!!01.4.2020 – sledujte stránku školy, posielam otázky na vypracovanie

z nasledovných tém: filozofia 19. stor., marxizmus, filozofia 20. stor.

Filozofia 19. storočia

Nemecký klasický idealizmus, predovšetkým Kanta a Hegela, môžeme pokladať za vyvrcholenie

európskej klasickej novovekej filozofie. Filozofia mnohých predstaviteľov klasického obdobia si

robila nároky na postavenie „kráľovnej vied“, na absolútne vedenie, zavŕšenie poznania či

odhalenie podmienok umožňujúcich poznanie. Filozofiu, ktorá sa rozvíja od polovice 19. storočia

(sčasti aj skôr), nazývame poklasickou filozofiou. Toto označenie má zdôrazniť zmenu postavenia

filozofie, zmenu chápania jej možností, funkcií a tém, ktoré sa stávajú predmetom filozofovania.

Pre poklasickú filozofiu je typický pluralizmus, diferenciácia filozofických škôl, smerov a hnutí.

Príčiny tohto javu nemôžeme hľadať len v samej filozofii, ale v celej spoločenskej realite. Pre 19.

storočie je príznačný prudký rozvoj hospodárstva, priemyslu, vedy a techniky, kultúry a umenia. 19.

storočie bolo dobou mimoriadnych a rýchlych zmien. Priemyselná revolúcia počas jednej

generácie premenila krajiny, vynález železnice prvýkrát vlastne ľuďom umožnil cestovať rýchlo a

na veľké vzdialenosti. Ľudia verili v pokrok a v budúcnosť, boli však aj pesimistickí a zdesení

úpadkom ľudských bytostí. Bol to vek rozmachu a zároveň prechodu. Ľudia 19. storočia si toho

boli vedomí. Uvedomovali si, že sa život zmenil a že tento proces bol nielen ziskom, ale aj stratou.

19. storočie bolo tiež dobou náboženstva i vedy, viery i pochybovania. Pokrok civilizácie, vedy,

techniky je len jedna stránka, ktorú si filozofia všíma.

Na druhej strane sa zaoberá javmi, ktoré tento pokrok nevyhnutne sprevádzajú: zvecnenie a

odcudzenie človeka, závislosť človeka od jeho výtvorov, úsilie dosiahnuť osobný úspech a

presadiť sa, jednostranná racionalizácia života, rozpad hodnôt - zlé sa stáva dobrým a naopak, a

pod. Napriek veľkej rozmanitosti môžeme filozofické smery poklasickej filozofie na základe istej,

aspoň relatívnej príbuznosti rozdeliť do dvoch základných prúdov:

1) scientistický prúd (lat. scientia - veda) - filozofiu chápu ako vedu, ktorá má úzko spolupracovať s

ostatnými vedami, nadväzovať na ne a poznávať predpoklady vied - pozitivizmus, marxizmus,

novokantovstvo. Prirodzene, obsah pojmov vedy a vedeckosť tieto smery nechápu rovnako. To, čo

ich spája, je úsilie rozvíjať filozofiu v úzkej nadväznosti na poznatky špeciálnych vied. Filozofiu

pokladajú za vedu, ktorá vo vzťahu k špeciálnym vedám môže vystupovať ako všeobecná

metodológia.

2) antropologický prúd (gr. antropos - človek) - v centre pozornosti je človek, jeho existencia, život,

dejiny, jeho neopakovateľnosť. U človeka si všímajú najmä také javy, ako je iracionalita,

prežívanie, vôľa, intuícia a pod. Zaraďuje sa sem náboženská filozofia existencie Kierkegaarda,

voluntaristický iracionalizmus Schopenhauera, voluntaristická filozofia života Nietzscheho,

ďalšie podoby filozofie života (Bergson, Dilthey…

1. scientistický prúd

POZITIVIZMUS

objavuje sa na konci prvej tretiny 19. stor.

snaží sa vychádzať z „pozitívne daného“ z „pozitívnych faktov“ za pozitívne pokladajú iba

predstavitelia pocity a vnemy v ľudskom vedomí, takže podľa ich názoru nemá svet

objektívnu existenciu.

Pozitívne fakty = fakty, ktoré dokážeme jednoznačne definovať, pretože ich získavame i overujeme

zmyslovou skúsenosťou.

Tri etapy, pozitivizmus, empiriokriticizmus a novopozitivizmus zakl. A. Comte:

cieľom jeho mysliteľského úsilia bolo založiť celé naše vedenie a poznanie na tom, čo je

„pozitívne“ dané na faktoch našej skúsenosti a n skúmaní stálych vzťahov medzi faktami t.j

zákonov. Podľa Comta vedecká ff musí odmietnuť skúmanie takých otázok, ktoré presahujú

našu skúsenosť a nemožno ich empiricky overiť ani vyvrátiť. Preto žiada vylúčiť z ff

predovšetkým metafyzické otázky. Je zakladateľom empirickej sociológie.

znovu oživuje ducha osvietenstva a iba ho modernizuje na nove podmienky, oživuje vieru

osvietenstva v neohraničený pokrok vied. Táto viera sa prejavuje v jeho zákone troch štádií.

Teologické, metafyzické a pozitívne štádium. Na začiatku v teologickom štádiu sa ľudský

duch orientuje na náboženskú vieru v nadprirodzené sily a mocnosti, ktoré majú

bezprostredne zasahovať do sveta a pôsobiť v ňom. v metafyzickom štádiu už skutočnosť

vysvetľuje na základe abstraktných ff obrazov sveta. Nadprirodzené sily sú nahradené

abstrakciami zákona, substancie, kauzality ako všeobecných princípov bytia a diania.

Pokrok vied napokon privedie ľudstvo k poslednému pozitívnemu štádiu, ktoré sa

oslobodzuje od predsudkov teológie i od špekulácii metafyzickej ff a obmedzuje sa iba na

prísne vedecké skúmanie sveta, ktoré zodpovedá modernej priemyselnej spoločnosti. Až v

tomto štádiu môžeme triezvo poznávať.

Usiloval sa vytvoriť klasifikáciu základných vied .predpokladom všetkých vied bola

matematika, po nej astronómia, fyzika chémia, biológia a nakoniec sociológia. ,medzi

pozitívne vedy zaraďuje psychológiu. J.S.Mill - sústredil sa na logiku a metodológiu vedy,

rozpracoval princíp induktívnej metódy.

Empiriokriticizmus - E. Mach – podľa neho čistú skúsenosť tvoria len zmyslové pocity ako

sú farby, zvuky, priestor. Samé zmyslové pocity nie sú ani fyzické ani psychické sú to

naturálne elementy.

NOVOKANTOVSTVO

- charakterizuje návrat k dedičstvu klasickej ff. viacero ff bolo presvedčených, že myšlienkové

bohatstvo klasickej ff ostalo nevyužité, často oblo nesprávne pochopené, skreslené.

Novokantovstvo sa rozvíjalo ako univerzitná ff v dvoch školách:

1. marburská zakl. Hermann Cohen, predstavitelia:

Paul Natorp, Ernst Cassirer - sústreďovalo sa najmä na Kantovu Logiku a gnozeológiu a usilovalo

sa aplikovať ju na skúmanie samých predpokladov poznania v matematike a fyzike. Odstraňuje

Kantovu „vec osebe“ a pozornosť venuje transcendentálnym kategóriám ako podmienkam

poznania. Podľa nich veda síce nemôže jestvovať bez faktov, ale vedecké poznanie sa nezakladá iba

na faktoch ako tvrdí pozitivizmus. Základy vedy tvoria transcendentálne princípy, formy myslenia.

Vedecké poznanie je vlastne nekonečným procesom napĺňania týchto foriem obsahom. Myslenie

nám teda neposkytuje obrazy sveta na základe zovšeobecnenia faktov a vzťahov medzi nimi ale

tým, že myslíme v logických kategóriách budujeme svet. Marburské novokantovstvo smeruje k

chápaniu kategórii, foriem myslenia ako platonskych idei to znamená pôvodných a od skúsenosti

nezávislých pojmov.

2. bádenská škola - predst.:

Wilhelm Windelband a Heinrich Rickert - škola pochopila výzvu „Späť ku Kantovi“ ako obnovenie

Kantovej etiky jeho učenia o praktickom rozume. Ff nie je iba učením o poznaní toho, čo je, ale aj

učením o tom, čo má byť. Preto sa problémy ff netýkajú len poznania, ale aj života človeka, jeho

konania a regulácie toho konania prostredníctvom noriem a hodnôt. Ak skúmame a hodnotíme

otázky mravnosti, krásy a napokon noetickej pravdy, predpokladáme, že exituje hierarchia hodnôt

od najnižších po absolútne hodnoty ako dobro krása a pravda.bez tých kritérií by sme upadli do

hodnotového relativizmu. Predstavitelia bádenskej školy sa zaoberali aj metódami vedeckého

poznania, Windelband upozornil na nezlučiteľnosť metódy v tzv.nomotetických a ideografických

vedách. Prvé sa usiluje odhaliť a poznať všeobecné zákony a druhé sa zaoberá poznávaním

jednotlivých a neopakovateľných udalostí. Marxistická ff Karl Marx a F.Engels Ff marxizmu sa

úzko spája s ekonomickou teóriou kapitalizmu a socálno-politickou problematikou socializmu.

Marxistická ff je ff činnosti ,praxe.

2. antropologický prúd

Artuhr Schopenhauer (1788-1860)

Zo života:

Arthur Schopenhauer sa narodil v roku 1788 v meste Gdansk (dnešné Poľsko). Bol synom bankára

a renomovanej spisovateľky. Svoju matku však nechápal a považoval ju za zlú. Práve preto s ňou

neskôr prerušil všetky kontakty. Schopenhauer študoval najprv za obchodníka, no keď mu umrel

otec začal sa viac orientovať na jazykové štúdiá a filozofiu. Obdobie štúdia filozofie ho poznačilo

na celý život. Študoval u Fichteho a už ako študent bol veľmi sebavedomý, ale aj arogantný.

Schopenhauer pachtil po sláve a snažil sa predbehnúť aj svojho slávneho a populárneho súčasníka

Hegela. No nepodarilo sa mu to. Dokonca si na univerzite, kde spolu pracovali dal prednášky v tom

istom čase ako aj Hegel s cieľom prilákať jeho študentov, ale nepodarilo sa mu to. Arthur

Schopenhauer mal panický strach z holičov a strihačov. Zaujímavosťou z jeho života je to, že po

smrti daroval celý svoj majetok na dobročinné účely.

Schopenhauerova filozofia:

Schopenhauer bol, čo sa týka svojho učenia veľmi ovplyvnený Immanuelom Kantom. Nemal však

rád filozofiu Hegela, Fichteho, či Schellinga. Považoval ich za neschopných filozofov, ktorí nemajú

právo sa filozofmi vôbec nazývať. Typická filozofia Schopenhauera je voluntarizmus (voluntas -

vôľa) a iracionalizmus. Centrálnym pojmom filozofie A. Schopenhauera je „vôľa“. Vôľa je

podstatou všetkého bytia. Práve vôľa je hybnou silou všetkého.

Poznanie skutočnej podstaty nie je podľa Schopenhauera možné, lebo človek si na základe

empirického a rozumového vnímania vytvára isté predstavy o realite. Tieto predstavy sú

ovplyvnené apriórnymi kategóriami ako sú čas, priestor a kauzálnosť.

Vôľa ako hybná sila všetkého je chápaná metafyzicky. Schopenhauer skôr ako o osobnej vôli hovorí

o vôli svetovej, ktorá hýbe všetkými a všetkým. Vôľa je iracionálna, ale aj napriek tomu ovláda

všetky aspekty človeka a aj prírody. Ovláda ľudské túžby, pocity, emócie ako aj myslenie a aj

fyzické danosti človeka. Aj príroda sa mení podľa toho ako to chce „svetová vôľa“. Pritom

Schopenhauer považuje celú realitu za úplne nezmyselnú. Celé bytie a aj konanie je úplne

nezmyselné, lebo smeruje jedine k smrti. Absurditou podľa Schopenhauera je fakt, že celá

existencia je každou prežitou minútou či hodinou bližšie k smrti. Človeka pritom považuje za

existenciu, ktorá na svete len trpí. Človek je na zem akoby vyvrhnutý aj bez toho aby to chcel.

Zároveň musí svoj život prežiť na tomto svete aj napriek tomu, že to možno nechce. Vôľa sa

ukazuje v živote človeka, jeho chcením. Človek neustále niečo chce a keď to nedosiahne, je

nespokojný. No aj keď nejakú vec dosiahne, tak začne chcieť inú a tiež je potom nespokojný. Tento

kolobeh prebieha až po jeho smrť. Tento kolobeh nazýva Schopenhauer „neukojiteľnou vôľou

k životu“. Celé toto chcenie je pri tom úplne nezmyselné, lebo jeho cieľ je priblížiť sa k smrti.

Svetová vôľa ovplyvňuje aj partnerstvo u ľudí. Schopenhauer totižto tvrdí, že pôsobenie svetovej

vôle ovplyvňuje aj výber manžela, manželky, či partnera a partnerky. Nie je to láska, ktorá dvoch

ľudí spája, ale vhodné potomstvo. Vo vzťahu dvoch ľudí (manželov) nejde teda o šťastie, ale

o vhodných potomkov, ktorí z takéhoto spolužitia narodia.

Schopenhauer mal zaujímavý názor na dedenie vlastností od svojich rodičov. Schopenhauer totižto

tvrdí, že od matky človek dedí cit a inteligenciu a od otca charakter. Sám o sebe tvrdí, že svoj súcit

k iným a svoj geniálny intelekt zdedil po matke. Je to zaujímavý názor, keďže svoju matku nemal

moc v láske a keďže s ňou mal väčšinou problém, tak sa s ňou v neskoršom živote ani nestretával.

Naopak tvrdil, že svoju živelnosť zase zdedil po otcovi.

Aj napriek pesimizmu, ktorý je vo filozofii Schopenhauera všadeprítomný, sa snaží v neskoršej

fáze svojho života o vymanenie sa z pazúrov svetovej vôle. Nikdy sa však človek nedokáže z vôle

vymaniť úplne, len môže zmierniť jej pôsobenie. Shopenhauer dokonca nachádza 4 spôsoby

vymanenia sa zo svetovej vôle:

1. Súcit – práve súcit s ostanými, nám pomôže pochopiť, že aj iný človek má svoje trápenie

a toto trápenie môže byť aj väčšie ako to naše. Práve toto vedenie nám pomôže zmierniť

naše vlastné utrpenie.

2. Dobrovoľný únik zo života (samovražda) – tento spôsob úniku z trápenia života však nie je

až taký dobrý, lebo potvrdzuje nadvládu svetovej vôle.

3. Estetický zážitok – estetický zážitok je jeden z najlepších spôsobov odpútania sa od vôle.

Tento zážitok, môžeme prežiť predovšetkým v umení, ale aj v iných oblastiach.

Schopenhauer dosahuje estetický zážitok predovšetkým v hudbe. Iný však tento zážitok

dosiahnu pri pozorovaní obrazu, či iného umeleckého diela.

4. Nirvána – je to ešte silnejší nástroj odpútania sa od vôle ako estetický zážitok. Nirvánu

zažijeme v odpútaní sa od normálneho spôsobu života. Schopenhauer tvrdí: čím menej

človek na život potrebuje, tým menej sa trápi a tým je spokojnejší. Nirvánu môžeme

dosiahnuť predovšetkým životom v askéze. Práve tento spôsob života nás od odpútava od

trápenia sa a od svetovej vôle.

Filozofia A. Schopenhauera nachádza svojich zástancov žiaľ až po smrti samotného filozofa. Za

svojho života bol Schopenhauer žiaľ nepochopený a mnohými odmietaný. Jeho filozofia je však

dôležitou nadstavbou Kantovej filozofie a Schopenhauera považujeme za otca voluntarizmu.

Voluntarizmus: filozofický smer, ktorý v gnozeologickom či ontologickom ohľade priznáva vôli

prednosť pred rozumom a považuje ju za podstatu všetkého, čo existuje..

Zopakujte si:

1. Porozprávajte o živote A. Schopenhauera

2. Aký názor má Schopenhauer na filozofiu Hegela, Fichteho či Schellinga?

3. Čo je hybnou silou všetkých vecí a procesov?

4. Môže podľa Schopenhauera človek poznať realitu? Ako ju môže poznať?

5. Prečo Schopenhauer hovorí o tom, že sa človek len trápi? Vysvetlite!

6. Aké je východisko z trápenia človeka?

7. Ako je možné dosiahnuť nirvánu?

Friedrich Nietzsche (1844-1900)

Friedrich Nietzsche je najvýznamnejším filozofom 19. storočia v Nemecku a v Európe. Narodil sa

15. októbra 1844 v Röckene v rodine evanjelického farára, ktorý zomrel, keď bol Nietzsche ešte

malý chlapec. Vychovávala ho mama. Celý život až do dospelosti prichádzal do styku len zo

ženami, čo na jeho povahe zanechalo isté následky. Bol veľmi šikovný a snažil sa aj sám vzdelávať.

Už v dvadsiatichštyroch rokoch bol profesorom na univerzite v Bazileji. Nietzsche miloval hudbu,

o ktorej hovoril, že je pre neho cestou života. Bez hudby by bol vraj jeho život omylom. V Bazileji

sa neskôr spoznal so skladateľom Richardom Wagnerom. Posledné roky pred smrťou sa

Nietzschemu veľmi zhoršil zdravotný stav. Krátko pred smrťou takmer oslepol a bol odkázaný na

pomoc druhých. Opatrovala ho sestra.

Filozofia a teórie, ktoré Nietzsche vytvoril sú veľmi ťažké na pochopenie. Preto majú obrovskú aj

umeleckú hodnotu. V jeho dielach sa častokrát stretneme s obrazmi, metaforou či metonýmiou.

Rovnako ako Schopenhauer preberá aj Nietzsche učenie o svetovej vôli. Kým ju však

Schopenhauer chápe čisto metafyzicky, Nietzsche metafyziku rázne odmieta. Tvrdí, že metafyzika

nie je dobré poznanie.

Metafyzika - filozofická náuka o nadzmyslových princípoch bytia; teória východiskových kategórií

filozofie

Ľudstvo podľa Nietzscheho prechádza nasledovnými životnými štádiami: (opäť sa vyjadruje veľmi

metaforicky)

Duch sa premieňa na ťavu – ľudia sa riadia istými hodnotami a pravidlami. Uctievajú

Boha a snažia sa žiť tak, aby si tohto Boha nepohnevali resp. aby dodržiavali všetky

uznávané morálne normy.

Ťava sa premieňa na leva – Hlavným znakom tohto štádia je posun k nihilizmu -

k dekadencii ľudstva. Ľudia už neuznávajú žiadnu autoritu a ani žiadne morálne pravidlá či

hodnoty. Tu vyriekol Nietzsche svoje slávne slová „Boh je mŕtvy! Boh zostáva mŕtvy - my

sme ho zabili“ Riešenie je v rozbití starých hodnôt a zrušení starých morálnych pravidiel.

Nietzsche bol preto nazývaný aj ako filozof s kladivom, lebo sám rozbíjal staré hodnoty.

3. Lev sa mení na dieťa – Neexistujú už staré hodnoty ani žiadne pravidlá. Je preto potrebné

vytvoriť nové. Tieto dokáže vytvoriť jedine „nadčlovek“ (Übermensch).

Nihilizmus = popieranie všetkých spoločensko-mravných zásad, bezzásadovosť

Človek je medzistupňom medzi opicou a nadčlovekom. Človek ako taký je výsledkom vývinu

prírody. Nadčlovek je výtvor vlastnej aktivity človeka. Vôľa k životu sa u neho mení na vôľu

k moci. Nadčlovek je silná individualita, ktorá má moc meniť seba samého, vie vyhodnotiť čo je

dobré a čo je zlé. Dobré je všetko to, čo uchopuje moc človeka a zlé to, čo mu ju odoberá. Pri

nadčloveku sa vôľa k životu mení na vôľu k moci. Poznanie je pri tom chápané ako prostriedok

k moci – nástroj k moci. Všetka činnosť nadčloveka je sebecká, egoistická, panovačná a smeruje

k jeho rozvoju.

Nadčlovek dokáže ovplyvniť svoje vnímanie sveta a vnímanie samého seba. Nadčlovekom sa však

nemôže stať každý. Z celého ľudstva je to prisúdené len istým jedincom. Spoločnosť a ľudstvo by

sa malo správať tak, aby bol umožnený vývoj nadčloveka. Nadčlovek má zase žiť slobodne,

v súlade so sebou samým a tiež s dôrazom na svoj rozvoj.

Aj v učení o morálke sa vyskytuje ideál nadčloveka. Nietzsche rozdeľuje morálku na

1. morálku otrokov – je to morálka tých, ktorí sú slabí a svoje slabošské vlastnosti nazývajú

cnosťou. Medzi ne patria pokora, skromnosť, súcit s inými, askéza a iné.

2. morálku silných – je to morálka skutočných nadľudí a tvoria ju všetky hodnoty, ktoré im

umožňujú napredovať a nebrzdia ich v tomto rozvoji.

Bolesť, utrpenie, neštastie a trýznenie sú pre človeka veľmi potrebné, lebo vďaka nim človek

poznáva čaro a krásu opačných hodnôt (štastie, radosť, krása ...) a zároveň človeka dokážu posilniť

a kultivovať. Známy je jeho výrok „Čo ma nezabije, to ma posilní“.

Najvýznamnejšie diela F. Nietzscheho sú: „Mimo dobra a zla“, „Genealógia morálky“, „Tak vravel

Zarathustra“.

Nietzsche ovplyvnil filozofiu života v 20.stor. - filozofiu existencie Martina Heideggera. Diela boli

zneužité ideológiami nacizmu, ako napríklad výnimočnosť árijskej rasy, jej vôľa k expanzii,

antisemitizmu a „vyšlachtenia“ rasovo čistého človeka. Tieto skreslené ideológie boli šírené hlavne

prostredníctvom jeho sestry, Elizabeth Nietzsche, ktorá vydávala jeho texty v silne skreslených

výberoch. Mimo iné, posmrtný výber poznámok nezamýšlaných k publikácii Vôľa k moci (Wille

zur Macht, 1901). Nietzsche však odmietal antisemitizmus aj nemecký nacionalizmus svojej doby –

vyjadruje sa o nich výsmešne na mnohých miestach vo svojich dielach.

Otázky na zopakovanie:

1. Porozprávajte o živote F. Nietzscheho

2. Aké životné etapy Nietzsche rozoznáva?

3. Aká je to morálka otrokov?

4. Čo chápe pod pojmom nadčlovek?

5. Ako definuje Nietzsche náuku o svetovej vôli?

6. Aké sú najvýznamnejšie diela F. Nietzscheho?

SOREN KIERKEGAARD (1813-1855)

predstaviteľ dánskej náboženskej filozofie, predchodca existencionalizmu; prezývaný

Boží špión

cítil sa citovo ochudobnený, otec ho vychovával prísne nábožensky; vyštudoval teológiu;

doživotná láska k Regíne

Diela: Buď – alebo: človek je buď kresťan alebo nie je, nedá sa predstierať vieru; Pojem

strachu, Strach a chvenie, Nemoc k smrti: z názvov vyplýva podstata – pesimizmus

filozofia upriamená na individuálnu existenciu, Kierkegaarda prirovnávali k Sokratovi;

podoba- žiadna objektívna pravda nie je dôležitá; podstatná je subjektívna pravda a v tom sa

podobá Sokratovi;

svojou filozofiou pomáha hľadať subjektívnu pravdu;

Existuje Boh? – podľa Kierkegaarda je táto filozofická otázka úplne zbytočná, ak

jednotlivec prítomnosť Boha vo svojom vnútri, nepotrebuje žiadny dôkaz.

Kto je človek? – na túto otázku sa nedá objektívne odpovedať, muselo by sa

prihliadať na existenciu každého jednotlivca a to je nemožné.

pri subjektívnej pravde je potrebná viera

JEHO FILOZOFIA HOVORÍ O TROCH ŽIVOTNÝCH PÚŤACH

1) Estetické štádium: zmyslové zážitky, zábava, povrchný život, užívanie si, hlavné kritérium –

zábava a nuda; človek v tomto štádiu môže skĺznuť k pochybovaniu, strachu, ide o pozitívny

moment, človek začína uvažovať, môže tak postúpiť do vyššieho štádia, má šancu zmeniť sa,

prejaviť vnútornú slobodu, ide o existenčnú voľbu.

2) Etické štádium: prejaví sa morálne hlbší zmysel života, ukazovateľ . správne a nesprávne

(pripomína Kanta a ďalších nemeckých idealistov); je tu rozhodovanie a posudzovanie inými.

3) Náboženské štádium: viera – najdôležitejšia, ide o najväčší prejav slobody, uvedomenia,

prepojené s nasledovaním Ježiša, základom je voľba, ktorá odzrkadľuje postoj k vlastnej existencii;

„Viera začína tam, kde sa končí myslenie.“ Boha možno poznať len cez osobné hľadanie,

pravda o Bohu je osobná; chcel ukázať ľuďom nový spôsob života;

mal vplyv aj na teológov, aj na viacerých spisovateľov.

Otázky na zopakovanie:

Porozprávajte o živote Sörena Kierkegaarda!

Ktorú pravdu považuje Sören za správnu?

Aké sú tri štádiá existencie podľa Kierkegaarda?

Aké sú najvýznamnejšie diela Sörena Kierkegaarda?

4.A OBN Srdečne Vás pozdravujem! Vypracované odpovede posielajte na adresu meszarosovaj.hasossamorin@gmail.com do 27.3.2020

! Veľa úspechov! 1. Napíšte aké problémy sa v renesancii nastoľujú popri filozofických problémoch?

………………………………………………………………………………………………………..

2. Mikuláš Kuzánsky za základ všetkého uznal „Jedno“. Ako ho charakterizoval?

……………………………………………………………………………………………………….

3. Kto je autorom heliocentrickej teórie?

………………………………………………………………………………………………………..

4. Galileo Galilei sa do dejín zapísal výrokom:

………………………………………………………………………………………………………..

5. Čo je panteizmus?

………………………………………………………………………………………………………..

6. Vedou o „maxime“ bola v renesancii označovaná:

…………………………………………………………………………………………………………

7. Myšlienku o existencii nekonečného množstva svetov sformuloval:

…………………………………………………………………………………………………………

8. Machiavelli napísal dielo:

………………………………………………………………………….

Základnou myšlienkou diela je ……………………………………………………………………….

…………………………………………………………………………………………………………

9. Kľúčovou disciplínou novovekej filozofie sa stáva :

………………………………………………

10. Na aké obdobia členíme novovekú filozofiu z časovej postupnosti?

…………………………………………………………………………………………………………

…………………………………………………………………………………………………………

11. Charakterizujte podstatu empirizmu.

…………………………………………………………………………………………………………

12. Akú metódu využívajú empirici?

…………………………………………………………………………………………………………

13. Charakterizujte podstatu racionalizmu.

…………………………………………………………………………………………………………

14. Vymenujte najvýznamnejších predstaviteľov racionalizmu.

…………………………………………………………………………………………………………

15. Proti čomu bola zameraná činnosť osvietencov vo Francúzsku?

…………………………………………………………………………………………………………

…………………………………………………………………………………………………………

16. Kde vzniklo osvietenstvo?

…………………………………………………………………………………………………………

17. Akými prostriedkami chceli osvietenci dosiahnuť nápravu spoločenských pomerov?

…………………………………………………………………………………………………………

…………………………………………………………………………………………………………

18. Voltaire za optimálnu formu vlády považoval:

……………………………………………………

19. Voltaire po skúsenostiach z exilu v Anglicku sformuloval štyri odporúčania na riešenie situácie

vo Francúzsku. Uveďte aké:

…………………………………………………………………………………………………………

…………………………………………………………………………………………………………

…………………………………………………………………………………………………………

…………………………………………………………………………………………………………

20. Čo považoval Montesquieu za najlepšiu formu vlády?

………………………………………………………………………………………………………

21. Kto vydával kolektívne dielo francúzskeho osvietenstva – Encyklopédiu?

………………………………………………………………………………………………………

22. J.J. Rousseau ako osvietenský filozof bol jenoznačne proti …………………………………….

23. J.J. Rousseau medzi osvietencami zastával osobitné postavenie. Uveďte v čom?

……………………………………………………………………………………………………….

24. Ktoré dielo Rousseaua sa stalo „bibliou“ budúcej francúzskej revolúcie?

……………………………………………………………………………………………………….

25. Nemecký idealizmus podstatne inovoval tému rozumu. Chápanie rozumu je iné ako u

osvietenstva. Vysvetlite v čom?

……………………………………………………………………………………………………….

26. Kto je zakladateľom nemeckého klasického nemeckého idealizmu?

……………………………………………………………………………………………………….

27. Dielo Kanta delíme na dve obdobia. Akej problematike sa venuje v prvom období?

……………………………………………………………………………………………………….

28. Čím sa zaoberá Kant v diele „Kritika čistého rozum“?

……………………………………………………………………………………………………….

29. Ako sa nazýva hlavné dielo G.W.F. Hegela?

……………………………………………………………………………………………………….

30. Hegelov názor o štáte. Akú úlohu pripisuje štátu?