euroreport plus venovaný mdvrr sr

August / September 20122,50 €

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

doprava

výstavba

cestovný ruch

V biznise letí Cloud!Ušetrite vďaka virtuálnej infraštruktúre

§ Prispôsobte výpočtový výkon serverov vašim aktuálnym potrebám.§ Znížte si náklady na serverovú infraštruktúru – plaťte len za to, čo potrebujete.§ Nasaďte novú aplikáciu, systém alebo server niekoľkými klikmi.

www.telekom.sk/cloudTelekom udáva trendy.

Telekom Cloud

BI CLOUD 205x267 Euroreport.indd 1 3.9.2012 11:37

3Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Obsah

Editor a šéfredaktor: Ľuboš Jurík • Nakladateľstvo: EUROREPORT plus, s. r. o., Kukuričná 17, 831 03 Bratislava, v spolupráci s Kanceláriou prezidenta SR, vládou SR, NR SR, Kanceláriou Európskeho parlamentu v SR a VÚC • MK ev 2906/09 • Šéfredaktor: Ľuboš Jurík, 0903 256 658, [email protected] • Zástupkyňa šéfredaktora: Beata Vrzgulová, 0948 526 605, [email protected] • Summary: Mária Vrabcová • Vedúca odd. marketingu: Eva Juríková, 0903 547 125, [email protected] • Výroba: REPUBLICA • Tlač: KOPRINT, Banská Bystrica • Cena jedného výtlačku: 2,50 € • Ročník: XV. • Redakcia nezodpovedá za obsah reklamných materiálov. Nevyžiadané rukopisy a fotografie nevraciame. • Foto na bálke: Pohľad na Bratislavu, dreamstime.com • Kontakt: [email protected], http://www.euroreportplus.sk • Adresa pre poštové zásielky: EUROREPORTplus, s. r. o., Kukuričná 17, P. O. BOX 20, 830 03 Bratislava

obsah

August / September 2012

Peňazí na cesty je dosť, chýbajú Projekty

Rozhovor s J. Počiatkom

Frank Jalšovský – kozmická inšPirácia

európa rešpektuJe národné identity

Rozhovor s J. M. Brunom

6 54 61

ISSN 1336-8796

Doprava a výstavba (Ľ. Jurík) ................................................................... 4

SKANSKA, a. s. .......................................................................................... 5

Peňazí na cesty je dosť, chýbajú projekty (Rozhovor s J. Počiatkom) ............................................................................. 6

Cestovný ruch sa musí rozvíjať výrazne rýchlejšie (Rozhovor s F. Palkom) ................................................................................. 8

Vlaková doprava je na začiatku cesty konsolidácie (Rozhovor s A. Holákom) ............................................................................ 10

Zodpovedný politik má rozhodovať na základe poznania (Rozhovor s Ľ. Vážnym) .............................................................................. 12

Eurofondy sú garantom pre Slovensko (Rozhovor s J. Figeľom) .............................................................................. 13

Východisko je v budovaní integrovaných dopravných systémov (Rozhovor s M. Halabicom) ......................................................................... 14

TUBAU, a. s. ............................................................................................ 15

Železnica je pod dvojitým tlakom (Rozhovor s J. Kubáčkom) ........................................................................... 16

Železnica – najekologickejší druh dopravy (ŽSR) ................................ 17

Internetové služby sú už na úrovni EÚ (Rozhovor s V. Podhorským) ..... 18

Slovenská pošta pripravuje nové služby (Rozhovor s T. Druckerom, Slovenská pošta, a. s.) ....................................... 19

SOFTIP, a. s. ............................................................................................ 20

Spoľahnite sa na naše skúsenosti (Rozhovor s D. Guldanom – SOFTIP, a. s.) ................................................... 21

Priestor pre váš úspech už 20 rokov (sféra, a. s.) ................................. 22

Správa majetku podľa sféra, a. s. (Rozhovor s R. Krbaťom – sféra, a. s.) ......................................................... 23

Orientujeme sa na urýchlenie rozvoja a rozširovania služieb na Slovensku (Rozhovor s I. Ištvánffym) ......................................................... 24

Budeme mať o rok štvrtého mobilného operátora? (Rozhovor s L. Mikušom) ............................................................................ 25

Mení sa bývanie na Slovensku k lepšiemu? (Rozhovor s E. Szolgayovou) ....................................................................... 26

O forme existencie letiska Bratislava rozhodne vláda (Rozhovor s R. Valíčkovou) ......................................................................... 28

Slovensko je neopozerané, má čo ponúknuť (Rozhovor s I. Magátovou) .......................................................................... 29

Kvalitná komunikácia s Bruselom je kľúčová (Rozhovor s D. Žilákovou) ............................................................................ 30

Slovensko je križovatkou hlavných európskych dopravných osí (Rozhovor s I. Urbančíkom) ......................................................................... 31

Peňazí na dopravné projekty je v Bruseli dosť (Rozhovor s J. Gmiterkom) .......................................................................... 32

Uprednostňujeme súťažný dialóg (Rozhovor s M. Svoreňovou) ....................................................................... 33

S našimi diaľnicami to vyzerá horšie ako pred rokom (J. Biely) .......... 35

Nostalgia i poučenie .............................................................................. 36

Nadšenci lodnej dopravy pripravujú zaujímavý exponát – remorkér Šturec (Rozhovor s J. Bohunským) ............................................................. 37

Nové aktivity na Dunaji (Rozhovor s P. Kurhajcom a Ľ. Feješom) ............ 38

In Form Slovakia, s. r. o. (Telco Conference) .......................................... 40

V septembri patrilo nebo nad Sliačom milovníkom letectva (H. Štoksa) .................................................................................................. 41

V rebríčku konkurencieschopnosti klesla SR na 71. miesto (PAS) ... 42

Keď nebude ani chlieb ani hry (S. Motusová) ........................................ 44

Noc s Hamletom alebo ako ťažko je byť na Slovensku kresťanom (A. Hykisch) ................................................................................................. 46

elledanse – jediná stála scéna tanca a pohybového divadla u nás (A. Luptáková) ........................................................................................... 48

Čo mohlo prísť a neprišlo (Rozhovor s G. Rothmayerovou) ..................... 50

Nové knihy (I. Szabó) ............................................................................... 53

Frank Jalšovský – kozmická inšpirácia (Ľ. Jurík) .................................. 54

Ľudia a udalosti ...................................................................................... 56

In Form Slovakia, s. r. o. (Marketing that Sells) ...................................... 58

Diplomati (T. Jaglová) .............................................................................. 59

Európska komisia ................................................................................... 60

Európa rešpektuje národné identity (Rozhovor s J. M. Brunom) ........... 61

Európsky parlament ............................................................................... 62

Infoservis prezidentskej kancelárie ..................................................... 63

Infoservis vlády SR ................................................................................. 64

Infoservis NR SR ..................................................................................... 66

Summary ................................................................................................. 68

4 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Úvodník

ĽUBOŠ JURÍKšéfredaktor

doprava a výstavba

sú hlavnými témami nového vydania časopisu EUROREPORTplus.

Doprava a výstavba vo všetkých segmentoch a všetkých oblastiach sú vôbec vďačnými témami nielen pre médiá, ale aj pre okruh odborníkov a, pravdaže, aj pre širokú ve-rejnosť. Predovšetkým je to večne diskutovaná a neukon-čená problematika diaľnic a rýchlostných ciest na Sloven-sku, ktorá už pripomína evergreen. Niekoľko desaťročí sa buduje úsek z Bratislavy do Košíc, niekoľko desaťročí sa pomaly budujú rýchlostné cesty a Slovensko v prvej de-káde tretieho tisícročia žalostne zaostáva za vyspelými eu-rópskymi krajinami. Pritom otázka autostrádnej siete na Slovensku bola prioritou všetkých vlád od novembra 1989, ba pokiaľ pamätní-kom siaha pamäť, táto téma prudko rezonovala aj v ča-soch predošlého režimu. Napriek tomu sa autostrád-ne prepojenie z Bratislavy do Košíc neustále odkladá a najnovšie odhady spo-chybňujú aj rok 2020 ako konečný na odovzdanie ce-lého úseku motoristom.

Nehovoriac o tom, že dô-ležitá je aj koncepcia a do-stavba rýchlostných ciest. Týka sa najmä úsekov Ban-ská Bystrica – Ružombe-rok, ale aj južnej trasy sme-rom na Lučenec a ďalej až do Košíc, či inej trasy z Dunaj-skej Stredy do Bratislavy, nehovoriac o tom, v akom zúfa-lom stave je cesta z Bratislavy smerom na Galantu, Nové Zámky a Komárno atď. Podobne sa diskutuje o dostavbe diaľnice k poľským, resp. ukrajinským hraniciam.

Namieste je preto otázka, či skôr celá sústava otázok: prečo je to tak? Kedy sa situácia zmení k lepšiemu? Je výhodnejšie stavať zo štátnych či súkromných zdrojov? Je únosné tak nekonečne dlho čakať na vyjadrenia Bru-selu? Je potrebné donekonečna spochybňovať výberové konania? Je zmysluplné meniť plány a predsavzatia po každej výmene vlády?

Parafrázujúc známy výrok – za všetkým hľadaj ženu, možno v tejto súvislosti povedať: za všetkým hľadaj pe-niaze. Ani jednu vládu nemožno totiž upodozrievať, že nemala záujem dostavať diaľnicu či vybudovať sieť rýchlostných ciest. Práve naopak. Táto téma sa stala jed-ným z kľúčových bodov každej predvolebnej kampane a aj v reálnej činnosti každej vlády sa cestná doprava, takpovediac, tešila mimoriadnej pozornosti. Postupne síce pribúdali úseky dokončených ciest, ale zakaždým sa vyskytol nejaký objektívny „zádrheľ“ a výstavba sa spomalila alebo celkom zastavila. Navyše, celkom ob-

jektívne musíme čeliť fi-nančnej a hospodárskej kríze, ktorá reálne kom-plikuje dokončenie cest-nej siete. Štátna kasa sa borí s problémami ako udržať rozpočet a každé euro využiť efektívne, čo vôbec nie je ľahká úloha. Na druhej strane by mož-no práve investície do vý-stavby diaľnic a rýchlost-ných ciest rozhýbali našu ekonomiku, vyviedli ju z krízy a dali by prácu ti-síckam ľudí. Možno...

Zaiste, doprava, to nie sú len cesty, ale aj želez-nice, vodné toky, letiská. Každý z týchto segmen-tov dopravy má svoje špe-

cifické problémy. Týkajú sa modernizácie železničných tratí, modernizácie letísk a dostavby terminálu v Bra-tislave, efektívnejšieho využívania vodných tokov na Slovensku. Aj o týchto témach sa v našom vydaní do-čítate.

Rovnakú pozornosť by si zaslúžila problematika vý-stavby, ktorá sa nachádza v tých istých spoločenských a ekonomických súradniciach ako doprava. Na jednej strane je nedostatok zdrojov, na druhej strane by roz-mach výstavby rozhýbal investície, trh a pribudli by pracovné príležitosti. Aj o tejto téme píšeme v EURO-REPORT-e plus.

Viac informácií:

www.skanska.sk

Oslavujeme prvých 125 rokov

Rudolf Frederik Berg zakladá spoločnosť AB Skånska Cementgjuteriet a začína pracovať so železobetónom

prvý betónový most vo Švédsku

prvá zahraničná zákazka v podobe dodávky dutých betónových blokov na telefónne káble do Leedsu a ďalších miest v Anglicku

prvá zahraničná pobočka vo Fínsku a následne v Rusku

prvá veľká investícia do realít v Malmö

registrácia spoločnosti na burze cenných papierov v Štokholme

zmena názvu na Skanska

Skanska začína pôsobiť na Slovensku

Oslavujeme prvých 125 rokov

prvá stavba asfaltovej komunikácie vo Švédsku

SKANSKA 205x267_PRESS.indd 1 17.09.12 14:13


Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

Už takmer šesť mesiacov šéfujete ministerstvu dopravy. Málo na to, ■■

aby ste mohli bilancovať, ale dosť, aby ste mohli porovnávať. V prvej vláde Roberta Fica ste boli ministrom financií. Ktorý rezort vám viac sedí?

Myslím si, že ministerstvo dopravy. Na rozdiel od ministerstva financií je viac projektovo orientované. Vezmite si napríklad vý-stavbu cestnej infraštruktúry. Treba zvládnuť celý balík úloh, aby sme mohli prísť k hotovému dielu a odovzdať ho do užívania. Od vypracovania technických štúdií, posudzovania vplyvov na životné prostredie cez projektové dokumentácie až po stavebné povolenie a výstavbu vrátane stavebného dozoru. To platí aj o železničných projektoch. Väčšina dopravnej infraštruktúry sa zároveň financuje z eurofondov, čo je ďalšia agenda, ktorá umocňuje postavenie mi-nisterstva dopravy ako projektovo orientovanej inštitúcie.

Kde sú najväčšie rozdiely v pôsobení úradov oboch ministerstiev?■■

Už som sa viac ráz spomenul, že situácia na ministerstve dopravy je horšia ako bola na financiách, keď som tam nastupoval. Našiel som tu nepochopiteľné veci. Napríklad, že kľúčové sekcie nemali dostatok potrebných informácií od podriadených organizácií a ne-vedeli, čo sa v nich deje. To je zásadný komunikačný problém. Ďa-lej, že neexistuje poriadna databáza údajov a ukazovateľov, na kto-rej základe by bolo možné korektne sa rozhodnúť napríklad o tom, ktoré diaľničné či železničné úseky treba začať stavať čo najskôr, lebo sú najpotrebnejšie, a ktoré projekty nie sú až také horúce a ich výstavba sa môže posunúť na neskôr. Ak má takýto obrovský rezort fungovať, treba to zásadne zmeniť. Intenzívne na tom pracujeme už od nástupu na ministerstvo. Nedá sa to však zreformovať zo dňa na deň, ani z mesiaca na mesiac. Je to beh na dlhé trate.

Váš predchodca hovoril o nulovej tolerancii ku korupcii. Vy ste po ■■

nástupe do funkcie oznámili, že sa preverujú všetky podozrivé zmluvy, uzatvorené v rezorte od pádu minulej vlády. Čo preukázalo preverova-nie, ak ohliadneme od škandalóznych „zlatých padákov“ pre niekto-rých manažérov?

Ministerstvo aktívne preveruje všetky zmluvy, ktoré boli uzavre-té po vyhlásení predčasných volieb, vrátane manažérskych. Vzhľa-dom na veľkosť rezortu dopravy a rozsah jeho kompetencií, ktoré

sú najväčšie spomedzi všetkých rezortov, potrebujeme na to viac času. Viaceré zmluvy si pre ich zložitosť vyžadujú dôkladnú práv-nu analýzu. Ku konkrétnym zisteniam sme dospeli v spomínaných manažérskych zmluvách. Nemám nič proti adekvátnym platom vrcholových manažérov v štátnych firmách, ktorí zodpovedajú za miliónové aktíva a tisícky zamestnancov. Odstupné však musí od-rážať hospodársky výsledok a nesmie nastať prípad, že desaťtisíce eur dostávajú riaditelia stratových firiem. Padáky za 1,5 milióna eur v rezorte, v ktorom by ste potrebovali pomaly lupu na to, aby ste našli firmu v čiernych číslach, je podľa mňa škandál. Súčasní ria-ditelia a topmanažéri sa určite nemôžu tešiť na platinové padáky, aké sa ušli nominantom pána Figeľa. Tí, ktorí zdedili takéto zmluvy po svojich predchodcoch, už majú podpísané dodatky, ktoré takéto odstupné rušia.

Ministerstvo dopravy podalo za exministra Figeľa trestné oznáme-■■

nie pre údajne falšovanie analýz v súvislosti s predraženými PPP pro-jektmi na diaľnici D1. Sledujete priebeh vyšetrovania?

Vyšetrovanie celej záležitosti je v kompetencii orgánov činných v trestnom konaní. Ja im v žiadnom prípade do toho nebudem za-sahovať. Ak zistia, že niekto podvádzal, bude treba vyvodiť zodpo-vednosť. Držím sa zásady – padni, komu padni.

Jednou z prvých otázok, ktorou vás novinári zasypali po nástupe do ■■

funkcie, je, kedy budú diaľnicou spojené Košice s Bratislavou. Premiér Fico hovoril pred časom o roku 2010, čo je už pasé. Exminister dopra-vy Ján Figeľ o roku 2017. Podarí sa dodržať aspoň rok, ktorý avizovala predošlá vláda?

Presný dátum dnes nie je schopný povedať nik. Viem len pove-dať, že termín, o ktorom hovorila minulá vláda, je nereálny. Ho-voriť v súčasnosti o konkrétnom dátume nie je zodpovedné. Nik totiž nevie ako dopadne environmentálne posudzovanie úseku D1 Turany – Hubová zo strany Európskej komisie. A bez tohto úseku nie je možné kompletné diaľničné prepojenie Košíc s Bratislavou. Vyhlásiť akýkoľvek termín je alibistické. Zodpovedne však môžem povedať, že nepodceníme nič v príprave stavieb a posúvaní celej agendy dopredu.

Dostavba najdôležitejšej slovenskej diaľnice teda závisí od Bruselu?■■

Áno. Presnejší odhad budeme môcť povedať až po vyriešení en-vironmentálneho problému úseku pri Martine. Som optimista, že ho vyriešime a že budeme v priebehu pár mesiacov vedieť, ako to s týmto úsekom vyzerá.

Čo všetko nám ešte chýba dostavať na diaľnici D1?■■

Určite viete, že po Žilinu je diaľnica kompletná. Aktuálne sa vy-hodnocuje súťaž na časť južného obchvatu Žiliny s tunelom Višňo-vé, ktorý je najdlhší na Slovensku. Výstavbu by sme chceli rozbeh-núť v prvej polovici budúceho roka. Závisí to od priebehu verejné-ho obstarávania. Úsek z Hričovského Podhradia, ktorý má platné stavebné povolenie, sa začne stavať tak, aby bol sprejazdnený spolu s tunelom Višňové. Za ním nasleduje martinský úsek Dubná Skala – Turany, ktorý sa buduje. Vo výstavbe sú aj dva úseky pri Levoči a jeden pri Prešove. Na ružomberský úsek, ktorý končí v dedine Ivachnová, plánujeme tento rok podpísať zmluvu s víťazom súťaže.

Peňazí na cesty je dosť, chýbajú Projekty

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR v súčasnej vláde vedie Ján Počiatek.

O rozhovor ho požiadala publicistka Mária Šišuláková.

Foto

: arc

hív



Bol by som rád, keby sa tento rok začalo aj stavať.

Je problémom aj juhozápadný obchvat Pre-■■

šova?To je ďalší problém, pretože jeho pripra-

venosť je mizivá. To, kedy sa vyrieši prípra-va toho úseku a dostaneme sa do štádia, že budeme schopní odhadovať termíny, je ešte vo hviezdach. Treba však dodať, že tranzit-nú dopravu cez Prešov v smere západ – juh by mal od roku 2014 obslúžiť štvorpruho-vý prieťah mestom, ktorý sa začal nedávno stavať v réžii Slovenskej správy ciest. Para-lelný diaľničný obchvat s tunelom preto po-stačuje stavať od roku 2015. Prínosnejším pre Prešov bude aj severný obchvat, ktorý je súčasťou rýchlostnej cesty R4 a má sa za-čať stavať od roku 2014.

Veľa sa hovorí o financovaní diaľnic. Aký ■■

model uprednostňujete? Jednoznačne je to financovanie z euro-

fondov. Je to najlacnejší spôsob financova-nia, pretože najmenej zaťažuje verejné fi-nancie.

Premiér Fico však s obľubou hovorí o PPP ■■

projektoch. Napriek tomu nepočítate s finan-covaním cez PPP?

To som nepovedal. Pýtali ste sa ma, čo uprednostňujem, a nie, aké možné zdroje plánujeme využívať pri výstavbe diaľnic.

Takže uvažujete aj o možnosti využiť na ■■

diaľnice zdroje z PPP?Nebránim sa PPP projektom ako forme

financovania. Najprv je však nutné využiť možnosti operačných programov cez euro-fondy, až potom môžeme uvažovať nad do-datočnými zdrojmi. Nech sú už akékoľvek, či už formou pôžičky alebo PPP. Dnes reál-ne hrozí, že eurofondy z tohto programova-cieho obdobia na cesty nemusia byť vyčer-pané, pretože nie je dostatok pripravených projektov. To je problém, ktorý som zdedil a ktorému čelíme a riešime ho. Aby sme po-dobným peripetiám predišli, zintenzívnili sme prípravu diaľničných projektov na čer-panie eurofondov z programovacieho obdo-bia na roky 2014 až 2020. Robíme všetko, aby sme sa vyhli situácii, že peniaze síce sú, ale projekty chýbajú. Snažíme sa intenzív-nejšie komunikovať s Európskou komisiou, aby schvaľovanie projektov v Bruseli pre-biehalo bez problémov. Toto sa predchádza-júcej vláde nie vždy darilo.

Vo financovaní cestnej a diaľničnej in-fraštruktúry sú vítané aj iné zdroje vráta-ne súkromných, teda aj PPP projekty. No dôležité sú podmienky financovania, ktoré musia byť výhodné nielen pre súkromných veriteľov, ale aj pre štát.

História ukazuje, že veľkou brzdou výstav-■■

by diaľnic je verejné obstarávanie.Máte úplnú pravdu. Diaľničný plán minu-

lej vlády výrazne zaostal za realitou aj preto, že podcenila riziko z posunov vo verejnom

obstarávaní, ktoré spôsobili jednak časté ná-mietky firiem na ÚVO, no tiež ich zdĺhavé posudzovanie.

Čo chcete urobiť, aby sa to v budúcnosti ■■

nestávalo?Problémy vo verejnom obstarávaní sa dl-

hodobo opakujú v totožnej schéme. Z po-hľadu obstarávania veľkých infraštruktúr-nych projektov treba preto zákon zaktuali-zovať. Vláda si dala záväzok upraviť zákon o verejnom obstarávaní tak, aby bol moder-ný, nespochybniteľný a dostatočne transpa-rentný. Je to veľmi citlivá otázka a budeme musieť nájsť konsenzus nielen naprieč po-litickým spektrom, ale aj so širokou odbor-nou verejnosťou.

Rezort dopravy nie je iba o cestách, dru-■■

hou najvýznamnejšou položku vášho rozpoč-tu sú železnice. Akú máte víziu v železničnom sektore?

Je nevyhnutné pokračovať v ozdravova-ní a obnove železničných firiem. Nechcem, aby ozdravný proces bol iba o prepúšťaní ako za minulej vlády. Potrebujeme vniesť do fungovania a hospodárenia železničných fi-riem poriadok, ktorý tam roky chýba. V sú-časnosti vytvára príslušná sekcia minister-stva v spolupráci so všetkými železničný-mi firmami jednotnú víziu železničného sektora. Jej základným cieľom je zachova-nie a postupné zvyšovanie podielu železníc v osobnej aj nákladnej doprave v rámci ak-tuálnych limitov rozpočtu verejnej správy, ako aj konsolidácia, oddlženie a ozdravenie železničného sektora. Ide nám o zdravú, funkčnú a nezadlženú železnicu, ktorá sa so všetkou zodpovednosťou ujme spoľah-livého a kvalitného obhospodarovania tých dopravných výkonov, ktoré jej vzhľadom na jej charakteristické vlastnosti patria.

V súvislosti so železničnými firmami často ■■

skloňujete slovo holding.Áno, ale aj s prívlastkom virtuálny. Mys-

lím tým úzku koordináciu železničných fi-riem, aby sa nestávali veci ako v minulos-ti, že ministerstvo dopravy nemalo od tých-to firiem potrebné informácie o dôležitých hospodárskych záležitostiach. Vecne by „virtuálny holding“ mala zastrešovať odbor-ná sekcia na ministerstve. Ide teda o pome-novanie zvýšeného úsilia ministerstva koor-dinovať pôsobenie štátnych železničných fi-riem cez nástroje, ktoré máme k dispozícii. Chceme, aby železnica bola pre ľudí atrak-tívnejšia a komfortnejšia.

Ministerstvo v minulom období odštarto-■■

valo verejné obstarávanie cez elektronické aukcie. Pokračujete v nich?

Je to vec, ktorú vnímam pozitívne a nevi-dím dôvod na tom nič meniť.

V súčasnosti prebiehajú intenzívne roko-■■

vania o návrhu štátneho rozpočtu na budú-ci rok. Ministerstvo financií vám predbežne pridelilo takmer 2,3 miliardy eur, čo je síce

o niečo viac ako tento rok, ale výrazne menej, ako ste žiadali.

Je to menej, no rokovania o rozpočte sa za-tiaľ neskončili. Ako bývalý minister financií chápem svojho kolegu, že chce šetriť, kde sa dá. Situácia vo svetovej ekonomike je stále zložitá a my ako krajina nemáme na výber – musíme znižovať deficit verejných financií a svoju závislosť od finančných trhov.

Ste teda spokojní a nechcete viac peňazí do ■■

rozpočtovej kapitoly ministerstva dopravy?Určite budem bojovať za to, aby bola roz-

počtová kapitola rezortu bohatšia. Treba sa však na celú záležitosť pozrieť aj z iného uhla. Problém ministerstva dopravy nie je v nedostatku peňazí, ale v slabej priprave-nosti projektov dopravnej infraštruktúry. Vý-voj rozpočtovej kapitoly už niekoľko rokov ukazuje, že rezort nie je schopný minúť ani to, čo má. Preto je mojou prvoradou úlohou pripraviť kvalitné projekty, a potom nebude problém dohodnúť sa s ministerstvom finan-cií na zdrojoch. Nemá význam chodiť každý rok na jeseň na ministerstvo financií s nastr-čenými dlaňami a o rok na to zasa s dlhým nosom vracať milióny do štátnej kasy späť.

Kde plánujete investovať viac prostriedkov ■■

a kde menej? Prečo?Najväčšia časť výdavkov kapitoly minister-

stva smeruje na budovanie a obnovu cestnej a železničnej infraštruktúry. Máme však aj oblasti, ktoré sú v aktuálnom návrhu výrazne podhodnotené. S ministerstvom financií bu-deme rokovať o zvýšení výdavkov na leteckú dopravu a rozvoj bývania. Nájomné bývanie vnímam ako jednu z priorít v rokovaní s mi-nisterstvom financií. To je zatiaľ všetko, čo môžem teraz povedať. Rozpočet sa stále pri-pravuje a platí preto staré známe – kým nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič.

Prečo vám tak záleží na podpore nájomné-■■

ho bývania?Trh práce u nás trpí nedostatkom kvalifi-

kovanej pracovnej sily, čo sa ukázalo v čase najväčšieho boomu našej ekonomiky, a vidí-me to aj dnes. Vnímame, že sčasti sa to dá riešiť väčšou podporou mobility pracovnej sily, ktorá je u nás nízka. Pre Slovensko je dôležité, aby sa ľudia bez väčších problémov dokázali presunúť za prácou, ako je to bež-né vo vyspelých ekonomikách. Je v našich silách rozhýbať to, no žiada si to podstatne viac nájomných bytov a zmenu tradičného prístupu k sťahovaniu sa za prácou. Bude to náročná úloha, lebo verejný nájomný sektor je v plienkach a súkromný na tom nie je ove-ľa lepšie. Verejný pokrýva z celkového by-tového fondu necelé 3 %, kým v Európe je to bežne viac ako 25 %. Podpora nájomné-ho bývania si, samozrejme, vyžiada aj viac financií, ako je v návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok. Chceme do sektora nájom-ných bytov pritiahnuť aj súkromný kapitál. Verím, že kombináciou súkromných a verej-ných zdrojov sa nám tento sektor podarí roz-hýbať a uľahčiť tak presun ľudí za prácou. ■



Európska komisia nás už viackrát kritizo-■■

vala pre nedostatočné čerpanie eurofondov. Vyvodili sa z kritiky potrebné závery?

Robíme všetko, aby sme tieto negatívne trendy zvrátili. Krátko po nástupe na mi-nisterstvo sme zriadili riadiaci výbor pre koordináciu fondov EÚ, na ktorom sa pra-videlne stretávajú štátni tajomníci prísluš-ných rezortov. Výbor je koordinačný, po-radný a iniciatívny orgán ministra dopravy pre problematiku využívania eurofondov. Rieši problémy tak, aby Slovensko čerpa-lo eurofondy čo najefektívnejšie. Výsledky našej práce už vidno. Vďaka našim kro-kom sa podarilo odblokovať platby v ope-račných programoch Životné prostredie, Doprava a Vzdelávanie.

Stačí na odstránenie problémov jeden vý-■■

bor?Určite nie. Keď sme prevzali zodpoved-

nosť za eurofondy, vypracovali sme sprá-vu o stave realizovania Národného stra-tegického referenčného rámca k 31. máju 2012. V ňom sme identifikovali riziká, na ktorých základe hrozí, že niektoré operač-né programy nestihnú vyčerpať alokované financie. Pri operačných programoch s vý-raznými problémami sme navrhli vypraco-vanie akčných plánov. Ide o kroky, ktoré je nevyhnutné urobiť, aby sa zlepšilo čer-panie fondov.

Dokedy mali byť tieto plány hotové?■■

Riadiace orgány, teda ministerstvá, ich mali vypracovať do konca augusta. Ich pl-nenie sa teraz bude vyhodnocovať každé dva mesiace.

Vie Európska komisia o týchto krokoch?■■

Komunikácia s Európskou komisiou (EK) je na štandardnej úrovni. Pravidelne ju informujeme o priebehu a aktuálnom stave implementácie Národného strate-gického referenčného rámca. Mesačne im zasielame takzvanú štandardnú monitoro-

vaciu tabuľku, ktorá podrobne informuje o stave čerpania a kontrahovania zdrojov z fondov EÚ až po úroveň prioritných osí. Štvrťročne posielame i odpočet plnenia uložených úloh v dokumente Joint Road Map, ktorý zahŕňa aj implementáciu veľ-kých projektov.

Ako sú na tom dlhodobejšie plány?■■

Raz ročne posielame EK za každý ope-račný program výročnú správu o imple-mentácii operačného programu, ktorá veľ-mi detailne informuje o pokroku, zmenách i prípadných problémoch. Rovnako treba povedať, že zástupcovia EK sú pozorova-teľmi vo všetkých monitorovacích výbo-roch jednotlivých operačných programov, aj v Národnom monitorovacom výbore. Centrálny koordinačný orgán zabezpeču-je výročné stretnutie zástupcov komisie s predstaviteľmi Slovenska. Ak niečo horí, stretávame sa, samozrejme, aj podľa potre-by priamo v Bruseli.

Schválil nám už Brusel presun eurofondov ■■

na zamestnanosť mladých?Materiál o návrhu realokácie finančných

prostriedkov na podporu riešenia neza-mestnanosti mladých ľudí a zintenzívne-nie podpory malých a stredných podnikov schválila vláda v máji. Následne museli tie-to peniaze presmerovať aj monitorovacie výbory jednotlivých operačných progra-mov, čo sa podarilo ku koncu júna. Všetko potom išlo v jednom balíku do vlády, ktorá to schválila na konci júla a obratom sme to poslali EK. Ich súhlasné stanovisko oča-kávame v najbližšom čase. To však nezna-mená, že čakáme so založenými rukami. Už sme podnikli kroky potrebné na urých-lené implementovanie projektov ihneď po schválení realokácie zo strany EK.

V súčasnom programovacom období pat-■■

ríme medzi krajiny EÚ s najvyšším počtom operačných programov – až jedenásť – čo sa ukázalo ako nešťastné. V súčasnosti finišuje príprava nového programovacieho obdobia na roky 2014 – 2020. Aké ciele sme si naň aj s ohľadom na doterajšie skúsenosti stano-vili?

Hlavným cieľom v novom programova-com období je zvýšiť efektivitu plnenia ob-medzeného počtu cieľov definovaných na

úrovni EÚ vychádzajúcich zo stratégie Eu-rópa 2020. Nám z toho vyplynulo, že Slo-vensko bude mať menší počet operačných programov, ktoré budú zamerané na vy-medzený okruh oblastí podpory tak, ako sú stanovené v Národnom programe refo-riem SR.

Sústredíme sa na základnú infraštruk-túru, vedu, výskum a inovácie s dôrazom na zelený rast a tiež na ľudské zdroje, za-mestnanosť a sociálnu inklúziu. Zároveň využijeme možnosť previesť dve percentá celkových prostriedkov do Bratislavského samosprávneho kraja.

Pred niekoľkými týždňami ste rokovali ■■

so zástupcami Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o najväčších vý-zvach v oblasti urýchlenia čerpania fondov EÚ, ako aj o príprave nového finančného ob-dobia 2014 – 2020. Prezentovala OECD pre nás nejaké odporúčania?

Stretnutie bolo konštruktívne. Zástup-cov OECD sme informovali o prijatých opatreniach na zrýchlenie čerpania štruk-turálnych fondov a Kohézneho fondu EÚ. Išlo predovšetkým o vytvorenie koordinač-ného mechanizmu pre eurofondy na úrov-ni štátnych tajomníkov realokáciou fondov v prospech tých operačných programov, ktoré majú najlepšiu absorpčnú kapacitu a spoločenskú pridanú hodnotu, alebo rie-šenie nezamestnanosti mladých a podporu malých a stredných podnikov. Zástupcov OECD tieto opatrenia ocenili a zároveň odporučili, aby sa Slovensko v rámci no-vého programovacieho obdobia zameralo, v súlade so stratégiou EÚ, na „inteligent-nú špecializáciu“ najmä v oblastiach, kde môže mať konkurenčnú výhodu.

Podľa plánov Bruselu by Národný systém ■■

dopravných informácií mal byť súčasťou jed-notného inteligentného dopravného systému Európskej únie, čo chce EÚ aj finančne pod-poriť. Zaoberá sa už Slovensko riešením inte-ligentného dopravného systému? Aký postoj sme zaujali k tomuto plánu?

Pracujeme na tom. Predpokladáme, že by sme tento systém mohli financovať z nasledujúceho programovacieho obdo-bia 2014 – 2020. Chceme kriticky prehod-notiť rozsah, štruktúru, nevyhnutnosť, ako aj výšku nákladov na veľký celoslovenský

cestovný ruch sa musí rozvíjať výrazne rýchlejšieV zmysle zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy koordinuje rezort dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja okrem iných úloh využívanie finančných prostriedkov z fondov Európskej únie, prípravu politík regionálneho rozvoja, ktoré vo veľkej miere eurofondy využívajú. Túto problematiku na ministerstve koordinuje štátny tajomník František Palko.

Oslovila ho publicistka Mária Šišuláková.

Foto

: arc

hív



systém NSDI. Odhady nákladov na pro-jekt sa pohybujú do 150 mil. eur s DPH. Ide iba o horný odhad toho, čo by mal stáť celý systém. Nám sa zdá táto suma vysoká. Na systém bude po prehodnotení koncep-cie NSDI vypísaná transparentná súťaž. Predpokladáme, že cena, ktorú Slovensko zaň zaplatí, bude značne nižšia ako spomí-naný horný odhad nákladov.

Aký praktický význam má systém pre bež-■■

ných užívateľov ciest a mestských komuniká-cií?

NSDI prinesie moderné informačné tech-nológie do dopravy. Umožní sledovanie, vy-hodnocovanie a riadenie dopravného pro-cesu čase a priestore tak, aby nedochádzalo k zbytočným časovým stratám. Systém záro-veň umožní efektívne a účinne nastaviť plá-novanie budovania dopravnej infraštruktú-ry v súlade s reálnymi dopravnými nárokmi na jednotlivých cestných úsekoch.

Ministerstvo dopravy pripravuje novú stra-■■

tégiu pre cestovný ruch. V čom sa líši od sú-časnej stratégie, keďže rozvoj cestovného ruchu u nás ani zďaleka nezodpovedá svojim možnostiam?

Chceme, aby sa cestovný ruch rozvíjal výrazne rýchlejšie ako to bolo doteraz. Ak sa nám to podarí, tak to veľmi pomôže aj celej ekonomike Slovenska. Propagáciu Slovenska v zámorských štátoch by sme chceli robiť spoločne s krajinami V4. Podľa nás to tak bude lepšie a efektívnejšie pre celý región. Posilniť by sme chceli propa-gáciu Slovenska v okolitých štátoch.

Dá sa povedať, ktoré sektory chcete pro-■■

pagovať?Určite to, v čom vieme byť tak povediac

svetoví. Ide napríklad o pobyty v termál-nych areáloch, ktorých je na Slovensku do-statok a dá sa v nich kúpať po celý rok bez ohľadu na počasie. Ďalej o pobyty v roz-manitej prírode spojené s ekoturistikou. V zime vieme ponúknuť aj zaujímavé lyžo-vanie. Hlavne pre ľudí, ktorí uprednostňu-jú skôr strediská prírodného a športového zamerania. Východne od Álp sú naše Tatry a Veľká a Malá Fatra nesporne najlepšie. Existuje tu ešte doposiaľ veľmi významný, ale zanedbávaný segment. A to víkendová turistika.

Oplatí sa na to zamerať? Predsa, ide len ■■

o dva dni.To je síce pravda, ale víkendov je za rok

až 52. Okolité štáty, s výnimkou Rakúska, nemajú takú pestrú paletu ponuky pre tu-ristov ako my. Dlhé hranice s nimi dávajú reálny predpoklad pritiahnuť viac turistov z týchto krajín a zvýšiť tak celkový počet pobytových dní u nás. Súčasne sa takto viac oživia aj menšie turistické strediská v blízkosti hraníc.

Čím sa chceme v cestovnom ruchu presa-■■

diť?

Určite kvalitou. Nič iné dnes nemá šan-cu. A to nehovorím iba o kvalite jednotli-vých produktov, ale o komplexnej kvalite, ktorú turistom ponúkneme. Preto plánuje-me výraznejšie posilniť destinačný manaž-ment, ktorý chceme postupne budovať aj cez činnosti novo sa tvoriacich organizácií cestovného ruchu. V konečnom dôsledku pôjde o koordinovaný, cieľavedomý proces riadenia a usmerňovania cestovného ru-chu v príslušnom teritóriu.

V cestovnom ruchu výrazne zaostávame za ■■

väčšinou vyspelých krajín, najmä čo sa týka služieb. Čomu to pripisujete?

Slovenský cestovný ruch dlhoročne nedo-sahuje výsledky, ktoré by zodpovedali jeho možnostiam. Naša krajina má krásnu prí-rodu, bohaté prírodné liečivé zdroje, množ-stvo turistických zaujímavostí, takže sa ur-čite nemôžeme na nič vyhovárať. V minu-losti sa síce prijalo niekoľko strategických plánov, ale ukazuje sa, že to nestačí. Za rie-

šenie v tejto oblasti z hľadiska systémovej zmeny považujem až zákon o podpore ces-tovného ruchu. Vďaka nemu je možné pod-poriť a zmobilizovať subjekty zainteresova-né na rozvoji cestovného ruchu v konkrét-nych regiónoch či destináciách, ktoré môžu zvýšiť kvalitu celkovej destinácie s konku-renčnými produktmi a kvalitnými služba-mi. Práve to je to, čo potrebujeme. Ľudia v regiónoch, ktorí pracujú v cestovnom ru-chu, musia spolupracovať.

Všetko teda závisí od ľudí, ich postojov ■■

a prístupov. Kedy sa podarí meniť ich prí-stup?

Povedal by som to asi tak, že na Sloven-sku je dosť kvalifikovaných ľudí, len nie všetci sú zvyknutí pracovať na sto percent. Katastrofou v našom cestovnom ruchu je slovné spojenie „to stačí“. Kým sa ľudia ne-naučia robiť veci najlepšie, ako sa len dá, budeme mať problém konkurovať kraji-nám, kde toto už pochopili. Možností zme-niť to je viac, ale ľudia si musia uvedomiť, že je to predovšetkým v ich záujme. Na druhej strane, práca v službách dnes pat-rí medzi tie horšie platené a, navyše, ani nemá veľmi dobré meno. No jedno s dru-hým súvisí. Keď budete robiť v špičkovom zariadení, v kraji, ktorý má čo ponúknuť, jednak viac zarobíte a zároveň budete aj hrdý na robotu, ktorú robíte.

Podpora výstavby bytov formou indivi-■■

duálnej výstavby, ale tiež komunálnej, stále

nie je na dostatočnej úrovni, čo sa prejavu-je v mnohých spoločenských oblastiach. Kde treba hľadať príčiny tohto stavu?

Výstavbu bytov štát podporuje viacerý-mi spôsobmi, a to najmä formou priamych dotácií alebo úverov so zvýhodnenou úro-kovou mierou. O tom, koľko peňazí vieme poskytnúť na podporu bývania, sa vždy rozhoduje na základe toho, koľko peňazí je v rozpočte. Aj keď rozvoj bývania v sú-časnosti patrí k prioritám nášho rezortu, viac peňazí na podporu bývania sa v čase, keď musíme konsolidovať verejný rozpo-čet, bude hľadať ťažko. Preto sa jestvujúce ekonomické nástroje zameriavajú viac na podporu výstavby bytov pre sociálne slab-šie skupiny obyvateľstva.

Na druhej strane stále prekvitá beztrestná ■■

výstavba čiernych stavieb. Už roky sa disku-tuje o prísnych trestoch, no legislatíva tieto javy nerieši dostatočne. Kedy príde k želanej zmene?

Prvým krokom bolo presunúť dohľad bližšie k ľudom. Monitorovať všetky stav-by v obci teraz má za úlohu stavebný úrad príslušnej obce alebo mesta. V rámci tejto činnosti má stavebný úrad povinnosť per-manentne sledovať všetku stavebnú čin-nosť a odhaľovať aj nepovolenú stavebnú činnosť. Je preto zodpovednosťou každé-ho starostu a primátora, aby jeho obecný či mestský stavebný úrad vykonával túto činnosť zodpovedne a včas zakročil pro-ti „čiernym stavbám“. Veríme, že obce a aj ľudia, ktorí v nich bývajú, vyžijú túto možnosť a boj proti čiernym stavbám sa zintenzívni.

Nie je problémom príliš mäkký zákon?■■

Ministerstvo už pripravuje nový staveb-ný zákon, ktorý sprísni postihy čiernych stavieb. Predpokladáme, že na rokovanie vlády sa dostane v septembri budúceho roka. Nový stavebný zákon, ktorý v sú-časnosti rezort pripravuje, bude upravo-vať aj opatrenia na zabránenie nepovole-nej výstavby. Uvažuje sa s preventívnymi opatreniami, ako aj s následným sankč-ným postihom zúčastnených osôb, ktoré umožnia realizovanie nepovolenej stav-by a s nariadením odstránenia nepovole-nej stavby, ktorá je v rozpore s územným plánom bez možnosti jej ďalšej legalizá-cie. Textová úprava návrhu zákona a roz-sah opatrení proti nepovoleným stavbám bude k dispozícii širokej verejnosti už v marci 2013. ■

Katastrofou v našom cestovnom ruchu je slovné spojenie „to stačí“. Kým sa ľudia nenaučia robiť veci najlepšie, ako sa len dá, budeme mať problém konkurovať krajinám, kde toto už pochopili. Možností zmeniť to je viac, ale ľudia si musia

uvedomiť, že je to predovšetkým v ich záujme.



Od nástupu súčasnej vlády sa v cestnej sie-■■

ti uskutočnili viaceré zmeny, medzi inými sa začala výstavba posledného úseku diaľnice na Spiši, otvoril sa obchvat Banskej Bystrice i severný obchvat Trnavy na Záhorie. Na kto-ré ďalšie príjemné zmeny sa môže verejnosť tešiť v najbližšom období?

V tomto roku by mal byť uvedený do uží-vania ľavý jazdný pás diaľnice D1 Jablonov – Studenec. V roku 2013 máme v pláne motoristickej verejnosti odovzdať 9-kilo-metrový úsek diaľnice D1 Jánovce – Jablo-nov a 14-kilometrový úsek rýchlostnej ces-ty R4 Košice – Milhosť.

Čo sa týka ďalších plánov, čaká nás prí-prava a realizácia najnáročnejších a aj naj-nákladnejších častí diaľnice D1a práca na troch najpotrebnejších úsekoch rýchlost-nej cesty R2, ktoré sú v súčasnosti v po-kročilom štádiu prípravy. A, samozrejme, pokračujeme v projektovej príprave a rea-lizácii ďalších stavieb, ako je napr. severo-južné prepojenie Slovenska.

Po dočasnom obmedzení projektov verej-■■

no-súkromného partnerstva v rozvoji doprav-nej infraštruktúry premiér Robert Fico hovo-rí o ich oživení. Prečo sa s nimi znova počíta?

Našou prioritou je postaviť cesty tak vý-hodne a tak rýchlo, ako sa len dá. Dnes je najvýhodnejšie stavať diaľnice cez euro-fondy, čo je aj naša priorita. Verejno-súk-romné partnerstvá sú vhodnou alterna-tívou tam, kde nemožno stavať diaľnice z eurofondov. Z možných úsekov na vyu-žitie financovania prostredníctvom spomí-naných projektov je výstavba diaľnice D4 a nadväzujúcich úsekov rýchlostnej cesty R7. No či pri týchto úsekoch skutočne pôj-deme touto cestou, ukážu až analýzy.

Poďme k aktuálnym témam. Minister Ján ■■

Počiatek zverejnil plán pokračovať v ozdra-vovaní troch štátnych železničných spoloč-ností, ktoré vraj na sebe parazitujú. Čo to konkrétne znamená?

Po delení jednotných Železníc Sloven-skej republiky v rokoch 2001 a 2005 sa na Slovensku etablovali tri samostatné želez-ničné subjekty. V ich vzájomných vzťahoch dnes existujú korektné zmluvné kontakty. Napriek tomu však cítime isté nedostatky. Narážam hlavne na občas nepružnú spo-luprácu pri investovaní alebo nedostatoč-né využívanie synergie. Preto sme zaujali omnoho aktívnejšiu rolu pri usmerňovaní aktivít nami ovládaných podnikov v záuj-me zvýšenia celkovej efektívnosti hospodá-renia a najmä vynakladania poskytnutých verejných zdrojov. Jedným z prvých výsled-kov našej práce je práve koordinácia Želez-níc Slovenskej republiky a Železničnej spo-ločnosti Slovensko, a. s., pri konštrukcii nového grafikonu vlakovej dopravy.

Nový grafikon je citlivá téma a ľudia sa ■■

často boja o „svoje“ vlaky. Hlavne po tom, čo sa začalo hovoriť o pripravovaných škrtoch v doprave. Na aké zmeny sa treba pripraviť a odkedy?

Máte pravdu, keď hovoríte, že ľudia sa boja o „svoje“ vlaky, pretože ľudia si tieto vlaky platia v daniach. A to nie len tí, kto-rí nimi cestujú, ale všetci občania na vla-ky prispievajú cez dotácie zo štátneho roz-počtu. Pre lepšiu predstavu uvediem, že na železnice vynakladá štát ročne takmer pol miliardy eur. K používaniu takejto nezane-dbateľnej sumy pristupujeme s maximál-nou zodpovednosťou. Rozhodnutie zmeniť grafikon sme prijali na základe výsledkov podrobnej štúdie, ktorú si ministerstvo do-pravy dalo vypracovať. Tam, kde ľudia vla-kom reálne necestovali, sme vlaky ubrali, a pridali sme ich tam, kde ich ľudia využí-vajú. Výsledkom je, že po Slovensku jaz-dí rovnaký počet vlakov, prevážajú však ľudí na tratiach, kde je dostatočný počet

cestujúcich. Takto sa pri zachovaní rovna-kej výšky vynakladaných prostriedkov do-siahne ich vyššia efektívnosť.

Koľko trás ste úplne zavreli?■■

K úplnému zastaveniu dopravy na žiad-nej trati zatiaľ nedošlo, na šiestich úse-koch sme však od roku 2013 neobjednali miestnu osobnú dopravu. Vo všetkých prí-padoch ide o trate s veľmi nízkym počtom prepravených cestujúcich, kde už v súčas-nosti zabezpečuje väčšinu prepravných vý-konov autobusová doprava. V niektorých prípadoch vlaky dokázali zarobiť iba 5 per-cent toho, čo reálne potrebujeme na ich prevádzku. Ak v regióne neexistuje poten-ciál zvýšenia prepravovaných počtov cestu-júcich, v súčasnosti nevidíme iné riešenie.

Neprídu tak ľudia o dopravu do zamestna-■■

nia, respektíve koordinovali ste tieto kroky s autobusovými dopravcami a so samosprá-vami?

Chcem podčiarknuť, že vlaky rušíme len na tých tratiach, kde železnica dlhodobo preukazuje extrémne nízke výkony a kde už teraz existuje autobusová alternatíva. Keďže prímestská autobusová doprava je plne v rukách samosprávnych krajov, boli všetky zmeny pripravované v grafikone vlakov osobnej dopravy s nimi prerokova-né. Chcem tiež povedať, že existuje aj dru-há strana mince. V novom grafikone sú na niektorých tratiach vlaky tak dobre nasta-vené, že nie je potrebné, aby samospráva paralelne prispievala na prevádzkovanie autobusovej dopravy. Ušetrené kilometre tak môžu presunúť inde. Zopakujem však to najdôležitejšie, že žiadny cestujúci ne-príde o možnosť dostať sa k lekárovi, do zamestnania či školy, lebo vo všetkých prí-padoch reálne existuje alternatíva prímest-skej autobusovej dopravy.

Povedali ste, že ste niekde ubrali, aby ste ■■

inde mohli pridať. Kde teda bude premávať viac vlakov?

vlaková doPrava je na začiatku

cesty konsolidácieCestná sieť na Slovensku aj hromadná doprava sú stredobodom záujmu občanov z veľmi praktických príčin, veď každý občan je na ne odkázaný. V rámci Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sa nimi zaoberá štátny tajomník Andrej Holák. Publicistka Mária Šišuláková mu položila niekoľko otázok.

Foto

: arc

hív



Predovšetkým ide o posilnenie diaľkovej dopravy, ktorá je hlavným poslaním želez-ničnej osobnej dopravy a ktorá je aj naje-fektívnejšia. Taktová diaľková rýchliková doprava v dvojhodinovom takte je zavede-ná na hlavných tratiach Slovenska. Rovna-ko upravujeme stav aj v miestnej osobnej železničnej doprave. Chcem povedať, že skvalitnenie dopravy nespočíva vždy len

vo zvýšení počtu vlakov, ale aj v prehľad-nom, ľahko zapamätateľnom a na prípoje naviazanom cestovnom poriadku.

Ide o najzásadnejšiu zmenu na železniciach ■■

počas tohto volebného obdobia, alebo prídu ďalšie?

Z hľadiska grafikonu vlakovej dopravy stojíme na začiatku cesty konsolidácie. Zá-sadným krokom pri harmonizácii osobnej dopravy bude zriadenie dopravnej autority. Cieľom je, aby neboli verejné zdroje na za-bezpečenie vlakovej a autobusovej dopravy vynakladané duplicitne a nekoordinovane.

Pripravujeme aktualizáciu programu re-vitalizácie železničných spoločností, ktorý je zameraný na opatrenia v oblasti zefektív-nenia železničnej dopravy. Cieľom našich

aktivít je napríklad aj dosiahnuť vyrovnané hospodárenie Železníc Slovenskej republi-ky podľa možnosti už v roku 2012 a postup-ne uhrádzať uznané záväzky štátu k želez-ničným subjektom z minulých rokov.

V oblasti nákladnej železničnej dopravy je z kapacitných, ako aj ekologických dô-vodov našou ambíciou presun tovarových tokov z preťažených ciest na železnicu

a podpora zvyšovania podielu nákladnej železničnej dopravy na trhu. Za najdôleži-tejšie považujeme postupné vyrovnávanie podmienok jej fungovania oproti cestnej doprave a začatie budovania terminálov kombinovanej dopravy.

Zmeniť sa asi niečo bude musieť aj na Le-■■

tisku Bratislava, ktoré hlási klesajúci počet cestujúcich. Ministerstvo aktuálne pripravu-je stratégiu ďalšieho rozvoja letiska. Aký je váš cieľ?

Ministerstvo dopravy ako akcionár oča-káva od Letiska Bratislava zlepšovanie hospodárskeho výsledku. Letisko si bralo pôžičku na dostavbu terminálu a musí ju splácať. Samozrejme, dlhodobým cieľom je ponúkať letecké spojenia podľa potrieb

našich cestujúcich a obstáť v konkurencii letísk, ktoré sú v jeho blízkosti.

V neposlednom rade je dôležitá podpora fungovania regionálnych letísk ako nástro-jov rozvoja regiónov a cestovného ruchu.

Aspoň v krátkosti by som sa chcela spý-■■

tať aj na riečnu dopravu. Dunajská stratégia EÚ predpokladá do roku 2020 zvýšiť náklad-nú dopravu na Dunaji o 20 percent. Bude sa Slovensko podieľať na tomto pláne, ak áno, v akom rozsahu?

Slovensko sa od začiatku aktívne zúčast-ňuje prípravy a realizácie Stratégie EÚ pre dunajský región. Dôkazom toho je aj, že ostatné zasadnutie riadiaceho výboru stra-tégie na jar tohto roka sa konalo v Bratisla-ve za účasti európskeho komisára pre regi-onálny rozvoj Johannesa Hahna.

Z nášho pohľadu je najdôležitejším cie-ľom zlepšenie infraštruktúry a odstráne-nie prekážok pre plavbu na Dunaji. Na slovensko-rakúskom a slovensko-maďar-skom toku Dunaja sú totiž také úseky, na ktorých nie je možné dosiahnuť prijateľný stav inými opatreniami ako pomocou vý-stavby vodného diela. Ďalšou prekážkou splavnosti Dunaja je Starý most v Bratisla-ve, ktorého rekonštrukciou sa v priebehu 2 rokov dosiahne potrebná výška podjaz-du pre plavidlá. Podstatná je najmä dlho-dobá udržateľnosť prijatých opatrení. To si vyžaduje medzinárodnú spoluprácu, pre ktorú vidíme priestor práve v rámci Straté-gie EÚ pre dunajský región. Reálne rieše-nia rozvoja vnútrozemskej vodnej dopravy preto očakávame zo záverov prijatých na rokovaniach jednotlivých pracovných sku-pín a riadiaceho výboru v rámci Dunajskej stratégie. ■

Rozhodnutie zmeniť grafikon sme prijali na základe výsledkov podrobnej štúdie, ktorú si ministerstvo dopravy dalo vypracovať.

Tam, kde ľudia vlakom reálne necestovali, sme vlaky ubrali, a pridali sme ich tam, kde ich ľudia využívajú. Výsledkom je, že

po Slovensku jazdí rovnaký počet vlakov, prevážajú však ľudí na tratiach, kde je dostatočný počet cestujúcich. Takto sa pri

zachovaní rovnakej výšky vynakladaných prostriedkov dosiahne ich vyššia efektívnosť.


Národná rada Slovenskej republiky

Už v júni roku 2009 ste sa vyjadrili, že ■■

komerčné banky dajú peniaze na prvú súkromnú diaľnicu medzi Nitrou a Ban-skou Bystricou. Vláda uvažuje o využití súkromných peňazí na tieto účely. Má už jasno, ktoré projekty budú financo-vané prostredníctvom projektov verej-no-súkromného partnerstva (PPP)?

Bez vykonania hlbšej analýzy nie je možné zodpovedne odpovedať, ktoré projekty by bolo vhodné financovať cez PPP. Situácia v príprave stavieb je kritická. Za dva roky nebol zazna-menaný progres v príprave jednotli-vých úsekov, nebolo vydané takmer žiadne stavebné povolenie na stavbu diaľnice a výrazne sa pritom zmeni-li zákonné podmienky, ktoré pri prí-prave stavieb pomáhali. Faktom je, že v súčasnosti je potrebné všetko úsilie vynaložiť na dočerpanie europeňazí, resp. na to, aby ich prepadlo čo naj-menej. Až potom, keď budú nastave-né definitívne procesy v eurofondoch, dá sa rozvíjať téma verej-no-súkromného partnerstva. Faktom je tiež aj to, že nie všade sa európske peniaze dajú zmysluplne využiť, a práve tam treba PPP. Teoreticky by mohla byť financovaná zo súkromných peňazí diaľ-nica D4 alebo prepojenie R1 Banskej Bystrice a Ružomberka.

Vláda, zdá sa, že definitívne odsúhlasila južný variant rýchlostnej ■■

cesty R7. Vraj má byť lacnejší ako vami navrhovaný severný variant, keďže má byť postavený za europeniaze. Európska únia v súčinnosti s ochranármi pravdepodobne bude robiť problémy. Bude sa opakovať niečo podobné, ako v prípade úseku diaľnice Turany – Hubová?

Musím vás opraviť, pretože R7 Bratislava – Dunajská Lužná, či už červený (južný), tak aj zelený variant nie je možné finan-covať z eurofondov. Projekty rýchlostných ciest nachádzajúce sa v Bratislavskom kraji sú z možnosti čerpania eurofondov vylúče-né. V druhom rade červený variant nemôže byť lacnejší, pretože jeho užívanie je podmienené ďalšou vyvolanou investíciou v rov-nakom objeme, ako je samotná trasa R7 v úseku Bratislava – Du-najská Lužná.

Zmenená koncepcia na tzv. červený variant znamená v predpo-kladanej cene 108 mil. eur plus ďalších 105 mil. eur a v čase začatia stavby, horizont po roku 2018, ak vôbec, pretože reálne hrozí to, že z dôvodu environmentálnych problémov sa budú musieť opäť po niekoľkých rokoch vrátiť k zelenému variantu. Ochranári sa totiž už obrátili na Európsku komisiu so sťažnosťou. V zásade je možné s nimi v tomto prípade súhlasiť, pretože štát pri trasovaní R7 má možnosť si vybrať environmentálne čisté riešenie. Naopak, v úse-ku D1 Turany – Hubová takáto možnosť nebola. Ostatné varianty zaťažia životné prostredie porovnateľne, preto nie je možné zrov-návať tieto dva prípady. Čo sa týka samotnej prípravy, tak sme takouto zmenou variantu znova na začiatku, pretože nový úsek R7 Bratislava-Ketelec – Bratislava-Prievoz je na začiatku prípravy a bez prevádzky tohto 10-kilometrového úseku nie je možné pre-vádzkovať úsek R7 Bratislava – Dunajská Lužná.

Pamätáte si vetu Človek mieni, pre-■■

miér mení? Bolo to o vašom návrhu zru-šiť niektoré stratové železničné trate. Tento problém sa vrátil druhej vláde Roberta Fica ako bumerang.

Podľa mňa je normálne, že minis-ter môže mať iný názor ako ostatní členovia vlády. Vláda je kolektív-ny orgán, ktorý rozhodol. Nemož-no však povedať, že sa to vrátilo ako bumerang, keďže harmonizáciu do-pravy vláda Roberta Fica nastavi-la. Naopak, po dôkladnej analýze a množstve rokovaní bolo smerova-nie železničného sektora pretavené do príslušnej legislatívy a stratégie. Harmonizáciu od roku 2011 mal pri-niesť zákon číslo 514/2009 Z. z. o do-prave na dráhach. Predchádzajúcou vládou bol tento proces dlhodobo odsunutý, čím sa stratila požadovaná kontinuita.

Železnice počas vlády premiérky Ivety Radičovej takpovediac mo-■■

hutne prepúšťali. Akú líniu bude v tejto oblasti dopravy preferovať súčasná Ficova vláda?

Aby som bol objektívny, železničný sektor musí ozdravovať, ale nie matematickým vzorcom počtu prepustených, ako to bolo za predchádzajúcej vlády, bez ohľadu na ich potrebu a odbor-nosť, čoho dôsledkom je až znefunkčnenie niektorých odvetví v sektore. Z hľadiska budúceho vývoja železničného sektora som preferoval model holdingu železničných spoločností. Ten bol schválený v podobe legislatívneho zámeru našou vládou na jar 2010. Stratové obslužné činnosti vrátane nepotrebného majetku by mohli byť riešené v trhovom prostredí. Ak by si vedeli tieto činnosti na seba zarobiť, nemuselo by prísť k takému rozsiahle-mu a masívnemu prepúšťaniu zamestnancov v celom sektore.

Čaká vás post podpredsedu vlády pre veľké dopravné a energetické ■■

projekty. Nepochybne jedným z nich bude niektorými politikmi toľko napádaná širokorozchodná trať z východu Slovenska na jeho hranice s Rakúskom. Je to jeden z miliardových megaprojektov. Ako si pred-stavujete jeho realizáciu v súčasnej etape krízy, prípadne o akých ďal-ších projektoch by sa mohlo uvažovať?

Z predmetného postu vyplývajú úlohy, ktorými sú najmä komplexná pomoc pri veľkých projektoch, medzi ktoré patrí napríklad širokorozchodná trať, ale aj iné projekty energetic-kého a dopravného charakteru. Stále však platí, že projekt širo-korozchodnej trate je nadčasovým projektom a je potrebné ho posúvať dopredu. Ak Slovenská republika nechce stratiť šta-tút tranzitnej krajiny, tak je potrebné, aby sa venovala zvýšená pozornosť projektu, samozrejme, ak výsledky analýz preukážu výhodnosť zámeru. Stále platí, že zodpovedný politik má roz-hodovať na základe skutočného poznania veci, a nie, že najprv sa zaviažem zrušiť projekt širokorozchodnej v programovom vyhlásení vlády a potom sa pýtam, čo ďalej? To je prípad pred-chádzajúcej vlády. ■

zodPovedný Politik má rozhodovať na základe Poznania

Bol ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií od 4. júla 2006 do 8. júla 2010 v predchádzajúcej vláde. V súčasnosti je poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a členom jej výboru pre hospodárske záležitosti.

Ľubomír Vážny odpovedal na otázky publicistu Františka Meliša.

Foto

: arc

hív


Národná rada Slovenskej republiky

Vláda sa chystá prehodnocovať všetky ■■

vami rozbehnuté projekty. Nie je vylúčené, že ich realizácia sa môže aj oddialiť.

Vláda toho veľa nasľubovala a narozpráva-la, ale skutky sú opačné. Minister Ján Počia-tek neprehodnotil žiaden projekt, dokonca ani vstup strategického investora do želez-ničného Carga a koncesionára do bratislav-ského letiska. Diaľnice sa aj naďalej stavajú tak, ako sme ich transparentne vysúťažili. Viac ma však trápi to, že Ján Počiatek nie je schopný ani uzavrieť niektoré rozbehnuté projekty, nieto začať nové. Čerstvý príklad je železničný projekt Bratislava-filiálka, kto-rý rieši dopravu v celom bratislavskom kraji, kde je súťaž v záverečnej fáze a minister ju ide zrušiť, čím Slovensko príde o eurofondy. Ďalší projekt je diaľničný tunel Višňové, kde vláda a ministerstvo dopravy iba bezprizorne prešľapujú.

Ešte ako minister ste tvrdili, že za vašej ■■

éry sa začala výstavba 56 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest. O ktoré projekty išlo?

Išlo o diaľničné úseky pri Martine, Levoči a Prešove na diaľnici D1, rýchlostnú cestu R4 Košice – Milhosť. Najmä prepojenie Bratisla-vy a Košíc je veľmi potrebné, preto sme Ficov predražený PPP projekt zastavili a vysúťaži-li sme tieto úseky za takmer polovičné ceny. Navyše tým, že sme začali používať na vý-stavbu eurofondy a nie štátny rozpočet, sme ušetrili ďalšie obrovské financie. Eurofondy sú grantom pre Slovensko.

Oponenti vám vyčítali, že reči o šetrení sú ■■

kamuflážou. Nedávno sa objavila informácia, že nový minister dopravy Ján Počiatek vyro-koval miliónové úspory pre bratislavské le-tisko, pretože nový letiskový terminál bude financovaný oveľa výhodnejšie, ako predpo-kladalo ministerstvo pod vaším vedením.

Je to typická lož predstaviteľov Smeru-SD. Minister Ľubomír Vážny popodpisoval ne-horázne zákazky vrátane výstavby terminá-lu na bratislavskom letisku. Dodatočne sme vyrokovali výrazne zľavy na stavebných prá-cach v porovnaní s prvou časťou terminálu. Opakujem, na stavebných prácach, čím sme ušetrili ďalšie peniaze. Ján Počiatek nevyro-koval nič, oháňa sa lepším úverom v porov-naní s nami, len si nevšimol, že my sme žia-den úver pre letisko nepodpísali.

Robert Fico pred voľbami v diskusiách ■■

s vami vyhlasoval, že budúca vláda využije na

výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest aj penia-ze DSS. Keď však po voľbách začal spochyb-ňovať ich pôsobenie, tieto spoločnosti avizo-vali také požiadavky na uvoľnenie peňazí, že Robert Fico už o tom ani neuvažuje.

Využiť v čase krízy peniaze z DSS je logic-kým a správnym krokom, čo sme podporo-vali aj my. Mali sme o tom s nimi rokovania a nebránili sa tomu. Preto ma prekvapuje, že nová vláda zlyháva aj tu. PPP projekty musia byť len doplnkovými popri výstavbe cez eu-rofondy. Logické opodstatnenie to má v Bra-tislavskom kraji, kde sa nedajú využiť euro-fondy, pretože kraj má nadpriemerný hrubý domáci produkt v porovnaní s priemerom Európskej únie. Robert Fico však chcel stavať väčšinu diaľnic cez PPP projekty, a eurofon-dy by prepadli. Navyše pri PPP projektoch nie je taká kontrola, ako pri eurofondoch, čo vyhovovalo aj politickým mecenášom.

Čo sa týka rýchlostnej cesty R7, vláda sa ■■

priklonila k vášmu variantu. Malo sa to sta-vať z europeňazí. Je tu však nebezpečenstvo protestu ochranárov. Myslíte si, že sa s tým štát dokáže popasovať, pretože do hry vstúpi Brusel tak, ako v prípade úseku diaľnice Tu-rany – Hubová?

Rýchlostná cesta R7 by sa mala stavať skôr ako PPP projekt, pretože v Bratislavskom kraji je obmedzené čerpanie eurofondov. Problém pri úseku Turany – Hubová je ten, že Ľubomír Vážny sa ani nezaťažoval štú-diami dosahov na životné prostredie a igno-roval ochranárske organizácie. To bola naj-väčšia výčitka Európskej komisie. Všetkému sa dalo predísť, ak by Smer-SD trápil verejný záujem a ak by arogantne nepresadzoval iba biznis pre ekonomické a finančné skupiny. To platí aj v prípade R7. Treba začať diskusiu, a najmä kvalitne posúdiť vplyvy na životné prostredie.

Za zmluvu s Regio Jet vás kritizoval bývalý ■■

minister dopravy, pôšt a telekomunikácií, že bola uzavretá bez verejnej súťaže a že ohrozí Železničnú spoločnosť Slovensko. Tento vlak jazdí, mal odbremeniť cesty z južného Sloven-ska od áut. Tento cieľ sa zrejme nesplnil, pre-tože kolóny áut z týchto trás naďalej smerujú do Bratislavy.

Minister Ľubomír Vážny opäť klamal, pre-tože riadne prebehla súťaž. Veď to bol on, kto to dával do európskeho vestníka. Navy-še to prinieslo úsporu pre štát jedno euro na každý vlakokilometer. Nikdy sme však ne-

hovorili, že to vyrieši dopravu z južného Slo-venska do Bratislavy. Tvrdili sme, a naďalej tvrdíme, že to pomohlo. A nielen to, ale aj rozšírenie cesty z Rovinky do Bratislavy. De-finitívne tento problém vyrieši až výstavba rýchlostnej cesty R7 a nultý obchvat Bratisla-vy v podobe diaľnice D1.

Rušenie niektorých stratových vlakových ■■

tratí chcela realizovať už prvá vláda Rober-ta Fica, touto otázkou sa zaoberala aj vláda, ktorej ste boli ministrom, a súčasná vláda na-pokon k tomuto citlivému problému pristúpi-la.

Prvá Ficova vláda sa neodvážila urobiť nič, dokonca si dovolím povedať, že cez rozkrá-danie a neriešenie situácie likvidovala želez-ničnú dopravu na Slovensku. My sme prijali zásadný plán ozdravenia železníc, čo zachrá-nilo tento sektor. V osobnej doprave narástol medziročne počet cestujúcich o milión, v ná-kladnej doprave sme sa dostali po dvoch ro-koch dlhov za viac ako 120 miliónov eur do prevádzkového zisku. To sú naše výsledky. Súčasná vláda iba pokračuje v nami nastave-nom pláne.

Jednou zo strategických stavieb, ktorej ■■

príprava sa má počas funkčného obdobia sú-časnej vlády rozbehnúť, je širokorozchodná trať. Napriek predchádzajúcemu odmietaniu bývalá vláda Ivety Radičovej zmenila k nej postoj. Dostane to zrejme na starosť budúci podpredseda vlády a bývalý minister dopravy Ľubomír Vážny.

Za riziko pokladám všetko, čo sa ešte Ľu-bomírovi Vážnemu zverí, pretože jeho výsled-ky práce na ministerstve dopravy boli nega-tívne. Čo sa týka samotnej širokorozchodnej, treba posúdiť výhodnosť a návratnosť tejto investície. My už totiž širokorozchodnú na východe máme, na druhej strane naša existu-júca železničná sieť je málo vyťažená. Preto sa mi zdá logickejšie, aby sme skôr moder-nizovali naše prekladiská a vyťažili už našu existujúcu sieť. ■

eurofondy sú garantom pre slovensko

Bol ministrom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja od júla 2010 do apríla 2012. V súčasnosti je podpredsedom národnej rady

za Kresťanskodemokratické hnutie a stále žije problematikou dopravy. Na otázky publicistu Františka Meliša odpovedal Ján Figeľ.

Foto

: P. U

rbi



Postavenie cestnej a želez-■■

ničnej dopravy je u nás akoby až antagonistické. V posledných rokoch však aj v stratégii minis-terstva dopravy napriek častým personálnym zmenám cítiť úsilie o koordináciu a spoločný postup sekcií v záujme zefektívnenia do-pravných systémov do jedného integrovaného celku tak v osob-nej, ako aj v nákladnej doprave. Čo je dôvodom nového prístupu?

Nemožno súhlasiť s názorom, že postavenie železničnej a cest-nej dopravy je u nás antagonistic-ké. Každý dopravný systém his-toricky vznikal a má svoje posla-nie. Problém však spočíva v nie-čom inom.

V čom?■■

Na Slovensku neustále stúpa podiel individuálneho motoriz-mu na dopravnom trhu osob-nej dopravy. Podniky verejnej dopravy sa nachádzajú v zloži-tej finančnej situácii spôsobenej neustálym poklesom frekvencie cestujúcich, neriešením cien ces-tovného, sociálnej politiky a zvy-šujúcimi sa vlastnými nákladmi.

Ako sa vyvíja podiel verejnej ■■

hromadnej dopravy na celkovej doprave?

Za posledných 15 rokov klesli prepravné výkony v autobusovej doprave asi o 40 percent. V že-lezničnej osobnej doprave podľa našich odhadov ešte výraznej-šie. Podiel železničnej dopravy na celkových prepravných vý-konoch v osobnej doprave pred-stavuje necelých sedem percent a autobusovej dopravy približne 13 percent. Pri mestskej hromad-nej doprave sú to zhruba tri per-centá. Podiel individuálneho mo-torizmu je až 75 percent a nestále sa zvyšuje.

Práve preto by železničná do-■■

prava a pravidelná autobusová doprava mali viac spolupracovať,

a nie si konkurovať, aby si zacho-vali podiel na dopravnom trhu osobnej dopravy.

Súhlasím. Ak sa má v budúc-nosti udržať podiel verejnej osob-nej dopravy na Slovensku, hlav-ne podiel pravidelnej autobuso-vej dopravy, železničnej osobnej dopravy a mestskej hromadnej dopravy na uspokojovaní pre-pravných potrieb obyvateľstva, musia všetci zainteresovaní vy-vinúť potrebné úsilie, aby sa pre-konala priepasť medzi očakáva-niami cestujúcich (dochvíľnosť, dostupnosť, dopravný komfort) a nutnosťou zvyšovať efektívnosť dopravných podnikov.

Do všetkých procesov však čo-■■

raz intenzívnejšie vstupujú aj vyš-šie územné celky, ktoré logicky majú aj svoje vlastné, prinajmen-šom regionálne záujmy.

Áno, to je logické, lebo služ-by vo verejnom záujme v pravi-delnej autobusovej doprave sú kompetenciou krajov a financujú sa z ich rozpočtov. Samosprávny kraj má možnosť určovať aj úro-veň tarify v pravidelnej autobu-sovej doprave. Zákon o cestnej doprave jasne ustanovuje pôsob-nosť vyšších územných celkov. Kraj zo zákona napríklad ude-ľuje a odníma dopravné licencie na pravidelnú dopravu – okrem mestskej dopravy – a vedie ich evidenciu. Ďalej schvaľuje cestov-né poriadky pravidelnej dopravy – tiež okrem mestskej dopravy – a je objednávateľom v územnom obvode kraja, zostavuje plán do-pravnej obslužnosti kraja. Sa-mosprávny kraj takisto uzatvára s dopravcami pravidelné dopravy zmluvy o službách okrem mest-skej dopravy, kontroluje ich plne-nie a poskytuje im príspevok. Tý-mito opatreniami sú zosúladené podmienky udeľovania licencií, vymedzenie dopravnej obsluž-nosti a verejného záujmu, pod-mienky zmluvy o službách vo ve-

rejnom záujme a úhrada straty vo väzbe na rozpočet samosprávne-ho kraja. Samosprávny kraj má preto všetky potrebné nástroje na zabezpečenie fungovania sys-tému pravidelnej autobusovej do-pravy.

Čo by ste chceli zmeniť v oblas-■■

ti pravidiel spolupráce minister-stva s vyššími územnými celkami pri realizácii strategických záme-rov ministerstva?

V pravidelnej autobusovej do-prave nie je potrebná ďalšia práv-na úprava a ani nie je potrebné meniť pôsobnosť vyšších územ-ných celkov. Nedostatky a ba-riéry vo vzťahu k samosprávnym krajom sa javia skôr v prípade že-lezničnej dopravy, a to tak kom-petenčné, ako aj súčinnostné.

Čím by sa to dalo zmeniť? Aké ■■

vidíte možné riešenia?Riešením je budovanie integ-

rovaných dopravných systémov minimálne vo väčších aglomerá-ciách, tie však na Slovensku ab-sentujú. Vybudovať účinný integ-rovaný dopravný systém nie je možné bez železničnej dopravy. Musí sa to však diať na princípe partnerstva, dohody a efektív-nosti všetkých zainteresovaných, a nie za cenu výraznejšieho pri-spôsobovania sa záujmom iných strán.

Ako hodnotíte úroveň spolu-■■

práce so samosprávnymi krajmi? Ministerstvo dopravy, výstavby

a regionálneho rozvoja SR v pr-vom rade vypracúva a predkladá vláde Slovenskej republiky návr-hy zákonov a vyhlášok, koncep-cie v oblasti podnikania v cestnej doprave. Rezort tiež udeľuje a od-níma dopravné licencie na zria-denie autobusovej linky v medzi-národnej pravidelnej doprave vy-dáva, schvaľuje cestovné poriad-ky v medzinárodnej pravidelnej doprave. Rovnako sme aj odvo-

lacím orgánom vo veciach, v kto-rých v prvom stupni rozhodovali vyššie územné celky. Minister-stvo pritom intenzívne spolupra-cuje so všetkými samosprávnymi krajmi. Úroveň spolupráce mož-no označiť ako veľmi pozitívnu.

Ktoré právne predpisy riešia ■■

dopravnú obslužnosť v krajoch?Táto problematika je rieše-

ná v zákone o doprave na dráhe a o cestnej doprave. Zákon o cest-nej doprave dostatočne upravuje aj koordináciu železničnej a cest-nej dopravy, ako aj kvalitu auto-busovej dopravy, objednávanej cez výkony vo verejnom záuj-me. Objednávateľ dopravných služieb, teda samosprávny kraj, musí vypracovať plán doprav-nej obslužnosti. Tento plán musí riešiť efektívnosť a hospodár-nosť zabezpečovania dopravnej obslužnosti, najmä racionálne usporiadanie pravidelnej dopra-vy s cieľom minimalizovať súbež-né prepravy a vytvoriť funkčnú nadväznosť pravidelnej dopra-vy na železničnú dopravu a na mestskú dráhovú dopravu. Plán by mal takisto všetkými dostup-nými prostriedkami podporovať vznik, rozvoj a prevádzku integ-rovaných dopravných systémov.

Je u nás legislatívne vyriešená ■■

problematika podpory integrova-ných dopravných systémov?

Áno, je to v spomínanom záko-ne o cestnej doprave. Ten ustano-vuje, že objednávateľ dopravných služieb je povinný podporovať vznik a prevádzkovanie integro-vaného dopravného systému. Na tento účel môže objednávateľ do-pravných služieb uzatvoriť zmlu-vu o službách aj s obchodnou spoločnosťou založenou na účel prevádzkovania integrovaného dopravného systému. ■

východisko je v budovaní integrovaných

doPravných systémovCestná doprava v našom systéme výrazne dominuje. Spoločenský záujem je iný,

keďže systém cestnej dopravy má svoje hranice. Ako dostať železničnú a cestnú dopravu do symbiózy? Aj o tom sa náš spolupracovník Peter Ondera rozprával s Michalom Halabicom, generálnym riaditeľom sekcie cestnej dopravy a pozemných komunikácií ministerstva dopravy.

Foto

: arc

hív

TUBAU, a.s. realizuje:

Divízia podzemných stavieb• tunely,štôlne• pretláčanie,mikrotunely• kanalizačnézberačeakolektory

Divízia špeciálneho zakladania• pilótovézáklady• veľkopriemerovépilótyvŕtanéaCFA• vrtnéainjekčnépráce• injektovanémikropilóty,horninovékotvy• zemnéklince• paženiestriekanýmbetónom• záporovépaženie• injekčnévrty–tesniaceclony,spevňovaciepodložia• odvodňovaciehorizontálnevrty• prúdováinjektáž+chemickáinjektáž

Realizácia podzemných stien• podzemnétesniacesteny• podzemnékonštrukčnéstenyprefabrikované/monolitické• podzemnépilótovéstenykonštrukčné/tesniace• štetovnicovéstenytrvaléadočasné• injektovanépodzemnésteny

Projekčná činnosťVýrobatrvalýchlanovýchkotievstechnickýmosvedčením.Vlastnímekompletnéstrojnéatechnologickévybavenienacelýsortimentrealizovanýchprác.Zamestnávameodbornýakvalifikovanýpersonál.

Spoločnosť TUBAU, a. s., divízia podzemných stavieb (DPS),v roku 2012 rozšírila portfólio svojej činnosti o nové aktivity, a tov oblasti výstavby podzemných banských diel, čoho dôkazom jepráveprebiehajúcavýstavbapodzemnéhozásobníkanasurovéuhliepre investoraBaňuPGSilesiavPoľskej republike. Ideozásobník,ktorýmávalcovýtvarspriemerom9,0mahĺbkou62,0msozvislouorientáciou s celkovým objemom 3 200m3 a termínom ukončeniavdecembri2013.

Ďalšouaktuálnouaktivitounašejspoločnostijerealizáciavýstavbydiaľničného tunela Šibeník v rámci stavby diaľničného úseku D1Jánovce– Jablonov, II. úsek, pre víťaznéhododávateľaZdruženieEUROVIA-SMS formou kompletnej dodávky, t. j. vrátane dodávky

amontáže technológie. Na tejto stavbe bude realizovať založeniestavebnýchobjektovmostovnaveľkopriemerovýchpilótachamikro-pilótachajnašadivíziašpeciálnehozakladania(DSP).

Našounajväčšouzákazkouzposlednéhoobdobiabola tentorokukončenástavbaželezničnéhotunelaTureckývrch,naktoromsmerealizovali raziace, vystrojovacie práce a betonáž sekundárnehoostenianatuneliaúnikovejštôlni.

Divíziašpeciálnehozakladania(DSP)vtomtorokuzačínarealizovaťprácešpeciálnehozakladanianastavbediaľničnéhoúsekuD1Fričovce–Sviniaprevíťaznéhododávateľastavby,atoZdruženieD1FričovcevzloženíDoprastav,a.s,.aStrabag,s.r.o.

Členskupiny

TUBAU, a. s.Sídlo spoločnosti: Generálne riaditeľstvo:Pribylinská12 Bytčická89SK–83104Bratislava SK–01009ŽilinaTel.:+421249115351 Tel:+421417235585,+421417077021Fax:+421249115352 Fax:+421417235900

[email protected] [email protected] [email protected]

www.tubau.sk

Prostredníctvom dcérskych spoločností realizujeme mosty, inžinierske stavby a výrobu stavebných materiálov.

ZastúpenieČR:TUBAU CONSTRUCTION, a.s.Smetanovonáměstí1180/7,CZ–70200Ostrava-MoravskáOstrava

ZastúpeniePL:TUBAU, a.s. SPOLKA AKCYJNA ODDZIAL W POLSCEPlacSwietegoKrzyza1/8,PL–43400Cieszyn



Železničná doprava stále ťahá ■■

za kratší koniec, osobitne vami riadená sekcia však vstúpila do vášnivého dialógu s vyššími územ-nými celkami. Zmení sa niečo?

Stav, ktorý tu panuje, je vý-sledkom takmer 20-ročného vý-voja samospádom, čo spôsobil najmä presun mnohých kompe-tencií v oblasti dopravy z minis-terstva na regióny. Keďže v mi-nulosti ani ministerstvo veľmi ne-riadilo štátneho dopravcu, teda železnice a ani samotné regióny veľmi nedbali na situáciu v auto-busovej doprave, postupne vzni-kol akýsi stav permanentného komerčného súboja dvoch do-pravných subjektov – autobusov a vlakov. My sa veľmi intenzívne pokúšame zmeniť súčasnú situá-ciu. Keď už nič iné, podarilo sa nám vyprovokovať celospoločen-skú diskusiu. Intenzívne rokuje-me najmä s vyššími územnými celkami. Musíme už upustiť od predstáv, ktoré mali VÚC, že keď získajú aj riadenie regionálnej železničnej dopravy, tak budú rýchliky stáť v každom okres-nom meste. Tadiaľ cesta nevedie. Prvým signálom spoločensky pri-jateľného riešenia je integrovaný systém v Bratislave. Koordinácia viacerých faktorov, ale aj tarifná integrácia a integrácia preprav-ných poriadkov je to, po čom dlho voláme.

Čo s ostatným Slovenskom? ■■

Začali sme rozhodovať na zá-klade štúdie, ktorá detailne zma-povala prúdy cestujúcich pozdĺž hlavných dopravných línií vlak-mi i autobusmi. Táto analýza tvo-rí základ pre naše rozhodovanie. Jasne ukázala, že autobusy sú nosným dopravným systémom, železnica sa nechala vytlačiť do takpovediac doplnkového systé-mu podpory pre autobusy. Želez-nica sa z tejto pozície musí dostať.

Povedali sme si, že kde železnica nie je hendikepovaná napríklad vzdialenosťou zastávky od sídla, mohla by sama opanovať teritó-rium. Tam urobíme všetko pre to, aby preukázala svoje prednos-ti. Zákon o cestnej preprave nám nepriamo pomáha znením para-grafu 19, ktorý hovorí, že VÚC je oprávnená objednávať dotovanú autobusovú prímestskú dopravu len vtedy, keď dopravná obsluž-nosť nie je zabezpečená inak, teda buď dotovanou železnicou, alebo nedotovanou autobusovou prepravou.

Rozhodujúci faktor sú teda pe-■■

niaze...Samozrejme. Na jednej strane

sú potreby obyvateľov, na druhej finančný koláč, ktorý je nutné ra-cionálne rozdeliť. Vyššie územné celky železnice neplatia, platí ich štát, ktorý zároveň dotuje krajom náklady na autobusovú dopravu. Železnica je tak pod dvojitým tla-kom. VÚC tlačia na frekvenciu vlakov v špičkách, a tak sa škr-tajú sedlá. Železnice sú zasa dô-vodne tlačené ministerstvom fi-nancií. V Kapušanoch sa týmto mechanizmom preprava vlakom zoškrtala tak, že ráno ide pár vla-kov a poobede druhý. Železnice stojí takýto spoj 200-tisíc eur roč-ne, VÚC však plače, že ich by au-tobusy stáli 90-tisíc. Čo je spolo-čensky prospešnejšie?

Pohľady ministerstva sú jasné, ■■

majú logiku. Ako ďalej? Po konzultácii s poradným or-

gánom Európskej komisie, zná-mym pod skratkou JASPERS, správne je utvorenie nezávislého orgánu, tzv. dopravnej autority, ktorý by centrálne objednával že-lezničnú osobnú dopravu a tvoril by aj grafikony dopravy. Predpo-kladom tohto modelu je liberali-zácia trhu v oblasti osobnej pre-pravy, pretože Európska únia nie je veľmi nadšená pri predstave, že by dávala peniaze na nákup techniky preto, aby betónovala pozície štátnych železníc. Preto

bude vozidlá vlastniť dopravná autorita a tá bude aj vyhodnoco-vať verejné súťaže. Víťaz potom dostane dopravné prostriedky k dispozícii. Čiže dopravná au-torita bude príjemcom prostried-kov z EÚ, pričom ona sama ne-smie byť dopravcom. Ona má len organizovať, vytvoriť plán do-pravnej obslužnosti štátu a ďalšie veci, ktoré tu doteraz chýbajú. To je riešenie zhodné s našou pred-stavou.

Aké postavenie budú v tomto ■■

modeli zaujímať VÚC?Budú sa svojimi zástupca-

mi priamo podieľať na činnosti a rozhodovaní dopravnej autori-ty. Takže budú mať vplyv a budú zodpovedať, pretože prostriedky na osobnú dopravu bude dostá-vať a rozdeľovať dopravná auto-rita. A keď sa dohodnú na tom, ako pôjdu vlaky, potom už ne-budú môcť objednávať dotovanú súbežnú autobusovú dopravu.

To je jasná predstava.■■

Postoj VÚC dosiaľ bol často taký, že sú za zmeny, ale nesmú sa dotknúť dopravy na ich úze-mí. Pritom hovorili do vecí, ktoré neplatili. Dopravná autorita bude fungovať tak, že priamo VÚC ne-budú mať kompetencie, ale budú mať zástupcov v autorite a budú sa musieť spoločne dohodnúť. Objednávať dopravné výkony potom bude dopravná autorita.

Tento model si vyžiada legisla-■■

tívne zmeny. Samozrejme. Už sa na tom

pracuje, zatiaľ by som však nerád predbiehal vývoj.

Ako bude autorita vplývať na ■■

autobusovú dopravu?Ak sa kraje rozhodnú zveriť

dopravnej autorite objednávanie autobusovej dopravy, zveria jej aj prostriedky, za ktoré objednáva-li autobusovú dopravu. Štát sem zasa vloží peniaze, vynakladané ním na železničnú osobnú dopra-vu. Autorita bude sledovať účel-

nosť vynakladania v tom smere, že koľko kraj vloží prostriedkov, podľa toho dostane dopravné vý-kony. Tým by sa dali zjednotiť tarifné i prepravné podmienky a tak sa utvorí predpoklad pre utváranie integrovaného systému v každom regióne. Máme takú predstavu, že dopravná autorita bude objednávať vlaky a ponúk-ne krajom aj zabezpečenie auto-busovej dopravy vrátane tvorby integrovaného systému, čo by mal byť akýsi bonus – samozrej-me, na úrovni objemu krajom po-skytnutých prostriedkov. V čase, keď sa kraje ponosujú, že ich au-tobusová doprava stojí z roka na rok viac, môže mať takýto model úspech.

Z toho, čo hovoríte, to však vy-■■

zerá ako beh na dosť dlhú trať...Teraz sa hrá o to, či udržíme že-

lezničnú osobnú dopravu i verej-nú dopravu ako takú. Keď tu ne-urobíme poriadok s financiami a rozhodovacími právomocami, padne celý systém. Potom bude-me ako v USA, každý bude mu-sieť mať svoje auto. Lenže Brati-slava už má problémy s hustotou individuálnej dopravy a keď nič neurobíme, príde kolaps v hlav-nom meste a postupne sa pridajú ďalšie mestá či regióny.

Vráťme sa k integrovanému ■■

systému v Bratislave, akosi dlho trvá jeho zavedenie do praxe...

Nie je to priamo parketa mi-nisterstva, ale projekt veľmi podporujeme. Momentálne je vysoko aktuálne spustenie sys-tému pre Bratislavu a Záhorie od 9. decembra. Zredukuje au-tobusovú dopravu, spustí sa taktový systém železníc, obme-dzí nezmyselný konkurenčný boj a plytvanie spoločenský-mi prostriedkami. Základným predpokladom bola dohoda všetkých, pretože verejná osob-ná doprava nemôže byť ani ľavi-cová, ani pravicová, je to remes-lo. Dvadsať rokov politického riadenia dopravy stačilo. ■

Železnica je Pod dvojitým tlakom

Železničná osobná doprava roky zápasí s konkurenciou autobusovej dopravy i s prevahou dominantnej automobilovej prepravy. Zmení sa niečo? O tom sa náš spolupracovník

Peter Ondera rozprával s Jiřím Kubáčkom, generálnym riaditeľom sekcie železničnej dopravy a dráh Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.

Foto

: arc

hív


Tieto definície sú upravené aj v Bielej knihe z roku 2011,

kde sú pre železničnú dopravu zároveň stanovené ambiciózne priority, ktorých napĺňanie má nielen vytvoriť jednotný európ-sky dopravný priestor, efektívnu dopravnú sieť, ale aj nastaviť také podmienky, aby práve železnič-ná doprava tvorila nosný systém pri zabezpečovaní dopravnej ob-služnosti. Základom pre moder-nizáciu železničnej infraštruktú-ry je operačný program Dopra-va, ktorý je programovým doku-mentom Slovenskej republiky na čerpanie pomoci z fondov EÚ v sektore dopravy na roky 2007 – 2013, obsahujúci súbor cieľov a prioritných osí zahrňujúcich viacročné opatrenia na ich do-siahnutie. Každá zo strategicky plánovaných investičných ak-cií znamenajúca prínos pre že-lezničnú infraštruktúru musí prejsť viacerými stupňami do-kumentácie projektovej prípra-vy, od posúdenia vplyvu stavby na životné prostredie, stavebné-ho zámeru cez vydané územné rozhodnutia a stavebné povole-nia až po skutočné vyhotovenie stavby. K jednotlivým stupňom sa vyjadrujú inštitúcie v zákon-ne stanovených lehotách.

Na druhej strane železnica sama o sebe má svoje špecifiká, či už v technickej alebo techno-logickej oblasti. Je vedená v rôz-nych krajinných oblastiach, kde si naprojektovanie, ale aj samot-ná realizácia stavby vyžadujú značné časové rozpätie práve na zabezpečenie už spomínaných jednotlivých stupňov dokumen-tácie projektovej prípravy.

V neposlednom rade je to otázka financií, ktoré je možné prideliť zo štátneho rozpočtu na spolufinancovanie plánovaných, resp. realizovaných investičných akcií vo vzťahu k modernizácii železničnej infraštruktúry.

ŽSR plnia operačný program Doprava najmä v prioritnej osi 1, ktorá rieši práve moder-nizáciu železničného koridoru V. Táto prioritná os je aktuálne naplnená na cca 85 % zakontra-hovaného objemu a ŽSR v sú-časnosti vyhodnocujú ďalšie ve-rejné súťaže.

Faktom teda je, že ŽSR stoja pred neľahkou úlohou – po-kračovať v modernizácii me-dzinárodných železničných ko-ridorov. Táto modernizácia by sa však nemala zužovať len na

výmenu železničných tratí, ale by mala zahŕňať celé „sociál-ne“ prostredie: rekonštrukciu sociál nych zariadení, čakární, vestibulov.

Modernizáciu je možné sú-strediť práve na projekty, ktoré predstavujú zlepšenie paramet-rov železničnej infraštruktúry, v súlade s požiadavkami stano-venými napríklad aj v medzi-národných dohodách AGC (Eu-rópska dohoda o medzinárod-ných železničných magistrálách) a AGTC (Európska dohoda o najdôležitejších trasách medzi-národnej kombinovanej dopravy a príslušných objektoch), zahr-nutej práve do siete TEN-T.

Modernizácia sa netýka len výmeny železničných tratí, ale postupne sú rekonštruované aj železničné stanice, čo prispie-va k zvyšovaniu kultúry ces-tovania. Je však potrebné opä-tovne pripomenúť, že finančné prostriedky z fondov EÚ je mož-né použiť len na modernizáciu tratí a zariadení, ktoré tvoria sú-časť trate. To znamená, že želez-ničné stanice (okrem častí ŽST týkajúce sa samotnej prevádz-ky. napr. pre umiestnenie tech-nológie riadenia dopravy a pod.)

už musia byť modernizované z prostriedkov štátneho rozpoč-tu, čo je istým obmedzujúcim faktorom v rýchlosti moderni-zácie. Realizácia železničných staníc z prostriedkov štátneho rozpočtu je samozrejme závislá od výšky dostupných zdrojov, ale ŽSR sa snažia problematiku železničných staníc riešiť tak, aby bola zabezpečená funkcio-nalita a prevádzkyschopnosť že-lezničnej dopravy v súlade s ces-tujúcou verejnosťou a splne-nie základných požiadaviek na „sociál ne prostredie“. Ako prí-klad takéhoto konania je možné uviesť zmodernizovanie budo-vy železničnej stanice v Novom Meste nad Váhom a Piešťanoch.

Každopádne, zámer o mo-dernizáciu celého „sociálneho“ prostredia, teda vrátane rekon-štrukcie sociálnych zariadení, čakární, vestibulov a pod., je, sa-mozrejme, podporovaný a rea-lizovaný v maximálnej možnej miere aj zo strany ŽSR. V tejto oblasti vidíme potenciál zlep-šenia, lebo od roku 2011 došlo k zmene systému financovania ŽSR z rozpočtu verejnej správy, čím sa vytvárajú zdroje, ktoré vedia ŽSR účelne využiť na re-

alizáciu investičných zámerov s cieľom zvýšenia úrovne kvali-ty priestorov pre cestujúcu ve-rejnosť.

ŽSR sa už niekoľko rokov ak-tívne podieľajú aj na činnos-ti medzinárodných organizá-cií, ktoré presadzujú oprávnené požiadavky železničného sekto-ra – infraštruktúrnych manažé-rov, ako aj dopravcov prostred-níctvom inštitúcií EÚ.

Medzinárodné organizácie poskytujú svojim členom know-how, technické a prevádzkové odborné znalosti, technické rie-šenia, vyhlášky, publikácie, šta-tistiky a ďalšie informácie využi-teľné na svoj rozvoj, ktoré vedia zúročiť aj na domácej pôde. Tie-to organizácie ďalej pripravujú a koordinujú projekty zamerané na podporu a rozvoj železničné-ho sektora, pripravujú špecifi-kácie, štandardy a štúdie, ktoré uľahčujú rozširovanie inovatív-nych myšlienok a konceptov, a taktiež významne prispievajú pri smerovaní riešení v oblasti štandardizačných procesov. Or-ganizácie podporujú spoločné záujmy svojich členov a aj poli-ticky podporujú projekty želez-ničného sektora v príslušných krajinách a regiónoch. Zároveň spoločne vypracovávajú postupy na uľahčenie prístupu doprav-cov na železničnú infraštruktú-ru, zrýchlenie tovarových tokov a usilujú sa o podporu a roz-voj dopravy Východ – Západ. V tomto smere je podstatné a vý-znamné riešenie problémov do-pravy medzi systémami rozcho-du 1 435 a 1 520 mm, kde práve ŽSR majú významný podiel pri riešení týchto úloh a problémov. Jednotlivé medzinárodné organi-zácie sú takisto platformami pre vedeckovýskumnú činnosť v ob-lasti železničnej dopravy, a to či už pri vývoji nových materiálov, technologických postupov alebo pri vývoji softvérových riešení v oblasti riadenia dopravy a pre-daja medzinárodných doprav-ných trás. Preto sa stávajú aj pre Železnice Slovenskej republiky nielen skvelým zázemím, ale aj účinným partnerom. ■

Železnica – najekologickejší

druh doPravyDopravná politika Európskej únie jasne zadefinovala železničnú dopravu ako tzv. zelenú dopravu, ako najekologickejší spôsob dopravy. Na jej rozvoj sú v európskych fondoch pripravené

značné finančné prostriedky. Ako sa s tým vyrovnáva Slovensko, v akom stave je modernizácia železničnej siete na Slovensku,

dávajú odpoveď Železnice Slovenskej republiky.



Od 1. januára tohto roka platí nový zákon ■■

o poštových službách. Čo zásadné priniesol?Zákon zaviedol úplnú liberalizáciu na

trhu poštových služieb pri súčasnom zabez-pečení poskytovania univerzálnej poštovej služby a jej financovania. Nastala zmena v systéme vzniku oprávnení na poskytova-nie poštových služieb a poštového platob-ného styku. Zaviedol sa nový model finan-covania univerzálnej služby prostredníc-tvom kompenzačného fondu vo väzbe na zameniteľné služby.

Poštový regulačný úrad vychádzajúc z prí-slušných ustanovení zákona prijal regulač-né rozhodnutia. Vytvára nimi podmien-ky na vznik a udržiavanie konkurenčného prostredia na trhu. Ide najmä o vyhlášku o spôsobe výpočtu a náhrade čistých nákla-dov univerzálnej služby, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1. marca 2012 a všeobecné po-volenie na poskytovanie poštových služieb iných ako univerzálnej služby a poštového platobného styku s účinnosťou od 30. mar-ca 2012. Keďže poštová licencia na posky-tovanie univerzálnej služby sa končí v tom-to roku, Poštový regulačný úrad na základe výzvy na jej poskytovanie udelí v najbliž-ších dňoch licenciu Slovenskej pošte, a. s.

Nový model financovania univerzálnej služby je založený na náhrade čistých ná-kladov univerzálnej služby, ktoré vzniknú poskytovateľovi tejto služby a budú pred-stavovať neprimeranú finančnú záťaž. Poš-tový regulačný úrad na základe predložené-ho vyčíslenia čistých nákladov a celkových nákladov poskytovateľa univerzálnej služ-by určí rozhodnutím povinnosť platiť prí-spevok do kompenzačného fondu každému poštovému podniku, ktorý v príslušnom kalendárnom roku poskytuje zameniteľné služby. Výška príspevku sa bude odvíjať od predbežných čistých nákladov a bude zod-povedať príslušnému podielu poštového podniku na trhu. Ak objem príspevkov ne-bude dostatočný, rozdiel sa uhradí zo štát-neho rozpočtu.

Aké ďalšie kroky čakajú Slovensko v rám-■■

ci plánu dokumentu Poštová politika do roku 2014?

Poštová politika do roku 2014 sa týka najmä postavenia poskytovateľa univer-zálnej služby a zabezpečenia jej poskyto-vania. Tento dokument tiež určuje prioritu pri riešení úloh poštovej politiky na úrovni orgánov štátnej správy v medzinárodných vzťahoch, a to vo väzbe na členstvo v EÚ a vo Svetovej poštovej únii.

Ťažisko úloh vyplývajúcich z Poštovej politiky spočíva najmä na Poštovom re-

gulačnom úrade. Tento zabezpečuje, resp. bude zabezpečovať úlohy poštovej regulá-cie súvisiace s prijímaním a vykonávaním rozhodnutí v novoprijatom systéme povo-lení na poskytovanie poštových služieb. Jeho úlohou bude zabezpečovať konku-renčné prostredie, dohľad nad poskytova-ním poštových služieb, určovať požiadav-ky na prevádzku verejnej poštovej siete a pod.

Takpovediac míľovými krokmi napreduje ■■

rozvoj elektronických komunikácií. Sú už do-statočne prístupné verejnosti z technického aj z materiálneho hľadiska?

Sektor elektronických komunikácií na Slovensku nesporne patrí k najdynamic-kejšie sa rozvíjajúcim sektorom. Úroveň služieb u nás je porovnateľná s vyspelými štátmi Európskej únie. Úplná liberalizácia sektora priniesla pre koncových užívateľov pozitívne efekty v podobe širokej ponuky a dostupnosti služieb. Výrazne sa to pre-javilo širšou dostupnosťou širokopásmo-vého internetového pripojenia (pevného aj mobilného), ktorým je v súčasnosti pokry-tých približne 91 % miest a obcí Slovenska. Silnejúce konkurenčné prostredie viedlo k zníženiu cien širokopásmového inter-netového pripojenia, zvýšeniu kvality po-skytovaných služieb, prechodu od spoplat-ňovania na základe objemu prenesených dát k spoplatňovaniu formou paušálneho mesačného poplatku, k zavedeniu takých služieb, ako sú Triple Play a IP TV. Do pra-xe sú postupne uvádzané nové moderné technológie a siete. Príkladom je posky-tovanie služieb prostredníctvom optickej infraštruktúry zavedenej čo najbližšie ku

koncovému zákazníkovi. Minulý rok bol tiež v znamení veľkého pokroku v zavá-dzaní pozemského digitálneho televízneho vysielania.

Uprostred tohto roka sa znížili ceny za ■■

elektronické komunikácie. Nastanú v blízkej budúcnosti ďalšie zmeny?

Trochu by som to spresnil, netýka sa to služieb elektronických komunikácií vo všeobecnosti. V súvislosti s nariadením Európskeho parlamentu a Rady EÚ o ro-amingu vo verejných mobilných komuni-kačných sieťach v rámci Európskej únie z 13. júna 2012 s účinnosťou od 1. júla 2012 znova klesli medzinárodné roamin-gové ceny prijatých a odchádzajúcich vo-laní, SMS a dátových služieb v mobilných sieťach v rámci krajín Európskej únie. Na-riadenie súvisí so zámerom EK zaviesť štrukturálne opatrenia, ktoré by podpori-li hospodársku súťaž a odstránili rozdiely medzi domácimi poplatkami a poplatkami za medzinárodný roaming. Cenové stropy spomínaných medzinárodných roamin-gových služieb sa budú postupne každo-ročne znižovať a budú regulované až do 30. júna 2017.

Skončením analógového vysielania sa ■■

uvoľnili atraktívne frekvencie, o ktoré je veľ-ký záujem. O ktoré frekvencie ide a na zákla-de čoho sa budú prideľovať, sú známi uchá-dzači o ne?

V súvislosti s prechodom z analógového na digitálne pozemské televízne vysielanie bolo k 30. júnu 2011 uvoľnené frekvenčné pásmo 800 MHz (790 – 862 MHz), ktoré sa často označuje aj ako „digitálna dividenda“.

Konzultácie, ktoré iniciovali ministerstvo a Telekomunikačný úrad SR, potvrdili záu-jem subjektov poskytujúcich elektronické komunikačné služby v SR využiť toto pás-mo na nasadenie nových perspektívnych technológií. Ďalšie atraktívne frekvenčné pásma vhodné na poskytovanie širokopás-mových mobilných služieb sú 1 800 MHz a 2 600 MHz.

Príprava a realizácia výberového konania na pridelenie frekvencií z frekvenčných pásiem 800 MHz, 1 800 MHz a 2 600 MHz je v kompetencii Telekomunikačného úra-du SR. Ten podľa zákona môže uskutočniť výberové konanie aj formou elektronickej aukcie, ktorej použitie by malo zabezpe-čiť transparentnejší výber. Záujem preja-vili okrem mobilných operátorov aj ďalšie slovenské aj zahraničné spoločnosti, reálni konkrétni záujemcovia však budú známi až po vypísaní výberového konania. ■

internetové sluŽby sú uŽ na úrovni eúPoštový styk zo života postupne vytláča elektronická komunikácia. To však neznamená, že pošta tu ešte na dlhý čas neostane a jej služby sa nemusia skvalitňovať spolu s elektronickou komunikáciou. Na súčasnosť aj budúcnosť týchto služieb sa publicistka Mária Šišuláková opýtala generálneho riaditeľa sekcie elektronických komunikácií a poštových služieb Viliama Podhorského.

Foto

: arc

hív


Slovenská pošta nedávno zís-■■

kala poštovú licenciu na ďalších desať rokov. Čo prinesie udelenie tejto licencie pre bežných zákaz-níkov pošty?

Zákazníci môžu ďalších desať rokov využívať poštové služby Slovenskej pošty minimálne v ta-kom rozsahu ako doteraz a môžu sa spoľahnúť, že prostredníc-tvom našich pobočiek budeme poskytovať poštové služby kaž-dý pracovný deň na celom úze-mí Slovenska za rovnakých pod-mienok pre všetkých.

Dotkne sa získanie poštovej ■■

licencie zmien v poštových služ-bách?

Poštovú licenciu a rozsah pro-duktov a služieb, na ktoré sa vzťahuje, udeľuje Poštový regu-lačný úrad v správnom kona-ní. Jediná Slovenská pošta bola schopná splniť všetky podmien-ky na získanie licencie pre po-skytovanie univerzálnej poštovej služby. Okrem produktov uni-verzálnej služby, chceme na trh prinášať aj nové, elektronické a iné služby s pridanou hodno-tou pre občanov, podnikateľov a verejnú správu. Chceme meniť naše produktové portfólio tak, aby sme vychádzali v ústrety na-šim zákazníkom.

Môžete prezradiť, aké zmeny ■■

v tejto oblasti pripravujete?Našou prioritou je zjednodu-

šenie ponuky produktov a slu-žieb pošty pre bežných, aj firem-ných zákazníkov. Pripravujeme zmenu produktového portfólia v listových, balíkových a expres-ných službách. Slovenská pošta je dôveryhodná inštitúcia. Chce-me stavať na dlhoročnej skúse-nosti vo vzťahu k našim zákazní-kom priamo v regióne. Musíme sa sústrediť na potreby celého trhu a regiónov. Priniesť služ-by bližšie k zákazníkovi. Predo-

všetkým tie, ktoré sú často vy-užívané, dôležité alebo zložité. Snažíme sa z tradičných služieb a produktov vytvoriť aj ich elek-tronickú verziu, aby sme sa pri-spôsobili potrebám súčasného zákazníka, napr. elektronický podací hárok alebo elektronic-ké SIPO.

Slovenská pošta už dlhšie boju-■■

je s červenými číslami. Ako vidíte vývoj hospodárenia v najbližších rokoch?

Tradičné poštové služby majú celosvetový dlhotrvajúci pokles v objemoch. Je to predovšetkým dané elektronizáciou a interne-tizáciou služieb. Verím, že sme dostatočne pripravení, aby sme otočili loď s menom Slovenská pošta do jej novej budúcnosti. Vyrovnané hospodárenie oča-kávame v nasledujúcich dvoch – troch rokoch. Bude to závisieť od výnosov z tradičných služieb, rozvoja služieb v nepoštovej ob-lasti, ako aj od nákladov na po-skytovanie univerzálnej poštovej služby.

Od 1. januára 2012 pôsobí ■■

Slovenská pošta v plne konku-

renčnom prostredí. Ako vnímate náš prechod do liberalizovaného prostredia?

Slovenská pošta sa ocitla v konkurenčnom boji už ove-ľa skôr, s rozvojom hybridných poštových služieb, preto po 1. ja-nuári 2012 nepocítila zatiaľ vý-razné zmeny. Myslím, že prvý rok preverí aj súčasnú legislatívu a v nasledujúcich rokoch sa uká-že, ktorí poštoví operátori doká-žu ponúknuť kvalitné a hodnot-né služby.

Viete už v tejto chvíli povedať, ■■

ako bude mať pošta kompenzo-vané náklady na univerzálnu poš-tovú službu?

V súčasnosti je platný nový zákon o poštových službách, ktorý rieši aj oblasť kompen-zácie neprimeraných nákladov spojených s poskytovaním uni-verzálnej poštovej služby. Fi-nancovanie univerzálnej služby bude realizované z externých zdrojov – cez kompenzačný fond, do ktorého budú primár-ne prispievať alternatívne poš-tové podniky a Slovenská pošta a pokiaľ by kompenzačný fond nebol schopný pokryť náklady

spojené s poskytovaním služ-by v takom rozsahu, aký si štát v rámci poštového zákona alebo podmienok určí, budú náklady dofinancované zo strany štátu.

Aké sú podľa vás najväčšie ■■

pozitíva Slovenskej pošty oproti konkurencii?

Slovenská pošta je v súčas-nosti najväčší zamestnávateľ na Slovensku, k 31. 7. 2012 zamest-návala viac ako 14-tisíc zamest-nancov. Zároveň je Slovenská pošta aj najväčší poskytovateľ poštových služieb na Slovensku s počtom 1 542 pobočiek.

Z nášho pohľadu ide teda nie-len o dlhodobú tradíciu a stabi-litu našej spoločnosti, jedinečnú infraštruktúru a rozsah poštovej siete, kvalitu a spoľahlivosť po-skytovania poštových služieb, ale predovšetkým máme denný kontakt so zákazníkmi, znalosť poštového trhu a obchodný po-tenciál – a to je súbor predností, ktoré má iba Slovenská pošta.

Na poste generálneho riadi-■■

teľa Slovenskej pošty pôsobíte síce len niekoľko mesiacov, máte však už konkrétnejšiu predstavu o smerovaní tejto spoločnosti?

Som presvedčený, že Sloven-ská pošta je dôveryhodná inšti-túcia, ktorá je založená na dlho-ročných skúsenostiach a pro-fesionalite. Z týchto základ-ných kameňov chcem stavať jej budúcnosť. Mojím cieľom je úspešná, komplexná a mo-derná organizácia, ktorá pred-stavuje stabilného a kvalitného zamestnávateľa, ktorý ponúkne aj svojim zamestnancom dlho-dobý vzťah a konkurenčné so-ciálne výhody. Zároveň chcem z tejto spoločnosti vytvoriť pre občanov zreteľne rozpoznateľ-nú organizáciu s vysokou pri-danou hodnotou, na jednom mieste poskytnúť jednotný prí-stup k rôznym službám štátu, samosprávy, ale aj súkromného sektora tak, aby boli pre zákaz-níka jednoduchšie, lacnejšie a pri ich vybavení, aby strávil menej času. ■

slovenská Pošta PriPravuje nové sluŽby

Slovenská pošta prešla v ostatnom období rozsiahlymi legislatívnymi aj reštrukturalizačnými zmenami. Ich cieľom bola na jednej strane liberalizácia a modernizácia poštových služieb,

na druhej zase zlepšenie hospodárenia a zníženie straty. Na zmeny a plány do budúcnosti sa generálneho riaditeľa akciovej spoločnosti Slovenská pošta Ing. Tomáša Druckera pýtala publicistka Mária Šišuláková.

Foto

: arc

hív


Firma vznikla v roku 1991. Víziou, ktorú ■■

uvádzate na svojej webovej stránke, bolo stať sa významnou a uznávanou spoločnosťou pô-sobiacou na Slovensku a jedným z lídrov trhu IT. Naplnila sa?

Myslím si, že vízia sa splnila. Od založe-nia v roku 1991 sme rástli a posilňovali po-zíciu uznávanej spoločnosti, ktorá sa dnes stará o viac ako 3 000 zákazníkov. Také ši-roké portfólio klientov nám umožňuje do-konalú orientáciu v reálnom biznise, ktorú dokážeme využívať pri kontakte s ďalší-mi klientmi. Ponúkame im to, čo skutočne funguje. Sme im nablízku aj vďaka silnému regionálnemu zastúpeniu. Naše pracoviská nájdu na celom Slovensku. V oblasti ERP systému pre ekonomiku, logistiku a mzdy sme na Slovensku číslo dva, hneď za nad-národnou firmou, ktorá je číslo jedna vo svete.

Určite vás teší, že viac ako polovica z tri-■■

tisíc zákazníkov je verná vašej firmy už viac ako desať rokov.

To súvisí aj s tým, že najväčší boom tých-to systémov bol začiatkom 90. rokov, teda v čase, keď sme vstúpili na trh a začali si budovať pozíciu a svoje meno. Zákazníkom sme od začiatku existencie firmy poskyto-vali služby, s ktorými boli spokojní, takže nám ostali verní. Je to výsledok toho, že na-ším cieľom nie je iba jednorazový obchod, ale aj následná trvalá starostlivosť.

Firma plní poslanie, ktoré sme definovali pri zakladaní: byť preferovaným a vyhľadá-vaným partnerom našich zákazníkov, kto-rým prinášame pridanú hodnotu pre reali-záciu ich podnikateľských zámerov a zvy-šovanie konkurencieschopnosti.

Čo ponúkate svojim zákazníkom?■■

Ponúkame trvalé služby na legislatívnu podporu, ďalší rozvoj podľa ich požiadaviek a podľa trendov na trhu. SOFTIP ako jedna z najvýznamnejších slovenských IT firiem má dlhoročné skúsenosti v oblasti návrhu a implementácie softvérových projektov, vývoja a údržby softvérových produktov a s tým spojenými službami. Ponúkame portfólio produktov, ktoré pokrýva najdô-ležitejšie oblasti riadenia a rozvoja firiem: ERP riešenia, ľudské zdroje, zákazkové rie-šenia, špecializované riešenia, riešenia pre manažment. Časť firmy sa venuje tvorbe softvéru na zákazku pre jednu firmu alebo aj pre skupinu firiem. Máme široké spek-trum služieb v oblasti infraštruktúry – od základných sietí až po komunikáciu tak, aby komunikovali tí, ktorí sú v spoločnos-ti, cez mobily, telefóny, pevné linky, počíta-

če, tablety, smartfóny, a to hlasom i videom, mohli zdieľať dokumenty, robiť konferenč-né hovory atď.

Ako riešite bezpečnosť sietí?■■

Tento problém by som rozdelil na dve časti – nebezpečenstvo zvonka od hackerov až po rôzne produkty, ktoré sa pohybujú po internete. Tu musíte byť neustále so svoji-mi firmami v reálnom čase. To znamená, že keď sa niečo ukáže, aby sa vám aktualizo-vala ochrana. Druhé nebezpečenstvo hrozí zvnútra firmy od vlastných zamestnancov, keď niekto chce úmyselne poškodiť spo-ločnosť. Zabezpečenie ochrany pred vnú-torným nebezpečenstvom je možné elimi-novať nastavením systémov vnútri spoloč-nosti, to znamená od smerníc, osvety až po technické riešenia.

Kto patrí k vašim najvážnejším zákazní-■■

kom?Spektrum zákazníkov je naozaj široké.

Ako systémový integrátor a dodávateľ zá-kazkových informačných systémov dnes SOFTIP zaujíma významné postavenie nie-len na Slovensku, ale aj v Českej republi-ke, kde máme veľmi významné postavenie na trhu pri riešení systémov pre penzijné spoločnosti. Svedčí to o tom, že keď má firma čo ponúknuť, môže byť úspešná aj mimo Slovenska. Zaujímavé sú aj riešenia pre štátnu správu. Ďalej je to oblasť dopra-vy cez služby až po obchodné spoločnosti (napríklad drvivá časť Jednôt sú naši zákaz-níci). Nedávno sme získali ako zákazníka jednu spoločnosť na severe Slovenska, kto-rá má matku v Anglicku. Na základe toho, čo sme im prezentovali, sa rozhodli, že aj v Anglicku zavedú ten istý systém.

Úspešne podnikáme v spoločnom priestore V4. Sme stále tam, kde sa niečo deje, sledujeme posledné trendy, uzatvára-me partnerstvá a spojenectvá. Skrátka robí-me Business Live.

Kedy nastane čas, že bude kompletizova-■■

ná zdravotnícka databáza obyvateľstva, aby mali lekári kdekoľvek prístup k údajom o pa-cientoch ?

Pripravuje sa realizácia Národného zdra-votného informačného systému aj z európ-skych peňazí. Sme viazaní smernicami EÚ, aby sme od roku 2015 mali zavedený eHealth systém, na ktorý sa pýtate. Je preto najvyšší čas. Predpokladám, že koncom tohto roka by mohlo začať obstarávanie. Je nešťastie, že pri každých voľbách dochádza k prehodno-covaniu, a preto jeho zavádzanie mešká.

S ktorými partnermi spolupracujete?■■

Spomeniem iba tých najvýznamnejších. Od roku 2007 sme SAP PARTNERom, vďa-ka čomu využívame medzinárodné know-how spoločnosti SAP.

SOFTIP je Microsoft GOLD Certified Partner a v roku 2008 sme ako prvý na Slo-vensku získali aj štatút Microsoft Unified Communications Voice Ready Partner. S na-šimi výnimočnými inovatívnymi riešeniami založenými na technológiách spoločnosti Microsoft sme v roku 2011 excelovali aj me-dzi svetovou konkurenciou ziskom ocene-nia Microsoft Country Partner of the Year. Už šesťkrát za sebou sme zvíťazili v pre-stížnej súťaži Microsoft Industry Awards. Titul Hewlett-Packard GOLD Preferred Partner sme získali vďaka špičkovej kvalite služieb, a je pre vás zárukou premyslených investícií a najmodernejších riešení.

Čo pripravujete v najbližšej budúcnosti? ■■

V septembri dávame na trh produkt, kto-rý sa volá SOFTIP PROFIT plus, je to ino-vácia nášho pôvodného produktu SOFTIP PROFIT, ktorá prináša zlepšenie a vychá-dza z najnovších technologických zlepšení. Ďalším produktom je PROFIT mobil, ktorý umožňuje, že dáta, ktoré sú potrebné pre kohokoľvek zo spoločnost,i budú prístupné cez všetky komunikačné prostriedky, s kto-rými dnes ľudia pracujú – mobily, smartfó-ny, tablety atď., a to z akéhokoľvek miesta, kde sa nachádzajú.

Zaujímavý je náš Program SOFTIP HR na spracovanie miezd a personalistiky. V ňom sme podľa našich prepočtov jed-notka na trhu. Svedčí o tom skutočnosť, že naším systémom je spracovávaných 17 per-cent miezd zo všetkých zamestnaných na Slovensku. ■

sPoľahnite sa na naše skúsenostiSlovenská IT firma SOFTIP je na trhu už viac ako dvadsať rokov. O tom, ako sa vyvíjala,

aké má postavenie na trhu v súčasnosti a čo pripravuje pre svojich klientov do budúcnosti, sa s predsedom predstavenstva Dušanom Guldanom rozprával publicista Jozef Šucha.

Foto

: arc

hív


Mohli by ste v skratke opísať vý-■■

voj v oblasti systémov pre správu majetku z pohľadu vašej spoloč-nosti?

Na trh sme vstúpili v čase, keď sa o počítačovej podpore pre ob-lasť správy a údržby majetku dalo hovoriť len veľmi ťažko a väčšina údajov sa uchovávala v papiero-vej podobe. Od toho sa prakticky aj odvíjali naše aktivity. V tomto ranom období sme sa zamerali na konzultačné aktivity a naše prvé objednávky sa niesli v duchu mot-ta „urobíme vám poriadok v úda-joch“. Až o čosi neskôr sme začali klientom ponúkať aj náš vlastný nástroj na udržanie poriadku v ich dátach – technický informačný systém XMatik®. Tento sme postupne rozširovali a zdokona-ľovali (aktuálne ponúkame jeho 10. verziu) a dnes môžeme smelo vyhlásiť, že v oblas-ti správy, prevádzky a údržby technologic-kých zariadení patríme na Slovensku medzi špičku. Charakterizuje ho hlavne jedinečné prepojenie grafickej a údajovej základne do jedného integrálneho celku. Tieto moje slová potvrdzuje aj skutočnosť, že TIS XMa-tik®.NET je v súčasnosti prevádzkovaný vo viacerých veľkých priemyselných pod-nikoch z chemického a energetického od-vetvia, teda v oblastiach, ktoré sú z pohľa-du správy a údržby majetku najzložitejšie a najkomplexnejšie. Treba tiež podotknúť, že v súčasnosti neponúkame len spomenutý softvérový nástroj, ale dodávame komplex-né riešenie, ktoré pozostáva z konzultácií, analýz, implementácie samotného systému, prevádzkovania, ako aj jeho podpory.

V čom spočívajú výhody vami ponúkaného ■■

riešenia oproti konkurencii?Okrem samotného informačného sys-

tému, ktorý sa, ako som už spomínal, vy-značuje unikátnym prepojením databázo-vej a grafickej časti, je to práve starostlivosť o zákazníka. Či už v implementačnej, zavá-dzacej alebo produkčnej fáze, naši odborní-ci sú vždy pripravení pomôcť riešiť problé-my zákazníka. Tým nemyslím len riešenie technických otázok prevádzky informačné-ho systému, ktoré považujeme za samozrej-mosť, ale najmä riešenie odborných profe-sijných problémov. Za roky vývoja a pod-porovania nami ponúkaných riešení sa naši pracovníci vypracovali na skutočných odborníkov v daných oblastiach. Často zo-hrávajú významnú úlohu aj v základných prevádzkových procesoch zákazníkov, čo

vytvára medzi nami viac ako len vzťah do-dávateľ – odberateľ.

Nedá mi ešte nevrátiť sa k už spomínanej grafickej časti našich riešení, ktorá je posta-vená na produktoch spoločnosti Bentley Sys-tems (aktuálne máme ako jediný na Sloven-sku vývojársky štatút BDN – Bentley Deve-loper Network). Tzv. inteligentné schémy, ktoré sú integrálnou súčasťou našich riešení, ponúkajú neštandardný vizualizovaný po-hľad na spravované objekty s nadstavbovými možnosťami hĺbkových a sieťových analýz vzájomných vzťahov týchto zariadení. Dovo-lím si tvrdiť, že funkčnosti tohto typu sú pre systémy, o ktorých hovoríme, jedinečné.

Komu je toto riešenie určené?■■

Postupne ako sa rozširovali funkčnosti systému, rozširovali sa aj oblasti a odvetvia, v ktorých je možné a vhodné ho použiť. Jeho univerzálnosť umožňuje vybudovať komplex-ný technickoprevádzkový informačný systém na podporu správy majetku prakticky nad ľu-bovoľnými reálnymi objektmi, ako sú naprí-klad inžinierske a rozvodné siete, produkto-vody, technologické celky, výrobné zariade-nia, budovy a ich vybavenie atď. To je aj odpo-veď na vašu otázku. Zo skúseností tiež vieme povedať, že pozitívny efekt zavedenia takého-to riešenia sa zvyšuje spolu s veľkosťou firmy, resp. spolu s počtom spravovaných objektov. Najlepšie výsledky sa nám podarilo dosiah-nuť pri nasadení nášho systému vo veľkých priemyselných podnikoch elektrotechnické-ho a chemického priemyslu.

Prečo by si mal potenciálny zákazník vybrať ■■

práve vás?Všetci dobre vieme, že dodať informačný

systém vie v dnešnej dobe už nemálo firiem, oveľa dôležitejšie je však zabezpečiť jeho re-álne uplatnenie v prevádzke a trvalo udrža-

teľný rozvoj. A práve v tejto oblas-ti vieme klientom poskytnúť viac ako konkurencia. My zákazníka nikdy nevnímame ako príležitosť na krátkodobé obohatenie, našou snahou je budovať s ním dlhodo-bý a obojstranne prospešný vzťah. Nezanedbateľná je tiež skutočnosť, že sme slovenskou spoločnosťou, ktorá veľmi dobre pozná lokálne špecifiká nášho trhu. Nami ponú-kané riešenia sú vždy prispôsobe-né aktuálnym legislatívnym požia-davkám. Ak dôjde k akýmkoľvek úpravám v tejto oblasti, vieme im naše riešenia upraviť a prispôsobiť výrazne rýchlejšie ako prípadná za-

hraničná konkurencia. Zároveň tiež platí, že od istej veľkosti už podniky nie sú ochotné nasadzovať autonómne „škatuľové“ produk-ty do každej potrebnej oblasti. Buď požadujú jedno komplexné riešenie, alebo, ak to nie je možné, silnú integráciu všetkých prevádzko-vaných informačných systémov do jedného celku. Práve modularita, flexibilita a škálo-vateľnosť nami ponúkaného riešenia spolu s našimi dlhoročnými skúsenosťami v tejto oblasti sú zárukou jeho jednoduchej inte-grovateľnosti do komplexného informačné-ho systému daného podniku.

Prečo sa niektoré nasadenia systémov na ■■

správu majetku končia nezdarom?Najčastejšou chybou, ktorej sa dopúšťajú

podniky nasadzujúce akýkoľvek informač-ný systém, je domnienka, že stačí vybrať kvalitný produkt a úspech je automaticky zaručený. Žiaľ, nie je to pravda. Je to len nut-ná, ale nie postačujúca podmienka úspešné-ho prevádzkovania takéhoto systému. Ove-ľa dôležitejšie je súčasne s nasadením no-vého riešenia zabezpečiť aj úpravu prísluš-ných podnikových procesov a ich následné dôsledné dodržiavanie, čo väčšina podnikov fatálne zanedbáva. Preto v našej spoločnosti kladieme veľký dôraz na zabezpečenie tých-to zmien, ako aj na zavádzaciu fázu, v kto-rej sa rozhoduje o skutočnom zaintegrovaní nového informačného systému do reálne-ho života daného podniku. O to nám pre-dovšetkým ide. Ako som už skôr spomínal, naším cieľom je v prvom rade spokojný zá-kazník, lebo platí, že ak je spokojný on, sme spokojní aj my. ■

sPráva majetku Podľa sféra, a. s.Spoločnosť sféra, a. s., je na slovenskom a českom trhu známa predovšetkým dodávkami informačných systémov a súvisiacich služieb v energetike, o čom ste sa mohli viac dočítať v predchádzajúcich vydaniach. sféra, a. s., má však za sebou aj viac ako dve desaťročia úspešného pôsobenia na trhu s informačnými systémami pre oblasť správy a údržby majetku. Práve o tom bol náš

rozhovor s riaditeľom úseku služieb Ing. Rastislavom Krbaťom, PhD., MBA.

Foto

: P. U

rbi


Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby

Môžete popísať ďalšie základné úlohy ■■

agentúry, ktorú vediete?Hlavnou úlohou a predmetom činnos-

ti NASES je správa, prevádzka a rozvoj vládnej dátovej siete GOVNET; prevádzka a rozvoj služieb ústredného portálu verejnej správy ako základných nástrojov informa-tizácie verejnej správy na Slovensku podľa príslušných právnych predpisov a strate-gických dokumentov (zákon číslo 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmienách a doplnení niektorých zákonov, národná koncepcia informatizácie verejnej správy, legislatívny zámer návrhu zákona o e-Governmente).

Činnosť Národnej agentúry pre sieťo-vé a elektronické služby je orientovaná na efektívnu podporu a urýchlenie rozvo-ja, rozširovanie služieb e-Governmentu na Slovensku, čo vedie k úsporám a zvýšeniu hospodárnosti pri výkone verejnej správy, zjednodušeniu kontaktu občanov s úrad-mi a má nadrezortný charakter.

Informačná vyspelosť na Slovensku má re-■■

zervy. Asi sem smeruje významný cieľ činnos-ti NASES.

Áno, nezanedbateľným a dôležitým cie-ľom je dosiahnutie vyššej celkovej infor-mačnej vyspelosti slovenskej spoločnosti, verejnej sféry, podnikateľskej obce, ako aj širokej verejnosti. NASES zabezpečuje prostredníctvom siete GOVNET a ústred-ného portálu verejnej správy prepojenie a komunikáciu štátnych orgánov a ich roz-počtových a príspevkových organizácií, elektronické služby občanom a podnikateľ-skej sfére, elektronické služby medzi štát-nymi orgánmi navzájom, pričom rozsah týchto služieb má rýchlo rastúcu tendenciu vzhľadom na rozvoj služieb e-Governmen-tu aj s využitím prostriedkov z operačného programu Informatizácia spoločnosti.

Okrem toho bude NASES prevádzko-vateľom novovybudovaných telekomuni-kačných sietí, ktoré majú, aj s predpokla-daným využitím prostriedkov operačného programu Informatizácia spoločnosti za-

bezpečiť odstránenie regionálnych znevý-hodnení v dostupnosti komunikačnej in-fraštruktúry pre občanov – t. j. pripojenie tzv. bielych miest.

Čo patrí medzi základné princípy ■■

GOVNET-u?GOVNET je privátna sieť slúžiaca na bez-

pečnú výmenu informácií medzi orgánmi štátnej správy. Jeho prostredníctvom Gov-netu je Slovenská republika pripojená do siete TESTA (sieť Európskeho spoločenstva) – slúži ako centrálny prístupový bod pre Slo-venskú republiku, čiže NASES prevádzkuje prístupový bod TESTA a umožňuje jeho po-užívanie prostredníctvom GOVNETU.

Infraštruktúra siete GOVNET slúži tiež aj pre jednotlivé orgány štátnej a verejnej správy na poskytovanie informácií obča-nom, firmám a organizáciám. Pri realizá-cii jednotlivých funkcionalít sa dbá hlavne na princíp bezpečnosti a centrálne vynuco-vanej politiky pravidiel.

V akom štádiu rozvoja sa nachádza vládna ■■

dátová sieť GOVNET?Do siete GOVNET je v súčasnosti pripo-

jených viac ako 60 inštitúcií. Sieť neustá-le rozširujeme a vylepšujeme. V súčasnos-ti realizujeme prechod všetkých uzlov na privátne IP adresy, rozšírenie o IPV6, in-tegráciu služieb ústredného portálu verej-nej správy.

Ako NASES pokročila so zavádzaním vy-■■

sokorýchlostného internetu do tzv. bielych miest, čiže sídel, ktoré sú finančne neatrak-tívne pre telekomunikačných operátorov?

Európska komisia oznámila 7. mája 2012 listom adresovaným ministrovi zahranič-ných vecí SR rozhodnutie o schválení štátnej pomoci č. SA.33151 (2011/N) na opatrenie s názvom Zavádzanie základných širokopás-mových sietí v bielych oblastiach Slovenska.

Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 191/2012 zo dňa 16. mája 2012 bol prija-tý návrh realokácie finančných prostried-kov v rámci operačných programov Národ-

ného strategického referenčného rámca na financovanie opatrení na podporu rieše-nia nezamestnanosti mladých ľudí a zin-tenzívnenie podpory malých a stredných podnikov. Predmetom návrhu je aj pre-sun finančných prostriedkov do výšky 100 miliónov eur (zdroje Európskej únie plus zdroje štátneho rozpočtu) z prioritnej osi 3 operačného programu Informatizácia spo-ločnosti do operačného programu Konku-rencieschopnosť a hospodársky rast, pri-čom opatrenie 3.1 Rozvoj infraštruktúry širokopásmového prístupu sa presunie na programovacie obdobie rokov 2014 – 2020. V súčasnosti výška realokovaných zdrojov predstavuje zníženie disponibilných zdro-jov až o 88,36 percenta, čo znamená, že je možné realizovať naplánované aktivity len vo veľmi obmedzenom rozsahu.

Podľa aktuálnych prepočtov celková výš-ka prostriedkov pokrýva náklady výlučne na projektovo-inižiersku dokumentáciu pre 677 obcí (190 klustrov), nie na fyzické budovanie infraštruktúry širokopásmové-ho internetu. Národná agentúra pre sieťo-vé a elektronické služby bude pokračovať v obstarávaní a realizácii prípravných pro-jektovo-inžinierskych prác. Projekty inter-netizácie budú môcť byť financované opä-tovne na začiatku nového programovacie-ho obdobia, čiže od roku 2014.Slovensko tak získa čas na ich dôkladnú prípravu. ■

orientujeme sa na urýchlenie rozvoja a rozširovania sluŽieb

na slovenskuMedzi hlavné úlohy a činnosti Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby

(NASES) patrí správa, prevádzka a rozvoj vládnej dátovej siete GOVNET a taktiež rozvoj a prevádzka služieb ústredného portálu verejnej správy. Tento portál patrí medzi základné nástroje informatizácie verejnej správy

na Slovensku. S generálnym riaditeľom NASES Ivanom Ištvánffym sa zhovárala naša spolupracovníčka Lucia Biznárová.

Foto

: P. U

rbi


Telekomunikačný úrad SR

Priblížme teda poslanie úradu, ■■

ktorý vediete.Definícia poslania úradu

v praxi vlastne znamená, že TÚ SR pravidelne analyzuje jeden maloobchodný a šesť veľkoob-chodných trhov, ktoré podľa odporúčania Európskej komisie analyzujú národné regulačné autority, akou je na území Slo-venskej republiky náš úrad. Keď zistíme, že na niektorom z nich nie je efektívna súťaž, t. j. pôso-bí na ňom jeden alebo viacero významných podnikov, ktorým ich postavenie umožňuje sprá-vať sa nezávisle od konkurencie alebo užívateľov, tak navrhujeme uložiť takémuto podniku alebo podnikom povinnosti. Cieľom je podpora efektívnej súťaže a roz-voj vnútorného trhu. Výsledok analýzy a navrhované povinnosti prejdú tzv. národnými a násled-ne nadnárodnými konzultácia-mi. Podľa európskych smerníc návrhy neschvaľujú národné vlá-dy ani parlament, ale po skonče-ní konzultácií sa k nim vyjadruje Európska komisia. To zabezpe-čuje nezávislosť národných regu-lačných autorít. TÚ SR následne ukladá navrhované povinnosti a následne pravidelnými analý-zami trhu zisťuje, či treba povin-nosti ponechať alebo zrušiť.

Ak to skrátim, tak môžeme povedať, že telekomunikač-ný úrad vytvára podmienky na konkurenciu medzi operátormi, konkurencia vytvára tlak na zvy-šovanie kvality služieb a na zni-žovanie cien, z čoho ťažia užíva-telia služieb.

Ako ochraňuje úrad záujmy ■■

koncových užívateľov? Okrem už spomenutej regulá-

cie vyhľadáva TÚ SR zdroje ruše-nia rozhlasového a televízneho príjmu a mimosúdne rieši spory medzi telekomunikačnými ope-rátormi a užívateľmi ich služieb. V prípade rušenia rozhlasového alebo televízneho príjmu sa ob-čania môžu obrátiť na TÚ SR, ktorý zistí zdroj rušenia a v prí-pade potreby uloží prevádzkova-teľovi rušiaceho zariadenia uro-biť také opatrenie, aby nedochá-dzalo k ďalšiemu rušeniu. Táto služba nie je spoplatnená. Skôr ako sa občania obrátia na TÚ SR, mali by sa snažiť minimalizovať možnosť poruchy vo vlastnom zariadení. TÚ SR v minulom roku vyriešil 383 prípadov ruše-nia frekvencií, z toho 76 prípa-dov rušenia rozhlasu a televízie.

Užívatelia elektronických komunikačných služieb môžu predložiť TÚ SR spor s teleko-munikačným operátorom, ak ne-súhlasia s výsledkom reklamácie u operátora. Návrh na začatie mimosúdneho riešenia sporu by mali predložiť bezodkladne, naj-neskôr do 45 dní od doručenia vybavenia reklamácie. Výsled-kom úspešného vyriešenia spo-ru je uzavretie písomnej dohody, ktorá je záväzná pre obe strany sporu. V uplynulých rokoch sa zhodou skončilo 30 – 45 % rieše-ných sporov. Je to pomerne vyso-ké číslo, vzhľadom na to, že TÚ SR nenahrádza činnosť súdu, t. j. nemá v kompetencii vydať záväzné rozhodnutie.

V spolupráci s policajným zbo-■■

rom sa zúčastňujete na odhaľo-vaní nelegálnych rušičiek mýt-neho systému v motorových vo-zidlách. Aké sú vaše skúsenosti z týchto kontrol?

Kontroly prebiehajú na zákla-de dohody o spolupráci medzi TÚ SR a Ministerstvom vnút-ra SR. Úrad na mieste ukladá okamžité ukončenie prevádzky nepovoleného zariadenia a odo-berá rušičky. Neskúmame dô-vod použitia rušičiek (to zaujíma

políciu), ale pri ukladaní pokuty prihliadame naj-mä na závažnosť, spôsob, trvanie a dôsledky poru-šenia zákona. Za takéto porušenie zákona hrozí fyzickej osobe pokuta až do výšky 1 000 eur a v prí-pade právnickej osoby až 300 000 eur.

Vodiči sa neraz snažia vyhnúť pokutám rôznymi výhovorkami. Napríklad jeden z vodičov vysvetľo-val, že použitím rušičky chcel zabrániť manželke, aby zistila, že cestoval za frajerkou. Ďalší sa vyho-váral, že rušenie spôsobo-val jeho MP 3 prehrávač, iný vyhodil rušičku, keď ho zastavovala polícia. Na-

zdávali sa, že sa tak vyhnú poku-te. Toto im už však nepomohlo, lebo dôkazy sú zaobstarané už pred zastavením vozidla.

Spolupráca TÚ SR a Policaj-ného zboru Slovenskej republi-ky nedávno priniesla cenný úlo-vok. V spoločnej kontrolnej sieti uviazlo v Nemecku odcudzené motorové vozidlo hľadané Inter-polom, v ktorom bola zapnutá rušička GPS.

Môžete povedať či budeme ■■

mať na Slovensku štvrtého ope-rátora, kedy a kto to bude?

Či bude mať Slovensko štvr-tého mobilného operátora, to je otázka budúcnosti. Predo-všetkým sa takýto záujemca musí zúčastniť a uspieť v elek-tronickej aukcii. Nový operátor by mohol získať nielen frekven-cie v pásmach 800 a 2 600 MHz, ale aj frekvencie v pásme 1 800 MHz. V pásme 1 800 MHz je k dispozícii porovnateľná šírka pásma, akú majú existujúci traja mobilní operátori.

TÚ SR vytvoril podmienky, aby štvrtý mobilný operátor mohol reálne prísť. Frekvencie v pásme 1 800 MHz bude môcť získať len nový uchádzač. Pás-mo 1 800 MHz operátori využí-

vajú na budovanie mobilných sietí tretej generácie, ktorých prostredníctvom poskytujú hla-sové a dátové služby, čiže mo-bilné telefonovanie SMS, MMS, mobilný prístup k internetu... Frekvencie v tomto pásme môžu operátori využiť aj na budovanie mobilných sietí štvrtej generá-cie. Jeden z operátorov už v tom-to pásme na obmedzenom území vybudoval takúto sieť. Uvažuje-me, že vyhovieme požiadavkám trhu a zosúladíme termín ukon-čenia práva využívať frekvencie v pásmach 900 a 1 800 MHz. Za-radíme tieto frekvencie do bu-dúcoročnej elektronickej auk-cie. K dispozícii budú bloky pre maximálne dvoch operátorov na obdobie rokov 2021 – 2026. Tým-to bude zabezpečené, že v roku 2026 budú naraz k dispozícii celé pásma 900 a 1 800 MHz, ktoré budú ponúkané v elektro-nickej aukcii.

Úrad bude frekvencie pride-ľovať úspešným uchádzačom, ktorí vzídu z elektronickej auk-cie. V súčasnosti si obstarávame medzinárodne skúseného po-radcu, ktorý nám poskytne od-bornú podporu a poradenstvo pri príprave elektronickej aukcie na voľné frekvencie v pásmach 800 MHz, 1 800 MHz a 2 600 MHz. Uchádzač o poskytova-nie poradenských služieb musí okrem iného preukázať, že za predchádzajúce tri roky aspoň raz poskytol poradenstvo týkajú-ce sa oceňovania frekvenčného spektra a aspoň raz poradenstvo v procese udeľovania frekvencií v elektronickej aukcii. Otváranie ponúk sa uskutoční nasledujú-ci deň. Víťaz – budúci poradca – vzíde z elektronickej aukcie, na ktorej sa zúčastnia uchádza-či, ktorých ponuka splnila pod-mienky účasti.

Samotná elektronická aukcia na frekvencie prebehne v roku 2013, keď budeme poznať odpo-veď na otázku, či bude mať Slo-vensko štvrtého mobilného ope-rátora a kto ním bude. ■

budeme mať o rok štvrtého mobilného oPerátora?

Poslaním Telekomunikačného úradu SR (TÚ SR) je regulácia v oblasti elektronických komunikácií, najmä plnenie povinností podporujúcich súťaž a rozvoj spoločného trhu Európskej únie. Čo všetko

zahŕňa táto definícia, sa opýtal publicista Jozef Šucha predsedu TÚ SR Ladislava Mikuša.

Foto

: arc

hív



Mnohých občanov zaujímajú najmä nájom-■■

né byty. Súčasný stav podpory ich výstavby nie je ani zďaleka ideálny, výsledky stále za-ostávajú za očakávaniami. V čom sú hlavné slabiny a prekážky?

V rámci transformácie vlastníckych vzťahov, keď štátne nájomné byty prešli do vlastníctva obcí a následne sa v súlade so zákonom o vlastníctve bytov a nebyto-vých priestorov predali občanom, klesol podiel nájomných bytov z cca 25 % z cel-kového počtu bytov len na necelé 3 %. Ta-kýto nízky podiel cenovo dostupných ná-jomných bytov predstavuje vážny prob-lém. Z uvedených dôvodov štát vytvoril dva finančné podporné nástroje zamerané na oživenie verejného nájomného sekto-ra. Prvým je Štátny fond rozvoja bývania a druhým Program rozvoja bývania, kto-rých prostredníctvom štát poskytuje ob-ciam mimoriadne výhodné stavebné úvery a nenávratné dotácie na obstarávanie ná-jomných bytov.

Z prostriedkov ŠFRB a Programu roz-voja bývania sa poskytuje podpora, ktorá pri dobre nastavenom projekte pokryje ce-lých 100 % obstarávacích nákladov stavby. Aj napriek rôznym legislatívnym zmenám a úpravám základné kontúry tohto mode-lu financovania zostali zachované a výstav-bu nájomných bytov vo verejnom nájom-nom sektore určených na bývanie sociálnej slabších skupín obyvateľstva sa podarilo naštartovať. V priebehu rokov 1998 – 2011 štát bytovou politikou a finančnými ná-strojmi podporil obstaranie takmer 36-tisíc nájomných bytov. Tento počet bytov však len postupne zvyšuje podiel tohto typu by-tov na trhu s bytmi.

Výraznejšia podpora je limitovaná mož-nosťami štátneho rozpočtu. Podiel výdav-kov štátneho rozpočtu do bývania na cel-kovom HDP (v bežných cenách) poklesol z hodnoty 0,52 v roku 2004 na hodnotu 0,23 v roku 2012. Aj toto je jedným z dôvo-dov, prečo výstavba nájomných bytov ne-napreduje razantnejšie.

Súčasne zatiaľ čo počet nájomného bý-vania vo verejnom nájomnom sektore sa

postupne zvyšuje, v oblasti súkromného nájomného bývania je situácia výrazne odlišná. Sektor nájomného bývania stag-nuje. Hlavnou príčinou je nezáujem súk-romného kapitálu o túto výstavbu najmä z dôvodu dlhej lehoty návratnosti investí-cií a neexistujúcich motivačných nástrojov zo strany štátu.

Problematika nájomného bývania sa do-■■

stala opäť do programového vyhlásenia vlády Roberta Fica. Vláda uvažuje o tom, ako vytvo-riť podmienky aj na vstup súkromného kapi-tálu do ich výstavby. Zrejme však si to vyža-duje legislatívnu úpravu možností...

Súkromný nájomný sektor, na rozdiel od verejného, poskytuje bývanie nielen sociálne slabším skupinám obyvateľstva, ale všetkým skupinám bez ohľadu na ich sociálny status. Z uvedeného dôvodu ta-kéto byty môžu mať rôzny štandard, od najjednoduchších až po luxusnejšie byty. Obstarávanie nájomných bytov v rôz-nych štandardoch v súkromnom nájom-nom sektore závisí od ponuky a dopytu po týchto bytoch. V podmienkach Slovenska (akútny nedostatok bytov v tomto sektore) sú žiadané najmä byty pre mladé rodiny a byty zabezpečujúce mobilitu pracovnej sily.

S prihliadnutím na uvedenú potrebu a priemerné mesačné zárobky v národ-nom hospodárstve možno predpokladať, že pôjde predovšetkým o byty s priemer-nou podlahovou plochou 60 – 65 m2, prí-padne bývanie typu ubytovne, pre pracov-níkov prichádzajúcich za prácou na určité obdobie. To však nevylučuje aj obstaráva-nie väčších bytov, resp. bytov vyššieho či luxusného štandardu, v prípade dopytu po takýchto bytoch. Malo by ísť o podnikateľ-ské rozhodnutie, a pre takéto byty by zo strany štátu nemali byť poskytované žiad-ne motivačné stimuly.

Podľa štúdie s názvom Ekonomická efektívnosť a návratnosť finančných zdro-jov vynaložených na výstavbu nájomných bytov v súkromnom sektore, ktorú k rie-šeniu tejto otázky objednalo v roku 2011 naše ministerstvo, existuje niekoľko fo-riem podpory rozvoja súkromného nájom-ného sektoru. Vo vyspelých ekonomikách EÚ, z hľadiska vlastníctva nájomných by-tov, sú rozhodujúcim vlastníkom fyzické

osoby (občania). Ich podiel z celého fondu nájomných bytov v ostatnom období do-sahoval úroveň napr. v Nemecku 70 %, vo Francúzsku 87 % a v Španielsku dokonca až 92 %. Menšie, pritom však stále vyso-ké podiely nájomných bytov vo vlastníctve fyzických osôb sú aj v Grécku, Luxembur-sku, Veľkej Británii a v niektorých ďalších krajinách. Hlavným dôvodom investova-nia obyvateľstva do výstavby súkromných nájomných bytov je najmä bezpečné inves-tovanie kapitálu.

Druhým z významných vlastníkov ná-jomných bytov v tomto sektore sú inštitu-cionálni investori – poisťovne majetkové, zdravotné, sociálne, dôchodkové, ale aj re-alitné fondy a spoločnosti (developeri), fi-nančné inštitúcie a pod. Vo väčšine krajín EÚ, s výnimkou Dánska, ich podiel spra-vidla nie je významnejší. V ostatnom čase ich podiel klesá, čo je dané vysokou dobou návratnosti investícií do tohto sektora, na rozdiel od doby návratnosti do iných sek-torov hospodárstva.

Bývanie patrí k základným životným potrebám. Preto sa rozvoj bývania v kaž-dej krajine, teda aj v krajinách s vyspelou ekonomikou, podporuje štátom – nástroj-mi priamymi (dotácie pre verejný nájom-ný sektor) alebo nepriamymi (zvýhodnené úvery zo strany štátu alebo zo strany obcí a daňové stimulácie pre súkromný nájom-ný sektor tak zo strany štátu, ako aj zo stra-ny obcí).

Daňové nástroje majú v jednotlivých krajinách rôznu podobu, ide najmä o:• možnosť odpočtu určitej časti obsta-

rávacích nákladov stavby od základu dane z príjmov fyzickej osoby obstará-vajúcej nájomný byt na určité obdobie (napr. 3 – 5 % z obstarávacích nákladov ročne po dobu 5 – 10 rokov),

• umožnenie „daňových prázdnin“ z dane príjmu z prenajímania nájom-ného bytu na určité obdobie,

• zníženie, resp. až zrušenie dane z ne-hnuteľnosti (t. j. predmetného nájom-ného bytu) na určitú dobu, alebo po dobu využívania tohto bytu na nájom-né bývanie),

• zvýšenie dane z nehnuteľnosti, ak fy-zická osoba má viac bytov, pričom niektorý z nich nevyužíva na prená-jom,

mení sa bývanie na slovensku k lePšiemu?

Byty – na Slovensku už desaťročia mimoriadne ,,horúca“ otázka. O aktuálnej situácii v tejto oblasti sa novinárka Tatiana Jaglová rozprávala s riaditeľkou odboru bytovej

politiky a mestského rozvoja SR Elenou Szolgayovou.

Foto

: P. U

rbi



• poskytnutie daňovej úľavy sa viaže na splnenie rôznych podmienok – najčas-tejšie na limit obstarávacej ceny (daňo-vou stimuláciou sa teda nepodporujú nájomné byty vyššieho, resp. luxusné-ho štandardu, čím sa vychádza v ústrety potrebám bývania domácností s nižšími alebo len priemernými príjmami, resp. potrebám mobility pracovnej sily).

Na vytvorenie zdravého prostredia v no-vovznikajúcom sektore treba zastaviť, resp. významne obmedziť trh tzv. tieňo-vého nájomného bývania, keď obyvatelia, ktorí majú dva a viac bytov, ich prenajíma-jú „na čierno“. Preto pripravujeme návrh zriadiť celoslovenský register bytov obsa-hujúci vlastníkov bytov a spôsob využíva-nia týchto bytov podobne, ako je to v škan-dinávskych krajinách.

Súkromný a verejný sektor by mali spo-ločne harmonicky zabezpečovať potreby obyvateľov. Rozdiel je v očakávaní jednot-livých aktérov – súkromný sektor očaká-va zisk, verejný sektor plní a zabezpečuje služby vo verejnom záujme.

Počuť aj kritiku, že mnoho nájomných by-■■

tov, ktoré sa v súčasnosti stavajú, nemá naj-lepšiu architektonickú úroveň. Aký je váš ná-zor?

Pri akejkoľvek výstavbe a najmä výstav-be bytov treba pozerať na ich výraz v kom-plexnej polohe, z hľadiska architektúry, urbanizmu, stavebnej kvality, ekonómie a v neposlednom rade energetickej úspor-nosti. Ministerstvo dlhodobo vníma potre-bu zvyšovania podielu nájomných bytov na celkovom počte bytov, najmä z hľadis-ka zvýšenia dostupnosti bývania pre tých, ktorí si nemôžu zabezpečiť bývanie vlast-nými prostriedkami. S cieľom uspokojiť čo možno najviac záujemcov o výstavbu ná-jomných bytov ministerstvo limituje ma-ximálnu výšku obstarávacích nákladov na m2 podlahovej plochy a zároveň limituje aj podlahovú plochu podporovaných bytov. No základným limitom je dostupnosť fi-nančných zdrojov. To vytvára určité obme-dzenia pri návrhu vhodného projektu.

Pozrime sa na konkrétne výsledky. Mi-nisterstvo v tomto roku vypísalo už 15. roč-ník súťaže Progresívne, cenovo dostup-né bývanie, ktorej cieľom je podporovať a propagovať výstavbu progresívnych a ce-novo dostupných riešení bytov a prostred-níctvom najúspešnejších realizácií prezen-tovať príklady cenovo dostupnej výstavby. Pri mnohých prihlásených súťažných ná-vrhoch, pričom vo väčšine prípadov ide o stavby podporené z verejných zdrojov, vidno v ostatných rokoch výrazný kvalita-tívny posun, nielen z hľadiska stavebného prevedenia a technického riešenia, ale aj z pohľadu architektonickej kvality.

Nechcem tým povedať, že nie je priestor

na zlepšenie. V danom momente máme dva budúce scenáre, ktoré by mohli pri-spieť k zlepšeniu architektonickej úrov-ne stavieb bytových domov s nájomnými bytmi finančne podporených prostredníc-tvom dotácií z MDVRR SR. Prvým je trvať pri projektovej príprave riešenia konkrét-nej stavby na uskutočnení architektonickej súťaže s presne určenými podmienkami, ktoré by mohli eliminovať niektoré nedu-hy a druhou cestou by mohla byť podpora iba tých projektov, ktoré by spĺňali všetky nastavené kritériá, nielen technicko-eko-nomického charakteru, ale aj ich architek-tonického a urbanistického riešenia.

V uplynulých ročníkoch spomínanej súťaže bolo veľa zaujímavých a inšpira-tívnych príkladov. Za všetky by som spo-menula napríklad stavby bytových domov

s nájomnými bytmi v Senici, Tatranskej Lomnici, Novom Meste nad Váhom, Popra-de, Liptovskom Ondreji, vo Zvolene alebo v Krompachoch. Všetky uvedené príklady môžu poslúžiť ako pozitívna motivácia pre samosprávy, ktoré chcú riešiť bytovú otáz-ku svojich obyvateľov obstaraním nájom-ných bytov z verejných zdrojov. Tieto stav-by dokazujú, že aj pri obmedzených zdro-joch je možné dosiahnuť nielen technickú, remeselnú, ale aj architektonickú kvalitu.

Vzhľadom na to, že obnova a predo-■■

všetkým zatepľovanie bytových domov sa už realizuje niekoľko rokov, možno aj vyhodno-tiť dosahované výsledky. Ste s tempom prác a ich kvalitou spokojná?

Pre obnovu a zatepľovanie existujúceho bytového fondu bolo významným impul-zom zo strany štátu vytvorenie finančných podporných nástrojov. Najdlhšie pôsobia-cim finančným nástrojom, ktorý má vý-znamné miesto v obnove bytového fondu, je systém stavebného sporenia. Napriek

meniacim sa podmienkam práve zdroje z tohto systému prispievajú najvýraznejšie k modernizácii a obnove bytového fondu (v priemere ročne viac ako 320 mil. eur). Štát prostredníctvom Štátneho fondu roz-voja bývania poskytuje mimoriadne vý-hodné stavebné úvery na zlepšovanie sta-vu existujúceho bytového fondu vrátane zatepľovania. V prípade tohto podporné-ho nástroja sú zdroje limitované, ale v po-sledných rokoch sa objem zdrojov smeru-júcich do obnovy bytového fondu zvyšuje a v roku 2011 dosiahol 50 % z celkových výdavkov fondu.

Doplnkový zdroj v tejto oblasti pred-stavujú dotácie na odstraňovanie tzv. sys-témových porúch bytových domov, ktoré poskytuje naše ministerstvo. Ide o 12 dru-hov porúch, z ktorých sa väčšina odstráni

zateplením. Vzhľadom na zameranie tejto formy podpory, ako aj priame napojenie na štátny rozpočet objem, je rozpočtova-ných zdrojov cca 5 mil. ročne.

Presné údaje o celkovom počte obnove-ných a zateplených budov na bývanie ne-máme k dispozícii, lebo na jednej stavbe sa využíva financovanie z viacerých zdrojov. Odhadujem však, že minimálne štvrtina budov na bývanie prešla aspoň čiastočnou obnovou. Samozrejme, že v tejto oblasti je pred nami ešte veľa práce.

Keď hovoríme o kvalite – podmienky nastavené v našich podporných nástrojoch vyžadujú, aby sa dodatočné zatepľovanie uskutočňovalo len zatepľovacím systé-mom, na ktorý bol Technickým a skúšob-ným ústavom vydaný certifikát, a práce s týmto systémom uskutočňuje iba zhoto-viteľ, ktorý má oprávnenie s takýmto sys-témom pracovať. Tieto podmienky spolu s dôslednou kontrolou prác počas realizá-cie zabezpečujú kvalitu zatepľovacích prác, na ktoré sa poskytuje štátna podpora. ■

Foto

: im

ages

hack

.us



Bratislavské letisko v priebehu roka opus-■■

tili niektorí prepravcovia, iní pribudli. Zmeny sa dotkli tiež viacerých destinácií. Ako sa pre-javili na vyťažení Letiska M. R. Štefánika?

Za obdobie január – júl 2012 bolo na Le-tisku M. R. Štefánika v Bratislave odbave-ných 791 446 cestujúcich, čo predstavuje v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňaj-šieho roka pokles o jedenásť percent. Je potrebné zdôrazniť, že dopravcovia veľmi citlivo reagujú na trh a opúšťajú tie linky, ktoré sú pre nich stratové. Tieto javy sú zr-kadlom ekonomickej situácie a aktuálneho stavu v cestovnom ruchu. Ak máme čo po-núknuť a vieme sa dostať do povedomia za-hraničných klientov, radi nás budú navšte-vovať, či už v rámci podnikateľských aktivít alebo ako turisti. A práve to môže ovplyv-niť a množstvo prepravených cestujúcich z letiska v Bratislave. To však už hovoríme o inej problematike, presahujúcej rámec pôsobnosti letiska, ktoré je len vstupným bodom do našej republiky – je to vecou pre-zentácie krajiny, regiónu, mesta.

Vlani vláda schválila plán udeliť koncesiu ■■

strategickému partnerovi na základe medzi-národného tendra v snahe o ďalšie zaistenie rozvoja letiska. Stotožňuje sa tento plán so súčasnými spôsobmi dosiahnutia tohto cie-ľa, keďže letisko potrebuje viac než štvrť mi-liardy eur na obnovu dráh a rozšírenie par-kovísk?

V Európe existujú rôzne formy vlastníc-tva a prevádzkovania medzinárodných le-tísk. Nedá sa jednoznačne povedať, ktorá z foriem je optimálna. Vždy je treba vychá-dzať z konkrétnej situácie v danom čase.

Letisko Milana Rastislava Štefánika – Air-port Bratislava, a. s. (BTS), je medzinárodné letisko regionálneho významu. Z ekono-mického hľadiska ide o spoločnosť relatív-ne úspešnú, pretože vykazuje prevádzkový zisk. Pri rozhodovaní o ďalšom rozvoji tohto letiska musia akcionári predovšetkým pra-

covať s faktami, ktoré vychádzajú z ekono-mickej reality súčasného rozvoja európskej leteckej dopravy. Rozvoj letiska je vo vše-obecnosti dlhodobý proces, investične veľ-mi náročný a vyžadujúci si dlhodobú kon-cepciu. Tlak na úspory v štátnom rozpoč-te a nedostatok prostriedkov na investičné aktivity štátu s dlhodobou návratnosťou sú ekonomickou realitou.

Vláda nemá dostatok finančných prostriedkov na rozvoj letiska, preto jednou z reálnych možností je využitie prostriedkov zo súkromných zdrojov. Rozvoj potenciálu letiska a vybudovanie konkurencieschop-nosti si vyžaduje značné úsilie a objem fi-nančných prostriedkov. Zapojenie súkrom-ného sektora do rozvoja letiska nezname-ná, že štát sa vzdáva kontroly nad verejným majetkom. Forma dlhodobého prenájmu prenáša na investora všetky riziká podni-kania a budúcich investícií. Definitívne roz-hodnutie však bude prijímať vláda.

Štatút medzinárodného letiska majú okrem ■■

Bratislavy aj Košice a Poprad – Tatry. Počíta sa s ich zaradením do transeurópskych do-pravných sietí Trans-European Transport Ne-twork (TEN-T), ktoré tvoria sieť multimodál-nych koridorov pre členské krajiny Európskej únie?

Tieto letiská sú súčasťou transeurópskych dopravných sietí TEN-T. Niektoré projekty však nenapredujú tak rýchlo, ako by sme potrebovali – napr. napojenie letiska Brati-slava na železnicu.

Aká budúcnosť čaká malé letiská v Žiline ■■

a na Sliači, ktoré prešlo rekonštrukciou?V tomto období sa hľadá spôsob ich ďal-

šieho pôsobenia a využitia. Letisko Sliač má istú výhodu v tom, že na ňom existuje kombinovaná vojenská a civilná prevádzka, je využívané v rámci aktivít NATO. Využí-va sa tak celoročne, lebo charterová sezóna, keď sa uskutočňuje väčšina civilných letov, trvá len približne tri mesiace. Letisko Žilina je momentálne v zložitej situácii a hľadá sa východisko, ako zabezpečiť jeho ďalšie fun-govanie.

Najmä v turistickej sezóne sa rieky v oko-■■

litých štátoch, a zvlášť Dunaj, využívajú v tu-ristickom ruchu a sú príjemným zdrojom zá-žitkov na jednej strane, no na druhej stra-ne z hľadiska finančného zisku prameňom

prostriedkov. Existuje stratégia rozvoja lod-nej dopravy, ktorá by aj u nás zvýšila využitie vodných tokov v súlade s európskymi pred-stavami?

Naša sekcia v súlade so zákonom č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe vy-konáva funkciu ústredného orgánu štátnej správy pre vnútrozemskú plavbu a prístavy.

V oblasti vodnej dopravy máme schvále-ných niekoľko strategických a koncepčných materiálov, ktoré zahŕňajú rozvoj vodnej dopravy vrátane rozvoja verejných prísta-vov. Tieto koncepčné materiály vychádza-jú predovšetkým z nastavených cieľov eu-rópskej politiky. Finančný zisk z tzv. veľkej plavby je iba z prístavných poplatkov, lebo vodné cesty spoplatnené nie sú, keďže ide predovšetkým o vodnú cestu Dunaj, ktorá nemôže byť spoplatnená v súlade s tzv. Be-lehradským dohovorom.

V turistickej sezóne sa zvyšuje hlavne zá-ujem o rekreačnú a športovú plavbu malý-mi plavidlami. Koncepčne však túto oblasť zastrešuje sekcia cestovného ruchu.

Spomenuli ste Belehradský dohovor. Ten ■■

už má 64 rokov, verejnosť o ňom sotvačo vie. Pripomeňte, prosím, o akú dohodu ide?

Je to dohovor o režime plavby na Dunaji, ktorý v roku 1948 spoločne medzi sebou uza-tvorili Česko-slovenská republika, Ľudová republika Bulharsko, Maďarská republika, Zväz sovietskych socialistických republík, Ľudová republika Rumunsko, Sovietska so-cialistická Ukrajinská a Federatívna republi-ka Juhoslávia. Podpísali ho v Belehrade 18. augusta 1948 a odvtedy určuje režim plavby po rieke Dunaj od Ulmu k Čiernemu moru cez Sulinské rameno s prístupom k Čierne-mu moru Sulinským kanálom.

V zmysle nej sa podunajské štáty zavä-zujú udržiavať svoje úseky Dunaja v stave splavnom pre riečne a na patričných úse-koch pre námorné lode, vykonávať práce potrebné na zaistenie a zlepšenie podmie-nok plavby, ako aj nerobiť ťažkosti alebo prekážky plavbe na splavných tokoch Du-naja. Nad dodržiavaním Belehradskej kon-vencie bdie Dunajská komisia. V nej majú všetky podunajské štáty po jednom pred-staviteľovi, z nich si volia predsedu, pod-predsedu a tajomníka na trojročné obdo-bia. Komisia začala svoju činnosť v novem-bri 1949 so sídlom v Galaci, od mája 1954 sídli v Budapešti. ■

o forme existencie letiska v bratislave rozhodne vládaOkrem železničnej a cestnej dopravy sú dôležitou súčasťou dopravnej infraštruktúry v Slovenskej republike aj letecká a vodná doprava. O tom, čo Ministerstvo dopravy,

výstavby a regionálneho rozvoja SR v tejto oblasti pripravuje, sa publicistka Mária Šišuláková opýtala riaditeľky sekcie civilného letectva

a vodnej dopravy rezortu Radmily Valíčkovej.

Foto

: arc

hív



Aké oblasti patria do kompetencie sekcie ■■

cestovného ruchu?Sekcia cestovného ruchu je zodpoved-

ná za stratégiu smerovania cestovného ru-chu na Slovensku, vytvára podmienky na rozvoj cestovného ruchu, navrhuje ekono-mické a legislatívne nástroje a opatrenia v cestovnom ruchu, vytvára podmienky a predpoklady na investovanie v cestov-nom ruchu, podieľa sa na tvorbe systému štatistických informácií o ňom, spracúva komplexné štatistické údaje o vývoji ces-tovného ruchu v Slovenskej republike. Spolupracuje s viacerými ústrednými or-gánmi štátnej správy, lebo cestovný ruch je prierezové odvetvie. Spravuje register kraj-ských a oblastných organizácií cestovného ruchu. V oblasti zahraničných vzťahov si sekcia plní úlohy a záväzky Slovenskej re-publiky vyplývajúce z členstva v medziná-rodných organizáciách (UNWTO, OECD, EÚ), rieši oblasť cezhraničnej spolupráce, zahraničnú spoluprácu v oblasti dvojstran-ných a multilaterálnych vzťahov, plnenie medzinárodných bilaterálnych a multi-laterálnych zmlúv. Plní úlohy aj v oblasti marketingu a propagácie Slovenska ako krajiny cestovného ruchu, pričom meto-dicky usmerňuje a kontroluje plnenie úloh Slovenskej agentúry pre cestovný ruch. V neposlednom rade podporuje aj činnosť územnej samosprávy pri rozvoji cestovné-ho ruchu a činnosť krajských a oblastných organizácií cestovného ruchu.

Čo patrí medzi najväčšie lákadlá Sloven-■■

skej republiky pre zahraničných turistov?Slovensko má v cestovnom ruchu veľký

potenciál. Na relatívne malom území sa nachádza pestrá ponuka kultúrnych, histo-rických a prírodných atraktivít. Slovensko je prekrásna krajina bohatá na prírodné danosti, hrady, zámky, jaskyne, minerálne pramene. Turistom ponúkame celú škálu zážitkov. Veľmi atraktívne sú drevené kos-tolíky na východnom a strednom Sloven-sku, vínna cesta v oblasti Malých Karpát či podzemné krásy jaskýň. Pre milovníkov pešej turistiky máme množstvo značených turistických trás, ktoré sú vhodné aj pre

rodiny s deťmi. Atraktívna je tiež oblasť Dunaja – vodné mlyny, vodný kanál Ču-novo, kde si môžu mladí ľudia do sýtosti zašportovať.

Jednoznačne najviac turistov láka hlav-né mesto Slovenska Bratislava. V jesen-ných mesiacoch sa ponuka tejto lokality rozširuje o tradičné husacie hody a otvore-nie vínnych pivníc.

Tatry tradične ponúkajú výborné lyžiar-ke svahy v kombinácii s kúpaním v termál-nych bazénoch. V skanzenoch na Orave či Kysuciach sa môžu návštevníci vrátiť do mi-nulosti a vychutnať i život našich predkov. Zažiť starú železničku v prevádzke môžu turisti napríklad na Horehroní. Pri obdivo-vaní prekrásnej prírody turisti ani nevníma-jú lietajúce sadze z malebnej lokomotívy.

Pre viacerých turistov sú lákadlom naše kúpele s mineralizovanou termálnou vo-dou či bahnom.

Podľa nezainteresovaného pozorovateľa ■■

sa dá badať zvýšenie počtu turistov, je prav-da, že za posledné roky sa Slovensko stalo za-ujímavou destináciou?

Zvýšený záujem turistov o Slovensko nás veľmi teší a súčasne aj zaväzuje poskytovať kvalitné služby a vytvárať nové a nové pro-dukty. Slovensko je najmä neopozeranou destináciou, ktorá má čo návštevníkom po-núknuť. Aktuálne najmä v Amerike a Ázii je doslova módou navštíviť európske kra-jiny. Verím, že sa nám podarí získať ešte väčší záujem turistov o našu krajinu. Potre-bujeme sa veľa propagovať, využívať všet-ky formy prezentácie, najmä pozývanie zahraničných novinárov a touroperátorov, pracovať na kvalite poskytovaných služieb, ako aj zlepšiť informovanosť návštevníkov. Cestovný ruch nám prináša nové pracovné príležitosti, otvára nové možnosti a zvyšuje našu životnú úroveň, v neposlednom rade je tiež veľkým prínosom pre ekonomiku na celoštátnej a regionálnej úrovni.

Čo sa týka služieb a vybavenosti na Slo-■■

vensku, môžeme sa v budúcnosti dočkať zlep-šenia? Podnikáte nejaké konkrétne kroky?

Sekcia cestovného ruchu pripravuje ak-

tuálne novú stratégiu rozvoja, v ktorej budú kladené požiadavky tak na kvalitu služieb, ako aj na rozvoj doplnkovej vybavenosti.

S cieľom zlepšiť ponuku, ako aj zvýšiť záujem klientov o našu krajinu podporu-je sekcia vytvorenie oblastných organizácií cestovného ruchu ako nástrojov destinač-ného manažmentu, ktorý v predchádzajú-com období chýbal. V tomto roku získané dotácie mali možnosť využiť na marketin-gové aktivity. Toto sa v budúcnosti zmení a dotácie budú smerovať najmä do vytvo-renia nového produktu.

Aké sú vaše vízie do budúcnosti v rozvoji ■■

cestovného ruchu na Slovensku?Na Slovensku je potrebné podporiť tvor-

bu produktu a súčasne zmeniť systém pro-pagácie. Je potrebné orientovať sa najmä na susedné krajiny, ktoré predstavujú cca 115-miliónový trh, ďalej opustiť predstavu, že Slovensko je krajina dlhodobých poby-tov. Treba sa orientovať na krátkodobé po-byty, víkendy či predĺžené víkendy. Je po-trebné dobudovať doplnkovú vybavenosť, zvýšiť kvalitu poskytovaných služieb. Ne-potrebujeme stavať ďalšie ubytovacie za-riadenia, treba podporiť najmä rozvoj cyk-loturistiky a pešej turistiky, vytvoriť pod-mienky pre rodiny s deťmi. V medzisezóne sa orientovať na seniorov. Pripraviť balíky zaujímavých pobytov pre mladých ľudí, aby sme ich naučili chodiť na Slovensko, aby sa sem vracali. Veľmi potrebné a pod-statné je aj čo najlepšie a najefektívnejšie využívanie finančných prostriedkov získa-ných z európskych fondov. ■

slovensko je neoPozerané, má čo Ponúknuť

Sekcia cestovného ruchu je zodpovedná za stratégiu smerovania cestovného ruchu na Slovensku a vytváranie podmienok na jeho rozvoj. S jej generálnou riaditeľkou

Ivanou Magátovou sa zhovárala naša spolupracovníčka Lucia Biznárová.

Foto

: arc

hív



Do konca obdobia ostáva už menej ako dva ■■

roky. Na koľko percent vyčerpáme fondy?K polovici augusta evidujeme v OPD

takmer 60-percentné kontrahovanie finanč-ných zdrojov a čerpanie na úrovni približ-ne jednej tretiny. Musíme si priznať, že čelí-me hrozbe prepadu eurofondov na doprav-né projekty. Osobne však nie som ochotná zmieriť sa s týmto konštatovaním. Od za-čiatku apríla, keď som nastúpila na pozí-ciu generálnej riaditeľky, pracujem s mojím krízovým tímom na tom, aby sme vyčerpali všetky finančné zdroje, ktoré máme k dis-pozícii. Novú dynamiku do čerpania OPD by mala priniesť koncentrácia ľudských kapacít a finančných zdrojov na prioritné projekty, dostatočný zásobník náhradných projektov a tiež legislatívne opatrenia na zefektívnenie a zrýchlenie prípravy diaľ-nic. Alfou a omegou je však najmä inten-zívna a kvalitná komunikácia s Európskou komisiou (EK). Okrem iného sa nám vďaka nej koncom júna podarilo odstrániť hrozbu pozastavenia priebežných platieb pre OPD, ktorá súvisela s auditnými zisteniami spred troch rokov.

Ako zabezpečíte včasnú prípravu projek-■■

tov, tak aby boli implementovateľné ešte v tomto programovacom období?

Pomôcť by nám mal akčný plán na zefek-tívnenie implementácie OPD, ktorý ob-sahuje systémové a špecifické opatrenia. V súčasnosti už na ministerstve naplno pra-cuje napr. krízová skupina na riešenie prob-lémov s majetkovoprávnym vysporiadaním, skupina na zabezpečenie súladu výstavby s environmentálnou legislatívou EÚ, ale tiež krízové skupiny na riešenie problémov kritických projektov, napr. Turany – Hubo-vá a prioritných osí 3 a 4. Súčasťou systé-mových opatrení je Ganntova schéma im-plementácie projektov OPD znázorňujúca projektové aktivity v čase.

Aká je celková alokácia pre OPD? Aké je ■■

prerozdelenie financií na projekty v doprave vo všeobecnosti?

Operačný program Doprava patrí medzi najväčšie operačné programy v rámci Národ-ného strategického referenčného rámca 2007 – 2013. Celková alokácia pre OPD predstavu-je 3 845 719 991 eur, z čoho príspevok z fon-dov EK je 3 206 904 595 eur a 638 815 396 eur je povinné národné spolufinancovanie. MDVRR SR tieto financie prerozdeľuje na významné dopravné projekty, ako sú výstav-ba diaľnic a rýchlostných ciest, obnova ciest prvej triedy, modernizácia železníc, nákup moderných vlakov či budovanie verejnej ko-ľajovej dopravy v Bratislave a Košiciach. Jed-notliví prijímatelia pomoci v rámci OPD sú stanovení vopred. V oblasti výstavby a mo-dernizácie dopravnej infraštruktúry sú pri-jímateľmi jej správcovia (ŽSR, NDS, SSC, Hlavné mesto SR Bratislava) a v oblasti mo-dernizácie mobilného parku pre osobnú že-lezničnú dopravu je to národný operátor že-lezničnej osobnej dopravy (ŽSSK).

Kto zodpovedá za proces projektov v ob-■■

lasti operačného programu Doprava?Systém čerpania eurofondov je založený

podľa štruktúry, ktorú vyžaduje EÚ. Rozlišu-jeme orgán auditu a certifikačný orgán, ktoré sú na ministerstve financií, a riadiace orgány programov. Pre OPD je riadiaci orgán naše ministerstvo, ktoré je zároveň zodpovedné za prípravu a realizáciu projektov. Riadiaci orgán koordinuje a kontroluje žiadosti o ne-návratné finančné príspevky, ich súlad s eu-rópskou a národnou dopravnou stratégiou, oprávnenosť požiadaviek, reálnosť harmono-gramu implementácie projektov, ich finanč-nú a ekonomickú výnosnosť a samozrejme aj udržateľnosť projektov. Pomáha aj žiada-teľom vo fáze podania žiadosti, aby sa proces urýchlil. Riadiaci orgán rieši aj zmeny žia-dateľov, komunikuje s EK a dozerá, aby bol program a projekty funkčné a v súlade s eu-rópskou a národnou dopravnou politikou.

Väčšina peňazí vo vašom operačnom ■■

programe je vyčlenená na tzv. veľké projekty, ktoré musí schváliť Európska komisia. Koľko projektov už Brusel schválil a ktoré projek-ty budú predložené na schválenie v najbližšej dobe?

Áno, v OPD sa implementujú najmä veľ-ké projekty nad 50 mil. eur. Ku koncu augus-ta sme predložili na schválenie 11 veľkých

projektov, z nich Brusel doteraz schválil šesť a ďalšie posudzuje. V najbližších mesiacoch plánujeme EK predložiť na schválenie cestné projekty: D1 Dubná Skala – Turany a Hubo-vá – Ivachnová, zo železničných projektov sú vo finálnej fáze prípravy projekty moderni-zácie železničných úsekov Beluša – Púchov a Považská Teplá – Žilina.

V záujme efektivity realizácie časovo ná-ročných projektov sa uplatňuje výnimka EK z roku 2009. Tá umožňuje čerpanie financií na stavbu ešte predtým, ako je žiadosť v Bru-seli schválená. Ministerstvo dopravy však tento systém využíva len pri projektoch, pri ktorých je reálny predpoklad schválenia týchto projektov, potvrdený súhlasným sta-noviskom expertov z JASPERS (technickí ex-perti EK a Európskej investičnej banky).

Ako sa riešia problémy, ktoré nastali pri ■■

úseku Turany – Hubová s ochranou životného prostredia? Bude sa tento úsek diaľnice sta-vať ešte v tomto programovacom období?

Ide o veľký a bezprecedentný problém, ktorý je stále v štádiu riešenia. Národná diaľ-ničná spoločnosť, ako prijímateľ pomoci z eu-rofondov, dala vypracovať nezávislú analýzu dosahov na životné prostredie v danom regi-óne, ktorú sme po jej augustovom prerokova-ní s verejnosťou predložili EK. Avšak buďme realisti: už samotné získanie súhlasu Bruselu budeme považovať za úspech a vzhľadom na časovú náročnosť záverečnej fázy prípravy projektu Turany – Hubová je viac pravdepo-dobné, že ho budeme financovať (a stavať) už v novom programovacom období.

Nové programovacie obdobie sa začína už ■■

o dva roky. Ako sa pripravujete na budúci fi-nančný rámec?

Ako jeden z prvých rezortov sme už na-štartovali proces prípravy a vypracovania strategických dokumentov. Relevantné stra-tegické dokumenty, tzv. ex ante kondiciona-lity, pomôžu EK posúdiť pripravenosť člen-ských štátov realizovať zvolené investičné priority. Do jeho prípravy sme zapojili vý-znamnú časť slovenskej odbornej verejnos-ti prostredníctvom pracovnej skupiny na programovanie dopravnej infraštruktúry. Dá sa teda povedať, že za to, ako bude vyzerať dopravná infraštruktúra na Slovensku v roku 2020, budú zodpovední nielen štátni úradní-ci, ale aj špičkoví dopravní odborníci z uni-verzít, dopravných think-tankov či predstavi-telia samosprávy. ■

kvalitná komunikácia s bruselom je kľúčová

Operačný program Doprava (OPD) je programový dokument SR na čerpanie pomoci z fondov Európskej únie v sektore dopravy na roky 2007 – 2013. O jeho plnení sa

s generálnou riaditeľkou sekcie OPD na Ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Denisou Žilákovou rozprával publicista Jozef Šucha.

Foto

: arc

hív



Európska komisia schválila v minulom roku ■■

plán jednotného európskeho dopravného systému, ktorého cieľom je vytvorenie do-pravného systému schopného konkurencie, ako aj efektívne a cielené využívanie finanč-ných zdrojov. Čo musí Slovenská republika urobiť, aby bolo schopné konkurencie v me-dzinárodnom meradle nielen v železničnej, ale aj v cestnej a lodnej doprave?

Pre Slovenskú republiku je hlavnou vý-zvou v oblasti dopravy dobudovanie doprav-nej infraštruktúry s cieľom zabezpečenia do-stupnosti pre občanov, podpory hospodár-skeho rastu a znižovania negatívnych vply-vov na životné prostredie. V oblastiach, kde je preťažená cestná infraštruktúra, je potreb-né rozvíjať služby železničnej dopravy a ve-rejnej osobnej dopravy.

Víziou európskej koncepcie (s výhľadom do roku 2050) je dosiahnutie 60-percentné-ho zníženia emisií v kontexte narastajúcej dopravy a podpory mobility. Preto sú naše ciele zamerané na podporu nových techno-lógií a inovácií, optimalizáciu využívania multimodálnych logistických reťazcov vráta-ne podpory väčšieho využívania energeticky efektívnejších druhov dopravy. Samozrej-me, dôraz kladieme aj na efektívnejšie vyu-žívanie dopravnej infraštruktúry vďaka inte-ligentným dopravným systémom.

Zvyšujúci sa podiel najmä cestnej náklad-nej dopravy dokazuje, že práve cestná do-prava je pri súčasnom nastavení trhu najviac konkurencieschopná. V oblasti železničnej a vodnej dopravy je preto potrebné moder-nizovať a integrovať infraštuktúru, keďže je hlavným východiskom pre efektívne, udrža-teľné, bezpečné a kvalitné dopravné služby.

Ktoré konkrétne projekty sa v súčasnosti ■■

realizujú, aby sme na Slovensku dosiahli udr-žateľnosť všetkých druhov dopravy na úrovni Európskej únie?

Hlavným programom pre rozvoj doprav-nej infraštruktúry je operačný program Doprava, ktorý je prioritne zameraný na modernizáciu železníc, výstavbu diaľnic, rýchlostných ciest a v neposlednom rade ciest prvej triedy. Operačný program Do-prava, ako aj stratégia rozvoja siete transe-urópskych dopravných sietí TEN-T v plnej miere zohľadňuje dopravnú politiku Eu-rópskej únie, ktorá podporuje budovanie projektov európskeho významu.

V oblasti železničnej infraštruktúry ide o dva prioritné koridory: železničná os Gdansk – Varšava – Katovice – Žilina – Bra-tislava a železničná os Paríž – Štuttgart – Viedeň – Bratislava.

Z hľadiska cestnej infraštruktúry je prio-ritou dobudovať úseky na diaľnici D1 tak, aby vzniklo ucelené diaľničné prepojenie medzi Bratislavou a Košicami. Okrem toho sa realizujú projekty, ktoré zabezpečujú se-verojužné cestné prepojenie s Poľskom (diaľ-ničná os Gdansk – Katovice-Žilina/Bratisla-va – Viedeň), čo v podmienkach Slovenskej republiky znamená podstatnú časť úsekov diaľnice D1 ako aj celú diaľnicu D3.

Dopravná politika Európskej únie definuje ■■

železničnú dopravu ako tzv. zelenú dopravu a zameriava sa na zvýšenie jej podielu pri pre-prave tovarov. V Slovenskej republike v po-sledných rokoch prevažuje trend zvyšovania podielu cestnej dopravy, čo je kontraproduk-tívne k prioritnej potrebe znižovania produk-cie skleníkových plynov. Máme pripravené a realizujeme projekty, ktoré obrátia tento vývoj u nás v prospech „ekologickej dopra-vy“? Uvažuje sa v stratégii budúceho vývoja dopravy na Slovensku aj s výraznejším využi-tím lodnej dopravy?

Ako som už uviedol, v prvom rade mo-dernizujeme železničnú infraštuktúru, ako aj vozidlový park pre verejnú železničnú osobnú dopravu. Zároveň pripravujeme projekty v rámci rozvoja prímestských in-

tegrovaných dopravných systémov, najmä v Bratislave a Košiciach, na výraznú pod-poru rozvoja verejnej osobnej dopravy.

Zmierňovanie nárastu emisií skleníko-vých plynov je potrebné, okrem opatre-ní na ich znižovanie v oblasti infraštruk-túry, realizovať prostredníctvom ďalších opatrení, ako sú napríklad budovanie in-fraštruktúry v rámci elektrickej mobility, inteligentné riadenie dopravy, lepšia lo-gistika, znižovanie emisií oxidu uhličitého osobných vozidiel aj trhovo orientovanými nástrojmi (napr. zdaňovaním vozidiel na základe produkovaných emisií na 1 km).

Môžete priblížiť, v akom stave je v súčas-■■

nosti realizácia projektu širokorozchodnej trate do Bratislavy a Viedne?

V súčasnosti prebieha príprava rozsahu zadania ďalšej etapy štúdie realizovateľ-nosti. Pokračujeme v dôslednom analyzo-vaní projektu širokorozchodnej trate, keď-že je potrebné, aby sa v ďalšej etape štúdie realizovateľnosti doriešili otvorené otázky, predovšetkým garancie tovarových tokov a veľmi dôležitá otázka financovania pro-jektu z verejných zdrojov.

Aká je situácia v napojení našej republiky ■■

na medzinárodné dopravné koridory, ktoré majú veľký význam v medzinárodnom obcho-de a sú dôležité pre Slovenskú proexportne zameranú ekonomiku?

Slovenská republika sa nachádza na križo-vatke hlavných rozvojových európskych osí: východ – západ a sever – juh. V súvislosti s prognózovaným nárastom dopravy medzi Áziou a Európou je cieľom, aby sa Slovensko stalo vstupnou bránou do Európskej únie pre dopravu z Ázie a naopak, a to prepojením osi východ – západ: Ukrajina – Slovensko – Ra-kúsko/Česká republika – Nemecko.

Vzhľadom na potenciál súčasnej doprav-nej infraštruktúry máme ambíciu byť vstup-ným bodom pre nákladnú dopravu smerom do a zo Západnej Európy. V smere sever – juh Slovenská republika podporuje roz-voj dopravnej osi prepájajúcej Baltské more a Jadranské more. Prepojením s vnútroze-mím prístavov v Baltskom mori a Jadran-skom mori, ktoré majú značný potenciál a dostatočné kapacity, sa dosiahne efektívna dopravná obsluha vnútrozemských štátov, akým je aj naša republika. ■

slovensko je kriŽovatkou hlavných euróPskych doPravných osí

Dopravná infraštruktúra je neodmysliteľnou súčasťou dnešného globalizovaného sveta. Jej význam pre medzinárodný obchod, ako aj pre osobnú dopravu, limituje spoločenský a ekonomický rozvoj. Kvalitná a funkčná dopravná infraštruktúra je súčasne aj jedným zo základných predpokladov rýchleho rozvoja slovenských regiónov práve preto, že vďaka minulosti má Slovensko

veľké nedostatky v budovaní diaľničnej siete, nedostatočne elektrifikované železničné trate, ako aj deficity pri modernizácií letísk. O súčasnom postavení Slovenska v rámci európskeho plánu jednotného dopravného systému sa publicista Jozef Šucha zhováral

s generálnym riaditeľom sekcie záležitostí EÚ a medzinárodných vzťahov Igorom Urbančíkom.

Foto

: arc

hív



Akú úlohu hrajú fondy EÚ ■■

v strategických zámeroch Sloven-ska vo všeobecnosti?

Zmyslom eurofondov je zmen-šovanie hospodárskych, sociál-nych a územných rozdielov medzi regiónmi EÚ a podpora vyvážené-ho, trvalo udržateľného územné-ho rozvoja v rámci únie. My sme sa v tomto programovacom ob-dobí zamerali na infraštruktúru a regionálnu dostupnosť, vedo-mostnú ekonomiku, ľudské zdro-je, ktoré realizujeme prostredníc-tvom 11 operačných programov Národného strategického refe-renčného rámca SR 2007 – 2013 a v menšom rozsahu aj prostred-níctvom deviatich programov Eu-rópskej územnej spolupráce.

Kto je vlastne za realizáciu zod-■■

povedný?My spolu s ministerstvom fi-

nancií. Ministerstvo dopravy, vý-stavby a regionálneho rozvoja má v systéme využívania štrukturál-nych a Kohézneho fondu kľúčové postavenie. Pôsobíme ako cen-trálny koordinačný orgán, ktorý je zodpovedný za prípravu, mo-nitorovanie a hodnotenie strate-gického rámca, správu informač-ného monitorovacieho systému a neustálu metodickú koordiná-ciu všetkých riadiacich orgánov. Ministerstvo financií je zodpo-vedné za finančné riadenie, cer-tifikáciu a audit.

Okrem toho však máte na sta-■■

rosti aj vlastný operačný program. Áno. Sme zodpovední aj za

operačný program Doprava, naj-väčší na Slovensku. Prioritným cieľom je, samozrejme, zlepšenie dostupnosti regiónov k transe-urópskym dopravným sieťam (TEN-T).

Dopravné siete – to nie sú iba ■■

cesty, že?Určite nie. Sme aktívni naprí-

klad aj v oblasti železničnej in-fraštruktúry, kde sa zameriava-me na modernizáciu existujúcich koridorov a zavádzanie systémov podľa smerníc EÚ. Modernizá-ciou železničných tratí sa vytvo-ria podmienky na ich začlenenie do jednotného európskeho želez-ničného systému. Oblasť verejnej prepravy osôb je zabezpečovaná prostredníctvom podpory integ-rovaných dopravných systémov a subvencií do verejnej osobnej dopravy.

Čo komplikuje predkladanie ■■

projektov do Bruselu?Všetky veľké projekty na finan-

covanie výstavby dopravnej in-fraštruktúry sú z pohľadu admi-nistratívy a komunikácie s Bruse-lom komplikované. V roku 2007 pri predkladaní prvých veľkých projektov na JASPERS a EK nám rôzni experti tvrdili, že po schvá-lení základných riadiacich doku-mentov a odsúhlasení obsahové-ho konceptu žiadostí bude proces schvaľovania projektov na úrov-ni Európskej komisie len rutina. Po asi ročnej komunikácii s EK a JASPERS boli síce zo strany EK schválené prvé veľké projekty, ale zároveň sa nároky na obsah a kva-litu spracovania žiadostí podstat-ne zdvihli. Úlohu tu zohrali aj nedoriešené chyby z minulosti a personálne výmeny v priebehu procesu schvaľovania žiadostí, kde sa vysvetľovací proces musel niekoľkokrát zopakovať a opätov-ne sa otvárali už uzavreté otázky. Príprava dopravných projektov (líniové stavby) od strategického rozhodnutia o investícii po ukon-čenie stavby trvá bežne 10 – 14 ro-kov. Na proces projektovej prípra-vy stavby a následné schvaľovanie žiadosti v EK negatívne vplývajú aj zmeny v samospráve Výmeny starostov a primátorov často zna-menajú diametrálne odlišné po-žiadavky a následné komplikácie

procesu získavania príslušných povolení.

V akej miere ste pri schvaľova-■■

ní projektov úspešní? Dnes je ešte priskoro hodnotiť

úspešnosť pri schvaľovaní projek-tov v EK. Po období rokov 2004 – 2006 došlo k akcelerácii samotnej implementácie a schvaľovacie-ho procesu v podstate na konci programového obdobia. Dnes je výraznou pomocou skutočnosť, že veľké projekty je možné finan-covať ešte pred ich schválením na EK, a teda tlak na verejné výdav-ky a stres spôsobený približova-ním konca obdobia hodnotenia oprávnenosti výdavkov je nižší, ako by to bolo bez tejto dodatoč-ne prijatej výnimky.

Je peňazí v Bruseli pre doprav-■■

né projekty dosť, alebo by sme potrebovali viac?

V súčasnom programovacom období má ministerstvo v rámci operačného programu Doprava (OPD) na realizáciu dopravných projektov do roku 2015 k dis-pozícii cca 3,8 miliardy eur. Ob-sah OPD sa priebežne plní, pri-čom na základe jeho doterajšie-ho priebehu implementácie, pre-dovšetkým vzhľadom na vplyv globálnej hospodárskej krízy a objektívnu náročnosť prípravy a výstavby dopravných stavieb, je možné považovať túto sumu za adekvátnu zohľadňujúcu reál-ne možnosti Slovenska pri prog-rese výstavby a modernizácie do-pravnej infraštruktúry.

Aké sú výhľady na nasledujúce ■■

obdobie?V rámci programovacieho ob-

dobia rokov 2014 – 2020 to na zá-klade predbežných prepočtov vyzerá, že budeme mať k dispo-zícií o niečo väčší objem finanč-ných prostriedkov ako doposiaľ. Konečná suma však bude známa až po ukončení rokovaní na pôde európskych inštitúcií a stanove-ní celkovej sumy budúceho viac-

ročného finančného rámca EK, počtu a alokácií jednotlivých roz-počtových kapitol. Následne, po ukončení týchto rokovaní, bude na národnej úrovni špecifikova-ná konkrétna suma na rozvoj do-pravnej infraštruktúry.

Aké opatrenia pripravuje, resp. ■■

pripravil centrálny koordinačný orgán na zrýchlenie a zefektívne-nie čerpania štrukturálnych fon-dov na Slovensku?

Reakciou na pretrvávajúce problémy s čerpaním finančných prostriedkov zo štrukturálnych a Kohézneho fondu v roku 2011 bol návrh opatrení na zvýšenie efektívnosti a transparentnosti v procese implementácie. Výsled-kom bolo 69 opatrení na zrýchle-nie a zefektívnenie procesu im-plementácie. Pomohli sme tak napríklad znížiť administratívnu náročnosť pri príprave, schvaľo-vaní a finančnom riadení projek-tov alebo sme znížili chybovosti pri vykonávaní verejného obsta-rávania tovarov, služieb a staveb-ných prác. Osobitnú pozornosť sme venovali otázke zvyšovania transparentnosti procesu imple-mentácie, v rámci ktorej boli do praxe zavedené viaceré inštitúty umožňujúce vyššiu verejnú kon-trolu a informovanosť o procese implementácie. K dnešnému dňu možno konštatovať, že väčšinu navrhnutých opatrení sa podari-lo úspešne priviesť do reálneho procesu implementácie.

Aké projekty budú podporo-■■

vané v programovacom období 2014 – 2020?

Pri stanovení priorít na ob-dobie 2014 – 2020 vychádzame z Národného programu refo-riem, ktorý stanovuje základné tematické oblasti podpory. Teda základná infraštruktúra, ľudské zdroje, zamestnanosť a sociálna inklúzia a veda, výskum a inová-cie s dôrazom na zelený rast. Pod-ľa nich sa budú vyberať jednotli-vé investičné priority. ■

Peňazí na doPravné Projekty je v bruseli dosť

Slovensku na dobudovanie dopravnej štruktúry vnútorné zdroje nestačia. Krajina sa preto musí spoľahnúť na podporu z Bruselu v podobe fondov Európskej únie. O komplikovanosti problematiky čerpania eurofondov v oblasti dopravy sa publicista Ivan Čeredejev zhováral

s generálnym riaditeľom sekcie koordinácie fondov EÚ Jurajom Gmiterkom. Fo

to: a

rchí

v



V čom spočíva princíp projektov verejno-■■

súkromného partnerstva? Čím sa líšia od tra-dičných spôsobov financovania projektov, predovšetkým v oblasti dopravy?

Základným princípom projektu verej-no-súkromného partnerstva alebo PPP (z angličtiny – Public Private Partnership) v oblasti dopravy je zabezpečenie verej-nej infraštruktúry a verejných služieb prostredníctvom súkromného partnera využitím jeho vlastných zdrojov a schop-ností. Súkromný partner získava trvalý tok verejných peňazí počas trvania part-nerstva. PPP projekt však nepredstavuje iba spôsob financovania projektu, lebo fi-nancovanie je iba jednou z jeho zložiek. Oproti tradičnému verejnému obstaraniu vykonania stavebných prác pri výstavbe cestnej komunikácie, kde dochádza k vy-plateniu odplaty za dodané dielo naraz, prípadne v niekoľkých splátkach podľa stupňa dokončenia diela, pri projekte ve-rejno-súkromného partnerstva sú plat-by súkromnému partnerovi rozdelené na celú dobu trvania zmluvného vzťahu, pri-čom zmluvný vzťah trvá zvyčajne 20 až 40 rokov.

Akú úlohu hrajú PPP projekty v strategic-■■

kých zámeroch Ministerstva dopravy, výstav-by a regionálneho rozvoja SR?

Budovanie cestnej a diaľničnej infraštruk-túry je prioritou súčasnej vlády. Myšlienka realizovať niektoré diaľnice a rýchlostné cesty formou PPP naďalej predstavuje spô-sob ako efektívne zabezpečiť kvalitnú ve-rejnú infraštruktúru a verejné služby. Na základe doterajších skúseností táto forma spolupráce prináša efekt z hľadiska roz-loženia rizika medzi súkromnú a verejnú sféru či získania chýbajúcich zdrojov in-vestičných a prevádzkových prostriedkov. Možno očakávať, že v budúcnosti dôjde k reálnej výstavbe a budovaniu niektorých z úsekov diaľnic a rýchlostných ciest for-mou PPP. Financovanie výstavby nadrade-nej cestnej infraštruktúry formou PPP je v budúcnosti reálne aj z toho dôvodu, že Slovenská republika vystupuje ako dôve-ryhodný partner, čoho dôkazom je úspeš-ná realizácia PPP projektu rýchlostnej ces-ty R1: Nitra – Tekovské Nemce a Banská Bystrica – severný obchvat

Koľko je na Slovensku reálne subjektov ■■

schopných realizovať projekty verejno-súk-romného partnerstva? Je o takú formu inves-tovania záujem?

V rámci prípravy na realizáciu konkrét-neho PPP projektu sa vykonáva okrem iného aj úvodné testovanie trhu, ktoré by mala obsahovať štúdia realizovateľnosti. Jeho účelom je potvrdiť, že o projekt v na-vrhovanej štruktúre je na trhu záujem, zistiť počet súkromných partnerov, kto-rí prejavujú záujem o účasť vo verejnom obstarávaní a disponujú určitými skúse-nosťami a potvrdiť, že trh akceptuje navr-hovaný harmonogram realizácie projektu. Vychádzajúc z doterajších skúseností mô-žem povedať, že zahraničné subjekty majú záujem podieľať sa na PPP projektoch na území Slovenskej republiky. Subjekt uchá-dzajúci sa o uzatvorenie koncesnej zmluvy by mal mať predovšetkým dostatok skúse-ností z realizácie PPP projektov, rozsiahle odborné znalosti a mal by disponovať in-vestičným kapitálom na financovanie pro-jektu. Zákon o verejnom obstarávaní usta-novuje, že pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchá-dzania a princíp nediskriminácie uchádza-čov alebo záujemcov.

Priebeh výberových konaní na dodávate-■■

ľov projektov verejno-súkromného partner-stva bol a zostáva vďačnou témou pre kri-tikov, ktorí vyčítajú netransparentnosť a ne-výhodnosť pre štát. Do akej miery je podľa vášho názoru táto kritika oprávnená a aké sú vlastne výhody a nevýhody takejto formy spolupráce?

Proces výberu súkromného partnera a uzatvorenia koncesnej zmluvy upravený zákonom o verejnom obstarávaní je prísne formalizovaný a zo strany verejného ob-starávateľa musí byť bezpodmienečne do-držaný. Ako postup verejného obstaráva-nia v prípade PPP projektov vzhľadom na predpokladanú hodnotu zákazky a ich zlo-žitosť prichádza do úvahy súťažný dialóg. Cieľom súťažného dialógu je nájsť a defi-novať najvhodnejší spôsob na uspokojenie potrieb verejného obstarávateľa. Verejný obstarávateľ postupoval pri verejnom ob-starávaní všetkých troch balíkov PPP pro-jektov formou súťažného dialógu.

K otázke výhodnosti, resp. nevýhodnos-ti projektov verejno-súkromného partner-stva je potrebné uviesť, že v prípravnej eta-pe každého PPP projektu na úrovni štátu je povinnosťou verejného obstarávateľa zabezpečiť vypracovanie štúdie realizova-teľnosti, ktorá okrem iného obsahuje aj fi-nančnú analýzu porovnávajúcu finančné náklady projektu realizovaného formou PPP v porovnaní s projektom realizova-ným tradičným verejným obstarávaním. Počas plynutia koncesnej lehoty štát uplat-ňuje sankčné mechanizmy, ktoré motivujú koncesionára k dodržiavaniu stanovených termínov a kritérií kvality vyplývajúcich z ustanovení koncesnej zmluvy a prísluš-ných relevantných dokumentov.

Na dobudovanie diaľničnej siete bude po-■■

trebných ešte veľa finančných prostriedkov. Aký podiel by mali mať na jej financovaní projekty verejno-súkromného partnerstva (okrem projektov, ktoré sú už schválené)?

Okrem jediného v súčasnosti realizova-ného PPP projektu R1 zatiaľ nebol schvá-lený žiadny ďalší nový projekt PPP. V sú-časnosti prebieha príprava výstavby diaľ-ničného obchvatu Bratislavy (diaľnica D4). Táto vyše 22-kilometrová časť plánované-ho diaľničného obchvatu hlavného mesta SR Bratislavy má odkloniť tranzitnú do-pravu z dnešného prieťahu Bratislavy na jej východný a južný okraj, pričom pláno-vaný obchvat by mal čiastočne odbremeniť exponované úseky D1 od vstupu do Bra-tislavy v smere z Trnavy až po Petržalku vrátane Prístavného mosta, ktorý je najza-ťaženejšou cestnou komunikáciou na Slo-vensku. V súčasnosti zároveň prebieha prí-prava na výstavbu rýchlostnej cesty z Bra-tislavy do Dunajskej Lužnej (rýchlostná cesta R7). Táto časť plánovanej rýchlostnej cesty R7 odkloní dopravu z obcí Rovinka a Dunajská Lužná, čím bude odbremenená výrazne zaťažovaná cesta I/63. Projekt vý-stavby diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 by sa mohol realizovať ako projekt verejno-súkromného partnerstva. V tejto súvislosti ministerstvo plánuje zabezpečiť vypraco-vanie štúdie realizovateľnosti na prevere-nie ekonomickej, technickej a právnej re-alizovateľnosti projektu výstavby diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 formou PPP. ■

uPrednostňujeme súťaŽný dialóg

Projekty verejno-súkromného partnerstva sa stali v uplynulom období vďačnou témou pre politikov i médiá a polemika o ich výhodnosti či nevýhodnosti pre štát

pretrváva. O ich použití na dobudovanie dopravnej infraštruktúry na Slovensku sa publicista Ivan Čeredejev zhováral s Martinou Svoreňovou, generálnou riaditeľkou sekcie projektov verejno-súkromného partnerstva

na Ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.

Foto

: arc

hív


Analýza

Po ďalšej výmene vlády majú ľudia čoraz bližšie k pocitu, že dôležitú nadradenú

cestnú infraštruktúru na Slovensku nikdy nevybudujeme. To, že by sme nedokonči-li severo-južné spojnice – ako napríklad rýchlostné cesty R3 či R4 – by sa ešte dalo pochopiť a zvládnuť. Ak si však uvedomí-me, že možno nikdy nebudeme mať kom-pletnú diaľnicu D1 či kompletné rýchlost-né cesty R2 či R7 južnou časťou krajiny, nadobúdame dojem, že je jedno, aká po-litická strana bude vo vláde, peniaze, ad-ministratívne prekážky ako napríklad po-zemky či všeobecná hospodárska kríza vo svete, nám jednoducho predražené diaľni-ce postaviť pravdepodobne nedovolia!

Nech sa hovorí čokoľvek, môže sa stať aj to, že ani kompletná diaľnica D1 na Slo-vensku nikdy nebude. A načo by nám bola, povedia si ľudia na západe Slovenska. Veď na ňu aj tak nemáme peniaze. A dlho mať nebudeme. Navyše čas, keď D1 mohla pri-tiahnuť investície a lepšiu prácu na chu-dobnejší východ krajiny, už zrejme dávno vypršal.

Ak začneme stavať všetky chýbajúce úseky a hneď, diaľnica môže byť komplet-ne hotová podľa optimistov v roku 2017, podľa stavebných odborníkov, ktorí tro-chu rozumejú aj možnostiam štátneho roz-počtu, v roku 2020. To by však platilo pri všetkých ideálnych okolnostiach.

Žeby pomohol nejaký „chuck norris”?

Alebo sa stane zázrak a dokážeme ich po-staviť omnoho lacnejšie, a to bez korupcie, prípadne sa nám na niektoré úseky diaľ-nic alebo rýchlostných ciest zloží nejaký sponzor? Napríklad národný futbalový šta-dión chcel istého času za svoje postaviť veľ-kopodnikateľ Ivan Kmotrík, ale napokon z tohto úmyslu zrejme na dlhý čas zišlo.

A čo keby sa teda predsa našiel nejaký „Chuck Norris” a zaplatil výstavbu dlhoroč-nej Achillovej päty, ktorou je 7,5 kilomet-ra dlhý tunel Višňové zo Žiliny do Martina? To asi ťažko. A ak sa teda nenájde nik, tak naše ministerstvá aj tak nateraz vôbec ne-počítajú s tým, že by sa aktuálne eurofondy, ktoré musíme využiť do konca roka 2015, využili na tento „legendárny” tunel.

Jazda po (ne)súvislej diaľnici o 10 či 20 rokov?

A tak zrejme ešte o 10 či 20 rokov bu-deme jazdiť po nebezpečnej trojprúdov-ke popod Strečno a potom prejdeme po kúsku novej diaľnice, ktorú už budujú po severnej strane od Martina a Vrútok, a to je úsek z Dubnej Skaly po Turany (16,5 km).

Následne však opäť zídeme z diaľnice do šútovskej a kraľovianskej úžiny, kde sa pri výstavbe 13,5 km dlhého úseku vysky-tol nový veľký problém nečakaných roz-merov, keďže ho skúma Európska komisia na základe sťažností environmentalistov. No a potom sa pri Hubovej napojíme na ďalší nový úsek D1 obchádzajúci Ružom-berok až po Ivachnovú (15 km), odkiaľ máme diaľnicu až do Popradu.

Úsek okolo Ružomberka sme však tiež ešte stále nezačali stavať, a to pre klasickú príčinu – problémový tender. Podľa Národ-nej diaľničnej spoločnosti sa malo odštar-tovať s prácami už v júni tohto roka, aby sa stavba dokončila do decembra 2015. Zatiaľ sa však ani nevybral dodávateľ.

Peňazí je nateraz dokonca priveľa!

Minister dopravy Ján Počiatek stojí pred na naše pomery dosť nezvyčajným problé-mom. Kým doposiaľ boli najväčšou kom-plikáciou v budovaní diaľnic chýbajúce peniaze, v súčasnosti ich máme nadby-

tok a nevieme, ako ich využiť! Spomínané vhodné projekty sú už totiž dlhšie zabloko-vané. Pravda, súčasné eurofondy by na do-stavanie všetkých chýbajúcich úsekov ani zďaleka nestačili, ide len o niekoľko vybra-ných úsekov zo všetkých chýbajúcich.

Na cestné a železničné projekty sa naj-viac využívajú eurofondy z operačného programu Doprava ( 3,2 miliardy eur). Z tohto balíka je 1,14 miliardy eur urče-ných na budovanie diaľnic. Z nich je navia-zaných na konkrétne projekty zhruba 649 miliónov eur, všetky tieto stavby by mali však musia byť na konci roku 2015 hotové.

Ďalších približne 495 miliónov eur však zatiaľ visí v lufte. Túto sumu nevyčerpa-ných zdrojov by malo výrazne znížiť za-počítanie nákladov na rozbehnutú časť diaľnice D1 Dubná Skala – Turany. Stavi-teľ by ju mal postaviť asi za 138 miliónov eur, takže na nové projekty ostáva 357 mi-liónov eur. A práve táto suma vyzerá byť problémová z hľadiska jej vyčerpania.

Rozbehnutých je viacero tendrovOptimistická situácia nie je ani na naj-

severnejšom, 12 kilometrov dlhom úseku kysuckej diaľnice D3 Svrčinovec – Skalité, kam mali podľa plánov diaľničiarov nastú-piť mechanizmy už v septembri. Aj tam sa však „zasekli” na výbere dodávateľa.

Tendre prebiehajú aj na úsek rýchlost-nej cesty R2, a to obchvatu Žiaru nad Hro-nom (5 km) a na D1 okrem spomínaného tendra na úsek Hubová – Ivachnová aj na úsek Lietavská Lúčka – Dubná Skala (13,5 km) od Žiliny po Strečno.

Máme nečakané zadné vrátka, ich meno je rozfázovanie

Slovensko však má jedno vcelku nečaka-né riešenie. Ako upozornil odborník z Kon-zervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Du-

s našimi diaľnicami to vyzerá ešte horšie ako Pred rokom

Okrem dlhoročného problému s tunelom Višňové zo Žiliny do Martina pribudla ďalšia Achillova päta: je ňou úsek z Kraľovian do Ružomberka.


Analýza

šan Sloboda, môžeme využiť takzvané roz-fázovanie. Očakáva sa preto, že Slovensku by aktuálne eurofondy na diaľničnú vý-stavbu prepadnúť nemali. „Ak ministerstvo začne o pripravovaných zmenách a presunoch peňazí rokovať s Bruselom včas, eurofondy ur-čené na dopravnú infraštruktúru by sme mali plne vyčerpať,“ povedal Sloboda.

„Úsek začneme stavať za eurofondové zdro-je z tohto finančného rámca a záverečné prá-ce presahujúce rok 2015 budú v rámci druhej fázy financované z nasledujúceho programo-vého obdobia,“ povedal hovorca minister-stva dopravy Martin Kóňa.

Týka sa to najmä spomínaného prob-lémového úseku Turany – Hubová medzi Martinom a Ružomberkom, ktorý stopla Európska komisia. Exminister dopravy Ján Figeľ preto uvažoval, že úsek rozdelia na dva podúseky – Turany – Kraľovany a Kra-ľovany – Hubová, čím by sa postavila as-poň polovica a problém s environmentalis-tami by ostal len na úseku z Kraľovian po Hubovú. To však už aktuálne nie je.

Slovenskí ochranári pritom tvrdia, že vý-stavba povrchového variantu diaľnice D1 v celom úseku Turany – Hubová nemôže vyhovieť podmienkam európskej smernice o ochrane biotopov. Riešením by podľa nich bol tunel Korbeľka. Tento variant by však diaľnicu, ako inak, poriadne predražil.

Nadväzujúci úsek okolo ružomberka zdržuje tender

Združenie, ktoré tvorí slovenská spoloč-nosť Hant spolu s talianskou spoločnosťou INC S. p. A., ponúklo v súťaži na výstavbu 15-kilometrového úseku diaľnice D1 od Hu-bovej po Ivachnovú najnižšiu cenu, a to 207 miliónov eur. Štátna expertíza pritom pô-vodne odhadovala náklady na výstavbu tej-to časti diaľnice na vyše 507 miliónov eur.

Diaľnica má byť financovaná z eurofon-dov. Stavbu mali podľa odhadov dokončiť za tri roky. Finančnú úsporu oproti odha-dovanej cene by prinieslo stavebníkom napríklad šetrenie pri mostoch. A to skrá-tením mostov či jednoduchším a ľahším profilom. Pri tuneloch by sa zasa šetrilo napríklad zmenou technológie razenia. Súčasťou úseku medzi Hubovou a Ivach-novou bude dvojkilometrový tunel Čebrať. Národná diaľničná spoločnosť však tender prerušila, najnižšiu cenu neakceptovala.

Radičová nechala ficovi rozostavaných 52 kilometrov

Vláda Ivety Radičovej nechala Roberto-vi Ficovi, ktorý, mimochodom, opäť uva-žuje o spustení PPP projektov, 52 kilomet-rov rozostavaných diaľnic a rýchlostných ciest. A to hlavne na východnom Sloven-sku. Momentálne sa na D1 stavia na šty-roch úsekoch. Dostavovať ich budú zrejme až do roku 2016 namiesto pôvodne pláno-vaného konca v roku 2015.

Okrem spomínaného obchvatu Marti-na a Vrútok z Dubnej Skaly do Turian sú to tri úseky medzi Popradom a Prešovom,

a to Jánovce – Jablonov (18,5 km), ľavý pás úseku Jablonov – Studenec (5 km) a úsek Fričovce – Svinia (11 km).

Okrem toho staviame ešte na rýchlost-nej ceste R4 novú 14-kilometrovú štvor-prúdovku z Košíc po maďarské hranice, aby sme sa jedného dňa mohli napojiť na maďarskú diaľnicu M3, ktorá však dobu-dovaná zrejme ešte dlho nebude. Ide o pri-bližne 60-kilometrový úsek z Miškolca po našu hraničnú obec Milhosť.

Príbeh na r1 by mohol byť omnoho veselší

Diaľnice aj železnice sú u nás stále ďa-leko za realitou západnej Európy. Roky nevieme spojiť naše najväčšie mestá diaľ-nicou D1 a rekonštrukcia železníc na rov-nakom dopravnom ťahu pokročila len po Trenčín a vyzerá to tak, že sa tam pre súd-ne naťahovačky na dlho zabrzdí.

Máme však stále viacero variant, ako sa po štvorprúdovej ceste môžeme dostať z Košíc až do Bratislavy a nemuseli by sme využiť Maďarsko, ktoré svoju diaľnicu z Miškolca smerom na Košice možno do-končí skôr.

V hre je aj rýchlostná cesta R1, ktorá je už súvisle dobudovaná z Bratislavy po Ban-skú Bystricu a vyzerá to tak, že diaľnica D1 z Ružomberka po Prešov bude úspešne spojená už v spomínanom roku 2016. Osta-ne tak spojiť už len Banskú Bystricu s Ru-žomberkom rýchlostnou cestou R1 vrátane viacerých tunelov popod Donovaly.

Úseky novej r1, ktorá obíde donovaly, už poznáme

Trasu novej R1 popod Donovaly médiám už prezradil šéf Dopravoprojektu Gabriel Koczkáš. Zatiaľ vieme toľko, že namiesto chýbajúcich 65 km po D1 zo Žiliny do Ru-žomberka by spojnica R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka merala len 50 km. Takisto by na tomto úseku R1 bolo sedem tunelov v porovnaní s predpokladanými šiestimi na úseku D1 zo Žiliny po Ružomberok.

Spomínaná stavba R1 je však ešte stá-le v plienkach. Projektovú dokumentáciu dokončili len na prvom úseku, ktorý nad-väzuje na nedávno dokončený obchvat R1 Banskej Bystrice. Ide o úsek Banská Bystri-ca – Slovenská Ľupča dlhý 7 kilometrov. „Prvý by mohol byť hotový tento úsek, keďže už má vydané stavebné rozhodnutie,” povedal G. Koczkáš.

Ďalšie dva úseky sa volajú Slovenská Ľupča – Korytnica (14 km) a Korytnica – Ružomberok (28 km). „Je to jedna z alterna-tív, ako prepojiť východ so západom rýchlost-nými cestami, ak by sa nepodarilo diaľnicu D1 dostavať načas. Zatiaľ je však prioritou dostav-ba D1,” upresnil hovorca ministra dopravy Martin Kóňa.

Zvyšné dva úseky plánovanej R1 okolo Donovalov ešte nemajú ani územné roz-hodnutia, resp. ani dokumentáciu k nim, keďže úsek R1 z Banskej Bystrice do Ru-žomberka nebol počas vlády Ivety Radičo-

vej a ministrovania Jána Figeľa prioritou bu-dovania nadradenej dopravnej infraštruk-túry. Ak by sme však zapli na plné obrátky a tento úsek začali pripravovať, svižne ho vytendrovali a postavili, realitou by mohol byť už v roku 2018.

Slovenské scifi nesie meno r2Z celkových 315 km je vybudovaných 18

km, aj to len v polovičnom profile (dva pruhy namiesto kompletných štyroch). Presne takto znie slovenské diaľničné scifi a hovoriť o tom, že by niekedy táto cesta bola kompletne hoto-vá, dnes vyznie prinajmenšom smiešne.

Ide o rýchlostnú cestu R2, ktorá by nie-kedy mala spojiť Trenčín s Košicami cez Prievidzu, Žiar nad Hronom, Detvu, Luče-nec, Rimavskú Sobotu a Rožňavu. Hotových máme spomínaných polovičných 18 km ako obchvaty Tornale a Oždian medzi Lučen-com a Rožňavou.

Zvyšných 297 km je vo hviezdach azda ešte viac ako vystúpenie prvého človeka z kozmickej lode na povrch Marsu. Ak by sa to Slovensku niekedy podarilo, mohli by sme si povedať, že sme diaľničná veľmoc, akou je už roky napríklad Nemecko.

V nasledujúcich rokoch by pritom na R2 z Trenčína na Rožňavu a Košice mala do spo-mínaného „eurofondového” roku 2015 sme-rovať najväčšia časť zo zostávajúcich zdro-jov v celkovej výške asi 168 miliónov eur.

Ministerstvo plánuje okrem spomínané-ho obchvatu Žiaru nad Hronom rozostavať aj úseky Zvolen východ – Pstruša (8 km), Pstruša – Kriváň (10,5 km, smerom zo Zvo-lena na Lučenec) a Ruskovce – Pravotice (11 km ako obchvat Bánoviec nad Bebravou).

Spomeňme ešte plánovaných päť kilo-metrov rýchlostnej cesty R3 na hornej Ora-ve, ktorú chceme takisto stihnúť do konca roku 2015, ide o 5 km dlhý úsek medzi Tvr-došínom a Nižnou.

Čo je reálne a čo je len na papieriNo a úplným diaľničným scifi je vybu-

dovanie 214 km dlhej rýchlostnej cesty R7, ktorý by podľa plánov mala spojiť Bratisla-vu s Lučencom juhom územia okolo Du-najskej Stredy, Nových Zámkov, Želiezo-viec, Dudiniec a Veľkého Krtíša.

Je teda úplne zrejmé, že aj napriek množstvu peňazí, ktoré nám ešte poskytne na budovanie nielen diaľnic, ako aj rých-lostných ciest EÚ cez operačné progra-my v rámci eurofondov, je to len kvapka z toho, čo by sme naozaj potrebovali. Mno-hé cesty nadradenej dopravnej infraštruk-túry tak ešte dlhé desaťročia budú existo-vať len v plánoch na papieri. ■

Text a foto: JOZEF BIELY

Foto: Ak by sa Slovensku niekedy podarilo vy-budovať diaľnice D1 a D3 a rýchlostné cesty R2 a R7, mohli by sme si povedať, že sme diaľnič-ná veľmoc, akou je už roky Nemecko. Snímka je z diaľnice 9, spájajúcej Mníchov s Berlínom.


Múzeum dopravy

Nostalgické pocity vyvoláva prehliadka parných, motorových či elektrických

rušňov, nákladných vozňov a rôznych úžit-kových koľajových vozidiel. Návštevník si môže pozrieť aj signálnu, zabezpečova-ciu a oznamovaciu techniku či rovnošaty a rôzne dokumenty, ktoré sa viažu k histó-rii železničnej dopravy.

Zaujímavú expozíciu predstavujú Príbe-hy dvoch kolies, ktoré zase ukazujú dejiny bicykla od najstarších bicyklov z 19. sto-ročia až po exponáty športových bicyklov. Určite zaujmú aj výstavy Železnice v ar-chívnych dokumentoch, Na vlnách Dunaja (venovaná jubilejným 90-tim rokom čes-ko-slovenskej a slovenskej lodnej dopravy na Dunaji) alebo Galéria na peróne, ktorá predstavuje originálne fotografie Petra Pro-cházku s názvom Beat Generation.

Prvé skupiny zberateľov na Slovensku už v šesťdesiatych rokoch minulého sto-ročia začali ochraňovať a zbierať doprav-

nostalgia i Poučenie Prvá železničná stanica v Bratislave vznikla v 19. storočí. Na jej mieste dnes stojí Múzeum dopravy. Najmä dopravy železničnej,

keďže v koľajisku a v priľahlých skladoch sú vystavené staré lokomotívy a vagóny. Návštevník si však príde na svoje aj pri exponátoch cestnej dopravy, od prvých motorových vozidiel

cez exponáty z medzivojnového obdobia až po autíčka z rokov 1960 a 1970.


Múzeum dopravy

né technické pamiatky. Postupne vznikala zaujímavá kolekcia starých automobilov, v roku 1979 sa podarilo získať prvý parný rušeň. Kolekciu spravuje Múzejno-doku-

mentačné centrum, ktoré pôsobí v rámci Železníc SR, prevádzku expozície zabez-pečuje Slovenské technické múzeum Koši-ce. Múzeum otvorili 24. júna 1999 a ročne

ho navštívi asi 20 000 návštevníkov, ktorí tu okrem poučenia určite pocítia aj nostal-giu za „starými dobrými časmi“. ■

Foto: archív

Ako vznikla myšlienka zachrá-■■

niť pre budúce generácie práve túto loď?

Okrem nej už neexistuje žiad-na iná loď z minulosti slovenské-ho plavebného podniku. Na Slo-vensku je to posledná loď, ktorá pamätá dávne časy dunajskej plavby. Bola už určená do šrotu, preto sme vyvinuli úsilie zabrá-niť jej zničeniu. Pôvodne sme plánovali, že to urobí vo svojej réžii náš podnik (SPaP), ale ne-boli na takúto akciu financie. Museli sme zapojiť do iniciatívy viac ľudí a obrátiť sa o podporu aj na úradné inštancie. Myšlien-ka premeny lode na muzeálny exponát sa stretla s priaznivým ohlasom i podporou u vtedaj-šieho ministra dopravy Jána Fi-geľa, bratislavského župana Ti-bora Freša a podporil nás aj ma-gistrát hl. mesta Bratislavy. Pr-vým a najdôležitejším krokom bolo zabrániť jej zošrotovaniu, čo sa podarilo, a otvorili sa tak možnosti pokračovať v realizá-cii našej myšlienky.

Čím je zaujímavá táto loď ■■

okrem toho, že je v súčasnosti je-dinou loďou, ktorá hovorí o his-tórii dunajskej plavby?

Loď sa pôvodne volala ŠTÚR a postavili ju v komárňanských lodeniciach roku 1937. Do živo-ta ju uvádzal vtedajší predseda vlády ČSR Dr. Hodža. (Na otvá-ranie lodného múzea chceme pozvať niektorého z jeho po-tomkov). V roku 1944 pri bom-bardovaní Bratislavy dostala zá-sah bombou, pričom jej odtrhlo prednú časť, kde boli cisterny na prepravu tekutých materiá-lov. Pôvodne to bol tanker a vy-užíval sa najmä na prepravu naf-ty z Rumunska pre bratislavskú Apollku. Nosnosť bola 600 ton nafty. Loď aj po zásahu osta-la na vode. Pri oprave už neob-novili ložný priestor (cisternu) v prednej časti, loď skrátili, pre-robili ju na remorkér a dostala aj nové meno – ŠTUREC.

Aj najzaujímavejšia myšlienka ■■

sa bez financií nedá realizovať...

... spoliehame sa vo veľ-kej miere na prácu dob-rovoľníkov a sponzorské dary od priaznivcov plav-by, podnikov a inštitúcií, ktoré budú mať záujem o revi-talizáciu tohto jedinečného mo-torového remorkéra. Uvažujeme poprosiť napríklad smolenický podnik na výrobu farieb a lakov o darovanie farby potrebnej pri rekonštrukcii. Želáme si, aby tento exponát patril nie nám, ale celému Slovensku.

Sprístupníte aj vnútro lode?■■

Keď dostane loď nové náte-ry, návštevníci sa ani neuvedo-mia, že pochádza z roku 1937. Sprístupníme aj jej vnútro, kto-ré sa pomerne dobre zachova-lo. Chýbajúce časti v strojovni a kormidelni nahradíme tvaro-vo identickými z iných lodí. Už máme „rozhodené siete“ na ich získanie.

Kde bude Šturec kotviť? ■■

Nebude kotviť na tečúcej

vode. K tomu by bola potrebná kompletná rekonštrukcia tru-pu, ktorý je z nitovaných dielov. V tomto stave, ako je teraz, by ju pohyb vody mohol časom po-rušiť. V zimnom prístave máme lodný výťah, tam ju zdvihneme a návštevníci budú môcť vidieť (možno prvýkrát v živote) loď „na suchu“. K zimnému prísta-vu povedie predĺžená promená-da popri Dunaji, takže jeho pre-hliadka môže by pekným záve-rom prechádzky.

Čo ešte chýba k realizácii?■■

Všemocný papier – adminis-tratívne vybavovačky – a veľa práce, aby sme sa mohli čím skôr pokochať novým exponá-tom slovenskej technickej his-tórie. ■

Foto: K. Juríková

nadšenci lodnej doPravy PriPravujú zaujímavý exPonát

– remorkér šturecV blízkej budúcnosti by sa mohla expozícia Múzea dopravy rozšíriť aj o unikátny exponát

lodnej dopravy. Snaží sa o to skupina nadšencov vodnej dopravy a plavebných aktivít, ktorú združuje Slovenský plavebný kongres. O ich plánoch a tiež o tom, ako vznikla táto iniciatíva, porozprával publicistovi Jozefovi Šuchovi jeden z iniciátorov myšlienky Juraj Bohunský.


Aktivity na Dunaji

Ľubomír Feješ: Obnovenie Bratislavského Propeleru je myšlienka, ktorá vychádza z tradície. Propeler začal v Brati-slave premávať v roku 1891. Tento lodný prievoz bol v pre-vádzke viac ako sto rokov. Dnes sa nábrežie upravuje, na bre-hoch vznikajú nové aktivity, je tam oveľa väčší pohyb ľudí, nie je to už ako v minulosti, keď boli na nábreží vyhorené sklady a natáčali sa tam vojnové scény do filmov. To bola tra-gédia pre Bratislavu. Nemohli sme sa čudovať, že ľudia k Du-naju nechodili – čo by tam robili? Treba ľudí vytiahnuť opäť k vode a sprostredkovať im priamy kontakt s riekou. Myš-lienkou obnoviť Propeler sa vážne zaoberajú aj v samospráv-nych orgánoch na úrovni magistrátu hlavného mesta, aj v mestskej časti Staré mesto. Spojením týchto snažení sa vytvára vhodná pôda pre jeho návrat.

Pôvodne sa uvažovalo o obnove jeho tradície len na historickej linke medzi obidvoma brehmi, súčasnosť však umožňuje rozšírenie aj na ďalšie zaujímavé miesta na nábreží. Preto spočiatku uvažuje-me so štyrmi prístaviskami, medzi ktorými by sa vykonávala pre-prava: mestské centrum, Sad Janka Kráľa ako významná oddychová zóna, na ľavom brehu nové obytné , obchodné a spoločenské centrá, EUROVEA, RIVERPARK (AUPARK = Sad J. Kráľa). Prepojením tých-to významných bodov by vznikla jedna zmysluplná možnosť rozví-jania osobnej lodnej dopravy na novej bratislavskej mestskej lodnej linke.

Túto dopravu by zabezpečoval Propeler?■■

Ľubomír Feješ: Pri komunikácii so samosprávnymi orgánmi sme konštatovali, že pre takúto prepravu je potrebné moderné a dostatoč-ne rýchle plavidlo. Bolo by to plavidlo úplne nového typu s rozmermi cca 19 x 6 m s konštrukciou katamaran, určené na prepravu cca 60 cestujúcich s klimatizovanou a vykurovanou krytou hlavnou palubou, bezbariérovou toaletou, so zadnou vyhliadkovou terasou a hornou palubou určenou aj na prepravu bicyklov, cestujúcim by bolo k dis-pozícii aj občerstvenie.

V súčasnosti hľadáme možnosti, ako projekt uviesť do života. Tento zámer sme už aj verejne prezentovali. Médiá, ktoré o tom písali, nás

vyzývajú čo najskôr, tak do jedného roka, myšlienku reali-zovať.

V čom vidíte najväčší problém pri realizácii projektu?■■

Ľubomír Feješ: Získať vhodné polohy na prístaviská. V Bratislave je veľký tlak na umiestňovanie plávajúcich za-riadení, ktoré slúžia na komerčné pristávanie lodí, čo je dob-rý obchod. My však nemôžeme využívať tieto pontóny. Potre-bujeme pristávacie zariadenie, ktoré bude presne vyhovovať tejto mestskej linke. Vo svete sa pre mestské linky stavajú sa-mostatné prístaviská, ktoré sú kompatibilné s prepravnými

plavidlami, čo umožňuje bezpečný a veľmi rýchly nástup. Prístaviská by nemali byť len holé pontóny, ale mali by poskytovať pre cestujú-cich aj služby, ktoré tam patria: kryté čakárne, predaj lístkov, infor-mačný kútik pre turistov s materiálmi o Bratislave, Dunaji a Sloven-sku, ako aj predaj suvenírov a bufet. Pre nás sú tie pontóny dôležité aj preto, lebo umožnia Bratislavčanom a návštevníkom mesta priamy a bezprostredný kontakt s riekou.

Takže s dymiacim parníčkom sa už ľudia nestretnú?■■

Z historických a nostalgických dôvodov by bolo zaujímavé pre ob-novenie Propelera využitie pôvodného parníčka, ktorý lodný prievoz vykonával a najviac sa zapísal do sŕdc ľudí. Tá lodička ešte existu-je, ale už nie je schopná plavby a dnes slúži ako galéria moderného umenia. Uvažujeme však postaviť jej repliku , ktorá by bola situovaná do historizujúceho vzhľadu z obdobia 50 – 60. rokov minulého storo-čia a ktorá by premávala na turistickom romantickom a nostalgickom okruhu najmä v centre Bratislavy, medzi mostmi Lafranconi a Apollo. Aj keď dnes už neuvažujeme s parným pohonom a plavidlo by bolo vybavené moderným strojným zariadením, poháňali by ho však lo-patkové kolesá a pre ilúziu by sme mohli cez komín vypúšťať prifar-benú paru, ktorá by vytvárala dojem dymiaceho komína. Verím, že by to bola výborná turistická atrakcia Bratislavy.

V médiách sa písalo aj o iných projektoch na širšie využitie lodnej ■■

dopravy.

nové aktivity na dunajiNábrežie Dunaja v Bratislave dostáva novú tvár, vyrástli tu moderné obytné a spoločenské komplexy – RIVERPARK, AUPARK

a EUROVEA – promenáda sa postupne predlžuje až k zimnému prístavu, poskytuje možnosti na aktívny oddych, kaviarničky núkajú občerstvenie a príjemné posedenie, ale tok rieky využívajú iba dopravné a nákladné lode a osamelí člnkári.

Populárny parníček Propeler, ktorý prevážal cestujúcich z centra mesta na petržalský breh, prestal prepravovať v roku 1994. Odvtedy sa dá na druhý breh dostať iba cez mosty. V poslednom čase však čoraz silnejšie rezonujú medzi občianskymi aktivistami i odborníkmi myšlienky o obnovení Propelera, objavujú sa úvahy aj o nových aktivitách, ktoré by mohli oživiť cestovný ruch na

Dunaji a zatraktívniť túto európsku rieku pre turistov i obyvateľov hlavného mesta. Publicistovi Jozefovi Šuchovi o nových aktivitách na Dunaji porozprávali predseda občianskeho združenia Spoločnosť Ferdinanda Martinenga Peter Kurhajec a aktivista a autor

viacerých zaujímavých zámerov na rozvoj osobnej lodnej dopravy na Dunaji, lodný kapitán Ľubomír Feješ.


Aktivity na Dunaji

Ľubomír Feješ: V spoluprá-ci s hlavným mestom, Brati-slavským a Trnavským samo-správnym krajom, ale aj samo-správami v Dolnom Rakúsku a Župe Győr – Moson – Sop-ron v Maďarsku pripravuje-me viacero projektov v oblas-ti lodnej dopravy a cestovné-ho ruchu. Nosným je projekt DUNAJBUS na rýchle doprav-né a turistické prímestské lod-né spojenie po Dunaji od Ša-morína do centra Bratislavy až po Hainburg vRakúsku.

Hlavne pre kombináciu loď a bicykel sú ideálne menšie cezhraničné turistické lodné spojenia cez zdrž vodného diela Gabčíkovo a staré koryto Dunaja do oblasti ramennej sústavy v Maďarsku; pro-jekt Dunaj Turistbus zasa rieši turistické rýchle osobné lodné spojenie po rieke Mo-rave a Dunaji, medzi mestskými časťami Bratislavy Devínskou Novou Vsou a De-vínom a územím národného parku Donau Auen a jeho centrom v Orth an der Donau Dolnom Rakúsku. Na území Bratislavy a Bratislavského samosprávneho kraja je zase možné ponúknuť okrem mimoriad-ne atraktívnych lokalít Devín, Devínska Kobyla a náleziska Sandberg, napojenie na cyklotrasy smerom na Malé Karpaty a Vodné dielo Gabčíkovo.

Aká loď by sa plavila na tejto trase? ■■

Ľubomír Feješ: Bol by to už spomínaný moderný katamaran. Je veľmi silá vôľa ten-to projekt realizovať.

Ďalší projekt, o ktorom sa hovorí, je pláva-■■

júca svietiaca fontána Martinengo, ktorá by mala pripomínať prácu hasičov, záchranárov a policajtov, tvoriacich integrovaný záchran-ný systém. Pán Kurhajec, vy ste autorom tejto myšlienky. Aká je vaša predstava?

Peter Kurhajec: Naproti EUROVEI pri pe-tržalskom brehu plánujeme zakotviť veľkú loď NITRA (dĺžka sto metrov, šírka 14 met-rov). Na hrane lode obrátenej k rieke budú vodné dýzy, ktoré umožnia vytvárať rôzne vodné obrazce. Napríklad vystrekne desať vodných stĺpcov do výšky 20 – 25 metrov, ktoré budú symbolizovať štáty, cez ktoré preteká Dunaj. Ďalšia možnosť bude mo-hutný, 50-metrov vysoký vodný stĺpec na prednej časti lode ako symbol európskej spolupráce, alebo vodná stena, na ktorú bude po zotmení možné laserom premie-tať propagačné snímky o Slovensku, rôznu reklamu a podobne.

Bude mať loď aj iné využitie?■■

Peter Kurhajec: Nemecko a Rakúsko sú pomerne slušne vybavené atrakcia-mi na Dunaji, cez Slovensko Dunaj viac-menej iba preteká. Preto chceme, aby sa loď s fontánou stala pútavou dominantou a aj odpočinkovým miestom pre cyklistov

a člnkárov, ktorí splavujú Dunaj, aj mies-tom pre peších návštevníkov.

Vlastné teleso lode využijeme komplex-nejšie – palubu aj podpalubie. Násypníky na palube odstránime a urobíme rovnú pa-lubu, ktorú môžeme využívať na rôzne ak-tivity (napr. v zime ľadové sochy, v lete rôz-ne stretnutia, zaujímavé sympóziá a pod.). V podpalubí budú rozsiahle, štyri metre vysoké priestory. Uvažujeme tu zriadiť stá-lu GALÉRIU DROTÁRIE, venovanú tradič-nému slovenskému remeslu, a organizovať

rôzne príležitostné výstavy. Premýšľame aj o národných dňoch iných štátov spolu s ich typickou kuchyňou a podob-ne. Radi prijmeme aj iné za-ujímavé podnety. Chcem zdô-razniť, že do všetkých priesto-rov lode bude bezbarierový prístup.

Celé riešenie sa nesie v du-chu európskej filozofie – mod-rá a zelená – teda voda a bre-hy. Patronát nad projektom si už zobrali bratia Hochschor-nerovci, a pracujeme na tom, aby prevzal patronát aj Peter Sagan. Tak by sme mali zastú-penú vodu aj brehy, teda vod-nú turistiku, vodné športy a aj

cykloturistiku. Myšlienku podporujú mi-nister vnútra SR Róbert Kaliňák, predseda BSK Pavol Frešo, primátor Bratislavy Milan Ftáčnik, starosta Petržalky Vladimír Bajan, a mnohí ďalší.

Prečo navrhujete nazvať loď Martinengo?■■

Peter Kurhajec: Ferdinand Martinengo bol taliansky šľachtic narodený v Záhre-be, ktorý v Bratislave založil záchranárstvo a hasičstvo. Preto bude loď venovaná hasi-čom, záchranárom a policajtom, všetkým, nielen slovenským. Chceme, aby tu mali aj svoj klub a cítili sa tu doma.

Ľubomír Feješ: Myšlienka vybudovania fontány na Dunaji je veľmi zaujímavá aj preto, že pokiaľ viem, na Dunaji, ale ani na iných riekach nič podobné neexistuje. Po-dobné projekty môžeme vidieť na jazerách vo Švajčiarsku aj inde, to sú však stacionár-ne zariadenia, nie spojenie fontána a plavi-dlo. Vzhľadom na podmienky v Bratislave, kde je zmena výšky hladiny príliš veľká, by bol problém vybudovať nejaké pevné zariadenie. Ak sa umiestni takáto fontá-na na plavidle, ktoré je dostatočne veľké, bude to monument na vode s veľkým efek-tom a príťažlivosťou pre ľudí na lodi a aj pre tých, ktorí sa budú pozerať z brehov. Sympatický je úmysel spojiť vzdanie holdu mestu, Dunaju, Slovensku s pripomenu-tím si ľudí, ktorí nielen na vode, ale aj na súši zachraňujú životy. Spojenie s aktivita-mi, ako sú cyklistika a splavovanie Dunaja dáva predpoklady, aby vzniklo komplexné dielo, ktoré bude jednou z najväčších turis-tických atrakcií v Bratislave. ■

Foto: archív

Parníček Devín

Parníček Devín pri petržalskom brehu

Občianski aktivisti Peter Kurhajec (vľavo) a Ľubomír Feješ

29. 10. 2012, NH GATE ONE, Bratislava, www.informslovakia.sk

SLOVENSKÁ TLAČOVÁ AGENTÚRA

S L O V A K N E W S A G E N C Y

Generálny partner: Hlavní partneri: Partneri: Mediálni partneri:

. o s o a a.sálni partneri:

, Bratislava, wwwwww.informslovakkkkiiiiiiaaaa.sssskkkkkkk

TRENDYV TELEKOMUNIKAČNOMV TELEKOMUNIK


Letecké dni

Programovým partnerom SIAF 2012 bolo Ministerstvo obrany SR, ďalej Gene-

rálny štáb Ozbrojených síl SR a veliteľstvo Vzdušných síl SR, spoluorganizátormi Mi-nisterstvo vnútra SR, Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Ban-skobystrický samosprávny kraj, ako aj mes-tá Banská Bystrica, Sliač a Zvolen. Letecká základňa Sliač bola v tomto roku dejiskom jedinečného leteckého sviatku s hviezd-nym obsadením. Dôkazom prestíže tohto-ročných Medzinárodných leteckých dní bol aj fakt, že záštitu nad podujatím prevzal prezident SR Ivan Gašparovič, podobne ako ministri Martin Glváč, Robert Kaliňák a Ján Počiatek. Svojou podporou deklarova-li vzťah k najväčšej leteckej udalosti roka.

Malý kúsok neba v srdci Slovenska sa na dva dni stal symbolickým javiskom, na kto-rom sa predstavili mnohé letecké esá z rôz-nych kútov Európy. Letecká základňa Sliač uprostred starého kontinentu privítala stro-je, ktoré tu zažili absolútnu premiéru.Ne-možno zabudnúť ani na ľudí, bez ktorých by letecké dni neboli také úspešné. Uznanie patrí pilotom, technikom a celému personálu Leteckej základnej Sliač, členom organizačného štá-bu a v neposlednom rade obyvateľom žijúcim v blízkosti základne, ktorí boli nútení znášať obmedzenia súvisiace s prípravou a priebehom Medzinárodných leteckých dní SIAF 2012.

Pohľad na belasé nebo, ktoré križujú nádherné lietajúce stroje, neraz na hranici dokona-losti – aj o tom boli Medzinárodné letecké dni na Sliači. ■

Hubert Štoksa, riaditeľ MLD SIAF 2012Foto: archív

v sePtembri Patrilo nebo nad sliačom

milovníkom letectvaNadšenci lietania, majstri letectva, vyznávači leteckej akrobacie, znalci leteckej

techniky, priaznivci leteckých dní nevynechali Medzinárodné letecké dni Slovak International Air Fest (SIAF) 2012 na leteckej základni Sliač.


Analýza PAS

Na vrchole rebríčka sa štvrtýkrát po sebe umiestnilo Švajčiar-sko. Singapur si udržal druhú priečku a Fínsko je na treťom

mieste, kde vystriedalo minuloročné Švédsko (4.). Severské a zá-padoeurópske krajiny dominujú v prvej desiatke rebríčka, keď zoznam najkonkurencieschopnejších ekonomík dopĺňajú Ho-landsko (5.), Nemecko (6.) a Veľká Británia (8.). Z mimoeuróp-skych krajín sa v prvej desiatke umiestnili USA (7.), Hongkong (9.) a Japonsko (10.). Česká republika klesla o 1 miesto a skončila na 39. priečke, naďalej však zostáva lídrom v regióne krajín V4. Poľ-sko si udržalo svoje minuloročné 41. miesto a Maďarsko po páde o 12 miest obsadilo v tomto roku 60. priečku.

„Výsledky tohtoročnej Správy o globálnej konkurencieschopnosti vypovedajú o pokračovaní trendu mierneho ekonomického oživovania svetových ekonomík. Tri štvrtiny z dvadsiatich najvyššie umiestnených krajín dosiahli vyššie skóre Indexu konkurencieschopnosti v porovnaní s predchádzajúcim rokom,“ hovorí Róbert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), ktorá je partnerskou in-štitúciou Svetového ekonomického fóra. V súvislosti s umiestne-ním Slovenska dodáva: „Zostup Slovenska v rebríčku je zapríčinený pretrvávajúcimi bariérami podnikania, ktoré sa vládam napriek dekla-ratórnym vyjadreniam nedarí v praxi odstraňovať. O imidž reformnej krajiny už Slovensko definitívne prišlo a od roku 2004 sa podnikate-lia nedočkali nových reforiem, ktoré by zásadným spôsobom zlepšili podmienky na podnikanie. Slovensko v rebríčku kleslo už po šiesty raz v rade a čoraz výraznejšie zaostáva za ostatnými krajinami V4. Hlavný-mi bariérami, ktoré najviac zhoršujú našu konkurencieschopnosť, sú naj-mä neefektívne fungujúce verejné inštitúcie, nízka vymožiteľnosť práva, vysoký deficit verejných financií a slabá efektívnosť verejných výdav-kov, nízka kvalita vzdelávacieho systému, neefektívny trh práce, byro-kracia, klientelizmus a korupcia.“

Autori Správy o globálnej konkurencieschopnosti definujú konku-rencieschopnosť ako súbor inštitúcií, vládnych politík a faktorov, ktoré ovplyvňujú úroveň produktivity krajiny. Na základe verej-ných dát a dát získaných z prieskumu vyhodnocujú 12 pilierov konkurencieschopnosti, ktoré spolu vytvárajú komplexný obraz o konkurencieschopnosti jednotlivých krajín.

Nedostatky a prednosti SR podľa Svetového ekonomického fóra

Ako najväčšiu konkurenčnú nevýhodu Slovenska identifikova-lo Svetové ekonomické fórum nízku vymáhateľnosť práva (140. priečka v 144 miestnom rebríčku). Nasledujú vysoká miera klien-telizmu v krajine (138.), mimoriadne nízka dôvera verejnosti voči politikom (136.) a vysoké administratívne zaťaženie podnikania (132.). Ďalším výrazným nedostatkom je slabá kvalita služieb zo strany štátu na podporu podnikania (130.). Nasledujú nedosta-točný záujem vlády o obstarávanie technologicky najvyspelejších produktov (127.), slabý vplyv slovenských producentov na me-dzinárodnú distribúciu (126.), prílišná orientácia zákazníkov na cenu, a nie na kvalitu (125.). Výrazne zaostáva letecká infraštruk-túra (124.). Slovensko naďalej trápi únik talentovaných ľudí do za-hraničia (122.), nekvalitný systém vzdelávania (120.), netranspa-rentnosť pri nakladaní s verejnými financiami (120.), neefektívne náklady poľnohospodárskej politiky (120.) a nefungujúci kapitá-lový trh (117.). Podnikatelia pociťujú zhoršené etické správanie sa

obchodných partnerov (116.). Ďalšími konkurenčnými nevýhoda-mi Slovenska sú vysoký deficit verejných financií (116.), nízka ne-závislosť súdnictva (115.), povaha konkurenčných výhod, ktoré sú postavené viac na lacnej pracovnej sile ako na vyspelých technoló-giách (115.) a neefektívna štruktúra verejných výdavkov (112.).

Medzi najvýraznejšími konkurenčnými výhodami slovenskej ekonomiky sa nachádzajú otvorenosť Slovenska voči zahraničné-mu vlastníctvu podnikov (2.), nízke colné bariéry (6.), legislatíva podporujúca prílev zahraničných investícií (8.) a technologická vyspelosť investorov prichádzajúcich na Slovensko (9.). Pozitívne hodnotené boli aj legislatíva týkajúca sa záložného práva a ban-krotov (11.), vysoká korelácia medzi výškou miezd a produktivi-tou práce (14.) a nízke riziko terorizmu (24.). V oblasti infraštruk-túry sú pozitívne vnímané železničná doprava (25.) a energetic-ká infraštruktúra (25.). Ďalšími prednosťami Slovenska sú rozší-renosť internetu (26.), rozvinutá konkurencia na domácom trhu (27.), investičný rating krajiny (30.), zdravý bankový sektor (32.), vyspelosť výrobných procesov (34.), rozšírenosť mobilného inter-netového pripojenia (35.), používanie vyspelých marketingových nástrojov v podnikoch (38.), dostupnosť výskumných a tréningo-vých centier (40.), prístup k financovaniu (42.), vysoká miera vy-sokoškolského vzdelávania (42.) a rozšírenosť širokopásmového internetového pripojenia (44.).

Svetové ekonomické fórum hodnotí konkurencieschopnosť krajín na základe dostupných štatistických dát a celosvetového Prieskumu názorov riadiacich pracovníkov. Prieskum prebiehal od februára do apríla 2012 a zapojilo sa doň viac ako 14 000 ma-nažérov z celého sveta. PAS koordinovala prieskum na Slovensku a s výzvou na zapojenie sa do prieskumu oslovila 220 veľkých podnikov a 220 malých a stredných podnikov náhodne vybra-ných podľa metodiky Svetového ekonomického fóra. Výsledky hodnotenia odrážajú stav ekonomiky a názory manažérov ku kon-cu apríla 2012. Takmer všetci respondenti zo Slovenska vyplnili prieskum elektronicky na internetovej stránke Svetového ekono-mického fóra a PAS nemala prístup k individuálnym odpovediam respondentov.

Rozdiely v globálnej konkurencieschopnosti pretrvávajú; Švajčiarsko, Singapur a Fínsko

na vrchole rebríčka(preklad oficiálnej tlačovej správy Svetového ekonomického fóra)

Ženeva, Švajčiarsko, 5. septembra 2012 – Švajčiarsko sa štvrtý-krát po sebe umiestnilo na vrchole rebríčka v Správe o globálnej konkurencieschopnosti 2012 – 2013, ktorú dnes zverejnilo Sve-tové ekonomické fórum. Singapur si udržal druhú priečku a Fín-sko je na treťom mieste, kde vystriedalo minuloročné Švédsko (4. miesto). Severské a západoeurópske krajiny dominujú v prvej de-siatke rebríčka, keď zoznam najkonkurencieschopnejších ekono-mík dopĺňajú Holandsko (5.), Nemecko (6.) a Veľká Británia (8.). Z mimoeurópskych krajín sa tu umiestnili USA (7.), Hongkong (9.) a Japonsko (10.).

Správa naznačuje, že Švajčiarsku a krajinám severnej Európy sa podarilo skonsolidovať svoju konkurencieschopnosť po hospo-dárskej a finančnej kríze z roku 2008. Na druhej strane, krajiny

v rebríčku konkurencieschoPnosti klesla sr na 71. miesto

Slovenská republika sa v hodnotení konkurencieschopnosti prepadla oproti minulému roku o 2 miesta a skončila na 71. priečke v rebríčku 144 krajín. Vyplýva to zo Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2012 – 2013, ktorú zverejnilo Svetové ekonomické

fórum (WEF). Ide o historicky najhoršie umiestnenie Slovenska od jeho zaradenia do tohto prestížneho medzinárodného porovnania v roku 1997. Slovensko sa dostalo do pozície tretej najmenej konkurencieschopnej krajiny EÚ, keď nižšie v rebríčku sa

nachádzajú už len Rumunsko (78. miesto) a Grécko (96.).


Analýza PAS

južnej Európy, t. j. Portugalsko (49.), Španielsko (36.), Taliansko (42.) a predovšetkým Grécko (96.), naďalej trpia v dôsledku ne-dostatku konkurencieschopnosti, ktorá vyplýva z ich makroeko-nomickej nerovnováhy, zlého prístupu k financovaniu, rigidnej pracovnej legislatívy a nedostatku inovácií.

Napriek nárastu celkového skóre konkurencieschopnosti si USA zhoršili svoju pozíciu štvrtýkrát v rade a posunuli sa o dve miesta nižšie na 7. priečku. Popri narastajúcej makroekonomickej nestabi-lite vyvolávajú v podnikateľskej sfére obavy niektoré prvky týkajúce sa fungovania inštitúcií v krajine, najmä nízka dôveryhodnosť politi-kov a nedostatočne efektívna vláda. Pozitívom je, že krajina naďalej zostáva svetovým lídrom v inováciách a jej trhy fungujú efektívne.

Pozície veľkých rozvíjajúcich sa trhových ekonomík (BRICS) sa vyvíjali rozdielne. Čína (29.) si napriek miernemu poklesu o 3 priečky naďalej udržuje vedúci pozíciu. V tejto skupine krajín sa v rebríčku posunula vyššie len Brazília (48.). Juhoafrická repub-lika (52.), India (59.) a Rusko (67.) v rebríčku klesli.

Okrem Singapuru sa v prvej dvadsiatke rebríčku umiestnili aj niektoré ďalšie ázijské krajiny– Hongkong (9.), Japonsko (10.), Taj-van (13.) a Južná Kórea (19).

Z krajín Blízkeho východu a severnej Afriky sa najvyššie umiest-nil Katar (11.). Saudská Arábia ostáva naďalej v prvej dvadsiatke (18.). Spojené Arabské Emiráty (24.) si medziročne polepšili, kým Kuvajt (37.) mierne klesol. Maroko (70.) a Jordánsko (63.) sa v reb-

ríčku posunuli vyššie. Z krajín subsaharskej Afriky sa v prvej po-lovici rebríčka umiestnili Juhoafrická republika (52.) a Maurícius (54.). Väčšina krajín v tomto regióne však bude musieť na zlepše-nie svojej konkurencieschopnosti vynaložiť viac úsilia vo všetkých hodnotených oblastiach.

V Latinskej Amerike si naďalej zachováva vedúcu pozíciu Čile (33.) a viacerým krajinám, ako napr. Paname (40.), Brazílii (48.), Mexiku (53.) a Peru (61.), sa podarilo zlepšiť svoju konkurencie-schopnosť.

„Pretrvávajúce rozdiely v konkurencieschopnosti medzi regiónmi a v rámci regiónov, obzvlášť v Európe, sú príčinou turbulencií, ktoré dnes zažívame, a to ohrozuje našu budúcu prosperitu,“ hovorí Klaus

Schwab, zakladateľ a výkonný predseda Svetového ekonomické-ho fóra a dodáva: „Žiadame vlády, aby konali rozhodne pri prijímaní dlhodobých opatrení na posilnenie konkurencieschopnosti a vrátili tak svetovú ekonomiku k udržateľnému rastu.“

Xavier Sala-i-Martin, profesor ekonómie na Columbia University v USA dodáva: „Index globálnej konkurencieschopnosti zachytáva dlho-dobé trendy, ktoré formujú konkurencieschopnosť ekonomík sveta. Z tohto pohľadu sme presvedčení, že Index poskytuje užitočný náhľad na kľúčové oblasti, na ktoré sa musia krajiny sústrediť, ak chcú optimalizovať úroveň produktivity, ktorá podmieňuje ich ekonomickú budúcnosť.“ ■

Zdroj: Podnikateľská aliancia Slovenska


Komentár

Šičky z Vranova nad Topľou mali šťastie. Diskutabilné šťastie. Po tom, čo týmto

úboho plateným ženám ich taliansky za-mestnávateľ niekoľko mesiacov vôbec ne-vyplatil mzdy, sa rozhodol pre radikálny krok. Počas celozávodnej dovolenky mie-nil rozmontovať a odviezť stroje a zmiznúť, utiecť pred zodpovednosťou. Dámy zostali na ulici bez zamestnania, bez perspektívy, že im ktokoľvek zaplatí to, čo si už zaro-bili, že za nich niekto zaplatí nemocenské a sociálne poistenie a, predovšetkým, bez možnosti lepšieho zamestnania. Ak by totiž v tejto, jednej z mnohých hladových dolín Slovenska bola lepšia možnosť uplatnenia, už dávno by odišli od chrapúnskeho podni-kateľa, ktorý ich aj tak neplatil. Možno však vranovské šičky nevyjdú naprázdno. Pre-miér Robert Fico sa totiž rozhodol uvoľniť milióny eur z vlastnej rezervy a ony sa svo-jich peňazí dočkajú. Je tu však viacero ale.

Položme si otázku, prečo pán podnika-teľ z Talianska vôbec prišiel na Slovensko? Žeby ho nalákala niektorá zo slovenských vlád na investičné stimuly? Alebo jedno-ducho vedel, že v slovenskom podnikateľ-skom prostredí sa jeho odsúdeniahodný skutok ľahko stratí? Pretože toto na Slo-vensku nerobia len vypočítaví zamestná-vatelia spoza našich hraníc, ktorí sa môžu slovenským orgánom ľahko stratiť a ne-nájdu ich žiadni veritelia. Ani nevyplate-ní zamestnanci, ani zdravotné poisťovne či sociálna poisťovňa. Takto konajú často aj slovenskí zamestnávatelia s pravdepodob-nosťou hraničiacou s istotou, že im samot-

ným sa nič nestane. Podnikateľ a manažér je na Slovensku chránený druh, je takmer bohom, bežnými právnymi nástrojmi ne-postihnuteľný. Tisíce ľudí potom čaká trp-ké sklamanie, keď zistia, že im jednodu-cho chýbajú odpracované roky na dôcho-dok. Pretože pán veľkopodnikateľ neplatil Sociálnej poisťovni. Tisíce ľudí platia zdra-votným poisťovniam veľké sumy, pretože pán manažér „zabudol“. Títo všetci musia platiť aj penále za to, že niekto iný si nepl-nil svoje povinnosti. Štátu to v podstate vy-hovuje, pretože už dvakrát predĺžil lehotu, za ktorú od vás zdravotná poisťovňa môže pýtať neodvedené čiastky – z troch na päť rokov a potom na desať. Nezriedka však pýtajú aj oveľa ďalej dozadu a neznalí zá-kona platia. Ak neplatia hneď, nastupujú exekútori, ktorí majú z tejto činnosti fan-tastické príjmy. Odpracované roky potreb-né pre priznanie dôchodku nikto nikomu nevráti.

Tu už nikto nič negarantuje?

Pravda, je tu garančný fond. Ale ten pla-tí namiesto postihu vypočítavých a cham-tivých podnikateľov len za presne urče-ných podmienok. Zamestnávateľ musí pri-znať bankrot, slušne odovzdať výpovede, priznať platobnú neschopnosť a vyčísliť, koľko vlastne zostal zamestnancom a ve-riteľom dlžný. Ale to spomínaný Talian z Vranova neurobil. A neurobili to ani de-siatky tzv. veľkopodnikateľov, po ktorých zostali obrovské dlhy u zamestnancov i v poisťovniach, hoci disponovali rozprávko-

vým osobným majetkom. Dnes sú majet-ky upratané tak, že by ich sto audítorov nenašlo ani za sto rokov a veľkopodnika-telia veselo fungujú ďalej. Aj takí, ktorým sa podarilo zlikvidovať tradičnú výrobu a ktorí pokazili, čo sa dalo, sú dnes oceňo-vaní ako „šikovní manažéri“, pretŕčajú sa v „smotánkach“, pôsobia v dozorných ra-dách a užívajú si milióny, ktoré by im vlast-ne patriť nemali. Nemajú strach. Nikto z nich sa neocitol za mrežami, nikoho ani len nevyšetrovali orgány činné v trest-nom konaní. Basa hrozí skôr tomu, čo zo-bral ako úplatok pár kíl ryže alebo jabĺk. Hlupáci! Stará pravda hovorí, že kradnúť sa oplatí len v extrémne veľkých sumách. A ako vidno, dobrou cestou je aj okrádanie tých najbiednejších. Napríklad nevypláca-ním ani tej štátom garantovanej minimál-nej mzdy. Nedávno som v istom mienko-tvornom denníku čítala o mzdách v jednej z mnohých súkromných bezpečnostných služieb, ktorá dostala príležitosť pôsobiť na jednom z ministerstiev. Redaktor sa rozčuľoval, že SBS-kári berú 8 eur na hodi-nu. Zdalo sa mu to priveľa. Neoveril si, koľ-ko z toho skutočne dostane výkonný pra-covník. To je len máličko, skutočne málo nad dve eurá. Ostatné berie majiteľ SBS. A všetci sú spokojní. Ministerstvo znížilo počet vlastných pracovníkov, pretože si na isté činnosti objednalo externú firmu. Ma-jiteľ onej externej firmy, pretože na každej „človekohodine“ bezprácne zarába. A na-pokon aj štát, pretože znížil počet svojich zamestnancov, a predsa len má menej ne-

keď nebude ani chlieb ani hrySoňa Motusová

Foto

: dre

amst

ime.

com


Komentár

zamestnaných. Čo si o tomto postupe mys-lia samotní zamestnanci, to sotva niekoho zaujíma. Máme síce inšpektorát práce, ale ten sokolím okom sleduje napríklad, či ľu-dia nevykonávajú viac nadčasov než povo-ľuje zákon. Skutočnosť, že sa na mnohých miestach pracuje za menšiu ako minimál-nu mzdu, inšpektorom práce uniká.

Vranovské šičky mali trochu šťastia, ale ich prípad poukazuje na mnohé, čo sa v oblasti pracovného práva na Sloven-sku zanedbalo. Garančný fond ani rezer-va predsedu vlády nemôžu stačiť na tisíc-ky prípadov – vykorisťovania. Že ste toto slovo nečítali od čias, keď nám nanucovali učebnice marxizmu-leninizmu? Som pre-svedčená, že ho budeme počuť čoraz čas-tejšie. Spolu so slovom pauperizácia, čiže zbedačovanie širokých más.

My a oniHovorí sa, že kým Američania žijú pod-

ľa zásady Štát, nestaraj sa do nás, Európa-nia žiadajú Štát, postaraj sa o nás. Veci však nikdy nie sú také jednoduché, ako sa zdajú. Pravda, paternalistická rola štátu a sociálny rozmer ekonomiky je v Európe (Západnej) tradíciou, ale je predovšetkým úlohou štátu, aby zabránil prípadom, keď neschopní, chamtiví, lakomí a chrapún-ski „podnikatelia“ ožobračujú tisíce ľudí. Je predovšetkým úlohou štátu zabezpečiť pracovné príležitosti – veď aj amerických prezidentov hodnotia podľa tohto kritéria. Obrovská masa ľudí bez práce a príjmu je pre štát nielen záťažou, ale aj priamym ne-bezpečenstvom. Komunistické rovnostár-stvo, prirodzene, nie je riešením, ničí pri-rodzenú snahu jednotlivcov dosiahnuť vo svojom živote niečo viac, využiť svoje da-nosti, schopnosti, podnikavosť. Ale komu-nisti mali aj iné možnosti ako sa vyrovnať s verejnou mienkou, ktorá im nie je priaz-nivo naklonená. Demokracia je iná. Frfľať je možné, ale osobitne v postkomunistic-kých krajinách neveľmi účinné. Zaujímalo by ma, aký by bol osud talianskeho podni-kateľa z Vranova, keby svoj biznis rozvinul v Spojených štátoch amerických. Alebo vo Francúzsku.

V postkomunistických krajinách nahrá-va dobrodruhom a zlodejom aj slabá vy-máhateľnosť práva. Pretože aj v súdnic-tve existuje ohromujúca miera korupcie. Signifikantný je v tomto smere prípad Evy Varholíkovej, príslušníčky našej novodo-bej zlatej mládeže. Hneď po tom, ako sa jej na maďarskej diaľnici „podarilo“ opi-tej a možno aj sfetovanej zvlášť trýznivým spôsobom zabiť štyroch nevinných Ma-ďarov, sa na internetových fórach objavili značne pesimistické úvahy o jej perspek-tívach. Väčšina diskutujúcich pripomína-la, že keby došlo k podobnej udalosti na Slovensku, táto dáma z vyššej spoločnos-ti by sa vonkoncom ničoho nemusela báť. „Nejako by sa to urobilo.“ Príkladov totiž máme bezpočetne. Demokracia je však aj o tom, že všetci sme si rovní. O tom sníva-

la Európa stovky rokov od Magny charty v roku 1215, na tom boli politicky postave-né Spojené štáty americké v Deklarácii ne-závislosti z roku 1776. Nikomu sa nechce veriť, že by podobná požiadavka bola len utópiou, nesplniteľným želaním.

Ak je prerozdeľovanie bohatstva príliš nevyvážené, dostáva aj myšlienka slobody, rovnosti a bratstva na frak. Majú rovnaké práva ľudia s minimálnou mzdou, ktorí sa v dôchodku stanú námetom pre nového Kryla, a ľudia, ktorí si v divokej privatizá-cii a následných rozkrádačkách a korupč-ných kauzách dokázali „urvať“ milióny? Nie, istotne nie.

Čoraz zbedačovanejšie masy (buďte tr-pezliví, veď je kríza) však vidia, že bo-hatstvo prechádza nie do rúk tých, ktorí sa skutočne o niečo zaslúžili, ale do rúk manželiek, kamarátov, synov, dcér a švag-rín, z večera do rána nesmierne šikovných podnikateľov. Do rúk finančných skupín, kam ho prihrávajú politické reprezentácie. Pri zohľadnení stále platnej tézy, že zisky sú súkromné a straty a dlhy verejné, je im sveta žiť!

Nie sme jedna spoločnosť. Profilujeme sa ako My a Oni. To je veľmi nebezpečná tendencia. Už rímski cisári vedeli, že aby sa ľud nebúril, treba mu dať chlieb a hry. Nová elita v postkomunistických krajinách nechce dať nič. Všetko chce pre seba.

Áno, tá krízaPri znižovaní miezd, masovom prepúš-

ťaní, nevyplácaní ani toho zarobeného, pri nedodržiavaní zákona o povinnej minimál-nej mzde existuje veľmi dobrá a už roky fungujúca výhovorka – je predsa kríza. Ani s krízou si však nemôžu poradiť obyčajní ľudia, aj na krízu je tu štát. Väčšina ľudí nemá ani poňatia, čo sú to hedgeové fon-dy, toxické úvery či druhotná platobná ne-schopnosť. Ani to vedieť nemusia. Mali by to vedieť vládni i medzinárodní finanční a ekonomickí experti. Na všetko dnes exis-tuje výhovorka, že nie sú peniaze. Kamže sa to všetky peniaze podeli? Nuž, minuli ich tí pred nami. Členovia demokratických vlád veľmi dobre vedeli a vedia, že ich po-litický osud závisí nielen od veľkých kor-porácií, ktoré ich do teplučkých a pohodl-ných kresiel usadili. Raz za štyri roky zá-leží aj na voličoch. Nespokojný volič sa od svojej politickej strany odvráti – a môže sa to stať dokonca aj v čase medzi voľbami. Preto je potrebné vytvoriť silnú strednú vrstvu, spokojnú so svojou životnou úrov-ňou, ktorá sa vo voľbách bude vedieť od-vďačiť. Priveľa nezamestnaných, príliš níz-ke príjmy znamenajú pre vládnucu elitu akútne nebezpečenstvo. Tak sa stalo, že toľko vychvaľovaná vysoká životná úroveň na Západe bola vlastne umelo saturovaná na úrok budúcich príjmov. Vlády sa zamo-távali do dlhov. Ale prišiel čas splatnosti. Žijeme v ňom.

Z krízy podľa rôznych ekonomických škôl existujú dve cesty. Jednou je šetre-

nie na každom kroku a touto cestou sa vydala Európa. Ťažko povedať, či aj Slo-vensko. Slováci neustále počúvajú o priaz-nivom ekonomickom rozvoji svojej kraji-ny, ale na vlastných príjmoch nič podob-né necítia. Skôr naopak. Vláda prichádza s návrhmi stále nových daní, daňová úľa-va na študujúce dieťa by sa mohla končiť už v 19. roku jeho veku, dane a odvody si vo výške takmer polovice príjmu zaplatia aj ľudia pracujúci na dohodu, najnovšie sa povráva o „cirkulačnej dani“ z motoro-vých vozidiel. Aj keď sa vláda socialistov tvári, že tieto opatrenia postihnú len vyso-kopríjmové skupiny obyvateľstva, opak je pravdou. Štát samotný pritom nešetrí ani v najmenšom. Ani politickí predstavite-lia neboli schopní ani symbolického gesta zníženia vlastných príjmov, ako sme tohto svedkami na západ od našich hraníc. „Pre-byrokratizované“ Slovensko má problém nielen so slabo platenými učiteľmi, zdra-votnými sestrami či šičkami, ale najnovšie sa ozývajú aj štátni úradníci. Tí sú často cieľom výpadov zo strany „skutočných“ pracujúcich, ale pravdou je, že tisíce z nich pracujú za sumy, ktoré sú hlboko pod prie-mernou mzdou v národnom hospodár-stve. Dobre platení sú na ministerstvách a v štátnych inštitúciách len tzv. politickí nominanti, ktorí sa už pred nástupom do funkcií zabezpečia lukratívnymi zmluvami a zlatými padákmi. Na „plebs“ potom pe-ňazí nezostáva. Je to práve táto vrstva, kto-rá nielenže nehorázne cicia štátny rozpo-čet, ale vyžaduje aj iné pôžitky. Príkladom sú extrémne lacné byty, vysokoškolské ti-tuly zadarmo, beztrestnosť za priestupko-vú, ba aj kriminálnu činnosť. Bonusom bý-vajú aj zahraničné cesty, kde ani tak nej-de o štúdium napríklad skúseností iných krajín v sociálnej oblasti alebo hľadanie investorov pre Slovensko, ale o lukratívnu turistiku. Na odstrihnutí týchto pôžitkov a odstránení korupcie by mohlo Slovensko bezpochyby ušetriť stovky miliónov eur. Čo však, veď aj americký prezident Geor-ge Bush mladší presadil nižšie zdaňova-nie bohatých vrstiev spoločnosti a Barack Obama tento zákon napriek sľubom ne-zmenil. Ľahšie je zdierať chudobných. Ale aj kráľom, ktorí nakladali na ľud pospoli-tý čoraz vyššie dane, sa stávalo, že skončili pod sekerou kata.

Druhou cestou ako sa dostať z krízy je podľa ekonómov podpora spotreby. Tento model znamená rozvoj a nie stagnáciu, vy-žaduje však existenciu dostatočného množ-stva financií medzi obyvateľstvom. Práve tu chýba to, čo sa minulo v predchádzajúcich dvoch desaťročiach v záujme zachovania postavenia politikov na čele štátov a vlád, čele štátnych inštitúcií, v záujme ich fas-cinácie mocou a politikou všeobecne. Ak zákonodarná, výkonná a súdna moc nedo-káže potrestať politikov za ich zlé rozhod-nutia, kto to má dokázať? Že by samotný ľud? Anarchia, revolúcia, občianske vojny? Alebo nastúpi čas zodpovednosti? ■


Esej

Z leta mi ostal v mysli zvláštny záži-tok.

Uprostred augusta sa v mojej rodnej Banskej Štiavnici konal už desiaty roč-ník frankofónneho festivalu poézie Cap a l´Est – Cesta na východ. Čudný názov vymyslel jeden zo zakladateľov festiva-lu, milý Francúz Michel de Maulne, kto-rý miluje Štiavnicu, Štiavničanov a vôbec ľudí z „Východu“. Tohtoročné dni poézie za účasti poetiek a poetov domácich i za-hraničných boli venované českej literatú-re.

Za letnej noci sme sa zhromaždili na nádvorí Starého zámku. Toto nádvorie bolo kedysi trojloďovým gotickým chrá-mom. V čase tureckých nájazdov starí Štiavničania premenili farský chrám na pevnosť. Namiesto gotickej klenby vyso-ko nad nami je teraz hviezdnaté nebo. Pod tým nebom na mieste, kde býval ol-tár, je teraz pódium. Na ňom sú herci, speváci, hudobníci. V ten večer predná-šali filozofickú báseň Vladimíra Holana (1905 – 1980) Noc s Hamletom dvaja herci. Francúz Michel de Maulne a Slovák Šte-fan Bučko. Imaginárny dialóg moderného človeka s Hamletom o zmysle života, o tom, či sa svet zmenil a prečo žijeme a čo nás teší alebo zarmucuje. Medzitým znela lutna.

Michel vymyslel, že k českému básnikovi pridá ako komentáre verše slovenskej poetky Dany Podrackej (inak rodáčky zo Štiavnice). Tieto slovenské odpovede k mŕtvemu Holanovi čítala za stolíkom so sviečkou sediaca žena v bielom. Tiež štiavnická rodáčka. Volá sa Magda Vašáryová. Aj tí, čo z rôznych dôvodov pani poslankyňu ne-majú v láske, museli uznať, že prednášala pekne, s citom, pokojne, civilne. Ako keby tie verše vychádzali z jej vlastného vnútra.

Po predstavení sa dostalo potlesku a ovácií nielen Michelovi a milému Števovi Bučkovi s nádherným hlasom. Michel pozval na pódium aj autorku Danu Podrackú. Dostala kyticu. Potom sa obe ženy objali a Dana darovala svoju kyticu Magde.

Neviem, koľkí ľudia na naplnenom nádvorí Starého zámku si uvedomili, že sú svedkami nielen rutinnej vzájomnej úcty hereč-ky a autorky. My starší vieme, že sa tu pred obecenstvom stretli a objali dve poslankyne. A to nie hocijaké. Dana Podracká bola pred rokmi poslankyňou za HZDS, sedela v parlamente hneď ved-ľa pána Mečiara a napísala o ňom aj nadšenú knižku. Magda Va-šáryová je doteraz poslankyňou z diametrálneho opačného politic-kého tábora, za SDKÚ.

Pán Holan mohol byť spokojný. Aj pán Shakespeare. Noc Hamletom spojila – aspoň na jeden večer – Montekovcov a Capu-lettovcov. Spokojní sme boli aj my, čo sme vedeli o zákulisí.

Svetlá umenia, básne, zahnali politické antagonizmy do tmy, do prepadliska.

Umenie, ozajstný ľudský hlas sa ukázal silnejší než politický fa-natizmus. Nie je to dobrá letná inšpirácia pre Slovensko?

■

Letný čas je pre mnohých obdobím takmer povinného zabúda-

nia. Cez leto treba vypnúť oddýchnuť si. Žiť iný život ako počas

roka. Horúce slnko nad hlavou nenúti premýšľať, chce sa znehybnieť, zabud-núť. Celý zmysel moderného komerčné-ho turizmu je vlastne organizované zabú-danie. Nevedieť o ničom je šťastím. Kaš-lať na ekonomiku, politiku, na všetko.

Slovenské leto 2012 veru nebolo letom zabúdania. Akoby úpal zasiahol viaceré hlavy, ktoré by inak mali ostať za každých okolností chladné a rozvážne. Kým vlád-ny tábor sužovali zlé čísla z narastajúceho deficitu štátneho rozpočtu, kým lídri eu-rozóny nervózne hľadali možné východis-ká, kým Grécko stále krachuje a Španiel-sko tiež potrebuje pomoc, kým slovenský premiér musí zvažovať, ako udržať Slo-vensko v silnom jadre, zatiaľ doma naše mysle zamestnávali iné priority.

V Európe (a možno vo svete) sú len dve akési možné ideové zoskupenia, kto-ré ľuďom poskytujú isté nádeje, perspek-tívy, východiská. Na jednej strane sú to ľavicové socialistické strany. Na druhej pravicové, v Európe viac-menej kresťan-sky orientované zoskupenia. Zdá sa mi, že ľavicový tábor zosilnieva a najmä na Západe, ktorý nezažil naživo blaho reál-

neho socializmu. Občas nezakryto koketuje alebo priamo sa hlási k (staro)novému marxizmu. Na pravicovom kresťanskom krídle je akosi neveselo a zmätočne.

■

Nezakryto priznávam, viac fandím pravici. Hádam už aj zo zotr-

vačnosti ostáva vo mne nádej (ilúzia?), že kresťanstvom inšpirova-né riešenia majú nám stále čo povedať. Presnejšie, mali by nám čo povedať Lenže akosi im to nejde. Obrovský monolit svetovej kato-líckej cirkvi sa ocitá v krízových stavoch. Predovšetkým v Európe, v tej Európe, ktorá bola ešte nedávno úrodnou pôdou všetkých inovácií a renovácií. (Maritain, Mounier, Teilhard de Chardin, Ján XXIII., druhý vatikánsky koncil...) Všetko toto je už akosi zabud-nuté, stratilo na príťažlivosti. Všetko prekryjú pedofilné škan-dály, hocijako nafúknuté. Pravdaže, utešujeme sa históriou. Cir-kev, kresťanstvo, prešlo už všeličím. Všetko sa nakoniec prekoná, vyvrbí, zo všetkého sa vylížeme. Bolo aj horšie, a oveľa horšie – a svetová cirkev je tu.

Pozrime sa na naše nábožné Slovensko. So štatisticky silnou majoritnou cirkvou. Zrazu je tu akési teologické fórum, interneto-vé portály fungujú naplno, reformátori ako vyšití, hovoria po ne-mecky lepšie ako po latinsky, s odbojnými Rakúšanmi a Nemcami jedna ruka. Len nemecký pápež im nie je na výške doby.

Ťažko, preťažko je byť kresťanom na Slovensku. Najmä toto leto. Taký prípad Bezák. Sám neviem, čo si o tom myslieť. Nemô-žem uveriť, že pápež by vedome krivdil slovenskému redemptoris-tovi, ktorého pred dvoma rokmi vyznačil, vymenoval. A teraz je ten chlapík nanič. Nuž, ako katolíci dôverujeme vyššej autorite. Pápež je neomylný, pokiaľ sa vyjadruje ex cathedra vo veciach vie-ry a mravov. Je prípad slovenského arcibiskupa, jedného z tisícov biskupov svetovej cirkvi, vecou viery a mravov? Taká hanba akurát v Roku sv. Cyrila a sv. Metoda... My obyčajní veriaci nevieme, čo

noc s hamletom alebo ako ťaŽko je byť na slovensku kresťanom

Anton Hykisch


Esej

sa stalo. Kúpanie s nevhodnými? Odvolal priveľa dekanov a fará-rov? Financie predchodcu? Jeden milión šesťstotisíc euro odstup-ného advokátskej firme syna zakladateľa najkresťanskejšej strany Slovenska? Motanie sa na Pohode? Boh je pohoďák? Vari nitky ŠtB siahajú aj do vatikánskych komnát? Ak áno, to je dôvod, aby sa veriaci katolík odstrelil, odbachol, lebo už komu možno na tomto prašivom svete veriť?

Ťažko je byť katolíkom na Slovensku. Hoci má k dispozícii dve kresťanské politické strany! Taký luxus v Európe ani nie je. Ojoj! V sérii slobodných volieb za dvadsať rokov po páde komunizmu sa najkresťanskejšia strana na Slovensku dopracovala z počiatoč-ných 20 % na súčasných 7 až 9 percent. Kde je chyba? V hlúpych voličoch?

Po prehratých voľbách v Európe lídri porazených strán zvyčajne podajú demisiu. U nás ostávajú. Hnusné predajné médiá vyňúra-jú ich príjmy, odstupné z Európskej komisie, pri-delený byt, zlaté padáky svojim kádrom, kamarát-sky titul PhD. (Maďarský prezident, olympijský ví-ťaz, Orbánov miláčik, následkom takej „prko-tiny“ odstúpil). U nás je všetko ako pod úpalom. Medzitým sa strana dro-bí a drobí ako slovenská mrvenička. Najprv odí-de jeden zo zakladateľov, fundamentalisti – a osta-nú na periférii. V horú-cich páľavách oznámia Lipšic a mladá Žitňan-ská, že idú dočerta a vy-tvoria novú stranu. Ale inak sa nič nedeje. Všet-ko pod úpalom.

Už ako poslanec za KDH pred dvadsiatimi rokmi som bol zdesený, aký, takmer sto-percentný, bol deficit ekonomických vedomostí u poslancov a po-litikov tejto strany. Áno, za socializmu všetci statočne svedčili, že sú veriaci, a preto nemali ani jediného ekonóma, ani jediného so-ciológa, ani filozofa. Ministrom hospodárstva za KDH bol bývalý člen KSS, chudák, už nebohý. (Inak výborný človek).

■

Absolútny deficit chladného politického myslenia v KDH pretr-

váva. Projekt ohlásenej strany Nová väčšina Daniela Lipšica a Jany Žitňanskej je ako z inej planéty. Títo Marsania ohlasujú, že Slo-venskú republiku treba „postaviť odznova“. Škoda, že samostatnú Slovenskú republiku akosi zabudli stavať vtedy, keď to bolo aktu-álne. Naopak, vznik suverénneho Slovenska ich starší kolegovia výdatne sabotovali. Blúznia o novej politike, novej ekonomike a no-vej morálke, pričom ani jednému, ani druhému vôbec nerozume-jú. Čo sa týka morálky, bolo by nad čím sa zamyslieť. Aj nad tým, či je morálne ešte viac rozdrobiť pravicu na Slovensku – až na štrk, vhodný tak na prevalcovanie?

Idea spasiteľstva je u kresťana akosi pochopiteľná. U zodpoved-ného politika menej. Veľmi ma pobavili perličky ako „ľudia roz-hodujú zodpovednejšie ako politici“. Zakladatelia Novej väčšiny nám zabudli povedať, že v demokracii politikov volia ľudia. Akí ľudia volia neschopných politikov?

Tieto mesianistické halucinácie sa na Slovensku zdvihli po od-halení prípadu Gorila. Nerozumiem logickému skratu, že nedo-vyšetrenie či ututlávanie Gorily si vyžaduje zavrhnúť zastupiteľ-skú demokraciu a prejsť k akémusi modelu „priamej demokracie“. O priamej demokracii sa mohlo hovoriť za čias gréckych mest-ských štátov, keď sa občania (len slobodní, nie otroci) zmestili na

jedno námestie a mohli kričať na svojich politikov. V 21. storo-čí dožadovať sa akéhosi vládnutia bez politických strán, bez par-lamentu, neustálymi ľudovými hlasovaniami, je blúznením. Ne-možno ho ani nazvať naivným. Skôr nebezpečným. Veľmi dobre vieme, ako zneužívali ľudové hlasovania, referendá práve totalitné a diktátorské režimy!

O akej politickej zodpovednosti svedčia štedré sľuby, že najprv zvýšia platy učiteľov a že za každým 1 eurom pomoci veľkým in-vestorom by vyplácali 3 eurá malým a stredným podnikateľom? Z čoho, o tom nehovoria. O nápade, že každý občan, ktorý sa roz-hodne živiť sám, by nemal platiť dane a dávky už radšej pomlčím. Svedčia o žalostných znalostiach ekonomických reálií dobropraj-ných zakladateľov.

■

Ďalší mesianistický

ošiaľ ohrozuje vzdelané-ho právnika Radoslava Procházku. Ten pre zme-nu, pokiaľ sám nezosil-nie, nechce KDH rozbí-jať, ale si zmyslel budo-vať „novú platformu“ vo vnútri hnutia. Heslo „Sil-ná spoločnosť – jednodu-chý štát“ môže byť akis-te racionálne aj príťažli-vé. Bude záležať na jeho obsahovom rozvinutí, ktoré sa má verejnosť čoskoro dozvedieť.

Budovať zdola silnú spoločnosť nie je dielom jedného volebného ob-dobia. Prežil som istý čas v Kanade, prosperujúcej krajine anglosaskej tra-dície, občianskej spoloč-

nosti. Taká spoločnosť je výsledkom dlhého demokratického vý-voja, nerušeného vojnami, revolúciami. Predpokladá dlhodobý li-neárny hospodársky rast typický pre imigrantské USA a Kanadu. Je to ako anglický trávnik – robota tak na sto dvesto rokov.

Byť dobrým právnikom je skvelá vec. Právnické myslenie má však tiež svoje úskalia. Zaškatuľkovaná dôkladnosť, dôvera v hie-rarchicky zoradené ľudské aktivity, nádej, že všetko možno zarám-covať, legislatívne pokryť – je zradná. Politika a ekonomika je vo veľkej miere výslednicou veľmi dynamických a menlivých proce-sov. Práve v novom ekonomickom myslení (na rozdiel od marxov-sky ponímaných nemenných „ekonomických zákonov“) sa dnes analyzujú neštandardné, neočakávané, emocionálne aktivity, kto-ré ovplyvňujú ekonomický život. Dobrý politik musí byť emocio-nálne otvorený človek, aby úspešne zvládal politické a ekonomic-ké situácie a nečakané výzvy.

Povedal by som, že dobrý politik dneška by mal byť aj citlivým človekom. Kresťanom.

Na túto výzvu však kresťania na Slovensku zatiaľ nedostali uspokojivú odpoveď. Ani z jednej, akože kresťanskej strany.

■

Vráťme sa k Noci s Hamletom, kde Vladimír Holan píše: „Ani ne-

vedomosť neznamená šťastie.“ Nevedomosť či nezodpovednosť časti slovenských politikov (napríklad pravicových) nie je šťastím, ale nešťastím pre slovenského voliča.

Ak dnes ide o elementárny záujem Slovenska – napríklad o udr-žanie eura a posilnenie Európskej únie – vláda i opoziční politici by sa nemuseli objímať. Mohli by sa však aj celkom ľudsky zamys-lieť, čo by sme všetci potrebovali. Povedzme, viac spolupráce pri zachovaní nášho národa a štátu v silnej Európe. ■

Foto

: dre

amst

ime.

com


Divadlo

Divadlo a Tanečná škola elledanse so síd-lom v dome T&D (T ako tanec a D ako

divadlo) na Miletičovej ulici v Bratislave, kto-ré zastrešuje občianske združenie elledanse, sa po prvýkrát otvorili divákom v roku 2007. Zakladateľkou, umeleckou riaditeľkou a šta-

tutárnou zástupkyňou je choreografka Mgr. art. Šárka Ondrišová, ArtD. Tvorba divadla sa zameriava najmä na súčasný tanec, hud-bu a fyzické divadlo. Inklinuje k prepájaniu jednotlivých umeleckých disciplín a tým nadväzuje na súčasný trend prelínania do-

posiaľ nespájaných foriem umeleckého pre-javu. V spolupráci s domom T&D, s. r. o., vytvára a poskytuje priestorové a technické zázemie pre tvorbu a realizáciu divadelných, tanečných, pohybových, výtvarných, či hu-dobných projektov pre domáce súbory bez stálej scény i pre zahraničné súbory za úče-lom hosťovania, podporuje tvorbu začína-júcich umelcov a ponúka rezidenčné poby-ty. Hlavnou prioritou elledanse je vytvoriť umelecké centrum otvorené pre rôzne žánre a tvorivé skupiny. Priestor je stálou scénou Divadla, Tanečnej školy a Súkromnej ume-leckej školy elledanse, Prešporského divadla, Divadla P.A.T., Debris Company a Školy Lu-dus. Činnosť elledanse je finančne podporo-vaná súkromným sektorom a Ministerstvom kultúry SR. Divadlo sa pravidelne prezentu-je na domácej aj zahraničnej scéne (festival Dotyky a spojenia, Divadelná Nitra, Štyri + (1) dni tanca pre vás, Zawirowania, ProArt, Szóló-Duó a iné) a hosťuje na pôde Slovenského národného divadla. Divadlo je pravidelným miestom konania rôznych festivalov – festi-valu súčasného tanca Bratislava v pohybe, Nu Dance Fest, Novej drámy a ďalších.

Tanečná škola elledanse sa zameriava na súčasný tanec, ale zároveň otvára dvere všetkým so záujmom o pohyb, kreativitu a umenie. Víziou je prostredníctvom pre-žitých skúseností pritiahnuť záujem detí a mládeže k trvalým hodnotám a dobrým medziľudským vzťahom.

Elledanse nie je len umeleckým centrom, ale aj miestom, kde si obyvatelia mestských šastí Bratislavy – Ružinova či blízkeho Nové-ho Mesta – môžu dať dobrú kávu, prečítať ča-sopisy o tanečnom umení, zacvičiť a zatan-covať si, stráviť príjemný večer v divadle či dať deti do letných tanečných táborov. Svoji-mi aktivitami zároveň rekultivuje prostredie v okolí. Je jedným z mála divadiel mimo cen-tra mesta – prináša teda kultúru tam, kam patrí, do miest, kde ľudia reálne žijú. Je jedi-ným divadlom so stálou scénou venovanou tancu a pohybovému divadlu na Slovensku.

Výstava: 5 rokov elledanse by Noro Knap

Siedmeho septembra otvorilo elledanse novú, v poradí šiestu divadelnú sezónu naj-lepšou Tanečnou inscenáciou roka 2012 Čes-kej republiky – Kolik váží vaše touha? z dielne VerTeDance za hudobného sprievodu českej kapely Zrní. Pri príležitosti piatych naro-denín, ktoré bude elledanse oslavovať túto jeseň, bola po slávnostnom úvode sezóny otvorená vernisáž fotografickej výstavy s ná-zvom 5 rokov elledanse by Noro Knap. Kolá-že fotografií umiestnené v priestoroch foyer a kaviarne prevedú diváka päťročnicou na doskách elledanse, ukážu mu top inscenácie jednotlivých sezón, tanečníkov, ktorých sú-bor vychoval, premenu premenu priestorov a aj ľudí, ktorí prispeli k premene bitúnku na súčasnú podobu divadla a tanečnej školy.

„Minulú sezónu možno označiť za experimen-tálnu. Do programu sme totiž zaradili okrem ta-nečných a činoherných predstavení aj koncerty,

elledanse – jediná stála scéna tanca a Pohybového

divadla u násDivadlo elledanse od vzniku v roku 2007 prináša pôvodné autorské diela. Prvé s názvom Canto Hondo – hlboká pieseň o nej... bolo ocenené v troch kategóriách prestížnej divadelnej ankety DOSKY – za najlepšiu inscenáciu, réžiu a hudbu sezóny

2008. V ďalších sezónach vznikli tanečné inscenácie Jablko, Silent snow, Pocta kravám a Quadrans. Najnovším predstavením v repertoári je projekt Voda na vode.

Malý princ ©Slávo Uhrín

Koncert P. Cmorika


Divadlo

diskusie, filmové premietania či vernisáže. Aj tentoraz sme pripravení po-kračovať v pestrej ponuke. No najväčší priestor chceme naďalej ponúkať tanečným predstaveniam, pohybovému či fyzickému divadlu,“ povedala umelecká riaditeľka a choreografka Šárka Ondrišová. „Tanec v jeho tra-dičných i netradičných podobách je čoraz vyhľadávanejším univerzálnym jazykom. V spojení s hudbou, výtvarným umením, novými technológiami alebo s činohrou si vybudoval divácke zázemie práve u nás,“ vysvetlila.

Spojenie s Viliamom KlimáčkomNová sezóna bude opäť plná netradičných divadelných projektov

a ponúkne štyri premiérové inscenácie z vlastnej dielne. Prvá pre-miéra sezóny bude patriť k veľkým novinkám. Divadlo elledanse sa prvýkrát spája so známym dramatikom, básnikom, režisérom a za-kladateľom divadla GUnaGU Viliamom Klimáčkom. Z ich spoluprá-ce vzniknú v novej sezóne hneď dve inscenácie. Prvou bude Dlhá noc už v októbri a prepojí činoherné a pohybové divadlo. Na dosky prinesie príbeh piatich obyčajných obyvateľov z jedného mesta počas jednej noci – príbeh plný protikladov, konfliktov dobra a zla. „Zámer-ne balansujeme na hranici tragického a komického, ktorá svojou dráždivou neurčitosťou vystihuje dnešný svet,” povedal autor a režisér inscenácie V. Klimáček.

V apríli 2013 čaká na divákov premiéra alternatívneho muzikálu Bubliny v betóne. V netradičnej inscenácii pod režisérskou taktovkou V. Klimáčka o divných ľuďoch žijúcich divné životy si zahrajú známe tváre GunaGu Viktor Horján, Zuzana Šebová, Zuzana Mauréry, To-máš Palonder a piati tanečníci elledanse. Choreografie vytvorí Šárka Ondrišová a hudbu Shina zo skupiny Longital.

„V tomto projekte zohrávajú dôležitú rolu hudba a spev. Meditatívne pies-ne alternatívnej rockovej skupiny Longital sa striedajú s inštrumentálnymi pasážami, činohra je paralelne sprevádzaná tancom a tanec sa stretá s tex-tom až po záverečné spoločné ,minioratórium´,” prezradil Viliam Klimá-ček.

Nová sezóna plná úspešných projektovDo sveta fantázie zavedie elledanse detského diváka v novembri in-

scenáciou Prázdniny v ríši rozprávok v réžii Veroniky Pavelkovej. Dielo vznikne podľa literárnej predlohy ruského historika a spisovateľa sci-fi Kira Bulyčova. Príbeh hlavnej hrdinky, 11-ročnej Alice, ktorej voľnou inšpiráciou sa stala kultová Alica v krajine zázrakov, sa odohráva sto rokov od súčasnosti. Inscenácia spája rozprávkové motívy s fantastic-kými sci-fi príbehmi. Nový rok 2013 sa začne premiérou Fuga v réžii Lucie Holinovej. Celovečerné hudobno-tanečné predstavenie, prepája živú hudbu, dizajn a tanec. Príbehy ľudí pozorované zvonka cez škáry vytvorené na scéne strieda sledovanie vnútorných dejov a správania sa človeka v jeho súkromnom prostredí. Elledanse počas aktuálnej se-zóny uvedie aj autorské tanečné inscenácie z minulého roka – Voda na vode, ktorá skúma ľudské sny aj zabudnuté túžby, a Jablko o vzťahoch žien a mužov, obidve v réžii a choreografii Šárky Ondrišovej.

Aj aktuálnu sezónu bude elledanse pokračovať v koprodukcii na úspešnom projekte Pondelky súčasného tanca v SND. Na doskách elledanse budú opäť hosťovať festivaly Bratislava v pohybe a Nu dan-ce fest. V Tanečnej škole sa uskutočnia aj cykly tvorivých workshopov so špičkovými choreografmi, tanečné a muzikálové tábory či kreatív-ne víkendy pre deti. ■

Anna Luptáková, foto: archív elledanse Medzinárodný deň tanca © Slavo Uhrín

Foye

r div

adla

©N

oro

Knap

Divadelný priestor ©Noro Knap

Canto hondo

Veľká tanečná sála


Literatúra

Náš rozhovor bude prevažne o literatúre, o tvorbe, o literárnych ■■

dielach a o okolnostiach, ktoré s tým súvisia. Čosi mi neodbytne vraví, že by sme si ho mali rámcovať a to témou nie priamo literárnou, hoci s literatúrou silno súvisiacou: a síce hľadaním odpovede na to, čo je to ľavicový intelektuál, čo je to ľavicová kultúra... a keď už sme pri tom, čo je to ľavica v politike. Aký je teda tvoj názor na poslanie, na úlohu, význam a zmysel ľavicového spisovateľa a ľavice v politickom spektre všeobecne?

Všetko, čo na svete bolo vymyslené, vrátane toho najhoršieho, po-chádza z hláv intelektuálov. Kto iný by to mohol vymyslieť? Podstat-né je, či intelektuál je schopný a morálne pripravený obstáť. Alebo či podľahne a nechá svoj rozum použiť, ako sme to videli v histórii – či v rokoch prvej republiky, či vo vojnových rokoch, či v rokoch reálne-ho socializmu alebo v rokoch reálneho kapitalizmu. Nedelím kultúru na ľavicovú a pravicovú, myslím si, že módni snobi, ktorí sa hrajú na elitu a nazývajú sa pravicou, majú ku kultúre a vlastne aj k ideálom tradičnej konzervatívnej či nebodaj liberálnej spoločnosti veľmi ďale-ko. Mňa určite ovplyvnilo prostredie, v ktorom som vyrástla. Počas školských prázdnin som chodila pracovať do fabriky nazvanej Šport-výroba: na nákladných autách tam vozili odkiaľsi z Čiech tony škro-bu, čiernych tabletiek grafitu, žltého anilínového prášku a bandasky acetónu. Vo fabrike boli okrem majstrov zamestnané samé ženy. Vá-žili škrob, jemný anilín, balili grafit, prelievali do fľaštičiek acetón, a potom sa to opäť kamsi odvážalo. Samozrejme, že to bolo nevý-hodné, samozrejme, že štát na tom určite prerábal: lenže čo, kto je to štát? Dostať pracovné miesto v tej špinavej, páchnucej fabričke, to bolo šťastie! Ženy si mohli privyrobiť, a tým získať sebaúctu, neboli už odkázané na slabé zárobky chlapov. Vzpriamili sa. Určite by boli radšej hrali na klavíri, alebo v rozhlasových hrách, ktoré pri tom vá-žení páchnucich chemikálií počúvali. No aj za tú prácu, ktorú získali, boli rady, pretože im priniesla iné spoločenské postavenie. Sociálne vylúčenie, ktoré si nevedeli pomenovať, zato ho denne okusovali, bolo možno ešte horšie, ako ten materiálny nedostatok. Do mňa sa táto skúsenosť vtlačila ako pečať do vosku, nedokážem vidieť najskôr čís-la a ich efektívnosť, a až potom človeka. Myslím si, že to je podstata môjho pohľadu na svet: efektívne je to, čo pomáha človeku mať pocit dôstojnosti aj na tom poslednom stupienku spoločenského rebríčka. A dôstojnosť človek získa iba tak, že sa môže uplatniť, hoci by to bolo iba prišívanie gombíkov. Charita je ponižujúca!

Úvod o ľavicovej politike a hodnotovej orientácii nebol, z môjho po-■■

hľadu a pre potreby nášho dialógu, samoúčelný. Vcelku logicky totiž predpokladám, že o tebe možno hovoriť ako o ľavicovej intelektuálke a že aj literárna tvorba a politická činnosť nesie zrozumiteľné posol-stvo o sociálnych postojoch, ľavicovej orientácii. Ako sa človek stáva „ľavičiarom“? Je za tým výchova, rodina, prostredie, štúdiá, prečítané knihy? Čo to znamená – byť ľavičiarom?

Nikto si nevyberá, kam sa narodí. Mne sa to podarilo do rodiny, ktorá bola poriadne požehnaná. Bolo nás sedem detí a mali sme ťažko chorého invalidného otca.

Z celej mojej veľkej rodiny nikto nebol v žiadnej politickej strane: ani v Hlinkovej, ani demokratickej, ani sociálnodemokratickej ani ko-munistickej, ani neskôr v Strane obrody či Strane slobody. Takže po-litika, ako starosť o veci verejné, to sa u nás nenosilo, lebo bolo dosť starostí s vecami rodinnými. Chodili sme pekne do kostola, mama prala pre faru oltárne rúcha, bratia miništrovali, taká typická slo-venská rodina. Ale mala som veľké šťastie na učiteľov, prechovávam k nim – aj ako k stavu – veľkú úctu. Naša slovenčinárka Anna Palko-vá bola najskôr rehoľná sestra, keď rehole zrušili, išla učiť. Nemala vlastných detí, zato sa tak ozajstne zaujímala o svojich žiakov. Raz sa

prišla pozrieť, ako žijeme, bolo včasné ráno, umývala som sa v ľadovej vode, okná pokreslené arabeskami zamrznutých kvetov. Za nimi som videla rozmazanú postavu, otvorila som oblok, do chladnej kuchyne sa vovalil ešte studenší mrazivý vzduch a súdružka učiteľka mi dýchla na tie skrehnuté ruky. Na to sa nezabúda.

Po skončení štúdia žurnalistiky na FFUK v Bratislave v roku 1975 si ■■

pracovala vo viacerých periodikách, máš bohatú novinársku prax. Aké máš spomienky na svoju novinársku činnosť? Ako sa novinárske skú-senosti premietli do tvojej literárnej tvorby?

No, to zase nebolo také jednoduché, kým som sa dostala na štú-dium žurnalistiky. V mojej rodnej Gelnici o žurnalistike veru nechy-rovali. Keď som bola nedávno na besede na našom gelnickom gym-náziu, rozprávala mi pani profesorka Faixová, ako sa celá zborovňa smiala, že tá Rothmayerová chce študovať žurnalistiku: Už len na ňu tam čakajú! Samozrejme, mali pravdu. Neprijali ma, ale asi sa nieko-mu v prijímacej komisii uľútilo, /neviem, kto to bol/, tak mi napísal list, aby som skúsila niekde praxovať, v nejakých novinách. A ešte mi pomohla moja spolužiačka Vera Solanová. Poslala pozdrav zo stuž-kovej slávnosti svojmu strýkovi Petrovi Karvašovi a na tom pozdrave bolo moje motto:

Ach, zastaň chvíľa tichej nádeje,nech cítim tvoju pevnú dlaň.Pošepni, čo nám stužka priveje:belasé more, či snežnú pláň?A Peter Karvaš sa obratom v liste opýtal: „Kto je G. Rothmayero-

vá?“ Vera mu poslala hrubú obálku mojich všelijakých písačiek, no už s dôvetkom, že ma neprijali na vysokú školu. Pán Karvaš jej na to: „Že ju neprijali na žurnalistiku, je smola. Chvíľu som mal chuť odniesť jej básne do Mladej tvorby, ale ešte ju necháme, nech píše ďalej a vyzre-je.“ No a tak som zrela.

Zrela si, ako sa vtedy vravelo, v robotníckom prostredí...■■

Nielen tam. Najskôr som brúsila radiátory vo Východoslovenských železiarňach, robilo sa tam „na kolotoč“, teda dve ranné, dve popo-ludňajšie, dve nočné zmeny a potom tri dni voľna. Potom vo „pra-xovala“ vo Východoslovenských novinách: chodila som kupovať re-daktorom víno a pomletú kávu Columbia, nosila som z ďalekopisu vytrhnuté výpisy a zásielky na hlavnú poštu. Po roku som sa hlásila na dramaturgiu na VŠMU, obstála som v talentovkách, ale – nevzali ma. Tak znova na prijímačky na žurnalistiku, a to už úspešne. Nebola som prenasledovaná z politických dôvodov, ako hovorím, u nás ne-bol nikto komunista ani z rokov päťdesiatych, ani šesťdesiatych, teda nikto nemohol byť ani rehabilitovaný, ani vylúčený a prenasledovaný. Bola som iba Nikto z Hornej Dolnej. Končila som potom vysokú ško-lu, zúčastnila som sa už nejakých literárnych súťaží, niečo som aj po-vyhrávala, ale keď som sa uchádzala o prácu novinárky, v redakciách mali celkom iné starosti ako skúmať, či nebodaj mám nejaký talent. Všade sa ma opýtali, či som v strane. No, nebola som. Navyše som bola žena, a teda sa dosť oprávnene očakávalo, že sa vydám a budem mať deti. To je káder! Zase ma nikde nechceli. Na nejakom koncerte som sa zrazila s Petrom Brhlovičom, ktorého už predtým vyhodili zo žurnalistiky. Na rozdiel odo mňa, úspešnej absolventky, ktorá obhá-jila diplomovku na výbornú, mal však miesto v Smene, bol vedúcim oddelenia kultúry. A nielenže bol výborný textár, divadelník a novi-nár, bol to aj výborný kamarát. Zasadil sa za to, aby ma prijali do Sme-ny, najlepšej redakcie, v akej som mala česť pracovať.

Okrem novinárskych skúseností sú pre autora literárnych textov ne-■■

smierne cenné aj skúsenosti politické, resp. skúsenosti s priamou a ak-

čo mohlo Prísť a nePrišloGabriela Rothmayerová (1951) – prozaička, novinárka a publicistka, autorka politologických esejí.

Bola vedúcou redaktorkou Smeny na nedeľu, pôsobila ako poslankyňa Federálneho zhromaždenia ČSFR a potom v Národnej rade SR. Rozhovor pripravil Ľuboš Jurík.


Literatúra

tívnou politikou. Bola si totiž poslankyňou Federálneho zhromaždenia ČSFR (1990 – 1992) a vzápätí aj Národnej rady SR (1992 – 1994). Napo-kon, z tohto obdobia – či skôr o tomto období – sú aj dve tvoje knihy: Zo zápisníka poslankyne (publicistické postrehy, 1992) a Dusno (kniha publicistiky a rozhovorov s viacerými osobnosťami z politiky, ale aj z kultúry, 1997). Pritom treba poznamenať, že si bola poslankyňou za Stranu demokratickej ľavice (SDĽ). Aké bolo tvoje pôsobenie v politi-ke, ako ho s odstupom času hodnotíš?

Možno si na to už dnes málokto spomenie, ale na začiatku ľudo-vých zhromaždení na námestiach nerobila Praha ani Bratislava roz-diel medzi straníkmi a nestraníkmi. V Česko-Slovensku netrpeli ľu-dia hladom ani chladom, žili uprostred relatívneho blahobytu. A teraz mali možnosť rozbiť klietku, strihať drôty. Preto novembrové týždne vyzerali ako veľká celonárodná veselica. Pridusení ľudia mali pocit, že majú kam ísť, že sa s nimi ráta, že je niekto na ich strane. Vysvietené rozjasané námestia plné očarených, hladom nemučených ľudí. To bol politický začiatok aj pre mňa – hoci dosť nečakaný, určite neplá-novaný a vlastne ani neželaný. V apríli 1990 som začala pracovať v Nedeľnej Pravde – kde ma pred revolúciou nechceli... Práve som chystala rozhovor so Zdeňkom Mlynářom, podarilo sa mi zohnať si jeho telefónne číslo do Innsbrucku, kde prednášal ako profesor politológie. Sedela som pri telefóne, a skôr ako som vytočila to dlhé číslo do Innsbrucku, rozdrnčal sa bakelitový prístroj. V slúchadle som počula hlas Petra Weissa: „Nechcela by si nám pomôcť?“

Samozrejme som súhlasila, myslela som si, že potrebuje niečo napísať alebo zredigovať. Prišla som na dohovorené stretnutie a Peter mi ponúkol kandidovať do rekonštruovanej Slovenskej národnej rady. Možno je to hanba, ale ja som ani poriadne nevedela, kde SNR sídli. Skôr zo sympatie k Petrovi som súhla-sila. Po troch týždňoch pôsobenia v SNR sa končilo volebné obdobie tohto rekonštruova-ného zboru a chystala sa kandidátna listina v prvých slobodných voľbách. Opäť mi po-núkli kandidatúru, Milan Ftáčnik sa ma však pýtal, či by som nechcela ísť radšej do Prahy, do federálneho zhromaždenia, vymenili by sme si miesto. Kandido-vala som za Bratislavu a ani na chvíľu som si nemyslela, že by som mohla byť naozaj aj zvolená. Stalo sa, a mňa to veľmi prekvapilo, až zaskočilo: čo ja v tom parlamente budem vlastne robiť?

Musela to byť zmena, čosi celkom iné...■■

Bolo to úplne iné. Bola som členkou kultúrnych a sociálnych výbo-rov Snemovne ľudu a Snemovne národov FZ ČSFR, dokonca tajom-níčkou výboru Snemovne ľudu. Predsedom bol sociológ Ivan Laluha, podpredsedom rocker Michal Prokop. Kolegami mi boli režisér a he-rec Jan Kačer, herec Rudolf Hrušínsky, režisér Jiří Svoboda, neskorší minister Pavel Dostál, spisovateľ Vladimír Mináč, hovorkyňa Charty 77 Dana Němcová – ale vlastne by som mohla vymenovať všetkých členov výborov – čo meno, to osobnosť. Ach, kde tie lanské snehy sú... V ďalšom volebnom období som kandidovala do SNR a aj tu som mala vo výbore skvelých kolegov: Petra Jaroša, Ladislava Balleka, Iva-na Hudeca, Jána Feketeho, Štefana Kvietika... V oboch parlamentoch som sa venovala legislatíve médií. V roku 1944 som vycúvala z poli-tiky, vrátila som sa k svojej profesii. Najprv do Nedeľnej Pravdy, po zmene majetkových pomerov som z Pravdy odišla do literárnej re-dakcie Slovenského rozhlasu, kde som vlastne chcela začať pracovať hneď po skončení vysokej školy.

Aj keď si z aktívnej politiky odišla, pozorne sleduješ spoločenské ■■

dianie, politické udalosti, vnímaš a všímaš si dobové kontexty, histo-rické súvislosti, najmä si však všímaš problémy, nešváry, negatívne javy až na hranicu ľudskej hlúposti a obmedzenosti. Knižka Naše rea-

lity šou (2006) je akýmsi súhrnom tvojich postrehov o neveľmi veselej prítomnosti, je to prísne, ale pravdivé hodnotenie toho, aká je naša spoločnosť deformovaná, aké sú pomýlené hodnoty a ako spoločensky a ľudsky nezvládame „úlohy doby“. Čím to je, že sme obdobie po no-vembri 1989 akosi nezvládli? Kde sa nabralo v našej spoločnosti toľko podvodov, klamstiev, zločinov, korupcie, mamonu...?

Myslím si, že treba začať charakteristikou toho obdobia „pred“, aby sme pochopili, čo sa vlastne stalo. Každý sedemapoltý občan ČSSR bol v roku 1989 členom komunistickej strany. A predsa bola spoloč-nosť takmer rovnorodá. Okrem úzkej vrstvy ľudí privilegovaných naj-mä politickým systémom bol – povedané s Milanom Šimečkom – čes-ko-slovenský ľud v podstate homogénnou masou zamestnancov štá-tu. Rozdielne politické a sociálne záujmy existovali v Česko-Sloven-sku len medzi homogénnym ľudom a úzkou vrstvou privilegovaných opôr politického systému. Zamatová revolúcia a nástup reálneho (lú-

pežného?) kapitalizmu splynuli na nerozo-znanie – hoci nezaslúžene. Zamatovú revolú-ciu nadšene vítal „homogénny ľud“ ako veľ-kú nádej. O lúpežnom kapitalizme sa vtedy nehovorilo a nebol na programe. Ale nastal. Propagandisti píšu o tejto udalosti ako voľa-kedy po roku 1948 boľševici. Bez poznania, zato oduševnene a nenávistne. Nerozlišu-jú medzi ľuďmi, ktorým sa revolúciou otvo-ril svet, a preto nový režim chvália, a medzi tými, ktorí sú sociálne vylúčení. V chaose sa darí manipulátorom. Vylúčených sa nemá kto zastať. Neoliberálna vláda z predchádza-júcich rokov ich pourážala, spojili si ju s No-vembrom a vlastným ponížením. Nečudujem sa tým 48 percentám ľudí, ktorí si myslia, že sa im dnes žije horšie, ako v reálnom socia-lizme. Oni neokusujú slastný pocit zo slobo-dy ako intelektuáli. Stratili viac, ako získali.

Vráťme sa teraz k tvojej literárnej tvorbe, ■■

k tvojim prvým poviedkam. Debutovala si zbierkou poviedok Lastovičie hniezdo (1982, dostala si Cenu Ivana Kraska za najlepší de-but). Možno povedať, že si bola na knižný debut pripravená, mala si za sebou poviedky uverejnené v časopisoch, aj pomerne bohatú

publicistickú činnosť. Možno tiež povedať, že akýmsi domicilom Lasto-vičieho hniezda je banícke prostredie (povedzme, že je to rodná Gel-nica) a hlavnou hrdinkou je mladá žena – Eva. Hrdinka hľadá istotu, hľadá svoje lastovičie hniezdo, pocit bezpečia a zmysluplnosti. Čiže, duševné i životné situácie, ktoré viac či menej zodpovedajú tvojej re-álnej situácii. Aký bol ten životný, profesionálny impulz, ktorý ťa – tak-povediac – naštartoval?

Mojím dobrým duchom je (bol) Vinco Šikula, na Wolkrovej Po-lianke, súťažnej prehliadke mladých talentov, si ma nejako všimol, potom prišiel za mnou na Suvorák, internát filozofickej fakulty. Do-stal práve nejaký honorár, tak sa prišiel podeliť. Doslova! Doniesol mi sto korún – a to bol dosť veľký peniaz! - len tak, aby som si nie-čo kúpila. Baby na izbe – bývalo nás tam šesť – mi strašne závideli, nie tých sto korún, ale toho človeka, ktorý svojím rozprávaním bol okamžite miláčikom všetkých mojich kamarátok. Vinco sa ma po-tom z času na čas pýtal, ako sa mi pri písaní darí, a keď som už za-čala pracovať v Smene, hovorí:

„A nemáš ešte na knižku?“ Rukopis Lastovičieho hniezda som mu odovzdala s malou dušičkou, mala som pred ním veľký rešpekt. Asi po mesiaci sme sa stretli, ale Vinco nič nehovoril, a ja som sa nejako ostýchala opýtať. No po nejakom ďalšom týždni mi oznámil, že už má posudky. „Aké posudky?“ nechápala som. „No, vyjde to, obidva sú kladné.“

Anička Šikulová mi potom rozprávala, ako Vinco rukopis čítal, ba ako niektoré pasáže z textu hral, aby si overil, či to môže fungo-vať. Prikázal mi čítať „ťažké“ knihy, Prousta, Joyca, a zároveň nikoho nikdy nenapodobovať, zostať svoja.

Foto

: K. S

chre

iber

ová


Literatúra

Moja prvotina je vlastne Vincova zásluha, bez neho by som sa nikdy neodvážila ponúknuť ju vydavateľstvu.

Druhá kniha poviedok s názvom Po prvej skúške (1984, je v nej de-■■

sať poviedok) už zreteľne naznačovala pôdorys tvojich literárnych tém a spôsob ich stvárnenia: stredobodom tvojho záujmu sú ženy, a to ženy nielen rôzneho veku, ale aj odlišného sociálneho postavenia. Kaž-dá je iná, každá má iné skúsenosti, iné vzťahy – no čo ich spája, v čom je ich úsilie takmer totožné, je túžba po rovnoprávnosti, emancipácii, po plnohodnotnom živote. Súhlasíš s touto stručnou charakteristikou? Aký si mala zámer pri písaní týchto poviedok?

Keď mi vyšla prvá knižka, kritika bola priaznivá, veľmi známy a dobrý recenzent Ivan Sulík sa vtedy venoval novej mladej tvorbe. Okrem iného napísal: Rothmayerová píše ako chlap! Bola to veľká po-klona, lenže ja som si uvedomila, čo škodí hrdinkám možno aj niekto-rých dobrých autoriek: keď nemajú ani trochu zmyslu pre humor. Moje hrdinky, ak sa im darí byť sebaironickými a so zmyslom pre hu-mor – sú harmonické, jednoducho sa nedajú odrovnať. Taký životopis som im vnucovala, ale sem-tam sa, potvory, vymkli.

Tematickým pokračovaním predošlých knižiek je novela Šťastie je ■■

drina (1989), v ktorej je hlavnou hrdinkou opäť žena, mladá psycholo-gička. Aj ona, resp. jej príbeh, jej citovo nenaplnené manželstvo a túž-ba po dieťati, ti slúži ako prostriedok na to, aby si ukázala spoločenské postavenie žien v spoločnosti. Čo ti dalo impulz k napísaniu tejto no-vely? Myslíš si, že postavenie žien v spoločnosti je znevýhodnené?

V našom svete vládne mužský princíp: ak chce byť žena úspeš-ná, preberá mužské vzory správania. Bojuje, pestuje si tvrdosť, ne-kompromisnosť, riadi sa heslom ako pri futbale: nedáš, dostaneš! Ženský prístup, teda byť bránou do života a ten život chrániť, aj keby to malo byť v tej chvíli nevýhodné, je takmer úplne vytes-nený. Na druhej strane múdre ženy vedia, že sa musia tak trochu skryť, nevystrašiť mužov svojou inteligenciou, hrať s nimi komé-diu, aby mali pocit sily a mužnosti. Ale hovorím skôr o intelektu-álkach, pretože tam dolu, v každodennej starosti o rodinu, sú ženy stále najväčšou oporou svojim deťom a aj mužom.

O hľadaní zmyslu života, životných hodnôt, o zmene hierarchie – aj ■■

o týchto zásadných osudových postulátoch – môžeme hovoriť pri hod-notení obsiahlej novely (románu) Tak o čo ide? (2004). Hlavná hrdinka je konfrontovaná s vážnou chorobou, no namiesto depresií a rezigná-cie si našla iný, nový – a lepší zmysel života. Kniha Tak o čo ide? je aj metaforou, je akýmsi posolstvom o nádeji, o nezúfaní. Ako ju ty vní-maš? Čo ti dalo impulz k napísaniu tohto príbehu?

Mala som kamarátku, zoznámili sme sa práve pri mojej epizóde v politike. Mladá, výnimočne ambiciózna žena, ekonómka, predná-šala na vysokej škole, stala sa akademickou funkcionárkou, dokonca nejaký čas poslankyňou. Chodievala som s ňou na mítingy po celom Slovensku a videla som, ako ju ničí túžba vyniknúť, byť najlepšia. Niežeby jej chýbalo na chlieb alebo handry, ona potrebovala pocit akejsi výlučnosti, slávy (?). Žila sólo s dcérkou, ale o nej hovorieva-la čo najmenej, omnoho viac ju zožierali také funkcionárske techtle-mechtle. Potom sme sa nejaký čas nevideli, bola som v Prahe, ona Bratislave, a stretli sme sa náhodou pred onkologickou nemocnicou. V prvej chvíli som ju nepoznala – bola po chemoterapii a už jej vy-rástli nové vlasy, ibaže úplne šedivé. Ale nie jej zmenený výzor, mňa najviac ohromil jej duševný pokoj, vyrovnanosť. Usmievala sa, zau-jímali ju ženské pletky, kto mi šil kostým a že aj ona si dá taký ušiť, rozprávala mi o svojich kamarátkach z nemocničnej izby, rozprávala mi o svojej láske, lebo sa – v chorobe – vydala, jej manžel bol krásny zdravý muž, mal ju veľmi rád. Veľmi sa upokojila, už ju zaujímal kaž-dý pekný okamih tu a teraz, nie nejaká vzdialená svetlá budúcnosť. Sama svietila. Pokúsila som sa toto posolstvo dostať do románu, ale myslím, že sa k tej téme ešte vrátim.

Myslíš si že spisovateľ má v našej spoločnosti, v našej prítomnosti ■■

ešte nejakú vážnosť? Čo ešte zmôže a na čo už dávno nestačí?Všetko sa tu meria podľa výkonnosti, hmotnosti, kvanta, sledo-

vanosti, spotreby. Už roky a bez ohľadu na režimy, iba sa to čoraz

viac zhoršuje. Čo zmôže spisovateľ? V akejkoľvek spoločenskej ko-munite je menšia skupina tých, ktorí si denne brúsia vkus štúdiom či prostým zušľachťovaním vlastného prežívania. Nikomu to nie je podozrivé – takí sme. No ak by nebolo práve tých niekoľkých jedin-cov, nepodliehajúcich stádu, nikdy by sme nemali žiadneho Tolsté-ho. A bez neho skončíme všetci najprv v košiari, a potom, bečiac rovnakú nenáročnú pesničku a ani netušiac, čo sa s nami robí, na bitúnku.“

Hovoríme o osudoch žien, ich spoločenskom postavení, emancipácii ■■

– resp. o literatúre o ženách, pre ženy. Na knižný trh sa dostáva veľa kníh, ktoré sa vyjadrujú k tejto téme, prichádzajú autorky, ktoré s ne-konečnou ľahkosťou ponúkajú sladučké, banálne a neraz až primitívne príbehy. A čuduj sa svete, majú úspech! Čím si vysvetľuješ taký záujem čitateliek o plytké ženské romány? O čom to svedčí?

Nie som taká pyšná, aby som ohrdla nosom nad čitateľkami a čitateľmi nenáročnej literatúry. To je podobné, ako keď politi-ci ohŕňajú nosom nad „nekvalitným“ voličským elektorátom. Ak jednoduché príbehy pomáhajú čitateľkám a čitateľom mať pekné zážitky, to je v poriadku, no ak niekto chce cez tie plytkosti mani-pulovať jednoduchými ľuďmi a ich mysľou, tak to je tristné a pre-káža mi to. A najviac mi prekáža, ak tých jednoduchých ľudí odsu-dzujú intelektuáli, ktorí sa im odcudzili a nestoja o nich.

Ale literatúra ženských autoriek, žien-spisovateliek, nie je – priro-■■

dzene – len plytká, nenáročná, podpriemerná. Naopak, úroveň vskutku dobrých slovenských spisovateliek je pozoruhodná, v mnohých ohľa-doch a v kontexte slovenskej literatúry smerodajná. Ako ty hodnotíš literatúru, ktorú tvoria na Slovensku kvalitné ženské autorky?

Súčasné slovenské spisovateľky majú vynikajúce svetlonosky: Timravu, Vansovú, Podjavorinskú, Rázusovú-Martákovú, Haľa-movú, Ďuríčkovú, Jarunkovú... Sú to umelkyne, pretože zaľudnili literárnu mapu neobyčajným spôsobom bez ohľadu na to, či sú ženy alebo muži. A aj Etela Farkašová, Helena Dvořáková, Oľga Feldeková, Milka Zimková, Mária Bátorová, Viera Švenková, Jana Juráňová, z mladších Veronika Šikulová, Svetlana Žuchová, Iva-na Dobrakovová či Monika Kompaníková majú túto neobyčajnú schopnosť. Ony sú neprehliadnuteľné.

Román Vtedy na Východe (2008) je širokým záberom spoločnosti ■■

a atmosfére v nej po novembri 1989 – tak ako sa zmeny prejavili v ce-lej štruktúre spoločnosti, najmä však v individuálnych osudoch. Je to čiastočne aj román ideí: snažíš sa zachovať si odstup od minulosti, predovšetkým si kritická k prítomnosti. Dôležitá je aj skutočnosť, že si prózu umelecky zvládla, že si sa vyhla klišé, čiernobielemu videniu. Predsa však... cítiť miernu nostalgiu za tým, čo bolo, a obavu z toho, čo je, resp. čo bude.

Novembrová revolúcia z roku 1989 zbúrala byrokratickú neživú štruktúru moci. Bola modernistická, mala ideál. Nikto už nechcel žiť tak, ako predtým, ani ľudia združujúci sa v nových politických stranách, ani ľudia oslobodzujúci sa zo starých politických strán. Dôležitý bol spôsob, akým kto prevzal za svoj život zodpovednosť. Kto bol konformný, konformný zostal, pochopil iba jedno: treba sa pridať k víťazom. Ale to nie je očista, iba zbabelosť. Čo nasledo-valo ďalej, nemá už s heslami modernistickej revolúcie nič spoloč-né. Homogénny ľud sa premenil na veľmi konkrétnych ľudí, s kon-krétnymi menami. „Ľud“ sa premenil na „lepšiu“ triedu, ako túto vrstvu nazvala manželka politika Jána Slotu. Ako nazvať vytvá-ranie väčšiny sociálne menejcenných skupín obyvateľstva, ktoré sa previnili len tým, že uverili prvým heslám zamatovej revolúcie a v dobrej viere, nič netušiac, prišli odzvoniť svojmu spokojnému životu? Toto majú oslavovať? Toho sa mám zastávať? „Výročisti“, neurážajte ich!, napísala som k jednej oslave novembra a myslím to vážne. Vôbec nie nostalgicky za minulým režimom, ale v smút-ku za tým, čo mohlo prísť, a neprišlo. ■

Dialóg s Gabrielou Rothmayerovou vyšiel v knihe Ľuboša Juríka Rozhovory po rokoch vydavateľstvo Literárne informačné centrum.

Autor dostal za knihu čestné uznanie Ceny Egona E. Kischa.


Ivan BohušJ. G. Rainer a Vysoké TatryVydavateľstvo I a B, Tatranská Lomnica 2012, s. 71

Obsahom historic-ky hodnotnej knižky je život jedného z pr-vých organizátorov turistického ruchu v našich veľhorách, zakladateľa prvej tu-ristickej chaty, obdi-vovateľa a bádateľa tatranskej prírody Jo-hanna Georga Raine-

ra (1800 – 1872), rodáka zo Spišskej Soboty. Jeho otcom bol mäsiar, živnostník a ukáza-lo sa, že aj syn sa zaujíma o toto povolanie. Pravda, mal väčšie ambície ako otec, lebo

roku 1833 požiadal grófa Čákiho z Iliašoviec, vlastníka pozemkov v Tatrách, o prenájom novozaloženej osady Šmeks (neskoršie po vzniku osady Nový Smokovec nazvanej Sta-rý Smokovec), a aj jeho pričinením sa z ne-nápadnej osady stali „svetoznáme kúpele.“ Autorom sa podarilo zozbierať zaujímavý archívny materiál, ktorý predstavuje nielen autentický pohľad na život pod horami, ale aj momenty zvýrazňujúce rozvoj turistiky či skultúrnenie prostredia v Tatrách (úprava chodníkov, postavenie altánkov, budovanie lavičiek, obnova chátrajúcich budov a pod.). Takýmto ozdravujúcim momentom v tom čase bolo aj postavenie útulne, ktorá slúžila na oddych poľovníkov, ktorí sa často nesta-čili vrátiť domov a v útulni prespali. Kurio-zitou je, že Rainerova chata je v činnosti aj v súčasnosti a je zvyčajne prvou zástavkou

pre turistov smerujúcich z Hrebienka k Ob-rovskému vodopádu či na Zamkovského cha-tu (Chatu kapitána Nálepku). Bohušovci do knihy zakomponovali aj kapitolu čerpajúcu údaje z pamätnej knihy návštev vo Vysokých Tatrách. Tak sa nám zachovalo aj svedectvo o prítomnosti saského kráľa Fridricha Augus-ta II. v našich veľhorách, ktoré navštívil roku 1840. V knihe sú zaznamenané aj návštevy známeho levočského maliara Jozefa Czauczi-ka či maliara Karola Tibélyho. Výsledkom týchto návštev sú maliarske diela zazname-návajúce stav veľhôr či osád v dávnych ča-soch prvej polovice 19. storočia. Záver knihy patrí opisu Rainerových zásluh o rozvoj Ta-tier s poukázaním na články, ktoré sa o tom zmieňujú. Publikáciu dopĺňajú dobové foto-grafie a portrét J. G. Rainera, čo umocňuje zážitok z čítania tejto zaujímavej knihy.

Jozef BanášPosledná neveraIkar, Bratislava 2012, s. 198

Vzťahy medzi mu-žom a ženou sú v re-álnom živote zvyčaj-ne spojené s istým zdrojom akéhosi dramatického na-pätia, preto nečudo, že často podnecova-li fantáziu mnohých umelcov. Tak sa sta-lo, že interakcia me-dzi mužom a ženou je od nepamäti obsa-

hom mnohých operných, dramatických či literárnych diel. Niekedy je pohľad na tie-to vzťahy dramatický, inokedy má nádych frašky, ba aj tragikomédie. V literatúre je

táto téma obsahom všetkých žánrov, no veľkej obľube sa teší najmä v poviedkach. To preto, že z teoretického hľadiska jej vý-stavba predstavuje určitú konštruktívnu jednoduchosť, jednoduchšiu, ako si to vy-žadujú román či novela. V poviedke domi-nuje jedna udalosť, vystupuje v nej menší počet postáv, je v nej menej reflexií a epi-zód. Tento žáner po vydaní rozsiahlejších diel (Zóna nadšenia, Zastavte Dubčeka, Kód 9, Sezóna potkanov) očaril aj Jozefa Banáša, aby pripravil zbierku poviedok. Po-viedky vznikali postupne, niektoré z nich napísal už roku 1984. Postupne ich dopĺ-ňal, až zistil, že osemnásť z nich je súcich na vydanie. Možno povedať, že jeho po-viedky dýchajú atmosférou všedných dní, ktoré však dokáže narušiť čosi dramatické, nevšedné, čo poviedkam dodáva istú prí-ťažlivosť. Emotívne napätie dosahuje širo-kou škálou emócií. Vie sa v nich vyrovnať

s vášňou, nádejou i so sklamaním, s víťaz-stvom i pádmi. Práve tento kontrapunktový prístup drží čitateľa v určitom napätí. Popri poviedkach s nádychom ľahkej lascívnosti (Kde som mal hlavu...), zobrazením tragic-kých životných udalostí (Messiho zázrak) či tragikomickým pohľadom na muža, kto-rý chce, no nedokáže byť neverný (Posled-ná nevera), je príťažlivo spracovaná aj téma návštevy gruzínskeho režiséra na Sloven-sku, ktorý sa dostal na územie bojov počas druhej svetovej vojny (Suliko). Jej lyrický podtón upozorňuje na autorov široký re-gister emócií... Podnetom pre Banášove poviedky sú vlastné zážitky či rozprávanie druhých, ktoré dokázal spracovať do tohto poviedkového žánru. Poviedka z pera slo-venských autorov sa v ostatnom čase na našom knižnom trhu objavuje čoraz me-nej. Aj z tohto pohľadu priniesla Banášova zbierka určité oživenie.

Anton HykischMilujte kráľovnúVydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, Bratislava 2012, s. 493

Hykischov histo-rický román o krá-ľovnej Márii Terézii vzbudil zaslúženú pozornosť už pri jeho prvom vydaní roku 1984. Odvtedy vyšli tri vydania v českom jazyku, dve v Nemec-ku a čítať ho mohli aj v Poľsku, Chorvátsku a Rumunsku. Hlav-

nou témou je biografia tejto panovníčky, kto-rá priniesla veľa pokrokových reforiem do často tápajúcich činov jej predchodcov. Kon-trapunktom k osvietenstvu Márie Terézie je boj s pruským kráľom Fridrichom II. Autor

často necháva čitateľa na vážkach a umožní mu uvažovať, kto môže byť v tomto boji víťa-zom. Samozrejme, román nie je kronika, pre-to si autor vyberá z bohatého pôsobenia cisá-rovnej iba kľúčové momenty. Anton Hykisch vedel do tohto súboja umne vsadiť aj obraz tereziánskej doby na Slovensku. Vyberá si epizódy zo života slovenských vzdelancov, poukazuje na ich postoje. No komponuje ich na rovnocennej úrovni s osobnosťami európ-skej filozofie, umenia, predovšetkým hudby. Umožňujú mu to i fakty, že viacerí hudobní-ci mali vzťah k vtedajšiemu Prešporku. Žili v ňom alebo aspoň v ňom koncertovali, či mesto na Dunaji navštívili (Mozart, Haydn). Panovníčkin život je zaujímavý aj tým, že sa na trón dostala pomerne v mladom veku, čo nebolo po chuti pruskému kráľovi Fridricho-vi, ktorý si robil nárok na mocenské dedič-stvo. Nekonečné ťahanice a boje autor opisu-je so znalosťou nielen historického pozadia, ale aj detailov, ktoré iba podčiarkujú hodno-

vernosť jeho pohľadu. Práca s detailom je však súčasťou aj iných momentov románu. Pravda, často ide o fikciu.

Román sa odohráva na viacerých miestach. S hrdinami sa ocitneme vo Viedni, v Bratisla-ve, inokedy v Prahe, Berlíne či Paríži alebo vo Vatikáne. Na opisovanie atmosféry palá-cov, kde sa dej odohráva, je Anton Hykisch majster, tak ako aj v tvorbe dialógov, ktoré sú vecné a posúvajú dej dopredu.

Spisovateľovi sa dostalo uznania aj za hra-nicami Slovenska. V nemeckom týždenníku Sonntag autor recenzie konštatoval, že An-ton Hykisch svoje dielo „napísal ako súčasný román o moci a jej zodpovednosti, o spoluži-tí európskych národov, ako román o toleran-cii...“ Aj nové vydanie románu iba podčiarku-je jeho úspech a predikát „jeden z najúspeš-nejších historických románov v slovenskej literatúre.“ ■

Ivan Szabó

Nové knihy

nové knihy


Výtvarné umenie

„Vo svojich výtvarných dielach sa usilujem hlbšie preniknúť do ľudskej podstaty, dotknúť sa pomocou psychologickej sondy vedomia a duše človeka, pootvoriť dvere duchovných a spirituálnych svetov, ktoré sú ešte aj dnes opomínané, potlačované a neuznávané, hoci vieme, že sú najdôležitejšie,“ hovorí na mar-go svojej tvorivej činnosti svojrázny a origi-nálny výtvarník, akademický maliar Frank Jalšovský.

Umelec zostáva verný svojim tematic-kým oblastiam: filozofickým až kozmolo-gickým meditáciám, existencialistickým a znepokojujúcim kompozíciám, suges-tívnym grafikám so surrealistickou poeti-kou, krajinkám z jeho potuliek po Sloven-sku. Cítiť z nich latentnú energiu, napätie, ale aj clivú nostalgiu a čistú túžbu po ra-dosti, cítiť z nich inšpiráciu nekonečnom v priestore a večnosťou v čase.

Diela Franka Jalšovského sú zastúpené v mnohých galériách, ako aj v súkromných zbierkach po celom svete, jeho meno figu-ruje aj v medzinárodnej Encyklopédii žijú-cich umelcov. Franka Jalšovského právom považujú za výtvarníka so svetovým reno-mé. ■

Ľuboš JuríkFoto: Archív a Aneta Balážová

frank jalšovský – kozmická inšPiráciaNa slovenskú výtvarnú scénu sa Frank Jalšovský vrátil pod dlhoročnom pobyte v Kanade, kde sa mu podarilo zaujať publikum aj

výtvarnú kritiku. V tvorbe pokračoval aj po návrate na Slovensko, má za sebou niekoľko mimoriadne úspešných výstav.


Výtvarné umenie


Ľudia a udalosti

cena o najslušnejšieho občana bratislavy Spoločnosť Ferdinanda Martinenga, City Pressburg, s. r. o., a Bra-

tislavské kultúrne a informačné stredisko usporiadali v bratislavskej letnej čitárni U červeného raka už VI. ročník Ceny o najslušnejšie-ho občana Bratislavy v rámci programu Schöne Náci opäť s nami. Program sa niesol v duchu a atmosfére starej priateľskej Bratislavy a vzájomnej kresťansko-židovskej úcty. Hosťami boli Eva Siracká, La-dislav Ballek, Tomáš Janovic, Anton Srholec, Juraj Šebo, Ľuboš Jurík, Oľga Feldeková, Iveta Radičová, manželia Nágelovci, skupina LOJZO, Katka Feldeková, folklórna skupina Spevule a i. Program uvádzal Pe-ter Kurhajec. Cenu najslušnejšieho Bratislavčana získal organizátor kultúrnych podujatí Dušan Roll. Na snímke zľava Iveta Radičová, An-ton Srholec, Dušan Roll a Eva Siracká.

Text a foto: Silvia Važanová

krst knihy ľuba olacha Básnik a prozaik Ľubo Olach (na obr. v strede) spolu so známym

spevákom Paľom Hammelom (vľavo) a moderátorom Milanom Bla-hom (vpravo) uviedli do života nový Olachov román s názvom Náden-ník pera vo francúzskych službách. „Knihu prezentuje ľahkosť, dôvtip a hravosť s úskokmi. Obsahuje živé životné príbehy, pútajúce v kompozícii,“ skonštatoval Milan Blaha a o autorovi ešte dodal: „Nenarodil sa ako bás-nik a prozaik, ale sa ním stal.“


Prezentácia vinohradníckych povestí

Vydavateľstvo Matice slovenskej v rámci vinobrania v Rači a v spolu-práci s MÚ v Rači prezentovalo knižnú publikácia s názvom Vinohrad-nícke povesti od autoriek Dobroslavy Luknárovej a Zuzany Kuglerovej. Riaditeľ vydavateľstva MS Stanislav Muntág skonštatoval: „V knihe je pre každého niečo pre obyvateľov Rače a kus dobrého čítania pre všetkých ostat-ných.“ Prednosta Rače Peter Pilinský vetvičkou pokrstil novú knihu prí-behov o víne spolu so spisovateľom Gustávom Murínom a pánom Jánom Pavlovičom na Miestnom úrade v Rači.


študijný program s podporou spoločnosti samsung

Spoločnosť Samsung Electronics Czech and Slovak počas slávnostného otvore-nia nového bakalárskeho programu Kórejské štúdiá na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave venovala 10 tabletov Samsung GALAXY Tab 2 10.1. Symbo-lický šek o ich poskytnutí prevzal z rúk Petra Tvrdoňa, riaditeľa slovenskej pobočky Samsung Electronics Czech and Slovak (na obr. vpravo), dekan Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, prof. PhDr. Jaroslav Šušol, PhD. (na obr. vľavo).„Spoločnosť Samsung pôsobí na Slovensku už niekoľko rokov. Preto sme privítali rozhodnu-tie Filozofickej fakulty UK otvoriť tento bakalársky program. Zároveň nás teší, že aj prostred-níctvom neho sa slovenskí študenti môžu viac dozvedieť o kórejskej kultúre,“ uviedol pri tej-to príležitosti Peter Tvrdoň. Tablety budú študentom k dispozícii v Ústrednej knižnici FiF UK. „Rozhodnutie spoločnosti Samsung darovať našej fakulte učebné pomôcky v dobe digitalizácie a rozširovania internetového obsahu nás potešilo. Pevne verím, že spolupráca bude pokračovať aj pri iných projektoch,“ uviedol dekan Jaroslav Šušol. (red.) Fo

to: a

rchí

v


Ľudia a udalosti

deň bezpečnosti na železničných priecestiach Železnice Slovenskej republiky sa už po štvrtýkrát pripojili k medzinárodnému dňu

bezpečnosti na železničných priecestiach. Okrem už tradičných kontrol, ako sa vodiči a chodci správajú na železničných priecestiach, v tomto roku zorganizovali simulované porovnanie brzdnej dráhy rušňa a osobného auta pri rýchlosti 30, 50 a 80 km za hodinu. Akcia sa uskutočnila v priestoroch najmodernejšej zriaďovacej stanice Žilina –Teplička a výsledkom je preventívno-bezpečnostné DVD pre širokú verejnosť o neporovnateľne rozdielnych brzdných dráhach (pri 80 km rýchlosti až vyše 200 metrov) v neprospech ťaž-kého a silného vlaku.

(red.)

reding tower 2 je skolaudovaný Administratív-

ny komplex Re-ding Tower 2 v Ra či dokončili podľa plánov. Ide o nízkoenergetic-

kú budovu, pri ktorej sa spoločnosť YIT Reding rozhodla prispôso-biť priestory aj menším nájomcom. „Veríme, že myšlienka energetickej úspornosti, ale aj dostupná lokalita a príjemné prostredie pod Malými Kar-patami osloví viaceré firmy či inštitúcie, ktoré hľadajú práve túto kombiná-ciu. Keďže v lokalite chýba aj ponuka vysoko kvalitných priestorov pre malé firmy a dopyt o malé priestory bol veľký, rozhodli sme sa ponuku rozšíriť aj týmto smerom,“ uviedol riaditeľ pre developerské projekty YIT Re-ding Milan Murcko. V spolupráci s občianskym združením Cyklokoa-lícia developer podporuje aj alternatívnu dopravu a v súčasnosti rieši vybudovanie interiérových, t. j. krytých, a exteriérových stojanov na uzamknutie bicyklov. Interiérové budú slúžiť predovšetkým pre uží-vateľov budovy, pričom exteriérové budú slúžiť pre návštevy. Inštalá-cia stojanov prebehne do konca októbra 2012. (red.)

už 125 rokov staviame svet, v ktorom chceme sami žiť

Rok 2012 predstavuje pre SKANSKA 125. rok pôso-benia na svetovom stavebnom trhu. Od skromných začiat-kov v malom mestečku na juhu Švédska v roku 1887 až po dnešnú pozíciu vedúceho svetového hráča. Zakladateľ spoločnosti, švédsky chemik Rudolf Fredrik Berg (na obr.), bol zanieteným odborníkom, ktorý sa usiloval o inovácie a veril, že svojou prácou môže pomôcť zmeniť život ľudí i celú spoločnosť k lepšiemu. V ne-poslednom rade nezabúdal ani na svojich zamest-nancov. Záujmy R. F. Berga pred-stavujú charak-teristické hodno-ty, ktoré sú firme Skanska dodnes

vlastné. Jeho posolstvo si pripomenuli aj zamestnanci spoločnosti na Slovensku. K oslavám 125. výro-čia sa pripojili spolu so svojimi rodinami počas Letného dňa Skanska, ktorý bol pre všetkých zamest-nancov i priaznivcov pripravený v Bojniciach. ■

(red.)

Foto

: arc

hív

Foto

: arc

hív

Foto

: arc

hív

Foto

: arc

hív

EFEKTÍVNE PRIAMO VEDÚCE K ZVÝŠENIU PREDAJAKeynote speaker:Kevin Thomson, konzultant, Veľká Británia Komunikujte so zákazníkom rečou jeho kmeňa! Aké jednoduché! Ale ako zistiť ku ktorému kmeňu patrí?

SLOVENSKÁ TLAČOVÁ AGENTÚRA

S L O V A K N E W S A G E N C Y

Mediálni partneri:Partneri:Generálny partner:

03. 10. 2012, NH GATE ONE, Bratislava, www.informslovakia.sk


Diplomati

nemecké štátne vyznamenanie

Veľvyslanec Spolkovej republiky Nemecko v SR dr. Axel Hartmann (vľavo) odovzdal riaditeľovi Slovenského národného múzea – Múzea kultúry karpatských Nemcov dr. Ondrejovi Pössovi vysoké nemecké štátne vyznamenanie Spolkový kríž za zásluhy. Vyznamenanie mu pre-požičal nemecký prezident Joachim Gauck za jeho mnohoročnú prá-cu v prospech karpatských Nemcov, založenie Múzea kultúry karpat-ských Nemcov a prínos k slovensko-nemeckým vzťahom.

náš spoločný osud Žiť v slobode je najdôležitejší cieľ každého národa – zdôraznila na vernisáži

výstavy Záhreb 30. rokov zorganizovanej k oslavám 21. výročia Chorvátskej republiky v Bratislave chargé d´affaires Chorvátskeho veľvyslanectva v SR Tuga Tarle (na snímke s manželom). Budúcnosťou jej domoviny je Európska únia a Chorváti urobia všetko, aby sa stali jej plnohodnotným členom.

na čele rady eú Predsedajúcou krajinou Rady Európskej únie sa od 1. júla 2012 stal

Cyprus. „Naša ,loď´v EÚ je malá, ale hrdá ako náš ostrov. Budeme zodpo-vedne a spoľahlivo pracovať pre lepšiu a úspešnejšiu Európu,“ povedal na oslavách preberania predsedníctva na Hlavnom námestí v Bratislave veľvyslanec Cyperskej republiky v SR Marios Kountourides. Medzi najdôležitejšie úlohy, ktoré si Cyprus vytýčil, patria snaha o oživenie hospodárstva, zamestnanosti, zlepšenie fungovania jednotného trhu v EÚ a upevňovanie vzťahov so svojimi susedmi. Na snímke je veľvy-slanec Cypru v rozhovore s primátorom Bratislavy Milanom Ftáčni-kom počas neformálnych osláv v našom hlavnom meste.

júl v znamení francúzska V júli sa Bratislava už tradične teší na oslavy francúzskeho štátneho sviatku –

Pádu Bastily, ktoré sa konajú na nádvorí Starej radnice a Hlavnom námestí v Bra-tislave. „Francúzsko a Slovensko majú vlády, ktoré sú schopné riešiť zložité situácie, vyvolané súčasnou svetovou krízou,“ povedal v prejave veľvyslanec Francúzskej re-

publiky v SR Jean-Marie Bruno. Spomenul aj nad-štandardné bilaterálne vzťahy medzi svojou vlasťou a Slovenskom. Na snímke veľvyslanec Jean – Marie Bruno v rozho-vore s ministrom zahraničných vecí SR Miroslavom Lajčákom (vpravo).

dobrí priatelia Na oslavách štátneho sviatku Slovinskej republiky sa v Bratislave stretli diplomati, osobnosti spolo-

čenského a kultúrneho života a podnikatelia zo Slovinska a Slovenska. Veľvyslanec Slovinskej republiky v SR Stanislav Vidovič zdôraznil, že vlani boli hospodárske kontakty medzi Slovinskom a Slovenskom rekordné a vyjadril vieru, že také budú aj tohto roku. ■

Text a snímky Tatiana Jaglová

60 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Európska komisia

EURóPSKAKOMISIA

Investície do výskumuV rámci siedmeho rámcového programu

(FP7) Európska komisia podporí projekty a myšlienky, ktoré zvýšia konkurencieschop-nosť Európy a budú sa zaoberať riešením ta-kých oblastí, akými sú ľudské zdravie, ochra-na životného prostredia a hľadanie nových riešení pre narastajúce výzvy súvisiace s ur-banizáciou a nakladaním s odpadom sumou 8,1 miliárd eur. Je to leví podiel na navrhova-nom rozpočte EÚ pre výskum vo výške 10,8 miliardy eur na rok 2013.

Nezamestnanosť mládežeAlarmujúco vysoká miera nezamestna-

nosti u mladých ľudí v Európe si vyžaduje okamžitý zásah zo strany členských štátov. Jednou z priorít bude zabezpečiť plynulý prechod mladých ľudí zo školy do zamest-nania. Dve štúdie vypracované Európskou komisiou na tému učňovského vzdelávania a stáží vo všetkých členských štátoch EÚ od-porúčajú zlepšiť schopnosť týchto vzdeláva-cích programov reagovať na požiadavky trhu práce, zvýšiť ich potenciál na prispôsobenie sa potrebám podnikov a ponúknuť viac zá-ruk z hľadiska kvality a možností uplatnenia mladých ľudí. Ich závery sú východiskom k príprave dvoch iniciatív EK. Prvou je návrh odporúčania Rady EÚ týkajúceho sa záruk pre mládež, ktoré majú mladým ľuďom ga-rantovať, že do 4 mesiacov po skončení školy budú zapojení buď do pracovného procesu, ďalšieho vzdelávania, alebo do odbornej prí-pravy, a tou druhou je vymedzenie kvalitatív-neho rámca týkajúceho sa stáží.

Skúšanie liekovKlinický výskum v Európe sa má podľa

EK oživiť prostredníctvom zjednodušenia pravidiel v oblasti vykonávania klinického skúšania. Klinické skúšanie je testovanie lie-kov na ľuďoch a sprístupnenie inovatívnych spôsobov liečby pacientom. Napríklad ak sa preukáže, že kombinácia dvoch liekov môže znížiť riziko infarktu. Klinický výskum v EÚ s ročnými investíciami viac ako 20 miliárd eur predstavuje zároveň významný príspe-vok pre politiku rastu v rámci stratégie EÚ 2020. No počet klinických skúšok v Európe znepokojujúco klesá, v posledných rokoch dokonca až o štvrtinu. Komisia navrhuje, aby pravidlá vykonávania klinického skúšania boli jednotné v celej EÚ.

Digitálna agendaEurópska komisia prichádza s plánom na

riešenie problému s nárastom mobilných a bezdrôtových dátových prenosov. Tieto technológie vrátane širokopásmových slu-žieb budú môcť využívať aj rádiové spektrum. Vďaka tejto novinke dôjde k zvýšeniu kapaci-ty siete, zníženiu cien širokopásmových slu-

žieb a vzniku nových trhov. Odhaduje sa, že celosvetový objem mobilných dátových pre-nosov vzrastie do roku 2015 o 26 %. Dovtedy bude existovať 7 miliárd telefónov, tabletov a iných mobilných zariadení, ktoré sa budú môcť pripojiť k internetu. K ďalším bezdrô-tovým inováciám, ktoré používajú spektrum, patria bezdrôtové snímače a diaľkové ovláda-nie inteligentných systémov (napríklad zha-sínanie svetiel, keď nie sme doma, alebo re-gulácia klimatizácie podľa teploty).

Boj proti podvodomV roku 2011 sa zmenšil počet podvodov,

ktoré sa dotýkajú rozpočtu EÚ o 35 %. Zlep-šilo sa vymáhanie prostriedkov EÚ, v kto-rých prípade boli zistené nezrovnalosti ale-bo podvod. Komisii sa minulý rok podarilo vymôcť asi 2 mld. eur v rámci finančných korekcií a vyžadovania vrátenia prostried-kov. Členské štáty dosiahli takisto zlepšenie v oblasti vymáhania vrátenia prostriedkov od konečných príjemcov, a to najmä v oblasti predvstupovej pomoci. Nedávno predložený návrh Komisie týkajúci sa boja proti podvo-dom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva by značne mohol pomôcť pri vymáhaní prostriedkov a odradiť podvodníkov.

Šťastnú cestuAko sa dovolenkári môžu domáhať náhra-

dy škody, ak sú obeťami nehody v inej kraji-ne než je ich vlastná? Kde môžu podať žia-dosť o uplatnenie svojho nároku? A aká je lehota pre žalobu o náhradu škody? EK celé leto až do 19 novembra poskytuje konzultá-cie účastníkom cezhraničných dopravných nehôd, ktorí sa v súčasnosti môžu stretávať s ťažkosťami pre rozdielne časové lehoty na uplatnenie nároku na náhradu škody v prípa-de nehody v zahraničí v rámci EÚ. Rozdielne pravidlá v jednotlivých krajinách dnes spôso-bujú zmätok pre obete, ktoré môžu premeš-kať niekedy pomerne krátke lehoty a skončiť bez nároku na akékoľvek odškodnenie.

Životné prostredieEurópska komisia schválila financova-

nie 202 nových projektov v rámci programu LIFE+, fondu EÚ pre životné prostredie. Pro-jekty sa týkajú akcií v oblasti ochrany príro-dy, environmentálnej politiky, zmeny klímy a informovanosti a komunikácie o otázkach životného prostredia. Celkové investičné ná-klady na tieto projekty predstavujú približ-ne 516,5 milióna eur, z ktorých EÚ poskytne 268,4 milióna eur. Komisia dostala 1 078 žia-dostí z 27 členských štátov EÚ.

Elektronický odpad Pre zber a spracovanie elektronického od-

padu platia nové vylepšené pravidlá, ktoré

poskytujú členským štátom účinnejšie ná-stroje boja proti vážnemu problému - nezá-konnému vyvážaniu odpadu. Systematický zber a vhodné spracovanie sú nevyhnutným predpokladom recyklácie materiálov ako zla-to, striebro, meď a vzácne kovy, ktoré sa pou-žívajú v televízoroch, laptopoch a mobilných telefónoch. Najneskôr do 14. februára 2014 musia členské štáty zmeniť a doplniť svo-je existujúce právne predpisy v tejto oblasti a zosúladiť ich s novou smernicou a novými cieľmi.

Od roku 2016 sa od členských štátov bude vyžadovať, aby zabezpečili, že sa vyzbiera 45 % elektrických a elektronických zaria-dení predaných v každej krajine. Od roku 2018 sa rozsah pôsobnosti smernice rozší-ri z dnešných kategórií na všetky elektrické a elektronické zariadenia. Od roku 2019 sa cieľ zozbieraného odpadu zvýši na 65 % pre-daných elektrických a elektronických zaria-dení alebo alternatívnu mieru 85 % vytvore-ného elektronického odpadu.

Podpora výskumníkovEurópska rada pre výskum (ERC) vybrala

536 špičkových začínajúcich výskumných pracovníkov, ktorí získajú financovanie vo výške takmer 800 miliónov eur. Granty ERC pre začínajúcich výskumných pracovníkov do výšky 2 miliónov eur na projekt umožnia najsľubnejším vedcom rozvíjať myšlienky na hranici poznania. Vďaka nim budú môcť takisto budovať svoje výskumné tímy zahŕ-ňajúce viac než 3 000 postdoktorandských a doktorandských študentov, čím sa podporí nová generácia špičkových vedcov v Európe. V rámci svojho doteraz najväčšieho grantu ERC podporí v 21 európskych krajinách vý-skumných pracovníkov pochádzajúcich zo 41 štátov.

Peniaze na dopravu Európska komisia vybrala 74 projektov, na

ktoré sa v rámci spolufinancovania zo stra-ny EÚ vyčlení v programe transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) takmer 200 milió-nov eur na ďalšie skvalitňovanie dopravnej infraštruktúry v celej EÚ. Pri týchto 74 pro-jektoch, vybraných na základe výzvy na rok 2011, sa finančná podpora EÚ použije na rôz-ne účely, od vybudovania a/alebo modernizá-cie súčasných spojov, podpory dopravných koridorov, verejno-súkromných partnerstiev a inovačných finančných nástrojov. Prostred-níctvom výzvy v rámci programu na rok 2011 boli poskytnuté celkové prostriedky vo výš-ke 198,3 milióna eur, určené na financovanie 5 najvyšších priorít siete TEN-T. ■

Podrobnosti o jednotlivých rozhodnutiach a činnosti Európskej komisie nájdete na stránke: http://ec.europa.eu

euróPska komisia


Veľvyslanec Francúzskej republiky v SR

Niektorí kritici hovoria, že špičko-■■

ví politici v Bruseli, ktorí tvoria súčas-nú víziu Európy, rozumejú finančníctvu a politike ale nerozumejú Európe, živo-tu, a potrebám ľudu. Aká by mala byť, podľa vášho názoru Európa, aby sa v nej francúzsky ľud cítil čo najlepšie?

Súlad medzi rozhodnutiami politi-kov a očakávaniami ich voličov je zá-kladnou otázkou v našich európskych demokraciách, v ktorých sa význam-ná časť kompetencií odteraz vykonáva spoločne. Cieľom stále prebiehajúcich úvah je posilnenie demokratického cha-rakteru našich inštitúcií. Priame voľby európskych poslancov v roku 1979 boli počinom, ktorý položil základy legiti-mity Európskeho parlamentu. Projekt, kto-rý predpokladá, že raz bude možné istú časť európskych poslancov voliť na nadnárodnej kandidátke vytvorenej európskymi politic-kými stranami, a nie jednotlivými stranami členských štátov, by mohol dostať konkrétne kontúry už počas budúcich rokov. Európska konštrukcia by tak získala novú, dokonalej-šiu dimenziu.

Myslím si, že veľká väčšina mojich spolu-občanov sa cíti dobre v Európskej únii, lebo je nielen garantom hodnôt, ktoré obhajuje aj Francúzsko, ale aj mieru v Európe. EÚ nie je bezchybná, ale národom, ktoré do nej patria, už priniesla veľa pozitívneho. Je dôležité, aby európski občania cítili výhody a vedeli, že im EÚ neustále bude veľa dávať. Preto treba zlepšiť komunikáciu o nevyhnutných opatre-niach. Nemožno očakávať, že občania hneď všetko pochopia a príjmu – je to totiž dlho-dobý cieľ.

Francúzom svedčí ich svetoznáme slovné ■■

spojenie Savoir vivre – Umenie žiť. Vaša kra-jina má celkom inú mentalitu ako Nemecko. Ak by teda malo prísť k Spojeným štátom eu-rópskym, ako by sa tieto dva vedúce národy navzájom prispôsobili?

Ak by sa koncept európskej federácie kon-tretizoval, národy by si bezpochyby zachova-li svoj jazyk, kultúru a hodnoty, pretože to je to, čo od začiatkov EÚ tvorí jej bohatstvo a je jej hnacím motorom. Netreba preto proti sebe umelo stavať Francúzov a Nemcov ale-bo iné krajiny EÚ, ale úprimne v tejto ceste pokračovať. Jacques Delors povedal, že Eu-rópa by mala rešpektovať „vernosť národu a domovu“. Mala by tiež ,,myslieť na význam zachovania našich národov ako miesta zako-renenia ich príslušníkov“. To je dôvod, prečo sa zdá rozumnejšie hovoriť o projekte federá-cie európskych národov a nepoužívať výraz Spojené štáty európske.

Presun kompetencií smerom k EÚ umož-

ňuje lepšiu spoluprácu, vytvorenie základov spoločných pravidiel v určitých sektoroch, ale nie je synonymom uniformizácie kultúr a hodnôt.

Projekt „európskej federácie“, o ktorom sa hovorí, je dlhodobý. Zaujímavé diskusie o ňom sa vedú už niekoľko rokov, najskôr však treba vyriešiť problémy, ktorým čelia krajiny EÚ. Členské štáty si neželajú napre-dovať v rovnakom rytme a nemajú rovnaké túžby a predstavy. Na našej ceste budeme konfrontovaní s rôznymi úrovňami integrá-cie. Jedného dňa sa možno vyvinie federálna identita, ktorá nespochybní iné formy solida-rity a deľbu spoločných kompetencií.

V tejto súvislosti ešte jedna otázka: Aký by ■■

mohol byť úradný jazyk? Doteraz víťazí ang-ličtina ako akési esperanto. Vo federácii eu-rópskych štátov by to asi nebolo ideálne rie-šenie...

V dnešnej EÚ sa hovorí 23 oficiálnymi ja-zykmi, niektorými jazykmi sa hovorí aj vo viacerých krajinách naraz (francúzština, nemčina, gréčtina). Angličtina je najpoužíva-nejším jazykom v EÚ nie preto, že by bola rodným jazykom väčšej časti občanov EÚ, ale preto, že je prvým cudzím jazykom pri-bližne tretiny z nich. Jazyky, ktoré by mali najviac príslušníkov, sú nemčina a francúz-ština. Európsky občan môže s európskymi in-štitúciami komunikovať v jednom z 23 jazy-kov, medzi ktorými je aj jeho rodný. Európ-sky parlament používa všetkých 23 oficiál-ných jazykov. Následkom administratívnych a finančných obmedzení sa stretnutia iných európskych inštitúcií konajú v užšom počte jazykov. Pracovné jazyky Európskej komisie a komisie stálych predstaviteľov (Coreper) sú francúzština, angličtina a nemčina. V niekto-rých pracovných skupinách bez tlmočnia sa používajú iba francúzština a angličtina. Fran-cúzština zostáva druhým najpoužívanejším jazykom v internej a externej kominikácii eu-rópskych inštitúcií po angličtine. Myslí, že je

vhodné, aby to tak zostalo a ďalšie jazy-ky by mohli byť ďalej používané vnútri EÚ. Únia rešpektuje národné identity svojich členských štátov.

Francúzsky kultúrny inštitút v Brati-■■

slave, ako aj francúzske veľvyslanectvo, organizujú množstvo atraktívnych akcií pre našich obyvateľov – spomeňme na-príklad časté vernisáže. Na poslednej – Mladé európske umenie – ste hovorili o tom, že umenie žije, rozvíja sa a rozši-ruje aj v čase súčasnej globálnej krízy...

Francúzsko venuje kultúre pozornosť aj na politickej úrovni: všetky vlády, či už ľavicové alebo pravicové, kladú dô-raz na podporu kultúry, kultúrneho de-

dičstva a vzdelávania. Viac ako koníček či voľnočasová aktivita sa kultúra vníma ako výnimočný fenomén, ktorý nám umožňu-je vyjadriť sa, obohacuje našu víziu sveta, vyzýva k úvahám o svete. Teda, kultúra je niečo ako nástroj demokratického života. Je nevyhnutnosťou aj v čase krízy. Napríklad: ak aj ekonomické prostriedky domácnosti nedovoľujú ísť na dovolenku, možno sa vy-žiť v kultúrnych aktivitách, ktoré sú únikom z každodennosti. Myslím, že všetci potre-bujeme kultúru aj na to, aby sme vedeli če-liť stresom, na oddych, ale aj ako podnet na premýšľanie o víziách do budúcnosti, určitý kultúrny kompas, ktorý nám ukáže hodnoto-vý smer a cestu napred.

Umelci boli nielen svedkami, ale aj aktér-mi spoločenských prevratov a zmien. Uve-diem príklad zo Slovenska: po príchode k vám som bol dojatý objavením diel umel-cov 60. a 70. rokov: celá táto generácia svo-jím umením podala úžasnú výpoveď o situ-ácii, pozdvihla sa nad problémy a príkoria, oslobodila sa odmietnutím existujúceho po-riadku. Preto si myslím, že aj situácia, ktorú zažívame dnes – ekonomická kríza a politic-ké transformácie – povedú k zrodu veľkých autorov.

Ste už istý čas na Slovensku. Čo si na Slová-■■

koch najviac ceníte? Disponibilitu, srdečnosť, charakter a pria-

mosť vo vzťahoch, a, napríklad, aj dochvíľ-nosť. Naše krajiny spája staré priateľstvo, po-tvrdené najmä skúškami v dvoch svetových vojnách, ale aj rovnaké ekonomické a poli-tické záujmy. Silnou motiváciou je pre mňa záujem Slovákov o všetko, čo sa týka Fran-cúzska. Počas dvoch rokov som mal možnosť oceniť húževnatosť a výnimočnú kapacitu slovenskej spoločnosti, schopnosť sebarefle-xie a prispôsobenia sa nevyhnutnému vývo-ju v Európe. A viem, že Európa počúva a reš-pektuje aj váš – slovenský hlas. ■

euróPa rešPektuje národné identityČoraz častejšie sa hovorí o presune viacerých kompetencií do Bruselu, o Spojených štátoch európskych alebo Európskej federácii.

Na túto tému hovorila s veľvyslancom Francúzskej republiky v SR Jeanom-Marie Brunom novinárka Tatiana Jaglová.

Foto

: P. U

rbi

Európsky parlament


euróPsky ParlamentSeptembrové zasadnutie Európskeho parlamentu

Údajné väznice CIA v EurópeČlenské štáty EÚ musia vyšetriť, či na ich

území existovali tajné väznice alebo zariade-nia CIA, v ktorých boli začiatkom tohto sto-ročia zadržiavané osoby v rámci programu CIA pre vydávanie a tajné zadržiavanie osôb, uvádza sa v nelegislatívnom uznesení, ktoré schválil Európsky parlament.

Text vyzýva na začatie alebo pokračovanie nezávislého vyšetrovania najmä Litvu, Poľ-sko a Rumunsko.Uznesenie vyjadruje znepo-kojenie v súvislosti s prekážkami, s ktorými sa stretáva vnútroštátne parlamentné a súd-ne vyšetrovanie zapojenia niektorých člen-ských štátov do programu CIA. Tie sa týkajú nedostatočnej transparentnosti, utajovania dokumentov, prevládania vnútroštátnych a politických záujmov, úzkej právomoci pri vyšetrovaní, obmedzení práva obetí na účin-nú účasť a obhajobu a absencie dôkladných vyšetrovacích postupov a spolupráce vyšet-rovacích orgánov v EÚ.

Práva pre všetky obete trestných činov v EÚ

Všetky obete trestných činov naprieč EÚ získajú rovnaké základné práva a ich špe-cifické potreby budú individuálne posúde-né. Stane sa tak na základe smernice, ktorú schválil EP. Bezplatné služby ako podpora psychológa budú dostupné pre všetky obe-te, ktoré budú mať zároveň právo absolvovať výsluch a súdne pojednávanie v jazyku, kto-rému rozumejú. Každoročne sa stane obeťou trestného činu v EÚ 75 miliónov ľudí.

Obete trestných činov, ktoré sú spácha-né v zahraničí, môžu byť vystavené vážnym problémom v dôsledku kultúrnych, jazyko-vých a právnych rozdielov. Text, na ktorom sa už poslanci dohodli so zástupcami člen-ských štátov a ktorý podporil EP, si preto kla-die za cieľ, aby obete akéhokoľvek trestného činu požívali počas trestného konania rovna-ké práva, a aby sa k nim pristupovalo dôstoj-ne a s rešpektom. Nové pravidlá by im tiež mali zabezpečiť lepšiu ochranu pred opako-vaný páchaním trestnej činnosti a prístup k službám na podporu obetí, k spravodlivos-ti a odškodneniu. Poslanci presadili, aby boli špecifické potreby každej obete individuál-ne a včasne posúdené. V závislosti od veku, pohlavia, rasy, vierovyznania a sexuálnej orientácie, ako aj povahy a okolností trestné-ho činu, môže byť potreba ochrany u každej obete špecifická, uvádza sa v texte smernice.

Strategická a hodnotovo orientovaná zahraničná politika

Dosiahnutie súdržnej, konzistentnej a účin nej zahraničnej politiky EÚ si vyžaduje novú ucelenú stratégiu zahraničnej politiky EÚ, ktorá sa bude opierať o dostatočné zdro-

je na jej napĺňanie, uvádza sa v uznesení, ktoré schválil Európsky parlament v reakcii na výročnú správu o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (SZBP).

Napriek tomu, že Lisabonská zmluva vy-tvára v rámci zahraničnej politiky EÚ nový impulz predovšetkým tým, že poskytuje in-štitucionálne a funkčné nástroje, prebie-hajúca finančná a dlhová kríza oslabuje jej účinnosť a dlhodobú udržateľnosť. Samotná konzistencia politík, jej aktérov a inštitúcií nestačí , aby sa EÚ presadila na medzinárod-nej scéne. EÚ potrebuje reálnu strategickú koncepciu jej politík a nevyhnutné finančné, personálne a diplomatické zdroje na jej na-pĺňanie.

Podľa poslancov len komplexné prístupy, ktoré spájajú diplomatické, hospodárske, rozvojové a v krajnom prípade a v úplnom súlade s ustanoveniami Charty OSN aj vo-jenské prostriedky, sú vhodné na riešenie globálnych hrozieb a problémov. EÚ musí zabezpečiť súdržnosť rôznych zložiek zahra-ničnej politiky a presadiť strategický prístup, ktorý bude realistický, pragmatický a orien-tovaný na budúcnosť, uvádza sa v uznesení. V snahe systematicky zadefinovať ciele za-hraničnej politiky a zdroje na ich dosahova-nie poslanci navrhujú vytvorenie jasných po-rovnávacích kritérií.

Stav únie: hospodárska kríza a demokracia

Vízia predsedu Európskej komisie Barrosa sa v EP stretla so zmiešanými reakciami. Po-slanci vo všeobecnosti uvítali myšlienku sil-nejšej Európy, ktorá však podľa niektorých mohla byť ambicióznejšia, a zdôraznili potre-bu väčšieho dôrazu na sociálne otázky. Naj-väčšie politické skupiny žiadavali silný viac-ročný rozpočet EÚ, ktorý dokáže stimulovať rast a investície. Výzva na „menej EÚ“ domi-novala u poslancov, ktorí sú viac napravo od politického stredu.

Štvorhodinovú debatu na pôde parlamen-tu odštartoval prejav predsedu EK José Ma-nuela Barrosa, ktorý sa zameral najmä na dôsledky hospodárskej krízy a demokraciu. V súčasnej dobe je podľa neho žiaduce, aby si členské štáty uvedomili, že samostatne svoje problémy nevyriešia. Následne predstavil svoju víziu silnej hospodárskej únie založe-nej na politickej únii, ktorá by mala formu fe-derácie národných štátov. Otázka dôsledkov krízy pre budúcnosť EÚ a jej občanov bola pre mnohých poslancov kľúčová.

Kvalita a zodpovednosť základom bankového dohľaduPlánované pravidlá európskeho bankové-

ho dohľadu musia spĺňať kritériá kvality, ale aj povinnosti zodpovedať sa za prijaté roz-

hodnutia. Súčasné postoje členských štátov však brzdia jeho efektivitu a verejnosti môžu zaslať negatívny signál.

Uznesenie, ktoré schválil EP, je reakciou na dva zverejnené návrhy EK v oblasti posil-nenia bankového dohľadu. Text vymenúva hlavné obavy poslancov, ktoré chcú poslanci v priebehu schvaľovacieho procesu vyriešiť. Uznesenie víta fakt, že dva roky potom, ako Európsky parlament vyzval na integrovaný dohľad na bankami, túto potrebu priznávajú aj členské štáty. Poslanci však zároveň varujú pred zjavnou snahou vlád vyhnúť sa vytvo-reniu systému, ktorý by bol transparentný a demokraticky zodpovedný.

Uznesenie tiež poukazuje na niekoľko dôležitých bodov, o ktorých by sa v priebe-hu procesu schvaľovania pravidiel bankové-ho dohľadu mala viesť diskusia. Ide naprí-klad o rekapitalizáciu bánk, ktorá by pod-ľa poslancov mohla byť realizovaná priamo Európskym stabilizačným mechanizmom (ESM). Ďalším je potreba navrhnúť systém, ktorý sa dokáže vyrovnať s účinkom presa-hovania vplyvu bankovej únie na členské štá-ty mimo eurozóny.

Smutný príklad politického zastrašovania

Situácia ohľadom ľudských práv sa v Rusku v posledných mesiacoch drasticky zhorši-la, a to aj v súvislosti so súborom nedávno schválených právnych predpisov, ktoré môžu byť použité na ďalšie obmedzovanie zástup-cov opozície a ohrozovať slobodu prejavu, uvádza sa v uznesení, ktoré vo štvrtok schvá-lil Európsky parlament. Ako príklad poslanci uviedli kauzu punkovej skupiny Pussy Riot a prípad Gennadija Gudkova.

Poslanci vyjadrili znepokojenie nad zhorše-ním podmienok pre rozvoj občianskej spoloč-nosti v Rusku, a to najmä v súvislosti s nedáv-no prijatým súborom zákonov právne upra-vujúcich otázky demonštrácií, mimovládnych organizácií, ochrany osobnosti a internetu.

Parlament je hlboko znepokojený ne-primeraným rozsudkom v prípade členiek punkovej skupiny Pussy Riot, ktorý je podľa poslancov ďalším príkladom politicky moti-vovaného zastrašovania a prenasledovania opozičných aktivistov. Plénum však vyjadri-lo vieru, že tento rozsudok bude prehodno-tený a zrušený v súlade s medzinárodnými záväzkami Ruska. Uznesenie tiež pripomí-na prípad Sergeja Magnitského ako jeden z viacerých príkladov zneužitia právomocí ruskými orgánmi činnými v trestnom kona-ní a tiež poukazuje na kroky ruskej generál-nej prokuratúry voči Genadijovi Gudkovovi, členovi opozičnej strany Spravodlivé Rusko, ktorých cieľom je zbaviť do poslaneckého mandátu. ■

Infoservis prezidentskej kancelárie

infoservis Prezidentskej kancelárie


Na spomienkovom zhromaždení k výročiu SNP29. august 2012

Prezident SR Ivan Gašparovič sa v Banskej Bystrici zúčastnil na spo-mienkovom zhromaždení pri príležitosti 68. výročia SNP. Na úvod

si hlava štátu uctila pamiatku obetí protifašistických bojov položením venca v pietnej sieni Pamätníka SNP. V príhovore zdôraznil, že Slo-venské národné povstanie sa stalo príkladom dejinného vzdoru proti fašizmu: „Hľadajme v SNP posolstvo pre dnešok, jeho dejinný pohyb. Opri-me sa aj dnes o túto skutočnosť, bráňme nevinných ľudí, aby nepodľahli ne-viditeľnej a zákernej ruke, nepodriaďovali sa samozvancom a uzurpátorom, ktorí priživujú svoje ideologické bludy na životoch iných. Neofašizmus, te-rorizmus, žiadne bezuzdné násilie, ktoré v napätí dnešného sveta hľadajú svoju živnú pôdu nesmú nanovo nezmyselne rozdeliť svet... Prial by som si, aby hrdosť na SNP prenikla do povedomia všetkých generácií. Aby sa stala zdrojom národného uvedomenia a vlasteneckého cítenia,“ zdôraznil Ivan Gašparovič.

Prezident si uctil 20. výročie prijatia Ústavy SR31. august 2012

Prezident SR Ivan Gašparovič sa zúčastnil na slávnostnom zasad-nutí poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pri príležitosti

20. výročia prijatia Ústavy Slovenskej republiky. Vystúpil s prejavom, podčiarkol historický význam tohto konštitučného aktu, keď: „Sloven-ský národ, národ štátotvorný, ustanovil Slovensko ako subjekt medzinárod-ného práva – suverénnou, zvrchovanou Slovenskou republikou.“ V sláv-nostnom príhovore ďalej zdôraznil: „Ústavou sme konštituovali nielen štát sebe, ale aj princípy a hodnoty medzinárodných a medziľudských vzťa-hov. Vymedzili sme formy a prístupy k veciam verejného záujmu. A prišli aj prirodzené konfrontácie litery ústavy so skutočnosťou. Aj preto po 20 rokoch existencie ústavy poukazujeme popri inom aj na to, čo tvorí jeden z jej identifikačných znakov – čoraz nástojčivejšie odmietame sebectvo a po-žadujeme solidaritu.“

Prijatie švajčiarskou spolkovou prezidentkou10. september 2012

Prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča prijala na pôde svojej rezidencie v Manor Lohn v meste Kehrsatz neďaleko Ber-

nu s najvyššími poctami spolková prezidentka Švajčiarskej konfede-rácie Eveline Widmer–Schlumpfová. „Teším sa, že som mohol vašu kra-jinu navštíviť ako historicky prvý prezident samostatnej SR. Mojím cieľom je ešte viac rozšíriť súčasnú dobrú úroveň našich vzájomných vzťahov so Švajčiarskom,“ konštatoval I. Gašparovič. Podľa neho za kľúčové po-važujeme rozšírenie našej obchodnej výmeny a investícií. „Máme veľ-ký záujem o spoluprácu vo vede, výskume a inováciách, v ktorých patrí-te k absolútnej svetovej špičke,“ uviedol. Prezidentka Švajčiarska zdô-raznila význam vedy a výskumu pre rozvoj krajiny a preto privítala záujem slovenskej strany o organizáciu spoločného inovačného fóra Swissness 2012 v októbri v Bratislave. „Švajčiarsko môže prispievať svo-jou kvalitou odborného vzdelávania, ktoré je na vysokej úrovni,“ konštato-vala Eveline Widmer–Schlumpfová. Obaja štátnici sa dotkli aj témy podpory cestovného ruchu, na ktorého rozvoj majú Slovensko i Švaj-čiarsko ideálne predpoklady.

Vystúpenie v Rade OSN pre ľudské práva v Ženeve11. september 2012

Prezident Ivan Gašparovič počas oficiálnej návštevy Švajčiar-ska predniesol príhovor v Rade OSN pre ľudské práva v Žene-

ve. Išlo o historicky prvé takéto vystúpenie slovenského prezidenta. V príhovore vyzdvihol výsadné postavenie Ženevy ako ľudskopráv-nej centrály v systéme OSN. „Organizácia Spojených národov vyko-nala úctyhodný kus práce v oblasti ľudských práv, zdokonaľovala proce-dúry a mechanizmy ich ochrany. No stále existuje priestor na ich ďalšie zlepšovanie,“ uviedol I. Gašparovič a pokračoval: „Ubezpečujem vás, že po zavŕšení historicky prvého slovenského mandátu v Rade OSN pre ľudské práva, zostáva SR vo svojej zahraničnej politike pevne zaviazaná aktívne pokračovať a podieľať sa na jej činnosti vrátane subsidiárnych mechanizmov. Je pripravená pozitívne spolupracovať v konštruktívnom duchu so všetkými relevantnými aktérmi vrátane zástupcov občianskej spoločnosti.“ Návšteva Úradovne OSN v Paláci národov v Ženeve bola posledným bodom v rámci historicky prvej návštevy sloven-ského prezidenta vo Švajčiarsku. ■

Foto: Martin Garaj


infoservis úradu vlády sr

Úrad vlády Slovenskej republikyNámestie slobody 1813 70 Bratislava

Tel: +421 2 572 95 111E-mail: [email protected],

[email protected]

Informácie z tohto InfoServisu a mnoho ďalších nájdete na internetových stránkach

úradu vlády Slovenskej republikyna adrese www.vlada.gov.sk

Kontakt pre médiá:Tlačový a informačný odbor

Úradu vlády SR Telefón: 02/572 95 248

Fax: 02/524 97 625E-mail: [email protected]

Podateľňa Úradu vlády SR:Pondelok - Piatok: 8.00 - 15.00 hod.

Prestávka: 11.45 - 12.15 hod.E-mail: [email protected]

EuroInfo centrum:Hlavné námestie 8 (Miestodržiteľský palác)

813 70 Bratislava Telefón: 0800/103 104 Mobil: 0905/387638

Poskytovanie informácií v pracovných dňoch: 8.00 - 18.00 hod.

24. august 2012

Prezentácia programu ESO na Úrade vlády SR

Predseda vlády SR Robert Fico a pod-predseda vlády a minister vnútra SR Ro-bert Kaliňák spoločne predstavili reformu štátnej správy ESO (Efektívna, spoľahli-vá a otvorená štátna správa), ktorá štátu ušetrí milióny eur. Jej cieľom je redukcia 613 úradov miestnej štátnej správy na 79 okresných úradov. Pre vybavovanie admi-nistratívnej agendy sa plánuje vznik kon-taktných centier pre občanov – KAMO (kontaktné administratívne miesta obča-na). Novinkou je, že občania nebudú mu-sieť cestovať na úrad v mieste svojho trva-lého pobytu, ale budú sa môcť obrátiť na ktorékoľvek kontaktné centrum na Slo-vensku.

28. august 2012

Výročie Slovenského národného povstania„Z historických udalostí čerpáme odvahu

prekonávať prekážky, dokonca sme schopní prekonávať sa sami aj v súčasnosti,“ pove-dal predseda vlády SR Robert Fico pri pa-mätníku SNP v Banskej Bystrici na osla-vách 68. výročia Slovenského národného povstania. Podľa premiéra je 68. výročie dobrou príležitosťou na pripomenutie si hodnôt, ktoré sú stavebnými kameňmi nášho nazerania na svet - spolupatričnosť, spravodlivosť a sloboda.

Spolupatričnosť potrebujeme aj dnes, pri neistých vlnách Európy. „Potrebujeme, aby sme o tomto projekte nepochybovali, ale verili mu a považovali ho za našu vlastnú ná-dej a istotu pre budúcnosť, “ povedal premiér a pokračoval: „Skúsenosť z bojov v povsta-ní, ktorú Slováci získali v priamej konfrontácii s nehumánnosťou, odvaha postaviť sa zlu so zbraňou v ruke, naučila Slovenky a Slovákov vážiť si hodnoty spravodlivosti.“ Premiér po-čas príhovoru zdôraznil, že Slovenská re-publika má povinnosť ukázať príklady ta-kýchto osobností, ktorých životné cesty je hodné nasledovať. Osobnosti ako Lettrich, Novomeský, Ursíny, Golián a iní.

Povstanie z rokov 1944, ale aj 1848 Slo-váci síce nevyhrali, ale do povedomia pri-niesli vzácne hodnoty. „Ochotu bojovať za vlastnú národnú slobodu. Priniesli skúsenosť aj poznanie, že sloboda nie je prostý dar, ale platí sa za ňu životmi živých,“ dodal pre-miér.

30. august 2012

Na oslavách 20. výročia prijatia Ústavy SRV piatok 31. augusta 2012 sa v priesto-

roch historickej budovy NR SR na Župnom námestí v Bratislave zúčastnil predseda vlá-dy SR Robert Fico spolu s prezidentom SR Ivanom Gašparovičom a predsedom NR SR Pavlom Paškom na oslavách 20. výročia prijatia Ústavy Slovenskej republiky.

„Demokratická Ústava SR prijatá 1. septem-bra 1992 symbolizuje najmä štátnu identitu občanov. Dielo, ktoré vyšlo spod rúk expert-nej skupiny odborníkov, je dôkazom, že obsah, duch Ústavy aj prejavená úcta voči politickým právam, základným ľudským právam a slobo-dám, kultúrnemu dedičstvu nesú pečať tých najlepších európskych štátoprávnych tradícií,“ povedal v príhovore počas slávnostného galavečera na Bratislavskom hrade predse-da vlády SR Robert Fico.

3. september 2012

Predseda vlády navštívil banské sídla na Hornej Nitre

„V mene svojom aj vlády vám chcem poďa-kovať za výkony, ktoré podávate,“ povedal baníkom predseda vlády SR Robert Fico, ktorý pri príležitosti regionálnych osláv Dňa baníkov sfáral priamo do Bane Cigeľ. „Verím, že plány, ktoré Hornonitrianske bane Prievidza majú, pokiaľ ide o udržanie ťažby, sú reálne a chcem prisľúbiť, že vláda bude v tej-to veci maximálne nápomocná,“ uviedol pre-miér. Zdôraznil, že región Hornej Nitry nemôže byť bez baníctva, pretože v tom-to sektore je zamestnaných niekoľko tisíc ľudí, ktorí potrebujú mať istotu pracov-ných miest aj do budúcnosti. „Bane budú mať aj naďalej podporu vlády SR, to hovorím veľmi jasne,“ podčiarkol.

Predseda vlády SR Robert Fico navštívil aj Handlovú, kde si uctil pamiatku obetí banských nešťastí pri hornonitrianskom Pamätníku obetiam banských nešťastí. „Nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch. No všade, kde to je možné, usilujeme sa pomôcť a robíme všetko preto, aby sme zmiernili do-pady tragických udalostí,“ uviedol premiér. „Chcem vás priateľsky poprosiť, aby ste sa aj v tých najkritickejších chvíľach neopúšťali, aby vo vás nezhasla obyčajná ľudskosť. Prosím, aby sme boli k sebe žičliví a ľudskí, pretože život nám môže pripraviť nástrahy, o ktorých ani ne-tušíme, ale prejaviť ľudskosť, správať sa najmä k tým, ktorých srdcia zasiahli tragické udalosti

Infoservis Úradu vlády SR

Infoservis Úradu vlády SR


slušne, na to netreba ani veľkú odvahu, ani veľ-kú námahu,“ vyzval premiér Robert Fico.

6. september 2012

Na zahraničnej pracovnej ceste v Českej republike

Pri príležitosti 20. výročia prijatia Ústavy Slovenskej republiky sa predseda vlády SR Robert Fico zúčastnil na zahraničnej pracov-nej ceste v Českej republike.

Výročie Ústavy SR si predseda vlády Ro-bert Fico spoločne s predsedom vlády Čes-kej republiky Petrom Nečasom uctilna sláv-nostnej recepcii usporiadanej veľvyslanec-tvom Slovenskej republiky v Prahe. Počas podujatia vystúpia obidvaja premiéri s prí-hovorom. Pracovnú cestu v Českej repub-like ukončil predseda vlády na diskusnom fóre Okrúhly stôl Comenia, na ktorom spo-ločne s predsedom vlády Českej republiky diskutoval o aktuálnych otázkach. Diskusné fórum zorganizovala Comenius – Paneu-rópska spoločnosť pre kultúru, vzdelávanie a vedecko-technickú spoluprácu založená v roku 1990 v Prahe.

9. september 2012

Držme v týchto krízových časoch pohromadeV nedeľu 9. septembra 2012 v Bratislave

pri Pamätníku obetiam holokaustu na Ryb-nom námestí sa predseda vlády SR Robert Fico zúčastnil na pietnom akte kladenia ven-cov pri príležitosti Dňa obetí holokaustu a rasového násilia. Počas podujatia vystúpil s príhovorom.

Pri tejto príležitosti vyzval občanov k sú-držnosti. „Povznesme sa nad malicherné spo-ry, aby sme spoločne čelili vážnej kríze, ktorá za-siahla Európu. Zo srdca by som si želal, aby sa náš svet zblížil.“

Premiér skonštatoval, že život je to najcen-nejšie, čo sme na svete dostali do daru, preto si ho musíme vážiť. Aby už nebolo možné zo-pakovať tragické udalosti, ktoré sa odohrali v minulosti, je podľa slov Roberta Fica nevy-hnutné pamäť národa a pamäť ľudí neustále obnovovať. Tento rok si pripomíname 250. výročie narodenia najväčšieho židovského vzdelanca rabína Moše Schreibera, známe-ho pod menom Chatam Sófer. „Chýr o ňom sa rozletel po svete najmä preto, lebo hľadal také formy spolužitia, ktoré charakterizovalo vzájom-né pochopenie,“ povedal Robert Fico.

11. september 2012

Novela Zákonníka práce je výsledok zdravého kompromisu

„Toto pracovné stretnutie bolo príkladom veľmi intenzívneho sociálneho dialógu, ktorý

sa stal základným pracovným nástrojom tejto vlády,“ povedal premiér SR Robert Fico po rokovaní so zástupcami zamestnávateľov a odborov. Zákonník práce je preto podľa jeho slov výsledok zdravého kompromisu. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ján Richter doplnil, že prijatý kompromis umožní využívať nástroje Zákonníka práce na ochranu zamestnancov a zároveň vytvo-rí zamestnávateľom predpoklady na rozvoj podnikateľskej činnosti. Rovnaký názor prezentovali aj predstavitelia najvýznam-nejších výrobných zväzov v priemysle a zástupcovia odborov. Zároveň existuje dohoda, že ak niektoré ustanovenia v Zá-konníku práce spôsobia ťažkosti na stra-ne zamestnancov alebo zamestnávateľov, budú prehodnotené a bude sa hľadať rieše-nie najvhodnejšie pre obe strany.

Novela Zákonníka práce je predmetom diskusie na aktuálnej schôdzi Národnej rady SR. „Som presvedčený, že v parlamente bude pri diskusii o Zákonníku práce uprednost-nená logika a zdravý rozum pred čisto politic-kými argumentmi,“ povedal premiér. Robert Fico uviedol, že základná úprava vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom by nemala podliehať pravidelným zme-nám, ale podstata pracovného práva by mohla byť zakotvená v ústavnom zákone.

12. september 2012

Stretnutie s veľvyslancami členských krajín EÚVo štvrtok 13. septembra 2012 sa predse-

da vlády SR Robert Fico v Zrkadlovej sále Úradu vlády SR v Bratislave stretol s veľvy-slancami členských krajín Európskej únie na spoločnom pracovnom obede. Stretnu-tie sa uskutočnilo v rámci polročného cy-perského predsedníctva v Rade EÚ.

13. september 2012

Robert Fico paralympionikom: Vyjadrujem vám svoj obdiv a ďakujem vám

za skvelú reprezentáciu SlovenskaPredseda vlády SR Robert Fico prijal po-

zvanie Slovenského paralympijského výbo-ru a v piatok 14. septembra 2012 prišiel do Piešťan slávnostne otvoriť Chodník slávy úspešných paralympionikov. „Vaše výsled-ky v Londýne sú métou, s ktorou sa môžu me-rať aj zdraví športovci,“ uviedol v príhovore Robert Fico. Paralympionici, ktorí sa každý deň vyrovnávajú so svojimi hendikepmi, sú podľa jeho slov príkladom aj pre politikov. „Aj politici musia ukázať schopnosť prekoná-vať sa vo výkonoch, ktoré treba zvládnuť pre-dovšetkým teraz na prekonanie veľkej krízy“.

Robert Fico pripomenul slová predsedu Slovenského paralympijského výboru Jána

Riapoša, ktorý povedal, že aj úraz treba prijať ako dar. „Tieto slová sú posolstvom aj pre nás zdravých, aby sme sa učili pobiť so ži-votom, s jeho neľahkými podmienkami a aby sme sa neučili hľadať výhovorky tam, kde je naša osobná zodpovednosť,“ podčiarkol slo-venský premiér.

„Som vám nesmierne vďačný za ľudský prí-klad, ktorý dávate našej spoločnosti a chcem Vám za to vyjadriť svoj obdiv. Ďakujem za skvelú reprezentáciu Slovenskej republiky,“ uzavrel Robert Fico.

18. september 2012

Prijatie predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza

V utorok 18. septembra 2012 v priesto-roch Úradu vlády SR v Bratislave sa stretol predseda vlády SR Robert Fico s predse-dom EP Martinom Schulzom.

Témami spoločného rokovania boli ak-tuálne európske otázky, vývoj v oblasti prehlbovania európskej integrácie, ďalšie smerovanie Európskej únie ako aj hospo-dárska, finančná stabilizácia a posilnenie ekonomického rastu v EÚ.

19. september 2012

Ministri nechali limuzíny doma, využili alternatívnu dopravu

Členovia vlády SR sa rozhodli podporiť myšlienku Európskeho týždňa mobility, pre-to sa na rokovanie vlády nepriviezli limuzí-nami, ale využili alternatívnu dopravu.

Prvý prišiel minister hospodárstva Tomáš Malatinský na bicykli a v neformálnom oble-čení. Aj minister práce, sociálnych vecí a ro-diny SR Ján Richter využil bicykel, hoci išlo o technickú novinku, elektrobicykel. „Snažil som sa v maximálnej miere ťahať sám, preto som aj zadýchaný,“ povedal Ján Richter v oran-žovej reflexnej veste. „Nie je možné takto do práce chodiť stále, no je potrebné nájsť si neja-ký priestor a čas, aby sme odbremenili životné prostredie a podporili myšlienku Európskeho týždňa mobility,“ dodal minister s tým, že ak to počasie umožní, využije takýto spôsob do-pravy do práce aj inokedy.

Predseda vlády SR Robert Fico prišiel pešo zo svojho bytu na Čmeľovci. Nevynechal však ani svoje pravidelné ranné behanie. „Ak ma nezastavilo asi tridsať ľudí, tak ani jeden, vy-bavil som pol sveta a takmer som zmeškal, ale je to veľmi príjemné,“ skonštatoval premiér. Ľu-dia, samozrejme, využili príležitosť stretnúť sa s ním. „Mnohí riešili svoje osobné veci, mno-hí potrebovali niečo vybaviť, niekto potreboval robotu, tak som absolvoval malý prehľad brati-slavských problémov, kým som zišiel sem dole,“ povedal s úsmevom Robert Fico. ■

Infoservis NR SR


štvrtá schôdza národnej rady

slovenskej rePubliky Poslanci si zrušili

trestnoprávnu imunituTrestnoprávna imunita poslancov Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky zanikla 1. septembra. Snemovňa totiž 144 hlasmi schválila zmenu Ústavy Slovenskej repub-liky a za príslušnú novelizáciu Trestného poriadku zahlasovalo 145 poslancov. Proti nebol nikto. Priestupkovú imunitu si po-slanci zrušili už koncom minulého voleb-ného obdobia. Na zrušení trestnoprávnej imunity sa dohodli spoločne všetky par-lamentné strany. Poslanci budú po novom nepostihnuteľní už len za výroky pred-nesené v pléne alebo orgánoch Národnej rady Slovenskej republiky a za hlasova-nie, a to aj po skončení ich mandátu. Na vzatie poslanca do väzby však bude nevy-hnutný súhlas parlamentu, Na zadržanie člena snemovne v prípade pristihnutia pri páchaní trestného činu bude potrebný sú-hlas mandátového a imunitného výboru. Ak k nemu nedôjde, bude poslanec okam-žite prepustený. O prichytení zákonodarcu pri čine bude musieť polícia upovedomiť predsedu národnej rady a šéfa spomína-ného výboru. Poslanci však trestnoprávnu imunitu v rozsahu, akú mali doteraz čle-novia zákonodarného zboru, naďalej po-nechali sudcom. „Rozhodli sme sa, že v tejto chvíli budeme plniť objednávku v tom rozsa-hu, v akom ju chápeme, že od verejnosti prišla. Teda zrušenie trestnoprávnej imunity poslan-cov,“ vysvetlil pred časom poslanec KDH Radoslav Procházka a dodal, že na jeseň po dokreovaní Súdnej rady Slovenskej re-publiky by sa však malo začať pracovať na zmene. Predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD) takýto zámer potvrdil, avšak zdôraznil potrebu diskusie. Verí, že v spo-lupráci so zástupcami sudcovského stavu a ministra spravodlivosti vznikne nove-la ústavy, ktorou prídu sudcovia o trest-noprávnu imunitu.

Stiahneme vojakov z AfganistanuSlovenská republika do júna 2013 po-

stupne stiahne z operácie ISAF v Afganis-tane do 289 príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Tento návrh rezortov obrany a diplomacie 142 hlasmi schválili poslanci národnej rady. Zmena mandátu bude postupná. V prvej fáze do konca tohto roku má operáciu NATO opustiť 104 sloven-ských vojakov. Zhruba polovicu z nich (53) tvoria príslušníci strážnej čaty na základni Tarin Kowt. Zvyšní vojaci sú členmi multi-funkčnej ženijnej jednotky, ktorá pôsobí na leteckej základni v Kandahare. Ďalší vojaci by mali byť stiahnutí v prvej polovici roku 2013. Do apríla sa má na Slovensko vrátiť 20-členná jednotka špeciálnych síl. Do júna

2013 plánuje ministerstvo obrany stiahnuť do 165 príslušníkov strážnej jednotky na zá-kladni Kandahar Airfield. Poslanci odobrili aj vyslanie do 33 príslušníkov ozbrojených síl do Afganistanu ešte v priebehu tohto roku. Do misie by tak mohli ešte zasiahnuť príslušníci Vojenskej polície i vojenského poradného tímu.

Kandidáti Andreja Kolesíka neuspeli vo voľbách

Poslanci národnej rady ani v druhom kole nezvolili dvoch nových členov Správ-nej rady Ústavu pamäti národa. Už v pr-vom kole sa ako najvážnejší kandidáti spomínali nominanti Smeru-SD Roman Lebeda a Ján Hrubý, ktorých presadzoval najmä poslanec Andrej Kolesík. Napriek jeho viere, že títo nominanti budú v dru-hom kole zvolení, sa tak nestalo. Roma-na Lebedu podporilo 68 zo 144 poslancov, Jána Hrubého 66 zákonodarcov. V hlaso-vaní však neuspeli ani zvyšní piati kandi-dáti. Voľbu si zrejme zopakujú na septem-brovej schôdzi parlamentu. Poslanci majú zvoliť dvoch nových členov Správnej rady Ústavu pamäti národa, lebo 16. marca a 20. apríla 2012 sa skončilo funkčné obdobie dvom členom rady.

Smeráci sa zrejme zľakli podania na ústavný súd

Vládnuca strana Smer-SD presadila do programu 4. schôdze skrátené legislatívne konanie novely zákona o sociálnom pois-tení. Prišiel ho obhajovať aj predseda vlá-dy Robert Fico a poslanci o ňom niekoľko dní vášnivo diskutovali. Pred hlasovaním o jeho posunutí do ďalšieho legislatívneho procesu však opozícia spochybnila jeho za-radenie do programu schôdze, pretože na tento krok je podľa zákona o rokovacom poriadku potrebný súhlas troch poslanec-kých klubov. Keďže Smer-SD ako vládnu-ca strana má iba jeden poslanecký klub, opozícia argumentovala, že je to porušenie spomínaného zákona, a preto nie je mož-né o tejto novele ďalej rokovať. Opoziční poslanci sa vyhrážali, že ak si smeráci od-hlasujú ďalšie pokračovanie o tomto bode programu, obrátia sa na ústavný súd. Po zasadnutí poslaneckého grémia predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD) ukon-čil 4. schôdzu s tým, že zvolá ďalšiu, na program ktorej bude novela zákona o so-ciálnom poistení normálne zaradená a pre-rokovaná v skrátenom legislatívnom ko-naní spolu s ostatnými neprerokovanými bodmi z tejto schôdze.

Piata schôdza národnej rady

slovenskej rePublikyUskutočnila sa 1. augusta a jej jediným

bodom bola voľba generálneho riaditeľa

Rozhlasu a televízie Slovenska. O tento post malo záujem 11 kandidátov. Národná rada z nich vybrala jedného a novým ge-nerálnym riaditeľom rozhlasu a televízie sa stal Václav Mika. Bývalý riaditeľ TV Markí-za zvíťazil v tajnej voľbe, keď mu svoj hlas odovzdalo 74 poslancov. Na zvolenie potre-boval získať nadpolovičnú väčšinu hlasov. Za Mikovho najväčšieho konkurenta, šéfa Tlačovej agentúry Slovenskej republiky Ja-roslava Rezníka hlasovali len dvaja poslan-ci. Okrem vládnych sociálnych demokra-tov sa na voľbe zúčastnili aj poslanci oso-bitnej ľudovej a nevypočitateľnej občiny združenej v parlamente pod názvom Oby-čajní ľudia a nezávislé osobnosti. Hlasova-lo spolu 95 poslancov. Václav Mika by mal vo verejnoprávnom médiu presadzovať svoj projekt riadenia a rozvoja Bez bariér. V ňom napríklad pripúšťa možnosť opä-tovného spustenia Trojky, ktorá by vysie-lala šport. Jednotka by sa mala zamerať na štandardný európsky formát verejnopráv-nych médií, cieľovým publikom Dvojky bude náročný divák. Televízia by sa mala navyše vrátiť ki investigatívnej publicisti-ke a viac spolupracovať s verejnoprávnou Českou televíziou. Zlepšiť program Slo-venskej televízie má najlepšie spravodaj-stvo a menší počet repríz. Od týchto zmien si Václav Mika sľubuje zabezpečenie stabil-nejšej programovej štruktúry, ale aj väčšiu sledovanosť Slovenskej televízie.

šiesta schôdza národnej rady

slovenskej rePublikyMore zmien

v oblasti sociálneho systémuPredseda parlamentu Pavol Paška tak ako

sľúbil po predčasnom ukončení 4. schôdze, zvolal 6. zasadnutie národnej rady najmä preto, aby sa Smer-SD definitívne vyspo-riadal so zmenami v dôchodkovom systé-me a aby to bolo aj právne v poriadku. Túto tému poslanci päť dní rozpitvávali na štvr-tej schôdzi a ani na novozvolanej opozícia nesúhlasila s jej prerokovávaním v skráte-nom legislatívnom konaní. Upozorňovala na neopodstatnenosť zrýchleného konania a navrhovaných zmien, a preto sa opozič-né strany samotného hlasovania nezúčast-nili. Na protest proti postupu vlády opozí-cia v sále rozprestrela čierny transparent Smer-SD-zlodeji dôchodkov.

Už na štvrtej schôdzi prišiel zrýchlené legislatívne konanie obhajovať predseda vlády Robert Fico. „Garantujem vám, ako tu stojím, že deficit rozpočtu v roku 2012 bude 4,6 %, nech to stojí čokoľvek. My si túto domá-cu úlohu naplníme za pomoci našej predstavy, ktorá je typicky sociálnodemokratická,“ vyhlá-sil Robert Fico. V skrátenom režime sa tak majú znížiť odvody do druhého piliera z 9 percent na 4 percentá a rozdiel sa má pre-

Infoservis NR SR


niesť do prvého piliera, čo má pomôcť ne-udržateľnému dôchodkovému systému na Slovensku. „Rešpektujem právo opozície na kritiku, pretože aj ja som pôsobil v opozícii po-merne dlho. Ale aj na kritiku treba racionálny dôvod a niekedy aj morálne právo,“ povedal premiér. Opozícia podľa neho nepriniesla dostatočnú alternatívu na to, ako konsoli-dovať verejné financie. Podľa Roberta Fica chýba v rozpočte na tento rok 500 milió-nov eur, čo je pozostatok po bývalej vláde Ivety Radičovej. Premiér zároveň vyzval opozíciu na rokovanie v prípade dosiahnu-tia vyrovnaného rozpočtu o tom, že by sa následne odvod do druhého piliera opätov-ne zvýšil zo štyroch na šesť percent.

Niekoľko myšlienok z rozpravyPodpredseda parlamentu za KDH Ján Fi-

geľ upozornil, že zásahom do druhého pi-liera sa vykráda špajza, pokladníčka mla-dých ľudí a z kapitalizačného piliera sa stá-va pilierik. „Ide tu predovšetkým o peniaze, o peniaze sporiteľov,“ zdôraznil opozičný po-slanec Ivan Štefanec z SDKÚ-DS s tým, že Robert Fico sa snaží získanie týchto zdrojov prekryť tvrdeniami o potrebe získať doda-točných 500 miliónov eur do štátnej kasy. Túto likvidáciu druhého piliera označil Ri-chard Sulík (SaS) za neuveriteľne krátko-zrakú. „Pošliapávate demokraciu, zneužívate svoju moc,“ reagoval opozičný politik Ľudo-vít Kaník (SDKÚ-DS). „Musíme byť zodpo-vední za dôchodky svojich rodičov, starých rodičov, ale aj budúcich generácií,“ obhajovala plánované zmeny poslankyňa vládnej stra-ny Jana Vaľová. „Na základe sekery 500 mili-ónov eur, ktorá tu vznikla za pol roka, je tých 40 miliónov eur veľmi dôležitých,“ povedal šéf rezortu práce Ján Richter, ktorý tento stav považuje za dostatočne objektívny na skrátené konanie. „Pri tomto návrhu by tak nemali byť víťazi ani porazení, ale vyhrať by mala zodpovednosť,“ povedal minister prá-ce, sociálnych vecí a rodiny.

Vládna väčšina záverečné hlasovanie zvládla

Národná rada napokon 10. augusta schválila novelu zákona o sociálnom po-istení. Zo 128 prítomných za ňu hlasova-lo 80 zákonodarcov, proti boli 46 poslanci, 2 sa zdržali a 22 bolo neprítomných. Keďže ide o veľmi rozsiahlu úpravu, spomeňme aspoň niektoré zmeny. Sporitelia v dru-hom dôchodkovom pilieri majú od začiat-ku septembra do konca roku 2016 znížené príspevky z 9 na 4 percentá hrubej mzdy. Od roku 2017 sa má príspevková sadzba každoročne zvyšovať o 0,25 percentuálne-ho bodu na konečných 6 percent v roku 2024. Druhý dôchodkový pilier je otvorený od 1. septembra do 31. januára budúceho roku. Súčasná výška poplatku za správu dôchodkového fondu vo výške 0,3 percen-ta ročne z čistej hodnoty úspor nakoniec zostane v garantovanom aj negarantova-nom fonde. Zvýši sa poplatok za zhodno-tenie majetku, a to z terajších 5,6 percent zo zhodnotenia na 10 percent zo zhodno-tenia penzijných úspor. Menej si pritom bude z prostriedkov určených na dôchod-kové sporenie účtovať aj Sociálna poisťov-ňa. Tá si v súčasnosti ponecháva 0,50 per-centa z výšky príspevku na vlastnú sprá-vu. Po novom bude poisťovňa tvoriť svoj správny fond len z 0,25 percenta z čistého vlastného príjmu.

siedma schôdza národnej rady

slovenskej rePublikyToto siedme stretnutie zákonodarcov

v 6. volebnom období malo na začiatku predohru v podaní Igora Matoviča. Ten zneužil možnosť pri návrhoch na doplne-nie programu schôdze na jeden zo svojich

exibicionistických kúskov. Po tom, čo slov-ne zaútočil na poslanca Martina Poliačika (SaS) za jeho predchádzajúce slová o ne-škodnosti požívania heroínu, vysypal mu na hlavu injekčné striekačky, aké používa-jú narkomani pri pichaní si drog.

Správne poplatky budú vyššieSúdny poplatok pri náhradách na náhra-

du škody spôsobenej nezákonným rozhod-nutím orgánu verejnej moci alebo jeho ne-správnym postupom bude 20 eur. Prešiel aj pozmeňovací návrh, ktorým poslanci Smeru-SD znížili neprimerane vysoké súd-ne poplatky v rámci správneho súdnictva. Zvýšia sa poplatky v rámci stavebnej po-moci či v oblasti dopravy. Vyššie poplatky čakajú aj motoristov pri prvom zápise mo-torového vozidla kategórie L, M1 a niekto-rých typov N1 do evidencie vozidiel. Za prvý zápis vozidla do výkonu motora 80 kW je sadzba poplatku stanovená na výšku 33 eur. Zmeny čakajú aj zákon o ha-zardných hrách, kde sa napríklad upravuje percento odvodu do štátneho rozpočtu pri číselných lotériách, a to z 18 na 20 percent. Na základe novely sa posúva termín zruše-nia kolkových známok z januára 2013 na január 2014. Poslanci odsúhlasili aj to, aby mohol Fond národného majetku Sloven-skej republiky použiť svoje prostriedky aj na náklady spojené s prípravou ukončenia jeho činnosti.

Fajčenie bude drahšieSpotrebná daň z tabakových výrobkov

stúpne už od októbra tohto roku o viac, ako pôvodne navrhovalo ministerstvo financií ešte za predchádzajúcej vlády. Zvýšenie sadzby dane na tabakové výrobky bude mať negatívny vplyv na domácnosti fajčia-rov, a to z dôvodu zvýšenia ceny za ška-tuľku cigariet o zhruba 0,10 eur. Špecifická časť spotrebnej dane z cigariet vzrastie od októbra o 2,59 percenta na 59,50 eura na tisíc kusov. Sadzba spotrebnej dane z ci-gár a cigariet stúpne o 2,4 percenta. A rov-nako aj sadzba spotrebnej dane na tabak vzrastie o 2,4 percenta.

Právomoci podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny

rozparcelovaliPrávomoci niekdajšieho podpredse-

du vlády si rozdelia ministerstvá a Úrad vlády Slovenskej republiky. Stane sa tak po schválenej novele kompetenčného zá-kona. Kompetencie v oblasti rodovej rov-nosti a rovnosti príležitosti má po novom prebrať ministerstvo práce. Právomoci týkajúce sa podpory kultúry národnost-ných menšín prejdú na úrad vlády. Ten bude vykonávať aj jednotlivé ustanovenia vyplývajúce zo zákona o jazykoch národ-nostných menšín. V čase uzávierky tohto čísla rokovanie 7. schôdze národnej rady pokračovalo. ■

Pripravil František Meliš

Foto

: arc

hív

Summary


Excerpt from an Interview with the Minister of Transport, Construction and Regional Development of the Slovak

Republic, Ján Počiatek

The issue when the City of Bratislava ■■

will be connected with the City of Košice in a highway across Slovakia still remains to be open. Any of the published deadlines for the Bratislava – Košice highway completion was not met so far. Mr Fico, the Prime Minister called for the 2010 year, the then Transport Minister Ján Figeľ scheduled the 2017 year. Is it realistic to keep the year announced by the then Government?

No one can outline the exact date for the highway completion these days. The only thing I can confirm is that the deadline announced by the then Cabinet is not realistic. I cannot tell you the exact year of the said highway completion. Environmental survey reviewing of D1 Turany – Hubová section is subjected to the European Commission assessment. The said D1 highway section is part of the highway completion between the cities of Bratislava and Košice. Therefore, it would be irresponsible to give you any deadline for the highway completion and to publish it openly. However, I may say that we will neither omit nor underestimate anything under the construction preparation stage in order to push agenda forward to its entirety.

Thus, the most important Slovakia’s ■■

highway completion depends on Brussels, doesn’t it?

Absolutely. We will be able to deliver the date assumption after the environmental issue related to town of Martin vicinity is solved out. I can see the solution optimistic

and within a few months we will be enabled to say the prospects regarding the pending section.

The issue of financing the highways is ■■

widely-spoken about these days. What model do you prefer to stick with?

The matter is the Euro funds financing; it is obvious. It is the least costly mode of financing not burdening the public finance.

Have you been considering the option to ■■

spend the Public Private Partnership (PPP) resources on highways construction?

Prior to stick with PPP projects aimed at financing it is a must to use the options given by the operational programmes via Euro funds and then the supporting resources can be taken into account to be considered both loans and PPP. Today’s real threat is that Euro funds of the programmatic period designed for roads don’t need to be spent as there is not sufficient amount of projects developed. I have been taken over the issue from the then Cabinet and we have to deal with it until it is solved out. To avoid such ups and downs we have intensified the preparation of highway construction projects designed on Euro Funds spending out of programmatic period for the 2014 to 2020 years. We make every effort not to face the situation when there is money but there is a lack of projects developed. We are in a frequent contact communicating with the European Commission in order to facilitate procedure of approving the projects in Brussels and to make it smooth. The then Cabinet did not always succeed to meet those achievements.

In financing both road and highway infrastructure there can be further resources warmly met including private funds, id est PPP projects. However, the terms of financing are utmost important as those must be favourable not only for private creditors but also for the State.

Excerpt from an Interview with the State Secretary of the Ministry of Transport,

Construction and Regional Development of the Slovak Republic, František Palko

A few weeks ago you held the talks with ■■

the Organization for Economic Cooperation and Development (OECD) representatives discussing the possibilities how to accelerate the EU Funds spending and prepare the forthcoming 2014 – 2020 financing term.

What outlines were presented for Slovakia by the OECD?

The talks occurred to be fruitful. We have been informing the OECD representatives about the adopted measures in order to make the EU structural funds and the EU Cohesion Fund spending accelerated. The matter was to project the coordination mechanism for the euro funds at the level of the State Secretaries in the form of reallocating the funds in the benefit of those operational programmes of the favourable absorption capacity and added social value, or, they are solving the issue of unemployment of small businesses and back-up of small and medium-size enterprises. The OECD representatives have assessed the measures and concurrently recommended Slovakia’s focusing on “the intelligent specialisation” primarily in the fields of competitive advantage to the extent of new programmatic term in compliance with the EU strategy.

The National System of Transport ■■

Information should be part of the EU common intelligent transport system according to Brussels envisaged planning and it is the EU wish to back it up financially. Does Slovakia already deal with solving the intelligent transport system?

We are on it. The presupposition is that the said system could be financed by us under the forthcoming programmatic period 2014 – 2020. We intend to review the scope, structure, inevitability and amount of costs designed for huge Slovakia-wide National System of Transport Information. Costs foreseen for the project developed are amounting to 150 million euro and the assumption covers the system to its entirety.

Foto

: arc

hív

Foto

: arc

hív

Summary


We think the amount is too much. There will be a transparent bid called for the system after the National System of Transport Information concept is re-evaluated. We assume that the price to be paid for it by Slovakia will be reasonably lowered than the said upper assumption of the costs.

What significance is the system of ■■

for common users of roads and city communications?

The National System of Transport Information will launch the modern information technologies in transport. It will enable the monitoring, assessment and controlling of the transport procedure to the extent of time and space in order to avoid unwished time losses. Concurrently the system will enable to set up efficiently the planning of transport infrastructure construction in compliance with the realistic transport demands in respective road sections accordingly.

The Ministry of Transport is preparing ■■

a new strategy in tourism. What does it differ from the current strategy viewing the fact that development in tourism is not corresponding to the existing possibilities?

It is our wish to develop tourism significantly faster than before. If we succeed to meet it, it will help entire Slovakia’s economy a lot. We would like to promote Slovakia abroad in far-away countries jointly with the V4-Group countries. In our opinion it will be better and more efficient for the entire region. We would like to back up Slovakia’s promotion in the neighbouring countries.

Which sectors do you intend to promote?■■

We wish to promote the sectors we are good at obviously. We may speak about the stays in thermal springs areas as there are sufficient spots of them Slovakia-wide; and they are available anytime all year round regardless the weather. Further to this, we focus on the stays to be spent in spectacular open nature jointly with eco-friendly tourism. In winter-time primarily those who go in for sports centres can be provided with skiing. Slovakia’s Tatras Mountains and the High Fatra and the Low Fatra mountains are deemed to be undoubtedly the best of the best to the East from the Alps. Moreover, we mustn’t forget about weekend tourism which is of utmost significance, however, it is a rather neglected segment.

Excerpt from an Interview with the State Secretary of the Ministry of Transport,

Construction and Regional Development of the Slovak Republic, Andrej Holák

■■

How is the road transport construction in ■■

Slovakia going on?This year the left line tracking D1

highway Jablonov – Studenec should be put into operation. In 2013 we are planning to launch nine kilometre long section of D1 highway Jánovce – Jablonov and fourteen kilometre section of speed road R4 Košice – Milhosť into operation.

Preparation stage and implementation of the most demanding and concurrently the most costly work portions of D1 highway are in front of us; further to this the works on three utmost needed

sections of speed road R2, being under advanced prep stage. We are proceeding in the project documentation and working documentation related to further constructions, e.g. the North – South interconnection of Slovakia.

What goals have been determined in ■■

railway transport?Viewing the train transport we are at

the starting point. To establish transport authority is deemed to be a principal step to be taken in passenger transport harmonization. It is aimed at not spending public resources designed for ensuring both railway and coach transport in dual and uncoordinated way. Updating the railway companies’ revitalization is under prep stage progress aimed at measures in making railway transport efficient. We are determined to reach balanced and reasonable management of The Railways of the Slovak Republic already this year if possible and subsequently to this we are ready to cover the acknowledged liabilities of the State towards the railway entities from the past years by portions.

Concerning the freight transport it is our ambition to shift goods flows from overloaded roads to railways due to capacity and ecological grounds and to back up the freight railway transport in market. Gradual balancing between railway and road transport and starting the building up the terminals of combined transport are the two necessities of utmost importance.

The EU Danube strategy has been designed ■■

to augment the cargo transport on the

Foto

: arc

hív

Foto

: arc

hív

Summary


Danube River by twenty per cent by 2020. To what extent is Slovakia involved in the foreseen planning?

From the beginning Slovakia takes an active part in preparations and implementation of the EU strategy for the Danube region. It can be proved by the fact that the latest session of the strategy managing committee was held in Bratislava this spring and it was attended by the European Commissioner for the regional development, Mr Johannes Hahn.

As for us the most important objective is to improve infrastructure and to remove the obstructions in sailing the Danube River. To be honest there are such sections on the Slovakian and Austrian and Slovakian and Hungarian stream of the Danube river where there is impossible to reach a favourable state making other measures than constructing the water work.

Next obstruction to sailing the Danube River occurred to be the Old Bridge in Bratislava the reconstruction of which over two years will help to achieve a needed height of under-bridge for the vessels. Long-term sustainability of the adopted measures is crucial. It requires an international cooperation which can be seen primarily just in the frame of the EU Strategy for the Danube region. Therefore, we are awaiting the real solutions for the domestic water transport development from the conclusions adopted at the talks held by respective working groups and the managing committee within the Danube strategy.

Excerpt from an Interview given by His Excellency, the Ambassador of the

Republic of France to the Slovak Republic, Mr Jean-Marie Bruno

Some critics say that top politicians in ■■

Brussels who project the present vision of Europe can understand both financing and politics however they do not understand Europe, the life and needs of people. Your Excellency, what Europe, in your opinion, should make French people feel as comfortable as they could?

Harmony between decisions made by politicians and expectations of their voters is the essential issue in European

democracies where the significant portion of competencies has been exercised jointly since now. The goal of currently ongoing considerations is to strengthen democratic character of the institutions. Direct elections of European deputies in 1979 turned to be the big deal for the fundamentals of the European Parliament legitimacy. Project envisaging the vision that it will be possible to vote a certain portion of European deputies on the supranational candidacy made up by the European political parties and not by respective parties of the member countries could turn to be already realistic in forthcoming years prospectively. Thus, European structure would gain a new, more polished dimension.

I think that majority of French people can feel comfortable in the European Union as the European Union is not only the guarantor of the values being defended by France to be honest but also the guarantor of peace in Europe. The EU is not of no mistake, however, it has brought a good deal of the positive aspects to nations they are part of the EU. The matter is that the Europeans could feel advantages and they would be aware of being able to benefit a lot from the EU further in near future. Therefore, communication about the inevitable measures has to be ameliorated. It cannot be expected that citizens may understand everything right away and accept it – it is a long term target to be achieved.

French people are well-■■

known for Savoir vivre – The art to live. France is a completely different country from Germany. If the United States of Europe were originated how would the two leading nations adapt to it?

If the concept of the European Federation was specified the nations would keep obviously their language, culture and values as this is just what predetermines the EU welfare since it has been originated; it

is its drive. Therefore, there is no need to project French people and Germans against each other and make them, or, other EU countries, the fighting enemies, but it is important to stick with the outlined modus vivendi. Jacques Delors said: “Europe should respect “loyalty to the nation and home”. Moreover, “Europe should be thinking of the significance to save our nations as the venue of rooting their citizens.” This is the reason why it is more reasonable to speak about the project related to the European Nations Federation, and not to use the expression of the United States of Europe.

To shift the competences towards the EU enables a more favourable cooperation, setting up the fundamentals of common rules in certain sectors but it does not stand for the synonym of uniformed cultures and values.

The European Federation Project that is widely-spoken about is a long term process. Interesting discussions have been held for a few years already; however, the outstanding issues have to be solved out first the EU countries are facing. The member countries do not wish to proceed in the same pace and they do not share the identical wishes and ideas. We will be allowed to experience different levels of integration on our way forward. Once the federal identity may be raised which will not put other forms of solidarity and common competences distribution under doubt. ■

English-written by © Mária Vrabcová

Foto

: P. U

rbi

Modernizujeme dopravnú sieť Slovenska, vytvárame pritom množstvo pracovných príležitostí, ideme za lepším prístupom k slovenským regiónom a za následným ekonomickým prínosom pre všetkých.

Operačný program Doprava prináša: integráciu Slovenska do Európskeho dopravného systému,

pulzujúci život vďaka kvalitnému prepojeniu vlastných regiónov,

cestné a železničné komunikácie vysokej kvality, bezpečnosti a spoľahlivosti,

rozvinutú verejnú osobnú dopravu a infraštruktúru prepravy tovarov.

Vieme, kam chceme ísť, a vieme, ako sa tam dostať.

Operačný program Doprava je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a z Kohézneho fondu.

Naša cesta k cieľu

Kvalitnejšia dopravná sieť pre Slovensko

euroreport plus venovaný mdvrr sr

Technology