1. Súkromné gymnázium v Bratislave

Gems

2020/2021

HLAD

HladAutori:

Lujza Achimská

Zina Melicherčíková

Samuel Studený

Andrej Zopp

Trieda:

Gems, 1. ročník

Predmety:

Geografia

Biológia

Konzultanti:

Mgr. Viliam Kerekeš

Mgr. Jana Šutriepková

Rok: 2020

Čestné vyhlásenie

Čestne prehlasujeme, že sme pracovali samostatne a v súlade s etickými normami, sme autormi tohto projektu a zdroje, z ktorých sme čerpali sú uvedené v zozname použitej literatúry.

______________________ ______________________

Lujza Achimská Zina Melicherčíková

______________________ ______________________

Samuel Studený Andrej Zopp

ObsahČestné vyhlásenie1Úvod4Čo je vlastne hlad?5Rozšírenie hladu vo svete5Štatistiky7Príčiny hladu8Pôda8Znehodnocovanie pôdy9Odlesňovanie9Erózia pôdy9Prírodné hrozby a klimatické zmeny10Púštne kobylky11Preľudnenie12Súčasná svetová populácia podľa veku a pohlavia:12Obyvateľstvo - Tempo rastu13Narodenia - Tempo rastu13Úmrtia - Tempo rastu13Plytvanie potravinami14Hlad v minulosti15Írsko15Sovietsky hladomor16Veľký čínsky hladomor16Riešenia hladu17Potravinová bezpečnosť a sebestačnosť17Čo to vlastne potravinová bezpečnosť je?17Čo to vlastne potravinová sebestačnosť je?17Produkcia potravín vo svete22GMO23Legislatíva GMO v EÚ a na Slovensku23Môže GMO pomôcť riešiť hladomor?24Pesticídy a hnojivá25Čo sú to vlastne pesticídy?25Prečo sa začali pesticídy používať?25Rozdelenie pesticídov26Insekticídy26Významné insekticídy27Fungicídy28Herbicídy29Vplyv pesticídov na človeka a živé organizmy30Pôda, pôdohospodárstvo a výživa rastlín30Prvky, nevyhnutné pre zdravé rastliny30Spôsoby využitia hnojív32Extenzívne a intenzívne poľnohospodárstvo32Dokáže vegetariánstvo prispieť v boji proti hladomoru?33Vertikálne poľnohospodárstvo33Organizácie34FAO34WFP35Free food35INTEGRA36MARY'S MEALS36Zachraň jídlo37Tesco37Záver39Bibliografia40Resumé44Summary45

Úvod

V tomto dokumente je spracovaná tematika hladu vo svete. Túto tému sme si vybrali, lebo si myslíme, že hlad je jeden z najväčších problémov dnešnej doby a malo by sa ním viac zaoberať.

Najprv sa venujeme tomu, prečo sú oblasti, kde ľudia hladujú a aké skupiny obyvateľov pociťujú nedostatok potravín. Medzi hlavné príčiny patrí znehodnocovanie pôdy, preľudnenie a klimatické zmeny. Potom sa pozeráme na najväčšie hladomory v minulosti, kvôli čomu začali a ako ich vtedy vyriešili, respektíve neriešili. Na koniec sa zaoberáme riešeniami príčin hladu. Medzi hlavné riešenia hladu patrí zefektívňovanie poľnohospodárstva, no nemôžeme zabudnúť ani na organizácie, ktoré ponúkajú rýchlu pomoc.

Cieľom práce je oboznámenie sa s problémom hladu, a ako ho môžeme riešiť.

Čo je vlastne hlad?

Hlad rozlišujeme na pocit a problém. Oba významy sú dôsledkom nedostatku jedla. Hlad ako pocit je reakcia tela na nedostatok potravín a signalizuje, že telo potrebuje energiu. Hlad sa stáva problémom, keď je hlad intenzívny alebo dlhodobý v určitej oblasti sveta.

( Obr. 1 )

Rozšírenie hladu vo svete

Hlad vo svete vždy bol, je a pravdepodobne v nejakom rozsahu aj vždy bude. Je to globálny problém, ktorý́ je veľmi ťažko riešiteľný́. Sú územia, ktoré mu podliehajú viac, iné́ menej alebo skoro vôbec . Zraniteľnosť obyvateľstva hladom je na Zemi rôzna, no najzraniteľnejšie skupiny žijú v rozvojových krajinách.

Medzi hlavné problémy sveta a medzinárodného zdravotníctva za ostatné desaťročia patrí hlad a podvýživa. Hlad je najrizikovejším faktorom, ktorý́ ovplyvňuje zdravie ľudí. Hlad zabije ročne viac ľudí ako AIDS, malária a tuberkulóza dohromady. Jeden z ôsmych ľudí na svete ide spať každý deň hladný́. Jedno zo štyroch detí v rozvojových krajinách má podváhu. Na svete je viac hladných ľudí ako je súčet populácie USA, Kanady a Európskej únie . Ľudia, ktorí́ trpia hladom pri náhlych katastrofách, tvoria len 8 % z celkového počtu ľudí́ trpiacich hladom a podvýživou. Každodenná nedostatočná́ výživa a z toho vyplývajúca podvýživa je menej viditeľnou formou hladu. Ale ovplyvňuje oveľa viac ľudí, od miest v Indonézie, Kambodži Nepále a Bolívii. Na týchto miestach je hlad viac, než len prázdny žalúdok.

Tri štvrtiny zo všetkých hladujúcich ľudí na svete, žije na vidieku, prevažne v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike. Až 75 % z hladujúcich v rozvojových krajinách sú́ farmárske rodiny, ktoré́ prežívajú na okrajových poliach často ohrozovaných nepriaznivými klimatickými podmienkami, väčšinou nie sú vlastníkmi pôdy. Z toho okolo 10 % je závislých na pastierstve, rybolove či lesníctve. Zvyšných 25 % ľudí́ trpiacich hladom žije v perifériách veľkomiest v rozvojových krajinách, kde počet chudobných a hladných rapídne narastá úmerne zvyšujúcej sa urbanizácii .

Asi najhoršia situácia vládne v subsaharskej Afrike, kde sa extrémna chudoba a hlad kombinuje s pandémiou, HIV a tradičnými tropickými infekciami a ochoreniami. Afriku tvorí vyše 60 štátov a závislých území, väčšina z nich sú́ krajiny rozvojové́ a trpiace extrémnou chudobou. Nedostatok potravín je významným javom na väčšine územia tohto kontinentu. Bielkovinová podvýživa, nedostatok prijímaných živín, infekčné ochorenia, tuberkulóza a malária prevládajú hlavne v subsaharskej Afrike, kým civilizačné choroby (obezita) ohrozujú viac vyspelé́ a zdravšie oblasti južnej a severnej Afriky. Chronický hladomor vidieť v Sudáne, Etiópii, severnej Keni, Libérii a štátoch Sahelu.

Druhým najohrozenejším kontinentom je Ázia s absolútne najvyšším počtom hladujúcich a podvyživených. V permanentnom stave hladu je vysoký počet obyvateľov Číny, Indie, Kambodže, Bangladéša, Severnej Kórey, Pakistanu a pod.

Podlá štatistik FAO nemá dostatok jedla 870 miliónov ľudí Zeme. 98 % z nich žije v rozvojových krajinách, z toho dve tretiny žijú len v siedmich krajinách – Bangladéš, Čína, Demokratická́ republika Kongo, Etiópia, India, Indonézia a Pakistan. Ázia a Tichomorie je domovom viac ako polovice svetovej populácie a takmer dvoch tretín hladujúcich ľudí.

Predstavitelia Svetového potravinového programu (WFP) nedávno varovali, že svet čelí v dôsledku pandémie koronavírusu hrozbe rozsiahlych hladomorov veľkých rozmerov. Zo správy WFP vyplýva, že počet hladujúcich ľudí by mal stúpnuť zo 135 na vyše 250 miliónov. Najviac ohrozených je desať krajín, ktoré sú poznačené konfliktmi, ekonomickou krízou a klimatickou zmenou: Jemen, Konžská demokratická republika, Afganistan, Venezuela, Etiópia, Južný Sudán, Sudán, Sýria, Nigéria a Haiti. Časti východnej Afriky ,medzi nimi Keňa aj Etiópia, a južnej Ázie pritom už pred pandémiou koronavírusu čelili vážnemu nedostatku potravín spôsobenému suchom a inváziou kobyliek.

Krajiny sa delia na tie s najväčším počtom hladujúcich podľa globálneho indexu hladu.

Globálny index hladu je štatistický nástroj, ktorý sa používa na vyjadrenie stavu „hladu“ v danej krajine. Meria vývoj a nedostatky celosvetového boja proti hladu.

Index sa opiera o tri ukazovatele: podiel ľudí, ktorí trpia podvýživou, podiel detí mladších ako päť rokov, ktoré trpia podvýživou a detská úmrtnosť.

Index radí krajiny na 100-bodovej stupnici, kde 0 je najlepšie skóre (ľudia netrpia hladom) a 100 je najhoršie.

( Obr. 2 )

Štatistiky

Ženy tvoria takmer polovicu svetovej populácie, ale vyše 60 % z hladujúcej populácie. Sú postihnuté hladom a chudobou oveľa viac ako muži, a to aj napriek tomu, že sú primárnymi výrobcami potravín. V rozvojových krajinách zomrie každý rok okolo 5 miliónov detí do 5 rokov na hlad a podvýživu. V rozvojových krajinách jedno zo 4 detí – zhruba 146 miliónov detí – trpí podvýživou. Viac ako 70 % detí s podváhou vo veku do 5 rokov žije len v 10 štátoch. Z toho 50 % detí žije v južnej Ázii. V rozvojových krajinách zomrie ročne 10,9 milióna detí vo veku do 5 rokov. Malnutrícia a choroby súvisiace s hladom spôsobia smrť 60 % z nich.

V rozvinutých krajinách sa vyskytuje paradoxne, ako dôsledok nízkej potravinovej bezpečnosti, nadváha, hlavne u žien. Vyskytuje sa hlavne v nízkopríjmových skupinách a chudobných domácnostiach. V roku 2008 trpelo nadváhou 2,5 miliardy dospelých, z toho viac ako 500 miliónov malo obezitu.

( Obr. 3 )

Príčiny hladu

Príčin ktoré spôsobujú hlad a podvýživu vo svete je viacero. Základné delenie príčin spočíva v delení́ na prírodné́ a tie, ktoré́ vyvolal človek svojou činnosťou. Oba činitele, príroda aj človek dokážu vyvolať obrovské zmeny na potravinovom trhu a majú vplyv na každodenný príjem potravy obyvateľov celej planéty.

Pôda

Pôda je vlastne vrchná časť zemskej kôry, ktorá sa nachádza medzi povrchom a materskou horninou. Obsahuje veľa organických látok, anorganických látok a mnoho živých organizmov. Činnosťou organizmov a vplyvom vonkajších podmienok dochádza v pôde k premenám. V povrchových vrstvách pôdy sa neustále rozkladajú, zlučujú ale aj pretvárajú jednoduché chemické látky so zložitými. Toto sa deje pomocou živočíchov žijúcich v pôde, ktoré v pôde ďalej miešajú organické latky s minerálnymi.

Znehodnocovanie pôdy

Degradácia pôdy je poškodenie a znehodnotenie pôdy, spôsobené rôznymi faktormi. Znehodnotenie pôd spôsobujú dve hlavné príčiny.

Prvá sú rôzne nepriaznivé vplyvy prostredia, ako zmena hladiny podzemnej vody, či zmena veternosti, ktoré ovplyvňujú kvalitu a úrodnosť pôdy. Takéto zmeny abiotických faktorov prostredia dokážu znížiť úrodnosť pôdy až ju úplne znehodnotiť. Nastávajú napríklad kvôli globálnemu otepľovaniu, ktoré spôsobuje klimatickú zmenu a sucho.

Druhá príčina znehodnocovania pôd je zásah človeka, ktorý vie úrodnú pôdu zmenšiť, alebo úplne zničiť. Do tohto smeru spadá znečisťovanie pôdy, ktoré prichádza najmä z poľnohospodárstva a priemyselnej činnosti.

Odlesňovanie

Odlesňovanie alebo deforestácia je činnosť pri ktorej sa odstraňuje les bez jeho obnovy. Množstvo odlesňovania rapídne narastá od polovice 19. storočia od kedy bolo zničených 60% dažďových pralesov.

V lese sa úrodnosť pôdy udržiava v približne rovnakom množstve v priebehu času. Mŕtve organizmy sú rozoberané inými naspäť do ich základných zložiek s ktorých sa môžu živiť ďalšie a tie potom tiež zomrú a budú rozobraté atď... Na pôde ktorá je využívaná na poľnohospodárstvo sa však toto nedeje lebo látky ktoré sú získané rastlinami sú zbierané a odpravené tým pádom tento cyklus úrodnosti pôdy sa nemôže opakovať a potom sa postupne znehodnocuje.

Erózia pôdy

Príčinou erózie je pôsobenie hýbajúcich sa látok na veci okolo nich. Na pôdu majú najčastejšie efekt dva činitele: voda a vietor. Erózia je časťou prírody a v mnohých prípadoch prirodzene nemá veľký dopad na okolie. Ale ľudská činnosť môže eróziu zrýchliť. Príliš prudká erózia môže spôsobiť veľké škody na ekosystéme kvôli tomu že napríklad vrchná vrstva na ktorej môžu byť rastliny zvyknuté rásť a je najúrodnejšia sa zrazu presunie a potom sa rastlinám, všeobecne potom každému ďalšiemu živočíchu bude ťažšie žiť na tom určitom mieste. Pre hospodárenie to má podobný zlý dopad kde sa najúrodnejšia vrstva presunie s miesta kde chcú pestovať rastliny na iné. Tým sa znehodnotí celá pôda na mieste skadiaľ sa presunula.

Prírodné hrozby a klimatické zmeny

Prírodné javy ako suchá, záplavy, sopečné erupcie, zemetrasenia a prílivové vlny tsunami ročne ohrozujú milióny obyvateľov nasej planéty. Prírodné živly ničia domovy, úrodu na poliach a dokážu ľudí pripraviť o ich živobytie. To, či sa tieto udalosti premenia v humanitárnu katastrofu, závisí od pripravenosti a zraniteľnosti obyvateľov postihnutých území. Rozhodujúca je aj rýchlosť zásahu mimoriadnej humanitárnej pomoci, ktorá rozhodne o tom, či zomrú tisíce ľudí alebo inak utrpia v dôsledku týchto udalostí. Prírodné katastrofy môžu človeka pripraviť o všetko v zlomku sekundy, ale politické a ekonomické faktory určujú, do akej miery a ako rýchlo sa dôkaze obetiam pomôcť a vrátiť ich životy do normálu.

Ľudia zasiahnutí prírodnou katastrofou potrebujú dodavky potravín, pitnej vody, ubytovanie, hygienické zariadenia, potreby pre osobnú hygienu a zdravotnícku starostlivosť. Do oblastí zasiahnutých prírodnou katastrofou sa navyše zvyknú šíriť aj infekčné ochorenia, ktoré tam dovtedy neboli, a ktoré počet ľudí ovplyvnených prírodnou katastrofou zvyšujú. Po prírodnej katastrofe môžu nasledovať aj zmeny na obchodných trhoch, ktoré už aj tak zlú situáciu ešte zhoršia. Hlavne medzi producentmi na vidieku, ktorí sú závislí od predaja svojich produktov, môže nastať skutočne zlá situácia. Prírodné katastrofy podstatne viac zasiahnu chudobných, ktorí majú len málo prostriedkov na to, aby hrozby katastrofy odvrátili alebo zmiernili. Nevynímajúc chudobné vrstvy obyvateľstva a nižšie vrstvy vo vyspelých krajinách. Zraniteľnosť a schopnosť sa vyrovnať s prírodnou katastrofou a jej dôsledkami závisí od materiálnych a finančných možností domácnosti a pomoci, ktorú dostanú, aby najhoršie dopady katastrofy odvrátili.

Krajiny v severovýchodnom cípe Afriky – Etiópia, Somálsko, Keňa – sú krajinami, ktoré bojovali s najväčšími hladomormi za ostatné roky. India a Čína majú dlhodobo najväčší podiel hladujúcich a podvyživených vo svete.

S hladom bojujú práve obyvatelia viacerých regiónov, ktoré sú často ohrozované prírodnými živlami. Navyše, sú to krajiny zväčša rozvojové. Hromadí sa tu nepriazeň prírodných podmienok a socioekonomické pomery krajiny, čo výrazne zhoršuje potravinovú bezpečnosť týchto obyvateľov a boj s hladom.

Púštne kobylky

Púštne kobylky predstavujú veľkú hrozbu pre poľnohospodárstvo, pretože sú invazívne druhy, ktoré dokážu zničiť úrodu. Tieto kobylky sú škodcom na mnohých plodinách a pasienkoch v oblasti severnej Afriky, Blízkeho východu, Indického subkontinentu a Arabského polostrovu. Kobylky prežívajú dve obdobia, a to obdobie pokoja, kedy majú malú hustotu populácie a obdobie invázie, alebo farebnú fázu s väčšou hustotou populácie. Práve toto obdobie je pre poľnohospodárov nebezpečné. Farebná fáza sa to volá kvôli farebnosti kobyliek. Hustota populácie sa vyjadruje počtom jedincov v určitom rozmedzí na jednotku plochy, alebo priestoru.

Miera ohrozenia púštnymi kobylkami vzrástla aj na juhu Afriky, v ktorej sa rozmnožuje poddruh púštnej kobylky, ktorý nie je až tak známy. Dôvodom tohto rozmnoženia je klimatická zmena. Týmto kobylkám vyhovuje vysoká teplota a daždivá klíma, ktorá sa na juhu Afriky kvôli zmene klímy začína nachádzať.

Na začiatku tohto roku ( 2020 ) sa púštne kobylky kvôli vhodným poveternostným podmienkam premnožili v Afrike viac ako za pominulé roky. Ničia plodiny v Etiópii a Somálsku. V týchto krajinách to je najväčšia devastácia plodín za posledných 25 rokov. V Keni zase zaznamenali najväčší útok púštnych kobyliek za 70 rokov. Za vhodných poveternostných podmienok môžu tieto kobylky prejsť až 150 km. Preto sa ľahko rozšíria do ďalších oblastí. Kobylky dorazili aj do juhozápadnej Ázie a Iránu. Ak by sa ich rozmnožovaniu nezabránilo, mohli by spôsobiť obrovskú humanitárnu katastrofu vo východnej Afrike a juhozápadnej Ázii tým, že spôsobujú hladomor pre miliónov ľudí. V lete tohto roku sa premiestnili aj na juh Európy, konkrétne na Sardíniu, kde zničili niekoľko desiatok tisíc hektárov pôdy.

( Obr. 4 – roj kobyliek )

Preľudnenie

Pravdepodobne najvýraznejšou témou, je populačná explózia alebo preľudnenie. Nás, Slovákov, sú dané pojmy veľmi netýkajú, keďže v našej krajine máme práve opačný problém, pretože sa nás rodí čoraz menej. Afrika, juhovýchodná Ázia či India sú oblasti s obrovským prírastkom nových a nových obyvateľov, čo má za následok nielen nepriaznivú ekonomickú situáciu, ale aj zlý dopad na životné prostredie, vznikajú konflikty kvôli viere či rase a podobne. Ako tomu všetkému zabrániť?

https://youtu.be/QsBT5EQt348 - video

Súčasná svetová populácia podľa veku a pohlavia:

Muž

%

žena

0-4

357 543 049

⇐+6.7%

334 976 954

5-9

346 055 605

⇐+7%

323 486 720

10-14

327 167 433

⇐+7%

305 670 898

15-19

305 409 178

⇐+7.2%

285 003 505

20-24

299 910 624

⇐+7.2%

279 845 010

25-29

321 230 969

⇐+5.9%

303 359 768

30-34

313 288 186

⇐+3.7%

301 989 530

35-39

266 974 190

⇐+1.9%

261 933 474

40-44

247 549 817

⇐+1.9%

242 999 363

45-49

244 823 871

⇐+1.6%

241 071 985

50-54

224 972 013

+0%⇒

225 034 480

55-59

187 978 094

+2.2%⇒

192 080 528

60-64

159 942 583

+5.3%⇒

168 440 115

65-69

128 168 268

+9.1%⇒

139 878 788

70-74

82 322 178

+14.5%⇒

94 223 437

75-79

54 201 722

+22.9%⇒

66 606 978

80-84

35 583 558

+35%⇒

48 049 131

85-89

18 128 045

+52.6%⇒

27 671 526

90-94

7 339 577

+85.9%⇒

13 644 900

95-99

1 287 799

+152.2%⇒

3 247 583

100+

135 960

+233.4%⇒

453 297

Obyvateľstvo - Tempo rastu

· 227298 / deň

· 9470.8 / hodina

· 157.85 / minúta

· 2.631 / sekunda

Narodenia - Tempo rastu

· 388636 / deň

· 16193.2 / hodina

· 269.89 / minúta

· 4.498 / sekunda

Úmrtia - Tempo rastu

· 161338 / deň

· 6722.4 / hodina

· 112.04 / minúta

· 1.867 / sekunda

Svetová mapa populácie:

( Obr. 5 )

Plytvanie potravinami

Začnime s nejakými znepokojivými štatistikami, ktoré som čerpala z organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO). Vyhodených, alebo vyplytvaných potravín z celého sveta je až 1,3 miliárd ton ročne, čo je až 1/3 vyprodukovaného jedla z celého sveta. 805 miliónov ľudí z celého sveta pociťuje nedostatok jedla, čo po prepočte predstavuje každého deviateho človeka.

Plytvanie jedlom musíme rozlišovať podľa toho, o akú oblasť sveta ide. Rozlišujeme krajiny globálneho Juhu a Severu. Príčiny plytvania jedla v globálnom Juhu sú iné od Severu. Na Juhu je najväčším problémom poľnohospodárstvo, ako napríklad zlé podmienky skladovania a balenia potravín. Na Severe, teda vo viac rozvinutých krajinách je zas problémom vyhadzovanie potravín v obchodoch, reštauráciách a domácnostiach. V priemere sa takýmto spôsobom vyplytvá až 40% potravín. Jeden človek z krajiny globálneho Severu, ako napríklad z EÚ, alebo USA vyplytvá ročne až 100 kg potravín, zatiaľ čo v krajinách globálneho Juhu vyplytvá jedna osoba okolo 8 kg jedla ročne.

V domácnostiach je najčastejšou príčinou vyhadzovania jedla kúpa väčšieho množstva potravín ako sme schopní zjesť a kúpa veľkých balení, ktoré sa po otvorení rýchlejšie pokazia. Riešenie je veľmi jednoduché, a to je kupovanie iba toľkých potravín, koľko potrebujeme a využijeme a kupovanie jedla z obchodov, kde si môžeme odvážiť presné množstvo potravín.

V supermarketoch sa vyhadzujú potraviny napríklad preto, lebo nevyzerali dostatočne pekne, alebo bol ich posledný deň záruky a nikto ich nekúpil. Takéto potraviny sú ešte stále dobré a mohli by poslúžiť ako jedlo pre veľmi veľa ľudí, ktorí si ho nemôžu dovoliť.

Plytvanie jedlom v takej vysokej miere ovplyvňuje aj ceny na globálnom trhu, čo najviac zraňuje chudobnejšie a zaostalejšie krajiny sveta, hlavne krajiny globálneho Juhu.

Hlad v minulostiÍrsko

V rokoch 1845 až 1850 postihlo Írsko najväčší hlad v ich histórii. V tom čase bola až tretina obyvateľstva závislá iba na jednej potravine, a tou boli zemiaky. Dokonca v celej krajine vysadzovali iba jeden ich druh. Väčšina majiteľov (veľkostatkárov) pozemkov ani nežila v Írsku, ale v Anglicku. Zemiaky boli lacné a preto obľúbené roľníkmi a bežnými ľuďmi, keďže museli platiť vysoké dane majiteľom. Stávalo sa, že sa niekedy úroda nevydarila, ale mohli sa spoliehať na ďalšiu. Takže keď sa v roku 1845 úroda nevydarila, nič si z toho veľkostatkári nerobili. No potom prišla druhá neúroda. Bolo to spôsobené hubovou chorobou phytophthora infestans, alebo ako ju my poznáme sneť. Táto choroba sa prenášala vzduchom a tak pomaly nakazila všetky polia v krajine a aj zemiaky, ktoré mali ľudia uskladnené. Taktiež zničila úrodu ďalšieho roka, keďže hľuzy pochádzali vždy z minulej úrody. Kvôli tomu prišlo veľa roľníkov o prácu a teda peniaze. Aj keď sa časť ľudí dokázala uplatniť v iných prácach, za ktoré dostávali jedlo a lôžok, veľa ľudí zostalo bez peňazí a možnosti jedla. Tento veľký hlad v Írsku zabil veľa robotníkov, roľníkov a ľudí ktorí zostali bez jedla. No taktiež sa veľmi veľa ľudí rozhodlo odísť z krajiny za vyhliadkou lepšieho života. Odchádzali najmä do Anglicka a Spojených štátov, hlavne do New Yorku.

Počas týchto rokoch zomrelo na hlad a na veci spôsobené krízou v Írsku až jeden a pól milióna ľudí a ďalších skoro dva miliónov ľudí emigrovalo. Tak sa počet obyvateľov znížil z osem miliónov na približne štyri milióny. V roku 1850 bolo obyvateľstvo New Yorku zložené až z 26% Írov, čo bolo viac ako vtedy v Dubline. Cez Atlantický oceán sa v tom čase s imigrantmi preplavilo až päť tisíc lodí. Vo väčšine z nich boli zlé podmienky a minimum jedla. Kvôli tomu z 100 000 imigrantov neprežilo plavbu až 16 000 z nich.

Sovietsky hladomor

Hladomor, ktorý urobil najväčšie škody najmä na Ukrajine v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia bol tak veľký a ničivý, lebo pred približne desiatimi rokmi bola na území menšia kríza, z ktorej sa územie nestihlo plne zotaviť. Tento hladomor spôsobil pár miliónov obetí, odhady sú medzi dvomi až dvanástimi miliónmi obetí. Dôvodom tohto hladomoru bola kolektivizácia poľnohospodárstva a snaženie o industrializáciu naraz, čo urobilo zo zlej úrodu dlhodobý hlad.

( Obr. 6 - deti zbierajú zmrznuté zemiaky, 1933 )

Veľký čínsky hladomor

O tomto hladomore sa hovorí ako o najhoršom v histórií. Postihol Čínsku ľudovú republiku v dvadsiatom storočí v rokoch 1958 – 1962. Spôsobila to Kultúrna revolúcia, kvôli ktorej boli milióny ľudí presunutí z poľnohospodárstva do priemyslu. Taktiež dopomohlo k hladu sucho a premnoženie hmyzu, ktoré ničili pôdu. Na tento hladomor zomrelo pätnásť až štyridsaťpäť miliónov ľudí.

( Obr. 7 - roľníci pracujúci v noci )

Riešenia hladuPotravinová bezpečnosť a sebestačnosťČo to vlastne potravinová bezpečnosť je?

Je to základné ľudské právo, ktoré sa zabezpečí vtedy ak budú mať všetci ľudia na svete stály prístup k primeranej a zdraviu prospešnej strave plnej živín, aby tak boli uspokojené ich výživové potreby v prospech zdravého života.

Poznáme tri piliere potravinovej bezpečnosti:

I. Dostupnosť potravín - úroveň a stabilita produkcie, uskladnenia, distribúcie a spracovania potravín

II. Prístup k potravinám - výška príjmov a správne fungovanie trhu s potravinami

III. Využitie potravín - výživová kvalita potravín ako aj bezpečnosť potravín

Čo to vlastne potravinová sebestačnosť je?

Je to schopnosť zabezpečiť krytie potrieb domáceho trhu vlastným výrobným potenciálom čiže zabezpečiť domáci trh s potravinami vypestované alebo chované v našej krajine. Miera potravinovej sebestačnosti je jedným z najdôležitejších ukazovateľov, v ktorom sa odráža celková ekonomika a spoločenská úroveň krajiny. Na svete neexistuje krajina, ktorá by bola úplne sebestačná vo všetkých druhoch potravín. Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré si ešte stále dokážu vyrobiť základné druhy potravín. Napriek tomu sa na Slovenský trh dováža stále viac potravín z iných krajín. Dovážame aj potraviny, ktoré si vieme doma vyprodukovať. Potraviny z dovozu vytláčajú z trhu domáce potraviny a likvidujú domáceho výrobcu a jeho výrobky. V roku 2017 sme na Slovensko dovážali najviac z Českej republiky a to potraviny v hodnote približne 647 miliónov eur čo tvorí 31,5 % z celkového dovozu, na druhom mieste bolo Poľsko s 13,8 % čo je približne 284 miliónov eur. Z Nemecka sa dováža na Slovensko 11,8 % potravín v hodnote približne 243 miliónov eur. Významnými obchodnými partnermi z pohľadu dovozu potravín sú pre nás aj naši južný susedia so 7,3 % a Rakúšania so 4,8 %.

Na Slovensku potravinová sebestačnosť každým rokom klesá. V 90-tych rokoch minulého storočia bolo Slovensko vo výrobe základných potravinárskych produktov sebestačne na približne 80% ale dnes už nie je sebestačné ani len na 60%. Ak sa táto nelichotivá situácia v oblasti potravinovej sebestačnosti Slovenska nezlepší, tak za pár rokov náš štát ani zďaleka nebude schopný uživiť obyvateľov našej republiky teda nás. Štatistiky hovoria o tom, že Slovensko je v potravinovej bezpečnosti na úrovni 45 až 50 % . Dôležitým rozhodnutím a úlohou pre našich politikov je definovanie akceptovateľného stupňa závislosti Slovenska od dovozov potravín zo zahraničia. Zároveň nevyhnutné je potravinovú sebestačnosť v našej krajine pravidelne ( aspoň raz za polrok) monitorovať.

Vhodne zvolená úroveň potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti by mala:

I. poskytnúť občanom dostatok základných potravín i v období krízových situácií na svetových trhoch

II. zachovať prvky krajinotvorby a využitia národného prírodného bohatstva

III. udržať pracovné príležitosti     

Zabezpečenie aspoň 80% potravinovej sebestačnosti Slovenska je podľa výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností jednou z ciest zlepšiť kvalitu potravín na slovenskom trhu. V porovnanie s ostatnými krajinami v Európe v potravinovej sebestačnosti nezaznamenala ani jedna krajina takýto výrazný pokles. Tento fakt by sme u nás nemali ignorovať a mali by sme mu venovať pozornosť, pretože napríklad úroveň potravinovej sebestačnosti vo Švajčiarsku sa stabilne roky pohybuje na 59 až 64 % a v Nemecku dlhodobo neklesla pod 94 %. V susedných krajinách je v potravinovej sebestačnosti najlepšie Poľsko s 85% a potom Česko a Maďarsko približne na 71-72%. Priemer Európskej Únie v sebestačnosti sa pohybuje na úrovni 95%.

Podiel slovenských potravinárskych výrobkov na domácom trhu (v %)

( Obr. 8 )

Čo je základným problémom nízkej predajnosti domácich produktov?

Prvým základným problémom je, že nedokážeme rozlíšiť kvalitné výrobky od nekvalitných a skôr pozeráme na cenu a obal výrobku. Druhým problémom je taktiež veľmi vážna skutočnosť. Spočíva v nedostatočnej spracovateľskej báze a oproti minulosti aj obmedzeného počtu bitúnkov. Tretím problémom je bohužiaľ náš malý trh v počte 5,4 mil. obyvateľov. Krajiny, ktoré produkujú 10 a viac násobok našej potreby dokážu prostredníctvom dumpingovej ponuky prakticky zlikvidovať ponuku domácich výrobcov. Veľkosť nášho trhu sa prejavuje logicky a z princípu v nízkej konkurencie schopnosti krajinám s vyšším počtom obyvateľov.

Aké kroky sa musia podniknúť na zvrátenie nepriaznivého stavu v predaji domácich produktov?

Kroky, ktoré musí Slovensko podniknúť na zvrátenie tohto stavu, spočívajú najmä v oblasti neustálej výchovy zákazníka, pretože nie všetko, čo je lacné, je dobré a kvalitné. V prípade potravín vstupuje ešte riziko bezpečnosti, ktoré už priamo ohrozuje zdravie obyvateľstva. Platí pravidlo: podozrivo lacná potravina, je veľké riziko jej kvality a bezpečnosti.

Druhý a taktiež veľmi vážny problém spočíva v konkurencie schopnosti našich prvovýrobcov. Nástroje spoločnej poľnohospodárskej politiky v rámci Európskej Únie boli a sú nadstavené tak, že v princípe diskriminujú prvovýrobcov v nových členských krajinách.

Začnite od seba a prispejte k zvýšeniu potravinovej sebestačnosti a bezpečnosti Slovenska

I. prehodnoťte svoje stravovacie návyky a zaujímajte sa o pôvod potravín, ktoré nakupujete a konzumujete každý deň

II. pri nákupe základných potravín uprednostnite slovenské potraviny

III. zaujímajte sa o dianie v slovenskom poľnohospodárstve a potravinárstve

Zaujímavosti

1. Slovenské poľnohospodárstvo je v porovnaní s podobnými krajinami z Európskej únie, aj v porovnaní s Rumunskom, Bulharskom, Maltou či Fínskom, podľa ekonomických ukazovateľov najhoršie.

2. Dnes dovážame potraviny za viac ako 1 miliardu eur ročne, čo predstavuje takmer 200 eur na obyvateľa Slovenska.

3. Najviac potravín nedovážame z južnej Európy alebo z exotických krajín, ale z Nemecka, Českej republiky a z Poľska.

4. V krajinách EÚ (pôvodná EÚ-15) klesla zamestnanosť v agrosektore za uplynulých 20 rokov o 31 percent, Slovensko prišlo v rovnakom období až o 73 percent pracovných miest v poľnohospodárstve.

5. Nevyužitý potenciál slovenského poľnohospodárstva priamo alebo nepriamo zapríčiňuje 25% celkovej nezamestnanosti na Slovensku.

6. Priemerná dotácia na jedného zamestnaného v našom poľnohospodárstve je dvojnásobná v porovnaní s priemerom Európskej Únie.

7. Dotácia prepočítaná na jedno pracovné miesto v slovenskom poľnohospodárstve predstavovala v roku 2015 sumu 15-tisíc eur.

8.Tri najväčšie prepady v našej sebestačnosti nastali za vlád V. Mečiara (1996 - 98) a R. Fica (2006 - 08 a 2012 - 14). Svoju časť zodpovednosti však nesú všetky doterajšie vlády Slovenska.

Produkcia vybraných plodín a živočíšnych výrobkov na obyvateľa SR v roku 2016

( Obr. 9 - Potravinová sebestačnosť podľa FAO )

Posledné dostupné hodnotenie z roku 2010:

Najviac sebestačné štáty:

Najmenej sebestačné štáty:

Poradie

Štát

Miera v %

Poradie

Štát

Miera v %

1.

Argentína

273

1.

Nórsko

50,1

2.

Uruguay

232

2.

Belgicko

50.6

3.

Austrália

207

3.

Haiti

51

4.

Ukrajina

193

4.

Somálsko

52,4

5.

Nový Zéland

185

5.

Dominikánska Republika

53,8

6.

Kanada

183

6.

Zimbabwe

53,8

7.

Bulharsko

171

7.

Arménsko

53,9

8.

Maďarsko

162

8.

Holandsko

54,4

9.

Litva

149

9.

Panama

54,4

10.

Malajzia

145

10.

Sýria

56

Produkcia potravín vo svete

Väčšina štátov sveta produkuje menej ako 1 % potravín z celkovej produkcie potravín na svete. Najväčšími producentmi potravín na svete sú Čína a Spojené štáty americké́. Čína v priemere ročne vyprodukuje viac ako 18 % z celkovej svetovej produkcie. Tesne za ňou je USA s viac ako 15 % z celkovej svetovej produkcie potravín. Tieto dve krajiny sú́ veľmocami aj na globálnom potravinovom trhu.

Najväčším spotrebiteľom potravín na svete je Čína, spotrebuje dokonca viac ako vyprodukuje, je to viac ako 21 % z celkovej spotreby potravín na svete. Naopak, USA je síce veľkým producentom, ale spotrebuje o polovicu menej potravín ako vyprodukuje, ročná spotreba sa pohybuje okolo 6 %.

Štáty, ako napríklad Etiópia, Sudán, Keňa, Somálsko, vyprodukujú menej ako pol percenta zo svetovej produkcie potravín, ale spotrebujú takmer dvojnásobok. Chudobné a neúrodné Somálsko napríklad dlhoročne vyprodukuje len 0,03 % zo svetovej produkcie potravín.

Spojitosť existuje aj medzi rozlohou ornej pôdy na obyvateľa a hladom v danej krajine. Nie je tomu tak ale vo všetkých prípadoch. Napríklad, viacero krajín strednej a južnej Afriky má malú rozlohu ornej pôdy a vysokú́ zraniteľnosť hladom. Pričom viacero krajín ako napríklad Sudán, Južný́ Sudán, Zambia, či Stredoafrická́ republika má relatívne dostatok ornej pôdy na obyvateľa, ale stále čelí́ potravinovej neistote. Nestačí teda len veľká rozloha ornej pôdy ale dôležité́ je aj to, ako je využívaná́. Nedostatočné využívanie pôdy môže nastať vtedy, ak malý́ počet ľudí kontroluje obrovskú rozlohu pôdy, alebo keď malí roľníci nemajú́ dostatok zručností́, nástrojov, techniky, hnojív, osiva a iných nevyhnutných vstupov pre poľnohospodársku produkciu. Jedným z najväčších problémov pri produkcii potravín je vlastníctvo pôdy. Nevyvážené vlastníctvo pôdy môže viesť k situácii, že veľmi malá časť populácie (bohaté́ spoločnosti a veľkí́ podnikatelia) ovláda neprimeraný podiel kvalitnej poľnohospodárskej pôdy. Vysoký podiel tých, ktorí nevlastnia žiadnu pôdu, môže prispieť k rozšíreniu hladu, a to aj napriek tomu, že krajina ma adekvátnu rozlohu poľnohospodárskej pôdy (prípad Brazílie).

GMO

GMO je organizmus ktorého genetický materiál bol priamo zmenený. Je viacej spôsobov ako sa môže zmeniť, ale tie spôsoby sa dajú rozdeliť na dve kategórie: cielené, teda v rastline deaktivujeme alebo pridáme špecifický gén a náhodné, čiže získanie druhov, ktorých DNA bolo zmenené mutagénmi ako napríklad ožarovaním.

Teraz sa pozrime bližšie na rôzne spôsoby modifikovania DNA v organizmoch. Teplotný šok je jedna s používaných metód. Tento spôsob je používaný na narušenie bunkovej membrány aby bola priepustná pre DNA. Bunky do ktorých chceme vložiť DNA inkubujeme do roztoku s dvojmocnými katiónmi pri chladnej teplote. Potom ich vystavíme rýchlej a krátkej teplotnej zmene.

Bezpečnosť GMP sa určuje tzv. princípom substanciálnej rovnocennosti ktorý bol v roku 1993 pomenovaný organizáciou OECD (The organisation for Economic Co-operation and Development) ktorý bol akceptovaný úradmi FDA a EFSA.

Tento princíp znamená: „ak je nová potravina uznaná ako substanciálne rovnocenná v zložení a nutričných charakteristikách k existujúcej potravine, môže byť považovaná za rovnako bezpečnú ako konvenčná potravina.“

Legislatíva GMO v EÚ a na Slovensku

1. mája 2004 vstúpila aj u nás do platnosti nová legislatíva, ktorá prikazuje povinné označovanie geneticky modifikovaných potravín a krmív. Táto legislatíva tvrdí, že všetky výrobky, ktoré obsahujú, skladajú sa alebo sú vyrobené zo zložiek obsahujúcich viac ako 0, 9% geneticky modifikovaných organizmov musia byť označené. Toto opatrenie môže pomôcť ľuďom, ktorý sa z nejakých príčin GM potravinám vyhýbajú. Avšak oponenti aj tak kritizujú, že živočíšne výrobky ako mäso, mlieko, vajíčka zo zvierat kŕmených GM plodinami označené byť nemusia. Každá GM potravina, ktorú chce predajca uviesť na trh, musí spĺňať zdravotnú nezávadnosť. Takáto firma musí predložiť dokumentáciu, ktorej súčasťou musí byť vedecká štúdia zameraná na skúmanie bezpečnosti nového produktu. Takúto dokumentáciu potom študuje EFSA (Európsky úrad pre bezpečnosť potravín) a ten potom vydá odporúčanie pre Európsku komisiu. Oponenti kritizujú netransparentnosť takéhoto procesu, keďže dané vedecké štúdie nie sú zverejnené z dôvodu ,,obchodného tajomstva.” Kritici tiež poukazujú na krátke trvanie referenčných štúdii na laboratórnych zvieratách (do roku 2013 bola povinná dĺžka iba 17 dní pričom je zrejmé, že potenciálne zdravotné riziká GMO nie sú akútneho typu).

Môže GMO pomôcť riešiť hladomor?

GMO ako riešenie hladomoru je veľkým argumentom obhajcov GMO, predstavitelia biotechnologických firiem a poslanci PR firiem už 20 rokov upozorňujú na stále rastúcu populáciu ktorá by mala v roku 2050 presiahnuť 9 miliárd, a zároveň na stále znižujúci sa poľnohospodársky potenciál ktorý je dôsledkom narastajúcej urbanizácie. Podľa nich je to kríza ktorú môže vyriešiť iba geneticky modifikované plodiny (GMP). Ďalej sa pokúsim zistiť že či tieto predpoklady na schopnosti GMO sú skutočné.

Predpokladá sa že GMP môže pomôcť bojovať oproti hladomoru na základe týchto predpokladov: GMP má údajne vyššie poľnohospodárske výnosy za hektár ako bežné plodiny. Ďalšou je že veľké množstvo obyvateľstva hladuje kvôli nedostatku potravín. A teraz sa pozrieme, že či je to pravda.

Hneď na začiatku treba povedať že až 99% plodín je modifikovaných na vyššie výnosy na hektár. Takže mohli byť modifikované na odolnosť voči pesticídom. (najmä na herbicíd Roundup) alebo zabezpečenia ich produkciu samotnou rastlinou (insekticíd Bt). Problémom ale je že či táto modifikácia má väčší výnos na hektár. Dnešné štatistiky ale nedávajú jednoznačnú odpoveď lebo ako existuje veľa prípadov keď sa výnosy po použití GMP zvýšili tak aj naopak je veľa vedecky zdokumentovaných príkladov keď sa výnosy aj znížili. A to by sme mohli už si všimnúť veľký pokles počtu hladujúcich lebo sa používa už viac ako 20% GMP na orných pôdach na zemi. A podľa grafu dole k tomu nedochádza.

( Obr. 10 - Vývoj počtu hladujúcich osôb vo svete v období 1969 a 1971 až 2010 v miliónoch )

Ako vidno, po niekoľkých desiatok rokov sa počet hladujúcich znižoval, no avšak po roku 1997 sa začal zvyšovať, úplnou náhodou sa práve vtedy začali ekonomicky pestovať GMP. Samozrejme nechcem povedať že by GMP spôsobovali hladomor pretože je to o dosť viac komplikované ako sa na začiatku môže zdať. Na hladomor pôsobí o dosť viacej faktorov ako tie ktoré GMO pomáha vyriešiť.

Pesticídy a hnojiváČo sú to vlastne pesticídy?

Sú to chemické látky, ktoré sa využívajú najmä v poľnohospodárstve ale aj v lesoch a vo vodných prostrediach a sú určené na boj proti škodcom, chorobám a burine. Boli vytvorené, aby zabíjali alebo inak poškodzovali nežiadúce živé organizmy.

Prečo sa začali pesticídy používať?

Odkedy začal človek pestuje poľnohospodárske a okrasné rastliny, bojuje s veľkým množstvom pre rastliny škodlivými živými organizmami zo všetkých oblastí, či sú to rastliny alebo živočíchy. V súčasnosti sa škody spôsobené týmito živými organizmami šplhajú až do niekoľko stoviek miliárd eur. Tieto živé organizmy sa podieľajú na znehodnotení obrovskej časti úrody svojimi výlučkami, na chuti, na sfarbovaní a na ostatných znepríjemňujúcich účinkoch. Obrovské škody pre poľnohospodárov predstavujú škody spôsobené množstvom veľmi ťažko viditeľných bylinožravých vírusov a baktérií, ktorých tu máme nespočetné množstvo a napádajú rastliny v obrovských počtoch. Vedci zistili, že až deväťdesiat percent ľudí by v súčasnosti na svete hladovalo, keby nebolo zbraní proti nežiadúcim živočíchom, ktoré ľudia majú vo forme biocídov a pesticídov.

Rozdelenie pesticídov

Pesticídy sa rozdeľujú podľa toho, aké živé organizmy ničia. Rozdeľujeme ich do troch hlavných skupín:

a) insekticídy a akaricídy – proti hmyzu a roztočom

b) herbicídy – proti burinám

c) fungicídy – proti hubám

Insekticídy

Insekticídy z latinského insecta – hmyz, sú chemické prípravky na likvidáciu nežiadúceho hmyzu. Rozdeľujeme ich podľa viacerých kritérií.

Podľa toho na akú vývojovú skupinu pôsobia ich delíme na:

I. Ovicídy – látky namierený proti hmyzu v štádiu vajec

II. Larvycídy – látky na boj proti hmyzu v štádiu lariev alebo v štádiu húseníc

III. Imagocídy – látky, ktoré ničia už dospelí hmyz

Podľa fyziologického účinku ich delíme na:

I. plazmatické

II. leptavé

III. nervové

IV. dýchacie

Podľa spôsobu vnikania do tela hmyzu ich delíme na:

I. dotykové – začnú pôsobiť po kontakte s hmyzom

II. perorálne – zahryznutím hmyzu do časti rastliny, na ktorej bol aplikovaný insekticíd

III. dýchacie – vniknú vdychom do tela hmyzu

Z chemického hľadiska ich možno rozdeliť na:

I. chlórované uhľovodíky – hromadia sa v žiočíšnom organizme a je to napr. DDT

II. organofosfáty - sú to estery kyseliny fosforečnej a jej tioderivátov, v súčasnosti sa používajú najviac

III. Karbamáty - estery kyseliny karbamovej, používajú sa už pomenej

Významné insekticídy

DDT – celým názvom dichlórdifenyltrichlóretán.

DDT bolo prvýkrát použité už v 19. storočí konkrétne v roku 1874, avšak jeho insekticídne účinky objavil až v 20.storočí, v roku 1939 švajčiarsky chemik Paul Hermann Müller. Od druhej svetovej vojny bolo DDT hromadne používané ako prípravok proti škodlivému hmyzu v poľnohospodárstve, ale predovšetkým na likvidáciu komárov a moskytov v tropických krajinách.

Na človeka nepôsobí priaznivo. Pri akútnom zasiahnutí pôsobí na centrálnu nervovú sústavu, vyvoláva kŕče a končí obrnou dýchania. Akútna inhalácia spôsobuje bronchitídu, pri chronickej otrave sa prejavujú zmeny krvného obrazu. DDT sa dobre rozpúšťa v tukoch. U DDT bola preukázaná karcinogenita a mutagenita. Vo väčšine krajín je zakázané okrem pár krajín v Afrike a Ázii, kde sa používa ako prostriedok na boj proti malárii.

Tento známy kontaktný insekticíd bol zakázaný, pretože sa zistilo, že sa vo veľkom množstve hromadí v ľudskom organizme. Najviac sa používal počas bojov proti malárií. Jeho ročná spotreba sa pohybovala okolo 400 000 ton. Tento insekticíd tiež pomohol zlikvidovať závažné ochorenia ako týfus, spavú chorobu, žltú zimnicu, leishmaniózu, filariózu a horúčku skalistých hôr. Dva roky po jeho objavení bola objavená iná účinná látka na boj proti škodcom takzvaný Lindan - HCH (hexachlórcyklohexán).

Lindan – celým názvom (HCH - hexachlórcyklohexán)

Ďalším významným insekticídom je ako som už vyššie spomínal Lindan. Po objavení lindanu sa obmedzilo používanie DDT a prešlo sa na HCH. Lindan je vlastne chlóroorganický insekticíd. Je to biely kryštalický prášok bez zápachu. Dobre sa rozpúšťa v organických rozpúšťadlách a v tukoch. Je chemicky stabilný. Vďaka jeho vlastnostiam ho často porovnávaný s vyššie spomínaným DDT, ale oproti DDT sa lepšie rozpúšťa vo vode. K výrobe Lindanu sa viaže mnoho látok. Napríklad chlór, benzén, fenoly, polychlorované dibenzodioxiny alebo hexachlorbenzén. Využívame ho na ochranu koreňov a listov rastlín na ochranu osiva všetkých bežných poľnohospodárskych plodín, ale aj na ošetrovanie dreva, vlny a bavlny ale aj chlievov, ktoré ohrozujú parazity. Používa sa tiež v lekárnictve napríklad vo forme šampónov proti všiam. V Indii bol dokonca odporučený k použitiu proti šíreniu malárie ako najlacnejšia adekvátna náhrada za DDT. Vo svetovej medicíne sa prípravky Jacutin a Skabicid obsahujúce Lindan požívajú na liečenie svrabu. Pôsobí veľmi intenzívne na hmyz. Hmyz zasiahnutý Lindanom ostáva paralyzovaný, stráca orientáciu a umiera.

Na človeka pôsobí veľmi negatívne. Lindan zanecháva na človeku rad akútnych i trvalých účinkov na naše zdravie. Do ľudského organizmu sa dostáva pomocou vdychovania alebo dotykom s ľudskou kožou. Taktiež veľmi dráždi oči a zasahuje centrálnu nervovú sústavu. Veľmi často dokáže poškodiť hormonálny systém človeka. Pri Dlhodobom styku s Lindanom sa začne prejavovať cirhóza pečene, alebo chronická hepatitída. Vystavenie nižším koncentráciám Lindanu spôsobuje bolesti hlavy, podráždenie sliznice či celkové oslabenie svalov, zvracanie a kŕče. Smrteľná dávka pre zdravého dospelého človeka je polovica čajovej lyžičky (0,7 - 1,4 g). Najviac Lindanu prijímame v cereáliách, červenom mäse a v paradajkách.

V súčasnosti sa Lindan vyrába už iba v Indii, Číne a v Rumunsku. Používanie Lindanu sa taktiež zakázalo. V 17. krajinách sa úplne zakázalo a v 20. krajinách sa jeho používanie obmedzilo.

Fungicídy

Fungicídy z latinského fungi – huby, je to skupina pesticídov, ktoré sa používajú na ochranu a ničenie húb poškodzujúcich rastliny. Používame ich vo forme postrekov, popraškov a aerosólov. Najviac sú používané na ochranu poľnohospodárskych rastlín, dreva, kože,... . Fungujú tak, že pôsobia na podhubie parazitických húb alebo zabraňujú vyklíčeniu ich výtrusov. Väčšinou sa používajú ako preventívna ochrana. Ak použijeme vyššiu koncentráciu fungicídov na rastliny, zničia okrem húb aj samotné rastliny.

Delenie fungicídov podľa účinnej látky:

I. Anorganické

II. Organické

Anorganické fungicídy

I. Meďnaté

II. Sírnaté

III. Ortuťnaté – sú zakázané už dlhú dobu.

Meďnaté fungicídy

Pôsobia na veľa parazitických húb, okrem par skupín medzi ktoré patrí napríklad skupina múčnatiek. Používajú sa najmä vo forme postrekov a popraškov a sú využívané zväčša na preventívnu ochranu ale aj na zákroky pri začiatočnom napadnutí rastliny. V praxi sa často využívajú v záhradníctvach a účinkujú na väčšinu chorôb na záhradných plodinách ako napríklad : plazmopara viniča hroznorodého, fytoftóra rajčín, zeleru, ... . Používané prípravky sú, Kuprikol, Niroxyd, Vitigran conc, Cupravit blau, ...

Sírne fungicídy

Sú to chemické prípravky, ktorých hlavná účinná látka je síra, ktorá je buď vo forme elementárnej alebo vo forme rozpustných anorganických zlúčenín síry. Aplikuje sa rovnako ako aj v prípade meďnatých fungicídov a to vo forme postrekov alebo popraškov. Tieto fungicídy sú veľmi účinne proti hubám zo skupiny múčnatiek ale dokážu zničiť aj niektoré iné hubové ochorenia. Používajú sa najmä prípravky Polybarit, Sulka, Thiovit a veľa daľších.

Organické fungicídy

Poznáme aj skupinu organických fugicídov, ktoré začínajú pomaly nahrádzať doteraz používane anorganické fungicídy. Avšak majú jednu veľkú nevýhodu a tou je, že väčšina z nich pôsobí len na určitý druh parazitických húb. Patria sem prípravky Acrex 50 W, Benlate, Fundazol a mnohé ďaľšie.

Herbicídy

Herbicídy z latinského herba – rastlina, sú chemické látky, ktoré zabraňujú rastu nežiadúcich rastlín čiže buriny.

Herbicídy delíme na:

I. Selektívne – sú to prostriedky, ktoré ničia len určitú burinu,

II. Totálne – sú to prostriedky, ktoré ničia všetky druhy rastlín

Herbicídy ničia burinu tak, že ťažia z jej vlastného rastu. V dnešnej dobe sú používané chemické látky, ktoré majú správanie ako hormóny buriny a tým vyprovokujú veľmi rýchly rast buriny, ktorý burinu vyčerpá a burina zahynie omnoho skôr. Medzi najpoužívanejšie herbicídy patria MCPA a 2,4-D. Tieto dva herbicídy sú selektívne a ničia rastliny so širokýi listami.

Vplyv pesticídov na človeka a živé organizmy

Pesticídy dokážu spôsobiť ľuďom aj veľké zdravotné problémy ako je napríklad rakovina, môžu poškodiť nervovú ale aj hormonálnu sústavu čo vedie k poškodeniu genetického materiálu, na celej Zemi sú kontaminované vodné toky a pramene, kontaminujú dážď alebo aj sneh a dokonca ničia aj ozónovú vrstvu. Nepoškodzujú len živočíchy na ktoré sú určené ale aj iné živé organizmy a tým narúšajú sieť biologických interakcií, ktorá spája rastliny a živočíchy navzájom.

Pôda, pôdohospodárstvo a výživa rastlín

Toto je oblasť do ktorej v minulom storočí veľmi zasiahla chémia. Kvôli intenzívnemu pestovaniu rastlín sa vyčerpáva pôda, na ktorej sa pestuje. V minulosti to ľudia riešili tak, že nechali odpočinúť pôdu. Novou alternatívou sa stalo v minulom storočí doplnenie živín do pôdy pomocou maštaľného hnoja a prvý krát aj umelými hnojivami.

Prvky, nevyhnutné pre zdravé rastliny

Všetky rastliny čerpajú živiny potrebné pre ich život z pôdy. Rastliny sa skladajú najmä z polysacharidov, ktoré sú z uhlíka, vodíka a kyslíka. Tieto prvky získavajú rastliny pomocou oxidu uhličitého a vody. Pôda v ktorej žijú im poskytuje aj veľa ďalších prvkov, ktoré sú nevyhnutné pre ich živobytie a zdravie. K rastlinám sa tieto prvky dostavajú v podobách zlúčenín rozpustných vo vode . Tri základne výživové prvky, ktoré získava rastlina z pôdy sú:

I. dusík,

II. fosfor,

III. draslík.

Dusík

Je základnou a podstatnou zložkou najmä bielkovín, enzýmov ale aj chlorofylu. Podporuje rast výhonkov a tvorbu zelenej listovej hmoty. Ak ma rastlina nedostatok dusíka začnú jej listy žltnúť, rastlina prestane správne rásť a týmto dôsledkom zostanú nízke a sú veľmi neúrodné. Ak ma rastlina poruchu tvorby bielkovín dusík sa v nej začne hromadiť v dusičnanovej forme, ktorá je nežiadúca. Dusík sa do potrebnej vodorozpustnej formy dostáva procesom ktorý nazývame fixácia dusíka. Tú možno dosiahnuť dvomi spôsobmi a to pri búrke pomocou bleskov, kde vzniká obrovské množstvo energie na oxidáciu dusíka. Druhým spôsobom je redukovanie dusíka na amoniak, čo dokážu niektoré baktérie žijúce v pôde alebo aj huby a sinice.

Fosfor

Je nevyhnutná jeho prítomnosť k tomu, aby mohlo prebiehať hromadenie, prenos a uvoľňovanie energie. Fosfor je užitočný aj pri rýchlejšom zretí plodov, podpore tvorby koreňového systému a pomáha rastlinám odolať nízkym teplotám. Jeho nedostatok spôsobuje presne to isté čo aj pri draslíku čo je zaostávanie v raste a veľmi malá úrodnosť rastliny.

Draslík

Je nevyhnutný pri biochemických procesoch, zvyšuje odolnosť rastlín voči chorobám a ovplyvňuje vodný režim rastliny. Ak ho má rastlina nedostatok zosychajú mladé výhonky rastliny, plody sú malé a bez chuti a ich trvanlivosť je o veľa nižšia.

Pre to aby rastlina správne rástla potrebuje aj prítomnosť iných prvkov a týmto sa dostávam k druhej trojici prvkov a to sú:

I. vápnik,

II. síra,

III. horčík.

Vápnik

Je nevyhnutný pre výživu pôdy, pôsobí klade na rast a funkciu koreňového systému, tiež prispieva k neutralizácií kyslej pôdy a k opeľovaniu rastlín. Ióny vápnika sú potrebné k budovaniu bunkových stien. Ak m rastlina nedostatok vápnika prejavuje sa to tak, že korene začnú hniť a odumierať a pri kôstkovom ovocí dokonca spôsobuje rakovinu. Naopak nadbytok železa spôsobuje, že rastlina nemá toľko železa a tým vzniká ochorenie nazývané chloróza.

Síra

Tento prvok je nevyhnutný pre syntézu bielkovín. Síra je súčasťou mnohých aminokyselín. Taktiež je súčasťou aj rastlinných olejov vitamínov. Jej nedostatok sa prejavuje skoro rovnako ako pri dusíku nadbytok síry môžeme pozorovať najčastejšie pri ihličnanoch, ktoré môžu byť poškodené vplyvom atmosférického spadu blízko priemyselných zdrojov.

Horčík

Je nevyhnutný pre fotosyntézu, pretože sa nachádza v chlorofyle. Jeho nedostatok sa prejavuje ako aj pri vápniku chlorózou. Prebytok horčíka sa odzrkadlí na výhonkoch a koreňoch.

Ďalej sa v rastlinách nachádza ďalších osem prvkov, ktoré sa nachádzajú v rastlinách len v malých množstvách ale aj tak sú veľmi potrebné. Ide konkrétne o bór, meď, železo, mangán, nikel, zinok, chlór a molybdén. Tieto prvky plnia v telách rastlín veľa dôležitých funkcií. Podieľajú sa na stavbe chlorofylu ( železo, meď ), ďalej slúžia pri tvorbe enzýmov a ich činnosti ( železo, mangán, zinok ) a urýchľujú priebeh chemických a biochemických reakcií ( železo, bór, mangán, molybdén ). Takzvané predávkovanie môže viesť k závažným poškodeniam.

Spôsoby využitia hnojív

Spôsobov akými môžeme hnojiť je veľa. Závisí to od druhu plodiny, formy hnojiva, pôdnych a poveternostných podmienok. Rastliny prijímajú hnojivá cez listy alebo korene. Spôsoby hnojenia môžeme rozdeliť na: hnojenie do pôdy a hnojenie na rastliny. V oboch týchto prípadoch je podmienkou veľmi dobrá rozpustnosť živín vo vode. Do pôdy hnojíme pred výsadbou rozhodením tuhého hnojiva na záhone alebo počas vegetačného obdobia.

Extenzívne a intenzívne poľnohospodárstvo

Extenzívne poľnohospodárstvo je hospodárenie, ktoré vyžaduje veľkú výmeru poľnohospodárskej pôdy. Preto pri tomto type dochádza k celkovému zvyšovaniu výnosov tým, že rozširujeme poľnohospodárske pôdy. K tomuto spôsobu patrí aj typické striedanie plodín a využitie tradičných starostlivostí o pôdu.

Intenzívne poľnohospodárstvo je známe zvyšovaním výnosov pomocou mechanizácie a využitím chemických postrekov. Nepotrebuje takú veľkú plochu na pestovanie ako extenzívne. Pri tomto poľnohospodárstve sa využíva veľmi veľa moderných spôsobov a chemických prípravkov, aby udržali pôdu čo najvýnosnejšiu.

Dokáže vegetariánstvo prispieť v boji proti hladomoru?

Mnoho ľudí obhajuje obidve najväčšie strany tejto otázky, teda tí ktorý sú veria že vegetariánstvo môže pomôcť a tí ktorý tomu neveria. Rozhodol som sa neuviesť ideálne stanovisko ale skôr pozitívne veci ohľadom vzťahu vegetariánstva s bojom proti hladomoru a negatívne.

Začnime s pozitívnymi faktormi: Okolo 80% pestovnej pôdy na svete sa využíva na kŕmenie dobytku. Ak by sa táto pôda využívala na pestovanie rastlín pre ľudí tak by sa dokázalo vytvoriť o dosť viacej jedla pre tých, ktorý hladujú.

A teraz prejdime na negatívne faktory: Vegetariánska diéta nedokáže ľudskému telu dodať niektoré nutné látky ako napríklad vitamín B12. Ľudské telo prirodzene skladuje túto zlúčeninu na využitie v časoch keď jej nemá dostatočne dodanú alebo na stresové situácie. Jedna z nich je napríklad tehotenstvo a kojenie u matiek. Bolo dokázané, že u matiek ktoré mali nedostatok vitamínu B12, ktorý pomáha vyvíjať nervový systém, sa deti rodili s nižšou pôrodnou hmotnosťou, a s poruchami reprodukčného traktu.

Vertikálne poľnohospodárstvo

Vertikálne poľnohospodárstvo je nový typ poľnohospodárstva, ktorý je úspornejší oproti klasickému poľnohospodárstvu a taktiež sú plodiny pestované týmto spôsobom viac chránené voči klimatickým zmenám, faktorom prostredia alebo škodcom.

Čo sa myslí pod pojmom vertikálne poľnohospodárstvo? Je to pestovanie rôznych plodín, najmä ovocia a zeleniny vo výškových budovách, v ktorých bude viac sekcií napodobňujúcich rôzne klímy, aby sa niektoré plodiny nemuseli dovážať z ďaleka. Takéto budovy by mali ročne nasýtiť niekoľko desiatok až stovák tisíc obyvateľov.

V dnešnej dobe nám rýchlo pribúdajú metropolitné oblasti a ubúda nám miesto na plantáže s plodinami, a aj preto by bolo toto riešenie výhodné. Práve prebiehajú dva projekty vertikálneho poľnohospodárstva v meste Las Vegas a v Toronte. Predchodcom týchto mrakodrapov ja podzemná farma v Japonsku, Tokiu s názvom Pasona O2, ktorá funguje od roku 2005.

OrganizácieFAO

FAO je skratka organizácie s názvom Food and Agriculture Organization of the United Nations, po slovensky Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo. Je to internacionálna organizácia zaoberajúca sa a bojujúca proti hladu. Ich cieľom je zabezpečiť dostatok kvalitného jedla pre všetkých ľudí a tým ukončiť hlad vo svete. Súčasťou FAO je 194 krajín a organizácia pracuje v 130 rôznych krajinách. FAO sídli ( má centrálu ) v Ríme, ale pobočky má rozmiestnené po celom svete.

FAO bolo založené v roku 1945 a jeho prvé stretnutie sa konalo v Kanade. Už o rok na to sa konalo prvé veľké zasadnutie až so 70 vládami, na ktorom sa rozprávalo o kríze hladu. Taktiež v roku 1946 urobilo FAO prvý svetový dotazník ohľadom kvality jedla vo svete. Nebol veľmi presný podľa štandardov, ktoré máme dnes, ale vytvoril prvú mienku o hlade vo svete. V roku 1951 sa rozhodlo, že centrum FAO bude v Ríme. Počas ďalších rokov začalo FAO viac programov a kampaní na pomoc hladujúcim a na pomoc s poľnohospodárstvom. V 1977 zistilo, že 25 až 50% detí je podvyživených. V 1979 na konferencii zaviedli svetový deň jedla, ktorí je šestnásteho októbra, ako pocta založenia tejto organizácie v ten dátum. V 1986 bol založený FAOSTAT, čo sa dodnes považuje za najdôveryhodnejší zdroj štatistík ohľadom hladu a poľnohospodárstva. V roku 2000 FAO vytvorí stratégiu na eliminovanie dlhodobého hladu v rohu Afriky, čo je označenie pre východnú Afriku, teda štát Somálsko a okolie. Taktiež FAO v roku 2006 uzavrie spojenectvo s organizáciou zameranou na zdravie zvierat, aby napomohli k zastaveniu šírení chorôb medzi zvieratami. O dva roky na to zorganizovala konferenciu, v ktorej sa riešil dopad klimatickej zmeny na potravinovú bezpečnosť a cenu potravín na trhu. V roku 2010 po záplavách v Pakistane poslalo FAO pšeničné zrná pól miliónom farmárskych rodín a taktiež poskytlo lieky a jedlo pre zvieratá. 20. Mája 2018 bol prvý svetové deň včiel, ktorý upozorňuje na ich dôležitosť vo svete. Tento rok ( 2020 ) vyhlásilo FAO za medzinárodný rok zdravia rastlín, ktorý má poukázať na to, ako môžu rastliny dopomôcť k ukončeniu hladu a pomáhať environmentu.

( Obr. 11 a Obr. 12)

SAVE FOOD je globálna iniciatíva FAO-a, ktorá sa venuje vyhadzovaniu jedla. Pod túto iniciatívu patrí veľa organizácií z celého sveta.

WFP

World food programme, po slovensky Svetový potravinový program je organizácia, ktorá tento rok ( 2020 ) získala Nobelovu cenu za mier. WFP je dôležitou organizáciou poskytujúcou humanitárnu potravinovú pomoc. Nobelova cena jej bola udelená, kvôli úsiliu k zlepšeniu situácie s hladom, ako aj prispievanie k mieru v oblastiach s konfliktom a kvôli snahe zabraňovať využitie hladu ako zbrane vo vojnovom konflikte.

Free food

Táto organizácia sa zaoberá témou plytvania jedla. Medzi ich aktivity patria rôzne eventy, na ktorých varia jedlo pre nocľahárne a bezdomovcov z potravín, ktoré by sa inak vyhodené. Bojujú za zmenu zákona o potravinách, kde bolo aj vďaka ich petícii uzákonené, že potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti môžu byť použité na charitatívne účely.

V Bratislave zriadili tiež verejné chladničky, do ktorých mohli ľudia dávať jedlo a sociálne slabší obyvatelia si ho mohli brať, projekt však nebolo možné realizovať trvalo, na konci minulého roka zriadili v meste prvú komunitnú chladničku.

( Obr. 13 )

INTEGRA

Je to Slovenska organizácia ktorá pomáha rodinám v Afrike. Slováci zatiaľ prispel sumou 26 300 eur na podporu šitia rúšok a zabezpečenie jedla pre najchudobnejšie rodiny v Keni aj Etiópii, ktoré hladujú v dôsledku pandémie koronavírusu. Dary sa použili na nákup základných potravín ako je ryža, múka, olej, cukor, čaj. Ľudia dostali aj mydlo a rúško. Pomoc dostalo vyše 250 rodín s deťmi, čo je viac ako 1300 osôb. Ich počet však každým dňom rastie. V Keni je aj za normálnych okolností bez práce takmer každý druhý človek, teraz je to ešte horšie. Firmy, obchody sú zatvorené, pohyb osôb obmedzený, nie je možné si zohnať ani príležitostnú prácu. Práve tou sa živili mnohí chudobní ľudia. O žehlenie či upratovanie v domoch bohatých nie je záujem lebo sa obávajú nákazy Podobne je na tom Etiópia, ktorá je mimoriadne ohrozenou krajinou aj kvôli suchu.

MARY'S MEALS

Je to organizácia ktorá pomáha osemnástim krajinám finančne ale aj tak že im poskytuje jedlo aj keď sami niekedy Slováci nie sú v najlepších podmienkach. Mary's meals je charitatívne dielo, ktoré spája stravovanie detí so vzdelaním na školách v ich vlastnej krajine a komunite. Poskytuje chudobným deťom jedno jedlo denne v mieste ich vzdelávania.

Mnoho z detí v rozvojových krajinách nemôže pre chudobu a hlad pravidelne chodiť do školy a tak musia od mala pracovať, žobrať alebo sa pre hlad nemôžu v škole sústrediť. Školské jedálne nie sú v týchto oblastiach bežné a vďaka poskytnutému jedlu deti dostanú pravidelnú stravu a možnosť získať vzdelanie.

( Obr. 14 )

Zachraň jídlo

Zachraň jídlo je česká organizácia, ktorá informuje o plytvaní a snaží sa o jeho zníženie. Taktiež usporadúva rôzne akcie, kde ukazuje ľuďom, čo môžu urobiť z jedla, ktoré by inak vyhodili. Jedna sa volala Hostina pro tisíc, pri ktorej navarili z 450 kg potravín, ktoré by inak skončili v koši, jedlo pre tisíc ľudí. Taktiež usporiadali trh nazvaný Tisíc kilo, kde za symbolickú cenu predávali zeleninu, ktorá nebola dostatočne estetická na predaj.

( Obr. 15 )

Tesco

Tesco je potravinový reťazec, ktorý je veľmi pokrokový, čo sa týka neplytvania potravín. Koncom roka 2019 sa stal prvým potravinovým reťazcom na Slovensku, ktoré daruje potraviny z každej svojej predajne. Potraviny, ktoré darujú sú buď čerstvé potraviny, ktoré sú nepredajné, alebo trvácne potraviny.

V decembri 2019 taktiež Tesco urobilo zbierku, v ktorej darovali trvácne potraviny ľuďom v núdzi. Podarilo sa im vyzbierať až 171 ton potravín za 260-tisíc eur. Táto zbierka sa konala po celom Slovensku v 120 obchodoch a medzi potraviny, ktoré sa najviac darovali patrí múka, cestoviny, konzervy a cukor.

Tesco ako prvé taktiež začalo uverejňovať koľko odpadu vyprodukovali a koľko potravín darovali a na aké účely.

( Obr. 16 )

( Obr. 17 )

Záver

V tomto dokumente sme skúmali problematiku hladu vo svete. Cieľom nášho projektu bolo informovať ľudí o hladomore a jeho riešeniach. Zistili sme, že hladujúcim ľudom a oblastiam sa dá pomôcť viacerými spôsobmi a prispieť k boju proti hladu s hocikadiaľ vo svete. My sme dospeli k tomu, že väčšina hladujúcich nemá dostatok jedla kvôli zlému poľnohospodárstvu a že najlepšie vieme pomôcť ľuďom, ktorý hladujú priamo na miestach kde žijeme.

Hladomor je jeden s najhlavnejších problémov Zeme a tak sa ho musíme snažiť vyriešiť čo najrýchlejšie. Aj keď známymi riešeniami hladu sa ho nevieme kompletne zbaviť dokážeme ho drasticky zmierniť.

Bibliografia

Šarmír, Igor: Sú GMO riešením hladu vo svete? In: http://www.sppk.sk/ [ online ] [cit. 2020. 9. 17. ] http://www.sppk.sk/clanok/845/

Šarmír, Igor: Na akom základe je schválená “bezpečnosť” GMO potravín. In: https://www.vsetkoogmo.sk/ [ online ] [cit. 2020. 9. 27. ] https://www.vsetkoogmo.sk/index.php/co-je-to-gmo/

Anonym: Tesco bojuje proti potravinovému odpadu, znížilo ho už o 71%. In: odpady-portal [online] [cit. 2020-9-29]. Dostupné: https://www.odpady-portal.sk/Znacka/344/darovanie%20potrav%C3%ADn.aspx

Loukota, Ladislav: 4 nejhorší hladomory v historii. Co za ne mohlo? In: Prima zoom magazín [online] [cit. 2020-9-30]. Dostupné: https://zoommagazin.iprima.cz/historie/4-nejhorsi-hladomory-v-historii-co-za-ne-mohlo

Anonym: Veľký hlad v Írsku - príbeh o smrti a vysťahovalectve. In: https://wol.jw.org/sk/wol/h/r38/lp-v [online] [cit. 2020-9-30]. Dostupné: https://wol.jw.org/sk/wol/d/r38/lp-v/102002726

Ďurana, Richard: Vertikálne poľnohospodárstvo. In: Iness [online] [cit. 2020-10-13] Dostupné: https://www.iness.sk/sk/stranka/999-Vertikalne-polnohospodarstvo

Anonym: Hlad. In: cs.wikipedia.org [ online ] [cit. 2020-10-14] Dostupné: https://cs.wikipedia.org/wiki/Hlad/

Onderčanin, Lukáš: Nobelovu cenu za mier získal Svetový potravinový program. In: www.svet.sme.sk [ online ] [cit. 2020-10-15] Dostupné: https://svet.sme.sk/c/22506427/nobelova-cena-za-mier-2020-vitaz-svetovy-potravinovy-program.html

Anonym: Degradácia. In: envirozataze.enviroportal.sk [ online ] [cit. 2020-10-15] Dostupné: https://envirozataze.enviroportal.sk/AtlasSanMetod/Leto/WordDocuments/gloss_degradciapdy.htm

Anonym: Púštne kobylky - nové riziká vzhľadom na zmenu klímy. In: slo.sciences-world.com [ online ] [cit. 2020-9-21] Dostupné: https://slo.sciences-world.com/desert-locusts-new-risks-light-climate-change-52854

Salayová, Veronika: Púštne kobylky môžu spôsobiť humanitárnu katastrofu. In: www.imeteo.sk [ online ] [cit. 2020-9-21] Dostupné: https://www.imeteo.sk/clanok/pustne-kobylky-mozu-sposobit-humanitarnu-katastrofu

Anonym: Do Európy mieria púštne kobylky. In: dnes24.sk [ online ] [cit. 2020-9-21] Dostupné: https://www.dnes24.sk/do-europy-mieria-pustne-kobylky-invazia-moze-sposobit-katastrofu-366927

Anonym: Plytvanie potravinami a čo s tým? In: globalnevzdelavanie.sk [ online ] [cit. 2020-9-19] Dostupné: https://globalnevzdelavanie.sk/plytvanie-potravinami-a-co-s-tym/

Anonym: Znížme plytvanie potravinami. In: refreshcoe.eu [ online ] [cit. 2020-9-19] Dostupné: http://www.refreshcoe.eu/wp-content/uploads/2017/06/FT-SK.pdf

Anonym: Plytvanie Novinky. In: zachranjidlo.cz [ online ] [cit. 2020-9-19] Dostupné: https://zachranjidlo.cz/novinky/

Anonym: V Praze u Národního divadla vyroste netradiční trh. Podávat sa bude “nehezká” zelenina. In: ekolist.cz [ online ] [cit. 2020-9-19] Dostupné: https://ekolist.cz/cz/zpravodajstvi/zpravy/trznice-vyroste-u-narodniho-divadla-upozorni-na-zbytecne-vyhazovani-zeleniny

Anonym: A short history of FAO. In: http://www.fao.org/home/en/ [ online ] [cit. 2020-9-27] Dostupné: http://www.fao.org/about/en/

Jurášek, Dalibor: Odlesňovanie (deforestácia): pralesy na pokraji - príčiny a dôsledky. In: https://ippr.sk/ [ online ] [cit. 2020-10-16] Dostupné: https://ippr.sk/s/215-odlesnovanie-deforestacia-pralesy-na-pokraji-priciny-a-dosledky

Mydlová, Anna. Tolmáči, Ladislav: Hlad vo svete a jeho príčiny. In: geografia.science.upjs.sk [ online ] [cit. 2020-9-16] Dostupné: https://geografia.science.upjs.sk/images/geographia_cassoviensis/articles/GC-2013-7-1/11_Mydlova_Tolmaci.pdf

Anonym: Pesticídy. In: Ťaháky-Referáty [ online ] [cit. 2020-10-7]. Dostupné: https://referaty.aktuality.sk/pesticidy/referat-17691

Anonym: Pesticídy. In: Referáty.sk [ online ] [cit. 2020-10-7]. Dostupné: https://referaty.centrum.sk/prirodne-vedy/chemia/36709/pesticidy

Resetar, Samuel: Fungicídy. In: Ťaháky-Referáty [ online ] [cit. 2020-10-7]. Dostupné: https://referaty.aktuality.sk/fungicidy/referat-30828

TASR: Potravinová sebestačnosť Slovenska je najnižšia z EÚ. In: polnoinfo.sk [ online ] [cit. 2020-9-27] Dostupné: https://polnoinfo.sk/potravinova-sebestacnost-slovenska-je-najnizsia-v-eu/

Anonym: Produkcia potravín a hlad vo svete. In: ekologia.webnode.sk [ online ] [cit. 2020-9-27] Dostupné: https://ekologia.webnode.sk/news/produkcia-potravin-a-hlad-vo-svete/

Anonym: Potravinová bezpečnosť a sebestačnosť. In: www.opotravinach.sk [ online ] [cit. 2020-9-27] Dostupné: http://www.opotravinach.sk/app/webroot/files/science_files/68sebestacnost.pdf

Anonym: List of countries by food self-sufficiency rate. In: en.wikipedia.org [ online ] [cit. 2020-9-27] Dostupné: https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_food_self-sufficiency_rate

Anonym: Intenzívne a extenzívne poľnohospodárstvo – aký je medzi nimi rozdiel? In: Ematech [ online ] [cit. 2020-10-15]. Dostupné: https://www.ematech.sk/novinky/intenzivne-a-extenzivne-polnohospodarstvo-aky-je-medzi-nimi-rozdiel-212/

Fallon, Selly: Vegánstvo - pre a proti. In: www.kruhzivota.sk [ online ] [cit. 2020-10-19] Dostupné: https://www.kruhzivota.sk/veganstvo-pre-proti/

Lesay, Ivan: Smrť hladom vo svete blahobytu. In: cepa.priateliazeme.sk [ online ] [cit. 2020-9-27] Dostupné: https://cepa.priateliazeme.sk/nas-archiv/spravy/695-smr-hladom-vo-svete-blahobytu/

Kolarik, Alexandra: Plytvanie v číslach. In: free-food.sk [ online ] [cit. 2020-9-27] Dostupné: https://free-food.sk/problem/ake-su-statistiky/

Anonym: Daruj dobrý pocit a nakŕm 3 deti. In: www.unicef.sk [ online ] [cit. 2020-9-27] Dostupné: https://www.unicef.sk/clanky/409-daruj-dobry-pocit-a-nakrm-3-deti/

Anonym: Mary’s Meals: Milión jedál so Slovenska pre hladujúce deti vo svete. In: https://www.slovoplus.sk/ [ online ] [cit. 2020-9-27] Dostupné: https://www.slovoplus.sk/marys-meals-milion-jedal-zo-slovenska-pre-hladujuce-deti-vo-svete/

Resumé

V tomto projekte sme sa zaoberali hladom. Túto tému sme si vybrali lebo si myslíme, že hlad je veľký problém Zeme, ktorý sa dá zredukovať, ak sa mu ľudia budú viac venovať. Odpovedali sme na otázky: Dokážeme pomôcť ukončiť hlad? Kde sa hladuje? Kvôli čomu vzniká hlad? Ako vyzeral hlad v minulosti? Aké riešenia hladu poznáme? Sú efektívne?

Oboznámili sme sa s hlavnými príčinami hladu. Povedali sme si o znehodnocovaní pôdy, erózií a o extenzívnom a intenzívnom poľnohospodárstve a ako odlesňovanie stenčuje vrchnú úrodnú vrstvu pôdy. Taktiež o postupnom globálnom raste teploty a o veľkých suchách a ako vedia spôsobiť veľkoplošnú humanitárnu katastrofu. Rast populácie spôsobuje rýchle spotrebovanie a nedostatok potravín. Pozreli sme sa aj na vedľajšie príčiny hladu, medzi ktoré patria invázne druhy a plytvanie potravinami.

Našli sme si najväčšie hladomory v minulosti, ktoré sa odohrali v Írsku, na Ukrajine a v Číne. Pozerali sme sa na dôvod ich vzniku, ako dlho prebiehali a ako skončili. Hladomory mohli vnikať prírodnými faktormi, alebo rukou človeka. Najväčšie vznikali kvôli industrializácii a neúrodným obdobiam.

Poukázali sme na rôzne riešenia hladu vo svete. Dlhodobými riešeniami sú: využitie hnojív a pesticídov na zefektívnenie poľnohospodárstva a genetické modifikovanie plodín pre väčší výnos potravín. Experimentuje sa aj s vertikálnym poľnohospodárstvom ako s vedľajším riešením hladu. Existuje aj rýchla, náhla pomoc medzi ktorú patria organizácie a vegetariánstvo. Ale niektoré z týchto riešení hladomoru majú aj negatívne efekty na zdravie človeka a plnohodnotnosť pôdy.

Summary

In this project we discussed the topic of famine. We chose this because we think it is a big problem in today’s world and it could be reduced if people paid more attention to it. We answered these questions: Can we help end global hunger? Where is famine? Why does famine occur? What did famine look like in the past? What solutions do we know for famine? Are they effective?

We acquainted ourselves with the main reasons for famine. We talked about the devaluation of soil, erosion and about extensive and intensive agriculture and how deforestation is thinning the fertile layer of soil. We also talked about the increase in the average global temperature and about big droughts that could cause a huge humanitarian disaster. Population growth causes fast consumption and a shortage of food. We also looked at the secondary reasons for famine, which include invasive species and food wasting.

We found the biggest famines in history, which were in Ireland, Ukraine, and China. We looked at the reasoning behind them, how long they lasted and how they ended. Famines start because of natural factors or by human actions. The biggest ones started because of industrialization and an unfertile soil period.

We pointed out different solutions for famine in the world. Long-term solutions are: the usage of fertilizers and pesticides for more effective agriculture and genetically modified crops for a bigger food yield. There is an ongoing experimentation with vertical agriculture as a secondary solution for world hunger. There also exist quick and immediate solutions that aren't long-term, such as organizations and vegetarianism. Some of these solutions to famine have negative effects on the human body and the value of soil.

~ 2 ~