parātūrus, a, um chcejúci/hodlajúci (a, e)

pripraviť

hodlajúci (a, e)

poslúchnuť

oboeditūrus, a, um

paritūrus, a, um

dēlētūrus, a, um chcejúci/hodlajúci (a, e)

zničiť

chcejúci (a, e)

spustošiť

vastātūrus, a, um

dēfensūrus, a, um chcejúci/hodlajúci (a, e)

brániť

hodlajúci (a, um)

obsadiť

occupātūrus, a, um

ignōtūrus sum chcem/hodlám odpustiť chceme veriť crēditūrī (ae, a) sumus

vīsūra eram chcela/hodlala som

vidieť

hodlali sme prísť ventūrī (ae, a) erāmus

(fuimus)

datūrus fuistī chcel/hodlal si dať chceli ste odpísať rescrīptūrī (ae, a) erātis

(fuistis)

respōnsūrus erit bude chcieť/hodlať

odpovedať

budú sa chcieť

opýtať

interrogātūrī/quaesītūrī

(ae, a) erunt

secūtūrus est chce/hodlá nasledovať hodlajú sa radovať gāvīsī (ae, a) sunt

204



nōminātus est 3. os. sg. ind. perf. pas. bol nazvaný

petītī estis 2. os. pl. ind. perf. pas. boli ste napadnutí,

boli ste požiadaní

vale! 2. os. sg. imp. buď zdravý!

necātī sunt 3. os. pl. ind. perf. pas. boli zabití,

boli usmrtení

cōnflixērunt 3. os. pl. ind. perf. act. zrazili/stretli sa v boji

ausus es 2. os. sg. ind. perf. pas. formou

odvážil si sa

appelātae sunt 3. os. pl. ind. perf. pas. boli nazvané

revertī inf. praes. pas. formou

vracať sa

1. os. sg. ind. perf. act. vrátil som sa

diffīdēbat 3. os. sg. ind. impf. act. nedôveroval

condita sunt 3. os. pl. ind. perf. pas. boli založené

adiectum est 3. os. sg. ind. perf. pas. bolo pridané,

bolo pripojené

trāductī estis 2. os. pl. ind. perf. pas. boli ste prevedení,

boli ste prepravení

oboediēmus 1. os. pl. ind. fut. act. budeme poslúchať,

poslúchneme

salūtātus sum 1. os. sg. ind. perf. pas. bol som pozdravený

conātī sumus 1. os. pl. ind. perf. pas. formou

pokúsili sme sa

scrīpta est 3. os. sg. ind. perf. pas. bola napísaná

missī sunt 3. os. pl. ind. perf. pas. boli poslaní

errābās 2. os. sg. ind. impf. act. mýlil si sa

gavīsī sumus 1. os. pl. ind. perf. pas. formou

zaradovali sme sa

damnātus es 2. os. sg. ind. perf. pas. bol si obvinený,

bol si potrestaný

pulsī estis 2. os. pl. ind. perf. pas. boli ste vyhnaní

negat 3. os. sg. ind. praes. act. tvrdí, že nie; popiera

capite 2. os. pl. imp. berte, chytajte,

zmocnite sa

gesta sunt 3. os. pl. ind. perf. pas. boli vykonané,

boli (z)vedené

clausum est 3. os. sg. ind. perf. pas. bolo zatvorené

exspectābiminī 2. os. pl. ind. fut. pas. budete očakávaní

nātus sum 1. os. sg. ind. perf. pas. formou

narodil som sa

cōnfirmātī sumus 1. os. pl. ind. perf. pas. boli sme posilnení,

boli sme potvrdení

205

3. Preložte indikatívom perfekta:

napomenul som monuī bol som napomenutý monītus sum

ukázali mōnstrāvērunt boli ukázané (n.) mōnstrāta sunt

prijal accēpit bol prijatý acceptus est

zvíťazili sme vīcimus boli sme porazení victī sumus

pokarhal si castīgāvistī bol si pokarhaný castīgātus es

milovali ste amāvistis boli ste milované (f.) amātae estis

pohol som mōvī bol som pohnutý mōtus sum

opustili sme relīquimus boli sme opustení relictī sumus

oznámil nuntiāvit bolo oznámené nuntiātum est

udelili tribuērunt boli udelené (n.) tribūta sunt

držal si tenuistī bol si držaný tentus es

urazili ste offendistis urazili ste sa offēnsī estis

riadil som rēxī bol som riadený rēctus sum

skrátili contrāxērunt boli skrátené (m.) contrāctī sunt

rozhodol dēcrēvit bolo rozhodnuté dēcrētum est

(vy)cvičili sme exercuimus boli sme (vy)cvičení exercitī sumus

uctieval si coluistī bola si uctievaná culta es

spustošili vastāvērunt boli spustošené (f.) vastātae sunt

vrátil reddidit bolo vrátené redditum est

4. Preložte: 1. Nádej totiž nie je nič iného ako nestála radosť, ktorá vznikla (vzišlá, prameniaca) z predstavy

(o) budúcej alebo minulej veci, o ktorej výsledku pochybujeme (máme pochybnosti). Strach je zas

nestály smútok, ktorý vznikol (vzišlý, pochádzajúci) tiež z predstavy neistej veci.

2. Radosť je potom veselosť, ktorá vznikla (vzišlá, prameniaca) z predstavy (o) minulej veci,

o výsledku ktorej sme pochybovali (mali pochybnosti).

3. Ľudia boli takto vytvorení (ľudia sú takí): nemôžu žiť mimo nejakého spoločného práva;

spoločné práva a verejné (štátne) záležitosti však boli vytvorené (ustanovené, zavedené) a

spravované veľmi dôvtipnými, buď ľstivými (úskočnými) alebo skúsenými (zbehlými) mužmi

(spoločné práva a verejné/štátne záležitosti však vytvorili a mali v rukách veľmi dôvtipní ... muži). 5. Preložte: O človeku

Človek bol tak nazvaný, pretože bol stvorený zo zeme, ako sa hovorí v Knihe stvorenia:

„A stvoril Boh človeka z prachu zeme“. Nie celkom správne sa tak nazýva celý človek z oboch

podstát, t. j. zo spoločenstva duše a človeka. Gréci však nazvali človeka ἄνθρωπος, pretože hľadí

(vzhliada) hore, pozdvihnutý zo zeme k rozjímaniu o svojom stvoriteľovi. Človek je dvojaký,

vnútorný a vonkajší. Vnútorný človek je duša, vonkajší telo. Duša dostala meno od pohanov,

pretože podľa ich názoru je (to) vietor. Preto sa tiež grécky nazýva vietor ἄνεμος, lebo žijeme

vdychujúc (dosl. vťahujúc) ústami vzduch. Telo bolo [tak] nazvané, pretože hynie [ako] skazené.

206

6. Preložte: Dē largitiōne pūblicā

Causa igitur largitiōnis est, sī aut necesse est aut ūtile. Hīc autem mediocritātis rēgula

optima est. Theātra, porticūs, nova templa doctissimī nōn probant, ut et ipse Panaetius, quem

multum secūtus sum. Dē hōc genere largitiōnis in iīs librīs, quōs dē rē pūblicā scrīpsī, dīligenter

est disputātum. Tōta igitur ratiō tālis largitiōnis ūniversē vitiōsa est, etsī aliquandō necessāria

fuit et tum ad facultātēs accommodāta mediocritāteque moderāta est. 7. Lingua Latīna philosophica:

Nōn nōbīs sōlum nātī sumus. (Cicero) Nenarodili sme sa len pre seba.

Homō doctus in sē semper dīvitiās habet. (Phaedrus) Učený človek má vždy bohatstvo v sebe.

Forma virōs neglēcta decet. (Ovidius) Mužom svedčí (pristane) zanedbaný výzor. 8. Latinské názvy filozofických diel Ján Jessenia:

Dē dīvīnā hūmānāque philosophiā prōgymnasma peripatheticum Peripatetický úvod do božskej

a ľudskej filozofie (dosl. o božskej a ľudskej filozofii)

Zoroaster. Nova, brevis, vēraque dē Ūniversō philosophia Zoroaster Nová, krátka a pravdivá

filozofia o vesmíre

Dē animā et corpore ūniversī O duši a tele vesmíru

http://www.intratext.com/IXT/LAT0922/1I.HTM

http://www.intratext.com/IXT/LAT0922/1D.HTM

http://www.intratext.com/IXT/LAT0922/5/CA.HTM

http://www.intratext.com/IXT/LAT0922/56.HTM

http://www.intratext.com/IXT/LAT0922/J5.HTM

http://www.intratext.com/IXT/LAT0922/1/CE.HTM

http://www.intratext.com/IXT/LAT0922/D/Z.HTM


http://www.intratext.com/IXT/LAT0922/S7.HTM

http://www.intratext.com/IXT/LAT0922/1/HZ.HTM

http://www.intratext.com/IXT/LAT0922/5/U.HTM

http://www.intratext.com/IXT/LAT0922/5/Q9.HTM

http://www.intratext.com/IXT/LAT0922/3/BN.HTM

http://www.intratext.com/IXT/LAT0922/CP.HTM

http://www.intratext.com/IXT/LAT0922/3B.HTM



http://www.intratext.com/IXT/LAT0922/P8.HTM

http://www.intratext.com/IXT/LAT0922/1J.HTM

http://www.intratext.com/IXT/LAT0922/3E.HTM

http://www.intratext.com/IXT/LAT0922/5/6S.HTM

http://www.intratext.com/IXT/LAT0922/GI.HTM

http://www.intratext.com/IXT/LAT0922/2/WB.HTM

http://www.intratext.com/IXT/LAT0922/1D.HTM

http://www.intratext.com/IXT/LAT0922/5O.HTM

http://www.intratext.com/IXT/LAT0922/3/NT.HTM

http://www.intratext.com/IXT/LAT0922/J/SK.HTM

http://www.intratext.com/IXT/LAT0922/2/H6.HTM

http://www.intratext.com/IXT/LAT0922/Y3.HTM


http://www.intratext.com/IXT/LAT0922/3/73.HTM

http://www.intratext.com/IXT/LAT0922/A/CT.HTM

http://www.intratext.com/IXT/LAT0922/5/TZ.HTM

http://www.intratext.com/IXT/LAT0922/J/DK.HTM

207

17. CVIČENIE



numerāta erant 3. os. pl. ind. plsqpf. pas. boli spočítané,

spočítali sa

dēterritus eris 2. os. sg. ind. fut. II. pas. budeš odstrašený

posuerat 3. os. sg. ind. plsqpf. act. odložil, položil

interruptus est 3. os. sg. ind. perf. pas. bol strhnutý

sānxerant 3. os. pl. ind. plsqpf. act. posvätili, slávnostne

ustanovili

restitūtae erunt 3. os. pl. ind. fut. II. pas. budú znovu postavené,

budú obnovené

posuerō 1. os. sg. ind. fut. II. act. odložím, položím

bibite! 2. os. pl. imp. pite!

expugnāverāmus 1. os. pl. ind. plsqpf. act. vydobili sme

sepulta erat 3. os. sg. ind. plsqpf. pas. bola pochovaná

messueritis 2. os. pl. ind. fut. II. act. zožnete, pokosíte

mūnītum erit 3. os. sg. ind. fut. II. pas. bude opevnené

exposuistis 2. os. pl. ind. perf. act. vyložili ste

perspexerātis 2. os. pl. ind. plsqpf. act. prezreli ste (si),

spozorovali ste

trāductī erimus 1. os. pl. ind. fut. II. pas. budeme prevedení,

prepravíme sa

solverās 2. os. sg. ind. plsqpf. act. rozviazal si, zaplatil si

creātus erō 1. os. sg. ind. fut. II. pas. budem zvolený

petīverimus 1. os. pl. ind. fut. II. act. požiadame

hauriebātur 3. os. sg. ind. impf. pas. bol čerpaný

ausī erāmus 1. os. pl. ind. plsqpf. pas. (formou)

odvážili sme sa

fēceris 2. os. sg. ind. fut. II. act. urobíš

missus eram 1. os. sg. ind. plsqpf. pas. bol som poslaný,

bol som vyslaný

cōnflīxerint 3. os. pl. ind. fut. II. act. zrazia sa v boji

salūtātī erātis 2. os. pl. ind. plsqpf. pas. boli ste pozdravení,

boli ste privítaní

scrīpserit 3. os. sg. ind. fut. II. act. napíše

līberātī eritis 2. os. pl. ind. fut. II. pas. budete oslobodení

potueram 1. os. sg. ind. plsqpf. act. mohol som

invēnerās 2. os. sg. ind. plsqpf. act. našiel si, objavil si

208

2. Preložte indikatívom perfekta, plusquamperfekta a futúra II.:

ind. perf. ind. plsqpf. ind. fut. II.

spočítal numerāvit numerāverat

pomýli sa errāverit

boli opevnené (f.) mūnītae sunt mūnītae erant

vyryjeme incīderimus

ukázal si mōnstrāvistī mōnstrāverās

budú zaplatené (n.) solūta erunt

bolo obnovené restitūtum est restitūtum erat

stane sa acciderit

vypili ste bibistis biberātis

budete porazení victī eritis

prídete vēneritis

dobyli expugnāvērunt expugnāverant

bude pochovaná sepulta erit

zaradoval som sa gāvīsus sum gāvīsus eram

vrátiš sa reverteris

boli ste odstrašení dēterritī estis dēterritī erātis

pokúsim sa cōnātus erō

žil som vīxī vīxeram

budeš vzdelaný ērudītus eris

nasledoval si secūtus es secūtus erās

zvolia creāverint

uverili sme crēdidimus crēdiderāmus

prečítam lēgerō

boli sme urazení offensī sumus offensī erāmus

odvážime sa ausī erimus

209

3. Vytvorte 1. os. sg. indikatívu všetkých časov od nasledujúcich slovies:

prevyšovať držať posielať trestať

praes.

act. superō teneō mittō puniō

pas. superor teneor mittor punior

impf.

act. superābam tenēbam mittēbam puniēbam

pas. superābar tenēbar mittēbar puniēbar

fut. I

act. superābō tenēbō mittam puniam

pas. superābor tenēbor mittar puniar

perf.

act. superāvī tenuī mīsī pūnīvī

pas. superātus sum tentus sum missus sum pūnītus sum

plsqpf.

act. superāveram tenueram mīseram pūnīveram

pas. superātus eram tentus eram missus eram pūnītus eram

fut. II.

act. superāverō tenuerō mīserō pūnīverō

pas. superātus erō tentus erō missus erō pūnītus erō

4. Preložte: 1. Mithridates mohol hovoriť s každým (so všetkými), lebo sa naučil jazyky všetkých národov,

ktorým vládol.

2. Nič nebude ťažké, ak sa vládca sám bude riadiť tým (dosl. bude nasledovať to), čo je najlepšie.

3. Stojí za to počuť, akými slovami chválil spisovateľ vládcu, ktorého v detstve (dosl. detstvo)

vzdelával. 5. Preložte: Seneca o rozprávaní

Filozofovi nič neprospieva tak, ako mlčať, hovoriť čo najmenej s ostatnými a najviac so

sebou. Je istá sladkosť jazyka, ktorá sa vkradne, lahodí a podobne (dosl. nie ináč) ako opitosť

alebo láska prezrádza (dosl. vydáva) tajomstvá. Nikto nepomlčí o tom, čo bude počuť, nikto

nebude hovoriť [len toľko], koľko [si] vypočuje, kto nepomlčí o veci, nebude mlčať ani

o pôvodcovi [správy]. Človek verí niekomu toľko, koľko veria ľudia (dosl. sa verí) jemu samému.

Hoci si aj niekto stráži svoju uvravenosť a je spokojný s ušami (s pozornosťou) jedného [človeka],

vytvorí [ako publikum] zástup ľudí (dosl. ľud). A tak je predmetom rečí (dosl. je reč) práve [to],

čo bolo tajomstvom.

6. Preložte: Epistula Cicerōnis uxōrī Terentiae

Tullius Terentiae suae salūtem dīcit. Magnā cum cūrā expectābam adventum tabellāriī,

quem ad tē mīseram et cui litterās dederam. Cōnficior maerōre et litterae tuae mihi somnum

adēmērunt. Ad cēterās meās miseriās accessit cūra dē valētūdine tuā. Ego nōn tenuī lacrimās et

iīs litterās tuās ferē dēlēvī. Cum Athenās vēnerō, scrībam ad tē (tibi). Valētūdinem tuam cūrā

dīligenter. Valē.


Dat Galēnus opēs, dat Iūstiniānus honōrēs, Galénos dáva bohatstvo, Justinián pocty,

inter utrumque sedet pauper Aristoteles medzi nimi sedí chudobný Aristoteles 8. Latinské názvy filozofických diel Francisa Bacona:

Dē dignitāte et augmentīs scientiārum O dôstojnosti a zveľadení vied

Novum organon scientiārum Nový nástroj vied

Dē sapientiā veterum O starodávnej múdrosti (dosl. O múdrosti starých)

210

18. CVIČENIE

1. Preložte: Spinoza o láske a nenávisti

Ľudské city, ako sú láska, nenávisť, hnev, závisť, sláva, milosrdenstvo a ostatné emócie som

študoval nie ako chyby ľudskej povahy, ale ako vlastnosti, ktoré sa jej dotýkajú tak ako prírody

horúčosť a chlad vzduchu, počasie a iné (veci) tohto druhu, ktoré sú nepríjemné, ale predsa

potrebné a majú isté príčiny, ktorými (prostredníctvom ktorých) sa pokúšame poznať ich

podstatu. Nenávisť a láska sú city smútku alebo radosti. Láska nie je nič iné než myšlienka

(vzniknutá na základe) vonkajšieho popudu sprevádzaná radosťou (dosl. v sprievode radosti,

pričom ju sprevádza radosť) a nenávisť nič iné než myšlienka (vzniknutá na základe) vonkajšieho

popudu sprevádzaná smútkom (dosl. v sprievode smútku, pričom ju sprevádza smútok). Nenávisť

sa zväčšuje vzájomnou nenávisťou, nová nenávisť vzniká, keď prvá ešte stále trvá. Keď však

človek odloží nenávisť (po zahnaní nenávisti sa však človek), môže sa zamilovať (dosl. byť

priťahovaný do lásky), teda nenávisť môže byť porazená láskou.

2. Preložte:

Cicerō dē voluntāte

Stōicus philosophus multīs aliīs rēbus expositīs mē hortante voluntātem sīc dēfīniēbat:

voluntās est, quae aliquid cum ratiōne dēsīderat. Quae autem ratiōne adversante incitāta est, ea

libīdō est, quae in omnibus stultīs invenitur. Voluptāte dominante autem maximae virtūtēs humī

iacent.


Mūtātō nōmine dē tē fabulā narrātur. (Horatius) Zmeň meno (dosl. zmenou mena, keď zmeníš

meno) (a) bájkou sa hovorí o tebe.

Nātūrā duce errāre nūllō pactō potest. (Cicero) Pod vedením prírody sa nemožno nijakým

spôsobom mýliť.

Vir fortis potest invītā fortūnā vīvere, invītā morī. (Cato u Senecu) Udatný muž vie (môže) žiť a

umrieť napriek osudu (dosl. proti vôli, aj keď mu osud nepraje).

4. Latinské názvy filozofických diel: Descartes: Meditātiōnēs dē prīmā philosophiā, in quā Deī existentia et animae immortālitās

dēmōnstrātur Úvahy o prvej filozofii, v ktorej sa dokazuje existencia Boha a nesmrteľnosť

duše

Meditātiō prīma: Dē iīs, quae in dubium revocārī possunt Prvá úvaha: O tých (veciach), ktoré

môžu priviesť (dosl. byť vedené) do pochybnosti

Meditātiō secunda: Dē nātūrā mentis hūmānae Druhá úvaha: O podstate ľudskej mysle

Meditātiō tertia: Dē Deō Tretia úvaha: O Bohu

Meditātiō quarta: Dē vērō et falsō Štvrtá úvaha: O pravde a lži

Meditātiō quīnta: Dē essentiā rērum māteriālium Piata úvaha: O súcne materiálnych vecí

Meditātiō sexta: Dē rērum māteriālium existentiā et reālī mentis ā corpore dīstinctiōne Šiesta

úvaha: O jestvovaní materiálnych vecí a skutočnom oddelení mysle od tela

211

19. CVIČENIE

1. Vytvorte infinitívy nasledujúcich slovies:

inf. praes. inf. perf. inf. fut.

subigō

act. subigere subēgisse subāctūrum, am, a esse

pas. subigī subāctum, am, um esse subāctum īrī

lēniō

act. lēnīre lēnīvisse lēnītūrum, am, um esse

pas. lēnīrī lēnītum, am, um esse lēnītum īrī

occīdō

act. occīdere occīdisse occīsūrum, am, um esse

pas. occīdī occīsum, am, um esse occīsum īrī

expugnō

act. expugnāre expugnāvisse expugnātūrum, am, um esse

pas. expugnārī expugnātum, am, um esse expugnātum īrī

interficiō

act. interficere interfēcisse interfectūrum, am, um esse

pas. interficī interfectum, am, um esse interfectum īrī

dēterreō

act. dēterrēre dēterruisse dēterritūrus, am, um esse

pas. dēterrērī dēterritum, am, um esse dēterritum īrī

perdō

act. perdere perdidisse perditūrum, am, um esse

pas. perdī perditum, am, um esse perditum īrī

prōmittō

act. prōmittere prōmīsisse prōmissūrum, am, um esse

pas. prōmittī prōmissum, am, um esse prōmissum īrī

cōnficiō

act. cōnficere cōnfēcī cōnfectūrum, am, um esse

pas. cōnficī cōnfectum, am, um esse cōnfectum īrī

opprimō

act. opprimere oppressisse oppressūrum, am, um esse

pas. opprimī oppressum, am, um esse oppressum īrī

mūniō

act. mūnīre mūnīvisse mūnītūrum, am, um esse

pas. mūnīrī mūnītum, am, um esse mūnītum īrī

restituō

act. restituere restituisse restitūtūrum, am, um esse

pas. restituī restitūtum, am, um esse restitūtum īrī

numerō

act. numerāre numerāvisse numerātūrum, am, um esse

pas. numerārī numerātum, am, um esse numerātum īrī

orior orīrī ortum, am, um esse ortūrum, am, um esse

arbitror arbitrārī arbitrātum, am, um esse arbitrātūrum, am, um esse

212

2. Preložte: O filozofických školách

Stoici boli nazvaní podľa miesta, stĺporadie sa nazýva totiž po grécky stoa, στοά. Do tohto

stĺporadia sa mudrci schádzali a filozofovali (dosl. Mudrci schádzajúci sa do tohto stĺporadia

filozofovali). Je známe, že ako prvý vytvoril túto školu Zenón. Títo tvrdia, že človek nemôže

vzniknúť (dosl. byť vytvorený) bez cnosti. Títo tiež hovoria, že duša bez tela hynie. Akademici boli

nazvaní podľa Platónovej vily v aténskej Akadémii, kde (ten) učil. Títo považovali všetko za neisté.

Peripatetici sa nazývajú podľa chôdze, grécky περίπατος, pretože ich autor, Aristoteles, zvyčajne

diskutoval (dosl. mal vo zvyku diskutovať) počas chôdze (dosl. prechádzajúc sa). Títo hovoria, že

istá čiastočka duše je večná, ostatné sú smrteľné. Kynici boli nazvaní podľa nehanebnosti,

domnievajúc sa, že je cnostné súložiť s manželkou verejne ako pes, grécky κύων. Preto vraj je aj

meno odvodené od psov, ktorých život napodobňovali. Epikurejci boli nazvaní podľa filozofa

Epikura, milovníka ničoty, nie múdrosti, ktorého aj sami filozofi nazvali prasa. Onen sťa váľajúci

sa v bahne tvrdil, že najvyššie dobro je telesná rozkoš. Veril, že boh nič nerobí, že všetko sa skladá

z telies a že duša nie je nič iné než teleso.

3. Preložte:

Epistola Senecae dē philosophiae partibus

Philosophiae trēs partēs esse dīxērunt et maximī et plūrimī auctōrēs: mōrālem, nātūrālem,

ratiōnālem. Prīma cōmponit animum, secunda rērum nātūram scrutātur, tertia proprietātēs

verbōrum exigit eōrumque structūram et argūmentātiōnēs. Cōnstat Epicūreōs duās partēs

philosophiae putāvisse esse, nātūrālem atque mōrālem, ratiōnālem removērunt. Haec tibi scrīpsī

quaedam etiam mōrālibus ratiōnālia immixta esse mēque mōrālem philosophiam complexum īrī

et omnēs ad eam pertinentēs quaestiōnēs explicātūrum esse.


Etiamsī rēctē faciunt, nesciunt facere sē rēctē. Aj keď konajú správne, nevedia, že konajú správne.

Quīdam quaedam scīre sē nesciunt. Niektorí nevedia, že niečo vedia.

Rēctē factī fēcisse mercēs est. Odmenou za skutok je (to), že bol správne vykonaný. (Seneca)

Virtūtem prīmam esse putō compescere linguam,

proximus ille deō est, quī scit ratiōne tacēre. Myslím si, že prvou cnosťou je krotiť jazyk,

najbližšie k bohu je ten (dosl. onen), kto vie mlčať (s) rozumom.

Cum Venere et Bacchō līs est et iūncta voluptās,

quod lautum est animō complectere, sed fuge litēs. S Venušou a Bakchom je spojený spor aj rozkoš,

prijmi (to), čo je príjemné pre ducha, ale vyhýbaj sa sporom. (Catonove Distichá)

213

20. CVIČENIE

1. Preložte: Seneca Luciliovi

Hovoríš: “Ty mi prikazuješ vyhýbať sa davu, stiahnuť sa a byť spokojný so svojím

svedomím? Kde sú tie známe rady, ktoré prikazujú zomrieť v činnosti?“ Čo? Zdá sa ti, že ti radím

nečinnosť? Ja ti len prikazujem, aby si nebol vždy pri knihe a zápisníkoch (neskláňal sa nad knihu

a zápisníky), duch potrebuje nejakú prestávku. Nosenie (v nosidlách) vytrasie telo a neprekáža

duševnej činnosti (štúdiu), môžeš čítať, môžeš diktovať, môžeš hovoriť, môžeš počúvať a ani

prechádzka ti nebráni, aby si niečo z toho nerobil. Mudrc (filozof) síce väzí v svojom tele, ale

svojou najlepšou časťou nie je prítomný a svoje myšlienky upína na výšiny. Ty mi zakazuješ, aby

som bol účastný nebies, to jest (to znamená) prikazuješ mi, aby som žil so sklonenou hlavou? Som

viac (dosl. väčší) a zrodený k väčším veciam. Ver mi, (tí,) ktorí zdanlivo nič nerobia, robia väčšie

veci, zaoberajú sa súčasne ľudskými a božskými vecami. Svojho ducha nútim, aby sa upínal na

seba a neodvracal sa k vonkajším veciam.

2. Preložte: Seneca ad Lūcīlium

Parāre unde vīvam necesse est. Simul et parāre tē disce: sī quid tē vetat bene vīvere, bene

morī nōn vetat. „Initium est salūtis nōtitia peccātī.“ Ēgregiē mihi hōc dīxisse vidētur Epicūrus.

Vīve etiam cum Chrȳsippō, cum Posīdōniō: hī tibi tradent humānōrum dīvīnōrumque nōtitiam, hī

iubēbunt (tē) in opere esse nec tantum scītē loquī et in oblectātiōnem audientium verba iactāre,

sed animum indūrāre.


Nōn ideō malum est, quia vetātur lege, sed ideō vetātur lege, quia malum est. (Augustinus,

upravené) Nie preto je to zlo, pretože sa to zakazuje (je to zakzované) zákonom, ale preto sa to

zakazuje (je to zakazované) zákonom, pretože je to zlo. Dīligere sē dēbet, cui iubētur dīligere proximum tamquam sē. (Augustinus, upravené) Milovať

seba musí (ten), komu sa prikazuje milovať blížneho ako seba. Amātur, qui laudātur, dum nōn fallācī corde laudātōris praedicārī crēditur, id est, cum amāns eum

laudat. (Augustinus, upravené) Milovaný je (ten), ktorý je chválený, pokiaľ si ľudia nemyslia

(dosl. sa o ňom neverí), že je velebený neúprimným srdcom chválorečníka, to jest (to znamená),

keď ho chváli milujúci. Dignum laude virum Mūsa vetat morī. (Horatius, upravené) Múza zakazuje, aby chvályhodný muž

zomrel. Summa vītae brevis nōs vetat inchoāre spem longam. (Horatius, upravené) Krátky priebeh života

(dosl. súhrn krátkeho života) nám bráni, aby sa dostavila dlhá nádej. Sī plūra cōgere, quam satis est, ac nōn cessāre vidēbor, admonē mē! (Horatius, upravené) Ak sa

bude zdať, že zhromažďujem viac, než je dostatočné, a neprestávam, napomeň ma!

214

21. CVIČENIE

1. Vytvorte 1. osobu konjuntívu prézenta a imperfekta nasledujúcich slovies:

coni. praes. coni. impf.

vertō

act. vertam verterem

pas. vertar verterer

observō

act. observem observārem

pas. observer observārer

adiciō

act. adiciam adicerem

pas. adiciar adicerer

dēfendō

act. dēfendam dēfenderem

pas. dēfendar dēfenderer

ēligō

act. ēligam ēligerem

pas. ēligar ēligerer

violō

act. violem violārem

pas. violer violārer

dēterreō

act. dēterream dēterrērem

pas. dēterrear dēterrērer

cōnvincō

act. cōnvincam cōnvincerem

pas. cōnvincar cōnvincerer

damnō

act. damnem damnārem

pas. damner damnārer

mūniō

act. mūniam mūnīrem

pas. mūniar mūnīrer

moveō

act. moveam movēre

pas. movear movērer

intersum intersim interessem

revertor revertar reverterer

ulcīscor ulcīscar ulcīscerer

cōnor cōner cōnārer

215

2. Preložte konjunktívy nasledujúcich slovies:

ako konjunktív preklad

crēdās

rozkazovací

ver!

možnosti

veril by si

prípustkový

hoci veríš

observēmus

vyzývací

pozorujme!, zachovávajme!

možnosti

pozorovali by sme, zachovávali by sme

rozvažovací

máme pozorovať?, máme zachovávať?

prípustkový

hoci pozorujeme, hoci zachovávame

utinam cūrārent

želací

kiež by sa starali

crēscant

rozkazovací

nech rastú!

možnosti

rástli by

prípustkový

hoci rastú

utinam vītēt

želací

kiež sa vyhýba (vyhne)

accūsārēnt

neskutočnosti

žalovali by, obvinili by

cēderēmus

neskutočnosti

ustúpili by sme

rozvažovací

mali sme ustúpiť?

trādātis

rozkazovací

odovzdajte!

možnosti

odovzdali by ste

prípustkový

hoci odovzdávate

utinam possīs

želací

kiež môžeš

utinam abessētis

želací

kiež by ste odišli

cōnficiātur

rozkazovací

nech je dokončený!

možnosti

bol by dokončený, dokončil by sa

prípustkový

hoci je dokončovaný, hoci sa dokončuje

arbitrārēris

možnosti

myslel by si

neskutočnosti

myslel by si

mūnīrentur

neskutočnosti

boli by opevení, opevnili by sa

īrāscerēminī

neskutočnosti

nahnevali by ste sa

oblīvīscāmur

vyzývací

zabudnime!

možnosti

zabudli by sme

rozvažovací

mali sme zabudnúť?

prípustkový

hoci zabúdame

216

3. Preložte: Seneca o tele

Toto miesto, ktoré na tomto svete zaujíma boh, v človeku (zaujíma) duch, čo je tam hmota,

to je v nás telo. Nech teda horšie slúži lepšiemu (dosl. horšie slúžia lepším); buďme statoční voči

náhodným veciam, netrasme sa pred nespravodlivosťami, ranami, putami a biedou. Priznávam,

že je nám vrodená láska k nášmu telu, priznávam, že ho chránime (dosl. vykonávame jeho

ochranu). Chrániť (ho) (vykonávať to) však musíme nie tak, akoby sme mali žiť kvôli telu, ale tak,

akoby sme nevedeli (žiť) bez tela. Zachovávajme zdravú a prospešnú podobu života a dovoľme

telu toľko, koľko stačí pre dobré zdravie. Povedal by som, že je to (dosl. toto) proti prírode mučiť

svoje telo a jesť hrozné jedlá, naším predsavzatím (úmyslom) je žiť podľa prírody (v zhode

s prírodou). Kiež by sme mali naozaj odvahu nasledovať toto predsavzatie (tento úmysel).

4. Preložte: Cicerō dē ūtilī et honestō

Sī ūtile cum honestō pugnāre aliquandō videātur, id ūtile tantum vidētur. Nihil vērō ūtile,

quod nōn honestum, nihil honestum, quod nōn ūtile est. Ūtilitās valet propter honestātem, sine

quā nē ūtilitās quidem esse posset. Maximē autem perturbantur officia in amīcitiīs. Cum id, quod

ūtile vidētur in amīcitiā, cum eō, quod honestum est, comparātur, iaceat ūtilitātis speciēs, valeat

honestās. Cum autem in amīcitiā ea, quae honesta nōn sunt, postulābuntur, religiō et fidēs

antepōnātur amīcitiae. Id, quod turpe est (Quod turpe est, id), quamvīs occultētur, honestum esse

nūllō modō potest, sīc, quod honestum nōn est, id ūtile esse nōn potest adversante et repugnante

nātūrā.


dēleātur nech sa odstráni

Sit venia verbō. Nech je dovolené povedať (prepáčte za slovo; dosl. nech je ospravedlnenie slovu).

Requiēscat in pāce. Nech odpočíva v pokoji!

Mulier in ecclēsiā taceat. (Nový zákon) Nech žena na cirkevnom zhromaždeni mlčí!

Quamvīs sit sapiēns, pro stultō pauper habētur. Aj keď je chudobný múdry, (predsa) sa považuje

za hlupáka.

Omnia sponte fluant, absit violentia rēbus. (Komenského krédo) Nech všetko samo od seba plynie,

nech nie je násilie vo veciach!

Artificem commendat opus, nōn propria lingua, sōla loquātur in hōc, ōre tacente, manus.

(Abelard) Dielo chváli tvorcu, nie vlastný jazyk, nech hovorí len ruka za mlčania úst (keď ústa

mlčia).

217

22. CVIČENIE

1. Vytvorte 1. osobu konjuntívu perfekta a plusquamperfekta nasledujúcich slovies:

coni. perf. coni. plsqpf.

vocō

act. vocāverim vocāvissem

pas. vocātus sim vocātus essem

exerceō

act. exercuerim exercuissem

pas. exercitus sim exercitus essem

claudō

act. clauserim clausissem

pas. clausus sim clausus essem

ērudiō

act. ērudīverim ērudīvissem

pas. ērudītus sim ērudītus essem

ēducō

act. ēducāverim ēducāvissem

pas. ēducātus sim ēduātus essem

regō

act. rēxerim rēxissem

pas. rēctus sim rēctus essem

pūniō

act. pūnīverim pūnīvissem

pas. pūnītus sim pūnītus essem

pellō

act. pepulerim pepulissem

pas. pulsus sim pulsus essem

minuō

act. minuerim minuissem

pas. minūtus sim minūtus essem

dēlectō

act. dēlectāverim dēlectāvissem

pas. dēlectātus sim dēlectātus essem

teneō

act. tenuerim tenuissem

pas. tentus sim tentus essem

dēsum dēfuerim dēfuissem

imitor imitātus sim imitātus essem

proficīscor profectus sim profectus essem

vereor veritus sim veritus essem

218

2. Preložte konjunktívy nasledujúcich slovies:

ako konjunktív Preklad nē nōn āmīseris nē

zabraňovací

nestrať!

možnosti

nestratil by si

prípustkový

hoci si nestratil

utinam clāmāveritis

želací

kiež ste kričali

offuisset

neskutočnosti

bol by (u)škodil

utinam explēta sint

želací

kiež boli naplnené

expectem

rozvažovací

mám čakať?

vīderit

možnosti

(u)videl by

prípustkový

hoci (u)videl

stetissent

neskutočnosti

boli by stáli

utinam monstrārent

želací

kiež by ukázali

utinam nē vulnerātus esset

želací

kiež by nebol býval zranený

sustinuerimus

možnosti

vydržali by sme

prípustkový

hoci sme vydržali

firmētis

rozkazovací

upevnite! (upevňujte!)

možnosti

upevnili by ste

prípustkový

hoci upevňujete

utinam potuerit

želací

kiež mohol

utinam prōfuisses

želací

kiež by si bol býval užitočný

nē nōn clauseritis nē

zabraňovací

nezatvátajte!

možnosti

nezatvorili by ste

prípustkový

hoci ste nezatvorili

custōdītae sītis

možnosti

boli by ste strážené

prípustkový

hoci ste boli strážené

utinam obtemperāvissem

želací

kiež by som bol poslúchol

faterēminī

neskutočnosti

priznali by ste sa

līberātī essemus

neskutočnosti

boli by sme bývali oslobodení

utinam veniās

želací

kiež prídeš

nē nōn noceāmur nē

vyzývací

neškoďme!

možnosti

neškodili by sme

prípustkový

hoci neškodíme

219

3. Preložte: Cicero bratovi Quintovi

Brat môj, ja by som sa na teba hneval? Ja by som sa mohol na teba hnevať? Ja by som

nemal v úmysle ťa vidieť? Práve naopak som si neželal, aby si ty videl mňa (dosl. aby som bol

tebou videný). Nebol by si totiž videl svojho brata, nie toho, ktorého si zanechal, ale akúsi podobu

živej mŕtvoly (dosl. dýchajúceho mŕtveho). A kiež by si ma bol skôr uvidel mŕtveho alebo bol počul

[že som mŕtvy]. Kiež by som ťa bol opustil preživšieho (kiež by som ťa bol opustil tak, aby si

prežil) nielen (moju) smrť, ale aj moju česť. Ale všetkých bohov beriem za svedkov, že som bol od

smrti odvolaný týmto jedným hlasom, pretože všetci hovorili, že v mojom živote sa uschovala

(bola uložená) nejaká časť tvojho života.

4. Preložte: Dē ratiōne hūmānā

Propter ratiōnem iūre laudāmur, quod nōn contingeret, sī id dōnum ā deō, nōn ā nōbīs

habērēmus. Sī autem ratiōnem hominibus diī dedērunt, malitiam dedērunt. Etiam diī fraudem

dedērunt, facinus cēteraque, quōrum nihil nec suscipī sine ratiōne nec efficī potest. Utinam diī

calliditātem hominibus etiam ad male agendum nē dedissent. Nam paucī (paucī enim) eā bene,

multī autem improbē ūtuntur: dōnum hōc dīvīnum ratiōnis et cōnsiliī ad fraudem hominibus, nōn

ad bonitātem impertītum esse vidētur. Quid potius hominibus diī dedissent, sī eīs nocēre in animō

nōn habuissent?

5. Lingua Latīna philosophica: Sī acum quaererēs, acum invēnissēs. (Plautus) Keby si hľadal ihlu, našiel by si ihlu. (Kto hľadá,

nájde.)

Scīre tuum nihil est, nisi tē scīre hōc sciat alter. (Persius) Tvoja znalosť je ti nanič (dosl. Tvoje

„vedieť“ nie je nič), ak by druhý nevedel, že ty to (dosl. toto) vieš.

Scīre loquī decus est, decus est et scīre tacēre, haec duo sī poteris scīre, perītus eris. Vedieť hovoriť

je ozdobou, ozdobou je aj vedieť mlčať, ak dokážeš (dosl. budeš môcť vedieť) tieto dve (veci),

budeš odborník (dosl. skúsený).

Ō vītae philosophia dux, ō virtūtis indāgātrīx expultrīxque vitiōrum! Quid nōn modō nōs, sed

omnīnō vīta hominum sine tē esse potuisset? (Cicero) Ó filozofia, vodkyňa života, ó

skúmateľka cnosti a vyháňačka chýb! Čo by sme boli bývali bez teba nielen my, ale celý (dosl.

úplne, naskrze) ľudský život?

220

23. CVIČENIE

1. Preložte: Francis Bacon: Aforizmy

XVIII Doterajšie objavy (dosl. doteraz objavené – pl.) vo vedách podliehajú pojmom, ktoré

sú takmer ľudové; aby sa však preniklo do vnútorných a odľahlých (dosl. odľahlejších) [vecí]

prírody, je potrebné, aby sa tak pojmy ako aj zásady odvádzali od vecí istejším a stálejším

spôsobom (dosl. cestou) a využila sa (dosl. prišla do použitia) lepšia a istejšia podpora intelektu.

LVI Nájdu sa duchovia, jedni obdivujúci staré časy, druhí milujúci nové časy. Máloktorí

sa však dokážu udržať (dosl. držať), aby buď nehľadali chyby v tom, čo starí správne stanovili

(dosl. čo bolo starými správne stanovené), alebo aby neopovrhovali tým, čo noví správne spoznali

(dosl. čo bolo novými správne spoznané).

LXVII Protagoras, Hippias a ostatní starí sofisti sa ničoho tak nebáli, než aby sa nezdalo,

že o niečom pochybujú.

2. Preložte: Senecae cōnsilia Lūcīliō

Hōc est salūtāre, nōn conversārī dissimilibus et dīversa cupientibus. Nōn timeō, nē hominēs

eiusmodī mutent tē, timeō, nē impediant. Optō tibi, ut cōgitatiōnibus inōrdinatīs agitāta tua mēns

tandem resistat et placeat sibi. Nihil tē dētineat nec impediat, quōminus parātus sīs necessāria

statim facere.


Nihil obstat, quōminus imprimātur. (súhlas katolíckeho cenzora na publikovanie) Nič neprekáža,

aby sa (to) nevytlačilo.

Nōn ut edam, vīvō, sed ut vīvam, edō. (Quintilianus) Nežijem, aby som jedol, ale jem, aby som žil.

Crēdō, ut intellegam, nōn intellegō, ut crēdam. (Anselmus Cantuarensis) Verím, aby som chápal,

nechápem, aby som veril.

Sciō mē hominem esse et errāre potuisse; nē autem errārem, sēdulō cūrāvī. (Spinoza) Viem, že

som človek a mohol som sa pomýliť, ale postaral som sa (dosl. usilovne som sa staral), aby

som sa nemýlil.

221

24. CVIČENIE

1. Preložte:

Seneca o prijímaní dobrodení Ako si dobrodenie treba nechať oplatiť, tak [to] netreba vyžadovať. Najlepší je onen, kto

(dobrodenie) ľahko dal a nikdy nevyžadoval (jeho oplatenie). Niektorí nielenže pyšne dobrodenia

dávajú, ale aj prijímajú, čo sa nesmie dopustiť. Ako sa majú ľudia správať pri prijímaní

dobrodení? Prvoradé je to (dosl. Toto je prvé), že dobrodenie sa nemá prijímať od všetkých.

Pôvodcu dobrodenia treba vyberať a veru svedomitejšie treba hľadať veriteľa dobrodenia než

peňazí. Tomuto (tj. veriteľovi peňazí) totiž treba (sa musí) vrátiť toľko, koľko mi požičal (dosl. som

prijal), a ak som vrátil, som oslobodený (tj. od dlhu, zbavený dlhu) a slobodný; ale onomu ( tj.

veriteľovi dobrodenia) treba splatiť aj viac. Niektorí sa vyhýbajú prítomnosti svedka (dosl.

svedkovi) dobrodenia. Ako má darca rozširovať (dosl. vynášať) znalosť o svojom dare natoľko,

nakoľko [to] (tj. táto znalosť) bude tešiť obdarovaného (dosl. [toho,] komu sa dáva), tak ma

prijímajúci [o tom] (tj. o tomto dare) hovoriť verejne.

2. Preložte:

Cicerō dē domō virī clārī Ōrnanda enim est dignitās dominī honorātī domō, nōn ex domō tōta quaerenda, nec domō

dominus, sed dominō domus honestanda est; et, ut in cēterīs habenda ratiō nōn sua sōlum, sed

etiam aliōrum, sīc in domō clārī hominis, in quam et hospitēs multī recipiendī sunt, adhibenda

cūra est laxitātis.


mūtātīs mūtandīs keď sa zmenilo, čo bolo treba zmeniť

Argūmenta nōn sunt numeranda, sed ponderanda. Argumenty netreba (sa nemajú) vyratúvať, ale

posúdiť (podľa ich závažnosti).

Nōn ut diū vīvāmus, curandum est, sed ut satis. (Seneca) Musíme sa starať nie [o to], aby sme žili

dlho, ale naplno (dosl. dostatočne).

Beatōs putō, quibus deōrum mūnere dātum est aut facere scrībenda, aut scrībere legenda.

(Plinius Ml.) Za šťastných považujem (ľudí), ktorým bol daný božský dar buď urobiť, čo je

hodné zaznamenania (dosl. zapísania) alebo napísať, čo je hodné čítania.

Philosophandum est paucīs; nam omnīnō haud placet. (Ennius) Filozofovať (venovať sa filozofii)

musia len máloktorí; vôbec (to) totiž nie je v obľube (naskrze sa to totiž nepáči).

Nōn cum vacāveris, philosophandum est, sed ut philosophēris, vacandum est. (Seneca)

Filozofovať sa nemá [vtedy], keď budeš mať voľný čas, ale treba mať (si urobiť) voľný čas,

aby si mohol filozofovať (dosl. aby si filozofoval).

222

25. CVIČENIE

1. Preložte: O spôsobe filozofovania

Trojaký spôsob filozofovania bol prevzatý od Platóna, jeden o živote a mravoch, druhý

o prírode a (jej) tajomstvách (dosl. tajomných veciach), tretí o vedeckom výklade (dosl. vykladaní)

a rozlišovaní pravdy a lži v reči. Akademici onú časť správneho žitia najprv vyvodzovali (dosl.

vyžadovali) od prírody. Hovorili, že treba poslúchať prírodu a že všetko treba hľadať v prírode.

Toto (dosl. ono) stanovili za najvyššie dobro a za vrchol vecí, o ktoré sa treba snažiť.

2. Preložte: Descartes: Regulae ad dīrēctiōnem ingeniī

Regula IV. Necessāria est methodus ad veritātem investīgandam.

Regula V. Tōta methodus cōnsistit in ordine et dispositiōne eōrum, ad quae mentis aciēs est

convertenda, ut aliquam veritātem inveniāmus.

Regula VI. Ad rēs simplicissimās ab involūtīs dīstinguendās et ordine persequendās oportet in

omnī rērum seriē observāre rem maximē simplicem.


Commoda autem humānī generis maxima sunt artēs nīmīrum mēnsūrandī tam corpora quam

eōrum motūs, movendī gravissima pondera, aedificandī, navigandī, īnstrūmenta ad omnem ūsum

fabricandī, motūs coelestēs (= caelestēs), syderum (sīderum) aspectūs, temporis mōmenta

calculandī, orbis terrārum faciem dēpingendī. (Hobbes) Najväčšie prednosti ľudského pokolenia

sú zaiste umenia (najväčšou prednosťou ... je umenie) merať tak telesá ako ich pohyby, hýbať

veľmi ťažkými (najťažšími) bremenami, stavať, plaviť sa, vytvárať nástroje na každé použitie,

vypočítať nebeské pohyby, polohy súhvezdí a pohyby času a znázorniť zem.

Ōrātor nōn aliter nisi ōrandō probātur, philosophus nōn minus tacendō prō tempore quam

loquendō philosophātur. (Macrobius) Rečník sa neosvedčuje ináč než rečnením, filozof filozofuje

v (správnom) čase nie menej mlčaním, než hovorením.

223

26. CVIČENIE



ferimus 1. os. pl. ind. praes. act. nesieme

eunt 3. os. pl. ind. praes. act. idú

ferris 2. os. sg. ind. praes. act. si nesený

ībat 3. os. sg. ind. impf. act. šiel

ferent 3. os. pl. ind. fut. act. budú niesť

ībitis 2. os. pl. ind. fut. act. pôjdete

ferēbātur 3. os. sg. ind. impf. pas. bol nesený

eāmus 1. os. pl. coni. praes. act. poďme!;

šli by sme;

máme ísť?;

hoci ideme

ferātis 2. os. pl. coni. praes. act. neste;

niesli by ste;

hoci nesiete

īret 3. os. sg. coni. impf. act. šiel by

feruntur 3. os. pl. ind. praes. pas. sú nesení

it 3. os. sg. ind. praes. act. ide

ferrem 1. os. sg. coni. impf. act. niesol by som;

mal som niesť?

utinam eās 2. os. sg. coni. praes. act. kiež ideš

utinam ferret 3. os. sg. coni. impf. act. kiež by niesol

abiit 3. os. sg. ind. perf. act. odišiel

abstulērunt 3. os. pl. ind. perf. act. odniesli

trānsierimus 1. os. pl. ind. fut. II. act. prejdeme

coni. perf. šli by sme;

hoci sme šli

dillāta sunt 3. os. pl. ind. perf. pas. boli roznesené

nē redieris! 2. os. sg. coni. perf. act. nevracaj sa!

utinam illātum sit 3. os. sg. coni. perf. pas. kiež bolo vnesené

īte! 2. os. pl. imp. choďte!

pertulissetis 2. os. pl. coni. plsqpf. act. boli by ste zniesli

perissent 3. os. pl. coni. plsqpf. act. boli by zahynuli

utinam relātus esset 3. os. sg. coni. plsqpf. pas. kiež by bol zanesený

späť

224

2. Preložte: a) Žiadna vec sa teda nevracia do ničoho, ale rozpadom sa všetky veci vracajú do čiastočiek (dosl.

telies) hmoty.

b) Okrem toho telo sa nikdy samo o sebe ani nerodí, ani nerastie a ani sa nezdá, že pretrváva po

smrti. Údy zbavené duše totiž nedokážu zniesť rozpad, ale celkom otrasené hynú a zakaždým

hnijú. Od začiatku života sa tak telo a duša vo vzájomnom kontakte učia životným pohybom

(pochodom; dosl. ... sa tak vzájomné kontakty tela a duše učia životné pohyby).

c) Okrem toho, ak podstata duše ostáva nezmenená a vniká do tela pri narodení (dosl. rodiacim

sa), prečo si nepamätáme žiadne stopy predošlých činov? Preto je potrebné priznať, že (duša),

ktorá bola predtým, zahynula, a ktorá existuje teraz, bola stvorená teraz.

3. Preložte: a) Lebo ten, kto premýšľa, porovnáva prechádzajúce predstavy, to jest pozoruje podobnosti

a odlišnosti medzi nimi.

b) Pretože však tátohľa časť filozofie, zdokonalená najznamenitejšími duchmi (géniami) všetkých

čias, priniesla bohatšie pole, než ako by sa dalo (mohlo) vtesnať do úzkeho priestoru

predloženého diela, nazdal som sa, že čitateľa, ktorý prišiel (pristúpiaceho) k tomuto miestu,

treba upozorniť, aby vzal do rúk spisy Euklida, Archimeda, Apollonia a iných, tu starovekých, tu

novších spisovateľov.

c) Pretože sa však atómy, ktoré sa rútia (padajú) k zemi, medzi sebou líšia tvarom, pohybom

a veľkosťou, padajú na zem jedny s väčším, druhé s menším nárazom.

4. Preložte: Seneca Lūcīliō dē turbā vītandā

Sequere illum impetum animī, quō ad optima quaeque calcātīs populāribus bonīs ībās.

Tantum effice quantum cōnātus es, et illa, quae tēcum in animō tulistī, tractā. Quid tibi vītandum

praecipuē est? Turbam. Illī tūtō nōn committēris. Nihil vērō tam damnōsum bonīs mōribus est,

quam in aliquō spectāculō dēsidēre. Ego certē cōnfitebor imbēcillitātem meam, numquam mōrēs,

quōs extulī, referō. Aliquid ex eō, quod composuī, turbātur, aliquid ex iīs, quae fugāvī, redit.

Avārior redeō, crudēlior, inhūmānior, quia inter hominēs fuī. Subdūcendus populō est tener

animus, facile trānsitur ad plūrēs.


Sīc trānsit glōria mundī. (Tomáš Kempenský, fráza používaná v minulosti pri intronizácii nového

pápeža) Tak sa pominie (dosl. prejde) svetská sláva.

Nōn feram mē, quō diē aliquid ferre nōn poterō. (Seneca) Neznesiem seba [v ten deň], keď (dosl.

v ktorom dni) nebudem vedieť (môcť; nedokážem) niečo zniesť.

Paucī cōnsiliō sē suaque dispōnunt, cēterī, eōrum mōre, quae flūminibus innatant, nōn eunt, sed

feruntur (Seneca, upravené). Máloktorí riadia (s) rozvahou seba a svoje (veci), ostatní nejdú,

ale sú unášaní na spôsob tých (vecí), ktoré sa plavia (ako to, čo sa plaví) po riekach.

Quī ad philosophum venit, cottīdiē aliquid sēcum bonī ferat, aut sānior domum redeat aut

sānābilior. (Seneca) Kto prichádza k filozofovi, nech si zoberie (dosl. nesie) so sebou každý deň

niečo dobrého, [a] nech sa vráti domov buď (duševne) zdravší alebo lepšie pripravený na

liečenie (dosl. liečiteľnejší).

225

27. CVIČENIE



fīunt 3. os. pl. ind. praes. stávajú sa

fīēs 2. os. sg. ind. fut. staneš sa, budeš sa stávať

fīēbāmus 1. os. pl. ind. impf. stávali sme sa

fī! 2. os. sg. imp. staň sa!

fīat

3. os.

sg.

coni.

praes. nech sa stane!

stávalo by sa

hoci sa stáva

fierēmus 1. os. pl. coni. impf. stali (stávali) by sme sa

facta sunt 3. os. pl. ind. perf. stali sa

factus eris 2. os. sg. ind. fut. II staneš sa

factī sīmus

1. os.

pl.

coni.

perf. stali by sme sa

hoci sme sa stali

nē factī sītis! 2. os. pl. coni. perf. nestaňte sa!

factum erat 3. os. sg. ind. plsqpf. stalo sa

factī essent 3. os. pl. coni. plsqpf. boli by sa stali

utinam fierem 1. os. sg. coni. impf. kiež by som sa stal

utinam factum sit 3. os. sg. coni. perf. kiež sa stalo

vult 3. os. sg. ind. praes. chce

nōlumus 1. os. pl. ind. praes. nechceme

māvīs 2. os. sg. ind. praes. radšej chceš

volēbant 3. os. pl. ind. impf. chceli

nōlēs 2. os. sg. ind. fut. nebudeš chcieť

voluērunt 3. os. pl. ind. perf. chceli

mālimus

1. os.

pl.

coni.

praes.

radšej chcime

radšej by sme chceli

hoci radšej chceme

máme radšej chcieť?

utinam vellet 3. os. sg. coni. impf. kiež by chcel

nōlueritis 2. os. pl. ind. fut. II nebudeš chcieť

coni. perf. chcel by si

hoci si chcel

māluerant 3. os. pl. ind. plsqpf. radšej chceli

māluissem 1. os. sg. coni. plsqpf. radšej by som bol chcel

meministī 2. os. pl. ind. perf. pamätáte si

226

2. Preložte:

Erasmus Rotterdamský: Príslovia 1. Nechcel by som, aby bolo dané, čo som dal.

2. Kto sa stal boháčom (bohatým), prestal sa už tešiť zo šošovice.

3. (Žijeme) ako môžeme, keď nie je možné (dovolené) (žiť) ako chceme.

4. Všetci radšej chcú, aby im bolo lepšie, než druhému.

5. To, čo sa stalo, nemôže sa odstať (nemôže byť nevykonané).

Seneca: Epistulae ad Lūcīlium: O hneve

6. Osud vedie toho, kto chce a vlečie toho, kto nechce.

7. Veľká časť dobra je chcieť byť dobrým.

8. Ale ako som (už) začal hovoriť, vidíš, že samotná smrť nie je ani zlo ani dobro.

9.Nešľachetný je (ten), kto zle uvažuje o poriadku sveta a radšej chce opravovať bohov než seba.

10. Dobré nevzniká zo zlého, bohatstvo vzniká z lakomstva, bohatstvo teda nie je dobro.

11. Postavme sa na to miesto, na ktorom je onen, na ktorého sa hneváme: teraz nás hnevá (dosl.

robí hnevlivými) nespravodlivé ocenenie nás (gen. obj.; naše nespravodlivé ocenenie) a to, čo by

sme chceli robiť, nechceme znášať.

12. Cnosť, filozofia a spravodlivosť – je šuchotom prázdnych slov: je jedno šťastie, urobiť si dobre

v živote (dosl. životu dobre urobiť), jesť, piť, užívať dedičstvo, to jest (to znamená, čiže) žiť, to jest

(to znamená, čiže) mať na pamäti, že (človek) je smrteľný.

Descartes: Úvahy

13. Viem, že mnohí bezbožníci nechcú veriť, že existuje boh nie z inej príčiny, než preto, že doteraz

to nikým nebolo možné dokázať (doteraz to nikto nevedel dokázať).

14. Možno by sa našli (dosl. boli by) niektorí, ktorí by radšej chceli poprieť nejakého tak mocného

boha, než veriť, že všetko ostatné je (dosl. všetky ostatné veci sú) neisté.

15. Ale, čo teda som? Mysliaca vec. Čo to (dosl. toto) je? Zaiste (vec) pochybujúca, chápajúca,

dokazujúca, popierajúca, chcejúca, nechcejúca, tiež predstavujúca si a cítiaca. Ja tvrdím, že toto

jedno je pravda, ostatné popieram, túžim poznať viaceré (veci), nechcem byť klamaný.

Spinoza: Etika (dokázaná geometrickým radom) 16. Príroda je vždy tá istá, tá istá (je) jej moc a sila jednať, to jest, zákony prírody, podľa ktorých

sa všetko stáva, sú všade a vždy tie isté. 17. Keď ľudia presvedčili seba, že všetko, čo sa stáva, sa stáva kvôli im samým, museli v každej

veci považovať za najdôležitejšie to, čo bolo pre nich najužitočnejšie.

18. V duchu nie je absolútna alebo nezávislá vôľa, duch je istý spôsob myslenia a tak nemôže byť

nezávislou príčinou svojich konaní alebo nemôže mať absolútnu možnosť chcenia a nechcenia.

19. Ak by sme našu vôľu určili istými a pevnými zásadami, podľa ktorých chceme riadiť konania

nášho života, a (k) týmto zásadám pripojili pohyby vášní, ktoré chceme mať, získame absolútnu

moc nad našimi vášňami (dosl. voči našim vášňam).

3. Preložte:

1. Hominēs vitia sua et amant simul et ōdērunt.

2. Nam meminī, quae nōlō, oblīvīscī nōn possum, quae volō.

3. Cūr ea, quae mūtāre nōn possumus, convellere mālumus quam tuērī ?

4. Nūlla est haec amīcitia, cum alter vērum audīre nōn vult, alter ad mentiendum parātus est.

5. Nōlīte timēre haec, quae dī immortālēs velut stimulōs admovent animīs, calamitās virtūtis occāsiō.


Sī vīs pācem, parā bellum! Ak chceš mier, pripravuj vojnu!

Fiat iūstitia, pereat mundus! Nech sa stane spravodlivosť, hoci aj zahynie svet (ak by aj zahynul svet)

Factus eram ipse mihi magna quaestiō. (Augustinus) Stal som sa sám pre seba veľkou otázkou.

Malus bonum malum esse vult, ut sit suī similis. (Plautus) Zlý chce, aby dobrý bol zlý, aby mu bol

podobný.

Dēspice dīvitiās, sī vīs animō esse beātus. (Disticha Catonis) Opovrhuj bohatstvom, ak chceš byť

duchom šťastný.

Quod māvult homō vērum esse, id potius crēdit. (Francis Bacon) Čo človek radšej chce, aby bola

pravda, to skôr verí.

227

28. CVIČENIE

1. Preložte: Seneca: Listy Luciliovi

1. (Či) chceš mať radšej veľa a či dosť?

2. Časťou (aj) lásky aj priateľstva je odvďačiť sa. Či sa ti zdá, že má dôveru (ten), kto sa nevie

odvďačiť?

3. (Či) sa ti nezdá najhlúpejším zo všetkých (ten), kto nariekal, že pred tisíc rokmi nežil? Rovnako

hlúpy je (ten), kto narieka, že nebude žiť o tisíc rokov.

4. Dávať rady tomu, kto vie, je zbytočné, kto nevie, je málo. (Či) sú potrebné pre toho, kto má

správne názory o dobre a zle (a) či pre toho, kto ich nemá?

5. Od nosenia na nosidlách som unavený, je totiž námaha byť dlho nosený a neviem, či nie o to

väčšia, že je (to) proti prírode, ktorá nám dala nohy, aby sme my sami (dosl. skrze nás, nami

samými) kráčali a oči, aby sme my sami (dosl. skrze nás, nami samými) videli.

Seneca: O dobrodeniach 6. Niektoré veľmi čestné a krásne (jednania) sa prejavujú len voči druhému. Medzi najväčšími

dobrami ľudského rodu chválime a ctíme si (dosl. sa chváli a ctí, je chválená a uctievaná) vernosť.

Či sa azda (dosl. teda) o niekom hovorí, že preukázal vernosť voči sebe?

Seneca: Útecha pre Helviu

7. Je známe, že Homér mal jedného otroka, Platón troch, Zenón, od ktorého začala prísna

a mužná filozofia stoikov (stoická filozofia), žiadneho: či teda niekto povie, že (oni) žili veľmi

biedne?

Cicero: O podstate bohov

8. Či Diagoras, ktorý bol nazývaný bezbožník, a potom Theodoros neodstránili zjavne

prirodzenosť bohov?

9. Čo mám povedať o Sokratovi, ktorého smrť zvyčajne oplakávam čítajúc Platóna. Či teda

nevidíš, že úsudkom bohov, ak prihliadajú na (dosl. vidia) ľudské veci, bol odstránený rozdiel (t.

j. medzi dobrom a zlom)?

10. Akého boha neobdareného žiadnou cnosťou si však môžeme predstaviť? Čo totiž? (Či)

pridelíme bohu múdrosť, ktorá pozostáva zo znalosti dobra a zla (dosl. dobrých a zlých vecí)

a toho, čo nie je ani dobré ani zlé (dosl. a [vecí] ani dobrých ani zlých)?

11. Euhemeros dokazuje smrť a hroby bohov (dosl. Euhemerom sú dokazované ..), (či) teda tento

zdanlivo (dosl. či sa teda zdá, že tento) upevnil náboženstvo a či (ho) načisto celé odstránil?

Cicero: Tuskulské rozhovory

12. Či naši filozofi v knihách, ktoré píšu o pohŕdaní slávy, neuvedú (dosl. nenapíšu) svoje mená?

13. Popredné osoby filozofie by nikdy vo svojich štúdiách nemohli urobiť pokrok (pl.) bez vášnivej

túžby. Či si myslíme, že sa to mohlo stať bez veľmi veľkého (dosl. najvyššieho) zápalu túžby?

14. Pripusť, že duše po smrti nepretrvávajú, čo zlého veru tátohľa myšlienka prináša? Veď

pripusť, že duša zaniká tak ako telo, (či) je tedapo smrti nejaká bolesť alebo vôbec pociťovanie?

15. (Či) radšej nechceš veriť tomu, že duše veľmi slávnych ľudí sú božské a večné, než (tomu), že

už (ako) spálení mohli jazdiť na koni a bojovať v šíku?

16. Zdá sa, že zem vskutku bohatá na obilie (úrodu), ktoré vydáva zo seba s najväčšou štedrosťou,

ho (ju) rodí pre divú zver a či pre ľudí?

17. Žiak: Zdá sa mi, že smrť je zlo.

Učiteľ: (Či) pre tých, ktorí sú mŕtvi, a či pre tých, ktorí musia zomrieť?

Žiak: Pre oboch (pre jedných i druhých).

Cicero: O veštení haruspikov

18. Čo veru môže byť pre človeka väčší trest (od) nesmrteľných bohov než zúrivosť a šialenstvo?

Augustinus: O slobodnej vôli

19. Či si myslíš, že je iná múdrosť okrem pravdy, v ktorej sa najvyššie dobro poznáva

a pretrváva?

228

Tertullianus: Obrana

20. Či sa filozofi nenazývajú podľa svojich tvorcov platonici, epikurejci a pytagorejci?


Quid faciant lēgēs, ubī sōla pecūnia rēgnat? (Petronius ) Čo majú urobiť zákony (tam), kde vládnu

len peniaze?

Quis, quid, ubī, quibus auxiliīs, cūr, quōmodo, quandō? (Tomáš Akvinský, otázky na zisťovanie

okolností) Kto, čo, kde, akou pomocou, prečo, ako, kedy?

Quis nescit prīmam esse historiae lēgem, nē quid falsī dīcere audeat, deinde, nē quid vērī nōn

audeat? (Cicero) Kto nevie, že prvá požiadavka dejepisectva (dosl. prvý zákon dejín) je, aby sa

(dejepisectvo) neodvážilo povedať nejakú lož (a) ďalej, aby sa neodvážilo nepovedať, čo je

pravda?

Quod mūnus reī pūblicae afferre maius, meliusve possumus, quam sī docēmus atque erudīmus

iuventūtem? (Cicero) Akú väčšiu alebo lepšiu službu štátu môžeme priniesť, než ak vyučujeme

a vzdelávame mládež?

Errāre mālō cum Platōne, quam cum istīs vēra sentīre. (Cicero) Chcem sa radšej mýliť s Platónom,

než poznávať pravdu s týmitohľa (filozofmi, t. j. pytagorejcami).

229

29. CVIČENIE

1. Preložte: Cicero: Tuskulské rozhovory

1. Sokrata sa spýtali, či Archelaa, ktorý bol vtedy považovaný za veľmi šťastného človeka,

považuje za blaženého. „Neviem“, povedal, „nikdy som sa s ním totiž nerozprával“.

2. „Ale je čas“, povedal, „už odtiaľto odísť, ja, aby som zomrel, vy, aby ste žili. Čo však z toho je

lepšie, vedia nesmrteľní bohovia, aspoň si myslím si, že (to) žiaden človek nevie“.

3. Pravdepodobné je aj ono: Kto je zdržanlivý, toho Gréci nazývajú σώφρων a σωφρωσύνη

nazývajú tú cnosť, ktorú zvyčajne nazývam (dosl. mám vo zvyku nazývať) tu zdržanlivosťou, tu

umiernenosťou, niekedy aj skromnosťou; neviem však, či by sa tá cnosť nemohla správne volať

poctivosťou.

Cicero: O povinnostiach

4. Pri každej nespravodlivosti mnoho (veľmi) záleží, či sa bezprávie deje nejakým rozrušením

mysle, ktoré je väčšinou krátke a dočasné, alebo úmyselne a premyslene (dosl. [ako] premyslené).

Cicero: O priateľstve

5. Vynára sa na tomto mieste akási do istej miery ťažká otázka, či treba dávať niekedy prednosť

novým priateľom, ktorí sú hodní priateľstva, pred starými, ako zvyčajne dávame (máme vo zvyku

dávať) prednosť mladým koňom pred starými. Pochybovanie nehodné človeka!

Seneca: Listy Luciliovi

6. Odpovedám neskôr na tvoj list. Čo (to) bolo, prečo som neodpisoval hneď? To, na čo sa pýtaš,

malo spojitosť s mojou prácou (dosl. prišlo do spojitosti). Veď vieš, že chcem obsiahnuť morálnu

filozofiu a vysvetliť všetky otázky, ktoré sa jej týkajú. A tak som bol na pochybách, či mám odložiť

(odložím) tvoju otázku alebo (a či) ti mimoriadne odpovedať (odpoviem). Zdalo sa mi láskavejšie

nezdržiavať. A tak aj toto vyberiem z radu vecí (s tým) súvisiacich. Pýtaš sa, ktoré to sú? Poznať

ich viac teší než prospieva, tak ako to, na čo pýtaš: (či) je dobro telesné (dosl. teleso)?

Augustinus: O slobodnom rozhodovaní

7. Medzitým vieme, že jestvuje múdrosť, ale či je jedna spoločná pre všetkých alebo jednotliví

mudrci majú svoju (múdrosť), tak ako svoje duše a mysle, to ešte nevieme.

8. Chcem, aby si mi už povedal, či si myslíš, že aj múdrosť, tak ako pravda, sa ukazuje všetkým

uvažujúcim (ako) spoločná, alebo si myslíš, že je toľko múdrostí, koľko mohlo byť múdrych,

pretože toľko je myslí ľudí (ľudských myslí), koľko je ľudí (a) preto nepoznám nič z tvojej mysle

ani ty z mojej.

9. Pýtam sa najprv, či môj telesný zmysel je ten istý ako tvoj, alebo môj je vskutku len môj a tvoj

len tvoj; keby to tak nebolo, nemohol by som mojimi očami (zrakom) vidieť niečo, čo by si ty

nevidel.

Tomáš Akvinský: Teologický súhrn, prvá časť

10. Otázka 82. O vôli.

Ďalej treba uvažovať o vôli. Pri tejto (pri nej) sa pýtame na päť (vecí).

Po prvé: či túži vôľa po niečom z nutnosti.

Po druhé: či túži po všetkom z nutnosti.

Po tretie: či vyniká viac (dosl. či je vynikajúcejšia) schopnosť než rozum.

Po štvrté: či hýbe vôľa rozumom.

Po piate: či sa vôľa delí na hnevlivú alebo žiadostivú.

11. Otázka 83. O slobodnom rozhodovaní.

Ďalej sa pýtame na slobodné rozhodovanie. A pri tomto (pri ňom) sa pýtame na štyri veci.

Po prvé, či má človek slobodné rozhodovanie (gen. vlastnosti).

Po druhé, čo je slobodné rozhodovanie, či schopnosť, čin, alebo stav.

Po tretie, keď je (to) schopnosť, či je žiadostivá alebo poznávacia.

Po štvrté, keď je (to schopnosť) žiadostivá, či je to tá istá schopnosť ako vôľa alebo iná.

230


Pulvis et umbra sumus, quis scit, an adiciant hodiernae crāstina summae tempora dī superī.

(Horatius) Sme prach a tieň, kto vie, či nebeskí bohovia (nám) pridajú k dnešnému počtu

budúce (dosl. zajtrajšie) časy.

An nescīs, mī fīlī, quantillā prūdentiā mundus regātur? (Axel Oxenstierna, švédsky politik v 17.

stor.; povzbudenie synovi, aby sa nebál politického rokovania) Či nevieš, synu môj, akou

malou múdrosťou je svet riadený?

231

30. CVIČENIE

1. Preložte:


1. Netreba opovrhovať žiadnym nepatrným dobrom, lebo kým je nepatrným, nie je dobrom,

(no) keď začne byť dobrom, nie je nepatrným.

2. Starodávna múdrosť neprikázala nič iné než (to, čo) treba robiť a (čomu) sa treba vyhýbať.

Vtedy boli muži oveľa lepší a potom, čo vystúpili učenci, dobrí (muži) chýbajú. Oná jednoduchá

a jasná cnosť sa totiž zmenila na temnú a obratnú vedu a učia nás (dosl. sme učení) diskutovať,

nie žiť.

3. Je zaznamenaný (prípad) oného dovtedy nedospelého Sparťana (dosl. Je zaznamenaný onen

Sparťan...), ktorý (ako) zajatý kričal: „Nebudem otročiť!“, a slovám dodal vierohodnosť: Len čo

mu bolo prikázané, aby vykonal otrockú službu, prerazil (si) hlavu nárazom (dosl. narazenú)

o stenu.

Hobbes: Základy filozofie

4. Budeme hovoriť (potom čo predostrieme to, čo sa týka podstaty samotnej filozofie) na prvom

mieste o prirodzených telesách, na druhom o povahe a mravoch človeka a na treťom

o povinnostiach občanov.

5. V demokracii má najvyššiu moc ľud, dokiaľ existujú občania, dovtedy ju má tá istá osoba (dosl.

dovtedy je pri tej isztej osobe). Ľud totiž nemá dediča.

Descartes: Úvahy

6. Keď som v týchto dňoch skúmal, či niečo existuje vo svete a uvedomoval som si, že z toho

samého, čo som skúmal, zjavne vyplýva to (ono), že existujem, nemohol som ozaj neusúdiť, že to

(ono), čo som tak jasne pochopil, je pravda.

7. Potom, čo som spoznal, že Boh je, súčasne som aj pochopil, že všetko ostatné od neho závisí

a že onen neklame (dosl. on nie je klamlivý) a z toho som usúdil, že oné všetky (veci), ktoré

poznávam jasne a zreteľne, sú nutne pravdivé.

8. Dokiaľ myslím len na Boha a celý sa obraciam k nemu, nenachádzam príčinu omylu alebo

nepravdy, ale neskôr vrátiac sa (vrátivší sa) k sebe zisťujem, že predsa som vystavený

nespočetným omylom.

Spinoza: Etika

9. City zvierat, ktoré sa nazývajú nerozumné (potom, čo sme spoznali pôvod duše, nemôžeme totiž

vôbec pochybovať o tom, že zvieratá cítia) sa od citov ľudí natoľko líšia, nakoľko sa líši ich

podstata od ľudskej podstaty.

10. Kým filozofi sa pokúšali ukázať, že príroda nerobí nič nadarmo, zdá sa, že nič iné neukázali,

než že príroda a Bohovia sú blázniví rovnako ako ľudia.

11. Pokiaľ Boha chápeme ako príčinu všetkých vecí, tým (samým) považujeme Boha za príčinu

smútku.

12. Skôr než budem pokračovať ďalej, chcem tu vysvetliť, čo sa má chápať pod (názvom) tvoriaca

príroda a čo pod (názvom) stvorená príroda.

13. Idea duše, to je idea idey, nie je nič iné, než forma idey, pokiaľ sa toto považuje za spôsob

myslenia bez vzťahu k objektu, len čo totiž niekto niečo vie, tým samotným (t. j. zároveň) vie, že to

vie a súčasne vie, že vie, čo vie a tak do nekonečna.

14. Keby sa ľudia rodili (ako( slobodní, nevytvárali by žiaden pojem dobra a zla, dokiaľ by boli

slobodní.

15. Ak by sa v tom istom subjekte vyvolávali dve protikladné činnosti, bude potrebné, aby sa

udiala zmena buď v oboch (činnostiach), alebo len v jednej, kým neprestanú byť protikladné.


Multa, dum fiunt turpia, facta placent. (Ovidius) Mnohé, kým sa (to) deje, (je) hanebné, keď sa

(to) stalo, páči sa (dosl. uskutočnené sa páči).

Dīxī omnia, cum hominem nōmināvī. (Plinius Ml.) Povedal som všetko, keď som pomenoval

(tohto) človeka. (t. j. nechvalne známeho)

Peius est, cum cūncta cūnctīs quam cum nīl cuiquam licet. Je horšie, keď je dovolené všetko

všetkým, než keď nikomu (nie je dovolené) nič.

232

Dum dēlīberāmus, quandō incipiendum sit, incipere iam sērō est. (Quintilianus) Kým uvažujeme,

kedy treba začať, už je neskoro začať.

Vitia erunt, dōnec hominēs, sed neque haec continua et meliōrum interventū pensantur. (Tacitus)

Chyby budú, pokiaľ (budú) ľudia, ale ani tieto nie sú nepretržité a vyvažujú sa zásahom

lepších.

233

31. CVIČENIE

1. Preložte:

Seneca: O stálosti

1. Povedal by som nie nezaslúžene (neoprávnene), že stoici sa líšia od ostatných filozofov tak

veľmi, ako veľmi ženy od mužov, pretože obe skupiny prispievajú rovnako k životu (dosl.

spoločenstvu života, životnému spoločenstvu), ale jedna časť sa narodila (je zrodená) na

poslúchanie, druhá na rozkazovanie.

Seneca: O prozreteľnosti

2. Pretože všetko, čo prekročilo mieru, škodí, najnebezpečnejšia pre šťastie je nemiernosť.

3. Ničím nie som nútený, nič neznášam proti vôli a ani neotročím bohu, ale súhlasím (s ním),

zaiste o to viac, že viem, že všetko prebieha istým a na večnosť vysloveným zákonom. Osud nás

vedie a koľko času každému zostáva, (to) rozhodla prvá hodina pri narodení (dosl. rodiacich sa).

Príčina závisí od príčiny, pretrvávajúci poriadok vecí vlečie (so sebou) súkromné aj verejné

(veci), preto treba statočne znášať všetko, pretože nič nedopadá na nás (náhodne), ako si myslíme,

ale (nutne) prichádza.


4. Súdim teda, že je potrebné to, čo som ti napísal, že veľkí muži často robili, v niektorých dňoch

sa predstieranou chudobou priúčať ku skutočnej (chudobe), čo treba robiť o to viac, že sme sa

rozkošami stali zmäkčilými a všetko považujeme za tvrdé a ťažké.

5. Zvyčajne sa mi nevidel čas taký rýchly, teraz má (dosl. sa javí) neuveriteľný priebeh, buď

pretože cítim, že sa blížim (dosl. som prinášaný) k hraničnej čiare, alebo pretože som začal

pozorovať a počítať moje straty. A tak sa o to viac pohoršujem nad niektorými (ľuďmi), že z toho

času, ktorý nemôže stačiť ani na potrebné (veci), premárňujú väčšiu časť na zbytočnosti.


6. Ľudské hlasy spojené tak, aby boli znakmi našich myšlienok, sa nazývajú reč, ale jednotlivé

časti mená. Pretože však pre filozofiu, ako sme povedali, sú potrebné aj značky aj znaky (značky,

aby sme boli schopní rozpamätať sa, znaky, aby sme boli schopní objasniť naše myšlienky), mená

poskytujú obe veci.

7. Pretože teda za neznalosťou povinností a morálky nasledujú občianske vojny a z toho veľmi

veľké nešťastia, jej poznaniu právom prisudzujeme osoh pôsobiaci proti týmto (nešťastiam).

8. Pretože na poznanie vlastností štátu je treba, aby sa vopred poznali povahy, city a mravy ľudí,

potom sa veru občianska filozofia zvyčajne znovu delí na dve časti, z ktorých tá, ktorá vykladá

o povahách a mravoch, sa nazýva etika, druhá, ktorá poznáva povinnosti občanov (dosl. dozvedá

sa o povinnostiach), politika, alebo jednoducho (filozofia) občianska.

9. Keď je teda záväznosť poslúchať oné zákony staršia, než vyhlásenie samotných zákonov,

prirodzený zákon prikazuje poslúchať všetky občianske zákony. Lebo kde sme zaväzovaní

k poslušnosti skôr, než by sme vedeli, čo nám bude prikázané, tam sme zaväzovaní poslúchať

všeobecne a vo všetkom.

10. Pretože totiž na základe prírody (skrze prírodu) mali všetci právo na všetko, každý mal právo

vládnuť nad všetkými, (ktoré bolo) rovnako staré ako sama príroda, dôvod však, prečo to bolo

medzi ľuďmi odstránené, nebol iný než vzájomný strach.

11. Dobre viem, aké ťažké je odstrániť (z) myslí ľudí zastarané a autoritou najvýrečnejších

spisovateľov utvrdené názory. Zvlášť preto, že skutočná filozofia (to je exaktná) vzhľadom na

odbor odmieta nielen ozdobu reči, ale aj takmer všetky okrasy, a pretože prvé základy každej vedy

nielen že nie sú krásne, ale zdajú sa (javia sa) skromné, suchopárne a takmer škaredé.

Spinoza: Etika

12. A pretože vo večnosti sa neurčuje (neustanovuje) kedy, pred a ani po, z toho nepochybne

vyplýva, že zo samotnej božskej dokonalosti Boh nikdy nemôže a ani nikdy nemohol nič iné

ustanoviť alebo že Boh nebol pred svojimi nariadeniami a ani nemôže byť bez nich samých.

13. A pretože tí, ktorí nechápu podstatu vecí, ale veci si len predstavujú (v zmysloch), o veciach

netvrdia nič a predstavu berú (chápu) ako porozumenie, preto neznalí vecí a ich podstaty pevne

veria, že vo veciach je poriadok.

234

14. Vidíme teda, že všetky pojmy, ktorými ľud zvyčajne vysvetľuje prírodu, sú len spôsoby

predstavovania si nie podstaty nejakej veci, ale že len označujú stav predstavy a pretože majú

mená, (ktoré) ako keby boli (mená) súcien existujúcich mimo predstavy, nazývam ich nie súcna

rozumné, ale (súcna) predstavy.

15. Pretože teda v prírode neexistuje (dosl. nedáva sa, neposkytuje sa) prázdno (prázdny priestor),

ale všetky časti sa musia tak združovať, aby nebolo prázdno (prázdny priestor), z toho tiež

vyplýva, že tieto (časti) nemôžu byť reálne rozlišované, to jest (to znamená), že telesná substancia,

pokiaľ je substanciou, nemôže byť delená (sa nemôže deliť).


Possunt, quia posse videntur. (Vergilius) Dokážu (dosl. môžu) (to), pretože sa (im) zdá, že to

dokážu.

Grātus sum nōn quia expedit, sed quia iuvat. (Seneca) Som vďačný nie pretože to prospieva (mne),

ale pretože (ma to) teší.

Multī mentiuntur, ut dēcipiant, multī quia dēceptī sunt. (Seneca) Mnohí klamú, aby podvádzali,

mnohí, pretože boli podvedení.

235

32. CVIČENIE

1. Preložte: Cicero: Tuskulské rozhovory

1. V samotnom Grécku by filozofia nikdy nebola bývala v takej veľkej úcte, keby nebola prekvitala

slovnými súbojmi a spormi najučenejších (mužov).

2. V našich dušiach sú vrodené semená cností, ktoré keby mohli dozrieť (ktoré, keby [im] bolo

dovolené dozrieť), samotná príroda by nás priviedla k blaženému životu.

3. Sokrates totiž na otázku (keď sa ho opýtali; dosl. keď bol opýtaný), odkiaľ je, povedal, že je

„svetový“. Považoval sa totiž za obyvateľa a občana celého sveta (Domnieval sa totiž, že je

obyvateľom a občanom celého sveta). Čo? Či T. Albucius nefilozofoval s veľmi pokojnou mysľou

(veľmi pokojne; s najväčším kľudom v duši) ako vyhnanec v Aténach? Ono (t. j. vyhnanstvo) by

sa mu predsa nebolo prihodilo, keby bol poslúchol Epikurove prikázania (dosl. zákony) a v štáte

(t. j. v politike) by mlčal (v politike mlčiac).

4. Ak je boh (alebo) duša alebo oheň, duch človeka je ten istý, lebo ako oná božská podstata

neobsahuje ani zem ani vodu, tak ľudský duch je bez oboch týchto vecí. Ak však je nejaká piata

podstata zavedená prvýkrát Aristotelom, tá sa týka bohov a duchov.

5. Vylož (mi) teda, ak (ti) to nie je na obtiaž, najprv, ak môžeš, že duše pretrvávajú po smrti,

potom, ak sa (ti) to nepodarí – je to totiž namáhavé – (ma) poučíš, že smrti chýba každé (nemá

žiadne) zlo.

6. Učiteľ: Zdá sa mi, že (ty) sa držíš Epicharmovej myšlienky.

Žiak: Ktorej? Nepoznám (ju) totiž.

Učiteľ: Poviem (ju) latinsky, ak budem môcť. Vieš totiž, že nehovorievam v latinskej reči grécky

viac než latinsky v gréckej (reči).

Žiak: Ale ktorá je konečne tá Epicharmova myšlienka?

Učiteľ: Nechcem zomrieť, ale nevadí mi byť mŕtvy (dosl. že som mŕtvy).

Bacon: Nové organum 7. Sylogizmus sa skladá z viet, vety zo slov, slová sú znaky pojmov. A tak, ak by boli samotné

znaky (to, čo je základom veci) zmiešané a bezdôvodne abstrahované od vecí, nič v tých (veciach),

ktoré sa budujú na nich, nie je stále (dosl. nemá stálosť).

8. Ak sa niekto pozrie hlbšie na práce alchymistov a mágov, ten možno bude na pochybách, či sú

(oné) hodné smiechu a či skôr sĺz.


Sī „nisi“ nōn esset, perfectus quisque fuisset! Keby nebolo „keby“, každý by bol býval dokonalý.

Sī nōn errāsset (= errāvisset), fēcerat illa (manus) minus (Martiālis, upravené) Keby sa nebola

pomýlila, dosiahla (bola by bývala dosiahla; dosl. urobila) oná (ruka) menej.

Hectora quis nōsset (= nōvisset), fēlīx sī Trōia fuisset? (Ovidius) Kto by bol poznal Hektora, keby

bola Trója bývala šťastná?

Scīre tuum nihil est, nisi tē scīre hoc sciat alter. (Persius) Tvoje vedenie (dosl. vedieť) je (na) nič,

ak by druhý nevedel, že ty to(to) vieš.

Errat, sī quis exīstimat facilem rem esse donāre. (Seneca) Mýli sa, ak si niekto myslí, že je ľahká

vec (správne) darovať.

236

33. CVIČENIE

1. Preložte: Cicero: Tuskulské rozhovory 1. Úlohou duše je dobre používať rozum a duša mudrca bola vždy vybavená tak, aby používala

(že používa) rozum (čo) najlepšie, nie je teda nikdy zmätená.

2. Ak cnosť vystavená rôznym a neistým prípadom je slúžkou Šťasteny a ani nie je taká (tak veľmi)

silná (nemá toľko síl), aby sa mohla (že sa môže) sama chrániť, bojím sa, aby sa nezdalo, že pre

nádej na blažený život sa nám netreba tak opierať o vieru v cnosť ako (skôr), že sa treba modliť.


3. Filozofia mú tú moc (moc filozofie je to), že pomáha nielen tým, čo ju študujú, ale aj tým, ktorí

(s ňou len) prídu do styku.

4. Nikto nemá v (pri) dobrodeniach takú istú ruku, že nie je (aby nebol) často klamaný.

5. Mnohé (veci) sú zaiste v zhode s prírodou, ale sú také malinké, že sa nehodí pre nich meno

dobro; sú bezvýznamné, netreba si ich všímať.

6. Kto hodnotí svoju rodinu (dosl. svojich) tak nespravodlivo, že miluje zdravého syna viac než

chorého, urasteného a vysokého viac než nízkeho a stredne veľkého?

Erasmus: Výchova kresťanského vladára 7. Dobrý vládca nech žije tak, že ostatní aristokrati a občania si z jeho života môžu zobrať príklad

poctivosti a striedmosti. Tak má jednať doma, že vstupom niekoho (do domu) nemôže byť

zaskočený (aby nemohol byť ... zaskočený).

8. Vládca má navrhovať také zákony, aby vinníkom nielen hrozili trestom, ale veru aj aby (ich)

presviedčali, že sa nemá hrešiť (že budú nielen hroziť ... ale aj presviedčať).

9. Boh je milovaný všetkými dobrými (ľuďmi), iba zlí sa ho boja. A tak dobrý vládca nesmie byť

hrozný pre nikoho, iba pre vinníkov a zločincov a opäť tak, že im zostane (bude ostávajúca) aj

nádej na odpustenie, ak len budú nápravy schopní (aby i ostala nádej ...ak by boli ...).

10. Nikto nie je taký slabý, aby nemohol príležitostne prospieť ako priateľ a škodiť ako nepriateľ

a to aj (tým) najmocnejším.


11. Je totiž (niečo) iné, ak hovorím „dávam ti právo rozkázať čokoľvek“ (a) iné, ak hovorím

„urobím všetko čo rozkážeš“. Môže byť (aj) taký príkaz, že radšej chcem byť zabitý, než (to)

urobiť.


Nēmō ita dēspectus, quīn possit laedere laesus. (Monosticha Catonis) Nikto nie je tak znevážený,

aby ako poškodený nemohol škodiť.

Nōn potest fierī, ut nōn aliquandō succedat multa temptantī. (Seneca) Nemôže sa stať, aby sa

niekedy (niečo) nepodarilo tomu, kto sa o mnohé pokúša.

Nihil est, quīn malē narrandō possit dēprāvārī. (Terentius) Nie je nič, čo by zlým rozprávaním

nemohlo byť pokazené.

Neque enim est quisquam tam quidmalus, ut vidērī velit. (Quintilián) Nikto nie je taký zlý, aby sa

chcel zdať zlým.

Ita nātūra cōnstituit, ut quidquid aliēnō metū magnum est, ā suō nōn vacet. (Seneca) Príroda (to)

stanovila tak, že nič, čo je veľké pre strach (ktorý vzbudzuje u) druhých, nie je oslobodené od

svojho (vlastného) strachu.

Nihil tam absurdē dīcī potest, quod nōn dīcātur ab aliquō philosophōrum. (Cicero) Nič nemôže

byť povedané tak nezmyselne, že to nemôže byť povedané nejakým filozofom.

237

34. CVIČENIE

1. Preložte: Cicero: O povinnostiach

1. Hoci boli filozofmi dôkladne a podrobne preskúmané mnohé i závažné i užitočné (veci) (Hoci

filozofi dôkladne a podrobne preskúmali mnohé závažné aj užitočné veci), zdá sa, že najširšiu

platnosť majú tie, ktoré nimi boli odkázané a predpísané (ktoré odkázali a v ktorých dali

poučenie) o povinnostiach.

2. Je ťažké starať sa o cudzie veci (dosl. starostlivosť o cudzie veci je totiž ťažká). Hoci si onen

(známy) Terentiov Chremes „myslí, že mu nič ľudské nie je cudzie“, predsa však, pretože viac

vnímame a cítime tie prospešné alebo nepriaznivé (veci), ktoré sa stávajú nám (dosl. to, čo sa

prospešné ... stáva nám), než oné, ktoré (sa stávajú) iným, ktoré vidíme akoby s veľkým odstupom,

inak súdime o oných (ľuďoch) a (inak) o nás.

Cicero: Tuskulské rozhovory

3. Starí filozofi si mysleli, že zúrivosť je zaslepenosť mysle voči všetkému, čo, hoci zdanlivo (dosl.

zdá sa, že) je väčšie než šialenstvo, je predsa takého druhu, že mudrca zúrivosť môže napadnúť,

šialenstvo (však) nie (dosl. nemôže).

4. Každé zlo, aj prostredné (mierne), je zlo. Lebo (tak) ako telo, hoci je choré prostredne (mierne),

nie je zdravé, tak tejtohľa prostrednosti v duši chýba zdravie.


5. Niektorí z našich, hoci filozofia je snaha o cnosť a táto je žiadaná, (kým) oná (t. j. filozofia)

žiada, si predsa nemysleli, že ich možno odtrhnúť, lebo ani filozofia nie je bez cnosti a ani cnosť

bez filozofie.

6. Sláva je chvála vyjadrená dobrými (ľuďmi) dobrému (človeku). Chvála je reč, niečo

znamenajúci hlas, ale je to hlas, (a) aj keď je to (hlas) dobrých ľudí (a aj keby to bol hlas dobrých

ľudí), nie (je to) dobro. Totiž ani všetko (čokoľvek), (čo) robí dobrý muž, nie je dobrom.

7. Epikuros hovorí: Ak niekomu sa nevidí jeho [majetok] ako najväčší, hoci by bol (aj) pánom (aj

keď je pánom) celého sveta, predsa je biedny.

8. Čo chceli pre seba (čo si chceli dokázať) veľmi rozumní muži, ktorí priniesli (dosl. urobili)

bezvýznamné a zmätené dôkazy o najväčších veciach, ktoré, hoci sú (čoby aj boli) pravdivé,

predsa sú podobné klamstvu?

9. Mudrc potrebuje aj ruky, aj oči a mnoho potrebných vecí na každodenné používanie, nechýba

mu (však) nič, chýbanie (dosl. chýbať) je totiž (vec) nutnosti a mudrc nepotrebuje nič (dosl.

mudrcovi nič nie je potrebné). Teda, hoci (aj keď) je sám so sebou spokojný, priateľov potrebuje.

Descartes: Úvahy

10. Ale ja som veru tiež ten istý, ktorý si predstavuje, lebo, hoci možno žiadna predstavovaná vec

podľa môjho predpokladu (dosl. ako som predpokladal) nie je celkom pravá, predsa samotná sila

predstavovania v skutočnosti existuje a tvorí časť môjho myslenia.

11. Ako keď si napríklad predstavujem trojuholník, hoci možno taký tvar neexistuje (by

neexistoval) a nikdy (predtým) neexistoval nikde na svete okrem môjho myslenia, predsa bola (je)

v skutočnosti určená akási jeho prirodzenosť, podstatou alebo formou nemenná a večná, ktorá

nebola vytvorená mnou a nezávisí od mojej mysle.

Spinoza: Etika

12. Pretože hoci sa ľudské telá zhodujú v mnohých (veciach), predsa sa vo väčšine (vecí) líšia

a preto sa to, čo sa jednému zdá dobré, (zdá) druhému zlé.

13. A hoci teológovia a metafyzici rozlišujú medzi účelom potreby a účelom asimilácie, predsa

vyhlasujú, že Boh všetko vykonal kvôli sebe, nie veru kvôli stvoreniu vecí.

14. Hoci teda ľudia väčšinou všetko ovládajú na základe svojej túžby, predsa z ich spoločného

zväzku vyplýva omnoho viac výhod než škôd.


Ista vēritās, etiam sī iūcunda nōn est, mihi tamen grāta est. (Cicero) Tátohľa pravda, aj keď nie je

príjemná, je mi predsa milá.

Licet ipsa vitium sit ambitiō, frequenter tamen causa virtūtum est (Quintilián) Hoci samotná

ctižiadostivosť je chybou, často predsa je prameňom (dosl. dôvodom) cností.

238

Licet superbus ambulēs pecūniā, Fortūna nōn mūtat genus. (Horatius) Nech aj vykračuješ pyšný

na (svoje) peniaze, Šťastena tvoj pôvod (dosl. rod) nemení.

Honestum quod vērē dīcimus, etiamsī ā nūllō laudātur, laudābile est suā nātūrā. (Cicero) Čo

právom nazývame čestným, aj keď nie je nikým chválené, je svojou podstatou chvályhodné.

Ut ager, quamvīs fertilis, sine cultūrā frūctuōsus esse nōn potest, sīc sine doctrīnā animus. Ako

pole, hoci aj úrodné, nemôže dať úrodu bez obrábania, tak (to nemôže urobiť ani) duša bez

vzdelávania. (Cicero)

Sapientī dōnārī aliquid potest, etiam sī sapientis omnia sunt. (Seneca) Je možné, aby bolo niečo

darované mudrcovi, aj keď mudrcovi patrí všetko (aj keď je všetko mudrcove).

239

35. CVIČENIE

1. Preložte: Cicero: Tuskulské rozhovory 1. Diogenes povedal Alexandrovi, ktorý ho žiadal, aby povedal, ak by (mu) bolo niečo treba:

„Teraz práve troška [ustúp] od (zo) slnka“.

2. My sa však držme (toho), aby sme sa nedomnievali, že je zlom (to) (aby sme ako zlo nehodnotili

niečo), čo bolo dané všetkým prírodou, a chápme, že ak je smrť zlom, je zlom večným.

3. Pretože si ma prinútil, aby som uznal, že (tí, ktorí) sú smrteľníci, nie sú nešťastní, dokáž, ak

môžeš, aby som si myslel, že ani (to), že treba zomrieť, nie je nešťastím.

4. Filozofia je zaiste liekom duše, ktorého pomoc netreba hľadať ako pri chorobách tela zvonku,

(ale) treba sa snažiť všetkými prostriedkami a zo (všetkých) síl (dosl. silami), aby sme mohli sami

seba vyliečiť.

5. Epikuros tvrdí, že nie je možné žiť príjemne, ak sa nežije s cnosťou, tvrdí, že osud nemá žiadnu

moc nad mudrcom, dáva prednosť skromnému živobytiu pred blahobytným, tvrdí, že nie je (taký)

čas, v ktorom mudrc nie je blažený.

6. Vznikne trojaký plod duše, jeden spočívajúci v poznaní vecí a vysvetlení prírody, druhý

v rozdelení vecí na tie, o ktoré sa treba usilovať a (ktorým) sa treba vyhýbať a v správnom

spôsobe života, tretí v posúdení (toho), čo je dôsledkom každej veci a čo (jej) odporuje.

7. Dialo sa (to) tak, že keď ten, kto (ma) chcel počúvať, povedal svoj názor (dosl. čo sa zdá jemu),

vtedy som (mu) ja protirečil (dosl. hovoril opak). Toto je totiž, ako vieš, starý a sokratovský

spôsob vedenia sporu s názorom druhého. Veď Sokrates si myslel, že tak sa dá (môže) najľahšie

nájsť (objaviť), čo je najpravdepodobnejšie (veľmi pravdepodobné).


8. Vo väzení Sokrates rozprával (diskutoval) a hoci boli (ľudia), ktorí (mu) sľubovali útek, nechcel

vyjsť a zostal, aby ľuďom odňal strach z dvoch najťažších vecí, zo smrti a väzenia.

9. Aj keby si sa preplavil cez šíre more, chyby ťa budú nasledovať, kamkoľvek prídeš. Sokrates

odpovedá istému (človeku) sťažujúcemu sa na to isté toto: „Čo (prečo) sa čuduješ, že ti cestovanie

neprospieva, keď seba (samého) nesieš (so sebou)?“

10. Zdá sa mi, že Panaitios odpovedal vtipne istému mladíčkovi, ktorý sa pýtal (pýtajúcemu sa),

či sa mudrc zamiluje. Povedal: „O mudrcovi uvidíme, ja a ty, ktorí sme dosiaľ ďaleko od mudrca,

nesmieme dopustiť, aby sme upadli do veci nepokojnej a bezmocnej.

Seneca: O dobrodeniach

11. Nie je možné, aby sa zdalo, že bohovia nevedeli, čo spôsobia (t. j. myslieť si, že bohovia

nevedeli, čo spôsobia, nie je možné), keďže sa ihneď postarali všetkým o potraviny a pomoc a nie

nedbanlivosťou splodili tých, pre ktorých tak mnoho pripravovali.

Spinoza: Etika

12. Medzi toľkým osožnými vecami (výhodami, prednosťami) prírody museli ľudia nachádzať aj

nemálo škôd, a to búrky, zemetrasenia, choroby atď. a tak usúdili, že sa (to) deje preto, že sa

bohovia rozhnevali pre krivdy spôsobené im ľuďmi. 2. Lingua Latīna philosophica:

Saepe stilum vertās, iterum quae digna legī sint scrīptūrus! (Horatius) Často opravuj (dosl. obracaj

rydlo), keď hodláš písať (veci), ktoré sú znova hodné čítania!

Quōs vīceris, amīcōs tibi esse cavē crēdās! (Curtius Rufus) Never, že priatelia sú ti (tí), ktorých

si porazil (nad ktorými si zvíťazil)!

Miserum est tacēre cōgī, quod cupiās loquī. (Publilius Syrus) Biedne je byť nútený mlčať (o tom),

o čom túžiš hovoriť.

Eā condiciōne nātī sumus, ut nihil, quod hominī accidere possit, recūsāre dēbeāmus. (Cicero)

Narodili sme sa (s) tou podmienkou, že sa nesmieme vzpierať ničomu, čo sa môže človeku

prihodiť.

240

LATINSKO-SLOVENSKÝ SLOVNÍK

A

a(d)spiciō, ere, spexī, spectum pozerať, hľadieť

ā, ab od (predl. s abl.; ā sa používa pred spolu-

hláskou, ab pred samohláskou a hláskou h)

abeō, īre, iī, itum odísť, odchádzať

abhorreō, ēre, uī, – nezniesť, neznášať

aboleō, ēre, ēvī, itum odstrániť

absentia, ae, f. neprítomnosť

absolūtus,* a, um absolútny, dokonalý

absque bez, mimo (predl. s abl.)

abstinentia, ae, f. zdržanlivosť, statočnosť

abstrahō, ere, trāxī, tractum odťahovať, odde-

ľovať; *odvodzovať, vyvodzovať, abstrahovať

absum, abesse, āfuī, āfutūrūs byť preč, byť

vzdialený, byť neprítomný

absurdus, a, um nezmyselný, hlúpy abundē hojne, nadostač

abundō, āre, āvī, ātum mať nadbytok, mať

hojnosť, oplývať

abūsīvus, a, um nie celkom správny, v nevlastnom

zmysle slova

abūtor, abūtī, abūsus sum využívať, zneužívať

(s abl.)

ac a, i, aj, tiež, a tiež

Acadēmīa, ae, f. Akadémia, háj v Aténach,

Platónova škola

Acadēmicus, a, um akademik, prívrženec

Platónovej filozofie

accēdō, ere, cessī, cessum (k niečomu – dat.)

pristupovať, priblížiť sa, prísť

accidō, ere, cidī, – pripadať, dopadať; prihodiť

sa, stať sa

accipiō, ere, cēpī, ceptum prevziať, prijímať,

dostávať, brať

accomodō, āre, āvī, ātum prispôsobiť

accūrātus, a, um dôkladný, exaktný

accūsō, āre, āvī, ātum žalovať, obžalovať,

obviňovať

ācer, ācris, ācre ostrý, prudký

aciēs, ēī, f. ostrie; bystrosť; šík

acquīro, ere, quīsīvī, quīsītum získať

āctiō, ōnis, f. konanie, činnosť; grātiārum āctiō

vzdávanie vďaky

āctīvus, a, um aktívny

actuātiō, ōnis, f. aktivácia

actus, ūs, m. hnanie, pohyb; dejstvo; skutok, čin,

činnosť

acus, ūs, f. ihla, ihlica

acūtus, a, um ostrý, prenikavý; bystrý, dôvtipný,

prefíkaný, úskočný

ad k, ku, do, pri (predl. s acc.)

addūcō, ere, dūxī, ductum privádzať, priťa-

hovať; navádzať, prinútiť

adeō (až) tak, až potiaľ, tak dlho, tak veľmi,

natoľko, tak, taký

adhaereō, ēre, haesī, haesum (s dat.) väzieť v

niečom, lipnúť na niečom

adhibeō, ēre, hibuī, hibitum použiť, nasadiť;

pridávať, vynakladať

adhūc doteraz, dosiaľ, ešte stále, dodnes,

dovtedy

adiciō, ere, iēcī, iectum pridávať, pripájať

adimō, ere, ēmī, ēmptum odobrať, olúpiť,

zbavovať (niekoho – dat., o niečo – acc.)

aditus, ūs m. vstup, príchod, prístup

adiūtor, ōris, m. pomocník

adiuvō, āre, iūvī, iūtum podporovať, pomáhať

admīror, ārī, ātus sum obdivovať, čudovať sa

admoneō, ēre, uī, itum napomínať, pripomínať,

pobádať, povzbudzovať, upozorňovať

adolēscō, ere, adolēvī, adultum dozrieť

adoperātiō, ōnis, f. spolupráca, podpora

adsum, adesse, affuī (adfuī), affutūrus

(adfutūrus) byť prítomný, byť pri (niekom,

niečom), pomáhať, objaviť sa, dostaviť sa

adūlātor, ōris, m. pochlebovač

adulēscēns, entis mladý; adulēscēns, entis, m. f.

mladík, mládenec, mladý muž; dievča, mladá

žena

adulēscentia, ae, f. dospievanie, mladosť

adulēscentulus, ī, m. mladíček

adventus, ūs, m. príchod

adversor, ārī, ātus sum odporovať, prekážať,

protiviť sa

adversus proti, naproti, oproti; k, voči (predl. s acc.)

adversus¸ a, um obrátený oproti; nepriateľský;

nepriaznivý, nešťastný

advertō, ere, vertī, versum obracať, uvedomovať

sa; animum advertere obracať pozornosť

aedificium, iī, n. budova, stavba

aedificō, āre, āvī, ātum stavať, budovať, zakladať


aegritūdō, inis, f. choroba; žiaľ, zármutok

aegrōtō, āre, āvī, ātum byť chorý, chorľavieť,

chradnúť

aegrōtus, a, um chorý

Aegyptus, ī, f. Egypt

Aenēās, ae, m. Aeneas, praotec rodu Iuliovcov

aēneus, a, um kovový, medený, bronzový

aequitās, ātis, f. rovnosť, rovnakosť, spravod-

livosť, nestrannosť

aequus, a, um rovný, priamy; rovnaký;

vyrovnaný, pokojný; spravodlivý

āër, is, m. vzduch

aerumna, ae, f. starosť, trápenie, útrapa

aestās, ātis, f. leto

aestimātiō, ōnis, f. ocenenie

aestimō, āre, āvī, ātum oceňovať, posudzovať,

hodnotiť, nihil aestimō nevadiť

aestus, ūs, m. horúčava

aetās, ātis, f. vek, (ľudský) život; obdobie, doba

aeternitās, ātis, f. večnosť


aevum, ī, n. vek, večnosť; život

241

affectus, ūs, m. cit, stav mysle

afferō, ferre, tulī, lātum prinášať, donášať,

poskytovať; oznamovať, zvestovať

afficiō (adficio), ere, fēcī, fectum opatriť,

vybaviť (niečím – abl.)

affirmō, āre, āvī, ātum tvrdiť, dokazovať

ager, grī, m. pole; územie, kraj

Agēsilāus, ī, m. Agesilaos, spartský kráľ (4. stor.

p. n. l.)

aggredior, gredī, gressus sum pristupovať,

prikročiť; napádať, zaútočiť

agitō, āre, āvī, ātum pohybovať; znepokojovať

agnōscō, ere, nōvī, nitum spoznať

agō, ere, ēgī, āctum konať, robiť, vītam agere

viesť život; počínať si; rokovať

agricola, ae, m. roľník

Albānus, a, um albský (podľa mesta Alba Longa)

Albucius, iī, m. Albucius, rímsky politik,

súčasník Ciceróna

Alcibiadēs, is, m. Alkibiades, aténsky štátnik

(450 – 404 p. n. l.)

ālea, ae, f. kocka

Alexander, drī, m. Alexander; Alexander

Magnus Alexander Veľký, macedónsky kráľ

(356 – 323 p. n. l.)

Alexandrīa, ae, f. Alexandria, meno mnohých

miest pomenovaných podľa Alexandra

Veľkého; najznámejšia Alexandria bola

v Egypte

alchymista,* ae, m. alchymista

alibī inde, na inom mieste

aliēnus, a, um cudzí, iný, druhý; nevhodný

alimentum, ī, n. jedlo

aliquandō niekedy, raz

aliquis, aliquid niekto, niečo; aliquī, aliqua,

aliquod niektorý, nejaký

aliter ináč, inak, inakšie

alius, alia, aliud (gen. alterīus, dat. aliī) iný,

druhý; ostatný; alius – alius jeden – druhý

alō, ere, aluī, altum (alitum) živiť, kŕmiť, chovať;

podporovať

Alpēs, ium, f. Alpy

alter, era, erum (gen. alterīus, dat. alterī) druhý,

iný; opačný; alter – alter jeden – druhý

altus, a, um vysoký, hlboký; vznešený

amārus, a, um horký, trpký

amātor, ōris, m. ctiteľ, milovník

ambitiō, ōnis, f. uchádzanie sa o niečo, cti-

žiadostivosť, ambícia

ambulātiō, ōnis, f. prechádzka, hala na

prechádzanie

ambulō, āre, āvī, ātum kráčať, vykračovať,

prechádzať sa

āmēns, entis bez rozumu, nerozumný, pomätený

āmentia, ae, f. pomätenosť, šialenosť

amīcitia, ae, f. priateľstvo

amīcus, ī, m. priateľ

āmittō, ere, mīsī, missum prepúšťať, vzdávať sa

niečoho, upúšťať od niečoho, stratiť, prísť

o niečo (s acc.)

amō, āre, āvī, ātum milovať, mať rád

amor, ōris, m. láska

amplus, a, um rozsiahly, veľký, veľkolepý

Amūlius, ī, m. Amulius, kráľ mesta Alby Longy

an a či; an nōn a či nie (opyt. častica)

analogia, ae, f. obdoba, podoba

ancilla, ae, f. slúžka

angelus,* ī, m. posol, anjel

anguis, is, m. f. had

angustiae, ārum, f. úzky priestor, úžina

anima, ae, f. duch, duša

animadvertō, ere, vertī, versum pozorovať,

všímať si

animal, ālis, n. živočích, zviera

animus, ī, m. duch, duša, myseľ

annus, ī, m. rok

ante pred (predl. s acc.); (prísl.) predtým, prv,

skôr vopred

antecellō, ere, –, – prevyšovať (niekoho – dat.)

anteferō, ferre, tulī, lātum napred niesť;

uprednostňovať, dávať prednosť (niekomu,

niečomu – acc., pred niekým, niečím – dat.)

antepōnō, ere, posuī, positum dávať prednosť

niekomu pred niekým (niekomu – acc., pred

niekým – dat.)

antequam skôr ako, prv ako; (po zápore) dokiaľ

ne- (čas. spojka)

Antigonus, ī, m. Antigonos, Alexandrov

vojvodca (4. stor. p. n. l.)

Antiochus, ī, m. Antiochos, novoplatónsky

filozof (2. – 1. stor. p. n. l.)

antīquitās, ātis, f. staré časy, starobylosť

antīquus, a, um dávny, starodávny, staroveký

Antōnius, ī, m. rímske rodové meno;

C. Antōnius, konzul v roku 63 p. n. l.

aper, aprī, m. kanec

apertus, a, um jasný, zjavný, zrejmý

Apollō, inis, m. Apolón, grécky a rímsky boh

svetla, slnka a umenia

Apollōnius, iī, m. Apollónios, starogrécky mate-

matik (240 – 190 p. n. l.)

apologeticus, a, um obranný

appāreō, ēre, uī, itūrus ukázať sa, zjaviť sa,

objaviť sa

appellō, āre, āvī, ātum oslovovať; volať na

pomoc; nazývať (niekoho/niečo – acc., niekým,

niečím – acc.)

appetītīvus,* a, um žiadostivý

appetō, ere, petīvī, petītum túžiť

applicō (adplicō), āre, āvī pridať sa (k niekomu –

ad s acc.)

applicō, āre, āvī, ātum pripojiť, pridružiť

appropinquō, āre, āvī, ātum približovať sa,

blížiť sa

apud pri, u, v, pred (predl. s acc.)

aqua, ae, f. voda

arbitrium, iī, n. vôľa, rozhodnutie, rozhodovanie

arbitror, ārī, ātus sum pozorovať; usudzovať,

domnievať sa, myslieť; pokladať (niečo –

acc., za niečo – acc.)

242

arbor, ōris, f. strom

arcānus, a, um skrytý, tajný, tajomný

arceō, ēre, uī, – ohradiť; brániť (v prístupe)

Archelaus, ī, m. Archelaos, macedónsky kráľ (5.

– 4. stor. p. n. l.)

Archimēdēs, is, m. Archimedes, starogrécky

matematik, fyzik, astronóm, mechanik

a filozof (3. stor. p. n. l.)

ārdor, ōris m. nadšenie, zápal

arduus, a, um strmý, príkry; ťažký, obtiažny,

namáhavý; rēs arduae tiesnivé pomery,

núdza

argūmentātiō, ōnis, f. dokazovanie, vyvodzo-

vanie, odôvodňovanie, argumentácia

argūmentum, ī, n. prostriedok, dôkaz, argument

āridus, a, um suchý, suchopárny

Ariovistus, ī, m. Ariovistus, kráľ germ. Suebov

(1. stor. p. n. l.)

Aristīdēs, is, m. Aristidés, aténsky štátnik

a vojvodca (530 – 468 p. n. l.)

aristokratīa,* ae, f. aristokracia Aristotelēs, is, m. Aristoteles, starogrécky

filozof (384 – 322 p. n. l.)

arithmētica, ae, f. aritmetika

arma, ōrum, n. (len pl.) zbraň, zbrane, vojna

ars, artis, f. umenie; remeslo; veda; artēs et

litterae umenia a vedy

artifex, ficis, m. remeselník, tvorca, umelec

artus, ūs, m. úd, kĺb

arvum, ī, n. pole

arx, arcis, f. hrad, pevnosť

ascendō, ere, scendī, scēnsum vystupovať,

stúpať, ísť nahor

Asia, ae, f. Ázia

asinus, ī, m. osol, somár

aspectus, ūs, m. pohľad; vzhľad; *poloha planéty

assentior, īrī, sēnsus sum súhlasiť

assequor, sequī, secūtus sum dosiahnuť, dostať

assimilātiō,* ōnis, f. prispôsobenie, asimilácia

assuēscō, ere, suēvī, suētum zvykať si, privykať si

astipulātiō, nis. f. súhlas

astronomia, ae, f. astronómia

astrum, ī, n. hviezda, súhvezdie

astūtus, a, um chytrácky, ľstivý, úskočný

at ale, no, však, avšak

Athēnae, ārum, f. Atény

Athēniēnsis, is, m. Aténčan

Atheos, ī, m. bezbožník

atomus, ī, f. atóm

atque a, i, aj, tiež, a tiež, a k tomu

ātrium, iī, n. átrium (hlavná miestnosť rímskeho

domu)

attendō, ere, tendī, tentum pozorovať

Atticus, ī, m. Titus Pompōnius Atticus, rímsky

finančník a Ciceronov priateľ (110 – 31 p. n. l.)

attribuō, ere, uī, ūtum prideľovať, prisudzovať

auctor, ōris, m. autor, tvorca, pôvodca; radca

auctōritās, ātis, f. hodnovernosť, vážnosť;

vplyv, moc

audācia, ae, f. odvaha

audācter (zriedka audaciter) odvážne, smelo

audāx, ācis odvážny, smelý; opovážlivý, bezočivý

audeō, ēre, ausus sum odvažovať sa, mať

odvahu, odhodlať sa

audiō, īre, īvī, ītum počúvať

audītus, ūs, m. sluch, počúvanie, reč

auferō, auferre, abstulī, ablātum odnášať, odňať,

odstraňovať; miznúť

augeō, ēre, auxī, auctum rozmnožovať, zväčšo-

vať, zveľaďovať

augmentum, ī, n. zveľadenie

Augustinus, ī, m. Aurelius Augustinus –

sv. Augustín, kresťanský teológ, filozof

a spisovateľ (354 n.l. – 430 n.l.)

Augustus, ī, m. (z augustus, a, um požehnaný,

vznešený) čestné prímenie, ktoré rímsky

senát udelil Oktaviánovi; Octāviānus

Augustus Oktavián Augustus, prvý rímsky

cisár (63 p. n. l. – 14 n. l.)

aula, ae, f. palác

Aulus, ī, m. rímske meno; Aulus Gelius rímsky

spisovateľ (125 – 180); Aulus Hirtius

Caesarov legát a spisovateľ

aureus, a, um zlatý

auris, is, f. ucho; pl. sluch

aurum, ī, n. zlato

aut alebo; aut – aut alebo – alebo, buď – buď

autem ale, však, avšak

autumnus, ī, m. jeseň

auxilium, iī, n. pomoc, podpora

avāritia, ae, f. skúposť, lakomosť, lakomstvo,

chamtivosť

avārus, a, um skúpy, lakomý, chamtivý; avārus,

ī, m. lakomec

aveō (haveō), ēre má len imperatív ave, avete,

have, havete buď zdravý, buďte zdraví, dobré

zdravie, vitaj, vitajte

Averroista, ae, m. averoista, prívrženec filozofie

Averroa

avis, is, f. vták

āvocō, āre, āvī, ātum odvracať

āvolō, āre, āvī, ātum odlietať

axiōma, atis, n. zásada, axióma

B

Bacchus, ī, m. boh vína

barba, ae, f. fúzy, chlpy, brada

basis, is, f. základ

beātitūdō, inis, f. šťastie, blaženosť


Belgae, ārum, m. Belgovia, obyvatelia sever.

časti Galie

bellicōsus, a, um vojnový, bojachtivý, bojovný

bellum, ī, n. vojna

bene dobre

beneficium, iī, n. dobrodenie, milosť, láskavosť,

priazeň

bibliothēca, ae, f. knižnica

bibō, ere, bibī, pōtum piť, vsať, napiť sa

bieda miseria, ae, f.

243

bis dva krát, dva razy

blandior, īrī, ītus sum lichotiť

bonitās, ātis, f. dobrota

bonum, ī, n. dobro; úžitok, osoh; bona, ōrum, n.

majetok, bohatstvo

bonus, a, um dobrý

bōs, bovis, m. f. býk, vôl; krava

bra(c)chium, iī, n. rameno; vetva, konár

brevis, e krátky, stručný, nízky

brutum, ī, n. (hlúpe) zviera

Brūtus, ī, m. Brutus, prímenie v rode Iuniovcov;

M. Iūnius Brūtus Caesarov obľúbenec a vrah

(85 – 42 p. n. l.)

C

cadāver, eris, n. mŕtvola

cadō, ere, cecidī, cāsūrus padať, klesať; prihodiť

sa; pripadnúť, dostať sa niekomu

caecitās, ātis, f. zaslepenosť

caecus, a, um slepý

caelestis, e nebeský, božský

caelum, ī, n. nebo, nebesá, obloha; podnebie

caenum, ī, n. blato, špina

Caesar, aris, m. meno rodu Iuliovcov; Gaius

Iulius Caesar – štátnik, vojvodca a spisovateľ

(100 – 44 p. n. l.); cisár

calamitās, ātis, f. škoda, pohroma, nešťastie, strata

calamus, ī, m. trstina, steblo; pero

calculō,* āre, āvī, ātum vypočítať

calidus, a, um teplý, horúci

calliditās, ātis, f. dôvtip

callidus, a, um skúsený, zbehlý; ľstivý

calx, cis, f. päta

campus, ī, m. pole, rovina, pláň, planina; campus

Mārtius Martovo pole

canis, is, m. f. pes, sučka

canō, ere, cecinī, cantātum spievať

cantilēna, ae, f. pesnička, stará pesnička

cantō, āre, āvī, ātum spievať, ospevovať

cantus, ūs, m. spev; pieseň

capillus, ī, m. vlas

capiō, ere, cēpī, captum brať, chytať; obsadiť,

zmocniť sa, dobyť, zajať; arma capere chopiť

sa zbraní; cōnsilium capere pojať úmysel,

rozhodnúť sa, zaumieniť si

captīvus, a, um zajatý; captīvus, ī, m. zajatec

caput, itis, n. hlava; kapitola

carcer, eris, m. ohradenie; väzenie, žalár

careō, ēre, caruī, caritūrus byť bez niečoho,

chýbať, nemať (s abl.)

cāritās, ātis, f. vážnosť, úcta, láska

carmen, inis, n. pieseň, báseň

carpō, ere, psī, ptum trhať; užívať

Carthāginiēnsēs, ium, m. Kartáginci

Carthāgō, inis, f. Kartágo

cārus, a, um drahý, drahocenný; milý

cāseus, ī, m. syr

castīgō, āre, āvī, ātum karhať

castrum, ī, n. opevnené miesto, pevnosť; castra,

ōrum, n. (vojenský) tábor

castus, a, um mravne čistý, mravný, bezúhonný

cāsus, ūs, m. pád, prípad

catholicus, a, um všeobecný

Catilīna, ae, m. Catilina (L. Sergius Catilina –

pôvodca sprisahania v roku 63 p. n. l.)

Catō, ōnis, m. rímske priezvisko; M. Porcius Catō

rímsky rečník a spisovateľ (2. stor. p. n. l.)

causā kvôli, pre (predl. s gen., kladie sa za meno);

meā (tuā, nostrā, vestrā) causā kvôli mne

(tebe, nám, vám)

causa, ae, f. príčina, dôvod, zámienka, prípad;

popud

caveō, ēre, cavī, cautum chrániť sa, mať sa na

pozore, vystríhať sa, vyvarovať sa; cavē crēdās

never (vystríhaj sa veriť)

cavō, āre, āvī, ātum vyhlbovať, hĺbiť

cēdō, ere, cessī, cessum ustupovať, odchádzať,

podrobovať sa

celeber, bris, bre slávny

celebrō, āre, āvī, ātum sláviť, oslavovať

celer, eris, ere rýchly

celeritās, ātis, f. rýchlosť, prudkosť

cēna, ae, f. hlavné jedlo, obed

cēnseō, ēre, suī, sum počítať, odhadovať; ceniť,

oceňovať, hodnotiť; domnievať sa, nazdávať sa

cēnsūra, ae, f. hodnotenie, cēnsūram agere hod-

notiť

cēreus, a, um voskový

cernō, ere, crēvī, crētum rozoznávať, vidieť,

poznávať

certē iste, zaiste, dozaista, naozaj, pravda

certō, āre, āvī, ātum zápasiť, bojovať

certus, a, um istý, určitý, spoľahlivý

cervus, ī, m. jeleň

cessō, āre, āvī, ātum prerušiť, prestávať

cēterī, ae, a (obyčajne pl.) ostatní, druhí, iní

cēterum naostatok, konečne, napokon

Charybdis, is, f. (acc. Charybdim) Charybda,

morský vír pri Mesine

Chremēs, ētis, m. Chremes, hrdina Terentiovej

komédie

Chrīstiānus / chrīstiānus, a, um kresťanský

Chrīstus, ī, m. Kristus; ante/post Chrīstum

nātum – pred Kristom/po Kristovi

Chrȳsippus, ī, m. Chrysippos, stoický filozof

(280 – 207 p. n. l.)

cibus, ī, m. pokrm, jedlo, strava, potrava

Cicerō, ōnis, m. Marcus Tullius Cicero, slávny

rímsky rečník a spisovateľ (106 – 43 p. n. l.)

Cimōn, ōnis, m. Kimon, aténsky vodca a štátnik

(4. stor. p. n. l.)

circā okolo, naokolo, vôkol, pokiaľ ide,

vzhľadom na (adv., predl. predl. s acc.)

circulus, ī, m. kruh, kolo, obeh, kruhová dráha

circumferō, ferre, tulī, lātum niesť, ťahať (so

sebou)

citō rýchle

citō, āre, āvī, ātum hýbať; predvolávať; žalovať;

uvádzať, menovať

cīvīlis, e občiansky

cīvis, is, m. f. občan, občianka

244

cīvitās, ātis, f. občianstvo, občianske právo;

obec, kmeň, štát, mestský štát, mesto

clādēs, is, f. porážka

clam tajne

clāmō, āre, āvī, ātum kričať, volať

clāritās, ātis, f. sláva

clārus, a, um jasný, zrozumiteľný; hlasný; slávny

classis, is, f. loďstvo

claudō, ere, clausī, clausum zatvárať

clāvus, ī, m. kormidlo

clēmentia, ae, f. miernosť, láskavosť

clipeus, ī, m. (okrúhly) štít

coaevus, a, um rovnako starý

coërceō, ēre, cuī, citum krotiť

coetus, ūs m. spoločenstvo, spoločnosť, zhro-

maždenie,

cōgitātiō, ōnis, f. myslenie, myšlienka, premýš-

ľanie, uvažovanie, predstava

cōgitō, āre, āvī, ātum myslieť, premýšľať,

uvažovať (o niečom – acc., dē s abl.)

cōgnitiō, ōnis, f. poznávanie, poznanie, znalosť

cōgnitīvus,* a, um poznávací

cognōmen, inis, n. rodinné meno, priezvisko;

(čestné) prímenie; prezývka

cognōscō, ere, nōvī, nitum poznávať, dozvedať sa

cōgō, ere, coēgī, coāctum zhromažďovať; spájať;

zvolávať, povolávať; tlačiť, nútiť

cohaereō, ēre, haesī, – súvisieť

cohortor, ārī, ātus sum povzbudzovať,

napomínať

coincidentia,* ae, f. zhoda

collēga, ae, m. druh v úrade, člen spoločenstva,

kolega

collegium, iī, n. spoluúradovanie; zbor;

spoločenstvo, spolok

colligō, ere, lēxī, lēctum zbierať, zhromažďovať;

usudzovať

collocō, āre, āvī, ātum umiestniť, položiť, postaviť

colloquor, loquī, locūtus sum rozprávať sa

colō, ere, coluī, cultum obrábať, pestovať,

ošetrovať; obývať; uctievať, ctiť si, vážiť si,

mať v úcte

comes, itis, m. f. sprievodca, sprievodkyňa

comēta, ae, f. kométa

comitium, iī, n. snem; comitia habēre konať

snem

commemorō, āre, āvī, ātum spomínať

commendō, āre, āvī, ātum odporúčať, chváliť

commentārius, iī, m. zápis; pl. zápisky, pamäti

committō, ere, mīsī, missum púšťať sa (do

niečoho – acc.); dopúšťať sa niečoho (s acc.),

dopustiť, pripustiť; odovzdávať, zverovať;

proelium committere zvádzať boj

commodum, ī, n. prospech, osoh, výhoda,

prednosť, záujem, výsada

commōtiō, ōnis, f. pohyb, commōtiō animī

emócia

commōtus, a, um nepokojný, rozrušený

commūnis, e spoločný, všeobecný

compāgēs, is, f. spojenie, stavba, usporiadanie

comparō,1 āre, āvī, ātum pripravovať, chystať,

obstarávať; usporiadať; zriadiť, ustanoviť,

vytvoriť; získavať

comparō, 2 āre, āvī, ātum postaviť sa proti sebe,

porovnávať

comperiō, īre, perī, pertum dozvedieť sa, zistiť

compescō, ere, cuī, – krotiť

complector, plectī, plexus sum (s acc.) objímať;

zahŕňať, prijať, obsahovať

cōmpōnō, ere, posuī, positum tvoriť

comprehendō, ere chápať

computō, āre, āvī, ātum počítať, sčítať

concēdō, ere, cessī, cessum ustupovať, uznať

conceptus, ūs, m. pojem, koncept

concilium, iī, n. (ľudové) zhromaždenie

conclāve, is, n. izba, miestnosť

conclūsiō, ōnis, f. záver, úsudok

concomitor, ārī, ātus sum sprevádzať

concordia, ae, f. svornosť

concors, dis svorný

concrētum, ī, n. konkrétnosť

concumbō, ere, cubī, cubitum súložiť

concupīscibilis, e žiadostivý

concurrō, ere, cucurrī, cursum schádzať sa,

združovať sa

concutiō, ere, cussī, cussum vytriasť

condiciō, ōnis, f. dohoda, zmluva; podmienka,

požiadavka; postavenie, stav

conditor, ōris, m. zakladateľ, pôvodca, tvorca

condō, ere, didī, ditum skladať, zakladať, stavať,

budovať

cōnectō, ere, nexuī, nexum splietať, spojovať,

zlučovať

cōnferō, ferre, contulī, collātum dokopy znášať,

zvážať prispievať; zbierať, odovzdávať,

vydávať, vynakladať; sē cōnfere odobrať sa,

uchýliť sa

cōnficiō, ere, fēcī, fectum urobiť, dokončiť,

vykonať, zhotoviť, vyhotoviť

cōnfīdō, ere, fīsus sum dôverovať (niekomu),

spoliehať sa (na niekoho – dat.), pevne veriť,

pevne dúfať

cōnfirmō, āre, āvī, ātum upevňovať, posilňovať;

potvrdzovať

cōnfiteor, ērī, fessus sum priznať sa (k niečomu –

acc.)

cōnflīgō, ere, flīxī, flīctum narážať, zraziť sa

v boji, stretnúť sa v boji, zviesť boj, dať sa do

boja

cōnfugiō, ere, fūgī, – utiekať sa, uchýliť sa

cōnfundō, ere, fūdī, fūsum zmiešavať, splynúť

congruō, ere, gruī, – zodpovedať, byť v zhode (s

dat.)

coniugium, iī, n. svadba, manželstvo

coniugō, āre, āvī, ātum spojiť, zlúčiť

coniungō, ere, iūnxī, iūnctum spájať, zlučovať,

pripájať

coniūrātī, ōrum, m. sprisahanci

coniūrātiō, ōnis, f. sprisahanie, vzbura

connātus, a, um vrodený

245

cōnnexiō, ōnis, f. spojenie

cōnor, ārī, ātus sum pokúšať sa, usilovať sa,

snažiť sa

cōnscientia, ae, f. vedomie, povedomie; svedomie

cōnscīscō, ere, scīvī (sciī), scītum ustanoviť,

určiť; mortem sibi cōnscīscere páchať

samovraždu

cōnsēnsus, ūs, m. súhlas, jednomyseľnosť, zhoda

cōnsentiō, īre, sēnsī, sēnsum súhlasiť, byť

v zhode cōnsequor, sequī, secūtus sum nasledovať (za

niekým, niečím; po niekom, niečom)

cōnservō, āre, āvī, ātum zachovávať, uchovávať,

udržovať

cōnsīderō, āre, āvī, ātum považovať, uvažovať

cōnsilium, iī, n. rada, porada, úradné zasadnutie,

rozvaha, rozhodnutie, uznesenie, úmysel, zámer

cōnsistō, ere, stitī, – spočívať

cōnsōlātiō, ōnis, f. útecha

cōnstāns, antis pevný, stály, nemenný

cōnstantia, ae, f. stálosť

cōnstituō, ere, stituī, stitūtum stavať, stanoviť,

ustanoviť, určiť; rozhodnúť sa; postaviť sa

cōnstitūtiō, ōnis, f. postavenie, stav

cōnstō, āre, stitī, stātūrus (pevne) stáť, ostať

(nezmenený), trvať; stanoviť; skladať sa,

pozostávať (z niečoho – ē, ex s abl.); cōnstat je

známe; inter omnēs cōnstat je všeobecne

známe

cōnsuētūdō, inis, f. obyčaj, zvyk, mrav

cōnsul, lis, m. konzul

cōnsulātus, ūs, m. konzulát, konzulský úrad

cōnsulō, ere, suluī, sultum radiť sa, pýtať sa na

radu (niekoho – acc.), rokovať; starať sa (o

niekoho – dat.); pomáhať (niekomu – dat.); za-

obchádzať s niekým, trestať niekoho (in s acc.)

cōnsultātiō, ōnis, f. porada

cōnsultō úmyselne

contāgium, iī, n. kontakt, vplyv

contemnō, ere, tempsī, temptum nedbať;

nevšímnať si; opovrhovať, pohŕdať (s acc.)

contemplātiō, ōnis, f. rozjímanie

contemplatīvus, a, um hĺbavý, uvažujúci

contemplor, ārī, ātus sum (s acc.) hĺbať, uvažovať

o niečom

contendō, ere, tendī, tentum porovnávať,

zápasiť; mieriť (na niekoho – dat.); ponáhľať

sa, rýchle tiahnuť, pochodovať

contentiō, ōnis, f. porovnávanie, prirovnávanie;

(slovný) súboj, zápas, spor

contentus, a, um spokojný (s niečím – abl.)

contextus, ūs, m. spojitosť

continenter nepretržite, neustále

contingō, ere, tigī, tāctum dostávať sa (niekomu –

dat.)

continuus, a, um nepretržitý, súvislý, neprestajný

cōntiōnor, ārī, ātus sum verejne rečniť (hovoriť)

contrā oproti, naproti, na druhej strane, naproti

tomu, naopak, zas (adv.); proti (predl. s acc.)

contrahō, ere, trāxī, trāctum sťahovať, skracovať

contrārium, ī, n. protiklad

contrārius, a, um opačný, oproti ležiaci,

protikladný, pôsobiaci proti

contrūdō, ere, trūsī, trūsum natlačiť, vtesnať

convellō, ere, vellī (vulsī), vulsum otriasť, strhnúť, zničiť; odtrhnúť

conveniēns, entis zhodný (s niečím – dat.)

conveniō, īre, vēnī, ventum schádzať sa,

zodpovedať, convenit hodí sa conversor, ārī, versātus sum stýkať sa, prísť do

styku (s abl.)

convertō, ere, vertī, versum obracať, obrátiť sa

(k niečomu – in s acc.)

convincō, ere, vicī, victum úplne premáhať,

usvedčovať, dokazovať

convīva, ae, m. spoluhodovník, hosť

convīvium, iī, n. hostina, hody

convocō, āre, āvī, ātum zvolávať, zhromažďovať

coorior, orīrī, ortus sum povstať, vzniknúť,

strhnúť sa

cōpia, ae, f. zásoba, hojnosť, množstvo, bohatosť;

schopnosť, možnosť, príležitosť; cōpiae,

ārum, f. vojenské zbory

cōpiōsus, a, um podrobný, obsažný, bohatý,

blahobytný

cōpulō, āre, āvī, ātum spájať, spútavať

cor, cordis, n. srdce

Corinthus, ī, f. Korint, mesto v strednom Grécku

cornīx, īcis, f. vrana

cornū, ūs, n. roh, paroh; roh (hud. nástroj); krídlo (v šíku)

corōna, ae, f. veniec, koruna

corporeus, a, um telesný

corpus, oris, n. telo, teleso

corrigō, ere, rēxī, rēctum meniť, napraviť,

zlepšiť

corrumpō, ere, rūpī, ruptum kaziť, skaziť, škodiť,

zmariť

corruptiō, ōnis, f. zánik

corruptus, a, um skazený

cot(t)īdiānus, a, um každodenný, denný

cot(t)īdiē každodenne, denne

crās zajtra

Crassus, ī, m. priezvisko v rode Liciniovcov

crāstinus, a, um zajtrajší

crēbrō často

crēditor, ōris m. veriteľ

crēdō, ere, didī, ditum veriť, dôverovať

cremō, āre, āvī, ātum spaľovať, upaľovať

creō, āre, āvī, ātum tvoriť, plodiť, rodiť; voliť;

ustanoviť, určiť, menovať

crepitus, ūs, m rachot, šuchot

crēscō, ere, crēvī, crētum rásť, zväčšovať sa,

vzmáhať sa

crībrum, ī, n. sito

crūdēlitās, ātis, f. krutosť, nemilosrdnosť

cūiās, cūiātis z ktorej krajiny, odkiaľ

culīna, ae, f. kuchyňa, strava

culpa, ae, f. vina, previnenie, chyba

cultūra, ae, f. starostlivosť, obrábanie (pôdy)

246

cultus, ūs, m. pestovanie, obrábanie; vzdelanie,

vzdelanosť, kultúra; ucievanie, úcta; cultus

atque humanitās jemná vzdelanosť

cum1 keď, až; tým, že; kedykoľvek, vždy keď

(čas. spojka); (causale) pretože, keďže, lebo

(dôv. spojka); (concessivum) hoci, hoc,

akokoľvek (prípust. spojka)

cum2 s, so (predl. s abl.)

cumque zakaždým


cupiditās, ātis, f. žiadosť, žiadostivosť, túžba,

vášeň

cupidus, a, um žiadostivý, dychtivý, vášnivý,

náruživý

cupiō, ere, īvī, ītum žiadať si, priať si, želať si,

túžiť

cūr prečo, načo

cūra, ae, f. obava, starosť, starostlivosť

cūrātiō, ōnis, f. ošetrovanie, starostlivosť, liečenie

cūria, ae, f. kúria, budova senátu, radnica

cūrō, āre, āvī, ātum starať sa, dbať o niečo

(s acc.); liečiť; dať niečo urobiť (s gerundívom)

curriculum, ī, n. beh

currō, ere, cucurrī, cursum bežať, behať,

ponáhľať sa

cursor, ōris, m. bežec; rýchly posol

cursus, ūs, m. beh, preteky, smer, cesta, priebeh

custōdiō, īre, īvī, ītum strážiť, chrániť

custōs, ōdis, m. strážca

cynicus, a, um kynický, patriaci do kynickej

filozofickej školy

D

damnō, āre, āvī, ātum odsúdiť, trestať (za niečo –

gen.); capitis damnāre odsúdiť na smrť

damnōsus, a, um škodlivý

damnum, ī, n. strata, škoda, skaza

Danaī, ōrum, m. Danaovia, Gréci

Dāreus, ī, m. Dareios, meno perzských kráľov

dē o; z, zo; podľa; pre, kvôli (predl. s abl.)

dea, ae, f. bohyňa

dēbeō, ēre, dēbuī, dēbitum byť dlžný, mať

(povinnosť), musieť

dēbilitō, āre, āvī, ātum zoslabovať, ochromovať;

pas. chabnúť, ochabovať, slabnúť

dēcēdō, ere, cessī, cessum odísť, vzdialiť sa,

odtiahnuť; miznúť, pominúť sa; (dē) vītā

dēcēdere umrieť

December, bris, m. december

decemplex, plicis desaťnásobný

deceō, ēre, uī, – zdobiť, svedčať; decet (mē) patrí

sa, svedčí (mi), hodí sa (mi)

dēcernō, ere, crēvī, crētum rozhodovať;

ustanoviť, určiť

dēcipiō, ere, cēpī, ceptum klamať, podvádzať

dēclārō, āre, āvī, ātum ukazovať, vyhlasovať,

oznamovať, objasňovať

decor, ōris slušnosť, dôstojnosť; ozdoba

decōrus, a, um čestný, slušný

dēcrētum, ī, n. nariadenie, rozhodnutie; zásada

dēcurrō, ere, currī, cursum prebiehať

decus, oris, n. ozdoba

dēfendō, ere, fendī, fensum odrážať, odvracať

(niekoho, niečo – acc.); brániť, obraňovať,

chrániť, hájiť (pred niekým – ab s abl.)

dēferō, ferre, tulī, lātum znášať; pas. rútiť sa,

padať

dēficiō, ere, fēcī, fectum chýbať, nestačiť

dēfīniō, īre, īvī, ītum vymedzovať, definovať

dēfīnītiō, ōnis, f. definícia

dēfōrmis, e škaredý, znetvorený

dēgener, eris nepravý, nešľachetný

deinde ďalej, potom

dēlectō, āre, āvī, ātum tešiť, robiť radosť, baviť,

zabávať; pas. dēlectārī zabávať sa niečím,

tešiť sa z niečoho (s. abl.)

dēleō, ēre, ēvī, ētum ničiť, hubiť

dēlīberō, āre, āvī, ātum uvažovať, premýšľať

dēliciae, ārum, f. rozkoš, slasť

dēlictum, ī, n. priestupok, previnenie, zločin

dēlīrō, āre, āvī, ātum byť blázon, nerozumný

Dēlus, ī, f. Délos, ostrov v Egejskom mori

dēmentia, ae, f. šialenstvo

Dēmētrius, iī, m. Demetrios, Demetrios Syros,

aténsky rečník (1. stor. p. n. l.)

dēmittō, ere, mīsī, missum spustiť, skloniť

dēmō, ere, ēmpsī, ēmptum odnímať, zbavovať

dēmokratīa,* ae, f. demokracia

Dēmocritus, ī, m. Demokritos, grécky filozof

(460 – 370 p. n. l.)

dēmonstrātus, a, um vysvetlený, opísaný

dēmonstrō, āre, āvī, ātum ukazovať, dokazovať,

objasňovať

Dēmosthenēs, is, m. Demostenes, najslávnejší

aténsky rečník (5. – 4. stor. p. n. l.)

dēmum iba, len, až

dēnūntiō, āre, āvī, ātum prikázať, hroziť

dēpendeō, ere, pendī, – spočívať, závisieť

dēpingō, ere, pīnxī, pictum namaľovať, znázorniť

dēpōnō, ere, posuī, positum odkladať,

odstraňovať, vzdať sa niečoho; zahnať

dēprāvō, āre, āvī, ātum skriviť, kaziť, pokaziť

dēprehendō, ere, hendī, hēnsum nájsť, odhaliť,

odkryť; prekvapiť, zaskočiť; *poznávať

dēscrībō, ere, scrīpsī, scrīptum opísať

dēserō, ere, seruī, sertum opustiť, zanechať

dēsīdeō, ere, sēdī, sessum (nečinne) sedieť

dēsīderium, iī, n. túžba, želanie, žiadosť, prianie,

túžba

dēsīderō, āre, āvī, ātum túžiť (po niečom – acc.),

želať si, priať si niečo

dēsinō, ere, dēsiī (dēsīvī), dēsitum prestávať

dēsistō, ere, stitī, – prestávať

dēspiciō, ere, spexī, spectum nevážiť si,

opovrhovať, podceňovať

dēsum, esse, fuī, futūrus chýbať

dēterior, dēterius horší

dēterminō, āre, āvī, ātum určovať, stanovovať

dēterreō, ēre, uī, itum odstrašovať; odvracať,

odradzovať, odhovárať

dētineō, ēre, tinuī, tentum zdržiavať

247

deus, ī, m. boh

dēvolō, āre, āvī, ātum odletieť

dext(e)ra, ae, f. pravá ruka, pravica

dexter, (e)ra, (e)rum pravý; priaznivý, šťastný

Diagoras, ae, m. Diagoras, gr. básnik a filozof

(5. st, p. n. l.)

dialogus, ī, m. rozhovor

Diāna, ae, f. Diana, bohyňa mesiaca a lovu

dīcō, ere, dīxī, dictum hovoriť, vravieť,

rozprávať; nazývať, menovať; salūtem dīcere

zdraviť (niekoho – dat.)

dictum, ī, n. výpoveď, slovo, výrok

diēs, ēī, m. deň, doba, lehota; diēs nātālis naro-

deniny; in diēs deň čo deň

differentia, ae, f. rozdiel

differō, differre, distulī, dīlātum roznášať,

rozširovať; odkladať; líšiť sa, rozlišovať sa

difficilis, e ťažký, obťažný, namáhavý; difficilia,

ium, n. ťažkosti

difficultās, ātis, f. ťažkosť, obtiaž; núdza

diffīdō, ere, diffīsus sum nedôverovať

dīgitus, ī, m. prst

dignitās, ātis, f. česť, dôstojnosť

dignus, a, um (s abl.) hodný (niečoho)

dīiūdicō, āre, āvī, ātum rozhodovať, rozoznávať

dīlābor, lābī, lāpsum sum rozpadávať sa; strácať

sa, miznúť

dīligēns, entis pozorný, starostlivý, svedomitý,

usilovný

dīligō, ere, lēxī, lēctum vyberať, mať rád, milovať

dīmittō, ere, mīsī, missum vysielať, rozpúšťať,

prepúšťať, púšťať; zanechávať spem

dīmittere vzdať sa nádeje (na niečo – gen. obj.)

Diogenēs (-is) Lāërtius, iī, m. Diogenes

Laertský (grécky historik a filozof (3. stor.)

dīrēctiō, ōnis, f. riadenie

dīrigō, ere, rēxī, rēctum riadiť, smerovať

dīripiō, ere, ripuī, reptum plieniť, vyplieniť

dīruō, ere, uī, utum rozboriť, búrať, zrúcať,

zničiť, strhnúť

discēdō, ere, cessī, cessum odísť, vzdialiť sa;

upustiť od, vzdať sa niečoho (s abl. al. ab s abl.)

discernō, ere, crēvī, crētum rozdeľovať; rozo-

znávať, rozlišovať

discidium, iī, n. rozpad

discipulus, ī, m. žiak

discō, ere, didicī, – učiť sa

discrepō, āre, āvī (uī), – nesúhlasiť, líšiť sa,

nezhodovať sa

discrīmen, inis, n. rozdiel; nebezpečenstvo

discriptiō, ōnis, f. rozdelenie

dispōnō, ere rozkladať, rozostavovať; uspora-

dúvať; nariadiť, rozhodnúť

dispositiō, ōnis, f. usporiadanie


rozprávať, dišputovať (o niečom – dē s abl.)

dissēnsiō, ōnis, f. spor

disserō, ere, seruī, sertum hovoriť, vykladať,

prednášať, viesť rozhovor, spor, vedecký

výklad

dissimilis, e rozdielny, odlišný

dissimilitūdō, inis, f. rozdielnosť, odlišnosť

dissimulō, āre, āvī, ātum zatajovať, zamlčiavať

distīnctē zreteľne

distīnctiō, ōnis, f. rozdiel, rozlišovanie, oddelenie

distinguō, ere, tīnxī, tīnctum rozlišovať, rozo-

znávať, deliť

distrahō, ere, trāxī, tractum vzdialiť, odtrhovať

diū dlho; komp. diūtius; superl. diūtissimē

diūturnitās, ātis, f. dlhé trvanie

dīversus, a, um opačný

dīves, vitis bohatý; dīves, vitis, m. boháč

Dīviciācus, ī, m. Diviciacus, náčelník Heduov,

priateľ Rimanov (1. stor. p. n. l.)

dīvidō, ere, vīsī, vīsum deliť, rozdeľovať, členiť

dīvīnus, a, um božský

dīvitiae, ārum, f. bohatstvo

dō, dare, dedī, datum dať, dávať, poskytovať, da-

rovať; operam dare vynakladať úsilie na niečo,

venovať sa niečomu, zaoberať sa niečím (dat.)

doceō, ēre, docuī, doctum učiť, vyučovať,

poučovať

doctrīna, ae, f. vzdelanosť, vzdelávanie, učenosť,

učenie; veda, náuka

doctus, a, um učený, znalý

dogma, atis, n. názor

doleō, ēre, uī, dolitūrus cítiť bolesť (bolí ma –

dolet mihi); smútiť, trúchliť, trápiť sa (pre

niečo – acc. al. dē s abl.)

dolor, ōris, m. bolesť

dolus, ī, m. podvod, úskok, lesť, úklad

domesticus, ī, m. domáci priateľ, člen rodiny

domina, ae, f. pani

dominium, iī, n. vláda, panstvo, riadenie

dominor, ārī, ātus sum (neobmedzene) vládnuť,

panovať, byť pánom

dominus, ī, m. pán

domus, ūs, f. dom; domī doma, domum domov,

domō z domu

dōnec pokiaľ, dokiaľ, kým; pokiaľ ne-, dokiaľ

ne- ; dokiaľ by ne-, až by (čas. spojka)

dōnō, āre, āvī, ātum darovať, dať do daru (niekomu

– dat., niečo – acc.), obdarovať (niekoho – acc.,

niečím – abl.)

dōnum, ī, n. dar

dōtō, āre, āvī, ātum dať do vena; dōtātus obdarený

dubitātiō, ōnis, f. pochybovanie

dubitō, āre, āvī, ātum váhať, pochybovať, byť na

pochybách


dubius, a, um váhajúci, pochybujúci; pochybný,

neistý

dūcō, ere, dūxī, ductum ťahať, viesť; (o vojsku)

tiahnuť; odvodzovať

dulcēdō, inis, f. sladkosť, chuť na

dulcis, e sladký

dum medzitým čo, zatiaľ čo; pokiaľ, dokiaľ,

kým; pokiaľ ne-, dokiaľ ne-; dokiaľ by ne-, až

by (čas. spojka)

dūrō, āre, āvī, ātum trvať, pretrvávať

248

dūrus, a, um tvrdý

dux, ducis, m. vodca, veliteľ, vládca

E

ē, ex z, zo; od; podľa (predl. s abl.)

ēblandior, īrī, ītus sum lichotiť, lahodiť

ebrietās, ātis, f. opitosť

ecce aha, hľa

ecclēsia, ae, f. cirkevné zhromaždenie, cirkevná

obec, kostol

edō, ere (esse), ēdī, ēsum jesť

ēducō, āre, āvī, ātum vychovávať

ēdūcō, ere, dūxī, ductum vyviesť, odviesť

efferō, efferre, extulī, ēlātum vynášať, vyvádzať,

odnášať, odstraňovať

efficiō, ere, fēcī, fectum spôsobiť, vykonať,

(u)robiť, vytvoriť; dosiahnuť niečo

effigiēs, ēī, f. obraz, podoba

effingō, ere, fīnxī, fictum vytvoriť, napodobniť,

podať

effodiō, ere, fōdī, fossum vypichnúť, vyklať

effundō, ere, fūdī, fūsum vylievať; super rīpās

effundī (o riekach) vyliať sa, rozvodniť sa

egeō, ēre, guī, – potrebovať (niečo – abl.)

egestās, ātis, f. núdza, bieda, chudoba, nedostatok

ego ja

ēgregius, a, um výborný, vynikajúci

ēlabōrō, āre, āvī, ātum snažiť sa

ēlegāns, antis jemný, vyberaný, uhladený,

vtipný, presný

elegantia, ae, f. vkus, ušľachtilosť, obratnosť

elementum, ī , n. prvok, element; elementa,

ōrum, n. prvky, počiatky, základné pojmy,

základy ēligō, ere, lēgī, lectum vyberať, vybrať, vyvoliť

ēloquēns, entis výrečný

ēloquentia ae, f. výrečnosť

ēmendātiō, ōnis, f. náprava, oprava, reforma

ēmendō, āre, āvī, ātum opraviť, napravovať,

zdokonaliť

ēmereō, ēre, meruī, meritum (ēmereor, ērī,

meritus sum) zaslúžiť sa, vyslúžiť si, získať

si zásluhy; vyslúžiť, doslúžiť

ēminēns, entis vynikajúci

emō, ere, ēmī, emptum kupovať (za – abl.)

ēmorior, morī, mortuus sum zomrieť

enim lebo, totiž, veď


ēnumerō, āre, āvī, ātum vypočítať

ēnuntiō, āre, āvī, ātum oznámiť, vyzradiť

eō, īre, iī (īvī), itum ísť, prichádzať, bežať, kráčať

Epamīnōndās, ae, m. Epaminondas, tébsky

vojvodca a štátnik (4. stor. p. n. l.)

Epicūreus, a, um epikurejský; Epicūrēus, ī, m.

epikurejec

Epicūrus, ī, m. Epikuros, grécky filozof (341 – 270 p. n. l.)

Epicharmus, ī, m. Epicharmos, grécky básnik

(524 – 448 p. n. l.)

episcopus, ī, m. biskup

epistula, ae, f. list

eques, itis, m. jazdec

equitō, āre, āvī, ātum jazdiť na koni

equus, ī, m. kôň

Erasmus, ī, m. Erazmus; E. Rotterodamus

Erazmus Rotterdamský, holandský huma-

nista (1467 – 1536)

ergā k, ku, naproti, voči, kvôli

ergō teda, preto

ērigō, ere, rēxī, rēctum vzpriamiť, vztýčiť

ēripiō, ere, ripuī, reptum vytrhnúť, vyrvať,

odňať, násilne vziať, olúpiť (o niečo – acc.);

v pas. vyviaznuť, uniknúť

ērogō, āre, āvī, ātum premárniť

errō, āre, āvī, ātum blúdiť, túlať sa, mýliť sa,

chybiť

error, ōris, m. omyl, chyba

ērudiō, īre, īvī (iī), ītum vzdelávať

ērudītiō, ōnis, f. vzdelávanie, učenie, vzdelanie,

učenosť

ērudītus, a, um vzdelaný

essentia, ae, f.* podstata, substancia, súcno

et a, i, aj; et – et aj – aj, i – i (zluč. spojka)

etc. (et cētera) atď.

ēthicus, a, um etický

etiam aj, tiež, taktiež; ešte

etiamsī hoc, hoci, aj keď, i keď, čo aj, čoby aj,

i keby, keby aj

etsī hoci, hoc, aj keď, i keď, aj keď, čo i, čo aj,

trebárs i (prípust. spojka)

Euclīdēs, is, m. Euklides, starogrécky matematik

(365 – 300 p. n. l.)

Euhēmerus, ī, m. Euhemeros, grécky spisovateľ

(4. stor. p. n. l.)

Eumenēs, is, m. Eumenes, Alexandrov vojvodca

(4. stor. p. n. l.)

ēvellō, ere, vellī, vulsum vyrvať, vytrhnúť;

odstrániť, zničiť

ēveniō, īre, vēnī, ventum stretnúť, postihnúť;

stávať sa, diať sa

ēventus, ūs, m. výsledok, úspech, neúspech,

koniec

ēvidenter zjavne

Evodius, iī, m. Evodius, biskup z Uzaly († 424)

exaequō, āre, āvī, ātum vyrovnať; vystihnúť

exāminō, āre, āvī, ātum skúmať

excēdō, ere cessī, cessum odísť, opustiť;

prekročiť

excellēns, entis vznešený, vynikajúci, znamenitý

excellō, ere, – , – vynikať nad niekým, prevyšovať

niekoho (s dat. al. s predložkami inter, praeter,

super s acc.)

excelsus, a, um vysoký

excerpō, ere, cerpsī, cerptum vyberať

excīdō, ere, cīdī, cīsum vysekať; zbúrať, zničiť,

vyvrátiť, vyhladiť

excitō, āre, āvī, ātum vyvolať

excolō, ere, coluī, cultum starostlivo obrábať, pes-

tovať, vzdelávať, zušľachťovať, zdokonaľovať

excūsō, āre, āvī, ātum ospravedlňovať

excutiō, ere, cussī, cussum vytriasť; odstrániť

249

exemplar, āris, n. príklad, vzor

exemplum, ī, n. príklad

exeō, īre, iī, itum vychádzať, pochádzať

exerceō, ēre, uī, itum cvičiť (niečo – acc., niekoho

– acc., v niečom – in s abl. alebo iba abl.);

exercērī cvičiť sa (v niečom – in s abl. alebo

iba abl.)

exercitus, ūs, m. vojsko

exhauriō, īre, hausī, haustum vyčerpať;

drancovať

exhibeō, ere, uī, itum podať

exigō, ere, ēgī, āctum posudzovať; potrebovať

exiguus, a, um malý, slabý, nepatrný, bezvýznamný

existentia, ae, f. jestvovanie, bytie

exīstimō, āre, āvī, ātum ceniť, oceňovať;

pokladať, považovať (niekoho, niečo za

niekoho, niečo – dvoj. acc.); myslieť si,

domnievať sa; v pas. byť pokladaný za

niekoho – nom.)

expediō, īre, īvī, ītum uvoľniť, expedit je na

osoh, prospieva

expellō, ere, pulī, pulsum vyháňať, vyhostiť,

zaháňať

experior, īrī, expertus sum skúmať, zistiť

expers, expertis nezúčastnený, bez, zbavený

expetō, ere, petīvī (petiī), petītum usilovať sa, sna-

žiť sa o niečo; žiadať si, priať si niečo (s acc.)

expleō, ēre, plēvī, plētum vyplniť, naplniť, splniť

explicātiō, ōnis, f. vysvetlenie

explicō, āre, āvī, ātum vysvetľovať

explōrātor, ōris, m. vyzvedač

explōrō, āre, āvī, ātum skúmať, vyskúmať,

preskúmať; skúšať; dozvedieť sa

expōnō, ere, posuī, positum vyložiť, položiť;

(o deťoch) odhodiť, pohodiť; vysvetliť,

opísať

expugnō, āre, āvī, ātum dobývať, vydobývať;

podrobiť si, podmaniť si; vynútiť si

expultrīx, īcis, f. vyháňačka

exsilium, iī, n. vyhnanstvo

exsistō, ere, stitī, – vznikať, vynárať sa; *byť,

existovať

exsolvō, ere, solvī, solūtum uvoľniť, rozviazať;

zaplatiť, splatiť, odplatiť

exspectō, āre, āvī, ātum čakať, očakávať

exstō (extō), āre, –, – jestvovať, zostať

exstruō, ere, strūxī, strūctum vybudovať, vystavať

exter, era, erum vonkajší, cudzí; komp. exterior,

ius vonkajší, cudzí; superl. extrēmus, a, um

najzadnejší, najvzdialenejší, posledný

externus, a, um vonkajší, externa, ōrum, n.

vonkajšie veci

extinguō (exstinguō), ēre, stīnxī, stīnctum

zahasiť, uhasiť

extorqueō, ēre, torsī, tortum vynútiť

extrā na vonkajšej strane, vonku, von, mimo, iba

ak (adv.); mino (predl. s acc.)

extrēmum, ī, n. vrchol

exul, ulis, m. vyhnanec

F

fabricō, āre, āvī, ātum tvoriť, vytvárať

fābula, ae, f. báj, bájka, povesť, rozprávka,

legenda, príbeh

faciēs, ēī, f. zovňajšok, tvár, vzhľad

facile ľahko

facilis, e ľahký (na uskutočnenie), bezproblémový

facinus, oris, n. zločin

faciō, ere, fēcī, factum robiť, konať; zhotovovať,

stavať; fac „urob“, pripusť

factum, ī, n. čin, skutok; dielo, výtvor; prípad,

udalosť; skutočnosť, výsledok


fallāx, ācis klamlivý, neúprimný, falošný

fallō, ere, fefellī, falsum klamať, podvádzať

falsitās, ātis f. nepravda

falsum, ī, n. klam, lož, výmysel

falsus, a, um oklamaný; klamný, nepravdivý,

falošný;

famēs, is, f. hlad

familia, ae, f. domácnosť, rodina; māter familiae

gazdiná, pani

famula, ae, f. slúžka

farīna, ae, f. múka

fascinō, āre, āvī, ātum okúzliť, očariť

fateor, ērī, fassus sum priznávať sa, vyznávať,

vyhlasovať

fatīgō, āre, āvī, ātum unaviť

fātum, ī. n. osud, údel, veštba, božia vôľa

faveō, ēre, fāvī, fautum žičiť, priať, napomáhať

Februārius, iī, m. február

fēlīcitās, ātis, f. šťastie, blahobyt

fēlīx, īcis šťastný

fēmina, ae, f. žena

fera, ae, f. divé zviera, zver

ferē skoro, takmer

ferō, ferre, tulī, lātum niesť, nosiť; znášať, trpieť;

ferunt (s akuz. s inf.) hovoria, že; vraj

ferrum, ī, n. železo, meč

fertilis, e úrodný, plodný

ferus, a, um divý; ferus, ī, m. divé zviera

fessus, a, um unavený, vyčerpaný

fēstīnō, āre, āvī, ātum ponáhľať sa

fēstum, ī, n. sviatok, slávnosť

fetus, a, um bohatý, úrodný

fidēs, eī, f. viera, dôvera, dôveryhodnosť;

vernosť, oddanosť; fidem habere dôverovať

(niekomu – dat.)

fīdō, ere, fīsus sum dôverovať

fīdūcia, ae, f. dôvera

fīdus, a, um verný

figūra, ae, f. podoba, postava, tvar, obraz

fīlia, ae, f. dcéra

fīlius, iī, m. syn

fīlum, ī, n. niť, vlákno

fīnis, is, m. hranica, kraj, pl. krajina, územie;

koniec, cieľ, účel

fīnitimus, a, um pohraničný, susedný; blízky,

príbuzný

250

fīō, fierī, factus sum stávať sa, diať sa, vznikať,

byť robený; certior fīō dostávam správu,

dozvedám sa (o niečom – dē aliquā rē); act.

certiōrem aliquem faciō oznamujem niekomu (niečo – dē aliquā rē), dávam niekomu správu (o

niečom – dē aliquā rē) firmitūdō, inis, f. pevnosť, stálosť

firmō, āre, āvī, ātum upevňovať, posilňovať,

otužovať; potvrdzovať

firmus, a, um pevný, silný; istý, bezpečný,

spoľahlivý

flagrāns, antis, planúci, vášnivý

flāvus, a, um žltý, plavý

flētus, ūs, m. plač, nárek

flōreō, ēre, uī, – kvitnúť, prekvitať

flōs, ōris, m. kvet

fluctuō, āre, āvī, ātum zmietať sa (vo vlnách)

flūmen, inis, n. rieka

fluvius, iī, m. rieka

foedus, eris, n. zmluva, dohovor; spolčenie, spolok

fōns, fontis, m. prameň, žriedlo, zdroj, studňa

fora, ae, f. dvere; forīs za dverami, vonku,

zvonku; vo vojne

forma, ae, f. výzor, tvar, podoba, forma

formīdābilis, e hrozný

formō, āre, āvī, ātum formovať, vytvárať

forsitan azda, možno, náhodou

fortasse asi, možno

forte možno, približne

fortis, e silný, udatný, statočný, hrdinský

fortitūdō, inis, f. udatnosť, statočnosť

fortuītus, a, um náhodný

fortūna, ae, f. osud, náhoda; šťastie; majetok

Fortūna, ae, f. Šťastena, bohyňa šťastia

fortūnātus, a, um šťastný

forum, ī, n. dvor, nádvorie; námestie; trhovisko, trh

foveō, ēre, fōvī, fōtum zohrievať; opatrovať,

pestovať; objímať

fragmentum, ī , n. zlomok

francogallicus*, a, um francúzsky

frangō, ere, frēgī, frāctum lámať; vysiliť, zoslabiť

frāter, tris, m. brat

fraus, dis, f. klam, podvod

fremō, ere, uī, (-itum) hučať, zúriť, kričať

frēnum, ī, n. uzda

frīgidus, a, um studený, chladný, mrazivý

frīgus, oris, n. zima, chlad

frōns, ontis, f. čelo; tvár, zovňajšok; priečelie,

predná strana

frūctuōsus, a, um výnosný, úrodný

frūctus, ūs, m. plod, ovocie; úroda


frūgēs, um, f. obilie, úroda

fruor, fruī, fructus sum (s abl.) využívať, tešiť sa

z niečoho

frustrā márne, darmo, nadarmo, zbytočne

fūcus, ī, m. šminka, ozdoba

fuga, ae, f. útek

fugiō, ere, fūgī (fugitūrus) utekať, unikať,

vyhýbať sa (niekomu, niečomu – acc.)


fundō, āre, āvī, ātum klásť základy, zakladať, stavať

fundō, ere, fūdī, fūsum liať, vylievať; (voj.)

poraziť, premôcť; vydávať zo seba

fungor, fungī, fūnctus sum vykonávať (s abl.)

fūr, fūris, m. f. zlodej, zlodejka


futūrus, a, um budúci; futūrum, ī, n. budúcnosť

G

Galēnus, ī, m. Galenos, významný grécky lekár

(2. stor.)

Gallī, ōrum, m. Galovia, kmene sídliace

v dnešnom Francúzsku a Belgicku

Gallia, ae, f. Galia, územie medzi Rýnom

a Pyrenejami

Gallicus, a, um galský

garrulitās, ātis, f. uvravenosť, táravosť

Gassendus, ī, m. Gassendi, Pierre, francúzsky

filozof (1572 – 1655)

gaudeō, ēre, gāvīsus sum radovať sa, tešiť sa

(z niečoho – abl.) gaudium, ī, n. radosť

generālis, e rodový; všeobecný

generātiō,* ōnis, f. vznik

generō, āre, āvī, ātum tvoriť, pripraviť, vyrábať

genesis, is, f. stvorenie; *Genesis Kniha stvorenia

genetrīx, īcis, f. rodička, matka

genitīvus, a, um pochádzajúci od koho, čoho; druhý

pád (v gramatike spolu so subst. cāsus = pád)

genius, iī, m. (strážny) duch

gēns, gentis, f. rod, kmeň, národ, pokolenie

gentīlis, e pohanský, gentīlis, is, m. pohan

genū, ūs, n. koleno

genus, eris, n. rod, druh, pokolenie

geōmetria, ae, f. geometria

geometricus, a, um geometrický

Germānia, ae, f. Germánia, *Nemecko

Germānus, a, um nemecký; Germānus, ī, m.

Germán, obyvateľ Germánie; *Nemec

gerō, ere, gessī, gestum niesť; konať, vykonávať,

viesť; tráviť, počínať si; bellum gerere viesť

vojnu; rem male gerere bojovať s nezdarom

(neúspechom) ; sē gerere správať sa

gestātiō, ōnis, f. nosenie (na nosidlách)

gestō, āre, āvī, ātum nosiť, nosievať

gignō (genō), ere, genuī, genitum plodiť, rodiť,

stvoriť

glōria, ae, f. sláva

gnārus, a, um znalý, vedomý si niečoho

Gracchus, ī, m. Gracchus, rímske priezvisko;

Gracchī, ōrum, m. Gracchovci (Tiberius

a Gaius)

gracilis, e chudý, štíhly, jemný, nežný

gradus, ūs, m. krok; schod; pl. schody, rebrík

Graecia, ae, f. Grécko

Graecus, a, um grécky; Graecus, ī, m. Grék

grammatica, ae, f. gramatika

grammaticus, ī, m. gramatik

grātiā kvôli, pre (predl. s gen.); exemplī grātiā

napríklad

251

grātia, ae, f. obľuba, vďačnosť, vďaka; milosť;

grātiās agere vzdávať vďaku, ďakovať;

grātīs len za poďakovanie, zadarmo

Grātiae, ārum, f. Grácie, tri bohyne krásy a pôvabu

grātulor, ārī, ātus sum blahoželať; ďakovať

grātus, a, um milý, vítaný, obľúbený, príjemný

gravis, e ťažký; vážny, dôležitý

gravitās, ātis, f. ťarcha, vážnosť, nezdravosť

gubernāculum, ī, n. kormidlo; správa, vláda

gubernātiō, ōnis, f. riadenie

gubernō, āre, āvī, ātum kormidlovať, riadiť,

spravovať, vládnuť

gustus, ūs, m. chuť

gutta, ae, f. kvapka

H

habeō, ēre, uī, itum mať

habitus, ūs, m. vzhľad, zovňajšok; stav; *(kateg.)

vlastníctvo, mať

hāctenus až sem, doteraz

Hadriānus, ī, m. Hadrián, rímsky cisár (76 – 138)

Haeduī, ōrum, m. Heduovia, galský kmeň

Hannibal, alis, m. Hannibal, kartáginský voj-

vodca v 2. púnskej vojne (218 – 201 p. n. l.)

haruspex, icis, m. haruspex, veštec (veštiaci

z vnútorností obetovaných zvierat) Hasdrubal, alis, m. Hasdrubal, kartáginský

vojvodca, Hannibalov brat (3. stor. p. n. l.)

hasta, ae, f. kopija, oštep

haud nie, vôbec nie (záporka)

hauriō, īre, hausī, haustum čerpať, naberať

Hector, oris, m. Hektor, trójsky hrdina; Hectora

= grécky akuzatív Helvētiī, ōrum, m. Helvéťania, galský kmeň

sídliaci v terajšom Švajčiarsku

herba, ae, f. bylina, rastlina; tráva

Herculāneum, ī, n. Herkulaneum, mesto

v Kampánii

hērēditās, ātis, f. dedičstvo

herī včera

hīc tu, na tomto mieste

hic, haec, hoc tento

hiemō, āre, āvī, ātum tráviť zimu, zimovať,

prezimovať

hiems, mis, f. zima

hilarō, āre, āvī, ātum rozveseľovať

hinc odtiaľto, z toho

Hippiās, ae, m. Hippias, sofista z Elidy (5. stor.

p. n. l.); Hippiās maior názov Platónovho

dialógu

Hippocratēs, is, m. Hippokrates, grécky lekár

(4. – 5. stor. p. n. l.)

historia, ae, f. skúmanie, rozprávanie; história,

dejiny; historia nātūrālis prírodoveda

hodiē dnes

hodiernus, a, um dnešný

Homērus, ī, m. Homér, starogrécky básnik,

predpokladaný autor eposov Ilias a Odyssea

homō, inis, m. človek

honestās, ātis, f. dôstojnosť, počestnosť

honestō, āre, āvī, ātum vyznamenávať, ozdobiť

honestus, a, um cnostný, vážený, dôstojný,

čestný

honor (honōs), ōris, m. česť, počesť, pocta, úcta,

vážnosť, vyznamenanie, hodnosť

honōrātus, a, um vážený

hōra, ae, f. hodina; obdobie, čas

Horātius, iī, m. Quīntus Horātius Flaccus,

rímsky básnik (65 – 8 p. n. l.)

horribilis, e strašný, hrozný

horridus, a, um hrozný, odporný

hortor, ārī, ātus sum povzbudzovať, vyzývať,

nabádať

hortus, ī, m. záhrada

hospes, itis, m. hosť; pocestný, pútnik, cudzinec

hostis, is, m. (vojenský) nepriateľ

huiusmodī tak, takým spôsobom

hūmānitās, ātis, f. ľudská povaha, ľudskosť;

vzdelanosť, ušľachtilosť

hūmānus, a, um ľudský, láskavý

humilis, e nízky, skromný, obyčajný, ponížený

hūmor, ōris, m. vlhkosť, tekutina, voda

humus, ī, f. zem, prach; humī na zemi

I

iaceō, ēre, uī, – ležať

iaciō, ere, iēcī, iactum hádzať, vrhať

iam už

iānua, ae, f. dvere, brána, vchod

Iānus, ī, m. staroitalský boh začiatku a konca (zobrazovaný s dvoma tvárami)

ibī (ibi) tu, tam; tu, vtedy

idcircō preto

idea, ae, f myšlienka, idea

īdem, eadem, idem ten istý

ideō preto

idōneus, a, um vhodný, súci

igitur teda, nuž

ignārus, a, um neznalý, nevedomý

ignis, is, m. oheň, požiar


ignōrātiō, ōnis, f. neznalosť

ignōrō, āre, āvī, ātum nevedieť, nepoznať; nōn

(minimē) ignōrāre dobre vedieť

ignōscō, ere, nōvī, nōtum odpustiť, prepáčiť

(niekomu – dat.; niečo – acc. al. gen.)

īgnōtus, a, um neznámy

ille, illa, illud onen

illīc tam

īllicō ihneď, na mieste

illustris, e jasný, znamenitý, slávny

imāginābilis, e prestaviteľný

imāginārius, a, um zdanlivý, predstieraný,

imaginárny,

imāginātiō, ōnis, f. predstava


imāgō, inis, f. obraz, podobizeň; predstava

imbēcillis, e slabý imbēcillitās, ātis, f. slabosť

imber, bris, m. dážď, lejak

imitor, ārī, ātus sum napodobňovať

immeritō nezaslúžene

252

immineō, ēre, uī, – vyčnievať, hroziť, skláňať sa

nad niečo; byť blízko, vedľa, pri (s dat.)

immisceō, ēre, miscuī, mixtum primiešať

immō vērō ba dokonca; ba nie, práve naopak

immortālis, e nesmrteľný

immortālitās, ātis, f. nesmrteľnosť

immūtābilis, e nemenný

impatiēns, entis neznášajúci, netrpezlivý

impediō, īre, īvī, ītum zabraňovať, brániť

v niečom (niekomu – acc.), obmedzovať

impellō, ere, pulī, pulsum zahnať; povzbudiť,

podnietiť

imperātor, ōris, m. veliteľ, vojvodca; cisár,

panovník, vladár

imperātōrius, a, um vojvodcovský, vojvodcov

imperītus, a, um neskúsený, neznalý

imperium, iī, n. rozkaz, príkaz, nariadenie,

vláda, moc, ríša

imperō, āre, āvī, ātum rozkazovať, nariaďovať,

vládnuť

impertiō, īre, īvī (iī), ītum udeliť

impetrō, āre, āvī, ātum dosiahnuť, dostať, vymôcť

impetus, ūs, m. náraz, útok; impetum facere

zaútočiť

impius, a, um bezbožný (bezbožník), hriešny

impōnō, ere, posuī, positum (do niečoho, na niečo,

k niečomu – dat.) priložiť

impotēns, entis slabý, bezmocný

imprimō, ere, pressī, pressum vytlačiť

improbitās, ātis, f. nepoctivosť

improbus, a, um nešľachetný, hanebný

imprūdēns, entis nerozumný

impudentia, ae, f. nehanebnosť

in v, na (predl. s abl. na otázku kde?); do, na

(predl. s acc. na otázku kam?); (vzťah) k, ku,

na, proti, voči

inānis, e prázdny; bezvýznamný, nepodstatný

incendō, ere, cendī, cēnsum zapáliť, spáliť;

rozpáliť, rozohniť, podnietiť

inceptum, ī, n. úmysel, zámer

incertus, a, um neistý, neurčitý, nespoľahlivý

incīdō, ere cīdī, cīsum vyryť, vytesať (do niečoho

– dat. al. in s acc. al. abl.); narezať; zničiť

incidō, ere, cidī, – padnúť (na niečo, do niečoho –

dat. al. in s acc.); upadnúť, dopadať, dostávať

sa (in morbum incidere – ochorieť)

incipiō, ere, cēpī, ceptum začínať

incitō, āre, āvī, ātum vyvolať

incola, ae, m. obyvateľ

incolō, ere, coluī, cultum obývať, bývať, sídliť

incommodum, ī, n. škoda

incommodus, a, um nevhodný, nepríjemný

incōnstāns, antis nestály

incrēdibilis, e neuveriteľný

incumbō, ere, cubuī, cubitum položiť sa;

doliehať, dorážať; dať sa do niečoho, venovať

sa niečomu, usilovať sa o niečo (s dat. al. ad/in

s acc.)

incūsō, āre, āvī, ātum obviňovať

indāgātrīx, īcis, f. skúmateľka

inde z toho

indīcō, ere, dīxī, dictum oznámiť, označovať,

udávať, dokazovať

indigentia, ae, f. potreba, nedostatok

indignor, ārī, ātus sum pohoršovať sa (nad niečím

– acc.)

indignus, a, um nehodný (niečoho – abl.)

indūcō, ere, dūxī, ductum zaviesť, uviesť

inductiō, ōnis, f. uvádzanie, privádzanie; *(v

logike) indukcia

indulgeō, ēre, dulsī, dultum dovoliť

indūrō, āre, āvī, ātum posilniť

industria, ae, f. usilovnosť

industrius, a, um usilovný

ineō, īre, iī, (īvī), itum začať, vstúpiť

inertia, ae, f. nečinnosť

īnfāns, antis, m. f. dieťa

infectus, a, um nevykonaný

īnfēlīx, īcis nešťastný

īnferior, ius nižší, nižšie postavený

īnferō, ferre, intulī, illātum vnášať, zaniesť,

priniesť, vkladať; bellum (arma) īnferre

začať, vypovedať vojnu (proti niekomu,

s niekým – dat.); robiť, spôsobovať (niekomu –

dat., niečo – acc.)

īnfīnītus, a, um nekonečný

ingenium, iī, n. povaha, duch

ingēns, entis ohromný, nesmierny

ingrātus, a, um nepríjemný, nevítaný; nevďačný

inhonestus, a, um nečestný, hanebný

inhūmānitās, ātis, f. neľudskosť

inhūmānus, a, um neľudský

inchoō, āre, āvī, ātum začínať, dostaviť sa

inimīcus, ī, m. (osobný) nepriateľ; inimīca, ae, f.

nepriateľka

inīquus, a, um nerovný, nespravodlivý; nepriaz-

nivý

initium, iī, n. začiatok, počiatok, pôvod; initiō na

začiatku, zo začiatku

iniūria, ae, f. bezprávie, krivda

iniūstitia, ae, f. nespravodlivosť

inlacrimō, āre, āvī, ātum oplakávať, plakať (nad

niečím – dat.)

inlīdō, ere, līsī, līsum naraziť

innāscor, nāscī, nātus sum vzniknúť, vrodiť sa

innatō, āre, āvī, ātum plaviť sa

innocēns, entis nevinný

innumerus, a, um nespočetný

inops, opis bezmocný; biedny, chudobný; inops,

opis, m. chudák, bedár

inōrdinātus, a, um neusporiadaný

inpōnō (impōnō), ere, posuī, positum naložiť,

priložiť, dať niekomu

inpūbis, e nedospelý, mladý

inquam -is, -it (neúplné sloveso) hovorím, vravím;

inquit povedal, riekol, odvetil

inquīsītiō, ōnis, f. hľadanie, výskum

īnsānia, ae, f. šialenstvo

īnsciēns, entis nevediaci

īnscītia, ae, f. neznalosť

253

īnscius, a, um neznalý, nevediaci

īnscrībō, ere, scrīpsī, scrīptum napísať

īnscrīptiō, ōnis, f. nápis, nadpis

īnsidiae, ārum, f. úklady, nástrahy

īnsigne, is, n. znak; ozdoba, okrasa

īnsignis, e vynikajúci, znateľný

īnsinuō, āre, āvī, ātum vnikať

īnsitus, a, um vrodený

īnstar ako, podľa (s gen.)

īnstituō, ere, stituī, stitūtum vkladať, klásť;

vytvoriť, určiť, ustanoviť, zaviesť; vzdelávať,

vychovávať

īnstitūtiō, ōnis, f. návod, výchova

īnstitūtum, ī, n. zriadenie, obyčaj, zvyk

īnstrūmentum, ī, n. náradie, náčinie, nástroj

īnstruō, ere, strūxī, structum stavať, postaviť,

vybudovať, zriadiť, zostaviť, usporiadať,

pripraviť, vystrojiť

īnsula, ae, f. ostrov

integer, gra, grum čerstvý, úplný, integrum est je

možné

integritās, ātis, f. čistota

intellēctuālis, e duševný, intelektuálny, mentálny

intellēctus, ūs, m. zmysel, porozumenie, rozum,

intelekt

intellegēns (intelligēns), entis rozumný, znalý

intellegō (intelligō), ere, lēxī, lēctum rozo-

znávať, poznávať; chápať, rozumieť; vedieť

intelligibilis, e mysliteľný

intemperantia, ae, f. nemiernosť

intendō, ere, tendī, tentum (tēnsum) upínať (s dat.)

inter medzi (predl. s acc.)


interficiō, ere, fēcī, fectum zavraždiť, usmrtiť

intericiō, ere, iēcī, iectum vsúvať, klásť medzi;

longō intervallō interiectō vo veľkej vzdiale-

nosti, s veľkým odstupom

interim medzitým

interior, ius vnútorný

internus, a, um vnútorný

interrogō, āre, āvī, ātum pýtať sa (niekoho – acc.,

na niečo – dē s abl.)

interrumpō, ere, rūpī, ruptum prerušiť,

pretrhnúť, strhnúť

intersum, interesse, interfuī byť medzi niečím

(pri niečom), zúčastňovať sa (niečoho, na niečom

– dat. al. in s abl.); líšiť sa; interest záleží

intervallum, ī, n. odstup, vzdialenosť

interventus, ūs m. zásah, vstup

intrōspiciō, ere spexī, spectum nazerať dnu,

sledovať (obsah)

intueor, ērī, intuitus sum zvažovať, pozorovať

intuitus, ūs, m. nazeranie

invādō, ere, vāsī, vāsum vtrhnúť, vpadnúť,

zmocniť sa, vrhnúť sa (na niečo – in s acc.)

inveniō, īre, vēnī, ventum nájsť, nachádzať,

objaviť, vynachádzať, vynájsť

investīgō, āre, āvī, ātum hľadať, skúmať

inveterātus, a, um zastaraný, zakorenený

invidia, ae, f. závisť, nenávisť

invītus, a, um nedobrovoľný, proti vôli, nerád

involūtus, a, um temný, nejasný

ipse, ipsa, ipsum sám

īra, ae, f. hnev

īrācundus, a, um hnevlivý

īrāscibilis, e hnevlivý, vznetlivý

īrāscor, scī, īrātus sum hnevať sa (na niekoho –

dat.); īrātus, a, um rozhnevaný

irratiōnālis,* e nerozumný

irrēpō (inrēpō), ere, irrēpsī, irrēptum vplaziť sa,

vkradnúť sa

is, ea, id ten; on

iste, ista, istud tentohľa

ita tak, a tak, takto

Italia, ae, f. Itália

itaque a tak, preto, teda

iter, itineris, n. cesta, pochod

iterum opäť, znova, po druhý raz

iubeō, ēre, iussī, iussum prikazovať, rozkazovať

iūcundus, a, um príjemný, vítaný, milý

iūdex, icis, m. sudca, rozhodca

iūdicium, iī, n. názor, úsudok, zásada

iūdicō, āre, āvī, ātum súdiť

Iūlius, iī, m. (mēnsis) júl


Iuppiter, Iovis, m. Jupiter, najvyšší rímsky boh

iūs, iūris, n. právo

Iūstiniānus, ī, m. Justinián, významný rímsky

právnik (6. stor.) iūstitia, ae, f. spravodlivosť

iūstus, a, um spravodlivý; náležitý, odôvodnený

iuvenis, e mladý; iuvenis, is, m. f. mládenec,

mladík, mladý muž; mladica, mladá žena

iuventūs, ūtis, f. mladosť, mladý vek; mládež

iuvō, āre, iūvī, iūtum obveseľovať, tešiť,

pomáhať (s acc.)

K

Kalendae, ārum, f. Kalendy, prvý deň v mesiaci

Kantiānus, a, um kantovský

Kantius, iī, m. Kant, Immanuel, nemecký filozof

(1724 – 1804)

L

labor, ōris, m. práca, námaha

labōrō, āre, āvī, ātum pracovať

labyrinthus, ī, m. labyrint

lac, lactis, n. mlieko

Lacedaemoniī, ōrum, m. Lacedémončania,

Sparťania

Lacōn, ōnis, m Sparťan

lacrima, ae, f. slza

lacus, ūs, m. jazero

laedō, ere, laesī, laesum uraziť, ublížiť


laetus, a, um veselý, radostný, šťastný, príjemný

Lāocoōn, ontis, m. Laokoón, kňaz v Tróji

lapideus, a, um kamenný, z kameňa

lapis, idis, m. kameň

lāpsus, ūs, m. skĺznutie; pochybenie, chyba

largitās, ātis, f štedrosť

largitiō, ōnis, f. štedrosť

254

lateō, ēre, uī, – byť skrytý, skrývať sa

Latīnus, a, um latinský; Latīnus, ī, m. Latinus,

mýtický kráľ kmeňa Latinov

Lātōna, ae, f. Latóna, matka Apolóna a Diany

lātus, a, um široký, šíry

laudābilis, e chvályhodný, slávny

laudātor, ōris, m. vychvaľovateľ, chválorečník

laudātus, a, um pochválený; slávny, preslávený

laudō, āre, āvī, ātum chváliť


lavō, āre (ere), āvī, ātum (lautum) umývať;

lautus, a, um čistý, príjemný

laxitās, ātis, f. priestrannosť

lēctor, ōris, m. čitateľ

lectulus, ī, m. posteľ, pohovka, ležadlo

lēgātus, ī, m. vyslanec, legát

legiō, ōnis, f. légia (rímsky pluk v počte 3-6 tisíc

vojakov)

lēgitimus, a, um zákonitý, náležitý

legō, ere, lēgī, lēctum zbierať, zhromažďovať; čítať

lēniō, īre, īvī (iī), ītum mierniť

lentē pomaly

leō, ōnis, m. lev

Leōnidās, ae, m. Leonidas, spartský kráľ (padol

v bitke pri Termopylách v roku 480 p. n. l.) lētum, ī, n. (násilná) smrť, úmrtie, skon


levō, āre, āvī, ātum uľahčovať, zmenšovať, zmier-

ňovať

lēx, lēgis, f. zákon

libellus, ī, m. knižka

libenter rád, s radosťou, ochotne; dobrovoľne

liber, brī, m. kniha

līber, era, erum slobodný, nezávislý, voľný

līberālitās, ātis, f. šľachetnosť, slušnosť

līberī, ōrum, m. deti

līberō, āre, āvī, ātum oslobodzovať, zbavovať

(niekoho – acc.; od niečoho – abl.)

lībertās, ātis, f. sloboda, voľnosť

libīdō, inis, f. túžba, záľuba; vášeň, rozkoš; zvoľa

licet hoci, nech, nech aj, čoby i, keby aj, trebárs i

(prípust. spojka)

licet, ēre, licuit je dovolené, je možné; mihi licet

môžem

ligneus, a, um drevený

līmen, inis, n. hranica

līnea, ae, f. (hraničná) čiara

lingua, ae, f. jazyk

līs, lītis, f. spor

lītigō, āre, āvī, ātum škriepiť sa, hádať sa; súdiť sa

littera, ae, f. písmeno, písmo; ad litteram „ do

písmena“, doslovne; pl. litterae, ārum, f. list,

listina; spis, dielo, kniha; vedy, náuky,

písomníctvo, literatúra

locus, ī, m. / locum, ī, n. miesto (pl. obyčajne loca,

ōrum, n.; locī, ōrum, m. miesta v knihách);

priestor, krajina; locum habeō prejavujem sa

logicus, a, um logický

longitūdō, inis, f. dĺžka

longus, a, um dlhý

loquor, loquī, locūtus sum hovoriť, zhovárať sa

lucerna, ae, f. lampa

lūmen, inis, n. svetlo

lūna, ae, f. mesiac (na oblohe)

lupus, ī, m. vlk; lupa, ae, f. vlčica

lūx, lūcis, f. svetlo; ante lūcem pred svitaním

luxuria, ae, f. hýrivosť

Lycēum, ī, n. Lykeion, posvätný okres v Até-

nach, Aristotelova škola

lyra, ae, f. lýra

M

maeror, ōris, m. smútok

magister, trī, m. učiteľ; magistra, ae, f. učiteľka

magistrātus, ūs, m. úrad, úradník

magnitūdō, inis, f. veľkosť, množstvo

magnopere veľmi

magnus, a, um veľký

magus, ī, m. kúzelník, mág

māchina, ae, f. stroj

maiōrēs, um, m. predkovia

male zle

malitia, ae, f. zlo

mālō, mālle, māluī, – radšej chcieť

malum, ī, n. zlo

malus, a, um zlý

mandātum, ī, n. príkaz

mandō, āre, āvī, ātum odovzdať, zveriť; určovať,

ustanovovať, nariaďovať

maneō, ēre, mānsī, mānsum zostávať, byť

zachovaný, trvať, byť v platnosti

mānō, āre, āvī, ātum vychádzať, pochádzať,

prameniť (z / od niečoho – ex / ab s abl.)

manus, ūs, f. ruka; hŕstka, mužstvo, čata

marcor, ōris, m. ochabnutosť

mare, is, n. more; terrā marīque na zemi

i na mori

maritimus, a, um prímorský, morský

Martius, a, um Martov, zasvätený Martovi;

(mēnsis) Martius marec

mās, maris, m. samec, muž

māter, tris, f. matka

māteria, ae, f. látka, hmota; zásoby potravín;

stavebné drevo; predmet, téma, materiál

māteriālis, e hmotný

mathēmaticus, a, um matematický mātūre včas, rýchle, skoro

maximē najviac

medeor, ērī, –, – liečiť (niečo – dat.)

medicīna, ae, f. lekárstvo, liek

medicus, ī, m. lekár

mediocris, e mierny, prostredný

mediocritās, ātis, f. prostrednosť, stredná cesta

meditātiō, ōnis, f. uvažovanie o niečom, úvaha,

príprava (na niečo – gen.)

medius, a, um prostredný, stredný; uprostred

membrum, ī, n. úd (časť tela); časť

meminī, meminisse pamätať si (sa), mať na

pamäti, byť pamätlivý

memor, oris pamätlivý, pamätajúci sa (na niečo –

acc. al. gen.)

255

memorābilis, e pamätihodný, slávny

memoria, ae, f. pamäť, pamiatka

mendācium, iī, n. klamstvo

mendīcitās, ātis, f. žobrota, chudoba

mēns, mentis, f. myseľ, duch, duša; zmýšľanie

mēnsis, is, m. mesiac (ako doba)

mēnsūrō, āre, āvī, ātum merať

mentior, īrī, ītus sum klamať, luhať

mercēs, ēdis, f. odmena

mereor, ērī, meritus sum zasluhovať si; získať si

zásluhy, zaslúžiť sa; bene (optimē) merērī dē

aliquō získať si u niekoho veľké zásluhy

mergō, ere, mersī, mersum potápať

meritō právom, zaslúžene

meritum, ī, n. odmena, zásluha

metaphysica, ōrum, n. (metaphysica, ae, f.)

metafyzika

metaphysicus, a, um metafyzický

metaphysicus,* ī, m. metafyzik

methodus, ī, f. metóda, vedecká cesta

metō, ere, messuī, messum žať, kosiť

metus, ūs, m. strach, obava

meus, a, um môj

mīles, itis, m. vojak

mīlitāris, e vojenský

Minerva, ae, f. Minerva, italská bohyňa

múdrosti, remesiel, umení a vied, neskôr

stotožnená s gréckou Aténou

ministerium, iī, n. služba

minor, ārī, ātus sum vyčnievať, strmieť; hroziť

vyhrážať sa

minuō, ere, uī, ūtum zmenšovať, oslabovať

mīror, ārī, ātus sum diviť sa, čudovať sa,

obdivovať niečo

miser, era, erum biedny, nešťastný, úbohý

miseria, ae, f. nešťastie

misericordia, ae, f. milosrdenstvo

Mithridātēs, tis, m. Mitridates VI, pontský kráľ

(131– 63 p. n. l.)

mittō, ere, mīsī, missum posielať

mixtūra, ae, f. miešanie; zmes, prímes

mōbilis, e pohyblivý, nestály, menlivý, premen-

livý

moderātiō, ōnis, f. umiernenosť

moderor, ārī, ātus sum mierniť, ovládať


modestus, a, um mierny, skromný

modicus, a, um primeraný, stredne veľký

modo (modō) len, iba; práve, práve vtedy,

nedávno

modus, ī, m. miera; spôsob

mōlēs, is, f. hmota

molestia, ae, f. obtiaž, ťažkosť, nepríjemnosť

molestus, a, um ťažký, nepríjemný, na obtiaž

Molōn, ōnis, m. Molón, rodský rečník (1. stor.

p. n. l.)

mōmentum, ī, n. dôležitosť, závažnosť, význam

hybná sila; vplyv, podnet; dôležitosť; pohyb,

zmena

monarchia,* ae, f. monarchia

moneō, ēre, uī, itum napomínať

mōns, montis, m. vrch, hora, pohorie

mōnstrō, āre, āvī, ātum ukazovať

monumentum, ī, n. pamiatka, pomník

mōrālis, e morálny, mravný

morbus, ī, m. choroba

morior, morī, mortuus sum zomrieť, umrieť

moror, ārī, ātus sum zdržiavať sa

mors, mortis, f. smrť

mortālis, e smrteľný; mortālis, is, m. smrteľník,

človek

mortuus, a, um mŕtvy

mōs, mōris, m. mrav, zvyk, obyčaj

mōtus, ūs, m. pohyb, terrae mōtus zemetrasenie

moveō, ēre, mōvī, mōtum hýbať, dojímať,

podnecovať; castra movēre dávať sa na

pochod; prinášať

mulier, eris, f. žena, manželka

multitūdō, inis, f. množstvo, veľký počet

multō omnoho, oveľa

multō, āre, āvī, ātum pokutovať, trestať

multum mnoho, veľa, veľmi

multus, a, um mnohý; multa, ōrum, n. mnoho,

mnohé veci

mundānus, a, um svetský, svetový, pozemský

mundus, ī, m. svet, vesmír, ľudstvo

mūniō, īre, īvī, ītum stavať opevnenie, opev-

ňovať; chrániť

mūnītus, a, um pevný, stály

mūnus, eris, n. povinnosť, úloha, úrad, služba, dar

mūrus, ī, m. múr, hradba

Mūsa, ae, f. Múza, bohyňa a ochrankyňa umení

a vied

mūsica, ae, f. hudba

mūtātiō, ōnis, f. zmena

mūtō, āre, āvī, ātum meniť, zmeniť

mūtuus, a, um vzájomný, obojstrann,ý striedavý

N

nam lebo, veď, totiž

namque = nam

narrō, āre, āvī, ātum rozprávať, hovoriť

nāscor, nāscī, nātus sum rodiť sa, narodiť sa,

vznikať

nāsus, ī, m. nos

nātālis, e týkajúci sa narodenia; rodný; nātālis,

is, m. narodeniny; rod, pôvod

nātiō, ōnis, f. kmeň, národ

nātūra, ae, f. príroda, prirodzenosť, (prirodzená)

povaha, podstata

nātūrālis, e prirodzený

nātūrāns, antis tvoriaci

nātūrātus, a, um stvorený

nātus, a, um narodený; ante Chrīstum nātum

pred narodením Krista, pred Kristom

nauta, ae, m. námorník

nāvigātiō, ōnis, f. plavba

nāvigō, āre, āvī, ātum plaviť sa (na lodi)

nāvis, is, f. loď

nē1 aby ne-; (v obav. vetách) že

nē2 nie (záporka); nē ... quidem ani

256

-ne či (opyt. častica); -ne – an či – a či

necessārius, a, um nutný, nevyhnutný, potrebný

necesse treba, necessest = necesse est je nevyh-

nutné, je potrebné, musí sa

necessitās, ātis, f. nutnosť, nevyhnutnosť;

naliehavosť, tieseň; nevyhnutná potreba

necne a či nie

necō, āre, āvī, ātum zabíjať, usmrcovať

neglegō (negligō), ere, neglēxī, neglēctum

zanedbať, ere nedbať, nevšímať si, nevážiť si

negligentia, ae, f. nedbalosť

negō, āre, āvī, ātum tvrdiť, hovoriť, že nie;

popierať, zapierať; odmietať, odopierať,

nedopriať

negōtium, iī, n. zamestnanie, práca, činnosť,

úloha, záležitosť

nēmō nikto

nempe zaiste

nēquāquam vôbec nie

neque (nec) a nie, ani; neque – neque ani – ani

nequeō, īre, īvī (iī), itum nemôcť, nebyť schopný

nēquissimus, a, um ničomný, naničhodný

Nerō, ōnis, m. Nero, piaty rímsky cisár (1. stor.)

nesciō, īre, iī (īvī), ītum nevedieť, nepoznať

neuter, tra, trum ani jeden z obidvoch, žiaden z oboch

nēve (neu) a aby nie, a aby ani

nihil (nīl) nič

nīmīrum zaiste, naozaj, skutočne; predsa, nepo-

chybne

nimis príliš, priveľmi

nimius, a, um veľmi veľký, nesmierný, prílišný

nisi ak ne-, ak by ne-, keby ne- (podm. spojka);

len, iba, jedine, okrem, až na, len nie

(v jednoduchej vete)

nītor, nītī opierať sa (o niečo), stavať na niečom,

spočívať na niečom (s abl.),

nōbilis, e vznešený, urodzený, šľachtický; nōbilis,

is, m. šľachtic

noceō, ēre, uī, itum škodiť

nocturnus, a, um nočný

nōlō, nōlle, nōluī, – nechcieť

nōmen, inis, n. meno, pomenovanie, názov

nōminō, āre, āvī, ātum menovať, volať, nazývať

nōn nie

nōndum ešte nie

nōnne či nie (opyt. častica)

nōnnūllus, a, um (gen. nōnūllīus, dat. nōnūllī)

nejaký, niektorý

nōnnumquam niekedy

nōs my

nōscō, ere, nōvī, nōtum poznávať

noster, tra, trum náš

nota, ae, f. značka


nōtitia, ae, f. poznanie, znalosť (o niečom – gen.)

notō, āre, āvī, ātum poznačiť (si), zaznamenať

(si), zapamätať (si)

nōtus, a, um známy

novitās, ātis, f. novota, nové časy

novus, a, um nový

nox, noctis, f. noc

noxius, a, um vinný; noxius, iī, m. vinník,

previnilec

nūbilus, a, um zamračený, oblačný; temný;

nepriaznivý

nūllibi nikde

nūllus, a, um (gen. nūllīus, dat. nūllī) nijaký,

žiadny

num či (opyt. častica)

numerō, āre, āvī, ātum počítať; pokladať

(niekoho – acc.; za niečo – acc.)

numerus, ī, m. číslo, počet

Numida, ae, m. Numiďan

numquam (nunquam) nikdy

nunc teraz; nunc – nunc tu – tu, hneď – hneď

nuncupō, āre, āvī, ātum vyhlasovať, nazývať

nuntiō, āre, āvī, ātum oznamovať

nuntius, iī, m. posol, správa

nūper nedávno, kedysi

O

ō ó!, ah! (citoslovce)

ob pre, kvôli (predl. s acc.)

obdūrō, āre, āvī, ātum vytrvať, byť vytrvalý

obiectum,* ī, n. predmet

oblectātiō, ōnis f. potešenie

obligātiō, ōnis, f. záväznosť

obligō, āre, āvī, ātum zaväzovať

oblīvīscor, līvīscī, oblītus sum zabúdať (na

niekoho – gen.; na niečo – gen. al. acc.)

obnoxius, a, um podrobený

oboedientia, ae, f. poslušnosť

oboediō, īre, iī (īvī), ītum poslúchať (niekoho,

niečo – dat.)

obscūrus, a, um temný, skrytý, nejasný

obsequor, sequī, secūtus sum poslúchať

observō, āre, āvī, ātum pozorovať, strážiť,

zachovávať

obses, idis, m. rukojemník

obsideō, ēre, sēdī, sessum obsadzovať, obkľu-

čovať, obliehať

obstō, āre, stitī, stātūrūs stáť v ceste, prekážať,

zavadzať

obsum, obesse, obfuī (offuī), obfutūrus škodiť

obtemperō, āre, āvī, ātum poslúchať (niekoho,

niečo – dat.)

obtineō, ēre, tinuī, tentum držať, mať v moci,

dosiahnuť, podariť sa; zaberať; dostať, získať

obviam v ústrety, oproti, naproti

occāsiō, ōnis, f. príležitosť

occāsus, ūs, m. západ

occidō, ere, cidī, cāsum zahynúť

occidō, ere, cidī, cāsūrus padať, zapadať

occīdō, ere, cīdī, cīsum zabiť, usmrtiť, pobiť

occultō, āre, āvī, ātum skrývať, schovávať, tajiť,

zatajovať

occultus, a, um tajomný, skrytý

occupō, āre, āvī, ātum obsadiť, zabrať,

prepadnúť, zmocniť sa

oculus, ī, m. oko

ōdī, ōdisse, ōsus, ōsūrus nenávidieť

257

odium, iī, n. nenávisť, odpor, nechuť (k niečomu

– gen.)

odor, ōris, m. zápach, vôňa

offendō, ere, fendī, fēnsum naraziť (na niečo –

acc.); stretnúť; poraniť, uraziť

offensiō, ōnis, f. urážka, pohoršenie, rozhorčenie

offerrō, ferre, obtulī, oblātum podávať, priniesť,

poskytnúť, ponúknuť

officiō, ere, fēcī, fectum prekážať

officium, iī, n. úrad, povinnosť

oleō, ēre, uī, – páchnuť, zapáchať, smrdieť

ōlim kedysi, pred časom, dávno; raz

omnīnō vôbec, vcelku, naskrze, úplne, celkom

omnis, e všetok, každý; samostatné neutrum

omnia = omnēs rēs všetky veci, všetko

onus, eris, n. bremeno, náklad, ťarcha, obtiaž

opera, ae, f. práca, operae pretium esse stáť za to

operātiō, ōnis f. činnosť

opēs, um, f. bohatstvo

opifex, icis, m. tvorca

opīnātiō, ōnis, f. domnienka

opīniō, ōnis, f. názor

opitulor, ārī, ātus sum pomáhať

oportet, ēre, uit treba, je potrebné, patrí sa, má sa

oppetō, ere, īvī (iī), ītum ísť v ústrety,

podstupovať; mortem oppetere zomrieť

oppidō veľmi

oppidum, ī, n. mesto, mestečko

oppositum, ī, n. protiklad

oppositus, a, um protikladný

opprimō, ere, pressī, pressum pritlačiť, potlačiť;

premôcť, napadnúť

oppugnō, āre, āvī, ātum dobývať, obliehať;

útočiť, napádať

ops, opis, f. moc, sila; bohatstvo, prostriedok

optimās, ātis, šľachtický; optimātēs, ium, m.

šľachtici, šľachta, optimáti

optō, āre, āvī, ātum priať si, žiadať si

opus, eris, n. dielo, práca ; opus est treba, je

potrebné; opus est factō treba (je potrebné)

konať

ōrātiō, ōnis, f. reč; (hovorený alebo písaný) prejav,

prednáška

ōrātor, ōris, m. rečník

orbis, is, m. kruh; orbis (terrārum) zem, svet

ordō, inis, m. poradie, poradie; usporiadanie,

vrstva; stav, (občianska) trieda

organicus, a, um organický

organon, ī, n. (gr.), organum, ī, n. (lat.) nástroj

orīgō, inis, f. pôvod

orior, orīrī, ortus sum vznikať, povstávať, zdvíhať;

vychádzať; vznikať, pochádzať; začínať sa,

prameniť, vyvierať (z niečoho – ab/ex s abl.)

ōrnāmentum, ī, n. okrasa

ornō, āre, āvī, ātum zdobiť, ozdobovať

ōrō, āre, āvī, ātum prednášať, rečniť; prosiť, žia-

dať (niekoho – acc., o niečo – acc.); modliť sa

orthographia, ae, f. pravopis

ortus, ūs, m. východ

ōs, ōris, n. ústa, tvár

os, ossis, n. kosť

ostendō, ere, tendī, tentum ukazovať

ōtium, iī, n. nečinnosť, voľný čas

Ovidius, iī, m. Ovídius, Pūblius Ovidius Nāsō,

rímsky básnik (43. p. n. l. – 17 n. l.)

ovis, is, f. ovca

P

pactum, ī, n. zmluva, dohoda, spôsob

paene takmer, skoro

paenitet, ēre, uit mē ľutujem (niečo – gen.), je mi

ľúto

pāgānus, ī, m. pohan

palam verejne

pallium, iī, n. pallium (grécky plášť)

Panaetius, iī, m. Panaitios, grécky filozof (185 –

109 p. n. l.)

pānis, is, m. chlieb

pār, paris rovnaký, rovný, roveň

parātus, a, um pripravený

parēns, entis, m. f. otec, matka; parentēs, um,

m. rodičia

pāreō, ēre, uī (pāritūrus) poslúchať (niekoho, niečo

– dat.), riadiť sa (čím – dat.)

pariēs, etis, m. stena, múr

pariō, ere, peperī, partum (paritūrus) rodiť,

plodiť; tvoriť, pôsobiť; získavať (si),

nadobúdať

Parnassus, ī, m. Parnas, vrch pri Delfách, sídlo

Apolóna a Múz

parō, āre, āvī, ātum pripravovať, chystať;

pripravovať sa, chystať sa; získať (si)

pars, partis, f. časť, strana

particeps, cipis účastný; particeps, cipis, m. f.

účastník, účastníčka, spoločník, spoločníčka

particula, ae, f. čiastočka

parum málo, neveľmi

parvus, a, um malý; parvī (gen. ceny) esse málo

stáť, byť málo platný

passiō,* ōnis, f. trpenie, utrpenie; *(kateg.)

trpnosť; vášeň

patefaciō, ere, fēcī, factum (pas. patefīō, fierī,

factus sum) otvárať, sprístupňovať;

odhaľovať, prezrádzať

pateō, ēre, uī, – byť otvorený, prístupný; rozpres-

tierať sa, rozkladať sa; byť zrejmý, byť

zjavný, lātē patēre mať rozsiahlu (širokú)

platnosť

pater, tris, m. otec, pater familiās otec (hlava)

rodiny

paternus, a, um otcovský, otcov, po otcovi

zdedený

patiēns, entis trpiaci; trpezlivý; striedmy

patientia, ae, f. trpezlivosť, zhovievavosť

patior, patī, passus sum znášať, trpieť, vydržať,

strpieť

patria, ae, f. vlasť

patricius, a, um patricijský, šľachtický, urodze-

ný; patricius, iī, m. patricij

patrimōnium, iī, n. otcovský majetok, dedičstvo

patrius, a, um otcov, otcovský

258

paucus, a, um skromný, nepatrný; paucī, ae, a

máloktorí, iba niekoľkí, málo, malý počet;

pauca, ōrum, n. málo

paululum troška

pauper, eris (abl. -e, gen. pl. -um) chudobný;

pauper, eris, m. chudák

paupertās, ātis, f. chudoba, núdza

Pausaniās, ae, m. Pausaniás, spartský kráľ, víťaz

nad Peržanmi pri Platajách (479 p. n. l.)

pāx, pācis, f. mier

peccātum, ī. n. hriech

peccō, āre, āvī, ātum previniť sa, prehrešiť sa;

chybiť, mýliť sa

pecūliāris, e vlastný, osobitný, zvláštny

pecūnia, ae, f. majetok, peniaze

pellō, ere, pepulī, pulsum poháňať; odháňať,

vyháňať; vyobcovať, vypovedať

pendō, ēre, pependī, pēnsum visieť, závisieť

penes na, pri, u , v (predl. s acc.)

penetrō, āre, trāvī, trātum preniknúť

penitus celkom, úplne, hlboko, načisto

pēnsō, āre, āvī, ātum vyvážiť, vyrovnať

per cez, skrz, po, na, prostredníctvom, pomocou

čoho (predl. s acc.)

peragō, ere, ēgī, āctum dokončiť, vykonať

percipiō, ere, cēpī, ceptum prijímať, dostávať;

vnímať, cítiť, pociťovať; chápať, poznávať

perdō, ere, didī, ditum zahubiť, zničiť, zmariť;

stratiť, prísť o niečo

perdūcō, ere, dūxī, ductum doviesť


pereō, īre, iī, itūrus hynúť, zahynúť, zanikať,

zomrieť, strácať sa

perfectiō, ōnis, f. dokonalosť

perfectus, a, um dokonalý

perferō, ferre, tulī, lātum znášať, vydržať,

vytrpieť, pretrpieť; doniesť správu, oznámiť,

zvestovať

perficiō, ere, fēcī, fectum zdokonaliť, dokázať

pergō, ere, perrēxī, perrēctum pokračovať

Periclēs, is, m. Perikles, aténsky štátnik (493 –

429 p. n. l.)

perīculōsus, a, um nebezpečný

perīculum, ī, n. nebezpečenstvo

peripatēticus, a, um peripatetický, aristotelovský

perītia, ae, f. skúsenosť, znalosť; perītia guber-

nandī skúsenosť vo vládnutí

perītus, a, um skúsený

periūcundus, a, um veľmi príjemný, veľmi milý

perlegō, ere, lēgī, lēctum prehliadať, prezerať;

prečítať

permadēscō, ere, maduī, – byť vlhkým, zmäkčilým

permaneō, ēre, mānsī, mānsūrus trvať, vytrvať,

zotrvať, vydržať, zostať

permittō, ere, mīsī, missum pustiť, prepustiť,

nechať, dať, odovzdať, zveriť; dovoliť, dopustiť

perplexus, a, um nezrozumiteľný, zmätený

Persa, ae, m. Peržan

persequor, sequī, secūtus sum sledovať,

nasledovať, sprevádzať, prenasledovať

Persicus, a, um perzský

persōna, ae, f. osoba

perspiciō, ere spexī, spectum prehliadať, prezerať

(si), pozorovať; poznať, porozumieť; pre-

svedčiť sa

persuādeō, ēre, suāsī, suāsum prehovárať,

presviedčať (niekoho – dat.; o niečom – dē s abl.)

pertineō, ere, uī, – týkať sa (niečoho – ad s acc.)

perturbātiō, ōnis, f. rozrušenie

perturbō, āre, āvī, ātum uvádzať do zmätku,

miasť

perveniō, īre, vēnī, ventum prísť, dôjsť, dostať

sa; nadobudnúť, dosiahnuť (niečo – ad s acc.)

pēs, pedis, m. noha

petō, ere, īvī (iī), ītum vychádzať, smerovať,

ponáhľať sa; dorážať, útočiť, napadnúť;

žiadať, prosiť (niekoho – ab s abl., o niečo –

acc.), uchádzať sa

phantasma, atis, n. zjav, predstava

philantia,* ae, f. sebectvo philosophia, ae, f. filozofia

philosophicus, a, um filozofický


philosophus, ī, m. filozof

Phōciōn, ōnis, m. Fokion, aténsky štátnik (4.

stor. p. n l.)

physicus, a, um prírodný, fyzikálny, fyzický

pictus, a, um namaľovaný

pietās, ātis, f. zbožnosť, oddanosť

piger, gra, grum lenivý

pīrāta, ae, m. pirát, morský lúpežník

pius, a, um zbožný, vrúcny

placeō, ēre páčiť sa; neos. placet niekomu (dat.) sa

páči, zdá (niekto uznáva za) dobré; rozhodnúť

placitum, ī, n. zásada, pl. placita, ōrum, n.

učenie

planēta, ae, f planéta

Platō, ōnis, m. Platón, starogrécky filozof,

Sokratov žiak, zakladateľ Akadémie (427 –

347 p. n. l.)

Platōnicus, a um platónsky, Platōnicus, ī, m.

platonik

plēbs, plēbis, f. ľud; plebejci

plēnus, a, um plný (niečoho – gen. al. abl.); úplný

plērī, plērae, plēra väčšina, veľmi mnohí

plērīque, plēraeque, plēraque väčšina, veľmi

mnohí

plērumque zvyčajne, väčšinou, zväčša

plūrālis, e množný; množné číslo (v gramatike

spolu so subst. numerus = číslo)

plūrēs, a viacerí

plūrimus, a, um najpočetnejší, najviac, veľmi

mnohý, najpočetnejší; plūrimum najviac,

najväčšmi

plūs, plūris viac, pl. plūrēs, ium viacerí, počet-

nejší, hojnejší

pōculum, ī, n. pohár, čaša

poena, ae, f. pokuta, trest, pomsta

poēta, ae, m. básnik

poēticus, a, um básnický

259

polīticus, a, um politický

polliceor, ērī, licitus sum sľubovať

Pompeiī, ōrum, m. Pompeje, mesto v Kampánii

Pompeius, ī, m. meno rímskeho plebejského rodu

ponderō, āre, āvī, ātum posúdiť, zvážiť

pondus, eris, n. ťarcha, bremeno, váha, závažie,

dôležitosť, význam

pōnō, ere, posuī, positum odkladať; prestávať,

nechávať; klásť; voj. postaviť, rozostaviť;

vītam ponere ukončiť život; positum esse in

aliquā rē tkvieť, spočívať v niečom

pōns, pontis, m. most

populāris, e ľudový

populus, ī, m. národ; ľud, ľudia, obyvateľstvo

porcus, ī, m. prasa

porrigō, ere, rēxī, rēctum naťahovať

porta, ae, f. brána

porticus, ūs, m. stĺporadie

portō, āre, āvī, ātum niesť, prinášať

portus, ūs, m. prístav

Posīdōnius, ī, m. Poseidonios, stoický filozof

(135 – 51 p. n. l.)

positus, a, um spočívajúci

possideō, ēre, sēdī, sessum vlastniť, privlastniť si

possum, posse, potuī, – môcť, zmôcť, dokázať

post po, potom, neskôr (adv.), post – quam

potom – ako; za, po (predl. s acc.)

posteā potom, neskôr, ďalej

posteāquam potom ako, potom čo, keď (čas. spojka)

posteritās, ātis, f. budúcnosť, potomstvo

posterus, a, um nasledujúci, budúci; komp.

posterior, ius zadnejší, zadný, neskorší; superl.

postrēmus, a, um najzadnejší, posledný

postmodum neskôr, potom

postquam potom ako, potom čo, keď (čas. spojka)

postrēmō konečne, napokon

postulō, āre, āvī, ātum žiadať, požadovať

potēns, entis schopný, mocný, vplyvný

potentia, ae, f. moc, sila, schopnosť

potestās, ātis, f. moc, sila, vláda; úradná moc, úrad

pōtiō, ōnis, f. pitie, nápoj

potior, īrī, potītus sum zmocniť sa (niečoho – abl.

al. gen.)

potior, ius milší, vhodnejší; potius skôr, radšej

prae pred (predl. s abl.)

praebeō, ēre, uī, itum poskytovať, sē praebēre

ukazovať sa

praecedō, ere, cessī, cessum ísť vpredu,

predchádzať; vynikať nad niekým, prevyšovať

niekoho (acc.) niečím (abl.)

praeceptor, ōris, m. učiteľ

praeceptum, ī, n. rozkaz, príkaz, nariadenie, rada

praecipiō, ere, cēpī, ceptum poučovať, dať

poučenie, prikazovať, predpísať, radiť

praecipuē zvlášť, predovšetkým, hlavne, najmä

praecipuus, a, um najdôležitejší, významný

praeclārus, a, um veľmi jasný, veľmi slávny,

preslávený, povestný, znamenitý, vynikajúci

praeda, ae, f. korisť

praedicō, āre, āvī, ātum chváliť, velebiť,

(verejne) vyhlásiť

praeditus, a, um obdarený

praedō, ōnis, m. zbojník, lúpežník, pirát

praeferō, ferre, tulī, lātum vopred niesť;

uprednostňovať, dávať prednosť (niekomu,

niečomu – acc., pred niekým, niečím – dat.)

praeficiō, ere, fēcī, fectum postaviť niekoho na

čelo niečoho, ustanoviť niekoho za veliteľa

praemittō, ere, mīsī, missum predostrieť, poslať

dopredu

praemium, iī, n. odmena

praesēns, entis prítomný, súčasný, terajší

praesertim zvlášť

praestantia, ae, f. výnimočnosť, znamenitosť

praestō, āre, stitī, stitum vynikať (niečím – abl.;

nad niekým – dat.), preukázať; poskytovať,

dávať; neos. praestat s inf. je lepšie

praesum, praeesse, praefuī, futūrus stáť na čele

praeter okrem, mimo (adv.); pozdĺž, mimo,

vedľa, okrem, nad (predl. s acc.)

praetereā okrem toho, ďalej

praeteritus, a, um minulý, bývalý; praeterita,

ōrum, n. minulé veci, minulé udalosti,

minulosť

praetermittō, ere, mīsī, missum opomenúť,

vynechávať

prātum, ī, n. lúka

pretium, iī, n. cena, peniaze, odmena

Priamus, ī, m. Priamos, trójsky kráľ

prīdem dávno, skôr, inokedy

prīmō spočiatku, najprv; po prvé, prvýkrát, prvý

raz

prīmum najprv

prīnceps, prīncipis popredný, prvý, prvotný,

prvopočiatočný; hlavný, najdôležitejší,

prīnceps, cipis, m. popredná osoba,

popredný muž, veliteľ, náčelník, knieža,

vládca, panovník; vodca, pôvodca

principālis, e predný, základný

prīncipium, iī, n. počiatok, základ, *princíp

(všeobecný základ, východisko) , zásada

prior, prius prednejší, predný; skorší, prvší,

predošlý; ā priōrī už vopred, z predchá-

dzajúceho; prius prv, skôr

priusquam skôr ako, prv ako; (po zápore) dokiaľ

ne- (čas. spojka)

prīvātus, a, um súkromný; vlastný, osobný

prō pre, za, miesto, namiesto (predl. s abl.)

probātiō, ōnis f. uznanie, dôkaz

probitās, ātis, f. statočnosť, bezúhonnosť

probō, āre, āvī, ātum skúšať, schvaľovať,

osvedčovať

probus, a, um šľachetný, poctivý, dobrý

procella, ae, f. búrka

procerēs, um, m. aristokrati

prōcērus, a, um urastený

prōcessus, ūs, m. postupovanie, postup

prōcreātrīx, icis, f. rodička, matka, tvorkyňa


260

prōdeō, īre, iī, itum vychádzať von, vyjsť,

vystupovať, vykročiť, predstupovať

prōditiō, ōnis, f. zrada

prōditor, ōris, m. zradca

prōdō, ere, didī, ditum vydávať, vyhlasovať,

odovzdávať; memoriae prōdere zazname-

návať, zapisovať

prōdūcō, ere, dūxī, ductum vyvádzať, vynášať,

vydávať, predvádzať; rozťahovať; preťahovať,

predlžovať

proelium, iī, n. bitka, boj

profānus, a, um svetský, všedný, bezbožný


proficīscor, proficīscī, profectus sum vydať sa

(niekam), odísť, odtiahnuť, vytiahnuť, tiahnuť

profiteor, ērī, fessus sum vyhlasovať, professus

sapientiam filozof; ex professō vzhľadom na

profesiu, odbor

prōflīgō, āre, āvī, ātum poraziť, zničiť, zahubiť

profundō, ere, fūdī, fūsum vylievať, prelievať;

obetovať, vītam profundere obetovať život

prōgressus, ūs, m. pokrok, postup

prōgymnasma, tis, n. úvod, úvodné cvičenie

prohibeō, ēre, uī, itum zdržovať, odvracať;

prekážať, brániť, zabraňovať, zakazovať,

nedovoľovať (niekomu – acc.)

prōlēs, is, f. mládež, potomstvo, deti, potomkovia

prōmittō, ere, mīsī, missum sľubovať

prōmulgātiō, ōnis, f. vyhlásenie, oznámenie

prōnūntiō, āre, āvī, ātum vyhlasovať, rozprávať,

nazývať

prope blízko; propior, ius bližší; proximus, a,

um najbližší, posledný

properō, āre, āvī, ātum ponáhľať sa; túžiť,

dychtiť (po niečom – in/ad s acc.)

propinquus, a, um blízky, príbuzný, príbu-

zenský; propinquus, ī, m. príbuzný;

propinqua, ae, f. príbuzná

propōnō, ere, posuī, positum predkladať, zamýš-

ľať; ustanoviť, určiť; ponúkať, navrhovať

prōpositiō, ōnis, f. veta

prōpositum, ī, n. predsavzatie, úmysel


proprius, a, um vlastný; proprium est je

zvláštnosťou, je vlastnosťou

propter blízko, vedľa; pri, pre, kvôli (adv., predl.

s acc.)

proptereā preto

prōpulsō, āre, āvī, ātum odrážať, odvracať, zaháňať

prōrsus celkom, isto

prōsper(us), era, erum priaznivý, želaný

prōspiciō, ere, spexī, spectum starať sa (o nieko-

ho – dat.)

prōsum, prōdesse, prōfuī, prōfutūrus byť

užitočný, byť na úžitok, prospievať, byť na

prospech

Prōtagorās, ae, m. grécky sofista (480 – 410

p. n. l.)

prōtinus dopredu, ďalej, potom, priamo, hneď

prōverbium, iī, n. príslovie, porekadlo

prōvidentia, ae, f. predvídavosť, prozreteľnosť,

opatrnosť

prōvideō, ēre, vīdī, vīsum starať sa o niekoho

prōvincia, ae, f. provincia, kraj

proximus, a, um najbližší

prūdēns, entis predvídavý, skúsený, rozumný,

rozvážny

prūdentia, ae, f. znalosť, múdrosť, rozvážnosť

pūblicus, a, um verejný, štátny

puella, ae, f. dievča

puer, erī, m. chlapec

pueritia, ae, f. detstvo, detský vek

pugillār, āris, n. zápisná doštička, zápisník

pugna, ae, f. bitka

pugnō, āre, āvī, ātum bojovať

pulcher, chra, chrum pekný, krásny

pulchritūdō, inis, f. krása

pulvis, eris, m. prach

pumīliō, ōnis, m. trpaslík

Pūnicus, a, um púnsky

pūniō, īre, īvī, ītum trestať

purpura, ae, f. purpur, purpurové rúcho

pūrus, a, um čistý, bezchybný

pusillus, a, um malinký

putō, āre, āvī, ātum počítať, sčítať; pokladať,

považovať (niekoho, niečo za niekoho, niečo –

dvoj. acc.); domnievať sa, myslieť, nazdávať sa

putrēscō, ere, putruī, – hniť

Pȳthagorās, ae, m. Pytagoras, starogrécky

filozof (6. stor. p. n. l.)

Pȳthagoricus, ī, m. pytagorovec

Q

quadringēnī, ae, a po štyristo

quaerō, ere, quaesīvī, quaesītum hľadať; pýtať

sa (niekoho – ex/ab s abl.); pokúšať sa

quaestiō, ōnis, f. otázka, skúmanie

quālitās, ātis, f. akosť, vlastnosť

quam ako, než

quamdiū pokiaľ, dokiaľ, kým (čas. spojka); ako

dlho

quamquam hoci, hoc, aj keď, i keď, akokoľvek,

čo i, čo aj (prípust. spojka)

quamvīs hoci, hoc, čo aj, čoby aj, keby aj

(prípust. spojka) (s konjunktívom prípustkovým)

quandō kedy, niekedy

quantillus, a um aký malý

quantitās, ātis, f. veľkosť, počet, množstvo

quantō o koľko

quantum ako mnoho, ako veľmi, koľko

quāpropter preto

quārē prečo, preto

quasi akoby, ako

quātenus ako ďaleko, pokiaľ, až kam

-que a, i (príklonná zluč. spojka)

quemadmodum akým spôsobom, ako

queō, īre, īvī (iī), itum môcť, byť schopný

queror, querī, questus sum sťažovať sa, ponoso-

vať sa (na niečo – acc. al. dē s abl.)

quī, quae, quod ktorý, aký

quia pretože (dôv. spojka)

261

quīdam, quaedam, quoddam ktorýsi, akýsi, niektorý

quidem zaiste, iste, veru, pravda; ozaj, naozaj,

aspoň, práve; ale, avšak, totiž; nē ... quidem ani

quiēs, ētis, f. pokoj, odpočinok


quīlibet, quaelibet, quidlibet ktokoľvek, čokoľvek

quīn (v zabr. vetách) aby (ne-)

quis, quid kto, čo

quisquam, quaequam quidquam niekto, niečo

quisque, quidque každý, každé

quisque, quaeque, quodque každý

quisquis, quidquid ktokoľvek, čokoľvek

quō kam (adv.)

quō usque až pokiaľ, ako dlho ešte

quoad pokiaľ, dokiaľ, kým; pokiaľ ne-, dokiaľ

ne- ; dokiaľ by ne-, až by (čas. spojka)

quōcumque kamkoľvek

quod pretože (dôv. spojka)

quōminus aby (ne-)

quōmodo ako, akým spôsobom (opyt. príslovka)

quoniam pretože (dôv. spojka)

quoque tiež, aj, i

quot koľko

quotannīs každoročne

quotus, a, um koľký

R

rādīx, īcis, f. koreň; základ, pôvod

rādō, ere, sī, sum škriabať, škrabať; hladiť,

čistiť; vymazať

rārō zriedka, málokedy

rāsus, a, um vyhladený, nepopísaný, čistý

ratiō, ōnis, f. rozum; dôvod, spôsob, metóda;

počet, zoznam; záujem

ratiōcinor, āri, ātus sum uvažovať

ratiōnālis, e rozumný, rozumový


recēns, entis čerstvý, nový; recentiōrēs, um, m.

mladší, novší spisovatelia

recipiō, ere, cēpī, ceptum prijať späť, dostať

späť; sē recipere odobrať sa, uchýliť sa:

nechať si oplatiť

reciprocus, a, um vzájomný

recordor, ārī, ātus sum rozpamätať sa

rēctus, a, um rovný, priamy; správny, dobrý

recūsō, āre, āvī, ātum odporovať, odoprieť;

zdráhať sa

reddō, ere, didī, ditum dať naspäť, vrátiť; urobiť

niekoho, niečo (acc.) niekým, niečím (acc.)

redeō, īre, iī, itum vracať sa

referō, ferre, rettulī, relātum späť niesť, zaniesť,

odniesť; priniesť správu, oznámiť, zvestovať,

vzťahovať; referō grātiam odvďačiť sa

refugium, iī, n. útočisko, útočište

regiō, ōnis, f. kraj, krajina, oblasť

regnō, āre, āvī, ātum kraľovať, panovať, vládnuť

rēgnum, ī, n. vláda, kráľovstvo

regō, ere, rēxī, rēctum riadiť, viesť, spravovať,

ovládať

rēgula, ae, f. pravidlo

reiciō, ere, iēcī, iectum odhadzovať, odmietať

relātiō, ōnis, f. odnášanie, podávanie správy;

vzťah, pomer

religiō, ōnis, f. náboženstvo, náboženská viera,

zbožnosť

relinquō, ere, līquī, lictum zanechávať, opustiť,

zbaviť

reliquiae, ārum, f. pozostatky, zvyšky

reliquus, a, um ostávajúci, zvyšný, ostatný

remaneō, ēre, mānsī, – zostávať, pretrvávať

remōtus, a, um odľahlý, vzdialený

removeō, ere, mōvī, mōtum vynechať

Remus, ī, m. Remus, Romulov brat

renovō, āre, āvī, ātum opakovať

reor, ērī, ratus sum myslieť si, považovať

reperiō, īre, repperī, repertum nachádzať, nájsť

repetītiō, ōnis, f. opakovanie

repōnō, ere, posuī, positum uložiť, uschovať

reprimō, ere, pressī, pressum potlačiť

repugnō, āre, āvī, ātum odporovať

requiēscō, ere, ēvī, ētum odpočívať

requīrō, ere, quīsīvī, quīsītum žiadať (si)

rēs, reī, f. vec, predmet, podstata; záležitosť,

situácia; rēs pūblica vec verejná, štát; rēs

mīlitāris vojenstvo; rēs secundae priaznivé

pomery, šťastie; rēs adversae nepriaznivé

pomery, nešťastie; rēs gestae činy; rēs parva

maličkosť; rēs bene gesta úspech

rescrībō, ere, scrīpsī, scrīptum odpísať, písomne

odpovedať, napísať odpoveď

resistō, ere, stitī, – zastaviť sa, zastať; postaviť

sa na odpor, odporovať, odolať (niekomu –

dat., proti niečomu – contrā s acc.)

respiciō, ere, spexī, spectum pozerať; vzťahovať

sa; mať ohľad, dbať na čo

respondeō, ēre, spondī, spōnsum odpovedať

respōnsum , ī, n. odpoveď; veštba

restituō, ere, uī, ūtum späť (opäť, znovu)

postaviť, obnoviť; povolať späť (z vyhnanstva)

resurgō, ere, surrēxī, surrēctum (opäť) sa

postaviť, zdvihnúť sa

revertor, revertī, revertī, – (part. pas. reversus)

vracať sa

revocō, āre, āvī, ātum odvolať, povolať späť,

priviesť

rēx, rēgis, m. kráľ

Rhēnus, ī, m. Rýn

rhētor, oris, m. rétor (učiteľ rečníctva, rečník)

rhētoricus, a, um rečnícky

Rhodus, ī, f. Rodos, grécky ostrov

rīdeō, ēre, rīsī, rīsum smiať sa, usmievať sa

rigidus, a, um prísny

rīpa, ae, f. (riečny) breh

rīsus, ūs, m smiech

rītus, ūs, m. posvätný poriadok, náboženský

obrad; zvyk, obyčaj

rixor, ārī, ātus sum hádať sa (pre niečo – dē s abl.)

rōbustus, a, um silný, pevný, mocný

rogō, āre, āvī, ātum pýtať sa, prosiť, žiadať (niečo

– acc., od niekoho ab s abl.)

Rōma, ae, f. Rím

262

Rōmānus, a, um rímsky; Rōmānus, ī, m. Riman

Rōmulus, ī, m. Romulus, mýtický zakladateľ

Ríma, Remov brat

rosa, ae, f. ruža

ruīna, ae, f. pád, úpadok, zrútenie sa; zrúcanina

rumor, ōris, m. reč(i), mienka, povesť

rumpō, ere, rūpī, ruptum zlomiť, preraziť

ruō, ere, ruī, rutum rútiť sa, hnať sa

rūrsum (rūrsus) späť; opäť, znova, znovu;

naproti tomu, naopak

rūs, rūris, n. vidiek; rūs na vidiek, rūrī na

vidieku, rūre z vidieka

rūsticus, ī, m. vidiečan

S

sacerdōs, ōtis, m. f. kňaz, kňažka

saeculum (saeclum), ī, n. ľudský vek, pokolenie;

vek, doba, storočie

saepe často

sagācitās, ātis, f. dôvtip, chytrosť

sagāx, ācis dôvtipný

sagitta, ae, f. šíp, strela

Salamis, īnis, f. Salamína, ostrov oproti Aténam

Sallustius, iī, m. rímske rodové meno;

C. Sallustius Crispus rímsky dejepisec (86 –

35 p. n. l.)

saltus, ūs, m. skok, tanec

salūber, is, e prospešný, zdravý

salūs, ūtis, f. zdravie, blaho, spása; pozdrav

salūtāris, e zdravý, liečivý; užitočný, osožný,

blahodarný

salūtō, āre, āvī, ātum zdraviť, pozdravovať, vítať

salvus, a, um zdravý, neporušený, nepoškodený,

bez porušenia

sānābilis, e liečiteľný, nápravy schopný

sanciō, īre, sānxī, sānctum posvätiť; slávnostne

ustanoviť; lēgem sancīre ustanoviť zákon

sānctus, a, um posvätný, zasvätený, svätý

sānē zdravo, rozumne, múdro; zaiste, naozaj,

vskutku, áno

sānitās, ātis, f. zdravie

sānō, āre, āvī, ātum uzdravovať, liečiť; naprávať

sānus, a, um zdravý (telesne, duševne), rozumný,

normálny

sapiēns, entis múdry, rozumný; sapiēns, entis,

m. mudrc

sapientia, ae, f. múdrosť, filozofia

sapiō, ere, sapiī (sapīvī), – chápať, poznávať,

rozumieť, mať rozum

sat (= satis) dosť, nadostač, dostačujúci,

dostatočne

scāla, ae, f. (scālae, ārum. f.) rebrík

scelerōsus, a, um zločinný

scelus, eris, n. zločin, hanebnosť

scientia, ae, f. znalosť, vedomosť, veda, scientia

mōrālis morálka

scīlicet a to, totiž, nepochybne (prísl.)

scindō, ere, scidī, scissum deliť, štiepiť

sciō, scīre, scīvī (sciī), scītum vedieť, poznať

Scīpiō, ōnis, m. Scipio, priezvisko v rode

Corneliovcov

scītum, ī, n. uznesenie, rozhodnutie; (v abl. sg. aj

forma scītū zo scītus, ūs, m.)

scītus, a, um obratný

scrībō, ere, scrīpsī, scrīptum písať

scrīptor, ōris, m. spisovateľ

scrīptum, ī, n. čo je napísané, písmo, zápis, spis,

kniha

scrūtor, ārī, ātus sum skúmať

Scylla, ae, f. Skylla, úskalie v mesinskej úžine (personifikované ako obluda so psími hlavami)

sēcēdō, ere, cessī, cessum stiahnuť sa

sēcrētum, ī, n. tajomstvo

sēcrētus, a, um tajomný

secta, ae, f. zásada, (filozofická) škola

secundum podľa (predl. s acc.)

secundus, a, um druhý; priaznivý, šťastný

sēcūritās, ātis, f. bezstarostnosť, bezpečnosť

sed ale, avšak, však

sedeō, ēre, sēdī, sessum sedieť; zdržiavať sa niekde

sēdēs, is, f. sedadlo, kreslo; sídlo, domov,

príbytok

sēditiō, ōnis, f. rozbroj, spor, vzbura, nepokoj

sēdulō usilovne

seges, etis, f. siatie, sejba; osiate pole

sella, ae, f. sedadlo, kreslo, trón

sēmen, inis, n. semeno

sēmentis, is, f. siatie, siatina; sēmentem facere siať

semper vždy

sempiternus, a, um večný

senātor, ōris, m. senátor

senātus, ūs, m. senát

Seneca, ae, m. rodové meno Annaeovcov;

L. Annaeus Seneca rímsky stoický filozof,

Neronov učiteľ (4 p. n. l. – 65 n. l.)

senectūs, ūtis, f. staroba

senēscō, ere, senuī, – starnúť, slabnúť

senex, senis starý; senex, is, m. starec

sēnsibilis, e vnímateľný zmyslami, prístupný

zmyslovému vnímaniu

sēnsuālis, e zmyslový, viditeľný zmyslami

sēnsuālitās, ātis f. zmyslovosť

sēnsus, ūs, m. pocit, vnem, cit; zmysel

sententia, ae, f. mienka, myšlienka, úmysel, veta

sentiō, īre, sēnsī, sēnsum vnímať, cítiť, badať,

poznávať, rozumieť, domnievať sa

sēparō, āre, āvī, ātum oddeliť, odlúčiť

sepeliō, īre, īvī (iī), sepultum pochovávať

sepulcrum, ī, n. hrob, hrobka, náhrobok, pomník

sepultūra, ae, f. hrob

sequor, sequī, secūtus sum nasledovať (za

niekým, niečím; po niekom, niečom), vyplývať;

sprevádzať (niekoho, niečo), ísť za (niekým,

niečím), prenasledovať, držať sa (s acc.)

seriēs, ēī, f. rad

sermō, ōnis, m. reč, rozprávanie

serō, ere, sēvī, satum siať, rozsievať, sadiť

sērō neskoro

sērus, a, um neskorý

servīlis, e otrocký

serviō, īre, īvī (iī), ītum slúžiť

263

servō, āre, āvī, ātum zachovávať; chrániť,

zachrániť; officium servāre plniť si povinnosť

servus, ī, m. otrok, sluha

seu čiže, alebo

sevērus, a, um prísny

sexāgēnī, ae, a po šesťdesiat

schola, ae, f. škola, rozprava

sī ak, ak by, keby (podm. spojka); sī nōn, sī minus

ak ne-, ak nie; sīn, sīn autem ak však, ak by

však, keby však, ale ak, ale ak by; sī quis ak

niekto, sī quid ak niečo; sī quī, qua, quod ak

niektorý (nejaký)

sīc tak, takto

Sicilia, ae, f. Sicília

Siculī, ōrum, m. Sikulovia, Sicílčania

sīcut ako, tak ako, ako napríklad

sīdus, eris, n. hviezda, súhvezdie

sigillum, ī, n. pečať

sīgnificō, āre, āvī, ātum znamenať

signum, ī, n. znak, znamenie, signál, odznak

(oddielu), zástava

silentium, iī, m. mlčanie, ticho

sileō, ēre, uī, – mlčať, opomenúť,

silva, ae, f. les

sīmia, ae, f. opica

similis, e podobný

similitūdō, inis, f. podobnosť

simul len čo, akonáhle, ledva, sotva (čas.

spojka); súčasne (prísl.)

simulac len čo, akonáhle, ledva, sotva (čas. spojka)

simulātiō, ōnis, f. pretvarovanie sa,

predstieranie, zámienka

simulatque len čo, akonáhle, ledva, sotva (čas.

spojka)

sine bez (predl. s abl.)

singulāris, e ojedinelý; týkajúci sa jednotlivca;

jednotné číslo (v gramatike spolu so subst.

numerus = číslo)

singulī, ae, a jednotliví, po jednom; jednotlivci,

jednotlivo

sinister, tra, trum ľavý; nepriaznivý

sinō, ere, sīvī, situm dovoliť

sinus, ūs, m. záhyb; prsia, náručie

situs, a, um umiestnený, uložený, ležiaci,

spočívajúci; situs est leží, spočíva

situs, ūs, m. miesto, poloha

sīve alebo, buď; sīve – sīve alebo – alebo, buď –

buď, buď – alebo

sōbrietās, ātis f. zdržanlivosť, miernosť

sociātus, a, um spojený, združený

societās, ātis, f. spoločenstvo, spoločnosť,

spolok, zväzok

socius, iī, m. spojenec, druh; socius culpae

spoluvinník

Sōcratēs, is, m. Sokrates, starogrécky filozof

(469 – 399 p. n. l.)

Sōcraticus, a, um Sokratov, sokratovský

sōl, sōlis, m. slnko

soleō, ēre, solitus sum mať vo zvyku; soleō

dīcere hovorievam

sōlitūdō, inis, f. samota

sollemnitās, ātis, f. slávnosť, bohoslužba

sollers, ertis obratný

sōlum len, iba; nōn sōlum, sed etiam nielen, ale aj

sōlus, a, um (gen. sōlīus, dat. sōlī) sám, jediný;

len, iba (dopln.)

solvō, ere, solvī, solūtum rozviazať, uvoľniť;

(o dlhoch) zaplatiť, splatiť; zbaviť, oslobodiť;

poenam solvere odpykať si trest

somnus, ī, m. spánok

sonitus, ūs, m. zvuk

sōns, sontis, m. vinník

sonus, ī, m. zvuk, hlas

sophistēs (= koncovka 1. gr. dekl.), ae, m. sofista

soror, ōris, f. sestra

sors, sortis, f. žreb, lós, žrebovanie, losovanie

Sparta, ae, f. Sparta, hlavné mesto Lakónie (na

Peloponézskom poloostrove v Grécku)

Spartiātēs (= koncovka 1. gr. dekl.), ae, m.

Sparťan

spatium, iī n. priestor

speciēs, ēī, f. pohľad, výzor, vzhľad; zdanie;

zámienka; druh

specificus, a, um zvláštny špecifický

speciōsus, a, um krásny

spectāculum, ī, n. predstavenie

spectō, āre, āvī, ātum dívať sa, pozerať sa,

hľadieť (na niečo – acc.)

spērō, āre, āvī, ātum očakávať; dúfať

spēs, eī, f. nádej (na niečo – gen.)

spirituālis,* e duchovný

spīritus, ūs, m. vzduch, dych; duch

spīrō, āre, āvī, ātum viať; dýchať

spoliō, āre, āvī, ātum vyzliecť; olúpiť, ozbíjať

spōns, spontis, f. vôľa; sponte z vlastnej vôle,

sám od seba

Stabiae, ārum, f. Stabie, mesto v Kampánii

Stagīra, ōrum, n. Stageira, mesto na polostrove

Chalkidiki

statim hneď, ihneď

statua, ae, f. socha

statuō, ere, uī, ūtum zriadiť, (u)súdiť

status, ūs, m. postoj; postavenie; stav

stēlla, ae, f. hviezda

stilus, ī, m. (pisárske) rydlo, štýl

stimulus, ī, m. bodec, osteň; podnet

stō, āre, stetī, stātūrus stáť

stōicus, a, um stoický

structūra, ae, f. stavba

studeō, ēre, uī, – usilovať sa, snažiť sa; usilovne

sa niečomu venovať, študovať

studium, iī, n. snaha, úsilie, zaujatosť, pred-

pojatosť

stultitia, ae, f. hlúposť

stultus, a, um hlúpy, pochabý; stultus, ī, m.

hlupák

suādeō, ēre, suāsī, suāsum radiť

sub pod (predl. s abl.); za, v, na, krátko pred,

krátko po (predl. s acc.)

subdifficilis, e do istej miery ťažký

264

subeō, īre, iī (īvī), itum ísť pod niečo,vstupovať;

podstupovať

subiaceō, ēre, iacuī, – ležať pod, podliehať

subiciō, ere, iēcī, iectum podrobiť, vystaviť

subiectum,* ī, n. subjekt, podmet

subigō, ere, ēgī, āctum hnať, nútiť; podrobiť,

podmaniť

sublevō, āre, āvī, ātum zdvíhať, uľahčovať;

podporovať, pomáhať

sublīmis, e vypínajúci sa, nachádzajúci sa vo

výšinách

substantia, ae, f. podstata, obsah, súcnosť,

substancia

subsum, subesse, – (–dat.) byť pod niečím,

vyskytovať sa

subtīlis, e tenký, dôkladný, jednoduchý

succēdō, ere, cessī, cessum nasledovať, podariť sa

successor, ōris, m. nástupca, následník, dedič

sufferō, ferre (sustulī, sublātum) podujať sa,

vytrpieť, zniesť, odolať; odstrániť

suffrāgium, iī, n. hlasovanie, hlasovacie právo

Sulla, ae, m. Sulla; L. Cornelius Sulla rímsky

diktátor (138 p. n. l. – 78 p. n. l.)

sum, esse, fuī, futūrus byť

summa, ae, f. súhrn, počet, množstvo

summus, a, um najvyšší

sūmō, ere, sūmpsī, sūmptum brať, vziať, chopiť sa

super hore, navrchu, zvrchu, zhora (adv.); nad, o

(predl. s abl.); nad, okrem, pri (predl. s acc.)

superbus, a, um vyvýšený, vztýčený; pyšný,

hrdý, spupný, povýšený, nafúkaný

superō, āre, āvī, ātum prevyšovať, premáhať,

prekonať, víťaziť; vynikať

superstes, itis preživší; ten, ktorý prečkal (niečo

– gen.)

superstruō, ere, strūxī, structum budovať na

niečom

supersum, superesse, superfuī byť na žive, ostať

superus (super), a, um horný, vrchný, nebeský;

superior, ius vyšší, vyššie postavený

supervacuus, a, um zbytočný, nepotrebný

supplicium, iī, n. trest

suppōnō, ere, posuī, positum podložiť, predpo-

kladať

surdus, a, um hluchý

sūrsum hore, do výšky

suscipiō, ere, cēpī, ceptum prijať, na seba vziať,

podujať sa na niečo, podniknúť; bellum

suscipere púšťať sa do vojny

sustineō, ēre, tinuī, tentum udržať, vydržať, znášať

suus, a, um svoj

syllogismus, ī, m. sylogizmus, logický úsudok

Syrācūsae, ārum, f. Syrakúzy, hlavné mesto Sicílie

Syrus, ī, m. Syros, Demetrios Syros, aténsky

rečník (1. stor. p. n. l.)

T

T. = Titus, ī, m. Titus, rímske osobné meno

tabellārius, iī, m. posol

tabula, ae, f. doska, stôl, tabuľa; obyč. v pl.

listina, zápis, spis, zoznam

taceō, ēre, uī, itum mlčať

taedet, ēre, taesum (pertaesum) est hnusí sa

taedium, iī, n. hnus, odpor

talentum, ī, n. talent, gr. váhová a peňažná

jednotka

tālis, e taký

tam - quam tak - ako

tam tak, tak veľmi; tam – quam tak – ako

tamdiū dovtedy

tamen predsa, jednako; aspoň

tametsī hoci, hoc, aj keď, i keď, čo i, čo aj,

trebárs i (prípust. spojka)

tamquam tak ako, ako, akoby

tandem konečne; (v opyt. vetách) predsa, len

tangō, ere, tetigī, tāctum dotýkať sa niečoho,

siahať na niečo (s acc.); zasiahnuť, udrieť

tantō o toľko

tantum toľko; tak veľmi; iba, len; tantum –

quantum toľko – koľko, natoľko – nakoľko,

tak (veľmi) – ako

tantummodo len

tantundem tak isto, rovnako

tantus, a, um taký veľký, toľký

tardus, a, um neskorý

tellūs, ūris, f. zem, pôda

temere len, bezdôvodne, náhodne

temperantia, ae, f. zdržanlivosť

temperō, āre, āvī, ātum spojovať; mierniť; byť

zdržanlivý

tempestās, ātis, f. čas, doba; počasie; búrka,

víchrica

templum, ī, n. chrám

temptō, āre, āvī, ātum pokúšať sa

tempus, oris, n. čas, doba, okamih, chvíľa

teneō, ēre, tenuī, tentum držať; držať sa,

pridržiavať sa (niečoho – acc.); zachovať,

pretrvávať, vedieť, memoriā tenēre pamätať

si, mať na pamäti; zaviazať

tener, a, um slabý, mladý

tenuis, e tenký, útly, skromný, chatrný

ter trikrát, tri razy

Terentia, ae, f. Terentia

Terentiānus, a, um Terentiov

tergum, ī, n. chrbát; ā tergō za chrbtom

terra, ae, f. zem, kraj, krajina

tertiō po tretíkrát

tessera, ae, f. kamienok, kocka na hranie, *znak

testis, is, m. f. svedok, svedkyňa

testor, ārī, ātus sum brať za svedka

Thalēs (ētis) Milesius (iī) Táles z Miléta, gr.

filozof (624 – 546 p. n. l.)

theātrum, ī, n. divadlo

Themistoclēs, is, m. Temistokles, aténsky

štátnik (5. stor. p. n. l.)

Theodōrus, ī, m. Theodoros, gr. filozof (4. – 3.

stor. p. n. l.)

theologia*, ae, f. teológia

theologus,* ī, m. teológ

Theophrastus, ī, m. Teofrastos, grécky filozof

(371 – 287 pr. n. l.)

265

Thermopylae, ārum, f. Termopyly, priesmyk do

stredného Grécka

Thrācia (Thraecia), ae, f. Trákia

Tiberis, is, m. (acc. Tiberim, abl. Tiberī) Tiber,

rieka pretekajúca Rímom

Tigris, is (idis), m. (acc. Tigrim) Tigris, rieka

v Mezopotámii

timeō, ēre, uī, – báť sa, obávať sa (koho, čoho –

acc.; o koho – dat.)

timor, ōris, m. strach, obava (z niečoho/niekoho,

pred niečím/niekým – gen.)

Titus, ī, m. Titus, rímske osobné meno; Titus

Flavius rímsky cisár (39 – 81); Titus Lucrētius

Cārus rímsky básnik (okolo 98 – 55 p. n. l.)

tolerō, āre, āvī, ātum znášať, trpieť, vydržať,

pretrpieť, prestáť

tollō, ere, sustulī, sublātum odstraňovať, potlačiť,

rozboriť

torqueō, ēre, torsī, tortum trápiť, mučiť

tot toľko; tot – quot toľko – koľko

tōtus, a, um (gen. tōtīus, dat. tōtī) celý, úplný, všetok

tractātus, ūs, m. traktát, pojednanie

tractō, āre, āvī, ātum ťahať; mať v rukách,

zaobchádzať; riadiť, spravovať; spracovať,

vykladať; zaoberať sa (niečím – acc.)

trādō, ere, didī, ditum odovzdávať, odkazovať,

prenechavať, zanechať; trāditur rozpráva sa,

povráva sa, hovorí sa

trādūcō, ere, duxī, ductum prevádzať, prepravovať

trahō, ere, traxī, tractum ťahať, vliecť, priťa-

hovať, vťahovať, vzťahovať

trāiciō, ere, trāiēcī, trāiectum (– acc.) prepraviť sa

tranquillitās, ātis f. (duševný) pokoj, pohoda

trāns cez, za (predl s acc.)

trānseō, īre, iī (īvī), ītum prechádzať, prejsť,

prekročiť

Trasumēnus, a, um trazumenský, trazimenský

tremō, ere, uī, – triasť sa pred (s acc.)

triangulum, ī, n. trojuholník

tribuō, ere, uī, ūtum preukazovať, udeľovať

trīnitās,* ātis, f. trojica; Trīnitās (Najsvätejšia)

Trojica

triplex, icis trojaký, trojnásobný

trīstis, e smutný, zarmútený

trīstitia, ae, f. zármutok, smútok

triumvir, ī, m., obyč. pl. triumvirī, ōrum, m.

triumviri, trojčlenný zbor mužov

triumvirātus, ūs, m. triumvirát, úrad triumvira

Trōia, ae, f. Trója

Trōiānus, ī, m. Trójan

tū ty

tuba, ae, f. trúba, trúbka, poľnica

tueor, ērī, tutātus (zriedka tuitus) sum chrániť,

brániť, dbať o, hľadieť, zachovávať (s acc.)

tum tu, vtedy; potom; tum – tum tu – tu, hneď –

hneď

tunc vtedy, tu, tu potom

tunica, ae, f. tunika (rímsky spodný odev)

turba, ae, f. dav, skupina

turbō, āre, āvī, tātum búriť sa


tūtēla, ae, f. ochrana

tūtus, a, um chránený, bezpečný

tuus, a, um tvoj

tyrannus, ī, m samovládca

U

ūber, eris úrodný, plodný; bohatý, hojný, výdatný

ubi1 (prīmum) len čo, akonáhle, ledva, sotva (čas.

spojka)

ubī2 (ubi) kde; ubī – ibī kde - tam

ubīque všade

ulcīscor, ulcīscī, ultus sum pomstiť sa (niekomu

– acc.)

ūllus, a, um (gen. ūllīus, dat. ūllī) niektorý, nejaký

ulterius ďalej

umbra, ae, f. tieň

umquam niekedy

ūnā spolu, súčasne, zároveň, spoločne

unde odkiaľ, prečo; preto

ūnitās, ātis, f. jednota

ūniversālis, e všeobecný, univerzálny

ūniversāliter všeobecne, vo všeobecnosti

ūniversum, ī, n. vesmír, kozmos

unquam niekedy

ūnusquisque, unaquaeque, ūnumquodque

každý, každý jeden

urbs, urbis, f. mesto

usque neustále; až tak (ďaleko, dlho); usque ad

až do, až k

ūsus, ūs, m. užívanie, používanie, úžitok; prax,

skúsenosť

ut1 ako

ut2 (prīmum) len čo, akonáhle, ledva, sotva (čas.

spojka); hoci, nech, čoby aj (prípust. spojka);

aby (účel. spojka); že (účin. spojka)

uter, utra, utrum ktorý, kto z dvoch (oboch)

uterque, utraque, utrumque obidvaja, obaja,

jeden i druhý

ūtilis, e vhodný, súci, užitočný, osožný

ūtilitās, ātis, f. užitočnosť,úžitok, osoh; pl. záujmy

utinam kiež

ūtor, ūtī, ūsus sum užívať, používať; jesť (niečo

– abl.)

utrum či (opyt. častica); utrum – an či – a či

uxor, ōris, f. manželka

V

vacātiō, ōnis, f. oslobodenie (od niečoho – gen.)

vacō, āre, āvī, ātum (– abl.) byť bez, byť

oslobodený chýbať, neobsahovať, mať čas na

niečo, mať voľný čas, venovať sa (s dat.)

vacuum, ī, n. prázdno

vacuus, a, um prázdny

vādō, ere, vāsī, vāsum kráčať, ísť

valdē silne, mocne, veľmi

valeō, ēre, uī, itūrus byť silný, byť zdravý, byť schop-

ný, platiť; mať vplyv, zavážiť; môcť, vedieť

valētūdō, inis, f. zdravie

vānitās, ātis, f. ničota, márnosť

vānus, a, um prázdny, povrchný, klamný, zdanlivý

varietās, ātis, f. rozmanitosť

266

variō, āre, āvī, ātum spestrovať, obmieňať

varius, a, um rôzny, rozličný, rozmanitý, pestrý,

premenlivý

vastō, āre, āvī, ātum pustošiť, plieniť

vāstus, a, um šíry, rozsiahly

vehō, ere, vēxī, vectum viezť, prinášať

vel alebo; hoci, trebárs aj; vel alebo; vel – vel

alebo – alebo, i – i, ako – tak, (pri zápore) ani – ani

vellō, ere, vellī, vulsum šklbať, trhať

vēlōx, ōcis rýchly

velut ako, akoby, (celkom) ako

venēnum, ī, n. jed, otrava

venia, ae, f. milosť, odpustenie, ospravedlnenie

veniō, īre, vēnī, ventum prichádzať, prísť,

prikročiť, dostať sa

ventus, ī, m. vietor

Venus, eris, f. Venuša, bohyňa lásky

vēr, vēris, n. jar

verberō, āre, āvī, ātum šľahať, bičovať; týrať,

biť, udierať

verbum, ī, n. slovo; gram. sloveso

vērē v skutočnosti, právom

vereor, ērī, veritus sum báť sa, obávať sa

(niekoho, niečoho – acc.), vážiť si

Vergilius, iī, m. Vergílius, Publius Vergilius

Marō rímsky básnik (70 p. n. l. – 19 n. l.)

vērisimilis, e pravdepodobný

vēritās, ātis, f. pravda

vērō naozaj, veru, vskutku; ale, však, avšak

Verrēs, is, m. Verres, rímsky patricij známy vy-

dieraním provincie Sicílie (120 – 43 p. n. l.)

versiō,* ōnis, f. preklad

versō, āre, āvī, ātum obracať, krútiť, točiť; versor,

ārī, ātus sum obracať sa; zaoberať sa (niečím –

in s abl.)

vertō, ere, vertī, versum obracať, obrátiť sa,

stilum verto opravujem štýl

vērum, ī, n. pravda; vērum dīcere hovoriť pravdu

vērus, a, um pravý, pravdivý, skutočný

vesper, erī, m. večer

vester, stra, strum váš

vestīgium, iī, n. stopa vestimentum, ī, n. šaty, rúcho, odev

vestiō, īre, īvī, ītum šatiť, obliekať

vestis, is, f. šaty, odev

vetō, āre, vetuī, vetitum zakazovať, brániť

vetulus, a, um starý

vetus, eris starý, dávny (abl. sg. vetere; nom. pl.

n. vetera; gen. pl. veterum)

vexō, āre, āvī, ātum sužovať, trýzniť, trápiť;

pustošiť, plieniť; napádať

via, ae, f. cesta

vīcīnus, a, um susedný, blízky; vīcīnus, ī, m.

sused

victor, ōris, m. víťaz

victōria, ae, f. víťazstvo

victus, ūs, m. živobytie; výživa, potrava

videō, ēre, vīdī, vīsum vidieť, navštevovať; v pas.

zdať sa

vigeō, ēre, viguī, – prekvitať, byť životaschopný

vigilantia, ae, f. bdelosť, ostražitosť; staros-

tlivosť, usilovnosť

vigilia, ae, f. bdenie; hliadka (noc bola rozdelená

na štyri hliadky) vīlla, ae, f. gazdovstvo, vila

vīmen, inis, n. prút, prútik

vinciō,¸īre, vīnxī, vīnctum viazať, zväzovať,

spútavať, pútať, väzniť

vincō, ere, vīcī, victum víťaziť, premáhať,

porážať, prekonať (s acc.)

vinculum, ī, n. puto

Vindobona, ae, f. staroveký názov mestskej

osady (oppidum) na území dnešnej Viedne

vīnum, ī, n. víno

violēns, entis prudký, násilný

violentia, ae, f. násilie

violō, āre, āvī, ātum ubližovať, poškodzovať,

urážať; zneuctiť; porušovať

vir, ī, m. muž

virga, ae, f. prút, prútik; telesný trest

virgō, inis, f. panna

virīlis, e mužný

virtūs, ūtis, f. mužnosť, udatnosť, cnosť, sila, moc

vīs, f. (acc. sg. vim, abl. sg. vī, nom. pl. vīrēs, gen.

pl. vīrium) sila, násilie; úsilie

vīsiō, ōnis, f. videnie, zjav, predstava

vīsus, ūs, m. videnie, pohľad, zrak, oči

vīta, ae, f. život

vītālis, e životný

vitiōsus, a, um chybný

vitium, iī, n. (mravná) chyba, pochybenie

vītō, āre, āvī, ātum vyhýbať sa (niekomu, niečomu

– acc.)

vituperō, āre, āvī, ātum karhať, haniť, tupiť

vīvō, ere, vīxī, vīctūrus žiť, byť na žive, byť živý

vīvus, a, um živý, žijúci, nažive

vix sotva

vocābulum, ī, n. slovo

vocō, āre, āvī, ātum volať; nazývať (niekoho,

niečo – acc.; niekým, niečím – acc.; pas. byť

nazývaný niekým, niečím – nom.)

volō, velle, voluī, – chcieť

volūmen, inis, n. závit; zvitok papyrusu, kniha,

spis

voluntās, ātis, f. vôľa

voluptās, ātis, f rozkoš, vôľa

volūtō, āre, āvī, ātum váľať, pas. váľať sa

vōs vy

vōtum, ī, n. želanie, modlitba, vōtum facere

modliť sa

vōx, vōcis, f. hlas, reč

vulgāris,e ľudový, obyčajný, bežný

vulgus, ī, n. (prostý) ľud

vulnerō, āre, āvī, ātum raniť, poraniť, ublížiť

vulnus, eris, n. rana, zranenie

vultus, ūs, m. výraz v tvári, tvár

výrečnosť ēloquentia, ae, f.

Z

Zēnō (Zēnōn), ōnis, m. Zenón, grécky filozof (5.

stor. p. n. l.)

267

SLOVENSKO-LATINSKÝ SLOVNÍK

A

a et; a nie neque, nec

abstrahovať abstrahō, ere, trāxī, tractum

ak, ak by, keby sī; ak nie, ak by nie, keby nie

nisi

ako velut

akokoľvek quamvīs

aktívny āctīvus, a, um

ale sed

ani nē quidem; neque; nec

Antiochos Antiochus, ī, m.

argumentácia argūmentātiō, ōnis, f.

Aristoteles Aristotelēs, is, m.

Atény Athēnae, ārum, f.

autor auctor, ōris, m.

Ázia Asia, ae, f.

B

báj fābula, ae, f.

báť sa timeō, ēre, uī, –

bez sine (predl. s abl.)

bezpečne tūtō

bezprávie inūria, ae, f.

bieda miseria, ae, f.

boh deus, ī, m., pl. deī, diī, dī

bohatstvo dīvitiae, ārum, f.

bohyňa dea, ae, f.

bojovať pugnō, āre, āvī, ātum

božský dīvīnus,a, um

brániť impediō, īre, īvī, ītum

brániť vetō, āre, vetuī, vetitum

brať ohľad (na niečo) ratiōnem (s gen.) habēre

budúci futūrus, a, um

búriť sa turbō, āre, āvī, tātum

bystrosť aciēs, ēī, f.

byť sum, esse, fuī, futūrus

byť činný in opere esse (opus, eris, n. dielo)

byť zdravý valeō, ēre, uī, itūrus

C

celý tōtus, a, um

cesta via, ae, f.

cestovanie peregrīnātiō, ōnis, f.

Cicero Cicerō, ōnis, m.

cieľ fīnis, is m.

cnosť virtūs, ūtis, f.

cnostný honestus, a, um

ctiteľ amātor, ōris, m.

Č

čas tempus, oris, n.

časť pars, partis, f.

často saepe

česť fidēs, eī, f.

čestnosť honestās, ātis, f.

čestný honestus, a, um

činnosť operātiō, ōnis f.

čistota integritās, ātis, f.

čiže seu

človek homō, inis, m. ; človek obyčajný, z ľudu

populāris, āris, m.

D

dar dōnum, ī, n.

dať dō, dare, dedī, datum

dať prednosť antepōnō, ere, posuī, positum

dav turba, ae, f.

definovať dēfīniō, īre, īvī, ītum

deliť dīvidō, ere, vīsī, vīsum

Demetrios Dēmētrius, iī, m.

deti līberī, ōrum, m.

dielo opus, eris, n.

diskutovať disputō, āre, āvī, ātum

divadlo theātrum, ī, n.

dobrodenie beneficium, iī, n.

dobrý bonus, a, um

dokonalý absolūtus, a, um

dom domus, ūs, f.

dosiahnuť perveniō, īre, vēnī, ventum (niečo – ad

s acc.)

dosť satis

dostávať sa (niekomu) contingō, ere, tigī,

tāctum (s dat.)

dôstojnosť dignitās, ātis, f.

doviesť revocō, āre, āvī, ātum

dôvod ratiō, ōnis, f.

druh genus, eris, n.; speciēs, ēī, f. ; modus, ī, m.

držať teneō, ēre, tenuī, tentum

duch animus, ī, m.; ingenium, iī, n.

duša animus, ī, m.

E

epikurejec Epicūreus, ī, m.

Epikuros Epicūrus, ī, m.

F

filozof philosophus, ī, m.

filozofia philosophia, ae, f.

forma forma, ae, f.

G

grécky Graecus, a, um

Grék Graecus, ī, m.

H

hanebný turpis, e; improbus, a, um

hľadať investīgō, āre, āvī, ātum

hĺbať contemplor, ārī, ātus sum (s acc.)

hĺbavý contemplatīvus, a, um

hlupák stultus, ī, m.

hoci quamquam, etsī, tametsī, etiamsī, ut,

quamvīs, cum

hosť hospes, itis, m.

hovoriť inquam -is, -it (neúplné sloveso) hovorím,

inquit povedal

hriech peccātum, ī, n.

CH

chápať comprehendō, ere, prehendī, prehēnsum

chápať intellegō, ere, lēxī, lēctum

chcieť volō, velle, voluī, –

chcieť radšej mālō, mālle, māluī, –

chrám templum, ī, n.

Chrysippos Chrȳsippus, ī, m.

268

chudoba paupertās, ātis, f.

chudobný pauper, eris

chváliť laudō, āre, āvī, ātum

chyba vitium, iī, n.

chybný vitiōsus, a, um

I

idea idea, ae, f.

ihneď statim

iný alius, alia, aliud

ísť eō, īre, iī, itum

J

jeden – druhý alter – alter

jednoduchý simplex, icis

jestvujúcno ēns, entis, n.

K

k, ku in (predl. s acc.); ad (predl. s acc.)

každý omnis, e

kde ubī

keď cum (čas. spojka)

kiež utinam

klam fraus, dis, f.

klamať mentior, īrī, ītus sum

kniha liber, brī, m.

koľko quantum

konať faciō, ere, fēcī, factum

kráľ rēx, rēgis, m.

krutý crudēlis, e

kvôli propter (predl. s acc.)

L

látka māteria, ae, f.

len tantum

ležať (bokom) iaceō, ēre, uī, itūrus

list epistula, ae, f.

Ľ

ľahko facile

ľahký facilis, e

láska amor, ōris, m.

ľudský hūmānus, a, um

M

máloktorý paucus, a, um

malý parvus, a, um


mať habeō, ēre, uī, itum

mať (povinnosť) dēbeō, ēre, dēbuī, dēbitum

mať vo zvyku soleō, ēre, solitus sum

meniť mūtō, āre, āvī, ātum

mesiac mēnsis, is, m.

metóda methodus, ī, f.

miasť perturbō, āre, āvī, ātum

miera modus, ī, m.

mierniť moderor, ārī, ātus sum

milovať amō, āre, āvī, ātum

milý cārus, a, um

množstvo summa, ae, f.

motivovať stimulōs admoveō (ēre, mōvī,

mōtum) (s dat.)

môcť possum, posse, potuī, –

môj meus, a, um

Molón Molōn, ōnis, m.

morálny mōrālis, e

možnosť facultās, ātis, f.

mrav mōs, mōris, m.

mravný mōrālis, e

múdrosť sapientia, ae, f.

muž vir, ī, m.

my nōs

myseľ animus, ī, m.; mēns, mentis, f.

myslieť si putō, āre, āvī, ātum

myšlienka cōgitātiō, ōnis, f.; sententia, ae, f.

N

nadbytočný superfluus, a, um

nachádzať sa inveniō, īre, vēnī, ventum

najmenší minimus, a, um

najprv prīmum

nájsť inveniō, īre, vēnī, ventum

najviac maximē

najviac plūrimus, a, um

naraziť comparō, āre, āvī, ātum (na niečo – cum)

nasledovať sequor, sequī, secūtus sum (s acc.)

náuka doctrīna, ae, f.

nazývať vocō, āre, āvī, ātum (s acc.)

nechcieť nōlō, nōlle, nōluī, –

nejasný involūtus, a, um

neľudský inhūmānus, a, um

nenávidieť ōdī, ōdisse, ōsus, ōsūrus

nesmrteľnosť immortālitās, ātis, f.

nesmrteľný immortālis, e

nešťastie calamitās, ātis, f.; fortūna (ae, f.)

adversa

neusporiadaný inōrdinātus, a, um

nevedomosť ignōrantia, ae, f.

než quam

ničiť dēleō, ēre, ēvī, ētum; cōnficiō, ere, fēcī,

fectum

niekedy aliquandō

niekto, niečo quis, quid

niektorý quīdam, quaedam, quoddam

niesť späť referō, ferre, rettulī, relātum

nikdy numquam

O

o dē (predl. s abl.)

obava cūra, ae, f.

obrať adimō, ere, ēmī, ēmptum (niekoho – dat.,

o niečo – acc.)

obrátiť convertō, ere, vertī, versum

obratný scītus, a, um

očakávať expectō, āre, āvī, ātum

odkiaľ unde

odlišný dissimilis, e

odmena praemium, iī, n.

odolať resistō, ere, stitī, –

odovzdať trādō, ere, didī, ditum

odporovať adversor, ārī, ātus sum; repugnō, āre

āvī, ātum

onen ille, illa, illud

opačný dīversus, a, um

opakovať renovō, āre, āvī, ātum

opustiť relinquō, ere, līquī, lictum

osožný salūtāris, e

ostatný cēterus, a,um (obyčajne pl. cēterī, ae, a)

269

otázka quaestiō, ōnis, f.

ozdobiť honestō, āre, āvī, ātum

P

páčiť sa placeō, ēre, uī, itum

palác aula, ae, f.

pamätať si meminī, meminisse

Panaitios Panaetius, iī, m.

piaty quīntus, a, um

plánovať suscipiō, ere, cēpī, ceptum

platiť valeō, ēre, uī, itūrus

Platón Platō, ōnis, m.

platónsky Platōnicus, a um

plaviť sa nāvigō, āre, āvī, ātum

pocta honor (honōs), ōris, m.

počúvať audiō, īre, īvī, ītum

podľa secundum (predl. s acc.)

podstata nātūra, ae, f.

podujať sa cōnor, ārī, ātus sum

pochopiť intelligō, ere, lēxī, lēctum

pojem conceptus, ūs, m.

pokladať exīstimō, āre, āvī, ātum (niekoho –

acc., za niečo – acc.)

pokojný aequus, a, um

pole ager, ī, m.

poradie ordō, inis, m.

Poseidonios Posīdōnius, ī, m.

posielať mittō, ere, mīsī, missum

posilniť indūrō, āre, āvī, ātum

poslúchať pāreō, ēre, uī (pāritūrus) (s dat.)

posol tabellārius, iī, m.

postarať sa cūram adhibeō (ēre, hibuī, hibitum)

posudzovať exigō, ere, ēgī, āctum

potešenie oblectātiō, ōnis f.

potom deinde

potrebný necessārius, a, um

považovať putō, āre, āvī, ātum (s acc.)

povinnosť officium, iī, n.

poznanie cōgnitiō,ōnis,f.; nōtitia, ae, f.

poznať sciō, scīre, scīvī (sciī), scītum

pozorovať observō, āre, āvī, ātum

požadovať postulō, āre, āvī, ātum

práca opus, eris, n.

pracovať labōrō, āre, āvī, ātum

pravda vērum, ī, n.; vēritās, ātis,f.

pravidlo rēgula, ae, f.

právo iūs, iūris, n.

pre, kvôli propter (predl. s acc.)

prečo cūr

predkovia maiōrēs, um, m.

prednášať iactō, āre, āvī, ātum

prednáška ōrātiō, ōnis, f.

predsa tandem

predstavenie spectāculum, ī, n.

prechádzať trānseō, īre, iī (īvī), ītum

prekážať adversor, ārī, ātus sum

preslávený praeclārus, a, um

preto itaque

pretože quia

pretvárka simulātiō, ōnis, f.

priateľstvo amīcitia, ae, f.

príbeh fābula, ae, f.

príčina causa, ae, f.

pridať sa applicō (adplicō), āre, āvī, ātum (ad

s acc.)

pridávať adiciō, ere, iēcī, iectum

priestrannosť laxitās, ātis, f.

príchod adventus, ūs, m.

prijímať recipiō, ere, cēpī, ceptum

prikazovať iubeō, ēre, iussī, iussum

príležitosť occāsiō, ōnis, f.

priložiť impōnō, ere, posuī, positum (s dat.)

primiešať immisceō, ēre, miscuī, mixtum

priniesť ferō, ferre, tulī, lātum

pripraviť parō, āre, āvī, ātum

príroda nātūra, ae, f.

prírodný nātūrālis, e

prispôsobiť accommodō, āre, āvī, ātum

prísť veniō, īre, vēnī, ventum

pristupovať accēdō, ere, cessī, cessum (s dat.)

privádzať addūcō, ere, dūxī, ductum

priznať sa cōnfiteor, ērī, fessus sum (s acc.)

prospievať prōsum, prōdesse, prōfuī, prōfutūrus

protikladný oppositus, a, um

R

rad seriēs, ēī, f.

rétor rhētor, oris, m.

riadenie dīrēctiō, ōnis, f.; gubernātiō, ōnis, f.

riadiť gubernō, āre, āvī, ātum

Rím Rōma, ae, f.

Riman Rōmānus, ī, m.

rímsky Rōmānus, a, um

Rodos Rhodus, ī, f.

rok annus, ī, m.

rozlišovať distinguō, ere, tīnxī, tīnctum

rozmach impetus, ūs, m.

rozprávať narrō, āre, āvī, ātum; dīcō, ere, dīxī,

dictum; loquor, loquī, locūtus sum

rozumový ratiōnālis, e

rozvaha cōnsilium, iī, n.

S

s, so cum (predl. s abl.)

samotný ipse, ipsa, ipsum

sedieť (nečinne) dēsīdō, ere, sēdī, –

Seneca Seneca, ae, m.

schopnosť facultās, ātis, f.

schvaľovať probō, āre, āvī, ātum

skazený corruptus, a, um

skôr potius

skrášliť ōrnō, āre, āvī, ātum

skromnosť modestia, ae, f.

skrývať occultō, āre, āvī, ātum

skúmanie quaestiō, ōnis, f.

skúmať scrūtor, ārī, ātus sum

skúpy avārus, a, um

slabosť imbēcillitās, ātis, f.

slabý tener, a, um

slávny clārus, a, um

sledovať persequor, sequī, secūtus sum

slovo verbum, ī, n.

slza lacrima, ae, f.

270

smerovať dīrigō, ere, rēxī, rēctum

smrť mors, mortis, f.

smrteľník mortālis, is, m.

smrteľný mortālis, e

smútok maeror, ōris, m.

snažiť sa cōnor, ārī, ātus sum

spánok somnus, ī, m.

spása salūs, ūtis, f.

spočívať cōnsistō, ere, stitī, –

spôsob modus, ī, m.

správny rēctus, a, um

spravodlivý iūstus, a, um

starať sa cūrō, āre, āvī, ātum (o niečo – acc.)

starý vetus, eris

stavba structūra, ae, f.

stĺporadie porticus, ūs, m.

stoický stōicus, a, um

strednosť mediocritās, ātis, f.

stýkať sa conversor, ārī, versātus sum

súčasne simul

svedomitosť religiō, ōnis, f.

svoj suus, a, um

Syros Syrus, ī, m.

Š

široký lātus, a, um

škodiť noceō, ēre, uī, itum

škodlivý damnōsus, a, um

šliapať calcō, āre, āvī, ātum

šťastie fortūna (ae, f.) secunda

šťastný beātus, a, um

štát rēs (reī, f.) pūblica

štedrosť largitiō, ōnis, f.

štúdium studium, iī, n.

T

takmer ferē

taký tālis, e

tam ibī

ťažký gravis, e; difficilis, e

teda igitur

telo corpus, oris, n.

ten istý idem, eadem, idem

tento hic, haec, hoc

Terentia Terentia, ae, f.

toľko – koľko tantum – quantum

treba necesse; oportet, ēre, uit

tu hīc

túžiť cupiō, ere, īvī, ītum; dēsīderō, āre, āvī,

ātum (s acc.)

tvoj tuus, a, um

tvorca opifex, icis, m.

tvoriť cōmpōnō, ere, posuī, positum

týkať sa pertineō, ēre, tinuī, tentum

U

u apud (predl. s acc.)

úcta honor (honōs), ōris, m.

uctievať colō, ere, coluī, cultum

učený doctus, a, um

učiť doceō, ēre, docuī, doctum

učiť sa discō, ere, didicī, –

učiteľka magistra, ae, f.

ukazovať mōnstrō, āre, āvī, ātum

úmysel animus, ī, m.; prōpositum, ī, n.

úplný perfectus, a, um

upokojiť compōnō, ere, posuī, positum

urobiť faciō, ere, fēcī, factum

usilovný dīligēns, entis

uskutočniť efficiō, ere, fēcī, fectum

usporiadanie dispositiō, ōnis, f.

užitočnosť ūtilitās, ātis, f.

užitočný ūtilis, e

V

v, vo in (pred. s abl.)

väčšina plūrēs, a

väčšinou plērumque

váš vester, tra, trum

vážený honōrātus, a, um

vážiť si colō, ere, coluī, cultum

vďačnosť grātia, ae, f.

vec rēs, reī, f.

veľmi mnohý plūrimus, a, um

venovať pozornosť operam dō (are, dedī,

datum)

veru vērō

viacerí plūrēs, a

vidieť videō, ēre, vīdī, vīsum

viesť život vītam agō (ere, ēgī, āctum)

víťaziť vincō, ere, vīcī, victum

vládnuť (neobmedzene) dominor, ārī, ātus sum

vlastnosť proprietās, ātis, f.; facultās, ātis, f.

vôľa voluntās, ātis, f.

vracať sa redeō, īre, iī, itum

všeobecný ūniversus, a, um

všetok omnis, e

vtedy tum; tunc

výborný ēgregius, a, um

vyhýbať sa fugiō, ere (niekomu, niečomu –

acc.); vītō, āre, āvī, ātum (s acc.)

vykladať explicō, āre, āvī, ātum

vykonať efficiō, ere, fēcī, fectum

vynechať removeō, ere, mōvī, mōtum

vyniesť efferō, efferre, extulī, ēlātum

vynikať praestō, āre, stitī, stitum

výpočet ēnumerātiō, ōnis, f.

výrečnosť ēloquentia ae, f.

vysvetliť explicō, āre, āvī, ātum.; expōnō, ere,

posuī, positum

vytvoriť efficiō, ere, fēcī, fectum

využívať adhibeō, ēre, hibuī, hibitum

vyvolať incitō, āre, āvī, ātum

vyzývať hortor, ārī, ātus sum

vzdelaný doctus, a,um

vzdialiť (od niečoho) subdūcō, ere, dūxī, ductum

(s dat.)

vzor exemplar, āris, n.

Z

z, zo ē, ex; dē (predl. s abl.)

zabávať sa dēlectō, āre, āvī, ātum

zabúdať oblīvīscor, līvīscī, oblītus sum

začiatok initium, iī, n.

zahnať fugō, āre, āvī, ātum

271

zachovávať servō, āre, āvī, ātum.; tueor, ērī,

tutātus sum (s acc.)

zaiste certē

zákon lēx, lēgis, f.

zaoberať sa tractō, āre, āvī, ātum (s acc.)

zapodievať sa tractō, āre, tractāvī, tractātum (s acc.)

zdanie speciēs, eī, f.

zdravie valētūdō, inis, f.

zdraviť salūtem dīcō (ere, dīxī, dictum) (niekoho

– dat.)

zdravý sānus, a, um

zdržiavať dētineō, ēre, uī, tentum

zem humus, ī, f.; na zemi humī

zhodný conveniēns, entis (s niečím – dat.)

zhrnúť complector, plectī, plexus sum

získať quaerō, ere, quaesīvī, quaesītum

zlo malum, ī, n.; malitia, ae, f.

zločin facinus, oris, n.

zlý malus, a, um,

zmena mūtātiō, ōnis, f.

znamenitý clārus, a, um

známy nōtus, a, um; je známe cōnstat

znášať patior, patī, passus sum; tolerō, āre, āvī,

ātum

znepokojovať agitō, āre, āvī, ātum

zničiť convellō, ere, vellī, vellum

zomrieť morior, morī, mortuus sum

zúčastniť sa intersum, esse, interfuī, –

zveriť sa committō, ere, mīsī, missum

zvlášť praecipuē

zvoľa libīdō, inis, f.

zvyk mōs, mōris, m.

Ž

želať optō, āre, āvī, ātum

žiadať (si) requīrō, ere, quīsīvī, quīsītum

žiadny nūllus, a, um

žiak discipulus, ī, m.

žiť vīvō, ere, vīxī, vīctūrus

272

LITERATÚRA

In medias res. Lexikon lateinischer Zitate und Wendungen. Ed. E. Bury. Digitale Bibliothek,

Volume 27. Berlin: DirectMedia, 1999, CD-rom.

MAREČKOVÁ-ŠTOLCOVÁ, Elena a kol.: Latinitas medica. Lexicon nejen lékařských sentencí,

citátů a rčení. Brno: Masarykova univerzita, 2009.

Moudrost věků. Lexicon latinských výroků, přísloví a rčení. Eds. E. Kuťáková, V. Marek,

J. Zachová. Praha: Svoboda, 1994.

REBRO, Karol: Latinské právnické výrazy a výroky. Bratislava: Obzor, 1984.

The Routledge dictionary of Latin quotations. Ed. J. R. Stone, New York – London: Routledge,

2005.

TEXTOVÉ PRAMENE

AUGUSTINUS, Aurelius: De libero arbitrio libri tres. Vindobonae: Hoelder – Pichler – Tempsky,

1956.

BACON, Francis: Novum organum. Oxford: Clarendon Press, 1878.

BOETHIUS, Anicius Manlius: Theological Tractates. The Consolation of Philosophy. Cambridge

(MA): Harvard University Press, 1973.

CICERO, Marcus Tullius: De re publica. O věcech veřejných. Praha: Oikúmené, 2009.

CICERO, Marcus Tullius: Epistulae. Vol. 1 Epistulae ad familiares. Oxford: Clarendon Press,

1901; Vol. 3 Epistulae ad Quintum fratrem. Oxford: Clarendon Press, 1958.

CICERO, Marcus Tullius: De natura deorum, Academica. On the Nature of the Gods, Academics.

Cambridge (MA) – London: Harvard University Press, 1933.

CICERO, Marcus Tullius: Tusculanae disputationes. Tusculan disputations. Cambridge (MA) –

London: Harvard University Press, 1927.

CICERO, Marcus Tullius: De haruspicum responso. Leipzig: Teubner, 1981.

CICERO, Marcus Tullius: De officiis. On Duties. Cambridge (MA) – London: Harvard University

Press, 1989.

CICERO, Marcus Tullius: De senectute, De amicitia, De divinatione. On Old Age, On Friendship,

On Divination. Cambridge (MA) – London: Harvard University Press, 1923

DESCARTES, René: Meditationes de prima philosophia. Meditace o první filosofii. Praha:

Oikúmené, 2002

DESCARTES, René: Regulae ad directionem ingenii. Pravidla pro vedení rozumu. Praha:

Oikúmené, 2000.

Disticha Catonis. Amsterdam: North Holland Publishing Company, 1952.

ERASMUS Rotterdamský: Institutio principis christiani. Adagia. In: Ausgewählte Schriften. I –

VIII. Darmstadt: Wissenschaftliche Buchgesellschaft, 1995.

HOBBES, Thomas: Elementa philosophiae. In: Opera Philosophica quae Latina Scripsit. London:

John Bohn, 1839–1845. Reprint: Aalen: Scientia, 1961.

ISIDOR SEVILLSKÝ: Etymologiae I-III. Etymologie I – III. Praha: Oikúmené, 2003.

KANT, Immanuel: De mundi sensibilis atque intelligibilis forma et principiis. Über die Form und

die Prinzipien der Sinnen- und Geisteswelt. Hamburg: F. Meiner, 1960

LUCRETIUS, Carus: De rerum natura. Oxford: Clarendon Press, 1957.

PSEUDO-PLATON: Amatores. In: Platon: Oeuvres complètes, Vol 13,2. Dialogues suspects. Paris:

Les Belles Lettres, 1930.

QUINTILIANUS, Marcus Fabius: Institutio oratoria. I – IV. Cambridge (MA) – London: Harvard

University Press, 1958 – 1961.

SPINOZA, Baruch: Ethica ordine geometrico demonstrata. In: Opera Vol. I. Leipzig: Tauchnitz,

1843.

SENECA, Lucius Annaeus: De beneficiis. Des bienfaits. I – II. Paris: Les Belles Lettres, 1926 –

1927.

SENECA, Lucius Annaeus: Ad Lucilium epistulae morales I – II. Oxford: Clarendon Press, 1965.

273

SENECA, Lucius Annaeus: De providentia, De constantia, De otio. In: Dialogues. Tome IV. De

la providence, De la constance du sage, De la tranquillité de l'âme, De l'oisiveté. Paris: Les

Belles Lettres, 1959.

SENECA, Lucius Annaeus: Consolatio ad Helviam. In: Dialogues. Tome III. Consolations. Paris:

Les Belles Lettres, 1950.

SENECA, Lucius Annaeus: De ira. In: Dialogues. Tome I. Paris: Les Belles Lettres, 1951.

TERTULLIANUS, Quintus Septimius: Apologeticus. Cambridge: Cambridge University Press,

2012.

THOMAS Aquinas: Summa theologica. Prīma pars. In: The Summa theologiae. Vol. I. Scotts

Valley: CreateSpace, 2008.

UNIVERZITA PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V KOŠICIACH

FILOZOFICKÁ FAKULTA

Lingua Latina – cvičebnica pre filozofov

Vysokoškolský učebný text

Doc. Mgr. Jana Balegová, PhD.

Doc. PhDr. František Šimon, CSc.

Vydavateľ: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

Vydavateľstvo ŠafárikPress

Rok vydania: 2019

Počet strán: 275

Počet AH: 12, 98

Vydanie: prvé

ISBN 978-80-8152-813-2 (e-publikácia)

lingua latina - cvičebnica pre filozofov · vysokoškolský uebný text lingua latina –...

Documents