8.1 Príloha - Projektové vyučovanie Východiskom projektového vyučovania je projekt. W.J. Killpatrik, tvorca myšlienky

projektového vyučovania, ešte začiatkom 20. storočia projekt charakterizoval (Valenta,

1993) ako jasne navrhnutú úlohu, ktorú je možné predložiť žiakom tak, aby sa im zdala

životne dôležitou, aby sa približovala skutočnej činnosti dospelých, čím zdôraznil

praktický a utilitárny charakter projektu. Žanta (1934) uvádza, že projekt je účelne

organizovaný súhrn myšlienok zoskupených okolo dôležitého strediska praktického

poznania smerujúceho k určitému cieľu. Ďalší autori (Skalková 1995; Kožuchová a kol.

1997) zdôrazňujú skúsenostnú stránku projektového vyučovania. Vychádzajú

z presvedčenia, že v dieťati sa prebúdza prirodzený záujem o poznanie práve

v kontakte s reálnou životnou situáciou, ktorá mu je blízka. V tradičnom vyučovaní si

žiaci najskôr osvojujú vedomosti, až potom sa hľadá ich uplatnenie v praxi.

V projektovom vyučovaní si žiaci vedomosti osvojujú spontánne v procese činnosti.

Zástancovia projektového vyučovania sú toho názoru, že nie je možné od seba oddeliť

poznanie a činnosť, prácu rúk a prácu hlavy. Tieto procesy prebiehajú súčasne a sú

neoddeliteľné.

Základné črty projektového vyučovania

V porovnaní s tradičným vyučovaním má projektové vyučovanie mnoho odlišností.

Základné črty projektového vyučovania sme sa pokúsili vyjadriť v nasledujúcej schéme

(obr. 3):

Obr. 3: Základné črty projektového vyučovania a vzťah k rozvoju osobnosti žiaka

V triede dochádza veľmi často k mimoriadnym udalostiam, ktoré sú pre najmladších

žiakov veľmi dôležité (napr. spolužiak mal dopravnú nehodu, pred školou vyrúbali

Aktuálna situácia Koncentrácia na tému Bádateľsko-výskumný charakter Interdisciplinarita Tímová realizácia Orientácia na produkt Prezentácia výsledkov Zodpovednosť žiaka za učenie

Záujem Sebarealizácia

Aktívna participácia

Sebaregulácia

Argumentácia

Radosť

PROJEKT

okrasný ker a pod). Učiteľ môže túto udalosť obísť, môže na ňu krátko reagovať, alebo

sa jej rozhodne systematickejšie venovať pozornosť. Projektové vyučovanie vychádza

z aktuálnej situácie v zmysle „teraz a tu“. V projektoch prichádza šanca vyrovnať sa

s reálnymi problémami v rozsahu, aký si žiaci želajú.

Kameňom úrazu tradičnej školy je veľké množstvo učebnej látky, ktorú musí učiteľ

so žiakmi „prebrať“. Nie vždy ide o podstatné informácie a mnohé z nich nemajú

dostatočný vzťah k svetu žiaka. Základnou myšlienkou projektového vyučovania je

koncentrácia učiva, mnohotvárnosť a maximálne využívanie medzipredmetových

vzťahov. Základným momentom projektového učenia je téma, ktorej nosnosť a šírku

predurčuje projekt, ku ktorému žiaci pristupujú z rôznych pohľadov. Téma funguje ako

kostra pre organizáciu myšlienok, materiálov a činností tak pre učiteľa ako aj pre žiaka.

Koncentráciou učiva sa žiak upriamuje na vedomosti, ktoré majú dostatočný vzťah

k jeho svetu. Zabraňuje sa tomu, aby sa poznanie rozpadlo do rôznych oblastí.

Projektové vyučovanie poskytuje možnosti pre experimentálnu a bádateľskú činnosť. Kognitívnym zámerom projektového vyučovania je podnietiť žiaka k tvorbe

množstva nápadov, hľadať odpoveď na množstvo otázok, riešiť problémy. Ide tu o to,

aby žiak aktívne spracúval podnety prírodného a sociálneho prostredia do svojho

poznania. Na základe vlastnej aktivity odhaľoval vzťahy a pravidlá. Učiteľ si je

vedomý, že predpoklady žiakov mladšieho školského veku sú iné ako u dospelých a

nie vždy totožné so skutočnosťou, preto by mal počítať s prirodzeným detským

myslením a akceptovať aj omyly, ktoré žiaci robia na ceste poznania. Experiment

predpokladá robiť aj chyby. Žiak má teda právo objavovať nové s možnosťou omylu.

Dôležité je to, aby žiak vedel, že za omyl tohto druhu nebude negatívne hodnotený.

Bádateľská činnosť sa u žiakov mladšieho školského veku teší veľkej obľube, pretože

im umožňuje pracovať samostatne, tvorivo a vlastným tempom.

Ďalším charakteristickým znakom projektového vyučovania je interdisciplinarita. Projekty svojou podstatou ponúkajú celistvé poznanie, sú teda i hodnotným

prostriedkom prekonania izolácie informácií v jednotlivých predmetoch. Napríklad téma

„Naše mesto“ môže byť prebratá z uhla pohľadu pracovného vyučovania, vlastivedy,

materinského jazyka, ekológie, matematiky, výtvarnej výchovy i iných prístupov.

V projekte sa môžu prepojiť a vzájomne obohatiť disciplíny, ktoré boli tradične

považované za oddelené a vzájomne vzdialené – napríklad umelecké a prírodovedné

oblasti.

Pokiaľ majú žiaci profitovať z projektu, musí byť v ňom začlenená požiadavka

tímového úsilia. Projektové vyučovanie znamená prirodzené prepojenie činnosti detí

do zmysluplnej tímovej práce. Projekty ponúkajú vhodné prostredie pre tréning tímovej

práce. Spolupráca znamená pracovať spoločne pre spoločný cieľ. Ide o základnú

životnú zručnosť. Takmer neexistuje zamestnanie, kde by sa nevyžadovala

kooperatívna práca. Zamestnanci musia stále viac o pracovných problémoch

rozhodovať spoločne. Podľa viacerých autorov spĺňa tímová práca aj ďalšie ciele:

pomáha žiakom rozvíjať schopnosť pracovať v tíme, ktorá je veľmi dôležitá pre

úspech v živote,

zlepšuje spracovanie informácií,

slúži ako prostriedok pre vykonanie určitej činnosti, pokiaľ je pre túto činnosť

najvhodnejšia.

Charakteristickým znakom projektového vyučovania je orientácia na produkt. Už

bolo povedané, že projekt je zameraný na bežné problémy života. V bežnom živote

prináša práca spravidla produkt. Aj projektové vyučovanie vyžaduje dokumentáciu

priebehu i výsledku učenia, jeho prezentáciu pre školu i mimo školy (záznamy,

nástenky, modely, portfóliá, nástroje, výrobné predmety a pod.).

Ďalším charakteristickým znakom projektového vyučovania je verejná prezentácia výrobkov spojená s argumentáciou. Robí sa pred triedou, žiakmi a učiteľmi iných

tried, celou školou, rodičmi, ale aj verejnosťou. Na prezentáciu bývajú pozvaní tí,

ktorých sa problematika riešená v projekte bezprostredne dotýka. V tradičnej

pedagogike sa zanedbáva rozvoj hodnotiaceho myslenia žiakov, projektové

vyučovanie je postavené práve na tomto hodnotení. Podľa M. Zelinovej a M. Zelinu

(Kolláriková a kol., 1997) je hodnotiace myslenie trénovateľnou psychickou funkciou,

ktorá sa dá programovo rozvíjať. Tvrdia, že hodnotiace myslenie má svoju postupnosť

a navrhujú ho rozvíjať v tejto postupnosti:

a) reflexívne hodnotenie – hodnotenie na základe celkového dojmu,

b) kriteriálne hodnotenie – učíme žiakov tvoriť a používať kritériá,

c) v ďalšej etape učíme žiakov posudzovať závažnosť jednotlivých kritérií,

d) v poslednej etape učíme žiakov diskutovať, argumentovať o splnení týchto kritérií.

Charakteristickým znakom projektového vyučovania je skutočnosť, že za výsledok

učenia preberá zodpovednosť žiak. Je na ňom, kde a aké informácie vyhľadá, ako

ich využije v procese riešenia a k akým záverom dospeje. Nejde o náhodné získavanie

náhodných skúseností, ale o ich premyslenie, spracovanie a hodnotenie.

V praxi realizované projektové vyučovanie môže mať rozsah od niekoľkých hodín

až po niekoľko dní, či týždňov. Menšie projekty sa realizujú v rámci jednotlivých

predmetov, širšie projekty bývajú nadpredmetové. Vždy sa ale prejavuje snaha spojiť

obsah projektov s praktickým životom.

Etapy projektového vyučovania

Skalková (2008) uvádza tento postup projektového vyučovania:

1. Podnet - voľba situácie, ktorá pre žiakov predstavuje skutočný problém. V tejto

fáze projektového vyučovania je dôležité, aby si učiteľ ujasnil cieľ (tému

a podtémy v dostatočnom množstve, aby si žiaci mali z čoho vyberať). Zvolená

téma by pre žiakov mala predstavovať skutočný problém. Mali by to byť

situácie, ktoré vychádzajú zo sociálneho a životného prostredia žiakov. Môže sa

jednať o problémy, ktoré si žiaci sami zvolia a prejavujú o nich intenzívny

záujem. Učitelia tiež môžu vychádzať zo vzdelávacích programov (štátneho,

resp. školského), môžu hľadať väzbu na jednotlivé oblasti vzdelávania, či už

v rámci jednotlivých vyučovacích predmetov alebo prierezových tém.

2. Plánovanie – diskusia nad plánom riešenia zvoleného problému. V tejto etape

je dôležitou úlohou učiteľa podnietiť diskusiu všetkých žiakov tak, aby mali

možnosť vyjadriť svoj vlastný názor, svoju predstavu a mohli prejaviť vlastnú

iniciatívu pri realizácii projektu. Ďalej učiteľ prediskutuje so žiakmi plán riešenia

daného problému. Žiaci potom spoločne formulujú otázky (podtémy), ktoré budú

riešiť. Spoločne s učiteľom sa dohodnú na podobe výsledku (napr. výstava,

referát, dokumentácia). Vhodné je potom výsledný plán riešenia projektu

nechať v triede na viditeľnom mieste (napr. formou plagátu). Dôležité je tiež

naplánovať organizáciu projektu, jeho dĺžku, rozdelenie rol v skupinách, formy

výstupu a pod.

3. Realizácia - rozvíjajú sa činnosti vyžadujúce riešenie tohto problému. Skupiny

či jednotlivci sa venujú riešeniu svojich úloh, rozvíjajú sa aktivity a činnosti,

ktoré vedú k riešeniu samotných problémov. Žiaci sú samostatní, aktívne

spolupracujú v skupinách. Všetkým žiakom by malo byť jasné, kto, čo a ako

urobí. V tejto fáze žiaci pracujú so zdrojmi informácií, zbierajú materiál, pracujú

na produktoch rôzneho druhu.

4. Prezentácia - zverejnenie výsledkov - záver projektu. Skupiny žiakov

prezentujú výsledky svojej práce pred triedou, rodičmi alebo inými účastníkmi

podľa témy projektu. Nejde tu len o ukážku hotových produktov, ale o ich

prezentovanie (propagovanie). V počiatočnej fáze by mal učiteľ určiť body, čo

by mala prezentácia obsahovať (napr. ako sme postupovali pri rozdelení rolí

v skupine, kto sa na čom podieľal, ako sme úlohu zvládli, aké boli ťažkosti pri

realizácii projektu, na čo sme mimoriadne hrdí a pod.). Aby prezentácia nebola

len jednorazovým aktom, žiaci môžu svoje produkty umiestniť na viditeľnom

mieste triedy, školy, internetovej stránke a pod.

Postavenie učiteľa v projektovom vyučovaníUčiteľ má tri hlavné funkcie:

- usmerňujúcu,

- konzultačnú,

- hodnotiacu.

Postavenie žiakov v projektovom vyučovaníŽiaci sú v projektovom vyučovaní:

- plánovačmi a organizátormi činností (podľa vybranej podtémy),

- organizátormi fungovania skupiny,

- tvorcami produktu,

- prezentátormi výsledkov riešení svojich úloh,

- oponentmi,

- hodnotiteľmi,

- zodpovední za proces učenia.

Učiteľ má pripraviť projektové vyučovanie tak, aby u žiakov rozvíjal:- kritické myslenie,

- kooperatívne rozhodovanie,

- učenie sa multidisciplinárnym prístupom,

- zmysluplnosť učenia – využívanie poznatkov pri riešení spoločných projektov,

- záujem identifikovať problémy a spoločné úsilie hľadať a navrhovať ich riešenia.

Druhy projektovPoznáme rôzne druhy projektov. Spravidla ich môžeme charakterizovať:

I. podľa šírky zamerania a) jednopredmetový – téma je v rámci jedného vyučovacieho predmetu (napr.

ľudské obydlia, plagát, poviedka, štatistika sledovania televízie, pozvánka),

b) viacpredmetový – téma sa prekrýva s viacerými predmetmi – Pracovné

vyučovanie, Vlastiveda, Prírodoveda, Dopravná výchova (napr. škola a okolie,

životné prostredie).

II. podľa veľkosti riešiteľského kolektívua) individuálne – riešiteľom projektu je žiak (napr. darček pre mamičku),

b) skupinové – skupina žiakov rieši svoj projekt; Žiaci môžu pracovať vo dvojiciach

alebo v 3-6 členných skupinách (napr. čím kúriť v dome, vnútro žehličky),

c) triedne – trieda ako celok rieši jeden spoločný projekt; V rámci triedy môžu

vzniknúť menšie skupiny, ktoré riešia čiastkové problémy. Je potrebné dôsledne

koordinovať prácu skupín a priebežne „skladať“ celkový výtvor (napr. zber

druhotných surovín, triedenie odpadu, zber bylín a pod.).

d) školské – do projektu je zapojených niekoľko tried a spravidla aj niekoľko

učiteľov; O týchto projektoch by malo vedieť i vedenie školy, pričom

organizácia je náročnejšia (napr. mapovanie nebezpečných miest na ceste do

školy, školský časopis, starostlivosť o park pred školou a pod.).

e) medziškolské – projektu sa zúčastňuje niekoľko škôl; Pre komunikáciu medzi

školami sa používa elektronická pošta. Vhodnými sa javia družobné školy,

najlepšie z rôznych častí mesta alebo rôznych častí republiky (napr. ochrana

vzácnych pamiatok v regióne, čo vieme o našich priateľoch a pod.).

f) medzinárodné – projekt riešia žiaci z rôznych krajín sveta; Môžu to byť žiaci

dvoch spolupracujúcich škôl, potom je to obdoba medziškolských projektov,

alebo je vypísaná téma projektu a k jeho riešeniu sa pripojí ktorákoľvek škola

(napr. ako ochrániť Dunaj pred znečisťovaním; ako zabrániť detským úrazom

na cestách a pod.).

III. podľa spôsobu spracovania

a) jednorazový krátkodobý – žiaci si vyberú podtému a ihneď pracujú na projekte

až do jeho vyhodnotenia,

b) jednorazový dlhodobejší – žiaci dostanú úlohu a na projekte pracujú dlhšiu

dobu; učiteľ určí termín, kedy budú produkty vyhodnocovať,

c) riadený po krokoch – projekt je dlhodobý, žiaci získavajú poznatky po častiach

a na základe toho spracujú časť projektu; Po získaní ďalších poznatkoch

spracovávajú ďalšiu časť projektu (napr. oprava bicykla, výroba pomôcok na

elektrotehniku a pod.).

Pozitíva a negatíva projektového vyučovania

V súvislosti s uplatňovaním projektovej metódy (v praxi sa častejšie využíva názov

projektové vyučovanie) sa veľmi často hovorí o jej výhodách a nevýhodách. Je

nesporné, že táto metóda má množstvo výhod, ale pre jej nevýhody nie je možné

projektovú metódu využívať sústavne. Jej najčastejšie pozitíva a negatíva:

POZITÍVA PROJEKTOVÉHO

VYUČOVANIA

NEGATÍVA PROJEKTOVÉHO

VYUČOVANIA

- žiaci dostávajú súhrnné poznatky bez

fragmentácie, na určitý jav sa dívajú očami

cez prizmu viacerých predmetov (snaha

prepojiť vyučovanie so životnou realitou)

- žiaci majú možnosť pracovať v tíme, učia

sa vzájomne si pomáhať, rešpektovať názor

iných, vyjadriť svoj názor; rozvíja sa ich

pocit zodpovednosti

- žiaka výrazne aktivizuje a motivuje k

učeniu silnejšou vnútornou motiváciou, si

lepšie osvoja poznatky

- rozvíja žiaduce pracovné a študijné návyky

- aby bol projekt úspešný, musí byť zo

strany učiteľa dobre pripravený = náročný na

prípravu učiteľa

- neposkytuje dostatok času a priestoru na

precvičovanie získaných poznatkov (žiaci,

môžu prejsť na príjemnejšiu fázu projektu)

- náročné na čas

- rad učiteľov môže realizovať projektové

vyučovanie nie veľmi kvalitne

- projektové vyučovanie nezabezpečuje

systematickosť vzdelávania, čo môže

zanechávať veľké medzery vo vedomostiach

žiakov (pri neúčelnom využívaní

projektového vyučovania učiteľom)

Ukážka projektového vyučovania

Papiernikova krajina! (Krajcarová, J. a kol. – študenti PdF UK v Bratislave

štud. programu UPV v šk. r. 2009/2010 - upravená verzia)

Ročník : 4.

Projekt zahŕňa predmety: Pracovné vyučovanie a Výtvarnú výchovu

Tematický celok: Papier a kartón

Učivo: Pracujeme s kartónom

Téma: - Papiernikova krajina! – výroba „papiernika“, jeho sveta z použitých škatúľ

Predpokladaná dĺžka projektu: dvojhodinový kooperatívny projekt (integrácia

s výtvarnou výchovou)

Kognitívne ciele - vedieť vyhľadať informácie na internete, v knihách,

- vedieť určiť základné rozdiely medzi papierom a kartónom,

- poznať minimálne dva druhy kartónu,

- vedieť využiť v praxi nové poznatky o kartóne.

Psychomotorické ciele

- pracovať s kartónom (skladať, rozkladať, strihať, dierkovať, lepiť, kresliť),

- používať vhodné pracovné nástroje a pomôcky pri práci s kartónom

(nožnice, dierkovač),

- vedieť udržať hygienu a poriadok na pracovnom mieste.              

Afektívne ciele - niesť zodpovednosť za kvalitu svojich i spoločných výsledkov práce,

- vedieť spolupracovať s ostatnými žiakmi v skupine.

Vyučovacie metódy: - projektové vyučovanie,

- slovné - vysvetľovanie, rozhovor,

- praktické - práca s kartónom.

Pracovné pomôcky

PAPIERNIKOVA KRAJINA

Pomôcky: väčšie množstvo škatúľ, ktoré si žiaci nazbierali počas týždňa, lepidlo,

nožnice, papier, pastelky, farby (podľa potreby), povrázok, lepiaca páska,

knihy, internet, baliaci papier, fixky

Organizačná forma: skupinová práca na projekte

Význam projektu: Zhrnúť poznatky o papieri a kartóne. Získať pracovné zručnosti pri

práci s kartónom. Uplatniť pri tom predstavivosť a fantáziu. Dodržiavať zásady

bezpečnej práce s pracovnými nástrojmi. Uvedomiť si rozdiel medzi papierom a

kartónom, uvedomiť si, prečo balíme niektoré potraviny do škatúľ. Žiaci zistia, kde

všade sa môžeme stretnúť s kartónom, na čo ho používame. Zistia, v čom sa kartón

odlišuje od papiera, na čo sa dajú využiť staré škatule a uvedomujú si skutočnosť, že

škatúľ spotrebujeme veľa, a preto ich veľa ostáva ako odpad.

Výstup: Žiaci majú za úlohu počas týždňa nazbierať čo najviac škatúľ z kartónu.

-všimnúť si, čo všetko je balené do kartónových škatúľ,

-výroba postavičky „Papiernik“ z kartónu (pozri motiváciu), mesta, dopravných

prostriedkov, Papiernikovu rodinu, Papiernikovu izbu, dom,

-výroba plagátu,

-výroba knihy z nazbieraných informácií (využitie kartónu).

Plánovanie projektového vyučovania• rozdelenie žiakov do skupín (4 – 5 žiakov v skupine),

VÝROBA POSTAVIČKY „PAPIERNIKA“ Z KARTÓNU

PAPIERNIKOV DOPRAVNY PROSTRIEDOK

PAPIERNIKOV DOM PAPIERNIKOVA

RODINA

PAPIERNIKOVE MESTO

PAPIERNIKOVA IZBA

• vytváranie podtém k hlavnej téme, podtém máme mať viac, aby si žiaci mohli vybrať,

• vyhľadávanie informácií a zaujímavostí o kartóne - výroba, použitie (žiaci majú k

dispozícii encyklopédie, knihy, internet, učebnice, informácie si môžu zistiť aj doma

od rodičov, využijú ich pri projektoch i záverečnom spracovaní knihy,

• na baliaci papier si žiaci prichystajú návrh - plagát, na ktorý si spíšu všetky

pomôcky, ktoré budú na realizácii projektu potrebovať - tento plagát bude potom

súčasťou záverečnej prezentácie,

• vlastná realizácia - žiaci pracujú v skupinách, dohodnú sa na postupe a rozdelia

úlohy,

• výroba knihy o kartóne - záznamový denník - z papiera a lepenky - zaznamenajú

tam informácie, ktoré našli o kartóne, priebeh realizácie projektu,

• záverečná prezentácia - každá skupina svoj projekt prezentuje prostredníctvom

plagátu, kde majú zaznamenané poznatky o kartóne, kde je spôsob realizácie ich

podtémy na projekte,

• prezentácia môže prebehnúť v rámci triedy pred spolužiakmi, ale aj pred rodičmi.

Hodnotenie projektu

Hodnotenie skupín navzájom - čo sa žiakom páčilo na výrobku

iných skupín (ocenenie originality nápadu, technicky dokonalého

produktu, pestrosť materiálov...).

Hodnotenie jednotlivca - ako sa mu pracovalo v skupine, aké

problémy nastali, čo sa nové naučil. Podmienky hodnotenia je

potrebné oznámiť vždy pred začiatkom projektu.

Hodnotenie učiteľa – učiteľ zhodnotí prácu žiakov, ich pokrok v

učení a ich spoluprácu. Ostatní žiaci ho môžu doplniť, môžu

navrhnúť iné riešenie.

SPOLOČNÉ PRAVIDLÁ: konečný výrobok musí byť prevažne z kartónu plagát – návrh projektu (podtémy)originálna prezentácia – REKLAMAkniha – záznamový denník

Postup pri realizácii projektového vyučovania1. voľba témy – téma „Papiernikova krajina“ má nadviazať na predchádzajúce

hodiny prác s kartónom (skúmanie vlastností papiera a kartónu). Námet činnosti

vyplýva z motivácie, ktorá začala už pred týždňom (žiaci celý týždeň zbierali

škatule a nosili ich do školy). Žiak pozná, ako sa dajú predmety z bežného

života (škatule) využiť k tvorivej činnosti. Motivácia - vyrobte si krajinu, kde žije

náš kamarát Papiernik tak, aby ste použili škatule, ktoré ste si počas týždňa

nazbierali.

Žiaci vytvoria skupiny na základe žrebovania, každá skupina si môže svoju

podtému vybrať, ak budú mať záujem o jednu podtému dve skupiny, vyberá sa

žrebovaním.

2. plánovánie – žiaci sú rozdelení do skupín, učiteľ im vysvetlí, čo bude ich

úlohou.

Žiaci vyjadrujú svoje nápady, diskutujú o nich s učiteľom. Učiteľ im oznámi čas,

ktorý na projekt majú i spôsob hodnotenia. Učiteľ žiakov poučí o bezpečnosti pri

práci s nástrojmi - ostré predmety si požičiavajú od učiteľa.

Najskôr žiaci vyhľadajú všetky potrebné informácie o kartóne (knihy,

encyklopédie, internet) a zapíšu si ich. Potom spoločne vypracujú podrobný

plán projektu na baliaci papier. Zvolia si pomôcky, ktoré budú potrebovať.

Rozdelia si úlohy, kto čo bude vykonávať. Žiaci majú pomocou kartónových

škatúľ vymyslieť a zostaviť postavičku "Papiernika" a jeho mesto, dom, rodinu

Teraz všetci dávajte pozor, hlavne tí, ktorí ešte nemáte kamaráta. Z kartónu bol vyrobený…, dokáže…, je milý, tichý, čistotný, nevyžaduje takmer žiadnu starostlivosť…

napr. Dovoľte, aby sme vám predstavili Papiernika Emila, ktorý je vyrobený prevažne z kartónu. Pretože sa kartón vyrába z druhotných surovín, prispievame tým k ochrane životného prostredia. Ruky sú vyrobené tak, aby bol schopný nimi hýbať, kartón sme spracovávali strihaním, lepením…...atď.

a izbu. Môžu použiť aj iný druh kartónu alebo papiera, ktorý už poznajú

z predchádzajúcich hodín - uvedomia si rozdiel medzi papierom a kartónom.

Priebeh činnosti a postup zaznamenajú na osobitné papieriky, ktoré budú

predstavovať ich budúcu knihu. Závisí od každej skupiny, ako si prácu rozdelí -

písať knihu môže 1 - 2 žiaci alebo všetci na záver.

3. realizácia projektu – žiaci si zhromaždia svoj materiál, ktorý počas uplynulého

týždňa nazbierali. Zistia, že veľa výrobkov, ktoré kupujeme, je chránených

obalom z kartónu. Nachystajú si také pomôcky, ktoré budú potrebovať k

realizácii a začnú zostavovať "sochu", model podľa svojho plánu. Dohovárajú

sa na vykonávaných krokoch, rozdelia si prácu v skupine. Žiaci pri realizácii

projektu môžu zvoliť rôzne techniky - záleží na každej skupine, či škatule oblepí

papierom, alebo ich pomaľuje. Rozhodnutie je potrebné ponechať na žiakov. Aj

objekty môžu byť rôzne veľké. Premyslia si, ako majú svoj projekt predstaviť.

Môžu „Papiernikovi“ vymyslieť meno, do projektu zakomponovať rôzne prvky.

Ďalšia časť projektu je výroba knihy - záznamového denníka s využitím

kartónu. Záleží na samotnej predstavivosti žiakov. Na zviazanie môžu použiť

špagát, alebo ju dať do „rýchloviazača“. S narezaním kartónu môže pomôcť

učiteľ. Kniha by mala mať názov i autorov. Do knihy zaznamenávajú všetky

zaujímavosti a informácie, ktoré o kartóne zistili.

4. prezentácia – každá skupina predstaví svoj produkt originálnym spôsobom. Mali

by ostatných oboznámiť so základnými informáciami svojho projektu, a tiež

využiť zaujímavosti, ktoré si našli v literatúre. Spravidla žiaci svoj produkt

neprezentujú pred lavicami, ale na mieste, kde ho vytvorili. Ostatní žiaci

obklopia prezentujúcu skupinu. Aby bolo jasné, kto projekt prezentuje,

prezentujúci žiaci sedia spravidla okolo projektu, ostatní stoja okolo, počúvajú

prezentujúcich a na záver im kladú otázky. Zoznámenie sa s postavou

„Papiernika“ môže prebehnúť prostredníctvom dramatizácie alebo formou

reklamy, napr.:

Ďalej môžu vymyslieť slogan a pod. Súčasťou prezentácie je plagát, na

ktorom je zaznamenaný plán projektu. Žiaci povedia, či podľa neho postupovali

a čo počas práce zmenili. Predstavia aj knihu, ktorú vypracovali, zdôvodnia,

prečo a kde kartón použili. Ostatní môžu do nej nahliadnuť. Každá skupina má

priestor na prezentáciu, obhajovať prácu môžu pred triedou, školou alebo

rodičmi.

Individuálne vyrábané časti spojíme v jeden celok a vznikne projekt z názvom

PAPIERNIKOVA KRAJINA. Nájdeme miesto, kde objekty vystavíme, pripojíme

k nim aj plagáty a knihy, do ktorých môžu ostatní žiaci kedykoľvek nahliadnuť,

prípadne vyhľadať si nejakú zaujímavosť pre ich prácu.

5. hodnotenie – môže sa zčasti uskutočniť už počas prezentácie, keď sú žiakom

kladené otázky typu: „Ako ste si prácu v skupine rozdelili?“, „Mali ste možnosť

vyjadriť vlastný názor?“. Ostatní žiaci sa môžu vyjadriť, čo je na ich projekte

originálne a pod.

            Ďalej hodnotenie môže prebiehať formou hlasovania. Každý žiak si

zoberie toľko lístočkov, koľko je kritérií hodnotenia a svoj lístoček priloží k tomu

projektu, ktorý podľa neho najviac spĺňa požadované kritérium. Napr. žiak dá

lístoček k tomu projektu, ktorý sa mu vidí najoriginálnejší, ďalší lístoček dá

k projektu, ktorý je napr. technicky najdokonalejší, ďalší k výrobku, kde sa mu

najviac páčila prezentácia... Každá skupina má lístočky inej farby

a z pochopiteľných dôvodov nehodnotia výrobok svojej skupiny. Tak sa na

konci môže stať, že je niekoľko najlepších projektov, ale každý vyniká v niečom

inom. Učiteľ prácu hodnotí aj priebežne a na záver urobí celkové hodnotenie.

Zhrnie pozitíva a navrhne, ako ich spracovať tak, aby boli žiaci ešte úspešnejší.

Záver Projektové vyučovanie sa od 70. Rokov stalo trvalou súčasťou inovačného úsilia na

školách. Projektovým vyučovaním sa usilujeme prekonať nedostatky tradičného

vyučovania ako izolovanosť vedomostí a ich odtrhnutie od životnej praxe, pamäťové

učenie, nízku motiváciu žiakov a pod. Nekladieme si za cieľ nahradiť bežné

vyučovanie projektovým vyučovaním. Skôr nám ide o to, aby sa projektové vyučovanie

stalo vhodným doplnkom progresívnych vyučovacích postupov.

Literatúra:ČERNÁ, K.1999. Projektové vyučovanie na 1. stupni ZŠ. Rigorózna práca. Bratislava:

PdF UK.FARKAS-TEEKENS, H. a kol. 1993. Vyučovanie – umenie a znalosť. Amsterdam:

IPABO. KOLLÁRIKOVÁ, Z. a kol. 1997. Rozvoj kritického myslenia na ZŠ. Bratislava:

IUVENTA.KOŽUCHOVÁ, M. a kol.1997. Fenomén techniky vo výchove a vzdelávaní v ZŠ.

Bratislava: UK 1997.KOŽUCHOVÁ, M. – VARGOVÁ, M. 1997/98. Projektové vyučovanie na 1. stupni ZŠ.

Naša škola, č. 10, s. 17 – 19.SKÁLKOVÁ, J. 1995. Za novou kvalitu vyučování. Brno: Paido.SKALKOVÁ, J. 2008. Obecná didaktika. Praha: Grada. ISBN 078-80-247-1821

VALENTA, J. 1993. Pohledy – projektová metoda ve škole i za školou. Praha: Ipos Artama.

ŽANTA, R.1934. Projektová metoda. Praha.