1

1

KRONIKA OBCE LÚ ČKA ZA ROK 2015

Pamäť je úžasná vec. Naše spomienky nás tvarujú. Poskytujú pozadie pre náš každodenný život. To, kým sme dnes, je pretkané spomienkami, kým sme boli včera a predtým. Vyzdvihujú udalosti z našej minulosti – sklamania, lásky, nenávisti. Kto komu čo spravil. Čo sme si obľúbili, ktorých politikov obdivujeme. Tvoria históriu. Múdri ľudia nám však hovoria, aby sme žili pre dnešok. Naši občania sa v závere roka 2015 s úžasom pozerali na okupáciu Európy utečencami. Zatiaľ sa nás to veľmi nedotýka, ale dokedy. Aj Kristus však bol v istom období svojho života utečencom prenasledovaným Herodesom. Aj my Slováci sme národom ekonomických emigrantov. Pred rokom 1880 našinci migrovali len ojedinele. Potom však dochádza k masovému vysťahovalectvu. V roku 1920 sa pri sčítaní ľudu v USA zistilo, že v zámorskej veľmoci sa nachádza okolo 620.000 Slovákov. Vysťahovala sa štvrtina národa. Pracovali v železiarňach v Pitsburgu, v pensylvánskych baniach, v chicagských obrovských podnikoch mäsopriemyslu. Naučili sa čítať, písať a anglický jazyk. Ďalšie vlny vysťahovalectva zo Slovenska prišli s hospodárskymi krízami 1921- 1923, 1929 – 1934. Po ukončení druhej svetovej vojny v roku 1945, po komunistickom prevrate v roku 1948, po sovietskej invázii v roku 1968. Po nežnej revolúcii v roku 1989 na občanov dopadajú tvrdé reformy, veľká nezamestnanosť, mladí nenachádzajú uplatnenie. Slováci sa rozišli po celom svete. Dnes v USA žije 800.000 Slovákov, v Česku 350.000, Veľkej Británii 100.000, Nemecku 32.000, Írsku 30.000, Belgicku 7.000 a inde. Vo všetkých spomínaných štátoch žijú aj občania z Lúčky. Dnes pre Slovensko stále platí zľudovené porekadlo od básnika Sama Chalupku z básne Turčín Poničan: „A čo mladé – zutekalo, a čo staré – nevládalo. Pamätaj na včerajšok, ale ži pre dnešok. Rok 2015 bol pre našu obec bohatý na udalosti.

I. Samospráva obce V uplynulom roku 2015 sa obecné zastupiteľstvo zišlo na siedmich zasadnutiach. Na

prvom zasadnutí ešte 13. 12. 2014 do rúk predsedníčky volebnej komisie Mgr. Ľudmily Darakovej zložili sľub znovuzvolený starosta obce Emil Sabatula ako aj poslanci OZ Marián Duraň, Gregor Kožuško, Vladimír Murcko, Pavol Petrík , Lucia Poráčová, Štefánia Škapurová a Mgr. Martin Šoltýs. Za zástupcu starostu bol zvolený Pavol Petrík. Pri obecnom zastupiteľstve sa zriadili komisie: Komisia na ochranu verejného záujmu a pre verejný poriadok – predseda Vladimír Murcko, komisia na vybavovanie sťažnosti – predseda Mgr. Martin Šoltýs, Komisia pre šport a telesnú výchovu – predseda Gregor Kožuško, Komisia pre kultúru, spoluprácu a dohľad na DHZ – predseda Lucia Poráčová. Už na prvom zasadnutí riešili sa otázky týkajúce sa života obce Lúčka. Druhé zasadnutie OZ sa konalo 29. 1. 2015 za účasti verejnosti ( 7 občanov). V bohatom 17 bodovom programe sa riešili dotazy občanov – predlženie vypínania verejného osvetlenia do 22. hod. a jeho rekonštrukcia so svietivosťou len na chodník, prerokovanie platu starostu obce. Informácia o priebehu obecnej fašiangovej zabíjačky v spolupráci s DHZ Lúčka, zápis do obecnej kroniky za rok 2014, zmeny v autobusovej doprave, správu o výsledkoch kontrolnej činnosti za rok 2014 predloženú kontrolórkou obce PhDr. Alenou Džačovskou. Rozšírenie verejného osvetlenia k novostavbe Maroša Knuta, ku rehoľnému domu na Potokoch a k domu Jozefa Daráka č. 180. Hlasovalo sa o výstavbe obecnej bytovky, ktorú schválilo predchádzajúce obecné zastupiteľstvo. Nové OZ (päť zo siedmich poslancov) zamietlo tento projekt. Hlasovalo sa o výmene pozemkov rodu Šoltysových pozdĺž štátnej cesty smerom na Potoky. Táto cesta bola vybudovaná v roku 1971 a zrejme pri jej výstavbe sa vstúpilo aj do ich pozemkov. Ako náhradu dostali z obecných pozemkov pri potoku Toravec. Za člena rady ZŠ bol zvolený Marián Duraň a MŠ Lucia Poráčová. Zamietla sa žiadosť záujemcov o prevádzkovanie stávkovej kancelárie v miestnom pohostinstve. Poslanec Gregor Kožuško sa vzdal svojho mandátu a tak bude oslovený prvý náhradník v komunálnych voľbách Martin Chovanec. Na treťom zasadnutí OZ 26. 2. 2015 za

2

2

účasti verejnosti chýbal jeden poslanec. Sľub poslanca zložil Martin Chovanec. Prejednavala sa funkčnosť novej studne pri asfaltovom ihrisku, problémy na novej úzkej obecnej ceste na Hornom Záhumní, problémy s častými záplavami pozemkov pri povodniach okolo potoka Toravec, kde je obmedzený prístup pre techniku, potreba úpravy obecného potoka v úseku medzi základnou školou a klubom dôchodcov, znehodnotená štátna cesta z Lipian do Lúčky. 30. 3. 2015 sa konala dražba rodinného domu č. 139 Ladislava Mizeráka z Potokov z dôvodu neplatenia záväzkov. Padla požiadavka napojenia všetkých obyvateľov na obecnú kanalizáciu.

Štvrté zasadnutie OZ sa konalo 7. 5. 2015. Prejednavala sa požiadavka kostolníka Štefana Mizeráka o spevnenie cesty pri kostole Najsvätejšej Trojice, ktorá sa pri výstavbe oporných múrov poškodila ťažkou technikou. Požiadavka Františka Mizeráka z Potokov o výstavbu mostu cez Toravec avšak pozemky na oboch stranách potoka odkúpil majiteľ novostavby Jaroslav Kopilec. Pán Mizerák má zabezpečený prechod lávkou pri autobusovej zástavke. O navýšení ohradového pletiva pri asfaltovom ihrisku, o nefunkčnosti zrkadla na ulici Moyzesovej v neprehľadnej odbočke zo štátnej cesty k rodinným domom, o možnosti optických sietí spolu s Kamenicou, o akcii Deň matiek, o pravdepodobnosti opravy štátnej cesty na jar 2016 v dĺžke 1100 m (od autoservisu Lipany po bývalú skládku odpadu). Ďalej o finančnej výpomoci pre DHZ na oplotenie ihriska. O odpredaji časti obecného pozemku pre Františka Stedinu na Potokoch, kde má postavenú garáž, pre Martina Guľašu z dôvodu výstavby rodinného domu a Anne Bujňakovej rod. Kopilcovej v časti pri kostole Najsvätejšej Trojice. Tu však obec plánuje výstavbu chodníka. Prejednal sa záverečný účet obce za rok 2014. Obec nemala VZN o odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizačnou sieťou, čo je podmienkou ako prinútiť obyvateľov pripojiť sa na verejnú kanalizáciu. Termín pripojenia do 30. 9. 2015. Príprava folklórneho festivalu Gajdica 2015 – personálne obsadenie, požiadavka prerobenia webovej stránky obce, o vysporiadani obecných komunikácii, ktoré ešte nie sú vo vlastníctve obce. Na zasadnutí OZ 25. 6. 2015 sa diskutovalo o ukončení malých stavebných akcií v obci , o zakúpení časti pozemku od Jozefa Vrábľa pri kostole svätej Anny na obecné parkovisko. Na zasadnutí OZ 24. 9. 2015 sa diskutovalo o stavebných aktivitách v obcí, o posedení pre dôchodcov v mesiaci októbri, o novele zákona o školstve, kde pre obec vzniká povinnosť zriadiť pri základnej škole telocvičňu. VZN o zápise deti do základnej školy, o zimnej údržbe miestnych komunikácii, o ďalšom úspešnom ročníku folklórneho festivalu Gajdica. Siedme zasadnutie obecného zastupiteľstva sa konalo 26. 11. 2015, kde sa pri kontrole plnenia uznesení konštatovalo, že zimnú údržbu bude zabezpečovať Ľubomír Bodnár, zrkadlo na ulici Moyzesovej bolo vymenené za nové, o odstránení betónu z plytkej priekopy k novostavbám rodinných domov nad obecným úradom , sťažnosť na nekontrolovaný pohyb dvoch koní vo vlastníctve Františka Kopilca (znečisťujú miestnu komunikáciu a ohrozujú bezpečnosť), o možnosti zriadenia posilňovne v Klube dôchodcov, o potrebe rekonštrukcie WC v kultúrnom dome, správu o výchovno-vzdelávacej činnosti ZŠ predložila riaditeľka Mgr. Martina Kožušková. Schválil sa vyrovnaný rozpočet obce na rok 2016, celkové príjmy 289.002 eur, celkové výdavky 289.002 eur (8,670.000 Sk).

II. Výstavba v obci

Investičná výstavba v obci je stále limitovaná nedostatkom finančných prostriedkov. Najväčšou stavebnou akciou v roku 2015 bola bezpochyby výstavba nového betónového oporného múru a ohrady okolo kostola Najsvätejšej Trojice v hodnote 19.730 eur (592.000 Sk). Obecný úrad tu opravil zo severnej strany opustenú miestnu komunikáciu, ktorú v minulosti museli povinne používať poddaní obce Lúčka, lebo „hore dedinou“ okolo pánskej kúrie mali zákaz chodiť. Opravená cesta teraz slúži na nový vstup do kostola zo severnej strany. V obci sa využíval projekt verejnoprospešných prác, cez ktorý sa zamestnali 8 občania. Daniela Kasinová a Jana Guľašová vyrábali betónové dlaždice, ktoré sa potom zabudovali na chodníku pri obecnom úrade. Opravil sa betónový múr a ohrada v okolí

3

3

obecného úradu ešte pred primíciami novokňaza Blažeja Revického. Zamestnanci VPP vyčistili a sprejazdnili úsek okolo potoka Toravec v časti od Halčišáka po Blichara, čo umožní prístup ťažkej techniky v prípade možných povodní. Hasiči vybudovali ohradu okolo ihriska určeného na hasičské súťaže. V troch častiach obce sa rozšírilo verejné osvetlenie. Pri základnej škole sa rozšírila cesta a vybudovala nová ohrada. V závere roka po odkúpení časti pozemku od Jozefa Vrábľa, sa vyrezali a vyčistili náletové dreviny na pozemku určenému na výstavbu obecného parkoviska. Dosť námahy si vyžiadalo aj namontovanie vianočnej výzdoby, stavba vianočného stromčeka ako aj betlehemu v obci. Poslanec Pavol Petrík z vlastnej iniciatívy opravil ohradu okolo obecného parku pri Klube dôchodcov a vyrobil drevenú debnu na uskladnenie posypového materiálu. V obci pokračuje výstavba nových rodinných domov. Potoky sa postupne spájajú s Lúčkou. Tu si postavil rodinný dom Martin Guľaša. Vybudovali základy domu, ktoré pol roka dozrievali. Potom im firma za niekoľko dní zmontovala celý dom. Na Potokoch nový dom ukončil Jaroslav Kopilec a kamenickej časti Potokov Stanislav Figura. S výstavbou rodinného domu v Lúčke pokračuje Martin Jura. V lipianskej časti Lúčky esteticky zaujímavý drevodom postavil Andrej Andraško. Mnohí občania odstraňujú staré železné ohrady zo sedemdesiatych rokov minulého storočia a nahrádzajú ich vkusnými tepanými bránami a ohradami aj z kamenia. Okolo obce rastú prvé chaty. Na Nižnom Záhumní už skôr postavil chatu Martin Cenker z Prešova a minulom roku aj Štefan Kaža. V roku 2015 nad cintorínom vyrástla veľmi pekná chata, ktorú vybudoval Vladimír Pospíšil z Lipian. Naša obec novými modernými stavbami postupne opeknieva.

III. Osobnosti

Prof. ThDr. PaedDr. Pavol DRÁB, PhD. sa dožil 70 rokov života

V uplynulom roku 2. januára 2015 sa dožil 70 rokov života jediný čestný občan obce Lúčka duchovný otec Pavol Dráb. Obecné zastupiteľstvo v Lúčke mu tento titul udelilo 30. 3. 2001. Jubilant spravoval našu filiálnu obec ako farár lipianskej farnosti v rokoch 1973 -1993 a podstatnou mierou sa zaslúžil o duchovnú obnovu obce Lúčka. V tomto roku navštívil našu obec dvakrát. Bol účastný na jubilejnej svätej omši diakona Jána Kožuška v januári, ako aj na primičnej svätej omši novokňaza Blažeja Revického v mesiaci júni. Zo správy diecéznej kúrie Košice sme sa dozvedeli, že Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup metropolita, vymenoval s platnosťou od 1. 4. 2015 nového generálneho vikára. Po pomocnom biskupovi Mons. Stanislavovi Stolárikovi, ktorého Svätý Otec František vymenoval za nového diecézneho biskupa v Rožňave, funkciu generálneho vikára prevzal prepošt Metropolitnej kapituly Mons. Pavol Dráb. Generálny vikár je priamym zástupcom diecézneho biskupa. Vykonáva všetky administratívne úkony, s výnimkou tých, ktoré biskup rezervoval pre seba. Osobitne je mu zverená starostlivosť o cirkevné školstvo, rehole, zasvätené osoby a ekumenu. Jeho podrobný životopis si môžeme prečítať v knihe Z dejín obce Lúčka str. 86 – 88, ale aspoň heslovite. Vzdelanie a kvalifikácia: 1962 – SVŠ Humenné, maturitná skúška 1962 – 1967 Univerzita Komenského, CM bohoslovecká fakulta Bratislava 1991 -1993 licenciát PAT Krakov Teologická fakulta, fundamentálne teológia Téma licenciátnej práce: Dialóg v Ecclesiam Suam a v dokumentoch Druhého vatikánskeho koncilu. 1994 – 1997 doktorát, PAT Krakov, teologická fakulta Téma doktorskej práce: Ekumenizmus na Slovensku 1990 – 1994 pedagogická prax RK CMBF Teologický inštitút Spišské Podhradie 1994 – 2003 RK CMBF UK teologický inštitút Košice

4

4

2003 – teologická fakulta Katolícka univerzita Ružomberok 2004 – professore stabile teologická fakulta Košice 2004 – habilitácia (dosiahnutie docentúry, práva prednášať na vysokej škole) Téma práce: Kresťanská iniciácia, publikovanie práce – Košice 2002 2005 – Univerzitný profesor – inaugurácia, menovanie prezidentom 10. 4. 2006 Pastoračná služba 1967 – kňazská vysviacka v Bratislave, kňaz arcidiecézy Košice 1967 – 1973 – kaplán 1973 – 2004 – farár 1990 – 2004 – dekan Duchovný otec Pavol Dráb, vysoký cirkevný hodnostár v košickej arcidiecéze, sa po odchode z lipianskej farnosti v roku 1993, vždy rád vracia do Lúčky, pri každom stretnutí s veriacimi z Lúčky, vždy skromne a s úsmevom na tvári, pozdraví každého občana. Srdečne blahoželáme k okrúhlemu jubileu aj ďalšej veľmi zodpovednej funkcii v diecéznej kúrii.

IV. Školstvo Od roku 1932 sa v terajšej budove základnej školy pravidelne vyučujú detí z Lúčky na 1. stupni. Riaditeľkou školy je Mgr. Martina Kožušková. V školskom roku 2014/2015 Mgr. Svetlana Jurová nastúpila od apríla na materskú dovolenku. Do 30. 6. 2015 ju zastupoval Mgr. Stanislav Špyrka z Lipian a od 1. 9. 2015 Mgr. Jana Gladišová zo Šarišského Jastrabia. Náboženstvo vyučovala katechétka rehoľná sestra Svätého Kríža Mgr. Andrea Tarkošová (externý zamestnanec s kanonickou misiou).. Na konci školského roka 2014/15 bol počet žiakov 23, z toho 8 dievčat. I. ročník 6 žiakov, 2 dievčatá, II. ročník 6 žiakov, 2 dievčatá, III. ročník 5 žiakov, 3 dievčatá, IV. ročník 6 žiakov, 1 dievča. K 1. 9. 2015 počet žiakov zostal nezmenený. Do piateho ročníka do Lipian odišlo 6 žiakov, do I. ročníka postúpilo 7 zapísaných detí, ale žiak Samuel Šoltys prestúpil do ZŠ Komenskeho 113 v Lipanoch. V základnej škole sa vyučujú nasledujúce známkované predmety – slovenský jazyk a literatúra, anglický jazyk, matematika, informatika, prírodoveda, vlastiveda, pracovné vyučovanie, hudobná výchova, výtvarná výchova a telesná výchova. Žiaci v nich dosahujú výborné výsledky. Všetci žiaci absolvovali náboženstvo, ktoré sa neklasifikuje. Aj pedagogickí zamestnanci taktiež absolvujú vlastné vzdelávacie aktivity V uplynulom kalendárnom roku žiaci ZŠ v spolupráci s materskou školou v Lúčke pripravili kultúrny program k obecným akciám : Október – Mesiac úcty k starším, Mikuláš, vianočná besiedka, vianočné trhy, karneval, Deň matiek a Deň detí. Ďalej Deň zdravej výživy – žiaci z ovocia a zeleniny vyrábali rôzne šaláty, misy a dekorácie. Navštívili Divadlo Jonáša Záborského v Prešove a to predstavenie Snehová kráľovná. Divadlo navštívilo aj našu obec s predstavením Zlaté vajce. Predstavenia sa zúčastnili aj deti z MŠ a žiaci ZŠ Ďačov a ZŠ Milpoš. Jarným upratovaním žiaci oslávili Deň zeme. Na futbalovom turnaji v Dubovici obsadili naši chlapci tretie miesto. Na konci školského roka absolvovali školský výlet na trase Spišský hrad – Levoča – Spišská Nová ves – ZOO. Jednotliví žiaci sa zúčastnili súťaži: literárno-výtvarnej Kde bolo tam bolo, speváckej súťaže Slávik Slovenska, miestnej Gajdice. Žiaci dosahovali výborné výsledky v hasičských súťažiach. Zber papiera, Sabi viečok a Tetrapaku v súťaži organizovanej Milkagrom Sabinov získali 3. miesto, kde najlepší zberač získal tablet a ZŠ nákupnú poukážku v hodnote 150 eur, z ktorých sa zakúpili ceny pre ďalších zberačov ako aj školské pomôcky. Všetci žiaci pracujú v krúžkoch, kde majú výborné materiálno-technické vybavenie. ZŠ je výborne vybavená až na telocvičňu. V zimných mesiacoch detí cvičia na chodbe. V uplynulom roku učitelia na Slovensku trikrát protestovali proti nízkym platom. Naposledy vo štvrtok 10. 12. 2015 vyhlásili baby sitting day. V ten deň učitelia nevyučovali, ale iba strážili detí. Slovenská učiteľka vraj zarobí tak malo peňazí ako opatrovateľka detí. Naše školy sa tohto protestu nezúčastňovali.

5

5

Materskú školu v Lúčke riadi Anna Šuhajová z Lipian. Učiteľkou je Bc. Marta Kožušková z Lúčky. Riaditeľku počas dlhodobej PNS zastupovala Anna Mizeráková, bývala učiteľka na dôchodku. V roku 2015 sa starali o 23 detí. Spolu so ZŠ zabezpečovali program na kultúrne akcie v obci. Vedúcou školskej jedálne je Františka Poráčová. Kuchárkou je Beáta Kocurková z Potokov, ktorú po úraze nohy zastupovala Renáta Lučanská. Školská jedáleň varí aj 20 obedov pre dôchodcov z Lúčky a Potokov. Obedy roznáša pracovníčka VPP Marta Poráčová.

V. Telovýchova a šport

V roku 2015 deti, mládež aj dospelí využívali na športové aktivity asfaltové ihrisko pri obecnom úrade, kde sa pravidelne rekreačne hrával futbal, volejbal aj ľadový hokej. Na výrobu ľadovej plochy obecný úrad vybudoval pri ihrisku novú studňu. Väčšina detí a mládeže počas roka trénuje na pravidelné hasičské súťaže, kde dosahovali výborné výsledky. V kultúrnom dome počas roka si občania môžu zahrať stolný tenis. Svoje športové hry na Deň detí majú deti materskej a základnej školy. Športové aktivity pre deti organizovala aj rehoľná sestra Marta z Potokov. Deti, mládež aj dospelí sa zapájali do rôznych súťaží poriadaných počas hradných hier na kamenickom hrade . Mnohí sa zúčastnili ako diváci behu do vrchu „Na vrchol Minčola 2015“. Jeho 14. ročník poriadala KST Mladosť Odeva Lipany v nedeľu 31. mája 2015 za krásneho slnečného počasia v lokalite Lúčka Potoky. Štart pretekov bol pri novovytvorenej turistickej značke na rázcestí Kalinova. Trasa preteku viedla údolím Kalinovského potoka k útulni pod Minčolom, ku krížu na predvrchole Minčola a k samotnému pylónu. Pretekov sa zúčastnilo 129 pretekárov, z toho 38 v detských kategóriách. Tu štartovali aj detí z Lúčky a Potokov. Ostatné deti si mohli zajazdiť na koni. Naši občania sa venujú aj individuálnej turistike. Počas zberu borovníc a brusníc niektorí viac raz vystúpia na Minčol, navštevujú zrúcaniny Kamenického a Hanigovského hradu, zberajú huby v blízkych lesoch.

O tom ,že v našej obci sa rodia úspešní športovci, svedčí aj Radovan Andraško v súťaži armwrestling. Je to najčastejšie používaný a celosvetový názov pre šport, ktorému sa u nás tiež hovorí „pretláčanie rukou“. V tomto silovom športe sa v podstate jedná o pretlačovanie predlaktia ľavej alebo pravej ruky s oporou lakťa na stole. Tu proti sebe súperia vždy dvaja ľudia (muži alebo ženy) na súťažnom stole buď v stoji alebo v sede. Radovan Andraško súťažil za juniorov klubu AWK Prešov a všade sa umiestňoval na popredných miestach – 18. 1. 2015 v Červeníku na Men´s Juniors Left Hand 80+ kg obsadil 2. miesto za 4 Pts a v pravej ruke 3. miesto za 3 Pts. 25. 4. 2015 na 21. majstrovstvách Slovenska juniorov Men´s juniors Right Hand 80+ kg v Ivanke pri Dunaji (v pravej ruke) obsadil v silnej konkurencii 3. miesto za 9 Pts.

V utorok 15. septembra počas štátneho sviatku Sedembolestnej Panny Márie sa naši občania zúčastnili turistického zájazdu do Vysokých Tatier. Slovenskí futbalisti prvý raz postúpili na majstrovstva Európy do Francúzska. Na Silvestra za krásneho mrazivého slnečného počasia vystúpili mnohí naši občania na Minčol, kde sa stretli turisti z troch okolitých okresov. V tomto roku sa tu už nekonala žiadna bohoslužba, ako to bolo zvykom v minulosti.

VI. Kultúra V roku 2014 centrom kultúrnych akcií v Lúčke bol kultúrny dom v prístavbe obecného

úradu, ktorý pre svoje veľké priestory sa teší veľkému záujmu obyvateľov z Lúčky aj zo širokého okolia. Konali sa v ňom nielen obecné kultúrne akcie, ale aj svadby, životné jubilea, krstiny, kary, stužkové slávnosti, varenie jedál pre hasičské súťaže a iné.

6

6

V sobotu 10. 1. 2015 sa po roku znovu konala obecná zabíjačka, ktorú usporiadal obecný úrad v spolupráci s hasičmi. Prasiatko, ktoré zabezpečili hasiči už v piatok večer zabili u Mariána Daráka. V sobotu potom v kuchyni obecného úradu robili výrobky. Pozvaní občania potom okolo poludnia prichádzali na zabíjačkové pohostenie. Za jedno euro mohli ochutnať všelijaké dobroty, ba dokonca zobrať aj domov. Akcia bola veľmi vydarená. Obecný úrad už tradične organizuje Deň matiek v tomto roku v nedeľu 17. mája. Mamičkám nedeľné popoludnie spríjemnili pekným kultúrnym programom deti materskej a základnej školy v Lúčke. Obecný úrad ich obdaroval sadou troch plastových misiek.

Hlavnou kultúrnou akciou roka je už tradične folklórny festival Gajdica. V tomto roku sa konal už 32. ročník folklórnej súťaže O gajdicu Andreja Mizeráka v prvú augustovú nedeľu 2. 8. 2015 v amfiteátri obecného úradu. Po tropických júlových dňoch, kedy teploty vystupovali do + 36 stupňov bolo nedeľné popoludnie teplé, ale pod mrakom, takže diváci nemuseli držať parazoly nad hlavami. Výsledky festivalu uviedol 11. 8. 2015 na internetovom portáli folklorista.sk člen súťažnej poroty metodik DJZ Prešov Michal Kišeľák, ktorého citujeme: Andrej Kasina z Lúčky úvodnými tónmi na gajdicu symbolicky otvoril 32. ročník súťažného folklórneho festivalu „O gajdicu Andreja Mizeráka“. Hlavným organizátorom bola obec Lúčka a spoluorganizátormi DJZ útvar osvetovej činnosti v Prešove a Združenie obcí Hornej Torysy. Prítomných 1300 divákov a účinkujúcich privítal starosta obce Lúčka Emil Sabatula. Tí mali možnosť v 5 hodinovom maratóne ľudových spevov, zvykov a tancov vidieť 28 programových čísiel. Festival mal súťažný charakter, kde sa predstavilo okolo 230 účinkujúcich z 19 obcí okresov Prešov, Sabinov a Gelnica. Na festivale sa prezentovalo 12 kolektívov v kategórii speváckych skupín, v kategórii obradový folklór 5 folklórnych skupín, 7 sólistov a tri duetá. Výkony súťažiacich hodnotila 3 členná odborná komisia: predseda PaedDr Ľubomír Šimčík, PhD (Prešovská univerzita, fakulta pedagogiky odbor hudobný), Maroš Hafič , hudobný pedagóg Bardejov a Mgr. Michal Kišeľák. Porota nemala ľahkú úlohu určiť poradie najúspešnejších interpretov v jednotlivých kategóriách. Hlavnú cenu – gajdicu získala FS Bajerovčan z Bajeroviec. V kategórii sólo duo spev 1. miesto získala Lenka Palgutová z Bajeroviec (dvojnásobná víťazka Makovickej struny), 2. miesto Jolana Palková z Malého Šariša a 3. miesto Ján Sekerák z Bajeroviec. V kategórii skupinový spev 1. miesto obsadila dievčenská spevácka skupina Miľpošanka z Milpoša, na 2. mieste sa umiestnila ženská spevácka skupina Dubovičanka z Dubovice a tretiu priečku obsadila ženská spevácka skupina Malošarišanka z Malého Šariša. V kategórii obradový folklór 1. miesto získal detský folklórny súbor Jazierko z Rožkovan s programom „Bavme še, bavme, bo še dobre mame“, Bajerovčan získal druhé miesto s pásmom Čepeňe ňevesty a 3. miesto obsadila zvykoslovná folklórna skupina Krivany s programom „Sluhovstvo“. Toľko článok na internete. Okrem víťazov moderátori podujatia Mgr. Katka Birková z Košíc a Ing. Marek Kasina PhD. z Lúčky v bohatom folklórnom programe uviedli ďalších účinkujúcich a to – Patrík Grega z Veľkého Folkmara, Nemcovjanka ženská a mužská spevácka skupina z Nemcoviec pri Prešove, Štefan Kišš z Lúčky ul. Moyzesova, žiak ZŠ Lúčka, Pastierska muzíčka v zostave Peter Kopčík, Miro Mriglot a Jozef Mičko (gajdica, fujara, píšťaly), Kameničanka z Kamenice, Milpošan muži z Milpoša, FS Dubina z Červenice, FS Matičiar z Veľkého Folkmára, okres Gelnica obradové pásmo „Dožinky“, Štefan Jacko Brezovica, FS Čemerica Šarišské Sokolovce, Kamil Krivý Petrovany, výborná ľudová muzika Kanuščakovci zo Sabinova, Jana Huňadyová a Anna Škvarlová Brezovica. Voľančan z Jakubovej Vole sa predstavil v obradovom pásme „ A ked ja še vydavala, bul to švet“, Jablonka z Pečovskej Novej Vsi. Zaregistrovaný folklórny súbor Petroviančan pod vedením Márie Krivej (mužská aj ženská spevácka skupina) pre vnútorné nezhody nakoniec z programu odstúpil. Folklórny program začal o 13.10 hod. a bol ukončený o 17.55 hod. Potom sa v hodinovom programe ako hosť festivalu predstavila úsmevno-zábavná skupina TRAKY z Čane pri Košiciach, ktorá vznikla len tak zo srandy v roku 2009 a odvtedy jej popularita rastie na celom východnom Slovensku. Ich hudba

7

7

rozhýbala divákov v hľadisku, ale ich humor bol príliš lacný. Robili si srandu z duchovného stavu. Zistili sme, že v obci Čaňa žije 50 percent kalvínov a 50 percent katolíkov. Medzi divákmi v silne katolíckom prostredí Hornej Torysy ich humor nachádzal slabú odozvu. Po vyhodnotení folklórnej súťaže sa žrebovala bohatá tombola, kde hlavnú cenu farebný televízor Blancpoot s uhlopriečkou 102 cm, venoval starosta obce Emil Sabatula. Vo večernej veselici vyhrávala hudobná skupina Carmen a DJ Music. Denník Korzár priniesol vo štvrtok 6. 8. 2015 článok od redaktorky Márie Pihuličovej (rodáčky z obce Torysky, okres Levoča, kde pramení rieka Torysa) pod názvom Festival v Lúčke sa vypracoval na top akciu. Z článku citujeme vyjadrenie moderátorky Katky Birkovej. Na Lúčku nedám dopustiť. Je to malebná dedinka, dosť zašitá a práve to je cítiť hlavne na tej družnosti ľudí. Keď tu prídeme, tak je tu skutočne priateľská atmosféra. Už sa poznáme aj z iných festivalov a vždy vidíme ako sa meníme, rastieme. A musím povedať, že tie kolektívy sa výborne vyvíjajú, každý rok sa snažia prísť s niečím originálnym,“ zhodnotila Katka, ktorá podujatie navštívila tretíkrát. Toľko Korzár. A na otázku ako sa dostala ku moderovaniu televíznej folklórnej Kapury nám odpovedala. Pracujem v kancelárii starostu Košice Staré mesto na odbore kultúry. Do televíznej relácie Kapura, ktorú každú sobotu popoludní a v nedeľu dopoludnia vysiela RTVS Dvojka, sa dostala cez konkurz, ktorý vyhrala. Bratislava to schválila a tak už niekoľko rokov ide dvakrát do mesiaca do štúdia RTVS v Košiciach, kde nahráva živé vysielanie folklóru. Tohtoročná Gajdica bola opäť úspešná. Za tým sa ukrýva mravčia práca pracovníkov obecného úradu, starostu obce, poslancov obecného zastupiteľstva, DHZ Lúčka a ďalších ochotníkov, veď cez našu obec, ktorá so satelitmi má okolo 700 obyvateľov sa za jeden deň premelie do 2500 návštevníkov a nespočetné množstvo osobných aut. Občianske združenie Kamenná veža na záchranu Kamenického hradu v roku 2015 zmenilo svoje sídlo a z Lúčky sa presunulo do Kamenice (obecný úrad Kamenica). V tomto roku pokračovalo v záchrane výmurovky delovej bašty. V dňoch 15.-16. 8. 2015 usporiadali Noc hradných zrúcanín a hradné slávnosti, kde takmer polovicu divákov tvorili občania Lúčky a Potokov. Cez našu obec v sobotu aj nedeľu prechádzalo veľké množstvo osobných aut, ktoré sa blízko k hradu dostanú iba z lúčanskej strany. V sobotu v noci naši občania mohli sledovať na hrade ohňovú šou a pálenie signálnej vatry. V nedeľu zase šermiarske vystúpenia skupiny Sarus, brušné tanečnice, vyhliadkové lety vrtuľníkom, lukostreľba, detské súťaže, maľovanie erbov, hľadanie pokladu, obhliadka hradu so sprievodcom, tombola, tanečná zábava. V nedeľu 30. 8. 2015 zomrel v prešovskej nemocnici etnograf, folklorista a celoživotný bojovník za tradičnú kultúru JÁN LAZORÍK z Krivian. V septembri by sa bol dožil 95 rokov. Lúčku, Potoky a Gajdicu mal veľmi rád. V jeho folklórnej skupine vystupoval v rokoch 1970 až 1977 gajdičiar Andrej Mizerák z Potokov. Jeho folklórna skupina Krivany Torysa vystupovala na Gajdici v Lúčke každý rok. V roku 1990, rok po nežnej revolúcii, kedy folklór utrpel veľký šok a na festival do Lúčky neprišla ani jedna nahlásená folklórna skupina, Krivianci predviedli takmer dvojhodinový program piesni, tancov, humorných scénok a tak zachránili celú túto folklórnu akciu. Pisateľovi týchto riadkov vždy hovoril: „Jožku, ty še haňbiš rozpravjac po šarišsky. Ty še haňbiš za svojo narečie?. Ako bývalý učiteľ výborne ovládal slovenčinu, ale do posledného dychu obhajoval šarišské nárečie. Založil aj Hornotorysky folklórny festival v Krivanoch. Tohtoročný 22. ročník sa už konal bez neho. „Naco som žil, i tak som nič nevidobil“ boli jeho slová a zároveň i názov jedného z programov tohto ročníka festivalu. Česť jeho pamiatke. V októbri, Mesiaci úcty k starším, pozval obecný úrad v Lúčke všetkých dôchodcov na spoločné posedenie do kultúrneho domu. V kultúrnom programe sa predstavili deti z materskej a základnej školy. Potom všetci posedeli pri chutnom obede a občerstvení, ktoré zaniesli domov aj imobilným dôchodcom.

8

8

VI. CIRKEVNÝ ŽIVOT Rok 2015 sa v Katolíckej cirkvi slávil ako Rok zasväteného života (30. 11. 2014 – 1. 2. 2016). Katolícke noviny každý týždeň prinášali pohľad na život niektorého rehoľného spoločenstvo pôsobiaceho na Slovensku. U nás sa výborne prezentujú „krížové sestry“ (Kongregácia milosrdných sestier Svätého kríža – Sororum Caritatis Sanctae Crusis, SCSC), ktoré žijú v rehoľnom dome na Potokoch od roku 2000. Predstavená sestra Marta učí náboženstvo v základnej škole a pripravuje deti na detské sväté omše, ktoré sa slúžili v pondelky. Videli sme ju stále vpredu, buď pri ambone čítala lekcie v bohoslužbe slova alebo s gitarou v ruke, texty piesní sa premietali na stenu svätyne, takže s deťmi mohol spievať celý kostol. Vo farskom liste č. 10 čítame: Milosrdné sestry Svätého Kríža pozývajú na duchovnú obnovu dievčatá od 17 rokov a viac. Heslo: Boh nás volá k stretnutiu. Kde? Lúčka – Potoky (okres Sabinov. Kedy? 13. – 15. marec 2015. Kto? Vdp. Michal Janiga. Nahlásiť sa je potrebné do 7. 3. 2015, poplatok 10 eur. Takéto duchovné obnovy pre dievčatá robia krížové sestry už 15 rokov. Po sestre Gemme (dnes Podunajské Biskupice), sestre Šebastiáne (Trnava, dnes predstavená celej rehole krížových sestier v slovenskej provincii) je dnes predstavenou sestra Marta Tarkošová. Rodáčka z Trnavy. V Lipanoch učí náboženstvo všetky ročníky deti základnej školy. Je vysoko aktívna. Venuje sa deťom, hrá na gitare, spieva s kostolným zborom, číta lekcie počas svätých omší. Počas primícií Blažeja Revického po vydaní cez 300 obedov umývala riad v kuchyni – veľmi obetavá. V tomto roku sa zúčastnila spolu s pútnikmi z Torysy 50 km pešej púte do Levoče. V nedeľu 5. 7. pred hlavnou svätou omšou, ktorú celebroval Kardinál Dziwiš z poľského Krakova, pravá ruka nebohého svätého Jana Pavla II., s ňou v priamom prenose TV Lux o jej rehoľnom povolaní rozprával redaktor Pavol Danko. Rodičom o zvolení duchovného povolania povedala týždeň pred vstupom do kláštora. Stálymi obyvateľkami v rehoľnom dome na Potokoch od roku 1990 je sestra Melária Grejtáková a sestra Edita Hudačková. V roku zasväteného života 14. 2. 2015 vstúpila do noviciátu sestra nášho novokňaza Lucia Revická z Potokov, ktorá prijala rehoľné meno Sr. Barbora. Spolu s ňou vstúpili do noviciátu aj tri postulántky, ktoré sa formovali v rehoľnom dome na Potokoch, Zuzana Nechajová Sr. Dorota, Magdaléna Kolníková Sr. Margaréta a Beáta Newmanová Sr. Karolína. Provinciálna predstavená Sr. Šebastiána Tuptová im popriala, aby ich Duch Svätý udržoval vo svojom svetle a otváral im srdcia. Z jej rúk prijali rehoľné rúcho ako znamenie zasväteného života. Vo farskom liste č. 38 napísala sestra Marta: „V našej lipianskej farnosti pôsobíme my, Milosrdné sestry Svätého kríža, skoro sedemnásť rokov. Úplne konkrétne zdieľajú náš život naši najbližší susedia na Potokoch a ľudia v Lúčke. Tu nás môžu vidieť najčastejšie. Farský kostol v Lipanoch sa nám stáva útočišťom, keď nie je svätá omša v Lúčke. To každý deň musíte chodiť do kostola? Túto otázku nám často kladú deti, ale nielen ony. Áno, je to pre nás niečo úplne normálne. Túžime sa denne osobne stretnúť s TÝM, ktorému sme zasvätili celý svoj život. Okrem dennej účasti na svätej omši je náš pracovný i sviatočný deň popretkávaný modlitbou, spoločnou komunitnou i osobnou súkromnou. Krížovú sestru môžete stretnúť ako učiteľku v materskej, základnej i strednej škole, pri pomoci vo farnosti, ako zdravotnú sestru v nemocnici, pri domácom ošetrení chorých, ale aj ako kuchárku, organistku, notárku, či sestru pracujúcu v kancelárii...Naši kňazi veriacim pravidelne pripomínajú, že sestry sa neustále modlia za našu dedinu, za farnosť, ba aj celý toryský dekanát a skrze tieto modlitby už obrátili mnoho duší! V tomto roku si pripomíname 60 rokov od smrti blahoslavenej Zdenky Schellingovej. Zomrela 31. júla 1995 na onkologickom oddelení trnavskej nemocnice tri mesiace po prepustení z väzenia, kde podstúpila kruté mučenie. Dožila sa necelých 39 rokov. Dospela tam, kde už nemožno trpieť.

Sväté omše v Lúčke v uplynulom roku slúžili farár Michal Marčák, kapláni Branislav Polča, Gustáv Nagy, Stanislav Vinter a Patrík Melkovič. V nedele a sviatky im občas asistovali diakoni Ján Kožuško a Blažej Revický, ktorý 13. 6. 2015 bol vysvätený za kňaza.

9

9

V nedeľu 11. 1. 2015 diakon Blažej Revický posvätil 12 domov v Lúčke a na Potokoch. 18. januára sa v kostole sv. Anny slúžila jubilejná svätá omša nášho diakona Jána Kožuška, ktorý sa dožil veku 60 rokov. Svätú omšu slúžil košický arcibiskup Bernard Bober za účasti 11 kňazov. Poďakoval za dar života jubilanta aj za jeho pastoračnú prácu diakona v Košiciach. Medzi pozvanými kňazmi boli aj biskupský vikár Vladimír Šosták, košický dekan František Šandor, náš čestný občan Pavol Dráb a iní. Za jubilanta, ktorý po chorobe má stále problémy s rečou, prehovoril jeho syn kňaz Pavol Kožuško. Na záver sa prihovoril starosta obce Emil Sabatula, ktorý poďakoval arcibiskupovi a poblahoželal dvom jubilantom, Janovi Kožuškovi k 60-ke a otcovi Pavlovi Drábovi k 70-ke. Naši kňazi vo farskom liste pravidelne vyzývali veriacich farnosti na účasť v referende o ochrane rodiny . V pôstnom období veriaci vo veľkom počte chodili na krížové cesty, ktoré sa modlili všetky stavy – deti, mládež, otcovia, matky. V kostole predávali pekného cukrového veľkonočného barančeka z farnosti Pavlovce nad Uhom, kde je farárom Slavomír Bakoň rodák z Kamenice. Výnosy idú na zveľadenie pastoračného centra Anky Kolesárovej vo filiálke Vysoká nad Uhom, kde sa od nežnej revolúcie konajú pre mládež aj rodiny púte radosti. V dňoch 8. -13. 3. 2015 sa vo farskom kostole v Lipanoch konal Týždeň za život pri Pamätníku nenarodených detí. V kostole bol umiestnený misijný pamätník- plačúca matka s priesvitnou sochou nenarodeného dieťaťa- od mladého umelca Martina Hudačeka. Tu sa konala katechéza, modlil sa svätý ruženec za počaté a nenarodené deti, krížová cesta. V jednotlivých dňoch tu prichádzali aj veriaci z Lúčky. Farský úrad v pôstnom období uskutočnil v Lipanoch mnoho duchovných aktivít pre celú farnosť, ale z našej obce na ne chodilo len málo veriacich alebo nikto.

15. 3. 2015 došlo k neočakávanej výmene kaplánov. Gustáv Nagy po necelých deviatich mesiacoch v našej farnosti bol preložený za kaplána do Moldavy nad Bodvou (maďarsky Szepi), kde je už 20 rokov farárom dekanom Mons. JCDr Bartolovej Gábor PhD, ktorý do knihy Z dejín obce Lúčka napísal resumé v maďarskom jazyku. Z Moldavy bol do Lipian presunutý kaplán Stanislav Vinter (38 rokov). Narodil sa 6. 6. 1977 v Košice Staré Mesto. Vyštudoval strednú školu lesnícku v Prešove. Tri roky študoval na Technickej univerzite v Košiciach, kde dosiahol titul bakalár. Potom študoval v kňazskom seminári v Košiciach. 15. 6. 2013 bol vysvätený za kňaza. 1. 7. 2013 nastúpil za kaplána do Moldavy nad Bodvou. Od 15. 3. 2015 kaplán vo farnosti Lipany. Nového kaplána privítal na jeho prvej svätej omši v Lúčke 22. 3. 2015 kostolník Štefan Mizerák, ktorý poďakoval aj bývalému kaplánovi Nagyovi za jeho starostlivosť o miništrantov a detí, za veľmi zaujímavé detské sväté omše. Kaplán Nagy odkázal, že do Lúčky chodil veľmi rád. Začiatkom roka mu zomrel otec, zostal sirotou. Súrodencov nemá. Nový kaplán poďakoval za privítanie a povedal, že už pri vstupe do kostola mal veľmi dobrý pocit. Niečo vo vás je pekné, dobré, pozitívne, budeme si rozumieť. Na kvetnú nedeľu aj veľkonočné obrady mal v Lúčke kaplán Braňo Polča. 29. 3. 2015 na Kvetnú nedeľu vytiahol veriacich z kostola, pekne s bahniatkami lemovali chodník až k ceste, kde posvätil bahniatka. Spievali sa pašie. Po omši sa konala mimoriadna zbierka na pomoc prenasledovaným kresťanom vo svete. Nazbieralo sa 720 eur. Obrady veľkonočného Trojdnia boli tohto roku dlhšie, lebo kaplán Braňo nič neskrátil, slúžil obrady ako vo farskom kostole – umývanie nôh, všetci veriaci sa poklonil svätému krížu, slávnostný sprievod na Bielu sobotu po zmŕtvychvstaní na námestie obce a späť do kostola sv. Anny. Veľa veriacich bolo z Lipian a okolia, krásny spev zboru. V nedeľu 12. apríla slúžil v Ríme Svätý Otec František svätú omšu 100 rokov od genocídy Arménov žijúcich v Turecku. V roku 1915 počas prvej svetovej vojny Turci zabili 1,5 milióna Arménov. Táto omša vyvolala pobúrenie v celom moslimskom svete. V túto nedeľu Božieho milosrdenstva boli na púti v Krakove , ktorú usporiadala farnosť Lipany, z Lúčky 4 ženy. V nedeľu Dobrého pastiera 26. 4. 2015 navštívili košický seminár v deň otvorených dverí sestra Marta s 8 miništrantmi z Lúčky. Po slávnostnej svätej omši ich čakala prehliadka seminára, ktorou ich sprevádzal lipiansky

10

10

bohoslovec Tadeáš Jacko. Malí i veľkí koledníci Dobrej noviny z Lúčky i Lipian sa v sobotu 9. mája 2015 zúčastnili Misijnej púte detí v Levoči (spolu 44 osôb v autobuse). Na Mariánskej hore sa zišlo 1430 ľudí. Ako obetný dar prinieslo každé dieťa jeden zemiak a týmto spôsobom sa podarilo vyzbierať viac než 100 kg, ktoré poputujú do núdznych rodín na Slovensku. Deti sa tu zapájali do rôznych hier. Organizátori poďakovali vo farskom liste pánu farárovi a obci Lúčka za pomoc pri nákladoch spojených s autobusovou dopravou a kaplánovi Braňovi za pomoc pri organizovaní tejto púte. V nedeľu 15. mája sa v kostole svätej Anny konala slávnosť prvého svätého prijímania s kaplánom Braňom Polčom. Dve dievčatá a traja chlapci z Lúčky prvý ráz prijali sviatosť oltárnu. Pripravovala ich setra Marta. Celé obrady boli veľmi milé. V rámci Turíčnej novény v utorok 19. mája popoludní sa zúčastnili veriaci z lipianskej farnosti spoločných modlitieb v pútnickom Gaboltove. Z Lúčky bolo 11 ľudí..

V nedeľu 8. 2. 2015 na záver svätej omše farár Michal Marčák poďakoval veriacim sa účasť na referende o ochrane rodiny, ktoré v Lúčke bolo platné. Zároveň oznámil, že sa začne pracovať na severnom opornom múre pri Kostole Najsvätejšej Trojice, ktorý je v dezolátnom stave a začína klesať aj južný násyp. Celú situáciu posúdia statik a architekt. Následne v nedeľu 12. apríla oznámil, že pri kostole sa začali výkopové práce. Firma Stav- Majo, sro Lipany začala búrať starý vychýlený oporný betónový múr. Rómovia začali kopať ryhu okolo svätyne kostola na prevzdušnenie a odvodnenie múra. Prosil o brigádnickú pomoc pri kostole podľa potreby, ale najmä finančnú pomoc na rodinu okolo 30 eur. Ak tieto záchranné práce neurobí súčasná generácia, naši potomkovia to budú nútení urobiť za podstatne väčšie peniaze. Veriaci potom začali nosiť vo veľkom počte svoje peňažné dary do sakristie. Práce zdarne pokračovali kopaním hlbokých základov, betónovaním, murovaním oporného betónového muru v tvárniciach. Na práce dohliadal kostolník Štefan Mizerák. Zrušil sa pôvodný západný vstup do kostola od Kopilca, ktorý bol v dezolátnom stave a vybudoval sa nový veľmi estetický vstup zo severnej strany. Spotrebovalo sa veľké množstvo betónu , ktoré dovážali poľské domiešavače, celkom 95 m3 za takmer 7000 eur. V sobotu 25. 4. 2015 osem brigádnikov z radov veriacich vykopali ryhy a pomocou plastových rúr odviedli vodu z kostolných okapov mimo ohradový múr kostola. Po vymurovaní a zabetónovaní oporného múra sa osadili kovové stĺpiky, medzi ktorými sa zamontovali ohradové reťaze. Vybudoval sa chodník z kociek od vstupu zo severu až ku dverám kostola. Veľká brigáda veriacich sa konala v sobotu 16. mája. Prišlo 18 ľudí, 8 mužov a 8 žien, dve dospievajúce deti. Z Kamenice doviezli tri veľké tatrovky asi 16 m3 kvalitnej zeminy, s ktorou brigádnici zasypávali a vyrovnávali terén okolia kostola. Na záver sa pred východný hlavný vstup do areálu kostola osadila nová kovová ohrada a brána. Všetky práce sa ukončili do nedele 31. mája 2015, kedy sa v Kostole Najsvätejšej Trojice konal odpust. Svätú omšu celebroval kaplán Stanislav Vinter, za účasti diakona Jána Kožuška, kázal farár Michal Marčák, ktorý veriacim povedal:“ Za to, že tento chrám a jeho okolie boli opravené, patrí všetkým úprimná vďaka. Opravili ste dom, kde prebýva Boh. Nech vás On sám odmení svojím požehnaním a dobrodeniami.“ V tomto roku sme si pripomenuli 210. výročie začiatku výstavby kostola v roku 1805. Pôvodný kostol zasvätený Duchu Svätému bol totiž úplne schatralý a nedal sa už opraviť. Pri pomenovaní nového kostola , ktorý sa budoval od roku 1805 do roku 1814, sa vtedajší kamenický farár (Lúčka bola filiálkou Kamenice) Andrej Zamborský, ktorý pôsobil vo farnosti 42 rokov (1775 – 1817) v cirkevnom kalendári posunul o týždeň a so súhlasom zemepánov Tahyovcov pomenovali nový kostol na Kostol Najsvätejšej Trojice. Počas výstavby kostola sa sväté omše so súhlasom jágerského biskupa konali každú tretiu nedeľu v dome zemepána Andreja Tahyho, ktorého kúriu po roku 1900 kúpil Michal Pribula. Počas svätej omše pán farár posvätil pamätnú tabuľu umiestnenú v kostole pod chórom na severnej stene s týmto nápisom:“ Tento kostol Najsvätejšej Trojice začali stavať z pozostalosti Kláry Pongratzovej rodenej Tahy, ktorá darovala na stavbu 1000 zlatých. Farár vo Svätom Dzure Juraj Pechy zanechal v testamente 800 zlatých pre najbiednejší kostol v dištrikte, ktoré sa

11

11

použili pri výstavbe tohto kostola. Z príležitosti 210. výročia začatia výstavby s vďakou a úctou spomínajú veriaci z Lúčky. Anno Domini 2015. Potom posvätili pri kostole nový hrob, do ktorého kostolník s veľkou úctou pochoval vykopané kosti a lebky našich predkov počas zemných prác v okolí kostola s nápisom na kríži „Naši predkovia 2015“. Zaujímavý článok o kostole aj s fotografiami z priebehu prác umiestnil na nástenke kostolník Štefan Mizerák, laický historik (vo funkcii kostolníka pôsobí od roku 1985 teda už 30 rokov), ktorý čerpal myšlienky zo zistení nášho bývalého farára cirkevného historika profesora PhDr. ThDr. Petra Zubku, PhD. (pôsobil v lipianskej farnosti iba 10 mesiacov od 1.9.2010 do 30. 6. 2011). Citujeme: Tento kostol Najsvätejšej Trojice začali stavať v roku 1805. Predošlý kostol Ducha Svätého bol natoľko schátralý, že nebolo možné ho opraviť. Na stavbu tohto kostola vybrali miesto v strede dediny, na niekdajšom starom cintoríne, ktorý bol na vyvýšenom mieste. Na tomto cintoríne sa už pochovávali iba tela zemanov, pretože sedliaci a želiari sa chovali nad dedinou vľavo, kde stojí stará 260 ročná lipa. Tretí v poradí je toho času funkčný cintorín nad dedinou. Tento kostol mohli začať stávať len vďaka štedrosti šľachtičnej Kláry Pongrátzovej rodenej Tahyovej, rodáčky z Lúčky. Kostol sa staval na hroboch nebohých, ba aj nad kryptou rodičov Kláry Pongratzovej. Keď v roku 1978 sa vysekávali do múru otvory na akumulačné pece, objavili sme zamurovaný otvor, ktorý viedol do podzemia kostola. Preto aj pamätná tabuľa je osadená nad touto hrobkou. Nad stavbou mal dohľad šľachtic Juraj Tahy, ktorý bol právnikom. 1000 zlatých, ktoré darovala šľachtičná nestačili na dokončenie kostola. Preto sa stavba natiahla na niekoľko rokov. Keď sa dozvedel o ťažkostiach v Lúčke staručký kňaz, farár vo Svätom Dzure, Juraj Pechy, odkázal v testamente 800 zlatých na dokončenie tohto kostola. K najvzácnejším pamiatkam našej obce jednoznačne patrí gotický kalich z roku 1435. Žiaľ, tento kalich bol v roku 1953 na pokyn cirkevného tajomníka vzatý a teraz je umiestnený v krajskom múzeu v Prešove. Druhou pamätihodnosťou je baroková plastika Sedembolestnej Panny Márie z roku 1705, ktorá po zreštaurovaní v Levoči je inštalovaná v kostole sv. Joachima a Anny. Treťou vzácnosťou je zvon z roku 1706. Tohto času slúži ako „umieračik“. Vtedajší veľký zvon tiež z tohto roku bol za 1. svetovej vojny zhodený z veže a použitý ako strelivo do dela. Ostalo nám po ňom na pamiatku iba „srdce“, ktoré je v našej veži. V roku 1923 sme dostali náhradu v podobe veľkého zvona o hmotnosti 120 kg. Teraz slúži ako „malý“ zvon. Terajší „veľký“ zvon z roku 1997 má 352 kg. Barokový oltár je z roku 1747 aj so súborom plastík, ktoré boli v roku 1982 zreštaurované v Červenom Kostelci (CZ). Darovala nám ho rehoľa františkánov z Prešova, keď bol v roku 1814 tento kostol dokončený, ale prázdny. V roku 1983, keď bol oltár na zreštaurovaní, dala sa kubánska dlažba Siera, veľmi vzácny mramor. Medzi vzácne pamiatky patrí aj obraz v oválnom bohato vyrezávanom ráme Ukrižovanie, z roku 1788. Ten však, aj na pokyn pamiatkarov, do budúcna musíme dať zreštaurovať. Pri tohtoročných prácach na opornom múre a oplotení kostola vznikol nový hrob. Pri bezprostrednom obkopávaní okolo svätyne sa vykopalo množstvo kostí a 3 lebky. To len svedčí o fakte, že tu bol cintorín. Tieto kosti boli uložené do nového hrobu a nad ním je starý 210 ročný kríž a nápis „Naši predkovia 2015“. Tento kríž je pôvodným, ktorý bol na veži kostola od jeho postavenia až do roku 1969. Tohtoročná investícia pri kostole Najsvätejšej Trojice nech je odkazom aj pre ďalšie generácie a posilnením našej viery v Trojjediného Boha! Štefan Mizerák, kostolník Naši mladí kurátori predkladajú každý mesiac účtovnú uzávierku pohybu peňazí filiálnej obce Lúčka. Za mesiac máj 2015 boli zhrnuté investičné výdaje na opravu oporného múru pri kostole Najsvätejšej Trojice nasledovné: . stavebná firma zaplatené 15.300 eur . oplotenie + bránička 2.734,85 eur . terénne úpravy 170,25 eur . pamätná tabuľa 350 eur . dlžná suma spolu 1.173,69 eur

12

12

Celková hodnota diela: 19.728,79 eur Do 130 domácnosti veriacich darovalo okolo 10.000 eur, z toho ružencové spoločenstvo v Lúčke prispelo sumou 3.200 eur. 8.000 eur mali kurátori ušetrených z minulého obdobia. Košický arcibiskup Mons. Bernard Bober vysvätil v sobotu 13. júna 2015 v Katedrále sv. Alžbety v Košiciach 5 novokňazov košickej diecézy a 2 novokňazov z rehole verbistov, medzi nimi aj Blažeja Revického z Lúčky Potokov. Blažej Revický sa narodil 19. 7. 1988. Po ukončení základnej školy v Lúčke a Lipanoch študoval na obchodnej akadémii Združenej školy v Sabinove. Potom ako laik začal študovať teológiu pre laikov v kňazskom seminári v Košiciach, kde neskôr prestúpil ku bohoslovcom. Po diakonskej vysviacke bol 13. 6. 2015 vysvätený za kňaza. Ježiš potrebuje kňazov, aby zachraňovali a posväcovali ľudské duše. Z Lúčky na vysviacku prišiel autobus veriacich, niektorí prišli autami, ba aj vlakom. Tieto tajuplné obrady môžu veriaci vidieť iba raz v roku. Vysvätení novokňazi udelili svoje novo kňazské požehnanie všetci naraz najprv svojmu svätiteľovi. Pri oltári sme už mohli po ľavici biskupa vidieť jeho prvého zástupcu generálneho vikára otca Pavla Drába, ale aj vikára Vladimíra Šostáka, farárov, ktorý sedeli za svojimi novokňazmi, Michala Marčaka z Lipian ako aj Miroslava Giru (rodák z Ďačova) farár Košice Juh so svojim novokňazom Martinom Lučkom. Po svätej omši veriaci z farnosti novokňazov sa zišli okolo rodín novokňazov, kde ich ponúkali rôznymi dobrotami. V týždni pred primičnou svätou omšou nášho novokňaza každý deň sa slúžili sväté omše . Tri dni sa konala pre veriacich duchovná obnova. Vykonali ju kapucíni z Rádu menších bratov kapucínov (OFM Cap) páter František a páter Félix z Bratislavy – Rače. Toto mužské františkánske rehoľné spoločenstvo vzniklo v roku 1520 ako reformné hnutie, ktoré sa snažilo o návrat k pôvodnej prísnosti františkánov. Typickou súčasťou ich odevu je dlhá špicatá kapucňa. Na Slovensku majú kláštory – Pezinok, Holíč, Bratislava, Bratislava Rača, Žilina, Poníky, Hriňová, Kremnické Bane. Dokonca si založili aj gospelovú skupinu Kapucíni and Stanley, v ktorej hrá aj brat Félix. Katechézu na tému Zmierenie (Návrat márnotratného syna) po tri dni v hodinových blokoch viedol páter Félix Tkáč. Jeho brat Ondrej tiež kapucín o ňom povedal, že je to Boží muž – speváčik a kazateľ Boží – narážajúc na jeho maličkú 150 cm vysokú postavu. Jeho homílie boli výborné a každý deň prišlo viac veriacich. Dopoludnia sa konali ranné chvály. Adoráciu pred Eucharistiou sprevádzal meditáciou a hrou na gitare. Donútil spievať celý kostol. Veriacich rozosmial vtipnými bonmotmi. Každému vstúpil hlboko do svedomia. A aký by mal byť kňaz v dnešnej dobe páter Felix povedal, že dnešný kňaz by mal byť predovšetkým normálny. Blízky ľuďom. Nepotrebujeme masky a pózy. Kapucínov zabezpečila sestra Šebastiána. Privítal ich a potom im poďakoval novokňaz Blažej, ktorý v ústraní čakal na svoju prvú svätú omšu. Primičnú svätú omšu slúžil novokňaz Blažej v sobotu dopoludnia 20. júna 2015. Novokňaza po odobratí od rodičov, ktoré vykonal vdp. farár Michal Marčák, sprievod kňazov a veriacich doviedol z rodičovského domu na Potokoch do kostola svätej Anny v Lúčke. Z Kamenice na podnet nového farára Jozefa Hanobíka prišla popod hrad procesia 70 veriacich, lebo novokňazova mama pochádza z Kamenice, kde má veľkú rodinu. Nad vchodom do kostola vítal veriacich nápis:“ Mária, Matka moja, zasväcujem sa Tvojmu Nepoškvrnenému Srdcu“. V kostole v prvých desiatych rádoch sedela rodina novokňaza, do 40 kňazov (naši bývalý farári Pavol Dráb, Kamil Jankech a Vladimír Šosták), diakonov a bohoslovcov, do 30 rehoľných krížových sestier spolu s jeho sestrou Luciou, novickou s rehoľným menom Barbora. Pred obetným stolom bola umiestnená relikvia blahoslavenej sestry Zdenky, ktorú doniesli rehoľné sestry. Lekcie čítali súrodenci novokňaza. Homíliu predniesol kňaz redemptorista Ján Novák, SVD z Gaboltova. Svätú omšu doprevadzali nádherné piesne zboru. Počas svätého prijímania na chóre zaspievala krásne duchovné piesne v rómskom jazyku rómska hudobná skupina z Poštárky v Bardejove, kde Blažej krátko pôsobil. Na záver svätej omše novokňaz Blažej poďakoval rodičom, súrodencom, rehoľným sestrám, rodine a všetkým, ktorý mu doteraz pomáhali na jeho ceste ku kňazstvu. Pripomenul, že doteraz

13

13

z Lúčky duchovné povolania prijali vždy po dvaja z rodiny (diakon Ján Kožuško, 1998 a jeho syn kňaz Pavol, 2007, bratia misionári verbisti Ján Mizerák, SVD 2000, Lukáš Mizerák, SVD 2010 a teraz Blažej Revický a jeho sestra Lucia). Rozdal im upomienkové dary a udelil každému zvlášť svoje novo kňazské požehnanie. Na konci obradov zablahoželal novokňazovi starosta obce Emil Sabatula. Potom sa novokňaz so sprievodom kňazov, rehoľných sestier a blízkej rodiny odobral na obed do blízkeho kultúrneho domu. Miništranti pri východe rozdávali veriacim pamätné obrázky novokňaza. Na čelnej stene sály sa skvel nápis: „Lásku bez kríža nenájdeš a kríž bez lásky neunesieš(sv. Ján Pavol II.)“ Tam pokračovali blahoželania prítomných novokňazovi. Počerné Rómky z Bardejova ho s radosťou vytancovali. Každý prítomný hosť dostal od novokňaza ako darček dve spojené srdcia s nápisom: Blažej Revický Kňazská vysviacka Košice 13. júna 2015, primičná svätá omša Lúčka 20. jún 2015. Božské Srdce, zmiluj sa nad nami. Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, oroduj za nás,“ pretože mesiac jún je zasvätený týmto dvom sviatkom. Ďalej farebný obraz a krabicu chutných koláčov. Do konca mesiaca júna novokňaz slúžil sväté omše v Lipanoch a okolitých obciach, ba vycestoval aj do Trnavy ku krížovým sestrám. S veriacimi Lúčky a Potokov sa rozlúčil po svätej omši vo sviatok Petra a Pavla 29. 6. 2015, kde sa poďakoval za všetky dary a modlitby za neho. Od 1. júla 2015 nastúpil ako kaplán do farnosti Kráľovnej pokoja na sídlisko III. v Prešove. V nedeľu 21. 6. 2015 sa s veriacimi rozlúčil kaplán Braňo Polča, ktorý po dvoch rokoch pôsobenia v lipianskej farnosti odchádza do Humenného na sídlisko III. za kaplána. V Lúčke sa cítil veľmi dobre, sú tu dobrí ľudia, výborný kostolný zbor, rezervy má ešte lúčanská mládež, ktorá má na viac. Poďakoval sa mu kostolník Štefan Mizerák, najmä za jeho hlboké a poučné homílie. Kaplán Braňo sa staral hlavne o mládež v Lipanoch, slúžil pravidelné mládežnícke piatkové sväté omše v Lipanoch. Lipianska mládež so svojim speváckym zborom sa s ním prišla rozlúčiť na svätú omšu u krížových sestier na Potokoch v sobotu 27. júna.

Od 1. 7. 2015 novým kaplánom sa stál Patrik Melkovič (34 rokov). Na rodil sa 1981 v Sabinove. Za kňaza bol vysvätený 21. 6. 2009. V rokoch 2008 – 2009 ako diakon pôsobil vo farnosti Krista Kráľa Prešov Sekčov, od 1. 7. 2009 kaplán v Terni, potom v Strážskom. 1. 7. 2012 kaplán Giraltovce, od 30. 8. 2013 kaplán vo farnosti Dóm svätej Alžbety Košice, od 1. 7. 2015 kaplán Lipany. Prvú svätú omšu slúžil v Lúčke v nedeľu 5. 7. 2015 vo sviatok sv. Cyrila a Metoda. Mal výbornú kázeň, po ktorej mu veriaci v kostole spontánne zatlieskali. Po omši sa predstavil. K 1. 7. 2015 doterajší dekan dekanátu Lipany Tomáš Čap, farár v Toryse odišiel za farára do Pušoviec. Za nového dekana dekanátu Lipany bol menovaný Doc. ThDr. Peter Sedlák, PhD farár v Rožkovanoch, významný cirkevný historik. Na odpust do Gaboltova bol pripravený autobus, ale pre nízky záujem veriacich (15 ľudí) nakoniec nešiel. Ostatní šli individuálne na svojich autách. Na odpust sv. Anny v Lúčke slúžil svätú omšu náš rodák kňaz Pavol Kožuško z Košíc. Jeho mama Anna Kožušková (od roku 1972 kantorka v Lúčke) oslávila 60 rokov života. Od 6. 7. 2015 sestra Marta viedla letný tábor detí z Lúčky. Stravu pre 28 detí zabezpečoval obecný úrad Lúčka. Bodku za letným táborom urobila sestra Marta 1. 9. 2015 s celodenným programom pre detí z Lúčky. Na odpustovej slávnosti v Lipanoch 6. septembra za účasti veriacich aj z Lúčky slávil svätú omšu páter Marcel Puvák, komentátor a pracovník televízie NOE, farár v Dětmaroviciach na Morave. Popoludní sa konal Deň otvorených dverí v novom Pastoračnom dome v Lipanoch. Bol zrekonštruovaný za jeden rok z bývalého zdravotného strediska na ulici Komenského pri Gymnáziu s pekným výhľadom na mesto Lipany. Obsahuje ubytovanie pre troch kňazov, kanceláriu a dve veľké spoločenské miestnosti. Svoje priestory tu dostanú aj skauti. V uvedený deň tieto priestory praskali vo švíkoch pre veľký záujem veriacich z Lipian, Lúčky i Ďačova. Po koncerte učiteľov a žiakov ZUŠ Lipany nasledovala prezentácia výstavby pastoračného domu. Pán farár Marčák povedal, že tento dom je pre deti, mládež, manželov,

14

14

rodiny aj pre tých skôr narodených. Začnú s prípravou birmovancov a manželskými večerami. Potom nasledovalo bohaté agapé. Starý farský dom na ulici Kollárovej predali záujemcom za výhodnú cenu .

15. septembra 2015 sa na Minčole pri kríži konala svätá omša pre turistov a veriacich zo širokého okolia. Po nej sa všetci stretli na agapé pri turistickej útulni. Kňazi pozývali veriacich na duchovné aktivity poriadane v pastoračnom dome v Lipanoch. O mládež sa začal starať kaplán Patrik Melkovič. Detské omše slúžil kaplán Stanislav Vinter v Lúčke v pondelky v starom kostole a od novembra v kostole sv. Anny. Boli výborne pripravované. Spev deti doprevadzala na gitare sestra Marta. Texty piesni sa premietali na stenu svätyne, takže mohli spievať aj dospelí. Deti motivovala aj na modlitbu svätého ruženca v mesiaci októbri. Veľmi teplý začiatok mesiaca novembra umožnil veriacim dôstojne vyzdobiť a pravidelne navštevovať cintorín v dušičkovej oktáve. Vo sviatok všetkých svätých pobožnosť na cintoríne viedol kaplán Patrik. Kňazi propagovali aj prípravu snúbencov po novom v dvojdňových kurzoch na rok 2016 v januári, apríli, mesiaci jún a september. Ani v tomto roku už živý Mikuláš do kostola neprišiel. Ale kurátori rozdávali bohaté sladké nádielky v nedeľu 6. 12. po svätej omši všetkým veriacim pri odchode z kostola. Svätý Otec František vyhlásil Svätý rok milosrdenstva, ktorý sa začal na slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie 8. 12. 2015 a zavŕši sa 20. 11. 2016 v nedeľu Krista Kráľa. V nedeľu 13. 12. potom otvoril svätú bránu v Katedrále sv. Alžbety košický arcibiskup Mons. Bernard Bober. Z jeho rozhodnutia boli v diecéze otvorené sväté brány v 19 určených chrámoch, medzi nimi aj Farský kostol sv. Martina v Lipanoch. Svätú bránu v tomto kostole (iba vstup do chrámu zo západnej strany) otvoril vo sviatok svätého Štefana v sobotu 26. 12. 2015 popoludní generálny vikár košickej arcidiecézy Mons. Pavol Dráb. Poďakoval mu dekan lipianského dekanátu Peter Sedlák, farár v Rožkovanoch za účasti kňazov a veriacich z celého dekanátu. Medzi nimi bolo aj mnoho veriacich z Lúčky a Potokov. Aj keď vonku celý december vládlo sychravé počasie bez snehu, peknú adventnú atmosféru a samotné Vianoce v obci vytvárala príjemná svetelná výzdoba obce. Obecný úrad postavil pri kostole svätej Anny pekný betlehem. Betlehemské svetlo roznášali do jednotlivých príbytkov miništranti. Vianočnú atmosféru spríjemnili koledy deti z Dobrej noviny. Na prekvapenie v tomto roku nechodili jasličkári. Mládenci stratili o túto peknú pastiersku hru záujem. 27. decembra 2015 v nedeľu Svätej rodiny odohrali popoludní v kultúrnom dome deti základnej školy pod vedením sestry Marty jasličkovú pobožnosť, na ktorej sa zúčastnili aj naši kňazi a mnoho veriacich. Na silvestrovskej svätej omši predložili kurátori prehľad hospodárenia cirkevnej obce Lúčka s finančnými prostriedkami za rok 2015: . Zostatok z roku 2014 6.392,86 eur Príjmy v roku 2015

1. Zvonček zo sv. omší a krížové cesty 7.195 eur 2. Milodary veriacich 12.633 eur 3. Zbierky na kostol 3.211 eur 4. Zbierky na odoslanie 1.278 eur 5. Farský list 568,30 6. Preplatok za elektrinu 960 eur

Príjmy za rok 2015 25.845,30 eur Príjmy celkom: 32.238,16 eur Výdaje v roku 2015

1. Bohoslužobné výdaje 5.635,69 2. Poistné za kostoly v roku 2015 294,23 3. Odoslané zbierky 1.328 4. Energie 2.515,19 5. Investičné výdaje 19.342,74

15

15

6. Farský list 635 7. Daň z nehnuteľnosti 25,46

Výdaje spolu: 29.776,31 eur Stav finančných prostriedkov k 31. 12. 2015 2.461,85 eur Za hospodársku radu podpísali kurátori Andrej Kožuško, Ondrej Drabiščák, Andrej Mišenko, Štefan Mizerák, Slavomír Tomko. VII. Počasie, poľnohospodárstvo Ešte včera pražilo slnko a bolo vyše 25 stupňov, dnes sa teplomer nevyšplhal ani na 15, je nepríjemne, fúka vietor a prší. Až tretina ľudí v Lúčke má problémy pri rýchlych zmenách počasia, striedaní teplôt alebo zmenách tlaku vzduchu. Najčastejšími ťažkosťami sú nízky krvný tlak, vnútorný nepokoj, tlak v hlave či bolesti kĺbov. Mnohí z nás dokážu predpovedať, aké bude počasie. Napovedia nám to kĺby alebo hlava. Je v nás zabudovaná pomyselná rosnička, ktoré predpovedá počasie v televízii. Meteosenzitivita nie je nič zriedkavé. Extrémne prejavy počasia na Slovensku sa stupňujú. Vyskytovali sa aj v minulosti, ale teraz prichádzajú každý rok. V roku 2014 mimoriadne teplé vykurovacie mesiace ušetrili ľuďom desiatky eur na kúrení, ale zase sa premnožili škodce v našich záhradách (hraboše, slimáky, vošky). Rok predtým zase prišli návaly snehu a extrémom bolo tiež veľa dní chudobných na slnečný svit. V roku 2015 sa ukázala o tretinu nižšia úroda obilnín a ostatných plodín oproti vlaňajšku. Zdraželo sezónne ovocie, chlieb aj mäso. Horúčavy a obrovský deficit zrážok prinášajú aj choroby na obilniny a zvieratá. V obci stále hynú zajace, v tomto roku aj mladé kurence. V závere roka sa mnohým občanom dlhodobo prestali niesť sliepky. Novým úkazom sú zabudnuté choroby pšenice. Objavila sa hrdza pšeničná. Tuhá zima, ktorá začala na Vianoce 2014, pokračovala aj po novom roku. Do 10. januára mrzlo, snežilo, víchrica robila snehové záveje. Traktor Jozefa Daráka musel pravidelne odhŕňať snehové záveje. Veľa práce s odhŕňaním snehu okolo svojich domov mali naši muži. V sobotu 10. 1. 2015 sa prudko oteplilo, sneh sa rýchlo topil. V noci sa opäť ochladilo a v nedeľu v obci nastala veľká poľadovica. Oteplenie s dažďom a hustou hmlou trvalo desať dní. Potom sa opäť ochladilo. Chlad a sneh zamestnával ľudí do konca januára. 30. – 31. 1. postihla Slovensko aj našu obec veľká snehová kalamita, ktorá spôsobila havárie aut na cestách, meškali autobusové aj železničné spoje. V obci nasnežilo pol metra ťažkého mokrého snehu, chlapi celú sobotu odpratávali sneh zo svojich dvorov. Potom udreli silné mrazy do -19 stupňov. Trvali 8 dní. V nedeľu 8. februára snehová metelica opäť priviala do obce veľa snehu. Do 22. 2. potom trvalo krásne slnečné počasie s nočnými mrazmi do – 11 stupňov. V závere februára sa oteplilo, teplo bolo v noci aj cez deň do + 8 stupňov. Všade vládla hustá hmla a padal drobný dážď. Deti si jarné prázdniny nemohli užiť na snehu. Dvaja vlci z lúčanskej strany pod Harčarkou roztrhali jelenicu. Vlci sa priblížili veľmi blízko k obci, ale jelenia zver sa najradšej ukrýva na husto zalesnenej Harčarke odkiaľ potom vyráža do záhrad a na polia občanov, ničí im úrodu, ohrozuje vodičov v ranných hodinách a neskoro večer, kedy chodí do Toravca piť vodu. V prvej dekáde mesiaca marca vládlo pekné počasie s teplotami od – 9 do + 9 stupňov. V utorok 10. marca nastal predčasne prvý jarný slnečný deň s teplotou + 17 stupňov. Do konca mesiaca trvalo kolísavé počasie s dažďom, slnkom, drobným snežením. V piatok 20. 3. 2015 naši občania aj celá Európa mohla sledovať zatmenie slnka, keď astronomická aj kalendárna jar sa začala netradičným spôsobom. Prvým jarným lúčom Slnka sa do cesty postavil Mesiac. Zatmenie Slnka začalo o 9.30 hod a vyvrcholilo pred jedenástou hodinou, keď slnečný disk bol zakrytý zhruba z dvoch tretín. V tom čase sa zaznamenal výpadok výroby elektriny zo solárnych elektrárni. Od 30. marca opäť nastálo silné ochladenie, obrady vo veľkom týždni pred Veľkou nocou sa konali vo veľkej zime, vo veľkonočnú nedeľu aj pondelok v obci nezvyčajne snežilo. Oteplilo sa až 11.

16

16

apríla, kedy ľudia začali jarné práce, sadenie zemiakov a vysievanie záhrad. Od 17. do 24. apríla opäť dážď, ochladenie, na horách sneženie. Potom 23. 4. sa prudko oteplilo do + 23 stupňov, ľudia dosadili zemiaky a ukončili osievanie záhrad. Do konca mesiaca zakvitli slivky, čerešne, neskôr jablone. Všade na poliach kvitnú žlté púpavy. Máj bol veľmi teplý aj mokrý. V stredu 6. mája počas svätej omše o 17. hodine prišla prvá silná búrka, ktorá narobila veľké škody v Prešove na sídlisku III, kde ľadovec zničil obyvateľom vysadené záhradky. U nás to bol len jej záver s výdatným dažďom, ktorý nezvyčajne prišiel z juhovýchodu od Prešova. V mokrom máji sa v obci nezvyčajne premnožili slimáky. Celé kolónie zaútočili na vysadené záhrady, takže ľudia ich zberali do vedier alebo ničili solením soľou. Keďže sa im dobré darí vo vysokej tráve, mnohí predčasne kosili trávy, lebo na vykosených priestoroch sa slimáky veľmi nezdržujú. V období sucha sa slimáky stiahli do dier v zemi, ktorých ohromné množstvo navŕtali premnožené hraboše. Občania ich však začali zberať a likvidovať soľou, lebo inač by im boli zničili celú úrodu. Jedná rodina na dolnom konci obce nezberala od jari do jesene na svojom pozemku do 90 litrov slimákov bezdomovcov. Množili sa najmä vo vlhkom prostredí obecného potoka, kde po celý rok tiekla len veľmi malá voda. Keď po dažďoch udrela v potoku väčšia voda zobrala všetkých slimákov a vyliala ich na konci regulačky pred Aleny Bujňakovej rod. Vrábľovej. Táto tvrdila, že pre veľké množstvo ich bolo možne naberať veľkou lopatou. V závere mája tri dni silno pršalo, Slovensko ohrozujú povodne, našu obec však ohrozovali iba nadmerné množstva slimákov. V sobotu 30. mája popoludní čierne mračná zatiahli oblohu a na dvakrát udrela silná búrka, ktorá narobila obrovské škody v obciach severne od Lúčky Hromoš, Plaveč, Plavnica, Ďurková, Ľubotín, Šarišské Jastrabie, Čirč a Ruská Voľa. Voda zaplavila aj rodinné domy. Dnes obyvatelia Slovenska s veľkým strachom očakávajú každú jednu búrku. Mesiac jún bol spočiatku veľmi horúci. V nedeľu 14. 6. 2015 denné horúčavy vystúpili na 35 stupňov. Všade panuje obrovské sucho, ľudia polievajú skleníky, zeleninu v záhradách. V obecnom potoku však tečie veľmi málo vody. 15.6. prišla do obce tichá búrka s výdatným dažďom, ochladilo sa o 10 stupňov. Potom do konca mesiaca bolo striedavo slnečno, občas zamračené s drobným malo výdatným dažďom. Aj keď svietilo slnko vonku prúdil so severu na túto dobu veľmi chladný arktický vzduch. V mesiac júli zasiahli našu obec tropické horúčavy z egyptskej Sahary. Denné teploty dosahovali až 36 stupňov. Ľudia museli polievať skleníky a zeleninové hriadky. Chotár dostaval pekný vzhľad, pretože s jeho kosením začalo najprv Agrodružstvo Lipany, ktoré seno zbalikovalo a odviezlo na kŕmenie dobytka a oviec. Podobne svoju časť chotára skosilo aj Agrodružstvo z Liptova, ktoré seno tiež zbalikovalo a urobili stoh pri cintoríne v lokalite Nad Lany. Liptáci dostali v Lúčke výpoveď z prenájmu polí do konca roka 2015. Mnohých vlastníkov pôdy potom podchytil agropodnikateľ Varga z Červenice. V tomto roku sa na Minčole urodilo veľa borovníc. Niektorí občania chodili na ich zber viackrát. Dobrý zberateľ načeše za 5 hodín aj 15 litrov borovníc. V sobotu 25. 7. 2015 konečne prišla búrka a zavlažila vyprahnutú pôdu. Z médií sme sa dozvedeli, že pred siedmou večer blesk zasiahol skupinu desiatich pútnikov počas svätej omše na odpuste pri kostolíku sv. Anny v poli pri obci Kľuknava, okres Gelnica. O život prišla 39 ročná žena z obce Ovčie. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia na tento odpust chodili aj veriaci z Lúčky a to peši cez Dubovicu a okolité lesy. V pondelok 27. júla začal Andrej Darák žať obilie občanom Lúčky. Žatva trvala takmer dva týždne. Jačmeň aj pšenica v tomto roku dobre sypali. Horúčavy a obrovské sucho trvali celý august až do piatku 4. septembra 2015.Koncom augusta ľudia vykopali zemiaky, ktoré sa urodili pomerne hojne, ale len na dobre obrobených záhradách. Ich ceny na trhoch sa však pohybovali od 30 do 70 centov za 1 kg. Po celé leto našim gazdinkám ponúkal rôzne druhy ovocia a zeleniny podnikateľ z Poľska, ktorý im z dodávky predával pomerne kvalitný sortiment a za prijateľné ceny. V nedeľu 6. 9. po dvoch mesiacoch prišla silná búrka, ktoré konečne poriadne poliala prírodu. Vonku sa ochladilo o 20 stupňov z + 35 stupňov na +15

17

17

stupňov. Nasledovali už chladné noci aj dni, prišla jeseň. Sucho však trvá naďalej. V susednom Milpoši obecný úrad vyhlásil pre nedostatok vody v miestnom vodovode ako aj domácich studniach krízový stav. Z prevádzky odstavili základnú aj materskú školu. Občanom vozia pitnú vodu. Aj v našej obci niektorí občania majú málo vody v studniach. V nedeľu 20. 9. konečne prišla silná búrka a po nej celodenné mrholenie. V septembri jabĺčka v sadoch sa zaguľacovali a ružoveli. Slivky sa nalievali šťavou. Stmavli a popraskali. Lenivé osy, ktoré sa v tomto roku doslova premnožili, bzučali okolo stromov a opíjali sa sirupom z ovocia. Urodilo sa veľa slivák, občania varia lekvár alebo ich sypú do sudov na chutnú slivovicu. Aj úroda hrušiek bola veľmi bohatá, ale jablká sa urodili poskromne. Niektoré jablone boli obsypané úrodou iné takmer prázdne. V závere septembra sa citeľne ochladilo. V chotári obce vyčíňala svorka štyroch vlkov. Vladislavovi Siňarovi roztrhali barana, ktorý sa pásol priviazaný v poli blízko obce. Podobne Jozefovi Bašarovi na Potokoch zase kozu. Zachytila ich aj kamera, ktorú nainštalovali poľovníci na hore Harčarka. Blízko štátnej cesty sa každý večer a ráno kŕmia jelenice na opadaných jablkách. V pondelok 28. septembra sme mohli pozorovať zatmenie Mesiaca od 3 hodiny do 5 hodiny nadránom. Zatmenie vzniká pri prechode Mesiaca zemským tieňom, keď je na opačnej strane oblohy ako slnko. Do 10. októbra vládlo príjemné jesenné počasie. Ľudia zberali úrodu, siali oziminy, orali svoje záhrady. V nedeľu 11. októbra sa citeľne ochladilo a v noci nasnežil prvý sneh. Mnohých občanov to prekvapilo. Nestihli pozberať úrodu, či orechy, ktorých sa v tomto roku urodilo veľa. Potom však nastalo krásne slnečné počasie s nízkymi nočnými mrazmi, ktoré trvalo až do 8. novembra. Potom začalo mrholiť a na obec sadala hustá hmla. „ Na svätého Martina, drž sa synku komína“ (11.11) v tomto roku neplatilo. Ráno bolo teplo až + 15 stupňov. Takáto teplota v tomto období sa naposledy namerala v roku 1957. V tomto období končí prenájom pôdy v našej obci spoločnosti Radvaň, s.r.o Liptovský Mikuláš. Mnohí občania prešli k novému nájomcovi pôdy, farme KOVA, Ing. Milan Varga, Červenica pri Sabinove č. 179. Za hektár prenajatej pôdy platí nájom 25 eur alebo v naturálnej forme až do 30 eur. Zmluvy sa uzatvárali na 5 rokov s platnosťou od 1. 1. 2016. Niektorým občanom však ešte len beží výpovedná lehota u spoločnosti Radvaň, s.r.o, ktorá z obce nechce odísť. Stále spravuje ešte okolo 14 ha pôdy. Po celkom príjemnom novembri s nízkymi nočnými mrazmi, ale krásnymi slnečnými dňami sa obyvatelia v piatok 27. 11. zobudili do bieleho rána. Snežilo aj cez celý víkend a nasnežilo cez 10 cm snehu. Muži už mali robotu s odpratávaním snehu. Potom až do konca roka vládlo nepríjemné sychravé počasie s hustou hmlou a občasným dažďom, ktorý najmä v nočných hodinách mrzol a spôsoboval poľadovicu. Na Silvestra sa prudko ochladilo o 20 stupňov. V noci mrazy dosahovali až – 15 stupňov, cez deň – 8 stupňov. Nový rok občania privítali pestrými ohňostrojmi. VIII. Hnutia, spolky, organizácie V obci pravidelne vykonáva svoju činnosť niekoľko organizácii, hnutí a spolkov s rôznou aktivitou. Nemennú aktivitu vykonávajú každoročne laické cirkevné spoločenstva a to Ružencové spoločenstvo, Spolok sv. Vojtecha, Dielo Máriino. Hnutie detí Erko Dobrá novina, ktoré funguje iba cez Vianoce. V tomto roku ich opäť organizoval Mgr. Martin Šoltýs. Dobrá novina v obci funguje úplne od jej začiatku v roku 1994. Deti z Erka - Dobrej noviny počas Vianoc vykoledovali 1450 eur. Peniaze sa odvádzajú na podporu misijných projektov pre deti v chudobnej Afrike. Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) Naši hasiči si najaktívnejším DHZ na Hornej Toryse. Aj uplynulý rok 2015 bol pre nich veľmi úspešný. Za krásnymi úspechmi sa skrýva veľa driny v príprave na súťaže. Všetko sa začína príchodom jari – príprava techniky a výzbroje na nastavajúcu sezónu, tréningy jednotlivých družstiev od detí až po dospelých. V roku 2015 do prípravy okrem družstva

18

18

dorasteniek boli zapojené všetky vekové kategórie až po rodinné družstva. Výsledkom vynikajúcej prípravy a práce všetkých družstiev a ich veliteľov bolo dosiahnutie 57 pohárových umiestnení aj napriek tomu, že sa absolvovalo menej súťaži ako v minulom roku. Medzi TOP výsledky roka 2015 patria: PLAMEŇ – okresné kolo: 1. miesto dievčatá, 1. miesto chlapci, 2. miesto miešané družstvo na Šarišskom pohári v obci Havaj, 2. miesto dievčatá aj chlapci v halovej súťaži Lipany. DORASTENCI – okresné kolo 2. miesto, Šarišský pohár v obci Havaj 1. miesto, finále dorasteneckej VHL v Spišskom Štiavniku okres Poprad 2. miesto. Muži a Ženy zhodne obsadili prvé miesta na obvodovom kole ako aj na okresnom kole. Následne reprezentovali okres Sabinov na krajskom kole v Šuňave, kde ženy obsadili 3. miesto a muži 4. miesto. V roku 2015 sa premiérovo začala behať pohárová súťaž pod názvom OHL Sabinov, ktorá sa nestretla u všetkých DHZ s pochopením, ale jaj prvý ročník mal výbornú úroveň. Víťazom tejto OHL sa stali muži DHZ Lúčka a ženy DHZ Jarovnice. Naše ženy obsadili 2. miesto. V tomto zložení naši hasiči absolvovali 3. ročník VHSL v obci Ľubovec okres Prešov, kde muži obsadili 1. miesto a ženy 4. miesto, keď doplatili na časté menenie zostavy družstva. Tieto výsledky posunuli naše družstvá do finále VHL, ktoré sa konalo v obci Torysa. Tu muži obsadili 1. miesto v novom časovom rekorde 14,10 sekúnd. Prekonali o 0,29 sek. Starý rekord mužov z Gerlachova. Ženy obsadili 4. miesto. Nezaháľalo sa ani v radoch ostatných členov . Čakalo dokončenie úpravy terénu na hasičské súťaže pri obecnom úrade, kde v auguste sa mali usporiadať kolo OHL Sabinov, VHSL a 4. ročník memoriálu Jozefa Porembu. V lete sa pracovalo takmer každý deň počnúc úpravou plochy, jej zatrávnením, oplotením a vydláždením základne. Veľký kus práce tu odviedli Maroš Poremba a dorastenecké družstvo Damian Ludvik, Adrián Ludvik, Šimon Guľaša, Matúš Škapura, Kamil Vandžura a ďalší, ktorí pravidelne polievali a kosili plochu ihriska. Keďže leto bolo veľmi suché DHZ Lipany poskytlo niekoľkokrát cisternu na polievanie plochy. Veľkú pomoc pri stavaní prístrešku na podávanie občerstvenia ako aj pri obecnej akcii Gajdica poskytla firma Piland –Andrej, Marek, Vlado Andraško a Patrik Darák. Spolu s obecným úradom sa zorganizovala obecná zabíjačka, čestná stráž pri Božom hrobe počas Veľkonočných sviatkov, štvordňové sústredenie mladých hasičov pod stanmi a chate na Potokoch.

Je nádherná slnečná nedeľa 23. augusta 2015. Našu obec doslova zaplavili hasiči z rôznych okresov Východného Slovenska. Na Východoslovenskej hasičskej super lige v Lúčke sa zišlo 45 súťažných družstiev. Súťažná plocha žiarila v suchom lete nezvyčajnou zeleňou, presne pristrihnutá akoby na anglický trávnik. Naši hasiči s malou dušičkou tŕpli ako celú akciu zvládnu, či nová trať vydrží. Na vydláždenej prípravnej štartovacej ploche sa skvel názov DHZ Lúčka a pekné heslo „Ver, bež a dokážeš“. Potom nasledovala celá plejáda hasičských útokov súťažných družstiev. Diváci sa mohli pokochať na zdravých pekných mladých ľuďoch, ktorí za niekoľko sekúnd dokázali poskladať celé hasičské zariadenie, naštartovať stroje, nasať vodu a trafiť cieľ. Celá akcia nakoniec dopadla výborne. Účastníci súťaže na internetových stránkach vysoko hodnotili priebeh súťaže – pripravenosť trate, občerstvenie, bezproblémový priebeh a krásne prostredie. Pestrosť podávanej stravy obohatil aj rybársky zväz z Veľkých Kapušian. Hasiči z DHZ Lipany a Brezovice počas celodennej súťaže zásobovali nádrž vodou. Naši muži doma obsadili 1. miesto.

DHZ Lúčka reagoval na výzvu Ministerstva vnútra na prideľovanie nových hasičských vozidiel s prívesným vozíkom, ktorý obsahuje príslušenstvo protipovodňového balíka. Uplynul takmer celý rok 2015 a nič sa nedialo. Hasiči dúfali, že dostanú aspoň vozidlo bez vozíka. Veľké prekvapenie sa udialo v nedeľa 13. 12. 2015. Popoludní došlo do našej obce krásne nové hasičské vozidlo IVECO Daly – Cas 15 dokonca aj s prívesným vozíkom. Na veľké prekvapenie za volantom vozidla sedel minister vnútra a podpredseda vlády Slovenskej republiky Róbert Kaliňák. Sprevádzal ho župan Prešovského samosprávneho kraja Peter Chudík ako aj čelní predstavitelia DPO z Bratislavy. Privítal ich starosta obce Emil Sabatula.

19

19

Minister Kaliňák pri prehliadke nášho areálu vidiac výsledky práce hasičov v podobe obrovského množstva pohárov skonštatoval, že je rád, že mohol osobne odovzdať vozidlo s vozíkom obci a hasičom na tej správnej pôde. Pobudol v družnej besede s hasičmi a občanmi Lúčky, pochutil si na špecialitách našej kuchyne. Vozidlo IVECO Daly sa skladá z kabíny pre 5 + 1 osoby, 3 ks vysielačky Motorola, 750 l nádrž na vodu, motorové čerpadlo Tohatsu, hadice, kľúče, prejazdový mostík, požiarne vaky. Protipovodňový vozík obsahuje kalové čerpadlo, generátor elektrickej energie, prenosné osvetlenie, protipovodňové bariéry, plávajúce čerpadlo a set náradia. Toto zariadenie umožňuje hasičom rýchle reagovať na krízové situácie v čase povodní. DHZ Lúčka prajeme dlhé pobudnutie v Top hasičskej špičke v našom kraji. IX. POLITIKA V sobotu 7. 2. 2015 sa konalo Referendum o ochrane detí a rodiny. V poradí už ôsmom referende občania Slovenskej republiky vyjadrili svoj postoj k manželstvu, osvojeniu a výchove detí. Podpisy potrebné na vyhlásenie referenda zozbierala Aliancia za rodinu. V minulom roku sa na petičné hárky podpisovali aj naši občania v kostole sv. Anny v Lúčke. Kampaň referenda podporili aj biskupi Slovenska pastierskym listom, kňazi v homíliách, ba aj Svätý Otec František. Slovenské masmédia a združenie LGBTI (lesby, gejovia, bisexuáli, transvestiti...) viedli silnú antikampaň proti účasti v referende. Napríklad v Košiciach boli vystavené obrovské bilboardy s nápismi, citujeme:“ JBM Alianciu za RDN“. 7. februára ostaneme doma, chceme odluku Cirkvi od štátu.“ Výsledky referenda v obci Lúčka: . počet oprávnených občanov zapísaných v zoznamoch na hlasovanie 504 . počet oprávnených občanov, ktorým sa vydali hlasovacie lístky 275 . počet odovzdaných hlasovacích lístkov 275 . počet odovzdaných platných hlasovacích lístkov 271 . počet odovzdaných neplatných hlasovacích lístkov 4 . účasť v percentách 54,56 % Referendum v Lúčke bolo platné. V referende občania dostali právo povedať svoj názor na to, či: 1. Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou? 2. Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) deti a ich následná výchova? 3. Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť deti na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samé nesúhlasia s obsahom vyučovania? Odpovede na otázky v obci Lúčka: Otázka 1: ÁNO - 267 NIE - 3 neplatné hlasy - 5 Otázka 2: ÁNO - 265 NIE - 4 neplatné hlasy - 6 Otázka 3: ÁNO - 265 NIE - 6 neplatné hlasy - 4 Na Slovensku referendum pritiahlo k urnám iba 21,4 % voličov. Vydaných bolo 944. 674 hlasovacích lístkov. Keďže sa nezúčastnila nadpolovičná väčšina voličov, referendum bolo neplatné. Najvyššia účasť bola v Prešovskom a Žilinskom kraji, najnižšia v Banskobystrickom kraji. Iba v námestovskom obvode prišlo na referendum 51,82 % oprávnených voličov. Najmenej ľudí prišlo hlasovať v obvode Dunajská Streda. Platnosť referenda sa podarilo dosiahnuť v 282 obciach. V obci Sútor na juhu Slovenska neprišiel hlasovať nikto. Slovenská spoločnosť sa mení... Obrovským problémom Európy v roku 2015 sa stáli utečenci. Od septembra v rozhovoroch našich občanov rezonovalo – utečenec, imigrant, moslim, terorista... Na začiatku tretieho tisícročia, v ktorom ľudstvo očakávalo pokoj a prosperitu, nastal opak. Milióny ľudí musia opustiť svoje domovy, aby unikli pred vojnou (Islamský štát), násilím, politickou i náboženskou neznášanlivosťou, prenasledovaním a hrozbami. Utečenci migrujú

20

20

z Afriky a Blízkeho východu (Sýria, Irak, Afganistan, Pakistan) a po dramaticky nebezpečnej plavbe Stredozemným morom vystupujú z preplnených člnov (alebo sa utopia) na pevninu starého kontinentu na brehoch Talianska a Grécka. Gréci však vôbec nechránia šengenskú hranicu. Z Grécka prúdia cez Macedosko, Srbsko do Maďarska. Maďari však na svojej šengenskej hranici so Srbskom opäť postavili ostnatý drôt. Utečenci, ktorí sa dostali na pôdu Maďarska ničia domácim farmárom úrodu, spia po staniciach a pod stanmi. Všetci sa chcú dostať do Nemecka, Dánska alebo Švédska. Angličania ich nechcú, zablokovali vstup do Eurotunela vo francúzskom Calais. Medzi zadržanými utečencami sa šíria choroby a bitky. Slovensko dočasne umiestnilo niekoľko utečencov z Rakúska vo svojich zariadeniach, ale občania sa proti tomu búria Boja sa možnosti zavlečenia chorôb a najmä moslimov. Teroristi napojení na Islamský štát cez internet páchajú násilie na nevinných ľuďoch po celej Európe a severnej Afrike (streľba do dovolenkujúcich turistov, útoky na redakcie novín, na mládež zabávajúcu sa na koncertoch a v reštauráciách, útoky na cestujúcich vo vlakoch). Vojna v Sýrii a Iraku pokračuje. Okolo utečencov sa v Európe rozpútala hystéria. EÚ núti členské štáty prijať povinné kvóty utečencov. Krajiny V4 to odmietli. Aký vlastne sú utečenci? Možno pravdu ukázal poľský cestovateľ a bloger Kamil Bulonis, ktorý sa na Internete 14. 9. 2015 podelil o svoje zážitky z útoku imigrantov na autobus. Nie je lepší liek na „Refugees Welcome“ ako priamy kontakt s „Refugees“... Jeden a pol hodiny dozadu na rakúsko-talianskej hranici som na vlastné oči videl davy imigrantov. Pri celej solidarite s tými ľuďmi, ktorí sa nachádzajú v ťažkej životnej situácii musím povedať, že to čo som videl vyvoláva hrôzu. Ta ohromná hmota ľudí – odpusťte mi, že to tak napíšem – ale to bola absolútna divočina. Vulgarizmy, hádzanie fliaš, hlasné pokriky „Chceme do Nemecka“... Videl som ako otočili auto nejakej staršej Talianky, vytiahli ju za vlasy z auta a chceli tým autom odísť. Autobus, v ktorom som sa nachádzal so skupinou sa pokúsili rozhojdať. Hádzali po nás výkalmi, udierali do dverí, aby im vodič otvoril, pľuli na okná. Pýtam sa za akým účelom? Ako sa ta divočina má asimilovať v Nemecku? Cítil som sa ako na vojne. Na hraniciach sme stáli tri hodiny, nepodarilo sa nám prejsť. Cela skupina v kordóne polície bola presunutá naspäť do Talianska. Autobus je zmasakrovaný, natretý fekáliami, oškretý, rozbité okná. Boli to vo väčšine agresívni dospelí muži. Ešte včera som ich ľutoval, mal som o nich starosť. Dnes, keď som ich uvidel, jednoducho sa bojím a teším sa, že môj kraj nie je ich cieľom. Do EÚ ide niečo patologické, niečo, čo sme ešte nemali príležitosť vidieť. Dodám ešte, že na hranicu došli autá s humanitárnou pomocou – s jedlom a vodou, oni tie autá obyčajne prevracali na strechu. Cez amplióny im Rakúšania oznámili, že otvorili hranicu, ale oni ničomu nerozumeli. A to bol ten najväčší problém. Nikto z tých tisícov ľudí nerozumel po taliansky, anglicky, nemecky, rusky, ani po španielsky. Rátal sa len zákon pästí. Bojovali o súhlas, aby mohli prejsť. Aj ten súhlas dostali, ale nerozumeli, že ho majú. Autobus francúzskych turistov vykradli, otvorili batožinový priestor, všetko do minúty ukradli a potom časť vecí povyhadzovali. Ešte nikdy som nič také nevidel. Pomáhať treba, ale nie za každú cenu. Masmédia o týchto skutočnostiach väčšinou mlčia. Odborníci tvrdia, že tento migračný prúd nie je živelný, ale veľmi dobre zorganizovaný, že je to začiatok tretej svetovej vojny. Ktosi sa rozhodol zlikvidovať celú európsku civilizáciu, premiešajúc násilným spôsobom národy z absolútne rôznych kultúr a náboženstiev. Vytvoriť z ľudstva jednu šedú ľahko riaditeľnú masu (tzv. blend). Ktosi agituje týchto Afgancov, Pakistancov, Somálcov a iných, ktosi im pristavuje autobusy na tureckých hraniciach, ktosi im platí ich cestu. Podľa slov utečencov, cena cesty z Iraku do Nemecka „po vlastných“ stoji okolo 20 tisíc dolárov. V Afganistane v novembri 2015 každý deň vydali 7000 zahraničných pasov. Nič podobné tu ešte nikdy nebolo. Obrovskú rolu tu zohrávajú mimovládne organizácie (podporované z USA) a komisári OSN, ktorí tlačia na európske vlády, že zakazovať nelegálne prekračovanie hraníc protirečí ľudským právam. Brániť vlasť je teda protizákonné! Európania začínajú teraz mať menej práv ako utečenci. Imigranti neutekajú pred vojnou, nesú ju spolu so sebou. 20. 10.

21

21

2015 prvý ráz v histórii navštívil Slovensko generálny tajomník OSN Pan Ki-mun. Navštívil Vysoké Tatry, dostal čestný doktorát na právnickej fakulte UK Bratislava, navštívil utečenecký tábor v Gabčíkove. Tu žije cez 500 utečencov dočasne umiestnených z Rakúska, ktorí sa sťažovali na nedostatočnú stravu. Nechutili im bryndzové halušky podávané v ktorýsi deň na obed! Premiér Fico (jediný odporca povinných kvót utečencov pre štáty v EÚ) prisľúbil pre OSN peniaze zo Slovenska. Do konca roka do Nemecka prišiel jeden milión utečencov. Až v závere roka EÚ začala robiť obmedzenia na prílev ďalších utečencov, ale už bolo neskoro. V decembri Slovensko dobrovoľne prijalo 25 rodín (149 ľudí) asýrskych kresťanov z Iraku, ktorý boli umiestnení v záchytnom tábore v Humennom. Po ich aklimatizácii neskôr budú rozmiestnení v Nitriansej diecéze do niekoľkých obcí.

„Bez sedliackeho rozumu sa nám gazdovstvo zrúti“. (Béla Bugár, Most-Híd). Aj takéto slogany sa začali objavovať po Slovensku pred nastavajúcimi parlamentnými voľbami začiatkom roka 2016. V závere roka pokračovala ostrá predvolebná kampaň. Opozícia začala vytýkať a odvolávať ministrov Ficovej vlády. Masmédia prinášali občanom samé negatívne správy, nespokojnosť ľudí po celom svete ako aj útoky teroristov. V niektorých európskych veľkomestách zrušili oslavy Silvestra. Všade hliadkovali policajti a vojaci. X. Obyvateľstvo V roku 2015 bol pohyb obyvateľov nasledovný: Stav obyvateľov k 1. 1. 2015 659 osôb Počet narodených detí 4 Počet zomrelých 4 Počet prisťahovaných 9 Počet odsťahovaných 3 Stav obyvateľov k 31. 12. 2015 665 osôb

V roku 2015 sa narodili v obci štyri detí. Jozef Lapšanský 5. 1. 2015, Martin Jura 23. 4. 2015, Samantha Slivová 12. 6. 2015, Adam Mizerák 14. 6. 2015. V uplynulom roku zomreli štyria občania. Dlhoročný kurátor cirkevnej filiálnej obce Lúčka a súkromný podnikateľ v drevovýrobe Anton Petrík 4. 1. 2015, 64 rokov, Jozef Mizerák z Potokov 24. 1. 2015, 88 rokov, Jozef Urda 10. 2. 2015, 60 rokov, Michal Andraščík z Potokov 7. 4. 2015, 81 rokov. Na ulici Moyzesova Lipany (pri Lúčke) zomrel 31 . 1. 2015 79 ročný Jozef Guľaša a v kamenickej časti Potokov 15. 12. 2015 61 ročný Jozef Blaško. V roku 2015 sa zosobášilo šesť mladých párov. 4. 7. 2015 Dávid Andraščík Potoky a Mária Molnárová Kamenica, 8. 8. 2015 Veronika Andrašková a Adam Daniel Hicks, Londýn Veľká Británia. 26. 9. 2015 Martina Dzurusová a František Salanci Ovčie, 24. 10. 2015 Zuzana Urdová a Gabriel Sperger Bratislava, 24. 10. 2015 Eva Pavlinská ul. Moyzesova a M chal Jaržembovský Hromoš, 28. 11. 2015 Mikuláš Kočiščák Potoky a Oľga Kožárová Prešov. V roku 2015 sa odsťahovali traja občani (Ján Kaža, Zuzana Urdová a Ján Petrík) a prisťahovalo sa 9 občanov, čím sa počet obyvateľov v obci zvýšil o 6 osôb.

K 31. 12. 2014 málo Slovensko najvyšší počet obyvateľov vo svojej histórii a to 5 421 349 obyvateľov, z toho 51,3 % žien.

XI. Mimoriadne udalosti V posledný novembrový víkend roku 2015 sa prudko ochladilo a nasnežilo cez 10 cm snehu. V pondelok 30. 11. 2015 fúkal prudký severný vietor a pršal dážď so snehom. Vonku mierne mrzlo a miestami sa tvorila poľadovica. Väčšina občanov Lúčky dochádza do práce osobnými autami. V to ráno Rádio Slovensko odporúčalo cestovať hromadnými dopravnými prostriedkami kvôli mnohopočetným haváriám. Len v Prešovskom kraji vzniklo cez 20 havárii, z toho jedná smrteľná. Dve havárie sa stáli aj na štátnej ceste z Lúčky do Lipian v najnebezpečnejšom úseku cesty (od mostu cez potok Toravec na konci Lúčky po

22

22

autobusovú zástavku SAD pred Pavlínskeho). Ráno cestovala do práce rehoľná sestra Marta z Potokov. V neprehľadnej ľavotočivej zákrute dostala šmyk. Autom vletela do plynomeru pri rodinnom dome Emila Tarasoviča ml. Auto zostalo úplne zdemolované a nepoužiteľné. Sestru Martu zachránil pred vážnejším zranením airbeg, ktorý sa pri prudkom náraze aktivoval. O niekoľko minút neskôr sa opäť ozval rachot lámaného plechu. Do šmyku sa dostala svojim autom aj Daniela Kočiščaková z Potokov. Zrazu zostalo auto nekontrolovateľné a viezlo sa do betónovej ohrady Jozefa Rímskeho. Vodička pridala rýchlosť a potom ju to odhodilo do brehu Guľašovho pozemku. Škody na aute boli menšie a tak neskôr mohla autom pokračovať do práce. Už v minulosti sa tu stáli štyri dopravné nehody. V tomto úseku zo severnej strany cesty chýba priekopa. Voda z pozemkov voľne steká na štátnu cestu, kde v prípade poľadovice nebezpečne zamŕza. Prehľad v zákrute zacláňa aj starodávna nepoužívaná stodola. Kompetentné orgány by mali začať jednať s jej vlastníkom, aby ju zbúral. XII. Doplnky k dejinám obce Lúčka 70 rokov od ukončenia druhej svetovej vojny Rok 2015 je rokom 70. výročia konca druhej svetovej vojny. Pripomenuli sme si ho 8. mája, keď fašistické Nemecko podpísalo bezpodmienečnú kapituláciu. Vojna vtedy skončila len v Európe. Definitívne sa skončila až 2. septembra 1945 kapituláciou Japonska. Predchádzalo jej zhodenie americkej atómovej bomby na japonské mesta 6. 8. na Hirošimu a 9.8. na Nagasaki. Prebiehala na troch kontinentoch – v Európe, Ázii a Afrike, ale bojovali v nej muži a ženy z Ameriky a Austrálie. Skončila sa po šiestich rokoch krvavých bojov, aké svet nepamätal a priniesla smrť 45 – 60 miliónom ľudí.

Ako žili naši občania počas tohto hrozného konfliktu v rokoch 1939 – 1945? Na začiatku vypuknutia vojny 1. septembra 1939 naši občania už žili v Slovenskom štáte na čele s prezidentom katolíckym kňazom Jozefom Tisom. Ako spomínajú pamätníci v prvých troch rokoch vojny až do roku 1943 si tu ľudia žili a pracovali v pokoji. Lúčka vtedy mala 59 domov a 322 obyvateľov. Rozprestierala sa od Bašára smerom na horný koniec po Švedlára. Boli tu tri kamenné kúrie, dva murované domy z tehál. Ostatní žili v dreveniciach. Živili sa z výsledkov práce na gazdovstve, niektorí aj remeslom. Nikto z obce okrem dvoch pochôdzkarov železničiarov vtedy nikde nepracoval. Deti a mládež z početnejších chudobných rodín chodili slúžiť do bohatých gazdov často iba za stravu a oblečenie. Odvážnejšia mládež si však mohla vycestovať zarobiť do Veľkonemeckej ríše. Mnohí najmä z okolitých obcí to skúsili, vrátili sa domov spokojný a na bicykloch. Vtedy 43 ročný gajdičiar Andrej Mizerák s bratom Jánom rezali Lúčanom drevo na píle, ale iba keď tiekla veľká voda v Toravci, ktorá poháňala veľké drevené kolo. Ľudia si stávali iba drevené domy. Nemali elektrinu, mali málo informácii, čo sa deje vo svete. Doma si svietili petrolejkami, rádio na baterky mal iba Amerikán Štíf z Lúčky. Chlapi večer po práci tu chodili na „pošidky“ a potom si ústne podávali informácie. Do Lúčky a na Potoky viedli iba poľné cesty z Lipian okolo židovského cintorína na hornom konci cez Všivavec a z Kamenice popod hrad. Auto nevlastnil nikto. Chodilo sa peši alebo vozom. Po roku 1940 nový štát (satelit Veľkonemeckej ríše) zavádzal svoje zákony. Obec Lúčka patrila do sabinovského okresu, šarišsko-zemplínskej župy. Začala sa likvidovať obecná samospráva z predmníchovskej československej republiky. Rozpúšťali sa obecné zastupiteľstva a do obce bol menovaný vládny komisár, ktorý autoritatívne spravoval obec až do konca slovenského štátu. V Lúčke sa ním stal Ján Tarasovič (Džany). Zrejme bol najvzdelanejším občanom. V minulosti bol v Amerike, v rokoch 1924-1926 dokonca učil v Lúčke deti v základnej škole. V tejto dobe mnoho starších občanov bolo negramotných. Nevedeli ani čítať ani písať. Veď až od roku 1920 začalo povinné školské vyučovanie detí. V armáde, úradoch a školách sa zaviedol jednotný pozdrav „Na stráž“, ktorý sa tu musel povinne používať. Riadne voľby sa konali iba

23

23

na začiatku fungovania štátu pričom vládla iba jedná strana HSĽS (Hlinková slovenská ľudová strana). Kňaz a politik Andrej Hlinka navštívil v roku 1935 Lipany. Ďalšie voľby sa už nekonali. Nových poslancov dosadzoval z titulu vodcu prezident Tiso. Najväčšiu moc v štáte mali gardisti (pieseň Hlinkovej gardy – Sme Hlinkove gardy, sme slovenská stráž, Hlinka je náš otec, Sidor vodca náš. Kto si rodom Slovák, stupaj v Hlinkov šík, nás nezlomí hrozba, nás nezlomí nik. Kamaráti na stráž, velí vodca náš, na vrchu Kriváňa postavíme stráž. Slovensko si ubránime, a keď treba uderíme. Kamaráti, na stráž!) V roku 1942 jubilejná základná škola v Lúčke bola premenovaná na rímsko-katolícku ľudovú školu. V septembri 1942 sa správcom školy v Lúčke stal učiteľ Štefan Tar a miesto učiteľky obsadila Otília Besedová. Náboženstvo vyučoval kamenický farár Štefan Benko (1936 – 1948). Riaditeľ Tar žil s manželkou a dvomi deťmi v učiteľskom byte. Deti v škole začínali aj končili vyučovanie modlitbou (Otče náš, Zdravas, Sláva Otcu...) Pri vstupe učiteľa do triedy sa museli postaviť do pozoru a pozdraviť: „Vítame Vás. Na stráž“. Raz prišla do školy počas vyučovania stará teta Uľa (Júlia Tarasovičová), ktorá bývalá v starej kamennej kúrii pri kostole Najsvätejšej Trojice. Keď vstúpila do triedy, postavila sa do pozoru, zdvihla pravú ruku a pozdravila Na stráž, čo vyvolalo u deti aj učiteľa hurónsky smiech(M.K.). Prišla si vypýtať jednu staršiu žiačku, ktorá u nej slúžila. Vládny komisár bol povinný spísať zoznám nepohodlných občanov - Židov, Cigánov a Rusov. Náš vládny komisár zabezpečil pre obec mláťačku, ktorú poháňal parný motorík na hnedé uhlie. Ľuďom sa tak uľahčilo mlátenie obilia v jeseni. Mnohí ho dovtedy mlátili iba cepmi počas celej zimy. 9. 9. 1941 vláda vydala židovský kódex, ktorý praktický zbavil Židov všetkých práv. Nesmeli pracovať v štátnej správe ( lekári nesmeli ordinovať, učitelia učiť), v polícii, v armáde, zhabali sa im majetky (arizácia), ktorý vláda prideľovala svojim stúpencom. Na svojich odevoch museli nosiť prišitú žltú Davidovu hviezdu. V okrese Sabinov, ktorý v roku 1941 zahŕňal 69 obcí a mesto Sabinov, žilo 1422 Židov ( Sabinov 500, Lipany 302, Pečovská Nová Ves 77, Ľutina 22, Dubovica20, Brezovica 74, Krivany 10, Rožkovany 15). 25. marca 1942 gardisti vypravili z Popradu do koncentračného tábora Osvienčim v Poľsku prvý transport okolo tisíc mladých židovských žien a dievčat. Tak sa začal pohon na židovských obyvateľov. Od transportov na základe prezidentskej výnimky boli oslobodení židia, ktorý do roku 1942 prešli na kresťanstvo. Túto výnimku využil aj mladý doktor z Lipian MUDr. Juraj Bardoš, rodák z Podbieľa okres Tvrdošín. Tento však na katolícku vieru konvertoval už v roku 1938, aby vyhovel svojej budúcej manželke učiteľke Bibiáne Longauerovej, rodáčke z Mošoviec. Bola v príbuzenskom vzťahu s prezidentom Tisom. Jeho mladší brat Edmund sa v roku 1939 dokonca stal bohoslovcom v Spišskej Kapituli a 18. júna 1944 ho biskup Vojtašák vysvätil za katolíckeho kňaza. Jeho druhý brat Ladislav sa stál výborným lekárom a prednášateľom špeciálnej chirurgie v Košiciach. V koncentráku zahynula iba ich matka Ida Mária. Obaja rodičia sa dali pokrstiť až v roku 1942.(Po vypuknutí SNP v lete 1944 zrušili tieto výnimky a MUDr. Bardoš sa dostal do transportu, z ktorého ušiel. Zachránil sa a po vojne bol v Lipanoch dlho jediným lekárom, ktorý liečil aj pacientov z Lúčky. Do obce chodil robiť aj lekárske prednášky občanom). Na Potokoch vlastnil 50 ha lesa a mnoho poľa lipiansky Žid Jozef Roth. Vždy, keď prišiel pracovať na svoje polia alebo do lesov so svojim služobníctvom, zastavil sa u Sabatuly a poprosil štedrú gazdinú: „Helenko, daj mi štyri vajcia“. Potom ich surové vypil. V tom strašnom roku 1942 prišiel do Sabatuly s prosbou, aby ho so ženou a deťmi ukryli. Niekoľko dní sa ukrýval na Potokoch. Gardisti a neskôr aj nemeckí vojaci robili časté razie. Domáci ich preto prosili, aby odišli, lebo všetkým hrozil za prechovávanie Židov trest smrti. Tak sa vrátili do Lipian, odkiaľ ich na nákladnom aute vyviezli do Prešova a potom nákladným vlakom do koncentračného tábora. Podobne v Lúčke na hornom konci dovtedy žil Žid Petty s dvoma deťmi, ktorý mal malý obchod a s občanmi veľmi dobre vychádzal. Aj jeho deportovali. Zuzana Kasinová z Lúčky raz v roku 1943 cestovala vlakom z Lipian do Prešova. Keď nastupovala do osobného vlaku, počula

24

24

z vedľajšieho nákladného vlaku plač a krik trpiacich Židov z Maďarska a Rumunska, ktorí ju prosili, aby doniesla ich deťom pohár vody a trochu chleba. Z lipianskej železničnej stanice bolo vtedy deportovaných 273 Židov, zo sabinovského okresu do 1400 Židov. Zachránený Žid Američan Andrew Hartman, ktorý sa narodil a žil v Rožkovanoch, v spomienkach na holokaust píše: Spomínam si na pesničku, ktorá sa v tých časoch spievala po šarišsky: „Od Prešova idze vlak, na ňim šedzi Šaňo Mach. Šické Židzi na Šarišu majú veľký strach. Počkaj, počkaj židziku, budzeš kopac s motyku...“ V Rožkovanoch vtedy visel veľký plagát s karikatúrou Žida s veľkým nosom, ktorého kopal do zadku gardista obutý do veľkých čiernych topánok. (Alexander Mach v 37 rokoch vtedy bol ministrom vnútra, podpredsedom vlády a šéfom Hlinkovej gardy. Po vojne počas súdu sa bránil, že vtedy nevedel, že Nemci Židov v Poľsku likvidujú. Chcel Slovensko bez Židov, ale nie za cenu vraždenia. Po vojne ho neodsúdili na trest smrti ako Jozefa Tisa. Dostal 30 rokov väzenia. Židia dovtedy na Slovensku vlastnili takmer 90 % kapitálu, všetky krčmy a pod.) M.S. z Potokov povedala: Keď sme chodili do Lipian do Židov predávať svoje poľnohospodárske výrobky, aby sme si za utŕžene peniaze mohli kúpiť potrebné veci do domácnosti, mnohí Židia nám ukazovali prstom popod nos – „ale sme vám prešli popod bajus“. Nakoniec k nim osud bol krutý. V roku 1964 bol v Sabinove z tohto obdobia natočený film Obchod na korze, ktorý v Amerike získal filmového Oskara. 26. apríla 1941 prišli na územie Slovenska prvé nemecké vojská. Na východ aj západ od Prešova sa usadili dve horské divízie. Po napadnutí Sovietskeho zväzu slovenská armáda bojovala spolu s Nemcami na Ukrajine proti vojskám Červenej armády. Aj z Lúčky tam bojovali zo dvaja mladí vojaci. V roku 1943 sa v lesoch Čergovského pohoria pod Minčolom objavili partizáni. Vtedy skončil pokoj v Lúčke a na Potokoch. (Aj nemeckí vojaci chodili na dovolenky z vojny na Slovensko. Tu boli zriadené aj detské tábory pre nemecké deti, lebo Nemecko bolo nebezpečné, pravidelne bombardované spojeneckými lietadlami). V roku 1943 sovietska červená armáda už hnala fašistov z Ruska a Ukrajiny späť do Nemecka. Nastali nepokojné časy. V Lipanoch a Kamenici sa usadili silné nemecké komanda. Obec Lúčka a osada sa považovali za nebezpečné partizánske zóny. V lesoch okolo Minčola operovalo viacero partizánskych skupín. Medzi najznámejšie patrila partizánska skupina Čapajev a partizánsky diverzný oddiel Kvitinského. Partizáni mali svoje trvalé sídla v lesných obciach Kríže, Livov a Livovská Huta. V Lúčke Nemci často robili razie. Sprevádzal ich učiteľ Štefan Tar, lebo vedel dobre po nemecky. V soboty, keď gazdinky piekli chutný domáci chlieb na celý týždeň, zase chodili po domoch partizáni. Každá gazdiná už pre nich piekla jeden bochník chleba. Pýtali však i maslo, slaninu, či misočku. U Sabatuly im gazdiná dala celý chlieb a chcela odkrojiť kus masla z väčšej hrudy. Drzo jej zobrali celé maslo. Domácim ostal „posný“ chlieb. Od gazdu pýtali, či nemá vojenské topánky. Ľudia sa báli a tak dávali. Stále ich vyrušovala streľba v oblasti Kamenického hradu medzi partizánmi a Nemcami usadenými v Kamenici. V roku 1944 dve východoslovenské divízie slovenských vojakov z Prešova ušli z kasárni pred chystaným odzbrojením Nemcami, dostali sa až na Potoky na Vyšné Lázy. Tam odhodili zbrane, vojenskú výbavu a rozutekali sa domov alebo odišli bojovať do Slovenského národného povstania. Miestny občania si rozobrali zbrane, deky, kone a všetky užitočné veci. Partizáni, ktorých považujeme spolu so sovietskou armádou za osloboditeľov od nemeckých okupantov, robili u nás aj iné nekalé veci. Na Potokoch zbili hajtola lipianskych lesov, ktorý na následky bitky neskôr zomrel. (Ten často prichytil Hutňanov pri krádeži dreva a Livovská huta bola partizánska dedina.) Kamenického vládneho komisára v jeseni 1944 požiadali, aby im ukázal cestu do Livovskej Huty a ten sa už viac nevrátil domov. Našli ho až v jari roku 1945 obeseného v lese na strome. Domáci ho spoznali už iba podľa lajblika a chološni. Telo mu vyzobali vtáky. Mnohí naši ľudia slangovo nazývali Nemcov „špecialist“(lebo mali moderné zbrane, autá, dobré oblečenie), rusov a partizánov zase volali „kom papuča“... 14. 9. 1944 partizáni zamínovali železničnú trať na Balažke, aby vyhodili nemecké transporty. Transporty meškali, zhodou okolnosti tade

25

25

prechádzal motorový osobný vlak do Orlova. Rušňovodič neporozumel výstrahe partizánov a vyšiel na mínu. Bilancia bola strašná – 12 mŕtvych a mnoho zranených ľudí. Partizáni často útočili z kamenického hradu na Nemcov usadených v Kamenici . Aj v noci z 3. na 4. septembra 1944 po vypuknutí SNP partizánsky oddiel napadol nemecké veliteľstvo v Kamenici. Partizáni zlikvidovali nemecké hliadky v obci, ale nevedeli o nemeckej hliadke na kostolnej veži, kde mali Nemci guľometné hniezdo. Odtiaľ zastrelili štyroch partizánov. Okrem Alexandra Mayera, ktorého ráno 4. septembra našiel vo farskej záhrade miestny farár Štefan Benko, občania pochovali na miestnom cintoríne ešte troch padlých vojakov z Kežmarskej delostreleckej posádky a to poručíka Vojtecha Marošíka, slobodníka Gregušku a vojaka Janka Murína z obce Radvaň pri Banskej Bystrici. Padlého Mayera, ktorý ešte javil známky života, zobrali so sebou partizáni z oddielu majora Kvitinského. V zrúcaninách kamenického hradu ich znovu napadli Nemci, ktorí raneného Mayera dobili pažbou. Gajdičiar Andrej Mizerák, jeho veľký priateľ, mu zbil z dosák truhlu a pochoval ho na okraji lesa Hradské na Potokoch. Odvtedy sa pri jeho hrobe každý rok stretávajú na Potokoch v deň výročia SNP 29. augusta odbojári z okresu Sabinov a členovia ľavicových strán. V bojoch SNP od 2. septembra 1944 z Lúčky bojovali Ján Kasina a Michal Figura. Stali sa vojakmi Prvej československej armády. 28. 10. 1944 po potlačení povstania ich zajali Nemci a v dobytčích vagónoch odviezli do nemeckého lágru Grunheim na nútené práce. Oslobodila ich americká armáda. Domov sa vrátili 16. 6. 1945. 6. októbra 1944 po ťažkých bojoch na Dukle sa na územie Slovenska prebojovali jednotky1. čs. armádneho zboru v ZSSR vedené generálom Ludvikom Svobodom a 4. ukrajinského frontu Červenej armády. Začalo sa oslobodzovanie Slovenska. Po vypuknutí SNP 29. 8. 1944 pre našu obec nastali štyri ťažké mesiace nemeckej okupácie. V tomto období Nemci sa prestali chovať mierumilovne. V obci robili pravidelné razie, počas ktorých občania často stali pri múre s rukami nad hlavou. Nemeckí vojaci prehliadali domy občanov. U Pribuly nazreli aj do chlievika, kde mali prasnicu s malými prasiatkami. Jedno prasiatko Nemec napichol na bodák a víťazoslávne odniesol preč. Cez obec postupne utekali pred postupujúcou sovietskou armádou rôzni prisluhovači fašistov. Raz prišli do obce vlasovci (vojaci Ruskej oslobodeneckej armády sformovanej počas vojny zo sovietskych vojnových zajatcov, dobrovoľníkov, emigrantov a odporcov komunizmu, ktorí bojovali na strane nacistického Nemecka. Ich veliteľom bol generál Vlasov). Na hornom konci obce sa vyzliekli z vojenských šiat a tieto pohádzali spolu so zbraňami do Oslovičovej studne. Od obyvateľov si vypýtali civilné šaty a utekali ďalej na západ. Nejako sa o tom dozvedeli Nemci z Kamenice. Podozrievali občanov, že vlasovcov vyvraždili. Prišli do Lúčky, vybrali si 16 ročného Antona Pribulu, ktorý musel vliezť do studne a postupne povynášať všetko šatstvo a zbrane. Michal Pribula s rodinou( všetci stali s rukami nad hlavou pri mure) sa obával, že mu zastrelia syna. Keď však nenašli žiadne telá, zobrali zbrane a nechali ich na pokoji. Pre vojnové udalosti sa deti v Lúčke začali učiť až 1. októbra 1944. Riaditeľ školy Štefan Tar vtedy ušiel z obce z obavy pred pomstou partizánov, lebo počas razii v obci chodil prekladať Nemcom. Nového učiteľa neskôr odvolali na front a tak školský rok sa začal až 1. marca 1945. V októbri 1944 Nemci vyhlásili povinnú prácu pre občanov od 18 do 60 rokov na kopanie zákopov pri obci Pečovská Nová Ves, kde chceli zastaviť postup sovietskej armády. Tieto práce boli spočiatku platené, ale v januári 1945 sa už začali robiť násilné odvody na tieto práce, ktoré už nemali význam pre už prehratú vojnu. Kto neskôr nemal „ausvajs“ potvrdenie, že kopal zákopy, bol odsunutý do koncentračného tábora. V tomto vojnovom období západ Slovenska bombardovali americké lietadlá a východ zase ruské lietadlá. Prieskumné lietadlá Sovietskej armády od septembra 1944 lietali až nad Prešovom a jeho okolím a guľometnou paľbou alebo malým bombardovaním rušili presuny Nemeckej armády. Dňa 4. októbra 1944 bombardované boli aj Lipany, ale zatúlané rakety zabili niekoľko občanov v Dubovici a poškodili tam kostolnú vežu. Keď 20. decembra 1944 večer pred Vianocami ruské lietadlá bombardovali mesto Prešov, výbuchy a žiaru bolo vidieť

26

26

a počuť až do Lúčky a na Potoky. Naši občania bombardovanie sledovali so zdesením, lebo výbuchy boli veľmi jasné a otriasala sa od nich celá zem. Bolo počuť aj lietadlá a osvetľovacími raketami ožiarenú oblohu. Veľa občanov sa ukrylo do pivníc. V meste z 2050 domov zostalo nepoškodených iba 350 a zahynulo 140 obyvateľov. Nemci cez Lúčku ustupovali v mesiaci januári 1945 popod kamenický hrad smerom na Starú Ľubovňu. Partizáni vtedy zajali maďarských honvédov bojujúcich po boku Nemcov a doviedli ich na Potoky pred Sabatuly. Nemci však vtedy už mali svoje hliadky umiestnené na kamenickom hrade. Začali strieľať, Sabatulovci sa zberali na útek do Mača. Partizáni však ušli, Maďari zavesili na bodák bielu vlajku a rýchlo ustupovali ku Nemcom do Kamenice. Najhoršia situácia bola v Lipanoch. Nemci ich úplne obsadili vojskom a tankami. Začali vyhadzovať do vzduchu železničné mosty, výhybky, vodáreň. Ničia koľaje železnice, rabujú obchody a rodinné domy. Niektoré z nich aj podpália. 17. januára 1945 dokonca vyhlásili nútenú evakuáciu občanov. Ľudia ich však neuposlúchli, ušli z mesta a väčšina z nich sa schovala v Lúčke. Dňa 21. januára 1945 je naša obec v okrajovom frontovom pásme. Nemecké tanky chodia najmä do Lipian po muníciu a potom sa ponáhľajú späť ku Pečovskej Novej Vsi. Večer vidno požiare v Červenici aj Pečovskej Novej Vsi. Nemci strieľajú z kanónov, ktoré sú pri rieke Toryse. 22. 1. 1945 o 22.45 hod. Nemci vyhodili most cez kamenický potok na hornom konci Lipian smerom na Ľubovňu a utekajú preč. Od Pečovskej Novej Vsi sa blížia prvé jednotky Sovietskej armády. Do našej obce prišli o deň neskôr. Po tri dní a tri noci najmä cez Lipany prechádzali sovietske tanky, auta, delostrelectvo, vozy a pechota. Toľko vojakov naraz ešte ľudia nevideli. Nesmelo ich vítajú niektorí občania. Na lipianskej križovatke sa rozdelia. Časť ich išla smerom na Brezovicu a druhá časť smerovala na Starú Ľubovňu. Obec Lúčka a osada Potoky boli oslobodené 23. januára 1945. Koncom januára 1945 bola prevedená mobilizácia vojenských osôb a to mužstva do 30 rokov, poddôstojníkov do 35 rokov a dôstojníkov do 45 rokov. Vojaci rukovali do Popradu, kde po vystrojení bojovali najmä pri Liptovskom Mikuláši, pri Strečne, kde sa front na krátky čas zastavil. Tu bojovali a padli aj občania z Lúčky a Kamenice (Jozef Halčišák, Tarasovič). Hneď po prechode frontu v obci začal pracovať Miestny národný výbor, ktorého predsedom sa stal Ján Šoltýs. 1. marca 1945 sa obnovilo vyučovanie v základnej škole. Učiteľské sily vtedy boli výpomocné a to absolventi meštianskej školy v Lipanoch Irena Hirková z Lipian a Andrej Šoltýs z Kamenice. V druhom polroku 1945 bola tunajšia škola poštátnená. Od 1. septembra 1945 na základnú školu v Lúčke bol z Geraltu preložený manželský pár Irena a Anton Džombák. 9. mája 1945 sa rozozvučali zvony na všetkých kostoloch v Lúčke aj blízkom okolí. Strašná vojna sa skončila. Ľudia sa tešia a usmievajú, lebo nevedia, čo im prinesie blízka budúcnosť. Tento zápis do obecnej kroniky bol schválený na obecnom zastupiteľstve dňa 2016. ............................................. ........................................................ Ing. Mgr. Jozef Angelovič Emil Sabatula Kronikár obce Starosta obce