Fonetická transkripcia Vymedzenie a typy

Slovenská fonetická transkripcia

Fonetická transkripcia (fonetický prepis)

• súbor znakov (grafém a diakritických znakov), ktoré sú foneticky jednoznačne definované apoužívajú sa na presný záznam hovoreného prejavu

• cieľom je zapísať znenie hociktorého prejavu vo zvukovej reči tak, aby sa čo najpresnejšie a čonajpodrobnejšie zachytili všetky dôležité zvukové javy, aby sa pre každý odlišný zvuk, ktorý sasluchom zachytil, použil osobitný znak, a aby sa pre ten istý zvuk vždy použil ten istý znak

• je v nej viac znakov, ako sa používa v pravopisnej sústave tzv. hláskového (fonematického) písma

Typy transkripčných systémov

môžu byť dvojaké:

• alfabetické – 1 jednoduchý symbol pre 1 zvukový segment

• analfabetické – symboly zložené z viacerých znakov na označenie jediného zvukového segmentu

hlavná opora oboch typov = artikulácia (definícia znakov sa zvyčajne opiera o artikulačné údaje)

Analfabetické transkripčné systémy

• zložkami znakov sa označujú rozličné artikulačné vlastnosti označovaného segmentu

• najznámejší systém: analfabetický systém O. Jespersena (práca The Articulations of SpeechSounds, 1889)

• využíva znaky latinskej a gréckej abecedy, malé/veľké písmená, čísla, výškové usporiadanie súčastí znaku

• napríklad: anglický vokál [ɔ] transkribuje ako:

• najúplnejší systém navrhol K. L. Pike (práca Phonetics, 1943)

• v praxi sa neosvedčili

Alfabetické systémy môžu byť dvojaké:

• ikonické

• latinkové

Ikonické systémy

• ich znaky formou súvisia s fonetickými faktami reči (sú motivované, nie arbitrárne)

• zvuk však nemožno vidieť, preto žiaden ikonický systém nemôže obrazmi zaznamenaťakustické javy

• symbolizujú javy artikulácie

• niektoré z nich pripomínajú rýchlopis

• ikonický systém I. Pitmana (1837) – založený na ikonickej analógii grafických čŕts artikuláciou (tá istá vlastnosť sa symbolizuje tou istou grafickou črtou, napr. neznelosť =tenká čiarka, znelosť = hrubá čiarka a pod.)

• takáto „systémová ikonickosť“ sa stala východiskom ďalších transkripcií (napr. A. M. Bell, 1867; H. Sweet, 1890 a i.)

• nedostatky: ťažko osvojiteľné, náročné na vytlačenie, z metodologického hľadiska neumožňovali adaptáciu znakov v prípade nepresného/chybného pôvodného opisu

• dobrá fonetická transkripcia nemôže byť veľmi závislá od teórie

Latinková alfabetická transkripcia

• k dispozícii má dostatočný počet znakov (obmedzený počet písmen možno kompenzovať využitímrozličných typov písma, rozličných typov latinky zo starších období, použitím diakritickýchznakov a pod.)

• výhoda: veľká rozšírenosť latinky a možnosť preberania znakov z gréckej a cyrilskej abecedy

• základný inventár má byť definovaný tak, aby vyhovoval pre akýkoľvek jazyk

Systémy alfabetickej fonetickej transkripcie

• Standard Alphabet („štandardná abeceda“; K. R. Lepsius) – využitie veľkého počtu diakritickýchznamienok

• Swedish Dialect Alphabet („švédska nárečová abeceda“, J. A. Lundell) – možnosť tvorenianových znakov

• Glossic (A. J. Ellis, I. Pitman) – využíva aj digramy

• transkripcia IPA/API (= podľa anglického/francúzskeho názvu Medzinárodnej fonetickejspoločnosti)

Transkripcia IPA/APIpôvodne sa využívala na výučbu výslovnosti cudzích jazykov

využíva rôzne možnosti rozširovania počtu znakov

základný cieľ: každá fonéma mala mať osobitný znak bez diakritík (s výnimkou záznamualofón)

je to „fonemicky orientovaná“ všeobecná fonetická transkripcia

nedostatky: niektoré neznelé konsonanty sa označujú diakritickými znamienkami, chýbajú symbolypre hlásky s dvojitou artikuláciou (v niektorých afrických jazykoch) a pre niektoré sonóry

dvojaké použitie:

• ako systém znakov na verný záznam znenia reči (impresionistická transkripcia; detailnejšia, nonáročnejšia na prepis)

• ako systém znakov na záznam foném a ich variantov (systematická transkripcia; vhodnejšíspôsob využitia IPA, uplatňuje sa v bežných ortoepických príručkách/slovníkoch; bežneoznačovaná ako „fonetická transkripcia“)

Slovenská fonetická transkripcia (SFT)

• slovenský pravopis nezaznamenáva presné znenie reči a z pravopisného zápisu sa nemôžemedozvedieť, ako sa dané slovo vyslovuje; porov. ryby, deti, dedina, roztrhať

• súčasná SFT → znaky IPA v kombinácii so znakmi slov. pravopisu (napr. znaky š, ž, č, dĺžeň naoznačenie dĺžky samohlások, mäkčeň aj na označenie mäkkej artikulácie spoluhlások)

• tento stav ovplyvňuje viacero okolností /existujúci úzus v zapisovaní slov. náreč. textov, ťažkosti pripoužívaní transkripcie IPA na zápis komunikátov v slovan. jazykoch, zrozumiteľnosť zápisu pre slov.čitateľa pri použití znakov slovenského pravopisu a pod./

• prihliada sa na okolnosť: tam, kde je pre slovenského čitateľa zápis zrozumiteľný a nedvojzmyselnýaj pri použití znakov domáceho pravopisu, nie je potrebné zavádzať iné znaky

Zásady SFT

• jedna hláska = jeden grafický znak

• rozličné hlásky sa zaznačujú rozličnými znakmi

• systémy fonetickej transkripcie sa vyhýbajú zloženým znakom, digramom

• namiesto zložiek dz, dž, ch sa používajú znaky [ʒ ǀ ǯ ǀ x]

• mäkkosť alveopalatálnych spoluhlások ď, ť, ň, ľ sa dôsledne označuje mäkčeňom vo všetkýchpolohách: smútiť [smúťiť], žialiť [ži̯aľiť], dedina [ďeďina], lenivý [ľeňiví], tiež [ťi̯eš], ale [penicilín ǀrutina ǀ martin]

• písmená i, ý sa označujú znakom i, í, pretože obidve i sa v slovenčine vyslovujú rovnako, napr. bicykel[bicikel]

• zapisujú sa výsledky znelostnej asimilácie [dup ǀ ľi̯eǯba]

• ako aj rôzne varianty foném, napr. varianty fonémy n: [bronxitída ǀ baŋka ǀ in̥žiňi̯er]

• transkribované slová a texty sa zapisujú do hranatých zátvoriek a nepíšu sa v nich veľké písmená(vrátane vlastných mien)

• grafémy x, q, ô, ktoré v slovenskej ortografii označujú dva zvuky, sa zapisujú dvomi grafémami[ks ǀ kv ǀ u̯o], napr. [ksaver ǀ ku̯oň]

Použitá literatúra

BÓNOVÁ, I. 2019. Ortoepia zvukového prejavu na segmentálnej úrovni. Košice : VydavateľstvoŠafárikPress, 2019.

KRÁĽ, A. 2009. Pravidlá slovenskej výslovnosti. Martin : Matica slovenská, 2009.

KRÁĽ, A. – SABOL, J. 1989. Fonetika a fonológia. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo,1989.

SABOL, J. – ZIMMERMANN, J. 2014. Akusticko-auditívna komunikácia. Košice : Univerzita P. J.Šafárika v Košiciach, 2014.

SIČÁKOVÁ, Ľ. 2002. Fonetika a fonológia pre elementaristov. Prešov : Náuka, 2002.