2 0 1 9

C E S T Y Č Í N O Us Pavlom Dvořákom

www.cestycinou.sk

Na fotografii je výťah Sto drakov v horách Zhangjiajie. Na titulnej strane je mestečko Qianyang zo zájazdu Prechádzky čínskymi rozprávkami. Všetky fotografie v tejto publikácii sú moje vlastné.

moment prebudenia

Každý má v živote moment, keď spraví objav, ktorý úplne zmení jeho život. Môj moment sa udial, keď som prvýkrát videl film Jac-kie Chana, mal som vtedy asi desať. Okamžite som sa zamiloval do Číny! Odvtedy som všetko prispôsoboval tejto stále rastúcej vášni. Od ukončenia štúdia sinológie žijem v Šanghaji a svoju vášeň k Číne som premenil na povolanie.

Prebúdzam v ľuďoch záujem o Čínu.

Cez moje netradičné, poznávacie, ale aj dobrodružné expedície na čínsky vidiek a do prírody v malých skupinách. A samozrejme cez môj blog.

Vezmem vás na miesta, kam by ste sa so žiadnou cestovnou kan-celáriou nedostali. Sprostredkujem vám kontakt s miestnymi ľuď-mi v intímnej blízkosti, priložíme ruku k práci na vidieku a zrelaxu-jeme sa v nádhernej prírode.

Pavel Dvořák

túto publikáciu podporili

Tri roky väzenia za pohľad na vlasy Prechádzky čínskymi rozprávkami

Cesty svetových dejín na juhu Číny Stratené svety Číny a Tibetu

Za tibetskými milenkami Veľká cesta Tibetom

Čínske jedlo a zdravie Veľká hostina

Dejiny čaju Tropické putovanie za poznaním

Program, cena a dĺžka jednotlivých ciest mohla byť zmenená po vytlače-ní katalógu. Aktuálne informácie nájdete vždy na:

www.cestycinou.sk

12345

Najkrajšie cesty Čínou so sinológom, publicistom a fotografom Pavlom Dvořákom

Pohľad na tibetské posvätné jazero v okolí mesta Litang. Stanujeme tu počas zájazdu Veľká cesta Tibetom.

CE

ST

Y Č

ÍN

OU

Tri roky väzenia za pohľad na najdlhšie vlasy na sveteKto sú ženy, ktoré majú podľa Guinessovej knihy rekordov najdlhšie vlasy na svete a celý život nemajú šediny? Prezývajú sa trochu komplikovane : “Yao z dedín červených krojov a dlhých vlasov”; žijú v dedinkách provincie Guangxi na juhu Číny a patria k veľmi pestrému etniku Yao, ktoré je roztrúsené po južnej Ázii.

Kto sú vlastne Yao?Pôvod menšiny Yao sa dá vystopovať až do obdobia spred 2000 rokov. Pochádzajú z provincie Hunan, odkiaľ sa toto početné etnikum rozšírilo ďalej na juh. Dnes nežijú len v Číne, ale aj vo Vietname, Laose, Barme a dokonca aj v USA.

Majú spoločné korene s menšinou Miao, časom sa však odlíšili a vznikli dve rozdielne etniká. No aj samot-ná menšina Yao je veľmi pestrá. Svedčí o tom aj fakt, že pred rokom 1949 sa títo ľudia označovali tridsiatimi rôz-nymi názvami. Až Komunistická strana ich všetkých pre-menovala na Yao. No to nič nezmenilo na tom, že ľudia z rôznych oblastí majú stále odlišné zvyky a tradície, ba aj reč a spôsob obliekania.

Pod národnosť Yao spadá podľa oficiálnych údajov 2,6 milióna obyvateľov Číny, najmä na území provincií Hunan, Guangxi, Guangdong, Jiangxi, Guizhou a Yunnan. Navštevujem ich na ryžových terasách v provincii Guan-gxi a bývame u nich doma (v krásnom hotelíku).

Yao ako rebeli a revolucionáriHistória etnika Yao sa skoro v každom historickom období spája s nejakým povstaním. Či už to bolo za dynastie Han, Tang, alebo Song. Yao sa aktívne zúčastnili na vyše štyridsia-tich povstaniach proti cisárskemu dvoru. Najväčšie povstanie ľudí Yao bolo v roku 1371, vtedy na nich cisársky dvor musel poslať až tri armády. Zúčastnili sa na Taipingskom povstaní v devätnástom storočí a aktívne sa podieľali na finálnej po-rážke cisárstva, po ktorej bola založená Nová Čína (1911).

Nielen v Číne mali Yao “záľubu” v povstaniach. Vo vojne medzi Vietnamom a Laosom (1953 – 1975) mali blízke vzťahy s armádou Spojených štátov, ktorá sa na tejto vojne tajne podieľala. Yao však bojovali na strane porazených – po vojne sa teda stali terčom víťazných ko-munistov, a tak museli húfne emigrovať do Thajska. Tam im poskytli pomoc Spojené národy a veľa ľudí získalo od USA azyl. A aj preto sú Spojené štáty ďalším miestom, kde je menšina Yao početne zastúpená.

Viera a náboženstvo ľudí YaoTradičná viera ľudí Yao je animistická, to znamená že uc-tievajú zvieratá a rastlinstvo ako svoje božstvá. Toto, ako aj ich šamanistické rituály, ich spája práve s menšinou Miao. Zatiaľ čo veľa šamanistických rituálov sa u Miao zachovalo, u ľudí Yao už menej.

Dostal sa sem totiž čínsky taoizmus, prvky budhizmu a to všetko sa zmiešalo s ich tradičným náboženstvom. Vznikla tak ich unikátna náboženská zmes. Medzi inými napríklad uctievajú psov ako svojich predkov, a preto je konzumácia psieho mäsa tabu. Je to zvláštne, pretože práve v provincii Guangxi, kde žijú, je konzumácia psieho mäsa veľmi obľúbená.

V rámci svojho náboženstva veria, že príčinou ochore-ní je strata duše, ktorú mohli ukradnúť zlí duchovia. Preto choroby tradične liečili šamani. Smrť človeka sa oznamo-vala výstrelom, telo sa umylo, oblieklo a v drevenej rakve spálilo. Popol sa uložil do nádoby, ktorú zvolil opäť šaman.

Slušnosť na prvom miesteYao sú považovaní za veľmi slušných ľudí. Pri náhod-nom stretnutí sa aj cudzí ľudia vždy pozdravia. Nám sa to môže zdať samozrejmé, ale v Číne to bežné nie je. No pravidiel etikety majú oveľa viac. Nesmú si umývať tvár a nohy z toho istého lavóra, nesmú vešať bielizeň hneď po opraní pred dom a najmä prísne uctievajú starších ľudí. Keď sa na malých lesných chodníčkoch, akých je na ryžových terasách veľa, stretnú so starším človekom, mu-sia zísť z cesty preč, aby ju uvoľnili. A to platí aj keď sedia na koni, či mulici. V prítomnosti starších sa nesmie sedieť s prekríženými nohami a nesmie sa ani nadávať. Samo-zrejme pri spoločnom jedle sa tie najlepšie pochúťky dávajú najstarším.

Tri roky väzenia za pohľad na najdlhšie vlasy na sveteDvojmetrové vlasy, čo je priemerná dĺžka vlasov žien menšiny Yao, dostali týchto ľudí z provincie Guangxi do Guinessovej knihy rekordov! Rovnako aj fakt, že prvé šediny sa im objavujú na hlave až okolo osemdesiatky. Vlasy sú najväčšou pýchou miestnych žien a symbolizujú zdravie, bohatstvo a dlhovekosť. Sú na ne právom pyšné, ba dokonca sú až posvätné. Tradične ich mohol vidieť len manžel a deti. Pokiaľ ich rozpustené vlasy zazrel nie-kto zvonku, musel v rodine pobudnúť za trest až tri roky a zastupovať miesto zaťa. Táto prax bola v roku 1980 zakázaná, keďže turizmus sa stal jedným z ich hlavných príjmov.

Kto vymyslel príčesok do vlasov?Vlasy si môžu ženy strihať len jedenkrát za život - keď dovŕšia dospelosť a sú pripravené nájsť si manžela. Odstrihnutý vrkoč darujú babičke a tá z neho vyrobí ornamentálny príčesok. V deň svadby ho babka daruje ženíchovi a žena si ho vpletá do vlasov až do konca živo-ta. Vraj sú to práve Yao, kto ako prví na svete vymysleli príčesky do vlasov. Či je to pravda neviem, v každom prí-pade všetky ženy príčesky používajú. A to hneď dva. Do svojich vlasov si vpletajú vrkoč z mladosti a rovnako aj príčesok vyrobený z vypadnutých vlasov, ktoré si každá žena poctivo zbiera. Vlasy si potom upravujú do rôznych účesov, podľa ktorých sa dá zistiť, či sú slobodné, vydaté matky, alebo vydaté a bezdetné.

Šampón z ryže a čajuŽeny Yao svorne tvrdia, že prvé šediny sa im začnú obja-vovať až okolo osemdesiatky. Vďačia za to vraj špeciál-nemu šampónu, ktorý si každá vyrába sama. Hlavnou zložkou je zostatková voda, v ktorej sa vymývala ryža

- ich hlavná hospodárska plodina. Ryžová voda sa nechá niekoľko dní fermentovať a potom sa zmieša s čajovým olejom a ďalšími bylinkami. Vlasy si umývajú v stude-nej vode z prameňa, ktorú nikdy nezohrievajú. Zdravé účinky fermentovanej ryže na vlasy potvrdil aj tím ja-ponských vedcov, ktorých na výskum inšpirovala práve menšina Yao.

Sviatok Slnenia krojovZa menšinou Yao na krásnych ryžových terasách chodím už niekoľko rokov v rámci zájazdu Prechádzky čínskymi rozprávkami.

Júlový termín je vždy špeciálny. Zúčastníme sa tradič-ného sviatku “Slnenia krojov”.

Tento tradičný sviatok neoslavujú len Yao, ale aj ďal-šie čínske menšiny, i keď všade sa volá trochu inak. Jeho pôvod siaha až do dynastie Han, a počas dynastie Song bol ustanovený na šiesty deň šiesteho mesiaca lunárne-ho kalendára.

Ráno vynesú mladí ľudia na dvor truhly plné krojov a topánok, ktoré potom rozvešiavajú na tradičné dreve-nice. Účel je jasný, zbaviť oblečenie všetkých roztočov. Je to však aj rituál vítania leta a oslava úrody.

Počas sviatku sa celý deň spieva a tancuje. Večer sa po ryžových terasách rozmiestnia ohne a púšťa sa veľko-lepý ohňostroj.

Fotografie v tejto kapitole od prvej po poslednú:Ženy menšiny Yao počas slávnosti Slnenia krojov.Ohne na ryžových terasách.

Na tieto miesta chodím v rámci zájazdu Prechádzky čínskymi rozprávkami.

PRECHÁDZKY ČÍNSKYMI ROZPRÁVKAMI

2 99

0€

16 d

ní

cena

s le

tenk

oudĺ

žka

Na jar 2017 sme sa zoznámili s Pavlom a v lete toho istého roka sme s ním prešli juhovýchodnú Čínu. Je jedným z najlepších sprievodcov, akého sme na svojich cestách spoznali. Jeho odborné znalosti, vysoké pracovné nasadenie, skromnosť, ľudský a kamarátsky prístup ku klientom sú úplne výnimočné.

‟

To najlepšie z Číny! Prejdeme sa po Čínskom múre, splavíme rieku Li medzi čínskymi kopčekmi, prespíme na ryžových terasách a čajových poliach, navštívime pamiatky a prírodné parky UNESCO, ale aj turistami nepoškvrnené miesta.

Začíneme veľkolepo – klenoty cisárskeho Pekingu, Čín-sky múr a tradičná pekinská kačka. Pokračujeme ešte veľkolepejšie v jednej z najkrajších scenérií sveta, do-move menšiny Tujia – Zhangjiajie. Vyskúšame si najvyš-ší výťah vo voľnej prírode na svete, nafotíme si krajinu z klasických čínskych malieb a krvný tlak si zvýšime na presklených chodníkoch v závratnej výške.

Veľkolepá architektúra starovekého Ibiškového mes-tečka nad vodopádom nás vovedie do oblasti, kde sa rodila čínska ríša. Prídeme sem hneď po návšteve milióny rokov starého, kamenného Lesa červenej skaly. Prehliad-ka čínskej histórie pokračuje v Meste Fénixov, najsláv-nejšom mestečku Číny. Prechádzky dejinami zakončíme v turistami neobjavenom meste Qiancheng

Z tisícročia starej histórie feudálnej Číny sa presunie-me do nenápadného a zároveň veľkolepého sveta čajo-vých hôr a zabudnutých drevenicových dediniek menšiny Dong, ktorých bubnové veže a mosty každého ohromia.

Na vidieku národnostných menšín zostávame, neko-nečné ryžové terasy Dračí chrbát sú staré až osemsto rokov a žijú tu ženy Yao, ktoré majú podľa Guinessovej knihy rekordov najdlhšie vlasy na svete.

Po rieke Li sa splavíme pomedzi krasovú scenériu ma-lých kopčekov. Ubytovaní budeme v nádherných histo-rických stavbách v pokojnej dedinke pri rieke Yulong.

Z Guilinu sa presunieme do Šanghaja. Staré mesto s klasickými čínskymi záhradami stojí v kontraste so su-permoderným finančným centrom Šanghaja. Mesto, kde

bývam, budeme mať ako na dlani z najvyššej vyhliadky na svete. Šanghaj, ale aj celú Čínu, vám ukážem z pohľa-du človeka, ktorý tu žije takmer desať rokov a dostanem vás do intímnej vzdialenosti k ľuďom a tradíciám Číny.

PredĺženieČíňania vravia: Nad nami sa nachádzajú nebesia, pod nami sa nachádza Hangzhou a Suzhou. Najkrajšie mestá Číny, ktoré vraj navštívil aj Marco Polo. V Hangzhou nav-štívime cisárske Západné jazero a samozrejme čajové plantáže najslávnejšieho čínskeho čaju Dračia studňa.

Suzhou sa preslávilo svojimi záhradami, ktoré sa sta-li inšpiráciou pre celé dve tisícročia budovania záhrad v Číne. Poblúdime popri vodných kanáloch Benátok Číny a navštívime aj najstaršie a najväčšie vodné dielo sveta – Veľký kanál.

13. 4. – 28. 4. 2019 28. 6. – 13. 7. 2019 - navštívime sviatok Slnenia krojov 6. 9. – 21. 9. 2019 (predĺženie do 25. 9.)

1. Odlet z Európy 2. Prílet do Pekingu a program v meste. Navštívime

Letný palác a miznúce uličky starého mesta - Hu-tongy. Večer si spravíme prechádzku okolo cisár-skych jazier.

3. Celodenný výlet na Čínsky múr (UNESCO). Pôjde-me na vzdialenejší úsek, kam nechodí príliš veľa turistov. Po ceste do mesta sa zastavíme v Lamais-tickom chráme a Konfuciovej akadémii. Večer so spravíme ochutnávku pekinskej kačky.

4. Doobeda absolvujeme prehliadku Zakázaného mesta (UNESCO) a Námestia Nebeského pokoja. Pôjdeme na panoramatickú vyhliadku na Uhoľ-nom pahorku, odkiaľ je najkrajší výhľad nielen na Zakázané mesto, ale ja na celý Peking. Poobede preletíme do Zhangjiajie.

5. Výstup jednou z najdlhších lanoviek na svete na sklenené a visuté chodníky na hore Tianmenshan (UNESCO). Poobede sa presunieme do parku ka-menných stĺpov. Prespíme v malom mestečku Wu-lingyuan a večer si prejdeme živú pešiu zónu.

6. Ráno vystúpime do parku kamenných stĺpov Zhangjiajie (UNESCO). Spravíme si celodenné prechádzky po parku. Aj napriek tomu, že sú hory Zhangjiajie najnavštevovanejšie v Číne, navštívime aj časti parku kde žiadni ľudia nie sú. V parku pres-píme u dedinčanov v jednoduchom hotelíku.

7. Ráno zídeme dych berúcou lanovkou dolu z hôr a presunieme sa do krásneho historického Ibiško-vého mestečka. Prejdeme si historické centrum pri

vodopáde a dáme si výbornú večeru v reštaurácii s najkrajším výhľadom v meste.

8. Ráno vyrazíme do geologického parku Kamenný les červenej skaly. Odtiaľ prejdeme do slávneho historického Mesta Fénixov (UNESCO) a spravíme si poobedné voľno.

9. Presúvame sa do dediniek menšiny Dong na po-medzí troch provincií - Hunan, Guizhou a Guangxi. Počas cesty sa zastavíme v turistami úplne neobja-venom historickom meste Qianyang.

10. Na obed si spravíme ľahkú túru po drevených de-dinkách uprostred čajových lesov. Poobede sa pre-sunieme na ryžové terasy Dračí chrbát (UNESCO).

11. Doobeda si spravíme prechádzky po vyhliadkach na ryžových terasách. Kto chce si môže spraviť aj relaxačný deň na terase nášho hotela, odkiaľ sú rovnako krásne výhľady. Poobede sa presunieme do mesta Guilin.

12. Po rieke Li (UNESCO) sa budeme plaviť celé do-obedie až do mesta Yangshuo. Celá cesta je cez jednu z najkrajších scenérii Číny. Ubytovaní nie sme v hlučnom Yangshuo, ale v luxusnom historic-kom komplexe chrámových budov v dedinke pri rieke Yulong.

13. Doobeda si spravíme dvojhodinový výlet na bi-cykloch. Celá trasa je po rovine a nie je žiadne stúpanie. Späť na obed sa potom splavíme po rie-ke Yulong na bambusových pramiciach. Poobe-de môžeme buď pokračovať na bicykloch, alebo si spraviť nákupné voľno na rušnej Západnej ulici

Deň po dni Predĺženie

v Yangshuo. Fakultatívne je možné navštíviť aj sve-telnú šou Liusanjie.

14. Z Guilinu prelietame do Šanghaja, kde si spravíme ľahký program v meste a ochutnáme taje šanghaj-skej kuchyne.

15. Celodenný program v Šanghaji. Uvidíme finančné centrum s najvyššími budovami sveta, promenádu Bund, Ľudový park a námestie. Taktiež vás vez-mem na skryté vyhliadky, o ktorých turisti neve-dia a ukážem vám stavby slovenského architekta Ladislava Hudeca. Po polnoci sa väčšinou odlieta domov.

16. Odlet domov.

17. Zo Šanghaja sa presunieme do mesta šanghaj-ských milionárov - Hangzhou. Spravíme si pre-chádzku okolo slávneho cisárskeho Západného jazera. Navštívime historické pagody a chrámy, ktoré videl už aj Marco Polo. Večer pôjdeme na rušnú pešiu zónu.

18. Doobeda si pozrieme dedinky, keď sa pestuje najslávnejší čaj Číny - Dračia studňa. Pozrieme si Pagodu šiestich harmónií s krásnym výhľadom na moderné centrum Hangzhou. Poobede sa presu-nieme do Benátok Číny - Suzhou.

19. Cez deň navštívime najkrajšie záhrady Číny (UNES-CO). Potom si prejdeme pešiu zónu popri vodných kanáloch. Posledný deň necháme na nákupy suve-nírov alebo na relax v príjemnom mestečku.

20. Ráno si pozrieme Múzeum hodvábu a poobede sa presunieme späť do Šanghaja. Odlieta sa väčšinou okolo polnoci.

Fotografie v tejto kapitole od prvej po poslednú:Východ slnka na terasách Dračí chrbát.Lanovka v horách Zhangjiajie.Mestečko fénixov.Pekinské jazerá.Na bambusových pltiach na rieke Yulong.

CE

ST

Y Č

ÍN

OU

Cesty svetových dejín na juhu ČínyStáli sme na vrchole pohoria Cangshan v južnej Číne vo výške 3 300 metrov nad morom. Od rána sme prekonali výškový rozdiel vyše tisíc metrov a našliapali dvadsaťtri kilometrov. Zle sa nám dýchalo. Vzduch bol riedky a z chmár sa vynárali ledva viditeľné zasnežené končiare.

Spomenul som si na veľkého Maa. V roku 1966 vo veku 73 rokov preplával veľrieku Jang-c´-ťiang, aby dokázal, že je plný síl. Že sa môže postaviť do čela nového politic-kého hnutia, kultúrnej revolúcie, ktorá pripravila o život milióny ľudí.Ak som ja čosi dokazoval, tak potom iba sebe.

Vybral som sa do hôr Cangshan na úpätí Himalájí osláviť osemdesiatku. Pohybovali sme sa po historickej trase čajovo-konskej cesty, po ktorej od nepamäti tiahli karavány. Z Číny vychádzali naložené čajom, vracali sa s tibetskými horskými koníkmi.

Je to veľmi slávna cesta, azda len Hodvábna cesta je slávnejšia… V origináli viedla krížom cez celú provinciu Yunnan, jeden koniec viedol do Barmy, a ten druhý až do ti-betskej Lhasy. Ciest bolo niekoľko, všetky však boli extrém-ne namáhavé. Karavany prekonávali množstvo prírodných prekážok, ako boli hlboké rokliny a valiace sa toky horských riek, a prechádzali naozaj rôznorodým podnebím – na juhu začínali v trópoch, v Tibete končili na ľadovcoch.

Pohybovali sme sa na pôde provincie Yunnan, ktorá leží na juhu Číny na úpätí Himalájí. Rozlohou a počtom obyvateľstva sa vyrovná mnohej európskej veľmoci. Je to navyše najpestrejšia provincia azda celej Číny, najpes-trejšia národnostnými menšinami, faunou a flórou, ale aj zemepisným členením. Siaha od zasnežených päťtisíco-viek na hraniciach s Tibetom až po tropické dažďové lesy na hraniciach s Vietnamom a Mjanmarskom (Barmou), k plantážam, kde sa pestuje najlepšia čínska káva.

Tou istou cestou tiahli proti Číne mongolské vojská, a to aj historickí Tatári, ktorí predtým vyplienili Uhor-ské kráľovstvo. Vyplienili a odtiahli nevedno presne kam a prečo. Vydal som o tatárskom vpáde dve knihy, a tak som si mohol povedať: doma som ich stratil a v Číne na-šiel. Aký je svet malý.

Mongolské dobýjanie Číny bola celosvetová vec. Tr-valo desaťročia. Začalo sa v časoch Džingischána, ak nie skôr a zavŕšil ho Džingischánov vnuk Kubilaj (dialo sa to aj za pomoci vojska, ktoré sa vrátilo z Uhorského kráľov-stva). V roku 1280 preložil hlavné mesto Karakorum do Pekingu a založil dynastiu Jüan. Keď v roku 1294 zomrel, svetová ríša Mongolov sa začala rozkladať. V Číne vy-puklo povstanie. Príslušníci budhistickej sekty Biely lotos vyhnali v roku 1368 posledného mongolského cisára a založili novú dynastiu Ming. Štát Ming patrí medzi naj-významnejšie obdobia v dejinách celej Číny, hospodár-sky, vojensky aj kultúrne.

Pavlovo rozprávanie vyzeralo fantasticky, čoskoro sme prišli do dediny Donglianhua a tam sme sa dozvedeli, že ju založili moslimskí vojaci, ktorých do Yunnanu poslal je-den z mongolských cisárov. Dynastia Jüan vládla poldruha storočia (1217 – 1369). To preto sú toľké mestá a dediny moslimské. Aj Donglianhua. Dodnes sa chváli bohatstvom moslimských obchodníkov, ktorí organizovali najdlhšie a najbohatšie karavány (niektoré mali až sto koní a mulíc).

Počas cesty sme natrafili na tretiu cestu svetových dejín, na cestu cez most ponad rieku Nu. Na oboch bre-

hoch rieky stáli kamenné, streľbou doráňané piliere, tretí v strede búrlivého toku, ktorý vlnili hrôzostrašné víry. Piliere boli prepojené lanovým mostom s podlahou z drevených pri chôdzi hrkotajúcich dosiek. Vošli sme na jedno z najdramatickejších miest druhej svetovej vojny. Mosty cez rieku Nu boli extrémne dôležité.

Spájali Čínu s Barmou (teraz Mjanmarskom), a keď-že Barma patrila Britom, po takzvanej Barmskej ceste posielali spojenci do Číny za neustálych bojov vojnový materiál. Japonci sa usilovali odrezať Číňanov od Barmy, preto ich lietadlá neustále útočili na most. Potom však Japonci dobyli Barmu a cesta karaván sa stala nanajvýš rizikovou. Pôvodne tepna prísunu zásobovania sa sta-la jedným z najzraniteľnejších miest v Číne. Japonci po nej mohli preniknúť do Číny. A aj tak urobili. Prišli až po mosty cez rieku Nu a tie preto Číňania vyhodili do vzdu-chu. Ale aj tak hrozilo, že to Japoncov nezastaví. Dobyli miliónové mesto Tengchong, ale ďalej sa už nedostali, lebo do vojny vstúpili Flying tigers, americká dobrovoľ-nícka letecká jednotka Lietajúce tigre. Hneď v prvom boji bolo japonské letectvo zničené. Z desiatich lietadiel, pri-stálo jediné. Americké letectvo ovládlo trasu cez tzv. Hrb

(Hump) z Indie ponad Himaláje až do čínskeho Yunnanu. Preletelo cez ňu asi 1 500 lietadiel naložených výzbro-jou a výstrojom. Ich let bol nesmierne riskantný. Hradba Himalájí bola vyššia ako výškové možnosti vtedajších lie-tadiel a tak sa nezriedka stalo, že počas preletov cez tzv. Hliníkový priesmyk stroskotalo množstvo amerických lietadiel. Číňania im v Tengchongu postavili nádherné múzeum. S bronzovými generálmi v nadživotnej veľkosti.

Ak som sa po dlhom putovaní dostal až k nim, môžem azda povedať, že som zložil skúšku zo svojej osemdesiat-ky. Isteže aj vďaka tomu, že história ponúka pevné cesty aj v stratených svetoch Číny, ako môj syn túto cestu volá.

(článok napísal Pavel Dvořák starší)

Fotografie v tejto kapitole od prvej po poslednú:Bývali sme aj na nádhernej náhornej planine na hore Cangshan. Je to čosi ako americká préria. Aj ľudia tu pripomínajú Indiánov. Pavel Dvořák starší s manželkou a druhým sprievodcom Dahua na moste cez rieku Nu.

Na tieto miesta chodím v rámci zájazdu Stratené svety Číny a Tibetu

Pavel je jedinečný průvodce, se kterým se nemusíte absolutně bát cestovat. Jeho dokonalá znalost čínštiny, místních poměrů, skvělá připravenost a propracovanost zájezdu nám umožnila navštívit místa, kam bychom se jinak určitě nedostali. A navíc jsme díky Pavlovi měli možnost okusit perly čínské gastronomie, na které naše chuťové buňky vzpomínají do dnes. Prostě dovolená par excellence.

‟

STRATENÉ SVETY ČÍNY A TIBETU

3 24

5€

20 d

ní

cena

s le

tenk

oudĺ

žka

V tibetskom meste Shangri-la okrem samotného mes-tečka uvidíme aj takzvanú druhú Potálu, chrám Songzan-lin (UNESCO) z roku 1679, v ktorom kedysi sídlilo až 4 000 mníchov zároveň!

Ďalšiu noc už strávime v malom mestečku Deqin, kde rovno z hotela budeme mať výhľad na Kawagarbo (6 740 m), jedinú nepokorenú horu Yunnanu a zároveň posvätnú horu Tibeťanov. Odtiaľ nás čaká osemhodinová túra po ti-betskom území v prírodnej rezervácii medzi dvoma ľadov-cami, kde nám cestu bude spríjemňovať nádherný les a ti-

betské modlitebné vlajočky. Ďalší deň absolvujeme spolu s tibetskými pútnikmi túru až k svätému vodopádu, kde sa spolu s nimi môžeme v posvätnej vode aj okúpať.

Von z prírodnej rezervácie pôjdeme cez ohromujúci kaňon ponad rieku Mekong. Presunieme do výskumného ústavu divokých opíc Langur Bietuv. V ten istý deň sa vráti-me do mesta Lijiang (UNESCO), odkiaľ sa letí domov.

Poďte so mnou za krásnou tropickou a vysokohorskou prírodou Číny, históriou a kultúrou miznúcich miest na Ceste Čaju a Koní. Spoznajte turistami nezničené miesta Číny kým sa ešte dá!

Cesta sa začína v hlavnom meste pôžitku, jedla, histórie a lenivých pánd. Skrátka v Chengdu. Pandy, symbol tohto mesta, určite nevynecháme a miestnu atmosféru si vychut-náme v starom meste pri miestnej špecialite - ohnivom kotlíku. Druhý deň v Chengdu navštívime obrovského Bud-hu vytesaného do skaly (UNESCO).

Chengdu je hlavné mesto jedla v Sichuane. Tengchong je hlavné mesto jedla v Yunnane. Okrem toho je vychýre-né sopečnými prameňmi a kúpeľami, to si nenecháme ujsť. V Tengchongu pôjdeme na čajové plantáže, kde budeme mať degustáciu a kurz o čaji pu-erh. Každý si bude môcť vyrobiť čaj na pamiatku. Večer sa okúpeme v luxusných kúpeľoch Angsana.

Ďalej ideme už iba tropickou a vysokohorskou príro-dou južnej Číny. Prespíme na kávových plantážach, uvidí-me posvätné banyanové stromy, ako aj stáročné mangov-níky a ochutnáme špecialitu menšiny Dai – Ryžu tisícov chutí. Rannú kávu opražíme na ohni a pomelieme na ka-mennom mlyne.

Ďalší deň si spravíme prechádzku v dažďovom lese pomedzi banánovníky a iné tropické rastlinstvo. Popri ob-rovskom vodopáde sa dostaneme až k divokým sopečným prameňom, v ktorých sa okúpeme. Sme v najväčšej rezer-vácii vtáctva v Číne, lieta ich tu viac ako päťsto druhov. Ak vám bude horúco po kúpeli v horúcich prameňoch, schla-diť sa môžete v lesnom vodopáde.

Tisícročnú históriu obchodnej cesty čaju a koní spozná-me v starých karavanových mestách. Weishan je povestný

nielen nádhernou architektúrou, ale aj domácimi slíža-mi, vtáčím parkom a krásnym Konfuciovým chrámom. O tom, že najslávnejší obchodníci boli čínski moslimovia, sa presvedčíme v malej Dedinke lotosov, kde kedysi bý-vali bohatí moslimskí obchodníci a vystavali si nádherné domy. V jednom z týchto tristoročných domov nás priví-ta ich pravnučka a naučí nás, ako sa pripravujú miestne špeciality.

Dali (UNESCO), kedysi hlavné mesto Yunnanského krá-ľovstva, je dnes miesto s príjemnými kaviarňami a dobrými reštauráciami. Navštívime najstaršie pagody v Číne (UNE-SCO) a v chráme bojových umení sa naučíme cvičiť taiji, ktoré učí miestny starý majster. Cestu čaju a koní zakončí-me v nádhernej dedinke Shaxi.

V Shaxi pôjdeme na tradičný trh, ktorý sa organizuje každý piatok už stovky rokov. Po ňom si spravíme dobro-voľnú bicyklovačku po okolitých dedinkách. Taoistická a aj budhistická kultúra sú v Yunnane veľmi bohaté a staré. Uvidíme tisícročné budhistické kamenné fresky a sochy Shibaoshan, ako aj taoistické pohorie Weibaoshan obsy-pané chrámami všetkých veľkostí.

Lijiang (UNESCO) je najslávnejšie, ale aj najnavštevova-nejšie historické mesto v Yunnane. My sa z neho vydáme na dvojdennú ľahkú túru cez jednu z najveľkolepejších scenérií v celej Číne – Tiesňavu skákajúceho tigra, ktorá sa vinie ponad divokú Dlhú rieku. Prespíme v malom hotelíku môjho kamaráta uprostred tiesňavy a rovno z izieb bude-me mať výhľad na Ľadovec nefritového draka.

23. 5. – 11. 6. 2019 8. 10. – 29. 10. 2019

1. Odlet2. Prílet do Chengdu a ľahký program v meste.3. Celodenný výlet na gigantického Budhu v meste

Leshan (UNESCO), ktorý je vytesaný do skaly.4. Návšteva záchrannej stanice pandy veľkej v mes-

te Chengdu. Poobede prelet do mesta na sopeč-ných prameňov – Tengchong. Spravíme si ľahký program v mestečku a večer sa pôjdeme okúpať do luxusných kúpeľov Angsana uprostred lesa.

5. Ráno sa pôjdeme naučiť ako sa robí čaj pu-erh. Každý si môže vyrobiť svoj vlastný čaj, ktorý si vezme do-mov. Poobede sa presunieme do tropických hôr Gao-ligong, najväčšej rezervácie vtáctva v Číne. Prespíme na kávových plantážach. Presun 2-3 hodiny.

6. Doobeda si spravíme prechádzku po tropickom lese ku krásnym vodopádom a divokým tropickým prameňom. Poobede pôjdeme navštíviť roľnícku rodinu, kde ochutnáme ryžu tisícov chutí a ume-lieme si vlastnú kávu z miestnych pantáží. Odtiaľ sa presunieme do mesta Baoshan, kde prespíme. Presun 2 hodiny.

7. Z Baoshan sa presunieme smerom do historické-ho mestečka Weishan, kde budeme ubytovaní. Na obed sa zastavíme v malej moslimskej dedinke Vý-chodných lotosov, kde nám navarí pravnučka jed-ného z najslávnejších obchodníkov na ceste čaju a koní. Poobede pôjdeme do taoistických hôr We-ibaoshan. Presun 4 hodiny k mestu Weishan a po-tom tri krátke presuny v okolí okolo pol hodiny.

8. Strávime príjemné doobedie v krásnom mesteč-ku Weishan. Navštívime miestny Konfuciov chrám a park plný domácich ľudí, ktorí tam chodia venčiť svojich vtáčikov. Poobede sa presunieme do Dali, mesta medzi krásnym jazerom Erhai a pohorím Cangshan. Navštívime neuveriteľne krásnu kresťan-skú misiu, historické centrum a park troch pagôd, jedných z najstarších pagôd v Číne. Prespíme v his-torickej dedinke Xizhou. Presun 2-3 hodiny.

9. Doobeda budeme mať kurz taiji s miestnym se-demdesiatročným majstrom. Potom sa presunie-me do budhistických hôr Shibaoshan, kde sú tisíce rokov staré kamenné fresky. Odtiaľ sa presunieme do dedinky Shaxi. Presun 2 a pol hodiny.

10. V Shaxi budeme v piatok, kedy sa koná tradičný trh. Tam strávime doobedie. Sme akurát v polovi-ci cesty a tak si dáme oddychový deň v príjemnej dedinke. Pre záujemcov spravíme ľahký bicyklový výlet po okolitých dedinkách. Večer budeme mať predstavenie tradičnej hudby menšiny Bai.

11. Z Shaxi sa vyberieme do Sútesky Skáčuceho tigra ponad Dlhú rieku. Najprv si prejdeme jej spodnú časť hneď pri divokej Dlhej rieke. Potom sa vyve-zieme na hornú časť sútesky, kde budeme ubyto-vaní v hotelíku s nádherným výhľadom. Presun 2-3 hodiny.

12. Na obed vyrazíme na túru po hornej časti sútesky. Počas celej cesty budeme mat výhľady na dva krásne ľadovce -Ľadovec nefritového draka a ľa-dovec Haba. Prespíme u menšiny Naxi na konci sútesky.

13. Vchádzame do mesta Shangri-la, tibetských ob-lastí provincie Yunnan. Navštívime malú Potálu – chrám Songzanlin. Poobedie strávime v príjem-nom mestečku vo výške 3500 metrov nad morom. Ubytovaní budeme v tradičnom tibetskom dome. Presun 3-4 hodiny.

14. Celodenný presun cez nádhernú prírodu do mes-tečka Deqin s výhľadom na ľadovcové pohoria Bai-ma a Meili, na Dlhú rieku a na rieku Mekong. Po ceste sa zastavíme v krásnom tibetskom kláštore v oblasti Benzilan. Presun 5-6 hodín. Počas celej cesty budeme mať nádherné výhľady, jeden krajší ako druhý.

15. Čaká nás ťažká túra do tibetskej dedinky Yubeng. Ľudia, čo by túru nechceli absovolvať peši si môžu prenajať auto do dedinky Yubeng za 260 RMB na

osobu. Spíme v malom, ale veľmi útulnom tibet-skom guesthouse.

16. Strávime celý deň v nádhernej prírode okolo de-dinky Yubeng. Na výber je ľahká túra k posvätné-mu vodopádu, alebo ťažká túra k horským plesám.

17. Von z rezervácie pôjdeme cez krásny les a kaňon nad riekou Mekong. Poobede nás čaká dlhší pre-jazd do mestečka Tacheng. Presun 4-5 hodín.

18. Skoro ráno pozorovanie ohrozených opíc Langur Bietuv, poobede presun popri Dlhej rieke do Lijian-gu, kde najprv navštívime Palác klanu Mu. Po-tom si dáme voľný program v historickom centre. Večer sa presunieme do pokojného historického mestečka Shuhe vzdialeného iba 5 kilometrov. Po-slednú noc strávime v nádhernom hoteli z ktorého sa Vám ani nebude chcieť odchádzať. Presun 3-4 hodiny.

19. Doobedné voľno v Shuhe a podľa letenky odlet.20. Prílet domov

Počas treku máme nasledujúce túry:Baihualing – vo výške okolo 1500 metrov nad mo-rom, akumulované prevýšenie okolo 400 metrov, dĺžka približne 6 kilometrov. Okruh pôjdeme pri-bližne 5 hodín.Súteska Skáčuceho tigra – začíname vo výške okolo 2000 metrov nad morom, získané prevýšenie okolo 400 metrov, dĺžka približne 15 kilometrov. Jed-nosmernú cestu pôjdeme približne 8 hodín.Yubeng 1 – začíname vo výške okolo 2000 metrov nad morom, získané prevýšenie okolo 1000 metrov, dĺžka približne 15 kilometrov. Jednosmernú cestu pôjdeme približne 8 hodín.Yubeng 2 – začíname vo výške okolo 2400 metrov nad morom, získané prevýšenie okolo 400 metrov, dĺžka približne 5 kilometrov. Jednosmernú cestu pôjdeme približne 5 hodín tam a späť.Yubeng 3 – začíname vo výške okolo 2400 metrov nad morom, získané prevýšenie okolo 0 metrov, ide-me len dole kopcom. Dĺžka približne 10 kilometrov. Jednosmernú cestu pôjdeme približne 5 hodín.Počes cesty budeme v najvyššej výške 4300 metrov nad morom. Takmer celá cesta je vo výške nad 2000 metrov nad morom.

Deň po dni

Fotografie v tejto kapitole od prvej po poslednú:Tibetská dedinka Yubeng pod ľadovcom.

Tiesňava Skáčuceho tigra.Kurz Taiji.Budhistické fresky v Shaxi.

CE

ST

Y Č

ÍN

OU

Za tibetskými milenkamiKeď mal Renqin dvadsaťtri rokov, ochorel a musel byť hospitalizovaný. Renqin je tibetský nomád z čínskej provincie Sichuan a v jeho okolí žiadna nemocnica nebola. Dodnes nie je. Ochorenie síce nebolo vážne, ale týždeň na lôžku mu úplne zmenil život.

Chlapec nomádNomádske rodiny zvyknú mať veľa detí. Vzdelanie väč-šinou dostanú len tí chlapci, ktorých rodina pošle do kláštora. Renqin má jedenásť súrodencov a dvaja bratia už v kláštore žili. Otec teda rozhodol, že on zostane žiť na pastvinách. Preto, keď sa Renqin dostal do nemocnice, nevedel čítať ani písať. V nemocnici ležal spolu s dvoma Tibeťanmi z mesta. Spriatelili sa. Na rozdiel od neho boli vzdelaní a povedali mu, že by sa mal naučiť písať. Začali ho učiť.

Vykľul sa z neho nadaný študent, tibetské písmo zvlá-dol v rámci pobytu v nemocnici. Ešte dôležitejšie však bolo, že novonadobudnuté poznatky v ňom prebudili túžbu ďalej sa učiť. Rozhodol sa naučiť aj po anglicky. To však nebolo jednoduché. V etnickom Tibete v čínskej provincii Sichuan, kde sa narodil a žil, veľa ľudí po anglic-ky nevie. On nepoznal nikoho.

No šťastena stála po jeho boku. Jeho strýko zastával dôležitý post v miestnej vláde a Renqinovi vybavil to, o čom mnohí Tibeťania len snívajú. Pas. Odišiel do Indie naučiť sa angličtinu.

Naučiť sa po anglicky bol najmenší problém, zvládol to perfektne za dva roky. Dostať sa do Indie bol väčší problém, dostať sa domov z Indie ešte väčší. V zahrani-čí mohol byť len pokiaľ bol jeho strýko v úrade. Inak by mu hrozilo, že ho po návrate vezme polícia a skončí vo väzení. Strýko zaručoval, že sa tak nestane. Pri návrate musel stráviť niekoľko dní na výsluchoch. Pýtali sa ho,

čo v Indii robil. Či sa stretol s Dalajlámom a exilovou komunitou. A či má nejaké nekalé úmysly, keď sa vracia domov.

Litang, hrdé mestoAj napriek tomu, že je Renqin z Litangu, po pár dňoch ho pustili domov. Litang bol kedysi jedným z najväčších centier tibetských odbojov a centrom partizánov počas vojny v päťdesiatych rokoch. S miestnym obyvateľstvom sa tu zaobchádzalo tvrdšie ako s Tibeťanmi v provincii Tibet. Tá bola svetom ostro sledovaná. Mao Cedong si dával záležať, aby tam všetko prebehlo čo najpokojnej-šie a najmierumilovnejšie. Nepodarilo sa mu to, avšak vo zvyšku Tibetu, kde mu na harmonickom vyriešení situá-cie nezáležalo, to bolo oveľa horšie. Aj v Litangu.

V najväčšom chráme v Litangu stojí symbol tohto boja. Stáročia starý strom, ktorý počas bombardovania zasiahla bomba presne do stredu kmeňa. Strom roz-trhlo na polovicu. Z jeho stredu však vyrástol úplne nový a zdravý kmeň. Dnes je ešte hrubší a silnejší, ako bol pôvodný strom, z ktorého zostali dve zoschnuté polovi-ce starého kmeňa objímajúc nový kmeň. Nepoddajnosť prírody symbolizuje nepoddajnosť miestnych ľudí.

Za vzdelanímRenqin sa doma dlho neohrial. Chcel sa stále učiť. Ten-toraz sa vybral do mesta Dalian na severe Číny, kde sa naučil plynulo po čínsky.

V Daliane zistil, že medzi Číňanmi je veľmi veľa dob-rých ľudí. V Daliane a Pekingu, kde tiež strávil nejaký čas, si našiel množstvo dobrých kamarátov. A spoznal aj ženu, Číňanku, u ktorej našiel vzťah syna a matky, čo mu doma chýbal.

Dodnes vraví, že boli ako dve duše, ktoré sa našli. Stretávali sa každý deň a rozprávali sa o živote, plánoch, skúsenostiach… Naozaj v nej našiel druhú matku.

Vtedy ešte nebol internet rozšírený. Jediný spôsob, ako mať jej kontakt, bolo telefóne číslo v mobile. Na sviatky sa musel vrátiť domov a na vlakovej stanici mu ten mobil ukradli.

Po sviatkoch sa do Dalianu vrátil, aby ju našiel, ale miesto, kde s rodinou bývala, bolo prázdne. Presťahovala sa. Nik nevedel kam. V desaťmiliónovom meste sa jedna Číňanka hľadá ťažko. Veď ani jej celé meno nevedel.

Dnes žije Renqin v Litangu, za ženu má Tibeťanku a majú krásne jednoročné dievčatko. V Litangu som sa s Renqinom spoznal aj ja.

Etnický a politický TibetTibet nie je len provincia Tibet, ako si u nás mnohí mys-lia. Tibetská ríša bola v siedmom a ôsmom storočí ob-rovská a zaberala veľkú časť Ázie. Čínska dynastia Tang s Tibetom prehrala veľa bojov. Vďaka tomu sa tibetská kultúra začala rýchlo miešať s tou čínskou. Tibet Číňa-nom ukradol vplyv nad hodvábnou cestou, ktorú dlho kontrolovali. Vďaka nej sa do Tibetu začali dostávať ďalšie kultúrne vplyvy. K tomu treba prirátať silný vplyv Indie a budhizmu. Vznikla tak významná kultúra silne ovplyvnená zvykmi a myslením ďalších národov.

Sláva a vplyv Tibetu na konci ôsmeho storočia začali pod tlakom intríg a bojov o moc rýchlo upadať. Niekoľko za sebou idúcich vrážd hlavných predstaviteľov Tibetu uvrhlo ríšu do temnej časti jej dejín. Už nikdy sa Tibetu nepodarilo vrátiť sa medzi hlavných ázijských hráčov.

Tibetské obyvateľstvo však dodnes obýva mnohé územia, kde sa kedysi ich ríša rozkladala. Tibeťanov a tibetské oblasti dnes nájdeme okrem Tibetskej au-tonómnej provincie aj v čínskych provinciách Yunnan, Sichuan, Gansu a Qinghai. Mimo Číny ešte v Nepále. Tentoraz som sa vybral do provincie Sichuan, mestečka Litang. Tam sa totiž po desiatich rokoch konečne konali tradičné súťaže koní.

Sviatky koníTibeťania sú excelentní jazdci. Kone majú najmä na na-háňanie jakov, ktoré ako kočovníci chovajú. Keď cez deň nemajú čo robiť, čo sa mužom stáva celkom často, lebo tu pracujú najmä ženy, trénujú na koňoch. Jednotlivé de-diny a rodiny nomádov sa v lete stretávajú a organizujú na pastvinách súťaže v jazde. Rozhodcovia nie sú, jazdci si sami spomedzi seba vyberú toho najlepšieho.

Hodnotí sa ako nízko sa dokážu z koňa spustiť pod jeho brucho za plného trysku a pritom zo zeme zdvíhať stužku. V trysku a pololežiačky predvádzajú kúsky, pri ktorých tuhne krv v žilách. V tejto rýchlosti sa musia vy-tiahnuť späť na koňa.

Nemálo jazdcov sa späť nevytiahne. Stratí silu a za-čne na koni beznádejne visieť. Jeho spoločníci musia koňa rýchlo zastaviť. Jazdec má totiž nohu priviazanú o sedlo a kôň ho ťahá stovky metrov. Búcha ním o každú skalu. Zlomeniny sú na pretekoch bežné, niekedy sa to skončí aj horšie.

Zúčastniť sa na menších lokálnych pretekoch v jed-notlivých dedinách je ťažké. Termín totiž stanoví láma približne v týždňovom predstihu. A to veru na návštevu zo Šanghaja, kde žijem, alebo nebodaj z Európy neprichádza do úvahy. Ja som sem prišiel pripraviť nový zájazd, na kto-rý by som mohol brať ľudí. Preto som hľadal preteky, ktoré majú dátum stanovený vopred a nemenní sa. Zároveň som však nechcel, aby to boli preteky zaplavené turistami, ako tie v Shangri-la. Aj preto som zvolil Litang.

Viac ako desať rokov boli preteky na koňoch v Li-tangu zakázané. Tibeťania nie sú práve pokojný národ. Často sa preteky menili na nepokoje a bitky. Aj tento rok boli ešte oficiálne zakázané. Ale nám sa podarilo získať podpultovú informáciu, že budú. Uskutoční sa skúšobný ročník, aby sa rozhodlo, či sa môže v tradícii pokračovať.

To bola pre nás skvelá správa. Malo to totiž hneď nie-koľko výhod. Neboli tu žiadni turisti. Absolútne minimum. Iba zopár šťastlivcov, ktorí boli náhodou v Litangu a ani netušili, že sú nejaké slávnosti.

Bolo tu množstvo miestnych ľudí. Bola to významná udalosť. Konské preteky v Litangu sú späť po desiatich ro-koch! To prilákalo aj veľa jazdcov. Najlepšími jazdcami tohto roka sa stali jazdci z dediny Derjoma. To je dedina, odkiaľ pochádza Renqin. A tak sme sa tam po slávnos-tiach spolu s Renqinom za jazdcami vybrali.

Dedinka DerjomaAko každú tibetskú dedinu, aj tú ich zdobí veľký budhis-tický chrám. Ten si dokonca zanechal pôvodné postave-nie a riadi celú dedinu. Mnísi chodia po dedine ako tajná polícia. Každý jeden nás zastavil a pýtal sa, čo sme zač. Cudzincov sem veľa nechodí. Našťastie Renqin je miest-na celebrita.

Zobral nás k svojmu strýkovi, ktorý zavesil kočova-nie na klinec, postavil si krásny domček a užíva si “dô-chodok”. Tibeťania rozhodne nie sú chudobní. Od vlády dostávajú stabilný príjem, aby boli spokojní a nevznikali sociálne nepokoje. V Sichuane to nie je veľa peňazí, ale dalo by sa z toho aj vyžiť. To však nepotrebujú. Rodiny majú stáda jakov. Tie sú veľmi cenné. Majú stovky, nie-ktorí tisíce jakov. Ak si potrebujú kúpiť auto, predajú tri jaky a majú na auto.

Na jar v horách rastú zázračnú hubu Kordiceps. Ti-beťania ju chodia zbierať do ťažko dostupných oblastí, a potom ju predávajú čínskym podnikateľom. V čínskej medicíne je totiž veľmi dôležitá. Cena za gram sa pohy-buje okolo päťdesiat eur.

Okrem kordicepsov tu v lete zase rastie ďalší druh vzácnych hríbov - matsutake. Tie sa síce nepredávajú tak draho, ale lacné rozhodne nie sú.

Ak sú Tibeťania ochotní pracovať, ich príjmy sú veľmi vysoké. A to aj v porovnaní s východnou Európou.

U nomádovRenqin nás zobral k rodine svojej ženy, ktorá stále ko-čuje. Strávili sme s nimi dva dni. Ráno sme spolu dojili jaky, na obed som na motorke s tibetskými mládencami zháňal na obrovských pastvinách postrácané jedince. Po-obede sme spolu s nimi spracúvali čerstvé mlieko na syr a maslo.

Najťažšie na živote v tejto oblasti je podnebie. Nad-morská výška je okolo 4300 metrov nad morom. Keď svieti slnko je neúprosné. Nie je síce veľmi teplo, ba po-vedal by som, že je tak akurát, ak sa však človek nenatrie či nezahalí, v priebehu piatich minút je spálený ako rak.

Chvíľu je teplo, ale mraky a vietor môžu prísť veľmi rýchlo. Počasie sa neustále mení. Keď zafúka, výrazne sa ochladí. A to aj v lete.

V zimných mesiacoch sú zima a vetrisko neúprosné. Len miestni to dokážu prežiť. Všetci Číňania, čo sa do

Litangu nasťahovali kvôli turistickému ruchu, sa na zimu vracajú domov.

Na živote kočovníkov je najlepšia nekonečná slobo-da. Preháňať sa na koňoch alebo motorke po nekoneč-ných planinách, budiť sa a chodiť spávať so slnečným svitom… Riadiť sa úplne podľa ľudskej prirodzenosti a zá-kladných princípov ako hlad a smäd. Aj napriek tomu, že tu ľudia žijú celý život, stále si cenia krásnu prírodu okolo seba. Niet divu, že sa nomádi neradi sťahujú do miest.

Život žien v TibeteS nomádmi sme sa na pastvinách hrali celý deň nomád-ske hry. Jedna z najlepších spočívala v tom, že v stoji na rukách bolo treba vytiahnuť kúsok cukru z jačieho jogur-tu ústami. Kto neuspel, padol tvárou rovno do jogurtu. Presne takto tu trávia dni všetci muži. Celé dni hrajú no-mádske hry, zatiaľ čo ženy tvrdo pracujú.

Muži majú väčšinou dve manželky. Avšak to nezna-mená, že by si naďalej nemohli hľadať ženy. Nevera mu-žov nie je nevera. Je to v poriadku. Za to nevera žien je neprípustná. Ak muž splodí dieťa s cudzou ženou, nie je to jeho starosť. O dieťa sa stará rodina ženy.

Ako som už písal, Renqin má jedenásť súrodencov. No je jediným synom svojej matky. Ďalšie deti sú od druhej ženy a mileniek. Jedna milenka dokonca jeho otcovi splodila sedem detí! O tie sa však otec nestará.

Mladí Tibeťania s tým pomaly začínajú mať problém. Renqin nie je hrdý na svojho otca. Považuje ho za člove-ka s pokriveným charakterom. Avšak dve manželky by chcel aj on. Poprosil nás, či by sme mu nenašli cudzinku. A nebol jediný, kto nás o to požiadal. Vo vzdialenejšom meste totiž žije jedna Američanka, ktorá je druhou man-želkou tibetského nomáda. Všetci teraz vedia, že sa to dá! Je reálne mať za druhú manželku cudzinku! Všetci po tom túžia…

Nám naopak chceli dohodiť tibetské ženy. Jedného večera sa nás naši tibetskí priatelia opýtali, či s nimi ne-chceme ísť do čierneho stanu.

Za tibetskými milenkamiVšetky rodinné stany sú vyrobené z jačej srsti, preto sú čierne. Dnu žije spolu niekoľko generácií. Starí rodičia, rodičia a všetky deti. Ale stany nie sú príliš veľké, takže ľudia spávajú blízko seba. V našom ponímaní tam ne-

Fotografie v tejto kapitole od prvej po poslednú:Tibetská pastierka jakov.Tibeťan Renqin.Tibeťania sú výborní jazdci na koňoch, odfotené v Litangu počas slávností.Cesta k posvätnému jazeru.

existuje žiadne súkromie. Nomádom to neprekáža, ani milencom.

Volali nás do čierneho stanu vedľajšej rodiny. Vraj tam žije niekoľko slobodných tibetských dievčat a večer za nimi chodia. Vždy musia ísť traja muži a z toho jeden dostane to, za čím ide. Druhý muž ho vezie na motorke. Tretí muž ide na druhej motorke. Musí totiž najprv odo-hnať psa, ktorého má každá rodina. Keď mladík idúci za slečnou zosadne, druhá motorka ide pomôcť prvej mo-torke, aby psovi úspešne ušla. O pol hodinu sa po kama-ráta vrátia, alebo sa vymenia.

Slušne sme odmietli z dôvodu, že máme manželky. Na to však odpovedali, že to nič, aj oni predsa majú man-želky. Takáto výhovorka tu neprejde.

No nedali sme sa presvedčiť. Niežeby Tibeťanky ne-boli krásne. Tibeťania sú krásni ľudia. Ale o polnoci sa nám príliš nechcelo naháňať sa s obrovskými psami na motorke. Okrem toho, jedna vec, na ktorú si Tibeťania nepotrpia, je hygiena.

Obed s nomádmiV čiernych stanoch je všade neporiadok a smeti. Naobe-dovať sa s tibetskými kočovníkmi bol moment, keď som sa dostal k svojim cestovateľským limitom - aj preto na zájazde bude variť náš vlastný kuchár. Keď vytiahli za-bitého barana z hliny, kde už nejaký čas ležal, nasekali ho úplne hrdzavou sekerou a uvarili vo vode, dvíhal sa mi žalúdok. Keď mi dali jeho vnútornosti do ruky, a po-tom kus mäsa, kde nebolo žiadne mäso, len tuk, šľachy a koža, mal som dosť. Ale nechcel som uraziť, Renqino-va rodina k nám bola naozaj priateľská. Pohrýzť to mäso bol nadľudský výkon. Pán domáci chvíľu pozoroval ako s tuhým kúskom zápasím. Vzápätí to už asi nemohol vy-držať, vytiahol mi kus mäsa doslova z úst a celý ho naraz prehltol. Zobral misku a dal mi vybrať si ďalší kus. To som už som naozaj odmietol. Slušnosť neslušnosť, bol som v koncoch. Ani len ten hrdzavý nôž, ktorý pred tým, ako s ním začal krájať mäso utrel o nohavice presne na mies-te, kam si utiera sople, mi viac neprekážal.

Gurmánsky národ Tibeťania rozhodne nie sú. Nie sú ani veľmi vzdelaní, veľmi čistí a rozhodne nie sú pokojný národ. Sú to ohniví a veľmi hrdí ľudia, fascinujúci a plní tradičných zvykov i komplikovanej histórie. Život, aký dnes vedú kočovníci v tomto vysokohorskom kraji, sa

takmer nezmenil. Je to doslova cesta časom. Cesta ča-som v prenádhernej prírode.

Láska k vzdelaniuRenqinova láska k vzdelaniu pretrváva. Učí miestne deti písať po tibetsky, ako aj po anglicky a po čínsky. Rovna-ko sa snaží vzdelávať miestne obyvateľstvo v byrokracii a spôsobe života modernej spoločnosti. Väčšina ľudí má problém si na úradoch vybaviť aj základné záležitosti.

Veľa mladých ľudí tu po vzdelaní túži. Trápi ich, že ni-kdy nemohli ísť do školy. Dokonca sa za to hanbia. Sú to hrdí ľudia, ktorí milujú svoju kultúru, ale nepoznajú ani len vlastné písmo. Školy tu sú, ale v ceste stoja tradície a náročný život nomádov. Nie všetci mali totiž toľko šťas-tia ako Renqin. Vie to aj on, a preto sa snaží o to šťastie deliť. Ako sa vraví, keď nepríde nomád do školy, príde vzdelanie za ním. To symbolizuje Renqin.

Na tieto miesta chodím v rámci zájazdu Veľká cesta Tibetom

Veľká cesta Tibetom22

dní

ce

nu p

ripr

avuj

emdĺ

žka

Čo tak bývať s tibetskými pastiermi jakov, ktorých život je takmer nedotknutý modernou dobou? Alebo vidieť neuveriteľné kúsky tibetských jazdcov počas festivalu koní a stanovať na hrebeňoch tibetskej náhornej plošiny? Túžite sa okúpať v sopečnom prameni pod chrámom na ľadovci?

Lijiang a Tiesňava Skáčuceho tigra, najkrajšia tiesňava v Číne, budú malým rozbehom pred cestou na strechu sveta. Už v Yunnane, mýtickom meste Shangri-la vchá-dzame do Tibetu. Naším cieľom je mestečko Litang vo výške 4 300 metrov nad morom. Pôjdeme sem pomaly a opatrne, aby nám výšková choroba neskomplikovala dovolenku. Po ceste sa zastavíme v krásnom tibetskom meste Xiangcheng, ktoré bude medzikrokom pri vstupe do oblakov.

V Litangu budeme počas najväčších slávností koní v Tibete. Stovky tibetských jazdcov predvádzajú na pre-tekoch neuveriteľné akrobatické kúsky. Dva dni strávime spolu s jazdcami na planinách. Samozrejme si v Litangu nenecháme ujsť ani obrovský lamaistický chrám a rodné sídlo dalajlámu. Litang je jediné mesto v histórii Tibetu, ktoré splodilo až dvoch dalajlámov.

Po festivale pôjdeme spolu s jazdcami k stádam ich jakov. Strávime deň s pastiermi, ukážu nám, ako sa dojí jačie mlieko a naučia nás nomádske hry na jednej z najväčších trávnatých planín v celej oblasti. Kto bude chcieť, môže si dať nomádsky obed v tradičnom čiernom stane z jačej kože. Pre zvyšok skupiny bude zabezpeče-ná vlastná strava z čerstvej zeleniny a mäsa, ktoré spolu nakúpime na litangskom trhu (bude postarané aj o ve-geteriánov). Rovnaké to bude aj počas nasledujúcich dní uprostred zasnežených vrcholkov.

Z malej tibetskej dedinky sa vyberieme na desaťki-lometrovú túru k posvätnému jazeru Tibeťanov, ktoré

sa rozprestiera pod vysokými štítmi a horami. Na tomto nádhernom táborisku budeme stanovať dva dni. Druhý deň si spravíme jednodňovú túru po okolí. Každý podľa svojich síl. Kto bude chcieť odpočívať, môže absolvovať kurz tibetčiny a tibetského písma od nášho prekladateľa.

Navštívime rodnú dedinku nášho prekladateľa Na-ganduo, kde žijú Tibeťanky s oranžovými čiapkami. Tibe-ťania z tejto dediny majú azda najkrajšie kroje v širokom okolí. Spravíme si výlet k ich posvätnej hore a prespí-me u strýka nášho prekladateľa, v tradičnom tibetskom dome Renqina.

Vraciame sa do hôr, štvorhodinovou túrou prejdeme k dych berúcemu chrámu pod ľadovcom, ktorý navštívime ďalší deň ráno počas ranných modlitieb. Krásna príroda nás bude ohromovať celý deň v údolí pod ľadovcom, kde pôjdeme hľadať skryté sopečné pramene. Samozrejme vieme kde sú, nehrozí, že by sme ich nenašli. Rovnako však nehrozí, že by sme tam stretli niekoho cudzieho, nebodaj turistu. Budeme si tak môcť vyskúšať život zberačov zná-mej liečivej huby kordyceps, ktorí v tejto oblasti žijú.

Pravé kordycepsy si môžno aj zakúpiť na trhu v Litan-gu, kam sa následne vrátime. Na najvyššie postavenom osobnom letisku na svete nasadneme na lietadlo späť do Chengdu. Po dvoch týždňoch v horách si dáme relaxačný deň v modernom veľkomeste. Chengdu je nielen najväčšie mesto vnútrozemskej Číny, ale je to aj mesto s najlepším jedlom v Číne. To nám padne dobre po týždni v mýtickom a drsnom Tibete. Bude to dokonalá bodka za cestou.

26. 7. – 15. 8. 2019

Počas cesty sa budeme snažiť s kolegami zabezpečiť maximálny komfort, je to však cesta vo vysokohorskej prí-rode, často ďaleko od civilizácie, a preto sú naše možnosti obmedzené. Spať budeme v trojhviezdičkových hoteloch, potom striedavo jednu noc v stane, jednu u domácich ľudí v spacáku na matracoch, dve noci v stane, jednu noc u domácich ľudí v posteli a tri dni v stane. Počas stanova-nia bude zabezpečená strava trikrát denne a teplé večere. V cene zájazdu je strava počas celej cesty.

Rovnako bude zabezpečené kompletné outdoorové vybavenie v najlepšej kvalite: termo karimatky, značkové stany na spanie určené do náročných podmienok, jedá-lenský stan, plynové variče na jedlo a čaj (v tibetských oblastiach nie je drevo), trekingové paličky. Za poplatok

ponúkame prenájom spacáka do -20° C s hygienickou textilnou výplňou, ktorá sa pravidelne perie. Počet spa-cích vakov je obmedzený. Celú výbavu na kempovanie nám ponesú vopred zabezpečené kone.Počas festivalu bude zabezpečený stan na ukrytie sa pred slnkom s občerstvením, rovnako aj čistý toaletný stan, kam nebude mať prístup nik iný okrem nás. V cene je kompletná doprava vrátane leteniek a automobilovej dopravy, ubytovanie v hoteloch a u domácich ľudí.

1. Podľa veľkosti skupiny bude jeden, alebo dvaja sprievodcovia. Skupina sa tak bude môcť rozdeliť na jednodňových túrach podľa fyzických síl. Tak-tiež s nami pôjde vysokohorský vodca, ktorý bude mať na starosti táboriská, prenášanie materiá-lu, stravu a prípadnú lekársku pomoc. Počas dňa s pastiermi a aj nasledujúcich pár dní s nami pôjde Tibeťan, ktorý rozpráva perfektnou angličtinou a čínštinou. Odlet z EÚ. Z Prahy lieta priame spoje-nie do Chengdu.

2. Prílet do Chengdu a ľahký program.3. Prelet do Lijiang a prehliadka historického centra.4. Tiesňava skákajúceho tigra.5. Mýtické mesto Shangri-la, vstupujeme do Tibetu.6. Presun do mesta Xiangcheng (4,5 hodiny autom).7. Presun do Litangu (4 hodiny autom).8. Festival koní.9. Festival koní a prehliadka Litangu.10. Deň s pastiermi jakov.11. Desaťkilometrová túra k posvätnému jazeru.12. Deň pri jazere. Na výber sú túry k ďalším jazerám,

relax v krásnej prírode, alebo kurz tibetčiny.13. Desaťkilometrová túra a 4 hodiny autom do dedin-

ky Naganduo.14. Štvorhodinová túra ku chrámu Laolengusi.15. Návšteva chrámu a život v ňom. Poobede dobro-

voľná túra cez údolie až k ľadovcom.16. Pätnásťkilometrová túra k sopečným prameňom

pod ľadovcom. Deň v divokých kúpeľoch.

17. Kora okolo posvätnej hory. Jej dĺžka sa prispôsobí fyzickým silám skupiny. Na výber niekoľko krás-nych trás. Skupina sa môže rozdeliť na silnejšiu a slabšiu skupinu.

18. Cesta do Litangu a oddych v mestečku.19. Odlet do Chengdu.20. Deň v Chengdu sa bude niesť hlavne v zname-

ní gurmánstva. Nákupy na najväčšej pešej zóne v meste.

21. Odlet domov.22. Prílet.

Deň po dni

Fotografie v tejto kapitole od prvej po poslednú:Litang v krásnej scenérii.Tibetský nomád.Budhistický chrám pod ľadovcom.Túra v tibetskej krajine.Pastierka jakov.Okolie dedinky Derjoma.

CE

ST

Y Č

ÍN

OU

Čínska medicína a jedloV Číne je všetko o harmónii. U nás to znie trošku ako klišé, ale na Ďalekom východe nie. Platí to o všetkom. O vzťahoch, športe, práci, rodine, ale hlavne o jedle. V Číne sa totiž naozaj veľmi veľa vecí točí práve okolo jedla. Ak by ste sa niekoho z obyvateľov tejto obrovskej a rôznorodej krajiny opýtali, akým jediným slovom by charakterizovali Čínu, určite by povedali práve jedlo.

Jedlo a ČínaV Číne je niekoľko veľkých kuchárskych škôl, jedlo je rôz-norodé, bohaté a pestré. Nedá sa zovšeobecniť, pretože na juhu ľudia jedia niečo úplne než na severe. A hlavne nemá nič spoločné s čínskym jedlom u nás. Typickým znakom pre všetko čínske jedlo však je, že musí byť har-monické, musí sa riadiť základnými princípmi čínskej medicíny. Túto tradíciu majú tak hlboko zakorenenú, až si množstvo Číňanov ani neuvedomuje, že sa podľa nej vlastne riadi.

Niet divu, že Číňania majú náuku o liečebnej sile jedla zakódovanú už geneticky. Táto veda je stará 2 000 rokov, prvé informácie máme zaznamenané už z obdobia 206 pred n. l., napríklad v knihe Cisárske pojednanie o inter-nej medicíne. Množstvo modernej čínskej liečby stavia na nich dodnes. V súlade s týmito starými spismi Číňania triedia potraviny podľa niekoľkých kritérií.

Najhlavnejšia klasifikácia je podľa ich energetickej tep-loty a podľa ich chuti. No rozoberá sa aj ich farba, spôsob prípravy, spracovania atď. Podľa energetickej teploty sa jedlá delia do štyroch kategórií od veľmi teplých (jango-vých) až po veľmi studené (jinové). Podľa chuti sa delia na sladké, kyslé, horké, slané a ostré. Ako som spomenul, život v Číne vyznáva hlavne harmóniu. Preto by sa tieto druhy jedál mali kombinovať tak, aby navzájom harmo-nizovali. Ako jin a jang. Nie je to však také jednoduché, pretože napríklad ich tepelný charakter sa dá úplne ob-rátiť spôsobom tepelnej prípravy alebo dochucovaním.

Staré recepty sú často stavané tak, aby škodlivé či príliš silné vplyvy jedál na organizmus anulovali. Pri niektorých receptoch sú naopak ich charakteristiky umocnené, a to z dôvodu, aby sa jedením dalo bojovať proti chorobám. Pretože v očiach čínskej medicíny, a západnej vlastne tiež, choroba je narušením rovnováhy a harmónie tela. Každá choroba sa v čínskej medicíne dá klasifikovať na jangovú, alebo jinovú. Ak dostanem chrípku, budem s ňou bojovať jedením hlavne teplých jangových potravín.

Jedlo a zdravieNaše prostredie na nás vplýva, a rovnako na nás vplý-va aj ročné obdobie. Preto budem napríklad jesť viac zázvoru v zime a viac melóna v lete. V zime si aj Číňan dá slepačí vývar, je veľmi teplý a so zimou úspešne bojuje. Rovnako ako aj my si ho Číňania dajú keď sú prechlad-nutí a chcú zimu vyhnať z tela. Naopak nikdy nepijú čaj, keď sú prechladnutí. Zima namáha trávenie, pretože trávenie je vlastne spaľovanie, a tým pádom oheň. Preto Číňan nenamáha svoje trávenie čajmi, alebo ťažkými jedlami, keď je prechladnutý a už je namáhaný studenou energiou v tele. Čaje sú totiž na trávenie veľmi agresívne. Hlavne zelené. Naopak čierny čaj má zahrievacie účinky, a preto aj na našom pití čierneho čaju počas chrípky nie-čo asi bude. O čaji hovorím ako o pravom čaji, to zname-ná robenom z čajovníka. Nemyslím tým čaje bylinkové, lebo tie by Číňania nazvali skôr „liekmi” a rozhodne ich počas prechladnutia pijú. Najmä zázvorové.

Čomu sa Číňania vyhýbajú, je jedenie surových jedál. Napríklad surovej zeleniny. Nepripravená zelenina je to-tiž energeticky veľmi studená a opäť namáha náš tráviaci oheň. Rovnako by sa to však nemalo preháňať s vypráža-nými, fritovanými a na ohni opekanými vecami, pretože tie sú veľmi teplé. Keď už ich človek je, mal by ich kombi-novať. Aj preto je v Číne a aj v celej Ázii zvykom si mast-né pečené mäso obaliť do surového listu šalátu a zjesť ho spolu ako takú rolku.

Jedlo a chuťChuť, to nie je len pôžitok. Horká chuť je v Číne stude-ná a vplýva na srdce, kyslá je studená tiež a vplýva na pečeň, studená slaná a vplýva na obličky. Ostré jedlá sú teplé a vplývajú na pľúca. S sladkými jedlami je to zloži-tejšie. Delia sa na dve skupiny, neutrálne až teplé, ktoré zdraviu prospievajú. Napríklad oriešky, sladkasté mäsá atď. Druhou skupinou sú sladké jedlá, ktoré sú studené, najmä ovocie, cukor, med atď. Prvá skupina vplýva skôr na žalúdok, druhá na svaly. Okrem harmónie chutí musí existovať aj harmónia farieb. Preto sú čínske jedlá veľmi farebné, obsahujú rôzne zeleniny a správny stôl by mal byť ako dúha rôznych chutí.

Nás západniarov často udivuje, že Číňania jedia záro-veň sladké, slané, kyslé, horké, štipľavé. U nás je hlavné jedlo väčšinou buď slané, alebo sladké. Kombinovanie chutí pochádza práve z vyváženosti a harmónie potravín. Rovnako s tým aj súvisí čínsky spôsob stolovania. V Číne nemá každý stravník svoje jedlo. Je sa pri okrúhlom stole a v strede sú naskladané všetky jedlá, tie sú spoločné. Iba tak predsa každý človek ochutná zo všetkého, iba tak bude mať sladké, slané, horké, kyslé, štipľavé, červené, zelené, žlté, fialové, biele počas jedného obeda. Objed-návať v reštaurácii je umenie, ktoré nie každý ovláda.

Mnohých ľudí, ktorí prídu do Číny prvýkrát, zasko-čí čínsky spôsob stolovania. A zaskočí ich aj niečo iné – zvláštne jedlá. Napríklad majitelia firiem pozývajúci svojich partnerov na obed sú hrdí na chlapskú mužskosť. Preto sa často stretnete, že sa na takýchto obedoch ob-jednávajú veci dobré na potenciu. Napríklad korytnačka, alebo býčie prirodzenia.

Taktiež majú Číňania radi vnútornosti. Veria totiž, že nimi dodávajú tu správnu energiu svojim vnútornostiam. Ak má teda človek problémy so žalúdkom, mal by jesť

veľa žalúdkov. Ak s pľúcami, potom pľúcok. Ak s poten-ciou, …

Jedlo a rovnováha Na začiatku som spomínal, že niekedy sa jedlá naschvál vyvažujú z rovnováhy, aby boli protiváhou vplyvom oko-lia, alebo choroby. V Číne sa pripravujú jedlá s prihlia-daním na ich účel. Jedlá sa pripravujú na zlepšovanie zdravia, prevenciu ochorenia, riešenie prvých symptó-mov, liečenie ochorenia, na boj proti vedľajším účinkom drastickej liečby, na získanie síl po chorobe, na opravu poškodení spôsobených chorobou...

Človek nemusí poznať staré zázračné recepty, aby sa stravoval podľa princípov čínskej medicíny. Liečenie jedlom má niekoľko základných zásad a dajú sa dodr-žiavať aj bez toho, aby človek jedol čo len jediné čínske jedlo. Tieto zásady sú naozaj jednoduché, ale zároveň sa veľmi ťažko dodržiavajú. Jedzme prirodzene, vyhýbajme sa príliš upravenému jedlu, ale aj priveľkému množstvu surového jedla, jedzme podľa sezóny to, čo práve rastie. Príroda vie najlepšie čo a kedy nám ponúka. K jedlu si sadnime, jedzme na pokojnom mieste, na jedenie sa sústreďme a nenechajme sa vyrušovať. Jedzme pomaly a dobre prežúvajme. Nepreskakujme jedlá počas dňa. Po jedle si oddýchnime. A hlavne, jedzme a pripravujme jedlá v dobrej nálade. Číňania vedia, že aj kuchár doká-že preniesť svoju energiu do jedla. Preto ak bude to isté jedlo variť nešťastný a šťastný kuchár, jedlá budú chutiť úplne inak. A inak budú aj vplývať na človeka.

Veľká hostina je moja gurmánska cesta Čínou

Na fotografiách sú kraby dazha a smradľavé tofu.

3 29

0€

17 d

ní

Stra

va a

 med

ziná

rodn

á le

tenk

a v ce

nedĺ

žka

Veľká hostina

Ohnivý Sečuán, čerstvý Yunnan a sladučký Hong Kong – tri úplne odlišné kuchyne a tri úplne rozdielne miesta Číny. Chute južnej Číny si užijeme do sýtosti v divokej prírode trópov, ako aj hôr a ľadovcov, na miestach plných histórie a pestrej kultúry.

Cesta sa začína v hlavnom meste pôžitku, jedla, histórie a lenivých pánd. Skrátka v Chengdu. Pandy, symbol tohto mesta, určite nevynecháme a miestnu atmosféru si vy-chutnáme v starom meste pri miestnej špecialite - ohni-vom kotlíku. Z tejto vlhkej provincie preletíme do vysoko postaveného Lijiangu a cez najkrajšiu tiesňavu Číny, Ties-ňavu Skáčuceho tigra, sa presunieme na jeden z posled-ných trhov na Ceste čaju a koní v mestečku Shaxi.

Tradičnú kuchyňu menšiny Bai ochutnáme v bývalom kráľovskom meste Dali, kde navštívime aj najstaršie pa-gody v Číne. No okrem samotného mesta pochodíme aj jeho vzdialené okolie – turistami neodhalené historické mesto Weishan, preslávené svojimi rezancami, a moslim-skú dedinku, kde nás pravnučka jedného z najbohatších obchodníkov na Ceste čaju a koní naučí pripravovať ich obľúbené jedlá. Nevynecháme taoistické pohorie Weiba-oshan obsypané chrámami všetkých veľkostí a v chráme bojových umení nás miestny majster naučí základy taiji.

O kultúre kávy v Číne sa dozvieme v najväčšej rezer-vácii vtáctva v Číne, kde prespíme rovno na kávových plantážach. Uvidíme posvätné figové stromy, ako aj stá-ročné mangovníky a ochutnáme špecialitu menšiny Dai – ryžu tisícov chutí. Popri vodopádoch v tropickom pralese sa vyberieme k divokým sopečným prameňom. Na výber je kúpeľ v horúcej minerálnej vode ako aj v ľadovom les-nom vodopáde.

Navštívime “papierovú dedinu” na úpätí hôr, kde sa každá domácnosť živí výrobou papiera. Toto miznúce

remeslo si vyskúšame a vlastnoručne vyrobený papier si vezmeme so sebou na čajové plantáže, kde budeme mať degustáciu a kurz o čaji pu-erh. Každý si bude môcť vyro-biť čaj na pamiatku.

Hlavné mesto provincie Yunnan – Kunming nie je obyčajné veľkomesto. Presvedčíme sa o tom v slávnom kamennom lese, aj v neďalekej dedinke, kam pôjdeme napojiť miestne býky. Odvážlivci si môžu vyskúšať zajaz-diť si na obrovskom zvierati. U domácich ľudí sa naučíme, ako sa vyrába smradľavé toufu a aj ryžové rezance.

Z Kunmingu pôjdeme najkrajšou trasou rýchlovlaku v celej Číne. Cesta vedie cez krasovú krajinu homôľ až do mesta Kanton, rodiska najslávnejšej kuchyne Číny. Potom ako spoznáme mesto, ale aj miestnu špecialitu Dim Sum, sa presunieme do Hongkongu. To bude tá správna bodka za gurmánskym zájazdom do južnej Číny.

15. 5. – 2. 6. 2019

V říjnu 2016 jsem zúčastnila čtrnáctidenního putování po Číně. V té době jsem již půl roku v Číně žila, ale přesto mne spousta věcí na putování překvapila – v tom dobrém smyslu. Dostali jsme se na krásná místa, poznali spoustu milých a příjemných lidí. Vytvořila jsem si jiný pohled na tu pro nás dříve „nedostupnou zemi“ a zbourala sama v sobě i nějaké ty vytvořené předsudky.

‟

1. Odlet z Európy.2. Prílet do Chengdu a prehliadka budhistického

chrámu Wenshuyuan.3. Chengdu – návšteva Záchrannej stanice pandy

a najkrajšie čajovne v Číne. Večer prechádzka po rušnej pešej zóne.

4. Odlet do Lijiangu a prehliadka osemsto rokov sta-rého historického centra.

5. Ľahká túra po rovine cez Tiesňavu Skáčuceho tigra a barbeque uprostred tiesňavy.

6. Krásne historické mestečko Shaxi a jeden z po-sledných tradičných trhov Cesty čaju a koní.

7. Kráľovské mesto Dali a kurz taiji. Prehliadka naj-starších pagôd v Číne.

8. Budhistické hory Weibaoshan a moslimská dedin-ka Donglianhua s kurzom varenia.

9. Tropický raj v najväčšej rezervácii vtáctva Baohualing.

10. Túra po tropickom lese k sopečným kúpeľom a obed u menšiny Dai.

11. Papierové dedinky a degustácia čaju pu-erh.12. Výroba tofu a prelet do Kunmingu, prehliadka cen-

tra mesta.13. Turistická atrakcia Kamenný les, ako aj divoké

časti Kamenného lesu mimo rezervácie, kde na bi-cykloch pochodíme malé dedinky vrátane tej, kde nám dovolia zobrať na prechádzku veľké býky.

14. Rýchlovlak do Kantonu cez najkrajšiu krajinu v Číne.

15. Gurmánsky Kanton a mieste budhistické chrámy s výnimočnou architektúrou.

16. Supermoderný Hongkong.17. Odlet domov.

Deň po dni

Fotografie v tejto kapitole od prvej po poslednú:Ryža tisícov chutí v tropickej Číne.Yunnan je kráľovstvo húb.Yunnanské šunky sú tie najlepšie v Číne.Naučíme sa ako jednotlivé dobroty pripraviť.Sichuanská kačka je rovnako známa ako tá pekinská.Rovnako navštívime aj pestrofarebné trhy.

CE

ST

Y Č

ÍN

OU

História čajuČínska história je dlhá, a tak nás nemôže neprekvapiť, že je taká aj história najobľúbenejšej rastliny Číňanov. Samozrejme hovorím o čaji. A ako každá história, aj história čaju sa začína legendou.

Legenda o čajiJej hlavným hrdinom je Shen nong. Posvätný farmár, boh farmárstva. Práve jemu vďačíme za čínsku medicínu. Celý život zasvätil výskumu liečivých rastlín. Čaj mu do cesty prinieslo šťastie v nešťastí, keď sa pri svojom výskume smr-teľne otrávil. Ako ležal nevládny na zemi a pred sebou mal pohár teplej vody, zrazu do nej spadol malý lístok.

Shen nong zobral vodu s lístkom a napil sa. Ako zá-zrakom sa mu uľavilo. Bol to čaj, čo mu zachránilo život. Legenda sa odohráva niekde na rozmedzí dnešného Yunnanu a Sichuanu, čajovník tu bol bežnou divokou rastlinou. Keď však ľudia prišli na jeho účinky, stal sa vyhľadávaným liekom. Na začiatku to rozhodne nebol ten lahodný nápoj, ktorý poznáme dnes. Na to si Číňania museli počkať ešte ďalších tisíc rokov. Avšak revitalizu-júci účinok čaju, pocit doplnenia energie a vitality, ktoré Shen nong opisoval, neboli len legendy.

Čaj sa pomaly preniesol z príbehov do reálneho živo-ta. Časom miestni farmári zistili, že to je rastlina milujúca tieň, a nie slnko. Začali ju sadiť a skúmať jej spracovanie. Naparovaním lístkov dokázali nápoj zbaviť jeho horkej chuti. To bol prvý veľký krok, aby sa z horkého lieku stal lahodný nápoj.

Čínske čaje pre cisáraČaj sa stal bežnou súčasťou čínskej medicíny, lisoval sa do tehličiek a pripravovali sa z neho rôzne zmesi a poliev-ky. Aj napriek tomu, že chuť bola stále horká a trpká, čaj si nachádzal stále viac fanúšikov, najmä medzi bohatými

ľuďmi. Vo štvrtom storočí je už vzácnym predmetom, ktorý bolo dokonca hodno darovať cisárovi. Cisársky dvor si čaj tak obľúbil, že sa ľudia rozhodli prideliť mu nové čestné meno. Z liečivej rastliny sa tak stáva oficiálne „cha”. V no-vom znaku sa nachádzajú grafické zložky pre trávu, člove-ka a strom, symbolizuje tak harmóniu prírody a ľudí.

Cisársky dvor poznal čaj už od tretieho storočia pred naším letopočtom. Vtedy prvý zvrchovaný cisár Čínu zjednotil a sever sa tak stretol s kultúrou juhu. Za dynastie Tang, a neskôr za dynastie Song, už bol dopyt po čaji obrovský. V tomto období sa rozvíjajú aj veľké obchodné cesty, práve tie úplne prepísali dejiny čaju. Do-vtedy sa pestoval čaj len v nedostupnom Yunnane a Si-chuane, na miestach príliš vzdialených od cisára. Pesto-vanie sa preto začalo rozširovať aj na územia dnešných provincií Zhejiang a Jiangsu. Tu začínal (a dodnes začí-na) Veľký kanál, najväčšia vodná stavba na svete. Vodná cesta tak dokázala čaj rýchlo a efektívne preniesť až do hlavného mesta Luoyang. A tak postupne aj do bežných domácností, nielen k bohatým ľudom.

Obchod s čajomNebol to však len Vodný kanál, ktorý zmenil osud čaju. Z okolia Šanghaja išla ešte jedna významná obchodná tra-sa. Hodvábna cesta. Dopyt po čaji už existoval aj v zahra-ničí. Čaj začali vyvážať najprv moslimskí a čínski obchod-níci, ale aj cudzinci. K nám sa dostal cez Rusko zo severnej Číny. Aj preto sa čaj volá čaj. Do zvyšku západného sveta ho však doniesli Holanďania. Tí ho vyvážali cez mesto

Xiamen, hlavné mesto provincie Fujian. Tu žijú ľudia men-šiny Hakka. V ich dialekte sa čaju povie tee. A aj preto sa v anglosaských krajinách čaj nazýva inak ako u nás.

Aj napriek tomu, že sa čaj vtedy pestoval už aj v iných častiach Číny, ten yunnanský a sichuanský neupadol. Za-milovali sa doňho totiž Tibeťania.

Tibetský čajTibet bol v tom období veľkým a silným kráľovstvom, s kto-rým mala Čína neustále vojenské zrážky. Cisár Taizong sa rozhodol neustále vojny vyriešiť radšej diplomaticky. Princeznú Wenchang ponúkol tibetskému kráľovi Songt-san Gampo na vydaj. Krajina, do ktorej princezná prišla, bola tvrdá. Na jedálnom lístku bolo len mäso. Zelenina sa tu pestovať nedala, a dodnes nedá. Ľudia tu trpeli všetkými nutričnými chorobami, aké si viete predstaviť.

Nová princezná im však doniesla nápoj, ktorého päť šálok denne, im zrazu dodalo až 70 % – 80 % potrebnej dennej dávky vitamínov a antioxidantov. Dovtedy sa ich príjem pohyboval na nule. Tibeťanom tak zrazu začal čaj nielen spríjemňovať život, ale ho aj predlžovať. Vozil sa sem menej kvalitný čaj, ale oni sa ho naučili miešať so soľou, jačím maslom a mliekom. Vznikol tak tibetský maslový čaj suyou cha. Dodnes je to každodenný nápoj miestneho obyvateľstva. Tibeťania mali čaju dostatok. Čína sa totiž v tomto období rýchlo rozťahovala.

Na správu takýchto obrovských území potrebovala kone. A tých Tibeťania mali veľmi veľa. Vznikla tak tretia obchodná cesta, ktorá zmenila svet čaju nadobro. Cesta čaju a koní. Má južnú a severnú trasu. Tá severná ide zo Sichuanu a tá južná ide cez mesto Kunming, Yunnan.

Z lieku lahodný nápojRozmach obchodu spôsobil, že sa čaj dostal do každej do-mácnosti. Už to nebol len nápoj bohatých. Rovnako sa aj pretransformoval z horkého lieku na lahodný nápoj. Avšak jeho história sa tým neskončila. Čaj sa začal šíriť ďalej do sveta. Kam prišiel, tam si ľudí úplne podmanil. Dnes je kul-túra pitia čaju v Anglicku, alebo v Rusku rovnako známa, ako tá čínska, či japonská. Ako k tomu došlo?

Môže za to čierny čaj.V roku 1555 sa Európa prvýkrát stretla s existenciou čaju v knihe Benátčana Giovanniho Battistu Ramusia - Voyages

and Travels. Medzi napínavými príbehmi obchodníkov, ktorí predávali tovar v Benátkach, si iba jeden získal celú samostatnú kapitolu. Bol to perzský obchodník, ktorý ako prvý rozprával o tajomnom nápoji, Chai Catai, ktorý sa pije v ďalekej Číne. O čaj okamžite vznikol záujem. Keďže ho nebolo kde ochutnať, legendy o ňom rástli úmerne s túžbou po ňom. Dokázal vraj liečiť horúčky, žalúdočné problémy, bolesti a mnohé choroby. Boli to Portugalci, ktorí čaj ako prví doviezli, ale Holanďania ako prví podľahli jeho pitiu. Neprešlo ani päťdesiat rokov a takmer každá domácnosť mala doma čajovú miestnosť, alebo aspoň vybavenie na čaj.

Čaj ako peniazeČaj, ktorý sa v tomto období dovážal, bol zelený čaj z provincie Fujian lisovaný do kociek. Kupovala ho celá Čína, a to až dovtedy, kým to cisár Hongwu cisárskym ediktom nezakázal.

Dôvod zákazu lisovania čaju bol jednoduchý. O čaj bol obrovský záujem a jeho hodnota bola taká vysoká, že sa lisované kocky čaju začali používať ako neoficiálne platidlo. Výrobcovia dokonca lisovali čaj do takých tva-rov, aby sa ľahko odlamoval a dal sa “rozmieňať na drob-né”. To spôsobilo rýchly rozmach korupcie a neplatenia daní, proti čomu musel cisársky dvor zakročiť.

Zákaz obchodovania s čajom v kockách bol tvrdý úder pre provinciu Fujian. Svojimi lisovanými čajmi boli preslávení, teraz sa však zaradili medzi priemer. Túžili nájsť niečo nové, čo by ich vrátilo na vrchol…

Unavená armáda dala vzniknúť čiernemu čajuJedného dňa sa pestovatelia čaju na hore Wuyi v provincii Fujian dozvedeli, že k nim príde armáda. To nikdy nie je dobré znamenia. V dedine mali množstvo čerstvo pozbie-raného čaju a nevedeli čo s ním. Naplnili ním preto vrecia a tie pohodili tak, aby nebudili záujem. Keď však prišli vojaci, mäkké vystlané vrecia mali úplne opačný účinok, ako dedinčania chceli. Spalo sa na nich tak pohodlne, že tu armáda zostala hneď niekoľko dní. Čaj sa pod vlhkými, teplými spotenými telami vojakov postláčal a začal vypúš-ťať svoje látky na povrch listov. S teplom a vlhkom sa nevy-hnutne spustil aj proces fermentácie, pri ktorom čaj úplne sčernel. Keď vojaci odišli, čaj bol bezcenný.

Fotografie v tejto kapitole od prvej po poslednú:Čajové plantáže pod horou Lvdongshan.Čajové plantáže Dračia studňa v meste Hangzhou.Triedenie čaju prebieha vždy ručne.

Čo s ním, vyhodiť ho bolo dedinčanom ľúto a tak si povedali, že predsa len skúsia na trhu šťastie. To sa na nich usmialo, boli tam portugalskí obchodníci a fermen-tovaný čaj si okamžite zamilovali. Nielenže ho komplet-ne vykúpili, ale dokonca zaplatili aj za celú produkciu na rok dopredu. Fujianskí roľníci tak získali svoj nový hit.

V tom období už mali Holanďania svoje vlastné ob-chodné centrum v Singapure, ktoré si museli založiť, pretože v roku 1695 Portugalsko uzavrelo holandskú obchodnú cestu cez Lisabon. Prevážať zelený, rýchlo sa kaziaci čaj do Rotterdamu takou okľukou bol veľký prob-lém a aj ten vyriešil príchod čierneho čaju. Export iných druhov čaju časom takmer úplne zmizol. Aj preto boli u nás iné čaje ako čierny donedávna relatívne neznáme.

Vznik Východoindickej spoločnostiČierny čaj si získal starý kontinent. Portugalský a holand-ský obchod začali rásť nevídanou rýchlosťou. Tak rýchlo, že Veľká Británia sa začala cítiť silne ohrozená. Britský Kráľovský dvor sa preto v roku 1600 rozhodol, že udelí skupine ľudí vo svojej blízkosti monopol na obchod s ča-jom. Vznikla Východoindická spoločnosť.

Z obchodnej spoločnosti sa stal obor, ktorý zmenil dejiny sveta krátko potom, ako si v roku 1662 anglický král Charles II. zobral za ženu Portugalčanku Katarínu z Burganzi. Tá je považovaná za prvú patrónku čaju v Eu-rópe. Práve ona sa zaslúžila o to, že Británia sa do čaju beznádejne zamilovala. V roku 1770 množstvo doveze-ného čaju malo neuveriteľnú hodnotu 19 miliónov libier (čo predstavovalo 8 500 ton)!

Láska Britov k čaju prekonala tú holandskú a v roku 1684 Číňania po prvý raz udelili Východoindickej spoloč-nosti povolenie na obchod s prístavom Kanton. Angliča-nia tak konečne nemuseli kupovať tovar od Holanďanov. Začala sa veľká éra legendárnej obchodnej spoločnosti, ktorá existuje dodnes a počas ópiových vojen doviedla Čínu takmer na hranicu jej existencie. Práve smäd Angli-čanov po čaji priniesol do Číny ópium a “čajové vojny” by bol asi výstižnejší názov, ako ópiové.

Cesta čaju do Ameriky a do RuskaZ Európy sa cez britské kolónie dostal čaj aj do Ameriky. Zvyk poobednej šálky čaju sa tu rýchlo uchytil. Amerika sa však v tomto období začala vymaňovať spod vplyvu

Británie. Nespravodlivé zaťaženie čaju daňami, kto-ré sa týkalo len domácich importérov, ale nie Británie, spravili z lahodného nápoju politický symbol boja za samostatnosť. Vznikol celonárodný bojkot čaju, ktorý začal takzvaným Bostonským čajovým večierkom. Bolo to vyvrcholenie protestu proti nerovnoprávnym pod-mienkam pre Východoindickú spoločnosť, kedy Boston-čania vysypali celý náklad čaju do mora. To spustilo celý rad podobných protestov po celej Amerike - Tea Party movement. Nepiť čaj sa stalo formou protestu v boji za nezávislosť, ktorý Američania vyhrali. Aj z tohto dôvodu sa v Amerike, ako na jednom z mála miest na svete, ne-udržala čajová kultúra.

Zato v celej Ázii, Európe, ale aj Rusku, kam sa čaj do-vážal na ťavách cez Mongolsko, sa čaj stal nevyhnutnou súčasťou bežného života. V roku 1638 priniesli čaj do Ruska Mongoli, keď ho darovali ruskému cárovi. O šty-ridsať rokov neskôr už mali Rusko a Čína podpísanú prvú zmluvu na obchod s čajom. Transibírska magistrála vy-striedala úmornú cestu na ťavách a čaj sa vďaka tomu vý-razne zlacnil. Podarilo sa mu dostať do čajovarov nielen spoločenskej smotánky, ale aj bežných ľudí. Práve vyná-lez ruského čajovaru a príchod Transibírskej magistrály stáli na počiatku veľkej lásky Rusov k čaju. Takej veľkej, že čaj sa dnes v Rusku dokonca pestuje.

Aj Číňania prišli čiernemu čaju na chuťČíňania čierny čaj prezývajú červený. Dlho ho neboli ochotní piť, opovrhovali ním, i keď to bol luxusný artikel na export. Zmenilo sa to až v roku 1875, keď plantážnici z okolia Žltých hôr v provincii Anhui, konkrétne z mesta Qimen, dali vzniknúť rovnomennému čaju Qimen. Ten je dnes známy skôr pod anglickým názvom Keemun tea. Ako jediný druh čierneho čaju sa dostal na zoznam po-volených darov pre cisára. To bola obrovská pocta, ktorá popularitu čierneho čaju vystrelila do závratných výšok. Podobná udalosť sa stala znova o sto rokov neskôr, keď na Taiwane vynašli čaj pu-erh. Toho sa však už nenapil žiadny čínsky cisár. V roku 1911 cisárstvo padlo. Ale to už je úplne iný príbeh.

Čaju sa podrobne venujeme počas zájazdu Tropické putovanie za poznaním

2 75

0€

15 d

ní

cena

bez

lete

nky

dĺžk

a

TROPICKÉ PUTOVANIE ZA POZNANÍM

Cesta za zasneženou terakotovou armádou a na hory Huashan, do tropickej Číny za poznaním života exotických menšín, kultúry čaju a kávy, ako aj miznúcich dažďových lesov a tropickej biodiverzity.

V zimnom Xi’ane navštívime slávnu terakotovú armádu, ako aj snehom pokryté mestské hradby. Okrem toho uvi-díme nemenej slávne hory Huashan, ktoré sú v zime nie-lenže menej navštevované, ale sú ešte krajšie ako v lete.

Z Xi’anu preletíme do tropického Jinghongu a hneď sa presunieme do najväčšej botanickej záhrady v Číne, kde strávime prvú noc a celé doobedie ďalšieho dňa. Je tu viac ako 13 000 druhov tropického rastlinstva a sídli tu výskumný ústav akadémie vied. Komu dlhá cesta do Číny spôsobila jetlag, definitívne sa ho zbaví pri relaxe v hotelovom bazé-ne. Presunieme sa do remeselných dediniek menšiny Dai a v jednej z nich aj prespíme v tradičnom dome u dedinské-ho majstra, ktorý vyrába tzv. bubny slonej nohy. To, čo vzniká pod jeho rukami sú naozajstné umelecké diela. Niet sa čomu diviť, veď boli uznané za národnú kultúrnu pamiatku Číny!

S odborným sprievodcom Boyinom dopodrobna spo-známe tropický prales a okrem tradičného lesného bar-becue si vyskúšame aj tréning lezenia po starých banya-nových stromoch (figovník bengálsky).

Po menšinách Dai a Lahu spoznáme menšinu Wa, kto-rá žije v okolí krásnej prírodnej rezervácie pri Jazere kri-čiaceho draka. Večer prenocujeme v nádhernom lesnom hoteli uprostred rezervácie.

Druhú časť cesty začneme školením a degustáciou kávy v malej výrobni pri historickom meste Nuoyun, kde navštívime staré chrámy a bývalé sídlo lokálneho vládcu.

Po káve nás čaká čaj. A nie obyčajný. Navštívime hory, odkiaľ táto zázračná rastlina pochádza. Čajové plantáže

sú v mnohých krajinách, ale divý čajový les je na sve-te len jeden. Väčšina stromov tu má tisíc až tisícpäťsto rokov. Čaj zberajú ľudia menšiny Bulan a kilo nespra-covaného čaju dokážu predať až za astronomických sedem a pol tisíc eur! Priamo na hore im preto postavili pobočku banky, oni však bankám neveria, peniaze si od-kladajú doma. Kvôli veľkej vlhkosti hnijú a za slnečných dní je vidieť na ulici nie len sušiaci sa čaj, ale aj plesnivé bankovky.

Prespíme v Národnom výskumnom ústave čaju a ab-solvujeme odbornú degustáciu čaju pu-erh, ako aj škole-nie o jeho výrobe v priľahlej továrničke. Každý dostane na pamiatku vlastný čajový koláč, ktorý si môže aj sám vyrobiť.

18. 2. – 2. 3. 2019

Väčšinou nepíšem žiadne komentáre ani hodnotenie, ale tu to cítim takmer ako svoju povinnosť, vyjadriť sa o Pavlovi ako o sprievodcovi, ktorého prajem každému cestovateľovi. Cesta s ním bola vďaka jeho znalostiam Číny spolu s perfektnou znalosťou jazyka zážitkom, aký žiadna iná cestovná kancelária nie je schopná zabezpečiť.

‟

1. Odlet z Európy.2. Prílet do Xi’anu a prehliadka mesta.3. Terrakotová armáda.4. Hory Huashan.5. Jinghong a botanická záhrada.6. Dedinky menšín Dai, Bulang a Lahu.7. Kurz prežitia v dažďovom pralese.8. Remeselné dedinky menšiny Lahu.9. Čajový les starý vyše tisíc päťsto rokov.10. Chrám čaju a dedinky čajovej menšiny Bulang.11. Degustácia čaju pu-erh a školenie o výrobe.12. Odlet do Kunmingu.13. Kunming.14. Odlet domov.15. Prílet domov.

Deň po dni

Fotografie v tejto kapitole od prvej po poslednú:Jazero Lahu, kde žije menšina Wa.Časť Číny Xishuangbanna kedysi patrila Mjanmarsku, preto Mjanmarsko aj veľmi pripomína.Lezenie na obrovský figovník v dažďovom lese.Krajina v Xishuangbanna.Kávovník a čerstvá káva.Tritisícročný čajový strom.

Pavel DvořákBamboome, s.r.o.Cestovná kancelária je poistená proti úpadkuIČO: 48291391DIČ: 2120136128

pavel@cestycinou.sk[0086] 156 1898 1181

Facebook: @cestycinouInstagram: @dvorakpaveljrWechat: 15618981181Newsletter: www.cestycinou.sk/klub

www.cestycinou.sk

Kontakt