asa niverzita - uniba.sk · 2014. 10. 22. · povinnostiam sasa stávajú vyso ko pozitívnym...

6
V B asa niverzita Bratislava 26. decembra 1966. 50 hal. Z OBSAHU NOVORO ČNÝ PRÍHOVOR KRI TICKY 0 DVOCH PLENÄR KACH TELEVÍZNA UN IVERZIÁDA NOVÝ V- KLUB ZO SVETA POP MUZIC DRUŽSTEVNÁ PRÍLOHA Vstupujeme do Nového roku, ktorý je v mnohom podobný ostatným rokom. Treba však zároveň zdôrazni , že súčasné ciele ekonomiky našej spoločnosti a realizovanie kultúrneho a technického rozvoja naznačujú ve mi jasne, že počnúc t ým- to rokom a v budúcich rokoch sa začalo na vysokých školách obdobie, ke sa zdôrazňujú i také stránky činnosti na vyso- kej škole, ktoré doteraz nevystupovali nato ko do popredia. Bezprostredným impulzom nového zamerania činnosti škôl a výskumných ústavov je predovšetkým októbrové plénum IJV KSČ z roku 1964, ktoré sa zaoberalo zvýšen m úrovne komu- nistickej výchovy na školách, uznesenia ÜV KSČ z roku 1965, nový vysokoškolský zákon a uznesenia XIII. sjazdu KSČ. V r o - ku 1967 sa bude pripravova uznesenie t'V KSČ o vede. Budú pri ňom spolupracovat aj vysoké školy. Všetky tieto skutoč- nosti nasvedčujú tomu, že naša strana a vláda mimoriadne vysoko hodnot význam a prácu vysokých škôl a že sa men aj postoj v hodnoten spoločenského významu viacerých profe- si , pre ktoré vysoká škola pripravuje absolventov. Dnes sa osobitne zdôrazňuje, že základnou úlohou škôl je pro- dukova predovšetkým absol- ventov s vysokou odb. úrovňou, pokrokovým marxistickým sve- tonázorom, s dobrým morál- nym profilom a správnymi vz ahmi k socialistickej spo- ločnosti. Otvorene sa prehla- suje, že hybnou pákou rozvoja spoločnosti, jej ekono- miky a kultúry je veda. Preto vzdelanie a odbornos pracujú- cich možno považova za viac ako ekvivalent takých hodnôt, akými napr klad surovinové bohatstvo štátu, energetické zdroje štátu, pracovné rezervy at . Každý nevydarený absol- vent vysokej školy tvor nega- t vnu (pas vnu) položku v štát- nych a spoločenských zdrojoch a naopak, nadan a odborne dobre fundovan absolventi s dobrým vz ahom k prác a k povinnostiam sa stávajú vyso- ko pozit vnym faktorom a vý- znamnou «Мои našej spoloč- nost . I tolio vysvitá, /<• vyso- k' škoMtVo sa stáva rozhodu- jú'im faktorom celospoločen- ského vnútroštátneho, ako a j medzinárodného významu. To plat aj o vede a vedeckých ustanovizniach. Veda a vedec- práca je súčas ou výchovy poslucháčov a nemožno Úspeš- ne rozv ja pedagogiku bez ak- tivite] a tvorivej vedecko datefskej činnosti. Túto sku- točnos podopiera rozhodnutie, pod a ktorého vedecké labo- ratóriá, ústavy, školy, ako a j katedry vedecko výskumnou základňou štátu. S pracoviska- mi vysokej školy sa v štátnom pláne výskumu poč ta ako s centrami vedeckého bádania. V súčasnost je obsahom mnohých diskusi v komisiách i v tlači nová ekonomika v našom hospodárstve, nové zásady riadenia, mzdová deni veiizácia at . Hovor sa o po- trebe zvyšova osobnú iniciat - vu a osobnú zainteresovanos pracujúcich. Tieto úlohy nerie- šia len továrne a výrobné zá- vody. Musia sa rieši i na vy- sokých školách. Opierame sa o stanovisko, že praktickú, ekonomicko administrat vnu činnos pri riaden vysokých škôl nemožno podceňova a že práve určité organizačné a ad- ministrat vne opatrenia môžu sa sta impulzom na zlepšenie kvality vedecko pedagogickej činnosti. Zásady tejto činnosti už do- stali k dispoz ci vedúci kated- ry a dekanátu a boli stručne sformulované ešte na začiatku skotského roku pri odovzdáva- n dekrétov akademickým funk- cionárom univerzity. Tieto ná- mety a úlohy bude však eäte treba skonkretizova na úrovni fakúlt a katedier. Vychádzame z toho, že vedenia fakúlt, aka- demick funkcionári, funkcio- nári masových organizáci a strany pracujú na vysokej od- bornej a morálno politickej úrovni a ž e môžu iniciat vne a adekvátne svojim podmienkam adaptova naše uznesenia na konkrétne pomery na fakul- tách. Budeme v ta každú tvorivú iniciat vu, ktorá vyjde v ústrety vytýče- ným úlohám univerzity a ktorá pritom nebude znamena upúš- anie od požiadaviek, ktoré sme si osvojili. Iba tak nebudú /.a týmito opatreniami stá anonymné osoby, ale akade- mick funkcionári a vedúce osoby organizáci , ktorým sa v súčasnosti zverila starostlivost o riadenie vysokých škôl. Pre- to tým skôr očakávame pre- myslený, taktný, ale súčasne nekompromisný postoj k usku- točňovaniu naznačených úloh. Treba tiež pripomenú , že ciele, ktoré vytyčujeme vo ve- den univerzity, nemožno reali- zova naraz, ale postupne. Ide o úlohy, ktoré budú aktuálne pre činnos v celom trojroč- nom obdob , pričom vieme, že čas plnenia týchto úloh ne- bude možné v plnej miere za- bezpeči v jednom funkčnom obdob . Vedenie univerzity v pred- chádzajúcom obdob do značnej miery decentralizovalo kompe- tencie na dekanstvá jednotli- vých fakúlt. Považujeme tento postup /.a správny a túto ten- denciu budeme alej rozv ja . Chceme podporova proces zvyšovania kompetencie na určitých úsekoch až na ve- dúcich katedier. Pod a nášho názoru bolo by užitočné, aby vedúci katedier mali možnos maximálne rozhodova aj o niektorých platových a fmare- ných problémoch svojich za- mestnancov a svojho pracovis M ka. Budeme sa snaži , aby všet- ky podstatné úlohy univerzity riešili v spolupráci s dekanmi. Pravidelné mesačné porady dekanov s veden m školy sa stávajú v určitom zmysle or- gánom, ktorý určenú kom- petenciu pri rozhodovan o u r - čitom súbore otázok, ktoré po- vazujeme z h adiska života fa- kulty za najpodstatnejšie. Pre- to sa vypracúva akási štatu- tárna náplň rokovan tohto spoločného orgánu, kde bude jasne uvedené, ktoré veci budú podlieha pri rozhodovan schváleniu tohoto orgánu. Azda aj riešenie týchto konkrétnych otázok nám pomôže v tom, aby sa v budúcom roku dostali opát o k u s alej, v spĺňan na- šich cie ov. Prajeme v tomto smere ve a úspechov všetkým pracovn kom našej alma mater na prahu Nového roku. Tentokrát hádam trochu nebonvečme. Aby sa to dalo č ta aj bez slovn ka cudz ch ulov. Skúsim vám, čitate om, zažela úspechy v Na vom ro- ku, ale, .. . rád by som i čosi iné. Všetko najlepšie v Novom roku! Nie, nedávajte si dolu ru- kavice, nepotrasiem vám ru- ky. Komu by som aj, niet riadnych čitate ov, alebo ich je tak málo, že to nestoj za reč. Lepšie by som azda uro- bil, keby som šiel za kaž- dým osobne, zaslúžili by si to. Všetko najlepšie! Všetko najlepšie pracovn kom Uni- verzity Komenského v Bra- tislave, ktor sa postarali o noviny, ale o čitate ov nie. Všetko najlepšie Fakult- ným výborom CSM, ktoré ma- problémov habadej, ale na noviny, ktoré by im mohli pomôct, sa ani nepozrú. Všet- ko najlepšie tým, čo automa- ticky mesiac čo mesiac odpi- sujú z konta UK sumy, mož- no i trojciferné, pretože Na- ša univerzita opät ostala v regáloch a nie je medzi či- tate mi. Neurazte sa, mžen , nemy- sl m lie геДшш ironicky, t icVirán. Práve паорйк, nul srdečnÄ a úprimne. Со bolo, to bolo. Začnime však od 1. januára trochu ináč. Priatelia, nie je škoda nov n, ktoré by mohli namútit veta vody a ony zatia nič? Ne mútia a ležia na dne. Vážen zamestnanci UK! Aj vy máte v týchto novinách svoje noviny. C tite to, že nie? Do pracovne vám donesú Našu univerzitu, a vy? Sup s ňou do stola. To je ešte ten lepš pr pad, poznáme ušetci, alco rôzne sa dajú žitkovat noviny. Teraz, v de- cembri, ked vyprázdňujete za rok naplnené zásuvky p sa- c ch stolov a vytiahnete nie- ko ko č sel našich nov n, za- myslite sa. Noviny vydáva váš celozávodný výbor ROH a vy ste členmi. Hádam budete mat v najbližšej dobe dáku schôdzu, zdvihnite tam ruku a spýtajte sa: Čo je s tými našimi novinami, súdruhovia, nič o nich nepoču , vegetújú akosi potichúčky? Nehnevajte sa, prois m. Na človeka niekedy pr de taká zvláštna nálada, prive a roz- mýš a, chu trochu sa vyžalova . Uvedom si, že p - še, p še a ono nič. Nikto sa neozve: dobre si to nap sal, zle si to nap sal, (lakujem ti, chod do pekla. Máme tu Nový rok. Pravi- delne si k 1. januáru dáva- me množstvo všelijakých zá- väzkov, tie potom, pravda, nepln me. Nepln me ich pre- to, lebo to často len z)bož priania, neuskutočnite né plány. Ale čo tak s úbi : po- starám sa o tie univerzitné noviny, budem ich č ta , po- starám sa aj o to, aby ich tuli in , aby si ich zamest ci a hlavne študenti moh i aj kúpi . Po č sle, na chod- bách fakúlt. Či aj to je len zbožné prianie, neuskutočni- te ný plán? Mali by ste to skúsi ! Ve a úspechov v Novom ro- ku! Ak sa vám čosi podar , ak sa tie úspechy dostavia, pr dte za nami, nap šeme o nich. Pr dte aj s ažkos ami, možno vám pomôžeme, ak to bude v našich silách. Peter Malár \ , . V J O Prof. dr. B. Cambel, DrSc., rektor UK i b J * 4 . *••• *v f \ 4 1

Upload: others

Post on 26-Jan-2021

0 views

Category:

Documents


0 download

TRANSCRIPT

  • V B

    -

    asa niverzita

    B r a t i s l a v a 26. d e c e m b r a 1966. 50 hal .

    Z OBSAHU • NOVORO ČNÝ PRÍHOVOR • KRI TICKY 0 DVOCH PLENÄR KACH • TELEVÍZNA UN IVERZIÁDA • NOVÝ V -KLUB • ZO SVETA POP MUZIC • DRUŽSTEVNÁ PRÍLOHA

    V s t u p u j e m e do Nového r o k u , k t o r ý j e v mnohom podobný o s t a t n ý m rokom. T r e b a v š a k z á r o v e ň zdôrazniť, ž e s ú č a s n é c ie le ekonomiky n a š e j spoločnost i a rea l izovanie k u l t ú r n e h o a technického r o z v o j a n a z n a č u j ú veľmi j a s n e , ž e počnúc t ý m to r o k o m a v budúcich rokoch s a začalo na v y s o k ý c h školách obdobie, keď s a z d ô r a z ň u j ú i t a k é s t r á n k y č innost i na v y s o k e j škole , k t o r é d o t e r a z n e v y s t u p o v a l i natoľko d o popredia. B e z p r o s t r e d n ý m impulzom nového zamerania č innost i š k ô l a v ý s k u m n ý c h ú s t a v o v j e p r e d o v š e t k ý m o k t ó b r o v é plénum IJV

    KSČ z r o k u 1964, k t o r é s a zaobera lo z v ý š e n í m ú r o v n e k o m u n i s t i c k e j v ý c h o v y na školách, uznesenia ÜV KSČ z r o k u 1965, nový v y s o k o š k o l s k ý zákon a uznesenia XIII. s j a z d u KSČ. V r o k u 1967 s a b u d e p r i p r a v o v a ť u z n e s e n i e t ' V KSČ o v e d e . Budú pr i ňom s p o l u p r a c o v a t a j v y s o k é š k o l y . V š e t k y t ie to s k u t o č nost i n a s v e d č u j ú tomu, ž e n a š a s t r a n a a v láda mimoriadne v y s o k o hodnotí v ý z n a m a p r á c u v y s o k ý c h š k ô l a ž e s a mení a j p o s t o j v hodnotení s p o l o č e n s k é h o v ý z n a m u v i a c e r ý c h p r o f e sií, p r e k t o r é v y s o k á š k o l a p r i p r a v u j e a b s o l v e n t o v .

    Dnes s a osob i tne z d ô r a z ň u j e , ž e zák ladnou úlohou š k ô l j e p r o dukovať p r e d o v š e t k ý m a b s o l v e n t o v s v y s o k o u odb. úrovňou, p o k r o k o v ý m m a r x i s t i c k ý m s v e tonázorom, s d o b r ý m m o r á l n y m p r o f i l o m a s p r á v n y m i vzťahmi k s o c i a l i s t i c k e j s p o ločnosti . O t v o r e n e s a p r e h l a s u j e , ž e

    hybnou pákou

    r o z v o j a spoločnost i , j e j e k o n o m i k y a k u l t ú r y j e veda. P r e t o vzde lanie a odbornosť p r a c u j ú cich možno považovať za v iac a k o e k v i v a l e n t t a k ý c h hodnôt, a k ý m i s ú napr ík lad s u r o v i n o v é b o h a t s t v o š t á t u , e n e r g e t i c k é z d r o j e š t á t u , p r a c o v n é r e z e r v y atď. Každý n e v y d a r e n ý a b s o l v e n t v y s o k e j š k o l y t v o r í n e g a t í v n u ( p a s í v n u ) položku v š t á t nych a s p o l o č e n s k ý c h z d r o j o c h a naopak, nadaní a o d b o r n e d o b r e f u n d o v a n í a b s o l v e n t i s d o b r ý m vzťahom k prácí a k povinnost iam s a s t á v a j ú v y s o k o pozi t ívnym f a k t o r o m a v ý znamnou «Мои n a š e j spo ločností . I tolio v y s v i t á , /

  • • K R I T I C K Y O D V O C H P L E N A R K A C H •

    Spoločný znak-ľahostajnosf

    Foto: Štefan Bukšár

    „Sľubujem, že n a j v y š š í m záu j m o m . .

    Snáď tu niekde a e š t e niek d e v c h a r a k t e r e práce a v ô bec c e l e j organizácie ČSM v minulosti t reba hľadal! príčiny j a v u , k t o r ý i s t e k d e koho p r e kvapil a prinútil, aby si položil o t á z k u : „Prečo?" Prečo bolo nutné, aby s a p l e n á r k i n a š e j f a k u l t n e j organizácie ČSM zišla behom necelého mesiaca dva r a z y ?

    Oficiálnymi dôvodmi p r e z a sadanie plenárky bola voľba nového predsedu. Voľba p r e d s e du j e i s t e veľmi dôležitá vec, ako ukázal priebeh plenárky, nie v š a k na jdôlež i te j š ia . Dôlež i t e j š i e totiž boli problémy, k t o r é vznikli nezodpovedným jednaním niektorých bývalých členov Fakultného výboru, c e l kom i s t e aspoň hraničiace s kriminalitou. Ako s a plénum s tava lo k týmto veciam s a u k á zalo veľmi skoro — pri h lasovaní. Spomínaní previnilci boli z ČSM vylúčení pomerom hlasov 29 k u 23. Obdobná s i t u á cia s hlasovaním bola pri voľbe nového v ý b o r u . Zlatý kl inec tohto „poduja t ia" v šak prišiel až potom Delegovaný zás tupca OV ČSM vyhlási l plenárku za uznášania neschopnú!

    Priebeh a a t m o s f é r a d r u h e j p lenárky s a v mnohom od p r v e j nelíšila. Hádam v tom, ž e

    j u viedol novozvolený v ý b o r a ž e plenárka bola uznášania schopná. ČSM p r e d p i s u j e k a ž dému s v o j m u členovi urč i té povinnosti, k torých h r u b é p o r u š e n i e (ako tomu bolo v našom pr ípade) s a t r e s t á a ž v y l ú č e -

    . .w.\\\4\\\\\\\\\\\\ W W W W W W W vWXVW

    F a r m a c e u t s e d e m r o č n ý Siedmy rok vychádza na F a r

    m a c e u t i c k e j f a k u l t e n a š e j univerz i ty š t u d e n t s k ý mesačník Farmaceut. Sedem rokov — t o nie j e veľa . a l e ani málo. Za ten č a s odchovala f a k u l t a mnoho poslucháčov, a b y ich p o p i a tich rokoch viac-mer>ej v y s t r o j e n ý c h . poslala d o s v e t a . A l e v š e t k ý c h neodstrči la . Daktorí zostali, p r e ž í v a j ú vždy znovu š t u d e n t s k é roky . t e r a z v š a k u ž s o s v o j i m i poslucháčmi a e š t e v ž d y s a radi ozvú v časopise, v k torom počas s v o j i c h š t u d e n t s k ý c h rokov uvere jňova l ; s v o j e p r v é poviedky, b á s n i č k y . Kde vyl ieval i vt ipom a f a n t á ziou s r š i a c e š t u d e n t s k é h l a v y s v o j e „ j a " , city, n á d e j e , r a d o s ť i s v o j svetobôľ. Videli t a m p r í ležitosť (a t á s a nesmela p r e m e š k a ť ! ) vyložiť pred p o č e t ných čitateľov, nielen spolužiakov, t ú t y p i c k y mladícku p l nosť ideálov, kto-ré a b y d u š a mohla žiť, museli uzrieť s v e t l o s v e t a . "

    Lenže a k b y s t e chceli h ľ a dať takýchto oduševnených na

    farmáci i dnes , neviem, ako by t o dopadlo. Minulý rok pr i sp ievalo do s v o j h o časopisu len niečo v y š e j e d n e j t re t iny poslucháčov. Prevažnú väčšinu článkov písal i učitelia. P r á v e v ď a k a im má časopis dobrú o d b o m ú úroveň. I k e d b y mali š tudent i s ledovať dennú t lač a odt iaľ s a dozvedieť o takých významných udalost iach. k a k ý m s a radí udelenie Nobelov e j ceny, p r e d s a t r e b a oceniť snahu redakc ie bl ižšie oboznámiť poslucháčov s o životom, pracou, výs ledkami význačných vedcov, h l a v n e ak ide o odbory bl ízke farmáci i . V r u b r i k e F a r maceut ické novinky pr ináša č a sopis n a j n o v š i e v ý s l e d k y a úspechy vedeckých bádaní, zo s t a r ý c h fa rmaceut ických časopisov v y b e r a j ú k r á t k e z a u j í m a v é zprávy . Minulý r o k u v e re jn i l i t r i z a u j í m a v é p r e d n á š k y o umení o d Boazzu Bouazzao-viho na t é m y Prírode a u m e nie, Umelecká t v o r b a a E s t e t ické pozorovanie.

    A ž n a s t r á n k y Farmaceuta sa

    dosta la z p r á v a o rozšírenom zlozvyku, či nes lušnost i v y s o koškolákov, z e č a s t o nepovaž u j ú za potrebné pozdraviť p r e d n á š a j ú c e h o povstaním, a lebo v s t a ť pr i odpovedi.

    Farmaceutická f a k u l t a ako j e d i n é v republ ike má okolo 1000 poslucháčov, z toho pom e r n e dosť v e l k é percento j e z Čiech. I oni s a podieľa jú í w zaplnení časopisu, samozre jme, p í šu po č e s k y . Nehladiac n a s t r o j o v é preklepy, t r e b a o p r a vovať v článkoch, ako v s lovenských, t a k i českých g r a mat ické chyby, k t o r é nie s ú t a k é časté, s k ô r v š a k „do neba v o l a j ú c e " .

    Vďaka tomu, ž e ani uč i telia s a necít ia od š t u d e n t s k e j t emat iky vzdialení, spolu s n i e ktorými poslucháčmi v iac-me-n e j zapálenými p r e v e c robia sympat ický š t u d e n t s k ý časopis, k t o r é m u b y v š a k v ä č š i e zázemie dopisovateľov z radov š t u d e n t o v i s t e neublížilo.

    - z i s -

    ním. Preto vylúčenie spomínaných vinníkov j e v e c celkom n e -diskutabi lná . Voľba vedenia o r ganizácie j e tak isto p r e j e j fungovanie nutná. Čo j e v š a k zaráža júce , j e spôsob, akým s a t ieto akcie previedli a k t o r ý celkom j a s n e svedčí o vztahu väčš iny č lenstva ČSM k podobným podujat iam a to: ú ž a s n á ľahosta jnosť . Čo zapr íč iňu je a p o d p o r u j e túto ľ a h o s t a j n o s ť ? Pozrime sa na samotné s t a n o v y ČSM. Nejasnosť, f rázovitosť, ba priamo neodôvodníteľnosť ich čast í negat ívne v p l ý v a j ú na člena už pri v s t u p e do o r g a nizácie.

    V s tanovách ČSM j e viac miest , k t o r é proti ľahos ta jnos t i n e b o j u j ú p r á v e n a j s i l n e j š i e . Jednou z nich j e a j odsek 14. hlava II., k t o r ý po jednáva o t re s toch členov. Pripúšťa toti/ vznik asi t a k e j t o s i tuácie: p lé-num j e Čo do počtu uznášania schopné, padne návrh, j e d e n h las j e za, os tatní sa zdržia hlasovania a návrh j e p r i j a t ý . Nie j e to tak dávno, čo č lens t v o v ČSM bolo podmienkou p r e p r i j a t i e na v y s o k ú školu. A k sa v tedy hlasovalo j e d n o hlasne, neznamená to, ž e vzťah č l e n s t v a k organizácii bol iný. Lenže nikto nemal chuť na r o z t r ž k u , k torá mohla znamenať koniec j e h o štúdia. V š e t k y t ieto skutočnost i boli živnou pôdou p r e formal izmus vo v z á jomných vzťahoch č lens tva a organizacie, vo s v o j o m konečnom dôs ledku vedúcemu k problémom, k t o r é p r v í i druhá plenarka musela riešiť.

    Bohužiaľ, vzťahy p e s t o v a n é a vytvorení- za d l h é r o k y n e z m i z n u len tak f a h k o A k teraz m ô ž e m e hovoriť o z v ý š e n e j s n a h e a akt i v i te ČSM, m u s í m e zároveň povedať, /e l á t o akt iv i ta sa p r e j a v u j e h l a v n e tam. k d e CSM d á v a a č len berie. Málokomu skutočne zálezi na tom. aby organizácia r i a d n e f u n g o v a l a ak vsak f u n g u j e , n ik to v i neohradt. ak m i г toho v y h o d v .

    Jedno j e z a d a f j a s n é — ČSM bude musieť o dôveru s v o j h o č lens tva bojovať. ČSM j e j e d i nou organizáciou mládeže. Možno by bolo d o b r e porozmýšľať a j o tom, či b y š t u d u j ú c a mlád e ž nepotrebovala s v o j u v l a s t nú organizáciu s j a snou k o n cepciou, k torá by vo s v o j e j práci a zameraní nemusela z jednocovať hľadiská, k toré čas to n e m a j ú nič spoločného. Potom by nemuselo dochádzať k podobným javom, ako tomu bolo v prípade našich plenárok. DUŠAN DEÄK

    H

    U N I V E R Z I A D A

    K o l e k t í v n a h r a Kolečká univerziády s a roz

    točili. Študenti, tí k tor í smädili, i tí, ktorí nepocítili smäd po podobnej exkurzi i do hlbín š t u d e n t o v e j d u š e a mozgových závitov, s a s c h á d z a j ú d o s k u pín a skupiniek a v y m i e ň a j ú si názory o e š t e nedozretom prog r a m e .

    A napriek s lovku „nedozretý" sa už po p r v e j súťaži ukázalo, že seriál zvíťazil u v š e t k ý c h š tudentov. Vzbudil v n á s ten n a j p r o s t e j š í cit — oduševnenie. Kto chce povedať, ž e j e to m á lo? Určite nikto, lebo program, za k t o r ý m n e s t o j í oduševnenie diváka, nie j e dobrý . A tak, napriek malým chybám, s i p r o g r a m získal každého.

    Tvorcovia chceli v k v í z e uplatniť spoločenskú hru, hru, v k t o r e j musí človek vedieť myslieť a taktizovať. Prostú hru ducha. Hru, k torá vznikla zo žar tov a na žartoch zanikne.

    Keď hra vznikla, nastoli l s a problém, s i sa budú uplatňovať jednotl ivci alebo kolekt ív . Nakoľko sa ale jednot l ivec zabáva v kolektíve, zvíťazil názor, ž e kolekt ív bude zabávať kolekt ív . Tak vznikol kolekt ív súťažiacich a kolekt ív d ivákov.

    To, že sa o t á z k y v y b e r a j ú a j z odboru sve tová l i teratúra, bola š ťas tná myšl ienka. To tu e š t e nebolo, to j e nové.

    Z desiat ich odborov, každý Jeden má s v o j h o špecial is tu a

    pozorovateľa. Otázky s ú p r e s n e formulované a predpokladá sa, ž e odpovede budú t iež s t r o h é a presné . Pre to bola o tázka o p r e l e t e At lant ického oceánu s p r á v n e zodpovedaná, ž e s m e r pre letu nebolo n u t n é udať. (Myslíme, ž e toto v y s v e t l e n i e bolo nutné, lebo s a do u r č i t e j miery Nitre kr ivdí . )

    Vzhľadom na t o b y s a v y žadovalo od konferenciérov, a b y s a v reči obmedzili len na to n u t n e j š i e čo s a v z ť a h u j e k otázkam.

    V h r e hrá v e ľ k ú úlohu t a k t ika kapitánov d r u ž s t i e v . T e j to úlohy s a veľmi d o b r e zhosti l kapi tán b r a t i s l a v s k é h o m u ž s tva, keď ponechal Nitre začiatok hry . Tak muselo n i t r ianske d r u ž s t v o d v a k r á t začínať a Brat is laváci zatiaľ volili pochod d a l š e j t a k t i k y . Žiaľ, ž e s a im koniec nevydar i l .

    Zau j ímavú úlohu v súťaži h r á j e d n o pravidlo, k t o r é z a t iaľ nebolo použité. A k s i d r u ž s t v o vyt iahne ťažkú otázku a kapitán j e t e j mienky, ž e j u nikto nezodpovie, môže j u hodiť do pléna. Tým ale s t r á c a dva body, nakoľko za s p r á v n u odpoveď súťažiaceho môžu z í s kať t r i body. Bude z a u j í m a v é , ako sa zhost í t e j t o úlohy d r u ž s tvo. k t o r é to v y u ž i j e .

    A kto bude v íťaz? Jednoduchým vylučovacím s y s t é m o m ho spoznáme na konci kvízu.

    Predstavujeme vám Vlada Štefanoviča, kapitána súťažného d r u ž s t v a VŠE.

    Televízni diváci ho už p o z n a j ú zo ser iá lu Mysli, h r a j , l ic i tu j . Má 23 rokov, končí VŠE — Ekonomicko-mate-matické v ý p o č t y a nevie, k a m dostane umiestenku.

    r / / \

    R o d í s a n o v ý k l u b ? Charakter i s t ické p r e každého

    mladého 'človeka j e to, ž e s a neuspokoj í len s t ý m čo má, čo už dosiahol, ale snaží s a o b j a v o v a ť nové, dosiaľ nepoznané, • sám hľadať s v o j u v las tnú výrazovú ces tu a potrebu oprieť sa o v l a s t n é sily. Mladí chcú dokázať, ž e ž i jú , a nie len e x i s t u j ú . Podobné z á u j m y a podobné názory Ich s p á j a j ú do rôznych krúžkov a klubov. Stalo sa už dobrou tradíciou, ž e vo vysokoškolských s t r e d i s k á c h si š tudent i v y t v á r a j ú v y s o k o š k o l s k é kluby, k d e s a spolu schádza jú , d e b a t u j ú o rôznych problémoch, k t o r é Ich trápia.

    r o z š i r u j ú s i s v o j k u l t ú r n y r o z hľad, k d e sa spolu z a b á v a j ú a k d e u s p o r a d ú v a j ú b e s e d y s umelcami a inými významnými osobnosťami. V Brat i s lave s a činnosť vysokoškolákov s ú s t r e ď u j e v tradičnom V-klube. Okrem V-klubu v š a k vzniká a j rad nových klubov na j ednot l i vých fakul tách. Jednou z t a kýchto lastovičiek j e a j novozaložený Klub Medik pri LF UK v Brat i s lave.

    Nápad založiť s i v las tný k lub vznikol počas l e t n e j br igády v Martine. Niekoľko iniciatívnych hláv s a dalo dokopy u výs ledkom ich snaženia j e no-

    алавя

    Odišiel náš L a j o . . .

    Vo veku

  • KRUHY Vietor v o č i a c h p r á z d n o t a k i u h o v n e p r i š i e l s l m o | e krut ly ťa f ak:.II r u č i č k a s a m a c h o d í p o c h l a d n e ] š a c h o v n i c i s n a od p o č i a t k u d o k o n c a k r u h s a u z a v r e l h ty s i o s t a l v o n k u

    S ÜM NIVA A TY S l SUCHÝ MLYN

    n e v y u ž i l s i c h v í ľ u k i

  • {РОЙ1 na š e j u n i v e r z i t y Q Profily najmladších športovcov Q

    „Najčerstvejší" R E P R E Z E N T A N T

    N a j s k ô r s o m nevede l n á j s t t y p p r e d n e š n ý prof i l . Ono — možnost í bolo mnoho, na f a k u l t e j e v e t a poslucháčov — r e prezentantov, s k t o r ý m i bolo i n t e r v i e w v n e j e d n o m denníku, či týždenníku . . . Chcel s o m v š a k p r e d s t a v i ť r e p r e z e n t a n t a , o k t o r o m s a v i e málo, ba t e m e r nič, a k s a p r e h l i a d a j ú „bodk y " n a š p o r t o v e j s t r a n e . P r á v e p r e t o s o m zaš ie l za M. BAR-BORlKOM, „ n a j č e r s t v e j š í m " r e p r e z e n t a n t o m ČSSR. „ K r s t " prež íva l p á r d n í p r e d Veľkou nocou j ia f r a n c ú z s k e j Riviére, v Nice . . . V í ť a z s t v o č s . j u n i o r s k ý c h g y m n a s t i c k ý c h n á d e j í v t r o j s t r e t n u t í s NSR a s F r a n c ú z s k o m bolo d o b r ý m š t a r t o m do nepochybne s ľ u b n e j budúcnos t i tohto 2 i - r o č n é h o Topoľ-čanca. pos lucháča II. ročníka FTVŠ . . .

    Я

    Z O S V E T A P O P - M U Z I C

    THE TROGGS Vlna big-beatu a rhytm and

    blues prináša s o s e b o u n e u s t á l e n o v é a nové zmeny. Neúnavné napredovanie k o l e s a č a s u j e s p r e v á d z a n é a j v ý v o j o m m o d e r n e j h u d b y a b e a t u . Niektor é s k u p i n y z a n i k a j ú a na ich m i e s t o s a p r e s a d z u j ú nové, z r o d e n é v t u h e j konkurenci i . Len t ie skupiny, k t o r é p r i c h á d z a j ú s niečím o b j a v n ý m a o r i g inálnym, p r e r a z i a a uchyt ia s a a k o hviezdy, či hviezdičky na nebi pop-music . A k o h v i e z da p r v e j v e ľ k o s t i zažiar i la v poslednom č a s e nová angl ická r h y t m and b l u e s o v á s k u p i n a The T r o g g s ( J a s k y n i a r i ) .

    Keby n i e k t o p r e d pol rokom povedal hudobnému p r o d u c e n tovi L a r r y m u Pageovi , ž e o b j a ví p r e s v e t skupinu, k t o r á s a v k r á t k o m č a s e umies tn i na popredných m i e s t a c h s v e t o v ý c h hudobných r e b r í č k o v , bol b y s a

    Spolu s Chrisom t v o r í h r u s k u p i n y ľ e t e S tap les (3. V. 1913). Hrá na r y t m i c k ú g i t a r u ,

    g i t P*

    ak zaskočiť a. aru. Hudobnú

    v 14. rokoch r , k e ď s u j í m a l a

    •skt za

    za b a -k a r i é r u V d e t -

    3 vyuč i l •lektrina

    k e ď ta pomáha

    m v a a n i: o v t i n a j u l . John koiiK'ki

    ľ a h k í

    vzorom j e m u ich b a s i s t a Bili v e s t n á Ch. Tay lorova s k l a d b a W y m a n . Regovou n a j v ä č š o u z á - WILD THING (Divoká v e c ) , ľubou j e chodiť na p r e c h á d z k u Umiestni la s a n a p o p r e d n ý c h : o s v o j í m p s o m T r o g g o m . T a k - m i e s t a c h v o v ä č š i n e e u r ó p s k y c h t iež rád p l á v a a p o č ú v a g r a - r e b r í č k o v a v USA. Už v z a -mopla tne s vážnou hudbou. Ne- č ia tkoch s k u p i n y s a p r e j a v u j e znáša č ie rnu k á v u , p r i p r a v o v a - Regov t a l e n t . Zložil r a d s k l a -n ú v moteloch. P r e d t ý m p r a c o - dieb, k t o r é e š t e v i a c p r e s l á v i l i val ako m u r á r . s k u p i n u . K n a j z n á m e j š í m p a t -

    l r o j i c u g i t a r i s t o v d o p l ň u j e r ia JINCLE, JANCLE, WHEN posledný I r o g g — bubeník I'M WITH YOU (Keď s o m s t e -Ronnie Bond, narodený 4. m á - b o u ) OUR LOVE WILL STILL

    a 1943. Bicie mu učaril i u ž v BE THERE (Naša l á s k a z o s t a l i rokoch. Predtým, n e ž s a n e s t á l e p r i n á s ) , FROM HOME s t r e t o l í o s t a t n ý m i Troggmi, (Z d o m o v a ) a iné. Z ďal š ích hral na bicie v o v i a c e r ý c h s k u - s k l a d i e b T h e T r o g g s , k t o r é pinách. Dnes j e n a j s k ú s e n e j - p o d s t a t n e zas iahl i do poradie s i m z c e l e j s k u p i n y . J e h o o b - na h i t - p a r á d e , hodno s p o m e -ľúbenou skupinou j e s k u p i n a núť s k l a d b y I WANT YOU The Y a r d b i r d s . Má r á d a u t á (Chcem t a ) a WITH A GIRL z n a č k y Mercedes a mlieko. Ne- LIKE YOU (S dievčaťom, a k o z n á š a d ievčatá , k t o r é s a h lúpo s i t y ) . V s ú č a s n o s t i s a n a h i t -u s m i e v a j ú a n a m y s l e n c o v . J e - p a r á d e d r ž i a s k l a d b o u I CAN'T

    z a m e s t n a n i e j e t e -

    R r g n-«г

    Presley R fuirwíld

    n a b a s o v ú y i t j r u , a l e j e h o p r l -I . U J jj-.l . . Л ' . J j L . Í-Jl I . , Ž u j e p lodným s k l a d a t e ľ o m . J e h o

    o ŕ n o s t i Fork T r o g g s n a h í veľmi poch'

    g r a m o f o r i o v e j ana. u k t o r e j i v a j ú , s i c h l a p -

    ľ u j ú . A k o b y

    mu >asi s r d e č n e v y s m i a l . L a r r y s k l a d b y t v o r i a základ r e p e r t o -P a g e v t e d y e š t e ani ne tuš i l , na čo v š e t k o môže b y ť d o b r á n e deľná prechádzka . Nevedel ani to, ž e pr i j e d n e j z nich s a m u

    á r u The T r o g g s . Mnohé z n i c h s a pres láv i l i a s t a l i s a hitmi. O b d i v u j e The Rolling S tones parádach. P r v á s k l a d b a , k t o r á •a, ako s á m hovorí, n e d o s t i ž n ý m ich p r e s l á v i l a , bola d n e s u ž p o -

    „Ale p r e č o p r á v e m ň a " — „pod r u k o u " a z v e r e n e c , i k e ď p r e k v a p e n e s a ohradi l Milan, zo z a č i a t k u z a o s t á v a l za s v o -k e ď s o m m u c e s t o u z t r é n i n g u j i m i ko legami ich p o č a s dvoch povedal , ž e ho chcem p r e d s t a - m e s i a c o v nielen dost ihol, a l e viť v n a š e j r u b r i k e . — „To s o m a j p r e d b e h o l . . . A š t a r t n a t u r už t a k ý s l á v n y ? " . . . n a j i mužov o Pohár VOSR ( n e

    of ic iá lne m a j s t r o v s t v á Sloven-s k a ) v d e c e m b r i minulého r o k u pr iniesol p r v é ovocie — d r u

    . . . na s l á v u s i , Milan, as i n e - h é m i e s t o ! To bol v e ľ k ý s k o k mysle l , keď s i v r o k u 1958 v p r e d . Ním s i „doskoči l " a ž do pr i š ie l medzí g y m n a s t i c k ý c h š i r š e j nominácie j u n i o r s k ý c h z v e r e n c o v t r é n e r a L. Valúcha r e p r e z e n t a n t o v . A o d t i a ľ v iedla v Topoľčanoch. Ten s i hneď c e s t a d o N i c e . . . vš imol t v o j h o t a l e n t u a zaradi l . . . a na ME do Berlína v j ú -ťa, e š t e a k o ž iaka, medzi s v o - ni t . r., k d e d r u ž s t v o F e j t e k , j i c h d o r a s t e n c o v . J e h o rady, Redzenthaler, Barbor ík, Neha-pozornosť, k t o r ú t i n a t r é n i n - s i l , P a l k o s t a skonči lo š t v r t é a g u venoval s i pocít i l v ú s p e š - t y s i pr iniesol „ s t r i e b r o " za ných s ú b o j o c h s o s t a r š í m i s ú - p r e s k o k v o f i n á l e s ú ť a ž e j e d -permi — v te locvičniach v Ni- not l ivcov . . . t r e , v Par t izánskom, v B r a t i s - . . . a na m a j s t r o v s t v á Sloven-l a v e a potom v P r e š o v e , k d e s k a v rámci Pohára VOSR d o celok Nitr ianskeho o k r e s u , v te locv ične na S o k o l s k e j 3 v k t o r o m si š t a r t o v a l , skončil n a Bra t i s lave , k d e s i z í ska l m a j -2. m i e s t e m a j s t r o v s t i e v ČSSR. s t r o v s k ý t i tu l za c e l k o v é v í -Písal s a v t e d y rok 1962 a o ť a z s t v o . . . rok n e s k ô r s i na š a m p i o n á t e . . . a nakoniec na „smol iar-d o r a s t u ČSSR obsadi l d e s i a t e s k e " (neof ic iá lne) m a j s t r o v s t v á

    11

    miesto. Znamenalo t o a le neof iciá lne — p r v e n s t v o S lovensku . . .

    ČSSR v Olomouci, k d e ťa pád pri cv ičení na koni na š í r k u ( v r a j j e d i n á s l a b i n a ? ) p r i p r a vil ce lkom i s t e o m a j s t r o v s k ý t i tul . Veď zo š i e s t i c h nárad í si v y h r a l v š t y r o c h ( p r os tne , p r e -

    . . . za ď a l š i e dva r o k y potom skok, k r u h y , h r a z d a ) ! n e s p o m í n a š na Topoľčany v . . . a t o j e za t ia ľ v š e t k o z n a j l e p š o m . G y m n a s t i k e dali m a l e j „ k a r i é r y " reprezentanta , „ č e r v e n ú " a malo s a sitratiť t o . J e to m á l o ? V e ľ a ? Ani jedno, čo d o t e b a t re t ier n iekoľko ro- ani druhé . Milan v š a k e š t e n e kov vš tepova l . Nebyť t ý c h t o povedal pos ledné s l o v o . . . dvoch rokov, boli b y t v o j e v ý - Možno už v n a j b l i ž š o m č a s e s l e d k y u r č i t e e š t e lepšie, ako p r e k v a p í s v o j , za t ia ľ malý, s v e t d o t e r a z , . . obdivovateľov. . . V t ý c h t o dňoch

    j e p lne v š t u d e n t s k o m tranze — p r e d n á š k y , cvičenia, pomaly zápočty a s k ú š k y . A k tomu

    . . . n a Jeseň roku 1965 ťa prav ide lne päťkrát, t ý ž d e n n e viedli k r o k y d o Brat i s lavy, k d e t réning . E š t e p r e d n e d á v n o m

    splní j e h o ž i v o t n ý s e n — o b j a v i ť skupinu, k t o r á b y p r e r a zila. Pr i p r e o h á d z e lesom si vš imol š t y r o c h mládencov, k t o r í sede l i p r e d j a s k y ň o u , p o spevoval i s i pr i ohni a d o p r e vádzal i s a pr i t o m n a g i t a r á c h . V t e d y s a v L a r r y m prebudi l odborník a t e n vycí t i l , ž e chlapci m a j ú t a l e n t a že b y t o mohli s v o j í m s v o j r á z n y m p r e j a v o m ď a l e k o dotiahnuť. L a r r y P a g e as i n e b u d e n i k d y ľu tovať chvíľu, keď s a rozhodol s k ú s i ť to s chlapcami. Zoznámil s a s nimi a pozval ich do š t ú d i a na p o k u s n é n a h r á v k y . Chlapci p r i šli, nahral i a t i e t o n a h r á v k y boli, nad ich očakávanie , veľmi dobré . Pozornosť odborníkov upútal i h l a v n e s v o j í m t v r d ý m , č leni tým r y t m o m . Po ú s p e š ných n a h r á v k a c h u ž n ič n e b r á nilo v z n i k u n o v e j r h y t m and b l u e s ö v e j s k u p i n y T H E TROGGS.

    Za t ý m t o názvom s a s k r ý v a j ú š t y r i a s y m p a t i c k ý chlapci — Ronmie T r o g g , C h r i s s T r o g g , P e t e T r o g g a Reg T r o g g . To v š a k nie s ú ich p r a v é mená. Tak s a medzi s e b o u o s l o v u j ú e š t e z č ias , k e ď t r á v i l i s v o j e prázdniny v j a s k y n i , n e ž ich o b j a v i l ich t e r a j š í m a n a g e r L a r r y Page. Dnes, ani nie po polročnom účinkovaní, p o č a s b e a t o v ú s p e v á č k u v o l a j ú t i e ž k t o r é h o dosiahl i z á v r a t n é ú s p e - „dievča b e z ú s m e v u " . 0 tom c h y a s ta l i s a idolmi, ich po- odkiaľ pochádza t e n t o prívlas-

    CONTROL MYSELF (Nemôžem s a k o n t r o l o v a t ) . To j e z a t i a ľ ich n a j n o v š í ú s p e c h .

    Š t y r i a v l a s a t í chlapci v o s v e t le r e f l e k t o r o v — The TROGGS. Pred pol r o k o m hra l i s a m i p r e

    a j nie. Za nece lý polrok, o d k e - s e b a . Dnes im t l i e s k a j ú t i s íce , d y s ú spolu, nahra l i v i a c e r o Každý j e s p o k o j n ý — m a n a -sk lad ieb , k t o r é b l e s k u r ý c h l e g e r L a r r y P a g e , ž e chlapci p r e -dosiahl i n a j v y š š i e u m i e s t n e n i e razil i , chlapci z toho, ž e s i v ang l ických a a m e r i c k ý c h h i t - môžu z a h r a ť a n a g l i c k á mládež

    z toho, ž e m á n o v ý c h idolov. B o r i s Ivančov

    Dievča bez úsmevu" s a chýba l . Myslím, ž e t á t o s k u -

    s e k r e t á r a Paula V a l é r y h o a č i a s t o č n e m o j e j m a m y . Zdá s a mi, ž e t ý c h 3 0 — 3 5 š a n s ó n o v ,

    točnosť dol iehala n a m ň a u ž k t o r é s o m skomponovala , u r č i -V š k o l s k ý c h laviciach. Bola s o m s a m o t á r s k e j p o v a h y a s p o l u ž i a ci m a n e c h á v a l i o p u s t e n ú . Niek e d y v t e d y s o m zača la s k l a dať b á s n e . A k e ď s o m z a ú s p e š n é skončenie s t r e d o š k o l s k é h o š t ú d i a d o s t a l a g i t a r u , n e s k ô r n a s p i e v a l a p r v ú p i e s e ň , v e d e l a som, ž e g e r m a n i s t i k u , k t o r ú s o m zača la š t u d o v a ť n a Sorbonne n e d o š t u d u j e m . Š a n s o n y „Láska p r i c h á d z a " a „Spýt a j s a v e č e r a " mi otvor i l i c e s t u d o s v e t a . Po r o k u s o m n a -

    t ý m spôsobom h ľ a d a j ú o d p o v e ď n a t ú t o o t á z k u . Často s a ma s p y t u j ú , či n e b o l o m o j o u t ú ž b o u s t a ť s a h e r e č k o u . A j k e ď s o m n a k r ú t i l a d v a f i l m y , n i k d y n ie ! N e m á m v e ľ m i r a d a f i lmovanie, p r e t o ž e n e v i e m o čom s a m á m s ľuďmi o d f i l m u rozprávať . Nebola b y z o m ň a ani ž iadna d o b r á h e r e č k a . V ž d y b y s o m h r a l a iba s a m ú s e b a . Hovoria o m n e ž e ľ ú b i m p e niaze. Äno. V e ď m o ž n o s nimi podniknúť vel'a p r í j e m n ý c h v e -

    Francoise Hardy,

    22-ročnú f r a n c ú z s k u a n t i -

    točila s Rogerom Vadimom s v o j cí. Chcela b y s o m s i kúpiť m a -p r v ý f i l m „Zámok v o Š v é d s k u " , !Ý s t a v e b n ý pozemok, k d e j e a v y s t u p o v a l a 5 t ý ž d ň o v v p a - v ž d y teplo. Z b o ž ň u j e m tep lo a r í ž s k e j Olympii. O d v t e d y m o j u s l n k o . Leto j e m o j í m n a j o b ľ ú -popular i tu p r i r o v n á v a j ú k p o - b e n e j š í m r o č n ý m obdobím. A p u l a r i t e s p e v á k o v J o h n y Holly- m o j a n a j v ä č š i a c h y b a ? Som daya, Sylv ie V a r t a n o v e j a ď a l - t r o c h u lenivá. Do 2. hodín • ich. Byť mladou j e v e ľ m i k o m - poobede m a možno n á j s ť v pl ikované. A ž n a t o ľ k o , ž e hoci poste l i , a k m á m n a t o s a m o -s o m u ž 2 roky z a s n ú b e n á s z r e j m e č a s . A l e p o n a j v i a c m u -ú s p e š n ý m f o t o r e p o r t é r o m J e a n s i m d o rozhlasu, d o g r a m o f ó --Maria Pér ierom. na v l a s t n ú n o y P j f i r m y , do te lev íz ie , n a s v a d b u n e m á m č a s . A mňa to s k ú š k y , k u k a d e r n í č k e . S k r a t - , ve ľmi t rápi . Som v e ľ m i ž i a r l i v á ka, mohla b y s o m a j 14 hodín

    ú s p e V i o m absolvovaní p r i j ímacích ekúéok na FTVŠ d o s t a l a t v o j a Športová d r á h a novy «smer. Vrát i l sl s a k u g y m n a s t i k e , trŕmer zák ladne v o V S Bnttkaiava L. K o m o í , chlapci i oddielu ti n e z U u w u pomocou hoci Je ešte. pomohli dos tať «а г peslmls- k u . . . Proto

    urobil s kú š k u z plávania, za p r v ý ročník ; nest ihol j u p r e spomínané ME. A l e n a j v ä č š i u radosť má zo zprávy , ž e j e v š i r š e j nominácii p r e OH 1968 v Mexico City. Medzi mužmi,

    v j u n i o r s k o m v c -s a t ý m s t a r o s t l l -

    t ického úskal ia, zapríčineného v e j l l o p r i p r a v u j e na z í skanie d v o j r o č n o u „pauzou". U i t i ma J u r o v s k e j t r i e d y mužov . . never i l , i t b y »1 raz mohol жа- Držíme palce, Milan! t r viUcilt. Talent m v i e k n e -•tratil Tréner vycí t i l , koho m á — Ja

    známe ako Ronnie Bond a, Chris B r i t t o m , P e t e S t a p l e s a a Reg Pres leya a t a k v á m ich a j p r e d s t a v í m .

    N a j m l a d š í m a n a j s y m p a t i c -š ím z c e l e j s k u p i n y j e Chris Hrltton, narodený 21. 1. 1945. Ako j e d i n ý zo slkupiny má h u - ňa, k t o r ú som dobné vzdelanie. Š tyr i r o k y h r y „Vnetcl chlapci

    tok, s a b l ižš ie d o z v e d á m e o d n e j s a m o t n e j z. in terv iew, k t o r é p o s k y t l a západonemeckému časopisu „ B r i g i t t e " . F r a n c o i s I Id rdy s p o m í n a :

    S t a l a s o m s a zinámou z o dňa na deň v r o k u 1962. P r v á p l a t

    il ahral a — 3 d ievčatá v

    na k l a s i c k ú g i t a r u v h u d o b n e j m o j o m v e k u z a c h á d z a j ú p r i ď a -š k o l e mu dali d o b r ý p r e d p o - leko a j a som t a k дата", klad, aby sa za k r á t k y č a s v y - uchvát i la pos lucháčov a /a n l e -piraicoval na vedúceho g i t a r i s t u , koľko týždňov sa predalo J e h o sóla a bri.

  • b y t o v é h o

    r u ž s t

    Y Ostrave sa zišli predstavitelia SBD

    K o ľ k o d r u ž s t i e v -t o ľ k o s k ú s e n o s t í

    V ý v o j s t a v e b n ý c h b y t o v ý c h d r u ž s t i e v p o z n a m e n a l v p o s l e d n ý c h r o k o c h v e ľ k ý r o z m a c h . S v e d k o m r a d u p r e m i e n v s t a v e b n ý c h b y t o v ý c h d r u ž s t v á c h s ú n i e l e n d r u ž s t e v n í ci — č a k a t e l i a n a b y t , a l e a j u ž í v a t e l i a u ž p o s t a v e n ý c h d r u ž s t e v n ý c h b y t o v . D n e s j e v n a š e j r e p u b l i k e u ž v y š e 2 500 SBD a v i a c a k o 15 z n i c h o b h o s p o d a r u j e b y t o v ý f o n d o 1500—2000 b y t o c h . K a ž d é z n ich s t a v i a ď a l e j r o č n e 100 a ž 0 0 0 b y t o v ý c h j e d n o t i e k . N a š e s t a v e b n é b y t o v é d r u ž s t v o , k t o r é z a t i a l u ž í v a 1Ö91 b y t o v a s t a v i a d a l š í c h 536, p r e d s t a v u j e t r e t i e n a j v ä č š i e d r u ž s t v o v r e p u b l i k e .

    P r o b l e m a t i k a s t a v e b n ý c h b y t o v ý c h d r u ž s t i e v s a r o z r a s t á a p e r s p e k t í v a v ý v o j a s m e r u j e j e d n o z n a č n e k o r g a n i z o v a n i u v e t k ý c h b y t o v ý c h d r u ž s t i e v . V t e j t o s i t u á c i i s a u k á z a l o v h o d n é z o r g a n i z o v a t s t r e t n u t i e z á s t u p c o v n a j v ä č š í c h SBD, a b y s i v y m e n i l i s k ú s e n o s t i a p r e r o k o v a l i a k t u á l n e d r u ž s t e v n é p r o b l é m y .

    In ic ia t ivy s a c h o p i l o S t a v e b n é b y t o v é d r u ž s t v o z a m e s t n a n c o v V í t k o v i c k ý c h ž e l e z i a r n í KG, k t o r é z o r g a n i z o v a l o v d ň o c h 25.—27. 11. z a p o d p o r y a ú č a s t i C'RD s e m i n á r p r e d s t a v i t e ľ o v n a j v ä č š í c h SBD v u č e b n o - v ý c h o v n o m s t r e d i s k u VŽKG v B i l e j p r i O s t r a v e .

    Na s e m i n á r i s a z ú č a s t n i l i a j z á s t u p c o v i a n á š h o d r u ž s t v a S t r e t n u t i e bolo v e ľ m i u ž i t o č n é , u m o ž n i l o p o r o v n á v a ť , z í s k a t s k ú s e n o s t i z p r á c e i n ý c h a p r í t o m n í z á s t u p c o v i a Ü R D s i z a s m o h l i u t v o r i ť r e á l n e j š í o b r a z o p r o b l e m a t i k e s t a v e b n ý c h d r u ž s t i e v .

    P o ú v o d n e j č a s t i s e m i n á r a s a r o k o v a l o z v l á š ť v š p e c i a l i z o v a n ý c h s k u p i n á c h . T e c h n i c k á s k u p i n a s a z a o b e r a l a i n v e s t i č n o u v ý s t a v b o u , o r g a n i z á c i o u a z a b e z p e č o v a n í m ú d r ž b y , e k o n o m i c k á s k u p i n a f i n a n č n ý m i p r o b l é m a m i a ú č t o v n í c t v o m , s k u p i n a o r g a n i z a č n o -p r á v n a s a v e n o v a l a o r g a n i z á c i i a p r á v n y m z á l e ž i t o s t i a m a k u l t ú r n o - v ý c h o v n á s k u p i n a r i e š i l a p r o b l é m s t y k u č l e n s t v a s v e d e n í m d r u ž s t v a a o t á z k y a k t i v i t y č i p a s i v i t y č l e n s t v a .

    B y t o v á s k u p i n a r o k o v a l a o z á s a d á c h p r i d e ľ o v a n i a b y t o v ý c h j e d n o t i e k a o v ý m e n á c h b y t o v .

    S e m i n á r a s a z ú č a s t n i l i d v a d r u h y d r u ž s t i e v — d r u ž s t v a o r g a n i z o v a n é p r i v e ľ k ý c h v ý r o b n ý c h z á v o d o c h a p o d n i k o c h , a d r u ž s t v á , n e m a j ú c e p o d p o r u v e ľ k ý c h v ý r o b n ý c h z á v o d o v , a k o n a p r . n a š e . J e d n o z n a č n e v o v ý h o d e — a k o u k á z a l a d e b a t a — s ú d r u ž s t v á , o r g a n i z o v a n é p r i p o d n i k o c h , k t o r é i m p o s k y t u j ú m a t e r i á l nu, f i n a n č n ú i k á d r o v ú p o d p o r u . Podnik m á z a s z t o h o t ú v ý h o d u , ž e s i t a k t o r i e š i o t á z k u s t a b i l i z á c i e k á d r o v . U t ý c h t o d r u ž s t i e v v š a k v z n i k á v s ú č a s n o s t i o p r á v n e n á o b a v a , č i v z h ľ a d o m n a n o v ý e k o n o m i c k ý m o d e l a h o s p o d á r n o s ť f a b r í k z o s t a n e t á t o z á s a d a n e z m e n e n á .

    S v o j p o m o c n á f o r m a v ý s t a v b y b y t o v s a u k á z a l a v e ľ m i ť a ž k o p á d n a a n e e k o n o m i c k á . J e d i n e s p r á v n a j e f o r m a v ý s t a v b y d o d á v a t e ľ s k ý m s p ô s o b o m . D r u ž s t v á s v e ľ k o u i n v e s t i č n o u v ý s t a v b o u m a j ú u r č e n ú p e r s p e k t í v u v ý s t a v b y n a t r i a ž š e s ť r o k o v d o p r e d u , p r i č o m s t a v a j ú r o č n e c c a 500—700 b y t o v ( v ý n i m o č n e a ž 1000). T a k á t o p e r s p e k t í v a u m o ž ň u j e d r u ž s t v á m b u d o v a ť s i l n é i n v e s t i č n é s k u p i n y a o v p l y v n i ť n i e l e n i z -b o v i t o s í a t y p y b y t o v , a l e d o k o n c a a j s í d l i š t n ú v y b a v e n o s ť . T á t o f o r m a i n v e s t i č n e j č i n n o s ti j e p r o s p e š n á p r e b u d ú c i c h u ž í v a t e ľ o v . D r u ž s t v á m a j ú v t o m t o s m e r e p lnú p o d p o r u v y š š í c h d r u ž s t e v n ý c h o r g á n o v .

    O t á z k a ú d r ž b y j e p á l č i v ý m p r o b l é m o m u v š e t k ý c h z ú č a s t n e n ý c h d r u ž s t i e v . P r i a z n i v e j š i e p o d m i e n k y s ú v Č e c h á c h a n a M o r a v e v t o m , ž e j e t a m v i a c o r g a n i z o v a n ý c h o p r a v á r s k y c h p o d n i k o v p r e ú d r ž b u b y t o v é h o m a j e t k u . N i e k t o r é SBD u z a t v á r a j ú s t a k ý m i t o p o d n i k m i d r u ž b u — z a b e z p e č u j ú z a m e s t n a n c o m p o d n i k u b y t y a p o d n i k r o b í ú d r ž b u .

    Z á v e r o m c h c e m v y s l o v i ť p o ď a k o v a n i e d r u ž s t v u V í t k o v i c k ý c h ž e l e z i a r n í KG, j e h o p r e d s t a v e n s t v u a s . Z d e p s k é m u z a o r g a n i z o v a n i e tohoto, p r e d r u ž s t e v n ú v e c u ž i t o č n é h o p o d u j a t i a . Ing. J o z e f Š e l l e j

    Hovorí právnik

    k n a s t ú p i t e d o t r o l e j b u s u č í s l o o s e m n á s ť n a c e n t

    r á l n o m t r h o v i s k u , d o v e z i e v á s d o R u ž o v e j d o l i n y . Tam, v s í d l i s k u n a S c h i f f e l o v e j ul ici s t o j a d v e b u d o v y n á š h o d r u ž s t v a . J e d n y z n a j s t a r š í c h . Tá o n i e č o s t a r š i a , o b y v a t e ľ m i p y š n e n a z ý v a n á „ é č k a " , p a m ä t a " a j s o s v o j i m p r e d s e d o m d r u ž s t e v n e j s a m o s p r á v y z a b l a t e n e z a č i a t k y s í d l i s k a . Ba, p r a v d u -p o v e d i a c . i z a č i a t k y d r u ž s t e v n í c t v a v B r a t i s l a v e .

    S a m o s p r á v u v b l o k u E 1-4 v e d i e o d j e j v z n i k u v r o k u

    'Náš b l o k

    bi o p o t r e b e n í . Nebol b y s o m v š a k

    í , 9 6 . 1 f n 9 ' V á c l a v S c h o v á n e k , ú p r i m n ý , k e b y s o m n e p r i z n a l , o z i a d a h s m e ho, a b y p o r o z - ž e m i e s t a m i s a a j m e d z i d r u ž -

    p r a v a l m e c o o p r o b l é m o c h s t e v n í k m i n á j d u n e d b a n l i v c i . b l o k u i d r u ž s t e v n í c t v a v ô b e c . v n a š o m b l o k u ľudia n a ž í v a -

    • P a n in ž i n i e r , u z p ä ť r o k o v j u v z h o d e , i k e ď o b č a s n e -v e d i e t e n á š b lok . Za t ú d o b u c h ý b a j ú m e n š i e n e z h o d y p r e ? f . . ! S t e _ . v s e l i c o d i a l ° u v á s a 3 h l u č n o s ť . Nie s m e p r e d s a a n -

    • P á n inž in ier , a k o s t e v y o s o b n e s p o k o j n ý s b ý v a n í m ?

    — S o m c e l k o m s p o k o j n ý . P i e s e ň m a o b i š l a . K o l a u d a č n é z á v a d y o d s t r á n i l i . L e n z č a s u n a č a s z a m o k á s t r o p a s t e n y , l e n t o d e f e k t n i e j e v b l o k u

    o j e d i n e l ý . O č a k á v a m , ž e t e r a z s t e c h n i k o m a k o m i s i o u t i e t o c h y b y o d s t r á n i m e v k r á t k o m

    Ď a k u j e m e , ž e s t e s a podel i l i s n a š i m i č i t a t e ľ m i o s v o j e s k ú s e n o s t i . E š t e mi d o v o ľ t e z a ž e l a l v š e t k ý m o b y v a i e l o m v a š e j b u d o v y v e ľ a ú s p e c h o v v o s o b n ý c h a d r u ž s t e v n ý c h s n a ž e n i a c h .

    Z h o v á r a l s a Ing. B r a n i s l a v Borč in

    Krik, hrmot, dobýjanie sa do bytu, vyplašenie okolitých obyva-tclov domu, nakoniec vymknutý manžel hľadá útočište u susedov. Na druhý deň sa v ý j a v opakuje s tým rozdielom, že sa do bytu dostal manžel a manželka hľadá prístrešie.

    Scény tohto druhu sa, žiaľ odohrávajú a j v bytoch a na schodištiach blokov nášho družstva. Ich účinky sú deprimujúce — pôsobia demoralizujúco na samotnú rodinu, zvlášť na deti a vyvolávajú v dome nežiadúci rozruch.

    Možno, že by sa manželské škandály nevystupňovalí až do tak e j miery, ak by bývajúci dostatočne poznali družstevné stanovy a ustanovenia občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o právo na užívanie bytu po rozvode.

    Členovia družstva nadobúdajú právo užívať byt za slobodná alebo počas trvania manželstva. Tieto — a variácie týchto — okolností rozhodujú o tom, ako sa usporiadajú ich nároky na byt po tom, keď sa ich manželstvo /ruší rozvodom.

    Po rozvode môže nastať napr. takáto situácia: Ak nedobudol právo na pridelenie družstevného bytu jeden z rozvedených manželov, zostane právo užívať byt tomu, ktorý ho nedobudol pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch dáva zákon prednosť dohode. Len ak nedôjde k take j to dohode, môže rozhodnúť súd, a to tiež len na návrh j e d n e j zo strán. Súd zruší právo spoločného užívania bytu manželmi a rozhodne o tom, kto bude ako člen družstva byt naďalej užívať. Súd pri tomto berie do úvahy záujmy maloletých detí a stanovisko družstva.

    Ak jeden z manželov nadobudol právo užívať byt počas trvania manželstva, v ktorom manželia už trvale spolu nežili, nevzniklo právo spoločného užívania bytu manželmi, a preto rozvod nezasiahol do užívateľských práv.

    Z uvedeného vyplýva, že zákono-dárca v dostatočnej miere vychádza v ústrety záujmom sporných strán, poskytuje im možnosť vzájomného usporadania sporu o byt a na druhej strane tiež dostatočne chráni právo stránky, ktorá družstevný byt nadobudla pred uzavretím manželstva. Podstatná j e a j ochrana záujmov maloletých deti.

    formulácia zákona j e úplne j a s ná, a preto j e nepochopiteľné, že adekvátne neprináša 4 bezrozporové Ubporvadamvi .

    Nevyčerpali sme týmto celú problematiku zániku práva spoločného užívania družstevného bytu manželmi. Stručne sme poukázali iba na tie najbežnejšie sa vyskytu júce prípady. Dr. Imrich Bednár

    PREDSTAVUJEME VÄM • PREDSTAVUJEME VÄM • PREDSTAVUJEM

    Predsedu predstavenstva Vá ž e n í č i t a t e l i a , v r u b r i k e P r e d s t a v u j e m e v á m v á s z o

    z n á m i m e p o s t u p n e s o v š e t k ý m i č l e n m i p r e d s t a v e n s t v a a k o n t r o l n e j k o m i s i e . D n e s n a o t v o r e n i e t e j t o r u b r i k y p r i n á š a m e r o z h o v o r s p r e d s e d o m p r e d s t a v e n s t v a n á š h o d r u ž s t v a I n g . IVANOM TOMÁŠOVOM.

    • K e d ž e p r a c u j e t e na k a t e d r e n o v i n á r s t v a a z t i t u lu n o v i n á r a v á m v y p l ý v a j ú m n o h é i n é v e r e j n é p o v i n -rrosti, n e v i e m s i p r e d s t a v i ť , ako t o v š e t k o d o k á ž e t e ?

    — M á m n a t o š p e c i á l n y s p ô s o b z a d e l e n i a p r a c o v n é h o č a s u : o k r e m s o b o t y a n e d e l e p r a k t i c k y n e m á m v o ľ n o a p r í s n y d e n n ý r e ž i m z a č í n a m r á n o o ô s m e j a k o n č í m v noci o d v a n á s t e j Z t o h o p o s l e d n é d v e h o d i n y m ô j h o p r a c o v n é h o d ň a v e n u j e m o s o b n é m u š t ú d i u .

    • Со ž e l á t e n á š m u d r u ž s t v u a č o v y o č a k á v a t e od d r u ž s t e v n í k o v ?

    — M o j e n a j v ä č š i e ž e l a n i e j e v i a c s t a v a ť a m ô c ť r ý c h l e j š i e u s p o k o j o v a ť p o ž i a d a v k y č a k a j ú c i c h č l e n o v . V p o s l e d n o m č a s e mi leží na s r d c i p r o b l é m Údržby e x i s t u j ú c e h o b y t o v é h o f o n d u , k t o r ý s m e začul i r ieš iť . . Л j a by som si od d ru ž s t e v n í k o v že la l , a b y s m e n a š l i v i a c s p o l u p r a c o v n í k o v m e d z i r a d o v ý m i č l e n m i p r i r i e š e n í d r u ž s t e v n ý c h p r o b l é m o v , a b y s m e s a s nimi mohli pode l i ť o s t a r o s t i a a b y n á m v i a c p í sa l i p r e d r u ž s t e v n ú p r í l o h u N a š e j u n i v e r z i t y .

  • S t r a n u p r i p r a v i l PETER BAUER I l u s t r o v a l i : P. BAUER, L. T V E R -

    GYAK, S. HARUŠTIAK

    "W

    Stretnú sa na ulici dvaja známi:

    — Čo je nového? — Nepočul si, moja žena

    zhorela pri požiari ... — Ako to? A nebolo možné

    ju zachránit? — K e ď ona tak chutná spala,

    že som nemal to srdce zobudiť ju ...

    * * *

    Hollywoodský filmový producent režisérovi:

    — Angažovali ste do nášho nového vojnového filmu dvadsaťtisíc štatistov? V e ď z toho skrachujeme .. .

    — Nebojte sa, na všetko som pamätal. Bude sa st riet at ostrými nábojmi .. .

    s * a l o s ° n a š ; m c í f o f e f o m

    — > L I D E S ( « « j

    o

    \ -éíitgfr • ' Č l W

    B e e t h o v e n o v m l a d š í b r a t J o h a n n b o l l e k á r n i k o m a n a v ý h o d n ý c h d o d á v k o c h l i e k o v p r e a r m á d u v e ľ m i r ý c h l o z b o h a t o l . Od t o h o č a s u z a č a l s a p o d p i s o v a ť : „ J o h a n n B e e t h o v e n , v l a s t n í k m a j e t k u " . T a k t o s a p o d p í s a l a j n a n o v o r o č n é b l a hože lan ie , k t o r é p o s l a l s v o j m u b r a t o v i .

    V e ľ k ý s k l a d a t e ľ p o ď a k o v a l s a s t r u č n ý m l i s t o m p o d p í s a n ý m :

    „ L u d w i k v a n v l a s t n í k m o z g u . "

    B e e t h o v e n ,

    PSLAJ t T E.

    SI N l t í L O A3

    W i U

    F ü löp G y ö r g y

    Hádaj, hádaj, hádač... P r o f e s o r chodi l n a r u k á c h a c h r o c h t a j ú c k o t ú ľ a ! p o j a v i s k u

    v e ľ k ú č e r v e n ú l o p t u s b i e l y m i b o d k a m i . O b e c e n s t v o s a r e h o t a l o , v á ľ a l o s a p o z e m i a k v i > a l o od s m i e c h u l ý m t o s a p r e b o j o v a l p r o f e s o r d o f i n á l e v t- ľke j t e l e v i / n e j s ú t a / e o h o d n o t n é c e n y . C e s t a d o f i n á l e v e r u n e b o l a Ц М а . V s ú t a ž i s a mohl i u p l a t n i ť i b a t í j e d i n c i , k t o r í d o k c J 4 t * Vedeli p r e d k a m e r o u s p o j i ť v š e t k y s v o j e d u i e v n r s c ^ p n o é í í s f y z i c k ý m i T r e b a p r ú i n a t J ^ ž e s á m p r o f e s o r bol t y mtTT n e č a k a n ý m ú s p e c h o m v e ľ m i p r e k v a p e n ý . V p r i e b e h u c e l e j s u l a z e s t r a t i l iba t r i b o d y , p r Ä ô ž e r o z v i a z a n i e s n ú r u k na ( o p á n k á c h z u b a m i m u t r v a l ó o j e d e n á s ť s e k ú n d d l h š i e , n e / t o d o v o ľ o v a l r a s o v ý l i m i t . n a d r u h e j s t r a n e v š a k s p a m ä t i v y p o č í t a l č a s , k t o r ý p o t r e b u j e n e u t r ó n o v á r a k e t a n a d o s i a h n u t i e J u p i t e r a , a k s a b u d e p o h y b o v a ť r ý c h l o s ť o u o d p o v e d a j ú c o u r ý c h l o s t i e l e k t r i č k y č í s l o 7. S k r á t k a , na j a v i s k u s e d e l i t r a j a , ich n á d e j n e p o h ľ a d y boli u p r e n é n a h l a v n ú v ý h r u , p r e k r á s n u h u d o b n u s k r i ň u : j e d n a š t u d e n t k a , z á p a s n í k a p r o f e s o r . Š t u d e n t k a č o s k o r o zo s ú ť a ž e v y p a d l a , p r e t o ž e n e d o k á z a l a z d v i h n ú ť o s e m d e s i a t k i l o v ú č i n k u d o p r e d p í s a n e j v ý š k y j e d e n a pol m e t r a , hoci p r e d t ý m b e z c h y b n e z a r e c i t o v a l a p o p o r t u g a l s k y I a u s t a a z j e d l a v l i m i t e p l n ý t a n i e r b u k o v ý c h pi l ín. Na j a v i s k u z o s t a l u ž l e n p r o f e s o r a z á p a s n í k . M l a d ý m u ž , k t o r ý u v á d z a l s ú ť a ž n ý s e r i á l v y t i a h o l z v r e c k a a k ý s i ž l t ý k o t ú č .

    — V i d í t e p r o f e s o r k o , t u j e j e d n o š t y r i s t o r o č n é č í n s k e p o s o l s t v o . V a š o u p o s l e d n o u ú lohou b u d e p r e č i t a ť č o j e n a p e r g a m e n e n a p í s a n é a a b y t o n e b o l o t a k é j e d n o d u c h é , d o v o l í m s i v á m z a v i a z a ť o č i .

    P r o f e s o r m a l p e k e l n é š ť a s t i e . Š a t k a na o č i a c h m u o n e j a k ý m i l i m e t e r s k l z l a , t a k ž e t e x t h r a v o p r e č í t a l . L e n š k o d a , ž e n e počul s v o j v l a s t n ý h l a s , k t o r ý p r e h l u š o v a l f a n t a s t i c k ý r e h o t o b e c e n s t v a , p r e t o ž e v e d ú c i s ú ť a ž e m u n e b a d a n e p r i v i a z a l n a b r a d u r u ž o v ú s t u ž k u . I n á č n a t o m t o v y p a d o l ;y z á p a s n í k , k t o r é h o p o s l e d n o u ú l o h o u b o l o v y p o č u ť p r t í í e i w a b e z t o h o , ž e b y s a z a s m i a l .

    M l a d ý k o n f e r e n c i e r k o n e č n e p r e k r i č a l t a j f ú n r e h o t a j ú c e h o s a o b e c e n s t v a a s l á v n o s t n e p r e h o v o r i l :

    — V á ž e n é o b e c e n s t v o , p r e d v a m i s t o j í m a j s t e r m a j s t r o v , v í ť a z v e ľ k e j t e l e v í z n e j s ú ť a ž e a p r a v d e p o d o b n ý m a j i t e ľ t e j t o n á d h e r n e j h u d o b n e j s k r i n e . H o v o r í m p r a v d e p o d o b n ý p r e t o , l e b o k t r v a l é m u v l a s t n í c t v u m u s í e š t e u r o b i ť j e d n u j e d i n ú s k ú š o č k u , k t o r á j e v l a s t n e u ž l e n f o r m a l i t o u . Na t r i o t á z k y m u s í o d p o v e d a ť j e d i n ý m s l o v i č k o m : m e n t o l o v ý c u k r í k . T e d a z a č n e m e :

    — Čo m á m a v r u k e p á n p r o f e s o r ? — M e n t o l o v ý c u k r í k .

    n — V a š a p a n i m a n ž e l k a — M e n t o l o v ý "cukrík. — Čo s i v y b e r i e t e , h u d o b n ú s k r i ň u , a l e b o m e n t o l o v ý c u k r í k ? — M e n t o l o v ý c u k r í k . — V e ľ m i p e k n e v á m ď a k u j e m — p o t ľ a p k a l m l a d ý k o n f e r e n

    c i e r p r o f e s o r a p o p l e c i . O d o v z d á v a m v á m m e n t o l o v ý c u k r í k , k t o r ý s t e s i v y b r a l i . C m ú ľ a j t e h o v z d r a v í . . . V á ž e n é o b e c e n s t v o , p r e d s t a v e n i e s a s k o n č i l o , t e š í m s a na b u d ú c u s ú ť a ž .

    P r o f e s o r s d u š o u p l n o u b ô ľ u a r o z h o r č e n i a s a p o m a l y u b e r a l k v ý c h o d u . T a m h o d o b e h o l k o n f e r e n c i e r .

    — P r o s í m o p r e p á č e n i e — k o k t a l m l a d ý m u ž . V z r o n e n e j p r o f e s o r o v e j d u š i s a o z v a l o n i e č o p r í j e m n é h o .

    T a k p r e d s a l e n n i e s ú t í ľ u d i a t a k í zlí, v e d a j t o h o m l á d e n c a d o h n a l o z a m n o u j e h o s v e d o m i e .

    — P r o s í m o l á s k a v é p r e p á č e n i e — p r e h o v o r i l o p ä ť m l a d í k s p r e v i n i l ý m ú s m e v o m n a p e r á c h — , t ú s l u ž k u s o m z a b u d o l p r i v i a z a n ú na v a š e j b r a d e !

    — K e ď sa váš muž vracia v noci domov poloopitý, iste má nejaký vážny dôvod.

    — Pravdaže, nemá dost peňazí, aby sa opil celkom.

    Pána profesora víta doma manželka:

    — No, Eduard, a dnes si čo kde zabudol?

    — Nie som taký rot r žit ý, ako si myslíš, pozri s a , m á m a j svoj dáždnik ...

    — Áno, lenže ráno si odišiel bez dáždnika.

    Tucta žien sa pred nebeskou bránou pýta svätý Peter:

    — Ktorá z vás zhrešila pred svadbou?

    Jedenást rúk sa zdvihlo. — A ktoré ste zhrešili po

    svadbe? Znova sa zdvihne, jedenást

    rúk. — Všetky marš do pekla. Aj

    ta hluchá ...

    V policajnej škole neďaleko Glasgowa sa spytuje inštruktor budúceho policajta:

    — Čo by ste urobili, ak by ste mali rozohnať manifestujúci dav?

    — Zorganizoval by som peňažnú zbierku.

    — Vy, taký útly a chudý ste krotiteľ levov? Ako to, že vás nezožerú?

    — Čakajú, až priberiem.

    Domáca ukazuje izbu budúcemu podnájomníkovi:

    — Pred vami tu býval istý chemik, ktorý tu robil nebezpečné chemické pokusy.

    — Tie škvrny na stene sú stopy po chemikáliách?

    — Nie, po chemikovi.

    Ш1ТЕ-1£Л\ HUCCl

    НШТЕ

    — Pani Limníková, bežte domov, váš starý spadol zo strechy a zlomil si obe nohy!

    — Ježiši Kriste! — Prvý apríl, prvý apríl, iba

    jednu!

    П. í ьХ ' N*. S ъ

    ' е е

    j e i s t e p r i j e á m a ?

    z m a ď a r č i n y

    — Tento západ slnka malo-vala moja dcéra. Studovala za ц veštkyne: hranicami. _ čoskoro

    Zrejme, lebo takýto západ pravá noha. vám opuchne

    slnka u nás nevídat.

    V kancelárii na letisku zvoní telefón.

    — Prosím? — ozve sa úradníčke

    — Dobrý deň, — vraví zákazník. — Prosím o malú informáciu: Ako dlho trvá let z Bratislavy do Paríža?

    Minútku, prosím, — hovorí úradníčka a chce sa pozrieť do cestovného poriadku.

    — Ďakujem pekne, — vraví zdvorilo zákazník a položil slú • chadh i

    — K e ď m a l M a u r i c e C h e v a l i e r 7 5 r o k o v , s p ý t a l s a ho j e d e n r e p o r t é r :

    — P r e z r a ď t e ml, pane, k e d y s t e s p o z o r o v a l i , ž e s t á r n e t e ?

    — Bolo t o v lan i , — u s m i a l s a C h e v a l l a r . — Ž m u r k o l s o m na J e d n u m l a d ú d á m u . O k a m ž i t e s a m a s t a r o s t l i v o s p ý t a l a , č l m i n i e č o n e p a d l o d o o k a . V t o m m o m e n t e * o m bol s t a -

    V a š a sťažnosť je oprávnená I

    — Nadlho? — Nie, lebo ju budú ampu

    tovat.

    — Dovolí váš pes, aby sa k nemu priblížili tudia?

    — Pravdaže, veil ináč by ich nemohol pohrýzt . . .

    * * *

    — Ž e sa n e h a n b í š takto ležať a nič nerobiť.

    — Máš pravdu, pokúsim sa zaspať.