Ženy, ktoré zažívajú násilie o ňom často nehovoria. Majú pre to mnoho legitímnych dôvodov. Násilní muži sa často vyhrážajú svojím partnerkám a ženy sa obávajú, že tieto vyhrážky uskutočnia. Mnoho žien zažíva pocity viny a hanby za násilie, ktoré zažívajú. Počas života v násilnom vzťahu ženy robia množstvo aktívnych krokov, prostredníctvom ktorých chránia svoj život a životy svojich detí.

Opakovane vyhľadávajú pomoc a podporu v prostredí od svojich blízkych, známych a na rôznych inštitúciách. Často krát sa stretnú s nepochopením, hodnotením a obviňovaním zo strany ľudí, u ktorých hľadajú pomoc a podporu. Po takýchto skúsenostiach môžu nadobudnúť pocit, že zo situácie násilia neexistuje východisko a nikto im nepomôže.

Preto je veľmi dôležité, aby odborníci a odborníčky, ktorí a ktoré prichádzajú do kontaktu so ženami, ktoré zažívajú násilie a mužmi, ktorí sa násilne správajú, mali čo najviac informácií a čo najlepšie a do hĺbky tejto problematike rozumeli.

Nie je jednoduché rozprávať o násilí, alebo sa naň pýtať. Ak máte podozrenie, že žena zažíva násilie, ale nemá viditeľné zranenia, alebo s ňou nemáte vybudovaný dôvernejší vzťah je vhodné pýtať sa na násilie nepriamo:

Odkrytie skúsenosti s násilím si vyžaduje súkromie, dôvernosť a prejavenie záujmu. Mnoho žien čaká na to, aby sa ich niekto opýtal na násilie, ťažko sa im začína hovoriť o násilí samým. Ak ženu poznáte dlhšie a máte s ňou vybudovaný dôvernejší vzťah, môžete sa na násilie pýtať priamo:

Ak žena odmieta odpovedať na vaše otázky nikdy ju nenúťte a nenaliehajte na ňu. Skôr sa jej pokúste vysvetliť, prečo ste sa jej na násilie opýtali. Ubezpečte ju, že ak by sa chcela rozprávať, alebo vyhľadať pomoc, môže sa kedykoľvek vrátiť. Ak sa so ženou pravidelnejšie stretávate, pokúste sa vrátiť sa k téme, nikdy sa neuspokojte s tým, že ste sa raz opýtali a to je všetko, čo ste mohli urobiť. Dajte jej najavo, že rozumiete jej pocitom a že ju chápete. Dajte jej telefónne čísla, na ktorých môže vyhľadať pomoc, ak sa tak rozhodne urobiť.

„Je u vás doma všetko v poriadku?“

„Vychádzate so svojim partnerom dobre?“

„Nemáte nejaké problémy v partnerskom vzťahu?“

„Ublížil vám niekto blízky v nedávnej minulosti?“

„Kontroluje vás váš partner neustále (kde ste, čo robíte, s kým ste a kedy prídete)?“

„Kontroluje vám manžel/partner telefón, kabelku alebo e-maily?“

„Bráni vám v stretávaní sa s rodinou a priateľmi alebo vám takéto stretnutia vyčíta?“

„Žiarli na vás partner bezdôvodne?“

„Prečo od neho neodídete?“

„Pohádali ste sa pred tým, ako vám ublížil?“

„Ako s ním môžete po tom všetkom ostať?“

„Viete prečo vám ubližuje?“

„Neprovokovali ste ho?“

„Prečo ste nevyhľadali pomoc skôr?“

„Prečo sa k nemu vždy vrátite?“

„Ja na vašom mieste by som už dávno odišla, niečo urobila.“

„Mali by ste odísť aspoň kvôli deťom“

„Prečo nevoláte políciu?“

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

„Máte niekedy strach zo svojho partnera, alebo iných členov rodiny?“

„Udrel, vás niekedy váš partner alebo zbil?“

„Ponižuje vás nejako váš partner?“

„Zničil niekedy váš partner veci, ktoré máte rada, na ktorých vám záleží?“

„Ponižoval vás, zastrašoval alebo vyhrážal sa vám niekedy?“

V spoločnosti existuje množstvo mýtov a predsudkov o problematike násilia páchaného na ženách v intímnych vzťahoch.

ako postupovať, ak sa stretnete s prípadom násilia páchaného na ženách

Všetky tieto otázky ubližujú ženám a prenášajú zodpovednosť za násilie na ženu. Zodpovedný za násilie je vždy ten, kto ho pácha.

AKO SA PYTAT NA NASILIE?

”

”

”

”

Hovoriť o skúsenosti s násilím nie je ľahké. Je veľmi dôležité, aby ste sa pokúsili získať si dôveru ženy, s ktorou hovoríte. Vytvorte pre váš rozhovor bezpečné a príjemné prostredie (hovorte so ženou osamote). Je dôležité pamätať si, že aj najmenší náznak nedôvery z vašej strany, alebo akýkoľvek náznak obviňovania ženy z toho, že je za násilie zodpovedná, môže žene zabrániť v tom, aby o násilí hovorila a vyhľadala pomoc, keď ju bude potrebovať. Nereagujte šokovane, keď odhalí svoju skúsenosť s násilím. Takáto rekcia podporí v žene pocity izolácie a vieru, že násilie, ktoré zažíva je ojedinelé. Pýtajte sa ženy otázky, ktoré sa začínajú slovami „Ako“, „Kedy“ a „Kto“. Nikdy nezačínajte otázky slovom „Prečo“.Podporte ženu a dajte jej najavo, že rozumiete jej pocitom a že ju chápete. Prejavte záujem o jej situáciu. Takto ju môžete podporiť v tom, aby vám o svojej skúsenosti s násilím povedala. Zaujmite postoj k násiliu páchanému na ženách v intímnych vzťahoch. Povedzte jej, že násilie páchané na ženách a deťoch je trestný čin a zodpovedný za násilie je vždy ten, kto ho pácha. Neobviňujte ženu z násilia, ktoré zažíva, ani nehodnoťte život a skúsenosti ženy s násilím.Poskytnite žene informácie o násilí, napr. o jeho frekvencii a dynamike. Hovorte s ňou o zdrojoch a možnostiach podpory v prostredí. Spolu so ženou pre ňu hľadajte dostupné špecifické služby. Nenúťte ženu robiť kroky, ktoré nechce alebo sa obáva urobiť. Ženy sú expertky na svoju situáciu a najlepšie vedia, ktoré kroky môžu ohroziť ich alebo ich deti. Rešpektujte voľbu ženy a dajte jej toľko času, koľko potrebuje, aby mohla uskutočniť niektoré rozhodnutia a kroky.Ubezpečte ženu, že ak by sa chcela porozprávať, alebo vyhľadať pomoc, môže sa k vám kedykoľvek vrátiť.

Najdôležitejšou úlohou je zaistiť žene a deťom bezpečie.Pristupujte k žene s rešpektom a úctou. Počúvajte, čo hovorí, nevynášajte súdy a hodnotenia, preukážte jej empatiu a dôveru.Dôverujte žene a dajte jej najavo, že jej chcete pomôcť. Berte vážne, čo žena hovorí a tiež násilie, o ktorom hovorí. Usilujte sa posilniť ženu tým, že jej poskytnete dostatok priestoru a informácií na to, aby sa mohla rozhodnúť o krokoch, ktoré chce urobiť. Nikdy nerobte rozhodnutia za ženu, alebo rozhodnutia, ktoré s ňou neprediskutujete, alebo o ktorých nebude vedieť (a to ani v prípade, keď si myslíte, že robíte to najlepšie rozhodnutie, ktorým jej pomôžete).Premyslite spolu so ženou také možnosti konania, ktoré jej pomôžu znova získať kontrolu nad vlastným životom.Rešpektujte dôverné informácie, ktoré vám žena povedala a snažte sa rozpoznať hroziace nebezpečenstvo pre ženu a deti, ak tieto informácie posuniete ďalej, alebo prezradíte iným.Vyjadrite svoj postoj k násiliu páchanému na ženách – v prípadoch násilia nie je na mieste zostať nezaujatí/é a neutrálni/e, ide predsa o páchanie trestného činu, za ktorý musí niesť zodpovednosť ten, kto ho pácha.Poskytnite žene informácie o jej právach, sociálnej a finančnej pomoci, ubytovacích možnostiach a podpore.Ak žene navrhujete možné kroky, dôsledne jej vysvetlite, čo to znamená, aký bude ďalší postup a čo z toho môže vyplývať. Pri akomkoľvek návrhu na riešenie, ktorý ponúkate, hovorte so ženou o možných rizikách a pýtajte sa jej na možné vystupňovanie násilia, keď sa jej násilný manžel/partner o týchto krokoch dozvie.Berte vážne to, keď vám žena hovorí, že sa cíti v ohrození života alebo zdravia a nepodceňujte a nezľahčujte tieto obavy.Je dôležité, aby ste vedeli o špecializovaných miestach pomoci pre ženy a deti, ktoré zažívajú násilie a spolupracovali s organizáciami, ktoré ženám a deťom zažívajúcim násilie pomáhajú.Postarajte sa aj o svoju bezpečnosť a bezpečnosť vašich kolegov a kolegýň.

Najdôležitejšia otázka, ktorú si musíte položiť a zodpovedať pri uskutočnení akejkoľvek intervencie a akýchkoľvek krokov je:

Prispeje moja intervencia k väčšej bezpečnosti ženy a detí, alebo naopak ich ohrozí a zvýši nebezpečenstvo ďalšieho a závažnejšieho násilia?

Pamätajte na to, že ženy majú sklon z násilia obviňovať samé seba. Zažili, alebo stále zažívajú situácie, ktoré v nich zanechali hlboké traumatické skúsenosti a preto možno niekedy reagujú spôsobom, ktorý sa vám môže zdať zvláštny alebo nepochopiteľný (napr. obraňujú násilného partnera, ospravedlňujú jeho násilné správanie, alebo sa nepamätajú na mnohé situácie presne a podobne).

Ochrana a bezpečie ženy a jej detí je najdôležitejším cieľom každej pomoci

pri rozhovore o bezpečí vám môžu pomôcť tieto otázky:

pri poskytovaní pomoci ženám a deťom zažívajúcim násilie sa riaďte týmito princípmi:

.

.

.

.

....

.

.

.....

.

.

AKO SME UŽ SPOMÍNALI BEZPEČIE ŽIEN A DETÍ JE VEĽMI DÔLEŽITÉ. Preto je dobré so ženou, ktorá je ohrozená násilným správaním manžela, alebo partnera, hovoriť o jej bezpečí a bezpečí jej detí.

„Ako ste sa pokúšali v minulosti ochrániť seba a svoje deti?“

„Pomohla niektorá z týchto stratégií?“

„Pomohla by vám niektorá teraz?“

„Čo cítite, že potrebujete pre svoje bezpečie teraz?“

„Z čoho máte obavu?“

„Čo si myslite, že sa stane ak napr. zavoláte políciu, pôjdete situáciu hlásiť na ÚPSVaR a pod.“

„Akým spôsobom vám môžem pomôcť?“

„Kto iný by vám vo vašej situácii mohol pomôcť a ako?“

www.fenestra.sk

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.