PR_INI

Európsky parlament

2019-2024

Dokument na schôdzu

A9-0006/2021

{27/01/2021}27.1.2021

SPRÁVA

o znižovaní nerovností s osobitným zameraním na chudobu pracujúcich

(2019/2188(INI))

{EMPL}Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

Spravodajkyňa: Özlem Demirel

PR_INI

OBSAH

strana

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU3

DÔVODOVÁ SPRÁVA31

STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVA ŽIEN A RODOVÚ ROVNOSŤ32

STANOVISKO VÝBORU PRE PETÍCIE39

INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE45

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE46

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o znižovaní nerovností s osobitným zameraním na chudobu pracujúcich

(2019/2188(INI))

Európsky parlament,

–so zreteľom na články 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–so zreteľom na cieľ súdržnosti stanovený v článku 3 ZEÚ, najmä na vzostupnú sociálnu konvergenciu,

–so zreteľom na horizontálnu sociálnu doložku uvedenú v článku 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–so zreteľom na sociálnu politiku v súlade s článkom 151 a nasl. ZFEÚ,

–so zreteľom na revidovanú Európsku sociálnu chartu,

–so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie a Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd podľa článku 6 ZEÚ,

–so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv, a najmä na jeho zásady 5 a 6,

–so zreteľom na ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja,

–so zreteľom na dohovory a odporúčania Medzinárodnej organizácie práce (MOP),

–so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) a nadobudnutie jeho platnosti v Európskej únii 21. januára 2011 v súlade s rozhodnutím Rady 2010/48/ES z 26. novembra 2009 o uzatvorení Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím Európskym spoločenstvom[footnoteRef:1], [1: Ú. v. EÚ L 23, 27.1.2010, s. 35.]

–so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní[footnoteRef:2], [2: Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.]

–so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod[footnoteRef:3], [3: Ú. v. EÚ L 180, 19.7.2000, s. 22.]

–so zreteľom na politické usmernenia Ursuly von der Leyen,

–so zreteľom na upravený pracovný program Komisie na rok 2020,

–so zreteľom na cieľ v oblasti riešenia chudoby a sociálneho vylúčenia stanovený v stratégii Európa 2020,

–so zreteľom na rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov,

–so zreteľom na svoje uznesenie z 9. októbra 2008 o podpore sociálneho začlenenia a boji proti chudobe, najmä chudobe detí, v Európskej únii[footnoteRef:4], [4: Ú. v. EÚ C 9 E, 15.1.2010, s. 11.]

–so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2010 o úlohe minimálneho príjmu v boji proti chudobe a podpore inkluzívnej spoločnosti v Európe[footnoteRef:5], [5: Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2008, s. 8.]

–so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2020 o európskej ochrane cezhraničných a sezónnych pracovníkov v kontexte krízy spôsobenej ochorením COVID-19[footnoteRef:6], [6: Prijaté texty, P9_TA(2020)0176.]

–so zreteľom na svoje uznesenie z 24. novembra 2015 o znižovaní nerovností s osobitným zameraním na chudobu detí[footnoteRef:7], [7: Ú. v. EÚ C 366, 27.11.2017, s. 19.]

–so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o účinných pracovných inšpekciách ako stratégii na zlepšenie pracovných podmienok v Európe[footnoteRef:8], [8: Ú. v. EÚ C 482, 23.12.2016, s. 31.]

–so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2016 s názvom Chudoba: rodové hľadisko[footnoteRef:9], [9: Ú. v. EÚ C 76, 28.2.2018, s. 93.]

–so zreteľom na svoje uznesenie z 29. novembra 2018 o situácii žien so zdravotným postihnutím[footnoteRef:10], [10: Ú. v. EÚ C 363, 28.10.2020, s. 164.]

–so zreteľom na index rodovej rovnosti Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť,

–so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0152),

–so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2017 o politikách zameraných na zabezpečenie minimálneho príjmu ako nástroja boja proti chudobe[footnoteRef:11], [11: Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 156.]

–so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom[footnoteRef:12], [12: Prijaté texty, P9_TA(2020)0054.]

–so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2017 o pracovných podmienkach a neistých pracovných miestach[footnoteRef:13], [13: Ú. v. EÚ C 334, 19.9.2018, s. 88.]

–so zreteľom na index globálnych práv Medzinárodnej konfederácie odborových zväzov[footnoteRef:14], [14: https://www.ituc-csi.org/ituc-global-rights-index-2019.]

–so zreteľom na správy Európskej siete proti chudobe a príslušné správy siete Európskeho fóra zdravotného postihnutia a Európskej siete rómskych organizácií na miestnej úrovni (ERGO),

–so zreteľom na ciele stanovené v Európskej zelenej dohode v oblasti dosahovania spravodlivej a korektnej transformácie prostredníctvom zabezpečenia prístupu k programom rekvalifikácie a pracovným príležitostiam v nových hospodárskych odvetviach,

–so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. januára 2020 s názvom Silná sociálna Európa pre spravodlivé transformácie (COM(2020)0014),

–so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–so zreteľom na stanoviská Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a Výboru pre petície,

–so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A9-0006/2021),

Zvyšujúce sa nerovnosti a chudoba

A.keďže jednou zo silných stránok EÚ je jej sociálny model; keďže technologický vývoj a celosvetový trend narastajúcich nerovností si vyžadujú prehodnotenie sociálneho modelu a jeho prispôsobenie modernému, rýchlo sa vyvíjajúcemu, komplexnému a nepredvídateľnému globálnemu prostrediu;

B.keďže podľa vymedzenia Eurostatu sú jednotlivci ohrození chudobou pracujúcich, keď pracujú viac ako polovicu roka a keď ich ekvivalentný ročný disponibilný príjem je nižší ako 60 % úrovne národného mediánu príjmu domácností (po sociálnych transferoch); keďže najnovšie údaje Eurostatu ukazujú, že 9,4 % európskych pracovníkov bolo v roku 2018 ohrozených chudobou[footnoteRef:15]; [15: https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/sdg_01_41/default/table?lang=en]

C.keďže nerovnosť existuje v rámci členských štátov aj medzi nimi a výrazne sa líši; keďže rozdiely v čistom bohatstve medzi percentilom najbohatších a zvyškom populácie sa prehlbujú; keďže zatiaľ čo čistý majetok na domácnosť v krajinách Euroskupiny sa v roku 2017 znížil pre 20 % najmenej majetných domácností, v prípade najbohatších 20 % sa pomerne prudko zvýšil[footnoteRef:16], a keďže 20 % najmenej majetných domácností malo v priemere čistý dlh 4 500 EUR, zatiaľ čo najbohatších 10 % malo v priemere čistý majetok vo výške 1 189 700 EUR[footnoteRef:17]; [16: Household Finance and Consumption Network, The Household Finance and Consumption Survey: Results from the 2017 wave (Prieskum financií a spotreby domácností: výsledky z vlny v roku 2017), Séria štatistických dokumentov Európskej centrálnej banky č. 36, marec 2020, s. 25. https://www.ecb.europa.eu/pub/pdf/scpsps/ecb.sps36~0245ed80c7.en.pdf?bd73411fbeb0a33928ce4c5ef2c5e872.] [17: Household Finance and Consumption Network, The Household Finance and Consumption Survey: Wave 2017 – Statistical tables (Prieskum financií a spotreby domácností: vlna v roku 2017 – štatistické tabuľky), jún 2020, s. 5. https://www.ecb.europa.eu/home/pdf/research/hfcn/HFCS_Statistical_Tables_Wave_2017.pdf?656f4e10de45c91c3c882840e9174eac.]

D.keďže faktory prispievajúce k chudobe a zvyšovanie nerovnosti čistého bohatstva sú zložité a vzájomne prepojené a zahŕňajú predovšetkým nerovnosť v odmeňovaní, rodovú nerovnosť, nedostatok cenovo dostupného bývania, diskrimináciu, nízku úroveň vzdelania, technologické zmeny vo svete práce a štrukturálne zmeny na trhu práce; keďže zvýšenie produktivity bez zodpovedajúceho zvýšenia miezd takisto zvyšuje hospodársku nerovnováhu v rámci členských štátov a medzi nimi;

E.keďže riziko čoraz väčšieho vylúčenia pracovníkov v oblasti príjmu sa týka nielen pracovníkov s nízkou kvalifikáciou, ale aj absolventov (vrátane absolventov univerzít), ktorí vstupujú na trh práce; keďže rozdiel v príjmoch medzi najlepšie a najhoršie zarábajúcimi osobami sa stále zväčšuje;

F.keďže každý šiesty pracovník v EÚ zarába nízku mzdu, ktorá je nižšia ako dve tretiny národnej priemernej mzdy, a tento podiel neprestajne rastie; keďže nízke mzdy v mnohých členských štátoch nedržia krok s ostatnými mzdami, čím sa prehlbuje nerovnosť príjmov a chudoba pracujúcich a zároveň sa zhoršuje schopnosť osôb s nízkymi mzdami vyrovnať sa s hospodárskymi problémami;

G.keďže recesia na trhu práce počas predchádzajúcej krízy viedla k dramatickému zvýšeniu počtu nedobrovoľných pracovníkov na čiastočný úväzok, ktorí s najväčšou pravdepodobnosťou pracujú v povolaniach so základným alebo nízkym ohodnotením a v odvetviach v oblasti služieb, ktorým hrozí veľmi vysoké riziko chudoby pracujúcich;

H.keďže rovnosť medzi ženami a mužmi a nediskriminácia sú základnými hodnotami Európskej únie vyjadrenými v ZEÚ a v Charte základných práv Európskej únie;

I.keďže v rámci celej EÚ27 ženy zarábajú v priemere o 15 % menej ako muži[footnoteRef:18], 9,38 % po úprave vzhľadom na rôzne príčiny[footnoteRef:19]; keďže dôsledkom dlhých desaťročí rozdielov v odmeňovaní žien a mužov je 37 % rozdiel v dôchodkoch žien a mužov, v dôsledku čoho vzniká rozdielna úroveň hospodárskej nezávislosti medzi staršími ženami a mužmi; [18: https://www.europarl.europa.eu/news/sk/headlines/society/20200227STO73519/gender-pay-gap-in-europe-facts-and-figures-infographic.] [19: Úprava je štatistická metóda, ktorá umožňuje porovnanie základných súborov s ohľadom na rozdiely v distribúcii rôznych faktorov (odvetvie pôsobenia, vek, zamestnanie atď.) v týchto súboroch. Neupravený rozdiel v odmeňovaní žien a mužov sa počíta ako relatívny rozdiel medzi priemerným hodinovým zárobkom žien a mužov. Je jednoduchým ukazovateľom nerovností v oblasti odmeňovania, a preto ho tvorcovia politík veľmi často používajú. Neupravené rozdiely v odmeňovaní žien a mužov však zahŕňajú aj možnú diskrimináciu medzi mužmi a ženami z hľadiska nerovnakej odmeny za rovnakú prácu, ako aj vplyv rozdielov v priemerných charakteristikách mužov a žien v oblasti trhu práce.https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/aid_development_cooperation_fundamental_rights/report-gender-pay-gap-eu-countries_october2018_en_0.pdf.]

J.keďže nerovnomerné rozdelenie povinností v oblasti starostlivosti v EÚ, keď sú ženy ako hlavné poskytovateľky starostlivosti v rodinách neúmerne zaťažené, spolu s obmedzeným prístupom k zariadeniam starostlivosti o deti a starších ľudí v niektorých členských štátoch vedie k obdobiam neprítomnosti na trhu práce, čo spôsobuje rozdiely v odmeňovaní a rozdiely v dôchodkoch; keďže toto nerovnomerné rozdelenie povinností, ako aj nerovnaká odmena za prácu, ktorú zvyčajne vykonávajú ženy, a vplyv prerušenia kariéry na povýšenia a zvyšovanie dôchodkov patria takisto medzi faktory spôsobujúce chudobu žien;

K.keďže v roku 2017 bolo ohrozenie chudobou a sociálnym vylúčením v prípade žien o 23,3 % vyššie ako v prípade mužov (21,6 %)[footnoteRef:20]; [20: https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-eurostat-news/-/EDN-20181017-1?inheritRedirect=true.]

L.keďže rozdiely v odmeňovaní žien a mužov sú vo všeobecnosti oveľa nižšie v prípade nových účastníkov trhu práce[footnoteRef:21]; keďže by sa mali naďalej podporovať rovnaké príležitosti s cieľom ďalej znižovať nerovnosti medzi ženami a mužmi; [21: https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Gender_pay_gap_statistics#Gender_pay_gap_much_lower_for_young_employees.]

M.keďže miera zamestnanosti žien je omnoho vyššia v sektore služieb než v priemysle, pričom ženy sú väčšinou zamestnávané v zdravotníctve a v sociálnych službách a v maloobchode, vo výrobe, vo vzdelávaní a v podnikaní, a stále sa zvyšuje počet žien, ktoré pracujú na čiastočný úväzok alebo na príležitostných pracovných miestach;

N.keďže uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti je dôležitým nástrojom pri integrácii rodovej rovnosti do všetkých politík, opatrení a činností EÚ, ako aj do trhu práce a sociálnych politík na podporu rovnakých príležitostí a boj proti všetkým formám diskriminácie žien;

O.keďže Európsky pilier sociálnych práv zahŕňa odporúčania v oblasti rodovej rovnosti, rovnakých príležitostí a aktívnej podpory zamestnanosti;

P.keďže v zásade 6 Európskeho piliera sociálnych práv sa stanovuje, že sa musí predchádzať chudobe pracujúcich a že sa musia zabezpečiť primerané minimálne mzdy, a to spôsobom, ktorý zabezpečí uspokojenie potrieb pracovníkov a ich rodín vzhľadom na vnútroštátne hospodárske a sociálne podmienky, pričom sa zároveň zachová prístup k zamestnaniu a stimuly na hľadanie práce; keďže ak sa podľa Európskeho piliera sociálnych práv nejaká zásada týka pracovníkov, vzťahuje sa na všetky zamestnané osoby bez ohľadu na ich postavenie v zamestnaní, formu a trvanie zamestnania;

Q.keďže mladí ľudia majú problém nájsť si kvalitné a stabilné pracovné miesta s pracovnými zmluvami na neurčitý čas a často zažívajú obdobia dlhodobej nezamestnanosti; keďže mnohé členské štáty umožňujú zamestnávateľom vyplácať mladším zamestnancom nižší plat, čím dochádza k diskriminácii mladších pracovníkov; keďže mladí ľudia často pracujú ako neplatení stážisti bez vyhliadok na zamestnanie;

R.keďže neisté pracovné miesta postihujú niektoré skupiny výrazne viac ako iné, pričom niektoré skupiny obyvateľstva, ako sú Rómovia, sú nadmerne zastúpené v atypickej, nestabilnej a slabo platenej práci; keďže 80 % Rómov a ich detí žije s príjmom pod príslušnou vnútroštátnou hranicou rizika chudoby[footnoteRef:22] a bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú zamestnaní; keďže pandémia a opatrenia na obmedzenie pohybu tvrdo zasiahli Rómov[footnoteRef:23]; [22: https://fra.europa.eu/sites/default/files/fra_uploads/fra-2016-eu-minorities-survey-roma-selected-findings_sk.pdf.] [23: http://ergonetwork.org/2020/04/eu-recovery-plan-the-case-of-roma/.]

S.keďže 95 miliónov ľudí (21,7 %) je postihnutých alebo ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením, čo znamená, že je ohrozená sociálna účasť a kvalita života[footnoteRef:24] jedného z piatich ľudí v treťom najväčšom hospodárstve na svete; keďže 85,3 milióna ľudí (16,9 %) v EÚ je postihnutých chudobou alebo sociálnym vylúčením po sociálnych transferoch; [24: Kvalita života je pojem vyjadrujúci blahobyt ľudí prostredníctvom sociálnych ukazovateľov namiesto kvantitatívnych ukazovateľov v podobe príjmu a výroby (zdroj: Eurostat).]

T.keďže zo štatistík EÚ o chudobe vyplývajú veľké rozdiely medzi úspechom členských štátov pri plnení cieľa znížiť chudobu a sociálne vylúčenie;

U.keďže v porovnaní s východiskovým stavom z roku 2008 sa podarilo vymaniť z kategórií rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia 8,2 milióna ľudí, a to najmä vďaka zlepšeniu podmienok na trhu práce a zníženiu závažnej materiálnej deprivácie[footnoteRef:25] a podielu ľudí žijúcich v domácnostiach s veľmi nízkou intenzitou práce[footnoteRef:26] v niektorých členských štátoch; [25: Materiálna deprivácia znamená stav hospodárskeho vypätia, ktorý sa vymedzuje ako vynútená neschopnosť (nie rozhodnutie neurobiť tak) platiť neočakávané výdavky alebo si dovoliť jeden týždeň dovolenky mimo domova, každý druhý deň jedlo obsahujúce mäso, hydinu alebo ryby, primerané vykurovanie obydlia alebo tovar dlhodobej spotreby ako práčka alebo farebný televízor. Závažná materiálna deprivácia znamená nemožnosť dovoliť si aspoň štyri z týchto 11 kategórií: splátky hypotéky alebo platby za prenájom, platenie účtov za služby, splácanie nákupu na splátky alebo iné splátky úverov, jeden týždeň každoročnej platenej dovolenky, obedy zahŕňajúce mäso, ryby alebo iné rovnocenné bielkoviny každý druhý deň, neočakávané finančné výdavky, telefón (vrátane mobilného telefónu), farebnú televíziu, práčku, auto alebo kúrenie (https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Quality_of_life_indicators_-_material_living_conditions#General_overview).] [26: Ukazovateľ „osoby žijúce v domácnostiach s veľmi nízkou intenzitou práce“ je vymedzený ako počet osôb žijúcich v domácnosti, v ktorej členovia v produktívnom veku odpracovali za posledných 12 mesiacov menej ako 20 % zo svojho celkového potenciálu. „Intenzita práce“ domácnosti je pomer celkového počtu mesiacov, ktoré odpracovali všetci členovia domácnosti v produktívnom veku za referenčný rok príjmu k celkovému počtu mesiacov v rovnakom období, v ktorých tí istí členovia domácnosti teoreticky mohli pracovať. Osoba v produktívnom veku je osoba vo veku od 18 do 59 rokov s výnimkou študentov vo veku od 18 do 24 rokov. Z výpočtu tohto ukazovateľa sú úplne vylúčené domácnosti zložené iba z detí, zo študentov vo veku do 25 rokov a z osôb vo veku nad 60 rokov.]

V.keďže napriek podstatnému zlepšeniu situácie v niektorých členských štátoch EÚ nesplnila svoj cieľ stanovený v stratégii Európa 2020 znížiť do roku 2020 absolútny počet ľudí ohrozených chudobou o 20 miliónov v porovnaní s rokom 2008;

W.keďže pracovníci niektorých kategórií, ako sú sezónni alebo cezhraniční pracovníci, sú osobitne ohrození chudobou pracujúcich a sociálnym vylúčením a často sú zamestnávaní prostredníctvom krátkodobých pracovných zmlúv s malou alebo žiadnou istotou zamestnania, pracovnými právami alebo sociálnou ochranou;

X.keďže neisté životné a pracovné podmienky a chudoba pracujúcich prinášajú rôzne hospodárske a sociálne dôsledky vrátane nižšej úrovne subjektívnej duševnej pohody, problémov s bývaním a životnými podmienkami, zlých vzťahov a pocitov sociálneho vylúčenia[footnoteRef:27]; [27: Eurofound, Chudoba pracujúcich v EÚ, 5. septembra 2017.]

Y.keďže pracovníci postihnutí chudobou pracujúcich často pracujú na pracovných miestach s neprijateľnými pracovnými podmienkami, ako sú práca bez kolektívnej zmluvy, porušovanie pracovného času[footnoteRef:28] a riziká z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; [28: Podľa vymedzenia v smernici o pracovnom čase, Ú. v. EÚ L 299, 18.11.2003, s. 9.]

Z.keďže v čase hospodárskej recesie sú takíto pracovníci ešte v slabšom postavení na trhu práce;

AA.keďže osoby pracujúce na čiastočný úväzok, najmä osoby nedobrovoľne pracujúce na čiastočný úväzok, čelia väčšiemu ohrozeniu chudobou pri spájaní rôznych rizikových faktorov vrátane nízkych miezd, nestabilných pracovných miest a skutočnosti, že sú jedinou zárobkovo činnou osobou a majú závislých členov domácnosti[footnoteRef:29]; [29: Eurofound, Chudoba pracujúcich v EÚ, 5. septembra 2017.]

AB.keďže 5,8 % obyvateľov EÚ27 žilo v roku 2019 v závažnej materiálnej deprivácii a extrémnou chudobou trpia viaceré regióny a komunity; keďže je pravdepodobné, že tento podiel významne vzrastie v súvislosti s pandémiou COVID-19, ktorá tento problém ešte viac stupňuje;

AC.keďže energetická chudoba je obzvlášť rozšíreným problémom v celej Európe, pričom 50 až 125 miliónov ľudí si nemôže dovoliť riadne tepelné pohodlie v interiéri[footnoteRef:30]; keďže 11 % európskych domácností nemá prístup na internet[footnoteRef:31]; [30: https://ec.europa.eu/energy/content/introduction-5_sk.] [31: https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Digital_economy_and_society_statistics_-_households_and_individuals.]

AD.keďže chudoba domácností[footnoteRef:32] sa znižuje len pomaly[footnoteRef:33]: chudobou alebo sociálnym vylúčením je ohrozené každé štvrté dieťa do 18 rokov, v dôsledku čoho je uviaznuté v kolobehu znevýhodňovania, ktorý sa prenáša z generácie na generáciu[footnoteRef:34]; keďže osobitne sú postihnutí slobodní rodičia (34,2 %) a rodiny s mnohými deťmi[footnoteRef:35]; keďže rodiny s dieťaťom alebo inými príbuznými so zdravotným postihnutím sú väčšmi ohrozené chudobou; [32: Domácnosť sa v súvislosti s prieskumami o sociálnych podmienkach vymedzuje ako hospodárska jednotka a z funkčného hľadiska ako sociálna jednotka, ktorá: má spoločné zriadenie, delí sa o výdavky a každodenné potreby, žije v spoločnom obydlí. Domácnosť môže zahŕňať jedinú osobu žijúcu osamelo aj skupinu ľudí, ktorí nemusia byť príbuzní, ale žijú na tej istej adrese so spoločným vedením domácnosti, t. j. majú spoločné aspoň jedno jedlo denne alebo obývaciu izbu.] [33: https://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/10163468/3-16102019-CP-EN.pdf/edc3178f-ae3e-9973-f147-b839ee522578.] [34: Eurostat, EU statistics on income and living conditions (EU-SILC) methodology – 2011 intergenerational transmission of disadvantages (Metodika štatistiky EÚ o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC) – medzigeneračný prenos znevýhodnení) (https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/EU_statistics_on_income_and_living_conditions_(EU-SILC)_methodology_-_2011_intergenerational_transmission_of_disadvantages).] [35: https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Quality_of_life_indicators_-_material_living_conditions#General_overview.]

AE.keďže vo väčšine členských štátov ceny za prenájom neprestajne rastú; keďže miera prekročenia záťažovej hranice nákladov na bývanie[footnoteRef:36] v EÚ je 9,6 %, čo znamená, že ľudia žijúci v týchto domácnostiach vynaložia 40 % alebo viac svojho ekvivalentného disponibilného príjmu na bývanie[footnoteRef:37]; keďže v niektorých členských štátoch je táto miera dokonca 50 – 90 %[footnoteRef:38]; keďže v EÚ čelia domácnosti s nízkymi príjmami priemerným nákladom na bývanie od 20 do 45 % disponibilného príjmu; [36: Percentuálny podiel obyvateľstva žijúceho v domácnosti, v ktorej celkové náklady na bývanie (bez príspevkov na bývanie) predstavujú viac ako 40 % celkového disponibilného príjmu domácnosti (bez príspevkov na bývanie).] [37: https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Housing_statistics#Housing_affordability.] [38: https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/tessi163/default/table?lang=en.]

AF.keďže jedným z hlavných faktorov prispievajúcich k rozdielom v čistom bohatstve sú zmeny cien nehnuteľností; keďže nedostatok cenovo dostupného bývania sa v mnohých členských štátoch stáva najväčšou hnacou silou nerovností;

AG.keďže bezdomovectvo sa rozširuje v celej Európe a v roku 2019 bolo bez domova približne 700 000 ľudí[footnoteRef:39], čo je o 70 % viac ako pred desiatimi rokmi[footnoteRef:40]; [39: https://www.europarl.europa.eu/news/en/agenda/briefing/2020-01-13/11/housing-urgent-action-needed-to-address-homelessness-in-europe. ] [40: https://www.feantsa.org/public/user/Resources/magazine/2019/Spring/Homeless_in_Europe_magazine_-_Spring_2019.pdf; https://www.feantsa.org/en/news/2020/07/23/fifth-overview-of-housing-exclusion-in-europe-2020.]

AH.keďže v roku 2017 sa percentuálny podiel mladých ľudí vo veku 18 – 24 rokov, ktorí boli aj napriek tomu, že boli zamestnaní, ohrození chudobou, v Európskej únii odhadoval na 11 % a v Rumunsku na 28,2 %[footnoteRef:41]; [41: https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-eurostat-news/-/DDN-20190122-1?inheritRedirect=true.]

AI.keďže chudoba v starobe sa naďalej zvyšuje: miera rizika chudoby vo veku nad 65 rokov bola v priemere 16,1 % (EÚ27); keďže najmä v dôsledku neistých a atypických foriem zamestnania, ktoré sa vyskytujú predovšetkým medzi staršími ľuďmi, sa tento počet ešte viac zvýši[footnoteRef:42]; [42: https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/tessi012/default/table?lang=en]

AJ.keďže chudoba pracujúcich spôsobuje, že práca stráca svoj základný zmysel, ktorým je zabezpečenie dôstojného života pre zamestnancov a ich rodiny, čo im bráni stať sa ekonomicky nezávislými;

AK.keďže v článku 4 Európskej sociálnej charty Rady Európy sa stanovuje, že všetci pracovníci majú právo na spravodlivú mzdu, ktorá im a ich rodinám zaručuje primeranú životnú úroveň;

Zmenšujúci sa rozsah kolektívneho vyjednávania

AL.keďže priemerná miera pokrytia kolektívnym vyjednávaním klesla v krajinách OECD za posledné tri desaťročia zo 46 % na 32 %; keďže najmenej v 14 členských štátoch EÚ pracuje bez kolektívnej zmluvy 50 % zamestnancov; keďže len v siedmich členských štátoch je miera pokrytia kolektívnym vyjednávaním vyššia ako 80 %[footnoteRef:43]; keďže pokles bol najrýchlejší v tých krajinách, ktoré podnikli štrukturálne reformy zamerané na kolektívne vyjednávanie[footnoteRef:44]; [43: OECD, Visser (2016) databáza ICTWSS.https://www.etuc.org/en/document/etuc-reply-first-phase-consultation-social-partners-under-article-154-tfeu-possible-action, s. 6, č. 15.] [44: Eurofound, Pracovnoprávne vzťahy: vývoj v rokoch 2015 – 2019, 11. decembra 2020.]

AM.keďže dobre koordinované systémy kolektívneho vyjednávania s rozsiahlym pokrytím podporujú dobrú výkonnosť trhu práce a keďže pracovníci, ktorí sú krytí kolektívnymi zmluvami, obyčajne pracujú za lepších podmienok a v kvalitnejšom pracovnom prostredí ako ostatní;

AN.keďže počet krajín na celom svete, v ktorých sa pracovníkom upiera právo vytvárať odborové zväzy alebo do nich vstúpiť, sa zvýšil z 92 v roku 2018 na 107 v roku 2019; keďže v Európe bolo toto zvýšenie najväčšie; keďže 40 % európskych krajín neumožňuje pracovníkom vstup do odborových zväzov, pričom 68 % z nich porušovalo právo na štrajk a 50 % porušovalo právo na kolektívne vyjednávanie[footnoteRef:45]; [45: https://www.ituc-csi.org/IMG/pdf/2019-06-ituc-global-rights-index-2019-report-en-2.pdf.]

AO.keďže pracovníci vo vidieckych oblastiach majú väčšie ťažkosti pri získavaní zastúpenia odborovými zväzmi a pri rokovaní o miestnych a odvetvových kolektívnych zmluvách, čo je závislé aj od konkrétneho odvetvia;

AP.keďže rast miezd v eurozóne bol v období rokov 2000 – 2016 nižší ako rast produktivity[footnoteRef:46]; keďže zvyšovanie miezd neudržalo krok s vývojom pridanej hodnoty, čím sa existujúca nerovnosť ešte väčšmi prehĺbila; [46: OECD, Negotiating our way up: Collective bargaining in a changing world of work (Rokovanie o našom napredovaní: kolektívne vyjednávanie v meniacom sa svete práce), 18. novembra 2019, obr. 3.10, s. 125.]

AQ.keďže kolektívnym vyjednávaním a odvetvovými kolektívnymi zmluvami sa upravujú nielen mzdové úrovne, ale aj pracovné podmienky, ako je pracovný čas, platené voľno, dovolenka a možnosti zvyšovania úrovne zručností;

AR.keďže silní sociálni partneri a kolektívne vyjednávanie môžu mať pozitívny vplyv na celkovú úroveň miezd v Európe vrátane minimálnej mzdy, ako aj mediánu mzdy; keďže kolektívne vyjednávanie zabezpečuje, aby boli pracovníci vypočutí a rešpektovaní; keďže existujú dôkazy o pozitívnej súvislosti medzi aktívnou účasťou pracovníkov na pracovisku a výkonnosťou a príjmami spoločnosti[footnoteRef:47]; [47: Van den Berg, A., Grift, Y., van Witteloostuijn, A., The effect of employee workplace representation on firm performance: a cross-country comparison within Europe (Vplyv zastúpenia zamestnancov na pracovisku na výkonnosť podniku: porovnanie medzi krajinami v rámci Európy), výskumná práca 2013-008, ACED 2013-016, Univerzita v Antverpách, apríl 2013.]

Zvýšenie počtu atypických a neistých pracovných miest

AS.keďže miera zamestnanosti ľudí so zdravotným postihnutím (50,6 %) bola v roku 2017 oveľa nižšia ako celková miera zamestnanosti (74,8 %)[footnoteRef:48]; [48: https://www.europarl.europa.eu/news/en/headlines/society/20200604STO80506/parliament-calls-for-a-new-ambitious-eu-disability-strategy.]

AT.keďže v dôsledku toho sú osoby so zdravotným postihnutím vystavené väčšiemu riziku chudoby (11 % v porovnaní s priemerom EÚ na úrovni 9,1 %)[footnoteRef:49]; [49: https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/pdfscache/34425.pdf.]

AU.keďže iba 20,7 % žien so zdravotným postihnutím a 28,6 % mužov so zdravotným postihnutím je zamestnaných na plný úväzok[footnoteRef:50]; [50: Index rodovej rovnosti 2019.]

AV.keďže v niektorých členských štátoch osoby so zdravotným postihnutím pri nástupe do zamestnania často strácajú svoje nároky súvisiace so zdravotným postihnutím, čím sa zvyšuje riziko ich chudoby ako pracujúcich osôb;

AW.keď v niektorých členských štátoch osoby so zdravotným postihnutím zamestnané v chránených dielňach často nemajú status zamestnanca, pracovné práva ani zaručenú minimálnu mzdu[footnoteRef:51]; [51: https://www.europarl.europa.eu/meetdocs/2014_2019/documents/empl/dv/empl20141120-wss-people-disabilities-/empl20141120-wss-people-disabilities-en.pdf.]

AX.keďže sa ukázalo, že vstup osôb so zdravotným postihnutím na trh práce je po finančnej kríze ešte ťažší[footnoteRef:52]; [52: Eurostat Statistics Explained, Europe 2020 indicators – poverty and social exclusion (Ukazovatele Európy 2020 – chudoba a sociálne vylúčenie), 11. júna 2020 (https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Archive:Europe_2020_indicators_-_poverty_and_social_exclusion&oldid=394836).]

AY.keďže miera zamestnaných žijúcich v domácnosti ohrozenej chudobou sa v priebehu desiatich rokov zvýšila z 8 % na 9,4 %, t. j. na 20,5 milióna ľudí[footnoteRef:53]; [53: https://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=89&furtherNews=yes&langId=en&newsId=9378.]

AZ.keďže sa zistila súvislosť medzi rozšírením neštandardných foriem zamestnávania a zvýšeným podielom Európanov ohrozených chudobou pracujúcich[footnoteRef:54]; keďže osoby pracujúce na čiastočný úväzok alebo na dočasnú pracovnú zmluvu sú ohrozené chudobou pracujúcich väčšmi (16,2 %) ako pracovníci s pracovnou zmluvou na neurčitý čas (6,1 %); [54: Eurofound, Chudoba pracujúcich v EÚ, 5. septembra 2017.]

BA.keďže úroveň vzdelania má veľký vplyv na ohrozenie chudobou pracujúcich; keďže ohrozenie chudobou pracujúcich je značne vyššie v prípade nízkokvalifikovaných pracovníkov; keďže v niektorých členských štátoch existuje ohrozenie chudobou pracujúcich aj v prípade vysokokvalifikovaných pracovníkov[footnoteRef:55]; [55: https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/ilc_peps04/default/table?lang=en]

BB.keďže v celej EÚ existujú rôzne postupy stanovovania miezd;

BC.keďže systémy minimálnej mzdy sa v jednotlivých členských štátoch – v ktorých existujú – výrazne líšia, pokiaľ ide o dosah a pokrytie[footnoteRef:56]; keďže systémy minimálnej mzdy sa líšia aj z hľadiska ich absolútnej a relatívnej úrovne a keďže existujú značné rozdiely, pokiaľ ide o pokrytie a primeranosť na zabezpečenie dôstojného života; keďže hoci sú rozdiely vo výške minimálnej mzdy medzi krajinami po zohľadnení cenových rozdielov menšie, rozdiely v kúpnej sile zostávajú napriek tomu veľké[footnoteRef:57]; keďže percentuálny podiel ľudí, ktorí zarábajú minimálnu mzdu, sa v jednotlivých členských štátoch značne líši; [56: https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Minimum_wage_statistics.] [57: https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Minimum_wage_statistics#Minimum_wages_expressed_in_purchasing_power_standards.]

BD.keďže minimálna mzda je jednoznačne vyššia ako stanovená hranica rizika chudoby (60 % brutto medián) len v troch členských štátoch a keďže v iných členských štátoch nechráni pred chudobou; keďže niektoré odvetvia, skupiny pracovníkov a formy práce čiastočne nie sú pokryté alebo sa na ne nevzťahujú systémy minimálnej mzdy ani kolektívne zmluvy;

BE.keďže pracovníci zarábajúci minimálnu mzdu majú často problém dokázať sa uživiť; keďže konkrétnejšie sedem z desiatich pracovníkov, ktorí zarábajú minimálnu mzdu, má aspoň „nejaké“ ťažkosti dokázať sa uživiť v porovnaní s piatimi z desiatich iných pracovníkov, pričom medzi členskými štátmi existujú významné rozdiely[footnoteRef:58]; [58: Eurofound, Minimálne mzdy v roku 2020: Ročný prieskum, 4. júna 2020.]

BF.keďže pokles zamestnanosti počas finančnej krízy v roku 2008 viedol k dramatickému zvýšeniu počtu ľudí s atypickou formou zamestnania, krátkodobou prácou a zamestnaním na čiastočný úväzok vrátane nedobrovoľného zamestnania na čiastočný úväzok[footnoteRef:59]; keďže nedobrovoľní pracovníci na čiastočný úväzok najčastejšie pracujú v povolaniach so základným alebo nižším ohodnotením a v odvetviach v oblasti služieb a patria medzi osoby najviac ohrozené chudobou pracujúcich; keďže viac ako tretina pracovníkov pracuje na čiastočný úväzok nedobrovoľne a každý druhý v krátkodobom zamestnaní[footnoteRef:60]; [59: ETUI, Benchmarking Working Europe 2019, kapitola Trh práce a sociálny rozvoj, 2019. https://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=89&furtherNews=yes&langId=en&newsId=9378.] [60: https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2016/587285/IPOL_STU%282016%29587285_EN.pdf.]

BG.keďže štandardné pracovné zmluvy na neurčitý čas predstavujú len 59 % celkového počtu pracovných miest v EÚ, pričom atypické a často, no nie vždy neisté formy zamestnania sa naďalej rozširujú[footnoteRef:61]; [61: Eurofound, Chudoba pracujúcich v EÚ, 5. septembra 2017 (https://www.eurofound.europa.eu/publications/report/2017/in-work-poverty-in-the-eu).]

BH.keďže krátkodobé zamestnanie neprispieva k rozvoju, odbornej príprave a prispôsobeniu zručností zamestnancov potrebám meniaceho sa trhu práce;

BI.keďže dochádza k veľkým výkyvom v počte pracovníkov vykonávajúcich neistú prácu v EÚ v oblasti veľkoobchodu a maloobchodu, dopravy, hotelového odvetvia, stravovacích služieb[footnoteRef:62], kultúry a organizácie podujatí; [62: https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-eurostat-news/-/DDN-20200511-1.]

BJ.keďže chudoba pracujúcich môže mať vplyv aj na mladých odborníkov s vysokou úrovňou vzdelania, najmä v členských štátoch s vysokou mierou nezamestnanosti mladých ľudí; keďže percentuálny podiel mladých ľudí postihnutých chudobou zamestnaných je v prípade ľudí s vysokoškolským vzdelaním nižší ako v prípade ľudí s nižším vzdelaním, v niektorých členských štátoch je však stále významný; keďže títo mladí dospelí musia často čeliť nízkym mzdám, nespravodlivým pracovným podmienkam, nepravej samostatnej zárobkovej činnosti, atypickým pracovným zmluvám alebo dokonca nedeklarovanej práci[footnoteRef:63]; [63: https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-eurostat-news/-/DDN-20200511-1.]

BK.keďže dodatočné príjmy, väčšia flexibilita, získavanie skúseností, prilákanie klientov a nedostatok príležitostí na tradičnom trhu práce sú hlavnou motiváciou na vykonávanie práce pre platformy; keďže práca pre platformy je vo všeobecnosti pozitívna na integráciu do trhu práce[footnoteRef:64]; keďže práca pre platformy je rôznorodá a v dôsledku toho by univerzálne riešenie narušilo vznik dôležitých foriem práce[footnoteRef:65]; [64: https://www.eurofound.europa.eu/sites/default/files/ef_publication/field_ef_document/ef18001en.pdf. ] [65: https://www.eurofound.europa.eu/sites/default/files/ef_publication/field_ef_document/ef18001en.pdf. ]

BL.keďže v júli 2019 bol zriadený Európsky orgán práce (ELA) s cieľom podporiť členské štáty a Komisiu v účinnom uplatňovaní a presadzovaní práva Únie v oblasti mobility pracovnej sily a koordinácie sociálneho zabezpečenia; keďže sa očakáva, že do roku 2024 dosiahne svoju plnú prevádzkovú kapacitu;

BM.keďže hoci Komisia oznámila svoj zámer predložiť návrh európskeho čísla sociálneho zabezpečenia, zatiaľ nepredložila žiadny konkrétny návrh;

BN.keďže miera vzdelávania dospelých v EÚ v roku 2018 bola 11,1 %, zatiaľ čo cieľ na rok 2020 bol 15 %[footnoteRef:66]; keďže technológie a inovácie majú veľký potenciál na uvoľnenie príležitostí, no napriek tomu viac ako 40 % dospelých v EÚ nemá ani základné digitálne zručnosti; [66: https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-eurostat-news/-/DDN-20190517-1.]

Hospodárske a sociálne dôsledky pandémie COVID-19

BO.keďže nezamestnanosť a neisté a atypické formy zamestnania sa počas finančnej krízy v roku 2008 prudko zvýšili a kríza COVID-19 zvýraznila aj sociálne otázky týkajúce sa straty pracovných miest, skráteného pracovného času a existenčných problémov, napr. v rámci malých a stredných podnikov (MSP), v malých remeselných podnikoch, ako aj v prípade maloobchodníkov a cezhraničných pracovníkov; keďže stredná trieda sa zmenšuje, rozdiel medzi bohatými a chudobnými sa zväčšuje a nerovnováhy v rámci členských štátov a medzi nimi sa v dôsledku krízy COVID-19 zhoršili;

BP.keďže v apríli 2020 počas pandémie COVID-19 došlo v prípade viac ako 50 % pracovníkov v EÚ k skráteniu pracovného času, pričom viac ako tretina (34 %) ľudí, ktorí sú zamestnaní, uviedla, že ich pracovný čas sa „veľmi“ skrátil, a 16 % uviedlo, že sa skrátil „trochu“[footnoteRef:67]; [67: Eurofound, Súbor údajov s názvom Život, práca a COVID-19, 28. septembra 2020 (http://eurofound.link/covid19data).]

BQ.keďže 75 % občanov EÚ sa domnieva, že ich súčasná finančná situácia je horšia ako pred pandémiou COVID-19, zatiaľ čo 68 % uvádza, že má ťažkosti zarobiť si na živobytie, a 68 % si nedokáže zachovať životnú úroveň viac ako tri mesiace bez príjmu; keďže 16 % pracovníkov v EÚ očakáva, že v blízkej budúcnosti pravdepodobne stratí zamestnanie[footnoteRef:68]; [68: Eurofound, Súbor údajov s názvom Život, práca a COVID-19, 28. septembra 2020 (http://eurofound.link/covid19data).]

BR.keďže hospodárska kríza spôsobená pandémiou COVID-19 by mohla mať závažné a dlhodobé dôsledky na trhu práce, najmä pre mladých ľudí alebo zraniteľných pracovníkov, keďže môžu byť nútení pracovať na neistých a atypických pracovných miestach, čím sa do značnej miery zhoršia pracovné podmienky a prehĺbia existujúce nerovnosti;

BS.keďže pandémia COVID-19 bude mať preto s najväčšou pravdepodobnosťou priamy vplyv z hľadiska zvyšovania chudoby a chudoby pracujúcich[footnoteRef:69], a to najmä u najzraniteľnejších skupín v spoločnosti; [69: https://www.worldbank.org/en/topic/poverty/brief/projected-poverty-impacts-of-COVID-19.]

BT.keďže pandémia COVID-19 poukázala na potrebu inkluzívnejšej sociálnej ochrany, ktorá by zahŕňala všetky druhy pracovníkov, najmä samostatne zárobkovo činných pracovníkov a pracovníkov platforiem;

BU.keďže počet pracovných miest s nízkymi mzdami a vysokými mzdami sa naďalej zvyšuje, ale počet povolaní s priemernou mzdou sa znižuje; keďže pracovné miesta s nízkymi mzdami nie sú spojené s nízkou kvalifikáciou, najmä v prípade pracovníkov platforiem; keďže sa zvyšuje dopyt po pracovníkoch s vysokým vzdelaním aj na nízko platených pracovných miestach;

1.zdôrazňuje, že v súlade s článkom 31 Charty základných práv Európskej únie má EÚ povinnosť zabezpečiť, aby všetci pracovníci mali pracovné podmienky, ktoré zohľadňujú ich zdravie, bezpečnosť a dôstojnosť, a žiada, aby sa venovala pozornosť skutočnosti, že chudoba a vylúčenie z trhu práce a zo spoločnosti prehlbujú nerovnosti a segregáciu; pripomína skutočnosť, že Komisia a členské štáty by pri vykonávaní svojich politík mali ďalej posilňovať sociálny model EÚ a zohľadňovať požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou dôstojnej životnej úrovne a primeranou sociálnou ochranou pre všetkých a s bojom proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

2.zdôrazňuje, že v ZEÚ sa stanovuje, že Únia má základnú povinnosť pracovať na udržateľnom rozvoji Európy, okrem iného na základe vysoko konkurencieschopného sociálneho trhového hospodárstva, ktorého cieľom je dosiahnuť plnú zamestnanosť, sociálny pokrok a vysokú úroveň ochrany; zdôrazňuje, že EÚ by mala bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a podporovať sociálnu spravodlivosť a ochranu, rovnosť medzi ženami a mužmi, solidaritu medzi generáciami a ochranu práv dieťaťa;

3.súhlasí s Komisiou, že príjmová nerovnosť v EÚ ako svetovom regióne je nižšia ako v niektorých iných významných vyspelých ekonomikách, ale naďalej vyvoláva obavy; zdôrazňuje, že vysoká nerovnosť vyvoláva obavy z hľadiska spravodlivosti, keďže zakorenená nerovnosť môže viesť k nerovnosti príležitostí a znížiť potenciálny rast; zdôrazňuje, že pomerne vysoká nerovnosť môže byť spojená s vyššou mierou rizika chudoby a výraznejším sociálnym vylúčením a vyšším výskytom finančných ťažkostí, a teda môže znížiť sociálnu súdržnosť[footnoteRef:70]; [70: Vývoj v oblasti zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe 2019 (https://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=738&langId=en&pubId=8219).]

4.poznamenáva, že hoci miera chudoby medzi ženami sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líši, riziko chudoby a sociálneho vylúčenia v rizikových skupinách, ku ktorým patria staršie ženy, osamelé ženy, ženy s deťmi a osamelé matky, utečenky a migrantky, ženy rôznej farby pleti, príslušníčky etnických menšín, homosexuálne, bisexuálne a transrodové ženy a ženy so zdravotným postihnutím, je vysoké, pričom priemerným trendom je, že ženám hrozí chudoba a sociálne vylúčenie vo väčšej miere ako mužom (v roku 2018 to bolo v EÚ 22,8 %); konštatuje, že iné medziodborové rizikové faktory, ako je nečinnosť, nedostatok služieb starostlivosti o deti a závislých rodinných príslušníkov spôsobujú, že niektoré osobitné kategórie žien sú zraniteľnejšie voči riziku chudoby než iné kategórie žien;

5.zdôrazňuje, že jeden z dvoch ľudí s migrantským pôvodom mimo EÚ je vystavený riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia, že úrovne neistej práce sú osobitne vysoké medzi migrantkami a utečenkami a že ženy so závislým a neregulárnym štatútom čelia extrémne vysokej miere chudoby; zdôrazňuje, že štyria z piatich príslušníkov rómskej komunity majú príjem pod hranicou chudoby a že menej než každá piata rómska žena (vo veku 16 rokov a viac) je v zamestnaní; zdôrazňuje, že k tejto skutočnosti prispieva diskriminácia v oblasti prístupu a kvality vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnanosti; vyzýva EÚ, aby spolupracovala s členskými štátmi pri zaručovaní plného vykonávania európskych a vnútroštátnych noriem zamestnanosti bez akejkoľvek diskriminácie, a to aj mechanizmami monitorovania, sťažností a odškodnenia, ktoré budú účinné, nezávislé a prístupné pre všetkých pracovníkov;

6.poukazuje na to, že podľa Eurostatu je v súčasnosti v členských štátoch 64,6 milióna žien a 57,6 milióna mužov žijúcich v chudobe, čo poukazuje na to, že chudoba sa dotýka žien a mužov v odlišnej miere; poznamenáva, že tieto čísla poukazujú len na to, koľko žien je dotknutých, a aby bolo možné pochopiť ich úplný význam, musia sa tieto čísla skúmať spolu s ďalšími ukazovateľmi, ako sú vek, stredná dĺžka života, nerovnosti príjmov, rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, druhy domácností a sociálne transfery; zdôrazňuje, že vystavenie žien chudobe je pravdepodobne podhodnotené, a vyzýva členské štáty, aby zbierali údaje o chudobe spôsobom, ktorý odráža realitu domácnosti danej osoby a jej individuálnu realitu, spolu s príslušnými údajmi o rovnosti, a aby vykonávali rodové analýzy štatistiky a politík v oblasti chudoby, keďže nemožno predpokladať, že zdroje sú v domácnostiach rovnomerne rozdelené medzi mužmi a ženami;

Boj proti nerovnosti

7.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom vzostupnej sociálnej a hospodárskej konvergencie dosiahli cieľ porovnateľných životných podmienok a aby pôsobili proti prehlbujúcej sa nerovnosti v rámci členských štátov a medzi nimi; nabáda členské štáty, aby posilnili systémy kolektívneho vyjednávania a aby zabezpečili minimálnu sociálnu ochranu a systém sociálneho zabezpečenia pre všetky vekové kategórie; zdôrazňuje, že tieto ciele možno dosiahnuť prostredníctvom nástrojov, ako je minimálny príjem, minimálna mzda a minimálny dôchodok v rámci prvého piliera[footnoteRef:71] v súlade s právomocami a právnymi predpismi jednotlivých členských štátov a pri rešpektovaní všetkých všeobecných zásad Európskej únie vrátane základných práv, ako aj zásady proporcionality, právnej istoty, rovnosti pred zákonom a subsidiarity; [71: Tzv. prvý pilier typického prístupu k dôchodkom založeného na troch pilieroch pozostáva z verejných zákonných dôchodkov, ktoré spravuje štát a obvykle sa financujú priebežne z príspevkov na sociálne poistenie a/alebo zo všeobecných daňových príjmov. Zdroj: Brífing EPRS, European Union pension systems: adequate and sustainable? (Dôchodkové systémy Európskej únie: sú primerané a udržateľné?), november 2015.]

8.pripomína Komisii a členským štátom, že predchádzanie chudobe pracujúcich a jej riešenie musí byť súčasťou celkového cieľa odstrániť chudobu v Európskej únii;

9.domnieva sa, že na zníženie nerovností a úrovne chudoby je nevyhnutné, aby boli k dispozícii cenovo dostupné a prístupné vysokokvalitné verejné služby; považuje preto za nevyhnutné, aby členské štáty prijali opatrenia na zaručenie prístupu ku kvalitným službám a v konečnom dôsledku všeobecného prístupu k zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu, bývaniu, dodávkam energie a sociálnej ochrane;

10.je presvedčený, že zásada „práca je najlepší spôsob boja proti chudobe“ v súčasnosti nie je vždy adekvátna vzhľadom na odvetvia s nízkymi mzdami a neistými pracovnými podmienkami (vrátane niektorých atypických foriem zamestnania), ktoré ovplyvňujú udržateľnosť a primeranosť systémov sociálneho zabezpečenia; navyše sa domnieva, že účinné kolektívne zmluvy a účinné zákonom stanovené systémy minimálnej mzdy, ak sú zavedené, sú dôležitými nástrojmi boja proti chudobe;

11.poukazuje na to, že na boj proti neistote a chudobe je nevyhnutný rast; je presvedčený, že treba podnecovať podnikateľského ducha, a to aj u žien a mladých ľudí; poukazuje na to, že treba podporovať MSP, ktoré vytvárajú pracovné miesta a bohatstvo a ktoré predstavujú základný pilier európskej hospodárskej štruktúry; pripomína, že podnecujú životaschopnosť území, prispievajú k inovácii a budovaniu konkurencieschopného, diverzifikovaného a udržateľného trhu práce; zdôrazňuje, že právne predpisy EÚ musia byť priaznivé pre podniky, najmä pre MSP;

12.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na základe svojich záväzkov podľa dohovorov MOP a revidovanej Európskej sociálnej charty, ako aj v rámci Európskeho piliera sociálnych práv a cieľov udržateľného rozvoja podporovali kolektívne vyjednávanie; vyzýva členské štáty, aby prispôsobili svoje vnútroštátne právne predpisy tak, aby nebránili kolektívnemu vyjednávaniu ani právu združovať sa, vyjednávať a uzatvárať kolektívne zmluvy, a aby rešpektovali a presadzovali právo na spravodlivú minimálnu mzdu, ak je zavedená;

13.zdôrazňuje, že v dôsledku technologického vývoja a štruktúry hospodárstva sa viac hospodárskej činnosti a vysokokvalifikovaných pracovných miest sústreďuje do metropolitných oblastí, čím sa zvyšujú sociálne a geografické nerovnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili investície do digitálnych technológií vo vidieckych oblastiach s cieľom posilniť verejné služby, zlepšiť ich kvalitu a efektívnosť a vytvoriť nové spôsoby poskytovania služieb pre vzdialené regióny s nedostatočnými službami s cieľom riešiť nerovnosti a vytvoriť lepšie pracovné príležitosti;

14.víta návrh Komisie na program v oblasti zručností; zdôrazňuje, že nízka úroveň vzdelania je jednou z hlavných príčin chudoby pracujúcich a je potrebné ju riešiť;

15.vyzýva členské štáty, aby zaručili rovnaký prístup k inkluzívnemu vzdelávaniu a odbornej príprave a aby posilnili svoje úsilie o zníženie miery predčasného ukončenia školskej dochádzky;

16.zdôrazňuje, že na zníženie nerovností, zlepšenie adaptability pracovníkov na meniacom sa trhu práce a uľahčenie ich úspešného prechodu do zamestnania je nevyhnutné vysokokvalitné vzdelávanie od skorého veku, odborné vzdelávanie a odborná príprava, rekvalifikácia a zvyšovanie úrovne zručností;

17.vyzýva preto členské štáty, aby úzko spolupracovali so sociálnymi partnermi, poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy, podnikmi a inými relevantnými zainteresovanými stranami s cieľom posilniť a zlepšiť systémy vzdelávania a odbornej prípravy a zvýšiť ich kvalitu a relevantnosť pre trh práce, a to aj s cieľom umožniť každému pracovníkovi prístup k celoživotnému vzdelávaniu;

18.zdôrazňuje, že digitálna transformácia a zvyšujúci sa počet vysokokvalifikovaných profesií a profesií s vysokým nárokom na zručnosti si vyžadujú cielené investície do celoživotného vzdelávania nabáda Komisiu a členské štáty, aby poskytovali súdržnú a komplexnú podporu pri rozvoji potrebných digitálnych zručností, a to aj pre starších pracovníkov; žiada preto cielené investície do digitálneho rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností s cieľom umožniť pracovníkom prispôsobiť sa zmenám a zabezpečiť vyššie mzdy;

19.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli mladým ľuďom primeranú úroveň vzdelania a odbornej prípravy, čo im umožní reagovať na potreby a výzvy na trhu práce a poskytne im potrebné poznatky o ich pracovných a sociálnych právach, aby sa nedostávali do atypických alebo neistých foriem zamestnania;

20.pripomína Komisii a členským štátom potrebu protokolu o sociálnom pokroku v európskych zmluvách, ktorým sa zabezpečí, že v prípade rozporov medzi základnými hospodárskymi slobodami a základnými sociálnymi a pracovnými právami budú mať tieto práva rovnaké postavenie ako hospodárske slobody jednotného trhu;

21.vyzýva na zastrešujúcu európsku stratégiu boja proti chudobe s ambicióznymi cieľmi zameranými na zníženie chudoby a ukončenie extrémnej chudoby v Európe do roku 2030 v súlade so zásadami stanovenými v Európskom pilieri sociálnych práv a so zreteľom na ciele udržateľného rozvoja;

22.žiada Komisiu a členské štáty, aby používali finančné nástroje, ako je záruka pre mladých ľudí a programy EÚ, s cieľom bojovať proti nezamestnanosti, posilniť zamestnateľnosť mladých ľudí a povzbudzovať ich, aby obsadzovali stabilné pracovné miesta, ktoré nie sú vystavené neistote;

23.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali skutočné opatrenia proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým podvodom ako dôležitý prostriedok znižovania hospodárskych nerovností a zlepšovania výberu daňových príjmov v členských štátoch;

24.vyzýva Komisiu, aby aktualizovala svoj rámec pre zriaďovanie a rozvoj družstiev a podnikov sociálneho hospodárstva, ktoré svojou povahou kladú väčší dôraz na spravodlivé pracovné podmienky a posilnenie postavenia pracovníkov;

25.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli iniciatívy, ktorými sa podporí posilnenie postavenia žien prostredníctvom vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania, ako aj prístup k financovaniu, podnikanie žien a zastúpenie žien v sektoroch orientovaných na budúcnosť s cieľom zabezpečiť prístup k veľmi kvalitnému zamestnaniu; vyzýva najmä na výraznejšiu podporu predmetov STEM, digitálneho vzdelávania, umelej inteligencie a finančnej gramotnosti s cieľom bojovať proti prevládajúcim stereotypom a zabezpečiť, aby viac žien malo prístup do týchto odvetví a mohlo prispievať k ich rozvoju;

26.zdôrazňuje pravidelný dialóg so ženami, ktoré čelia chudobe, a aktérmi s rozhodovacou právomocou prostredníctvom fór na vnútroštátnej, regionálnej a úniovej úrovni s cieľom monitorovať účinnosť súčasných politík/služieb a navrhnúť riešenia;

27.zdôrazňuje nevyhnutnosť zabezpečiť primerané financovanie MVO a prízvukuje, že musia mať prístup k finančným prostriedkom EÚ, aby mohli poskytovať inovatívne a účinné služby na boj proti chudobe;

28.víta plán Komisie bezodkladne zaviesť záruku pre deti[footnoteRef:72]; [72: Podľa uznesenia Európskeho parlamentu z 24. novembra 2015 o znižovaní nerovností s osobitným zameraním na chudobu detí (Ú. v. EÚ C 66, 27.10.2017, s. 19) a podľa politických usmernení pre Európsku komisiu na roky 2019 – 2024: „Na podporu každého dieťaťa, ktoré to potrebuje, vytvorím európsku záruku pre deti, pričom nadviažem na myšlienku, ktorú navrhol Európsky parlament.“]

29.vyzýva členské štáty, aby zabezpečili prístup k dôstojnému, cenovo dostupnému, prístupnému, energeticky hospodárnemu a zdravému bývaniu pre všetkých a ďalej podporovali výstavbu cenovo dostupných sociálnych bytov vrátane verejných bytov; nabáda členské štáty, aby posilnili výmenu najlepších postupov týkajúcich sa účinných politík sociálneho bývania;

30.vyzýva členské štáty a miestne orgány, aby prijali primerané politiky bývania, vytvorili podmienky pre investície do sociálneho a cenovo dostupného bývania a podporovali ich a bojovali proti energetickej chudobe;

31.vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na prepojenia medzi chudobou pracujúcich a bezdomovectvom navrhla rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie boja proti bezdomovectvu; vyzýva členské štáty, aby prijali naliehavé opatrenia na predchádzanie bezdomovectvu a boj proti nemu, ako aj na predchádzanie nútenému vysťahovaniu;

32.zdôrazňuje dôležitosť zvýšenia financovania pomoci pre najodkázanejšie osoby v rámci nového Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+) ako kľúčového prvku európskej solidarity a ako spôsobu, ako prispieť k boju proti najhorším formám chudoby v EÚ, napríklad proti nedostatku potravín a chudobe detí;

Minimálne zabezpečenie životných a pracovných podmienok

33.domnieva sa, že na zabezpečenie dôstojných pracovných podmienok a podmienok zamestnania v digitálnom hospodárstve je nevyhnutný legislatívny rámec na reguláciu podmienok telepráce v celej EÚ, ktorý bude prispievať k znižovaniu nerovností a riešeniu otázky chudoby pracujúcich;

34.vyzýva Komisiu, aby predložila rámec EÚ pre minimálny príjem;

35.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby investovali do aktívnych politík trhu práce s cieľom zvýšiť odolnosť európskych pracovníkov a hospodárstiev a poskytnúť pracovníkom cenné zručnosti;

36.berie na vedomie návrh Komisie na smernicu EÚ, ktorou by sa zabezpečila ochrana pracovníkov v EÚ prostredníctvom minimálnej mzdy umožňujúcej dôstojný život;

37.zdôrazňuje, že táto smernica by mala poskytovať jasné záruky v členských štátoch, v ktorých sú mzdy – spravidla – predmetom kolektívneho vyjednávania medzi sociálnymi partnermi;

38.pripomína navrhované opatrenia z politických usmernení pre Komisiu na obdobie 2019 – 2024[footnoteRef:73], ktorých cieľom je zabezpečiť, aby pracovníci v Únii mali spravodlivú minimálnu mzdu, ktorá by im umožňovala dôstojný život bez ohľadu na pracovné miesto; [73: Ambicióznejšia Únia – Môj plán pre Európu, Politické usmernenia pre budúcu Európsku komisiu 2019 – 2024.]

39.pripomína, že v súlade so zásadou zachovania úrovne ochrany a priaznivejších ustanovení sa v smerniciach o pracovných právach stanovujú minimálne normy a že jednotlivé členské štáty môžu poskytovať vyššiu úroveň ochrany a vyšší štandard;

40.domnieva sa, že v tejto smernici by sa malo prostredníctvom kolektívnych zmlúv a zákonom stanovenej minimálnej mzdy zabezpečiť, aby nikto z pracovníkov ani ich rodín nebol ohrozený chudobou a aby každý mohol zo svojej práce vyžiť a zúčastňovať sa na živote spoločnosti;

41.zdôrazňuje, že, v konečnom znení smernice by sa malo zabezpečiť, aby zákonom stanovená minimálna mzda – ak je zavedená – bola vždy určená nad hranicou chudoby;

42.žiada, aby členské štáty a sociálni partneri zaistili úrovne minimálnej mzdy, a to pri dodržaní vnútroštátnych postupov a so zreteľom na jej vplyv na konkurencieschopnosť, vytváranie pracovných miest a chudobu pracujúcich;

43.zdôrazňuje, že je nutné prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa zamestnávatelia nezúčastňovali praktík, pri ktorých sa od minimálnej mzdy odpočítavajú náklady potrebné na vykonávanie práce, ako je ubytovanie, požadované odevy, náradie, osobné ochranné prostriedky a ďalšie vybavenie;

44.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali legislatívny rámec minimálnych zákonných pracovných podmienok pre všetkých pracovníkov, najmä pre tých, ktorí sú zamestnaní v neistých pracovných podmienkach, čo sa často vzťahuje aj na atypických alebo neštandardných pracovníkov v príležitostnej ekonomike, a aby zlepšili tento rámec buď vyriešením medzier v právnych predpisoch a zlepšením existujúcich smerníc[footnoteRef:74], alebo prípadne prostredníctvom nových právnych predpisov; [74: Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1152 z 20. júna 2019 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 105).]

45.vyzýva členské štáty, aby zabezpečili systémy sociálnej ochrany pre všetkých pracovníkov, a vyzýva Komisiu, aby doplnila a podporila činnosti členských v oblasti sociálneho zabezpečenia a sociálnej ochrany pracovníkov;

46.zdôrazňuje, že mobilita pracovnej sily je nevyhnutná na to, aby sa čo najlepšie využili talenty a ambície Európanov, maximalizovala sa hospodárska výkonnosť a prosperita spoločností a jednotlivcov a aby sa ľuďom ponúklo široké spektrum príležitostí; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby odstránili existujúce prekážky mobility v Európskej únii;

47.vyzýva členské štáty, aby zabezpečili poskytovanie primeraných úprav pre osoby so zdravotným postihnutím na pracovisku[footnoteRef:75]; [75: Zabezpečenie primeraných úprav je povinnosťou podľa smernice EÚ o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní (Ú. v. EÚ L 303, 2. 12. 2000, s. 16) a článku 5 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.]

48.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bojovali proti stratégiám, ktoré prispievajú k chudobe pracujúcich, ako sú nedeklarované nadčasy, nespoľahlivé alebo nepredvídateľné plánovanie pracovného času zo strany zamestnávateľov, pracovné zmluvy na nula hodín, nedeklarovaná ekonomická činnosť a tieňová ekonomika; pripomína, že za zdravie a bezpečnosť na pracovisku sú zodpovední zamestnávatelia a že odborná príprava týkajúca sa zamestnania sa musí uskutočňovať počas pracovného času;

49.poznamenáva, že európsky samit Komisie o práci pre platformy, na ktorom sa mali preskúmať možnosti zlepšenia pracovných podmienok pracovníkov platforiem, sa odložil z dôvodu krízy COVID-19; naliehavo vyzýva Komisiu, aby tento samit zorganizovala čo najskôr;

50.všíma si spoločenské dôsledky práce pre platformy, a to pracovníkov, ktorí nepožívajú pracovné práva a sociálnu ochranu a za ktorých sa neuhrádza sociálne poistenie a dane;

51.berie na vedomie plán Komisie prijať legislatívny návrh[footnoteRef:76] o pracovníkoch platforiem; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sa vzťahy medzi platformami a pracovníkmi prispôsobia novým skutočnostiam digitálnej spoločnosti a hospodárstva a že sa sprehľadnia zabezpečením krytia týchto pracovníkov prostredníctvom existujúcich právnych predpisov a ustanovení o sociálnom zabezpečení s cieľom zlepšiť pracovné podmienky, zručnosti a vzdelávanie pracovníkov platforiem a zabezpečiť im predvídateľný pracovný čas; [76: Prílohy k pracovnému programu Komisie na rok 2021 (COM(2020)0690), cieľ politiky č. 9 v časti s názvom Európa pripravená na digitálny vek.]

52.zdôrazňuje, že legislatívnym návrhom EÚ by sa malo zabezpečiť, aby pracovníci platforiem mohli vytvárať zastúpenia pracovníkov a odborové zväzy na uzatváranie kolektívnych zmlúv;

53.vyzýva členské štáty, aby urýchlene transponovali a plne vykonávali smernicu o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom[footnoteRef:77]; [77: Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ (Ú. v. EÚ L 188, 12.7.2019, s. 79).]

54.vyzýva členské štáty, aby zabezpečili prístup k cenovo dostupnej a kvalitnej starostlivosti o deti všeobecne, a najmä pre osamelých rodičov, rodičov detí so zdravotným postihnutím a rodičov vo veľkých domácnostiach; pripomína, že pre uchádzačov o zamestnanie a pracovníkov v nestabilnom zamestnaní bez ohľadu na povahu zmluvy má osobitný význam prístup k starostlivosti o deti, ako aj prístup k opatrovateľským zariadeniam pre osoby so zdravotným postihnutím alebo závislých príbuzných, aby sa predchádzalo tomu, že by takíto pracovníci s povinnosťami v oblasti starostlivosti ostávali v neistom zamestnaní, čo často vedie k chudobe pracujúcich;

55.zdôrazňuje, že lepšie možnosti spoločnej rodičovskej dovolenky majú pozitívny vplyv na pracovné príležitosti pre ženy; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na zabezpečenie ochrany príjemcov platieb alebo príspevkov na rodičovskú dovolenku pred pádom pod hranicu chudoby;

56.zdôrazňuje potrebu zabezpečiť dodržiavanie pravidiel rovnosti, bojovať proti všetkým formám diskriminácie s osobitným ohľadom na mzdy a pracovné podmienky, zabezpečiť rovnaké príležitosti a odstrániť medzery v právnych predpisoch, ktoré majú vplyv na znevýhodnené skupiny; vyzýva na okamžité odblokovanie horizontálnej smernice o boji proti diskriminácii;

57.vyzýva Komisiu, aby presadzovala rovnakú účasť a príležitosti pre mužov a ženy na trhu práce a aby zaviedla iniciatívy na podporu prístupu žien k financovaniu, podnikania žien a ich finančnej nezávislosti;

58.zdôrazňuje, že riešenie rozdielov v príjmoch mužov a žien a následných rozdielov v dôchodkoch je nevyhnutné na riešenie chudoby pracujúcich žien; všíma si význam poskytovania primeranej finančnej podpory na starostlivosť o deti počas materskej a rodičovskej dovolenky;

59.žiada členské štáty, aby zvážili zahrnutie zodpovednosti za výchovu detí do dôchodkových systémov, keď ženy nemajú počas týchto období možnosť pracovať a primerane prispievať do systému;

60.zdôrazňuje, že cieľom opatrení v oblasti transparentnosti odmeňovania by malo byť dosiahnutie rovnakej odmeny a malo by sociálnym partnerom umožniť uzatváranie kolektívnych zmlúv zameraných na dosiahnutie tohto cieľa;

61.vyzýva Komisiu, aby predložila stratégiu pre oblasť zdravotného postihnutia na obdobie po roku 2020 s cieľom zabezpečiť úplné začlenenie osôb so zdravotným postihnutím do trhu práce; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že sa osobám so zdravotným postihnutím poskytnú potrebné zručnosti na získanie zamestnania na otvorenom trhu práce a že sa na tieto osoby bude vzťahovať pracovné právo, sociálna ochrana a minimálna mzda;

62.vyzýva členské štáty, aby pri vstupe na trh práce alebo pri prekročení určitej príjmovej hranice nezbavili osoby so zdravotným postihnutím ich nárokov na pokrytie dodatočných nákladov súvisiacich so zdravotným postihnutím, keďže táto praktika prispieva k chudobe pracujúcich; vyzýva členské štáty, aby sa usilovali podporovať osoby so zdravotným postihnutím pri prekonávaní prekážok;

63.vyzýva členské štáty, aby zaručili, že si osoby so zdravotným postihnutím budú môcť uplatňovať svoje pracovné a odborové práva na rovnakom základe ako ostatní;

64.opakuje svoju výzvu[footnoteRef:78] Komisii, aby bezodkladne predložila záväzné opatrenia týkajúce sa transparentnosti odmeňovania v súlade so svojím záväzkom v stratégii pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025[footnoteRef:79]; domnieva sa, že v týchto opatreniach by sa mala plne rešpektovať autonómia vnútroštátnych sociálnych partnerov; [78: Uznesenie z 30. januára 2020 o rozdieloch v odmeňovaní žien a mužov, odsek 2, prijaté texty, P9_TA(2020)0025.] [79: Podľa tejto stratégie mala Komisia predložiť záväzné opatrenia týkajúce sa transparentnosti do konca roka 2020.]

65.trvá na tom, že transparentnosť odmeňovania by mali uplatňovať zamestnávatelia vo verejnom aj súkromnom sektore s náležitým ohľadom na osobitosti MSP pri súčasnom predchádzaní akýmkoľvek praktikám, ktoré oslabujú uplatňovanie zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu;

66.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bojovali proti chudobe pracujúcich, ktorá ovplyvňuje mladých ľudí; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia proti nepravej samostatnej zárobkovej činnosti a vykorisťovaniu mladých pracovníkov prostredníctvom nízkych miezd a nejasných alebo nespravodlivých pracovných podmienok, čo by mohlo viesť k chudobe pracujúcich; potvrdzuje naliehavú potrebu preskúmať a posilniť európsky rámec kvality pre stáže s cieľom zahrnúť zásadu odmeny za stáže a odborné stáže medzi kritériá kvality, ako aj zabezpečiť primeraný prístup k systémom sociálnej ochrany; opätovne potvrdzuje, že zamestnanie mladých ľudí by sa nemalo vnímať ako lacná práca a že by sa mladým ľuďom mali poskytnúť spravodlivé pracovné podmienky a mzdy, ako aj riadne pracovné zmluvy, a to aj podľa ich skúseností a kvalifikácií;

67.vyjadruje znepokojenie nad tým, že v dôsledku krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 môže dôjsť k rozšíreniu neštandardnej a neistej práce; zdôrazňuje, že zákonná minimálna mzda by sa mala vzťahovať na všetkých pracovníkov, a to aj na v súčasnosti vylúčené kategórie pracovníkov, ako sú neštandardní pracovníci;

68.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zhromažďovali podrobnejšie štatistiky o náraste neistých pracovných miest a niektorých atypických foriem zamestnania na trhoch práce a aby prijali príslušné opatrenia prispôsobením a modernizáciou existujúcich pracovnoprávnych predpisov;

69.víta iniciatívy členských štátov zamerané na znižovanie neistých pracovných miest a odstránenie podvodných praktík zameraných na znižovanie miezd a vyhýbanie sa odvodom sociálneho poistenia[footnoteRef:80] a vyzýva Komisiu, aby v rámci rozsahu svojich právomocí vymedzených v zmluvách predložila príslušné návrhy; [80: Napríklad vytváraním subvenčných (alebo schránkových) spoločností alebo agentúr dočasného zamestnávania v členských štátoch s nižšími mzdami, ktorých jediným účelom je využívať vyslaných pracovníkov namiesto prijímania miestnych pracovníkov.]

70.pripomína členským štátom, že verejné služby zamestnanosti by mali naďalej ponúkať čo najviac príležitostí na kvalitné zamestnanie;

71.naliehavo vyzýva členské štáty, aby postupne ukončovali využívanie pracovných zmlúv na nula hodín; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bojovali proti nedobrovoľnej práci na čiastočný úväzok a vynaložili značné úsilie na podporu zamestnania na neurčitý čas a na obmedzenie využívania neustále obnovovaných dočasných pracovných zmlúv;

72.je pevne presvedčený, že zamestnávatelia nesú plnú zodpovednosť za zabezpečenie vybavenia, oblečenia a poistenia pre zamestnancov potrebného na vykonávanie pracovných úloh bez nákladov pre samotných pracovníkov; zdôrazňuje, že zamestnávatelia sú plne zodpovední za výdavky alebo odbornú prípravu potrebnú na to, aby si zamestnanci mohli plniť svoje úlohy;

73.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili riadne presadzovanie právnych predpisov EÚ o pracovnej mobilite a koordinácii sociálneho zabezpečenia a najmä aby zabezpečili, že pred podpísaním pracovnej zmluvy dostanú pracovníci informácie o svojich právach, povinnostiach a procesných zárukách v jazyku, ktorému rozumejú[footnoteRef:81]; vyzýva Európsky orgán práce a členské štáty, aby sledovali dodržiavanie platných právnych predpisov v oblasti práce a v sociálnej oblasti; vyzýva členské štáty, aby zaviedli inšpekcie práce a aby v cezhraničných prípadoch zapojili do inšpekcie Európsky orgán práce; [81: V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1152 z 20. júna 2019 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii.]

74.zdôrazňuje, že členské štáty by mali zabezpečiť, aby národné inšpektoráty práce vykonávali účinné a primerané kontroly a inšpekcie, poskytovať vhodné mechanizmy vybavovania sťažností, dodržiavať práva všetkých pracovníkov, najmä tých, ktorí pracujú na neistých pracovných miestach a v niektorých atypických formách zamestnania, a zabezpečiť na tieto účely primerané financovanie;

75.vyzýva členské štáty, aby presadzovali revidovanú smernicu o vysielaní pracovníkov s cieľom zabezpečiť skutočnú ochranu pracovníkov v tejto kategórii;

76.zdôrazňuje, že monitorovanie a kontrola sú mimoriadne dôležité v prípadoch štátnych príslušníkov tretích krajín pracujúcich v rámci Únie v záujme zabezpečenia ich ochrany a predchádzania ich zneužívaniu; vyzýva členské štáty, aby v tomto ohľade pokračovali v intenzívnej spolupráci s Európskym orgánom práce;

77.žiada, aby Európsky orgán práce dostal skutočné inšpekčné právomoci na účinný boj proti nezákonným praktikám a vykorisťovaniu a zneužívaniu pracovníkov;

78.víta usmernenia Komisie zo 16. júla 2020 o ochrane sezónnych pracovníkov a závery Rady z 9. októbra 2020 o sezónnych pracovníkoch;

79.berie na vedomie vysoký počet petícií doručených Výboru pre petície, ktoré ho upozorňujú na zneužívanie pracovných zmlúv na určitý čas vo verejnom[footnoteRef:82] aj súkromnom[footnoteRef:83] sektore, a v tejto súvislosti poznamenáva, že najčastejšou uvádzanou príčinou pracovného stresu je neistota zamestnania; vyzýva Komisiu, aby preskúmala tieto petície a lepšie na ne reagovala v súlade so svojimi právomocami a právomocami členských štátov s cieľom účinne riešiť chudobu pracujúcich, sociálne vylúčenie a neistú prácu; [82: Patria sem petície 0240/18, 0328/18, 0365/18, 0374/18, 0396/18, 0419/18, 0829/2018, 0897/2018, 1161/2018, 0290/19, 0310/2019, 0335/2019, 0579/19, 0624/19, 0652/19, 0683/2019, 0737/2019, 1017/19, 1045/2019, 1241/2019, 1318/2019 a 0036/2020.] [83: Patria sem petície 1378/2013, 0019/2016, 0020/2016, 0021/2016, 0099/2017, 1162/2017, 0110/2019 a 0335/2018.]

80.považuje prostitúciu za závažnú formu násilia a vykorisťovania, ktorá postihuje prevažne ženy a deti; vyzýva členské štáty, aby prijali osobitné opatrenia na boj proti hospodárskym, sociálnym a kultúrnym príčinám prostitúcie a podporovali opatrenia pre osoby, ktoré prostitúciu vykonávajú, aby sa im uľahčila sociálna a profesijná reintegrácia;

81.zastáva názor, že by sa mal klásť väčší dôraz na hodnoty a politiky, ktoré podporujú prácu a jej úlohu na zlepšenie kvality života ľudí, a že takéto hodnoty a politiky by mali zmysluplne prispievať k zlepšeniu ich sociálneho a fyzického prostredia;

82.víta prijatie balíka opatrení v oblasti mobility; domnieva sa, že balík opatrení v oblasti mobility je silným nástrojom na boj proti sociálnemu dampingu a chudobe pracujúcich v sektore dopravy; vyzýva na rýchle a úplné vykonávanie nariadenia (EÚ) 2020/1054[footnoteRef:84] o časoch jazdy, dobách odpočinku a tachografoch v prospech vodičov nákladných vozidiel v celej Európe; zdôrazňuje, že treba prijať ďalšie a podobné iniciatívy na riešenie sociálneho dampingu a chudoby pracujúcich pre ďalšie odvetvia postihnuté sociálnym dampingom a zlými pracovnými podmienkami, napríklad v leteckej doprave a v lodnom priemysle; [84: Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1054 z 15. júla 2020, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 561/2006, pokiaľ ide o minimálne požiadavky na maximálne denné a týždenné časy jazdy, minimálne prestávky a doby denného a týždenného odpočinku, a nariadenie (EÚ) č. 165/2014, pokiaľ ide o určovanie polohy prostredníctvom tachografov (Ú. v. EÚ L 249, 31.7.2020, s. 1).]

83.domnieva sa, že spoločnosti by mali považovať stáže za investície, a nie za bezplatnú prácu; pripomína, že mladí ľudia často nemajú žiadne iné zdroje príjmov, keď pracujú ako stážisti; domnieva sa, že príspevok stážistov je cenný a zásadný a zaslúži si byť zaplatený; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ukončili prax neplatených stáží a zaručili stáže vysokej kvality s dôstojnou mzdou;

84.domnieva sa, že mladí dospelí pracovníci by mali byť platení na základe úrovne svojich skúseností a nemali by čeliť diskriminácii v podobe výrazne nižších miezd výlučne na základe ich veku; vyzýva preto členské štáty, aby ukončili prax nižšej ako zákonom stanovenej minimálnej mzdy pre mladých dospelých pracovníkov;

Kolektívne zmluvy

85.konštatuje, že autonómia sociálnych partnerov je cenným prínosom, a zdôrazňuje potrebu zabezpečiť ju v každom členskom štáte a monitorovať jej dodržiavanie na úrovni EÚ; berie na vedomie návrh Komisie[footnoteRef:85] na ochranu a posilnenie systémov kolektívneho vyjednávania na vnútroštátnej úrovni, a najmä na sektorovej úrovni; [85: Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady z 28. októbra 2020 o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii (COM(2020)0682).]

86.vyzýva Komisiu, aby podporovala využívanie ESF+ na budovanie kapacít sociálnych partnerov s cieľom posilniť kolektívne vyjednávanie v Európe; vyzýva členské štáty, aby vytvorili potrebné inštitúcie a mechanizmy na podporu kolektívneho vyjednávania s osobitným zameraním na odvetvové kolektívne vyjednávanie; vyzýva členské štáty, aby konzultovali s vnútroštátnymi sociálnymi partnermi a aby ich tam, kde je to relevantné, zapojili do tvorby právnych predpisov;

87.berie na vedomie návrh Komisie, aby členské štáty zabezpečili opatrenia, ktoré by umožnili vytvoriť podmienky na kolektívne vyjednávanie tam, kde je ním krytých menej ako 70 %[footnoteRef:86] pracovníkov; zdôrazňuje, že pri každom iniciovanom opatrení je nutné zapojiť do procesu rozhodovania sociálnych partnerov; domnieva sa, že žiadne opatrenie prijaté v tomto smere nesmie zasahovať do autonómie sociálnych partnerov; [86: Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady z 28. októbra 2020 o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii (COM(2020)0682).]

88.vyzýva Komisiu, aby monitorovala, a členské štáty, aby zaručili právo pracovníkov zjednocovať sa, vyjednávať a uzatvárať kolektívne zmluvy, a aby bezodkladne konali v prípade porušenia tohto práva;

89.vyzýva členské štáty, aby zabezpečili prístup odborov na pracovisko na účely organizovania, výmeny informácií a konzultácií, a to aj pri práci na diaľku;

90.naliehavo vyzýva Komisiu, aby s cieľom zabrániť hospodárskej súťaži na úkor miezd zlepšila smernice o verejnom obstarávaní[footnoteRef:87] tak, aby sa mohli uchádzať len tí, ktorí neporušujú uplatniteľné kolektívne zmluvy; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili súlad, overovanie a presadzovanie; [87: Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií, Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 1; Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní, Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65; Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb, Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243.]

91.uznáva, že digitalizácia a globalizácia viedli k výraznému nárastu samostatnej zárobkovej činnosti a atypických foriem práce; víta záväzok Komisie posúdiť, či je potrebné prijať opatrenia na úrovni EÚ, ktoré umožnia jednotlivým samostatne zárobkovo činným osobám zjednotiť sa a uzavrieť kolektívne zmluvy, ako aj jej záväzok navrhnúť v prípade potreby regulačné zmeny a verejné konzultácie, ktoré v tejto súvislosti nedávno prebehli; očakáva uverejnenie posúdenia vplyvu týkajúceho sa možností budúcich opatrení; zdôrazňuje, že to nesmie spôsobiť oneskorenie žiadnych ďalších iniciatív Komisie v oblasti boja proti nepravej samostatnej zárobkovej činnosti a zabezpečenia práv pre neštandardných pracovníkov;

92.domnieva sa, že každý pracovník musí mať prístup k úplnému prehľadu o tom, kto je jeho zamestnávateľ, a o svojich mzdových a pracovných právach, a to buď v súlade s odvetvovou kolektívnou zmluvou, alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi; domnieva sa, že tieto informácie by mali mať k dispozícii inšpektoráty práce; domnieva sa, že by to mohlo mať formu osobitného preukazu totožnosti pre cezhraničných pracovníkov, ktorý sa už osvedčil v niektorých členských štátoch; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby urýchlene zaviedla digitálne európske číslo sociálneho zabezpečenia; domnieva sa, že európske číslo sociálneho zabezpečenia má značný potenciál slúžiť ako kontrolný mechanizmus pre jednotlivcov aj príslušné orgány s cieľom zaručiť, aby sa sociálne zabezpečenie platilo v súlade s pravidlami, a bojovať proti sociálnym podvodom;

Sociálny vplyv pandémie COVID-19

93.vyzýva Komisiu, aby reagovala na úrovni EÚ s cieľom rozšíriť podporu na MSP vedené ženami, a to počas krízy a po nej;

94.pripomína, že kríza COVID-19 výrazne zasiahla pracovníkov a znevýhodnených ľudí; zdôrazňuje, že politické reakcie na pandémiu musia byť zamerané na človeka a postavené na globálnej solidarite; trvá najmä na tom, že sú nevyhnutné najmä opatrenia na boj proti chudobe a chudobe pracujúcich a že cieľom týchto opatrení by mala byť rýchla, spravodlivá a ekologická obnova; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primeranú ochranu všetkých zraniteľných pracovníkov počas pandémie a spolupracovali so sociálnymi partnermi na vývoji účinných, praktických a spravodlivých riešení výziev, ktoré pandémia predstavuje; v tejto súvislosti pripomína, že dostatočná časť dodatočných zdrojov v rámci iniciatívy REACT-EU by sa mala použiť na zvýšenie dostupnosti finančných prostriedkov z Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD) na pomoc najodkázanejším osobám; rovnako zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby sa v rámci ESF+ v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci vyčlenili dostatočné zdroje;

95.vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť hospodárskemu vplyvu programov skráteného pracovného času na ľudí, ktorí boli natrvalo alebo dočasne prepustení, a sociálnemu vplyvu na zraniteľné osoby; v tejto súvislosti pripomína, že programy skráteného pracovného času nie sú vo všetkých členských štátoch rovnaké a že príspevky sa značne líšia, pričom chudobou pracujúcich sú obzvlášť ohrození zamestnanci s nízkymi príspevkami; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby chránili pracovníkov a pomáhali im udržiavať si pracovné miesta, a to aj poskytnutím finančnej podpory, napríklad prostredníctvom programov skráteného pracovného času a podpory pre ľudí na neistých pracovných miestach a v niektorých formách atypickej práce, a aby zvážili finančnú podporu pre niektoré druhy jednotlivých samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré v dôsledku krízy strácajú finančné zabezpečenie; ďalej vyzýva členské štáty, aby chránili zraniteľné osoby;

96.vyzýva členské štáty, aby predložili minimálne normy pre príslušné národné systémy poistenia v nezamestnanosti a minimálne dôchodkové systémy vo forme právnych rámcových nariadení s cieľom zabezpečiť lepšie sociálne zabezpečenie pracovníkov a obyvateľov v Európe;

97.vyzýva, aby sa prijali opatrenia s cieľom zabrániť obnovenému nárastu nedobrovoľného zamestnania na čiastočný úväzok v dôsledku pandémie COVID-19;

98.pripomína znepokojujúce správy, ktoré sa objavili počas krízy a ktoré sa týkajú porušovania práv cezhraničných a sezónnych pracovníkov z hľadiska ich pracovných a životných podmienok; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riešili nekalé praktiky a chránili práva sezónnych a cezhraničných pracovníkov zamestnaných v rámci subdodávateľského a dodávateľského reťazca; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primerané a dostupné ubytovacie zariadenia pre pracovníkov bez toho, aby sa náklady na ne odpočítali z platov pracovníkov;

99.zdôrazňuje, že kríza spôsobená pandémiou COVID-19 preukázala význam zamestnanosti v profesiách označených ako systémovo dôležité pre naše hospodárstvo a spoločnosť; pripomína, že mnohí z týchto pracovníkov v prvej línii majú v niektorých členských štátoch pracovné miesta s nízkymi mzdami, sú často podhodnotení a nedostatočne platení a neraz musia znášať neisté pracovné podmienky, čiastočne aj v dôsledku nedostatku zdravotnej a sociálnej ochrany; zdôrazňuje, že tieto povolania vykonávajú prevažne ženy; poukazuje na to, že v oblasti poskytovania starostlivosti je nevyhnutná vzostupná konvergencia;

100.zdôrazňuje, že v záujme zvládnutia veľkých otrasov by členské štáty mali prijať dlhodobé stratégie s cieľom zachovať zamestnanie a zručnosti pracovníkov a zmierniť tlak na vnútroštátne verejné financie;

101.vyzýva Komisiu, aby prijala stratégiu EÚ v oblasti starostlivosti, v ktorej bude reagovať na sociálne vplyvy na osoby s opatrovateľskými povinnosťami, ktorými sú z neúmernej časti ženy; zdôrazňuje, že táto stratégia by mala vyžadovať značné investície do hospodárstva starostlivosti, posilniť politiky na vyváženie pracovných a opatrovateľských povinností počas celého života osoby a vyplniť nedostatok pracovných síl, najmä prostredníctvom odbornej prípravy, uznávania zručností a lepších pracovných podmienok v týchto odvetviach;

102.očakáva pripravovaný návrh Komisie na dlhodobý európsky systém zaistenia v nezamestnanosti s ohľadom na skutočnosť, že prepúšťanie sa s najväčšou pravdepodobnosťou zvýši; žiada, aby sa tento návrh vzťahoval na krajiny hospodárskej a menovej únie (HMÚ) s možnosťou umožniť vstup aj krajinám, ktoré nie sú členmi HMÚ;

103.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zmiernili najzávažnejšie účinky pandémie COVID-19 prostredníctvom cielenej európskej a vnútroštátnej podpory a pridelením dostatočných prostriedkov; v tejto súvislosti víta vytvorenie dočasného nástroja podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE) a vyzýva členské štáty, aby ho urýchlene implementovali; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že finančná pomoc sa neposkytne podnikom, ktoré sú registrované v krajinách uvedených v prílohe I k záverom Rady o revidovanom zozname EÚ obsahujúcom jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili,