vzťah jednotlivých temperamentových typov k využívaniu ego –...
TRANSCRIPT
Inštitút psychológie, Filozofická fakulta, Prešovská Univerzita
Odbor psychológia, 4. ročník
Vzťah jednotlivých temperamentových typov k využívaniu
ego – obranných mechanizmov.
Balážová Martina, Kmecová Zuzana
Konzultantka: PhDr. Ráczová Beáta, PhD.
Prešov 2007
Obsah
Abstrakt
I. TEORETICKÁ ČASŤ
Úvod...................................................................................................................................1
1. Temperament
1.1 - Temperament – definície .........................................................................2
1.2 - Temperament – historické pohľady a teórie ....................................3 - 10
1.3 - Meranie Temperamentu...................................................................10 - 11
1.4 - Výskumy týkajúce sa temperamentu...............................................12- 13
2. Ego obrané mechanizmy
2.1 - Ego a funkcia jeho obrany................................................................14 - 16
2.2 - Typy ego obranných mechanizmov................................................16 - 19
2.3 - Metodiky merania ego obranných mechanizmov..........................19 - 20
2.4 - Príbuzné výskumy...................................................................................21
II. EMPIRICKÁ ČASŤ
1. Východiská výskumu...................................................................................22
2. Ciele výskumu......................................................................................22 - 23
3. Výskumný problém a hypotézy............................................................23 - 24
4. Výskumné premenné............................................................................24 - 25
5. Výskumná vzorka........................................................................................25
6. Metodiky zberu dát...............................................................................26 - 27
7. Organizácia výskumu............................................................................27 - 28
8. Štatistické spracovanie.................................................................................28
9. Interpretácia, výsledky..........................................................................28 - 32
10. Diskusia a záver..................................................................................32 - 34
Zoznam použitej literatúry....................................................................................35 - 36
Zoznam príloh.................................................................................................................36
Abstrakt
Existuje reálny vzťah medzi jednotlivými typmi temperamentu a konkrétnymi spôsobmi ego
obrany? Možno teda u človeka, ktorého osobnosť disponuje istým vyhraneným typom temperamentu,
nájsť určité pre neho typické mechanizmy ego obrany? Na tieto otázky sme sa snažili nájsť odpoveď
práve v tejto práci. Nájsť odpoveď na to, či medzi spomenutými psychologickými konštruktmi naozaj
existuje nejaký vzťah, nám pomohlo 102 respondentov prostredníctvom dvoch dotazníkov, a síce
Eysenckovho osobnostného dotazníka EOD, ktorý bol použitý na zisťovanie dominantného typu
temperamentu u jednotlivých respondentov a dotazníka na zisťovanie ego obranných mechanizmov,
ktorý sme skonštruovali pre tieto výskumné účely. Vzťahy medzi typmi temperamentu a spôsobmi ego
obrany, boli zisťované na základe prevedenia korelačnej analýzy.
Hoci sa viacero predpokladaných vzťahov medzi jednotlivými typmi temperamentu
a konkrétnymi ego obrannými mechanizmami nepotvrdilo, potvrdili sa vzťahy temperamentov s inými
spôsobmi ego obrany, ktorých preukázanie prinieslo zaujímavé a prekvapujúce zistenia. Respondenti
so sangvinickým typom temperamentu výrazne používali na obranu svojho ega útok, respondenti
prislúchajúci k cholerickému typu temperamentu únik, introjekciu, izoláciu, idealizáciu, odkladanie
akcie a fixáciu. U melancholikov sa objavilo významné používanie kompenzácie, úniku do fantázie,
regresie, projekcie a konformity. Prekvapujúco sa nepreukázali žiadne štatisticky významné korelačné
vzťahy medzi typom temperamentu a konkrétnymi ego obrannými mechanizmami u flegmatikov.
Kľúčové slová: temperament, ego obranné mechanizmy
Key words: temperament, ego – defense mechanisms
I. TEORETICKÁ ČASŤÚvod
Ľudský druh predstavuje súbor jedincov, ktorého zabezpečenie pokračovania existencie a
napredovanie vo vývoji záviselo v prvom rade od vrodenej pudovej a inštinktívnej výbavy. Ako sa
človek vyvíjal v stále dokonalejšiu formu, menilo odtieň svojho pôvodného významu aj inštinktívne
správanie. Sú situácie, v ktorých je inštinktívne správanie nevyhnutné, no súčasné formy ohrozenia sa
v mnohých prípadoch signifikantne odlišujú od tých, ktoré sa vyskytovali v ranných fázach vývoja
ľudského druhu. Ohrozenie má dnes mnohokrát symbolickú podobu. Často nejde priamo o ohrozenie
fyzické, ale o ohrozenie spoločenského statusu, majetku, či vlastnej osoby v zmysle napadnutia názorov,
postojov a predstáv človeka o ktorých „zabezpečenie pokračovania existencie“ tiež musí bojovať.
Nebránime teda len svoju telesnú schránku, ale aj svoje „ja“, svoje ego. Na obranu nášho ega
nám slúžia ego obranné mechanizmy. Obrazne by sa dalo povedať, že aj táto obrana ega je v podstate
akýmsi „inštinktom“, ktorý má zachovať „prežitie“ nášho „ja“. Má zabezpečiť zachovanie a často aj
zvýšenie hodnoty a stability ega. Toto všetko sa však deje na nevedomej úrovni a niekedy nám takáto
„sebaobrana“ môže byť skôr na škodu ako na úžitok. Ak je využívaná nevhodne a v nadmernej miere,
dochádza u človeka k častému skresľovaniu a vyhýbaniu sa skutočnosti, ktoré mu znemožňuje brániť sa
efektívne. Preto je vhodné, aspoň do určitej miery nahradiť tieto nevedomé mechanizmy obrany ega
vedomými naučenými copingovými stratégiami, ktoré nám zaručia účinnejšie a určite efektnejšie
vyrovnávanie sa so situáciami ktoré nás ohrozujú, zaťažujú alebo sú nepríjemné.
Okrem inštinktívnej výbavy nám bola geneticky prisúdená aj naša nervová sústava a rýchlosť
akou jednotlivé nervové vlákna vedú vzruch. S tým súvisí miera našej emocionálnej lability či stability
a teda aj náš temperament, ktorý, ak vychádzame z koncepcie H.J. Eysencka možno považovať za
vrodený a ktorý je určovaný práve mierou emocionálnej lability či stability a mierou extroverzie
a introverzie. Na základe týchto štyroch spomenutých faktorov, možno určiť či u človeka v správaní a
prežívaní prevládajú melancholické, cholerické, flegmatické alebo sangvinické črty.
Tak ako sa vo svojich prejavoch a pociťovaní nezbavíme vplyvu svojho temperamentu, tak sa
pri výskyte problémovej a nepríjemnej situácie často nevyhneme ani objaveniu a použitiu ego
obranných mechanizmov.
Temperamentové črty nám dovolia správať sa na základe našich vlastností prostredníctvom
určitých pre nás typických vzorcov rovnako, ako nám dovolia správať sa pomocou určitých typických
vzorcov aj ego obranné mechanizmy ktoré používame. Existuje teda nejaký vzťah medzi typom
temperamentu a druhmi využívaných spôsobov ego obrany? Využívajú ľudia s určitým
temperamentovým typom pre tento typ špecifické ego obranné mechanizmy? Na tieto a ďalšie otázky sa
snaží nájsť odpoveď práve naša ročníková práca.
1. Temperament
1.1 Temperament – definície
Témou našej ročníkovej práce je vzťah temperamentu k typom ego – obrany jedinca. Laické
asociácie vzťahujúce sa k pojmu temperament, sa u väčšiny ľudí spájajú s chápaním temperamentného
človeka ako „živého, energického, vitálneho“, resp. koncepcia klasických temperamentových typov je
často spájaná s menami Galenos a Hippokrates.
Obsahom nasledujúcej časti sú všetky, nám dostupné definície temperamentu.
Slovník cudzích slov (1990) definuje temperament (lat.) ako 1. súhrn duševných vlastností
osobnosti, ktoré určujú formálny priebeh duševného diania a konania človeka. Tiež neopomína ani 2.
temperament ako živá povaha, bystrosť, živosť.
V. Smékal (2002) vo svojej knihe uvádza, že termín temperament pochádza z lat.
„temperamentum“, čo je prekladom gréckeho „krasis“ a znamená to „správne zmiešanie, správny
pomer“. Z toho vyplýva, že v pôvodnom ponímaní je ideálny temperament vyvážený, daný dokonalou
proporciou všetkých zložiek. Jednotlivé vyhranené typy predstavujú určité odchýlky (intemperamenty,
dyskrásie), extrém, ktorý vymedzuje rámec určitého štýlu konania a prežívania a vylaďuje osobnosť k
určitým špecifickým prednostiam aj nedostatkom v konaní a prežívaní. Je pravdepodobné, že vyhranená
kompozícia temperamentu podmieňuje rozvoj určitých osobnostných akcentácií (Smékal, 2002).
Slovník spoločenských vied (1997) uvádza definíciu temperamentu ako aspekt osobnosti
charakterizujúci dynamiku jej psychickej činnosti. Pojem pochádza od Hippokrata (460 – 370 pred
Kristom), ktorý vytvoril známu typológiu temperamentov (sangvinik, cholerik, melancholik, flegmatik)
reprezentujúcich charakteristické spôsoby prežívania a správania.
Hippokratovu humorálnu teóriu systematicky rozpracoval Galenos (130 – 201 pred Kristom) –
hlavne čo sa týka popisov prejavov jednotlivých temperamentových komponent – a je zaujímavé že
pretrváva a je veľmi populárna aj v súčasnosti. (Smékal, 2002).
V štruktúre osobnosti temperament zaraďujeme k vlastnostiam osobnosti, určujúcim spôsoby a
formy prejavov a zvlášť tak vyrovnávanie sa s novými životnými podmienkami a situáciami. Ide o
spojenie vrodených a (skúsenosťou) osvojených pohotovostí k určitej subjektívne príznačnej dynamike,
forme a spôsobom odozvy na komplexy vonkajších zmien, resp. o vnútorné determinanty povahy
interakčných aktivít osobnosti. Ide o povahové vlastnosti osobnosti. Človek sa nimi dá charakterizovať
všeobecne, bez ohľadu na jeho motivačnú štruktúru, systémy postojov a schopností. (O. Mikšík, 2007,
s.24).
2
1.2 Temperament – historické pohľady a teórie
Otázkou stabilných povahových vlastností, ako osobnostných čŕt pretrvávajúcich celý život
jednotlivca, ovplyvňujúcich prežívanie a správanie vo väčšine situácií sa zaoberal už Aristoteles (384 –
322 p.n.l.), ktorý hovoril o dispozíciách ako márnomyseľnosť, skromnosť a zbabelosť ako o kľúčových
determinantoch morálneho a nemorálneho správania. Tiež popísal individuálne rozdiely v týchto
dispozíciách, často sa vzťahujúce na nadmerné, nedostatočné či stredné hladiny týchto dispozícií. Jeho
študent Theophrastus (371 – 287 p.n.l.) napísal knihu popisujúcu tridsať „pováh“ osobnostných typov
(Matthews, 2003, s.3).
No snáď najznámejšou teóriou je Hippokratova koncepcia etiológie fyzických chorôb, založená
na humorálnej teórii, či teórii štyroch telových tekutín, konkrétne krvi, hlienu, čiernej a žltej žlči.
Galenos vo svojich písomnostiach ich dáva za základ štyrom základným temperamentovým typom
(melancholik - so sklonom k zlej nálade, cholerik – s tendenciou k hnevu, flegmatik – tendencia k
ľahostajnému/stoickému pokoju a sangvinik – so sklonom k optimizmu a spoľahlivosti). Narušenie
rovnováhy týchto štyroch tendencií vyústilo do fyzickej choroby, alebo psychickej poruchy. Napríklad
melancholický temperament spojený s depresívnymi a anxióznymi pocitmi, je výsledkom nadmerného
množstva čiernej žlče (Matthews, G., et al., 2003, p.8). C. George Boeree (Boeree, 2006) pridáva k
základným charkateristikám aj fyziologické koreláty jednotlivých typov. Napríklad sangvinik je
charakterizovaný zdravým výzorom a ružovkastými lícami, cholerik má žltkastú pleť a tenzné svaly,
flegmatik má studené ruky. V súčasnosti sa o tejto a podobných teóriách hovorí len ako o opisnej
metafore.
O Mikšík vo svojej knihe (2007) uvádza klasické Hippokratovské chápanie temperamentu a
nielen že sumarizuje vlastnosti jednotlivých temperamentových typov, ale aj ich rozdeľuje do dvoch
kategórií - predností a slabín.
Sangvinik
Prednosti SlabinyVšeobecne optimistický, živý, vnímavý, všímavý,
prispôsobivý, ľahko sa vyrovnáva s ťažkosťami, iniciatívny, podnikavý, pohotový, výrečný
citovo plytký, ľahkomyseľný, nerozvážny, prehnane odvážny, nesústredený, nestály, sklon k rozptyľovaniu sa
V činnostiach
aktívny, schopný vykonávať niekoľko činností súčasne, pestré záujmy, rýchle tempo činnosti, pružnosť konania, rozhodnosť
povrchný, nedôkladný, nestály, rýchlo ochabuje vo svojom nadšení, bezmyšlienkovitý
Vo vzťahoch
komunikatívny, zdieľny, otvorený, schopný podriadiť sa, zmierlivý, spoločenský, družný, smelý, netrpí trémou
príliš zdieľny, ukecaný, ovplyvniteľný, stále činný, málo sebakritický, spokojný sám so sebou, „teatrálny“
(O. Mikšík, 2007, s.29 – 30).
3
Flegmatik
Prednosti SlabinyVšeobecne vyrovnaný, pokojný, chladnokrvný,
trpezlivý, rozvážny, neunáhľuje sa, vytrvalý
nedostatok vášne, ľahostajný, suchopár, nevšímavý, nepružný, pomalý, apatický či fanatický, pohodlný, váhavý, málo výrečný
V činnostiach
schopný vykonávať dlhotrvajúce telesné a duševné činnosti, vytrvalý, rovnomerná výkonnosť
nedostatok pracovného nadšenia, málo aktívny, stereotypný, šablónovitá a pomalá činnosť, sklon zanedbávať povinnosti
Vo vzťahoch
samostatný, neovplyvniteľný, znášanlivý, stály, schopný podriadiť sa, dobromyseľný, priateľský, obľuba ustáleného poriadku, sebaovládanie
málo prispôsobivý, uzavretý, málo zdieľny, konzervatívny, obtiažne sa zbavuje nevhodných vlastností a návykov
Cholerik
Prednosti SlabinyVšeobecne Sila a hĺbka citového prežívania a
reakcií, vášnivý, oduševnený, živý, vnímavý, schopný vôľového napätia, zásadový, citovo zafarbené prejavy
Explozívne hnevlivý, mrzutý, ľahko citovo podráždený, nerovnomerne prežívajúci, nespokojný, impulzívny, výbušný a prudký, netrpezlivý
V činnostiach
Veľká práceschopnosť, rýchle prac. tempo a prechod k inej činnosti, agílny, iniciatívny, podnikavý
Nerovnomerná výkonnosť, závislá na bezprostrednej stimulácii, zaujatie
Vo vzťahoch
Koná rýchlo, energicky, s úsilím uplatniť sa v skupine
Nezmieriteľný, vzdorovitý, nepoddajný, tvrdohlavý, panovačný, agresívny, nestály, nespravodlivý, urážlivý, neovládateľný a neovláda sa, nadržiava
Melancholik
Prednosti SlabinyVšeobecne Citlivý, s hlbokými, stálymi a
vytrvalými citmi, hlbokomyseľný, vážny
Precitlivelý, malomyseľný, pesimistický, tichý, smutný, stiahnutý, skleslý a nevýrazný, roztržitý, úzkostný
V činnostiach
Svedomitý, zodpovedný, cit pre povinnosť, húževnatý, dokladný, starostlivý
Pomalý, strnulé pohyby, nižšia práceschopnosť, neschopný dlhotrvajúceho prac. vypätia, unaviteľný, nepružný pedant
Vo vzťahoch
Rovnomerný, disciplinovaný, ustálené konanie, srdečný, oddaný, verný
Neistý, nedostatok odvahy, uzavretý, sklon vnoriť sa do seba, samotár, pocity menejcennosti, neprispôsobivý, nedôverčivý, nezdieľny, urážlivý, citlivý
(O. Mikšík, 2007, s. 29 - 30).
4
Zaujímavá a dá sa povedať, že aj tradicionalistická, je aj kategoriálna charakteristika temperamentu
tak ako ju podáva psychológ a filozof J. Durdík (1837-1952).
Chladno TeploSucho MELANCHOLIK
zemjeseňčierna žlčťažkokrvnosťdospelosť
CHOLERIKoheňletožlčhorkokrvnosťmladosť
Vlhko FLEGMATIKvodazimahlien chladnokrvnosťstaroba
SANGVINIKvzduchjarkrvľahkokrvnosťdetstvo
(Durdík podľa Smékal, 2002, s.191).
Existovali dokonca teórie, ktoré tvrdili, že tieto odlišné klímy sú spojené s odlišnými typmi, čo
by znamenalo, že Taliani („teplí“ a „vlhkí“) sú sangvinici, Arabi by boli cholerikmi, Rusi by boli
melancholici a ku flegmatikom by patrili Angličania. Dokonca aj Pavlovovu koncepciu temperamentu
niektorí autori (Boeree, 2006) prepájajú s fenoménmi tepla a vlhkosti, konkrétne analogický pojem k
teplote by bolo nabudenie (arousal) a k vlhkosti inhibícia, pochádzajúce z Pavlovových výskumov na
psoch.
Klasická typológia sa objavuje aj u I. Kannta (obr. a), či u W. Wundta (obr. b). W. Wundt je
predstaviteľom emocionálnej teórie temperamentu. Opiera sa o silu a rýchlosť zmeny citov jednotlivých
typov temperamentu. Rýchle zmeny podľa neho nastávajú u sangvinikov a cholerikov, čo znamená že
sú citlivejší na momentálne dojmy. Silné typy sú cholerici a melancholici a tým sú vraj aj náchylní na
nepríjemné nálady (Smékal, 2002).
a) Kantova koncepcia b) Wundtova koncepcia
(Podľa Stelmack a Stalikas, 1991 in Matthews, 2003, s.9)
5
Ďalšie výskumné, či teoretizujúce snaženia ohľadom povahových vlastností sa kvôli veľkému
počtu rôznych slov popisujúcich tieto vlastnosti museli orientovať na ich vzájomnú koreláciu a redukciu
do väčších skupín – trsov – faktorov – dimenzií sumarizujúcich podobné a spolu – súvisiace termíny.
Na tento účel veľa teoretikov využilo faktorovú analýzu. Eysenck nebol výnimkou. A práve z tejto jeho
teórie vychádzame aj my v našej práci, a preto si ju podrobnejšie priblížime.
Eysenckova teória biologického základu introverzie – extraverzie, neuroticizmu – stability, a
socializácie – psychoticizmu sa rozvinula z taxonomickej práce na postulát biologického modelu , ktorý
bol základom mnohých navrhnutých modifikácií. V širšom slova zmysle, Eysenckova teória a ďalšie
modifikácie sú teórie pripútania a odmeny, inhibície a trestu, a agresia a útek (Revelle, 1995). Eysenck
považuje osobnostné rozdiely za naše genetické dedičstvo, ale nezabúda a veľkú dôležitosť prisudzuje
aj naučeným zvykom (Boeree, 2006). Ďalej hovoríme o tejto teórii ako o PEN modeli. Tento model je
sýtený dvoma aspektmi – deskriptívnymi a kauzálnymi.
Popisný aspekt tohto modelu tvorí hierarchická taxonómia založená na faktorovej analýze. Na
vrchu hierarchie stoja „superfaktory“ Psychoticizmus, Extraverzia a Neuroticizmus (PEN). Tieto faktory
sú podľa faktorovej analýzy zložené z nižšie postavených faktorov, konkrétne sociability a pozitívnej
afektivity (komponenty extraverzie). Tieto faktory sú zložené z v hierarchii nižšie stojacich zvykov ako
je zvyk študovať s partiou ľudí (komponent sociability). Tieto zvyky sú ďalej na základe faktorovej
analýzy zložené zo systémovo nižšie stojacich konkrétnych spôsobov správania. Agregácia a odlíšenie
osobnostných čŕt sú dva dôležité princípy týkajúce sa tohto modelu. Princíp agregácie znamená, že
merania budú mať vyššiu reliabilitu ak budú zložené z viacerých itemov. Napríklad, extraverzia je
zložená z mnohých odlišných faktorov, zvykov a spôsobov správania, a preto by mala mať dobrú
reliabilitu. Čo sa týka odlíšenia osobnostných čŕt, „superfaktory“ stojace na vrchu sú črty stabilné v
priebehu času a situácií. Najnižšie stojace spôsoby správania však môžu variovať. Z toho vyplýva, že
kým stavy sú menlivé, črty sú stabilné.
Kauzálne aspekty modelu. Extraverzia je založená na kortikálnom nabudení/arousal. Hladinu
arousal môžme merať kožnou vodivosťou, mozgovými vlnami, alebo potením. Teoreticky, kým
extroverti sú chronicky „nad-budení“ a vystresovaní, tak introverti sú chronicky „ne-vzrušení“ a
znudení. Táto teória predpokladá, že existuje optimálna hladina arousal, a že jedinec sa môže výkonom
stať viac alebo menej nabudený ako je táto optimálna hladina. Zistenie že arousal je spojené s výkonom
ako krivka v tvare obráteného U sa nazýva Yerkes-Dodsonov zákon.
Extraverzia je spojená so sociálnym záujmom a pozitívnou afektivitou. Dopamínová
responzivita, ktorá robí ľudí vysoko senzitívnymi na odmenu, môže byť tým faktorom, ktorý je
zodpovedný aj za pozitívnu afektivitu aj za sociálny záujem. (Acton,1997-2006).
6
Pôvodne tento pojem zaviedol C. G. Jung. Americké chápanie hovorí o introvertoch ako o
jedincoch, ktorí sú plachí a pracujú najradšej sami, majú tendenciu sťahovať sa do seba, zvlášť v
dobe, kedy prežívajú psychický stres alebo konflikt. Extroverti sú oproti nim spoločenskí a dávajú
prednosť takému druhu zamestnania, ktoré im umožňuje pracovať priamo s ostatnými ľuďmi a v
dobe, kedy prežívajú stres, vyhľadávajú spoločnosť. (Atkinson et al., 1990). Eysenckovo
chápanie, označované aj ako európske, akcentuje v obsahu tejto dimenzie reflexívnosť oproti
impulzívnosti. Tu je typický introvert popisovaný ako pokojný, stiahnutý, introspektívny, dáva
prednosť ideám pred ľuďmi, je zdržanlivý a uzavretý voči ľuďom. Intímny vzťah dokáže
nadviazať len s málo vybranými ľuďmi. Má sklon robiť si plány do budúcnosti a dlho rozmýšľa,
než začne konať. Nedôveruje aktuálnym podnetom, nemá rád vzrušenie, je vážny a má rád život
zorganizovaný poriadkom (pevný režim dňa). Silno kontroluje svoje city, zriedkakedy sa prejaví
agresívne, málokedy sa nahnevá. Je spoľahlivý, trochu pesimistický a dáva veľký dôraz na etickú
stránku života. Typický extrovert je družný, má rád zábavu a spoločnosť, má mnoho (často
povrchných) priateľov. Pociťuje potrebu byť obklopený ľuďmi, s ktorými sa môže porozprávať.
Nerád robí niečo osamote. Túži po vzrušení, rád riskuje, často sa vystavuje nebezpečenstvu, koná
na základe momentálnych impulzov a celkovo je tiež impulzívny. Rád vtipkuje, vždy pohotovo
reaguje a má rád zmenu. Je bezstarostný, nenútený, optimistický, rád sa smeje a je veselý. Rád sa
pohybuje a je aktívny, má sklon k agresívnemu jednaniu a ľahko sa nahnevá. Svoje city ľahko
manifestuje a nedá sa naňho vždy spoľahnúť. (Smékal, 2002). Neuroticizmus je založený na
aktivačných prahoch v sympatickom nervovom systéme alebo vo viscerálnom mozgu. Tá je
časťou mozgu ktorá je zodpovedná za odpoveď útok alebo útek, zoči voči nebezpečenstvu.
Aktivácia môže byť meraná srdečným pulzom, krvným tlakom, chladnými rukami, potením, a
muskulárnou tenziou. Neurotickí ľudia, ktorí majú nízky aktivačný prah, sa veľmi ľahko rozrušia
(aj zoči – voči malým stresorom). Emocionálne stabilní ľudia, ktorí majú vysoký aktivačný prah,
sú pokojní aj pod tlakom. Ja zaujímavé, že merania aktivácie spolu nekorelujú vysoko. To je
preto, že ľudia sa líšia v odpovedi na stres (niektorí sa potia, iných bolí hlava). To sa nazýva
individuálna odpoveďová špecificita. Tiež je zaujímavé že rovnaké stresory vyvolávajú odlišné
odpovede. Toto sa nazýva stimulová odpoveďová špecificita.
Osoba s nízkym neuroticizmom je neuropsychicky stabilná, s minimálnou tendenciou
emocionálne reagovať a po emociogénnych situáciách sa veľmi rýchlo vracajú do stavu
psychickej rovnováhy. Je to človek spokojný, kľudný, vyrovnaný a dobre sa kontroluje. Jedinec s
vysokým neuroticizmom je neuropsychicky labilný, má sklon k úzkosti, ku starostiam, depresiám,
je náladový.
7
Obvykle má zlý spánok a trpí na rôzne psychosomatické obtiaže. Býva prehnane
emotívny, ľahko reaguje na rôzne podnety a obtiažne sa upokojuje po vzrušujúcich zážitkoch.
Silné emočné reakcie sa prejavujú aj v horšej prispôsobivosti, vedú k iracionálnym, často i k
rigidným spôsobom správania a k perseverujúcemu prežívaniu. (Smékal, 2002).
Psychoticizmus nie je spojený len s výskytom psychotickej epizódy, ale aj s agresiou.
Túto dimenziu zaviedol Eysenck ako doplnkovú a nezávislú až neskôr. Tiež výskumov o
psychoticizme bolo robených menej ako o predošlých „superfaktoroch“. Ale výskumy, ktoré boli
urobené, naznačujú že aj psychoticizmus má biologický základ – konkrétne zvýšené hladiny
testosterónu. (Acton, 1997- 2006). Táto dimenzia je podľa V. Smékala sýtená samotárstvom,
ľahostajnosťou k ľuďom, neprispôsobivosťou, neľudskosťou, necitlivosťou, agresivitou, zbrklou
odvahou a ignoráciou nebezpečenstva, výsmešnosťou, a pod. Obrázok ukazuje ako s jednotlivými
faktormi zobrazených dimenzií korelujú dielčie rysy a ako sa k tomuto modernejšiemu systému
vzťahujú klasické temperamenty.
Eysenckove faktory osobnosti (Rita L. Atkinson et al., 1990).
Ďalším teoretikom faktorová analýza pomohla vygenerovať úplne odlišné, či podobné, alebo aj
špecifickejšie faktory osobnosti. Napríklad Cattel postuloval šestnásť známych faktorov osobnosti,
Guilford vyvinul maticu primárnych temperamentových faktorov, Cloninger formuloval biosociálnu
teóriu osobnosti, atď.
L. M. Terman vymedzil ako základné faktory osobnosti maskulinitu a feminitu.
8
Zaujímavou a nenáročnou je aj koncepcia základných zložiek temperamentu pochádzajúca od
Bussa a Plomina. Na základe analýzy rôznych teórií temperamentu vymedzili tieto zložky
temperamentu: emocionalitu, hladinu aktivity, impulzivitu a sociabilitu (Rusalov, 2007).
Adicke (1905) postuloval štyri odlišné uhly pohľadov na tento svet. Tieto štyri prístupy nazval
ako inovatívny, tradicionalistický, doktrinársky a skeptický. V tom istom čase nemecký filozof Eduard
Spranger (1905) postuloval štyri postoje vzťahujúce sa k etickým hodnotám. Tieto hodnotové postoje
nazval ako umelecký, náboženský, teoretický a ekonomický.
Nemecký filozof Ernst Kretschmer (1920) prezentoval teóriu štyroch charakterových štýlov.
Myslel si že ľudia môžu byť hypomanickí, depresívni, hyperestetickí alebo anestetickí v závislosti od
ich charakterových štýlov.
Erich Fromm, ďalší nemecký filozof napísal, že existujú štyri ľudské orientácie: vykorisťovateľský,
„hrabivý“ (držgloš), chápavý/vnímavý, a marketingový.
Švajčiarsky psychológ Carl Jung (1922) bol prvým mužom ktorý tvrdil, že ľudia vždy
uprednostnia niektorý z identifikovateľných typov správania ak majú možnosť voľby. Z jeho teórie
vychádzali Myers Briggs and Katharine Briggs (1958).
D. Kiersyho temperamentové delenie popisuje štyri temperamenty : strážca/ochranca
(zodpovedný, tímový duch, bezpečnosť a systém), racionalista (s cennými vedomosťami,
spôsobilosťami, intuitívnym hodnotením, analytický, faktický), idealista (nasledujúci idoly, snaha o
sebarozvoj a rozvoj ostatných) a remeselník (vyhľadávajúci akcie a rozmanitosť, impulzívny a
spontánny). [Vyhľadané 15.11. 2007 na http://www.personality-and-aptitude-career-tests.com/history-
of-personality-tests.html].
Vyššie popísané teórie vymedzujú podobne ako Eysenck základné faktory osobnosti, či
temperamentové črty, no ako sme už naznačili, dôležitými pojmami v súvislosti s touto prácou sú
extroverzia/introverzia a emocionálna stabilita/labilita ako behom života nemenných faktorov, a tieto
faktory obsahuje aj veľmi známy Big Five model, preto ho aj stručne popíšeme.
Big Five model
Tento model opisuje päť základných osobnostných čŕt získaných štatistickou analýzou –
faktorovou analýzou.
Patrí sem spomínaná extroverzia (niekedy nazývaná aj ako surgencia) , ktorá obsahuje také
špecifické kvality ako zhovorčivosť, ráznosť / energickosť a asertivitu.
Druhou základnou črtou je príjemnosť/ochota, ktorá v sebe zahŕňa empatiu, prívetivosť a
oddanosť.
Ďalšou je svedomitosť/spoľahlivosť a ľudia vysoko v nej skórujúci majú tendenciu byť
organizovaní, dôkladní a plánovití.
9
Štvrtou črtou je neuroticizmus (niekedy v opačnom póle nazývaný ako emocionálna stabilita),
ktorý je charakterizovaný napätosťou, náladovosťou a úzkostlivosťou.
Poslednou dimenziou je otvorenosť ku skúsenosti – ktorá hovorí o jedincovi so
širokospektrálnymi záujmami, o jedincovi, ktorý je bystrý a imaginatívny. (Srivastava, 2006).
1.3 Meranie Temperamentu
Nástroje na meranie temperamentu patria do kategórie testov osobnosti. Osobnostné vlastnosti
sa najčastejšie merajú sebaposudzovacími technikami, čo sú buď dotazníky, alebo inventáre. Rozdiel je
v tom, že pri dotazníkoch proband reaguje na oznamovaciu vetu označením jednej z odpovedí áno-nie-
neviem, zatiaľ čo v inventároch buď s oznamovacou vetou súhlasí alebo nesúhlasí. Ďalšou alternatívou
je nútená voľba z viacerých možností. Nevýhodou je to, že proband vypovedá sám o sebe a ak nie je
dostatočne motivovaný, či sa nechce odhaliť iným, môže sa snažiť javiť sa v lepšom sociálnom svetle a
bude o sebe podávať skreslené, sociálne žiadúce výpovede. Snahou o zmiernenie tohto nedostatku sú
tzv lži – skóre, ktoré môžu naznačiť práve túto sociálnu žiadúcnosť výpovedí. V nasledujúcom texte,
kvôli prehľadu čitateľa, vymenúvame všetky doteraz známe metodiky zamerané špecificky na meranie
temperamentových vlastností.
V roku 1933 vyšiel dotazník s názvom Bernreuter Personality Inventory (BPI), ktorý meria štyri
dimenzie: neuroticizmus, sebestačnosť, introverziu a dominanciu. V roku 1968 vydala Kudličková
Osobnostný inventár KUD, ktorý skúma základné dimenzie osobnosti (aktivita – pasivita, stabilita –
labilita, dominancia – submisivita, racionálnosť – zmyslovosť a extraverzia – introverzia). Na meranie
temperamentu vytvorili Guilford a Zimmermann dotazník tzv. Guilford Zimmerman Temperament
Survey, ktorý obsahuje desať rysov osobnosti (všeobecná aktivita, sebaovládanie, nadvláda, sociabilita,
emočná stabilita, objektivita, tolerancia, premýšľavosť, osobné vzťahy a maskulinita) a ku každému z
nich prislúcha 30 položiek.
Smékal vytvoril Temperamentovo – zameranostný dotazník (TE-ZA-DO), ktorý zisťuje 9
dimenzií osobnosti (emotivita, aktivita, primarita – sekundarita, šírka poľa vedomia, polarita, avidita,
zmyslové zameranie, citlivosť a rozumové zameranie). No snáď najskloňovanejším menom v oblasti
diagnostiky osobnosti je meno Eysenck. Aj jeho testy osobnosti sa používajú dodnes v rôznych
oblastiach psychológie. V roku 1959 publikoval MPI (Maudsley Personality Inventory), ktorý je vhodný
na diagnostiku dvoch základných – vyššie spomínaných dimenzií – extraverzie – introverzie a
neuroticizmu u bežnej populácie.
10
Ešte známejším dotazníkom z dielne tohto autora je Eysenckov osobnostný dotazník (EOD) či v
origináli Eysenck Personality Inventory (EPI), ktorý sme využili aj pre účely našej práce. Eysenck je
presvedčený, že faktory introverzie a neurotickosti (lability) umožňujú popísať osobnosť lepšie než iné
faktory, a navyše ich dáva do súvislosti so štyrmi klasickými temperamentmi. Tento dotazník je
prepracovanejší ako MPI, má dve paralelné formy, čo zvyšuje reliabilitu tohto dotazníka a možnosť
použitia aj na výskumné účely, nevyžaduje minimálne priemerne intelektovo zdatných jedincov, a
obsahuje aj L škálu (verifikačnú škálu). Pozostáva z 57 otázok, z ktorých 24 meria extraverziu (E škála),
24 položiek diagnostikuje neurotické tendencie (N škála) a 9 položiek tvorí stupnicu lži (L škála).
Respondent odpovedá na tieto otázky „áno“ - „nie“. Vyhodnocujeme ho pomocou šablóny a za každú
pozitívnu odpoveď počítame jeden bod. Dve získané skóre E a N nanesieme na osy X a Y a v mieste
kde sa body pretnú, ukazujú na pravdepodobnú temperamentovú vyhranenosť v duchu Hippokratovskej
tradície. Zistiť tieto informácie bolo aj našou výskumnou motiváciou. Ak je pri administrácii len jednej
formy L skóre vyššie ako 4 – 5, je pravdepodobné skreslenie výsledkov, v zmysle poskytovania sociálne
žiadúcich výpovedí probandom. Dosiahnuté skóre sa porovnáva s normami. Reliabilita pre jednotlivé
formy dotazníka sa pohybuje okolo 0,80 – 0,97, kde pri reteste po dvoch rokoch r = 0,642 – 0,820. Aj
split – half skóre je podobne uspokojivé. Tento dotazník koreluje s vyššie spomenutým KUD. Po pridaní
poslednej dimenzie – psychoticizmu – vznikli ďalšie Eysenckove dotazníky – PEN Inventory a neskor
Junior PEN Inventory a Eysenck Personality Questinnaire (EPQ) v roku 1975. Na kritiky uvedených
dotazníkov odpovedal publikáciou revidovanej verzie svojho dotazníka pod názvom EPQ-R. Existuje aj
jeho skrátená, 48 položková verzia a tiež dotazník impulzivity IVE. Na základe jeho dotazníkov
vytvorili Ruisel a Müllner dotazník DOPEN. DOPEN a EPQ sa odlišujú od seba len počtom položiek a
trochu odlišným obsahom položiek. Dve hlavné dimenzie, ktoré zaujímali aj nás obsahuje aj
Persönlichkeits – Interessen – Test (PI Test) od Mitteneckera a Tomana.
Snáď najrozsiahlejším osobnostným dotazníkom je Cattellov Šestnásťfaktorový Dotazník 16PF.
Ďalším dotazníkom merajúcim okrem iných aj dimenzie extraverzie a emocionálnej lability je
Freiburský osobnostný dotazník FPI. Oba dimenzie zahŕňa aj Miglieriniho Osobnostný dotazník.
Spomínané dimenzie Big – Five merajú dotazníky NEO – PI, NEO – PI – R a NEO – FFI (NEO Five –
Factor Inventory) Costu a McCrae-ho. Big Five meria aj FFPI (Five Factor Personality Inventory) od
Hendriksa, Hofsteea a kol. V roku 1993 vznikol ďalší dotazník Big – Five Questionnaire (BFQ)
pochádzajúci od týmu vedeného Caprarom. (M. Svoboda, 1999).
11
1.4 Výskumy týkajúce sa temperamentu
V tejto krátkej kapitole stručne sumarizujeme doterajšie výskumné snaženia iného typu ako boli
predošlé výskumy robené pomocou faktorovej analýzy so snahou určiť a vymenovať základné faktory
osobnosti a temperamentálne typy.
Copeland a Hamer vo svojej publikácii Geny a osobnost (2003) popisuje temperament ako
niečo, čo má tri merateľné stránky, konkrétne aktivitu, reaktivitu (schopnosť odpovedať na podnety
okolia) a náladu (postoj), ktorých miera a účinnosť sa prejavujú už na začiatku nášho života, a je ťažké
ich zmeniť, čo znamená že v približne rovnakej miere pretrvávajú aj do dospelosti. Popisujú ho ako
niečo čo je dané biologicky a psychologicky, niečo čo nie je naučené, a ako niečo, čo je prirodzenou a
neodmysliteľnou časťou a schopnosťou človeka. Podľa týchto autorov, gény riadia určité chemické
„nastavenie“ mozgu a to potom ovplyvňuje, ako vnímame svet a ako na informácie z okolia reagujeme.
Avšak zdôrazňujú, že temperament „nie je pri narodení celkom hotový“ (Hamer, Copeland, 2003, s.18 -
19), ale že sa učí pomocou emočnej pamäte, ktorá pre nás znamená „proste zvyk“. Tieto individuálne
odlišné a emočné skúsenosti má „na svedomí“ náš limbický systém, ktorý je u každého človeka odlišný.
Ďalej nás oboznamujú s odlišnosťou pojmov charakter a temperament, ktoré však navzájom spolu
súvisia a to tak, že „charakter môže modifikovať temperament, umožňuje ľuďom využiť užitočné časti
temperamentu a potláčať menej žiadúce biologické sklony a inštinkty“ a zhŕňajú to v myšlienke že
„naše počiatočné reakcie na podnety sú určené prevažne zdedeným temperamentom, avšak spôsob,
akým si podnety vysvetľujeme a ako jednáme v reakcii na tieto stimuly, záleží na získanom charaktere“
(Hamer, Copeland, 2003, s. 20 - 21).
K tradičným výskumom patria výskumy o stabilite osobnostných čŕt (Baumeister, 1991; Block,
1981; McCrae, 1993; Chapman, 1994; Viken, 1994; atď). Všetky poukazujú na značnú stabilitu týchto
vlastností v čase. Táto stabilita býva zvyčajne vyjadrovaná korelačným koeficientom. Výskum
McCraeho uvádza koeficient robený retestom po tridsiatich rokoch v hodnote 0,7, čo je značným
potvrdením stability osobnosti v čase. Najvyššie koeficienty (0,9 a viac) dosahujú také rysy ako
neuroticizmus, extraverzia a otvorenosť voči skúsenosti. Najčastejšie sa tieto merania robia u dospelých.
Vo výskume Blatného a Urbánka (Blatný, Urbánek, 2004),však ako skúmaná populácia
dominuje vzorka adolescentov. Výsledky poukazujú na vysokú stabilitu osobnosti v tomto období, aj
napriek ešte stále sa formujúcej osobnosti. Poukazujú akurát na zmeny k sociálne žiadúcim pólom (teda
hlavne k extraverzii, no aj k emočnej stabilite), ktoré sa podľa nich viažu na aktuálne
sociálne roly, ktoré adolescenti zastávajú a tiež to vysvetľujú zvýšenou potrebou a frekvenciou
sociálnych kontaktov, alebo sebaprezentáciou v zmysle sociálnej prijateľnosti/žiadúcnosti (s.289-297).
12
Ďalší výskum sa už dotýkať aj problematiky temperamentu a „self“ človeka, v zmysle zdrojov
sebahodnotenia u temperamentových typov. Staršie výskumy sa zaoberali ich vzájomným globálnym
vzťahom a výsledky informujú o tom, že extroverti majú vyššie sebahodnotenie ako introverti, stabilné
osoby majú vyššie sebahodnotenie ako neurotici. Podľa Costu a McCraeho (1980) je táto skutočnosť
daná odlišným spôsobom prežívania v závislosti na temperamentových charakteristikách: extraverzia je
spojená s tendenciou prežívať pozitívne emócie, zatiaľčo neuroticizmus súvisí s tendenciou prežívať
negatívne emócie. Z výsledkov výskumu Blatného, Oseckej a Hrdličku vyplynulo, že najvyššiu úroveň
sebahodnotenia majú sangvinici, teda stabilní extroverti, a najnižšiu úroveň dosahujú melancholici
(labilní introverti). Flegmatici majú vysoké sebahodnotenie vtedy, keď sa posudzujú ako úspešní,
mužní, dobrí a priebojní. U sangvinikov predikujú vysoké sebahodnotenie, ak sa posudzujú ako úspešní,
cenní pre spoločnosť, výkonní, mužní a „hovorní“. Melancholici s vysokým sebahodnotením sa
posudzujú ako významní, úspešní a silní. Nakoniec cholerici majúci vysoké sebahodnotenie, sa
posudzujú ako významní, cenní pre spoločnosť, úspešní, priebojní, silní a dobrí. U stabilných typov sa v
predikcii sebahodnotenia zhodne uplatňuje charakteristika „mužný“. U labilných typov sú rozhodujúce
sila a významnosť. Extrovertné typy s vysokým sebahodnotením sa zhodujú v charakteristike „cenný
pre spoločnosť“ a u introvertných typov hraje rozhodujúcu úlohu úspech/úspešnosť. Ďalej môžeme
povedať, že vysoké sebahodnotenie stabilných extrovertov je spojené s výkonom, zatiaľčo u labilných
extrovertov je vysoké sebahodnotenie založené skôr na sociálnom presadení.
U všetkých temperamentových typov je vysoké sebahodnotenie spojené predovšetkým s tými
charakteristikami, ktoré vyjadrujú hodnotenie, či už morálne alebo sociálne (Blatný, Osecká, Hrdlička,
1998, s.297-303).
Tieto a podobné výskumy boli inšpiráciou pre náš výskum, ktorého téma sa týka zdrojov obrany
vlastného EGA u jedincov patriacich k jednotlivým klasickým temperamentovým typom. Dúfame, že
nám taktiež pomôžu pri objasňovaní nami získaných výsledkov.
13
2. Ego obranné mechanizmy
2.1 Ego a funkcia jeho obrany
Človek je od prírody tvor, ktorý sa v situáciách ohrozenia snaží ochrániť pred hroziacim
nebezpečenstvom a tým čo mu môže uškodiť. Táto ochrana sa nedeje len na úrovni fyzickej obrany, ale
istým spôsobom, hoci na nevedomej úrovni, sa bráni aj naša psychická zložka. „Psychická obrana“
závisí od toho, ako človek hodnotí význam a reaguje na podnety ktoré na neho pôsobia. U jednotlivých
ľudí možno na základe toho pozorovať pre nich charakteristické obranné reakcie na určité typy situácií.
Obranu nášho vnútorného „ja“ zabezpečujú práve ego obranné mechanizmy.
Už samotný pojem ego obranné mechanizmy, ktorý má svoje korene v psychoanalýze, hovorí
o podstate týchto nevedomých procesov, ktoré sú vo všeobecnosti charakteristickou reakciou jedinca na
frustráciu ako prekážku pri dosahovaní cieľa i ako vnútorný stav ktorý je dôsledkom takejto frustrujúcej
situácie.
Rosenzweig (Rosenzweig, 1938 podľa Nakonečného, 2003) rozlíšil 3 základné typy
frustrujúcich situácií:
1. privácia – nedostatok, strata, odobratie niečoho
2. deprivácia – chýbanie niečoho
3. konflikt – stretnutie protichodných tendencií vyvolávajúce vnútorné napätie
Základnou funkciou ego obranných mechanizmov je redukcia úzkosti, obrana pred ňou a taktiež
zachovanie integrity, hodnoty a neporušenosti jednej z troch vrstiev či inštancií osobnosti človeka ktoré
popísal Sigmund Freud – ega. Ľudské ego, ako prostredná vrstva zabezpečuje komunikáciu medzi
najnižšou vrstvou „id“ ktorá predstavuje pudy (je neorganizované, emočné, riadi sa princípom slasti)
a najvyššou vrstvou „superego“ predstavujúcou osobnú morálku človeka získanú výchovou
a identifikáciou s etickými normami (Nakonečný, 2003).
Zatiaľ čo Freud umiestnil „ego“ medzi „id“ ktoré je nižšou štruktúrou a „superego“, ktoré je
štruktúrou najvyššou, S. L. Rubinštejn zastával názor že „Ja“ je najvyššou z rovín v ktorých prebiehajú
psychické procesy. Toto „Ja“ je subjektom vedomej, zámernej činnosti a jeho jadro je tvorené
uvedomelými pohnútkami, motívmi vedomého konania. Okrem „Ja“ sú súčasťou ľudskej osobnosti aj
tendencie ktoré sú neuvedomované a spolu s „Ja“ tvoria psychologickú skladbu osobnosti (S. L.
Rubinštejn podľa Říčana, 1972).
Tak ako možno od seba odlíšiť „id“, „ego“ a „superego“, tak sa od seba odlišujú aj úzkosti ktoré
sú s týmito vrstvami spojené. V prípade „id“ ide o úzkosť zo sily pudov, „ego“ sa spája s reálnou
14
úzkosťou a „superego“ s úzkosťou svedomia (Anna Freud, 2005). Z uvedeného teda vyplýva, že obrana
môže byť vyvolaná :
1. úzkosťou zavinenou zvýšením pudovej tenzie
2. reálnym nebezpečenstvom
3. úzkosťou zavinenou zlým svedomím (Rycroft, 1993).
Ego teda v osobnosti riadi všetko okrem inštinktívnych impulzov a svedomia. Spojenie
poznatkov Hartmenna (1964), Beresa (1956), Blancka a Blanckovej (1974) (podľa S. M. Johnsona ,
2006) poskytuje nasledujúci súhrn funkcií ega:
1. objektívne reprezentácie a vzťahy
2. adaptácia na realitu
3. obranné funkcie
4. formovanie identity (seba - reprezentácia)
5. procesy internalizácie
6. regulácia inštinktívnych hnacích síl
7. myšlienkové procesy
8. syntetická funkcia
Samotné ego funguje na princípe reality, je organizované, racionálne a plní funkciu adaptácie na
požiadavky spoločnosti. Zároveň je schopné akejsi „vnútornej cenzúry“ tým, že vytesňuje neprijateľné
pudové tendencie do nevedomia. Tie sa následne často objavujú v podobe prerieknutí alebo sa
transformujú do umenia a iných spoločensky prijateľnejších činností. V prípade že človek v niečom
zlyhá, vzniká úzkosť ktorá ohrozuje vnútornú psychickú integritu a pred ňou nás majú ochrániť práve
ego obranné mechanizmy. (Nakonečný, 2003)
Freud popisuje ego obranné mechanizmy ako nevedomé stratégie, ktoré ľudia používajú pri
vyrovnávaní sa s negatívnymi emóciami. Tieto stratégie však nemenia stresovú situáciu, iba spôsob
akým ju osoba vníma a ako o nej uvažuje (Atkinsonova et al., 1990). Hoci ich prvotnou úlohou je
človeku pomôcť zvládnuť isté situácie, predstavujú množinu neuvedomovaných mechanizmov ktorých
spoločným menovateľom je sebaklam. Človek môže klamať sám seba dvomi spôsobmi :
1. popieraním impulzov , čŕt ,alebo spomienok
2. maskovaním , konverziou , premieňaním impulzov, čŕt a spomienok
Najvýraznejšou formou popretia je amnézia (výberová strata pamäti ,potlačenie spomienok
spojených so znížením hodnoty „ja“ ). Príkladom maskovanie môže byť projekcia, kedy človek
pripisuje druhým ľuďom svoje negatívne charakterové črty ktoré si nechce priznať (dostupné na
http://web.quick.cz/psychologies/obrana_ega.htm, zo dňa 3.11.2007). Správanie a myslenie každého
človeka je za určitých podmienok ovplyvnené „mechanizmami sebaklamu“, no ak sa tieto mechanizmy
15
objavia v nadmernej miere, bránia realistickému zaoberaniu sa svetom a spôsobujú vyhýbanie sa
pravdivej realite ktorú skresľujú a prekrúcajú. Ak sú ego obranné mechanizmy úspešné hodnotu ega
zvyšujú, no ak zlyhajú ich účinok je opačný a aj úzkosť človeka sa následne zvýši.
To či psychologická obrana jedincovi pomôže alebo skôr uškodí závisí od viacerých činiteľov
(Balcar, 1991) :
stupeň v ktorom je závažná skutočnosť uvedomovaná skreslene
primeranosť obrany vzhľadom k povahe skutočného problému
rýchlosť ktorou obranné spracovanie neprijateľnej skúsenosti ustúpi realistickému spracovaniu
veľkosť osobnostného sklonu reagovať na úzkosť vyvolávajúce zážitky skôr obranným skreslením než
realistickým vnímaním a vyrovnávaním sa so skutočnosťou
bezprostrednej úspešnosti, ktorú použitie určitého obranného mechanizmu prinesie, alebo nie.
Aj keď je použitie ego obranných mechanizmov neuvedomované, všímaním si svojho
pociťovania a správania, či za pomoci iných ľudí, je možné ich spätne odhaliť a snažiť sa osvojiť si aj
spôsoby obrany, ktorá bude vykonávaná na vedomej úrovni a ktorá nám mnohokrát poskytne väčšiu
a pre nás prospešnejšiu formu obrany a pomoci.
2.2 Typy ego obranných mechanizmov
V odbornej literatúre možno nájsť rôzne zoznamy obranných mechanizmov v závislosti od
autora ktorý sa nimi zaoberá. Okrem toho, že rôzni autori popisujú rôzne mechanizmy, mnohé z nich sa
u viacerých autorov opakovane vyskytujú. Možno však nájsť aj drobné odlišnosti v interpretácii či
názvoch týchto spôsobov ego obrany.
Atkinsonova et al. (1990) hovoria o týchto obranných mechanizmoch z pohľadu psychoanalýzy
a uvádzajú tieto ego obranné mechanizmy:
1. Vytesnenie – Freud považoval vytesnenie za základný obranný mechanizmus, kedy sú bolestivé či
ohrozujúce impulzy alebo spomienky vylúčené z vedomia. Ich vytesnenie má zabezpečiť vyhnutie sa
dôsledkom, ktoré by nasledovali, keby človek podľa týchto impulzov konal.
2. Potlačenie – Na rozdiel od vytesnenia ide o úmyselné sebaovládanie svojich impulzov a želaní, alebo
o uvedomované potlačenie myšlienok.
3. Racionalizácia – Je to pridelenie logických alebo sociálne žiaducich motívov tomu čo robíme. Na
základe toho sa zdá že konáme racionálne. Racionalizácia slúži na zmiernenie sklamania v prípade
nedosiahnutia cieľa a poskytuje prijateľné motívy pre naše správanie.
4. Reaktívny výtvor – Tu možno hovoriť o silnom vyjadrení opačného motívu, na základe ktorého chce
jedinec sám pred sebou utajiť nejakú pohnútku.
16
5. Projekcia – Pri projekcii sa jedná o prisudzovanie vlastných nežiaducich vlastností iným ľuďom.
6. Intelektualizácia – Je to snaha o získanie emočného odstupu od stresovej situácie tým, že sa s ňou
vyrovnávame pomocou intelektuálnych termínov.
7. Popretie – Jedinec popiera existenciu reality ktorá je pre neho nepríjemná.
8. Presunutie – Potreba ktorá nemôže byť uspokojená istým spôsobom, sa na základe mechanizmu
presunutia zameria na iný náhradný cieľ.
Karel Balcar (1991) za dva základné obranné mechanizmy považuje:
1. popretie, ktorým človek skresľuje realitu tak, že je prežívaná ako menej hrozivá
2. vytesnenie, ktorou sa človek bráni uvedomovaniu si vlastných obáv a citov. Ak je vytesnenie
mimovoľné a nevedomé ide o represiu, ak je úmyselné ide o supresiu.
Ako ďalšie mechanizmy Balcar (1991) uvádza:
1. regresiu – vyhýbanie sa úzkosti návratom k spôsobu cítenia, myslenia a správania, ktorý je príznačný
pre nižší prekonaný vývojový stupeň
2. projekciu – človek prisudzuje druhým ľuďom duševné stavy, ktoré v podobných situáciách sám
prežíva
3. izoláciu – oddelenie obsahu poznania od citu, ktorý je v človeku týmto poznaním vyvolaný; človek
s citmi zachádza akoby sa ho osobne netýkali. Pokiaľ sa izolácia rieši na úrovni abstraktných pojmov
a úvah, ide o intelektualizáciu.
4. racionalizáciu – človek prikladá svojim činom logické, či osobne a spoločensky žiaduce motívy, aby
sa tieto činy javili rozumné a primerané
5. somatizáciu – neprijateľné emócie a úzkosť sú prevedené na telesné prejavy, úzkosť sa transformuje
do fyzického ochorenia; somatizácia (napr. bolesti hlavy) tak môže pomôcť k vyhýbaniu sa určitým
situáciám či získaniu pozornosti a starostlivosti inej osoby
6. odčinenie – má povahu nutkavého činu ktorý má zabrániť uvedomeniu si neprijateľnej pohnútky či
myšlienky, alebo vyvážiť jej výskyt
- obranný mechanizmus pri ktorom sa redukuje vina prostredníctvom činu, ktorý má
odčiniť škody o ktorých si človek myslí že ich spáchal (Rycroft, 1993)
7. reaktívny výtvor – neuvedomované nahradenie neprijateľného citu alebo sklonu, žiaducim,
spravidla opačným
8. presunutie – nájdenie náhradného cieľa pre motív, ktorého bezprostredné priame uplatnenie nie je
možné; pokiaľ sú pôvodné neprijateľné sklony presunuté do spoločensky kladne hodnotených činností
(tvorba, agresia premietnutá do športu...) ide o sublimáciu
17
Anna Freudová (podľa Výrosta a Ruisela, 2000) hovorí o týchto obranných mechanizmoch:
regresia, represia, reaktívne výtvory, izolácia, projekcia, introjekcia, obrátenie proti sebe, sublimácia,
presun, obrátenie v opak, odčinenie.
Podstatou introjekcie je premietanie problémov iných ľudí do vlastného života. Možno povedať, že si
človek privlastňuje problém iného človeka (Špatenková, 2004). Obrátenie proti sebe je zamerané na
sebatrestanie (Rycroft, 1993).
Haubl a kol . a H. Grzegolowska-Klarkowska (Haubl a kol., H. Grzegolowska-Klarkowska,
1986 podľa Nakonečného, 2003) okrem intelektualizácie, racionalizácie, zámienkovej reakcie (u iných
autorov pod názvom reaktívny výtvor), izolácie, projekcie, popretia a regresie uvádzajú aj také ego –
obranné mechanizmy akými sú:
presunutie afektu – rozpustenie jednoty afektu a predstáv o jeho objekte tak, že sa afekt spojí
s predstavou vzťahu k novému objektu, ktorý len nepriamo poukazuje na predstavu pôvodného objektu;
pôvodný afekt je následne vyvolávaný iným zástupným objektom (napr. pri agresii je to „obetný
baránok“)
afektualizácia – s neakceptovateľným želaním spojený afekt je utlmený iným afektom, ide tu hlavne
o dramatizáciu udalostí
kompenzácia - osoba sleduje nejaké predsavzatie s vysokými osobnými nárokmi, aby sa vyrovnala s
nejakým nedostatkom v inej oblasti; ide o akúsi náhradu
T.W.Costello a S.S. Zalkind (dostupné na http://web.quick.cz/psychologies/obrana_ega.htm, zo dňa
3.11.2007) popisujú tieto ego obranné mechanizmy:
kompenzácia
konverzia - útek do nemoci
útek do fantázie - denné snenie
identifikácia - človek zvyšuje svoj pocit hodnoty a istoty tým že riadi svoje správanie podľa inej
osoby a často zvnútorňuje jej hodnoty a názory; navonok sa to prejavuje napodobňovaním gest,
reči, vkusu, obliekania...)
vzdor, negativizmus
fixácia - určitá reakcia sa udržiava i napriek tomu že sa opakovane preukazuje jej neúčelnosť
rezignácia, apatia, nezáujem - prerušenie psychického kontaktu so sociálnym okolím s vylúčením
adekvátnych emočných prejavov
útek z frustrujúcej (konfliktnej) oblasti
agresia - nemusí ísť len o priame násilie, ale aj o vyhrážky , nadávky, urážky, iróniu a pod., tiež sa
môže prejaviť aj vo forme autoagresie
superkonformita – po zlyhaní plní jedinec všetky svoje povinnosti vo zvýšenej miere a prehnane
18
poctivo, aby sa ochránil pred ďalšími výčitkami
autoakuzácia – ide o sebaobviňovanie, ktorým sa človek trestá, čím odstraňuje možnosť aby to
urobili iní
Pomerne súhrnný pohľad na ego obranné mechanizmy v psychoanalytickom prístupe poskytuje
J. Kulka (2005) ktorý vypracoval obsažný, hoci nie úplný zoznam spôsobov obrany ega.
Hovorí o týchto mechanizmoch:
afektualizácia, afiliácia, agovanie, agresia/deštrukcia, asercia, asketizmus, altruistické odstúpenie,
apatia, bagatelizácia, cieľová inhibícia, devalvácia, elúzia, externalizácia, eufemizmus, fixácia, humor,
idealizácia, identifikácia, identifikácia s agresorom, infibícia, introjekcia, introjektívna identifikácia,
intelektualizácia, internalizácia, izolácia, konverzia, kooperatívny pokus, neutralizácia, obrátenie proti
sebe, obrátenie v opak, obvinenie, odčinenie/reparácia, odklonenie/deflexia, odmietanie pomoci,
odmietnutie, odpor, omnipotencia, pasívna agresia, perverzia, popretie, popretie reality pomocou
fantázie, potlačenie/vytesnenie, projekcia, projektívna identifikácia, presunutie, premiestnenie,
racionalizácia, reaktívna formácia, regresia, reštitúcia, somatizácia, sťažovanie sa, sublimácia,
substitúcia, supresia, symbolizácia, štiepenie/disociácia, atď.
Ako je vidieť, existuje množstvo ego obranných mechanizmov a ani jeden z uvedených autorov
vo svojom zozname týchto obranných mechanizmov nepokryl celú škálu „psychologickej obrany“
človeka. Preto je pri zaoberaní sa touto oblasťou nutné integrovať taxonómie týchto mechanizmov od
viacerých autorov. To bolo aj cieľom tejto kapitoly, a síce poskytnúť čo najširší zoznam spôsobov
obrany ega.
2.3 Metodiky merania ego obranných mechanizmov
Meranie Ego obranných mechanizmov je veľmi náročné, už len z toho dôvodu, že ide
o neuvedomované formy správania a prežívania jedinca v subjektívne náročných či nepríjemných
situáciách. Práve preto je zložité zostrojiť merací nástroj, ktorý by zodpovedne zachytil používanie
týchto mechanizmov.
V zahraničí sa na zisťovanie ego obranných mechanizmov vzniklo niekoľko metodík
(Ekehammar, B., Zuber, I., Konstenius, M. L.: An empirical look at the Defense Mechanism Test
(DMT): Reliability and construct validity)
Jednou z nich je Test obranných mechanizmov (Defens mechanism test (DMT)), ktorý
pochádza zo Švédska. Jeho autorom je U. Kragh a test vznikol v roku 1955. Ide o projektívnu
metodiku, v ktorej sú probandi testovaní pomocou predkladania obrázkov. Obrázky v DMT majú
u človeka
19
odhaliť charakteristické ego obranné mechanizmy. Test je zameraný na 10 obranných mechanizmov
a to: represiu, izoláciu, popretie, reaktívnu formáciu, identifikáciu s agresorom, autoagresiu, introjekciu
čo sa týka opačného pohlavia, introjekciu čo sa týka iného objektu, projekciu a regresiu.
Inventár obranných mechanizmov (Defense mechanism(s) inventory (DMI)) je ďalšou
metodikou, ktorá je jednou z najviac používaných pri zisťovaní obranných mechanizmov. Vyvinuli ho
Gleser a Ihilevich v roku 1969. Revidovaná verzia DMI je používaná na meranie intenzity piatich
skupín psychologickej obrany určovaných piatimi konfliktnými oblasťami: autorita, nezávislosť,
súťaživosť, maskulinita/feminita a situačnosť. Na zisťovanie slúži desať príbehov v podobe listov, dva
príbehy pre každú konfliktnú oblasť. Za každým obrázkom nasledujú štyri otázky o správaní, fantázii,
myšlienkach a pocitoch probanda, ako by on reagoval v situácii popisovanej príbehom. Tie majú
vypovedať o týchto kategóriách obranných mechanizmov: obrátenie proti objektu (sem patrí
identifikácia s agresorom a presunutie), projekcia, riadenie (angl. principalization; sem patrí
intelektualizácia, racionalizácia a izolácia), obrátenie proti sebe, zvrat (popretie, negácia, reaktívna
formácia a represia).
Dotazník štýlu obrany (Defense Style Questionnaire (DSQ)) bol v roku 1983 vytvorený
Bondom, Gardnerom, Christianom, and Sigalom. Revidovaná forma obsahuje 88 itemov, ktoré majú
zachytiť vedomé deriváty obranných kategórií. Respondenti reagujú na položky prostredníctvom 9
bodovej škály (1-silno nesúhlasím, 9-silno súhlasím). Tento dotazník sa nesústredí na jednotlivé obranné
mechanizmy, ale na celkové obranné štýly ktoré sú buď klasifikované ako adaptívne alebo maladaptívne
obranné štýly. Dotazník obsahuje štyri faktory v závislosti od adaptívnosti štýlov.
Za maladaptívne štýly sú považované pasívna agresia, regresia, ústup, inhibícia a projekcia
(faktor 1). K skresľujúcim štýlom je zaradené štiepenie, omnipotencia a primitívna idealizácia (faktor
2). Sebaobetujúce štýly sú pseudo-altruizmus a reaktívna formácia (faktor 3) a za adaptívnu obranu sa
považuje humor, supresia a sublimácia (faktor 4).
Index životného štýlu (Life Style Index (LSI)), ktorého autormi z roku 1979 sú Plutchik,
Kellerman a Conte je založený na Plutchikovej teórii emócií. Táto teória hovorí o tom, že rôzne emócie
sú spojené so špecifickými obrannými mechanizmami (napr. presunutie je spojené s hnevom, smútkom
a pod.) a hoci sú obranné mechanizmy nevedomé, odzrkadľujú sa v ľudských výpovediach o emóciách.
Revidovaná verzia obsahuje 97 položiek, ktoré sú zamerané na osem kategórií obrany: popretie,
reaktívna formácia, projekcia, presunutie, represia, regresia, kompenzácia a intelektualizácia.
Aj napriek existencii metodík na zisťovanie používania ego obranných mechanizmov sme sa
rozhodli vytvoriť vlastný dotazník merania spôsobov ego obrany, ktorý by lepšie postihol širokú škálu
konkrétnych ego obranných mechanizmov, ktoré sme do výskumu zahrnuli. O tomto dotazníku sa
bližšie zmieňujeme v kapitole o nástrojoch zberu dát (kapitola 7, empirická časť).
20
2.4 Príbuzné výskumy
Problém vzťahu temperamentu a ego obranných mechanizmov nie je veľmi preskúmanou
oblasťou. Vladimír Smékal (2002) vytvoril štyri skupiny mechanizmov obrany (ním nazývaných
obranných dynamizmov), podľa typu temperamentu, ktorému by mali prislúchať. Avšak ako sám píše,
„vzťah týchto dynamizmov a temperamentu je hypotetický a vyžaduje výskumné overenie“ (Smékal,
2002).
Vo vedeckom časopise „Child Psychiatry and Human Development“ o tejto problematike
pojednáva článok s názvom: Temperament ako korelát adolescentných obranných mechanizmov
(Temperament as a correlate of adolescent defence mechanisms, 1996), ktorého autormi sú
Richard J. Shaw, Erika Ryst and Hans Steiner. Títo autori zistili silný korelačný vzťah medzi
temperamentom a obrannými štýlmi. Výsledky ich výskumu podporili hypotézy, že biologická
dimenzia temperamentu je vo vzájomnom vzťahu so špecifickými obrannými mechanizmami. To
s akými konkrétne, sa však v dostupnom abstrakte nenachádzalo.
Ďalej uvedieme výskum, ktorý nepriamo poukazuje na vzťah medzi temperamentom a ego
obrannými mechanizmami.
Blatný M., Kohoutek T. a Janušová P. (Československá psychologie, 2002) vo svojej výskumnej
štúdii s názvom „Situačne kognitívne a osobnostné determinanty správania v záťažovej situácii“
poukázali na zistenie, že z osobnostných čŕt ovplyvňuje správanie v záťažových situáciách
neuroticizmus, ktorý je spojený s vyjadrovaním emócií a fantazijným únikom. S posúdením situácie sú
spojené stratégie zamerané na riešenie problému (čo možno zaradiť k vedomému copingu) a vyjadrenie
emócií a sebaobviňovanie, ktoré možno zaradiť k obranným mechanizmom. Aj v našom výskume
kladieme dôraz na dimenziu neuroticizmu a emocionálnej lability či stability. Rovnako ako v tejto
štúdii, tak aj v našej práci používame na zber údajov aj Eysenckov osobnostný dotazník. Keďže je
podľa uvedenej štúdie neuroticizmus spätý s fantazijným únikom a emocionalita so sebaobviňovaním,
možno povedať že štúdia nepriamo poukazuje na spätosť temperamentu a ego obranných mechanizmov.
Výskumné témy zaoberajúce sa temperamentom alebo ego obrannými mechanizmami možno
nájsť aj vo výskumoch slovenských a českých odborníkov, no nie vo vzájomnej kombinácii. Výskum
ego obranných mechanizmov, nie len u nás ale aj vo svete, sa často nesie v duchu zisťovania vzťahu
medzi obrannými mechanizmami a psychickými ochoreniami ako je napr. obsedantno - kompulzívna
porucha (OCD) a rôznymi inými poruchami osobnosti. My sa však touto oblasťou v našej ročníkovej
práci nezaoberáme.
21
II. EMPIRICKÁ ČASŤ
1. Východiská výskumu
Inšpiráciou pre výber zamerania našej ročníkovej práce sa stala publikácia Vladimíra Smékala
s názvom „Pozvání do psychologie osobnosti: člověk v zrcadle vědomí a jednání“ (Smékal, 2002).
Autor v tejto publikácii, konkrétne v kapitole o dynamizmoch adaptácie, hovorí aj o obranných
dynamizmoch, teda mechanizmoch obrany. V súvislosti s obrannými mechanizmami, okrem
základných mechanizmov obrany, ktorými v jeho knihe sú disociácia, popretie, regresia, projekcia,
racionalizácia, premiestnenie a represia, uvádza aj predpokladanú súvislosť medzi jednotlivými štyrmi
základnými typmi temperamentu a medzi konkrétnymi mechanizmami ego obrany.
Podľa V. Smékala sa obranné mechanizmy ako identifikácia, introjekcia, inkorporácia a
konformita najčastejšie vyskytujú v správaní a prežívaní ľudí so sangvinickým temperamentom. Tieto
mechanizmy súhrne nazýva dynamizmami akceptácie.
Pre cholerikov predpokladá typický výskyt mechanizmov ako sú racionalizácia, popieranie
existencie, selektívna nepozornosť, disociácia, fantazírovanie, idealizácia, projekcia, symbolizácia,
devaluácia, intelektualizácia, desenzibilizácia a maskovanie, ktoré predstavujú stratégie skreslenia a
deformácie.
U ľudí označovaných ako melancholici, by sa mali objaviť rôzne varianty premiestenia, a síce
sublimácia, prenos, kompenzácia, presun, reaktívny výtvor, zľahčovanie vlastného predchádzajúceho
konania, askéza, tvorivosť, fixácia, konverzia, inverzia a substitúcia.
Za dynamizmy blokády, pravdepodobne charakteristické pre flegmatikov, možno považovať
vytesnenie, potlačenie, zámenu, tlmenie a odkladanie akcie.
Autor zároveň uvádza, že vzťah medzi týmito mechanizmami a typom temperamentu je čisto
hypotetický a vyžadoval by výskumné overenie. Práve preto sme sa rozhodli pre skúmanie tejto
problematiky so snahou nájsť vzťah medzi jednotlivými typmi temperamentu a konkrétnymi ego
obrannými mechanizmami na ktorých skúmanie sme vytvorili vlastný dotazník o ktorom sa bližšie
zmieňujeme v kapitole hovoriacej o nástrojoch zberu dát (kapitola 7., empirická časť).
Veríme, že sa vzťah medzi mechanizmami obrany a temperamentom preukáže a že naša práca
bude prínosom pre ďalšie obdobné skúmania.
2. Ciele výskumu
Ako už bolo spomenuté v predošlej kapitole o východiskách výskumu, cieľom našej práce je
22
skúmať predpokladanú existenciu vzťahu medzi typom temperamentu a konkrétnymi ego obrannými
mechanizmami. Zaoberáme sa teda otázkou, či sa u jednotlivých typov temperamentu vyskytuje určité,
pre tento temperament charakteristické používanie ego obranných mechanizmov. Teda či možno u ľudí
s určitým typom temperamentu pozorovať určité spôsoby obrany ega, ktoré by bolo možné považovať
pre daný typ temperamentu za charakteristické. Vzhľadom k tomu, že k určitému typu temperamentu sa
viažu určité charakterové vlastnosti človeka a tým aj určité formy správania a prežívania, možno
predpokladať že to takto bude aj v prípade ego obrany.
Tak ako jednotlivé typy temperamentu, tak aj ego obranné mechanizmy súvisia s istými
formami správania a prežívania človeka. Napríklad u ľudí, u ktorých dominujú cholerické tendencie, je
typická nervová labilita. V ich správaní možno pozorovať značnú výbušnosť a teda možno
predpokladať že jedným z ego obranných mechanizmov ktoré používajú je útok. Na tomto princípe
možno u všetkých štyroch základných typov temperamentu predvídať určité ego obranné mechanizmy.
Prostredníctvom tejto ročníkovej práce chceme aspoň čiastočne potvrdiť túto domnienku
a nájsť vzťah medzi typom temperamentu a konkrétnymi spôsobmi ego obrany. Aj keď naša práca
určite neprinesie úplné rozriešenie problematiky tohto predpokladaného vzťahu, môže vniesť aspoň
trošku svetla do tejto „tajomnej oblasti“.
3. Výskumný problém a hypotézy
Problematika temperamentu a ego obranných mechanizmov bola témou mnohých výskumov,
avšak doposiaľ nebola preukázaná priama súvislosť medzi typom temperamentu a jednotlivými
mechanizmami obrany ega. Tento fakt, na ktorý upozorňuje i V.Smékal vo svojej publikácii (2002), bol
pre nás inšpiráciou k stanoveniu nášho výskumného zamerania.
Otázka teda znie, či jestvuje reálny vzťah medzi týmito psychologickými konštruktmi. Možno
u človeka, ktorého osobnosť disponuje istým vyhraneným typom temperamentu, nájsť určité pre neho
typické mechanizmy ego obrany? Možno zároveň predpokladať, že výskyt týchto, pre určitý
temperament charakteristických spôsobov obrany ega, nebude prítomný aj u iného temperamentového
typu? Na základe týchto otázok sme si stanovili nasledujúce hypotézy:
Hypotéza H1:
Predpokladáme,že osoby, ktoré vykazujú príslušnosť ku temperamentovému typu sangvinik,
používajú signifikantne častejšie než nositelia iných typov temperamentu také ego obranné
mechanizmy, ktoré sú založené na princípe akceptácie: ako sú identifikácia, introjekcia, inkorporácia
a konformita.
23
Hypotéza H2:
Predpokladáme,že osoby, ktoré vykazujú príslušnosť ku temperamentovému typu cholerik,
používajú signifikantne častejšie než nositelia iných typov temperamentu také ego obranné
mechanizmy, ktoré sú založené na princípe skreslenia a deformácie: ako sú racionalizácia, popieranie
existencie niečoho, selektívna nepozornosť, disociácia, fantazírovanie, idealizácia, projekcia,
symbolizácia, devaluácia, intelektualizácia, desenzibilizácia a maskovanie.
Hypotéza H2.1.: Predpokladáme, že obranné správanie cholerikov bude signifikantne
relevantnejšie korelovať s používaním mechanizmu útoku narozdiel od iných temperamentových typov.
Hypotéza H3:
Predpokladáme,že osoby, ktoré vykazujú príslušnosť ku temperamentovému typu melancholik,
používajú signifikantne častejšie než nositelia iných typov temperamentu také ego obranné
mechanizmy, ktoré sú založené na princípe premiestnenia: konkrétne sublimáciu,
prenos, kompenzáciu, presun, reaktívne výtvory, zľahčovanie vlastného predchádzajúceho jednania,
askézu, tvorivosť, fixáciu, konverziu, inverziu a substitúciu.
Hypotéza H4:
Predpokladáme,že osoby, ktoré vykazujú príslušnosť ku temperamentovému typu flegmatik,
používajú signifikantne častejšie než nositelia iných typov temperamentu také ego obranné
mechanizmy, ktoré sú založené na princípe dynamizmov blokády: napr. vytesnenie, potláčanie, zámena,
tlmenie a odkladanie akcie.
Okrem testovania uvedených hypotéz, sme sa v našej práci marginálne zamerali aj na možný
výskyt zaujímavých zistení ohľadom prítomnosti neúmerne vysokého, alebo naopak nízkeho lži skóre,
zaznamenaného pri výskumnom testovaní u jednotlivých typov temperamentu. Významné korelácie
položiek z L – škály v našom dotazníku vo vzťahu k jednotlivým typom temperamentu uvádzame
v kapitole určenej na interpretáciu a výsledky (kapitola 9, empirická časť).
4. Výskumné premenné
Do nášho výskumu vstupujú ako nezávislé premenné vek a rod (pohlavie) zúčastnených
respondentov/tiek. Tieto premenné však vo výskume nezohrávajú významnú úlohu, vzhľadom na to, že
nepredpokladáme vplyv veku a rodu na výskyt určitého typu temperamentu u konkrétneho
respondenta/tky. Za dôležitejšie považujeme závislé premenné, za ktoré možno považovať štyri
základné typu temperamentu (melancholik, cholerik, flegmatik, sangvinik) a jednotlivé ego obranné
mechanizmy, o ktorých sa zmieňujeme ďalej (kapitola 7. empirickej časti).
24
Keďže hlavnou líniou nášho výskumu je zisťovanie vzťahu medzi jednotlivými typmi
temperamentu a využívaním určitých konkrétnych spôsobov ego obrany, považujeme tento výskum za
korelačný.
5. Výskumná vzorka
Do našej výskumnej práce bolo zapojených celkom 102 respondentov/tiek, z toho 64 žien a 38
mužov. Vekové rozpätie zúčastnených respondentov/tiek sa pohybovalo v rozmedzí
od 18 do 54 rokov, priemerný vek všetkých respondentov/tiek bol 29,84 rokov. Zastúpenie jednotlivých
temperamentov vo vzorke zobrazuje nasledujúca tabuľka (Tab.1):
Tab.1: Prehľad počtu respondentov/tiek v závislosti od typu temperamentu
Typ temperamentu Frekvecia Percentá
melancholik 28 27,5 cholerik 17 16,7 flegmatik 15 14,7 sangvinik 42 41,2 Spolu 102 100,0
Tabuľka č.2 informuje o počte respondentov/tiek v závislosti od typu temperamentu a rodu, teda
poskytuje prehľad o počte žien a mužov u ktorých bol zistený istý typ temperamentu.
Tab.2: Prehľad počtu respondentov/tiek v závislosti od typu temperamentu a rodu
Pohlavie Typ temperamentu
melancholik cholerik flegmatik sangvinik žena 22 10 8 24 muž 6 7 7 18 spolu 28 17 15 42
Respondenti/tky boli do výskumnej vzorky vyberaní/é príležitostným výberom, na ktorý
následne nadväzoval lavínový výber. Respondenti neboli vyberaní podľa vopred určených kritérií.
Keďže sme neboli osobne prítomné pri každej administrácii, nemožno považovať podmienky
administrácie za štandardizované. Aj napriek tomu však treba podotknúť, že všetci nami poverení
administrátori, ako aj konkrétni respondenti, boli ohľadom vypĺňania dotazníkov podrobne inštruovaní.
Zároveň nepredpokladáme významný vplyv odlišnosti osobnosti administrátorov ani podmienok
administrácie na zber dát a následne výsledky výskumného snaženia.
25
6. Metodiky zberu dát
Ako už bolo spomínané v kapitole o zbere dát, na zisk údajov sme použili dva dotazníky. Prvým
z nich bol Eysenckov osobnostný dotazník (EOD, angl. Eysenck personality inventory - EPI), ktorý
vytvorili H. J. Eysenck a S. B. G. Eysenck. Tento dotazník meria dve hlavné dimenzie osobnosti:
extroverziu a neuroticizmus. Skóre, získané v týchto dimenziách, možno použiť na určenie typu
temperamentu, ktorý u skúmaného respondenta/tky dominuje. Dotazník obsahuje 57 výrokov a úlohou
respondenta/tky je vyjadriť sa, či s danými výrokmi súhlasí, alebo nesúhlasí. Odpovede sú
zaznamenávané pri každom výroku pomocou vpísania krížika do kolonky „Áno“ ak s výrokom súhlasí
a „Nie“ ak nesúhlasí. Takto namerané skóre sa nanáša na súradnice tvoriace štyri kvadranty, kde každý
kvadrant reprezentuje jeden zo štyroch základných temperamentov. Používaný súradnicový systém
vyobrazuje nasledujúci obrázok:
Na vodorovnej osi sa nachádza kontinuum dimenzie extroverzie (I – introverzia, E –
extroverzia), na osi zvislej kontinuum dimenzie neuroticizmu (N – neuroticizmus, S – stabilita). Teda ak
26
by respondent dosiahol skóre N = 18 a skóre E = 7, tak ako je zobrazené na obrázku, mohli by sme
povedať, že tento respondent disponuje melancholickým typom temperamentu. Okrem toho je
v dotazníku zakomponovaná aj „stupnica lživosti“, ktoré má odhaliť tendenciu respondenta k pretvárke
a sociálnej žiadúcnosti odpovedí. Ak je lži skóre zvýšené, konkrétne v tomto dotazníku ide o 4 -5 a viac
pozitívnych odpovedí z deviatich, informuje nás to o tom, že odpovede daného respondenta treba brať
do úvahy so značnou rezervou. Na tomto princípe sme aj my určovali typ temperamentu jednotlivých
respondentov, ktorí boli do výskumu zapojení.
Druhou metodikou zberu dát je nami vytvorený dotazník na meranie používania ego obranných
mechanizmov v subjektívne nepríjemných situáciách a situáciách vyvolávajúcich úzkosť. Dotazník
obsahuje 41 itemov vo forme výrokov týkajúcich sa takýchto situácií a úlohou respondentov je vyjadriť
krížikom, či s určitým výrokom súhlasí, alebo nesúhlasí.
Každý jeden výrok má v sebe zakomponovaný istý spôsob obrany ega, pričom zostavovanie
výrokov bolo robené na základe pretransformovania definícií jednotlivých ego obranných mechanizmov
z odbornej literatúry do tvrdení týkajúcich sa bežných nepríjemných či úzkosť vyvolávajúcich situácií.
Dotazník obsahuje aj lži skóre (L - škála), ktoré pozostáva z deviatich položiek. Jeho cieľom je
vyseparovať respondentov s tendenciou poskytovať sociálne žiadúce a skreslené výpovede. Dotazník na
meranie používania ego obranných mechanizmov
ako aj zoznam položiek a im zodpovedajúce ego obranné mechanizmy obsiahnuté v tomto dotazníku sa
nachádzajú v prílohe č.1 a v prílohe č. 1a.
7. Organizácia výskumu
Dáta použité vo výskume boli získavané prostredníctvom dvoch dotazníkov. Na zber údajov
hovoriacich o type temperamentu vyskytujúceho sa u jednotlivých respondentov, bol použitý
osobnostný dotazník EOD, forma B, ktorého autormi sú H. J. Eysenck a S. B. G. Eysenck. Údaje
o využívaní konkrétnych ego obranných mechanizmov, sme získali na základe administrácie nami
vytvoreného dotazníka. Bližšie informácie o oboch dotazníkoch sa nachádzajú v nasledujúcej kapitole
o nástrojoch zberu dát ( 6. kapitola, empirická časť).
Zber dát bol uskutočňovaný ako hromadnou, tak aj individuálnou administráciou.
Na záver kapitoly prinášajúcej prehľad o použitých metodikách zberu dát poskytujeme
informácie hovoriace o reliabilite. Analýza reliability nami vytvoreného dotazníka poukazuje na
relatívne spoľahlivý merací nástroj, ku ktorého nedostatkom sa vyjadríme v časti diskusia.
27
Výsledky analýzy reliability kompletného dotazníka, aj s L – škálou, na hladine významnosti
α = 0,05 prináša nasledujúca tabuľka:
Tab.3: Analýza reliability celkového dotazníka (vrátane L-škály) na hladine významnosti α = 0,05
Cronbachova Alpha Počet itemov,658 41Guttman Split - half Počet itemov,656 41
V tabuľke č.4 sa nachádzajú informácie vychádzajúce z analýza reliability dotazníka bez L – škály, na
hladine významnosti α = 0,05:
Tab. 4: Analýza reliability dotazníka o ego obrane (bez L-škály) na hladine významnosti α = 0,05
Cronbachova Alpha Počet itemov,658 32Guttman Split - half Počet itemov,630 32
8. Štatistické spracovanie dát
Na štatistické spracovanie údajov bol použitý štatistický program SPSS, v ktorom bol vykonaný
výpočet korelácií medzi typmi temperamentu zisťovanými pomocou Eysenckovho osobnostného
dotazníka EOD a konkrétnymi ego obrannými mechanizmami ktoré respondenti označili v nami
vytvorenom dotazníku. Okrem toho bola použitá pre získanie údajov o vzorke deskriptívna štatistika,
prevádzaná taktiež pomocou spomenutého programu SPSS.
9. Interpretácia, výsledky
Výstupom nášho výskumného snaženia sú okrem výsledkov získaných pomocou korelačnej
analýzy aj informácie týkajúce sa vzorky obsiahnutej v tomto výskume, od ktorých sa odvíjajú všetky
ostatné výskumné zistenia.
Nasledujúci histogram podáva prehľad o častosti výskytu jednotlivých vyhranených typov
temperamentu v skúmanej populácii. Ako je jasne viditeľné, vo vzorke ako takej sa vyskytol minimálny
počet flegmatikov a najviac zastúpenou skupinou bola skupina sangvinikov.
28
Graf č.1:
temperament
sangvinikflegmatikcholerikmelancholik
resp
onde
nti
50
40
30
20
10
Pri vyhodnocovaní Eysenckovho osobnostného dotazníka sa však našli aj respondenti, u ktorých
sa objavila kombinácia viacerých temperamentových typov. Na základe tohto faktu sme dotazníky
získané od týchto respondentov pri štatistickom spracovaní vylúčili z výskumu, keďže nás zaujímajú
predovšetkým vyhranené typy.
Napriek predpokladu že do výsledkov nezasahujú nezávislé premenné ako vek a pohlavie sme si
štatisticky overili súvislosť jednotlivých položiek dotazníka na zisťovanie ego obranných mechanizmov
(tab.5a,b). Vek podľa predpokladu naozaj významne nekoreluje s typom temperamentu (tab.6). Avšak
pohlavie významne koreluje s melancholickým typom temperamentu (tab.7).
Tab.5a: Korelačné koeficienty získané metódami Pearson, Kendall´s tau_b, Spearman´s rho
L15 regresia22 zľahčovanie25 disociácia28 L29vek ,283** -,209* ,207* ,299** ,273**
projekcia30 tvorivosť39 fixácia40 L41vek -,247* ,216* -,256** ,230** - korelácia je významná na hladine α = 0,05 (obojstranne)** - korelácia je významná na hladine α = 0,01 (obojstranne)
Aj napriek našim očakávaniam, vek koreluje so stratégiami ego obrany, ktoré sú v dotazníku
vyjadrené vo forme copingových stratégií, ktoré nepriamo poukazujú na neuvedomované mechanizmy
29
obrany svojho ja. Konkrétne od veku významne závisí použitie stratégií ako regresia, zľahčovanie,
disociácia, projekcia, tvorivosť a fixácia (položky číslo 22, 25, 28, 30, 39, 40). Označenie L a číslo
položky vyjadruje len číslo otázky v dotazníku zisťujúcom zdroje Ego obrany, kde L znamená že ide o
položku kde má proband možnosť podať takú odpoveď, ktorá sa javí sociálne žiadúca a vyjadruje
probandovu tendenciu takéto výpovede podávať. Avšak tieto položky nesúvisia s konkrétnymi
spôsobmi ego obrany, preto ich ďalej neinterpretujeme.
Tab.5b: Korelačné koeficienty získané metódami Pearson, Kendall´s tau_b, Spearman´s rho
regresia14 L21 fixácia40žena ,568** -,221* -,212*muž -,568** ,221* ,212** - korelácia je významná na hladine α = 0,05 (obojstranne)** - korelácia je významná na hladine α = 0,01 (obojstranne)
Tabuľka 5b vyjadruje významnosť vzťahu medzi typom pohlavia a regresiou a fixáciou vo
zvládaní, kde pozitívna korelácia regresie so ženským typom pohlavia znamená, že ženy významne viac
používajú stratégiu regresie oproti mužom. A muži zase významne používajú stratégiu fixácie, čo
vlastne vylučuje jedinečný pozitívny vzťah typu temperamentu a týchto stratégií.
Tab.6: Korelačné koeficienty získané metódami Pearson, Kendall´s tau_b, Spearman´s rho
melancholik cholerik flegmatik sangvinikvek ,100 -,186 ,075 -,004
Tab. 7 hovorí o významnom vzťahu medzi ženským pohlavím a melancholickým typom
temperamentu oproti mužom.
Tab.7: Korelačné koeficienty získané metódami Pearson, Kendall´s tau_b, Spearman´s rho
melancholikžena ,201*muž -,201** - korelácia je významná na hladine α = 0,05 (obojstranne)
Tab. 8 (a – c) nám podáva prehľad už o výsledkoch hlavnej časti nášho výskumu, konkrétne o
významných vzťahoch jednotlivých položiek nášho dotazníka reprezentujúcich jednotlivé spôsoby
obrany svojho ja ku konkrétnym vyhraneným temperamentovým typom.
30
Flegamatický typ temperamentu významne nekoreloval so žiadnym zo spôsobov ego obrany,
preto neuvádzame tabuľku korelačných koeficientov v súvislosti s týmto typom temperamentu.
Hypotéza č.4 sa nám týmto nepotvrdila.
Nasledujúca tabuľka (Tab. 8a) uvádza signifikantné koeficienty vzťahu melancholikov s
konkrétnymi spôsobmi ego obrany. Konkrétne negatívne koreluje s útokom a zľahčovaním (položky 1,
25). Pozitívne zase koreluje s únikom do fantázie, kompenzáciou, regresiou, projekciou a konformitou
(položky číslo 7, 10, 14, 17, 32). Týmto sa nám čiastočne potvrdila hypotéza č.3 (významný vzťah
melancholického typu s ego obranou vo forme kompenzácie).
Tab. 8a: Korelačné koeficienty získané metódami Pearson, Kendall´s tau_b, Spearman´s rho
útok1 únik do fantázie7 kompenzácia10 L11Melancholik -,214* ,224* ,236* -,303**
regresia14 projekcia17 L21 zľahčovanie25Melancholik ,351** ,320** -,248* -,247*
L26 konformita32 L37 L41Melancholik -,270** ,234* ,224* -,292*** - korelácia je významná na hladine α = 0,05 (obojstranne)** - korelácia je významná na hladine α = 0,01 (obojstranne)
Tabuľka 8b odkrýva pozitívnu koreláciu sangvinikov s útokom (položka číslo 1). Negatívne
koreluje so sebaobviňovaním, únikom do fantázie, introjekciou, kompenzáciou, regresiou,
projekciou, idealizáciou, prenosom, konformitou, identifikáciou a odkladaním akcie (položky 6, 7,
9, 10, 14, 17, 24, 31, 32, 33 a 38). Týmto sa nám nepotvrdila hypotéza č.1.
Tab. 8b: Korelačné koeficienty získané metódami Pearson, Kendall´s tau_b, Spearman´s rho
útok1 sebaobviňovanie 6
únik do fantázie7
introjekcia 9 kompenzácia 10
Sangvinik ,247* -,214* -,266** -,217* -,363**L11 regresia14 projekcia17 L21
Sangvinik ,254* -,319** -,302** ,311**idealizácia 24
L26 prenos31 konformita 32
Sangvinik -,330** ,257** -,249* -,283**identifikácia33
L37 odkladanie akcie38
L41
Sangvinik -,214* -,299** -,227* ,262*** - korelácia je významná na hladine α = 0,05 (obojstranne)
** - korelácia je významná na hladine α = 0,01 (obojstranne)
31
Tabuľka 8c poukazuje na významný pozitívny vzťah cholerikov s použitím úniku, introjekcie,
izolácie, idealizácie, odkladaním akcie a fixácie (položky číslo 8, 9, 19, 24, 38 a 40). Silou vzťahu
cholerických typov so spôsobom obrany idealizáciou sa nám čiastočne potvrdila aj hypotéza č.2.
Tab. 8c: Korelačné koeficienty získané metódami Pearson, Kendall´s tau_b, Spearman´s rho
únik8 introjekcia9 izolácia19Cholerik ,417** ,264** ,202*
idealizácia24 odkladanie akcie38 fixácia40Cholerik ,206* ,238* ,341*** - korelácia je významná na hladine α = 0,05 (obojstranne)** - korelácia je významná na hladine α = 0,01 (obojstranne)
10. Diskusia a záver
Táto práca vznikla na podnet Smékalovej kapitoly o adaptačných mechanizmoch, kde teoreticky
sformuloval príslušnosť zdrojov ego obrany k jednotlivým typom temperamentu v duchu
Hippokratovskej tradície. Preto prvým nedostatkom tejto práce je okrem istého redukcionistického
zaradenia človeka do jednej z klasických kategórií, aj nedostatočné empirické potvrdenie aspoň
jednotlivých vzájomných súvislostí a z toho vyplývajúce len orientačné výsledky.
Napriek predpokladu že používanie istej ego obrany nebude závisieť od veku, ich vzájomná
korelácia ukázala na významný vzťah medzi vekom a zľahčovaním, disociáciou a tvorivosťou, čo by
mohlo znamenať že ide o nami vybrané copingové stratégie, ktoré zároveň nie sú analogické
neuvedomovaným obranným mechanizmom. Toto by však nemalo skresliť získané výsledky o sile
vzťahov medzi kľúčovými premennými, snáď len poukázať na preferenciu zvládania záťaže v závislosti
od veku. Ako dodatok ešte doplníme, že vek tiež významne, ale negatívne, koreloval s regresiou,
projekciou a fixáciou.
Tiež sme nepredpokladali že sa preukáže nejaký vzťah medzi pohlavím a použitím nevedomej obrany
ega. Ženy významne preferujú spôsob obrany svojho ja pomocou plaču, čo nepriamo poukazuje na
regresiu ako na ego obranný mechanizmus, kým tento vzťah sa u mužov preukázal ako významný ale v
negatívnom zmysle, čo môže poukazovať na to, že tento spôsob muži nepriznávajú radi, alebo ho naozaj
nepoužívajú, a že nemá vzťah iba s istým typom temperamentu. Muži zase významnejšie používajú
stratégiu fixácie oproti ženám.
Ďalším významným vzťahom je pozitívna korelácia melancholického typu so ženským
pohlavím, čo bolo pravdepodobne spôsobené nedostatkom melancholikov mužského pohlavia vo
vzorke oproti ženám. Z tohto dôvodu by bolo dobré zväčšiť vzorku.
32
Veľmi zaujímavým zistením pre nás bolo to, že vzťah cholerikov s používaním útoku sa
nepreukázal ako významný, avšak útok významne využívajú sangvinici. Preto predpoklad používania
útočných obranných reakcií môže súvisieť práve so spoločnou charakteristikou týchto dvoch typov, a to
konkrétne extraverziou. Ďalším spôsobom ktorý by sa mohol viazať k extraverzii, no preukázal sa len
vo vzťahu k cholerikom, je introjekcia. Tento typ vzťahu sme predpokladali u sangvinikov, ale tam sa
nepreukázal ako významný. U melancholikov sme predpokladali významné využitie spôsobu fixácie,
avšak táto sa preukázala ako významná u cholerikov, a v súvislosti s mužským pohlavím. Keďže
spoločnou charakteristikou melancholikov a cholerikov je emocionálna instabilita, tak by práve tento
spôsob mohol byť ňou vysvetlený. Úplne opačne bolo teoreticky priradené k flegmatikom odkladanie
akcie, kde sa vzťah medzi nimi nepreukázal, no preukázal sa v súvislosti práve s opačným typom –
cholerikom. Cholerické typy majú významný vzťah ešte aj k využívaniu úniku a izolácii, ktoré neboli
teoreticky priradené k žiadnemu z typov temperamentu, ale ktoré sú rovnako významné ako ostatné.
Melancholické typy význame využívajú kompenzáciu, čo bolo aj teoreticky postulované. Presne
v opozícii k melancholikom stoja na Eysenckovom grafe sangvinici, u ktorých sa prejavil významný
negatívny vzťah s kompenzáciou, čiže sangvinici ako stabilní extroverti ju oproti labilným introvertom
významne nevyužívajú.
Melancholici a cholerici majú spoločnú emocionálnu instabilitu, čo by mohlo vysvetľovať
významný vzťah používania fantazírovania a projekcie u melancholikov oproti predpokladanému
vzťahu týchto spôsobov s cholerickými typmi. Tieto mechanizmy obrany taktiež negatívne, ale rovnako
významne korelujú s opozitnými sangvinikmi. Tieto výsledky dokazujú že opozitné postavenie týchto
temperamentov je nielen opodstatnené, ale že toto odlíšenie odráža aj náš dotazník.
Melancholici významne využívajú ešte aj konformitu, čo dokazuje pozitívna korelácia medzi
nimi, avšak hypoteticky bola konformita pripísaná sangvinikom, ktorí sa nachádzajú presne v opozícii
voči melancholikom. So sangvinickými typmi dokonca konformita koreluje významne, ale v
negatívnom zmysle. Oba tieto typy významne korelujú s regresom, melancholici pozitívne a oproti nim
sangvinici negatívne.
Ženské pohlavie má významný vzťah práve k melancholickému typu, rovnako ako k regresii a
tieto aj navzájom významne korelujú. Teda možno predpokladať, že u ľudí s melancholickým typom
temperamentu je regresia viac využívaná ženami melancholičkami, ako mužmi melancholikmi.
Melancholici významne nevyužívajú útok a zľahčovanie na svoju ego obranu. Kdežto oproti
nim stojaci sangvinici útok používajú a to vo významnom vzťahu k tomuto typu temperamentu.
Spomínaná reakcia môže byť v tesnej súvislosti s extravertnými typmi, preto výsledky poukazujú na
významný vzťah k sangvinikom oproti teoreticky postulovanému vzťahu k cholerikom.
33
Sangvinické typy vykazujú významné pozitívne vzťahy k položkám lži škály, čo poukazuje na
tendenciu týchto typov ukazovať sa v lepšom svetle v očiach spoločnosti. Tento fakt však vyžaduje
ďalšie empirické overenie. Významný negatívny vzťah pri sangvinikoch sa ukazuje v súvislosti so
sebaobviňovaním, introjekciou, idealizáciou, prenosom, identifikáciou a odkladom akcie. Odkladanie
akcie, idealizácia a introjekcia by mohli ďalej súvisieť s emocionálnou labilitou / stabilitou, keďže sa v
negatívnom vzťahu viažu k sangvinikom a v pozitívnom zase k oproti stojacim cholerikom na póloch
tejto dimenzie.
U flegmatikov sa nepreukázal žiadny, ani pozitívny, ani negatívny, významný vzťak k typu ego
obrany. Zdôvodňujeme to buď tým že flegmatici jednoducho nemajú potrebu brániť svoje ego, lebo to
nezávisí od okolia (keďže sú introvertní) ako hodnotia a vnímajú sami seba a keďže sú zároveň
emocionálne stabilní, alebo to vysvetľujeme všeobecne nedostatkom flegamtikov vo vzorke. Tiež sa dá
predpokladať ich nedostatok v celkovej populácii aj v dnešnej hektickej dobe kedy si to človek
jednoducho nemôže dovoliť.
Využívanie ego obranných mechanizmov má určitú efektívnosť, ale len na určitú dobu a v
určitej miere, tak ako aj lieky majú vplyv na organizmus človeka. Keď sa človek predávkuje,
organizmus sa zrúti. Takisto ak sa človek „predávkuje“ používaním takýchto stratégií, stráca postupne
reálnu sebareflexiu, čo následne ovplyvňuje aj základné psychické procesy a ich fungovanie, čo sa v
najhoršom prípade môže prejaviť aj v somatických symptómoch človeka. Preto je dobré poznať a
odhaľovať skryté a plne neuvedomované mechanizmy, ktoré síce istý čas fungujú a pomáhajú zachovať
si obraz o sebe, ale po „predávkovaní“ sú už kontraproduktívne. O význame a vplyve psychiky na
somatické symptómy a poruchy organizmu človeka detailne pojednáva kniha Bašteckého:
Psychosomatická medicína, ktorá je nesporným prínosom v oblasti psychológie.
Aj napriek tomu, že sa nám mnoho predpokladov zahrnutých do hypotéz nepotvrdilo, naša práca
je akýmsi volaním po tom, aby sa problematike vzťahu temperamentu a ego obranných mechanizmov
venovala v oblasti vedy a výskumu väčšia pozornosť. Už len z toho hľadiska, že žijeme v hektickej
dobe, kde na nás neustále striehnu nepríjemné a úzkosť vyvolávajúce situácie. Nie len pôsobiaci stres,
ale ako už bolo spomenuté, aj nadmerné a nevhodné používanie spôsobov obrany ega môže byť
človeku viac na škodu ako na osoh. Ak by sa potvrdila súvzťažnosť medzi typom temperamentu a jemu
prislúchajúcimi ego obrannými mechanizmami, dalo by sa na základe určenia temperamentu
u konkrétneho človeka predísť neefektívnemu využívaniu určitých ego obrán a nahradiť ich
efektívnejšími naučenými copingovými stratégiami. To by mohlo pomôcť k lepšiemu zvládaniu
subjektívne náročných situácii a následne k zníženiu psychosomatických ochorení sužujúcich nie len
jednotlivých ľudí, ale aj dnešnú medicínsku a psychologickú obec.
34
Zoznam použitej literatúry
1. Acton , G. S.: Great Ideas in Personality, 1997-2006. [Vyhľadané 19.11.2007 na
http://www.personalityresearch.org/]
2. Atkinson, R. L. et al.: Introduction to psychology. Harcourt Jovanovich, San Diego 1990
3. Balcar, K.: Úvod do studia psychologie osobnosti. MACH, Chrudim 1991
4. Blatný M., Osecká L., Hrdlička M.: Zdroje sebehodnocení u temperamentových typů.
Československá psychologie, 42, č. 4, s. 297-305, 1998
5. Blatný M., Kohoutek T. a Janušová P.: Situačně kognitívní a osobnostní determinanty
chování v zátěžové situaci. Československá psychologie, 46, č. 2, s. 97-108, 2002
6. Blatný M., Urbánek T.: Stabilita a změny osobnosti v adolescenci: analýza na úrovni
osobnostních typů. Československá psychologie, 48, č. 4, s. 289-297, 2004
7. Boeree, C. George : Personality theories. Hans Eysenck and other temperament theorists.
2006. [Vyhľadané 15.11.2007 na http://webspace.ship.edu/cgboer/eysenck.html]
8. Ekehammar, B., Zuber, I., Konstenius, M. L.: An empirical look at the Defense Mechanism Test
(DMT):Reliability and construct validity [Vyhľadané 9.11.2007 na
http://www.psyk.uu.se/researchgroups/socpsyk/pdf-filer/Ekehammar-Zuber-Konstenius-2005-
SJP.pdf]
9. Freud, A.: Já a obranné mechanismy. Portál, Praha 2005
10. Hamer D., Copeland P.: Geny a osobnost: Biologické základy psychologie člověka.
Portál, Praha 2003
11. Ivanová – Šalingová, M., Maníková, Z.: Slovník cudzích slov. SPN, Bratislava 1990
12. Johnson, S. M.: Charakterová proměna člověka. Terapeutický přístup k raným poruchám.
Computer Press, Brno 2006
13. Kiczko, L., Košč, M., a kol.: Slovník spoločenských vied. SPN, Bratislava 1997
14. Kulka, J.: Práca s obrannými mechanizmami v pozitívnej psychodynamickej terapii. 2005.
[Vyhľadané 9.11.2007 na http://www.sappress.sk/psychiatria/12-23-05.pdf]
15. Matthews, G., Deary, I.J., Whiteman, M.C.: Personality traits. Cambridge university
press, 2003.[Vyhľadané15.11.2007 na
http://assets.cambridge.org/97805218/31079/sample/9780521831079ws.pdf]
16. Mikšík, O.: Psychologické charakteristiky osobnosti. Karolinum, Praha 2007
17. Nakonečný, M.: Úvod do psychologie. Academia, Praha 2003
18. Revelle, W.: Personality Processes, Annual Review of Psychology,46. 1995. [Vyhľadané
16.11.2007 na http://personality-project.org/revelle/publications/AR.html]
35
19. Revelle, W.: Three fundamental dimensions of personality. 1997. [Vyhľadané
16.11.2007 na http://personality-project.org/perproj/theory/big3.table.html]
20. Říčan, P.: Psychologie osobnosti. Orbis, Praha 1972
21. Rusalov, V. M.: Structure of Temperament Questionnaire (STQ), 2007.
[Vyhľadané 19.11.2007 na http://www3.sympatico.ca/itrofimova/PS-STQ.htm]
22. Rycroft, Ch.: Kritický slovník psychoanalýzy. 1993. [Vyhľadané 5.11.2007 na
www.iapsa.cz/Rycroft/index.php]
23. Shaw, R. J., Ryst, E., Steiner, H.: Temperament as a correlate of adolescent defences
mechanisms. Child Psychiatry and Human Development, vol. 27, number 2 / December,
105-114, 1996. [Vyhľadané 19.11.2007 na
http://www.springerlink.com/content/q035012761020p03/]
24. Smékal, V.: Pozvání do psychologie osobnosti: člověk v zrcadle vědomí a jednání.
Barrister & Principal, Brno 2002
25. Srivastava, S.: Measuring the Big Five Personality Factors. Retrieved. 2006. [Vyhľadané
19.11.2007 na http://www.uoregon.edu/~sanjay/bigfive.html].
26. Svoboda, M.: Psychologická diagnostika dospelých. Portál, Praha 1999
27. Špatenková, N.: Krize. Grada, Praha 2004
28. Výrost, J., Ruisel, I. : Kapitoly z psychológie osobnosti. VEDA, Bratislava 2000
Zoznam príloh
Príloha č. 1: Dotazník na meranie používania ego obranných mechanizmov
Príloha č.1a: Zoznam položiek a im zodpovedajúcich ego obranných mechanizmov
obsiahnutých v Dotazníku na meranie používania ego obranných
mechanizmov
36
Príloha č. 1: Dotazník
Vážený respondent, vážená respondentka.Do rúk sa Vám dostáva dotazník, ktorý je zameraný na zisťovanie správania či prežívania ľudí v problémových situáciách. Tento dotazník slúži pre účely našej ročníkovej práce. Údaje v ňom sú anonymné a nebudú použité na iný než na spomenutý účel.Vopred Vám ďakujeme za Vašu ochotu a pomoc.
Skôr než začnete vyplňte prosím nasledujúce údaje:Vek:Pohlavie:
Tento dotazník obsahuje výroky týkajúce sa Vášho správania a prežívania v problémových situáciách.
Vašou úlohou je posúdiť, či s uvedeným výrokom súhlasíte alebo nesúhlasíte. Odpovedajte rýchlo, nad
odpoveďou dlho nerozmýšľajte a označte tú odpoveď ktorá Vám napadne ako prvá. V dotazníku
neexistujú správne a nesprávne odpovede.
č. súhlasím nesúhlasím1. Ak s niečím čo sa ma týka nesúhlasím, ostro bránim svoj názor. 2. Ak sa mi stane niečo nepríjemné snažím sa na to zabudnúť čo
najskôr.3. Ak v niečom neuspejem, väčšinou nájdem dôvod ktorý môj
neúspech ospravedlňuje. 4. Nič ma nedokáže rozčúliť. 5. Keď sa mi nedarí, nie je to mojou vinou.6. Ak sa mi niečo nepodarí, je to väčšinou moja vina. 7. Keď mám problém, pomáha mi keď sa v myšlienkach uchýlim
do sveta v ktorom sa cítim príjemne a v ktorom sa mi darí. 8. Ak mám problémy, zvyknem sa odreagovať alkoholom.9. Zvyknem akceptovať názory druhých bez toho aby som sa nad
nimi zamýšľal a prehodnocoval ich. 10. Ak sa mi v nejakej činnosti nedarí, prestanem sa jej venovať
a prejdem na činnosť o ktorej viem že ju ovládam lepšie. 11. Mám pozitívny názor na všetkých ľudí bez rozdielu.12. Keď ma „hryzie“ svedomie, snažím sa urobiť dobrý skutok
ktorý mi pomôže zbaviť sa tohto zlého pocitu. 13. Ak ma niekto nemá rád nie je to mnou, chyba je v ňom.14. Keď mam problémy zvyknem si poplakať. 15. Ešte som voči nikomu nepocítil závisť. 16. Riešenie problémov mnohokrát odkladám na neskôr. 17. Niekedy mám pocit že sú všetci proti mne. 18. Často si nechcem pripustiť že mám nejaké starosti či problémy.
č. súhlasím nesúhlasím19. Keď s niekým hovorím o svojich problémoch, snažím sa svoje
pocity držať na uzde a nedávať ich najavo.20. Svoje správanie zvyknem prispôsobovať ľuďom s ktorými
práve trávim čas.21. Som na 100 % spokojný so svojim životom.22. Často mi vravia že sa v niektorých situáciách správam ako
malá dieťa.23. Myslím si že som v mnohých situáciách až príliš prispôsobivý.24. Stáva sa mi že mám mnohokrát príliš zidealizované predstavy
o niektorých ľuďoch alebo očakávaných udalostiach.25. Mnohokrát si nahováram že problémová situácia v ktorej som
sa ocitol nie je až taká zlá ako sa zdá.26. Som vždy aktívny a plný energie.27. Pre mnohé dôležité veci nemá zmysel sa trápiť. 28. Stáva sa mi že na nepríjemné udalosti mám často nepresné a
neúplné spomienky.29. Vždy som prišiel všade načas.30. Môžem urobiť aj niečo nesprávne, pretože to tak robia všetci.31. Po tom čo ma niekto nahnevá, zvyknem reagovať podráždene
aj voči ostatným ľuďom.32. Zvyknem sa bez výhrad prispôsobiť názorom iných ľudí.33. Ak to odo mňa situácia vyžaduje, ľahko dokážem zmeniť svoj
názor.34. Nikdy sa nemýlim.35. Najlepšia obrana je útok.36. Ak mi príde na um nepríjemná myšlienka, snažím sa myslieť
na niečo iné.37. Niekedy mávam myšlienky o ktorých sa hanbím hovoriť.38. Ak mám urobiť niečo čo sa mi nechce no musím, hľadám
a uprednostňujem iné aktivity ktoré nesúvisia so spomenutou nutnou aktivitou.
39. Keď mám nejaké problémy, pomáha mi keď sa zamestnám nejakou tvorivou činnosťou.
40. Rôzne problémy zvyknem riešiť rovnakým spôsobom.41. Na svojej minulosti by som nič nechcel zmeniť.
Príloha č.1a: Zoznam položiek a im zodpovedajúcich ego obranných mechanizmov obsiahnutých v Dotazníku na meranie používania ego obranných mechanizmov – otázky sa nenachádzajú v rovnakom poradí ako v dotazníku, posledných 9 otázok predstavuje L-škálu
Ak s niečím čo sa ma týka nesúhlasím, ostro bránim svoj názor. (útok)Ak sa mi stane niečo nepríjemné snažím sa na to zabudnúť čo najskôr. (vedomé potlačenie)Ak v niečom neuspejem, väčšinou nájdem dôvod ktorý môj neúspech ospravedlňuje. (racionalizácia)Keď sa mi nedarí, nie je to mojou vinou. (projekcia)Ak ma niekto nemá rád nie je to mnou, chyba je v ňom. (projekcia)Ak sa mi niečo nepodarí, je to väčšinou moja vina. (sebaobviňovanie) Keď mám problém, pomáha mi keď sa v myšlienkach uchýlim do sveta v ktorom sa cítim príjemne a v ktorom sa mi darí. (únik do fantázie)Ak mám problémy, zvyknem sa odreagovať alkoholom. (únik)Zvyknem akceptovať názory druhých bez toho aby som sa nad nimi zamýšľal a prehodnocoval ich. (introjekcia)Ak sa mi v nejakej činnosti nedarí, prestanem sa jej venovať a prejdem na činnosť o ktorej viem že ju ovládam lepšie. (kompenzácia)Keď ma „hryzie“ svedomie, snažím sa urobiť dobrý skutok ktorý mi pomôže zbaviť sa tohto zlého pocitu. (odčinenie)Keď mam problémy zvyknem si poplakať. (regresia)Často mi vravia že sa v niektorých situáciách správam ako malá dieťa. (regresia)Riešenie problémov mnohokrát odkladám na neskôr. (odkladanie akcie)Niekedy mám pocit že sú všetci proti mne. (projekcia)Často si nechcem pripustiť že mám nejaké starosti či problémy. (popieranie existencie)Keď s niekým hovorím o svojich problémoch, snažím sa svoje pocity držať na uzde a nedávať ich najavo. (izolácia)Svoje správanie zvyknem prispôsobovať ľuďom s ktorými práve trávim čas. (identifikácia)Zvyknem sa bez výhrad prispôsobiť názorom iných ľudí. (konformita)Myslím si že som v mnohých situáciách až príliš prispôsobivý. (konformita)Stáva sa mi že mám mnohokrát príliš zidealizované predstavy o niektorých ľuďoch alebo očakávaných udalostiach. (idealizácia)Mnohokrát si nahováram že nepríjemná (problémová) situácia v ktorej som sa ocitol nie je až taká zlá ako sa zdá. (zľahčovanie)Pre mnohé dôležité veci nemá zmysel sa trápiť. (devalvácia)Stáva sa mi že na nepríjemné udalosti mám často nepresné a neúplné spomienky. (disociácia)Môžem urobiť aj niečo nesprávne, pretože to tak robia všetci. (projekcia)Po tom čo ma niekto nahnevá, zvyknem reagovať podráždene aj voči ostatným ľuďom. (prenos)Ak to odo mňa situácia vyžaduje, ľahko dokážem zmeniť svoj názor. (identifikácia )Najlepšia obrana je útok. (útok)Ak mi príde na um nepríjemná myšlienka, snažím sa myslieť na niečo iné. (vedomé potlačenie)Ak mám urobiť niečo čo sa mi nechce no musím, hľadám a uprednostňujem iné aktivity ktoré nesúvisia so spomenutou nutnou aktivitou. (odkladanie akcie) Keď mám nejaké problémy, pomáha mi keď sa zamestnám nejakou tvorivou činnosťou. (tvorivosť)Rôzne problémy zvyknem riešiť rovnakým spôsobom (fixácia)
Položky L – škály: Nič ma nedokáže rozčúliť. Niekedy mávam myšlienky o ktorých sa hanbím hovoriť. Na svojej minulosti by som nič nechcel zmeniť. Nikdy sa nemýlim. Ešte som voči nikomu nepocítil závisť. Mám pozitívny názor na všetkých ľudí bez rozdielu. Som vždy aktívny a plný energie. Som na 100 % spokojný so svojim životom. Vždy som prišiel všade načas.