ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE

Doplňujúce pedagogické štúdium

Aktuálny odkaz komenského

veľkej didaktiky

xxxxxxxxxxxxxxx

2012

Aktuálny odkaz komenského

veľkej didaktiky

ZÁVEREČNÁ PRÁCA

xxxxxxxxxxxxxxx

ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE

DOPLŇUJÚCE PEDAGOGICKÉ ŠTÚDIUM

VEDÚCI ZÁVEREČNEJ PRÁCE: doc. PhDr., yyyyyyyyy, CSc.

ŽILINA 2012

Čestné vyhlásenie

Vyhlasujem, že som túto prácu napísal/a/ samostatne s použitím uvádzanej literatúry pod odborným vedením vedúceho záverečnej práce.

V  Žiline dňa 30. 03. 2012

xxxxxxxx

OBSAH

Úvod

1 Charakteristické znaky doby v ktorej žil J. A. Komenský...................................3

1.1 Politická a ekonomická situácia v Európe................................................3

1.2 Systém školstva v 16-tom storočí.............................................................4

1.3 Katolícke školstvo....................................................................................5

1.4 Evanjelické školstvo.................................................................................5

2 Život J. A. Komenského.......................................................................................8

3 Pedagogické názory J. A. Komenského.............................................................13

4 Veľkej Didaktiky................................................................................................15

5 Didaktické zásady vo Veľkej didaktike.............................................................16

5.1 Všeobecné zásady................................................................................16

5.2 Zásady ľahkosti pri vyučovaní a učení sa...........................................19

5.3 Zásady dôkladnosti pri vyučovaní a učení sa .....................................23

6 Využitie Veľkej didaktiky pre dnešného učiteľa...............................................27

Záver ..................................................................................................................31

Zoznam použitej literatúry.....................................................................................32

Úvod

Jan Amos Komenský (1592 - 1670) - filozof, pedagóg, spisovateľ, teológ a

polyhistor. Považuje sa za českého filozofa, no je považovaný aj za významnú osobnosť

slovenskej a maďarskej kultúry. Komenský patril ku gigantom svojej doby a myslím, že

ohúri každého, kto sa začíta do jeho diel, alebo sa len zahĺbi do čítania o jeho živote.

V mnohých svojich názoroch bol nadčasový, v mnohých svojich myšlienkach predbehol

svoju dobu. Cieľom mojej práce bude poukázať na veľký význam jeho diela Veľká

didaktika (Didaktika magna) pre súčasného učiteľa a naznačiť aktuálnosť a možnosti

využitia niektorých jeho myšlienok v dnešnej dobe. Veľká didaktika Komenského je

zbierkou múdrosti, ktorá hoci je už štyri storočia hotová, je využívaná dodnes

nedostatočne, lebo jej súčasníci i nasledovníci často vyberali z nej iba to, čo sa im

hodilo.

Je pravda, že život ktorý teraz žijeme je veľmi odlišný od toho, ktorý prežívali

ľudia v dobe, keď žil Komenský ale význam výchovy, vzdelávania a budovania

mravnosti v mladých ľuďoch je rovnako dôležitý ako bol vtedy, ba možno je aj

dôležitejší. Zdanlivý pokrok dnešnej doby vidieť iba z úzkeho materialistického

hľadiska, napríklad v technike. Okrem nej však upadá takmer všetko – mravnosť,

rodina, škola, štát. Komenský vnímal veľký úpadok mravov tej doby (čo bolo

spôsobené dlhotrvajúcim vojenským konfliktov v celej Európe, tiež vystupňovanou

nenávisťou medzi katolíkmi a evanjelikmi a tiež šírením viacerých chorôb) a kládol

veľký význam školám pri pomoci spoločnosti z tohto marazmu. Komenský zaznamenal,

že školu nemožno napraviť bez nápravy spoločnosti a spoločnosť nenapravíme bez

nápravy školy.

V práci chcem ukázať aj dobu v ktorej Komenský tvoril, aký bol v tej dobe

systém vzdelávania v Čechách a na Slovensku, naznačiť aké historické podmienky

vytvárali podhubie na vznik nových myšlienok v školstve. Komenský mal ten dar, že

videl nutnosť komplexnej zmeny vzdelávania, ja popíšem základné myšlienky

Komenským navrhovanou sústavou vzdelávania mládeže (princíp kolektívneho

vzdelávania, demokratické princípy vo vzdelávaní) a hlavne objasním Komenským

zosumarizované didaktické zásady vo Veľkej didaktike.

V tejto práci nepostihnem celú Veľkú didaktiku. Nie je to ani potrebné, pretože

niektoré veci z nej sa už dnes stali takmer samozrejmosťou. Napríklad vzdelávanie

všetkých chlapcov i dievčat, delenie žiakov do tried (ročníkov) a niektoré zásady (od

bližšieho k vzdialenejšiemu). Tiež význam niektorých ním navrhovaných postupov

(napr. na výuku latinčiny) boli v jeho dobe veľmi potrebné, ale dnes už nemajú také

využitie.

1 Charakteristické znaky doby v ktorej žil J. A. Komenský

100 rokov pred jeho narodením bola objavená Amerika, európania začali

obsadzovať svet, čo spôsobilo veľký rozvoj obchodu a remesiel. Celý svet bol pokrytý

európskymi obchodnými stanicami a kolóniami, ktoré viacerým európskym krajinám

zabezpečovali veľké prímy. Najvýznamnejšie suroviny boli zlato, striebro a koreniny.

Významným bola aj výmena poľnohospodárskych plodín – v Európe sa začala pestovať

kukurica a zemiaky. Tento búrlivý rozvoj vytváral aj tlak na rozvoj školstva a do

školstva sa zavádzali nové myšlienky, nové spôsoby učenia. Ďalším aktivátorom doby

bol vznik reformačného hnutia v kresťanskej Európe, čo viedlo ku veľkému množstvu

vojenských stretov, prenasledovaní, vyvražďovaní, čo vyvolávalo hladomor a šírenie

chorôb.

1.1 Politická a ekonomická situácia v Európe

Tridsaťročná vojna bol náboženský a mocenský konflikt v Európe v rokoch 1618 –

1648, bol to konflikt medzi katolíckou časťou Európy (rakúski a španielski

Habsburgovci) a protestantským táborom (nekatolícke štáty a tiež nekatolícke uhorské

a české stavy). V Čechách po porážke stavovského povstania v bitke na Bielej hore

začalo veľké prenasledovanie protestantských predstaviteľov, na Staromestskom

námestí bolo popravených 27 účastníkov odboja, majetky protestantských šľachticov

boli konfiškované. Panovník vydal nariadenie, podľa ktorého ten, kto ho nebude

nasledovať v otázke náboženstva, musí odísť z krajiny. Takto odišiel aj Jan Amos

Komenský. Vysťahovalo sa takmer 200 šľachtických rodín a veľké množstvo

mešťanov. Poddaní nemali právo odísť, ale napriek tomu ich veľa ušlo za hranice.

V Čechách to viedlo k veľkému úbytku obyvateľstva. Prvým stavom sa stalo

duchovenstvo, nemčina bola na českom území zrovnoprávnená s češtinou. Jednota

3

bratská, predstaviteľka radikálneho náboženského a sociálno-reformného smeru, sa

orientovala na politické zámery nekatolíckeho európskeho smeru. Táto orientácia bola v

rozpore so začlenením českých krajín do politických zámerov konzervatívneho

habsburského a katolíckeho bloku.

1.2 Systém školstva v 17-tom storočí

Školstvo tejto doby v Čechách a v Uhorsku zabezpečovalo výchovu len menšej časti

mládeže a to len chlapcov. Bolo tu školstvo nižšie (elementárne) a školstvo latinské

(partikulárne). Organizačná štruktúra nebolo jednotná. Partikulárne školy boli väčšinou

mestskými školami, ale cirkev si tu udržiavala svoj vplyv. Žiaci sa najčastejšie učili

v jednej miestnosti, neexistoval pravidelný postup žiakov z jednej triedy do druhej.

Žiaci sa delili do dvoch skupín: k prvej patrila mestská mládež, ktorá v škole hľadala

vzdelanie, najmä čítanie a písanie latinských textov, potom mládež chudobných, ktorí

mali v škole byt, žili často z almužny a za to robili v škole rôzne služby. Deti

poddaných museli mať na vzdelávanie súhlas svojej vrchnosti. Prípravou na toto

štúdium boli ľudové školy, často pričlenené ku partikulárnej škole, kde sa deti učili čítať

a písať. Najdôležitejším predmetom bola latinčina. Učilo sa podľa starých Donátových1

učebníc, alebo Melanchtonovej2 mluvnice.

Učiteľmi a správcami partikulárnych škôl boli najčastejšie bakalári (vzdelanie sa dalo

získať na filozofickej fakulte v dvojročnom štúdiu logiky, fyziky a etiky). Hmotné

postavenie učiteľov bolo neutešené, plat bol nízky a učiteľ bol závislý na vyberaní

rôznych poplatkov od žiakov, alebo si učitelia privyrábali kostolníckymi službami.

1 Aelius Donatus (4.storočie) - rímsky gramatik a učiteľ rétoriky. Dielo Ars grammatica (Gramatika), používaná ako učebnica v celom stredoveku.2 Melanchton Philipp (1497-1560) - nemecký filozof, humanista a reformátor, pedagóg, profesor univerzity vo Wittenbergu, realizátor Lutherovho teologického programu, filozoficky formuloval protestantizmus. Zakladateľ protestantskej neoscholastiky.

4

1.3 Katolícke školstvo

V Čechách panovník po porážke stavovského povstania povolal do krajiny jezuitov, aby

pomocou nich upevnil svoju moc. Jezuitské školy súťažili s partikulárnymi školami

bezplatným vyučovaním, starostlivo pripravovanými verejnými skúškami, tiež

nacvičovanými žiackymi divadelnými predstaveniami, kde žiaci hovorili latinsky. Toto

všetko malo získavať popularitu jezuitských škôl. Jezuiti boli najvýznamnejším rádom,

získali veľké majetky a moc. Zakladali a obnovovali kláštorné školy, čo boli latinské

školy. Žiaci prijímaní do prvého ročníka museli vedieť čítať a písať po latinsky, ale aj

po nemecky.

Na Slovensku bola situácia odlišná. Bitka pri Moháči rozhodla o úpadku katolíckeho

školstva. O jeho rozvoj a zachovanie sa snažil najmä ostrihomský arcibiskup Mikuláš

Oláh a do Uhorska povolané jezuitské a piaristické rehole. Systém výuky je známy

najmä zo záznamov trnavskej mestskej školy. Vyučovali sa predmety: gramatika (brána

všetkých vied), dialektika, rétorika, aritmetika, gréčtina a niekedy aj hebrejčina. Žiaci

raz týždenne dostávali témy na písomné práce, ktoré písali v próze alebo veršovane.

Piaristi sa venovali aj elementárnemu školstvu. Mali trojstupňové nižšie školy. Na

prvom stupni sa učili žiaci náboženstvo a čítanie, na druhom stupni sa učili písať a na

treťom počítať. Pre gymnáziá si prispôsobovali učebný plán jezuitov.

1.4 Evanjelické školstvo

V Čechách sa reformačné hnutie prejavilo hlavne v bratských školách. Systém

vzdelávania na evanjelických školách nemal pevnú organizačnú štruktúru. Najčastejšie

bol založený na troch stupňoch:

1. elementárne školstvo - vznikalo v bratských zboroch. Vyučovalo sa čítať, písať

a náboženstvo

5

2. nižšie bratské školy – poskytovali základné vzdelanie a latinčinu

3. vyššie bratské školy (gymnáziá) – vyučovala sa latinčina, hebrejčina a gréčtina, bola

to príprava na štúdium na univerzite.

Bratské školy boli založené na výchove ku poslušnosti, usilovnosti a počestnosti, boli

známe svojim národným cítením, starostlivosťou o materinský jazyk, no učenie bolo aj

tu založené na memorovaní.

Po bitke pri Moháči začal na Slovensku úpadok katolíckeho školstva, majetky katolíckej

cirkvi sa zmenšovali, čo umožnilo rozšírenie evanjelického školstva. Podľa vtedajšieho

zvyku sa študijné a disciplinárne poriadky školy predkladali na schválenie mestskej

rade. Za vzor sa dávali poriadky nemecké, ktoré zavádzali nemecké kniežatá. Zo

študijných poriadkov toho obdobia je na našom území najznámejší Študijný poriadok

levočskej školy z roku 1589. Žiaci boli rozdelení do ôsmych tried (oddelení), každá

mala svojho učiteľa. Počty sa učili v V. až II. triede, každý týždeň sa v sobotu dve

hodiny venovali dišpute, kde sa prehlbovalo prebrané učivo, ale nesmelo sa vybočiť

z preberaného učiva. Ako príručka spoločenského správania žiakov sa používala knižka

„De civilitate morum puerilium“ - „O slušnom detskom správaní“ vydaná v Lipsku roku

1533. Trieda v tomto období neznamenala skupinu žiakov, ktorá by sa učila v osobitnej

miestnosti. V rámci triedy sa nevyučovalo kolektívne ale individuálne. Často bola len

jedna učebňa, v ktorej sa vyučovali nielen viaceré oddelenia, ale vyučovali ich tam

súčasne viacerí učitelia. V najvyššom ročníku učil rektor, v ostatných pomocní učitelia.

Obyčajne ich vyberal rektor spomedzi starších žiakov. Disciplína bola veľmi prísna,

udeľovali sa prísne tresty, no nezbedám žiakov sa tým úplne zabrániť nedarilo. Škola sa

tiež starala aj o telesný rozvoj žiaka – praktizovalo sa napríklad kúpanie a sánkovanie.

Osou vyučovania bolo osvojenie si latinského jazyka. Vyučovanie latinského jazyka sa

začalo memorovaním pravidiel Donátovej latinskej gramatiky – „Ars minor“, ktorá sa

6

používala u nás ešte aj v 19. storočí. Žiaci sa latinské dialógy museli učiť naspamäť už

od najnižších tried, často pod tvrdými trestami. Učivo sa upevňovalo mechanickým

memorovaním, chyby sa trestali telesnými trestami – bitím. Z iných predmetov sa

zachovalo málo materiálov. Zachovali sa napr. materiály na výuku matematiky. Čísla sa

nazývali elementami, arabské číslice sa začali používať od 16. stor., na výpočty sa

používala počítacia doska - abacus a tiež sa počítalo na prstoch. Počítalo sa bez písania

čísel, pomocou linajok, ktoré označovali jednotky, desiatky, stovky ... a na ne sa kládli

kamienky (alebo pripínali kolíky). Na jednej linajke boli najviac štyri kamienky, päť sa

vytvorilo položením kamienka medzi linajky. Počítanie písaním čísel sa zavádzalo len

pomaly.

7

2 Život J. A. Komenského

Predexilové pôsobenie na Morave 1614 - 1628

Jan Amos Komenský sa narodil 28. marca 1592, nie je však priamy dôkaz o mieste jeho

narodenia. Väčšina dôkazov nasvedčuje tomu, že to bola skôr Nivnica ako Uhorský

Brod. Všeobecne sa uvádza, že jeho otcom bol mlynár Martin Komenský a matkou

Anna Komenská. Obidvaja rodičia zomreli na mor. Komenský mal vtedy len dvanásť

rokov a po ich smrti sa o neho starala teta. Ako žiak bol veľmi nadaný, najprv študoval

na bratských školách v Přerově a v Strážnici, potom na latinskej škole, kde prijal meno

Amos. Po štúdiu bol poslaný do Nemecka, aby nazbieral skúsenosti. V Nemecku mladý

Komenský vyrobil mapu Moravy. Prvé vydanie sa objavilo v roku 1627 a nasledujúcich

zhruba sto rokov bola kopírovaná predovšetkým v holandských a nemeckých atlasoch.

Po štúdiu v Nemecku, na Nassavskej akadémii Herborn a teologickej univerzite

Heidelberk, sa vrátil a od roku 1614 učil na škole v Přerově. Medzi rokmi 1618 - 1621

odišiel učiť do Fulneku, kde napísal dielo Listové do nebe (1619). Tam sa prvý krát

oženil, za manželku si zobral Magdalénu Vizovskú. Po bitke na Bielej hore (1620) sa

Česko dostalo do rúk Habsburgovcov. Tými bol Komenský neustále

prenasledovaný, často bol nútený sa sťahovať aj so svojou ženou a dvoma deťmi

a hľadať úkryt u svojich priateľov. Pri úteku pred armádou postrácal časť svojich

rukopisov a prišiel o celú svoju knižnicu. Jeho žena a aj deti sa nakazili morom, ktorý

bol v tej dobe rozšírený v Přerove a na mor zomreli. Je priam neuveriteľné, že aj

napriek týmto strašným ranám osudu bol stále literárne činný. Jeho posledný pobyt pred

emigráciou z Čiech bol v Bílé Třemešné v Podkrkonoší. Bol zúfalý z osobného

nešťastia aj z národnej tragédie. Útechu hľadal vo viere. Vo východných Čechách v

roku 1623 napísal alegorické dielo Labyrint sveta a raj srdca. K dielu sa vrátil aj

8

neskôr a postupne ho doplňoval, preto sa prvé tlačové vydanie objavilo až v roku 1631

v Perně a druhé vydanie v Amsterdame roku 1663. Celková myšlienka tohto diela je

odovzdanosť Bohu.

V roku 1624 sa druhýkrát oženil, vzal si Dorotu Cyrillovú, s ktorou mal postupne štyri

deti. Spoločne v roku 1628 odišli do vyhnanstva do poľského Lešna a vtedy verili, že sa

do Čiech ešte niekedy vrátia, ale to sa mu už nikdy nesplnilo.

Poľsko (1628 – 1641)

Pobytom v Lešne sa začal jeho 42-rokov trvajúci pobyt v cudzine. Tu napísal jedno zo

svojich najvýznamnejších diel Didaktika, neskôr Veľká didaktika (Didactica magna).

Ide o všeobecnú pedagogiku obsahujúcu náčrt školskej organizácie, didaktiku a

metodiku jazykového vyučovania. V dejinách pedagogiky ako vedy sa toto dielo

zaznamenáva ako prvé systematické dielo o výchove a vzdelávaní a pokus o sústavu

pedagogických pojmov. Všeobecné pedagogické a didaktické zásady tu Komenský

odvodil z prírody, s použitím originálnej synkretickej, porovnávacej metódy. Z tzv.

informatórií, ktoré mali nadväzovať na Didaktiku, sa zachovalo Informatórium školy

materskej (1632), prvý teoretický spis o cieli, obsahu a prostriedkoch sústavy rodinnej

výchovy detí predškolského veku ako predvstupná výchova a vzdelávanie v škole.

V tom čase napísal Komenský aj učebnicu latinčiny Dvere jazykov otvorené, ktorá ho

preslávila po celej Európe. Bola v podstate detskou encyklopédiou pansofického3

zamerania. Pojmy a pravidlá latinčiny sa deti učili pri poznávaní prírody, človeka jeho

práce, umenia a vied. V roku 1633 vydal Predsieň (Vestibulum), metodické

zjednodušenie uvedenej učebnice. Po roku 1631, keď Sasi obsadili Prahu, nádeje na

politický obrat a porážku Habsburgovcov, inšpirovali Komenského napísať niekoľko

spisov o reforme kultúry a školstva. Zároveň sa zaoberal myšlienkou pansofie, vševedy,

všemúdrosti. Na pozvanie parlamentných kruhov pricestoval 21. septembra 1641 do

3 pansofia – podľa J. A. Komenského súhrn, sústava všetkých vedomostí, vševeda.

9

Anglicka, aby objasnil svoje pansofické zámery a venoval sa reorganizácii vedy,

verejného života a školstva. Neskôr navštívil Francúzsko a Švédsko.

Švédsko (1642 – 1648)

Vo Švédsku pracoval Komenský na učebniciach. Od r. 1644 sa datujú práce na Obecné

porade, v ktorých badať posun od pansofickej koncepcie ku koncepcii všenápravnej. Za

základ teórie jazykového vyučovania v dejinách novodobej didaktiky sa pokladá dielo

Nejnovější metoda jazyku, a jej desiata kapitola Didaktika analytická. Od prvej

didaktiky sa odlišuje svojím obsahom i metódou. Nerieši všeobecnú pedagogickú

problematiku, ani organizáciu školstva, namiesto synkretickej metódy používa metódu

analytickú, vychádza z pojmu „učiť“ a jeho rozborom dochádza k všeobecným a

špeciálnopedagogickým tézam. Takmer neobsahuje náboženskú a teologickú

argumentáciu.

Poľsko (1648 – 1650)

V auguste 1648 bol Komenský zvolený za biskupa Jednoty bratskej, vrátil sa zo

Švédska do Lešna v Poľsku. Neustále podporoval protihabsburské hnutie a apeloval na

Švédsko, aby sa viac angažovalo v pomoci Čechám. Jeho prosby však neboli úspešné

a podpisom Vestfálskeho mieru, ktorým končila 30-ročná vojna v Európe, sa

Komenskému definitívne zavreli dvere na návrat do svojej vlasti. Ďalšou životnou

tragédiou bola pre J. A. Komenského smrť jeho druhej manželky Marie Doroty. O život

prišla v Lešne v roku 1648. Vo veku 57 rokov uzavrel tretie manželstvo s Johanou

Gajusovou. Roku 1650 prijal pozvanie Jednoty českobratskej na Slovensko. Zároveň sa

rozhodol v záujme udržania priazne Rákociovcov voči českým exulantom navštíviť

sídlo tejto kniežacej rodiny v Sedmohradsku.

Uhorsko - Sárospatak (1650 – 1654)

10

S pobytom v Uhorsku (Sárospatak – Blatný Potok) sa spája významné obdobie jeho

pedagogickej, vedeckej a literárnej činnosti. Viedli ho tam aj politické dôvody. Dúfal,

že rodina kniežaťa Rákocziho sa zúčastní na ďalších protihabsburských akciách. V

Uhorsku ešte prevládala tradičná agrárna, feudálmi ovládaná spoločnosť. To umožnilo

Komenskému konfrontovať tento stav so stavom ekonomiky a spoločnosti v severnej

Európe. Tu vznikla aj jeho predstava moderného národa a štátu. Zároveň mal možnosť

ako predstaviteľ školy v Blatnom Potoku vyskúšať svoju ideu pansofickej školy v praxi.

Počas budovania školy v Sárospataku prepracoval sústavu učebníc. Ako vyučovací

prostriedok využíval i školské hry. Z pedagogickej tvorby počas pobytu v Blatnom

Potoku sú známe jeho diela Zákony školy dobře uspořádané, Orbis pictus a Schola

ludus. V roku 1654 sa rozlúčil so školou, predtým ešte napísal spis Pansofická škola a

súbor prác Školské vzdelání. V tomto čase sa Komenský zdržiaval aj na východnom

Slovensku v Prešove a v Levoči. Mal ponuku na miesto správcu na prešovskom lýceu,

vtedy významnej vyššej školy, nakoľko rektor prešovskej vyššej školy bol veľkým

obdivovateľom Komenského a v škole zavádzal učebnice i didaktické metódy

vytvorené J. A. Komenským.

Poľsko (1654 – 1656)

Počas tretieho pobytu v Lešne venoval pozornosť predovšetkým pansofickým a

všenápravným prácam. Počas konfliktu Poľska so Švédskom v r. 1656 bolo poľské

Lešno ako centrum Jednoty českobratskej vypálené. Po požiari domu, kde

býval Komenský, prišiel prakticky o celý svoj majetok a boli zničené mnohé jeho

rukopisy. Túto katastrofu opísal v diele Zkaza Lešna.

11

Holandsko – Amsterdam (1656 – 1670)

V Amsterdame strávil Komenský posledných 14 rokov svojho života. Býval v rodine

veľkopodnikateľa, kde našiel zabezpečenie pre svoju rodinu. Keďže sa nemusel

zaoberať hmotným zabezpečením rodiny, v Amsterdame vyvrcholila jeho spisovateľská

aj politická činnosť. Ide o najplodnejšie obdobie života J. A. Komenského. V rokoch

1657-1658 mu tlačou vyšli všetky najdôležitejšie didaktické práce. Holandsko sa

vyvíjalo ako spoločnosť rano-buržoázneho typu, ako krajina s bohatou kultúrou,

umením a kníhtlačou. Jan Amos Komenský sa pod vplyvom týchto skúseností priklonil

k propagovaniu spoločnosti republikánskeho typu, ako optimálnemu východisku z

rozporov 17. storočia. Ako sociálny mysliteľ však kritizoval jednostranné hromadenie

majetku, moc vtedajších monopolov a koloniálnu expanziu.

J. A. Komenský zomrel po dlhšej chorobe v Amsterdame 15. novembra 1670 vo

veku 78 rokov.

12

3 Pedagogické názory J. A. Komenského

„Ak sa má človek stať človekom, musí sa vzdelávať“ (Veľká didaktika, kap. VI)

Výchovu a vzdelanie pokladal J. A. Komenský za jednu z ciest pri zmene spoločnosti.

Vedúcim princípom Komenského pedagogiky ako celku bola idea súladu medzi

výchovou a vzdelávaním, prírodou a jej zákonmi. Chcel, aby školy boli dielňami

ľudskosti. Svoj podnet na univerzálnu výchovu a vzdelávanie vložil do svojho

celoživotného diela Všeobecná porada o náprave vecí ľudských. V diele podrobne

opísal projekt celoživotnej kultivácie osobnosti, ktorý je považovaný za prvý skutočný

výchovný systém a dielo je priekopníkom univerzálneho vzdelávania ako celoživotného

procesu. Píše o možnosti obrody celého ľudstva, ktoré by sa dosiahlo harmonickým

a mierovým spolužitím všetkých národov. Výchovu a vzdelávanie Komenský používa

iba ako nástroj. Nástroj na nápravu, na obnovu ľudstva! Tomuto podriaďoval celý svoj

Pansophický systém- vovedenie človeka, ľudstva do všemúdrosti. Asi najvýznamnejšou

je trojpožiadavka vzdelávať všetkých, všetko a naskrze (omnes omnia omnio).

Základom jeho koncepcie vyučovania sa stal jeho ucelený systém didaktických zásad.

Vyvodil ich z vlastných životných skúseností a všeobecných skúseností bratských škôl.

Pri učení sa malo vychádzať od vecí nie od slov, najprv je potrebné vecné porozumenie,

potom cvičenie pamäti, jazyka a ruky. Postupovať sa má od jednoduchého k zložitému.

Presadzoval vyučovanie príkladmi, pri zdôvodňovaní žiadal zachovať princíp

názornosti, pričom názornosť nechápal len ako didaktický prostriedok ale ako princíp

poznávania. Poznávanie malo prebiehať prostredníctvom zmyslov a rozumu.

Veľkú slávu priniesli Komenskému jazykové učebnice, vďaka nim sa stal známym

v celom vtedajšom vzdelanom svete. Dobre si uvedomoval nedostatky dovtedajšieho

13

systému – vyučovanie jazyka memorovaním rozsiahlych textov odtrhnutých od života.

Žiaci aj po viacročnom štúdiu často v ňom nedokázali plynule hovoriť. Cudzie jazyky

sa mali učiť na základe materinského jazyka.

V školách žiadal príjemnú atmosféru, aby sa žiaci do školy tešili. Úlohou učiteľa bolo

podporovať vlastnú motiváciu žiaka do učenia, nezatracovať žiakov pomalších, ktorí pri

správnom vedení často prekonajú šikovnejších rovesníkov. Zostavil výbornú

charakteristiku žiakov, čo mu umožnilo stanoviť univerzálne postupy vyučovania

s prihliadaním na individuálne osobitosti žiaka. Veľkú pozornosť venoval aj školskej

disciplíne. Škola nemôže byť bez disciplíny, veď v tom čase sa v jednej miestnosti

tiesnilo aj 80 až 100 žiakov rôznych tried a tiež učilo viacero učiteľov naraz. Prísnejšiu

disciplínu vyžadoval v mravoch a tam bol aj zástanca telesných trestov. V učení a vo

vedomostiach bol ale demokrat, nepotláčal iniciatívu a vlastné myslenie žiakov.

Odporúčal netrestať deti za nevedomosť. Vedomosti nemali žiaci získavať nanútením

ale dobrovoľne, so záľubou.

Základom vzdelávacieho projektu Komenského bolo vyučovanie všetkej mládeže, kde

presadzoval učenie aj dievčat aj chudobných detí. Tiež zaviedol hromadné vyučovanie

v triedach, každá trieda (ročník) mala mať svoju miestnosť a svojho učiteľa. Vypracoval

systém vyučovacích hodín, ktorý pretrváva dodnes.

Komenského myšlienky obsahujú množstvo ideí, ktoré sú podnetné aj dnes po takmer

400 rokoch. Zvýšil význam výchovy žiaka v škole, hovoril o spájaní teórie a praxe

o sociálnej funkcii vzdelávania a výchovy. Bojoval proti preťažovaniu žiakov

množstvom učiva. Na rozdiel od svojich predchodcov Komenský vytvoril ucelenú novú

koncepciu výchovy. Stal sa zakladateľom pedagogiky ako samostatnej vednej

disciplíny.

Svojimi demokratickými názormi veľmi predbehol svoju dobu.

14

4 Veľká didaktika

„A když následujícího roku 1628 jsme byli všichni nuceni změnit půdu a rozptýlit se, byl jsem zanesen do Lešna v Polsku. Abych se ve vyhnanství uživil, sestoupil jsem k povolání školskému. Poněvadž jsem se jím nechtěl zabývati jen ledabyle, dostal jsem nový popud, pokračovat v započatých snahách didaktických. Tenkrát se začínalo v Německu vyskytovat více didaktiků a konečně se začala jevit záře jakési nové (ačkoli bohužel liché) naděje na návrat do vlasti. A tak se stalo, že jsem se pokusil všechny své didaktické práce od prvních začátků předělávat a zakládat šíře i pevněji, než byly všechny dřívější práce mé i cizí. Konečně z jakési pevné důvěry mi přicházelo na mysl nazvat tento pokus, celým druhem nový, Velkou didaktikou neboli uměním učit všechny všemu. Ale poněvadž naděje na návrat zklamala, rád jsem ji v tichu ukryl.“

(Pozdrav čitateľom pred Didaktikou v súhrnnom vydaní amsterdamskom)

Vojensko-politická situácia v r. 1631 - 1632, kedy švédsko-saské vojská obsadili veľkú

časť Čiech, dávala Komenskému nádej na návrat do vlasti. V tejto atmosfére začal

plánovať prvý veľký vychovávateľský projekt, ktorý nazval Paradisus ecclesiae (Raj

cirkvi, alebo Raj český). Teoretickú časť tvorilo 23 kapitol českej Didaktiky, ktorú

napísal českým jazykom, lebo ju napísal pre svoj národ... Praktickou časťou mali byť

učebnice a informatóriá - príručky pre učiteľov a pre rodičov. Dokončil len

Informatórium školy materskej.

Od r. 1633 začal prekladať českú Didaktiku do latinského jazyka. Doplnil a prepracoval

niektoré kapitoly, vynechal časti, ktoré sa dotýkali Českého kráľovstva. V samostatných

kapitolách spracoval návrhy škôl od materskej po akadémiu. Didactica magna (Veľká

didaktika) bola dokončená v r. 1638, vydal ju až v r. 1657 v Opera didactica omnia

(Zobrané didaktické spisy). Veľká didaktika je v histórii pedagogiky prvým

systematickým dielom, v ktorom Komenský vymedzil ciele vzdelávania a  výchovy,

obsah vzdelávania, metódy vzdelávania a prostriedky výchovy. Stanovil didaktické

princípy a prirodzené metódy nenásilného, radostného, rýchleho a dôkladného učenia

a vyučovania.

Veľká didaktika sa stala jeho najslávnejším a najcennejším dielom.

15

5 Didaktické zásady vo Veľkej didaktike

Ján Amos Komenský vypracoval systém didaktických zásad. Zaujímavé na nich je, že aj

napriek tomu, že boli napísané takmer pred 400 rokmi, nestrácajú ani dnes na svojej

aktuálnosti. Veľká didaktika sa chápe ľahko a pre veľké množstvo prirovnaní sa aj

zložitá myšlienka dá pekne pochopiť.

Didaktické zásady sú najvšeobecnejšie a najdôležitejšie požiadavky, ktoré určujú

charakter vyučovania. Zásady Veľkej didaktiky sú odpozorované od prírody a poskytujú

tak návod na prirodzené vyučovanie. Vo svojej Veľkej didaktike zdôvodňuje viac ako

50 vyučovacích zásad, z ktorých mnohé zanikli alebo sa postupne včlenili do jednej.

Ale jeho samostatné zásady: od jednoduchého k zložitému, od blízkeho k vzdialenému,

od konkrétneho k abstraktnému, majú všeobecnú platnosť a ich dodržiavanie je

nevyhnutné pre efektívne vyučovanie aj dnes.

5.1 Všeobecné zásady

Všeobecná skupina zásad sa venuje zlepšeniu školstva, kde by mal byť základom

presný poriadok, podobne ako je to v prírode. Komenský vyslovuje princíp

prirodzenosti vo výchove. Všetky metódy a prostriedky výchovy sú odvodzované z

prírody. Pre odôvodnenie správnosti a nesprávnosti mu slúži metóda synkritická -

vychádza z prírody a jej pochodov.

Zásada: „Dbať na vhodný čas“

„Zásada prírody: Nič sa nepodniká v nevhodný čas“

(Veľká didaktika kap. XVI)

Príroda dbá na vhodný čas - všetko v prírode má svoj správny čas a ľudské pokusy

meniť prírodou danú časovú následnosť len škodia cieľu, ktorý chceme dosiahnuť.

16

Túto zásadu zhrnul Komenský v troch bodoch:

• na vzdelávanie človeka je najvhodnejší mladý vek, keď je človek tvárny a plný sily,

• na štúdium je najvhodnejšie učenie v ranných hodinách,

• učivo je vhodné rozdeliť primerane podľa veku.

Komenský túto myšlienku rozvinul v organizácii školy, kde podrobnejšie píše, že žiaci

sa do dvanásteho roku majú naučiť čítať, písať a všetko čo potrebujú k životu. Tí, ktorí

sa majú volať „učenými“ sa majú do 24. roku života naučiť štyri jazyky: český, latinský,

grécky a hebrejský a kto potrebuje, aj jazyk nemecký, francúzsky alebo taliansky. To

bude možné, ak sa čas učenia dobre rozdelí na štyri školy po šiestich rokoch (triedach).

Každá trieda dostane svoj cieľ, ktorý sa rozpracuje na mesiace a dni. Každá škola

reprezentuje jedno vývinové obdobie človeka. Každému obdobiu zodpovedá jeden

stupeň školstva. V každej rodine má byť materská škola, v každej obci a meste základná

- obecná škola, v každom meste škola latinská, v každom kráľovskom meste, alebo

väčšej provincii Akadémia. Celý cyklus vzdelávania uzatvára cestovaním a získavaním

skúseností.

Je naozaj obdivuhodné ako mal túto zásadu Komenský prepracovanú a aký veľký

význam má aj v dnešnej dobe.

Zásada: „Najprv pripraviť látku a potom formovať“

„Školy sa nestarajú, aby mali naporúdzi nástroje každého druhu, knihy, modely,

obrazy“ (Veľká didaktika kap. XVI)

Príroda si najprv pripravuje látku, a až potom jej začína dávať tvar. Touto zásadou dáva

pre učiteľov nasledujúce odporúčania:

• správna príprava na hodinu (plánovanie),

• ukázať najprv príklady a potom z nich vyvodiť poučky,

• jazyky učiť čítaním, hovorením a nie gramatikou.

17

Problémy s pomôckami, dobrými učebnicami boli za Komenského, majú ich aj súčasní

vyučujúci a žiaci a asi budú aj v budúcnosti. Komenský tu kritizuje aj preferovanie

humanitných poznatkov pred praktickými vedami, čo je aj dnes rozšírený „zlozvyk“

a vyúsťuje to do problémov uplatnenia študentov na trhu práce.

Zásada: „Žiakov treba na učenie najskôr pripraviť“

Lásku k učeniu treba budovať u všetkých žiakov a nielen u tých, u ktorých sa láska

k učeniu prebudila sama. Správnym prístupom aj z „plánok vyrastú sadenice“. Aj

v dnešnej dobe je táto myšlienka aktuálna, a je to odkaz pre učiteľov, že len ten môže

u žiaka zapáliť túžbu po vzdelaní, kto sám horí.

Zásada: „Všetko postupne krok za krokom“

Príroda vo svojom vývine nepreskakuje etapy, ale všetko má svoju postupnosť. Aj túto

múdrosť prírody možno aplikovať do výuky. Častou chybou býva nedodržanie logickej

následnosti učiva a neurčenie cieľa výuky. Pokiaľ nie je jasné, čo sme už zvládli, je

prakticky nemožné pokračovať úspešne ďalej vo vzdelávaní. Stanovenie cieľa a termínu

jeho ukončenia je dôležitou časťou učenia. Učivo treba rozdeliť do tried (ročníkov), na

jednotlivé mesiace, na hodiny tak, aby na každú hodinu, mesiac bol stanovený cieľ.

Týmto sa zaručí, že sa nič z učiva nevynechá a všetko bude mať logickú následnosť.

Zásada: „Začaté dielo treba dokončiť“

Zásada vznikla so skúseností nepravidelnej dochádzky do školy. Za života Komenského

žiaci nechodili do školy počas celého roka, ale len keď pre nich nebola robota. Žiak,

ktorý „prerušil“ školu na dva mesiace, napr. počas žatvy, neskôr len s problémami

zvládal výuku, jeho myseľ sa už čiastočne preorientovala na iné úlohy.

Dnes podobný jav nastáva z iných dôvodov. Stáva sa, že žiaci po skončení strednej

školy odchádzajú na ročné, prípadne viacročné brigády do zahraničia Po návrate sa

18

často pokúšajú znova o štúdium na vysokých školách, ale preorientovať sa opäť na

učenie býva dosť ťažké a náročné.

5.2 Zásady ľahkosti pri vyučovaní a učení sa

Druhá skupina zásad sa venuje metódam, prostriedkom, spôsobom, ktorými sa dajú

dosiahnuť vyučovacie ciele ľahšie a príjemnejšie. Aj tieto zásady vychádzajú zo

zákonitostí a vývoja prírody. Aby vyučovanie mládeže postupovalo ľahko, treba začať

so vzdelávaním zavčasu, s náležitou prípravou, postupovať od všeobecného

k zvláštnemu, od ľahšieho k ťažšiemu, názorne, pozvoľna. Z tejto skupiny som vybral

tie, ktoré sa mi zdajú aj pre dnešné vzdelávanie a vyučovanie najzaujímavejšie a aj

dôležité.

Zásada: „Učiť sa zavčasu pred skazením mysli“

Najlepšie sa vedomosti ukladajú do mysle v mladom veku, keď ešte nie je rozptyľovaná

inými zamestnaniami. Čím neskoršie sa so vzdelávaním začne, tým je ťažšie.

Komenský poukazuje na veľký význam výchovy, učiteľ musí byť hlavne vychovávateľ

a až potom vzdelávateľ. Je potrebné u detí uprednostniť mravy - výchovu pred

múdrosťou, lebo ťažko sa učí bez mravov.

Zásada: „Motivácia žiakov“

“Štúdium závisí od vôle učiť sa, a tú nemožno vynútiť.“

(Quintilianus)

Komenský o motivácii hovorí vo Veľkej didaktike, aby sa deti mohli učiť ľahko a

príjemne, musíme spájať príjemné s užitočným, aby sa tak detská myseľ dala viesť a

doviesť tam, kam chceme. Tu poukazuje, že vybudovať u žiaka kladný vzťah

k vedomostiam je prioritou vo vzdelávaní. Ak sa u žiaka rozhorí túžba po poznatkoch je

proces vzdelávania napoly vyhratý. Podporovať u žiakov túžbu po vzdelaní je úlohou

rodiny, učiteľa, samotnej školy, ale aj celej spoločnosti. Rodičia by mali u žiaka

19

vyzdvihovať jeho pozitívne výsledky v škole, pomáhať pri vytváraní dôvery a úcty

medzi žiakom a učiteľom. Učitelia si žiakov majú získavať láskavým správaním,

pochopením a aj vhodnými metódami učenia. Žiak sa má v škole cítiť príjemne.

Vhodná motivácia môže vyvolávať a udržiavať záujem dieťaťa o učenie, ak je

samozrejme vhodne zvolená. Naopak, používanie nevhodných motivačných činiteľov

môže u žiaka brzdiť rozvíjanie vzťahu k učeniu, dokonca priamo vyvolávať nezáujem,

či odpor k učeniu.

Zásada: „Všetko z vlastných princípov“

V tejto zásade Komenský objasňuje dôležitosť hľadania vnútorných prepojení medzi

faktami, ktoré pomáhajú učivo pochopiť a hlavne vedomosti patriace do logického

celku, ktoré sú pospájané jednoduchými pravidlami sa do pamäti zapíšu dôkladnejšie.

Pre dodržanie tejto zásady Komenský odporúča tieto pravidlá:

– každé učivo treba vtesnať do čo najkratšej normy, ale najpresnejších pravidiel,

– ku každému pravidlu pripojiť čo najviac príkladov, aby bolo jasné, kde všade sa dá

použiť. Detský vek sa dá viesť viac príkladmi ako pravidlami. Uvedomuje si, že

rozkazy v detskej mysli dlho nezostanú, ale na príkladoch sa deti učia, pretože v

mladom veku radi napodobňujú a imitujú.

Zásada : „Od ľahšieho k ťažšiemu“

Táto zásada popisuje postupnosť učenia pomocou malých krokov, pričom prvé kroky

volíme tie jednoduchšie a až po ich zvládnutí prejdeme na „veci vzdialené“. Učiteľ

často chybuje, keď neznáme vysvetľuje pomocou rovnako neznámeho. Túto zásadu

Komenský vysvetľuje na výuke cudzieho jazyka, ak učiteľ a žiak nemajú rovnaký

materinský jazyk. Tu si však dovolím s Komenským nesúhlasiť. Dnes je spôsob výuky

cudzieho jazyka pomocou zahraničného lektora dosť populárny, obľúbený a úspešný.

20

Podľa mojich skúseností, takáto výuka môže v niektorých prípadoch veľmi pomôcť,

lebo žiak je naozaj nútený používať cudzí jazyk a prepnúť myseľ do reči učiteľa.

Zásada: „Nijaké preťažovanie“

Žiaci by nemali byť preťažovaní množstvom učiva, nároky na nich by sa mali zvyšovať

pozvoľna. Učiteľ by mal vo svojom výklade postupovať od známeho k neznámemu, od

ľahšieho k ťažšiemu. Práve tieto zásady sa totiž v dobe, kedy Komenský prezentoval

svoje diela, vôbec nedodržiavali a hlavným cieľom bolo doslovne natlačiť žiakom do

hlavy čo najviac pojmov. To je aj jeden z problémov dneška. Väčšina odborníkov sa

zhoduje, že žiakov často preťažujeme množstvom učiva a pojmov. Pamäť žiakov na

takéto rýchle nasávanie nových poznatkov reaguje tak, že rovnako rýchlo ako sa

informácie do pamäte zapisujú, tak sa po ukončení učebného celku zas z pamäte

„vyparia“.

Zásada: „Nič prenáhlene“

„Čo získa ten, kto bude chcieť naraz vliať tekutinu do nádoby s úzkym hrdlom, keď

ju možno kvapkať po kvapkách“

(Veľká didaktika, kap. XVII)

Všetko sa v prírode deje po poriadku, nič sa nedeje zmätene. Práve preto sa v školách

mýlilo keď sa deťom vštepovalo naraz mnoho vecí. Celkom nerozumne si počína učiteľ,

ktorý chce naučiť žiakov nie toľko, koľko chápu, ale toľko, koľko si sám želá. Tu treba

povedať, že chybujú aj dnešní učitelia, ktorí nemajú pochopenie pre žiakov, že niečo na

prvýkrát nechápu (ak je učiteľovi učivo jasné, nemusí byť jasné aj žiakom) a v snahe ich

naučiť „všetko“ ich často naučia menej.

21

Zásada: „Všetko jasne a prístupne“

„Je krutý učiteľ, ktorý uloží žiakom prácu bez toho, že by im dostatočne vysvetlil čo

to je“

(Veľká didaktika, kap. XVII)

Učivo treba podávať tak jasne, aby to žiaci mali pred sebou ako svojich päť prstov.

Vysvetľovať čo najjasnejšie, priberať na pomoc všetky zmysly a prijímať učivo

viacerými zmyslami. Nech je pre učiacich zlatým pravidlom, aby sa „všetko podávalo

všetkým možným zmyslom“. Toto je jedna z prevratných, dominantných myšlienok

Komenského o nutnosti názornosti výuky – čím viac zmyslov sa do výuky zapojí, tým

pevnejšie sa získané vedomosti zapíšu. Nám sa môže dnes zdať takýto poznatok zrejmý,

lebo je podopretý aj mnohými psychologickými výskumami, ale je zaujímavé, že si

tento fakt Komenský všimol už v tej dobe.

„Totiž veci viditeľné zraku, veci počuteľné sluchu, čuchateľné čuchu, chutnateľné chuti

a hmatateľné hmatu a ak možno niektoré veci vnímať viacerými zmyslami, nech sa

podávajú súčasne viacerým.“ J. A. Komenský

Zásada: „Všetko hlavne na praktické použitie“

Zmyslom vzdelávania by malo byť rozvíjanie schopnosti študentov uplatňovať

nadobudnuté vedomosti a zručnosti v reálnych situáciách. Žiak by mal vedieť, že sa

neučí len pre samotné učenie, ale jeho snaha má praktické využitie. Žiak má vedieť čo

a prečo sa učí, ako môže učivo využiť v iných predmetoch i v mimoškolskej činnosti.

Pre pedagóga je veľmi dôležité uvedomiť si nevyhnutnosť skĺbenia teórie a praxe už

počas vyučovania. Učivo má byt užitočné pre život.

22

5.3 Zásady dôkladnosti pri vyučovaní a učení sa

Aj v dobe života Komenského sa stávalo, že žiaci si zo školy neniesli dôkladné

vzdelanie, ale len povrchné. Podľa Komenského je každý človek vzdelávateľný. Myslí

si, že ak sa žiak nedokáže niečo naučiť, tak bude chyba v učiteľovi, alebo jeho

metódach. Zamýšľal sa nad tým ako k riešeniu tohto problému môže prispieť učiteľ.

Uvedomuje si, aký skvelý orgán je ľudský mozog. Prirovnával ho k vosku. Do ktorého

sa dá vtlačiť pečať, takisto ako do mozgu v ktorom nosíme obrazy všetkého, čo sme už

videli, počuli alebo sme dokonca čítali. Tým prichádza k názoru, že kapacita ľudského

mozgu je skoro nevyčerpateľná. Teda ani táto skupina zásad neobchádza zákonitostí

a vývoj prírody. Z tejto skupiny zásad som si vybral tiež niekoľko, ktoré sú príznačné aj

pre našu dobu. Dnes situáciu komplikuje aj fakt, že pribúda žiakov, ktorí chcú študovať

nie kvôli vedomostiam, ale kvôli „papieru“ o ukončení vzdelania. Na ich obranu treba

podotknúť, že sa chovajú pragmaticky, spoločnosť často od nich vedomosti a zručnosti

nevyžaduje tak dôkladne, ako práve ten získaný „papier“ o ukončení vzdelania.

Zásada: „Nezačínať nič, čo sa netýka veci“

„Príroda nezačína nič, čo nie je užitočné“

(Veľká didaktika, kap. XVIII)

Život človeka je krátky, aby sa vzdelával v oblastiach, ktoré vo svojom živote

nepotrebuje, preto je dôležité učiť sa iba vážne veci, iba to čo je pre život dôležité.

V uplatňovaní tejto zásady máme stále v našich školách veľké rezervy. Sme pyšní, aké

veľké množstvo encyklopedických vedomostí získavajú naši žiaci, cez aké množstvá

podrobného učiva všetci prešli. Žiaľ na celosvetových testoch PISA sa tento fakt nejako

pozitívne neprejavil. Je naozaj otázne, či sa má výnimočný talent napr. na matematiku

učiť v tej istej hĺbke napr. biológiu ako niekto, kto sa chce zaoberať medicínou. Je

23

zvláštne, že deti nadané na niektorý predmet musia venovať veľa energie iným

predmetom a pritom vo svojom predmete by mnohí mohli dokázať podstatne viac.

Zásada: „Pevné veci majú mať pevný základ“

V minulosti i teraz sú žiaci zahlcovaní množstvom učiva a nevedia účel látky. Učia sa

vlastne len preto, že to škola od nich požaduje a nevytvárajú si k učivu žiadny kladný

vzťah. Komenský si všimol, že ak učiteľ pred začatím nového učebného bloku venuje

čas na objasnenie v čom je potrebnosť, užitočnosť a poukáže na jeho zaujímavé stránky,

dosiahne u žiakov väčšie nadšenie a nasadenie do učenia. Druhou líniou tejto zásady je

pred každým novým blokom učiva vštepiť žiakom jeho hlavnú ideu, aby žiak od

začiatku videl hlavnú stavbu učiva a študované detaily len zapadali do tejto stavby.

Zásada: „Všetko z vlastných koreňov“

Vzdelávať mládež neznamenalo podľa Komenského vtláčať do hláv zmes slov a fráz,

ale umožňovať im pochopenie vecí. Vyučovať treba pomocou zmyslov a rozumu. Kým

za života Komenského v školách prebiehala metóda bezduchého bifľovania sa,

Komenský vo svojich dielach navrhol a neskôr aj presadil tzv. prirodzenú výchovu.

V tejto zásade Komenský volá po tom, aby sa žiaci neučili len „papagájovať“ vedomosti

z múdrych kníh, ale aby vedomosti používali na tvorivé bádanie. Tento problém som už

spomínal skôr, že naši žiaci sú skvelí v encyklopedických znalostiach no aplikácia

vedomostí v konkrétnych situáciách už taká dobrá nie je.

Zásada: „Všetko v ustavičnom pokroku“

Komenského preslávila aj zásada: Všetko nech plynie voľne, nech je veciam vzdialené

násilie. Vo výchove je potrebné postupovať nenásilne, pomaly, od známeho k

neznámemu, od vecí k slovám, od materinského jazyka k cudziemu. Učivo treba

usporiadať, aby sa preberaním nového učiva upevňovalo učivo staršie, čo zároveň

uľahčí preberanie učiva nového. Ide o pozitívne ovplyvňovanie sa dvoch možno aj

24

zdanlivo nezávislých učebných celkov. Prirodzenou metódou učenia je, že všetko

predošlé učivo dáva základy všetkému nasledujúcemu. Do pamäte sa pevne zapíše len

to, čo má pevné väzby na iné už predtým prebraté informácie.

Zásada: „Všetko prepojené“

Učivo musí stáť pevne podoprené dôvodmi a prepojené s ostatným do logického celku.

Pre mňa ako matematika je táto myšlienka veľmi podnetná. Žiak sa nemá učiť ako

„veci“ fungujú, ale prečo tak fungujú. Ak žiak pochopí, prečo sa niečo deje, prečo je

vzorec práve takýto, nevadí ak ho prípadne zabudne, alebo si ho nespomenie. Pokiaľ

žiak vie logické väzby učiva, tak si vzorec vytvorí v prípade potreby aj sám, prípadne

ho vie modifikovať pre rôzne situácie.

Zásada: „Ustavične precvičovať“

„Vzdelanie nemožno priviesť k dokonalosti bez opakovania...“

(Veľká didaktika, kap. XVIII)

Táto myšlienka je jasná a nadčasová – platná v každej dobe. Zaujímavá sa stáva aj

dodatkom v tejto kapitole, ako aktívne učivo opakovať, aby pamäťový efekt pri

opakovaní bol čo najväčší. Komenský odporúča získané učivo posúvať ďalším ľudom –

učiť iných, lebo „kto učí iných vzdeláva seba samého“. Komenský tiež pobadal, že to čo

sa človek sám naučí, sa po krátkom čase z pamäte stratí, ale to čo človek učí niekoho

iného sa v pamäti zahniezdi omnoho pevnejšie a dôkladnejšie. Priznám sa, že mňa ako

učiteľa zaujala myšlienka aplikovať tento systém pri aktívnej výuke v triede, ako je

popísané v tejto zásade – učiteľ po skončení výkladu požiada jedného žiaka, aby sa

pokúsil nové učivo vysvetliť svojim spolužiakom. Je tu popísaný aj synergický efekt

z takéhoto experimentu:

-učiteľ dosiahne, že žiaci viac sledujú výklad, lebo nevedia ktorý bude robiť výklad;

25

-učiteľ sa hneď dozvie, čo žiaci správne pochopili resp. nepochopili, spätnou väzbou

môže nabudúce svoj výklad inovovať, aby dosiahol lepší výsledok;

-keď je učivo prednesené viackrát, pomôže to pomalším žiakom pri jeho pochopení;

-opakovanie učiva pozitívne ovplyvní aj jeho zapamätanie si.

26

6 Využitie Veľkej didaktiky pre dnešného učiteľa

J. A. Komenský videl učiteľa v rolách vzdelávateľa, vychovávateľa, vycvičovateľa.

Hoci tieto učiteľské roly majú veľa spoločného, každá z nich vyžaduje od učiteľa

špecifické konanie a prístup. Je na nás učiteľoch, aby sme z tejto jeho studne

pedagogických skúseností a múdrostí čerpali aj dnes.

Aký má byť teda učiteľ podľa Komenského?

Základnou úlohou učiteľa musí byť vzdelávať a vychovávať žiakov. Ten istý učiteľ

môže byť podľa niekoho dobrý a podľa iného zlý, ale napriek tomu sa dá približne

povedať, aké vlastnosti by dobrý učiteľ mal mať, aké vedomosti, názory, postoje,

vlastnosti, aké hodnoty by mal uprednostňovať, aké správanie by mal mať v škole i

mimo školy. Učiteľ má byť pre žiaka prirodzená autorita. Žiak musí mať k nemu úctu

ako ku kvalitnému odborníkovi - žiadny učiteľ nemôže vedieť všetko, ale aby bol

dobrý, tak musí vedieť všetko to, čo chce svojich žiakov naučiť; ku kvalitnému

pedagógovi - dôležité je, aby svoje poznatky vedel sprostredkovať. Často sa stáva, že

učiteľ je síce dobrý odborník, ale "učí si sám pre seba"; ale aj k osobnosti - ktorú si

žiaci vážia, ktorá môže byť ich vzorom. Žiaci a študenti totiž od svojho učiteľa

očakávajú maximum. Maximum otvorenosti, maximum spravodlivosti, maximum

vedomosti, maximum tolerancie. Aj kvôli týmto požiadavkám, by sa učiteľ mal snažiť

tieto maximá aj spĺňať. Ak sa učiteľovi podarí vytvoriť si dobrý vzťah so študentmi v

triede, tí budú viac iniciatívni, disciplinovanejší, menej úzkostliví. Zároveň budú mať

pocit, že im niekto rozumie, a pritom ich neodsudzuje, čo je veľmi vzácny zážitok. Žiaci

na svojich učiteľoch oceňujú kamarátsky prístup, láskavo-prísny prístup k vyučovaniu,

želajú si, aby bol učiteľ milý, dobrý, ľudský, spravodlivý, originálny, že berie žiakov

ako rovnocenných partnerov, vie žartovať. Mimoriadne odmietajú, ak sa k nim učiteľ

27

správa povýšenecky, jedná s nimi ako s kýmsi podradným, ako s niekým, koho musí v

triede trpieť. Obľúbení učitelia zvyknú svojim žiakom pripomenúť, že ich práca je

spoločná, že nejde len o to, aby mal dobré výsledky učiteľ, alebo len žiaci. Vytvára

pocit, že ide o spoločné dielo.

Učím na gymnáziu predmet informatika. Informatika je nový vedný odbor, vstupuje

prakticky do každej ľudskej činnosti. Súčasťou informatiky je práca s počítačmi

a informačno-komunikačnými technológiami. Podporuje analytické myslenie

a tvorivosť žiakov. Využívanie IKT je potrebné vari vo všetkých oblastiach ľudského

života a žiaci vedia o jeho potrebnosti a dôležitosti. Informatika je tvorivý, hravý

predmet. V programovaní je cieľom hodiny nájsť riešenie nejakej

úlohy. Samozrejme, že na väčšinu takýchto úloh, ktoré riešime,

existuje odporúčané, „knižné“ riešenie, no niektorí žiaci nachádzajú

prekvapujúce, ale originálne riešenia i keď z hľadiska algoritmického

aj výrazne nevýhodné. Práve tieto originálne myšlienky oceňujeme,

rozoberáme ich na hodinách (ja osobne v hodnotení vyzdvihujem

práve tieto žiacke snahy). Keď k tomu pridáme pozitívny

emocionálny, zdravo rovnocenný vzťah učiteľ – žiak, sa naše hodiny

stávajú tvorivejšie a zábavnejšie . V mojej pedagogickej praxi, sa snažím

aplikovať väčšinu didaktických zásad, ktorým som sa v predošlej kapitole venoval.

Aplikáciu niektorých tu uvádzam.

Zásada názornosti – vyjadruje požiadavku, aby žiaci získavali nové vedomosti,

zručnosti, návyky na základe konkrétneho zmyslového vnímania predmetov a javov,

teda, aby si utvárali jasné, správne predstavy a obrazy o týchto predmetoch a javoch.

Význam zásady vyplýva z podstaty poznávania ako procesu. Požiadavku zásady

názornosti najčastejšie uplatňujem tak, že používam rôzne učebné pomôcky a príslušnú

28

didaktickú techniku. Žiaci pracujú s reálnymi objektmi alebo modelmi, a tým majú

možnosť utvoriť si konkrétne predstavy. Čím sú žiaci mladší, tým viac pozornosti

venujem názornému vyučovaniu; inú názornosť volím pri motivácii, inú pri vytváraní

nových vedomostí alebo pri diagnostikovaní – skúšaní. Na hodinách informatiky podľa

učiva a vyspelosti žiakov využívam rôzne druhy názorností. Dominantnými sú

skutočné predmety a javy, čo sa dobre aplikuje napr. pri preberaní hardvéru počítača,

ktorého časti žiaci môžu zobrať do rúk, prípadne aj nazrieť do ich útrob. Niekedy je

vhodná nepriama názornosť – použitím kresby, prezentácie alebo audiovizuálnych

súborov. Názornosť možno dosiahnuť aj tvorbou (vymýšľaním) rôznych príbehov, do

ktorých zakomponujem učivo, čo najmä u mladších žiakov robí látku príjemnejšou

a podporuje názornú predstavivosť.

Zásada postupnosti – aj informatika je veda, kde veľa vecí na seba nadväzuje a nie je

možné sa venovať inej látke, pokiaľ sa nepochopí látka prvá. Ak chceme napr. zaviesť

„štruktúru pole“, nemôžeme to urobiť skôr ako žiak dokáže používať štruktúrovaný

príkaz „cyklus“, každá činnosť so štruktúrou pole je totiž popísaná pomocou nejakého

cyklu. Preto tieto dve látky sú aj v tematických plánoch hneď po seba, aby vyučujúci

mal istotu, že žiaci už s učivom o cykloch nemajú problémy.

Zásada primeranosti - vyjadruje požiadavku, aby obsah a rozsah učiva, ale aj použité

prostriedky zodpovedali a boli primerané biologicko-psychologickým schopnostiam

žiakov, t. j. ich reálnym učebným možnostiam, aktuálnym vedomostiam, zručnostiam,

schopnostiam a záujmom. Táto zásada veľmi úzko súvisí so zásadou individuálneho

prístupu k žiakom, t. j. učiteľ si musí uvedomovať, čo môže byť príliš náročné, či

dokonca neprimerané pre žiaka. Naša škola má 4-ročné štúdium a aj 8-ročné štúdium.

Niektoré učivá sa preberajú s veľkými žiakmi – štvorročnými, ale aj s malými žiakmi,

ktorí vekovo patria na základnú školu. Tu je samozrejme potrebné pri výuke

29

prihliadať na mentálnu vyspelosť žiakov. Napr. pri vlastnostiach hardvéru, pre malých

žiakoch sa popíše len užívateľská stránka a nevysvetľujú sa technické podrobnosti

jednotlivých častí počítača, aby sa v tom množstve pojmov a čísel nestratila hlavná

myšlienka. Pre veľkých žiakoch sa dané učivo vysvetľuje obšírnejšie, s technickými

podrobnosťami.

Nie nadarmo sa vraví, že povolanie učiteľa je poslaním, dôležitým a náročným.

Ak má učiteľ plniť svoje poslanie – vzdelávať, vychovávať a rozvíjať osobnosti

žiakov, musí ovládať svoj odbor, mať dobrú pedagogickú prípravu a vysokú

všeobecnú kultúru. Práca učiteľa je mimoriadne zodpovedná, pretože chyby vo

výchove môžu mať vážne následky. Kým chyby v materiálnej výrobe vedú k

nepodarkom, ktoré sa dajú nahradiť novými, dokonalejšími výrobkami, chyby vo

výchove a vzdelávaní zanechávajú hlboké dôsledky na celý život.

30

Záver

„Človek je tvor učenlivý; lebo sa nemôže stať človekom, ak sa nevyučí.“

(Veľká didaktika, kap. VI)

To bol kratučký pohľad do obsiahleho diela myšlienkovo a knižne veľkého človeka

Jána Amosa Komenského, ktorý tvrdil, že všetci ľudia sú schopní poznávať a vzdelávať

sa. Z jeho diel a myšlienok dodnes čerpajú pedagógovia, filozofi, teológovia, historici,

filológovia na celom kultúrnom svete. Komenský je preto právom považovaný za

učiteľa národov. Učiteľská práca nie je ľahká cesta v živote - učiteľská profesia je totiž

poslanie, s ktorým súvisí veľká zodpovednosť.

Na záver by som chcel odporučiť všetkým, ktorí cítia, že by sa dalo žiť a učiť aj lepšie,

aby prenikli do múdrosti Veľkej didaktiky - nie však povrchne, ale až k jej koreňom.

Pretože kto pochopí základy, dokáže na nich postaviť stavbu už sám. Tiež chcem

doporučiť, aby si všímali život okolo seba a v sebe dôkladnejšie a pozornejšie, aby sa

odstránila všeobecná povrchnosť a uponáhľanosť. Čo môžeme za to sľúbiť je práca

spočiatku ťažká, ale neskôr radostnejšia a zmysluplná... A vidieť, ako sa žiaci menia

pred našimi očami, vnímať ich úspechy, ktoré mnohé sú aj vďaka škole, stojí za to

pasovať sa s byrokraciou a často aj nezáujmom spoločnosti.

Všetky názory Veľkej didaktiky a Komenského totiž smerujú k práci - k práci na sebe,

ktorá sa rozvinie na prácu pre druhých.

31

Zoznam použitej literatúry

KARŠAI, F. 1970. Jan Amos Komenský a Slovensko. 1. vyd. Bratislava : SPN, 1970.

360 s.

KOMENSKÝ, J. A. 1954. Veľká didaktika. 1. vyd. Bratislava : SPN, 1954. 271 s.

MÁTEJ, J. a kol. 1976. Dejiny českej a slovenskej pedagogiky. 1. vyd. Bratislava :

SPN, 1976. 501 s.

PETLÁK, E. 2004. Všeobecná didaktika. 1. vyd. Bratislava : IRIS, 2004. 311 s. ISBN

80-89018-64-5.

SROGOŇ, T. a kol. 1981. Výber z prameňov k dejinám školstva a pedagogiky. 1. vyd.

Bratislava : SPN, 1981. 348 s.

ŠTVERÁK, V. 1983. Stručné dějiny pedagogiky. 1. vyd. Praha : SPN, 1983. 380 s.

TUREK, I. 1997. Zvyšovanie efektívnosti vyučovania. 1. vyd. Bratislava : Metodické

centrum v Bratislave, 1997. 310 s. ISBN 80-88796-49-0.

VIŠŇOVSKÝ, Ľ. – KAČÁNI, V. a kol. 2002. Základy školskej pedagogiky. 1. vyd.

Bratislava : IRIS, 2002. 225 s. ISBN 80-223-1772-1.

32