záverečná správa z prieskumu pre potreby štandardizácie ...¡cie/metodické... · 3...

„Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ“

Záverečná správa

z prieskumu pre potreby

štandardizácie minimálneho

kompetenčného profilu

pracovníka s mládežou

Ko

mP

rax

Ko

mp

ete

nc

ie p

re p

rax

2

Realizátor prieskumu

Ing., Mgr. Martin Hulín

Odborní konzultanti

PhDr. Libor Lubelec, CSc.

Doc. Elena Lisá, PhD.

Mgr. Martin Martinkovič

Realizátor projektu KomPrax-Kompetencie pre prax

IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže

3

Poďakovanie

Na tomto mieste sa chceme poďakovať organizáciám a inštitúciám za spoluprácu na prieskume.

Za mimovládny sektor

ICM Banská Bystrica

OZ Barlička

Záhorácky Fénix

YMCA, Slovensko

QUO VADIS o.z.

Združenie Informačných a poradenských centier mladých v Slovenskej

republike

Rada mládeže Bratislavského kraja

Združenie mariánskej mládeže

OZ Bol raz jeden človek

Rada mládeže Nitrianskeho kraja

Filia n.o.

Spoločne proti kriminalite, o.z.

Za súkromný sektor

Súkromné centrum voľného času Mariána Lojana, Snina

Súkromné centrum voľného času Skuteckého, Banská Bystrica

Súkromné centrum voľného času Radvanská, Banská Bystrica

Za verejný/štátny sektor

Úrad vlády Slovenskej republiky

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

Mestský úrad Trnava

Krajské centrum voľného času, Trenčín

4

Centrum voľného času, Stará Bystrica

Centrum voľného času, Široké

Centrum voľného času ABC

Centrum voľného času Cvrček

Centrum voľného času, Nová Baňa

Centrum voľného času, Snina

Centrum voľného času, Bánovce nad Bebravou

Centrum voľného času, Čadca

Centrum voľného času, Malacky

Centrum voľného času, Varín

Centrum voľného času, Spišská Belá

Centrum voľného času, Veľké kapušany

Centrum voľného času, Krupina

Centrum voľného času Junior, Bojnice

Centrum voľného času, Nová Baňa

Centrum voľného času, Snina

Centrum voľného času Domino, Snina

Centrum voľného času Stará Turá

Školské stredisko záujmovej činnosti, Poltár

Spojená škola Sládkovičovo

Stredná priemyselná škola stavebná a geodetická, Košice

Základná škola Vyšná Rybnica

5

Obsah

Úvod................................................................................................................................7

Postup analýzy a návrhu kompetenčného profilu ............................................10

Prehľad kompetenčných rámcov v oblasti práce s mládežou ......................14

Prehľad výsledkov prieskumov zameraných na zručnosti pre oblasť práce

s mládežou na Slovensku.......................................................................................18

Výsledky prieskumu pre potreby štandardizácie minimálneho

kompetenčného profilu pracovníka s mládežou..................................................20

Výskumná vzorka ....................................................................................................20

Vymedzenie oblastí analýzy..................................................................................22

Pracovné činnosti pracovníka s mládežou ........................................................23

Potreba rozvoja a nutná úroveň kompetencií pracovníka s mládežou podľa

názoru respondentov .............................................................................................27

Poradie dôležitosti jednotlivých kompetencií pre pracovníka s mládežou

podľa názoru respondentov .................................................................................29

Požadované odborné znalosti podľa názoru respondentov ..........................32

Odporúčania pre návrh modelu kľúčových kompetencií pracovníka s

mládežou .....................................................................................................................34

Odporúčania pre návrh vzdelávania pracovníka s mládežou ..........................39

Zhrnutie .........................................................................................................................42

Použitá literatúra .........................................................................................................44

6

Štruktúra správy

I. V prvej časti sa venujeme základným pojmom, z ktorých sme vychádzali pri príprave prieskumu a interpretácii výsledkov. Objasňujeme dôležitosť kompetenčného prístupu a kompetencií vrátane výhod takéhoto prístupu pre prax.

II. V druhej časti stručne popisujeme jednotlivé fázy prieskumu vrátane využitých techník a výstupov.

III. V tretej časti analyzujeme zistenia známych výskumov a prieskumov realizovaných na Slovensku i zahraničí, ktoré sa venovali identifikovaniu kľúčových kompetencií pre oblasť práce s mládežou ako aj pre uplatnenie sa na trhu práce.

IV. Vo štvrtej časti analyzujeme vlastné zistenia aktuálneho prieskumu. Popisujeme navrhnutý model profilu mládežníckeho vedúceho – pracovné činnosti, kompetencie a odborné znalosti.

V. V piatej časti sumarizujeme hlavné zistenia a uvádzame odporúčania pre ich ďalšie využitie.

7

Úvod Správa predkladá výsledky prieskumov pre potreby štandardizácie minimálneho kompetenčného profilu pracovníka s mládežou. Prieskum je súčasťou aktivít národného projektu KomPrax – Kompetencie pre prax, ktorého cieľom je podporiť kvalitu vzdelávacích a výchovných programov v práci s mládežou a napomôcť výchove mladej aktívnej generácie. Projekt KomPrax – Kompetencie pre prax realizuje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže. V oblasti práce s mládežou zatiaľ nie sú vytvorené štandardy kvality pre výkon v oblasti práce s mládežou, čo bráni spoločenskému uznaniu prínosov neformálneho vzdelávania v tejto oblasti, preukázanej prostredníctvom osvojenia si kľúčových kompetencií. Úlohou prieskumu bolo zabezpečiť kvalitné vstupné informácie pre potreby identifikácie pracovných činností pracovníkov s mládežou1, ktoré tvoria podklad pre zadefinovanie kľúčových kompetencií, nevyhnutných k efektívnemu vykonávaniu tejto pozície. Keďže v súčasnosti neexistujú jednotné a ustálené usmernenia a požiadavky na prípravu pracovníkov s mládežou pre oblasť práce s mládežou v Slovenskej republike, výstupy z prieskumu sú východiskom pre vytvorenie minimálnych kompetenčných profilov. Zároveň budú tieto podklady využité pri príprave vzdelávacích programov pre mládežníckych vedúcich. Ciele prieskumu:

� Zistiť a spracovať relevantné údaje k zadefinovaniu kľúčových kompetencií

pracovníkov s mládežou potrebných pre efektívny výkon ich funkcie.

� Vytvoriť adekvátne podklady, na základe ktorých bude možné nastaviť

požiadavky štandardizovaného vzdelávania.

1 Uvedené pojmy sú v súlade so Zákonom č. 282/2008 Z. z. o podpore práce s mládežou a o zmene a doplnení

zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pracovník s mládežou je osoba, ktorá 1. pripravuje a organizuje podujatia alebo programy v oblasti práce s mládežou, 2. má kompetencia na právne úkony v plnom rozsahu, 3. je v pracovno-právnom vzťahu so zamestnávateľmi uvedenými v § 15 ods. 2 zákona o podpore práce s mládežou,

8

Východiská analýzy kompetenčného profilu Prečo je dôležitý kompetenčný prístup a na čo sú potrebné a využiteľné kompetencie? To sú základné otázky, na ktoré aspoň v krátkosti odpovieme, pretože sú ústrednými pojmami v našom prieskume. Globalizácia a modernizácia vytvárajú neustále sa meniaci a prepojený svet. Aby sme v takomto svete dobre fungovali, potrebujeme zvládnuť nové situácie a požiadavky, ktoré sú na nás kladené. V súčasnosti sú na jednotlivcov kladené čoraz väčšie nároky na život v spoločnosti a úspešné začlenenie sa do života v modernom svete si vyžaduje viac ako len poznatky a zručnosti. Je potrebné mať schopnosti, ktoré sú komplexnejšie ako len úzko špecializované zručnosti. Toto rovnako platí aj pre oblasť práce s mládežou, pretože je to dynamická práca, v rámci ktorej je potrebné reagovať na neustále zmeny, čo si vyžaduje sústavnú prípravu. Pre úspešný výkon povinností tak v pracovnej ako aj spoločenskej sfére sú potrebné príslušné kompetencie, ktorými sa v krátkom priblížení rozumejú poznatky, zručnosti, schopnosti, skúsenosti, ale aj napr. správanie a motivácia. Dôraz, ktorý sa v poslednej dobe kladie na identifikovanie a rozvoj kompetencií súvisí práve s ich komplexnosťou a prepojenosťou na efektívny výkon. Presne definovať obsahovú stránku pojmu kompetencia je však pomerne zložité, pretože predstavuje skôr strešný pojem označujúci všetko, čo súvisí s pracovným výkonom. Kompetenčný prístup má veľký potenciál vzhľadom na ciele rozvoja ľudských zdrojov. Pre kľúčové kompetencie je podľa OECD2 charakteristické, že (a) prispievajú k hodnotným výsledkom pre spoločnosť a jednotlivca, (b) pomáhajú jednotlivcovi spĺňať dôležité nároky v rôznych situáciách a (c) sú dôležité nielen pre špecialistov ale pre všetkých jednotlivcov. K ďalším výhodám kompetenčného prístupu možno priradiť možnosť výberu vhodných kandidátov na danú pozíciu, usmerniť pracovníkov v kariérovom a osobnom rozvoji, definovať štandardný výkon a kvality potrebné pre efektívny výkon na pozícii. V riadení podľa kompetencií rozlišujeme dve dôležité stránky tohto prístupu: -určovanie kompetenčného profilu pracovného miesta a -zisťovania kompetencií zamestnanca nadväzne na kompetenčné požiadavky pracovného miesta. Prečo sú kľúčové kompetencie zásadné pre oblasť práce s mládežou na Slovensku? Na Slovensku zatiaľ neexistuje ucelený model kompetencií, ktorý by definoval požadované vedomosti, zručnosti a postoje potrebné pre efektívny výkon funkcií pracovníka s mládežou. Vytvorenie takéhoto modelu kompetencií ďalej umožní: -definovať, aké kompetencie potrebujú pracovníci s mládežou pre úspešný výkon funkcie ale aj v akej miere nimi disponujú, aby poskytli kvalitné programy a aktivity pre mládež.

2 Definition and selection of key competencies –Executive Summary, OECD (2005)

9

-kompetencie slúžia ako základ pre rozhodnutia a praktiky uskutočňované v oblasti práce s mládežou (výber, rozvoj, vzdelávanie). - kompetencie umožňujú zaviesť súbor štandardov, ktoré podporujú profesionalizáciu oblasti práce s mládežou. Pri získavaní podkladov pre nastavenie vzdelávania pracovníkov s mládežou sa zameriavame na identifikáciu potrebných kľúčových kompetencií ich kompetenčného profilu. Chceme zdôrazniť, že identifikované kompetencie majú výlučne odporúčací charakter a nie sú definitívne.

10

Postup analýzy a návrhu kompetenčného profilu Pri tvorbe podkladov pre zadefinovanie minimálneho kompetenčného modelu pracovníka s mládežou sme postupovali v nasledovných, logicky nadväzných krokoch, ktoré sú zobrazené na nasledujúcom obrázku 1.

Obrázok 1 Schéma tvorby návrhu kompetenčného profilu.

V prvej fáze bolo potrebné vytvoriť a overiť model pracovných činností pracovníka s mládežou. Tento model slúži ako základ na charakterizovanie úloh a rozsahu činností, ktoré sa spájajú s vykonávaním danej pozície a odpovedá na otázku, čo človek na danej pozícii robí a za čo je zodpovedný. Až na základe týchto informácii bolo možné zaoberať sa otázkou, aké vedomosti a zručnosti sú potrebné na efektívne vykonávanie daných pracovných činností. Keďže na Slovenku zatiaľ nie je vytvorený ucelený model pracovných činností pracovníka s mládežou, museli sme najskôr uskutočniť funkčnú analýzu práce. Vychádzali sme pritom: o Z analýzy relevantných rámcov (domácich a zahraničných) pre oblasť práce

s mládežou - úlohou bolo získať ucelený pohľad na doterajšie zistenia ohľadom

11

toho, aké oblasti a funkcie sú považované za dôležité v oblasti práce s mládežou. Na Slovensku zatiaľ neexistuje dostatok empirických zistení v tejto oblasti a tak sme primárne vychádzali zo štúdie Fudaly a Lenčo3 (2008). Na medzinárodnej úrovni existujú pomerne kvalitne spracované rámce pracovných činností a funkcií pracovníkov s mládežou. Výstupom z tohto prehľadu je identifikácia deviatich prierezových oblastí, ktoré sú všeobecne považované za kľúčové pre oblasť práce s mládežou (v celom znení v prílohe). Tento výstup bol jedným z hlavných podkladov pre vytvorenie modelu pracovných činností pracovníka s mládežou.

o Z analýzy dostupných pracovných náplní pracovníkov s mládežou a vyplnených formulárov na analýzu pracovnej činnosti z verejného (najmä Centrá voľného času) a mimovládneho sektora (občianske združenia a neziskové organizácie pôsobiace v oblasti práce s mládežou). Tie tvorili ďalší dôležitý podklad pri tvorbe modelu pracovných činností pracovníka s mládežou a umožnili prispôsobiť výstup zo zahraničných rámcov na Slovenské pomery.

o Behaviorálnymi rozhovormi s expertmi, ktorí aktívne pôsobia v oblasti práce s mládežou (pracovníkmi s mládežou z verejného, mimovládneho a súkromného sektora), sme overovali navrhnutý model pracovných činností. Na základe rozhovorov bol model upravený do konečnej podoby pracovných činností pracovníka s mládežou. Výstupom je model pracovných činností pracovníka s mládežou.

V druhej fáze sme na základe vytvoreného modelu pracovných činností mládežníckeho vedúceho a pracovníka s mládežou navrhli a overovali model kľúčových kompetencií (zručností a znalostí) pracovníka s mládežou. Vychádzali sme pritom:

o Z analýzy zahraničných zdrojov, ktoré sa zaoberajú kľúčovými kompetenciami v oblasti práce s mládežou ako aj všeobecnými pracovnými kompetenciami. - Zo Slovenských zdrojov sme primárne vychádzali zo štúdie Fudaly

a Lenčo (2008), pretože zatiaľ nie je dostatok relevantných štúdii v tejto oblasti. Autori v nej zisťovali rozvinutosť kompetencií u dobrovoľných i profesionálnych pracovníkov, pričom vychádzali z koncepcie Európskeho portfólia pre mládežníckych vedúcich a pracovníkov s mládežou (2007).

- Na základe našich predošlých zistení a podkladov z prvej fázy (analýza zahraničných rámcov kľúčových kompetencií) sme ako vhodný model kompetencií vybrali model „Pedagoga volného času“ v rámci Národní soustavy povolaní ČR, pretože obsahoval väčšinu dôležitých kompetencií. Tento model sme pre úplnosť doplnili o niektoré kompetencie z Európskeho rámca kľúčových kompetencií pre celoživotné vzdelávanie, ktoré neboli v dostatočnej miere zohľadnené. Výstupom bol model kľúčových kompetencií pracovníka s mládežou, ktoré sme následne overovali v on-line dotazníku.

3 Fudaly P. a Lenčo P. (2008). Neformálne vzdelávanie detí a mládeže. Bratislava: Iuventa

12

o Overenie modelu kľúčových kompetencií on-line dotazníkom.

Respondentmi boli zástupcovia z verejného, mimovládneho a súkromného sektora, ktorí aktívne pôsobia na pozícii pracovníka s mládežou. Výstupom je identifikovanie dôležitých kompetencií pre prácu s mládežou na pozícii pracovníka s mládežou.

V poslednej fáze sme sa prepojili jednotlivé zistenia z prvej a druhej fázy prieskumu a vytvorili odporúčania pre zadefinovanie modelu kľúčových kompetencií pracovníka s mládežou. Hlavnými kritériami, ktorými sme sa riadili pri tvorbe odporúčaní boli: (a) zhoda medzi respondentmi z jednotlivých sektorov (verejný, mimovládny a súkromný) ohľadom dôležitosti jednotlivých kompetencií, (2) dôležitosť a súvis danej kompetencie pre hlavné pracovné činnosti, (3) potreba rozvoja (slabá rozvinutosť) danej kompetencie podľa názoru respondentov z jednotlivých sektorov (verejného a mimovládneho). Tieto odporúčania je možné ďalej využiť pri zadefinovaní minimálnych štandardov ako aj vzdelávania pre pracovníkov s mládežou.

13

Harmonogram

7.2. - 9.2. 2011

• Analýza kľúčových dokumentov ohľadom kompetencií pracovníka s mládežou

• Tvorba zoznamu kontaktov inštitúcií (verejných a mimovládnych) v oblasti práce s mládežou a pracovníkov s mládežou

• Získanie pracovných náplní pre funkčnú analýzu práce

10.2. - 16.2. 2011

• Funkčná analýza práce na základe analýzy pracovných náplní • Príprava podkladov pre tvorbu behaviorálneho rozhovoru na základe

funkčnej analýzy práce a dokumentov • Kontaktovanie vytypovaných expertov na behaviorálny rozhovor

17.2 - 7.3. 2011

• Realizovanie behaviorálnych rozhovorov s pracovníkmi s mládežou (expertmi z verejného i mimovládneho sektora)

• Priebežná analýza rozhovorov • Tvorba modelu štruktúry práce pracovníka s mládežou na základe výstupov

z rozhovorov

8.3. - 15.3. 2011

• Analýza zozbieraných dát z behaviorálnych rozhovorov a funkčnej analýzy práce – vytvorenie návrhu modelu štruktúry práce pre overenie dotazníkovým prieskumom

• Príprava dotazníkového prieskumu

16.3. - 29.3. 2011

• Oslovenie respondentov na základe kvótneho výberu zo zoznamu kontaktov • Rozposlanie a zber dát prostredníctvom on-line dotazníka • Analýza údajov dotazníkového prieskumu • Tvorba záverečných výstupov

30.3. 2011

• Odovzdanie záverečnej správy

14

Prehľad kompetenčných rámcov v oblasti práce s mládežou Na Slovensku zatiaľ neexistuje ucelený model kompetencií, ktorý by definoval požadované vedomosti, zručnosti a postoje potrebné pre efektívny výkon pracovníka s mládežou. Preto sme sa pri príprave prieskumu zamerali na analýzu už existujúcich zahraničných rámcov kľúčových kompetencií. Pozornosť sme venovali 6 rámcom s rôznych krajín sveta (Severná Amerika4, Singapúr5, Európa6, Nový Zéland7) pre zaistenie dostatočnej variability informácií. Zámerom nebolo realizovať vyčerpávajúci prehľad takýchto rámcov ale zaistiť dostatočne variabilné informácie. Analýzou a syntézou týchto rámcov sme postupne identifikovali deväť prierezových oblastí, ktoré sú všeobecne považované za kľúčové pre oblasť práce s mládežou. Tieto oblasti sme neskôr využili pri tvorbe modelu pracovných činností a kompetencií pracovníka s mládežou. 1. Oblasť tvorby učiaceho sa prostredia -zahŕňa prípravu a udržiavanie prostredia, ktoré poskytuje bohaté príležitosti na učenie sa, pričom zohľadňuje potreby, možnosti a záujmy mládeže. Patrí sem usporiadavanie rôznorodých typov aktivít (individuálnych/skupinových, vo vnútri/vonku, projektovo orientovaných apod.) založených na stimulovanie zvedavosti, aktívnej účasti, kreativity a zábavy s využitím vývinovo a kultúrne citlivých metodík a techník. Dôraz je kladený na spontánne učenie v každodenných situáciách pri rešpektovaní individuálnych rozdielov v súlade s princípmi pozitívneho posilňovania správania a zážitkového učenia. 2. Oblasť pozorovania a hodnotenia mládeže -zahŕňa pozorovanie a hodnotenie vedomostí a zručností mládeže s cieľom poskytnúť také programy, ktoré sú v súlade s ich vývinovými a učiacimi sa potrebami. Sleduje sa smerovanie k stanoveným cieľom, pričom sa priebežne zbierajú informácie a merajú výstupy na ich vyhodnotenie založené na nastavených indikátoroch. Využívajú sa príklady dobrej praxe ako aj súčasné výskumy mládeže pre poznanie indikátorov pozitívneho vývoja mládeže. Mládež je zapájaná do hodnotenia cez zábavné poskytovanie spätnej väzby. 3. Oblasť rastu a vývinu mládeže -zahŕňa poznanie toho, ako sa mládež učí a vyvíja v jednotlivých oblastiach: fyzickej, sociálnej, emocionálnej, kognitívnej a tvorivej. Demonštrujú sa poznatky zmien vo vývine ako aj individuálne rozdiely a rozvíja sa pochopenie rôznorodosti a odlišnosti (sexuálnej, náboženskej apod.). Podnecuje sa formovanie identity a chápe sa jej dôležitosť v období adolescencie ako aj špecifiká jej vývinu (jazyk, obliekanie, záujmy). Identifikujú sa rizikové i ochranné faktory vo vývine mládeže

4 Core competencies for youth work professionals, Department of Youth and Community Development, New York City; Youth work core competencies A review of existing frameworks and purposes (2009); Kansas and Missouri Core competencies for youth development Professional, (2001) 5 Core Competencies for Youth Workers and Volunteer Youth Workers, Singapore (2006) 6 European portfolio for youth leaders and youth workers, Council of Europe (2003) 7 Youth Worker Competencies:Core Competencies, Youthline New Zealand (2007)

15

(odcudzenie, šikanovanie apod.). Pri interakcii sa prispôsobuje verbálna i neverbálna komunikácia špecifikám cieľovej skupiny (vek, kultúra, zázemie, vývinové štádium). 4. Oblasť rodiny a spoločenskej komunity -zahŕňa spoluprácu s rodinami a inštitúciami za účelom naplnenia potrieb mládeže a zapojenie komunity do rozvíjania aktivít pre mládež. Udržiavajú sa priateľské vzťahy s rodinami a pravidelná komunikácia s nimi. Demonštruje sa poznanie významu rodiny pre zdravý vývin mládeže. Vytvárajú a podporujú sa kooperatívne vzťahy s organizáciami relevantnými pre mládež a rodinu. Sprístupňujú sa informácie o systémoch služieb, podpore a možnostiach zastupovania. 5. Oblasť zdravia, bezpečnosti a výživy -zahŕňa vytvorenie a udržiavanie prostredia, ktoré zabezpečuje zdravý vývin, bezpečie a výživu mládeže. Dôraz sa kladie na dodržiavanie bezpečnostných a zdravotných pravidiel ako aj ďalších smerníc a nariadení organizácie, s ktorými sa oboznamuje aj mládež. Demonštrujú sa poznatky zdravého životného štýlu a prevencia pred chorobami. Identifikujú sa potenciálne príznaky a symptómy, ktoré by si vyžadovali intervenciu prípadne supervíziu. Demonštrujú sa schopnosti referovať pri závažnejších problémoch (zneužívanie, násilie apod.). 6. Oblasť profesionálneho rozvoja a vodcovstva -zahŕňa službu mládeži a rodinám profesionálnym spôsobom a zastupovanie záujmov mládeže. Pracovník si uvedomuje svoje silné a slabé stránky, reflektuje na praktickú činnosť a výkon, pričom identifikuje osobnostné a pracovné stresové faktory a vie, ako ich konštruktívne odbúravať. Demonštruje záujem a vôľu profesionálne sa rozvíjať a vzdelávať. Nastavuje a udržuje profesionálne hranice pri interakcii s deťmi vrátane dodržiavania diskrétnosti. Prejavuje produktívne pracovné zvyky a riadi sa etickými štandardmi. Zdôrazňujú sa a rozvíjajú vodcovské schopnosti mládeže, pričom sa im vytvárajú príležitosti pre zodpovednosť, samostatné rozhodovanie a vedenie tímových aktivít. 7. Oblasť interakcie s deťmi a mládežou -zahŕňa vytváranie podporných vzťahov s mládežou a ich vedenie ako jednotlivcov i členov skupiny. Umožňuje sa mládeži účasť na skupinových aktivitách s dôrazom na demokratické spolupodieľanie na rozhodovaní. Budujú sa dôverné vzťahy a priblíženie sa mládeži na emocionálnej úrovni. Poskytuje sa možnosť voľby a vyjadrenie názoru s cieľom pozitívne rozvíjať identitu a pocit seba-účinnosti. Facilitujú sa skupinové stretnutia. Mládež sa vedie osobným príkladom s cieľom rozvíjať a podporovať silné stránky osobnosti, vrátane učenia pozitívnych hodnôt, sociálnych, emocionálnych a občianskych kompetencií. 8. Oblasť tvorby programu -zahŕňa prípravu, realizáciu a hodnotenie programov a aktivít pre mládež. Plánujú a formujú sa programy so stanovenými cieľmi a merateľnými výstupmi, pričom sa dbá na zapájanie mládeže do jednotlivých fáz. Aktivity sú pripravované

16

s ohľadom na analýzu záujmov a potrieb mládeže. Získavajú a riadia zdroje (ľudské, finančné, materiálno-priestorové) pre realizáciu programu. Uvádzajú do praxe princípy projektového riadenia. Využívajú sa rôznorodé metódy vyhodnocovania činnosti. Skúmajú a využívajú sa výsledky na ovplyvnenie praxe.

17

9. Oblasť interkultúrneho učenia -zahŕňa podporu interkultúrneho učenia ako aj prácu s mládežou na medzinárodnej úrovni, prípadne prácu s mládežou z rôznych kultúrnych prostredí. Rozvíja sa schopnosť pre sebareflexiu, solidaritu a toleranciu názorov, presvedčení a kultúr. Napomáha sa mládeži uvedomiť si svoj kultúrny pôvod a hodnoty. Pracuje sa na integrácii mládeže z odlišných kultúr. Poskytujú sa príležitosti na uznávanie a oslavovanie vlastnej kultúry i tradícií ostatných.

Uvedené oblasti sme využili ako východiská pre návrh oblastí pracovných činností pracovníka s mládežou, ktorý sme overovali v rozhovoroch s expertmi.

18

Prehľad výsledkov prieskumov zameraných na zručnosti pre oblasť práce s mládežou na Slovensku Jedným z mála prieskumov, ktoré sa aspoň z časti zaoberali problematikou kompetencií požadovaných pre prácu s mládežou je prieskum Fudalyho a Lenča (2008). V ňom sa autori okrem iného venovali aj identifikovaniu profilu pracovníkov s mládežou (dobrovoľných i profesionálnych), pričom zisťovali zručnosti a úroveň ovládania týchto zručností, vzhľadom na Európske portfólio pre mládežníckych vedúcich a pracovníkov s mládežou. Toto portfólio definuje 5 základných funkcií pracovníka s mládežou a mládežníckeho vedúceho a k nim prislúchajúce kompetencie (celkovo 36 zručností). Výsledky prieskumu sa týkajú zručností, ktoré považujú dobrovoľní a profesionálni pracovníci s mládežou za najviac, resp. najmenej rozvinuté, ako aj tie, ktoré považujú za nepotrebné. Obidve skupiny (dobrovoľní i profesionálni pracovníci s mládežou) za svoju najrozvinutejšiu zručnosť zhodne uviedli „Participatívny a demokratický prístup v práci

s mladými ľuďmi“. Na druhom mieste uviedli pracovníci s mládežou „Prácu pre

zmenu a rozvoj svojej organizácie“. Druhou najrozvinutejšou zručnosťou mládežníckych vedúcich a treťou najrozvinutejšou zručnosťou pracovníkov s mládežou bola „Snaha vytvárať pozitívne učebné prostredie“. Treťou najrozvinutejšou zručnosťou mládežníckych vedúcich je „Motivácia iných k aktivite“.

Miera ovládania zručností, ktoré respondenti označili, ako najrozvinutejšie.

Pracovník s mládežou

Mládežnícky vedúci

1. participatívny a demokratický prístup v práci s mladými ľuďmi

1. participatívny a demokratický prístup v práci s mladými ľuďmi

2. práca pre zmenu a rozvoj svojej organizácie

2. snaha vytvárať pozitívne učebné prostredie

3. snaha vytvárať pozitívne

učebné prostredie 3. motivácia iných k aktivite

Za najmenej rozvinutú zručnosť uviedli pracovníci s mládežou a rovnako aj mládežnícki vedúci schopnosť vysvetliť mladým ľuďom princípy interkultúrneho

učenia. Druhou, najmenej ovládanou zručnosťou u pracovníkov s mládežou boli „Poznatky o situácii mladých ľudí v iných krajinách Európy i celého sveta“. Podobne u mládežníckych vedúcich druhú najmenej rozvinutú zručnosť predstavuje pomenovanie európskej dimenzie v ich práci. „Ovládanie cudzieho jazyka“ predstavuje u pracovníkov s mládežou tretiu najmenej rozvinutú zručnosť (pričom mládežnícki vedúci ju uviedli až ako 13. z 36.). Treťou najmenej rozvinutou

19

u mládežníckych vedúcich bola „Skúsenosť s organizovaním aktivít, ktoré zapájajú

do spolupráce mladých ľudí z rozličných kultúr“.

Miera ovládania zručností, ktoré respondenti označili ako najmenej rozvinuté.

Pracovník s mládežou Mládežnícky vedúci

-schopnosť vysvetliť princípy interkultúrneho učenia

mladým ľuďom

-schopnosť vysvetliť princípy interkultúrneho učenia mladým

ľuďom

-poznatky o situácii mladých

ľudí v iných krajinách

-pomenovanie európskej

dimenzie v ich práci

-ovládanie cudzieho jazyka -skúsenosť s organizovaním

aktivít, ktoré zapájajú do spolupráce mladých ľudí z

rozličných kultúr

Ako uvádzajú Fudaly a Lenčo (2008), pracovníci s deťmi a mládežou preukazovali nedostatočnú mieru ovládania zručností v oblastiach podpory participácie detí a

mládeže na živote a riadení spoločnosti, reflektovanie vlastnej kultúry a života v

multikultúrnej spoločnosti, orientácii v aktuálnych informáciách vhodných pre

mládež, v riadení a hodnotení projektov, práce s deťmi a mládežou, nedostatočným

reflektovaním aktuálnych poznatkov výskumu mládeže a snahou zapojiť sa do tvorby

a uskutočňovania politiky mládeže.

Zhrnutie

Z výsledkov prieskumu vyplýva, že v práci s mládežou je dôležité reflektovať aj spoločenskú rovinu práce s deťmi a mládežou, ich miesto v Európe, poznanie vlastnej a cudzích kultúr, ako aj učiť sa komunikovať v cudzom jazyku.

20

Výsledky prieskumu pre potreby štandardizácie minimálneho kompetenčného profilu pracovníka s mládežou V tejto časti prezentujeme výsledky prieskumu, v ktorom sme vytvorili a overovali návrh kľúčových kompetencií mládežníckeho vedúceho.

Výskumná vzorka:

- On-line dotazník kompetencií pracovníka s mládežou vyplnilo celkovo 71 pracovníkov s mládežou (61% z verejného, 17% zo súkromného a 16 z mimovládneho sektora). 52% respondentov bolo z centier voľného času, 20% z občianskych a neziskových organizácií.

- Rozhovorov sa celkovo zúčastnilo 10 pracovníkov s mládežou (3 z CVČ, 6 z o.z a n.o., 1 zo súkromného sektora).

- 79% respondentov bolo žien, 15% mužov - 10 až 14% respondentov bolo z kraja BA, TN, ZA, BB a PO, 4 až 5%

respondentov bolo z kraja NR, TT a KE. Limity

- Nejednotné vnímanie pojmov mladý vedúci, mládežnícky vedúci a pracovník s mládežou a spoliehanie sa na ich subjektívne ponímanie.

- Krátkosť času vymedzeného na realizáciu prieskumu. - Slabé rozlišovanie medzi úrovňami rozvinutosti kompetencií u respondentov.

Navrhnutá štruktúra pracovnej pozície pracovníka s mládežou sa skladá z ťažiskových činností – funkčné a organizačno-riadiacie činnosti, ako aj z podporných a obslužných činností (Obrázok 2).

21

Obrázok 2 Štruktúra pracovnej pozície pracovníka s mládežou.

22

Vymedzenie oblastí analýzy 1. Popis pracovnej činnosti – charakterizuje aké činnosti a úlohy vykonáva na svojej pozícii. Tie sú členené do funkčných (činnosti priamo súvisiace s povahou práce), organizačno-riadiacich (zabezpečujú realizáciu funkčných činností), podporných (pomáhajú efektívne realizovať funkčné a organizačné činnosti) a obslužných činností (súvisia s administratívou). Toto členenie umožňuje identifikovať tie činnosti, ktoré sú hlavné a priamo súvisia so zriadením danej funkcie ako aj tie činnosti, ktoré sú síce dôležité pre vykonávanie práce, ale priamo nesúvisia z jej povahou, tzn. pozícia nebola primárne zriadená na vykonávanie týchto činností. 2. Všeobecné kompetencie – charakterizujú aké súbory zručností sú potrebné na úspešné vykonávanie danej pozície. Boli zisťované prostredníctvom on-line dotazníka, v ktorom mali respondenti vybrať zo zoznamu 18-tich kompetencií päť najdôležitejších (v poradí od 1. po 5.) pre úspešné vykonávanie danej funkcie. Zároveň mali respondenti pre každú z 18-tich kompetencií určiť, aká je podľa nich nutná úroveň rozvinutosti danej kompetencie (od 1=minimálna po 6=expertná) pre vykonávanie danej funkcie, ako aj určiť mieru, do akej je podľa nich potrebné danú kompetencia u pracovníkov s mládežou rozvíjať (od 1=vôbec po 5=veľmi). 3. Odborné znalosti – charakterizujú aké poznatky (všeobecné a špecifické) sú potrebné pre vykonávanie danej funkcie. Boli zisťované prostredníctvom on-line dotazníka, kde mali respondenti určiť požadovanú úroveň znalostí.

23

Pracovné činnosti pracovníka s mládežou

Návrh pracovných činností pracovníka s mládežou, ktoré sme identifikovali je prehľadne znázornený v tabuľke č.1. Z uvedenej klasifikácie pracovných činností vyplýva, že pracovník s mládežou by mal byť schopný realizovať vzdelávaciu a výchovnú činnosť s ohľadom na záujmy a potreby mládeže s dôrazom na ich osobný rast. Mal by mať rozvinuté poznatky o fyzickom, psychickom a sociálnom vývine mládeže a o ich zákonitostiach. Z dlhodobé hľadiska by mal dokázať určiť ciele výchovy a vzdelávania. Pri svojej činnosti kladie rovnaký dôraz na rozvoj jednotlivca i skupiny s ktorou pracuje a aktívne a tvorivo uplatňuje prvky neformálneho vzdelávania. Kladie dôraz na vytváranie vzťahu s mládežou so zreteľom na vekovo citlivé chápanie mladých ľudí. V práci s mládežou by mal byť schopný reflektovať aktuálne dianie v spoločnosti a aktívnym spôsobom u mládeži rozvíjať medzikultúrne porozumenie. Pri svojej práci využíva široké spektrum dostupných materiálov a metodík, ktoré dokáže vhodne kombinovať, aplikovať a aj tvoriť. Dbá na prepojenie realizovaných aktivít s harmonogramom plánu činností a aktívne zapája rodinu a miestnu komunitu do činnosti organizácie. Pracovník s mládežou demonštruje svoje znalosti a využíva pri svojej činnosti rôznorodé facilitačné techniky pri interakcii s mládežou a spolupracovníkmi. Konštruktívne rieši vzniknuté problémy. V prípade, že potreby mládeže presahujú jeho kompetencie a znalosti, mal by byť zorientovaný v možnostiach spolupráce s inými odborníkmi. Z hľadiska svojho osobného rozvoja by mal neustále pracovať na svojom ďalšom odbornom raste a aktívne sa zapájať do rozvoja inštitúcie, organizácie, v ktorej pracuje.

Tabuľka 1 Návrh pracovných činností pracovníka s mládežou.

Funkčné činnosti

Priama výchovno-vzdelávacia činnosť

mládeže

Realizuje výchovnú činnosti s ohľadom na záujmy a vývinové štádium detí a mládeže v rôznorodých oblastiach s dôrazom

na rozvoj občianskych, sociálnych, životných zručností. Dbá na osobnostný rast mládeže. Vníma skupinovú dynamiku

a rôznymi participatívnymi formami (individuálnymi alebo skupinovými) rozvíja iniciatívnosť, angažovanosť

a zodpovednosť jej členov.

Neformálnym spôsobom realizuje vzdelávaciu

činnosť mládeže a podriadených zložiek (mládežníckych vedúcich a mladých vedúcich – ďalej len podriadených

zložiek) najmä na osvojenie si odborných a praktických vedomostí, zručností a postojov.

24

Metodická činnosť

Vypracováva metodické štandardy a pokyny v rámci

organizácie. Pracuje s dostupnými a aktuálnymi metodikami a príručkami. Pri svojej práci uplatňuje širokú škálu

metodických postupov.

Poradenská činnosť

Poskytuje konzultácie nižším zložkám predovšetkým v rovine zlepšovania a zefektívňovania činností v oblasti práce

s mládežou. Radí pri osobnom či kariérnom rozvoji. Poskytuje adekvátnu spätnú väzbu a používa rôzne stratégie pri riešení

konfliktov a problémov. Poradenstvo poskytuje s ohľadom na zdravý vývoj mladých ľudí.

Informačná činnosť

Informuje podriadené zložky a ostatných členov o dôležité

aktualitách a novinkách tykajúcich sa práce s mládežou. Informuje rodičov, zákonných zástupcov a verejnosť

o podujatiach, výstupoch a výsledkoch činnosti.

Advokačná činnosť (obhajovanie záujmov

mládeže )

Rôznymi spôsobmi a metódami zisťuje názory, postoje a potreby nižších zložiek a ostatných mladých ľudí. Na základe

týchto zistení ja schopný reprezentovať mládež na miestnej prípadne na národnej a medzinárodnej úrovni.

Tvorba programu pre mládež

Určuje cieľ výchovy/vzdelávania. Pripravuje a tvorí aktivity a

časový harmonogram pre deti a mládež na základe analýzy ich potrieb a záujmov s ohľadom na ich vývinové štádium.

Uplatňuje odborné poznatky o tvorbe aktivít. Aktívne pracuje s aktuálnymi a s dostupnými metodikami a príručkami.

Aktivity tvorí s ohľadom na rozvoj intelektuálnych schopností mladých ľudí. Do tvorby programu aktívne zapája

podriadené zložky (príp. tento proces iba odborne zastrešuje). Navrhuje a implementuje primeraný motivačný

systém.

Organizačno-riadiace činnosti

25

Spolupráca/sieťovanie

Stimuluje spoluprácu a budovanie siete kontaktov (v rámci

organizácie i mimo nej) s cieľom hľadať spoločné záujmy a vymieňať si skúsenosti a osvedčené praktiky. Aktívne

zapája organizáciu, organizačnú zložku do sieťovacich aktivít (príp. vystupuje ako koordinátor sietí).

Nadväzuje a udržiava spoluprácu na miestnej a regionálnej

úrovni v určitých prípadoch na národnej a medzinárodnej úrovni. Aktívne spolupracuje so zákonnými zástupcami detí

a mládeže a zapája ich do činností organizácie.

Organizovanie

Organizuje a realizuje náborovú činnosť a fundraisingové aktivity (príp. sponzoring). Organizuje pravidelné,

príležitostné a jednorazové aktivity, prázdninovú a táborovú činnosť pre deti a mládež a iné voľno časove aktivity. Priamo

organizuje alebo podieľa sa na organizovaní verejných podujatí.

Podieľa sa na organizovaní vzdelávacej a osvetovej činnosti v rámci organizácie. Organizuje pravidelné hodnotiace

stretnutia v rámci organizácie. Priamo organizuje, alebo podieľa sa na organizovaní súťažných aktivít. Garantuje,

spolupodieľa sa alebo organizuje školiacu, vzdelávaciu a osvetové činnosť v rámci organizácie.

Tvorba stratégie

Určuje ciele výchovy a vzdelávania v rámci organizácie

(príp. organizačnej zložky). Pripravuje harmonogramy a plány činnosti. Vypracováva alebo podieľa sa na tvorbe koncepcií

v oblasti práce s mládežou.

Projektový manažment

Pozná projektový cyklus, vie definovať východiská, problém, ciele, aktivity a výstupy. Zodpovedá za prípravu projektovej

dokumentácie. Koordinuje činnosť tímu a zapája podriadené zložky do jednotlivých fáz projektu. Pri plánovaní a realizácii

projektov dbá na udržateľnosť činností. Zohráva kľúčovú úlohu poradcu projektového manažmentu pre podriadené

zložky.

Vedenie a koordinovanie

Vedie mládež osobným príkladom a vykonáva nad ňou dohľad pričom sústavne dbá na bezpečnosť mladých ľudí.

Preberá zodpovednosť za celý kolektív a určuje hranice (vymedzovaním pravidiel) v spolupráci s mládežou (čo môžu

a nemôžu). Formuje, usmerňuje a udržiava súdržnosť skupiny určovaním rolí, zodpovedností a delegovaním úloh, pričom

aplikuje poznatky o dynamike skupiny a fázach vývoja

26

skupiny. Rešpektuje individualitu a odlišnosti medzi ľuďmi.

Podporné činnosti

Propagácia

Podieľa sa na šírení dobrého mena organizácie. Zodpovedá za prípravu propagačných materiálov a zaisťuje medializáciu

a prezentáciu činnosti organizácie a organizačných zložiek verejnosti a ďalším dôležitým osobám/inštitúciám.

Osobný rozvoj

Udržuje a zvyšuje si svoju odbornú kompetencia v oblasti

práce s mládežou vyhľadávaním vzdelávacích príležitostí i samoštúdiom, pričom dbá na svoj osobnostný rast. Aktívne

aplikuje už nadobudnuté poznatky z oblasti prace s mládežou vo svojej činnosti.

Obslužné činnosti

Hodnotenie a výkazníctvo činnosti

Vedie evidenciu a registráciu členov. Spravuje a archivuje záznamy, správy, projektovú dokumentáciu a iné doklady.

Priebežne vyhodnocuje svoju činnosť a kontroluje plnenie úloh. Zhromažďuje podklady pre komplexné hodnotenie

činnosti organizácie, organizačnej zložky. Pripravuje záverečné správy o činnosti organizácie, organizačnej zložky.

Dodržiavanie predpisov Pozná a dodržiava zákonom stanovené nariadenie

a predpisy pri práci s mládežou (BOZP, hygienické predpisy, podávanie prvej pomoci apod.). Dodržiava predpisy,

smernice, nariadenia stanovené v rámci organizácie.

Hospodárenie Narába hospodárne so zverenými financiami a majetkom organizácie. Pripravuje rozpočet na podujatia. Aktívnym

spôsobom znižuje výdaje organizácie, organizačnej zložky a podieľa sa na udržateľnosti činností. Zodpovedá za

vyúčtovanie podujatí a realizovaných činností.

27

Potreba rozvoja a nutná úroveň kompetencií pracovníka s mládežou podľa názoru respondentov

Nasledujúci graf 3 uvádza jednotlivé kompetencie s ohodnotením ich nutnej úrovne a potreby rozvoja. U pracovníka s mládežou sú kladené vysoké nároky na rozvinutosť viacerých kompetencií, predovšetkým sú to „tímová práca“, „rozhodovanie“, zvládanie emócií a stresu“, „riadenie a vedenie ľudí“, „tvorivé myslenie“, „interakcia s ľuďmi“, „plánovanie a organizovanie“ a „motivovanie ľudí“. Požaduje sa, aby ich bol schopný vykonávať a demonštrovať na nadštandardnej úrovni, čo obnáša zvýšenú mieru flexibility a adaptovania sa na meniace sa podmienky. Ostatné kompetencie by mal mať rozvinuté na štandardnej úrovni, čo si vyžaduje ich samostatné vykonávanie. V najväčšej miere je podľa respondentov potrebné u pracovníka s mládežou rozvíjať najmä „tímovú prácu“.

28

Graf 3 Potreba rozvoja a nutná úroveň kompetencií pracovníka s mládežou podľa názoru respondentov verejného a mimovládneho sektora.

*Jednotlivé údaje predstavujú hodnotu mediánu **Hodnoty škály nutnej úrovne kompetencie: 1 - Minimálna, prip. Žiadna; 2 - Základná úroveň – jednoduché vykonávanie činností pod dozorom ; 3 - Mierne rozvinutá úroveň– vykonávanie činností na základe inštrukcií ; 4 - Štandardná úroveň – samostatné vykonávanie všetkých aspektov činnosti ; 5 - Nadštandardná úroveň - samostatné vykonávanie všetkých aspektov činnosti za premenlivých podmienok ; 6 - Expertná úroveň – zvládnutie

teoretických i praktických stránok činnosti, samostatné a tvorivé riešenie v náročnej situácie

29

Poradie dôležitosti jednotlivých kompetencií pre pracovníka s mládežou podľa názoru respondentov

Na grafe 4 je zobrazené poradie 10 najdôležitejších kompetencií pre pracovníka s mládežou z pohľadu respondentov verejného sektora. Tí medzi päť najdôležitejších kompetencií zaradili „motivovanie ľudí“, „plánovanie a organizovanie“, „riadenie a vedenie ľudí“, „interakcia s ľuďmi“ a „tímovú prácu“.

Graf 4 Poradie dôležitosti jednotlivých kompetencií pre pracovníka s mládežou podľa názoru respondentov verejného sektora.

*Údaje predstavujú hodnoty váhovaného skóre, ktoré bolo vypočítané na základe toho, koľkokrát bola daná kompetencia označená ako jedna z piatich najdôležitejších, pričom zohľadňuje stupeň dôležitosti (od 1. po 5.). Ak bola daná kompetencia označená ako 1. najdôležitejšia, počítala sa za

5 bodov, 2. najdôležitejšia za 4 body až 5. najdôležitejšia za 1 bodov.

30

Na grafe 5 je zobrazené poradie 10 najdôležitejších kompetencií pre pracovníka s mládežou z pohľadu respondentov mimovládneho sektora. Tí medzi päť najdôležitejších kompetencií zaradili „interakciu s ľuďmi“, „tímovú prácu“, „plánovanie a organizovanie“, „motivovanie ľudí“ a „pružnosť v rozmýšľaní a správaní“.

Graf 5 Poradie dôležitosti jednotlivých kompetencií pre pracovníka s mládežou podľa názoru respondentov mimovládneho sektora.

*Údaje predstavujú hodnoty váhovaného skóre, ktoré bolo vypočítané na základe toho, koľkokrát bola daná kompetencia označená ako jedna z piatich najdôležitejších, pričom zohľadňuje stupeň dôležitosti (od 1. po 5.). Ak bola daná kompetencia označená ako 1. najdôležitejšia, počítala sa za 5 bodov, 2. najdôležitejšia za 4 body až 5. najdôležitejšia za 1

bodov.

31

Na grafe 6 je zobrazené poradie 10 najdôležitejších kompetencií pre pracovníka s mládežou z pohľadu respondentov súkromného sektora. Tí medzi päť najdôležitejších kompetencií zaradili „pružnosť v rozmýšľaní a správaní“, „interakciu s ľuďmi“, „motivovanie ľudí“, „plánovanie a organizovanie“ a „tvorivé myslenie“.

Graf 6 Poradie dôležitosti jednotlivých kompetencií pre pracovníka s mládežou podľa názoru respondentov mimovládneho sektora.

*Údaje predstavujú hodnoty váhovaného skóre, ktoré bolo vypočítané na základe toho, koľkokrát bola daná kompetencia označená ako jedna z piatich najdôležitejších, pričom zohľadňuje stupeň dôležitosti (od 1. po 5.). Ak bola daná kompetencia označená ako 1. najdôležitejšia, počítala sa za 5 bodov, 2.

najdôležitejšia za 4 body až 5. najdôležitejšia za 1 bodov.

32

Požadované odborné znalosti podľa názoru respondentov

V tabuľke č.2 je vyznačená požadovaná úroveň jednotlivých zručností pre pracovníka s mládežou: na štandardnej úrovni sa požaduje zvládnutie počítačových, numerických a právnych znalostí, ktoré by mali byť schopní zvládať samostatne. U ekonomických znalostí sa požaduje mierne rozvinutá znalosť, čiže vykonávanie na základne inštrukcií s prípadnou pomocou.

Tabuľka 2 Požadované všeobecné odborné znalosti podľa názoru respondentov z verejného a mimovládneho sektora.

VŠEOBECNÉ Požadovaná úroveň

Typ odbornej znalosti Minimálna/žiadna

Základná Mierne rozvinutá

Štandardná Nadštandardná

POČITAČOVÉ Ovláda počítač pre

bežné kancelárske práce (napr. Office),

narába so súbormi.

b

NUMERICKÉ Počíta a narába s

peniazmi v hotovosti, ovláda základné

numerické operácie, ovláda operácie so

súborom údajov (napr. Excel).

b

EKONOMICKÉ

Vedie účtovníctvo, robí kalkulácie a

rozpočtovanie činností.

b

PRÁVNE

Orientuje sa v bežnej pracovnoprávnej

problematike, v legislatíve v oblasti

práce s mládežou doma i EÚ.

b

33

U pracovníka s mládežou sa požaduje vysokoškolská úroveň vzdelania, pričom poznatky na úrovni magisterského stupňa sú požadované v oblastiach „špeciálna pedagogika“, „didaktika“, „hodnotenie, testovanie a meranie vzdelania“, „pedagogické projektovanie a vývoj osnov“. Ostatné odborné znalosti súm požadované na úrovni bakalárskeho stupňa vzdelania.

Tabuľka 3 Požadované špecifické odborné znalosti podľa názoru respondentov z verejného a mimovládneho sektora.

ŠPECIFICKÉ Požadovaná úroveň

Typ odbornej znalosti Základné vzdelanie

Stredoškolské vzdelanie

Bakalársky stupeň

Magisterský stupeň

Doktorský stupeň

Riešenie výchovných problémov

b

Vývinové štádiá a vekové špecifiká

b

Všeobecná pedagogika b

Špeciálna pedagogika b

Didaktika b

Hodnotenie, testovanie a meranie vzdelania

b

Pedagogické projektovanie a vývoj osnov

b

Protidrogová prevencia b

Výchova proti šikane b

34

Odporúčania pre návrh modelu kľúčových kompetencií pracovníka s mládežou

Na základe získaných údajov z nášho prieskumu a analýzou súčasných prieskumov navrhujeme zaradiť nasledovné kompetencie medzi kľúčové pre prácu pracovníka s mládežou.

Interakcia s ľuďmi – schopnosť jasne a zrozumiteľne verbalizovať závery. Schopnosť zaobchádzať s druhými s rešpektom, chápať a identifikovať ich potreby a motívy. Prejavuje sa otvorenosťou a nadväzovaním vzťahov s druhými, schopnosťou získať a udržať dôveru a vytvoriť spoločné východisko. Schopnosť vystúpiť na stretnutí a prezentovať sa vhodným spôsobom.

Súvis s pracovnými činnosťami:

Kompetencia je spojená predovšetkým s vykonávaním týchto funkčných pracovných činností - priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou mládeže, poradenskou činnosťou a advokačnou činnosťou (obhajovanie záujmov mládeže). V pomerne veľkej miere sa dotýka aj organizačno-riadiacich činností spolupráca/sieťovanie a Vedenie a koordinovanie.

Dôležitosť kompetencie:

Podľa mimovládneho a súkromného sektora je to jedna z dvoch najdôležitejších kompetencií pre pracovníka s mládežou. Aj predstavitelia verejného sektora vyzdvihli jej význam a pokladajú ju za jednu zo štyroch najdôležitejších kompetencií. Respondenti v on-line dotazníku (mimovládny a súkromný sektor) považujú za dôležité ovládať túto kompetenciu na nadštandardnej úrovni, čo znamená schopnosť výkonu aj za meniacich sa podmienok.

Potreba rozvoja kompetencie:

Pracovníci s mládežou sa sami ohodnotili, že túto kompetenciu majú viac-menej rozvinutú (Fudaly a Lenčo, 2008).

Tímová práca – schopnosť vnímať a využívať skupinovú dynamiku, rozpoznávanie, akceptovanie a rešpektovanie ľudskej individuality. Zahŕňa poskytovanie konštruktívnej spätnej väzby, riešenie vzniknutých konfliktov v skupine s cieľom dosiahnutia zmierenia. Schopnosť stimulovať motiváciu členov tímu k tomu, aby dosahovali lepšie výkony.


Uplatňuje sa predovšetkým v organizačno-riadiacich pracovných činnostiach:

35

projektový manažment, vedenie a koordinovanie.


Podľa mimovládneho sektora je to druhá najdôležitejšia kompetencia a jedna zo šiestich najdôležitejších podľa súkromného sektora. Predstavitelia verejného sektora danú kompetenciu označili ako jednu z piatich najdôležitejších.


Respondenti v on-line dotazníku (mimovládny a súkromný sektor) považujú za dôležité ovládať túto kompetenciu na nadštandardnej úrovni, čo znamená schopnosť výkonu aj za meniacich sa podmienok, pričom vyjadrili veľkú potrebu túto kompetencia ďalej rozvíjať. Samotní pracovníci s mládežou sa vyjadrili, že túto kompetenciu majú viac-menej rozvinutú (Fudaly a Lenčo, 2008).

Plánovanie a organizovanie – schopnosť stanovovať činnosti potrebné k dosiahnutiu cieľa, odhadovať časovú náročnosť úloh, dôslednosť pri dodržiavaní plánu a zverených úloh. Premýšľanie o potrebných zdrojoch (časových, personálnych, materiálnych). Súvis s pracovnými činnosťami:

Kompetencia sa viaže jednak k funkčným pracovným činnostiam - tvorba programu pre mládež, ale aj s organizačno-riadiacimi činnosťami ako organizovanie, projektový manažment a tvorba stratégie.


Podľa mimovládneho sektora tretia najdôležitejšia kompetencia a jedna z dvoch najdôležitejších podľa verejného sektora.

Potreba rozvoja kompetencie: Respondenti v on-line dotazníku (mimovládny a súkromný sektor) považujú za dôležité ovládať túto kompetenciu na nadštandardnej úrovni, čo znamená schopnosť výkonu aj za meniacich sa podmienok.

Motivovanie ľudí - schopnosť jednotlivca motivovať odmenami, pochvalou v správnom momente, prípadne motivovať vlastným správaním. Vhodným spôsobom motivuje druhých zapojením do rozhodovania v rámci organizácie a vytvára podpornú atmosféru..


Dôležitá kompetencia pre vykonávanie funkčných činností: priama výchovno-

36

vzdelávacia činnosť, poradenská činnosť a z organizačno-riadiach je významná najmä u pracovných činností vedenie a koordinovanie.


Pre predstaviteľov verejného sektora je to najdôležitejšia kompetencia. Mimovládnym a súkromným sektor bola zaradená ako jedna zo štyroch najdôležitejších kompetencií.


Respondenti v on-line dotazníku (mimovládny a súkromný sektor) považujú za dôležité ovládať túto kompetenciu na nadštandardnej úrovni, čo znamená schopnosť výkonu aj za meniacich sa podmienok. Samotní pracovníci s mládežou sa ohodnotili, že danú kompetencia majú rozvinutú (Fudaly a Lenčo, 2008).

Pružnosť v rozmýšľaní a správaní – schopnosť adaptovať sa na inovácie v prostredí a pracovný kolektív aj v interpersonálnom styku. Schopnosť adaptovať sa na legislatívne normy a nariadenia. V prípade zlyhania člena pracovného tímu dokáže zastúpiť jeho rolu. Schopnosť improvizovať pri zlyhaní plánov a harmonogramu a nahradiť ho novým postupom.


Súvisí s funkčnými pracovnými činnosťami, najmä s metodickou činnosťou a priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou. Taktiež významne súvisí s organizačno-riadiacimi činnosťami – organizovanie, projektový manažment, vedenie a koordinovanie.


Podľa predstaviteľov súkromného sektora je to najdôležitejšia kompetencia pre pracovníka s mládežou a jedna z piatich najdôležitejších kompetencií podľa mimovládneho sektora. Podľa verejného sektora je táto kompetencia hodnotená ako siedma najdôležitejšia.


Respondenti v on-line dotazníku (mimovládny a súkromný sektor) považujú za dôležité ovládať túto kompetenciu na nadštandardnej úrovni, čo znamená schopnosť výkonu aj za meniacich sa podmienok. Samotní pracovníci mládežou sa ohodnotili skôr, že danú kompetenciu nemajú dostatočne rozvinutú (Fudaly a Lenčo, 2008).

Riadenie a vedenie ľudí – schopnosť stanovovať ciele, delegovať úlohy, vyhodnocovať plnenie úloh a preberá zodpovednosť za výsledky. Identifikuje

37

ukazovatele úspešnej činnosti, poskytuje presnú a včasnú spätnú väzbu. Buduje u druhých sebadôveru pochvalou, povzbudením či koučovaním.


Dôležitá kompetencia pre vykonávanie organizačno-riadiach pracovných činností: vedenie a koordinovanie, organizovanie a projektový manažment.


Podľa predstaviteľov verejného sektora je považovaná za tretiu najdôležitejšiu kompetenciu. Mimovládnym a súkromným sektorom označená u pracovníka s mládežou ako jedna z deviatich najdôležitejších.


Respondenti v on-line dotazníku (mimovládny a súkromný sektor) považujú za dôležité ovládať túto kompetenciu na nadštandardnej úrovni, čo znamená schopnosť výkonu aj za meniacich sa podmienok.

Analýza a riešenie problémov - schopnosť využívať logické myslenie, vnímať súvislosti medzi problémami, rozpoznávať kritické udalosti a chápať príčiny problému. Schopnosť zovšeobecniť konkrétne javy a ukazovatele, pričom sa berú do úvahy viaceré činitele.


Dôležitá kompetencia pre vykonávanie funkčných činností: poradenská činnosť, tvorba programu a advokačná činnosť. Tiež je potrebná pre vykonávanie organizačno-riadiacich činností: projektový manažment a organizovanie.

Dôležitosť kompetencie: Predstavitelia verejného, mimovládneho i súkromného sektora ju považujú za jednu z deviatich najdôležitejších kompetencií pre pracovníka s mládežou.

Tvorivé myslenie – schopnosť zlepšovať už existujúce postupy a metódy, podávať námety na nové riešenia či vytvárať nové metódy. Skúša iné spôsoby realizácie aktivít, inšpiruje ostatných.


V rámci funkčných činností súvisí najmä s: tvorbou programu, metodickou činnosťou. Taktiež je dôležitá v rámci organizačno-riadiacich činností pre projektový manažment.

38


Predstavitelia verejného, mimovládneho i súkromného sektora ju považujú za jednu zo šiestich najdôležitejších kompetencií pre pracovníka s mládežou.


Respondenti v on-line dotazníku (mimovládny a súkromný sektor) považujú za dôležité ovládať túto kompetenciu na nadštandardnej úrovni, čo znamená schopnosť výkonu aj za meniacich sa podmienok.

Ďalšie dôležité kompetencie:

Osobný rozvoj

Zvládanie emócií a stresu

Písomný prejav a komunikácia

Interkultúrne

Prezentovanie

Je potrebné dodať, že uvedený návrh modelu kompetenčného profilu musí byť dopracovaný pre používanie pri rozvoji kľúčových kompetencií. Je potrebné identifikovať prejavy správania, ktoré vedú k vysokému výkonu v rámci kompetencií a vytvoriť jednotlivé nástroje pre výber, hodnotenie a rozvoj kľúčových kompetencií v oblasti práce s mládežou. Pre návrh modelu vzdelávania je model kľúčových kompetencií mládežníckeho vedúceho postačujúci.

39

Odporúčania pre návrh vzdelávania pracovníka s mládežou

Tabuľka 4 zobrazuje ťažiskové pracovné činnosti (funkčné a organizačno-riadiace)pracovníka s mládežou a navrhnuté kľúčové kompetencie, ktoré sa k týmto činnostiam viažu v najväčšej miere. Mnohé kompetencie sú vďaka ich všestrannosti využiteľné pri viacerých pracovných činnostiach.

Tabuľka 4 Prepojenie pracovných činností pracovníka s mládežou s navrhnutými kľúčovými kompetenciami.

Funkčné činnosti Súvisiace kľúčové kompetencie

Priama výchovno-vzdelávacia činnosť

mládeže

Interakcia s ľuďmi

Motivovanie

Pružnosť v rozmýšľaní a správaní

Metodická činnosť Pružnosť v rozmýšľaní a správaní

Poradenská činnosť


Motivovanie

Analýza a riešenie problémov

Informačná činnosť

Advokačná činnosť (obhajovanie

záujmov mládeže )



Tvorba programu pre mládež

Plánovanie a organizovanie


Tvorivé myslenie

Organizačno-riadiace činnosti

Spolupráca/sieťovanie Interakcia s ľuďmi

Organizovanie Plánovanie a organizovanie


40

Riadenie a vedenie ľudí


Tvorba stratégie Plánovanie a organizovanie

Projektový manažment

Tímová práca

Plánovanie a organizovanie




Tvorivé myslenie

Vedenie a koordinovanie


Tímová práca

Motivovanie



Tento prehľad umožňuje identifikovať tie činnosti, v ktorých sa uplatňuje najviac kľúčových kompetencií a preto je vhodné ich zohľadniť pri návrhu vzdelávania pracovníka s mládežou. K takýmto činnostiam patria najmä „projektový manažment“ a „vedenie a koordinovanie“. Pri návrhu vzdelávania je vhodné zohľadniť aj naše zistenie ohľadom tých kompetencií, ktoré sú považované za najpotrebnejšie pre ďalší rozvoj. K takýmto kompetenciám patrila najmä „tímová práca“, ktorú je možné rozvíjať v rámci vzdelávania projektového manažmentu i pri vedení a koordinovaní. Ovládanie princípov projektového manažmentu bolo navyše označené samotnými pracovníkmi s mládežou za jednu z menej rozvinutých zručností (Fudaly a Lenčo, 2008). Keďže táto zručnosť je v súčasnej dobe kľúčová pri získavaní zdrojov na realizáciu programov a aktivít pre mládež – často je to otázkou prežitia - považujeme za dôležité ju zaradiť do vzdelávania.

Ďalej odporúčame pri návrhu vzdelávania pre túto cieľovú skupinu zohľadniť aj posilnenie interkultúrneho učenia. Hoci je táto kompetencia považovaná predstaviteľmi jednotlivých sektorov ale aj samotnými pracovníkmi s mládežou skôr za nepotrebnú, považujeme za dôležité aj vzhľadom na toto zistenie vyzdvihnúť

41

význam tejto kompetencie. V čoraz rýchlejšie sa globalizujúcom svete a narastajúcich medzikultúrnych stretnutí (migrácia apod.) je nevyhnutné pripravovať mládež na multikultúrnu spoločnosť, pestovať toleranciu a rešpekt voči rôznorodosti, ako aj pochopenie vlastných hodnôt ako aj hodnôt tých druhých. Svedčia o tom neustále nacionalistické nálady v spoločnosti, etnické konflikty, prejavy rasizmu či xenofógie apod. Ako zdôrazňujú Fudaly a Lenčo (2008), „ak tento fakt nedostatočne reflektujú pracovníci s deťmi a mládežou, ťažko to budeme očakávať od samotnej mládeže“.

Jednou z funkčných oblastí (podľa Európskeho portfólia pre mládežníckych vedúcich a pracovníkov s mládežou), ktorú samotní pracovníci s mládežou označili za menej rozvinutú je aj používanie evaluačných techník (Fudaly a Lenčo, 2008). To zahŕňa schopnosť vyhľadať informácie v oblasti práce s mládežou a využiť ich na zlepšenie podmienok ako aj schopnosť získať a vyhodnotiť spätnú väzbu aj s využitím informačných technológií. Aj z našej skúsenosti z hodnotenia projektov pre mládež konštatujeme, že evaluačné zručnosti sú ešte stále nedostatočné a aj ich význam sa zatiaľ nedoceňuje. Tieto zručnosti sa tiež vhodne prepájajú s už spomenutou činnosťou projektového manažmentu a preto sa môžu spoločne integrovať do vzdelávania pracovníkov s mládežou.

42

Zhrnutie Prieskum bol realizovaný ako súčasť národného projektu KOMPRAX -Kompetencie pre prax, ktorý má za cieľ zlepšiť kvalitu výchovno-vzdelávacích programov pre mládež ako aj podporiť výchovu mladej aktívnej generácie. Úlohou prieskumu bolo vytvoriť k tomu relevantné podklady, ktoré budú východiskom pri zadefinovaní kľúčových kompetencií mládežníckych vedúcich a následnej štandardizácii ich vzdelávania. Čiastkovou úlohou prieskumu bolo tiež zistiť, aké kompetencie sú požadované od tejto vekovej skupiny pre uplatnenie sa na trhu práce.

Organizácie by mali mať záujem na tom, aby ich pracovníci (dobrovoľní či profesionálny) boli schopní sa v maximálnej miere podieľať na dosahovaní cieľov, ktoré si stanovila. Preto by mala mať záujem prijímať kvalitných ľudí, riadiť ich výkon, primerane ich odmeňovať a starať sa o ich vzdelávanie a kariérny rozvoj. V tomto smere im môže významne napomôcť práve kompetenčný prístup keďže umožňuje odhaliť rozdiely medzi vysokou a nízkou mierou výkonu. Tento prístup umožňuje zistiť kompetencie ale aj ich usmerňovať žiadaným smerom, pretože môžu byť naučené a rozvíjané. Kompetenčný prístup je výrazne využívaný v oblasti personálneho riadenia a pomaly preniká v určitých modifikáciách aj do sfér spoločenskej praxe, vrátane oblasti práce s mládežou (hoci najmä v zahraničí).

V súčasnosti na Slovensku neexistujú akceptované usmernenia a podklady pre zadefinovanie požiadaviek a štandardov na kompetencie pracovníkov s mládežou. Výstupy z tohto prieskumu poskytujú cenné informácie, ktoré je možné využiť ako relevantný podklad pre zadefinovanie kľúčových kompetencií pracovníka s mládežou. Poskytujú model profilu pracovníka s mládežou, ktorý je štruktúrovaný do troch vzájomne prepojených oblastí. Prvou je model pracovných činností, ktorí popisuje to, čo pracovník s mládežou robí, aké sú jeho úlohy a zodpovednosti. Umožňuje odlíšiť činnosti, ktoré sú pre prácu prioritné, tzv. funkčné a organizačno-riadiace činnosti priamo súvisiace s vykonávaním práce, a činnosti, ktoré sú viac – menej doplnkové a majú najmä podporný charakter. Neznamená to však, že by neboli pre pozíciu pracovníka s mládežou dôležité, avšak z hľadiska samotnej práce nie sú kľúčové. Identifikovali sme tieto prioritné činnosti: Pracovník s mládežou realizuje výchovno-vzdelávaciu činnosť mládeže vzhľadom na jej záujmy a potreby, pričom aplikuje princípy neformálneho vzdelávania. Vychádza pritom z pripraveného programu aktivít, do tvorby ktorého aktívne zapája aj mládež. Venuje sa príprave a modifikovaniu metodík, príručiek a postupov pre prácu s mládežou v rámci metodickej činnosti. Poskytuje poradenstvo a spätnú väzbu svojim podriadeným za účelom skvalitnenia a zefektívnenia ich činnosti a radí pri ich osobnom rozvoji. Zároveň informuje podriadených, členov i verejnosť o podujatiach i výsledkoch činností organizácie. V rámci advokačnej činnosti zisťuje názory

43

a potreby členov a mládeže a nadväzne na to ich obhajuje a zasadzuje sa za ich napĺňanie.

Práve odlíšenie funkčných a organizačno-riadiacich činností umožňuje ďalej identifikovať požadované kľúčové kompetencie. Tie tvoria druhú oblasť modelu profilu mládežníckeho vedúceho a obsahujú tie zručnosti a schopnosti, ktoré podmieňujú efektívny výkon. Ukázalo sa, že u pracovníka s mládežou sa vyžaduje u väčšiny kľúčových kompetencií ich nadštandardná úroveň, čo znamená, že by ich mali byť schopní vykonávať samostatne aj za meniacich sa podmienok a vedieť sa na ne adaptovať a tvorivo ich riešiť. Vzhľadom na naše zistenia navrhujeme ku kľúčovým kompetenciám pracovníka s mládežou zaradiť interakciu s ľuďmi, tímovú prácu, plánovanie a organizovanie, motivovanie ľudí, pružnosť v rozmýšľaní a správaní, riadenie a vedenie ľudí, analýza a riešenie problémov, tvorivé myslenie. Pre rozvoj týchto kompetencií navrhujeme do vzdelávacích kurzov integrovať projektový manažment, posilnenie interkultúrneho učenia i používanie evaluačných techník, pretože tieto zručnosti majú pracovníci s mládežou menej rozvinuté avšak sú v súčasnej dobe žiadané ale aj nevyhnutné pre zabezpečenie fungovania mnohých organizácií i poskytovania kvalitných služieb mládeži.

Tretiu oblasť modelu profilu tvoria odborné znalosti, teda poznatky, ktoré sú požadované a želateľné na tejto pozícii. Odborné znalosti sa u pracovníka s mládežou požadujú minimálne na úrovni bakalárskeho stupňa, avšak viaceré aj na úrovni magisterského stupňa (špeciálna pedagogika, didaktika, hodnotenie, testovanie a meranie vzdelania, pedagogické projektovanie a vývoj osnov).

Aby bolo možné uvedený návrh modelu kompetenčného profilu používať pri rozvoji kľúčových kompetencií, je dôležité identifikovať prejavy správania, ktoré vedú k vysokému výkonu v rámci kompetencií a vytvoriť jednotlivé nástroje pre výber, hodnotenie a rozvoj kľúčových kompetencií v oblasti práce s mládežou. Pre návrh modelu vzdelávania však považujeme navrhnutý model kľúčových kompetencií za postačujúci.

44

Použitá literatúra

Core competencies for youth work professionals, Department of Youth and Community Development, New York City, dostupné na:

http://www.nyc.gov/html/dycd/downloads/pdf/core_competencies_for_yw_professionals.pdf

Core Competencies for Youth Workers and Volunteer Youth Workers, Singapore (2006), dostupné na:

http://www.nyc.pa.gov.sg/index.php?option=com_content&view=article&id=31&Itemid=53

Definition and selection of key competencies –Executive Summary, OECD (2005), dostupné na: http://www.pisa.oecd.org/dataoecd/47/61/35070367.pdf

European portfolio for yout leaders and youth workers, Council of Europe (2003), dostupné na:

http://www.coe.int/t/dg4/youth/Source/Resources/Portfolio/Portfolio_en.pdf

Európskeho portfólia pre mládežníckych vedúcich a pracovníkov s mládežou (2007),

dostupné na: http://www.coe.int/t/dg4/youth/Source/Resources/Portfolio/Portfolio_en.pdf

Fudaly P. a Lenčo P. (2008). Neformálne vzdelávanie detí a mládeže. Bratislava:Iuventa, dostupné na: http://www.vyskummladeze.sk/index.php?option=content&task=view&id=100

Kansas and Missouri Core competencies for youth development Professional, (2001), dostupné na:

http://www.coloradoafterschoolnetwork.org/admin/uploads/Resources/Core_Competencies_for_Youth_Development_Professionals.pdf

„Pedagog volného času,“ model kompetencií Národní soustavy povolaní ČR, dostupné na: http://katalog.nsp.cz/pozice.aspx?kod_smeru=11

Youth work core competencies A review of existing frameworks and purposes (2009),

dostupné na: http://www.niost.org/pdf/Core_Competencies_Review_October_2009.pdf

Youth Worker Competencies:Core Competencies, Youthline New Zealand (2007), dostupné na:

http://pdfcast.org/pdf/youth-worker-competencies-core-competencies

Zákon č. 282/2008 Z. z., dostupné na: http://www.minedu.sk/data/USERDATA/Legislativa/Zakony/2008_282.pdf

45

Realizátori a konzultanti prieskumu Hlavný riešiteľ

Ing., Mgr. Martin Hulín – absolvoval štúdium v odbore Sociálna a pracovná psychológia Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK; skúsenosti s evaluáciou programu Mládež v akcii a programov finančnej podpory aktivít detí a mládeže (ADAM), skúsenosti s hodnotením projektov v rámci výzvy pre ADAM 2; skúsenosti so štatistickou analýzou dát (SPSS). Odborní konzultanti

PhDr. Libor Lubelec, CSc. – riaditeľ CĎV UK Bratislava, odborný garant strategického rozvoja odborných kompetencií, expert prieskumu a testovania kompetencií, lektor expert tvorby študijného programu – tréner, odborný poradca. Doc. Elena Lisá, PhD. - docentka v obore Sociálna a pracovná psychológia, UK Bratislava. Odborne sa špecializuje na psychodiagnostiku, rozvoj sociálnych kompetencií, štandardizáciu manažérskych psychodiagnostických metodík, kompetenčné profily uchádzačov o manažérske pozície; expert SPSS. Mgr. Martin Martinkovič – absolvoval štúdium v odbore Sociálna a pracovná psychológia na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK; skúsenosti s evaluáciou programu Mládež v akcii a programov finančnej podpory aktivít detí a mládeže (ADAM), skúsenosti s hodnotením projektov v rámci výzvy pre ADAM 2.

záverečná správa z prieskumu pre potreby štandardizácie ...¡cie/metodické... · 3...

Documents