Európske peniaze rozvíjajú liptovské mestá aj obce(21.07.2015; Liptovské noviny; č. 28, AKTUALITY , s. 4; JÁN SZABÓ)

Žilinská župa dostala nenávratné finančné prostriedky vo výške 2,2 miliardy eur. Sumy prevyšujúce milión eur smerovali v uplynulom programovacom období do liptovských miest.

LIPTOV. Posledným projektom z uplynulého programovacieho obdobia Európskej únie (EÚ) bola výstavba skateboardovej plochy s výškou nenávratného finančného príspevku viac ako 40-tisíc eur. V súčasnosti odborní pracovníci Žilinskej župy zhromažďujú podklady pre investičné akcie, ktoré budú zaradené do pripravovaných operačných programov programového obdobia 2014 - 2020. "Operačné programy ešte nie sú pripravené tak, aby presne definovali svoje oprávnené aktivity. Preto zatiaľ nie je možné špecifikovať, ktoré investičné akcie budú z peňazí EÚ podporené v Liptove," informovala Lenka Záteková, hovorkyňa kancelárie predsedu Žilinského samosprávneho kraja.

Miliardy pre kraj Aj do nového programovacieho obdobia chce župa vstúpiť aktívne. Cielene bude využívať

mimorozpočtové zdroje, ktoré určite opäť výrazne prispejú k rozvoju všetkých regiónov. Veď skúsenosti z minulých rokov sú dôkazom, že vďaka európskym peniazom sa regióny skutočne zveľaďovali. Žilinský kraj v ukončenom programovom období 2007 2013 využil možnosť čerpania európskych peňazí naplno. Pre územie Žilinskej župy komisie schválili nenávratné finančné príspevky vo výške 2,2 miliardy eur. "V ukončenom programovom období sa nám podarilo zrekonštruovať zariadenia sociálnych služieb v celkovej hodnote deväť miliónov eur, za viac ako 31 miliónov eur sme opravili 185 kilometrov ciest a osem mostov. Stavebnými úpravami prešli mnohé kultúrne pamiatky, na nepoznanie sa zmenili i školy, pri oprave ktorých sme preinvestovali viac ako osem miliónov eur," konštatoval žilinský župan Juraj Blanár.

Podpora liptovských miest Milióny eur pomohli aj pri rozvoji Liptova. V uplynulom programovacom období na skvalitnenie

dopravnej infraštruktúry išlo takmer dva milióny eur. Na stavebné úpravy a zateplenie domova dôchodcov a domova sociálnych služieb v Likavke bolo nasmerovaných viac ako dva a pol milióna eur a na prestavbu objektu v Liptovskom Hrádku, ktorou stavebníci vytvorili priestory pre domov sociálnych služieb, ďalších viac ako 1,5 milióna eur. Z operačného programu Regenerácia sídiel bolo v Liptove podporených 14 projektov. Sumy prevyšujúce milión eur dostali v uplynulom programovacom období všetky tri liptovské mestá. Liptovský Mikuláš získal z Európskeho fondu regionálneho rozvoja takmer 1,4 miliónov eur na rekonštrukciu a oživenie centrálnej mestskej zóny, Ružomberok viac ako 1,2 miliónov na revitalizáciu verejných priestranstiev a Liptovský Hrádok 1,1 miliónov eur na úpravu centra mesta s vybudovaním námestia, komunikácií, osvetlenia a verejnej zelene. Státisíce dostali viaceré obce. Najviac, takmer 844-tisíc eur, na obnovu verejných priestranstiev použila Lisková. Ďalšie európske peniaze putovali na naplnenie mikroprojektov z oblasti kultúry či cezhraničnej spolupráce. Svoje rozvojové zámery mohli vďaka nim uskutočniť v ružomberskom Liptovskom múzeu, Liptovskej galérii Petra Michala Bohúňa či v Liptovských Sliačoch.

JÁN SZABÓ

Župa chce vstúpiť do pilotného projektu eHealth(21.07.2015; Obecné noviny; č. 29, Sociálne veci , s. 24; zat)

Projekt elektronizácie zdravotníctva eHealth plánuje Ministerstvo zdravotníctva SR spustiť v skúšobnej prevádzke už na jeseň tohto roka. ŽSK, ktorý je zriaďovateľom štyroch nemocníc v Čadci, Liptovskom Mikuláši, Trstenej a Dolnom Kubíne a polikliniky v Námestove, sa chystá osloviť ministerstvo zdravotníctva a zapojiť do pilotného projektu aj jedno zo svojich zdravotníckych zariadení. Okrem vytvorenia nových elektronických aplikácií prinesie eHealth podľa žilinského župana Juraja Blanára aj zavedenie komplexného systému elektronického objednávania. ,,Takýto systém umožní zjednodušiť lekárom plánovanie vyšetrení a budú si tak môcť lepšie manažovať svoj čas. Zdravotná starostlivosť má byť orientovaná na pacienta a zavedenie jasného a prehľadného systému objednávania uľahčí prácu lekárom a súčasne prinesie úžitok ľuďom. Navyše projekt v budúcnosti zabezpečí nemalé úspory a zabráni vzniku duplicít vo vyšetreniach," informoval predseda ŽSK. Ako podotkla riaditeľka odboru zdravotníctva ŽSK Anna Majbíková, žilinská župa vyhodnocuje, ktorú z nemocníc by kraj do pilotného projektu mohol navrhnúť. ,,Všetky štyri nemocnice poskytujú

kvalitnú zdravotnú starostlivosť, avšak stále je čo zlepšovať. Zapojenie do eHealthu by malo pre nás veľký význam, a preto aktuálne zvažujeme, ktoré zdravotnícke zariadenie by sme mohli do skúšobnej prevádzky ponúknuť," uzavrela A. Majbíková.

Festival Jánošíkove dni otvorí výstava Mucha, Muchy, Muchovci(20.07.2015; www.teraz.sk; , 13:40, s. -; TASR)

V tomto roku sa počas štyroch festivalových dní na piatich pódiách predstaví vyše 1200 účinkujúcich zo Slovenska, Česka, Poľska a Turecka.

Ilustračné foto Foto: TASR/Pavol Ďurčo Žilina 20. júla (TASR) - Otváracím programom 53. ročníka medzinárodného folklórneho festivalu

Jánošíkove dni v Terchovej bude vo štvrtok 30. júla výstava Mucha, Muchy, Muchovci v Makovického dome v Žiline. Na tlačovej konferencii o tom dnes v Žiline informoval šéfdramaturg festivalu Peter Cabadaj.

"V tomto roku sa počas štyroch festivalových dní na piatich pódiách predstaví vyše 1200 účinkujúcich zo Slovenska, Česka, Poľska a Turecka. Máme pripravených päť pódií aj viacero technických noviniek. Pevne verím, že diváci v tomto roku ocenia jednak nový vzhľad šapita a takisto aj scénu v amfiteátri Nad bôrami," povedal Cabadaj.

Pripomenul, že festival má už takmer štvrťstoročie medzinárodný charakter. "Doteraz sa na ňom predstavilo niekoľko tisíc účinkujúcich z vyše 30 krajín sveta. V tomto roku sa bude podujatie niesť v znamení početných výročí terchovských osobností i udalostí. Niektoré z nich zarezonujú už počas prvého dňa terchovského štátneho sviatku vo štvrtok 30. júla počas programu Pozdrav z Terchovej v Kultúrnom dome Andreja Hlinku," uviedol šéfdramaturg Jánošíkových dní.

Starosta Terchovej Milan Laurenčík zdôraznil, že obec je rok po ničivej katastrofe na medzinárodný folklórny festival stopercentne pripravená. "Celé technické zabezpečenie bude digitálne, nie analógové. Sľubujú nám teda lepší zvuk v amfiteátri. Budú nové obrazovky, jedna z nich aj v šapito za pódiom a režiséri ju budú môcť použiť v rámci svojho programu. A keď bude voľná, tak sa tam budú premietať videá, ktoré súvisia s Jánošíkovými dňami, prípadne videá našich sponzorov. Nové bude aj usporiadanie šapita. Javisko a pódium je v strede, nie ako to bolo po minulé roky, že bolo na konci. Takže viac divákov bude môcť plnohodnotne sledovať program," povedal o novinkách festivalu terchovský starosta.

Šéfdramaturg festivalu doplnil, že po dobrých skúsenostiach z uplynulých rokov sa opätovne uskutoční Škola ľudového tanca, samostatné detské programy a program seniorských súborov a skupín z celého Slovenska. "Nezabudnuteľné zážitky a iskrivú atmosféru tradične sľubuje piatkový (31. 7.) terchovský večer s príznačným názvom Terchová, Terchová, okrúhle mestečko..., v rámci ktorého sa predstaví folklórny výkvet Jánošíkovho kraja. V sobotňajšom (1. 8.) medzinárodnom galaprograme v amfiteátri Nad bôrami vystúpia súbory zo Slovenska, Turecka, Poľska a Českej republiky. Záverečné slovo bude, samozrejme, opätovne patriť monumentálnemu Terchovskému symfonickému orchestru," podotkol Cabadaj.

Upozornil, že po skončení piatkového a sobotného večerného galaprogramu si budú môcť záujemcovia vypočuť a zahrať od 23.30 do 1.30 h terchovskú muziku v areáli Relaxačno-informačného centra Terchovec. "Napĺňa sa tak predstava, aby terchovská muzika - zapísaná v decembri 2013 do UNESCO - znela nielen na javiskách, ale aj pri každej vhodnej príležitosti. Jánošíkove dni vyvrcholia v nedeľu (2. 8.) originálnym predstavovaním furmanov a muzík a záverečným programom v amfiteátri Nad bôrami Prechádzky po kraji pod záštitou predsedu Žilinského samosprávneho kraja Juraja Blanára. V programe sa predstavia folklórne súbory (FS) a skupiny z Terchovej, Horného Považia, Oravy, Kysúc, Turca a Liptova, plus FS Šarišan z Prešova ako hosť," informoval šéfdramaturg Jánošíkových dní.

Pripomenul, že neodmysliteľnou zložkou záverečného dňa Jánošíkových dní je od roku 1968 divácky atraktívny konský vozový sprievod s hrdými krojovanými furmanmi a hrajúcimi muzikantmi vo vozoch. "Ako je všeobecne známe, ide o erbové podujatie Jánošíkových dní, pričom zainteresovaní začnú v krátkom čase pracovať na tom, aby bol prvok Konský vozový sprievod zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky. Veľkú pozornosť púta i nedeľňajšia svätá omša za nositeľov ľudových tradícií s aktívnou účasťou krojovaných muzikantov a spevákov z domova i zo sveta," uzatvoril Cabadaj.

Jánošíkove dni začnú v Žiline(20.07.2015; www.sme.sk; Spravodajstvo, 12:47, s. -; tasr)

53. ročník medzinárodného folklórneho festivalu Jánošíkove dni v Terchovej odštartuje vo štvrtok 30. júla výstava Mucha, Muchy, Muchovci v Makovického dome v Žiline.

ŽILINA. V tomto roku sa počas štyroch festivalových dní na piatich pódiách predstaví vyše 1200 účinkujúcich zo Slovenska, Česka, Poľska a Turecka. "Máme pripravených päť pódií aj viacero technických noviniek. Pevne verím, že diváci v tomto roku ocenia jednak nový vzhľad šapita a takisto aj scénu v amfiteátri Nad bôrami," povedal Peter Cabadaj, šéfdramaturg festivalu.

Ponesie sa v znamení výročí Pripomenul, že festival má už takmer štvrťstoročie medzinárodný charakter. "Doteraz sa na ňom

predstavilo niekoľko tisíc účinkujúcich z vyše 30 krajín sveta. V tomto roku sa bude podujatie niesť v znamení početných výročí terchovských osobností i udalostí. Niektoré z nich zarezonujú už počas prvého dňa terchovského štátneho sviatku vo štvrtok 30. júla počas programu Pozdrav z Terchovej v Kultúrnom dome Andreja Hlinku."

Starosta Terchovej Milan Laurenčík zdôraznil, že obec je rok po ničivej katastrofe na medzinárodný folklórny festival stopercentne pripravená. "Celé technické zabezpečenie bude digitálne, nie analógové. Sľubujú nám teda lepší zvuk v amfiteátri. Budú nové obrazovky, jedna z nich aj v šapito za pódiom a režiséri ju budú môcť použiť v rámci svojho programu. A keď bude voľná, tak sa tam budú premietať videá, ktoré súvisia s Jánošíkovými dňami, prípadne videá našich sponzorov. Nové bude aj usporiadanie šapita. Javisko a pódium je v strede, nie ako to bolo po minulé roky, že bolo na konci. Takže viac divákov bude môcť plnohodnotne sledovať program," povedal o novinkách festivalu terchovský starosta.

Jánošíkove dni vyvrcholia v nedeľu Šéfdramaturg festivalu doplnil, že po dobrých skúsenostiach z uplynulých rokov sa opätovne

uskutoční Škola ľudového tanca, samostatné detské programy a program seniorských súborov a skupín z celého Slovenska. "Nezabudnuteľné zážitky a iskrivú atmosféru tradične sľubuje piatkový (31. júla) terchovský večer s príznačným názvom Terchová, Terchová, okrúhle mestečko..., v rámci ktorého sa predstaví folklórny výkvet Jánošíkovho kraja. V sobotňajšom (1. augusta) medzinárodnom galaprograme v amfiteátri Nad bôrami vystúpia súbory zo Slovenska, Turecka, Poľska a Českej republiky. Záverečné slovo bude, samozrejme, opätovne patriť monumentálnemu Terchovskému symfonickému orchestru," podotkol Cabadaj.

Upozornil, že po skončení piatkového a sobotného večerného galaprogramu si budú môcť záujemcovia vypočuť a zahrať od 23.30 do 1.30 h terchovskú muziku v areáli Relaxačno-informačného centra Terchovec. "Napĺňa sa tak predstava, aby terchovská muzika zapísaná v decembri 2013 do UNESCO znela nielen na javiskách, ale aj pri každej vhodnej príležitosti. Jánošíkove dni vyvrcholia v nedeľu (2. 8.) originálnym predstavovaním furmanov a muzík a záverečným programom v amfiteátri Nad bôrami Prechádzky po kraji pod záštitou predsedu Žilinského samosprávneho kraja Juraja Blanára. V programe sa predstavia folklórne súbory a skupiny z Terchovej, Horného Považia, Oravy, Kysúc, Turca a Liptova, plus Folklórny súbor Šarišan z Prešova ako hosť," informoval šéfdramaturg Jánošíkových dní.

Nebude chýbať ani konský sprievod Pripomenul, že neodmysliteľnou zložkou záverečného dňa Jánošíkových dní je od roku 1968

divácky atraktívny konský vozový sprievod s hrdými krojovanými furmanmi a hrajúcimi muzikantmi vo vozoch. "Ako je všeobecne známe, ide o erbové podujatie Jánošíkových dní, pričom zainteresovaní začnú v krátkom čase pracovať na tom, aby bol prvok Konský vozový sprievod zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky. Veľkú pozornosť púta i nedeľňajšia svätá omša za nositeľov ľudových tradícií s aktívnou účasťou krojovaných muzikantov a spevákov z domova i zo sveta," uzatvoril Cabadaj.

Juraj Blanár pomôže mladým talentom ZÍSKAJTE 2000 eur(20.07.2015; Žilinské noviny; č. 28, súťaž , s. 13,14,15; Redakcia)

Obľúbený projekt MY Kysuckých novín a žilinského župana Juraja Blanára má už jedenáste

pokračovanie. Tento rok sa rozhodol podporiť mladé talenty, ktoré pôsobia v školských kluboch, v centrách voľného času či v iných záujmových združeniach. Juraj Blanár už v predchádzajúcich 10.ročníkoch podporil tých, ktorí potrebujú pomoc. Išlo najmä o rodiny, ktoré sa ocitli v núdzi. Vlani sa zasa rozhodol pre podporu športových klubov. Na nezištný projekt aj tentokrát vyčlenil sponzorských 2000 eur. Teraz vám, milí naši čitatelia, prinášame našich súťažiacich a ich aktivity. Určite vás oslovia, keďže ide o mladých talentovaných ľudí, ktorí už niečo dokázali. Vy teraz môžete začať hlasovať o tom, kto si finančnú pomoc zaslúži najviac. Víťaz získa spomínaných 2-tisíc eur. Hlasovať môžete do 31. augusta.

Žilina BEARS rugby club 8 hlasov ŽILINA BEARS rugby club - V Žiline pôsobí od roku 2011 a za jeho zrodom stojí Dávid Mihalík.

Rodený Bardejovčan prišiel do Žiliny za štúdiom a rozhodol sa pre založenie tohto klubu. Oslovil kamarátov a hľadal ľudí do tímu. V tom čase mu pomáhal Angličan Nigel Thorpe, ktorý žil v Žiline aj s manželkou - Slovenkou. Dohodol si stretnutie a povedali si obe strany určité predstavy. Tak sa začala písať história rugby v Žiline. Prvý zápas odohrali Žilinčania v Bratislave. Počiatočné obavy vyprchali a hráči získali cenné skúsenosti. Medvede momentálne hrajú súťaž s tímami ako Slovan Bratislava, Trnava či Košice. V roku 202 odohrali prvý majstrovský zápas. Dnes postupne rozširujú svoju základňu. V súčasnosti má približne 25 členov. Manažér tímu si praje, aby raz bola Žilina top tímom na Slovensku a aby sa tento netradičný šport dostal čo najviac do povedomia ľudí. Finančné prostriedky by využili na tréningové pomôcky, cestovanie na turnaje a kompletnú prípravu

CyS Žilina 0 hlasov CyS Žilina - futsalový klub - účastník II. Futsalovej Žirafa ligy. Klub pod názvom CyS Žilina bol

založený v roku 1992 nadšencami malého futbalu/futsalu v Žiline. Zakladateľmi boli Milan Novosad a Vojtek Miloš. Posledných 9. sezón hrávame mestskú futsalovú ligu pod záštitou CVČ Žirafa Žilina. Hlavnou myšlienkou klubu nie je len hrať futsal, ale aj budovať dobrú atmosféru nielen medzi hráčmi, ale aj ich rodinami. Hráči CyS Žilina sú známi svojou bojovnosťou a veľkou vôľou zvíťaziť. Najmä v súbojoch, kde sa na prvý dojem zdá, že nemôžeme uspieť, dokážeme dosahovať veľké víťazstva. Naše rodiny udržujú priam rodinné kontakty a to nám pomáha udržiavať tento klub už 23 rokov v dobrej kondícii. Viac nájdete na: http://cyszilina-sk.webnode.sk/o-nas/ A čo by sme urobili s financiami? Ako každý iný klub i my potrebujeme pokryť režijné náklady spojené s fungovaním. Prípadnú finančnú podporu vieme využiť na úhradu tréningových priestorov, nákup lôpt, novej sady dresov a ďalších tréningových pomôcok pre členov klubu.

FBC GRASSHOPPERS AC UNIZA ŽILINA 123 hlasov Florbalový klub FBC GRASSHOPPERS AC UNIZA ŽILINA bol založený v roku 2001. Vznikol zo

skupiny študentov a spočiatku vykonával svoje aktivity v úzkej spolupráci s Ústavom telesnej výchovy Žilinskej univerzity. Florbalisti stáli pri vzniku nového právneho subjektu - Academic Žilinská univerzita v Žiline, a od sezóny 2008/2009 nesie názov tohto občianskeho združenia v súťažiach všetkých mládežníckych aj seniorských florbalových družstiev. Klub stál pri vzniku najvyššej slovenskej súťaže, dnešnej extraligy, ktorá sa v roku 2002 hrala pod názvom Slovak Floorball Tour. Najväčší úspech v klubovej histórii sa dosiahol v práve ukončenej sezóne 2014/2015, keď sa stali hráči extraligového tímu mužov majstrami Slovenska. Viacej informácii nájdete na: http://www2. grasshoppers.uniza.sk/, prípadne na: Facebook FBC Grasshoppers AC UNIZA Žilina. Najväčšie dosiahnuté úspechy: Florbalová extraliga mužov: 1. miesto 2014/2015, 2. miesto 2013/2014, 2. miesto 2012/2013. Florbalová 1. liga mužov: 3. miesto 2014/2015, 3. miesto 2013/2014, 3. miesto 2012/2013. Florbalová extraliga juniorov: 1. miesto 2014/2015, 1. miesto 2013/2014. Finančnú hotovosť z projektu MY Žilinských novín a žilinského župana Juraja Blanára by sme využili na materiálne zabezpečenie (florbalky, loptičky, brankársky výstroj, dresy), aby boli lepšie podmienky na výchovu športovcov, ktorí reprezentujú mesto Žilina a Žilinskú župu.

Žilinská Futsalová Akadémia 18 hlasov Náš klub vznikol v lete roku 2004, takže sa práve tešíme milému jubileu v podobe desaťročnice na

futsalovej scéne. ŽFA založil pán Michal Čamatej a potom, ako klub prebral vtedajší šéftréner mládeže pán Dušan Štaffen, sa ŽFA venuje výlučne športovej činnosti, pretože organizovanie súťaží veľmi úspešne prebralo populárne CVČ Žirafa. Žilinská Futsalová Akadémia sa okamžite výrazne presadila na mládežníckom poli. Dnes môžeme s hrdosťou konštatovať, že sme najúspešnejším mládežníckym klubom na Slovensku. Náš klub je aktuálnym víťazom 1. Open ligy a Pohára stredoregiónu. ŽFA má ambíciu v blízkej budúcnosti vstúpiť medzi futsalovú elitu. Úspechy, na ktoré sme najviac hrdí: Titul Majstra Českej republiky v kategórii U-15 za rok 2007 Titul majstra Slovenska v kategórii U-19 za rok 2009 Neoficiálny majstri Slovenska v kategórii U-19 za rok 2011 Titul majstra Slovenska v kategórii U-17 za rok 2012 Titul majstra Slovenska v kategórii U-19 za rok 2013 Titul majstra Slovenska v kategórii U-19 za rok 2014 3. miesto v kategórii U-19 za rok 2015 Ak by sa nám podarilo v tejto súťaži

uspieť, financie by boli určené pre športový výstroj našich futsalových nádejí. Ďakujeme za podporu! Žilinský klub vodákov 0 hlasov Žilinský klub vodákov pôsobí v meste Žilina už pomerne dlho. Venuje sa výchove mladých

talentov v najúspešnejšom športe. Gro tvoria žiaci, ktorých je v klube 14 a sedem je dorastencov. V lete trénujú každý deň okrem víkendov a cez sobotu a nedeľu sa zúčastňujú pretekov. Najúspešnejším pretekárom je Richard Macúš. Vlani reprezentoval Slovensko na majstrovstvách sveta v Austrálii i majstrovstvách Európy v Macedónsku. Klub funguje na základe zmluvy s vodohospodármi. Keď chcú jazdiť na slalomovej trati, musia objednať vodu. Spoluprácu s vodohospodármi si pochvaľujú. Hoci ide o individuálny šport, príprava prebieha v kolektíve a deti nie sú samy. Prezident klubu Alexander Simon hovorí o širokom športovom zameraní. Vodáci nemajú financie na rozdávanie. Hodina napustenia koryta stojí desať eur. Klubu pomáha zväz, ale i tak peňazí dostatok nie je. Klub by financie využil na činnosť, údržbu lodenice a nákup potrebných pomôcok.

Tomáš Paulen 12 hlasov Tomáš Paulen má 14 rokov, narodený 13. decembra 2000 v Žiline. Je žiakom 4. ročníka 2. časti I.

stupňa ZUŠ L. Árvaya, elokované pracovisko Gaštanová 8327/56A, 010 07 Žilina - výtvarný odbor. Navštevuje osemročné Gymnázium Varšavská v Žiline. Našu ZUŠ navštevuje ôsmy rok, všetky ročníky prospel s vyznamenaním. Venuje sa kresbe, maľbe, grafike, počítačovej grafike, dekoratívnym činnostiam, modelovaniu a keramike. Zúčastnil sa na viacerých výtvarných súťažiach a projektoch, napríklad: 2015/ Účasť na česko - slovenskom výtvarnom projekte - VALAŠKY akad. soch. Ladislava Gajdoša 2015/ Bienále fotografickej súťaže ZÁTIŠIE, 1. kategória - 1. miesto 2014/ Účasť na realizácii nástennej maľby v jedálni obchodného domu Tesco 2013/ ZUŠ IWK - Považská Bystrica - Ocenenie za najlepšieho žiaka 2013 za našu školu 2013/ Zvyky, tradície, remeslá - medaila 2012/ IX. ročník bienále MGF 2012 - Vrútky (Malé grafické formy) - ocenenie 2011/ Zvyky, tradície, remeslá 2011 - medaila 2010/ Toruň (grafika) - diplom, čestné uznanie Považujeme ho za naozaj talentovaného žiaka, ktorý vyniká v technických i kreatívnych zručnostiach. Vie konštruktívne riešiť výtvarné problémy a je plný skvelých nápadov

Jozef Posluch 32 hlasov Jozef Posluch je pätnásťročný talent z Veľkého Rovného, ktorý si motorky zamiloval už v detstve.

Venuje im hodiny svojho voľného času a popri tom stíha aj školské povinnosti. Už ako malý chlapec navštevoval otca v garáži, kde ho zaujala veľká oranžová motorka. Ako štvorročný dostal prvú motorku a odvtedy prechádzal vždy na vyššie kubatúry. Dnes jazdí už na 125-ke. Ako sám hovorí, dvojkolesové tátoše znamenajú pre neho veľa driny, tvrdé tréningy a sebazapieranie. Na svojom konte má množstvo prestížnych cien a štartov na veľkých podujatiach. Každoročne jazdí na medzinárodných majstrovstvách Slovenska a Česka, ADAC, teda prestížny nemecký pohár so svetovou jazdeckou špičkou a taktiež i majstrovstvá Európy. Už dvakrát štartoval na majstrovstvách sveta a počas roka absolvuje približne 40 pretekov. Tento rok sa tešil z titulu vicemajstra Slovenska, čo považuje za jeden z najväčších úspechov. Pred niekoľkými mesiacmi dostal ocenenie od žilinského župana Juraja Blanára. Dá sa očakávať, že o talentovanom jazdcovi budeme v budúcnosti ešte počuť a možno ho o pár rokov uvidíme aj na prestížnych pretekoch Rely Dakar. Výhru by použil na rozvoj v motokrose.

Roman Šupej 7 hlasov Roman Šupej je talentovaný muzikant, ktorý si zamiloval akordeón. Rodák z Podhoria má 19 rokov

a za sebou mnoho vystúpení. V roku 2006 bol absolútny víťaz v I. kategórii IV. ročníka akordeónového festivalu v swingovom rytme v KNM. V roku 2008 získal 1. miesto v III. Kategórii Je žiakom Základnej umeleckej školy L. Árvaya a pod vedením učiteľa Jána Praženicu zbiera úspechy. Už ako sedemročný sa stal víťazom IV. ročníka akordeónového festivalu v Kysuckom Novom Meste. Vlani získal druhé miesto na 12. ročníku akordeónového festivalu rôznych žánrov. Zúčastnil sa aj ďalších súťaží doma i v zahraničí, z ktorých si priviezol rôzne úspechy.

Tenisový klub Žilina 11 hlasov Tenisový klub Žilina sa venuje výchove mladých tenisových talentov, no jeho súčasťou sú i

dospelí. V tomto roku má takmer 100 zaregistrovaných hráčov. Predsedom je Juraj Petráš. V rebríčku klubov za vlaňajšiu sezónu boli dospelí na 5. mieste a mládež na 9. mieste. Tenisti zo Žiliny sa zúčastňujú rôznych turnajov a získavajú mnohé ocenenia. Finančné prostriedky by v klube využili na bežnú činnosť, financovanie turnajov a bežných pomôcok.

Warriors 12 hlasov Žilina Warriors je tím venujúci sa amerického futbalu. Jeho zakladateľom je Ján Polák. Prvú

sezónu odohral v roku 2011. V súčasnosti pôsobí v celoslovenskej súťaži. Momentálne sú v klube seniori, juniori a dievčatá. Celkovo tvorí Žilina Warriors 40-50 členov. V roku 2013 hralo v slovenskej reprezentácii osem chlapcov Žilina Warriors a takisto sa v národnom mužstve objavili aj dvaja tréneri

Žilina Warriors. Finančné prostriedky by využili na bežnú činnosť, podporu ligovej súťaže a celého klubu.

WASTED STRINGS 0 hlasov Voláme sa Wasted Strings a sme dievčenská rocková kapela zo Žiliny. Fungujeme od 16.6. 2010

a od tej doby sme mali množstvo koncertov nielen v Žiline a v okolí, ale aj po celom Slovensku a v Čechách. Hráme prevažne rock, ale občas začrieme aj do punku, rock `n` rollu a dokonca si občas zahráme aj nejaký ten grunge. Čo sa týka zloženia našej kapely, je (samozrejme) čisto ženské. Spieva Lucy, gitary zabezpečujú Nika a Tina, na basovej gitare hrá Mary a rytmus v našej kapele má pod kontrolou Zuzka na bicích. Začiatočný impulz na založenie Wasted Strings pochádzal od Mary. Dať dokopy dievčenskú kapelu si vyžadovalo trochu hľadania tých vhodných členiek a hlavne veľa odvahy. Ale ako vidíme teraz, vyplatilo sa to. V roku 2013 sme vydali náš prvý oficiálny album s názvom Walk. Na tomto CD sa nachádza desať našich piesní a medzi nimi aj pieseň Queens, na ktorú sme tesne pred krstom albumu vydali aj videoklip. Ďalší klip nám vyšiel 25.5.2015. Pieseň sa volá Vôňa bozkov a je to zatiaľ naša jediná pieseň v slovenčine. Za naše najväčšie úspechy pokladáme štvrté miesto na súťaži Rock me fest, ktorá sa konala v Nitre a, samozrejme, druhé miesto na súťaži Queen of the rock v Púchove. No a naše plány do budúcnosti? Hrať, hrať a hrať... a tiež občas vydať nejaký ten klip a nejakú tú novú pesničku.

Šachový klub Mladosť Žilina 7 hlasov Šachový klub Mladosť Žilina vznikol pred 30 rokmi a pracuje pri CVČ Žilina ako jediný klub v

meste, ktorý sa venuje práci s deťmi a jediným ostal doteraz. Klub navštevujú deti vo veku od 5 do 15 rokov, ktoré majú záujem o kráľovskú hru - Šach. Po ukončení základnej školy, ak majú záujem, pokračujú v činnosti ďalej a zapájajú sa do organizácie klubu - pomáhajú s organizovaním akcií pre našich najmenších, hrajú súťaže. V súčasnosti máme družstvá od základnej 5. ligy až po 1. ligu, kde sa dáva príležitosť i mladým hráčom. Pre najmenších organizujeme turnaje ako "Šachový kráľ", "Koláčikový turnaj", na školách turnaje pre začiatočníkov pod názvom "Šachová paráda" No deti máme veľmi šikovné a múdre, len im treba dať príležitosť. Najmenší začínajú šachovými omaľovánkami, doplňovačkami, pokračujú v riešení jednoduchých diagramov. V našom klube vyrástol i Jerguš Pecháč, ktorý je majster Slovenska v kategórii do 14 rokov v rapid šachu a má najvyššie FIDE na svete (body určujúce výkonnosť), kde je v rebríčku na 1. mieste vo svojej kategórii. Máme i dvoch vicemajstrov Slovenska do 6 rokov Barborku Obročníkovú a Vilka Čarneckého. Za obdobie existencie klubu sa stalo už nepísaným pravidlom, že zo Žiliny postupujú deti na majstrovstvá Európy alebo sveta, kde sa tiež nestratia a nerobia nášmu regiónu hanbu. Peniaze zo súťaže použijeme na usporiadanie dvojstupňového turnaja "Spektrum" pre deti z nášho regiónu, ktorý bude pre malých začínajúcich šachistov - A turnaj, a pre B turnaj pre silnejších

DHZ Kamenná Poruba 4 hlasov Sme členmi krúžku dobrovoľného hasičského zboru pri CVČ v ZŠ s MŠ Kamenná Poruba.Sme

hrdí na to, čo robíme a nehanbíme sa za to, že sme hasiči. Hoci sme spolu ešte krátko, vytvorili sme si medzi sebou veľmi pekné vzťahy. Aj keď nevieme, čo nás čaká na súťažiach alebo na tréningoch, vkladáme do toho všetko, čo je v nás . Nevieme aké rizika nás čakajú, ale aj tak ideme ďalej. Vieme, že každý sám nič nedokáže, ale ako družstvo môžeme dosiahnuť veľa. Navzájom sa povzbudzujeme, aj keď sa nám niekedy nedarí tak, ako by sme si želali. Ďakujeme našim trénerom, že majú s nami toľké strpenie pretože vieme, že pre nás robia len to najlepšie a do svojej práce vkladajú celé svoje srdce. Bežíme tri disciplíny CTIF, štafetu a ako posledný, pre mnohých najobľúbenejší, útok s vodou. Je to dosť náročný šport. Každý z nás tam zohráva dôležitú rolu a tak tvoríme skvelý tím. Uplynulá sezóna bola len taká cvičná, ale dala nám veľa. Získali sme nové poznatky, zručnosti, skúsenosti i priateľstvá. Mnohí ich určite využijú pri výbere budúceho povolania. Túto sezónu sme nič nenechali na náhodu. Dôkladne sme sa Veríme, že nám budete držať palce, ale hlavne posielať kupóny. Výhra by sa nám hodila na novú techniku a rozvoj dobrovoľného hasičského zboru.

Rodina Králiková 6 hlasov Sme desaťčlenná rodina, ktorá sa venuje najmä cyklistike. Ôsmi súrodenci sa prezentujú v rôznych

oblastiach. Najmä v umeleckej, technickej, športovej či gurmánskej. Päť z nich pôsobilo a tvorilo v keramickej dielni. Absolvovali aj verejné výstavy. Dávid má 17 rokov a ako prvák nakreslil a vymodeloval z hliny dinosaurov na motívy Doby ľadovej. Jeho výstava bola veľmi živá. Syn Daniel chce študovať architektúru, venuje sa nákresom a projektom. Dievčatá Anna Frederika a Eliška sú šikovné v umeleckej tvorivosti. Syn Daniel sa ako 15- ročný dostal do špičky najlepších matematikov, získal aj niekoľko diplomov. Osemročný Jozef má diplom za výborné umiestnenie na medzinárodnej matematickej súťaži. Naše deti baví aj gurmánstvo. Dávid pečie a Daniel varí polievky. Eliška s Annou Frederikou vyrábajú ozdoby na torty a všetci sa venujú umeleckej výzdobe medovníkov. Sofia reprezentuje školu v Biblickej olympiáde aj v angličtine. Eliška vo výtvarnej výchove. Dávid absolvoval

hodiny klavíra, Daniel hodiny harmoniky a Anna Frederika gitary. Sofia absolvovala úspešný koncert v hre na flautu. Sme priekopníci v cyklistike s bábätkami. Vymenili sme kočík za nosič na chrbát a neskôr sedačku. Výhra by pre nás znamenala možnosť zaplatiť umeleckú školu trom dievčatám. Sofii flautu, Jozefovi a Miriam keramiku a Miriam aj klavír. Malému Gabkovi škôlku. Mohla by sa naplniť aj veľká túžba detí ísť k moru.

VO AC UNIZA 0 hlasov Za tím VO AC UNIZA v prvom ročníku Mestskej volejbalovej Žirafa ligy mesta Žilina nastúpili bývalí

volejbalisti a volejbalistky ale aj volejbaloví nadšenci bez skúseností z profesionálnych súťaží. Vytvorili sme výborný kolektív s ktorým sme dokázali túto súťaž vyhrať. Od založenia klubu VO AC UNIZA v roku 2009 v spolupráci so športovým klubom Žilinskej univerzity sa v našom kolektíve vystriedalo veľa športovcov a prívržencov tohto nádherného športu. Po krásnych piatich rokoch sme sa ale už do súťaží organizovaných Slovenskou volejbalovou federáciou neprihlásili. Na volejbal sme však nezanevreli a mestská liga nám učarovala hneď na začiatku. Bez váhania sme sa prihlásili. Verím, že v nasledujúcom ročníku víťazstvo obhájime. Víťazný tím VO AC UNIZA: Saška Čurajová, Lucia Haidlerová, Mirka Kováčiková, Dáša Babejová, Peter Minárik, Ľubomír Kysela, Jaroslav Šaling, Branislav Chudík, Matúš Sibyla.

Hip Hop Centrum Žirafa 1 hlas Hip Hop Centrum Žilina funguje už 8 rokov pod SCVC Žirafa. Trénujú 2x do týždňa v Dome

techniky, kde okrem hip hop-u absolvujú aj pohybovú prípravu. Pocas tejto doby získali viacero ocenení ako 2.miesto HVK skupina Pohyb bez barier, 1.miesto 2vs2 hip hop Hip Hop Fakulta warm up battle, 2. miesto Tancer cup Zlín. Okrem súťaží vystupujú aj na rôznych spoločenských podujatiach a akciách. Naša tanečná škola každoročne otvára svoje brány v septembri pre deti od 6 rokov v hip hop-e a od 12 rokov v breakdance. Skúsení lektori počas celého roka trénujú viac ako 130 detí v Dome techniky, v meste a na Hájiku. HHC spolupracuje aj s inými tanečnými školami ako je Street Dance Academy Laciho Strika alebo Hip Hop Fakulta Lady Mel a Johnyho Mecocha.

Druhý úsek BikeKIA je otvorený: Cyklotrasa spája Budatín a Strečno(20.07.2015; www.zilina.dnes24.sk; Žilina, , s. -; Igor Petrík)

Priaznivci cyklistiky nielen zo Žiliny ale aj jej okolia majú dôvod na radosť. Žilinská župa otvorila druhý, vyše kilometra dlhý, úsek cyklotrasy BikeKIA, spájajúcej hrady Strečno a Budatín.

Žilinský samosprávny kraj v sobotu (18.7.) v areáli Žilinského klubu vodákov otvoril 1,1 kilometra dlhý vyasfaltovaný úsek cyklotrasy BikeKIA, ktorá spája hrady Strečno a Budatín.

"Prvý úsek bol vyasfaltovaný od budatínskeho parku po námestie v Budatíne a toto je druhý úsek v časti Budatín - hydrouzol - Vodné dielo Žilina. Našou snahou je, aby sme postupne každý rok vyasfaltovali tieto časti a ucelene ich spojili. Aby slúžili nielen pre cyklistov na horských, ale aj na cestných bicykloch, pre korčuliarov či peších turistov. Cieľom je, aby sme spojením Budatínskeho hradu so Strečnianskym hradom vytvorili jednu krásnu športovo-rekreačnú zónu nielen pre Žilinčanov, ale aj ľudí z blízkeho okolia," povedal Juraj Blanár, predseda Žilinského samosprávneho kraja.

Vedúci oddelenia komunikácie a vzťahov s verejnosťou Kia Motors Slovakia Miloš Ondruš pripomenul, že spoločnosť pôsobí v regióne desať rokov a z toho sa štyri roky venuje projektu BikeKIA. "Zrodil sa ako spoločný nápad so Žilinského samosprávneho kraja Je to jeden z dlhodobých projektov a naším cieľom je dosiahnuť, aby boli cyklistickou cestou spojené obidva hrady a aby to cítili aj ľudia v regióne," povedal Ondruš.

Žilinská župa pokračuje podľa Blanára aj v spolupráci s obcou Teplička nad Váhom, ktorá popri budovaní železničného terminálu pri Vodnom diele Žilina presadila vybudovanie cyklotrasy do obce. "Jej súčasťou bude aj premostenie ponad cestu k závodu Kia. Týmto budeme mať cyklotrasu prepojenú do Tepličky a nadväzne na Kysuce a do terchovskej doliny, čo opäť rozširuje naše cyklotrasy. Dnes môžeme povedať, že pri vyše 2400 kilometroch značených cyklotrás, predovšetkým pre horské bicykle, sa radíme na popredné miesto v rámci Slovenska. A otvorením spomínaných úsekov sa táto sieť rozširuje," podotkol predseda Žilinského samosprávneho kraja.

Zdroj - TASR

Cesty v kraji čaká oprava(20.07.2015; Žilinské noviny; č. 28, Žilina/inzercia , s. 5; Redakcia)

V priebehu letných prázdnin Žilinská župa ďalej pracuje na rekonštrukcii ciest. Neustále prebieha najmä oprava výtlkov a nerovností.

REGIÓN. Počas letných mesiacov pokračuje župa v údržbe a rekonštrukcii ciest. "V rámci letnej údržby neustále prebieha najmä oprava výtlkov a nerovností ciest. Za minulý mesiac sa na vysprávky povrchu využilo 525 ton materiálu a prefinancovalo viac ako 130tisíc eur," informovala Lenka Záteková, hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja.

Pokračujú v opravách "V priebehu júna 2015 pracovníci Správy ciest Žilinského kraja okrem toho opravili alebo vymenili

78 dopravných značiek a pokosili takmer dva kilometre štvorcové trávnatých plôch," informoval riaditeľ odboru dopravy Žilinského kraja Ivan Mokrý. Regióny Žilinskej župy zároveň v letnom období čakajú kompletné rekonštrukcie ciest, oporných múrov či mostov, v rámci ktorých je plánovaná obnova viac než desať kilometrov ciest II. a III. triedy. "Vysprávky v regióne Horného Považia si za jún 2015 vyžiadali 147 ton materiálu vo výške 23-tisíc eur a v priebehu augusta 2015 sa okrem ďalšej letnej údržby dočká rekonštrukcie aj 1,8 kilometrov ciest v Žilinskej Lehote, Lietave a Terchovej - Šípková," doplnila Záteková. Viac ako 63 ton materiálu v hodnote 17-tisíc eur spotrebovali v prvom letnom mesiaci výtlky na vozovkách kysuckého regiónu. "Rekonštrukciou prešiel aj oporný múr v Zákopčí, ktorý vďaka dobetónovaniu opäť bezpečne plní svoju úlohu. Ďalšia oprava cesty prebehne v auguste v Staškove i Čadečke a v Krásne nad Kysucou bude pokračovať druhá etapa odvodnenia cesty II. triedy," doplnil župan Juraj Blanár s tým, že v lete sa rekonštrukcie dočkajú i vozovky Oravy.

Cesty vynovia aj na Orave a v Liptove "Konkrétne 2,7-kilometrový úsek cesty v Zázrivej, kde v minulosti dochádzalo k častým dopravným

nehodám. V Liptove čakajú obyvateľov okrem už vynovených ciest aj ďalšie investičné aktivity. V Liptovských Revúcich momentálne prebieha realizácia obnovy oporného múra a v Liptovských Sliačoch už len čakáme, kým budú ukončené práce na kanalizácii, a následne začneme s ďalšou opravou povrchu vozovky." V mesiaci jún 2015 si vysprávky na cestách regiónu Turiec vyžiadali 57 ton materiálu za 14-tisíc eur. "V okrese Martin sa rovnako chystá viacero investičných akcií, ktoré prinesú pozitívny impulz do zlepšenia dopravnej situácie. Pre zvýšenie bezpečnosti pridajú pracovníci Správy ciest zdrsňujúci povrch na časť vozovky v obci Turčiansky Ďur a súčasne uskutočnia obnovu cesty medzi obcami Benice a Príbovce a opravu mosta v Kláštore pod Znievom," dodala Záteková.

Niektoré cesty sú v havarijnom stave Žilinská župa spravuje 800 mostov a 1 430,6 kilometrov ciest II. a III. triedy. Podľa prehliadok ciest

v kraji, ktoré vykonali zamestnanci Správy ciest v apríli a máji 2015, sú niektoré úseky v havarijnom stave. "Čo sa týka ciest II. triedy, z celkovej výmery viac ako 318 kilometrov je v havarijnom stave 2,08 kilometrov a v nevyhovujúcom stave 43,86 kilometrov. Z 800 mostov je 156 v zlom alebo veľmi zlom stave," doplnil Ivan Mokrý. Dodal, že na odstránenie havarijného stavu na cestách II. a III. triedy treba viac ako 35 miliónov eur a na odstránenie havarijného stavu mostov na cestách II. a III. triedy 50 miliónov eur.

JANA SOLÁNSKÁ

Obnovia aj Mlyn a pílu z Klubiny(21.07.2015; Obecné noviny; č. 29, Kultúra , s. 26; Redakcia)

S výstavbou kysuckého skanzenu Nová Bystrica-Vychylovka v doline Chmúra sa začalo v roku 1974. Do skanzenu premiestnili aj mlyn a pílu z obce Klubina. Technické zariadenie mlyna a píly sa uvádzalo do pohybu vodným kolesom. Vodu k mlynu privádzal vodný náhon z miestneho potoka. Vplyvom zlých klimatických podmienok a záplav sa časom znehodnotil vodný náhon na mlyn a pílu, došlo k poškodeniu vodného kolesa i samotnej stavby. V roku 2009 bolo vymenené vodné koleso a v roku 2014 sa opravila aj technická časť mlyna v prízemí. Kysucké múzeum v Čadci preto opäť podalo žiadosť o finančnú pomoc na Ministerstvo kultúry SR formou projektu na opravu vodného náhonu, ktorý bol podporený, začne sa náhon opravovať už v júli. Vďaka podpore ministerstva kultúry sa začne uskutočňovať aj druhý projekt - oprava strešnej krytiny na objekte Mlyn a píla z Klubiny, ktorý patrí k skvostom technickej ľudovej architektúry v skanzene Nová Bystrica-Vychylovka. Obidva projekty by sa uskutočniť do 30. septembra 2015 s finančnou podporou ŽSK a MK SR.

Oravský hrad čaká vďaka eurofondom ďalšia rekonštrukcia(21.07.2015; Obecné noviny; č. 29, Kultúra , s. 26; zat)

ŽSK sa podarilo získať financie na opravu podkrovia v Turzovom paláci. Obnova krovu a podlahy, omietok, zateplenie, výmena okien a dlažby, vybudovanie nových vikierov a podlahové kúrenie bude stáť viac ako 393-tisíc eur.

,,Priestory zrekonštruovaného Turzovho podkrovia budú prístupné širokej verejnosti a zo starého miesta vytvoria dôstojný priestor pre zaujímavé expozície a výstavy, ktoré poskytnú nové možnosti pre prezentáciu predmetov z depozitov, ktoré v súčasnosti nie sú pre návštevníkov dostupné," uviedla riaditeľka Oravského múzea Mária Jagnešáková. Ako doplnila, zrekonštruované podkrovie bude možné využiť tiež pre interaktívne aktivity, ako tvorivé dielne, v rámci ktorých budú návštevníci zaujímavou formou spoznávať prácu archeológov, prírodovedcov či etnografov, historické remeslá i tvorbu erbov. Na Oravskom hrade nejde o prvé úspešné čerpanie eurofondov. Už pred dvoma rokmi získala žilinská župa v rámci poľsko-slovenskej cezhraničnej spolupráce peniaze na výstavbu turistického informačného centra pod hradom. Za takmer 535-tisíc eur vznikla úplne nová multifunkčná budova, v ktorej môžu návštevníci nájsť okrem turistických informácií aj miniexpozíciu dobových predmetov. Oravský hrad patrí už tradične k najnavštevovanejším hradom na Slovensku. Vlani v lete ho navštívilo takmer 95-tisíc turistov, čo bolo o 9-tisíc viac ako v lete v roku 2013. Len vlani v auguste si prišlo pozrieť tento skvost našej histórie skoro 50-tisíc ľudí. Medzi turisticky obľúbené miesta v ŽSK patrí i Budatínsky hrad a Hrad Strečno, ktoré tiež menia svoju tvár. Stavebný ruch už čoskoro zavládne v Budatínskom hradnom paláci. Obnoviť by sa malo tretie nadzemné podlažie a vstupná miestnosť na druhom podlaží. Zrekonštruované priestory umožnia prehliadky hradu a sprístupnenie exponátov Považského múzea. Projekt rekonštrukcie spolufinancuje žilinská župa a spolu s príspevkom z Regionálneho operačného programu predstavuje sumu 1 176 000 eur. Návštevníci Strečnianskeho hradu si už tretiu sezónu môžu prezrieť, ako sa žilo v minulosti. Pod hradom totiž vyrástla stredoveká dedina Paseka, za ktorej vznikom sú tiež eurofondy. Za viac ako 620 tisíc eur sa tu vybudovali domčeky imitujúce život stredovekého rybára, liečiteľa či pekára.

Kysucká lesná železnica vo fotografiách(21.07.2015; Obecné noviny; č. 29, Kultúra , s. 27; Veronika PAUKOVÁ)

Budovanie tejto železnice postupne prešlo viacerými fázami, začiatok jej výstavby sa datuje do roku 1915.

Niekdajšia lesná železnica vedúca Bystrickou dolinou, ktorá sa neskôr spojila s podobnou úzkorozchodnou železnicou susedného oravského regiónu, bola v minulosti dôležitou súčasťou miestneho lesného hospodárstva. Budovanie tejto železnice postupne prešlo viacerými fázami, pričom samotný začiatok jej výstavby je datovaný do roku 1915. Kysucké múzeum v Čadci, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK, pri príležitosti 100. výročia začiatku výstavby lesnej železnice pripravilo vo svojej vysunutej expozícii Skanzen Nová Bystrica-Vychylovka panelovú výstavu s názvom Kysucká lesná železnica vo fotografiách. Výstavu si možno pozrieť do 31. októbra v Stanici Skanzen. Výstava mapuje viaceré dôležité medzníky existencie trate. Približuje nielen vznik a počiatky tejto významnej železnice a jej formálny historický vývoj, no prostredníctvom fotografií, fotokópii vybraných dokumentov a doplňujúcich textov umožňuje návštevníkom vytvoriť si lepšiu predstavu o viacerých aspektoch bežného prevádzkovania trate v minulosti, ako aj o postupnej ceste železničky k jej súčasnej podobe. Jednotlivé panely okrem iného prinášajú fotografie a informácie o viacerých rušňoch, ktoré boli či sú späté s danou traťou, taktiež o spôsobe prepravy dreva, ktorá sa na nej realizovala prostredníctvom niekoľkých druhov nákladných vozňov. Výstava zahŕňa aj zaujímavé snímky viažuce sa k obnove železnice či prírodným katastrofám, ktoré trať v priebehu rokov postihli. Samozrejme, pozornosť je venovaná aj úvratiam, ktorých unikátnosť sa nemalou mierou podpísala pod fakt, že do Vychylovky každoročne smerujú kroky početných domácich, ale aj zahraničných návštevníkov. Pútavé obrazové materiály nepochybne potešia nielen skalných prívržencov lesných železníc.

Žilinská župa sa snaží poskytovať otvorenejšie sociálne služby(21.07.2015; Obecné noviny; č. 29, Sociálne veci , s. 24; zat)

ŽSK je zriaďovateľom 26 sociálnych zariadení a patrí medzi najväčších poskytovateľov sociálnych služieb na Slovensku.

Dotovanie sociálnej oblasti je jednou z priorít ŽSK, a to nad rámec platnej legislatívy, preto župa pokladá za podstatné oboznamovať verejnosť s prehľadnými podmienkami prijímania klientov či aktuálnymi informáciami o obsadení a počte prijímateľov sociálnej služby v jednotlivých zariadeniach. Na internetových stránkach www.dsszsk.sk môžu záujemcovia nájsť okrem základných údajov o jednotlivých zariadeniach sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK aj centrálnu evidenciu žiadateľov o poskytnutie sociálnej starostlivosti, ktorá je spolu s aktuálnym počtom klientov a počtom volných miest aktualizovaná na mesačnej báze. Pre sprehľadnenie prijímacieho procesu zverejňuje župa aj interné smernice o prijímaní klientov, kde sú aj dokumenty na stiahnutie pre podanie žiadosti o poskytnutie sociálnej služby.

Na dne sŕdc zostali stopy, rovnako ako v priehrade(21.07.2015; Liptovské noviny; č. 28, SPEKTRUM , s. 7; LACO HÁMOR)

Tradičné stretnutie v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline - Nedeľa rodákov čiastočne ovplyvnili slovenskí filmári, ktorí pod režijným vedením Vlada Balca pokračujú v nakrúcaní umeleckého dokumentu, filmu o zátopovej oblasti Liptovskej Mary.

PRIBYLINA. V tomto roku uplynulo 40 rokov od začiatku napúšťania priehradného jazera, ktoré pohltilo 732 rodinných domov v trinástich obciach, kaštiele, sakrálne stavby a podobne. Vody Liptovskej Mary úplne zaplavili Čemice, Demčiny, starú Liptovskú Sielnicu, Liptovskú Maru, Nižné a Vyšné Dechtáre, Paludzu, Parížovce, Ráztoky, Sestrč, Sokolče, a Vrbie. Trnovec zatopili len čiastočne. Hoci Prosiek zostal nedotknutý, jeho osady Nižný a Vyšný Zádiel zanikli. Domovy vtedy opustilo vyše štyritisíc obyvateľov, asi 940 rodín. Spomienky v ich podvedomí, v pamäti zostali podnes ako stopy, ktoré vody liptovského mora nezmazali. "Bola to pre mnohých z vás a vašich rodičov i starých rodičov veľká obeť," pripomenul v príhovore riaditeľ Liptovského múzea Martin Krupa, ktorý zároveň ale vyzdvihol význam vodného diela a hydrocentrály. "Náklady na výstavbu sa vrátili do šiestich rokov, čo je mimoriadne priaznivý hospodársky výsledok, ktorým možno argumentovať. Ťažko porovnávať, ale aspoň tieto pozitíva vyrovnali horkosť a smútok nad tým, že ste museli svoje domovy opustiť." Úradujúci liptovský richtár, v skutočnosti liptovskohrádocky primátor Branislav Tréger, ovenčený richtárskou palicou a klobúkom, vyzdvihol snahu Sokolčanov zachovať povedomie na svoju rodnú hrudu, ich prístup k vlastnej histórii a dlhoročnú aktivitu, ktorou pravidelne pripomínajú súčasníkom obec, ktorú spolu s inými zaliali pred 40 rokmi vody jazera. "Treba si však uvedomiť, že strata domovov je cena, ktorú ste síce zaplatili výraznou zmenou života, ťažkým odchodom na nové, ale aktuálne pozitívne zmeny v celom regióne sú neodškriepiteľné. Protipovodňové zameranie vodného diela je nespochybniteľné. V Liptove je najväčší rezervoár povrchovej vody v krajine a celé vodné dielo významne ovplyvnilo a stále ovplyvňuje život spoločnosti. Mám na mysli či už cestovný a turistický ruch, ale aj poľnohospodárstvo a iné," povedal B. Tréger.

Sokolčiansky zvon sa rozzvonil Nedeľa rodákov v pribylinskom skanzene má už tradičné rituály. Jedným z nich je rozzvonenie

sokolčianskeho zvonu. Tentoraz za asistencie filmového štábu, ktorý musel do horných skromných priestorov malej zvoničky na rínku. "Zvon je jedinou hmotnou pamiatkou na Sokolče, ktorá symbolizuje duchovno, akýsi pozdrav z minulosti. Táto sokolčianska zvonica je iba provizórium, ktoré vzniklo po požiari z roku 1865. Ústne podanie potvrdzuje signatúra na zvone.

Režisér sa zmenil na zvonára Stredom po celom obvode je už málo čitateľný nápis: Plamen ohna zurivy rozlial ma 1861 zostatok

nápisu je už nečitateľný, ale pravdepodobne ide o hmotnosť zvonu. Dolu nad zdobenou obrubou je ešte signatúra: plamen viery milostivy obcanov sokolskych ulial ma roku spasenia 1865 Ad: Litmann v B. Bystrici," potvrdil režisér, ktorý sa počas filmovania náročných záberov zmenil na zvonára. Dodajme, že zvon sa počas demolácie objektov nedostal pod pásy buldozérov alebo do šrotu iba vďaka obetavým miestnym. "S mojimi priateľmi so Sokolčov, lebo po takmer ročnej spolupráci sme už nadviazali neformálne kontakty, som prežil pri príprave filmu stretnutia na ich historickom - pôvodnom cintoríne, aj v sokolčianskom Hájiku, ktorý je teraz nad diaľnicou a jazerom. V nasledujúcich týždňoch

sa zrejme naplno rozbehne výroba s tým, že nakrútime rozhovory a tie prinesú aj novšie poznatky o tom, ako prežívali svoju mladosť ľudia v zátopovej oblasti. Treba si uvedomiť, že dnes šesťdesiatnici resp. starší, mali vtedy o štyridsať rokov menej. Začínali vo svojich profesiách, ženili sa vydávali, a hlavne boli zžití s prostredím, kde vyrástli, mali okolo seba starých rodičov, tety, ujov, atď.. Už doterajšie stretnutia napovedajú mnoho. Film s pracovným názvom Na dne sú stopy, je v rámci autorskej licencie v istom slova zmysle fikciou s náročnými trikmi, ale to by som už veľa prezradil," ozrejmil V. Balco.

Vernisáž aj netradičná súťaž hasičov Počas programu v pribylinskej Nedele rodákov hŕstka bývalých obyvateľov obce, od dávnych dôb

chovatelia i lovci sokolov - kráľovskí sokoliari, si zanôtila aj sokolčiansku hymnu - Harfička. Súčasťou stretnutia bola vernisáž výstavy fotografii a dokumentov, venovaných výstavbe Vodného diela Liptovská Mara s názvom Stredný Liptov v premenách času, zároveň sprístupnili verejnosti výstavu sokolčianskeho rodáka Jozefa Šlauku, ktorú nazvali Sokolče v obrazoch. V popoludňajších hodinách vyvrcholil nedeľný program v skanzene netradičnou súťažou hasičov O richtársku palicu a prezentáciou historickej a modernej hasičskej techniky.

LACO HÁMOR JÁNOŠÍKOV HROB Liptovská Mara vraj ukrýva Jánošíkov hrob, tvrdí poľský historik Stanislaw Dzieciolowski. Ústna

tradícia hovorí, že zbojníka pochovali na kuruckom cintoríne, kde pochovávali kurucov, čiže povstalcov Františka Rákocziho II. Jánošík bol jeho vojakom v Čemiciach. Predpoklad je teda správny, ale či ozaj vodná nádrž Liptovská Mara ukrýva aj telo Jánošíka, je ťažké overiť.

Foto: Tradičné stretnutie Tento rok sa uskutočnilo aj s filmármi. Sokolčiansky richtár Ján Devečka Pokrájal sviatočný chlieb, ktorý chutil ako koláč. Úvod Nedele rodákov Všetci zaspievali, zľava H. Kolkusová, M. Krupa, Ľ. Petráš, v klobúku J.

Devečka. V programe účinkovala aj dychovka Supranka so sólistkami.

Cesty sa dočkajú opravy(20.07.2015; Žilinské noviny; č. 28, titulná strana , s. 1; Redakcia)

Žilinská župa pokračuje v rekonštrukcii ciest aj počas prázdnin. V rámci letnej údržby sa zameriavajú najmä na opravu výtlkov a nerovností. Za minulý mesiac sa na vysprávky povrchu využilo 525 ton materiálu a prefinancovalo viac ako 130-tisíc eur. "V priebehu júna pracovníci Správy ciest okrem toho opravili alebo vymenili 78 dopravných značiek a pokosili takmer dva kilometre štvorcové trávnatých plôch," informoval riaditeľ odboru dopravy Ivan Mokrý. Regióny župy zároveň v letnom období čakajú kompletné rekonštrukcie ciest, oporných múrov či mostov, v rámci ktorých je plánovaná obnova viac než desať kilometrov ciest II. a III. triedy. "Vysprávky v regióne Horného Považia si za jún vyžiadali 147 ton materiálu vo výške 23-tisíc eur a v priebehu augusta sa okrem ďalšej letnej údržby dočká rekonštrukcie aj 1,8 kilometrov ciest v Žilinskej Lehote, Lietave a Terchovej Šípková," informovala Lenka Záteková, hovorkyňa Žilinského kraja. Žilinská župa spravuje 1 430,6 kilometrov ciest II. a III. triedy. Podľa prehliadok ciest v kraji je v nevyhovujúcom stave 43,86 kilometrov.

Vrcholia prípravy na Jánošíkove dni v Terchovej, pomôžu zabudnúť na minuloročnú ničivú katastrofu(20.07.2015; Rozhlasová stanica Regina; Žurnál Rádia Regina; 17:00; por. 15/15; Dagmar Úradníková / Jana Zvalová)

Jana Zvalová, moderátorka RTVS: "Prípravy na folklórny festival Jánošíkove dni v Terchovej vrcholia. Počas 4 dní vystúpi na 5

pódiách vyše 1200 účinkujúcich zo Slovenska, Česka, Poľska a Turecka. Vlani sa festival uskutočnil tesne po ničivej prírodnej katastrofe, aj napriek tomu sem zavítalo až 50 tisíc návštevníkov."

Dagmar Úradníková, redaktorka RTVS: "Práve zajtra uplynie rok od ničivej katastrofy vo Vrátnej doline. Starosta Terchovej Milan

Laurenčík." Milan Laurenčík, starosta Terchovej: "Už ani nejako nerozmýšľame, nevieme, že nejaká katastrofa bola. Sme ju nejako prekonali

a chceme na to rýchlo zabudnúť a čo sa týka Jánošíkových dní, tak zvládli sme vlastne aj tie, ktoré boli 3 dni po katastrofe a predpokladám, že teraz nenastane žiaden problém, aby sme tieto nezvládli."

Dagmar Úradníková: "Tohtoročné Jánošíkove dni budú mať aj niekoľko technických noviniek." Milan Laurenčík: "Bude nová technika, ktorá bude zabezpečovať lepší zvuk, budú nové svetlá a nové šapitó

s umiestnením pódia." Dagmar Úradníková: "V rámci festivalu si obec pripomenie aj niekoľko významných výročí a jedným z nich je aj 80 rokov

nakrútenia legendárneho filmu Jánošík režiséra Martina Friča v hlavnej úlohe s Paľom Bielikom. Šéfdramaturg festivalu Peter Cabadaj."

Peter Cabadaj, šéfdramaturg festivalu Jánošíkove dni: "Toto výročie bude mať vlastnú programovú reflexiu a určite na nich zarezonuje myšlienka, že

práve tento film a jeho medzinárodný megaúspech priniesol do Terchovej novú kvalitu z pohľadu rozvoja cestovného ruchu a práve od toho roku 35, 36 sa Terchová stával významným miestom na mape slovenského turizmu a stáva sa vyhľadávaným miestom, kde chodili a chodia do dnes návštevníci prakticky z celého sveta."

Dagmar Úradníková: "Jánošíkove dni v Terchovej sa uskutočnia na budúci víkend od 30. júla do 2. augusta. Do obce sa

dostanú len návštevníci festivalu, zásobovanie a záchranári. Tranzit bude musieť využiť náhradnú trasu. Dagmar Úradníková, RTVS."

Považské múzeum pripravilo rôzne akcie aj počas prázdnin(20.07.2015; Žilinské noviny; č. 28, súťaž/kultúra , s. 15; ALEXANDRA JANIGOVÁ)

Považské múzeum v Žiline pripravilo na letné mesiace viacero zaujímavých podujatí. Nebudú chýbať ani obľúbené nočné prehliadky hradu spojené s ohňovou šou. Na svoje si prídu aj milovníci divadla. Program bude teda pestrý.

ŽILINA. Hrad Strečno a stredoveká dedina Paseka sú najväčšími lákadlami pre návštevníkov počas letných mesiacov. Považské múzeum Žilina pripravilo aj ďalšie zaujímavé podujatia.

Začiatok leta bol pestrý V lete odštartovali akciou Jednotkári zdarma (30. 6., 1. 7.), pokračovali Prázdninami v Múzeu

dopravy Rajecké Teplice (4. 7.), nočnou prehliadkou veže Budatínskeho hradu (4. 7.) a nočnou prehliadkou hradu Strečno a Paseky (10. 7.). Nočné prehliadky v Budatíne (soboty) a na Strečne (piatky) sa budú pravidelne striedať, pokračovať budú Hradnými hrami Žofie Bosniakovej (Strečno, 9. 8.) a koncertom La Femme a Slovak Tango na Paseke (22. 8., vstup bezplatný).

Staroslovanská Divinka V závere augusta si múzeum pre návštevníkov pripravilo podujatie Staroslovanská Divinka (29. 8.).

"Keď sa letné brány Strečna po prvýkrát otvoria, príde krásny muž, ktorému Don Juan hovoria! Prvá letná nočná prehliadka hradu Strečno 10. júla poodhalí naozajstný príbeh tohto lámača ženských sŕdc. Nečakané odhalenia prinesie improvizačné divadlo Kapor na scéne. Skupina historického šermu Wagus pre návštevníkov prehliadky pripravila dereš ako prostriedok na nápravu poddaných, zavedú ich do pouličného i panského hostinca, tancom im priblížia radovánky hradných pánov," povedala správkyňa hradu Strečno Katarína Repáňová.

Nebude chýbať ohňová šou Nočné prehliadky spestria aj ohňová šou v podaní skupiny Black Evils, minikoncerty v kaplnke a v

prípade jasnej oblohy bude možné aj pozorovanie hviezd v spolupráci s Krajskou hvezdárňou v Žiline. Nočné prehliadky hradu Druhá nočná prehliadka hradu Strečno a Paseky (24. 7.) bude s podtitulom

Le.Pi.Dlo, teda letné piatkové divadlo. "Don Quijote sa so svojím verným služobníkom vrhne do dobrodružstiev, o akých sa vám a ani jemu ani nesnívalo. Vybehnite v piatok na hrad Strečno a spolu s Divadlom Kapor na scéne zistíte, že bojovať s veternými mlynmi sa niekedy oplatí," pozýva Repáňová. Nočné prehliadky hradu Strečno začínajú vždy o 20. hodine, posledný vstup je naplánovaný na 22.30. ALEXANDRA JANIGOVÁ

Župa sa pustila do opráv ciest(21.07.2015; Kysucké noviny; č. 28, NÁŠ REGIÓN /INZERCIA , s. 8; IH)

Viac ako 63 ton materiálu v hodnote 17-tisíc eur spotrebovali v prvom letnom mesiaci výtlky na vozovkách kysuckého regiónu.

ŽILINA. Viac ako 63 ton materiálu v hodnote 17-tisíc eur spotrebovali v prvom letnom mesiaci výtlky na vozovkách kysuckého regiónu. Žilinská župa ako správca 800 mostov a 1 430,6 km ciest II. a III. triedy na území Žilinského kraja aj počas letných mesiacov pokračuje v ich údržbe a rekonštrukcii. "V rámci spomínanej údržby prebieha najmä oprava výtlkov a nerovností ciest, pričom za minulý mesiac sa na vysprávky povrchu využilo 525 t materiálu a prefinancovalo viac ako 130-tisíc eur," informovala hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková. "V priebehu júna pracovníci Správy ciest ŽSK okrem toho opravili alebo vymenili 78 dopravných značiek a pokosili takmer 2 kilometre štvorcové trávnatých plôch," informoval riaditeľ odboru dopravy ŽSK Ivan Mokrý. Regióny Žilinskej župy zároveň v letnom období čakajú kompletné rekonštrukcie ciest, oporných múrov či mostov, v rámci ktorých je plánovaná obnova viac než 10 km ciest II. a III. triedy. Viac ako 63 ton materiálu v hodnote 17-tisíc eur spotrebovali v prvom letnom mesiaci výtlky na vozovkách kysuckého regiónu. "Rekonštrukciou prešiel aj oporný múr v Zákopčí, ktorý vďaka dobetónovaniu opäť bezpečne plní svoju úlohu. Ďalšia oprava cesty prebehne v auguste v Staškove i Čadečke a v Krásne nad Kysucou bude pokračovať druhá etapa odvodnenia cesty II. triedy," informoval predseda ŽSK Juraj Blanár. (IH)

Oslavy zvrchovanosti v Starej Bystrici stáli za to(21.07.2015; Kysucké noviny; č. 28, REGIÓN , s. 10; AP)

RÍNOK SV. MICHALA ARCHANJELA ZDOBÍ NOVÁ SOCHA Cez víkend sa v Starej Bystrici všetci dobre bavili. Uskutočnil sa už 13. ročník Osláv zvrchovanosti,

v rámci ktorého prebiehal aj slávnostný program k 200. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra. Záštitu nad podujatím prevzal minister kultúry SR Marek Maďarič. Hlavným organizátorom

podujatia bola Obec Stará Bystrica, ktorá spolu s Obecným podnikom Stará Bystrica, Kysuckým kultúrnym kruhom, Žilinským samosprávnym krajom a Kysuckým kultúrnym strediskom v Čadci pripravila nezabudnuteľný víkend plný hudby, osláv a vzájomnej zábavy nielen pre domácich, ale aj pre množstvo návštevníkov. Program bol veru bohatý, v sobotu už od rána, prebiehal nohejbalový turnaj "O pohár starostu obce". Poobede sa svojimi vystúpeniami postupne predstavili domáci umelci - heligónkari, hudobníci, speváci ako Slávka a Miloško Poništovci z Radôstky, Mirka Mačejková zo Starej Bystrice, ktorá spoločne so starostom obce Jánom Podmanický uviedla do života svoje CD. A to rovno symbolicky hlinou z polí Starej Bystrice. Ďalej sa predviedli v kultúrnom programe Klárka Chovancová a Deniska Šusteková, po nich sa predstavili poriadny chlapi - Bystrická kasňa z Novej a Starej Bystrice Rudolf Poništ, Milan Brisučiak, Pavol Halvoník a Juraj Kristek. Všetci spomínaní umelci reprezentujú Starú Bystricu aj susedné obce na rôznych podujatiach, súťažiach a festivaloch. Vyvrcholením večera bol koncert Martina Babjaka a po ňom slávnostne "zapustila koreň" nová socha akademického sochára Ondreja 4. Zimku na Rínku sv. Michala Archanjela. Tú slávnostne odhalili poslanec NR SR a predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár, riaditeľ Považskej galérie umenia v Žiline a kurátor pán Milan Mazúr, autor diela akademický sochár Ondreja 4, predsedníčka Kysuckého kultúrneho kruhu ako hlavného investora diela pani Viera Baričiaková, majiteľ firmy PROMONT, ako generálny sponzor diela Pavol Masnica. Galaprogram kysuckých folklórnych zoskupení ďalej pokračoval v réžii Pavla Kužmu. Pri zapálení tradičnej vatry zvrchovanosti nechýbali čestní hostia, medzi ktorými nechýbal ani župan Juraj Blanár. Koncert skupiny Tublatanka

veru vo večerných hodinách prilákal nielen množstvo mladých, ale aj starších, ktorí si známe pieste Maťa Ďurindu radi zaspievali. Rozhodne sa všetci dobre bavili aj na vystúpení skupiny Tak Či Onak. No a až do skorého rána hral do tanca DJ Ján Mačas. Oslavy pokračovali aj v nedeľu a to hasičskou súťažou o pohár starostu obce. Po vyčerpávajúcom víkende, ktorý však rozhodne stála za to sa do Starej Bystrice opäť radi vrátime. (AP)

Začali s pokladaním nových mikrokobercov(21.07.2015; www.sme.sk; Spravodajstvo, 13:11, s. -; Jana Solánská)

Regióny Žilinskej župy čakajú nové povrchy vozoviek. Prvá pokládka nového mikrokoberca sa uskutoční na Orave už dnes.

REGIÓN. Cesty v regióne sa dočkali opráv. Prvý mikrokoberec položia na 500-metrovom úseku cesty medzi obcami Párnica a Zázrivá. "Obnova vozoviek bude ďalej pokračovať v stredu 22. júla na Hornom Považí. S novým mikrokobercom v celkovej dĺžke 217 metrov sa bude môcť pochváliť aj úsek Hričovskej Priehrady," informovala Lenka Záteková, hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja.

Nasledovať bude Liptovská cesta medzi Ružomberkom a Likavkou vo štvrtok so 474 metrami nového povrchu. "V piatok pribudne 443-metrový mikrokoberec aj na Kysuciach v Starej Bystrici. Týždeň cestárskych prác bude pokračovať v pondelok 27. júla v regióne Turca. 780 metrov bude mať mikrokoberec v Turčianskom Ďure."

Zlepší sa dopravná situácia Pokládka nových mikrokobercov prinesie do regiónov zlepšenie dopravnej situácie. "Spolu ide o

takmer 2,5 kilometra bezpečnejšieho a kvalitnejšieho povrchu, ktorý je určený práve pre nebezpečné úseky, kde majú vozovky zníženú drsnosť a môže tam dochádzať k častejším dopravným nehodám. Odhadovaná investícia je vo výške viac ako 110-tisíc eur a ja verím, že v tomto pozitívnom trende obnovy našich ciest budeme postupne pokračovať aj na ďalších úsekoch," informoval žilinský župan Juraj Blanár.

Pri realizácii mikrokobercov dochádza najprv k vyfrézovaniu a vyčisteniu vozovky a následne k lokálnej úprave najväčších nerovností tryskovou metódou. "Nanesením a uvalcovaním dvojvrstvového mikrokoberca vznikne tak nová vrstva cesty, ktorá zaručí nielen vyššiu bezpečnosť a pohodlie pre vodičov, ale aj dlhšiu životnosť povrchu. Termíny realizácie pokládok sa môžu zmeniť v závislosti od počasia," dodala Záteková.

http://s.sme.sk/r-rss/7924301/zilina.sme.sk/zacali-s-pokladanim-novych-mikrokobercov.html

TIETO cesty v kraji dostanú bezpečnejší a kvalitnejší povrch: Na vozovky položia mikrokoberce(21.07.2015; www.zilina.dnes24.sk; Žilina, , s. -; Igor Petrík)

Pokladanie nových mikrokobercov na cestách Žilinskej župy začína. Podľa hovorkyne kraja má priniesť najmä vyššiu bezpečnosť a pohodlie pre vodičov, ale aj dlhšiu životnosť povrchu.

Kladením nového mikrokoberca na vozovke v úseku Hričovskej Priehrady v celkovej dľžke 217 metrov, bude v stredu pokračovať obnova vozoviek Žilinskej župy. "Prvá pokládka nového mikrokoberca sa uskutoční na Orave už dnes na 500-metrovom úseku cesty medzi obcami Párnica a Zázrivá. Liptovská cesta medzi Ružomberkom a Likavkou bude nasledovať vo štvrtok s 474 metrami nového povrchu a v piatok 443-metrový mikrokoberec pribudne na Kysuciach v Starej Bystrici," informovala Lenka Záteková, hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja. Dodala, že týždeň cestárskych prác bude pokračovať v pondelok v Turci, kde pribudne 780 metrový mikrokoberec v Turčianskom Ďure.

"Spolu ide o takmer 2,5 kilometra bezpečnejšieho a kvalitnejšieho povrchu, ktorý je určený práve pre nebezpečné úseky, kde majú vozovky zníženú drsnosť a môže tam dochádzať k častejším dopravným nehodám. Odhadovaná investícia je vo výške viac ako 110-tisíc eur a ja verím, že v tomto pozitívnom trende obnovy našich ciest budeme postupne pokračovať aj na ďalších úsekoch," doplnil Juraj Blanár, žilinský župan.

"Pri realizácii mikrokobercov dochádza najprv k vyfrézovaniu a vyčisteniu vozovky a následne k lokálnej úprave najväčších nerovností tryskovou metódou. Nanesením a uvalcovaním dvojvrstvového mikrokoberca tak vznikne nová vrstva cesty, ktorá zaručí nielen vyššiu bezpečnosť a pohodlie pre vodičov, ale aj dlhšiu životnosť povrchu. Termíny realizácie pokládok sa môžu zmeniť v závislosti od počasia," uzatvorila Záteková.

Rok po katastrofe(21.07.2015; Televízna stanica TA 3; Žurnál; 12.00; por. 9/13; Peter Revús / Katrin Lengyelová)

Katrin Lengyelová, moderátorka: "Uplynul presne rok od jednej z najväčších prírodných katastrof a Slovensku, vo Vrátnej doline

vtedy ničivá lavína napáchala škody za vyše dvanásť miliónov eur. Vyhľadávaná lokalita sa ale dokázala spamätať a dnes opäť láka tisíce domácich a zahraničných turistov."

Peter Revús, reportér TA 3: "Presne pred rokom sa po hodinovej prietrži mračien valila Vrátnou dolinou ničivá

bahenno-kamenná lavína. Živel na viacerých miestach zničil prístupovú cestu, údolnú stanicu kabínkovej lanovky, okolité chaty a vyše 50 vozidiel. Nikto našťastie neprišiel o život."

(začiatok archívneho záznamu z 21.7.2014) Poľský turista: "To je hotový Armagedon, také niečo som ešte nevidel. Ale najdôležitejšie je, že sú všetci zdraví a

v bezpečí." (koniec archívneho záznamu z 21.7.2014) Peter Revús: "To, čo sa krátko po katastrofe zdalo nemožné, je po roku realitou, Vrátna dolina je opäť v

pôvodnom stave. Vrchy nad dolinou však stále pripomínajú ničivý zosuv viacerými jazvami." Milan Laurenčík, starosta Terchovej: "Také niečo by som už nechcel v živote zažiť. A čo sa týka odstraňovania, myslím si, že sme to

zvládli všetko urobiť tak, ako sme najlepšie vedeli." Lenka Žáteková, hovorkyňa ŽSK: "Momentálne práce pokračujú opravami poškodených operných múrov a priepustov, kde

predpokladáme ďalšie náklady takmer 900-tisíc eur." Peter Revús: "Lyžiarske stredisko doposiaľ nemá vyčíslené škody, odhaduje ich ale v miliónoch." Ľudmila Porubčanská, hovorkyňa lyžiarskeho strediska: "Presnú výšku škôd ešte nevieme dnes povedať, nakoľko neprebehli všetky opravy potrebné. Čaká

nás ešte oprava budov, dokončenie inžinierskych sietí a tiež terénne úpravy." Peter Revús: "Vyhľadávaná lokalita turisticky neutrpela, práve naopak, mnohých láka zvedavosť, po roku sme

stretli v doline stovky turistov." Turisti: "Bolo to strašné na pohľad v tej televízii a teraz ja mám pocit, ako keby sa tu nič nestalo." "Veľmi sa nám to páči, ako je to urobené, rýchlo opravené." "Podľa mňa je to úplne perfektné, je to, strašne rýchlo sa to dalo dokopy." "Príroda sa nezahráva, darmo."

Vrátna dolina opäť žije turizmom(21.07.2015; Televízna stanica STV 1; Správy RTVS; 19:00; por. 12/23; Vlado Záborský / Jana Košíková)

Jana Košíková, moderátorka: "Vo Vrátnej doline stále vidieť stopy po minuloročnej letnej katastrofe. Jej obnova stále pokračuje.

Extrémne zrážky vtedy uvoľnili podmáčané svah a do doliny sa zosunula masa hliny a kamenia. Bolo tam stodvadsaťdva ľudí. Ako zázrakom sa nikomu nič nestalo."

Vlado Záborský, redaktor: "Turisti dnes môžu porovnávať, aké obrázky krátko po katastrofe prinášali médiá a ako vyzerá

Vrátna teraz. Mnohí vraj neverili, že o rok bude dolina v takom stave, v akom je dnes." Turistka (preklad z češtiny): "Je tam veľa kameňov, ale že by tu prešla ako taká povodeň, že by tu bola taká katastrofa, tak to

mi prišlo, že sa s tým veľmi teda pohlo." Turista (preklad z češtiny): "Sme si všimli, že to teda je už veľmi dobré, dobre urobené." Milan Laurenčík, starosta Terchovej: "Ostali okolo cesty a rieky kamenné polia, ktoré my už nevieme nijako ináč upraviť, musí sa s tým

vysporiadať len príroda." Vlado Záborský: "Na záchranné a zabezpečovacie práce sa už vlani minulo vyše dvanásť miliónov eur.

Vodohospodári a obec urobili takmer všetko už minulý rok. Samosprávny kraj, ktorý pri katastrofe utrpel najväčšie škody na cestnej infraštruktúre, niektoré detaily plánuje ukončiť na budúci mesiac."

Lenka Záteková, hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja: "Práce pokračujú opravami poškodených priepustov a oporných múrov, kde predpokladáme s

ďalšími nákladmi takmer deväťstotisíc eur." Vlado Záborský: "Ani trinásť miliónov však nie je celková suma za vyčíňanie živlu. Valiaca sa masa zničila päťdesiat

automobilov turistom a niekoľko stĺpov elektrického vedenia. Zo súkromníkov najväčšie škody pocítili majitelia strediska vo Vrátnej."

Ľudmila Porubčanská, stredisko Vrátna: "Presnú výšku škôd dnes ešte nevieme určiť, nakoľko neprebehli všetky potrebné opravy po

prírodnej kalamite, no sú to milióny eur." Vlado Záborský: "Porovnanie najviac zasiahnutých miest ukazuje, že so škodami na majetku sa ľudia dokázali

vyrovnať v krátkom čase. Ničivý živel však zanechal aj stopy na psychike tých, ktorí boli v čase katastrofy v Terchovej."

Milan Laurenčík: "Ľudia sú teraz takí ostražitejší a pred každou búrkou pozerajú, že či niečo podobné sa nemôže

stať." Vlado Záborský: "Jedným z pamätníkov na minulý rok je ešte chata Vrátna pri dolnej stanici lanovky. Tú živel

poškodil tak, že slúžiť turistom nemôže a o jej osude by sa malo rozhodnúť v najbližších týždňoch. V Terchovej je v tejto sezóne omnoho viac turistov ako vlani. Skôr ako prírodnou katastrofou je to však počasím, ktoré túram po horách minulý rok výrazne neprialo."

Matematika môže byť aj veľmi zábavná(21.07.2015; Kysucké noviny; č. 28, NÁŠ REGIÓN/ INZERCIA , s. 20; KK)

Ak navštívite so svojimi ratolesťami Kysuckú knižnicu v Čadci počas letných prázdnin, určite neobíďte výstavu detských prác pod názvom Matematika hrou.

ČADCA. Úsek literatúry pre deti a mládež v spolupráci s pani učiteľkou Padyšákovou a jej žiakmi zo Základnej školy Korňa demonštrujú aktuálnou výstavou svojich prác, že matematika môže byť aj veľmi zábavná. V niektorých prípadoch by ste si ani nevšimli, že hra má niečo spoločné s touto vednou disciplínou. Knižnica, ktorej zriaďovateľom je Žilinský samosprávny kraj, v súčasnosti ponúka tri výstavy a oslovuje tak široké spektrum návštevníkov. Jedna z výstav pod názvom Matematika hrou je určená pre deti školského veku. Nájdete v nej matematickú palmu, presýpacie hodiny, kvetinovú záhradku z prvočísel, matematický atlas v čarovnom kufríku, slnečnú sústavu, matematického Wallie-ho, farmu, mlyn, ktorý "namelie matiku", múdru sovu, počítadlo a mnohé iné

zábavné hračky. To všetko je ručná a tvorivá práca detí, ktoré mali za úlohu zhmotniť matematiku zábavnou formou. I v tomto prípade platí staré známe porekadlo, že je lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť. (KK)

Presunú i zastávku, postavia chodníky(21.07.2015; Turčianske noviny; č. 28, SPEKTRUM/INZERCIA , s. 7; VL)

Žilinská župa ako správca 800 mostov a T 430,6 km ciest II. a III. triedy na území kraja aj počas letných mesiacov pokračuje v ich údržbe a rekonštrukcii. Cestári s mechanizmami budú aj v Turci.

MARTIN. Regióny Žilinskej župy v letnom období čakajú kompletné rekonštrukcie ciest, oporných múrov či mostov, v rámci ktorých je plánovaná obnova viac než 10 km ciest II. a III. triedy. Pracovať budú aj v turčianskom regióne.

V mesiaci jún 2015 si cestách regiónu Turiec vyžiadali 57 ton materiálu za 14-tisíc eur. "V okrese Martin sa chystá "viacero investičných akcií, ktoré prinesú pozitívny impulz do zlepšenia dopravnej situácie. Pre zvýšenie bezpečnosti pridajú pracovníci Správy ciest ŽSK zdrsňujúci povrch na časť vozovky v obci Turčiansky Ďur a súčasne uskutočnia obnovu cesty medzi obcami Benice a Príbovce a opravu mosta v Kláštore pod Znie-vom," informuje krajská hovorkyňa Lenka Záteková. Zdôrazňuje, že významný dosah na premávku bude mať najmä rekonštrukcia križovatky v mestskej časti Martin - Priekopa.

V spolupráci s mestom Martin upraví Žilinská župa jazdné pruhy a dôjde tiež k presunu zastávky MHD i vybudovaniu nových chodníkov.

Vyškrtnúť zo siete sa môže nemocnica aj sama(21.07.2015; Oravské noviny; č. 28, SPRAVODAJSTVO , s. 3; LÝDIA VOJTAŠŠÁKOVÁ)

ROZHOVOR O tom, či nemocnica v Trstenej má, alebo nemá opodstatnenie v pevnej sieti poskytovateľov

zdravotnej starostlivosti, sa diskutuje pomerne často. Hovoríme s Eleonórou Kadlečíkovou, riaditeľkou Hornooravskej nemocnice v Trstenej a Marianom

Tholtom, námestníkom pre liečebno preventívnu starostlivosť. Informácie o pevnej či minimálnej sieti, oficiálne či neoficiálne, sa objavujú príležitostne od polovice

90. rokov. Ako to vnímate? Na to, aby nemocnica bola zaradená v pevnej sieti zdravotnej starostlivosti, musí spĺňať určité

kritériá a podmienky, okrem iného napríklad aj materiálnotechnické a personálne vybavenie. Čo sa týka špecializovaných pracovísk, chýba nám urgentný príjem. Od Žilinského samosprávneho kraja však máme prísľub, že vo všetkých štyroch nemocniciach v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti - Trstenej, Dolnom Kubíne, Liptovskom Mikuláši a Čadci, podporí vybudovanie tohto pracoviska. Okrem toho krajská samospráva žiada ministerstvo zdravotníctva, aby tieto nemocnice mali rovnocenné postavenie.

Čo všetko zahŕňa urgentný príjem? Má nemocnica naň priestory? Ide o samostatné pracovisko moderne pracujúcej nemocnice, ktoré slúži k optimalizácii prechodu

zdravotnej starostlivosti z prednemocničnej do nemocničnej fázy, jednak od posádok záchrannej zdravotnej služby, dopravnej zdravotnej služby, ako aj samostatne prichádzajúcich chorých. Podľa vyhlášky musí spĺňať priestorové, prístrojové a personálne podmienky, bude to teda pomerne nákladný projekt.

Ľudia na Hornej Orave sú pomerne citliví na trstenskú nemocnicu, aj preto, že na jej vybudovaní majú výrazný podiel miestni podporovatelia.

Pracujeme na modernizácii oddelení a prístrojového vybavenia. Musíme si byť vedomí toho, že nemôžeme čakať iba na pomoc zvonku, ale musíme začať od seba. Uvedomujeme si, že naša nemocnica bude mať opodstatnenie v sieti, ak budeme pristupovať k práci kvalifikovane a zodpovedne, a to na každom oddelení a v každej službe, aby sme sa my sami nediskvalifikovali skôr,

ako rozhodnutie z úradnej moci. Má nemocnica dostatok lekárov? Oddelenia nemocnice posilňujeme i personálne Napriek tomu, že získať špecialistov do Trstenej je

náročnejšie, ako napríklad do Martina či Bratislavy, podarilo sa nám obsadiť novými lekármi primariáty na internom oddelení, röntgene, psychiatrii, biochémii, ARO. Máme aj nového neurológa a spoluprácou s lekármi z ÚVN Ružomberok, ktorí chodia k nám, sme rozšírili spektrum výkonov na krčnej jednodňovej zdravotnej starostlivosti. V súčasnosti nás dobieha podcenenie výchovy nástupcov v minulosti a tak nám chýba skupina lekárov v strednom veku, ktorí by zastúpili lekárov v dôchodkovom veku.

Čo by ste potrebovali od ministerstva zdravotníctva, zdravotných poisťovní a zriaďovateľa? Ministerstvo priamo i nepriamo ovplyvňuje zákonmi aj chod nemocníc mimo jeho zriaďovateľskej

pôsobnosti. Schválením vyššej minimálnej mzdy, zákonným stanovením výšky platov lekárov sa nám automaticky zvýšili náklady, vznikli nám vyššie odvody, ale toto zvýšenie nebolo a nie je kompenzované v plnej miere platbami od poisťovní. Otázka financovania nemocníc je dlhodobo nedoriešená. Systém, ktorý by konečne zjednotil platbu na diagnózu, mal platiť od roku 2016. Považujeme za diskriminačné, ak nemocnice dostávajú za ten istý úkon rozdielne platby. Keďže sme príspevková organizácia, v prvom rade sa musíme snažiť fungovať z príjmov za vlastné výkony. Pokiaľ ide o zriaďovateľa, tento nás môže podporiť príspevkom na kapitálové investície. Môžem konštatovať, že naše požiadavky sú podporené, vychádza nám v ústrety. O príspevku v konečnom dôsledku rozhodujú poslanci Zastupiteľstva ŽSK. Nemôžeme len natiahnuť ruku a pýtať si. A to je to, čo si musíme uvedomiť. Dôležitá je kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti lekármi, ich výkony a spektrum výkonov, ktoré dokážeme poskytnúť. Ak bude u nás pacient nespokojný, pôjde inde.

Ak sa na to pozrieme laicky, keď nemocnice zvyšujú výkony, výsledkom by mali byť zdravší ľudia a tým menej pacientov pre nemocnice. Lebo lekári nemajú liečiť, ale vyliečiť.

Táto filozofia platí čiastočne. Populácia starne, pribúda chorých ľudí, nárast zaznamenávame v oblasti civilizačných chorôb. V súvislosti s hektickým spôsobom života pribúdajú napríklad srdcovo-cievne ochorenia. Tiež sa zvyšuje počet úrazov a psychiatrických ochorení.

Aký by mal byť vzťah lekár pacient? Veľmi dôležitá je vzájomná komunikácia. Lekár by si vždy mal nájsť čas na vysvetlenie problému

pacientovi, pacient by mal chcieť počúvať a prijať odporúčania lekára. Pacient musí byť informovaný o tom, čo pre neho vieme urobiť, a ak na to nie sme vybavení my, tak mu musíme poradiť vyššie pracovisko, kde mu pomôžu. Trendu doby sa musia prispôsobiť všetci.

Hovorili sme o personálnom vybavení nemocnice, ako je vybavená kapacitne a prístrojovo? Reagujeme na vyvíjajúcu sa situáciu. Keďže v súvislosti s nárastom počtu srdcovocievnych

ochorení pribúda pacientov na internom oddelení, pripravujeme modernizáciu jednotky intenzívnej starostlivosti tohto oddelenia. Pracovisko posilňujeme i personálne. V minulom roku sme tiež zakúpili pre gynekologickopôrodnícke oddelenie jeden z najmodernejších laparoskopov, keďže škála výkonov na tomto oddelení široko presahuje rámec okresnej nemocnice. Pacientky na toto oddelenie prichádzajú z celého Slovenska. Reagovali sme aj na výzvu ministerstva zdravotníctva a uchádzame sa o 700-tisíc eur nenávratného finančného príspevku z eurofondov na špecializované prístroje a informačné technológie pre interné, anesteziologické a chirurgické oddelenie, a tiež pre röntgenové pracovisko. Snažíme sa využiť všetky možnosti, ktoré máme k neustálemu rozvoju nemocnice.

LÝDIA VOJTAŠŠÁKOVÁ

Na Sklabinskom hrade bola rytierska výprava(21.07.2015; Turčianske noviny; č. 28, STÁLE SA NIEČO DEJE , s. 32; ZAT)

SKLABINSKÝ PODZÁMOK. Žilinský samosprávny kraj opäť organizuje populárne rytierske výpravy, ktoré už od mája

navštevujú regióny - Turiec si rytierov vychutnal na Sklabinskom hrade v nedeľu 12. júla. "Slovenské rytierske dni sú určené pre veľkých i malých. Rytieri náučnou a hravou formou odhalia viac z histórie križiackych výprav," informovala riaditeľka odboru kultúry a cestovného ruchu ŽSK Zuzana Kmeťová. Rytierska výprava v areáli Sklabinského hradu prilákala viac ako 120 návštevníkov a ponúkla bohatý program - stredovekú hudbu, dobové stánky, tradičných remeselníkov, šermiarske

zápasy i strieľanie z dela. Pripravené boli súťažné akadémie, ako šermovanie, streľba z luku, preťahovanie lanom či sekanie dreva sekerou. Vydávali sa tiež špeciálne pasy slovenského rytiera, ich majiteľov odmení ŽSK na poslednej výprave v septembri. Najbližšie Slovenské rytierske dni zavítajú 16. augusta na Oravský hrad.

Pod Tatrami padali folklórne rekordy(18.07.2015; Slovenské národné noviny; č. 28, KULTÚRA , s. 15; Maroš M. BANČEJ)

Šesťdesiaty prvý ročník festivalu vo Východnej sa vydaril nad očakávanie Maroš M. BANČEJ - Foto: archív NOC Už tradične patrí začiatok leta najväčšej oslave folklóru, ľudového tanca, hudby, ale aj zvykov,

konkrétne Folklórnemu festivalu vo Východnej, ktorého šesťdesiaty prvý ročník sa konal 2. až 5. júla v tradičných priestoroch amfiteátra a priľahlých priestorov, ktoré sa stali cieľom tisícov návštevníkov z celého Slovenska, ale aj zo zahraničia. Tento rok tak do Východnej prišlo vyše tridsaťtisíc návštevníkov. Tí vo svojich vyjadreniach oceňovali najmä skvelý profesionálny program a príjemný a ústretový prístup organizátorov. Boli nimi už tradične Národné osvetové centrum, Ministerstvo kultúry SR, obec Východná, Žilinský samosprávny kraj a Liptovské kultúrne stredisko.

"Tento ročník považujem po všetkých stránkach - programovej, organizačnej a aj čo sa týka návštevnosti - za vydarený," zhodnotil šesťdesiaty prvý ročník Folklórneho festivalu Východná po jeho skončení riaditeľ programovej rady Pavol Pitoňák. Na výbornú podľa neho dopadla aj festivalová novinka Etnodom. V ňom sa mohli záujemcovia vďaka spolupráci hlavného organizátora Národného osvetového centra s katedrou etnológie nitrianskej univerzity zoznámiť s prácou etnológov v teréne, so zaujímavosťami z histórie folklóru alebo sa zúčastniť na odborných diskusiách.

- DVE TISÍCKY ÚČINKUJÚCICH Festival Východná tento rok zlomil dva významné rekordy. Ten prvý sa týkal počtu účinkujúcich,

ktorých bolo vyše dvetisíc, a druhý už spomínanej tridsaťtisícovej masy návštevníkov. Tak ako minulý rok aj tohtoročná Východná sa začala už vo štvrtok 2. júla, a to v doterajšej histórii pomerne netradične. Herci Divadla Andreja Bagara z Nitry odohrali na veľkej scéne amfiteátra úspešný muzikál Tisícročná včela. Libretista a režisér Martin Kákoš pri jeho tvorbe vychádzal zo známeho románu Petra Jaroša a spolu s autorom hudby Vašom Patejdlom, autorom textov Kamilom Peterajom a choreografom Jaroslavom Moravčíkom preniesli do muzikálovej podoby osudy troch generácií rodiny Pichandovcov. Dramatický, ale aj úsmevný. Na tohtoročnej Východnej si určite prišli na svoje aj obdivovatelia ľudového výtvarného umenia. Vo festivalovom areáli bude opäť pod holým nebom výstava nadrozmerných drevených plastík, na Jarmoku sa mohli pokochať výsledkami šikovných rúk majstrov ľudovoumeleckých remesiel a niektoré ľudové techniky si mohli aj prakticky vyskúšať pod Májkou. Tých, ktorí chceli vedieť, ako sa vo Východnej kedysi bývalo, pozvali domáci do Východniarskej izby, no a keďže návštevníci mohli na každom kroku stretnúť účinkujúcich z rôznych regiónov Slovenska, stali sa tak účastníkmi veľkej "folklórnej módnej prehliadky", na ktorej sa to len tak jarabelo pestrými farbami, výšivkami či zaujímavými strihmi. Na tohtoročnej Východnej priblížili organizátori návštevníkom aj tri významné osobnosti slovenského folklórneho sveta. V piatok na Veľkej scéne v programe Medzi nebom a zemou autorka Valéria Schulczová a členovia FS Železiar a Žezlo z Košíc priblížili životnú dráhu a aktivity kreatívneho choreografa Vladimír Urbana a v sobotu poobede v Etnodome diskutoval Bernard Garaj s významným etnochoreológom Stanislavom Dúžekom o jeho kariére a výskumných aktivitách.

- POCTA ŤAPÁKOVI Zlatým klincom programu bola spomienka na významného režiséra, herca, tanečníka a

choreografa Martina Ťapáka, a to hneď v dvoch sobotných programoch. V komornejšom prostredí Humna v multimediálnom programe nazrel do jeho života a diela Vladimír Kyseľ a na Veľkej scéne Roman Malatinec a Ľubica Mešková pripomenuli úctu Martina Ťapáka k rodnej krajine a obdiv k dedičstvu predkov cez jeho filmovú tvorbu. Ak ste sa vo Východnej nechceli len zabávať, ale sa aj čo-to zaujímavé dozvedieť, určite ste nevynechali Etnodom. Bola to tohtoročná festivalová novinka, ktorej obsahovú koncepciu pripravila a zrealizovala Katedra etnológie a folkloristiky FF UKF v Nitre. Návštevníci sa mohli oboznámiť napríklad s prácou etnológov v teréne, pozrieť si výstavu približujúcu spôsob života v Liptovskej Tepličke a následne sa Etnodom zmenil na kino, v ktorom organizátori premietali zaujímavé filmy s etnologickou tematikou.

- PRE KAŽDÉHO NIEČO

"Veľkú pozornosť sme venovali sprievodným programom, ktoré dnes ľudia očakávajú ako samozrejmosť," sumarizuje riaditeľ programovej rady festivalu Pavol Pitoňák. "Pyšný som na program Z iného sveta, kde sa tento rok predstavili špičkové súbory z Argentíny, z Estónska, zo Srbska a z Turecka. Kto prišiel do Východnej, ocitol sa nachvíľu aj na Heľpe, aj na Detve." Festivaly v Heľpe a v Detve totiž tento rok oslavujú jubilejnú päťdesiatku, a tak vznikol nápad dať im priestor na najväčšom folklórnom festivale. Detva a Heľpa sa teda na hlavnej scéne predstavili tým najlepším, čo sa v ich regióne nachádza. No a vďaka Detvanom sa na scéne objavil aj živý kôň. "Folklórny festival Východná nemá v roku 2015 síce nijaké jubileum, ale pre nás, čo ho máme radi, je výročie každý rok. A tešíme sa ešte aj z tých stresov okolo, lebo potom čerpáme energiu z potešenia návštevníkov," povedal nám riaditeľ FFV Jozef Burič.

Foto: Na pódiu amfiteátra vo Východnej sa vystriedal rekordný počet účinkujúcich.

Vrátna je rok po katastrofe vynovená, ale jazvy jej zostali(22.07.2015; Pravda; mut. , správy Slovensko , s. 6,7; Renáta Jaloviarová)

Renáta Jaloviarová Vrátna, Terchová Vrátna sa včera prebudila do príjemného rána. Turisti si privstali, aby mohli vyraziť na túry, kým

bolo ešte chladnejšie a slnko tak nepálilo. Bol presne rok po ničivej kalamite, keď kamenná lavína, ktorá sa spustila po búrke, zničila takmer 50 áut, rozbúrená voda do cesty vyhĺbila obrovské krátery, strhla elektrické stĺpy a stromy. Dnes už na príjazdovej ceste nevidieť takmer žiadne následky. Len tmavý nový asfalt sa líši od toho starého, nové sú aj múriky a zvodidlá pri ceste a potok má upravené koryto.

Akurát na svahoch Hromové a Steny zostali jazvy po odtrhnutej premočenej pôde, ktorá sa valila dole do doliny a mala obrovskú ničivú silu.

"Príroda sa nezahráva," takto vníma minuloročnú katastrofu vo Vrátnej a Terchovej Miro z Rimavskej Soboty. "Sme tu prvý raz. To, čo sa stalo pred rokom, som videla len v televízii, bolo to strašné. Ale teraz mám pocit, akoby sa nič nestalo. Je to tu veľmi pekne vyčistené," hovorí Ivana z Rimavskej Soboty.

Najviac turistov sme včera stretli v Snilovskom sedle, kam sa dá vyviezť kabínkovou lanovkou. Minulé leto, po kalamite, turistom chýbala, práve jej spodnú časť kamene zasypali a poškodili najviac. Prúdy, ktoré sa po búrke odtrhli zo svahov Hromové a Steny, strhli do Vrátnej doliny kamene, hlinu, stromy, a táto masa podľa odhadov geológov predstavovala 80- až 100-tisíc kubických metrov. Zo sutín vytiahli 12 poškodených kabínok. Od Vianoc je lanovka opäť v premávke. "Ešte nás čaká oprava poškodených budov, terénne úpravy a tiež dokončenie inžinierskych sietí," hovorí Ľudmila Porubčanská zo strediska Vrátna. V prevádzke zatiaľ pre vážne poškodenie nemôže byť chata Vrátna, inak je všetko ostatné, príjazdová cesta i parkovisko prístupné. Popri päť kilometrov dlhej ceste v doline sa ešte dokončujú oporné múry

"Veľmi sa nám páči ako je to urobené. Rýchlo to dali dokopy, myslela som si, že to bude dlhšie trvať kým sa to dá do poriadku. Nie sú tu žiadne veľké obmedzenia, sme spokojní," hovorí pravidelná návštevníčka Vrátnej Lenka z Gbelov.

Okrem našincov prišli do najväčšieho strediska letnej a zimnej malofatranskej turistiky aj Česi a Poliaci. "Zrekonštruovaná lanovka, parkoviská, novovybudované mostíky, vyregulovaný potok Vrátňanka, opravená cesta cez Tiesňavy, na ktorej premáva turistický vláčik. Terchová a Vrátna sú ešte krajšie ako pred kalamitou," mieni Zuzana Harachová, manažérka pre cestovný ruch v Terchovej. Dopĺňa, že pred letnou sezónou boli zrekonštruované rebríky a lávky v Jánošíkových dierach a z veľkej časti aj Zbojnícky chodník. "Vynovili sme turistický chodník k symbolickému cintorínu, ktorý je venovaný obetiam nešťastí v horách. Každoročne sa tu na jeseň koná spomienková svätá omša. Zaujímavosťou je, že obetný oltár je vybudovaný z kameňa, ktorý priniesla prívalová voda," dodáva Harachová.

"Život ide ďalej. Snažíme sa na zlé zabudnúť," hovorí starosta Terchovej Milan Laurenčík. Keď túto oblasť postihla prírodná kalamita, bol vo funkcii starostu len pol roka. "Neexistuje žiadna škola na to, aby sa človek pripravil na riešenie takejto krízovej situácie. Dnes si však už môžem dovoliť povedať, že sme pripravenejší, ako sme boli predtým. Boli sme na kurzoch, máme oprášené metodické postupy, novú techniku, náš hasičský zbor má nové autá, dostaneme ešte protipovodňový

vozík," dopĺňa starosta. Jedna z najväčších prírodných katastrof, ktoré postihli Vrátnu dolinu a Terchovú, sa stala 21. júla

2014. Popoludní sa spustil vietor, silná búrka, lejak a následne sa zo svahov Hromové a Steny odtrhla premočená pôda. Prúdy bahna, hliny, kamenia a stromov sa valili lavínovými žľabmi do doliny. Táto masa z parkoviska brala autá, mnohé úplne zdemolovala, zničila aj jedinú prístupovú cestu do doliny. Horskí záchranári museli evakuovať z neprístupného terénu 120 ľudí, nik sa nezranil.

(c) AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ Na čo sa môžu tešiť návštevníci Vrátnej a Terchovej - v prevádzke je kabínková lanovka do Snilovského sedla, v blízkosti dolnej stanice bolo vyčistené

a upravené parkovisko - cesta cez Tiesňavy až ku chate Vrátna je zrekonštruovaná a prejazdná, turistov z centra obce

vozí turistický vláčik - vynovený bol chodník na symbolický cintorín - známe Jánošíkove diery s 20 vodopádmi sú opäť atraktívnejšie a bezpečnejšie vďaka

rekonštrukcii lávok a rebríkov v časti Dolné a Horné diery - z veľkej časti je zrekonštruovaný aj Zbojnícky chodník; atraktívny chodník so skalnatými útvarmi

pripomínajúcimi ťavu, krokodíla, Jánošíkovu posteľ či mnícha; vynovený je po jaskyňu pri Diere a tento rok by sa mal zrekonštruovať chodník až po Malé nocľahy

- cyklotrasy s viac ako 650 km rozmanitých ciest; viaceré majú východiskový bod v Terchovej, priamo pred kostolom, kde je umiestnený aj cykloturistický smerovník s orientačnou panoramatickou mapou celého okolia

- Jánošíkove dni sa uskutočnia v dňoch 30. júla až 2. augusta - po ročnej pauze bude opäť Terchovský budzogáň - posledný augustový víkend FOTO: Kabínková lanovka na Chleb je v prevádzke. Turisti sa pohodlne dostanú na hrebeň a k turistickým

chatám. Cestička k nej pred rokom však bola zasypaná nánosom kamenia, bahna a sutín.

V skanzene Nová Bystrica - Vychylovka sa v nedeľu uskutoční podujatia Po stopách gastronómie(21.07.2015; Rozhlasová stanica Frontinus; Regionál Rádia Frontinus; 11:00; por. 2/4; - / -)

Neuvedený, redaktor: "Kysucké múzeum v Čadci pozýva už túto nedeľu do skanzenu Nová Bystrica - Vychylovka na

podujatie, ktoré sa nesie pod názvom Po stopách gastronómie. Priamo v objektoch sa tu na dobových peciach budú pripravovať dobroty z kysuckej, poľskej a českej kuchyne. To, čo jedli naši predkovia na Kysuciach a v prihraničných regiónoch Poľska a Česka, odráža spôsob ich života a podmienky, v ktorých žili a tie boli niekedy naozaj veľmi kruté a nežičlivé. Potraviny a strava boli závislé na vlastnej produkcii, čiže sebestačnosti, zjedlo sa to, čo sa dopestovalo a preto boli jedlá veľmi jednoduché, čo bolo výhodou kvôli príprave, ktorá bola rýchla a ekonomická. Malo to svoj význam hlavne počas sezónnych prác, kedy príprava stravy nesmela byť časovo náročná, hoci aspoň jedno varené jedlo denne muselo byť. Tradičná ľudová strana našich predkov v minulosti zohrávala v živote ľudí veľký význam a preto právom patrí do kultúrneho dedičstva každého národa."

Oslávia storočnicu železnice(21.07.2015; Kysucké noviny; č. 28, SERVIS/KULTÚRA , s. 14; VERONIKA PAUKOVÁ)

Tento rok si v súvislosti s kysuckou úzkorozchodnou železnicou pripomíname významné výročie. VYCHYLOVKA. V roku 1915, teda presne pred 100 rokmi, sa totiž začalo s výstavbou kysuckej

časti trate, ktorá sa neskôr spojila s lesnou železnicou susedného oravského regiónu. Pri príležitosti

tohto výročia sa dňa 26. júla v Skanzene Nová Bystrica - Vychylovka uskutoční podujatie Storočnica kysuckej železnice, v rámci ktorého na návštevníkov čaká bohatý program. V čase 12.00 13.00 hod. si budú môcť pozrieť ukážky gelbovania dreva. Pri Kaplnke Panny Márie Ružencovej sa o 13.00 hod. začne slávnostná svätá omša a od 14.00 hod. návštevníkom spríjemní chvíle Dychová hudba Považská Veselka z Plevníka Drienového. Okrem toho môžu záujemcovia absolvovať jazdu na Historickej lesnej úvraťovej železnici, pozrieť si panelovú výstavu Kysucká lesná železnica vo fotografiách, nainštalovanú v Stanici Skanzen, kde sa taktiež nachádza stála expozícia Krása ľudového kroja. V objekte Raganov mlyn je sprístupnená i výstava Bábiky pani Cmierovej. V priebehu celého dňa bude zároveň v skanzene v rámci podujatia Po stopách gastronómie prebiehať i prezentácia a ochutnávky tradičných ľudových jedál z Kysúc, Česka a Poľska. Na nedeľné podujatie Vás srdečne pozýva a príjemnú zábavu želá Kysucké múzeum v Čadci.

Nová kardiologická ambulancia v Námestove(21.07.2015; Oravské noviny; č. 28, SPRAVODAJSTVO / INZERCIA , s. 5; PR-CL TP5314239)

Už od 1. augusta Od 1. augusta sa otvára nová kardiologická ambulancia v Oravskej poliklinike Námestovo.

Významne k tomu pomohol Igor Janckulík, poslanec VÚC za okres Námestovo. Kardiologická ambulancia je na treťom poschodí, dočasne bude zdieľať spoločnú miestnosť č. 310

s internou ambulanciou MUDr. Evy Slačkovej. Ordinačné hodiny sú najmä v pondelok, stredu a piatok, pretože každý utorok a štvrtok ordinujeme aj v trstenskej nemocnici. Poisťovne sú pri financovaní začínajúcich ambulancií obozretné, preto Alexander Klabník, konateľ spoločnosti Oralek, ktorá bude ambulanciu v Námestove prevádzkovať, považuje vybavenie limitov z poisťovne za zázrak. "Výrazne nám v tom pomohol Igor Janckulík, a viem, že nie som prvý, kde sa mu to podarilo." Aktuálne máme zmluvu iba so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, preto by sme sa chceli aj touto cestou poďakovať jej vrcholovému manažmentu za ústretový prístup a zlepšenie dostupnosti kardiologickej starostlivosti pre 60-tisíc obyvateľov námestovského regiónu. Umožní to výrazne skrátiť čakacie doby na vyšetrenie, ktoré sú aktuálne tri až štyri mesiace. Poistenci Dôvery môžu vopred požiadať o schválenie Žiadosti o príspevok u nezmluvného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. S jej vybavením radi pomôžeme. Poistencom nezmluvných poisťovní (Dôvera a Union) poskytujeme iba neodkladnú starostlivosť, teda iba v prípade náhlej zmeny zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje život alebo vážne ohrozuje zdravie. Náš erudovaný tím tvorí zdravotná sestra Mgr. Zuzana Kocúrová a MUDr. Alexander Klabník, PhD. ako lekár (kardiológ, internista 2. stupňa), ktorý sa kardiológii venuje približne 15 rokov. Začínal na internom oddelení v Trstenej, od decembra 2008 pracoval v špecializovanom kardiocentre (Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb v Banskej Bystrici) a vo veku 31 rokov sa stal primárom interného oddelenia súkromnej nemocnice v Bánovciach nad Bebravou. Od 1. júla 2014 do 30. júna 2015 pracoval v kardiologickej ambulancii Hornooravskej nemocnice v Trstenej. Pod vedením prof. Jána Murína obhájil titul PhD. na tému Chronické srdcové zlyhávanie u žien.

Akú sú vaše ďalšie aktivity? - Pravidelne sa v septembri zapájam do celoslovenského projektu MOST (Mesiac O Srdcových

Témach), ktorý sa zameriava na edukáciu laikov ohľadom rizikových faktorov srdcovo-cievnych ochorení a umožňuje bezplatné meranie hladiny cholesterolu z kvapky krvi. Organizujem pre lekárov regionálne vzdelávacie semináre v spolupráci so špičkovými slovenskými kardiológmi. Každoročne prednášam na významných domácich aj zahraničných kardiologických podujatiach. Som autorom viacerých vedeckých publikácií, aj zahraničných s impact faktorom. Mám skúsenosti s vykonávaním klinických štúdií s novými liekmi.

Čím je vaša ambulancia výnimočná? - Špecializujeme sa na starostlivosť o pacientov so srdcovým zlyhávaním, ktoré sa prejavuje

najčastejšie dýchavicou, opuchmi nôh, únavou. Spoločne s pánom poslancom Igorom Janckulíkom sa usilujeme získať súhlas zdravotnej poisťovne k vytvoreniu prvej špecializovanej ambulancie chronického srdcového zlyhávania na Orave. Ideálne zapadne do rámca integrovaného centra zdravotnej starostlivosti. Zatiaľ takéto ambulantné jednotky srdcového zlyhávania existujú na Slovensku iba v troch krajských mestách - Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach. Sme jediná regionálna kardiologická ambulancia na Slovensku, ktorá robí kontroly určitých druhov

kardiostimulátorov. Pacienti tak nemusia cestovať do Martina, Banskej Bystrice alebo Bratislavy. V blízkej budúcnosti plánujeme robiť aj ultrazvukové vyšetrenie srdca (ECHO) počas záťaže, ktoré dokáže lepšie odhaliť nedostatočné prekrvenie srdcového svalu ako bežne používaná ergometria.

WOMEN FRIENDLY Naša ambulancia sa pýši označením women friendly (priateľská k ženám), pretože sa cielene

zameriavame na špecifické rozdiely medzi mužmi a ženami pri srdcovo-cievnych ochoreniach. Približne u každej piatej ženy nedokážu existujúce stratégie vyvinuté na mužoch, pre mužov a mužmi (iba jedna tretina pacientov v štúdiách sú ženy) zistiť prítomnosť ischemickej choroby srdca. Na Slovensku zomiera približne každá druhá žena na kardiovaskulárne choroby, čo je viac ako u mužov. Pred menopauzou sú ženy v nižšom riziku ochorení srdca ako muži rovnakého veku (chránia ich pohlavné hormóny). U žien sa prvé príznaky ochorení srdca oneskorujú o 10 až 15 rokov (napríklad 55-ročná žena má približne rovnaké riziko ako 45-ročný muž). Vo veku okolo 50. roku, keď u väčšiny žien nastupuje menopauza, ženy dobiehajú mužov, prípadne až predbiehajú, teda riziko ochorení srdca u žien už prevyšuje riziko mužov. Hormonálna substitučná liečba v menopauze nepriniesla očakávaný pozitívny výsledok, preto sa v prevencii srdcovo-cievnych ochorení odporúča zmena stravovacích návykov, dostatok pohybu, zanechanie fajčenia, dôsledná liečba vysokého krvného tlaku a cholesterolu. Ideálne je začať čím skôr, najlepšie už v mladosti. Ak sa začne až po menopauze, môžeme očakávať len menej výrazný prínos, lebo ateroskleróza je už pokročilá. Vznikala postupne niekoľko desaťročí a bez varovných príznakov.

ALEXANDER KLABNÍK

V Žilinskom kraji vynovujú povrchy viacerých úsekov ciest(23.07.2015; www.podkapotou.zoznam.sk; Pod kapotou, , s. -; jh TASR, Ministerstvo vnútra SR)

V Žilinskom kraji opravujú viacero ciest a to výmenou a opravou staršieho asfaltu za nový mikrokoberec.

Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) realizuje v týchto dňoch prostredníctvom špecializovanej stavebnej spoločnosti obnovu povrchov vozoviek na viacerých úsekoch ciest všetkých regiónov severozápadného Slovenska s nákladmi viac ako 110.000 eur.

Predseda ŽSK Juraj Blanár v tejto súvislosti zdôraznil, že spomínaná investícia je v prvom rade príspevkom na zlepšenie dopravnej situácie. "Bezpečnosť prejazdu viacerými úsekmi zvýši celkovo takmer 2,5 kilometra úplne nového oveľa bezpečnejšieho a kvalitnejšieho povrchu, dvojvrstvového mikrokoberca," vysvetlil.

"Verím, že v tomto pozitívnom trende obnovy našich ciest budeme postupne pokračovať aj na ďalších úsekoch," konštatoval Blanár s tým, že dôkladná oprava povrchov ciest modernou metódou bude zárukou nielen väčšej bezpečnosti a pohodlia pre motoristickú verejnosť, ale aj oveľa dlhšej životnosti vozoviek.

Nový povrch už má 500-metrový úsek frekventovanej cesty medzi Párnicou a Zázrivou na dolnej Orave. Viac ako 200 m vozovky opravia pri Hričovskej priehrade, takmer pol kilometra medzi Ružomberkom a Likavkou, v kysuckej Starej Bystrici. Takmer 800 m nového mikrokoberca pribudne aj v Turčianskom Ďure.

Hliadky dopravnej polície na 22.07.2015 Úsek Typ a farba vozidla Bratislavský kraj 30 hliadok na označených policajných vozidlách a motocykloch a 11

neoznačených hliadok polície D1 Škoda Superb hnedá, VW Passat čierna D2 VW Golf modrá, Škoda Superb sivá metalíza okres SenecŠkoda Fabia modrá, VW Golf modrá okres Malacky VW Golf červená BA - mesto Golf modrá BA - mesto Superb čierna BA - mesto Fabia biela okres MA, PK, SC Fabia modrá Trnavský kraj 17 hliadok na označených policajných vozidlách a motocykloch a 6

neoznačených hliadok polície Diaľnica D1, Rýchlostná cesta R1 Škoda Superb hnedá, VW Golf biela, VW Passat čierna okres Dunajská Streda Škoda Fabia modrá okres Galanta VW Passat čierna okres Senica Škoda Fabia modrá okres Trnava VW Golf sivá, Škoda Superb hnedá Trenčiansky kraj 12 hliadok na označených policajných vozidlách a motocykloch a 3

neoznačených hliadok polície Diaľnica D1 VW Passat modrá okres Prievidza VW Golf sivá okres Trenčín a Ilava VW Golf modrá Nitriansky kraj 23 hliadok na označených policajných vozidlách a motocykloch a 9

neoznačených hliadok polície okres Nitra a Zlaté Moravce Kia cee´d hnedá, Škoda Superb sivá okres Nové Zámky Škoda Fabia biela okres LeviceKia Ceed hnedá, VW Golf čierna, VW Golf sivá okres Komárno Opel Astra biela okres Topoľčany Škoda Fabia sivá okres Šaľa Škoda Fabia modrá Banskobystrický kraj15 hliadok na označených policajných vozidlách a motocykloch a 10

neoznačených hliadok polície okres Banská Bystrica VW Golf sivá, okres Brezno Kia cee´d biela okres Lučenec Škoda Fabia biela okres Revúca VW Golf čierna okres Rimavská Sobota Škoda Fabia biela okres Veľký Krtíš Kia cee´d biela okres Zvolen VW Golf biela, VW Passat modrá okres Žiar nad Hronom Škoda Fabia biela R1 KDI DO (okres BB,ZV,ZH,ZC) Škoda Superb čierna Žilinský kraj 18 hliadok na označených policajných vozidlách a motocykloch a 10

neoznačených hliadok polície okres Čadca, Kysucké Nové MestoŠkoda Fabia modrá , VW Golf čierna okres Dolný Kubín, Tvrdošín, Námestovo Škoda Fabia modrá okres Martin, Turčianske Teplice Seat Leon strieborná, Škoda Fabia biela, VW Passat modrá okres Liptovský Mikuláš, Ružomberok VW Golf sivá, Škoda Superb čierna okres Žilina, Bytča Škoda Superb čierna, VW Golf modrá Prešovský kraj 14 hliadok na označených policajných vozidlách a motocykloch a 12

neoznačených hliadok polície Diaľnica D1 Škoda Superb Combi čierna, Seat Leon sivá, VW Passat čierna, Škoda Superb čierna okres Bardejov Škoda Fabia biela okres Humenné Škoda Fabia sivá okres Kežmarok VW Golf modrá okres Prešov Škoda Fabia modrá, VW Golf modrá okres Stará Ľubovňa VW Golf čierna okres Svidník Škoda Fabia biela okres Vranov nad Topľou Škoda Fabia biela Košický kraj 22 hliadok na označených policajných vozidlách a motocykloch a 5 neoznačených

hliadok polície okres Košice Škoda Superb čierna okres Michalovce, Sobrance VW Golf sivá, Škoda Fabia modrá okres Trebišov Škoda Fabia biela

Zmena je vyhradená podľa vývoja aktuálnej dopravno-bezpečnostnej situácie.

M.LAURENČÍK: Po roku sme pripravenejší, dúfam, že nič podobné nepríde(22.07.2015; www.teraz.sk; , 17:05, s. -; TASR)

Kalamita podľa neho pred rokom zasiahla celú Vrátnu dolinu, časť Štefanovej a časť obce Terchová - ústredie, ktorou preteká rieka Varínka.

Ilustračné foto Foto: TASR/Pavol Ďurčo Terchová 22. júla (TASR) - Po roku od ničivej prívalovej povodne je obec Terchová

pripravenejšia, no jej obyvatelia dúfajú, že takáto katastrofa už nikdy nepríde. Pre TASR to povedal starosta Terchovej Milan Laurenčík.

Kalamita podľa neho pred rokom zasiahla celú Vrátnu dolinu, časť Štefanovej a časť obce Terchová - ústredie, ktorou preteká rieka Varínka. "Spôsobila nám značné škody, bolo tu obrovské množstvo nánosov, ktoré sme museli odstraňovať a vykonávať záchranárske práce. Na tieto záchranárske práce sme minuli zhruba 2,8 milióna eur," pripomenul Laurenčík.

Zdôraznil, že sa snažili aj poučiť, aby krízové situácie vedeli lepšie riešiť. "Máme novú hasičskú techniku - jedno repasované, jedno nové auto a dostaneme ešte protipovodňový vozík. Absolvovali sme školenia na riešenie takýchto krízových situácií. Oprášili sme metodiky, ktoré musí mať obec spracované, aby sa vedela organizovať v čase krízy," podotkol terchovský starosta.

Manažérka pre cestovný ruch obecného úradu v Terchovej Zuzana Harachová doplnila, že rok po prívalovom daždi a kamennej lavíne je zrekonštruovaná lanovka, parkoviská, novo vybudované mostíky, vyregulovaný potok a opravená cesta cez Tiesňavy, po ktorej premáva turistický vláčik. "Vynovili sme aj turistický chodník k symbolickému cintorínu, venovaný obetiam nešťastí v horách. Každoročne sa tu na jeseň koná spomienková svätá omša. Zaujímavosťou je, že obetný oltár je vybudovaný z kameňa, ktorý priniesla prívalová voda," dodala Harachová.

Podľa hovorkyne Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Lenky Zátekovej si prívalová povodeň vyžiadala záchranné a zabezpečovacie práce vo veľkom rozsahu, najmä v časti Vrátnej doliny. "Správa ciest ŽSK doposiaľ opravila šesť mostov, sedem rúrových priepustov, záchytné bezpečnostné zariadenia na mostoch a oporných múroch, dláždené priekopy, zvodidlá a došlo tiež k obnove vrstvy vozovky. Vynaložené finančné prostriedky, spojené s odstraňovaním povodňových škôd, zatiaľ predstavujú 6,3 milióna eur. Momentálne práce pokračujú opravami poškodených oporných múrov a priepustov, kde predpokladáme náklady 891.000 eur. Termín ukončenia prác, súvisiacich s odstraňovaním povodňových škôd, predpokladáme v závislosti od poveternostných podmienok koncom augusta 2015," informovala Záteková.

"Ničivá povodeň, ktorá minulý rok postihla Vrátnu dolinu, zasiahla všetkých obyvateľov nielen Terchovej, ale celého regiónu. Opäť sa raz potvrdilo, že príroda vie byť nevyspytateľná a musíme byť každý deň pripravení čeliť jej. Som rád, že sa nielen cestám, ale prírode vo Vrátnej postupne vracia tvár a ďakujem preto všetkým, ktorí pomohli a naďalej pomáhajú v takzvanom ozdravnom procese nádhernej terchovskej prírody," uzatvoril predseda ŽSK Juraj Blanár.

Žilinský kraj už piaty rok vyhlasuje možnosť navrhnúť významnú osobnosť Žilinskej župy(22.07.2015; Rozhlasová stanica Frontinus; Regionál Rádia Frontinus; 11:00; por. 1/4; - / -)

Neuvedený, redaktor: "Žilinský samosprávny kraj už piaty rok za sebou vyhlasuje možnosť navrhnúť významnú

osobnosť Žilinskej župy. Obyvatelia môžu do 31. augusta zasielať svoje návrhy na osoby pochádzajúce z regiónov Liptova, Kysúc, Turca, Horného Považia alebo Oravy, ktoré sa veľkou mierou zaslúžili o rozvoj a prezentáciu kraja a vybrať tak budúceho držiteľa ceny Žilinského samosprávneho kraja. Minulý rok ocenila župa literárneho historika Augustína Maťovčíka, športovca a trénera Dušana Ondruša a ľudového umelca Ľubomíra Páričku. Okrem Ceny Žilinského samosprávneho kraja udeľuje predseda Žilinského kraja od roku 2011 aj pamätnú plaketu

A Litteras Memoriales, ako ocenenia osobám, ktoré sa zaslúžili o rozvoj, reprezentáciu a propagáciu regiónu, mesta či obce, pri významnom pracovnom i životnom jubileu a taktiež za dlhoročné pôsobenie, členstvo a aktivitu v určitej oblasti."

V Žiline dnes odštartujú jubilejné majstrovstvá sveta v love rýb(23.07.2015; www.teraz.sk; , 12:56, s. -; TASR)

Ako dodal, organizačne je všetko pripravené, jediným strašiakom je pre organizačný výbor dnešná predpoveď počasia, ktorá avizuje popoludňajšie a večerné búrky.

Ilustračné foto Foto: Pavol Ďurčo Žilina 23. júla (TASR) - Za účasti prezidenta Medzinárodnej konfederácie športového rybolovu

(C.I.P.S.) Ferenca Szalaya otvorí dnes podvečer predseda Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Juraj Blanár jubilejné 35. Majstrovstvá sveta klubov v love rýb udicou v kategórii plávaná.

Podľa predsedu organizačného výboru majstrovstiev Vladimíra Hromeka organizovaním 35. Majstrovstiev sveta klubov v love rýb udicou v kategórii plávaná poverili Slovensko na 33. kongrese C.I.P.S. v roku 2013 v Lisabone. O titul majstrov sveta zabojujú na trojkilometrovom úseku rieky Váh pod Vodným dielom Žilina víťazi národných klubových súťaží z 27 štátov sveta.

"Majstrovstvá sveta slávnostne otvoríme dnes podvečer na Námestí Andreja Hlinku v Žiline. V piatok (24.7.) sú na programe tréningy a počas víkendu (25. a 26.7.) samotné preteky," konštatoval Hromek.

Ako dodal, organizačne je všetko pripravené, jediným strašiakom je pre organizačný výbor dnešná predpoveď počasia, ktorá avizuje popoludňajšie a večerné búrky.

"Favoritmi majstrovstiev sveta sú Maďari, Taliani, Španieli a po senzačnom minuloročnom zisku majstrovského titulu športovými rybármi Sensas Clubu Považská Bystrica aj Slováci. Slovensko budú síce v Žiline reprezentovať Levičania, ktorí vyhrali v minulom roku ligu, no v ich drese sa predstavia aj dvaja minuloroční majstri sveta Rastislav Dudr a Ľuboš Krupička," ozrejmil šéf organizačného výboru s tým, že všetky ulovené ryby po zvážení poputujú späť do Váhu.

Usporiadateľom podujatia je Slovenský rybársky zväz - Rada, technické zabezpečenie pretekov bude v réžii Mestskej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu v Žiline.

Začínajú majstrovstvá sveta v rybolove(23.07.2015; www.sme.sk; Spravodajstvo, 13:21, s. -; tasr)

V Žiline dnes odštartujú jubilejné majstrovstvá sveta klubov v love rýb udicou. ŽILINA. Za účasti prezidenta Medzinárodnej konfederácie športového rybolovu Ferenca Szalaya

otvorí dnes podvečer predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár jubilejné 35. Majstrovstvá sveta klubov v love rýb udicou v kategórii plávaná.

O titul majstrov sveta zabojujú na trojkilometrovom úseku rieky Váh pod Vodným dielom Žilina víťazi národných klubových súťaží z 27 štátov sveta. "Majstrovstvá sveta slávnostne otvoríme dnes podvečer na Námestí Andreja Hlinku v Žiline. V piatok (24.7.) sú na programe tréningy a počas víkendu (25. a 26.7.) samotné preteky," konštatoval Hromek.

Ako dodal, organizačne je všetko pripravené, jediným strašiakom je pre organizačný výbor dnešná predpoveď počasia, ktorá avizuje popoludňajšie a večerné búrky.

Favoritmi majstrovstiev sveta sú Maďari, Taliani, Španieli a po senzačnom minuloročnom zisku majstrovského titulu športovými rybármi Sensas Clubu Považská Bystrica aj Slováci. Slovensko budú síce v Žiline reprezentovať Levičania, ktorí vyhrali v minulom roku ligu, no v ich drese sa predstavia aj dvaja minuloroční majstri sveta Rastislav Dudr a Ľuboš Krupička, ozrejmil šéf organizačného výboru s tým, že všetky ulovené ryby po zvážení poputujú späť do Váhu.

Usporiadateľom podujatia je Slovenský rybársky zväz Rada, technické zabezpečenie pretekov bude v réžii Mestskej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu v Žiline.

Európske peniaze rozvíjajú región(23.07.2015; www.sme.sk; Spravodajstvo, 14:21, s. -; Ján Szabó)

Žilinská župa dostala nenávratné finančné prostriedky vo výške 2,2 miliardy eur. Sumy prevyšujúce milión eur smerovali v uplynulom programovacom období do liptovských miest.

LIPTOV. Posledným projektom z uplynulého programovacieho obdobia Európskej únie (EÚ) bola výstavba skateboardovej plochy s výškou nenávratného finančného príspevku viac ako 40-tisíc eur.

V súčasnosti odborní pracovníci Žilinskej župy zhromažďujú podklady pre investičné akcie, ktoré budú zaradené do pripravovaných operačných programov programového obdobia 2014 - 2020.

"Operačné programy ešte nie sú pripravené tak, aby presne definovali svoje oprávnené aktivity. Preto zatiaľ nie je možné špecifikovať, ktoré investičné akcie budú z peňazí EÚ podporené v Liptove," informovala Lenka Záteková, hovorkyňa kancelárie predsedu Žilinského samosprávneho kraja.

Miliardy pre kraj Aj do nového programovacieho obdobia chce župa vstúpiť aktívne. Cielene bude využívať

mimorozpočtové zdroje, ktoré určite opäť výrazne prispejú k rozvoju všetkých regiónov. Veď skúsenosti z minulých rokov sú dôkazom, že vďaka európskym peniazom sa regióny skutočne

zveľaďovali. Žilinský kraj v ukončenom programovom období 2007 - 2013 využil možnosť čerpania európskych

peňazí naplno. Pre územie Žilinskej župy komisie schválili nenávratné finančné príspevky vo výške 2,2 miliardy eur.

"V ukončenom programovom období sa nám podarilo zrekonštruovať zariadenia sociálnych služieb v celkovej hodnote deväť miliónov eur, za viac ako 31 miliónov eur sme opravili 185 kilometrov ciest a osem mostov. Stavebnými úpravami prešli mnohé kultúrne pamiatky, na nepoznanie sa zmenili i školy, pri oprave ktorých sme preinvestovali viac ako osem miliónov eur," konštatoval žilinský župan Juraj Blanár.

Podpora liptovských miest Milióny eur pomohli aj pri rozvoji Liptova. V uplynulom programovacom období na skvalitnenie

dopravnej infraštruktúry išlo takmer dva milióny eur. Na stavebné úpravy a zateplenie domova dôchodcov a domova sociálnych služieb v Likavke bolo

nasmerovaných viac ako dva a pol milióna eur a na prestavbu objektu v Liptovskom Hrádku, ktorou stavebníci vytvorili priestory pre domov sociálnych služieb, ďalších viac ako 1,5 milióna eur.

Z operačného programu Regenerácia sídiel bolo v Liptove podporených 14 projektov. Sumy prevyšujúce milión eur dostali v uplynulom programovacom období všetky tri liptovské

mestá. Liptovský Mikuláš získal z Európskeho fondu regionálneho rozvoja takmer 1,4 miliónov eur na

rekonštrukciu a oživenie centrálnej mestskej zóny, Ružomberok viac ako 1,2 miliónov na revitalizáciu verejných priestranstiev a Liptovský Hrádok 1,1 miliónov eur na úpravu centra mesta s vybudovaním námestia, komunikácií, osvetlenia a verejnej zelene.

Státisíce dostali viaceré obce. Najviac, takmer 844-tisíc eur, na obnovu verejných priestranstiev použila Lisková.

Ďalšie európske peniaze putovali na naplnenie mikroprojektov z oblasti kultúry či cezhraničnej spolupráce.

Svoje rozvojové zámery mohli vďaka nim uskutočniť v ružomberskom Liptovskom múzeu, Liptovskej galérii Petra Michala Bohúňa či v Liptovských Sliačoch.

Obnova Vrátnej doliny si vyžiadala 12 miliónov eur(23.07.2015; www.teraz.sk; , 16:53, s. -; TASR)

Len rekonštrukcia takmer šiestich kilometrov jedinej prístupovej cesty do turisticky obľúbenej Vrátnej doliny a súvisiace záchranné a zabezpečovacie práce stáli takmer šesť miliónov eur.

Na ilustračnej snímke regulácia zničeného potoka. Foto: FOTO TASR/Pavol Ďurčo Bratislava 23. júla (TASR) - Obnova Vrátnej doliny, ktorú pred rokom po prietrži mračien na

viacerých miestach poškodila prívalová vlna vody a skál, si vyžiadala vyše 12 miliónov eur. Podieľali sa na nej záchranné a zabezpečovacie zložky vrátane Žilinského samosprávneho kraja, obce Terchová, ako aj rezortné organizácie ministerstva životného prostredia - Slovenský

vodohospodársky podnik a Štátny geologický ústav Dionýza Štúra. Len rekonštrukcia takmer šiestich kilometrov jedinej prístupovej cesty do turisticky obľúbenej

Vrátnej doliny a súvisiace záchranné a zabezpečovacie práce stáli takmer šesť miliónov eur. Ďalších 1,4 milióna eur si vyžiadalo odstraňovanie následkov povodňových škôd.

Úprava zničeného koryta a spevnenie brehov potoka Varínka stáli 2,3 milióna eur. Koryto Varínky sa muselo dať do pôvodného stavu bez použitia betonáží, keďže ide o územie národného parku. Kameň, ktorým vodohospodári spevňovali brehy, museli na žiadosť ochranárov voziť zo vzdialenejšieho lomu, ktorého kameň farebne viac pasoval do malofatranskej doliny.

"Vrátna dolina je opäť v takom stave, ako sa patrí a som rád, že opäť prináša radosť jej obyvateľom a turistom," povedal minister životného prostredia Peter Žiga.

Prívalový dážď a rozbúrený potok Varínka 21. júla 2014 na viacerých miestach podmyli jedinú prístupovú cestu do Vrátnej doliny, voda vytrhla kusy asfaltu a spolu s hlinou a skalami zmietla aj 50 zaparkovaných áut. Dolnú stanicu kabínkovej lanovky na Chleb zasypali nánosy kameňov. Horská chata Vrátna zostala zatopená a na cestu pod ňou sa zosunul svah. Desiatky turistov zostali odrezané na chate aj na hrebeni Malej Fatry.

Žilinský kraj sa predstavuje na EXPO 2015 v Miláne(23.07.2015; www.teraz.sk; , 19:35, s. -; TASR)

Týždeň Žilinského kraja na EXPO 2015 ponúka ochutnávky regionálnych špecialít, ukážky ľudových remesiel a vystúpenia umelcov.

Ilustračné foto Foto: TASR/Michal Svítok Žilina 23. júla (TASR) - Slovenský dom na celosvetovej výstave EXPO 2015 v talianskom Miláne

žije v týchto dňoch v znamení prezentácie severozápadného Slovenska s hlavným zámerom predstaviť návštevníkom Žilinský kraj ako celoročne vyhľadávanú a veľmi atraktívnu turistickú destináciu.

Podľa riaditeľky odboru kultúry a cestovného ruchu Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Zuzany Kmeťovej sa aj Žilinský kraj inšpiroval nosnou myšlienkou Slovensko - svet do vrecka.

"Prezentujeme sa ako životaschopný a rýchlo sa rozvíjajúci región s nepreberným množstvom prírodných krás, historických pamiatok a originálnych tradícií," uviedla.

V tejto súvislosti pripomenula v poslednom období čoraz viac zaužívané označenie Žilinský turistický raj, ktoré nepochybne predurčuje hustá sieť až 3700 kilometrov (km) rozmanitých turistických chodníkov a 2280 km značených cyklistických trás.

"Týždeň Žilinského kraja na EXPO 2015 ponúka ochutnávky regionálnych špecialít, ukážky ľudových remesiel a vystúpenia umelcov. V Miláne nechýbajú napríklad terchovská muzika, charakteristické čičmianske výtvarné motívy, zdobené perníky či výtvory drotárov. Všetkým nám záleží na kvalitnej prezentácii na tejto prestížnej celosvetovej akcii," dodal riaditeľ Úradu ŽSK Pavol Holeštiak.

Petícia za integrované zdravotné centrum(23.07.2015; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 07:00; por. 3/13; Marína Debnárová / Anna Šípošová)

Anna Šípošová, moderátorka: "V Námestove chcú zriadiť integrované zdravotné centrum. Na jedom mieste by pacienti našli

lekárov, sociálne poradenstvo, či denné centrum pre seniorov. Zariadenie by mohlo vzniknúť v priestoroch vedľa súčasnej polikliniky. Najväčší oravský okres so šesťdesiattisíc obyvateľmi totiž nemá nemocnicu. Súhlas musí dať mesto."

Marína Debnárová, redaktorka: "Lekár Rastislav Zanovit inicioval vznik petície, pre ktorú za týždeň vyzbieral tisíc podpisov. Jej

cieľom je, aby rozostavaný skelet pri oravskej poliklinike slúžil na zdravotné a sociálne účely." Rastislav Zanovit, lekár:

"Okres ako taký je v porovnaní s ostatnými okresmi hendikepovaný čo sa týka dostupnosti ambulantnej starostlivosti."

Marína Debnárová: "Región so šesťdesiattisíc obyvateľmi totiž nemá nemocnicu. V Námestove chýba aj viac

špecialistov." Rastislav Zanovit: "Očná ambulancia na počet obyvateľov jedna je málo, deficit je aj čo sa týka ortopedickej

starostlivosti." Marína Debnárová: "Aktivisti chcú, aby skelet a pozemky pod ním prevzalo mesto. Teraz ich vlastní Žilinský

samosprávny kraj. Hovorkyňa Lenka Záteková." Lenka Záteková, hovorkyňa, Žilinský samosprávny kraj: "Z nášho pohľadu je ponuka pre mesto Námestovo uzavretá a momentálne čakáme kým ju mesto

akceptuje a prijme uznesenie, ktorým schváli prevod uvedených budov." Marína Debnárová: "Námestovský primátor Ján Kadera je v otázke využitia skeletu opatrný." Ján Kadera, primátor Námestova: "Minimálne sedemnásť rokov je snaha naplniť tento skelet

zmysluplnými službami. Budeme musieť konať, aby v septembri bolo jasné či to mesto vezme. Marína Debnárová: "Integrované zdravotné centrá chce zriaďovať ministerstvo zdravotníctva. Zatiaľ však nebola

vyhlásená výzva a projekt je v pracovnej verzii, kde sa dolaďujú návrhy a potreby odborníkov."

Integrované zdravotné centrum v Námestove(23.07.2015; Rozhlasová stanica Regina; Žurnál Rádia Regina; 12:00; por. 3/15; Marína Debnárová / Branislav Heldes)

Branislav Heldes, moderátor: "V Námestove chcú zriadiť integrované zdravotné centrum. Na jednom mieste by pacienti našli

lekárov, sociálne poradenstvo, či denné centrum pre seniorov. Zariadenie by mohlo vzniknúť v priestoroch vedľa súčasnej polikliniky. Najväčší oravský okres so šesťdesiattisíc obyvateľmi totiž nemá nemocnicu. Súhlas musí dať ešte mesto."

Marína Debnárová, redaktorka: "Lekár Rastislav Zanovit inicioval vznik petície, pre ktorú za týždeň vyzbieral tisíc podpisov. Jej

cieľom je, aby rozostavaný skelet pri oravskej poliklinike slúžil na zdravotné a sociálne účely." Rastislav Zanovit, lekár: "Myslím si, že okres ako taký je v porovnaní s ostatnými okresmi hendikepovaný čo sa týka

dostupnosti ambulantnej starostlivosti, aj takých ako jednodňových záležitostí, ako napríklad je denný stacionár."

Marína Debnárová: "Región so šesťdesiattisíc obyvateľmi totiž nemá nemocnicu. Napríklad pôrodnica je najbližšie v

Trstenej. V Námestove chýba aj viac špecialistov." Rastislav Zanovit: "Je dopyt určite po väčšej dostupnosti cievneho chirurga alebo očná ambulancia na počet

obyvateľov, jedna je málo, deficit aj čo sa týka ortopedickej starostlivosti." Marína Debnárová: "Aktivisti chcú, aby skelet a pozemky pod ním prevzalo mesto. Teraz ich vlastní Žilinský

samosprávny kraj. Hovorkyňa Lenka Záteková." Lenka Záteková, hovorkyňa, Žilinský samosprávny kraj: "Z nášho pohľadu je ponuka pre mesto Námestovo uzavretá a momentálne čakáme kým ju mesto

akceptuje a prijme uznesenie, ktorým schváli prevod uvedených budov a pozemkov do majetku mesta Námestovo za symbolické jedno euro s podmienkou využitia na verejné účely."

Marína Debnárová: "Námestovský primátor Ján Kadera je v otázke využitia skeletu opatrný. Podľa neho prevziať

pozemky pod podmienkou ich využitia len na zdravotné a sociálne účely, je veľká zodpovednosť." Ján Kadera, primátor Námestova: "Minimálne sedemnásť rokov je snaha naplniť tento skelet zmysluplnými službami. My sme v

podstate ako mesto do toho vstúpili z toho dôvodu, aby sa tieto skelety niekedy nemuseli asanovať. Budeme musieť konať, aby v septembri bolo jasné, či to mesto vezme."

Marína Debnárová: "Integrované zdravotné centrá chce zriaďovať ministerstvo zdravotníctva. Zatiaľ však nebola

vyhlásená výzva a projekt je v pracovnej verzii, kde sa dolaďujú návrhy a potreby odborníkov. Napriek tomu chcú námestovskí aktivisti pokračovať v zbieraní podpisov za rozšírenie a skvalitnenie zdravotnej starostlivosti."

V Miláne prebieha Týždeň Žilinského kraja: Návštevníkov EXPO 2015 poteší aj Terchovská muzika(23.07.2015; www.zilina.dnes24.sk; Žilina, , s. -; Redakcia)

V metropole Talianska, Miláne, v rámci svetovej výstavy EXPO 2015, prebieha Týždeň Žilinského kraja. Návštevníci z celého sveta tak môžu obdivovať napríklad Terchovskú muziku, alebo drotárske remeslo.

Počas tohto týždňa prebieha na svetovej výstave EXPO Miláno 2015 Týždeň Žilinského kraja. "Až do nedele môžu návštevníci obdivovať bohatý program, ochutnať tradičné jedlá a spoznať ľudové zvyky a remeslá Žilinskej župy," informovala Lenka Záteková, hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja.

Dodala, že okrem prezentácie prírodných krás ponúkne tento týždeň výstavisko i umelcov, ktorí predstavia terchovskú muziku zapísanú do Svetového zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva, špecifické pastierske nástroje a taktiež odborníkov prezentujúcich najpútavejšie monumenty Žilinského kraja či využitie fondov Európskej únie pri obnove kultúrneho dedičstva.

"Milovníci umenia si vychutnajú napríklad maľované ukážky alebo majstrovsky zdobené perníky a jedinečné drotárske remeslo" informoval Pavol Holeštiak, riaditeľ Úradu Žilinského samosprávneho kraja.

"Nosnou myšlienkou prezentácie Slovenska je tento rok Slovensko - svet do vrecka, a preto sa aj Žilinský kraj inšpiroval a prezentuje svoje územie ako životaschopný, rýchlo sa rozvíjajúci región, kde sa spája krása nedotknutej prírody s rozvinutými priemyselnými odvetviami, historické pamiatky a unikátne tradície s najnovšími vedeckými poznatkami a modernými mestami s bohatým kultúrnym a športovým vyžitím," priblížila Zuzana Kmeťová, riaditeľka odboru kultúry a cestovného ruchu Žilinskej župy.

Žilinský kraj spoznávajú v Miláne(24.07.2015; www.sme.sk; Spravodajstvo, 08:10, s. -; tasr)

V rámci svetovej výstavy EXPO Miláno 2015 sa predstaví návštevníkom Žilinský kraj. ŽILINA. Slovenský dom na celosvetovej výstave EXPO 2015 v talianskom Miláne žije v týchto

dňoch v znamení prezentácie severozápadného Slovenska s hlavným zámerom predstaviť návštevníkom Žilinský kraj ako celoročne vyhľadávanú a veľmi atraktívnu turistickú destináciu.

Podľa riaditeľky odboru kultúry a cestovného ruchu Žilinského samosprávneho kraja Zuzany Kmeťovej sa aj Žilinský kraj inšpiroval nosnou myšlienkou Slovensko svet do vrecka.

"Prezentujeme sa ako životaschopný a rýchlo sa rozvíjajúci región s nepreberným množstvom prírodných krás, historických pamiatok a originálnych tradícií," povedala.

V tejto súvislosti pripomenula v poslednom období čoraz viac zaužívané označenie Žilinský turistický raj, ktoré nepochybne predurčuje hustá sieť až 3700 kilometrov rozmanitých turistických chodníkov a 2280 kilometrov značených cyklistických trás.

Týždeň Žilinského kraja na EXPO 2015 ponúka ochutnávky regionálnych špecialít, ukážky ľudových remesiel a vystúpenia umelcov. "V Miláne nechýbajú napríklad terchovská muzika, charakteristické čičmianske výtvarné motívy, zdobené perníky či výtvory drotárov. Všetkým nám záleží na kvalitnej prezentácii na tejto prestížnej celosvetovej akcii," dodal riaditeľ Úradu Žilinského samosprávneho kraja Pavol Holeštiak.

http://s.sme.sk/r-rss/7927834/zilina.sme.sk/zilinsky-kraj-spoznavaju-v-milane.html