KATOLÍCKA UNIVERZITA V RUŽOMBERKU

PEDAGOGICKÁ FAKULTA

CELOŽIVOTNÉ VZDELÁVANIE

Názov práce:

VYUŽITIE PROJEKTOVÉHO VYUČOVANIA V PREDMETE INFORMATIKA

Atestačná práca

Ružomberok, 2016 Ing. Janko Hraško

Čestné vyhlásenie

Vyhlasujem, že som atestačnú prácu vypracoval samostatne s použitím uvedenej odbornej literatúry.

V Ružomberku dňa 22. decembra 2016

.

.............................................

podpis

Abstrakt

Meno: Ing. Janko Hraško

Názov práce: Využitie projektového vyučovania v predmete informatika

Typ práce: Atestačná práca k prvej atestácií

Názov školy: Katolícka univerzita v Ružomberku

Katedra: Pedagogická fakulta, Inštitút Juraja Páleša v Levoči

Ružomberok 2016

Počet strán: 33

Kľúčové slová: projektové vyučovanie, digitálne technológie, digitálna gramotnosť,

zostava počítača, prídavné zariadenia počítača

Predkladaná záverečná práca poukazuje na základné znaky projektového

vyučovania ako inovatívnej vyučovacej metódy. Teoretická časť záverečnej práce

sa zameriava nielen na jej výhody, ale aj na potenciálne riziká, ktoré sa môžu

vyskytnúť v pedagogickej praxi. V práci je obsiahnuté aj zdôvodnenie využívania a

prínos digitálnych technológií vo vyučovacom procese a taktiež kompletný návrh

realizácie krátkodobého projektu z informatiky pre žiakov prvého ročníka hotelovej

akadémie na tému Zostava počítača a jeho overenie v pedagogickej praxi.

Praktická časť záverečnej práce je spracovaná formou písomnej učiteľskej

prípravy na daný projekt. Finálne žiacke výstupy vo forme prezentácie sú uvedené

v prílohe. Vypracovanie tejto praktickej časti záverečnej práce - návrh a realizáciu

projektu - sme si vytýčili ako jej hlavný cieľ.

Abstract

Name: Ing. Janko Hraško

Title: Using of project education in Informatics teaching

Type of work: The first attestation work

Name of school: Catholic University in Ružomberok

Faculty: The Faculty of Education, The Institute of Juraj Páleš in Levoča

Number of pages: 33

Key words: project learning, digital technology, digital literacy, computer assembly,

computer attachments

The present final thesis shows the basic features of project teaching as an

innovative teaching methods. The theoretical part of the final thesis focuses not

only on its benefits but also potential risks that may occur in pedagogical practice.

The work also provides justification for the use and benefits of digital technology in

the educational process as well as complete design implementation of short-term

project in computer science for the first year students of the Hotel academy on the

topic PC assembly and its verification of teaching experience. The practical part of

the final thesis is processed by the form of written teacher´s preparation for the

project. Final pupil outcomes in the form of presentations are given in the

enclosure. Working out the practical part of final work – the design and

implementation of the project - we have set as its main objective.

1. ÚVOD

Naša práca je venovaná jednému z alternatívnych vzdelávacích prístupov,

projektovému vyučovaniu a návrhu jeho aplikácie do pedagogickej praxe.

Jadro záverečnej práce sme rozdelili do troch kapitol. Prvá kapitola zachytáva

pohľad na základné znaky, druhy a etapy projektového vyučovania podložené

názormi viacerých autorov. Zaoberá sa jeho výhodami, ako je napríklad

všestranný rozvoj kľúčových kompetencií žiakov, na ktoré sa kladie v dnešnej

dobe značný dôraz, ale i  jeho potenciálnymi rizikami pri nesprávnej motivácii

žiakov, prípadne nevhodnej príprave učiteľa pred začatím realizácie projektu.

Druhá kapitola poukazuje na význam používania moderných digitálnych

technológií vo výučbe, ako jedného z faktorov zvýšenia jej efektivity. Práca okrem

teoretických poznatkov obsahuje v tretej kapitole vlastný návrh a realizáciu

projektového vyučovania v predmete informatika, čo sme si vytýčili ako samotný

cieľ našej práce. K projektovej téme Zostava počítača sme rozpracovali prípravu

učiteľa pre realizáciu krátkodobého žiackeho projektu z informatiky pre žiakov 1.

ročníka študijného odboru manažment regionálneho cestovného ruchu na

hotelovej akadémií. V tejto kapitole je taktiež rozpracovaný vstup, o ktorom sa

predpokladá, že ho už žiaci majú pred realizáciu projektu zvládnutý, je tam návrh

výstupu projektu, ako aj spôsob hodnotenia. Obsahom tretej kapitoly je aj návrh

písomnej prípravy učiteľa na tento projekt, kde v príprave na  jednotlivé

vyučovacie hodiny uvádzame prehľad navrhnutých metód a foriem práce, ciele

vyučovacieho procesu, ktoré sa majú dosiahnuť, zoznam materiálno–didaktických

prostriedkov, pomocou ktorých sa má projekt realizovať a prehľad kľúčových

kompetencií, ktoré chceme u žiaka rozvíjať.  Nakoniec sme spracovali návrh

žiackeho výstupu vo forme prezentácie, čo je aj súčasťou prílohy tejto práce.

Ako hlavný cieľ záverečnej práce okrem teoretického prehľadu v problematike,

spracovaného podľa viacerých autorov (J. Bajtoš, E. Petlák, E. Petrášková,

I.Turek, ...), sme si vytýčili spracovať a praktický realizovať návrh vyššie

uvedeného projektu, ktorý bude využiteľný aj pre ostatných učiteľov predmetu

informatika na škole.

2. TRASA ZÁJAZDU

Trasa do Grécka a z Grécka:

Banská Bystrica – Budapešť – Szeged – Nový Sad – Belehrad – Niš – Skopje – Thessaloniky / Thessaloniki – Skopje – Niš – Belehrad – Nový Sad – Szeged – Budapešť – Banská Bystrica (ide o nočné prejazdy a tak sa budeme vracať tou istou cestou)

Mapa 1 Trasa Slovensko - Grécko a späť

Okruh Gréckom:

Thessaloniki – Olymp – Atény – Korint – Mykény – Olimpia – Delfy – Meteora – Thessaloniki

Mapa 2 Okruh Gréckom

3. PROGRAM ZÁJAZDU

1. deň (20. 5. 2014): Odchod z Banskej Bystrice o 12:00 hod. z autobusovej stanice luxusným autobusom, prechod cez Maďarsko, Srbsko a Macedónsko do Grécka, noc v autobuse

2. deň (21. 5. 2014): V ranných hodinách príchod pod horu Olymp. Zastavíme sa v horských dedinkách Starý Pantaleimon a Litochoro. Tá prvá je skanzenom klasickej gréckej architektúry a ponúka nádherný výhľad na pohorie Olymp a Thermaiský záliv. Litochoro je turistické centrum, ktoré je východiskovým bodom pre výstupy na vrcholky majestátneho pohoria. Príjemnou krátkou prechádzkou prídeme do malebnej rokliny Maurolonkos s jazierkom, kde sa vraj podľa legendy kúpavali krásne bohyne. Po krátkej prestávke pod Olympom budeme pokračovať v ceste. Príchod do Atén vo večerných hodinách. Ubytovanie v hoteli Arethusa, večera, voľný program.

3. deň (22. 5. 2014): Po raňajkách prehliadka najzaujímavejších a najvyhľadávanejších miest gréckej metropoly. Nesmie chýbať návšteva Akropoly, Olympijského štadiónu, Gréckej a Rímskej agory, námestia Syntagma a ani prechádzka v romantických uličkách Plaky. Popoludní voľný program - milovníci histórie určite nevynechajú Národné archeologické múzeum či Národné záhrady, nákupy. Vo večerných hodinách príchod na hotel, večera, voľný program.

4. deň (23. 5. 2014): Po raňajkách odchod z hotela a presun do starovekej Olympie. Po ceste do rodiska Olympijských hier môžete obdivovať Korintský kanál a vykopávky v Mykénach, kde si urobíme krátku prestávku. V popoludňajších hodinách si pozrieme Olympiu, rodisko starovekých olympijských hier. Príchod na hotel Pelops vo večerných hodinách, večera, voľný program.

5. deň (24. 5. 2014): Po raňajkách odchod do mestečka Delfy. Po krátkej prehliadke archeologického komplexu budeme pokračovať do mesta Kalambaka, ktoré sa rozkladá priamo na úpätí pohoria Meteora. Turisti ho vyhľadávajú nielen pre unikátne geologické útvary, ale predovšetkým pre kláštory, ktoré sa už stáročia akoby zázrakom držia na vrcholoch skalných stĺpov. Pokračovanie v ceste do Thessalonik, príchod na hotel La Palace, večera.

6. deň (25. 5. 2014): Po raňajkách prehliadka zaujímavosti druhého najväčšieho mesta v Grécku – Biela veža, Aristotelove námestie, chrám Agios Dimitrios. V rámci individuálneho voľna možnosť posedieť si na pobrežnej promenáde alebo v niektorej z početných gréckych taverien a kaviarní, prípadne môžete voľný čas tráviť nakupovaním suvenírov. Vo večerných hodinách odchod na Slovensko, noc v autobuse.

7. deň (26. 5. 2014): Príchod do Banskej Bystrice okolo poludnia.

4. ITINERÁR ZÁJAZDU

Dátum km km ( plus )

km ( mínus ) Cesta Miesto Čas

( príchod )Čas

( odchod ) Poznámka

20. 5. 2014

0 0 3 898 Banská Bystrica 12:00

220 220 3 678 66 E77

Budapešť Bajcsy 15:00 15:20 hyg. prestávka

364 584 3 314 E75 Belehrad Vrčin 19:30 20:30 hyg. prestávka

367 951 2 947 A1 E75

hraničný prechod

Tabanovtse1:00 1:30 hyg. prestávka

21. 5. 2014

239 1 190 2 708 A1 E75

Nea Ethniki Odos

Thessalonikis Evzonom

4:30 6:00 hyg. prestávka

73 1 263 2 635 A1 E75

Litochoro Olymp 7:30 12:30

prehliadka horských dedín pod Olympom

200 1 463 2 435 E75 Stilida 15:30 15:50 hyg. prestávka

220 1 683 2 215 E75 Atény 19:20ubytovanie,

večera, voľný program

22. 5. 2014 0 1 683 2 215 Atény

celodenná prehliadka

mesta

23. 5. 2014

0 1 683 2 215 Atény 8:00

125 1 808 2 090 A8 E94 Mykény 10:00 12:30

prehliadka archeologického

areálu

165 1 973 1 925 EO74 Archea Olimpia 15:00 19:00

prehliadka archeologického

areálu, ubytovanie,

večera, voľný program

24. 5. 2014

0 1 973 1 925 Archea Olimpia 7:00

241 2 214 1 684E55 E65

EO74Delfy 10:30 12:30

prehliadka archeologického

areálu

228 2 442 1 456 E65 Kalambaka 15:30 17:30

prehliadka areálu a návšteva kláštorov

231 2 673 1 225 A2 E90 Thessaloniki 20:00

ubytovanie, večera, voľný

program

25. 5. 2014 0 2 673 1 225 Thessaloniki 21:00

celodenná prehliadka

mesta, odchod domov

26. 5. 2014

249 2 922 976 A1 E75

hraničný prechod

Tabanovtse0:00 0:30 hyg. prestávka

367 3 289 609 A1 E75

Belehrad Vrčin 5:00 5:20 hyg. prestávka

389 3 678 220 A1 E75

Budapešť Bajcsy 8:30 9:30 hyg. prestávka

220 3 898 0 66 E77

Banská Bystrica 11:30

5. INFORMAČNÉ MINIMUM

5.1 Tranzitná krajina – MAĎARSKO

Obrázok 1 Vlajka Maďarskej republiky

Oficiálny názov krajiny: Maďarská republika

Hlavné mesto: Budapešť

Rozloha: 93 030 km2  

Počet obyvateľov: 9 905 596 (2010)

Správne členenie: 19 žúp, 22 župných miest a hlavné mesto

Národnostné zloženie: Maďari 90%, Rómovia 4%, Nemci, Srbi, Slováci, Rumuni, Chorváti

Náboženstvá: rímskokatolícke 51,9%, kalvinisti 15,9%, bez vyznania 14,5%, luteráni 3%, gréckokatolícke 2,7%, iné 12%

Úradný jazyk: maďarčina

Mena: maďarský forint (HUF)

Maďarsko je vnímané ako krajina kúpeľov, vína a ostrých jedál. Pre rozmanitosť kultúry a prírody, množstvo historických pamiatok a príjemnej klímy je veľmi obľúbenou dovolenkovou destináciou.

Maďarsko leží v strednej Európe, v Karpatskej kotline. Susedí so Slovenskom, Ukrajinou, Rumunskom, Srbskom, Chorvátskom, Slovinskom a Rakúskom. Väčšiu časť územia pokrývajú nížiny s úrodnými pôdami. Pôvodne stepný raz pusty sa v nezmenenom stave uchoval iba na niekoľkých miestach. K najväčším dvom riekam patrí Dunaj a Tisa.

Prevláda tu kontinentálne podnebie. Najchladnejším mesiacom je január s priemernou teplotou 1,3oC. Najteplejšie je v júli, kedy teploty dosahujú 23,2o C.

Maďarsko má vyše tisícročnú históriu. Predkovia dnešných Maďarov prišli do Panónskej panvy už v 9. storočí. Okolo roku 1000 vytvorili štát nazývaný Uhorsko a za vlády Štefana začali prijímať kresťanstvo. Po bitke pri Moháči v roku 1526 sa časť Uhorska stala súčasťou Osmanskej ríše a ostatné územie pripadlo Rakúskej monarchii, kde vládli Habsburgovci. V 17. a 18. storočí vypuklo niekoľko protihabsburgských povstaní. V roku 1867 došlo k Rakúsko – Uhorskému vyrovnaniu, vzniklo Rakúsko – Uhorsko, ktoré existovalo až do konca 1. svetovej vojny. V roku 1989 Maďarsko ako jedna z prvých v regióne zrušila prísny režim na svojich západných hraniciach a prispela tak k pádu železnej opony. Po páde socializmu sa krajina stala trhovou ekonomikou. Je jednou z nových členských krajín Európskej únie.

Viete, že:

- Maďarsko je krajinou 1 300 termálnych prameňov, 10 národných parkov, 8 pamiatok UNESCO, 22 vinárskych oblastí

- Balatón je najväčším jazerom v Strednej Európe (77 km dlhé)- Budapešť je jediným hlavným mestom na svete, v ktorom sa nachádzajú jaskyne- Ernö Rubik vymyslel slávnu Rubikovu kocku, ktorá sa stala hračkou roka 1981

- objavenie vitamínu C sa spája s menom Alberta Szent – Györgyiho, ktorý dostal aj Nobelovú cenu

- prvým človekom na svete, ktorý poslal email bol Maďar János Kemény

- programy WORD a EXCEL vyvinul pre spoločnosť Microsoft Károly Simonyi ml.

- okrem iného Maďari vynašli aj kryptónovú žiarovku, zápalky, striedavý prúd

- francúzsky kráľ Ľudovít XIV. pomenoval Tokajské asú – maďarské dezertné víno ako ,, víno kráľov, kráľ vín “

- maďarská paprika a jej živá červená farba sú dôležitým komponentom viacerých typických maďarských jedál

- najznámejšie maďarské špeciality sú rybacia polievka halászlé, maďarský guláš, halušky šomloi (špeciálny dezert s vanikovým pudingom a šlahačkou), dobošová torta (vrstvená torta s čokoládovým krémom a cukrovou glazúrou), palacinky

- väčšia časť územia sa využíva poľnohospodársky na pestovanie ovocia, zeleniny, viniča ako aj na chov dobytka

- najdôležitejšími odvetviami vysoko rozvinutého priemyslu sú hutníctvo, strojárstvo, výroba automobilov, chemicky a farmaceuticky priemysel

Obrázok 2 Parlament v Budapešti

Obrázok 3 Tokajské víno z Maďarska - Oszú

5.2 Tranzitná krajina – SRBSKO

Obrázok 4 Vlajka Srbskej republiky

Oficiálny názov krajiny: Srbská republika

Hlavné mesto: Belehrad

Rozloha: 88 361 km2

Počet obyvateľov: 8 916 000 (2012)

Správne členenie: 2 autonómne kraje

Národnostné zloženie: Srbi 83%, Maďari 4%, Bosniaci 7%, Rómovia, Chorváti, Čiernohorci, Bulhari, Rusini, Slováci 1% (hlavne vo Vojvodine)

Náboženstvá: pravoslávne 84,1%, rímskokatolícke 6,26%, moslimské 3,42%, protestantské 1,44%

Úradný jazyk: srbčina, vo Vojvodine - maďarčina aj slovenčina

Mena: srbský dinár (RSD)

Srbsko predstavuje nádhernú krajinu s bohatou históriou, pohostinnými ľuďmi, krásnymi mestami a modernou súčasnosťou.

Srbsko je krajinou ležiacou uprostred Balkánskeho polostrova. Jeho susedmi sú na východe Rumunsko a Bulharsko, na juhu Macedónsko a Albánsko, na juhozápade Čierna Hora, na západe Bosna a Hercegovina, Chorvátsko a na severe je to Maďarsko. Tento vnútrozemský štát je prevažne hornatý s výnimkou Vojvodiny na severe krajiny a oblasti okolo ústia Sávy do Dunaja. Srbsko má prevažne kontinentálne podnebie.

Do oblasti dnešného Srbska prišli Slovania – Srbi počas 6. storočia. Prvý srbský štát sa vytvoril už v 12. storočí, ale roku 1459 ho rozvrátili osmanskí Turci. V 19. storočí vzniklo

nezávisle Srbské kráľovstvo, ktoré sa po rozpade Rakúsko – Uhorska spojilo s Chorvátskom a Slovinskom. Národnostné konflikty v roku 1991 viedli k odtrhnutiu a vzniku nezávislých republík Chorvátska, Slovinska, Macedónska aj Bosny a Hercegoviny. Od konfliktov v provincii Kosovo toto územie spravuje OSN a pokoj zabezpečujú medzinárodné mierové jednotky KFOR. V roku 2006 Čierna Hora vyhlásila nezávislosť a Srbská republika prevzala nástupníctvo po Srbsku a Čiernej Hore. V súčasnosti je Srbsko kandidátskou krajinou EÚ.

Viete, že:

- Slováci sú treťou najväčšou etnickou skupinou v Srbsku. Žije ich tu viac ako 50 000, predovšetkým v okolí mesta Vojvodina a v Belehrade. Etnickí Slováci si uchovávajú vlastný jazyk, avšak väčšina z nich sú protestanti. Slovenčina je jedným zo šiestich oficiálnych jazykov Vojvodiny. Mestá Bački Petrovac a Kovačica sú kultúrnymi centrami Slovákov vo Vojvodine

- na Štedrý deň sa v Srbsku je pečené prasiatko. Najdôležitejšie vianočné jedlo je česnica, špeciálny druh chleba, v ktorom sa zapiekli mince. Počas obeda rodina rozdelí chlieb a ten, kto nájde mincu bude mať zvlášť šťastný rok. Vianoce nie sú spojené s darmi tak ako u nás a v západnom svete, väčšina srbských rodín dáva dary na Nový rok

- prekrásne historické centrum hlavného mesta leží na pravom brehu rieky Sáva, nad ktorou sa rysuje Kalemegdanská pevnosť. Jedná z najväčších európskych pevností z keltských čias, ktorá bola postupne prestavaná Rimanmi, Srbmi, Rakúšanmi a Turkami

- najobľúbenejšie národné jedlo je čevapčiči a pljeskvica – srbský hamburger

- najznámejším súčasným srbským športovcom je tenista Novak Djokovič

- Srbsko sa po vojnových udalostiach zmieta v hospodárskej kríze, hoci má veľké nerastné bohatstvo

5.3 Tranzitná krajina – MACEDÓNSKO

Obrázok 6 Pevnosť Kalemegdan v Belehrade

Obrázok 7 Vlajka Macedónskej republiky

Oficiálny názov krajiny: Macedónska republika

Hlavné mesto: Skopje

Rozloha: 25 333 km2

Počet obyvateľov: 2 072 086 (2010)

Správne členenie: 34 samosprávnych celkov

Národnostné zloženie: Macedónci 68%, Albánci 22%, Turci, Srbi, Gréci

Náboženstvá: pravoslávne 67%, moslimské 33%

Úradný jazyk: macedónčina

Mena: macedónsky denár (MKD)

Táto turisticky ešte neobjavená krajina disponuje krásnou prírodou a ponúka aj zaujímavú históriu.

Macedónsko, ležiace v srdci Balkánu, je hornatá krajina s rozsiahlymi kotlinami, nad ktorými čnejú horské hrebene s výškou nad 2000 m. Viac ako tretinu územia pokrývajú lesy. Na juhu a v údolí rieky Vardar na juhovýchode prevláda stredomorské, v ostatnej časti krajiny kontinentálne a horské podnebie. Zimy sú bohaté na snehové zrážky, letá sú naopak veľmi horúce s teplotami okolo 35oC. Na západe hraničí s Albánskom, na severe s Kosovom a Srbskom. Na východe susedí s Bulharskom a na juhu s Gréckom.

Krajina bola od 14. storočia pod osmanskou nadvládou, začiatkom 20. storočia sa historické Macedónsko rozdelilo na tri časti – grécku, srbskú a bulharskú. Severovýchodná časť, ktorá pripadla Srbsku, sa po 2. svetovej vojne stala jednou z republík juhoslovanskej federácie. V roku 1991 vyhlásila nezávislosť.

Viete, že:

- v krajine sa používa azbuka- hlavným turistickým lákadlom je mesto Ochrid s rovnomenným jazerom

- hlavné mesto Skopje láka turistov na čaro moslimských štvrtí a pravoslávnych chrámov v centre mesta. Zaujímavý zážitok ponúkajú aj rušné balkánske tržnice a tradičné kaviarne

- obľúbené sú exkurzie do vinárskych závodov, kde je možné prenocovať v neďalekých kláštoroch. Tých je v celom Macedónsku neúrekom a sú vyhľadávanými turistickými atrakciami

- na území dnešného Macedónska sa narodil v roku 356 pred n. l. Alexander Veľký, jeden z najväčších dobyvateľov sveta

- poľnohospodárstvo zastupujú zväčša malé farmy, ktoré dorábajú obilie, kukuricu, raž, tabak, zeleninu, mak a vinič

- v krajine sú bohaté náleziská železnej rudy, textilný a kožiarsky priemysel je sústredený v okolí hlavného mesta

5.4 Cieľová krajina – GRÉCKO

Obrázok 8 Socha Alexandra Veľkého v Skopje

Obrázok 9Hlavné mesto

Skopje

Obrázok 10 Jazero Ochrid s kláštorom

Obrázok 11 Vlajka Gréckej republiky

Oficiálny názov krajiny: Grécka republika

Hlavné mesto: Atény

Rozloha: 131 940 km2

Počet obyvateľov: 10 787 690 (2011)

Správne členenie: 13 samosprávnych oblasti

Národnostné zloženie: Gréci 95%, Macedónci, Turci, Albánci, Bulhari, Rómovia

Náboženstvá: grécka pravoslávna cirkev 98%, moslimovia 2%

Úradný jazyk: gréčtina

Mena: euro (EUR)

Grécko patrí medzi svetovo najobľúbenejšie turistické destinácie. Stará kultúra a stredomorské pobrežie každý rok prilákajú vyše 7 miliónov turistov.

Grécko zaberá juh Balkánskeho polostrova a priľahlé ostrovy. Na severe hraničí s Albánskom, Macedónskom, Bulharskom a Tureckom. Na juhu tvoria prirodzenú hranicu Egejské a Iónske more. Množstvo roztrúsených ostrovov tvorí asi jednu pätinu povrchu krajiny. Prevažne ležia v Egejskom mori. Najväčší grécky ostrov Kréta oddeľuje Egejské more od Stredozemného. Západné pobrežie Grécka obmýva Iónske more. Medzi najobľúbenejšie ostrovy v tejto časti krajiny patrí Korfu a Zakynthos. Juh pevniny tvorí polostrov Peloponéz. Takmer polovica gréckej pevniny je pokrytá zväčša zalesnenými pohoriami. Vo vnútrozemí krajiny prevláda stredoeurópske kontinentálne, v ostatných častiach stredomorské podnebie. Letá na pobreží sú suché a horúce, zimy mierne a daždivé. V horách na severe bývajú zimy tuhé, letá relatívne mierne. V južnej časti krajiny je v letných mesiacoch veľmi horúco, teploty často dosahujú až 45oC.

Grécke dejiny patria medzi jedny z najdlhších a najvýznamnejších svetových dejín, ktoré začínajú ešte pred príchodom Grékov do Grécka. Kolískou gréckej civilizácie je Kréta. Okolo roku 2000 pred Kristom do Grécka prenikli prvé grécke kmene, ktoré približne po troch storočiach vytvorili prvú grécku kultúru – Mykénsku. Grécko sa stalo duchovým a kultúrnym vzorom západného sveta. Zaslúžili sa o to hlavne mestské štáty Sparta a Atény. Po smrti Alexandra Veľkého (4. storočie pred n. l.), ktorý vytvoril svetovú ríšu, sa Grécko stalo rímskou provinciou, potom pripadlo Byzancii. V 14. až 15. stor. grécke územie dobývali Turci. Nasledovalo obdobie bojov za nezávislosť a vznik prvej republiky. Po druhej svetovej vojne sa v krajine obnovila monarchia, ktorá bola definitívne zrušená v roku 1973. V súčasnosti je Grécko členskou krajinou EÚ a NATO.

Viete, že:

- Grécko je ideálnou dovolenkovou destináciou, keďže priemerne je slnečno až 250 dní v roku

- Gréci majú najviac archeologických múzeí na svete- Olympijským hrám dalo podobu súťaží, ktoré boli usporadúvané v starovekej gréckej

Olympii raz za štyri alebo päť rokov (v auguste alebo septembri) ako pocta bohu Diovi. Súťažilo sa v behu na krátke a dlhé trate, v zápasení, v pästnom zápase a päťboji, ktorý zahŕňal hod diskom, hod oštepom, beh, skok do diaľky a zápasenie

- Grécko je jedným z najväčších producentov olív a olivového oleja na svete. Olivovník symbolizuje silu, víťazstvo a múdrosť, aj preto víťazi olympijských hier dostávali okrem koruny z vetvičiek olivovníka aj amfory naplnené olivovým olejom

- približne jednu tretinu exportu tvoria práve typické agrárne produkty stredomorskej oblasti: citrusové ovocie, už spomínané olivy, ale aj hrozno, bavlna, tabak

Obrázok 12 Most Rio Antirio

Obrázok 13 Pláž na Olympskej riviere

Obrázok 14 Prístav v Aténach

6. INFORMAČNÉ KARTY Dávne súperenie Rimanov s Grékmi malo aj svoje výhody. Keďže sa chceli prevýšiť vo všetkých smeroch, snažili sa postaviť čo najkrajšie a najzaujímavejšie stavby. Vďaka nim sa stalo Grécko úctyhodnou zbierkou významný kultúrnych pamiatok. Na ich podrobné preskúmanie by ste potrebovali aj pár rokov. My sme program nášho zájazdu zostavili tak, aby sme Vám v priebehu týždňa ukázali to najkrajšie, najcennejšie a najnavštevovanejšie v Grécku v kombinácii s relaxom a oddychom.

6.1 Olymp

Olymp je horský masív v Grécku, v kraji Pieria, ktorý sa týči pri Solúnskom zálive. Jeho najvyšší vrch Mytikas (2 917 m n. m.) je zároveň najvyššou horou Grécka. Je to oblasť zimných športov, turistiky a rekreácie. More je na dohľad, na svahoch rastú listnaté aj borovicové lesy, olivovníkove háje. Významným turistickým strediskom pri úpätí Olympu je mestečko Litochoro, odkiaľ sa konajú túry na túto legendami opradenú horu. Starovekí Gréci verili, že na ňom žijú bohovia. Svoju

mystickosť si zachoval aj v neskoršom období, kedy tu vznikali rôzne kláštory.

6.2 Atény

Sú hlavné a najväčšie mesto Grécka, ktoré je pomenované po svojej patrónke Aténe, bohyni múdrosti. Hlavným mestom sa stalo až v roku 1832. Je to kozmopolitné mesto, v ktorom sa harmonicky skĺbila antická história s moderným štýlom. Moderní Aténčania sa snažia svoju kultúru priblížiť čo najviac veľkej kultúre svojich starovekých predkov. Atény, tak ako aj v staroveku, sú aj dnes centrom gréckej kultúry. Sú slávne svojou históriou a tak tu dnes môžeme navštíviť až sedem veľkých archeologických múzeí. Mesto ročne hostí milióny turistov z celého sveta. Je zaujímavé, že tu skoro zľudoveli mnohé antické remeslá, ako vyrábanie antických váz, či mramorových sôch, z ktorých výroby prosperujú viaceré firmy. Architektúra Atén je taká kozmopolitná ako samotné Atény. Môžeme tu obdivovať pôvodné zachované, starogrécke pamiatky, pamiatky z rímskeho obdobia, byzantské kostoly, ale hlavne tu môžeme sledovať vývin modernej gréckej architektúry. Keď boli Atény vystavané, koncom 19. storočia, väčšina dôležitých budov boli postavené ako kópie antických stavieb. Námestia a parky sú skrášlené sochami gréckych filozofov, gréckych bohov či hrdinov z vojny za nezávislosť. Všetky tieto sochy sú v antickom štýle. Predovšetkým s rastom Atén sa tu uplatnila moderná architektúra, či už vkusné stavby 21. storočia, ako Olympijský štadión, alebo jednoduché domy obyvateľov, ktorých neustále pribúda.

Obrázok 19 Vrch Olymp

6.2.1 Akropola Je to monumentálny komplex stavieb, symbol klasického gréckeho umenia a kultúry, ktorý bol vybudovaný na návrší kopca Akropolis a aj dnes čnie nad modernými výškovými budovami. Vápencové návršie aténskej Akropoly sa dvíha do výšky viac ako 150 m nad okolitou atickou nížinou. V smere východ - západ má dĺžku 320 m a v smere sever - juh šírku 156 m. Vďaka svojej vynikajúcej polohe a prirodzenej nedobytnosti bolo toto miesto obývané už v neolite a počas mykénskej doby, v 15. – 14. storočí pred Kristom sa stalo kráľovským sídlom. Okolo roku 1270 pred Kr. návršie obohnali prvými kyklopskými hradbami, z ktorých sa ešte zachovalo niekoľko stôp. Boli dlhé 760 m, vysoké 10 m a ich hrúbka sa pohybovala v rozmedzí 4 – 6 metrov.

Akropola je najnavštevovanejšou turistickou atrakciou v meste a je viditeľná odvšadiaľ v Aténach. Je to najznámejšia antická pamiatka v západnom svete. Lesknúci mramor počas dňa mení farbu v odleskoch slnka. Aténska akropola bola

postavená v roku 490 pred n. l. po víťazstve v Marathóne. Perzská invázia v roku 480 pred Kristom mala za následok úplné zničenie budov na Akropole. Za Periklovej vlády Akropolu po roku 447 pred Kristom radikálne obnovili. Jeho zásluhou sa na stavbe sústredili najlepší umelci z celého Grécka pod vedením už vtedy slávneho sochára Feidia.

Múzeum Akropoly bolo založené v roku 1878  a nachádza sa

v juhovýchodnej časti Akropoly. Uchováva jednu z najdôležitejších častí gréckeho umenia (z r. 480 – 450 pred Kristom) a klasického štýlu. V ľavom krídle sú vystavené diela zachránené z Perzského násypu zo 6. storočia pred Kristom. V pravom krídle sa nachádzajú postavy z archaického chrámu Atény Polias a architektonické fragmenty klasických budov. Medzi týmito poslednými sú pozoruhodné časti z Partenónu s panathénajským sprievodom a s dvanástimi najvyššími olympskými božstvami, fragmenty výzdoby Erechteionu a dvadsaťosem tabúľ z balustrády chrámu Atény Niké.

Obrázok 20 Akropola

Obrázok 21 Partenón

Obrázok 22 Časť nádhernej výzdoby chrámu bohyne Niké

Partenon bol hlavný chrám antických Atén. Bol zasvätený bohyni Aténe Parthenos. Postavili ho v rokoch 447 – 438 pred Kristom na aténskej Akropole, kde môžeme jeho trosky vidieť dodnes. Nachádzajú sa tam aj chrámy Propylaje, kadiaľ vedie cesta k svätyniam a malý chrám bohyne Niké. Všetky stavby predstavujú majstrovské dielo starogréckeho umenia a od roku 1 987 im právom patrí miesto v zozname svetového dedičstva UNESCO.

6.2.2 Olympijský štadión Pred viac ako sto rokmi, v roku 1896 sa Atény stali dejiskom prvých obnovených olympijských hier. Vtedy mali asi 200 000 obyvateľov, najvyššie budovy siahali do výšky

druhého - tretieho poschodia a boli obklopené veľkými záhradami. Boli postavené doslova na ,,zelenej lúke”. Pre účely hier bol vybudovaný aj štadión. Bol postavený podľa

antického vzoru, tak ako kedysi, z pentelského mramoru. V staroveku stál na rovnakom mieste a každé štyri roky hostil panaténajské hry, tešiace sa podobnej popularite ako olympijské.  Na prvej olympiáde sa zúčastnilo 13 krajín. Do Atén sa Olympiáda vrátila opäť v roku 2004. Počas OH bolo toto miesto dejiskom lukostreleckých pretekov a cieľovou stanicou maratónskeho behu.

6.2.3 Agora Agora bolo námestie alebo antický trh a spoločenské centrum. Bolo to miesto administratívy, politiky aj sociálneho života. Zhromažďovali sa tu obyvatelia, konali sa tu hlasovania, súdy, prerokúvali sa politické záležitosti štátu. Viedli sem

všetky antické cesty, svoju filozofiu tu vysvetľoval Sokrates, kázal tu svätý Pavol.  V súčasnosti sú z tejto budovy už len ruiny. Všetko čo sa podarilo zachovať je uložené v Múzeu Agora.

Obrázok 23 Olympijský štadión z roku 1806

Obrázok 24 5 olympijských kruhov nad štadiónom

Obrázok 25 Pozostatky gréckej Agory

Obrázok 26 Pozostatky gréckej Agory

6.2.4 Námestie Syntagma V samotnom centre Atén sa rozkladá námestie Syntagma. Je to jedno z najdôležitejších námestí v gréckej metropole. Nachádzajú sa tu významné inštitúcie, obchodní spoločnosti, vyhľadávané nákupné korzo a prebieha tu aj

veľmi obľúbená výmena stráži príslušníkov národnej gardy. Obdĺžnikovému námestiu dominuje budova gréckeho parlamentu. Budova bola dokončená v roku 1842. Z balkóna parlamentu kráľ Oto 1. potom vyhlásil

prvú grécku ústavu. Za parlamentom sa rozprestierajú rozsiahle Národné záhrady. Stred námestia má tiež krásnu parkovú úpravu. Okrem príjemného posedenia a osvieženia počas horúcich letných dní pri fontáne, sa tu organizujú najrôznejšie akcie, koncerty, ale aj vystúpenia politických strán. Je tiež dôležitou križovatkou mestskej dopravy. Nachádza sa tu aj známa stanica metra, kde sa nachádzajú archeologické vykopávky. Námestie je lemované množstvom bánk a významných budov ako napríklad Národná knižnica, Univerzita alebo Akadémia umenia. Akropola je odtiaľ vzdialená len 1 km. V jeho blízkosti sa nachádza aj Chrám Dia Olympského alebo tiež Kolonnes, ktorý je najväčší v Grécku. Stavať sa začal v 6. storočí pred n. l. a dokončil ho Hadrián v roku 131 n. l.. Stavba tohto chrámu teda trvala viac ako 700 rokov.

6.2.5 Plaka Táto mestská časť je charakteristická pokojom a príjemnou atmosférou. Autá tu totiž nesmú jazdiť. Môžeme tu nájsť jednoduché ľudové grécke domy s egejskou architektúrou, nakoľko štvrť Plaka postavili a osídlili Gréci z Egejských ostrovov. Štvrť sa rozprestiera priamo pod Akropolou, na mieste starého antického osídlenia.

Obrázok 27 Budova parlamentu

Obrázok 28 Výmena vojenskej stráže

Obrázok 30 Grécka ulička

Obrázok 29 Obchodík so suvenírmi

6.2.6 Národné Archeologické Múzeum Bolo postavené v 19. storočí a nachádza sa v ňom jedinečná kolekcia sôch, keramiky a šperkov, ktorá patrí nepochybne k najvýznamnejším na svete. Expozíciu tvorí päť hlavných zbierok – neolitické a kykladské umenie, mykénske umenie, geometrický štýl a archaické umenie, klasické sochárstvo, rímske a helenistické sochárstvo, egyptské umenie a kolekcia keramiky. Top v múzeu sú jedinečné nálezy z mykénskych šachtových hrobov, najmä Agamemnónova maska. Vo svojej zbierke múzeum opatruje aj dve najvýznamnejšie bronzové sochy znázorňujúce Koňa s malým chlapcom a Poseidóna.

Múzeum sa môže pochváliť aj jednou z najrozsiahlejších kolekcií antickej keramiky, širokú škálu elegantných váz (6. a 5. storočie pred n. l.) a niekoľkými vázami v geometrickom štýle pochádzajúcich až z roku 1000 pred n. l.

6.3 Korintský kanál

Korintský prieplav  je jeden z najznámejších prieplavov sveta. O dátume jeho založenia svedčí gravírovaný monument s názvom

Obrázok 32 Grécka taverna v uličke Plaky

Obrázok 31 Jedná z čarovných uličiek Plaky

Obrázok 33 Národné Archeologické Múzeum

Obrázok 34 Antické vázy Obrázok 35 Agamemnónova maska

Obrázok 36 Bronzová socha Kôň s chlapcom

„Canal Maritime de Corinthe“, umiestnený v areáli prieplavu. Tento historický dokument, orámovaný ozdobným okrajom, je doplnený mapou Stredozemného mora a vlastnoručnými podpismi administrátorov projektu. Bol vybudovaný v rokoch 1882 – 1893. Približne na rovnakom mieste však už v staroveku existovala vozová prepravná cesta zvaná Diolkos. S výstavbou Korintského prieplavu je úzko spojené aj mesto Košice. Narodil sa tu  20. októbra 1850  jeden z jeho hlavných konštruktérov, Béla Gerster.

Korintský prieplav prepája Korintský záliv s Egejským morom a bol vybudovaný s cieľom skrátiť lodnú cestu z Iónskeho do Egejského mora a vyhnúť sa tak oboplávaniu Peloponézskeho polostrova, čo predstavuje okolo 400 km. Je dlhý 6,3 km, široký 25 m, hlboký 8 m a jeho maximálna výška dosahuje 63 m. Tieto údaje sa podľa rôznych autorov mierne líšia. Kanál je dnes už príliš úzky pre moderné zaoceánske lode a využíva sa prevažne pre turistické ciele. Cez túto vodnú cestu ročne prepláva okolo 11 000 lodí. Na každom konci kanálu sú vybudované suchozemské cesty spájajúce oba brehy prieplavu, ktoré prekonávajú vodnú priekopu cez jedinečne riešené ponorné mosty, ktoré sa pri prechádzaní lodí v týchto miestach ponárajú.

6.4 Mykény

Mykény je bývalé starogrécke mesto, dnes archeologické nálezisko, asi 90 km juhozápadne od Atén, na severovýchodnom Peloponéze. 

V druhom tisícročí pred Kristom boli Mykény jedným z hlavných stredísk gréckej civilizácie, vojenská pevnosť, ktorá dominovala veľkej časti južného Grécka. Obdobie gréckych dejín približne od r. 1600 pred Kristom. do r. 1100 pred Kristom sa nazýva podľa Mykén mykénske obdobie. Sídlo panovníka obklopovala mohutná hradba, ktorá bola pri vstupe naprojektovaná tak, že vstup chránila z dvoch strán. Časť antických Mykén vykopal archeológ Heinrich Schliemann. Odkryl kyklopské opevnenia, mohutnú leviu bránu a bohato vyzdobené hrobky – hrobový kruh, kde v siedmych šachtových hroboch bolo pochovaných takmer 30 osôb. Muži mali na tvárach masky zo zlatého tenkého plechu s charakteristickými črtami, zbrane – bronzové meče a dýky so zlatou garnitúrou (rukoväť, pošva), mali na čepeli vojenské výjavy a výjavy

z poľovačiek. Ženské hroby sa vyznačovali bohatými zlatými a jantárovými šperkmi – čelenky, náhrdelníky, náramky, náušnice. Detské hroby je možné rozlíšiť jednak na základe drobných kostier, ale aj špecifickými pohrebnými darmi – napr. hračky, prípadne zlatými plátmi pokrývajúcimi telíčko dieťaťa. Heinrich Schliemann vo svojom nadšení po objavení hrobového okruhu ho označil za hrob Agamemnona a jeho druhov. Agamemnon sa totiž po dobytí Tróje vrátil do Mykén, ale manželka ho zabila so svojim milencom Aigisthom a údajne ho dala pochovať v hradbách. Tieto tzv. šachtové hroby (zahĺbené do zeme) však pochádzajú zo 16. storočia pred n. l.

Obrázok 38 Levia brána

Druhé kultúrne centrum bolo neďaleko pri Tirynse, ktorého hrad sa roku 1200 pre n. l. stal obeťou zemetrasenia a aj toto miesto čiastočne odkryl Schliemann. Obidve tieto oblasti sú ako miesta archeologických výskumov od roku 1999 zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO.

6.5 Olympia

Olympia je svätostánok antického Grécka, nachádzajúci sa v Elide, v severozápadnej časti Peloponézu, náboženské, kultúrne a športové centrum celého Grécka. Do povedomia vošla ako dejisko antických olympijských hier.

V priebehu 19. a 20. storočia boli jej pozostatky odkryté a lokalita sprístupnená verejnosti. Olympia bola osídlená už v polovici 2. tisícročia pred Kristom. Pravdepodobne už okolo roku 1000 pred Kristom sa tu konali náboženské slávnosti na počesť najvyššieho Gréckeho boha Dia. V roku 776 pred Kristom sa tu konali prvé olympijské hry - náboženské, kultúrne a športové súťaže, ktoré pretrvali až do roku 426 po Kristovi, kedy ich zakázal rímsky cisár Theodosius II. Hry sa konali každé štyri roky, v medziobdobí bola Olympia malá dedina, v ktorej žilo len niekoľko sto obyvateľov. Počas konania olympijských hier prúdili do Olympie tisíce športovcov a návštevníkov, ktorí tri mesiace pred hrami a tri mesiace po hrách požívali ochranu tzv. posvätného mieru a nikto im nesmel ublížiť.

V samotnej Olympii sa konali i hudobné súťaže. Veľmi populárne boli súťaže píšťalkárov, trubačov a hlásateľov, ktorých víťazi potom obstarávali pri športových súťažiach hudobný sprievod, vytrubovali signály a vyvolávali rôzne organizačné hlásenia, mená štartujúcich a potom i víťazov.

Olympia ležala na brehu rieky Alfeios, ktorá sa často rozlievala, takže po zákaze olympijských hier na začiatku 5. storočia po Kristovi, povodne rozvodnenej rieky zakryli

Obrázok 39 Hrobový okruh

Obrázok 40 Antický olympijský štadión

Obrázok 41 Obrad zapaľovania olympijského ohňa

starovekú Olympiu nánosmi bahna, vysokými niekoľko metrov. Olympiu odkryli nemeckí archeológovia na konci 19. storočia.

Centrom starovekej Olympie bol posvätný okrsok Altis, ktorého súčasťou bol predovšetkým chrám Dia Olympského so sochou najvyššieho gréckeho boha, ktorého sochu vytvoril najvýznamnejší grécky sochár Feidias a ktorú radili medzi sedem divov sveta. Podľa legendy Feidias prišiel do Olympie po tom, ako ho v Aténach obvinili z ukradnutia zlata a slonoviny, určených pre sochu bohyne Palas Atény. Hoci mu nebola dokázaná vina, hrozil mu trest, preto odišiel do Olympie. Jeho dielňu objavili archeológovia pod chrámom z byzantského obdobia, pričom sa našla aj malá miska s textom "Feidiou eimi" (Som Feidiova, Patrím Feidiovi). V centre posvätného okrsku sa nachádzal oltár, kde sa

počas konania olympijských hier obetovali stovky obetných zvierat (kravy a býky, ovce, kozy). V centre Altidy sa nachádzali aj ďalšie stavby - svätyne, príbytok pre rozhodcov, ubytovne pre športovcov a návštevníkov hier. Na okraji posvätného okrsku sa nachádzali tzv. pokladnice gréckych mestských štátov. Pri zvyškoch pokladníc sa nachádza priestor, kde sa aj v súčasnosti zapaľuje od slnečných lúčov posvätný oheň, ktorý sa potom prenáša do miesta konania moderných olympijských hier. V roku 1989 bol archeologický park zapísaný na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

V súčasnosti sa v starovekej Olympii nachádza aj moderné múzeum, kde sú uložené sochy, venované starovekým športovcom a ich rodnými mestám, športové náradie, objavené archeologickým výskumom (disky, závažia), drobné predmety každodennej potreby (medzi nimi aj Feidiova miska) a ďalšie predmety. V tesnom susedstve parku vyrástla nová Olympia, malé mesto s jednou hlavnou triedou, množstvom hotelov a obchodov so suvenírmi.

6.6 Delfy

Obrázok 42 Letecký pohľad na Olympiu

Obrázok 43 Archeologický areál Olympie

Delfy je antické aj moderné  mesto v Grécku, v kraji Fokida na južnom úpätí pohoria Parnasos nad Korintským zálivom. Nachádzala sa tu panhelénska svätyňa s jednou z najvýznamnejších veštiarní v starovekom Grécku. Delfi sa nachádzali v blízkosti významných obchodných trás. Námorná, ktorá viedla cez Korintský záliv ďalej na západ ako aj pozemnej, ktorá šla do Epiru a ďalej na sever. Vďaka tejto výhodnej polohe boli už od raných dôb v centre záujmu hlavne Korintu. Spätosť Delf s obchodom taktiež naznačujú už od 7. stor. pred Kristom bohato zastúpené orientálne a talianske importy.

Delfy sa už od stredoveku stávali cieľom rôznych cestovateľov. Prvý predbežný archeologický výskum sa uskutočnil v 60-tych rokoch 19. storočia, kedy sa podarilo odkryť a očistiť niekoľko múrov, ale kvôli nepriaznivým politickým faktorom boli práce na dlhšiu dobu prerušené. Od 80-tych rokov sa začali Francúzi znova zaujímať o lokalitu. Vtedy sa do snahy o získanie koncesie na vykopávky zapojili aj Spojené štáty, ale Grécko sa rozhodlo uprednostniť „kultivovanejších“ Francúzov. V roku 1893 sa začal hlavný výskum. Od začiatku to bol finančne a technicky náročný projekt, keďže si vyžadoval premiestnenie modernej dediny Kastri. Staroveká lokalita bola pochovaná pod veľkými zosuvmi pôdy, preto sa najskôr museli premiestniť veľké množstvá zeminy pred tým, ako sa mohlo začať s archeologickými prácami. Počas prvých 10 sezón sa odkryla väčšina zo svätyne. Prví archeológovia popísali lokalitu ako: „zem bohatú na organické zostatky zmiešané s popolom a spálenými kosťami, vyplnenú nespočetnými mykénskymi črepmi.“

Obrázok 44 Panoramatický pohľad na mesto Delfy

Obrázok 45 Chrám Atény Pronaie

Dôkazy o Apolónovom chráme pochádzajú z 9. – 8. storočia pred n. l. Dnes si vieme živo predstaviť, ako tu, na ,, pupku sveta ,, sedí kňažka Pýtia s miskou

v ruke a zvestuje záhadné výroky veštby. Okrem tohto hlavného chrámu sa tu nachádza aj chrám Pallas Atény. Delfy sú postavené v neprístupnom teréne na terasách. Hlavná cesta od východu vedie k chrámu Apolóna. Celý areál je od roku 1987 zapísaný v zozname svetového dedičstva UNESCO.

6.7 Meteora

Meteora sú kláštory na vrcholkoch bizarných skál v oblasti Tesálie, ktoré sa týčia ako obrovské prsty do výšky 300 m. neďaleko mesta Kalambaka. Mnísi a pustovníci sa tu začali usadzovať už od 11. storočia, ale až o tri storočia neskôr začali

vznikať prvé byzantské kláštory. Najskôr bol postavený monastier Metamorfosis, založený v roku 1356 mníchom Athanasiom z polostrova Atos, na skale vo výške 534 metrov nad morom. Monastier bol nazvaný Megalon (Veľký) Meteoro (vznášajúci sa – podľa dojmu, že sa vznáša vysoko nad zemou). Podľa neho sa potom množné číslo „meteora“ začalo používať pre všetky miestne monastiere, ktorých medzi 15. a 16.

Obrázok 46 Apolónov chrám

Obrázok 47 Expozícia Múzea v Delfách

Obrázok 48 Kláštor Metamorfosis

Obrázok 49 kláštor Metamorfosis - Megalon Meteoro

storočím vzniklo celkovo 24. Výstavba kláštorov bola veľmi náročná. Stavebný materiál a všetko potrebné zariadenie mnísi vynášali na chrbtoch pomocou košov, jediným strojom, ktorý im práci uľahčoval, bola kladka. Oveľa neskôr, aj v súvislosti s turistickým ruchom, boli postavené schodištia a kamenné rebríky. Monastiere boli vyzdobené nádhernými ikonami a zariadené drahocenným vyrezávaným nábytkom.

Úpadok monastierov začal v 18. storočí, mnohí cirkevní hodnostári monastiere opustili a presídlili do mníšskej republiky Athos. Dnes je trvalo obývaných rehoľníkmi len päť monastierov. Mnísi majú okrem svojich denných povinností na starosť aj vzácne historické pamiatky, ikony a starobylý mobiliár.

Ďalšie dva monastiere sú využívané na modlitby.

Dnes je Meteora obľúbeným cieľom turistických výletov, súčasťou prehliadky s odborným výkladom sú najmä mužský kláštor Varlaam a ženský Roussanu. V roku 1988 boli monastiere Meteora zapísané na zoznam

svetového dedičstva UNESCO.

6.8 Solún

Solún alebo Thessaloniki je druhé najväčšie mesto v Grécku a je v ňom druhý najväčší grécky námorný prístav. V súčasnosti má mesto okolo 365 000 a metropolitná oblasť 1 000 000 obyvateľov. Leží na Balkánskom polostrove pri Solúnskom zálive, na západnej strane polostrova Chalkidiki. Mesto sa nachádza na malej nížine, obklopenej vrchmi, ktorá vznikla v delte riek. Vrchy vytvárali na nížine relatívne bezpečné prostredie, hlboký záliv poskytoval výborné podmienky pre prístav. Mesto malo svojou polohou veľký strategický význam. Bolo založené v roku 315 pred Kristom a od roku146 bolo hlavným mestom rímskej provincie Macedónia, najvýznamnejším mestom v Byzantskej ríši, vzdelanostné a kultúrne centrum dnešného Grécka. Práve odtiaľ vybrali učencov Konštantína a Metoda, ktorí odišli na Veľkú Moravu a vytvorili pre našich predkov písmo.

Obrázok 50, 51, 52 Monastiere Meteora

Obrázok 53 Chrám sv. Cyrila a Metoda v Solúne

Solún je typické grécke mesto, v ktorom Vás v hoteloch a tavernách privítajú s príslovečnou gréckou pohostinnosťou a vynikajúcou kuchyňou. To všetko za zvuku príjemných, romantických gréckych melódií. Turisti a domáci v lete často chodia na tamojšie pláže. Z nich najznámejšia je pláž, ktorú volajú Aja Triada - Svätá trojica. Tí čo radi míňajú peniaze si môžu prísť na svoje počas nakupovania v početných obchodných

domoch. Samozrejme, že počas turistickej sezóny vládne aj čulý nočný život. Za nepísané centrum Solúna sa považuje ešte jedna atrakcia. Známy solúnsky trh Modiáno. Kedysi ho vlastnila židovská rodina s takýmto menom. Trh bol hlavnou zásobárňou potravín pre mesto. Aj dnes tam nájdete pokrikujúcich obchodníkov, ktorí ponúkajú čerstvé ovocie, olivy, syr, ryby a iné pochutiny alebo kuchynské náradie. Kto odmietne trh, môže sa občerstviť v neďalekých malých reštauráciách a stánkoch s kebabom.

Nachádzajú sa tu aj rôzne divadelné inštitúcie, známe je aj mestské otvorené divadlo Theatro Dasos, kde sa v lete konajú rôzne divadelné predstavenia, často starogrécke drámy. Navštíviť sa

dajú aj viaceré múzeá, ktoré Vám odhalia vykopávky a historické predmety či rôzne pramene z rímskych, byzantských a osmanských

čias. Solún sa prirodzene pýši vzdelanosťou. V meste majú najslávnejšiu univerzitu v Grécku - Panepistimio Aristotela, čiže Aristotelovu univerzitu. Ak sa prejdete po dlhočiznej promenáde pri mori, natrafíte na obrovský pamätník venovaný Alexandrovi Veľkému. Hlavné námestie dnešného mesta je monumentálne Aristotelovo námestie, postavené po veľkom požiari v roku 1917. Architektom bol Francúz Ernest Hébrard, ktorý sa pri tomto námestí inšpiroval najmä byzantským obdobím a architektúrou.

V jeho historickom jadre zo 4. storočia pred n. l. dominujú staroveké pamiatky. Pozoruhodná je aj Rotunda, rímske mauzóleum, ktoré v 4. storočí upravili na kostol alebo aj Kostol Hosios David s nádhernými mozaikami. Víťazný oblúk z roku 303, ktorý bol

Obrázok 54 Otvorené divadlo Theatro Dasos

Obrázok 56 Aristotelovo námestie

Obrázok 55 Aristotelove námestie

Obrázok 57 Víťazný oblúk

postavený na znak víťazstva nad Peržanmi stojí dodnes. Všetky tieto pamiatky sú od roku 1988 zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO.

6.8.1 Chrám svätého Aghiosa Dimitriosa Je to monumentálna bazilika, ktorá si toho naozaj veľa pamätá. Prvý kostol v rozľahlom chrámovom komplexe pochádza z tretieho storočia po Kristovi. Postavili ho na základoch rímskych kúpeľov. Bazilika v menšej podobe ako je dnes je z piateho storočia. O dvesto rokov nato ju zachvátil požiar a zhorela. Po osmanskej invázii ju Turci premenili na mešitu. Až v 20. storočí pri zániku Osmanskej ríše sa opäť dostala do kresťanských rúk a urobili z nej modlitebňu. V roku 1917 ju znova postihol požiar. Trvalo veľa rokov kým ju zrekonštruovali. Náboženským obradom slúži od druhej polovice minulého storočia. Verejnosť si však môže pozrieť pamiatky, ktoré sa zachovali od požiaru spred takmer sto rokov. Okrem toho tam organizujú archeologický výskum, takže z času na čas uzrie svetlo sveta nejaká nová, doteraz neprístupná pamiatka.

6.8.2 Biela veža Je symbolom mesta a bola postavená ako osmanské väzenie, no po oslobodení mesta sa stala jeho symbolom. Postavili ju v 15. storočí Turci, aby chránila prístav v meste. Skôr ako dostala názov Biela veža, mala oveľa neslávnejšie pomenovanie -  Krvavá veža alebo Červená veža. Turci, ktorí nad Gréckom dlho vládli, tam väznili mnohých Helénov. Veža slúžiaca ako pevnosť sa stala smutne známa krutosťou a bezohľadnosťou, ktorú používali osmanskí dozorcovia. Keď v roku 1912 ovládlo Grécko počas tzv. Balkánskej vojny Solún, vežu zvonka premaľovali nabielo a preto dostala súčasný názov. Bielu vežu si domáci uctievajú ako symbol gréckej suverenity v regióne Macedónsko.

Obrázok 58 Chrám sv. Aghiosa Dimitriosa

Obrázok 59 Interiér Chrámu sv. Aghiosa Dimitriosa

Obrázok 60 Biela veža

7. Použitá literatúra

BEDURFTIG, F. a i. 2005. 1000 Divov sveta. Bratislava: IKAR, 2005. 384 s. ISBN 80-551-1088-3

Obrázok 61 Biela veža s promenádou

Obrázok 62 Forum

Obrázok 63 Prístav

Obrázok 64 Mestské hradby

ČINČURA, J. a i. 2006. Svet. Bratislava: IKAR, 2006. 470 s. ISBN 80-551-1354-8

OTČENÁŠ, I. 1998. 100 najväčších zázrakov civilizácie. Bratislava: TIMY, 1998. 119 s. ISBN 80-88799-69-4

http://www.booking.com/hotel/gr/arethusa-athens.sk.html?aid=333367;label=athens-X8D%2AkpGbySah6a%2AC7%2AuGPAS5033863062;sid=4df798e6e87948f979a5e8e38b031993;dcid=1;srfid=dacc799babf94b900178704c97fdcf1bc550497fX1

http://www.booking.com/hotel/gr/pelops.sk.html?aid=373427;label=arkhaia-olimbia-GFBhsUlGTsBDuRS8hiMyeQS33442059623%3Apl%3Ata%3Ap1%3Ap2%3Aac%3Aap1t1%3Aneg;sid=4df798e6e87948f979a5e8e38b031993;dcid=1;srfid=6baa0800519e0f64

http://www.booking.com/hotel/gr/lepalacethessaloniki.sk.html?aid=373427;label=thessalonikiT8P0Gm_JSnIRBx66II1gKAS33442032263%3Apl%3Ata%3Ap1%3Ap2%3Aac%3Aap1t1%3Aneg;sid=4df798e6e87948f979a5e8e38b031993;dcid=1;srfid=0c4c086a2a5df0002b3eebeadef657027ed4e332X6

https://www.google.sk/maps/@48.9143569,20.513588,12z?hl=sk

http://www.europskaunia.sk/madarsko

http://sk.wikipedia.org/wiki/Ma%C4%8Farsko

http://dromedar.topky.sk/cl/11162/98960/Madarsko

http://sk.gotohungary.com/vedeli-ste

http://www.mycentrope.com/sk/home/72/madarska-kuchyna

http://visit-hungary.com/sk/vino-gastronomia/gastronomia

https://sk.wikipedia.org/wiki/Srbsko

http://srbsko.sk/spolocenske-zvyky

http://srbsko.sk/pamiatky-a-zaujimavosti/

http://sk.wikipedia.org/wiki/Maced%C3%B3nsko

http://www.dovolenkainfo.sk/europa/macedonsko

http://referaty.aktuality.sk/macedonsko/referat-28999

http://sk.wikipedia.org/wiki/Gr%C3%A9cko

http://www.milujemcestovanie.sk/grecko-zaujimavosti/

http://cestovanie.aktuality.sk/clanok/761/potulky-greckom/

http://europa.eu/about-eu/countries/member-countries/greece/index_sk.htm

http://cestovanie.aktuality.sk/clanok/290/grecko/

http://sk.wikipedia.org/wiki/Olymp

http://sk.wikipedia.org/wiki/At%C3%A9ny

http://sk.wikipedia.org/wiki/Akropola_v_At%C3%A9nach

http://cestovanie.aktuality.sk/clanok/530/ateny/

http://sk.wikipedia.org/wiki/Parten%C3%B3n

http://www.navrchol.sk/ateny.html

http://sk.wikipedia.org/wiki/Olympijsk%C3%A9_hry_(modern%C3%A9)

http://sk.wikipedia.org/wiki/Agora_(n%C3%A1mestie)

http://recko.svetadily.cz/clanky/Namesti-Syntagma-srdce-Athen

http://www.egyptan.sk/fotoalbum/moje-cestovanie/grecko/ateny/narodne-archeologicke-muzeum-v-atenach/

http://sk.wikipedia.org/wiki/Korintsk%C3%BD_prieplav

http://sk.wikipedia.org/wiki/Myk%C3%A9ny

http://sk.wikipedia.org/wiki/Olympia_(Gr%C3%A9cko)

http://sk.wikipedia.org/wiki/Delfy

http://sk.wikipedia.org/wiki/Meteora

http://sk.wikipedia.org/wiki/Sol%C3%BAn

http://cestovanie.aktuality.sk/clanok/283/solun-mesto-tradicii/