CESTA TAM A CESTA TAM A SPäT ANI KROKSPäT ANI KROKCesta zo západu na východCesta zo západu na východ

velkého objavitela, hrdinného velkého objavitela, hrdinného bojovníka Duncaniusa.bojovníka Duncaniusa.

ZaCiatok dlhej cesty . . .ZaCiatok dlhej cesty . . .V ďalekých Modrých horách na najďalnejšom západe Arnoru spod veľkej

pevnosti kráľa trpajslíkov Thorina sa začala CESTA TAM ... na východ.

Po úpätí Modrých hôr, elfmi nazývané Ered Luin, prehliadke pamätihodností trpasličích a elfích miest ...

... som doputoval k mostu cez rieku Luna a vstúpil na pôdu Kraja.

KRAJ - SHIREKRAJ - SHIRE

Kraj, krajina plachého malého národa hobitov, malých domčekov, podzemných nôr, cestičiek, záhradiek, fajkového korenia a poníkov.

Aby som ich nevyplašil cestoval som nocou, no neodolal som návšteve nory * Dno pytla * miestneho podivína Bilba Pytlíka. Tunajšia legenda hovorí, že pod týmto Kopcom sa konali oslavy 111-tych narodením tohto hobita, keď počas nich záhadne v sťlpe svetla a dymu zmizol. Mulder by to vyriešil.

Kraj končí pri rieke Brandyvíne a tam som zložil svoje unavené kosti v miestnej putike *Zlatý okoun*. Ochutnal tunajšie fajkové korenie, vypil desať dvojdecákov piva a uložil sa na tri hobitie postele. Skoré ráno ma už zastihlo na ceste do lesa * Starý hvozd *, kadiaľ mi miestni štamgasti odporúčali skrátiť si cestu.

Cestu som si neskrátil, malí zlí, zlí hobitíci, neverte tým nevinne vyzerajúcim zakrslíkom. Tu ma chceli zožrať aj stromy !!! Našťastie som narazil na starousadlého hipíka, ochrancu prírody Toma Bombadila a ten mi ukázal kade z lesa von. Dobrý ľudia ešte nevymreli.

Mor na neho, poslal ma na prastaré pohrebisko so samými starými mohylami kde ožívali mŕtvi a strašilo, ledva som odtiaľ zutekal, nabudúce si musím pribaliť motorovú pílu ! Pravdepodobne sa chcel pomstiť za likvidáciu tých troch pavúčích kolónií, medvedej rodinky, nejakých vlčích štencov a zoťatia chodiaceho stromu. Asi ich málo prikrmoval.

HôRKA - BREEHôRKA - BREE

Vyčerpaný ale živý som dorazil do mesta Hôrka a spočinul v najlepšom podniku všetkých čias * U skákajúceho poníka *.

Táto metropola stojí na križovatke ciest a je tu čulý medzinárodný obchodný styk.

Po niekoľkých dňoch oddychu pokračujem v ceste brodiac sa močiarmi kde žijú obrovské zmutované komáre. Je tu šero, hmlisto, vlhko . . . a nie iba komáre.

VETROV – AMON SúLVETROV – AMON SúL

Známa, všelikým navštevovaná historická pamiatka. Neukáznení turisti ju už skoro rozobrali, napriek tomu ešte aj dnes ruiny vzbudzujú úctu.

Pokračujem ďalej po Veľkej východnej ceste. Okolité kopce lemujú pozostatky hradov a pevností starých kráľovstiev.

Niektoré už majú nových podnájomníkov. Pred banditami sa musím mať viac na pozore, ale tento desperádo to už viac nerozchodí.

Toto je most cez rieku Mšená, posledný most na východe. Vstupujem do nefalšovanej divočiny do Trollých lesov.

TROLLIE LESYTROLLIE LESY

Ako správny dobrodruh putujem cez Trollie lesy v noci nakoľko cez deň trollovia údajne spia a nestretnúť trolla ? o čom by to bolo.

V mojej snahe o vzájomnú priateľskú komunikáciu došlo chybou v preklade k hlubokému nedorozumnení a bol som nútený lesy urýchlene opustiť.

Našťastie za brod cez rieku Bouřná známu skôr pod menom Bruinen sa trollom ma naháňať už nechcelo, kto vie prečo ? Musím ale priznať, že som mal po jej prebrodení divný pocit, ako keby tu bolo kúzlo a nechcelo ma pustiť ďalej, alebo to bolo silové pole ? Mňa však v mojom putovaní nič nezastaví, nieto potôčik s vodou po členky.

ROKLINKA - IMLADRISROKLINKA - IMLADRIS

Moje srdce zaplesalo keď som po strastiplnom putovaní divočinou našiel toto bájne elfie miesto. Strach, únava, obavy ma opustili a krv do žíl mi opäť vrátilo vulkánske vino.

MLZNé HORYMLZNé HORY

Napriek varovaniu elfov sa pokúšam zdolať Mlžné hory. Blúdim nocou sám a sám, je strašná zima, mráz, sneh a videl som aj yetiho.

Dorazil som až k prameňom Bruinen, neďaleko je * Vysoký priesmyk * a pritom je pre mňa tak ďaleko. Elfovia mali pravdu nebol to dobrý nápad. Bubny, bubny v priesmyku. Už prichádzajú.

. . . A SPäT ANI KROK .. . . A SPäT ANI KROK .