1

Za jazykovú úpravu zodpovedajú autori.

Projekt: e- Health

Štúdia:

ELEKTRONICKÝ CHOROBOPIS

Vypracovali: prof. MUDr. Tibor Šagát, CSc. doc. MUDr. Štefan Hrušovský, CSc., Dr.SVS., mim. prof. prof. MUDr. RNDr. Gustáv Kováč, CSc., MBA doc. MUDr. Ján Štencl, CSc. mim. prof. doc. MUDr. Igor Rusnák, CSc. Bratislava, október 2006

2

Osnova štúdie Osnova štúdie ..................................................................... ................2

Úvod .................................................................................................... 3

1. Stručný opis problematiky ................................................... 5

Európsky systém zdravotnej starostlivosti

Integrácia slovenského systému zdravotnej starostlivosti do EÚ

2. Súčasný stav vo svete a jeho trendy ........................................ 7

Svet

Európska únia

Česká republika

3. Stav na Slovensku ................................................................... 9

4. Zdravotné záznamy a dokumentácia ............................................... 11

5. Cieľ štúdie .........................................................................................19

6. Špecifické riešenia projektu a implementácia do produktov ...... 19

7. Predkladanie výstupov aj pre iné ako diagnostické a liečebné

potreby ........................................................................................... 26

8. Harmonogram prác, čiastkové realizačné výstupy a ich časové

intervaly ............................................................................................27

8.1 Návrh projektu „Preklad a zavádzanie SNOMEDu“

8.2 Návrh projektu elektronického chorobopisu

8.3 Návrh projektu elektronickej žiadanky, čiarového kódu a

telemedicínskeho manažmentu laboratórnych dát

Úvod

3

Slovenská republika, členský štát Európskej únie, nastupuje proces

zapájania sa do európskych projektov informatizácie zdravotníctva, ktoré sa

súhrnne označujú ako eHealth. Cieľom projektov je vytvoriť produkty, ktoré

umožnia poskytovať kvalitnejšie, dokonalejšie, spoľahlivejšie, bezpečnejšie

a dostupnejšie zdravotnícke a sociálne služby zdravým a chorým občanom

nielen v materskej krajine, ale aj v rámci cezhraničnej súčinnosti

zdravotníckych systémov Európskej únie s perspektívou štandardizovaných

informačných procesov a prekonania problémov, ktoré vyplývajú

z rozmanitosti jazykového prostredia Európy.

V súvislosti s uvedenými procesmi Ministerstvo zdravotníctva prijalo

Koncepciu informatizácie zdravotníctva: eHealth stratégiu Slovenskej

republiky, Výhľadový plán eHealth programov a Akčný plán eHealth

programov na rok 2006. Organizačným a odborným gestorom týchto úloh je

Národné centrum zdravotných informácií (ďalej NCZI). Akčný plán eHealth

programov okrem iných úloh predpokladá aj spracovanie štúdií

uskutočniteľnosti pre eHealth projekty:

1. EHR (Electronic Health Records) – elektronické zdravotné

záznamy a chorobopisy

2. elektronický recept (e-Prescription)

3. Informačno-komunikačnými technológiami podporovaná

mimonemocničná zdravotnícka a sociálna starostlivosť (domáca

starostlivosť – Home Care)

Predmetom tejto štúdie je projekt č. 1 - elektronické zdravotné záznamy

a chorobopisy. Cieľom štúdie je prechod z klasického štruktúrovaného

písomného zaznamenávania zdravotných problémov, vyšetrení, diagnóz,

liečby a pod. (v súčasnosti už kombinovaného so zaznamenávaním údajov v

elektronickej forme) na korešpondujúci elektronický chorobopis (Electronic

Health Records, ďalej EHR). Princíp tvorby EHR je odrazom logických

štruktúr, ktoré zodpovedajú potrebám poskytovania zdravotnej starostlivosti,

používania záznamov bez ohľadu kde a kedy boli vytvorené, ktoré umožnia

prehľadávať rozsiahle záznamy, vytvárať z nich špecifické zostavy,

4

vyhľadávať špecifické skutočnosti s potenciálnou možnosťou ich

interpretácie, elektronicky prenášať celý chorobopis alebo len jeho časti

a pod.

Spracovaná štúdia slúži ako východiskový podklad na vypracovanie

projektov pre výberové konanie uchádzačov na získanie grantov

v programovacom období rokov 2007 – 2013.

1. STRUČNÝ OPIS PROBLEMATIKY

5

1.1 Európsky systém zdravotnej starostlivosti

V EÚ neexistuje jednotný systém zdravotnej starostlivosti, v jednotlivých

krajinách sa systémy odlišujú v rôznych oblastiach organizácie a riadenia

(štátne/neštátne formy zdravotníckych zariadení a i.), financovania (poistný

systém/iné spôsoby financovania a i.), legislatívy (práva a povinnosti

poskytovateľov, občanov/pacientov a i.) a pod. . Spoločnou črtou národných

zdravotníckych systémov Európskej únie je, že všetky sú postavené na

vedeckej medicíne, čo je základným predpokladom ich integrácie.

Otváraním hraníc a odstraňovaním bariér sa významne zväčšuje pohyb

osôb, služieb, hospodárskych, spoločenských a iných aktivít, čo si vyžaduje

hlboké zmeny mnohých spoločenských systémov, vrátane zdravotnej

starostlivosti, ktorá nadobúda nové aspekty, osobitne pluralitu, mobilitu

a virtualitu.

Aj keď európske inštitúcie vytvárajú politické, finančné a legislatívne

podmienky pre rozvoj európskeho systému zdravotnej starostlivosti, systém

sa nerozvíja zhora, ale vzniká na jednotlivých miestach, v jednotlivých

štátoch. Európsky systém zdravotnej starostlivosti vzniká na podklade

národných systémov, ich konvergenciou a integráciou s postupnou

implementáciou rozhodujúcich procesov. Jedným z kľúčových prvkov, ktoré

sú nevyhnutné pre integráciu systémov zdravotnej starostlivosti je

zrozumiteľná, dobre dostupná a kvalitná zdravotná dokumentácia občana EÚ,

bez ohľadu na to kde vznikla s možnosťou jej transportu na ktorékoľvek

miesto, vrátane flexibilného používania jej jednotlivých častí s potenciálnou

možnosťou ich interpretácie. Toto možno dosiahnuť len pomocou vyspelých

informačných a komunikačných technológii pri prísnom dodržiavaní

bezpečnosti, diskrétnosti údajov, čo jednoznačne smeru do elektronickej

podoby týchto dokumentov.

Legislatíva má v jednotlivých štátoch EÚ rozličné tradície trvajúce viacero

storočí a podstúpila rozličný vývoj. Nie je napríklad jednotne stanovené, či

informácie o zdravotnom stave sú majetkom osoby, ktorej sa dotýkajú. Ďalej

nie je jednotne stanovené, kto rozhoduje o zdravotnej starostlivosti, ak osoba

nemôže rozhodovať sama, kto je vlastníkom telesných zostatkov a pod.

Elektronické prvky zdravotnej dokumentácie musia byť zostavené tak, aby sa

6

rešpektovali uvedené a ďalšie rozdiely medzi jednotlivými krajinami EÚ a,

a fortiori, medzi EÚ a ostaným svetom.

Odrazom týchto zmien sú novo navrhované prístupy a koncepcie

zamerané na inovačné zmeny zdravotníckych systémov a nimi

poskytovaných služieb, ktoré podporujú najvyššie politické a výkonné

nadnárodné grémiá vrátane SZO a OECD, ale predovšetkým stanoviská

členských krajín Európskej únie, ktoré vyjadrujú viaceré dokumenty

Parlamentu a Komisie EÚ. Z nich je potrebné zvýrazniť najmä stanovisko

Parlamentu EÚ formulované v prelomovom dokumente COM(2004) 356 final

eHealth – making – health – care better for European citizens. An action

plan for European eHealth Area. Tento dokument prvýkrát definuje eHealth,

čo je skrátená forma výrazu elektronické zdravotníctvo, ktorý v jednoduchej

podobe znamená:

- využívanie informačných a komunikačných technológií na podporu

organizácie zdravotníctva a poskytovanie zdravotníckych služieb,

alebo v zložitejšej

- vývoj koncepcií, programov, metód, projektov a uplatňovania ich

výsledkov prostredníctvom informačných a komunikačných technológií

na vysokej profesionálnej úrovni v širokom rozsahu každodenných

zdravotníckych, medicínskych a sociálnych aktivít s cieľom zvyšovať

dostupnosť, spoľahlivosť, kvalitu a bezpečnosť služieb poskytovaných

chorým aj zdravým občanom, pri kvalitnom organizačnom zabezpečení

v mieste a čase potreby, pričom zároveň zohľadňujú aj možnosti

znižovať súvisiace náklady vždy, keď je to možné a potrebné.

V členských štátoch EÚ vznikajú pracoviská, ktoré sa zaoberajú

vývojom a implementáciou EHR v súlade s požiadavkami vlastného

jazykového prostredia a medicínskych zvyklostí. Doteraz je asi 19 takýchto

inštitúcií združených v európskej neziskovej organizácii s názvom The

EUROREC Institute: European Institute for Health Records so sídlom

v Bruseli.

1.2 Integrácia slovenského systému zdravotnej starostlivosti do EÚ Od r. 1989 sa systém zdravotnej starostlivosti u nás postupne mení zo

socialistického modelu, kde mal štát monopolné postavenie s centrálnym

7

plánovaním a riadení (mal hlavnú zodpovednosť za zdravie obyvateľov),

hlavne extenzívnym rozvojom s dôrazom na ústavnú zdravotnú starostlivosť

a financovaním zo štátneho rozpočtu na liberálnejší model založený na

demopolizácii a decentralizácii so vznikom neštátnych foriem zdravotníckych

zariadení, so zavedením zdravotného poistenia, s humanizáciou

a demokratizáciou systému (slobodná voľba lekára, zdravotnej poisťovne a i.)

a so zainteresovaním občana pri ochrane a udržiavaní zdravia. Cieľom týchto

dramatických zmien je najmä zlepšiť zdravotnú starostlivosť, zlepšiť zdravotný

stav obyvateľstva (priemerná dĺžka života, zníženie mortality a morbidity

a pod.) a kvalitu jeho života.

Uvedené ciele nemožno dosiahnuť bez použitia informačných

a komunikačných technológii pri rešpektovaní zmien v systémoch zdravotnej

starostlivosti členských štátov EÚ a legislatívy EÚ. Informačné technológie so

svojimi eHealth programami by mali byť prostriedkom (nie cieľom) aj

v Slovenskej republike pre podporu kvalitnejšieho a bezpečnejšieho

(zníženie omylov v diagnostike a liečbe) zdravotníctva s efektívnejším

využívaním zdrojov s prevádzkovými a inými úsporami, pretože inak nemožno

riešiť nepomer medzi rastom nárokov na zdroje pri poskytovaní zdravotnej

starostlivosti a ekonomickými možnosťami jednotlivých krajín. V súlade

s Európskym eHealth akčným plánom sa odvíjajú aj aktivity vlády SR a MZ

SR v tejto oblasti: eHealth stratégia Slovenskej republiky, Výhľadový plán

eHealth programov a Akčný plán eHealth programov na rok 2006.

Organizačným a odborným gestorom týchto úloh je Národné centrum

zdravotných informácií.

2. SÚČASNÝ STAV VO SVETE A JEHO TRENDY 2.1 Svet

Analyzovať a uviesť súčasný stav elektronizácie a internetizácie

v oblasti podpory zdravotnej starostlivosti informačnými a komunikačnými

technológia vo svete, popísať ich vybavenosť, efektivitu, spoluprácu, trendy

rozvoja je veľmi náročná úloha a presahuje zadanie tejto štúdie. Celý rad už

medzinárodne prijatých štandardov v tejto oblasti, napr. pre medicínsku

a zdravotnícku informatiku (ISO a predovšetkým CEN TC251), klinickú

8

terminológiu (SNOMED-CT), prenos zdravotníckych informácií (štandard HL7,

t. č. 3 verzia) a i., ktoré sa v rôznom stupni vo vyspelých krajinách používajú

nepriamo poukazuje na zaostávanie SR v tejto oblasti.

2.2 EURÓPSKA ÚNIA Vývoj a používanie informačných a komunikačných technológii

v systémoch zdravotnej starostlivosti je veľmi rôznorodý aj v členských

krajinách EU. Uvedieme niekoľko príkladov:

Španielsko – všetky údaje o pacientoch z nemocníc sa

zaznamenávajú v jednotnej elektronickej forme, existuje komunikácia

medzi nemocnicami, využíva sa technika dátových skladov pri

manažovaní klinických a riadiacich procesov a pod.;

Belgicko – má zavedený elektronický pacientsky záznam

a štandardizáciu lekárskych údajov;

Dánsko – má verejný zdravotný portál, ktorý spája regionálne

zdravotné systémy poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, umožňuje

on-line objednávať a predpisovať lieky a veľa ďalších činností.

Pravdepodobne najkomplexnejšie využitie informačných

a komunikačných technológii v systéme zdravotnej starostlivosti.

NHS Anglicka – Národná zdravotná služba má globálne vypracovaný

projekt pre Veľkú Britániu, Írsko, Škótsko a Wales. Buduje sa od r.

1948, pokrýva nemocničnú starostlivosť, ambulantnú starostlivosť,

lokálne zdravotné strediská, komunity zdravotných sestier a pod.

Záverom možno konštatovať, že vzhľadom na rôznorodosť kultúr,

politík, systémov zdravotnej starostlivosti sa získali rôzne výsledky a rôzne

úrovne pri implementácii informačných a komunikačných technológii

v zdravotnej a sociálnej starostlivosti. To viedlo k zmene stratégií, priorít

a spôsobov pri podpore ich uplatňovania v EÚ s výhľadom, že v roku 2013

bude každá krajina disponovať vlastnou časťou eHealth aplikácií.

2.3 Česká republika Ústav zdravotníckych informácií a štatistiky Českej republiky používa

bezplatný 602XML Filler a sadu elektronických formulárov na zber dát od

lekárov a zdravotníckych zariadení. Off-line formulácie obsahujúce výpočty

a pokročilé dátové kontroly slúžia na zaznamenanie informácií o zákrokoch

9

a výkonoch v rôznych lekárskych odboroch. V ostatných rokoch zaviedli v ČR

spoločnosť IZIP, ktorá svojim systémom zabezpečuje elektronický prístup

k zdravotným informáciám pacienta a elektronickú zdravotnú knižku, ktorej

držiteľom je dnes takmer milión občanov. Elektronická zdravotná knižka je

postavená na „troch p“: pacient – zdravotná poisťovňa – poskytovateľ

zdravotnej starostlivosti. Vydáva sa na základe dobrovoľnej žiadosti občana,

patrí výhradne jemu a je prístupná výlučne zdravotníckym zariadeniam, ktoré

navštevuje. Systém zahŕňa nemocničnú a ambulantnú lekársku starostlivosť

a lekárnickú starostlivosť.

3. STAV NA SLOVENSKU V porovnaní so situáciou v EÚ je rozvoj eHealth na Slovensku

v počiatočnom štádiu. Pri analýze stavu možno konštatovať, že:

Infraštruktúra informačnej a komunikačnej techniky Vybavenosť zdravotníckych zariadení výpočtovou technikou sa síce

pomaly, ale sústavne zlepšuje a postupne sa znižuje naše zaostávanie v tejto

oblasti za priemerom krajín EÚ. Zásadným motivačným faktorom v tejto

oblasti bolo zvýhodňovanie tých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí

vykazovali výkony zdravotným poisťovniam v elektronickej forme, neskôr iba

akceptovanie elektronickej formy. V relatívne krátkej dobe sa celá oblasť

primárnej, špecializovanej a ústavnej zdravotnej starostlivosti musela

preorientovať na tento typ vykazovania. Podobný vývoj prekonalo aj

softvérové vybavenie – jeho dostupnosť a efektívnosť používania. Postupne

sa aj v tejto oblasti znižuje naše zaostávanie i keď takmer úplne chýbajú

vyššie stupne komunikácie - vzájomné prepojenie pracovísk (sieťové

prepojenia), vzájomné prepojenie medzi inštitúciami: lekárov primárnej

starostlivosti s lekármi ústavných zariadení, liečebňami a pod. Ďalší rozvoj

v tejto oblasti cestou realizácia eHealth programov a projektov vyžaduje

inštalovanie nových nevyhnutných informačných a komunikačných

technológií.

Záverom možno uviesť, že informačný systém, ktorý sa pri zdravotnej

starostlivosti využíva, kombinuje elektronické záznamy, tlačené záznamy,

elektronicky vypĺňané a vytlačené formuláre, záznamy písané na stroji,

10

sériovo predtlačené papierové formuláre, záznamy písané rukou (prehlásenia,

podpisy), pečiatky a ďalšie záznamy. V narastajúcom počte nemocníc funguje

nemocničný informačný systém (NIS Medea Stapro a i.).V ambulanciách

praktických lekárov funguje ambulantný informačný systém s prepojením na

zdravotné poisťovne. V lekárňach funguje lekárenský informačný systém s

prepojením na zdravotné poisťovne. Obecne možno povedať, že stále

pretrváva nadmerná administratíva spojená s paralelnou komunikáciou

(písomná, diskety a pod.) medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti

a zdravotnými poisťovňami.

Štandardy zdravotníckej informatiky Málo pozornosti sa venovalo uplatňovaniu medzinárodne prijatým štandardom

medicínskej a zdravotnej informatike (hlavne štandardy CEN TC251), ktoré sa

týkali tvorby elektronických chorobopisov, štandardnej klinickej terminológii

(najmä SNOMED-CT), prenosu zdravotníckych informácií (HL7, t. č. verzia 3),

nemocničných informačných systémov (štandard HISA), prenosu

a spracovaniu obrazových informácií a pod.

Záujem o používanie informačnej a komunikačnej techniky Záujem o väčší záujem o implementáciu eHealth brzdia viaceré faktory:

• nízka znalosť samotnej problematiky eHealth, hlavne čo sa týka jej

prínosu na zvýšenie efektívnosti systému zdravotnej starostlivosti, jeho

bezpečnosti, zvýšenia kvality, potenciálnych úspor po iniciálnych

väčších investíciách a pod.

• potreba meniť zabehnutý štýl a systém práce pri často nízkej

počítačovej gramotnosti,

• finančná náročnosť projektov a programov.

Najmä z týchto dôvodov sa u nás neudomácnili už odskúšané

a prospešné riešenia, napr. verejné zdravotné portály s informáciami z

mnohých oblastí zdravotníctva (adresy poskytovateľov, preventívne

a edukačné programy a pod.), elektronické identifikačné karty pacientov

a pod.

Organizačná podpora a zabezpečenie zdrojov. Organizačná a finančná podpora zavádzaniu informačných

a komunikačných technológii bola zo strany štátu, zriaďovateľov nemocníc,

11

súkromných vlastníkov a pod. nízka. V tomto procese nejde len o finančnú

podporu, ktorá je určite nesmierne dôležitá, ale i tá sa odvíja od chápania

významu eHealth, pretože cieľom je predovšetkým zvýšenie kvality zdravotnej

starostlivosti na podklade dostupnosti informácií, kontroly spoľahlivosti

procesov s potenciálnou možnosťou ich interpretácie a pod. V organizačnej

oblasti nadobúda tento vývoj novú podobu zriadením NCZI, ktorého útvary

v by mohli oblasti podpory eHealth a zdravotníckych informačných štandardov

zohrať kľúčovú úlohu akcelerátorov a koordinátorov. Zlepšenie finančnej

podpory eHealth by mohli priniesť zdroje z EÚ, treba len strážiť ich efektívne

použitie.

4. ZDRAVOTNÉ ZÁZNAMY A DOKUMENTÁCIA 4.1 Zdravotné záznamy a dokumenty Zdravotné záznamy, ktoré sa v Slovensku v súčasnosti používajú, majú

odborne a legislatívne kodifikovanú štruktúru a predpísané formy. Použitie

elektronických dokumentov, ako právne záväzných dokumentov nie je nateraz

globálne vyriešené a bude vyžadovať zmeny v legislatíve. Základnými

prvkami zdravotnej dokumentácie sú dokumenty:

Žiadanka na laboratórne vyšetrenie. Obsahuje identifikačné údaje pacienta,

dátum, žiadosť, zdôvodnenie, pečiatku a podpis lekára, prípadne podľa

okolností ďalšie údaje.

Výsledok laboratórneho vyšetrenia. Obsahuje identifikačné údaje pacienta,

údaje o biologickom materiáli (kvantita, kvalita, spôsob spracovania a i.), o

vyšetrení (metodika, teplota pri vyšetrení a pod.), výsledok vyšetrenia,

pečiatku a podpis vyšetrujúceho.

Výmenný lístok – poukaz. Výmenným lístkom sa pacient odosiela na

konziliárne vyšetrenie lekárom špecialistom a na pomocné vyšetrenie.

Obsahuje identifikačné údaje pacienta, stručný opis zdravotného stavu,

požadované vyšetrenie alebo ošetrenie, pečiatku a podpis odosielajúceho

lekára.

Lekárska správa – nález. Tento dokument obsahuje lekársku správu

špecialistu - konziliára alebo nález pri pomocnom vyšetrení.

12

Lekárska správa. Lekárska správa obsahuje identifikačné údaje, miesto,

dátum a čas vystavenia, odborný nález, pečiatku a podpis lekára - špecialistu.

Hlásenie. Hlásenie o chorobe, zdravotnom stave, o poruche zdravotného

stavu obsahuje identifikačné údaje o pacientovi, údaje o zdravotnom stave,

ktoré sú predmetom hlásenia, identifikačné údaje o lekárovi, ktorý podáva

hlásenie, pečiatku a podpis lekára. Hlásenia slúžia najmä na epidemiologické,

štatistické a rozhodovacie účely. Medzi najvýznamnejšie hlásenia patrí:

Hlásenie o úmrtí.

Hlásenie nákazlivej choroby.

Hlásenie zhubného nádoru.

Hlásenie nežiaduceho účinku lieku.

Hlásenie o transfúznej reakcii.

Potvrdenie. Potvrdenie obsahuje identifikačné údaje pacienta, miesto, dátum

(prípadne čas) vystavenia, text potvrdenia, pečiatku a podpis lekára.

Potvrdenia sa vystavujú na žiadosť pacienta. Potvrdenie môže vydávať iba

oprávnený lekár (napríklad potvrdenie o práceneschopnosti alebo potvrdenie

o spôsobilosti narábať so zbraňou). Oprávnenosť určuje platná legislatíva.

Majú osobitný účel. Niektoré potvrdenia (napríklad potvrdenie o schopnosti

viesť motorové vozidlo) sú na osobitných formulároch. Iné potvrdenia

(napríklad potvrdenie o potrebe diétneho stravovania za účelom získania

finančného príspevku, sociálnej výhody a pod.) majú voľnejšiu formu. Príklady

potvrdení:

Potvrdenie o spôsobilosti narábať so zbraňou.

Potvrdenie o spôsobilosti viesť vodičský preukaz.

Potvrdenie o zdravotnom stave.

Potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti.

Potvrdenie o návšteve lekára.

Potvrdenie o hospitalizácii.

Potvrdenie o práceneschopnosti.

Potvrdenie o ošetrovaní člena rodiny.

Potvrdenie o zmenenej pracovnej schopnosti.

Potvrdenie o čiastočnej a o úplnej invalidite.

13

Návrh. Návrh obsahuje identifikačné údaje pacienta, miesto a dátum

vystavenia, odpis pomocných a laboratórnych výsledkov, nález špecialistu

(špecialistov) a prílohy. Návrh podáva lekár pre zdravotnú poisťovňu. Príklady

návrhov:

Návrh na kúpeľnú liečbu.

Návrh na liečbu v zahraničí.

Návrh na poskytnutie zdravotnej pomôcky.

Pozitívny reverz. Pozitívny reverz je obdoba informovaného súhlasu.

Obsahuje identifikačné údaje pacienta, text, ktorý podrobne informuje o

naplánovanom diagnostickom alebo terapeutickom postupe, podpis pacienta

a jedného alebo dvoch svedkov. Používa sa najmä pri chirurgickom

(gynekologickom) operačnom výkone. Predpokladá sa rozširovanie

informovaného súhlasu.

Negatívny reverz. Je vyjadrením nesúhlasu s naplánovaným vyšetrovacím

alebo liečebným postupom napriek poučeniu o jeho indikácii a prospešnosti.

Na základe negatívneho reverzu sa k príslušnému postupu nepristúpi, čo

môže významne ovplyvniť zdravotný stav pacienta.

Prehlásenie pacienta. Najčastejšie ide o prehlásenie o osobitnom aspekte

zdravotnej starostlivosti. Príklady:

Prehlásenie o odmietnutí transfúzie krvi a krvných prípravkov,

Prehlásenie o odmietnutí darovať orgán na transplantáciu.

Vyjadrenie lekára. Vyjadrenie nemá pevne stanovenú štruktúru. Poskytuje

ho lekár na žiadosť inštitúcie (poisťovne, Úradu pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou a pod.). Príklady:

Vyjadrenie k sťažnosti pacienta,

Vyjadrenie k zdravotnému stavu pri životnom poistení a i.

Môžu tvoriť súčasť chorobopisu.

4.2 Zdravotná dokumentácia

14

Zdravotná dokumentácia predstavuje sériu zdravotných záznamov

urobených v rôznom čase rozličnými kompetentnými zdravotníckymi

pracovníkmi. Zaznamenáva priebeh chorôb a vývoj zdravotného stavu v čase.

Základným spôsobom záznamu je záznam o priebehu – dekurz.

Okrem toho sa v zdravotnej dokumentácii sústreďujú jednotlivé dokumenty

(→4.1): výsledky vyšetrení, nálezy, lekárske správy, prepúšťacie správy

z iných zdravotníckych zariadení, posudky, potvrdenia a ďalšie doklady.

Medzi formy zdravotnej dokumentácie patrí:

Záznam o ambulantnej starostlivosti (ambulantná karta). Vedie ho

ambulantný ošetrujúci lekár. Záznamy o ambulantnej starostlivosti sú:

Záznam o ambulantnej starostlivosti praktického (všeobecného) lekára. Je to

najkompletnejší záznam. Takýto záznam má každý pacient spravidla jeden.

Záznam o ambulantnej starostlivosti so špecifickým zameraním. Vedie ho

lekár špecialista v užšom odbore (internista, neurológ, oftalmológ, psychiater

a i.). Pacient má spravidla viacero takýchto zdravotných záznamov.

Zdravotná knižka. Sú to záznamy o vývoji alebo priebehu konkrétnej choroby

alebo patologického stavu. Príklady zdravotných knižiek:

Diabetická knižka – zdravotný záznam pacienta s diabetes mellitus, ktorú

vedie diabetológ. Obsahuje identifikačné údaje o pacientovi, identifikačné

údaje o lekárovi, záznamy o návštevách diabetológa: dátum návštevy, klinické

údaje, glykémia, prípadne ďalšie laboratórne parametre, nové odporúčané

dávkovanie antidiabetík, pečiatka a podpis lekára.

Tehotenská knižka – zdravotný záznam o priebehu ťarchavosti. Tehotenská

knižka sa vystavuje a vedie pri fyziologickej aj patologickej gravidite.

Obsahuje identifikačné údaje o pacientke, identifikačné údaje o lekárovi

gynekológovi, harmonogram pravidelných kontrol, záznamy o návštevách.

Očkovací preukaz (očkovacia knižka). Označuje sa ako preukaz, pretože je

potrebné preukázať sa ním pri každom očkovaní. V skutočnosti ide takisto o

zdravotnú knižku. Obsahuje identifikačné údaje o pacientovi, harmonogram

plánovaného povinného a nepovinného očkovania, záznamy o podaní

očkovacích prípravkov s pečiatkou a podpisom podávajúceho lekára.

15

Chorobopis je spis, zdravotná dokumentácia, ktorá sa tvorí počas ústavnej

starostlivosti. Obsahuje štruktúrovanú zostavu zdravotných záznamov

a dokumentov o zdravotnom stave pacienta, záznamov súvisiacich s jeho

zdravotnými problémami, ich priebehom a riešením v chronologickom

usporiadaní.

Chorobopis obsahuje tieto náležitosti: identifikačné údaje pacienta, údaje o

prijatí a prepustení, prijímacia správa, dekurz, prílohy – výsledky

laboratórnych a pomocných vyšetrení, RTG- snímky a ďalšie materiálne a

virtuálne doklady vyšetrení, doplňujúca dokumentácia, prepúšťacia správa.

4.3 Elektronické zdravotné záznamy – elektronický chorobopis (EHR)

Elektronický zdravotný záznam sa v súčasnosti v Slovensku dostáva do

rúk pacienta iba epizodicky a ojedinele, napríklad záznam zobrazenia CT

alebo MRI na CD-nosiči.

Elektronický chorobopis (electronic health report, EHR) je elektronický

informačný doklad, ktorý je tvorený záznamami o zdravotnom stave

a udalostiach súvisiacich so zdravotným stavom jednotlivca. Vo svojej

štruktúre, obsahu a chronológii sa podobá klasickému chorobopisu

v písomnej forme (anamnéza, fyzikálne vyšetrenie, laboratórne vyšetrenia,

priebeh choroby, jej liečbu, dekurzy, epikrízy, konziliárne vyšetrenia a pod.)

avšak s týmito podstatnými rozdielmi:

- ľahké a flexibilné prehľadávanie rozsiahlych elektronických

zdravotných záznamov,

- pohotové nachádzanie situačne relevantných informácií na báze

odfiltrovania nepodstatného,

- syntéza viacerých rozptýlených záznamov vzniknutých v rôznom čase,

na rôznych miestach, ktoré vytvorili rovnakí alebo viacerí autori, do

zmysluplných celkov,

- prehľadávaním a analýzou štandardizovanej terminológie a vhodne

zvolených sémantických pádov identifikovať problém alebo fenomén

a z nich vyplývajúce interpretácie.

16

EHR je majetkom jednotlivca a slúži záujmom jednotlivca, je prístupný len

oprávneným osobám a inštitúciam.

Okrem toho EHR je elektronická databáza s týmito charakteristikami:

• obsahuje nezmazateľné zdravotné údaje o jednotlivcovi,

• sprístupňuje ďalšie zdravotné údaje o jednotlivcovi uložené ďaleko,

• umožňuje zdravotníckym pracovníkom pridávať ďalšie zdravotné údaje

o jednotlivcovi,

• umožňuje ľahkú identifikáciu zdroja informácie (lekára, zdravotníckeho

pracovníka, použité zariadenie, metódu a pod.),

• zariadenie, v ktorom záznam vznikol (nemocnica, klinika a pod.)

• dátum a čas vzniku

• druh záznamu: všeobecný alebo odborný lekár; ošetrujúci či službu

konajúci lekár nemocnice, skríningové, preventívne vyšetrenie a pod.

EHR mal by byť čitateľný v rozličných jazykoch. Je nevyhnutným

predpokladom bezpečnej mobility zdravých aj chorých občanov

a bezhraničnej spolupráce inštitúcií poskytujúcich zdravotnú starostlivosť.

EHR je kľúčovým prostriedkom pre:

- poskytovanie kvalitne zdravotnej starostlivosti sprostredkovaním

spoľahlivých, úplných a presných informácií o zdravotnom stave

predovšetkým vo vzťahu k ich mobilite na veľkom priestore EÚ,

- sledovanie a hodnotenie zdravotníckej starostlivosti.

EHR sa uvedených úloh a možností zhostí, len ak sa pri jeho zostavovaní

použije štandardizovaná nomenklatúra, napr. na báze SNOMEDu (→ 4.5),

ktorá dovolí v zdravotnej dokumentácii vytvoriť terminologicky jednotnú

štruktúru a ktorej obsah podlieha prehľadávacím procesom informačných

technológií. Tie následne dokážu v určitom rozsahu príslušné texty spracovať

a interpretovať. Okrem toho sú potrebné ďalšie nosné softvérové prostriedky

– pre prenos čiastkových záznamov z rôznych zdrojov do unifikovaného

chorobopisu; a štandard štruktúry chorobopisu a vzájomného začleňovania

informácií z heterogénnych zdrojov.

17

4.4 Informačné a komunikačné technológie v laboratórnej medicíne Z hľadiska laboratórnej medicíny sa problematika elektronického

chorobopisu v súčasnosti premieta do týchto oblastí:

• elektronická žiadanka – indikácia a interpretácia laboratórnych vyšetrení

• čiarový kód – automatizácia pred analytickej fázy

• tele medicína – okamžitý prístup do databázy výsledkov nezávisle na čase

a mieste

V oblasti laboratórnej medicíny:

• vo vyspelých krajinách EU a USA je elektronická žiadanka, čiarový kód a

tele medicína podstatne viac implementovaná ako v krajinách, ktoré do EU

pristúpili nedávno,

• kým vo vyspelých krajinách EU a USA ide o otázku unifikácie a

štandardizácie, prípadne zdokonalenia existujúcich technológií a ich

využitia, v prístupových krajinách ide o otázku implementácie týchto nových

technológií vôbec.

V SR existujú oddelenia jednotlivých laboratórnych subšpecializácií

(klinická biochémia, hematológia, mikrobiológia, imunológia) ako aj

integrovaných a konsolidovaných oddelení laboratórnej medicíny - úroveň

elektronizácie väčšiny z nich je nízka.

4.5 SNOMED-CT Snomed je niekoľko zväzková (200 000 konceptov) v USA vytvorená

a pravidelne aktualizovaná, najrozsiahlejšia, univerzálna ako aj špeciálna

zdravotnícka - klinická terminológia. Možno ho považovať za štandard.

V súčasnosti sa prekladá v Dánsku. Jeho implementácia v SR je jedným

z najvýznamnejších projektov pri rozvoji zdravotníckej informatiky. Dôležité

je rozhodnúť, či niektoré časti Snomedu nepreložiť skôr než iné. Význam má

tiež získať prehľad o existujúcich finančných a ľudských zdrojoch na preklad a

posúdenie terminológie. Treba si uvedomiť, že ide o dva procesy:

• preklad Snomedu a

• jeho klinickú validáciu,

18

ktoré môže zabezpečiť len presne definovaný tím s jasnými cieľmi,

harmonogramom úloh a podmienok platieb vo väzbe: termíny – kvalita –

platby – sankcie.

Tím pre preklad tvoria:

•dodávatelia IT, ktorí vytvoria systém a prostredie

• profesionálni prekladatelia so skúsenosťami v zdravotníctve

• zdravotnícki experti v odbore.

Postup prác kontroluje edičná skupina v systéme:.

• Určenie časti pre preklad

• rozdelenie časti na menšie celky

• preloženie časti 1 prekladateľom

• posúdenie druhým prekladateľom

• posúdenie zdravotníckym expertom v odbore

• posúdenie edičnou skupinou

• schválenie celým tímom.

Časový horizont projektu sa odhaduje na 3 - 5 rokov. Úspech projektu bude závisieť od toho, ako dokážeme využívať preloženú a

štruktúrovanú zdravotnícku terminológiu v zdravotníckej praxi. Skúsenosti

ukazujú, že najvhodnejšie je využitie na

• štandardizáciu informácie v zázname pacienta

• prepojenia s okolím – nemocnice a ambulancie

• klinické databázy

• vyhodnocovanie zdrojov

• výskum a štatistiku

• medicínsku banku znalostí

• nástroj na rozhodovanie pre zdravotníckych profesionálov.

4.6 Legislatívny rámec

Zavedenie eHealth do systému zdravotnej starostlivosti v SR zásadným spôsobom ovplyvní spôsob poskytovania zdravotnej starostlivosti a bude vyžadovať hlboké zmeny prakticky vo väčšine dnešných zákonných aj podzákonných normách SR vrátane zákona o elektronickom podpise (č.215/2002 Z. .z.) o archívoch a registratúrach (č. 395/2002 Z. z.) a o ochrane osobných údajov (č. 428/2002 Z. z.). Pri jednotlivých projektoch

19

je potrebné vytvárať skupiny konzultantov – právnikov, ktorí dokonale ovládajú príslušnú oblasť legislatívy. 5. CIEĽ ŠTÚDIE 5.1 vytvoriť slovenskú verziu SNOMED-u 5.2 vytvoriť slovenskú verziu elektronického chorobopisu v jednotlivých klinických oblastiach s pilotnými aplikáciami 5.3 v pilotnom projekte zaviesť elektronickú žiadanku, použitie čiarového kódu a tele medicínskeho manažmentu laboratórnych dát

6. ŠPECIFIKÁCIE RIEŠENIA PROJEKTU A IMPLEMENTÁCIA JEHO PRODUKTOV

6.1 Kompetentné osoby a zariadenia

6.1.1 Definície Kompetentné osoby a zariadenia sú tie, ktoré sú oprávnené na prezeranie,

čítanie, úpravy, dopĺňanie, spracovanie (vedecké, štatistické a pod.)

elektronického chorobopisu.

Kompetentné osoby a zariadenia:

6.1.1.1 Občan – držiteľ (majiteľ) EZZ. Má prístup do všetkých vrstiev

svojho EZZ ako čitateľ. Otvára prístup do EZZ poskytovateľovi

zdravotnej starostlivosti. Nemá právo robiť zmeny v zdravotných

záznamoch.

6.1.1.2 Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti – má právo dopĺňať EZZ,

ak mu jeho majiteľ umožní prístup do EZZ. Poskytovatelia

vstupujú do prenosnej databázy osobitnými, vlastnými kanálmi.

Poskytovatelia sú:

6.1.1.2.1 Lekár – vkladá elektronické záznamy a dokumenty do

kompartmentu B a C (kap. 5.3.2), ktoré sa automaticky

archivujú v kompartmente D.

6.1.1.2.2 Sestra – vkladá záznamy o svojej činnosti.

20

6.1.1.2.3 Lekárnik – vkladá záznamy o svojej činnosti.

6.1.1.2.4 Administratívny pracovník – vkladá faktografické záznamy o

hospitalizácii, o kúpeľnej liečbe a pod.

6.1.1.2.5 Lekáreň, lekárnik – vkladá záznamy o vydaní liekov

6.1.1.2.6 Protetika – vkladá záznamy o vydaní zdravotných pomôcok.

6.1.1.3 Služby: poskytovatelia platenej starostlivosti o zdravie (fyzikálne

procedúry, kúpele a i.), predajcovia (okuliare, ortopedické

pomôcky a i.) a i.

6.1.1.4 Zdravotná poisťovňa.

6.1.1.5 Štát – štatistické a rozhodovacie účely.

6.1.1.6 Orgány činné v trestnom konaní.

6.2 Multilingválny slovník EZZ diagnóz a diagnostických záverov.

6.3 Prenosná databáza

6.3.1 Definícia prenosnej databázy Elektronický zdravotný záznam – chorobopis jednotlivca obsahujúci

kompletné zdravotné údaje o jednotlivcovi, čitateľný v mnohých jazykoch, ako

produkt určený jednotlivcovi pre potreby liečby jeho chorôb, ochrany a

udržiavania zdravia. Zhŕňa, archivuje a poskytuje všetky údaje o zdravotnom

stave jednotlivca.

21

Obrázok 1. Topológia elektronického zdravotného záznamu. Kruhy

znázorňujú poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

6.3.2 Štruktúra a súčasti prenosnej databázy Štruktúra prenosnej databázy je na obr. 2. Prenosná databáza zdravotných

údajov jednotlivca obsahuje tieto kompartmenty – informačné úrovne:

• Kompartment A: Elektronický zdravotný preukaz jednotlivca

• Kompartment B: Elektronická správa o zdravotnom stave jednotlivca

o Stručná elektronická správa o zdravotnom stave jednotlivca –

minimálny set údajov

o Súhrnná elektronická správa o zdravotnom stave jednotlivca –

komplexný set údajov

• Kompartment C: Elektronická banka údajov o zdravotnom stave

jednotlivca

• Kompartment D: Elektronický zdravotný archív jednotlivca

Prenosná databáza slúži preto súčasne ako zdravotný preukaz, ako správa o

zdravotnom stave, ako banka údajov a ako archív.

22

Údaje o zdravotnom stave v jednotlivých úrovniach sú derivované z

predchádzajúcej úrovne. Údaje v banke sú derivované z údajov v archíve,

údaje v súhrnnej správe sú derivované z banky, údaje v stručnej správe sú

derivované zo súhrnnej správy. Možno ich čiastočne dopĺňať aj ascendentne.

Dostupnosť a oprávnenosť prístupu k jednotlivým častiam – informačným

úrovniam prenosnej databázy je diferencovaná.

Obrázok 2. Štruktúra elektronického zdravotného záznamu. Jednotliví

účastníci liečebnej a preventívnej starostlivosti majú aktívny (možnosť

doplnenia a/alebo ubratia údajov) alebo pasívny (read only) prístup do

rozličných vrstiev cez rozličné kanály.

6.3.2.1 Kompartment A: Elektronický zdravotný preukaz jednotlivca Zdravotný preukaz obsahuje:

6.3.2.1.1 Identifikačné údaje pacienta:

6.3.2.1.1.1 Meno.

Kompartment A: Elektronický zdravotný preukaz

Kompartment B: Elektronická správa o zdr. stave

Kompartment C: Elektronická banka údajov o zdr. stave

Kompartment D: Archív

Pacientov súhlas

Kanály 1 2 3 4

23

6.3.2.1.1.2 Priezvisko.

6.3.2.1.1.3 Rodné meno.

6.3.2.1.1.4 Rodné číslo (obsahujúce dátum narodenia a pohlavie).

6.3.2.1.1.5 Bydlisko.

6.3.2.1.2 Identifikácia zdravotnej poisťovne.

6.3.2.1.3 Identifikácia ošetrujúceho lekára.

6.3.2.1.4 Identifikácia osoby (dvoch osôb), ktorej (ktorým) sa má podať

správa, ak pacient nemôže komunikovať (správa o úmrtí, o

bezvedomí, o hospitalizácii a pod.): Meno, priezvisko, kontaktná

adresa, telefón, adresa elektronickej pošty.

6.3.2.1.5 Identifikácia zamestnávateľa.

6.3.2.1.6 Doplňujúce údaje (text, o ktorom rozhodol pacient alebo jeho

právny zástupca).

6.3.2.2 Kompartment BI: Stručná elektronická správa o zdravotnom stave jednotlivca

Stručná správa – minimálny set údajov – slúži ako základná informácia

v naliehavých situáciách. Obsahuje tieto údaje:

• Údaje zdravotného preukazu.

• Alergia (uvedú sa látky, potraviny, lieky a pod.). Príklad:

o Alergia na penicilín – kožný exantém

o Polyvalentná alergia: peľ, roztoče, domový prach

• Závažné diagnózy chorôb, na ktoré sa pacient lieči. Príklady:

o Diabetes mellitus, typ II na liečbe diétou, perorálnymi

antidiabetikami a inzulínom

o Ischemická choroba srdca, stav po kardio-pulmo-cerebrálnej

resuscitácii (2005)

• Krvná skupina. Príklad:

o Krvná skupina AB Rh pozit., prítomnosť protilátok Kelly +++

• Údaj o darcovstve orgánov. Príklad:

o Pacient daruje po smrti ktorýkoľvek orgán.

o Pacient odmietol darovať po smrti orgány.

24

• Ďalšie údaje.

6.3.2.3 Kompartment BII: Podrobná elektronická správa o zdravotnom stave jednotlivca Je to komplexná správa o zdravotnom stave zostavená na základe všetkých

doterajších relevantných informácií o zdravotnom stave pacienta. Podrobná

správa má predpísanú maticu údajov. Podrobnú správu zostavuje praktický

lekár za pomoci počítača. Podrobná správa je obdobou formulára na

zdravotnej karte v ambulancii praktického lekára. Má tieto súčasti:

• Údaje zdravotného preukazu.

• Údaje Stručnej správy o zdravotnom stave.

• Anamnéza

o Terajšia choroba, terajší stav

o Fyziologické funkcie

o Lieková anamnéza

o Alergiologická anamnéza

o Epidemiologická anamnéza

o Osobná anamnéza

o Gynekologická alebo andrologická anamnéza

o Rodinná anamnéza

o Sociálna a pracovná anamnéza

• Objektívne vyšetrenie

• Diagnózy

• Odporúčania týkajúce sa ďalšej diagnostiky, liečby a sledovania.

• Dátum vystavenia.

• Identifikácia, kód, elektronický podpis lekára.

6.3.2.4 Kompartment C: Elektronická banka údajov o zdravotnom stave jednotlivca

Je to kompletná zdravotná dokumentácia, ktorá obsahuje všetky komponenty

zdravotnej dokumentácie doterajšieho “papierového” typu, menovite

25

komponenty zdravotnej karty praktického lekára a komponenty chorobopisu

ústavnej starostlivosti. Obsahuje všetky dokumenty typu:

• Lekárska správa – nález

• Lekárska správa

• Prepúšťacia správa (z ústavnej starostlivosti)

• Výsledky laboratórnych vyšetrení

• Výsledky pomocných vyšetrení: opis RTG hrudníka, interpretácia

audiogramu a i.

• Záznam o priebehu – dekurz ambulantnej starostlivosti

• Záznam o priebehu – dekurz ústavnej starostlivosti (zvážiť)

• Ďalšie užitočné dokumenty

6.3.2.5 Kompartment D: Elektronický zdravotný archív jednotlivca

Obsahuje všetky existujúce záznamy o zdravotnom stave jednotlivca vrátane

všetkých dokumentov, všetkých realizovaných snímok, filmovej dokumentácie

a pod. Prvky v archíve nie je možné vymazať, modifikovať, meniť na nich

dátumy vykonania, ani dátumy vstupu. Archív predstavuje prvotné zdroje

informácií o zdravotnom stave pacienta v ich pôvodnom stave.

6.3.3 Produkt slúžiaci ako prenosná databáza Produkt slúžiaci ako prenosná databáza je vysokokapacitná pamäťová

jednotka. Dnes spomedzi produktov na trhu príslušným kritériám zodpovedá

napríklad veľkopamäťová jednotka s rozhraním USB (USB mass storage

device) s kapacitou 40-80 GB.

6.4 Zálohová databáza Zálohová databáza s identickým obsahom, ako má prenosná databáza, je

uložená na serveri na inom mieste spolu so zálohovými databázami ostatných

jednotlivcov. Majetkom serveru môže byť štát, mesto alebo poisťovňa. Miesto

na serveri sa môže nazývať Elektronický zdravotný záznam obyvateľov štátu,

Elektronický zdravotný záznam obyvateľov mesta M. N. alebo Elektronický

26

zdravotný záznam poistencov poisťovne X. Y. Sú možné viaceré alternatívne

riešenia. Rozličné úrovne informácií sa potom budú označovať pojmami:

• Elektronický zoznam obyvateľstva (obyvateľov, poistencov, pacientov)

• Elektronické správy o zdravotnom stave obyvateľstva (obyvateľov,

poistencov, pacientov),

• Elektronická banka údajov o zdravotnom stave obyvateľstva

(obyvateľov, poistencov, pacientov)

• Elektronický zdravotný archív obyvateľstva (obyvateľov, poistencov,

pacientov)

6.5 Databázy zdravotníckych zariadení V zdravotníckych zariadeniach existuje elektronický chorobopis o

jednotlivcovi.

6.6 Komunikačný systém na chránený elektronický prenos údajov pre zdravotnícke potreby medzi

terminálom jednotlivca a terminálmi zdravotníckych inštitúcií na štátnej úrovni

a na medzištátnej úrovni.

6.7 Systém bezpečnostných brán v komunikačnom systéme pri prenose údajov. Elektronický chorobopis musí byť zálohovaný, so zmenami v záložnom

súbore „on line“ pri každej zmene v nosiči.

7. PREDKLADANIE VÝSTUPOV AJ PRE INÉ AKO DIAGNOSTICKO-LIEČEBNÉ POTREBY I keď základným poslaním údajov v elektronickom chorobopise je

poskytovanie komplexných informácií vzťahujúcich sa k zdravotnému stavu

pacienta a súčasne aj sledovanie poskytovania zdravotnej starostlivosti

z informácií možno odvodiť ďalšie údaje pre:

- zdravotnícku štatistiku,

27

- zdravotné poisťovne,

- pre veda a výskum,

- potreby forenznej medicíny,

- strategické riadenie zdravotnej starostlivosti,

- identifikovanie zdravotných rizík v populácii a plánovanie intervencií

v rámci zdravotnej politiky štátu (preventívne programy a pod.).

V jednotlivých oblastiach zdravotnej starostlivosti možno predpokladať

ďalšie špecifické výstupy, napr. elektronická žiadanka, čiarový kód a telemedicínsky manažment dát umožnia: • výskumné spracovanie existujúcich a štandardizovaných laboratórnych dát

za účelom racionalizácie laboratórnej diagnostiky a hodnotenie efektivity a

ekonomiky laboratórnej diagnostiky,

• štatistické spracovanie existujúcich laboratórnych dát za účelom

posudzovania zdravotného stavu populácie, modelovania a vypracovávania

prognóz,

• epidemiologické spracovanie laboratórnych dát za účelom špecifickej

charakterizácie jednotlivých nozologických jednotiek,

• zdravotnícko-ekonomické väzby a údaje pre zdravotné poisťovne za

účelom optimalizácie a prognóz vývoja v súvislosti s nákupom

zdravotníckej starostlivosti,

• evidenciu a pasportizáciu zdravotnícko - ekonomických ukazovateľov

obyvateľstva v súvislosti s tvorbou zdravotníckej politiky.

Predkladanie výstupov pre iné potreby musí rešpektovať legislatívu štátu,

nesmie ohrozovať práva jednotlivca a skupín obyvateľstva a musí podporovať

štátne záujmy, ako je dobrý zdravotný stav obyvateľstva, rozvoj vedy,

zdravotnej starostlivosti, hospodárstva, kultúry, bezpečnosti obyvateľov štátu

a pod.

8. HARMONOGRAM PRÁC, POŽADOVANÉ ČIASTKOVÉ VÝSTUPY A ICH ČASOVÉ INTERVALY

8.1 Návrh projektu „Preklad a zavádzanie SNOMEDu“

28

8.1.1 Ciele projektu Základným cieľom projektu je preložiť a uviesť do medicínskej praxi

štandardnú klinickú terminológiu.

Ďalším cieľom je na báze SNOMEDu vytvoriť elektronického chorobopisu.

8.1.2 Štruktúra a funkcie Riadiaca skupina s politickou podporou,

Edičná skupina zložená z prekladateľskej agentúry a zdravotníckych expertov

pre jednotlivé medicínske odbory, IT firma,

Manažérska a administratívna skupina

Základný postup práce je na obr. 3.

8.1.3 etapy realizácie I. etapa: Vytvorenie tímu, príprava tímu cca 6 mesiacov

II. etapa: rozdelenie SNOMEDu na časti a štart prekladania hesiel 2. polrok

2007

III. etapa: preklad SNOMEDu rozložený do 4 rokov 2008 – 2011 so súčasnou

implementáciou jednotlivých častí v klinickej praxi so zaangažovaním

oddelení a kliník za účelom záverečnej akceptácie. Realizovať pilotný projekt

akceptácie v jednej nemocnici.

IV. etapa: preloženú a štruktúrovanú terminológiu rozšíriť v zdravotníckej

praxi r. 2012 – 2013.

Obr. 3 Postup pri preklade SNOMEDu ( vrátenie prekladu na opravu)

Určenie menšej časti na preklad

Prekladateľ 1

Prekladateľ 2

Zdravotnícky expert

Edičná komisia

Schválený termín

29

8.2 Návrh projektu elektronického chorobopisu 8.2.1 Cieľ projektu: vytvoriť slovenskú verziu elektronického chorobopisu

s pilotnými aplikáciami

- pre urgentnú medicínu,

- minimálny súhrn údajov o pacientovi,

- chorobopis v prirodzenom jazyku s predradenými štandardizovanými

kľúčovými slovami.

8.2.2 návrh riešenia a etapy I. etapa: urgentná medicína - vytvorenie databázy údajov nevyhnutných pre

riešenie náhlych porúch zdravia,

Trvanie r. 2007

II. etapa: minimálny súhrn údajov o pacientovi – vytvorenie databázy na

úrovni minimálnych údajov o zdravotnom stave pre potreby zdravotnej

starostlivosti, posudkovej činnosti a pod.

Trvanie r. 2008

III. etapa: elektronický chorobopis v prirodzenom jazyku s predradenými

štandardizovanými kľúčovými slovami

Táto etapa úzko súvisí s realizáciou projektu prekladu SNOMEDu a jeho

implementácie do zdravotníckej praxe.

Predpokladaný termín riešenia: r. 2010 – 2013.

8.3 Návrh projektu elektronickej žiadanky, čiarového kódu

a telemedicínskeho manažmentu laboratórnych dát

8.3.1 Cieľ projektu: V prvej fáze realizovať pilotný projekt zavedenia

- elektronickej žiadanky

- čiarového kódu

- telemedicínskeho manažmentu laboratórnych dát

do klinickej praxe na modelovom pracovisku a rozšíriť tento projekt na ďalšie

pracoviská.

30

8.3.2 Špecifikácia riešenia a implementácie produktov

Vytvorenie pracovných tímov – elektronická žiadanka, čiarový kód,

telemedicína

Štúdium literatúry

Návštevy modelových pracovísk a networking

Vytvorenie elektronickej žiadanky

Vytvorenie optimálneho modelu využitia čiarového kódu

Výber optimálnej varianty telemedicínskeho manažmentu dát

Realizácia pilotného projektu na KLM Synlab sro a Ústave pre biochémiu,

klinickú biochémiu a laboratórnu medicínu SZU

Extenzia štúdia na ďalšie oddelenia laboratórnej medicíny

8.3.3 Harmonogram prác

2007 Formovanie pracovných tímov

2008 Štúdium literatúry

2009 Návštevy modelových pracovísk a networking

2010 Vytvorenie elektronickej žiadanky

2011 Vytvorenie optimálneho modelu využitia čiarového kódu

2012 Výber optimálnej varianty telemedicínskeho manažmentu dát

2013 Realizácia pilotného projektu na KLM Synlab sro a Ústave pre

biochémiu, klinickú biochémiu a laboratórnu medicínu SZU

2014 Extenzia štúdia na ďalšie oddelenia laboratórnej medicíny

Jednotlivé fázy a obdobia sa môžu prekrývať a podľa potreby upravovať.