máj 2

00

9čí

slo 5

, ro

čník

9

Keď chrám ožíva...

15. výročie posviackynášho chrámu

Rozhovor s dekanomMons. J. Pechom

Do svätyne vedú naše kroky

Život je zorou nebeského rána,púšť prísľubom a predobrazom vody.

Velebí moja duša svojho Pána,že si ju ako vlastnú ovcu vodí.

Prešli sme hory, prešli suché moriatŕnistou cestou po ruženci rokov

a kdekoľvek sme vpadli do príkoria,najtvrdšie skaly padli na prorokov.

A vždy nás Božie pochopenie stretlo,keď veľké boli naše prvé piatky.

Nám, Pane, tvoje prisľúbené svetlozrkadlilo sa v slzách tvojej Matky.

Velebí naša duša svojho Pána,duch pozdvihol sa k Bohu, svojej spáse.

Život je zorou nebeského ránaa do svätyne vedú kroky naše.

Karol Strmeň

(Báseň bola publikovaná v brožúrke Patrónke Slovenska,vydanej pri príležitosti posviacky kostola 15.5.1994)

PRAMEŇ /20095 3

úvodník

Je máj – jeden z najkrajších mesiacov v roku, mesiac lásky, mesiac Panny Márie,mesiac vďačnosti našim dobrým mamám - druhá májová nedeľa patrí ich sviatku.

Tohtoročný máj je pre nás významný aj tým, že si v ňom pripomenieme 15.výročieposvätenia nášho chrámu – 15.5.1994 otcom biskupom Rudolfom Balážom.

V srdciach nám ešte rezonuje slávenie Veľkonočných sviatkov, sme hlboko vďačnínášmu Záchrancovi, že nám priniesol vykúpenie a spásu, že nás preniesol z moci hriechua tmy do svetla a Božej milosti, premohol smrť, daroval nám život adoptívnych Božíchdetí. Naše srdcia sú plné radosti z Ježišovho zmŕtvychvstania, otvorené dokorán pre JehoDucha, ktorého príchod nám prisľúbil.

Ježiš nás vyzval k láske a sám sa stal pre nás príkladom opravdivej lásky. Lásky, ktoránehľadá dobro, úspech, prospech iba pre seba, ale je citlivá a vnímavá pre potrebysvojich blížnych, je ochotná vzdať sa vlastných nárokov a priniesť i obetu, dokoncaobetu vlastného života. Nasledujme nášho Učiteľa. Pozvime si do každodenného životaBožiu Matku, vložme naše túžby a nádeje do jej čistého srdca a nechajme sa viesť cestoulásky, ktorej cieľom je domov, stretnutie s nebeským Otcom.

Radi sa stretávajme s Eucharistickým Kristom pri sláveniach svätých omší v našomuž pätnásťročnom chráme, budujme vzájomné vzťahy, pomáhajme si navzájom,vytvorme milujúce sa spoločenstvo, aby sme boli tou úžasnou duchovnou rodinou, ktorábude tešiť Boha a obohatí nás navzájom.

Katarína Gajdošová

Je máj...

4 5PRAMEŇ /2009

správy

Noc má svoju moc

Kvetná nedeľa

Šútovské vodopády

„Svet bez Boha slávimnoho víťazných dní.Kresťania jedinú víťaznúnoc. Azda aj preto násnazývajú tmári“. Taktozakonč i l svoje krátkezamyslenie k Veľkej nocidiakon M.Kašparů. Myslím,že mu môžeme dať zap r a v d u . Z á s a d n á arozhodujúca noc je táveľkonočná – v nej bolap o r a z e n á s m r ť , s ozmŕtvychvstalým Kristomvíťazíme. Aj tá tohtoročnánebola výnimkou. Obradyboli plné symbolov, dobrebola pripravená liturgia, bolčas pre Boha. Chvála Bohu.

Z a č i a t k o m a p r í l a ,týždeň pred Veľkou nocou,05.04.2009 sa uskutočnilo vnašom kostole diecéznestretnutie mladých s otcomb i s k u p o m . S v. o m š a ,rozličné popoludňajš ieaktivity, workshopy, dialóg sbiskupom, služba ucha,adorácia, možnosť spovedea k r á s n e p o č a s i e –jednoducho požehnaný čas.

Paradoxy typu: plnýkostol prázdnych lavíc, plnélavice prázdnych pohľadov,plné ústa prázdnych slov násobklopujú denne. Pevned ú f a m , ž e n e d e ľ a sbiskupom a mladými nielenz našej diecézy bola dňom, vktorom žiadne z týchtoprotirečení neplatí. Mladí súnádejou.

Prekrásny, mohutný,kaskádový, ľahko prístupný,38 metrov vysoký, vo výške

Správyz Cirkevnej ZŠ

Kvetná nedeľa

MemoriálAntona Kunu

Výsledky Testovania žiakov 9. ročníkov

Duchovná obnova

Naša škola poskytla priestory na prednášky aworkshopy mládeži, ktorá prišla spoločne osláviťKvetnú nedeľu so svojím diecéznym biskupom Mons.Tomášom Galisom.

Po Veľkej noci prebehol u nás už 13. ročníkMemoriálu Antona Kunu v minifutbale. Chlapci zjednotlivých tried spolu súperili o vzácnu trofej –Putovný pohár, ktorý bude zdobiť víťaznú triedunasledujúci rok. Tento raz sa po veľkom boji z víťazstvatešili chlapci z 8.B. Turnaj nesie meno bývaléhozástupcu školy Antona Kunu, ktorý v ZŠ A. Bernolákapôsobil v rokoch 1992 – 1996. Bol nielen skúsenýmpedagógom, ale aj veľkým priaznivcom športu. Jeholáskavé slovo či dobrá rada neraz pomohla žiakom našejškoly. V roku 1996 ho zastavila v jeho práci zákernáchoroba.

V marci sa aj v našej škole uskutočnilo testovaniežiakov 9.ročníka z predmetov slovenský jazyk amatematika. Po čase prišli aj výsledky.

Celoslovenský priemer / priemer našich žiakov:M 53% / 73,6%Sj 61% / 63,8%

Katarína Grigliaková z 9.A patrila medzi percentožiakov, ktorí dosiahli z obidvoch predmetov 100%.

Naši žiaci zase ukázali, že vynaložená námahanebola zbytočná a so vztýčenou hlavou môžu ďalejpokračovať na stredných školách.

Ôsmaci a deviataci sa počas jedného aprílovéhoutorka stretli v JM Centre s otcom Andrejom Darmom,riaditeľom diecézneho centra pre mládež v BB. OtecAndrej si pre nich pripravil duchovnú obnovu opartnerských vzťahoch a vzťahoch v rodinách. Podľa

PRAMEŇ /20095 5

správy

765 metrov nad morom –takto opisujú internetovéstránky vodopád, pri ktoromsme boli (35 ľudí z farnosti)na Veľkonočný utorok. Razdarmo, je lepšie raz vidieťako stokrát počuť, či čítať.

Kniha – najlepší priateľčloveka. Pri jednej z tých,ktoré mi robia spoločnosťma zmrazilo. Čítal som tamtoto: „existuje hodne psov,ktoré majú krásne, chlapskévlastnosti. Sú dobré, verné,odvážne. Škoda len, žemnoho detí namiesto sopsom v búde vyrastá domas o s v o j í m o t e c k o m . ”Povedzte mi, že to nie jepravda, prosím!

Je toto pravda?

ankety, na ktorú odpovedali, sa im obnova páčila, lebosa skutočne obnovili. Ocenili, že sa mohli otvoreneporozprávať o tom, čo ich teraz najviac zaujíma.

Niekoľko žiakov našej školy sa v rámci Slovesnejjari zúčastnilo Jarnej školy fantázie. Súťažili o Majstraspisovateľa – tvorili básne, či o Majstra ilustrátora –tvorili k textu ilustráciu. Žiak 5.A triedy – Juraj Kurek,člen zmiešaného družstva, získal titul Majstrailustrátora, lebo obsadil s vrstovníkmi iných škôl 1.miesto.

Celoročné snaženie sa chlapcov prinieslo v aprílizaslúžené ovocie. Najskôr sa stali naši žiaci víťazmiokresnej florbalovej ligy, neskôr hokejbalistivybojovali 3. miesto v okresnom kole a napokon ajvyhrali 12. ročník Diecézneho turnaja v minifutbale.

Jarná škola fantázie

Športu sa v našej škole darí

Pripravili dp. Pavol Slezák, dp. Miroslav Sliačan a Soňa Sýkorová

Keď chrám ožíva a rozprávaNa potulkách mestom nám pohľad

často padne na chrám. Budovapostavená z kameňa či tehál je určenána stretnutie s Bohom, v nej sa modlímea zhromažďujeme ako spoločenstvo.

Veža vyjadruje stred

Brána nás pozýva

Vprvotnej kresťanskej praxi boli miesta apriestory, čiže objekty, v ktorých sa slávilaEucharistia, posvätené samým ichpoužívaním bez toho, aby bol potrebnýosobitný obrad. Dnes kánon hovorí, že„posvätné miesta sú tie, ktoré posvätenímalebo požehnaním, ako to predpisujúliturgické knihy, sú určené na Boží kult“.

Prvé, čo si všimneme na chráme, jeveža. Ukazuje na Boha. Označujedominantu mesta, dediny, farnosti. Vežavždy symbolizuje stred nášho života,

ktorým je Boh. Veža je pevný bod, naktorý upierame svoj zrak, vieme, že okremnás je tu ešte niekto iný, kto riadi našedejiny. Niekto vyšší, kto nás poslal. Mestobez veže, bez katedrály, bez kostola jeprázdnym mestom. Nemá srdce, nemáživot.

Brána nás pozýva, aby sme vstúpilidnu. „Veru, veru hovorím vám: Ja sombrána k ovciam... Kto vojde cezo mňa,bude spasený; bude vchádzať i vychádzaťa nájde pastvu“ (Jn 10, 7, 9). Bránouchrámu sa vchádza i vychádza. Nie je tonič zvláštne. Treba si však uvedomiť, žekeď vstupujeme z ulice, opúšťame akýsivšedný svet, plný kriku, ruchu, trhu, svetbánk a obchodu, ulice a potkýnania sa o

6 PRAMEŇ /20095

keď chrám ožíva

ľudí. A práve táto brána je miestom, kdevchádzame do tichého, tajomného aposvätného priestoru. Je zvláštne, že takýúzky kus dreva oddeľuje dva svety. Svetprofánny a sakrálny. Brána stojí vždyuprostred.Aj Kristus je bránou. Treba námz času na čas zanechať starosti, zvedavosťa vstúpiť do chrámu. „Zdvihnite, brány,svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré,lebo má vstúpiť kráľ slávy“ (Ž 24). Zabránou nasleduje tmavá miestnosť vchráme, kde sa kedysi zhromažďovalikatechumeni. V Knihe Genezis čítame:„Boh... oddelil svetlo odtmy“ (Gn 1, 4). Tentopriestor symbolizujepovolanie človeka z tmyd o s v e t l a , k e ďprechádza do lodechrámu. Symbolizujedielo prvého dňa, keďbo la zem pus tá aprázdna. Pri dveráchzvykne byť svätenička amnohí sa pýtajú, akúúlohu plní. Očistnú.Pripomína nám krst. Jetam svätená voda – čistá,jednoduchá, „cudná“.Ako o nej hovoril sv.František: „Je celkoms k r o m n á . N e c h c eznamenať pre seba nič.Chce slúžiť druhým, abyich občerstvovala aočisťovala.“ Touto vodou si kropíme čelo,hruď, ramená, aby sme sa stali čistí. Abysme predstúpili pred Pána ako Božie deti.Chceme, aby bolo všetko krásne a čisté, toje našou hlbokou túžbou. Človek, ktorývstupuje do chrámu, sa chce zbaviťhriechu a získať milosť, pretože noc nie jepriateľom človeka. Túžime po svetle a privstupe do chrámu vchádzame do svetla.„Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje,nebude chodiť vo tmách, ale bude maťsvetlo života“ (Jn 8, 12). Kríž preniká telo

Pri sväteničke vykonáme znak kríža.Prepáčte, nie čosi nedefinovateľné,zmrzačené, unáhlené, kríž sa má robiťpokojne a má byť veľký. Aby bolo cítiť,ako nás objíma – od čela k hrudi, odjedného ramena k druhému. To nás máupokojiť už pri vstupe do chrámu a uviesťdo meditácie. Cítime, ako nás obopínakríž, na ktorom nás vykúpil Pán.Posväcuje nás a preniká do každéhotkaniva nášho tela. Upokojuje, sústreďujenaše myšlienky i srdce. Zvláštne jepozorovať od oltára uponáhľaný

maratónsky beh pridobehnutí do cieľa prineskorom príchode nasvätú omšu. Spotenéč e l á , r ý c h l ep r e ž e h n a n i e ,rozkol í sané s tá t ie ,blúdenie očami pochráme a dobiehaniemyš l ienok zvonku.Vždy mi napadne vtip oi n d i á n s k o mnáčelníkovi, ktorý saprvýkrát viezol v aute.Keď sa ho pýtali, ako sacítil po jazde, pokojneo d p o v e d a ls e b a v e d o m é m ušoférovi: „Počkajtechvíľu, kým dobehnemoja duša.“ Naše dušeblúdia mimo chrámu,

hoci telo už dobehlo do kostola, duša ešterieši problémy, ktoré sme nechali doma čina pracovisku. Potom aj účinky sláveniaEucharistie sú primerané tejto príprave.Romano Guardini hovorí, že najväčšímnepriateľom Eucharistie je zvyk. Keďskončí svätá omša, bavíme sa o počasí, okultúre, o hocičom, len akosi cudzo námpadne byť plní Krista a zážitku s ním.Ničím nás neoslovil? Možno sme nemalipripravené srdce.

Stĺpy sú znakom putovania

Oltár – centrum jednoty

V chráme vidíme aj stĺpy. Poväčšine simyslíme, ako odborníci na statiku, žemajú držať strop. Zaiste, no stĺpy v chrámesymbolizujú Boží ľud na cestách.Pozývajú nás, aby sme sa aj my stali aspoňmalými stĺpikmi v Cirkvi. Keď sa ocitnetev Chráme sv. Pavla za hradbami v Ríme,uvidíte dva rady stĺpov, ktoré vás privítajú,prijmú, alebo priam zovrú do náručia akojedného z putujúcich za Kristom. Stĺpysymbolizujú putovanie, pevnosť ,vytrvalosť, ale aj jednotu a súdržnosťspoločenstva Božieho ľudu.

Centrálnym miestom chrámu je oltár,na ktorom sa pod sviatostnými znakmis p r í t o m ň u j eobeta kríža. Jestolom Pána.Má výraznejšiemiesto v kostolenež svätostánokalebo ambona.Vo svätostánkusa uchovávaEucharistia, nona o l tá r i sa„rodí“. Oltár jet e d a t ý mnajposvätnejším miestom v kostole – naňom sa uskutočňuje Kristova obeta nakríži. Preto by sme na oltár nemali klásťnič navyše, čo neprináleží k sláveniuEucharistie. Nemali by tam byť ani kvety.Oltár je samotným miestom sláveniaEucharistie, obetným stolom. Chrámováloď, ktorá vyúsťuje do presbytéria, kde sanachádza oltár sprítomňujúci Krista,symbolizuje jednotu Božieho ľudu sKristom. Loď je otvorená pre všetkýchbez rozdielu veku, hodností a vyjadruje, žesme si všetci rovní, všetci zjednotení vBoží ľud. Oltáru sme však všetcipodriadení ako Kristovi, lebo je centromsvätej omše i nášho života. Oltár je

kameňom, na ktorom sa uskutočňujeobeta, no aj stolom s obrusom a pokrmom:chlieb, víno, voda predstavujú symbolyposvätnej hostiny. „Keď prišla hodina,zasadol za stôl... Vzal kalich, vzdávalvďaky a povedal: Vezmite ho a rozdeľte siho medzi sebou... Tento kalich je novázmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva zavás. Potom vzal chlieb, vzdával vďaky,lámal ho a dával im, hovoriac: Toto robtena moju pamiatku“ (porov. Lk 22, 14 –20). V tú noc náš Spasiteľ pri Poslednejvečeri ustanovil eucharistickú obetu tela akrvi. Odovzdal seba samého ako darcelému svetu. V presbytériu je umiestnenékňazské sedadlo – stolička alebo sedes. Naňom sedí predsedajúci zhromaždenia. Mábyť postavené tak, aby naň všetci videli.

P o s l e d n á ,dôležitá časťz a r i a d e n i ac h r á m u j eambona. Pozor,n i e j e t o„ r e č n í c k atribúna” . Oda m b o n y s aneprednášajún i j a k ék o m e n t á r e ,n i jaké s lová

lúčenia laikov a veriacich, ani oznamy.Odtiaľ sa číta a hovorí Božie slovo. Takako keď Izraeliti prosili Mojžiša: „Iba tysám sa priblíž a vypočuj všetko, čo námbude hovoriť Pán, náš Boh; a všetko... tynám oznámiš a my to vypočujeme aspravíme“ (Dt 5, 27). Chrám je výnimočnástavba. Hovorí o tých, ktorí ho stavali, ahovorí o tých, ktorí sa oň starajú. Hovorívšak najmä o Bohu. O tom, že žije. O tom,že volá ľudí k sebe. A o tom, že ľudia chcúbyť s ním...

dp. Michal Masný; spracované podľa „Keď chrámožíva a rozpráva“, Anton Červeň SDB, Kat .novinyč. 48/2007

PRAMEŇ /20095 7

keď chrám ožíva

8 PRAMEŇ /20095

15. výročie posviacky kostola

Pohľad do históriePočas dlhých rokov totality v bývalom Československu bola situácia v Martine,

rovnako ako v celom štáte, neprajná voči tým, ktorí chceli vyznávať svoju vieru. V meste,ktorému v súčasnosti patrí ôsme miesto na Slovensku podľa počtu obyvateľov (okolo 60tis.), bol iba jeden katolícky kostol v centre mesta, zasvätený sv. Martinovi z Tours.Okrem neho sú tu dva evanjelické kostoly. Napriek enormnému úsiliu sa počaskomunizmu nepodarilo presadiť myšlienku nového kostola pre mesto. Ako to všetkozačalo? Najväčšia vďaka za presadenie myšlienky vybudovania nového kostola vMartine, ktorú sa aj podarilo zrealizovať, patrí vtedajšiemu martinskému dekanovi, vdp.Jaroslavovi Pechovi. Krátko po páde totality, v januári 1990 sa pri rímskokatolíckomfarskom úrade sv. Martina ustanovila hospodárska rada, aby s Božou pomocou začaliprípravné práce na výstavbe nového kostola. Za jeho miesto bola určená lokalita naparcele č. 508/278 v katastrálnom území Záturčie, v sídliskovej zástavbe Martin – Sever.Vlastníctvo pozemku s výmerou 7 046 m2 bolo nadobudnuté od pôvodných vlastníkovkúpou. Zo šiestich výtvarných návrhov verejnej súťaže vyšiel víťazne návrh z AteliéruA-19 z Bratislavy, od autorov Ing.Arch. O. Petržela a Ing. Arch. M.Frecera. Základný kameň stavbybol posvätený pápežom JánomPavlom II. pri jeho prvejhistorickej návšteve Slovenska22.4.1990. Stavebné práce začali15.8.1991. Zhostilo sa ich 14firiem a dodávateľov. Pôvodnýrozpočet stavby – 24 mil. Sknarástol na 42 mil. Sk. Stavba safinancovala výlučne zo zbierokveriacich a sympatizantov stavby.Keďže finančné zdroje nepostačovali, ukázalo sa nevyhnutným predpokladané výdavkyuhradiť z úverového zdroja. Tieto zdroje poskytla Slovenská poľnohospodárska banka,pobočka Martin vo výške 16,6 mil. Sk. Hlavnú časť stavby sa podarilo dokončiť askolaudovať, a tak 24. 12. 1993 sa v novom kostole, zasvätenom Sedembolestnej PanneMárii – patrónke Slovenska, slúžila prvá svätá omša – polnočná, ktorú celebroval vdp.Jaroslav Pecha, vtedy už banskobystrický dekan. Zúčastnilo sa jej okolo 5000 ľudí, ktorímuseli celú sv. omšu stáť, keďže lavice tam ešte neboli. Dňa 18.januára 1994banskobystrický biskup Mons. Rudolf Baláž zriadil farnosť Martin-Sever. Do farnostiboli včlenené sídliská Sever, Košúty a Záturčie. Dňa 15. mája 1994 sa konala slávnostnákonsekrácia kostola. Prvé vysluhovanie sviatosti birmovania bolo 28. mája 1994, kedyprijalo túto sviatosť od Mons. Rudolfa Baláža okolo 30 dospelých veriacich. Od1.6.1994 tu začal pôsobiť prvý správca farnosti vdp. Marián Holbay. On, ako aj ďalšíkňazi a kapláni, ktorí prišli po ňom, bývali v bytoch na sídlisku Sever, keďže fara eštenebola vybudovaná.

Ako sme budovali ďalej? Okrem finančnej pomoci zo zahraničia a štedrých darovveriacich a sponzorov v r. 1994 poskytol aj primátor mesta Martin priamu finančnú

PRAMEŇ /20095 9

z histórie

pomoc vo výške 100.tis. Sk. Taktiež zabezpečil stavebné práce – násypy, obrubníky,zatrávnenie a výsadbu zelene v hodnote cca 500 tis. Sk. Finančná situácia so splácanímúrokov a splátok poskytnutého úroku bola veľmi vážna, ale nadšenie ľudí bolo veľké. Nakonci roka 1995 bol dlh 12,6 mil. Sk. Vtedy prišla myšlienka požičať peniaze od farníkovna zmenky. Ľudia bezúročne (alebo s nižším úrokom) požičali peniaze, aby sa dlh moholsplatiť. Konečne 19. augusta 1997 bola odoslaná Poľnobanke posledná splátka úveru vovýške 200.000 Sk. Dňa 19.11.1995 boli dovezené do farnosti nové zvony – dar rodinyTannerovcov zo St. Gallenu zo Švajčiarska. Vyrobil ich majster zvonár Jozef Tkadlec zHolenkova (Česká republika). Najväčší z nich – Sv. Mária má 530 kg, druhý najväčší,venovaný Srdcu Ježišovmu, má 334 kg a najmenší – Sv. Martin má 211 kg. Slávnostnépožehnanie zvonov Mons. Rudolfom Balážom sa uskutočnilo 23.3.1996. Prvýkrát sazvony rozozvučali na druhé výročie posvätenia chrámu – 15.5.1996 o 19:53.

Finančné prostriedky na výrobu lavíc do kostola vyzbierali a poskytli farníci združobného holandského mesta Hoogeveen. Vyrobila ich firma Ota Maťovčíka. V roku2006 boli vybudované spovedné miestnosti, ktoré v našom kostole chýbali.

V roku 2000 sa začalo s výstavbou fary a pastoračného centra. Znovu sa požičalipeniaze na zmenky od ľudí. Fara bola dokončenáv roku 2004. Pastoračné centrum bolodobudované a slávnostne posvätené Mons.Rudolfom Balážom 9.4.2007. Samozrejme,nešlo len o vybudovanie priestorov. Prácu sdeťmi, mládežou, ale aj dospelými bolo potrebnézvládnuť aj organizačne. Preto je pri našejfarnosti založené občianske združenie Sever a od1. 1. 2006 aj Centrum voľného času Božej tváre.Obidve zastrešujú aktivity predovšetkým predeti a mládež. Od 1. 11. 2006 sa riadenia CVČujali sestričky z Kongregácie školských sestiersv. Františka, ktoré v tom roku prišli do našejfarnosti na pozvanie správcu farnosti vdp.Michala Masného.

Už od začiatku vzniku farnosti bolo jasné, že nám nemôže ísť len o vybudovaniebudovy chrámu, ale predovšetkým chrámu v našich srdciach. Mnohí veriaci sa stretávajúmalých spoločenstvách – bunkách, kde hľadajú duchovný rast pomocou vzájomnéhozdieľania, čítania Sv. Písma a modlitby. Aktívni laici pripravovali pre veriacich, ale ajhľadajúcich, evanjelizačné kurzy či semináre, ktoré pomáhajú prehĺbiť vzťah k Bohu.Mariánski ctitelia sú zapojení do hnutia živého ruženca. Pre tých, ktorí chcú pracovať sBožím slovom, sú pripravené Biblické stretnutia, ktoré pripravuje dp. Pavol Slezák. Tí,ktorí radi spievajú, majú možnosť zapojiť sa do spevokolu rodičov a detí DaR. Navštívilisme a veríme, že ešte aj navštívime mnohé pútnické miesta doma i v zahraničí. Obľúbenésú aj turistické výlety. Boli sme si pozrieť viaceré prekrásne miesta našej vlasti, ale aj zahranicami. Od r. 2000 vydávame farský časopis Prameň. Nesmieme zabudnúť ani naľudové misie v r. 2000, ktoré nám pripravili bratia Redemptoristi.

Trápi nás predovšetkým zatekajúca strecha, nedokončený interiér kostola. Chcemevybudovať liturgické zariadenie (oltár, ambona, sedes, bohostánok). Výtvarne a

Duchovné a pastoračné aktivity

Ačo ďalej?

10 PRAMEŇ /20095

15. výročie posviacky kostola

Rozhovor s bývalýmmartinským dekanom

Mons. Jaroslavom PechomVeľadôstojného pána dekana

Mons. Jaroslava Pechu, Th.D., Ph.D.m a r t i n č a n o m a n i n e m u s í m epreds tavovať . Jeho dlhoročnépôsobenie vo farnosti sv. Martina vMartine, ovplyvnilo všetky generácie. Sláskou si na neho spomínajú tí skôrnarodení, ale aj vtedajšia mládež –rodičia tých najmladších. Osobnosťtohto kňaza si samozrejme môžemespájať s rôznymi udalosťami,najvýraznejšie sa však Mons. JaroslavPecha „podpísal“ pod výstavbu kostolaSedembolestnej Panny Márie v Martinena Severe.

Pán dekan, ako si spomínate nasvoje pôsobenie v Martine? Radi sa semvraciate, alebo sa nášmu mestu naopakveľkým oblúkom vyhýbate?

Či si spomínam na svoje pôsobenie vMartine? Akoby som nemohol. Prišielsom do Martina ako päťročný kňaz. Bolsom v Martine šesť rokov kaplánom advadsať rokov farárom. To je viac akopolovica môjho kňazského pôsobenia.Povedzte, keď som toľko rokov prežil vMartine a vydal množstvo síl v prospech

druhých ľudí, dalo by sa na ten časzabudnúť? Možno sa Vám zdá, že manevidíte v Martine a že som zabudol.Určite som nezabudol na Martin ani honeobchádzam, ale dal som si predsavzatiei keď s bolesťou v duši, že musím nechaťpriestor svojmu nástupcovi a svojouprítomnosťou mu nesťažovať život anakoniec moje pôsobenie v BanskejBystrici ma veľmi oberá o čas a sily, takžeto sú dôvody prečo menej chodím doMartina.

umelecky doriešiť vnútorné steny, dorobiť chýbajúce lavice a vybudovať organ. Žiaľ,všetko, do čoho sa v kostole investuje, sa musí robiť vo veľkom, vzhľadom na obrovskýpriestor. To si vyžaduje aj veľa financií. Veríme, že plány do budúcnosti sa nám s Božoupomocou podarí zrealizovať, aby v ňom každý návštevník nášho kostola cítil Božiuprítomnosť a pokoj. Prajeme si, aby bol naším skutočným duchovným domovom amiestom stretávania sa nielen so živým Bohom, ale aj s bratmi a sestrami.

Iveta Gallováspracované podľa podkladov

farského archívu

PRAMEŇ /20095 11

rozhovor

Ja som zástupcom vtedajšejmládeže, ktorá Vás vnímala akoautoritu a pred kým sme mali rešpekt,ale zároveň bolo s Vami veselo, vedeli stesa k nám znížiť – priblížiť. Pamätáte sana piatkové „hovory“?

Mali Vás mladí niekde inde radšejako v Martine?

Verejným tajomstvom bolo, žedekan Pecha mal túžbu už za socializmupostaviť kostol. Ako to bolo s toutoVašou túžbou a jej realizáciou?

S určitosťou môžem povedať, že sapamätám na množstvo rôznych akcií vpastorácii a piatkové „hovory“ si tiežpamätám. Boli to milé chvíle a pre mňaneopakovateľné.

Ku tomu či Vás niekde majú radšej sanedá vyjadriť. V Martine za mojich čiasbola jedna farnosť, tým bolo všetkocelistvejšie. Na každú situáciu sa dalopozrieť celistvo i o nej tak hovoriť. Keďsom prišiel do Banskej Bystrice už vtedyboli tri farnosti a duchovná správakatedrála. Zoskupenia mladých ľudí boliokolo jednotlivých kostolov. Dnes je vBanskej Bystrici sedem farností, takže jesedem zoskupení mladých i stredných istarších. Hoci sa pri niektorýchpríležitostiach stretajú. Je to určite inépôsobenie a reagovanie ako v jednejfarnosti. V mojej farnosti je silnézoskupenie detí a rodičov, ktorí chodia nadetskú svätú omšu o 11,00 hod. do nášhofarského kostola a majú pekný, aktívnyspevokol. Napokon ho poznáte, lebo boliniekoľkokrát i u Vás na Severe. Je ich milépočúvať a sledovať ako vyrastajú a ako sadržia v živote.

Mojich túžob bolo niekoľko. Najprv sižiadal svoje starobylý kostol. Množstvoopráv v interiéri a exteriéri. Popri tom bolotreba postaviť novú budovy fary.Najťažšie vždy bolo vybaviť súhlas odpredstaviteľov okresu. Nájsť cestu a

potom ju ochraňovať. Keďže kostol bolmalý priestorom, bolo nutné čosi robiť,aby vznikla čo len možnosť o tom hovoriť.Keď padol starý režim hneď 2. januára1990 večer, som inicioval stretnutiever iacich. Po svätej omš i bolozhromaždenie asi 100 ľudí na fare.Priestor vo fare bol doslova nabitý tými,ktorí chceli nejako pomôcť, aby sa moholpostaviť kostol. Z toho zhromaždenia bolavybraná skupina možno 25 ľudí, ktorí bolirozdelení na menšie skupiny podľa oblastipomoci. Bolo vybraných sedem lokalítkde by kostol mohol stáť. S úradmi užvtedy nebolo ťažko, bola doba revolučná aprechodná a dala sa vec rýchlo presadiť.Najhoršie to bolo s peniazmi, týchskutočne nebolo. Keď sme začali, malisme asi 100 tisíc korún. Zbierky bolikaždý mesiac tak 20 – 30 tisíc. Povedalsom ekonomickej skupine, že sa budem stouto farnosťou rozprávať ak bude zbierkastotisícová. Po začatí stavby sa tak stalo,takže raz som začul veľký krik vzasadačke kde ženy počítali peniaze.Zbierka prekročila sto tisíc. Neskôr bolotreba urobiť pôžičku 15 miliónov,p o m o h o l n á m I n g . M r á z vPoľnohospodárskej banke. Asi štyrimesiace pred dokončením stavby som bolpreložený do Banskej Bystrice. Odtiaľsom chodil každý týždeň na farskú radu doMartina, lebo som mal strach, že peniazesa minú a kostol nebude dokončený. Včase od 2. januára do konca roku 1993 bolurobený výber lokality, výkup pozemkov,príprava pozemkov, projekt, schválenieprojektu a samotná stavba. Zabolelo ma,že pri posviacke kostola zaznelo z jednýchúst, že si myslel keď chodil naokolo, žekostol nebude postavený ani za desaťrokov. Určite to bol výrok človekaneznalého problémov. Potom ste malistarosti so splácaním dlhov. To nech jechvála môjmu nástupcovi a každémuveriacemu, ktorý prispel.

12 PRAMEŇ /20095

rozhovor

Prečo ženy plačú ?

Kto bol Vašou „pravou rukou“ prirealizácii tohto projektu a vôbec ako stevnímali komunikáciu s veriacimi vofarnosti, či s vtedajšími úradmi?

Čo by ste odkázali veriacim našejfarnosti?

Hádam som aj na túto tému užodpovedal. Veľa urobila farská rada ajednotlivci v nej najmä Ing. Branický, Ing.Janiš, Ing. Šimek, Ing. Bujalka, Ing.Holienčin po technickej stránke a ďalší aďalší z rôznych profesií a oblastí. Vďakaim.

Keď sledujem veriaceho človeka na

Slovensku chýba mi u neho povedomie, žeje veriaci. Zdá sa akoby boli veriacizakríknutí. Možno je to z minulej doby,možno z malého náboženského poznania,ktoré bolo upierané v nedávnej dobe. Želalby som si, aby sa i dospelí viacejvzdelávali v náuke viery najmä vo sv.Písme. Veď za nepoznané sa nedáangažovať a ani ho milovať a vôbec nie nanepoznanom postaviť život. A nadovšetkosi nachádzajte čas na modlitbu, v nej je silapre život. Pozdravujem každého, komu todobre padne.

Za rozhovor ďakuje Eleonóra Kureková

ku dňu matiek

Malý chlapec sa spýtal mamy: „Prečo plačeš?" „Pretože som žena," odpovedala mu.„Nerozumiem!"povedal syn. Jeho mama ho len objala a povedala mu: „A nikdy anineporozumieš." Neskôr sa chlapec opýtal svojho otca: „Prečo sa mi zdá, že mama plačebez dôvodu?“ „Všetky ženy plačú bez dôvodu," to bolo všetko, čo mohol otec odpovedať.Malý chlapec vyrástol a stal sa mužom, avšak stále nerozumel, prečo ženy plačú.Nakoniec zavolal Bohu a keď sa dovolal, spýtal sa: „Bože, prečo sa ženy rozplačú takľahko??" Boh odpovedal: „Keď som urobil ženu, musela byť výnimočná. Urobil som jejPLECIA, dosť silné na to, aby uniesla váhu sveta, ale natoľko jemné, aby poskytovalipohodlie.Dal som jej vnútornú SILU, aby vydržala pôrod a odmietnutie, ktoré veľa rázokúsi od svojich detí. Dal som jej TVRDOSŤ, ktorá jej pomôže stále pokračovať, keď savšetci ostatní vzdávajú a starať sa o svoju rodinu napriek chorobám a únave, bezsťažovania si. Dal som jej CIT milovať svoje deti za všetkých okolností, dokonca aj vtedy,ak ju jej dieťa hlboko ranilo. Dal som jej ODVAHU prijať svojho manžela napriekchybám a sformoval som ju z jeho rebra, aby chránila jeho srdce. Dal som jejMÚDROSŤ, aby vedela, že dobrý manžel nikdy neraní svoju ženu, ale niekedy skúša jejsilu a rozhodnosť stáť vedľa neho bez výhrad. A nakoniec som jej dal SLZU, ktorú vyroní,ktorá je výlučne jej, aby ju využila, kedykoľvek ju bude potrebovať, aby to zvládla." Na túslzu má naozaj právo, nik nevydrží bez slova toľko ako žena! Krása ženy nie je v šatách,ktoré nosí, v postave, ktorú má, ani v spôsobe, ktorým si češe vlasy. Krása ženy musí byť vjej očiach, pretože tie sú bránou k jej srdcu, miestu, kde sídli láska.Dajte si veľký pozor,aby ste nerozplakali ženu, lebo Boh počíta jej slzy! Žena vyšla z mužovho rebra, nie z nôh,aby bola pošliapaná, nie z jeho hlavy, aby bola povýšenecká, ale z jeho boku, aby mu bolarovnou. Z miesta pod ramenom, aby bola chránená, a vedľa srdca, aby bola milovaná.

(autor neznámy)

PRAMEŇ /20095 13

na pokra ovanieč

Záver – teraz to všetko začína(ako správne komunikovať - posledná časť)

Mali sme možnosť sledovať Božiukomunikáciu s človekom v priebehu dejína potom konkrétny postoj a dialóg JežišaKrista s ľuďmi počas jeho života na zemi.Zistili sme úžasnú vec:

.Spomínané poznatky pomáhajú prisprávnom komunikovaní a odovzdávaní siinformácií. Tiež však pomáhajú pribudovaní dobrých medziľudskýchvzťahov, ktoré síce nie sú cieľom životačloveka tu na Zemi, ale sú nevyhnutnýmprostriedkom na získanie „dobréhovzťahu“ s Bohom po smrti, tzn. večnéhoživota s ním v jeho kráľovstve.„Obchádzať sa ako lode v temnej noci jeosamelou a bolestivou alternatívou,“hovorí John Powell vo svojej knihe Ktoprvý hodí kameňom (s. 143). Naozaj,oveľa krajšia a vábivejšia je vyhliadka dobudúcnosti s túžbou naučiť sa umeniusprávnej komunikácie a želať si lepšie asprávnejšie porozumenie a pochopenie vovzájomných vzťahoch s našimi blížnymi.Ukazuje sa teda nevyhnutnosť postupne siosvojovať aspoň základné princípy atechniky, pomocou ktorých sa človekdokáže priblížiť – aj keď nie úplne – kpodobe správneho dialógu. Ak sa kritickypozrieme na svoju komunikáciu a jejprípadné nedostatky, vieme aspoňpribližne povedať, čo tejto komunikáciichýba, kde má slabiny a v čom by sa mohlaa môže zlepšiť. Bez dialógu sa nezaobídežiadna osoba – ani Boh, ani ľudia a anispoločnosť, v ktorej žijú, teda ani Cirkev.Skúmanie Božích dialógov nám prinesieveľa poznatkov, ktoré by nemali chýbaťani v Cirkvi ani v dialógu medzi ľuďmi.Potvrdením je zhoda odborných

poznatkov z literatúry o ľudskejkomunikácii.V jednotlivých kapitoláchsme našli ideál

pri dialógu.Každá z týchto čŕt sa nachádza vkomunikácii Boha s človekom. Zliteratúry o ľudskej komunikácii smezistili, že s tými istými prvkami počíta ajsprávny dialóg medzi ľuďmi, hoci tomožno nie je vyjadrené rovnakýmitermínmi. Vykryštalizovalo sa nám určitéprepojenie medzi Bohom a ľuďmi ako istépotvrdenie toho, že viera a veda, resp.svet, si neprotirečia. Sú vo vzájomnejharmónii, aj keď zo skúsenosti viemeveľmi dobre, že vplyv hriechompoznačenej ľudskej prirodzenosti –náchylnosť k hriechu a nedokonalosť –pôsobia, a preto naša komunikácia možnoaj dosť často zlyháva. Veci, o ktorých smeuvažovali, môžu vytvárať dojem ideálu,ktorý sa dosahuje veľmi ťažko. Človek sak nemu pravdepodobne celkom aninedopracuje. Dôležité však je, že sa mumôže viac-menej priblížiť. Boh je námvzorom vo vedení dialógu. Pri uvažovanínad jeho komunikáciou s človekom samožno mimovoľne dostávame do úžasu,akú veľkú pozornosť venuje nám ľuďom,ale aj samotným dialógom. Vynárajú saveci bežne nepostrehnuteľné. Tým viac sasrdce človeka napĺňa vďačnosťou vočiStvoriteľovi, nezabúdajúcemu na svojestvorenie. O to skôr by mal ľudský tvorpamätať na Pôvodcu života a viesť s nímčoraz hlbší a úprimnejší dialóg v modlitbe,v prežívaní svojho života, vo vzťahu ksvojim bratom a sestrám. Teraz to všetkozačína...

V príručkáchsprávnej komunikácie medzi ľuďmisme objavili prvky, ktoré sa nachádzajúaj v Božej komunikácii s človekom

lásky, slobody, pravdy,otvorenosti, úcty, záujmu a vzťahuobjektivity-subjektivity

dp. Michal Masný

Pomocnica kresťanov

Panna MáriaPomocnica kresťanov

Kým protestantské cirkvi vidia PannuMáriu ako pasívnu postavu, katolícka avýchodná ortodoxná cirkev vyzdvihuje jejaktívnu účasť na Božom pláne apoukazuje na ňuako na bytosť ,prihovárajúcu sa zace lé ľuds tvo usvojho syna JežišaKrista. Jej materskép o s l a n i e v o č iľuďom však nijakonezatieňuje, anin e z m e n š u j ejedinečné Kristovoprostredníctvo, aleukazuje jeho moc.Jej výnimočnosťb o l a t e o l ó g m i ,pápežmi a svätýmizdôrazňovaná už odč i a s r a n n é h ok r e s ť a n s t v a ,pretože práve onamala v Ježišovomž ivo te na jväčš ívýznam a v jehoutrpení a smrti s nímbola jedinečnýms p ô s o b o mz j e d n o t e n á .Kresťania sa vždyv o s v o j i c hť a ž k o s t i a c h aúzkostiach obracalina Pannu Máriu, a tak jej poslaním je byťmatkou každému človeku osobne. PannaMária má mnoho titulov, ktoré vyznačujújej zvláštne postavenie medzi svätými –Madona, Kráľovná všetkých svätých,Kráľovná nebies, Kráľovná anjelov,

Sedembolestná Panna Mária, PannaMária ružencová, Matka cirkvi, PannaMár ia Bohorodička , Pomocnicakresťanov... a počas roka je jej

z a s v ä t e n ý c hviacero sviatkov.Pamätný deň PannyMárie Pomocnicekresťanov ustanovilpápež Pius VII. Na2 4 . m á j a k opoďakovanie zao s l o b o d e n i e zN a p o l e o n o v h oz a j a t i a . N o u žpredtým ju vzývaliveriaci spolu s PiomV. ako pomocníčku,n a j m ä p o č a st u r e c k é h onebezpečenstva.Keď v októbri r.1571 kresťanskévojská zázračnez v í ť a z i l i vnámornej bitke priL e p a n t e n a dpresilou Turkov,víťazstvo pripísalip o m o c i P a n n yMárie. Pius V. vtedyvyzval všetkýchkresťanov, aby saspolu s ním modlilir u ž e n e c z a

víťazstvo kresťanských vojsk. Dovtedyneporaziteľná turecká flotila utrpelazdrvujúcu porážku a Európa bolazachránená pred islamom. Na počesťtohoto víťazstva Pius V. nariadil, aby sazvolanie „Pomocnica kresťanov oroduj za

14 PRAMEŇ /20095

PRAMEŇ /20095 15

Pomocnica kresťanov

nás“ začlenilo do Loretánskych litánií. Podruhýkrát zachránila Pomocnicakresťanov Európu pred Turkami pri ichobliehaní Viedne 12. septembra 1683. Zvďačnosti za víťazstvo povýšil pápežInocent XI. 12. september na sviatok„Mena Panny Márie“. Hádam týmnajkrajším a najlepším príkladomsynovskej oddanosti našej nebeskej matkebol zosnulý pápež Ján Pavol II., ktorý najej počesť do svojho pápežského erbuumiestnil písmeno M a za svoje heslo sizvolil slová Totus Tuus (Celý tvoj), MatkaBožia. Vieme že bol presvedčený, že predsmrťou ho ochránila práve Panna Mária.Doslova povedal: „Jej materinská rukaviedla dráhu guľky.“ Svoj vzťah k PanneMárii prejavil aj tým, že život Cirkvi acelého ľudstva vložil do jej rúk. O jehoúcte svedčí aj fakt, že na jednoduchejrakve, v ktorej je pochovaný, sú iba dveozdoby – kríž a písmeno M. Mária,Kristova matka je nielen matkou Cirkvi,ale aj matkou všetkých veriacich.Adoptovala si všetkých nás pod krížom.So všetkým čo sme, akí sme a so všetkýmčo potrebujeme. Je všade tam, kde sa trpí,kde sa umiera. Dostala milosť pomáhaťvšetkým a vo všetkom. Preto akostarostlivá a milujúca matka nám je a budevždy na pomoci a nablízku. Ona tak akomy putovala vo svojom živote po rovnýchi hrboľatých cestách. Jej život bol plnýpokušení a ťažkostí, tak ako aj ten náš. Voviere sa odovzdala Bohu a dovolila muurobiť čokoľvek, čo chcel v jej životevykonať. V oddanosti poslúchala Boha nazemi. A on ju za to odmieňa v nebiorodujúcou všemohúcnosťou. Práve prenespočítateľné dôkazy o jej pomoci, dalajej Cirkev vznešený titul Pomocnicakresťanov. Mária je v každom dni s nami,oroduje za nás, aby nás Boh napĺňal touistou milosťou, aká napĺňala aj ju.Vyprosuje a prináša potechu zarmúteným,silu malomyseľným, svetlo blúdiacim,

pomoc chudobným a chorým, kajúcnosťpre hriešnikov a vytrvalosť spravodlivým.Tak ako existuje viacero prívlastkovPanny Márie, tak existuje aj viaceromodlitieb, ktorými sa veriaci na ňuobracajú. Najznámejšou je modlitbaZdravas Mária, ruženec či Loretánskelitánie. Panna Mária poznala Ježišaosobnejšie ako ktokoľvek iný. Bolasvedkom jeho zázrakov, počula ho kázať,videla ho umierať a radovala sa pri jehovzkriesení. Mala jedinečný podiel nakaždej Ježišovej radosti, bolesti a sláve,pretože na neho bol upriamený celý jejživot. Práve modlitbou ruženca môžuver iac i roz j ímať o tých is týchtajomstvách, ktoré prežívala , môžuupriamiť svoje srdce na Ježiša a spoznaťho tak ako ona. Oslava Máriinho mocnéhop r í h o v o r u u P á n a z a z n i e v a vLoretánskych litániach, v modlitbektorých je zahrnutých jej 51 cností a ktorésú neodmysliteľnou súčasťou májovýchpobožností. Mária nám ukazuje tonajpodstatnejšie a najdôležitejšie –ukazuje nám cestu k spáse a večnémuživotu. Je naším vzorom ako do koncazostať verní Bohu. Zvlášť v ťažkostiach sitreba u nej vyprosovať novú silu, aby smeto zvládli. Máriin súhlas: „Nech sa mistane podľa tvojho slova!“ má prekaždého svoj zvláštny význam. Najmäkeď hľadáme Božiu vôľu pre náš život.Táto odpoveď je dôležitá v mladosti, keďsa rozhodujeme pre povolanie, aby smeišli v živote podľa Božej vôle. Takátoodpoveď je dôležitá i v neskoršom živote,keď sa Božia vôľa uskutočňuje vkonkrétnej úlohe. Stane sa opäť dôležitou,keď sa nám životná cesta zmení nakrížovú, aby sme v strachu nezobrali späťto, čo sme Bohu sľubovali. Tam, kde jeľudská sila na konci, tam dokáže zvíťaziťešte Pomocnica kresťanov, ak ju v dôverevzývame!

Beata Hanicová

patrónka “nemožných vecí”

16 PRAMEŇ /20095

Sv. Rita z CascieNa Slovensku nie veľmi známa, no v

talianskom rebríčku popularity svätcov,po pátrovi Piovi a svätom Františkovi zAssisi, stojí na treťom mieste. Kto bolasvätá Rita? Z jej životopisu vieme, že žilav 15. storočí. Bola vymodleným a dlhoočakávaným dieťaťom starších manželov.Už ako dieťa bola veľmi zbožná a túžila porehoľnom povolaní. Na žiadosť rodičov saale v šestnástich rokoch vydala zaFerdinanda Pavla Mancinima, mužaimpulzívnej aprudkej povahy,k t o r é h o j e jvybral otec. Malis p o l u d v o c hsynov. Rita zlásky k Bohutrpezlivo znášalam a n ž e l o v upovahu. Na jehoh r u b o s ťo d p o v e d a l at i c h o s ť o u ,láskavosťou amodlitbami, čímpomohla k jehoo b r á t e n i u .Čoskoro po jehoo b r á t e n íb o h u ž i a ľm a n ž e l azavraždili predávne rodovéspory. Pre Ritu tobol veľký úder, lebo medzitým jej zomreliaj rodičia. Nádej vkladala do svojichdvoch synov. Na druhej strane sa však ajbála, že keď vyrastú, budú sa cítiť viazaníkrvnou pomstou za zabitého otca, ktorábola v tom čase v Taliansku otázkou cti.Modlila sa teda k Bohu, aby nedovolil stať

sa jej synom vrahmi. Volila radšej smrť,ako hriech vraždy. Nevie sa presne na akúchorobu, no jej synovia krátko jeden podruhom zomreli prirodzenou smrťou,zaopatrení sviatosťami a so slovamiodpustenia vrahom ich otca. Všetky putá,ktoré ju viazali k tomuto svetu sa pretrhli.Túžba po kláštornom živote v nej opäťožila. Túžila vstúpiť do augustiánskehokláštora sv. Márie Magdalény v Cascii(Kašii). Lenže dvere kláštora ostali pred

ň o u t r i k r á tzatvorené, a to ajnapriek tomu, žečasť kláštora dalan a v l a s t n énáklady opraviť.Napokon sa ako4 0 - r o č n á d okláštora dostala.Legenda hovorí,ž e d v e r e j e jotvori l i a dok l á š t o r a j uodprevadili jejt r a j a s v ä t íochrancovia –Ján Krstiteľ, sv.Augustín a sv.M i k u l á šTolentínsky. Vkláštore prežilaďalších 40 rokovlen o chlebe avode. Túžila po

účasti na Ježišovom utrpení. Jej túžba bolavypočutá a posledných 15 rokov životanosila na čele stigmu tŕňa Ježišovejtŕňovej koruny, ktorá okrem toho, žebolela, ešte aj hnisala a zapáchala.Odvtedy preto nemohla chodiť medzi ľudía žila oddelene aj od svojich spolusestier.

PRAMEŇ /20095 17

farská kronika od 1.04 do 30.04 2009

Lucia Ráchel MazúchováSofia Bukovanová

Laura Fučelová

Jaromír Andrle a Alžbeta Giliková,Ondrej Masarik a Katarína Zbuňáková,

Juraj Parenička a Lenka Jeřábková

Nikola Hacová 15r.

Časopis Prameň vydáva Rím.kat. farnosť Martin-Sever

Zodpovedná redaktorka: Redakčná radaGrafická úprava:

pre svoju potrebu. Adresa: Jilemnického 59,036 01 Martin, tel. 043/4287 444, fax 043/4287 445; email: mt.sever@fara.sk; web: www.fara.sk/mtsever.Vychádza ako občasník. Náklady na tlač: cca 0,30 € (9,- Sk)Za teologickú a mravnú stránku časopisu zodpovedá dp. Michal Masný, farár

Eleonóra Kureková. : dp. Miroslav Sliačan, dp. Pavol Slezák,kapláni; Iveta Gallová, Katarína Gajdošová, Beáta Hanicová, Martina Grígerová.Martin Gríger, Marián Cesnek. Príspevky a návrhy radi privítame na adrese casopis.pramen@gmail.com.Vyhradzujeme si právo na úpravu a výber príspevkov. Nevyžiadané rukopisy nevraciame. Neprešlojazykovou úpravou. Toto číslo vyšlo 3.5.2009.Foto na obálke: Danka Cesneková, Marián Cesnek, archív farnosti

Posledné štyri roky života bola pripútanána lôžko a žila už iba z Eucharistie.

S týmto obdobím sa spája legenda oružiach. Keď ju raz navštívila jedna jejpríbuzná, Rita chcela doniesť ružu zosvojej záhrady. Maličkosť, ale v mesiacijanuár nemožná. Táto žena, na svoje veľképrekvapenie naozaj našla v Ritinejzáhrade rozkvitnutú čerstvú ružu. Rita judala ako znak poďakovania svojimudiveným spolusestrám. Sv. Rita zomrela22. mája 1447. Jej telo zostalo po smrtineporušené a je vystavené v krištáľovejurne v sanktuáriu v Cascii. V roku 1627bola vyhlásená Urbanom VIII. za

blahoslavenú a v máji 1900 Levom XIII.za svätú. Z Talianska sa jej úcta rozšírilado Španielska, Portugalska, LatinskejAmeriky, Filipín a USA. Sv. Rita je svätá„nie tak pre chýr divov, ktorý jej ľudováúcta pripisuje, ale pre jej účinnéorodovanie pred Bohom a pre jejohromujúcu „normálnosť“ každodennéhoživota“. (Ján Pavol II.) Sv. Rita je veľkouorodovníčkou v beznádejných životnýchsituáciách, vzývajú ju v bezdetnýchmanželstvách, aby ich Pán obdarilpotomstvom a je tiež patrónkou nešťastnevydatých žien.

Beata Hanicová

Pozývame vás...Pozývame vás pripomenúť si posviacky nášho chrámu

(dátum výročia: 15. máj)

ruženec k Božiemu milosrdenstvuprednáška (dp. Marián Holbay)adoráciasv. omša - celebruje

slávnostná sv. omšahlavný celebrant:

15. výročie

Sobota 16. mája15:00

17:30 dp. Marián Holbay

Nedeľa 17. mája11:00

Mons. Jaroslav Pecha

Prázdniny

8. máj

30. máj

6. jún

13. jún

- “pochod mieru” (peši od kostola cez Jedľoviny a Záturčie na Hradište)

- deň venovaný deťom (MDD v predstihu)

- púť k Božiemu milosrdenstvu do Krakova (už teraz sa láste p. Balejovejna tel. č. 0915 955 614)

- “spoznajme sa” - deň pre vo veku 25-40 r.

v areáli Pastoračného centra

h

zoznamovací nezadaných

- tábory pre deti - pobytový (pre deti od 7-13 r.) v termíne 20.-25. júl adva termíny pre denné tábory: 3.-7. august a 17.-21. august. Info v CVČ.

18 PRAMEŇ /20095

pozvánky / pre deti

Ahojte, deti!Pred pár dňami hneď zrána, keď sa už slniečko predieralo svojimi lúčmi dovnútra

mojej izby ako vždy som otvorila balkónové okno a zrazu niečo bolo iné. Pýtate sa čo?Veľký koncert na okolitých stromoch sa rozlieval do okolia, tá prekrásna hudba zasiahlanielen do mojich uší ale aj do srdca. Malé stvoreniatka usilovne, nádherne už od ránaveselo štebotali a vytrvalo sa predvádzali jeden pred druhým, vtáčence... Každýmpohladením od slniečka jasnejšie a hlasnejšie trilkovali a rozdávali tóny a radosť dookolia, dúfajúc, že si to niekto všimne. Všimne? Ako orchester vítajú najkrajší mesiac vroku máj, ktorý patrí nielen prebúdzajúcej sa prírode, kvetom, rastlinkám, zvieratkám,ale aj všetkým mamám na svete a hlavne našej druhej Nebeskej mamičke Márii, ktorej jezasvätený. Jednej veci nás tieto vtáčence učia a to veľkých i malých. Bezhraničnerozdávať svoju radosť a potešenie, lásku všetkým, bez náhrady. Započúvajte sa do ichspevu, možno nájdete vnútri ten malý kľúčik, ktorým vám pomôžu pootvoriť okienkoduše, z ktorého vybehne prúd radosti a lásky. Nenechajte si ju pre seba, možno budestačiť objať svoju mamu a zašepkať: „... mám ťa rád“ nielen v jej sviatok – Deň matiek,ale každý deň prineste kus seba aj Márii, ktorá vás miluje najviac na svete i vesmíre zovšetkých mám a prineste ju každému, s ktorým sa stretnete a nitkami lásky spojíte celýsvet. Stačí len začať a mať odvahu. Nemyslíte? Buďte dobré, ako len môžete.

maťa

ZACHRÁŇ MENÁ!ROZŠANTENÉ PÍSMENKÁSA POMIEŠALI.AKÉ MENÁ SKRÝVAJÚ?

NA POMOC SI RÝCHLO BER,SVOJ KALENDÁR, TO MI VER!

PODĽA DÁTUMOVVYHĽADAJ MENÁ.

Z ICH ZAČIATOČNÝCHPÍSMEN POSKLADAJ

SLOVÁ.

DO TAJNI KY DOPLŇSPRÁVNE MENÁ

PODĽA DÁTUMOV

Č

1. diecézne stretnutie mládežebolo u nás...

Viac vo fotogalérii na našej farskej web stránkewww.fara.sk/mtsever

alebo na stránke našej diecézy www.dcza.sk