Žsr - záchytné parkovisko ivanka pri dunaji

ŽSR, Záchytné parkoviská pre integrovaný dopravný systém Bratislavského samosprávneho kraja v dopravných bodoch Zohor, Nové Košariská, Ivanka pri Dunaji a Pezinok Ivanka pri Dunaji Zámer

OBSAH

I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI 1 II. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVANEJ ČINNOSTI 1 III.

ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O SÚČASNOM STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA DOTKNUTÉHO ÚZEMIA

14

III.1. CHARAKTERISTIKA PRÍRODNÉHO PROSTREDIA VRÁTANE CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ 14 III.1.1. Geomorfologické pomery 14 III.1.2. Geologické pomery 14 III.1.3. Klimatické pomery 15 III.1.4. Voda 16 III.1.5. Pôdne pomery 17 III.1.6. Flóra a vegetácia, živočíšstvo 18 III.2. KRAJINA, KRAJINNÝ OBRAZ, STABILITA, OCHRANA 19 III.2.1. Krajina a jej štruktúra 19 III.2.2. Scenéria krajiny 19 III.2.3. Chránené územia podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny 19 III.2.4. Územný systém ekologickej stability 20 III.3. OBYVATEĽSTVO, JEHO AKTIVITY, INFRAŠTRUKTÚRA, KULTÚRNO – HISTORICKÉ

HODNOTY ÚZEMIA 20

III.3.1. Obyvateľstvo a jeho aktivity 20 III.3.2. Ekonomická štruktúra obce 21 III.3.3. Poľnohospodárstvo 22 III.3.4. Lesné hospodárstvo 22 III.3.5. Infraštruktúra 22 III.3.6. Rekreácia a cestovný ruch 27 III.3.7. Kultúrnohistorické pamiatky 27 III.4. SÚČASNÝ STAV KVALITY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA VRÁTANE ZDRAVIA 28 III.4.1. Súčasný stav kvality životného prostredia 28 III.4.2. Súčasný zdravotný stav obyvateľstva 29 IV. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ ČINNOSTI

NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE VRÁTANE ZDRAVIA A O MOŽNOSTIACH OPATRENÍ NA ICH ZMIERNENIE

31

IV.1. POŽIADAVKY NA VSTUPY 31 IV.1.1. Záber plôch 31 IV.1.2. Spotreba vody 32 IV.1.3. Ostatné surovinové a energetické zdroje 33 IV.1.4. Dopravná a iná infraštruktúra 33 IV.1.5.

IV.1.6. Nároky na pracovné sily Iné nároky

33 34

IV.2. ÚDAJE O VÝSTUPOCH 34 IV.2.1. Zdroje znečistenia ovzdušia 34


IV.2.2. Hluk 34 IV.2.3. Odpadové vody 35 IV.2.4. Odpady 35 IV.2.5. Žiarenie, iné fyzikálne polia, teplo, zápach a iné výstupy 36 IV.2.6. Vyvolané investície 36 IV.3. ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH PRIAMYCH A NEPRIAMYCH VPLYVOCH NA

ŽIVOTNÉ PROSTREDIE 36

IV.4. HODNOTENIE ZDRAVOTNÝCH RIZÍK 37 IV.5. ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA

CHRÁNENÉ ÚZEMIA 37

IV.6. POSÚDENIE OČAKÁVANÝCH VPLYVOV Z HĽADISKA ICH VÝZNAMNOSTI

A ČASOVÉHO PRIEBEHU PÔSOBENIA 37

IV.6.1. Vplyvy na obyvateľstvo 39 IV.6.1.1. Znečistenie ovzdušia 39 IV.6.1.2. Ovplyvnenie obyvateľstva hlukom 40 IV.6.1.3. Narušenie pohody a kvality života 41 IV.6.1.4. Sociálne a ekonomické dôsledky a súvislosti 42 IV.6.1.5. Vplyvy na sídla 42 IV.6.1.6. Vplyv na kultúrne a historické pamiatky 43 IV.6.1.7 Vplyvy na poľnohospodársku výrobu 43 IV.6.1.8 Vplyvy na lesné hospodárstvo 44 IV.6.1.9. Vplyvy na priemysel 44 IV.6.1.10. Vplyvy na dopravu 44 IV.6.1.11. Vplyvy na rekreáciu 48 IV.6.1.12. Vplyvy na infraštruktúru 48 IV.6.2. Vplyvy na prírodné prostredie 48 IV.6.2.1. Horninové prostredie 48 IV.6.2.2. Vplyvy na kvalitu ovzdušia, zmeny miestnej klímy 48 IV.6.2.3. Vplyvy na vodu 49 IV.6.2.4. Vplyvy na pôdu 49 IV.6.2.5. Vplyvy na biotu 50 IV.6.2.6. Vplyvy na krajinu a územný systém ekologickej stability 50 IV.7. PREDPOKLADANÉ VPLYVY PRESAHUJÚCE ŠTÁTNE HRANICE 51 IV.8. VYVOLANÉ SÚVISLOSTI, KTORÉ MÔŽU SPÔSOBIŤ VPLYVY S PRIHLIADNUTÍM NA

SÚČASNÝ STAV ŽP V DOTKNUTOM ÚZEMÍ 51

IV.9. ĎALŠIE MOŽNÉ RIZIKÁ SPOJENÉ S REALIZÁCIOU ČINNOSTI 51 IV.10 OPATRENIA NA ZMIERNENIE NEPRIAZNIVÝCH VPLYVOV ČINNOSTI 51 IV.10.1. Organizačné opatrenia 51 IV.10.2. Kompenzačné opatrenia 55 IV.11 POSÚDENIE OČAKÁVANÉHO VÝVOJA ÚZEMIA, AK BY SA NAVRHOVANÁ ČINNOSŤ

NEREALIZOVALA (NULOVÝ VARIANT) 55

IV.12 POSÚDENIE SÚLADU NAVRHOVANEJ ČINNOSTI S PLATNOU ÚZEMNO-

PLÁNOVACOU DOKUMENTÁCIOU 56


IV.13 ĎALŠÍ POSTUP HODNOTENIA VPLYVOV S UVEDENÍM NAJZÁVAŽNEJŠÍCH

OKRUHOV PROBLÉMOV 57

V. POROVNANIE VARIANTOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTI A NÁVRH OPTIMÁLNEHO

VARIANTU 57

V.1. TVORBA SÚBORU KRITÉRIÍ 57 V.2. VÝBER OPTIMÁLNEHO VARIANTU 58 V.3. ZDÔVODNENIE NÁVRHU OPTIMÁLNEHO VARIANTU 60 VI. MAPOVÁ A INÁ OBRAZOVÁ DOKUMENTÁCIA 61 VII. DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE K ZÁMERU 61 VII.1. ZOZNAM TEXTOVEJ A GRAFICKEJ DOKUMENTÁCIE, KTORÁ SA VYPRACOVALA

PRE ZÁMER A ZOZNAM HLAVNÝCH POUŽITÝCH MATERIÁLOV 61

VII.2. ZOZNAM VYJADRENÍ A STANOVÍSK K NAVRHOVANEJ ČINNOSTI PRED

VYPRACOVANÍM ZÁMERU 62

VIII. POTVRDENIE SPRÁVNOSTI ÚDAJOV 62 VIII.1. SPRACOVATELIA ZÁMERU 62 VIII.2. POTVRDENIE SPRÁVNOSTI ÚDAJOV PODPISOM OPRÁVNENÉHO ZÁSTUPCU

NAVRHOVATEĽA 63


1

I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI I.1. NÁZOV : Železnice Slovenskej republiky Bratislava

I.2. IDENTIFIKAČNÉ ČÍSLO : IČO: 31 364 501

I.3. SÍDLO : Klemensova 8, 813 61 Bratislava I.4. OPRÁVNENÝ ZÁSTUPCA : Ing. Štefan Sedláček

riaditeľ odboru investorského GR ŽSR

I.5. OSOBA OPRÁVNENÁ POSKYTOVAŤ RELEVANTNÉ INFORMÁCIE O NAVRHOVANEJ ČINNOSTI : Ing. Štefan Sedláček

riaditeľ odboru investorského GR ŽSR II. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVANEJ ČINNOSTI

II.1. NÁZOV: ŽSR, Záchytné parkovisko pre integrovaný dopravný systém

BSK v dopravnom bode Ivanka pri Dunaji II.2. ÚČEL: Cieľom výstavby záchytných parkovísk je prispieť k zmene chovania sa obyvateľov obcí a miest nachádzajúcich sa v regióne okolo Hlavného mesta SR Bratislavy, ktorí dochádzajú z miesta bydliska do Bratislavy. Jedná sa hlavne o obyvateľov pravidelne dochádzajúcich za prácou a vzdelaním, ale napr. aj za kultúrnymi, športovými alebo aj inými podujatiami. Zmena chovania spočíva v tom, že obyvatelia nebudú využívať v rámci svojich ciest automobil ale železničnú dopravu. Vybudovanie parkoviska pre autá a bicykle so všetkými jeho podpornými náležitosťami (strážené kamerovým systémom, s informačným systémom, s premietnutím využitia železničnej dopravy do ceny parkovacieho lístka, parkovisko pre bicykle oplotené) má byť popudom ktorý k takejto zmene chovania dochádzajúcich prispeje. Súčasne je však potrebné pripomenúť, že v cieľovom priestore takýchto cestujúcich – v Bratislave dochádza k zmene parkovacej politiky (výrazné obmedzenie neplatených parkovísk, vyhradenie parkovísk len pre rezidentov), čo predstavuje významné reštrikčné opatrenie, ktoré má znížiť počet automobilov zaťažujúcich komunikačnú kostru Bratislavy a tým aj životné prostredie. Navrhované parkovisko je jedným z viacerých parkovísk, ktoré sa v rámci celkovej koncepcie posilnenia využívania železničnej dopravy navrhujú aj v iných obciach a mestách okolo Bratislavy. V zmysle prílohy č. 8 k zákonu č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tabuľky č. 9 Infraštruktúra, možno navrhovanú činnosť zaradiť do položky 16b. II.3. UŽÍVATEĽ: Užívateľom bude navrhovateľ stavby a cestujúca verejnosť II.4. CHARAKTER NAVRHOVANEJ ČINNOSTI: novostavba II.5. UMIESTNENIE NAVRHOVANEJ ČINNOSTI:

kraj: Bratislavský, okres: Senec, katastrálne územie: Ivanka pri Dunaji

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

2

II.6. PREHĽADNÁ SITUÁCIA UMIESTNENIA NAVRHOVANEJ ČINNOSTI:

Polohu navrhovanej stavby znázorňuje červený bod na priloženom obrázku: obr. č. 1

II.7. TERMÍN ZAČATIA A SKONČENIA VÝSTAVBY A PREVÁDZKY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI:

Plánovaný termín začatia výstavby činnosti : 2014 Plánovaný termín ukončenia výstavby činnosti: 2015

II.8. STRUČNÝ OPIS TECHNICKÉHO A TECHNOLOGICKÉHO RIEŠENIA: Koncepcia, umiestnenie a technické riešenie parkoviska Na základe požiadavky objednávateľa dokumentácie je návrh záchytného parkoviska pre cieľový stav 300 parkovacích stojísk riešený variantne. Variantné riešenie je vyvolané na jednej strane snahou o optimalizáciu jeho umiestnenia oproti návrhu spracovanému v Technicko-ekonomickej štúdii „Implementácia integrovaného dopravného systému na území Bratislavy s dosahom na priľahlé regióny“ (spracoval REMING CONSULT, a.s., 2009) a na druhej strane snahou nájsť efektívne riešenie jeho výstavby, ktoré môže overiť a zohľadniť reakciu na skutočný záujem obyvateľov spádového územia na využívaní koncepcie integrovaného dopravného systému. Skutočný záujem je podmienený aj realizáciou reštrikčných opatrení v Bratislave a podporných akcií Železníc Slovenskej republiky a prevádzkovateľov železničnej dopravy, pričom skutočné termíny a skutočný rozsah realizácie podporných akcií a stavieb nie je dnes známy. Všeobecne sa navrhuje kapacita parkoviska pre autá realizovaná v 1. časovej etape do cca 30 % z celkového počtu parkovacích stojísk. Táto kapacita je limitovaná možnosťami priestoru ktorý v príslušnej lokalite vychádza zo základnej myšlienky umiestniť toto parkovisko čo najbližšie ku konkrétnej stanici alebo zastávke. Parkoviská pre bicykle budú už v 1. časovej etape realizované v počte 50 bicyklov čo predstavuje už ich cieľový stav. Z tohto dôvodu je okrem návrhu variantného umiestnenia parkoviska navrhovaný aj jeho rozsah ktorý bude realizovaný v 1. časovej etape a v následnej dostavbe do cieľového stavu. Okrem variantov umiestnenia je predmetom riešenia aj alternatíva výstavby povrchového parkoviska a výstavby parkovacieho domu resp. ich kombinácií.


3

Obr.č.2

Umiestnenie parkoviska Záchytné parkovisko „Ivanka pri Dunaji“ bolo v citovanej štúdii situované na pravej strane od trate Senec – Bratislava a západne od miestnej komunikácie Nádražná ulica. Vzhľadom na dôvody uvedené v predchádzajúcom texte spracovaná dokumentácia navrhuje k posudzovaniu vplyvov stavby na životné prostredie nasledovné varianty: • Variant A.1.a: povrchové parkovisko s rozsahom 78 stojísk, umiestnené medzi traťou a existujúcou účelovou

komunikáciou (výkresová príloha č.1), • Variant A.1.b: parkovací dom s rozsahom 165 stojísk, umiestnený medzi traťou a existujúcou účelovou

komunikáciou (výkresová príloha č.2), • Variant B.1.a: povrchové parkovisko s rozsahom 302 stojísk umiestnené podľa štúdie na pravej strane od

trate Senec – Bratislava a západne od miestnej komunikácie Nádražná ulica (výkresová príloha č.3); • Variant B.1.b: povrchové parkovisko s rozsahom 78 stojísk, umiestnené medzi traťou a existujúcou účelovou

komunikáciou, povrchové parkovisko umiestnené podľa štúdie s rozsahom 222 stojísk, ako dostavba na cieľový stav 300 stojísk, alebo parkovací dom s rozsahom 165 stojísk, umiestnený medzi traťou a existujúcou účelovou komunikáciou a povrchové parkovisko umiestnené podľa štúdie s rozsahom 135 stojísk, ako dostavba na cieľový stav 300 stojísk . V súčasnosti ešte nie je navrhnutý presný tvar povrchových parkovísk s 222 a 135 parkovacími miestami, preto v prílohovej časti je dokumentovaný stav s povrchovým parkoviskom z variantu B.1.a (výkresová príloha č.4a a 4b).

Definitívne rozhodnutie o prijatí niektorej z navrhovaných variant a alternatív bude predmetom posudzovania v dokumentácii stavebného zámeru (DSZ). Variant A.1.a V rámci tohto variantu sa navrhuje vybudovať povrchové parkovisko s rozsahom 78 stojísk.


4

Parkovisko je situované medzi traťou a existujúcou účelovou komunikáciou a má spoločný vjazd a výjazd. Parkovisko je umiestnené na trávnatej ploche po pravej strane žel. trate v smere do Bratislavy a súbežne s existujúcim nástupiskom. Rozsah parkoviska je v priečnom smere limitovaný šírkou voľného priestoru medzi nástupiskom žel. trate a súbežnou komunikáciou, v pozdĺžnom smere na západnej strane existujúcim objektom (murovaný objekt) zastávky a na východnej strane polohou existujúcej nespevnenej komunikácie. Parkovisko rešpektuje existujúce objekty umiestnené na tejto ploche – ohradený priestor pre kontajnery na smeti a parkovisko pre bicykle. Parkovacie stojiská sú navrhované pre skupinu vozidiel O2 (STN 73 6056/O1), stojiská šikmé, dopravný režim zabezpečuje jednopruhová, jednosmerná komunikácia. Spoločný vjazd a výjazd situovaný na západnej strane je regulovaný parkovacím systémom. Parkovisko bude oplotené. Parkovisko bude prístupné z účelovej komunikácie ktorá sa na miestnu komunikáciu Nádražná ulica pripája v stykovej križovatke. Prístup z parkoviska na nástupisko je riešené vybudovaním chodníka, ktorý vedie súbežne s účelovou komunikáciou a napája sa na nástupisko zastávky západne od objektu zastávky. Variantne je možné vybudovať aj prístup z parkoviska priamo na nástupisko v smere do Bratislavy. Navrhované stavebné riešenie rešpektuje požiadavky na užívanie stavby imobilnými osobami, vr. pozdĺžneho sklonu chodníka vedúceho na zastávku. Na parkovisku sú vyčlenené celkom 4 stojiská pre vozidlá používané imobilnými osobami. Pred začatím výstavby je potrebné v rámci terénnych úprav odstrániť kmene po v minulosti vyrúbaných stromoch (alej topoľov) ktorých priemer dosahuje až cca 90 cm. Parkovisko pre bicykle je navrhované umiestniť na ploche medzi budovou železničnej zastávky a účelovou komunikáciou (severne od objektu zastávky). Variant A.1.b V rámci tohto variantu sa navrhuje vybudovať parkovací dom s rozsahom 165 stojísk. Objekt parkovacieho domu je v oboch smeroch limitovaný priestorovými obmedzeniami obdobne ako vo variante povrchového parkoviska. Je situovaný medzi traťou a existujúcou účelovou komunikáciou a má spoločný vjazd a výjazd. Parkovací dom je umiestnený na trávnatej ploche po pravej strane žel. trate v smere do Bratislavy a súbežne s existujúcim nástupiskom. Umiestnenie parkovacieho domu rešpektuje existujúce objekty umiestnené na predmetnej ploche – ohradený priestor pre kontajnery na smeti a parkovisko pre bicykle. Objekt je 2 podlažný Parkovacie stojiská sú navrhované pre skupinu vozidiel O2 (STN 73 6056/O1), stojiská kolmé, dopravný režim zabezpečuje jednopruhová, jednosmerná komunikácia. V parkovacom dome je vyčlenených celkom 6 stojísk pre vozidlá používané imobilnými osobami na 2. nadzemnom podlaží. Spoločný vjazd a výjazd situovaný na západnej strane je regulovaný parkovacím systémom. Napojenie parkovacieho domu na komunikačnú sieť a riešenie pohybu chodcov je obdobné ako vo variante povrchového parkoviska. Z 2. nadzemného podlažia je možný priamy prístup na nástupisko v smere do Bratislavy. Pred začatím výstavby je potrebné v rámci terénnych úprav odstrániť kmene po v minulosti vyrúbaných stromoch (alej topoľov) ktorých priemer dosahuje až cca 90 cm. Umiestnenie parkoviska pre bicykle je možné riešiť variante a to alebo na 1. nadzemnom podlaží pri vstupe do objektu, alebo na ploche medzi budovou železničnej zastávky a účelovou komunikáciou (severne od objektu zastávky) tak ako je to navrhované pri variante povrchového parkoviska. Variant B.1.a V rámci tohto variantu sa navrhuje vybudovať povrchové parkovisko s rozsahom 302 stojísk, ktoré zodpovedá kapacitou cieľovému stavu. Parkovisko je situované podľa štúdie na pravej strane od trate Senec – Bratislava a západne od miestnej komunikácie Nádražná ulice. Parkovisko má spoločný vjazd a výjazd. Parkovisko je umiestnené na poľnohospodárskej pôde. Umiestnenie parkoviska je na južnej strane limitované existujúcou záhradkárskou osadou a nutnosťou ponechať možnosť prístupu k jednotlivým parcelám a súčasne rešpektuje trasu silnoprúdových káblových vedení vo vlastníctve ŽSR vedených pozdĺž oplotení. Na východnej strane je rešpektovaný pás stromov a krovín plniaci aj izolačnú funkciu. Na severnej strane je limitom existujúca zástavba.


5

Parkovacie stojiská sú navrhované pre skupinu vozidiel O2 (STN 73 6056/O1), stojiská kolmé, dopravný režim zabezpečuje dvojpruhová, obojsmerná komunikácia. Spoločný vjazd a výjazd situovaný na východnej strane je pripojený na Nádražnú ulicu a je regulovaný parkovacím systémom. Prechod z parkoviska na železničnú zastávku je riešený vybudovaním chodníka situovaného po ľavej strane Nádražnej ulice v smere do obce. Na nástupisko zastávky sa pripája západne od objektu zastávky. Navrhované stavebné riešenie rešpektuje požiadavky na užívanie stavby imobilnými osobami, vr. pozdĺžneho sklonu chodníka vedúceho na zastávku. Na parkovisku je vyčlenených celkom 12 stojísk pre vozidlá používané imobilnými osobami. Na Nádražnej ulici sa v polohe nadväzujúcej na parkovisko navrhuje vybudovanie zastávok autobusovej dopravy. Zastávkový pruh má dĺžku 12,0 m pre jedno vozidlo a šírku .... m. Pre bezpečný pohyb chodcov sa vybuduje chodník ktorý prepojí obe zastávky s chodníkom vedúcim od parkoviska k železničnej zastávke. Šírka chodníka 2,0 m. Parkovisko pre bicykle je navrhované umiestniť na ploche medzi budovou železničnej zastávky a účelovou komunikáciou (severne od objektu zastávky). Variant B.1.b Cieľom týchto variantov je dobudovanie parkovísk realizovaných v 1. časovej etape na ploche pozdĺž nástupiska železničnej zastávky (variant A.1.a, alebo variant A.1.b) na definitívne požadovaný rozsah parkovacích stojísk t.j. na počet 300. Parkovisko je situované obdobne ako vo variante B.1.a na ploche na pravej strane od trate Senec – Bratislava a západne od miestnej komunikácie Nádražná ulica. Stavebno-technické riešenie sa nemení, rozdielny je len záber plochy. V prípade, že v 1. etape sa vybuduje povrchové parkovisko pozdĺž žel. zastávky v rozsahu 78 stojísk, tak sa v tejto etape dobuduje 222 stojísk, ak sa v 1. etape vybuduje parkovací dom v rozsahu 165 stojísk, tak sa v tejto etape dobuduje 135 stojísk.

Technické riešenie Príprava územia

V rámci prípravy územia budú realizované terénne úpravy spočívajúce v odstránení orničnej (humóznej) a podorničnej vrstvy, odstránenie stromov a krovín a búracie práce spojené s odstránením existujúcich pozemných objektov nachádzajúcich sa na plochách navrhovaných parkovísk.

Na základe realizovaného pedologického prieskumu navrhuje sa na plochách predpokladaných dočasných a trvalých záberov stavby skrývka humusového horizontu v hrúbke 30 cm. Humusový horizont je zhodný s ornicou a prakticky sa jedná o všetky plochy s poľnohospodárskou pôdou.

Na plochách s husto porasteným krovím, na plochách s veľmi členitým reliéfom (priekopy, strmé svahy) a na trávnatej ploche medzi železničnou traťou a účelovou komunikáciou (nachádzajú sa tam pozostatky topoľovej aleje) sa skrývka humusového horizontu nenavrhuje.

S ornicou a podorničnými vrstvami sa bude hospodáriť samostatne, aby nedošlo k premieseniu jednotlivých vrstiev. Skládky budú dočasne umiestnené na ploche mimo vlastného parkoviska na ploche dočasného záberu. Pri ukončovaní stavby bude skrývka použitá ako podklad pre vegetačné úpravy. S prebytočným materiálom bude nakladané podľa požiadavky vlastníka pozemku.

Pred začatím stavby je potrebné preložiť inžinierske siete nachádzajúce sa na pozemkoch dotknutých stavbou.

Parkovisko

Z hľadiska dopravného riešenia navrhované parkovisko má spoločné napojenie na prístupovú komunikáciu. Vjazd a výjazd z parkoviska rešpektuje pravostrannú prevádzku a je zabezpečený závorou. V priľahlom úseku pred a za závorou je šírka jazdného pruhu 3,50 m pre umožnenie vjazdu nákladných automobilov pri údržbe parkoviska a tiež pre prípadný vjazd požiarnej techniky.

Parkovacie stojiská sú navrhované s kolmým alebo šikmým radením podľa príslušného variantu. Základný rozmer parkovacieho stojiska kolmého je 2,50 x 5,30 m, pri šikmom parkovisku 2,50 x 5,50 m. Pri stojiskách ktoré sú umiestnené čelne k zatrávnenej ploche je možné uvažovať s previsom čela vozidla.


6

Komunikácia zabezpečujúca obsluhu parkovacích plôch je vo variante A jednosmerná so základnou šírkou 4,0 m (medzi obrubníkmi), vo variante B obojsmerná so základnou šírkou 6,0 m.

Na parkoviskách sú všeobecne vyhradené stojiská pre imobilných v rozsahu 4% z celkového počtu a majú rozmer 3,50 x 5,30 m. Stojiská pre imobilných sú sústredené hlavne pri vjazde/výjazde z parkoviska. V prípade, že medzi parkoviskom a objektom stanice/zastávky je navrhovaný chodník ktorý nie je súčasťou vjazdu a výjazdu z parkoviska sú stojiská pre imobilných situované v nadväznosti na takýto chodník.

Na parkovisku sa navrhuje vyhradiť 4 stojiská ktoré budú v budúcnosti patriť k dobíjacím staniciam pre dvojstopové a jednostopové elektrovozidlá.

Z hľadiska stavebno-konštrukčného riešenia je povrch parkoviska navrhovaný ako živičný, povrch chodníkov a ostatných spevnených plôch je navrhovaný variantne zo zámkovej dlažby alebo živičný.

Prístup k staničnej budove (k nástupiskám) je navrhovaný vybudovaním chodníka.

Odvedenie dažďových vôd z povrchu parkoviska je zabezpečené priečnym a pozdĺžnym sklonom do novo navrhovaných vpustov, s odvedením vôd do vsaku cez odlučovače ropných látok.

Vzhľadom k rovinatému charakteru územia nedochádza k výstavbe väčších násypov a zárezov. Úroveň nivelety parkoviska je naviazaná na výšku existujúcich komunikácií na ktoré sa parkovacie plochy pripájajú. Zemné práce pozostávajú z výkopu po úroveň zemnej pláne rešpektujúcu hrúbku konštrukčných vrstiev spevnených plôch a ich niveletu naviazanú na úroveň komunikácie na ktorú sa parkovisko pripája.

Parkovisko pre bicykle

Parkovisko pre bicykle je navrhované na uloženie 50 ks bicyklov. Vo variante povrchového parkoviska je situované v priestore medzi objektom zastávky a účelovou komunikáciou v nadväznosti na vjazd na automobilové parkovisko. Táto poloha je rovnaká aj v prípade automobilového parkoviska umiestneného podľa variantu A.1.a, variantu B.1.a alebo B.1.b.

Parkovisko pozostáva z vybudovanej spevnenej plochy, ktorá je zriadená ako betónová hr. 120 mm a je uložená na vrstve štrkodrviny hr. 200 mm. Do betónovej plochy sú kotvené stojany na bicykle v osovej vzdialenosti 50 cm.

Parkovisko sa navrhuje oplotiť pletivom s výškou 180 cm, oceľové stĺpiky sú osadené v betónovom základe, osová vzdialenosť bude prispôsobené konštrukcii prestrešenia. V oplotení je osadená oceľová bránka opatrená elektrickým zámkom. Zámok je ovládaný elektromagnetickým systémom typu napr. DEK. Jedná sa o adresný systém umožňujúci identifikáciu osôb pri vstupe a výstupe a každý úkon je zaznamenaný v pamäťovom moduli. DEK kľúč bude vydávaný prevádzkovateľom parkoviska osobám využívajúcim železničnú dopravu.

Nosnú konštrukciu prestrešenia parkoviska tvorí oceľová rámová konštrukcia á=4,0 m so systémom väzníc ukladaných v pozdĺžnom smere a ľahkou krytinou z trapézového plechu alebo z transparentného materiálu (napr. lexan).

Vnútorný priestor parkoviska bude osvetlený svietidlami LED vybavenými senzormi pohybu. Zdrojom energie bude prípojka NN alebo solárny panel, ktorý bude zabezpečovať el. energiu pre osvetlenie a ovládanie vstupnej bránky..

V prípade, že sa v 1. časovej etape vybuduje parkovací dom bude parkovisko pre bicykle umiestnené na 1. nadzemnom podlaží parkovacieho domu v blízkosti vjazdu do objektu. Vlastný priestor pre uloženie bicyklov bude oplotený, kontrola vstupu bude riešená obdobne ako u vonkajších parkovísk.

Zárubný múr

V rámci variantu A.1.a je potrebné v dĺžke nástupiska vybudovať zárubný múr ktorý zabezpečí výškový rozdiel medzi existujúcou úrovňou trávnatej plochy na ktorej sa umiestňuje nástupisko a úrovňou nástupiska zastávky. Zárubný múr môže byť navrhnutý ako gravitačný, monolitický betónový, alebo ako gabiónový (drôtené koše vyplnené kamenivom). Na múre bude osadené zábradlie.


7

Technologický domček

Objekt bude slúžiť pre umiestnenie zariadení rádiového prenosu dát do dispečingu správcu prakoviska, pre umiestnenie zariadení náhradného zdroja pre kamerový systém, rádiový prenos a PSN.

Stavebne sa jedná o jednoduchý, prízemný, nepodpivničený objekt s rovnou strechou. Vyrobený je priemyselne ako železobetónový prefabrikát dovezený na stavbu vcelku a kotvený do pripravenej základovej železobetónovej dosky. Vonkajšie rozmery domčeka sú cca 2,50 x 2,38 m, svetlá výška 3,20 m. Vstupné dvere sú vyhotovené z pozinkovaného oceľového plechu. Objekt bude vybavený káblovými rozvodmi, umelým osvetlením a zásuvkovým okruhom. Vykurovanie bude zabezpečené klimatizačným zariadením s funkciou vykurovania, prípustný rozsah teplôt v objekte +5 až +30° C.

Objekt bude napojený na prívod NN a prívod káblov bude cez podlahu objektu.

Káblová chráničková trasa

Vzhľadom na potrebu vybudovať preložky silnoprúdových káblov ŽSR ktoré sa dostávajú do kolízie s navrhovanými plochami záchytných parkovísk vybuduje sa káblovod. Dĺžka káblovodu sa predpokladá 128 m. Káblovod sa vybuduje z HDPe rúr DN 110 resp. DN 200. Na trase sa vybudujú 2 ks monolitických železobetónových komôr.

Rekonštrukcia Nádražnej ulice

V súvislosti s návrhom zastávky autobusovej dopravy na Nádražnej ulici bude existujúca komunikácia rekonštruovaná a vybudujú sa samostatné zastávkové pruhy v šírke 3,50 m a s nástupnou hranou dĺžky 12 m. Dĺžky vyraďovacích a zaraďovacích úsekov (STN 73 6425) sú s prihliadnutím na rekonštrukciu cesty dlhé 25 m. Z hľadiska šírkového usporiadania bude umiestnenie zastávok rešpektovať príslušnú kategóriu komunikácie. Konštrukcia nových pruhov bude so živičným povrchom.

Pozdĺž plochy zastávky bude vybudovaný chodník so zvýšeným obrubníkom oddeľujúcom chodník od vozovky. Šírka chodníka 2,00 m, povrchová úprava živičná alebo betónová dlažba. Prepojenie navrhovanej autobusovej zastávky so železničnou zastávkou bude jednostranným chodníkom šírky 2,00 m.

Na zastávke bude osadený prístrešok z ľahkej oceľovej konštrukcie, pod prístreškom bude umiestnená lavička.

Oplotenie

Za účelom zvýšenia pocitu bezpečnosti vodičov ktorí celodenne budú odstavovať svoje vozidlá na parkovisko a podstatného zníženia prístupu cudzích osôb na parkovisko navrhuje sa oplotenie parkoviska. Oplotenie bude pozostávať z oceľových poplastovaných stĺpikov osadených v betónových pätkách. Pletivo bude poplastované s výškou 180 cm. Trasa oplotenia bude vedená v hranici trvalého záberu. Oplotenie bude prerušené v mieste vjazdu a výjazdu na parkovisko.

Vegetačné úpravy

Vegetačné úpravy budú riešiť výsadbu stromov v ostrovčekoch na parkovisku a v pozdĺžnych líniách oddeľujúcich pásy stojísk, výsadbu stromov a kríkov po obvode parkoviska s cieľom plniť hygienickú ochranu a estetickú funkciu a zatrávnenie nespevnených plôch vo vnútri parkoviska a po jeho obvode.

V ostrovčekoch budú vysadené listnaté stromy menšieho vzrastu alebo stromy s guľovitým tvarom koruny. Plocha pod stromami bude vysypaná riečnym štrkom. Na plochách po obvode parkoviska sa vysadia zahustené skupiny kríkov s funkciou oddelenia parkoviska od okolia. Na vonkajšej strane parkoviska môžu byť okrem krovín vysadené aj stromy vyššieho vzrastu.

Parkovací dom

S cieľom zvýšiť kapacitu parkoviska pri súčasnom znížení rozsahu trvalého záberu navrhuje sa alternatívne vybudovanie parkovacieho domu. Parkovací dom je navrhovaný prednostne vo variante A.1.b (situovaný je medzi nástupiskom trate a účelovou komunikáciou) ale je ho možné umiestniť aj na plochách podľa variantu B.1.a alebo B.1.b.


8

Parkovací dom je konštrukčne navrhnutý z oceľovej, povrchovo upravenej konštrukcie. Medzi výhody nosnej konštrukcie z oceľových prvkov oproti konštrukcii zo železobetónových prvkov je možné uviesť - konštrukcie je priestorovo úsporná, užívateľsky príjemná, celý objekt je vnímaný prostredníctvom štíhlych, ľahkých oceľových konštrukcií, konštrukcia je 100 % recyklovateľná a realizácia vyžaduje krátku dobu výstavby.

Jednotlivé podlažia parkovacieho domu sú dopravne prístupné rampami s kontrolovaným vstupom, ktorý sa pripája na existujúcu komunikáciu. Spoločný vjazd a výjazd je opatrený závorami. Okrem rámp pre vozidlá sú jednotlivé podlažia prepojené aj schodiskami. Po obvode sú jednotlivé podlažia otvorené bez obvodových stien.

Konštrukčne sú parkovacie domy riešené ako trojloďová parkovacia plošina. Konštrukčná výška podlaží je 2,80 m. Stropná konštrukcia parkovacieho domu pozostáva z plechodosky, nosný trapézový plech s betónovou zálievkou, dimenzovanou na rozpon 7,50 m. Prestrešenie obslužných rámp bude riešené trapézovými plechmi uloženými na nosnej oceľovej rámovej konštrukcii. Hlavná nosná oceľová rámová konštrukcia bude založená na prefabrikovaných bodových základoch -pätkách. Výšku zábradlia je 1,10 m. Časť obvodovej steny priľahlej železničnému telesu bude tvoriť monolitická železobetónová oporná stena, Najvyššie podlažie parkovacieho domu nie je zastrešené. Zastrešené sú len vertikálne komunikácie (schodiská) a rampy. Vetranie jednotlivých podlaží je prirodzené.

Osvetlenie parkovacích stojísk bude navrhnuté žiarivkovými svietidlami osadenými na strope resp. stenách objektu. Káble budú uložené v pancierových rúrkach a káblových žľaboch. Osvetlenie bude ovládané automaticky súmrakovým snímačom a prípadne snímačmi pohybu. Elektrická požiarna signalizácia bude signalizovať prípadný vznik požiaru a signál bude rádiovou sieťou odoslaný do centrálneho dispečingu. Kontrola obsadenosti parkovacích stojísk môže byť riešená snímačmi obsadenosti jednotlivých stojísk. Za najspoľahlivejšie snímače sa pokladajú snímače ultrazvukové a po nich magnetické.

Zrážkové vody z podláh parkovacích domov sú riešené vyspádovaním do horizontálnych odtokových žľabov a vertikálnymi zvodmi sú zrážkové vody zvedené pod podlahu 1.NP s prepojením do ležatej kanalizácie, ktorá musí byť v rámci predčistenia odpadových vôd zaústená do odlučovača ropných látok. Predčistené vody budú odvádzané do vsakovacích zariadení, ktoré môžu byť umiestené buď priamo pod parkovacím domom, resp. v teréne popri objekte.

Odkanalizovanie povrchového parkoviska

Odkanalizovanie parkoviska je riešené sústavou uličných vpustov, kanalizačných potrubí, odlučovačov ropných látok (ORL) a vsakovacích zariadení. Dažďové vody zachytené na spevnených parkovacích plochách sú vzhľadom na platné predpisy o ochrane životného prostredia (Zákon o vodách č.364 z r. 2004, STN 75 6101) klasifikované ako vody znečistené a musia byť pred vypúšťaním do terénu a podpovrchových vrstiev predčistené v odlučovačoch ropných látok. Celý kanalizačný systém je navrhnutý v súlade s STN 73 6103 pre hodnoty pri trvaní 15 - minútového dažďa (stanica Bratislava) a periodicitu dažďa p=0,5 s intenzitou pre danú oblasť q =142 l/s/ha.

Potrubný rozvod kanalizácie navrhujeme v celom rozsahu zrealizovať z PVC (PP) hladkých rúr, v dimenziách DN 200 až DN 400 mm, ktoré zabezpečujú dokonalú a trvalú vodotesnosť. Potrubný rozvod bude zaústený do ORL s prietokom Q=30 l/s až Q=100 l/s. Stupeň odlúčenia ropných látok je stanovený do 0,1 mg.l1 NEL v súlade s nariadením vlády Slovenskej republiky číslo 491/2002 Zb.z., ktorým sa stanovujú ukazovatele prípustného stupňa znečistenia vôd.

Odlučovače sú navrhnuté v typovom prevedení z vodostavebného železobetónu, v plnoprietokovom vyhotovení. Prevádzka navrhovaných ORL je plnoautomatická bez potreby zásahu obsluhy do technologického procesu. Z odlučovača RL budú vyčistené zrážkové vody odvádzané do vsakovacieho zariadenia umiestneného variantne mimo parkovacej plochy alebo pod parkovacou plochou.

Vsakovacie zariadenie pozostáva z polyetylénových rúr DN 355 mm so špeciálnou perforáciou, ktoré sú osadené v štrkovom obsype obalenom geotextíliou. Celý systém je navrhovaný tak, aby k jeho vyprázdneniu došlo v priebehu 12 - 24 hodín.


9

Optická kábelizácia

Optická kábelizácia bude zabezpečovať prenos dát medzi jednotlivými technologickými zariadeniami navrhovanými v rámci parkoviska a v parkovacích domov a technologickým domčekom umiestneným na parkovisku a prenos dát medzi technologickým domčekom a zariadeniami ŽSR.

Osvetlenie

Parkovisko bude osvetlené svietidlami LED osadenými na osvetľovacích stožiaroch umiestnených v chodníkoch, v trávnatých plochách alebo na spevnenej ploche na rozhraní vyznačených radov stojísk. Ovládanie osvetlenia bude riešené automaticky súmrakovým spínačom resp. spínacími hodinami. Stožiare budú napojené zo samostatného rozvádzača RVO. Káblové rozvody budú navrhnuté medenými káblami uloženými v chodníkoch alebo v spevnených plochách.

Rozvody NN

V rámci vonkajších rozvodov NN budú napojené všetky el. zariadenia navrhnuté v rámci parkoviska ako sú: informačné systémy, závory, platobné terminály, kamerový systém, nabíjacie stojany pre dvojstopové a pre jednostopové vozidlá.

Prípojka NN

Pre napájanie elektrických zariadení navrhnutých v rámci tohto projektu bude navrhnutá nová káblová prípojka zaústená do navrhovanej trafostanice.

Trafostanica a prípojka VN

Pre napájanie elektrických zariadení navrhnutých v rámci tohto projektu navrhnutá polozapustená kiosková trafostanica 22/0,4kV s vonkajším ovládaním. Prípojka VN bude riešiť pripojenie navrhovanej kioskovej trafostanice na distribučný rozvod VN 22kV. Navrhnutá je káblová slučka z existujúceho vedenia ZSE a.s. linka č. 263 v úseku medzi TS0023-032 a TS0023-014, ktoré sa nachádza v blízkosti predmetného parkoviska.

Parkovací systém

Parkovací systém (závorový) pozostáva zo súborov samostatných technologických zariadení: parkovací automat s vjazdovým a výjazdovým terminálom, samoobslužnej automatickej pokladne a informačného systému.

Parkovací automat

Parkovací automat pozostáva z vjazdového a výjazdového terminálu. Vjazdový a aj výjazdový terminál pracuje plne autonómne.

Vjazdový terminál pozostáva z automatickej závory, terminálu a indukčného detektoru zabudovaného vo vozovke. Výdaj parkovacieho lístka je podmienený prítomnosťou vozidla pri stojane, ktoré je kontrolované indukčným detektorom. Po odobratí karty je daný pokyn na otvorenie vjazdovej rampy. Terminál musí byť schopný čítať aj abonentné, alebo predplatené karty. Terminál musí byť vybavený zariadením na prenos nevyhnutných informácií o funkčnosti zariadenia prevádzkovateľovi parkoviska.

Výjazdový terminál pozostáva z automatickej závory, terminálu a indukčného detektoru zabudovaného vo vozovke. Obsahuje čítačku jednorázových, predplatených alebo abonentných parkovacích kariet. Činnosť terminálu je podmienená prítomnosťou vozidla pri stojane, ktoré je kontrolované indukčným detektorom. Terminál musí byť vybavený zariadením na prenos nevyhnutných informácií o funkčnosti zariadenia prevádzkovateľovi parkoviska.

Parkovacia pokladňa

Súčasťou komplexu parkovacieho systému je aj parkovacia samoobslužná automatická pokladňa pre plne automatické použitie a platby za parkovacie poplatky je založené na báze lístkov, platobných kariet alebo iných kariet vydávaných prevádzkovateľom BID, a.s. alebo prevádzkovateľom železničnej dopravy. Platby sú uskutočniteľné mincami, prípadne voliteľne bankovkami alebo bezhotovostne platbami pomocou kariet. Pokladňa musí vydávať potvrdenky ktoré budú akceptovať zľavy z poplatku za parkovanie pri využití železničnej dopravy.


10

Samoobslužné pokladne sú v robustnom nerezovom prevedení, s viacstupňovým zabezpečením proti neoprávnenému vniknutiu. Každá pokladňa je riadená vlastným priemyselným počítačom, ktorý zabezpečuje funkčnosť pokladne aj pri výpadku komunikačného spojenia s riadiacim počítačom. Záložný zdroj v pokladni umožňuje riadne ukončenie prebiehajúcej platby a kontrolované vypnutie v prípade výpadku napájania.

Pokladňa môže byť voliteľne vybavená sirénou alarmu, ktorá sa spustí pri neoprávnenom vniknutí do vnútra zariadenia a musí byť vybavená zariadením na prenos informácií prevádzkovateľovi parkoviska. Do pokladne možno zabudovať tiež CCTV kameru, pomocou ktorej možno identifikovať či sledovať zákazníka.

Informačný systém o obsadenosti parkoviska

Informačný systém bude podávať motoristovi informáciu či parkovisko v reálnom čase ponúka voľné miesta na parkovanie. Systém pozostáva z umiestnenia snímačov na vjazde a výjazde, z vyhodnocovacej jednotky a premenlivej dopravnej značky s uvádzaním informácie „VOĽNÉ" a „OBSADENÉ".

V parkovacích domoch môže byť kontrola obsadenosti parkovacích stojísk zabezpečená aj snímačmi obsadenosti jednotlivých stojísk. Za najspoľahlivejšie snímače sa pokladajú ultrazvukové a po nich magnetické. Vyhodnocovacia jednotka bude následne informovať o počte voľných miest alebo o obsadenosti parkoviska.

Prenos informácie z vyhodnocovacej jednotky na informačný panel môže byť realizovaný pomocou kábla, siete mobilných operátorov. Údaj o obsadenosti parkoviska bude prenášaný aj prevádzkovateľovi parkoviska a prevádzkovateľovi integrovanej dopravy.

Komplex technologických zariadení parkovacieho systému bude napojený na rozvody NN.

Informačný systém

Účelom informačného systému je poskytovať cestujúcim železničnej dopravy a užívateľom parkoviska informácie o vlakovej doprave, informácie prevádzkovateľa integrovaného systému a informácie o obsadenosti parkoviska (rieši samostatný súbor „Parkovací systém"). Každá časť informačného zariadenia môže byť tiež doplnená aj o možnosť poskytovania reklám. Každý zo systémov - odchod vlakov a informácie prevádzkovateľa integrovanej dopravy bude prevádzkovaný vlastným zariadením.

Informačná tabuľa o odchode vlakov

Jedná sa o vizuálny systém slúžiaci pre informovanie cestujúcej verejnosti. Systém môže poskytovať informácie v rozsahu - druh vlaku, číslo vlaku, cieľová stanica, smer jazdy, pravidelný odchod, meškanie. Údaj môže byť doplnený o zobrazenie aktuálneho času. Všetky údaje budú preberané z informačného systému ŽSR vybudovaného na príslušnej stanici alebo zastávke.

Informačná tabuľa prevádzkovateľa integrovaného systému

Vizuálny systém bude slúžiť pre poskytovanie hlavne dopravných ale aj všeobecných informácii prevádzkovateľa integrovaného systému dopravy a prípadne prevádzkovateľov železničnej osobnej dopravy na príslušných tratiach ale aj prevádzkovateľa mestskej hromadnej dopravy v Bratislave. Jedná sa napr. o informácie o nadväzných spojoch mestskej hromadnej dopravy, údaje o zmenách v doplnkovej doprave (napr. výluky, nehody, obmedzenia), všeobecné údaje o dopravnej situácii v Bratislave, údaje o voľnosti záchytných alebo iných parkovísk v Bratislave a pod. Údaje môžu budú preberané z informačných systémov jednotlivých prevádzkovateľov.

Všeobecne

Informačné tabule sú veľkoplošné programovateľné zobrazovacie zariadenia jednostranné, pre umiestnenie vo vonkajšom priestore. Tabule budú umiestnené pri vjazde na parkovisko a budú osadená na oceľovej konštrukcii so základom.

Kabelizácia k informačným tabuliam o vlakovej doprave je tvorená dátovými káblami pre prenos potrebných údajov z dátového rozvodu informačného zariadenia v objekte zastávky alebo stanice. Ostatné komunikačné spojenia je možné riešiť podľa potreby káblovo (RS485, ethernet alebo kontakty), prípadne bezdrôtovým prenosom (WIFI, GSM, GPRS). Informačné zariadenia nevyžadujú riadenie technologických procesov a pracujú plne automaticky.


11

Napojenie na el. sieť je navrhované z NN rozvodu.

Kamerový systém

Kamerový systém slúži na monitorovanie priestoru záchytného parkoviska. Parkovisko je umiestnené v lokalite ktorá je mimo častého a intenzívnejšieho pohybu obyvateľov príslušnej obce, čím sa stráca možnosť akejsi prirodzenej, priebežnej a celodennej občianskej kontroly daného priestoru. Cieľom vybudovania kamerového systému je teda poskytnúť potenciálnym cestujúcim ktorí použijú na presun medzi bydliskom a záchytným parkoviskom vlastný dopravný prostriedok vyšší stupeň pocitu bezpečnosti pri celodennom odstavení svojho vozidla na parkovisko. Okrem toho kamerový systém bude dohliadať na technologické zariadenia navrhované na parkovisku. Navrhovaný systém má prispieť k odstráneniu alebo podstatnému zníženiu vandalizmu.

Priestory parkoviska budú monitorované kamerovým systémom pomocou statických, digitálnych exteriérových kamier. Kamery budú pripojené do digitálnych videorekordérov s možnosťou ukladania záznamov na interný HDD. Videorekordéry budú pripojené do siete prenosového systému jednak za účelom sledovania záberov z kamier, sledovania záznamov, ale aj za účelom monitorovania stavu kamerového systému pre potreby včasnej detekcie poruchy.

Kamerový systém nevyžaduje riadenie technologických procesov a ani technologické procesy neriadi.

Prenos záznamov z kamier bude realizovaný do centrály prevádzkovateľa integrovaného systému pomocou systému rádiového prenosu dát GPRS alebo optickou sieťou.

Napájanie videokamier je navrhnuté z rozvodu NN a zálohované pomocou záložného zdroja UPS osadeného akumulátormi.

Poplachový systém narušenia

Cieľom poplachového systému narušenia (PSN) je ochrana vnútorných priestorov objektov pred neoprávnením vniknutím do objektu. Chránené priestory sa vybavia priestorovými snímačmi PIR, detektormi rozbitia skla, okná a dvere magnetickými kontaktmi. Chránenými priestormi je technologický domček v prípade povrchového parkoviska alebo miestnosť umiestnená v parkovacom dome. Detektory PSN sa pripoja na ústredňu PSN umiestnenú v technologickom domčeku, v prípade vybudovania parkovacieho domu v samostatnej miestnosti. Pre prenos signálov z ústredne PSN do dispečingu prevádzkovateľa integrovaného systému sa využije navrhovaný systému rádiového prenosu dát GPRS alebo optická sieť.

Dobíjacia stanica pre vozidlá s elektrickým pohonom

Na parkovisku sa predpokladá v budúcnosti osadenie dobíjacích staníc pre dvojstopové a jednostopové vozidlá s elektrickým pohonom. Navrhuje sa umiestnenie 2 dobíjacích staníc pre dvojstopové vozidlá (autá) a jeden nabíjací stojan pre jednostopové vozidlá (motorky, bicykle). Dobíjacie stanice budú umiestnené na stojiskách nachádzajúcich sa v blízkosti vjazdu na parkovisko alebo vjazdu do parkovacieho domu. Dobíjacia stanica určená pre verejné priestory môže byť stojanová (plastová, alebo nerezová skriňa pôdorysný rozmer cca 55 x 40 cm, výška cca 170 cm osadená na betónovom základe. V parkovacom dome sa môže použiť dobíjacia stanica nástenná s rozmermi cca 30 x 60 cm, výška cca 80 cm. Dobíjacie stanice sú vybavené príslušnými zásuvkami 2 x 230 V, 50 Hz a 2 x 400 V 50 Hz, elektromermi, dotykovým displejom za účelom komunikácie s užívateľom a čítačkou bankových a iných kariet. Zariadenie umožňuje prenos dát pomocou systémov UMTS, WLAN, LWL, GPRS, M-BUS. Dobíjacia stanica pre jednostopové vozidlá umožňuje súčasné pripojenie až 6-ich vozidiel.

Predmetom stavby je vytvorenie priestoru pre osadenie staníc a vybudovanie elektrickej prípojky pre ich pripojenie na elektrickú sieť. Vlastné dobíjacie stanice v prípade záujmu motoristov dodá a osadí prevádzkovateľ takýchto dobíjacích staníc.

Prenosový systém GPRS

Prenosový (rádiový) systém bude zabezpečovať prenos dát zo všetkých zabudovaných technologických zariadení do sídla prevádzkovateľa záchytného parkoviska. Jedná sa o prenos dát z jednotlivých zariadení parkovacieho systému, z informačných systémov, z kamerového systému, z poplachového systému narušenia a prípadne z nabíjacích staníc. Za tým účelom sa v technologickom domčeku osadia stojany RACK osadené


12

PATCH panelmi pre pripojenie signálov z jednotlivých zariadení. Okrem toho tam bude umiestnený záložný zdroj UPS. Pri domčeku bude osadený stožiar s anténnym systémom

Vyvolané preložky inžinierskych sietí

Vzhľadom na umiestnenie stavby je potrebné realizovať preložky inžinierskych sietí, ktoré sa nachádzajú v území dotknutom stavbou. Na základe predbežného prieskumu jedná sa o preložky sietí verejných prevádzkovateľov inžinierskych sietí, sietí v správe Železníc Slovenskej republiky (Oblastné riaditeľstvo Trnava) a sčasti aj sietí v majetku a správe súkromných spoločností sídliacich bezprostredne pri navrhovanom parkovisku. Prekladajú sa: • silnoprúdové káble 6 kV ŽSR v dĺžke cca 180 m, • silnoprúdové káble NN ŽSR v dĺžke cca 50 m, • silnoprúdové káble VN 22 kV, vo vlastníctve Západoslovenská energetika - Distribúcia a.s. v dĺžke cca

150 m, • slaboprúdové káble, vo vlastníctve Slovak Telekom, a.s v dĺžke cca 180 m.

Preložky týchto sietí budú realizované v nevyhnutnom rozsahu a budú vedené tak, aby obchádzali plochu budúceho staveniska. Predpokladaná objektová sústava Prevádzkové súbory Stavebné objekty PS 21-01 Parkovací automat PS 22-01 Informačný systém PS 22-02 Kamerový systém PS 22-03 Poplachový systém narušenia PS 22-04 Prenosový systém GPRS PS 24-01 Transformovňa

SO 02-01 Príprava územia SO 07-01 Parkovisko SO 07-02 Oplotenie SO 07-03 Rekonštrukcia ulice Nádražná SO 07-05 Káblová chráničková trasa SO 09-01 Odkanalizovanie SO 10-01 Vegetačné úpravy SO 12-01 Zárubný múr SO 13-01 Prístrešok HD SO 13-02 Parkovisko pre bicykle SO 20-01 Parkovací dom SO 20-02 Technologický domček SO 22-01 Optická kábelizácia SO 22-02 Preložka káblov Slovak Telekom SO 23-01 Osvetlenie parkoviska SO 23-02 Prípojka NN SO 23-03 Rozvody NN SO 23-04 Preložka 6 kV kábla ŽSR SO 23-05 Preložka NN káblov ŽSR SO 25-01 Prípojka VN SO 25-02 Preložka 22 kV kábla ZSE

II.9. ZDÔVODNENIE POTREBY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI V DANEJ LOKALITE:

V rámci Technicko – ekonomickej štúdie „Implementácia integrovaného dopravného systému na území Bratislavy s dosahom na priľahlé regióny“ (Reming Consult, a.s., 2009) boli pre traťový úsek (Galanta) – Senec – Bratislava hl. stanica ako prestupné body vytipované stanice Senec, Bernolákovo a Ivanka pri Dunaji. Predpokladom pre úspešné fungovanie systému integrovanej dopravy je vybudovanie záchytného parkoviska individuálnej automobilovej dopravy v čo najkratšej vzdialenosti k nástupnej železničnej zastávke. Tento predpoklad spĺňa práve záchytné parkovisko v navrhovaných polohách.


13

II.10. CELKOVÉ NÁKLADY: Celkové náklady bez DPH Variant A.1.a 1 470 683 € Variant A.1.b 1 997 660 € Variant B.1.a 1 630 578 € Variant B.1.b 2 691 838 €

Predpokladané náklady zohľadňujú náklady na stavebnú a technologickú časť, zariadenie staveniska, výkup pozemkov, odvody za vyňatie pôdy ako aj prípravu verejnej práce. Z uvedenej tabuľky je zrejmé, že investičné náklady sú vyššie pri variantoch s výstavbou parkovacieho domu. Najlacnejším variantom je variant A.1.a, povrchové parkovisko so 78 parkovacími miestami, najdrahšie sú alternatívy riešenia s parkovacím domom a s dostavbou povrchového parkoviska do cieľového stavu 300 miest. II.11. DOTKNUTÁ OBEC: Ivanka pri Dunaji II.12. DOTKNUTÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ: Bratislavský II.13. DOTKNUTÉ ORGÁNY: Dotknutým orgánom, v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, je orgán verejnej správy, ktorého záväzný posudok, súhlas, stanovisko, alebo vyjadrenie, vydávané podľa osobitných predpisov, podmieňujú povolenie činnosti. V tejto súvislosti je to: • Obvodný úrad Bratislava • Obvodný úrad životného prostredia Bratislava • Obvodný úrad Senec • Obvodný úrad životného prostredia Senec • Regionálny úrad verejného zdravotníctva, Bratislava, • Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru • Obecný úrad Ivanka pri Dunaji. II.14. POVOĽUJÚCI ORGÁN : Povoľujúcim orgánom, v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, je obec alebo orgán štátnej správy príslušný na vydanie rozhodnutia o povolení navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov. V zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov sa pripravovaná stavba môže realizovať iba podľa stavebného povolenia stavebného úradu. Povoľujúcim orgánom je Obec Ivanka pri Dunaji

II.15. REZORTNÝ ORGÁN:

Rezortným orgánom je v zmysle zákona NR SR č. 24/2006 Z. z. je ústredný orgán verejnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí navrhovaná činnosť. V zmysle prílohy č. 8 k zákonu č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tabuľky č. 9 Infraštruktúra, možno navrhovanú činnosť zaradiť do položky 16b). Pre tieto činnosti je rezortným orgánom Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR II.16. DRUH POŽADOVANÉHO POVOLENIA NAVRHOVANEJ ČINNOSTI PODĽA OSOBITNÝCH

PREDPISOV Územné rozhodnutie a stavebné povolenie v zmysle zákona c.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a

stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov..

II.17. VYJADRENIE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ ČINNOSTI PRESAHUJÚCICH ŠTÁTNE HRANICE: Vplyvy činnosti na životné prostredie presahujúce štátne hranice sa nepredpokladajú.


14

III. ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O SÚČASNOM STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA DOTKNUTÉHO ÚZEMIA

III.1. CHARAKTERISTIKA PRÍRODNÉHO PROSTREDIA VRÁTANE CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ Charakteristika základných geomorfologických, geologických a hydrogeologických vlastností územia je

prevzatá z Projektu geologickej úlohy (ŽSR, záchytné parkoviská pre IDS BSK v dopravných bodoch Zohor, Nové Košariská, Ivanka pri Dunaji a Pezinok podrobný inžinierskogeologický a hydrogeologický prieskum), ktorú pre DOPRAVOPROJEKT, a.s. vyhotovil GEOFOS (Mgr. M. Šamaj, 2013). Ostatné charakteristiky sme čerpali z ďalších zdrojov ako napr. z Územného plánu sídelného útvaru Ivanka pri Dunaji, Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Ivanka pri Dunaji, oficiálnych internetových stránok obce a pod.

III.1.1. Geomorfologické pomery

V zmysle regionálneho geomorfologického členenia Slovenska Slovenska (Mazúr, E., Lukniš, M., In:

Atlas krajiny SR, 2002) je územie Ivanky pri Dunaji súčasťou Alpsko-himalájskej sústavy, podsústavy Panónska panva, provincie Západopanónska panva, subprovincie Malá Dunajská kotlina, oblasť Podunajská nížina, celku Podunajská rovina.

Z hľadiska typizácie reliéfu záujmovej lokality ide o reliéf rovín a nív, kde je terén takmer rovinatý, s priemernou nadmorskou výškou 129-130 m n.m.).

Podľa základného geomorfologického rozdelenia, dotknuté územie patrí do negatívnych geomorfologických štruktúr Panónskej panvy, kde patria mladé poklesávajúce geomorfologické štruktúry s agradáciou (zvyšovaním zemského povrchu nanášaním materiálu).

III.1.2. Geologické pomery

Z pohľadu inžiniersko-geologickej klasifikácie (IG mapa SR, GS SR 1988) patrí hodnotené

územie do regiónu neogénnych tektonických vkleslín, oblasti vnútrokarpatských nížin, 74 – Podunajská nížina, konkrétne Podunajská rovina, rajónu F – rajón údolných riečnych náplavov s prevažne štrkovitými zeminami.

Podunajskú rovinu tvoria vodorovne uložené, vrásnením neporušené, mladotreťohorné vápenaté íly a piesky, ktoré ležia na ležia na poklesnutom kryštalickom jadre. Pokrývajú ich naplaveniny Dunaja, ktorý ukladaním náplavového materiálu vytvoril mohutný náplavový kužeľ. Počas štvrtohôr došlo k ukladaniu hrubších i jemnejších uloženín (štrky, piesky a silty).

Na geologickej stavbe dotknutého územia sa podieľajú sedimenty neogénu a kvartéru. Podložie pokleslo pozdĺž tektonických zlomov do hĺbky asi 200 m a klesanie prebieha aj v súčasnosti.

Podložie bolo plnené prevažne štrkovitými neogénnymi sedimentami. V pliocéne sa bazén postupne splytčoval a vysladzoval.

Neogénne sedimenty sú zastúpené prevažne piesčitými slienitými ílmi a siltami, ílovitými a prachovitými jemnozrnnými sľudnatými pieskami. Najrozšírenejšie sú jemnozrnné zeminy zastúpené ílmy stredno až vysokoplastickými, menej ílmi až siltami piesčitými. Zeminy sú zväčša sivých až hnedých farieb s odtieňmi do zelena, modra a hrdzava. Ich konzistencia býva pevná, menej tuhá. Často sa v nich vyskytujú vápnité konkrécie. Spevnené polohy sú zriedkavé, ojedinele sa vyskytujú ílovce a siltovce. Pravidelne sa v súvrství nachádzajú polohy jemnozrnných sľudnatých siltovitých a ílovitých pieskov, sivej až svetlohnedej farby. Piesky sú často stmelené v rozpadavé pieskovce a prachovce. Piesky sú zväčša zvodnené s napätou hladinou.

Fluviálne sedimenty, ktoré sú v nadloží a ich báza sa nachádza v hĺbke 10 – 15 m, tvoria štrky s rôznou prímesou piesku, nivné sedimenty a sedimenty mŕtvych ramien s mocnosťou 0,5 – 3 m. Archívnym geologickým prieskumom, pre potreby blízkej skladovej haly f. Transtrade (Fabian M., 2004), boli na fluviálnych náplavoch Malého Dunaja a jeho prítokov – Ľadová voda a Biela voda overené antropogénne navážky. Pod navážkou je dokumentovaný komplex súdržných zemín, ktoré majú v plytšej zóne charakter stredneplastického ílu (CI), prevažne tmavosivej farby. Smerom do hĺbky prechádza do svetlosivej, svetlohnedej až žltohnedej zeminy ílovito-piesčitého charakteru. V jednotlivých vrtoch bol dokumentovaný íl piesčitý (CS), alebo časté striedanie ílu piesčitého (CS) s pieskom ílovitým (SC). Konzistencia týchto zemín je prevažne tuhá. Spodné ohraničenie súvrstvia súdržných zemín sa nachádza v hĺbke 2,3 - 2,6 m pod terénom. Smerom do hĺbky je lokálne vyvinutá tenká poloha relatívne čistého, nezasiltovaného piesku (SP alebo S-F), ktorý tvorí prechod do podložných štrkov zle zrnených (GP) s dokonale zaoblenými valúnmi veľkosti prevažne 1 – 5 cm, hlbšie do 8,


15

ojedinele až do 10 cm. Lokálne sa vyskytujú tenké polohy a šošovky piesku. Štrky sú stredne uľahnuté (ID = 0,38 – 0,66).

Geodynamické javy V hodnotenom území možno identifikovať viacero geodynamických javov rôzneho rozsahu a rôznej

intenzity prejavu. Ide predovšetkým o seizmicitu a tektonické pohyby predmetného územia. V záujmovom území neboli zistené žiadne znaky nestability územia v prirodzenom stave. Územie je hodnotené ako stabilné.

Územie Ivánky pri Dunaji patrí do oblasti so seizmickým ohrozením 7º MSK – 64 (Seizmotektonická mapa Slovenska). Podľa prílohy STN EN 1998-1/NA/Z2 (73 0036) - územie zaraďujeme do zdrojovej oblasti seizmického rizika 4, hodnota referenčného špičkového seizmického zrýchlenia agR je 0.63 m.s-2.

Ložiská nerastných surovín Územie Bratislavského kraja je bohaté na zásoby stavebných materiálov. Najvýznamnejším ložiskom

stavebného kameňa je Devín v okrese Bratislava IV. Významnú surovinovú bázu nadregionálneho významu v okrese Malacky predstavujú vysokopercentné vápence a korekčné cementárske sialické suroviny z oblasti Rohožníka a Sološnice. Ložisko vysokopercentných vápencov Rohožník - Vajarská patrí k najväčším na Slovensku a časť vyťaženej suroviny sa využíva pre poľnohospodárstvo, resp. sklársky priemysel. Viate piesky, evidované ako zlievárenské piesky dosahujú na území okresu Malacky veľké plošné rozšírenie. Na území okresu Malacky veľké zásoby viatych pieskov boli overené na ložiskách v oblasti Plaveckého Štvrtku, Lozorna, Plaveckého Mikuláša a Záhoria. Významné výhradné ložiská tehliarskych surovín so zásobami umožňujúcimi dlhodobú perspektívu ťažby a rozvoj tehliarskej výroby sú na lokalitách Devínska Nová Ves (okres Bratislava II.) a Pezinok. Intenzívna ťažba štrkopieskov sa v minulosti realizovala najmä na území mesta SR Bratislavy a v okrese Senec. Vyťažené priestory sú využívané na rekreačné účely (Bratislava - Zlaté piesky, Bratislava - Vajnory, Bratislava - Kuchajda, Senec, Nové Košariská a iné). Najväčšie zásoby štrkopieskov sú overené v oblasti Vysokej na Morave.

V záujmovom území, ani v jeho bezprostrednej blízkosti, sa nevyskytujú žiadne dobývacie priestory, chránené ložiskové územia ani ložiská nevyhradených nerastov. Územie navrhovanej činnosti nepatrí do území znehodnotených ťažbou.

Hydrologické a hydrogeologické pomery Typ režimu odtoku v záujmovom území je dažďovo-snehový, s max. prietokmi v mesiaci marec a s min.

prietokmi v mesiaci september. Záujmové územie patrí do povodia rieky Malý Dunaj. Tok tvorí hranicu vodohospodárskej oblasti Žitný

ostrov. Slúži ako recipient pre väčšinu odpadových vôd. Archívnym prieskumom v blízkosti skúmanej lokality (Fabian M., 2004) bola hladiny podzemnej vody

(HPV) zistená v úrovni cca. 2,3 – 2,6 m pod terénom. Akumulovaná je najmä v dobre priepustnej štrkovitej zemine, lokálne sú vodou nasýtené aj nadložné piesky. Stupeň napätosti závisí od konkrétnych uložných podmienok (lokálny výstup HPV je 0,2 – 0,3 m). Podzemná voda je hydraulicky spojená s neďalekým povrchovým tokom „Ľadová voda“.

Podľa pozorovnia z údajov SHMÚ Bratislava – letisko sa udáva úroveň max. hladiny podzemnej vody na kóte 127,6 m n.m. (Fabian M., 2004). Podľa pozorovnia z údajov SHMÚ Bratislava číslo 713 (Bratislava – Vajnory) sa udáva úroveň max. hladiny podzemnej vody na kóte 128,6 m n.m. (Vlasko I., 2007).

III.1.3. Klimatické pomery

Z hľadiska makroklimatickej klasifikácie patrí skúmané územie do mierne teplej klimatickej oblasti s nevýraznou zimou a teplým letom. Podľa klimaticko- geografických typov (Atlas SSR , 1980) patrí dotknuté územie so širším okolím do typu nížinnej, teplej a mierne suchej klímy, s miernejšou zimou. Ročný priemer teplôt vzduchu dosahuje 11 oC. Oblasť Bratislavy patrí medzi najteplejšie na Slovensku. Najchladnejším mesiacom je december s priemernou mesačnou teplotou -0,2 oC a najteplejším júl s priemernou mesačnou teplotou 21,6 oC. Počet mrazových dní sa pohybuje od 40 do 65, počet ľadových dní je 35 až 40. V území prevažuje počet letných dní a to od 55 až do 75 dní v roku. Najnižšie priemerné teploty sa pohybujú v intervale -1,5 oC až -3,0 oC a hĺbka premŕzania je od 30 do 35 cm.


16

Uvádzame klimatické údaje z meteorologickej stanice Bratislava - Letisko (Ročenky poveternostných pozorovaní meteorologických staníc na území SR v roku 2001-2005, SHMÚ Bratislava). Priemerné mesačné teploty v oC: Rok I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. 2001 0,6 2,9 6,8 10,1 17,6 18,0 21,2 22,2 14,2 13,5 3,9 -3,5 2002 0,6 5,0 7,1 10,6 18,3 21,0 22,7 21,2 15,2 9,4 7,7 -0,6 2003 -0,6 -1,4 6,4 10,3 18,2 23,0 22,1 22,1 16,5 8,4 7,0 1,2 2004 -2,3 3,0 4,6 11,9 14,5 18,9 20,9 20,9 16,0 11,9 5,9 1,3 2005 1,2 -1,5 4,2 11,6 16,2 19,4 21,2 21,2 16,6 10,9 4,2 0,8

Ročný úhrn zrážok v období 2001-2005 sa pohyboval v rozpätí 336,6 až 618,5 mm s päťročným priemerom 509,3 mm. Prevládajúce množstvo zrážok spadlo v predmetnom období v letnom polroku (IV - IX) - 292,6 mm. Počet dní s úhrnom zrážok vyšším ako 5 mm je 41 a viac ako 10 mm je 14 dní. Snehové zrážky sa vyskytujú v mesiacoch november až marec a sú veľmi premenlivé, málo stabilné. Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou je 31 dní. Priemerné mesačné úhrny zrážok v mm: Rok I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. 2001 10,3 32,8 49,9 28,4 15,2 35,7 109,7 40,0 88,9 9,0 43,8 41,8 2002 22,6 36,7 38,5 23,5 34,5 37,9 38,7 131,6 64,6 79,9 61,0 49,0 2003 30,8 3,2 3,0 19,6 52,1 36,7 58,9 16,5 14,0 56,2 21,8 23,8 2004 44,0 42,7 40,6 34,3 61,5 70,7 27,4 56,3 40,4 44,3 49,4 25,1 2005 48,7 36,7 16,4 37,9 27,5 22,4 66,2 131,6 40,3 1,3 47,1 73,1 Priemerný počet bezveterných dní v roku je len 90. Pre záujmové územie je charakteristická premenlivá cirkulácia vzduchu, pričom prevládajúcim smerom je severozápadné prúdenie a podružne severovýchodné prúdenie. III.1.4. Voda

Povrchové vody Záujmové územie patrí do povodia Malého Dunaja (4-21-15), ktorý odvodňuje predmetnú lokalitu. Najvyššie

vodnosti sú viazané na topenie snehov a pripadajú na mesiace február až apríl, pričom najvyššia hodnota priemerného mesačného prietoku je viazaná na mesiac marec. Najnižšia hodnota priemerného mesačného prietoku sa viaže na september. Podružne zvýšenia vodnosti v priebehu leta, koncom jesene a začiatkom zimy vznikajú v dôsledku výdatných búrok a dažďov. Začiatok zamŕzania riek pripadá na obdobie začiatku januára a koniec na začiatok mesiaca február.

Tok Malého Dunaja tvorí hranicu vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov, tok slúži ako recipient pre väčšinu odpadových vôd v oblasti. Pri Kolárove sa vlieva do Váhu a spolu s ním pri Komárne do Dunaja .

Priamo v katastri obce sa nachádzajú vodné toky – Malý Dunaj, Šúrsky kanál a Biela voda, a ako prepojenie medzi Šúrskym kanálom a Čiernou vodou tečie tzv. Ľadová voda, ktorá tečie v blízkosti dotknutého územia.

Vodné plochy Významným prvkom z hľadiska povrchových vôd sú prevažne antropogénne vytvorené vodné plochy

(ťažbou štrkopieskov). Najbližšie sa nachádza priamo v Ivanke jazero Bagrovka, Rohlík a Štrkovka, v širšom okolí sa nachádzajú Zlaté piesky (prírodné kúpalisko), Kalné jazero a Vajnorské jazerá, štrkoviská Zelená voda a prírodné kúpalisko Kuchajda.

Podzemné vody Podľa Hydrogeologickej rajonizácie Slovenska (Slovenský Hydrometeorologický Ústav, Bratislava 1984)

širšie okolie posudzovaného územia patrí do hydrogeologického rajóna Q 051 – Kvartér západného okraja Podunajskej roviny.


17

Z hydrogeologického hľadiska majú v predmetnom území najväčší význam kvartérne štrkopiesčité sedimenty. Vytvárajú rozsiahlu nádrž podzemnej vody s voľnou hladinou, ktorá je dotovaná povrchovými tokom Dunaja, Malého Dunaja ako aj svahovými vodami pritekajúcimi z oblasti Malých Karpát. Hladina podzemnej vody sa nachádza približne v hĺbke 5,0 m pod terénom. Nivné sedimenty Dunaja tu tvoria mocnú vrstvu prevažne štrkov a pieskov. Ich podložie tvoria pliocénne vrstvy ílov, ílovitých pieskov a drobných štrkov. V kvartérnych uloženinách Dunaja sú celkove dobré podmienky pre vytváranie značných zásob podzemných vôd. Súvrstvie kvartérnych sedimentov menších mocností sa vyznačuje pórovou priepustnosťou a voľnou hladinou podzemnej vody.

Archívnym prieskumom v blízkosti skúmanej lokality (Fabian M., 2004) bola hladina podzemnej vody (HPV) zistená v úrovni cca. 2,3 – 2,6 m pod terénom. Akumulovaná je najmä v dobre priepustnej štrkovitej zemine, lokálne sú vodou nasýtené aj nadložné piesky. Stupeň napätosti závisí od konkrétnych uložných podmienok (lokálny výstup HPV je 0,2 – 0,3 m). Podzemná voda je hydraulicky spojená s neďalekým povrchovým tokom „Ľadová voda“.

Podľa pozorovnia z údajov SHMÚ Bratislava – letisko sa udáva úroveň max. hladiny podzemnej vody na kóte 127,6 m n.m. (Fabian M., 2004). Podľa pozorovnia z údajov SHMÚ Bratislava číslo 713 (Bratislava – Vajnory) sa udáva úroveň max. hladiny podzemnej vody na kóte 128,6 m n.m. (Vlasko I., 2007).

Pramene a pramenné oblasti V dotknutom území nie je evidovaný výskyt prameňov. Vodohospodársky chránené územia Predmetné územie nezasahuje do Chránenej vodohospodárskej oblasti (CHVO). Najbližšie sa k územiu

nachádza CHVO Žitný ostrov. Realizácia zámeru túto oblasť a režim podzemnej vody v nej nijako neovplyvní.

PHO Predmetné územie ako aj širšie okolie sa nenachádza v pásme hygienickej ochrany (PHO).

III.1.5. Pôdne pomery Pôda ako najvrchnejšia časť zemského povrchu sa vyvíja ako dôsledok zložitého a komplehného

pôsobenia exogénnych procesov na materskú horninu. Vývoj pôd závisí od pôdotvorného substrátu, klímy, vodného režimu, expozície a sklonitosti svahu a súčasného pôsobenia chemických a fyzikálnych procesov. Do týchto prírodných procesov zasahuje svojou antropogénnou činnosťou človek.

Dominantnými pôdnymi jednotkami v katastrálnom území Ivanky pri Dunaji sú: - Č5 černozeme kultizemné karbonátové, lokálne modálne a čiernice kultizemné karbonátové; zo starých karbonátových fluviálnych sedimentov, zrnitostne stredne ťažké, neutrálne až slabo alkalické, prevažne hlboké. Tieto pôdy sú prevažne využívané ako orné pôdy, - N3 fluvizeme kultizemné karbonátové, sprievodne fluvizeme glejové karbonátové a fluvizeme karbonátové ľahké; z karbonátových aluviálnych sedimentov, zrnitostne značne variabilné s obsahom karbonátov v celom pôdnom profile, pôdna reakcia slabo alkalická, prevažne hlboké ale aj stredne hlboké, alebo plytké pôdy s rôznym obsahom skeletu, vyskytujúce sa v nivách vodných tokov. Tieto pôdy sú prevažne využívané ako orné pôdy, menej ako trvalé trávne porasty, - L3 čiernice kultizemné karbonátové, sprievodne čiernice černozemné, čiernice glejové karbonátové stredné a ťažké, lokálne čiernice modálne karbonátové, organozeme modálne a glejové nasýtené až karbonátové; z karbonátových aluviálnych sedimentov, zrnitostne prevažne stredne ťažké až ťažké s neutrálnou až mierne alkalickou pôdnou reakciou, hlboké, dobre zásobené živinami. Tieto pôdy sú prevažne využívané ako orné pôdy. Podľa Územného plánu SÚ Ivanka pri Dunaji Zmeny a doplnky 1/2006, mapy vyhodnotenia záberov PPF sa v dotknutej lokalite jedná o bonitovanú pôdnoekologickú jednotku BPEJ 0032062 v 6. kvalitatívnej skupine poľnohospodárskej pôdy.


18

III.1.6. Flóra a vegetácia, fauna

Z hľadiska fytogeografického členenia územia Slovenska patrí sledovaná časť územia do oblasti panónskej flóry (Pannonicum), obvodu eupanónskej xerotermnej flóry (Eupannonicum), okresu Podunajská nížina. Potenciálna prirodzená vegetácia je vegetáciou, ktorá by sa za daných klimatických, pôdnych a hydrologických pomerov vyvinula na určitom mieste (biotope), keby vplyv ľudskej činnosti ihneď prestal (MICHALKO A KOL., 1986). Potenciálnu vegetáciu sledovaného územia predstavujú lužné lesy vŕbovo-topoľové (mäkké lužné lesy) a lužné lesy nížinné (jaseňovo-brestovo-dubové lesy – tvrdé lužné lesy). Lesné porasty v Ivanke sú zastúpené hlavne lužnými lesmi, najmä – brezovými, jaseňovo – topoľovými a vŕbovo – topoľovými porastami ktoré nemajú hospodársku ale ekostabilizačnú funkciu. Ide o viacero izolovaných lokalít pomerne malých rozmerov, spolu netvoria ani 10% plochy katastra obce. Lesy sa vyznačujú pestrým druhovým zložením: jaseň úzkolistý, dub letný, brest hrabolistý, jaseň štíhly, javor poľný, topoľ biely, topoľ čierny, jelša lepkavá, vŕba biela, vŕba krehká, jaseň žľaznatý, agáty. V záhrade Ivanského kaštieľa sú dodnes zvyšky gaštanových alejí, ktoré sú zákonom chránené. Krovinaté porasty tvorí baza čierna, vtáčí zob, svíb krvavý, čremcha. Zo vzácnych druhov rastlín nájdeme klokoč perovolistý a jarné vstavače. Z mykologického hľadiska je charakteristický výskyt húb – sírovec žltý, podpňovka obyčajná, pečiarka poľná, smrčok jedlý. Vybraná lokalita sa nachádza v tesnej blízkosti hlavnej železničnej trate Bratislava – Štúrovo. Vegetácia v jej okolí vytvára ochrannú a izolačnú líniu, ktorá oddeľuje trať od priemyselných a obytných častí obce. Na priamo dotknutom území sa v dôsledku okolitého urbanizačného tlaku nezachovali žiadne pôvodné biotopy, plochy boli upravované, topole rastúce pod traťou ŽSR na ploche medzi traťou a spevnenými plochami boli pred časom vyrúbané a v súčasnosti objem zelene vytvárajú pňové výmladky pôvodných stromov a nízka krovitá zeleň. Pred administratívnou budovou sa vyskytuje parková úprava – výsadby nižších a vyšších kríkov ako aj ihličnatých a listnatých stromov. Na ploche, na ktorej by sa mala realizovať 2. etapa navrhovanej investície sa v súčasnosti vyskytuje len poľnohospodársky obrábaná pôda s obvodovou stromovo - krovitou zeleňou s agátmi, topoľom, v podraste s kustovnicou a inými viac – menej ruderálnymi porastmi. V priestore medzi železničnou traťou a poľnohospodárskou plochou sa vyskytujú záhradky s ovocnými a aj okrasnými drevinami. Faunisticky, podľa živočíšnych regiónov (ČEPELÁK, 1980), patrí sledované územie do provincie Vnútrokarpatskej zníženiny, Panónskej oblasti, juhoslovenského obvodu, dunajského okrsku lužného. Na sledovanom území sa vyskytuje bežná fauna urbanizo¬vaného územia, z bezstavovcov hlavne hmyz, slimáky, pôdne organizmy, zo stavovcov hlavne vtáky a drobné zemné cicavce a pod. Biotop katastra obce (podľa oficiálnych internetových stránok obce) vytvára vhodné podmienky pre život rôznych živočíšnych druhov. Spoločenstvo hmyzu tvoria: modlivka zelená, fúzač veľký, vidlochvosty, chrúst obyčajný, mlynárik kapustný, májky. Vo vodných plochách žijú bežné druhy rýb – kapry, sumce, šťuky, zubáče, ostrieže, zo vzácnejších druhov býčko škvrnitý, hrúzovec malý, slnečnica pestrá. Z poľovného hľadiska je zaujímavý výskyt srnčej zveri, bažantov, jarabíc, divých husí a kačíc. V katastri obce žije najväčšia kolónia sysľov na Slovensku (20 000 kusov). Za týmto živočíšnym druhom ako za potravou zalieta z Malých Karpát vzácny orol kráľovský a sokol rároh. Na jazere žije brehuľa riečna a navštevujú ho aj kormorány. Bola tu pozorovaná aj kajka morská – zatúlanec zo severných krajín. Vzácne je aj hniezdo tesárika čierneho a rybárikov. V obci a jej okolí žijú vtáky teplejších oblastí lužných lesov. Ochranu rastlín a živočíchov ako aj jednotlivé chránené druhy vymedzuje Zákon NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a Vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. V zmysle týchto predpisov boli vyhodnotené aj jednotlivé druhy rastlín a živočíchov nachádzajúce sa v dotknutom území.

V záujmovej lokalite neboli pozorované biotopy rastlín a na ne naviazané spoločenstvá živočíchov, ktoré si v zmysle platnej legislatívy vyžadujú ochranu.


19

III.2. KRAJINA, KRAJINNÝ OBRAZ, STABILITA, OCHRANA III.2.1. Krajina a jej štruktúra Z hľadiska súčasnej krajinnej štruktúry sledované územie predstavuje človekom silne pozmenenú krajinu s vysokým podielom obhospodarovaných plôch, zastavaných území s dominantnými prvkami bývania, dopravnej infraštruktúry, areálov obchodu, služieb, skladových priestorov, administratívno prevádzkových areálov. V krajinnej štruktúre dominujú zastavané plochy s rôznym funkčným využitím. Z hľadiska využitia plôch na území katastra obce najväčší podiel predstavuje poľnohospodársky intenzívne využívaná orná pôda (až 70%), 17% plochy katastra predstavujú zastavané plochy a nádvoria, lesy zaberajú z katastra 9,5% plochy a záhrady 7,6%. Zastúpenie TTP je veľmi malé, len cca 1,2% z plochy katastra. Krajinný ráz katastra tvoriaceho extravilán obce je monotónny, vytvára ho intenzívne využívaná pôda poľnohospodárskou výrobou. V rámci intravilánu prírodné prvky sú potláčané a vyskytujú sa prevažne ako sprievodné porasty vodných tokov s prechodom do vegetácie parkového typu. Dotknutá lokalita a jej bezprostredné okolie predstavujú menšie plochy poľnohospodárskej pôdy v susedstve železničnej trate, od trate oddelené líniovou stromovo – krovitou zeleňou, ktorá po pravej strane trate prechádza do sprievodného porastu potoka a väčšej plochy rozptýlenej zelene parkového charakteru s kaštieľom. Severovýchodným smerom sa nachádza súvislejšia plocha zelene v lokalite Dolné Čakonské. III.2.2. Scenéria krajiny

Hodnotu estetického pôsobenia krajinného obrazu, ktorý je prejavom krajinnej štruktúry nie je možné kvantifikovať, môžeme ho posúdiť len kvalitatívne (stupeň pozitívnych zážitkov človeka pri pobyte človeka v krajine). V zásade je potrebné povedať, že posudzovanie nárokov na estetickú kvalitu okolitej krajiny úzko súvisí so stupňom kultúrnej vyspelosti ľudí vytvárajúcich určitú etnickú jednotku, ako i jej materiálneho zabezpečenia.

Za najvýznamnejšie faktory, ktoré podmieňujú estetický ráz kultúrnej krajiny môžeme považovať osídlenie (druh, dobu a hustotu), spôsob využitia územia, zastúpenie prírodných prvkov, hlavne lesných a NSKV, komunikácie, energovody a pod. V zásade možno konštatovať, že uvedené aktivity so zvyšujúcou sa intenzitou využitia krajiny znižujú estetické pôsobenie krajiny na človeka. Za pozitívne nosné prvky scenérie krajiny v dotknutom území možno považovať všetky typy vegetácie – NSKV, sprievodné porasty vodných tokov, vodné plochy a pod. Negatívnymi prvkami scenérie sú najmä prvky technickej a dopravnej infraštruktúry. V konkrétnom prípade negatívne pôsobiace prvky dopravnej infraštruktúry, poľnohospodárskych plôch, areálov výroby a služieb zjemňujú pozitívne pôsobiace plochy záhrad, naväzujúci stromový porast na LPF (Dolné Čakonské) a vodný tok Ľadová voda. III.2.3. Chránené územia podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny

Ochranu prírody a krajiny upravuje Zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, ktorý legislatívnou formou zabezpečuje zachovanie rozmanitosti podmienok a foriem života na zemi, vytvorenie podmienok na trvalé udržanie, obnovovanie a racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny a udržanie ekologickej stability. Vymedzuje územnú a druhovú ochranu a ochranu drevín.

V širšom okolí sledovaného územia sa nachádzajú hodnotnejšie časti krajiny, ktorých ochrana je zabezpečená vymedzením hraníc chráneného územia . Najvýznamnejšou z nich je Národná prírodná rezervácia Šúr v katastri obce Svätý Jur a Chorvátsky Grob. Táto lokalita je zároveň lokalitou chránenou podľa Ramsarského dohovoru o mokradiach a tiež je územím európskeho významu siete NATURA 2000 pod identifikačným kódom SKUEV0279. Južná hranica chráneného územia zasahuje tesne k diaľnici D1 Bratislava – Trnava.

Územie obce Ivanka pri Dunaji patrí do I. (najnižšieho) stupňa ochrany. V rámci katastra obce sa nenachádzajú žiadne lokality, ktoré vyžadujú ochranu v niektorej z kategórií chránených území alebo územia NATURA 2000. V obci sa nenachádzajú ani chránené stromy, ktoré by boli evidované v Katalógu chránených stromov Slovenska.


20

III.2.4. Územný systém ekologickej stability Územný systém ekologickej stability (ÚSES) je taká celopriestorová štruktúra navzájom prepojených ekosystémov, ich zložiek a prvkov, ktoré zabezpečujú rozmanitosť podmienok a foriem života v krajine. Základ tohto systému predstavujú biocentrá, biokoridory a interakčné prvky nadregionálneho, regionálneho a miestneho významu. Na území obce sa nachádza niekoľko prvkov nadregionálneho, regionálneho a miestneho územného systému ekologickej stability (zdroj: Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Ivanka pri Dunaji 2009): Prvky nadregionálneho ÚSES

- Nadregionálne biocentrum Šúr s jadrom, ktoré tvorí Štátna prírodná rezervácia Šúr a jej súčasti Triblavina a Panónsky háj

- Nadregionálny biokoridor Strmina‐Šúr‐Malý Dunaj, ktorý prepája nadregionálne biocentrá Strminu ‐ Pod Pajštúnom a Šúr a napája sa na nadregionálny biokoridor Malého Dunaja. Ďalej prechádza regionálnymi biocentrami PR Jurské jazero, Nad Jurom, Vajnorská dolina a Ľadová voda.

- Nadregionálny biokoridor Malý Dunaj (prepája nadregionálny biokoridor Dunaja s biocentrami rôznych hierarchických úrovní. Prechádza tokom Malého Dunaja a jeho meandrami. Nachádzajú sa tu brehové porasty zväčša vŕbovo‐topoľové a zaplavené lúčne porasty.

Prvky regionálneho ÚSES

- Regionálne biocentrum Ľadová voda (zvyšok lesa v poľnohospodárskej krajine, genofondovo významná lokalita z hľadiska fauny, lužné lesy vŕbovo‐topoľové a lužné lesy nížinné)

- Regionálne biocentrum Ostré rúbanisko (lužné lesy vŕbovo‐topoľové, lužné lesy nížinné a slatiniská významná lokalita z hľadiska fauny)

- Regionálny biokoridor Ľadová voda Prvky miestneho ÚSES

- Miestne biocentrum - existujúce miestne biocentrum predstavujú ucelené plochy lesných porastov pri jazere v lokalite "Obora" a v lokalite "Dolné Čakonské". Sú plošne rozsiahlym ekologicky významným segmentom krajiny, ktorý tvorí základ pre ekologickú stabilitu riešeného územia.

- Miestny biokoridor - existujúci biokoridor predstavujú brehové porasty pozdĺž ramena Malého Dunaja ‐ Bielej vody a pás trojetážovej zelene pozdĺž hranice k.ú. Ivanka pri Dunaji a k.ú. Zálesie.

Najhodnotnejšie časti kostry ekologickej stability:

- Plochy lesných porastov, - Mokrade, - Hodnotná nelesná stromová a krovinná vegetácia, - Brehové porasty Malého Dunaja - Samotné vodné toky a plochy

Ekostabilizačnú funkciu v rámci sídla tvoria aj záhrady na styku s otvorenou krajinou a hodnotná zeleň s okrasnou funkciou v centrálnej časti obce. III.3. OBYVATEĽSTVO, JEHO AKTIVITY, INFRAŠTRUKTÚRA, KULTÚRNO – HISTORICKÉ HODNOTY ÚZEMIA III.3.1 Obyvateľstvo a jeho aktivity

Bratislavský samosprávny kraj (BSK) sa nachádza v západnej a juhozápadnej časti SR, zaberá územie 2053 km2 a svojou rozlohou je najmenším krajom SR. Územnú a sídelnú štruktúru BSK tvorí 73 obcí, 6 miest (Malacky, Stupava, Svätý Jur, Pezinok, Modra, Senec) a hlavné mesto SR (Bratislava). Hrebeň Malých Karpát rozdeľuje BSK na dve geografické oblasti: • severná - okres Malacky (26 obcí), • východná - okresy Pezinok (17 obcí) a Senec (30 obcí).


21

BSK má 603 699 obyvateľov. Na celkovom počte obyvateľov SR sa tak Bratislavský kraj podieľal 11,2 %. Počet mestského obyvateľstva predstavuje 501 970. Vývoj obyvateľstva v Bratislavskom kraji, rovnako ako na celom území SR v rokoch 1996-2000, potvrdil tendencie spomaľovania reprodukcie obyvateľstva. Celkový prírastok obyvateľstva za spomínané obdobie sa vyznačoval výrazným nárastom prirodzeného úbytku obyvateľov, v absolútnom vyjadrení – 3 982 obyvateľov. Na vývoji celkového počtu obyvateľov kraja v rokoch 1996 až 2000 významne participovalo dosídľovanie obyvateľov do územia, kde celkový migračný prírastok predstavoval 2 741 obyvateľov. Existuje však aj dlhodobý trend vysídľovania územia hlavného mesta Bratislavy, pričom výrazný migračný prírastok so stúpajúcim trendom zaznamenali okresy Malacky, Pezinok a hlavne Senec. To svedčí o tendencii prerastania predovšetkým obytných funkcií z Bratislavy do jej vidieckeho zázemia a o presune ľudí za kvalitnejším bývaním v zdravšom prostredí. BSK v rámci SR vykazuje najmenšiu mieru nezamestnanosti (4,3 % v roku 2006), pričom v meste Bratislava niektoré mestské časti nedosahujú ani 4 %, naopak najvyššiu mieru nezamestnanosti vykazujú niektoré okrajové obce okresu Malacky, kde miera nezamestnanosti je vo výške 15 až 20 %. Obec Ivanka pri Dunaji sa nachádza v okrese Senec, v Bratislavskom kraji. Obec sa nachádza v blízkosti hlavného mesta Bratislavy, ktoré je súčasne pólom ekonomického rozvoja Slovenska. Blízkosť obce pri hlavnom meste zvyšuje atraktivitu obce z hľadiska bývania (nižšie ceny stavebných pozemkov, domov a nižšie životné náklady v porovnaní s hlavným mestom) pre obyvateľstvo zamestnané v Bratislave. Rozloha obce je 14 257 889 m2 (k 31.12.2011). Počtom obyvateľov 5 934 (ku 31.12.2011) sa radí medzi veľké obce Slovenska. Hustota obyvateľov je 416 obyv /km2. Vývoj počtu obyvateľov v obci Ivanka pri Dunaji v rokoch 2007 – 2011 znázorňuje tabuľka: Rok 2007 2008 2009 2010 2011 Počet obyvateľov 5777 5877 5997 6094 5934 Z predchádzajúcej tabuľky je zrejmý postupný nárast počtu obyvateľov v obci až na roky 2010 – 2011, kedy došlo k miernemu poklesu počtu obyvateľov. Z údajov Štatistického úradu SR vyplývajú aj ďalšie skutočnosti, týkajúce sa obyvateľstva obce: Z celkového počtu obyvateľov vroku 2011 5934 bolo 2851 mužov a 3083 žien. V predproduktívnom veku bolo 960 obyvateľov, v produktívnom veku 3472 a v poproduktívnom veku 1502 obyvateľov. V uvedenom roku 2011 sa narodilo v obci 60 obyvateľov, z toho bolo 25 chlapcov a 35 dievčat. Celkový prírastok obyvateľov v roku 2011 predstavuje 56. Podľa dosiaľ dostupných výsledkov sčítania obyvateľov, domov a bytov z roku 2001 tvorila ekonomicky aktívna zložka obyvateľstva až 54% z celkového počtu obyvateľov. Do tejto skupiny sa však zaraďujú aj nezamestnaní, ženy na materskej dovolenke ale aj pracujúci dôchodcovia. Najväčšiu skupinu zamestnaných tvorili zamestnanci pracujúci za mzdu, plat resp. iný druh odmeny. Z celkového počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva až 1400 obyvateľov (51,9%) odchádzalo denne za prácou mimo obce. Blízkosť hlavného mesta a veľká ponuka pracovných príležitostí je dôvodom toho, že až 46,99% EAO obyvateľov odchádzalo za prácou do Bratislavy. Do obcí mimo okresu odchádzalo za prácou 3,64% obyvateľov a 1,78% obyvateľov odchádzalo za prácou do zahraničia. Naopak, za prácou do obce dochádzalo 1 070 občanov, pričom najväčší podiel tvorili obyvatelia dochádzajúci z iných okresov (38,87%). Z Bernolákova dochádzalo do Ivanky pri Dunaji 11,2% obyvateľov a zo Senca 11,4% obyvateľov. Z hlavného mesta Bratislava dochádzalo do obce až 33,36% zamestnancov. III.3.2. Ekonomická štruktúra obce

Podľa PHSR obce je podnikateľská aktivita v obci je veľmi silná. K 23.2.2007 na základe Živnostenského registra SR bolo v obci evidovaných 111 podnikateľov – živnostníkov, ktorí svoju činnosť vykonávali priamo v obci a 32 obchodných spoločností, ktoré mali sídlo priamo v obci. Najsilnejšie zastúpenie mali podnikateľské subjekty poskytujúce služby (22,9%). Medzi najväčšie firmy, ktoré mali sídlo v obci patria TMS Montys, Techmontstav, AMEX, s.r.o., Patex & Company, s.r.o., Agrovita, s.r.o., Cobra Slovensko, s.r.o, United Trade, MM+J, s.r.o., Metro, Celltex, s.r.o., ktoré ponúkajú svoje služby v oblasti priemyselného tovaru.


22

V obci je vysoká podnikateľská aktivita. Podnikateľské subjekty ponúkajú možnosť zamestnania predovšetkým pre domáce obyvateľstvo a zároveň sú aj iným prínosom pre obec, nakoľko sú platcami miestnych daní a miestneho poplatku za odpad a drobný stavebný materiál. III.3.3. Poľnohospodárstvo

V Bratislavskom kraji obhospodarujú poľnohospodárske subjekty pôdu s celkovou výmerou 80 812,47 ha. Najväčšiu časť z nej tvorí orná pôda (65 427,85 ha). V Bratislavskom kraji je stupeň zornenia z poľnohospodárskej pôdy výrazne nad priemerom Slovenskej republiky. V okrese Senec dosahuje tento ukazovateľ vyše 90 %. V Bratislavskom kraji je rastlinná výroba zameraná na pestovanie pšenice, jačmeňa, kukurice na zrno, olejnín, cukrovej repy, zemiakov, zeleniny a krmovín na ornej pôde. Najväčšiu zberovú plochu z týchto poľnohospodárskych plodín má pšenica. Výmera obhospodarovanej pôdy v okrese Senec (podľa ÚPN Regiónu BSK, AUREX 2012):

Druh pozemku Okres Senec Orná pôda 25 546,36 ha Lúky a pasienky 1 328,52 ha Ovocné sady 127,89 ha Vinice 106,62 ha Obhospodarovaná pôda spolu 27 112,87 ha Na území Bratislavského kraja sú strediská živočíšnej výroby priestorovo rovnomerne rozložené v kraji, s menšími kapacitami hospodárskych zvierat. Sústredenie väčšieho počtu hospodárskych zvierat na jednom mieste (farme, dvore, areáli alebo majeri) spôsobuje nepriaznivý vplyv na okolité životné prostredie, ktorý je treba eliminovať vylepšovaním použitej technológie, celkovým usporiadaním stredísk a dodržiavaním pásma hygienickej ochrany. V obci Ivanka pri Dunaji výmera poľnohospodárskej pôdy predstavuje takmer 70% výmery katastra, z toho až 80% je intenzívne využívaná orná pôda. III.3.4. Lesné hospodárstvo

Výmera lesných porastov v Bratislavskom kraji podľa evidencie Národného lesníckeho centra vo Zvolene je 49 746,03 ha, t. j. cca 30 % celej plochy územia SR. V okrese Senec tvorí výmera lesov z celkovej plochy katastra len 3,76 %. Podľa vlastníctva takmer 32% patrí súkromným majiteľom a 24,6% patrí neznámym vlastníkom. Lesy nemajú na území Ivanky pri Dunaji veľký hospodársky význam. Ich podiel na katastrálnom území je 9,5%. III.3.5. Infraštruktúra III.3.5.1. Dopravná infraštruktúra Obce Ivanka pri Dunaji sa dotýkajú hierarchicky najvyššie dopravné systémy ciest a železníc tvoriace základný multimodálny rozmer koridoru, ktorý je súbežný so sídelnou rozvojovou osou I. stupňa lokalizovanou v koridore Bratislava – Trenčín – Žilina – Poprad – Prešov – Košice. Ide o: • multimodálny koridor TINA č. Va Bratislava – Žilina – Košice – Záhor štátna hranica SR/Ukrajina, ktorého súčasťou na území SR v dotknutom území sú diaľnica D1, cesta I/61. Diaľnica D1 je podľa dohody o najdôležitejších európskych cestách AGR označená ako E50 a E75 a cesta I/61 ako E 571. • doplnková sieť TINA. Ide o železničnú trať multimodálneho koridoru č. IV prepájajúcu slovenskú železničnú vetvu s maďarskou vetvou toho istého koridoru. Slovenská vetva koridoru je situovaná v trase Bratislava – Galanta – Nové Zámky – Štúrovo – Budapešť. V oficiálnych rezortných dokumentoch sa uvažuje s modernizáciu tejto trate na traťovú rýchlosť do 160 km/hod. • letisko M.R. Štefánika Vyššie uvedené hlavné cestné a železničné radiály multimodálnych koridorov sú doplnené o smery:


23

- Bratislava – Pezinok – Modra, Bratislava – Senec – Sereď – Nitra, Bratislava – Senec – Galanta – Nové Zámky, Bratislava – Dunajská Streda – Komárno.

Z pohľadu sídelnej úrovne hlavný dopravný vstup do územia je orientovaný z cesty I/61. Cesta I/61 s

ohľadom na jej extravilánovú polohu netvorí integrálnu súčasť komunikačného systému sídla a nedáva predpoklad spoluúčasti na vnútrosídelnej dopravnej práci.

Doprava v meste Bratislava predstavuje uzlový bod zbiehajúcich sa dopravných trás, čo je rozhodujúcim

faktorom ovplyvňujúcim celý Bratislavský kraj. Cestná komunikačná sieť bez miestnych komunikácií predstavuje dĺžku 1 676 km, z toho na územie

Bratislavy pripadá 795 km cestnej siete. Z celkovej dĺžky cestnej siete pripadá na diaľničné úseky 92 km. Dĺžka železničnej siete predstavuje v súčasnosti cca 196 km, z toho 79 km pripadá na bratislavský železničný uzol. Železničnou dopravou sa zabezpečuje cca 25 % prepravených osôb z prímestských obcí a spádového územia Bratislavského kraja do Bratislavy.

Kapacita súčasnej železničnej siete a jestvujúcich železničných zariadení má dostatočnú rezervu v súvislosti s dnešným ale i očakávaným využívaním železničného systému. Dôležitým prvkom pri ďalšom rozvoji železnice je jej prebiehajúca modernizácia.

Stanovenie priorít budúceho dopravného systému BSK vychádza z Koncepcie BID a priorít stanovených BSK v návrhu stratégie rozvoja BSK. Navrhnutý Plán dopravnej obslužnosti BSK sa týka regiónu BSK vrátane územia Hlavného mesta SR Bratislavy.

Vybudovanie funkčného dopravného systému na celom území BSK s nosnou železničnou osobnou dopravou a doplnkovou autobusovou dopravou vyžaduje od prepravcov:

• koordináciu cestovných poriadkov všetkých dopravcov, • elimináciu súbežnosti spojov, • zaručenie prípojovosti v miestach prestupu cestujúcich, • zavedenie intervalovej vlakovej dopravy.

V súčasnosti využíva verejnú hromadnú dopravu na území Bratislavy a Bratislavského kraja približne 55 percent obyvateľstva. Po zavedení integrovaného dopravného systému by ich počet mal výrazne vzrásť.

Kostrou pre moderný integrovaný dopravný systém by mala byť koľajová (železničná) doprava, ktorá by zabezpečovala dopravnú obslužnosť mesta Bratislavy, miest a obcí na území Bratislavského kraja a obcí Rakúska a Maďarska priľahlých k hlavnému mestu Bratislava. Ostatné druhy verejnej dopravy majú tvoriť obslužný systém a budú nadväzovať na nosný (koľajový) systém ktorý je prevádzkovaný elektrickou trakciou a vykazuje všetky podstatné atribúty pre dodržanie tvorby a ochrany životného prostredia. Koncepcia vybudovania integrovaného dopravného systému vychádza z viacerých samostatných úloh, ktoré sú predmetom riešenia viacerých projektov. Prioritnými sú:

• Plán dopravnej obsluhy BSK • Koncepcia bratislavskej integrovanej dopravy • Projekt TEN-T 17 na území Bratislavy (prepojenie železničných koridorov) • Štúdia modernizácie železničnej trate Kúty – Bratislava – Štúrovo • Návrh parkovacej politiky v Bratislave

Súčasný stav dopravy na území Bratislavy a v priľahlých regiónoch Železničná infraštruktúra je tvorená: � medzinárodnými traťami

• št. hranica ČR/SR – Kúty – Bratislava – Štúrovo – št. hr. SR/MR, • Bratislava – Trnava – Žilina, • Bratislava – Marchegg – Viedeň, • Bratislava – Kittsee – Viedeň,

� regionálnou traťou Bratislava – Dunajská Streda – Komárno � miestnymi traťami

• Zohor – Záhorská Ves, • Plavecký Mikuláš – Jablonica – Zohor.


24

Železničný uzol Bratislava tvorí 13 železničných staníc, trate a spojky spájajúce jednotlivé dopravne, dve odbočky a dve železničné zastávky. Do uzla je zapojených 7 traťových smerov:

• smer Kúty (dvojkoľajná trať) do žel. stanice Devínska N. Ves, • smer Trnava (dvojkoľajná trať) do žel. stanice Bratislava-Rača, • smer Galanta (dvojkoľajná trať) do žel. stanice Bratislava-Vajnory, • smer Dunajská Streda (jednokoľajná trať) do žel. stanice Podunajské Biskupice, • smer Rajka (Maďarsko) (jednokoľajná trať) do žel. stanice Rusovce, • smer Kittsee (Rakúsko) (jednokoľajná trať) do žel. stanice Bratislava-Petržalka, • smer Marchegg (Rakúsko) (jednokoľajná trať) do žel. stanice Devínska N. Ves,

Pre osobnú dopravu, t.j. pre výstup a nástup cestujúcich, slúžia okrem uvedených staníc aj železničné stanice Bratislava - Lamač, Bratislava hlavná stanica, Bratislava predmestie, Bratislava Nové Mesto, Bratislava ÚNS a zastávky Bratislava - Vinohrady a Bratislava - Železná studienka. Pre železničnú dopravu je minimálnym cieľom zachovanie doterajšieho podielu železničnej dopravy na celkovom objeme prepravného výkonu v podmienkach liberalizovaného dopravného trhu. Stratégia bratislavskej integrovanej dopravy Koncepcia BID rozdeľuje Bratislavský samosprávny kraj na 9 oblastí :

• oblasť 1 mesto Bratislava, • oblasť 2 Záhorie – západ, • oblasť 3 Záhorie – východ, • oblasť 4 Malé Karpaty, • oblasť 5 Pezinok, Modra, • oblasť 6 Senec, • oblasť 7 Rovinka, • oblasť 8 Maďarsko (prihraničná oblasť), • oblasť 9 Rakúsko (prihraničná oblasť).

Uvedené oblasti sú ďalej členené na pásma (reprezentujúce vzdialenosť od Bratislavy). Prioritou budúceho dopravného systému BSK je vybudovanie funkčného dopravného systému na celom území BSK s nosnou železničnou osobnou dopravou a doplnkovou autobusovou dopravou. Plán dopravnej obslužnosti BSK prihliadajúc na rozdiely medzi jednotlivými oblasťami rozdeľuje územie BSK na päť mikroregiónov:

• Záhorie, • Pezinok, • Senec, • Dunajská Lužná, • Bratislava.

Predpokladá sa, že v mikroregiónoch Záhorie a Pezinok bude nosným dopravným systémom železničná doprava. V mikroregiónoch Senec a Dunajská Lužná bude v I. etape nosným dopravným systémom autobusová doprava s výhľadom na posilnenie železničnej dopravy v mikroregióne Senec na úroveň nosného dopravného systému. V Bratislave je ako nosný dopravný systém uvažovaný koľajový dopravný systém (električka a železnica). Predpokladané linky regionálnej a mestskej dopravy zabezpečované železničnou dopravou podľa koncepcie BID (z r. 2007) :

• R2 Devínska Nová Ves – Bratislava hl. st. – Bratislava Rača/Bratislava Vajnory, • R5 Bratislava Rača/Bratislava Vajnory – Bratislava predmestie – Bratislava filiálka – Bratislava

Petržalka, • R7 Podunajské Biskupice – Bratislava Nové Mesto – Bratislava hl. st. – Devínska Nová Ves, • R9 Rusovce – Bratislava Petržalka – Bratislava Nové Mesto – Bratislava hl. st. – Devínska Nová Ves, • R20 Bratislava – Malacky, • R21 Bratislava – Marchegg, • R25 Zohor – Záhorská Ves, • R30 Zohor – Plavecký Mikuláš, • R50 Bratislava – Trnava, • R60 Bratislava – Senec – (Galanta – Nové Zámky),


25

• R70 Bratislava – Dunajská Streda, • R80 Bratislava – Rajka, • S7 Bratislava Petržalka – Wolfsthal, • S60 Bratislava Petržalka – Viedeň, • S80 Bratislava – Devínska Nová Ves – Viedeň.

Stratégia nosného dopravného systému MHD na území Bratislavy Stratégia je stanovená v územnom pláne mesta a je spracovaná pre dva scenáre : • scenár A – vychádza z trendu prudkého rozvoja automobilizácie pri súčasnom zaostávaní rozvoja hromadných dopráv, počíta s väčším využívaním osobného vozidla pre súkromné i podnikateľské účely, predpokladá prioritu v oblasti budovania zariadení pre automobilovú dopravu (komunikačná sieť, parkoviská, služby). V doprave cez hranice mesta sa predpokladá stagnácia železničnej a autobusovej dopravy a nárast automobilovej dopravy. • Scenár B – sleduje variant preferovania systémov hromadnej dopravy, ktoré budú schopné svojou kvalitou konkurovať automobilovej doprave v súlade s dokumentom Stratégia rozvoja hl. m. SR Bratislavy. Scenár zároveň počíta so spoločensky prijateľnými možnosťami rozvoja komunikačného systému mesta. V doprave cez hranice mesta sa predpokladá presun cestujúcich na hromadné dopravy, predovšetkým na železničnú dopravu. V technickom riešení sa jedná o návrh 4-och dostredne vedených smerov ktoré majú byť dopravne obsluhované dvoma trasami nosného systému, ktoré sú pracovne označované A a B: Trasa A : západo-východná, začiatok tejto trasy je v MČ Dúbravka, prechádza Kútikmi, Dlhými dielmi, Karlovou Vsou, prechádza centrom mesta a pokračuje cez Ružinov s ukončením na Letisku M.R.Štefánika, Trasa B : juho-severovýchodná, začiatok má v južnej časti Petržalky, prechádza na sever v súbehu s Jantárovou cestou a po prekonaní Dunaja smeruje do Karadžičovej ulice a v trase bývalej železničnej stanice Filiálka pokračuje na Predmestie a do Rače. Kľúčové priority vzťahujúce sa k projektu Projekt IDS na území Bratislavského samosprávneho kraja podporuje trvalo udržateľnú mobilitu prostredníctvom rozvoja jednotlivých dopravných systémov, ktoré sú integrované do jedného systému, v ktorom na základe ich charakteristík je preferovaný jeden ekologicky a kapacitne najvýhodnejší systém koľajová doprava. Koncepcia riešenia železničnej dopravy Železničná doprava bude v rámci IDS plniť tieto základné funkcie :

• zabezpečovať ťažiskovú funkciu v prímestskej verejnej hromadnej dopravy zo smerov - Kúty, Pezinok, Senec, Viedeň,

• zabezpečovať doplnkovú a výhľadovo ťažiskovú funkciu v prímestskej verejnej hromadnej doprave zo smeru Dunajská Streda,

• podieľať sa na výkonoch v MHD na území Bratislavy v smeroch vedenia železničných tratí o to najmä: Petržalka – centrum mesta – Rača/Vajnory t. j. železničné spojenie Janíkov Dvor – odbočka Dunaj – Bratislava filiálka – Bratislava predmestie – Bratislava Rača/Bratislava Vajnory a Devínska Nová Ves – Bratislava Nové mesto – Podunajské Biskupice.

Pre zabezpečenie uvedených funkcií a výkonov budú : � na zaústených tratiach :

• Kúty – Bratislava, • Trnava – Bratislava, • Galanta – Bratislava, • Dunajská Streda – Bratislava, • Viedeň – Kittsee – Bratislava, • Viedeň – Marchegg – Bratislava,

vedené prímestské vlaky v intervale pokrývajúcom výhľadové počty cestujúcich v prímestskej doprave. Tieto vlaky budú čiastočne plniť aj výkony v rámci MHD, čím sa zníži v súčasnosti vysoké percento cestujúcich, ktorí okrem vlaku musia použiť na dosiahnutie svojho cieľa aj MHD.


26

� na vybraných tratiach nachádzajúcich sa na území Bratislavy :

• Devínska Nová Ves – Bratislava hl. st. – Bratislava Nové Mesto – Podunajské Biskupice,

• Bratislava Petržalka (Janíkov dvor) – odbočka Dunaj – Bratislava filiálka – Bratislava predmestie – Bratislava Rača/Bratislava Vajnory,

• Bratislava Petržalka (Janíkov dvor)- Bratislava filiálka – odbočka Slovany – Bratislava Nové Mesto – Bratislava Letisko/Podunajské Biskupice,

budú vedené mestské vlaky v intervale pokrývajúcom výhľadové počty cestujúcich v mestskej hromadnej doprave. III.3.5.2. Zásobovanie elektrickou energiou Obec je zásobovaná elektrickou energiou z vedení: • č. 414 ‐ vývod z RZ 110/22kV Podunajské Biskupice • č. 210 – vývod z RZ 110/22kV Senec • č. 263 – vývod z RZ 110/22kV BEZ Vedenia sú na výstupe z príslušných rozvodní zaťažené na cca 60% a majú potenciál pre zvýšenie zaťaženia pre potreby rozvoja obce. III.3.5.3. Zásobovanie plynom Zdrojovým plynovodom je plynovod DN 500, PN 4 MPa, prechádzajúci južnou časťou územia obce. Na tento plynovod sú pripojené dve regulačné stanice plynu. Ďalším zdrojovým plynovodom je plynovod DN 300, PN 2,5 MPa, prechádzajúcim severnou časťou územia. Jednotlivé odbery v Ivanke sú zabezpečované prostredníctvom STL a NTL distribučnej siete. Nízkotlaková sieť pracuje s prevádzkovým tlakom 2,1 kPa. Stredotlakové siete pracujú s tlakom 90kPa. Stredotlaková a nízkotlaková sieť je navzájom prepojená prostredníctvom niekoľkých regulátorov STL/NTL. Dodávka plynu do obce neobmedzuje jej rozvoj. III.3.5.4. Zásobovanie pitnou vodou Obec Ivanka pri Dunaji je zásobovaná pitnou vodou z Podhorského skupinového vodovodu, ktorého vodným zdrojom sú studne v Šamoríne. Odtiaľ cez čerpaciu stanicu v Podunajských Biskupiciach a výtlačným potrubím DN 500 je dopravovaná voda postupne do obcí pozdĺž Podhorského skupinového vodovodu. Pre obec Ivanka pri Dunaji je v areáli nevyužívaného vodného zdroja Bažantnica vybudovaný vodojem s objemom 400 m3. Odtiaľ cez čerpaciu stanicu a potrubím DN 250 ‐ AZC je voda dopravovaná do obecnej vodovodnej siete, ktorá je realizovaná z profilov DN 100 ‐ 225. Podhorský skupinový vodovod a zariadenia pre dopravu vody do vodojemu sú v správe Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Obecný vodovod je v správe obce. Na vodovod je napojených 4562 obyvateľov. Dĺžka vodovodnej siete je 24,2 km, na ktorej je 1027 vodovodných prípojok. III.3.5.5. Odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd V obci je vybudovaná splašková kanalizácia, ktorá bola realizovaná postupne v etapách a je to kombinácia kanalizácie gravitačnej a výtlačných potrubí s čerpacími stanicami na kanalizačnej sieti. Splaškové vody z obce sú sústreďované v jestvujúcej čerpacej stanici v južnej časti obce a odtiaľ dopravované výtlačným potrubím do Ústrednej čističky odpadových vôd Vrakuňa. Na uvedený splaškovod majú byť napojené aj ďalšie sídla ako Modra, Pezinok, Sv. Jur a Limbach. Kanalizácia je vlastníctvom obce. Podľa PHSR obce na kanalizáciu je napojených 4008 obyvateľov z toho 52 obyvateľov má vlastnú ČOV. V obci je 968 kanalizačných prípojok a celková dĺžka kanalizačnej siete je 14,2 km. III.3.5.6. Nakladanie s odpadmi Nakladanie s komunálnym odpadom v obci upravuje Všeobecne záväzné nariadenie obce. Obec zabezpečuje odvoz odpadu buď vlastnými prostriedkami alebo prostredníctvom zmluvných vzťahov so spoločnosťami, ktoré sú držiteľmi licencií na odvoz a likvidáciu odpadu. V obci je zabezpečený separovaný zber odpadov, netriedený odpad v súčasnosti odváža firma AVE Bratislava s.r.o.


27

III.3.6. Rekreácia a cestovný ruch Prírodný potenciál regiónu vytvára predpoklady pre perspektívny rozvoj cestovného ruchu a využitie

tohto odvetvia vo väčšej miere, čo môže mať priaznivý vplyv na zamestnanosť a v konečnom dôsledku aj na životnú úroveň obyvateľstva. Z ekologického hľadiska je dôležité, že cestovný ruch má silný záujem na zachovaní nenarušeného životného prostredia a pôvodných hodnôt krajiny – prírodných, aj vytvorených. V Bratislavskom regióne sú vytvorené podmienky pre : � pobyt v horách a lesoch, horský turizmus a turistiku - veľmi dobré � zimné športy - slabé � pobyt pri vode, vodné športy a turistika - výborné � kúpeľný turizmus (len rekreačné formy) - dobré � cykloturistika - výborné � špecifické formy (poľovníctvo, rybárstvo...) - veľmi dobré � vidiecky turizmus - dobré � poznávací turizmus (kultúrny, mestský) - výborné � tranzitný turizmus - výborné. V regióne sú výborné podmienky najmä pre pobyt pri vode, čo vyplýva z počtu, rozlohy a druhu vodných plôch (bagroviská, ramená tokov, nádrže, rybníky), z dĺžky a mohutnosti tokov, z výskytu termálnych vôd a vhodných klimatických podmienok. Slabšia je kvalita čistoty vodných tokov. Vodné plochy – bagroviská, vodné plochy a poľnohospodárske nádrže sa nachádzajú po celom kraji – na Záhorí, v Bratislave aj v Podunajskej nížine, kde poskytujú základné podmienky pre rozvoj najmä každodennej a víkendovej rekreácie. Aj v Ivanke pri Dunaji sa nachádzajú vodné plochy, ktoré sú vhodné na rekreačné využívanie, zatiaľ im však chýba základná vybavenosť ale predstavujú potenciál pre ďalší rozvoj. Za účelom rozvoja cykloturistiky je žiadúce vybudovať cyklistický chodník popri Šúrskom kanály a cyklochodník medzi Ivankou a Bernolákovom. III.3.7. Kultúrnohistorické pamiatky Ivanka pri Dunaji má staré osídlenie, doložené archeologickými nálezmi už v eneolite. V obci je evidované kostrové pohrebisko, rímsko – barbarské žiarové pohrebisko a hroby z doby sťahovania národov. Prvý písomný záznam o obci je z roku 1209. Už vtedy bola súčasťou Ivanky osada Farná – majetok kapituly a prepošstva v Bratislave. Zlúčením Farnej s Ivankou v roku 1932 bola vytvorená spoločná obec Ivanka pri Dunaji. Kultúrnohistorické pamiatky v obci Kaplnka Svätej Rozálie Na námestí sv. Rozálie stojí rotunda s novoklasicistickým priečelím, kupolovitou strechou a malou vežičkou, v ktorej je umiestnený zvon. Kaplnka bola postavená v roku 1832 na pamiatku ukončenia morovej epidémie, ktorá sa šírila v obci od septembra 1831. Zvonica z 18. storočia Stála na Moyzesovej ulici oproti domom č. 5 a 6 ešte v päťdesiatych rokoch 20. storočia. Stavitelia pravdepodobne výberom miesta rešpektovali určitú pietnu tradíciu. Predpokladá sa, že v tejto oblasti mala Farná drevenú, neskôr možno murovanú kaplnku, v okolí ktorej sa pochovávalo. Naproti bývalej zvonici ešte dnes stojí ohradený kamenný kríž, ktorý by mohol symbolicky pripomínať niekdajší cintorín. Mohyla generála M. R. Štefánika Pamätné miesto, kde tragicky zahynul spoluzakladateľ ČSR, významný vedec, generál Milan Rastislav Štefánik s talianskou posádkou. Na mieste, kde sa jeho lietadlo zrútilo, postavili podľa návrhu národného umelca, architekta Dušana Jurkoviča v roku 1923 mohylu so zemným valom a slovenskými lipami po obvode Pomník padlým Na Námestí padlých hrdinov stojí pomník, venovaný Ivančanom, ktorí zahynuli v prvej i druhej svetovej vojne.


28

Socha svätého Jána Nepomuckého z roku 1777 Sochy pred kostolom Sú to voľne stojace barokovo-klasicistické sochy sv. Valeriána - mučeníka a sv. Floriána, patróna požiarnikov. Pochádzajú z obdobia, keď sa staval terajší kostol. Pravdepodobne pôvodne lemovali cestu, ktorá viedla z ivanského kaštieľa priamo do kaštieľa v Bernolákove a nazývala sa "Cesta lásky". V parku pri kostole sa tiež nachádza kamenný kríž so súsoším Piety, pochádzajúci z roku 1818. Je umelecky veľmi hodnotný a preto je originál umiestnený v kostole. Na pôvodnom mieste sa teraz nachádza iba kópia. Pôvodný názov obce bol Terra Iwan – Zem Jánova, ako sa uvádza v listine z roku 1324, kde sa spomína už kostol a fara. Ivanka bola začiatkom 15. storočia nemeckou osadou (Aichen), v 16. storočí bola maďarská s názvom Aicha. Po bitke pri Moháči v roku 1526 majiteľom obce sa stal zemepán bratislavskej župy Gašpar Šerédy, neskôr Leonard Amade, ktorý si v roku 1640 postavil v strede obce kúriu. Ďalšími vlastníkmi obce boli vdova po Tomášovi Maholányim a Ján Jesenák. V polovici 18. storočia kúpil ivanské panstvo gróf Anton Grassalkovich. Na mieste starej kúrie si dal postaviť poľovnícky letohrádok a upravil pôvodný barokový park. Po jeho smrti prispel významnou mierou k rozvoju obce aj jeho syn, Anton II. Grassalkovič. Staval a udžiaval cesty, sústreďoval sa na chov ušľachtilých koní a pestovanie šľachtickej kultúry. Usporadúval v Bratislave a v Ivanke rôzne činoherné a operné predstavenia a koncerty. V Ivanskom parku sa konalo slávnostné divadelné predstavenie už v roku 1773. V roku 1832, za richtára Štefana Morávka, dala obec postaviť kaplnku sv. Rozálie, na pamiatku ukončenia moru, ktorý zasiahol Ivanku. Grassalkovičovci vlastnili panstvo do roku 1841. Po ňom panstvo kúpil Michal Obrenovič, srbské knieža, ktorý si tu zriadil vidiecke sídlo. Po smrti grófky Obrenovičovej v roku 1916 zdedil ivánske panstvo jej synovec, Karol Hunyady, ktorý ho neskôr prenechal svojmu príbuznému Filipovi Boss – Waldeckovi. Ten sa sem nasťahoval v roku 1933. Jeho pôsobenie v Ivanke sa spája s utilitárnym výrubom dubových lesov na severnej strane obce. Kaštieľ predal neskôr gróf Hunyady jezuitom, ktorí sa sem nasťahovali 1.1.1943 a zriadili tu internát pre mládež študujúcu na jezuitskom gymnáziu v Bratislave. Po roku 1945 nastal rozvoj obce, pri ktorom sa vybudovali nové obytné štvrte a verejnoprospešné objekty. V roku 1948 došlo k znárodneniu, po roku 1950 vznikli v kaštieli a na jeho území Výskumný ústav chovu a šľachtenia hydiny, Ústav experimentálnej fytopatológie a entomológie SAV, Ústav biochémie a genetiky živočíchov SAV, do ktorého boli neskôr pričlenené Ústav fyziológie hospodárskych zvierat SAV, pobočka Ústavu experimentálnej veterinárnej medicíny a pobočka Ústavu zoohygieny a veterinárnej techniky. V roku 1986 začal v Ivanke svoju činnosť aj novovybudovaný Výskumný ústav krmivársky. Koncom roku 1961 sa ivánske JRD zlúčilo s Hydinárskym štátnym majetkom. Po roku 1989 nastal útlm výskumnej činnosti aj hydinárskeho priemyslu. V súčasnosti je v Ivanke pri Dunaji len Stanica chovu a šľachtenia hydiny. V rámci reštitučného konania sa vrátil kaštieľ pôvodnému majiteľovi, jezuitom – Spoločnosti Ježišovej. Dnes je v budovách pri kaštieli ešte Ústav biochémie a genetiky živočíchov SAV. III.4. SÚČASNÝ STAV KVALITY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA VRÁTANE ZDRAVIA III.4.1. Súčasný stav kvality životného prostredia

Stav životného prostredia v rôznych častiach územia Slovenska je diferencovaný. Regióny SR vykazujú rôzny stav zaťaženia jednotlivých zložiek životného prostredia a v rôznej miere sa v nich uplatňujú rizikové faktory. Tieto vplyvy, záťaže, či riziká majú (popri rôznorodosti prírodných pomerov) predovšetkým antropogénny charakter. V procese environmentálnej regionalizácie sa podľa zvolených kritérií a postupov, hodnotiacich životné prostredie a vplyvy naň, vyčleňujú regióny s určitou kvalitou alebo ohrozenosťou životného prostredia. Územie SR je podľa environmentálnej kvality prostredia rozdelené do 5 kategórií: 1. Stupeň – prostredie vysokej úrovne 2. Stupeň – prostredie vyhovujúce 3. Stupeň – prostredie mierne narušené 4. Stupeň – prostredie narušené 5. Stupeň – prostredie silne narušené Obec Ivanka pri Dunaji ako súčasť Seneckého okresu je zaradená do územia so 4. Stupňom – prostredie narušené.


29

Podľa Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce na vysokej úrovni znečistenia ovzdušia oblasti sa podieľajú najmä oxidy dusíka, ktorých hodnoty koncentrácií v blízkosti ciest s hustou dopravou dlhodobo prekračujú imisné limity. Na znečisťovaní ovzdušia sa podieľajú najmä bratislavské veľké a stredné zdroje priemyslu a to petrochemického, palivovo – energetického a automobilového priemyslu. Na znečistení povrchových vôd v povodí Malého Dunaja, do ktorého spadá aj územie Ivanky pri Dunaji majú najväčší podiel chladiace odpadové vody zo Slovnaftu a komunálne odpadové vody z miest Pezinok, Senec, Modra. Túto situáciu by mal pomôcť vyriešiť spoločný splaškovod, ktorým budú komunálne odpadové vody z regiónu odvádzané do UČOV Vrakuňa. Znečistenie zásob podzemných vôd je spôsobované najmä prekračovaním limitov v obsahu Fe, Mn, Cl, NO2, NO3, SO4. K opakovanému prekračovaniu dochádza aj v prípade CHSKMn. Okrem vyššie uvedených rizík životné prostredie obce ohrozuje množstvo divokých skládok komunálneho odpadu nachádzajúcich sa na území obce, v niekoľkých prípadoch dokonca došlo k ich sanovaniu zahrnutím zeminou, čím sa riziko kontaminácie pôdy a podzemnej vody zvyšuje z dôvodu urýchlenia procesov rozkladu odpadu. Na zaťažení územia imisiami hluku sa podieľa najviac doprava – cestná, železničná a aj letecká – vzhľadom na blízkosť Letiska M: R. Štefánika. Hlavným líniovým zdrojom hluku v obci je cesta I/61 Bratislava – Senec – Trnava, v blízkosti obce prechádza diaľnica D1, cez obec prechádza železničná trať č. M130 Bratislava – Štúrovo. Bodovými zdrojmi hluku sú najmä areály s priemyselnými a poľnohospodárskymi prevádzkami. Znečistenie horninového prostredia a pôd Extravilán obce je poľnohospodársky intenzívne využívaný. Realizovanie poľnohospodárskych a výrobných aktivít potenciálne zvyšuje nebezpečenstvo kontaminácie pôd. Potenciálnymi bodovými zdrojmi znečistenia pôd môžu byť čierne (príp. riadené) skládky odpadov na poľnohospodárskej ako aj lesnej pôde. V rámci Plošného prieskumu kontaminácie pôd (PPKP) na Slovensku sú sledované obsahy kontaminujúcich látok v pôdach vo vybraných katastrálnych územiach. V Bratislavskom kraji bolo v rámci PPKP 2005 sledovaných 3 096,0 ha poľnohospodárskych pôd. Neboli na nich zistené žiadne nadlimitné obsahy ťažkých kovov (olovo, kadmium, chróm, nikel, ortuť, arzén a zinok). Z hľadiska pôdnej reakcie väčšina takmer 65% výmery pôd v okrese Senec má alkalickú reakciu, t.j. pH 7,2 – 7,7. Poľnohospodárske pôdy v oblasti katastra obce nie sú náchylné na acidifikáciu. III.4.2. Súčasný zdravotný stav obyvateľstva

Podľa údajov Štatistického úradu SR k 31. decembru 2011 mala Slovenská republika 5 404 322 obyvateľov. Narodilo sa 60 813 živých detí (o 403 viac ako v roku 2010) a zomrelo 51 903 osôb (o 1 542 menej ako v roku 2010). Tento pozitívny vývoj spôsobil, že živorodenosť sa medziročne zvýšila na 11,3 promile (o 0,2 bodu) a úmrtnosť klesla na 9,6 promile (o 0,2 bodu). Uzavretých bolo 25 621 manželstiev a rozviedlo sa 11 102 manželských dvojíc. V porovnaní s rokom 2010 bol počet sobášov vyšší o 206. Na 100 uzavretých manželstiev pripadlo 43 rozvodov (47 v roku 2010). Trend zvyšovania prirodzeného prírastku obyvateľstva, ktorý sa v roku 2010 pozastavil, opäť pokračuje. Dosiahol hodnotu 8 910 a bol o 1 945 osôb vyšší než v roku 2010. Zahraničnou migráciou získala Slovenská republika 2 966 osôb, o 417 osôb menej v porovnaní s rokom 2010. Trend poklesu sa udržiava od roku 2009 (prisťahovalo sa 4 829, vysťahovalo 1 863 osôb). Celkový prírastok obyvateľstva dosiahol 11 876 osôb (o 1 528 viac ako v roku 2010).

Územie Obyvateľstvo k 31.12.2011

Živonarodení Zomretí Prirodz. prírastok

Prisťahovalí Celkový prírastok

Slovenská rep. 5 404 322 60 813 51 903 8 910 2 966 11 876 Bratislavský kraj 606 537 7 787 5 718 2 069 7 714 6 606 Okres Senec 67 585 898 503 395 2 756 2 411

Zdroj :Stav a pohyb obyvateľstva v SR, ŠÚ SR 2011


30

Zdravotný stav obyvateľstva je výsledkom pôsobenia viacerých faktorov – ekonomická a sociálne situácia, výživové návyky, životný štýl, úroveň zdravotníckej starostlivosti, ale aj životné prostredie. V roku 2011 zomrelo na Slovensku 51 903 osôb, vysoká úmrtnosť je najmä u mužov v stredných vekových kategóriách (30 – 55 rokov). Podstatná časť úmrtnosti obyvateľstva sa sústreďuje do 5 hlavných kapitol príčin smrti. Najviac úmrtí bolo v roku 2011 v mužskej časti populácie v dôsledku chorôb obehovej sústavy, ďalej novotvarov a aj v dôsledku vonkajších príčin úmrtnosti, vrátane dopravných nehôd. Aj u žien bola úmrtnosť na choroby obehovej sústavy najvyššia, za nimi nasledujú nádorové ochorenia a choroby tráviacej sústavy. U mužov je viac ako 3-krát vyššia úmrtnosť v dôsledku vonkajších príčin. Je to aj dôsledok vysokého podielu úmrtí pri dopravných nehodách. Vyššia úmrtnosť mužov je aj v dôsledku rôznych popálenín, otráv a úmrtnosti z dôvodu násilia.

Úmrtnosť (počet zomretých na 100 000 obyvateľov) podľa príčin smrti v okrese Senec v porovnaní so stavom v celej SR a Bratislavskom kraji dokumentuje nasledovná tabuľka :

Ochorenie Úmrtnosť podľa príčin smrti

SR Bratislavský kraj Okres Senec muži ženy muži ženy muži ženy

choroby obehovej sústavy (kap. IX) 12 289 15 017 1 268 1 481 120 111 nádorové ochorenia (kap. II) 7 027 5 044 801 657 85 63 choroby dýchacej sústavy (kap. X) 1 869 1 400 231 197 16 16

vonkajšie príčiny úmrtnosti (kap. XX.) 2 133 363*

688 99*

211 37*

72 8*

16 2*

8 1*

choroby tráviacej sústavy (kap. XI) 1 725 1 145 208 151 21 10 Zdroj : Stav a pohyb obyvateľstva v SR, ŠÚ SR 2011 * - počet zomrelých pri dopravných nehodách Z údajov uvedených v tabuľke je zrejmé, že aj v okrese Senec, tak ako v celej SR, je na prvom mieste úmrtnosť na choroby obehovej sústavy, na druhom mieste sú nádorové ochorenia.

Dopravná nehodovosť Jedným z vážnych argumentov pre využívanie hromadnej osobnej dopravy je neustály nárast počtu dopravných nehôd na cestách. Dopravná nehodovosť sa tiež významne podieľa na nepriaznivých štatistických údajoch o úmrtnosti obyvateľstva. Dopravnou nehodou rozumieme udalosť, ku ktorej došlo pohybom vozidla v cestnej premávke a mala za následok škody na životoch, zdraví alebo na majetku, bez ohľadu na to, či bola klasifikovaná ako trestný čin, resp. priestupok a či bola prejednávaná súdom alebo trestnou komisiou dopravného inšpektorátu. Patria sem i dopravné nehody, ku ktorým došlo na miestach obmedzene prístupných pre cestnú premávku (napr. na poľných a lesných cestách, v závodoch, dvoroch a pod.). Pri každej dopravnej nehode sa zisťuje len hlavná príčina vzniku nehody. K nehodám zapríčineným „inou príčinou“ patria najmä zrážky s lesnou zverou, pád osoby z vozidla za jazdy, nehody zavinené spolujazdcom a pod. Kritická nehodová lokalita (KNL) je lokalita s evidentne vysokým počtom dopravných nehôd. Na to, aby sa nehodová lokalita stala kritickou musí byť splnená podmienka, že skutočný počet dopravných nehôd na nej vzniknutý je väčší ako kritický počet nehôd. Kritický počet dopravných nehôd sa určí exaktným postupom. Za opakujúcu sa kritickú nehodovú lokalitu sa považuje taká KNL, kde sa počas uplynulých 5 rokov sústavne vyskytoval vysoký počet dopravných nehôd, presahujúci stanovenú hranicu kritického počtu dopravných nehôd. Na ceste I/61 v extraviláne obce Ivanka pri Dunaji v km 14,900 – 15,100 sa nachádza kriticky nehodová lokalita, na ktorej došlo v roku 2009 ku 6 dopravným nehodám. Nedošlo pri nich ku zraneniam, avšak materiálne škody dosiahli výšku 33 000 €. Správa a údržba

Č. cesty

KNL (km) Dĺžka (km)

IN/ EX

Závažnosť DN Následky DN od do DN SDN VDN ODN SZ ŤZ ĽZ MŠ

Bratislava - vidiek

61 14,900 15,100 0,200 EX 6 0 0 0 0 0 0 33 000 €

Závažnosť DN: SDN – smrteľná dopravná nehoda pri ktorej došlo k smrteľnému zraneniu účastníka nehody, VDN – vážna dopravná nehoda pri ktorej bol smrteľne alebo ťažko zranený aspoň jeden účastník nehody, ODN – osobné dopravné nehody pri ktorej vznikne ujma na zdraví ľudí (dôjde k smrteľnému, ťažkému alebo ľahkému zraneniu).


31

Následky DN: SZ – smrteľne zranená osoba, ŤZ – ťažko zranená osoba,

− ĽZ – ľahko zranená osoba, MŠ – materiálna škoda v tis. Sk. podľa odhadu polície.

IV. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE VRÁTANE ZDRAVIA A O MOŽNOSTIACH OPATRENÍ NA ICH ZMIERNENIE IV.1. POŽIADAVKY NA VSTUPY

IV.1.1. Záber plôch

Predmetná navrhovaná stavba sa nachádza v katastrálnom území Ivanka pri Dunaji, okres Senec.

Okres Senec je súčasťou Bratislavského kraja. Stavba je umiestnená na pozemkoch v blízkosti železničnej trate č. M 130 Bratislava – Štúrovo, v rozsahu podľa jednotlivých alternatív. Predmetná stavba si vyžiada trvalý a dočasný záber plôch. Dočasný záber poľnohospodárskej pôdy bude po ukončení stavby rekultivovaný a vrátený na jej pôvodné využívanie. Variant A.1.a Povrchové parkovisko s rozsahom 78 stojísk, umiestnené medzi traťou a existujúcou účelovou komunikáciou. Záber plôch predstavuje nie len plocha samotného parkoviska, ale aj úprava prístupovej cesty a zastávky autobusu. Plochy sú v súčasnosti využívané ako zeleň, chodníky a spevnené plochy, len malá časť z plôch sa využíva ako orná pôda. Celková plocha záberu je 5027,45 m2

Parcela

č.

List vlastníctva

Majiteľ Užívateľ Záber

PPF (m2)

Záber Ostatné (m2) Kultúra

234/1 2383 Spoločnosť Ježišova - 109,78 - Orná pôda 449/57 2383 Spoločnosť Ježišova - 102,21 - Orná pôda 450/20 1756 Poľnonákup Liptov, a.s. - - 1513,42 Ostatné plochy 450/28 1618 Poľnonákup Liptov, a.s. - - 81,41 Zastavané plochy a nádvoria 488/1 2383 Spoločnosť Ježišova - - 2,91 Zastavané plochy a nádvoria 498/1 1292 Slovenská republika Železnice SR - 1081,85 Zastavané plochy a nádvoria 498/2 1292 Slovenská republika Železnice SR - 1857,29 Zastavané plochy a nádvoria 506 - - - - 278,58 Zastavané plochy a nádvoria

211,99 4815,46 Záber plôch spolu 5027,45 m2

Variant A.1.b Parkovací dom s rozsahom 165 stojísk, umiestnený na ploche medzi traťou a existujúcou účelovou komunikáciou. Záber plôch predstavuje plocha parkoviska s parkovacím domom, prístupovou komunikáciou, úpravou cesty a vybudovanie zastávok autobusu. Plochy sú v súčasnosti využívané ako zeleň, chodníky, spevnené plochy a v malej miere orná pôda. Celková plocha záberu je 4668,74 m2

Parcela č.

List vlastníctva


PPF (m2) Záber

Ostatné (m2) Kultúra

234/1 2383 Spoločnosť Ježišova - 109,78 - Orná pôda 449/57 2383 Spoločnosť Ježišova - 102,21 - Orná pôda 450/17 1756 Poľnonákup Liptov, a.s. - - 74,00 Zastavané plochy a nádvoria 450/20 1756 Poľnonákup Liptov, a.s. - - 1172,37 Ostatné plochy 450/28 1618 Poľnonákup Liptov, a.s. - - 81,41 Zastavané plochy a nádvoria 488/1 2383 Spoločnosť Ježišova - - 2,91 Zastavané plochy a nádvoria 498/1 1292 Slovenská republika Železnice SR - 1035,65 Zastavané plochy a nádvoria 498/2 1292 Slovenská republika Železnice SR - 1811,83 Zastavané plochy a nádvoria 506 - - - - 278,58 Zastavané plochy a nádvoria

211,99 4456,75 Záber plôch spolu 4668,74 m2


32

Variant B.1.a V rámci tohto variantu sa navrhuje vybudovať povrchové parkovisko s rozsahom 302 stojísk, ktoré zodpovedá kapacitou cieľovému stavu. Záber plôch predstavuje plocha samotného parkoviska, plocha parkoviska pre bicykle a prístupové cesty, chodníky a zastávky MHD. V súčasnosti je plocha poľnohospodársky využívaná, plochy prístupovej cesty, chodníkov sú aj v súčasnosti zväčša spevnené plochy, resp, zeleň. Celková zastavaná plocha je cca 10 167 m2.

Parcela č.

List vlastníctva


PPF (m2) Záber


234/1 2383 Spoločnosť Ježišova - 9308,61 - Orná pôda 449/57 2383 Spoločnosť Ježišova - 102,21 - Orná pôda 450/20 1756 Poľnonákup Liptov, a.s. - - 268,50 Ostatné plochy 450/28 1618 Poľnonákup Liptov, a.s. - - 81,41 Zastavané plochy a nádvoria 488/1 2383 Spoločnosť Ježišova - - 2,91 Zastavané plochy a nádvoria 498/2 1292 Slovenská republika Železnice SR - 90,81 Zastavané plochy a nádvoria 506 - - - - 312,57 Zastavané plochy a nádvoria

9410,82 756,2 Záber plôch spolu 10 167,02 m2

Variant B.1.b Variant predstavuje kombináciu variantu A.1.a alebo A.1.b s dobudovaním povrchového parkoviska s počtom parkovacích miest potrebným do cieľového počtu 300. Ide o povrchové parkovisko so 78 státiami umiestnené medzi traťou a existujúcou účelovou komunikáciou a povrchové parkovisko s 222 parkovacími miestami na poľnohospodárskej ploche, alebo parkovací dom so 165 státiami umiestnený medzi traťou a existujúcou účelovou komunikáciou a povrchové parkovisko so 135 parkovacími miestami na poľnohospodárskej ploche. Maximálny možný záber plochy pri kombinácii povrchového parkoviska so 78 státiami a povrchového parkoviska s 302 státiami a predstavuje 14 263,21 m2.

Parcela č.

List vlastníctva


PPF (m2) Záber


234/1 2383 Spoločnosť Ježišova - 9308,61 - Orná pôda 449/57 2383 Spoločnosť Ježišova - 102,21 - Orná pôda 450/20 1756 Poľnonákup Liptov, a.s. - - 1513,42 Ostatné plochy 450/28 1618 Poľnonákup Liptov, a.s. - - 81,41 Zastavané plochy a nádvoria 488/1 2383 Spoločnosť Ježišova - - 2,91 Zastavané plochy a nádvoria 498/1 1292 Slovenská republika Železnice SR - 1081,85 Zastavané plochy a nádvoria 498/2 1292 Slovenská republika Železnice SR - 1860,23 Zastavané plochy a nádvoria 506 - - - - 312,57 Zastavané plochy a nádvoria

9410,82 4852,39 Záber plôch spolu 14 263,21 m2

Vzhľadom na to, že v súčasnom štádiu rozpracovanosti dokumentácie stavebného zámeru nie sú navrhnuté presné tvary a polohy povrchových parkovísk s počtom stojísk doplňujúcim počet do 300, môžeme vo vzťahu k záberu plôch konštatovať, že kombinácia - povrchové parkovisko so 78 stojiskami+povrchové parkovisko s 222 stojiskami bude mať väčší záber plôch ako parkovací dom so 165 stojiskami + povrchové parkovisko so 135 parkovacími miestami. Najmenší záber plôch predstavuje variant A.1.b s parkovacím domom medzi železničnou traťou a účelovou komunikáciou. Najväčší záber poľnohospodárskej pôdy predstavuje variant B.1.a, ktorý je celý umiestnený na poľnohospodárskej pôde evidovanej ako orná pôda. IV.1.2. Spotreba vody

Počas výstavby Počas výstavby parkoviska, parkovacieho domu a prístupových komunikácií, prípadne chodníkov sa

bude voda využívať na stavebnú činnosť – najmä na výrobu betónov a na hygienické účely pracovníkov stavby. Predpokladá sa, že na pitné účely pre zamestnancov stavby sa bude využívať balená voda. S napojením na


33

vodné zdroje je potrebné počítať v miestach situovania stavebných dvorov. Voda pre stavebné účely sa bude čerpať z miestnych zdrojov. Stavebná činnosť nesmie ohroziť kvalitu a režim vodných zdrojov v dotknutej oblasti.

Počas prevádzky Projektová dokumentácia nepočíta s prívodom pitnej a požiarnej vody na objekt povrchového parkoviska

ani parkovacieho domu. Počas prevádzky môžu vzniknúť nároky na odber vody pri údržbe zelene vysadenej na povrchových parkoviskách v rámci vegetačných úprav. IV.1.3. Ostatné surovinové a energetické zdroje

Stavebný materiál Pre obdobie výstavby parkoviska, parkovacieho domu a súvisiacich stavieb budú potrebné tieto hlavné

suroviny: štrkopiesky a kamenivo, asfalty na povrchovú úpravu vozovky, oceľ (parkovací dom, oplotenie a pod.), cement. Presné druhy a množstvá potrebných materiálov budú špecifikované až na úrovni realizačných projektov.

Energetické zdroje

Nároky na odber elektrickej energie vznikajú počas prevádzky parkoviska a parkovacieho domu v súvislosti s potrebou osvetlenia parkoviska a parkovacieho domu a napojenia všetkých elektrických zariadení.

Pre napájanie elektrických zariadení navrhnutých v rámci tohto projektu bude navrhnutá nová káblová prípojka zaústená do navrhovanej trafostanice.

Pre napájanie elektrických zariadení navrhnutých v rámci tohto projektu je navrhnutá polozapustená kiosková trafostanica 22/0,4kV s vonkajším ovládaním. Prípojka VN bude riešiť pripojenie navrhovanej kioskovej trafostanice na distribučný rozvod VN 22kV. Navrhnutá je káblová slučka z existujúceho vedenia ZSE a.s. linka č. 263 v úseku medzi TS0023-032 a TS0023-014, ktoré sa nachádza v blízkosti predmetného parkoviska. IV.1.4. Dopravná a iná infraštruktúra

Počas výstavby Počas výstavby záchytného parkoviska ako aj súvisiacich ďalších objektov stavby budú využívané cesty

I., II. aj III. triedy ako aj miestne komunikácie a poľné cesty na dovoz stavebného materiálu a odvoz nepotrebného materiálu, zemín a odpadu z lokality výstavby. Počas prevádzky

Z hľadiska dopravného riešenia navrhované parkovisko má spoločné napojenie na prístupovú komunikáciu. Vjazd a výjazd z parkoviska rešpektuje pravostrannú prevádzku a je zabezpečený závorou. V priľahlom úseku pred a za závorou je šírka jazdného pruhu 3,50 m pre umožnenie vjazdu nákladných automobilov pri údržbe parkoviska a tiež pre prípadný vjazd požiarnej techniky.

V súvislosti s návrhom zastávky autobusovej dopravy na Nádražnej ulici bude existujúca komunikácia rekonštruovaná a vybudujú sa samostatné zastávkové pruhy v šírke 3,50 m a s nástupnou hranou dĺžky 12 m. Dĺžky vyraďovacích a zaraďovacích úsekov (STN 73 6425) sú s prihliadnutím na rekonštrukciu cesty dlhé 25 m. Z hľadiska šírkového usporiadania bude umiestnenie zastávok rešpektovať príslušnú kategóriu komunikácie. Konštrukcia nových pruhov bude so živičným povrchom.

Pozdĺž plochy zastávky bude vybudovaný chodník so zvýšeným obrubníkom oddeľujúcom chodník od vozovky. Šírka chodníka 2,00 m, povrchová úprava živičná alebo betónová dlažba. Prepojenie navrhovanej autobusovej zastávky so železničnou zastávkou bude jednostranným chodníkom šírky 2,00 m. Na zastávke bude osadený prístrešok z ľahkej oceľovej konštrukcie, pod prístreškom bude umiestnená lavička. IV.1.5. Nároky na pracovné sily

Počas výstavby Počas výstavby bude potrebný počet zamestnancov v požadovaných profesiách zabezpečovaný

dodávateľskou organizáciou vybranou na základe verejného obstarávania.


34

Počas prevádzky

Prevádzka povrchového parkoviska ani parkovacieho domu si nevyžaduje vytvorenie stáleho pracovného miesta. IV.1.6. Iné nároky

Príprava územia

V rámci prípravy územia budú realizované terénne úpravy, ktoré pozostávajú z odstránenia orničnej (humóznej) a podorničnej vrstvy, odstránenia stromov a krovín a búracie práce spojené s odstránením existujúcich pozemných objektov nachádzajúcich sa na plochách navrhovaných parkovísk.

Úprava plôch pozostáva z ich odhumusovania, uloženia prebytočného humusu na medziskládky a následnej rekultivácie plôch dočasného záberu na poľnohospodárskej pôde. Okrem technickej rekultivácie sa na týchto plochách prevedie aj biologická rekultivácia. Orná pôda, získaná pri odhumusovaní, sa vráti poľnohospodárskej výrobe na určené pozemky.

Na plochách husto porastených krovím, na plochách s veľmi členitým reliéfom (priekopy, strmé svahy) a na trávnatej ploche medzi železničnou traťou a účelovou komunikáciou (nachádzajú sa tam pozostatky topoľovej aleje) sa skrývka humusového dôvodu nenavrhuje.

IV.2. ÚDAJE O VÝSTUPOCH IV.2.1. Zdroje znečistenia ovzdušia

Exhalačná štúdia pre navrhovanú činnosť nebola v rámci zámeru vypracovaná, preto pri posudzovaní

vplyvu exhalátov sa opierame o odborný odhad a o skúsenosti z posudzovania dopravných stavieb. Počas výstavby Zdrojom znečistenia ovzdušia počas výstavby bude predovšetkým nákladná doprava a stavebné práce,

ktoré spôsobia zvýšenú koncentráciu exhalátov a najmä prašnosť. A to hlavne na trasách prevozu stavebných materiálov (cesta I/61, Nádražná ulica) a v lokalite výstavby. Táto činnosť však bude len dočasná, bude trvať počas obdobia výstavby, odhadovaná doba výstavby je cca 4 mesiace.

Hlavným plošným zdrojom znečistenia ovzdušia pri všetkých variantoch sú predovšetkým činnosti na plochách súvisiacich s výstavbou : odstraňovanie technických vrstiev na v súčasnosti spevnených plochách, odstraňovanie zelene a mačiny, odstraňovanie humusového horizontu z poľnohospodárskej plochy, prístupové cesty pre dopravu a prepravu materiálu, samotné stavebné práce.

Počas prevádzky Počas prevádzky záchytného parkoviska sa plocha parkoviska stane plošným zdrojom znečistenia ovzdušia výfukovými plynmi automobilov, ktoré budú vo zvýšenej miere oproti súčasnému stavu prispievať k celkovej úrovni znečistenia ovzdušia v lokalite spolu s prístupovými komunikáciami – Nádražnou ulicou a ostatnými komunikáciami spádového územia, po ktorej sa bude naďalej realizovať bežná premávka. Dá sa predpokladať, že najväčšia premávka sa bude realizovať v náväznosti na železničné spoje a to najmä v ranných hodinách pri odchode za prácou a do škôl a potom v popoludňajších hodinách pri návrate domov. V období medzitým predpokladáme útlm premávky. IV.2.2. Hluk

Hluková štúdia pre navrhovanú činnosť nebola v rámci zámeru vypracovaná, preto pri posudzovaní

vplyvu hluku sa opierame o odborný odhad a o skúsenosti z posudzovania dopravných stavieb. Počas výstavby Lokalita výstavby navrhovanej činnosti sa nachádza mimo územie s obytnou funkciou, hlukom budú

obťažovaní zamestnanci firiem, ktoré sídlia v budove v bezprostrednej blízkosti lokality navrhovanej stavby. Zároveň, počas výstavby môže byť nepriaznivým účinkom hluku vystavené aj obyvateľstvo v obývaných častiach


35

obce a to najmä v blízkosti prístupových komunikácií ku stavbe, po ktorých sa bude realizovať dovoz a odvoz materiálov ťažkými nákladnými vozidlami. Atak hlukom bude daný polohou zdrojov násypového materiálu a limitovaný pracovnou dobou a celkovou dĺžkou stavebných prác. Vhodnou organizáciou práce, vylúčením nočných prác a prác v dňoch pracovného voľna je možné tento negatívny účinok čiastočne eliminovať.

Počas prevádzky

Prevádzka parkoviska a parkovacieho domu predpokladá zvýšený pohyb najmä osobných vozidiel a bicyklov, nie hlučných nákladných áut. Zvýšenie hladiny hluku z dôvodu príjazdu a odjazdu motorových vozidiel sa predpokladá najmä v ranných a popoludňajších špičkových hodinách v súvislosti s odchádzkou do zamestnania a škôl a pri návrate. Popri prevádzke železnice nebude v tejto časti územia plánované parkovisko dominantným zdrojom hluku. IV.2.3. Odpadové vody

Počas výstavby Množstvo odpadových vôd počas výstavby nie je možné v súčasnosti špecifikovať, nepredstavujú však

podstatný zásah do súčasného stavu režimu vôd. V etape výstavby budú vznikať odpadové vody v súvislosti s používaním technologickej, úžitkovej i pitnej vody pri stavebných prácach, pri údržbe a prevádzke stavebného dvora. Určitú kontamináciu vôd môžeme predpokladať z úniku pohonných hmôt, olejov, mazadiel a iných používaných znečisťujúcich látok. Ich vplyv je možné eliminovať vhodnými organizačnými opatreniami pri nakladaní s nimi.

Počas prevádzky Počas prevádzky budú vznikať odpadové vody najmä ako zrážkové vody z povrchu parkoviska, resp. z povrchov parkovacieho domu. Dažďové vody zachytené na spevnených parkovacích plochách sú vzhľadom na platné predpisy o ochrane životného prostredia (Zákon č.364/2004 Z.z. o vodách , STN 75 6101) klasifikované ako vody znečistené a musia byť pred vypúšťaním do terénu a podpovrchových vrstiev predčistené v odlučovačoch ropných látok. Odvedenie dažďových vôd z povrchu parkoviska je zabezpečené priečnym a pozdĺžnym sklonom do novo navrhovaných vpustov, s odvedením vôd do vsaku cez odlučovače ropných látok. Odlučovače sú navrhnuté v typovom prevedení z vodostavebného železobetónu, v plnoprietokovom vyhotovení. Prevádzka navrhovaných ORL je plnoautomatická bez potreby zásahu obsluhy do technologického procesu. Z odlučovača RL budú vyčistené zrážkové vody odvádzané do vsakovacieho zariadenia umiestneného variantne mimo parkovacej plochy alebo pod parkovacou plochou. Vsakovacie zariadenie pozostáva z polyetylénových rúr DN 355 mm so špeciálnou perforáciou, ktoré sú osadené v štrkovom obsype obalenom geotextíliou. Celý systém je navrhovaný tak, aby k jeho vyprázdneniu došlo v priebehu 12 - 24 hodín.

Zrážkové vody z podlahy parkovacieho domu sú riešené vyspádovaním do horizontálnych odtokových žľabov a vertikálnymi zvodmi sú zrážkové vody zvedené pod podlahu 1.NP s prepojením do ležatej kanalizácie, ktorá musí byť v rámci predčistenia odpadových vôd zaústená do odlučovača ropných látok. Predčistené vody budú odvádzané do vsakovacích zariadení, ktoré môžu byť umiestené buď priamo pod parkovacím domom, resp. v teréne popri objekte. IV.2.4. Odpady

Počas výstavby S odpadmi, vznikajúcimi počas výstavby parkoviska bude nakladané v súlade s novelou zákona č.

223/2001 Z.z o odpadoch, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2013 pod číslom 343/2012 Z.z.

Odpady sú kategorizované v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 284/2001 Z.z., ktorou sa ustanovuje „Katalóg odpadov“, v znení vyhlášky MŽP SR 409/2002 a vyhlášky MŽP SR č. 129/2004.

V priebehu výstavby parkoviska budú vznikať predovšetkým odpady, ktoré sú vo Vyhláške MŽP SR č. 284/2001 Z.z. ktorou sa stanovuje Katalóg odpadov charakterizované najmä ako stavebné odpady a odpady z demolácií – skupiny 17. Do tejto skupiny patria odpady z odstraňovania drevín v trase stavby, z obalových materiálov použitých stavebných materiálov, z búrania spevnených plôch a odpady, ktoré vzniknú počas samotnej výstavby a to tak na stavenisku ako aj na stavebnom dvore. Ďalej je možné očakávať odpady skupiny


36

13 – odpady z olejov a kvapalných palív, skupiny 16 – odpady inak nešpecifikované a skupiny 20 – komunálne odpady.

Zhotoviteľ stavby ako držiteľ odpadu je podľa zákona povinný počas výstavby vznikajúci odpad zaraďovať podľa Katalógu odpadov, zhromažďovať odpady utriedené podľa druhu a zabezpečiť ich pred znehodnotením, odcudzením. Zároveň je povinný oddelene zhromažďovať nebezpečné odpady podľa ich druhov, označovať ich predpísaným spôsobom a nakladať s nimi v súlade so zákonom.

Počas prevádzky Počas prevádzky sa nepredpokladá vznik väčšieho množstva odpadov, môžu vznikať odpady z údržby

povrchov parkoviska resp. parkovacieho domu a z údržby zelených plôch parkoviska, prípadne zmesový komunálny odpad. Z odlučovačov ropných látok budú vznikať nebezpečné odpady, ktoré je možné v zmysle katalógu odpadov zaradiť do skupiny 13 – odpady z olejov a kvapalných palív, napr.: kaly z odlučovačov oleja z vody, olej z odlučovačov oleja a z vody, voda obsahujúca olej z odlučovačov oleja z vody, zmesi odpadov z lapačov piesku a odlučovačov oleja z vody.

S odpadom, ktorý bude vznikať počas výstavby a prevádzky parkoviska bude nakladané v súlade so

znením zákona o odpadoch, pričom v rámci stavby sa budú materiály maximálne zhodnocovať a čo nebude možné v rámci stavby zhodnotiť, bude uložené na niektorej zo skládok v rámci okresu. Do úvahy prichádzajú skládky:

Okres Názov skládky Obec Bratislava II. A-Z Stav, s.r.o. BA, Podunajské Biskupice Bratislava II. Bratislavská vodárenská spoločnosť,a.s. BA, Vrakuňa

Senec Červený majer Senec Senec Skládka odpadov Senec, 3. etapa Senec

IV.2.5. Žiarenie, iné fyzikálne polia, teplo, zápach a iné výstupy

Počas výstavby a prevádzky parkoviska a parkovacieho domu nie je predpoklad produkcie žiarenia ani

iných fyzikálnych polí. IV.2.6. Vyvolané investície Vzhľadom na umiestnenie stavby je potrebné realizovať preložky inžinierskych sietí, ktoré sa nachádzajú v území dotknutom stavbou. Na základe predbežného prieskumu sa jedná o preložky sietí verejných prevádzkovateľov inžinierskych sietí, sietí v správe Železníc Slovenskej republiky (Oblastné riaditeľstvo Trnava) a sčasti aj sietí v majetku a správe súkromných spoločností sídliacich bezprostredne pri navrhovanom parkovisku. Prekladajú sa: • silnoprúdové káble 6 kV ŽSR v dĺžke cca 180 m, • silnoprúdové káble NN ŽSR v dĺžke cca 50 m, • silnoprúdové káble VN 22 kV, vo vlastníctve Západoslovenská energetika - Distribúcia a.s. v dĺžke cca 150 m, • slaboprúdové káble, vo vlastníctve Slovak Telekom, a.s v dĺžke cca 180 m.

Preložky týchto sietí budú realizované v nevyhnutnom rozsahu a budú vedené tak, aby obchádzali

plochu budúceho staveniska.

IV.3. ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH PRIAMYCH A NEPRIAMYCH VPLYVOCH NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

V nasledujúcej tabuľke uvádzame stručný prehľad najzávažnejších možných vplyvov projektovanej činnosti. Jednotlivé vplyvy budú v ďalších častiach zámeru (kap. IV.6.) charakterizované podrobnejšie.


37

Počas výstavby Zložka životného prostredia Charakteristika vplyvu Významnosť vplyvu

horninové prostredie riziko kontaminácie málo významný �� ovzdušie zaťaženie exhalátmi z dopravy a prachom málo významný �� podzemné vody riziko kontaminácie málo významný �� povrchové vody riziko kontaminácie bezvýznamný vplyv pôda trvalý a dočasný záber málo významný �� biota likvidácia drevín málo významný �� územný systém ekologickej stability bariérové pôsobenie málo významný �� vplyv na dopravu obmedzenie, spomalenie málo významný �� rozvoj územia iné rozvojové zámery bezvýznamný vplyv

pohoda a kvalita života

- vplyv na rekreačné využitie územia - majetková ujma obyvateľov - hluk - pohoda počas výstavby

málo významný �� málo významný �� málo významný �� málo významný ��

Počas prevádzky

Zložka životného prostredia

Charakteristika vplyvu Priame vplyvy

Významnosť vplyvu Nepriame vplyvy

Významnosť vplyvu horninové prostredie riziko kontaminácie bezvýznamný vplyv - ovzdušie zaťaženie emisiami, prachom málo významný �� významný podzemné vody riziko kontaminácie málo významný �� - povrchové vody riziko kontaminácie bezvýznamný vplyv málo významný �� pôda ovplyvnenie poľnohosp. činnosti málo významný �� málo významný �� biota výsadba zelene stredne významný - vplyv na dopravu plynulosť, bezpečnosť dopravy stredne významný významný

rozvoj územia iné rozvojové zámery rozvoj regiónu

bezvýznamný vplyv

významný významný

pohoda a kvalita života

-vplyv na rekreačné využitie územia -majetková ujma obyvateľov -hluk - pohoda

bezvýznamný vplyv bezvýznamný vplyv málo významný ��

stredne významný

bezvýznamný vplyv -

významný významný

- pozitívny vplyv �� - negatívny vplyv stupnica hodnotenia – bezvýznamný vplyv málo významný vplyv stredne významný vplyv významný vplyv veľmi významný vplyv IV.4. HODNOTENIE ZDRAVOTNÝCH RIZÍK

Realizácia zámeru sa bude riadiť predovšetkým stavebnými a technologickými predpismi a normami. Riziká počas výstavby vyplývajú z charakteru práce – stavebné práce, práca s plynovými, elektrickými zariadeniami, stavebnými a dopravnými mechanizmami. V tomto smere sú riziká obdobné ako pri každej inej stavebnej činnosti a budú ich znášať zamestnanci dodávateľských firiem.

V etape výstavby bude v priestore stavby, hlavne na Nádražnej ulici, zvýšený pohyb stavebných mechanizmov. Preto existuje isté riziko úrazu obyvateľov najmä v súvislosti s dopravou po tejto ulici, s výjazdom a vjazdom na stavenisko a s možným rizikom dopravných nehôd v blízkosti železničného priecestia. Výstavba si bude vyžadovať zvýšenú pozornosť a opatrnosť vodičov pri prejazde týmto úsekom Nádražnej ulice.

Počas prevádzky parkoviska sa môže nepriaznivý vplyv dopravy na zdravie obyvateľov prejaviť buď

priamo, alebo nepriamo - sprostredkovane cez zložky životného prostredia. Priamym negatívnym vplyvom je vplyv hluku z dopravy.

Hluk možno definovať ako nežiadúci zvuk, vyvolávajúci pocit rušivého až nepríjemného vnemu, ktorý má vo všeobecnosti nepriaznivý účinok. V urbanizovanom prostredí pôsobia škodlivé účinky hluku prakticky bez


38

časového obmedzenia na všetky časti populácie bez ohľadu na vek, pohlavie, či zdravotný stav. Zdroje hluku z dopravy pritom nie sú bodové, ale líniové, zasahujúce obyvateľov rozsiahleho územia pozdĺž dopravných ciest. Účinky zdanlivo znesiteľných hladín hluku sa prejavujú až po dlhšom pôsobení, kedy už vyvolajú trvalé narušenie organizmu. Vysoké hladiny hluku sa prejavia okamžite. Základnými dôsledkami hluku sú:

- akútne alebo chronické organické poškodenie sluchového orgánu s následným ireverzibilným poškodením sluchu

- funkčné poškodenie sluchu s posunom sluchového prahu – nahluchlosť - zvýšená náchylnosť na kŕče a poruchy spánkového cyklu - prejavy subjektívneho pocitu obťažovania, rozmrzenosť, ťažkosti so sústreďovaním sa, zníženie produktivity

práce a ďalšie. Optimálne rozmedzie hlukovej hladiny z hľadiska pohody pri práci a odpočinku je v rozsahu od 40 dB do 60 dB. V súčasnosti, podľa Strategickej hlukovej mapy Bratislavskej aglomerácie (Magistrát hlavného mesta Bratislava) sa ekvivalentná hladina hluku v dotknutej oblasti pohybuje na úrovni okolo 60 dB, čo predstavuje hluk na hranici prípustného limitu. Hladina hluku je ovplyvnená priemyselnými prevádzkami, hlukom z cestnej, leteckej a železničnej dopravy. Prírastok hluku z predpokladanej dopravy bude najväčší pri variante s maximálnym počtom stojísk za predpokladu využitia maximálnej kapacity parkoviska a to buď vo variante B.1.a, alebo pri variante B.1.b. Pritom hluk bude zvýšený len v špičkových ranných a popoludňajších hodinách . Vzhľadom na to, že hladiny hluku vo vonkajšom prostredí sú na hranici limitu už teraz, dá sa predpokladať, že tomu tak bude aj po realizácii navrhovanej činnosti a to v ktoromkoľvek variante. Faktom pritom ostáva, že sa jedná o lokalitu, v ktorej nie je primárna funkcia bývania a v ktorej hluk z cestnej dopravy nemá dominantný charakter.

Pri nepriamom negatívnom vplyve ide najmä o znečistenie ovzdušia exhalátmi z dopravy, kde hlavne zvýšená prašnosť sa môže prejavovať výskytom vyššieho počtu ochorení dýchacieho systému, najmä alergickými reakciami a astmou. Exhaláty z dopravy obsahujú škodlivé komponenty, ktoré môžu rôznou mierou a rôznym spôsobom ovplyvňovať niektorých ľudí. Hlavné škodliviny, ktoré sú emitované do ovzdušia z dopravy sú oxidy dusíka, oxid uhoľnatý, oxidy síry, polycyklické aromatické uhľovodíky, tuhé častice, sadze a zápach. Každá z týchto škodlivín má iný nepriaznivý účinok na organizmus človeka a prírodné prostredie. Vo vzťahu k znečisteniu ovzdušia z dopravy sa vyhodnocujú len niektoré škodliviny, najmä sú to oxidy dusíka, oxid uhoľnatý, tuhé znečisťujúce látky a benzén. Emisie týchto škodlivín sú závislé od intenzity dopravy a dá sa predpokladať, že príspevok emisií bude, obdobne ako pri hluku, najväčší pri variante s maximálnym predpokladaným počtom vozidiel a to pri variante B.1.a, alebo pri variante B.1.b. Ani pri jednom z variantov však nepredpokladáme prekročenie povolených krátkodobých ani dlhodobých limitov.

Z hľadiska hodnotenia zdravotných rizík môže byť relevantná aj poloha zastávky autobusu, nakoľko

vozidlá prichádzajúce a odchádzajúce z parkoviska ako aj premávka po Nádražnej ulici v dopravných špičkách môžu ohrozovať ľudí, ktorí sa budú presúvať zo zastávky autobusu na železničnú zastávku a naopak a môže dochádzať k úrazom.

IV.5. ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA CHRÁNENÉ ÚZEMIA V lokalite navrhovanej stavby parkoviska a parkovacieho domu sa nenachádzajú chránené územia v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z o ochrane prírody a krajiny. V území výstavby navrhovanej činnosti vo všetkých navrhovaných variantoch platí I. stupeň ochrany územia. IV. 6. POSÚDENIE OČAKÁVANÝCH VPLYVOV Z HĽADISKA ICH VÝZNAMNOSTI A ČASOVÉHO PRIEBEHU PÔSOBENIA

Z hľadiska časového priebehu pôsobenia očakávaných vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie uvažujeme :

1. etapu výstavby činnosti 2. etapu prevádzky činnosti


39

IV.6.1. Vplyvy na obyvateľstvo a jeho aktivity

IV.6.1.1. Znečistenie ovzdušia

Počas výstavby V období výstavby bude krátkodobým zdrojom znečistenia ovzdušia prašnosť zo stavebných prác a

pohybu dopravných mechanizmov. Tento vplyv však bude lokalizovaný len na oblasť staveniska. Vplyvy nedosiahnu takú intenzitu, aby mohli pôsobiť na prírodné prostredie mimo areálu stavby.

Ak by sme chceli porovnať jednotlivé varianty z hľadiska emisií exhalátov a prachu počas výstavby, potom najviac emisií látok znečisťujúcich prostredie a prachu bude pri variante s najväčšou plochou záberu, t.j. variant B.1.a. Súvisí to s najväčšou plochou odstránenia ornice, prašnosťou, väčším počtom nákladných vozidiel potrebných pri prípravných prácach a stavbe. Najmenší príspevok emisií a prachu bude pri variante s najmenšou plochou, t.j. pri variante A.1.b.

Počas prevádzky Počas prevádzky budú emisie látok znečisťujúcich ovzdušie a prašnosť závislé na intenzite dopravy,

najväčšia bude pri variantoch s cieľovým počtom 300 miest a za predpokladu využitia plnej kapacity. Pritom treba uvažovať o krátkodobej záťaži najmä v ranných a popoludňajších dopravných špičkových hodinách. Znečistenie ovzdušia je jedným z najsledovanejších ukazovateľov kvality životného prostredia. Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja č.360/2010 Z.z. o kvalite ovzdušia harmonizovaná s právnymi predpismi EÚ udáva nasledovné limitné hodnoty škodlivých látok v ovzduší:

Znečisťujúca Priemerované Limitná hodnota Medza tolerancie látka obdobie

SO2 1 hod 350 µµµµg/m3

(nesmie sa prekročiť viac ako 24x za kalendárny rok)

150 , t.j. 43%

SO2 24 hod 125µµµµg/m3


žiadna

SO2 1 rok, zimné obdobie 20 µµµµg/m3 žiadna Kritická úroveň na ochranu vegetácie

NO2 1 hod 200 µµµµg/m3


žiadna

NO2 Kalendárny rok 40 µµµµg/m3 žiadna

NOx Kalendárny rok 30 µµµµg/m3 žiadna Kritická úroveň na ochranu vegetácie

PM10 24 hod 50 µµµµg/m3


50%

PM10 Kalendárny rok 40 µµµµg/m3 20% Pb Kalendárny rok 0,5 µµµµg/m3 100%

CO max denná 8hod stredná hodnota 10 000 µµµµg/m3 60%

Benzén Kalendárny rok 5 µµµµg/m3 žiadna

Imisné limity sú stanovené s takým bezpečnostným faktorom, že pri ich dodržaní je vedecky odôvodnené, že znečisťujúce látky nebudú mať negatívny (rozumie sa nestochastický, prahový účinok) vplyv na zdravie človeka. Berú sa do úvahy i citlivejší jedinci a dlhodobý, rozumie sa celoživotný výskyt znečisťujúcich látok v ovzduší.

Na základe našich skúseností z iných dopravných stavieb sa hodnoty špičkových maximálnych krátkodobých imisných príspevkov z dopravy pohybujú v blízkom okolí cestného ťahu pri bežných rozptylových podmienkach pre NOx na úrovni desatín µg.m-3 a pre CO na úrovni niekoľkých jednotiek µg.m-3. Hodnoty imisných prírastkov z dopravy budú pod stanovenými limitnými hodnotami. Imisné prírastky plynných škodlivín zo súvisiacej nákladnej automobilovej dopravy je možné považovať za zanedbateľné.


40

Vzhľadom na dostatočnú vzdialenosť obytnej zóny od lokality výstavby sa nepredpokladá jej ovplyvnenie emisiami látok znečisťujúcich ovzdušie a prachom.

IV.6.1.2. Ovplyvnenie obyvateľstva hlukom

Počas výstavby V etape výstavby budú nasadené rôzne zemné stroje a mechanizmy – rýpadlá, buldozéry, vyrovnávače,

nákladné terénne automobily, nakladače, zhutňovacie stroje a pod. Špecifikácia týchto strojov je nižšie uvedená preto, lebo tieto určujú hlavné zdroje hluku v etape výstavby objektov. Ďalej uvedené hlukové parametre sú získané z meraní pri analogických stavebných prácach (merané v stanovenej vzdialenosti 7 m od obrysu strojov, rozsah hladín hluku je určený stupňom využitia výkonu daného stroja a jeho zaťažením) - Nákladné automobily typu Tatra 87 – 89 dB(A) - Buldozér 86 – 90 dB(A) - Zhutňovacie stroje zeminy a štrku 83 – 86 dB(A) - Vyrovnávače terénu 86 – 88 dB(A) - Bager 83 – 87 dB(A) - Nakladače zeminy 86 – 89 dB(A)

Je všeobecne známe, že hluk v okolí zemných strojov v činnosti dosahuje pomerne vysoké hladiny. Hluk má výrazne premenný, alebo až prerušovaný charakter – závisí od druhu vykonávanej operácie a od bezprostrednej práve realizovanej technológie, napr. bagrovanie, sypanie štrku, pluhovanie, zhutňovanie, nakladanie a pod. Možná je aj superpozícia jednotlivých zdrojov hluku, t.j. súčinná technológia niekoľkých strojov naraz.

Hluk zo základných zemných prác, stavby objektov je hluk dočasný, obmedzený na obdobie výstavby. Vhodnou organizáciou práce, vylúčením nočných prác a prác v dňoch pracovného voľna je možné negatívny účinok hluku minimalizovať na únosnú mieru. Počas prevádzky Ako už bolo spomínané v predchádzajúcich častiach zámeru, v lokalite výstavby navrhovanej činnosti sa už v súčasnosti pohybuje ekvivalentná hladina hluku na limitnej hranici 60 dB cez deň. Dominantným zdrojom hluku je tu železničná, cestná a letecká doprava. Počas prevádzky parkoviska sa očakávajú najväčšie emisie hluku počas ranných a popoludňajších dopravných špičiek, kedy budú na parkovisko prichádzať a odchádzať motoristi v najväčšej miere. Je výhodou, že všetky uvažované varianty sú umiestnené až za železničnou traťou vo viac – menej poľnohospodársko - priemyselnej zóne a teda nebudú pôsobiť priamo na obytnú zónu, ktorá je lokalizovaná južne od železničnej trate. Najväčšie emisie hluku sa predpokladajú pri parkovisku s najväčším počtom parkovacích miest za predpokladu plného využitia kapacity parkoviska.

V zmysle vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007 Z.z. zo 16. augusta, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí sú stanovené limitné hodnoty hluku nasledovne:. Prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí

Kate

gória

úz

emia

Opis chráneného územia alebo vonkajšieho

priestoru

Ref. časový interval

Prípustné hodnoty [dB] Hluk z dopravy Hluk

z iných zdrojov LAeq,p

Pozemná a vodná

dopravab) c) LAeq,p

Železničné dráhy c) LAeq,p

Letecká doprava

LAeq,p LASmax,p

I. Územie s osobitnou ochranou pred hlukom, napr. kúpeľné miesta, kúpeľné a liečebné areály

deň 45 45 50 - 45

večer 45 45 50 - 45

noc 40 40 40 60 40

II.

Priestor pred oknami obytných miestností bytových a rodinných domov, priestor pred oknami chránených miestností školských budov, zdravotníckych zariadení a iných chránených objektov, d) rekreačné územie

deň 50 50 55 - 50

večer 50 50 55 - 50

noc 45 45 45 65 45


41

III.

Územie ako v kategórii II v okolí diaľnic, ciest I. a II. triedy, miestnych komunikácií s hromadnou dopravou, železničných dráh a letísk, mestské centrá

deň 60 60 60 - 50

večer 60 60 60 - 50

noc 50 55 50 75 45

IV.

Územie bez obytnej funkcie a bez chránených vonkajších priestorov, výrobné zóny, priemyselné parky, areály závodov

deň 70 70 70 - 70

večer 70 70 70 - 70

noc 70 70 70 95 70

Poznámky k tabuľke: a) Prípustné hodnoty platia pre suchý povrch vozovky a nezasnežený terén. b) Pozemná doprava je doprava na pozemných komunikáciách vrátane električkovej dopravy. c) Zastávky miestnej hromadnej dopravy, autobusovej, železničnej, vodnej dopravy a stanovištia taxislužieb určené na nastupovanie a vystupovanie osôb sa hodnotia ako súčasť pozemnej a vodnej dopravy. d) Prípustné hodnoty pred fasádou nebytových objektov sa uplatňujú v čase ich používania, napr. školy počas vyučovania

Referenčný časový interval je časový interval, na ktorý sa vzťahuje posudzovaná alebo prípustná hodnota. Referenčný časový interval je

� pre deň od 600 do 1800 h (12 hod), � pre večer od 1800 do 2200 h (4 hod), � pre noc od 2200 do 600 h (8 hod).

Zmyslom výstavby záchytného parkoviska v Ivanke pri Dunaji je spolu s ďalšími záchytnými parkoviskami

v Pezinku, Nových Košariskách a Zohore podporiť väčšie využívanie železničnej dopravy pri pravidelnom cestovaní do hlavného mesta. Zavedením integrovaného dopravného systému sa sleduje zvýšenie využívania hromadnej dopravy cestujúcimi na úkor individuálnej automobilovej dopravy, čo má v konečnom dôsledku pozitívny vplyv najmä na zníženie úrovne znečistenia ovzdušia a tiež zníženie emisií hluku z dopravy v meste. Môžeme teda konštatovať, že výstavba záchytných parkovísk bude mať nepriamy pozitívny vplyv na zníženie znečistenia ovzdušia z dopravy a zníženie hladiny hluku z dopravy v hlavnom meste.

IV.6.1.3. Narušenie pohody a kvality života Počas výstavby Pohoda a kvalita života obyvateľov bude výraznejšie narušená najmä počas obdobia výstavby

navrhovanej činnosti, ktoré je spojené s dočasným nepriaznivým vplyvom v tých častiach obce, ktoré budú ovplyvňované obmedzovaním dopravy a ťažkou nákladnou dopravou pozdĺž prístupových komunikácií ku stavbe a na trasách medzi zdrojmi materiálov a stavbou. V súčasnosti nedokážeme presne povedať, konkrétne ktoré cesty budú za týmto účelom využívané. Bude to závisieť od zdrojov materiálov, ktoré pri súčasnej rozpracovanosti PD nie sú známe a budú závisieť od výberu dodávateľa stavby. Predpokladá sa, že budú využívané súčasné cesty I., II., aj III. triedy v čo najkratších vzdialenostiach od lokality výstavby.

Stavba vyvolá dočasné ovplyvnenie kvality a pohody života obyvateľov z dôvodu rušnej stavebnej činnosti. Stavebná činnosť bude ovplyvňovať obyvateľstvo hlukom a zvýšenou prašnosťou najmä na začiatku výstavby počas prípravy územia na stavbu, kedy je potrebné pripraviť stavenisko, odstrániť vegetáciu, prípadné stavby a aj odňať humusový horizont pôd. Hluk z prejazdu ťažkých motorových vozidiel bude potom pretrvávať počas celého obdobia výstavby.

K negatívnym vplyvom na pohodu a kvalitu života obyvateľov patrí strata majetku v dôsledku nevyhnutnosti záberu pozemkov pod samotnú stavbu. Pri výstavbe parkoviska budú dotknuté aj záujmy individuálnych vlastníkov (Spoločnosť Ježišova so sídlom v Bratislave a spoločnosť Poľnonákup Liptov so sídlom v Liptovskom Mikuláši), čo môže spôsobovať problémy a prieťahy pri výkupe pozemkov. Pre budúce stavebné konanie je preto výhodnejšie, ak je stavba umiestnená na vysporiadaných pozemkoch vo vlastníctve Železníc SR, ktoré sú zároveň navrhovateľom tejto investície. Počas prevádzky


42

Zavedenie IDS má za cieľ posilniť železničnú a hromadnú dopravu na úkor individuálnej automobilovej, čoho dôsledkom je celý rad súvisiacich vplyvov. Tieto vplyvy sa prejavia jednak v miestach, kde budú lokalizované záchytné parkoviská a jednak priamo v Bratislave, ktorá je cieľom týchto prepráv.

V Bratislave sa počíta so zavedením opatrení v parkovacej politike, ktoré sa týkajú výrazného obmedzenia počtu neplatených parkovacích miest., čím vznikne situácia, kedy parkovanie v meste bude natoľko problematické a finančne nevýhodné, že to prinúti aj obyvateľov mesta, nielen dochádzajúcich, uprednostniť radšej hromadnú dopravu oproti individuálnej a časť obyvateľstva to bude určite vnímať ako obmedzujúce a nepohodlné. Väčšie využívanie MHD by ale malo viesť postupne k ďalším dôsledkom ako je zníženie intenzity dopravy, zvýšenie bezpečnosti, zníženie počtu dopravných nehôd, úspory prostriedkov na údržbu a opravy komunikácií, zlepšenie stavu životného prostredia. Na druhej strane v lvanke pri Dunaji vybavenosť parkoviska a parkovacieho domu by mala prispieť k pohodovému využívaniu tohto spôsobu prepravy obyvateľstva. Počíta sa s tým, že parkovisko bude oplotené a strážené kamerovým systémom, bude mať inštalovaný informačný systém, v cene parkovného bude zahrnutá už aj cena cestovného železničnou dopravou a MHD v Bratislave, parkovisko pre bicykle bude tiež oplotené. Parkovacie stojiská v parkovacom dome budú osvetlené, zabezpečená je aj elektrická protipožiarna signalizácia. Cestujúci, ktorí budú využívať tento systém prepravy budú môcť mať istotu, že svoje auto (alebo bicykel) po ôsmich a viac hodinách nájdu nepoškodené na rovnakom mieste, kde ho ráno nechali. V prípade parkovacieho domu je tu navyše maximálne pohodlný prístup z 2. podlažia rovno na nástupisko železničnej zastávky v smere do Bratislavy. To sú dostatočné dôvody na to, aby cestujúci zmenili svoje správanie a pred individuálnou dopravou – pomalou, nervóznou, čoraz menej bezpečnou, uprednostnili pohodlnú, rýchlu, spoľahlivú a bezpečnú železničnú dopravu. V konečnom dôsledku sa má dosiahnuť pomocou na jednej strane reštrikčných a na druhej strane podporných opatrení väčšie využívanie hromadnej prepravy (železničnej – ekologickejšej) pred individuálnou (automobilovou), čo by malo mať za následok celkové zníženie nepriaznivých účinkov dopravy na životné prostredie.

IV.6.1.4. Sociálne a ekonomické dôsledky a súvislosti Sociálno-ekonomické prínosy zavedenia IDS v regióne (a v tej súvislosti záchytné parkoviská ako

nevyhnutný predpoklad pre fungovanie IDS) sa prejavia: - úsporami prevádzkových nákladov vozidiel v individuálnej doprave z dôvodu presunu časti dopravy na

železnicu, - zvýšením bezpečnosti, znížením dopravnej nehodovosti, - úsporami na údržbu a opravy cestných komunikácií z dôvodu presunu časti dopravy na železnicu, - úsporami času cestujúcich, - menšou záťažou zložiek životného prostredia.

IV.6.1.5. Vplyvy na sídla

Územný rozvoj obcí a miest je usmerňovaný územnoplánovacovacou dokumentáciou, ktorá určuje umiestnenie plôch obytnej zástavby, športu, rekreácie, priemyslu, poľnohospodárstva a aj dopravných plôch. Územný rozvoj obce Ivanka pri Bratislave je usmerňovaný Územným plánom sídelného útvaru Ivanka pri Dunaji, ktorého spracovateľom v roku 1998 bola Ing. arch. Hana Hlubocká a kol., schválený bol Obecným zastupiteľstvom v Ivanke pri Dunaji č. OZ 3/1998. Zmeny a doplnky ÚPN SÚ Ivanka pri Dunaji č.1/2006 vypracoval AŽ Projekt Bratislava, schválené boli uznesením Obecného zastupiteľstva č.2/2007 zo dňa 5.2.2007.

Uvažovaná výstavba záchytného parkoviska nebude mať negatívny vplyv na ďalší rozvoj sídla, parkovisko je navrhované na plochách, ktoré sú v územnom pláne (Komplexný urbanistický návrh) definované ako plochy výrobných, poľnohospodárskych a skladovacích zariadení a vedecko – výskumné areály. Z lokálneho hľadiska teda uvažovaná stavba nebude mať negatívny vplyv na rozvoj obce Ivanka pri Dunaji. Na druhej strane pri zavedení IDS sa počíta s tým, že bude mať výrazný pozitívny vplyv na Bratislavu a to sprostredkovane hneď v niekoľkých oblastiach: väčším využívaním železničnej dopravy oproti automobilovej sa zníži zaťaženie komunikácií v bratislavskom regióne, väčším využívaním hromadnej dopravy oproti individuálnej sa znovu zníži zaťaženie komunikácií, to bude mať pozitívny vplyv na bezpečnosť premávky, zníženie dopravnej nehodovosti, nižšie intenzity dopravy a s tým súvisiace šetrenie finančných prostriedkov na údržbu a opravy ciest, ktoré sa dajú použiť v iných oblastiach.


43

IV.6.1.6. Vplyv na kultúrne a historické pamiatky V lokalite výstavby navrhovaného parkoviska sa nenachádzajú žiadne historické pamiatky a nie je nám známy výskyt archeologických nálezísk v danej lokalite. Vzhľadom na povrchovú stavbu nenáročnú na výkopy, nie je predpoklad zásahu do hlbších vrstiev, v ktorých by sa (teoreticky) mohli nachádzať zatiaľ neobjavené archeologické artefakty.

IV.6.1.7. Vplyvy na poľnohospodársku výrobu

Počas výstavby Najzávažnejším vplyvom výstavby objektov parkoviska je samotný záber poľnohospodárskej pôdy

a následne zníženie poľnohospodárskej produkcie z dôvodu trvalého záberu pôdy. V predchádzajúcich kapitolách sme uvádzali, že uvažované varianty sú umiestnené aj na

poľnohospodárskej pôde, ktorej vlastníkom je Spločnosť Ježišova so sídlom v Bratislave. Podľa Pedologického prieskumu (RNDr. Silvia Lazúrová, 2013) pôdy v záujmovom území stavby sú

podľa bonitačného informačného systému VÚPOP zaradené do BPEJ 0032062. Tieto pôdy sa vyskytujú v klimatických regiónoch veľmi teplých, veľmi suchých, nížinných, so sumou priemerných denných teplôt (TS>100 C) nad 3000, priemernou teplotou vzduchu v januári -10 až -20 C, za vegetačné obdobie (apríl až september) 16 až 170. (Džatko a kol., 1996). Hlavnou pôdnou jednotkou sú černozeme plytké na aluviálnych sedimentoch, stredne ťažké, väčšinou karbonátové. Vyskytujú sa na rovinách bez prejavov plošnej vodnej erózie. Sú to plytké pôdy stredne až silne skeletovité. Z hľadiska zrnitosti sú to stredne ťažké pôdy – hlinité – s obsahom frakcie <0,01 mm 30 - 45 %. Z hľadiska kvality sú podľa kódu BPEJ tieto pôdy zaradené do 6. skupiny kvality v zmysle Prílohy 3 k Zákonu č. 220/2004 Z.z.o ochrane pôdy, teda nepatria medzi tzv. osobitne chránené pôdy najvyššej kvality.

Na základe pedologického prieskumu navrhuje sa na plochách predpokladaných dočasných a trvalých záberov stavby skrývka humusového horizontu v hrúbke 30 cm. Humusový horizont je zhodný s ornicou a prakticky sa jedná o všetky plochy s poľnohospodárskou pôdou.

Skládky humusového horizontu budú dočasne umiestnené na ploche mimo vlastného parkoviska, na ploche dočasného záberu. Ak je skrývka HH PP na určitý čas uložená na depóniu (skládku) investor je povinný zabezpečiť ochranu pred znehodnotením a následne rozprestretie na vopred určené pozemky podľa „bilancie skrývky HH PP“. Túto zákonom ustanovenú povinnosť ukladá orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy príslušný na rozhodnutie podľa § 17 zákona o ochrane prírody. V súlade s vyššie uvedeným bude skrývka použitá ako podklad pre vegetačné úpravy. S prebytočným materiálom bude nakladané podľa požiadavky vlastníka pozemku. S ornicou a podorničnými vrstvami sa bude hospodáriť samostatne, aby nedošlo k premieseniu jednotlivých vrstiev.

Predpokladaný záber poľnohospodárskej pôdy jednotlivými variantmi riešenia (bez rozlíšenia trvalého a dočasného záberu):

Záber pozemkov / Variant A.1.a A.1.a B.1.a B.1.b

PPF ( m2 ) 211,99 m2 211,99 m2 9410,82 m2 Menší ako B.1.a.

Najväčší záber poľnohospodárskeho pôdneho fondu je pri variante B.1.a, ktorý predstavuje 9410,82 m2.

Ako bolo uvedené v kapitole IV.1.1. zatiaľ ešte nie sú navrhnuté presné tvary a polohy povrchových parkovísk s počtom stojísk doplňujúcim počet do 300, ale vo vzťahu k záberu poľnohospodárskej pôdy je zrejmé, že pri ktorejkoľvej kombinácii variantov bude záber menší ako pri povrchovom parkovisku s počtom parkovacích miest 302.

V zmysle zákona NR SR č.220/2004 Z.z o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, §12 ich možno dočasne alebo trvale použiť na nepoľnohospodárske účely iba v nevyhnutných prípadoch, ak nie je možné alternatívne riešenie. Ten, kto navrhne nepoľnohospodárske použitie poľnohospodárskej pôdy je povinný zabezpečiť skrývku humusového horizontu poľnohospodárskych pôd odnímaných natrvalo a zabezpečiť ich hospodárne a účelné využitie na základe bilancie skrývky humusového horizontu.

Nepriamymi vplyvmi na poľnohospodárstvo v blízkosti navrhovaného parkoviska je aj:


44

- zníženie kvality poľnohospodárskych plodín v blízkosti parkoviska – predpokladaná kontaminácia pôdy vplyvom exhalátov z dopravy,

- rozdelenie plôch na menšie časti, ktoré sú nevhodných tvarov, menších rozlôh a s horšou dostupnosťou - vyvolané investície stavby sú preložky poľných ciest.

Počas prevádzky Štandardná prevádzka parkoviska je potenciálnym zdrojom kontaminácie pôd v bezprostrednom okolí

plochy parkoviska zložkami výfukových splodín, ale aj prostredníctvom znečistenej zrážkovej vody rozstrekovanej autami jazdiacimi po obvode plochy. Z toho hľadiska je dôležité správne odvedenie zrážkovej vody z plochy parkoviska. Podľa výsledkov výskumov obsah škodlivín v pôde so vzdialenosťou od zdroja exponenciálne klesá a nie je predpoklad prekračovania hygienických limitov. Rozsah kontaminácie pôdy výfukovými splodinami je možné obmedziť vytvorením zelených pásov po obvode parkoviska, ktoré súčasne obmedzujú prašnosť a pôsobia ako protihluková bariéra.

Z hľadiska vplyvu na poľnohospodárstvo sa ako najvýhodnejšie riešenie javia varianty, ktoré majú len

minimálny dopad na poľnohospodársku pôdu, t.j. varianty A.1.a a A.1.b.

IV.6.1.8. Vplyvy na lesné hospodárstvo Varianty parkoviska sú navrhované mimo lesný pôdny fond a nebudú mať žiadny vplyv na hospodárenie

na lesnom pôdnom fonde. IV.6.1.9. Vplyvy na priemysel Počas výstavby Výstavba parkoviska ani v jednom z navrhovaných variantov nebude mať priamy vplv na areály

výrobných prevádzok. Dočasne, počas výstavby, môže byť obmedzený alebo skomplikovaný prístup do areálov umiestnených na Nádražnej ulici z dôvodu pohybu stavebných mechanizmov, prípadne z dôvodu obmedzenia dopravy na Nádražnej ulici..

Počas prevádzky Počas prevádzky sa neočakáva žiadny vplyv na priemyselné areály, ani na areály skladov a objekty

služieb. IV.6.1.10. Vplyvy na dopravu Počas výstavby Za účelom prepravy stavebného materiálu, zemín, odpadov zo stavby a aj ťažkých stavebných strojov

budú musieť byť využité všetky dostupné cesty miestneho komunikačného systému a to za predpokladu súčasnej plnej premávky na týchto cestách. Je zrejmé, že počas obdobia výstavby bude doprava na týchto cestách viac zahustená, navyše pribudnú v dopravnom prúde pomalé ťažké nákladné vozidlá, čo povedie pravdepodobne k celkovému spomaleniu dopravy. Tento nepriaznivý vplyv bude obmedzený len na krátke časové obdobie počas výstavby, cca 4 mesiace.

Počas prevádzky Pri efektívnom využívaní dopravného systému sa dá predpokladať, že v ranných a popoludňajších hodinách budú na príjazdových komunikáciách k záchytnému parkovisku v Ivanke pri Dunaji mierne zvýšené intenzity dopravy. Tieto intenzity sa rovnomerne rozložia na komunikačný systém spádového územia na časové obdobie cca 3 hodiny ráno a popoludní v závislosti od cestovného poriadku liniek železnice.

Územie Hlavného mesta SR Bratislava predstavuje mestskú aglomeráciu ktorá je najľudnatejším a rozlohou najväčším mestom Slovenska. Je aj sídlom Bratislavského samosprávneho kraja. Má rozlohu 367,584 km², žije tu 465 327 obyvateľov, v bratislavskej aglomerácii s rozlohou 853,15 km² žije 546 300, v Bratislavskom kraji okolo 623 000 a v Bratislavskom kraji spolu s Trnavským krajom, ktorý ho obklopuje, 1,15 milióna. Predpokladá sa, že na území mesta sa dočasne nachádza 180 – 210 tisíc obyvateľov. Pohyb kulminuje v rámci sezónnych prác, významných kultúrnych a športových podujatí, ročných období s rozptylom 5 – 8 % t.j. 30 – 35


45

tisíc obyvateľov smerom hore. Z tohto počtu pripadá na dennú pravidelnú dochádzku 76 – 80 tisíc ekonomicky aktívnych obyvateľov z okolitého regiónu. Za štúdiom do stredných a vysokých škôl dochádza v priemere 45 tisíc študentov. Spolu to predstavuje asi 120 – 150 tisíc.

Koncentrácia pracovných príležitostí v Bratislave predstavuje zdroj pracovných príležitostí nielen pre obyvateľov mesta ale aj pre obyvateľov regiónu a tak vytvára odchádzku z obcí okolitého regiónu. Dochádzka do Bratislavy sa realizuje jednak prostredníctvom hromadných dopráv (vlaková a autobusová doprava) a individuálnou automobilovou dopravou (IAD). Stav hromadných dopráv (kvalita, pravidelnosť a i.) a ich zlá alebo žiadna koordinácia spôsobuje, že podiel hromadných dopráv na objeme dopravy je veľmi nízky a množstvo obyvateľov regiónu využíva na presun medzi zdrojom a cieľom vlastný automobil.

Mestská hromadná doprava (MHD) v Bratislave je dlhodobo neriešený problém a podiel obyvateľov mesta využívajúcich MHD v porovnaní s obyvateľmi využívajúcimi IAD klesol z pomeru 70:30 (rok 1990) na súčasných 52:48.

Uvedená skutočnosť je dôvodom, že mestské komunikácie kapacitne nie sú schopné zvládnuť intenzitu dopravy vyvolanej tak vnútromestskou dopravou ako aj dopravou prichádzajúcou z regiónu. Priepustnosť komunikácií a križovatiek je nízka, vznikajú kongescie, cestná doprava je pomalá a akákoľvek dopravná nehoda spôsobuje dopravné zápchy. K zlému stavu dopravnej situácie sa pridáva aj nedostatočná kapacita parkovacích miest.

Nárast automobilizácie a stále viac zaťažená dopravná sieť v Bratislave prináša so sebou aj prehlbovanie problémov v prevádzke MHD, ktorá je v súčasnosti zabezpečená tromi subsystémami – električkami, trolejbusmi a autobusmi. Nosným systémom hromadnej dopravy v Bratislave je v súčasnosti autobusová doprava. Železničná doprava je vedená väčšinou mimo hlavných zdrojov a cieľov rozhodujúcich ciest tak obyvateľov mesta ako aj regiónu. Dotknutá je tak hlavne nekoľajová doprava, ktorá používa rovnakú cestnú sieť ako individuálna automobilová doprava. Charakteristickým znakom posledných rokov je tak pokles podielu celkového objemu prepravovaných osôb verejnou dopravou voči nárastu podielu individuálnej automobilovej dopravy.

Všetky uvedené skutočnosti bránia ďalšiemu rozvoju mesta, pričom súčasne dochádza aj k zhoršeniu životného prostredia v Bratislave.

Zabezpečením „verejného záujmu“ vo verejnej hromadnej osobnej doprave, vychádzajúc z prístupu EÚ, sa rozumie zabezpečenie základných prepravných potrieb obyvateľstva, predovšetkým prepravy do zamestnania, škôl, úradov, zdravotníckych zariadení a na zabezpečenie spoločenských, kultúrnych a športových potrieb občanov. Pre zvýšenie využívania MHD (aj v IDS) je potrebné urobiť určité opatrenia, ktoré by zvýšili jej atraktivitu a používanie na úkor IAD. Takéto opatrenia by mali byť motivačným prvkom a mali by predstavovať úsporu tak časovú, ako aj ekonomickú pre používateľa. Ako možné opatrenia by zamedzenie ďalšieho zvyšovania negatívneho stavu by tak mohli byť: • integrácia dopravných systémov s cieľom presunúť podstatnú časť cestujúcich na koľajovú (železničnú) dopravu, • pravidelnosť a taktovosť liniek, • zníženie časovej straty vplyvom plynulosti a rýchlosti dopravy, • dostupnosť liniek aj do okrajových častí mesta s dobrou nadväznosťou v prestupových uzloch, • ponuka záchytných parkovísk na prístupoch do mesta s dobrou väzbou na MHD, • ponuka záchytných parkovísk v nadväznosti na žel. stanice situované na tratiach vchádzajúcich do Bratislavy, • dobudovanie siete železničných zastávok na území Bratislavy, • ekonomicky únosná cena cestovného lístka na MHD (aj v rámci IDS).

Pri správnej realizácii a prepojenosti jednotlivých dopravných odborov, môžu v systéme IDS postupne profitovať všetky zúčastnené strany dopravného systému. Predovšetkým užívatelia systému – cestujúci, pre ktorých je systém tvorený za účelom uspokojenia prepravných potrieb udržateľným spôsobom, ďalej inštitúcie zodpovedné za zabezpečenie dopravnej obsluhy (objednávatelia dopravných výkonov) a v neposlednom rade dopravcovia. Výhody pre cestujúcich:

• atraktívna ponuka dopravy (nadväznosti liniek, vedenie liniek), • sprehľadnenie dopravného systému, • jednotné prepravné a tarifné podmienky, • jednotný tarifno-vybavovací systém,


46

• zaručená kvalita poskytovaných dopravných služieb na základe jednotných štandardov kvality. Výhody pre inštitúcie zodpovedné za zabezpečenie dopravnej obsluhy (objednávateľov dopravných výkonov):

• zlepšenie dopravnej obsluhy regiónu hromadnou dopravou, • hospodárnejšie využitie verejných prostriedkov pri zabezpečovaní dopravnej obsluhy regiónu, • systémové dopravné a tarifné riešenia v regióne, • zabezpečenie mobility občanov udržateľným spôsobom (vyššie využívanie hromadnej dopravy pred

individuálnou automobilovou dopravou). Výhody pre dopravcov:

• zvýšenie atraktivity hromadnej dopravy, • zvyšovanie potenciálu prepravného trhu (vyšší počet prepravených cestujúcich) a s tým spojená

perspektíva ďalšieho rozvoja aktivít, • istota zmluvného vzťahu s objednávateľmi dopravných výkonov (garancia lukratívnosti vzťahu), • koordinácia dopravcov v regióne.

Vzhľadom na technickú a aj ekonomickú náročnosť zavedenia úplne nového konceptu dopravnej obsluhy

územia Bratislavského kraja sa IDS bude realizovať etapovite. I. etapa predstavuje prvý krok dopravcov pôsobiacich v regióne – Dopravný podnik Bratislava, a. s. (DPB), RegioJet a. s. (RJ-SK), Slovak Lines,a. s. (SL) a Železničná spoločnosť Slovensko, a. s. (ZSSK) – na ceste harmonizácie a koordinácie v oblasti tarifnej a dopravnej optimalizácie v Bratislave a v regióne. II. etapa IDS bude zavedená za podmienky úspešnej realizácie projektov z Operačného programu Bratislavský kraj a bude zahŕňať zvyšné územie Bratislavského kraja (okres Pezinok, Senec). V dopravnej oblasti príde k zavedeniu dopravnej obsluhy regiónu v zmysle Plánu dopravnej obslužnosti Bratislavského kraja, čo z pohľadu cestujúceho znamená sprehľadnenie linkového vedenia prímestskej autobusovej dopravy, zrušenie súbežnej dopravy vlak - autobus, v tých reláciách, kde existuje v danom čase dostatočná kapacita vo vlakovej doprave a prijateľný interval medzi vlakmi, vytvorenie nadväzností medzi regionálnou železničnou dopravou a prímestskou autobusovou dopravou v prestupových bodoch na železničných staniciach, zavedenie pravidelných intervalov.

V tarifnej oblasti bude zavedená ponuka predplatných cestovných lístkov. Navyše, od tohto termínu budú k dispozícii aj jednorazové cestovné lístky, ktoré sú určené predovšetkým pre nepravidelných cestujúcich.

Zabezpečovanie dopravnej obsluhy územia hromadnou osobnou dopravou formou IDS je najefektívnejší spôsob, ktorý je v súčasnosti známy.

V súčasnosti využíva verejnú hromadnú dopravu na území Bratislavy a Bratislavského kraja približne 55 percent obyvateľstva. Po zavedení integrovaného dopravného systému by ich počet mal výrazne vzrásť.

Kostrou pre moderný integrovaný dopravný systém by mala byť koľajová (železničná) doprava, ktorá by zabezpečovala dopravnú obslužnosť mesta Bratislavy, miest a obcí na území Bratislavského kraja a obcí Rakúska a Maďarska priľahlých k hlavnému mestu Bratislava. Ostatné druhy verejnej dopravy majú tvoriť obslužný systém a budú nadväzovať na nosný (koľajový) systém ktorý je prevádzkovaný elektrickou trakciou a vykazuje všetky podstatné atribúty pre dodržanie tvorby a ochrany životného prostredia. Železničná prevádzka na tratiach zaústených do bratislavského uzla po zavedení IDS Podľa údajov uvádzaných v Technicko-ekonomickej štúdii „Implementácia integrovaného dopravného systému na území Bratislavy s dosahom na priľahlé regióny“ sa predpokladá, že na jednotlivých smeroch dôjde k prerozdeleniu počtu cestujúcich medzi jednotlivými prepravnými systémami tak, že počet cestujúcich využívajúcich železničnú dopravu vzrastie a súčasne klesne počet cestujúcich autobusovej a individuálnej dopravy. Základnou podmienkou pre vznik, fungovanie a ekonomicko-ekologické prínosy z takéhoto stavu je tarifná a technická integrácia všetkých subsystémov hromadnej dopravy na území BSK vr. hlavného mesta Bratislava.

Traťový úsek (Kúty) – Malacky – Bratislava hl. st.

V smere od Malaciek bude z hľadiska dopravnej obsluhy ťažiskovou železničná doprava. Autobusové linky z Malaciek do Bratislavy vedené súbežne so železničnou traťou budú zrušené. Podľa dopravného modelu cestujúci prejdú na železničnú dopravu. Celkový počet cestujúcich, ktorí sa presunú z autobusovej dopravy na železničnú, predstavuje v cieľovom stave 558 cestujúcich/pracovný deň. Ďalšie možnosti prestupu na železničnú dopravu sú


47

v Zohore a v Devínskej Novej Vsi. Zavedenie IDS a taktovej železničnej dopravy s väzbou na realizáciu ďalších projektov železničnej infraštruktúry (modernizácia trate Kúty – Bratislava, projekt TEN-T 17, zahustenie železničných zastávok na území Bratislavy) prinesie v dopravných špičkách presun cestujúcich z IAD na verejnú hromadnú dopravu. Celkový počet týchto cestujúcich predstavuje pre cieľový stav 744 cestujúcich/pracovný deň.

Traťový úsek (Trnava) – Pezinok – Bratislava hl. st.

V smere od Pezinka bude z hľadiska dopravnej obsluhy ťažiskovou železničná doprava. V cieľovom stave budú všetky regionálne autobusové linky z Pezinka do Bratislavy zrušené (prechod na cieľový stav bude po etapách a je závislý aj od podmienok vytvorených pre prestup cestujúcich, ktorí v súčasnosti využívajú autobusovú dopravu na železničnú dopravu). Podľa dopravného modelu cestujúci prejdú na železničnú dopravu. Celkový počet cestujúcich, ktorí sa presunú z autobusovej dopravy na železničnú, predstavuje v cieľovom stave 8 370 cestujúcich/pracovný deň. Ako prestupné body na železničnú dopravu budú slúžiť Cífer, Šenkvice, Pezinok. Zavedenie IDS, taktovej železničnej dopravy s väzbou na ďalšie projekty železničnej infraštruktúry (modernizácia trate Kúty – Bratislava, projekt TEN-T 17, zahustenie železničných zastávok na území Bratislavy) prinesie v dopravných špičkách aj presun cestujúcich z IAD na verejnú hromadnú dopravu. Celkový počet týchto cestujúcich predstavuje 398 cestujúcich/pracovný deň.

Traťový úsek (Galanta) – Senec – Bratislava hl. st.

V smere od Senca bude z hľadiska dopravnej obsluhy v prvej etape ťažiskovou dopravou autobusová doprava. Až po splnení podmienok pre presun (modernizácia železničnej trate a vybudovanie prestupných uzlov) môže byť ťažiskovou dopravou železničná doprava. V cieľovom stave uvažujeme, že všetky autobusové regionálne linky zo Senca do Bratislavy budú zrušené. Podľa spracovaného dopravného modelu cestujúci z autobusovej dopravy prejdú na železničnú dopravu. Celkový počet cestujúcich, ktorí sa presunú z autobusovej dopravy na železničnú, predstavuje v cieľovom stave v úseku Senec – Bratislava 9 950 cestujúcich/pracovný deň. Ako prestupné body na železničnú dopravu budú slúžiť Senec, Bernolákovo a Ivanka pri Dunaji. Zavedenie IDS, taktovej železničnej dopravy s väzbou na ďalšie projekty železničnej infraštruktúry (modernizácia trate Kúty – Bratislava, projekt TEN-T 17, zahustenie železničných zastávok na území Bratislavy) prinesie v dopravných špičkách aj presun cestujúcich z IAD na verejnú hromadnú dopravu. Celkový počet týchto cestujúcich predstavuje 1 320 cestujúcich/pracovný deň.

Traťový úsek Dunajská Streda – Bratislava Nové Mesto

V smere od Dunajskej Stredy bude z hľadiska dopravnej obsluhy ťažiskovou dopravou v 1. etape autobusová doprava, železničná doprava má plniť len doplnkovú funkciu. Vzhľadom na polohu železničnej trate ktorá prechádza len okrajmi jednotlivých obcí, nie je možné očakávať výraznejší nárast cestujúcich. Počty cestujúcich podľa dopravného modelu sa v zásade nezmenia oproti súčasnosti (malý nárast môže zabezpečiť lepšia koordinácia medzi autobusovou a železničnou dopravou, t. j. najmä v čase mimo dopravných špičiek, keď ide vlak, nie je vedený aj súbežný autobusový spoj). Presun cestujúcich z IAD na železničnú dopravu je možný len počas dopravných špičiek (pri zabezpečení parkoviska v blízkosti vhodných železničných staníc a zastávok (Nové Košariská, P. Biskupice). Podporné projekty zavedenia Integrovaného dopravného systému Okrem základných projektov ktoré riešia dobudovanie žel. tratí v Bratislavskom železničnom uzle, vybudovaní nových staníc a zastávok, zdvojkoľajnenie tratí ktoré sú predmetom Projekt-u TEN-T (Prepojenie železničného koridoru TEN-T s letiskom a železničnou sieťou v Bratislave pozostávajúci z 9-ich samostatných stavieb) a modernizácie železničnej trate Kúty – Bratislava – Štúrovo navrhuje sa v samostatnej stavbe aj vybudovanie nových železničných zastávok v Bratislave, ktorých cieľom je priblížiť nové dopravné body k zdrojom a cieľom ciest obyvateľov regiónu a mesta. Jedná sa o nové zastávky: Devínska Nová Ves zastávka, Bratislava-Lamačská brána, Bratislava-Patrónka, Bratislava-Mladá garda, Bratislava-Trnávka, Bratislava-Ružinov, Bratislava-Vrakuňa. S cieľom zatraktívnenia využívania železničnej dopravy a presunu obyvateľov ktorí v súčasnosti využívajú individuálnu automobilovú dopravu hlavne pri pravidelných cestách z regiónu do Bratislavy navrhuje sa v koncepcii IDS vybudovanie záchytných parkovísk. Tieto sú podľa technicko-ekonomickej štúdie „Implementácia integrovaného dopravného systému na území Bratislavy s dosahom na priľahlé regióny“ navrhované v lokalitách týchto železničných staníc a zastávok: Zohor, Pezinok, Ivanka pri Dunaji a Nové Košariská ktoré sú predmetom tejto dokumentácie. Výhľadovo v inej samostatnej stavbe budú dobudované parkoviská aj v lokalitách Lamačská Brána, Podunajské Biskupice, Pezinok zastávka a Veľký Biel.


48

Výstavba záchytného parkoviska v lokalite Ivanka pri Dunaji v ktoromkoľvek z navrhovaných variantov spolu s výstavbou záchytných parkovísk v ostatných dopravných bodoch bude mať pozitívny vplyv na rozvoj sofistikovanejšieho spôsobu prepravy cestujúcich v rámci regionálnych dopravných vzťahov. Zároveň sa očakáva zníženie počtu dopravných nehôd na cestách z dôvodu presunu časti individuálnej automobilovej dopravy na železnicu a úspory na údržbu a prevádzku cestných komunikácií z toho istého dôvodu.

IV.6.1.11. Vplyvy na rekreáciu

Výstavba parkoviska nebude mať vplyv na rekreačné aktivity v území. IV.6.1.12. Vplyvy na infraštruktúru

V dotknutom území navrhovaných variantov výstavby záchytného parkoviska sa nachádzajú siete technickej infraštruktúry, ktorých preložky a prípadná ochrana sú v rámci technickej časti projektovej dokumentácie stavby riešené ako vyvolané investície stavby. Na základe predbežného prieskumu sa jedná o preložky sietí verejných prevádzkovateľov inžinierskych sietí, sietí v správe Železníc Slovenskej republiky (Oblastné riaditeľstvo Trnava) a sčasti aj sietí v majetku a správe súkromných spoločností sídliacich bezprostredne pri navrhovanom parkovisku. Prekladajú sa: • silnoprúdové káble 6 kV ŽSR v dĺžke cca 180 m, • silnoprúdové káble NN ŽSR v dĺžke cca 50 m, • silnoprúdové káble VN 22 kV, vo vlastníctve Západoslovenská energetika - Distribúcia a.s. v dĺžke cca 150 m, • slaboprúdové káble, vo vlastníctve Slovak Telekom, a.s v dĺžke cca 180 m. Preložky týchto sietí budú realizované v nevyhnutnom rozsahu a budú vedené tak, aby obchádzali plochu budúceho staveniska. IV.6.2. Vplyvy na prírodné prostredie

IV.6.2.1. Horninové prostredie

Počas výstavby Vzhľadom k rovinatému charakteru územia nedochádza k výstavbe väčších násypov a zárezov. Úroveň

nivelety parkoviska je naviazaná na výšku existujúcich komunikácií na ktoré sa parkovacie plochy pripájajú. Zemné práce pozostávajú z výkopu po úroveň zemnej pláne rešpektujúcu hrúbku konštrukčných vrstiev spevnených plôch a ich niveletu naviazanú na úroveň komunikácie na ktorú sa parkovisko pripája. Ani výstavba parkovacieho domu si nevyžaduje výkopy, ktorých realizácia by mohla byť potenciálnym zdrojom ohrozenia horninového prostredia.

Počas prevádzky Počas normálnej prevádzky parkoviska nie je predpoklad znečistenia horninového prostredia .

IV.6.2.2. Vplyvy na kvalitu ovzdušia, zmeny miestnej klímy

Doprava vo všeobecnosti je významným producentom plynných emisií najmä oxidov dusíka a oxidu

uhoľnatého. V roku 2010 sa v SR všetky druhy dopravy podieľali na celkovom znečistení ovzdušia oxidom uhoľnatým až 25% a oxidmi dusíka až 51%.

Vplyvom automobilovej dopravy dochádza k emisiám látok znečisťujúcich ovzdušie, čo má negatívny vplyv na celkový stav životného prostredia. Výfukové plyny vozidiel obsahujú okrem produktov dokonalého spaľovania (CO2, H2O) znečisťujúce látky oxid uhoľnatý, uhľovodíky, oxidy dusíka, oxid siričitý, aldehydy, ketóny, nespálené uhľovodíky, polycyklické aromáty, sadze a iné zložky. Na znečisťovaní ovzdušia sa okrem škodlivín z výfukových plynov cestných vozidiel podieľa aj zvýšená prašnosť, ktorá je spôsobená vírením usadených častíc na povrchu vozovky a v jej bezprostrednej blízkosti. Uvedené vplyvy sa lokálne prejavujú počas výstavby aj počas prevádzky, ale príspevky emisií nebudú prekračovať povolené limitné hodnoty. Ku zmenám miestnej klímy môže dôjsť len pri stavbách väčšieho rozsahu, pokiaľ pri nich dôjde k výrubom veľkých plôch s vegetáciou, čo v prípade výstavby parkoviska nehrozí.


49

Z globálneho hľadiska vyššia miera využívania železničnej dopravy oproti automobilovej prispeje k zníženiu úrovne znečistenia ovzdušia v regióne a v Bratislave.

IV.6.2.3. Vplyvy na vodu

Povrchová voda

Počas výstavby Počas výstavby parkoviska nepredpokladáme negatívne ovplyvnenie vodného toku Ľadová voda, keďže

sa nenachádza v priamom kontakte so stavbou. Počas prevádzky Vodný tok Ľadová voda je hydraulicky prepojená s podzemnými vodami. Ku jej znečisteniu

prostredníctvom podzemných vôd by mohlo dôjsť len pri havarijnom úniku znečisťujúcich látok, ktorý, vzhľadom na využívanie parkoviska len osobnými vozidlami, nie je pravdepodobný.

Podzemná voda

Miera zraniteľnosti podzemnej vody závisí od priepustnosti a hrúbky pokryvných útvarov, hydrogeologických vlastností a pozície zvodneného kolektora ako aj úrovne hladiny podzemnej vody. Zvýšená miera priepustnosti kolektora vytvára všeobecne vhodnejšie podmienky pre relatívne rýchlu migráciu kontaminantov prostredníctvom prúdenia podzemnej vody.

Počas výstavby Ako bolo spomenuté už v predchádzajúcich kapitolách, hladina podzemnej vody sa v dotknutom území

môže vyskytovať v hĺbke len 2 - 5 m pod úrovňou terénu a priepustné podložie umožňuje rýchly prienik znečisťujúcich látok do väčších hĺbok a ohrozenie kvality podzemných vôd. K ohrozeniu kvalitatívnych vlastností podzemných vôd môže dôjsť pri väčšom úniku znečisťujúcich látok zo stavebnej techniky počas výstavby.

Počas prevádzky Počas prevádzky znečistenie podzemných vôd môže byť spôsobené nesprávnym odvádzaním

znečistených zrážkových vôd z povrchového odtoku, jednorazovo vo väčšej miere aj havarijnými únikmi. Za účelom ochrany kvality podzemných vôd je navrhnuté odkanalizovanie tak povrchového parkoviska ako aj parkovacieho domu. Odkanalizovanie povrchového parkoviska bude riešené sústavou uličných vpustov, kanalizačných potrubí, odlučovačov ropných látok (ORL) a vsakovacích zariadení. Dažďové vody zachytené na spevnených parkovacích plochách sú vzhľadom na platné predpisy o ochrane životného prostredia (Zákon o vodách č.364 z r. 2004, STN 75 6101) klasifikované ako vody znečistené a musia byť pred vypúšťaním do terénu a podpovrchových vrstiev predčistené v odlučovačoch ropných látok. Zrážkové vody z podláh parkovacích domov sú riešené vyspádovaním do horizontálnych odtokových žľabov a vertikálnymi zvodmi sú zrážkové vody zvedené pod podlahu 1.NP s prepojením do ležatej kanalizácie, ktorá musí byť v rámci predčistenia odpadových vôd zaústená do odlučovača ropných látok. Predčistené vody budú odvádzané do vsakovacích zariadení, ktoré môžu byť umiestené buď priamo pod parkovacím domom, resp. v teréne popri objekte.

IV.6.2.4. Vplyvy na pôdu Počas výstavby

V priebehu výstavby parkoviska možno vzhľadom na časté prejazdy motorových vozidiel a intenzívne využívanie ťažkých stavebných mechanizmov očakávať nasledovné vplyvy na kvalitu a stabilitu pôd (resp. pôdnych vlastností), nachádzajúcich sa najmä na poľnohospodársky obrábaných plochách: Degradácia (rozpad) štruktúrnych agregátov v humusovom horizonte pôd, po ktorých budú prechádzať vozidlá stavby a stavebné mechanizmy a v stavebných dvoroch. Degradácia štruktúrnych agregátov má vratný charakter, po ukončení výstavby je potrebné realizovať biologickú rekultiváciu dotknutých pozemkov. Zhutnenie (kompakcia) pôdneho profilu v koreňovej zóne, majúce nepriaznivý dopad na celkový fyzikálny stav pôdy, biologické a chemické procesy a celkový vodno-vzdušný režim. V extrémnych prípadoch môže tento vplyv


50

spôsobiť až sekundárne zamokrenie pôd povrchovou vodou a obmedzenie infiltrácie). Antropické zhutnenie pôdneho profilu má tiež vratný charakter, je možné ho odstrániť mechanickou rekultiváciou (hĺbkovým kyprením). Intoxikácia pôd zložkami výfukových splodín a ropnými látkami pozdĺž budovanej komunikácie a v stavebných dvoroch. V prípade výfukových splodín je možná intoxikácia humusového horizontu pôd až do vzdialenosti 60 m od zdroja. Charakter týchto zmien závisí od množstva a kvality humusu, acidity humusového horizontu a textúry pôdy. V prípade úniku ropných látok (palivá, motorové a hydraulické oleje) môže dôjsť k bodovému znečisteniu pôdy. Táto zmena má tiež vratný charakter, jej následky možno odstrániť tak, že sa znečistená pôda dočasne vyradí z poľnohospodárskeho využívania a realizuje sa na nej príslušná biologická rekultivácia.

Počas prevádzky Počas prevádzky parkoviska vznikajú rovnaké riziká ako boli popísané pri vplyvoch na

poľnohospodárstvo.

IV.6.2.5. Vplyvy na biotu Vplyvy na biotu sa najvýraznejšie prejavujú predovšetkým pri výstavbe nejakej činnosti a najmä vo

voľnej krajine. Vo všeobecnosti sa nepriaznivé vplyvy na biotu prejavujú: - priamou likvidáciou biotopov, - zásahmi a ovplyvnením funkcie biotopov (napr. úpravy vodných tokov) - vytvorením resp. posilnením bariéry v migračnom koridore, - vplyvom hluku, exhalátov a posypových látok na biotopy v blízkosti komunikácie a parkoviska.

Počas výstavby Variantné riešenia parkovacích plôch sa navrhujú v území, ktoré je dlhodobo poznačené antropogénnou

činnosťou, poľnohospodárskou výrobou a výstavbou priemyselno – skladovacích objektov. V lokalite výstavby neboli identifikované hodnotnejšie biotopy, ktoré by boli výstavbou priamo zasiahnuté.

Výstavbou parkoviska dôjde k nevyhnutnému výrubu drevín, ktoré sa nachádzajú na dotknutých plochách. V prípade výstavby povrchového parkoviska pri železničnej trati bude potrebné odstrániť nálety, resp. výmladky mohutných topoľov, ktoré boli pred časom z tejto plochy odstránené. Na tieto dreviny nie je potrebné žiadať o súhlas s výrubom. Okrasná výsadba stromov a krov pred budovou Poľnonákupu Liptov nebude stavbou dotknutá. Pri výstavbe zastávok autobusu a prístupovej cesty k povrchovému parkovisku umiestnenému na poľnohospodárskej ploche vľavo od Nádražnej ulice bude potrebné odstrániť v nevyhnutnom rozsahu krovitú vegetáciu rastúcu po obvode plochy. Tento záber predstavuje cca 250 m2 krov s výškou cca 2,0 m a so sporadickým výskytom stromov. Potrebný bude súhlas orgánu ochrany prírody (obce) s výrubom, ale až po vykonanej inventarizácii a vyčíslení spoločenskej hodnoty drevín podľa vybraného variantu parkoviska.

Z hľadiska vplyvu na živočíšstvo sa v lokalite nepredpokladá výskyt väčších druhov cicavcov, maximálne drobné zemné cicavce, z nižších tried stavovcov sa môžu vyskytovať sporadicky obojživelníky a plazy. Najpočetnejšie zastúpenou triedou stavovcov a zároveň najpohyblivejšou je trieda vtákov, ktorá využíva okolité blízke záhrady a stromový porast biocentra Dolné Čakonské. Vzhľadom na minimálny nevyhnutný výrub stromov a krov nie je predpoklad zničenia konkrétnych hniezd vtákov, napriek tomu súhlas s výrubom drevín bude podmienený vykonaním výrubu v mimohniezdnom období.

Počas prevádzky Počas prevádzky navrhovanej činnosti sa neočakáva negatívny vplyv na biotu.

IV.6.2.6. Vplyvy na krajinu a územný systém ekologickej stability

Varianty záchytného parkoviska sú navrhované v krajine, v ktorej z hľadiska ochrany platí 1. stupeň, t.j. všeobecná ochrana. V lokalite navrhovanej výstavby, ani v jej blízkom okolí sa nenachádzajú osobitne chránené územia v zmysle zákona NRSR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, ktoré by vyžadovali ochranu s vyšším stupňom. V lokalite ani v jej blízkosti sa nenachádzajú ani územia siete NATURA 2000.


51

Z hľadiska štruktúry krajiny, výstavbou parkoviska na poľnohospodárskej ploche dôjde k zmene v podiele prvkov súčasnej krajinnej štruktúry (SKŠ) v prospech spevnených plôch na úkor poľnohospodárskej ornej pôdy. V prípade variantu s povrchovým parkoviskom pri železničnej trati sa pomer jednotlivých prvkov SKŠ nezmení.

Miestny územný systém ekologickej stability bude dotknutý výstavbou parkoviska v ktoromkoľvek variante a to nie samotným parkoviskom, ale výstavbou zastávky autobusov, ktorá vyžaduje likvidáciu zelene po obvode poľnohospodárskej plochy, ktorá je podľa mapy Miestneho územného systému ekologickej stability (ÚPSÚ Ivanka Pri Dunaji) charakterizovaná ako interakčný prvok ÚSES. V blízkosti plochy navrhovanej na výstavbu parkoviska sa nachádza vodný tok Ľadová voda, ktorý patrí v rámci územia obce k najhodnotnejším častiam, (podľa RÚSES Bratislava vidiek a Krajinoekologického plánu ÚPN R BSK z 2010 je charakterizovaný ako regionálny biokoridor), rovnako ako stromovo – krovité porasty na lesnom pôdnom fonde v rámci biocentra Dolné Čakonské, ktoré sa nachádza východne od navrhovanej plochy parkoviska. Tieto plochy a lokality nebudú stavbou parkoviska dotknuté, ani negatívne ovplyvnené. IV.7. ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH PRESAHUJÚCICH ŠTÁTNE HRANICE Negatívne ovplyvnenie zložiek životného prostredia presahujúce hranice našej krajiny je nepravdepodobné. IV.8. VYVOLANÉ SÚVISLOSTI, KTORÉ MÔŽU SPÔSOBIŤ VPLYVY S PRIHLIADNUTÍM NA SÚČASNÝ STAV ŽP V DOTKNUTOM ÚZEMÍ.

Stavba a prevádzkovanie záchytného parkoviska nebude predstavovať takú činnosť, ktorá by následne vyvolala stav zhoršovania životného prostredia, naopak, v súvislosti s výstavbou ďalších záchytných parkovísk a so zavedením integrovaného dopravného systému sa očakáva pozitívne ovplyvnenie životného prostredia. IV.9. ĎALŠIE MOŽNÉ RIZIKÁ SPOJENÉ S REALIZÁCIOU ČINNOSTI

Z hľadiska vplyvov na jednotlivé zložky životného prostredia sa neočakávajú iné vplyvy, ako boli konštatované v časti o očakávaných vplyvoch stavby na životné prostredie.

S realizáciou navrhovanej činnosti je spojené riziko, že integrovaný dopravný systém, resp. železničnú dopravu nebude využívať dostatočný počet cestujúcich, prípadne bude trvať istú dobu, kým sa zmení zaužívaný spôsob cestovania väčšiny obyvateľov. Táto zmena je závislá od realizácie súvisiacich podporných projektov, najmä modernizácie železničných tratí, realizácie nosného systému MHD v Bratislave a pod., takých, ktoré zvýšia atraktivitu železničnej dopravy oproti individuálnej automobilovej doprave. Aj preto je účelné, že sa v tomto projekte uvažuje s etapovitosťou, kedy v 1. etape sa vybuduje parkovisko v rozsahu nevyhnutnom pre zabezpečenie jeho funkcií a bezpečnosti a až v 2. etape – po preverení účelnosti a funkčnosti sa dobuduje do cieľového stavu. IV.10. OPATRENIA NA ZMIERNENIE NEPRIAZNIVÝCH VPLYVOV JEDNOTLIVÝCH VARIANTOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

V danej fáze projektovej prípravy stavby bude nutné rešpektovať počas prípravy, realizácie a prevádzky

stavby nasledovné opatrenia:

IV.10.1. Organizačné a technické opatrenia

Organizačné opatrenia Súčasťou organizácie výstavby zhotoviteľa stavby bude havarijný plán pre výstavbu, ktorý bude riešiť

elimináciu negatívneho vplyvu stavby na životné prostredie (prašnosť, únik škodlivín, technický stav vozidiel


52

stavby, odstavné plochy, komunikácie, sklady pohonných hmôt, dopravné trasy a iné). Náležitosti plánu budú vypracované v zmysle platnej legislatívy.

Havarijný plán počas výstavby vypracuje zhotoviteľ stavby, pre prevádzku vypracuje havarijný plán prevádzkovateľ v termíne ku kolaudácii stavby.

Počas výstavby bude potrebné na vyhradených komunikáciách v maximálnej miere vykonať opatrenia na zabezpečenie plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky príslušnými dopravnými značkami (obmedzenie rýchlosti, vjazdu, obchádzky a pod.).

Bezpečnosť počas prác Počas stavebných prác je vybraný dodávateľ, resp. zúčastnení dodávatelia povinní rešpektovať a

dodržiavať normy, technické a technologické postupy a riadiť sa Vyhláškou č. 374/90 Zb., SÚBP a SBÚ o bezpečnosti práce a ostatnými súvisiacimi predpismi.

Počas stavebných prác je vybraný dodávateľ, resp. zúčastnení dodávatelia, povinní rešpektovať a dodržiavať i podmienky obsiahnuté v predpisoch o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Pre oblasť bezpečnosti práce bude musieť vybraný dodávateľ rešpektovať všetky právne nariadenia platné v SR.

Hospodárenie s odpadmi S odpadmi, vznikajúcimi počas výstavby parkoviska bude nakladané v súlade s novelou zákona č.

223/2001 Z.z o odpadoch, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2013 pod číslom 343/2012 Z.z. Novela zákona zavádza pojem „hierarchia a ciele odpadového hospodárstva“ v §3, podľa ktorého sa v odpadovom hospodárstve so záväznosťou poradia priorít a s cieľom predchádzania alebo znižovania nepriaznivých vplyvov vzniku odpadu a nakladania s odpadom a znižovania celkových vplyvov využívania zdrojov a zvyšovaním efektívnosti takého využívania sa uplatňuje táto hierarchia odpadového hospodárstva:

a) predchádzanie vzniku odpadu, b) príprava na opätovné použitie, c) recyklácia, d) iné zhodnocovanie, napríklad energetické zhodnocovanie, e) zneškodňovanie.

Predchádzanie vzniku odpadu sú opatrenia, ktoré sa prijmú predtým, ako sa látka, materiál alebo výrobok stanú odpadom, a ktoré znižujú a) množstvo odpadu aj prostredníctvom opätovného použitia výrobkov alebo predĺženia životnosti výrobkov, b) nepriaznivé vplyvy vzniknutého odpadu na životné prostredie a zdravie ľudí alebo c) obsah škodlivých látok v materiáloch a vo výrobkoch. Príprava na opätovné použitie sú činnosti zhodnocovania súvisiace s kontrolou, čistením alebo opravou, pri ktorej sa výrobok alebo časť výrobku, ktoré sa stali odpadom, pripravia, aby sa opätovne použili bez akéhokoľvek iného predbežného spracovania. Recyklácia je každá činnosť zhodnocovania, ktorou sa odpad opätovne spracuje na výrobky, materiály alebo látky určené na pôvodný účel alebo iné účely; zahŕňa aj opätovné spracovanie organického materiálu, ale nezahŕňa energetické zhodnocovanie a opätovné spracovanie na materiály, ktoré sa majú použiť ako palivo alebo na činnosti spätného zasypávania. Zhodnocovanie odpadu je činnosť, ktorej hlavným výsledkom je prospešné využitie odpadu za účelom nahradiť iné materiály vo výrobnej činnosti alebo v širšom hospodárstve alebo pripravenosť odpadu na plnenie tejto funkcie Zneškodňovanie odpadu je každá činnosť, ktorá nie je zhodnocovaním, aj vtedy, ak je druhotným výsledkom činnosti spätné získanie látok alebo energie.

Technické opatrenia Cieľom technických opatrení je čo najväčšie zmiernenie, prípadne eliminácia, negatívnych vplyvov

výstavby a prevádzky činnosti na jednotlivé zložky životného prostredia, prostredníctvom dostupných a technicky


53

realizovateľných postupov. Väčšina technických opatrení má charakter štandardných postupov, ktoré vyplývajú z potrieb zosúladenia danej činnosti s platnou legislatívou a zahŕňajú postupy: - na ochranu obyvateľstva pred hlukom, - na zníženie prašnosti, - na ochranu chránených území, objektov a ochranných pásiem, - na zabezpečenie vegetačných úprav, - na ochranu povrchových a podzemných vôd pred znečistením.

Zabezpečenie ochrany obyvateľov počas výstavby v intraviláne bude predmetom programu organizácie výstavby. Z tohto programu už budú známe trasy prevozov materiálov a teda aj oblasti, ktoré budú najviac zasiahnuté týmito prevozmi. K základným opatreniam na zníženie nepriaznivého vplyvu týchto činností na obyvateľov bude dôsledné dodržiavanie Plánu bezpečnosti pri práci, v rámci neho napríklad aj vylúčenie prác v nočných hodinách a v čase pracovného pokoja, ktorým sa dá obmedziť pôsobenie hluku na znesiteľnú mieru tolerovanú počas obdobia výstavby diela, udržiavanie príjazdových komunikácií v čistom stave, t.j. kropením počas sucha, aby sa zabránilo nadmernej prašnosti, prípadne naopak odstraňovaním nánosov blata počas vlhkých dní.

Opatrenia na ochranu obyvateľstva pred nepriaznivými účinkami znečisteného ovzdušia Počas výstavby sa očakáva najmä znečisťovanie ovzdušia vplyvom zvýšenej prašnosti a vyššieho

obsahu výfukových plynov z nákladnej dopravy priamo na stavbe a trasách prevozu zemín a materiálov. Vo vyššom stupni projektovej dokumentácie sa pre vybraný variant vypracuje postup a organizácia výstavby, ktorý bude obsahovať zásady starostlivosti o životné prostredie počas výstavby.

Základné opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov prašnosti a zvýšených koncentrácií z dopravy v intraviláne obce sú: - organizačne zabezpečiť stavbu tak, aby sa realizovala len počas pracovných dní a dôsledne sa

dodržiavali dni pracovného pokoja, - dodávateľ stavby musí zabezpečiť dôslednú údržbu prístupových komunikácií, staveniska, stavebných

dvorov i depónií najmä dôsledným odprašňovaním – zametaním, v prípade sucha kropením a odstraňovaním blata z plôch.

Zvýšené množstvo exhalátov zo staveniskovej dopravy počas výstavby sa nedá eliminovať. Vyššie spomenutými organizačnými opatreniami a istými obmedzeniami sa dá dosiahnuť stav, akceptovateľný obyvateľmi počas určitého časovo obmedzeného obdobia.

Opatrenia na elimináciu nepriaznivých účinkov hluku Počas etapy výstavby projektovanej činnosti nebude možné úplne ochrániť obyvateľstvo pred

nepríjemným hlukom z dopravy stavebných mechanizmov, prípadne z činností, ktoré sprevádzajú stavebné postupy najmä v bezprostrednom okolí trás prevozu materiálov.

Dobrou organizáciou práce na stavenisku, zabezpečením bezporuchového stavu strojov a mechanizmov, alebo vylúčením prác v nočných hodinách sa dá len obmedziť pôsobenie hluku na znesiteľnú mieru tolerovanú počas obdobia výstavby diela. Stavebník je povinný zabezpečiť meranie hluku, ktoré pri stavebnej činnosti vzniká a neprekračovať prípustné hodnoty. Sťažnosti obyvateľov rieši príslušný odbor životného prostredia, na jeho podnet sa robia merania hluku. V prípade, že sa obyvatelia budú sťažovať na nadmerný hluk, príslušný stavebný úrad v súčinnosti s Regionálnym úradom verejného zdravotníctva môže dať hlučnosť premerať.

Opatrenia na ochranu horninového prostredia

K základným opatreniam na ochranu horninového prostredia patrí maximálne využívanie materiálu získaného pri zemných prácach súvisiacich s výstavbou zvoleného variantu a minimalizácia dovozu násypového materiálu zo zemníkov. V prípade nutnosti dovozu materiálu zo zemníkov je potrebné využívať už otvorené zemníky v okolí navrhovanej stavby.

Opatrenia na ochranu povrchových a podzemných vôd Proti prípadnému negatívnemu vplyvu na povrchovú a podzemnú vodu počas realizácie navrhovanej

činnosti je nutné sa sústrediť na elimináciu alebo aspoň na zmiernenie vplyvov spojených s vlastnou stavbou: • používať a preferovať také technologické postupy, ktoré sú šetrné k vodám,


54

• zemné práce uskutočňovať v takom rozsahu, aby nedochádzalo k narušeniu kvality podzemnej vody a vodného režimu, využiť obdobie nízkych vodných stavov,

• zabezpečiť v priebehu výstavby dodržiavanie bezpečnostných predpisov a technických noriem pri manipulácii s ropnými produktmi a pravidelne kontrolovať technický stav mechanizačných prostriedkov a vozidiel,

• nezriaďovať stavebný dvor v území, kde priepustnejšie horninové prostredie vychádza priamo na povrch alebo je tesne pri povrchu,

• vybaviť stavebný dvor a mechanizmy ochrannými pomôckami a dostatočným množstvom sorbčných materiálov, ktoré bude možné použiť v prípade havárie, resp. úniku vodám nebezpečných látok do prostredia. Počas prevádzky parkoviska zhoršenie kvality podzemných a povrchových vôd prichádza do úvahy len

v havarijných situáciách. Proti prípadnému negatívnemu vplyvu na podzemné a povrchové vody je potrebné sa sústrediť na elimináciu, alebo aspoň na zmiernenie negatívneho vplyvu prípadnej havárie.

Opatrenia na ochranu pôdy Negatívny vplyv na pôdu je predovšetkým v nevyhnutnom trvalom zábere poľnohospodárskej pôdy,

ktorý bude minimalizovaný výberom vhodného variantu a technickým riešením. Dočasný záber je navrhovaný v minimálnej výmere a nevyhnutnom množstve so zreteľom na PPF .

Podľa zákona o ochrane pôdy poľnohospodársku pôdu možno použiť na stavebné a iné nepoľnohospodárske účely iba v nevyhnutných prípadoch a v odôvodnenom rozsahu. Pred samotnou výstavbou komunikácie je nevyhnutné vykonať odobratie ornice zabezpečiť jej účelné a hospodárne využitie v zmysle metodických pokynov Ministerstva pôdohospodárstva.

Orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy ustanovuje spôsob ochrany humusového horizontu poľnohospodárskych pôd (HHPP) v zmysle Metodického usmernenia Ministerstva pôdohospodárstva č. 2341/2006-910, s ktorým musí byť naložené tak, aby nedošlo k znehodnoteniu vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a aby bolo zabezpečené jeho hospodárne a účelné využitie. Hospodárnym a účelným využitím skrývky HHPP z plôch trvalého odňatia poľnohospodárskej pôdy sa rozumie jej zhrnutie, odvoz a rozhrnutie na iné poľnohospodárske pozemky zodpovedajúcej kvality, zúrodnenie menej úrodných poľnohospodárskych pôd a jej použitie na výrobu kompostu alebo záhradnej pôdy, alebo na vylepšenie kvalitatívnych vlastností nepoľnohospodárskych pôd, ktoré neboli vyradené z biologického látkového kolobehu s rastlinstvom, ako je poľnohospodárska zeleň, ekologická zeleň a okrasná zeleň.

HH PP je vlastníctvom vlastníka poľnohospodárskej pôdy. Ak sú vlastník a investor dve rozdielne osoby, investor môže nakladať so skrývkou len so súhlasom vlastníka. HH PP môže byť použitý na zúrodnenie vlastných poľnohospodárskych pozemkov, vlastník ho môže predať alebo darovať s cieľom zúrodnenia iných poľnohospodárskych pozemkov, nesmie však dôjsť k znehodnoteniu kvalitatívnych vlastností poľnohospodárskej pôdy, ani inej likvidácii HH PP. Investor, ako žiadateľ o trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy pre nepoľnohospodársky účel je povinný zabezpečiť spracovanie a vykonanie bilancie skrývky HH PP, pričom je treba vykonať skrývku z plôch trvalého odňatia a jej odvezenie a rozprestretie na iných pozemkoch, prípadne zúrodnenie menej úrodných pôd. Ak je skrývka HH PP na určitý čas uložená na depóniu (skládku) investor je povinný zabezpečiť ochranu pred znehodnotením a následne rozprestretie na vopred určené pozemky podľa „bilancie skrývky HH PP“. Túto zákonom ustanovenú povinnosť ukladá orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy príslušný na rozhodnutie podľa § 17 zákona o ochrane prírody.

Skrývka HHPP z plôch dočasného odňatia poľnohospodárskej pôdy predstavuje jej vykonanie, uloženie na skládku, ošetrovanie skládky a následné vrátenie pôdy do pôvodného stavu spätnou rekultiváciou. Skrývka HHPP sa vykonáva oddelene podľa jednotlivých častí (ornica, podornica) so zreteľom na hĺbku biologicky aktívnej pôdy.

Počas výstavby sa opatrenia musia sústrediť na elimináciu alebo aspoň na zmiernenie vplyvov spojených s vlastnou stavbou:

• zhutnenie pôdy pri výstavbe je vratný proces a je možné ho odstrániť použitím mechanickej rekultivácie v podobe hĺbkového kyprenia pôdy,

• počas stavby minimalizovať dĺžku otvorenia výkopových rigolov, aby nedochádzalo k vyplavovaniu a odnosu jemných častíc zrážkami resp. vetrom,

• v prípade intoxikácie pôdy je potrebné ju dočasne vyradiť z poľnohospodárskeho využívania a realizovať biologickú rekultiváciu,


55

• v prípade degradácie pôdy je po ukončení stavby potrebné realizovať biologickú rekultiváciu dotknutého pôdneho fondu.

Ochrana pred kontamináciou pôd ropnými látkami zo stavebných mechanizmov je možná len dôslednou údržbou stavebných strojov, aby sa zabránilo úkvapom do pôdy. Stavebné dvory je potrebné situovať na spevnených plochách. Po skončení výstavby je nevyhnutné na plochách dočasných záberov PPF vykonať dôslednú rekultiváciu pôd.

Opatrenia na ochranu bioty

V etape výstavby a prevádzky budú opatrenia na ochranu bioty zamerané na : • počas výstavby obmedziť výruby drevín na nevyhnutnú mieru v zmysle podmienok súhlasu vydaného

príslušným orgánom ochrany prírody, • za nevyhnutný výrub nelesnej drevinnej vegetácie v lokalite navrhovanej činnosti realizovať náhradnú

výsadbu zelene v zmysle podmienok rozhodnutia orgánu ochrany prírody a projektu spracovaného odborne spôsobilou osobou,

• ostatné dreviny v blízkosti stavby chrániť pred možným mechanickým poškodením, • nevyhnutný výrub nelesnej krovitej a stromovej zelene uskutočniť výlučne v mimohniezdnom a

mimovegetačnom období, • po ukončení stavebných prác vykonať nové vegetačné úpravy na plochách.

Opatrenia na ochranu krajiny, začlenenie technického diela do krajiny K opatreniam na zlepšenie estetického účinku stavby a na začlenenie technického diela do krajiny patria

vegetačné úpravy. Vegetačné úpravy budú riešiť výsadbu stromov v ostrovčekoch na parkovisku a v pozdĺžnych líniách oddeľujúcich pásy stojísk, výsadbu stromov a kríkov po obvode parkoviska s cieľom plniť hygienickú ochranu a estetickú funkciu a zatrávnenie nespevnených plôch vo vnútri parkoviska a po jeho obvode. Výber druhovej skladby stromov a krov sa musí orientovať na pôvodné typické druhy sledovaného územia a musia byť doladené k už existujúcej výsadbe v blízkom okolí tak, aby tvorili estetický celok. V ostrovčekoch budú vysadené listnaté stromy menšieho vzrastu alebo stromy s guľovitým tvarom koruny. Plocha pod stromami bude vysypaná riečnym štrkom. Na plochách po obvode parkoviska sa vysadia zahustené skupiny kríkov s funkciou oddelenia parkoviska od okolia. Na vonkajšej strane parkoviska môžu byť okrem krovín vysadené aj stromy vyššieho vzrastu.

Ďalším krokom, ktorý napomôže pri začlenení diela v krajine, je rekultivácia poškodeného územia, ktorou sa vytvoria vhodné podmienky pre následnú revitalizáciu, t.j. obnovenie biotickej zložky krajiny a to tak po stránke fyzickej ako aj funkčnej. IV.10.2. Kompenzačné opatrenia

Kompenzačné opatrenia týkajúce sa výrubu drevín, budú riešené v súlade so zákonom NR SR č.

543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny a vykonávacou vyhláškou MŽP č. 24/2003 Z.z., podľa ktorej sa určuje spoločenská hodnota drevín (resp. podľa vyhlášky MŽP SR č. 579/2008, ktorou sa mení Vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z.z). Vo výške spoločenskej hodnoty za likvidované dreviny je potrebné vykonať náhradnú výsadbu zelene.

Kompenzácie za majetkové ujmy sa budú riešiť v zmysle platných právnych predpisov (Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 o stanovení všeobecnej hodnoty majetku), individuálne v úzkej súčinnosti investora stavby, dotknutých subjektov a obecného zastupiteľstva. IV.11. POSÚDENIE OČAKÁVANÉHO VÝVOJA ÚZEMIA, AK BY SA NAVRHOVANÁ ČINNOSŤ NEREALIZOVALA V prípade, že sa navrhované záchytné parkovisko v Ivanke pri Dunaji spolu s ostatnými navrhovanými záchytnými parkoviskami v Zohore, Nových Košariskách a v Pezinku nezrealizujú, nebudú vytvorené nevyhnutné základné podmienky pre úspešné fungovanie integrovaného dopravného systému. A to znamená zachovanie


56

súčasného stavu bez možnosti aplikovať výhody IDS ako je zlepšenie dopravnej obsluhy regiónu hromadnou dopravou, vyššie využívanie hromadnej dopravy pred individuálnou automobilovou dopravou, zatraktívnenie ponuky dopravy, sprehľadnenie dopravného systému, využívanie jednotných prepravných a tarifných podmienok. Zároveň sa aj naďalej bude uplatňovať viac individuálna automobilová doprava so všetkými sprievodnými negatívnymi javmi ako v súčasnosti. IV.12. POSÚDENIE SÚLADU NAVRHOVANEJ ČINNOSTI S PLATNOU ÚZEMNO-PLÁNOVACOU DOKUMENTÁCIOU A ĎALŠÍMI RELEVANTNÝMI STRATEGICKÝMI DOKUMENTMI

Projekty integrovaných dopravných systémov sú preferované na všetkých úrovniach od celoeurópskej po regionálnu. Projekt Bratislavskej integrovanej dopravy BID rešpektuje strategické ciele a priority formulované: V Operačnom programe Doprava (2007 – 2013) Globálnym cieľom OPD je podpora trvalo udržateľnej mobility prostredníctvom rozvoja dopravnej infraštruktúry a rozvoja verejnej osobnej dopravy. Z tohto globálneho cieľa vychádzajú jednotlivé špecifické ciele – pre IDS je to špecifický cieľ 4 – Rozvoj verejnej osobnej dopravy. Špecifický cieľ bude dosiahnutý realizáciou projektov prioritných osí, z ktorých sa projektu IDS dotýkajú :

• prioritná os 4 – infraštruktúra integrovaných dopravných systémov,

• prioritná os 6 – železničná verejná osobná doprava V Operačnom programe Bratislavský kraj (2007 – 2013) Projektu BID sa dotýka prioritná os 1 – Infraštruktúra – opatrenie 1.2 Regionálna a mestská hromadná doprava. Cieľom opatrenia je zvýšenie počtu prepravených osôb prostredníctvom vylepšenej hromadnej dopravy. V Stratégii rozvoja Bratislavského samosprávneho kraja :

• Strategický cieľ 2 – rozvoj dopravy a technickej infraštruktúry

• priorita 2.1 Zvýšenie technickej úrovne a modernizácia cestnej a železničnej dopravnej infraštruktúry.

• Strategický cieľ 5 – ochrana životného prostredia Stratégia rozvoja hlavného mesta SR Bratislavy Strategický cieľ zameraný na vysokú kvalitu dopravnej sústavy, osobitne v hromadnej preprave osôb. Preferencia scenáru B t.j. podpora systémov hromadnej dopravy.

Územný plán Veľkého územného celku Bratislavského kraja v súhrnnom znení zmien a doplnkov 2000, 2002, 1/2003 a 1/2005 (AUREX 2008) odporúča riešiť prímestskú dopravu osôb ako integrovaný systém, zohľadňujúci všetky hlavné faktory majúce vplyv na rýchlosť, kapacitu a jednotnosť prímestskej osobnej (hromadnej) dopravy. V cieľovom riešení sa navrhuje aj koordinácia cestovných poriadkov, trás, tarifných pásiem, ale aj možnosť vzájomného a jednotného tarifného systému na celom území kraja včítane MHD v Bratislave s väzbami na regióny Viedeň a Györ. Konštatujeme, že navrhovaná činnosť je v súlade s Územným plánom VÚC Bratislavského kraja. Územný plán hlavného mesta SR Bratislava (Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy, 2007) Odporúča v rámci železničnej dopravy podporiť osobnú železničnú dopravu ako súčasť integrovaného systému hromadných dopráv v domácich aj medzinárodných regionálnych väzbách. Pre väčšie využitie prímestskej železničnej dopravy na obsluhu mesta sa navrhuje výstavba železničnej zastávky Petržalka centrum a zahustenie železničných zastávok na území mesta pre účely integrovaného dopravného systému. V zmysle Územného plánu sídelného útvaru Ivanka pri Dunaji, schváleného Všeobecne záväzným nariadením obce Ivanka pri Dunaji č.1/98 zo dňa 15.6.1998 o Územnom pláne sa dotknuté pozemky nachádzajú


57

v zóne L1, ktorá je určená ako plochy výrobných, poľnohospodárskych a skladovacích zariadení a vedecko-výskumné areály. Základnou funkciou v tejto zóne sú výrobno-produkčné prevádzky, sklady a skladovacie prevádzky, poľnohospodárskoprodukčné prevádzky orientované na spracovanie a finalizáciu surovín, predajne stavebnín a vodný zdroj. Doplnkovou funkciou sú špeciálne vedecké a výskumné pracoviská, laboratóriá, veterinárna správa, opravárenské a údržbárske dielne, spracovateľské zariadenia poľnohospodárskych produktov, doplnková administratívna vybavenosť, doplnková obchodno-obslužná vybavenosť, informačné centrum viazané na výrobno-produkčnú činnosť. Účelovo viazané funkcie a plochy sú pohotovostné ubytovanie personálu, vybavenosť prevádzky a údržby, zariadenia CO, obslužné príjazdové a zásobovacie komunikácie, odstavné a parkovacie plochy pre vozidlá, rozvody inžinierskych sietí, distribučné energetické stanice, vodohospodárske a prečerpávacie stanice, čerpacie stanice pohonných hmôt, ochranná a izolačná zeleň. Neprípustnou funkciou je bývanie v bytových a rodinných domoch. Lokalizácia navrhovaného záchytného parkoviska je v súlade s uvedenými funkciami dotknutého územia. IV.13. ĎALŠÍ POSTUP HODNOTENIA VPLYVOV S UVEDENÍM NAJZÁVAŽNEJŠÍCH OKRUHOV PROBLÉMOV

Predmetný elaborát prináša opis a charakteristiku dotknutého územia. Analýzou rozsahu stavebnej činnosti boli identifikované najzávažnejšie vplyvy na jednotlivé zložky životného prostredia a nie je predpoklad získania významných nových poznatkov.

Vypracovaná dokumentácia stavebného zámeru (DSZ) bude postúpená na expertízu na Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, ktorá rozhodne, ktorý z variantov bude rozpracovaný do vyšších stupňov projektovej dokumentácie. V rámci vyšších stupňov projektovej dokumentácie, v DÚR, sa na vybraný variant vypracuje prieskum Inventarizácia a spoločenské ohodnotenie drevín, ktorý bude potrebný pre vydanie súhlasu orgánu ochrany prírody s výrubom drevín.

Zámer bude predložený na posúdenie príslušnému orgánu – Obvodnému úradu životného prostredia v Senci. Ďalší postup hodnotenia bude závisieť od pripomienok a požiadaviek dotknutých subjektov v procese posudzovania.

Na základe zistených skutočností možno konštatovať, že navrhovaná činnosť v ktoromkoľvek z navrhovaných variantov nespôsobí také vplyvy na prírodné prostredie, ktoré by vyžadovali podrobnejšie hodnotenie. Vzhľadom na vyššie uvedené možno odporúčať, aby príslušný orgán v zisťovacom konaní rozhodol, že navrhovaná činnosť: „ŽSR, Záchytné parkovisko pre integrovaný dopravný systém BSK v dopravnom bode Ivanka pri Dunaji“, sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V. POROVNANIE VARIANTOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTI A NÁVRH OPTIMÁLNEHO VARIANTU V. 1. TVORBA SÚBORU KRITÉRIÍ

Proces hodnotenia vplyvu navrhovanej činnosti na obyvateľstvo, prírodné prostredie a socio –

ekonomickú sféru obsahuje zistenie tohto vplyvu, posúdenie jeho dôsledkov a návrh nápravných opatrení tam, kde dôsledky vplyvu presahujú stanovenú limitnú hranicu. Pre výber optimálneho variantu navrhovanej činnosti boli stanovené nasledujúce kritériá : 1. Technicko-ekonomické kritériá – investičné náklady, technická náročnosť 2. Kritériá vplyvov na obyvateľstvo – bezpečnosť bývajúceho obyvateľstva, zaťaženie hlukom a emisiami, vplyvy na jednotlivé aktivity obyvateľstva, 3. Kritériá vplyvov na jednotlivé zložky prírodného prostredia – horninové prostredie, ovzdušie, voda, pôda, biota, krajina.


58

V.2. VÝBER OPTIMÁLNEHO VARIANTU 1. Technicko-ekonomické kritériá Navrhovaná činnosť si vyžiada investičné náklady vo výške : Variant A.1.a 1 470 683 € Variant A.1.b. 1 997 660 € Variant B.1.a. 1 630 578 € Variant B.1.b. 2 691 838 € Z pohľadu investičných nákladov je najvýhodnejší najlacnejší variant A.1.a. Ani jeden z posudzovaných variantov riešenia záchytného parkoviska nevyžaduje budovanie náročných a rozsiahlych objektov, ale oproti výstavbe parkovacieho domu sú menej náročné varianty povrchových parkovísk. 2. Kritériá vplyvov na obyvateľstvo Vplyv exhalátov a hluku na obyvateľstvo Emisie exhalátov a hluku z dopravy sú závislé od intenzity dopravy. Z toho dôvodu budú najvyššie prírastky emisií až pri využívaní predpokladaných maximálnych kapacít parkovacích miest a to vo variantoch B.1.a a B.1.b. Najmenšie množstvo exhalátov a hluku sa vyprodukuje pri realizácii variantu A.1.a. Pri tom platí, že zvýšené množstvo emisií znečisťujúcich látok a hluku sa nebude vyskytovať kontinuálne, ale len v čase rannej a popoludňajšej dopravnej špičky. Skúsenosti z dopravných stavieb nás oprávňujú predpokladať, že prírastky emisií látok a hluku nebudú prekračovať povolené hygienické limity. Vplyv na aktivity v území – poľnohospodárstvo, priemysel, rekreácia, doprava Výstavba si vyžiada nevratný záber poľnohospodárskej pôdy a zníži výmeru poľnohospodárskej pôdy jej majiteľom. Z hľadiska záberu poľnohospodárskej pôdy sú najmenej výhodné varianty umiestnené na plochách s ornou pôdou v poradí podľa plochy záberu. Najmenej výhodný je variant povrchový, t.j. B.1.a., ktorý zaberá najviac poľnohospodárskej pôdy. Menší záber poľnohospodárskej pôdy vykazujú kombinácie variantov s povrchovými parkoviskami - B.1.a a B.1.b a najmenší varianty A.1.a a A.1.b, ktoré zasahujú rovnako veľké plochy PPF aj to len z dôvodu výstavby zastávky autobusu. Prevádzka záchytného parkoviska nemá negatívny vplyv na ďalšie aktivity v území – nezasahuje do priemyselných areálov, neobmedzuje činnosť v území, neohrozuje žiadne kultúrno-historické pamiatky, nezasahuje do lesného hospodárstva, neovplyvňuje rekreáciu v území, v zmysle platného územného plánu obce je činnosť v súlade s funkciami dotknutého územia. V lokálnych podmienkach vo vzťahu k doprave – zvýšenie intenzity dopravy na dotknutom úseku cesty - budú mať najväčší negatívny vplyv varianty s cieľovým počtom parkovacích miest – t.j. B.1.a a B.1.b za predpokladu využívania plnej kapacity, ale len v čase obmedzenom na dopravné špičky v ranných a popoludňajších hodinách. Vo vzťahu k doprave výstavba a prevádzka záchytného parkoviska sleduje regionálne ciele, je nevyhnutným predpokladom pri realizovaní dlhoročných projektov, ktorých cieľom je zvýšiť podiel hromadnej dopravy oproti individuálnej doprave a zároveň zvýšiť podiel železničnej dopravy oproti cestnej doprave. V tomto zmysle má výstavba záchytných parkovísk významný pozitívny vplyv v ktoromkoľvek variante. Z hľadiska vplyvu na pohodu a kvalitu života sa po zavedení IDS so všetkými podpornými projektami počíta s tým, že sa výrazne zvýši kvalita cestovania železničnou hromadnou dopravou, čo prinesie komfort cestujúcim a nepriamo aj obyvateľom Bratislavy prostredníctvom dokonalejšieho dopravného systému, ale aj „ozdraveného“ životného prostredia. 3. Kritériá vplyvov na jednotlivé zložky prírodného prostredia Vplyvy na ovzdušie Počas prevádzky záchytného parkoviska v ktoromkoľvek navrhovanom variante sa vzhľadom na predpokladané intenzity dopravy súvisiace s navrhovanou stavbou neočakávajú prírastky emisií škodlivých látok do ovzdušia, ktoré by prekračovali hodnoty hygienických limitov. Lokálne sa budú maximá emisií viazať na obdobie s najvyššou intenzitou dopravy, t.j. v čase rannej a popoludňajšej dopravnej špičky a nebudú prekračovať krátkodobé emisné limity.


59

Zavedenie integrovaného dopravného systému, ktorého predpokladom je vybudovanie záchytných parkovísk, má globálne z hľadiska vplyvu na ovzdušie významný pozitívny vplyv. Predpokladá sa väčšie využívanie hromadnej dopravy na úkor individuálnej a väčšie využívanie železničnej – ekologickejšej dopravy na úkor cestnej. Z toho vyplýva pokles emisií látok znečisťujúcich ovzdušie z individuálnej automobilovej dopravy, ktoré by malo viesť k postupnému zlepšovaniu celkového stavu ovzdušia najmä v Bratislave a v Bratislavskom regióne. Vplyvy na povrchové a podzemné vody Vplyvy na povrchový tok Ľadová voda sa vzhľadom na rozsah stavebných prác a vzdialenosť od samotného vodného toku pri žiadnom z navrhovaných variantov riešenia parkoviska neočakávajú. Nakoľko v území sa predpokladá relatívne vysoká hladina podzemnej vody, je na elimináciu možného negatívneho vplyvu (aj to len v prípade havarijného úniku ropných látok) navrhnutý systém odkanalizovania parkoviska aj parkovacieho domu. V súlade s platnými predpismi na ochranu vôd budú pred vypustením do terénu a podpovrchových vrstiev znečistené vody z parkoviska aj z parkovacieho domu predčistené v odlučovačoch ropných látok. Predčistené vody budú odvedené do vsakovacích zariadení a z nich sa postupne vsiaknu do podpovrchových vrstiev. Pri dodržaní navrhnutých opatrení na ochranu povrchových a podzemných vôd je riziko negatívneho vplyvu na vody minimálne vo všetkých variantoch riešenia. Vplyv na horninové prostredie a pôdu Stavba záchytného parkoviska, prípadne parkovacieho domu si nevyžaduje taký rozsah zemných prác, ktorých realizácia by mohla byť potenciálnym zdrojom ohrozenia horninového prostredia. Za predpokladu normálnej prevádzky parkoviska (vo všetkých navrhovaných variantoch) sa nepredpokladá negatívne ovplyvnenie horninového prostredia. Okrem trvalého záberu poľnohospodárskej pôdy (vyhodnotený vo vzťahu k poľnohospodárskej činnosti) sa počas výstavby predpokladá aj dočasný záber, na ktorom môže dôjsť k ovplyvneniu vlastností pôd. Vplyvy majú vratný charakter a dôslednou technickou a biologickou rekultiváciou je možné navrátiť ich do pôvodného stavu. Vplyv na biotu Stavba parkoviska je umiestnená v území, ktoré je poznačené dlhodobým antropogénnym pôsobením človeka. V lokalite výstavby neboli identifikované žiadne vzácne biotopy, ani chránené, či ohrozené druhy rastlín a živočíchov. Samotná stavba si vyžiada výrub drevín v nevyhnutnom rozsahu podľa variantov, pri variantoch umiestnených medzi železničnou traťou a účelovou komunikáciou dôjde k výrubu náletových drevín, resp. pňových výmladkov drevín, ktoré boli pred časom odstránené. Tieto dreviny nedosahujú parametre, kvôli ktorým by sa vyžadoval súhlas orgánu ochrany prírody s ich výrubom. Poloha povrchových parkovísk na poľnohospodárskej ploche vpravo od železničnej trate a západne od Nádražnej ulice rešpektuje zelený pás po obvode plochy, avšak výstavbou zastávok autobusu (a to je vo všetkých variantoch) dôjde k odstráneniu cca 250 m2 kríkových porastov, na ktoré je potrebné žiadať o súhlas s výrubom. Negatívny vplyv je vo všetkých navrhovaných variantoch minimálny. Vplyv na krajinu – štruktúru, ochranu, ÚSES Z hľadiska prvkov súčasnej krajinnej štruktúry (SKŠ) výstavbou parkoviska na poľnohospodárskej ploche dôjde k zmene v podiele poľnohospodárskych plôch ku spevneným plochám v neprospech poľnohospodárskej pôdy. V prípade variantu s povrchovým parkoviskom pri železničnej trati sa pomer jednotlivých prvkov SKŠ nezmení. Stavba parkoviska je lokalizovaná v území, pre ktoré, podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, platí 1. stupeň, t.j. všeobecná ochrana. V najbližšom okolí sa nenachádzajú žiadne chránené územia, chránené stromy, ani územia, chránené európskou sieťou chránených území NATURA 2000. Miestny územný systém ekologickej stability bude dotknutý výstavbou parkoviska v ktoromkoľvek variante a to nie samotným parkoviskom, ale výstavbou zastávky autobusov, ktorá vyžaduje likvidáciu zelene po obvode poľnohospodárskej plochy, ktorá je podľa mapy Miestneho územného systému ekologickej stability (ÚPSÚ Ivanka Pri Dunaji) charakterizovaná ako interakčný prvok ÚSES. Vodný tok Ľadová voda (regionálny biokoridor) a biocentrum Dolné Čakonské, ktoré sú v tejto časti územia najhodnotnejšími prvkami, nebudú výstavbou parkovísk v ktoromkoľvek variante dotknuté ani negatívne ovplyvnené.


60

Výber optimálneho variantu Na základe predchádzajúcej analýzy vplyvov na prírodné prostredie a obyvateľstvo a jeho aktivity, pri zohľadnení rizík a možnosti etapovitosti výstavby do cieľového stavu konštatujeme, že optimálnym variantom pre výstavbu záchytného parkoviska je variant A.1.a, t.j. povrchové parkovisko s rozsahom 78 stojísk, umiestnené medzi železničnou traťou a existujúcou účelovou komunikáciou. V.3. ZDÔVODNENIE NÁVRHU OPTIMÁLNEHO VARIANTU

Bratislava je centrom výroby, obchodu, služieb, kultúry a školstva celého regiónu. Poskytuje množstvo pracovných príležitostí a do škôl chodí množstvo študentov z celého okolia. Každodenná dochádzka do Bratislavy predstavuje cca 120 tisíc – 150 tisíc osôb, ktoré na prepravu využívajú prostriedky hromadnej prepravy a individuálnu automobilovú dopravu. Vzhľadom na neutešený stav hromadnej dopravy je podiel hromadných dopráv v celkovom objeme dopravy veľmi nízky a mnoho obyvateľov regiónu využíva na presun medzi zdrojom a cieľom vlastný automobil. Presun takého veľkého počtu ľudí osobnými automobilmi spôsobuje v Bratislave dlhodobo známe problémy s prehustenosťou dopravy, vznikajúcimi kongesciami, dopravnou nehodovosťou a nedostatkom parkovacích miest. Jediným skutočne koncepčným riešením stavu je vytvorenie takých podmienok pre využívanie hromadnej dopravy, ktoré budú zaručovať cestujúcej verejnosti spoľahlivosť, plynulosť a rýchlosť, výhodnú dostupnosť a najmä ekonomickú výhodnosť. Takýmto systémom sa javí integrovaný dopravný systém, teda systém, kde viacerí dopravcovia vzájomnou spoluprácou vytvárajú pre cestujúceho spoločnú dopravnú a tarifnú ponuku. Cestujúcemu tak ponúkajú spoločný cestovný lístok, po zakúpení ktorého môže ľubovoľne kombinovať viaceré druhy dopravy bez ohľadu na to, ktorý dopravca ich prevádzkuje. Pre zvýšenie využívania MHD (aj v IDS) je potrebné urobiť určité opatrenia, ktoré by zvýšili jej atraktivitu a používanie na úkor individuálnej automobilovej dopravy. K takýmto opatreniam patrí aj ponuka záchytných parkovísk na prístupoch do mesta s dobrou väzbou na MHD. Zároveň dochádza v Bratislave k zavedeniu novej parkovacej politiky (s výrazným obmedzením neplatených parkovísk, vyhradeným parkovaním len pre rezidentov), čo predstavuje opatrenie, ktoré sleduje zníženie počtu automobilov na komunikačnej sieti v meste. Súčasne s výstavbou záchytných parkovísk pripravujú Železnice Slovenskej republiky ďalšie podporné akcie súvisiace so snahou zmeniť chovanie obyvateľov a to je vybudovanie nových železničných zastávok v Bratislave tak, aby sa tieto rovnomerne rozdelili vzhľadom na ciele a zdroje ciest. V rámci tejto koncepcie aj prevádzkovatelia železničnej dopravy v súčasnosti Železničná spoločnosť Slovensko a.s. a spoločnosť RegioJet, a.s. pripravujú zvýšenie prepravnej ponuky a zavedenie nových vlakov. Cieľom je dosiahnuť, aby cestujúca verejnosť viac využívala hromadnú dopravu a v nej najmä železničnú dopravu, na úkor individuálnej automobilovej dopravy, čím by sa dosiahol výsledný efekt, ktorý presahuje lokálne hranice a má význam regionálny.

Dokumentácia stavebného zámeru, obsahujúca technické riešenie všetkých navrhovaných variantov,

bude predložená na expertízu, na základe ktorej bude stanovené, ktorý z variantov bude rozpracovaný v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie. Z hľadiska vplyvov na životné prostredie a obyvateľstvo sa ani pri jednom z navrhovaných variantov riešenia nepredpokladajú negatívne účinky, ktoré prekračujú povolené limitné hodnoty v zmysle v súčasnosti platných legislatívnych predpisov. Pri dodržaní štandardných opatrení nie je predpoklad negatívneho ovplyvnenia niektorej zo zložiek prírodného prostredia v takom rozsahu, ktorý by vyžadoval ďalšie podrobnejšie hodnotenie.

Výstavba záchytných parkovísk, ako podporný projekt pre zvýšené využívanie hromadnej dopravy (a

z toho najmä železničnej) na úkor individuálnej automobilovej dopravy je v porovnaní s nulovým stavom, t.j. stavom, kedy by sa navrhovaná investícia nerealizovala, priaznivejším riešením so širokým dopadom v oblasti dopravnej, ekonomickej a životného prostredia. Ako každá „novinka“ v systéme dopravy vyžaduje istý čas na to, aby sa overila správnosť predpokladov a tiež aby bola verejnosťou prijatá a začala sa vo väčšej miere využívať. Je preto účelné uvažovať s výstavbou v 2 časových etapách, kedy sa v 1.etape vybuduje parkovisko s požadovaným vybavením v menšom rozsahu a až po overení skutočného záujmu verejnosti, alebo v prípade neočakávane veľkého záujmu sa dobuduje parkovisko s cieľovým počtom parkovacích miest.

Z týchto dôvodov spracovateľ zámeru odporúča ako optimálny variant riešenia variant A.1.a.


61

VI. MAPOVÁ A INÁ OBRAZOVÁ DOKUMENTÁCIA

Príloha č. 1: Variant A.1.a, situácia M 1:1 000 Príloha č. 2: Variant A.1.b, situácia M 1:1 000

Príloha č. 3: Variant B.1.a, situácia M 1:1 000 Príloha č. 4a: Variant B.1.b, situácia M 1:1 000 Príloha č. 4b: Variant B.1.b – s parkovacím domom, M 1:1000

Príloha č. 5: Fotografická príloha VII. DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE K ZÁMERU VII.1. ZOZNAM TEXTOVEJ A GRAFICKEJ DOKUMENTÁCIE, KTORÁ SA VYPRACOVALA PRE ZÁMER A ZOZNAM HLAVNÝCH POUŽITÝCH MATERIÁLOV Zámer bol vypracovaný na podklade dokumentácie stavebného zámeru v rozpracovanosti, ktorú v súčasnosti pripravuje DOPRAVOPROJEKT, a.s. . Ako podklady boli vypracované štúdie: • ŽSR, záchytné parkoviská pre IDS BSK v dopravných bodoch Zohor, Nové Košariská, Ivanka pri Dunaji

a Pezinok, Podrobný inžinierskogeologický a hydrogeologický prieskum, Projekt geologickej úlohy (GEOFOS, s.r.o., Mgr. Šamaj, 2013)

• Zastávka Ivanka pri Dunaji - záchytné parkovisko pre IAD, Pedologický prieskum (PEDOCONSULT, RNDr. S. Lazúrová, 2013)

Ďalšie použité podklady • Atlas krajiny, SAV Bratislava, 2002 • Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability SR (1992) • Klimatické pomery na Slovensku - vybrané charakteristiky, Zborník prác SHMÚ v Bratislave Kraje a okresy

Slovenska – Nové administratívne členenie, Q111 Bratislava (1997) • Nariadenie vlády č. 183/1998 Z.z. zo 7.4.1998, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť ÚPN VÚC Bratislavského

kraja • Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Ivanka pri Dunaji 2003 • Plán dopravnej obsluhy BSK, (Bratislavská integrovaná doprava, s. r. o. v spolupráci so Žilinskou univerzitou,

november 2007 • Správa o kvalite ovzdušia a podiele jednotlivých zdrojov na jeho znečisťovaní v Slovenskej republike, SHMÚ,

MŽP (2010) • Stav a pohyb obyvateľstva Slovenskej republiky, Štatistický úrad SR (2012) • Technicko – ekonomická štúdia: Implementácia integrovaného dopravného systému na území Bratislavy

s dosahom na priľahlé regióny (REMING Consult, a.s. 2010) • ÚPN VÚC Bratislavského kraja • Územný plán sídelného útvaru Ivanka pri Dunaji ( Ing. arch. Hana Hlubocká a kol., 1998), schválený

Obecným zastupiteľstvom v Ivanke pri Dunaji č. OZ 3/1998. • Zmeny a doplnky ÚPN SÚ Ivanka pri Dunaji č.1/2006 (AŽ Projekt Bratislava 2006), schválené Uznesením

Obecného zastupiteľstva č.2/2007 zo dňa 5.2.2007. • Územný plán Veľkého územného celku Bratislavského kraja v súhrnnom znení zmien a doplnkov 2000,

2002, 1/2003 a 1/2005 (AUREX 2008) Internetové stránky: Pôdne mapy, SHMÚ, Enviroportál, SAZP, katastrálny portál, ŠOP SR oficiálna stránka obce Ivanka pri Dunaji stránka VUC Bratislavského kraja


62

VII.2. ZOZNAM VYJADRENÍ A STANOVÍSK K NAVRHOVANEJ ČINNOSTI PRED VYPRACOVANÍM ZÁMERU K posudzovaným variantom poskytli územno-plánovaciu informáciu: Bratislavský samosprávny kraj, Obec Ivanka pri Dunaji Informácie sú súčasťou nedokladovanej dokumentácie spracovateľa zámeru. VIII. POTVRDENIE SPRÁVNOSTI ÚDAJOV VIII. 1. SPRACOVATELIA ZÁMERU Zámer vypracovali: RNDr. Dorota Martinková DOPRAVOPROJEKT, a.s. Ing. Ivan Kačo Kominárska 2,4 832 03 Bratislava


63

VIII.2. POTVRDENIE SPRÁVNOSTI ÚDAJOV PODPISOM OPRÁVNENÉHO ZÁSTUPCU NAVRHOVATEĽA

ŽSR, Záchytné parkovisko pre integrovaný dopravný systém

BSK v dopravnom bode Ivanka pri Dunaji

ZÁMER Za spracovateľa zámeru: V Bratislave, 28.3.2013

RNDr. Dorota Martinková

DOPRAVOPROJEKT,a.s.,Bratislava oprávnený zástupca spracovateľa zámeru

Za navrhovateľa: V Bratislave, 28.3.2013

Ing. Štefan Sedláček Železnice SR riaditeľ odboru investorského GR ŽSR


Príloha č.5 – Fotografická príloha

Lokalita výstavby záchytného parkoviska vo variante A.1.a, A.1.b, priestor medzi traťou ŽSR a účelovou komunikáciou

Lokalita výstavby záchytného parkoviska vo variante B.1.a, B.1.b, priestor vpravo od trate ŽSR a západne od Nádražnej ulice, poľnohospodárska plocha

Žsr - záchytné parkovisko ivanka pri dunaji

Documents

existujceho vedenia zse

karbontovch aluvilnych sedimentov

znen neskorch predpisov

odluovaa ropnch ltok

minulosti vyrbanch stromoch

posudzovania dopravnch stavieb

odluovaoch ropnch ltok

dopravnch bodoch zohor