Rocmk XXI. ešti. v nedeľu. 14. februára 1915. Oíslo 36. -¾¾¾¾

jHSBMWMB&Bi -v-

P«dpl»tai eaai ptm Bhomúra a E&kůaksr

Na adf ide . . U ksnia,, Na pol roka . . • Wl! Kxfeií «*»_-_. • S Í

B« oadzoxamBka.ť#' do Htmeeka . . » snubs; <b> Baska . . . T robto* •Vo amcrikr . • « ««Ušt* TĺKtsroH aa—ML

expedidas 2adapo<t VI, Ó-atai L tts Seta n mjjA rastotaf tfs&g

, dopisy * fsaäfUt&f. IWrkBlcoTaaé fist. a Sax* pjiaodoji^Traipajlisiafaaäi.

Sakojdsr » »amae»5&.

SSK&FOS as—14.

ě f s l o z a 2 haBSere Mimo dňa p» BSAOU a

sviatku vyohoäia. každý deä Hlavný redactor:

Dr ADOLF PECHÁNY j Inserty ratajů sa 6X0» Z&vnoJ

tarify a platia sa vopred

'ÍĽXSSSU

č í s l o z a 2 íaaSíffiB1®

Hospodárske opatrenia. Cielom riešenia hospodárskych otá­

zok súvisiacich s vojnou odbývala sa tieto dni v Budapešti spoločná minister­ská porada. Na porade zúčastnili sa mi­nisterskí predsedovia a odborní ministri oboch štátov monarchie a predmetom spoločnej porady bola menovite otázka zbožia a múky, lebo ved správne šafáre­nie s týmto darom Božím vplýva nielen na naše položenie tu doma, ale rozho­dujúce vplýva aj na konečný výsledok vojny.

0 výsledku tejto spoločnej minister­skej porady poloúradný orgán spoločné­ho zahraničného ministerstva teraz pri­náša zprávu, ktorá zaiste vzbudí uspoko­jenie jak u nás v Uhorsku, tak v Austrii. Zpráva podaná z príslušného miesta ho­vorí, že na spoločnej ministerskej porade docielený bol v najúplnejšej miere uspo­kojujúci výsledok jak V ohlade zásob zbožia a múky Rakúska a Uhorska, tak aj v ohlade ochoty Uhorska, ktoré je ná-klonné prepustiť Austrii svoju nad po-írebu zvyšnú zásobu zbožia a múky. Do­máce zásoby dvoch štátov, ked ich cielu-primerane podelia, hlavne ale ked sa zodpovedne použijú nahradzujúce prídav­ky, ako ku pr. jačmeň, kukurica a ze­miaky, dostatočné ztravovanie obyvatel­stva oboch štátov po novú žatvu úplne zabezpečia.

Uhorská vláda s najväčšou ochotou vyhlásila, že potrebu zbožia a prípadne aj potrebu múky v Austrii dla miery zvyš­ných zásob v Uhorsku bude zaokrývaf. Práce zavedené cielom ustálenia výšky zásob zbožia a múky v Uhorsku blížia šá ku koncu. Poneváč v Austrii v októ­bri prevedený popis zásob neviedol ku uspokojujúcemu výsledku, najbližšie pre­vedú tam nový- popis, ktorý bude preve­dený s potrebnou dôkladuosfou, spoľahli-

•vosfeu a prísnosťou. Predovšetkým zdar popisu v Austrii

budú sa usilovať zabezpečiť tak, že na zatajenie zásob bude vyrieknutý trest zhabania týchto zásob. Pravdepodobne aj výška domácej zásoby bude ustálená. Ked ustália zásoby v Austrii a v Uhorsku, nevyhnutné bude prekazenie každej špe­kulácie so zásobami, tým cielom, aby za zodpovedné ceny zabezpečili to, že tieto zásoby skutočne budú dostatočné ku za­okry iiu potreby. V Nemecku tento ciel usilovali sa dosiahnuť štátnym rekviro-vaním. U nás ku dosiahnutiu tohto cieľa bude dostatočné, ked sa zásoby zbožia a múky vezmú pod zatvor tak, že zákaz úradného odvezenia zásob vyrieknu a prísne prevedú a zásoby bude spravovať vláda.

Naši statní spojenci Nemci tiež po-jcobili potrebné poriadky chladom správ­

neho podelenia zásob zbožia a múky. Nemecká vláda utvorila ž Atny rozdělovači úrad, ktorého starosťou je správne rozde­ľovanie rekvirovaného zbožia a múky. Dla uzavretia tohto úradu obecnie predsta­venstvá obyvatelstvu utisknutému na kúpu múky každodenne môžu prepustiť 225gram-mov múky na jednu a jednu osobu. Ďa­lej nemecká vláda tiež robí poriadky, aby s nastávajúcim jarom každý úhorom le­žiaci kus zeme bol obrobeny.

Otázka chleba v čas vojny je velká, ale opatrná starostlivosť všetky ťažkosti premôže. Z výsledku spoločnej minister­

skej porady vidíme, že uhorská a rakú­ska vláda pokračujú v riešení tejto velkej otázky jednomyseľne a porobily kroky, ktoré zlravovanie obyvatelstva oboch štá­tov rakúsko-uhorskej monarchie cele za­bezpečujú až do novej žatvy. Poriadky nemeckej vlády ale tiež zabezpečujú to isté a tak jak v monarchii tak i v Nemecku robené poriadky zabezpečujú aj zdar bu­dúcej žatvy.

Takto vytrezvejú naši nepriatelia z tej svojej pošetilej myšlienky, že nás vy­hladujú.

Napredovanie našich čiat v Karpätpch a v Buko­vine. - Katastrofálna porážka Kusov pri Mazur-skýcli jazerách. -•- Nemci dosial zajali asi 26.000 Rusov. — Odbité francúzske útoky. — Vojna na

mori. Vojna proti Rusku. Rdtorfc'ovame Rusov.

(Úradná, zpráva vydaná 12. februára.) V Ruskom Poľsku a v západnej

Haiiči položenie sa nezmenilo. Na karpatskom fronte bitka všade

vedie sa dalej. Útočenie spojencov na­priek rozhorčenému odporu nepriateľa a napriek tomu, že poslal do boja svoje so všetkých strán koncentrované posily, s kfiNBksa. na Swssk p o k r a č u j e .

V Bukovine naše válečné operácie prajné isap^eefsajsá. Naše cez doliny pohoria napredujúce vojenské stĺpy v bitkách deň po defi zpätzaujímajú Buko­vinu. Prišli sme ku čiare Sereth.

Podmarsdll Hô'fer, námestník Šéfa generálneho štábu.

Novšia porážka BO.SQV pri Masérskych. jazerách.

Hiavný válečný síán nemecký Í2. februára vydal nasledovnú úradnú zprávu:

Jeho veličenstvo cisár prišiel na bo­jiště výcbodno-pruskej hranice.

Tamojšie válečné operácie přinutily Rusov, a i s ^ SSŽ pjfchBsj wzeSssiš &*m» JBCBÍ pesacitl ©íl Mskstuvs&ých jsa-siei» jraa výe^saS, Na jednotlivých miestach bitka ešte trvá.

Dosiaľ s m e sssJaSI sssi 2®.©®© a esEsoriästeSi seaae w $ š e

2© k a n ó n o v a 3 0 s í^o jowýefs p u š i e k . Množstvo válečného materiálu ale, ktorý sa nám dostal do rúk, dnes ešte ani len približne nebolo možno pre­hliadnuť.

V Poľsku od Visly na pravo neme­cké čaty pokračovaly vo včera oznáme­nom útočení, 2sjasja% m e s t o S i e r g s c a zase zajaly pár sto ľudí.

Na poľskom bojišti od Visly na lavo niet zmeny^ Napredovanie našich čiat v Bukovine.

Eesaíerce, 13. februára. Reterirujúca ru3ká armáda napriek očakávaniu nepostála ani pri Viznici, lež dalej cúvala. Naše čaty 11. februára vtiahly do Viznice. Aj údolie rieky Se­reth jo v naSich rukách a naše čaty přišly blízko ku Cernoviciam.

Talianska mienka o našom zdare. „Gorriere delia Sera" na úvodnom mie­

ste prináša článok svojho vojenského odborníka o terajšom válečnom položení. Článok medň iným hovorí:

Nedá sa odškriepiť, že r a i ú s ' k o -u h o r s k á a r m á d a v B u k o v i n e v y d o b y l a ú p l n ý a d o k o n a l y z d a r . Ruské čaty na celom fronte cúvajú. Dla úradných zpráv v bojoch o zpätzaujatie KirnpoiiiDgu r a k ú s k o-u h o r s k é č a t y z a j a l y 12.000 R u s o v . Toto je nielen z toho ohľadu pozoruhodným výsledkom, že ruskú válečnú silu, ktorá tu operovala proti rakúsko-uhorským čatám, značne oslabili, lež chváli aj taktiku správy tu operujúcich rakúsko-uhorských éiat. Známé je, že tieto boje viedly sa na vrškovatom území; ked teda rakúsko-uhorské čaty zajaly takrečeno naraz viac tisíc nepria-

S L o v E w á K f i E O D I S T * 14. februára i y J H

teľských vojakov, velmi pravdepodobné je pred­pokladáme, že túto značnú ruskú silu rovno odraly od ruskej hlavnej armády.

V Karpátoeh, od Užoku na západ, ako aj na okolí Beskydov spojenecké rakúsko- uhorské a nemecké voje začaly prudko útočiť. Rusi na počiatku bojov v týchto krajoch snívali a ob­kolesení spojeneckých čiat. Teraz sa ale Rusi musia postarat o tú trpkú zkušenost, žo cúvajúc pred vražedlným objatím rakúsko-uhorských, na týchto krajoch velkou siiou vystupujúcich vojov, k d e by s a m o h l i z a s t a v i t v d o s t a t o č n e b r á n e n e j p o s i c i i .

Nebezpečie Varšavy. V Paríži velkú rozčuleno6t budí ten z Lon-

dýna přišlý chýr, že H i n d e n b u r g p r u d k o n a p r e d u j e p r o t i r u s k é m u c e n t r u, „Temps" už teraz pripravuje parížske obecen­stvo ku prípadnému v y p r á z d n e n i u Var­š a v y a píše: Obsadenie niektorého mesta v terajšej vojne, ktorej plamene siahajú na celú Európu, má len nepatrný význam. Nemci sa pravdepodobne ku tomu chystajú, aby Varšavu brániacu ruskú armádu ochromili, aby potom velkú čast svojich čiat poslali do Karpátov.

n a seve3*©22«a-

Udalosti na západnom bojišti. Noviie úspecby Nemcov.

Nemecký hlavný válečný stán o udalo-t fach na západnom bojišti 12. februára vydal nasledovnú úradnú zprávu:

Na morskom pobreží po dlhšej pre­stávke včera zase sa zjavil y nepriateľské lode. Nepriateľskí letúni na Ostende ho-dili bomby, ktoré válečnú škodu neza-príSinily. Na ostatných časfach frontu boly delostrelecké boje.

Zvláště mnoho streliva spotreboval nepriate! proti našim posíciam v Cham­pagne, ale spomenutia hodný výsledok týmto nikde nedocielil.

Pri Souaine pokúsil sa útočiť aj" pe­chotou, ktorú sme ale o d b i l i a z a j a l i 1 2 0 f u d í .

Včera oznámený počet v Argonnách zajatých Francúzov rozmnožil sa o jed­ného dôstojníka a 119 chlapov.

zatajaei SB3ie s?aas esesessis*©-, j 3 kdežto protiútok,

o ktorý sa Francúzi pokúsili a pri kto­rom pred čatami nosili genfskú zástavu, s m e o d b i l i z a p s * i č i n i a c n e p s * š a « Seľowi v e ľ k ú z f ^ a f u . Na pevnosť Verdun nemeckí letúni h o d i l i a s i s t o b o m b .

Vo Vogézoch na Sudelkopfe Fran­cúzom podarilo sa pred našimi posíciami obsadiť jedôn menší predný zákop.

P l á n spojencov. „Berliner LokalanZeigora-u oznamujú z

Rosendaalu: Jeden belgický poručík, ktorý tu trávi svoj desafdiíový urlaub, zajímavé veci rozprával o offensive, ktorú francúzsko-belgicko-anglickí spojenci Udajne najbližšie započnú. Poručík rozprával nasledovné:

„Na náš nezdai^ý útok pozdĺž kanála teraz hovoria, že to bola len próba, lebo sme len velmi malú armády poslali na front. Naše voje do prostriedku januára boly o tretinu slabšie než voje nepriateľa. Na Belgičanov sverili prevedenie veľmi ťažkých úloh. Na krátky čas sme niekedy zaujali isté punkty, ale tieto sme pre tajuplným spôsobom napredujúce nemecké sily nemohli podržať. Naším dojmom temer už bolo, že Nemci ná3 nechajú napredovať len preto, aby potom v palbe ich ťažkých kanónov naše ztráty boly tým väčšie. Hockedy sa im to aj podarilo. Teraz sme už obozretnejší a ne­útočíme bodákmi, lebo tieto útoky napriek straš­ným obetám nestoja veľa. Takto sme sa po­učili z vlastnej škody." Takto hovoril poručík o činnosti belgickej armády, načo ktosi pozna­menal: -„Takto ale nikdy neprídete do Belgicka." Poručík odvetil: „Ani neveríme, že by sme front Nemcov pozdĺž Ysera vedeli prelomiť. Ge­nerál Foch riekol: „O to sme sa postarali, aby Nemci nemohli prísE do Diinkirchenu. Ale do-tial, kým príde čas rozhodnutia, musíme za­ujať vyčkávacie stanovisko. Ked sa na inej strane "{podarí napredovanie, vtedy pošleme na front každú našu reservu, aby sme aj flan-drijské krídlo Nemcov zlomili. Vojakov budeme mať vtedy dosť. To už nemôžem povedať, že aj Angličania takto smýšlajú. V Calaisi aspoň dôstojníci sa ustavične vadia, že jako by bolo možno Belgicko za najkratší čas oslobodiť od nepriateľa-. Francúzi pre smutný osud severných provincií velkú bitku pri Lille považujú za jedine

správné riešenie. Angličania aj napriek dosavád-nym nezdarom domnievajú sa, že o vela lepšie by bolo, keby armáda á flotta pozdĺž pobrežia Flandrie začala akciu. Lebo takto by sa oslo­bodila čiara Briigge—Gent-St. Nikola—Ant-werpen a zpätzaujali by aj Ostende. Ja my­slím, končil poručík, že francúzski generalissi­mus len preto čaká s offensivou, lebo na naj­vyššom mieste ešte niet definitívneho dohod­nutia. P r u s k ý minister vojny o „vyhladovaní*

Nemecka. Pruský minister orby barón Schorlemer

pred jedným spolupracovníkom rímskeho časo­pisu „Tribuna" osvedčil sa nasledovne:

«•• Môžem vás ubezpečiť, že privážame potravín do Nemecka nezávisí od cudzozemská. Ľud potrebuje mäso, obilie a zemiaky. Rožnej lichvy v Nemecku máme toľko, že obyvateľov ríše v normálnej cene vieme zaopatriť mäsom. Poneváč sa minulého roku u nás veľa krmu urodilo a poneváč rožnú lichvu už v máji môs-me vyhnať na pašu, preto nám krm do nového postačí.

Roku 1913. mali sme výtečné úrody a r. 1914. veľmi dobré. Anglicko, ktoré sa úfa, že Nemecko vyhladuje, zabúda, že od vypuknutia vojny statisíce cudzincov opustilo našu krajinu a tri milliony našich vojakov bojujú v cudzo­zemskú, teda sa v tých krajinách živia. Násled­kom tohto sme vstave chovať aj našich vojen­ských zajatcov, ktorých je blízo jedon million.

Robotnej sily máme dost a pri poľných prácach v páde potreby použijeme aj vojenských zajatcov.

— Teda si, osvietený pane, myslíte, 2eje živnosť pre nemecký národ zabezpečená? — spýtal sa taliansky novinár, načo barón Sehorle-mer takto odpovedal:

— Úplne je zabezpečená. Hospodárske príčiny na žiadon pád neprinútia Nemecko ku predčasnému uzavretiu pokoja. Rozhliadnité sa po Nemecku a presvedčíte sa, že všade panuje pokoj a poriadok, obchod nič nemýli, nedosta­tok práce takmer prestal a ceny potravných článkov i v tých najťažších mesiacoch tohto roku ostaly takmer normálne. Som pevne pre­svedčený, že ani Rusko, ani Francúzsko ne­budú vstave tak dlho viesť vojnu, ako Ne­mecko.

Vojna na mori. Amerika sa neohradzuje proti poriad­

kom Nemecka. Genf, 13. februára. Ďľa „New-Yúrk He-

rolda-u zahraničný úrad Spojených Štátov se-

Rusi v stolici beregskej. Po úderoch, ktoré sme na čiare Vezér-

szállás—Volóe až trikrát jedno za druhým za­sadili nepriateľovi, Rusi boli prinútení vytia­hnuť aj zo stolice beregskej a veru tu boli najpevnejšie zašiancovaní a čatami o veľa väč­šieho počtu probovali tu operovať, než jaké sily v stolici ungskej vrhli do boja. Boje v sto­lici ungskej úzko súvisely s bojami v údolí rieky Latorca a Rusi mali tú výhodu, že za­čiatkom nášho napredovania oni držali v ru­kách tie doliny, ktoré pohoria dvoch stolíc ob­stojne schodnými cestami spájajú a takto jed­notlivé svoje čaty rýchlejšie mohli pohybovať, pošlúc posily svojmu frontu raz do údolia La-torci, zas do stolice ungskej. Napriek tomuto Rusi utrpeli veľké ztráty, zvláště v stolici be­regskej, kde Brne len za jedon deň vyše tisíc ich vojakov zajali, o čom sa ostatne vo svojej zprávě zmienil aj skromný podmaršall Hôfer.

Tie čiastky ruských čiat, ktoré v stolici beregskej držaly obce obsadené, boly ukrutnej-šie, divšie, nemilosrdnejšie, než tie zväčša z landžturmistov-pešiakov pozostávajúce čaty, ktoré v stolici ungskej hnalo pred naše gule ruské veliteľstvo. Rusi už počas svojho vtrhnutia do Uhorska v novembri zvláště so židmi zachádzali nemilosrdne. Všetky židovské rodiny ozbíjali a teraz, ked sa po januárovej veľkej porážke zptt uťahovali, z každej obce pojali so sebou vše­tkých židov, kt<*$ea naäii « obci.

Majiteľ píly v Zugóve Samuel Brand roz­prával, že zbojstvo páchali kaukazskí kozáci.

Ked Rusi druhý raz vtrhli do Uhorska, kozáci vrhli sa zvláště na židov á doni kaž­dého ozbíjali, ale vyrabovali aj domy tých Ru-sínov, o ktorých sa dozvedeli, žedÔ3tojníci na­šich čiat boli u nich ubytovaní.

Kozáci v Zugóve strojármi Brandovej píly vyhodili do povetria. Drevený materiál osady spálili, v Brandovom dome všetko zariadenie, ktoré bolo hodné najmenej štyritisíc korún, po­lámali a spálili a kone a rožnú lichvu odohnali.

Jednoho kupca s koreninami preto, lebo len štrnásť korún našli uňho, do krvi zbili kančukou.

Už vtedy, ked druhý- raz boli vtrhli do Uhorska, hovorili židom, že im bude beda, ak ich naše čaty zas vyženú z krajiny.

Ked potom dostali rozkaz k vytiahnutiu z Uhorska, kozáci splnili svoj sľub. Len zo samej obce Zugó viac židovských rodín-pojali so sebou. Najprv zbili, potom socajvjc pred sebou hnali nasledovných: Mojžiša Sófera s manželkou a s dierkami, Mórica Weisza s man­želkou a s dierkami, Árona Freilicha s man­želkou a s dietkami, Sáju Grúnberga tiež s celou rodinou a Nathana Berkoviča.

Nešťastní židia prosili kozákov, že ked už raz pojmú so sebou, aspoň nech im dovolia sadnúť na voz.

— Ako by nie! — odpovedali kozágí, — aby ste nám ušli v tmavej noci.

Pešo, v jednom húfe museli ist do Galície, v ústrety neznámemu osudu. Dosial sa ešte ani jeden nevrátil z nich, ačkoľvek je tomu už pár týždňov, ako ich Rusi vzali so sebou. Rusíni hovoria, že kozáci židom sľubovali šibenicu.

Prosenie jednoho žida natoľko nazlostilo kozákov, že ho už na ceste obesili. Ale ne­dočkali, kým zomre, lež odcválali dalej. Židovi podarilo sa poslabit si slučku na hrdle a tak sa zachrániť. Žid horami, dolami, skrývajúc sa po neznámych cestách dostal sa do Munkáča.

Od tedy ani o jednom z nich niet žiad­neho chýru, že ich vraj hnali až do Stryja.

U Branda spomenutého už majiteľa píly v Zugóve bolo ubytované štyridsať kozákov. Musel ich chovať a za to dostal jednu cedulu, ktorú ked ukázal, ostatní kozáci boli šetrnejší naproti nemu a jeho rodine. Raz jeden kozák prekutal Branda pre peniaze. Brand mal vo vačku len jednu korunu, lebo si ostatné peniaze zavčasu bol zakopal. Túto korunu Brand vy­tiahol z vačku.

— Pán veľkomožný, — riekol kozákovi po rusínsky (po hebrejsky ale doložil: nech ta čert vezme), — pán veľkomožný, toto je môj celý majetok. Ak mi aj túto korunu vezmete, tak zornrem hladom.

Kozák čosi zamrmlal a dal pokoj Brandovi. Keď sa boj začal a gule pušiek a ka­

nónov přerývaly zem v dedine, Brand schoval sa pod posteľ. Potom vybehol do záhrady.á cez vrch ušiel do MunkAea,

14. februára «91«. SLOVENSKÉ NOVINY

vero-ameriekých uzavrel, že s a n e b u d e o h r a d z o v a ť p r o t i p o r i a d k o m , ktoré Nemecko porobilo na mori proti An­glicku.

Hollandské plavebné spoločností' zasta­via obchod s Anglickom.

Amsterdam, 13. februára. Hollandské plavebné spoločnosti 10. februára uzavřely, že obchodnú premávku s Anglickom dňa 18. fe­bruára p r i e c h o d n e z a s t a v i a vyjmúc poštové parolode a parníky, ktoré chodia na zodpovednosť Angličanov.

Neutrálne lode vyhnú angl ickým , vodám.

Kopenhága, 13. februára. „Berlihgske tidende" sděluje: Dánske plavebné kruhy do­mnievajú sa, že zneužívanie zástavy skrze An­glicko pre neutrálne lode môže sa sfaf o vela osudnějším, než je blokáda nemeckých pod­morských lodí; všeobecným náhľadom je, že Anglicko týmto svojím pokračovaním napomôže len ciele Nemcov. Jestli sa totižto udajú omyly, vtedy neutrálne lode už z daleka budú vyhý­bat za válečný priestor vyhláseným anglickým vodám a na takýto spôsob Anglicko sa samé seba osihotí od každého spojenia.

Amerioké loďné spoločnosti p r o t i Angl icka.

S á g a , 13. februára. ,Courant*-u teíe-ía\Jujú z New-Yorku, že assekuračný poplatok do Európy idúcich amerických lodi nepoměrné povýšili, lebo americké plavebné kruhy velké nebezpečie vidia pre svoje lode v tom, že anglické lode vytýčia americkú zástavu. Ame­rické lodné spoločnosti žiadajú od washington-skej vlády, aby vyhlásila v Londýne, že t o t o p o k r a č o v a n i e A n g l i c k a z a z l i e v a ,

t Mrtví a ranení. (Číslo, stojace za menom, označuje tompáníu, t iforej patričný slúžil Za menom stojaci f znamená, že dc-tyčný. zomrel a za menom stojaca písmena ,z" znamená,

že patričný je zajatý.) tftb chca bližší vývod dostat, nech sa obráti pod

adressou: V O r O s k e r e s z t E g y l e t t u d a k o z ŕ i r o d á j a B u d a p e s t, 17. V á c z i-u t c a 38.

Z k o S i c k é h o 9. h o n v é d s k e ­h o p e š i e h o p l u k u : Havas Desider 8, Havič Juraj 6, Hintos Stefan 5, Hodermarski Peter 6 f, Holyeva Jozef (Felsôtarcsa, st. ša­rišská) 8, Horváth Andrej 8, Horváth Michal Kocsárnány, st. šarišská) 7, Hrabčák Stefan

(Prešov) 7, Hreha Pavel 5, Hricik Michal 7, Huôik Ján 7, Humenyik Ján 7, Huszár Ján (Péesujfalu, st. šarišská) 5, Hvizd Michal 5,Ilko Baltazár (Villaludrova, st. liptovská) 7 f, Ivan-čo Stefan 8, Ivanko Andrej 6 f, Jachin Juraj 5, Jaczko Franc Andrej 8, Jaczos Bazil 7 f, Jáger Andrej 5, Jakub Jozef 7, Janoškó Andrej 8 t . Japach Ján 6 f, Jesenko Michal 7, Jôcik Samuel 8, Josčák Valentin 7, Juščák Andrej 7, Jusko Ján 7, Juskó Ján 5 f, Jusko (Simko) Ján 7 f, Kačur Juraj f, Kancir Stefan (Ger-gelylaka, st. šarišská) 5, Kárász Michal 7, Ke-czeí Michal 7, Keneczko Július 7, Kerekes An­ton 6 f, Kerekes Ján 8, Kilyovszky Jozef 7, Kmtura Ján (Kerekrét, st. šarišská) 7, Kiss Andrej 5, Kiss Imrich 7 f, Kleiber Jozef 7, Klím Ján 5, Kočerka Juraj (Ábrány, st. šariš­ská) 7, Kočik Ladislav (Široka, st. šarišská) b f, Kol«ár Andrej 7, Kollár Andrej (Sztanka-hermány, st. šarišská) 6 f, Kolmajer Michal 7, Komjáti Franc, Kôrosi Ján 7, Kótai Franc 6, Kotulič Eliáš (Gyorgyfolde, st. šarišská) 7, Ko-váes Andrej 8, Kováes Ladislav 5, Kozma Ján (Uszpeklény, st. šarišská) 7, Králik Andrej 5, Krausz Anton 7, Kríž Peter Pavel (Finta, st. šarišská) 8 f, Kundera Andrej (Široka, st. ša­rišská) 5, Kundrák Jozef 8, Kusnyik Štefan 5 f, Kusnyir Juraj 8, Kusnyirik Michal 5, Kutni Andrej 7, Lebovits Lebu (Kokényes, st. šarišská) 8 f, Lebzeit Jozef 5, Leport Andrej 5, _esko Andrej 5, Liebmann Ignác 7 f, Lip­ták Július 5, Loski Ernest 6» Lucaai Andrej o,

Magyar Jozef, Máhr Karol 8, Majoros Franc II. 6 f, Majoros Zoltán 5, Malinyák Jozef (Kojsó, st. spišská) 7, Märkovich Jozef 7, Már-ton Franc 7, Mata Michal 7, Matinyák Jozef 7, Malus Štefan 7, Malyi Andrej Michal 7, Mer-tha Štefan (Berzevicze, st. šarišská) 8, Mesár Ján (Szentivánbocza, st. liptovská) S, Midló Ján 5, Mihalič Július (Prešov) 7, Mihalkó Ján dôstojnícky sluha, Mihuski Franc 8, Miko Pe­ter 7, Misz Jozef, Mitrov Andrei tí j , Molnár Andrej 8, Molnár Štefan G f, Morvai Jozef 5, Mulárčik Jozef 5 f, Nagy Gabriel 5, Nagy Im­rich 7 f, Nagy Jozef Andrej 5, Nagy Ludvik 6 f, Nalcsnyik Jozef 8, Navolaniec Stefan 8 f, Németh Ján 5, Novák Andrej 7 f i Okos Juraj 6 f, Oläh Ján 5, Olyka Karol (Alsósebes, st. šarišská) 7, Ondész S'efan 7, Oňufrei Lenyák Michal 5, Orochovsky Štefan 7, Orosz Michal 5, Osipčák Michal 8, Ôwallich Ján 5, Pádor Michal 7, Palkó Andrej 7, Palsa Frane (Heřtnek, st. ša­rišská) 8, Paulik Ján 7, Poczos Štefan 8 f, Porublyanszky Pavel 7, Potoční Michal frajter (Óruzsift, st. šarišská) 7, Potoční Michal pešiak

' (Endrovágás, st. šarišská) 7 f, Pozorj Michal 7, Priganc Ivan 7, Psár Michal 7, Raczenberg Alexander 7, Richnovski Ján (Jekelfalva, st spišská) 8, Rončinsky Július 7, Róth Armin 8, Róth Jozef 7, Rozsnyai Franc 8. Sallay Jozef 7, Sándor Jozef 5, Sándor Michal I. 5, Sándor Michal II. 5.

(Budúcne ďalej.)

LITERATÚRA. ,Vlasť a Svet" poučno-zábavného ča­

sopisu č. 7. prináša bohatý obsah a viac zají­mavých obrázkov z vojny.

„Vlast a S v e t " dostane každý Sien Slov, vzdelávacieho spolku čo ôlenovskú náležitost, ked za piati ročite 2 koruny. Okrem časopisu Vlast a Svet dostane každý 2 koruny doposlavší člen aj kalendár a spisy, ktorý medzi časom vydá.

Cena jedného čisla tí halierov. Predplatná cena pre tých, ktorí sú neni členami „Uh. kraj. vzdelávacieho Slovenského spolku" na celý rok tri koruny.

Příhlasy ohľadom vstúpenia do spolku jako i vše* kty dopisy, taktiež i peňažité zásielky nech sa adressujú takto: Hedakoia časopisu „Vlasf a Svět" Budapest,

VIII., ÚUôi-út 14. szám, II. emeiat.

Boroevič o bojoch v Karpátoct. Velitel karpatskej armády generál Boroevič

prijal na výsluchu členov tlačového válečného stanu a z tejto príležitosti pred vojenskými zprävodajcami časopisov vyhlásil, že naše čaty Rusov už na celom karpatskom fronte cez uhorskú hranicu z a h n a l y n a h a l i č ­s k é ú z e m i e .

Dnes už aj posledné napredovanie Ru­sov, aôkolvek posilnili svoju silu, možno pova žovat za zmarené — hovoril Boroevič — ač-práve Rusi priesmyk Dukla a dva od západu ku nemu patriace prielazy držia ešte v rukách.

Naša armáda na lesnatých temenách vrchov v nepretrženej reťazi zhotovila polnó opevne­nia, ktoré úplne dominujú nad niekofkými do Uhorska vedúcimi cestami a ešte ani útokom ich nemožno zaujat. Rusi dvakrát sa pokúsili obsadiť tieto opevnenia, raz 26. januára pri Lipne, druhý raz 3. a 4. febnára pri Kastel-liku, ale obidva pokusy Rusov sme odbili za-príčiniac im ťažké ztráty.

Pri Lipne Rusi hmlu použili k tomu, aby naše Čaty napadly vo fronte a na pravom krídle, ale útokom sa ženúcich Rusov z bezprostrednej blízkosti palbou zo strojových pušiek a pechoty sme opravdu skosili. Pri tomto pokuse Rusi utratili blízo dvetisíc mrtvých a ranených, tisíc-tristo Rusov ale padlo do zatatia.

Aj o druhý útok sa pokúsili v hustej hmle a na kastellikovských vŕškoch sa im aj podarilo na pravom krídle prekvapiť naše čaty, ale naši vojaci hned začali útočit a Rusov kolbami pušiek vyhnali z hory.

Práve tak sa ztroskotal aj útok Ru«ov 4. februára proti dokungorň našich čiat. Rusi v predošlý deň po jednom liezli potajcmky z vŕškov do doliny oproti ležiacej, noc ztráviíi bez prístrešia a útulku v sňabovej fujavici a odpoly zamrznutí, hladní stáli v snahu na meter vysokom daždi našich gul. Na našich drôtových plotoch na stá Rusov za­

hynulo, na stá ich padlo trafených naši­mi gulami a na stá zamrzli vo vysokom snahu. Rusi tu najmenej tisíepäfsto mrtvých utratili, jeden peší pluk ale zahynul do posledného chlapa. Zajali sme vyše tisíc Rusov.

Ked ruské delostrelectvo na vrahovej ce­ste chcelo pospiechat pechote na pomoc, naše ťažké mažiare ho dostrielaly. Po tomto výsledku naše delostrelectvo začalo prudko útočiť a jeho palba vyhnala Rusov z obce ležiacej od kastel­likovských vŕškov na sever. Pechota prestávku použila ku základnému vybudovaniu našich po­sicií.

Nášmu mužstvu na temenách vrchov zho­tovili útulne, kde sú proti zime velkolepé chránení.

CHÝRNIK Budapest, 13. februára.

Počasie máme v Budapégli mračné a lavné. Včera popoludní pršalo; •*» Po krajine panovalo lavné a mieatami daždivé počasie. Kde-tu holy juhovýchodne vetry. Temperatúra zväčša poskočila a slabé nočné mrazy boly najmä len v Sedmohradsku. — Krajinský meteorologický ústav predpovedá lavné počasie, na mnohých miestach srazeniny.

Výsluchy u kráľa. Minister honvéd-stva generál pechoty barón Samuel H a z a i, ktorý sa vo štvrtok ustanovil na výsluchu u krála, aby mu dakoval za nedávne najvyššie vyznačenie, vrátil sa do Budapešti. V piatok král prijal na výsluchu spoločného ministra vojny rytiera K r o b a t i n a . Tiež v piatok bol na osobitom výsluchu u krála aj gróf On­drej C s e k o n i c s , královský kommissar uhorského Červeného kríža, aby jeho veličen­stvu podal zprávu o činnosti spolku uhorského Červeného kríža. Kráľ vypočujúc zprávu grófa Csekohicsa za činnosť uhorského Červeného kríža vyslovil svoje uznanie.

Tal iansky kráľ k dedičovi nášho trónu. Z Viedne sdelujú, že taliansky krá! de­dičovi nášho trónu Karoiovi Francovi Jozefovi telegraficky srdečne gratuloval z príležitosti na­rodenia jeho druhého syna.

Povolanie občianskych lekárov. Úradný časopis uverejňuje nariadenie vlády, ktoré honvédskeho ministra na základe zákona vyneseného na čas vojny splnomocňuje ku tomu, aby ku konaniu lekárskej služby vo vojenských pozorovacích nemocniciach bársktorého práce­schopného niže 50ročného mužského lekára mohol vyslať. Toto nariadenie už vstúpilo do života.

Horvatský minister v zajatí. Hor-vatského ministra grófa Teodora Pejacsevicha, ktorý je od vypuknutia vojny vo Francúzsku zajatý, ani pomocou tých najprednejších spo­jení "nevedeli vyslobodiť z tohto nepríjemného položenia. Francúzska vláda rozhodne sa osved­čila, že ministra, poneváč je v aktívnej službe, na žiadon pád nepustí domov. Minister teda akiste až do konca vojny ostane v kúpeloch Carnac v departemente Morbihan, kde ho vy­puknutie vojny zastihlo. Minister, ktorý sa eSte dosť obstojne cíti v zajatí, len zriedka môže upovedomiť svojich príbuzných o sebe.

Knieža Wied v E a r p á t o c h . Z Dŕaž-dian oznamujú, že albánsky panovník Vilbélm Wied, ktorý v nemeckej armáde slúži čo kapi­tán jazdy, teraz v Karpátoch bojuje proti Rusom.

Pozdrav z Przemyslu. Maria Mecsia-rova, obyvateľka obce Kányahegy v stolici ni­trianskej od svojho manžela Jozefa Mecsiara z Przemyslu dostala dopisnicu, na ktorej Mecsiar sděluje, že sa dobre cítia, že sú tam veselí a že im nič nechybuje. Dopisnicu mimo Mecsiara podDÍsali Michal Kalfasz z Felsôsujtóva, Ján Gebertin z Mohosu a Michal Harag z obce Nyitrarudnó a tiež poslali pozdrav svojím prí­buzným.

Potres taní dráči. Istý poručík v re­serve v Budapešti v obchode firmy „Szalay a Bárta" v Kossuth Lajos ulici za 5 korún si kúpil hodvábny nákrčník, ktorého normálna cena je najviac 1 kor. 50 halierov. Poručík majitela firmy pre dráčstvo udal vrchnosti, ktorá maji­teľa obchodu Lavrenca Klaudusa odsúdila na 40 korún pokuty. — U obchodníka Artura Giassa na Muzeum-korúte jeden nadporučík za

SLOVENSKÉ NOVINY l á . ieLručua 1915.

IfekofMo pravých perál

múdreho života chceme tu uviesť: 0 Pii . dobrom jedení aj starosti miznú. «> Smradlavé vajíčko zkazí celo jedlo. 0 Hovor, čo je pravda, pí, Co je čisté a jedz, čo je chutné. $ Požívaj s mierou jedlo a ná­poj, budeš mat zdravý a dlhý život. ® Nie z toho žiješ, čo zješ, ale čo strávíš. © Jedlo a nápoj rohí sytým, chytrák nezná . žalúdkových bofaslí. ® Alt fa bolí ž:;lúdok od pitia a jedla, vezmi Elsapiluíký, pri­budne li sily. © Takých pravidiel je mnoho, ktoré človeka k tomu vedú, aby pečoval o dóbrů strávu a dobré trávenie. ® Len ti Iudia, klorí dobra.zaží­vajú, sú rezkí a zdraví. ® Zlé trávenie robí človeka Eažkopadnyrn, nespokojným a mrzutým. © Ak nám zle troví, vezmime Fellerove rebarbarovň Klsapilulky. ô Posilňujú žalúdok a odstraňujú každú prekážku v črevách. ® Fellerove Klsapilulky sú strážcovia dobrého trávenia. ® Jestli sa vyskytne v žalúdku a črevách porušenie, Elsapiluiky všetko uvedú do poriadku. ® Kde hatí nejaká prekážka, usnädnia voínú cestu. © Povzbudzujú chuf k jedlu, podporujú" zožívar.ie, utišujú kŕče, upravujú ulolicu a lak čistia krv. © Chránia citlivé zažívacio úslroje pred 'každým poru­šením. © Opotrebovali sme ich pri tvrdej stolici, zmenšenej činnosti čriev ako i pri nepohodlnoj tu­čnota. ® Presvedčili sme sa, že nemajú žiadnych škodlvých účinkov. ® Pravé Klsapilulky sú velmť lacné. © Pravé ich zssida E. V. Feller, Šluhicá, Cen­trála č 21. (Záhrebská stol.) G škatuliek za 4 kor. 40 halierov (ranko. © Odporúča sa peniaze vopred poslať, lebo na dobierku zásielka stojí o Í2 halierov viac. ©

Z v l a s t n e j z k u š e n o s t i t l e ä o d p o i i C n m o ľ e l l e r o v b o ' e a í i utiBUjUOl EluaSSulči, to domáol p r o y i r i c d o k p i o t i r a w a a -tlokýta, U m k c v ý j s a a e n r a l g i o k ý m boleaíasa hlavy, ob.Uóaja a oalólio tola, p r o t i cltriplta, boler fa iu v lírfUo, v p r s i a c h , p r o t i n a . l U U k o m p r i e v a n u a n r o c h l a d u n t l a , * cloalahnutin i d r a v é h o ĽpánScu, p e v n ý c h svalov, eílnyiik Onvcv a v ô b o o k z a c h o v a n i u a d r a v l a . 33 Uialýoh, a l e b o 6 dvoj l týoh alobo 2 ä.pooii.lno ílaalcy E O.- , 30 ;ualýoh, 10 a v o ň t y o h a lebo G äpoo. ilaíJovi z a K 15.40 f ranko! Ma d o o j e r k u z á s i e l k a stoj/, o 12 h a l i e r o v v lao. Cinéfirao sa n a p o d o b e n i n e. ííL-jerluávajme jsrt ino p r a v o v ý r o b k y u l e k á r n i k a E. V. i o . i u r n , fitubíe.i, C e n t r á l a ô 21. (Sš,-

Isrobská sto! .)

12 korún kúpil si tskú plátenú kapsu, za akú ta obyčajne 7 korún platteve; liiavnemeslskä M-chcost Artura Glassa odsúdila na 100 ,korúri pokuty a na vvú'.oaio 5 korún odškodcnérr.u nad­poručíkovi. --- Ľumian Rudol Sleiao za odvo­zenie mc-triekého centa kamenného uhlia na miesto ustálených GG halierov bral 1 korunu :-0 halierov, preto ho vrchnost odsúdila na 80 horu n pokuty. -— Obchodník s koreninami Ru­do ľ Mrva na Koloasvári-ceste v dome <5. 47. slaninu predával yo 4 koruny za kilogram m. Jeden kupujúci zavolaj policajta, ktorému ob­eh o dn k vynadal. HiavnomestsVá vrchnosí Mrvu pre diáčstvo odsúdila na 40 korún a pro ura-z3':i.e policajta osobité na ĽO korún pokuty.'

Fiskus zabil svoja matku.. V piatok v'eíer ku poliqajiovi v Kossuth LRJOS ulici pri-í ieí jodon pán, ktorý sa na celom lete triasol a žiadal policajta, aby ho zatkol, lebo zavraždil

ia matku. Pplicajta zaviedol páoa na hlavný icapitanát, kde už vedeli o veci, lebo z hotelu „humorná" upovedomili hlavný kapitanát. 2e v hoteli Ludvik Csorba, štátny zástupca z Ka-noävúru zavraždil svoju matku. Policajný lôkar preskúmal Csorbu a ustálil, 2e je štátny zástupca nebezpečným bláznom. ktorý má tú fixnú ideu, 26 ho sDľenasledujú. Ked sa ho spýtali, prečo

:hal strašný skutok, odpovedal, že preto, lebo ho matka a manželka so zdravým rozumom cheoly dat do blázinca, čo sa im však nepo­darilo. Nešťastného íiskusa z hlavného kágíta-nitu dali zaviest do blázinca na Leopoldove.

StmésťroCflý deiostreíos. Z Košíc omamujú, za tam v piatok bol zvláštny mladý hrdina. Je to Ludvik Gámpé, ktorý v júni mi •• vi.lého roku skončil štvrtú triedu gymnasia pjs-ristO? a teraz jako dobrovolník slúži pri 28. batterii tažkých mažinrov. Gámpé 8. septembra

odišiel na bojiště a odtedy pochodil Galíciu, ba bol i v Rusku. Posledné časy dostalo sa mu vyznačenia, nakolko ho pridelili ku generálnemu štábu ža iýchleho posla a teraz na koni roz­náša rozkazy delostreleckého hlavného velitel­stva. Malý hrdina v piatok zas odišiel z Košíc na bojiště. Generál mu sľúbil, že ho po skon­čení vojny prijmú do kadetskej školy, čím sa splní najvrelejšia túžba mladého hrdinu.

*^, Ktorého držali z a mrtvého. Štátny učitel Leopold Golda, jednoročný dobrovolník, ktorý jako kadet bojoval v 16. honvédskom pe-Som pluku baňsko-bystrickom.día jednej zprávy ešte 13. septembra pri Javorové trafený ne­priateľskou guľou ostal na bojišti a odtedy sa nič neľedelo o ňom. Teraz z Nikolsk-Usuriska (Východná Siberia) posral list svojim oplakáva­júcim ho príbuzným, v ktorom píše, že je už celkom zdravý a trpezlivé čaká, kedy sa vy­slobodí zo zajatia.

Dávajme si pozor n a zdravie, lebo je tô náš.najdrahší poklad. Mnohým ťažkým chorobám môžeme vyhnúť, ked sa začneme hnedí liečiť. Kto trpí na žalúdkové bolasti a kŕče alebo nemá dobrého appe titu, nech hned užíva „Kalvárske aromatické kvapky'" 20 kvapák dostačí, aby přestaly hned všetky bolasti a napravily žalúdok. Cena flašky 50 hab Poštou za­sielajú sa najmenej 4 flašky za vopred poslaný obnos K 2'UO franko alebo na dobierku. Ku každej zá­sielke je priložený návod o upotrebení. Dostať u Ľi Eugena JľliUnera v Banskej Bystrici (Beszterczebánya). Vezmite leda dopisnicu a píšte na túto adressu ešte dnes.

Konec š t ra jku angl ických baní­kov. Z Londýna sdelujú, že sa štrajk yorkshi-rejských baníkov po konferencii, ktorú vydržia­vali v Leedse, skončil. Majitelia baní na čas vojny splnili všetky požiadavky baníkov.,

T i s í c i C h v á l i a všeobecne známy a obľúbený „Juno krém" masť na tvár, lebo kto ju upotrebuje-istolse opeknie. Pehy, pupence a iné tvár špatiace flaky za krátky čas skapú a patričný dostane hladkú a sviežu Ivár. Téglik „Juno krému" stojí K 1*20 a k tomu pa­triace mydlo 70 halierov. Z vidieku je najlepšie objed­nat tak, ked vopred zašlete K ii-30, za ktorý obnos do­stanete „Juno krém" a k tomu patriace mydlo a návod o

I upotrebení bez všetkých iných poštových výdavkov. I Kto a!o nechce zaslať peniszo vopred, tomu i na do-j bietku zasielanie. Dcslať u Dra Eugena Flittnera v

Baňslu-j Byslrici (Beazterczftbánya). Píšte leda ešte dnes I na lúío adressu. v

Výbuch vo vojenskom laboratoriu-me. Zo Stockholmu oznamujú, že v Djursgar-ďono vojenské laboratórium, v ktorom bolo na­kopené velké množstvo streliva, vo štvrtok ná­sledkom výbuchu vyletelo do povetria. V labo-r-atoriume v okamžení výbuchu bolo 14 ľudí, z ktorých siedmi zomreli, dvaja boli tažkoadvaja nepatrne ranení.

Zodpovedný redaktor : Karol CsecsotUa,

Dobré hodinky od Sutlnera sú radosťou a pýchou ich rnaji'ela. Xekupujmo naoko lacno, plnné hodinky, ktoré sa chytro poka­zia! Radšej zaplaťme o niekoí ko halierov viac za trváce, sní'-íakíivó Sullner-ovské hodinky.

Niklové pal.-Roskopf-ho-ilinky korún 4-10, strie-Vorná pan" ierová ro-iizka korún

i 20, nildo-ľá retiazka korún í— Tula niklové

hodinky s dvojilým pláštora kor. 9'SO. Ženské hodinky, ocelové

I alebo iiiklovó Jiorún 7SO. Ľudíček korún 3'fiO, ky­vadlové hodiny korún X2'50.

[ Kospoaiclanio na dobierku alebo za vopred po- \ Blany obnos. Za nezodpovedná peniaze zpät.

Žiadajte zdarma hĺbate illustrovaný

skvostný cenník o hodinách, Sperkoch, zlatých a strieborných člán­koch od dávna pochvalne známeho svetového vývoz

neho domu :

H. 8attsierionLaiI>acIiNo915. Vlastná dielna na Lodiny vo Švajčiarsku.

Čapovanie Haggeiimaelier-ovskélio

J.

sa už začalo.

Nižepodpisaný zo|slobodnej ruky predá lacno 6voj pekný

OBCHODOM v blízkosti železmičnej stanice. Ku dómu, v ktorom ja šenk, sklep a trafika, patri jutro zeme, krásna záhrada a horské právo. V obci bývajú zväčša Slováci a sú V nej dve školy, dva kostoly, kaplnka, občiansky úrad. pošta, syrárňa, kassa. Kto by dom s obchodom chcel

odkúpiť, nech za obráti na podpísaného. 3

S t e f a i l C a j b e r t , Antunovae, SSavonia.

o 50 percenter lacnejšia E Amerikánska Ooporná káva, velmi voňavá, výdatná a ngpcrná 5 Jcgrove vrece kávy na próbu K 10.— fnnko na dobiorkn. V* kg

najfajnoržieno čaju za K 2.— rozposiela:

A. SCHÄP1RA, č. 226. vývoz k á v y a čaju G a l á n t a .

KaiJejiíi jirsuxafi k á p j ' Ss&eai

posteľné perie! J k i l » l t m » 4 » h o , á » b i e - í 6 o , 4 r l f f i » a a * b e p * r l * S X K., tapSloho 8.40 K., p r 1- j íů a r « l o b t e Í 9 h » fcSO £ . , |

p ú p e r i s t ô h o " E.10 K., fcllO' V o l m i i a n n é h e , I Í « -i i o M a l s n o , tírlapaní-Iio C.415 K.. 3X., Ikfflo p á p e ­

r i a , i n t d ž h o í K , T t , Malého, Jemného W K.. I » B » J V « ÍOBseibo p i n a r í a s p o d p í » !S K. F « l * b i * d & » B l

• d S kg . i t i n t o . Hotov* psrfny. X • i'í.

7. lntife) asiního Eerveného, modrfho, D&tížíi tito» BtäiO BM»-lianeu, 1 d u a h n e, ISO em. dlha, aai ISO cas. Šírok*, a p o i n » 2 p o d n » k a i a l , kaídá 80 cm. dlha, aai «> e n . BnlS .na­plnené novým hnedom, Tohcl tcvichn piuoriíifni p « s t a l -» f « i p o r . l za 16 K., u o l o p á p a r l m SOK, p S. f i l m

H a é l L , í « d a o t l l r a d B C h n a ÍO I t , I I I , i f L U K , j j e d t t & p o d u í k a 8 K.JMO UČ < t , D a t a a j J B t T i 1 dlhé, MO era. aiíoké, 10 K., 14.TO K.. 17^0 K, í l K - í - ' J r ' H í d a í k r BO oo, dihé, ÍO cm. Bsuke, 4.B0 K- tM K., 6.T0 JL,

" - - o d n é í u e h n y x o mílného, élrafovanéh* giádla 180 em. • (MijA, 110 em. élioSé 12.80 K- 1Í.03K. EeapoitoliiuiiSDadebtorkn edĽHSw ed lis fcsrtta ftaako. Kamana dovolená, za nacodpendné

"za ptiniaso Kátia.

i . BSSIZSOHvSeBohoaitad, S. 898. Cechy. Boheia fflgetiaTan? eanalh adanna a franko.

Proti lámke a reume, taktiež aj pri lúpaní nemá páru „Kali linimentum," ktorý až po niékOlkýéti natretiach istotne odstráni aj najhú

ževnato]šie bolasti. Sklenica za 2 koruny. Zolíángyúgyszeríára Budapest, V., Szabadság-tér,

Ľii»tupwi>iiii»iwÉi»niraM»ir i r - ŕ r n n r i r -

S*r»^iiiiS oŮjBWtaiai vyEUftieui " "*

a motor gy ára BtrXHAS'BST, VX, Oyfcx-utosa 28. e s i m . j Gftsdovsiemtt obeceesíva atjlepiie odporúčajú

^LAJOŠA KÁLLAI-hotLír U«3iobllové m l á ť a o t s ffaxaltôiy

Jtísoua cta^Sx.^^^EárEtasaTÍííSaóíiíiIaíba! i'ridiae iaaťs-o-

jmoft novota 1

í Najjcänoňacbejiis e najdokosatejäk molorová ffiláízaia garnitúra tejto doby.

Ľahko aa dá s nimi xaehodiť i bo* zTSa-oJníka, 8j ttieázi giaruou krytými äomrnsi.

Obií̂ VeT-f ekroataf cermik na pnžied^nia zdanr.a ft ftarifco. I

§^&T % a o b s a h im6s©Fifc©v p e d a k e l a n e i i i E o d p o v © d n á . Tiaíanó ua rotačnom stroji kaihtlačiarno účastiaárskej spoločnosti j jEwrojpa" v Budapešti, VL okr. Ó-uicaa 12,