drbnutý súbor odt-huby

Phellinus igniarius

Druhy stromov

Listneté a ihličnaté stromy

Popis poškodenia

Biela hniloba na kmeni (beľové a jadrové drevo); nekrózy kôry

Pôvodca poškodenia

Ohňovec obyčajný Phellinus igniarius Ohňovec Hartigov Phellinus hartigiiOhňovec mohutný Phellinus robustus

http://www.arboristika.sk/skodci/spic/210_01.jpg




Mladé buľvovité hnedasté, neskôr až 50cm široké, konzolovité odstávajúce plodnice, drevnatej konzistencie, na kmeni živých alebo odumretých stromov až do oblasti koruny. Uvedené druhy sú ťažko rozlíšiteľné. Infekcia vniká cez kýpte konárov a rany.

Možnosti zámeny Práchnovec kopytovitý (Fomes fomentarius)

Následky na strome

Zvýšené nebezpečie zlomu, odumretie častí koruny

Potrebné opatrenia

Predchádzať ranám každého druhu na kmeni a hrubších konároch. Kontrola zostatkovej hrúbky dreva pre odhad nebezpečia zlomu.

Trúdnikovec chlpatý

Trametes hirsuta (Wulf.ex Fr.) LloydOutkovka chlupatá

Trúdnikovec chlpatý(Trametes hirsuta) Diskusia: 0 Ján Šuvada29.03.2006 Zobraz detaily

http://www.arboristika.sk/skodci/sdata/203.htm

http://www.nahuby.sk/obrazok_detail.php?obrazok_id=28082



Trúdnikovec chlpatý(Trametes hirsuta) Diskusia: 3 Ing. Tibor Ozimý04.12.2006 Zobraz detaily

Trúdnikovec chlpatý(Trametes hirsuta) Diskusia: 5 Oldřich Roučka22.12.2006 Zobraz detaily

Trúdnikovec chlpatý(Trametes hirsuta) Diskusia: 3 Pavol Baksy03.01.2007 Zobraz detaily


Ext. zdroje

HLASEK

Syn: Polyporus hirsutus (Wulf.)ex Fr.; Coriolus hirsutus (Wulf.ex Fr.) Quél.;

Ríša: Fungi >> Trieda: Basidiomycetes >> Rad: Polyporales >> Čeľaď: Polyporaceae

http://www.hlasek.com/trametes_hirsuta_a8143.html









Nejedlá hubaHlavné obdobie rastu: I. - XII.

Klobúk/Plodnica:

Klobúk je konzolovitý, bokom prirastený na substrát. V pôdoryse je nepravidelne polkruhovitý, 30-120 mm široký, za mladi belavý, neskôr belavosivý alebo zažltnutý, na povrchu hrubo srstnatý a sústredne zbrázdený.

Hymenofor:

Rúrky sú 1-3 mm dlhé, biele alebo slamovožltkasté. Póry bývajú okrúhle, 0,2-0,4 mm veľké, najprv biele, v dospelosti krémové až hrdzavookrové.

Dužina:

Dužina je za mladi biela, elastická, za sucha býva krémová a tvrdá. Za čerstva má anízovú vôňu.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je biely so žltkastým odtieňom.

Výskyt:

Rastie na odumretom i na živom dreve listnatých stromov. Je všade veľmi hojný.

Význam:

Zapríčiňuje bielu hnilobu dreva. Pre praktických hubárov nemá nijaký význam, lebo je nejedlý.

Trúdnikovec voňavý

Trametes suaveolens (Fr.) Fr.Outkovka vonná


Trúdnikovec voňavý(Trametes suaveolens) Diskusia: 0 Igor Hlavatý09.12.2006 Zobraz detaily

Trúdnikovec voňavý(Trametes suaveolens) Diskusia: 0 Oldřich Roučka15.11.2005 Zobraz detaily

Trúdnikovec voňavý(Trametes suaveolens) Diskusia: 1 Ján Šuvada19.01.2007 Zobraz detaily

Ext. zdroje

Aktuálne nie sú známe žiadne externé zdroje.

Syn: Polyporus Suaveolens Fr.


Nejedlá hubaHlavné obdobie rastu: VII. - XI.

Klobúk/Plodnica:

Plodnice sú jednoročné, konzolovité, bokom prirastené na substrát, polkruhovité alebo škľabkovité.

Klobúk má 50-150 mm v priemere a je 1040 mm hrubý, na vrchnej strane klenutý alebo plochý, na priereze má trojuholníkový tvar. Povrch je zamatový alebo plstnatý, biely, belavý a postupne dostáva belavosivú farbu, v starobe je sivý a takmer holý.







Hymenofor:

Rúrky sú 5-20 mm dlhé, biele alebo žltkasté. Póry sú okrúhle až hranaté, dosť nepravidelné, 0,5-1,5 x 1-3 mm v priemere, v mladosti biele, potom žltkasté a napokon špinavosivasté.

Dužina:

Dužina je 5-20 mm hrubá, korkovitá až kožovitá, biela, za čerstva vonia anízom. Táto vôňa sa uchováva dlho aj po vysušení plodnice.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je bledokrémový alebo slamovožltkastý

Výskyt:

Trúdnikovec voňavý rastie na živých aj odumretých kmeňoch listnatých stromov, najmä na vŕbach. Plodnice rastú na dreve jednotlivo alebo strechovite nad sebou. Vyskytuje sa v celom miernom pásme severnej pologule. U nás je rozšírený najmä v lužných lesoch, kde sú súvislé porasty vŕb.

Význam:

Trúdnikovec voňavý zapríčiňuje intenzívnu bielu hnilobu dreva. Rastie zväčša na živých stromoch. Pre praktických hubárov nemá nijaký význam.

Trúdnik šupinatý

Polyporus squamosus (Huds.)ex Fr.Choroš šupinatý

Trúdnik šupinatý(Polyporus squamosus) Diskusia: 3 Peter Štefanovie



30.04.2006 Zobraz detaily

Trúdnik šupinatý(Polyporus squamosus) Diskusia: 4 Jaroslav Malý03.05.2006 Zobraz detaily

Trúdnik šupinatý(Polyporus squamosus) Diskusia: 2 Yvona Janotová22.05.2007 Zobraz detaily


Trúdnik šupinatý(Polyporus squamosus) Diskusia: 10 Pavol Baksy24.05.2007 Zobraz detaily










Trúdnik šupinatý(Polyporus squamosus) Diskusia: 0 Vladimír Kunca25.05.2006 Zobraz detaily

Trúdnik šupinatý(Polyporus squamosus) Diskusia: 0 Maroš Durdiak30.05.2006 Zobraz detaily

Choroš šupinatý(Polyporus squamosus) Diskusia: 1 Yvona Janotová01.05.2007 Zobraz detaily

Ext. zdroje

STKSTKTourist channelCybernatJMM

Syn: Melanopus squamosus (Huds.ex Fr.) Pat.; Polyporellus squamosus(Huds.ex Fr.) P.Karst.; Favolus squamosus (Huds.ex Fr.) Ames;


Jedlá hubaHlavné obdobie rastu: V. - VIII.

http://www.pharmanatur.com/polypsquam.htm

http://www.univ-lehavre.fr/cybernat/pages/polysqua.htm

http://www.tourist-channel.sk/huby/huby10.html#trudnik

http://www.pilzgalerie.de/Polyporus_squamosus_1.htm








Klobúk/Plodnica:

Plodnice sú jednoročné, postranným hlúbikom prirastené na substrát, rastú jednotlivo alebo v trsoch.

Klobúk má v priemere 100-600 mm, je vejárovitý, obličkovitý alebo až polkruhovitý, mierne klenutý, v strede stlačený, krémový až okrový alebo bledožltkastý, dosť husto pokrytý veľkými pritisnutými hnedými či tmavohnedými šupinami.

Hymenofor:

Rúrky sú najprv krátke, potom dlhšie (5-10 mm), zbiehajúce na hlúbik, za mladi belavé, potom špinavokrémové. Póry sú pomerne veľké (1-3 x 0,5-1,5 mm v priemere), nepravidelné, sieťovité, najprv biele, belavé, potom krémovookrové.

Hlúbik:

Hlúbik je 40-80 mm dlhý a 15-60 mm hrubý, postranný alebo excentrický, zriedkavo aj centrálny, hrubý a krátky, tuhý, krémovobelavý, na povrchu sieťkovaný, na báze hnedý alebo čiernohnedý.

Dužina:

Dužina je 10-30 mm hrubá, biela, za mladi šťavnato mäsitá, ale dosť tuhá, neskôr býva takmer kožovitá, chuť má nevýraznú a vôňu múčnu.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je biely.

Ľudové názvy:

pestrec, pastorec, pestrak, pestrica, pstreň, peser, kladnačka, lopata a i.

Výskyt:

Trúdnik šupinatý rastie od jari do jesene na živých i odumretých kmeňoch listnatých stromov. Plodnice sa objavujú zvyčajne na báze kmeňov, ale aj vysoko na väčších konároch stromov. Je rozšírený takmer na celej Zemi. U nás je hojný najmä v zaplavovaných lužných lesoch.

Význam:

Za mladi je to jedlá huba, súca do polievok. Staré plodnice sú tuhé, a preto nejedlé. Z fytopatologického hľadiska je to veľmi škodlivý druh, lebo rastie prevažne na živých stromoch a zapríčiňuje intenzívnu hnilobu dreva. Škodí aj v ovocných sadoch, lebo cudzopasí často na orechoch.

Poznámka / Zaujímavosti:

Kuchyňské využití této houby je mnohem pestřejší, než by se možná zdálo. Vynikající je dršťková polévka a z mladých plodnic se dá vytvořit i falešný ovar.

Pevník chlpatý

Stereum hirsutum (Willd.ex Fr.) S.F.GrayPevník chlupatý

Pevník chlpatý(Stereum hirsutum) Diskusia: 3 Ján Šuvada31.05.2006 Zobraz detaily


Pevník chlpatý(Stereum hirsutum) Diskusia: 1 Oldřich Roučka07.06.2006 Zobraz detaily









Pevník chlpatý(Stereum hirsutum) Diskusia: 3 Božena Kuzmová06.12.2006 Zobraz detaily

Pevník chlpatý(Stereum hirsutum) Diskusia: 10 Ladislav Racko08.02.2007 Zobraz detaily










Pevník chlpatý(Stereum hirsutum) Diskusia: 4 Igor Hlavatý22.10.2005 Zobraz detaily

Ext. zdroje

MykowebCybernat

Ríša: Fungi >> Trieda: Basidiomycetes >> Rad: Russulales >> Čeľaď: Stereaceae


Klobúk/Plodnica:

Plodnice majú kožovitú až korkovitú konzistenciu, sú rezupinátne (rozliate), ale najčastejšie škľabkovité alebo lastúrovité, bokom prirastené na substrát; často rastú v trsoch alebo škridlicovite nad sebou vo veľkom množstve na dreve listnatých stromov.

Klobúk má 20-50 mm v priemere, je škrabkovitý, na povrchu sivastohnedý, okrový alebo žemľovookrový, smerom k okraju vždy bledší, často ozdobený sústrednými pásikmi, ktoré bývajú hrdzavohnedé alebo aj inak sfarbené, ale vždy tmavšie ako podklad. Povrch je chlpatý, nerovný a okraj nápadne zvlnený.

Hymenofor:

Výtrusorodná vrstva(hyménium) na spodku klobúka je hladká, za mladi žltá, v dospelosti bledokrémová.

Dužina:

Dužina je biela, kožovitá, korkovitá alebo až drevnatá.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je belavý.

Výskyt:

Pevník chlpatý rastie takmer cez celý rok, ale najmä v lete a v jeseni na dreve listnatých stromov. Vyskytuje sa v celom miernom pásme severnej pologule. U nás je to všeobecne rozšírená huba v listnatých lesoch, v nížinách aj v horách.

http://www.univ-lehavre.fr/cybernat/pages/sterhirs.htm

http://www.mykoweb.com/CAF/species/Stereum_hirsutum.html



Význam:

Je to nebezpečný škodca skladovaného listnatého dreva, najmä dubov a bukov. Najväčšie škody zapríčiňuje v dubinách, prevažne v beľovej časti dreva. Ak dubové kmene alebo štiepy zostanú v lese rok po vyrúbaní, táto huba ich veľmi pravdepodobne napadne. Rozklad dreva pevníkom chlpatým postupuje rýchlo a povážlivo ničí drahocennú surovinu. Pevník chlpatý nemá pre praktických hubárov význam, lebo je nejedlý.

Klanolupeňovka obyčajná

Schizophyllum commune Fr.ex Fr.Klanolístka obecná

Klanolupeňovka obyčajná(Schizophyllum commune) Diskusia: 16 Viliam Ridzoň11.04.2006 Zobraz detaily

Klanolupeňovka obyčajná(Schizophyllum commune) Diskusia: 3 Peter Štefanovie14.02.2007 Zobraz detaily






Klanolupeňovka obyčajná(Schizophyllum commune) Diskusia: 20 Božena Kuzmová03.02.2007 Zobraz detaily


Klanolupeňovka obyčajná(Schizophyllum commune) Diskusia: 11 Ing. Tibor Ozimý07.01.2007 Zobraz detaily

Klanolupeňovka obyčajná(Schizophyllum commune) Diskusia: 3 Oldřich Roučka19.12.2006 Zobraz detaily

Klanolupeňovka obyčajná(Schizophyllum commune)










Diskusia: 3 Jaroslav Malý07.02.2007 Zobraz detaily

Klanolupeňovka obyčajná(Schizophyllum commune) Diskusia: 3 Miroslav Kusala26.10.2006 Zobraz detaily


Ext. zdroje

MykowebNBGBCybernatHLASEKJMM

Ríša: Fungi >> Trieda: Basidiomycetes >> Rad: Agaricales >> Čeľaď: Schizophyllaceae


Klobúk/Plodnica:

Plodnice sú bez hlúbika, klobúkaté, bokom prirastené na substrát, často škridlicovite nad sebou.

Klobúk je 5-30 (50) mm široký, polkruhovitý, vejárovitý, jazykovitý alebo škľabkovitý, na povrchu plstnato chlpatý, za sucha belavý alebo sivastý, za vlhkého počasia až sivohnedastý, tenký a pružný.

Hymenofor:

Lupene sú riedke, na ostrí rozštiepené a zahnuté, sivastohnedé až mäsovohnedasté, často s fialovým odtieňom, za čerstva pružné a mäkké, za sucha kožovité.

http://www.pharmanatur.com/schizop.htm

http://www.hlasek.com/schizophyllum_commune_ab8645.html

http://www.univ-lehavre.fr/cybernat/pages/schicomm.htm

http://www.br.fgov.be/RESEARCH/COLLECTIONS/HERBARIUMS/FUNGI/GALLERY/ICOMAR/98110803.html

http://www.mykoweb.com/CAF/species/Schizophyllum_commune.html






Dužina:

Dužina je veľmi tenká, suchá, kožovitá, bez zvláštnej chuti a vône.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je biely až ružovkastý.

Výskyt:

Klanolupeňovka obyčajná rastie od jari do zimy na živom, ale najmä na odumretom dreve listnatých stromov. Na dreve ihličnatých stromov sa vyskytuje iba veľmi zriedkavo. Je rozšírená takmer na celej Zemi.

Význam:

Zapríčiňuje bielu vláknitú hnilobu beľového dreva. Pre praktických hubárov nemá veľký význam, lebo je nejedlá.

Podpňovka obyčajná

Armillaria mellea (Vahl ex Fr.) Kumm.Václavka obecná

Podpňovka obyčajná/Václavka žlutoprstenná-obecná(Armillaria mellea (Vahl ex Fr.) Kumm.)) Diskusia: 1 Ing. Dalibor Matýsek20.09.2006 Zobraz detaily





Ext. zdroje

STKMykowebTourist channelCybernatPilze Pilze Pilze

Syn: Armillariella mellea (Vahl ex Fr.) P.Karst.

Ríša: Fungi >> Trieda: Basidiomycetes >> Rad: Agaricales

Jedlá hubaHlavné obdobie rastu: VIII. - X.

Klobúk/Plodnica:

Plodnice podpňovky obyčajnej rastú spravidla v bohatých trsoch a iba zriedka jednotlivo.

Klobúk má 40-120 mm v priemere, za mladi je takmer polguľovitý, neskôr klenutý s hrboľom a napokon býva plocho rozprestretý. Je medovožltý alebo hrdzavohnedý, pokrytý hnedými až čiernohnedými, najprv vzpriamenými a potom poľahnutými šupinkami, ktoré sú v strede klobúka najhustejšie. V dospelosti sa šupinky strácajú a klobúk je holý.

Hymenofor:

Lupene sú za mladi belavé, neskôr žltkasté alebo hnedasté, tmavo škvrnité, v dospelosti od výtrusného prachu biele, pomerne riedke, dosť tenké, na hlúbik prirastené a čiarkou krátko zbiehavé.

Hlúbik:

Hlúbik je 50-200 mm dlhý a 10-25 mm hrubý, valcovitý, rovný alebo prehnutý, na báze býva 2vyčajne zhrubnutý. Je žltkastý alebo hnedastý, pod klobúkom belavožltý, dolu olivovočernastý, jemne vláknito ryhovaný až trochu vločkatý, vnútri mäkko špongiovite vypchatý. Za mladi je hlúbik spojený s okrajom klobúka bielym hrubo blanitým vatovite vločkatým velom. Po roztrhaní vela zostáva na hlúbiku prsteň.

Dužina:

Dužina je biela alebo belavá, v klobúku pomerne mäkká a v hlúbiku vláknitá. Vôňa je slabá, ale nie veľmi príjemná. Chuť je za surova najprv dosť príjemná, ale vzápätí v krku nepríjemne sťahuje.

http://www.pilzepilze.de/piga/zeige.htm?name=armillaria_mellea

http://www.univ-lehavre.fr/cybernat/pages/armimell.htm

http://www.tourist-channel.sk/huby/huby10.html#podpnovka

http://www.mykoweb.com/CAF/species/Armillaria_mellea.html

http://www.pilzgalerie.de/Armillaria_mellea.htm



Výtrusný prach:


Ľudové názvy:

podpenky, openky, podpňovky, podpníky, michalky, václavky, láclavky, lacvajky, vícvalky, michalice, michalanky, jesienky, hromádky, hromadzinky, honcule, veseliarky, halamaše

Výskyt:

Podpňovka obyčajná rastie koncom leta, ale najviac od konca septembra do polovice októbra, zvyčajne v bohatých trsoch na pňoch a koreňoch ihličnatých i listnatých stromov. Nájdeme ju často aj na kmeňoch živých stromov, najmä ihličnatých, kde je nebezpečným parazitom. Je rozšírená v celom miernom pásme severnej pologule a v Austrálii.

Význam:

Je to jedlá huba, ale má iba podradnú chuťovú kvalitu. Niektorí hubári si ju však cenia nadovšetko. Je ťažko stráviteľná a za surova alebo nedostatočne uvarená môže zapríčiniť citlivým osobám žalúdočné ťažkosti, resp. aj ľahké otravy.

Oveľa väčší je však hospodársky význam podpňovky obyčajnej. Je totiž veľmi nebezpečným škodcom našich lesov. Škodí stromom v každom veku. Vyskytuje sa ako saprofyt, ale aj ako parazit. Nebezpečná je najmä pre smrek a borovicu. Zapríčiňuje chorobu koreňov. Na oslabené stromy sa potom vrhajú druhotní škodcovia (napr. kôrovec na smreku), ktorí dokončia dielo skazy. Z fytopatologického hľadiska je to škodca prvoradého hospodárskeho významu.

Šupinovka zhubná

Pholiota populnea (Pers.) Kuyper et Tjall.-Beuk.Šupinovka zhoubná



Šupinovka zhubná /topoľová/(Pholiota populnea) Diskusia: 2 Pavol Baksy27.11.2006 Zobraz detaily

Šupinovka zhubná(Pholiota populnea) Diskusia: 7 Ing. Tibor Ozimý23.11.2007 Zobraz detaily

Šupinovka zhubná(Pholiota populnea) Diskusia: 19 Marián Jarkovský22.10.2006 Zobraz detaily

Ext. zdroje

Tourist channel

Syn: Pholiota destruens (Brond.) Gill.

Ríša: Fungi >> Trieda: Basidiomycetes >> Rad: Agaricales >> Čeľaď: Strophariaceae

Nejedlá hubaHlavné obdobie rastu: VIII. - X.

Klobúk/Plodnica:

Klobúk má 60-120 mm v priemere, za mladi je takmer kužeľovitý alebo iba málo polguľovitý, neskôr klenutý a napokon plocho rozprestretý. Spočiatku je belavý, potom okrový a v starobe až okrovohnedý, takmer slizký, pokrytý belavými pritisnutými šupinami. V mladosti má široko podvinutý okraj, ktorý je neskôr riasnato ovešaný zvyškami šupinatého vela.

Hymenofor:

Lupene sú 10-15 mm široké, stredne husté, k hlúbiku zaoblene pripojené a zriedkavo aj čiarkovite zbiehavé. Najprv sú belavokrémové, neskôr škoricovohnedé alebo hrdzavohnedé.

http://www.tourist-channel.sk/huby/huby9.html#supinovka






Hlúbik:

Hlúbik je 50-120 mm dlhý a 15-30 mm hrubý, spočiatku bruškatý, neskôr valcovitý, hore trochu stenčený a dolu hlúzkovite koreňujúci, plný a iba zriedkavo dutý. V hornej časti je biely, dolu škoricovohnedý až hrdzavohnedý, pod klobúkom hladký a holý, pod šupinatým odstávajúcim prsteňom je nepravidelne šupinatý a napokon holý.

Dužina:

Dužina je belavá, neskoršie býva v báze hlúbika olivovohnedá. Vôňu má nepríjemnú a chuť horkú.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je tmavo hrdzavohnedý.

Výskyt:

Šupinovka zhubná rastie od augusta do októbra najčastejšie na kmeňoch topoľového a zriedkavo aj vŕbového dreva, spravidla vo väčších skupinách. Je rozšírená v celom miernom pásme severnej pologule.

Význam:

Je to veľký škodca topoľového dreva. Pre odpornú vôňu a horkú chuť je to nejedlá huba.

Brezovník obyčajný

Piptoporus betulinus (Bull.ex Fr.) P.Karst.Březovník obecný

Brezovník obyčajný(Piptoporus betulinus) Diskusia: 3 Oldřich Roučka09.12.2007



Zobraz detaily

Brezovník obyčajný(Piptoporus betulinus) Diskusia: 2 Erik Brozmann06.12.2006 Zobraz detaily

Brezovník obyčajný(Piptoporus betulinus) Diskusia: 3 Ing. Stanislav Husár06.10.2006 Zobraz detaily

Brezovník obyčajný(Piptoporus betulinus) Diskusia: 1 Oldřich Roučka24.09.2006 Zobraz detaily

Brezovník obyčajný(Piptoporus betulinus) Diskusia: 0 Jarmila Richmanová01.09.2006 Zobraz detaily











Brezovník obyčajný(Piptoporus betulinus) Diskusia: 1 Vladimír Kunca12.12.2005 Zobraz detaily

Ext. zdroje

CybernatHLASEKJMM

Syn: Polyporus betulinus (Bull.)ex Fr.; Ungulina betulina (Bull.ex Fr.) Pat.;

Ríša: Fungi >> Trieda: Basidiomycetes >> Rad: Polyporales >> Čeľaď: Fomitopsidaceae


Klobúk/Plodnica:

Plodnice sú jednoročné, bodove alebo malou plochou prirastené na substrát.

Klobúk má 80-200 mm v priemere a je 20-60 mm hrubý, okrúhly alebo obličkovitého tvaru, klenutý či plochý, holý, hladký, na povrchu pokrytý tenkou hnedastou, sivohnedou až belavou pokožkou, ktorá sa zo starších exemplárov v kúštikoch olupuje. Okraj klobúka je zaoblený a podvinutý.

Hymenofor:

Rúrky sú jednovrstvové, 2-8 mm dlhé, v starobe sa dajú od tramy klobúka ľahko oddeliť. Póry sú okrúhle, veľmi malé, 0,15-0,30 mm v priemere, belavé alebo jemne sivasté.

Dužina:

Dužina v klobúku je za mladi šťavnato mäsitá, na priereze akoby mramorovaná, neskôr býva suchá, korkovitá, biela alebo iba trochu žltkastá; chuť a vôňu má kyslastú.

Výtrusný prach:


Výskyt:

Brezovník obyčajný rastie v lete a v jeseni na kmeňoch rozličných druhov briez. Na inej drevine sa dosiaľ ešte nenašiel. Je rozšírený v celom miernom pásme severnej pologule a nachádza sa všade tam, kde rastú brezy. U nás je veľmi hojný.

Význam:

Mladé plodnice, kým sú ešte šťavnaté, dajú sa jesť. Avšak v čase, keď sa vyskytuje brezovník obyčajný, rastie toľko iných dobrých húb, ktoré celkom oprávnene uprednostníme. Má predovšetkým fytopatologický význam, lebo napáda živé i odumreté brezy a spôsobuje intenzívnu červenkastú hnilobu dreva. Drevo napadnuté touto hnilobou je také krehké, že ho môžeme rozdrviť

http://www.pharmanatur.com/piptop.htm

http://www.hlasek.com/piptoporus_betulinus_a7301.html

http://www.univ-lehavre.fr/cybernat/pages/piptbetu.htm


medzi prstami na jemný prášok. V severnejších oblastiach Európy, kde sú súvislé porasty brezy, zapríčiňuje brezovník obyčajný veľké škody.

Naposledy informácie upravil:Ing. Milan Zelenay24.06.2006

Slovo odborníka - Standa Jirásek

Poznámka:

Další latinské jméno: (Polyporus betulinus (Bull.:Fr.) Fr.)Zajímavosti : Tvoří dvouleté plodnice. Někteří lidé jej používají na čajový vývar z důvodu toho, že v jeho dužnině byla zjištěna látka betulin, která brzdí růst nádorových buněk. Rychle rozkládá dřevo hnilobou zpočátku bílou, později červenohnědou kostkovitým rozpadem. Takto rozložené dřevo, které lze v prstech rozemnout na prášek, používali ve Švýcarsku k čištění součástek do hodinek. Jinak ze střední části se vyráběli malinké hranolky, které používají sběratelé hmyzu. Je to však nejnebezpečnější houba pro břízy. Pro rozmnožování má bipolární mechanizmus. Na Březovníku parazituje z hub Masenka citrónová.

Pevník chlpatý










Pevník chlpatý(Stereum hirsutum)










Diskusia: 10 Ladislav Racko08.02.2007 Zobraz detaily



Ext. zdroje

MykowebCybernat



Klobúk/Plodnica:










Hymenofor:


Dužina:


Výtrusný prach:


Výskyt:


Význam:




Trúdnikovec chlpatý(Trametes hirsuta) Diskusia: 3



Ing. Tibor Ozimý04.12.2006 Zobraz detaily


Trúdnikovec chlpatý(Trametes hirsuta) Diskusia: 3 Pavol Baksy03.01.2007 Zobraz detaily

Trúdnikovec chlpatý(Trametes hirsuta) Diskusia: 3 Adam Fuska13.01.2007 Zobraz detaily


Ext. zdroje

HLASEK














Klobúk/Plodnica:


Hymenofor:


Dužina:


Výtrusný prach:


Výskyt:


Význam:






Trúdnikovec voňavý(Trametes suaveolens) Diskusia: 0 Oldřich Roučka15.11.2005 Zobraz detaily

Trúdnikovec voňavý(Trametes suaveolens) Diskusia: 0 Jaroslav Malý16.12.2006 Zobraz detaily

Ext. zdroje





Klobúk/Plodnica:









Hymenofor:


Dužina:


Výtrusný prach:


Výskyt:


Význam:



Ohňovec obyčajný

Phellinus igniarius (L.ex Fr.) Quél.Ohňovec obecný

Ext. zdroje

HLASEK

Syn: Polyporus igniarius (L.)ex Fr.

Ríša: Fungi >> Trieda: Basidiomycetes >> Rad: Hymenochaetales >> Čeľaď: Hymenochaetaceae


Klobúk/Plodnica:

Plodnice sú viacročné, na substrát bokom prirastené, najprv nepravidelne guľovité, neskôr kopytovité, zriedkavo aj konzolovité, ploché alebo aj rezupinátne.

Klobúk má 70-200 mm v priemere, v pôdoryse je polkruhovitý, na priereze nepravidelne trojuholníkovitý. Povrch má hrboľatý, zvyčajne s niekoľkými polkruhovými pásmi. Staršie pásy sú sivastofialové až fialovočernasté, rozpukané, mladšie pásy bývajú plavohnedé alebo škoricovohnedé, často belavo oinovatené. Okraj klobúka je veľmi hrubý, tupý a zaoblený.

http://www.hlasek.com/phellinus_igniarius_aa6181.html

Hymenofor:

Rúrky sú vrstevnaté, 3-5 mm dlhé v každej vrstve, hrdzavohnedé až tabakovohnedé. Póry sú jemné, 0,06-0,1 mm v priemere, okrúhle, hrdzavohnedé alebo tmavohnedé, za čerstva plavo alebo škoricovo oinovatené.

Dužina:

Dužina je tvrdá, drevnatá, trochu pruhovaná, tmavo hrdzavohnedá. Vôňa je nenápadná, chuť kyslasto horká. Kôra na klobúku takmer nijaká alebo iba málo výrazná.

Výtrusný prach:


Ľudové názvy:

hubáň, hubaňa, vakalia, bakalia, trúd

Výskyt:

Ohňovec obyčajný rastie po celý rok na živých kmeňoch listnatých stromov, najmä na osikách, vŕbach a topoľoch. Vyskytuje sa niekedy aj na ovocných stromoch. Je rozšírený v celom miernom pásme severnej pologule. U nás je všade veľmi hojný.

Z hospodárskeho hľadiska je to jeden z najškodlivejších parazitov našich listnatých lesov. Zapríčiňuje intenzívnu hnilobu dreva živých stromov, najmä v dolnej polovici kmeňa. Drevo veľmi napadnuté ohňovcom obyčajným nemožno použiť ako úžitkové a ako palivo má taktiež zníženú hodnotu. Pre praktických hubárov nemá veľký význam, lebo je nejedlý.

Sivopórovka tmavá

Bjerkandera adusta (Willd.ex Fr.) P.Karst.Šedopórka osmahlá


Sivopórovka tmavá(Bjerkandera adusta) Diskusia: 0 Oldřich Roučka21.01.2007 Zobraz detaily

Sivopórovka tmavá(Bjerkandera adusta) Diskusia: 4 Ladislav Pomšár06.01.2007 Zobraz detaily

Sivopórovka tmavá(Bjerkandera adusta) Diskusia: 3 Jarmila Richmanová06.01.2007 Zobraz detaily

Sivopórovka tmavá(Bjerkandera adusta) Diskusia: 2 Ladislav Pomšár22.08.2006 Zobraz detaily

Sivopórovka tmavá










(Bjerkandera adusta) Diskusia: 2 Božena Kuzmová09.11.2005 Zobraz detaily

Ext. zdroje

HLASEKJMMMICOLOGIA.NET

Syn: Polyporus adustus (Willd.)ex Fr.; Gloeoporus adustus (Willd.ex Fr.) Pil.;

Ríša: Fungi >> Trieda: Basidiomycetes >> Rad: Polyporales >> Čeľaď: Hapalopilaceae


Klobúk/Plodnica:

Plodnice sú jednoročné, rezupinátne alebo častejšie polkruhovité, bokom prirastené na substrát, škridlicovite usporiadané nad sebou.

Klobúk je 10-60 mm široký, za mladi páperisto chĺpkatý, neskôr holý, belavý, okrovosivastý, až hnedastý, často tmavohnedo pruhovaný, spravidla vlnovite poprehýbaný.

Hymenofor:

Rúrky sú 2-2,5 mm dlhé, sivé, póry okrúhle alebo trochu pretiahnuté, drobné (2-5 na 1 mm), najprv belavé, neskôr popolavosivé až sivočernasté.

Dužina:

Dužina je špinavobelavá až bledookrová, za mladi pružná a šťavnatá, v dospelosti tvrdá a krehká.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je slamovožltkastý.

Výskyt:

Sivopórovka tmavá rastie v lete a v jeseni, najčastejšie na dreve listnatých stromov a iba zriedkavo na dreve ihličnatých stromov. Táto huba žije spravidla ako saprofyt na odumretých pňoch a konároch a iba ojedinele prechádza na živé stromy ako saproparazit. Je rozšírená takmer na celej Zemi.

Pre praktických hubárov je bezvýznamná, lebo je nejedlá. Zapríčiňuje veľmi intenzívnu belavú hnilobu jadrového dreva.


http://www.micologia.net/g3/Bjerkandera-adusta

http://www.pharmanatur.com/bjerkan.htm

http://www.hlasek.com/bjerkandera_adusta_ab7769.html


Práchnovec kopytovitý

Fomes fomentarius (L.ex Fr.) KickxTroudnatec kopytovitý

Práchnovec kopytovitý(Fomes fomentarius) Diskusia: 2 Lukáš Faturík06.01.2007 Zobraz detaily

Práchnovec kopytovitý(Fomes fomentarius) Diskusia: 9 Peter Štefanovie28.06.2006 Zobraz detaily

Práchnovec kopytovitý(Fomes fomentarius) Diskusia: 2 Ladislav Pomšár31.10.2005 Zobraz detaily








Práchnovec kopytovitý(Fomes fomentarius) Diskusia: 0 Pavel Mathé20.01.2006 Zobraz detaily

Ext. zdroje

HLASEKJMM

Syn: Polyporus fomentarius (L.) ex Fr.; Placodes fomentarius (L.ex Fr.) Quél.; Ungulina fomentaria (L.ex Fr.) Pat.;



Klobúk/Plodnica:

Plodnice sú viacročné, kopytovitého tvaru, bokom prirastené na substrát.

Klobúk má 100-350 mm v priemere, na povrchu je koncentricky ryhovaný alebo pásikavý, takmer hladký, bledosivý, sivookrový až špinavo žltkastohnedý, s okrajom bledším, takmer kožovožltým, zaobleným. Povrch klobúka je pokrytý až 2 mm hrubou tvrdou živicovitou kôrou, ktorá je na priereze čierna a lesklá.

Hymenofor:

Rúrky sú vo vrstvách nad sebou, takže celá plodnica okrem tenkej vrchnej časti pod kôrou klobúka a časti pri okraji je zložená z niekoľkých vrstiev rúrok, ktoré sú hrdzavohnedé až hnedé. Každá vrstva je 2-6 mm hrubá. Póry majú 0,2-0,4 mm v priemere, sú okrúhle, často belavé, inak okrové až hnedasté.

Dužina:

Dužina je korkovitá, tvrdá, na reze hrubo vláknitá, hrdzavohnedá až hnedá.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je jasno citrónovožltý.

Ľudové názvy:

hubáň, hubaňa, vakalia, bakalia, trud

http://www.pharmanatur.com/fomes.htm

http://www.hlasek.com/fomes_fomentarius_a7313.html



Výskyt:

Práchnovec kopytovitý rastie na živých i odumretých listnatých stromoch, najmä na bukoch a brezách, ale aj na duboch, topoľoch, vŕbach a i. Je to vytrvalý druh, ktorý rastie niekoľko rokov od jari do zimy. Nachádza sa v celom miernom pásme severnej pologule.

Význam:

Je to jeden z najobávanejších parazitov horských bukových lesov. Spôsobuje intenzívnu hnilobu napadnutého dreva. Zhnité drevo sa rozpadáva na drobné lupienky a nitky. Tento trúdnik mal v minulosti aj praktický význam. Jeho ľahko a dlho tlejúca dužina sa používala na rozkladanie ohňa.

Pečeňovec dubový

Fistulina hepatica (Schaeff.)ex.Fr.Pstřeň dubový

Pečeňovec dubový(Fistulina hepatica) Diskusia: 1 Ing. Stanislav Husár31.08.2006 Zobraz detaily

Pečeňovec dubový(Fistulina hepatica) Diskusia: 14 Lukáš Faturík30.07.2006





Zobraz detaily

Pečeňovec dubový(Fistulina hepatica) Diskusia: 3 Božena Kuzmová22.10.2005 Zobraz detaily

Pečeňovec dubový(Fistulina hepatica) Diskusia: 7 Ladislav Pomšár22.08.2006 Zobraz detaily

Pečeňovec dubový(Fistulina hepatica) Diskusia: 3 Jan Gaisler30.08.2006 Zobraz detaily

Pečeňovec dubový(Fistulina hepatica) Diskusia: 0 Juraj Illavský18.09.2007 Zobraz detaily











Pečeňovec dubový(Fistulina hepatica) Diskusia: 2 Božena Kuzmová06.09.2006 Zobraz detaily

Pečeňovec dubový(Fistulina hepatica) Diskusia: 13 Viliam Ridzoň18.09.2006 Zobraz detaily

Pečeňovec dubový(Fistulina hepatica) Diskusia: 1 Jarmila Richmanová29.08.2006 Zobraz detaily

Ext. zdroje

CybernatHLASEKJMM

Ríša: Fungi >> Trieda: Basidiomycetes >> Rad: Agaricales >> Čeľaď: Fistulinaceae

Jedlá hubaHlavné obdobie rastu: VI. - IX.

Klobúk/Plodnica:

Plodnice sú jednoročné, vyvíjajú sa z mäsitého bradavkovitého útvaru a rastom sa menia na jazykovitý alebo polkruhovitý klobúk. Krátkym bočným hlúbikom sú prirastené na substrát a rastú jednotlivo alebo spolu po niekoľkých zrastených klobúkoch.

Klobúk má 100-200 mm v priemere a je 20-60 mm hrubý, na povrchu hrubo rôsolovitý, často lúčovite pásikavý, najprv oranžovočervený, neskôr krvavočervený alebo purpurový a napokon v starobe tmavohnedý.

http://www.pharmanatur.com/fistulina.htm

http://www.hlasek.com/fistulina_hepatica_ac6392.html

http://www.univ-lehavre.fr/cybernat/pages/fisthepa.htm






Hymenofor:

Rúrky sú 10-15 mm dlhé, navzájom medzi sebou voľné (ako poháriky), belavé, potom bledožlté, pri otláčaní alebo v starobe hrdzavohnedé. Póry sú drobné, okrúhle, rovnako sfarbené ako rúrky.

Hlúbik:

Hlúbik je bočný, veľmi krátky (10-40 mm).

Dužina:

Dužina je 30-50 mm hrubá, šťavnato mäsitá, tmavočervená, s belavými lúčovitými žilkami. Vôňu má príjemnú a chuť slabo kyslastú.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je najprv okrovohrdzavý a neskôr tmavohrdzavý.

Výskyt:

Pečeňovec dubový rastie v lete a na začiatku jesene na starých živých duboch (zvyčajne v dolnej časti kmeňa) a na dubových pňoch. Možno ho nájsť aj na gaštane jedlom. Vyskytuje sa v celom miernom pásme severnej pologule a našiel sa aj vo východnej Indii a v Austrálii. U nás je rozšírený všade v starých dubových lesoch.

Význam:

Je to dobrá jedlá huba, vhodná do šalátov, na vyprážanie a na rôzne ďalšie úpravy. Táto huba zapríčiňuje hnednutie jadrového dreva napadnutých dubov. Duby napadnuté mycéliom pečeňovca dubového majú drevo sfarbené krásne na hnedo; takéto kmene sa komerčne nazývajú 'Brown Oak'. V Anglicku si ich veľmi cenia v nábytkárskom priemysle.

Sírovec obyčajný

Laetiporus sulphureus (Bull.ex Fr.) MurrillSírovec žlutooranžový


Sírovec obyčajný(Laetiporus sulphureus) Diskusia: 0 Viliam Ridzoň16.09.2005 Zobraz detaily

Sírovec obyčajný(Laetiporus sulphureus) Diskusia: 4 Ing. Peter Dubec02.06.2005 Zobraz detaily

Sírovec obyčajný(Laetiporus sulphureus) Diskusia: 4 Ladislav Pomšár04.05.2005 Zobraz detaily

Sírovec obyčajný(Laetiporus sulphureus) Diskusia: 4 Petr Černý29.06.2005 Zobraz detaily










Sírovec obyčajný(Laetiporus sulphureus) Diskusia: 8 Jan Gaisler09.05.2007 Zobraz detaily

Sírovec obyčajný(Laetiporus sulphureus) Diskusia: 14 Ing. Tibor Ozimý29.05.2007 Zobraz detaily

Sírovec obyčajný(Laetiporus sulphureus) Diskusia: 12 Jaroslav Malý14.08.2007 Zobraz detaily

Sírovec obyčajný / Sírovec žlutooranžový(Laetiporus sulphureus) Diskusia: 2 Ing. Dalibor Matýsek31.05.2005 Zobraz detaily

Ext. zdroje

Tourist channelCybernatHLASEKPilze Pilze PilzeJMM

Syn: Polyporus sulphureus (Bull.)ex Fr.; Grifola sulphurea (Bull.ex Fr.) Pil.;

http://www.pharmanatur.com/laetip.htm

http://www.pilzepilze.de/piga/zeige.htm?name=laetiporus_sulphureus

http://www.hlasek.com/laetiporus_sulphureus_a6238.html

http://www.univ-lehavre.fr/cybernat/pages/laetsulp.htm

http://www.tourist-channel.sk/huby/huby7.html#sirovec









Jedlá hubaHlavné obdobie rastu: V. - XI.

Klobúk/Plodnica:

Plodnice sú jednoročné, hrubo mäsité, zvyčajne bez hlúbika, zúženým bokom prirastené na substrát, často škridlicovite nad sebou.

Klobúk je 100-400 mm široký, býva buď polkruhovitý, vejárovitý alebo rozlične deformovaný, na vrchnej strane lúčovite vráskavý, oinovatený, za mladi okrovožltý alebo sírovožltý, neskôr žltooranžový, miestami s ružovkastým odtieňom a napokon v starobe bledookrový až belavý.

Hymenofor:

Rúrky sú 1,5-4 mm dlhé, sírovožlté, póry okrúhle, drobné (2-4 na 1 mm), najprv sírovožlté, neskôr žltookrové.

Dužina:

Dužina je biela alebo jemne krémovožltkastá, za mladi šťavnatá a mäkká, v dospelosti dosť tuhá, krehká a drobivá, vôňu má príjemne hubovú a chuť trochu kyslastú.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je za čerstva krémový až slamovožltkastý, po uschnutí bledne a býva takmer biely.

Výskyt:

Sírovec obyčajný rastie od jari do jesene na odumretých aj živých kmeňoch listnatých stromov. Na dreve ihličnatých stromov sa vyskytuje iba zriedkavo. Veľmi hojný je v teplých lužných lesoch. Je rozšírený takmer na celej Zemi.

Význam:

Kým sú plodnice mladé a šťavnaté, sú jedlé a niektorí hubári ich považujú priam za lahôdku. Z fytopatologického hľadiska je to veľmi nebezpečná huba, lebo cudzopasí na živých stromoch a zapríčiňuje intenzívnu červenú hnilobu jadrového dreva. Stromy, ktoré táto huba napadla, sú určené na zánik. Z ovocných stromov sa vyskytuje často na čerešniach a slivkách.

Vejárovec obrovský

Meripilus giganteus (Pers.ex Fr.) P.Karst.Vějířovec obrovský

Vejárovec obrovský(Meripilus giganteus) Diskusia: 3 Ladislav Pomšár04.10.2005 Zobraz detaily

Vejárovec obrovský(Meripilus giganteus) Diskusia: 0 Božena Kuzmová12.09.2005 Zobraz detaily

vějířovec obrovský(Meripilus giganteus) Diskusia: 1 Jiří Polčák05.09.2006







Zobraz detaily

Vejárovec obrovský(Meripilus giganteus) Diskusia: 12 Marián Jarkovský31.08.2007 Zobraz detaily

Vejárovec obrovský(Meripilus giganteus) Diskusia: 6 Vladimír Kunca11.09.2007 Zobraz detaily

Ext. zdroje

STKCybernatHLASEKPilze Pilze PilzeJMM

Syn: Boletus giganteus Pers.; Polyporus giganteus (Pres.)ex Fr.; Polypilus giganteus (Pers.ex Fr.) Donk; Grifola gigantea (Pers.ex Fr.) Pil.;

Ríša: Fungi >> Trieda: Basidiomycetes >> Rad: Polyporales >> Čeľaď: Meripilaceae

Jedlá hubaHlavné obdobie rastu: IX. - XI.

Klobúk/Plodnica:

Plodnice sú jednoročné, rastúce na dreve, zo spoločnej hľuzovitej bázy sa delia na polkruhovité alebo vejárovité klobúky.

Klobúk má 200-300 mm v priemere, zvyčajne býva polkruhovitý alebo vejárovitý, na okraji tenký, pri báze hrubší, gaštanovohnedý alebo hrdzavohnedý, pri okraji bledokrémový, plstnatý, sústredne pruhovaný.

Hymenofor:

Rúrky sú 4-6 mm dlhé, belavé, póry malé, okrúhle, otlačením hnednú alebo černejú. Hlúbik chýba, prípadne je veľmi malý, bočný,

http://www.pharmanatur.com/meripil.htm

http://www.pilzepilze.de/piga/zeige.htm?name=meripilus_giganteus

http://www.hlasek.com/meripilus_giganteus_ac0770.html

http://www.univ-lehavre.fr/cybernat/pages/merigiga.htm

http://www.pilzgalerie.de/Meripilus_giganteus.htm






vyrastajúci zo spoločnej bázy.

Dužina:

Dužina je biela, neskôr trochu ružovkastá, po vysušení čierna, za mladi pružná, neskôr kožovitá, vôňu má príjemne hubovú, chuť kyslastú.

Výtrusný prach:


Výskyt:

Vejárovec obrovský rastie od septembra do novembra na báze kmeňov a na pňoch listnatých stromov. Je rozšírený v Európe a v Severnej Amerike. Niekedy dorastá skutočne do obrovských rozmerov. V Holandsku našli exemplár, ktorý vážil 70 kg.

Kým sú plodnice celkom mladé, dajú sa jesť. Z fytopatologického hľadiska nie je veľmi škodlivý, lebo rastie prevažne na odumretom dreve. Zapríčiňuje bielu hnilobu dreva.

Trúdnikovec pestrý

Trametes versicolor (L.) LloydOutkovka pestrá

Trúdnikovec pestrý(Trametes versicolor (L.) Lloyd) Diskusia: 6 Juraj Komár05.11.2007 Zobraz detaily




Trúdnikovec pestrý(Trametes versicolor (L.) Lloyd) Diskusia: 3 Ing. Tibor Ozimý20.09.2006 Zobraz detaily

Trúdnikovec pestrý(Trametes versicolor (L.) Lloyd) Diskusia: 2 Ján Šuvada13.09.2006 Zobraz detaily

Trúdnikovec pestrý(Trametes versicolor (L.) Lloyd) Diskusia: 2 Oldřich Roučka03.03.2006 Zobraz detaily

Ext. zdroje

MykowebCybernatJMM

Syn: Agaricus multicolor (Schaeff.) E.H.L. Krause, Basidiomycetum Rostochiensium, Suppl. 4: 142 (1932) Bjerkandera zonata (Nees) P. Karst., Acta Soc. Fauna Flora fenn. 2(1): 30 (1881) Boletus multicolor Schaeff., Fung. Bavar. Palat. 4: 91 (1774) Boletus ochraceus Pers., Bot. Mag., (Roemer & Usteri) 11: 29 (1794) Boletus zonatus Nees, Syst. Pilze (Würzburg): 221 (1816) [1816-17] Bulliardia rufescens Lázaro Ibiza, Revta R. Acad. Cienc. exact. fis. nat. Madr. 14: 844 (1916) Coriolus concentricus Murrill, N. Amer. Fl. (New York) 9(1): 23 (1907) Coriolus lloydii Murrill, N. Amer. Fl. (New York) 9(1): 23 (1907) Coriolus ochraceus (Pers.) Prance, (1984) Coriolus zonatus (Nees) Quél., Enchir. fung. (Paris): 175 (1886) Daedalea rufescens (Lázaro Ibiza) Sacc. & Trotter, Syll. fung. (Abellini) 23: 450 (1925) Hansenia zonata (Nees) P. Karst., Meddn Soc. Fauna Flora fenn. 5: 40 (1880) Microporus multicolor (Schaeff.) Kuntze, Revis. gen. pl. (Leipzig) 3(2): 495 (1898) Polyporus aculeatus Velen., České Houby 4-5: 646 (1922) Polyporus lloydii (Murrill) Overh., Ann. Mo. bot. Gdn 1: 95 (1914) Polyporus versicolor var. zonatus (Nees) Jørst., K. norske

http://www.pharmanatur.com/trametversic.htm

http://www.univ-lehavre.fr/cybernat/pages/tramvers.htm

http://www.mykoweb.com/CAF/species/Trametes_versicolor.html







Vidensk. Selsk. Skr. 10: 44 (1937) Polyporus zonatus Nees, 1: 368 (1817) Polystictus concentricus (Murrill) Sacc. & Trotter, Syll. fung. (Abellini) 21: 313 (1912) Polystictus lloydii (Murrill) Sacc. & Trotter, Syll. fung. (Abellini) 21: 316 (1912) Polystictus ochraceus (Pers.) Lloyd,: 651 (1917) Polystictus zonatus (Nees) Fr., Nova Acta R. Soc. Scient. upsal., Ser. 3 1(1): 86 (1851) Trametes multicolor (Schaeff.) Jülich, Persoonia 11(4): 427 (1982) Trametes zonata (Nees) Pilát, Atlas des Champignons de l'Europe, Ser. B 3: 263 (1939) Trametes zonatella Ryvarden, Grundr. Krauterk. 2: 436 (1978)



Klobúk/Plodnica:

Plodnice sú jednoročné, tenké, kožovité, bokom prirastené na substrát, smerom k báze zúžené a škridlicovite nad sebou usporiadané.

Klobúk je vejárovitý, 10-60 mm široký a 1-3 mm hrubý, hladký, jemne zamatový, v nepravidelný ch sústredných pásoch rozmanito pestro sfarbený. Pásy majú bohatú farebnú škálu (hnedá, červená, sivá, černastá, žltkastá, okrová, zelená, olivová a pod.).

Hymenofor:

Rúrky sú 1-2 mm dlhé, biele alebo belavé, niekedy aj krémové či žltkasté. Póry sú biele až krémovožltkasté, zriedkavo hnedasté, okrúhle až hranaté, 0,12-0,3 mm v priemere.

Dužina:

Dužina je kožovitá, biela, tenká, 0,5-1,5 mm hrubá. Vôňa a chuť sú nenápadné.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je krémový až slamovožltkastý.

Výskyt:

Trúdnikovec pestrý rastie na konároch, kmeňoch alebo pňoch listnatých stromov v lete a v jeseni. Na ihličnatom dreve sa vyskytuje iba veľmi zriedkavo. Je to kozmopolitický druh a rastie takmer na celej Zemi. Vyskytuje sa aj v Austrálii a na Novom Zélande.

Význam:

Je to veľmi krásna a pestro sfarbená huba. V lese rastie na starých pňoch a na dreve ležiacom už dlhší čas na zemi. Mimo lesa rastie na skladovanom dreve. Najčastejšie napáda duby, buky, hraby, brezy a vŕby. Veľmi ničí najmä beľovú časť dreva. Možno povedať, že je to druh skôr druhoradého hospodárskeho významu, ktorý je mimo lesa škodlivejší ako v lese. Pre praktických hubárov nemá význam, lebo je nejedlý.




Trúdnikovec chlpatý(Trametes hirsuta) Diskusia: 3 Ing. Tibor Ozimý04.12.2006 Zobraz detaily









Trúdnikovec chlpatý(Trametes hirsuta) Diskusia: 3 Adam Fuska13.01.2007 Zobraz detaily


Ext. zdroje

HLASEK




Klobúk/Plodnica:


Hymenofor:


Dužina:


Výtrusný prach:







Výskyt:


Význam:





Trúdnikovec voňavý(Trametes suaveolens) Diskusia: 1 Ján Šuvada19.01.2007 Zobraz detaily






Trúdnikovec voňavý(Trametes suaveolens) Diskusia: 0 Jaroslav Malý16.12.2006 Zobraz detaily

Ext. zdroje





Klobúk/Plodnica:



Hymenofor:


Dužina:


Výtrusný prach:


Výskyt:


Význam:




Trúdnik šupinatý

Polyporus squamosus (Huds.)ex Fr.Choroš šupinatý

Trúdnik šupinatý(Polyporus squamosus) Diskusia: 10 Ladislav Racko26.04.2007 Zobraz detaily

Trúdnik šupinatý(Polyporus squamosus) Diskusia: 3 Peter Štefanovie30.04.2006 Zobraz detaily

Trúdnik šupinatý(Polyporus squamosus) Diskusia: 4 Jaroslav Malý03.05.2006







Zobraz detaily

Trúdnik šupinatý(Polyporus squamosus) Diskusia: 2 Yvona Janotová22.05.2007 Zobraz detaily


Trúdnik šupinatý(Polyporus squamosus) Diskusia: 10 Pavol Baksy24.05.2007 Zobraz detaily

Trúdnik šupinatý(Polyporus squamosus) Diskusia: 0 Maroš Durdiak30.05.2006 Zobraz detaily










Choroš šupinatý(Polyporus squamosus) Diskusia: 1 Yvona Janotová01.05.2007 Zobraz detaily

Ext. zdroje

STKSTKTourist channelCybernatJMM

Syn: Melanopus squamosus (Huds.ex Fr.) Pat.; Polyporellus squamosus(Huds.ex Fr.) P.Karst.; Favolus squamosus (Huds.ex Fr.) Ames;


Jedlá hubaHlavné obdobie rastu: V. - VIII.

Klobúk/Plodnica:

Plodnice sú jednoročné, postranným hlúbikom prirastené na substrát, rastú jednotlivo alebo v trsoch.

Klobúk má v priemere 100-600 mm, je vejárovitý, obličkovitý alebo až polkruhovitý, mierne klenutý, v strede stlačený, krémový až okrový alebo bledožltkastý, dosť husto pokrytý veľkými pritisnutými hnedými či tmavohnedými šupinami.

Hymenofor:

Rúrky sú najprv krátke, potom dlhšie (5-10 mm), zbiehajúce na hlúbik, za mladi belavé, potom špinavokrémové. Póry sú pomerne veľké (1-3 x 0,5-1,5 mm v priemere), nepravidelné, sieťovité, najprv biele, belavé, potom krémovookrové.

Hlúbik:

Hlúbik je 40-80 mm dlhý a 15-60 mm hrubý, postranný alebo excentrický, zriedkavo aj centrálny, hrubý a krátky, tuhý, krémovobelavý, na povrchu sieťkovaný, na báze hnedý alebo čiernohnedý.

Dužina:

Dužina je 10-30 mm hrubá, biela, za mladi šťavnato mäsitá, ale dosť tuhá, neskôr býva takmer kožovitá, chuť má nevýraznú a vôňu múčnu.

http://www.pharmanatur.com/polypsquam.htm

http://www.univ-lehavre.fr/cybernat/pages/polysqua.htm

http://www.tourist-channel.sk/huby/huby10.html#trudnik





Výtrusný prach:


Ľudové názvy:

pestrec, pastorec, pestrak, pestrica, pstreň, peser, kladnačka, lopata a i.

Výskyt:

Trúdnik šupinatý rastie od jari do jesene na živých i odumretých kmeňoch listnatých stromov. Plodnice sa objavujú zvyčajne na báze kmeňov, ale aj vysoko na väčších konároch stromov. Je rozšírený takmer na celej Zemi. U nás je hojný najmä v zaplavovaných lužných lesoch.

Význam:

Za mladi je to jedlá huba, súca do polievok. Staré plodnice sú tuhé, a preto nejedlé. Z fytopatologického hľadiska je to veľmi škodlivý druh, lebo rastie prevažne na živých stromoch a zapríčiňuje intenzívnu hnilobu dreva. Škodí aj v ovocných sadoch, lebo cudzopasí často na orechoch.

Poznámka / Zaujímavosti:

Kuchyňské využití této houby je mnohem pestřejší, než by se možná zdálo. Vynikající je dršťková polévka a z mladých plodnic se dá vytvořit i falešný ovar.


Slovo odborníka - Standa Jirásek

Výskyt:

Výskyt květen až říjen v kyselých doubravách a oligotrofních habrových doubravách, listnatých a smíšených lesích, často i mimo les v parcích, zahradách a stromořadích od nížin po horský stupeň. Rostou jednotlivě střechovitě nad sebou nebo v trsech, na poraněných živých, později i mrtvých kmenech, větvích i pařezech buků, javorů, dubů, topolů i ořešáků. Někdy i na kořenech ponořených v zemi.

Poznámka:

Zajímavosti: Ke konzumaci se hodí pouze mladé měkké plodnice. Vhodný do polévek a hlavně sbíraný pro jeho brzký výskyt. Plodnice je jednoletá. Někdy se uvádí Choroš šupinatý s centrálním třeněm jako Polyporus squamosus f. rostkovii. Plodí dosti často i 2x ročně. Je to saproparazit.

Pevník chlpatý














Pevník chlpatý(Stereum hirsutum) Diskusia: 10 Ladislav Racko08.02.2007 Zobraz detaily











Ext. zdroje

MykowebCybernat



Klobúk/Plodnica:



Hymenofor:


Dužina:


Výtrusný prach:


Výskyt:






Význam:


Klanolupeňovka obyčajná

Schizophyllum commune Fr.ex Fr.Klanolístka obecná

Klanolupeňovka obyčajná(Schizophyllum commune) Diskusia: 16 Viliam Ridzoň11.04.2006 Zobraz detaily

Klanolupeňovka obyčajná(Schizophyllum commune) Diskusia: 3 Peter Štefanovie14.02.2007 Zobraz detaily







Klanolupeňovka obyčajná(Schizophyllum commune) Diskusia: 11 Ing. Tibor Ozimý07.01.2007 Zobraz detaily

Klanolupeňovka obyčajná(Schizophyllum commune) Diskusia: 3 Oldřich Roučka19.12.2006 Zobraz detaily

Klanolupeňovka obyčajná(Schizophyllum commune) Diskusia: 10 Igor Hlavatý26.11.2006 Zobraz detaily

Klanolupeňovka obyčajná(Schizophyllum commune)










Diskusia: 3 Jaroslav Malý07.02.2007 Zobraz detaily

Klanolupeňovka obyčajná(Schizophyllum commune) Diskusia: 3 Miroslav Kusala26.10.2006 Zobraz detaily


Ext. zdroje

MykowebNBGBCybernatHLASEKJMM

Ríša: Fungi >> Trieda: Basidiomycetes >> Rad: Agaricales >> Čeľaď: Schizophyllaceae


Klobúk/Plodnica:

Plodnice sú bez hlúbika, klobúkaté, bokom prirastené na substrát, často škridlicovite nad sebou.

Klobúk je 5-30 (50) mm široký, polkruhovitý, vejárovitý, jazykovitý alebo škľabkovitý, na povrchu plstnato chlpatý, za sucha belavý alebo sivastý, za vlhkého počasia až sivohnedastý, tenký a pružný.

Hymenofor:

Lupene sú riedke, na ostrí rozštiepené a zahnuté, sivastohnedé až mäsovohnedasté, často s fialovým odtieňom, za čerstva pružné a mäkké, za sucha kožovité.

http://www.pharmanatur.com/schizop.htm

http://www.hlasek.com/schizophyllum_commune_ab8645.html

http://www.univ-lehavre.fr/cybernat/pages/schicomm.htm

http://www.br.fgov.be/RESEARCH/COLLECTIONS/HERBARIUMS/FUNGI/GALLERY/ICOMAR/98110803.html

http://www.mykoweb.com/CAF/species/Schizophyllum_commune.html






Dužina:

Dužina je veľmi tenká, suchá, kožovitá, bez zvláštnej chuti a vône.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je biely až ružovkastý.

Výskyt:

Klanolupeňovka obyčajná rastie od jari do zimy na živom, ale najmä na odumretom dreve listnatých stromov. Na dreve ihličnatých stromov sa vyskytuje iba veľmi zriedkavo. Je rozšírená takmer na celej Zemi.

Význam:

Zapríčiňuje bielu vláknitú hnilobu beľového dreva. Pre praktických hubárov nemá veľký význam, lebo je nejedlá.

Podpňovka obyčajná

Armillaria mellea (Vahl ex Fr.) Kumm.Václavka obecná






Ext. zdroje

STKMykowebTourist channelCybernatPilze Pilze Pilze

Syn: Armillariella mellea (Vahl ex Fr.) P.Karst.

Ríša: Fungi >> Trieda: Basidiomycetes >> Rad: Agaricales

Jedlá hubaHlavné obdobie rastu: VIII. - X.

Klobúk/Plodnica:

Plodnice podpňovky obyčajnej rastú spravidla v bohatých trsoch a iba zriedka jednotlivo.

Klobúk má 40-120 mm v priemere, za mladi je takmer polguľovitý, neskôr klenutý s hrboľom a napokon býva plocho rozprestretý. Je medovožltý alebo hrdzavohnedý, pokrytý hnedými až čiernohnedými, najprv vzpriamenými a potom poľahnutými šupinkami, ktoré sú v strede klobúka najhustejšie. V dospelosti sa šupinky strácajú a klobúk je holý.

Hymenofor:

Lupene sú za mladi belavé, neskôr žltkasté alebo hnedasté, tmavo škvrnité, v dospelosti od výtrusného prachu biele, pomerne riedke, dosť tenké, na hlúbik prirastené a čiarkou krátko zbiehavé.

Hlúbik:

Hlúbik je 50-200 mm dlhý a 10-25 mm hrubý, valcovitý, rovný alebo prehnutý, na báze býva 2vyčajne zhrubnutý. Je žltkastý alebo hnedastý, pod klobúkom belavožltý, dolu olivovočernastý, jemne vláknito ryhovaný až trochu vločkatý, vnútri mäkko špongiovite vypchatý. Za mladi je hlúbik spojený s okrajom klobúka bielym hrubo blanitým vatovite vločkatým velom. Po roztrhaní vela zostáva na hlúbiku prsteň.

Dužina:

Dužina je biela alebo belavá, v klobúku pomerne mäkká a v hlúbiku vláknitá. Vôňa je slabá, ale nie veľmi príjemná. Chuť je za surova najprv dosť príjemná, ale vzápätí v krku nepríjemne sťahuje.

http://www.pilzepilze.de/piga/zeige.htm?name=armillaria_mellea

http://www.univ-lehavre.fr/cybernat/pages/armimell.htm

http://www.tourist-channel.sk/huby/huby10.html#podpnovka

http://www.mykoweb.com/CAF/species/Armillaria_mellea.html

http://www.pilzgalerie.de/Armillaria_mellea.htm



Výtrusný prach:


Ľudové názvy:

podpenky, openky, podpňovky, podpníky, michalky, václavky, láclavky, lacvajky, vícvalky, michalice, michalanky, jesienky, hromádky, hromadzinky, honcule, veseliarky, halamaše

Výskyt:

Podpňovka obyčajná rastie koncom leta, ale najviac od konca septembra do polovice októbra, zvyčajne v bohatých trsoch na pňoch a koreňoch ihličnatých i listnatých stromov. Nájdeme ju často aj na kmeňoch živých stromov, najmä ihličnatých, kde je nebezpečným parazitom. Je rozšírená v celom miernom pásme severnej pologule a v Austrálii.

Význam:

Je to jedlá huba, ale má iba podradnú chuťovú kvalitu. Niektorí hubári si ju však cenia nadovšetko. Je ťažko stráviteľná a za surova alebo nedostatočne uvarená môže zapríčiniť citlivým osobám žalúdočné ťažkosti, resp. aj ľahké otravy.

Oveľa väčší je však hospodársky význam podpňovky obyčajnej. Je totiž veľmi nebezpečným škodcom našich lesov. Škodí stromom v každom veku. Vyskytuje sa ako saprofyt, ale aj ako parazit. Nebezpečná je najmä pre smrek a borovicu. Zapríčiňuje chorobu koreňov. Na oslabené stromy sa potom vrhajú druhotní škodcovia (napr. kôrovec na smreku), ktorí dokončia dielo skazy. Z fytopatologického hľadiska je to škodca prvoradého hospodárskeho významu.

Šupinovka zhubná

Pholiota populnea (Pers.) Kuyper et Tjall.-Beuk.Šupinovka zhoubná



Šupinovka zhubná /topoľová/(Pholiota populnea) Diskusia: 2 Pavol Baksy27.11.2006 Zobraz detaily

Šupinovka zhubná(Pholiota populnea) Diskusia: 12 Igor Hlavatý07.10.2007 Zobraz detaily

Šupinovka zhubná(Pholiota populnea) Diskusia: 7 Ing. Tibor Ozimý23.11.2007 Zobraz detaily

Ext. zdroje

Tourist channel

Syn: Pholiota destruens (Brond.) Gill.

Ríša: Fungi >> Trieda: Basidiomycetes >> Rad: Agaricales >> Čeľaď: Strophariaceae

Nejedlá hubaHlavné obdobie rastu: VIII. - X.

Klobúk/Plodnica:

Klobúk má 60-120 mm v priemere, za mladi je takmer kužeľovitý alebo iba málo polguľovitý, neskôr klenutý a napokon plocho rozprestretý. Spočiatku je belavý, potom okrový a v starobe až okrovohnedý, takmer slizký, pokrytý belavými pritisnutými šupinami. V mladosti má široko podvinutý okraj, ktorý je neskôr riasnato ovešaný zvyškami šupinatého vela.

Hymenofor:

Lupene sú 10-15 mm široké, stredne husté, k hlúbiku zaoblene pripojené a zriedkavo aj čiarkovite zbiehavé. Najprv sú belavokrémové, neskôr škoricovohnedé alebo hrdzavohnedé.

http://www.tourist-channel.sk/huby/huby9.html#supinovka






Hlúbik:

Hlúbik je 50-120 mm dlhý a 15-30 mm hrubý, spočiatku bruškatý, neskôr valcovitý, hore trochu stenčený a dolu hlúzkovite koreňujúci, plný a iba zriedkavo dutý. V hornej časti je biely, dolu škoricovohnedý až hrdzavohnedý, pod klobúkom hladký a holý, pod šupinatým odstávajúcim prsteňom je nepravidelne šupinatý a napokon holý.

Dužina:

Dužina je belavá, neskoršie býva v báze hlúbika olivovohnedá. Vôňu má nepríjemnú a chuť horkú.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je tmavo hrdzavohnedý.

Výskyt:

Šupinovka zhubná rastie od augusta do októbra najčastejšie na kmeňoch topoľového a zriedkavo aj vŕbového dreva, spravidla vo väčších skupinách. Je rozšírená v celom miernom pásme severnej pologule.

Význam:

Je to veľký škodca topoľového dreva. Pre odpornú vôňu a horkú chuť je to nejedlá huba.

drbnutý súbor odt-huby

Documents