Archeologický ústav SAV Nitra

Gertrúda Březinová - Marián Samuela kolektív

„Tak čo, našli STe niečo?“

Svedectvo archeológieo minulosti Mostnej ulice v nitre

Publikácia vznikla v rámci Centra excelentnosti SAVVýskumné centrum najstarších dejín Podunajska

pri Archeologickom ústave SAV v Nitre

Zmluva č. III/1/2005

Nitra 2007

© Archeologický ústav SAV Nitra

© Mário Bielich, Gertrúda Březinová, Marián Čurný, Eva Hajnalová, Ján Hunka, Hana Chorvátová, Július Jakab, Zora Miklíková, Matej Ruttkay, Marián Samuel

Editori Gertrúda BřEZINová a Marián SaMuEl

autori fotografií Mário Bielich, Gertrúda Březinová, Marián Čurný, Eva Hajnalová, Hana Chorvátová, Július Jakab, Ivan Kuzma, Zora Miklíková, Marián Samuel, Matej Ruttkay, archív: archeologického ústavu Sav v Nitre, Ponitrianskeho múzea v Nitre a Štátneho archívu v Nitre, so sídlom v Ivanke pri Nitre

autori kresieb a plánov Beáta arvayová, Matej Bartík, Elena Blažová, Gertrúda Březinová, Marián Čurný, Jana Hritzová, Mária Pekáriková, Silvia Ptáčková, Marián Samuel

Grafická úprava ilustrácií Marián Samuel

Počítačová sadzba Beáta Jančíková

Preklad Ľudmila vaňková a autori príspevkov

Za obsah a správnosť textov zodpovedajú autori príspevkov

Tlač Michel angelo, Nitra

vydanie publikácie podporiliGP vEGa 2/5058/26; GP vEGa 2/6121/26; GP vEGE 2-5061/26; BaRaK architekti, spol. s r. o.;BRaMaC - strešné systémy, spol. s r. o.; Nitriansky samosprávny kraj; Spoločnosť antona Točíka; vaCHuT; G-lab, spol. s r. o.

Predná strana obálky Kachlica s motívom adama a Evy pod stromom poznania;začiatok 16. stor. (foto M. Samuel).

Zadná strana obálky letecká snímka Nitry z roku 1933(archív Ponitrianskeho múzea).

ISBN 80-88709-94-6

OBSAH

Predslov ................................................................................................................................................................................... 5

Úvod ........................................................................................................................................................................................... 7

Gertrúda Březinová - Marián SamuelPrehľad osídlenia ............................................................................................................................................................ 15

Doba kamenná .................................................................................................................................................................... 15Doba bronzová .................................................................................................................................................................... 16Doba železná ....................................................................................................................................................................... 29Doba rímska a doba sťahovania národov ....................................................................................................................... 31Stredovek ..............................................................................................................................................................................33Novovek ............................................................................................................................................................................... 37

Ján HunkaMince ....................................................................................................................................................................................... 71

Mário Bie l ich - Marián SamuelKachlice ................................................................................................................................................................................. 79

Mário Bie l ich - Marián ČurnýFajky .......................................................................................................................................................................................... 91

Marián ČurnýTehly ......................................................................................................................................................................................... 97

Júl ius JakabAntropológia .................................................................................................................................................................... 109

Eva HajnalováArcheobotanika ............................................................................................................................................................... 119

Zora Mikl íkováArcheozoológia ............................................................................................................................................................... 127

Matej RuttkayZáchranný archeologický výskum v Nitre na Svätoplukovom námestí ........................................ 131

Výber literatúry k jednotlivým kapitolám ..................................................................................................... 145

Summary ............................................................................................................................................................................... 153

Text to pictures ............................................................................................................................................................... 162

PREDSLOV

Táto publikácia vznikla z iniciatívy autorov záchranných archeologických výskumov na Mostnej ulici vďa-ka podpore Archeologického ústavu SAV, Nitrianskeho samosprávneho kraja a sponzorov.

Kniha je určená predovšetkým Nitranom, ale aj všetkým záujemcom o dejiny Nitry - mesta právom pova-žovaného za jedno z najstarších a z najvýznamnejších na Slovensku. Pri zostavovaní publikácie bolo našou snahou zaradiť do jej obsahovej náplne najzaujímavejšie výsledky bádania nielen archeológov, ale aj odborníkov z príbuzných vedných disciplín. Jej stránky preto prinášajú pestrú paletu informácií o časti mesta, kde pulzo-val život už v dávnej minulosti a kde pulzuje aj dnes. Kniha súčasníkom aspoň sčasti priblíži mnohé neznáme stránky života predkov, umožní prejsť životom tých, ktorí územie dnešnej Nitry obývali už v dobách dávno minulých, ale aj v celkom nedávnych. Čitateľovi predstaví priestor nitrianskej Mostnej ulice a jej okolia od najstarších čias po súčasnosť.

Na tomto mieste chceme vysloviť srdečné poďakovanie priateľom a kolegom, bez pomoci ktorých by táto kniha asi nevznikla. Naše poďakovanie patrí Hane Chorvátovej za sprístupnenie nálezov a fotodokumentácie z výskumov v rokoch 1996-1997, technickým pracovníkom Archeologického ústavu SAV v Nitre, a to Sil-vii Ptáčkovej, Antonovi Ptáčkovi, Petrovi Štefankovi a Branislavovi Balžanovi za ich spoluprácu v teréne, Elene Blažovej a Martinovi Bartíkovi za geodetické zamerania výskumov, Viktorovi Šímovi a Eve Doležalovej za rekonštrukcie keramiky, Jane Hritzovej, Beáte Arvayovej a Márii Pekárikovej za nakreslenie archeologických nálezov, za redakčnú úpravu publikácie Daniele Fábikovej.

Ďakujeme tiež pracovníkom Ponitrianskeho múzea a Štátneho archívu v Nitre za to, že nám zo svojich zdrojov poskytli materiály, ktorými nám umožnili obohatiť fotodokumentáciu a mapové podklady o vzhľade Mostnej ulice a blízkeho okolia v minulosti.

Gertrúda BřezinováMarián Samuel

�

ÚVOD

„Tak čo, našli ste niečo?“

Publikácia, ktorú práve držíte v rukách, by chcela aspoň čiastočne odpovedať na túto „večnú“ otáz-ku, s ktorou sme my - archeológovia konfrontovaní takmer každodenne.

Každý z obyvateľov alebo návštevníkov Nitry určite neraz postrehol, že v meste sa čas od času ob-javia rôzne hlboké „jamy“, v ktorých sa okrem robotníkov pohybujú ľudia s menšími náradiami - met-ličkami, špachtľami a štetcami, podrobne čosi zapisujú, kreslia, zameriavajú a fotia. Tabuľa na plote bu-dúcej stavby informuje, že v týchto miestach práve prebieha archeologický výskum. Časť okoloidúcich sa pristaví so záujmom, iní odídu s frflaním. Tých prvých je, našťastie, oveľa viac ako tých namrzených, pre ktorých je práca archeológa akousi tolerovanou zbytočnosťou. Nechcú vidieť, že ide o čosi viac. Dokonca ani to, že podmienky pre našu prácu v husto zastavanom meste nie sú vždy ideálne. V snahe nebrzdiť stavbu či premávku sa pracuje neraz od svitu do mrku, v snehu, v daždi, v blate... Archeológ totiž vie, že v momente, keď na ploche budúcej stavby začnú pracovať zemné stroje, akékoľvek dokla-dy, ktoré mohla odhaliť zem o predchádzajúcom vývoji daného územia, sa nenávratne zničia. Práve preto je odborné vyzdvihnutie nálezov, ako aj rýchla, ale precízna a podrobná dokumentácia všetkých dôležitých súvislostí v teréne základom pre ďalšiu časť spracovania a vyhodnotenia získaného mate-riálu. Konzervácia a reštaurovanie nálezov, ako aj komplexné dokumentačné spracovanie konkrétneho výskumu predstavujú jeho nevyhnutnú, i keď menej viditeľnú súčasť.

Práve na tomto mieste je potrebné pripomenúť skutočnosť, že nie vždy sa investori, prípadne firmy, ktoré realizujú stavbu, pozitívne postavia k Zákonu o ochrane pamiatkového fondu a k tomu, že každá stavebná aktivita je podmienená realizáciou archeologického výskumu. O to viac sa chceme poďakovať tým, ktorí archeologický výskum podporili, zaujímali sa o jeho výsledky a mali s nami trpezlivosť.

Ako sme naznačili, archeologický výskum Nitry nemal vždy „zelenú“. Systematické archeologické výskumy sa totiž dlho uskutočňovali hlavne v okrajových častiach mesta, mimo jeho historického jad-ra (Dražovce, Šindolka, Chrenová, Párovské Háje, Krškany, Janíkovce...), takže mnohé veľké stavebné akcie v centre sa, žiaľ, obišli bez prítomnosti archeológa. Najväčšou a nenahraditeľnou stratou bolo „neuskutočnenie“ plnohodnotného výskumu pred výstavbou budovy Divadla Andreja Bagara na kon-ci osemdesiatych rokov minulého storočia, keď sa obeťou rozsiahlej asanácie stala historická zástavba niekoľkých ulíc Dolného mesta (obr. 9-11). Tento priestor, kde stál najväčší nitriansky stredoveký far-ský Kostol sv. Jakuba s priľahlým cintorínom a trhoviskom, bol pre poznanie histórie Dolného mesta kľúčový.

Situácia sa postupne menila až od konca deväťdesiatych rokov. Po vyše polstoročí sa obnovil sys-tematický výskum na Nitrianskom hrade a niekoľko záchranných výskumov sa uskutočnilo aj v areáli Horného mesta. Stále však absentoval výskum druhej časti historickej Nitry - jej Dolného mesta. Aj tu obrat k lepšiemu nastal až v poslednom desaťročí 20. storočia, kedy sa realizovali dôležité záchranné výskumy na Štefánikovej a Kupeckej ulici a prvé výskumy na Mostnej ulici. Od tých čias sa každoročne uskutočňuje v historickom jadre Nitry niekoľko záchranných výskumov. Ich časový a priestorový roz-sah je rôzny, množstvo získaného archeologického materiálu a informácií však rýchlo narastá. Okrem spomínaných ulíc sa dôležité výskumy uskutočnili takmer na každej historicky významnej komuniká-cií (Farská ulica, ulica Pri Synagóge, Mlynská ulica, bývalá Krížna ulica - dnes súčasť Svätoplukovho námestia, Kmeťkova ulica a ďalšie). Mostná ulica s ôsmimi uskutočnenými výskumami (obr. 1) patrí v súčasnosti k najlepšie preskúmaným častiam mesta.

Všetky doterajšie akcie mali charakter predstihových záchranných výskumov, čo znamená, že podnetom pre ich započatie bola výstavba budov, s ktorou bezprostredne súvisí čiastočné alebo úpl-né odstránenie archeologického „záznamu“ na miestach intenzívnych zemných prác (obr. 12, 13).

Výskumy na Mostnej ulici realizovali pracovníci Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre.

�

Roky výskumu Vedúci výskumu Situovanie výskumu(parcela a popisné číslo) Charakter stavby

1990/1991 G. Březinová 299, 302 Nerealizovaný projekt

1993 J. Bátora, P. Bednár, G. Březinová, G. Fusek Rekonštrukcia komunikácie

1996/1997 H. Vlašičová-Chorvátová 320/5, 320/6 IRB banka (nerealizované)

2003 M. Samuel 327/14, 327/15; Mostná 66, 68 Polyfunkčný dom

2004 G. Březinová 327/4, 327/9-10; Mostná 62 Polyfunkčný dom

2004 M. Samuel 327/1, 327/2; Mostná 58 Polyfunkčný dom

2005/2006 G. Březinová 338/1 Polyfunkčný dom

2006 M. Samuel 327/8 Polyfunkčný dom

Obr. 1. Plán zástavby Mostnej ulice a okolia pred asanáciou, s vyznačením preskúmaných plôch.

9

Obr. 2. Meandre rieky Nitry pred reguláciou jej toku.

Obr. 3. Pohľad cez rozliatu rie-ku na hradný kopec.

Obr. 4. Plochy pravidelne zapla-vované riekou sa využívali v ča-se sucha ako pasienky. Vzadu most cez rieku Nitru v mieste

vyústenia Mostnej ulice.

10

Obr. 5. Najstaršie zobrazenie Nitry z roku 1562. Pohľad na hrad zo západu.

Obr. 6. Najstaršie zobrazenie Nitry z roku 1562. Na detaile juhozápadného úpätia kopca vidno pred hradnou bránou ruiny kamennej stavby - zvyšky staršej brány a opevnenia z konca 11. storočia.

11

Čo ponúka knižné spracovanie?

Čitateľ sa dozvie všetky podstatné údaje o archeologických výskumoch realizovaných v tejto časti mesta. Spozná materiál získaný výskumom a dozvie sa, čo z neho možno vyčítať po spracovaní archeo-lógmi a odborníkmi z ďalších vedných disciplín. Našou snahou je predstaviť celú škálu nálezov od najstarších po najmladšie, s prepojením na dianie v okolí Mostnej ulice, hradu, Dolného mesta, ako aj najbližšieho okolia. Pomer nálezov z jednotlivých období je dosť nerovnomerný. Je samozrejmé, že najmenej zastúpené sú doklady o najstaršom osídlení a naopak, z mladších období sa ich početnosť zvyšuje. Predmety získané výskumom reprezentujú ucelenú kolekciu z odborov archeológia, história, antropológia, botanika a zoológia.

Poloha Mostnej ulice

Kľúčový význam pri vzniku každého ľudského sídla mala vždy „výhodnosť“ polohy pre jej uží-vateľov. Dostatok kvalitnej pôdy, vlahy, priaznivá klíma, strategická poloha na spojnici viacerých ko-munikácií a ďalšie okolnosti rozhodovali, či sa sídlisko rozrastie, alebo po istom čase začne upadať až napokon úplne zanikne. V prípade Nitry sa stretlo niekoľko priaznivých faktorov na relatívne malej ploche dnešného mesta. Mierne pahorky najjužnejších výbežkov Tribečského pohoria a donedávna v širokom priestore meandrujúca rieka s dostatkom kvalitnej pôdy v jej blízkosti vytvárali ideálne podmienky pre založenie ľudského sídliska. Významnú úlohu tu zohrala aj vhodná klíma s veľkým počtom slnečných dní a vyššou dennou teplotou, aká je bežná v rámci príslušnej zemepisnej šírky.

Panoráme Nitry dominuje vrch Zobor. Jeho vrchol, prevyšujúci o takmer 450 m údolnú nivu, je orientačným bodom v širokej, z troch svetových strán otvorenej krajine a je dobre viditeľný aj zo vzdia-lenejších oblastí Podunajskej pahorkatiny.

Cez Nitru preteká rieka rovnakého názvu. Dnes intenzívne zregulovaná, miestami presunutá zo svojho pôvodného koryta už len v náznakoch pripomína jej minulý prirodzený vzhľad. Krásu rieky, ešte neovplyvnenú ľudským zásahom, si dnes môžeme aspoň čiastočne predstaviť podľa starých ve-dút (obr. 5, 6, 15, 19-21), prvých mapových zobrazení (obr. 17, 18) či starých pohľadníc Nitry (obr. 2-4). V minulosti bohato meandrujúca rieka vytvárala niekoľko kilometrov širokú inundáciu - pravidelne, najmenej však dva razy v roku zaplavované územie. Tieto podmáčané a väčšiu časť roka mokré lúky sa dlho využívali iba ako pasienky (obr. 4). Od tridsiatych rokov minulého storočia, keď sa začala inten-zívna regulácia toku Nitry, sa postupne lúky premenili na polia.

Svedectvo o problémoch, ktoré neregulovaný tok Nitry dlho spôsoboval, nám dáva napríklad ko-mentár k prvému vojenskému mapovaniu z rokov 1782-1785. Poznámky k mapám zaznamenávajú všetky z vojenského pohľadu dôležité skutočnosti, teda stav ciest, priechodnosť terénom, vzdialenosť medzi sídlami, udávanú v hodinách pochodu a podobne. Tak sa v príslušnej stati o Nitre môžeme do-čítať, že: „... za mokrého počasia vyzerajú lúky ako jednoliate jazero a trvá 4 až 6 týždňov, kým je možné nimi prechádzať“.

Spomínaná niva bola najužšia v priestore medzi hradným kopcom a južným úpätím Zobora. Práve tu sa stretávali odveké cesty a brody. Neskôr mosty spájali oba brehy rieky. Na najstaršom zachova-nom zobrazení Nitry z roku 1562 je zreteľne vidieť, ako hlavný tok rieky ešte tesne obteká z troch strán strmé skalné svahy hradného kopca a rameno rieky Nitričky z južnej strany uzatvára plochu riečneho ostrova.

Chotár Nitry je vďaka svojej morfológii silne náveterný. Budovaním stromových alejí - vetrolamov sa obyvatelia mesta snažili zmierniť nežiaduce dôsledky tejto klimatickej dispozície. Takáto aleja je zobrazená už na vedute Nitry z polovice 17. storočia. Vetrolamy donedávna lemovali brehy rieky a vý-znamné cesty. Jedna z takýchto alejí začínala v minulosti práve na Mostnej ulici a smerovala k úpätiu Zobora.

Najstaršia veduta Nitry je pre nás z mnohých dôvodov cenným zdrojom informácií o stredovekej podobe mesta. Vznikla totiž na objednávku rakúskeho cisárskeho dvora v súvislosti s plánovanou prestavbou južného opevnenia hradu. Vernosť zobrazenia bola preto oveľa dôležitejšia ako výtvarná zložka. Plán, ktorý je dnes uložený vo viedenskom vojenskom archíve, zachytáva pohľad na hrad a mesto zo západu (obr. 5, 6, 8). Jeho súčasťou je aj pôdorys hradu (obr. 7). Napriek tomu, že mnohé stavby v meste (napr. kostoly) sú znázornené len veľmi schematicky, ich situovanie v priestore odráža

12

Obr. 7. Pôdorys hradného kopca na najstaršom pláne Nitry z roku 1562.Hrubou čarou je na pôdoryse vyznačený realizovaný plán južnej línie opevnenia.

Obr. 8. Pohľad zo západu na najstaršej vedute Nitry z roku 1562. 1 - Kostol sv. Jakuba;2 - Kostol sv. Michala Archanjela; 3 - Kostol Blahoslavenej Panny Márie; 4 - Kostol sv. Štefana.

13

realitu, čo však nemožno konštatovať o mnohých oveľa mladších vedutách Nitry. Najlepším príkla-dom nepresného zobrazenia mesta je paradoxne asi najznámejšia veduta od V. Hollara z roku 1657 (obr. 15). Lept vznikol v Holandsku a jej autor nikdy Nitru nenavštívil. Pracoval podľa staršej pred-lohy G. Hoeffnagla. Nerealistické je nielen zobrazenie Zobora a okolitých vrchov, ale aj riečnej siete. Naopak, autor zobrazenia Nitry z roku 1562 zachytil aj mnohé detaily, ktoré overili až archeologické výskumy v posledných rokoch. Napríklad pred bránou do hradu môžeme vidieť akési ruiny kamen-nej stavby. Ako sa ukázalo počas výskumov v suterénoch Župného domu v rokoch 1996 a 1997, ide pravdepodobne o zvyšky najstaršej brány Nitrianskeho hradu, ktoré boli súčasťou kamenných hradieb opevnenia v 11. storočí. Nevedno, či zoťatá usmievajúca sa hlava nastoknutá na kôl pri mestskej bráne (obr. 6) odráža skutočnosť, alebo je to len osobný vklad autora veduty. Prax vystavenia častí tiel „ne-priateľov vlasti“ nad mestskými bránami však nie je v tom období ničím výnimočná.

V prehistorických a protohistorických obdobiach zásah človeka do okolitého prostredia nebol taký výrazný, aby zásadne ovplyvňoval charakter terénu. Rieka Nitra s početnými ramenami v priebehu tisícročí často menila svoj hlavný tok, pričom ukladala tony nánosov štrkov a piesku v údolnej nive. Aj brehy Nitričky mali v minulosti piesčitý charakter a nami skúmaný južný breh stúpal k miernej vyvý-šenine v priestore dnešného Svätoplukovho námestia.

Dnešná Mostná ulica, dlhá takmer 600 m, je ohraničená na západe križovaním sa s ďalšou starou komunikáciou - Farskou ulicou a na východe končí mostom cez rieku. Súčasný stav však nekoreš-ponduje s niekoľkostoročným vývojom uličnej siete. Pôvodná Mostná ulica tvorila len východnú časť dnešnej a až do začiatku osemdesiatych rokov 20. storočia sa napájala na Kapitulskú ulicu (v tom čase ulicu Brigád socialistickej práce) v mieste severného vyústenia bývalej Telegdyho ulice. Všetky nami opisované výskumy sa teda uskutočnili na časti historickej Kapitulskej ulice.

Mostná ulica je výnimočná aj z iného hľadiska - je jediná z historicky známych ulíc Nitry, ktorej pôvodný názov sa od minulosti nikdy nezmenil.

Gertrúda BřezinováMarián Samuel

15

PREHĽAD OSÍDLENIA

Gertrúda Březinová - Marián SaMuel

DObA kAmENNá

Staršia a stredná doba kamenná - paleolit, mezolit

Najstarší a zároveň najdlhší úsek v dejinách ľudstva - paleolit je obdobím, kedy sa v podmienkach veľ-kých klimatických zmien uskutočnil nielen výrazný biologický, ale aj spoločenský vývoj človeka. Z naj-staršej etapy paleolitu, zahŕňajúcej obrovský časový úsek takmer dvoch miliónov rokov, zatiaľ z Nitry a okolia nepoznáme žiadne nálezy. Táto skutočnosť však môže odrážať len súčasný stav výskumu a v bu-dúcnosti sa Nitra môže priradiť k niekoľkým už známym staropaleolitickým lokalitám Slovenska.

Z obdobia stredného paleolitu (200 000-40 000 rokov pred Kr.) pochádza z Horných Krškán kamen-ný nástroj neandertálskeho človeka, jednoznačne potvrdzujúci prítomnosť lovecko-zberačských skupín v Nitre a okolí.

Oveľa početnejšie sú nálezy z ďalšieho obdobia - mladého paleolitu (40 000-8000 rokov pred Kr.). Prítomnosť ľudských spoločenstiev už človeka súčasného typu (Homo sapiens sapiens) je zistená nielen v širšom chotári Nitry, ale aj priamo z hradného kopca. V jaskyni, vzdialenej iba niekoľko desiatok met-rov od Mostnej ulice, sa našli kamenné nástroje staré 30 000 rokov.

Ústup ľadovcov, zlepšenie klimatických podmienok, vymretie veľkých cicavcov, lov migrujúcich zvierat a ďalšie okolnosti prinútili človeka zmeniť spôsob obživy v období tzv. mezolitu (8200-5000 rokov pred Kr.). Lovci boli neustále v pohybe za stádovou zverou, budovali ľahké dočasné obydlia sezónneho charakteru, najčastejšie na pieskových dunách a terasách riek. Stopy po živote mezolitického človeka na území Slovenska sú stále málo početné a z územia Nitry ich zatiaľ nepoznáme.

Mladšia a neskorá doba kamenná - neolit, eneolit(5000-2300 rokov pred Kristom)

Je to obdobie, v ktorom človek prestal byť koristníkom závislým výlučne od prírody. Priaznivejšie klimatické zmeny ovplyvnili jeho štýl života. Začal budovať trvalejšie sídla, pestovať rastliny, chovať domáce zvieratá. Usadlý spôsob života viedol k počiatkom remeselnej výroby a odrazil sa aj v zmene náboženských predstáv.

Prvé trvalejšie osídlenie v meste možno spájať s roľníckym obyvateľstvom, ktoré sa tu usadilo v 6. až 5. tisícročí pred Kristom. Podľa výzdoby na nádobách, kde sa uplatňovala hlavne kombinácia vhĺbených a rôzne kombinovaných čiar, sa označuje ako ľud kultúry s lineárnou keramikou. Nositelia tejto kultúry v tom čase osídľovali celú centrálnu Európu. Postup na územie Nitry súvisel s vhodnými prírodnými podmienkami riečnej nivy, poskytujúcej kvalitné pôdy pre poľnohospodárstvo, pastierstvo a usadlý spôsob života. Preskúmané lokality na Štúrovej ulici a v Dolných Krškanoch túto skutočnosť len potvrdzujú.

Oveľa viac dokladov o živote neolitického roľníka je z obdobia kultúry s mladšou lineárnou kera-mikou. Malé osady sa rozprestierali popri rieke a jej prítokoch, hlavne v okolí Chrenovej, na Mikovom dvore, vo Veľkých Janíkovciach a v Dolných Krškanoch.

16

Mimoriadny význam majú objavy troch pohrebísk z tohto obdobia práve v Nitre. Náleziská v Mly-nárciach, na Priemyslnej ulici a na Mikovom dvore sú zásadné pre poznanie tejto kultúry v celej strednej Európe. Zaužívaným spôsobom ukladania mŕtveho do hrobu bolo uloženie vo výrazne skrčenej polohe prevažne na ľavom boku, s orientáciou východ-západ a s tvárou otočenou na juh. Ako milodary sa do hrobu vkladali nádoby, pravdepodobne naplnené potravou, rôzne ozdoby z mušle Spondylus gaedoropus, kamenné brúsené sekery a kliny kopytovitého tvaru.

Vývoj mladšieho úseku stredného neolitu uzatvára želiezovská skupina, známa bohato zdobenými nádobami s rytou, plastickou i maľovanou výzdobou. Pozoruhodné je hlavne plastické zobrazenie zvie-rat a vzácnejšie aj ľudí na rôznych, najmä kultových nádobách.

Na základe nálezov štiepaných a hladených kamenných predmetov a zlomkov keramiky, nájdených v sekundárnej polohe v mladších vrstvách, predpokladáme, že neolitický človek sa pohyboval aj na Most-nej ulici. V závere tejto dlhej epochy vývoja ľudskej spoločnosti sa začína proces spoznávania a využitia novej suroviny - kovu.

DObA bRONzOvá (2300-700 rokov pred Kristom)

Nitra nestála bokom od súvekých civilizačných prúdov ani v tomto období, často nazývanom aj „prvý zlatý vek ľudstva“. Zliatina medi a cínu - bronz - otvorila veľké možnosti hospodárskemu a spoločen-skému rozvoju. Význam epochy spočíva hlavne v rozšírení bronzu, ktorý podstatnou mierou umocnil výrobné možnosti človeka. Proces od prvého pokusu, cez jeho spracovanie, až po všestranné využitie vo všetkých sférach denného života trval stovky rokov a doteraz nie je úplne objasnený. Výroba bronzu bola z technologického hľadiska natoľko zložitá, že vyžadovala špeciálne zariadenia a pomôcky. Hlavným sprostredkovateľom nových poznatkov bola, a to nielen v dobe bronzovej, rieka Dunaj a jej prítoky. V na-šom prípade svoju úlohu zohrala rieka Nitra. Aj jedna z kultúrnych skupín z najstaršej fázy doby bronzo-vej bola na základe vysokej koncentrácie lokalít v povodí rieky Nitry a Žitavy nazvaná ako nitrianska.

V mladšej fáze staršej doby bronzovej sa na formovaní materiálnej kultúry podieľali hlavne vplyvy z juhovýchodu. Nitra a jej okolie boli v tom čase husto osídlené. Na hradnom kopci existovala opevnená osada s významným postavením v rámci stredného Podunajska. Už samotná existencia výšinného síd-liska, ako aj sieť nížinných osád potvrdzujú, že išlo o ľud s vyspelou materiálnou kultúrou a s bohatými obchodnými kontaktmi. Sídlisko na hradnom vrchu bolo obohnané tromi líniami hrotitých priekop širo-kých 2,5 m a hĺbokých až 5 m. Tok Nitry a jej ramená toto ideálne opevnenie iba dotvárali.

Husto osídlené boli nižšie polohy - dnešná Mostná a Kupecká ulica, Štefánikova trieda a Svätoplu-kovo námestie. Väčšina nálezov potvrdzuje poľnohospodárske zameranie obyvateľstva. Túto skutočnosť ilustrujú aj botanické nálezy zo vzoriek z preplavovanej hliny a zvyšky pôvodnej fauny z odpadových jám práve z výskumov na Mostnej ulici.

Špecializovaná, technologicky najnáročnejšia výroba sa sústreďovala v centrálnych sídliskách a Nit-ra určite jedným z nich v tom čase bola. Miestne spracovanie kovu je doložené hlinenými dýzami fúka-cích mechov, ktorými sa vháňal vzduch do taviaceho priestoru. Polovýrobok medenej sekery pochádza z priestoru dnešnej Kupeckej ulice. Tu bolo sídlisko najstarších kovolejárov na území Nitry (1800 rokov pred Kr.). V jednotlivých etapách doby bronzovej sa úroveň metalurgie neustále zvyšovala. Potvrdzuje to variabilita nájdených predmetov i nálezy odlievacích foriem z blízkej Kmeťkovej ulice (1500 rokov pred Kr.).

V strednej dobe bronzovej sa na rozsiahlom území od východného Francúzska až po strednú Euró-pu rozšíril kultúrny komplex, ktorého spoločným znakom je pochovávanie zomrelých pod mohylami s hlinenými alebo kamennými násypmi. Toto obdobie predstavuje pomerne krátky časový úsek približ-ne dvoch storočí, ktoré sú však z pohľadu vplyvu na celkový vývoj na území Slovenska mimoriadne dôležité. Na začiatku strednej doby bronzovej sa osídlenie z hradného kopca presunulo do Podhradia a Dolného mesta. Podľa nálezov, ktoré sa nám podarilo odkryť v posledných rokoch, predpokladáme, že veľké sídlisko sa rozprestieralo na celej dnešnej Mostnej a Kmeťkovej ulici a na Svätoplukovom ná-mestí. V mestských zastavaných jadrách je veľkou vzácnosťou, ak sa podaria zachytiť situácie zo starších dejinných období. Tie sú väčšinou úplne zničené novšími stavebnými aktivitami. Práve v roku 2004 sa v priestore širokom približne 10 m a dlhom 15 metrov odkryl pôvodný terén piesčitého brehu Nitričky so

17

Obr. 9. Kolmý letecký záber z roku 1949, s vyznačením asanovanej zástavby.

Obr. 10. Kolmý letecký záber z roku 2000, s vyznačenímhistorického (červená čiara) a súčasného (biela čiara)

priebehu Mostnej ulice.

Obr. 11. Letecký záber na Mostnú ulicu a hradný kopec (stav v roku 2005).

18

Obr. 13. Kolmý záber na výskum v roku 2006.

Obr. 12. Pohľad z Palánku na výskum v roku 2004.

19

Obr. 14. Plán výskumu v roku 2004.

20

Obr. 15. Lept V. Hollara podľa kresby G. Hoefnaglaz roku 1657.

Obr. 16. Nitra v 13.-15. storočí(zakreslené do plánu mesta z konca 19. storočia).

Obr. 17. Nitra a okolie na vojenskej mape z rokov 1782-1785. Obr.18. Plán Nitry z druhej polovice 19. storočia.

Legenda:1 - Kostol sv. Jakuba2 - Kostol sv. Michala Archanjela3 - Kostol Blahoslavenej Panny Márie4 - Kostol sv. Štefana5 - Kostol sv. Emeráma

a - Castrumb - Suburbiumc - Civitasd - Castrum ludeorome - Kapitulskáf - Párovce

21

Obr. 19. Nitra. Medirytina G. Bouttatsa z roku 1684.

Obr. 20. Veduta Nitry z polovice 17. storočia.

Obr. 21. Vojnové scény na vedute zo 17. storočia.

22

Obr. 22. Dno jamy z doby bronzovej s fragmentmi nádob.

Obr. 24. Stredoveká zásobná jama hruškovitého tvaru.

Obr. 23. Džbánok s nôžkami z doby bronzovej.

Obr. 25. Džbán zo 16.-17. storočia.

Obr. 26. Zvyšky pece z 12.-13. storočia. Obr. 27. Džbány zo 17. storočia.

23

Obr. 28, 29. Zásobná/odpadová jama z druhej polovice 9. až prvej polovice 10. storočia.

Obr. 31. Bronzové náušnice.Obr. 30. Nádoba a zvieracie kosti.

Obr. 33. Zvyšky obylia (proso siate resp. mohár sivý).Obr. 32. Roh pratura.

Obr. 34. Kamene z výplne jamy. Obr. 35. Väčší ostrohranný kameň z dna jamy.

24

Obr. 36. Výber nálezov z doby bronzovej.

25

Obr. 37. Keramika z doby bronzovej. Mierka: 1 - a, b, d; 2 - c.

26

Obr. 38. Keramika z počiatku strednej doby bronzovej (1500 rokov pred Kr.).

27

Obr. 39. Keramika z doby bronzovej. Mierka: 1 - c; 2 - a, b, d.

28

Obr. 40. Keramika z doby bronzovej. Mierka: 1- b; 2 - c.

29

sídliskovými objektmi z počiatku strednej doby bronzovej (1500 rokov pred Kr.). V odpadových a zásob-nicových jamách neboli zriedkavosťou ani celé bohato zdobené nádoby. Preskúmala sa aj časť žľabu s ko-lovou konštrukciou, o ktorej predpokladáme, že tvorila súčasť ohrady chrániacej tu žijúcich obyvateľov. Kolová konštrukcia a odkryté objekty boli s najväčšou pravdepodobnosťou súčasťou väčšej osady. Dneš-ný stav poznania nám zatiaľ neumožňuje rekonštruovať jej celkový vzhľad. Podľa analógie zo súdobých preskúmaných sídlisk sa môžeme iba domnievať, že ju tvorili obytné, výrobné a hospodárske objekty. Väčšinou išlo o stavby zahĺbené do podložia, pričom nadzemné časti - steny boli z prútia spevneného hlineným výmazom, strechy boli zo slamy či rákosia.

Život pulzujúci v osade a jej okolí sa odrazil vo vytvorení tzv. kultúrnej vrstvy v podobe čiernej hliny premiešanej s množstvom rozličného materiálu. Najčastejším nálezom v takomto „antropogénnom se-dimente“ sú črepy. Vďaka nim môžeme vrstvy datovať a rekonštruovať vývoj osídlenia v jednotlivých storočiach. Väčšinou ide o nádoby zhotovené z kvalitnej jemnej hliny, niekedy s prímesou piesku. Povrch nádob je často upravený jemnou vrstvičkou, ktorá po vyleštení získava lesklý vzhľad. Napriek tomu, že nádoby sú zhotovené iba v ruke, vyznačujú sa vysokou kvalitou, variabilitou tvarov a bohatou výzdobou dokumentujúcou zručných hrnčiarov tej doby. Charakteristické sú podkovovité ryhy lemujúce výčnelky na šálkach (obr. 37a), džbánkoch (obr. 37b), amforách (obr. 37c) i misách, alebo šrafované trojuholníky vyplnené bielou farbou (obr. 38b, c). Z plastických prvkov sa najčastejšie používajú rôzne výčnelky, lalo-ky na okraji mís a hrncov. Súbory keramických nádob, získané hlavne z odpadových jám z Mostnej ulice, naznačujú aj bohaté kultúrne kontakty. Okrem tvarov bežných pre oblasť juhozápadného Slovenska sú tu nádoby alebo ich napodobeniny, ktoré odrážajú prepojenie tak s východnou, ako aj s južnou Európou. Môžeme sa iba domnievať, že sa k nám nové poznatky z týchto území dostali sprostredkovane, dovozom bronzovej suroviny či výrobkov z bronzu. Hranice v dnešnom slova zmysle neexistovali, takže v rámci obchodu so surovinou dochádzalo ku vzájomnému obohacovaniu obyvateľov žijúcich na rozsiahlych teritóriách. Spolu sa tu vyskytujú nádoby karpatskej mohylovej kultúry, ktorá je súčasťou domáceho vý-voja, s nádobami kultúry Vatya (obr. 37c) a Suciu de Sus (obr. 37a), ktorých pôvod je na juhu Karpatského oblúka v okolí Železných vrát.

Čo môžeme povedať o ľuďoch, ktorí na mieste dnešnej Mostnej ulici vtedy žili? Ich hlavným zamest-naním bolo poľnohospodárstvo a živočíšna výroba, z remesiel kovolejárstvo a hrnčiarstvo. K materiá-lom, ktoré bežne používali na výrobu najnutnejších nástrojov, určite patrili kameň, kosť a parohovina. V nálezoch sa objavujú aj hlinené kolieska (obr. 36c). Buď sú vyhotovené iba so stredovým otvorom, alebo prelamované viacerými kruhovými otvormi. Sú dôkazom toho, že ľudia poznali voz a hromadne ho využívali na prepravu ľudí aj tovaru. Kresbové stvárnenie dvojkolesového voza z tohto časového úseku poznáme z dvojuchej nádoby (amfory) kultúry Suciu de Sus, ktorá pochádza z Veľkých Raškoviec na východnom Slovensku. Dokladom využitia ťažnej sily koňa je aj nález jeho kostrových pozostatkov z Mostnej ulice. Hlinené modely koliesok sa v staršej dobe bronzovej používali aj ako predmety spojené s kultom Slnka a s magickými obradmi.

O tom, že život na Mostnej ulici nezanikol ani v mladších obdobiach doby bronzovej (1. tisícročie pred Kr.), svedčia fragmenty nádob a tri bronzové ihlice na spínanie odevu lužickej kultúry (obr. 36a, b, d). Dve ihlice majú kyjovitú hlavicu a na jednej z nich je veľmi jemná rytá výzdoba.

Popri nížinných sídliskách rozprestierajúcich sa v povodí rieky Nitry sa osídľujú aj výšinné polohy a vznikajú hradiská, napríklad na Zobore, na Lupke a na Žibrici. Ľud lužickej kultúry osídľoval v dobe bronzovej a v staršej dobe železnej obrovské územie Európy od Nemecka po Ukrajinu.

DObA žELEzNá (700 rokov až začiatok nového letopočtu)

Staršia doba železná (halštatská), nazvaná podľa významného náleziska v Rakúsku pri jazera Hall-statt, predstavuje na Slovensku vyústenie domáceho autochtónneho vývoja. Okolo roku 700 rokov pred Kr. nastala výrazná klimatická zmena. Teplé a suché počasie vystriedalo chladné, čo viedlo v niekto-rých oblastiach k úplnému vyľudneniu. V archeologickom materiáli je prechod medzi dobou bronzovou a železnou dosť ťažko postihnuteľný. Súvislejšie osídlenie začína až v neskorej dobe halštatskej, kedy sa v okolí Nitry usadzujú nositelia vekerzugskej skupiny. Ide o nové obyvateľstvo, ktoré sem preniklo z ob-lasti Potisia a rozšírilo sa až po údolie Váhu. Na území Nitry osídlili oblasť Chrenovej, Mikovho dvora

30

Obr. 41-45. Nálezy z doby laténskej a z doby rímskej.

31

a Dolných Krškán. Ľud vekerzugskej skupiny sa zaoberal hlavne pastierstvom a chovom zvierat. O vy-spelom jazdectve svedčia nálezy súčastí konských postrojov. Kompletná uzda a rozdeľovače remeňov sú z hrobu z Dolných Krškán a zlomok bočnice zubadla zo sídliskového objektu z Mikovho dvora. Nálezy kvalitnej keramiky točenej na kruhu naznačujú, že obyvatelia pred príchodom na naše územie prišli do styku s gréckou civilizáciou.

V mladšej dobe železnej, t. j. v dobe laténskej (400-0 rokov), nazvanej podľa významnej lokality La Tène vo Švajčiarsku, patrí Nitra k husto osídleným regiónom. Koncentrácia sídlisk a pohrebísk je dokladom toho, že Kelti, prví Európania žijúci na sever od Álp, o ktorých už máme aj písomné správy, si tento úrodný kraj vybrali pre založenie svojich sídlisk. Historickí Kelti neboli národom v dnešnom slova zmysle. Boli to veľké skupiny obyvateľstva rozčlenené na početné kmene a rody s vlastným jazykom, ktoré obývali počas viacerých storočí rozsiahle územie Európy od Britských ostrovov až po Turecko. Sú považovaní za sprostredkovateľov a šíriteľov technického pokroku. Mnohé predmety a technológie, ktoré zaviedli do praxe, sa s malými obmenami používajú doteraz. Je to doba rozvinutého diaľkového obchodu, ktorý vychádza z antických výrobných a obchodných centier. Na území Nitry Kelti tvorili roz-lohou väčšie sídelné aglomerácie na Šindolke, na Mikovom dvore a v Párovských Hájoch. Prvé doklady o ich prítomnosti sú tu zo záveru 4. storočia pred Kristom

Najväčšia koncentrácia nálezísk v Nitre a blízkom okolí je až z priebehu strednej doby laténskej (260-125 rokov pred Kr.). Práve takto je datované dosiaľ najväčšie preskúmané keltské sídlisko Slovenska v Nitre na Šindolke. Hradný vrch a najbližšie okolie bolo osídlené až od konca 2. a začiatkom 1. storočia pred Kristom. Súvisí to už s novou migračnou vlnou spojenou s dáckou expanziou. Dákovia k nám pre-nikli cez územie horného Potisia z oblasti Sedmohradska. Stopy Dákov možno sledovať v Nitre nielen na lokalitách Chrenová a Mikov dvor, ale aj z nálezov sústredených práve okolo bývalého toku Nitričky a na hradnom kopci. Zo strategického pohľadu to bola určite zaujímavá poloha na osídlenie. Jej bezpečnosť bola umocnená aj existenciou priekopy, ktorá sa zistila pod vozovkou dnešnej Mostnej ulice. Intenzita osídlenia sa odrazila v množstve nálezov patriacich Dákom. Na základe zuhoľnatenej deštrukcie palisá-dy datovanej k prelomu letopočtu sa zdá, že na hradnom návrší bola opevnená osada obklopená viace-rými výrobnými sídlami. Napriek tomu, že priamo z výskumov na Mostnej ulici nemáme preskúmané celé objekty (tie sa však zachytili počas výskumov na Svätoplukovom námestí), skoro s určitosťou možno povedať, že sa tu nachádzala menšia osada. Dôkazom toho sú okrem zlomkov keramických nádob aj výnimočné nálezy, ktoré sú zastúpené iba na významných neskorolaténskych výšinných sídliskách (na-príklad na Devíne a v Zemplíne). Je to fragment bronzovej spony typu Beltz, variant J (obr. 43), a bron-zový článok z astragálového opaska (obr. 42). Astragálový opasok sa k nám ako cudzí módny vplyv dostal z keltsko-ilýrskeho prostredia Panónie, s veľkou pravdepodobnosťou práve prostredníctvom Dá-kov. Opasok tvoril kožený pás s viacerými úzkymi bronzovými liatymi spojovacími článkami a záponou navlečenou na šnúrkovité konce (obr. 41).

Po násilnom konci keltsko-dáckeho osídlenia na prelome letopočtov nitriansky hradný kopec ľudia opustili a zdá sa, že až do príchodu Slovanov ho na trvalejšie osídlenie nevyužívali.

DObA RÍmSkAA DObA SťAHOvANIA NáRODOv

(začiatok nového letopočtu až 500 rokov)

Počiatky germánskeho osídlenia Nitry spadajú do prelomu 1. a 2. stororočia nového letopočtu. Podľa historických prameňov to boli Kvádi, ktorí na dobu štyroch storočí ovládli územie juhozápadného Slo-venska. Z archeologických nálezov predpokladáme, že aj po príchode Germánov v prvých desaťročiach po Kristovi staršie keltsko-dácke etnikum istý čas prežívalo práve v centre mesta a na hradnom kopci. Intenzívnejšie germánske osídlenie sledujeme až v druhej polovici 2. storočia. Na základe mimoriadnej strategickej polohy Nitry časť odborníkov na dobu rímsku predpokladá, že na jej území mohla stáť aj rímska stanica. Žiaľ, archeologické nálezy to zatiaľ nepotvrdili. Početné sídliská hlavne v okolí Chrenovej a Párovských Hájov odrážajú rozmach osídlenia v 3. storočí, kedy nastal rozvoj remesiel a prílev cudzích výrobkov z rímskych provincií. Okrem rôznych druhov hlinených nádob sa dovážali sklenené a kovové nádoby, hlinené lampy-kahance, šperky a iný luxusný tovar. Obľube Germánov sa tešili aj mince, hlavne

32

Obr. 46. Nitra v 9. storočí.

33

strieborné razby, ktoré sa podľa Tacita uprednostňovali pred zlatými razbami. Z územia dnešnej Nitry evidujeme 15 mincí pochádzajúcich z archeologických výskumov (tieto počty sú pravdepodobne vyššie, pretože väčšina náhodne nájdených mincí zostala v rukách súkromných zberateľov). Podľa ich časového zaradenia je zrejmé, že boli používané hlavne v 3. a 4. storočí. Kuriózna nálezová situácia bola zistená výskumom na Mostnej ulici v roku 2004, kedy sa v zásype novovekej studne našli okrem stredovekých a novovekých mincí aj štyri mince datované do doby rímskej (obr. 44). Spolu s nimi tu bol aj celý nepo-rušený rímsky kahanec, teda hlinená lampa, ktorá bola bežným typom používaným na svietenie v rím-skych provinciách v 3. storočí (obr. 45). Hoci ide o predmety nájdené v sekundárnych polohách, svedčia o význame blízkeho okolia a umocňujú domnienku, že v Nitre alebo v blízkom okolí mohol v priebehu markomanských vojen stáť rímsky pochodový tábor, resp. stabilná vojenská stanica. Vďaka leteckej pros-pekcii objavy sezónnych táborísk rímskych jednotiek v posledných rokoch narastajú a možno, ak takýto tábor bol mimo doteraz zastavanej časti mesta, je ešte pomerne veľká šanca na jeho objavenie. Sídlisková štruktúra germánskeho obyvateľstva sa na počiatku 5. storočia rozpadla. Väčšina Kvádov z juhozápad-ného Slovenska odišla a ich dovtedajší životný priestor zapĺňajú nové etniká. O celkovom dianí, ktoré sa v Nitre odohrávalo v dobe sťahovania národov, máme veľmi málo dokladov. Priamo z Mostnej ulice takéto nálezy úplne chýbajú.

StREDOvEk

Včasný stredovek

Okolo polovice 5. storočia sa začala nenápadná, avšak pre osudy strednej Európy veľmi závažná expanzia Slovanov na západ. Západným smerom sa vybrala vetva Slovanov, ktorú v 6. storočí rôzni au-tori nazývajú Sklavínmi. Putovali z lesostepnej oblasti Ukrajiny a postupne obsadzovali priestor, ktorý opúšťali germánske kmene. Koncom 5. storočia, prípadne začiatkom 6. storočia prišli Slovania aj na úze-mie Slovenska. Najväčšia koncentrácia včasnoslovanských lokalít sa nachádza na strednom Považí a na Ponitrí práve v oblasti Nitry. Aj najväčšie známe pohrebisko z tohto obdobia bolo preskúmané v blízkych Čakajovciach. Ďalšie rozsiahle pohrebiská v Dolných Krškanoch a na Štúrovej ulici (v blízkosti kruhové-ho objazdu), boli, žiaľ, takmer úplne zničené bez komplexného archeologického výskumu. Je pravdepo-dobné, že neosídlený nezostal ani priestor v okolí dnešnej Mostnej ulice.

Do plynulého vývoja slovanskej spoločnosti zasiahlo okolo polovice 7. storočia nové etnikum ur-čujúce na vyše dvesto rokov vývoj v Karpatskej kotline - Avari. Ťažisko ich rozsiahlej ríše - kaganátu spočívalo na rovinatých územiach dnešného Maďarska. V okrajových oblastiach Karpatskej kotliny dochádzalo k intenzívnym kontaktom medzi slovanským a avarským etnikom. Neraz konfrontačné vzťahy vyústili do úspešného povstania proti Avarom a vzniku tzv. „Samovej ríše“ (623-658). Dodnes nie je spoľahlivo vyriešená otázka lokalizácie tohto prvého známeho slovanského nadkmeňového út-varu ani jeho osudov po smrti Sama. Z archeologických prameňov je však zrejmé, že v druhej polovici 7. storočia sa hranica kaganátu posunula na sever a dosiahla až po Nitru. Nitra sa tak ocitla na rozhraní dvoch kultúrnych a mocenských oblastí a môžeme len uvažovať, či patrila do mocenskej sféry kaganá-tu, alebo nie.

Po niekoľkých vojenských výpravách cisára Karola Veľkého v závere 8. storočia sa avarská moc na strednom Podunajsku definitívne zrútila, čím sa vytvoril priestor pre rýchly rozvoj slovanských kniežatstiev po obvode Karpatskej kotliny. V jej severnej časti sa sformovalo kniežatstvo zahŕňajúce po štyridsiatich rokoch nezávislého vývoja územie značnej časti dnešného Slovenska. Jeho prirodzeným centrom sa stala Nitra. Ďalšie osudy Nitry a Nitrianskeho kniežatstva od roku 828 až po rok 907 sú dobre známe z písomných prameňov. Týchto niekoľko desaťročí sa právom považuje za obdobie naj-väčšieho významu mesta v jeho doterajšej histórii. Nitra - sídlo nitrianskeho kniežaťa, neskôr údelných kniežat veľkomoravských panovníkov a sídlo biskupa - sa stala centrom politického, náboženského a kultúrneho života.

Poznatky písomných prameňov už takmer storočie nezastupiteľným spôsobom dopĺňa archeológia. Len vďaka nej dnes poznáme základnú sídliskovú štruktúru veľkomoravskej Nitry (obr. 46) a ďalšie množstvo údajov zo sféry hmotnej kultúry, o ktorých písomné pramene mlčia.

34

Osobitným fenoménom tohto obdobia sú opevnené sídliská - hradiská. Vznik hradísk odráža nárast politickej a hospodárskej sily Nitrianskeho kniežatstva. Na území dnešného mesta ich bolo niekoľko: na Lupke, na Zobore, na Vŕšku, na Martinskom vrchu a na hradnom kopci. Zatiaľ čo hradiská na Lupke a Zobore majú základ už v pravekých opevneniach lužickej kultúry a plnili pravdepodobne len funkciu útočišťa v čase nepokojov, hradiská na hradnom kopci a na Vŕšku sa stali centrami hospodárskeho, spo-ločenského i náboženského života a plnili aj vojenskú funkciu. Sídlom kniežaťa a jeho družiny bolo hra-disko na hradnom kopci, zaberajúce celú plošinu s rozlohou 8,5 ha. Opevnenie postavené v prvej polovici 9. storočia, pozostávajúce ešte len z jednoduchej drevenej palisády situovanej po obvode kopca, nahradilo v polovici storočia nové valové opevnenie s vonkajšou a vnútornou kamennou plentou a jadrom z nasy-panej hliny. Plenty z nasucho (bez malty) kladených, na vonkajšej strane lícovaných lomových kameňov spevňovala drevená roštová konštrukcia. Hlavný vstup do hradiska predpokladáme zo západnej strany, v miestach, kadiaľ sa vchádzalo do hradu a neskôr do Horného mesta až do 18. storočia. Ako sa ukázalo pri výskume v suterénoch Župného domu, v týchto miestach prebiehala v hradnej skale depresia, ktorá sa po úprave využívala na prekonanie výškového rozdielu medzi hradiskom a rovinou pod ním. V tom čase boli ostatné svahy kopca oveľa strmšie ako dnes a na prístup povozmi nevhodné.

Ešte väčšie ako hradisko na kopci bolo hradisko na Vŕšku (13 ha). Rozkladalo sa približne v priestore ohraničenom dnešnými ulicami Ďurkova, Farská a Štúrova a Palánkom. Plocha medzi týmito dvomi hradiskami, teda aj priestor dnešnej Mostnej ulice, bola súvislo osídlená a vytvárala jednu rozsiahlu aglomeráciu. Je takmer isté, že už v tom čase bola Mostná ulica dôležitým komunikačným ťahom. Nami skúmané plochy sa nachádzali v úzkom páse medzi komunikáciu a tokom Nitričky. Ako potvrdzujú archeologické výskumy, vtedajší terén sa ešte skláňal smerom na sever k jej riečišťu. Zdá sa, že táto plocha bola hospodárskym zázemím pre obydlia stojace na dnešnom Svätoplukovom námestí. Naznačujú to aj nálezy typických obilninových a odpadových jám. Najlepšie zachovaná jama sa našla pri poslednom výskume v roku 2006 na ploche medzi budovami na Mostnej ulici 58 a 62. Väčšia jama (priemer 160 cm) mala hruškovitý tvar a bola zahĺbená do starších pravekých vrstiev a sprašového podložia (obr. 28, 29). Jama slúžila zrejme na skladovanie obilia a keď už nespĺňala hygienické podmienky na túto funkciu, po-užila sa na odpad. Výplň jamy tak tvorila čierna hlina so zotleným organickým materiálom a množstvo črepov či fragmentov keramických nádob a v spodných častiach ostrohranné lomové kamene. Rôzne veľké kamene (obr. 34, 35) niesli často na jednej z plôch stopy po ohni. Predpokladáme, že kamene boli pôvodne súčasťou väčšej kamennej piecky umiestnenej v príbytku. Keďže mnohé kamene boli obhorené z obidvoch strán, nie je vylúčené, že príbytok zanikol v dôsledku požiaru a deštruovaná piecka bola neskôr osdtránená do pôvodne obilninovej jamy. Na niektorých kameňoch sa nachádzali zvyšky obylia - proso siate, resp. mohár sivý (určila J. Mihályiová; obr. 33). Okrem črepov sa v jame našli dve jednoduché bronzové náušnice (obr. 31), jedna celá nádoba - menší hrniec so značkou na dne (obr. 30, 81d) a tesne nad dnom takmer celý roh pratura (určila Z. Miklíková; obr. 32).

Vrcholný s neskorý stredovek

Niekoľko desaťročí po zániku Veľkomoravskej ríše sa Nitra stala súčasťou Uhorského kráľovstva a sídlom údelných kniežat z rodu Arpádovcov. Údelné kniežatá, ovládajúce tretinu kráľovstva, viedli na svojom území samostatnú vnútornú politiku a hospodársky život. V Nitre razili vlastné mince, často kvalitnejšie ako kráľovské. Zánikom údelu v roku 1106 zástoj Nitry v politickom živote krajiny poklesol a po odklone tzv. českej cesty od Nitry sa spomalil aj hospodársky rozvoj mesta.

Približne od 11.-12. storočia môžeme sledovať ďaľšie zmeny terénu pravého brehu Nitričky. Intenzív-na ľudská činnosť mala za následok pomalý, ale plynulý nárast terénu. Zatiaľ čo vrstvy z obdobia včas-ného a vrcholného stredoveku ešte kopírujú pôvodný terén a klesajú smerom k Nitričke, mladšie vrstvy vďaka postupnej úprave brehov majú takmer vodorovný priebeh. Z obdobia vrcholného stredoveku disponujeme aj väčším množstvom archeologického materiálu, čo umožňuje získať plastickejší obraz o vzhľade sledovaného územia. Pri troške fantázie si môžeme predstaviť mierne sklonený breh rieky s desiatkami rôzne veľkých exploatačných a odpadových jám, obilninové zásobnice, studne, dymiace chlebové pece, hospodárske stavby s kolovou konštrukciou a zopár ľudských príbytkov. Väčšina obydlí však bola situovaná ďalej od rieky - na ploche dnešného Svätoplukovho námestia, kde vzniklo trhovisko, uprostred ktorého postavili najneskôr v 13. storočí farský Kostol sv. Jakuba. Až do výstavby tohto kosto-

35

la obyvatelia podhradskej osady pochovávali svojich pozostalých na rozsiahlom (200 x 200 m) cintoríne rozkladajúcom sa v priestore dnešnej Kupeckej a časti Štefánikovej ulice. Nález kamenného architekto-nického článku - pieskovcového kvádrika - počas záchranného výskumu na Kupeckej ulici v roku 1994 naznačil, že niekde v blízkosti už v 9.-10. storočí stála kamenná stavba, s najväčšou pravdepodobnosťou sakrálna. Je možné, že stála na miestach, kde je dnes baroková Kaplnka sv. Michala Archanjela. Kaplnka totiž podľa písomných prameňov vznikla na mieste staršieho stredovekého kostola s tým istým pat-rocíniom. Nevieme presne, kedy Kostol sv. Michala vznikol. Z písomných prameňov je ale zrejmé, že v 13. storočí už stál. Kostol však mohol mať oveľa starší pôvod a nie je vylúčené, že priamo nadviazal na predpokladanú stavbu z 9.-10. storočia.

Významnou udalosťou v dejinách stredovekého Uhorska bol vpád vojsk mongolského chána Batu do Karpatskej kotliny v roku 1241. Z historických prameňov vieme, že Nitriansky hrad Tatári aj vďaka ka-menným hradbám nedobyli, ale zvyšok mesta zrejme ľahol popolom. Je zaujímavé, že z Nitry, podobne ako inde zo Slovenska, nie je po ich dvojročnom pobyte takmer žiadny archeologický záznam.

S Tatármi však nepriamo súvisí ďalší medzník v histórii mesta. Kráľ Belo IV., aj ako prejav vďaky za pomoc Nitranov pri úteku z prehratej bitky na rieke Slaná, udelil 2. septembra 1248 nitrianskym meš-ťanom a hosťom sídliacim pod hradom právne a hospodárske výsady („slobody“), podobné, aké mali mešťania v Stoličnom Belehrade. Hoci Nitra mala charakter mesta už dávno pred udelením výsad, bol tento akt kľúčovou podmienkou ďalšej prosperity mesta. Pre obyvateľov Nitry sa tým otvorili nebývalé možnosti v oblasti remesiel, obchodu a poľnohospodárstva. Kráľovské mesto Nitra však tvorilo len časť vtedy husto osídleného priestoru. Rozprestieralo sa približne na pahorku Vŕšok a na rovine východne od neho. Nezahŕňalo areál hradného kopca s Podhradím, majetok kapituly, ani zemepanskú obec Párovce (obr. 16). Časť mesta - Vŕšok - chránilo drevozemné opevnenie s menšími kamennými vežami. Mostná ulica tvorila severný okraj chotára kráľovského mesta ohraničeného tokom Nitričky.

Kráľovským mestom však Nitra nebola dlho. Kráľ Ladislav IV. mesto daroval 13. mája 1288 bisku-povi Paškovi (po latinsky Paschasius) ako odmenu za dlhoročné verné diplomatické služby. Nitra sa tak stala až do roku 1848 poddanskou obcou nitrianskeho biskupstva, čo z pohľadu hospodárskeho rastu znamenalo istú stratu rozvojových impulzov. Hlavným dôvodom ekonomickej stagnácie však bolo už dávnejšie vylúčenie Nitry z participácie na medzinárodnom obchode odklonením (skrátením) tzv. českej cesty. K stabilite neprispeli ani nepokojné udalosti v poslednej tretine 13. storočia (vypálenie mesta a hra-du vojskami českého kráľa Přemysla Otakara II. v roku 1271 a moravského vojvodu Svätopluka v roku 1273). Začiatkom 14. storočia sa nitriansky biskup stal aj županom Nitrianskej stolice a majiteľom hradu, o ktorý sa dovtedy musel deliť s kráľovským správcom (županom). V tom čase Nitra patrila už iba medzi mestá strednej veľkosti. Nitru, ktorá až do polovice 13. storočia nemala na juhozápadnom Slovensku žiadnu konkurenciu, tak postupne zatienili iné mestá.

Hoci pre toto obdobie nemáme k dispozícii žiadne písomné pramene o počte obyvateľov mesta, na základe výsadnej listiny o povinnosti odviesť z Nitry do kráľovského vojska 12 ozbrojencov môžeme predpokladať, že na konci 13. storočia tu žilo 2000 až 2500 obyvateľov sídliacich v šiestich právne sa-mostatných častiach (obr. 16). Dominujúcim zamestnaním obyvateľov mesta bolo poľnohospodárstvo, osobitne vynikalo vinohradníctvo.

Nitra doplatila aj na vývoj politickej situácie v prvých desaťročiach 14. storočia po vymretí vládnucej dynastie Arpádovcov (1301). Obdobie feudálnej roztrieštenosti, oslabovania kráľovskej moci a nárastu vplyvu oligarchov vyvrcholilo na konci 13. storočia, keď jeden z najvplyvnejších veľmožov Matúš Čák vybudoval dŕžavu zahŕňajúcu územie takmer celého Slovenska. Nitriansky biskup Ján III., verný kráľovi Karolovi Róbertovi z Anjou (1308-1342), sa stal zarytým nepriateľom oligarchu Čáka, spočiatku prefe-rujúceho Václava z rodu Přemyslovcov. Keďže Matúš nelegálne zaberal kráľovské a cirkevné majetky, cirkev nad nim vyhlásila interdikt a odbojného veľmoža exkomunikovala. To vyprovokovalo Matúša Čáka k otvoreným vojenským akciám - k plieneniu cirkevných majetkov i samotnej Nitry. V listine kráľa Karola Róberta pre biskupa Jána z 1. novembra roku 1313 sa píše: „ ... v najnovších časoch boli nepriateľmi ničené majetky nitrianskej cirkvi, biskupa a tiež opevnenie a veže mesta Nitry zrovnané so zemou a ruiny spálené veľkým ohňom“. Pre Nitru ešte ničivejšie bolo plienenie mesta Matúšovým verným spojencom Šimonom z rodu Kačič v roku 1317. Jeho vojská vypálili celé mesto a po dobytí hradu neušetrili ani pozostatky pat-rónov nitrianskeho biskupstva, ani cenné kódexy a listiny uschovávané v sakristii hradu. Správou mesta Matúš poveril svojich ľudí, ktorí nerešpektovali práva Nitranov a konali úplne svojvoľne. Spory podľa dobových prameňov často vyúsťovali do krvavých konfliktov. Reakcia cirkvi nedala na seba dlho čakať. Vyhnaný nitriansky biskup Ján III. pripravil a v Kaloči vydal ďalší rozsiahly exkomunikačný dokument,

36

Obr. 47. Výber nálezov zo stredoveku.

37

pod ktorý sa tentoraz už podpísal takmer celý uhorský biskupský zbor. Hoci moc a vplyv Matúša Čáka postupne slabli, nadvládu nad Nitrou si udržal až do svojej smrti v roku 1321.

Vojnové udalosti a nepokoje mali väčšinou neblahé dôsledky pre celú Nitru, priestor Mostnej ulice bol však pri každej z nich atakovaný obzvlášť, pretože vojská obliehajúce hrad útočili na jeho opevnenie z najprístupnejšej južnej a juhovýchodnej strany. Prístup k hradu sťažovala dobyvateľom v časoch pravi-delných záplav a dlhotrvajúcich dažďov vysoká hladina rieky a bahno na jej brehoch. Rozvodnená Nitra a Nitrička tak zachránila hrad pred zničením napríklad v novembri roku 1431, keď ho obliehali husitské vojská. Obliehacie stroje husitov zapadli do bahna a po správach o blížiacom sa silnom uhorskom vojsku husiti ustúpili k Hlohovcu, zanechajúc ťažkú techniku v bahne pod hradom. Počas obliehania hradu bola často zničená celá zástavba v jeho okolí. Vrstvy deštrukcie, obsahujúce uhlíky popol alebo prepálenú ma-zanicu, sú preto pri archeologických výskumoch bežné a nález strelky do kuše (obr. 47f), kamenej gule do poľného kanóna (obr. 47c), bavorskej mince ukoristenej husitmi na jednej zo „spanilých jázd“ sú len drobným svedectvom pohnutých udalostí, ktorých svedkom bola Mostná ulica v stredoveku.

Vojnové udalosti spojené s plienením sa odrazili aj na vzhľade terénu v okolí Mostnej ulice. Nárast terénu o 90-120 cm, zachytený počas výskumu na blízkej Kupeckej ulici, bol dôsledok rozsiahlej planírky temena vyvýšeniny Vŕšok po plienení mesta vojskami bratríkov. Táto a mnohé ďalšie úpravy prispeli k zníženiu pôvodne výrazných výškových rozdielov v meste.

O vrcholnostredovekej a neskorostredovekej urbanistickej štruktúre nitrianskeho Dolného mesta za-tiaľ naozaj nevieme veľa. Zdá sa, že názory o voľnejšej zástavbe bez pevného urbanistického plánu pod-porujú výsledky archeologických výskumov. Na druhej strane doteraz len veľmi skromne uskutočnený stavebno-historický výskum naznačuje, že v závere stredoveku sa formuje pevnejšia uličná sieť, ktorá bez výraznejších zmien pretrvala dodnes. Charakter starého dvorcového systému s obytným domom, hospodárskym dvorom a rozsiahlymi záhradami za nimi, si mnohé parcely udržali donedávna.

Ako sme už naznačili, pre obdobie včasného a vrcholného stredoveku nemáme žiadny dôkaz o exis-tencii kamennej architektúry na skúmaných plochách. Breh Nitričky sa skôr využíval na hospodárske účely, takže len pri niektorých čiastočne zahĺbených stavbách s rampovitým vstupom môžeme uvažovať, že slúžili aj ako ľudské obydlia. Jedným z najčastejších objektov na Mostnej ulici, potvrdzujúcim hos-podársky charakter územia (popri zásobných a odpadových jamách), sú hlinené kupolové pece. Takéto pece postavené mimo obydlí sú všeobecne častým nálezom na stredovekých sídliskách. Stavali sa buď na povrchu, alebo boli vyhĺbené do terénu. Keďže terén v stredovekom meste podliehal ustavičným premenám, druhý typ pece sa, prirodzene, počas archeologických výskumov nachádza oveľa častejšie. Na Mostnej ulici sa odkrylo niekoľko takýchto pecí. Hoci ich veľkosť je rôzna, mali podobnú konštruk-ciu, ktorá pozostávala z pozdĺžnej predpecnej jamy a okrúhlej (obr. 26) alebo oválnej kopule s dymovým otvorom. Najväčšia a najlepšie zachovaná pec mala predpecnú jamu dlhú takmer 3 metre, orientovanú po svahu smerom k Nitričke, a okrúhlu kupolu, z ktorej sa zachovali spodné časti klenby miestami do výšky 30 cm. Dno pece bolo viackrát upravované. Jedna z vrstiev výmazu obsahovala kvôli zlepšeniu tepelno-izolačných vlastností značné množstvo drobných črepov umožňujúcich datovať výstavbu pece do 12., resp. 13. storočia. Žiaľ, nevieme presne určiť, na čo práve táto pec slúžila. Vzhľadom na jej rozme-ry je možné, že sa v nej piekol chlieb, no nemožno vylúčiť ani sušenie plodín alebo údenie mäsa. Ďalšie objavené pece z obdobia vrcholného a neskorého stredoveku boli menšie, ale fragmentárnosť archeolo-gického záznamu nám neumožnila spoznať bližšie ich funkciu či spresniť ich datovanie. Situovanie via-cerých pecí na relatívne malom priestore potvrdzuje predpoklad, že vznikali na okrajoch sídliskových areálov. Dôležitú úlohu, hlavne z pohľadu bezpečia sídliska, zohrala aj blízkosť vody.

NOvOvEk

V roku 1516 sa Uhorsko stalo súčasťou habsburskej monarchie. Nový štátny útvar bol v prvých ro-koch existencie vystavený stále silnejúcemu tlaku Osmanskej ríše. Po víťaznej bitke pri Moháči (1526) Turci 150 rokov ovplyvňovali osudy národov Uhorska a stredného Podunajska. Takmer celé toto obdobie sa Nitra nachádzala v pohraničnom pásme habsbursko-tureckej moci, čo v praxi znamenalo, že všetky okolité obce niekoľkokrát prešli pod tureckú zvrchovanosť a aj samotná Nitra sa na prelome rokov 1663-1664 ocitla na sedem mesiacov v ich rukách.

38

Obr. 48. Severná línia zástavby Mostnej ulice na začiatku 70. rokov 20. storočia.

Obr. 49. Na pláne mesta z 19. storočia vidno, že zástavba na Mostnej ulice ešte nevytvárala jednotnú uličnú čiaru, ale pozostávala zo samostatných,

navzájom sa nedotýkajúcich, budov.

Obr. 50. Fotografia z prelomu 19.-20. storočia zobrazuje pohľad z juhu na križovatku Mostnej a Farskej ulice.V pozadí nitriansky Župný dom pred secesnou prestavbou.

39

Prvý nájazd osmanských vojsk zažila Nitra už v roku 1530, keď 25 000 Turkov nečakane prekročilo Du-naj a plienilo údolia Nitry a Váhu. Len v samotnej Nitrianskej stolici Turci vypálili okolo 80 dedín a tisíce ľudí odvliekli do otroctva. Mesto a okolie zostalo vďaka silnej posádke uchránené, no nepriame následky sa prejavili v hospodárskom úpadku a v zmene národnostného zloženia. Keďže Nitra sa stala dôležitým strediskom protitureckej obrany, v meste a na hrade sa uskutočnili rozsiahle opevňovacie práce. Trenčian-ska a Nitrianska stolica na základe nariadenia uhorského snemu z rokov 1555 a 1556 zabezpečili nielen finančné zdroje a pracovné sily, ale museli vyzbrojiť a odviesť určený počet jazdcov k stálemu vojsku. Opevnenie mesta bolo opravené a doplnené palisádou s priekopou. Na pahorkoch južne od mesta sa po-stavili pozorovateľne so signalizačnými zariadeniami. Pre južnú bránu mestského opevnenia, ktorá stála od 14. storočia až do zbúrania v roku 1859 približne v miestach križovania Štefánikovej a Štúrovej ulice, sa od tých čias vžil názov Turecká. Ani po uzavretí mieru medzi tureckým sultánom a cisárom Maximiliá-nom II. v Drinopole v roku 1568 sa turecká hrozba nezmenšila. Za porušenie hraníc sa totiž nepovažovali výpravy bez delostrelectva s počtom mužov nepresahujúcim 5000. V roku 1576 tak Turci obsadili niekoľko dedín v bezprostrednej blízkosti Nitry, vrátane Tormoša (Chrenovej), Hrnčiaroviec a Kolíňan, vypálili Janíkovce, Ivanku i Lapáš. Párovce boli v tých časoch už úplne vyľudnené. Katastrofálne následky pre mesto a okolie mali aj ďalšie konflikty na prelome 16. a 17. storočia - tzv. 15-ročná vojna a protihabsburské povstanie Štefana Bočkaya (1604). Bočkayove vojsko s pomocnými tureckými zbormi obliehalo a po viace-rých pokusoch napokon dobylo mesto. Nitriansky biskup František Forgáč sa s posádkou dlho bránili na hrade. Až po zrade sa hrad dostal na viac ako dva roky do rúk povstalcom. Mesto a okolie terorizovali haj-dúsi župana Rédeyho, dosadeného Bočkayom. Túžobne očakávaný mier vo vojnou zničenej krajine aspoň na krátky čas nastal po podpísaní Žitavského mieru v roku 1606. Ďalšie vlny protihabsburských povstaní však neumožnili akúkoľvek konsolidáciu pomerov, veď len v priebehu rokov 1620-1621 sa vojská sedmoh-radského kniežaťa Gabriela Betlena dvakrát zmocnili hradu. Rastúce napätie medzi Turkami a Viedňou v polovici 17. storočia vyvrcholilo v roku 1663, keď sa takmer stotisícová armáda pod vedením vezírovho syna presunula z Drinopolu do Uhorska. Po dobytí Nových Zámkov vojská pašu Gazima Husejna pritiah-li k Nitre a obkľúčili hrad. Dlhé obliehanie tejto pevnosti však nebolo nutné, pretože hradný kapitán Nyit-rai vydal dobre opevnený hrad nepriateľovi bez jediného výstrelu. Katedrálny kostol po spustošení Turci používali ako stajňu pre kone, posvätné relikvie sv. Svorada a sv. Benedikta len so šťastím zachránili pred zničením obyvatelia mesta a ukryli v Kostole sv. Martina v obci Tormoš. Františkánsky kostol sa premenil na mohamedánsku modlitebňu nesúcu meno sultánovej matky. Nitra sa tak stala na krátky čas sídlom Nitrianskej náhije (okresu) v rámci Novozámockého ejáletu (kraja) so všetkými povinnosťami, ktoré pre mesto a okolie z toho vyplývali. Na jar nasledujúceho roku pritiahla k hradu cisárska armáda pod vede-ním generálov Štefana Koháriho, Rajmunda Montecuccoliho a Louisa de Souchesa v počte 16 000 mužov. Turkov príchod kresťanských vojsk prekvapil. V meste sa v tom čase nachádzalo len tisícpäťsto tureckých vojakov. Po začatí delostreleckého ostreľovania sa Turci stiahli do hradu a Horné i Dolné mesto podpálili. Vidiac bezvýchodiskovosť obrany sa novozámocký paša po troch dňoch pokúsil prebiť s tristo jazdcami zo silne poškodeného hradu. Šesťdesiatim Turkom vrátane pašu sa to podarilo, zvyšných asi tisíc vojakov opustilo hrad po vyjednávaniach o niekoľko dní, zanechajúc na hrade 40 diel a veľké zásoby pušného pra-chu. Krátka turecká okupácia Nitry mala pre mesto neblahé následky. Dolné mesto bolo dokonca zničené tak, že generáli ho chceli zo strategických dôvodov úplne asanovať a zo získaného materiálu rýchlo opev-niť hrad. Od plánu sa upustilo až na zákrok samotného palatína Mikuláša Esterházyho. Palatín vyhovel prosbe obyvateľov mesta, ktorí ho zaprisahávali, že „radšej všetci padnú v boji, ako by sa mali ešte raz dostať pod turecké jarmo“. Po uzavretí mieru bolo mesto pomerne bezpečné, ale okolité dediny ostali naďalej pod tureckou zvrchovanosťou. Bezohľadné vymáhanie daní neraz končilo vypálením dedín, odvlečením ľudí do otroctva či popravou odbojných richtárov. Nepočetná a zle platená posádka Nitrianskeho hradu nesta-čila zamedziť vpádom Turkov, navyše vznikali časté konflikty medzi nemeckými žoldniermi a mešťanmi, pre ktorých bola ich prítomnosť neúmernou záťažou. Cisárski vojaci ubytovaní v meste vykrádali domy, svojvoľne zdaňovali tovar na jarmokoch a prisvojovali si právo výčapu. Obyvateľstvo mesta chudobnelo a hoci po početných sťažnostiach bola nemecká posádka vymenená za uhorskú, na nelichotivom stave sa nič nezmenilo. Až po zdrvujúcej porážke Turkov pod hradbami Viedne v roku 1683 a oslobodení Budína o tri roky neskôr, nebezpečenstvo tureckých vpádov pre Nitru definitívne pominulo. Dôsledky desaťročia trvajúcich vojen boli pre mesto mimoriadne kruté a obyvatelia mesta ich pociťovali ešte dlhé roky po ústu-pe Turkov. Množstvo domov bolo zničených či opustených. V takmer rozvrátenom hospodárstve nebolo možné zabezpečiť dostatok produktov nevyhnutných k životu. Ešte desať rokov po oslobodení Budína chudoba v meste vyústila do ničivého hladomoru. Kým v roku 1598 stálo v Nitre celkom 139 zdanených

40

domov (93 meštianskych a panských, 27 kapitulských, ostatné biskupské) v roku 1600 sa zmenšil ich počet na 126, v roku 1601 na 104, 1602 na 93, 1603 na 62 a v roku 1664 dokonca v Hornom meste evidovali už len 44 zdanených domov, údaje z Dolného mesta úplne chýbajú.

Nepokojné obdobie druhej polovice 16. storočia a celého 17. storočia sa odrazilo na nami skúmaných plochách vo vytvorení nových vrstiev popola, uhlíkov, prepálenej hliny a kamennej deštrukcie. Vrstvy vznikli po opakovaných úpravách terénu, keď sa mnohé spálené domy a hospodárske objekty v meste zbúrali a splanírovali. Na brehoch Nitričky tak skončil aj materiál z blízkeho okolia, čím terén narástol miestami o vyše 1 meter. Okrem niekoľkých ľahkých hospodárskych stavieb s kolovou konštrukciou, ťažobných a odpadových jám tu nové významnejšie objekty počas spomínaných vyše 150 rokov, zdá sa, nevznikali. Otázkou zostáva, či niektoré z vyše desiatich hrobov z tohto obdobia, objavených na Mostnej ulici (obr. 105), nesúvisia práve s pohnutými vojnovými udalosťami, keď zosnulý nemohol byť pochova-ný na vysvätenej pôde cintorína. Podobne nie je jasné, či dve línie kolových jám s priemerom 25-35 cm, objavené v roku 2004 (Mostná ulica 58), sú zvyšky opevnenia Dolného mesta, aké je zachytené na viace-rých vedutách Nitry z tohto obdobia.

Epidémie a požiare

Počet obyvateľov Nitry redukovali takmer pravidelne sa opakujúce „morové rany“, cholera a ďalšie epidémie. Mor neraz znamenal smrť štvrtiny až tretiny obyvateľov mesta. Najviac to bolo v rokoch 1739-1740, kedy mu podľahlo 1242 ľudí. Ešte v roku 1831 na choleru zomrelo 196 obyvateľov. S týmito epidémiami súvisí aj vznik osobitnej skupiny obyvateľstva, tzv. „trogárov“. Trogári, regrutovaní väčšinou z najspodnejších sociálnych vrstiev obyvateľstva, v čase epidémií vykonávali sanitnú službu. Na kárach (po dlažbe hrkotajúcich „tragačoch“) vyvážali mŕtvych k spoločným hrobovým jamám. Z postihnutých domov vynášali a spaľovali šaty, bielizeň, slamníky a tieto domy dezinfikovali vápnom. Posledný raz sa spomínajú v roku 1739 („trogerones, az trógerek“), kedy Nitru postihla jedna z najničivejších epidémií cholery. Jej priebeh podrobne poznáme vďaka zachovaným protokolom nitrianskeho františkánskeho kláštora. Hoci prvé príznaky cholery sa objavili už v apríli, ešte v polovici mája lekári odmietli potvrdiť jej výskyt. Počet úmrtí však rýchlo narastal a tak Župný úrad 28. mája mesto uzavrel. Dodržiavanie naria-denia zabezpečovali stráže rozostavené okolo mesta. Izolácia mala vážne dopady na každodenný život jeho obyvateľov. Základnou nevyhnutnosťou bolo zabezpečiť dostatok potravín a paliva. Predstavitelia Nitrianskej župy na zasadnutí v Bošanoch preto nariadili, aby sa potraviny a palivové drevo rozmiest-ňovali na lúkach okolo mesta, odkiaľ ich „trogári“ dovážali do mesta a predávali. Kupujúci peniaze vhadzovali do dezinfekčnej nádoby s octom. Zadarmo dostali potraviny iba občania bez prostriedkov. Za „odvrátenie hrozného údelu“ sa v meste organizovali prosebné procesie. Procesie za účasti kňazov, rehoľníkov a svetských predstaviteľov prechádzali so zapálenými fakľami od katedrály po uliciach Hor-ného a Dolného mesta. Na každej ulici sa sprievod spievajúci prosebné piesne a odriekavajúci ruženec zastavil a kanonik nesúci sviatosť oltárnu žehnal na štyri svetové strany. Horné mesto a hrad boli prepuk-nutou cholerou menej zasiahnuté, preto sa ich obyvatelia snažili čo najmenej kontaktovať s obyvateľmi Dolného mesta. Napríklad počas konania slávnostnej bohoslužby pod hradom na sviatok diecéznych patrónov sv. Ondreja a Benedikta oddeľovala veriacich Horného a Dolného mesta drevená ohrada. Po-dobne vo františkánskom kostole vyčlenili osobitný priestor pre návštevníkov bohoslužieb z Dolného mesta. Napriek tomu, že v polovici novembra cholera ustúpila, úrady ešte dlho mesto neotvorili z obáv, či sa nákaza nevráti. Úradníci župy spolu s lekármi chodili z domu do domu a preverovali zdravotný stav obyvateľov. Až po niekoľkých prieskumoch zazneli 21. februára 1740 z hradu dlho očakávané vý-strely oznamujúce otvorenie mesta. Bilancia epidémie bola desivá. Na následky cholery zomrelo počas necelého roku 1242 ľudí, teda vyše tretina obyvateľov Nitry, Pároviec a Chrenovej. Nevieme, koľkých obyvateľov Mostnej ulice postihla cholera a koľkí jej podľahli. Cholera však túto ulicu určite neobišla, veď Dolné mesto bolo postihnuté nákazou v oveľa väčšej miere ako Horné mesto a okolité dediny. Obete cholery sa podľa zachovaných písomných prameňov pochovávali na cintoríne pred Tureckou bránou. Na pamiatku ukončenia moru dal postaviť bohatý mešťan a richtár Lukáš Brezovič na mieste starého cintorína a Kostola sv. Michala v roku 1739 barokovú kaplnku.

Mesto sužovali ničivé požiare, niekedy aj viackrát v roku (napr. v roku 1794). Podľa mestského štatútu z roku 1775 každý majiteľ domu bol povinný disponovať dostupnými prostriedkami na hasenie a strechy

41

domov mali byť podľa možnosti zhotovené z čo najmenej horľavého materiálu. Preto obyvatelia, čo si nemohli dovoliť šindľovú alebo škridlovú strechu, pri pokrývaní slamených striech pridávali do slamy podľa habánskeho spôsobu hlinenú mazanicu. Ujala sa aj prax mať pripravenú zásobu tehál, ktoré sa v prípade potreby vkladali do okien a dverí, aby oheň neprenikol zvonka do domu. Často však boli všet-ky snahy uhasiť požiar neúčinné.

Opakujúce sa požiare sa stali osudnými pre farský Kostol sv. Jakuba. Jeho poškodenie požiarom bolo také rozsiahle, že pre dezolátny stav ho v roku 1786 prestali používať a kostol okrem veže (zbúraná bola v roku 1880) asanovali.

Zánik farského Kostola sv. Jakuba si vyžiadal zmenu cirkevnej správy mesta. Dovtedajší farský obvod sa rozdelil na dve časti. Rozdelenie sa priamo týkalo aj obyvateľov Mostnej ulice, pretože hranica medzi farnosťami prebiehala stredom dnešných ulíc Ďurkova, Kapitulská a Mostná. Obyvateľom domov na severnej strane Mostnej ulice sa stal farským kostolom františkánsky kostol v Hornom meste a farníkom z južnej strany vtedy ešte nedokončený chrám rehole piaristov na Vŕšku.

Obyvatelia Mostnej ulice

Od konca 17. storočia rastie počet zachovaných písomných prameňov informujúcich nielen o politic-kých udalostiach odohrávajúcich sa v Nitre, ale aj o hospodárskom živote mesta. Čo vieme na ich základe o obyvateľoch Mostnej ulice?

V záznamoch z roku 1694 sa dočítame, že obyvatelia Mostnej ulice mali spolu s obyvateľmi Podhradia povinnosť pracovať v panskej (biskupskej) záhrade ležiacej pri rieke v blízkosti mosta. V súpise z roku 1736 je na Mostnej ulici evidovaných len 7 obyvateľov. O necelých 30 rokov (1762) tu žilo 9 želiarov a 11 podželiarov - väčšinou remeselníkov, taktiež s povinnosťou pracovať 1 deň v týždni v záhrade. Vieme tiež, že v priestore Mostnej a Podzámskej ulice býval hradný kostolník a kominár oslobodený od robôt. Udržiavanie mostov v dobrom stave bola tiež súčasť pracovných povinností poddaných. Spolu s čiste-ním koryta Nitričky ju mali na starosti obyvatelia Kapitulskej ulice.

Mostná ulica bola až do roku 1848 súčasťou poddanskej uličnej obce Podhradie, ktorú vlastnilo nit-rianske biskupstvo. Územie obce ležalo na dvoch ostrovoch rieky Nitry v okolí hradného kopca. Obec na konci 18. storočia okrem Mostnej ulice tvorili: Horná Podzámska, Dolná Podzámska a Mýtna ulica. V polovici 18. storočia tu žili 4 obuvníci, 3 rybári, 2 klobučníci, debnár, mlynár, sládek a páleničiar. Vlast-nú pôdu obyvatelia Podhradia nemali, ale prenajímali si panské polia a vinohrady. Biskupstvo vlastnilo a prenajímalo v Podhradí mlyn, valchu a v záhrade pri mostoch pivovar a krčmu. Obec Podhradie suse-dila s poddanskou uličnou obcou Ďurkova, rozprestierajúcou sa na pravom brehu Nitričky medzi Kapi-tulskou ulicou a obcou Párovce (obr. 70).

Ako sme už spomínali, všetky archeologické výskumy sa realizovali na ploche, ktorá tvorila súčasť poddanskej uličnej obce Kapitulská. Obec, ku ktorej pripojili v roku 1723 Vikársku ulicu, priamo hraniči-la s Dolným mestom, uličnou obcou Ďurkova a cez Nitričku s Podhradím. Zaujímavý je údaj, že po skon-čení kuruckých vojen (1711) zostala časť Kapitulskej ulice vyľudnená. Dosídlili ju Slováci z okolia Nitry, ktorí za zlomok ceny odkúpili opustené usadlosti a zmluvne prijali poddanské povinnosti. Ich súčasťou bolo aj čistenie koryta Nitričky a údržba piatich mostov na poštovej ceste.

Počet obyvateľov v novoveku

Hromadné súpisy obyvateľstva a majetku sa v Uhorsku začali pravidelne vyhotovovať v 16. storočí. V súpise sa uvádza počet tzv. „port“. Pôvodný význam jednej porty (brány) ako sedliackej usadlosti sa postupne menil na teoretickú jednotku, ktorá priamo neodrážala počet ľudí žijúcich v usadlosti. Naprí-klad v 17. storočí tvorili portu 4 sedliacke rodiny alebo 12 želiarskych domácností. Počet obyvateľov mesta v novoveku závisel od celkovej politickej situácie, hospodárskeho vývoja a ďalších faktorov. Z ne-mnohých údajov zo 16.-17. storočia vieme, že počet obyvateľov Nitry v tomto nestabilnom období kolísal medzi 2-3 tisícmi, teda dve storočia stagnoval na úrovni 13.-15. storočia. Za celé 18. storočie pribudlo

42

Obr. 51. Kamenné a tehlové základové murivá novovekých stavieb, výrobných a hospodárskych objektovz 18.-19. storočia.

Obr. 52. Zvyšky novovekej dlažby vyhotovenejz riečnych okruhliakov.

Obr. 53. Novoveké základové a nadzákladové murivo s otvorom pre vyústenie kanalizácie.

Obr. 54. Zvyšky výrobného objektu z 19. storočia. Obr. 55. Novoveké kamenné základové murivoz 19. storočia so zvyškami dreveného šalovania.

43

v Nitre len približne tisíc obyvateľov - v roku 1732 to bolo 3118, v roku 1787 činil ich počet 3594 a v roku 1790 dosiahol ich počet celkom 3986. Nitra v tých časoch patrila až na koniec prvého tucta miest Slo-venska, dokonca až za Levice, Rožňavu, Nové Mesto nad Váhom či Spišskú Novú Ves. Ešte na začiatku 19. storočia žilo v Nitre sotva 4000 obyvateľov. V druhej polovici 19. storočia mala Nitra okolo 5000 oby-vateľov a v druhej polovici toho storočia ich počet pozvoľna narástol na vyše 10 000, čím sa zaradila do „prvej desiatky“ miest na Slovensku. V roku 1910 malo mesto už 17 000 obyvateľov a v období „prvej republiky“ ich počet dosiahol takmer 22 000, čím sa stala piatym (1921), neskôr šiestym (1930-1938) naj-väčším mestom Slovenska (dnes s vyše 85 000 obyvateľmi je Nitra opäť piata).

Prvý presný údaj nielen o počte, ale aj o profesnej skladbe a majetku obyvateľov Nitry máme až z ce-louhorského sčítania ľudu, ktoré prebiehalo v rokoch 1784-1787. V 768 domoch Dolného a Horného mes-ta žilo 3 378 obyvateľov, z toho bolo 528 mešťanov, 361 želiarov, 87 duchovných, 85 zemanov, 9 úradníkov a 118 remeselníkov a obchodníkov.

Domy a dvory

Novoveká zástavba na Mostnej ulici a v jej okolí nadviazala na základy urbanizácie, ktorej kostra sa sformovala už v období vrcholného a neskorého stredoveku. Stavebný vývoj Dolného mesta však kvôli nepokojom v 16.-17. storočí dlho stagnoval.

Aj po skončení tureckých vojen a série protihabsburských povstaní počet nových domov narastal len pomaly. Veď kým v roku 1714 ich mesto evidovalo necelých 200, za vyše sto rokov (1828) ich nepribudlo ani 50. Stavebný rozmach nastal až v posledných dvoch tretinách 19. storočia, keď počet domov stúpol na takmer tisíc. Dobrú predstavu o výzore Dolného mesta v závere 18. storočia nám poskytuje údaj z ro-ku 1787. Informuje o 306 domoch, v ktorých žilo 3594 obyvateľov vykonávajúcich 37 druhov remesiel. Z uvedeného počtu domov bolo iba 40 postavených z kameňa alebo pálenej tehly a až 266 bolo zo surovej tehly alebo „blata“. Škridlovú strechu mali iba 2(!) domy, šindľovú 57, slamenú 245 a trstinovú 2 domy. Tieto údaje sa zhodujú s výsledkami archeologických výskumov informujúcich o pomerne bežnom vý-skyte stavieb z nepálených tehál a o takmer úplnej absencii nálezov pálenej škridly.

Zaujímavý údaj o vzhľade mesta v danom období máme z roku 1794. „Neuhorský“ návštevník opi-suje Nitru ako mesto s nízkymi domami, z ktorých je len málo poschodových. Väčšinou sú to hostince a obchody. Podľa tohto opisu najvýstavnejšie domy vlastnili Nemci a len hlavné ulice smerujúce k piatim výpadovým cestám boli nepravidelne dláždené kameňom.

Zdá sa, že počiatky murovanej architektúry na doteraz skúmaných častiach Mostnej ulice nesiahajú pred 18. storočie. Až v druhej polovici toho storočia vznikli viaceré stavby situované tesne pri komuni-kácii. Menšie murované domy boli väčšinou jednopodlažné a pri výskumoch zachytávame z nich len ich kamenné základy. Parcely, orientované tak ako dnes, kolmo k uličnej čiare, boli široké 12-15 m a siahali až k toku Nitričky. Jednotlivé domy sa ešte nedotýkali (obr. 49) a nevytvárali súvislú uličnú čiaru, ako tomu bolo neskôr. Mnohé domy boli podpivničené, zaklenuté väčšinou valenou tehlovou klenbou. Jedna z objavených pivníc siahala dokonca hlboko pod vozovku Mostnej ulice. Vo dvorových častiach domov vznikali rozličné hospodárske stavby, dielne remeselníkov a objekty súvisiace s výkonom remesla.

Pri výstavbe budov bolo často zvykom vložiť medzi riadky muriva mincu. Šťastnou zhodou okolností sa jednu z týchto „stavebných obetín“ v roku 1997 podarilo nájsť v múre z nepálených tehál. Drobná minca (grajciar z roku 1800, platný v rokoch 1800-1809) nám umožnila pomerne presne datovať výstavbu objektu a ďalšie naň naviazané prístavby. V 19. storočí, hlavne v jeho druhej polovici sa mnohé domy rozšírili, resp. po asanácii starších budov vznikali nové, pričom sa úplne zaplnili voľné priestory pri komunikácii. Vznikla tak súvislá zástavba jednopodlažných a dvojpodlažných budov, tak ako sme ju poznali ešte v sedemdesiatych rokoch 20. storočia (obr. 48).

Skutočný stavebný rozmach zaznamenala Nitra až v medzivojnovom období. Súčasťou veľkoryso koncipovaného generálneho plánu rozvoja mesta bola totiž okrem vybudovania kanalizácie, vodovodu a regulácie toku rieky aj výstavba nových obytných domov. Hoci počet obyvateľov vzrástol len o 18% (z 19 000 na necelých 23 000), počet nových domov narástol o 75%, čím sa v podstate vyriešil dovtedy naliehavý bytový problém obyvateľov mesta. Po dvadsiatich rokoch sa tak Nitra zmenila z mesta, ktoré podľa dobových prameňov po vzniku ČSR patrilo k najšpinavším, na pomerne výstavné hospodárske a spoločensko-kultúrne centrum juhozápadného Slovenska. Zo starých fotografií, ale aj z výsledkov

44

Obr. 62. Novoveká tehlová chladiaca jama.

Obr. 61. Stredoveká studňa s výdrevou.

Obr. 63. Zvyšky budov z 19. storočia.

Obr. 60. Studňa z konca 19. storočia.

Obr. 59. Zvyšky valenej pivnice s valenou klenbou.Obr. 58. Studňa a dvor so schodiskom do pivnice.

Obr. 57. Zvyšky novovekých architektúr a komunikácií.Obr. 56. Celkový pohľad na výskum v rokoch 1996-1997.

45

Obr. 64. Výskum v zimných mesiacoch v roku 2004.

Obr. 65. Zvyšky budovy z 18.-20. storočia. Obr. 66. Tehlový dymovod z výrobného objektu.

Obr. 67. Studňa s tehlovým plášťom z konca 19. storočia. Obr. 68. Kamenné dláždenie dvora.

46

Obr. 69. Nitra na konci 19. storočia. Plán mesta (kresba a názvy ulíc podľa: Nyitra Vármegye 1898).

Legenda: 1 - Hrad, biskupský palác a katedrála; 2 - Kňazský seminár (1767-1770, zadný trakt 1876-1877); 3 - Bis-kupská knižnica (1878-1879); 4 - Kláštorný komplex františkánov (1624-1634, 1724, 1735, 1763); 5 - Župný dom (1777, 1823, 1860, 1903-1908); 6 - Hostinec Koruna (prestavba 1885); 7 - Kasíno; 8 - Sporiteľňa; 9 - Mestská škola; 10 - Chudobinec (asanované); 11 - Pošta a telegraf (asanované); 12 - Divadlo (1883, zbúrané 1945); 13 - Mestský dom (1880; 1911-1912); 14 - Parný kúpeľ (asanované); 15 - Kaplnka sv. Ondreja (1739); 16 - Kláštorný komplex rádu milosrdných sestier sv. Vincenta de Paul (kostol 1854, ostatné budovy 1861); 17 - Hotel; 18 - Ľudová banka; 19 - Synagóga (1910-1911); 20 - Kláštorný komplex piaristov (kláštor 1701-1702, Kostol sv. Ladislava 1742, 1789); 21 - Hotel (1887); 22 - Valcový mlyn (1894); 23 - Kasárne (1889-1990); 24 - Parný mlyn Arpád (1863); 25 - Bitúnok; 26 - Katolícky cintorín (založený 1780, rozšírený 1802, 1820, ohradený 1882); 27 - Dobytčí trh; 28 - Sladovňa (1887); 29 - Pivovar (1894); 30 - Nemocnica (od 1893); 31 - Plynáreň (1891).

Pôvodný názov ulice

Alsó Tabán u. Alsó rétek Azók u. Bárány u.Bástya út.Czigány u.Csinez út Deák u.Fa utczaFapiaczFelső Tabán u.Fö út Gyúr u.Hid utczaHold u.Hosszu utczaKalmár utczaKavics u.Káptalan utczaKeméni utczaKert u.Kereszt u.Kis u.Kút u.Korház útMalom u. Mária utczaPalánk utczaPalugay utczaPapnövelde utczaPárutczai rétekPiarista utcza

Dnešný názov ulice

neexistuje Dolné lúkyPalánokneexistujeHorný palánokneexistujeFraňa MojtuŠkolská ulicaneexistujeneexistujeneexistujeŠtefánikova triedaneexistujeMostná ulicaneexistujeŠtefánikova triedaKupecká ulicaneexistujeMostná ulicaneexistujeneexistujeneexistujeMalá ulicaneexistujeŠtúrova ulicaMlynská ulicaMariánska ulicaPalánokPribinovo námestiePribinovo námestiePárovské lúkyPiaristická ulica

Pôvodný názov ulice

Plebánia utczaPár utczaRév utczaRét utczaRigó u.Roskoványi u.Sz. András DombSzél utczaSzikla u.Szinház térTabánTelegdi u.Temetö utczaTörök kapu útTörök kapu tér1 Új utczaVár térVáralja utczaVár tér VárközVárosház térVároskőz Vármegye utczaVármegyeház t.VárosközVikárius u.Zinagóga u.Zoárd u.Zsák u.Zsellér utczaZug u.

Dnešný názov ulice

Farská ulicaPárovská ulicaSládkovičovaneexistujeneexistujeVýchodná ulicaVŕšok sv. OndrejaneexistujeSkalná ulicaneexistujeneexistujeneexistujeCintorínska ulicaŠtúrova ulica neexistuje Nová ulicaHradné námestiePodzámska ulicaHradné námestieHradná ulicaneexistuje neexistujeFarská ulicaŽupné námestieneexistujeVikárska ulica neexistujePri synagógeneexistujeneexistujeneexistuje

47

48

Obr. 70. Plán Nitry z roku 1801 podľa stavu v 18. storočí (nakreslil Jozef Zámody podľa predlohy Jána Salókiho).Poznámka: čísla 1-22 sa nachádzajú na pôvodnom pláne, čísla 23-39 vysvetľujú popisy na mape a čísla 40-47označujú ulice spomínané v prameňoch zo 17. storočia (1-17 a 19-22 podľa: Fusek/Zemene 1998).

Legenda: 1 - Hrad; 2 - Kapitulská ulica; 3 - Podhradie; 4 - Mostná ulica; 5 - Pod palánkom; 6 - Kapitulská ulica; 7 - Mníšska ulica; 8 - Nová ulica; 9 - Ďurkova ulica; 10 - Ďurkova ulica; 11 - Biskupská záhrada; 12 - Záhrada semi-nára; 13 - Záhrada františkánov; 14 - Mestská záhrada; 15 - Hradný kostol; 16 - Františkánsky kláštor; 17 - Kaplnka chudobinca; 18 - Kaplnka sv. Michala Archanjela; 19 - Piaristický kostol; 20 - Veža Kostola sv. Jakuba; 21 - Župný dom; 22 - Prepoštský dom; 23 - Insula Subarcensis (ostrov pod hradom); 24 - Brali (urbár); 25 - Mola Subar. (podhradský mlyn); 26 - Pratum Episcopale Braxatori ex Arendatum (lúky prenajaté pivovaru); 27 - Palonka (Palánok); 28 - Horty subarcensis (podhradské lúky); 29 - Prata Paroczensia (Párovská lúka); 30 - Nittra flus. (rieka Nitra); 31 - Kis Nittra flus. (Nitrička); 32 - Civittas Nittra (mesto Nitra); 33 - Ecclesia (Kostol sv. Štefana, Párovce); 34 - Vicus Parucza (obec Párovce); 35 - Czényesz („Číneš“); 36 - Via Nitria Galgoczum ducenes (cesta z Nitry vedúca do Hlohovca); 37 - Porta Turcica (Turecká brána); 38 - Barát mola dicto (Barátov mlyn); 39 - Allodia (sedliacke usadlosti); 40 - Kapitulská ulica; 41 - Mostná ulica; 42 - Ulica sv. Ondreja; 43 - Ulica sv. Michala; 44 - Rivá ulica; 45 - Ulica sv. Jakuba; 46 - Mníšska ulica; 47 - Dlhá ulica.

archeologických výskumov je zrejmé, že stavebný rozmach zasiahol aj Mostnú ulicu. Obytné a hospo-dárske stavby vyrastali hlavne na plochách, ktoré vznikli zasypaním Nitričky, početné prístavby vznikali zas v zadných dvorových častiach pozemkov.

Ničivé bombardovanie Nitry v roku 1945 neobišlo ani Mostnú ulicu a s jeho dôsledkami sa neraz stretávame aj pri archeologických výskumoch. Napríklad počas výskumu v roku 1996 sa lyžica bagra pri hĺbení stavebnej jamy doslova obtrela o nevybuchnutú leteckú bombu dlhú trištvrte metra. Bomba ležala vo vodorovnej polohe v hĺbke takmer dva metre a na profile jamy bolo zreteľne vidieť „tunel“ v tvare písmena J, ktorý vytvorila po dopade. Vlhká mäkká pôda dvora alebo záhradky bola zrejme príčinou, prečo bomba nevybuchla. Na tej istej parcele sa počas výskumu našli ešte dva nevybuchnuté delostre-lecké granáty.

S výstavbou murovaných stavieb súvisí aj proces prípravy dostatočného množstva vápna potrebného do malty a na „líčenie“ stien. Vápno sa hasilo vo veľkých kvadratických jamách, ktoré sa po dokončení stavby väčšinou zasypali stavebným a iným odpadom. Vápenné jamy, často so zvyškami nepoužitého vápna, sme nachádzali takmer na každej parcele. Nález mince z roku 1801 vo vápennej jame potvrdzuje rastúcu stavebnú aktivitu na Mostnej ulici v 19. storočí.

Dvory domov boli väčšinou vydláždené riečnymi okruhliakmi (obr. 52, 68). Tak ako postupne terén po početných demoláciách a výstavbe nových budov narastal, tak sa dvíhala aj niveleta dlažieb a oko-litých komunikácií. V ideálnom prípade bolo možné v jednom profile sledovať niekoľko úrovní dlažieb nad sebou (obr. 57).

Cestná sieť a ulice

Primerane k počtu domov sa v Nitre vyvíjala aj uličná sieť. Novoveká uličná sieť nadviazala na sché-mu hlavných komunikačných ťahov, sformovanú už v stredoveku. Ešte v 17. storočí sa spomína len deväť ulíc: Dlhá, sv. Michala, sv. Ondreja, sv. Jakuba, Kapitulská, Mníšska, Rybárska, Rivá a Mostná (obr. 70). Hlavné námestie a trhovisko boli pri farskom Kostole sv. Jakuba, v priestore dnešného Svätoplukovho námestia. Ďalšie ulice vznikali až v priebehu 18. storočia na vnútornej strane palisád.

Z metácie mestského chotára z roku 1248 je zrejmé, že hlavné cesty prebiehali na pravom brehu rieky. Diaľková cesta prichádzajúca z jedného z najdôležitejších brodov a mýtnych staníc na Váhu - Nyárhídu (dnes chotár Nových Zámkov) tvorila dlho súčasť „medzinárodnej“ tzv. českej cesty. Táto kľúčová komu-nikácia prichádzala k mestu od juhu cez Veľké Mlynárce k Párovciam, kde sa vyberalo mýto, a pokračo-vala ďalej popri Nitričke smerom k mostu cez rieku. Po prekonaní toku sa už na ľavom brehu rozvetvo-vala na severovýchod smerom na Pohronie, na východ smerom k Leviciam a na severozápad proti prúdu rieky Nitry. Posledne spomínaný ťah, spájajúci Horné Ponitrie s Nitrou až do 15. storočia, na rozdiel od dnešnej situácie prebiehal na ľavom brehu rieky po západných úpätiach svahov Tribeča. Ďalšie dve rov-nocenné cesty spájali Nitru s Hlohovcom.

49

50

Obr. 71. Kamenná cesta z konca 17. storočia.

51

Obr. 72. Kovové predmety zo 17.-19. storočia.

52

Obr. 73. Stredoveké a včasnonovoveké predmety z kostí a parohov. Mierka: 1 - a, c, d; 2 - b.

53

Obr. 74. Stredoveké a včasnonovoveké predmety vyhotovené z kosti a parohu.

54

Obr. 75. Kamenná forma na odlievanie kovových ozdôb.

55

Obr. 76. Stolová keramika zo 17.-18. storočia.

56

Obr. 77. Sklenené nádoby z konca 19. storočia a z prvej polovice 20. storočia.

57

Diaľkové cesty vstupovali do mesta z troch strán - z juhu cez Tureckú bránu, od západu cez bránu pri Párovciach a od severovýchodu cez vstup pri moste cez Nitru. Hlavné cesty sa stretávali na námestí pri farskom Kostole sv. Jakuba. Ostatné uličky prebiehali paralelne s hlavnými osami. Rovnobežne s Ka-pitulskou a Mostnou ulicou viedla Prostredná alebo Jakubská ulica (dnes Kupecká), Veľká alebo Dlhá ulica (dnes Štefánikova) prebiehala v smere sever-juh k hradu, podobne ako Piaristická na Ondrejskom vŕšku. Kratšie spojovacie uličky boli Mníšska - spájajúca Vŕšok s Ďurkovou ulicou, Rybárska, Prievozná a Mlynská - smerujúce k rieke.

Pomerne prekvapujúca skutočnosť bola zistená výskumom na Kupeckej ulici, že až do 18. storočia, ale hlavne v období vrcholného a neskorého stredoveku uličná sieť nitrianskeho Dolného mesta nemala takú pevnú formu, ako by sme si ju predstavovali. Nedá sa tiež porovnávať so súvekými vyspelými mestami s presne vymedzenou parceláciou a limitovanou nemennou schémou komunikácií. Búrlivý vývoj tejto časti Nitry zrejme spôsobil, že na tej istej skúmanej ploche Kupeckej ulice sa striedali obdobia, keď tu stáli výrobné objekty, cesta, skladovacie objekty a opäť cesta.

Až do konca 19. storočia (obr. 69) nitrianska cestná sieť v podstate len nadväzovala na priebeh stredo-vekej cestnej siete sformovanej na ešte starších prirodzených komunikačných ťahoch.

Cesty a dlažby

Hustotu stredovekej cestnej siete, vejárovite sa zbiehajúcej do Nitry (obr. 46), dokumentuje už spo-mínaná výsadná listina z roku 1248, vymedzujúca chotár slobodného kráľovského mesta. V opise prie-behu chotárnice mesta sa uvádzajú cesty smerujúce na juh a juhovýchod, z ďalších súvekých prameňov vieme o spojení Nitry s Hlohovcom, s hradom Bana na Považí, s mestami na hornom Ponitrí, s Pohro-ním i Levicami.

Kvalita diaľkových stredovekých ciest však bola všeobecne veľmi nízka a najmä v období výdatnejších zrážok takmer znemožňovala presun väčšieho množstva ľudí a tovaru. Aj na prahu novoveku boli tiež udržiavané iba hlavné cesty, aj to len v stave nevyhnutnom na zabezpečenie prepravy. Kvalita komuni-kácií v mestách bola len o niečo lepšia ako na diaľkových cestách. Z komentára k vojenskému mapovaniu vyplýva, že nie všetky ulice mesta sú dláždené. Systematické dláždenie verejných komunikácií a námestí bolo v Nitre záležitosťou až druhej polovice 19. storočia. Vieme, že v roku 1882 bolo vydláždené Župné námestie a dva roky predtým bola na už vydláždenom námestí rozobraná veža Kostola sv. Jakuba, ohro-zujúca okoloidúcich. Na jej mieste bol postavený Mariánsky stĺp.

Staršie stredoveké komunikácie poznáme zatiaľ z dvoch polôh v meste. Jedna, na hradnom kopci, bola objavená pri výskume bývalého Župného domu v záhrade tzv. letnej čitárne. Pochádza pravdepodobne už z veľkomoravského obdobia. Z územia terajšieho mesta je archeologickým výskumom potvrdená aj iná stredoveká cesta z 13.-15. storočia na Mlynskej ulici, objavená v roku 2004. Viedla pravdepodobne paralelne s mestským opevnením a smerovala k mestskej bráne. Tá sa musela nachádzať niekde medzi vyústením Ulice Fraňa Mojtu a dnešnou svetelnou križovatkou pred OD Tesco. Bola vysypaná kamen-ným štetom a zarezaná do mierneho svahu. Podarili sa zachytiť aj stopy po kolesách vozov a tým určiť aj ich rozchod (120-125 cm).

Z pohľadu uvedených skutočností bol preto pomerne nečakaný objav pri jednom z posledných ar-cheologických výskumov v jarných mesiacoch roku 2006. V západnej časti Mostnej ulice sme v hĺbke 280-330 cm odkryli veľmi dobre zachovanú časť kamennej cesty (obr. 71). Povrch komunikácie dláždili rôzne veľké riečne okruhliaky uložené do vrstvy hliny premiešanej s drvenou tehlou a drobnými kamien-kami. Pri okraji cesty boli osadené väčšie balvany lemujúce priehlbinu odvádzajúcu dažďovú vodu do Nitričky. Na povrchu „vozovky“ sa zachovali dve paralelné línie žľabov, vzdialené od seba 120-140 cm, ktoré vznikli dlhoročným jazdením okovaných kolies vozov. Preskúmaný úsek komunikácie, dlhý 25 m, mal sklon na sever a pravdepodobne viedol k mostu cez Nitričku. Nález mince z roku 1704 nám umožnil pomerne presné datovanie výstavby odkrytej komunikácie do záveru 17. storočia, resp. najneskôr na prelom 17. a 18. storočia.

58

Obr. 78. Pohľad na Župný dom a most cez Nitričku z prelomu 19. a 20. storočia.

Obr. 79. Pohľad zo začiatku 20. storočia na Župný dom (po secesnej prestavbe v roku 1908)a Župné námestie (vzniklo zasypaním toku Nitričky) .

59

Mosty a mlyny

Mosty vznikali na miestach odvekých brodov. Jeden z najdôležitejších spájal oba brehy hlavného toku rieky v miestach, kde bola inundácia najužšia, teda približne tam, kde sa nachádza aj dnešný most spájajúci Mostnú ulicu s úpätím Zobora. Stopy jedného z mostov vybudovaného v týchto miestach, sa zachytili počas výstavby blokov budov ukončujúcich zástavbu Mostnej ulice. Pri hĺbení stavebnej jamy sa objavila línia mohutných drevených kolov. Keďže v čase objavu nebolo možné uskutočniť na mieste archeologický výskum, nevieme presne určiť, o ako starú konštrukciu išlo. Zrejmé je len, že ide o zvyšky novovekého mosta, funkčného pred preložením koryta Nitry do dnešného riečišťa. Drevená konštrukcia mostov často neodolala tlaku nahromadených krýh v čase ľadochodov, preto takmer každoročne bolo nutné mosty opravovať.

V už spomínanom komentári prvého vojenského mapovania sa konštatuje: „... povedľa pretekajúca Nit-ra má niekoľko murovaných a drevených mostov“. Drevený most cez rieku Nitru sa uvádza aj z Dolných Krškán, brody a most z Čechyniec, mlyn z Ivanky pri Nitre.

Nemenej dôležité ako mosty cez Nitru boli aj premostenia Nitričky, spájajúce ostrov hradného kopca s Dolným mestom. Ich poloha sa v priebehu stáročí prakticky nemenila. Jeden stál v priestore dnešného Župného námestia, v mieste vyústenia Farskej ulice, druhý bol na dnešnej Mýtnej ulici. Frekventovanejší bol, samozrejme, prvý z nich, pretože nadväzoval priamo na bránu Nitrianskeho hradu a neskôr na vstup do Horného mesta. Je preto zrejmé, že práve o ňom hovorí správa z roku 1777, informujúca o vztýčení sochy sv. Jána Nepomuckého na moste cez Nitričku. Mladšiu kamennú podobu mosta s jedným oblúkom nad tokom rieky zachytávajú aj prvé fotografie Nitry (obr. 79). V mieste, kde tieto mosty stáli sa zatiaľ nekonal archeologický výskum, hoci práve okolie brodov a mostov je množstvom a sortimentom nálezov pre archeológa veľmi zaujímavé.

Neoddeliteľnou súčasťou koloritu Nitry od obdobia vrcholného stredoveku až do konca 19. storo-čia boli vodné mlyny stojace na brehoch hlavného toku rieky Nitra a na jej ramene - Nitričke. Jednou z prvých správ, dokladajúcou prítomnosť mlyna v bezprostrednej blízkosti Mostnej ulice, je záznam z konca 15. storočia. Spor o starý kapitulský mlyn na Nitričke medzi biskupstvom a kapitulou, odrá-žajúci napätie a spory vyplývajúce zo zložitých právnych a majetkových vzťahov medzi jednotlivými mestskými časťami Nitry v tom období vyvrcholili tým, že biskup dal mlynára uväzniť a demonto-vať železné súčiastky mlyna. Čistenie koryta Nitričky, zabezpečujúce funkčnosť tohto malého mlyna a oprava mostov, boli dlhé stáročia súčasťou poddanských povinností obyvateľov Kapitulskej ulice. Zrušením poddanskej roboty v roku 1848 sa koryto zanieslo tak, že mlyn po niekoľkých rokoch prestal pracovať.

Aj na najstaršom zachovanom zobrazení Nitry z roku 1562 je zobrazený na hlavnom toku rieky tesne pod severným úpätím hradného kopca jeden mlyn (obr. 7). Mlynov na hlavnom toku bolo určite viac. V roku 1600 sa spomínajú dva, jeden na mieste dnešného parku pod hradom, druhý približne tam, kde bol zakreslený v roku 1562. V priebehu stáročí sa situovanie mlynov menilo podľa hydrologických po-merov. Až na konci 19. storočia výstavbou parného mlyna „Arpád“ vodné mlyny prestali byť konkuren-cieschopné a postupne zanikali.

Studne a voda

Nutnosť zabezpečiť dostatok kvalitnej pitnej vody bola vždy základnou podmienkou úspešného roz-voja ľudského sídla. Keďže voda z rieky sa mohla používať len ako úžitková a priamo v meste sa nena-chádzali žiadne pramene, voda sa čerpala zo studní, ktoré až do vzniku verejných vodovodných sietí boli prakticky jediným zdrojom pitnej vody. Nálezy studní sú preto pri výskume stredovekých a novovekých sídlisk pomerne časté. V toku stáročí sa menila nielen ich konštrukcia, ale narastal aj ich počet. Trend od výstavby „spoločných“ studní pre širšiu komunitu smeroval k individualizácii zdrojov vody. Z výsku-mov na Mostnej ulici je zrejmé, že v 19. storočí studňa stála takmer na každom dvore. Väčšina z preskú-maných novovekých studní mala okrúhly tehlový alebo tehlovo-kamenný plášť (obr. 60, 67) na rozdiel od starších stredovekých studní, ktoré mali drevenú konštrukciu (obr. 61). V niektorých prípadoch sa dre-vená konštrukcia vďaka vysokej hladine spodnej vody zachovala aj s celým debnením a opornými kolmi

60

Obr. 80. Kovové predmety z 18.-20. storočia.

61

v rohoch štvorcového pôdorysu. Studne boli hlboké viac ako 5 metrov (v súčasnosti hladina spodnej vody kolíše v hĺbke 4-5 m). Ak sa kvalita vody v studni z rôznych dôvodov zhoršila, studňa sa prestala používať na svoj pôvodný účel a slúžila niekoľko rokov ako odpadová jama. Preto sú studne, podobne ako fekálne jamy, veľmi vďačným objektom záujmu archeológov. Kuriózna situácia nastala pri výskume novovekej studne v roku 2004, keď sme v jej zásype popri minciach a keramike z 19. storočia našli rímske mince a nepoškodený rímsky kahanec.

Dlhodobý nedostatok zdravotne nezávadnej vody sa riešil aj privážaním vody v sudoch zo zoborských prameňov a jej predajom na námestiach. Istý čas sa dokonca uvažovalo, že zoborské pramene budú záso-bovať svojou vodou celé mesto. Prieskumné práce, počas ktorých sa nečakane objavila aj kamenná zberná nádrž barokového vodovodu kláštora kamaldulov (1696-1782), ukázali, že zoborské pramene kapacitne nemôžu vyriešiť problém nedostatku vody v meste. Napokon sa na lúke za Sihoťou vyhĺbili tri studne poskytujúce 1000 kubických metrov vody denne pre prvých 27 km vodovodnej siete.

Definitívny koniec používania studní znamenal rok 1930, kedy sa všetky takéto zdroje vody v meste zapečatili a do prevádzky bol slávnostne odovzdaný vodovod. Všeobecným používaním vody z vodo-vodnej siete sa v meste radikálne obmedzil výskyt brušného týfusu, červienky a dyzentérie.

Regulácia rieky a Nitrička

Každoročne sa opakujúce povodne spôsobovali mestu obrovské škody, preto sa na konci 19. sto-ročia začali aj prvé veľkorysejšie práce na regulácii toku Nitry. Najpálčivejším problémom bola vtedy už dlhé roky Nitrička. Rameno rieky, vytvárajúce z hradného kopca riečny ostrov, už dávno neplnilo funkciu z pohľadu obranyschopnosti Horného mesta. Naopak, obyvateľom Dolného mesta spôsobo-valo iba samé nepríjemnosti. V záznamoch župy z roku 1880 sa môžeme dočítať, že župa nariadila obyvateľom Pároviec, Dolného mesta, Ďurčianskej a Kapitulskej ulice vyčistiť koryto Nitričky, pretože v dôsledku sucha bolo v koryte málo vody, nemala spád, nečistota v koryte sa rozkladala a zapáchala. Súčasne župa zakázala vyhadzovať odpadky do rieky a máčať v nej konope a kože. Problém obyvate-ľov Mostnej ulice so zapáchajúcim a nehygienickým tokom sa čiastočne vyriešil v roku 1905 zasypaním časti Nitričky v priestore medzi Župným námestím a jej vyústením do hlavného toku. Súčasne bola na jej mieste vybudovaná tehlová kanalizácia. Definitívne zasypanie zvyšného úseku Nitričky, teda úseku medzi Župným domom a miestom jej odpájania sa od hlavného toku, sa uskutočnilo až v roku 1940. Nové plochy získané zasypaním Nitričky sa rýchlo zaplnili obytnými a hospodárskymi, väčšinou jednopodlažnými stavbami.

Veľkorysá regulácia hlavného toku Nitry prebiehala v rokoch 1928-1937. Jej výsledkom bolo nové koryto rieky v takej podobe, ako ho poznáme dnes. Plochu pod severozápadným svahom kopca so zvyš-kami mŕtvych ramien rieky (dnešnú Sihoť) mesto odkúpilo od biskupstva a tá, po parkovej úprave slúži na rekreačné účely dodnes.

Remeslá a remeselníci

Ako sme už spomínali, hlavným spôsobom obživy obyvateľov Nitry až do polovice 16. storočia bolo poľnohospodárstvo, pričom z pohľadu príjmov malo výnimočné postavenie vinohradníctvo. Remeselná výroba, dlho predstavujúca len doplnkovú činnosť, sa v tomto období začala dynamicky rozvíjať. Spo-čiatku síce odrážala poľnohospodársky charakter oblasti, takže najviac zastúpení boli mlynári, garbiari, obuvníci a podobne, ale postupne pribúdali remeslá nezávislé od poľnohospodárskej produkcie. Naras-tajúci počet remeselníkov a sortiment remesiel vytvorili potrebu združovať sa do profesijných korporácií - cechov. Najstaršie cechové predpisy - artikuly zo 16. storočia - mali cechy mäsiarov (1562), obuvníkov (1583), kováčov a zámočníkov (1585), gombičkárov (1599), neskôr pribudli artikuly kožušníkov a ďalších cechov. Koncom 17. storočia bolo v Nitre 13 cechov združujúcich asi 60 remeselníkov. Dôležitými hospo-dárskymi objektmi boli v tom období pálenica stojaca na ľavom brehu Nitričky medzi mostom a hradnou bránou a veľký biskupský pivovar v Podhradí.

62

Počet špecializovaných remeselníkov a sortiment remesiel v 18. storočí rýchlo narastal. V roku 1752 len v Dolnom meste pracovalo 114 remeselníkov a živnostníkov v týchto 42 remeslách: čižmár (20), deb-nár (3), garbiar (1), halenár (17), hodinár (1), hrebenár (1), hrnčiar (3), hudobník (2), ihliar (1), klampiar (1), klobučník (5), kníhviazač (2), kolár (1), kováč (5), kožušník (6), krajčír (7), maliar (1), mäsiar (6), medikováč (1), medovnikár (1), murár (3), mydliar (2), obchodník s volmi (1), obuvník (7), pekár (1), ránhojič (3), remenár (1), sedlár (1), sitár (1), sklenár (1), sochár (1), staviteľ (1), stolár (3), strihač súkna (1), súkenník (3), tesár (1), tkáč (1), tokár (1), zámočník (4), zlatník (3). Ďalší súpis z roku 1828 evidoval v Dolnom meste už 262 remeselníkov - pribudol cukrár, kotlár, oceliar, výrobca okuliarov, puškár, ruka-vičkár, potrubník a ďalší remeselníci.

Koniec niekoľkostoročnej tradície cechov znamenal až priemyselný zákon z roku 1884, ktorým sa zriadili priemyselné korporácie. „Nitrianska priemyselná korporácia“, jedna z troch v Nitrianskej župe, združovala remeselníkov, obchodníkov a živnostníkov až do roku 1925, kedy sa začlenila do „Živnosten-ského zmiešaného spoločenstva pre Nitriansky okres“. Sídlom spoločenstva bola od roku 1927 novostav-ba na Štefánikovej ulici, dnes známa ako Centrum voľného času „DOMINO“.

Z písomných prameňov vieme, že práve remeselníci tvorili na Mostnej ulici v novoveku najpočet-nejšiu skupinu obyvateľov. Táto skutočnosť je plne v súlade aj s výsledkami archeologických výsku-mov. Popri nálezoch dokumentujúcich špecializované remeslá, sa často nachádzajú kovové predmety dokladujúce sortiment náradia bežného v každej domácnosti - drobné ihly, nožnice, nože, vrtáky, kliešte a množstvo ďalších (obr. 80). Keďže väčšina obyvateľov Mostnej a okolitých ulíc okrem výkonu remesla pracovala aj na poľnohospodárskej pôde, ktorú vlastnila alebo mala v prenájme, početné sú aj nálezy poľnohospodárskeho náradia.

Remeselníci žijúci na Mostnej ulici mohli svoje produkty predávať na miestnych trhoviskách a výroč-ných trhoch (jarmokoch). Takýmto miestom bolo napríklad neďaleké námestie pri Kostole sv. Jakuba. Len niekoľkí z nich si neskôr mohli dovoliť otvoriť vlastné obchody. Výročné jarmoky sa v období prvej Československej republiky presunuli aj na Mostnú ulicu. Trhovníci prichádzajúci do mesta (ešte aj v ča-soch ČSR) museli zaplatiť pri vstupe mýtny poplatok. Mýto sa vtedy vyberalo na štyroch miestach - na železničnej stanici, na Masarykovej ulici (dnešná Štefánikova), na Štúrovej a Mostnej ulici. Väčšie priemy-selné podniky vznikali v Nitre v druhej polovici 19. storočia. Práve na Mostnej ulici sídlil od roku 1867 podnik „Adolf Kramer a synovia“, známy hlavne výrobou ferenitu. „Ferenitka“, zamestnávajúca 100-150 robotníkov, bola dlho najväčším priemyselným podnikom Nitry.

Jedným z remesiel, s výrobkami ktorého sa často stretávame na archeologických výskumoch, je „kos-tiarstvo“ (obr. 73, 74). Kosti, rohy a parožie predstavovali popri dreve a kameni ďalší dôležitý materiál dopĺňajúci surovinovú skladbu na výrobu najrôznejších predmetov dennej potreby. Opracovanie kos-tí, rohov a parohov predpokladalo detailné spoznanie vlastností spracovávanej suroviny, hlavne jej tvrdosť, pružnosť a štiepateľnosť. Tradičné „kostiarske“ výrobné postupy sa príliš nemenili a pretrvávali od praveku po novovek. Prepílené kosti sa zmäkčovali varením v lúhu. Paroh sa varil vo vode, rohovina sa spracúvala nahriatím, naparením, prípadne použitím kyslých roztokov. Aj sortiment náradia na ďalšie spracovanie (pílka, sekera, sekáč, nôž, rašpľa, vrták, dláto, kružidlové rydlo, zverák a točovka) dlhé stá-ročia zostával nemenný. Škála výrobkov však bola značne pestrá a reagovala na vývoj v iných remesel-ných oblastiach. Technologicky nenáročné výrobky - šidlá (obr. 74a), ihly (obr. 73c), dierkovače, oselníky, korčule, podložky na sánky a jednoduché črienky nožov sa vyrábali po domácky, zložitejšie výrobky v špecializovanej dielni. Pri výrobe šidiel, ihiel a dierkovačov sa využívali kosti, ktoré svojím prirodze-ným tvarom zodpovedali budúcej funkcii nástroja, pričom ako držadlo takmer vždy slúžila kĺbová hla-vica kosti. Kostené ihly v závere stredoveku postupne nahrádzali kovové. Ihelníky sa však dlho naďalej vyrábali z kosti (obr. 74b). K špecifickým výrobkom patrili ploché kostené ihlice slúžiace na háčkovanie, bežnými výrobkami boli aj kostené a parohové rukoväte pracovného náradia, rukoväte nožov (obr. 73d, 74d) a vidličiek. Okrem úžitkových predmetov sa z kostí a parožia vyrábali aj mnohé ozdoby a toaletné predmety, napríklad hrebene, pomerne bežné boli aj ihlice do vlasov, rôzne koráliky, prstene, ozdobné platničky opaska, prívesky a ďalšie. Modlitebné ružence z kostených či drevených korálikov boli lacnej-šou náhradou drahších kovových a sklenených ružencov. Jednoduché nástroje z kosti sa uplatnili aj pri vyhladzovaní a zdobení keramiky, aj pri úprave koží. Z kostí a parožia sa vyrábali tiež predmety slúžiace na zábavu - hracie kotúče a kocky (obr. 74). Často boli aj súčasťou militárií. Tzv. kostený „orech“ tvoril súčasť spúšťacieho mechanizmu v kuši, bohato zdobené prachovnice boli v 16.-18. storočí nevyhnutnou výbavou výstroja vojaka s palnou zbraňou. Mnohé výrobky boli bohato zdobené rytou výzdobou. Veľkej obľube sa dlhý čas tešil motív z jednoduchých alebo koncentrických krúžkov (obr. 74d). Vedľajším produk-

63

tom pri výrobe kostenných predmetov bol odpad. Nálezy odrezkov, polotovarov a suroviny pripravenej na spracovanie sú neklamným svedectvom prítomnosti kostiarskej dielne. Jedna z nitrianskych kostiar-skych dielní musela existovať aj na Mostnej ulici. Dokazujú to lopatky hovädzieho dobytka s husto ved-ľa seba umiestnenými kruhovými dierami po vyrezaných kotúčoch používaných pri výrobe gombíkov (obr. 73b).

Na základe výsledkov výskumu vieme, že na Mostnej ulici pracovala i kovolejárska dielňa. Pec, tros-ka, bronzovina, technická keramika, tégliky, odlievacie formy (obr. 75) a úlomky bronzového (medeného) plechu sa nachádzali tesne pri kamennom múre s otvorom napojeným na odpadový kanál (obr. 54). Sú-časťou výrobného objektu bola i sústava precízne zhotovených tehlových kanálikov a tehlami vyložené ohniská.

Sortiment evidovaných remesiel sa aj vďaka archeolgickému výskumu v roku 2006 opäť rozšíril. Na parcele 327/8, ktorá podľa zistenia takmer presne kopíruje staršiu parceláciu z 18. a 19. storočia, sa odkryla časť remeselníckej dielne spracúvajúcej kože. Na ploche 12 x 24 m sa nachádzalo takmer dvadsať remeselníckych jám. Napriek rôznosti ich konštrukcií (od jednoduchých jám až po muro-vané) mali všetky jamy pôdorys v tvare kruhu a izolačnú ílovú vrstvu zabezpečujúcu, aby roztoky využívané pri lúhovaní a spracovávaní koží nepresakovali do okolia. V mnohých jamách sa až dodnes zachovali časti dreveného debnenia na ich stenách, zvyšky kovových obručí spevňujúcich drevenú konštrukciu či vrstvy vápna na dne a stenách jám. Vzájomná superpozícia starších a mladších jám dokazuje, že dielňa na tejto parcele pracovala určite najmenej sto rokov. Definitívny koniec výkonu tohto a mnohých ďalších remesiel zrejme znamenal až rok 1880, keď mesto zakázalo vykonávať re-meslá znečisťujúce tok Nitričky.

Keramika a stolovanie

Úplne prevládajúcim druhom nálezov pri archeologických výskumoch stredovekých a novovekých sídiel je keramika. Jej fragmenty, ale aj celé exempláre sa vďaka svojej odolnosti voči vplyvom okolia za-chovali ako najmasovejší doklad v rámci širokej škály stredovekej i novovekej hmotnej kultúry. Znalosť vývoja druhov, tvarov a typov keramiky nám umožňuje základnú chronologickú orientáciu pri datovaní jednotlivých archeologických objektov a situácií. Hoci stredoveká keramická produkcia je značne pestrá a zahŕňa okrem výroby nádob aj výrobu keramických kachlíc, stavebnej a technickej keramiky (tehly, škridle, dlaždice, potrubia...) a ďalších produktov, v nálezových fondoch čo do množstva jednoznačne dominuje keramický riad. Základné rozdelenie riadu na kuchynskú a stolovú keramiku sa uplatňuje hlavne v období vrcholného a neskorého stredoveku. V počiatkoch stredovekej keramickej produkcie tento rozdiel nebol až taký zreteľný. Pre celé obdobie včasného stredoveku bol totiž základným typom nádoby hrniec so skutočne univerzálnym použitím. Hrniec slúžil nielen ako nádoba na uschovávanie potravín či tekutín, ale aj na varenie. Jeho štíhle telo s výdutím v hornej tretine výšky umožňovalo dobrú absorpciu tepla sálajúceho z ohniska. Špecifickým typom keramiky z 9.-10. storočia, často nachádzaným aj počas výskumov na Mostnej ulici, sú nádoby väčšinou hrncovitého tvaru, nazývané podľa eponymnej lokality typ Nitra-Lupka (obr. 81e).

Tvar, objem, výzdoba a technológia výroby nádob sa v toku stáročí menili. Od jednoduchých eso-vite profilovaných exemplárov s vydutinou v hornej polovici, typických pre veľkomoravské obdobie (obr. 81b-d), sa ich sortiment postupne obohacoval o ďalšie tvary, ako sú napríklad ploché misy, pekáče a podobne.

Aj v období vrcholného stredoveku zostáva základným druhom kuchynskej keramiky hrniec. Jeho pestrá tvarová škála však už odráža špecifické druhy použitia. Na nádobách sa čoraz častejšie objavuje ucho. Z misiek sa vyvinuli ploché pokrievky, spočiatku bez gombíka na uchopenie. Novinku v stolovej keramike predstavujú džbán a pohár, objavujú sa hlboké misy, panvice s rúčkou, neskôr panvice na troch nôžkach. Plochý tanier s esovite profilovanými stenami sa objavuje až v závere vrcholného stre-doveku. Vývoj fľaškovitých nádob vyústil v 15. a 16. storočí do krčahu s charakteristickým zúžením hrdla pod ústím. Tvarom príbuzné fľašiam boli džbány s cylindrickým hrdlom, s okrajom pretlačeným do pyskovitej výlevky a s jedným veľkým uchom. Džbány mali rozličnú formu, výzdobu aj objem (1-4 l). Džbán ako typ stolovej keramiky pretrval v ľudovom hrnčiarstve do dnešných dní. Najmladším zo základných druhov stolovej keramiky je pohár. Podobne ako pri ostatných tvaroch, aj variabilita

64

Obr. 81. Včasnostredoveká keramika z 9.-11. storočia. Mierka: 1 - a, b, d; 2 - c, e.

65

Obr. 82. Stredoveká keramika s kolkovanou a plastickou výzdobou (15.-16. stor.). Mierka: 1 - a, e; 2 - b, c, f.

66

Obr. 83. Nádoby zo 16.-18. storočia.

67

Obr. 84. Nádoby zo 16.-18. storočia. Mierka: 1 - a-d, f, g; 2 - e, h, i.

MISKY!!!

68

pohárov je veľká. Z jednoduchých exemplárov pripomínajúcich malé štíhle hrnce sa vyvinul typický kalichovitý tvar „gotického pohára“. Povrch pohárov bol väčšinou úplne hladký, prípadne v hornej časti zdobený rytou závitnicou. Objem kolísal od polovice po jednu holbu (holba = 0,4 litra). V prostredí boha-tých miest je ich výskyt masový. Niekoľko desiatok fragmentov gotických pohárov sme objavili v odpa-dových jamách a deštrukčných vrstvách aj počas výskumov na Mostnej ulici. Mnohé z nich mali kolko-vanú výzdobu (obr. 82). Na dlhodobé uskladnenie sypaných surovín slúžili mohutné zásobnice. Priemer ich ústia nezriedka dosahuje 50 cm a výška nádoby až 1 meter. Zásobnice majú hrubé steny vyhotovené z materiálu s prímesou kamienkov. Ich povrch je zdobený jednoduchou rytou a plastickou výzdobou a najčastejšie majú vyšší štíhly tvar s rôzne profilovaným von vyhnutým ústím. Početnosť ich výskytu počas archeologických výskumov na Mostnej ulici dobre odráža hospodársky charakter tohto priestoru v období 13.-15. storočia. Mnohé zo zásobníc a väčších hrncov boli vyhotovené z materiálu s prímesou grafitu (tuhy). Množstvo grafitu je často také, že s črepom sa dá doslova písať a jednotlivé zrná grafitu sú viditeľné voľným okom. Využitie grafitu pri výrobe keramiky siaha až do praveku. V našom prostredí sa okrem stredoveku využíval grafit hlavne v dobe laténskej. Prítomnosť „tuhy“ znamenala zlepšenie tepelnej vodivosti nádoby, teda aj jej úžitkových vlastností. Do Nitry sa v stredoveku grafitová keramika dostávala z Moravy a Rakúska, kde sa nachádzali bohaté ložiská tohto minerálu. Zatiaľ nevieme jedno-značne posúdiť, či nádoby nájdené na výskumoch sa k nám dostávali ako „obal“ nejakého druhu tova-ru, alebo boli predmetom samostatného obchodu na miestnych trhoch. Špecifickým výrobkom v rámci stredovekej produkcie keramiky boli malé miskovité osvetľovacie kahančeky s okrajom vytiahnutým do výlevky.

V období vrcholného stredoveku sa zdokonalila technológia výroby keramiky vo všetkých troch zá-kladných fázach (príprava hliny, formovanie, vypaľovanie), čím sa zlepšili úžitkové parametre nádob. Dôležitým progresívnym technologickým prvkom sa stalo všeobecné rozšírenie nožného hrnčiarskeho kruhu v druhej polovici 15. storočia.

Výzdoba nádob bola pestrá. Popri dožívajúcej rytej výzdobe sa presadila plastická výzdoba s pretlá-čanými okrajmi ústí, s nalepovanými plastickými lištami a s terčíkmi v tvare maliny (obr. 82c, d). Typické zdobenie povrchu keramiky kolkovaným ornamentom vyhotoveným kolieskom alebo samostatným ty-páriom sa objavuje na stolovej keramike. Unikátny je nález miniatúrneho krčahu, ktorého povrch je celý vyzdobený bohatou kolkovanou výzdobou (obr. 82f).

So záverom stredoveku sa viaže aj rozšírenie nového charakteristického dekoratívneho a zušľach-ťujúceho prvku - glazovania. Hoci glazovaná keramika sa k nám začala dovážať hlavne z Rakúska už v 14. storočí, domáca výroba sa rozšírila až o jedno-dve storočia neskôr. Určitou náhradou glazovania bolo zadymovanie, leštenie a engobovanie povrchu nádob. Typická zelená olovnatá glazúra sa používala na Slovensku až do polovice 19. storočia, kedy bola zo zdravotných dôvodov zakázaná. Spočiatku sa glazovala iba časť nádob, hlavne vnútorná strana panvíc, ústie alebo vnútro hrncov a podobne. Postupne zaniklo značkovanie nádob na dnách, ryté a kolkované značky sa objavujú na okrajoch a uchách nádob. Geometrické značky typické pre obdobie včasného stredoveku úplne nahradili značky s monogramom výrobcu.

Výrazné zmeny vo vývoji keramiky sa odohrali na prelome stredoveku a novoveku. Zmeny nastali hlavne v technológii a vo výzdobe. Novým technologickým prvkom povrchovej úpravy keramiky bolo engobovanie - nanášanie jemnej hliny na črep pred vypálením. Pestrá výzdoba postupne zaniká a začína-jú prevládať jednoduché nezdobené tvary. Rastie podiel plytkých druhov, hlavne rôznych mís, pribúda počet panvíc na troch nohách a ďalšie tvary (obr. 83, 84).

Do vývoja keramiky na našom území výrazne zasiahol od polovice 17. storočia nový prvok - výroba fajansy, tzv. majoliky. Znalosť jej výroby k nám priniesli habáni usadzujúci sa od polovice 16. storočia na Morave a na západnom Slovensku. Vysoká kvalita, estetická hodnota, ale aj technologická náročnosť sa odrazili na cene ich výrobkov, ktoré boli oveľa drahšie než bežná produkcia. Obyvatelia Mostnej ulice, zväčša remeselníci a želiari, si ju sotva mohli dovoliť kúpiť, preto aj jej výskyt v nálezoch z archeologic-kých výskumov je minimálny.

Určitým zavŕšením vývoja výroby keramiky bol vznik manufaktúr v polovici 18. storočia a tzv. ľudo-vej keramiky.

Úplne špecifický druh novovekej keramiky - porcelán, privezený do Európy v 13. storočí, sa v kráľov-skom sídle a v najbohatších vrstvách obyvateľov Uhorska objavil až v 16. storočí. Ďalšie dve-tri storočia trvalo, kým sa porcelán stal bežnejším, hoci stále luxusným tovarom aj v širších vrstvách mestského prostredia. Nálezy jednoduchých porcelánových nádob na Mostnej ulici, až na niekoľko výnimiek, po-

69

chádzajú z prvej polovice 20. storočia a súvisia už s priemyselnou výrobou porcelánu. K pomerne častým nálezom patria aj malé porcelánové tégliky (obr. 77) na rôzne liečivá či masti.

Nálezy stolovej keramiky, zvyšky príborov a ďalšie predmety priamo odrážajú úroveň stolovania v jednotlivých historických obdobiach. Na podávanie jedla väčšinou slúžili kónické misy s priemerom ústia nad 20 cm. Okraj nižšieho tela bol vodorovne rozšírený a zdobený prstovaním alebo inou techni-kou. Početné nálezy menších plytkých misiek s okrajom vtiahnutým niekedy až mierne do vnútra ná-doby potvrdzujú prevahu kašovitej stravy v jedálnom lístku bežnej populácie stredoveku. Ako ukazujú súdobé ikonografické pramene, takéto misky sa držali počas konzumácie priamo v ruke.

Čiastočné zjednocovanie predmetov spojených so stolovaním po stránke materiálovej, tvarovej a de-koračnej nastáva u nás v druhej polovici 16. storočia a až v neskorom 17. storočí sa jedálenské súbory v mestskom prostredí Slovenska stávajú bežnou záležitosťou. Tento všeobecný poznatok však nemožno automaticky aplikovať na obyvateľov Mostnej ulice v spomínaných storočiach, pretože, ako sme už viac-krát uviedli, táto časť mesta bola dlho iba perifériou historického jadra Nitry.

Hlavnou surovinou na výrobu nádob v stredoveku bola hlina. Nemožno však zabúdať, že v chudob-nejších vrstvách sa používal aj drevený stolový riad. Drevené nádoby vyhotovovali tokári sústružením, alebo debnári metódou zväzovania drevených dýh. Výrobky z dreva, podobne ako z ďalších organických materiálov, sa zachovávajú len v prostredí bez prístupu vzduchu. Počas archeologických výskumov ich najčastejšie nachádzame v studniach, kde vysoká hladina spodnej vody zabránila ich rozkladu. Takáto situácia sa vyskytla aj počas výskumov na Mostnej ulici, kde sa v jednej zo stredovekých studní našli fragmenty drevených vedierok, drevených nástrojov a kúsky kožených odevov.

Nádoby zo skla a kovu postupne dopĺňali a nahrádzali niektoré typy keramických nádob, hlavne fľaše a poháre. Keďže sklenené nádoby sa vďaka vysokej cene dlho vyskytovali len v prostredí bohat-ších spoločenských vrstiev, pri výskumoch na Mostnej ulici sa sklo z obdobia do konca 18. storočia takmer vôbec nevyskytlo. V mladších situáciách sa už sporadicky objavujú fragmenty ručne fúkaného skla a až po všeobecnom rozšírení lacných priemyselne vyrábaných lisovaných sklenených výrobkov v závere 19. storočia sa rôzne druhy fliaš, fľaštičiek a flakónov stali súčasťou každodenného života obyvateľov Mostnej ulice. Kurióznym nálezom je sklenený kalamár nesúci monogramom výrobcu MB (obr. 77).

71

MINCE

Ján Hunka

Archeologické výskumy uskutočnené na Mostnej ulici v posledných rokoch priniesli jeden z najväč-ších súborov mincí, aký bol v rámci Nitry objavený. Na skúmaných parcelách sa získalo až 79 mincí a iných numizmatických predmetov, pochádzajúcich od 3. storočia pred Kristom až do začiatku 20. storo-čia. Tieto nálezy dopĺňajú poznatky o vývoji osídlenia tejto časti Nitry hlavne pre obdobie od vrcholného stredoveku po súčasnosť.

Mince z obdobia mladšej doby rímskej

Jedným z najzaujímavejších nálezov z Mostnej ulice je súbor štyroch rímskych mincí a kahanca, objavený v zásype novovekej studne (obr. 44, 45). Mince sú datované do 3.-4. storočia. Konkrétne sú to platidlá cisárov Proba a Constantia Galla(?). Jednu mincu nebolo možné kvôli jej zlej zachovalosti bližšie určiť. V súbore sú málo kvalitné razby z rokov 276-354, dva antoniniány (nekvalitné strieborné denáre) a medený centenionalis. Sú to platidlá typické pre krízu rímskeho mincovníctva, vyvolanú politickými a hospodárskymi problémami v Rímskej ríši. Aby si ríša zachovala svoju celistvosť, mu-seli rímski cisári vynakladať mimoriadne veľké sumy peňazí na boj proti germánskym kmeňom, čo vyvolalo potrebu raziť inflačné mince. Tie sú časté aj na území juhozápadného Slovenska. Dokladajú prítomnosť rímskych vojsk, rôzne formy vzájomného germánsko-rímskeho súžitia a iné spoločenské kontakty. Možno aj mince z Mostnej ulice sem boli počas 3.-4. storočia prinesené rímskymi vojakmi či obchodníkmi.

Mince z rokov 1001-1301

Z obdobia prvých troch storočí existencie stredovekého uhorského štátu, kedy v rokoch 1000-1301 vládli králi z dynastie Arpádovcov, sa našlo 9 strieborných mincí. Skoro všetky pochádzajú zo zásypu hrobu objaveného v roku 1997. Sedem z nich predstavuje domáce razby - poldenáre (oboly) kráľa Šala-múna (1063-1074). Ďalšia minca pochádza z Bavorska. Ide o fenig (denár) vyrazený v druhej polovici 13. storočia Poslednou je napodobenina rakúskeho friesachského fenigu z neznámej mincovne, razená okolo roku 1200.

Z tohto súboru sú mimoriadne zaujímavé platidlá kráľa Šalamúna, na ktorých je znázornený schema-tizovaný portrét panovníka a nápis PANONIA (obr. 97a). Tri mince sa v hrobe našli v hline nad lebkou pochovaného a štyri pri lýtku jeho pravej nohy. Keďže v zásype hrobu sa našla novoveká keramika zo 17.-18. storočia, je zrejmé, že ide o novoveký hrob z tohto obdobia a nie o včasnostredoveký hrob s dokla-dom pietneho ukladania mincí (tzv. obolus mŕtvych), ktoré bolo na území dnešného Slovenska rozšírené hlavne od roku 1100 až po obdobie neskorého stredoveku. Včasnostredoveké mince sa do hrobu dostali omylom, je pravdepodobné, že hrobári pri výkope hrobovej jamy našli menší poklad mincí z polovice 11. storočia. Väčšinu mincí z pokladu si privlastnili, niekoľko z nich však zostalo nespozorovaných vo vy-kopanej hline, takže sa dostali do hrobu. Poklad mohol byť ukrytý do zeme napríklad počas vzájomných bojov medzi uhorským kráľom Šalamúnom a jeho protivníkmi - vojvodami Belom (neskorším kráľom Belom I., 1060-1063) a Gejzom (neskorším panovníkom Gejzom I., 1704-1077). Spory medzi kráľmi a synmi

72

predchádzajúcich panovníkov boli počas druhej polovice 11. storočia časté. Mladí uhorskí princovia, adepti na uhorský trón, často neboli ochotní čakať až do smrti panujúceho kráľa a snažili sa uplatniť svoje mocenské ambície už skôr. Aj preto im ich otcovia poskytli tretinu kráľovstva (tzv. údelné kniežatstvo), v ktorej si mohli overiť svoje vladárske schopnosti. Kniežatá spravovali rozsiahle územia zahŕňajúce okrem oblasti dnešného Slovenska aj časť Maďarska a Rumunska. Ovládali ich z centier v Nitre a Bihare. Mali vlastný panovnícky dvor (štátnych úradníkov), armádu, dokonca si razili aj mince. Miera nezávis-losti údelných kniežat bola značná, mohli nadväzovať medzinárodné politické a spoločenské kontakty. Hoci formálne podliehali kráľovi spravujúcemu dve tretiny územia, neraz došlo k vzájomným roztrž-kám. Nález z Mostnej ulice je preto významný z viacerých dôvodov:

1. Poukazuje na skutočnosť, že v danej dobe sa mince stali skutočným platidlom, to znamená, že obiehali medzi obyvateľmi štátu, aby sa pomocou nich mohol uskutočňovať nákup a predaj tovarov. Podobná minca sa zistila aj pri výskume Nitrianskeho hradu. Z blízkeho okolia Nitry sú takéto razby známe iba z Čakajoviec a Kostolian pod Tribečom.

2. Fakt, že sa Šalamúnove poldenáre nachádzajú aj na území Nitrianskeho vojvodstva, dokladá, že tu obiehali nielen razby vojvodov Bela a Gejzu, ale tiež razby kráľovské. Razby z Mostnej ulice sú z po-merne dobrého striebra, v danom čase to boli kvalitné platidlá.

3. Sedem mincí objavených na výskume dokladá prítomnosť pokladu, ktorý bol ukrytý asi v závere 11. storočia.

Takýchto nálezov nie je zo Slovenska známych príliš veľa. Okrem Mostnej ulice sa razby Šalamúna, resp. jeho predchodcov, našli iba v pokladoch z okolia Topoľčian (Dolné Chlebany, Ludanice) a v bližšie nelokalizovanom náleze z juhozápadného Slovenska. Spolu tak bolo objavených skoro 450 mincí, z nich 190 razieb bolo podobných nitrianskym. Všetky uvedené nálezy výrazným spôsobom poukazujú na exis-tenciu Nitrianskeho vojvodstva, resp. na politické problémy medzi vojvodami a kráľmi (napr. počas bo-jov Gejzu a Ladislava so Šalamúnom v roku 1073).

Z časového úseku 11. až začiatku 14. storočia sa na Mostnej ulici objavila aj ďalšia minca, nesú-ca nejasný obraz anjela na averze a bociana na reverze. Hoci je nájdený exemplár slabo zachovalý, bolo možné zistiť, že ide o bavorský fenig zo záveru 13. storočia. Táto razba je viac ako zaujímavá, lebo naznačuje viaceré možnosti, ako sa mohla dostať na územie západného Slovenska a do Nitry. V prvom rade môže dokladať diaľkový obchod medzi Uhorskom a Bavorskom, realizovaný po starej obchodnej ceste po Dunaji a odtiaľ suchozemskými cestami do širšieho okolia. Vtedajšie bavorské fenigy sa podobali na súdobé rakúske viedenské fenigy, takže často obiehali spolu s nimi na širo-kom území južných Čiech, Moravy, Rakúska, západného Slovenska a severného Maďarska. Môže byť však aj odrazom kolonizácie viacerých, z rôznych dôvodov opustených území uhorského štátu rakúskymi a nemeckými kolonistami. Tá prebiehala hlavne počas 11.-13. storočia. Je pravdepodob-né, že daná minca predstavovala osobný majetok cudzinca, ktorý sa dostal až do oblasti západného Slovenska. Bavorské mince z tohto obdobia sa na Slovensku nachádzajú len výnimočne, málopo-četné sú aj ich nálezy vo zvyšnej časti Uhorska. Jeden fenig Heinricha I. z rokov 1253-1290 sa našiel pri výskume hradu v Šintave a ďalší, bližšie neurčený fenig je z hradu Devín. Uvedené razby môžu naznačovať smer, ktorým putovali obchodníci a kolonisti z rakúsko-nemeckej oblasti. Všetky sa našli v dôležitých politicko-hospodárskych centrách, medzi ktoré patrila v danom období, aj napriek stra-te mestských práv, Nitra.

Výnimočným nálezom je aj napodobenina friesachského fenigu z neznámej mincovne, vyrazená okolo roku 1200. Na jednej strane je vládca držiaci kopiju so zástavou v ľavej ruke a mečom v pravej ruke. Z opisu vidno iba litery A a I. Na druhej strane je trojuholníková strecha chrámu, vyplnená šrafovaním, ktorá stojí na obdĺžniku s guľkami. Po stranách trojuholníka sú dve veže zakončené tro-juholníkmi a guľkami. Medzi vežami by mal byť kríž. Takáto razba sa v Nitre a blízkom okolí dosiaľ nenašla. Frisachské fenigy boli kvalitné strieborné platidlá vyrábané v rakúsko-tirolsko-chorvátskej oblasti. Vo svojej dobe, t. j. v 12. a 13. storočí, boli dôležitým prvkom udržiavajúcim na danom území obchodné styky. Preto sa popri originálnych minciach, razených asi v 10 mincovniach, začali pro-dukovať aj ich napodobeniny - taká sa napríklad našla aj v Nitre. Pre uhorských obchodníkov, teda aj obchodníkov z oblasti Slovenska, boli friesachské fenigy výnimočnou mincou. Veď predstavovali počas prvej polovice 13. storočia hodnotu minimálne troch súdobých uhorských denárov Ondreja II. (1205-1235). Tým značne uľahčili obchodnú výmenu. Je možné predpokladať, že minca z Mostnej ulice prišla do Nitry z Rakúska alebo z Chorvátska. Tu určite obiehala dlhšiu dobu, až kým sa ne-

73

stratila. Napriek tomu, že v rokoch 1200-1240 sa v Nitre a okolí museli používať friesachské fenigy rôznych typov úplne bežne, ich nálezy sú zatiaľ málopočetné. Je to predovšetkým z toho dôvodu, že mnohí obchodníci ich po skončení obehu nechali roztaviť a potom sa z nich vyrobili úplné iné mince. Z hľadiska Nitry sú ale dôležitým prameňom k poznaniu miestnych hospodársko-spoločenských pomerov. V nejednom prípade sú aj výnimočným archeologickým nálezom, lebo datujú jednotlivé objekty. Je tomu tak v prípade Mostnej ulice, benediktínskeho kláštora na Zobore, pohrebísk v Drá-žovciach a v Nedanovciach-Krásne.

Mince z rokov 1301-1526

Ďalšie platidlá objavené na Mostnej ulici sú z obdobia od 14. do začiatku 16. storočia. Ide o 9 neskoro-stredovekých domácich a zahraničných mincí. Najstaršou z nich je rakúska strieborná minca - viedenský fenig Albrechta II. s obrazom zajaca. Minca bola vyrazená v rokoch 1330-1358. Táto razba je zaujímavá z viacerých dôvodov. V Rakúsku, kde sa takéto platidlá vyrábali, bola iba jednou z tisícok mincí bežne používaných obyvateľmi štátu. V rámci Uhorska, resp. západného Slovenska, je ale nálezov s minca-mi Albrechta II. pomerne málo. Zapríčinila to súdobá spoločenská situácia, keď politické boje vedené v rokoch 1301-1321 medzi uhorským kráľom Karolom Róbertom z Anjou a bývalým palatínom Matú-šom Čákom Trenčianskym a jeho prívržencami výraznou mierou obmedzili obchodné vzťahy v štáte. Hospodárska situácia v Uhorsku včítane situácie v rámci obchodu sa zlepšila až po smrti Matúša Čáka v roku 1321 a zlikvidovaním domácej šľachtickej opozície voči kráľovi Karolovi. V rámci zlepšenia eko-nomiky štátu sa uskutočnili v dvadsatych až štyridsiatych rokoch 14. storočia aj viaceré banské a min-cové reformy. Ich dôsledkom bolo, že sa okrem iného začali vyrábať kvalitné zlaté (florény) a strieborné mince (groše, denáre, poldenáre). Tie dokázali z uhorského prostredia vytlačiť všetky cudzie platidlá, české groše a rakúske fenigy. Preto sa v našich nálezoch objavujú väčšinou iba fenigy vyrazené do konca prvej tretiny 14. storočia. Fenigy vyprodukované po uvedenom čase sú iba ojedinelé. Konkrétne, fenig Albrechta II., aký sa objavil aj na Mostnej ulici, sa dosiaľ na Slovensku zistil iba v pokladoch mincí z Tr-navy, Stupavy, Bratislavy, Cífera-Pácu, Senice (obr. 97b). Tie boli ukryté do zeme v rokoch 1358, 1392, 1410-1430. V spomenutých pokladoch sa zistilo iba 95 ks takýchto mincí. Fenig Albrechta II. z Mostnej ulice je nielen prvým fenigom tohto kráľa objaveným v Nitre, ale je aj jedným z mála exemplárov fenigov uvedeného vládcu, zachovaných v pokladoch mincí zo Slovenska. Okrem iného dokladá skutočnosť, že napriek ekonomickým reformám Karola Róberta mnohí obchodníci používali rakúske fenigy pri svojich obchodoch naďalej, aj keď ich podiel na tvorbe obeživa štátu už bol len asi 20%. Najviac sa tieto razby využívali v priestore medzi Bratislavou, Trnavou a Nitrou.

Pri výskume jednotlivých parciel na Mostnej ulici sa získal aj pomerne výrazný súbor mincí z pre-lomu 14. a 15. storočia. Ide tu predovšetkým o platidlá rímsko-nemeckého cisára a uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského (1387-1437). Našli sa tu strieborné mince zvané parvus, vyrábané v rokoch 1387-1427, ktoré mali štít so štyrmi erbmi a kríž, medzi ramenami ktorého sú štyri kráľovské koruny (obr. 96c). Tieto mince mali hodnotu necelého poldenára. Vo svojej dobe patrili k najbežnejším minciam, ktoré sa medzi ľuďmi používali. Razili ich asi v 10 mincovniach, pričom kvalita vyhotovenia razidiel a akosť mincí neboli rovnaké, známe sú aj ich napodobeniny a falzifikáty. Dva takéto falzifikáty parvov sa zistili aj v Nitre. Oproti originálom mali menší priemer (9-10 mm), nižšiu váhu (0,122 g a 0,21 g) a horšiu akosť mincového kovu, z ktorého boli vyrobené. Falšovateľ svojou činnosťou získal mince s hodnotou asi 3/4 parvu, na trhu ich ale používal ako mince s hodnotou celého parvu. Zvyšný rozdiel bol jeho zisk. Pri niekoľkých sfalšovaných minciach bol daný zisk nepodstatný, ale pri stovkách mincí už išlo o desiatky gramov získaného striebra. Z neho sa dali vyraziť ďalšie a ďalšie mince. Nitrianske falzifikáty parvov asi neboli vyrazené v Nitre, lebo takéto razby voľne obiehali spolu s originálmi po celom štáte. Ďalšie Žigmundove peniaze mali hodnotu quartingu, čiže štvrťdenára. Razili sa v rokoch 1430 až 1437. Niesli obraz kráľovskej koruny a dvojkríža s mincovými značkami. V rámci Mostnej ulice sa našli dva origi-nálne exempláre a jedno falzum. Táto nelegálna činnosť vznikala počas dvadsiatych a tridsiatych rokov 15. storočia preto, že štát bol v značnej politickej kríze. Spôsobili ju vpády husitských vojsk, ktoré ohro-zovali pomerne veľkú časť územia strednej Európy. Od roku 1428 približne do roku 1435 husiti pôsobili na území Slovenska a severného Maďarska. Aj samotná Nitra bola podľa viacerých historických prame-

74

ňov ohrozovaná husitmi hlavne preto, že na Nitrianskom hrade bolo sídlo jedného z hlavných centier katolíckej cirkvi v Uhorsku - nitrianskeho biskupstva. Husiti však útočili na Ponitrie tiež kvôli tomu, že tu boli desiatky lokalít s vyspelou hospodárskou základňou sľubujúcou bohatú korisť. Na druhej strane okolie Bratislavy, Trnavy, ako aj Ponitrie boli tiež miestom častých vojenských stretnutí medzi vojskami kráľa Žigmunda, vedenými Ctiborom zo Ctiboríc, a vojskami rôznych husitských veliteľov. Takže nie je až také prekvapujúce, že sa v danom priestore pomerne často nachádzajú Žigmundove mince obiehajúce práve počas dvadsiatych a tridsiatych rokov 15. storočia a tiež aj napodobeniny a falzifikáty oficiálnych štátnych peňazí.

K tridsiatym rokom 15. storočia sa viaže aj v našom prostredí málo nachádzaná minca - strieborný denár vrchného veliteľa Rádu nemeckých rytierov Mikuláša Redwitza, vyrobený v rokoch 1430-1434. Komtúr (vrchný veliteľ) M. Redwitz bol spolu s menšou vojenskou jednotkou vyslaný do banátu Tur-nu-Severino v dnešnom Rumunsku, aby hájil južnú hranicu Uhorska proti nájazdom tureckých vojsk, ktoré od roku 1396 postupovali do Uhorska. Kvôli výprave mu boli vo viacerých štátnych mincov-niach vyrazené strieborné denáre. Po skončení neúspešnej misie sa Redwitz so zvyškom svojich vojsk v roku 1434 vracal do Uhorska, preto sa mince razené v jeho mene nachádzajú aj na území dnešného Rumunska, Maďarska, západného Slovenska, zopár exemplárov je aj v Poľsku. Na Slovensku sa ich našlo necelých 200, najväčšia časť je v poklade zo Šurian, Letničia, okolia Dunajskej Stredy, Šiah. Oje-dinelé mince sú známe napríklad z Veľkého Zálužia a z Banskej Bystrice. Aj exemplár z Mostnej ulice je svojím spôsobom výnimočný, lebo môže dokladať pobyt niektorého z vojakov M. Redwitza priamo v meste.

S husitskými, resp. bratríckymi nájazdmi v štyridsiatych až šesťdesiatych rokoch 15. storočia súvisia aj ďalšie mince. Sú to predovšetkým tri bavorské fenigy Henricha IV. z rokov 1393-1450 a Ľudovíta IX. z rokov 1450-1460. Vyrazili ich v mincovniach v Landshute a Oettingu. Na averze majú zobrazeného psa pred rozkvitnutým stromom, na reverze je skratka mena panovníka vo forme malého písmena h alebo veľkého písmena L.

V Bavorsku boli tieto razby bežné, no na území dnešného Slovenska sa podobné razby vyskytujú iba v súvislosti s pôsobením vojsk nástupcov husitov, teda bratríkov. Vyskytujú sa v rámci tzv. bratríckych táborov, t. j. v miestach, kde si bratríci vytvorili svoje pevnosti. Väčšinou si ich budovali v opustených hradoch, resp. na hradiskách a iných vyvýšeninách. K Nitre najbližšie boli takéto opevnenia v Branči, Krnči a Ducovom. Z daných pevností podnikali výpady proti slabo chráneným mestám a dedinám, kde žiadali dávky za neútočenie a za to, že danú lokalitu nezničia vypálením. Cudzie mince - rakúske, salzburské, bavorské a iné fenigy, ako aj české a moravské mince nízkych hodnôt bratríci na Slovensko donášali kvôli zisku. V uhorskom štáte pretrvávala v danom období dlhodobá politická a hospodárska kríza. Navonok sa prejavovala rýchlym striedaním panovníkov (od čias vlády Albrechta Habsburské-ho až po Ladislava V.) a šľachtickým odbojom, keď sa mnohí menší zemepáni pripájali k husitom či bratríkom. Úpadok panovníckej moci sa prejavil aj razbou nekvalitných mincí. Preto v štáte obieha-li desiatky druhov domácich a zahraničných mincí, pričom mnohé z nich obsahovali len minimum drahého kovu. Takáto situácia trvala až do roku 1467, kedy Matej Korvín (1458-1490) dokázal nielen potlačiť hnutie bratríkov a svojich domácich odporcov, ale podarilo sa mu uskutočniť aj základnú min-covú reformu. Na uvedené obdobie poukazujú ďalšie dve mince z Mostnej ulice - falzum uhorského(?) denára z 15. storočia, medený denár Ladislava V. z roku 1441 a menej kvalitný strieborný denár Mateja Korvína, vyrazený v roku 1465.

Poslednými dvoma mincami vyrobenými pred rokom 1526 sú strieborné uhorské denáre kráľa Ľu-dovíta II. (1516-1526). Prvý je z roku 1522, druhý z rokov 1524-1525. Sú to typické mince obiehajúce v prostredí nižších a stredných vrstiev vtedajšej spoločnosti. Podobné nálezy sú z územia celého Sloven-ska. Časté sú napríklad v pokladoch mincí ukrytých okolo roku 1526, kde sa vyskytujú spolu s denármi Mateja Korvína a Vladislava II.

Mince z rokov 1526-1711

Pomerne malá časť z mincí nájdených na Mostnej ulici v Nitre je schopná dokumentovať aj spolo-čenské pomery jestvujúce v tomto priestore v období do začiatku 18. storočia. Z hľadiska politického vývoja západného Slovenska, teda aj mesta Nitry, sa v danom čase prejavilo viacero nepriaznivých

75

javov, akými boli boje o prevzatie uhorského trónu medzi kráľom Ferdinandom I. (1526-1564) a jeho protivníkom Jánom Zápoľským (1526-1540) a vpády Turkov na územie dnešného Slovenska, uskutoč-ňované od roku 1530. Patrili k nim tiež povstania Bočkaja, Betlena, Tököliho, Juraja I. a Františka II. Rákociho, vedené proti habsburským kráľom od záveru deväťdesiatych rokov 16. storočia. Viaceré uvedené akcie výrazne prispeli k spustošeniu menších slabo opevnených majerov, osád a dedín, teda aj k celkovej destabilizácii lokálnych pomerov. Navonok sa okrem iného prejavujú aj zvýšeným ukrý-vaním mincí.

V rámci skupiny 13 mincí z obdobia rokov 1526-1711 by mohol salzburský 2-fenig arcibiskupa Mateja Langa z Wellenburgu (1519-1540) poukazovať na boje Ferdinanda I. a Jána Zápoľského, lebo súčasťou Ferdinandových kontingentov vojsk boli aj jednotky z rakúskeho prostredia. K uvedeným akciám by mohol patriť aj strieborný český jednostranný biely peniaz s obrazom dvojchvostého leva, vyrazený pred rokom 1562. České vojská taktiež tvorili súčasť Ferdinandových jednotiek, ktoré okrem toho, že bojovali s vojskami kráľa Jána, boli jednou z častí vojsk bojujúcich v rámci protitureckej obrany. Navyše, takéto mince sa na Slovensko dovážali kvôli obchodu z česko-moravskej oblasti, lebo obsahovali pomerne veľa striebra a boli v rámci strednej Európy všeobecne prijímané. Preto sú ich nálezy na našom území pomer-ne bežné.

Uhorské kremnické denáre Ferdinanda I. z rokov 1527-1559, Mateja II. z rokov 1615 a 1613-1620 (obr. 96e) aj Ferdinanda II. z roku 1628 sú bežnými platidlami nachádzajúcimi sa na Slovensku. Boli to jedny z najčastejšie používaných mincí. Keďže ich obiehali milióny týchto mincí a ich hodnota nebola veľmi vysoká, často sa strácali. Aj na razbách objavených na Mostnej ulici vidno, že boli dlhý čas v obehu, lebo ich zachovalosť je pomerne malá.

Ďalšou mincou z uvedeného obdobia je poškodená razba - poľská alebo pruská minca solidového/šilingového či polgrošového typu, vyrobená pravdepodobne ešte počas 16. storočia. Žiaľ, nie je možné ju bližšie určiť. Vo všeobecnosti ale dokladá prienik poľských a pruských mincí na slovenské trhy, keď obchodníci z Horného Uhorska (Slovenska) uskutočňovali svoje obchody až v Poľsku a Sliezsku a na-opak, poľsko-pruskí obchodníci chodili k nám nakupovať rôzne tovary a za ne platili viacerými druhmi mincí.

Posledné razby (obr. 97d, f, h) poukazujú na spoločenské pomery, aké vznikli počas vlády Leopolda I. (1657-1705) a za kuruckého povstania Františka II. Rákociho (1703-1711). Platidlá rôznych hodnôt a druhov sa používali v danom čase úplne bežne. Obchodovali s nimi nielen medzinárodní a domáci obchodníci a zmenárnici, tvorili tiež súčasť majetkov vojakov bojujúcich v rámci protitureckých vojen, protireformácie, bitiek s jednotkami proticisárskych povstalcov. Je možné povedať, že v 17. storočí a na začiatku 18. storočia ich poznal každý obyvateľ štátu, v nejednom prípade aj príslušníci najchudob-nejších vrstiev spoločnosti. Zvláštnosťou tohto obdobia však bol jav vyskytujúci sa v celej novovekej Európe, že mince neboli hodnotené z hľadiska ich vydavateľa (t. j. štátu, resp. panovníka, ktorý ich nechal vyraziť), ale z hľadiska ich ceny vyjadrenej hodnotou drahého kovu, z ktorého bola minca vy-produkovaná. Preto sa neraz stávalo, že v rámci obeživa jedného štátu sa vyskytovali nielen platidlá domáce, resp. vyrobené v najbližšom okolí, ale tiež razby z geograficky vzdialených území, dokon-ca aj mince nepriateľských štátov. Jednoducho, kolovali všetky mince, ktoré mali akú-takú hodnotu. Analýzou slovenských nálezov mincí sa zistilo, že sa tu vyskytujú platidlá približne 140 európskych vydavateľov.

Hoci sa na Mostnej ulici vyskytli mince oveľa menšieho počtu vydavateľov, aj tak sa tu sústredili raz-by z pomerne veľkého geografického regiónu. Našli sa tu predovšetkým razby Leopolda I., akými boli uhorský denár z roku 1680, dolnorakúsky 3-grajciar z roku 1670 a sliezsky 3-grajciar z roku 1702. Spolu s nimi určite obiehal aj sliezsky grajciar z roku 1704, vydaný olešnickým vojvodom Karolom (1684-1745). Počas kuruckého povstania sa používali v Nitre a okolí aj kremnické poltúry Františka II. Rákociho z ro-kov 1705 a 1707.

Spomenuté platidlá sa na západnom Slovensku vyskytujú pomerne bežne. V rámci Mostnej ulice je výnimočný nález kremnickej poltúry z roku 1704 (obr. 71c), nájdenej na zvyškoch starej, kameňmi dláždenej cesty. Vďaka tomuto šťastnému nálezu môžeme pomerne presne datovať obdobie výstavby cesty a jej používania. Je možné, že poltúru na ceste ktosi stratil v čase ohrozenia Nitry kurucmi. Ako je z historických prameňov známe, kuruci boli k mestu ako sídlu popredného predstaviteľa katolíckeho kléru nemilosrdní. Veľkú časť z neho vyrabovali a zničili. Popri už spomenutých minciach z Mostnej ulice dokladá uvedené nepokojné časy aj nález veľkých medených 10-poltúr na hrade, aj poklad rôznych strieborných platidiel v Nitrianskych Hrnčiarovciach.

76

Mince z rokov 1711-1918

Aj v nasledujúcom období rokov 1711-1918 obiehali na Slovensku mince vyrazené v priestore celej strednej Európy. Boli to totiž razby habsburskej monarchie, ríše pozostávajúcej z niekoľkých desiatok menších štátov. Počas záveru 17. storočia a v prvej tretine 18. storočia došlo k zjednoteniu štátnej meny, čo prinieslo nielen unifikáciu umeleckého vzhľadu mincí (väčšina z nich mala na prednej strane obraz panovníka, na zadnej znak štátu a prídavné výzdobné symboly), ale aj ich razbu na rovnakých strojoch a s rovnakými metrologickými parametrami (včítane akosti). Mince si boli navzájom tak podobné, že ľudia ktorí ich používali sa vôbec nezamýšľali nad faktom, prečo majú vo svojom mešci razby uhorské či rakúske, české, nemecké alebo sedmohradské. Aj na Mostnej ulici sa našlo viacero mincí z čias vlády Márie Terézie (1740-1780; obr. 97j), Františka Lotrinského (†1765), Jozefa II. (1780-1790), Františka I.-II. (1792-1835), Františka Jozefa I. (1848-1916).

Zistili sa tu predovšetkým mince medené (grajciare, poltúry, grešle), ktoré boli od roku 1760 kvôli nedostatku drahých kovov masovo razené namiesto strieborných mincí. Boli to najmä uhorské platidlá - medený denár a poltúra z rokov 1760-1767, grajciar z roku 1780, 1/4-grajciar a grajciar z roku 1781, 1- a 3-grajciare z rokov 1800 a 1812. Rakúske razby reprezentujúce iba mince v hodnote grajciara sú z rokov 1762, 1780-1790, 1800. Českou mincou je grešľa z roku 1768. Je viac ako pravdepodobné, že pô-vodnými vlastníkmi spomenutých mincí boli popri najbežnejších členoch vtedajšej spoločnosti (napr. námedzných poľnohospodárskych robotníkoch a pracovníkoch z fabrík) aj ľudia zo stredných vrstiev (drobní predavači, remeselníci, úradníci). Je zaujímavé, že na Mostnej ulici sa ich výskyt zaznamenal predovšetkým vo východnej časti skúmanej plochy. Na parcelách ležiacich bližšie k Župnému domu ich bolo málo.

Z výskumu pochádzajú aj mince z posledných rokov Rakúsko-Uhorskej monarchie, ktorej v tom čase vládol František Jozef I. (1848-1916). Pretože v monarchii boli považované za hlavné mincovne iba dva podniky na výrobu platidiel, vo Viedni a Kremnici, nesú skoro všetky nájdené razby iba značky týchto mincovní. Viedenskými mincami boli grajciare z rokov 1851, 1859, 1860, 1891, 5/10-grajciara z roku 1860, 2-halier z roku 1894. Kremnickými mincami boli 4-grajciar z roku 1868, grajciare z rokov 1858-1885, 2-halier s letopočtom 1904 a halier z roku 1899. Všetky tieto platidlá sa v uvedenom čase používali v každodennom styku, teda pri nákupoch tovarov či platbách za rôzne služby a tvorili súčasť miezd. Ich nálezy sú časté nielen preto, že boli razené každoročne v 5 až 35 miliónových nákladoch, ale ich hodnota bola dosť malá, takže ich ľudia po strate veľmi nehľadali. K obdobiu vlády Jozefa I. sa ale viažu dva iné nálezy, ktoré síce neboli získané archeologickým výskumom, ale sa našli náhodou. Pri búraní domu tokára M. Branikoviča na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov 20. storočia sa objavila drevená debna. Pretože bola spráchnivená, rozsypala sa a pritom sa zistilo, že mala pôvodne dvojité dno, v ktorom bol ukrytý poklad mincí. Bolo tu uschovaných 200 strieborných korunových mincí Františka Jozefa I. z rokov 1892-1916 a srbské dináre. Je evidentné, že poklad bol ukrytý kvôli zlej spoločenskej situácii počas prvej svetovej vojny ako zábezpeka do budúcnosti. Podobný poklad, pozostávajúci zo 645 strieborných mincí Františka Jozefa I. a platidiel iných štátov, sa objavil v roku 1985 v suteréne predajne Lacná obuv na Mostnej ulici 42. Poklad bol ukrytý v roku 1944, kedy dom patril židovskému obchodníkovi s koloniálnym tovarom Ehrenfeldovi.

Viac ako zaujímavou je jedna z posledných mincí objavených na Mostnej ulici. Je ňou turecká minca sultána Abdülhamida II. (1876-1909), 20-para z roku 1876 (obr. 97g). Je zvláštna najmä tým, že bola upra-vená do podoby šperku, ak sa k nej prirobilo uško na zavesenie. Minca sa tak stala medailónom. Turecké mince z 19. storočia sa na Slovensku v podstate nenachádzajú, lebo výboje tureckých vojsk skončili na našom území okolo roku 1685. Je jednoznačné, že pôvodný majiteľ mince ju musel získať mimo Sloven-ska, najskôr v oblasti Balkánu, kde takéto razby obiehali ako domáce obeživo. Určite si ju nevzal kvôli hodnote kovu, lebo je z niklu. V Chorvátsku, Slovinsku, Bosne, Srbsku atď. mohol byť na vandrovke, resp. ako vojak c. k. armády.

77

Nálezy iných numizmatických predmetov

V súbore mincí a ďalších predmetov z Mostnej ulice sú zaujímavé aj iné nálezy. Je to predovšetkým nemecký počítací žetón vyrobený v Norimbergu, v dielni majstra Johanna Friedricha Weidlingera (1710-1765). Exemplár z Nitry patrí k značne obľúbenému a dlhodobo vyrábanému typu žetónov, ktoré majú na prednej strane tzv. zemské jablko - guľu, na ktorej je kríž, na druhej strane zase astrálne sym-boly - slnko, mesiac a hviezdy. Počítacie žetóny sa používali pri sčítavaní systémom abakus. Ukladali sa na stôl, kde boli línie čísiel 1, 10, 100 až milión a medzi nimi línie čísiel 5, 5, 500 atď. Keď sa malo sčítať veľké množstvo tovarov alebo súm peňazí, dávali sa namiesto jednotlivých čísiel na stôl žetóny. Klade-ním štyroch žetónov na trinástich líniách, to značí s 52 žetónmi, sa dokázala vyjadriť suma 6 666 664 predmetov. Žetónmi sa dalo sčítavať a odčítavať, deliť a násobiť. Ich výhodou bolo, že šetrili papier, na ktorý by sa robili medzisúčty a do účtovnej knihy sa dal len konečný výpočet. Nález žetónu dokladá, že v nejakej blízkej domácnosti, alebo možno aj v rámci mesta sa konali výpočty, na ktoré sa použili počítacie žetóny.

Posledné dva nálezy sú medaily. Prvý, starší nález je spätý s kultom svätých, tak značne rozšírenom v celej strednej Európe počas 17. a 18. storočia. Je to oválny benediktínsky medailón s uškom, vyho-tovený z pomosadzeného medeného plechu (obr. 72c). Na averze je postava sv. Benedikta z Nursie a kruhopis .S:P:BENE-DICTE.OPN. (text možno rozviesť ako „sanctus pater Benedicte ora pro nobis“, v preklade „sv. otec Benedikt, oroduj za nás“). Na reverze je rovnoramenný kríž, v ktorého rame-nách sú litery CSSML-NDSMD, medzi ramenami CSPB, čo značí „crux sacra sit mihi lux“ - „svätý kríž nech mi je svetlom“ a „non draco sit mihi dux“ - „diabol nech nie je mojim vodcom“. Okolo je kruhopis *S.M.Q.L.I.V.B. IHS.V.R.S.N.S.M.V. („sunt mala quae libas ipse venena bibas; Jesus; vade retro Satana nunquam suade mihi vana“ - „choď preč Satan, nezvádzaj ma k márnostiam, to, čo mi nahováraš, je zlé, sám si vypi svoje jedy“). Keďže medailón už má oválny tvar (staršie typy sú oktogonálne) a nebol odlievaný ako podobné medailóny z 18. storočia, predpokladáme, že nitriansky medailón pochádza z prelomu 17. a 18. storočia. Takéto výrobky patria do skupiny sviatostiek - predmetov kupovaných na pútiach a trhoch, vyrábaných z dôvodu uctievania určitého svätého. Ľudia verili v ochrannú silu týchto me-dailónov a preto ich počas života nosili na krku, po smrti sa im dávali do hrobu. V rámci Slovenska sú benediktínske medailóny jednými z najrozšírenejších, lebo niesli formulu zaháňajúcu diabla, resp. iné nečisté sily. Používali sa aj ako ochrana pred epidémiami chorôb. Nie je vylúčené, že v nitrianskom prostredí ich nosili práve počas cholerových epidémií, ktoré boli v 18.-19. storočí pohromou pre miest-nych obyvateľov.

Druhý medailón je oslavný upomienkový predmet vyrobený v roku 1873 na počesť 25. výročia prevza-tia vlády v Rakúsko-Uhorsku Františkom Jozefom I. Na prednej strane má portrét panovníka a kruhopis FRANZ JOSEPH I. KAISER V. öSTERREICH. KöNIG V BöHMEN ETC. APOST. KöNIG V. UNGARN. Na druhej strane bol medzi dva prekrížené konáriky vložený text: 2// DECEMBER // 1873. Medailón je z bronzu. V čase jeho výroby sa určite našlo dosť obyvateľov mesta, ktorí si týmto spôsobom chceli pri-pomenúť túto udalosť.

79

KACHLICE

Mário Bielich - Marián SaMuel

Jednou z podmienok prežitia ľudského rodu v našich klimatických podmienkach je potreba za-bezpečiť si dostatok tepelnej energie. Celé tisícročia bola táto nutnosť spojená s využitím a s čo naj­efektívnejším ovládnutím tepla, ktoré poskytoval oheň. Hoci oheň plnil v ľudskom spoločenstve aj magicko­ochrannú, obnovujúcu a očistnú funkciu, príprava jedla, vydávanie tepla a svetla zostávali vždy najdôležitejšie. Ako sa od paleolitického lovca po neolitického roľníka oheň postupne presúval z otvorenej krajiny do ľudských príbytkov, tak sa menilo ohnisko obložené kameňmi na prvé jedno-duché hlinené piecky. Dôkazom spútania ohňa do uzavretého, kontrolovaného priestoru sú aj prvé prenosné keramické piecky tzv. „pyraunos“, objavujúce sa v našom prostredí v dobe bronzovej. Z pô-vodných pravekých piecok sa v toku stáročí vyvinula stredoveká kachľová pec. Za jej technologického predchodcu možno považovať rímske hypokaustum. Pomocou hypokausta sa miestnosť zohrieva-la horúcim vzduchom šíreným v dutom priestore umiestnenom väčšinou pod podlahou. Aj princíp kachlice samotnej je rímskym vynálezom. V dobe neskorého cisárstva sa v priestore nad Alpami totiž objavujú v domoch rímskych miest pece v tvare polsuda s kvadratickým podkladom. Z konštrukč-ných dôvodov boli v klenbe pece použité duté nádoby (caccabus) odľahčujúce klenbu. Takúto pec, skladajúcu sa z približne 250 caccabusov, spomína aj zákon longobardského kráľa Liutpranda (713­744). Ďalšia nepriama včasnostredoveká zmienka o kachľovej peci pochádza z roku 937 z kláštora St. Gal-len. Hovorí o požiari založenom žiakom, ktorý z pece zobral žeravý uhlík. Na známom pláne tohto kláštora, pochádzajúceho z prvej štvrtiny 9. storočia, sú zobrazené v rohoch miestností kvapkovité útvary predstavujúce pravdepodobne kupoly hlinených pecí. S prvým zobrazením „klasickej“ kach-ľovej pece sa však stretávame až na freske zo švajčiarskeho mesta Kostnica (Constanz), pochádzajúcej zo začiatku 14. storočia.

Kľúčovým technologickým predpokladom rozvoja vykurovacieho systému bol objav a rozšírenie používania murovaného komína. Prvé komíny sa začali objavovať v 10. storočí v severnom Taliansku a ich vývoj bol zavŕšený do konca 14. storočia. V tom čase sa začínajú čoraz častejšie, hlavne v nadalp-skom priestore, objavovať prvé kachľové pece. Oproti dovtedajšiemu spôsobu vykurovania mala kach-ľová pec niekoľko výhod. Na rozdiel od otvoreného ohniska, ktorého priestor bol obložený kameňmi, prípadne hlinených piecok alebo neskorších kozubov či krbov, zohrievajúcich iba priestor neďaleko ohniska, kachľové pece vyhrievali dostatočne celú miestnosť. Princíp vyhrievania kachľovou pecou bol založený na cirkulácií teplého vzduchu v miestnosti ­ vzduch zohriaty kachľami pomaly stúpal nahor a pozdĺž stropu sa šíril do chladnejších častí miestnosti, pričom na protiľahlej stene mierne vychlad-nutý klesal k podlahe a vracal sa späť k priestoru kachľovej pece. Takto sa postupne rôzne teplé vrstvy vzduchu premiešavali a po určitej dobe bola v celej miestnosti takmer rovnaká teplota. Ďalšou veľkou výhodou bola predovšetkým akumulácia tepla a jeho odvádzanie do miestnosti dlho po vyhasnutí ohňa. Efektívnosť vykurovania tak vzrástla z 10­15% využívaných pri krboch až na 50­60% v kachľo-vých peciach. Uzavretím ohňa do kachľovej pece sa výrazne znížilo aj nebezpečenstvo požiaru a od-stránilo sa šírenie dymu v miestnosti a jej znečistenie sadzami. Nezanedbateľná, hlavne v šľachtických sídlach a domoch vážených mešťanov, bola reprezentatívna a estetická funkcia kachľovej pece. Deko-račné prvky vyjadrovali aj ideovo­politickú funkciu pece. Napríklad časté zobrazenie habsburského orla deklarovalo spätosť majiteľov s vládnou mocou. Výzdoba pece odrážala spoločenské postavenie, rodinné zväzky, prípadne osobné alebo obchodné kontakty majiteľa. Vďaka spomenutým vlastnostiam znamenala kachľová pec výrazný pokrok v spôsobe vykurovania interiérov a jej použitie sa rýchlo roz-šírilo do mnohých krajín Európy, takže v 15. storočí je prevládajúcim a v 16. storočí základným spôso-bom vykurovania príbytkov majetnejších vrstiev stredovekej spoločnosti. Táto skutočnosť sa odráža aj v archeologickej praxi, keď kachlice a ich zlomky sú popri kuchynskej keramike najčastejšími nálezmi pri skúmaní stredovekých miest a hradov.

80

Stredoveká kachľová pec sa väčšinou skladala z troch základných častí. Základ pece tvoril podstavec postavený z pevného stavebného materiálu ­ tehiel alebo kameňa. Stredný diel tvoril kachľový sokel ma-júci najčastejšie tvar kvádra, v ktorého dutom vnútri horel oheň. Vrchnou časťou bol kachľový nadstavec v tvare kvádra, valca alebo polygonálneho hranola. Jeho horný okraj zdobili rímsové kachlice často do-dávajúce telesu kachieľ vzhľad architektúry. Konštrukcia kachieľ bola väčšinou samonosná, to znamená, že pozostávala iba z jednotlivých kachlíc spojených výmazom pomocou kachliarskej hliny bez ďalších murovaných podporných konštrukcií. Hlina spájajúca jednotlivé kachlice sa postupne „vypálila“ a stvrd­la tak, že pevne spojila jednotlivé kachlice pece.

Hoci v toku stáročí sa kachle rýchlo vyvíjali po výtvarnej stránke, technologický a konštrukčný princíp zostával nemenný. Najstarším typom kachlice bola jednoduchá hrncovitá kachlica s otvore-ným kruhovým ústím a dlhým telom. Jednotlivé „hrnce“ boli osadené do murovanej pece, najčastejšie pozostávajúcej z kubického podstavca a polguľovitého nadstavca. Kachlice teda nevypĺňali celú stenu kachľovej pece a preto akumulovali len málo tepla, ktoré vydávali až od momentu rozpálenia stien. Takéto kachle sú označované ako pece neakumulujúce. Podľa ich vonkajšieho tvaru rozlišujeme val-covité, kužeľovité a kupolovité pece. Pece zhotovené z komorových kachlíc lepšie akumulovali teplo z vnútra pece a následne ho pozvoľne dlhší čas vydávali. „Klasické“ pece sa skladajú z jednej, dvoch alebo troch častí. Podľa tvaru týchto nadstavbových častí ich možno rozdeliť na pravouhlé, kvadratické a okrúhle.

Na základe ikonografických prameňov i početných nálezov sa predpokladá, že „domovom“ kach-ľových pecí sú alpské krajiny, hlavne oblasť dnešného Švajčiarska. Tu sa v prvej polovici 12. storo-čia objavujú prvé exempláre nádobkových kachlíc „Becherkacheln“, ktoré v druhej polovici daného storočia prenikli do Nemecka a odtiaľ zhruba a sto rokov neskôr do Čiech a Poľska. Najstaršie nále-zy nádobkovitých kachlíc z Uhorska pochádzajú z poslednej tretiny 14. storočia z hradu Vyšegrád, kráľovského paláca v Budíne a z meštianskych domov v Pešti. Ich ústie je kruhové alebo upravené do tvaru srdca, medzi exemplármi sú aj cibuľovité kachlice. Aj prvé glazované kachlice v Uhorsku, datované do anjouvského obdobia (1308­1382), pochádzajú z Budína a Vyšegrádu. Okrem importov zo zahraničia zásobovali kráľovské paláce a najhonosnejšie šľachtické sídla kráľovské dielne, neskôr dielne vznikajúce vo väčších mestách. Vedúcu úlohu v 15. storočí hrala hlavne dielňa v Budíne. Naj-väčší rozkvet zaznamenala za vlády Mateja Korvína, ktorý sa sám stal častým námetom na kachli-ciach. Práve táto dielňa určovala módne trendy provinčným dielňam až do konca 16. storočia. Od polovice 15. storočia rastie význam mestských kachliarskych dielní. Postupné prenikanie kachľových pecí z prostredia hradov a miest na vidiek dokladajú nálezy novovekých kachlíc v zemianskych prí-bytkoch 18.­19. storočia.

Kachliarstvo ako samostatné remeslo dlho neexistovalo. Prví výrobcovia kachlíc boli hrnčiari vyrába-júci luxusnú keramiku pre panské sídla. Táto skutočnosť bola podmienená ekonomicky, pretože kachľo-vé pece boli oproti bežnej keramike a hrnčiarskym výrobkom oveľa drahšie, čím sa obmedzoval okruh objednávateľov na sociálne vyššie prostredie. Kachle zároveň boli aj výrobkom trvalejším ako bežná spotrebná keramika, preto interval ich objednávania jedným spotrebiteľom nebol taký častý. Preto pre hrnčiara odkázaného na priebežný predaj svojich výrobkov predstavovala produkcia kachlíc iba občasný zdroj väčšieho príjmu. Hrnčiar museli okrem výroby samotných kachlíc zvládnuť aj stavbu pecí, čo už prevyšovalo tradičný okruh jeho činnosti. Označenie „kachliar“ pre špecializovaného remeselníka vyrá-bajúceho len kachľové pece sa objavuje až v 19. storočí.

Pomerne vysoký stupeň špecializácie dosiahla keramická výroba na habánskom dvore. Habáni z ná-boženských dôvodov odchádzali na začiatku 16. storočia zo svojej vlasti ­ Švajčiarska a v roku 1526 prišli prví z nich aj na Slovensko. Typické habánske kachlice pokryté farebnými engobami a rastlinnou neskororenesančnou výzdobou dokumentujú úroveň habánskeho hrnčiarstva. V druhej polovici 16. sto-ročia sú pre habánske kachlice typické obdĺžnikové tvary s jednou alebo dvoma polguľovitými miskami. Z tohto obdobia pochádzajú aj jednoduché štvorcové kachlice bez ozdôb. V porovnaní s kachlicami zo stredovekých kachliarskych dielní na Slovensku sú technicky i dekoratívne menej náročné. V 17. storočí sa na habánskych kachliciach objavuje motív rakúskeho orla. Najmladšie sú štvorcové miskové kachlice s reliéfnou hviezdou uprostred, ktorých rohy sú vyplnené reliéfnym štvorlupienkovým kvetom.

Nové tvary i veľkosti kachlíc (od miniatúrnych až po veľkorozmerné) sa objavujú v období baroka. Popri tmavohnedej glazúre sa začínajú bežne vyrábať polychrómne kachlice, ako aj prvé biele kachlice s pozlacovaním ornamentu. V ornamentike dochádza k rozvoju rôznych zložitých geometrických a rast-linných ornamentov kulminujúcich v období rokoka. Reakciou na dekoratívny rokokový sloh je klasi-

81

cizmus, v ktorom sa kachliari vracajú k istej strohosti výtvarného stvárnenia. Klasicistické kachľové pece boli väčšinou biele, na nôžkach s valcovitým alebo kónickým korpusom. Typickou ornamentikou boli vavrínové festóny, girlandy, esovité pletence a ďalšie prvky známe z dobovej architektúry. Neprekva-puje nás ani dominujúca voľná plastika väčšieho formátu. Nasledujúce, časovo krátke obdobie empíru (začiatok 19. storočia), sa programovo obracia ku gréckemu dórskemu slohu so snahou o jednoduchosť a monumentalitu. Vo výzdobe týchto kachlíc sa objavujú antické či egyptské prvky. Romantizmus druhej polovice 19. storočia sa vracia k starším slohom, hlavne k románskemu a gotickému. Šľachta, strácajúca spoločenské aj ekonomické postavenie, sa tak snaží vzkriesiť historizmus. To sa prejavuje prestavbou šľachtických sídel a výrobou kópií stredovekých artefaktov a mobiliára. Dekoráciu nového štýlu prinies-la až secesia na prelome 19. a 20. storočia. Secesia, považovaná za posledný celistvý umelecký sloh, dala vzniknúť autentickým kachľovým reliéfom vysokej výtvarnej hodnoty. Dvadsiate storočie je už obdobím, keď výstavba kachľových pecí rýchlo ustupuje novým moderným spôsobom vykurovania.

Kachlice z Mostnej ulice

Počas archeologických výskumov v Nitre bolo v minulosti objavených stovky kachlíc a ich fragmen-tov. Najpočetnejšie a najucelenejšie súbory sa však našli práve počas výskumov na Mostnej ulici. Tie predstavujú rozsiahly nálezový celok dobre reprezentujúci vývoj kachliarstva v Nitre od 15. do konca 19. storočia. Hoci priame doklady o miestnej kachliarskej produkcii v Nitre zatiaľ chýbajú, je pravdepo-dobné, že prvé kachle dovezené do mesta zo vzdialenejších dielní postupne začali dopĺňať aj domáce výrobky miestnych hrnčiarov. Dochované fragmenty svedčia o remeselnej zručnosti a estetickej úrovni ich výrobcov, ktorí sa nebáli vytvárať nové motívy, odrážajúc tak nielen požiadavky odberateľa, ale aj vlastné výtvarné cítenie. Množstvo a variabilita kachliarskych výrobkov svedčí o tom, že už v prvej po-lovici 16. storočia nebolo v Nitre výnimkou vybavovať bohatšie domy kachľovými pecami. Dostupnosť kachlí rástla a v 18. až 19. storočí sa stali už bežnou súčasťou nitrianskych domov. V závere 19. storočia začali keramické kachle nahrádzať lacnejšie kovové výrobky a prvá polovica 20. storočia znamenala tak-mer úplný zánik tohto spôsobu vykurovania a tým aj kachliarskeho remesla.

Práve z Mostnej ulice pochádza aj jeden z najpočetnejších a najucelenejších súborov neskorogotic-kých kachlíc na Slovensku. Kachlice sa našli v roku 2003 počas výskumu na Mostnej ulici 66. Nález bol šťastnou zhodou niekoľkých okolností. Polohu sond totiž limitovalo rozmiestnenie pilót zabezpečujúcich statiku novostavby, ale hlavne budova z 19. storočia (donedávna stojaca v tomto priestore) nebola pod-pivničená, takže sa tesne pod jej podlahami zachovali neporušené vrstvy zo stredoveku a včasného novo-veku. V južnej časti sondy 1, v tesnej blízkosti dnešného chodníka, sa tak pod vrstvami zo 17.­18. storočia už v hĺbke 140 cm nachádzala vrstva s nálezmi z 15.­16. storočia, prekrývajúca hlbokú jamu s kolmými stenami a rovným dnom, vyplnenú popolom, prepálenou hlinou a uhlíkmi (obr. 98). Úplný pôdorys jamy nebolo možné zachytiť, pretože jej južný a západný okraj zachádzali pod profily sondy. Výplň jamy obsahovala značné množstvo črepov a iného archeologického materiálu. Jednu z vrstiev výplne vytvá-rali črepy, fragmenty, ale aj celé exempláre kachlíc, ležiace uprostred popola a prepálenej hliny. Získaný súbor obsahuje takmer 80 kachlíc a ich fragmentov (na postavenie pece bolo potrebných 80­120 kachlíc). Väčšinu kachlíc tvoria komorové kachlice štvorcového, obdĺžnikovitého, menej trojuholníkovitého tvaru, glazované svetlohnedou riedkou glazúrou. Na čelných stenách sú znázornené rôzne figurálne, rastlinné a geometrické motívy. Najpočetnejšie sú zastúpené kachlice so starozákonnými motívmi, ako sú Adam a Eva pod stromom poznania, na ktorom pelikán kŕmi mláďatá svojou krvou (obr. 85a), Dávid zabíja medveďa (obr. 86a), Samson bojuje s levom (obr. 85b), svätý Juraj zabíja draka (obr. 87, 88b) a ďaľšie mo-tívy. Motív sv. Juraja sa objavuje v dvoch variáciách. Popri kachliciach so štvorcovou čelnou doskou sa vyskytuje aj na väčších exemplároch s obdĺžnikovým tvarom čelnej dosky, v kombinácii so zobrazením mestskej symboliky v podobe troch veží s bránou (obr. 87). Pod mestským znakom sa nachádza štylizo-vané písmeno „N“, stvárnené v gotickej minuskulnej forme. Motív mestského znaku s trojicou veží je stvárnený mimoriadne detailne. Na strednej veži je zreteľná dokonca aj typická strieľňa kľúčového tvaru. Nález kachlice s mestskou symbolikou a písmenom „N“ naznačuje možnosť, že objavené kachlice boli súčasťou honosnej pece stojacej pôvodne v miestnosti nitrianskej radnice, prípadne v miestnosti domu mešťana, kde sa mestská rada schádzala. Polohu nitrianskej radnice sa doposiaľ nepodarilo identifikovať. Mohla stáť len niekoľko desiatok metrov od miesta, kde sa kachlice našli, najpravdepodobnejšie na starom

82

trhovisku v blízkosti najvýznamnejšieho farského Kostola svätého Jakuba (terajšie Svätoplukovo námes-tie). Zdá sa, že príčinou odstránenia kachlí nebolo ich násilné zničenie počas častých nepokojov alebo ešte častejších požiarov v Nitre. Mnohé z kachlíc sú nepoškodené a nenesú na vonkajšej ploche žiadne stopy po ohni. Je teda pravdepodobné, že kachľová pec jednoducho doslúžila a keďže už nespĺňala technické alebo estetické požiadavky majiteľa, bola rozobraná a nahradená inou. Podobných prípadov máme v his-torických prameňoch zachovaných niekoľko, napríklad v Bratislave si v priebehu necelých piatich rokov mestská rada dvakrát objednávala kachľovú pec u toho istého majstra vo Viedni (1444­1449).

Z Mostnej ulice pochádza aj ďalšia stredoveká kachlica s mestskou symbolikou. Motív architektúry mestského opevnenia s vežami a bránou sa bežne vyskytuje hlavne v prostredí slobodných kráľovských miest od konca 15. storočia. Bohatí mešťania tým mohli vo svojich príbytkoch demonštrovať výsady a stavovskú príslušnosť. Spomínaná kachlica má na čelnej stene zobrazený motív ozbrojenca strážiaceho hradby mesta s vytaseným mečom a štítom v ľavej ruke. Brána do mesta je otvorená. Po bokoch rytiera sa nachádzajú dve mestské veže (obr. 101). Výzbroj rytiera tvorí dlhý neskorogotický typ bodného meča a ľahký jazdecký štít s polguľovou spodnou hranou. Na štíte je zobrazený dvojchvostý lev s korunou na hlave. Hlavu rytiera chráni ťažký železný klobúk s takmer kolmo lomenou obrubou, trup chráni zreteľne vypuklý hrudný plech a kovová plátová suknica (pásový šorc). Zreteľná je plátová ochrana rúk s ple-chovou ochranou lakťa a náramenníky okrúhleho tvaru. Takáto zbroj sa v našom prostredí používala v druhej polovici 15. storočia, takže po zohľadnení celkového výtvarného stvárnenia predpokladáme, že kachlica vznikla na konci, resp. na prelome 15. a 16. storočia.

Početne, hoci vo fragmentárnom stave, sa počas výskumov nachádzajú renesančné kachlice. Väčšinou sú z obdobia okolo roku 1600. Časté sú glazované aj neglazované tapetové komorové kachlice s kombi-náciou geometrických a vegetatívnych prvkov. Barokové kachlice zastupuje nález fragmentu komoro-vej zeleno glazovanej kachlice s motívom okrídlenej hlavy anjela­cherubína, pochádzajúcej z prelomu 17. a 18. storočia (obr. 92a) a fragment farebne glazovanej komorovej kachlice so zobrazením tváre antic-kého boha Bakcha z toho istého obdobia (obr. 92d). Pomerne bežné sú aj nálezy kachlíc s heraldickými motívmi. Najbežnejšie sú motívy orla a orlice, vyskytujúce sa v našom prostredí od druhej polovice 16. storočia (obr. 92b, e, f). Heraldický orol (na rozdiel od orlice je zobrazovaný s dvoma hlavami) je u nás spájaný s panovníckym rodom Habsburgovcov. Oficiálnym štátnym znakom sa stal za vlády cisára Žig-munda Luxemburského (1410­1437). Znakom nemeckého kráľa však zostáva tradične orlica. Takýto mo-tív nesie aj fragment neglazovanej komorovej kachlice z polovice 16. storočia. Unikátnym reprezentan-tom kachliarstva z obdobia baroka je fragment neglazovanej kachlice zobrazujúcej poprsie habsburského panovníka s typicky výraznou dolnou perou. Na hlave panovníka je vavrínový veniec ­ symbol cisárskej moci (obr. 91b). Výnimočné je vyhotovenie kachlice v negatívnom reliéfe. Je možné, že ide vlastne o mat-ricu, pomocou ktorej sa vyrábali čelné dosky budúcich komorových kachlíc.

Nálezy jednoduchých nezdobených kachlíc z najmladšieho novoveku, teda z obdobia, keď kachľová pec stála takmer v každej domácnosti, sú počas výskumov už úplne bežné. Pre nedostatok priestoru ich v tejto publikácii neprezentujeme.

Štúdium kachliarskej produkcie 15.­19. storočia prispieva nielen k poznaniu špecifickej historickej výroby, ale do určitej miery umožňuje aj z nového uhla nahliadnuť do duchovného, spoločenského a sú-kromného života ľudí. Kachliarske výrobky, tvoriace jeden z prameňov hmotnej kultúry, umožňujú špe-cifickým spôsobom pochopiť význam a obsah individuálneho a spoločenského nazerania na svet v stre-doveku a novoveku.

83

Obr. 85. a ­ kachlica s motívom Adama a Evy pod stromom poznania; b ­ kachlica s motívom kráľovských zásnub.

84

Obr. 86. Kachlice s motívom zo Starého zákona. a ­ Dávid zabíja medveďa; b ­ Samson zápasí s levom.

85

Obr. 87. Kachlica s motívom sv. Juraja.

86

Obr. 88. Kachlice s motívom troch uhorských svätcov a sv. Juraja.

87

Obr. 89. a ­ kachlica s motívom jeleňa; b ­ kachlica s motívom leva.

88

Obr. 90. a ­ rohová kachlica s motívom rozety; b ­ vrcholová kachlica s geometrickým motívom štvorlistej kružby.Mierka: 1 ­ a; 2 ­ b.

89

Obr. 91. a ­ kachlica s motívom kráľovských zásnub; b ­ kachlica s motívom panovníka.Mierka: 1 ­ a; 2 ­ b.

90

Obr. 92. Výber nálezov kachlíc zo 17.­18. storočia.

91

FAJKY

Mário Bielich - Marián Čurný

Fajčenie má už takmer tritisíc rokov starú tradíciu. Až doposiaľ sa v jeho pravlasti, Amerike, zachovali najstaršie známe výjavy s rastlinami tabaku a fajčiacimi postavami. Boli to zrejme starí Mayovia a Azté-kovia, ktorí objavili blahodarné účinky zapálených stočených tabakových listov. Fajčenie a s ním neod-mysliteľne späté fajky, mali u Indiánov viacero druhov využitia. Slúžili ako komunikačný prostriedok medzi kmeňmi, aj ako pomôcka a rituálny predmet pri náboženských slávnostiach, modlitbách a iných významných príležitostiach. Fajky sa vyrábali z rôznych materiálov. Najčastejšie však z kameňa, ílovitej hliny, rohoviny a kostí. Objavením Ameriky v roku 1492 spoznala vlastnosti tabaku aj Európa. Sušené tabakové listy prvýkrát do Španielska doviezol v roku 1493 Rodrigo de Jerez, jeden z účastníkov prvej výpravy Krištofa Kolumba. Dlhé roky sa však využívali tabakové semená a listy iba na liečivé účely a až neskôr sa začali fajčiť.

Princíp fajky bol v Európe známy už pred dovezením tabaku, fajčili sa však prevažne liečivé byliny, napríklad repík. O popularizáciu fajčenia tabaku sa zaslúžili najmä námorníci, vojaci a misionári. K sve-tovému rozšíreniu fajčenia došlo až po roku 1550, kedy boli do Lisabonu z Ameriky privezené semená tabaku a začala jeho vlastná európska produkcia. V roku 1585 priviezol sir Walter Raleigh do Anglicka z Virgínie prvé fajky, ktoré sa potom rozšírili do Holandska a neskôr do Nemecka. Fajčenie sa rýchlo stalo obľúbeným zlozvykom všetkých vrstiev spoločnosti, poznali ho dokonca aj na panovníckych dvoroch. Negatívne naň však zareagovala cirkev, podľa ktorej bolo fajčenie dielom diabla. Preto pápež Urban VIII. v roku 1624 uvalil fajčenie do kliatby, ktorá bola zrušená až o sto rokov. V Uhorsku dokonca fajčenie za-kazovali aj župné štatúty (v Gemerskej župe v roku 1672 a 1746, v Šarišskej župe v roku 1683, v Tornian-skej župe v roku 1696 a v Abovskej župe v roku 1700), a to hlavne z dôvodu „propter periculum incendi“ - možnosti vzniku požiaru. Porušenie zákazu sa trestalo bez ohľadu na stavovskú príslušnosť fajčiara. Napriek tomu sa postupom času tabak stal veľmi výnosným obchodným artiklom, ktorý nadobudol význam najmä pre napĺňanie poloprázdnych štátnych pokladníc. Práve tieto pohnútky viedli napríklad francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV., aby v roku 1664 zaviedol štátny monopol na pestovanie tabaku. V ra-kúskej časti habsburskej monarchie sa začal uplatňovať za vlády Karola VI. v roku 1728, v Uhorsku až po roku 1868.

Na Slovensko fajčenie a fajky prenikli v priebehu 17. storočia hlavne zo západu a juhu Európy pro­stredníctvom žoldnierov bojujúcich v tridsaťročnej vojne. Neskôr prispeli k ich rozšíreniu habáni a turec-ké výboje. Sprostredkovateľmi fajčenia boli okrem toho aj cestujúci obchodníci, zahraniční študenti, van-drujúci remeselníci a tovariši. Najstaršie fajky na Slovensku pochádzajú z archeologických výskumov. Práve v Nitre na bývalej Leninovej triede (dnes Štefánikova trieda) bola v roku 1984 nájdená doposiaľ najstaršia fajka na Slovensku. Išlo o jednodielnu fajku „holandského typu“ s dlhým pipasárom, ktorá sa našla v jame spolu s ľudskou kostrou a mincou z roku 1622. Podobné fajky pochádzajú aj z hradov v Nitre, Bratislave, Beckove, Branči, Sitne, Šášove a Veľkom Šariši a z miest Bratislava, Trnava, Kremnica, Banská Štiavnica, Kežmarok a Košice. Najstaršie turecké, typicky čierne fajky pochádzajú z archeologic-kých výskumov hradov vo Fiľakove, v Leviciach a v Sobôtke.

Ako prví u nás začali v priebehu 17. storočia vyrábať fajky habáni v Košolnej, Holíči a Modre. Zhoto-vovali hlinené fajky pokryté nepriehľadnou bielou glazúrou a zdobené jednoduchou maľbou. Vytvoriť si dokonalú predstavu o výrobe fajok v tom období nám umožňuje dielňa na fajky, produkujúca od 17. storočia do roku 1780, preskúmaná archeológmi na Spišskom hrade. Výroba fajok ako „pekelného náčinia“ sa čoraz viac rozširovala, hoci bola v Uhorsku niekoľkokrát zakázaná (napr. už v roku 1670 a neskôr počas vlády Márie Terézie). Fajky sa vyrábať neprestali, ale ich výrobcovia, hrnčiari, zostávali v anonymite. To znamená, že fajky až do zrušenia zákazov ich výroby koncom 18. storočia neboli označo-vané (signované) svojimi výrobcami. Výrobou fajok sa neskôr preslávila najmä Banská Štiavnica, kde sa od konca 18. storočia vystriedalo asi dvadsať viacgeneračných rodinných špecializovaných fajkárskych

92

dielní. Azda najznámejšou bola dielňa Karola Zachara, založená v sedemdesiatych rokoch 19. storočia. Jej výrobky boli pre svoju vysokú kvalitu vyhľadávané aj za hranicami Uhorska a niekoľkokrát ocenené na medzinárodných výstavách.

Fajky boli buď jednodielne ­ celé hlinené, alebo dvojdielne. Dvojdielne fajky pozostávali z hlavičky a pipasára (trúbeľky, náustka). Hlavička bola vyhotovená z pálenej hliny, pipasár bol vyrobený z brezovej kôry a čerešňového alebo višňového dreva. Hlavička fajky sa skladala z krku a z vlastnej hlavičky zvyčaj-ne valcovitého tvaru. Jej dno bývalo guľovité alebo polguľovité, niekedy aj s plastickým rebrom.

Prvé fajky sa modelovali ručne z hliny. Od polovice 16. storočia sa na ich výrobu začali používať hline-né kadluby z pálenej hliny a v priebehu 17. a 18. storočia sa objavujú kadluby z kovu (olova a mosadze) alebo z oplechovaného dreva. Podstata výroby fajok spočívala v tom, že z niekoľko mesiacov pripravo-vanej hliny sa tzv. kanónom vytlačili hlinené šúľky, ktoré sa pokrájali na niekoľkocentimetrové valčeky. Tie sa vložili do kadlubov a následne do stroja, ktorý z nich vytlačil prebytočnú hlinu, čím vznikli faj-ky podľa predlohy vyznačenej v negatíve kadlubov. Po dodatočnej úprave povrchu sa fajky vypaľovali v peci, uzatvorené v hlinených nádobách. V 18. storočí sa začali vyrábať fajky aj z porcelánu, orechového dreva a pemzy (morskej peny). Nevýhodou porcelánu bolo, že sa rýchlo rozpálil, takže fajka sa nedala držať a fajčenie nebolo pohodlné.

Na fajkách sa často nachádzala bohatá škála výzdobných motívov. Vznikali buď priamo pri výrobe v kadlube otlačením vzoru, alebo pred vypálením pomocou ozubeného kolieska a rydla. Niekedy sa vý-zdoba vyškrabávala ostrým predmetom na už vypálené fajky. Samostatnú skupinu tvoria fajky, ktorých povrch bol glazovaný a maľovaný. Ikonografia výzdoby fajok je veľmi pestrá, objavujú sa geometrické, rastlinné a figurálne motívy. Geometrické motívy sa najčastejšie objavujú ako rôzne skupiny rytých línií a rôzne usporiadaných geometrických motívov. Rastlinná výzdoba často obsahuje listy, tulipány, vinič a ruže. Figurálna výzdoba je veľmi vzácna, zobrazuje ľudí (šľachtici, známe osobnosti) a zvieratá (orol, labuť, pes).

Kolky na fajkách sa objavujú až po zrušení zákazov výroby fajok na konci 18. storočia. Kolok slúžil ako ochranná známka výrobcov fajok, spravidla sa skladal z dvoch častí. Prvá časť obsahovala meno majstra a miesto dielne, druhá časť je štylizovaným zobrazením napríklad erbu. Kolky sú často jediným zdrojom informácií o majstrovi a o dielni, v ktorej bola fajka vyrobená.

Fajkárstvo v Nitre

Podobne ako aj v iných uhorských mestách, aj v Nitre sa výrobou fajok v 17. a 18. storočí zaoberali miestni hrnčiari. Ich mená však nepoznáme. Najstaršia známa fajkárska dielňa v Nitre patrila J. Grá-dovi, ktorý ju založil v roku 1876. Jej výrobky sa medzi fajkami z archeologických výskumov ešte nepodarilo rozpoznať. Na konci 19. storočia sa medzi inými menšími podnikmi z Pároviec uvádza aj továreň Hermana Weissa na hlinené fajky a cigaretové dutinky značky Zobor. Zrejme po požiari v roku 1905 sa presťahovala na Farskú ulicu. Tu pôsobila kontinuálne pod vedením Maxa Weissa až do svojho zániku pred polovicou minulého storočia. Okrem Weissovcov sa výrobe fajok v rovnakom čase venoval aj Artúr Braun, čo potvrdzuje údaj o stave živností z roku 1930, podľa ktorého v Nitre pôsobili dvaja fajkári. Okrem fajkárov vo výrobe cigaretových dutiniek, dnešných cigariet, podnikali aj bratia František a Pavol Halásovci, a to až do ničivého požiaru ich továrne v roku 1905. Je paradoxné, že doposiaľ sa podarilo medzi nálezmi z archeologických výskumov v Nitre identifikovať iba jednu fajku nitrianskej produkcie, ktorá je signovaná menom H. Weissa. Vďaka záujmu dnešných zberateľov sa z priestorov niekdajšej Weissovej „fajkárne“ na Farskej ulici podarilo zachrániť niekoľko desiatok fa-jok, ktoré sú výnimočnou výpoveďou úrovne a kvality jej produkcie. Ide doslova o unikátnu kolekciu, nakoľko predstavuje niekoľko sád nikdy nepoužitých fajok, medzi ktorými sa nachádzali aj rovnako nepoužité predlohy od iných výrobcov (K. Zachara z Banskej Štiavnice a S. Boscovitza z Pápy). Weis-sove fajky sú typické svojím elegantne zaobleným telom, vo väčšine prípadov bez ostrého zalomenia medzi hlavičkou a pipasárom. Pri mnohých z nich je jedinou výzdobou iba silne zadymovaný povrch, pôsobiaci až kovovým dojmom. Vyrábali sa však aj výrazne zdobené kusy, na ktorých našli uplatnenie všetky používané dekoračné techniky, plastická a vtlačovaná výzdoba, ako aj použitie glazúry a tiež ich kombinácie. Geometrická výzdoba pozostáva zo striedajúcich sa plasticky alebo vtlačovaním ohra-ničených polí, pri rastlinnej výzdobe ide o vtlačované kytice kvetov a vetvičky. Rovnako urobená je

93

aj figurálna výzdoba, v ktorej sa uplatnili postavy tanečníc, hlava jeleňa a koňa, plameniak. Vyrábané boli z jemnej hliny bielej a červenej farby. Zvlášť treba ešte raz vyzdvihnúť skupinu zadymovaných fajok čiernej farby. Pri značnej časti Weissových fajok je badateľný silný príklon k osvedčeným bansko­štiavnickým predlohám, až snaha o ich kopírovanie, čo dokumentuje napríklad aj používanie kolkov FACON SELMEC, ECHT STEINGUT, SELMEC STEINGUT a SCHEMNIZ. Vzhľadom na popularitu a kvalitu „štiavničiek“, to nie je nič výnimočné, snažili sa o to viaceré fajkárske dielne nielen na Sloven-sku a v Maďarsku, ale aj na Balkáne a v Taliansku. Časť fajok je bez značky, ostatné výrobca označil kolkom WEISS NITRA, WEISZ, REKORD­NITRA a osobitne ešte mestským znakom Nitry.

Fajky z Mostnej ulice

Počas záchranných výskumov na Mostnej ulici bolo nájdených takmer sto fragmentov fajok. Vo všet-kých prípadoch ide o fajky, ktoré boli po poškodení jednoducho zahodené. Najpočetnejšiu skupinu tvo-ria fajky z Banskej Štiavnice. V roku 1828 bolo na Slovensku štrnásť výrobcov hlinených fajok, z toho päť v Banskej Štiavnici. Počet výrobcov rýchlo narastal. V roku 1890 pracovalo len v Banskej Štiavnici a Banskej Belej okolo dvadsať samostatných fajkárskych dielní, v roku 1910 dokonca až dvadsaťpäť. Pri niektorých išlo už o rodinnú tradíciu presahujúcu viac ako dve generácie. Banskoštiavnickí výrobcovia hlinených fajok boli najznámejšími fajkármi na Slovensku už v prvej polovici 19. storočia, pričom ich výrobky, slávne „štiavničky“, boli vďaka svojej vysokej kvalite obľúbené na celom kontinente a poznali ich dokonca aj v zámorí.

Medzi najstaršie fajkárske dielne v Banskej Štiavnici patrila dielňa Benedicta a Beniamina Ahnertov-cov, ktorá pracovala na začiatku 19. storočia na svahu pod Novým Zámkom. Ich výrobky sú charakteris-tické svojimi vysokými štíhlymi hlavičkami v tvare valca alebo osembokého hranola. Dná boli u väčšiny z nich mierne zrezané a kŕčok býval zdobený palmetovým vzorom. Zaujímavá je skupina fajok s neskoro-barokovými plastickými figurálnymi výjavmi lemovanými perlovcom, s portrétmi rôznych historických i súdobých osobností a postáv (Mária Terézia, Sándor Petőfi, tanečnica, milenci). Mladšie fajky tejto diel-ne sú označené kolkovanou značkou s iniciálami BA, nápisom BENEDICT AHNERT, BENIAM. AHNERT, BENIAMIN AHNERT. Fajky boli bez viečka a bez kovania hlavičky a krčku.

Druhou významnou banskoštiavnickou fajkárskou dielňou v prvej štvrtine 19. storočia bola dielňa rodiny Hönigovcov. Zakladateľom dielne bol Anton Hönig, pokračovateľom Michal Hönig, jeho vdova a najmladší syn. Ich vynikajúco vypálené fajky boli populárne vo všetkých vrstvách obyvateľstva, a to nielen v Uhorsku, ale aj v zahraničí. O ich veľkej obľube svedčí napríklad, že si ich objednávala dokonca aj americká armáda. V roku 1846 získali výrobky významné ocenenie na 3. krajinskej priemyselnej výsta-ve v Pešti a v roku 1873 na svetovej výstave vo Viedni. Vo výzdobe prednej strany hlavičky boli skrížené kladivká, poprsie baníka s kladivkom v ruke, kahan a nápis GLÜCK AUF. Okrem dvoch základných variantov ­ tehlovohnedého a čierneho ­ sa vyrábali aj mramorované. Dielňa používala označenia A. HONIG, M. HÖNIG SCHEMNITZ, kruhový kolok s poprsím muža, kruhovú rozetu, M. HÖNIG SOHN SCHEMNITZ, rodinný erb, znak Banskej Štiavnice, HÖNIG M. FIA UT SELMECZBÁNYÁN a trojuholník s písmenom H.

K najstarším fajkárskym dielňam v Banskej Štiavnici patrili aj dielne Ignácia Bodnára, Alexandra Tandlera, Jozefa a Ľudmily Schmidtovcov, Štefana Mihálika, ale aj Samuela Bischa, Franza Raugha, Sa-muela Pohla, Karla Kehrna, Antona Heinricha a ďalších.

Najznámejšou banskoštiavnickou fajkárskou dielňou bola dielňa Karola Zachara, ktorá nadväzova-la počas svojej takmer storočnej existencie na bohaté tradície banskoštiavnického fajkárstva. Zacharova dielňa začala pracovať v polovici sedemdesiatych rokov 19. storočia na svahu pod Paradajzom, neskôr sa presťahovala na Dolnú ulicu, kde pretrvala ako jediná svojho druhu až do konca päťdesiatych rokov 20. storočia. Trvalú najvyššiu kvalitu svojich výrobkov si Karol Zachar zabezpečil aj dočasnými spojenia-mi s ďalšími výrobcami, Helmuthom Gramatikom a Jozefom Veselým. Mimoriadny dôraz venoval naj-mä príprave fajkárskej hliny, ktorá sa neraz dovážala aj zo vzdialenosti niekoľkých desiatok kilometrov. Kovové súčasti sa dovážali až z Čiech a Viedne. Slohovo sa Zacharove fajky zaraďujú do obdobia konca 18. až prvej polovice 19. storočia, jeho návrhár Ján Debnár však produkciu neustále inovoval. Fajky sa glazovali a emailovali vo Viedni a v Pešti, neskôr v Novej Bani. Obľuba „štiavničiek“ sa prejavovala aj v tom, že boli často napodobňované inými výrobcami. Z tohto dôvodu Karol Zachar často striedal svoje fi-

94

Obr. 93. Hlinené fajky z 18. až 20. storočia.

95

remné kolky. Z nich najpočetnejšie sú C. ZACHAR IN SCHEMNITZ, KÁROLY ZACHAR SELMECZEN, ZACHAR COMP. SCHEMNITZ, ZACHAR ÉS TÁRSA SELMECZEN, CARL ZACHAR IN SCHEMNITZ, ZACHAR K. SELMECZ, ZACHAR SELMECZEN. Ľavá strana krčka bola označená znakom mesta Ban-ská Štiavnica a používala sa aj značka kvality PRIVILEGIRT. V poslednom období existencie boli fajky určené na domáci trh onačené nápisom ŠTIAVNIČKA. V roku 1925 prevzal dielňu bez zmeny názvu Za-charov synovec Rudolf Môczik. Po zoštátnení v roku 1951 sa stala súčasťou Verejnoprospešného kombi-nátu mesta Banská Štiavnica, od roku 1954 pracovala ako časť Obuvníckeho výrobného družstva Banská Štiavnica. Zrušením dielne v roku 1959 bola jej výroba zastavená, čím zanikla posledná fajkárska dielňa na Slovensku. Zánikom Zacharovej dielne zanikla aj výroba fajok na Slovensku.

Druhú skupinu predstavujú fajky, ktoré štýlovo nadväzujú na banskoštiavnické tvary a výzdobu, dokonca ich niekedy až kopírujú. Medzi fajkami z Mostnej ulice sa nachádza napríklad fajka z dielne E. Šťastného z Kremnice (obr. 102i), L. Schlesingera z oblasti Vasváru a Pápy, ako aj fajky opatrené znač-kou Podrecs, označujúcou dnešné Podrečany pri Lučenci (obr. 102e, g). Rovnako sa sem zaraďuje aj do-posiaľ jediná fajka H. Weissa (obr. 103) z archeologického výskumu na Mostnej ulici.

Tretiu skupinu tvoria fajky dovezené z rakúskych, resp. z iných, doposiaľ presnejšie nelokalizovaných dielní v monarchii (obr. 93c, 102a). Dielňa, z ktorej pochádzajú napríklad svojho času veľmi obľúbené fajky typu Café (napr. obr. 93g), produkovala vo viedenskej štvrti Wiener Neustadt (obr. 93a). Táto dielňa spolu s dielňami v neďalekom Theresienfelde (obr. 93b, e) a Pernitzi tvorila významné fajkárske centrum, ktoré ovplyvnilo aj výrobu v Banskej Štiavnici, Körmende, Vasváre, Pápe a Bonyháde. K najznámejším tamojším výrobcom patrila rodina Partschovcov.

Pri zostávajúcich fajkách nevieme s presnosťou určiť mená ich autorov, pretože na ich torzách sa za-chovali iba nekompletné značky, ktoré v stave, ako ich je možné prečítať, dovoľujú predpokladať ďalších, zatiaľ neznámych výrobcov (..LINKS ...MEMNITZ a ..ILIEP KONRAD Theresienfeld).

Prehľad kolkov nájdených na fajkách z Mostnej ulice:

1. kolok BA;2. kolok A: HEINRICH SCHEMNITZ;3. kolok HONIG Wr SCHEMNITZ, HÖNIG W: SCHEMNITZ, HÖNIG Wc SCHEMNITZ;4. kolok M. HÖNIG Wc SCHEMNITZ;5. kolok F: RAUCH SCHEMNITZ;6. kolok SCHEMNITZ;7. kolok .....LINKS ..HEMNITZ;8. kolok IOS. SCHMIDT SCHEMNITZ;9. kolok ALE. TANDLER SCHEMNITZ;

10. kolok ECHT STEIGUT;11. kolok L. SCHLESINGER; SLESINGER SEMNITZE;12. kolok E. STIASNY SCHEMNITZ;13. kolok H. WEISS SCHEMNIZI(T);14. kolok SI (jazdec na koni);15. kolok PODRECS SI (lev so šabľou);16. kolok Podrets;17. kolok Amsstätter WIENER NEUSTADT (dvojhlavá orlica);18. kolok Cafe;19. kolok Partsch;20. kolok Partsch (Zu) Theresienfeld;21. kolok IOSEPH PARTSCH Zu Theresienfeld;22. kolok ....ILIEP KONRAD Theresienfeld;23. kolok G. KOHN;24. kolok Tomacsy.

Snahou tohto stručného exkurzu do oblasti zabudnutého fajkárstva bolo pripomenúť čitateľovi obdo-bie, kedy práve fajčenie fajky vyjadrovalo životný postoj, bolo módou, reagovalo na ňu. Fajčiar 19. sto-ročia si fajku vyberal podľa svojho vkusu a k svojej fajke si postupne vybudoval osobný vzťah. V našich nálezoch o tom hovorí fajka s vyškrabaným rokom 1862 (obr. 102f). Fajčenie fajok od polovice 19. storočia

96

v západnej Európe postupne nahrádzalo fajčenie cigariet. V našich oblastiach sa tak stalo až v priebehu prvej polovice 20. storočia. Posledný výrobca fajok Rudolf Môcik z Banskej Štiavnice ukončil svoju pro-dukciu v roku 1959, čím sa uzavrela bohatá, vyše tristoročná história tohto remesla na Slovensku.

Fajčenie od svojich počiatkov na európskom kontinente prešlo vlastným vývojom. Najprv sa pova-žovalo za niečo nové a zvláštne, za kuriozitu, neskôr bolo zakazované a nakoniec sa fajčilo pre pôžitok a vychutnanie si dobrého pocitu z fajčenia. Zrýchlený životný štýl, ktorý do fajčenia priniesol praktické cigarety, spôsobil, že na fajčenie fajok sa takmer zanevrelo. Fajčí sa inak, náruživejšie. Indiáni, ktorí ako prví spoznali blahodarné vlastnosti tabaku, považovali fajčenie za náboženský úkon, za voľačo slávnost-né, teda i výnimočné. Fajku napĺňali po štipkách tabakom zmiešaným s voňavými bylinkami. Zapálenie fajky bol obrad. Pred samotným fajčením ju najprv otočili na všetky svetové strany, potom kolovala me-dzi prítomnými a každý si z nej potiahol. Hlavička fajky predstavovala Zem a pipasár všetko to, čo na nej je. Nebo symbolizovali orlie perá, ktorými bola fajka ozdobená. Napokon, tabakový dym predstavoval cestu duše do nebies.

Fajčenie fajky teda znázorňovalo jednotu sveta a súdržnosť všetkých živých bytostí. Fajka núti ku koncentrácii, keďže sa zapaľuje ťažko a nedá sa uhasiť po niekoľkých ťahoch. Snáď aj preto pôsobia faj-čiari fajok rozvážne, meditujúco, pokojne a rozjímavo.

97

TEHLY

Marián Čurný

Jedným z opomínaných predmetov, takých typických pre stavby aj v našom meste, sú tehly. Väčšina historických stavieb v Nitre bola prevažne vystavaná z tehál. Keďže ide takmer bez výnimky o objekty z pokročilého novoveku (18.-19. stor.), tehly už mali svoje značky. Ich pestrá škála svedčí o niekdajšom stavebnom ruchu v meste a zároveň poskytuje námet na ich podrobnejšie predstavenie. Aby sme však nebrázdili storočiami bezcieľne, predstavme si najprv tehly od počiatku ich používania a povedzme si niečo o ich výrobe, výrobcoch, značkovaní a využívaní.

Znalosť výroby a označovania tehiel kolkami priniesli na naše územie už v 1. storočí Rimania. Pr-vými stavbami murovanými z tehál boli tábory rímskych légií, obchodné stanice a iné civilné stavby, známe z Bratislavského a Devínskeho hradu, z rusovskej Gerulaty, Čuňova, Dúbravky, Stupavy, Leány-váru pri Iži a z Milanoviec (dnešného Veľkého Kýra, neveľmi vzdialeného od Nitry). Tehly v tom období vyrábali vojaci, legionári, ktorí ich označovali kolkami légií. V závere rímskej prítomnosti na strednom Dunaji sa stretávame aj s výrobkami súkromných tehliarov, ktoré boli dovážané na ľavý breh Duna-ja z antického Carnunta. Nasledujúce obdobie sťahovania národov spôsobilo, že sa na tehly dočasne zabudlo. Až príchod a postupné udomácňovanie sa nového náboženstva, kresťanstva, v období včas-ného stredoveku spôsobuje, že tehly sa stávajú žiadaným stavebným materiálom, spočiatku prevažne na budovanie sakrálnych stavieb. V danom období a zhruba až po koniec 15. storočia sa vyrábali tehly s vysokým obsahom organického materiálu, napríklad pliev (tzv. plevovky) a tehly na lícovej strane zvrásnené drevom alebo prstami (tzv. prstovky), ktoré ešte nebývali značkované (obr. 86). Špecifická výroba týchto tehiel súvisela s vtedajším spôsobom murovania. Výhodou románskych plevoviek bola ich schopnosť zniesť aj väčšiu váhu vysokých múrov. Prstovanie tehiel v gotike sa akiste robilo kvôli lepšej priľnavosti malty na tehly. Od obdobia renesancie sa stretávame s plnými tehlami, podobnými dnešnému typu. Súviselo to s postupujúcim rozvojom miest a výstavbou nesakrálnych budov. Tehly sa najčastejšie vyskytovali v oblastiach s nedostatkom vhodného stavebného materiálu (kameň, drevo), alebo na stavbách so zložitou konštrukciou. Čoraz väčšia spletitosť vzťahov vtedajšej spoločnosti sa odráža aj v ich výrobe. Tehelne a stavebné huty, podobne ako aj iné hospodárske prevádzky zakladané svetskými i cirkevnými vrchnosťami a mestami, bývali často dávané do prenájmu. Z dôvodu kontroly kvality museli byť výrobcovia tehiel známi, preto sa tehly začali označovať. Na našom území najstar-šie značky pochádzajú z polovice 16. storočia Značky na tehlách boli obyčajne iniciály mena majiteľa tehelne, teda väčšinou zemepána, spolu s príslušnými titulmi, pričom sa používala prevažne latinčina, nemčina a od 19. storočia aj maďarčina. V menšej miere sú zastúpené erby a iné štylizované zobrazenia. Značky bývali občas doplnené rokom viažucim sa k dobe, kedy prebiehala výstavba budovy, na ktorú boli tehly určené. Písmená značiek boli často zrkadlovo obrátené alebo sa nachádzali v ligatúre, t. j. dve alebo tri písmená boli spoločnými líniami spojené do jedného. Až do 19. storočia sa tehly vyrábali ručne v drevených formách, matriciach. Pripravená tehliarska hlina sa natlačila do formy, prebytočné množstvo sa zotrelo drevenou doštičkou a hotová tehla sa vyklopila na zem alebo na regály sušiarní, odkiaľ boli tehly po niekoľkých týždňoch sušenia a nahromadenia dostatočného množstva prenesené do tehliarskych pecí a vypálené. Tehliarske matrice mali na dnách z vnútornej strany vyryté príslušné značky, ale v zrkadlovom premietnutí. Keď sa forma vyplnila hlinou, vyklopená tehla zostávala trvalo označená vystupujúcou značkou. Tento spôsob výroby a značkovania tehiel pretrval až do 20. storočia. Od 18. storočia sa v Európe začínajú vo zvýšenej miere zavádzať do výroby stroje. Tento vývoj neobišiel ani tehliarstvo, kam priniesol tehliarsky lis, pece na vypaľovanie s neobmedzenou prevádzkou a umelé sušiarne, čím sa výroba urýchlila a zmnohonásobila. Tehly sa začali značkovať pomocou tehliarskych štočkov, ktorými sa do čerstvých, vyformovaných kusov vtlačili značky. Tieto sa u nás objavujú v prie-behu druhej polovice 19. storočia v súvislosti s výstavbou nových tehelní „kruhoviek“, aké kedysi stáli napríklad v Devínskej Novej Vsi alebo v Pezinku. Niekoľko takýchto tehelní pracovalo aj v Nitre a v jej

98

Obr. 94. Stredoveká tehla, tzv. „prstovka“.

Obr. 95. Mapa okolia Nitry s tehelňami funkčnými v 18.-20. storočí.

99

Obr. 96. Značky na tehlách z 18.-20. storočia z Mostnej ulice.

100

bezprostrednom okolí (obr. 87). Práve s ich výrobkami sme sa stretli aj počas archeologických výsku-mov zaniknutej zástavby na Mostnej ulici.

Archeologické výskumy tu odkryli zvyšky niekoľkých stavieb, z ktorých sa podarilo získať tehly s osemnástimi rôznymi značkami a ich variantmi (obr. 95, 104). Mostná ulica sa nachádzala v severnej časti opevnenia nechráneného Dolného mesta, ktoré na rozdiel od Horného mesta často trpelo násled-kom vojen a nepokojov. Práve to sa podpísalo na skutočnosti, že v priebehu stáročí opakovane podliehalo zničeniu. Aj preto sa tu zachovalo iba málo významnejších stavebných pamiatok. Prevažná časť zástavby Dolného mesta, a teda aj Mostnej ulice, bola vybudovaná až od konca 18. do polovice 20. storočia. Tento fakt sa ukazuje aj na skladbe značkovaných tehiel. Väčšina z nich pochádza až zo záveru 19. storočia, staršie tehly bývali používané druhotne. Iba ojedinele sa objavujú stredoveké tehly. Pre presnejšie časové zaradenie značkovaných tehiel je nevyhnutné správne určenie významu značiek. Z tehiel z Mostnej ulice je to zrejmé iba pri časti z nich, pri ostatných napomáha iba ich celkové vyhotovenie.

Snáď najčastejšou barokovou tehlou z Nitry je tehla so značkou EN (Episcopatus Nitriensis - Nitrianske biskupstvo). Tehly s touto značkou sa vyrábali v biskupských tehelniach (Tormoš, Lukáčovce a Moče-nok) už v polovici 18. storočia. Tehliarska výroba v réžii nitrianskeho biskupstva bola však už známa o takmer dve storočia skôr. Ešte pred rokom 1579 nechal biskup Bornemisa postaviť v Nitre pod Martin-ským vrchom veľkú tehliarsku pec, kde sa pálili tehly na opravy a výstavbu hradu. Môžeme sa azda op-rávnene domnievať, že išlo práve o biskupskú tehelňu vo vtedajšej obci Tormoš. V priebehu 19. storočia sa značenie biskupských tehiel zmenilo na NP (Nyitrai püspekség, t. j. ten istý význam), ktoré sa udržalo až do roku 1918, kedy sa prešlo na poslovenčené BT (Biskupská tehelňa). Pri značkách začínajúcich pís-menom C ide zrejme o tehly zo zemepanských tehelní, pričom C znamená comes (gróf) a nasledujúce pís-mená sú iniciálami mena. V prípade značky CN nie je vylúčené, že ide o výrobok mestskej tehelne, teda Civitatis Neutra (mesto Nitra), ktorá jestvovala už pred rokom 1795, kedy ju mesto prenajalo Floriánovi Kassetovi. Tehly so značkou CNE s najväčšou pravdepodobnosťou pochádzajú z tehelne v Ludaniciach. V prvej polovici 18. storočia prešli majetky tamojšieho benediktínskeho kláštora pod správu nitrianskeho biskupstva, čo zrejme sprevádzalo aj zavedenie značky CNE (Capituli Episcopatus Nitriensis - kapitula nit-rianskeho biskupstva). Za povšimnutie stojí aj zmienka, že identické tehly sa od druhej polovice 18. sto-ročia objavujú aj v okolí Hlohovca, kde sú pevne zviazané s menom grófa (C-omes) Nepomuka Erdödyho. Značka U označuje rodinu Užovičovcov (zemepanský rod z Pečeniad pri Piešťanoch), ktorej príslušníci si pred polovicou 19. storočia kúpili majetok na Kyneku a tam založili aj tehelňu. Identické značky po-chádzajú aj z užovičovského kaštieľa v Pečeňadoch, postaveného v rokoch 1820-1825. Aj značku LAU je možné spojiť s Užovičovcami, zrejme s Ľudmilou Užovičovou, ktorú v roku 1913 pochovali v kostole na Kyneku. Význam ostatných značiek AM, ИA (AN), B. Z a ODB zostáva zatiaľ neznámy. Tehly, na ktorých na nachádzajú, boli však vyrobené v rozmedzí od polovice 18. po polovicu 19. storočia. Najpočetnejšiu skupinu tvoria značky na tehlách vyrobených v moderných tehelniach v závere 19. storočia. V tomto období produkovali tehelne v Molnoši (Mlynárce), na Čermáni, medzi Párovskými Hájmi a Lukovým dvorom (Parovská tehelňa), v Tormoši a v Ivanke. Ďalšie tehelne, kruhovky, sa nachádzali v Bábe, Sta-rej hore pri Rišňovciach, na Serhényi pri Horných Lefantovciach, v Kovarciach pri Dubnici a v Jelenci. Značky NV a VCN sú produktom mestskej tehelne (Nyitrai Város), ktorá bola v roku 1890, štyri roky po ničivom požiari, prebudovaná podľa projektu J. H. Wojačeka z Viedne a vybavená na svoju dobu moder-nou kruhovkovou pecou. Mesto ju následne až do roku 1904 prenajímalo. Značkou C, ktorá sa v Nitre často vyskytuje na stavbách zo začiatku 20. storočia, značili tehly v Csernyákovej tehelni, ktorá existovala určite pred rokom 1910. Značky V & T a VERO ZS és TARSA znamenajú jedno a to isté - výrobky tehelne Žigmunda Veröa so spoločníkom. Túto tehelňu založila v roku 1899 v Mlynárciach vedľa bývalej kapi-tulskej tehelne rodina Davida Weissa, ktorý si neskôr zmenil meno na Verö. Do roku 1901, kedy všetky práva prešli na jeho syna Žigmunda, používala tehelňa značku DW. V roku 1908 tehelňu aj so zásoba-mi vypálených a nevypálených tehiel odkúpil príbuzný tejto rodiny Mosko Vagyon. Ten vlastnil už od roku 1889 pri ceste k Mlynárciam parnú tehelňu (Nyitrai Molnosi Műtéglagyár) s bohatými ložiskami hliny, ktorá produkovala okolo troch miliónov tehiel a iných tehliarskych výrobkov ročne. Značky GVT, vT a T ešte nie sú spoľahlivo určené. Podľa vyhotovenia vznikli už v 20. storočí, vyrábané boli z odlišnej žltej hliny a vyskytujú sa aj v širšom okolí Nitry, napríklad v Šuranoch.

Značky na tehlách z Mostnej ulice nám umožňujú vytvorenie si plastickejšej predstavy o veku skú-manej zástavby v tejto časti Nitry, pričom sa potvrdzuje, že stavebných ruch tu utíchol koncom 19. sto-ročia až do doby, kedy sa táto jednoduchá, ale predsa autentická zástavba stala súčasťou „asanačného pásma“.

101

Obr. 97. Stredoveké a novoveké mince.

102

Obr. 98. Odpadová jama z prelomu 15.-16. storočia s nálezom vyše 80 kachlíc z honosnej keramickej pece.

103

Obr. 99. Kachlice s motívmi: a - Adam a Eva pod stromom poznania; b - kráľovské zásnuby; c - Dávid zabíja medveďa; d - Samson zápasiaci s levom; e - jeleň; f - geometrická výzdoba v tvare štvorlistej kružby.

104

Obr. 100. Kachlice z 15.-16. storočia.

105

Obr. 101. Neskorostredoveká kachlica s mestskou symbolikou.

106

Obr. 102. Hlinené fajky z 18. až 20. storočia.

107

Obr. 103. Hlinené fajky z Weissovej dielne na Farskej ulici z prvej polovice 20. storočia.

108

Obr. 104. Výber nálezov značkovaných tehiel z 18.-20. storočia z Mostnej ulice.

109

AntropológiA

Július Jakab

Súčasťou väčšiny archeologických nálezísk sú aj ľudské kostry, ale aj samostatné, často roztrúsené ľudské kosti. Ide o antropologický materiál, skúmaním ktorého sa zaoberá vedný odbor nazývaný historická antropológia. Stalo sa zaužívaným zvykom, že pri ľudských kostrových zvyškoch sa naj-skôr hodnotí lebka (cranium) a potom zvyšné časti kostry (postcranium). Skúmanie ľudských kostí pri-náša mnohé dôležité poznatky o našich predkoch od najdávnejších dôb až po súčasnosť. Dozvedáme sa predovšetkým, v akom veku naši predkovia zomierali, často aj o príčine ich úmrtia. Ak ide o kostry dospelých, takmer vždy z nich možno vyčítať, či patrili ženám, alebo mužom. Ak sú kosti dobre za-chované a ich „vypovedacia hodnota“ je vysoká, dozvedáme sa mnoho skutočností nielen o telesných vlastnostiach zomrelých, ale aj o mnohých chorobách, ktorými naši predkovia trpeli. Samozrejme, môžeme hovoriť len o chorobách, ktoré sa prejavili na kostiach. Sú to hlavne krvné ochorenia spôso-bené následkami nedostatkov v stravovaní. Preto ich najčastejšie nachádzame na kostiach postihnu-tých detí. Zistiť možno aj rozličné zmeny na kostre chrbtice a plochách kĺbov, ktoré sú zase početnejšie u jedincov z vyšších vekových kategórií, t. j. u vyše štyridsaťročných. Celkom prirodzene sem patria aj pomerne početné chorobné zmeny na čeľustiach a zuboch, ale aj mnohé tzv. zriedkavé ochorenia.

V tomto krátkom príspevku sú zhrnuté hlavné výsledky z antropologických rozborov, doplnené o niektoré fotografické ukážky ľudských kostí. Niektoré odborné výrazy budú uvedené v zátvorkách hlavne z toho dôvodu, aby sa predišlo možnosti nesprávneho výkladu určitých málo frekventova-ných slovenských ekvivalentov. Antropologický materiál pochádza už z pravekých objektov, aj keď najpočetnejší je zo stredovekých a novovekých objektov. Ľudské kosti sa nachádzali v rozličných nálezových situáciách, prevažne v jamách spolu so zvyškami niekdajšieho odpadu. Predpokladá sa, že väčšina z nich sa tam dostala až druhotne a náhodne po predchádzajúcom rozrušení hrobov. Tak-mer vždy išlo teda o ich sekundárnu polohu a určite pochádzali z predchádzajúcich období, možno aj z praveku.

Z posledných terénnych výskumov na území Nitry sa najviac ľudských kostí našlo na v roku 1996. Z kolekcie antropologického materiálu sa tu sústredíme iba na najlepšie zachovanú lebku pravdepodob-ne ženy z objektu 21 (obr. 106a), na zriedkavý prípad kostnej odchýlky - samostatnú kĺbovú plôšku na prednom okraji veľkého záhlavného otvoru na tele záhlavnej kosti (objekt 7A; obr. 107c) a na chorobné zmeny na chrupe dvoch jedincov (hrob 1 a objekt 7A; obr. 108a-d).

V roku 2003 sa na Mostnej ulici 68 odkryla neporušená kostra nebožtíka uloženého v úzkej jame, ktorý bol pochovaný na chrbte vo vystretej polohe. Kostra bola natesnaná v neobvyklom hrobe na síd-lisku z vrcholného stredoveku. Po očistení a zlepení kostí sa mohla hodnotiť takmer nepoškodená kostra približne 50 až 60 ročného muža. Výsledky odbornej analýzy tohto jedinca boli už publikované. Prakticky všetky opisné (morfoskopické) znaky kostry sú vytvorené v typickej mužskej podobe: lebka (obr. 106) je strednej až robustnej stavby so stredným až mohutne vytvoreným reliéfom svalových úponov; pri pohľade zhora má mozgovňu s vajcovitým obrysom; pri pohľade zboku sú čelové i temen-né hrbole stredne veľké a čelo ľahko ubieha; čistinka (glabella) je mohutná; predný nosový tŕň (spina nasalis anterior) je pomerne veľký (3. stupeň); profil záhlavia je klenutý až pretiahnutý so silne vytvore-nou vonkajšou záhlavnou hrčkou (protuberantia occipitalis externa); hlávkové výbežky (processus masto-ideus) sú veľmi veľké a reliéf šijovej plochy (planum nuchale) je veľmi silný; pri pohľade spredu sú na-dočnicové oblúky výrazné, bočné úseky horných okrajov hranatých očníc majú výrazne zaoblené okraje; hruškovitý otvor (apertura piriformis) je vysoký a úzky, pričom čeľustné jamky (fossae canineae) sú stredne hlboké; lícne oblúky sú veľmi hrubé a lícne kosti sú veľmi vysoké s hrboľatým povrchom; sán-ka je veľmi robustná s hrubým telom a silným bradovým trojuholníkom (trigonum mentale) s obojstran-ne vytvorenými hrčkami; povrch uhlov sánky tvoria veľké vyvýšeniny a hlavice sánky sú veľké; po-stkraniálna kostra je tiež strednej až robustnej stavby so stredným až mohutne vytvoreným reliéfom

110

Obr. 105. Príklad stredovekého a novovekého pochovávania.

111

Obr. 106. Ukážky lebiek.

112

Obr. 107. Antropologické odchýlky. a, b - čiastočný val na obidvoch stranách čeľuste i sánky; c - kĺbová plôška na prednom okraji veľkého záhlavného otvoru; d - neúplná sakralizácia driekového stavca; e - šesť driekových stavcov;

f - netypické kĺbové plochy na poslednom hrudnom stavci a na prvých dvoch driekových stavcoch.

113

svalových úponov; panvové kosti a krížová kosť svedčia o úzkej a vysokej panve s úzkym a srdcovitým vchodom do malej panvy, úzkou veľkou panvou (pelvis major) a s vyše 60 stupňovým lonovým uhlom; zapchaný otvor (foramen obturatum) má oválny obvod s oblým okrajom; väčší zárez sedacej kosti (inci-sura ischiadica major) je viac uzavretý, s tendenciou k tvaru „U“; predušná brázda (sulcus praeauricularis) je naznačená a plytká a zložený oblúk (arc composé) je jednoznačne jednoduchý; telo sedacej kosti (cor-pus ossis ischii) je veľmi široké s výrazne vytvoreným hrboľom (tuber ischiadicum) a bedrová jama (fossa iliaca) je vysoká a úzka; krížová kosť je úzka a vysoká; priemer hlavice stehnovej kosti je veľmi veľký a drsná čiara (pilaster) je veľmi úzka a veľmi vysoká. Všetky doteraz uvedené morfoskopické znaky kostry charakterizujú typické mužské pohlavie, iba bedrový hrebeň (crista iliaca) má prechodný tvar (medzi mužským a ženským hrebeňom). Z ďalších morfoskopických znakov, ktorých prejav nezávisí od pohlavia, možno ešte spomenúť úzke lícne oblúky (pri pohľade zhora), pomerne plochý reliéf tvá-rovej časti lebky s nožnicovitým zhryzom (pri pohľade zboku) a vysoký, úzky nosový (hruškovitý) otvor, ako aj stredne hlboké čeľustné jamky (pri pohľade spredu). Väčšina zubov je silno opotrebovaná a zastúpený je plošný i miskovitý typ obrúsenia. Na základe meraných hodnôt mal tento muž dlhú, stredne širokú a stredne vysokú mozgovňu so širokým čelom, stredne dlhou bázou a veľkou kapaci-tou. Jeho tvár bola stredne široká a zároveň vysoká, s vysokou hornou časťou tváre, so širokým i vyso-kým nosovým otvorom a zároveň so symetrickou ľavou a veľmi nízkou i veľmi širokou pravou očni-cou. Z metrického hodnotenia kostí postkraniálnej kostry je zaujímavý predovšetkým údaj o nadstrednej výške postavy (167,2 cm), vypočítaný Manouvrierovou metódou z desiatich mier dlhých kostí končatín. Odchýlky (anomálie) predstavujú pomerne zriedkavé prejavy vytvorenia niektorých znakov, ktoré však nikdy nemali vplyv na zdravie ani na fyzickú výkonnosť jedinca. Na kostre tohto muža sa najviac odchýlok nachádzalo predovšetkým na lebke. Na prvý pohľad je zrejmé, že mal pre-dovšetkým nesúmernú tvár - jej pravá polovica bola o niečo mohutnejšia (disproporcia čeľuste i očníc). Ďalšia odchýlka sa nachádza na čelovej kosti - tzv. metopický šev (sutura metopica). Vo veľkej väčšine prípadov totiž obidve polovice čelovej kosti zrastajú u dvojročných detí. Na obidvoch stranách šupiny záhlavnej kosti je prítomná tzv. sutura mendosa (švy v bočných častiach záhlavnej kosti zrastajú najne-skôr u šesťročných detí). Samostatné vsunuté kosti (ossa suturarum) sa zistili až v troch prípadoch: na ľavej strane tzv. lambdového šva (šev medzi záhlavnou a temennou kosťou; ossa suturae lambdoideae lat. sin.), v záreze ľavej spánkovej kosti (os parietale interstitiale lat. sin.) a v ľavom astériu (miesto styku te-mennej, záhlavnej a spánkovej kosti; os asteriae lat. sin.). Na vnútorných stranách zubných lôžok čeľus-te, ako aj na rovnakých miestach sánky sa nachádza čiastočne vytvorený val (torus maxillaris et mandi-bularis partialis bilat.; obr. 107a, b). Posledonou odchýlkou na lebke boli obojstranne zväčšené bradové otvory sánky (foramina mentalia). Na kostiach postkraniálnej kostry sa odchýlky zistili predovšetkým na stavcoch: zdvojené otvory v bočných výbežkoch na piatom a šiestom krčnom stavci (foramen transver-sarium processus transversi bipartitus), šesť driekových stavcov (veľká väčšina ľudí má päť driekových stavcov; obr. 107e), neúplná pravostranná sakralizácia šiesteho driekového stavca (sacralisatio L VI lat. dx. subtotalis; obr. 107d) a netypické kĺbové plochy na horných i dolných výbežkoch posledného hrud-ného a prvých dvoch driekových stavcov (obr. 107f). Okrem stavcov sa na postkraniálnej kostre zistila len jedna odchýlka, ide o otvor v priehradke ľavej ramennej kosti (perforatio septi humeri lat. sin.). Na kostiach tohto muža zanechali stopy aj niektoré choroby, ktoré vo svojom živote prekonal. Chorobné (patologické) zmeny vždy súviseli so zdravotnými problémami ich nositeľa a vždy znamenali aspoň dočasne aj zníženie jeho fyzických schopností. Na lebke sú zastúpené čiastočnou paradentózou, zväč-šeným zubným kameňom na zuboch obidvoch čeľustí, zubným kazom, viacerými lôžkovými cystami, jednou koreňovou cystou (obr. 108e-g) a nezápalovými (artrotickými) zmenami na ľavom spánkovo-sánkovom zhybe (miesto pripojenia sánky k spánkovým kostiam; obr. 108h, i). Na postkraniálnej kos-tre predstavujú patologické zmeny predovšetkým výrazné kostné výrastky a priehlbiny na telách stav-cov a deformované plochy i okraje kĺbových plôch spojovacích výbežkov stavcov, ktoré sa spoločne označujú ako degeneratívno-produktívne zmeny (spondylosis deformans universalis gravis, spondylarthro-sis universalis, Schmorlove uzly; najmä na treťom až desiatom hrudnom stavci; obr. 109a-c, f, g). Do tejto skupiny zmien patria aj výrazné nezápalové zmeny na plochách rebrovo-stavcových kĺbov viace-rých rebier a stavcov (articulationes costovertebrales; obr. 109h, i). Nezápalové (artrotické) zmeny sú prí-tomné aj na plochách viacerých kĺbov kostí končatín. Výrazné sú hlavne na kostiach z pravého lakťa (obr. 110c-e, j, h) a zo záprstných kostí palcov (obr. 110e-o). Prítomné sú však aj na plochách ramenných (obr. 110h, i), vretenno-zápästných, bedrových (obr. 110f, g) a kolenných kĺbov. Na brušných okrajoch styčných plôch tiel siedmeho až deviateho hrudného stavca sa nachádzajú pravdepodobne poúrazové

114

Obr. 108. Zmeny na chrupoch. a, b - chorobné zmeny na chrupe; c, d - chorobné zmeny na čeľusti; e, f, g - zmeny na chrupe; h, i - artrotické zmeny na plochách spánkovo-sánkového kĺbu; j - zmeny na ľavej čeľusti.

115

Obr. 109. Chorobné zmeny na stavcoch a rebrách. a - deformujúca spondylóza; b, c - zmeny na tele ôsmeho hrudného stavca; d, e - zmeny na tele dvanásteho hrudného stavca; f, g - zmeny na tele štvrtého driekového stavca; h, i - zmeny

na kĺbových plochách rebier.

116

Obr. 110. Poúrazové a chorobné zmeny na kostiach. a, b - vyliečená zlomenina temennej kosti; c-e - výrastky na ramennej kosti; f, g - artrotické zmeny na bedrových kostiach; h, i - artrotické zmeny na lopatkách; l-o - artrotické

zmeny na záprstných kostiach palcov rúk.

117

zmeny (obr. 109b, c). Na prednom okraji hornej plochy tela štvrtého driekového stavca je hlboká ryha nejasného pôvodu (obr. 109f, g). Sprevádza ju čiastočné sploštenie a deformácia prednej steny tela stav-ca. Ide pravdepodobne tiež o poúrazové zmeny, ktoré spôsobili zároveň aj zmeny na styčných plo-chách tiel spomenutého siedmeho až deviateho hrudného stavca. Najvýraznejšiu poúrazovú zmenu predstavuje priehlbina po vyliečenej preliačenej zlomenine ľavej temennej kosti (obr. 110a, b). Priehlbi-na má na vonkajšej platni (lamina externa) približne oválny obrys s rozmermi asi 17 x 24 mm. „Dno“ preliačiny, ktoré je pomerne ostro ohraničené, tvorí pôvodný povrch vonkajšej platne prerazeného úlomku. Nasvedčuje tomu rovnaké zaoblenie, ako aj kvalita povrchu. Zníženie okrajov je pozvoľné, strmšie na laterálnej polovici defektu. Táto poúrazová preliačina mozgovne sa prejavila aj miernym vyvýšením vnútornej platne (lamina interna). Na obidvoch platniach je povrch defektu hladký, s rovna-kou štruktúrou ako bezprostredné okolie. Druhým takýmto nálezom na kostre sú dva výrazné hrotité výrastky na bočnej nadhlavici (epicondylus lateralis) pravej ramennej kosti (obr. 110c-e), ktoré vznikli zrejme v dôsledku vyliečeného úrazu pravého lakťa. Tento muž bol teda na svoju dobu urastený aj dobre stavaný. Okrem toho, že sa dožil pomerne vysokého veku, bol zaujímavý aj početnými odchýl-kami, ale hlavne chorobnými a poúrazovými zmenami.

V roku 2004 sa počas archeologického výskumu na Mostnej ulici 62 ojedinele našli aj ľudské kosti. Všetky nálezy ľudských kostí bolo možné považovať len za náhodné zoskupenia v rozličných kultúr-nych objektoch, ktoré vznikli v dôsledku ľudskej činnosti v období vrcholného stredoveku až v novo-veku a s najväčšou pravdepodobnosťou sa všetky nachádzali už v tzv. druhotných nálezových situ-áciách. To znamená, že ide o ľudské kosti z období, ktoré predchádzali vznik objektov, v ktorých sa našli. Ich skutočný pôvod už asi nikto nezistí, a hoci sa našli až v piatich objektoch, ich celkový počet a vypovedacia hodnota sú nízke. Okrem najpočetnejšieho nálezu ľudských kostí v objekte 30 ďalšie nepriniesli prakticky žiadne zaujímavé poznatky a ani výsledky odborného hodnotenia neboli uverej-nené. V spomínanom objekte zo 16.-17. storočia sa našiel aj antropologický materiál jedného 20 až 30 ročného jedinca. Zdá sa, že ide o zvyšky lebky aj postkraniálnej kostry muža. Z korodovaných úlom-kov lebky možno usudzovať, že bola strednej až robustnej stavby so stredne mohutným reliéfom sva-lových úponov. Po ich zlepení sa mohla hodnotiť väčšina morfoskopických znakov i niektoré metrické znaky. Mozgovňa má pri pohľade zhora päťuholníkovitý obrys a podľa metrických hodnôt je dlhá, stredne široká so stredne širokým čelom; čelové a temenné hrbole sú stredne veľké; pri pohľade zboku je čistinka stredne výrazná, čelo ľahko ubiehavé, zhryz nožnicový, vonkajšia záhlavná hrčka stredná a profil záhlavia bol pravdepodobne klenutý až pretiahnutý; reliéf šijovej plochy je stredne mohutný a hlávkové výbežky sú veľké; pri pohľade spredu sú nadočnicové oblúky stredne výrazné, čeľustné jamky hlboké, bočné úseky horného okraja očníc majú ostré okraje, lícne kosti sú stredne vysoké a majú hrboľatý povrch; sánka je robustná so stredne hrubým telom, stredne mohutným bradovým trojuhol-níkom, pričom hlavice sánky boli pravdepodobne veľké a povrch uhlov sánky tvoria vyvýšeniny; zuby sú stredne intenzívne obrúsené a zastúpený je plošný i miskovitý typ abrázie; z postkraniálnej kostry sa zachovala len časť korodovaných kostí v poškodenom až úlomkovitom stave; sú robustnej stavby so stredným až mohutne vytvoreným reliéfom svalových úponov. Z významnejších chorobných zmien sú na kostiach lebky prítomné len tzv. cribra orbitalia na stropoch očníc, čo sa zvykne dávať do súvislosti s chudokrvnosťou hlavne v detstve. Z ďalších chorobných zmien by sa mohli spomenúť ešte zmeny na ľavej čeľusti (obr. 108j) a predčasné vypadnutie dvoch stoličiek i rozsiahle hnisanie pri stoličkách na pravej strane sánky. Na zachovaných kostiach z postkraniálnej kostry stojí za zmienku len rozsiahly, tzv. Schmorlov uzol na hornej ploche tela dvanásteho hrudného stavca, ktorý sa radí medzi degene-ratívno-produktívne zmeny a súvisí s tzv. fyzickým stresom, t. j. s nadmerným zaťažením chrbtice (obr. 109d, e).

Zvyšný antropologický materiál z tejto fázy archeologického výskumu sa tu uvedie aspoň v podobe zoznamu nájdených ľudských kostí alebo ich úlomkov. V troch ďalších objektoch išlo o ojedinelé ná-lezy (raz iba vnútorný rezák z ľavej čeľuste jedinca pravdepodobne vo veku od 40 do 60 rokov, raz tri silne strávené úlomky z ľavej temennej kosti vyše 50 ročného jedinca a raz takmer úplná hlavica z ľavej stehnovej kosti pravdepodobne muža, ktorý zomrel vo veku približne od 20 do 40 rokov). V jednom objekte sa z ľudských kostí našli dve kosti z dvoch odlišných detí. Išlo o ľavú sedaciu kosť asi 3 až 5 ročného dieťaťa a silne strávenú strednú časť píšťaly z ľavej nohy približne 13 až 17 ročného jedinca. Zrejme iba náhodou sú všetky ojedinelé nálezy ľudských kostí (ich častí) z ľavej strany tela.

Ľudské kosti z územia mesta Nitry v žiadnom prípade nepredstavujú reprezentatívnu vzorku niektorej fázy jeho osídlenia. Napriek tomu, že z celkového počtu vyše dvesto kostí ľudskej kostry

118

predstavujú kosti lebky len približne 7%, v jamách sa tento pomer neuplatnil a menšie alebo väčšie časti z lebiek ho výrazne prevýšili. Vypovedaciu hodnotu tohto antropologického materiálu znižuje predovšetkým fakt, že zistené nálezové situácie vznikli vo veľkej väčšine prípadov až po manipulá-cii s kosťami, ktoré predtým spočívali zrejme v starších hroboch. Nasvedčuje tomu hlavne skutoč-nosť, že aj keď väčšina lomných plôch na kostiach vznikla dávno pred archeologickým výskumom a všetky lomné plochy boli už staré, vznikli už na viac alebo menej fosilizovaných kostiach. Napriek tomu prinieslo hodnotenie antropologického materiálu z posledných záchranných archeologických výskumov nové, i keď skromné poznatky o telesnom vzhľade a zdravotnom stave obyvateľov mesta v neskorom stredoveku a včasnom novoveku. Okrem prítomnosti poúrazových a degeneratívno-produktívnych zmien na kostiach dokumentuje aj rozsiahle chorobné zmeny na chrupoch, vyvolané jednak skladbou stravy (zrejme vysoký objem látok bohatých na škrob) a jednak nedostatočnou ústnou hygienou.

119

ArcheobotAnikA

Eva Hajnalová

Analýzou a hodnotením zvyškov rastlín nájdených na archeologických lokalitách sa zaoberá ved-ný odbor archeobotanika. Rastlinné zvyšky sa vyskytujú na archeologických lokalitách v prirodzených sedimentoch vytvorených napríklad naplavením, nafúkaním, ale aj vo vrstvách antropických, teda ta-kých, na tvorbe ktorých sa výraznou mierou podieľal človek manipulujúci s rastlinami. Archeobotanicky analyzované rastlinné zvyšky nenesú informáciu o čase, v ktorom boli organizmy živé. Pri datovaní ich veku pomôžu poznatky z archeológie. Dostatočný počet druhov rastlín z rôznych úžitkových skupín vie doložiť viacero ľudských činností, prípadne vzhľad vegetácie na danom mieste.

Archeobotanici spolupracovali s archeológmi aj na lokalitách z Mostnej ulice, čo prezentuje aj tento príspevok (obr. 111). Jeho predmetom je vyhodnotenie sortimentu rastlín, zisteného archeobotanicky v tejto časti mesta, spolu s inými makrozvyškami rastlín, ktoré sa získali na ďalších archeologických výskumoch v Nitre.

Zuhoľnatené aj nezuhoľnatené zvyšky rastlín (semená, úlomky plodov, drevo, drevená súčasť pred-metu) sa tu získali na štyroch archeologických výskumoch. Niekoľko drevených úlomkov sa vybralo počas výskumov z predmetov, ale veľká väčšina nálezov pochádza z preplavovania hlinitých zásypov sídliskových jám a z obsahov nádob. Preplavovanie 150 litrov zeme cez sústavu sít sa uskutočnilo v la-boratórnych podmienkach. Vďaka použitiu tejto metódy bolo možné získať poznatky o 59 botanických druhoch, prípadne rodoch rastlín z okruhu pestovaných obilnín, strukovín a olejnín, poznatky o zbiera-nom aj pestovanom ovocí, o burinách aj o drevinách.

Archeobotanickej analýze bolo podrobených 1210 kusov rastlinných zvyškov z viacerých archeolo-gických období, ktoré vedia dokumentovať nielen sortiment rastlín, s ktorým prichádzali do styku poľ-nohospodári aj užívatelia ich produktov, ale aj drevo použité na stavby a kurivo v peciach. Tieto rastlinné zvyšky spravidla nepochádzajú z územia dnešnej Mostnej ulice. Ľudia ich na sídliská priniesli z polí a lesov v okolí, ktoré v praveku mohli byť v blízkom zázemí, ale v stredoveku sa produkty a suroviny dostali aj z väčšej vzdialenosti do mesta prostredníctvom obchodu. Domnievame sa, že niekoľko zvyš-kov rastlín (zastúpených nezuhoľnatenými semenami) poukazuje aj na vzhľad územia samotnej Mostnej ulice v stredoveku, prípadne v novoveku.

Aj keď nálezový komplex z Mostnej ulice je veľavravný, väčšiu vypovedaciu hodnotu nadobudne, keď sa jednotlivé nálezy porovnajú aj s inými nálezmi z územia mesta. Z Mostnej ulice bolo zachy-tených v archeobotanickej súvislosti 14 archeologických objektov. Z celej Nitry poznáme viac ako 650 archeologických objektov s nálezmi rastlinných zvyškov z rôznych archeologických období. Ná-lezy z Nitry nám poskytli obraz o viac ako 260 archeobotanických taxónoch. Z nich sme pre túto publikáciu vybrali iba tie, ktoré dokladajú históriu pestovaných rastlín, zbieraného ovocia (tabela 1). Pri rastlinách z lesov (tabela 2) a u poľných burín (tabela 3) porovnáme iba údaje botanicky zhodné s nálezmi na Mostnej ulici. Zámerne sme vylúčili stovku ostatných archeobotanických taxónov pat-riacich do tej istej skupiny rastlín. Nálezy z Nitry sú v tabelách usporiadané podľa archeologických období a označené sú krížikom, prípadne otáznikom. Nálezy z Mostnej ulice sú vyznačené farebne odlíšenými kolónkami. V tabele 4 sú uvedené iba nálezy zo stredovekých objektov a z novovekého objektu na Mostnej ulici.

K najstarším nálezom z Mostnej ulice - zo sídliska strednej doby bronzovej (okolo 1500 rokov pred Kr.) patria zuhoľnatené semená pestovaných rastlín, poľných burín, úlomok plodu plano rastúceho ovo-cia a zvyšky driev. Zuhoľnatené semená sa nachádzali jednak v zásype jám, jednak v nádobách. Ani se-mená z nádob nepredstavujú zvyšky zásob (zaznamenali sme veľmi malú koncentráciu semien na objem preplavenej hliny). Pravdepodobne ich môžeme považovať za pripálením znehodnotené zrno (počas sušenia, praženia), prípadne vyhodený ohňom spálený podiel po procese čistenia zrna, čo dokladá prí-tomnosť zuhoľnatenej slamy.

120

Obr. 111. Archeobotanický materiál.

121

Tabela 1. Zuhoľnatené semená pestovaných rastlín a zvyšky zbieraného ovocia v Nitre a porovnanie s nálezmi na Mostnej ulici.

Pomenovanie rastliny

neol

it

eneo

lit

doba

bro

nzov

á

doba

hal

štat

ská

doba

laté

nska

doba

rím

ska

sťah

ovan

ie ná

rodo

v

včas

ný s

tred

ovek

vrch

olný

str

edov

ek

nesk

orý

stre

dove

k

novo

vek

Odborný názov rastliny

Zrnoviny

ovos siaty ? x x x x x x Avena sativa L.

jačmeň dvojradový x x x Hordeum distichon L.

jačmeň siaty x x x x x x x x x x Hordeum vulgare L.

jačmeň siaty v. nahozrnový x x x x Hordeum vulgare L. var. coeleste

proso siate x x x x x x x Panicum miliaceum L.

raž siata ? x x x x Secale cereale L.

mohár taliansky x Setaria italica (L.) P. Beauv.

pšenica siata ? ? x x x x x x Triticum aestivum L.

pšenica siata nakopená x x Triticum aestivum L. ssp. compactum

pšenica dvojzrnová x x x x x x x x Triticum dicoccon Schrank

pšenica tvrdá x Triticum durum Desf.

pšenica jednozrnová x x x x x x x x Triticum monococcum L.

pšenica špaldová x x x x x x Triticum spelta L.

Strukoviny

bôb obyčajný x x Faba vulgaris Moench

hrachor siaty x Lathyrus sativus L.

šošovica jedlá x x x x x x x Lens culinaris Med.

hrach siaty x x x x x x x Pisum sativum L.

vika šošovicovitá ? Vicia ervilia (L.) Willd.

vika siata ? Vicia sativa L.

Olejniny a priadne rastliny

ľaničník siaty x Camelina sativa (L.) Crantz

konopa siata x x x Cannabis sativa L.

ľan siaty x x x x Linum usitatissimum L.

Pestované ovocie

gaštan siaty x x Castanea sativa Mill.

čerešňa vtáčia pravá x x Cerasus avium (L.)Moench ssp. avium

orech kráľovský x x Juglans regia L.

jabloň domáca x x Malus domestica Borkh.

moruša čierna x Morus nigra L.

broskyňa obyčajná x x Persica vulgaris Mill.

slivka domáca pravá x x Prunus domestica L. ssp. domestica

slivka guľatoplodá x Prunus insititia (Jusl.) C. K.

hruška obyčajná x Pyrus comunis L.

vinič hroznorodý x x x x x Vitis vinifera L.

Zeleniny, pochutiny

tekvica obyčajná x Cucurbita pepo L.

chmeľ obyčajný x Humulus lupulus L.

mak siaty x x Papaver somniferum L.

122

Pomenovanie rastliny

neol

it

eneo

lit

doba

bro

nzov

á

doba

hal

štat

ská

doba

laté

nska

doba

rím

ska

sťah

ovan

ie n

árod

ov

včas

ný s

tred

ovek

vrch

olný

str

edov

ek

nesk

orý

stre

dove

k

novo

vek

Odborný názov rastliny

Zbierané planorastúce ovocie (d-drevo)čerešňa vtáčia d x,d x,d Cerasus avium L.

čerešňa krovitá x Cerasus fruticosa (Pall.) Woron

drieň obyčajný x d d d d d Cornus mas L.

lieska obyčajná x d d d x,d x,d Corylus avellana L.

jahoda x Fragaria sp.

jabloň x x Malus sp.

jabloň/hruška Malus/Pyrus

slivka trnková d d d d x,d x Prunus spinosa L.

černica krovitá x Rubus fruticosus L. agg.

černica malinová x x Rubus idaeus L.

baza chabzdová x x x x x x x x Sambucus ebulus L.

baza čierna x x x x x Sambus nigra L.

ríbezľa d Ribes sp.

Tabela 1. Pokračovanie.

Zhodne s inými nálezmi v Nitre dokumentujú semená z doby bronzovej používanie plevnatého obilia (pšeníc dvojzrnovej, jednozrnovej, špaldovej a jačmeňa siateho). Používanie plevnatých zrnovín, ktoré sú odolnejšie voči škodcom na poli, odolnejšie voči hubovitým chorobám, menej náročné na agrotechnické postupy, je v Nitre charakteristické počas celého praveku od neolitu až po dobu halštatskú. Významnú zložku potravín aj v dobe bronzovej predstavujú semená dvoch strukovín - hrachu siateho a šošovice kuchynskej. Hrach poznáme aj z Mostnej ulice.

K zaujímavostiam z doby bronzovej patrí zuhoľnatený úlomok semena hrušky alebo jablone - určite však plánky. Obe sa aj vtedy bežne nachádzali v presvetlených dubových lesoch. Zaujímavé sú aj zuhoľ-natené semená bazy čiernej a bazy chabzdovej, ktoré v danom období považujeme za zbierané ovocie, prípadne za liečivé rastliny, vyskytujúce sa v blízkosti ľudských sídlisk - stanovíšť bohatých na dusíkaté látky v pôde. Niekoľko uhlíkov (dub, javor, brest) nájdených v jamách z doby bronzovej, asi odpad po ohniskách na sídlisku, dokladá zdroj dreva v lesoch s dubom (tabela 2). Na základe koncentrácie osíd-lenia sa domnievame, že v danom čase sa mohol nachádzať antropicky poznačený suchomilný dubový les na hradnom kopci, na návrší v okolí dnešnej Kupeckej ulici, teda hneď za sídliskom zo strednej doby bronzovej na Mostnej ulici. Niekoľko zuhoľnatených semien plano rastúcich rastlín v jamách z doby bronzovej patrí predovšetkým burinám z polí (tabela 3). Zatiaľ iba nálezy z eneolitu sú dôkazom toho, že veľká väčšina zo zistených druhov bola v tomto regióne udomácnená na poliach už najmenej dve tisícky rokov pred obdobím stredného bronzu.

Stredoveké archeobotanické nálezy pochádzajú z obdobia vrcholného stredoveku (3 sídliskové jamy z 11.-13. stor.) a neskorého stredoveku (2 sídliskové jamy zo 14.-15. stor. a predpecná jama z 13.-15. stor.). Je to obdobie, ktoré dovoľuje predpokladať, že produkty z polí aj lesa mohli prísť do stredovekého mes-ta prostredníctvom výmeny a obchodu. Miestny pôvod môžu mať pravdepodobne iba nezuhoľnatené semená vtrúsené do odpadových jám z ich okolia, ktoré nám ukazujú na vzhľad prostredia. To, že jamy často vznikli pri ťažbe piesku a neskôr slúžili ako smetiská, dokumentuje ich obsah pozostávajúci ok-rem zhorených semien aj z kostí, obhorenej slamy, zhorených zvyškov kvasenej potravy a z uhlíkov. Obrovské množstvo zuhoľnatených vajíčok hmyzu a obhorených ulít slimákov naznačuje, že jamy boli otvorené dlhšiu dobu a odpad v nich občas horel, napríklad v dôsledku vyhodenia nedohorenej pahreby. Zuhoľnatené semená pestovaných rastlín dokladajú, podobne ako na iných lokalitách v Nitre (tabela 1),

123

Tabela 2. Zuhoľnatené zvyšky driev z Mostnej ulice a ich nálezy v Nitre.

Pomenovanie rastlinya charakteristika stanovišťa

neol

it

eneo

lit

doba

bro

nzov

á

doba

hal

štat

ská

doba

laté

nska

doba

rím

ska

sťah

ovan

ie n

árod

ov

včas

ný s

tred

ovek

vrch

olný

str

edov

ek

nesk

orý

stre

dove

k

novo

vek

Odborný názov rastliny

Zmiešané listnaté lesy s dubomjavor x x x x x x x x x x Acer sp.

hrab obyčajný x x x x x x x x Carpinus betulus L.

jaseň x x x x x x x x Fraxinus sp.

jabloňokveté x x x x x x x x Pomoideae

dub x x x x x x x x x x x Quercus sp.

brest x x x x x x x x x x Ulmus sp.

Zmiešané lesy s bukombuk lesný x x x x x x Fagus sylvatica

lipa x x x Tilia sp.

Porasty vlhkých stanovíšťjelša x x x Alnus sp.

krušina jelšová x x x x Frangula alnus Mill.

topoľ x x x Populus sp.

vŕba x x x x Salix sp.

vŕba/topoľ Salix/Populus

breza x x x x Betula sp.

Ihličnaté drevinyjedľa biela x x x Abies alba Mill.

smrek obyčajný x x x Picea abies L. Karst.

borovica x Pinus sp.

používanie zrnovín a strukovín zo sortimentu dnešných pestovaných druhov (pšenice siatej, raže siatej, jačmeňa siateho, hrachu siateho). Našlo sa aj proso siate, ktoré sa dnes zriedkavo vyskytuje ako pesto-vaná poľná rastlina. Zaujímavo pôsobí nález viky šošovicovitej, ktorú sme doteraz z Nitry nepoznali. V jamách z neskorého stredoveku sa našli aj nezuhoľnatené semená maku siateho (tabela 1). Broskyňová kôstka z Mostnej ulice je v poradí druhá z Nitry. Prvá pochádza z rovnako datovaného objektu (13.-15. stor.) v prepoštskej záhrade na Nitrianskom hrade. Sú to dnes síce najstaršie nálezy zo sledovaného územia, nie však zo západného Slovenska. Kôstky z broskýň z 13. storočia pochádzajú zo studne v Par-tizánskom. Semeno hrušky obyčajnej a semená viniča hroznorodého z Mostnej ulice nepatria v Nitre k najstarším (tabela 1). Spodnú hranicu organizovaného ovocinárstva v Nitre, ktorú dnes môžeme datovať iba do 13. storočia, nám ani poznatky z Mostnej ulice nepomohli znížiť.

Nálezy zvyškov plano rastúceho ovocia (lieska obyčajná, černica malinová, baza čierna, baza chabz-dová) dokladajú záujem o zberačstvo mimo územia mesta, alebo obchod s týmto ovocím v meste. Zu-hoľnatené zvyšky driev (dub, hrab obyčajný, jaseň, brest, javor) poukazujú na zdroj dreva v zmiešaných listnatých lesoch s dubom (tabela 2). Predpokladáme, že takéto lesy sa mohli nachádzať najbližšie na Nit-rianskej pahorkatine, prípadne na úbočí Zobora. Zdroj dreva bol tiež v zmiešaných lesoch s bukom (buk lesný, hrab obyčajný). Takýto les by sme najbližšie mohli umiestniť na severozápadné svahy Zobora, kde je dodnes. Nález dreva jedle bielej však ukazuje, že sa využilo drevo, ktoré v zázemí mesta nebolo a ob-chodovalo sa s ním z väčšej vzdialenosti od mesta. K zaujímavostiam pri tejto drevine patrí poznatok, že v 9. a 10. storočí, kedy sa objavujú jeho najstaršie zvyšky, slúžilo výlučne na rakvy privilegovaných nebožtíkov iba na hradnom cintoríne.

124

Tabela 3. Zuhoľnatené zvyšky planorastúcich rastlín z Mostnej ulice a ich nálezy v Nitre.

Pomenovanie rastliny

neol

it

eneo

lit

doba

bro

nzov

á

doba

hal

štat

ská

doba

laté

nska

doba

rím

ska

sťah

ovan

ie n

árod

ov

včas

ný s

tred

ovek

vrch

olný

str

edov

ek

nesk

orý

stre

dove

k

novo

vek

char

akte

ristik

a st

anov

išťa

Odborný názov rastliny

kúkol poľný ? x x xx xx x B Agrostemma githago L.

stoklas roľný x x xx B Bromus arvensis L.

prerastlík okrúhlolistý x x B Bupleurum rotundifolium L.

ježatka kuria x x xx B Echinochloa crus-galli (L.) P. Beauv

pohánkovec ovíjavý x x x x x xx x x B/R Fallopia convolvulus (L.) Á. Löve

lipkavec obyčajný x x x x x x B/R Galium aparine L.

mrlík biely x x x x x x x x x B/R Chenopodium album L.

mrlík hybridný x x x x x B/R Chenopodium hybridum L.

žerucha zborenisková R Lepidium ruderale L.

rezeda žltá ? R Reseda lutea L.

B - v burinových spoločenstvách rastlín; R - v ruderálnych spoločenstvách rastlín (aj sídliská).

Tabela 4. Nezuhoľnatené semená rastlín dokumentujúce vzhľad prostredia na Mostnej ulici v stredoveku a novoveku.

17.-18. storočie 14.-15. storočie 11.-13. storočie

Cha

rakt

eris

tika

stan

oviš

ťa

Odborný názov rastliny

Počet objektov 1 2 3

Charakter objektu Js Js Js

Hĺbka do 100 cm 145-275 cm 180-250 cm

Objem hliny 3 l 36 l 49 l

Pomenovanie rastliny

mrlík biely x x* B/R Chenopodium album L.

mrlík hybridný x B/R Chenopodium hybridum L.

mrlík x x x Chenopodium sp.

astrovité x Asteraceae

hluchavkovité x x Lamiaceae

pohánkovec ovíjavý x* x B/R Fallopia convolvulus (L.) Á. Löve

černica krovitá x x x R/K Rubus fruticosus L. agg.

černica x Rubus sp.

baza chabzdová x, x* x, x* x, x* R/K Sambucus ebulus L.

baza čierna x, x* x, x* x, x* R/K Sambucus nigra L.

baza x x Sambucus sp.

čistec ročný x x R Stachys annua L.

čistec x x Stachys sp.

pŕhľava dvojdomá x R Urtica dioica L.

zbehovec x Ajuga sp.

ostrica x Carex sp.

jahoda/nátržník x Fragaria/Potentilla

rezeda x Reseda sp.

Js - jama sídlisková; B - v burinových spoločenstvách rastlín; R - v ruderálnych spoločenstvách rastlín (aj sídliská);K - krovité spoločenstvá rastlín; * - zuhoľnatené semená.

125

Zuhoľnatené semená plano rastúcich rastlín (kúkoľ poľný, stoklas roľný, prerastlík okrúhlolistý, ježat-ka kuria) patria ku skupine burín dobre známych v Nitre aj z iných archeologických období (tabela 3). Do odpadových jám sa v stredoveku dostávali najpravdepodobnejšie ako vyhodený kuchynský odpad - nepotrebný podiel, ktorý vznikol pri čistení zrna pred vlastným konzumom v domácnostiach. Odpad následne v jamách príležitostne zhorel. To, že bolo nutné ručne vyčistiť zrno od burín pred prípravou stravy, si ukážeme na príklade semien kúkoľa poľného. Semená sú váhou, tvarom a objemom podobné so zrnom. Previevaním a neskôr preosievaním sa neoddeľujú od zrna. Pretože obsahujú také látky, ktoré sú pri väčšej koncentrácii v potravinách jedmi, bolo potrebné ich ručne oddeľovať. Túto skutočnosť ľudia v stredoveku dobre poznali. Dokladom toho sú nielen písomné pramene, ale napríklad aj archeobotanic-ké nálezy. Zásoby v obilných jamách sú spravidla veľmi zaburinené kúkoľom, ale zásoby pripravené na konzum mávajú malý počet semien kúkoľa.

Viacero druhov rastlín sa zistilo v zuhoľnatených semenách (pohánkovec ovíjavý, lipkavec obyčajný, mrlík biely, ale aj černica krovitá, baza čierna, baza chabzdová). Botanicky sa charakterizujú ako ruderál-ne rastliny (tabela 1 a 3), teda také, ktoré sú predovšetkým na človekom ovplyvňovaných stanovištiach bohatých na dusíkaté látky, napríklad v blízkosti obydlí a hospodárskych budov. Takéto rastliny sa ale v tých istých objektoch našli aj v nezuhoľnatených semenách (tabela 4).

V tuľajke stredovekej halapartne(?) sa nachádzal zvyšok kovom petrifikovaného dreva z topoľa alebo vŕby. Ak toto drevo tvorilo rúčku, bola síce ľahká, nemala však také vlastnosti, ako sú pevnosť a pruž-nosť. Je však možné, že úlomok nami analyzovaného dreva pochádzal z dreveného klinu, ktorým bola pôvodná rúčka, urobená z vhodnejšej dreviny, iba zakliesnená.

Archeobotanické zvyšky z novoveku (17.-18. stor. a 18.-19. stor.) sa zistili v dvoch nálezových kom-plexoch. Jednak to bol zvyšok ohrady z driev duba, jaseňa a pravdepodobne smreka obyčajného, blízko ktorej bola kultúrna vrstva s uhlíkmi duba, brestu a javora. V druhom komplexe sa našla sídlisková jama. V preplavenom podiele zo sídliskovej jamy sme našli zuhoľnatené zrná obilnín (pšenice siatej, raže sia-tej), škrupiny lieskovcov, semená malín, bazy čiernej a bazy chabzdovej (tabela 1). Prítomné boli aj dre-viny zo zmiešaných lesov s dubom (dub, brest, hrab obyčajný, javor, jabloňokveté) a dreviny z bukových lesov (buk, hrab obyčajný), podobne ako v stredoveku (tabela 3). Našlo sa tiež bližšie nerozlíšené drevo vŕby/topoľa.

Domnievame sa, že okrem semien bazy čiernej a bazy chabzdovej vymenované rastliny nevyrástli na Mostnej ulici. Vyrásť tu však mohli rastlinné druhy, ktorých semená sme našli v odpadovej jame nezuhoľ-natené, teda pravdepodobne prirodzene napadané po skončení vegetačnej doby rastlín (tabela 4). Zdá sa, že okolie odpadovej jamy z novoveku malo aj v stredoveku vzhľad neupravených kútov s krovím černice krovitej a bazy čiernej, s vysokou bylinnou vegetáciou s chábrdím a mrlíkmi, v novoveku aj s porastom pŕhľavy. Výzorom sa toto rastlinstvo mohlo podobať na porast dnešných mestských a vidieckych smetísk a nepriechodných pichľavých krovísk. Teda porast na brehoch potoka Nitričky obtekajúcej hradný vrch v blízkosti Mostnej ulice mal v stredoveku aj začiatkom novoveku vzhľad krovia s vysokou bylinnou vegetáciou.

127

ARCHEOZOOLÓGIA

Zora Miklíková

Moderná archeológia sa nezaobíde bez poznatkov viacerých prírodovedných disciplín. Archeo­zoológia je jednou z nich. Vznikla z potrieb archeológie interpretovať kostrové zvyšky živočíchov. V centre jej záujmu sú okrem kostí aj zuby, parožie, schránky a ulity nižších živočíšnych druhov, prí­padne iný materiál zoologickej povahy z archeologických lokalít, ako ich po sebe zanechal človek a uchovali tisícročia trvajúce a meniace sa podmienky v pôde. Vypovedacia schopnosť takéhoto mate­riálu je vysoká a preto je vhodné zahrnúť ho medzi významné archeologické pramene. Archeozoológia vidí v týchto zvyškoch mäso, kože, vlnu a iné suroviny, ale najmä výsledky hospodárskych a iných ľudských rozhodnutí. Zvieratá, ktoré vďaka analýzam sledujeme v archeologickom materiáli, predsta­vujú výber z lokálnej fauny dávnoveku a pomáhajú archeológii pri rekonštrukcii životného prostredia. Poznatky o veku, pohlaví, vzraste a morfológii zvierat predstavujú len nepatrnú časť informácií, ktoré sa dajú z kostí vyčítať. Vyhodnotenie kostrových nálezov z kompletne preskúmaných objektov na Mostnej ulici prináša poznatky o lokálnej faune podľa jednotlivých období.

Doba bronzová

Zloženie európskej fauny v dobe bronzovej ovplyvnili viaceré faktory. Zvyšovanie počtu obyva­teľstva spôsobovalo úbytok divo žijúcich zvierat. Tento fakt a prirodzený nárast domácich zvierat, ktorý bol ešte urýchlený nepretržitým procesom domestikácie, spôsobili, že divoká fauna prestávala zohrávať v pravekej ekonómii takú dôležitú úlohu ako predtým. Klimatické zmeny, ktoré sa udiali počas doby bronzovej (teplá a suchá klíma neolitu sa ku koncu doby bronzovej zmenila na chladnejšiu a vlhšiu), mohli byť jedným z ďalším faktorov spôsobujúcich pokles zastúpenia divo žijúcich zvierat na ľudských sídliskách tak, ako je to možné sledovať na niektorých viacnásobne osídľovaných polo­hách. Navyše, v porovnaní s predchádzajúcim obdobím neolitu a eneolitu, boli v dobe bronzovej za­znamenané oveľa silnejšie kultúrne a etnické pohyby, ktoré okrem iného ovplyvnili chov zvierat a ich rozšírenie. Predovšetkým v počiatkoch doby bronzovej zásadne ovplyvnili náš región migračné vlny z juhu a juhovýchodu kontinentu. Jedným z dôsledkov týchto vplyvov bolo okrem prevládajúceho chovu hovädzieho dobytka rozšírenie chovu malých prežúvavcov - oviec a kôz, ktoré nemali na našom území svojich divých predkov. Chov svine domácej bolo možné, podobne ako v starších obdobiach, udržovať pomocou kríženia a odchytu mláďat diviaka. Najväčším prínosom nových vplyvov z výcho­du sa v dobe bronzovej určite stalo rozšírenie chovu koňa, ktorý v tom období prispel veľkou mierou k rozvoju komunikácie medzi ľuďmi. V Európe sa nálezy konských kostí síce na archeologických ná­leziskách sporadicky objavujú už v predchádzajúcom období (v eneolite), ale na rozvoji jeho chovu má z hľadiska historického najväčšiu zásluhu práve človek doby bronzovej. Častejší výskyt konských kostí predstavuje typickú charakteristiku súborov zvieracích zvyškov z tohto obdobia a je z pohľadu zamerania živočíšneho hospodárstva jediným výrazným rozdielom od predchádzajúcich období.

Tak je tomu i na Slovensku. Na základe archeologických nálezov domáca fauna doby bronzovej po­zostávala z hovädzieho dobytka, ošípanej, ovce, kozy, psa a koňa. I keď prvé ojedinelé nálezy domes­tikovanej formy koňa pochádzajú už z eneolitických lokalít, predovšetkým zo sídlisk ľudu badenskej kultúry (Nitriansky Hrádok, Kamenín, Šarovce, Šarišské Michaľany), až v dobe bronzovej sa vyskytuje takmer na všetkých sídliskách a vo väčšom množstve. Napriek tomu podiel konských kostí v skupi­ne domácich zvierat nikdy neprevýšil štyri (juhozápadné Slovensko) až sedem (východné Slovensko) percent.

128

Obr. 112. Archeozoologický materiál. Mierka: 1 ­ a­d; 2 ­ e.

129

O výskyte a rozšírení chovu domáceho koňa sme i napriek intenzívnemu osídleniu Nitry v staršej a strednej dobe bronzovej nemali doposiaľ žiadne údaje, pretože analýzam faunálnych zvyškov sa v minulosti nevenovala dostatočná pozornosť. V jedinom analyzovanom objekte z doby bronzovej z archeologického výskumu na ploche staveniska Shell sa našli iba kostrové zvyšky hovädzieho do­bytka, ovce, svine domácej a jeleňa. Archeologický výskum na Mostnej ulici poskytol ďalšiu kocku do mozaiky našich poznatkov o histórii chovu domácich zvierat. Po prvýkrát sa v rámci nitrianskych archeologických lokalít podarilo zachytiť výskyt a využitie domestikovanej formy koňa - Equus cabal-lus. Jeho kostrové zvyšky prekvapivo tvorili nemalú časť nálezov kostí zvierat z Mostnej ulice. Inter­pretácia odkrytých zvyškov je obtiažna, nakoľko nejde o príliš početný súbor, no pokúsime sa uviesť aspoň základné fakty. Z Mostnej ulice pochádzal materiál z piatich objektov - tzv. odpadových jám. Veľkú časť pozostatkov zvierat tvorili spálené fragmenty kostí, ktorých farba sa menila od žltkastej cez hnedú, čiernu až šedú. Najviac takýchto fragmentov pochádzalo z objektu 33, ktorý obsahoval spále­né kosti koňa a hovädzieho dobytka (obr. 112e). Dôvod k spáleniu kostí nepoznáme, možno sa však domnievať, že do kontaktu s ohňom sa dostali až sekundárne ako kuchynské odpadky. Stopy po záse­koch a zárezoch na kostiach, ktoré vznikli pri porcovaní tela zvierat, dokazujú, že ide o zvyšky ľudskej potravy. Na základe identifikovaných druhov si obyvatelia Nitry uvedenej doby pochutnali na hovä­dzine, ktorú doplnili bravčovinou a v menšej miere mäsom malých prežúvavcov. Jedálny lístok oboha­til úlovok zajaca a diviaka. Osudu jatočného zvieraťa sa zrejme nevyhli ani vzácnejšie druhy domácej fauny doby bronzovej - kone. Časť kostry štvor- až päťročnej kobylky, ktorá sa našla v zásype objektu 12, niesla stopy po ľudskej činnosti. Väčšina jej kostí bola rozsekaná podobne ako zvyšky hovädzieho dobytka z uvedeného objektu. Na rozdiel od ostatného materiálu z Mostnej ulice neboli kosti kobyly ohryzené psom a preto možno predpokladať, že boli ihneď po spracovaní vhodené do odpadovej jamy. U ostatných kostí tomu tak nie je, stopy po zuboch sú evidentné a naznačujú, že odpad bol rozvlečený po sídlisku psami (obr. 112a). Kôň z objektu 12 mal v kohútiku výšku približne 133 cm, teda bol na súčasné pomery veľmi malý, podobne ako jeho divoký predok, dnes už iba v zoologických záhradách žijúci kôň Převalského - Equus przewalski. Je pravdepodobné, že pozostatky koňa a hovädzieho dobyt­ka z objektov 12 a 33 spolu súviseli, teda že ide o rovnakých jedincov, nakoľko sa jednotlivé spálené i nespálené časti kostier vzájomne dopĺňajú. To by znamenalo, že obe odpadové jamy boli otvorené a využívané na sídlisku naraz.

Stredovek

Stredoveké objekty na Mostnej ulici boli pomerne bohaté na zvieracie kosti. S podobnou situáciou sa stretávame aj na iných polohách v meste, tam, kde sa odkrývajú sídliskové odpadové jamy. Iste je to spôsobené i faktom, že v období stredoveku už Nitra predstavovala ľudnaté mesto, ktorého obyvateľ­stvo si vyžadovalo patričné zásobovanie mäsitou potravou. Podľa niektorých odborníkov ho možno považovať za jedno z najvýznamnejších centier spracovávania živých zvierat na mäsiarske produkty, hlavne v počiatočných fázach stredovekých dejín. V rámci kostrových nálezov zvierat z Nitry sa stre­távame najčastejšie s kuchynským alebo jatočným odpadom, ktorý je typický tým, že kosti nesú stopy po porcovaní a sú fragmentárne. Vzácne nachádzame medzi odpadom aj celé kostry zvierat, hlavne psov, mačiek alebo koní.

Pre obdobie stredoveku platí, že sortiment domácich zvierat sa v podstate nemení, snáď až na mož­nosť nálezu exotických zvierat, ktoré sa na naše územie dostali prostredníctvom obchodu. Pospolitý ľud choval hovädzí dobytok, ošípané, ovce, kozy a hydinu. Frekvencia ich kostí v archeologických nálezoch v mnohom závisela od podmienok prírodného prostredia alebo ekonomického zamerania toho-ktorého sídliska. Výskumom faunálnych zvyškov boli zachytené vývojové trendy, ktorých hlav­nou príčinou sú zmeny v stratégii chovu jednotlivých domácich druhov zvierat. Niektoré bolo možné sledovať aj v rámci materiálu z Mostnej ulice.

Objekty z 11.-13. storočia sú charakteristické výskytom kostí ošípanej, ktoré markantne prevažujú nad zvyškami ostatných hospodárskych zvierat. Tento fakt neprekvapuje, nakoľko ide o poznatok, ktorý bol zistený nielen v ostatných objektoch v Nitre, ale aj v iných stredovekých mestských aglo­meráciách na Morave alebo v Poľsku. Naopak, v Čechách v tomto období dominuje hovädzí doby­tok.

130

Kosti ošípanej v skúmaných jamách patrili minimálne trom nedospelým jedincom rôzneho veku a do­spelému samcovi. Predpokladá sa, že ošípané boli porážané až po dosiahnutí optimálnej veľkosti, čo znamenalo u primitívnych stredovekých plemien približne vo veku dvoch rokov. U ošípanej sa určuje najpresnejšie vek podľa prerezávania trvalých zubov. Na základe takýchto poznatkov sa v objekte 22 nachádzali zvyšky piatich svíň, a to jednej približne ročnej, ďalšej jedenapol až dvojročnej, trojročnej a ďalších dvoch dospelých svíň. Odpad obsahoval aj kosti ovce alebo kozy rôzneho veku, od veľmi mla­dých až po dospelé zvieratá. Zvyšky hovädzieho dobytka však pochádzajú iba z dospelých jedincov. Rasy dobytka sa v priebehu 9. až 15. storočia príliš nezmenili. Väčšina našich nálezov patrí primitívne­mu typu charakteristickému malým vzrastom, krátkymi rohami, nízkou mliečnou úžitkovosťou, ale na druhej strane s vysokou odolnosťou a dobrými schopnosťami pri práci v ťahu. Doklady o jeho využití v záprahu poskytli aj kosti z objektu 22. Na zadnej končatine zvieraťa, ktorú reprezentuje dochovaná časť metatarzu (obr. 112b - vľavo), sú v porovnaní so zdravým jedincom (obr. 112b - vpravo) badateľné patologické zmeny. Plocha pre skĺbenie kosti s prstovým článkom - trochlea capitis medialis ­ je výrazne rozšírená a sprevádzaná tvorbou abnormálneho kostného tkaniva - exostosis. Opísané zmeny majú u ho­vädzieho dobytka viaceré štádiá, pričom bádatelia sa zhodujú, že ich slabšie prejavy možno vysvetľovať prirodzeným starnutím organizmu a pôsobeniu živej váhy tela na kosť, zatiaľ čo extrémne prejavy tejto deformácie už treba vysvetľovať vystavením zvieraťa nepretržitému pracovnému zaťaženiu. Podobné nálezy priamo dokladajúce využitie zvierat v záprahu sú v archeologickom materiáli veľmi vzácne.

Vrcholný stredovek predstavuje poslednú etapu v rozvoji chovateľského úsilia človeka, ktorá trvá prakticky dodnes. Do 14. až 15. storočia siahajú počiatky „vedeckého“ kríženia zvierat. Vďaka nemu boli vyšľachtené úplne nové rasy hospodárskych zvierat, ktoré mali vynikať predovšetkým svojou úžitkovos­ťou. Kostrové zvyšky z tohto obdobia zatiaľ potvrdzujú, že na Slovensku sa chov hospodárskych zvierat v období neskorého stredoveku zameriaval predovšetkým na hovädzí dobytok. Charakteristickou črtou pre súbory kostí z neskorostredovekých nálezísk na Slovensku je nárast v počte chovanej hydiny, pre­dovšetkým kury a husi. Chov kačíc bol ešte v 16. storočí málo rozšírený a chov holubov sa na Slovensku zatiaľ nepodarilo kostrovými nálezmi doložiť. Lov vysokej zveri bol obmedzený prísnymi predpismi. Ryby tvorili pravidelnú súčasť jedálnička, i keď archeologické doklady vo forme ich zvyškov sú vzácne. Najviac sa ich podarilo získať výskumom zoborského kláštora, z ktorého pochádza množstvo kostí roz­manitých druhov rýb, dokonca zvyšky pancierov raka a korytnačky - pôstneho jedla tamojších mníchov. V stredoveku sa pravidelne konzumovalo mäso bravčové i hovädzie, jahňacina, kozľacina a podobne. Mesto, akým Nitra bola, si vyžadovalo každodenný prísun čerstvého mäsa, čo mali na starosti miestni mäsiari. Porážanie zvierat sa preto stalo pravidelným celoročným zamestnaním - remeslom.

Čo prezradil o stravovacích zvykoch obyvateľov Nitry výskum na Mostnej ulici? Objekty zo 14.-17. storočia poskytli kuchynský odpad, teda fragmenty kostí. Niektoré z nich boli aj opracované na úžitkové predmety, ako napríklad srnčie parožie objavené v jame 17. Väčšina fragmentov kostí pochádza z hovä­dzieho dobytka. Ošípaná medzi zvyškami už nedominuje tak ako v predchádzajúcom období a je v od­krytých jamách vo vyrovnanom počte s kosťami oviec a kôz. Pravidelne sa vyskytujú, hoci v menšom počte, kosti kury. Medzi odpadom sa našli aj tri spálené kosti koňa. Možno išlo o staršieho jedinca, ktorý skončil na jatkách po tom, ako zostarol a majiteľ ho už ďalej nemohol využiť na prácu.

Novovek

Jediný novoveký objekt, z ktorého sa analyzoval archeozoologický materiál, pochádzal z 18. až 19. sto­ročia. Sortiment identifikovaných druhov bol bohatý. Obsahoval hlavne, podobne ako ostatné preskúma­né objekty, kuchynský alebo jatočný odpad - fragmenty kostí hovädzieho dobytka, ošípanej, ovce, kozy, husi, kury, kačice, srnca a rôznych druhov rýb. Mnohé kosti niesli stopy sekania, úderov, mnohé boli ohryzené od psov. Boli medzi nimi aj úplne zuhoľnatené fragmenty, ktoré možno druhotne poslúžili ako palivo. V jednej z jám sa nachádzala aj časť kostričky dvoj- až štvormesačného mačaťa, ktoré uhynulo. Holenné kosti ovce alebo kozy (ich kosti sa veľmi podobajú a preto ich možno len ťažko rozlíšiť) boli se­kundárne využité ako pracovné nástroje, tzv. šidlá. Je zaujímavé, že s podobnými predmetmi z tejto kosti sa stretávame v archeologických nálezoch už od najstarších čias histórie ľudstva. Surovina na ich výrobu bola totiž zrejme všeobecne dostupná, takže predmety z nej mohli byť veľmi jednoducho podomácky zhotovené a mali multifunkčné využitie.

131

ZÁCHRANNÝ ARCHEOLOGICKÝ VÝSKUMV NITRE

NA SVÄTOPLUKOVOM NÁMESTÍ

Matej Ruttkay

Archeologické výskumy sú súčasťou každej väčšej či menšej stavebnej aktivity na území Starého mes-ta v Nitre. Dnešná lokalizácia ulíc iba v minimálnej miere kopíruje ranonovovekú, prípadne neskorostre-dovekú cestnú sieť. Názvy ulíc sú tiež pomerne novým fenoménom. Z tohto dôvodu sa logickou súčas-ťou výskumov na severnej strane Mostnej ulice (medzi ulicou a riekou Nitričkou) stali aj aktivity južne od dnešnej komunikácie na iba nedávno vzniknutom Svätoplukovom námestí. Tu sa v závere sedemde-siatych a na začiatku osemdesiatych rokov 20. storočia realizovala rozsiahla výstavba spojená so stavbou novej budovy Divadla Andreja Bagara. Dnes už sa presne nedozvieme, čo viedlo mocných vtedajšej doby k neodpustiteľnému činu - k zbúraniu veľkej časti nitrianskeho Starého mesta vrátane zvyškov starého divadla a ďalších zaujímavých objektov (obr. 113, 115).

Málokto si však uvedomuje, že tento akt si nevyžiadal len deštrukciu veľkej časti jadra Nitry (odvte-dy chýba napríklad uzatvorené námestie), ale nenávratne zničil aj veľkú časť archeologického dedičstva ukrytého pod zemou. Predchádzajúce kapitoly tejto publikácie zachytávajú archeologický výskum na ploche necelých 3000 m2. Viac-menej neskúmaná plocha divadla a námestia má pritom rozlohu 19 200 m2, teda mnohonásobne väčšiu. Dnes preto už môžeme iba predpokladať, čo mohlo byť v rámci tejto nepre-skúmanej časti zničené - vzácne domy, zásobné jamy, pohrebiská, ale možno aj najstaršia radnica, ktorú možno vidieť už na prvých zachovaných vyobrazeniach Nitry.

Záchranný výskum pod divadlom sa uskutočnil iba vo výrazne obmedzenom rozsahu a spravidla bol zacielený len na dokumentáciu zachytených objektov v profile stavebnej jamy. Pri zemných prácach mimo výskumu sa zistili aj zvyšky múrov, ktoré boli v tej dobe interpretované ako Kostol sv. Jakuba - naj-starší farský kostol mesta. V stredoveku bol najbohatší spomedzi nitrianskych farností. Súpis pápežských desiatkov z rokov 1332-1337 dokladá, že ročný príjem farnosti, vedenej farárom Ondrejom, bol takmer 3 hrivny, z čoho tvoril pápežský desiatok 17 grošov. V čase narušenia reliktu tejto vzácnej stavby a priľah-lej kostnice sa urobilo iba strohé zdokumentovanie narušených častí a všetko sa čo najrýchlejšie zasypalo. Či sa táto unikátna stavba náhodou úplne nezničila, ukáže až budúcnosť.

Existenciu kostola dokladajú nielen početné písomné pramene, ale aj viaceré vyobrazenia. Napokon, veža, ktorá zostala stáť po zbúraní hlavnej lode kostola, je zachytená ešte aj na jednej z najstarších foto-grafií mesta spred roku 1885 (obr. 114). Na jej mieste bol neskôr postavený Mariánsky stĺp. Porovnanie priečelí budov a predpokladaná orientácia stavby v smere západ-východ naznačujú, že južná časť kosto-la sa nachádzala tesne pred severným krídlom dodnes stojaceho Mestského domu (dnešné Ponitrianske múzeum). Tu by sa v budúcnosti mohli zachytiť jeho základy, prípadne priľahlý cintorín.

V tejto časti mesta však mohla stáť ešte jedna, možno i staršia sakrálna architektúra. V roku 1995 sa uskutočnil výskum v súvislosti s rekonštrukciou inžinierskych sietí a dlažby na Kupeckej a Štefánikovej ulici. Približne v strede Kupeckej ulice sa preskúmala časť pohrebiska z 10.-12. storočia. V hroboch orien-tovaných v smere západ-východ sa našli rôzne záušnice, koráliky z náhrdelníkov a šatové ozdoby. Čo je však dôležitejšie, v zásype hrobov a tiež vo výplni objektov z 9.-10. storočia sa zistilo pomerne veľké množstvo malty a dokonca i jeden opracovaný pieskovcový kameň. Azda ide o stavebný článok zo stav-by, ktorá tu musela stáť pred založením pohrebiska, t. j. približne v dobe veľkomoravskej. V tom období mohlo ísť o kostol či palácovú stavbu.

Zaujímavé sú aj ďalšie zistenia z tohto výskumu. Odkryté bolo pohrebisko zo staršej doby bron-zovej, sídlisko zo staršej až neskorej doby bronzovej, ako aj stredoveké cesty. Významným prínosom bolo zistenie, že pôvodný východný svah polohy Na vŕšku bol oveľa strmší. Až na prelome stredoveku a novoveku tu ľudia uskutočnili rozsiahle terénne úpravy. Presunom obrovských más zeminy a kamenia

132

Obr. 113. Pohľad na priestor dnešného Svätoplukovho námestia pred asanáciou historického jadra Nitry.Zo zbierky M. Striženca.

133

Obr. 114. Veža Kostola sv. Jakuba na fotografii zachytávajúcej stav tesne pred výstavbou podnes stojaceho Mestského domu (r. 1880?). Zo zbierky M. Striženca.

Obr. 115. Nitra, Svätoplukovo námestie. Zo zbierky M. Striženca.

134

Obr. 116. Nitra, Svätoplukovo námestie. Nálezy z doby bronzovej. Mierka: 1 - a-d; 2 - e-l.

135

z vyvýšenej na nižšie položenú časť vytvorili zo strmého svahu miernejšie sklonenú plošinu približne v dnešnom tvare. Výsledkom bolo aj úplné odstránenie starších archeologických situácií z hornej polovi-ce kopca. Je to skvelá ukážka toho, ako aj v minulosti ľudia aktívne pretvárali vzhľad krajiny a nevedome aj ničili archeologické náleziská.

Priamo na dnešnom Svätoplukovom námestí, teda smerom na juh od Mostnej ulice, na bývalej Krížnej ulici, sa jediný rozsiahlejší výskum uskutočnil v súvislosti s budovaním polyfunkčného objektu nazýva-ného v súčasnosti „Cupola“. To, že sa tu nájdu archeologické objekty, naznačovali už menšie zisťovacie sondy realizované v roku 2001 pod dnešným hotelom Centrum. V značných hĺbkach (2-4 m) sa objavili zaujímavé kultúrne vrstvy a archeologické objekty dokladajúce prítomnosť človeka na týchto miestach od staršej doby bronzovej až po súčasnosť. Keďže sa tu nebudovalo podzemie, situácie pod areálom ho-tela zostali akousi archeologickou konzervou pre budúcnosť.

Pod Cupolou išlo o úplne iný príbeh. Pri tejto stavbe investor plánoval vybudovanie podzemných garáží, čo znamenalo aj potenciálne zničenie všetkého, čo bolo pod zemou do hĺbky približne štyri metre od dnešného chodníka. Preto tu prebehol kompletný archeologický výskum.

Z hľadiska statického riešenia stavby a tiež s ohľadom na úroveň nivelety stavebnej jamy sa mohli archeologické odkrývky robiť len po úroveň založenia stavby. Hlbšie položené situácie bolo možné pre-skúmať iba výnimočne, po súhlase investora a najmä statika. To, čo sa nepreskúmalo, ostalo k dispozícii pre ďalšie generácie archeológov, ktorí z objektov dokážu v budúcnosti vyťažiť určite viac informácií, ako je dnes bežné.

Výskum sprevádzalo viacero komplikácií. Najväčšou z nich boli statické problémy, najmä potreba stabilizovať obytný dom v susedstve. Archeologické práce sa preto museli realizovať v troch výškových etapách. Po každej z nich prišli na plochu ťažké mechanizmy, pomocou ktorých sa dom upevňoval vodo-rovnou pilotážou. Napriek spevňovaniu plochy betónovými panelmi to malo nepriaznivé dôsledky na časť objektov i kultúrnych vrstiev.

Archeologické práce sa vykonávali v klimaticky značne sťažených podmienkach od februára do ap-ríla 2004. Celkovo sa preskúmala plocha 280 m2. Úsek prvých 140 cm pozostával zo stavebnej sutiny vzniknutej v súvislosti s búraním starej zástavby v sedemdesiatych rokoch. Veľmi rýchlo sa vyrysovali aj základy dvoch, resp. troch pivničných priestorov patriacich k tejto zástavbe. Na miestach výskumu sa pristavovali dokonca bývalí obyvatelia týchto domov, ktorí ešte pivnice dôverne poznali.

Začiatočný úsek výskumu (0-140 cm) bol postupne odstraňovaný pomocou zemných strojov. Tesne pod úrovňou novovekej planírky sa nachádzali kultúrne vrstvy a objekty, postupne datované od najmladších z vrcholného stredoveku po najstaršie z doby bronzovej. Do nich boli v rôznych úrovniach zapúšťané síd-liskové objekty a hroby z viacerých období praveku, včasnej doby dejinnej, stredoveku a novoveku.

Mladšia doba kamenná

Neolitické osídlenie polohy nepriamo naznačujú sporadické nálezy kamenných štiepaných a brúse-ných nástrojov (obr. 116a), ktoré boli objavené v objektoch alebo sídliskových vrstvách z doby bronzovej. Objekty ani výraznejšia keramika z toho obdobia sa nezachytili.

Doba bronzová

Prítomnosť vrstiev a objektov z doby bronzovej naznačovali už všetky dovtedajšie výskumy v okolí.Prekvapením bolo zachytenie pohrebiska zo staršej doby bronzovej. V severnej časti parcely sa postupne lokalizovali kostrové hroby. Rozhodujúca časť pohrebiska pôvodne dozaista pokračovala severným a se-verovýchodným smerom pod dnes stojaci obytný dom a námestie. Južný okraj bol zničený výstavbou novovekej pivnice a pravdepodobne aj rozsiahlou stredovekou pivnicou.

Z pohrebiska sa preskúmalo 8 hrobov, prípadne ich častí (okrem toho sa na lokalite preskúmali aj ďal-šie, mladšie hroby). V dôsledku intenzívnych neskorších aktivít sa spravidla zachovali iba spodné časti hrobových jám (obr. 120c). Kostry pochovaných ľudských jedincov ležali v hroboch vo výrazne skrčenej polohe na pravom alebo ľavom boku v pozdĺžnej orientácii západ-východ, alebo východ-západ. Len výnimočne sa pri nich objavili sprievodné nálezy, napríklad drôtené náušnice či náramky. Viaceré hroby

136

Obr. 117. Nitra, Svätoplukovo námestie. Keramika z objektu 8, zo strednej doby bronzovej. Mierka: 1 - a, b; 2 - c-i.

137

ostali nedoskúmané, pretože pokračovali pod starší dom susediaci s touto parcelou. Spomedzi nich je zaujímavý hrob 9. Našiel sa v hĺbke 330 cm až počas vŕtania pilotáže, v podstate už pod susedným obyt-ným domom. Odkrytá bola iba časť kostry dospelej osoby vo výrazne skrčenej polohe na ľavom boku. Na zápästí pochovaného sa našli bronzové (medené?) drôtené náramky (obr. 119b). Najviac nálezov ob-sahoval hrob 6, v ktorom bolo pochované dieťa v silne skrčenej polohe na ľavom boku (obr. 120e-f). Pri jeho hlave bolo šesť jednoduchých krúžkových záušníc. Zelenkavé sfarbenie, dozaista doklad pôvod-nej prítomnosti bronzových predmetov, sa zdokumentovalo aj pri niektorých ďalších hroboch. Príčiny, pre ktoré sa predmety pôvodne uložené do hrobov nezachovali, môžu byť rôzne - vykradnutie hrobov v minulosti, kultové odstránenie predmetov z hrobu, rozpadnutie nekvalitných výrobkov a podobne. Predbežne možno toto pohrebisko s najväčšou pravdepodobnosťou priradiť k nitrianskej skupine, ktorá v minulosti dostala pomenovanie práve podľa kumulácie týchto hrobov a pohrebísk v Ponitrí.

Do staršej doby bronzovej a na počiatok strednej doby bronzovej patrí aj skupina jamovitých objektov, najmä zásobných jám. Sú súčasťou rozsiahleho sídliska, ktoré sa rozkladalo na celom južnom predpolí hradného kopca. Preskúmané objekty boli prevažne hlboké jamy (často hlbšie ako 3 m), ktoré mali hruško-vitý, kužeľovitý, vakovitý alebo valcovitý tvar (obr. 120a). Rozhodujúcu časť ich zásypu tvorili zväčša po-polovito-prachové súvrstvia. Iba výnimočne sa objavili objekty s kompaktným hlinitým zásypom. Okrem toho sa na celej lokalite vyskytovala 20 až 40 cm široká kultúrna vrstva, ktorá obsahovala najmä nálezy cha-rakteristické pre maďarovskú kultúru, niekedy dokonca celé nádoby. Objekty boli po zániku zasypávané postupne a práve v niektorých z druhotných zásypov sa našli aj archeologické pamiatky.

Rozhodujúcu skupinu nálezov z objektov zo staršej doby bronzovej tvorila keramika. Išlo spravidla o hrnce, ale aj o misy, misky a džbány či šálky hnedej až čiernej farby. Charakteristickým znakom najmä menších tvarov je dôkladné vyleštenie povrchu. Vyskytli sa aj kostené nástroje, opracované zvieracie lo-patky, bronzové ihlice, prasleny a hlinené kolieska (obr. 116b-d; 122). Relatívne veľkú časť nálezov pred-stavujú zvieracie kosti a parohy, ale aj archeobotanický materiál (uhlíky a zuhoľnatené semená rastlín). Ich význam je nielen v tom, že po analýze nám umožnia čiastočne rekonštruovať dávnoveké zloženie stravy, ale významne pomôžu aj pri rekonštrukcii dávnovekých klimatických pomerov.

Spomedzi objektov si zasluhuje pozornosť objekt 21 - zásobná jama s viacvrstvovým zásypom. Vý-nimočným nálezom z tohto objektu je hlinená dýza (obr. 122c), ktorá spolu s ďalšími nálezmi z blízkeho okolia, napríklad z Kupeckej ulice, dokladá miestne spracovanie medi.

Výskumom sa zistilo tiež osídlenie počas strednej a mladšej doby bronzovej. Dokladajú ho spravidla menšie kužeľovité alebo baňaté zásobné jamy, prípadne plytké, bližšie nedefinovateľné objekty. Najvýraz-nejším z nich bol nepravidelný objekt 8, zahĺbený 20 cm od úrovne zachytenia. Horná časť tohto objektu bola zničená stredovekými a novovekými aktivitami. V jeho čiastočne prepálenej výplni sa objavil väčší zhluk črepov, z ktorých sa po spracovaní podarilo zrekonštruovať pomerne veľa celých keramických tvarov - hrnce, džbány, amfory i šálky, ktoré boli zdobené rytou a plastickou výzdobou (obr. 117; 121e, f, h, j).

Ojedinele sa vyskytli tiež objekty reprezentujúce vývoj v neskorej dobe bronzovej. Potvrdzujú to nálezy fragmentov amforovitých nádob zdobených žliabkovaním - charakteristická keramika lužickej kultúry.

Pred zlomom letopočtu

Nitriansky hradný kopec, ale aj jeho predpolie v priestore dnešnej Mostnej ulice a Svätoplukovho námestia boli intenzívne osídlené aj v neskorej dobe laténskej, v jej tzv. keltsko-dáckom horizonte v po-slednom storočí pred zmenou letopočtu. V severozápadnej časti plochy sa preskúmala časť objektu 40, s najväčšou pravdepodobnosťou zemnice. V jej zásypových vrstvách sa našiel pomerne rozsiahly sú-bor keramických fragmentov rôznych druhov nádob - hrnce, džbány, šálky, misky, nádoby na valcovitej nôžke. Ide o pomerne zaujímavý nálezový komplex. Keramika sa člení na hrubostennú a tenkostennú. V prevažnej miere ide o keramiku točenú na kruhu. V rámci tenkostennej keramiky sa vyskytuje celý rad zdobených tvarov. Charakteristická je najmä vlešťovaná výzdoba v sivočiernom, prípadne v hnedom vy-hotovení. Ojedinele sa objavuje výzdoba tehlovočervenej keramiky bielymi pásmi. Na rozdiel od klasic-kej keltskej keramiky, akú poznáme napríklad z hradného kopca, sa v keramickej hmote iba výnimočne vyskytoval grafit. Zaujímavá je aj sporadickosť či takmer úplná absencia situlovitých tvarov. Objavujú sa najmä v rámci väčších vázovitých, prípadne hrncovito-vázovitých nádob. Ide o ďalší doklad keltsko-dáckeho horizontu na území Nitry.

138

Obr. 118. Nitra, Svätoplukovo námestie. a-d - gombíky, e-k - hlinené fajky, l-p - grafitové taviace tégliky z novoveku.Mierka: 1 - a-d; b - e-p.

139

Od Veľkej Moravypo Uhorské kráľovstvo

Po skúsenostiach z výskumu severnej časti Mostnej ulice, kde sa zachytili sídliskové stopy z včasného stredoveku, sa očakávala podobná situácia aj v južnejšie skúmanom úseku. Očakávania boli nielen naplne-né, ale aj výrazne prekročené. Na rozdiel od väčšiny odkrývok v Starom meste, kde boli včasnostredoveké sídliskové situácie výrazne porušené neskoršími ľudskými aktivitami, sa na Svätoplukovom námestí za-chytili aj tri charakteristické staroslovanské obydlia. Okrem nich sa tu odkryli aj ďalšie druhy objektov.

Tri rovnako orientované zemnice (objekty 6, 30 a 65) mali veľa spoločných znakov. Približne rovnaké rozmery, úroveň zahĺbenia, resp. podlahy, aj orientáciu dlhšou osou približne severozápad-juhovýchod. Pec bola postavená z menších lomových kameňov a situovaná v severnom, pravdepodobne studenšom rohu domu. Najlepšie zachovaný objekt 6 nemal žiadnu kolovú konštrukciu, takže je pravdepodobné, že steny boli vybudované zrubovou technikou a ich konštrukcia niesla aj samotnú strechu. Objekt 30 mal mierne odlišnú základňu. Zachytené kolové jamy dovoľujú predpokladať, že strechu držali minimálne dva nosné koly zapustené do zeme. Steny mohli byť vybudované rôznymi technikami - zrub, vyplietanie prútím a ob-mazanie hlinou a podobne. Zachovalosť tretej zemnice bola iba torzovitá a nedovoľovala rekonštruovať jej vzhľad. Z týchto príbytkov pochádza pomerne malý počet nálezov, ktoré umožňujú iba rámcové dato-vanie do 9.-11. storočia. Ide najmä o črepy z charakteristických menších hrncovitých nádob zdobených viacnásobnou vlnovkou.

Pravdepodobne do toho istého časového úseku patria aj dva preskúmané hroby (1 a 3) zapustené do pravekých vrstiev. Zaujímavý je najmä hrob 1, v ktorom sa popri skelete ľudského jedinca uložené-ho na chrbte vo vystretej polohe nachádzala aj konská lebka a menšie kosti z ďalšieho zvieraťa (ovca?; obr. 120g). Viac informácií nám môžu poskytnúť archeozoologické a antropologické analýzy týchto nále-zov, ktoré zatiaľ nie sú vyhodnotené.

Nemenej dôležité výsledky priniesol výskum objektov z vrcholného a neskorého stredoveku.Pozornosť si určite zasluhujú vzájomne sa porušujúce objekty. Analýza ich nálezového inventára

v budúcnosti umožní presnejšie poznať vývoj stredovekej hmotnej kultúry v nitrianskej oblasti.K najzaujímavejším vrcholnostredovekým objektom patrí zemnica-pivnica s výrazným rampovitým

vstupom. Mohutné kolové jamy a ich hustota naznačujú, že neboli určené iba na nesenie strechy, ale s naj-väčšou pravdepodobnosťou slúžili aj na podporu nadzemného podlažia (obr. 119c; 120h). Žiaľ, v dôsledku statických problémov nebolo možné celú plochu objektu preskúmať (nedoskúmaný bol stredový pozdĺž-ny pás, ktorý však ostal zakonzervovaný pod novostavbou). Naviac, horná časť bola temer celá zničená výkopom novovekých pivníc. Na základe sporadických nálezov keramiky možno tento objekt predbežne zaradiť do vrcholného stredoveku. Bližšie datovanie bude k dispozícii až po komplexnom vyhodnotení nálezov. Význam tohto objektu v stredovekej zástavbe Nitry zatiaľ nie je možné presne vymedziť. Nie je vylúčené, že súvisel s obydliami či s hospodárskymi budovami zámožnejšej vrstvy obyvateľov.

Je viac ako pravdepodobné, že ďalšie pôvodné stavby mohli byť v priestore dnešného Svätoplukovho námestia, kde sa však pri výstavbe robil výskum iba v minimálnom rozsahu.

Na celej ploche sa preskúmali časti žľabovitých útvarov smerujúcich spravidla od juhozápadu na severovýchod. Na základe superpozícií sú datované do praveku, ale aj do stredoveku. Ich význam zatiaľ nie je jasný.

Prínosom pre poznanie histórie Nitry nepochybne bolo preskúmanie novovekých objektov. Okrem už v úvode spomínaných pivníc stojí za osobitnú zmienku rozmerná valcovitá jama - objekt 1. Jej priemer bol približne 3 m. Vzhľadom na hĺbku stavebnej jamy bolo možné objekt preskúmať iba do hĺbky 4 m. Sonda geologickým vrtákom potvrdila, že pokračuje ešte minimálne 90 cm hlbšie. Nepreskúmaná časť ostala neporušená pod podlahou novopostaveného objektu.

Pôvodný účel jamy je nejasný. Azda išlo o akýsi druh studne. Po zániku pôvodnej funkcie bol ob-jekt využitý ako odpadová jama. Obyvatelia okolitej parcely do nej hádzali všetko, čo už nepotrebovali. A to bol doslova „raj“ pre archeológov. Objekt poskytol stovky nálezov - dokladov každodenného života v novoveku - od záveru 16. po začiatok 20. storočia. Išlo o predmety, ktoré sa ešte donedávna ani odbor-níkmi nebrali do úvahy, no dnes už v múzeách cítiť ich obrovský deficit.

Najväčší podiel v nálezovom inventári má keramika. V jej rámci tvorí najmasovejšiu časť rozmanitá stolová keramika. Ide nielen o bežnú, na kruhu točenú hrnčinu, ale aj o kachlice, majoliku a porcelán.

Osobitým výrobkom sú dvojdielne fajky, z ktorých sa v archeologických nálezoch zachovala kera-mická hlavica. Drevená trúbeľka sa nezachovala, ale vieme si ju predstaviť z množstva dobových vy-

140

obrazení. Tento dôležitý diel sa v minulosti vyrábal z rôznych materiálov - z hliny, z kameňa, z dreva i zo slonoviny. Fajky sú v archeologických nálezoch doložené už v praveku, avšak fajčenie tabaku preniklo do Európy až po objavení Ameriky v roku 1492. Po pomerne pozvoľnom nástupe sa fajky na území Európy masovo rozšírili až v 17.-18. storočí. V nálezovom inventári zo Svätoplukovho námestia sa našli manufak-túrne vyhotovované keramické hlavice fajok mladšej skupiny, najmä z 19. storočia. Sú čiernej, sivej, bielej alebo tehlovočervenej farby a majú rôznu výzdobu - plastické členenie, ryté rastlinné a geometrické orna-menty a nápisy. Časť z nich nesie nápis Podrecz alebo Podres, resp. Pod.ses (obr. 118f, g). V týchto prípadoch ide pravdepodobne o výrobky dielne z Podrečian - dnes malej obce na juhu stredného Slovenska, alebo ide o meno fajkárskeho majstra. Jedna z týchto fajok nesie aj erb - štít alebo znak výrobcu s korunkou a s mo-tívom leva, resp. psa (obr. 118i). Na ďalšej z fajok sa nachádza aj vyrytý ťažko čitateľný text. Jedna z fajok nesie pravdepodobne znak výrobcu alebo miesta výroby, so začiatočnými písmenami Ni… . Mohlo by ísť aj o označenie Nitry.

Zriedkavým nálezom sú kostené a parohové rúčky z kefiek. Nápadne sa podobajú na dnešné kefky na zuby, v kostených (parohových) držadlách však boli pravdepodobne medené štetiny, takže muselo ísť o pracovné nástroje.

Objavili sa tiež veľmi zle zachované zlomky sklenených nádob - fliaš a pohárov. Ojedinelý je nález čas-ti koženej obuvi. Zriedkavé boli aj nálezy zlomkov kostených obložení rukovätí železných nožov či frag-mentov bronzových retiazok. Úplne špecifickým zjavom je jednoduchá keramická píšťalka (obr. 122k) - pôvodne súčasť väčšieho predmetu alebo hudobného nástroja. K ďalším nálezom patrí jeden zlomok prsteňa s kovovým štvoruholníkovým očkom a jeden jednoduchý krúžkový prsteň, ale aj viaceré bron-zové ihly, pravdepodobne zlomky knižných kovaní.

Početnú skupinu nálezov tvoria rôzne druhy gombíkov (obr. 122e) - prevažne bronzových, no výni-močne zhotovených aj z parožia. Niektoré z nich sú duté, iné ploché, zdobené sú rôznymi ornamentmi, prípadne i nápismi. Ojedinelým nálezom je bronzové kružidlo. Medzi železnými predmetmi sú najčas-tejšie kované klince, podkovičky z čižiem a konské podkovy.

Veľký počet rozličných bronzových strižkov a troskovitých zliatkov naznačuje aj kovolejársku, resp. šperkársku výrobu priamo na mieste, prípadne v bezprostrednom okolí. Práve s tým pravdepodobne súvi-sí aj výskyt rozlične veľkých téglikov označených aj číselnými znakmi veľkosti: 2, 3, 4, 6 (obr. 118 l-p). Nap-riek tomu, že sú vyrobené z materiálu s enormným obsahom grafitu, ich povrch je značne porušený žiarom. Na vnútornej strane sú zachované stopy po vytavenom kove. To znamená, že išlo o výrobné náradie použí-vané pri tavení a spracovaní kovov. Azda išlo o odlievanie kovových predmetov alebo ozdôb. Tégliky boli pravdepodobne vyrobené niekedy v 16.-17. storočí. V dielňach sa mohli používať i niekoľko storočí.

Pri výskume pod Cupolou sa našlo 9 mincí (všetky určil J. Hunka). Ide dozaista o peniaze, ktoré tu v dávnej minulosti stratili obyvatelia alebo návštevníci mesta. Pozoruhodnou mincou je uhorský ano-nymný denár staršej skupiny, z prelomu 11. a 12. storočia, vyhotovený za vlády kráľa Kolomana (1095-1116), ale aj falzifikát takéhoto denára - minca z objektu 13A. Za najzaujímavejšiu možno pokladať medenú mincu s priemerom temer 3 cm. Ide o mincu byzantského typu uhorského kráľa Bela III. (1172-1196). Napriek výraznému prehnutiu mince je na nej veľmi dobre viditeľný nápis SANCTA MARIA a Svätá Mária je tu aj zreteľne vyobrazená. Na opačnej strane mince sú vyobrazení sediaci králi (obr. 122f).

Ďalšie nájdené mince už reprezentujú novoveký vývoj lokality. Sú to: strieborný denár z roku 1628, razený v Kremnici - Uhorsko, Ferdinand II. (1619-1637); strieborný grošík z roku 1699, razený v Sliezsku - Oleśnica, Chrystian Ulrich (1668-1704); medený grajciar z roku 1800, vyrazený v Smolníku - Uhorsko, František II. (1792-1835); medený grajciar z roku 1812, razený v Kremnici - Uhorsko, František II. (1792-1835); medený grajciar z roku 1800, razený vo Viedni - Rakúsko, František I. (1792-1835).

Výskum v západnej časti Svätoplukovho námestia potvrdil osídlenie tejto exponovanej polohy vo via-cerých obdobiach praveku, včasnej doby dejinnej a stredoveku. Aj napriek maximálnemu úsiliu sa však nepodarilo doložiť viaceré epochy. Z toho vyplýva, že osídlenie tohto zaujímavého miesta nebolo sústav-né. Malo svoje výkyvy - svoje maximá (staršia doba bronzová, doba veľkomoravská, novovek) aj minimá (doba kamenná, doba laténska, doba rímska a včasnoslovanské obdobie). Preskúmané objekty a vrstvy, ako aj množstvo získaných archeologických nálezov spresňujú mozaiku poznania dávnodejinného vý-voja nielen Nitry, ale aj Slovenska, prípadne stredného Podunajska. Práve z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby sa aj naďalej, pri každej stavebnej aktivite realizoval záchranný archeologický výskum.

141

Obr. 119. Nitra, Svätoplukovo námestie. a - kostrový hrob 6 zo staršej doby bronzovej; b - drôtený náramok zo staršej doby bronzovej; c - plán náleziska.

142

Obr. 120. Nitra, Svätoplukovo námestie. a, b - výskum objektov z doby bronzovej; c-f - výskum hrobovz doby bronzovej; g - včasnostredoveký hrob; h - vrcholnostredoveký dom (pivnica?).

a)

c)

b)

d)

e)

h)g)

f)

143

Obr. 121. Nitra, Svätoplukovo námestie. Keramika z doby bronzovej.

b)a)

c)

d)e)

f)

g)

h)

i) j)

144

Obr. 122. Nitra, Svätoplukovo námestie. Nálezy z doby bronzovej (a-d, g, j), zo stredoveku (f) a z novoveku (e, h, i, k). Mierka: 1 - a, b; 2 - c-k.

145

VÝBER LITERATÚRYK JEDNOTLIVÝM KAPITOLÁM

Prehľad osídleniaGertrúda Březinová - Marián SaMuel

Avenarius 2002 - A. Avenarius: Samova ríša a Slovensko: súčasný stav poznania. In: Nitra v slovenských dejinách. Martin 2002, 41-44.

Bárta 1993 - J. Bárta: Osídlenie Nitry v starej dobe kamennej. In: Nitra. Príspevky k najstarším dejinám mesta. Nitra 1993, 5-14.

Bátora/Bednár/Březinová/Fusek 1995 - J. Bátora/P. Bednár/G. Březinová/G. Fusek: Záchranné akcie v Nitre na Mostnej ulici. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1993. Nitra 1995, 29.

Bednár 2002 - P. Bednár: Nitra v 9. storočí. K problematike lokalizácie kniežacieho sídla a Pribinovho kostola. In: Nitra v slovenských dejinách. Martin 2002, 88-98.

Bednár/Březinová/Fusek 1992 - P. Bednár/G. Březinová/G. Fusek: Výskum a prieskum v Nitre v časti Staré mesto. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1990. Nitra 1992, 23-25.

Bednár/Samuel 2001 - P. Bednár/M. Samuel: Entwicklung der Befestigung der Nitraer Burg im 11. Jahrhundert. Slovenská archeológia 49, 2001, 301-342.

Brezováková 2002 - B. Brezováková: Nitra a Matúš Čák. In: Nitra v slovenských dejinách. Martin 2002, 220-225.Březinová 1998 - G. Březinová: Doba železná. In: G. Fusek/M. R. Zemene : Dejiny Nitry. Od najstarších čias po

súčasnosť. Nitra 1998, 51-63, 66.Březinová 1992 - G. Březinová: Výskum v Nitre na Mostnej ulici. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku

v roku 1991. Nitra 1992, 24.Březinová 2006 - G. Březinová: Predstihový záchranný výskum v Nitre na Mostnej ulici. Archeologické výsku-

my a nálezy na Slovensku v roku 2004. Nitra 2006, 53, 54, 239-245.Drahošová 1998 - Š. Drahošová: Hospodárske pomery. In: G. Fusek/M. R. Zemene: Dejiny Nitry. Od najstarších

čias po súčasnosť. Nitra 1998, 260-271.Fojtík 1977 - J. Fojtík: Nitra v období feudalizmu (1526-1848). In: J. Fojtík (Ed.): Nitra. Bratislava 1997, 41-68.Furmánek/Pieta 1985 - V. Furmánek/K. Pieta: Počiatky odievania na Slovensku. Bratislava 1985.Fusek 1994 - G. Fusek: Slovensko vo včasnoslovanskom období. Nitra 1994.Fusek 2002 - G. Fusek: Príchod prvých Slovanov do Nitry v 9.-12. storočí. In: Nitra v slovenských dejinách.

Martin 2002, 79-87.Fusek/Spišiak 2005 - G. Fusek/J. Spišiak: Vrcholnostredoveká grafitová keramika z Nitry-Šindolky. Slovenská

archeológia 53. Nitra 2005, 265-336.Fusek/Zemene 1998 - G. Fusek/M. R. Zemene: Dejiny Nitry. Od najstarších čias po súčasnosť. Nitra 1998.Gergelyi 1969 - O. Gergelyi: Nitra. Bratislava 1969.Hanuliak 2004 - M. Hanuliak: Veľkomoravské pohrebiská. Pochovávanie v 9.-10. storočí na území Slovenska.

Nitra 2004.Hanuliak 2006 - M. Hanuliak: Výnimočné formy inhumácie v stredoveku a novoveku. Archaeologica Historica

31. Brno 2006, 337-350.Hoššo 1983 - J. Hoššo: Prehľad vývoja stredovekej keramiky na Slovensku. Archaeologica Historica 8. Brno

1983, 215-231.Hunka 2002 - J. Hunka: Vojvodská mincovňa z 11. storočia v Nitre. In: Nitra v slovenských dejinách. Martin

2002, 169-180.

146

Chorvátová 1999 - H. Chorvátová: Druhá sezóna predstihového záchranného výskumu na Mostnej ulici v Nitre. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1997. Nitra 1999, 71, 72.

Chropovský 1972 - B. Chropovský: Príspevok k problematike cirkevnej architektúry a počiatkom kresťanstva na Slovensku. Monumentorum Tutela - Ochrana pamiatok 8. Bratislava 1972, 173-208.

Judák 1996 - V. Judák: Nitrianske biskupstvo v dejinách. Nitra 1996.Judák 2002 - V. Judák: Sv. Svorad - patrón Nitry. In: Cirkevné pamiatky - pramene kultúry a vzdelanosti. Nitra

2002, 159-184.Kolník 1993 - T. Kolník: Bola v Nitre rímska stanica? (diskusný príspevok). In: Nitra. Príspevky k najstarším

dejinám mesta. Nitra 1993, 94-96.Kompánek 1895 - J. Kompánek: Nitra. Nástin dejepisný, miestopisný a vzdelanostný. In: Tovaryšstvo II. Ružom-

berok 1895.Lukačka 1998a - J. Lukačka: Nitra vo vrcholnom stredoveku (1248-1386). In: Dejiny Nitry. Od najstarších čias po

súčasnosť. Nitra 1998, 159-173.Lukačka 1998b - J. Lukačka: Nitra v období neskorého stredoveku (1387-1526). In: G. Fusek/M. R. Zemene: De-

jiny Nitry. Od najstarších čias po súčasnosť. Nitra 1998, 177-184.Lukačka 2002 - J. Lukačka: Cestná sieť v Nitre a v jej najbližšom okolí v 13. a 14. storočí. In: Nitra v slovenských

dejinách. Martin 2002, 208-211.Marsina 1977 - R. Marsina: Nitra vo včasnom a vrcholnom stredoveku. In: J. Fojtík (Ed.): Nitra. Bratislava 1977,

27-40.Marsina 2002 - R. Marsina: Základné mestské privilégium pre Nitru z roku 1248. In: Nitra v slovenských deji-

nách. Martin 2002, 190-196.Mencl 1937 - V. Mencl: Stredoveká architektúra na Slovensku. Praha - Prešov 1937.Mrva 1998 - I. Mrva: Nitra vo včasnom novoveku (1526-1711). In: G. Fusek/M. R. Zemene: Dejiny Nitry. Od naj-

starších čias po súčasnosť. Nitra 1998, 185-207.Mrva 2002 - I. Mrva: Nitra v tieni polmesiaca. In: Nitra v slovenských dejinách. Martin 2002, 256-266.Nyitra Vármegye 1898 - Nyitra Vármegye. Magyárország Vármegye és Városai. Budapest 1898.Oslanský 2002 - F. Oslanský: Zoborský benediktínsky kláštor a jeho zánik. In: Nitra v slovenských dejinách.

Martin 2002, 212-219.Romsauer 1998 - P. Romsauer: Doba bronzová. In: G. Fusek/M. R. Zemene: Dejiny Nitry. Od najstarších čias po

súčasnosť. Nitra 1998, 39-50.Ruttkay 2005 - M. Ruttkay: Niektoré nové objavy v Nitre a okolí zo včasného a vrcholného stredoveku.

In: M. Ruttkay (Ed.): Dávne dejiny Nitry a okolia vo svetle najnovších archeologických nálezov. Nitra 2005, 55-75.

Ruttkayová/Ruttkay 1997 - J. Ruttkayová/M. Ruttkay: Výsledky výskumu v Nitre - Starom meste v roku 1994. Archaeologica Historica 22. Brno 1997, 103-114.

Samuel 1999 - M. Samuel: Pokračovanie výskumu v areáli Ponitrianskej galérie. Archeologické výskumy a ná-lezy na Slovensku v roku 1997. Nitra 1999, 147, 148.

Samuel 2004 - M. Samuel: Záchranný výskum na Mostnej ulici v Nitre. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2003. Nitra 2004, 163, 164.

Samuel, v tlači - M. Samuel: Záchranný výskum na Mostnej ulici v Nitre. Archeologické výskumy a nálezy na Sloven-sku v roku 2005. Nitra, v tlači.

Slivka 1984 - M. Slivka: Parohová a kostená produkcia na Slovenku v období feudalizmu. Slovenská archeoló-gia 32/2. Nitra 1984, 377-416.

Staššíková-Štukovská 2001 - D. Staššíková-Štukovská: Záchranný výskum v Nitre na Kmeťkovej ulici. Archeolo-gické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2000. Nitra 2001, 193.

Steinhübel 2004 - J. Steinhübel: Nitrianske kniežatstvo. Bratislava 2004.Vlašičová 1998 - H. Vlašičová: Výskum na Mostnej ulici v Nitre. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku

v roku 1996. Nitra 1998, 168-170.

147

Vondráková 1998 - M. Vondráková: Ľudské kostrové zvyšky z výskumu v Nitre. Archeologické výskumy a ná-lezy na Slovensku v roku 1996. Nitra 1998, 172.

Vondráková 1999 - M. Vondráková: Kostra z pokračujúceho výskumu v Nitre na Mostnej ulici. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1997. Nitra 1999, 165.

Vrteľ 2002 - L. Vrteľ: Dvojitý kríž a stredoveká Nitra. In: Nitra v slovenských dejinách. Martin 2002, 197-207.Zábojník 2004 - J. Zábojník: Slovensko a avarský kaganát. Bratislava 2004.Zemene 1977 - M. Zemene: Nitra v období kapitalizmu. In: J. Fojtík (Ed.): Nitra. Bratislava 1977, 79-90.Zemene 1998 - M. R. Zemene: Nitra v období reforiem stavovskej spoločnosti (1711-1849). In: G. Fusek/M. R. Ze-

mene: Dejiny Nitry. Od najstarších čias po súčasnosť. Nitra 1998, 211-244.Zemene 2002 - M. Zemene: Najstaršie písomné pamiatky k Nitre. In: Cirkevné pamiatky - pramene kultúry

a vzdelanosti. Nitra 2002, 96-112.Zemeneová 1998 - V. Zemeneová: Nitra od revolúcie 1848-1849 do zániku monarchie. In: G. Fusek/M. R. Zeme-

ne: Dejiny Nitry. Od najstarších čias po súčasnosť. Nitra 1998, 245-260, 280-305.Zubácka 1997 - I. Zubácka: Nitra za prvej Československej republiky. Nitra 1997.Zubácka 1998 - I. Zubácka: Nitra za prvej ČSR v rokoch 1918-1938. In: G. Fusek/M. R. Zemene: Dejiny Nitry. Od

najstarších čias po súčasnosť. Nitra 1998, 307-323.Zubácka 2002 - I. Zubácka: Vývoj a činnosť mestskej správy v Nitre v rokoch 1918-1938. In: Nitra v slovenských

dejinách. Martin 2002, 369-383.

MinCeJán Hunka

Hunka 1989 - J. Hunka: Hromadný nález mincí z Nitry. Slovenská numizmatika 10. Nitra 1989, 262, 263.Hunka 1996 - J. Hunka: Vplyv rakúskych mincí na peňažné pomery stredovekého Slovenska (12.-15. storočie).

Slovenská numizmatika 14. Nitra 1996, 129-148.Hunka 2001 - J. Hunka: Vplyv husitov a bratríkov na vývoj menových pomerov v roku 1428-1467 na našom

území. In: Husiti na Slovensku. Lučenec 2001, 58-68.Hunka/Chorvátová 1998 - J. Hunka/H. Chorvátová: Mince kráľa Šalamúna z Nitry. Slovenská numizmatika 15.

Nitra 1998, 232-234.Hunka/Kolníková 1998 - J. Hunka/E. Kolníková: Prírastky mincí v Archeologickom ústave v roku 1996. Archeo-

logické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1996. Nitra 1998, 74-79.Hunka/Kolníková 1999 - J. Hunka/E. Kolníková: Prírastky mincí v Archeologickom ústave SAV. Archeologické

výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1997. Nitra 1999, 58-65.Hunka/Kolníková 2006 - J. Hunka/E. Kolníková: Prírastky mincí v Archeologickom ústave SAV v roku 2004.

Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2004. Nitra 2006, 97-102.Koch 1994 - B. Koch: Corpus nummorum Austriacorum. I. Mittelalter. Wien 1994.Kolníková/Hunka 1992 - E. Kolníková/J. Hunka: Prírastky mincí v Archeologickom ústave SAV v roku 1990.

Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1990. Nitra 1992, 55-59.Kujovský/Hunka 1990 - R. Kujovský/J. Hunka: Hromadný nález mincí z 15. storočia zo Šurian (k problematike

quartingov a Redwitzových mincí). Slovenská numizmatika 11. Nitra 1990, 159-209.Luschin von Ebengreuth 1913 - A. Luschin von Ebengreuth: Wiener Münzwesen im Mittelalter. Wien - Leipzig

1913.Mitchiner 1988 - M. Mitchiner: Jetons, Medalets & Tokens. The medieval Period and Nuremberg. I. London

1988.Nálezy mincí na Slovensku 4 - Nálezy mincí na Slovensku 4 (Zost.: E. Kolníková/J. Hunka). Nitra 1994.

148

KachliceMarián SaMuel - Mário BieliCH

Ambrosiani 1910 - S. Ambrosiani: Zur Typologie der älteren Kacheln. Stockholm 1910.Brych/Stehlíková/Žegklitz 1990 - V. Brych/D. Stehlíková/J. Žegklitz: Pražské kachle doby gotické a renesanční.

Katalóg výstavy. Praha 1990.Dabrowska 1976 - M. Dabrowska: Proba systematyki kafli i metody ich dokumentaci. Biuletyn informacyjny

PKZ 32. Wrocław 1976, 74-81.Dabrowska 1987 - M. Dabrowska: Kafle i piece kaflowe w Polsce do konca XVIII. wieku. Wrocław 1987.Dymek 1995 - K. Dymek: Średnowieczne i renesansowe kafle ślaskie. Wroclaw 1995.Egyházy-Jurovská 1993 - B. Egyházy-Jurovská: Stredoveké kachlice. Katalóg. Bratislava 1993.Franz 1969 - R. M. Franz: Der Kacheloffen. Graz 1969.Halzbauer 1998 - Z. Halzbauer: Krása středověkých kamen. Odraz náboženských idejí v českém uměleckém

řemesle. Praha 1998.Holčík 1976 - Š. Holčík: Stredoveké kachlice na Slovensku. Zborník Slovenského národného múzea, História

16. Bratislava 1976, 91-113.Holčík 1978 - Š. Holčík: Stredoveké kachlice. Bratislava 1978.Holl 1993 - I. Holl: Renaissance - Öfen. Mittelalterliche Ofenkacheln in Ungarn V. Acta Archaeologica Acade-

miae Scientiarum Hungaricae 45. Budapest 1993, 247-299.Holl/Voit 1963 - I. Holl/P. Voit: Old Hungarian Stove Tiles. Budapest 1963.Hoššo 1997 - J. Hoššo: K technológii a lokalizácii výroby neskorogotických kachlíc na Slovensku. Zborník Slo-

venského národného múzea, Archeológia 7. Bratislava 1997, 95-102.Méri 1960 - I. Méri: Figurenverzierte Ofenkacheln volkstümlichen Charakters aus dem Mittelalterlichen Un-

garns. Acta Archaeologica Academiae Scientiarum Hungaricae 12. Budapest 1960, 331-360.Paulík/Vitanovský 2004 - Č. Paulík/M. Vitanovský: Encyklopédie kachlů v Čechách, na Moravě a ve Slesku I.

Praha 2004.Smetánka 1961 - Z. Smetánka: Základy uhersko-česko-polské skupiny pozdně gotických kachlů. Památky

archeologické 52. Praha 1961, 592-598.Smetánka 1983 - Z. Smetánka: K počátkům výroby komorových kachlů v Čechách. Archeologica Historica 8.

Brno 1983, 145-154.Strauss 1966 - K. Strauss: Die Kachelkunst des 15. und 16. Jahrhunders in Deutschland, Östereich und Schweiz. Teil

I. Strassburg 1966.Strauss 1972 - K. Strauss: Die Kachelkunst des 15. und 16. Jahrhunders in Deutschland, Östereich, Schweiz und

Skandinavien. Teil II. Basel 1972.Staruss 1983 - K. Staruss: Die Kachelkunst des 15. bis 17. Jahrhunderts in europäischen Ländern. Teil III. Mün-

chen 1983.

FajKyMário BieliCH - Marián Čurný

Bednár/Březinová/Fusek 1992 - P. Bednár/G. Březinová/G. Fusek: Výskum a prieskum v Nitre v časti Staré mesto. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1990. Nitra 1992, 23-25.

Březinová 1992 - G. Březinová: Výskum v Nitre na Mostnej ulici. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1991. Nitra 1992, 24.

Březinová 2006 - G. Březinová: Predstihový záchranný výskum v Nitre na Mostnej ulici. Archeologické výsku-my a nálezy na Slovensku v roku 2004. Nitra 2006, 53, 54, 239-245.

Čulíková 1995 - V. Čulíková: Zpráva o prvním archeobotanickém nálezu tabáku (r. Nicotiana L. ) ve střední Evropě. Archaeologica Historica 20. Brno 1995, 615-619.

149

Drenko 1970 - Z. Drenko: Archeologický výskum tureckého hradu „Sobôtka“. Zborník Slovenského národného múzea 64, História 10. Bratislava 1970, 139-175.

Drenko 1976 - Z. Drenko: Archeologický výskum Levického hradu. Zborník Slovenského národného múzea 70, História 16. Bratislava 1976, 113-128.

Dvořák 1982 - J. Dvořák: Z historie evropských dýmek. Umění a řemesla 2. Praha 1982, 64-67.Gergelyi 1964 - O. Gergelyi: Z minulosti Nitry v 17. storočí. Vlastivedný časopis 13. Bratislava 1964, 93-95.Holčík 1984 - Š. Holčík: Fajky. Bratislava 1984.Kaľavský 1982 - M. Kaľavský: Hlinené fajky z Banskej Štiavnice. Umění a řemesla 3. Praha 1982, 61-64.Kalesný 1981 - P. Kalesný: Habáni na Slovensku. Bratislava 1981.Kalmár 1959 - J. Kalmár: A Fúleki (Filakovo) Vár 15.-17. Századi Emléki. Régészeti Füzetek, Ser. 2-4. Budapest 1959.Kopin 1999 - R. Kopin: Dejiny keramiky na Slovensku. Od praveku po dnešok. Košice 1999.Lovásová 1997 - E. Lovásová: Banskoštiavnické fajkárske remeslo. Banská Štiavnica 1997.Markov 1955 - J. Markov: Kožuchy (chlamides) a čižmy z kordovánu na Spiši v XVIII. stor. Slovenský národopis

3. Bratislava 1955, 264-267.Pichňa 1957 - J. Pichňa: Banskoštiavnické fajkárstvo. Pamiatky a múzeá 6. Bratislava 1957, 46, 47.Puškár 1962 - I. Puškár: Nitra. K pamiatkarskej a urbanistickej problematike mesta. Vlastivedný časopis 11.

Bratislava 1962, 33-36.Samuel 2004 - M. Samuel: Záchranný výskum na Mostnej ulici v Nitre. Archeologické výskumy a nálezy na

Slovensku v roku 2003. Nitra 2004, 163, 164, 306-309.Sprušanský 1968 - S. Sprušanský: Výroba banskoštiavnických hlinených fajok. Zborník Slovenského národného

múzea 62, Etnografia 9. Bratislava 1968, 217-238.Vallašek 1983 - A. Vallašek: Dielňa na výrobu hlinených fajok na Spišskom hrade. Archeologica Historica 8.

Brno 1983, 233-241.Vlašičová 1998 - H. Vlašičová: Výskum na Mostnej ulici v Nitre. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku

v roku 1996. Nitra 1998, 168-170.

TehlyMarián Čurný

Barta 1941 - R. Barta: Keramika. 1. Cihlářské zboží. Praha 1941.

Březinová 1992 - G. Březinová: Výskum v Nitre na Mostnej ulici. Archeologické výskumy a nálezy na Sloven-sku v roku 1991. Nitra 1992, 24.

Březinová 2006 - G. Březinová: Predstihový záchranný výskum v Nitre na Mostnej ulici. Archeologické výsku-my a nálezy na Slovensku v roku 2004. Nitra 2006, 53, 54, 239-245.

Březinová a kol. 2003 - G. Březinová a kol.: Nitra-Chrenová. Archeologické výskumy na plochách stavenísk SHELL a BAUMAX. Katalóg. Archaeologica Slovaca Monographiae, Catalogi. Tom. 9. Nitra 2003.

Čurný 2004 - M. Čurný: Keramika zo 16.-18. stor. na juhozápadnom Slovensku na príklade nálezov z kaštieľa v Lukáčovciach. Nepublikovaná diplomová práca. Nitra 2004.

Habovštiak 1961 - A. Habovštiak: Príspevok stredovekej archeológie k štúdiu románskych tehlových kostolov na Slovensku. Sborník Československé společnosti archeologické 1. Praha 1961, 20-24.

Herman 2004 - J. Herman: Tehelne na Slovensku. In: P. Prospechová/P. Wittgrúber (Zost.): Pálená krása. Tehly a tehliarske značky. Pezinok 2004, 13-16.

Hochel 2003 - I. Hochel (Ed.): História a súčasnosť obce Močenok. Nitra - Močenok 2003.

Hrubala 2004 - M. Hrubala: Pezinské tehliarstvo v novoveku do roku 1895. In: P. Prospechová/P. Wittgrúber (Zost.): Pálená krása. Tehly a tehliarske značky. Pezinok 2004, 10-12.

Hunka 1994 - J. Hunka: Niektoré kapitoly z dejín Lukáčoviec podľa písomných prameňov a historických správ. In: G. Fusek/J. Hunka/D. Mucha: Lukáčovce 1264-1994. Lukáčovce 1994, 48-66.

150

Janotka/Linhart 1987 - M. Janotka/K. Linhart: Řemesla našich předků. Praha 1987.

Kaľavský 1990 - M. Kaľavský: Mapa 15 (Tehelne r. 1900). In: B. Filová: Etnografický atlas Slovenska. Bratislava 1990, 26.

Keresteš 2003 - P. Keresteš: Dejiny Ivanky pri Nitre. Monografia dejín obce do roku 1945. Nitra - Bratislava 2003.

Kovačevičová 1987 - S. Kovačevičová: Človek Tvorca. Pracovné motívy Slovenska vo vyobrazeniach z 9.-18. storočia. Bratislava 1987.

Kunz 1949 - L. Kunz: Výroba a pálení cihel v Rajnochovicích. Naše Valašsko 12. 1949, 150-153.

Lövei 2002 - P. Lövei: Adatok a magyarországi téglagyártás és felhasználás történetéhez (Angaben zur Ge-schichte der Ziegelherstellung und - Verwendung in Ungarn). Magyar Müemlékvédelem 11. Budapest 2002, 225-265.

Mrva 1992 - I. Mrva: Ludanice na prahu novoveku. In: J. Lukačka (Zost.): Ludanice 1242-1992. Bratislava 1992.

Nagy 2003 - P. Nagy: Stredoveká stavebná keramika na Slovensku. Nepublikovaná diplomová práca. Bratislava 2003.

Nagy 2004 - P. Nagy: Tehla v stredoveku. In: P. Prospechová/P. Wittgrúber (Zost.): Pálená krása. Tehly a tehliar-ske značky. Pezinok 2004, 6-9.

Prospechová/Wittgrúber 2004 - P. Prospechová/P. Wittgrúber (Zost.): Pálená krása. Tehly a tehliarske značky. Pezinok 2004.

Rajtár 1987 - J. Rajtár: Nálezy kolkovaných tehál z výskumu rímskeho tábora v Iži v rokoch 1978 až 1984. Štu-dijné zvesti Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre. Nitra 1987, 53-94.

Rus 1936 - P. Rus: História obce Lukáčoviec. Rožňava 1936.

Ruttkay 1977 - A. Ruttkay: Zisťovací výskum románskej architektúry v Križovanoch nad Dudváhom, okr. Trna-va. Archeologické rozhledy 29. Praha 1977, 80-86.

Slivka 1980 - M. Slivka: Tehla ako stavebný materiál (Príspevok k dejinám tehliarstva). Pamiatky a príroda 5. Bratislava 1980, 26-28.

Šulganová 1977 - Ľ. Šulganová: Rozvoj priemyslu a hospodárska situácia. In: J. Fojtík (Zost.): Nitra. Bratislava 1977, 91-103.

Točka 2002 - I. Točka: Tormoš - Chrenová. Dejiny obce. Nitra 2002.

Zemene 1977a - M. Zemene: Nitra v období kapitalizmu. In: J. Fojtík (Zost.): Nitra. Bratislava 1977, 80-90.

Zemene 1977b - M. Zemene: Krátke dejiny obcí pripojených k Nitre. In: J. Fojtík (Zost.): Nitra. Bratislava 1977, 121-133.

anTropológiaJúliuS JakaB

Březinová 2006 - G. Březinová: Predstihový záchranný výskum v Nitre na Mostnej ulici. Archeologické výsku-my a nálezy na Slovensku v roku 2004. Nitra 2006, 53, 54, 239-245.

Jakab 2004 - J. Jakab: Antropologická analýza neskorostredovekej kostry z Nitry. Archeologické výskumy a ná-lezy na Slovensku v roku 2003. Nitra 2004, 91, 92, 239-242.

Samuel 2004 - M. Samuel: Záchranný výskum na Mostnej ulici v Nitre. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2003. Nitra 2004, 163, 164, 306-309.

Vlašičová 1998 - H. Vlašičová: Výskum na Mostnej ulici v Nitre. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1996. Nitra 1998, 168-170.

Vondráková 1998 - M. Vondráková: Ľudské kostrové zvyšky z výskumu v Nitre. Archeologické výskumy a ná-lezy na Slovensku v roku 1996. Nitra 1998, 172, 283.

151

archeoboTaniKaeva HaJnalová

Hajnalová 2001 - E. Hajnalová: Ovocie a ovocinárstvo v archeobotanických nálezoch na Slovensku. Acta Inter-disciplinaria Archaeologica 10. Nitra 2001.

Hajnalová/Hajnalová - M. Hajnalová/E. Hajnalová: Archeobotanika z Nitry. Nitra, rukopis.Hajnalová/Hajnalová, v tlači - E. Hajnalová/M. Hajnalová: The assortment of plants from Nitra castle and from

village sites. In: L. Poláček: Das wirtschaftliche Hinterland der frühmittelalterlichen Zenter. Internationale Tagungen in Mikulčice VI. Spisy Archeologického ústavu Akademie věd ČR Brno. Brno, v tlači.

archeozoológiazora Miklíková

Archeológia - história - geografia 1991. Nitra 1991.Bökönyi 1974 - S. Bökönyi: History of Domestic Mammals in Central and Eastern Europe. Budapest 1974.Březinová a kol. 2003 - G. Březinová a kolektív: Nitra-Chrenová. Archeologické výskumy na plochách stavenísk

SHELL a BAUMAX. Katalóg. Archaeologica Slovaca Monographiae Catalogi. Tom. 11. Nitra 2003.Ruttkayová 1996 - J. Ruttkayová: Záchranný výskum v Nitre na Kupeckej ulici. Archeologické výskumy a nále-

zy na Slovensku v roku 1994. Nitra 1996, 153, 154.

zÁchrannÝ archeologicKÝ VÝSKUM V niTrena SVÄToplUKoVoM nÁMeSTÍMateJ ruttkay

Huszár 1979 - L. Huszár: Münzkatalog Ungarn (von 1000 bis Heute). München 1979.Kopicki 1983 - E. Kopicki: Monety ślaskie okresu nowozytniego. Warszawa 1983.Ruttkay 2002 - M. Ruttkay: Zisťovací výskum na Svätoplukovom námestí v Nitre. Archeologické výskumy

a nálezy na Slovensku v roku 2001. Nitra 2002, 164, 165.Ruttkayová 1994 - J. Ruttkayová: Záchranný výskum v Nitre na Kupeckej ulici. Archeologické výskumy a nále-

zy na Slovensku v roku 1994. Nitra 1996, 153, 154.Ruttkayová/Ruttkay 1997 - J. Ruttkayová/M. Ruttkay: Výsledky výskumu v Nitre-Starom meste v roku 1994.

Archeologica Historica 22. Brno 1997, 103-114.

153

Summary

LiSt of the SetLement Gertrúda Březinová - Marián Samuel(Fig. 1-84)

This publication is a result of the initiative of the authors of archaeological excavations that were realised on a rather small area on the border of historical centre of Nitra within the years 1990 to 2006. Owing to eight archaeological excavations that run here in a comparatively short time span, this part of Nitra has become the best-explored area of so-called ’Lower town’ which was in the past archaeologically disregarded. Archaeological excavations were caused by building activities at the area that emerged after extensive works in historical centre of the city at the turn of the 1970ies and 1980ies. The authors were trying to choose results from the work of archaeologist and people from analyses of natural sciences results that could be near to wider public interested in history of the town and in its prehistoric as well as historical period’s life.

The work is divided into three parts in its content. The first summarizes history of Mostná ulica street from the prehistory up to our present days and its reflections in archaeological material. The second part talks mainly about the medieval and modern period finds, as coins, tiles, pipes and bricks are, together with analyses from anthropological, zoological and botanical finds which are presented in separate chapters. The third section deals with excavations realised at close square named Svätoplukovo námestie.

In the introduction Nitra is presented as a place where several favourable natural factors had met, which influenced selection of the site for its settlement. Natural dominants of Nitra - the mighty hill of Zobor and small hillocks underneath are part of the southernmost promontories of the Tríbečské pohorie hills and together with the river Nitra they form characteristic natural scenery of the town. The widely meandering river flew in the past around a mound of nowadays castle hill from three sides and its branch Nitrička formed a river island from it. The present-day Mostná ulica arose on an agelong communication running along the Nitrička branch. The name of the street alone (Mostná, i.e. leading to a bridge or including a bridge) indicates that the street run into the place where traditionally the water flow was passed across through natural fords and later bridges. Another two important bridges, as is well seen on the oldest preserved plan of the town from the year 1562, connected the castle hill with its surroundings. We can imagine the appearance of even not embanked river and its wide inundation from old painted plans, first maps and postcards of Nitra.

First settlement of the place is supposed as early as in the Early Stone Age, because of stone industry 30 000 years old that was found in a near cave at the castle hill. Direct evidence of settlement of the place of present-day Mostná ulica is connected with a farming population from the 6th-5th millennia BC. In the next historical period - the Bronze Age - the importance of the place grew remarkably. In the Early Bronze Age (2100-1500 BC) Nitra became one of the centres settled by the bearers of the Maďarovce culture. A fortified settlement site with three lines of mounds and ditches arose on the castle hill and the space underneath was full of open colonies. In the Middle Bronze Age (1500-100 BC) the settlement intensity did not fall. Very densely was settled especially the space of Mostná ulica in those times, what is documented by numerous objects in which unique finds were revealed. Sets of pottery indicate rich cultural contacts first of all with territories to the south of the river Danube. Among finds also clay wheels occur as indirect evidence of transport and communication among communities of that period. The life at Mostná ulica survived also in later periods of the Bronze Age (1000-800 BC). Although the settlement intensity did not reach the previous extent, finds belonged to the Lusatian culture bearers are rather common. Besides pottery, they are represented e.g. by two bronze pins used as clothing fittings. The Iron Age (800-0 BC) is represented mainly by finds from its younger period that is connected with historical Celts. Relevant for dating are fragment of a bronze fibula of the Beltz type, variant J and a bronze link from an astragalus belt. Arrival of new ethnics - the Dacians - at the dawn of our era was reflected in increased number of finds. Mostná ulica worked as a base for the fortified settlement site situated on the castle hill. The Germans, on the contrary, did not settled the castle hill nor the space of Mostná ulica. Four coins dated to the Roman period and an unbroken Roman pit lamp from the third century AD, which were found in a well from the 19th century, are not to be connected with the German settlement at all because of finding the circumstances indicating a thrown away collection. Archaeological sources representing the following tumultuous Migration period are very poor, too. Archaeological finds that are documenting increasing settlement density and importance of Nitra as a centre of south-western Slovakia grew gradually with the Slavs coming here in the 5th century AD. More than two hundred years lasting period of Slavic-Avarian contacts, often confrontational, was terminated at the end of the 8th century by a defeat of the Avars by army of Charles the Great. This was the reason, which accelerated emancipation ambitions of Slavic principalities in the Carpathian basin. Nitra as one of them

154

became a centre of political, religious and cultural life. We know from written sources that Nitra in the 9th century was a seat of a prince; in the Great Moravian period it was allotted to ruling princes; at the same time it was a seat of bishop and of other important institutions. Archaeology informs us about basic settlement structure in this period and provides us with a lot of data that have not been recorded in written sources. The growth of political and economic power was reflected in rise of fortified settlements, five or six of which were situated within the area of present-day town. Prince together with his retinue had their residence at the fortified settlement with the area of 8 ha on the top of the castle hill. Another, even bigger fortified site was situated on the near hillock named ’Vŕšok’. Mostná ulica created a part of an extensive settlement agglomeration between these two places. From this period at the excavated areas we revealed several settlement pits and postholes often including fragments of pot-shaped vessels, among them also pottery of a specific Nitra-Lupka type came from. After the Great Moravian Empire had come to its end, Nitra became a part of the Historic Hungarian kingdom and a seat of the allotted princes from the Arpád family (1000-1106). In following periods the position of Nitra in political and economic life of the country decreased gradually and so Nitra, which had not have no serious rival in Slovakia till the middle of the 13th century, was step by step outshined by another towns. First remarkable changes in look of the area of Mostná ulica can be observed roughly from the 11th century.

The pulse of life on the right bank of Nitrička was reflected also in formation of so-called cultural layer consisting of black soil mixed with a lot of various materials. Layers from the 11th-15th centuries are still copying the original terrain and they are descending to Nitrička; younger ones are already almost horizontal because of gradual adjustments of the riverbanks. The total thickness of anthropogenic sediments on the areas under study ranges from 2 m in the vicinity of the street line to 5 and more metres on places of the original Nitrička stream.

Within the 11th-15th centuries the excavated area had a character of a slightly descending riverbank with tens of exploitation and refuse pit of various size, several timber wells, bread ovens, farm buildings with a post construction, granaries and other objects. Human dwellings are found only rarely, they used to be situated farer from the river at the area of present-day square named Svätoplukovo námestie.

In this period Nitra was a scene of numerous wars and turbulences. Mostná ulica situated under the south line of the castle fortification was every time attacked especially. This is documented by destruction layers including cinder, burnt daub and some military artefacts. War affairs - numerous conflicts among Hungarian rulers in the 11th century, Tatar invasion in 1241-1242 (the Tatars did not conquer the castle) or turbulences at the end of the 13th century (firing the castle by Přemysl Otakar II.) and at the incipient 14th century (sacking the city and castle by oligarch Matúš Čák) can be hardly identified in archaeological sources, although they took place also at the places of the archaeological excavations.

On the contrary, advancement of medieval handicrafts can be watched much better. Finds of pottery, artefacts made of bone and antler, metal and another materials are documenting the level of contemporary material culture. A collection of nearly 80 late medieval tiles that was found in a big refuse pit is very rare. The most probably they were part of a stove in some of rooms at the city hall.

In 1516 the Historic Hungarian Lands became a constituent part of the Austrian monarchy. The new state formation was in first years of its existence exposed to a swelling pressure of the Osmani Empire. After the victorious battle at Mohács (1526) the Turks influenced destiny of nations living in the Historical Hungary and the entire central Danubian basin for more than 150 years. Almost during the whole this period Nitra was located in borderline of the Hapsburg-Turkish power, what in practice meant that all surrounding villages experienced Turkish supremacy for several times and Nitra alone appeared in Turkish hands for seven months at the turn of 1663/1664. The turbulent political situation resulted in economic decline and stagnation of population in the town.

This troublesome period was reflected also at the excavated areas in the form of further layers full of destructions and cleaning works connected with the town reconstruction. Revealed inhumation graves of adult individuals and children are probably connected with this stormy period, too.

The time of economic growth and gradual increase of population in Nitra came after ending of several waves of anti-Hapsburg rebellions. Right in this period first walled buildings occurred at the excavated sites. Their construction is connected also with a process of preparation of sufficient amount of lime needed for mortar and whitewashing of interiors. Lime pits, often with remains of unused lime, were found almost in every plot of ground at Mostná ulica. Most of revealed architectures, however, were built in the 19th century. Even in this period some of houses were made of unbaked bricks. In destroying one wall a building sop - a coin from the year 1800 put into bricks layers - was found. In this time span houses of the ’Lower town’ in Nitra, as is known from written sources and evidenced by archaeological excavations, were not covered with ceramic roofing material. Shingled or reed roofs then were easy objects of numerous (often repeated in one year) fires.

Many of houses had courtyards paved with river pebbles. As the terrain gradually grew after numerous demolitions and building of new houses, level of pavings and surrounding communications rose, too. In one perfect case several overlying levels of pavings could be seen in one profile. Although pavings of majority of public communications and squares in Nitra are matters of the second half of the 19th century, at Mostná ulica we succeeded in revealing a wellpreserved part of a stone communication dated at least to the end of the 17th century. The road obviously descended to the river, to places where a bridge connecting the ’Upper’ and ’Lower town’ is presupposed to exist. A modern road network in fact follows the basic scheme of several main communications and arrangement of city districts in medieval Nitra.

155

Wells with brick or brick-stone surface and cold pits of similar construction are rather frequent modern objects. They seem to occur almost at every courtyard in the 18th-19th centuries.

We know from written sources that mostly craftsmen inhabited Mostná ulica in Nitra in the 18th-19th centuries. This fact is fully supported also by results of archaeological excavations. We know from them that at Mostná ulica in the 19th century were workshops of craftsmen processing bones, ironmasters, smiths and many others, activities of which needed a water source in the vicinity.

Revealed brickworks of modern houses show how individual buildings were extended step by step, mainly towards the Nitrička watercourse, until a continuous street housing development was formed that is recorded on oldest photographies of the town.

Later extensive terrain changes at Mostná ulica and its neighbourhood were realised at the terminal 19th and incipient 20th centuries. A pressing problem of the town with stinking and foul watercourse of Nitrička was solved in 1905 by filling up the stream in the space between the Župné námestie square and its outfall to the main river. The filled up riverbed was in a short time built up by one- and two-floored houses, which were destroyed by extensive ground works in the 1970-ies.

CoinSJán Hunka(Fig. 71c, 72c, 97)

Excavations realised in recent years at the site of Mostná ulica brought one of the biggest coin collections that have been ever found in Nitra. Excavators revealed 79 coins and another numismatic artefacts giving evidence about development of settlement of this space mainly within the periods of Top Middle Ages and Modern Era.

The Late Roman period. Four Roman coins from the years 276-354 were found in a fill of a modern-era well. They are coinage of emperors Probus and Constantius Gallus (?), in the value of antoninianus and centenionalis. Finds of similar coins are frequent in south-western Slovakia. To the well they could get with earth containing remains of a cultural layer, or an owner of a coin collection could conceal them there and so they have no links to Nitra.

Coins from the years 1001-1301. Excavators found nine silver coins - seven Hungarian, one Bavarian and one Austrian coin. The king Salomon’s half-denarii were revealed in a modern-ear grave fill from the 17th-18th centuries. These coins document following facts: a) they were used also in the region of Nitra; b) the treasure trove was buried in earth probably in the time of struggles between the king Salomon and his enemies, dukes Bela and Geisa. The Bavarian pfennig with depicted angel and stork is dated to the end of the 13th century. It could get to Nitra by trade or it was a property of some Austrian or German foreigner, who was one of those colonizing abandoned places in Hungarian Lands. It is one of the oldest Bavarian coins in Slovakia. The imitation of Austrian Friesach pfennig from an unknown mint and coined somewhere around 1200 is also exceptional.

Coins from the years 1301-1526. Twelve local and foreign coins from this time span were found. The oldest of them is a Vienna pfennig of Albrecht II. with depicted hare from the years 1330-1358. It documents circulation of Austrian pfennigs at the beginning of the 14th century in the space among Bratislava, Trnava and Nitra. Younger in chrono-logy are coins of Sigismundus of Luxemburg; mostly his parvus (coins in the value of half-denarius) from the years 1387-1427 were recovered. Original coins as well as their counterfeits were found. At the incipient 15th century they were very common coins. A silver denarius of Nicolaus Redwitz, the head commander of the Order of the German Knights, from the years 1430-1434 is exceptional. Such coins have been found only in four or five treasuries in Slovakia up to now. The exemplar from Mostná ulica can be a document of stay of a soldier from N. Redwitz’s army in the town or its vicinity. Some coins are connected with raids of later Hussite soldiers in the 1440-ies up to 1460-ies: especially a Bavarian pfennig of Henry IV from the years 1393-1450, two pfennigs of Louis IX from the years 1450-1460, probably also a counterfeit of Hungarian(?) denarius from the 15th century and a low-quality denarius of Mathias Corvinus from 1465. Silver Hungarian denarii of the king Ludovicus II from the years 1522, 1524-1525 are last coins mint before the year 1526. All the above-mentioned coins are evidence of their circulation in Nitra and its vicinity. They, however, also refer to the stormy period when Hussite and late Hussite troops invaded Slovakia.

Coins from the years 1526-1711. Thirteen coins dated to this time interval were revealed. They serve as evidence of social situation in Nitra in the 16th up to incipient 18th centuries. Salzburgian two-pfennig of Mathias Lang from the years 1519-1540 and Czech white coin can refer to battle of Ferdinand I and John of Zápolya for Hungarian throne. Soldiers from Austrian and Czech regions participated in Ferdinand’s army, too. Hungarian denarii of Ferdinand I and II, and Mathias II from the years 1527-1559, 1613-1620 and 1628 were common means of payment in those days. They were used for purchase of food and craftsman’s products, for annual taxes payments. Excavations at Mostná ulica revealed also a very damaged Polish or Prussian coin in the value of one shilling or half-groat from

156

the 16th century. Brought by foreign and local tradesmen, it documents circulation of these coins at Slovak markets. Interresting are also coins from the time of ruling of Leopold I and from the rebellion of Franciscus II Rákoci. In this period all social classes used the coins mentioned above. Finds of coins refer to turbulent events during wars with Turks, anti-reformation and anti-Hapsburg rebellions, when people running away from a danger, lost or concealed their money. Mostly coinage of lower values: a Hungarian denarius from 1680, Lower Austrian three-kreuzer from 1670, Silesian three-kreuzer from 1702 and Olešnica kreuzer of Charles from 1704.

Coins from the years 1711-1918. From this time span 33 coins were recovered, almost all were coinage of the Hapsburg monarchy. They were mint under the rule of Maria Theresia, Franciscus of Lothring, Josephus II, Franciscus I and II and Franciscus Josephus I. Copper coins of lower value, i.e. kreuzers, poltura and groeschl from the years 1760-1812 were the most numerous. In higher numbers occur coins of Franciscus Josephus I from the years 1851-1904: 4-kreuzers and kreuzers, 5/10-kreuzers, 2-hellers and hellers. All the above-mentioned coins document that at Mostná ulica every day sufficient number of people used contemporary means of payment. They were mostly craftsmen, traders, sellers of agricultural products, people coming to the centre of Nitra for their different obligations. A last coin revealed at the excavations is very interesting. It is a Turkish 20-para of the sultan Abdülhamid II from the year 1876. Its owner had put an eyelet for suspending on it and used it as a medallion. He certainly brought it from the Balkan, where these coins were currency. It could be there wandering or as soldier.

Finds of another numismatic artefacts. They are three artefacts: a counter and two medals. The counter was made within the years 1710-1765 in Nürnberg, in a workshop of master J. F. Weidlinger. A Benedictine medallion with eyelet, made at the turn of 17th and 18th centuries had to protect its owner from bad luck, natural disasters, illnesses, etc. The other medal was made in 1873 at the occasion of the 25th anniversary of the rule of Franciscus Josephus I in the Austrian-Hungarian monarchy.

tiLeSMarián Samuel - Mário Bielich(Fig. 85-92, 98-101)

In the past several hundreds of tiles and their fragments from rescue excavations were filed, the most numerous and complex set, however, were found just during the excavations at Mostna Street. Tiles from Mostna Street create an expensive whole of finds that well represents development of tile production in Nitra from 15th century up to end 19th century. Although direct evidence on local tile production in Nitra has been still missing, it is probable that also domestic products of local pottery makers gradually completed first tiles imported to the town from more distant workshops. Number and variability of tile products are proved that as soon as in the first half of the 16th century more wealthy houses in Nitra were furnished with tiled stoves. According to finds of tiles, their availability gradually grew and within the 18th and 19th centuries they were common in Nitra houses. At the end of 19th century cheaper metal products substituted the tiles stoves and first half of the 20th century almost brought the total doom of this way of heating and consequently.

The oldest tiles at Mostna Street have its origin in the end 15th century. They are fragments of unglazed vesseland onion shaped tiles and several fragments of decorated chamber tiles. A tile with motif of a royal betrothal is the best preserved one motive tiles cannot be identified unambiguously because of their fragmentariness. The tiles were found in the deep waste pit filled almost exclusively with layers of ash and charcoals. One of the layers contained a set of almost 80 tiles and their fragments. Majority of them were chamber tiles of square, oblong, less triangular shape, glazed with light brown thin laze. Front sides are covered with various figural, plant and geometrical motives. The most numerous are tiles with motives from the Old Testament, e.g. Adam and Eve under the tree of knowledge, on which a pelican feeds her young’s with her own blood, David killing a bear, Samson fighting a lion, St. George killing a dragon, etc. The motive of St. George appears in two variations, apart from tiles with a square front side it occurs also on bigger tiles of oblong shape of a front side in combination with depiction of the city symbols in the form of tree towers a gate. Under the city emblem the stylized ’N’ letter is depicted in Gothic minuscule form. The motive of the city emblem with the tree towers is very detailed, with a characteristic key-shaped embrasure on the middle tower. Find of the tile with a city emblem and the letter N indicated that the found tiles were a part of a sumptuous stove standing in a room of the city hall or a room belonging to a burgher, where the City Council had meeting at the begging of 16th century. Another, probably younger tile with the city emblem was recovered during the excavation in 1997. The unglazed chamber tile bears a motive of an armed standing a guard in front of city walls with an unsheathed sword and a shield in his left hand. The city gate is open. Two city towers are situated at the knights sides.

Renaissance tiles from the period around 1600 are numerous, although in fragments. Glazed and unglazed wallpapers chamber tiles with combination of geometrical and vegetable elements are common. Baroque tiles are represented by a fragment of chamber green-glazed tile with the motive of winged head of angel- cherub that is

157

dated to the turn of 17th and 18th centuries and a fragment of a colorfully glazed chamber tile with depicted face of the ancient God Bacchus, dated to the same period. Finds of tiles with heraldic motives are rather common. The most common motives are those of a male or female eagle that occur in our area from the middle of 16th century and on another younger variation of this motive. Simple undecorated chamber tiles with multicolored glaze from the 19th century are the most frequent in the collection from Mostna Street and they close the review of tiles production development Nitra.

PiPeSMário Bielich - Marián Čurný(Fig. 93, 102, 103)

Tradition of smoking has been known for almost three thousand years. It came from the Northern America, where already old Mayos and Aztecs used to savour this delight. After discovering of America in 1492, smoking occured in Europe, too, although at its dawning tobacco was seen as an exotic and curative herb. In Europe the pipe smoking had been known already, but mostly herbs like agrimony were smoked here. Smoking of tobacco was popularised mainly by sailors, soldiers and missionaries. Tobacco was mass spread over Europe and the world and started to be produced here after the year 1550, when tobacco seeds were brought to Lisbon and then in 1585 sir Walter Raleigh brought first pipes from Virginia to England. Smoking quickly won popularity in all social classes, even in royal courts. The church reaction was negative, marking it as the devil’s tool. As soon as in 1624 the pope Urban VIII. imposed a curse on smoking for hundred years. In Hungarian kingdom smoking was banned mainly because of fire hazard also by some administrative regulations. Smoking and pipes got to Slovakia in the course of the 17th century mainly from the west and south of Europe. They were brought here and popularised mainly during the Turkish invasions, by mercenaries fighting in the 30-years war, commercial travellers, foreign students and wandering craftsmen and Hutterits. The oldest pipe found in Slovakia comes from the excavations in Nitra. This is a one-piece pipe of ’Dutch type’ with a long tube that was found in a pit with a human skeleton and a coin from the year 1622 together. Similar pipes were found on castles of Nitra, Bratislava, Beckov, Branč, Sitno, Šášov and Veľký Šariš and in the cities Bratislava, Trnava, Kremnica, Banská Štiavnica, Kežmarok a Košice, too. The oldest turkish, typically black pipes came from the excavation of castles Fiľakovo, Levice and Sobôtka. First producers of pipes in our country were Hutterits, who started to make them during the 17th century in Košolná, Holíč and Modra. Their pipes were usually covered with white opaque glaze and decorated with simple paintings. A pipe-producing workshop where pipes were made from the 17th century to 1780 was excavated at the Spiš castle and it gives us a perfect picture about pipe-making in this period. Pipe production was prohibited for several times in the Hungarian kingdom - for the first time in 1670 and then under the reign of Maria Theresa. Pipes were still surviving, but their producers - potters in Bratislava, Nitra, Košice, Svätý Jur, Bardejov, Kremnica, Banská Štiavnica, Galanta, Humenné, Pukanec, Gbely and in the vicinity of Levice and Nová Baňa - worked anonymously and did not mark (sign) their products. Later on Banská Štiavnica became famous for this production, where more than twenty specialized polygeneration family workshops existed in the 19th century. In Nitra local potters also made pipes in the 17th and 18th centuries, but as their products were not signed in this period, their names are not known. In 1876 J. Grád opened a first for us known pipe-producing workshop here. At the end of the 19th century also H. Weiss made pipes and cigarette tubes ’Zobor’, whose workshop moved after devastating fire in 1905 from Párovce to Farská St. and after its assumption by M. Weiss it existed up to the middle of the 20th century. In this period even one more pipe maker - A. Braun - lived in Nitra. It is like a paradox that only one pipe of Nitra production has been identified among finds from archaeological excavations in Nitra, which is signed by H. Weiss’s name. We have more information about products made in Weiss’s workshop owing to keep pipe collectors from Nitra, who managed to save several tens of unique, never used pipes from a former pipe workshop. Nitra pipes were characterised by their gracefully rounded body, in majority of cases without a sharp bowing between a head and a tube. Many of them were decorated only by smoking as a special technology that makes a metal effect. In geometrical decoration, a combination of embossed and imprinted patterns was used; plant decoration includes motives of bunches of flowers or branchlets; female dancers, flamingos, deer or horse heads are dominant in figural decoration. The pipes were made of fine clay of white or red colour. Remarkable part of Weiss’s pipes strongly incline to patterns from Banská Štiavnica, they even imitate them, which can be documented also by using of stamps FACON SELMEC, ECHT STEINGUT, SELMEC STEINGUT and SCHEMNIZ. Part of pipes are stampless, another have stamps WEISS NITRA, WEISZ, REKORD-NITRA and distinctively Nitra town emblem.

Archaeological excavations at Mostná St. in Nitra revealed nearly one hundred of pipe fragments, majority of them were from pipes made in Banská Štiavnica, representing almost all pipe workshops that existed there from the incipient 19th century. A workshop belonging to Benedict and Beniamin Ahnert was the oldest, which stamped their products with BA, inscription BENEDICT AHNERT, BENIAM. AHNERT, BENIAMIN AHNERT. In the first quarter of the 19th century a workshop of the Hönig family - Anton Hönig and his son Michal was an important one. Famous pipe producers from Banská Štiavnica were also A. Tandler, A. Heinrich, F. Raugh and J. Schmidt. From the terminal 19th century pipes from Karol Zachar’s workshop represented the highest quality. He stamped his products

158

with C. ZACHAR IN SCHEMNITZ, KÁROLY ZACHAR SELMECZEN, ZACHAR COMP. SCHEMNITZ, ZACHAR ÉS TÁRSA SELMECZEN, CARL ZACHAR IN SCHEMNITZ, ZACHAR K. SELMECZ, ZACHAR SELMECZEN, that used to be complemented with a quality stamp PRIVILEGIRT. Another pipes come from producers, which follow the style and decoration of masters from Banská Štiavnica. They are first of all pipes of E. Šťastný from Kremnica, L. Schlesinger from the Vasvár and Pápa region, or an unknown master, who signed his products with Podrecs (Podrečany near by town Lučenec) and probably Levice town emblem as well as pipes of producer H. Weiss from Nitra. Some pipes come from Austrian or another recently unknown monarchic workshops. Among them products from workshops in Wiener Neustadt, Theresienfeld and Pernitz were identified. The most famous local producers were the Partsch family. Names of producers of remaining pipes cannot be determined exactly because of incomplete stamps on their fragments that allow us only assume another recently unknown producers (…LINKS…MEMNITZ and … ILIEP KONRAD Theresienfeld).

BriCkSMarián Čurný(Fig. 94-96, 104)

The chapter deals with one of omitted artefacts that are characteristic for buildings in Nitra - with bricks. Together with featuring of importance and age of signed bricks, which were revealed during several seasons of archaeological excavations at the plots of ground at Mostná ulica, which are presented in the book, the space is given also to a brief description of brickmaking production on the territory of present-day Slovakia. From the 1st century AD, when Roman legionaries had brought this knowledge to territories lying to the north of the Danube, it was abandoned only for a short time in the early medieval period. Solidifying Christianity and arising Hungarian kingdom gradually created favourable space also for more monumental architecture, in which bricks were ever more naturalized. We can see this first of all in sacral constructions and in regions with the natural lack of good building material, stone and timber. First authentic types of bricks were characterised by porousness as a consequence of high content of organic ingredients (so-called chaff-bricks) as well as by special surface finishing with cannelures or fingering (so-called fingertip-bricks). In connection with development of towns and mainly complicated relations in the early modern society, we can see some specific expressions also in the brickmaking, e.g. gradual and easy stabilization of dimensions, change to full bricks of almost present-day type and signing, marking of bricks. Signs were used for legalizing of brickyard owners, usually secular or church feudalists and towns. This is obvious mostly on stable use of name and title initials (both social and professional). Sign letters were sometimes completed with numerals, which usually represented the year of building. From the 19th century on the signs became an inexpensive advertising, together with using of coats of arms or another stylised depictions. Up to the second half of the 19th century the signs used to be protruding, what was connected with the way of brick production in brickmaking matrices, to where clay was stuffed. Gradual advancement in brickmaking production made the process more industrial - presses, clay crushers, kiln with non-stop working and artificial drying kilns started to be used. The brick signs were impressed now.

Majority of historical buildings in Nitra were built of bricks substantially, and as they are almost without any exception houses from advanced modern era (the 18th-19th centuries), all of the bricks were signed. Bricks from Mostná ulica came from this period prevailingly, too. This is documented e.g. by delayed finishing of building works in this northern part of Nitra ’Lower town’, which also due to missing fortification periodically suffered in turbulences and wars, usually accompanied with fire. Brickmaking production in Nitra was known as soon as at the terminal 16th century, specifically from the year 1579, when the bishop Bornemisa permitted to built a brickmaking kiln to produce bricks for the castle fortification reconstruction. It is probably the lately known brickyard in Tornoš (the present-day housing estate of Chrenová), that existed up to the middle of the 20th century. Apart form Tormoš, episcopal brickyards, which were in the middle of the 18th century undoubtedly signed EN - Episcopatus Nitriensis (the Nitra bishopric), were situated also in villages of Lukáčovce and Močenok. The signs CN - Civitas Nitriensis (the town of Nitra) and CNE (Comes Nepomucus Erdödy or the Nitra bishopric chapter) are evidently from the end of the 18th century. The simple U sign was used to distinguish products of the Užovič family, which had originated from Pečeňady and settled at Kynek. However, a range of signs like AM, AN, BZ and ODB is still existing, which have not been exactly traced. From the next period an array of variants of industrial brickyards signs is known, variability of which probably reflects competitive fights of brickmakers. Among them David Weiss, Žigmund Verö, Csernyák and the city and Episcopal brickyards have been identified clearly. Their private enterprise could be closed e.g. by the economic crisis in the 1930-ies or by the Second World War and following nationalization of their enterprises. Another brick producers have not been reliably proved by archaeological finds, however, we know about many of them that they were existing in Nitra and its vicinity from the 18th century. The bricks from Mostná ulica that we have revealed during the excavations are documenting that the building activities at this site culminated at the end of the 19th century and then stopped up to the time of extensive reconstructions in the second half of the 20th century.

159

anthroPoLogyJúlius Jakab(Fig. 105-110)

Human bone research brings the new knowledge about our ancestors from the most ancient times. Scientific discipline devoted to this area in our country is called Historical Anthropology and the human bones are professionally called anthropological material. If their ’predicative value’ is high (the bones are in good condition), we learn a lot about the physical properties and disorders of our forefathers. In a brief contribution the main results of anthropological analysis completed with some photographs of human bones from last archaeological investigations in Nitra-Mostná ulica are summarized. Anthropological material has accompanied the archaeological findings since the prehistory in the varied finding circumstances, mostly in the pits together with the remains of the former waste. Most of the fractured surfaces of the examined bones from Nitra had been created a long time before the archaeological research. All of the ’old’ fractured surfaces had however been created on more less fossilized bones. In these cases the human bones had been in the ground secondarily and mostly accidentally after previous disturbance of graves, possibly in the prehistory. Human bones from the area of Nitra in no case do not represent a characteristic sample of any stage of its population. However evaluation of the anthropological material of the recent rescue investigations has brought new knowledge: complex view on scientific value of the new findings of human bones from the area of Nitra, new even if modest informations on physical appearance and health of the city population in the late Middle Ages. Apart from the presence of posttraumatic and degenerative-productive changes on the bones, it documents also the extensive changes on teeth resulted from food composition and insufficient oral hygiene.

arChaeoBotanyEva Hajnalová(Fig. 111)

In the contribution 1210 archaeobotanical remains (seeds, fruit fragments, wood, wooden part of artefact) obtained at archaeological sites by water flotation of 150 litres of earth from 14 archaeological features through a system of sieves are presented. The finds are dated to the Middle Bronze Age, Top and Late Middle Ages and from the Modern Era. Due to water floating we obtained information on 59 botanical species or plant genera from the circle of cultivated cereals, pulses, oleipherous plants, gathered and grown fruits, weeds and woods. The finds evaluated can document assortment of plants used by farmers as well as by users of their products; timber used for building constructions and for heating in stoves.

Finds from Mostná ulica (Tables 1-3) has been interpreted in the context with another finds recovered within the area of the town Nitra. Table 4 presents exclusively finds from medieval features and one dated to the Modern Era from Mostná ulica. In the paper the authoress states that seeds from Mostná ulica, alike another finds in Nitra, document use of weedy cereals (Triticum dicoccon, T. monococcum, T. spelta, Hordeum vulgare) in the Bronze Age. From pulses was obtained Pisum sativum. Few seeds documented gathering of wild fruits (Malus/Pyrus, Sambucus ebulus, Sambucus nigra). Some carbonised seeds of wild plants (Agrostemma githago, Bromus arvensis, Echinochloa crus-galli, Chenopodium album, Chenopodium hybridum, Lepidium ruderale) come mostly from fields. Archaeobotanical finds dated to older archaeological periods substantiate that these weeds occurred at fields in the vicinity of Nitra some thousand years before the Bronze Age already. Charcoals (Quercus sp., Acer sp., Ulmus sp.) have their origin in mixed deciduous oak forests. A charcoal of Populus/Salix can be from a floodplain stand near water.

The authoress also deals with remains of products obtained by medieval trade (cereals, pulses, wood). According to her opinion, only several kinds of wild plants can be of local character. Grown fruit, likewise at another sites not only in Nitra but also in western Slovakia, were found not until the 13th century. Wood of Abies alba belongs to curiosities, as a place of its origin has to be rather distant from the city of Nitra. Remains of wood from Populus/Salix petrified by metal were found in a halberd socket. The authoress is in doubt about practicality of a handle made of this wood; she point out the possibility that it was only a wooden wedge for fastening of a handle and the handle alone, which had not been preserved, could be made of more suitable wood. Archaeobotanical remains dated to the Modern Era (the 17th-18th and 18th-19th centuries) are represented by carbonised seeds of cereals (Triticum aestivum, Secale cereale), hazelnut shells (Corylus avellana) and seeds of wild fruit (Rubus idaeus, Sambucus ebulus, Sambucus nigra). Excavators recovered also woods from a hence (Quercus sp., Fraxinus sp., Picea abies) and charcoals (Quercus sp., Acer sp., Ulmus sp., Carpinus betulus, Pomoideae, Fagus sylvatica). Vicinity of a settlement pit dated to the Modern Era, similarly to those from the Middle Ages, has appearance of untidy corners grown with shrubs and high plant vegetation, in Modern Era also with nettle. By its appearance this plants could be similar to vegetation of present-day town and village dumps and impassable thorny shrubs.

160

arChaeozooLogyZora Miklíková(Fig. 112)

The bones of animals are one of the most common finds on many archaeological excavations and such they have been studied by zoologists and archaeologists for many years. In addition to their intrinsic interest as evidence of the occurrence of animals, both domestic and wild, in various places and times throughout human history, they can also yield information that help us to interpret our past just as artefacts such as pottery and metalwork do.

Based on the finds from Nitra-Mostna site, during the Bronze Age the local domestic fauna consisted of cattle, pig, sheep, goat, dog and horse. Only a few bones of hare and boar supposes that the wild fauna played only the minor role in the inhabitants’ nutrition. Among the most exciting finds of the Bronze Age settlement of the site belong the bone remains of domestic horse - Equus caballus. Its presence helped us to document the earliest occurrence and man’s use of the horse within archaeological sites in Nitra and its vicinity. Majority of the horse bones were found burnt within the same archaeological feature with bones of cattle. From the next feature, well preserved bones of a young horse were revealed and allowed us to estimate shoulder height of the individual - 133 cm. Recorded intentional traces of a human such as cut marks and chop marks indicate that the horse was used for the meat consumption.

Medieval features dated to the 11th-13th centuries A. D. are typical by predominance of a pig. Revealed bones of cattle suggest that breeds did not changed during this time very much. Mostly belonged to the small, short-horned cattle of primitive type, characteristic by its low milk efficiency but high work utilization and resistance. Specimen found in one of the refuse pits proved that the cattle individual was used as a draught animal. Obvious pathological alternations were observed on the bones of hind extremity: trochlea capitis medialis - an articular area forming the connection between metatarsus and phalanx is remarkably widened, with abnormal bone tissue formation - exostoses. Similar archaeozoological finds that directly document the utilization of animals for the hard work are considered to be unique ones.

Archaeological features from the 14th-17th centuries A. D. provided us mostly with bone fragments of kitchen refuse. Some of the bones or its parts were shaped into artefacts, e.g. young roe deer antler. Remains consist mostly of domestic animals with predominance of cattle. Pig, sheep and goat bones were not found in such an extent that it has been within older settlement features. Bones of domestic chicken started to occur regularly.

The only feature dated to the 18th-19th centuries A. D. contained mostly kitchen or slaughter refuse - bone fragments of the skeletons of cattle, pig, goat, sheep, goose, chicken, duck, roe deer and various fish. Within the pit the bones of a small kitten were revealed, perished in the age of 2 or 4 months. Sheep or goat shinbones were intentionally shaped and used like awls.

SaLvage exCavation at SvätoPLukovo námeStie in nitraMatej Ruttkay(Fig. 113-122)

Archaeological research has become a part of every building activity on the territory of the ancient city of Nitra. Unfortunately, big part of the unique archaeological site had been destroyed in the 1970-ies when the new theatre was built in the centre. The salvage excavation works under the theatre were done in a very limited range. Earthworks in that were not connected with the excavation revealed remains of old walls, which were in that time interpreted as the St. James’s church, the oldest parochial church in the town. In the Middle Ages the church was the richest one among Nitra parishes. The register of papal tithes from the years 1332-1337 documents the annual revenue of the parish led by the priest Ondrej was almost three talents, 17 groschens from which were the papal tithe.

The only more extensive excavation was done in connection with building of a multifunctional centre later named Cupola right at the present-day Svätoplukovo námestie (Svätopluk´s Square) at the southern side of Mostná Street. The research was complicated by several facts, the most relevant of which were static problems, first of all the need to stabilize the near-by building. That’s why the archaeological works have to be realized in three high stages. Every stage was finished with horizontal piloting works to stabilize the house. Although the area had been stabilized with concrete panels, the impact on some objects was unfavourable.

Archaeological excavation run under relatively hard climatic conditions from February to April 2004.The total excavated area had 280 m2. First 140 cm of earth was detritus from old buildings demolitions in the

1970-ies. Immediately under this contemporary layer, cultural layers and objects dated to the period from the Top Middle Ages up to the Bronze Age were discovered. Different protohistoric, prehistoric and medieval settlement objects and graves were situated in various levels of these layers.

The NeolithicNeolithic settlement of the site is indicated by sporadic finds of stone chipped and polished industry found in objects

or settlement layers from the Bronze Age. No objects and distinctive pottery from this period were found.

161

The Bronze AgeAll contemporary excavations in the vicinity indicated presence of objects and layers from the Bronze Age.

Discovery of a burial ground dated to the Early Bronze Age was surprising. Inhumation graves were located at the northern part of the area. Nine graves or their parts were excavated on the site together with several younger burials. The necropolis can be the most probably tentatively assigned to the Nitra group that had been named right due to the accumulation of these graves and burial grounds in the Nitra basin.

A group of pit-shaped objects, mainly storage pits, belong to the Early Bronze Age or to the beginning of the Middle Bronze Age. They are part of an extensive settlement site that was situated in the 17th and 16th centuries BC on the whole southern forefront of the castle hill. The excavated objects were mainly deep (often more than 3 m) pear-shaped, conical, bag-shaped or cylindrical pits.

Among finds dated to the Early Bronze Age pottery is remarkable; stone implements, worked-out animal shoulder blades, bronze needles, whorls, earthen rings and one earthen nozzle occurred here as well.

The settlement in the Middle and Late Bronze Ages has been proved, too. Usually they were smaller conical or bulbous storage pits or shallow closely unidentified objects. The uneven object 8 was the most remarkable, including relatively numerous pottery - pots, jugs, amphorae and cups with engraved and embossed decorations, in its filling. Objects representing the Late Bronze Age were sporadic.

Before the turn of the EraThe Nitra castle hill and its forefront within the area of present-day Mostná Street and Svätopluk´s Square was

intensively settled also in the Late La Tene period, in its so-called Celtic-Dacian horizon during the last century before the turn of the Era. Remains of the object 40, the most probably an underground shelter, were excavated in the north-western part of the area. Its filling layers included relatively large assemblage of pottery fragments from various types of vessels (pots, jugs, cups, bowls, vessels on cylindrical legs, etc.).

From the Great Moravia to the Ancient Hungarian KingdomConsidering the opinion from the northern part of the Mostná Street, where traces of settlement from the Early

Middle Ages had been discovered, similar situation was assumed here as well. The expectations were over-exceeded remarkably. Unlike in the majority of excavations in the ancient city, where early-medieval settlement situations were strongly damaged by later human activities, at the Svätopluk´s Square three typical Old-Slavic dwellings were discovered there together with further objects.

Three underground shelters (objects 6, 30 and 65) had the same orientation. Number of finds was relatively low and they allow only dating in outline to the 9th-11th centuries. Two excavated graves situated in prehistoric layers probably belong to the same time period. The grave 1 is interesting by the dead lying on his back in stretched-out position and a horse skull and smaller bones of another animal (sheep?) in it.

Results of the excavation of top- and late-medieval objects are of the same importance. The underground shelter - cellar with noticeable ramp-shaped entrance is the most interesting object. Huge posts and their density indicate that they were not built to bear the roof, but the most probably they supported the over-ground floor. Unfortunately, as a consequence of static problems, the whole object cannot be excavated (the central strip remained untouched and mothballed under the new building).

Research of objects dated to the modern period has been the contribution for knowing of Nitra history undoubtedly. Beside the already mentioned cellars, a big cylindrical pit - object 1, is worth to be mentioned. Its diameter was approximately 3 m and its original function is unclear. After its original function had ended, the pit was used for waste, full of all that the contemporary people did not need. And this is the true paradise for archaeologists. The pit was full of hundreds of finds - evidences of everyday life within the time interval from the terminal 18th to the beginning of the 20th century. Majority of finds was represented by pottery, in which tableware prevailed. They are not only usual wheel-made pottery, but also tiles, majolica and chinaware. Two-pieced pipes, ceramic bowls of which have been preserved in archaeological finds, are special artefacts. They are manufactured ceramic pipe bowls of the younger group, mostly from the 19th century.

Very damaged fragments of glass vessels - bottles and beakers - were discovered, too.Great number of various bronze scraps and slag pieces indicate ironmaster’s or jewellery production just on

the place or in its closest vicinity. Finds of melting-pots of different size signed with numbers are very probably connected with these activities.

The research at the western part of the Svätopluk´s Square has proved the settlement of this exposed area in several periods of prehistory, protohistory and Middle Ages. However, we have not succeeded to document some historical epochs regardless our utmost efforts. It follows that the settlement of this attractive place was not permanent, but it had ups and downs, maximums (the Early Bronze Age, Great Moravian period, Modern period) and minimums (the Neolithic, La Tene period, Roman period, Early Slavic period). Excavated objects and layers together with numerous archaeological finds help précising the mosaic of historic development of Nitra and Slovakia or the central Danubian basin as well. Also this is the reason why archaeological research necessarily has to precede every building activity.

162

text to PiCtureS

Fig. 1. Plan of buildings at Mostná ulica and its vicinity before redevelopment with outlined excavated sections. Fig. 2. The river Nitra meanders before regulation of its flow.Fig. 3. The castle hill, viewed through the overflowed river.Fig. 4. By the river regularly flooded areas were used as pasture in dry periods. In the background a bridge across the river

Nitra at the place of Mostná ulica mouth. Fig. 5. The oldest depiction of Nitra from 1562. View of the castle from the west.Fig. 6. The oldest depiction of Nitra from 1562. Ruins of a stone construction - remains of an older gate and fortification built

at the end of 11th century - are distinguishable on the detail of the south-western foot of the hill before the castle gate.Fig. 7. Ground plan of the castle hill at the oldest plan of Nitra from 1562. The realised southern section of the fortification

is marked by a thick line. Fig. 8. West view at the oldest painted plan of Nitra from 1562. 1 - St. James’s church; 2 - Archangel St. Michael’s church;

3 - Hallowed Virgin Mary’s church; 4 - St. Stephan’s church. Fig. 9. Vertical aerial photograph from 1949 with marked redeveloped building area.Fig. 10. Vertical aerial photograph from 2000 with marked present-day course of Mostná ulica.Fig. 11. Aerial photograph of Mostná ulica and the castle hill (in 2005).Fig. 12. View from Palánok at excavations in 2004.Fig. 13. View from Palánok at excavations in 2004.Fig. 14. Plan of excavations in 2004.Fig. 15. V. Hollar’s etching (according to G. Hoefnagl’s drawing from 1657).Fig. 16. Nitra in the 13th-15th centuries (introduced into a city plan from the terminal 19th century). a - Castrum, b - Suburbium,

c - Civitas, d - Castrum ludeorum, e - Kapitulská, f - Párovce. 1 - St. James’s church, 2 - Archangel St. Michael’s church, 3 - Hallowed Virgin Mary’s church, 4 - St. Stephan’s church, 5 - St. Emmeram’s church.

Fig. 17. Nitra and its neighbourhood on the first military map from 1782-1785.Fig. 18. Map of Nitra from the second half of the 19th cent.Fig. 19. Copper plate by Gaspar Bouttats of the 1684-ies.Fig. 20. The painted plan of Nitra from 17th century.Fig. 21. Fight scenes from 17th century. Fig. 22. Bottom of a pit from the Bronze Age with fragments of vessels.Fig. 23. Jug from Bronze Age.Fig. 24. Medieval pear-shaped storage pit.Fig. 25. Jug from the 16th-17th centuries.Fig. 26. Remains of oven from the 12th-13th centuries.Fig. 27. Jug´s from the 17th centuries.Fig. 28, 29. Storage pit from 2nd hand of the 9th centuries-1th half of the 10th centuries.Fig. 30. Vessel and animal bone.Fig. 31. Ear-rings (bronze).Fig. 32. Horn from the Bos Taurus.Fig. 33. Cereals excess (Panicum, Setaria)Fig. 34. Stones from the storage pit.Fig. 35. The great stone with sharp-edge.Fig. 36. Selection of finds from the Bronze Age.Fig. 37. Pottery dated to the Bronze Age. Scale: 1 - a, b, d; 2 - c.Fig. 38. Pottery dated to the beginning of the Middle Bronze Age (1500 BC).Fig. 39. Pottery dated to the Bronze Age. Scale: 1 - c, 2 - a, b, d.Fig. 40. Pottery dated to the Bronze Age. Scale: 1- b; 2 - c.Fig. 41. Reconstruction of an ’astragallus’ belt. Fig. 42. Bronze belt link.Fig. 43. Celtic fibula from the 1st century BC.Fig. 44. Coins of Roman emperors from the 3rd-4th centuries.

163

Fig. 45. Clay pit lamp fro the Roman period.Fig. 46. Nitra in the 9th century.Fig. 47. Selection of finds from the Middle Ages.Fig. 48. Northern line of buildings at Mostná ulica at the beginning of the 1970-ies.

Fig. 49. The city plan from the 19th century shows that houses at Mostná ulica did not form a continuous street line but they are consisted of separated buildings, which did not touch one another.

Fig. 50. Photograph from the turn of the 19th-20th centuries shows the southern view of the intersection of Mostná and Farská streets. In the background is Župný dom before the Art Nouveau style reconstruction.

Fig. 51. Stone and brick foundation masonry of modern buildings, workshops and farm buildings from the 18th-19th centuries.

Fig. 52. Remains of modern pavement from river pebbles. Fig. 53. Modern foundation and over-ground masonry with opening for sewerage.Fig. 54. Remains of a manufactory from the 19th century.Fig. 55. Modern age stone foundation masonry from the 19th century with remains of timber covering.Fig. 56. General view of excavations in 1996-1997. Fig. 57. Remains of modern-era architectures and communications. Old road I, II. Fig. 58. Well, courtyard with stairs to a cellar.Fig. 59. Remains of a cellar barrel vault.Fig. 60. Well dated to the end of the 19th century. Fig. 61. Medieval well with timbering.Fig. 62. Modern-era brick cooling pit. Fig. 63. Remains of houses dated to the 19th century.Fig. 64. Excavations in winter months of 2004.Fig. 65. Remains of a building from the 18th-20th centuries.Fig. 66. Brick chimney of a manufacturing object.Fig. 67. Well with a brick cover dated to the end of the 19th century.Fig. 68. Stone pavement of a courtyard.Fig. 69. Nitra to the end of 19th century. City plan (Nyitra Vármegye, Magyarország Vármegye es Városai, 1898). Legend:

1 - Castle, episcopal palace and cathedral, 2 - Seminary (1767-1770, back wing 1876-1877), 3 - Episcopal library (1878-1879), 4 - Franciscan monastery complex (1624-1634, 1724, 1735, 1763), 5 - Župný dom (Nitra district administration hall; 1777, 1823, 1860, 1903-1908), 6 - Koruna inn (reconstruction 1885), 7 - Casino, 8 - Saving bank, 9 - City school, 10 - Poorhouse (redeveloped), 11 - Post office and telegraph (redeveloped), 12 - Theatre (1883, redeveloped), 13 - City hall (1880, 1911-1912), 14 - Turkish bath (redeveloped), 15 - St. Andrew’s chapel (1739), 16 - St. Vincent de Paul’s convent complex (church 1854, other buildings 1861), 17 - Hotel, 18 - People’s bank, 19 - Synagogue (1910-1911), 20 - Piarist monastery complex (monastery 1701-1702, St. Ladislav’s church 1742, 1789), 21 - Hotel (1887), 22 - Cylindrical mill (1894), 23 - Military quarters (1889-1990), 24 - Cylindrical mill Arpád (1863), 25 - Slaughterhouse, 26 - Catholic cemetery (established in 1780; extended in 1802, 1820; walled in 1882), 27 - Cattle market , 28 - Malt house (1887), 29 - Brewery (1894), 30 - Hospital, 31 - Gasworks (1891).

Street name Present-day nameAlsó Tabán u. does not existAlsó rétek Dolné LúkyAzók u. PalánokBárány u. does not existBástya út. Horný PalánokCzigány u. does not existDeák u. Školská ulicaFa utcza does not existFapiacz does not existFelsö Tabán u. does not existFö út. Štefánikova triedaGyúr u. does not existHid utcza Mostná ulicaHold u. does not existHosszu utcza Štefánikova triedaKalmár utcza Kupecká ulicaKavics u. does not existKáptalan utcza Mostná ulicaKeméni utcza does not exist

Street name Present-day nameKert u. does not existKereszt u. does not existKis u. Malá ulicaKút u. does not existKorház út. Štúrova ulicaMalom u. Mlynská ulicaMária utcza Mariánska ulicaPalánk utcza PalánokPalugyay utcza Pribinovo námestiePapnövelde utcza Pribinovo námestiePárutczai rétek Párovské lúky Piarista utcza Piaristická ulicaPlebánia utcza Farská ulicaPár utcza Párovská ulicaRév utcza Sládkovičova ulicaRét utcza does not existRigó u. does not existRoskoványi u. Východná ulicaSz. András Domb Vŕšok sv. Ondreja

164

Street name Present-day nameSzél utcza does not existSzikla u. Skalná ulicaSzinház tér does not existTabán does not existTelegdi u. does not existTemetö utcza Cintorínska ulicaTörök kapu új Štúrova ulicaTörök kapu tér 1 does not existÚj utcza Nová ulicaVár tér Hradné námestieVáralja utcza Podzámska ulica

Fig. 70. Plan of Nitra of the 1801-ies.Fig. 71. Stone street from 17 th century.Fig. 72. Metal artefacts dated to the 18th-19th centuries. Bronze belt buckles, bronze decorative pen, Benedictine medallion

from the turn of the 17th-18th centuries, made of copper sheet covered with brass, and decorated brass mount.Fig. 73. Medieval and early Modern-times artefacts made of bone and antler. Scale: 1 - a, c, d; 2 - b.Fig. 74. Medieval and early Modern-times artefacts made of bone and antler.Fig. 75. Stone mould of metal decorations casting.Fig. 76. Table pottery dated to the 17th-18th centuries.Fig. 77. Glass vessels dated to the end 19th century and the 1st half of the 20th century.Fig. 78. View from the turn of 19th-20th centuries at Župný dom and the bridge across Nitrička.Fig. 79. View from the beginning of the 20th century at Župný dom after its in the Art Nouveau style reconstruction (1908)

and the square Župné námestie that was created by filling up of Nitrička flow.Fig. 80. Metal artefacts dated to the 18th-20th centuries. Pliers for casting of lead bullets, a fishhook, an iron drill, a brass

mount, a bronze buckle, a sickle with producer’s sign, a brass ’cap’ for a petrol lamp, a decorated bronze vessel leg, a thimble, a button, decorated mount.

Fig. 81. Early-medieval pottery from the 9th-11th centuries. Scale: 1 - a, b, d; 2 - c, e.Fig. 82. Medieval pottery with signed-in decoration (the 15th-16th centuries). Scale: 1 - a, e; 2 - b, c, f.Fig. 83. Vessels dated to the 16th-18th centuries. Scale: 1 - a-d, f, g; 2 - e, h, i.Fig. 84. Vessels dated to the 16th-18th century.Fig. 85. Tile with a motif of Adam and Eve under the Tree of Knowledge (a) and a motif of royal betrothal (b).Fig. 86. Tiles with motives from the Old Testament: David killing a bear (a), Samsom fighting a lion (b).Fig. 87. Tile with a motif of St. George.Fig. 88. Tiles with motives of three Hungarian saints and St. George. Fig. 89. Tile with a motif of deer (a) and lion (b).Fig. 90. Corner tile with a motif of rosette (a) and top tile with geometrical motif of four-leaved tracery (b). Scale: 1 - a; 2 - b.Fig. 91. Tile with a motif of royal betrothal (a), Prince-portait. Negativ tile (b).Fig. 92. Selection of tiles from the 17th-18th centuries.Fig. 93. Clay pipes dated to the 18th-20th centuries.Fig. 94. Medieval brick.Fig. 95. Map of Nitra and its vicinity with brickyards that worked in the 18th-20th centuries.Fig. 96. Signs on bricks dated to the 18th-20th centuries from street Mostná ulica.Fig. 97. Medieval and modern-time coins. a - silver Hungarian half-denarius of the king Salomon from 1063-1070,

b - Austrian pfennig from the turn of the 14th-15th centuries, c - silver parvus of Sigismundus of Luxemburg from 1387-1427 attached to a pottery fragment with signed-in decoration, d - silver half-denarius of Leopold I from 1670, e - silver denarius of Mathias II from 1615, f - silver three-kreuzer of Leopold I from 1670, g - Turkish 20-para of the sultan Abdulhamid II from 1876, h - copper poltura of Franciscus II Rákoci from 1707, i - copper medal of Franciscus Josephus I from 1873, j - copper poltura of Maria Theresia from 1765.

Fig. 98. Pit from the turn of the 15th-16th centuries. It was created as a result of sand-mining. Later filled with waste and ash, containing also more than 80 tiles from a sumptuous ceramic stove.

Fig. 99. Tiles dated to the 1st half of the 16th century.Fig. 100. Tiles dated to the 15th-16th centuries.Fig. 101. Tile with the city emblem.Fig. 102. Clay pipes dated to the 18th-20th centuries.

Street name Present-day nameVárköz Hradná ulicaVárosház tér does not existVároskőz does not existVármegye utcza Farská ulicaVármegyeház t. Župné námestieVikárius u. Vikárska ulicaZinagóga u. does not existZoárd u. Pri synagógeZsák u. does not existZsellér utcza does not existZug u. does not exist

165

Fig. 103. Weiss clay pipes from Farská street dated to the 20th centuryFig. 104. Selection of finds of signed bricks dated to the 18th-20th centuries from street Mostná ulica.Fig. 105. Example of medieval and modern-times burials.Fig. 106. Skulls. a) skull of a 20-30-years old woman from the pit 21/96; b) skull of a 50-60-years old man from the grave 1/03;

c) fragment of a skull of 20-30-years old man from the pit 30/04.Fig. 107. Anthropological deviations.Fig. 108. Changes on teeth.Fig. 109. Pathological changes on vertebras and ribs.Fig. 110. Posttraumatic and pathological changes on bones.Fig. 111. Archaeobotanical material. a) part of finds of carbonised seeds after flotation of earth; b) carbonised grain of

Panicum miliaceum; c) fragment of ear of Triticum; d) fragment of ear of Triticum; e) stone of Persica vulgaris.Fig. 112. Archaeozoological material. a) traces of dog gnawing on wild boar bones; b) pathological changes on cattle

metatarsus document oversized burdening of animal; c) intentional traces of a human; d) awls made of sheep or goat bones; e) animal remains from the bronze age refuse pit. Scale: 1 - a-d; 2 - e.

Fig. 113. Nitra. View at the present-day Svätopluk´s Square before reconstruction of the historic centre. Fig. 114. Nitra. The St. James´s Church tower on the photograph documenting the situation immediately before building of

the existing City Hall (the year 1880?). From the collection of M. Striženec.Fig. 115. Nitra, the Svätopluk´s Square. From the collection of M. Striženec.Fig. 116. Nitra, the Svätopluk´s Square. Finds from the Bronze Age. Scale: 1 - a-d; 2 - e-l.Fig. 117. Nitra, the Svätopluk´s Square. Pottery from the object 8, the Middle Bronze Age. Scale: 1 - a, b; 2 - c-i.Fig. 118. Nitra, the Svätopluk´s Square. Buttons, earthen pipes and graphitic melting pots from the Modern period. Scale:

1 - a-d; 2 - e-p.Fig. 119. Nitra, the Svätopluk´s Square. a - inhumation grave 6 from the Early Bronze Age; b - wire bracelet from the Early

Bronze Age; c - ground plan of the find spot.Fig. 120. Nitra, the Svätopluk´s Square. a, b - research of the objects from the Bronze Age; c-f - research of graves from the

Bronze Age; g - early-medieval grave; h - top-medieval house.Fig. 121. Nitra, the Svätopluk´s Square. Pottery from the Bronze Age.Fig. 122. Nitra, the Svätopluk´s Square. Finds from the Bronze Age (a-d, g, j), Middle Ages (f) and Modern period (e, h, i, k).

Scale: 1 - a, b; 2 - c-k.

Back book-jacketFrom: Tile with a motif of Adam and Eve under the Tree of Knowledge.Back: Unique aerial view from the period between the world wars shows Nitra from the south. After the Second World

War period the extensive building at street Štúrova ulica, Párovce, in the historical city centre and at other areas were gradually redeveloped. Arrows mark the course of today’s street Mostná ulica. 1 - Castle (9th-18th cent.) 2 - House of grand provost (1778-1780) 3 - Grand seminary and diocesan library (2nd half of the 18th cent.)4 - Franciscans church and monastery (1st half of the 17th-1st half of the 18th cent.)5 - Župný dom (Nitra district administration hall; 2nd half of the 17th cent., 1903-1908)6 - Theatre (1885-1945)7 - Vincentines church and convent8 - The Town Holl (1880).9 - Archangel St. Michael’s chapel

10 - St. Stephan’s church (11th-18th cent.)11 - Synagogue12 - Piarist church and monastery (1st half of the 18th cent.)13 - Hall of Sedria (1901-1903)14 - Military quarters of František Jozef II (1889-1890)

166

167

Nitriansky samosprávny kraj