blaško, m.Úvod do modernej didaktiky ii

VOD DO MODERNEJ DIDAKTIKY II.

(MANARSTVO KVALITY V KOLE)

MICHAL BLAKO

Katedra ininierskej pedagogiky Technickej univerzity

Koice 2011

6. 2. 2011 Blako, M. vod do modernej didaktiky II. Dostupn na .

2

RNDr. Michal Blako, PhD. Recenzoval doc. Ing. Sndor Albert, PhD.


3

OBSAH

vod 5

1 KVALITA IVOTA 7

2 KVALITA KOLY 14 2.1 RIADENIE KOLY 20 2.2 SYSTM RIADENIA KVALITY KOLY 25

2.2.1 Princpy manarstva kvality koly 27 2.2.2 Uvdzanie manarstva kvality v kole 31

2.3 STRATEGICK PLNOVANIE KOLY 34 Vzia, poslanie, hodnoty, stratgia, veobecn ciele

2.4 HODNOTENIE KVALITY KOLY 38 2.4.1 Autoevalucia koly 38

2.5 NSTROJE HODNOTENIA KVALITY KOLY 44 2.5.1 Dotaznk o tvorivej klme v kole 45 2.5.2 Dotaznk kolskej inpekcie Ak je naa kola ? 46 2.5.3 Dotaznk klmy koly 52 2.5.4 Dotaznk pre iakov 53

2.6 HODNOTIACA SPRVA KOLY 54 2.7 MODEL KVALITNEJ STREDNEJ KOLY 64 2.8 MODEL EFQM V KOLE 76

2.8.1 Kritri a subkritri modelu CAF 77 2.8.2 Systm hodnotenia procesov v modeli CAF 80

3 KVALITA VUBY 81 3.1 NECTA k VZDELVANIU 85 3.2 IAK v KVALITE VUBY 93 3.3 PRNOS SVUC PRE KVALITU UENIA SA IAKA 99 3.4 UITE v KVALITE VUBY 104 3.5 SEBAREFLEXIA UITEA vo VUBE 112 3.5.1 Prehad charakteristk indiktorov kvalitnej vuby 113 3.5.2 Pre uitea a hodnotitea jeho prce na hodine 119 3.5.3 Dotaznk pre iakov: Interakcia uitea a iakov na hodine 122 3.5.4 Pre sebareflexiu uitea: Rmec riadenia kvality QualiVET 126 3.6 PRINCPY MANARSTVA KVALITY VUBY 137 3.7 SYSTM MANARSTVA KVALITY VUBY 148 3.7.1 Oblasti kvality vuby 149


4

3.7.2 Hodnotiaca tabuka kvality vuby 153 3.7.3 Posdenie dleitosti indiktorov kvality 162 3.8 DOTAZNKY PRE MERANIE OBLAST KVALITY VUBY 166 3.8.1 Dotaznk profesionality uitea 3.8.2 Dotaznk pre hodnotenie plnovania programu vuby 3.8.3 Dotaznk socilnej klmy vuby 3.8.4 Autodiagnostick dotaznky pre sebareflexiu uitea A) Autodiagnostick dotaznk tvorivosti v prci uitea

B) Autodiagnostick dotaznk humanistickho prstupu uitea

4 Zver 179 Zoznam bibliografickch odkazov 180


5

vod

Nie je dleit len to, o kola urobila i neurobila pre tudenta, ale i a ako to ten tudent vnma, ako je s tm spokojn.

Aktulne smerovanie eurpskej kolskej politiky charakterizuje silie o kvalitu koly a vuby, so sprievodnmi znakmi autonomizcie kl, ekonomizciou ich prevdzky, heterogenizciou zloenia iakov na kole a inovciou kolskho kurikula. Kvalita koly je na programe da tie v slovenskom kolstve. Tvorivo-humanistick koncepcia vuby ako nosn pilier Nrodnho programu vchovy a vzdelvania sa m prejavi v kurikulrnej reforme nho kolstva, m zmeni vzdelvacie programy na naich kolch, do systmu ktorch sa maj zapracova kov kompetencie tudentov a manarstvo kvality. Riadenie zmien na kolch, akmi bude uvdzanie kolskch vzdelvacch programov s pestrou ponukou kolskch a mimokolskch aktivt, je potrebn spoji so strategickm plnovanm koly a s takmi fenomnmi kvality, akmi je ujasnenie si poslania koly, jej vzia, zmena kultry koly. To si vyaduje profesionalitu riadenia a spoluprcu vetkch zainteresovanch. Na slovenskch kolch rodiia a tudenti zostvaj povine v lohch pasvnych konzumentov, ke si kolu vyberaj skr nhodne a zujem o u sa potom v kadodennej kolskej realite zuuje na znmky. Chbaj nstroje pre zorientovanie sa na trhu vzdelvania, koly zatia vytvraj len mal priestor pre svoju zodpovednos za kvalitu a jej meranie. A tak sla, priemery znmok, poty tudentov asto zakrvaj to, o by sme chceli vidie kvalitu procesov na kole. Sksenosti z konkrtneho uplatovania manarstva kvality v kole a zvl vo vube s v naom kolstve skr ojedinel, a preto jej systematizovanie je v zaiatkoch. Odborn vzdelvanie a prprava (OVP), udia zodpovedn za jej poskytovanie hraj vo zvenej miere kov lohu ako dleit sila prosperity a konkurencie-schopnosti Eurpy v globlnej ekonomike, v ktorej s prosperita a ekonomick konkurencieschopnos spjan s vysokou kvalitou kompetenci, profesijnmi kvalifikciami a inovanmi schopnosami. To zdrazuje aj Lisabonsk stratgia, zameriavajca sa na zlepenie konkurennej schopnosti v Eurpskej nii a Kodansk proces v odbornom vzdelvan a prprave, ktor podporuje realizciu tejto stratgie. (Michek, 2008, s. 5). Ak maj poskytovatelia OVP splni lohy kladen na odborn vzdelvanie a prpravu, musia by dos siln na to, aby uspokojili dopyt po kvalifikcich a alie spoloensk poiadavky. Musia bra do vahy individulne vzdelvacie potreby a venova pozornos vvoju sveta prce a jemu poskytovanm slubm. To nsledne si vyaduje partnerstvo so svetom prce, udsk a finann zdroje umoujce poskytovanie vzdelvania a zvzok k neustlemu zlepovaniu innosti a kvality ich vsledkov.


6

Rozvoj OVP a zlepenie jeho kvality tvor kov prioritu v Eurpskej nii ako celku. Zlepenie kvality je jednm z hlavnch cieov Kodanskho procesu, spolu so zvenm pralivosti OVP, podporovanm mobility tudentov v odbornom vzdelvan a kvalifikovanch pracovnkov (Michek, 2008, s. 5). Prv as publikcie je venovan otzkam kvality ivota a s ou spojenmu iadanmu smerovaniu kolstva, v popred ktorho sa vynraj procesy svisiace s manarstvom kvality. S rozpracovan v druhej asti publikcie pre kvalitu koly. Tretia as publikcie je venovan systmu riadenia kvality vuby, ako hlavnej oblasti kvality koly. Publikcia je uren tudentom uiteskho tdia, uiteom zo strednch (ale aj zkladnch) kl, riadiacim pracovnkom v kolstve ako prklad implementcie kvality a jej riadenia na kole. Prklady prstupov k riadeniu kvality koly, i vuby v publikcii, by mali posli ako inpircia pre pedaggov a pracovnkov v kolstve, ako je mon nastavi systmy riadenia kvality, akmi oblasami kvality sa zaobera, ak kritri je vhodn poui, i ako postupova pri sebahodnoten koly, i vuby.

Kvalita nie je luxus, kvalita je nutnos. Riadenie kvality znamen neustle jej zlepovanie

a uspokojovanie zainteresovanch partnerov.


7

1 KVALITA IVOTA

V n

Zmyslom ivota je potvrdzova svoju existenciu inmi, plnohodnotn sebarealizcia. Len prostrednctvom tvorivej aktivity je lovek stle niem viac, ne je. Prekonva sm seba tm, e tvor. Je skutonou plne rozvinutou osobnosou. Predpokladom hadania zmyslu ivota je monos sebautvrania a monos slobodnej voby.

Zmyslom ivota neme by iba uspokojovanie potrieb i u prirodzench (biologickch), alebo umelo vytvorench (spoloenskch). Spotreba nerob loveka astnm. Ani absoltne potlanie svojich potrieb (askza), tm, e neumouje rozvoj bytostnch sl loveka, nedva predpoklady pre al pokrok udskej spolonosti. Meradlom toho, e lovek neil nadarmo, je jeho tvorba, tvoriv iny, ktor prispievaj k vvoju udstva (Kosov, 1993).

astie je by sm sebou. Aj ke to niekedy znamen by sm.

o je to za spolonos, v ktorej by svet udskch hodnt mal obra vo svete peaz, tovarov a vec ?

Hodnoty ivota Okrem zkladnch hodnt ivota, ktormi s dobro, krsa a pravda, lovek plnohodnotnm prevanm vlastnej aktivity v prrode a spolonosti a svojho vntornho sveta nachdza alie ivotn hodnoty, akmi s astie, lska, mdros, estnos, spravodlivos, priatestvo, spokojnos, mier, sloboda, zdravie, prca, vzdelanie.

Vli poskytuj dobro, charakteru krsu a rozumu pravdu.

ijeme spokojn, hodnotn, uiton a nm primeran ivot ?

Ako ho ovplyvuje spolonos, kolsk politika, masmdi, rodina, kola, ja sm ?

Ako to, e ...? Mme dnes vyie budovy a irie dianice, ale plytk povahov

vlastnosti a zen pohady. Ume sa ako zarba na ivobytie, ale nie ako i. Mme viac vedomost, ale menej sudku. Medicna je dokonalejia, ale ijeme menej zdravm ivotom.

Vedy o loveku s najvznamnejm strategickm nstrojom na jeho preitie v nm ohrozenom svete


8

Znsobili sme n majetok, ale zredukovali nae hodnoty. Rozprvame privea, milujeme primlo a klameme prli asto. Podrobili sme si vonkaj svet, ale nie nae vntro. Doleteli sme na Mesiac a sp, ale je pre ns ako prejs ulicou

a navtvi suseda. Prichdzame o zdravie pri nadobdan bohatstva a potom

o bohatstvo pri nadobdan zdravia. Prevame as vej slobody, ale menej radosti. Domy s kvalitnejie, ale je viac rozpadnutch domovov. Niekedy tak usilovne premame o budcnosti, a zabdame na

prtomnos, a potom neijeme ani v sasnosti a ani v budcnosti. A preto ... Neodkladajme ni na zvltnu prleitos, pretoe kad de, ktor

ijeme, je tou zvltnou prleitosou. Nahanie, stres je nekvalitou ivota. Prca bez odpoinku je

trestom za jej nevydaren plnovanie a neuspokojiv organizciu. Pre zdravie, krsu due a tela, potrebujeme pravideln pohyb

portovanie, tanec, i turistiku. Zdravie si zachovme, ak jeme to, o potrebujeme, a nielen to, o

nm chut. Najinnejm nstrojom na dosiahnutie lepej kvality ivota je

kvalitn vzdelanie, so systmom kovch kompetenci. Viac tajme, zapovajme sa do obbench meldi, sadnime si na

terasu a obdivujme vhad. Kvalita ivota vyaduje nleit materilne zabezpeenie. Bohat je

ten, kto potrebuje najmenej. Venujme viac asu rodine a priateom, navtevujme miesta, ktor s

nm prjemn. Najrchlej spsob ako zska lsku, je da lsku. Najrchlejie

ako ju strati, je dra ju v zovret. ivot je reaz radostnch udalost a nielen prevanie. Kvalitu ivota uruje aj zdrav, bezpen ivotn prostredie

a bvanie. Obdivujme prrodu vdy a vade, to znamen i. Neoddiaujme ni, o nm prina rados a smiech. Kad de, kad hodina, kad minta s zvltne. A nikdy nevieme, i to nebude posledn.


9

Neime tak, ako by sme ani nikdy nemali zomrie, lebo potom

zomierame tak, ako by sme ani nikdy neili. Zmyslom ivota je tvoriv sebarealizcia, hrdos z vykonvanej

prce a produktvna lska. ivot je uvanie spolonch udalost Kvalitu ivota vytvra tvorivo-humnny lovek so sebariadenm

vlastnho JA. Kvalita ivota je vsledkom vzjomnho psobenia socilnych, zdravotnch, ekonomickch a environmentlnych podmienok, tkajcich sa udskho a spoloenskho rozvoja. Na jednej strane ju tvoria objektvne podmienky na dobr ivot a na strane druhej subjektvne prevanie dobrho ivota. Objektvna strnka kvality ivota je o napan socilnych a kultrnych potrieb v zvislosti od materilneho dostatku, spoloenskej akceptcie jednotlivca a fyzickho zdravia. V rmci zisovania stavu objektvnej kvality ivota sa tak uplatuj indiktory z oblasti demokracie a participcie, ekonomickej spravodlivosti, zdravia a vzdelania a bezpenosti. Objektvnu strnku kvality ivota vye 150 krajn sveta monitoruje od roku 1990 United Nations Development Programme (Rozvojov program OSN). Kadorone zverejuje poradie krajn poda Human Development Index. Ide o indiktor zloen z troch hlavnch poloiek:

1. vka hrubho domceho produktu na jednho obyvatea 2. priemern stupe dosiahnutho vzdelania 3. oakvan dka ivota

Kvalita ivota nie je priamo mern vke hrubho domceho produktu. Na subjektvne prevanie dobrho ivota maj podstatn vplyv faktory ako s materilny dostatok, jednotlivca, zdravie, vkonnos, skromie, bezpenos, spoloensk akceptcia, emocionlne nastenie. Subjektvna kvalita ivota je o dobrom ivotnom pocite, pohode a spokojnosti s vecami okolo ns. Na meranie sa pouvaj daje zskavan prostrednctvom prieskumov verejnej mienky. Stratgia udskho rozvoja sa zasadzuje o celkov progres spolonosti, ktor umon uom i dlh, zdrav a plnohodnotnej ivot. Zkladnmi znakmi kvality ivota s

zdravie a dlh ivot primeran vzdelanie kpna sila obyvatestva zamestnatenos a prca socilne vzahy a rodina ivotn prostredie a bvanie ale aj in celospoloensk hodnoty (sloboda, demokracia,

bezpenos, spravodlivos, morlka, lska)


10

1. zdravie a dlh ivot

Ukazovateom tohto znaku je naprklad priemern dka ivota muov a ien, zdravotn starostlivos o ud v tte, vdavky ttu na zdravotn starostlivos o loveka, dokonalos zdravotnckych sluieb, kvalita ivotnho prostredia. Poznme mnoho ukazovateov, ktor doku kvantifikova rzne dimenzie udskho rozvoja. Zdravie loveka, ktor je jednou z hlavnch podmienok kvalitnho ivota, mono dokumentova dajmi o chorobnosti, dke ivota, zdravotnckych zariadeniach a na zklade vhodnch dajov mono zdravie dokonca medzinrodne porovnva. Je potrebn udrova a zvyova kvalitu potravn a presadzova zsady zdravej vivy obyvatestva. Z pohadu procesu vuby je potrebn si postavi otzky, i koly vychovvaj zdravho loveka, ak je podiel koly na zdrav iakov, ako ich vychovvaj k ochrane ich zdravia, ak je psychick za iakov, stresy, ivotn prostredie. S koly veden tak, aby vyuovacie hodiny neprispievali k nrastu potu neurotikov, psychosomatickch mrzkov, agresvnych jednotlivcov, i niiteov ivotnho prostredia ?

2. primeran vzdelanie

Vzdelanie je najinnejm nstrojom na dosiahnutie lepej kvality ivota. Vzdelan lovek m viac anc uplatni sa na trhu prce a zvyajne je za svoju prcu aj lepie ohodnoten. Opatrenia, ktor zlepia prstup ud k vzdelvaniu a informcim, maj pozitvny vplyv na zlepovanie kvality ivota. Vyie vzdelanie znamen viac monost udskho rozvoja. Vetky investcie smerovan do tejto oblasti prinaj do ivota lepiu kvalitu, maj vek nvratnos, ktor sa asto podceuje. Preto je potrebn vytvra podmienky pre rovnos prstupu k vzdelaniu. Ukazovateom je tu percento gramotnch obyvateov ttu, percento maturantov, vysokokolsky vzdelanch ud. Primrna gramotnos sa vyjadruje percentom ud, ktor vedia ta, psa, pota. Druh je jazykov gramotnos koko percent ud ovlda cudz jazyk. Tretia gramotnos je potaov schopnos komunikova prostrednctvom potaov, vyuva potae pri rieen loh kadodennho ivota. Dostupnos informanch technolgi (ktor je predpokladom ich pouitia) je stle vznamnejm ukazovateom kvality ivota.


11

kolsk systm na Slovensku trp nielen veobecnm nedostatkom financi, ale aj medzerami v koncepno-legislatvnej a metodickej oblasti. Chbajce prepojenie trhu vzdelvania a trhu prce spsobuje, e mnoho absolventov kl nenachdza pracovn uplatnenie vbec, resp. nie vo svojom odbore. Vznamnm initeom ovplyvujcim kvalitu ivota mladej genercie je aj kvalita poskytovanej vuby. Tto zvis vo vznamnej miere od udskch zdrojov, predovetkm od kvalifikovanosti a odbornosti uiteov.

Ak zdravie je prvoradm predpokladom kvalitnho ivota, potom vzdelanie je jeho prvotnm naplnenm.

3. kpna sila obyvatestva

Mierou uvedenho znaku kvality ivota me by suma peaz, alebo vekos pracovnho asu, vynaloenho na nkup definovanho spotrebnho koa. Vytvoren produkt na obyvatea je na Slovensku niekokonsobne ni ako v najvyspelejch ekonomikch sveta. Preto je nutn zvyovanie podielu HDP na obyvatea a jeho rozdeovanie tak, aby sa zlepovala kvalita ivota. Zvyovanm kvality produkcie zabezpei ochranu spotrebitea, zvyova ochranu verejnch zujmov a efektvnos dohadu na trhu.

4. zamestnatenos a prca

Ak sa hovor o vzdelvan ako o zkladnom nstroji na zvyovanie kvality ivota, potom treba poveda, e najefektvnejou formou realizcie nadobudnutch schopnost a kvalifikcie je zamestnanie. Na zskanie primeranho, slunho ivotnho tandardu - ako jednej z hlavnch dimenzi udskho rozvoja - potrebuje prevan as populcie pracova a ma prjem z prce. Nezamestnanos patr zrove medzi najplivejie spoloensk problmy, a kad jednotlivec ju pociuje vemi citlivo. Je sce pravda, e nezamestnanosou je postihnut predovetkm produktvna zloka obyvatestva, ale tento fenomn sa nepriamo dotka aj pred- a poproduktvneho obyvatestva. Napr. deti v rodinch, kde je jeden alebo obaja rodiia nezamestnan, maj podstatne menej monost rozvoja. Vyia nezamestnanos taktie zniuje objem verejnch financi napr. na valorizciu starobnch dchodkov (zvyuje sa daov zaaenie, rastie tlak na dvky v nezamestnanosti). (Ne)zamestnanos sa dotka kvality ivota celej spolonosti. Uplatovanie absolventov (najm) strednch kl na trhu prce je jednm z markantnch ukazovateov efektvnosti vzdelvacieho systmu. Na druhej strane je znme, e absolventi kl veobecne patria k najviac ohrozenm skupinm na trhu prce. Na Slovensku chba v tejto oblasti stratgia, zaoberajca sa preventvnym sledovanm potrieb zamestnanosti v slade s aktulnym i perspektvnym populanm vvojom, hospodrskou truktrou reginov, skladbou zamestnan poda jednotlivch rezortov, oakvanou potrebou pracovnch sl, ich rekvalifikciou a pod. Tto skutonos spsobuje, e v slovenskom kolskom systme nie je vytvoren dostaton tlak na zabezpeovanie sptnej informcie o uplatovan sa absolventov kl v praxi.


12

5. socilne vzahy a rodina

Priazniv medziudsk vzahy s innou prevenciou proti zniovaniu kvality ivota. Vzahy medzi umi v spolonosti, na pracovisku, v rodine ovplyvuj kadodenne ivot jednotlivcov. Ak je rodina postaven na zdravch medziudskch vzahoch, potom je podstatne menej nchylnejia na zniovanie svojej ivotnej rovne ako rodina s rozvrtenmi vzahmi. K podpore zdravch rodinnch vzahov me prispie cel sbor opatren, napr. systm rodinnch prdavkov, rodiovsk a sexulna vchova, spravodlivejie rozdelenie platenej a neplatenej prce medzi eny a muov, ale aj reforma dchodkovho systmu, vzdelvania, podpora bytovej vstavby. Prevenciou proti zniovaniu kvality ivota det je primeran materilne a duevn bohatstvo rodiov.

6. ivotn prostredie a bvanie

Kvalitu ivota uruje aj prostredie, v ktorom udia ij, i bvaj. Jej vrazom je cta loveka k okoliu, kultra vonoasovch aktivt ud v ivotnom prostred. Je potrebn propagova zdrav a bezpen ivotn prostredie, zvyova dostupnos a kvalitu bvania. Poda dlhodobej vzie rozvoja slovenskej spolonosti pre kvalitu ivota (Ekonomick stav SAV, 2008), okrem geopolitickej bezpenosti, s pre obyvateov Slovenska dleit tie otzky dostatku zdravch potravn, zdravej pitnej vody, existencia zdravho ivotnho prostredia, dostatku energie pre navyknut spsob ivota, monosti poda potreby presva v priestore a vzjomnej komunikcie. Vetky tieto otzky viauce sa na zlepovanie kvality ivota obanov Slovenska vemi tesne svisia s environmentlnou dimenziou budceho udratenho rozvoja Slovenska.

7. sloboda, demokracia, bezpenos, spravodlivos, morlka, lska

Do mozaiky udskho ivota patria aj podmienky, ktor sa nedaj jednoducho kvantifikova, pretoe maj skr abstraktn, subjektvny charakter: napr. pocit slobody, osobn bezpenos, spravodlivos, morlka, lska, ale naprklad aj schopnos loveka rozvja hodnoty. Je nutn trvale zlepova kvalitu vzahu obana a verejnej, resp. ttnej sprvy, zvyova hrdos obanov ku ttu, reginu i k vlastnej organizcii. Pocit zmysluplnho a astnho ivota vznik kombinciou priaznivho psobenia vonkajieho prostredia na rozvoj udskch monost, a schopnost ud tieto prleitosti rozvin v slade so svojimi potrebami a zujmami. Tento stav nemono presne zmera alebo porovnva - m nespoetn mnostvo podb a kad jednotlivec ho me vnma inak. ance na kvalitn ivot rast, ak maj udia viacej prleitost na napanie svojich ivotnch hodnt. Zjednoduene by sa mohla kvalita ivota definova ako miera zdravotnho stavu, vzdelania, materilneho bohatstva ud, medziudskch vzahov a stavu ivotnho prostredia. lovek ivot ozna za kvalitn (dokonal, hodnotn, uiton) vtedy, ak je spokojn sm so sebou, s vykonvanou prcou, s medziudskmi vzahmi, s prostredm, v ktorom ije.


13

IVOT a KOLA Pripravuje kola ud pre ivot, alebo pre testy ?

ivot je vlastn dielo. Nie prebva, ale i. Tvori znamen i. Rozvoj osobnosti je rozvojom zodpovednosti za

dobro, krsu a pravdu. Sloboda nie je len monos vetkho, ale aj zodpovednos za vetko.

Vzdelvanie s lskou a zodpovednosou m smerova k sebavzdelvaniu, a autonmii osobnosti.

Kad systm bez komplexnej a kvalifikovanej sptnej vzby degeneruje.

Chyba nie je nieo zl urobi, chyba je nepoui sa z toho. Sprvne pomenovanie problmu bva zaiatkom jeho konca.

Vnikne do podstaty kadej veci, ak ju nazve pravm menom. Pomenovanie pravm menom je aj vecou svedomia. Ak vzdelvanie je uren ako najvyia priorita,

tak poda toho treba aj prideli financie inak je to len nevzdelan prstup k problmu vzdelvania.

Ekonomika pomha kvalite koly, ale nie ekonomick ndza ako hlavn dozorca nad pedagogickmi procesmi, pri absencii nielen

spoloenskho svedomia. Veci mu by nedokonal, nerobme zl veci.

Sprvne robi dobr veci v kolstve znamen neustle zlepova vubu pre zskanie vzdelania pre osobn kvalitn ivot,

pre zapojenie sa do spolonosti a sveta prce. Ak chce kola ui to, o lovek potrebuje pre kvalitn ivot, ona

mus by v prvom rade priestorom pre kvalitn ivot loveka. kola ako ivotn priestor nielen miesto, kde sa u,

ale kde sa ije. ivot je uenie sa a uenie sa ivotom.

Ku kvalitnmu ivotu potrebuje vysok frustran toleranciu, emocionlnu inteligenciu, tvorivos, relne vnmanie sveta, dobr komunikciu, efektvne riei konflikty, prekonva zae, umenie odpova, logick myslenie, rozhodovacie procesy, procesy dokazovania a argumentovania, prcu s informciami, autoregulciu, at.

astie je by sm sebou

a v tvorivej aktivite rozvja hodnoty ivota, prispieva k rozvoju kultry spolonosti

K astiu nie je iadna cesta.

astie je cesta, nie cie cesty.

blaško, m.Úvod do modernej didaktiky ii

Documents