2. ZÁSADY SPRACOVANIA MALÉHO SLOVOTVORNÉHO SLOVNÍKA SLOVENČINY 2. 1 . Parametrizácia

Motivovanosť s lova, t . j . jednot l ivé typy motiváci í s lova vymedzujú jeho pozíciu v jazykovej š t ruktúre (porov. Furdík, 1998/1999, Dolník, 1990, s . 145 – 161) . Slovotvorná motivácia je ukazovateľom pozície s lova v rámci s lovotvornej roviny, s lovotvorného subsystému jazyka. Rozborom hesla v s lovotvornom s lovníku odkrývame vnútornú, sémantickú i vonkajš iu š tuktúru lexikálnych jednot iek. Dokonca je možné poukázať až na jedinečnosť a individual i tu s lova, a to špecif ikáciou vzťahov motivácie v lexikálnej zásobe i v rámci rovín jazyka (pozr i Expresíva, s . 71) . Prostr iedkom na dosiahnut ie tohto c ieľa je pre nás parametr izácia (pojem preberáme od J . Furdíka, 2004) .

V s lovenskej l ingvis t ike využíva pr incíp parametr izácie J . M l a c e k (1991) pr i deskr ipci i f razém. Konkrétne pracuje s termínmi frazeologické parametre a f razeologická parametr izácia . Vo svojej š túdi i (op. c i t . , s . 57) objasňuje vznik týchto spojení analogicky podľa Karaulovovho názvu lexikograf ické parametre , k torý je určený pre oblasť s lovníkového spracovania s lovnej zásoby. Využívanie parametrov tohto druhu pokladáme za efekt ívne a osožné aj pr i zostavovaní MSSS, ktorý s i k ladie za c ieľ podávať informácie o každom hesle podobne ako ostatné jednojazyčné s lovníky. Chce však ukázať t ie parametre , k toré všeobecný s lovník zachyt iť nemôže. Na tomto mieste by sme mohli použiť pomenovanie lexikograf ické s lovotvorné parametre , č ím by sme presne ohranič i l i s féru, vzhľadom na ktorú charakter izujú dané parametre vlas tnost i a vzťahy te j -ktorej lexikálnej jednotky. Z tohto hľadiska MSSS nekopíruje hniezdové s lovníky, a le s lovníky, ktoré zachytávajú bežnú s lovnú zásobu jazyka.

Lexikograf ické s lovotvorné parametre MSSS zachytávajú: 1 . formálny a sémantický vzťah motivujúceho a motivovaného s lova: a)

onomaziologickú (vnútornú) š t ruktúru motivovaného s lova, b) onomatologickú (formálnu, vonkajš iu) s lovotvornú š t ruktúru motivovaného s lova;

2 . spôsob vzniku motivovaného s lova; 3 . klas i f ikáciu motivovaných s lov do s lovotvorných útvarov.

Pr i všetkých der ivátoch a kompozi tách vymedzujeme 6 nasledujúcich parametrov (pozr i kap. 3) : Heslo (motivát /nemotivované s lovo) 1 . s lovotvorný význam 2. motivovanosť 3 . motivant (východiskové s lovo) 4 . s lovotvorná š t ruktúra motivovaného s lova 5. s lovotvorný postup, ktorým vznikol pr ís lušný motivát

34

6. s lovotvorné kategórie a typy s lovotvorných kategóri í

Objavujú sa tu analógie i d i ferencie v porovnaní s pôvodnou s tavbou hesla , ktorú navrhol J . Furdík (Dziaková, 2001):

a) zachovaná je postupnosť , a le nie výber parametrov, b) počet parametrov je zredukovaný viac ako o polovicu.

a) Postupnosť parametrov sme zvol i l i vzhľadom na spôsob myslenia ,

od konkrétneho k všeobecnému, i na plynulý prechod pr i odhaľovaní s lovotvorných atr ibútov konkrétnych lexikálnych jednot iek. Ako východisko s lúži vysvet lenie s lovotvorného významu slova. Na základe schopnost i zrekonštruovať kontext (kontexty) , k torý zachytáva sémant ickú s lovotvornú š t ruktúru lexikálnej jednotky a zároveň obsahuje východiskové s lovo, dokážeme nájsť a vysvet l iť mot ivačné väzby danej jednotky v s lovotvornom systéme jazyka, t . j . z is t iť pr ís lušný vzťah k motivantu (motivantom) a k s lovotvorným kategóriám, odkryť s lovotvornú š t ruktúru s lova a následne postupy, ktoré sa zúčastni l i pr i jeho tvorbe.

b) So zreteľom na rozsiahlosť s lovníka sme musel i e l iminovať množstvo parametrov. Vzdal i sme sa s lovnodruhovej a gramaticko- sémant ickej špecif ikácie motivátu i motivantu. Nazdávame sa , že t ie to charakter is t iky nie sú v našom prípade až také rozhodujúce. V náš prospech svedč í a j to , že niektoré z nich sú predmetom výkladových s lovníkov a pravidiel pravopisu. Neuvádzame ani s lovotvorný vzorec, ktorý je iba zovšeobecnením slovotvornej š t ruktúry s lova. Tú zaznamenávame spolu so spr ievodnými postupmi a javmi, akými sú t runkácia , univerbizácia a a l ternačné zmeny. Diagnost ická parafráza je mnohokrát totožná, resp. takmer totožná s motivačným významom slova, a preto danú subst i túciu (bl ižš ie o tom pozri 2 .1 .2) , t ransformáciu s lova na syntagmu alebo vetu uvádzame len v jednej podobe. Zvol i l i sme ako východisko motivačný význam slova, keďže s lovotvorný význam je len invar iantom motivačných významov (porov. Furdík, 2004, s . 131) , a le z dôvodu zachovania jednotnej terminológie i korešpodencie názvu s lovníka a jazykovej roviny, resp. discipl íny s názvom jej parametrov (pozr i vyššie) používame termín s lovotvorný význam slova. Podobne je to s označením: s lovotvorná kategória a typ s lovotvornej kategórie (J . Furdík vymedzuje onomaziologickú kategóriu a typ onamaziologickej kategórie , op. c i t . ) . Posledný, 14. bod, súhrnná charakter is t ika, je v našom prípade redundantným prvkom, keďže všetky charakter is t iky zachytávame na jednej úrovni . 2.1.1. Heslo (MOTIVÁT/ NEMOTIVOVANÉ SLOVO):

Pr i zostavovaní hesie l s lovníka vychádzame zo základných téz J . Furdíka, ktoré v menšej a lebo väčšej miere prehodnocujeme, upravujeme a dotvárame. Pr ior i tnými sa pre nás s távajú pojmy motivácia , t. j. formálno-sémantický vzťah najmenej medzi dvoma lexikálnymi jednotkami (porov. Furdík, 1993) a der ivatéma, t . j . každá lexikálna

35

jednotka, ktorá je súčasťou vzťahov s lovotvornej motivácie (porov. Furdík, 2004) . Z tohto hľadiska sú predmetom nášho záujmu všetky der ivatémy, motivované i nemotivované s lová, motiváty i motivanty. Pretože iba oboma komponentmi vzťahu motivácie je možné zdôvodniť exis tenciu fundovaného s lova vzhľadom na fundujúce pomocou onomatologickej i onomaziologickej š t ruktúry, morfematickej i sémant ickej , vonkajšej i vnútornej korešpondencie .

Prostredníctvom odpovede na otázku prečo sa niečo volá tak a tak sa snažíme ukázať , že jazyk je súborom vzájomne spätých, t . j . s lovotvorne motivovaných s lovných jednot iek, a že i v pr ípade arbi t rárnych lexém (arbi t rárnosť považujeme len za synchrónnu, prechodnú vlastnosť s lova) je nutné poč í tať so s lovotvornými parametrami. A to z t roch pr íč in :

I . S každým nemotivovaným, synchrónne arbi t rárnym, s lovom je nutné narábať ako s motivantom i potenciálnym motivantom ďalš ieho s lovotvorného hniezdovania , teda ako s prvkom, ktorý môže obohat iť , rozší r iť s lovnú zásobu, a tak zvyšovať ž ivotaschopnosť jazyka a jeho dynamiku. Preto zaznamenávame aj tzv. značkové s lová ( termín použi l V. Mathesius , porov. o tom Dokuli l , 1962, s . 103 – 117) , č iže s lová bez re lácie k nejakej ich „odvodenine“.

I I . Is té s lovo môže vystupovať ako synchrónne nemotivované, no diachrónne je jeho exis tencia vysvet l i teľná pomocou relácie k základovej der ivatéme. Lexikálna jednotka je morfematicky č leni teľná (pád–n–y; dá sa tu vyč leniť der ivačná morféma, hoci je už sémanticky nefunkčná) , a le nemožno k nej skonštruovať d iagnost ickú parafrázu. Práve morfematická č leni teľnosť ( resp. vydel i teľnosť der ivačnej morfémy) však svedč í o tom, že bola s lovotvorne motivovaná, no synchrónne už taká nie je . Podobne je to s lexémou nastol iť . V Slovníku koreňových morfém ( ibid. ) sa s íce tá to lexikálna jednotka chápe ako motivovaná s lovom, koreňovou morfémou s tôl poč í ta júc s pravdepodobným pôvodným významom „dať / predložiť n iečo na s tôl , uviesť n iekoho na s tôl“ , no zo synchrónneho hľadiska je už tento význam takmer zastre tý . KSSJ (3. vyd.) uvádza nasledujúcu lexikálnu sémant iku tohto s lova: 1 . uviesť do funkcie , pla tnost i ; zaviesť : n . novú vládu, nový poriadok; n . kráľa: uviesť na t rón 2. predostr ieť , predložiť : n . problém, n-ené otázky.

V úvode svojej práce A. N. Tichonov (op. c i t . ) hovorí , že s lovotvorné hniezda sú preňho prostr iedkom na zaznamenávanie „živých zmyslových zväzov“ s lov v ruskom jazyku. So zreteľom na s lovotvorný s lovník môžeme konštatovať , že naším cieľom je zachytávať zároveň ž ivé významové a zmyslové spojenia medzi lexikálnymi jednotkami. Z tohto hľadiska budeme takéto pr ípady považovať za synchrónne nemotivované.

I I I . Exis tuje možnosť , že polysémické s lovo je v jednom, resp. i v iacerých významoch s lovotvorne motivované, v niektorom z významov sa však už demotivovalo. Teda napr . pr i lexéme pád lexie 1 . pohyb k zemi spôsobený vlastnou váhou; 2 . s t ra ta moci , zánik, rozpad (p. vlády); 3 . podľahnut ie vojenskému útoku (p. Berl ína) ; 4 . mravný poklesok (p. do morálneho bahna) sú s lovotvorne motivované (všetky sa dajú vzťahovať k motivantom padnúť /padať) , a le lexia 5 . gramatická kategória sa k daným

36

motivantom vzt iahnuť nedá, preto ju t reba považovať za s lovotvorne nemotivovanú. Z toho vyplýva, že s lovotvorne motivovaná/nemotivovaná môže byť n ie lexéma, a le lexia . Potom slovotvorne motivovaná a s lovotvorne nemotivovaná lexia patr iaca k te j i s te j lexéme sú motivačné homonymá (porov. O tom Furdík, 1998) , ktoré t reba uviesť ako osobi tné heslá i v tedy, keď sa vo výkladovom slovníku uvádzajú v jednom hesle ako dva významy jedného s lova. Pr i tvorbe MSSS sa preto venujeme bl ižš ie skúmaniu tohto fenoménu (podrobnejš ie o tom pozri na s . 92 – 93) . 2.1.2. Slovotvorný význam slova:

Doteraz sa pod vplyvom binar is t ickej koncepcie , ktorú uviedol do jazykovedy J . M. R o z w a d o w s k i (porov. o tom Furdík, 1996, s . 49) zdôrazňovala korešpondencia medzi dvojč lennosťou vonkajšej (s lovotvorný základ + s lovotvorný formant) a vnútornej (onomaziologický pr íznak + onomaziologická báza) š t ruktúry motivovaného s lova. Za adekvátnejš ie s tanovisko však pokladáme názor J . Furdíka (2002) , podľa ktorého sa binar is t ickým prís tupom onomaziologická š t ruktúra s lovotvorne motivovaného s lova ako celok nevyčerpáva. Jedným z ukazovateľov tohto fenoménu je s lovotvorná parafráza, ktorou sa expl ic i tne vyjadruje formálno-sémant ická re lačnosť medzi motivátom a motivantom. V našom prípade ide o vytvorenie kontextu, ktorým sa vysvetľuje význam odvodeného alebo zloženého s lova, pr ičom základnou podmienkou je zaradiť do parafrázy pr ís lušný motivant (napr . kachl iar „č lovek, k torý s tavia kachle“) . Tento jav niekedy označujeme aj pojmom diagnost ická parafráza (pozr i Dziaková, 2000) , č ím chceme poukázať na skutočnosť , že vytvorením parafrázy, t . j . nájdením východiskovej lexikálnej jednotky, dokážeme s tanoviť formálno-sémant ické parametre (s lovotvorný význam, s lovotvornú š t ruktúru, s lovotvorný postup a s lovotvornú kategóriu) analyzovaného s lova.

Slovotvornou parafrázou a je j rôznym ponímaním vzhľadom na

jednot l ivých l ingvis tov (Z. M. Volockaja , I . Judycka, R. Grzegorczykowa, I . S . Uluchanov) sa u nás zaoberal J . Horecký (1981) , ktorý poukázal na fakt , že s lovotvorná parafráza je spoľahl ivým nástrojom na skúmanie s lovotvorného významu odvodených s lov, no zároveň podľa neho nesie so sebou väčš iu informáciu ako der ivát , a preto vzťah medzi nimi nie je vzťahom ekvivalencie .

Slovotvorná parafráza naozaj obsahuje prvky, ktoré nie sú expl ic i tne vyjadrené, teda s lovotvorná š t ruktúra ich nie je schopná zachyt iť . Ako pr íklad uvádzame s lovo kachl iar , k toré sme analyzoval i (pozr i vyššie) . Slovotvorným formantom –iar sa tu demonštruje spredmetnenie kategórie ž ivotnost i , personálnost i ; s lovotvorným základom nejaký vzťah osoby ku kachl iam . V kogni t ívnej š t ruktúre ľudskej mysle v súvis lost i s dešif rovaním významu slova je však pr í tomný onomaziologický spoj (porov. Dokul i l , 1962) , zachytávajúci presný vzťah medzi onomaziologickou bázou a onomaziologickým príznakom: kachl iar

37

„č lovek, k torý s tavia kachle“ . J . Furdík (op. c i t . ) preto navrhuje hovoriť n ie o binárnej , a le ternárnej š t ruktúre s lovotvorne motivovaného s lova. Musíme preto pr i jať s tanovisko, že na rovine onomaziológie ide o vytváranie obsahu pojmu, ktorý sa môže skladať a j z t roch komponentov. A hoci t ranzi tný č len, onomaziologický spoj , je viac-menej var iabi lný (porov. Dokul i l , op. c i t . , s . 31) , je v procese uvedomovania s i významu odvodeného č i z loženého s lova pr í tomný ( rybár „ten, k to chytá ryby“; prsteň „to, čo sa nosí na prste“; svalnatý (muž) „taký, k torý má vyvinuté svaly“; garážovať „mať auto v garáži“; kolenačky „ísť po kolenách“; päťdesiat „toľko, koľko je päť krát desať“; š tvorsten „to, čo má š tyr i trojuholníkové s teny“; minuloročný (m-é voľby) „také, k toré sa uskutočni i l minulého roku“; š tvornožky „tak, že niekto ide po š tyroch končat inách“) . No tá to teór ia neplat í absolútne a nedá sa apl ikovať na všetky významy motivovaných s lov (š tudent „ten, k to š tuduje“; pracovisko „to, kde sa pracuje“; gazdovať „byť gazdom“; rýchlokorčul iar „ten, k to rýchlo korčuľuje“; málovravný „taký, k torý málo vraví“) . Preto neodmietame ani teór iu o dvojč lennej s lovotvornej š t ruktúre s lova.

Binar is t ickú koncepcia nachádza svoje uplatnenie: 1 . pr i t ranspozičných a modif ikačných der ivátoch a kompozi tách

a integračne vzniknutých zložených s lovách (rýchlosť „to, že (niečo) je rýchle“; r iadiaci (pracovník) „taký, k torý r iadi“; zauj ímavo „tak, že (niečo) je zauj ímavé“; s tol ík „malý s tôl“; nahluchlý „trochu hluchý“; „ s ladučko „veľmi s ladko“; časopriestor „čas a pries tor“; lyr icko-epický „lyrický a epický“; horko-ťažko „horko a ťažko“).

2. z hľadiska formálneho vyjadrenia a usporiadania prvkov onomatologickej š t ruktúry, a to i v pr ípade mutácie (ryba → ryb-ár; prst → prs t -eň ; sval → sval-natý; garáž → garáž-ovať ; kolená → kolen-ačky; päť -desiat ) .

Pr i skúmaní kompozí t sme však dospel i k názoru, že nielen

onomaziologická, a le i onomatologická š t ruktúra s lova môže byť t rojč lenná (V niektorých pr ípadoch sa dá uvažovať až o š tvorč lennej š t ruktúre , porov. Sokolová – Ivanová – Vužňáková, 2005.) . Pr i tvorení z ložených s lov sa tot iž často spájajú dva s lovotvorné základy s jedným č i dvoma s lovotvornými formantmi: š irokol is tý „taký, k torý má š iroké l is ty“ - Z1 + (Z2 + DM/GM)A D J ; s trmhlav „tak, že N padá s trmo hlavou dole“ - ZA D V 1 + [ZS 2 + DM/GM])A D V ; drevorubač „ten, k to rúbe drevo“ - (ZS 1 + -o- + [ZV 2 + DM/GM])S U B S T ; pal ivovoenerget ický „taký, k torý využíva pal ivo a energet iku“ - [DM + Z1] + Ko / . + [Z2 + DM/GM] , kým pri der ivátoch sa binar izmus onomatologickej š t ruktúry zachováva. Z toho vyplýva, že onomatologická a onomaziologická š t ruktúra nemusia spolu nevyhnutne korešpondovať .

V pr ípade kompozí t môžu nastať dve s i tuácie:

38

a) Onomaziologická š t ruktúra s lova je bohatš ia ako onomatologická, napr . kovorobotník ”ten, k to pracuje v kovopriemysle”, krasopis ”to, že niekto krásne píše” (Táto možnosť je oveľa časte jš ia . ) .

b) Onomatologická š t ruktúra s lova je bohatš ia ako onomaziologická, napr . medovožl tý: „žl tý ako med”, mäsovočervený: „červený ako mäso”, no z morfematického aj s lovotvorného hľadiska „žl tý do medova”, „červený do mäsova”, resp. „medovo ž l tý“, mäsovo červený“, keďže tu predpokladáme analogické tvorenie podľa iných názvov far ieb ako tmavozelený („tmavo zelený“), s ivomodrý („sivo modrý“).

Na tomto mieste by sa dalo analogicky uvažovať o onomatologickom spoj i . Ani onomaziologický, ani onomatologický spoj však nemajú svoj pendant , a preto nie sú všeobecne záväznými prvkami.

Vzniká tu otázka, č i na základe uvedených skutočnost í ide o dve

koncepcie , binar is t ickú a ternárnu. V skutočnost i je s lovotvorná teór ia jedna, rozielne sú len pohľady na real izáciu onomatologickej a onomaziologickej š t ruktúry v horizontálnom smere, teda a j jedna, a j druhá môžu byť b inárne i ternárne. Z hľadiska ver t ikálneho smeru každé odvodené a z ložené s lovo, ktorého s lovotvorná š t ruktúra obsahuje s lovotvorný základ a s lovotvorný formant , má aj im pr is lúchajúci onomaziologický pr íznak a onomaziologickú bázu (Výnimkou sú modifikačné kompozitá typu malomesto, kde onomaziologickému príznaku a báze zodpovedajú dva slovotvorné základy, a integračné kompozitá, napr. č iernobiely, kde dve onomaziologické bázy sú formálne vyjadrené dvoma slovotvornými základmi.). Onomatologická a onomaziologická štruktúra slova: horizontálny smer (binárnosť i ternárnosť) –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

a) binárnosť onomaziologickej a onomatologickej štruktúry

[uči] – [teľ] [ten, kto] [učí]

b) ternárnosť onomaziologickej štruktúry

vertikálny smer (binárnosť) záhrad – ník

[ten, kto] [pracuje] [v záhrade] SZ + SF

c) ternárnosť onomatologickej štruktúry

[karmín] - [ov] – o – [červený] červený ako karmín

OP + OB

39

Aplikovaním metódy t ransformácie motivovaného s lova na syntagmu alebo vetu sa demonštruje plynulý prechod od konkrétnej , invar iantnej podoby k abstraktnej forme ternárnej onomaziologickej š t ruktúry motivovaného s lova, č ím sa vytvára všeobecná schéma vnútornej formy s lov charakter is t ickej pre tú-ktorú onomaziologickú kategóriu . kachliar trafikant 1. „človek, ktorý stavia kachle 1. „predavač v trafke“ 2. „ten, kto stavia kachle“ 2. „ten, kto predáva v trafike“ 3. „ten, kto (Vact) SMOT“ 3. „ten, kto (Vact) + Pr + SMOT“

konateľské substant íva

Subst i túcie nám teda s lúžia ako prostr iedok na vyjadrenie diagnost ickej parafrázy (1) , motivačného (2) a s lovotvorného (3) významu slova. My s i z te j to t roj ice spôsobov deskripcie sémant ických čŕ t odvodených s lov a kompozí t vyberáme druhý, a to z toho dôvodu, že chceme vychádzať z konkrétneho opisu, no zároveň potrebujeme naznač iť vnútornú, onomaziologickú š t ruktúru lexikálnej jednotky, ktorá jednoznačnejš ie špecif ikuje s lovo vzhľadom na konkrétnu s lovotvornú kategóriu . Vychádzame z toho, že vnútorná forma súvis í s rozč lenenosťou obsahu a výrazu lexémy. Pr i tom onomaziologická š t ruktúra je sémant ická š t ruktúra , š t ruktúra utvárania obsahu pojmu. Bez ohľadu na binárnosť a lebo ternárnosť š t ruktúry s lovotvorný význam slova je tak zoskupením sémantických prvkov naznačených prvkami s lovotvornej formy odvodených a z ložených s lov. Slovotvornej forme (s lovotvorný základ + s lovotvorný formant) zodpovedá onomaziologická š t ruktúra (onomazt iologická báza + onomaziologický práznak) , k torá je konšt i tuentom slovotvorného významu. Z toho vyplýva, že s lovotvorný význam odvodzujeme pr iamo z onomaziologickej š t ruktúry s lova.

husl (základ)

– ista (formant)

onomatologická štruktúra

osoba mužského pohlavia

(báza)

hrá

(spoj)

(na) husle (príznak)

onomaziologická

štruktúra

ten, kto hrá na husle

vnútorná forma

slova

ten, kto V Pr + Scas

slovotvorný význam

Motivačný a s lovotvorný význam slova zisťujeme pr i charakter is t ike

motivovaných s lov v s lovníku pomocou subst i tučnej metódy. Návrhy na je j

40

uplatnenie pr i overovaní klas i f ikácie lexém v rámci s lovotvorných útvarov v s lovenskej der ivatológi i podal i K. B u z á s s y o v á (1969, 1974) a J . Furdík (1978b, 1993) . Podľa K. Buzássyovej (1969, s . 42) „subst i túcia spoč íva v tom, že odvodené s lovo sa zamení spojením slov, ktoré obsahujú jeho odvodzujúce s lovo + s lovo, ktoré je ekvivalentom sufixu“. Túto charakter is t iku by sme mohli rozšír iť a doplniť o ďalš ie faktory (keďže do úvahy ber ieme všetky der iváty i kompozi tá) , t . j . o tvorbu s lov akýmkoľvek s lovotvorným prostr iedkom, nie iba suf ixom, a o tvorbu s lov vznikajúcich kompozíciou.

Subst i tuovať odvodené alebo zložené s lovo pre nás teda znamená: 1 . Zaradiť do subst i túcie pr ís lušné fundujúce s lovo/s lová. 2. Zač leniť do subst i túcie s lovotvorný formant v podobe jemu ekvivalentného výrazu. 3 . Vyjadriť vzťah medzi fundujúcim slovom a výrazom, ktorý nahrádza s lovotvorný formant , resp. pr i kompozi tách medzi dvoma fundujúcimi s lovami. š tyr idsiatnik perlorodka 1. š tyr idsať 1 . per la , rodiť 2 . ten, kto 2 . to , čo 3. „ ten, kto má š tyr idsať rokov“ 3 . „ to , čo rodí per ly“

Pr i odvodených s lovách s binárnou onomaziologickou š t ruktúrou modif ikačného typu je 3 . bod len fúziou východiskového s lova a formantu v podobe jemu ekvivalentného výrazu, kedže tu nie je pr í tomný t ranzi tný č len, čo je t iež dôkazom rela t ívnej pla tnost i ternárnej š t ruktúry odvodených a z ložených lexikálnych jednot iek. Podobne je to v pr ípade modif ikačných a integračných kompozí t , no tu je navyše 2. bod redundantný, pretože druhý s lovotvorný základ s lova je zároveň onomaziologickou bázou, ktorá je modif ikovaná prvým č lenom: lekárka kamoš jazykoveda 1. lekár 1 . kamarát 1 . jazyk, veda 2. žena 2 . expr . 2 . 0 3 . žena- lekár 3 . kamarát + expr . 3 . veda o jazyku

Obsah s lovotvornej parafrázy, ktorý vyjadruje vzťah medzi onomaziologickou bázou a pr íznakom, resp. medzi dvoma základmi v pr ípade kompozí t , nemusí vždy zodpovedať skutočnému stavu vecí . Ide o s i tuáciu, keď sa lexikálny význam odchyľuje od s lovotvorného, resp. za podmienok, že s lovotvorný význam nie je totožný s vedeckým výkladom pomenovania v KSSJ: kazisvet „ten, k to kazí svet“/svojvoľný nič i teľ (vecí) veľryba „veľká ryba“/morský cicavec veľkých rozmerov námesačný (č lovek) „č lovek c i t l ivý , reagujúci na mesiac“/č lovek post ihnutý chorobou prejavujúcou sa

41

chodením v spánku.

Z tohto dôvodu môžu s lovotvorné parafrázy pôsobiť n iekedy umelo a vykonštruovane. J . Furdík (2004, s . 60) hovorí v takýchto pr ípadoch o fa lošnej motiváci i . Konkrétne ide o tvorbu s lov na základe prvotného poznania sveta (pozr i kap. 1) , o postupné prehodnotenie významu lexikálnych jednot iek (pecival „ten, k to sa váľa na peci“/domased, ten, k to nič nerobí; lomidrevo „ten, k to láme drevo“/ mohutný a mocný č lovek“) alebo vznik s lov na základe metafory a metonymie (s tonožka „to, čo má s to nôh“; ž ivoč ích s veľkým poč tom nôh; sedmosl ivkár „ten, k to má sedem sl iv iek“/ schudobnený zeman). Nám však nejde o to , aby sme vysvetľoval i lexikálny význam slova alebo odhaľoval i reálnu povahu vecí a javov. Subst i túcie nám slúžia ako východisko pr i hľadaní motivantu/motivantov. No ukazuje sa , že takýmto spôsobom môžeme niekedy odkrývať a j iné , vyššie spomenuté okolnost i , k toré ovplyvni l i tvorbu konkrétnych lexém, a preto musíme pr i konkrétnych lexémach vnímať s lovotvornú motiváciu nie ako č i s to synchrónny fenomén, a le posudzovať ju z komplexnejš ieho synchrónno-diachrónneho hľadiska, a to v pr ípadoch, ktoré poukazujú na vývoj , dynamiku v jazyku. Nechceme však hľadať e tymológiu s lova. Hranicou je možnosť vôbec zrekonštruovať na základe s lovotvornej š t ruktúry motivovaného s lova pr ís lušnú s lovotvornú parafrázu, ktorá sa zhoduje s pr i rodzeným jazykovým vedomím používateľov jazyka, teda skutočnosť , že používateľ jazyka eš te vníma s lovotvornú š t ruktúru s lova. Tu t reba upozorniť na to , že pedagóg bude musieť pr i používaní MSSS pr iebežne upozorňovať na rozdiely medzi s lovotvorným a lexikálnym významom slova.

Subst i túcie s lovotvorných významov nadobúdajú re levantnosť z hľadiska: 1 . ) z isťovania motivovanost i a lebo nemotivovanost i s lova. Východiskom je pre nás možnosť /nemožnosť zrekonštruovať s lovotvornú parafrázu k pr ís lušnej lexikálnej jednotke (pozr i vyššie) . V pr ípade pozi t ívneho výsledku ide o s lovo motivované, v opačnom prípade o s lovo nemotivované, resp. synchrónne nemotivované, pretože komunikačná funkcia s lovotvornej motivácie sa oslabi la a lebo úplne s t ra t i la , napr . s lovo hudba chápeme ako nemotivované, hoci Slovník koreňových morfém slovenč iny ( ibid . ) ho zachytáva ako motivát s lovesa húsť (pozr i a j časť 2.1.1. ) . 2 . ) gnozeológie (odrazu poznania sveta v jazykovom vedomí) v spoj i tost i s komunikačnou funkciou s lovotvorby (pozri kap.1) . 3 . ) prenášania významu odvodených lexikálnych jednot iek, č ím sa mení , modif ikuje onomaziologický spoj a lebo sa odchyľuje lexikálny význam slova od pôvodnej , vnútornej s lovotvornej formy lexémy, teda prechádza procesom demotivácie: dieťa → det-ský (hlas) 1 . „hlas, k torý má dieťa 2. „hlas , k torý je ako u dieťaťa“,

42

val ibuk → „ten, k to váľa buky“/ s i lák . 4.) určovania smeru motivačnej in tencie pr i : a) obojsmernej motiváci i : panteizmus („to, čomu verí panteis ta“) ↔ panteis ta („ten, k to

ver í v panteizmus“), farba („to, č ím sa farbí“) ↔ farbiť (používať farbu“), skept ik („skept ický č lovek“) ↔ skept ický („taký, k torý je

skept ikom“, bodať („viackrát bodnúť“)↔ bodnúť („raz bodať“).

b) viacnásobnej motiváci i : geograf ický (výskum): 1 . „taký, k torý sa robí so zreteľom na geograf iu“ 2 . „taký, k torý robí geograf“; čudný → čudesný(„čudný + expr.“) ↓ ↓ čudo („to, čo je čudné“) → čudeso („čudo + expr.“); fo tograf ia („výsledok fotografovania“) → fo tografovať („robiť fo tograf ie“) ↓ ↓ fo tka („výsledok fotenia“) → fo t iť („robiť fo tky“) („fotograf ia + hovor.“) („fotografovať + hovor.“). c) sprostredkovanej motiváci i : kaderníc- tvo ← 1 . „to, čo je kadernícke“ (kadernícky salón) 2 . „to, kde pracuje kaderník“, f igovník ← 1 . „to, čo je f igové“ ( f igový s trom) ← 2 . „to, na čom rastú f igy“, medovožl tý ← 1 . „medovo ž l tý“ ← 2 . „žl tý ako med“, gambaňa ← 1 . „gambatá žena“ ← 2 . „taká, k torá má hrubé gamby“, f rakcionárstvo ← 1 . „to, že niečo je frakcionárske“ ( frakcionárska práca) 2 . „to, čomu sa venuje frakcionár“ 3 . „tvorenie frakci í“. d) remotiváci i a t ransder iváci i : t rénovať → t réning („to, že niekto trénuje“) (porov. Furdík, 1978c) , expresný (rýchl ik) → expres („to, že niečo je expresné“). 5 . ) jednoznačnej zač leni teľnost i motivovaného s lova do konkrétnej s lovotvornej kategórie :

43

novinár → novinár-sky (š týl) : 1 . „taký, k torý má novinár“ (adj . s významom nápadného

znaku) 2 . „taký, k torý je charakteris t ický pre novinára“ (adj . s významom charakterist ickej / typickej v lastnost i ) . 6 . ) možnost i zaradiť s lovo aj do viacerých onomaziologických kategóri í : kancelária → kancelár-sky (papier) 1. „taký, k torý je v kancelári i“ (adj . s významom miesta) 2. „taký, k torý je určený pre kanceláriu“ (adj . s významom účelu) , Fín/Fínsko → f ínsky ( jazyk): 1 . „taký, k torý používa Fín“ (adj . s významom prís lušnost i ) 2 . „taký, k torý sa používa vo Fínsku“ (adj . s významom miesta) . 7 . ) z isťovania s lovotvorných postupov: splnomocniť 1 . „dať p lnú moc“ (pref ixálno-kompozično-sufixálny postup) , 2 . „urobiť p lne mocným“ (kompozično-pref ixálno-transf lexný postup) . 8 . ) ident i f ikovania motivačných homoným (pozri 2 .2 .4 . ) : f rakcia → 1 . f rakčný¹ ( f -á dest i lácia): „taký, k torý s lúži na tvorbu frakcie/ taký, k torý je na frakciu“ (účel) → 2 . f rakčný² ( f -á skupina): „taký, k torý je frakciou“ ( totožnosť) → f rakcionár → f rakcionársky → f rakcionárstvo. 9.) ident i f ikovania s lovotvorných homoným s odl išným motivantom: graf ický¹ (g-é znázornenie): „taký, k torý znázorňuje grafom“ graf ický² (g-umenie): „taký, k torý je graf ikou / taký, k torý robí graf ik“.

Uvedené skutočnost i nás vedú k tomu, aby sme pr is túpi l i k skúmaniu a analýze odvodených a z ložených s lov prostredníctvom slovotvorných parafráz , subst i túci í onomaziologickej š t ruktúry lexikálnych jednot iek, pretože od tohto kroku závis ia ďalš ie parametre s lovotvorne motivovaného s lova.

Pr i rozbore der ivátov sme postupne vypracoval i subst i túcie pre plnovýznamové s lovné druhy: substant íva, adjekt íva, verbá, adverbiá , numerál iá a pronominá. Niektoré substant ívne subst i túcie pre jednot l ivé typy onomaziologických kategóri í zaradi l J . Furdík už do monograf ie Slovotvorná motivácia a je j jazykové funkcie (1993, s . 85 – 93) . Viaceré

44

subst i túcie pre s lovesá zostal i iba v rukopise , no doložiť ich môžeme spolu s ďalš ími , t . j . adjekt ívnymi a adverbálnymi, ktoré sme zostavoval i v spolupráci s J . Furdíkom, našou diplomovou prácou (Dziaková, op. c i t . ) . Skúmaniu numerál i í a pronomín sa však v s lovenskej jazykovede doteraz nevenoval nikto. V českej l ingvis t ike exis tuje jediná známa monograf ia I . B o z d ě c h o v e j Tvoření s lov skládaním (1997) . Tá však klasi f ikuje kompozi tá , pr ičom spomenuté s lovné druhy charakter izuje t radičným spôsobom, t . j . na základe sémant ických kr i tér i í . Pr i tvorbe Slovníka koreňových morfém slovenč iny (op. c i t . ) vznikla potreba analyzovať a j tú to časť s lovnej zásoby jazyka. Výsledkom je š túdia M. Sokolovej (2006) , na ktorú č ias točne nadväzujeme. Inventár subst i túci í pre jednot l ivé s lovné druhy der ivovaných s lov vzhľadom na typy onomaziologických kategóri í (o tých pozr i bl ižš ie v 2 .1 .4 . ) : SUBSTANTÍVA

Transpozícia

Modifikácia

Mutácia

to, že...Adj At + S ten, kto V hadica rýchlosť stolík učiteľ „to, čo je ako had“ "to, že niečo je "malý stôl" "ten, kto učí" to, čo V + (Pr) + rýchle" psisko ten, kto ...Adj S(cas) to, že...V „veľký pes“ starec prípecok zábava študentka „ten, kto je starý“ „to, čo je pri peci“ „to, že niekto sa „žena – študent“ ten, kto (V) + S to, čo...Adv... zabáva“ medvedica rybár okolík to, že...Adv „samica medveďa“ „ten, kto chytá ryby“ „to, čo má stopky okolky srnec ten, kto V + (Pr) + okolo osi“ „to, že niekto chodí „muž – srna“ S(cas) to, čo...Num + (S) okolo“ učiteľstvo Bystričan štvorec to, že...Pron „veľa učiteľov“ „ten, kto je z Bystrice“ „to, čo má štvoro samota húsa farník rovnakých strán“ „to, že niekto je sám“ „mladá hus“ „ten, kto patrí k fare“ to, kde (Vpas ) to, že...Num nešťastie ten, kto...Num + (S) čakáreň prvenstvo „neg. + šťastie“ štyridsiatnik "to, kde sa čaká“ „to, že N je prvý“ pagaštan „ten, kto má štyridsať to, kde Vpas + (S) „vzťah + gaštan“ rokov“ kaliareň farárko ten, kto...Prep „to, kde sa kalí oceľ“ „expr. + farár“ protivník to, čím Vpas „ten, kto je proti“ počítadlo to, čo...Adj "to, čím sa počíta" krivka ten, kto V + Adj +S "to, čo je krivé" hmotár to, čo V/Vpas „ten, kto lipne na stojan hmotných veciach“ „to, čo stojí“ to, čo V + Adj + S rozprávka kriminalistika „to, čo sa rozpráva“ „to, čo sa zaoberá

45

to, čo (Vpas) + S kriminálnymi činmi“ folkloristika ten, kto V + Pron „to, čo sa zaoberá sebec folklórom“ „ten, kto myslí to, čo...(Pr) + S iba na seba“ gumáky to, čo V + Pron „to, čo je z gumy“ svojeť to, čo (Vspon) + „to, čo je svoje“ + (ako) S ADJEKTÍVA

Transpozícia

Modifikácia

Mutácia

taký, ktorý V/Vpas Adv + Adj taký, ktorý (V) + S taký, ktorý Vact rozhodujúci (okamih) slabučký domový (d-é dvere) panovačný (človek "taký, ktorý "veľmi slabý" "taký, ktorý patrí „taký, ktorý panuje“ rozhoduje" nahluchlý domu" taký, ktorý (Vspon) taký, ktorý Vspon + „trochu hluchý“ taký, ktorý (V) + (Pr) + (Pr) + Vact + Adv neg. + Adj + S baliaci (papier) včerajší (zápas) nezdravý etnický (e-á otázka) „taký, ktorý je na „taký, ktorý bol včera“ „neg. + zdravý“ „taký, ktorý súvisí balenie“ taký, ktorý Vspon + s etnikou“ taký, ktorý (sa dá) + Pron poznámkový (zošit) Vinf vtedajší (život) taký, ktorý je na pitný (p-á voda) „taký, ktorý bol vtedy“ poznámky“ „taký, ktorý sa dá piť“ taký, ktorý (V + Adj) taký, ktorý...Num + (Pr) + S/Pron miliónový (dom) fičúrsky (f-e fúzy) „taký, ktorý stál „taký, ktorý je typický milión“ pre fičúra“ taký, ktorý...Pron taký, ktorý + Vpas našský (n-é spôsoby) bádateľský (b-é „taký, ktorý je typický metódy) pre nás“ „taký, ktorým sa taký, ktorý V + S báda“ matkin (kabát) túlavý (pes) „taký, ktorý patrí „taký, ktorý sa túla“ matke“ ADVERBIÁ

Transpozícia

Modifikácia

Mutácia

tak, že N + Vspon + Adj V + demin. (Adv + Adv) V + (Pr) + S dlho tichučko kolenačky "tak, že niečo je dlhé" "veľmi ticho“ „ísť po kolenách“ tak, že Vspon + S Adv(okolnosť) + modif. zima odvčera „tak, že je zima“ „od včera“ tak, že N + V neg.+ Adv

46

mlčky nemálo „tak, že niekto mlčí“ „neg. + málo“ VERBÁ

Transpozícia

Modifikácia

Mutácia

byť/stávať sa + S imperf. + V (Adv + V) V + S kraľovať chodievať hladovať „byť kráľom“ "opakovane chodiť" "mať hlad" byť + Adj dokončovať gumovať zelenať sa „postupne dokončiť“ „používať gumu“ byť zelený perf. + V V + (Pr) + S stať sa/ stávať sa + Adj kopnúť nalodiť sa kamenieť „raz kopať“ „byť na lodi“ „stávať sa kamenným“ vletieť V + Adj „letieť do niečoho“ bieliť dohovoriť "urobiť bielym" „prestať hovoriť“ V + Adv V + demin. (V + Adv) spätkovať bežkať „ísť späť“ „trochu bežať“ V + (Pr) + Num V + refl. štvrtiť písať „deliť na štvrte“ „písať sebe navzájom“ V + Pron klamať sa osvojiť si „klamať seba“ „urobiť svojím“ oprieť sa V+Pron/Interj/Del „oprieť + refl.“ tykať dať + V „hovoriť ty“ napojiť ceknúť „dať piť“ „povedať cek“ bacať „urobiť bác“ NUMERÁLIÁ

Analogická transpozícia

Modifikácia

Mutácia a analogická mutácia

tak, že...Num-adj Num ako celok toľko, koľko (je) Num krát desať päťnásobne troje dvadsať „tak, že niečo je „tri ako celok“ „toľko, koľko (je) dva krát desať“ päťnásobné“ Num + poradie taký, ktorý (V spon) + Num(skup) + S trojako tretí trojaký „tak, že niečo je „tri + poradie“ „taký, ktorý má troje druhov“ trojaké“ Num + násobok Num(rad) + S+ Scas tak, že ..Num trikrát štvrť/ štvrtina

47

trojmo „tri + násobok“ „štvrtá časť celku“ „tak, že niečo sa štyri razy vyskytuje ako „štyri + násobok“ troje“ Num plus desať dvanásť „dva plus desať“

Num + expr. štvrtka „štvrť/ štvrtina + expr. PRONOMINÁ

Analogická transpozícia

Modifikácia

Analogická mutácia

tak, že...Pron-adj Pron? Neviem. taký, ktorý...Pron-num dajako kamsi toľkoraký „tak, že niečo je dajaké“ „Kam? Neviem.“ „taký, ktorý má toľko(oro) druhov“ toľkorako Pron? Rôzne. „tak, že niečo je toľkoraké“ kamkoľvek „Kam? Rôzne.“ Pron + postoj tenže „ten + postoj“ modif + Pron(okolnosť) dovtedy „do + vtedy“ neg. + Pron nikto „neg. + kto“ Pron + expr. každučký „každý + expr.“ Pron num + násobok toľkokrát „toľko + násobok“

Subst i túcie pre numerál iá a pronominá môžu byť d iskutabi lné. Ide o to , že hranica medzi č í s lovkami, zámenami a inými s lovnými druhmi je veľmi neostrá (numerál iá preberajú podobu a kategórie od adjekt ív a adverbi í , zámená od adjekt ív , adverbi í a č í s loviek) . Z tohto dôvodu sú onomaziologické bázy a následne s lovotvorné parafrázy analogické uvedeným slovným druhom. M. Sokolová hovorí v takej to s i tuáci i o formálnej t ranspozíci i (porov. 2006 – Nie so všetkými tu uvádzanými pr íkladmi súhlasíme a klas i f ikáciu sme ako takú prehodnot i l i , pozr i 2 .1 .4 . ) . Ide tu však o zmenu formy, ktorá má svoju funkciu, obdobne ako pr i s lovných druhoch, od ktorých sa preberajú gramatické kategórie , a preto tu používame termíny analogická t ranspozícia a analogická mutácia .

48

Problematickejš ia s i tuácia vzniká pr i kompozi tách. Onomaziologická š t ruktúra je expl ic i tnejš ie vyjadrená ako pr i der ivátoch (celoeurópsky (problém) „taký, k torý sa týka celej Európy“; š tvorl ís tok „to, čo má š tyr i l i s ty“, spoluhráč „ten, k to spolu hrá“; s lovotvorný (postup) „taký, k torým sa tvoria s lová“) , no súčasťou onomaziologického spoja môžu byť rozmani te jš ie i rozsiahlejš ie vzťahy medzi východiskovými s lovami (prvoroč iak „ten, k to je š tudentom 1. ročníka“ , drobnochov „to, že niekto chová drobné hospodárske zvieratá“) . Slovotvorné parafrázy obsahujú aj t runkované, resp. redukované čast i s lovotvorných základov (s tredovek „stredný vek“; rádiol iečba „rádioakt ívna l iečba“; e lektromobil „automobil s e lektr ickým pohonom“) a mnohé kompozi tá ako celky alebo ich čast i sa už demotivoval i (horenos – namyslený č lovek, nafúkanec; krkolomný – ž ivotu nebezpečný; holobriadok – mladý, neskúsený muž, mladík) . V týchto pr ípadoch s lúži s lovotvorná motivácia ako ukazovateľ vývoja v jazyku, pretože aj keď vzťahy medzi komponetmi z loženého s lova sa už s t rácajú, predsa eš te nie sú úplne zastre té (horenos „ten, k to má hore nos“; krkolomný „taký, k torý lomí krky“; holobriadok „ten, k to má holú bradu“). To teda ni jako nebráni používať rovnakým spôsobom subst i tučnú metódu aj pr i in terpretáci i z ložených s lov. No pr i substant ívnych kompozi tách vzniknutých mutáciou je potrebné rozl íš iť t rojaké parafrázy: a) Subst i túcie kompozí t , kde onomaziologickou bázou je jeden

z motivantov: jazykoveda „veda o jazyku“. b) Subst i túcie z ložených s lov, ktorých onomaziologická báza je

vyjadrená s lovotvorným formantom (aj keď je ním iba nulová gramatická morféma): vysokoškolák „ten, k to š tuduje na vysokej škole“, červotoč „červ, k torý sa toč í“ , sol ivar „to , kde sa varí soľ“.

c) Subst i túcie z ložených s lov, ktorých onomaziologická báza je mimo pomenovania (porov. Ondruš – Horecký – Furdík, 1980): vtákopysk „to, čo má pysk ako vták“ ; kazisvet „ten, k to kazí svet“. J . Furdík (2004) ich označuje ako exocentr ické kompozi tá (bl ižš ie o tom pozri 2 .1 .4) .

Inventár subst i túci í pre kompozi tá : SUBSTANTÍVA In tegrác ia

Mutác ia

S + S; bodkočiarka: S + S ; s t ĺporad ie : „rad s t ĺpov" „bodka + č i a rka“ Adj + S ; d lhop i s : „d l žobný úp i s“ Modi f ikác ia

t o , ž e S +V; morep lavba : „ to , ž e sa n iek to p lav í po mor i“

S + S ; j a zykoveda : Adv + V; rých lopaľba : „ to , ž e sa rých lo „veda o ja zyku" pá l i“ Adj + S ; malomes to : Num + V; dvo jv lád ie : „ to , ž e v ládnu

dva ja“ „malé mes to" Pron + V; samol iečba : „ to , ž e sa n iek to V + S ; sv i e t ip lyn : sám l i eč i“

49

„p lyn , k torý sv i e t i" t en , k to S + V; drevorubač : " ten , k to rúbe drevo" Adv /Part + S ; Adv + V; domased : „ ten , k to s ed í doma“ sko robásn ik : Pron + V; spo luh ráč : „ ten , k to h rá spo lu s „skoro básn ik" n iekým“ Num + S; t r o j skok : Num + V; prvo lezec : „ t en , k to l e z i e p rvý“ „ t r i s koky" Adj + S ; Juhoamer ičan : „ t en , k to j e z Inter j + S ; hurá - sys t ém: Južne j Amer iky“ „hurá sy s tém“ Adv + S ; horenos : „ ten , k to má hore nos“ Pron + S ; svo jpomoc : t o , čo S + S ; noso rožec : „to , čo má nos ako roh“ „svo ja pomoc“ V + S ; t r a so r í tka : „ to , čo t ras ie r i ťou“ Num + S; dvo jp lošn ík : „ to , čo má dve p lochy nad sebou“ Pron + V; samopa l : „ to , čo pá l i samo“

t o , č ím S+ V; mucho lapka : „ t o , č ím sa lapa jú muchy" Adv + V; ďa lekohľad : „ to , č ím sa h ľad í ďa leko“ t o , kde S + V; au toopravovňa : „to , kde sa opravu jú au tá“ Adv + V; rých loč i s t i a r eň : „ to , kde sa rých lo č i s t í“ ADJEKTÍVA In tegrác ia

Mutác ia

Adj + Adj ; č i e rnob ie ly : t aký , k to rý S +S; motý ľokve tý : „ taký , k to rý má „č i e rny + b ie l y“ k ve t y ako mo týľ“ Modi f ikác ia

Adj + S ; č i e rnov la sý : „taký , k torý má č i e rne v lasy“

S + Adj ; duchap lný : Num + S ; malo le tý : „taký , k torý má „p lný ducha" málo l i e t“ Adv + Adj ; tmavomodrý : Pron + S ; svo jp rávny : „taký , k to rýmá „ tmavo modrý" svo je p ráva" Pron + Adj ; S + V; v íno rodý : „taký , k torý rod í všadepr í tomný : v íno“ " p r í tomný v šade" Adv + V; veľav ravný : „taký , k torý S + Adv; b le sku rých ly : ve ľa vrav í“ „rých ly ako b l e sk“ Num + V; mnohoznačný : „taký , k torý mnoho znač í“ Pron + V; samozvaný : „taký , k torý sa sa sám zve“ ADVERBIÁ In tegrác ia

Mutác ia

Adv + Adv; t ak , ž e S + S (+ zmena významu a SD) ;

50

s i lou -mocou : „tak , ž e n i ek to chce š i roko-ďa leko : „š i roko + n iečo s i lou a mocou“ / v še tkými ďa leko“ pros t r i edkami , nás to jč i vo Modi f ikác ia

Adj + S ; ho lo lakťačky : „ t ak , ž e n i ek to má ho l é l ak t e“

Adv + Adv; včas ráno : V + S ; zažmuročky : „tak , ž e n iek to zažmúr i „včas ráno“ oč i“ Pron + Adv; s ebav iac : Adv + S ; horeznačky : „tak , ž e n iek to spadne „seba v iac“ znakom hore“ Num + S ; š tvo rnožky : „tak , ž e n iek to chod í po š t y roch (konča t inách )“ Pron + V; vševedúcky : „tak , ž e N v i e v še t ko“ Par t + V ; l edabo lo „tak , ž e by l eda bo lo“ / nedban l i vo Num + Num (+ zmena významu a SD) ; o s to šesť : „tak , ž e n iek to u teká o s to š e sť“/rých lo , u s i lovne Adj + Adj (+ zmena významu a SD) ; sč i s t a - j a sna : „tak , ž e n iečo sa ob jav i lo z č i s t ého a ja sného“ /neočakávane VERBÁ In tegrác ia

Mutác ia

V + V; ož ivo tvo r iť : S +V; b lahopr iať : „pr ia ť b laho“ „ož iv i ť a t vor i ť“ Adj + V; cudzopas iť : „pás ť sa na cudzom“ Modi f ikác ia

Adj + S ; sp lnomocn iť : „da ť p lnú moc“

Adv + V; znovunas tav iť : Adj /Prep + S /V; z lo reč iť : „hovor i ť z l é r eč i“ / „ znovu nas tav i ť“ „r iec ť n iečo z l é“ pro t i r eč iť : „hovor i ť r eč i p ro t i n iečomu“/ „r iec ť n i ečo pro t i“ NUMERÁLIÁ Modi f ikác ia

Mutác ia

Num + Num (vyšš ia č í s lovka p lus n ižš ia )

toľko , koľko je Num krát Num (n ižš ia č í s lovka krá t vyšš ia )

s topäť : „ s to + pä ť“ päť s to s topäťdes ia t : „s to + pä ťdes ia t“ „to ľko , ko ľko j e pä ť k rá t s to“ Num + Num + Num. . . sedem mi l iónov dves to t r id saťpäť : „dves to + t r id sa ť + „ to ľko , ko ľko j e s edem krá t m i l ión“ pä ť / t aký , k torý V + Num dves to t r id sa ť + pä ť / päťnásobný

51

dves to + t r id sa ťpä ť“ „ taký , k to rý násob ím pä ťkrá t“ PRONOMINÁ Modi f ikác ia

Mutác ia

Pron + Pron; Pron + Adj ; s t amod t i aľ : „s tam od t ia ľ“ t aký i s tý : „ taký i s t ý“ / rovnaký , zhodný hen ten : „hen t en“ Pron + Pron (+ zmena významu) ; t en -k to rý : „ten k torý“ / daný , u rč i t ý kedy- tedy : „kedy+ t edy“ / občas ako - t ak : „ako + tak“ / ne jako Adv + Pron; z r i edkak to : „ z r i edka k to“ Part + Pron; so tvačo : „ so tva čo“

Snaži l i sme sa uviesť všetky možné s lovotvorné parafrázy na základe analýzy lexikálnych jednot iek, ktoré uvádza KSSJ ( ibid. ) a lebo sú súčasťou Pravidiel s lovenského pravopisu (2000) . Treba ich však vnímať ako zovšeobecnené podoby konkrétnych s lovotvorných významov. Zastávame názor , že každé s lovo je jedinečným prvkom v s lovnej zásobe jazyka, a preto tak k nemu t reba aj pr is tupovať . K tomuto postoju nás vedú nasledujúce skutočnost i : 1 . var iabi lnosť onomaziologických spojov, formálnych a sémantických vzťahov v rámci jednej s lovotvornej parafrázy: to , čo Num + S: dvojplošník „to, čo má dve plochy nad sebou“, š tvors ten „to, čo má š tyr i trojuholníkové s teny“; V + S: hladovať „mať h lad“, modelovať „robiť model“, gumovať „používať gumu“, opeč ia tkovať „opatr iť peč ia tkou“atď . 2. var iabi lnosť s lovotvorných vzorcov, ktoré špecif ikujú s lovotvornú parafrázu na základe s lovotvorných postupov: to , že S + V: moreplavba „to, že sa niekto plaví po mori“ : Zs1 + Zv2 , nanebovstúpenie „to, že niekto vs túpi l na nebo“ : [Zs 1 + + DM] + Zv 2 .

Keďže s lovotvorný systém chceme ponúknuť bežnému používateľovi jazyka, uvádzame v MSSS voľnejš ie , konkrétnejš ie a pr i rodzenejš ie s lovotvorné významy odvodených a z ložených s lov, napr . st . kategória fúr ikovať „používať fúr ik / voziť na fúriku“, používať ako nátroj gajdovať „používať gajdy/ hrať na gajdy“,

te le fonovať „používať te le fón dorozumievať sa /komunikovať te le fónom“.

52

2.1.3. Slovotvorné postupy

Pri uvádzaní s lovotvorných postupov v MSSS vychádzame z doterajš ích výskumov v s lovanskej jazykovede. Nadväzujeme na práce ruských jazykovedcov: I . S . U l u c h a n o v (1977) , A. N. T i c h o n o v (op. c i t . ) a poľských l ingvis t iek: M. B r o d o w s k a - H o n o w s k a (1967) , R. Grzegorczykova (1984) , K. W a s z a k o v a (1994) , ktor í sa viac-menej pr ikláňajú ku klas i f ikáci i postupov, ktoré vymedzi l M. Dokul i l (1962) . V Mluvnici češt iny (1986) nač r tol podrobne aj postupy tvorenia kompozí t a jeho koncepcia sa s ta la základom pri analýze s lovenského s lovotvorného systému, a to prostredníctvom J . Furdíka (2004) , ktorý ju dotváral na základe vlas tného bádania . Pr i zostavovaní hesie l Slovníka koreňových morfém slovenč iny ( ibid . ) a MSSS sme súbor s lovotvorných postupov spracoval i eš te podrobnejš ie , h lavne pokiaľ ide spr ievodné postupy a javy, akými sú t runkácia a a l ternácie: I . S lovotvorné postupy, spôsoby a javy pri tvorení derivátov: a) základné postupy: 1 . suf ixácia , 2 . pref ixácia , 3 . t ransf lexia , 4 . ref lexivizácia , 5 . konfixácia: - pref ixálno-suf ixálny postup, - pref ixálno-transf lexný postup, - pref ixálno-ref lexivizačný postup, - suf ixálno-ref lexivizačný postup, - t ransf lexno-ref lexivizačný postup, - pref ixálno-suf ixálno-ref lexivizačný postup, - pref ixálno-transf lexno-ref lexivizačný postup, (pozr i Furdík, 2004, s . 69 - 70); b) súč innosť spôsobu vzniku nových s lov: univerbizácia a suf ixácia; c) vedľajš ie , spr ievodné javy: 1 . t runkácia , 2 . a l ternácie . Univerbizácia:

Univerbizáciu považujeme za možnú pohnútku k vzniku nového, motivovaného (odvodeného) s lova , pretože univerbizácia ako taká sa môže zúčastňovať pr i vzniku s lov aj ako samostaný jav (Matica s lovenská → Matica) a lebo ako súbežný proces s der iváciou (vodičský preukaz → vodič -ák, cestovná kancelária → ces tov-ka) . V prevažnej väčš ine ide o deadjekt ívne substant íva, ktoré patr ia do onomaziologickej kategórie nosi teľa vlas tnost i (generálna oprava →generálka „to, čo je generálne“; fr i tovací hrniec → f r i tovačka „to, čo je fr i tovacie“). V MSSS ju

53

nepomenúvame pr iamo, a le naznačujeme tým, že motivant zaznamenávame spolu s lexikálnou jednotkou, s ktorou tvor í viacslovné, združené pomenovanie .

FILIÁLKA

TO, ČO JE FILIÁLNE

M FILIÁL(N)Y (F-A BANKA)

FILIÁL-KA

SUFIXÁCIA

ADJ S, MUT., NOSITEĽ VLASTNOSTI

FÍNČINA

TO, ČO JE FÍNSKE

M FÍNSKY (JAZYK)

FÍNČ-INA; SK/Č

SUFIXÁCIA

ADJ S., MUT., NOSITEĽ VLASTNOSTI

GUMÁK

TO, ČO JE GUMOVÉ

M GUM(OV)Ý (G-Á ČIŽMA)

GUM-ÁK SUFIXÁCIA

ADJ S, MUT., NOSITEĽ VLASTNOSTI

Podmienky na odl íšenie der ivácie a univerbizácie:

Ak máme byť presný, tak v tomto prípade treba hovoriť o odlíšení derivácie a univerbizácie deriváciou, pretože univerbizácia sa nemusí nevyhnutne spájať so slovotvornou motiváciou. Ak vychádzame zo základných chrakteristík a definícií , tak platí , že:

• Univerbizované pomenovania vznikajú spontánne ako produkty bežne hovorených prejavov a prekračujú rámec kodifikácie. S tým úzko súvisí fakt, že spoč iatku sú univerbáty štylisticky príznakové, typické pre ústne prejavy.

• Pri univerbizácii sa využíva vcelku úzky okruh formantov. • Z viacslovného substantívneho alebo slovesného pomenovania sa

vypúšťa určovaná časť , ktorá je vo výslednom slove (univerbáte) nahradená slovotvornou príponou (vykonávať dozor – dozorovať).

Na základe toho postupujeme pri vypracovaní hesiel ako napr. f ínč ina, gréč t ina (fínsky, grécky jazyk), kaderníctvo (kadernícky salón) pretože zodpovedajú týmto kritériám. Ako problémové sa ukazujú slová typu kakaovník , fóliovník . a) kakaový koláč – kakaovník , analogicky makovník, orechovník , ktoré uviedol už J. Furdík. V tomto význame teda ide o univerbizáciu.

b) kakaový strom – kakaovník: Ide o nezhodu slovotvorného významu s lexikografickým opisom lexikálneho významu („strom s bobuľami, v ktorých sú bôbovité semená s kakaom“, resp. „koláč s kakaovou náplňou, plnkou“) daného slova (pozri 1.1.5.). Ťažko tu predpokladať , že existovalo dvojslovné pomenovanie kakaový strom, rovnako pomarančový strom, figový strom, citrónový strom atď . Podobne je to v prípade fóliovník, kde sa tiež dá uvažovať o dvoch vysvetleniach vzniku slova: fóliová konštrukcia – konštrukcia z fólie.

Vo všeobecnosti teda možno konštatovať , že za univerbizované pomenovania považujeme také deriváty, ktoré vznikli z pôvodne dvojslovného pomenovania ( f ínsky jazyk – fínč ina), resp. za univerbizované pomenovania nepovažujeme také deriváty, ktorých slovotvorný význam síce naznačuje viacslovné pomenovanie, to ale v skutočnosti nefiguruje a ani nefigurovalo v reč i hovoriacich ako ustálené spojenie. Ide o také javy, keď sa slovotvorný význam odchyľuje od lexikálneho a vzniká rozpor medzi

54

morfematickou a slovotvornou štruktúrou slova, resp. ide o bezprostrednú a sprostredkovanú motiváciu. Trunkácia:

V slovenskej jazykovede sa v minulost i vyskytoval i len nepatrné zmienky o jave, ktorý nazývame t runkácia (pozr i Bosák – Buzássyová, 1985; Sokolová, 2000, Furdík, 2004) . Prvé pokusy o rozsiahlejš iu charakter is t iku a preskúmanie výskytu tohto javu súvis ia s pr ípravou Slovníka koreňových morfém slovenč iny (op. c i t . ) . Termín t runkácia a hranice medzi t runkáciou a a l ternáciami sa snaží objasniť M. Ivanová (2004) a výskyt t runkácie v rámci z ložených s lov sa s ta l súčasťou analýzy kompozí t (Sokolová – Ivanová – Vužňáková, 2005.) . Z uvedených výskumov vyplýva, že t runkácia nie je okrajovým javom, ako by sa to mohlo na prvý pohľad zdať , a le v s lovenč ine veľmi častým a pravidelným prvkom v procese s lovotvornej motivácie . Napriek tomu ho nepovažujeme za postup, pretože v rámci normovanej lexiky sa neobjavuje izolovane a nie je nosi teľom významu. V zhode s J . Furdíkom (op. c i t . , s . 51 – 52) chápeme t runkáciu ako „odseknut ie der ivačnej morfémy alebo čast i koreňovej morfémy pr i s lovotvornom akte“. V MSSS zachytávame t runkáciu pr i uvádzaní motivantov, pr ičom trunkovaný segment dávame do zátvorky:

GARANT TEN, KTO GARANTUJE N

M GARANT(OV)AŤ

GARANT TRANSFLEXIA

V S, MUT., KONATEĽ

FILMÁRSTVO

TO, ŽE N JE FILMÁRSKE

M FILMÁR(SK)Y

FILMÁR-STVO

SUFIXÁCIA

ADJ S, TRANSP.

FEŠÁK TEN, KTO JE

FEŠNÝ M FEŠ(N)Ý

(MUŽ) FEŠ-ÁK SUFIXÁC

IA ADJ S, MUT., NOSITEĽ VLASNOSTI

V súvis lost i s der iváciou sa t runkácia objavuje ako spr ievodný jav pr i :

a) sufixáci i : fa loš(n)ý → fa loš , fanat( izmus) → fanat ický, farbiar(sk)y → farbiarstvo, f ia l (ov)ý → f ia lka; b) t ranslexi i : oddych(ov)ať → oddych.

Pr i š i ršom chápaní t runkácie ( t runkácia ako skracovanie) má tento proces funkciu vyjadrovania č i s to pragmatického postoja ku skutočnost i , čoho výsledkom sú š tyl is t icky pr íznakové, expresívne lexikálne jednotky (matematika → mat ika, uč i teľka → učka ; b l ižš ie o tom pozri v podkapi tole 2 .3) .

Na základe analýzy s lovotvorne motivovanej lexiky sa ukazuje , že t runkácia súvis í s nasledujúcimi s lovotvornými fenoménmi:

1 . K pravidelnému trunkovaniu dochádza pr i tzv. remotiváci i :

fa lz i f ik(ov)ať → fa lz i f ikácia, inš tal(ov)ať → inš talácia, kalci f ik(ov)ať → kalci f ikáca, evaku(ov)ať → evakuácia.

55

2. Trunkácia sa pr idružuje ako spr ievodný jav v pr ípade obojsmernej

motivácie , dokonca aj v je j oboch smeroch:

formál(n)y → formalizmus, feudál(n)y → feudal izmus, hindu(izmus) ↔ h indu(is t )a , fatal( izmus) ↔ fa tal( is t )a . 3. Zriedkavé nie je tvorenie motivovaných s lov za účast i t runkácie

i a l ternačných zmien: akt ív(n)y →akt ivovať , í / i → akt iv i ta , í / i ; fa loš(n)ý → fa lšovať , o /0; fantazmagor( ick)ý ( f -é predstavy) → fantazmagória, ó/o; fareb(n)ý → farbiť sa , e /0 . 4. Opakovanie týchto fenoménov vedie k tvorbe s lovotvorných typov a kategóri í . Najčaste jš ie sa t runkácia spája s týmito kategóriami: Transpozícia : spredmetnenie deja: akl imat iz(ov)ať → akl imat izácia, spredmetnenie v lastnost i : arogant(n)ý → arogancia, epigóns(k)y → epigónstvo, f ig l iars(k)y → f ig l iars tvo, naiv(n)ý → naivi ta . Modif ikácia: perfekt iv izácia s lovies (ak tu uvažujeme o obojsmernej motiváci i ): bod(n)úť ↔ bodať , g lg(n)úť ↔ g lgať . Mutácia: konateľské názvy: kartograf( i )a → kartograf , farmakológ(i)a → farmakológ, geológ(i)a → geológ; názvy nosi teľa vlastnost i : archa(ick)ý → archaizmus, germán(sk)y → germanizmus, aktuál(n)y → aktual i ta , brad(at)ý → bradáč ; desubstant ívne adjekt íva s významom širokého vzťahu átri(um) → á tr iový, deminut ív(um) → deminut ívny, e tnik(um) → e tnický. Alternácie:

Alternáciu nemožno rovnako považovať za postup, a le len za spr ievodný jav, resp. za pomocný prostr iedok s lovotvorných procesov. Pr ikláňame sa k s tanovisku M. Dokul i la , k torý hovorí , že hláskové al ternácie vystupujú v procese tvorenia s lov vždy len ako fakul ta t ívny spr ievodný prostr iedok, resp. ako spoluformant (porov. Dokul i l , 1962, s . 159 – 160) . Problémom však je vymedzenie inventára a l ternánt . Domnievame sa , že t reba pr ihl iadať na skúmanú časť jazyka. M. Dokul i l

56

v te j to súvis lost i uvažuje o t roch kr i tér iách, ktoré majú vplyv na systém a klas i f ikáciu a l ternáci í : kr i tér ium fonologické, tvaroslovné a s lovotvorné (porov. Mluvnica češt iny, 1986, s . 183 – 184) . Z tohto hľadiska J . Furdík (pozr i 2004) vychádza z fonologického a tvaroslovného kr i tér ia , keďže do úvahy ber ie t ie a l ternácie , k toré sú predmetom fonologickej teór ie . O komplexné spracovanie typov al ternáci í sa pokúsi la M. Sokolová (2000) , ktorá vymedzuje zmeny morfoném pod vplyvom gramatických, modif ikačných a der ivačných morf , č ím nepriamo naznač i la rozdiely výskytu pr ís lušných al ternáci í podľa naznačených kr i tér i í M. Dokul i lom.

Počet a inventár s lovotvorných al ternáci í je odl išný a otvorený vzhľadom na systém tvaroslovných al ternáci í , čo je dané dvoma skutočnosťami:

1 . Morfonologická charakter is t ika a l ternánt súvis í so smerom al ternáci í , k torý je určený smerom motivácie (na to upozorni l už M. Dokul i l , 1986) . Tvaroslovné a s lovotvorné al ternácie nemusia mať , resp. nemajú vždy rovnaký pr iebeh, a preto dochádza k nasledujúcim diferenciáciám:

Na rozdiel od tvaroslovného pomeru korelovaných a nekorelovaných konsonantov 13:1 (Kráľ - Sabol , 1989) sa pr i s lovotvorných procesoch objavuje pomer 2:1.

Pr i vokal ických al ternáciách ako spr ievodných prvkoch s lovotvorných javov sa uplatňujú v oveľa väčšej miere inverzné var ianty v porovnaní s tvaroslovnými al ternáciami. Najfrekventovanejš ie zo všetkých s lovotvorných al ternáci í sú: á /a ; ó /o; í / i .

Súhra a l ternáci í a neutral izáci í je však pomerne častá a j pr i s lovotvorbe, keďže najuniverzálnejšou, najfrekventovanejšou al ternáciou je n/ň (najčaste jš ia je tá to a l ternácia pr i t ranspozičnej kategóri i prechodu vlastnost i na okolnosť – akt ívny → akt ívne; bezradný → bezradne; c irkevný → c irkevne; dis t ingvovaný → d is t ingvovane.) , hoci t /ť ; d /ď sa objavujú zr iedkavejš ie .

2 . S preberaním slov z cudzích jazykov dochádza k real izáci i a typických al ternáci í , t . j . takých, ktoré : a) sa v preberajúcom jazyku neobjavujú, resp. nekorešpondujú s fonologickými vlastnosťami s lovenských hlások: z / t - e lektrolýza → e lektrolyt ický, genéza → genet ický, z /n – depozi t → deponovať , t / z – favori t → favorizovať , t / s – diskutovať → d iskusia, z /s – diagnóza → d iagnost ický, c/ t - deštrukcia → deštrukt ívny, demokracia → demokrat ický; b) v domácom jazyku spôsobujú zmenu tvaru, nie vznik s lova: t /c – tres tať → t rescú, ale erupcia → erupt ívny, s / t – hniesť → hnietol , a le e l ipsa → e l ipt ický, precedens → bezprecedentný.

Kým niektoré a l ternácie sa uplatňujú ako s lovotvorné, napr . sk/č – s lovenský → s lovenč ina, iné naopak, len ako tvaroslovné al ternácie , napr . i / j - ide → pôjde; a/ ím – sňať → sníme, zaujať → zauj ímať (podrobnú klasi f ikáciu uvádzaných al ternáci i pozr i u M. Sokolovej , op. c i t . ) . Na

57

základe týchto skutočnost í rozl išujeme dvojaký typ a l ternáci í podľa ich vzťahu k s lovotvornej a lebo tvaroslovnej oblast i jazyka, pr ičom inventár s lovotvorných al ternáci í t reba vnímať iba ako rela t ívne uzavretý.

V MSSS uvádzame s lovotvorné al ternácie pr i motivátoch nasledujúcim spôsobom:

FALDIČKA MALÁ FALDA M FALDA FALD-IČKA, D/Ď

SUFIXÁCIA

S S, MOD., ZDROBNENINA

GARDEROBIER

TEN, KTO SA STARÁ O GARDERÓBU

M GARDERÓBA

GARDEROB-IER; Ó/O

SUFIXÁCIA

S S, MUT., KONATEĽ

Pr i tvorbe motivovaného s lova sa môže objaviť jedna, maximálne dve a l ternácie:

FIGLIAR TEN, KTO ROBÍ FÍGLE

M FÍGEĽ FIGL-IAR; Í/I, E/0

SUFIXÁCIA

S S, MUT., KONATEĽ

FIXAČNÝ (OBVÄZ)

TAKÝ, KTORÝ JE NA FIXÁCIU

M FIXÁCIA

FIXAČ-NÝ; Á/A, C/Č

SUFIXÁCIA

S ADJ, MUT., ÚČEL

V pr ípadoch: cvičenec → cv ičenka; cudzinec → cudzinka; dobrodinec

→ dobrodinka; domorodec → domorodkyňa; dorastenec → dorastenka; bežec → bežkyňa neuvažujeme o t roch al ternáciách, a le o spojení jednej a l ternačnej zmeny s t runkáciou komponentu -ec a suf ixáciou: -ka,-kyňa . Dôvodom je veľký fónický rozptyl hlások pr i uznaní t roch al ternáci í a zároveň pravidelné prechyľovanie prostredníctvom formantov –ka, -kyňa . I I . Slovotvorné postupy pri tvorení kompozí t :

1 . juxtapozícia (nanebovstúpenie , pamätihodný, okolostojaci , v last izrada ) ,

2 . č i s to kompozičný postup (bodkoč iarka, c t ihodný, bledomodrý, s todvadsaťšesť ) ,

3 . kompozično-sufixálny postup (krasokorčul iar , spolujazdec, celodenný, cudzopasiť , divotvorný ) ,

4 . kompozično-transf lexný postup (č inorodý, š trajkokaz, ďalekohľad, bosonohý, bratovražda ) ,

5 . kombinácie a lebo znásobenie predchádzajúcich postupov: a) pref ixálno-kompozično-sufixálny (splnomocniť , naničhodný ) ,

b) pref ixálno-kompozično-transf lexný (ostopäť , os tošesť , nanebovstúpenie ) , c) t ransf lexno-kompozično-transf lexný (krížom-krážom) . Tento sa

v iaže na tvorbu adverbi í typu: zubami-nechtami , kde predpokladáme prehodnotenie významu v súvis lost i so zmenou s lovného druhu a tak aj zmenu oboch relačných morfém.

58

J . Furdík (2004) uvádza len prvé š tyr i uvedené postupy kompozí t . No ukazuje sa , že a j keď najfrekventovanejš ím slovotvotvorným postupom zložených s lov je v s lovenč ine kombinácia kompozície so suf ixáciou alebo kompozície s t ransf lexiou, je potrebné poč í tať a j s ďalš ími typmi, hoci kombinácie postupov sa objavujú skôr okrajovo. No t runkácia je pr i tvorení z ložených s lov eš te časte jš ím a pravidelnejš ím javom ako pr i der ivátoch, a preto tu možno vymedziť nasledujúce spôsoby je j real izácie:

1 . t runkačno-kompozičný i kompozično-trunkačný postup, podľa toho, č i sa t runkuje prvý komponent ( l ž imorálka, fanklub, rádiol iečba, gramorádio, s tredovek, č inohra ) a lebo druhá časť kompozi ta (kosod ĺžnik ) ;

2 . t runkačno-kompozično-sufixálny postup (železorudný, kovorobotník);

3 . t runkačno-kompozično-transf lexný postup (krasopis ) ; 4 . kompozično-trunkačno-transf lexný postup (s lovosled) ; 5 . t runkačno-kompozično-trunkačný postup (elektromobil , e lektroskop) .

(Bl ižš ie o tom pozri Sokolová – Ivanová – Vužňáková, 2005.) .

Ako problémové sa javia dve skutočnost i : rozšt iepenie formálnej a sémant ickej š t ruktúry motivovaného s lova a viacnásobná interpretácia vzniku lexikálnych jednot iek.

V prvom prípade ide o to , že formálna š t ruktúra naznačuje č i s tú kompozíciu dvoch relačných adjekt ív (pal ivovo-energet ický „pal ivový a energet ický“) . Ale sémant ika odkazuje až na motivovanosť substant ívami, ktoré sú motivantmi oboch adjekt ív („taký, k torý súvis í so spotrebou pal ív a energie“) . Treba teda uvažovať skôr o desubstant ívnom kompozično-suf ixálnom tvorení za podmienok, že suf ixácia sa odohráva v oboch komponentoch? Ak vytvoríme s lovotvorné vzorce, s i tuácia vyzerá takto: Č i s tá kompozícia : Z¹ a d j + -o- + Z² a d j r e l ,

Desubstant ívne kompozično-suf ixálne tvorenie: [Z¹s + -ov] + -o- + [Z²s + - ick(Ra d j 1 ) ] .

Doteraz sa však v s lovotvornej teór i i hovori lo o kompozično-suf ixálnom tvorení iba tak, že sa suf ix pr ipájal k druhému komponentu, napr . vlastné ruky → v lastn-o-ruč -n(ý): Z¹ad j + -o- + Z²s + -n(Ra d j ) . Mluvnice češt iny (1986, s . 474) t iež neodeľuje re lačno-zlučovacie adjekt íva od koordinačných a dáva dokopy typ černobí l í s typom pol i t icko-ekonomický . Pr i zhotovovaní Slovníka koreňových morfém slovenč iny (Sokolová – Ivanová – Vužňáková, op. c i t . ) sme v rámci kompozí t vymedzi l i vzorec [Z¹ + DM/SDM] + [Z² + (DM/SDM/GM)], do ktorého by mohlo patr iť a j adjekt ívum pal ivovo-energet ický. Takýto vzorec by vyhovoval a j preto , že tu možno odhl iadnuť od konkrétneho suf ixu, ktorým sú jednot l ivé komponenty tvorené. Tot iž tvorba týchto kompozí t nepatr í medzi veľmi produkt ívne a ťažko tu nájsť s lová, ktoré patr ia do rovnakého s lovotvorného typu. Na základe KSSJ ( ibid . ) sme zis t l i desať možných konfiguráci í suf ixov:

59

- ick/- ick(ý): robotnícko/roľnícky, analyt icko-syntet ický; -ov/- ick(ý): celulózovo/papiernický, športovo-technický, ideovo/ tematický, ideovo/este t ický; -áln/- ick(ý): fyz ikálno/chemický; -eck/ ick(ý): vedecko-technický; -n/- ick(ý): kul túrno-spoločenský, kul túrno-výchovný; -n/-n(ý): hudobno-slovný, kompozično-derivačný; -ov/-n(y): srdcovo-cievny; -ov/-ov(ý): ideovo-obsahový; - i t / -na(ý): hl ini to-piesočnatý; -n/áck(y): hudobno-spevácky.

Situácia je o to komplikovanejš ia , že re lačno-zlučovacie kompozi tá môžu konkurovať mutačným: fyz ikálnochemický „fyzikálny a chemický“/“taký, k torý súvis í s fyz ikou a chémiou“; fyz ikálno-chemický „taký, k torý sa týka fyz ikálnej chémie“.

Nezhoda medzi formou a významom motivovaného s lova sa objavuje a j v pr ípadoch modif ikačno-mutačnej in terpretácie : národ(no)oslobodzovací „národne oslobodzovací“/ „taký, k toým sa os lobodzuje národ“, národ(no)reprezentat ívny „národne reprezentat ívny“/ „taký, k torým sa reprezentuje národ“, národ(no)uvedomovací „národne uvedomovací“/ „taký, k torým sa uvedomuje národ“, mas(ovo)pol i t ický „masovo pol i t ický“/ „taký, k torým pol i t ika pôsobí na masy“.

Pravidelne k tomuto javu dochádza pr i adjekt ívnych názvoch far ieb, napr . vod(ovo)zelený: „vodovo zelený“/ „zelený ako voda“; s l ivk(ovo)modrý „sl ivkovo modrý“/ „modrý ako s l ivka“; orechovohnedý „orechovo hnedý“/ „hnedý ako orech“, ale i der ivačne vzniknutých substant ívnych pomenovaniach s t romov podľa plodov, napr . kakaovník „kakaový s trom“/ „to, na čom rastú bôby s kakaom“; f igovník „f igový s trom“/ „to, na čom rastú f igy“ analogicky: makovník , orechovník „to, čo je makové/orechové“/ „to, čo je urobené z maku/orechov“.

Tieto analýzy nás vedú k uznaniu viacerých možných interpretáci í a zároveň k potvrdeniu postupov, pr i ktorých dochádza k suf ixáci i n ie len druhého, a le a j prvého komponentu kompozi ta , resp. k suf ixáci i oboch č lenov. Z tohto hľadiska možno uviesť dva, doteraz neuvádzané, postupy pre kompozi tá : 1 . suf ixálno-kompozičný: [Z¹s + DM] + -o- + Z²ad j ; 2. kompozično-sufixálno-kompozičný: [Z¹s + DM] + -o- + [Z²s +

+ DM], [Z¹s + DM] + -o- + [Z²v + DM].

Ďalš ím fenoménom, ktorý musíme objasniť , je a l ternat íva vysvet l iť mot ivovanosť kompozí t t rojakým spôsobom: 1 . ako kompozične vzniknuté modif ikáciou s lovotvorných základov, 2 . ako kompozične vzniknuté mutáciou s lovotvorných základov, 3 . ako der ivačne vzniknuté , napr .

60

maloobchodník : 1 . ”obchodník v malom” 2 . ”ten, k to obchoduje v malom” 3. ”ten, k to sa venuje maloobchodu” drobnochovateľ : 1 . ”chovateľ drobných (zvierat)” 2. ”ten, k to chová drobné zvieratá” 3. ”ten, k to sa venuje drobnochovu” vlast izradca: 1 . ”zradca vlast i” 2. ”ten, k to zradi l v lasť” 3. ”ten, k to spáchal v last izradu”

Pri viacnásobnej motiváci i uprednostňujeme pred kompozíciou der iváciu (Problémom prechodných kategóri í sa zaoberáme v čast i 2 .1 .4 . ) . V skutočnost i ide o zdanl ivé kompozi tá , k toré sa správajú ako der iváty. Z formálneho hľadiska majú o jednu morfému navyše a možno tu objasniť s lovotvorný význam slova, utvoriť s lovotvornú parafrázu analogicky ako pr i odvodených s lovách. Okrem toho je der ivácia v s lovenč ine dominantným slovotvorným postupom. Z tohto dôvodu pravé kompozi tum, t . j . z ložené s lovo s is tými s lovotvornými základmi, je iba jedno a je východiskom pre pr ís lušné s lovotvorné hniezdo (cudzopasiť → cudzopasný → cudzopasník → cudzopasnícky → cudzopasníctvo, t . j . cudzopasník nie je ”ten, k to sa pasie na cudzom” ale ”cudzopasný ž ivoč ích”) . Výnimkou sú pr ípady, keď :

a) kompozi tá nemajú spoločný motivant a medzi nimi nie je vzťah motivácie (cudzozemec ”ten, k to je z cudzej zeme”, cudzozemský ”taký, k torý je z cudzej zeme”; delostreľba „to, že niekto s tr ieľa z dela“, delostrelec „ten, k to s tr ieľa z dela“; ) .

b) v s lovotvornej paradigme chýba motivant ( inš talovať → inš talatér , inš talovať → inš talácia, ale e lektroinštalatér ”ten, k to inštaluje e lektr ické vedenie”, e lektroinštalácia ”to, že niekto inštaluje e lektr ické vedenie”).

I I I . S lovotvorné postupy pri tvorení kvázikompozí t :

V zhode s J . Furdíkom (porov. 1996) chápeme s lovotvornú motiváciu ako kauzálny vzťah, ako spôsob odkrývania pr íč iny, prečo sa is té s lovo volá tak, ako sa volá . Ak teda vychádzame z tohto názoru a z názoru, že s lovotvorba je informačnou skratkou, a motivantom môže byť a j v iacslovné, t . j . združené pomenovanie (káblová te levíz ia → káblovka) alebo frazeologická jednotka (skrývať sa do ul i ty → u l i tn íc tvo) , tak potom trunkované podoby kompozí t nebudeme hodnot iť ako kvázikompozi tá , napr . sociokutúrny pries tor ← sociálnokul túrny pries tor , eurofondy ← európske fondy.

Zároveň vzhľadom na uvedomovanie s i s lovotvorného významu slov vznikajú diferencie medzi kompozi tom, ktorého internacionálny základ exis tuje ako pref ixoid a lebo suf ixoid, t . j . bol v takej to podobe prevzatý a neobjavuje sa ako samostatná lexikálna jednotka (mult i -v i tamín,

61

psychológia) a z loženým slovom, ktorého komponent vznikol t runkáciou a celé s lovo je súčasťou lexikálnej zásoby jazyka (elektrospotrebič ← e lektr ický spotrebič , porov. Sokolová – Ivanová – Vužňáková, op. c i t . ) . Z tohto dôvodu klasi f ikujeme t runkované kompozi tá analogicky podľa z ložených s lov a ich s lovotvorných parametrov.

O kvázikompozi tách uvažujeme vtedy, keď : a) Jeden zo základov s lova sa delexikal izoval , napr . tvaroslovie , dvanásť . b) Jeden z komponentov kompozi ta je prevzatý a zároveň sa nenachádza ako samostatná lexéma v s lovnej zásobe jazyka, napr . pref ixoid, ant is lovenský, monoč lánok, paneurópsky, prototyp, makroekonómia, mikrokl íma, polytechnika.

Ak kompozi tum obsahuje oba komponenty cudzieho pôvodu a nedokážeme zrekonštruovať s lovotvornú parafrázu, považujeme dané s lovo za nemotivované. A to a j vtedy, keď jeden komponent je súčasťou kvázikompozí t , napr . kameraman, ale megaloman; monodráma, ale monogamia, monof i l .

Slovotvorný význam motivovaného s lova sa však ešte uvedomuje a j v takých pr ípadoch, ktoré sú všeobecne považované za kvázikompozi tá (pozri Bosák – Buzássyová – Horecký a kol . , 1989; Sokolová, 2006. ; Furdík, 2004) , napr . t lakomer („to, č ím sa meria t lak“), zemepis („opis zeme“). Preto ich t iež zaraďujeme do s lovotvorného systému obdobným spôsobom ako pravé kompozi tá . Nechceme však popierať dynamiku s lovnej zásoby ako takej . Naopak, chceme zdôrazniť , že s t ra ta pôvodného významu uvedených s lov je s tá le prebiehajúcim a neukončeným procesom, ktorý môžeme pr iamo s ledovať . Pozorovať obdobný jav možno pr i prevzatých lexémach. Komponenty –man, –f i l , - ték(a), -oid sa tak oslabujú, že nadobúdajú funkciu onomaziologickej bázy: barman „ten, k to pracuje v bare“; f inišman „ten, k to f inišuje“; gólman „ten, k to dáva góly“; superman „ten, k to je super“; rusof i l „ten, k to miluje Rusov“; f i lmotéka „to, kde sú uložené f i lmy“; pref ixoid „to, čo je ako pref ix“. Tým sa snažíme ukázať , že kvázikompozi tá možno hodnot iť n ie len ako modif ikačné, ako to robí J . Furdík (2004, s . 106) , a le a j ako mutačné.

So zreteľom na t ie to skutočnost i kvázikompozi tám prisudzujeme s lovotvorné postupy podľa toho, č i sa viac podobajú na der iváty a lebo na kompozi tá . Objavuje sa tu teda: a) suf ixácia , pref ixácia a postf ixácia: dva-násť , päť -desiat , kedy- koľvek,

prot i -monopolný, autocenzúra a i . b) kompozično-transf lexný postup: vod-o-vod, guľ -o-met , vod-o-mer

a tď . V žiadnom prípade však neodmietame exis tenciu kvázikompozí t

v jazyku. Snažíme sa len pr ispôsobiť kategorizáciu motivovaných s lov vzhľadom na ich onomaziologickú š t ruktúru, ktorú rekonštruujeme na základe subst i tučnej metódy. Preto zužujeme inventár kvázikompozí t (pozr i 2 .1 .4 . ) , k torý uvádzajú J . Furdík (2004) a J . Bosák (Bosák – Buzássyová – Horecký a kol . ib id . ) . Pr íč inou sú s lovotvorné parafrázy, a le i dynamický a neukončený vývoj v jazyku, ktorý vedie k rozporom pri rozhodovaní , č i daný motivát už t reba považovať za kvázikompozi tum. Skúmaním konkrétnych s lov v súčasnom jazyku možno

62

dospieť k z is teniu, že ten-ktorý komponent má v rôznych vzťahoch rozdielny s ta tus (pozr i Buzássyová, 2003) . Preto niektoré motiváty uvádzame zároveň v systéme kompozí t i kvázikompozí t . 2 .1 .4 . Slovotvorné útvary

Všetky naznačené parametre , počnúc s lovotvorným významom až po s lovotvorné postupy, sú záväznými z aspektu zaradenost i pr ís lušného odvodeného alebo zloženého s lova k jednot l ivým slovotvornými útvarom. Ich základné hierarchické usporiadanie a charakter is t iku preberáme od M. Dokul i la (pozr i 1962, 1982) , ktorý rozl išuje typy onomaziologických kategóri í , s lovotvorné kategórie (podľa J . Furdíka onomaziologické kategórie , porov. 2004) a s lovotvorné typy. Rozoznáva t r i typy onomaziologických kategóri í pr i der ivátoch a š tyr i typy onomaziologických kategóri í pr i kompozi tách: A. Odvodené s lová: t ranspozícia , modif ikácia , mutácia . B. Zložené s lová: koordinácia ( integrácia) , modif ikácia , mutácia ,

reprodukcia .

Ďalš ie české a s lovenské jazykovedné práce preberajú túto klas i f ikáciu bez výrazných zmien v ich chápaní (Mluvnica češt iny, 1986; Bozděchová, 1997; Furdík, 2004) . J . Furdík ju doplni l o inventár niektorých s lovotvorných kategóri í a pokúsi l sa a j o klas i f ikáciu kvázikompozí t , k toré chápe ako modif ikačne vzniknuté . Pr i tvorbe Slovníka koreňových morfém s lovenč iny ( ibid . ) sme však systém onomaziologických a s lovotvorných kategóri í vzhľadom na komplexnejš iu analýzu s lovnej zásoby musel i modif ikovať a prehodnot iť (pozr i Sokolová – Ivanová – Vužňáková, op. c i t . ) . Zároveň v súvis lost i s týmto fenoménom vznikla š túdia , ktorá skúma vzťah s lovnodruhových a kategoriá lnych významov (Sokolová, 2006.) . Na mnohé skutočnost i nadväzujeme aj pr i zhotovovaní MSSS, no na druhej s t rane predkladáme vlastný súbor s lovotvorných kategóri í , pretože ani uvedené prehľady neposkytujú úplné údaje . Zameriavajú sa prevažne na kompozi tá , pr ičom pri charakter is t ikách motivovaných s lov z hľadiska sémantických t r ied sa neberú do úvahy vždy rovnaké kr i tér iá .

Pr i výskume koreňových morfém sme dospel i k názoru, že okrem základných typov integrácie , modif ikácie a mutácie t reba poč í tať a j s prechodnými typmi, ktoré sú, okrem iného, ukazovateľom vývoja kompozí t i der ivátov. Ten smeruje od integrácie ( t ranspozície) k modif ikáci i , od modif ikácie k mutáci i a následne od mutácie až k demotiváci i . Tieto skutočnost i v iedl i M. Sokolovú ( ibid . ) k záverom, na základe ktorých by sme musel i vychádzať z nasledujúcej klas i f ikácie typov onomaziologických kategóri í : A. Odvodené s lová: 1. t ranspozícia , 2 . t ranspozično-mutačný typ, 3 . t ranspozično-modif ikačno-mutačný typ,

63

4 . modif ikácia , 5 . modif ikačno-mutačný typ, 6 . mutácia . B. Zložené s lová: 1 . in tegrácia , 2 . in tegračno-modif ikačný typ, 3 . in tegračno-mutačný typ, 4 . modif ikácia , 5 . modif ikačno-mutačný typ, 6 . mutácia – demotivácia .

Tieto z is tenia ber ieme do úvahy aj pr i spracúvaní hesiel MSSS, no vzhľadom na možnost i týkajúce sa rozsahu s lovníka a náročnosť osvojovania s i všetkých týchto údajov v súvis lost i so z ískavaním poznatkov o s lovotvornom systéme s lovenč iny v školskej praxi zostávame pr i t radičnom vymedzení onomaziologických kategóri í . 1 . Transpozícia: Vzťahuje sa na der ivačne vzniknuté lexikálne jednotky. Chápeme ju ako zmenu s lovného druhu pr i zachovávaní významu (konkrétne typy pozri na s .64) . 2 . Modif ikácia: Ide o vznik s lov, ktorých sémantika sa obohacuje o jeden doplňujúci pr íznak, novú sému, napr . prechyľovanie , deminut íva, augmentat íva. Pr i kompozi tách dochádza k z loži te jšej zmene, keďže tu sa modif ikuje význam jedného komponentu významom iného. (Kompletný súbor modif ikačných kategóri í pre jednot l ivé s lovné druhy pozr i v pr í lohe Prehľad všetkých onomaziologických kategóri í . ) . 3 . Mutácia: Tento typ sa vyznačuje podstatnou zmenou významu motivovaného s lova vzhľadom na motivant . Cieľom je pomenovanie nového obsahu, pr ičom môže, a le nemusí dôjsť k s lovnodruhovej zmene. 4 . Integrácia: Vzniká splynut ím, významov jednot l ivých zložiek kompozi ta , spojením dvoch s lovotvorných báz.

M. Dokul i l (1986) a J . Furdík (2004) vymedzujú v rámci s lovies eš te š tvr tý typ onomaziologickej kategórie s názvom reprodukcia , pr i k torom sa mení s lovnodruhová charakter is t ika motivátu oprot i motivantu a významová zmena sa real izuje metajazykovo, napr . ja j → ja jkať , mé → mečať , duša → dušovať sa s parafrázami: „hovoriť /povedať to , čo pomenúva motivant“. Podľa nás však nie je potrebné uvažovať o ďalšom type onomaziologickej kategórie . Do uvedenej skupiny der ivátov tot iž patr ia a j také motiváty, pr i k torých ide o mutáciu: f ika, f id l ikať , bacať a tď . s parafrázou: „robiť /urobiť to , čo pomenúva motivant“. Preto reprodukčný typ onomaziologickej kategórie neuvádzame. Reprodukciu chápeme na úrovni onomaziologickej (s lovotvornej) kategórie a pr i raďujeme ju k mutačnému typu.

Lexikálne jednotky prechodných typov vymedzujeme v prehľade s lovotvorných kategóri í nasledujúcim spôsobom: Derivácia:

64

a) Pr i klas i f ikáci i odvodených s lov sa r iadime pr ís lušnými s lovotvornými parafrázami, resp. s lovotvorným významom motivovaného s lova. Na základe toho inak hodnot íme niektoré lexikálne jednotky ako M. Sokolová (op. c i t . ) , napr . s lová samota „to, že N je sám“; prvenstvo „to, že N je prvý“ chápeme ako ako t ranspozičné; dnešok „dnešný deň“; okol ie „to, čo je okolo“; desat ina „desiata časť“/„to, čo je desiate“; skrát iť „urobiť kratš ím“ ako mutačné. b) Pr i dvojakej in terpretáci i sa pr ikláňame k mutáci i : predrevolučný „pred revolučný“/„taký, k torý sa uskutočni l pred revolúciou“. c) Kategórie negácia a re la t íva zaraďujeme k modif ikáci i . d) V zhode s M. Sokolovou a s postojmi v poľskej l ingvis t ike (M. Brodowska-Honowska, 1967, s . 19, A. Nagorkó, 2000) sme rozšír i l i inventár t ranspozične vzniknutých s lov. Doteraz sa tot iž v s lovenskej a českej der ivatológi i : M. Dokul i l (1962, 1986) , J . Bosák – K. Buzássyová (1985) , J . Horecký – K. Buzássyová – J . Bosák, 1989) , K. Buzássyová (2000) , J . Furdík (1993, 2004) , hovori lo a uvažovalo hlavne o dvoch substant ívnych kategóriách, o spredmetnení deja a spredmetnení vlas tnost i . J . Furdík (op. c i t . ) uvádza navyše prechod deja na vlas tnosť pod názvom adjekt ivizované pr íčast ia , prechod predmetu, deja a vlas tnost i na okolnosť . Za t ranspozíciu však možno považovať : Substant íva – 1 . spredmetnenie vlas tnost i : rýchlosť , z loba, 2 . spredmetnenie deja: beh, le t , 3 . spredmetnenie kvant i ty: prvenstvo 4 . spredmetnenie okolnost i : okolky, 5 . spredmetnenie zámena: samota; Adjekt íva – 1 . prechod deja na vlastnosť : rozhodujúci , 2 . prechod okolnost i na vlas tnosť : včerajš í , dnešný, 3 . prechod deixie na vlastnosť : vtedajš í ; Adverbiá – 1 . prechod vlastnost i na okolnosť : dlho, pekne, prí jemne, 2. prechod substancie na okolnosť : z ima, 3 . prechod deja na okolnosť : mlčky, plačky, ležmo; Verbá – 1 . prechod substancie na dej : kraľovať , havranieť ; 2 . prechod vlastnost i na dej : zelenať sa , kamenieť . Pri č í s lovkách a zámenách uvažujeme o analogickej t ranspozíci i (pozr i s . 47) : Numerál iá – 1 . prechod vlastnostnej č í s lovky na okolnostnú: t rojako, dvojnásobne; 2 . prechod substant ívnej č í s lovky na okolnostnú:

t rojmo, š tvormo;

65

Pronominá - prechod vlastnostného zámena na okolnostné: dajako, toľkorako. Kompozícia: a) Neberieme do úvahy nerovnaké postavenie č lenov: veľkosť š tá tov (Česko-Slovensko) č i oblas t í (ostravsko-karvinský ) , čo zabraňuje zmene poradia ich zložiek. Tento jav nemá z jazykového hľadiska vplyv na chápanie týchto komponentov ako rovnocenných, čo sa potvrdzuje a j vysvetľovaním lexikálneho významu týchto s lov v KSSJ (op. c i t . ) . Z KSSJ vychádzame aj pr i charakter is t ike lexikálnych jednot iek typu: uhľovodík (uhl ík a vodík) - in tegrácia , a le drevoplast ( drevo s plastom), sklobetón (betón so sklom), železobetón (betón so železom), šéf lekár (hlavný, vedúci lekár), generálplukovník (hlavný generál) , ľudoopica (opica vývinovo najbl ižš ia k ľuďom), opoč lovek (opič ie š tádium č loveka) - modif ikácia . b) V pr ípade numerál i í možno hovoriť len o formálnej in tegráci i - neobmedzené radenie č í s loviek vedľa seba. V skutočnost i však dochádza k modif ikáci i významu prvého komponentu kompozi ta druhým (s topäť „sto + päť“) a lebo k zmene významu druhého č lena prvým (dvet is íc „dva . t i s íc“) . Preto ich chápeme ako modif ikačné a mutačné. c) Adverbiá s i lou/mocou, deň /noc, kr ížom/krážom atď . zač leňujeme k mutačnému typu, pretože tu s íce dochádza k z lučovaniu zložiek, a le zároveň a j k zmene významu (krížom/krážom – všetkými smermi) a s lovného druhu (substant ívum na adverbium), mení sa , resp. prehodnocuje re lačná morféma, t . j . s lovotvorný formant . d) Pr i pronominách sa objavuje nepravá integrácia ako pr i č í s lovkách – spojenie dvoch zámen, ktorých význam sa odchyľuje od sémantiky lexikálnej jednotky ako celku, napr . koľký/ toľký – nejaký, niekedy do takej miery, že by ich bolo možné zaradiť až k mutáci i , napr . sem/tam – zr iedkavo, miestami . Vo väčš ine pr ípadov sa mení význam druhého komponentu prvým, č ím vznikajú pomenovania , ktoré odkazujú na neurč i té substancie , vlas tnost i a okolnost i , a preto ich považujeme za modif ikačné. e) Analýzou kompozí t v Slovníku koreňových morfém sme zis t i l i , že mnohé kompozi tá možno zaradiť k modif ikáci i a j k mutáci i (bratovražda, t . j . vražda brata i vraždiť brata ) .

V Krátkom slovníku s lovenského jazyka (KSSJ, 1997) nemožno nájsť n i jaký pr incíp, pomocou ktorého by sa dalo vysvet l iť zač lenenie z ložených s lov k jednému alebo druhému typu, napr . elektrovodič sa vykladá ako “vodič e lektr iny”, ale baci lonosič ako “ ten, k to nosí baci ly”. Jednoznačne možno klasi f ikovať kompozi tá v tom prípade, keď druhý s lovotvorný základ neexis tuje v danej podobe ako samostatné s lovo (bruchovravec = “ten, k to vraví bruchom”) , resp. ako samostatná lexéma má iný význam (ľahkovážny ) . V jazykovede je tendencia pr ikloniť sa pr i polyinterpretačných kompozi tách k mutačnému typu onomaziologickej kategórie . Podľa výkladu v KSSJ patr í do te j to kategórie väčš í počet kompozí t , dané interpretácie možno t iež nájsť v Mluvnici češt iny I . (1986) , podľa ktorej s lová ako baci lonosič , povrazolezec vznikl i kompozično-sufixálnym postupom, a a j J . Furdík (2004) zač leňuje t ie to

66

lexémy v rámci systému s lovotvorných kategóri í k mutáci i . Dôleži tým kri tér iom je využívanie s lovotvorných parafráz. Ak je možné utvoriť parafrázu mutačného i modif ikačného typu, uprednostňujeme mutáciu. Tak je to v pr ípade: Substant ív – Tu exis tujú parale lné parafrázy pre kval i ta t ívnu modif ikáciu a mutačné kategórie č in i teľa deja (spoludedič „spolu dedič“/„ten, k to spolu dedí“; veľkoobchodník „obchodník vo veľkom“/„ten, k to obchoduje vo veľkom“; zverolekár „lekár pre zvieratá“/„ten, k to l ieč i zv ieratá“) a kval i ta t ívnu modif ikáciu a spredmetnenia deja ( delostreľba „streľba z dela/ „to, že N s tr ieľa z dela“; rybolov „lov rýb“/ „to, že N loví ryby“; zemetrasenie „trasenie zeme“/ to , že sa trasie zem“). Adjekt ív - Tu vznikajú paralelné parafrázy pre kval i ta t ívnu modif ikáciu (Týka sa to hlavne juxtapozičných kompozí t . ) a mutačné kategórie č in i teľských názvov (okoloidúci „idúci okolo“/„taký, k torý ide okolo“; spolutrpiaci „spolu trpiaci“/„taký, k torý trpí spolu“) a názvov miery (dlhohrajúci „dlho hrajúci“/„taký, k torý dlho hrá“) . SLOVOTVORNÉ KATEGÓRIE DERIVÁTOV:

J . Furdík (2004) zreal izoval pomerne podrobný prehľad s lovotvorných kategóri í a typov. Ten však zostal otvoreným v súvis lost i so skutočnosťou, že pr i spracúvaní hesie l sa objavi l i ďalš ie , doteraz nezachytené, s lovotvorné kategórie . Ukázalo sa tot iž , že a j pr i súčasnom stave vyč lenených kategóri í , i z pozície substant ív , k toré bol i spracované najpodrobnejš ie , bol ich inventár iba re la t ívne s tabi lný. V rámci s lovných druhov zat iaľ nebol i b l ižš ie špecif ikované s lovotvorné kategórie pre zámená a č í s lovky. Neplnovýznamovými s lovnými druhmi sa však nezaoberáme, keďže t ie vznikajú väčš inou redupl ikáciou alebo desémantizáciou autosémantických s lovných druhov. Zriedkavejš ie sa objavuje modif ikácia , napr . po-nad, spo-pod azda-že (pozri Sokolová, op. c i t . ) . Z nášho pohľadu je však i re levantné hľadať v týchto pr ípadoch motivanty a pr ís lušné s lovotvorné parafrázy.

Vzhľadom na t ie to skutočnost i chceme vymedziť a charakter izovať t ie s lovotvorné kategórie , k toré doteraz nebol i opísané, prehodnocujeme kategórie t ranspozičného typu (pozr i s . 64) , snažíme sa uviesť argumenty pre vylúčenie s lovotvornej kategórie spredmetnenia exis tencie a naznač iť osobi tost i pr i k las i f ikáci i vzťahových adjekt ív (Prehľad všetkých onomaziologických kategóri í uvádzame v pr í lohe) . SUBSTANTÍVA: 1. „Spredmetnenie existencie“ a spredmetnenie vlastnost i :

J . Furdík (Rkp.) uvádza pr i t ranspozične vzniknutých substant ívach skupinu motivovaných s lov s označením spredmetnenie exis tencie . Ide o lexikálne jednotky typu: kamaráts tvo „to, že N je kamarát“, amaterizmus „to, že N je amatér“. Túto kategóriu odmiet la už M. Sokolová (2006) , podľa ktorej je absurdné uvažovať o spredmetnení predmetnost i , a preto sú

67

vhodnejš ie interpretácie : kamaráts tvo „to, že N je kamarátske“/ to , že sa N kamarát i s N“, amaterizmus „to, že N je amatérske“. K tomuto názoru sa pr ikláňame aj my, a to a j v pr ípadoch, ktoré uvádza K. Buzásyová (1985) , keď hovorí o parale lnej motiváci i : vychovávať → vychovávateľ → vychovávateľs tvo, dobrý → dobrák → dobráctvo. Domnievame sa , že vhodnejš ie sú s lovotvorné rady: vychovávateľ → vychovávateľský → vychovávateľs tvo, dobrák → dobrácky → dobráctvo, ktoré jednoznačne poukazujú na spredmetnenie vlas tnost i : „ to , že N je vychovávateľské“ (vychovávateľská č innosť ) ,“to, že N je dobrácky/dobrácke“ (dobrácky č lovek/dobrácke správanie) . Z toho vyplýva, že ak sa v s lovnej zásobe jazyka nachádza adjekt ívum, na ktorého základe sa dá pomocou s lovotvornej parafrázy zrekonštruovať s lovotvorný význam uvedeného abstraktného substant íva, uprednostňujeme chápanie tohto motivátu ako deadjekt ívneho a nie ako desubstant ívneho der ivátu:

rasa → rasový → rasizmus (rasová neznášanl ivosť , nadradenosť , r -é predsudky – „to, že N je rasové“),

vandal → vandalský → vandals tvo (vandalské správanie , ničenie – „to, že N je vandalské“),

pápež → pápežský → pápežstvo (pápežská hodnosť „to, že N je pápežské“),

u tópia → u topický → u topizmus (utopické predstavy, myšl ienky „to, že N je utopické),

t i tan → t i tanský → t i tanizmus ( t i tanský zápas, t -é die lo „to, že N je t i tanské“),

re forma → re formný → re formizmus (reformné hnut ie , ús i l ie „to, že N je reformné“).

No K. W a s z a k o v a (porov. 1994) vymedzuje a j dvoj ice: a lkohol izmus ← a lkohol , fe t iš izmus ← fe t iš , symbolizmus ← symbol , s t igmatizmus ← s t igma, aris totel izmus ← Aris toteles , f reudizmus ← Freud, pri ktorých nie vždy exis tuje s t redný adjekt ívny č len . Výskyt s lovotvorných radov s absenciou sprostredkujúceho adjekt íva je však skôr okrajovým javom, a preto ich považujeme za nepravidelnosť , k torú možno r ieš iť dvojakým spôsobom:

1. Možno sa pr ikloniť k myšl ienke o medzis tupňovom odvodzovaní : rodina → rodinkár → rodinkársky → rodinkárstvo , a le známy → *známostkár → *známostkársky → známostkárstvo (pozr i Bosák – Buzássyová, 1985) . Vzhľadom na vynechávanie č lena v s lovotvornom reťazci sa dajú hodnot iť dané abstraktá s formantom –izmus ( i redenta → i redent izmus ) , -stvo (darca → darcovstvo) ako t ranspozičné deadjekt íva, pr ičom vzťah medzi motivátom a substant ívnym motivantom je len sprostredkovanou motiváciou, ktorú v MSSS neuvádzame. Chýbajúci č len nezaznamenávame ako samostatné heslo, a le označujeme ho hviezdičkou, ktorá je znakom absencie s lova v KSSJ ( ibid. ) , napr .

Hegel → *hegel iánsky → hegel iánstvo (*hegel iánske myslenie , názory, h-a f i lozof ia – „to, že N je *hegel iánske“),

68

darca → *darcovský → darcovstvo (*darcovská krv – „to, že N je *darcovské“).

2. Tento model je však možné apl ikovať iba pr i takých adjekt ívach, ktoré sú doložené jazykovou praxou alebo v iných typoch s lovníkov. Exis tujú a j také motivačné dvoj ice , pr i k torých

a) nási lné dop ĺňanie adjekt ívneho č lena pôsobí veľmi neprirodzene: túra → ( túrový) → tur izmus,

b) predpokladať s t redný č len je nevhodné pr i konkurenci i abstrákt s formantom –izmus a -s tvo, ktoré naznačujú odl išnosť významov: š truktúra → š truktúrny, š trukturálny → š trukturálnosť : spredmetnenie v lasnost i , a le š truktural izmus s významom vedecký postup, smer , k torý skúma š t ruktúru,

c) je možné motivovanosť expl ikovať dvoma spôsobmi, pr ičom v oboch pr ípadoch ako der iváciu spájajúcu sa s mutáciou. Patr ia tu abstraktá , k toré vznikl i z propri í :

Byron → byronizmus: byronovská poézia aj „to, čo vychádza z Byrona“;

Budha → budhizmus: Budhovo učenie aj „to, čo založi l Budha“; Dalton → dal tonizmus: Daltonov objav aj „to, čo objavi l Dal ton“. Tieto motivované s lová vysvetľujeme ako substant ívne desubstant íva

(bl ižš ie o tom pozri na s . 69 - 70) . 2. Spredmetnenie kvantity, okolnost i a deixie:

Spredmetnenie okolnost i , deixie i kvant i ty patr í medzi veľmi okrajové javy v s lovenč ine . V KSSJ ( ibid . ) sa nachádzajú t ie to lexikálne jednotky:

prvenstvo „to, že N je prvý/prvé“, okolky „to, že N chodí okolo“, samota „to, že N je sám“. Polemizovať možno na tomto mieste o substant ivizovaných

numerál iách typu: š tvorka, sedma, tr idsaťosmička, t is ícpäťs tovka, t is ícka, k toré je možné vysvet l iť dvojako: „to, že N má hodnotu č í s la/ je hodnotené s tupňom štyr i“ (č í s l ica, známka, e lektr ička, bankovka) a lebo „to, čo má hodnotu č í s la/ je označené č í s l icou š tyr i“ ( izba, počet jednot l ivcov v skupine). Zo sémantického hľadiska sa na jednej s t rane k s lovnodruhovému prechodu pr ipájajú zmeny lexikálneho obsahu s lov, denotát vecnej povahy sa pomenúva na základe kvant i ta t ívneho pr íznaku, napr . päťka ← i zba pre piat ich, skupina piat ich ľudí , na druhej s t rane sa mení iba syntakt ická, vetnoč lenská platnosť východiskového s lova: š tvorstovka ← bežať š tyr is to metrov X bežať š tvorstovku, päťka ← hodnot iť známkou päť X hodnot iť päťkou; cestovať autobusom s č í s l icou päť X cestovať päťkou, š tvorka ← napísať č í s l icu š tyr i X napísať š tvorku, s tovka ← mať v peňaženke s to korún X mať v peňaženke s tovku. Preto dané motiváty je možné chápať raz ako t ranspozičné a raz ako mutačné.

69

3. Názvy hnutí , ideológi í , smerov, sklonov, športov, chorôb, náboženst iev, vedomostí , schopností a pol i t ík:

Pri motivačnej dvoj ic i : abstraktné substant ívum so suf ixom –izmus/-ika/- ist ika – názov osoby s formantom –ista/- ik/0 ( fa tal izmus – fatal is ta , exis tencial izmus – exis tencial is ta) vzniká otázka týkajúca sa smeru motivácie a kategorizácie pr ís lušných der ivatém. K. Waszakova (1994) uvádza smer: egoizmus → egois ta . Viacer í der ivatológovia (Furdík, 2004. , Grzegorczykowa, 1979 podľa Bosák - Buzássyová, 1985; Sokolová a kol . – Slovník koreňových morfém slovenč iny, 2005; Tichonov, 1985) sa však zhodujú v názore, že je možné uvažovať o obojsmernej , vzájomnej motiváci i .

Podľa A. Nagórko (2000): anal fabet izmus ↔ anal fabet , epigónstvo ↔ epigón.

Podľa J . Furdíka (porov. op. c i t . ) : fa tal izmus ↔ šovinis ta „to, že N je fatal is ta“ „ten, k to vyznáva šovinizmus“ t ranspozícia mutácia

Otázku, č i pr i smere motivácie od abstrakta k názvu konateľa deja ide naozaj o t ranspozíciu sme č ia točne r ieš i l i pr i úvahách o kategóri i spredmetnenia exis tencie (s . 66 – 68) . Ak vychádzame z charakter is t iky jednot l ivých typov onomaziologických kategóri í , musíme t ranspozíciu vylúč iť . Dochádza tu s íce k s lovnodruhovej zmene, no zároveň a j k výraznému posunu v sémantike s lova, a preto dané abstraktné substant íva so suf ixom –izmus/ ika/- ist ika budeme hodnot iť ako mutačné: fa tal izmus ↔ fa tal is ta „to, čo vyznáva fatal is ta“ „ten, k to vyznáva fatal izmus“ mutácia mutácia názov sklonu názov konate ľa deja

Do tej to kategórie patr ia der iváty, ktoré označujú variabi lné denotáty nehmotnej povahy. Možno tu vyč leniť v iaceré sémant ické skupiny: športy: parašut izmus, alpinis t ika, at le t ika, jogizmus; choroby: albinizmus, reuma/reumatizmus, ast igmatizmus; úchylky: exhibicionizmus, transvest izmus, masochizmus, sadizmus; smery (f i lozofické, umelecké, vedecké, pol i t ické) : kubizmus,

dadaizmus, futurizmus, s toicizmus, voluntarizmus, feminizmus, hedonizmus, nihi l izmus,menševizmus, oportunizmus, paci f izmus, šovinizmus;

hnut ia , ideológie a svetonázory: humanizmus, fašizmus, nacizmus, purizmus, komunizmus; sklony: al truizmus, f i lantropizmus/ f i lantropia, fe t iš izmus, defet izmus,

antagonizmus, mizantropia, opt imizmus, pesimizmus, perfekcionizmus, patr iot izmus;

70

schopnot i : bi l ingvizmus; náboženstvá/vieru: lamaizmus, te izmus, deizmus, bapt izmus, animizmus,

monizmus, špir i t izmus, šamanizmus; pol i t iku: labourizmus, mil i tarizmus, šovinizmus.

Množstvu sémant ických t r ied zodpovedá aj var iabi lnosť s lovotvorných parafráz, resp. onomaziologických spojov: parašut izmus „to, čo pestuje parašut is ta“, albinizmus „to, č ím trpí albín“, bi l ingvizmus „to, čoho je schopný bi l ingvis ta“, futurizmus „to, k čomu sa hlási futuris ta“, šovinizmus „to, čo presadzuje šovinis ta“ atď .

Túto teór iu je však možné apl ikovať len na t ie motivačné dvoj ice , ktorých der ivatémy s i morfematicky i sémant icky korešpondujú (porov. Furdík, 2004) , resp. a j také, z ktorých má jedno o morfému navyše, a le sémant icky sú s i rovnocenné, napr . albinizmus ↔ a lbín , at le t ika ↔ a t lé t analogicky podľa reumatizmus ↔ reumatik , parašut izmus ↔ parašut is ta .

Vzájomnú motivovanosť sa vzhľadom na rozsah s lovníka snažíme el iminovať , a preto pravidlo o obojsmernej motiváci i neuplatňujeme v MSSS v pr ípadoch ak:

a) jedno zo s lov, ktoré vstupujú do vzťahu motivácie je morfematicky bohatš ie a zároveň exis tuje sprostredkujúci adjekt ívny č len medzi nimi: cár → cársky → cárizmus, pie ta → p ie tny → p ie t izmus, magnet → magnet ický → magnet izmus, di le tant → d i le tantský → d i le tant izmus.

b) abstraktum so suf ixom –izmus je s lovotvorným synonymom k lexéme s formantom –stvo: kretén → kreténsky → kreténstvo/kretenizmus, id iot → id iotský → id iots tvo/ idiot izmus, amatér → amatérsky → amatérstvo/amaterizmus.

c) lexikálna jednotka s formantom –izmus sa dá vysvet l iť a j iným vzťahom, napr . kapi tál → kapi tal izmus → kapi tal is ta , Budha → budhizmus → budhis ta . Naopak, vzájomnosť zachytávame vtedy, ak sú uvedené abstraktá nemotivované inou lexikálnou jednotkou, napr . animizmus ↔ animista , bapt izmus ↔ bapt is ta .

d) s lovo s formantom - izmus je konkrétum: aforizmus → a foris ta , katechizmus → katechéta.

K názvom smerov, chorôb, teór i í a náboženst iev možno zač leniť a j výsledné motivanty jednosmernej motivácie: proprium → apelat ívum , napr . Aris tote les → ar is tote l izmus, Marx → marxizmus, Darvin → darvinizmus, Freud → f reudizmus. 4. Prechýlené názvy:

S prechyľovaním sa spája korektúra v terminológi i . Prechýlené názvy neoznačujeme pojmom feminat íva, pretože, a j keď v podstatne menšej miere , a le predsa, dochádza aj k opačnému procesu, pr i k torom z feminat ív vznikajú maskul ína. Preto tu rozl išujeme dve podkategórie :

a) š tudentka, chirurgička, bačovka, snúbenica, Grékyňa, Nováková (majstrová), kráľovná (princezná), švagriná, suseda, Horská,

b) vdovec, káčer .

71

5. Expresíva:

Pri odvodzovaní typu kamarát → kamoš mot ivát vznikajúci suf ixáciou a pr idružujúcou sa „nepravidelnou“ t runkáciou (-arát /x) možno charakter izovať iba na základe expresívneho rozdielu vo vzťahu k jeho motivantu. Zdá sa , že nejde o ojedinelý pr ípad tohto druhu, pretože ďalš ím výskumom sme odhal i l i množstvo ďalš ích motivačných dvoj íc , napr . čmeľ → čmeliak, červ → červiak, diaľka → d iaľ , d ievka → d ievč ica , det i → deťúrence/detváky/detská, panva → panvica, pr i lba → pr i lbica . Dôkazom exis tencie tohto fenoménu aj ako jedného z pravidelných a produkt ívnych spôsobov tvorenia s lov, pr í tomného v jazykovej kompetenci i hovoriacich, sú nie zr iedkavo sa vyskytujúce jednotky jazykového s langu a okazional izmy (cigoš, to táč , profák. . . ) i ukazujúce sa s lovotvorné typy: ZS ( X ) + oš ( roboš, kamoš, c igoš. . . ) , Zs + - ica (panva → panvica, pr i lba → pr i lbica) . Preto sa tomuto javu sa venujeme v osobi tnej kapi tole našej práce (pozr i 2 .3 . ) .

Teoret icky môžu expresíva vznikať pr i všetkých s lovných druhoch, pr ičom nie je zr iedkavá ich lexikal izácia , teda nezostávajú len v hovorených neofic iá lnych prejavoch. Najčastejš ie vznikajú substant ívne expresíva, a le početné sú a j s lovesá. Expresívnosť sa tu však kr íž i s deminut ívnosťou: spať → spinkať , grcať →grckať , a preto takéto s lovesá, a le i substant íva ( f rajerka → f rajerôčka, grajciar → grajciarik , gazdiná → gazdinka, farba → farbička atď . ) uvádzame ako deminut íva. 5. Názvy podľa typickej vlastnost i :

J . Horecký (1980) uvádza kategóriu názvy podľa typických vlatnost í , do ktorej zač leňuje der iváty pomenúvajúce osoby s expresívnym formantom –áň , -an, -úň , - oš , -och, -oň , -a j , -áľ , napr . nosáľ , smraďoch, lezúň , brucháň , čaptoš . Na základe s lovotvorných parafráz – „ten, k to je nosatý , smradľavý, bruchatý , čaptavý“; „ten, k to lez ie , sa bi fľuje“– musíme konštatovať , že lexikálne jednotky utvorené od s lovies t reba hodnot iť ako č in i teľské názvy. Z tohto dôvodu nemá zmysel vyč leňovať osobi tnú kategóriu tak, ako ju vníma J . Horecký, a to ani vtedy, ak vezmeme do úvahy pr íznakovosť daných s lov. Štyl is t icky pr íznakové s lová sa tot iž tvor ia v prevažnej väčš ine na základe rovnakých kr i tér i í (pozr i 2 .3 . ) ako s lová, ktoré nie sú nosi teľmi atr ibútu pr íznakovost i , a teda dajú sa klasi f ikovať prostredníctvom totožných s lovotvorných parametrov.

I . R i p k a a M. I m r i c h o v á uvádzajú kategóriu s týmto názvom dokonca dvakrát (pozr i 2003, s . 52) . V jednom prípade nadväzujú na hodnotenie J . Horeckého, v druhom priraďujú diskutovanú kategóriu k desubstant ívam so suf ixom –ár / - iar : samotár, prospechár, tajnostkár , kávičkár, dovolenkár. No aj tu sa opakuje predchádzajúca s i tuácia . Keďže odvodené s lová je možné interpretovať iným spôsobom, ktorý zapadá už do re la t ívne s tabi lného systému: samotár („ten, k to má rád samotu“); prospechár („ten, k to očakáva prospech“); ta jnostkár („ten, k to má tajnost i ) – konateľské názvy; kávičkár, dovolenkár („ten, k to kávičkuje ,

72

dovolenkuje“ – č in i teľské názvy, a j v tomto pr ípade je kategória názvov podľa typickej vla tnost i redundantnou.

Napriek tomu sa nazdávame, že má svoje opodstatnenie . Rozhodujúcim kri tér iom vo vzťahu k názvu s lovotvornej kategórie je deadjekt ívnosť . J . Furdík (porov. 2004) vymedzi l v rámci substant ívnych deadjekt ív kategóriu nosi teľa vlas tnost i . Patr ia tu pomenovania osôb a neosôb, ktoré označujú denotát na základe ich markantného, charakter is t ického, typického atr ibútu: hlupák, mladík , kr ivka, hlboč ina.

Ako problémové sa môžu zdať der iváty typu: údenár „ten, k to robí údené výrobky“, hmotár „ten, k to uprednostňuje hmotné veci“. Oprot i predchádzajúcim pr íkladom sa tu pomenuvávajú osoby prostredníctvom vlastnost i , k torá nie je ich vlas tnou, nevyplýva z ich povahy, a le je a t r ibútom veci , s ktorou sú dané osoby spájané. No aj tu ide o typickú vlastnosť , k torá sa s táva základom pre konkrétne pomenovanie , a preto možno názvy nosi teľa vlas tnost i rozdel iť na dve skupiny:

a) Názvy nosi teľa inherentnej v lastnost i : osoby: „ ten kto je Adj M O T ( lakomec , dlháň , hlupák ) neosoby: to , čo je AdjM O T“ (kakaovník , medovník , rušt ina,

údenáč ) ; b) Názvy nosi teľa adherentnej v lastnost i :

osoby: „ ten, kto V + Adj M O T + SC A S“ (údenár, hmotár ) , neosoby: „ to , čo V + AdjM O T + SC A S“ (kriminal is t ika, rusis t ika,

s lovakis t ika, germanis t ika) . 6 . Názvy vedných odborov a povolaní:

Názvy vedných odborov sú v prevažnej väčš ine nemotivovanými lexémami vo funkci i motivantov pre konateľské názvy: geológia → geológ, kartograf ia → kartograf , f i lozof ia → f i lozof , pedagogika → pedagóg, no vyskytujú sa a j odvodené lexikálne jednotky: akvárium → akvaris t ika, bonsaj → bonsaj is t ika, fo lk lór → fo lk loris t ika, komparácia → komparat is t ika, publ ikum → publ ic is t ika, š tý l → š ty l is t ika. Preto k desubstant ínym názvom mutačného typu je nutné pr i radiť a j kategóriu názvov vedných odborov s parafrázou: „to, čo sa zaoberá MNTi n s t r“ .

Názvy vedných odborov vo vzťahu ku konateľským názvom zaznamenávane s jednosmernou motiváciou: fo lk lór → fo lk loris t ika → fo lk loris ta , bonsaj → bonsaj is t ika → bonsaj is ta , a j keď na základe morfematickej š t ruktúry by mal mať smer motivácie inverzný charakter . Funkčno-sémanticky sú však názvy konateľa deja až na druhom mieste , čo sa prejavuje expl ic i tnejš ie ako v pr ípade názvov smerov, hnut í , sklonov a športov (pozr i vyššie) , napr . pediatr ia → pediater , farmakológia → farmakológ („ten, k to je odborníkom v pediatr i i , vo farmakológi i“), ale tur is t ika → tur is ta („ten, k to pestuje tur is t iku“) i tur is ta → tur is t ika („to, čo pestuje tur is ta“).

Označenia vedných odborov sú desubstant ívne, a le i deadjekt ívne: kriminálny → kr iminal is t ika („to, čo sa zaoberá kriminálnymi č inmi“), germánsky → germanist ika („to, čo skúma germánsky jazyk, g-u l i teratúru

73

a his tóriu“) , analogicky rusis t ika, s lovakis t ika (pozri Názvy podľa typickej vlas tnost i ) . 7 . Denumerál iá:

Patr ia tu Názvy nositeľa kvantitat ívneho príznaku , ktoré možno rozč leniť podľa toho, č i ide o pomenovanie s a t r ibútom alebo bez a t r ibútu personickost i . V ich rámci vymedzujeme podkategórie a konkrétne s lovotvorné typy: a) Osoby: š tyr idsiat-nik , š tvr t -ák, desiat-nik , b) Neosoby: š tvor-ec, š tvor-ylka, š tvor- ica, š tvor-ča, šes t -ák, desator-ák, desat- ina, desiat-a , piat-ok. 8. Deadverbiá a deprepozitá:

Zriedkavo sa tvor ia substant ívne der iváty od adverbi í a prepozíci í . Možno povedať , že je to skôr ojedinelý jav, ktorý sa vzťahuje na lexikálnu jednotku okolo: okol ie , okol ík , okolnosť ; ráno: raňajky; trochu: trochár, prot i : prot ivník . Analogickým postupom zaznamenávame kategóriu Názvy nositeľa okolnost i , pr i ktorej rozl išujeme: a) Osoby: t rochár, prot ivník b) Neosoby: okol ie , okol ík , okolnosť , raňajky 9. Depronominá:

Okrajovým javom je a j tvorenie substant ívnych depronomín. Väčš inou sú to expresívne s lová, ktoré uviedla vo svojom prehľade aj M. Sokolová (op. c i t . ) : svojeť , našinec, ledač ina, nik toš , sebec. Označujeme ich ako Názvy nositeľa deiktického príznaku: a) Osoby: niktoš , sebec, našinec, b) Neosoby: svojeť , ledač ina. ADJEKTÍVA: 1. Vzťahové adjektíva:

Pri adjekt ívach vzniká špecif ická s i tuácia , keďže sémant ickú charakter is t iku motivátu a s tým súvis iace ďalš ie parametre možno urč iť až cez spojenia s pr ís lušnými substant ívami. Teda jazykový designátor neobsahuje pevne daný význam, ale ho odvodzuje zo svoj ich vzťahov v bezprostrednom kontexte , v ktorom sa vyskytuje . S tým sa vynára otázka re la t ivizácie sémant iky s lov, čomu sa snažíme vyhnúť tak, že adjekt ívum vždy pr ič leňujeme k pomenovaniu, ktoré je preň najpr íznačnejš ie a používanie pr ídavného mena sa v takej to pozíci i ukazuje ako

74

najfrekventovanejš ie . Mnohé adjekt íva, na čo poukázala vo svojej monograf i i a j M. Nábě lková (1993) , sa tot iž dajú zaradiť do viacerých s lovotvorných kategóri í , čo vyplýva z toho, že:

a) Is té pr íznaky sa na seba navrstvujú, napr . kabátový: k-ý gombík ; „gombík určený na kabát“ (účel) ; „gombík z kabáta“ (pr ís lušnosť) .

b) Mnohé adjekt íva sa dostávajú do s tyku s viacerými substant ívami meniacimi ich sémant ický charakter ; napr . kanálový ; k-ý otvor (pr ís lušnosť) , k-ý prenos (spôsob) , k-é potrubie ( to tožnosť) .

c) Vzťahové pr ídavné mená nie zr iedkavo nadobúdajú kval i f ikačné významy: det-ský hlas – hlas dieťaťa, ale i hlas podobný detskému (Dziaková, 2002b) .

Na základe uvedených faktov by mohlo dôjsť k mylnej predstave o neobmedzenej re la t ivizáci i adjekt ív . Tieto pr íklady však uvádzame preto, aby sme dokázal i pravý opak. Bez ohľadu na konkret izované významy spoločnou a s tá lou č r tou vzťahových pr ídavných mien je zachovávanie ich formálno-sémant ickej re lácie k pr ís lušnému motivantu, a to až dovtedy, kým nedôjde k procesu demotivácie . Tieto vzťahy sú aktuálne a j v s i tuáci i , keď ide o spojenia so substant ívami abstraktnej sémant iky a vyjadrenie komunikačného zámeru hovoriaceho: etnické problémy , jahodový program a tď . (pozr i Nábě lková, op. c i t . , s . 103) . Z toho vyplýva, že význam adjekt ív nie je neident i f ikovateľný pred vstupom do kontextu, iba nie celkom konkret izovaný. Teda sémantický pr íznak je v pr ípade s lovotvorne motivovaných s lov, vrátane adjekt ív , aspoň do is te j miery daný a predpovedateľný už predtým, ako ho použi jeme v akomkoľvek kontexte (kanálový „taký, k torý súvis í s kanálom“).

Na tomto mieste sa objavuje ďalš ia otázka, t . j . ako r ieš iť tento sémant ický rozptyl pr i adjekt ívnych der ivátoch. Jednou z možných al ternat ív je hľadanie abstraktnejš ieho významového invar iantu. To by bolo možné, ak by sme ako východiskovú považoval i kategóriu , ktorú vymedzi la M. Nábě lková (op. c i t . , s . 102 – 104) , t . j . kategóriu s názvom vzťahové adjekt íva s významom širokého vzťahu, zast rešujúcu adjekt íva, ktoré predstavujú pr iamo komunikačný zámer hovoriaceho. Pozi t ívom tohto pr ís tupu je demonštrovanie te j skutočnost i , že pr ís lušné pr ídavné meno môže nadobúdať v iacero významov so zreteľom na jeho kolokabi l i tu , jednot l ivé kolokácie . No tu by sme musel i uviesť aspoň dva významy, ktoré by potvrdzoval i , že adjekt ívum je prvkom danej skupiny. Ukazuje sa tu však viacero problémov: 1. Keď vychádzame z doterajšej analýzy hesie l , zdá sa , že k te j to kategóri i

by pr is lúchalo neúmerné množstvo adjekt ív , teda bolo by ich oveľa viac ako tých, ktoré sa dajú zaradiť jednoznačne len do jednej z kategóri í s konkret izovaným významom.

2. Zaznamenávanie rôznych významov pr ís lušných adjekt ív by bolo náročné z hľadiska rozsahu hesla .

75

3. Z predchádzajúceho konštatovania vyplýva, že konkret izáciu významov vzhľadom na viaceré kolokácie by nebolo možné uviesť vôbec vzhľadom na rozsah MSSS.

Preto sa pr ikláňame k celkovej klas i f ikáci i vzťahových adjekt ív M.

Nábě lkovej (op. c i t . ) a do kategórie adjekt ív s významom širokého vzťahu zač leňujeme rovnako iba t ie pr ípady, keď substant íva, ktoré aktual izujú š i roký význam, sú s lovami s abstraktnou „neurč i tou“ sémant ikou.

Pr i výbere konkrétneho významu vzťahového adjekt íva vychádzame zo spojení v KSSJ, resp. ide o selekciu pomocou pr incípu asociácie . V podstate by sme tu mohli využiť teór iu J . Dolníka (1994) a hovoriť o akomsi prototypovom význame lexikálnej jednotky. Analogicky používame pojem prototyp vo význame naj lepší , dominantný, centrálny č len kategórie . Tak ako v KSSJ, ani tu nie t objekt ívnych dokladov ( t ie ani neskúmame), a preto jediné, o čo sa môžeme oprieť , je intuícia , resp. kolokácie , ktoré zachytáva KSSJ. 2. Denumerál iá:

Adjekt íva prvotný, druhotný, podvojný vzniknuté od numerál i í patr ia k mutačnému typu onomaziologickej kategórie s významom poradia a množstva .

Motivované lexikálne jednotky s formantom –ový: mil iónový, t i s ícový, jednorázový chápeme ako mutačné s významom hodnoty a miery.

Deriváty jednaký ( totožný) a s toraký (mnohoraký) hodnot íme v súlade s KSSJ (op. c i t . ) ako č í s lovky, ktoré sa demotivoval i . 3. Depronominá a deadverbiá:

Depronominá a deadverbiálne adjekt íva sú podľa nás okrajovým javom, no môžu vznikať rozpory pr i ich klas i f ikáci i . Za mutačné der iváty považujeme len t ie , k torých vznik sa spája s novým obsahom: našský, svojský, tamojší . Je ich možné klasi f ikovať ako adjekt íva s významom prís lušnost i a miesta

Motivanty predný, zadný, horný, dolný, vnútorný, terajš í sa odl išujú od motivantov iba syntakt ickou zmenou, a preto ich nemožno považovať za mutačné, ako to robí M. Dokul i l v Mluvnici češt iny (pozr i 1986, s . 382) , a le za t ranspozične vzniknuté . VERBÁ: 1 . Dejový vzťah k motivantu ako objektu deja:

J . Furdík (porov. 2004) zaviedol v rámci s lovesných s lovotvorných útvarov mutačnú kategóriu s významom „mať dejový vzťah k motivantu ako objektu deja“: nocovať , žrebovať , kávičkovať a tď . Do tej to skupiny patr ia verbá, ktoré nie je možné na základe s lovotvornej parafrázy zač leniť

76

do žiadnej inej kategórie . Vzhľadom na pr í l išnú všeobecnosť te j to kategórie , f rekventovanosť a heterogénnosť lexikálnych jednot iek je možná ich ďalš ia sémant ická špecif ikácia , napr . SV „tráviť časové obdobie, ktoré pomenúva motivant“: nocovať ,

v íkendovať , prázdninovať ; SV „konzumovať to , čo pomenúva motivant“: kávičkovať , drogovať“; SV „byť pôvodcom toho, čo pomenúva motivant“: pripomienkovať ,

vysloviť , rečniť ; SV „označovať /vyberať niekoho tým, čo pomenúva motivant“: žrebovať ,

menovať ; SV „robiť zo seba to, čo pomenúva motivant“: panáčkovať , šaškovať

Uvedené konkret izácie pr ís lušnej kategórie súvis ia s lexikal izovanými s lovami, a preto vzhľadom na s lovnú zásobu ako celok ich t reba chápať len ako otvorený inventár s lovotvorných významov, pretože takýmto spôsobom sa tvor ia mnohé okazional izmy. 2. Denumerál iá:

Počet s lovesných denumerál i í je veľmi nízky. Ide o t r i der iváty: pol iť , š tvr t iť , rozdvoj iť . Patr ia k mutačnému onomaziologickému typu s významom „robiť toľkým, ako pomenúva motivant“ . 3. Deinterjekcionál iá: K deinter jekcionál iám zač leňujeme s lovesá vzniknuté na základe napodobňovania , reprodukcie s dvoma s lovotvornými významami: „(u)robiť + Inter j .“ : f id l ikať , bacať , f ikať ; „povedať /hovoriť + Inter j /Pron“: tykať , ja jkať , kukať , bohovať . NUMERÁLIÁ: Analogická transpozícia: 1. Prechod vlastnostných č í s loviek na okolnostné: päťnásobne, trojako 2.Prechod substant ívych č í s loviek na okolnostné: t rojmo, dvojmo Modif ikácia 1. Názvy skupinového poč tu: dvoje , troje , š tvoro, pätoro 2. Názvy súč tu: dvanásť , t r inásť , š trnásť , pätnásť , šes tnásť , sedemnásť , osemnásť , devätnásť 3. Názvy násobku deja: š tyr ikrát , dva razy, šesť ráz 4 . Názvy poradia: prvý, tre t í , osemnásty , dvadsiaty piaty 5. Deminutíva:

77

š tvr t inka, š tvr tka Mutácia 1. Názvy násobku substancie: dvadsať , t r idsať , š tyr idsať , päťdesiat , šesťdesiat , sedemdesiat , osemdesiat , deväťdsiat 2. Názvy druhu: t rojaký, dvojaký 3. Názvy z lomkov: š tvrť , pät ina PRONOMINÁ: Analogická transpozícia Prechod vlastnostného zámena na okonostné: ako, dvojako, toľkorako Modif ikácia 1. Negácia: nikto, ni jaký, nik torý, nikam, nič 2. Postoj: tamhľa, tenže, toľkoto 3. Neurč i tosť: a) výberová: niekto, dakto, podaktorí , voľakto, kamsi b) všeobecná: kamkoľvek, všel ičo, hocikde, bárskde 4. Lokal izovanosť: odtade, potade, s tade, dotade, dot iaľ , skade, skadiaľ 5. Temporálnosť: odvtedy, dovtedy, dokedy, odkedy 6. Názov násobku deja: toľkokrát , toľko ráz 7. Expresívnosť: každučký, samulinký, to l ič i zný Analogická mutácia Názov druhu: toľkoraký SLOVOTVORNÉ KATEGÓRIE KOMPOZÍT:

V s tarš ích (M. Dokul i l , 1962, 1986, J . Horecký, 1971; Grzegoczykova, 1984) i v novších der ivatologických prácach (J . Furdík, 2004) sa objavujú klas i f ikácie kompozí t na základe syntakt ických, nie sémant ických kr i tér i í ako je to v pr ípade der ivátov. Všeobecne plat í , že kompozi tám sa venuje oveľa menšia pozornosť , čoho svedectvom sú aj pr íspevky na s t re tnut iach Komisie pre s lovanskú s lovotvorbu pr i medzinárodnom komitéte s lavis tov z rokov 1999 v Innsbrucku a 2000 v Katowiciach. Výnimkou je monograf ia I . Bozděchovej Tvoření s lov sk ládaním (1997) , ktorá vyč leňuje sémant ické t r iedy kompozí t , no odhl iada od spôsobu ich tvorenia . Zo sémant ických kr i tér i í u nás vychádza vo všetkých svoj ich prácach zameraných na s lovotvorbu J . Horecký (1971, 1980, 1994, 2003) , no

78

zostáva iba pr i odvodených s lovách a neber ie do úvahy typ motivantu. Pr i výskume kompozí t v súvis lost i s pr ípravou Slovníka koreňových morfém slovenč iny sme uviedl i n iektoré skupiny substant ív a adjekt ív (pozri Sokolová – Ivanová – Vužňáková, op. c i t . ) , a le nie vždy sme postupoval i podľa rovnakých kr i tér i í a zohľadňoval i podobu s lovotvorných parafráz. Z t radičnej koncepcie vychádza aj M. Sokolová (2006) , a preto sme musel i vytvoriť v las tný inventár s lovotvorných kategóri í pre všetky s lovné druhy kompozí t . Opierame sa pr i tom o súbor kategóri í der ivátov, ktorý zostavi l J . Furdík (pozr i 2004) . Pr íč inou je snaha vytvoriť jednotný, komplexný systém platný pre všetky motivované s lová lexikálnej zásoby jazyka, na druhej s t rane chceme dokázať , že medzi der ivátmi a kompozi tami exis tujú analógie týkajúce sa s lovotvorných parafráz , a tak i sémant ických t r ied.

K jednot l ivým kategóriám zač leňujeme aj exocentr ické kompozi tá , hoci J . Furdík ( ibid . ) ich vníma ako samostatnú skupinu kompozí t a charakter izuje ako kompozi tá , k torých forma neobsahuje odkaz na denotát , pr ičom je ich onomaziologická báza mimo pomenovania , napr . z loduch „ten, k to má z lého ducha“, miesiželezo „ten, k to miesi železo“. Exocentr ické kompozi tá chápeme ako súčasť š i ršej skupiny zložených s lov, ktorých lexikálny význam sa odchyľuje od s lovotvorného, t . j . do skupiny lexikálnych jednot iek prechádzajúcich procesom postupnej demotivácie , resp. vzniknutých/ vznikajúcich na základe metonymie a metafory: perohryz „ten, k to hryzie pero“ X „pejorat ívne: p isár , úradník , prenesený význam: autor , spisovateľ ; vetroplach „ten, k to plaší v ie tor“ X expresívne: pobehaj; milosrdný (č lovek) „taký, k torý má milost ivé srdce“ X „prejavujúci súci t“; tvrdohlavý „taký, k torý má tvrdú hlavu“ X „zaťatý , zanovi tý , k torý trvá na svojom“. A. Nagórko (2000, s . 143) v tomto pr ípade používa termín „motivacja asocjacyjna“, napr . l i s topad „čas, keď padajú l is ty“.

Keďže sme upust i l i od klas i f ikácie na základe syntakt ických kr i tér i í , vetnoč lenskej pla tnost i komponentov zloženého s lova, môžeme ľahko integrovať a j lexikálne jednotky s preneseným významom, motivované s lová prechádzajúce procesom demotivácie a v rámci nich aj exocentr ické kompozi tá do vytvoreného systému kategóri í . Tento pr ís tup umožňuje s ledovať , že s lovotvorná š t ruktúra je eš te s tá le ž ivá, odkryť pôvodný význam týchto motivovaných s lov, pr ičom uvedomenie s i odklonu od pôvodného významu je ukazovateľom vývoja uvedených kompozí t . SUBSTANTÍVA: Integrácia Zlučovanie: š trkopiesok, časopriestor , bodkoč iarka, k lavičembalo, hlavohruď , juhovýchod, s írouhl ík , s írovodík , uhľovodík , ďatel inotráva, gramorádio, Modif ikácia 1. Miera: Vzťahuje sa na rozmer a čas: veľryba, veľkobaňa, veľhory, maloroľník , malomesto, rýchlodráha,

79

extratr ieda, pološero, dávnovek, s tarohory, novotvar, novogréč t ina, novostavba

2. Kvanti tat ívnosť: dvojkanoe, dvojhláska, mnohoč len, š tvrťhodina, minigol f , prvohory,

prvoč í s lo , prvopoč ia tok, polguľa, poldeň , deci l i ter , cent imeter , megawatt

3. Kval i tat ívnosť: Tvorí ju najpočetnejš ia skupina substant ívnych modif ikačných kompozí t :

autorádio, bokombrada, svetadiel , gumipuška, rodokmeň , jazykoveda, š tátostrana ,zemepán, le topočet , ž ivotopis , nemohra, basgi tara, lž idemokracia, agrikul túra, fotoamatér , dlhopis ,

fanklub, milodar, sv ie t iplyn, kmitočet , pr imabalerína, bioplyn, gardedáma, galakoncert , vzducholoď , opoč lovek, ľudoop, šéf tréner , že lezobetón

5. Skupinovosť – samostatnosť: samohláska, samoúčel , spoluhláska, spoluobčan, sebadiscipl ína, svojpomoc Mutácia 1. Spredmetnenie deja: Ide o kompozi tá , ktorých druhý komponent

vznikol t ranspozíciou: delostreľba „ to , že N s tr ieľa z dela“. No na rozdiel od der ivátov tu dochádza k spojeniu deverbat ívneho substant íva s ďalš ím komponentom, č ím sa podstatne mení význam celého zloženého s lova, a preto t ie to lexikálne jednotky zaraďujeme k mutáci i . A to a j vtedy, keď s lovotvorné parafrázy ich umožňujú chápať a j ako modif ikačne vzniknuté („streľba z dela“) . Ako sme však naznač i l i v predchádzajúcich čast iach, v takýchto pr ípadoch uprednostňujeme mutáciu pred modif ikáciou.

krasokorčuľovanie , samoliečba, zemetrasenie , autodoprava, dvojboj , bohoslužba, hromobit ie , kníht lač , rybolov, ž ivotospráva, spolubojovník , zverolekár, maloobchodník , veľkopestovateľ

2. Názvy č ini teľa deja: Druhý č len je deverbat ívny, zr iedkavo prvý. a) Osoby: domased, spolutvorca, veľkoobchodník , maloodberateľ , bruchovravec, miestodrži teľ , delostrelec , krasojazdec,

zverolekár, z lodej , psovod, krasokorčul iar , ľudojed, horolezec, moreplavec, v lajkonosič , čarodejník

Demotivujúce sa a exocentr ické kompozi tá : t lčhuba, kazisvet , val ibuk, lomidrevo, držgroš, miesiželezo, potr imiskár, pätol ízač , vetroplach, sedmospáč , svet lonos, žalobaba, cupinôžka, perohryz

b) Neosoby: muchotrávka, drevokaz, lykožrút , hnoj ival , kolotoč , samotok, byl inožravec, guľomet , všehoj

Demotivujúce sa a exocentr ické kompozi tá : vrt ichvost , t rasochvost , t rasorí tka, belorí tka, mrakodrap, inotaj , le torast

3. Názvy konateľa deja: Tu zaraďujeme kompozi tá , k toré obsahujú s lovesnú časť iba v s lovotvornej parafráze, t . j . s loveso je súčasťou

onomaziologického spoja: prvol igis ta „ten, k to hrá v prvej l ige“ . Ide o názvy osôb:

80

plochodrážnik , s trednopol iar , druhoroč iak , s tredoškolák, s i lnoprúdar, s tredoškolák 4. Obyvateľské názvy/ názvy podľa pôvodu: Majú s lovotvorný

význam: ten, k to je / pochádza z . . .“: Juhoameričan, Západoslovák,Východoeurópan ľavoboček, cudzozemec 5. Názvy miesta: Túto kategóriu charakter izuje parafráza so

zač ia tkom „to, kde. . .“ autoopravovňa, rýchloč i s t iareň , t rat ivod, hladomorňa, kameňolom, l iehovar, sol ivar , nocľah 6. Názvy nosi teľa vlastnost i : a) Osoby: z latoočka, holopupkáč , hrdopýška Demotivujúce sa a exocentr ické kompozi tá : horenos, z loduch,

černokňažník , piadimužík b) Neosoby: rovnošata, č lánkonožec, hrubokožec, c i toslovce Demotivujúce sa a exocentr ické kompozi tá : ž l tohlav, kr ivonos, sedmokráska, le tohrádok, ostrol is t ,

modrofúz , d ivozel 7. Názvy prostr iedku/nástroja: Pre túto kategóriu je pr íznačná parafráza so zač ia tkom „to, č ím. . .“ a charakter is t ická je pravidelnými s lovotvornými typmi: rýchlovýťah, drobnomer, teplomer, časomer, teplovod, močovod, parovod, ďalekohľad, drobnohľad, kolomaž Demotivujúce sa a exocentr ické kompozi tá : bolehlav, lomikameň ,

h lavolam, vetrolam, skorocel 8. Názvy výsledku č innost i : Ide o kompozi tá , k toré majú dvojaký význam: technika a výsledok č innost i , preto je ich možné zaradiť

a j do kategórie spredmetnenia deja: olejomaľba „to, že N maľuje o le jom“/ „to, čo je výsledkom maľovania s olejom“: drevoryt , drevorezba, uhľokresba, rukopis , krasopis , č i s topis 9. Názvy s významom zloženia: Prevažnú väčš inu tvor ia kompozi tá s prvým komponentom numerálnym. Sú charakter is t ické parafrázou „to, čo je z ložené z . . .“/ „to, čo má. . .“: dvojbodka, š tvorveršie , šesťč í s l ie , t rojkolka, š tvorl ís tok, dvojs tup, šesťs ten, päťhran, š tvorvesl ica, s tľporadie Demotivujúce sa a exocentr ické kompozi tá : hlavonožec,

ž iabronôžka, osmonoh, s tonožka 10. Názvy s významom podobnost i : Zložené substant íva te j to kategórie vznikajú ako spojenie dvoch samostatných lexém, k toré sa porovnávajú: kozorožec „to, čo má rohy ako koza“. Vyskytujú sa zr iedkavo a objavujú sa v súvis lost i s pomenovaním zvierat : nosorožec, kozorožec Exocentr ické kompozi tá : ježohlav, smrt ihlav, v tákopysk 11. Názvy s významom prís lušnost i : So s lovotvorným významom:

„ten, k to patr í k . . .“: červenoarmejec, bie logvardejec,cyri lometodovec, novoplatonik

81

12. Názvy s významom času/časového trvania: ojedinelé: poludnie , s tredtýždeň , šes tonedel ie , s toroč ie ADJEKTÍVA: Integrácia: Zlučovanie: ž l tobiely , belasozelený, s ladkokyslý , lyr ickoepický, hluchonemý Relačno-zlučovacie: hudobno/s lovný, ideovo/ tematický, vedecko/ technický, srdcovocievny Reduplikácia: č í roč í ry , š írošíry , dennodenný, svätosvätý Reciproci ta: s lovensko-nemecký, angl icko-český Modif ikácia: 1. Miera: vysokoefekt ívny, nízkokalorický, tmavozelený, svet lomodrý, čarokrásny, pnošt íhly , plnotučný, poloautomatický, vždyzelený 2. Zreteľovosť: právoplatný, ľudoprázdny, vzduchoprázdny, svet loplachý, farboslepý, ž ivotunebezpečný, c ieľuprimeraný 3. Podobnosť: Názvy far ieb sa dajú interpetovať dvojako (pozr i s .

38) , a preto by bolo možné chápať ich a j ako kval i ta t ívne: bleskurýchly , skalopevný, motýľokvetý; škoricovohnedý, oceľovobelasý, karmínovočervený, medovožl tý , lososovoružový, nebovobelasý, ohnivočervený, orechovohnedý, s lamovožl tý , s l ivkovomodrý 4 . Kval i tat ívnosť: Zač leňujeme tu a j juxtapozične vzniknuté

adjekt íva. Nevnímame ich ako samostatnú skupinu kompozí t (pozr i Sokolová, 2006) , pretože juxtapozíciu považujeme za s lovotvorný postup, spôsob vzniku motivovaného s lova.

duchaplný, bojacht ivý , c ieľavedomý,obdivuhodný,obranyschopný; č í roč i s tý , rádioakt ívny, bohumilý Mutácia:

Podmienky pr i zač leňovaní z ložených lexikálnych jednot iek k jednot l ivým s lovotvorným kategóriám sú podobné ako pr i odvodených adjekt ívach, t . j . sémant ika s lov je závis lá od konkrétnych spojení so substant ívami, a tak môžu aj z ložené s lová nadobúdať v iaceré významy v závis lost i od kontextov, v ktorých sa vyskytnú. Z tohto dôvodu ich v MSSS zachytávame t iež vždy na základe pr ís lušných kolokáci í . 1. Č ini teľské názvy: Druhý komponent je s lovesný, prvý

substant ívny vo funkci i predmetu; S + V/Pron + V/Adv + V/ Adj + V:

spolutrpiaci , cenotvorný, pravoverný, pravdovravný, ž lčopudný, hmyzožravý, kr ivoprísažný, novovybudovaný, dobroprajný,

82

cudzorodý, skazonosný, c t ibažný, krvopotný, dobroč inný, krvopotný, mierumilovný, ohňovzdorný, teplomilný Demotivujúce sa kompozi tá s preneseným významom: krkolomný,

srdcervúci , b lahodárny 2. Názvy s významom vzťahu: s parafrázou: „taký, k torý sa týka/ sa vzťahuje na/ súvis í s . . .“ ; Adj + S: masovokomunikačný (m-é prostr iedky), zahraničnopol i t ický (z-á s i tuácia), nápravnovýchovný (ústav), súkromnovlastnícky (s-á výroba), sociálnodemokrat ický (s-á s trana), l i terárnohis torický ( l - -á š túdia), hudobnovedný (odbor), umeleckopriemyselný (u-á škola) 3. Názvy s významom zreteľa: s parafrázou „taký, k torý plat í so so zreteľom na . . .“ : Adj + S vedeckovýskumný (v-á úloha), majetkovoprávny (m-e spory),

š tátno- pol i t ický (š-é záujmy), verejnoprospešný (v-é práce), spoločensko- výrobný (s-é vzťahy), l iberálnodemokrat ický ( l -á orientácia), zahraničnoobchodný (z-é zastúpenie), vetnoč lenský (rozbor)

4. Názvy s významom zloženia: S prafrázou „taký, k torý je /sa skladá z . . .“ a lebo , „taký, k torý má/obsahuje . . .“ , pričom prvý

komponent je numerálny; Num + S: šesťboký (hranol) , šesťzväzkový (román), dvojdielny ( f i lm), osemtriedny (o-a škola), sedemosminový ( takt) šesťvalcový (motor), jednolôžkový ( j -á izba), trojhlavý (drak), dvoj farebný (sveter) , dvojhlavňový (d-á puška), š tvorizbový (byt) , dvojkolesový (vozík), obojpohlavný (kvet) , dvojdetný (d-á rodina) 5. Názvy s významom spôsobu: Druhý komponent je devebat ívny ako pr i č innostných kompozi tách, a le prvý adverbiálny: Adv + V alebo

substant ívny a pronominálny s funkciou adverbia; (S/Pron)a d v + V: rovnobežný (r-á priamka), rôznobežný (r-á úsečka), ľubozvučný (ľ -á pieseň ) , ďalekonosný (ď -é delo), ďalekosiahly (význam), kr ivoprísažný (svedok), rýchlopalný (r-á puška), samolepiaci , okoloidúci , okolostojaci (ľudia), k l inopisný ( text) maloverný (č lovek), obojž ivelný (ž ivoč ích), s lobodomyseľný (pol i t ik) Demotivujúce sa kompozi tá s posunom významu: rukolapný

(dôkaz), oč iv idný ( jav), nebotyčný (n-é konč iare) 6. Názvy s významom pôvodu, s parafrázou „taký, k torý je urobený/ pochádza z . . .“ ; Adj + S. Význam pôvodu sa môže prekrývať s významom prís lušnost i , napr . cudzojazyčný (c-é s lovo) „taký,

k torý pochádza z cudzieho jazyka“ aj „taký, k torý patr í cudziemu jazyku“:

umelohmotný (pohárik), juhoamerický j -é ( tance), inonárodný (zvyk), kyslomliečny (výrobok), s tredoázi jský (s-é národy) 7. Názvy s významom prís lušnost i : S parafrázou „taký, k torý patr í . . .“ : Adj + S. Význam prís lušnost i sa môže prekrývať s významom miesta : východoslovenský (dialekt) „taký, k torý pris lúcha východnému Slovensku“ aj „taký, k torý sa používa na východnom S lovensku“: karpatskonemecký (spolok), r ímskokatol ícky (kostol) , s tarogrécky

83

(s-a kul túra), s tarorodičovský (dom) 8. Názvy s významom miery: Prvým č lenom je urč i tá , neurč i tá č í s lovka a lebo adjekt ívum s významom miery. Vyjadruje meranú

alebo merateľnú hodnotu druhého, desubstant ívneho komponentu kompozi ta . Najčastejš ie sa význam miery prekrýva s významom časového t rvania: šesť týždňový „taký ktorý trvá šesť týždňov“, deväťhodinový „taký, k torý trvá deväť hodín“ , a le i s významom spôsobu: dlhohrajúci „taký, k torý dlho hrá“, rovnocenný „taký, k torý sa rovnako cení“, ďalekozraký „taký, k torý ďaleko zr ie“ a s významom nápadného znaku: dlhochvostý „taký, k torý má dlhý chvost“, dvojhrbý „taký, k torý má dva hrby“:

šestnásťročný (chlapec), š tvrťki lový (š-é závažie), menejcenný ( tovar), celoeurópsky (problém), veľavýznamný (č lovek), d lhodobý (d-á l iečba), maloletý (m-é dieťa), plnoletý (č lovek),

n iekoľkoč lenný(t ím), v iacúčelový (s troj) , desaťkorunový (d-á minca), každodenný (program), vysokoúrodný (rok), párhodinový (p-á prestávka), dvojbodový (rozdiel) , drobnokvetý (d-á rast l ina), s trednot lakový (kotol) , s i lnoprúdový (kábel) , vysokonapäťový (zdroj) , š irokopásmový (anténa)

9. Názvy s významom času/časového trvania: Kompozi tá označujú is tý časový bod, resp. časové t rvanie , tvor ia sa od pomenovaní sviatkov, bl ižš ie určených poč tov dní , týždňov, mesiacov, rokov a iných časových úsekov:

š tedrovečerný (š-á večera), minulotýždňový (m-á schôdzka), budúcoročný ( fes t ival) , prvomájový (sprievod), koncoročný (k-é hodnotenie), veľkonočný (s tromček), päťdenný (výlet ) 10. Názvy s významom miesta: s parafrázou taký, k torý je / sa nachádza . . .“ , význam miesta sa môže prekrývať s významom pr ís lušnost i , napr .s tredoslovenský (s-é mestá) „taký, k torý je na s trednom Slovensku“ aj „taký, k torý patr í s trednému Slovensku“: s ladkovodný (s-á ryba), t ichooceánsky ( t -e more), s tredoamerický (š tát) , veľkomoravský (v-á l i teratúra), vnútromaternicový (v-é te l iesko), severočeský (s-é pohorie), suchozemský (ž ivoč ích), s tredoškolský (s-á výučba), severoat lant ický (ostrov) 11. Názvy s významom podobnost i , s parfrázou „taký, k torý . . . S ako S , o jedinelé pr ípady: motýľokvetý , 12. Názvy s významom charakteris t ickej v lastnost i , s parafrázou

„taký, k torý je charakteris t ický/ typický tým, že . . .“; Adj + S/ : s taropanenský, s tarodievocký(ž ivot) S posunom významu: Adv + V, ťažkopádny (č lovek) 13. Názvy s významom nápadného znaku: Adj + S: a) Ide o pomenovanie vonkajš ích znakov:

šedivovlasý, š ikmoooký, š irokoplecí , tenkonohý, tupouhlý , kruhoústy , bledol íc i , bosonohý, holobradý, dlhochvostý , rovnomenný, jednozubý, dvojhrbý, krytosemenný, belasooký, z lopovestný S posunom významu: ľahkonohý, bystronohý, priamoč iary

84

b) Ide o názvy duševných, charakterových vlastnost í často s pre- neseným významom: tvrdoši jný, tvrdohlavý, svojhlavý, ostroumný, úzkoprsý,

dobrodušný, prostoduchý, milosrdný, ADVERBIÁ Integrácia: Zlučovacie: š iroko/ďaleko, ďaleko/š iroko Reduplikačné: skrz /naskrz , rad/radom, zôkol /vôkol , koldokola, pekne/krásne, horko/ťažko, z le /nedobre, for te-piano, d ínom/dánom, lárom/fárom, Modif ikácia: Modif ikácia okolnost i : Miera: pološeptom, včasráno, najsamprv Kvali ta: sebaviac, tentoraz

Mutácia: Názvy spôsobu deja: š tvornožky, spakruky, zažmuročky, hololakťačky S posunom vo význame: s i lou/mocou, kr ížom/krážom, deň /noc, hory/doly , os tošesť , sč i s ta/ jasna, ledabolo, navidomoč i , oz lomkrk/ozlomkrky, s trmhlav, doluznak/doluznačky, horeznak/horeznačky, nemilobohu, cht iac/necht iac, skaderuka/ skadenoha, voľky/ nevoľky, cestou/ necestou VERBÁ Integrácia: Zlučovanie: oživotvoriť Modif ikácia: Okolnostná modif ikácia deja: spoluutvárať , spolunažívať , spolucí t iť znovunastaviť , znovuožívať Mutácia: Objektovosť: blahopriať , b lahoželať , b lahoreč iť , prot ireč iť , b lahoslaviť , cudzopasiť , cudzoložiť , splnomocniť , NUMERÁLIÁ Integrácia: len nepravá integrácia Modif ikácia: Názvy súč tu: dvadsaťosem (20 + 8), s topäťdesiatdva (100 + 52 alebo 150 + 2), š tyr i t is ícdvestotr idsaťsedem (4000 + 237, 4200 + 37 alebo 4230 + 7), mi l iónosemsto (mil ión + 800) Mutácia:

85

Názvy násobku substancie: a) Num + V; päťnásobný, dvojnásobný, š tvornásobný b) Num + Num (+ zmena významu); dvesto(2. 100), päť t i s íc (5 .1000), osemstot is íc (8 . 100 000), šesť mi l iónov (6. mil ión) PRONOMINÁ Integrácia: len nepravá integrácia Modif ikácia: 1. Neurč i tosť: a) výberová: inokedy, inokade, čosi /kdesi , čosi /kamsi , kade/ tade, čo/ to , kedy/ tedy, kde/ tu b) všeobecná: kadekto, kdečo, ledačo, bohviečo, k toviečo, čertv iečo

c) s obmedzením: sotvačo, málokto, zr iedkakto 2. Konkrétnosť: ten-ktorý, tá-ktorá, to-ktoré 3.Vymedzenie pozície: s tamodtiaľ , henten, hentam, hentaký, tamten, tamtoten Mutácia: Totožnosť: ten is tý , taký is tý Frazémy a defrazeologizácia:

Osobitne t reba eš te vyč leniť onomaziologickú (s lovotvornú) kategóriu , do ktorej by bolo možné zaradiť odvodené lexikálne jednotky, ktorých motivanty sú f razémy. Neuviedl i sme ich v rámci predchádzajúcich kategóri í z toho dôvodu, že sú skôr výnimočným javom s charakter is t ikou neplnovýznamových s lovných druhov: čast ice - pánbohchráň , pánbohvie , bohužiaľ , bohuprisahám, adverbiá - kadeľahšie . V jazykovom vedomí sa dajú t ie to kompozi tá rozložiť na formálne i sémant ické prvky. Sú motivované vetou, ktorá má platnosť f razémy, a preto je ich možné chápať ako výsledok frazeologickej s lovotvorby. Z hľadiska typov onomaziologických kategóri í vnímame tento jav ako konverziu f rázy (f razémy vetného typu) , a teda motiváty považujeme za integračne vzniknuté .

K mutačnému typu onomaziologickej kategórie patr ia také pr ípady defrazeologizácie , keď dochádza k vzniku novej jednoslovnej lexikálnej jednotky, napr . mať sedem sl ivák ← sedmosl ivkár, pot iť sa krvou ← krvopotný (porov. Furdík, 2004, s . 33) . SLOVOTVORNÉ KATEGÓRIE KVÁZIKOMPOZÍT:

Slovotvorné kategórie kvázikompozí t di ferencujeme na základe s lovotvorných parafráz na modif ikačné a mutačné (pozr i 2 .1 .3 . ) :

86

Modifikácia (substantívne, adjektívne, numerálne a pronominálne

kvázikompozitá) , „Z + af ixoid/ af ixoid + Z“ : 1. Kval i tat ívnosť: pseudoproblém, metajazyk, paral ingvis t ika, i zoč iara, tvaroslovie , psychiatr ia , psychológia, zemepis, autoportrét , ant ičast ica, kontrapozícia 2. Kvanti tat ívnosť: monoč lánok, monotematický, mul t iv i tamín 3. Miera: mikrof i lm, makrokl íma, ul trakrátky, megahviezda, hyperakt ívny 4 . Relácia: arcibiskup, exmanžel , v iceprezident 5 . Názvy súč tu: dvanásť 6. Názvy násobku deja: päťkrát , š tyr i razy 7. Neurč i tosť: bohviekde, čertv iečo, k toviekde, málokto, zr iedkakto Mutácia (substantívne a numerálne kvázikompozitá):

Prís lušné kvázikompozi tá zaraďujeme do kategóri í der ivátov a kompozí t podľa s lovotvorného významu, resp. podľa diagnost ickej parafrázy, napr . 1. Názvy konateľa dej , „ten, k to V + S“: kameraman, rusof i l 2. Názvy prostr iedku, „to, č ím sa V + S“: t lakomer, plynovod,

guľomet 3. Názvy výsledku deja, „to, čo je výsledkom Adj + V“: č i s topis² 4. Názvy miesta, „to, kde sa V + S“: f i lmotéka 5 . Názvy podľa podobnost i , „to, čo je ako S“: pref ixoid 6 . Názvy deja, „V + S“: kalci f ikovať , e lektr i f ikovať , ident i f ikovať 7. Názvy násobku substancie , „taký, k torý V + S“: päťnásobný,

šesťdesiat

87