7 expresÍvne terapie v sociÁlnej prÁci na ......41 7 expresÍvne terapie v sociÁlnej prÁci na...

41

7 EXPRESÍVNE TERAPIE V SOCIÁLNEJ PRÁCI NA SLOVENSKU –

SÚČASNÝ STAV A PROGRES

Expresívne terapie nepochybne patria k terapiám, ktoré si zaslúžia oveľa väčšiu

pozornosť nielen z teoretického, ale aj praktického hľadiska. Vo svete je ich využitie

široko spektrálnejšie ako na Slovensku. Dostatočný počet vyškolených pracovníkov

v tomto odbore, stanovené jasné štandardy vykonávania týchto terapií im umožňuje

efektívnejšie vykonávanie činnosti a dovoľuje tak lepšie porozumieť klientovým

potrebám. Zariadenia sociálnych služieb na Slovensku ich čoraz viac implementujú

do svojho procesu. Avšak pri ich samotnej realizácií narážame na niekoľko

problémov, medzi ktoré môžeme zaradiť slabé legislatívne ukotvenie, ktoré

nešpecifikuje ich presné zaradenie a ich detailný popis. Zákon o sociálnych službách

ich spomína iba okrajovo a definuje ich ako doplnkové činnosti. Ďalším problémom

je nedostatok odborníkov, ktorí by zabezpečovali tieto terapie, a samozrejme aj

financovanie na školenie terapeutov.

Vychádzajúc z teoretického spracovania danej problematiky bude našim

účelom zistiť, ako vplyv expresívnych terapií na prijímateľov sociálnych služieb

vnímajú jednotlivé zariadenia sociálnych služieb.

Náš výskum je primárne zameraný ako diagnostický-orientačný, ktorý

Kerlinger (1972, s. 388) definuje ako „odvetvie sociálne vedeckého skúmania, ktoré študuje

veľké alebo malé základné súbory výberom a štúdiom základných výberov, ktoré sme vzali

z populácie a odhaduje relatívne početnosti, distribúcie a vzájomné vzťahy medzi

sociologickými a psychologickými premennými“.

Vybrané korelácie, ktoré budeme vykonávať, budú slúžiť len na dotvorenie

obrazu daného skúmania našej problematiky.

42

7.1 Metodika výskumu

7.1.1 Charakteristika výskumnej vzorky

Náš základný súbor pozostával z počtu 1600 sociálnych subjektov sociálnych

služieb. Pre účely výskumu sme vybrali nasledovné sociálne subjekty – zariadenie

pre seniorov, domov sociálnych služieb, denný stacionár, denné centrum, domov na

polceste, nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu, rehabilitačné stredisko

a špecializované zariadenie. Za sociálny subjekt považujeme jedného respondenta.

Dotazník sme distribuovali do zariadení sociálnych služieb elektronicky a tieto boli

oslovené vo všetkých krajov na Slovensku. Náš dotazník pozostával z 29 otázok,

pričom 2 z nich boli otvorené. Respondenti nemuseli odpovedať na všetky otázky,

ktoré sme kládli v dotazníku. Náš výberový súbor predstavoval 164 respondentov,

čo predstavuje návratnosť 10,25 %. Tu konštatujeme, že nízka návratnosť môže byť

spôsobená aj s nezáujmom zo strany sociálnych subjektov podieľať sa na výskumoch

v sociálnych službách. Dokazuje to aj výskum Bohuslava Kuzyšina (2015), zameraný

na túto problematiku, ktorého sa zúčastnilo 208 respondentov zo všetkých krajov

Slovenska. Túto situáciu môžeme pripísať aj ich časovému zaťaženiu, ktoré je

enormné, a vyplňovanie dotazníkov považujú za stratu času.

Tieto výsledky môžeme paušalizovať na celé Slovensko, keďže jednotlivé kraje

sú zastúpené pomerne rovnomerne.

7.1.2 Výskumné nástroje (metódy)

Na skúmanie danej problematiky sme použili nasledovné metódy.

Prvou bola systémová analýza. Je metódou všeobecnej teórie systémov na exaktné

a empiricko intuitívne skúmanie základných vlastností a cieľov jednoduchých systémov

i zložitých systémov v rôznych oblastiach ľudskej činnosti (Matisková 2012, s. 2).

Ďalším výskumným nástrojom je pozorovanie, ktoré sa využíva

v kvalitatívnom výskume. Slúži nám na orientáciu v zatiaľ nepreskúmanej

problematike. Pozorovaním si môžeme doplniť informácie, ktoré získavame inými

43

metódami. Takou metódou môže byť napríklad rozhovor, kedy si môžeme dopísať

informácie ohľadom jeho prostredia.

Nasledujúcou metódou, ktorú používame, je dotazník vlastnej proveniencie.

Ten zaraďujeme ku kvantitatívnemu výskumu. Jeho definíciu podáva Peter Gavora

(2010), a charakterizuje ho ako „jednu z najčastejšie používaných metód vo výskume

a používa sa v spoločenských vedách na hromadné a rýchle zisťovanie faktov, názorov,

postojov, preferencií, hodnôt, motívov, potrieb a záujmov“.

Medzi štatistické metódy, ktoré využívame na analýzu nominálnych dát, sme

zvolili pre náš typ výskumu test dobrej zhody chí-kvadrát a test nezávislosti chí-

kvadrát pre kontingenčnú tabuľku.

O chí-kvadrát teste dobrej zhody sa Chráska (2005, s. 71) zmieňuje ako on „teste,

ktorým sa overuje, či početnosti, ktoré boli získané meraním v pedagogickej realite, sa odlišujú

od teoretických početností, ktoré zodpovedajú danej nulovej hypotéze“.

Nulovú hypotézu (H0) môžeme charakterizovať tak, že medzi premennými

neexistuje súvislosť. Naopak pri alternatívnej hypotéze (HA) skúmame, či medzi

premennými súvislosť existuje.

O prijatí resp. odmietnutí hypotéz budú smerodajné dve hodnoty. Tou prvou

bude náš vypočítaný výsledok testového kritéria χ2, a druhou bude kritická hodnota

testového kritéria, ktorú zistíme z danej štatistickej tabuľky pre chí-kvadrát. Jej

presnú hodnotu určíme podľa zvolenej hladiny významnosti (pravdepodobnosť

nesprávneho odmietnutia nulovej hypotézy, pričom pracujeme buď na hladine

významnosti 0,05; 0,01, alebo 0,001) a konkrétneho stupňa voľnosti (ten je závislý od

počtu riadkov v tabuľke, z ktorých sme vypočítali naše testové kritérium).

Ak bude hodnota, ktorú sme vypočítali nižšia oproti hodnote, ktorú sme zistili

z tabuľky pre kritické hodnoty testového kritéria, tak prijímame nulovú hypotézu,

v opačnom prípade musíme prijať alternatívnu hypotézu.

Druhou štatistickou metódou je test nezávislosti chí-kvadrát pre kontingenčnú

tabuľku. Využívame ho v tom prípade, keď rozhodujeme, či existuje závislosť medzi

dvoma javmi, ktoré sme zaznamenali za pomoci nominálneho skúmania.

44

Hodnota, ktorú vypočítame, je ukazovateľom veľkosti rozdielu medzi

skutočnosťou a vyslovenou nulovou hypotézou (H0). Okrem toho ešte musíme určiť

počet stupňov voľnosti tabuľky.

7.2 Formulácia hlavného cieľa

Naším hlavným – primárnym cieľom je na základe analýzy významu využitia

expresívnych terapií v sociálnej práci na Slovensku identifikovať ich miesto

v pracovnej praxi sociálneho pracovníka v snahe pomôcť jednotlivcom napr. pri

začlenení sa do spoločnosti.

7.3 Výskumné otázky

Za účelom získania dôležitých informácii pre naplnenie nášho hlavného cieľa

výskumu sme si stanovili tieto výskumné otázky:

VO1: Aké expresívne terapie sú v sociálnych subjektoch zastúpené najčastejšie?

VO2: Akú rolu zastáva sociálny pracovník v týchto terapiách?

VO3: Ako sú informované sociálne subjekty o využívaní expresívnych terapií?

VO4: Ako vplývajú expresívne terapie na sociálnu, fyzickú, psychickú, zdravotnú

a duchovnú oblasť prijímateľa sociálnej služby?

VO5: Aké problémy zabraňujú výkonu týchto terapií?

VO6: Aké výhody prinášajú expresívne terapie prijímateľom sociálnych služieb?

VO7: Aké je ďalšie smerovanie expresívnych terapií na Slovensku?

7.4 Hypotézy výskumu

H1: Expresívne terapie sú využívané viac v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré

poskytujú pobytovú formu, ako u tých, ktoré poskytujú ambulantnú formu.

H2: Expresívne terapie sú využívané viac u neverejných poskytovateľov, ako u iných

typov poskytovateľa.

45

H3: Záujem zo strany prijímateľov sociálnych služieb o expresívne terapie je vyšší

v zariadeniach sociálnych služieb s pobytovou formou, ako u tých, ktoré poskytujú

ambulantnú formu.

H4: Záujem zo strany prijímateľov sociálnych služieb o expresívne terapie je vyšší

u neverejných poskytovateľov, ako u iných typov poskytovateľov.

H5: Počet pracovníkov, ktorí sa venujú expresívnym terapiám, je väčší

v zariadeniach sociálnych služieb s pobytovou formou, ako u tých, ktoré poskytujú

ambulantnú formu.

H6: Počet pracovníkov, ktorí sa venujú expresívnym terapiám, je väčší u neverejných

poskytovateľov, ako u iných typov poskytovateľov.

H7: Dostatočná informovanosť o expresívnych terapiách a možnostiach ich využitia

je väčšia v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré poskytujú pobytovú formu, ako

u tých, ktoré poskytujú ambulantnú formu.

H8: Dostatočná informovanosť o expresívnych terapiách a možnostiach ich využitia

je väčšia v zariadeniach sociálnych služieb u neverejných poskytovateľov, ako

u iných typov poskytovateľov.

7.5 Interpretovanie výsledkov výskumu

V ďalšej časti sme sa zamerali na deskripciu získaných výsledkov, ktoré sme

získali z predmetného výskumu. Našou snahou bude čo najpresnejšie vyjadriť

výsledky výskumu a priniesť tak ucelenejší pohľad na vnímanie expresívnych terapií

v sociálnych službách na Slovensku.

46

Pre lepší prehľad o dosiahnutých výsledkoch používame grafy, pod ktorými sú

zaznamenané najdôležitejšie štatistické údaje.

Náš prvý graf sleduje geografické rozdelenie respondentov podľa kraja.

Percentuálne zastúpenie jednotlivých krajov je vyvážené. Dané výsledky preto

budeme prezentovať v kontexte celej Slovenskej republiky.

Najviac respondentov sme zaznamenali z Prešovského kraja, takmer 32 %,

a z Banskobystrického kraja, a to 17 %.

Graf 1 Rozloženie respondentov podľa kraja

n = 164; p < 0,01; χ2 =65,44

Zdroj: vlastný výskum, 2018

Pri výbere jednotlivých zariadení sociálnych služieb sme sa snažili obsiahnuť

všetky tie zariadenia, kde by sa expresívne terapie mohli vykonávať. Najväčšie

percentuálne zastúpenie sme zachytili v domovoch sociálnych služieb a zariadení

pre seniorov. Tretiu najväčšiu početnosť mali špecializované zariadenia. Pri

ostatných sme zaznamenali menšie početnosti na úrovni štyroch percent.

10,37%

7,93%

7,93%

10,98%

6,71%17,07%

7,32%

31,71%

Bratislavský kraj

Trnavský kraj

Trenčiansky kraj

Nitriansky kraj

Žilinský kraj

Banskobystrický kraj

Košický kraj

Prešovský kraj

47

Graf 2 Zariadenie sociálnych služieb, v ktorom respondent pracuje

n = 164; p < 0,01; χ2 =20,09


Najpočetnejšou skupinou, s ktorou zariadenia sociálnych služieb pracujú, sú

seniori. Druhou skupinou sú zdravotne postihnutí. S deťmi pracuje 4,27 % subjektov.

V možnosti „iné“ sociálne subjekty uviedli, že pracujú tiež s mentálne postihnutými

a duševne chorými alebo ťažko chorými prijímateľmi sociálnych služieb.

Graf 3 Cieľová skupina zariadení sociálnych služieb

n = 164; p < 0,001; χ2 =125,87


14,63%

3,66%

0,00%

31,71%

3,66%

1,83%

3,66%

17,07%

23,78%

0%

5%

10%

15%

20%

25%

30%

35%

denný stacionár

denné centrum

domov na polceste

domov sociálnych služieb

nízkoprahová sociálna služba

pre deti a rodinu

nízkoprahové denné centrum

rehabilitačné stredisko

špecializované zariadenie

zariadenie pre seniorov

44,51%

36,59%

0,61%4,27%

14,02%

0%

5%

10%

15%

20%

25%

30%

35%

40%

45%

50%

seniori

zdravotne postihnutí

drogovo závislí

deti

Iné

48

V zariadení sociálnych služieb prevláda najviac pobytová ročná forma sociálnej

služby. Realizuje sa v takmer 61 % sociálnych zariadení. Druhou najfrekven-

tovanejšou je ambulantná forma, ktorá dosiahla niečo cez 37,5 %. V menej než 2 % sa

poskytuje pobytová týždenná forma.

Graf 4 Forma sociálnej služby

n = 164 p < 0,01 χ2 =54,66


U poskytovateľov sociálnych služieb sme zaznamenali až 44,55 % z tých, ktorí

sú neverejní. S druhým najväčším percentuálnym podielom boli verejné

poskytovatelia, ktorí sú právnickou osobou zriadenou alebo založenou

samosprávnym krajom. Takmer 20 % patrí verejnému poskytovateľovi, ktorým je

obec alebo mesto. Najmenší počet sme zachytili u verejných poskytovateľov, ktorí sú

právnickou osobou, ktoré zriaďuje, alebo zakladá obec alebo mesto.

60,98%

1,22%

37,80% pobytovú – ročnú

pobytovú – týždennú

ambulantnú

49

Graf 5 Typ poskytovateľa sociálnej služby

n = 164; p < 0,01; χ2 =55,95


Takmer 79 % respondentov nám uviedlo, že už počuli termín expresívne terapie.

Zvyšných 21 % opýtaných sa vyjadrilo, že tento termín počujú po prvýkrát.

Graf 6 Znalosť pojmu expresívne terapie

n = 164; p < 0,01; χ2 =53,9


S uvedeného nám vyplýva, že expresívne terapie sú v sociálnych službách

známe a aj samotný pojem združujúci jednotlivé terapie sa pomaly implementuje do

44,51%

19,51%

4,88%

31,10%

0%

10%

20%

30%

40%

50%

Neverejný poskytovateľ

Verejný poskytovateľ – Obec/Mesto

Verejný poskytovateľ – Právnická osoba zriadená alebo založená

obcou/mestom Verejný poskytovateľ - Právnická osoba zriadená alebo založená

samosprávnym krajom

78,66%

21,34% Áno

Nie

50

praxe, o čom svedčí aj pomerne vysoké percento. Na Slovensku sú čoraz viac

diskutované, avšak si myslíme, že by prispela ešte väčšia osveta k tomu, aby sa

konkrétne číslo mohlo navýšiť.

V tejto otázke mali respondenti vybrať všetky terapie, ktoré považujú

za expresívne. Najviac respondentov vyznačilo muzikoterapiu, ktorá dosiahla 89 %.

Druhou v poradí bola dramatoterapia s takmer 87 %. Za ňou nasledovala arteterapia

s takmer 84 %, tanečná/pohybová terapia s vyše 68 % a napokon biblioterapia, ktorá

zaznamenala takmer 69 %. Niektoré sociálne subjekty označili ergoterapiu ako

expresívnu terapiu. Jej percentuálny podiel bol vyše 29 %. Medzi respondentmi sa

našli aj takí, ktorí k expresívnym terapiám radia aj canisterapiu (terapia so psom).

Bolo ich presne 25 %. Felinoterapia (terapia za účasti mačky) zaznamenala najnižší

percentuálny podiel – 15,85 %.

Pri tejto otázke môžeme konštatovať, že väčšina sociálnych subjektov rozlišuje

správne druhy expresívnych terapií. Neprekvapuje nás, že takmer 30 % radí

k expresívnym terapiám ergoterapiu, pretože aj v kruhoch odbornej verejnosti je

často diskutovaná, kam patrí. Svoj pohľad podáva Kuzyšin (2015), ktorý hovorí, že

čo sa týka slovenského klinického prostredia, tak jeho zaradenie k expresívnym

terapiám je otázne, pretože sa tu uprednostňuje viac činnostná, než expresívna

zložka. Avšak k tomu všetkému dodáva, že je dôležitou súčasťou pre

uskutočňovanie expresívnych terapií. Na druhej strane nás prekvapilo, že sociálne

subjekty označili aj canisterapiu a felinoterapiu, keďže tieto terapie nemajú nič

spoločné s expresivitou, čo nás vedie k tomu, aby sa na Slovensku o nich viac

hovorilo a tak prispelo k ich správnemu rozlišovaniu.

51

Graf 7 Zaradenie expresívnych terapií

n = 164; p < 0,001; χ2 = 200,3


Ďalšia v poradí, 3. otázka skúmala využitie expresívnych terapií v zariadeniach

sociálnych služieb. Takmer 80 % opýtaných odpovedalo „áno“, čo je veľmi

pozitívnym aspektom smerom k ich ďalšiemu vývoju a využívaniu v praxi.

U sociálnych subjektov sa z hľadiska výskumu zdá, že expresívne terapie sú

veľmi často využívané. Avšak percentuálny podiel respondentov, ktorí označili

možnosť „áno“, by sa mohla líšiť v závislosti od toho, či respondenti vedia, čo presne

spadá k expresívnym terapiám. Keďže predchádzajúca otázka odhalila ich nesprávne

chápanie, musíme preto vziať do úvahy, že percentuálny podiel by mohol byť o čosi

nižší.

29,88%

84,15%

89,02%

25,00%

15,85%

76,83%

68,90%

86,59%

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

90%

100%

ergoterapia

arteterapia

muzikoterapia

canisterapia

felinoterapia

tanečná/pohybová terapia

biblioterapia

dramatoterapia

52

Graf 8 Využívanie expresívnych terapií v zariadeniach sociálnych služieb

n = 164; p < 0,001; χ2 = 200,3


Nasledovná otázka bola určená pre tie sociálne subjekty, ktoré realizujú aspoň

jednu z expresívnych terapií. Najviac sa v zariadeniach sociálnych služieb realizuje

muzikoterapia so 65,24 %. O 2 % menej zaznamenala arteterapia. Biblioterapiu

využíva skoro 61 % respondentov. Na túto otázku neodpovedalo 20,12 %

respondentov, ktorí nerealizujú žiadnu z expresívnych terapií.

Veľmi pozitívne zistenie sme zaznamenali v spojení s tanečnou/pohybovou

terapiou, ktorú využíva necelých 36 % zariadení sociálnych služieb. Predpokladali

sme, že bude mať oveľa nižšie percento realizácie. Predstihla dokonca aj

dramatoterapiu.

V tejto otázke sme sa stretli aj s mylnými predstavami o tom, čo spadá pod

expresívne terapie. Medzi odpovede respondentov, ktorí vyplnili kolónku „iné“,

patrili napríklad ergoterapia, canisterapia, spirituálna terapia, argoterapia,

fyzioterapia alebo aj pre nás neznáma kulinoterapia. Tiež sme sa stretli aj

s nejednoznačnou odpoveďou, kedy respondent tvrdil, že tieto terapie sa navzájom

prelínajú – maľujú a zároveň počúvajú hudbu. Tu si dovolíme nesúhlasiť, keďže

počúvanie hudby nemusí hneď znamenať terapeutické pôsobenie na klienta, ale len

akési spestrenie jeho aktuálnej činnosti.

79,88%

20,12% Áno

Nie

53

Graf 9 Realizácia expresívnych terapií v zariadeniach sociálnych služieb

n = 428; p < 0,01; χ2 = 101,43


Ďalšia otázka smerovala k tým sociálnym subjektom, ktoré nevykonávajú žiadnu

z expresívnych terapií. Záujem prejavili 60 % respondentov a zvyšných takmer 40 %

nechcú alebo neplánujú realizovať v ich zariadení žiadnu z expresívnych terapií.

Graf 10 Záujem realizovať expresívne terapie

n = 33; p > 0,05; χ2 = 1,48


Je veľmi zaujímavé, prečo sa niektoré zariadenia vyjadrili, že nechcú realizovať

expresívne terapie. Tu sa môžeme domnievať, prečo je to tak. Myslíme si, že to môže

súvisieť napr. s nedostatkom pracovníkov, časovým zaťaženým personálu alebo

63,41%60,98%

25,61%

35,98%

65,24%

9,76%

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70% arteterapiu

biblioterapiu

dramatoterapiu

tanečno-pohybovú

terapiu

muzikoterapiu

60,10%

39,90%

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

Áno

Nie

54

nezáujmom začleňovať do svojho procesu ďalšie terapie, keďže tie, ktoré sú

využívané prijímateľom sociálnej služby, im postačujú.

Na otázku, či sa expresívne terapie v sociálnych službách využívajú dostatočne,

nevedelo posúdiť 40 % opýtaných respondentov. Takmer 36 % respondentov

uviedlo, že expresívne terapie nie sú dostatočne využívané, a necelých 24 % sa

vyjadrilo, že sú v sociálnych službách začlenené dostatočne.

Na základe vyššie uvedeného, môžeme povedať, že väčšina respondentov vidí

nedostatok využívania expresívnych terapií v sociálnych službách a dosť vysoký

percentuálny podiel sme zaznamenali, že respondenti to nedokážu objektívne

posúdiť. To môže plynúť jednak z ich nerealizovania alebo tiež nedostatočného

množstva informácií, ktoré majú k dispozícií.

Graf 11 Sú expresívne terapie v sociálnych službách využívané dostatočne

n = 164; p > 0,05; χ2 = 7,18


V otázke, či expresívne terapie pomáhajú lepšie vyjadrovať ich pocity

a myšlienky až 89 % respondentov odpovedalo, že áno. Svoj nesúhlas vyjadrilo

takmer 2 % opýtaných a zvyšných 9 % to nevedelo objektívne posúdiť.

Tu sme zistili, že zariadenia sociálnych služieb pozorujú zmenu správania

klientov, čo má za následok priaznivý účinok aplikovania expresívnych terapií

23,78%

35,98%

40,24%

0%

5%

10%

15%

20%

25%

30%

35%

40%

45%

áno

nie

neviem posúdiť

55

v praxi. Tým, že prijímateľ sociálnej služby lepšie dokáže vyjadriť svoje myšlienky, je

možné riešiť jeho problém komplexnejšie a tak zlepšiť jeho aktuálnu situáciu.

Graf 12 Pomáhajú expresívne terapie prijímateľom sociálnej služby lepšie vyjadrovať ich

pocity, myšlienky

n = 164; p < 0,001; χ2 = 230,2


Oproti predchádzajúcej otázke sme zaznamenali o 10 % menej odpovedí „áno“.

Takmer 5 % respondentov si nemyslí, že expresívne terapie zlepšujú komunikáciu

s okolím a niečo vyše 15 % sa nevedelo vyjadriť.

Pri tejto položke už respondenti neboli tak jednoznační vo svojich odpovediach.

Stále si ale myslíme, že je to dostatočný počet na to, aby sme mohli tvrdiť, že

expresívne terapie do istej miery pozitívne vplývajú nielen na komunikáciu s okolím,

ale aj na správnejšie chápanie vonkajšieho prostredia.

89,02%

1,83%

9,15%

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

90%

100%

áno

nie

neviem

56

Graf 13 Pomáhajú expresívne terapie prijímateľom sociálnej služby lepšie porozumieť

vonkajšiemu svetu a tak lepšie komunikovať s okolím

n = 164; p < 0,001; χ2 = 161,9


Nasledovnú položku (graf č. 14) vyplňovali len tie zariadenia sociálnych

služieb, v ktorých sa realizuje aspoň jedna z expresívnych terapií. Zistili sme, že

prijímatelia sociálnych služieb majú v obľube tieto terapie, čo nám ilustruje aj

predložený graf, keď respondenti označili odpoveď „áno“ až v takmer 92 %

prípadov.

Graf 14 Záujem o expresívne terapie z pohľadu prijímateľov sociálnych služieb

n = 133; p < 0,001; χ2 = 89,3

79,88%

4,88%

15,24%

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

90%

áno

nie

neviem

91,60%

8,40%

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

90%

100%

Áno

Nie

57


Sociálne subjekty, ktoré realizujú tieto terapie, pozorujú pozitívny účinok

daných terapií na klienta a záujem z jeho strany je veľmi dôležitý. Ich inakosť oproti

iným terapiám sa zdá byť pre klienta zaujímavá a pútavá.

Naša ďalšia položka zisťovala, či by sociálne subjekty boli ochotné vzdelávať sa

v oblasti expresívnych terapií. Podľa odpovedí, ktoré sme dostali, je z ich strany o to

veľký záujem, čo potvrdilo 89 % sociálnych subjektov. Zvyšných 11 % nemá záujem

o informácie o expresívnych terapiách.

Záujem so strany sociálnych subjektov o expresívne terapie je veľký a preto by

sme mali pracovať na vytvorení ďalších vzdelávacích inštitúcii, ktoré by sa

zameriavali na prípravu odborníkov pre prax.

Ďalšie vzdelávanie sociálnych subjektov v expresívnych terapiách by mohlo

napomôcť k väčšej odbornosti a následne správnej aplikácii konkrétnych terapií.

Graf 15 Záujem o vzdelávanie v oblasti expresívnych terapií

n = 164; p < 0,001; χ2 = 99,9


Z predloženého grafu, zisťujeme, že až 58 % nevie, kde by mohli získať nejaké

vzdelanie v oblasti skúmaných terapií. Zvyšných 42 % sa vyjadrilo, že pozná

inštitúcie, kde sa môžu vzdelávať v expresívnych terapiách.

89,02%

10,98%

0%

20%

40%

60%

80%

100%

Áno

Nie

58

Viac ako polovica zariadení sociálnych služieb nemá predstavu o tom, že na

Slovensku existujú inštitúcie, v ktorých by sa mohli vzdelávať a pripravovať

kvalifikovaní terapeuti. Ak by takúto vedomosť mali, mohli by sociálne subjekty

poskytnúť dodatočné vzdelávanie v tejto oblasti, čo by mohlo zvýšiť ich efektivitu. Je

pravdou, že vyškolenie takéhoto odborníka je finančne náročne a zariadenia

sociálnych služieb to často odmietajú z dôvodu nedostatku peňazí.

Graf 16 Vedomosť o inštitúciách, ktoré sa venujú vzdelávaniu v oblasti

expresívnych terapií

n = 164 p > 0,05 χ2 = 4,12


Ďalšou otázkou sme skúmali, kto vykonáva expresívne terapie v jednotlivých

sociálnych subjektoch. Expresívne terapie vykonáva najčastejšie sociálny pracovník.

Uviedlo to 36,59 %. Druhý najväčší počet zaznamenala kategória „iné“, kde sa

najviac venuje expresívnym terapiám buď ergoterapeut, psychológ, učiteľ,

dobrovoľník, a čo nás prekvapilo asi najviac, tak to bola odpoveď vychovávateľky.

Len 16,46 % zariadení sociálnych služieb uviedlo, že u nich pracuje terapeut, ktorý je

vyškolený v oblasti expresívnych terapií.

42,07%

57,93%

Áno

Nie

59

Graf 17 Vykonávanie expresívnych terapií

n = 131; p < 0,01; χ2 = 38,12


Tak ako sme predpokladali, sociálny pracovník v zariadení sociálnych služieb

vykonáva tieto terapie najčastejšie, keďže má na to potrebné vzdelanie podľa zákona

o sociálnych službách. Stretávame sa tu aj s malým počtom zariadení, ktoré by

disponovali kvalifikovanými terapeutmi a nastáva tu problém s ich financovaním.

Preto si myslíme, že pre zariadenia sociálnych služieb je ľahšie prideliť na

realizovanie týchto terapií sociálneho pracovníka, ako zamestnať ďalšieho odborníka.

V grafe č. 18 sme zachytili pomerne rovnomerné percentuálne rozloženie. Pre

nás prekvapujúcim zistením bolo, že v zariadeniach sociálnych služieb sú viac ako

traja pracovníci, ktorí sa venujú expresívnym terapiám. Vyjadrilo sa tak takmer 24 %.

U 22,56 % subjektov vykonáva expresívne terapie len jeden pracovník a v 18,29 %

dvaja pracovníci.

S výsledkov vyplýva, že na Slovensku máme dostatočný počet pracovníkov,

ktorí by realizovali expresívne terapie. Tu si ale dovolíme oponovať, keďže predošlé

otázky zistili nesprávne chápanie expresívnych terapií u sociálnych subjektov, a tak

si myslíme, že ak by sociálne subjekty vedeli ich presnú klasifikáciu, samotné

výsledky by boli omnoho reliabilnejšie.

36,59%

16,46%

6,71%

20,12%

0%

5%

10%

15%

20%

25%

30%

35%

40%

sociálny pracovník

terapeut vyškolený v oblastiexpresívnych terapií

externý pracovník

Iné

60

Graf 18 Počet pracovníkov, ktorí sa venujú v zariadeniach sociálnych služieb

expresívnym terapiám

n = 131; p > 0,05; χ2 = 3,8


Nasledujúce položky dotazníka, teda jeho druhú časť, vyjadrujú mieru súhlasu

respondentov s danými tvrdeniami. Z tohto hľadiska budeme môcť získať ucelenejší

pohľad jednotlivých subjektov sociálnych služieb na expresívne terapie a mieru ich

pozitívneho vplyvu na klienta.

Expresívne terapie nie sú na Slovensku dostatočne legislatívne ukotvené, bol

náš prvý výrok. Sociálne subjekty až v 37 % prípadov uviedli, že sa nevedia k tomu

vyjadriť. S výrokom súhlasila viac ako polovica opýtaných.

Legislatíva, konkrétne zákon 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, vyčleňuje

tieto terapie len ako doplnkové a aj sociálne subjekty potom nevedia, ako a kde si

získať informácie o expresívnych terapiách. Presvedčili sme sa o tom aj v tejto otázke.

22,56%

18,29%15,24%

23,78%1

2

3

viac ako 3

61

Graf 19 Expresívne terapie nie sú na Slovensku dostatočne legislatívne ukotvené

n = 164; p < 0,001; χ2 = 88,99


Naša ďalšia položka sa týkala či sú expresívne terapie na Slovensku jasne

a terminologicky vymedzené. Až 48 percent zariadení sociálnych služieb uviedlo, že

im chýba presná terminológia a ich vymedzenie. Presná a hlavne jasná terminológia,

by mala byť základom pre každú terapiu, nevynímajúc tie expresívne. Sociálne

subjekty by sa tak mohli ľahšie orientovať v danej problematike a naučiť sa o nich

viac, a čo je najdôležitejšie, aj správne aplikovať na prijímateľov sociálnych služieb.

Graf 20 Expresívne terapie nie sú na Slovensku jasne a terminologicky vymedzené

n = 164; p < 0,001; χ2 = 106,2


18,29%

35,98% 37,20%

8,54%

0,00%0%

5%

10%

15%

20%

25%

30%

35%

40%

úplne súhlasím

skôr súhlasím

neviem

skôr nesúhlasím

vôbec nesúhlasím

18,29%

48,17%

23,78%

8,54%

1,22%

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

úplne súhlasím

skôr súhlasím

neviem

skôr nesúhlasím

vôbec nesúhlasím

62

Mieru súhlasu sme zisťovali v zariadení sociálnych služieb aj s výrokom, či by

sa expresívnym terapiám mala venovať väčšia pozornosť odbornej verejnosti. Tu sa

nám väčšia časť vyjadrila, že súhlasia s našim tvrdením. Je preto dôležité zamerať sa

na rôzne besedy s kvalifikovanými odborníkmi, ktorí by rozvíjali myšlienku

expresívnych terapií a tak aby sa to dostalo viac do povedomia sociálnych subjektov.

Graf 21 Expresívnym terapiám by sa mala na Slovensku venovať zvýšená pozornosť

v kruhoch odbornej verejnosti

n = 164; p < 0,001; χ2 = 178,59


Takmer 88% zariadení sociálnych služieb sa vyjadrilo, že ak tieto terapie budú

vykonávať školení terapeuti, explicitne sa môže zvýšiť aj ich efektivita. To

samozrejme dáva zmysel, keďže školený terapeut vie presne, ako pôsobiť na klienta,

ale nemusí to stále takto fungovať. Samotná efektivita závisí od mnohých činiteľov –

od momentálneho stavu klienta, otvorenosti klienta a pod. Ak sa klientovi terapeut

nepozdáva, alebo nesúhlasí s jeho názormi, môže to znižovať efektivitu procesu.

Tieto všetky činitele treba vziať do úvahy a tomu prispôsobiť aj následný proces

terapie.

32,32%

54,88%

10,98%

1,22% 0,61%0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

úplne súhlasím

skôr súhlasím

neviem

skôr nesúhlasím

vôbec nesúhlasím

63

Graf 22 Efektivita expresívnych terapií sa zvýši, ak ju budú vykonávať vyškolení terapeuti

n = 164; p < 0,001; χ2 = 162,14


Nasledujúce štyri otázky zisťovali, či expresívne terapie pozitívne vplývajú na

štyri oblasti klientovo života, a to na sociálnu, zdravotnú, psychickú a duchovnú. Pri

prvej oblasti, či terapie pozitívne ovplyvňujú sociálny aspekt, odpovedalo 45 %

respondentov, že sú úplne presvedčení. Možnosť „skôr súhlasím“ označilo 42 %.

Takmer 87 % vidí pozitívny prínos pre klienta v sociálnej oblasti. Možnosti „skôr

nesúhlasím“ a „vôbec nesúhlasím“, nikto nevyznačil.

Graf 23 Expresívne terapie pozitívne vplývajú na sociálny aspekt kvality prijímateľa

sociálnej služby

n = 164; p < 0,001; χ2 = 161,54


44,51% 43,29%

10,98%

1,22% 0,00%0%

5%

10%

15%

20%

25%

30%

35%

40%

45%

50%

úplne súhlasím

skôr súhlasím

neviem

skôr nesúhlasím

vôbec nesúhlasím

45,12%42,07%

12,80%

0,00% 0,00%0%

5%

10%

15%

20%

25%

30%

35%

40%

45%

50%

úplne súhlasím

skôr súhlasím

neviem

skôr nesúhlasím

vôbec nesúhlasím

64

Tak ako v predošlej otázke, aj tu sme zaznamenali vysokú mieru súhlasu

s naším výrokom, či expresívne terapie pozitívne pôsobia na psychiku človeka.

Psychické zdravie je veľmi dôležitým prvkom. Ak má človek správne nastavenú

myseľ, je schopný uvažovať aj v iných súvislostiach a tak lepšie zvládať riešenie

svojho problému. Ak realizácia expresívnych terapií takto významne vplýva na

psychický aspekt, ich začleňovanie do terapeutického procesu by malo byť v záujme

viacerých sociálnych subjektov.

Graf 24 Expresívne terapie pozitívne vplývajú na psychický aspekt kvality prijímateľa

sociálnej služby

n = 164; p < 0,001; χ2 = 181,41


Tretí aspekt sa týkal zdravotnej oblasti prijímateľa sociálnej služby. Až 51,83 %

sa vyjadrilo, že s výrokom skôr súhlasia. Skoro 30 % úplne súhlasia. K tejto položke

sa nevedelo vyjadriť 16,46 % zariadení sociálnych služieb. Istú mieru nesúhlasu

s položenou otázkou vyjadrilo 2,44 % opýtaných.

44,51%46,34%

9,15%

0,00% 0,00%0%

5%

10%

15%

20%

25%

30%

35%

40%

45%

50%

úplne súhlasím

skôr súhlasím

neviem

skôr nesúhlasím

vôbec nesúhlasím

65

Graf 25 Expresívne terapie pozitívne vplývajú na zdravotný aspekt kvality prijímateľa

sociálnej služby

n = 164; p < 0,001; χ2 = 149,22


Posledný aspekt sledoval, či expresívne terapie nejakým spôsobom pozitívne

ovplyvňujú duchovnú stránku. Presná polovica zariadení sociálnych služieb

odpovedala, že skôr súhlasia oproti necelým 4 %, ktoré sa vyjadrili, že nesúhlasia

s daným výrokom.

Graf 26 Expresívne terapie pozitívne vplývajú na duchovný aspekt kvality prijímateľa

sociálnej služby

n = 164; p < 0,001; χ2 = 134,04


29,27%

51,83%

16,46%

2,44%0,00%

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

úplne súhlasím

skôr súhlasím

neviem

skôr nesúhlasím

vôbec nesúhlasím

28,05%

50,00%

18,29%

3,66%0,00%

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

úplne súhlasím

skôr súhlasím

neviem

skôr nesúhlasím

vôbec nesúhlasím

66

Pri sumarizácií všetkých štyroch oblastí sme zistili, že sociálne subjekty vidia

najväčší prínos pre prijímateľov sociálnych služieb v sociálnej a psychickej oblasti.

Tieto dve oblasti sú navzájom prepojené a úzko spolu súvisia. Tak ako sa človek

psychicky cíti, to sa môže priamo úmerne odraziť aj na jeho sociálnom správaní

a reakciách na okolie.

Naša posledná uzatvorená otázka zisťovala informovanosť o expresívnych

terapiách a ich využití v praxi. Tu sme sa stretli s veľmi negatívnou odpoveďou, keď

až takmer 82 % zariadení sociálnych služieb nie sú informované o expresívnych

terapiách. Toto negatívne stanovisko viacerých sociálnych subjektov nám potvrdilo,

že propagácia expresívnych terapií na Slovensku značne chýba a mala by sa jej

venovať oveľa väčšia pozornosť.

Graf 27 Informovanosť o expresívnych terapiách a ich využití

n = 164; p < 0,001; χ2 = 65,95


Nasledovnými otvorenými otázkami sa zisťovali, kde zariadenia sociálnych

služieb vidia najväčší problém pri ich realizácii, a naopak, kde vidia ich najväčšie

pozitívum a prínos pre sociálnu sféru. Všetky odpovede na otvorené otázky sme

kategorizovali a ich výklad podávame nižšie.

18,29%

81,71%

Áno

Nie

67

Veľkým problémom, ktorý uviedlo až 70 % sociálnych subjektov, bol

nedostatok financií. Problém s finančnými prostriedkami je jedným z hlavných

dôvodov, prečo nám chýba kvalifikovaný personál a kvalitnejšia starostlivosť. Už

vyššie sme načrtli, že problém nedostatku financií spôsobuje vážnu trhlinu nielen

v oblasti sociálnych služieb. Z tohto celospoločenského problému vyplývajú

následky, a to sa prejavuje aj na samotnej kvalite sociálnych služieb.

Zariadenia sociálnych služieb nedisponujú dostatočnými finančnými

prostriedkami, ktoré by im umožnili vzdelávať svojich pracovníkov v tejto oblasti

a tak poskytnúť kvalitnejšie služby svojim klientom. Sociálni pracovníci sa často

vzdelávajú sami i takto si zvyšujú kvalifikáciu. To však nestačí. Väčšia podpora zo

strany štátu o vzdelávanie odborníkov by mohla priniesť želané výsledky v sociálnej

oblasti. Túto situáciu v sociálnych službách je teda potrebné riešiť čo najskôr

a pozorne sa jej venovať.

Druhou pálčivou odpoveďou bolo, že zariadenia sociálnych služieb nemajú

dostatočný počet vyškolených pracovníkov. Uviedlo to až 20 % sociálnych subjektov.

Táto odpoveď je úzko prepojená s nedostatkom financií, ktoré sociálne subjekty

nemajú, aby si mohli takýchto pracovníkov vyškoliť.

Nedoriešené kurzy a ich následná realizácia sú ďalšou problémovou oblasťou.

Na Slovensku sa eviduje nízky počet inštitúcií, ktoré sa venujú vzdelávaniu

v expresívnych terapiách. Tu súhlasíme s názorom Kuzyšina a Legdana (2014), že

vzdelávací proces v expresívnych terapiách nie je na území Slovenska nejako

systematizovaný a správne ukotvený. Avšak aj napriek tomu aj u nás máme

vzdelávacie inštitúcie, ktoré ponúkajú rôzne akreditované kurzy v týchto oblastiach,

napr. Inštitút ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov alebo Občianske

združenie ARTEA, kde sa realizuje výcvik arteterapeutov pod vedením Jaroslavy

Šickovej-Fabrici.

Veľakrát sa tieto kurzy poskytujú aj v susednej Českej republike, kde je ich

využívanie oveľa častejšie ako u nás. Tento problém vnímame aj my, a preto by sme

68

ho mali urýchlene riešiť, napr. vytvoriť viac akreditovaných kurzov v rámci

univerzít, začleniť expresívne terapie do vyučovacieho procesu na školách a tak dať

ľudom širšie možnosti získať viac vedomostí z týchto oblastí.

Predposledná oblasť, ktorú vnímajú sociálne subjekty ako problémovú, je nízka

informovanosť o týchto terapiách, čo nám potvrdzuje aj graf č. 27. To, že sa o týchto

terapiách vie veľmi málo, vplýva aj na ich začleňovanie do procesu terapie. Ich väčšia

propagácia cez sociálne siete, internetové portály alebo ďalšie masovokomunikačné

prostriedky by mohla prispieť k väčšiemu záujmu zariadení sociálnych služieb a tak

objaviť ich pozitívne účinky na prijímateľov sociálnych služieb.

Poslednou problémovou oblasťou je nedostatočná legislatíva, ktorá

nešpecifikuje ich presné postavenie a považuje ich len za doplnkové aktivity, ktoré

môžeme zapojiť ako súčasť terapeutického procesu. Takéto chápanie je nesprávne,

pretože každá terapia je unikátna, má vlastné ciele a metódy, ktoré využíva pri práci

s prijímateľom sociálnej služby.

Graf 28 Problém súčasného stavu expresívnych terapií na Slovensku

n = 164; p < 0,001; χ2 = 275,4


70%

20%

5%3% 2%

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

nedostatok finančnýchprostriedkov

nedostatok vyškolenýchpracovníkov

nedoriešenosť kurzov-certifikácia a ich následnárealizácia

nízka informovanosť oexpresívnych terapiách

neukotvenosť expresívnychterapií v legislatíve

69

V poradí druhá otvorená otázka zisťovala prínos expresívnych terapií pre

prijímateľov sociálnych služieb oproti iným terapiám. Najviac sociálnych subjektov

uviedlo, že tieto terapie pomáhajú uľahčovať už aj tak ťažkú prácu s prijímateľmi

sociálnych služieb. Príkladom nám môže byť arteterapia, ktorá využíva kresbu na

zisťovanie problému prijímateľa sociálnej služby, ktorý nevie dostatočne

interpretovať svoj problém slovne. Takýto spôsob je účinný a v mnohom uľahčuje

prácu terapeuta.

Ďalším benefitom expresívnych terapií je podľa respondentov aj to, že sú

prostriedkom lepšieho sebavyjadrenia. Prijímatelia sociálnych služieb môžu

detailnejšie interpretovať seba a tak seba lepšie vnímať aj z iného uhla pohľadu.

Medzi ďalšie pozitívne vplyvy expresívnych terapií respondenti uviedli

prejavenie individuality, vyššiu úspešnosť liečby, podnecovanie kreativity, a takisto

sa vyjadrili, že sú prostriedkom, cez ktorý sa terapeut môže priblížiť k prijímateľovi

sociálnej služby a lepšie pochopiť jeho situáciu.

Tieto pozitívne účinky sú ukazovateľom, že vykonávanie expresívnych terapií

má zmysel a v mnohých oblastiach tieto môžu byť nápomocné. Ich častejšie

začleňovanie do procesu terapie nám môže priniesť väčšie porozumenie potrieb

prijímateľov sociálnych služieb, a v dôsledku toho aj efektívnejšie riešenie ich

problémov.

70

Graf 29 Prínos expresívnych terapií pre sociálne služby na Slovensku

n = 164; p < 0,001; χ2 = 155,7


7.5.1 Vybrané korelačné analýzy

Na verifikovanie resp. falzifikovanie našich hypotéz, ktoré sme vyslovili na

začiatku výskumu, nám poslúžia jednotlivé korelačné analýzy. Pod každou

kontingenčnou tabuľkou sme uviedli podstatné štatistické údaje, ktoré dotvárajú

obraz predmetného skúmania danej problematiky.

7.5.1.1 Analýza využívania expresívnych terapií zariadeniami sociálnych služieb

Tabuľka nám ilustruje komparáciu medzi tým, či zariadenia sociálnych služieb

využívajú expresívne terapie, a tým, akú formu poskytujú.

45%

20%

14%

10%

6%

3% 2%

0%

5%

10%

15%

20%

25%

30%

35%

40%

45%

50%

uľahčenie práce s prijímateľomsociálnej služby

prostriedok sebavyjadrenia

zlepšenie sociálizácieprijímateľa sociálnej služby

prejavenie individuality

vyššia úspešnosť liečby

podnecujú kreativitu

umožňujú terapeutovi priblížiťsa ku klientovi - prehĺbiť vzťahy

71

Tabuľka 1 Komparácia využívania expresívnych terapií zariadeniami sociálnych služieb

s formou sociálnej služby

pobytovú – ročnú +

pobytovú – týždennú ambulantnú

Áno 86.27 % 69.35 %

Nie 13.73 % 30.65 %

n = 164; p > 0,05; χ2 = 6,85


V tomto prípade sa nám podarilo dokázať štatistickú významnosť, keďže

kritická hodnota testového kritéria je menšia ako nami vypočítaná hodnota. Môžeme

teda konštatovať, že medzi premennými využívanie expresívnych terapií

zariadeniami sociálnych služieb a formou sociálnej služby existuje vzťah.

To znamená, že naša prvá hypotéza (H1) bola verifikovaná a expresívne terapie

sú využívané viac v zariadeniach sociálnych služieb s pobytovou formou ako

s ambulantnou.

Pri tejto analýze sme porovnávali, či sa expresívne terapie využívajú

v zariadeniach sociálnych služieb viac u neverejného poskytovateľa alebo verejných

poskytovateľov.

Tabuľka 2 Komparácia využívania expresívnych terapií zariadeniami sociálnych služieb

s typom poskytovateľa

Neverejný

poskytovateľ

Verejný poskytovateľ – Obec/Mesto +

Verejný poskytovateľ – Právnická

osoba zriadená alebo založená

obcou/mestom

Verejný poskytovateľ - Právnická

osoba zriadená alebo založená


Áno 76.71 % 72.50 % 90.20 %

Nie 23.29 % 27.50 % 9.80 %

n = 164; p > 0,05; χ2 = 4,75


72

Dospeli sme k záveru, že sa nám nepodarilo dokázať štatistickú významnosť

a tak nemôžeme konštatovať, že záujem prijímateľov sociálnych služieb o expresívne

terapie je determinovaný tým, aký typ poskytovateľa tieto terapie realizuje.

Tento raz sa naša druhá hypotéza (H2) nepotvrdila, a síce, že expresívne terapie

sú využívané viac u neverejných poskytovateľov ako u iných poskytovateľov.

7.5.1.2 Analýza záujmu prijímateľov sociálnych služieb o expresívne terapie

Ďalšia korelačná analýza sledovala odpovede respondentov, ktorí realizujú

vo svojich zariadeniach expresívne terapie, a teda, či je zo strany prijímateľov

sociálnych služieb záujem o tieto terapie s odpoveďami na otázku, akú formu

sociálnej služby poskytujú.

Tabuľka 3 Komparácia záujmu prijímateľov sociálnych služieb o expresívne terapie

s formou sociálnej služby



Áno 88.64 % 95.35 %

Nie 11.36 % 4.65 %

n = 131; p > 0,05; χ2 = 1,49


Tu sa nám nepodarilo dokázať štatistickú významnosť, keďže kritická hodnota

testového kritéria chí-kvadrátu bola tento raz väčšia ako naša hodnota.

Konštatujeme, že medzi premennými záujem prijímateľov sociálnych služieb o expresívne

terapie a formou sociálnej služby, ktorú poskytujú, nie je vzťah.

Tretia hypotéza (H3) bola opäť falzifikovaná, keďže záujem zo strany

prijímateľov sociálnych služieb je väčší v zariadeniach, ktoré poskytujú ambulantnú

formu a nie pobytovú.

73

V kontingenčnej tabuľke č. 4 zisťujeme názor sociálnych subjektov, či zo strany

prijímateľov sociálnych služieb je záujem o expresívne terapie, a porovnávame

ich s typom poskytovateľa.

Tabuľka 4 Komparácia záujmu prijímateľov sociálnych služieb o expresívne terapie

s typom poskytovateľa

Neverejný

poskytovateľ

Verejný poskytovateľ –

Obec/Mesto + Verejný

poskytovateľ – Právnická osoba

zriadená alebo založená

obcou/mestom

Verejný poskytovateľ -

Právnická osoba zriadená

alebo založená


Áno 91.94 % 92.86 % 90.24 %

Nie 8.06 % 7.14 % 9.76 %

n = 131; p > 0,05; χ2 = 0,675


Štatistická významnosť nebola dokázaná ani tu, a preto konštatujeme, že

záujem prijímateľov sociálnych služieb o expresívne terapie nie je podmienený

konkrétnym typom poskytovateľa.

V poradí štvrtá hypotéza (H4), v ktorej sme tvrdili, že záujem zo strany

prijímateľov sociálnych služieb o expresívne terapie je vyšší u neverejných

poskytovateľoch ako u iných typov poskytovateľov, sa nám znova nepotvrdila.

7.5.1.3 Analýza počtu pracovníkov realizujúcich expresívne terapie

Pri tejto korelačnej analýze sme zisťovali u sociálnych subjektov, koľko

pracovníkov je vyčlenených na realizáciu expresívnych terapií. Porovnávali sme

odpoveď, ktorá analyzovala počet pracovníkov, ktorí sa venujú expresívnym

terapiám s odpoveďou respondentov, akú formu sociálnej služby poskytujú.

74

Tabuľka 5 Komparácia počtu pracovníkov, ktorí realizujú expresívne terapie

v zariadeniach sociálnych služieb s formou sociálnej služby



1 21.57 % 24.19 %

2 18.63 % 17.74 %

3 15.69 % 14.52 %

viac ako 3 30.39 % 12.90 %

n = 164; p > 0,05; χ2 = 4,01


Opätovne sa nám nepodarilo dokázať štatistickú významnosť, pretože kritická

hodnota chí-kvadrátu bola väčšia, ako nami vypočítaná hodnota. Preto znova

konštatujeme, že medzi premennými počet pracovníkov, ktorí sa venujú expresívnym

terapiám, a formou sociálnej služby, nie je vzťah.

Pri piatej hypotéze (H5) po jej verifikácii zaznamenávame, že pri pobytových

formách sociálnych služieb zariadenia sociálnych služieb využívajú väčší počet

svojich pracovníkov ako pri ambulantnej forme.

Naša ďalšia analýza sleduje odpovede respondentov na otázku, koľko

pracovníkov sociálne subjekty majú vyčlenených na expresívne terapie, a následne

robíme komparáciu s typom poskytovateľa.

75

Tabuľka 6 Komparácia počtu pracovníkov, ktorí realizujú expresívne terapie

v zariadeniach sociálnych služieb s typom poskytovateľa

Neverejný

poskytovateľ

Verejný poskytovateľ –

Obec/Mesto + Verejný

poskytovateľ – Právnická

osoba zriadená alebo

založená obcou/mestom


Právnická osoba

zriadená alebo založená


1 31.51 % 27.50 % 5.88 %

2 21.92 % 10.00 % 19.61 %

3 16.44 % 17.50 % 11.76 %

viac ako 3 6.85 % 17.50 % 52.94 %

n = 164; p < 0,01; χ2 = 36,62


Tento prípad dokumentuje, že sa nám podarilo dokázať štatistickú

významnosť. Znamená to, že môžeme konštatovať, že jednotlivé počty pracovníkov,

ktorí sa venujú expresívnym terapiám v zariadeniach sociálnych služieb, sú

determinované konkrétnym typom poskytovateľa.

Naša šiesta hypotéza (H6) bola falzifikovaná, pretože verejní poskytovatelia

majú väčší počet pracovníkov, ktorí sa venujú týmto terapiám oproti neverejným.

7.5.1.4 Analýza dostatočnej informovanosti zariadení sociálnych služieb

o expresívnych terapiách a ich využití

Pri tejto analýze sme porovnávali odpovede zariadení sociálnych služieb na

problematiku ich dostatočnej informovanosti o expresívnych terapiách

a možnostiach ich využitia s odpoveďami, ktoré vyznačili pri forme sociálnej služby,

ktorú poskytujú.

76

Tabuľka 7 Komparácia dostatočnej informovanosti zariadení sociálnych služieb

o expresívnych terapiách a ich využití s formou sociálnej služby



Áno 21.57 % 12.90 %

Nie 78.43 % 87.10 %

n = 164; p > 0,05; χ2 = 1,91


Z výpočtu sme zistili, že kritická hodnota chí-kvadrátu bola väčšia ako naša

hodnota, a tak sa nám nepodarilo dokázať štatistickú významnosť. Znova preto

tvrdíme, že medzi premennými dostatočná informovanosť zariadení sociálnych služieb

o expresívnych terapiách a ich využití a poskytovanými formami sociálnych služieb

neexistuje vzťah.

Predposledná siedma hypotéza (H7) sa nám potvrdila. Zariadenia, ktoré

poskytujú pobytovú formu sociálnej služby, majú viac informácii a vedia, ako ich

využívať oproti tým, ktoré poskytujú ambulantnú formu.

Naša posledná korelačná analýza sleduje odpovede respondentov, či sú

zariadenia sociálnych služieb dostatočné informované o expresívnych terapiách.

77

Tabuľka 8 Komparácia dostatočnej informovanosti zariadení sociálnych služieb

o expresívnych terapiách a ich využití s typom poskytovateľa

Neverejný

poskytovateľ

Verejný poskytovateľ – Obec/Mesto +

Verejný poskytovateľ – Právnická osoba

zriadená alebo založená obcou/mestom


Právnická osoba zriadená

alebo založená


Áno 10.96 % 25.00 % 23.53 %

Nie 89.04 % 75.00 % 76.47 %

n = 164; p > 0,05; χ2 = 4,75


Tu sa nám nepodarilo dokázať štatistickú významnosť. A preto nemôžeme

konštatovať, že odpovede respondentov, či sú zariadenia sociálnych služieb

dostatočne informované o expresívnych terapiách a možnostiach ich využitia,

determinujú typ poskytovateľa.

Posledná hypotéza (H8) sa nám nepotvrdila. Neverejní poskytovatelia nemajú

dostatočné informácie o expresívnych terapiách a možnostiach ich využitia oproti

iným typom poskytovateľov.

7.6 Diskusia

Nami prezentovaný výskum, ktorý sa týkal využívania expresívnych terapií na

Slovensku zariadeniami sociálnych služieb a ich ďalšieho smerovania, nám priniesol

hodnotné výsledky. Výskumné otázky, ktoré uvádzame v úvode empirickej časti, sa

nám podarilo zodpovedať a tak prispieť k naplneniu hlavného cieľa.

V prvom rade konštatujeme, že v prostredí sociálnych služieb sú expresívne

terapie známym pojmom, čo potvrdzuje až 80 % subjektov. Z nášho pohľadu je to

veľmi pozitívne zistenie, na ktorom môžeme ďalej stavať. Ich realizácia prebieha tiež

takmer v 80 % zariadení sociálnych služieb. Avšak pri otázke, ktoré z nich realizujú,

sa stretávame s neznalosťou niektorých subjektov. Značné množstvo respondentov

78

zaradilo ergoterapiu k expresívnym, čo nás ani neprekvapuje, keďže táto terapia je

stále diskutovaná v kruhoch odbornej verejnosti z hľadiska jej zaradenia.

Pri ďalšom skúmaní sme zistili, že najčastejšie realizovanými terapiami

v prostredí sociálnych služieb sú muzikoterapia, biblioterapia a arteterapia.

V druhej výskumnej otázke sme sa pýtali, aká je úloha sociálneho pracovníka

v týchto terapiách. V takmer 37 % prípadov sme zaznamenali, že sociálny pracovník

je ten, kto vykonáva tieto terapie najčastejšie. Zdá sa, že sociálne subjekty ho

považujú aj z hľadiska kvalifikácie za najpovolanejšieho a vhodného na realizáciu.

Informovanosť sociálnych subjektov o expresívnych terapiách je veľmi nízka,

z čoho vyplýva, že na túto kľúčovú oblasť by sme sa mali zamerať ako na jednu

z prvých. Táto neinformovanosť ma za následok nesprávnu aplikáciu, skôr

intuitívnu a samozrejme obmedzené využitie v sociálnych službách, čo považujeme

za veľkú škodu.

V kontexte nášho výskumu sme sa zamerali aj na zistenie, do akej miery

vplývajú terapie na sociálny, zdravotný, psychický a duchovný aspekt sociálnej

služby. Pri týchto oblastiach sme dospeli k tomu, že respondenti pozorujú zlepšenie

stavu prijímateľov sociálnych služieb vo všetkých oblastiach. Najviac však v sociálnej

a psychickej. Expresívne terapie zasahujú do týchto oblastí a ich zapájanie do

terapeutického procesu v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré ich ešte nerealizujú,

by bolo veľkým prínosom pre klientov, ktorí majú obmedzenia vyjadrovať svoje

pocity verbálne.

Avšak pri realizácii expresívnych terapií sme narazili na niekoľko problémov,

ktoré sťažujú ich výkon. Tým hlavným bol problém s finančnými prostriedkami,

ktorý uviedlo viac ako 70 percent respondentov. Sociálne subjekty sa taktiež sťažujú

na nedostatok odborníkov v tejto oblasti a tiež chýbajúcu legislatívu, ktorá

nešpecifikuje presné vymedzenie a zaradenie expresívnych terapií a považuje ich len

za akési doplnkové činnosti. Tiež sme tu zaznamenali aj nízku mieru informovanosti

a nevedomosť o tom, kde sa dá získať vzdelanie. Tieto všetky problémy vo veľkej

miere vplývajú na ich obmedzenú realizáciu v sociálnych službách.

79

Na druhej strane sa ale stretávame aj s prínosom, ktoré expresívne terapie

prinášajú. Sociálne subjekty ich považujú za prostriedok, cez ktorý prijímatelia

sociálnych služieb môžu viac vyjadriť seba a svoje aktuálne pocity, ktoré slovami

nedokážu opísať. Tiež ich ďalšou výhodou je to, že umožňujú uľahčovať prácu

s prijímateľom sociálnej služby, a tak lepšie zvládať dané situácie. Ich prínos pre

sociálnu sféru je určite veľký, čomu nasvedčujú aj dané odpovede respondentov.

O ich záujme svedčí aj graf 15, v ktorom sa zariadenia sociálnych služieb vyjadrili, že

by privítali vzdelávanie v tejto oblasti.

V odbornej literatúre sa o využívaní expresívnych terapií v sociálnych službách

zmieňuje aj výskum Bohuslava Kuzyšina, ktorý sa zaoberal touto témou. Jeho

realizácia prebiehala v roku 2014. Cieľom jeho výskumu bolo zachytiť spätnú väzbu

od subjektov sociálnych služieb, ktoré v kontexte svojich primárnych aktivít môžu

využiť expresívne terapie. Autor tu konštatuje, že skúmanie zachytilo niekoľko

podstatných skutočností, a síce, že takmer 90 % subjektov realizuje aspoň jednu

expresívnu terapiu. Z hľadiska aplikovania sociálne subjekty využívajú ergoterapiu

a arteterapiu. Negatívnu skutočnosť autor zaznamenal v súvislosti s nesprávnou

diferenciáciou jednotlivých expresívnych terapií (Kuzyšin 2015).

Porovnaním obidvoch výskumov môžeme konštatovať, že zariadenia

sociálnych služieb v súčasnosti lepšie rozlišujú jednotlivé druhy expresívnych

terapií, a až na niektoré výnimky ich vedia správne zaradiť. Stále pretrváva záujem

zo strany subjektov vzdelávať sa v týchto terapiách. Avšak sociálne subjekty vnímajú

to, že legislatívne podchytenie by pomohlo k ich lepšej orientácii.

Pri poslednej výskumnej otázke, kam smerujú expresívne terapie, môžeme

tvrdiť, že s ohľadom na terajšiu situáciu majú sľubný výhľad do budúcnosti, ale je

potrebné urobiť potrebné kroky, ktoré zlepšia ich vnímanie medzi sociálnymi

subjektmi.

Preto v ďalšej časti navrhujeme konkrétne riešenia pre prax, ktoré by mohli

zlepšiť aktuálne vnímanie expresívnych terapií sociálnymi subjektmi.

80

7.7 Návrhy pre prax

V kontexte nami realizovaného výskumu ponúkame pre sociálnu sféru

nasledovné návrhy, ktoré by sa mohli implementovať do praxe a tak prispieť k väčšej

konzistentnosti a systematickosti.

Úprava zákona o sociálnych službách, ktorý jasne a presne nešpecifikuje

postavenie expresívnych terapií a dokonca ani tento termín nepozná

a vyčleňuje ich ako doplnkové aktivity. Myslíme si, že ich jasné a presné

definovanie zákonom by bolo vhodné, keďže každá terapia má svoje metódy

a techniky, a teda zaslúži si svoje miesto v zákone.

Vytvorenie konkrétneho manuálu-návodu, v ktorom by boli obsiahnuté

všetky dôležité informácie o expresívnych terapiách: napríklad ich členenie,

akým prijímateľom sociálnych služieb sú určené tie ktoré terapie. Taktiež

presne špecifikovať postavenie, pozíciu a požiadavky na výkon tejto profesie.

Väčšia propagácia expresívnych terapií medzi zariadeniami sociálnych

služieb – a to organizovaním rôznych vedeckých konferencií, ktoré sa

prioritne venujú týmto terapiám – príkladom nám môže byť konferencia

o expresívnych terapiách, organizovaná v Bratislave Pedagogickou fakultou,

ktorá sa ich snaží prezentovať a ponúkať čo najviac informácií z praxe.

Ďalšími formami propagácie môže byť publikovanie kníh o expresívnych

terapiách a vytvorenie webovej stránky, na ktorej by bolo možné získavať

najdôležitejšie informácie.

Zavedenie predmetov o expresívnych terapiách, ktoré by sprostredkovali ich

základný prehľad tak, aby už aj študenti mali základnú predstavu o ich

terminologickom vymedzení, správnej aplikácií na prijímateľov sociálnych

služieb, ktoré im umožnia lepšiu orientáciu v predmetnej problematike

a následnú aplikácii v praxi.

81

Vytvoriť ďalšie vzdelávacie inštitúcie, ktoré sa budú zaoberať výcvikom

terapeutov. V sociálnej sfére nemáme dostatočný počet kvalifikovaných

odborníkov, čo nám ukázal aj náš výskum. Preto zdôrazňujeme, že vytvorenie

inštitúcii by napomohlo tomu, aby sa uvádzané terapie vykonávali správne

a kvalitne, a nie len intuitívne.

7 expresÍvne terapie v sociÁlnej prÁci na ......41 7 expresÍvne terapie v sociÁlnej prÁci na...

Documents