Zbierka autorských povestí

o Rakovej, Rakovke a rakovskom

erbe

CZŠ Jána Palárika Raková

2014

Obsah

Kristína Hlušková............................................................................................................................ 5

Povesť o rakovskej zmiji .............................................................................................................. 5

Filip Špita ........................................................................................................................................ 6

Ako vznikol rakovský erb .............................................................................................................. 6

Viktória Korchanová, Adam Tvrdý ............................................................................................... 7

Raková, Raková ............................................................................................................................... 7

Matej Maslík ................................................................................................................................... 8

O Rakovskej Jozefínke ................................................................................................................. 8

Kristína Hlušková............................................................................................................................ 9

Rakovský erb .................................................................................................................................. 9

Filip Špita ........................................................................................................................................ 9

Splnené ţelanie ............................................................................................................................... 9

Lucia Pokryvková .......................................................................................................................... 10

Račí poklad .................................................................................................................................... 10

Natália Krčmáriková ..................................................................................................................... 11

Raková ............................................................................................................................................. 11

Marek Vojtek................................................................................................................................. 11

Račia armáda ................................................................................................................................. 11

Vanesa Stráňavová ....................................................................................................................... 12

Jakubko ......................................................................................................................................... 12

Magdaléna Toková ........................................................................................................................ 13

Škodcovia ...................................................................................................................................... 13

Michal Šurík .................................................................................................................................. 13

Lesný rak ....................................................................................................................................... 13

Klaudia Galuščáková ..................................................................................................................... 14

O kráľovičovi ................................................................................................................................ 14

Katarína Kajánková ...................................................................................................................... 14

Raková ............................................................................................................................................ 14

Klára Petrovová ............................................................................................................................ 15

Rakovka .......................................................................................................................................... 15

Jazyková redaktorka: Mgr. Jana Hajduková

Kristína Hlušková

Povesť o rakovskej zmiji

Na Takove sa ľuďom ţilo veľmi dobre. Všetci

boli k sebe milí a navzájom si pomáhali. Jedného dňa sa,

však, do takovskej rieky prisťahovala zmija.

Zmija len škodu páchala a ľudí okolo seba ľakala.

Ľudia prestali z domov vychádzať, lebo sa jej všetci báli.

Tak sa z Takova - veselej, spokojnej a pokojnej obce,

stalo najsmutnejšie miesto na svete.

V dedinke ţil švárny mládenec, Juraj. Bol to

odváţny mladík, ktorý sa ničoho nebál. Rozhodol sa, ţe

zmiju zastaví. Dlho - predlho rozmýšľal, ako by zlé

zviera

vyhnal. „Rozmýšľam, rozmýšľam,

no na nič neprichodím. Čoho sa

tak zmije boja? Aha, veď rakov!

Tak prišiel Juraj na skvelý

nápad.

Utekal za račou

kráľovnou tak rýchlo, ako mu len

sily stačili. „Dobrý deň,

veličenstvo,“ pozdravil kráľovnú.

„Vítam ťa u mňa Juraj,“ odvetila

račica. „Čo potrebuješ?“ pýtala

sa. Juraj sebavedomo vysvetľoval: „Poţičaj mi tvojich rakov na pomoc.“ Kráľovná súhlasila. Ešte

sa jej nikdy nestalo, ţe by bol za ňou človek prišiel s akoukoľvek prosbou.

Hneď na druhý deň sa zišli v Takovej všetky raky z okolia. Keď zmija uvidela toľkých

rakov pokope, zľakla sa a odplazila sa preč. Odvtedy ju v Takovej nikto nikdy nevidel.

Zo smutnej obce sa stala opäť veselá, z Takovej sa na počesť svojich záchrancov stala

Raková a rieka, v ktorej sa raky udomácnili sa dodnes volá Rakovka.

***

Filip Špita

Ako vznikol rakovský erb

Kde bolo, tam bolo, bola jedna dedina, v ktorej rástla samá

jedľovina. V tejto jedľovine sa, veru, dobre ţilo divej zveri. A nad

jedľovinou spravodlivou rukou horár vládol.

Jedného rána, keď sa horár na obchôdzku vybral,

aby novozasadené jedle spočítal, zbadal na rozľahlej čistinke, kde

sa rosa na rannom slnku trblietala, ako sa obrovská medvedica

s dvomi mladými medvieďatami hrala. Hoci zadrţal horár dych,

medvedica ho zbadala. Rozbehla sa k horárovi. Horár nelenil a poďho

na jedľu. O chvíľku

uţ nehybne sedel

v jej korunách.

Medvedicu, však,

neoklamal. Tá ho stále cítila a celý deň krúţila

okolo stromu.

Aţ keď sa jej večer zunovalo stále čakať,

odišla aj s mladými do brloha. Horár nelenil, rýchlo zliezol z jedle a utekal domov, čo mu nohy

stačili.

Dnes uţ na

tento príbeh spomína

s úsmevom, no keď sa

príbeh odohrával,

nebolo mu všetko

jedno. Horár sa stal

ešte v ten istý rok

starostom a do erbu

vloţil na počesť svojej záchrany, jedľu.

***

Viktória Korchanová, Adam Tvrdý

Raková, Raková

Kedysi dávno ţil bača, ktorý mal veľmi rád svoje ovečky. Svoj košiar mal pri hore

Čerchľana na kopaniciach. Jedného dňa sa mu stratila ovečka a on ju odišiel hľadať do neďalekej

hory.

Chodí horou, blúdi, kričí, volá svoju stratenú ovečku, no nič nepočuje. Les mu pomaly

začína naháňať strach. Ako tak kráča, v strede lesa uvidí krásnu zelenú čistinku a na čistinke

jazierko. Podíde bliţšie a čo nevidí, v jazierku je obrovský rak. Premýšľa, čo tam asi ten rak môţe

robiť, veď raky ţijú len v riekach, a to čistých. Náhle si všimne, ako sa k jazierku z opačnej

strany prikráda vlk. Keď ho rak zbadal, zrazu sa nafúkol aţ bol väčší neţ vlk, ba i bača bol od

neho menší. Vlk i bača zobrali nohy na plecia a utekali čo najďalej od nebezpečne veľkého raka.

Bača pri úteku zbadal svoju ovečku, ako sa pasie na okraji lesa. Zobral ju do náručia a utekal na

salaš i s ňou.

Túto príhodu bača porozprával kaţdému koho stretol, a tak si ľudia pomenovali to miesto,

kde sa odohrala, Rakovou.

***

Matej Maslík

O Rakovskej Jozefínke

Kedysi dávno ţila jedna dievčina menom Jozefína. Jozefína ešte ako malé dievčatko sa

raz hrala pri rieke. Nešťastne sa pošmykla a spadla do rieky.

Veľmi sa preľakla, lebo sa nemohla vynoriť nad hladinu napriek tomu, ţe plávať vedela

veľmi dobre. Nechala sa teda unášať vodným prúdom a zrazu sa vynorila v inom svete. Vo svete

plnom rakov. Zjavil sa pred ňou taký veľký rak, akého v ţivote nevidela. Bola to račia kráľovná.

„Kto si?“ povedala. „ Prečo si k nám prišla? Nikdy sa tak blízko k nám človek nedostal!“ Jozefínka

nevedela, čo má povedať, veď sama nevedela, ako sa v ich kráľovstve vôbec ocitla. „Ja, ja, ja

neviem,“ habkalo dievčatko a rozplakalo sa. Ani plač však nezlomil račiu kráľovnú. „Človek nikdy

nesmie o našom kráľovstve povedať inému človeku. Ľudia sú zlí, ublíţili by nám,“ rozprávala račia

kráľovná rozváţne. „Musím ťa premeniť na raka, keď budeš jednou z nás, spoznáš náš ţivot

a sama zistíš, aké je to s ľuďmi ťaţké,“ povedala kráľovná a zdvihla svoje klepeto.

Jozefínka nestačila ani

prosiť, aby ju nepremieňala na raka.

Nastal veľký lomoz, dievčatko

kričalo a plakalo od bolesti, no z jej

úst nevyšiel ani hlások. Jozefína

upadla do bezvedomia. Sníval sa jej

krásny sen, ako pláva pod vodnou

hladinou a rybky sa dotýkajú jej tela,

rozumie reči rýb i všetkých vodných

potvoriek, vtom sa zobudila. Leţala

na brehu rieky, do ktorej spadla. Chcela si rukou pretrieť oči, či sa jej ešte stále nesníva. No

nemohla, namiesto rúk mala páry klepiet. Beţala domov, povedať rodičom, čo sa jej stalo. No

rodičia ju nespoznali a báli sa jej. Pretoţe bola neprirodzene veľkou račicou. Tak sa utiahla

naspäť k rieke, kde sa jej to všetko prihodilo.

Odvtedy ľudia volajú to miesto, kde sa zdrţiavala Rakovou, pretoţe nikdy nikde tak

veľkého raka nevideli.

***

Kristína Hlušková

Rakovský erb

Raková je veľmi pekná dedinka leţiaca na Kysuciach. Bývala v nej jedna milá, dobrá

a obetavá rodinka. Rodinu tvorili muţ so ţenou a ich dve deti. Rodičia si svoje deti vychovávali vo

viere a láske. Čas ubiehal a deti vyrástli, rodičia zostarli.

Jedného dňa si rodičia zavolali syna i dcéru a takto riekli: „Deti naše, roky nám pribúdajú

a sily ubúdajú. Obom vám chceme zanechať celý náš majetok. Majetok predstavuje celý náš dom,

záhrady i dobytok. Dobre sa oň starajte a spravodlivo si ho rozdeľte!“ Súrodencov však zaslepila

túţba po celom majetku. Začali sa škriepiť a robiť si prieky. Hoci im všetci naokolo dohovárali, ich

túţba po majetku stále rástla.

Jedného dňa sestra vyháňala dobytok na pašu. Ako tak prechádzala popri hlbokej studni,

potkla sa s spadla do nej. Volala o pomoc, no nik ju nepočul. Keď sa ani večer domov nevrátila,

vybral sa ju brat hľadať. Dobytok našiel na lúke, no sestru nikde nevidel. Vtom započul slabý plač.

Nevedel, odkiaľ presne ten zvuk vychádza, tak prechádzal

celým poľom hore-dole. Aţ zistil, ţe hlas počuť zo studne.

Podišiel bliţšie a čo nevidí. V studni jeho sestra! Odbehol

nájsť dlhý konár a sestru pomocou neho zo studne vytiahol.

Súrodenci sa po návrate domov udobrili a na znak

zmierenia i porozumenia s rodičmi na záhrade vysadili malú

jedličku. Tá sa stala symbolom lásky, jednoty a sily rodiny.

Tento symbol si dedinka Raková prepoţičala i do svojho erbu.

***

Filip Špita

Splnené želanie

Kde bolo, tam bolo, bola jedna stará staručičká chatrč, v ktorej ţil rybár. Jedného dňa sa

ako obvykle vybral na rybačku.

Sadol si k brehu rieky a hodil do nej návnadu. Čakal, čakal a vtom návnada zabrala. Rybár

ťahá úlovok z vody a čo nevidí? Na háčik sa mu nechytila rybka, ale rak. A akýţe to bol rak?

V ţivote takého veľkého ešte nevidel. Rybár sa mu prizrie bliţšie a rak prehovorí ľudskou rečou.

„Ak ma pustíš, splním ti jedno ţelanie,“ rečie rak. Rybár pozerá na raka a po chvíli riekne: „Uţ

nechcem byť taký osamelý,“ vraví rybár pozerajúc na raka. „Dobre,“ povie rak. „Počkaj tri dni.“

Rybár veľmi rakovi neveril, ale i napriek tomu ho pustil.

Dva dni chodil rybár na svoje zvyčajné miesto loviť ryby. Keď však na tretí deň vstal

a pobral sa k rieke, popri chodníku, kadiaľ pravidelne chodil, vyrástla dedina s krásnymi

drevenými domami. V dedine privítali rybára ako svojho pána a spravili si z neho richtára. Rybár -

richtár na znak vďaky pomenoval túto dedinku menom Raková.

***

Lucia Pokryvková

Račí poklad

Jedného dňa sa kráľ Matiáš

prechádzal po svojich kysuckých lesoch.

Veľa starostí mal a najviac si vedel

oddýchnuť v krásnych, tichých a slnkom

zaliatych horách. Bol to veľmi múdry

a spravodlivý panovník, miloval ho celý

kraj, ktorému vládol.

Bol kráľom, ktorý chodieval

pomedzi svoj ľud, aby ho spoznal, aby sa

naučil jeho reč a oboznámil sa

s tradíciami, ktoré zachováva.

Nechodieval však k ľuďom v kráľovskom

oblečení, ale vţdy sa vybral z hradu do

svojho kraja v prestrojení.

Raz prechádzal miestom, ktoré nemalo ţiadne pomenovanie napriek tomu, ţe tu ţilo veľa

dobrých a pracovitých ľudí. Tuho premýšľal, ako by ho pomenoval. Pomaly lesom prišiel k jazierku.

Pozerá doň, pozerá a čo nevidí? Desiatky rakov v tak malom jazierku. Sám vedel, ţe raky ţijú len

na čistých miestach. Podišiel k jazierku ešte bliţšie a skoro namieste odpadol. Raky sa prechádzali

nie po kameňoch, čo bývajú v ostatných riekach, ale po zlate. Potešil sa, ţe jeho ľud uţ nikdy

nebude chudobný. Zlato spolu so svojím sluţobníctvom vylovil a rokmi rozdával ľuďom.

Miesto, kde objavil račí poklad, pomenoval Rakovou.

***

Natália Krčmáriková

Raková

Bol raz jeden kráľ, ktorý veľmi ľúbil svoju manţelku, kráľovnú. Miloval chvíle strávené

s ňou. Spolu vládli v krásnom zelenom kraji.

Jedného dňa sa kráľ aj s kráľovnou vybrali na prechádzku. Cestou sa rozprávali o svojich

radostiach i starostiach a na malú chvíľu prestali vnímať svet okolo seba. Kráľovná zakopla

o kamienok na ceste a spadla do priekopy.

Kráľ celý nešťastný volal, prosil,

kričal. No kráľovnú nevidel ani

nepočul. Od zúfalstva uţ chcel

skočiť za ňou, no vtom počuje akýsi

zvláštny zvuk. Ako klopkanie

o dvere. Nazrie do priekopy a čo

nevidí, valí sa z nej čosi obrovské

a nesie to jeho kráľovnú na chrbte.

Z jamy po chvíli vystúpi rak

neprirodzenej veľkosti a jemne

zloţí kráľovnú pred kráľa. Kráľ

nevedel, čo má od šťastia robiť. Ako sa odmení zvieraťu za záchranu svojej lásky? Pozrie na raka

a povie: „Ďakujem!“ Zviera ako keby porozumelo ľudským slovám, kývlo klepetom a vrátilo sa

naspäť do priekopy.

Kráľ šťastím bez seba pomenoval miesto, kde sa čin odohral Rakovou, na pamiatku

záchrany jeho lásky.

***

Marek Vojtek

Račia armáda

Raková sa vţdy nevolala Rakovou. Kedysi mala meno Praková, lebo v nej bývali prakoví

vojaci.

Jedného dňa našiel akýsi mládenec z tejto dediny mapu, ktorá v sebe ukrývala cestu

k legendárnej račej armáde. Mladík sa rozhodol, ţe túto armádu vyhľadá a vyuţije ju v boji proti

vojakom v dedine. Zobral si so sebou noţík, jedlo, pitie a šiel. Blúdil horami dolinami a po

niekoľkých dňoch dorazil k veľkej rozbúrenej rieke a napil sa z nej. Z ničoho nič sa mu pred

očami zjavil rak a vraví mu: „Si blízko“. Mládenec sa tak zľakol, ţe na mieste odpadol. Keď sa

prebral, opäť bola noc, no uţ neleţal pri rieke, ale bol v akejsi veľkej jaskyni a okolo neho sa

hmýrili čierne račie telíčka.

„Čo chceš?“ zadunelo miestnosťou. „Ja, ja, ja,“ jachtal mládenec. „Prišiel som poţiadať

rakov o pomoc. V našej dedine nad ľuďmi vládnu meče vojakov,“ vraví potichu chlapec. „Dobre,

ale bude to naposledy, čo zídeme do dediny. Radšej sa stránime ľudí,“ hovorí po krátkej chvíli rak.

Ako rak povedal, tak sa aj stalo. Raky vyhnali z dediny všetkých vojakov a ľudia sa znova

nebáli vyjsť zo svojich domov. Na znak nesmiernej vďaky, pomenovali dedinu Rakovou.

***

Vanesa Stráňavová

Jakubko

Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna dedinka, ktorá nemala meno. Ľudia sa tam správali

k sebe veľmi zle. Jedného dňa sa však všetko zmenilo.

Raz šiel Kubko so svojou mamičkou na prechádzku. Prechádzali sa okolo rozvodnenej rieky,

keďţe niekoľko dní pršalo a po takom dlhom čase, konečne, na niekoľko hodín vyšlo slniečko.

Jakub bol odmalička veľmi ţivým dieťaťom. Priblíţil sa blízko rieky a kým mama na neho stihla

zakričať, aby si dával pozor, zmizol po hladinou. Jeho mama kričí, volá, plače. Nikoho však nieto

nablízku. A ona sama plávať nevedela. Po chvíli

zodvihne mama hlavu a čo nevidí cez slzy.

Z rieky vychádza obrovský rak a na svojom

chrbte nesie jej synčeka. Matka sa od šťastia

rozplakala ešte viac. Pribehla k rakovi

a ďakovala mu za záchranu jej jediného synčeka.

Po tejto udalosti ţena všetkým ľuďom

v dedine rozprávala o rakovi záchrancovi. Ľudia

tento príbeh šírili ďalej a ďalej, rozprávali sa, smiali a začali sa mať opäť radi.

Na pamiatku dedinčania pomenovali miesto, kde sa udalosť odohrala Rakovou, a tak sa volá

dodnes.

***

Magdaléna Toková

Škodcovia

Kde bolo, tam bolo, bola jedna

dedinka, v ktorej si ľudia šťastne

v zdraví, šťastí a spokojnosti naţívali.

Na nič sa nesťaţovali len sa stále mali

radi.

Jedného dňa sa však všetko

zmenilo. Do rieky v dedine sa nasťahovali pijavice. Boli obrovské a všetko okolo seba ničili.

Dokonca sa vyhráţali ľuďom v dedine s tým, ţe vysajú krv z kaţdého jedného obyvateľa.

Ľudia v dedine sa preveľmi naľakali, avšak spomenuli si na rakov, ktorí ţijú v lesnom

potoku nad dedinou a vybrali sa za nimi. Poţiadali ich o pomoc a raky naozaj pomohli. Vyhnali

pijavice z dedinskej rieky.

Obyvatelia na pamiatku pomenovali zachránenú dedinu Rakovou.

***

Michal Šurík

Lesný rak

V kysuckých lesoch v jednom neveľkom potôčiku ţila račia rodinka. Ţili pokojne, ďaleko

od ľudských sídiel. Nič však netrvalo večne...

Kráľ Matej nariadil výrub lesov na Kysuciach a výstavbu nových dedín a miest. Robotníci

sa dostali i k tejto račej rodinke a nemali s nimi ţiadne zľutovanie. Raky nechceli opustiť miesto,

kde ich našli, a preto sa ich zbavili. Keď sa o tom dozvedel kráľ Matej, veľmi sa nahneval. Nechal

prepustiť všetkých muţov, ktorí sa len prizerali, ako sa ubliţovali rakom, ktorí sa nevedeli brániť.

Miesto, kde račia rodinka kedysi ţila síce vyklčovali a postavili tam malú dedinku, no na

pamiatku kráľ vyhlásil raka za chránené zviera, ktoré ţije na Kysuciach a dedinu pomenoval

Rakovou.

***

Klaudia Galuščáková

O kráľovičovi

Ţil jeden bohatý kráľovič, ktorý mal rád len

a len seba a o ostatných sa nezaujímal. V jeden

krásny slnečný deň prišla k nemu jeho mama

a povedala mu: „Poď synak, pôjdeme sa prejsť.

Čerstvý vzduch ti len prospeje.“ „Mamiiiii, nieeee!

Nikam nejdem! Nechce sa mi.“ Nakoniec ho však

matka prehovorila a šli sa poprechádzať ku

kráľovskému rybníku. Pri rybníku bolo nádherne

a kráľovič sa preto rozhodol, ţe si v rybníku zapláva.

Po niekoľkých minútach sa z vody ozve krik.

„Mami, mami, au, veľmi to bolí.“ Kráľovná pribehla

k synovi. „Čo sa ti stalo?“ „Niečo ma uštiplo do nohy,“

odvetil mládenec. Kráľovná mu pomohla vyliezť z rybníka. Pri pohľade na jeho krvácajúcu nohu jej

prišlo zle a zamdlela. Vtom z rybníka vyjde ku chlapcovi rak a povie mu: „Prepáč, nechcel som. No

veľmi som sa preľakol, keď som ťa uvidel. Bolí to veľmi?“ Kráľovič sa nezmohol na slovo, stál pred

ním maličký rak a rozprával. Neveril vlastným očiam.

Po tomto záţitku chodil kráľovič k rybníku kaţdý deň. Spriatelil sa so všetkými rakmi

ţijúcimi v kráľovskom rybníku a naučil sa od nich pracovitosti. Keď nastúpil na kráľovský trón,

premenoval svoje kráľovstvo na Rakovú - miesto, kde ţijú hovoriace raky.

***

Katarína Kajánková

Raková

Kde bolo, tam bolo, ţili ľudia v chudobnom, no pokojnom kraji. Celý deň len polihovali a nič

nerobili. Ich dedinka ani názov nemala, no oni boli takí leniví, ţe sa im ho ani vymyslieť nechcelo.

Ráno, hneď ako vyšlo slnko, povychádzali z domov a posadali si do tieňa pri rieke. Celý deň

len do vody hľadeli. Keď sa robil súpis všetkých názvov dedín a miest, rozhodli sa, ţe svoju dedinu

pomenujú Rakovou, lebo v tej vode okrem rýb bolo i veľa rakov.

***

Klára Petrovová

Rakovka

Kde bolo, tam bolo, kedy bolo, vtedy bolo, bola raz jedna rieka, ktorá pretekala

jednou malou dedinkou. Hovorilo sa o nej široko - ďaleko, ţe v nej ţije veľa rakov.

O rieke sa, však, tieţ hovorilo, ţe v nej ţije 100-ročný vodník. Ľudia sa ho veľmi

báli a k rieke sa preto pribliţovali len veľmi zriedka.

Neďaleko rieky ţil chudobný rybár so svojou ţenou a s kopou svojich detí. Ryby

chodieval chytať aţ do susednej dediny, lebo vo svojej rodnej sa bál hrôzostrašného

vodníka. Jedného dňa však bol rybár nútený ísť chytať ryby do vodníkovej rieky.

V susednej dedine mu rybárčiť zakázali a on, chudák, nemal, čo dať deťom do úst.

Vybral sa teda k rieke. Rozhodil sieť a čakal. Po chvíli sa čosi v sieti zatrepoce. Vytiahne

ju a čo nevidí? Kopa rakov. Zaradoval sa rybár a rýchlo ich zo siete vytiahol a nahádzal

ich o vreca. Spokojní sa vracal domov.

Rybár nevedel, čo ulovil. Medzi toľkými rakmi sa ukrýval i vodník, na raka

premenený. Vodník - rak, prestrihol klepetom vrece sa ušiel spolu s ostatnými rakmi

naspäť do rieky. Keď rybár videl, čo sa robí, preľakol sa a sám utekal domov k deťom.

Hlad ho ale znova o pár dní vyslal k rieke. Pristúpil na jej okraj a chystal sa

rozhodiť sieť. Vtom z rieky začali vychádzať malé raky a samé mu vchádzali do

pripraveného vreca. Keď uţ bolo vrece plné, z rieky vystúpil zelený vodník a vraví

rybárovi: „To je tvoja odmena za to, ţe si ľuďom v dedine neprezradil, na čo sa viem

premeniť.“ A tak rybár spokojný sám so sebou, pobral sa domov.

Odvtedy volal rieku, v ktorej ţil vodník - rak, Rakovkou.

***