Dejiny práva na území Slovenska prednáška 27.11.2009

- na webe sú otázky a termíny na skúšku- 10 – 12 otázok - 36 bodov na E polovica otvorené otázky

Ochrana osobnostných práv- v stredoveku sa spájala s tzv. súkromnoprávnymi trestnými činmi, neodlišovalo sa verejné trestné právo- patrili sem: 1./ väčšie a menšie násilnosti a násilné tresty- boli namierené proti jednotlivcovi, voči jeho životu a zdraviu, ale aj voči jeho majetku, sprvoti boli stíhané v rámci krvnej pomsty, neskôr takzvaným vykúpením v podobe homágia (odškodnenie za smrť alebo ťažké ublíženie na zdraví, nahrádzalo výkon trestu smrti zaplatením istej finančnej čiastky ako odškodnenia, táto čiastka bola odstupňovaná podľa stavovskej príslušnosti od 400 zlatých – do 40 zlatých), v úprave násilných trestných činov došlo za vlády Mateja Korvína a za vlády Karola I. 1723, patrili k nim napr.: vražda, ublíženie na zdraví, zabratie šľachtického majetku, väznenie alebo neoprávnené zadržiavanie šľachtica2./ delikt ublíženia na cti- kto podvodom zaútočil na česť a vážnosť inej osoby – šľachtica, pričom daný skutok mohol byť spáchaný ústne, písomne ale aj hanlivým konaním, trest v najstaršej dobe - vyrezanie jazyka, neskôr zaplatenie pokuty3./ delikt zneužitia mena – larva- kto podvodom prijal cudzie meno alebo titul v snahe pripraviť daný subjekt o majetok a zdĺžiť ho, inak ho majetkovo alebo osobne poškodiť, trestom bolo večné poddanstvo4./ krivé obvinenie- kto nespravodlivo obvinil, napr. zažalovanie za dlhu, ktorý neexistoval, žaloval rovnakú vec pred dvomi súdmi alebo dvomi právnymi titulmi, trestom bola pokuta a strata procesnej veci5./ delikt zrada bratskej krvi- ten kto sa usiloval podvodom pripraviť o majetok svojich najbližších príbuzných, trestom bola infamie, strata rodových práv k rodinnému majetku a večné poddanstvo6./ listinné delikty- mali veľký význam alebo len listinami sa dalo právoa/ neoprávnené zadržiavanie listín – trestom bola pokuta a vydanie listinyb/ falšovanie listín – trestom bol trest smrti (Ján Litera)

Právnické osoby- v stredoveku bol neznámy, teoreticky pojem vzniká až v stredoveku v zmysle organizácií združení osôb alebo majetku, vytvorených za určitým účelom- patrili sem: a/ fundácie (dnešné nadácie) – dobročinný účelb/ obchodné spoločnosti a cechyc/ cirkev a jej korporácied/ mestá a obcee/ komitátyf/ kráľovské financie, erár

Vec- vymedzovalo ako hmotne vydelitelný vonkajšieho sveta- ich dôležitou vlastnosťou musela byť ovládateľnosť (nemohli byť neovládateľné prírodné živly)- základné delenie vecí:a/ hnuteľné (bolo ich možné prenášať z miesta na miesto bez poškodenia ich podstaty) a nehnuteľné (nie je ich možné preniesť)b/ zastupiteľné (druhovo určené – napr. peniaze) a nezastupiteľné (individuálne určené – vypožičaná vec, umelecké diela)c/ deliteľné (bez ekonomickej straty - peniaze) a nedeliteľné

Dejiny práva na území Slovenska prednáška 27.11.2009

d/ prípustné alebo vylúčené (bohoslužobné, veci v trestnom konaní a iné) v právnom obrate

Rodinné právo- spočiatku individualistická rodina (otec, matka, deti) v rámci rodinného nedielu = spoločenstvo príbuzných osôb, ktoré žilo spoločne z nedielneho rodinného majetku, vyskytovali sa dva druhya/ starootcovský nediel – na čele stará otecb/ nedielne bratstvo – rozhodoval najstarší brat- táto rodina sa uplatňovala v stredoveku aj popri individuálnom vlastníctve, mala vlastníctvo kolektívne, zánik nedielu sa vzťahoval na - z nedielu sa emancipovala individuálna rodina ale vzťahy k nemu zostali zachované- vyvinuli sa tri druhy príbuzenstva:1. pokrvné príbuzenstvo (ako dnes)- priama línia alebo bočná línia2. duchovné príbuzenstvo – založené krstom alebo birmovaním3. adopčné (osvojenie si)

MANŽELSTVO- po celý stredovek a novovek bolo ovplyvnené kánonickým právom- k zosvät. manželstva dochádza v 19. stor.1. zasnúbenie – predstavovalo zmluvu, ktorou si sľúbili uzatvorenie manželstva, vznikal žalovateľný návrh na uzatvorenie manželstva, poškodená strana mala nárok na odškodnenie, zasnúbenie predstavovalo zakazujúcu prekážku k uzatvoreniu iného manželstva2. manželstvo – chápeme ako zmluvu dospel stredovek pod vplyvom cirkvi, v súčasnosti sa upúšťa a presadzuje sa len o trvalom spoločenstve medzi ženou a mužom3. formy uzatvárania manželstva:a/ únos ženy – väčšinou nie pokrvnej príbuznej, spätná sankcia – zaplatenia pokuty rodine nevestyb/ dohoda o kúpe nevesty – bola uzatváraná hlavami oboch rodín aj za nevestu aj za ženícha, kúpna cena sa odovzdala otcovi nevesty, ktorý ju následne mohol použiť ako venoc/ zmluva o manželstve – dohoda medzi mužom a ženou o spoločnom živote a výchove detí- cirkev manželstvo spočiatku len požehnávala, manželstvo mohlo byť uzatvorené ktorýmkoľvek spôsobom- neskôr zakázaný únos ženy, a cirkev odmietala požehnávať manželstvám tajným (pred tvárou cirkvi a svedkami)4. hlášky – za účelom zabránenia manželských prekážokprekážky absolútne vylučujúce uzatvorenie manželstva- bigamia, pokrvné príbuzenstvo (v priamej línii bez obmedzenia, v bočnej línii po 4. stupeň)zakazujúce prekážky:- nespôsobili absolútny zákaz manželstva- posvätný čas: advent a veľký pôst, trvajúc snúbenecký vzťah s inou osobou5. zánik manželstva- smrť (neexistovalo vyhlásenie za mŕtveho), rozluka (rozlúčenie – zánik manželstva) alebo rozvod od stola a lože (zrušenie manželskej povinnosti žiť spolu, bez zániku manželstva)

- vzťahy medzi manželmi boli určené mocou manžela – manželská moc, otcovská moc- vzťahy medzi rodičmi a deťmi boli určené otcovskou mocou – výchova a život svojho potomka, preferenica mužských potomkov – zreteľné z dedičského práva, otcovskú moc nahrádzali - poručenstvo: podliehali mu deti, ktoré stratili otca, chlapci do 12 rokov, dievčatá do vydaja a choré osoby do vyzdravenia, považovalo sa za občiansku povinnosť a väčšinou rodinnú záležitosť – mužský príbuzní otca, matka nad svojimi deťmi, poručencom mohla byť osoba určená v testamente alebo vrchnosťou (neskôr poručenský úrad)- opatrovníctvo: nahrádzalo poručníctvo u dospelých ale nie plnoletých mužských potomkov od 12 do 24 rokov, vrchnosťou, testamentom alebo príbuzenstvom- osvojenie – adopcia: zabezpečenie prechodu majetku, zabezpečenia dediča najmä vo vymretí rodiny

Dejiny práva na území Slovenska prednáška 27.11.2009

a/ adopcia za synab/ adopcia za brata - adopciou vždy došlo k ... a adopcia platila len dovtedy kým sa nenarodil adoptívnemu zákonný dedič

- postavenie manželských (sa považovalo dieťa narodené do 6 mesiacov po uzatvorení manželstva a dieťa narodené do 10 mesiacov po zániku manželstva, tieto deti mali práva k otcovskému majetku) a nemanželských detí (svoje príbuzenstvo viazali len k matke, nemali žiadne práva ani k jeho osobe a ani k jeho majetku, ich postavenie bolo možné zmeniť legitimáciou – uznaním s tým, že sa na ňu vyžadoval súhlas zákonnej manželky)

- majetkové vzťahy medzi manželmi mali dva ciele:1. zaopatrovací (zaopatrovacia funkcia)- zabezpečenie dôstojného života vdovy po smrti manžela2. príspevková funkcia – alimentačná- finančná pomoc a podpora manželky po zániku manželstva

- medzi základné inštitúty patrí:a/ spolunadobudnutý majetok počas manželstva - platí len pre mešťanov a poddaných u šľachticov nie- bol to majetok nadobudnutý za trvania manželstva za trvania manželstva, určený pri zániku manželstva, odrátaním osobitného výlučného majetku z každej z manželských stránb/ osobitný výlučný majetok- bol majetok získaný z jednou z manželských strán pred uzatvorením manželstva alebo majetok získaný počas manželstva: dedenie, odkaz, darovanie- do tohto majetku patrili aj veci (zbrane, šperky, šaty)c/ alimentačná povinnosť- povinnosť manžela živiť manželku- majetok, ktorý priniesla manželka do manželstva od svojej rodiny ktorý manžel spravoval a po zániku manželstva sa jej mal vydať, vrátiť späťd/ obvenenie- majetok patriaci manželke vyplácaním od manžela z jeho majetkov ako odmena za stratu panenstva a manželskú vernosť- po zániku manželstva – vdove mali byť žene vyplatené dedičmi manžela vyplatené sumy od 400 do 40 zlatých- obvenenie platilo aj v ostatných manželstváche/ paraferálny majetok- výlučný majetok manželky, šaty a šperky, v manželstve mala len vlastnícke právo na tento majetok

PROCESNÉ PRÁVO- upravuje postup súdu a iného orgánu pri riešení právnej veci a tým, že stredovek nerozlišoval osobitné občianske a iné konanie- dva základné druhy:1. Akuzačné – obžalovacie- najdôležitejšiu úlohu mal žalobca - znaky: súd začínal konanie len na základe žaloby, nikdy nie ex offo – z úradnej povinnosti, konanie bolo kontraviktórne (vyskytovali sa dve strany) a prísne formalizované- uplatňovala sa prejednávacia zásada, ústnosť a bezprostrednosť, sudca bol len pasívny prvok (dohliadal, navrhoval zmier), bola pripustiná možnosť zastúpenia – splnomocnenec = prokurátor- spočiatku výkon rozsudku zabezpečovala víťazná strana až neskôr zamestnanci súdu- dôkazné prostriedky:- neexistencia opravných prostriedkov2. Inkvizičné – vyšetrovanie- vyšetrovanie prechádza na stranu súdu

Dejiny práva na území Slovenska prednáška 27.11.2009

- znaky: súdne konanie začínalo aj z úradnej moci (napr. stíhanie notorických zločincov), v súdnom konaní sa používa prísny formalizmus – písomná forma, sudca nadobúda aktívnu úlohu (vyšetrovanie, nadobudnutie dôkazov), ponechaná možnosť bola uzatvoriť súdny zmier- dôkazné prostriedky: listiny, uplatňujú sa už opravné prostriedky – odvolanie a obnova konania, výkon rozsudku je ponechaný súdu a jeho úradníkom- do trestného konania preniká tortúra = mučenie

- ku kodifikácii procesného práva prichádza na našom území až v 19. stor.

- konanie bolo zo začiatku ústne, verejné, bezprostredné- začalo sa podaním žaloby, okrem súdu bol žalobca a obžalovaný- predloženie žaloby, vyjadrenie obžalovaného, sudca mal len pasívnu úlohu – vypočul obe strany, v každej fáze sporu vyzýval strany na uzatvorenie súdneho zmieru- dokazovanie prebiehalo na druhom pojednávaní, najčastejšie dôkazné prostriedky boli listiny, svedkovia, osobitný druhom boli očistný svedkovia – očistníci (vyjadrovali sa aký bol človek, vybudovať kredit spornej strany u súdu), prísaha, súboj, ordály = božie súdy- konanie sa končilo rozsudkom, opravné prostriedky neexistovali – neuplatňovali, vyvinuli sa až v mestskom práve v 13. – 14. storočí

Trestné právo- malo v stredoveku súkromno-právny charakter výnimkou .... trestných činov (voči panovníkovi a štátu)- súkromný charakter znamenal, že stíhanie a potrestanie páchateľa bolo považované za súkromnú vec poškodenej strany- objekty ochrany trestného práva: majetok (súkromné vlastníctvo, pôda), štátu a jeho predstaviteľov a orgánov, neskôr záujem ochrany života a zdravia, záujem ochrany náboženstva a mravnosti, záujem osobnej a domovej slobody- vývoj trestného práva: ranný stredovek – krvná pomsta, svojpomoc, uplatňovanie zásady talio, stíhanie delikventa si realizovala poškodená osoba alebo jej rodvrcholný stredovek – vykúpenie sa z trestum finančná kompenzácia poškodenej strany – homágium, zaplatenie pokuty za spáchanie trestného činunovovek: rozlíšenie verejných a súkromných deliktov, verejné stíhal štát ex offo, súkromné boli stíhané žalobou poškodenej strany (ochrana osobnostných záujmov)- druhy trestov: trest smrti, zneucťujúce tresty, zmrzačujúce tresty, tresty majetkové, tresty spojené s odňatím slobody (otroctvo, vyhnanstvo, väzenie), osobitné cirkevné tresty (pôst, pokánie, povinná púť, exkomunikácia)- koncom 18. stor. za vlády Jozefa II. vplyvom osvietenectva boli na našom území zavedené zásady1. nullum crimen sine lege = žiaden zločin bez zákona2. nulla poena sine lege = žiaden trest bez zákona- ku kodifikácii trestného práva dochádza prvýkrát v 19. stor. , do tej doby nekodifikované zväčša obyčajové

DEDIČSKÉ PRÁVO- súbor noriem upravujúci prechodu majetku poručiteľa na iné osoby – dedičov- bolo stavovsky upravené, nepoznalo univerzálnu sukcesiu = uplatňovali sa rôzne systémy dedenia podľa druhu majetku - uplatňovali sa tri dedičské tituly:1. dedenie zo zákona2. dedenie zo závetu/testamentu3. dedičská zmluva- šľachtické dedičské právo1. dedenie zo zákona- poznalo tri triedy zákonných dedičov

Dejiny práva na území Slovenska prednáška 27.11.2009

a/ potomkovia – ale len mužský potomkovia, dcéry mali len osobitný dedičský nárok v podobe dievčenskej štvrtiny a.a/ vlasové právo – právo bývať až do momentu vydaja s tým, že jej bratia museli dať zaopatrenieb/ predkovia – ascendenti – nededili donačný majetok, ak nemal poručiteľ synov tak majetok dedil kráľc/ bočný príbuzní d/ vo vzťahu k manželke sa uplatňovalo vdovské právo (právo užívať a žiť na majetkoch zomrelého manžela až kým sa nevydala) a vdovské dedenie (podiely z hnuteľného majetku, snúbny prsteň a iné veci)2. dedenie z testamentu- bola zakotvené v Zlatej bule Ondreja II. a podstatne zmenené v roku 1351 Ľudovít Veľký Anju bolo zakázané šľachte disponovať s donačným majetkom v testamente- druhy testamentov:a/ súkromný – poručiteľ ho napísal aj podpísal a vyžadoval 5 svedkovb/ verejný testament – zriaďoval sa pred vierohodným miestomc/ privilegovaný testament – testament zriadený pre dobročinné účely, testament zriadený v čase vojny alebo moru

- mestské dedičské právo1. dedenie zo zákonaa/ potomkovia spolu s manželkou bez rozdielu medzi ženami a mužmi (manželke patrila polovica)b/ predkovia a bočný príbuzní2. dedenie zo závetua/ súkromný testamentb/ verejný – zriadený pred mestskou radou

- poddanské dedičské právo1. dedenie zo zákonaa/ potomkovia spolu s manželkou bez rozdielu medzi ženami a mužmi (manželke patrila polovica)b/ predkovia a bočný príbuzní

VECNÉ PRÁVO1. kolektívne vlastnícke právo- týkalo sa nedielneho rodinného majetku, nedalo sa presne vyčlniť

2. individuálne vlastnícke právo- pri veciach osobnej potreby (šaty, šperky, zbrane)- v stredoveku a veľkej časti novoveku len pri hnuteľných veciach

- osobitné verejno-právne režimy, ktorá narúšali charakter vlastníckeho právaAviticita = dedovizeň- predstavovala obmedzenie dispozičných práv „vlastníka“ k rodovému majetku, ktorý sa mal zachovať od predkov pre potomkov, majetok patril všetkým členom rodiny, nebolo ho možné založiť, predať, atď.Donačná sústava- bola súborom noriem vzťahujúcich sa k šľachtickému majetku udelenému panovníkom za zväčša vojenské zásluhy- donácia bola jediným spôsobom nadobudnutia vlastníctva šľachtických nehnuteľnosti, alebo dedením po predkoch- v rámci donácie sa vyskytovali dva subjekty:- panovník/palatín- obdarovaní- obdarovaný sa vždy stával šľachticom, len vo výnimočných prípadoch obe pohlavia- majetok sa vrátil späť v dvoch devolučných tituloch:

Dejiny práva na území Slovenska prednáška 27.11.2009

a/ vymretie rodu- dalo sa vykľučkovať – prefekciou (ak vymreli muži, panovník mohol udeliť žene akoby mužské ...)b/ spáchania verejného trestného činu – nota infidelitas

- delené vlastníctvo:a/ vlastníctvo podstaty- zemepán alebo mestob/ vlastníctvo úžitku- poddaný alebo mešťan- uplatňovala sa v mestách alebo urbariátoch

- základné oprávnenia vlastníka:- všeobecná priama moc nad vecou, triáda oprávnení vlastníka1, právo nakladať, disponovať s vecou2, právo vec užívať a požívať jej plody3, právo vec držať

- ochrana vlastníckeho práva sa realizovala dvoma žalobami1. žaloba na vydanie veci2. negatórna žaloba – zapieracia žaloba – odvrátenie zásahov do mojej veci

- existovali aj vecné práva k cudzej veci, tie oprávňovali subjekt na užívanie, požívanie cudzej veci- patrili sem: služobnosti (oprávňovali subjekt na užívanie cudzej veci a zaväzovali jej vlastníka strpieť výkon takéhoto vlastníka), menšie regálne práva (úžitkové práva, vyplývajúce z donačného majetku, napr. právo postaviť mlyn), banské právo, reálne bremená (týkali sa cirkevných majetkov) a záložné právo (slúži na zabezpečenie pohľadávky; predmet zálohu prepadol veriteľovi) antichretické záložné právo (vyvinulo sa pri nehnuteľnostiach – veriteľ získal do držby nehnuteľnosť pričom si bral úžitky z tohto majetku), v polovici 19. stor. sa vyvinula ako záložné právo – hypotéka- rozvinuté bolo záložné právo pri hnuteľných veciach – označované ako pigmus

- držba- stredovek nerozlišoval medzi vlastníctvom a držbou, na vznik držby právo žiadal jednak korpus (faktickú moc nad vecou) ale aj animus (vôľu držať túto veci pre seba), tým sa líši držba od detencie kde je len korpus- držiteľom môže byť aj zlodej alebo nálezca

Záväzkové právo- bolo najmenej rozvinuté, osobitne to platilo pri nehnuteľnostiach, pôda do roku 1848 nebola obchodovateľným tovarom- najstaršie právo spájalo dlh a zabezpečenie splatenia- medzi najčastejšie zabezpečenia záväzkov patrili osobné ručenie, vecné ručenie a ručenie majetkom (vyvinula sa záložná zmluva)- zmluvné typy ktoré sa najčastejšie vyskytovali:a/ zámenná zmluva – výmena veci za vec, vždy reálna a fyzicky prítomnáb/ kúpna zmluva – výmena veci za peniaze, kupujúci sa zaväzoval dať peniaze a predávajúci poskytol vec (nehnuteľnosti)c/ zápis za zásluhy – úkon ktorým sa poskytol istý majetok v prospech za preukázané služby – typické v šľachtickom prostredí, kde sa nehnuteľnosti nemohli predávaťd/ darovacia zmluva – darca prenecháva dar a obdarovaný ho príjmae/ spoločenská zmluva – viaceré subjekty sa dohodli na ...