Daň z pridanej hodnoty (novela, dodanie tovaru a služby EU)

Ing. Vladimír Ozimý Daňový poradca

Zmeny v zákone o DPH 1.1.2014 Zmeny v registrácii za platiteľa 1) Vypúšťa sa z § 4 registrácia v prípade osôb, ktoré podnikajú na

základe zmluvy o združení alebo obdobnej zmluvy (ods. 2 a 3). To znamená, že každá zdaniteľná osoba si bude musieť sledovať samostatne obrat na účely registrácie a následne si splniť povinnosti vyplývajúce zo zákona. V o väzbe k tejto skutočnosti sa vylučujú tieto osoby aj z definície osôb, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi (§ 22 ods. 9). Rovnako sa upravuje aj § 81 ods. 1, t.j. zrušenie za platiteľa, ak sa nedosiahne obrat. Už sa nespočítava. Poverená osoba uvedie plnenia za združenie za obdobia do konca roka 2013. Ten kto podá žiadosť na základe zmluvy o združení do konca roku 2013 posúdi sa podľa zákona platného od 1.1.2014.

Príklad: Zdaniteľné osoby v novembri 2013 na základe zmluvy o združení prekročili obrat 49 790 eur. 20. decembra podali žiadosť o registráciu. Po 1.1.2014 budú posudzované ako samostatné zdaniteľné osoby bez poverenej osoby, ktoré podali žiadosť o registráciu (povinná alebo dobrovoľná).

2) Upravuje sa definícia vo väzbe k predaju podniku, kedy sa stáva kupujúci platiteľom zo zákona (§ 4 ods. 4 – pôvodne ods. 6) – pri predaji podniku alebo jeho časti sa bude skúmať či dochádza k predaju aj hmotného a nehmotného majetku, ktorý je súčasťou organizačnej zložky. Väzba následne na § 10 zákona o DPH, kedy sa predaj podniku nepovažuje za predmet dane

3) Platitelia „zo zákona“ budú musieť dokladovať, že nastali skutočnosti na vznik platiteľstva a to v lehote 10 dní od jej vzniku

4) Daňový úrad už bude mať 10 dňovú lehotu od doručenia oznámenia a dokladov na registráciu za platiteľa dane zo zákona V prípade, že daňový úrad osobu nezaregistruje, vydá o tom rozhodnutie, proti ktorému sa nedá odvolať.

Zmeny pri registrácii skupiny od 1.1.2014 ( § 4b ods. 5 zákona)

• Platilo: Ak je žiadosť podaná do 31. októbra kalendárneho roka, zmenu registrácie skupiny vykoná daňový úrad k 1. januáru kalendárneho roka nasledujúceho po podaní žiadosti o zmenu registrácie skupiny. Ak je žiadosť podaná po 31. októbri kalendárneho roka, vykoná daňový úrad zmenu registrácie skupiny k 1. januáru druhého kalendárneho roka nasledujúceho po podaní žiadosti o zmenu registrácie skupiny.

• Zmena: Zmenu registrácie skupiny vykoná daňový úrad k prvému dňu tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola žiadosť o zmenu registrácie skupiny podaná.

Zmeny pri zábezpeke na daň pri registrácii (§ 4c) • Forma zábezpeky: a) Finančná zložením na účet daňového úradu b) Banková záruka bez výhrad • Doba zloženia zábezpeky je 12 mesiacov odo dňa zloženia

zábezpeky • Zábezpeka sa vráti do 30 dní po uplynutí lehoty 12 mesiacov • Proti rozhodnutiu o zložení zábezpeky je možné sa odvolať

do 8 dní od doručenia rozhodnutia, nemá odkladný účinok • Výšku zábezpeky určí správca dane od 1000 do 500 000 eur.

Zohľadňuje sa riziko vzniku nedoplatku • Zo zloženej zábezpeky neplynú úroky

• Kto sú osoby, ktoré musia zložiť zábezpeku: a) FO, ktorá je alebo bola konateľom alebo spoločníkom právnickej

osoby a 1) táto PO má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani viac ako

1000 eur a ku dňu podania žiadosti neboli zaplatené, pričom v čase vzniku bola FO konateľom alebo spoločníkom

2) PO bola zrušená registrácia podľa § 81 ods. 4 písm. b) 2 bod a v čase zrušenia bola táto FO konateľom alebo spoločníkom

b) Konateľ alebo spoločník zdaniteľnej osoby je fyzická osoba alebo právnická osoba (od 1.1.2014) má nedoplatky na dani viac ako 1000 eur a viac a ku dňu žiadosti neboli tieto nedoplatky uhradené alebo bola zrušená podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhý bod

c) Konateľ alebo spoločník zdaniteľnej osoby je FO alebo PO, ktorá je alebo bola konateľom alebo spoločníkom inej PO a

1) táto PO má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani viac ako 1000 eur a ku dňu podania žiadosti neboli zaplatené, pričom v čase vzniku bola FO konateľom alebo spoločníkom

2) Táto PO bola zrušená registrácia podľa § 81 ods. 4 písm. b) 2 bod a v čase zrušenia bola táto FO alebo PO konateľom alebo spoločníkom

d) Zdaniteľná osoba (PO aj FO) neuskutočňuje v čase podania žaidosti o registráciu pre daň dodanie tovarov alebo služieb, ale vykonáva len prípravnú činnosť na podnikanie (názor SKDP je, že je to v rozpore s rozsudkom C – 268/83 (Rumpelman) a toto ustanovenie pôsobí reštriktívne)

Dopĺňa sa (§ 4c ods. 9): • Povinnosť zložiť zábezpeku budú mať aj zdaniteľné osoby

podľa § 4 ods. 4 (predaj podniku, právny nástupca, predaj stavby), ak budú spĺňať vyššie spomínané podmienky podľa § 4c ods. 1 písm. a) až c)

Zmeny pri registrácii zo zahraničných osôb na tuzemské a opačne (§ 6a) 1) Problém v praxi bol práve v prípadoch, keď dochádzalo k zmenám

obchodných aktivít u zahraničných podnikateľských subjektov, ktoré buď založili prevádzkareň alebo zrušili.

2) Zákon stanovuje lehotu, do kedy má zahraničná osoba povinnosť oznámiť status tuzemskej zdaniteľnej osoby, pričom zo zákona sa stáva platiteľ registrovaný podľa § 5 a 6 platiteľom podľa § 4 zákona. Lehota na oznámenie je 10 dní odo dňa, keď prestala zdaniteľná osoba plniť status zahraničnej osoby

3) Rovnako to platí aj v opačnom prípade, t.j. keď sa zruší sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň tuzemskej zdaniteľnej osoby registrovanej podľa § 4, pričom bude spĺňať status zahraničného platiteľa podľa § 5 a § 6 zákona. Rovnako platí desaťdňová lehota.

4) Na základe týchto skutočností vykoná daňový úrad zmenu osvedčenia ku dňu, kedy nastali skutočnosti vedúce k tejto zmene

Zmena pri registrácii zahraničnej osoby (§ 5) 1) Do výnimiek sa pridáva, ak zahraničná osoba uskutoční dovoz

na území SR, pričom sa tovar vyvezie do iného členského štátu (zo znenia samotného ustanovenia § 5 to jednoznačne navyplýva)

Zmeny v hodnotách 1) Pri nadobúdaní tovaru z EU sa ročný obrat zaokrúhľuje na

sumu 14 000 eur( namiesto 13941,45) - § 7 2) Mení sa hodnota reklamných predmetov zo sumy 16,60 eur

na 17 eur (§ 8 ods. 3 )

Oprava základu dane - Do daňového priznania sa uvádza v čase vystavenia (u

toho kto doklad vyhotovuje - § 25 ods. 3) a u príjemcu je to v čase obdržania dokladu (§ 53 ods. 1, ak ide o zníženie nároku - povinnosť alebo podľa § 53 ods. 2 ak ide o zvýšenie základu dane –právo)

- V prípade § 53 sa postupuje len ak ide o opravu v súlade s § 25 zákona o DPH

• Ak nejde o opravu základu dane podľa § 25 postupuje sa buď podaním DDP alebo sa daň douplatňuje v čase obdržania dokladu

• V prípade zmeny sadzby dane, zákon umožňuje vykonať opravu aj v nasledujúcom zdaňovacom období (§53 ods. 6)

• Ak ide o krádež tovaru (§ 53 ods. 5) vykoná sa oprava v tom zdaňovacom období, kedy sa predmetné skutočnosti zistili (pozor, nie kedy bola krádež potvrdená políciou!) – problém v praxi s majetkom, ktorý sa neodpisuje a účtuje sa o ňom ako o zásobe priamo do spotreby – postupuje sa podľa prvej vety § 53 ods. 5

• Rozhodnutie ESD č. C-435/03 – krádež nie je dodanie tovaru

• Opravu základu dane nie je potrebné vykonať v prípade písomnej dohody medzi platiteľmi, ak sa znížila cena. Dohoda nie je aplikovateľná pri prenose daňovej povinnosti zo zahraničia a pri ťarchopisoch (zvýšení ceny)

• Používa sa pôvodná sadzba dane (§ 25 ods. 7)

Kedy nejde o opravu základu dane podľa § 25

• Fakturácia nedodaného množstva • Neuvedená DPH a mala byť • Vyfaktúrovanie nesprávneho množstva • Spočítacie chyby • Oprava plnení, kedy nebol dodávateľ nebol platiteľom

podľa zákona • Oprava dodanej služby (nebola uskutočnená) Upozornenie: Pri službách nie je možné zrušiť dodanie, ak bola

poskytnutá. V takom prípade nejde nikdy o opravu základu dane podľa § 25

Zmeny v oprave základu dane (1.1.2014) 1) Definuje sa nová povinnosť zahrnúť opravu základu dane do daňového priznania v prípade,

že platiteľ nemá povinnosť vyhotoviť doklad o oprave základu dane. Ide o prípady vo vzťahu k nezdaniteľným osobám alebo o poskytovanie tzv. nepriamych zliav(ESD C-317/94). Ide o vzťah výrobca-obchodník-zákazník. V praxi často krát dochádza k poskytnutiu zľavy zo strany výrobcu a to buď obchodníkovi alebo zákazníkovi. Môžu nastať rôzne situácie ako:

- Výrobca poskytne nákupné poukážky, ktoré si zákazník uplatní u obchodníka. V praxi dôjde k tomu, že zákazník v skutočnosti uhradí len hodnotu zníženú o nákupnú poukážku, ktorú dostal od výrobcu. Tu si na preplatenie uplatňuje obchodník, ktorému bola poukážka predložená. V praxi však nastal problém práve toho, že ide o nepriame poskytnutie zľavy, čo zákon nerieši vo väzbe k oprave základu dane. Preto sa dopĺňa do ustanovenia § 25 ods. 3 zákona, že ak nastane situácia, pri ktorej nevzniká povinnosť vyhotoviť doklad o oprave základu dane, zahrnie sa táto oprava do základu dane v čase vzniku takejto skutočnosti (napr. preplatenie poukazu zo strany výrobcu obchodníkovi).

- Rovnako sa zavádza aj do § 53 ods. 1 povinnosť vysporiadať opravu základu dane v prípade, ak sa neobdrží doklad o oprave základu dane (v tomto prípade by to bol práve zákazník, ktorý si uplatnil zľavu cez poukaz od výrobcu). Zákon stanovuje zákonnú lehotu, že ak platiteľ neobdrží doklad o oprave základu dane podľa § 25 do 30 dní, keď nastala skutočnosť opravy, zahrnie opravu do zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplynulo 30 dňová lehota. Ak ide o nadobudnutie tovaru z EU, opraví sa základ dane a daň v rovnakej lehote aj podľa § 25 zákona o DPH (táto právna úprava výrazne pomôže práve v prípadoch, keď nie sú doklady o oprave základu dane)

- Vo väzbe k tejto skutočnosti sa zavádza nová lehota na vyhotovenie dokladu o oprave základu dane a to do 15 dní od konca kalendárneho mesiaca, kedy nastali skutočnosti na opravu základu dane podľa § 25 zákona o DPH (doplnenie do § 73 zákona o DPH – lehota na vyhotovenie dokladu)

Príklad č. 1 Platiteľ dane z pridanej hodnoty obdržal v rámci podpory predaja

od výrobcu poukaz na kúpu tovaru v sieti obchodníkov s ich tovarom. 10.3.2014 uplatnil zákazník tento poukaz a kúpil tovar od predmetného výrobcu. Obchodník vyhotovil doklad na predaj tovaru v sume 1200 eur s DPH, pričom hodnota poukazu bola 240 eur. Následne si uplatnil preplatenie tohto poukazu u výrobcu. Výrobca uhradil 25.3.2014 hodnotu poukazu a upravil si základ dane za marec 2014 o hodnotu poskytnutej zľavy. Zákazník neobdržal doklad o oprave základu dane od výrobcu, keďže si nenárokoval zľavu priamo u neho, preto uplatní postup podľa § 53 ods. 1 a zahrnie opravu základu dane v zdaňovacom období, kedy uplynula 30 dňová lehota. V tomto prípade je to za apríl 2014. Obchodník je v tomto prípade sprostredkovateľ zľavy, ktorý odvedie daň v čase dodania a pri preplatení od výrobcu nejde o opravu základu dane pre obchodníka.

Právo na odpočítanie dane pri nadobudnutí tovaru (§ 51 ods. 2) • V prípade oneskoreného doručenia faktúry pri nadobudnutí tovaru

z EU sa uplatní odpočítanie dane v období, v ktorom sa podáva dodatočné daňové priznanie. Je to však naviazané len na inštitút vzniku daňovej povinnosti podľa § 20 ods. 1 písm. b) zákona, t.j. ak je deň vzniku daňovej povinnosti viazaný na deň vyhotovenia faktúry. V praxi to môže opäť robiť problémy, pretože nárok na odpočítanie dane je stále viazaný pri nadobudnutí tovaru k obdržanej faktúre. Ak vznik daňovej povinnosti nastane podľa § 20 ods. 1 písm. a), môže to viesť opäť k nesúladu vzniku daňovej povinnosti a práva na odpočítanie dane.

• Pri nároku na odpočítanie dane sa rozširuje okruh osôb v § 49 ods. 9 zákona o DPH o osoby z tretích krajín, ktorý môžu uplatniť vrátenie dane podľa § 56 zákona o DPH.

Príklad č. 2 Platiteľ, SK1, nakúpil tovar v hodnote 5000 eur z ČR od platiteľa

dane z pridanej hodnoty a to 15.5.2014. Faktúru obdržal až v auguste 2014, pričom dátum vyhotovenia faktúry je 31.5.2014. Na základe tejto skutočnosti je povinná podať DDP k zdaňovaciemu obdobiu máj 2014, kde odvedie daň a zároveň si uplatní aj nárok na odpočítanie dane, čo bude mať nulový dopad na štátny rozpočet

Príklad č. 3 Platiteľ, SK1, nakúpil tovar v hodnote 5000 eur z ČR od platiteľa

dane z pridanej hodnoty a to 15.5.2014. Faktúru obdržal až 15.8. 2014, pričom dátum vyhotovenia faktúry je 16.6.2014. Na základe tejto skutočnosti je povinná podať DDP k zdaňovaciemu obdobiu jún 2014, kde odvedie daň. V tomto prípade si však nárok na odpočítanie dane uplatní až v zdaňovacom období, za ktoré má faktúru do lehoty na jeho podanie. V tomto prípade teda najskôr za júl 2014.

- Zahraničné osoby budú môcť komunikovať pri refundácii dane aj v anglickom jazyku, čím by sa mala odstrániť administratívna náročnosť práve z dôvodu jazykovej bariéry.

Kúpa umeleckých diel, zbierok, použitého tovaru - Do § 66 zákona o DPH sa zavádza podmienka, že osobitný režim je

možné uplatniť pri predaji len v prípade, že faktúra obsahuje pri nadobudnutí slovnú odvolávku, že ide o osobitný režim (§ 74 ods. 1 písm. n) – článok 226 bod 13 Smernice 2006/112/EU

Príklad č. 4 Spoločnosť kúpila ojazdené motorové vozidla s Rakúska, pričom pri

nadobudnutí nebolo uvedené na faktúre, že ide o režim použitý tovar. Na základe tejto skutočnosti pri predaji ojazdených motorových vozidiel bude musieť použiť predajca bežný režim a zdaniť dodanie tovaru v súlade s pravidlami zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, t.j. predmetnú dodávku zdaniť.

Banková záruka pri dovoze tovaru (§ 48b)

• Rozširuje sa okruh organizácii, ktoré môžu poskytnúť bankovú záruku. Môže ju poskytnúť banka alebo zahraničná banka, ktorá má na území Slovenskej republiky umiestnenú svoju pobočku, iná osoba s trvalým pobytom, sídlom, pobočkou alebo organizačnou zložkou na území Slovenskej republiky, poisťovňaalebo pobočka zahraničnej poisťovne alebo Exportno-importnou banka Slovenskej republiky.

Úprava dane pri investičnom majetku (§ 54b) 1) Upravuje sa vzťah vo väzbe k nadobudnutiu investičného majetku

právnym nástupcom, pričom za právne nástupníctvo na účely investičného majetku sa považuje aj kúpa podniku alebo vklad podniku, ktorá nie je predmetom dane podľa § 10 zákona o DPH.

2) Pri predaji alebo vklade podniku sa ukladá predávajúcemu povinnosť oznámiť nadobúdateľovi údaje, akým spôsobom bola daň pri investičnom majetku uplatnená a prípadné vykonané úpravy podľa § 54 alebo § 54a zákona.

3) Ak predajca neposkytne tieto údaje, bude sa vychádzať zo skutočnosti, že daň bola v plnej výške odpočítaná zo základu dane, ktorým je reálna hodnota tohto investičného majetku a to v čase nadobudnutia podniku. Toto ustanovenie môže byť diskriminačné pre toho kto podniku kupuje ak sa nedostane k predmetným údajom od predávajúceho.

4) Toto ustanovenie paragrafu sa uplatní na investičný majetok podniku, ktorý je nadobudnutý po 1.1.2014

Osoby povinné platiť daň (§ 69) Kto je osobou povinnou platiť daň: a) Je to dodávateľ tovaru alebo služby ak zákon neustanovuje inak(ods. 1) b) Zdaniteľná osoba, ktorá je usadená v tuzemsku a príjme službu podľa §

16 ods. 1 až 4, 10 a 11 a tovar s montážou od zahraničnej osoby (ods. 2) c) Zdaniteľná osoba, ktorá príjme službu v tuzemsku s miestom dodania

podľa § 15 ods. 1 od zahraničnej osoby. (ods. 3) d) Každá osoba, ktorá uvedie na faktúru daň (ods. 5) e) Osoba, ktorá nadobudne tovar v tuzemsku podľa § 11 a § 11a (ods. 6) f) Pri dovoze tovaru, je to dovozca, t.j. dlžník podľa colných predpisov (ods.

8) g) Druhý odberateľ pri trojstrannom obchode (ods. 7) h) Platiteľ a osoba registrovaná pre daň podľa § 7 a § 7a, pri dodaní plynu

podľa § 13 ods. 1 písm. e) a f), ak je dodaný zahraničnou osobou (ods. 9) i) Pri investičnom zlate podľa § 67 zákona o DPH je to osoba, ktorá uplatnila

postup podľa § 67 ods. 4 (ods. 10) j) Pri dodaní zlata vo forme suroviny alebo polotovaru o rýdzosti 325 tisícin

alebo vyššej je osobou povinnou platiť daň ten, komu je takéto zlato dodané. (ods. 11)

Zmeny viažuce sa k prenosu daňovej povinnosti v tuzemsku (§ 69 ods. 12) a) Dodanie kovového odpadu b) Prevod emisných kvót skleníkových plynov c) Dodanie nehnuteľnosti alebo jej časti v tuzemsku, ktorú

sa dodávateľ rozhodol zdaniť podľa § 38 ods. 1 (svoje rozhodnutie určí slovnou formuláciou „ prenesenie daňovej povinnosti“)

d) Dodanie nehnuteľnosti alebo jej časti, ktorá bola predaná dlžnou osobu uznanou súdom alebo iným štátnym orgánom v konaní o nútenom predaji

e) Dodanie tovaru, ktorý je predmetom záruky zabezpečujúcej pohľadávku veriteľa, pri výkone práva z tejto záruky. Pre zabezpečovacom prevode práve je príjemcom platiteľ, ktorého pohľadávka bola zabezpečená a platiteľ, ktorý tovar nadobudol (t.j. v tomto prípade budú samozdaňovať dvaja platitelia, napriek tomu že ide o jeden úkon prevodu práva k veci)

Toto ustanovenie sa dopĺňa o písm. f) až i) f) Dodanie tovarov patriacich do kapitol 10 a 12 Spoločného colného

sadzobníka, ktoré nie sú bežne určené v nezmenenom stave na konečnú spotrebu – obilniny, olejnaté plody, smená, rôzne zrná, semená a plody, slama, krmoviny, priemyselné a liečivé rastliny – základ dane musí byť vyšší ako 5000 eur

g) Dodanie tovarov patriacich do kapitol 72 a položiek 7301, 7308 a 7314 Spoločného colného sadzobníka – železo a oceľ a predmety zo železa a ocele. Do týchto kapitol patrí aj železný odpad, ktorý sa naďalej riadi ustanovením § 69 ods. 12 písm. a) – základ dane musí byť vyšší ako 5000 eur.

h) Dodanie mobilných telefónov, ktoré sú vyrobené alebo prispôsobené na použitie v spojení s licencovanou sieťou a fungujú na stanovených frekvenciách bez ohľadu na to či majú alebo nemajú iné využitie, ak základ dane vo faktúre za dodanie mobilných telefónov presiahne sumu 5000 eur.

i) Dodanie integrovaných obvodov, ako sú mikroprocesory a centrálne spracovateľské jednotky, v stave pred zabudovaním do výrobkov pre konečného spotrebiteľa, ak základ dane prekročí hodnotu 5000 eur

Pri prenose daňovej povinnosti je nutné mať stále na pamäti, že postupovať podľa § 69 ods. 12 je možné len medzi platiteľmi dane z pridanej hodnoty.

Rozširovanie okruhu tuzemského „reversecharge“ má pozitívny dopad na daňové úniky cez nadmerné odpočty, pretože pri prenose daň vysporiadava len jeden subjekt a nie dva. Je to aj dôvod rozšírenia prenosu daňovej povinnosti v tuzemsku, pretože pri predmetných komoditách dochádzalo k tzv. „kolotočovým“ podvodom na dani z pridanej hodnoty.

- Do § 78 ods. 3 sa zavádza, že osoba, ktorá nie je platiteľom a

je osobou povinnou platiť daň, nemusí túto daň platiť ak je daň nižšia ako 5 eur.

Kontrolný výkaz (§ 78a) - Povinnosť podať kontrolný výkaz bude mať platiteľ, t.j. osoba

registrovaná pre daň podľa § 4, § 4a, § 5 a § 6 zákona o DPH - Bude sa podávať elektronicky - Lehota na podanie bude totožná s lehotou na podanie

daňového priznania, pričom je nutné si dať pozor na skutočnosť, že ak sa podá daňové priznanie skôr ako je lehota na jeho podanie (25 deň), potom tento termín platí aj pre kontrolný výkaz

Príklad č. 5 Platiteľ podal daňové priznanie 10. dňa nasledujúceho po

zdaňovacom období. V tejto lehote musí podať aj kontrolný výkaz.

- Kontrolný výkaz sa nepodá: a) Ak sa nebudú uvádzať žiadne údaje o plneniach b) Uvádzajú sa do daňového priznania len plnenia viažuce sa k

vývozu tovaru (§ 47), dodaniu tovaru do EU s prenosom daňovej povinnosti (§43), ide o trojstranný obchod (§ 45). DP nesmie obsahovať údaje o odpočítaní dane okrem dane, ktorú je povinný platiť pri dovoze tovaru z tretích krajín

Kontrolný výkaz musí obsahovať údaje za zdaňovacie obdobie v nasledujúcom členení:

a) Údaje z každej faktúry, ktorú je platiteľ povinný vyhotoviť podľa § 71 až § 75 zákona o DPH, pri ktorej je osobou povinnou platiť daň (§ 69 ods. 1), okrem:

- Zjednodušených faktúr (§ 74 ods. 3) - Faktúr, ktoré sa viažu k oslobodeným plneniam (§28 až §42)

Ďalej je povinný uvádzať plnenia pri ktorých je osobou povinou platiť daň podľa § 69 ods. 12 písm. f) až i), okrem zjednodušených faktúr

b) Údaje z každej prijatej faktúry o dodaní tovarov a služieb 1. Pri ktorých je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 2,3,6,7 a

9 až 12 viď zadefinovanie osôb povinných platiť daň 2. Ktoré sú alebo majú byť dodané iným platiteľom povinným platiť

daň podľa § 69 ods. 1 a pri ktorých uplatňuje príjemca odpočítanie dane v príslušnom zdaňovacom období (v tomto prípade aj zjednodušené faktúry)

c) Údaje z kažadej faktúry podľa § 71 ods. 2 (faktúra, ktorá mení pôvodnú faktúru, t.j. aj doklady o oprave základu daneň – ďalej „opravná faktúra“

d) Údaje o dodaní tovarov a služieb iných ako v písm. a), z ktorých je platiteľ povinný platiť daň v tuzemsku (zjednodušené faktúry, dodávky voči nezdaniteľným osobám). Uvádzať sa budú v kumulatíve za zdaňovacie obdobie.

Aké údaje musí obsahovať KV: a) IČDPH odberateľa alebo dodávateľa, pod ktorým má byť dodávka

uskutočnená b) Poradové číslo faktúry a v prípade, že pri nároku na odpočítanie

dane nie je potrebná faktúra (§ 51 ods. 1 písm. b), potom číselnú identifikáciu iného dokladu z ktorého platiteľ vychádza, ak ju obsahuje.

c) Dátum dodania tovaru alebo služby, alebo dátum prijatia platby, ak vznikla daňová povinnosť jej prijatím (§ 19 ods. 4). Do KV sa nebudú uvádzať platby hradené za dodávky tovaru do EU oslobodených od dane podľa § 43

d) Základ dane a suma dane v eur e) Sadzba dane f) Výška odpočítanej dane g) Druh a množstvo tovaru, ak ide o dodávky, pri ktorých je osobou

povinnou platiť daň príjemca uvedený v § 69 ods. 12 písm. h) a i). Ide o tuzemské dodávky, toto ustanovenie sa neuplatní ak pôjde o nadobudnutie z iného členského štátu alebo dovoz

- ak pôjde o dodanie obilnín (§ 69 ods. 12 písm. f) alebo železa (§ 69 ods. 12 písm. g), kde je príjemca povinný platiť daň, uvádza sa v KV a číselný kód podľa nariadenia Rady o colnej a štatistickej nomenklatúre a Spoločnom colnom sadzobníku a množstvo tovaru. Platí len pre tuzemsko, t.j. nie pre intrakomunitárne dodávky a dovoz tovaru.

- V prípade ak ide o opravné faktúry uvádza sa povinne údaj o odberateľovi a dodávateľovi (IČDPH a poradové číslo) a uvádzajú sa údaje ktoré sa menia, pričom neuvádza sa dátum dodania, namiesto toho sa uvádza číslo pôvodnej faktúry. Ak pôjde o opravu základu dane podľa § 53 ods. 1 pri ktorej nebude mať platiteľ faktúru, uvedú sa hore uvedené údaje okrem poradového čísla

- Pri údajoch z elektronickej registračnej pokladnice sa uvádzajú kumulatívne údaje

a) Základ dane b) Suma dane c) Sadzby dane d) Daňový kód ERP

Ak ide o tržby ktoré sa neevidujú cez ERP a patria do okruhu

dokladov uvedených v § 78a ods. 2 písm. d) (voči nezdaniteľným osobám napr., kedy nie sme povinní vyhotoviť faktúru podľa § 71 až § 75), uvádza sa v kontrolnom výkaze

a) suma základov dane vrátane opráv základu dane, b) celková suma dane podľa sadzieb.

Do kontrolného výkazu sa nebudú uvádzať: a) Dodávky do EU oslobodené od dane podľa § 43 b) Dodávky trojstranného obchodu § 45, pri ktorých

vystupujeme ako prvý odberateľ c) Služby dodané s miesto dodania mimo tuzemska do iného

členského štátu alebo tretích štátov d) Vývoz tovaru (§ 47) e) Oslobodené plnenia (§ 28 až § 42)

Zákon definuje: • Riadny kontrolný výkaz • Opravný kontrolný výkaz, ktorý má charakter riadneho kontrolného

výkazu, pretože sa podáva do lehoty na jeho podanie (možnosť napr. ak sa KV podá skôr ako sa podá DP k DPH, alebo ak sa bodá opravné daňové priznanie)

• Dodatočný kontrolný výkaz, t.j. ak ide o opravu údajov po lehote na jeho podanie

Výzva správcu dane - Ak nie je podaný KV v lehote - Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti - Lehota na odstránenie nedostatkov je 5 pracovných dní od

doručenia tejto výzvy

Sankcie: • Správca dane uloží sankciu, ak a) Platiteľ nedoručí KV správcovi dane b) Doručí KV oneskorene c) Uvedie nesprávne alebo neúplné údaje d) V lehote neodstráni nedostatky, ktoré vytýka správca dane

Výška sankcie a) Do 10 000 eur b) Pri opakovanom porušovaní až do výšky 100 000 eur.

- Ak sa nepodá opakovane KV, bude to dôvod na zrušenie registrácie

podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhý bod, čo bude mať vplyv aj na ustanovenie § 69 ods. 14 zákona o DPH a na ručenie za daň

Väzba na nadmerný odpočet • Ak správca dane zašle výzvu na odstránenie nedostatkov v KV,

prerušuje sa lehota na plynutie nárok na nadmerný odpočet (§ 79 ods. 4 zákona o DPH)

• Rovnaký princíp sa uplatní aj v prípade dodatočného daňového priznania, ktorým si uplatňuje platiteľ nadmerný odpočet alebo ho zvyšuje (§ 79 ods. 5 zákona o DPH). Lehota neplynie až do odstránenia nedostatkov v KV

Zmeny v súhrnom výkaze - Zjednocuje sa lehota na podanie daňového priznania a

súhrnného výkazu. Súhrnný výkaz sa podá do 25. dňa po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

Zrušenie registrácie • Zákon pozná: a) Dobrovoľné zrušenie registrácie (pri nedosahovaní obratu) b) Povinné (skončenie vykonávanie činnosti v tuzemsku) c) Z úradnej moci - Doplnili sa povinnosti pre osoby registrované podľa § 7 a § 7a,

ktoré sú povinné požiadať o zrušenie registrácie v prípade, že skončili podnikanie v tuzemsku (§ 82 ods. 2).

- V ods. 3 je zadefinované, že daňový úrad z úradnej moci zruší registráciu podľa § 7 a § 7a, ak sa osoba stane platiteľom. Registrácia sa ruší ku dňu kedy sa stala platiteľom, pričom osoba je povinná vrátiť osvedčenie o registrácii do 10 dní odo dňa kedy sa stal platiteľom

- Rovnako sa do § 81a uložila povinnosť skupine požiadať o zrušenie registrácie za platiteľa a to bezodkladne, ak sa prestanú plniť podmienky v § 4a zákona o DPH. Ak to zistí daňový úrad, zruší registráciu skupiny z úradnej moci.

„samozdanenie“ pri dovoze tovaru - Účinnosť sa presúva na 1.1.2017 z dôvodu konsolidácie

finančným prostriedkov.

Dodanie služieb v rámci EU • Pri dodaní služby v rámci Európského spoločenstva je

potrebné riešiť: a) Kde je miesto dodania služby b) Kto je osobou povinnou platiť daň

Čo má vplyv na správne určenie miesta dodania služby? a) Komu je služba dodaná (zadefinovanie zdaniteľnej osoby) b) Akým pravidlom sa určuje miesto dodania (všeobecné § 15

alebo špecifické § 16) Platí, že zdaniteľná osoba najskôr musí skúmať, či sa neriadi

špecifickým pravidlom a až následne určuje miesto podľa všeobecného pravidla

Zdaniteľná osoba vo väzbe miesta dodania

služby podľa všeobecného pravidla § 15 Následne pri dodaní služby v rámci Európskeho spoločenstva treba

skúmať pojem zdaniteľná osoba hlbšie. Novelou smernice 2006/112/ES došlo k zmene zadefinovania miesta dodania služby, kde sa určili dva základné princípy: všeobecné pravidlo, ktorý viaže práve určenie miesta dodania služby na zdaniteľnú osobu, respektíve osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je zadefinované v § 15 zákona o DPH špecifické pravidlo, ktoré viaže určenie miesta dodania služby na viacero druhov kritérií, podľa charakteru dodania služby, a to napr. vo väzbe k nehnuteľnosti, mieste prepravy osôb, fyzického poskytnutia služby, dodanie služby nezdaniteľnej osobe a je to zadefinované v § 16 zákona o DPH.

• Pri posúdení, ktorým pravidlom má dodávateľ služby postupovať je potrebné najskôr vylúčiť, či predmetná služba spadá do § 16 a v prípade, že sa predmetná služba nenachádza v tomto ustanovení, postupuje sa výlučne všeobecným pravidlom. A práve vo väzbe na všeobecné pravidlo je dôležité správne zadefinovať či ide alebo nejde o zdaniteľnú osobu. Zdaniteľnú osobu na účely všeobecného pravidla na účely miesta dodania služby treba chápať v širšom kontexte ako definuje zákon v § 3.

• Správne zadefinovanie zdaniteľnej osoby má následne dopad na viacero skutočností akými sú:

• zdanenie predmetnej dodávky, prípadné oslobodenie od dane podľa zákona o DPH a uvedenie dodávky do daňového priznania

• prenos daňovej povinnosti na príjemcu služby a následne uvedenie dodávky do súhrnného výkazu po splnení podmienok uvedených v § 80 zákona o DPH v prípade, že ide o dodanie služby a ak ide o prijatie služby vykonanie tzv. „samozdanenia“ podľa § 69 zákona o DPH

• Zdaniteľná osoba má teda zadefinované jednoznačné parametre v § 3 zákona o DPH, pričom na účely určenia miesta dodania služby je potrebné vychádzať okrem samotnej definície zdaniteľnej osoby aj s § 15 ods. 4 zákona a s Nariadenia EÚ č. 282/2011.

• Podľa § 15 ods. 4 zákona o DPH sa za zdaniteľnú osobu považuje aj: • a) zdaniteľná osoba, ktorá vykonáva aj činnosti, ktoré nie sú predmetom

dane podľa § 2 ods. 1 písm. a) alebo b), považuje za zdaniteľnú osobu pre všetky služby, ktoré sú jej dodané,

• b) právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je identifikovaná pre daň, považuje za zdaniteľnú osobu.

• Samotný rozsudok ESD 291/07 vyniesol predmetný výrok, ktorý sa neskôr dostal do § 15 ods. 4 zákona o DPH. Predmetný výrok znie:

• „Článok 9 ods. 2 písm. e) šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 1999/59/ES zo 17. júna 1999, a článok 56 ods. 1 písm. c) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú vykladať v tom zmysle, že odberateľ poradenských služieb poskytnutých osobou povinnou platiť daň v inom členskom štáte, ktorý vykonáva súčasne hospodársku činnosť a činnosť, ktorá nespadá do pôsobnosti smerníc, musí byť považovaný za zdaniteľnú osobu, hoci sa tento nákup služieb uskutočnil len vzhľadom na činnosť mimo pôsobnosti smerníc.“

• Príklad č. 1 • Rozpočtová organizácia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, si objednala

konzultácie u rakúskej konzultačnej spoločnosti na činnosť rozpočtovej organizácie. Rozpočtová organizácia objednala predmetné služby pod slovenským IČDPH na základe čoho rakúska spoločnosť fakturovala predmetnú službu bez dane a preniesla daňovú povinnosť na príjemcu služby. Rakúska spoločnosť teda nemusí skúmať či rozpočtová organizácia bude využívať tieto služby s výkonom jej ekonomickej činnosti, t.j. ako zdaniteľná osoba, alebo ide o služby, ktoré budú využívané na účely, na ktoré bola zriadená ministerstvom.

• Príklad č. 2 • Slovenská obchodná spoločnosť, platiteľ DPH, si objednala z Českej republiky

právne služby pre oblasť postúpenia pohľadávky. Slovenská spoločnosť si objednala predmetnú službu pod slovenským IČDPH.

• V tomto prípade ide o postúpenie pohľadávky, čo v prípade § 10 zákona o DPH nie je predmetom dane z pridanej hodnoty. Bez ohľadu na túto skutočnosť však česká spoločnosť bude postupovať v súlade s článkom 44 smernice 2006/112/ES, t.j. podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH a predmetnú službu vyfaktúruje bez dane s prenosom daňovej povinnosti na príjemcu služby. Česká spoločnosť uvedie službu do súhrnného výkazu.

• Záver: • Zadefinovanie takéhoto princípu zjednodušuje následne posudzovanie miesta

dodania služby vo väzbe na zdaniteľnú osobu, resp. nezdaniteľnú osobu.

Zdaniteľná osoba vo väzbe na Nariadenie 282/2011

• článok 18 Nariadenia definuje, že pokiaľ poskytovateľ nemá informácie, ktoré svedčia o opaku (napr. článok 19 Nariadenia), môže odberateľa usadeného v rámci Spoločenstva považovať za zdaniteľnú osobu, ak:

• a) v prípade, že mu odberateľ oznámil svoje individuálne identifikačné číslo pre DPH, a poskytovateľ získa potvrdenie platnosti tohto identifikačného čísla, ako aj mena a adresy, ktoré sa s ním spájajú, a to v súlade s článkom 31 nariadenia Rady (ES) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty. Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní Finančné riaditeľstvo SR na žiadosť daňového subjektu oznámi, či iná osoba je registrovaná na daň z pridanej hodnoty v inom členskom štáte. Súčasne mu oznámi, či číslo, ktoré daňový subjekt v žiadosti uviedol, jej bolo pridelené pri registrácii na túto daň.

• b) odberateľovi ešte nebolo pridelené individuálne identifikačné číslo pre DPH, ale informoval poskytovateľa o tom, že oň požiadal, a poskytovateľ získa akýkoľvek iný dôkaz, ktorým sa preukáže, že daný odberateľ je zdaniteľnou osobou alebo nezdaniteľnou právnickou osobou, od ktorej sa vyžaduje, aby sa identifikovala na účely DPH, a poskytovateľ vykoná v primeranej miere overenie správnosti informácií, ktoré mu poskytol odberateľ, prostredníctvom bežných obchodných bezpečnostných opatrení, ako sú napríklad opatrenia týkajúce sa overenia totožnosti alebo platieb.

• Na druhej strane, pokiaľ poskytovateľ nemá informácie, ktoré svedčia o opaku, môže odberateľa usadeného v rámci Spoločenstva považovať za nezdaniteľnú osobu, ak môže preukázať, že uvedený odberateľ mu neoznámil svoje individuálne identifikačné číslo pre DPH.

• Ak má ale dodávateľ služby jednoznačne informácie, že zdaniteľná osoba alebo nezdaniteľná právnická osoba považovaná za zdaniteľnú osobu, prijíma služby výlučne na svoju osobnú spotrebu, vrátane spotreby svojich zamestnancov, považuje sa táto osoba za nezdaniteľnú osobu. (článok 19 Nariadenia).

• V prípade, že je jedna a tá istá služba určená tak na osobnú spotrebu vrátane spotreby zamestnancov odberateľa, ako aj na účely podnikania, na poskytovanie tejto služby sa vzťahuje výlučne článok 44 smernice 2006/112/ES, t.j. § 15 ods. 1 zákona o DPH a to za predpokladu, že nedochádza k zneužitiu. To znamená, že dodávateľ si musí preveriť skutočnosť, že dodanie služby bude skutočne realizované aj v prospech zdaniteľnej osoby na výkon ekonomickej činnosti a nie len na súkromné účely.

• Príklad č. 4 • Od slovenskej spoločnosti si objednala službu právneho zastupovania

česká spoločnosť identifikovaná pre daň a to pre oblasť dedičského konania v SR pre spoločníka českej spoločnosti. Na základe týchto skutočností je zrejme, že predmetná služba bude využitá na súkromné účely spoločníka a nie na činnosť zdaniteľnej osoby. Bez ohľadu na to, že si objedná česká spoločnosť službu pod českým IČDPH musí dodávateľ služby vyhodnotiť miesto dodania služby podľa § 15 ods. 2 zákona o DPH, t.j. služba je dodaná pre nezdaniteľnú osobu. Faktúra bude vystavená za dodanie služby v tuzemsku so slovenskou daňou z pridanej hodnoty.

Príklad č. 5 Česká spoločnosť, platiteľ DPH v ČR, si objednala prepravu tovaru

u slovenskej špedičnej spoločnosti, platiteľa DPH, pričom okrem tovaru českej spoločnosti na ich obchodnú činnosť bude prepravovať aj tovar jedného zamestnanca, ktorý si objednal na území SR. Slovenská spoločnosť vystaví faktúru na prepravné služby v súlade s § 15 ods. 1 zákona o DPH a prenesie daňovú povinnosť na príjemcu služby. Predmetnú službu uvedie do súhrnného výkazu podľa § 80 zákona o DPH. Napriek tomu, že služba bola poskytnutá aj na činnosť zdaniteľnej osoby ale aj na súkromné účely zamestnanca tejto zdaniteľnej osoby, posúdi predmetnú dodávku ako dodávku pre zdaniteľnú osobu. Samozrejme je dôležité, aby nedochádzalo k zneužívaniu tohto režimu zo strany príjemcu služby.

• Ak to zhrnieme, dodávateľ služby môže v súlade s článkom 18 a 19 považovať za nezdaniteľnú osobu takú osobu vo väzbe na § 15 zákona o DPH, ktorá:

a) neposkytne svoje identifikačné číslo pre DPH, čo vie preukázať b) predmetná služba je odberateľom využitá výlučne na jeho osobnú

spotrebu alebo osobnú spotrebu zamestnancov.

• Následne článok 25 Nariadenia definuje, že na účely uplatňovania pravidiel týkajúcich sa miesta poskytovania služieb sa zohľadnia len okolnosti existujúce v čase zdaniteľnej udalosti. Akákoľvek následná zmena vo využití prijatej služby nemá vplyv na určenie miesta poskytovania služby za predpokladu, že nedochádza k zneužitiu.

• Preto je veľmi dôležité v čase uskutočnenia dodávky správne vyhodnotiť, či

na účely miesta dodania služby ide o zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú osobu. Odberateľ služby by mal vo svojom záujme poskytnúť čo najviac informácii vo väzbe na svoju osobu, aby dodávateľ služby následne správne vyhodnotil miesto dodania služby vo väzbe na príjemcu služby ako zdaniteľnej osoby, respektíve nezdaniteľnej osoby.

Nesprávne určenie zdaniteľnej osoby, resp. nezdaniteľnej osoby na účely § 15 zákona o DPH

Táto skutočnosť môže mať vplyv: a) Na podanie daňového priznania b) Na podanie súhrnného výkazu c) Na výšku daňovej povinnosti d) Nárok na odpočítanie dane

- Preto na účely určenia zdaniteľnej osoby v súlade so zákonom a Nariadením

ES, následne nadväzujú povinnosti vo vzťahu k zdaneniu dodávky, prenosu daňovej povinnosti prípadne uvedenie do súhrnného výkazu

Príklad č. 6 Spoločnosť dodala marketingové služby pre občianske združenie, ktoré má

pridelené IČDPH v ČR. Spoločnosť si to však nevšimla a posúdila predmetnú organizáciu ako nezdaniteľnú osobu a faktúrovala služby so slovenskou daňou. Pri daňovej kontrole správca dane prišiel na to, že ide o službu s prenosom daňovej povinnosti, ktorá mala byť uvedené v súhrnnom výkaze. Ten však spoločnosť nepodala, lebo v zdaňovacom období nevykonala činnosti, ktoré by uviedla do SV. Na základe tejto skutočnosti jej uložila sankciu za nepodanie súhrnného výkazu

Určenie miesta dodania vo väzbe na sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň (§ 15) • Ďalším dôležitým bodom na správne určenie miesta dodania služby

je určenie komu je táto služba určená, t.j. či je služba určená sídlu alebo prevádzkarni príjemcu služby. Od toho následne sa odvíja .aj miesto dodania predmetnej služby

• Nariadenie 282/2011 - článok 10 – 13 • Za sídlo ekonomickej činnosti sa považuje miesto, kde sa vykonávajú

funkcie ústrednej správy podniku. Ide o miesto, kde sa prijímajú zásadné rozhodnutia týkajúce sa všeobecného riadenia podniku, miesto, kde sa nachádza registrované sídlo podniku a miesto, kde sa stretáva jeho vedenie.

• Ak tieto kritériá neumožňujú s istotou určiť sídlo ekonomickej činnosti, uprednostní sa ako kritérium miesto, kde sa prijímajú zásadné rozhodnutia týkajúce sa všeobecného riadenia podniku.

• Samotná existencia poštovej adresy sa nemôže považovať za miesto, kde je zriadené sídlo ekonomickej činnosti zdaniteľnej osoby.

- „stálou prevádzkarňou“ je akákoľvek prevádzkareň iná ako sídlo ekonomickej činnosti, ktorá sa vyznačuje dostatočným stupňom stálosti a vhodnou štruktúrou vyhovujúcou z hľadiska ľudských a technických zdrojov, ktoré jej umožňujú prijímať a využívať služby, ktoré sa jej poskytujú, na jej vlastné potreby a rovnako služby poskytovať

- Musí ísť o materiálne a personálne vybavenie. - § 69 ods. 4 – za zahraničnú osobu sa považuje aj osoba, ktorá

má prevádzkareň v tuzemsku, ale tá sa nezúčasťňuje na zdaniteľnom obchode.

§ 16 - Špecifické pravidlo určenia miesta dodania služby

• Ods. 1 – služby viažuce sa na nehnuteľnosť - patria sem služby ako stavebné práce, práce architektov,

stavbyvedúcich, projektantov, realitných kancelárii, prenájom nehnuteľností, služby skladného, ubytovacie služby, lesnícke práce, poľnohospodárske práce

- V súvislosti s definíciou pojmu „nehnuteľný majetok“ je potrebné zdôrazniť, že jedným z podstatných znakov nehnuteľného majetku je, že sa viaže k určitej časti zemského povrchu. V tejto súvislosti z judikatúry ESD vyplýva, že ak je pozemok trvalo ohraničený, hoci aj ponorený, môže byť považovaný za nehnuteľný majetok. Ak sa poskytovanie služieb vzťahuje na určité geografické oblasti, v ktorých môžu byť služby vykonávané, spájajú sa s určitou časťou zemského povrchu, ktorý je vymedzený stálym spôsobom, musia byť tieto služby považované za služby vzťahujúce sa na nehnuteľný majetok.

• Príklad: Spoločnosť vykonáva žatevné práce. PD v Rakúsku si objedná od

slovenskej spoločnosti, platiteľa, zber žita na poliach v Rakúsku. V tomto prípade ide o miesto dodania v Rakúsku a služba nie je predmetom dane v tuzemsku.

• Príklad Slovenská spoločnosť sprostredkovala ubytovanie v penzióne v

SR. Faktúru na províziu vystavila českej cestovnej kancelárii bez dane, pretože v súlade s článkom 31 Nariadenia EU č. 282/2011 sa pri sprostredkovaní ubytovania v hotelovom alebo podobnom sektore uplatní článok 44 (§ 15 ods. 1) smernice 2006/112/ES

• Príklad: Česká spoločnosť, indentifikovaná pre daň v ČR si objednala

projekčné práce (návrh stavby), pričom nejde o realizáciu stavby ale len vzor návrhu predmetnej stavby ako reklamná vzorka. V takomto prípade sa určí miesto podľa § 15 ods. 1 zákona, t.j. podľa sídla, miesta podnikania alebo prevádzkarne príjemcu služby, pretože nejde o projekt stavby, ktorá bude umiestnená na území niektorého štátu.

• Ods. 2 – krátkodobý prenájom (článok 38, 39,40 Nariadenia č. 282/2011)

- Ak ide o dopravné prostriedky je to 30 dní - Ak ide o plavidlá je to 90 dní • Ilustračný zoznam dopravných prostriedkov: - motorizované a nemotorizované pozemné vozidlá, napr.

automobily, motocykle, bicykle, trojkolky a obytné prívesy, pokiaľ nie sú pripevnené k zemi,

- motorizované a nemotorizované plavidlá, - motorizované a nemotorizované lietadlá, - vozidlá prispôsobené na prepravu chorých a zranených

osôb, - poľnohospodárske traktory a ostatné poľnohospodárske

vozidlá, - nebojové vojenské vozidlá a vozidlá policajného dozoru

alebo vozidlá určené na účely civilnej obrany, - mechanicky alebo elektronicky poháňané invalidné vozíky.

• Miesto dodania je tam, kde sa dá dopravný prostriedok fyzicky k dispozícii

• Od 1.1.2013 sa dopĺňa do § 16 ods. 2 skutočnosť, že - ak ide o dlhodobý prenájom pre nezdaniteľnú osobu, miesto dodania

je tam, kde je bydlisko, sídlo alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava - Ak ide o výletnú loď, tak miesto dodania pri dlhodobom prenájme pre

nezdaniteľnú osobu je tam, kde sa dá loď fyzicky k dispozícii, za predpokladu, že tam má poskytovateľ sídlo alebo prevádzkareň. Ak tam nemá sídlo alebo prevádzkareň, riadime sa bydliskom, sídlom alebo miestom, kde sa obvykle zdržiava.

Príklad: Občan českej republiky si prenajme v Bratislave motorové vozidlo na 6

mesiacov. Od 1.1.2013 sa miesto dodania určí podľa § 16 ods. 2 podľa bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava. V tomto prípade v ČR. Prenájom dopravného prostriedku nie je predmetom dane v tuzemsku. Do konca roka sa bude dlhodobý prenájom riadiť ustanovením § 15 ods. 2, t.j. podľa sídla poskytovateľa.

• Dĺžka trvania nepretržitého držania alebo používania dopravného prostriedku je rozhodujúcou skutočnosťou a mala by byť posudzovaná podľa zmluvy medzi zúčastnenými stranami.

• Ak sa platnosť krátkodobej zmluvy predĺži a dĺžka jej trvania presiahne 30 (90) dní, je potrebné zmluvu opätovne posúdiť. Ak však predĺženie bolo spôsobené jednoznačne preukázateľnými okolnosťami mimo vplyvu zúčastnených strán (vyššia moc), nie je potrebné zmluvu opätovne posudzovať.

• Príklad: Slovenskej spoločnosti sa pokazil ťahač v Nemecku. Po

dobu opravy sa spoločnosť rozhodla si prenajať ťahač od nemeckej spoločnosti. Tá poskytla ťahač slovenskej spoločnosti v Nemecku. Oprava trvala 15 dní. Po 15 dňoch bol ťahač vrátený a nemecká spoločnosť faktúrovala prenájom dopravného prostriedku s nemeckou DPH, pretože ide o miesto dodania podľa § 16 ods. 2

• ods. 3 – kultúrne, vzdelávacie, ...a pod služby –

- Miesto dodania je tam, kde sa fyzicky vykonávajú - Patria sem služby viažuce sa na vstup a doplnkové služby

(šatňa, toaleta)– platí tak pre zdaniteľnú aj nezdaniteľnú osobu (článok 32, 33 Nariadenia EU č. 282/2011)

- Služby poskytované nezdaniteľným osobám - Nepatria sem služby prenájmu telocviční a podobných

zariadení (§ 16 ods. 1) - Nepatria sem služby sprostredkovania predmetných

služieb

• Príklad Slovenská spoločnosť si objedná vzdelávaciu službu od českej

spoločnosti pre svojich zamestnancov. Cena služby je 1000 eur, pričom služba sa poskytne v sídle českej spoločnosti.

Miesto dodania sa v tomto prípade určí v súlade s § 15 ods. 1, pretože ide o poskytnutie služby zdaniteľnej osobe. Miesto dodania je v tuzemsku. Česká spoločnosť vystaví faktúru bez dane, prenesie daňovú povinnosť na príjemcu služby

• Príklad Slovenská spoločnosť zaplatila trom zamestnancom školenie v

českej republike na tému „DPH v EU“. Česká spoločnosť organizuje toto školenie v Prahe, pričom sa ho môžu zúčastniť len osoby, ktoré zaplatia registračný poplatok. V tomto prípade ide o službu viažúcu sa na vstup a preto sa miesto dodania určí podľa § 16 ods. 3 zákona, t.j. podľa miesta, kde sa služba vykonáva, t.j. v ČR. Česká spoločnosť vystaví faktúru s českou daňou.

• ods. 4 – preprava osôb (väzba na §5, § 46,) - Miesto dodania je tam, kde sa preprava fyzicky vykonáva v

pomere k jednotlivým štátom Príklad: Slovenska spoločnosť vykoná prepravu osôb z Piešťan na

letisko do Viedne. Ako má predmetnú službu faktúrovať? Preprava osôb na území SR (po hranice) je predmetom dane

v tuzemsku. Podľa § 46 zákona sa však medzinárodná preprava osôb oslobodzuje od dane. To znamená, že na území SR pôjde o prepravu oslobodenú o daň. Následne preprava vykonaná v Rakúsku je predmetom dane v Rakúsku, t.j. nepodlieha zdaneniu v SR. Celá faktúra bude bez slovenskej dane, avšak spoločnosť musí riešiť povinnosť voči Rakúsku (registráciu a následne či ide o službu oslobodenú od dane v Rakúsku). U nás sa zahraničné osoby vykonávajúce prepravu osôb musia registrovať v súlade s § 5 zákona

Súhrnný výkaz vo väzbe k službám (§ 80) - do SV sa uvádzajú len služby s miestom dodania v inom členskom štáte podľa § 15 ods.

1, pri ktorej je osobou povinnou platiť daň príjemca tejto služby - Priraďuje sa kód 2 - Do SV sa neuvádzajú služby, ktoré sú oslobodené v krajine dodania, napr. finančné,

poisťovacie • Príklad • Dodávateľ konzultačných služieb má objednávku od českého odberateľa, kde nebolo

uvedené IČDPH odberateľa. Následne však odberateľ mailom poslal tento údaj, ktorý si preverili v účtarni. Pri fakturácii však vychádzali z údajov v objednávke a posúdili predmetného odberateľa ako nezdaniteľnú osobu. Miesto dodania služby sa teda posúdilo v súlade s § 15 ods. 2 zákona o DPH a dodávateľ uviedol na faktúru DPH. Po dvoch mesiacoch sa odberateľ telefonicky spojil s dodávateľom služby, pričom žiadal opravu faktúry a jej vystavenie bez dane s prenosom daňovej povinnosti. Po preskúmaní predmetnej skutočnosti prišiel dodávateľ na to, že nesprávne posúdil odberateľa a opravil faktúru bez dane s prenosom daňovej povinnosti na príjemcu služby, pričom vystavil faktúru v súlade s § 74 zákona o DPH. Za toto zdaňovacie obdobie však nepodal súhrnný výkaz, pretože nevykázal žiadnu dodávku, ktorá by sa za toto zdaňovacie obdobie uvádzala do súhrnného výkazu. Na základe tejto skutočnosti podal dodávateľ oneskorene súhrnný výkaz elektronicky. Správca dane uloží dodávateľovi služby pokutu v súlade s § 154 až § 155 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní. Pokuta sa uloží od 60 do 3000 eur za neplnenie si povinnosti nepeňažného charakteru.

• Väzba na § 80 ods. 6 zákona – ak sa dodáva služba osobe, ktorá požiadala o registráciu, zahrnie sa táto služba do SV v čase pridelenia IČDPH príjemcovi služby. To znamená, nie kedy sa poskytne ale kedy preukáže že bol zaregistrovaný.

• Príklad Spoločnosť prijala na opravu motorové vozidlo z ČR od

neplatiteľa dane z pridanej hodnoty. Ten však požiadal v ten istý deň o registráciu na účely DPH, čo preukázal kópiou žiadosti. Služba bola vykonaná 31.10.2013 ale príjemcu služby zaregistrovali v ČR až 5.11. Na základe tejto skutočnosti sa predmetná služba uvedie do SV až za november 2013

Daňové priznanie a služby v EU

• Do DP sa uvádzajú len služby s miestom dodania v tuzemsku, to znamená, že ak nastáva prenos daňovej povinnosti na príjemcu služby, takáto služba sa do daňového priznania neuvádza, ak sme jej dodávateľom.

• Podľa § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. sme povinní podať dodatočné daňové priznanie aj v prípade, že daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty neobsahuje správne údaje týkajúce sa uskutočnených a prijatých zdaniteľných obchodov za príslušné zdaňovacie obdobie. To znamená, že neskúma sa dopad na štátny rozpočet. Ak nie sú v zdaňovacom období uvedené všetky plnenia, potom sme povinní podať DDP. V opačnom prípade hrozí sankcia. Sankcia je určená v § 155 ods. 1 písm. a) vo výške od 30 do 16000 eur.

• Pri pokutách sa vždy musí prihliadať na trvanie a závažnosť protiprávneho stavu. Pokuta by nemala byť likvidačná.

Osoby povinné platiť daň pri službách EU(§69) - V prípade, že sa príjme služba z EU, potom zdaniteľná osoba je

povinná postupovať podľa § 69 ods. 2 a 3 a to podľa toho o aký charakter služby ide, t.j. či sa riadime všeobecným pravidlom podľa § 15 ods. 1 (r 11 a 12 DP) alebo ide o špecifické pravidlo § 16 ods. 1 až 4, 10 a 11 (r. 9 a 10 DP)

- Prenosom daňovej povinnosti pri prijatí služby preberám povinnosť zdaniť predmetnú dodávku za osobu, ktorá mi službu dodala

- Ak tak neurobím je nutné mať na pamäti § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. a podať dodatočné daňové priznanie

- Daň sa platí v čase vzniku daňovej povinnosti, ktorú som povinný zadefinovať v súlade s § 19 zákona o DPH. V prípade platby do zahraničia, ak neobdržime faktúru k prijatej platbe, ktorá zakladá vznik daňovej povinnosti, sa akceptuje na zdanenie aj dátum úhrady.

• Príklad: Slovenský podnikateľ si objedná prepravu tovaru z Nemecka na

Slovensko u rakúskeho dopravcu, ktorý je založený v Rakúsku. Zmluva o preprave tovaru je uzatvorená medzi slovenským platiteľom dane, ktorý má pridelené slovenské IČ DPH, a rakúskym dopravcom. Miestom dodania prepravných služieb je tuzemsko podľa § 15 ods. 1 zákona. Rakúsky podnikateľ vyhotoví faktúru bez dane a hodnotu služby a IČ DPH slovenského podnikateľa uvedie v súhrnnom výkaze.

Slovenský podnikateľ je povinný k fakturovanej cene služby uplatniť slovenskú daň podľa § 69 ods. 3 zákona.

• Príklad Slovenský podnikateľ si objedná prepravu tovaru z Nemecka na

Slovensko u slovenského dopravcu. Zmluva o preprave tovaru je uzatvorená medzi slovenským platiteľom dane, ktorý má pridelené slovenské IČ DPH, a slovenským dopravcom. Miestom dodania prepravných služieb je tuzemsko podľa § 15 ods. 1 zákona. slovenský podnikateľ vyhotoví faktúru s daňou.

Slovenský podnikateľ, ktorý dodáva službu, je povinný k fakturovanej cene služby uplatniť slovenskú daň podľa § 69 ods. 1 zákona.

Príklad: Nemecká spoločnosť dodala poradenské služby pre slovenského

platiteľa dane. Nemecká spoločnosť má na Slovensku prevádzkareň, avšak služba bola poskytnutá priamo so sídla spoločnosti v Nemecku. Nemecká spoločnosť má pridelené aj IČDPH v tuzemsku. V tomto prípade, pôjde o zahraničnú osobu na účely zákona. Nemecká spoločnosť vystaví faktúru bez dane a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby podľa § 69 ods. 3 zákona, t.j. tuzemská zdaniteľná osoba

Príklad: Rakúska spoločnosť vykonáva stavebnú činnosť pre slovenského

platiteľa na stavbe v tuzemsku. Rakúska spoločnosť je platiteľom aj v tuzemsku, pričom je tu registrovaná ako zahraničná osoba podľa § 5 a nemá tu prevádzkareň. V tomto prípade je osobou povinnou platiť daň príjemca služby podľa § 69 ods. 2 zákona, t.j. slovenská spoločnosť. Faktúru vystaví rakúska spoločnosť bez dane a daň odvedie príjemca služby.

Nárok a právo na odpočítanie dane (§49 - §51) • Nárok na odpočítanie viažeme vždy vecne k uskutočneným dodávkam (ESD C -

104/2012 – právne služby poskytnuté na ochranu konateľov v trestnoprávnom konaní). Pri dodaní musí vzniknúť daňová povinnosť!

• Právo na odpočet sa však rovnako priznáva zdaniteľnej osobe dokonca aj pri absencii priamej a bezprostrednej súvislosti medzi osobitným plnením na vstupe a jedným alebo viacerými plneniami na výstupe zakladajúcimi právo na odpočet, ak náklady na predmetné služby tvoria súčasť celkových nákladov vynaložených zdaniteľnou osobou a sú ako také podstatnými elementmi tvoriacimi cenu tovarov alebo služieb, ktoré táto osoba poskytuje. ( ESD C-465/03)

• Pri nároku na odpočítanie dane je teda potrebné skúmať aké dodávky predmetný platiteľ uskutočňuje a následne uplatniť postup buď s nárokom na odpočet (§ 49 ods. 2), bez nároku na odpočítanie dane (§ 49 ods. 3)alebo pomerne prostredníctvom koeficientu (§ 49 ods. 4).

• Pri nadobudnutí služby s EU, pri ktorej som osobou povinnou platiť daň si uplatňuje nárok na odpočítanie dane, ak neposkytujem plnenia pri ktorých nevzniká nárok na odpočítanie (§ 49 ods. 3)

• Právo na odpočítanie dane si môžem uplatniť po prvýkrát v tom zdaňovacom období, v ktorom mi vznikne povinnosť platiť daň a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka. Právo si uplatnil na základe zaevidovania služby do záznamov podľa § 70. Na účely odpočítania dane teda nie je nutné mať faktúru. Väzba následne na kontrolný výkaz, kde môže nastať problém práve z dôvodu, že nebudeme vedieť priradiť číslo a následne keď nám príde faktúra, budeme musieť podávať dodatočné KV.

Povinnosť vyhotoviť faktúru pri dodaní služieb do EU • Platí pravidlo, že faktúra sa vyhotovuje podľa pravidiel platných v krajine

kde je dodanie uskutočnené. Výnimku tvoria služby, pri ktorých nastáva prenos daňovej povinnosti, kedy sa vyhotovenie faktúry riadi podľa pravidiel usadenia platiteľa. Osoby ktoré sú povinné vyhotoviť faktúry sú zadefinované v § 72 zákona o DPH

• Platiteľ nie je povinný vyhotovovať faktúry len v prípade ak ide o dodanie tovaru alebo služby pre nezdaniteľnú osobu, ak ide o dodanie služieb oslobodených od dane podľa § 28 až 42 v tuzemsku a pri službách podľa § 37 a 39 do iného členského štátu alebo tretieho štátu

• Faktúra môže byť vyhotovená písomne alebo elektronicky, pričom pri elektronickej faktúre sa vyžaduje súhlas odberateľa (zákon nestanovuje písomnú formu)

• Faktúra sa vyhotovuje do 15 dní od dodania služby, pričom ak ide o dodanie služby s miestom dodania podľa § 15 ods. 1, tak do 15 dní od konca kalendárneho mesiaca kedy bola služba dodaná alebo platba prijatá.

• Preto je potrebné sledovať podľa akého pravidla sa riadi dodanie služby ä§ 15 alebo § 16)

• Príklad Spoločnosť vykonala stavebné práce na nehnuteľnosti v ČR,

pričom službu dodala dňa 15.11.2013. Na základe tejto skutočnosti je povinná vyhotoviť faktúru do 30. 11 2013

Príklad Spoločnosť vykonala práce na hnuteľnom majetku v ČR,

pričom službu dodala dňa 15.11.2013. Na základe tejto skutočnosti je povinná vyhotoviť faktúru do 15. 12 2013

Náležitosti faktúry pri službách do EU • Sú definované v § 74 zákona o DPH • Pri službách do EU je potrebné si uvedomiť, že ak dochádza k

prenosu daňovej povinnosti je nutné uvádzať textovú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“, pričom v súlade s § 74 ods. 2 nie je potrebné uvádzať na faktúru:

a) Základ dane pre každú sadzbu dane b) Uplatnenú sadzbu dane alebo oslobodenie od dane, nie je

potrebné uvádzať ani odvolávky na články Smernice c) Výšku dane - Takže jedinou dôležitou textovou informáciu je veta uvedená

v § 74 ods. 1 písm. k) zákona, ktorou je pojem prenesenie daňovej povinnosti. Zákon však nebráni uvádzať na faktúre aj iné textové odvolávky, ak si to obchodná prax vyžaduje.

Dodanie tovaru v EU

• Pri dodaní tovaru si treba uvedomiť:

a) Kde je miesto dodania tovaru (skúmať či ide o dodanie s montážou, či dochádza k fyzickej preprave, či ide o nepohyblivú dodávku)

b) Kto je príjemcom tovaru (skúmať či osoba je registrovaná pre daň...)

Určenie miesta dodania pri tovare • Miesto dodania podľa § 13: a) Ak ide o dodanie tovaru spojené s prepravou je miesto

dodania tovaru tam, kde sa preprava začína uskutočňovať (pohyblivá dodávka)

b) Ak ide o dodanie tovaru bez prepravy, miesto dodania tovaru je tam, kde sa dodávka uskutočňuje (nepohyblivá dodávka)

c) Ak ide od dodanie tovaru s montážou a inštaláciou, miesto dodania tovaru je tam, kde sa inštalácia alebo montáž uskutočňuje

d) Špecifikum tvoria tovary dodávané na palubách lietadiel, lodí a vlakov počas časti osobnej prepravy na území EU – začiatok prepravy

e) Dodanie plynu, elektriky, tepla, chladu pre obchodníka (kde je sídlo, miesto podnikania, prevádkareň), poprípade pre osobu, ktorá nie je obchodníkom (skutočná spotreba)

Miesto dodania pri nadobudnutí tovaru z EU (§ 17)

• Vo všeobecnosti platí, že je miesto dodania tam, kde sa končí preprava k nadobúdateľovi

• Ak je miesto skončenia prepravy iné ako miesto pridelenia IČDPH platí, že miesto dodania je v štáte, ktoré pridelilo IČDPH – ESD C 536/08

• (oprava základu dane sa vykoná v prípade, že sa preukáže, že bola dodávka predmetom dane v štáte dodania – uplatňuje sa postup podľa § 25)

• Ak sú splnené podmienky trojstranného obchodu, platí všeobecné pravidlo

Špecifické problémy pri určení miesta dodania tovaru v súvislosti so spracovateľskými operáciami

ČS 1 SK2

ČS 1 SK1

ČS 2 AT1 Dodanie hotových výrobkov (FA)

Dodanie materiálu

Faktúra za materiál

V praxi nastáva často krát problém, že sa najskôr dodá materiál na opracovanie do iného podniku a následne dôjde k vývozu. Otázka je či aj v takomto prípade sú naplnené podmienky intrakomunitárnej dodávky, ak tovar najskôr je odovzdaný v rámci tuzemska na prepracovanie a následne vyvezený do iného členského štátu. V prípade, že ide o prevzatie tovaru spoločnosťou AT a zaslanie na prepracovanie, potom SK 1 musí faktúrovať dodanie so slovenskou daňou.

• Aké sú základné podmienky intrakomunitárnej dodávky? a) Musí dôjsť k právu nakladať s tovarom ako vlastník b) Musí byť tovar fyzicky prepravený do iného členského štátu c) Príjemca musí byť identifikovaný pre daň v inom členskom štáte.

Ak nie je naplnená niektorá z podmienok, nie je možné hovoriť o

intrakomunitárnej dodávke tovaru s prenosom daňovej povinnosti. Príklad: Slovenská spoločnosť vyviezla tovar do Poľska, pričom fakturovala

predmetnú dodávku maďarskej spoločnosti, ktorá nie je registrovaná v Poľsku za platiteľa a tovar si objednala pod maďarským IČDPH. Napriek tomu platiteľ má právo uplatniť inštitút § 43 zákona o DPH, lebo boli splnené všetky podmienky pre intrakomunitárnu dodávku.

ČS 1 SK 1

ČS 2 DE 1

Uskladnenie ČS1

Ak sa tovar v rámci zmluvného vzťahu medzi platiteľom dane a osobou identifikovanou predaň v inom členskom štáte, má dočasne uskladniť v rámci zabezpečenia prepravy do iného členského štátu, na uplatnenie oslobodenia podľa § 43 zákona o DPH nie je rozhodujúce, že súčasťou zmluvne dohodnutej prepravy je aj uskladnenie tohto tovaru.

ČS 1 SK 1

ČS 1 SK 2

ČS 2 DE 1

Ak dôjde k spracovateľským operáciam v rámci jedného členského štátu, potom nie je porušená podmienka § 8 ods. 4 písm. f) zákona o DPH, t.j. v tomto prípade sa nemecká spoločnosť nemusí registrovať v SK za platiteľa dane z pridanej hodnoty.

ČS 1 SK1

ČS 3 HU1

ČS 2 AT1 Materiál na prepracovanie

Prepracovanie MAT

Odoslaný tovar na ďalšie prepracovanie Práce na MAT

Odoslanie materiálu nastpäť do ČS 2

Vychádzajúc z ustanovenia čl. 17 ods. 2 Smernice musia byť naplnené následovne podmienky (§ 8 ods. 4 písm. f): a) Tovar sa odošle z ČS 2 do krajiny ČS 1, kde sa má

predmetná služba poskytnúť b) Služba sa poskytne v ČS 1 c) Tovar sa následne po spracovaní odošle späť do krajiny ČS

2 Na základe tejto skutočnosti, by sa mala spoločnosť AT

registrovať v tuzemsku z dôvodu, že nie je naplnená podmienka v čl. 17 ods. 2 smernice ES

Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z Europskej únie (§ 11, 11a) • Musia byť splnené podmienky: a) Dodávateľ musí mať pridelené IČDPH v členskom štáte b) Odberateľ musí mať pridelené IČDPH v inom členskom

štáte c) Tovar musí byť fyzicky prepravený do iného členského

štátu d) Dodanie musí byť za odplatu e) Dodanie uskutočnené v tuzemsku (väzba na § 17)

• Nadobudnutie nového dopravného prostriedku každou osobou (nový dopravný prostriedok § 11 ods. 12) – vo väzbe na nariadenie EU č. 282/2011

• Nadobudnutím tovaru v tuzemsku osobou registrovanou pre daň podľa § 7 (je potrebné skúmať hodnotu nadobudnutého tovaru – hranica 13 941,45 eur v kalendárnom roku od 1.1.2014 14 000 eur)

• Nadobudnutie tovaru v tuzemsku osobou registrovanou pre daň podľa § 7a len ak sa tak rozhodne (nariadenie 282/2011) a za predpokladu, že neprekročila hranicu stanovenú v § 7

• Leasing sa považuje za nadobudnutie tovaru z iného členského štátu v prípade, že sa finančný prenájom považuje za dodanie tovaru v krajine prenajímateľa

• Premiestnenie tovaru do tuzemska • Systém „call of stock“ (§ 11a) – tovar dodáva zahraničná

osoba, ktorá nie je v tuzemsku registrovaná, vyberá ho zo skladu jediný zákazník, ktorý je platiteľom, ktorý je vopred známy, pričom táto skutočnosť musí byť oznámená správcovi dane vopred.

• Opačný režim ako je § 11 je § 43 zákona o DPH( ide o zrkadlové obchody, kde na jednej strane je zdaniteľná osoba nadobúdateľ a na druhej strane je dodávateľ.

• Preukázateľnosť oslobodenia sa deklaruje kópiou faktúry a

a) Dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu uskutočňuje poštový podnik, prepravným dokladom, ak prepravu uskutočňuje iný prepravca, pričom prepravný doklad musí obsahovať potvrdenie odberateľom alebo ním poverenou osobou o prevzatí tovaru v inom ČŠ

b) Potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu vykonáva dodávateľ alebo odberateľ. § 43 ods. 5 písm. c) definuje presné náležitosti tohto potvrdenia. Formu si určí sám platiteľ.

c) Iným dokladom ako dodacím listom, zmluvou, dokladom o prijatí platby

- (Rozhodnutie NSSR 8Sžf/5/2010 – rieši problém oslobodenia od DPH §43)

• Preukázateľnosť v prípade prepravy tovaru, ktorú uskutoční odberateľ sám alebo treťou osobou musí deklarovať do 6 mesiacov od konca mesiaca, kedy sa uskutočnilo dodanie tovaru (musí mať prepravný doklad alebo prehlásenie odberateľa)

• Nesplnenie horeuvedenej podmienky má vplyv na zdanenie dodávky v tuzemsku v tom zdaňovacom období, kedy uplynie 6 mesačná lehota

Súhrnný výkaz (§ 80)

• Slúži na evidenciu cezhraničných pohybov tovarov a vybraných služieb.

• Súhrnný výkaz podáva len osoba registrovaná pre daň, to znamená, že nemôže ho podať osoba, ktorá nemá pridelené IČDPH u správcu dane

Platiteľ, ktorý dodáva tovar uvádza do súhrnného výkazu:

• Tovar, ktorý dodá v súlade s § 43 ods. 1 a ods. 4 (premiestnenie tovaru)

• Prvý odberateľ dodá tovar pri trojstrannom obchode

Súhrnný výkaz podáva platiteľ, ktorý dodáva tovar do EU:

a) Mesačne b) Kvartálne – ak hodnota tovarov za kvartál a 4

predchádzajúce po sebe nasledujúce kvartály nepresiahne hodnotu 100 000 eur.

c) Elektronicky (zaručený elektronicky podpis alebo dohoda so správcom dane)

d) Do 20. dňa po uplynutí obdobia (mesačné, kvartálne)

• Zdaniteľná osoba, ktorá dodáva tovar do EU a je registrovaná podľa § 7 alebo § 7a zákona o DPH nepodáva súhrnný výkaz z dôvodu dodania tovaru do EU, pretože vystupuje ako neplatiteľ dane z pridanej hodnoty. Táto osoba vystupuje v rámci intrakomunitárnej dodávky len ako nadobúdateľ, nikdy nie ako dodávateľ.

• Hodnota dodaných tovarov sa zahrnie do obratu na účely registrácie podľa § 4 zákona o DPH.

• Do súhrnné výkazu sa uvádza aj oprava základu dane, ktorá sa viaže na dodávku, ktorú platiteľ uviedol do súhrnného výkazu

• Do súhrnné výkazu sa neuvádza dodanie tovaru s montážou! V prípade opravy základu dane podľa § 25 sa podáva: a) Opravný súhrnný výkaz ( do lehoty na podanie SV) b) Dodatočný súhrnný výkaz ( po lehote na podanie SV – do

dodatočného sa uvádzajú už len rozdiely!). V prípade nedostatkov vyzve správca dane na odstránenie

týchto nedostatkov, ktoré treba odstrániť do 5 dní od doručenia výzvy! Ak si nesplní túto povinnosť bude mu uložená sankcia podľa § 155 ods. 1 písm. e) daňového poriadku

Reťazový obchod • Na obchode sa zúčastňuje viac ako 2 osoby • Najbežnejšou formou reťazového obchodu

je trojstranný obchod definovaný v § 45 zákona – musia byť splnené všetky podmienky

Základné zásady pri reťazovom obchode • Vychádza sa z rozhodnutia ESD č. C - 254/04 (EMAG) - Dvom po sebe nasledujúcim dodávkam, ktoré zakladajú

iba jediný pohyb tovaru, musia byť považované za časovo po sebe nasledujúce (preto je dôležité prisúdiť dodávke, či ide o pohyblivú alebo nepohyblivú dodávku)

- Druhý dodávateľ môže previesť na druhého odberateľa právo disponovať s tovarom ako vlastník, iba ak ho predtým dostane od prvého dodávateľa, a preto k druhej dodávke môže dôjsť až po vykonaní prvej dodávky

- Oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH môže byť prisúdené len jednej z dvoch dodávok

Trojstranný obchod

ČS1 AT

ČS 2 SK

ČS 3 HU1

ČS 3 HU2

Aby išlo o trojstranný obchod je nutné naplniť inštitút § 45 zákona o DPH. Nič nebráni tomu aby si druhý odberateľ dal vyložiť tovar u svojho odberateľa v členskom štáte, podstatou je aby sa na predmetnou obchode zúčastnili tri osoby, t.j. preprava tovaru by mala smerovať od 1 dodávateľa na druhého odberateľa a nie na HU2. V opačnom prípade ide o reťazový obchod a SK firma by sa musela registrovať v Maďarsku za platiteľa DPH z dôvodu nadobudnutia tovaru v HU.

Prepravný doklad na HU 1

Trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak a) sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom

obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu,

b) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch,

c) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň,

d) d) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet,

e) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, a

f) f) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.

Reťazový obchod

Daňové priznanie • Treba vychádzať z princípu dodania tovaru a určenia miesta

dodania. Na základe tejto skutočnosti aj dodávky oslobodené od dane podľa § 43 zákona o DPH sa uvádzajú do DP, pretože ide o dodanie tovaru v tuzemsku s oslobodením. R. 16, kde sa predmetné dodávky uvádzajú by mal korešpondovať so súhrnným výkazom. V opačnom prípade Vás správca dane vyzve na opravu. Na r. 16 daňového priznania sa uvádzajú aj opravy základu dane viažuce sa k intrakomunitárnym dodávkam.

• R. 7,8 (resp. 5,6) slúžia na zdanenie dodávok, pri ktorých vystupujeme ako nadobúdateľ tovaru podľa § 11 a § 11a

• Sankcie a DDP(väzba na DP pri službách)

Osoba povinná platiť daň, nárok a právo na odpočítanie dane pri tovare • Intrakomunitárne dodávky nespadajú do rámca plnení pri, ktorých by

nevznikal nárok na odpočítanie dane, napr. tomu že sa uvádzajú ako plnenia oslobodené od dane z pridanej hodnoty

• Pri nadobudnutí tovaru z EU sme osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH. Aj osoby registrované pre daň podľa § 7 a § 7a

• Nárok na odpočítanie dane si uplatňujeme v súlade s § 49 až § 51, pričom osoby registrované podľa § 7 a § 7a nemajú nárok na odpočítanie dane. Nie sú platiteľmi DPH.

• Nárok na odpočítanie dane pri nadobudnutí tovaru platí rovnako ako pri službách (viď slide 61)

• Právo je však viazané na skutočnosť, že platiteľ musí mať faktúru (§ 51 ods. 1 písm. c). Zmena od 1.1.2014 pri dodatočnom daňovom priznaní.

• Prvýkrát odpočíta daň v zdaňovacom období, kedy vznikla daňová povinnosť za predpokladu že má faktúru do lehoty na podanie daňového priznania. Najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka. Stále platí podmienka, že má do lehoty na podanie DP faktúru.

Povinnosť vyhotoviť faktúru pri dodaní tovaru do EU • Platí pravidlo, že faktúra sa vyhotovuje podľa pravidiel platných v

krajine kde je dodanie uskutočnené. Výnimku tvoria služby, pri ktorých nastáva prenos daňovej povinnosti, kedy sa vyhotovenie faktúry riadi podľa pravidiel usadenia platiteľa. Osoby ktoré sú povinné vyhotoviť faktúry sú zadefinované v § 72 zákona o DPH

• Platiteľ nie je povinný vyhotovovať faktúry len v prípade ak ide o dodanie tovaru pre nezdaniteľnú osobu, ak ide o dodanie tovarov oslobodených od dane podľa § 28 až 42 v tuzemsku

• Faktúra môže byť vyhotovená písomne alebo elektronicky, pričom pri elektronickej faktúre sa vyžaduje súhlas odberateľa (zákon nestanovuje písomnú formu)

• Faktúra sa vyhotovuje do 15 dní od konca kalendárneho mesiaca, kedy došlo k dodaniu tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH (preto je práve potrebné skúmať všetky podmienky dodávky). Pozor na dodanie tovaru s montážou, kde sa faktúra vyhotovuje do 15 dní od dodania.

Náležitosti faktúry pri tovare do EU • Sú definované v § 74 zákona o DPH • Pri tovare do EU je potrebné si uvedomiť, že ak dochádza k

prenosu daňovej povinnosti je nutné uvádzať textovú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“, pričom v súlade s § 74 ods. 2 nie je potrebné uvádzať na faktúru:

a) Základ dane pre každú sadzbu dane b) Uplatnenú sadzbu dane alebo oslobodenie od dane, nie je

potrebné uvádzať ani odvolávky na články Smernice c) Výšku dane - Takže jedinou dôležitou textovou informáciu je veta uvedená

v § 74 ods. 1 písm. k) zákona, ktorou je pojem prenesenie daňovej povinnosti. Zákon však nebráni uvádzať na faktúre aj iné textové odvolávky, ak si to obchodná prax vyžaduje.

Tovar v komunikácii z tretími štátmi

• Dovoz tovaru • Miesto dodania (§18) - Miestom dodania je štát, kde vstupuje tovar na územie EÚ • Ak má dovážaný tovar pri jeho vstupe na územie Európskej

únie postavenie dočasne uskladneného tovaru alebo ak je umiestnený do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu, alebo ak je prepustený do colného režimu uskladňovanie v colnom sklade, do colného režimu aktívny zušľachťovací styk, do colného režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla alebo do colného režimu vonkajší tranzit, alebo ak je vpustený do teritoriálnych vôd, miestom dovozu je členský štát, v ktorom sa skončia tieto colné opatrenia.

• 3Sžf 27/2010 – rozpor s čl. 156 smernice 2006/112 ES a princípom teritoriality

- Oslobdenie od dane definuje § 48

Vývoz tovaru (§ 47) • Tovar musí opustiť územie Európskej únie • Vývozca musí byť buď predávajúci alebo kupujúci, ktorý nemá sídlo, miesto

podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku • Vývoz sa potvrdzuje vývozným colným vyhlásením najneskôr do konca šiesteho

mesiaca po mesiaci, kedy uplatnil oslobodenie a dokladom o preprave alebo odoslaní

• Oslobodenie od dane sa vzťahuje aj na prepravu a doplnkové služby priamo spojené s vývozom tovaru

• Oslobodené od dane sú aj služby, ktoré sú ako spracovateľské operácie vykonané na hnuteľnom majetku dovezenom z tretieho štátu alebo nadobudnutom v tuzemsku za účelom poskytnutia týchto služieb, pričom musí byť splnená podmienka, že tento tovar je odoslaný alebo prepravený z územia Európskej únie tou osobou, ktorá operácie vykonala alebo na jej účet, prípadne aj samotným zákazníkom, ktorý nie je v tuzemsku etablovaný.

• Špeciálne oblasti vývozu tovaru: dodanie tovaru na paluby lietadiel, ktoré vykonávajú prevažne medzinárodnú prepravu, na lode používané na šírom mory, na plavidlá používané na záchranné akcie na mori alebo na pobrežný rybolov....

Vznik daňovej povinnosti

• Pri vývoze tovaru vzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 9 zákona o DPH, Ak je tovar odoslaný alebo prepravený z tuzemska do miesta určenia na území tretieho štátu (§ 47 ods. 1 a 2), za deň dodania tovaru sa považuje deň výstupu tovaru z územia Európskej únie, ktorý je potvrdený colným orgánom v colnom vyhlásení alebo v zjednodušenom colnom vyhlásení.

• Daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká: • a) prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh, • b) prepustením tovaru do colného režimu aktívny zušľachťovací styk v

systéme vrátenia, • c) ukončením colného režimu dočasné použitie s čiastočným

oslobodením od cla, • d) pri späť dovážanom tovare prepustením do colného režimu voľný

obeh z colného režimu pasívny zušľachťovací styk, • e) nezákonným dovozom tovaru, f) odňatím tovaru colnému dohľadu, • g) v ostatných prípadoch, keď vznikne colný dlh pri dovoze tovaru.

Základ dane pri dovoze tovaru (§24) • Colná hodnota • Ak nie sú zahrnuté do colnej hodnoty tovaru, zahŕňajú sa do

základu dane (okrem zliav) a pri dovoze tovaru aj a) dane, clá a iné platby splatné v zahraničí a splatné pri dovoze tovaru okrem dane, ktorá sa má vymerať,

b) súvisiace náklady (výdavky), ako napríklad provízia, náklady na balenie, náklady na prepravu a náklady poistenia vzniknuté do prvého miesta určenia v tuzemsku, poprípade do miesta určenia iného členského štátu ak je toto miesto známe,

Prvé miesto určenia v tuzemsku je miesto uvedené v nákladnom liste alebo inom sprievodnom dokumente sprevádzajúcom dovážaný tovar do tuzemska. Ak takéto miesto nie je uvedené, za prvé miesto určenia v tuzemsku sa považuje miesto prvej prekládky tovaru v tuzemsku.

Kto je osobou povinnou platiť daň pri dovoze a vývoze tovaru

- Podľa § 69 ods. 8 je pri dovoze tovaru je povinná platiť daň osoba, ktorá je dlžníkom podľa colných predpisov.

- V prípade, že by nebola splnená podmienka na oslobodenie dane podľa § 47 (platiteľ nemá vývozné JCD do konca 6 mesiaca), musí odviesť daň za zdaňovacie obdobie, kedy uplatnila oslobodenie podľa § 47

- Do daňového priznania sa vývoz uvádza na r. 15 a 17 a pri dovoze sa uvádza len zaplatená daň na riadku 21 (20) a 24 (23)