Sme na seba hrdí,ale nedoceneníAkí sú Galanovci a spol.Prieskum o rodinných firmách

PRÍLOHA PODNIKANIE l 17 – 20

Spravili sme chybu.S HodorovskýmStaronový akcionár DoprastavuIvan Šesták pre HN

ROZHOVOR TÝŽDŇA l 13 a 14

Získajte peniaze na nových ľudíKtorí podnikatelia a ako sa dostanú k príspevkom od štátu

HNPLUS l 21

www.hnonline.skvydáva Ecopress, a. s. pondelok 24. júna 2013, číslo 120, **

Bratislava – Jedna z najväčšíchknižných distribúcií na Slovensku– TK Belimex – mieri do konkur-zu. Návrh na takéto riešenie dalovydavateľstvo Marenčin PT. „TKBelimex nám nevyplatil približne35-tisíc eur za predané knihy,“ vy-svetlil pre HN Albert Marenčin,majiteľ vydavateľstva MarenčinPT. A nie je sám, komu táto dis-tribučná sieť kníh dlhuje. TK Be-limex napríklad nezaplatila ďal-ších 370-tisíc eur Ottovmu nakla-dateľstvu.

V čase vzniku týchto záväzkovstál na čele distribučnej siete PeterŠimka. Ten prevzal firmu preddvoma rokmi a tvrdí, že za vzni-kom dlhov stálo zlé riadenie spo-ločnosti v minulosti – nerobili sainventúry a zmluvy s dodávateľ-mi boli neprehľadné. Pripomeň-me, že aj Šimka stihol predať TKBelimex pred niekoľkými týždňa-mi iným majiteľom. O konkurzesúd rozhodne v najbližších dňoch.

Pokračovanie na strane 5

Bratislava – Daňové priznanie užnemusí stáť pár desiatok eur, ale nie-koľkonásobne viac.

Takýto scenár hrozí od budúce-ho roka pre menšie firmy, ktoré sinajímajú externých účtovníkov. Ponovom by im priznania mohli po-dávať iba daňoví poradcovia, a zatých si firmy musia platiť často viac.

S novinkou prišla Slovenská ko-mora daňových poradcov. Je roz-diel, ak sa údaje do daňového pri-znania spracujú kvalifikovane, aleboiba mechanicky presunú, zdôraznilpre HN prezident komory MichalChovan.

Aj pre lepšiu kvalifikáciu sú po-radcovia pre firmy drahší. Podľa ko-nateľa účtovnej a poradenskej kan-celárie Libertax Consulting PetraFurmaníka sa tak firmy musia pri-praviť na vyššie náklady. „Pričomtisíckam účtovníkov hrozí strata ži-vobytia.“ Daňových účtovníkov jena Slovensku približne 80-tisíc.

Či novela zákona o daňových po-radcoch prejde, je v rukách rezor-tu financií. Ten zatiaľ odkázal lenjediné – pripomienky vyhodnocu-jeme.

Pokračovanie na strane 4

Poplatky za daňovépriznania

Účtovníkpriemerne od 25 do 60 eur,na Slovensku je vyše 80-tisíc účtovníkov

Daňový poradcapriemerne od 25 do 150 eur za hodinu,na Slovensku je približne 1 500 poradcov

VYMÁHANIE POHĽADÁVOK

Známy slovenský distribútorkníh mieri do konkurzu

Dayton – Mal to byť jeden z vrcholov sobotňajšej Vectrenovej leteckej šou v americkom Daytone. Keď skúsený pilot Charlie Schwenker otočil vo vzduchu svoj dvojplošník, 44-ročná akrobatka Jane Wickerová sa po-sadila na krídlo a ľudia aplaudovali. Nikto netušil, že o dve sekundy sa lietadlo zrúti k zemi. Pred očami 80-tisíc návštevníkov vybuchlo a v jeho troskách našli smrť Wickerová aj Schwenker. V Daytone to nebola prvásmrteľná nehoda – v roku 2007 tu zahynul legendárny akrobat Jim LeRoy. Daytonská šou sa koná na počesť bratov Wrightovcov, ktorí sa práve tu v roku 1903 pripravovali na prvý let v histórii ľudstva. SNÍMKY: TASR/AP

Slávnu leteckú šou v americkom Daytone zasiahla tragédia akrobatov

Bratislava, Košice – Predaj podie-lu v mestských vodárňach, lesoch,v odpadovej spoločnosti Kosit, čidokonca vystúpenie z mestskéhodopravného podniku.

Takéto drastické opatrenia sidnes môže vyžiadať prehraný súd-ny spor Košíc. Problematické vypo-vedanie zmluvy firme Strelingstavbude stáť metropolu východu mi-

nimálne desať miliónov eur. „Chce-me predať budovu Malinovskéhokasární. Reálny je aj predaj podielovv mestských podnikoch či škrtypodpory aj v športe,“ avizuje pri-mátor mesta Košice Richard Raši(Smer-SD).

Spor sa ťahá už 17 rokov. A začalho vtedajší primátor Rudolf Schus-ter. Mesto nebolo spokojné s prácouStrelingstavu pri údržbe ciest. Si-tuácia vyvrcholila počas kalamityv roku 1995. „Hrozilo, že dopravaprestane fungovať. Stáli sme pred di-

lemou nechať mesto napospas ka-lamite, alebo využiť zamknuté stro-je,“ argumentuje pre HN Schuster.V sprievode policajtov mesto vyme-nilo zámky na budove firmy a roz-viazalo s ňou zmluvu. Odvtedy saobe strany súdia. Navyše, majiteľ

Strelingstavu Ján Struk predal po-hľadávky anglickej spoločnostiWaltz Properties Limited. „Súdy navšetkých úrovniach dali za pravdustrane, ktorá žaluje mesto,“ konšta-tuje primátor Richard Raši. Aj pretosa dnes v Košiciach začne mimo-riadne zastupiteľstvo. Sám primátornavrhuje, aby sa spor ukončil mi-mosúdnou dohodou. Keďže mestonemá peniaze, začať by sa mal roz-predaj mestského majetku.

Pokračovanie na strane 6

Tomáš LemešaniTomáš Tišťan

©hn

Predplatnétel.: 02 48 238 238email: predplatne@ecopress.skwww.hnpredplatne.sk

cena 0,75 EUR

1,3181USD -0,002

25,8251CZK 0,019

4,3291PLN 0,011

14 799,400DOWJONES 0,28%

100,910ROPABRENT -1,21%

B

A

A

A

B

JEDNOU VETOU

OBSAH HN

Nikotín škodízdraviu, rovnakoako alkohol a občasaj nechránený sexa čokoláda.

“

Kažimír môževýrazne ušetriť Štát výhodne predáva dlhopisy,nemusel by siahnuť na peniazeľudí. strany 2 – 3

Polícia zadržalaexšéfa tajných Mikulca zatkli kvôli úniku informácií o rozkrádaní štátneho majetku. strana 9

Štát ozdravísúkromníka Štátna akciovka odkúpi pohľa-dávky Unionu, s ktorým už tenistý štát neráta. strana 10

Putin nabúralbiznis Gazpromu Ruský prezident ruší monopol gi-gantu na vývoz plynu. strana 11

Richard Sulík,predseda SaS a poslanec NR SR

Viac na strane 23

Schuster konal. A Košice sú v núdziKAUZA STRELINGSTAV l Bývalý primátor odstavil firmu. A ten súčasný dnes musí nájsť desať miliónov eur.

mesto Košice pod vedenímprimátora Rudolfa Bauera

uzatvára zmluvu na údržbu ciests firmou Strelingstav.

Strelingstav si podľa novéhoprimátora Košíc Rudolfa

Schustera neplní povinnosti.Mesto vypovedá zmluvu.

Košice sa súdia soStrelingstavom.

Súdy rozhodujú v prospechpoškodenej firmy.

Mimoriadne zastupiteľstvo máodklepnúť mimosúdnu dohodu.

Mesto má v troch splátkachzaplatiť 9,9 milióna eur.

DAŇOVÉ PRIZNANIA

Menším firmám hrozí riziko

1994 1995 1995 – 2013 2013

HOSPODÁRSKE NOVINYPONDELOK 24. JÚNA 20132 TÉMA HN Dlhopisy Slovenska

KOHO NÁJDETE DNES V HN

ĽUDIA NA STRANÁCH

Albert Marenčin 5Oľga Hummer 5Vlastimil Svoboda 5Daniel Kolár 5Peter Makovický 5Rudolf Schuster 6Rudolf Bauer 6Richard Raši 6Vladimir Putin 11Brooke Astorová 12

Ivan Šesták 13František Majtán 18Vladimír Švajlen 18Peter Galan 18Alexander Šrank 19Monika Krošláková 20Peter Zeman 21Joseph S. Nye 22Vladimír Soták 24

FIRMY NA STRANÁCH

TK Belimex 5Marenčin PT 5Eurovea 5La Veranda 5Strelingstav 6Kino Polska TV 7Union 10AT&T 11

Gazprom 11Waldorf Astoria 12Doprastav 13TPD 18Solčanka 18Nábytok Galan 18PwC 19

ZAJTRA V HN

PROJEKT HN

Pomáhame znížiť byrokraciuPrepojiť verejné registre, ako je obchodný či živnostenský,nedokázala doteraz žiadna vláda. Aké sú ďalšie nezmysly,ktorých riešenie sa tiahne roky? A ako sa dajú odstrániť?Viac v projekte HN Byrokratický nezmysel.

Čentéš môžena voľbe zarobiťPrávny systém je nevyzretý,tvrdí v rozhovore právnik ViliamKaras.

Platina budelepšia ako zlatoVysoký dopyt tlačí cenu nahor.Podľa analytikov bude zarábaťlepšie ako zlato.

Londýn hlásitrendy v mužskejmódePáni sa môžu tešiť na návrat rif-ľovej bundy a počítačovej po-tlače.

VIDEO nájdete na tv.hnonline.sk

22� TRENČÍN

23� NITRA

17� POPRAD

21� PREŠOV

24� KOŠICE

23� BANSKÁ BYSTRICA

22� KOMÁRNO

REBRÍČEK nájdete na finweb.sk

PREDPOVEĎ POČASIASLNKO zajtra vyjde o 4.40 a zapadne o 20.54 hod.

MESIAC zajtra vyjde o 22.06 a zapadne o 7.12 hod.

Severozápadný vietor 2 až 7 m/s.

DNES BUDE polooblačno až ob-lačno. Počas dňa postupne veľkáoblačnosť a na mnohých mies-tach dážď.

ČO DNES NÁJDETE NA HNONLINE.SK

18� BRATISLAVA

21� SENICA

23� LUČENEC

21� ŽILINA

Najvýhodnejšievolania z dovolenky

Aké zvýhodnenia roamingu sipre vás pripravili na leto mobilníoperátori. Koľko zaplatíte zatelefonovanie zo zahraničia?Kompletný prehľad cien nájdetev servisnej téme HN.

Prečítajte si už zajtra v HN

Podieľa sa na našom lacnom dlhuskôr konsolidácia, alebo uvoľne-ná politika ECB?

Je zrejmé, že taký výrazný poklessadzieb museli spôsobiť oba tietofaktory. Ak by Slovensko nekonso-lidovalo, uvoľnená politika ECB bynepostačovala na rekordný poklessadzieb. Na druhej strane, ak byECB neuvoľnila menovú politiku,pokles úrokových nákladov by ne-bol taký výrazný. Investori za po-sledný rok pri poklese výnosov hľa-dali aktíva, ktoré prinášajú aspoňnejaký výnos pri akceptovateľnomriziku. Výnosy slovenských 10-roč-ných dlhopisov klesli až na 2,5 per-centa. Z V4 má nižšie výnosy nežmy iba Česko.

Aký vývoj očakávate v najbližšíchmesiacoch?

V súlade s globálnym rastom vý-

nosov štátnych dlhopisov očakáva-me postupne ich mierne zvyšova-nie približne o 0,5 percentuálnehobodu do decembra 2013. Znamena-lo by to rast výnosu 10-ročného dl-hopisu na úroveň troch percent.

Aký dosah to má na rozpočet?Nízke sadzby výrazne znižujú

úrokové náklady, ktoré musíme pla-tiť za dlh. Slovensko však túto si-tuáciu využilo na výrazné zlepšenierizikového profilu dlhu, oproti plánusa emitujú dlhopisy s dlhšou splat-nosťou, ktoré sú, prirodzene, drah-šie. Tieto dva faktory pôsobia protisebe a celková nominálna úsporatak bude nižšia. Okrem toho štátdrží vyššiu hotovostnú rezervu nežv minulom období. V súčasnosti od-hadujeme úsporu na úrokových ná-kladoch v roku 2013 približne na39 miliónov eur. Môžu ju ešte

ovplyvniť úrokové sadzby a kalen-dár emisií v druhej polovici roka.

V posledných týždňoch výnosy na-prieč Európou začali rásť. V prí-pade Slovenska bol však nárast ibamierny.

Úrokové sadzby dlhopisov rastúcelosvetovo. Za rastom stoja predo-všetkým očakávania zmeny meno-vých politík, najmä v USA predpo-kladané ukončenie tretieho kolakvantitatívneho uvoľňovania. De-saťročný americký dlhopis sa po pr-výkrát od roku 2011 dostal nad 2,5percenta, nemecký nad 1,7 percen-ta. Nižší nárast výnosov v prípadeSlovenska môže byť ovplyvnený ajnízkou likviditou sekundárneho tr-hu. Znamená to, že zobrazované vý-nosy často nepredstavujú reálne vý-nosy, keďže s našimi dlhopismi pre-bieha menej obchodov. (ŠIM)

ROZHOVOR

Lacný dlh? Stoja na ním škrty a ECB

Martin Filko, šéf Inštitútu finančnejpolitiky

Investori za posledný rok pripoklese výnosov hľadaliaktíva, ktoré prinášajúaspoň nejaký výnos priakceptovateľnom riziku,tvrdí pre HN Martin Filko.

VIAC nájdete na style.hnonline.sk

Uvidíte viac ako ostatní, ak si túto stranu pozriete cezaplikáciu Rozšírená Realita. Stiahnete si ju v AppStore/GooglePlay.

Chcete vedieť aktuálne správy ako prví? Staňte safanúšikom Hospodárskych novín na Facebooku

Bratislava – Zvrat, ako sa patrí. Ajtakto sa dá opísať zmena, ktoru za-žil slovenský dlh za posledného je-den a pol roka. Kým ešte koncomroku 2011 sme si mali vôbec prob-lém od investorov požičať, v súčas-nosti nám ich rekordná dôvera pri-náša miliónové úspory. A tým ajmiernejšie škrty v tomto roku.„V súčasnosti odhadujeme úsporuna úrokových nákladoch v roku2013 približne na 39 miliónov eur,“potvrdil pre HN šéf Inštitútu fina-nčnej politiky pri rezorte financiíMartin Filko. Ako dodal, ovplyvniťju môžu úrokové sadzby a kalendárpredaja dlhopisov v druhej poloviciroka.

Úspora v správnom časeDobré správy pritom prichádzajúv správnom čase. Len v tomto rokumáme na úrokových nákladoch za-platiť 1,4 miliardy eur, čo je približ-ne 254 eur na každého človeka. Tvo-ria tak podstatnú zložku štátnehorozpočtu.

Okrem toho sa naša ekonomikaspomaľuje a rozpočtu tak môžu chý-bať desiatky miliónov eur. Peniaze,ktoré štátna kasa dostane z lacnej-šieho dlhu, tak znamenajú jediné –konsolidovať sa bude musieť o tomenej. A práve konsolidácia je jed-ným zo základných dôvodov, prečoSlovensku investori natoľko veria.V praxi sme si tak minulý týždeňpožičali na desať rokov za 2,44 per-centa. Ešte pred dvoma mesiacmisme rovnaké dlhopisy predali tak-mer o štyri desatiny drahšie. „Slo-venský dlh na pozadí európskejdlhovej krízy vyzerá atraktívne. Po-

mer celkového dlhu k HDP i defici-ty verejných financií patria k eu-rópskym podpriemerom,“ vysvetlilportfolio manager Across WealthManagement Radoslav Kasik.

Druhým závažným faktorom jenálada v celej Európe. Dlh sa zla-cňoval nielen nám, ale aj ostatnýmštátom. Vďačiť za to môžeme najmäEurópskej centrálnej banke, ktoránapríklad naliala na trhy miliardyeur, ale najmä výrazne znížila úro-kové sadzby „Za pohybmi na dlho-pisových trhoch v poslednom rokustoja najmä globálne vplyvy. Na-opak, domáce či lokálne vplyvyhrajú menšiu úlohu,“ dodal hlavnýekonóm J&T Banky Petr Sklenář.

Na scénu prichádza FedA rovnako globálne vplyvy nás ajkrotia pred ďalším optimizmom.Náš dlh sa začal v posledných týž-dňoch pomaly zdražovať. V nasle-dujúcich mesiacoch by sa tak úro-čenie mohlo dostať podľa analytikaNextFinance Jiřího Cihlářa k trompercentám. Dôvod? Vývoj v USA.Pred časom americká centrálna ban-ka Fed oznámila, že priškrtí svojetlačiarne. Aj pri troch percentnáchby sme na tom mali byť lepšie, akosa pôvodne plánovalo v rozpočte. Toje dobrá správa aj pre rezort finan-cií. Keďže sme vlani prekročili 50-percentnú hranicu dlhu, spustila saaj dlhová brzda. Zatiaľ minister fi-nancií Peter Kažimír musel posielaťdo parlamentu len vysvetľujúci list.

Slovensko rekordne šetrí DLH l Lacný slovenský dlh môže štátnemu rozpočtu usporiť 39 miliónov eur.

Marcela Šimkovámarcela.simkova@ecopress.sk

©hn

Minister financií Peter Kažimír sa z lacného dlhu teší vďaka konsolidácii, ale aj opat-reniam Európskej centrálnej banky. SNÍMKA: TASR/M. SVITOK

Komentár HN

Na dlhu...strana 23

HOSPODÁRSKE NOVINYPONDELOK 24. JÚNA 2013 Dlhopisy Slovenska TÉMA HN 3

ANKETA

Ako sa bude vyvíjaťúročenie dlhopisov v najbližšom období?

Jiří Cihlář, NextFinance

V nasledujúcich mesiacoch prislovenských dlhopisoch hovorí-me skôr o ich raste k 3 percen-tám. V Európe zostávajú veľmi ri-zikové dlhopisy Talianska a Špa-nielska. K nim sa môže pridať ajniekto ďalších, ako napríklad te-raz Slovinsko. Riziká budú naras-tať v závislosti od toho, ako budeFed obmedzovať objemy peňazí,ktorými bude zásobovať trh.

Vladimír Vaňo, Sberbank

Na udržanie nízkych úrovní rizi-kových prirážok je kľúčové po-kračovanie v znižovaní deficituverejných financií a v stabilizáciirekordne vysokého verejného dl-hu. Ďalší vývoj výnosov do splat-nosti z nemeckých 10-ročnýchdlhopisov bude závisieť najmäod tempa stabilizácie hospodár-skej situácie v eurozóne, ako ajod ďalšieho vývoja inflácie.

Petr Sklenář, J&T Banka

Posledných 4 až 6 týždňov sapomaly rozbieha korekcia na dl-hopisoch kvôli obavám, že ame-rický Fed na jeden tohto roka užspustí cyklus uťahovania meno-vej politiky, a tým aj rast výno-sov. Pri hlbšej korekcii je možné,že aj slovenské dlhopisy sa do-stanú na dosah 3 percent. (ŠIM)

Bratislava – Niekoľko mesiacov ma-li problémové krajiny eurozóny po-koj. Tlak trhov sa však od začiatkumája opäť stupňuje. Úspechzáchranných prác v prípade Írska ajPortugalska tak dostáva trhliny. „Ná-vrat Lisabonu a Dublinu na trhymôže byť zasiahnutý rastúcimi vý-nosmi,“ povedal pre Financial Timesšéf oddelenia pre riadenie štátnehodlhu portugalskej banky Banco Car-regosa Filipe Silva.

O to išloPráve štedrá pomoc z dočasného eu-rovalu EFSF mala pomôcť obomkrajinám vrátiť sa na trhy, čo v pra-xi znamená, že budú schopné po-žičiavať si od investorov peniaze nainvestície a výdavky. Problémomvšak je, že už mesiac rastú výnosyna ich dlhopisoch. Silva sa obáva,že trhy si od štátu budú pýtať za po-žičané peniaze také úroky, aké kra-jiny jednoducho nebudú schopnédlhodobo splácať.

Paradoxne za tým stojí menovápolitika Spojených štátov. Tamojšiacentrálna banka Fed totiž ohlásilaukončenie tlačenia peňazí. Až 85miliárd amerických dolárov, tedapribližne 65 miliárd eur, dala ban-ka do obehu výmenou za vybranéaktíva bánk. Jej šéf Ben Bernankeohlásil postupné znižovanie tohtoobjemu, a ak sa nezamestnanosť vAmerike dostane pod sedem per-cent, v polovici budúceho roka úpl-ne zastaví „rotačky“. „Lacné penia-ze z Fedu stlačili výnosy dlhopisovnielen v Spojených štátoch. Zmenamenovej politiky v zámorí tak môženakoniec zvýšiť výnosy na dlhopi-soch aj v eurozóne,“ povedal analy-tik Patria Finance Tomáš Vlk. In-vestori ukladali prebytočné peniaze

napríklad do dlhopisov vyspelýchkrajín, keďže akciám pre ekono-mickú stagnáciu nedôverovali.

Ohlásený ústup od tlačeniapeňazí v kombináciami s pozitívny-mi vyhliadkami, ktoré veštia ožive-nie ekonomík vyspelých krajín, vra-cia na trhy apetít na rizikovejšie ak-tíva, akými sú akcie. „Väčšina trhuna tento rok predpokladala konečnúrotáciu v rámci aktív, teda opúšťa-nie prekúpených dlhopisov v pros-pech rizikovejších aktív. Keď sa tovšak deje týmto radikálnym tem-pom, nie je to prospešné a bezpeč-né,“ upozorňuje analytik AcrossWealth Management Radislav Kasík.

Dosah aj na podnikyPri výpredaji dlhopisov dochádza kzvyšovaniu ich úrokov. To však nieje všetko. Od týchto úrokov sa od-víja aj výška úrokov na bankovýchúveroch pre podniky. „Už teraz pla-tia malé a stredné podniky v peri-férnych krajinách eurozóny približ-ne o štyri percentá vyšší úrok, akoje to v Nemecku či vo Francúzsku,“vysvetľuje hlavný investičný stratégGenerali PPF Invest Michal Valen-tík. A výnosy budú na dlhopisochperiférie ešte rásť. Nemala by savšak opakovať dramatická situáciaz konca vlaňajška, keď výnosy nadlhopisoch južanských krajín dosa-hovali neudržateľné hodnoty.

Dlh Írska a Portugalskasa dostal podtlak trhovFINANČNÁ KRÍZA l Ukončenie tlačeniapeňazí v USA výrazne ovplyvňujeozdravné plány Dublinu a Lisabonu.

Jakub Mendeljakub.mendel@ecopress.sk

©hn

Dlh na Slovensku a v eurozóneKľúčové udalosti pre slovenský dlhvstup Slovenska do eurozóny –

pre investorov sme sa stalidôveryhodnejším partnerom

2009 2011 2012 2013

úročenie nášho dlhu klesá,Slovensko sa preto predzásobuje

za výhodných podmienok

Slovensko má pre celoeurópskukrízu a napätie na trhoch predať

svoje dlhopisy

úročenie slovenského dlhu sadostáva na historické minimá,

požičiavame si rekordne najlacnejšie

Čo ovplyvňuje úroky nášho dlhu

rekordne znížila úrokové sazby, naprelome rokov zas naliala na trh miliardyeur

situáciu banka upokojila svojimprogramom OMT – v rámci neho jeochotná nakupovať štátny dlhohrozených krajín

Európska centrálna bankaC

úroveň nášho zadlženia je stálepomerne nízka, rovnako ako našedeficity, čím sme dôveryhodnýmpartnerom

konsolidácia verejných financií a prísľubvlády, že deficit stlačí pod 3 percentávýkonu ekonomiky v tomto roku

Slovensko a jeho politikaC

Ako sa vyvíjalo úročenie 10-ročného dlhu

NEMECKO (v %)

Aktuálne výnosy štátnych dlhopisov v eurozóne (v %)

Zdroj: Bloomberg, HN, infografika: HN/mz

ŠPANIELSKO4,48 %

FRANCÚZSKO2,24 %

TALIANSKO4,49 %

GRÉCKO10,40 %

SLOVINSKO6,38 %

RAKÚSKO2,06 %

MAĎARSKO6,15 %

ČESKO2,14 %

POĽSKO4,19 %

NEMECKO1,66 %

ÍRSKO3,98 %

HOLANDSKO2,04 %

BELGICKO2,51 %

FÍNSKO1,93 %

PORTUGALSKO6,26 %

SLOVENSKO2,51 %

2. 1. 2013 2. 4. 2013 21. 6. 2013

1,442 1,3071,692

SLOVENSKO (v %)

3. 1. 2013 2. 4. 2013 20. 6. 2013

2,177

2,904

2,581

FRANCÚZSKO (v %)

2. 1. 2013 2. 4. 2013 21. 6. 2013

2,0772,307

2,014

Návrat Lisabonu a Dublinu na trhymôže byťzasiahnutýrastúcimi výnosmi.

Filipe Silva, Banco Carregosa

“

Za slovenské školné jeden semester v Prahe

Zázemie zahraničného partnera vzdelávacieho holdingu Cognos AG Hamburg Nemecko.

www.bivs.sk

inzercia BIVS_HN 285x136mm.indd 2 20.6.2013 11:15HN09492

HOSPODÁRSKE NOVINYPONDELOK 24. JÚNA 20134 EKONOMIKA Slovensko

Bratislava – Mali dostať o desiatkymiliónov eur viac, no namiesto to-ho im klesajú zisky. To je problém,ktorý dnes musia riešiť pološtátnedistribučné spoločnosti. Úrad prereguláciu sieťových odvetví totižzrejme výrazne podhodnotil objemenergie, ktorú museli distribučky

vykúpiť od výrobcov zelenej ener-gie. A kvôli tomu majú v súčasnostistraty.

Na druhej strane, vďaka rozhod-nutiu ÚRSO, odberatelia elektrinyplatia menej. Výkup tejto energie satotiž započítava do konečnej cenycez takzvanú tarifu za prevádzko-vanie systému. Straty distribučiektak štátu umožnili zlacniť cenu najar tohto roka o 3 percentá.

Namiesto zvýšenia tarifuznížil„Takto nízko nastavená tarifa vy-tvára deficit, keďže distribučná spo-ločnosť musí vyplácať výrobcomviac peňazí, ako vyzbiera pomocoutarify,“ povedala hovorkyňa Vý-chodoslovenskej energetiky AndreaDanihelová.

Úrad zatiaľ chybu nepriznáva.Jeho predseda Jozef Holjenčík(Smer-SD) odkázal, že tento popla-tok nastavil správne. NapríkladStredoslovenská energetika všakpre jeho nízke nastavenie zazna-menala vlani pokles ziskov o viacnež 60 miliónov eur. Podľa infor-mácií HN by celkový dlh za všetkytri distribučky mohol byť až 160miliónov eur.

Podľa zákona má úrad povinnosťpremietnuť takéto straty za pred-chádzajúce roky do vyššej tarify naďalšie obdobie. Na úpravu má sícedva roky, no urobiť tak mohol užod januára. A to na základe infor-mácií o vyššom objeme vyrobenej

elektriny z obnoviteľných zdrojovza vlaňajšok.

Regulátor však spravil presnýopak, a v apríli dokonca tarifu ešteznížil. „Problémom je, že deficitbude teda ešte väčší,“ upozornilMartin Ondko z dodávateľskej fir-my Magna EA.

Distribučky sú opatrnéSpoločnosti sa zatiaľ k problémunechcú veľmi vyjadrovať. Západo-slovenská energetika konanie ÚR-SO nekomentovala vôbec a Stre-doslovenská energetika odkázala,že s úradom bude rokovať o náhra-de.

Ak by však úrad na začiatku ro-ka tarifu zvýšil na jej reálnu hod-notu, nemohla by zlacnieť elektri-na. Domácnosti totiž platia vďakarozhodnutiu regulátora o tri per-centá nižšie účty. Podľa PetraMarčana z Inštitútu pre energetickúbezpečnosť je však len otázka času,

kedy úrad bude musieť tarifuzvýšiť. Inak hrozí štátu súd. „Keďžeje to oprávnený náklad, spoločnos-ti majú možnosť požiadať o jehopokrytie aj súdnou cestou.“

Zle nastavený systémProblém sa pritom začal ešte v ro-ku 2009, keď nastal boom obnovi-teľných zdrojov energie, ktorýchvýkupná cena je niekoľkonásobnevyššia, než bežná cena elektriny.Za dva roky narástol ich počet ta-kým spôsobom, že konečná cenaelektriny vzrástla pre domácnosti

o viac než päť percent. Ak by úradv ďalších rokoch neudržal tarifu nauzde, nárast ceny by bol ešte vyš-ší. „Súčasné nastavenie systémunie je dobré. Problém vzniká najmätým, že objem OZE už reálne pre-kračuje objem výkupu,“ upozornilMarčan.

Štát tak podľa Marčana bude mu-sieť urobiť v systéme zmeny. Avšakešte predtým, než povinnosť výku-pu prejde z distribučiek na štátnufirmu Slovenská elektrizačná pre-nosová sústava. Tento prechod savšak zatiaľ iba pripravuje.

Štát mal manipulovať s cenami elektrinyENERGIE l Regulačný úrad zrejme umelo znižuje konečné faktúry za energiu.Distribučným spoločnostiam vzniká dlh.

Miroslav Pejkomiroslav.pejko@ecopress.sk

©hn

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví Jozefa Holjenčíka tvrdí, že poplatky za elektrinu nastavil správne. SNÍMKA: TASR/M. BAUMANN

Problém výkupných cien za obnoviteľné zdroje:

Regulačný úrad uznal distribučkám menej peňazí na výkup, než súich reálne náklady.Spoločnostiam tak vzniká strata v desiatkach miliónov.Vďaka stratám spoločností platia odberatelia menej za elektrinu.Ak úrad svoje rozhodnutie neopraví, hrozí štátu súd.

V SKRATKE

Vážnemu prekážanávrh Smeru

Bratislava – Novela zákonao významnej investícii z dielneposlancov Smeru-SD má podľapodpredsedu vlády pre investícieĽubomíra Vážneho (Smer-SD)

medzery. Vážny to uviedol vovčerajšej diskusnej relácii televí-zie TA3 V politike. Prekáža mudiskriminácia obcí. „Myslím si, že by sme nemali ísť tak na-

tvrdo do vylúčenia obcí,“ vyhlásil Vážny. Až v prípade, ak obec neposkytne dostatočné argumen-ty pri rozhodovaní o význam-ných investíciách, by sa malo pristúpiť k tvrdým opatreniam.

(RED)

Colníci chytilipašerákovčervenej nafty Bratislava – Colníci zaistili minu-lý týždeň v obci Moravský SvätýJán cisternu s nelegálnou červe-nou naftou a dvoch šoférov. „Súpravdepodobne súčasťou skupinypašerákov, ktorá sa touto činnos-ťou zaoberá od 90. rokov. Únikna spotrebnej dani z minerál-nych olejov je v tomto prípadevo výške približne 11 000 eur,“informovala včera hovorkyňa Finančnej správy Patrícia Mací-ková. Páchateľom teraz hrozí

trest odňatia slobody od 3 do 8 rokov. (TASR)

Poľnohospodárižiadajú o pomocDunajská Streda – Agrárna ko-mora Slovenska žiada premiérao pomoc. Jej predsedníctvo saobrátilo listom na Roberta Fica(Smer-SD) a upozornilo ho naproblémy slovenského poľnohos-podárstva. TASR informovala

predsedníčka komory Helena Pa-tasiová. Poľnohospodári žiadajú,aby za nich premiér viac lobovalv Bruseli. Európsky parlamenttotiž podporil zníženie dotáciípre poľnohospodárov, čo podľaAKS vážne ohrozí zamestnanosťna našom vidieku. (TASR)

Eurokríza budestáť automobilkymiliardy eurMníchov – Európska kríza mávýrazný negatívny vplyv na eu-rópske automobilky, informovalaagentúra DPA. Finančná a európ-ska dlhová kríza zníži tržby vý-robcov automobilov v západnejEurópe v rokoch 2010 a 2020 cel-kovo približne o 312 miliárd eur,vyplýva zo štúdie centra automo-bilového výskumu nemeckej uni-verzity Universität Duisburg-Es-sen, ktorú cituje týždenník Fo-

cus. Šéf centra a automobilovýexpert Ferdinand Dudenhöfferpredpokladá, že kríza zníži pre-daj celkovo o 24 miliónov áut.V rokoch 2000 a 2007 sa v zá-padnej Európe ročne predalookolo 14,7 milióna nových áut.Očakáva sa, že tento rok to budelen 11,2 milióna automobilov, čoje „najmenej od vzniku EÚ“,uviedol Dudenhöffer. (TASR)

Európa dostaneviac času na škrtyBrusel – Pre hospodársku krízubudú krajiny, ktoré porušujú pra-vidlá týkajúce sa schodku verej-ných financií, ako napríklad Španielsko alebo Francúzsko,ušetrené od hroziacich finanč-ných pokút, informovala agentú-ra DPA. Ministri financií Európ-skej únie sa na rokovaní Ecofinuv Luxemburgu dohodli, že dajúsiedmim krajinám, proti ktorým

prebieha konanie z dôvodu nadmerného deficitu, viac časuna konsolidáciu rozpočtu. Fran-cúzsko, Slovinsko, Španielskoa Poľsko, ktoré nie je členom eu-rozóny, dostanú dva roky navy-še, aby stlačili svoj rozpočtovýschodok na 3 percentá hrubéhodomáceho produktu, čo je maxi-mum povolené takzvanou Maas-trichtskou zmluvou. Holandsko,Portugalsko a Belgicko dostanújeden rok navyše. (TASR)

Distribučnáspoločnosť musívyplácať výrobcomviac peňazí, akovyzbiera.

Andrea Danihelová, Východoslovenská energetika

“

Dokončenie zo strany 1

Ako však dodáva Chovan, v návr-hu komory vôbec nie je, aby sidaňovník nemohol vypracovaťdaňové priznanie sám alebo pro-stredníctvom vlastného zamest-nanca. „Keďže v navrhovanej de-finícii daňového poradenstva jepodmienkou odplata za túto čin-nosť.“

Okrem toho podľa poradcov uždnes platí, že ak daňové poraden-stvo robí človek bez osvedčenia,dostane pokutu 33-tisíc eur. „Chý-ba tam však samotná definíciadaňového poradenstva, preto je to-to ustanovenie o pokute praktic-ky nevykonateľné,“ hovorí seniordaňový poradca účtovnej spoloč-nosti, ktorá poskytuje aj daňovéporadenstvo, Accace Miloslav Jošt. A práve tento problém chce-li podľa neho poradcovia vyriešiť.

Problémom sú cenyAby sa však človek stal daňovýmporadcom, vyžaduje si to od nehovyššiu kvalifikáciu a odbornosť.Ak by novinka prešla, mohol bysa podľa analytika NextFinanceJiřího Cihlářa výrazne znížiť po-čet chýb v daňových priznaniach.

Na druhej strane je však podľaodborníkov riziko, že poradcoviasi budú diktovať ceny na trhu. „Jeto klasický pokus komory obme-dziť vstup na trh a zvýšiť tak cenuvytvorením monopolnej renty naúkor zákazníkov,“ hovorí analytikIneko Peter Goliáš. Dodáva, žeokrem toho návrh aj negatívnevplýva na hospodársky rast a za-mestnanosť.

Mnohí účtovníci by totiž mohliprísť o prácu. Účtovníci, ktorí bytotiž chceli získať oprávnenia napodávanie daňových priznaní, bysi museli podľa analytika NadácieF. A. Hayeka Tomáša Púchlehopripraviť najmenej 990 eur.

A takáto suma môže byť pre časť úz nich problém. Aj pretoFurmaník očakáva, že niektorí

skončia. Podľa posledných údajovŠtatistického úradu ich pritom naSlovensku pracuje viac ako 80-tisíc. Externe ich najčastejšie vy-užívajú malé firmy či živnostníci,ktorí si nemôžu dovoliť platiť člo-veka navyše.

Skončia účtovníci?Ako dodáva analytik INESS Rado-van Ďurana, práve sektor daňo-vého poradenstva by mal byť ma-ximálne deregulovaný. „Daňovíporadcovia by mali o zákazníkasúťažiť kvalitou, nie pečiatkou.Tak, ako si občan vie bez pečiat-

ky vybrať zámočníka či pekára,niet dôvodu si myslieť, že si ne-bude vedieť vybrať daňového po-radcu.“

Kažimír zatiaľ mlčíPodľa neho občan a daňový po-platník potrebuje hlavne zásadnézjednodušenie daňovej legislatívy,a nie posilňovanie postavenia re-gistrovaných poradcov.

Do akej miery bude návrh ús-pešný, zatiaľ nie je isté. Pripo-mienku komory totiž rezort fi-nancií vyhodnocuje. „Ministerstvofinancií SR sa k predmetným pri-pomienkam vyjadrí v rámci vy-hodnotenia medzirezortného pri-pomienkového konania.“ Novelazákona o daňových poradcoch máplatiť od začiatku budúceho roka.

Michaela Kušnírová

Menším firmám...

Účtovníci varujú, že ak obmedzenia prejdú, časť z nich skončí bez práce. V súčas-nosti je ich na Slovensku približne 80-tisíc. ILUSTRAČNÁ SNÍMKA: TASR/R. STOKLASA

Daňovíporadcovia bymali o zákazníkasúťažiť kvalitou,nie pečiatkou.

Radovan Ďurana,INESS

“

HOSPODÁRSKE NOVINYPONDELOK 24. JÚNA 2013 Slovensko FIRMY & FINANCIE 5

HN09499

Dokončenie zo strany 1

Peter Šimko poukazuje najmä nato, že firma pred ich vstupom ni-kdy v 20-ročnej histórii nerealizo-vala inventúru. „Pri príprave na in-ventúru sme identifikovali čorazväčšie nezrovnalosti. Aby bola is-tota, že dáta sú v systémoch ko-rektné, a nakoľko sme nemali ve-domosť, že fyzicky boli niekedyhodnoverne preverené, vyzvali smevšetkých dodávateľov, aby doložilizákladný vlastnícky a účtovný do-kument – dodací list. Prekvapujúco– len minimálny počet dodávateľovbol schopný predložiť dodacie listy,ktoré by potvrdzovali korektnosťevidenčných stavov.“

Miliónové dlhyVydavatelia odkrývajú aj ďalší roz-mer dlhov. „Ešte väčším problé-mom pre nás je však fakt, že námdrží a nechce vrátiť zhruba 35-tisíckníh v hodnote približne 150-tisíceur,“ vysvetľuje Albert Marenčin,majiteľ vydavateľstva Marenčin PT.

Ako hovorí šéf Združenia vyda-vateľov a kníhkupcov Daniel Kol-lár, suma za neuhradené faktúrydistribútora predstavuje 1,5 miliónaeur, zadržiavané knihy sú v hod-note ďalších päť miliónov eur. Cel-kovo TK Belimex dlhuje päťdesiat-ke vydavateľov. A to je reč len o slo-venských vydavateľoch, ďalšiepeniaze dlhuje aj českým vydava-teľom, pripomína denník Sme, kto-rý o problémoch TK Belimex in-formoval ako prvý.

Podľa našich zistení bol Belimexv roku 2011 na predaj za jedno eu-ro. To by znamenalo, že TK Groupe,ktorá Belimex kupovala, o dlhocha problémoch firmy vedela a na-priek faktu, že ju „lacno kúpili“,peniaze mali investovať do urovna-nia dlhov. Ako zistili HN, najväčšie

ťažkosti TK Belimex spôsobil slo-venskej firme Ottovo nakladateľstvo(jej majiteľom je české vydavateľ-stvo Ottovo nakladatelství). Kona-teľ slovenskej firmy Vlastimil Svo-boda potvrdil, že len im dlhuje nafaktúru 370-tisíc eur, a okrem tohoim drží knihy vo fakturačnej hod-note 3,4 milióna eur.

Na našu otázku, čo podľa nehostojí za dôvodom, že im aspoň kni-hy neboli vrátené, reagoval, že ne-vie. „Keď sme chceli vrátiť knihy,boli sme doslova šikanovaní tým,že vrátenie kníh podmieňuje pred-ložením dodacích listov za celú do-bu histórie. Napriek tomu, že stavyzásob boli pravidelne odsúhlasova-

né, sme im všetko vydokladovali.Zásielku s dodacími listami ani ne-otvorili a poslali nám ju späť,“ pre-zrádza Svoboda.

Len na doplnenie – TK Belimex,ktorá ešte donedávna patrila podskupinu TK Groupe, by ste dneshľadali v Obchodnom registri SR

zbytočne. Bola totiž premenovanána TLP media plus.

Iný modelKnižný biznis funguje na Sloven-sku inak ako bežný obchod. Vy-davateľ vydá knihu, ktorú poskyt-ne do predaja distribútorovi. Tenju následne ponúkne do kníhku-pectiev. Vydavateľ sa k svojim pe-niazom dostane až po tom, čo saknihy predajú a sú mu následnevyfakturované. V tomto prípade jeteda odberateľom kníh od dodáva-teľov obchodná spoločnosť TK Be-limex. Tá nakupuje knihy, a ná-sledne ich predáva spoločnosti TKLibri. Petra Jamrichová

Známy slovenský...

Bratislava – Poloha v exkluzívnejčasti Eurovey, terasa pri Dunajia na Bratislavu nadštandardné jedlo. Ani to nepomohlo. Bratis-lavská reštaurácia La Veranda kon-čí v konkurze. Poslal ju tam sa-motný vlastník nákupného centra.„Bohužiaľ, nebolo inej cesty akopostupovať. Nájomník nedodržia-val svoje zmluvné povinnosti, ne-platil svojim dodávateľom a vytvo-ril na pôde spoločnosti BallymoreEurovea veľmi netransparentnú si-tuáciu,“ vysvetľuje Oľga Hammer,marketingová manažérka EuroveaInternational Trade Centre.

Boj o miesto na trhuReštauračný biznis sa topí v čer-vených číslach už piaty rok po se-be. Kríza urobila svoje, a majiteľahľadajú stovky podnikov. Bratisla-va však na slovenské pomery pred-stavuje iný svet. Obzvlášť to platío komplexe Eurovea. Vytvoreniepromenády pri Dunaji obohatiloBratislavu o lukratívne podniky,ktoré o návštevníkov núdzu ne-majú. Aj preto bol pred rokom ma-jiteľ Medusa Group Peter Šteckoochotný za odstúpenie konkuren-čnej reštaurácie Leblon zaplatiť su-mu presahujúcu milión eur.

Len o pár metrov ďalej, na rov-nakej promenáde, začínala v roku2011 svoju púť aj reštaurácia La Ve-randa. Majitelia stavili na rakúsko-uhorskú kuchyňu. Na bratislavsképomery sa reštaurácia zaraďovalamedzi luxusnejšie aj dizajnom. Anito však nepomohlo. Začiatkomtohto roka sa na bratislavskom sú-de ocitol návrh na konkurz. „Anipo viacerých ústretových krokochz našej strany nebol nájomníkschopný nápravy, tak odišiel,“ vy-svetľuje pozadie návrhu na kon-

kurz Oľga Hummer. Mesiaceprieťahov vyvrcholili koncom má-ja. „Súd vyhlasuje konkurz na ma-jetok dlžníka La Veranda,“ konšta-toval Okresný súd Bratislava I.

Čo stálo za problémami reštau-rácie, zostáva otázne. Telefóny ajmaily sú vypojené, vypnutý je ajsúkromný mobil konateľa spoloč-nosti. Neúspešne dopadlo aj kon-taktovanie ďalších firiem majiteľov.Analytici však majú jasno. „Podni-

kanie v tomto biznise je o veľminízkej miere rentability, ak vôbecnejaká je. V prípade, že subjektv segmente nemá vlastné finančnézdroje, je veľmi ťažké sa na trhuudržať,“ povedal pre HN generál-ny sekretár Zväzu hotelov a reš-taurácií Marek Harbuľák.

NeobvykléĽudia z praxe poukazujú na to, žepodobné osudy reštaurácií boli.„V minulosti to bolo neobvyklé,pretože dlhy, ktoré zanechali reš-taurácie, sa väčšinou podarilo ma-jiteľom zmazať tak, že postúpili zariadenie niekomu inému a zazískané financie vyplatili dlhy,“ po-pisuje Peter Makovický, konateľspoločnosti Exekučná.

Tomáš Vašuta

GASTRONÓMIA

Neplatili. Eurovea ichposlala do konkurzu

Albert Marenčin, majiteľ vydavateľstva Marenčin PT, podal návrh na konkurz TK Belimex . SNÍMKA: HN/PAVOL FUNTÁL

Bohužiaľ, nebolo inej cestyako postupovať.

Oľga Hummer, Ballymore Eurovea

“

1,5milióna eur môžu byť celkové záväzky spoločnosti TK Belimex

HOSPODÁRSKE NOVINYPONDELOK 24. JÚNA 20136 FIRMY A FINANCIE Slovensko

zahr

anič

né m

eny

22. j

úna

2013

1,24

1,28

1,32

1,36

21. 6.31. 5.10. 5.19. 4.29. 3.8. 3.18. 2.0,79

0,82

0,85

21. 6.31. 5.10. 5.19. 4.29. 3.8. 3.18. 2.24,60

25,20

25,70

26,30

21. 6.31. 5.10. 5.19. 4.29. 3.8. 3.18. 2.3,95

4,10

4,25

21. 6.31. 5.10. 5.19. 4.29. 3.8. 3.18. 2.276

287

298

309

21. 6.31. 5.10. 5.19. 4.29. 3.8. 3.18. 2.

4,250,88

1,28

1,32

1,36

0,82

0,85

25,20

25,70

26,30

4,10

4,25

287

298

3094,250,88

1,3123 (1,3220)-0,0097

USD/EUR 0,8508 (0,8523)-0,0016

GBP/EUR 25,8900 (25,8140)0,0760

CZK/EUR PLN/EUR HUF/EUR4,3463 (4,3455)0,0009

299,4250 (299,9250)-0,5000

Auctioneer s.r.o. • Špitálska 61 • 811 08 Bratislava

Pripravovaná DRAŽBA Obchodného centraVEGA v Šamoríne !!!

PREDMET DRAŽBY: Obchodné centrum VEGA v Šamoríne, na parc. KN č. 903/24 s príslušenstvom a pozemky 903/1,903/24 a 903/25 v k.ú. Mliečno, obec Šamorín, okres DunajskáStreda, na LV č. 1245DÁTUM A ČAS KONANIA DRAŽBY: 19. 7. 2013 o 12.00 hod.TERMÍN OBHLIADKY č. 1: 2. 7. 2013 o 10.00 hod.TERMÍN OBHLIADKY č. 1: 16.7. 2013. o 10.00 hod.

Bližšie info na www.auctioneer.sk, tel. č. 0948 39 27 27HN09503

Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik Odštepný závod Revúca, Námestie Slobody 2, 050 80 Revúca

vyhlasuje obchodnú verejnú súťaž na prenájom nebytových priestorov v k.ú. Muráň

Predmet súťaže: prenájom nebytových priestorov – bývalý areál UMD Muráň ( k.ú. Muráň), okr. RevúcaDoba navrhovaného začiatku nájomnej zmluvy: od 01.08.2013. Súťažné podklady si uchádza-či môžu vyzdvihnúť na hore uvedenej adrese. Kontaktné č. t. 0918334224 Súťažné podmienky: Doklad, že záujemca nie je v konkurznom konaní a má vysporiadané daňovézáležitosti. Vymedzenie predmetu požadovaného záväzku. Cenová ponuka.Predloženie ponúk uskutočniť do 15.7.2013 v uzavretej obálke výrazne označenej „Súťaž – neotvárať s uvedením prenájom bývalého areálu UMD Muráň (k.ú. Muráň)“. Vyhodnotenie prebehne do 15 dní od otvorenia obálok.Kritériá pre vyhodnotenie ponuky: cena nájmu, úhrada ceny nájmu vopred za dohodnuté obdobie.

HN09497

Návrh energetickej politiky SR

Ministerstvo hospodárstva SR oznamuje, že podľa § 17 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životnéprostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vypracovalo Oznámenie o strategickom dokumente „Návrh energetickej politiky SR“,ktoré je zverejnené na webovom sídle Ministerstva hospo-dárstva SR www.mhsr.sk (v časti Energetika) a na stránkewww.enviroportal.sk.

Písomné stanoviská k predmetnému oznámeniu môžete zasielať do 15 dní od uverejnenia tohto oznámenia na nižšieuvedené adresy:

Ministerstvo hospodárstva SR Sekcia energetiky Mierová 19 827 15 Bratislava 212 e-mail: valentichova@mhsr.sk

Ministerstvo životného prostredia SRSekcia environmentálneho hodnotenia a riadeniaNám. Ľ. Štúra 1812 35 Bratislavae-mail: helena.ponecova@enviro.gov.sk

HN09508

Intesa Sanpaolo Life LtdValuation Date: 19. 6. 2013Code Unit Linked Prices EuroVA PBI Conservative 10,9365VB PBI Moderate 11,1906VC PBI Dynamic 11,3777VD PBI Cash Euro 10,3007VE PBI Bond Euro 11,3820VF PBI Bond US Dollar 11,5957VG PBI Equity Europe 10,9173VH PBI Equity America 12,5564VI PBI Equity Emerging Markets 9,3223

www.intesasanpaololife.ieHN08612

Najaktuálnejšie

ekonomické

spravodajstvo

na slovenskom internete

Zverejnenie regulovanej informácieEmitent Starland Holding a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 10, 811 02 Bratislava, IČO: 35 683 015 oznamuje, že doplnenie Ročnej finančnej správy za rok 2012 v zmyslezákona č. 429/2002 Z.z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov a Pravidiel regulovaného voľného trhu Burzy cenných papierov Bratislava, a.s. je bezplatne sprístupnené v písomnej forme v sídle spoločnosti a v elektronickej formena internetovej stránke www.starlandholding.sk. Ide o regulovanú informáciu v zmys-le § 47 ods. 8 zákona č. 429/2002 Z.z. o burze cenných papierov v znení neskoršíchpredpisov a zverejňuje sa 24.06.2013.

HN09509

I N Z E R C I A

Dokončenie zo strany 1

Košice majú k dispozícii dva va-rianty. Opäť robiť obštrukcie a dúfať,že sa z problému vyvlečú, alebo hoihneď vyriešiť. Richard Raši sa pri-kláňa k možnosti čím skôr, tým lep-šie. Navrhol mimosúdne vyrovna-nie, ktoré ráta so zaplatením odš-kodného vo výške 9,9 milióna eur.Mesto by malo možnosť vyplatiť hona tri splátky. Inak by sa mohlo do-stať do nútenej správy. „Protistranas návrhom súhlasí. V pondelok(dnes, pozn. red.) bude v Košiciachmimoriadne mestské zastupiteľstvo,ktoré bude hlasovať o tom, či návrhvykonáme,“ hovorí Raši.

Bez peňazíAj keď návrh prejde, kasa magistrá-tu zíva prázdnotou. Mesto preto bu-de musieť hľadať nepríjemné rieše-nie. Prioritne chce predať budovubývalých Malinovského kasární.O tie je však malý záujem a ichhodnota na splatenie celého záväz-ku nestačí.

Richard Raši hovorí, naopak,o veľkom záujme o mestské po-diely vo firmách Kosit, Východo-slovenská vodárenská spoločnosť,Mestské Lesy Košice či Dopravnýpodnik mesta Košice. „Odpoveďna túto otázku by dnes nebola re-levantná, o tomto bode sa bude ro-

kovať v pondelok na mimoriad-nom zastupiteľstve,“ reagoval naotázku, či sa vlastnícke zmeny do-tknú aj dopravného podniku. Pri-mátor hovorí o jeho odpredaji akoo krajnom, ale reálnom riešení.Ohrozený môže byť i futbal, há-dzaná či basketbal. Mesto totiž bu-de hľadať peniaze aj tu.

Rudolf Schuster, ktorý zmluvuvypovedal, vinu necíti a poukazujena dedičstvo Rudolfa Bauera, pred-chádzajúceho primátora. Ten muoponuje. „Problém nebol v podpisezmluvy so Strelingstavom, ale v jejzrušení. Na tom, že sa záväzky mes-ta zvýšili do súčasnej sumy, nesú vi-nu všetci ďalší primátori, ktorí prob-lém odsúvali,“ vyjadril sa nám sek-retariát mestskej časti Košice Západ,kde je starostom Rudolf Bauer.

Výhra anonymovKrajský súd v Košiciach dokoncaurčil aj nezávislú organizáciu, ktorámala vyčísliť výšku odškodnenia. Jeto takmer 15 miliónov eur. Keď smesa s majiteľmi firmy pokúšali skon-taktovať, neuspeli sme. SpoločnosťStrelingstav nemá na internete zve-rejnenú stránku, telefónne číslo anie-mail. Podobne to bolo aj s ďalšímizhruba 20 firmami zástupcov Stre-lingstavu uvedenými v obchodnomregistri. Waltz Properties Limiteds londýnskou adresou je na tom rov-nako.

Schuster konal...

Košice – Dohoda o vykonávaníúdržby mestských ciest Streling-stavom budí kontroverzie najmä bo-dom o platnosti na dobu neurčitú.Pričom jednostranne ju vypovedaťbolo možné až po piatich rokoch odpodpisu. Tu sa však v dohodách sú-kromných firiem ťažko predstavi-teľné podivnosti nekončia.

Ako dôvod na výpoveď zmluvaurčovala neplnenie jej predmetu zapodmienky, že mesto by nemalozáruku zmeny tohto stavu. Podľamnohých práve dokazovanie toho,že Strelingstav by nedostatky v prá-cach nebol schopný napraviť, jev praxi v podstate nemožné.

Účtovali si sedemnásobok Podľa správy kontrolóra mesta Ko-šice z roku 1995 problémová bolai samotná údržba ciest Strelingsta-vom. Medzi pochybeniami možnočítať perličky, ktoré vybočujú i z ra-

du vtedajších divokých deväťdesia-tych rokov. Strelingstav podľa kon-trolóra napríklad v cenníku zmluvynavrhoval pluhovať cesty v zime za5,70 koruny za kilometer. Cez do-datky si však nakoniec účtoval se-demnásobok. Za osadenie tých is-tých dopravných značiek si nechalzaplatiť dvakrát. Rekonštrukciu are-álu Anička vykonával bez projekto-vej dokumentácie a rozsah prácurčoval priamo na stavbe.

Osemstranová správa celkovo zadva roky činnosti firmy odhadlastraty a škody pre mesto vo výškeokolo 13 miliónov korún v cenáchroku 1995. Kontrolór konštatoval, žeišlo len o priame škody z neplneniazmluvy. „Ak by však celková filozo-fia zmluvy bola iná, finančné dosa-hy pre mesto by boli ešte priazni-vejšie,“ uviedol.

Väčšina oslovených Košičanovv uliciach o kauze Strelingstav veľa

nevie. Avšak tí, čo sa o ňu zaují-majú, sa pri téme rozohnia. „Desaťmiliónov eur, to je predsa tristo mi-liónov korún, ktoré mesto vyhodíkvôli pánskym kšeftíkom do vzdu-chu,“ hovorí Košičan Ján Kizek.Muž sa rozčúli, ak mu povieme, žemesto chce kvôli škode predať Ma-linovského kasárne v centre či po-diel v Kosite.

Hovoria o neslušnej zmluve Viac sa o kauze podľa človeka blíz-keho košickej samospráve, ktorýnás požiadal nezverejniť svoje me-no, diskutuje na magistráte. „Jednidávajú vinu primátorovi Schuste-rovi, že zle vypovedal zmluvu. Iníprimátorovi Knapíkovi, že nepri-stúpil na dohodu ešte za oveľa lac-nejší peniaz. Zmluvu podpísal pri-mátor Bauer. Keby znela ako sluš-né zmluvy, kauza by nebola,“ myslísi. Tomáš Tišťan

ANALÝZA

Strelingstav zvyšoval neúmerne ceny

Desať miliónoveur, to je predsatristo miliónovkorún, ktoré mestovyhodí kvôlipanskýmkšeftíkom dovzduchu.

Ján Kizek

“

Jedni za dôsledky kauzy viniavás, že ste vypovedali zmluvu, iníprimátora Bauera, že ju podpí-sal. Ako to vnímate dnes?

V právnych veciach som nikdynerozhodoval sám. V tomto kon-krétnom prípade som sa radils profesorom Jánom Mazákom.Hlavná príčina je však v niečominom.

V čom? V nešťastnom predaji strojov na

zimnú údržbu primátorom Baue-rom. Ak by mesto zostalo ichvlastníkom, ušetrilo by desiatky,možno stovky miliónov korún. Vý-sledok vidíme na súde.

O zmluve si môžeme myslieť čo-koľvek, avšak Košice prehrali sú-

dy kvôli vypovedaniu. Bolo to ne-vyhnutné?

V tú noc sa vytvárala snehovákalamita a Strelingstav nekonal.Majiteľovi firmy som telefonoval,navštívil v byte, až mi povedali, žeje v Amerike. Hrozilo, že dopravaprestane fungovať vrátane spoje-nia do VSŽ s nepretržitou pre-vádzkou. Stáli sme pred dilemounechať mesto napospas kalamitealebo využiť zamknuté stroje.

Konali by ste rovnako dnes? Áno, lebo záchrana mesta v mi-

moriadnych situáciách bude premňa vždy dôležitejšia, ako sa ali-bisticky prizerať na neplneniezmluvných povinností. Je zaují-mavé, že v tom čase aj na súde bo-li k celej kauze iné názory akodnes.

Cítite za dôsledky kauzy zodpo-vednosť?

Plne sa k nej hlásim, a to kukonkrétnemu konaniu na odvráte-nie kalamity, nie však za právneúkony, ktoré sme vykonali na od-porúčanie najlepších právnikov.Mám čisté svedomie, lebo som ko-nal v záujme mesta a jeho obča-nov. (TOTI)

Rudolf Schuster, exprimátor Košíc a bývalýprezident SR, pre HN:

Svedomie mám čisté

Kto je kto v kauze StrelingstavRudolf Bauer

Info

graf

ika:

HN/

rl

Práve v čase jeho primáto-rovania došlo k podpisuzmluvy na údržbu ciest sfirmou Strelingstav. Košicemuseli akútne riešiť prob-lémy s údržbou, a tak pre-najali techniku. Problémbol v tom, že zmluva bolavypovedateľná jednostran-ne až po piatich rokoch.

Ján Struk

Stál za firmou Strelingstav.Podnikateľ pôvodom z Gel-nice, ktorý po skončení so-cializmu začínal s veľob-chodom s odevmi. Podnikávšak ako mnohí, so všet-kým možným. Dnes sa akti-vitami vracia do rodnej Gel-nice, kde prevádzkuje reš-tauráciu.

Richard Raši

Kauza sa presúvala z pri-mátora na primátora. AžRichard Raši sa rozhodolzasiahnuť. Pripustil, žemesto sa v spore nebudeďalej odvolávať a presa-dzuje mimosúdnu doho-du. Tá by znamenala ajodpredaj mestskéhomajetku.

Čo sa staloMesto Košice v roku 1995jednostranne vypovedalozmluvu so spoločnosťouStrelingstav. Tá malaspravovať cesty v meste.

V roku 1995 zažaloval mesto Košice majiteľfirmy Strelingstav Ján Struk. Argumentovalzmluvou, ktorá bola podpísaná na dobuneurčitú, s možnosťou jednostrannéhovypovedania zmluvy až po piatich rokoch. Kpodpísaniu zmluvy pritom došlo v roku 1994.

Mesto bude dnes rozhodovať omimosúdnej dohode. Tá bypredstavovala vyplatenie sumy9,9 milióna eur. Aby Košicezískali peniaze, museli byrozpredať časť majetku.

Kedy vznikol spor Aké je riešenie

HOSPODÁRSKE NOVINYPONDELOK 24. JÚNA 2013 Slovensko FIRMY & FINANCIE 7ZAUJÍMAVOSŤ DŇA

Transpetrol a Slovnaft sa dohodliZástupcovia spoločností Transpet-rol a Slovnaft, Ivan Krivosud-ský(na snímke vľavo) a Oszkár Vi-lági, podpísali zmluvu o prepraveropy ropovodmi Družba a Adriana roky 2013 a 2014 v hodnotepribližne 50 miliónov eur. Hodno-ta kontraktu vzhľadom na opčnépráva, ktoré umožňujú jeho predĺ-ženie aj na roky 2015 a 2016,môže byť oveľa vyššia. Slovenskýprepravca ropy Transpetrol dopra-ví do rafinérie Slovnaft približne12 miliónov ton ropy.

VÍŤAZ DŇA

O malé bitúnky je enormný záujem Za posledný rok enormne na-rástol záujem farmárov o vlast-ný malý bitúnok. Len v Nit-rianskom kraji ohlásila svojzámer postaviť či rekonštruo-vať a kapacitne rozšíriť bitún-ky takmer dvadsiatka poľno-hospodárskych podnikov čisamostatne hospodáriacichroľníkov. Svoj zámer odôvod-ňujú zvýšeným dopytom spo-trebiteľov po čerstvom mäsez domácich chovov, ktoré majújasný garantovaný pôvod.

Bratislava – Po veľkom ošiali prišlosklamanie. Päťročné schengenskévíza sme začali Rusom a Ukrajin-com vydávať ešte v decembri. Od-vtedy sa na zastupiteľských úradochtvorili rady čakajúcich záujemcov.Dnes je však všetko inak. Najväčšíslovenský touroperátor pre ruskyhovoriacu klientelu si myslí, že satak stalo aj pre nevôľu úradníkov.„Počas mesiacov apríl a máj sazvýšil šesťnásobne počet návštevní-

kov z východnej Európy, kam patríaj Rusko. Bohužiaľ, znova zostalolen pri sľuboch a v júni sa všetkovrátilo do pôvodných koľají a turis-ti išli do iných destinácií,“ tvrdí ko-nateľ Pilgrimtour Mark Blitshteyn.

(Ne)ochotaPodľa jeho slov za to môže ľaho-stajný prístup úradov. „Spočiatkuchceli na Ukrajine víza všetci. Ľudiastáli pred úradom od druhej hodi-ny v noci. Narazili však na nevôľupracovníkov,“ vysvetľuje Mark Blit-shteyn. Ten dodáva, že mnohí záu-jemcovia dostali namiesto päťroč-

ných víz iba šesťmesačné, a tak veľ-ký záujem o ne začal upadať.

Ministerstvo zahraničných vecí savšak bráni. „Naše zastupiteľské úra-dy robia všetko pre to, aby v maxi-málnej možnej miere vyhoveli všet-

kým požiadavkám na vydávanie víz,o čom svedčí aj skutočnosť, že početudelených víz vzrástol,“ hovorí Pe-ter Susko, riaditeľ tlačového odbo-ru Ministerstva zahraničných vecía európskych záležitostí SR. Rast po-tvrdzujú aj štatistické údaje, ktorévšak nerozlišujú, či šlo o päťročnéalebo šesťmesačné víza. Dovednabolo tento rok len dosiaľ vydanýchviac ako 55-tisíc víz, zatiaľ čo za ce-lý vlaňajšok viac ako 62-tisíc.

To, že zavedenie takýchto víz pri-nieslo ovocie, potvrdzujú aj stredis-ká. „Počas zimnej sezóny sme za-znamenali nárast návštevníkov. Ne-boli na pobyte vo Vysokých Tatráchiba počas Vianoc a Nového roka,ako v minulosti, ale táto klientelau nás dovolenkovala aj počas Veľkejnoci a užívali si aj jarnú lyžovačkuv mesiaci marec,“ uvádza LenkaMaťašovská, výkonná riaditeľka Re-giónu Vysoké Tatry.

Máj o niečo slabšíPodstatný obrat nastal až v máji. Na-príklad v Kyjeve vtedy vydali 2 598víz, zatiaľ čo v apríli 6 337. „Na Slo-vensko turistov z východnej Európyláka jedine dosiahnutie schengen-ských víz, a pokiaľ by sa vízová po-litika správne nastavila a realizovala,turisti z Ruska a Ukrajiny by húfnenavštevovali naše biedne a nezaují-mavé atrakcie,“ konštatuje MarkBlitshteyn.

Ukrajinci už víza nechcúTURIZMUS l Ešte v apríli sa o európske povolenia predháňali, dnes záujem opadá.

Tatiana Jurašková tatiana.jurašková@ecopress.sk

©hn

Poprad – Poľská spoločnosť KinoPolska TV vstupuje na slovenskýtrh. Robí tak už cez existujúce káb-lové televízne kanály série Film-box. Tie získava od globálnej spo-ločnosti SPI Group, ktorú v roku1991 založil americký filmový pro-ducent Loni Farhi. Poliaci zároveňpreberajú českú a rumunskú ver-ziu kanálov.

Poľské klasiky zatiaľ nie„Naším plánom je pokračovať v ex-panzii Filmboxu na Slovensku. Pr-voradým cieľom je zvýšiť sledova-nosť nášho základného programu,a tiež urobiť dostupnejšími našeprémiové kanály,“ vysvetľuje mar-ketingový riaditeľ firmy ŁukaszBułka. Kino Polska TV sa v Poľskustalo známe vysielaním poľskeja československej filmovej a se-riálovej klasiky z druhej poloviceminulého storočia.

Bułka tu nevylučuje, že by satakto mohli na Slovensko dostať aju nás neznáme klasiky. „Zvažuje-

me to v budúcnosti, ale mimo pro-jektu Filmbox, ktorý sa národnýmkinematografiám nevenuje,“ pove-dal.

Peniaze zbierajú na burzeTu sa dostávame k možnej mo-tivácii skupiny predať slovenské,české a rumunské Filmboxy Po-liakom. Podľa oficiálnej správyvaršavskej burzy chce Kino PolskaTV zvýšiť základné imanie o šesťaž sedem miliónov akcií, pričomhodnota jednej by sa mala pohy-bovať okolo štyroch eur.

Teraz imanie pozostáva z pri-bližne 14 miliónov akcií. Taktomôže na investície získať kapitálnad 30 miliónov eur. Túto verziuvyužitia sily poľského kapitálovéhotrhu v strednej Európe oproti su-sedom pripúšťa aj Bułka. „V tom-to momente stále zhromažďujemeprostriedky raising funds, aby smesa tak mohli plne sústrediť na ka-nály Filmbox,“ dodal.

Tomáš Tišťan

EXPANZIA

Poliaci budú Slovákomvysielať filmy

Poliaci chcú na Slovensku expandovať cez Filmbox. ILUSTRAČNÁ SNÍMKA: ARCHÍV

Za prvé tri mesiace narástol počet Ukrajincov o 90 percent, trend má ale spomaliť. ILUSTRAČNÁ SNÍMKA: HN/PAVOL FUNTÁL

HN_regiony_ZA_2506_1206.indd 1 13. 6. 2013 17:09:46

ČÍSLO DŇA

30O toľko percent môže vzrásť cena medu. Tohtoročnú jaroznačujú mnohí včelári za katastrofálnu. Ak bude pretrvávaťdoterajší stav, ceny medu môžu stúpnuť až o 30 percent.Uviedol to predseda Regionálneho združenia Slovenského zväzuvčelárov v TSK Milan Janco. „Súčasné ceny medu sa pohybujúna úrovni päť až sedem eur za kilogram,“ konštatoval Janco s tým, že jeho cena môže vzrásť až nad deväť eur za kilogram.

Počet žiadostí o víza

ZÚ/2013 I. II. III. IV. V. do 9. 6.Kyjev 2 813 5 347 5 515 6 337 2 598 799Užhorod 1 871 3 975 3 926 5 476 5 032 555Moskva 666 1 122 1 322 1 602 1 744 701Petrohrad 52 562 1 112 1 560 819 318

Zdroj: MZV a EZ

HOSPODÁRSKE NOVINYPONDELOK 24. JÚNA 20138 INZERCIA

SVIEŽE RÁDIO

Jemné v tomto roku osviežilo hudbu aj program a výsledok?

Podiel na trhu +11%

Na základe porovnania vĺn 3-4/2012 s vlnou 4-1/2013 rádio Jemné Melódie zvýšilo podiel na trhu o 11% a získalo tak 8,9%. Zdroj: MEDIAN SK, MML – TGI SR 2013

Kontakt: email: obchod@jemne.sk, tel.: 02/48 48 48 25

HN09454

HOSPODÁRSKE NOVINYPONDELOK 24. JÚNA 2013 Slovensko POLITIKA 9

Bratislava – Keď v roku 2009 mi-nisterstvo školstva Jána Mikolaja(ex-SNS) odmietlo Ľubomírovi Ma-chovi žiadosť o grant za vyše milió-na eur, len mávol rukou. „Trikrátsme ho podávali a neuspeli sme,“hovorí fyzik. Majiteľ firmy Kvant,ktorá vznikla na akademickej pôdebratislavského „matfyzu“, dnes ex-portuje do 50 krajín sveta laserovézariadenia vlastnej výroby.

V boji o podporu štátu firma ne-uspela – na rozdiel od spoločnostíz portfólia finančnej skupiny Pen-ta či firmy, ktorú médiá spájajús SNS.

Chyba na chybeInšpektori Najvyššieho kontrolnéhoúradu dnes hovoria, že všetko moh-lo byť inak. „Našli sme 15 systémo-vých nedostatkov a 392 nedostatkovpri hodnotení projektov,“ tvrdí kon-trolórka úradu Ľubica Gazdová.NKÚ pod jej vedením skontrolovalúspešné žiadosti o podporu apliko-vaného výskumu, ktoré firmy a uni-

verzity podali ministerstvu v rokoch2009 až 2011. Bolo ich vyše päťde-siat, v celkovej sume 143 miliónoveur. Výsledky boli podľa nej veľmizávažné.

Napríklad firma získala plný po-čet bodov za počet registrovanýchpatentov, hoci žiadne nemala. Či po-chybili hodnotitelia, alebo body pre-pisoval niekto vyššie postavený, nieje možné zistiť. „Nechápali sme spô-sob hodnotenia hodnotiteľmi,“ spo-mína Mach.

O vlásokNeúspešné projekty od úspešnýchpritom delila len polovica bodu.V rovnakom kole ako Machova fir-ma Kvant neuspela ani slovenskáhigh-tech jednotka Sygic, ktorá dnesdodáva navigácie do smartfónovtakmer na celom svete a vlani do-siahla obrat desať miliónov eur. Viacšťastia mali napríklad firmy, ktoréovládali ľudia pohybujúci sa v blíz-kosti politikov. Až dva granty z de-siatich získali firmy Penty. Eseroč-ka Alpha medical patológia získalana zavedenie molekulárnej medicí-ny do liečby civilizačných ochorení2,7 milióna eur, ďalších 2,2 milióna

eur získala spoločnosť Vita-Test navýskum vplyvu životosprávy na pso-riázu.

Obe spoločnosti v tom čase patri-li do holdingu Alpha medical, ktorývlani Penta predala. IT firma EmelBratislava, ktorá získala 1,2 miliónana štruktúrovanie dát, mala zasepodľa Trendu blízko k SNS. Týž-denník zverejnil, že súčasný pred-seda strany Andrej Danko v minu-losti Emelu zakladal dcérske firmy.„Spolupracujem s advokátskou kan-

celáriou pána Danka už 6 – 7 rokov,ale so SNS, ani inými stranami, ničnemám,“ odmieta prepojenie maji-teľ Branislav Hamaš.

Ako je možné, že hodnotitelia pri-deľujú body „od buka do buka“?„Aby to spriaznený subjekt dostal,musí to niekto ,správne‘ obodovať,vyhodnotiť, a na to sú účelovo vy-beraní ľudia,“ tvrdí odborník na eu-rofondy Ján Rudolf. Vyžiadali sme siod ministerstva školstva a rezortnejagentúry zoznam všetkých hodno-titeľov. „Agentúra nie je oprávnenáich sprístupniť, nakoľko je povinnádodržiavať zákon o ochrane osob-ných údajov,“ tvrdí Gabriela Skalic-ká z agentúry.

„Pokiaľ ide o projekty na európ-skej úrovni, hodnotitelia sa bežnezverejňujú,“ krúti hlavou hovorcaEurópskej komisie na SlovenskuAndrej Králik.

Čo s tým?Firma Kvant proti výsledkom nikdyneprotestovala. „Nechali sme to tak,treba sa pozerať dopredu,“ vysve-tľuje Ľubomír Mach. Dianie v re-zorte však zaujalo políciu, ktorá spo-mínanú kontrolu NKÚ iniciovala.„Preverovaním sa nezistil žiadentrestný čin,“ uviedol policajný ho-vorca Michal Slivka.

Minister Dušan Čaplovič avizovalsprísnenie pravidiel pre schvaľova-nie eurofondov. „Robí sa priebežnákontrola pred uvoľnením peňazí,a potom sa kontrolujú tieto projek-ty aj z pohľadu realizácie práca oprávnenosti výdavkov,“ uviedolhovorca Michal Kaliňák. Priebežnákontrola sa však vzťahuje až naschválené projekty. Ako chce rezortzabrániť „chybám“ pri výbere, mi-nisterstvo neodpovedalo.

Milióny eur na výskumsa rozdeľovali zvláštneEUROFONDY l Kontrolóri našli viac ako 300 pochybení pri hodnotení projektov.

Tomáš Nejedlýtomas.nejedly@ecopress.sk

©hn

S výberom hodnotiteľov mám ajja vlastnú skúsenosť. Hneď v pr-vom roku práce pre Hospodárske

noviny som sa prihlásil medzihodnotiteľov projektov financova-ných z operačných programovzverených ministerstvu školstva.Odvtedy – za približne šesť rokova najmenej 57 kôl hodnotenia vý-ziev v rámci operačných progra-mov Vzdelávanie a Výskum a vý-voj som bol oslovený s otázkouna ochotu zúčastniť sa sa proce-se hodnotenia štyrikrát, do short-listu som sa cez žrebovanie nedo-stal ani jediný raz.

POSTREH HN

Tomáš Nejedlý, redaktor pre oblasť školstva

Bratislava – V policajnej cele skon-čila prvá osoba v súvislosti s po-dozreniami z tulenovania Vojen-skej spravodajskej služby. Para-doxne však nejde o podozrivého,ktorý mal mať na svedomí rozkrá-danie štátneho majetku.

Našli sa tajné spisy?Polícia ako prvé začala hľadať vin-níka, ktorý môže za únik utajova-ných skutočností. Zadržaný tak bolpodľa našich informácií exšéf taj-ných Roman Mikulec. Všetko sa tomalo udiať na podnet špeciálnehoprokurátora.

Ešte v sobotu vraj našli policajtiv Mikulcovom aute utajované spi-sy. „Vyhodnocujú sa zaistené ma-teriály,“ povedala hovorkyňa Úra-du špeciálnej prokuratúry AndreaPredajňová.

Spravodajca by spisy skrylBezpečnostný analytik Milan Žit-ný pochybuje, že by exšéf tajnýchnaozaj u seba držal tajné spisy.„Neviem si predstaviť, že by skú-sený spravodajca nosil tajné mate-riály v aute len tak. Je veľmi prav-depodobné, že mu to do auta nie-kto podhodil,“ povedal Žitný.Dodal, že by ho zaujímalo, či bolapri prehliadke nestranná osoba.

Podľa Predajňovej polícia zasa-hovala v súlade s Trestným po-riadkom. Kto všetko bol pri pre-hliadke, nekonkretizovala. Miku-lec pre televíziu Markíza na margoprehliadky povedal, že „všetci ve-dia, prečo to je“. Jeho priateľkaa bývalá dôstojníčka KatarínaSvrčeková zase uviedla, že je tosúčasť zastrašovania osoby, ktorá

na čele VSS stála za odhaľovanímmachinácií bývalého vedenia.

Vypovedala aj SvrčekováAj Svrčeková bola včera vo veci vy-povedať. Katarína Svrčeková ne-dávno na tlačovke s exministromĽubomírom Galkom (SaS) hovori-la o šikonovaní u vojenských taj-ných. Žiadne obvinenia zatiaľ ne-padli. Podľa informácií HN závisíMikulcov osud od výpovede Svrče-kovej. Kauza tunelu u vojenskýchtajných sa prevalila po tom, akodenník SME dostal anonymne ma-teriály hovoriace o týchto podo-zreniach. V prípade minulý týždeňvypovedala aj redaktorka HN Mar-tina Tvardzíková Ruttkayová. (HU)

KAUZA TUNELOVANIA

Vynášať mal exšéfvojenských tajných

Kto je Roman Mikulec

Šéfoval VSS v čase vyšetrova-nia možného tunelovania. Pô-vodný spis skartoval. Inak byvraj konal v rozpore so záko-nom. Podľa spisu, ktorý SMEzaslal anonym, sú za rozkráda-nie majetku zodpovední exšéfo-via tajných. Štát vraj prišielo milióny eur, väčšinou tým, žetajní nakúpili majetok, zrekonš-truovali ho za peniaze službya potom označili za nepotrebnýa predali pod cenu.

Aké pochybenia našli kontrolóri pričerpaní eurofondov

Po kontrolách sa zistilo, že:

– výber hodnotiteľov nebol transparentný

– hodnotiace hárky neboli zabezpečené proti výmene listov či inej manipulácii s dokumentom

– nedostatočne vypracovaný manuál pre hodnotiteľov, riziko subjektívneho hodnotenia projektov

– firmy, ktoré nemali osvedčenie na výskum a vývoj získali z operačného programu 56 miliónov eur

– 14 firiem nemalo v obchodnom registri predmet činnosti vedu a výskum

– ďalších 14 firiem ho malo, ale lehota nespĺňala limit 3 rokov, ako požadovalo hodnotiace kritérium

– 37 firiem odporučených na schválenie nebolo vlastníkmi osvedčenia o spôsobilosti vykonávať vý-skum a vývoj

NKÚ kontroloval prideľovanie peňazí na aplikovaný výskum v rokoch 2009 až 2011.Šlo o vyše 50 žiadostí v celkovej hodnote 143 miliónov eur.

Infografika: HN/rl

Komentár HN

Z Kaliňákovej... strana 23

NKÚ našiel stovky chýb v hodno-tení eurofondových projektov. Jeto náhoda?

Samozrejme, že to nie je náhoda.Odzrkadľuje to len stav, v akom saeurofondy nachádzajú. V súčasnos-ti sa veľa hovorí o zlých, resp. ne-zmyselných projektoch, ktoré bolipodporené z európskych peňazí. Pô-vod treba hľadať práve v chybnomhodnotení. Ako to funguje vo verej-nom obstarávaní, že zákazku do-stane správna firma, tak to fungu-je aj tu. Aby to spriaznený subjektdostal, musí to niekto „správne“obodovať, vyhodnotiť, a na to súúčelovo vyberaní ľudia.

Kto sú títo ľudia?Často hodnotia projekt politicky

zafarbení ľudia, rodinní príslušnícistraníkov a pod. Ale predstavte sinapríklad aj učiteľku z materskejškoly, členku tej správnej strany,ktorá príde z východného Sloven-ska, dostane za každý projekt na do-hodu 200 až 300 eur a ohodnotí ichdesať. Trvá to týždeň, doma si vez-

me dovolenku, urobí si výlet do Bra-tislavy, minie tu tristo eur na ubyto-vanie a zvyšok si natešená odnesiedomov. Ako bude táto pani hodno-tiť, aby ju vybrali aj nabudúce? Tak,ako chcú ľudia, ktorí ju tam dosadi-li. Nikoho nezaujíma, či je odbornespôsobilá. Takto to, žiaľ, funguje.

Ministerstvo si vedie zoznam ex-terných a interných hodnotiteľov,ktorí sa im prihlásili. Zo zoznamusa žrebujú ľudia, ktorí budú hod-notiť projekty. Ako sa tam dostanútí „správni“ ľudia?

Interní hodnotitelia sú zamest-nanci ministerstva, ktorí musia po-slúchať svojich nadriadených. Ex-terní hodnotitelia sú síce vyžrebo-vaní, ale už tí, z ktorých sa žrebuje,sú overení ľudia, preto je žrebova-nie len formalita.

Je v poriadku, keď ministerstvonechce zverejniť hodnotiteľov, kto-rí takto možno pomohli vybranýmfirmám k miliónom eur?

Som zástanca tohto postupu, pre-

tože som zažil negatívnu skúsenosť.V roku 2005 hodnotiteľ odstúpil,pretože ho navštívil podnikateľ a za-strašoval ho, ak mu nedá dosť bo-dov.

Nestačí ako ochrana anonymnéhodnotenie žiadostí?

Anonymne sa projekt hodnotiťnedá, pretože hodnotiteľ vie z pro-jektu, koho projekt hodnotí, a pra-covníci ministerstva to vedia tiež.Keď sú hodnotitelia v anonymitepred verejnosťou, majú väčší pocitbezpečia.

Kontrolu si vyžiadal Úrad boja pro-ti korupcii. Napriek stovkám ne-dostatkov, na ktoré kontrola upo-zornila, policajti nenašli poruše-nie zákona...

Ak si takúto kontrolu vyžiadaltento úrad, je tam minimálne váž-ne podozrenie, že projekt je problé-mový. Netreba porušiť žiadny zákona napriek tomu môžete prideliť eu-rofondy problémovému, resp. aj fik-tívnemu projektu. (ŠAO)

ROZHOVOR

Hodnotiaci sú politicky zafarbení ľudia

Ján Rudolf, odborník na eurofondy,pre Hospodárske noviny:

Ján Rudolf je presvedčený,že problém spočíva už vovýbere ľudí posudzujúcich,ktoré projekty majú byťpodporené z európskychpeňazí a ktoré nie.

Bratislava – Píše sa rok 1809a Bratislavu obliehajú vojská Napole-ona. Delostrelci, pechota, ale ajjazdci rakúsko-uhorskej armády sapostarali o to, že Francúzi utrpeli nanašom území prvú vážnu porážku.

V sobotu bolo 204. výročie oblieha-nia Bratislavy. Túto historickú ukážkubojov s asi 340 účinkujúcimi v dobo-vých uniformách si mohli návštevnícipozrieť v Sade Janka Kráľa.

SNÍMKA: TASR/P. NEUBAUER

Bratislava vyhnala Napoleona

HOSPODÁRSKE NOVINYPONDELOK 24. JÚNA 201310 POLITIKA Slovensko

ZAUJÍMAVOSŤ

Art Film Fest spomínal na SatinskéhoPo prvý raz v 21-ročnej his-tórii medzinárodného filmo-vého festivalu Art Film Festpribudla na slávny most v Trenčianskych Tepliciachmosadzná tabuľka s menomnežijúcej osobnosti. Dcéranezabudnuteľného komika,herca a spisovateľa JúliusaSatinského Lucia za nehoprebrala aj ocenenie Herco-va Misia. Medzi ocenenýchsa v sobotu zaradil aj hereca režisér Martin Huba.

ČÍSLO DŇA

20stupňov Celzia má byť dnes najvyššiadenná teplota. Po tropických horúčavách,ktoré tu vládli, k nám prichádza výraznéochladenie. Počas týždňa SHMÚ očakáva13 až 24 stupňov cez deň. Dnes hroziabúrky, v utorok, stredu a vo štvrtok dážď a prehánky. Vyjasniť sa má až cez víkend.

GREEN RESIDENCE: Ide o záverečnú etapu projektu

Green Resort

predstavuje uzavretý komplex pozemkov s výhľadom na golfové greeny

exkluzívne pozemky na celoročné a víkendové bývanie

GR predstavuje harmóniu bývania s možnosťou prepájať šport, relax a rodinu

www.greenresidence.sk

0911 744 788

HN09196

Bratislava – Štát do budúcnosti sosúkromnými zdravotnými poisťov-ňami nepočíta, napriek tomu ideUnionu finančne pomáhať. Podľainformácií HN požiadala najmen-šia súkromná poisťovňa aj Všeo-becná zdravotná poisťovňa akci-ovku Slovenskú konsolidačnú, abyod nich odkúpila ťažko vymoži-teľné pohľadávky z nezaplatenéhopoistného za milióny eur. Tá immusí vyhovieť.

Zariadila to ešte Radičovej vlá-da podpisom dohody medzi všet-kými tromi poisťovňami na trhua ministerstvom financií a zdra-votníctva. Podľa súčasného vede-nia zmluvu vypovedať jednostran-ne nemôžu. „Aj v prípade, ak by to zákon umožňoval, vypove-danie tejto dohody by mohlo spô-sobiť súdne spory, keďže ešte proces postupovania pohľadávok medzi dvoma zdravotnými pois-ťovňami a Slovenskou konsolidač-nou, a. s., prebieha aj v súčasnos-ti,“ uviedlo tlačové oddelenie re-zortu financií.

Po preštudovaní zmluvy to po-tvrdili aj právnici, ktorých oslovi-li HN.

Milióny vo vzduchuVšetky tri poisťovne už v priebehuvlaňajška predali časť zazmluvne-ných pohľadávok spolu za 31,35milióna eur. Späť Slovenská kon-solidačná doteraz vymohla niečovyše troch miliónov eur.

„Poisťovňou Union aj VšZP smeboli opätovne kontaktovaní na ďa-lšiu fázu dočerpania stanovenéhomnožstva pohľadávok. Cena zatiaľnie je známa, keďže nie je známypočet pohľadávok,“ povedala Hen-rieta Kollárová zo Slovenskej kon-solidačnej.

Ani Union neuviedla HN, koľ-kých pohľadávok sa chcú zbaviť.Podľa jej hovorkyne Judity Smata-novej ich postupujú na základevýhodnosti takejto transakcie. Žesi pýtajú peniaze od štátu práveteraz, keď sa chystá odkúpenie

alebo vyvlastnenie súkromnýchpoisťovní, vraj nemá špeciálny dô-vod. „V zmysle uzatvorenej zmlu-vy máme možnosť postúpiť po-hľadávky kedykoľvek, táto mož-nosť nie je nijako časovo viazanáalebo obmedzená inými faktormi,“dodala Smatanová. Všeobecná

zdravotná plánuje balík pohľadá-vok zobchodovať koncom roka.„Výťažnosť je tam zhruba 5 milió-nov eur,“ uviedol ekonomický ria-diteľ Miroslav Vaďura.

Kšefty s pohľadávkami?Zmluva o postúpení pohľadávokvznikla práve kvôli štátnej pois-ťovni, ktorú bolo treba finančne„odľahčiť“. To by však mohla Eu-rópska komisia vyhodnotiť akonedovolenú štátnu pomoc, pretotúto možnosť dostali aj Dôveraa Union. Predseda výboru prezdravotníctvo Richard Raši (Smer-SD) to kritizoval. Povedal vtedy, že„takéto dohody tesne pred voľba-mi môžu zaváňať kšeftovaním

s pohľadávkami“. Kým odplata preDôveru a Všeobecnú zdravotnúbola 15 percent, v prípade Unionuto bolo až 22 percent. „Percentású odlišné, lebo aj vek pohľadá-vok poisťovní bol odlišný. Sloven-ská konsolidačná pravdepodobnepredpokladala, že najľahšie vy-môže pohľadávky Unionu, leboboli najmladšie,“ povedal exmi-nister zdravotníctva Ivan Uhliarik(KDH).

Za druhej Dzurindovej vládyproblémové pohľadávky odkupo-vala spoločnosť Veriteľ, ktorá ichďalej postúpila na Slovenskú kon-solidačnú. Tá za pohľadávky v cel-kovej sume vyše 428 miliónov eurzaplatila zhruba 20,4 tisíca eur.

Štát ozdraví aj súkromníkaZDRAVOTNÍCTVO l Konsolidačná pomáha poisťovni Union, ktorú chce štát pohltiť.

Mária Hunkovámaria.hunkova@ecopress.sk

©hn

V časoch Radičovej vlády sa dohodli štedré podmienky pre poisťovňu Union. SNÍMKA: TASR/M. BAUMANN

Zvýši odpredaj pohľadávok hod-notu poisťovne?

Závisí to od bonity pohľadávok.Poisťovne sú povinné ich v účtov-níctve evidovať pri reálnej, a nieúčtovnej hodnote. Ak si to teda úč-tujú správne, pohľadávky sú v ta-kej výške, akú majú bonitu, a po-tom by to nemalo výrazne ovplyv-niť hodnotu poisťovní.

Je pre štát efektívne odkupovaťpohľadávky v čase, keď chce od-predať alebo vyvlastniť súkrom-né poisťovne?

V prvom rade nevieme, či sa bu-de niečo diať s poisťovňami a le-gislatíva umožňuje postupovať po-hľadávky Slovenskej konsolidač-

nej. Druhá vec je, že si nemyslím,že by sa takto nejako extrémne po-mohlo poisťovniam. Pokiaľ si dob-re pamätám, ony boli ochotné pre-dať pohľadávky komukoľvek, ktoim za ne zaplatí. Teda aj spoloč-nostiam, ktoré sú oveľa agresívnej-šie pri vymáhaní pohľadávok. Vy-hli sme sa tak tomu, že by ich do-stali nejakí výpalníci.

Ako ste pomáhali ministerstvupri postupovaní pohľadávok?

Bol som v pracovnej skupine,ktorá gestorovala návrh zákona,ktorý umožnil postupovanie po-hľadávok na Slovenskú konsoli-dačnú. Zabezpečoval som legisla-tívnu čistotu toho materiálu. (HU)

ROZHOVOR

Pohľadávky mohli odkúpiť aj výpalníci

Tomáš Szalay, exporadca ministerstvazdravotníctva, HPI

Postup ozdravovaťpoisťovne cez Slovenskúkonsolidačnú Tomáš Szalay schvaľuje.

Pokiaľ si dobrepamätám,poisťovne boliochotné predaťpohľadávkykomukoľvek, ktoim za ne zaplatí.

“

Odplata za pohľadávkyzdravotných poisťovní

Odplata Rok pohľ.VšZP 21,25 mil. eur 1996Dôvera 9,0 mil. eur 2011Union 1,1 mil. eur 2007

Zdroj: Slovenská konsolidačná, a. s., za rok 2012

HOSPODÁRSKE NOVINYPONDELOK 24. JÚNA 2013 Svet EKONOMIKA 11

Bratislava – Americký operátorAT&T už nemá kam rásť. Plánovanáakvizícia T-Mobile USA sa skončilafiaskom a vysokou pokutou. Chuťexpandovať ich napriek tomu ne-opustila a AT&T sa začína obzeraťpo nových trhoch. Na druhej stra-ne oceánu, v Európe, zase „prežíva“operátor, ktorý by sa rád zbavil nie-ktorých svojich aktív, aby dokázalsplatiť dlhy. Španielska Telefónicamá na predaj hneď niekoľko dcér-skych firiem. A podľa zdrojov blíz-kych spoločnosti má o ne záujempráve AT&T.

Nie sme na predajAT&T si už dva mesiace mapuje si-tuáciu v Európe a pokukuje po dcé-rach Telefónicy. Agentúre Bloom-berg to potvrdili tri navzájom nezá-vislé zdroje zvnútra firiem. AT&Tmá záujem asi o tretinu Telefónicya tiež niekoľko pobočiek operátoraVodafone. Nášho trhu sa táto trans-akcia nijako nedotkne, keďže slo-

venská dcéra Telefónicy nepatrí me-dzi tie, ktoré sú na predaj. OkremEurópy sa americký operátor obzeráaj po trhoch v Latinskej Amerike,kde má Telefónica na predaj ďalšieaktíva. Pôvodne chcel AT&T zlúče-nie s Telefónicou, plán však skom-plikovalo obrovské zadlženie špa-nielskeho operátora.

Lacný obchodAmeričania by akvizíciami jednora-zovo pomohli zadlženej Telefónicea zároveň by sa dostali na nové trhyv Európe. Má to však háčik. Podľaanalytika Davida Hegera z firmy Ed-ward Jones & Co., ktorého oslovilaagentúra Bloomberg, už síce AT&Tnemá doma priestor na rast, no ex-panzia do Európy tiež nie je najlepšínápad. „Kríza robí z Európy potá-pajúcu sa loď. Takže to hodnotímskôr negatívne,“ povedal Heger. Na-pokon, kríza v západnej Európe bo-la hlavnou príčinou problémov Te-lefónicy.

Európsky trh a jeho rastový po-tenciál teda podľa analytikov nie súhlavným lákadlom. Tým je cena. Te-lefónica má dlhy až 51 miliárd eura jej trhová hodnota je pritom asi 44miliónov eur. „Aktuálne prostrediena dlhopisových trhoch navyše prialo aj korporátnym akvizíciám,keďže financovanie bolo extrémnelacné,“ dodáva analytik Peter Bukovz Capital Markets. Pre AT&T je tedatento obchod z finančného hľadiskaveľmi atraktívny.

Kontrakt by mohol byť výhodnýaj pre španielskeho operátora. „Tosa ukáže až po zverejnení ceny. AleTelefónica je veľmi zadlžená a po-trebuje predávať,“ hovorí analytikTomáš Menčík z Cyrrusu s tým, žetelefonické spoločnosti v Európe súteraz veľmi lacné. „Takže AT&T, alenapríklad aj Vodafone, majú veľkýapetít.“ Podľa analytikov je logické,že AT&T sa rozhodla ísť na novétrhy práve cestou akvizícií. „Takátoveľká firma môže rásť iba anorga-

nicky, je to pre ne typické,“ vysvet-ľuje analytik Menčík. AT&T sa totižv USA znemožnila nepodarenou ak-vizíciou T-Mobile USA. Šéf AT&T sibol taký istý úspechom, že sľúbilmajiteľovi tohto operátora, DeutscheTelekomu, odškodné v prípade ne-úspechu. Regulačný úrad všaktransakciu neschválil, a to stáloAT&T štyri miliardy dolárov. „Po-trebujú si takto zlepšiť povesť a vy-tvoriť aspoň dojem rastu firmy aj naúkor trocha drahších investícií,“ do-dáva analytik Bukov.

S Carlosom za chrbtomPlán akvizícií AT&T počíta aj s kú-pou aktív Telefónicy v LatinskejAmerike. Tu už majú Američaniaľahšiu cestu, keďže za nimi stojínajväčší telekomunikačný magnátCarlos Slim Helú. Jeho America Mó-vil je najväčším konkurentom právepre Telefónicu. A AT&T patrí medziinvestorov America Móvil.

Ivana Sladkovská

TELEKOMUNIKÁCIE

AT&T mieri do Európy. Zvažuje kúpu Telefónicy

PREPADÁK DŇA

Číne hrozí finančná krízaČínska centrálna banka chce obmedziť nadmerné úverovanie. Čín-skym bankám však dochádzajú peniaze. Nedostatok likvidity a za-mrznutie medzibankového trhu sa postaralo o chaos. Vládnu obavy,že Čínu tiež môže zasiahnuť finančná kríza podobná tej, ktorú spus-til krach Lehman Brothers.Veľká štátna banka Bank ofChina musela dokonca de-mentovať fámy, že nevyrov-nala svoje záväzky a dostalasa do platobnej neschopnos-ti. Podľa mediálnych infor-mácií banka musela svojeplatby odložiť o polhodinu,pretože jej došli peniaze.

VÍŤAZ DŇA

Airbus porazil Boeing v Paríži Európsky letecký koncern Airbus získal vďaka objednávkam na po-slednú chvíľu na leteckom salóne v Le Bourget pri Paríži o niečoviac kontraktov ako jeho americký rival Boeing. Airbus v poslednýdeň salóna vo štvrtok získal objednávky na 90 lietadiel. Za celé tr-vanie salóna zaevidoval zá-väzné a predbežné objed-návky na 466 dopravných lie-tadiel v katalógovej hodnote69 miliárd dolárov (52,35 mi-liardy eur). Boeing získal cel-kovo objednávky na 442 lie-tadiel v hodnote vyše 66 mi-liárd dolárov, teda asi 51miliárd eur.

Šéf AT&T Randall L. Stephenson hľadá spôsoby, ako zarobiť. SNÍMKA: REUTERS

ČÍSLO DŇA

15Je počet štátnych podnikov, ktoré musí Slovinsko nechaťsprivatizovať. Ľubľana sa privatizáciou chce vyhnúť nutnostipožiadať o finančnú pomoc. Tiež chce rozptýliť pochybnostio reformnom kurze, uviedol minister financií Uros Cufer. Medzifirmy, ktoré sú na privatizačnom zozname, patrí napríklad druhánajväčšia slovinská banka NKBM, stratové národné aerolínieAdria Airways či prevádzkovateľ ľubľanského letiska.

Moskva, Bratislava – Európa už čo-skoro nemusí byť závislá od plynuruského gigantu Gazprom. Spoloč-nosť, ktorá v posledných rokochviackrát držala štáty EÚ vrátane Slo-venska v šachu hrozbou stopnutiadodávok, totiž zrejme príde o mo-nopol na plynový export. Ten, kto-rý Gazpromu prináša desiatky mi-liárd dolárov ročne, sa spoločnostichystá vziať prezident Vladimir Pu-tin. „Navrhujeme postupne znížiťobmedzenia týkajúce sa vývozuskvapalneného zemného plynu,“povedal Putin počas víkendovéhoekonomického fóra v Petrohrade.

Výnosný biznisPre odberateľov plynu je to dobráspráva – do hry sa totiž popri Gaz-prome dostanú ďalšie spoločnosti,s ktorými sa bude možné dohodnúťna dodávkach plynu. Ide najmäo spoločnosti Novatek a Rosnefť.„Práve export plynu predstavuje preGazprom najvýnosnejší biznis. Plynod konkurenčných spoločnostímôže ísť najmä na trhy, kde Gaz-prom nemá rozvinutú sieť plynovo-dov. Z Európy sa to teda týka naprí-klad Portugalska, Španielska či Bri-tánie,“ pripomenul pre HN expertna Rusko Ondřej Soukup.

Prioritným trhom pre Novateka Rosnefť by však mala byť predo-všetkým Ázia. Novatek cez víkendpodpísal dohodu na dodávky trochmiliónov ton skvapalneného plynuročne do Číny. Tamojší koncern Chi-na National Petroleum tiež kúpil zaštyri miliardy dolárov pätinový po-

diel v projekte Novateku na skvapal-ňovanie plynu.

Biznis politikovPutinovo rozhodnutie bude ďalšímúderom pre Gazprom, ktorý bojujes ekonomickými problémami. „Pa-dajú mu objemy vývozov, zadlžil sa v súvislosti s projektmi NordStream a South Stream. Už nikdynebude mať úlohu chrbtovej kostiruskej ekonomiky, ako v roku 2000,keď sa dostal Putin k moci,“ dodalSoukup. Putin však podľa neho vie,komu pomáha. Spolumajiteľom No-vateku je jeho spojenec, oligarchaGennadij Timčenko. Peniaze tak zo-stanú v kruhoch blízkych Kremľu.

„Ceny sa dohodujú na vládnej úrov-ni. Neurčuje ich tak ani trh, ako po-litická dohoda. Novateku bude tr-vať, kým vybuduje plynovodnú sieť,ktorou bude plyn dopravovať na vý-voz,“ zdôraznil pre HN Boris Tom-čiak, analytik českej spoločnosti Co-losseum.

Putin topí Gazprom,vezme mu monopolKOMODITY l Šéf Kremľa oznámil, že dovolí aj ďalším veľkýmspoločnostiam vyvážať skvapalnený zemný plyn za hranice.

Pavel Novotnýpavel.novotny@ecopress.sk

©hn

Gazprom, in memoriam? Zatiaľ ešte nie, Vladimir Putin takto vzdal hold obetiam druhej svetovej vojny v Rusku. SNÍMKA: TASR/AP

Ruský plynárenský gigant Gaz-prom sa počas 13 rokov vládyprezidenta Vladimira Putina stalsymbolom jeho moci. Kým centra-lizovaný ropný priemysel v Ruskusa po páde Sovietskeho zväzurozpadol na viacero navzájom sú-periacich súkromných spoločnos-tí, v plynárenskom biznise si do-dnes uchoval v krajine monopolGazprom. Ruskej vláde prinášazisky vo výške desiatok miliárd

eur ročne, Putinovi však ani zďa-leka nešlo len o peniaze. Z Gaz-promu si od svojho príchodu doKremľa v roku 2000 spravil sku-točnú politickú páku. Ceny plyno-vých exportov určoval podľa toho,ktorá krajina mu bola lojálna.Keď Ukrajina dala najavo, že ne-mieni Moskvu ďalej poslúchať,Gazprom jej výrazne zvýšil cenu.Rovnako použil plyn na vydieranieEurópskej únie. Na stopnutie do-dávok, oficiálne zdôvodnené ce-novým sporom s Ukrajinou, dopla-tilo začiatkom roka 2009 najmäSlovensko. V Gazprome si tiež Pu-tin našiel svojho najbližšieho poli-tického spojenca – v roku 2008určil šéfa dozornej rady plynáren-ského gigantu Dmitrija Medvede-va, aby mu na štyri roky podržalprezidentské kreslo. (NP)

POSTREH HN

Pavel Novotný, vedúci zahraničnej redakcie

Aký čistý zisk dosiaholGazprom (v miliardách dolárov)

2012 38,92011 44,6 2010 32,3 2009 26,5

HOSPODÁRSKE NOVINYPONDELOK 24. JÚNA 201312 POLITIKA Svet

Dedičhotelovéhoimpéria ideza mreže PODVOD V USA l Anthony Marshall z roduAstorovcov sfalšoval matkin testament.

HN09487

New York, Bratislava – Američanovprešla chuť na klasické cigarety. Vlá-da totiž zavádza prísnejšie reguláciea vyššie dane na tabakové výrobky,čo nerobí radosť veľkým tabakovýmspoločnostiam. Tie sa však už vy-našli. Začali investovať do elektro-nických cigariet. Veria, že tento trhporastie. Nebezpečenstvo však číhav Európe. Komisia sa chystá zahr-núť do regulácie aj tieto výrobky.

Camelky na baterkyTrojica najväčších výrobcov cigarietv USA, ktorej sa hovorí aj „Big To-bacco“, čoraz viac dopláca na legis-latívne obmedzenia fajčenia klasic-kých cigariet. Tabaková trojka rých-lo pochopila, že predaj klasickýchcigariet už neporastie. Preto trebahľadať nové spôsoby, ako prežiťa zarobiť. Najnovšie sa do vývojaelektronických cigariet rozhodla in-

vestovať spoločnosť Reynolds Ame-rican, ktorá vyrába napríklad znač-ky Camel alebo Pall Mall. Ich elek-tronická cigareta prišla na trh ibapred pár dňami. Elektronický hit saod tej klasickej sestry líši tým, žedym z nej je vlastne vodná para,ktorá nevzniká spaľovaním tabaku,ako v prípade obyčajnej cigarety. „Jeto skvelá obchodná príležitosť,“ po-vedal pri uvedení novinky šéf spo-ločnosti Reynolds American DanielDelen pre Financial Times. „Elek-tronické cigarety sú dnes faktorom,ktorý radikálne zmení tabakový biz-nis,“ tvrdí Delen.

Reynolds American vstúpila dotohto sektora ako druhá. Prvou bo-la spoločnosť Lorillard, ktorá inves-tovala do vlastných e-cigariet 135miliónov dolárov. Ďalší veľký vý-robca, koncern Altria, pod ktorú pat-rí aj známa značka Philip Morris,

plánuje investovať do elektronickýchcigariet ešte tento rok.

EÚ zasahujeDan Elen svoje argumenty podoprelanalýzou banky Goldman Sachs,ktorá odhaduje, že v roku 2012 to-to odvetvie vyprodukovali predajevo výške 300 miliónov dolárov,v najbližších rokoch to už bude mi-liarda. Pre tabakové spoločnosti jevšak zaujímavejšie tempo rastu. Zaposledného pol roka elektronickúcigaretu vyskúšalo už 30 percentamerických fajčiarov. Podľa majiteľaobchodu elektronicka-cigareta-onli-ne.sk Antonína Habarta majú mód-ne vlny, ktoré časom opadávajú.„V Česku som zaznamenal obrov-ský nárast záujmu najmä vlani, ten-to rok o elektronické cigarety záu-jem klesol až o 80 percent,“ tvrdíHabart. Ivana Sladkovská

BIZNIS V USA

Tabakové firmy spasia e-cigarety

Hollandovapopularita klesá

Paríž – Popularita francúzskehoprezidenta Francoisa Hollandearapídne klesá. Podľa poslednéhoprieskumu denníka Journal duDimanche sú s prezidentom ne-spokojné takmer tri štvrtinyFrancúzov. Hollande sa neúspeš-ne snaží znížiť deficit krajiny a naštartovať ekonomický rast.

(RED)

Zeman chcevládu odborníkovPraha – Český prezident MilošZeman by bol najradšej, keby kra-

jinu viedla vláda odborníkov. Po-vedal to v relácii Českého rozhla-su Hovory z Lán. V hľadáčiku nauvoľnený post premiéra má podľasvojich slov štyri osoby, ktoré bynemuseli mať nevyhnutne politic-ký mandát. Svoje definitívne roz-hodnutie oznámi zajtra popolud-ní. Včera sa skončili prezidentovestretnutia s predstaviteľmi čes-kých strán, ktoré mali riešiť českúpolitickú krízu. (RED)

V Pakistane zastrelili turistovPešávar – Pakistanskí miliantivčera vtrhli do hotela v odľahlejčasti na severe krajiny. V hotelo-vom komplexe postrieľali deväť

zahraničných turistov a ich pa-kistanského sprievodcu. Medzimŕtvymi boli piati Ukrajinci, tra-ja Číňania a Rus. (RED)

Snowden žiada o azyl v EkvádoreMoskva – Američan Edward Sno-wden, ktorý prezradil tajné sle-dovacie programy USA, včera po-žiadal o ekvádorský azyl. NaTwitteri o tom informoval ekvá-dorský minister zahraničnýchvecí Ricardo Patino. Snowdenvčera odletel z Hongkongu doMoskvy a má mať rezervovanúletenku na dnešný let do Havany.Odtiaľ bude pokračovať do Vene-zuely. (RED)

V SKRATKE

New York, Bratislava – Slávna new-yorská miliardárska dynastia Wal-dorf-Astor zažíva obrovskú aféru. Je-den z dedičov hotelového impéria,89-ročný Anthony Marshall popu-tuje na tri roky za mreže. Bohatýmuž, ktorý je už dlhé roky pripúta-ný na invalidný vozík, totiž miliónydolárov svojej matky Brooke Asto-rovej. Zneužil to, že jeho matka tr-pela na Alzheimerovu chorobu.

Newyorskí sudcovia odmietli privynesení verdiktu zohľadniť vek i zdravotný stav muža, rod ktoréhosa okrem iného spája so slávnou ho-telovou sieťou Waldorf-Astoria. „Vä-zenie spraví jeho posledné dni utr-pením,“ bránili Marshalla jeho práv-nici.

Sfalšovaný závetKeď v roku 2007 zomrela 105-roč-ná filantropka Astorová, už vtedy jejmeno zaznievalo v médiách hlavnev súvislosti so spormi o jej dedič-stvo. Rok predtým totiž jej vnuk,univerzitný profesor Phillip Marshallzažaloval svojho otca Anthonyho,ktorý bol jej poručníkom a jediným

dedičom. Obvinil ho, že zneužívajej majetok a znepríjemňuje jej sta-robu.

Astorová zdedila veľké peniaze posvojom manželovi a investovala ichhlavne na dobročinné účely. V spo-re dokonca svedčili Astorovej dobrípriatelia Henry Kissinger, DavidRockefeller či Barbara Waltersová.Tí svorne tvrdili, že Brooke dožíva-la v biede, zatiaľ čo jej syn si užívalmilióny.

Páni New YorkuPodľa Philipa Marshalla išlo najme-nej o 200 miliónov dolárov. ProtiAnthonymu svedčil dokonca ajsvokor britského premiéra DavidaCamerona William Waldorf-Astor,ktorý je tiež príslušníkom tejto ro-diny. „Bol som ohromený, keď somvidel prázdne miesto tam, kde viseljej obľúbený obraz Childe Hassam.Povedala, že ho Tony predal, lebopotreboval peniaze,“ povedal barónAstor súdu zážitok z návštevy u ses-ternice Brooke.

Anthony, podľa svojho syna, roz-predával vzácne umelecké diela z jejdomu, kúpil si drahú jachtu a ob-klopoval sa luxusnými predmetmi.Dokonca zmenil aj Astorovej závet.Marshall však pred súdom všetko

popieral. Tvrdil, že mu to dovolila,hoci sa vzdal jej opatrovníctva. Na-koniec vysvitlo, že podpis na Asto-rovej poslednej vôli sfalšoval spoloč-ne s právnikom rodiny, 72-ročnýmFrancisom Morrisseyom, ktorý tiež

ide do väzenia. Sám Philip s uväz-nením otca nesúhlasil a požiadalsúd, aby ho nechali na slobode.

Anthony Marshall patrí do sláv-nej rodiny, ktorá sa dlhé roky hrdi-la titulom „páni New Yorku“. Za-

kladateľ rodu John Jacob Astor bolprvým americkým multimilioná-rom. Do majetku Astorovcov patrínajmä celosvetová sieť hotelov Wal-dorf-Astor. „Pre New Yorčanov jetento hotel na Manhattane akýmsi

synonymum luxusu. Jeho budovajevýznamným historickým miestom,kde sa stále niečo deje a rozprávasa o ňom,“ povedala pre HN Slo-venka Petra Kazimírová, ktorá pra-cuje na newyorskom letisku JFK.

Eva Šmeringaiováeva.smeringaiova@ecopress.sk

©hn

Newyorský súd poslal 89-ročného Anthonyho Marshalla (vľavo) za mreže kvôli falšovaniu závetu svojej matky Brooke Astorovej. SNÍMKA: NYPOST.COM

Matku Anthonyho Marshalla Bro-oke Astorovú volali aj prvou dá-mou New Yorku. K veľkým pe-niazom sa dostala sobášom s Vic-torom Astorom. Ten bolpotomkom hotelového a kožuši-nového magnáta Johna JacobaAstora, ktorý bol prvým americ-kým multimilionárom. Vincent,ktorý bol jej tretím manželom,zomrel po pár rokoch ich man-

želstva. So slovami „Bav sa, Po-okie,“ jej odkázal 60 miliónov do-lárov na vlastné útraty. Ďalších60 miliónov dolárov od manželamala dať na charitu. Brooke jeho

poslednú vôľu do bodky vyplnilaa v New Yorku sa preslávila akohonosná hostiteľka na mnohýchvečierkoch, ale aj štedrá donor-ka. Jej Nadácia Vincenta Astorapodporovala napríklad Metropo-litan museum of Art či New YorkPublic Library. Dostala za tomnoho významených ocenení.Zomrela na zápal pľúc v roku2007 vo veku 105 rokov. (ESM)

Brooke Astorová bola štedrou prvou dámou New Yorku Čím sa preslávil hotelWaldorf-Astoria

vyšetrovalo sa tu potopenie Titanicu, na ktorom v apríli 1912zahynul John Jacob Astor IV.

natáčali sa tu filmy Chyť ma, akto dokážeš alebo Vôňa ženy

viackrát sa tu konalo udeľovanieprestížnych divadelných cien Tony Awards

číslo 12024. júna 2013

Americkú víziuspláchla realita Komentár profesora Josepha S. Nyea

PROJECT SYNDICATE l 2222

Na dlhu ušetrili všetci Ivan Szabó, komentátor HN,o štátnych dlhopisoch

NÁZORY A ANALÝZY l 2233

Zisky tenistov vo WimbledonePrehľad odmien na najprestížnejšom turnaji

ŠPORT l 2244

Obnovili sa už práce na všetkýchstavbách Doprastavu?

Áno. Doprastav už naplno robí navšetkých stavbách, kde má podpí-sané zmluvy.

Keď ste oznámili, že sa vraciate doDoprastavu, opierali ste sa ajo prísľub troch bánk, ktoré vásmali financovať. V akom štádiu súrokovania s bankami?

Máme štyri banky, ktoré odblo-kovali účty a financujú. Je to Slo-venská sporiteľňa, VÚB banka, Tat-ra banka a UniCredit Bank. Prebeh-li rokovania s ING Bank a s ČSOB,ktoré tiež prisľúbili, že budú po-kračovať. V rokovaniach so všetkýmitýmito bankami budeme pokračo-vať v stredu.

Aké podmienky ste museli splniť,aby vám banky odblokovali finan-covanie?

Skôr, než sme vstúpili späť do Do-prastavu, som požiadal o stretnuties bankami a povedali sme, za akýchpodmienok čo môžeme priniesť,a za akých podmienok vstúpime, aknám banky budú garantovať uvoľ-nenie účtov. Podrobnosti sa riešiapermanentne.

A v čom spočívala vaša ponuka?Naša ponuka bola okamžité po-

skytnutie úveru Doprastavu vo výš-ke 10 miliónov eur.

Zo strany DDM Group?Nie. Zo strany dvoch akcionárov

– Dušana Mráza a mňa.V pondeloktieto peniaze prišli na účet Dopra-stavu v Slovenskej sporiteľni.

Stačí týchto 10 miliónov eur ban-kám na to, aby v plnej miere ob-novili financovanie vašej pre-vádzky?

To sú rokovania, ktoré pokračujúa nebudem ich predbiehať.

Stále sa počíta aj so vstupom ďal-šieho akcionára do Doprastavu?

Pokiaľ uznáme za vhodné, takáno. A ak sa nájde iný investor, akoten predchádzajúci.

Je vaším primárnym cieľomudržať akcionársku štruktúruv súčasnej podobe – teda, že v nejbudete vy s pánom Mrázom?

Nie je dôležité, kto bude akcio-nár, ale to, aby firma išla, ľudia ma-li prácu a mohli živiť svoje rodiny.

Minulý týždeň ste boli v Poľsku.Čo ste tam vybavili?

Viete, za päť minút sa nevybavínič. Stretol som sa s novým gene-rálnym riaditeľom (spoločnosti Po-limex, ktorá je partnerom Dopra-stavu v konzorciu pri výstavbe diaľ-nic, pozn. HN). Určili sme si ďalšípostup. Ďalšie kontrolovanie tohtopostupu by malo byť zhruba o 14dní. A, samozrejme, chceme tietootázky v Poľsku čo najskôr doriešiť.

Človek, ktorý mal donedávnavplyv v Doprastave, František Ho-dorovský, chcel oddeliť poľskúa slovenskú časť Doprastavu. Pri-púšťate takýto scenár aj vy?

K otázke bývalého akcionára savyjadrovať nebudem. Bola to našachyba, že sme tomuto človeku uve-rili. Dnes je situácia opačná. Vrátilasa do pôvodnej polohy a rozpitvá-vať tieto veci môžeme neskôr. Dnesmusíme robiť kroky dopredu, abyspoločnosť fungovala.

Opýtam sa inak: Počítate v tomtoštádiu s tým, že budete aj naďalejbojovať o peniaze v Poľsku tak akodoteraz, alebo už počítate aj s mož-nosťou, že sa poľská časť odčlení?

Vymáhanie prebieha súdnou ces-tou, tam pokračujeme. A riešenieproblémov nie je také, že by sa fir-ma zastavila. Keď sa zastaví firmaako Doprastav, už sa nerozbehne.

Keď ste sa vrátili do Doprastavu,zdôvodnili ste to tým, že ste ne-boli spokojný s tým, kam sa uberáfirma. Čo vás tak nepríjemne pre-kvapilo?

To, že sa firma zastavila. To jeúplne jasné.

Čiže iba o výsledok nedostatku fi-nancovania?

Neboli splnené dohody, ktoré bo-li urobené, ale to je všetko. Povedalsom, že sa nebudem naťahovaťo veci, ktoré sú už dnes pasé. Po-zeráme sa dopredu.

Dobre, tak sa pozerajme dopredu.Nedávno ste dostali dve dobrésprávy o kľúčových zákazkách,o ktoré bojujete. Európska komi-sia prisľúbila podporu v prípravediaľnice D3. Zároveň ste dostaliakceptačný list na tunel Višňové.Bolo aj to jednou z motivácií, pre-čo ste sa vrátili naspäť?

Tieto dve zákazky boli vypísanépred jeden a pol rokom. A musímsa pozastaviť nad tým, ako Hospo-dárske noviny nekorektne a nepro-fesionálne informovali o tejto veci.My sme od štátu nič nedostali. Mysme o tieto zákazky súťažili a aksme dostali akceptačný list, je torozhodnutie výberovej komisiea ÚVO. K detailom sa vyjadrovať ne-budem, lebo každá súťaž sa skončíaž podpisom zmluvy.

Máte informácie, ako by sa maloďalej postupovať v prípade diaľni-ce D3?

Nemám. Verím, že táto stavbapôjde, pretože viaceré stavby natomto ťahu sú už zrealizované.Súťaže na ďalšie úseky smerom naPoľsko sa idú vypisovať, preto by bo-lo nelogické, ak by sa práve tentoúsek nestaval. Je to mimoriadnekomplikovaný úsek vo veľmi ťaž-kom teréne, sú tam náročné mostnéobjekty, je to náročná stavba.

Hodorovský spolu s manažmen-tom Doprastavu presadzovali ús-porný plán, ktorého súčasťou boloprepúšťanie, odpredaj majetkua zmena organizačnej štruktúry.Čo z tohto plánu stále platí?

Všetko. Prakticky, tento plán boluž dávno predložený bankám a pra-videlne sa aktualizuje. Treba pove-dať, že od zastavenia PPP projektovv roku 2010 prebieha reštruktura-lizácia. Vtedy mal Doprastav 3 200ľudí, teraz má 1 350. Čiže odišlo 1 850 ľudí. Odišli potichu. Ak sa nie-kde urobí zamestnanie pre 200 ľudí,spraví sa okolo toho veľká sláva. Odnás odišlo 1 850 ľudí.

Zo straty sadostanemeuž v tomtoroku

Ján Kováč

vedúci analytického oddeleniajan.kovac@ecopress.sk

©hn

Spolumajiteľ stavebnej spoločnostiDoprastav Ivan Šesták pre Hospodárske noviny:

ROZHOVOR TÝŽDŇA

Pokračovanie na strane 14

Doprastav získal dôveru bánk, keď akcionári Ivan Šesták (na snímkach) a Dušan Mráz, poskytli firme úver desať miliónov eur. SNÍMKY: HN/PETER MAYER

Keď sa zastavífirma akoDoprastav, tak sauž nerozbehne.

Získali smeniekoľko menšíchzákaziek. Aj početzamestnancov tobude reflektovať.

Chceme, aby bologro prác doma.Zahraničie môžebyť len doplnok.

Kto je Ivan Šesták

Rodák z Bratislavy je absolven-tom bývalej Slovenskej vysokejškoly technickej. V Doprastavepôsobí od skončenia vysokejškoly v roku 1965. V časetransformácie na akciovú spoločnosť sa stal generálnymriaditeľom firmy a následne sa podieľal aj na jej privatizá-cii. Zároveň pôsobí vo vedenínadnárodnej spoločnosti DDMGroup.

Hospodárenie Doprastavu(v mil. EUR)

2005 18,072006 15,202007 17,742008 11,432009 12,622010 1,462011 -16,462012 -48,45Zdroj: SIMS, Obchodný vestník. Ide o hospodárske výsledky po zdanení

Bratislava – Dlhodobo boli naj-väčšou firmou na trhu, v roku 2011im však prudko klesli tržby. Dopra-stav tak v rebríčku stavebných fi-riem klesol na druhé miesto. V po-zícii jednotky ho vystriedala spoloč-nosť Granvia Construction, ktorástavala rýchlostnú cestu R1 v okolíNitry a Banskej Bystrice. Teraz savšak Doprastav môže stať opäť líd-rom. Spoluvlastník firmy Ivan Šes-ták v rozhovore pre HN povedal, žeuž teraz sa zvýšila pracovná vy-ťaženosť firmy. Ak napokon získazákazky, ktoré mu chce prideliť Ná-rodná diaľničná spoločnosť, opäť samôže stať najväčšou firmou. „Zís-kali sme niekoľko menších záka-ziek, sme v súťaži o ďalšie. Aj početzamestnancov bude reflektovať tútosituáciu,“ povedal Šesták.

Viac šťastiaGranvia sa do čela rebríčka postavi-la tak trochu náhodou. Firme sa ús-pešne podarilo dotiahnuť veľký pro-jekt verejno-súkromného partner-stva. Nitrianska rýchlocesta bolanakoniec jedinou cestou financova-nou týmto spôsobom. Z prostried-kov súkromných investorov, ktorépočas niekoľkých desaťročí splácaštát, sa mali pôvodne stavať aj všet-ky chýbajúce úseky na diaľnici D1.Napokon však tieto plány padli. Do-prastav mal solídnu pozíciu v jed-nom z nich. Spolu s partnerskýmifirmami mal stavať zhruba 75 kilo-metrov diaľnic. Šlo o všetky chý-bajúce úseky od Martina po Prešov.

Výstavbu napokon zastavili sporys ochranármi a chýbajúce peniaze.

Ostatné firmyČo sa týka práce, je na tom Dopra-stav o niečo lepšie. V poslednom ča-se získal viacero menších zákaziek.Pod palcom má najmä cesty prvejtriedy, dnes robí najmä pre Sloven-skú správu ciest. Podľa centrálnehoregistra zmlúv má Doprastav všet-ky kontrakty nad 500-tisíc eur prá-ve s touto štátnou firmou. Kľúčovébude, či sa Doprastavu podarí do-tiahnuť do konca dva veľké tendre –tunel Višňové na diaľnici D1 pri Ži-line a úsek D3 na Kysuciach. Súhrn-nú hodnotu majú zhruba 700 mi-liónov eur, o zákazku sa delí s ďa-lšími partnermi v konzorciách.

Nový začiatokOdraziť od dna by sa mohli aj ďalší.Finančné problémy má aj Váhostav,ktorý má tiež podiel na kysuckejdiaľnici. Nové zákazky súrne potre-bujú aj ďalší stavebníci. NapríkladSkanska dnes finišuje s výstavbousvojho jediného veľkého cestnéhoprojektu pri Košiciach.

„Mohol by tu byť nárast výstavbyvzhľadom na to, v akom stave je ten-drová príprava a rokovania o finan-covaní s Európskou komisiou,“ ho-vorí riaditeľ Výskumného ústavu do-pravného Ľubomír Palčák. Nadruhej strane však vidí aj v tendrochriziká. Firmy sa totiž odvolávajú,a tým bránia výstavbe. Zvýšenie ob-jemov je pravdepodobné aj vzhľa-dom na nízku porovnávaciu bázu –odvetvie od roku 2009 neustále pa-dá. S rastom stavebníctva počítajúaj prognózy ministerstva financií.

HOSPODÁRSKE NOVINYPONDELOK 24. JÚNA 201314 ROZHOVOR TÝŽDŇA

Ako sa Doprastav dostal do krízy

Zdroj: HN

Vláda rozhodla, žediaľnice sa budú

financovať v prevažnejmiere z PPP projektov.

Sľubuje dokončeniediaľnice do roku 2010.

Doprastav v rámcikonzorcia firiem získal

zákazku na najväčšídiaľničný projekt v

dejinách Slovenska.

Európska investičnábanka odmieta poskytnúťpeniaze. EK preveruje, či

mali ochranári dosťpriestoru.

Po zmene vlády sa v PPP projektoch

nepokračuje. Doprastavodvtedy prepustil spolu

zhruba 1 500 ľudí.

Kvôli prieťahom ohlásilDoprastav hromadné

prepúšťanie. Do koncaroka malo prísť o prácu

750 ľudí.

Doprastav začína stavaťprvý diaľničný projekt za

Račičovej vlády. Na úsekuFričovce – Svinia má všakmenej práce, ako mal mať

v rámci PPP projektov.

Banky žiadajú odakcionárov zvýšenie

základného imania. Firmasa potrebuje kapitálovo

posilniť najmä preproblémy v Poľsku.

Firma má zaplatiť pokutuza omeškanie výstavby vPoľsku. Štátna diaľničnáfirma odmieta preplácať

niektoré faktúry.

Akcionári predaliDoprastav, nový vlastníknie je známy, stojí za ním

podnikateľ FrantišekHodorovský.

EK chce podporiť diaľnicuD1 na Kysuciach. NDSzároveň poslala firme

akceptačný list na výstavbu D1 pri Žiline.

Akcionári Dušan Mráz aIvan Šesták si predaj

rozmysleli po tom, akobanky Doprastavu

zablokovali účty. Dali si zacieľ firmu stabilizovať.

Projekt sa začínakomplikovať. Konzorcium

nezískalo pre krízupotrebné financovanie.Na zabezpečenie peňazí

dostalo viac času.

Doprastavu by malo pomôcť viacero menších zákaziek. ILUSTRAČNÁ SNÍMKA: ARCHÍV HN

Dokončenie zo strany 13

Plán počítal aj s úsporami a s ob-medzeniami vo výrobných závo-doch v regiónoch. Môžete byťkonkrétnejší, v akom je to stavea čo to má priniesť?

Nie, to sa robí priebežne a, hľa-dajú sa vnútorné rezervy tým, žesa hľadajú ďalšie náklady, ktoré jemožné minimalizovať.

Máte ďalší plán prepúšťania?To je súčasť dohody s bankami,

to je otázka, kedy nabehnú novézákazky. My nie sme redakcia no-vín. Sme stavebná firma, ktorá ne-má pevnú zákazku ďaleko do bu-dúcnosti a musíme byť pružní.Musíme sa prispôsobovať situáciina trhu.

Ak získate jednu z týchto záka-ziek, podarí sa vám udržať za-mestnanosť?

Máme aj viaceré menšie zákaz-ky, ktoré začínajú. To je živý orga-nizmus. Získali sme niekoľko men-ších zákaziek, sme v súťaži o ďal-šie. Aj počet zamestnancov budereflektovať túto situáciu. Dnes smev najväčšej stavebnej sezóne – sútu letné mesiace.

Spomínali ste reštrukturalizáciuv zmysle úsporných opatrení,ktoré ste prijali po zastavení PPPprojektov. V posledných dňoch savšak hovorilo aj o reštruktura-lizácii záväzkov. Je takáto alter-natíva tiež v pláne?

Nie.

V čase, keď ste rokovali s Hodo-rovským o Doprastave, mali stespor o obaľovačky, ktoré Hodo-rovský nedostal. Ako to napokondopadlo?

Zrejme tento človek nebol infor-movaný o veciach, o ktorých ho-voril. Tu žiadny spor nie je. Do-prastav odpredal vtedajšiemu ak-

cionárovi Metrostavu dva závody,za to, aby Metrostav posilnil finan-čnú stabilitu Doprastavu. Samo-zrejme, ak bude treba, aby sa tietoveci vrátili naspäť, bude to pred-metom rokovania, ale žiadny sporsa v tomto nevedie ani neviedol.

S akým hospodárskym výsled-kom počítate v tomto roku?

V tomto roku plus-mínus nula.

Aké plány máte v Doprastave?Aby firma pokračovala ďalej, aby

sa stabilizovala. Napriek tomu, žehovoríte, že nemáme žiadnu prá-cu, objemovo sme stále najväčšípodnik na Slovensku, čo sa týkastavebnej produkcie. Samozrejme,že máme zlý hospodársky výsle-dok, ale máme pomerne vysokéclaimy (nepreplatené faktúry,pozn. HN) a súdne spory v Poľsku.

Ako chcete firmu stabilizovať?Tak, aby naplno robila a aby vy-

tvárala zisk. A to všetko sa skladáz desiatok a stoviek samostatnýchčinností.

Okrem tej finančnej stabilizácie,vnútri Doprastavu, chystáte ne-jaké zmeny v zameraní?

Nie, firma je dlhodobo špeciali-zovaná na inžinierske stavby, ces-ty, mosty. Chceme, aby bolo groprác doma. Nemôže byť gro prácv zahraničí. Zahraničie môže byťlen doplňujúce.

Spomínali ste, že ste v poslednomčase získali viaceré menšie zá-kazky. Znamená to, že sa vašavyťaženosť zvýšila?

Dá sa povedať, že áno.

O koľko asi?To sa nedá takto povedať.

Aké zákazky ste získali?Je to Zbojská – to je na ťahu od

Zvolena smerom na Košice, a nie-koľko ďalších.

Zo straty sa...

Jún 2013

Jún 2013

Máj 2013

Máj 2013

Doprastav môže byť opäťjednotkou na trhuSTAVEBNÍCTVO l Odvetvie by po štyroch rokoch prepadov mohlo začať rásť.

Ján Kováčjan.kovac@ecopress.sk

©hn

Veľké zákazky Doprastavu od roku 2012

hodnota v mil. EURRekonštrukcia cesty prvej triedy medzi Tisovcom a sedlom Zbojská 16,6Eliminácia bezpečnostných rizík na cestách I. tried v Košickom a Prešovskom regióne 32,4Modernizácia a rekonštrukcia mostov ciest Slovenskej správy ciest, Košice 3,9Modernizácia a rekonštrukcia mostov ciest Slovenskej správy ciest, Žilina 1,9Zdroj: Centrálny register zmlúv, Poznámka: ide o zákazky nad 500-tisíc.

September2012

November2011

September2010

Júl 2010

Máj 2010

Február2010

Február2009

Júl 2007

ROKOV, UDALOSTÍ A ĽUDÍ, KTORÍ HÝBALI NAŠOU KRAJINOU, OČAMI HN

SLOVENSKO 1993 – 2013

Promo_SK_1993-2003.indd 1 28.5.2013 15:37

HOSPODÁRSKE NOVINYPONDELOK 24. JÚNA 2013 INZERCIA 15

Zamestnanecké výhody: Návnada pre nerozhodných alebo hnací motor motivovaných?

Trendy a výhody dávno prekonanéPodľa skúseností Silvie Zubaľovej, z per-sonálnej agentúry Start People, pre tých,ktorí sa už usadili v súkromnom životechcú svoju prácu vnímať ako niečo dlho-dobé, sú zaujímavé rôzne pripoisteniak životným poistkám, nadštandardná le-kárska starostlivosť, pracovné prostre-die, poprípade firemné materské jaslea škôlky. Investícia do vzdelania za-mestnancov je nadčasový benefit. Za-mestnanci sa chcú vzdelávať, vedia, žetúto investíciu im nikto nezoberie, a žeabsolvované školenia môžu zvýšiť ichhodnotu na pracovnom trhu, aj keďv danom momente neplánujú zmenu za-mestnania. Na druhej strane samotnízamestnávatelia túto formu benefitovveľmi neobľubujú. Vedia, že táto inves-tícia je pre nich len dočasná a veľakrátku školeniam pristupujú tak, že vycho-vávajú skúseného zamestnanca pre nie-koho iného, kto sa po absolvovaní ško-lení bude chcieť posunúť niekde ďalej,možno ku konkurencii. Perspektívu vidívo výhodách, z ktorých majú úžitok nie-len zamestnanci, ale aj ich blízki, v prog-ramoch, ktoré rastú na základe priro-dzeného záujmu a motivácie ľudí, roz-voja vzťahov. Jedným z programov výhodpre zamestnancov je napríklad Lenovo Benefit, zameraný na užívanie produk-

tov Lenovo. Zamestnávateľa nestojí anicent a jeho rast závisí len a len od záuj-mu, motivácie a komunikácie samot-ných zamestnancov. Na Slovensku za-tiaľ nie je medzi zamestnávateľmi roz-šíreným benefitom homeoffice – prácaz domu, kedy zamestnanec sám rozho-duje o svojom čase a samostatne si ria-di svoju pracovnú činnosť. Za stagnujú-ci benefit v dnešnej dobe považuje rôz-ne zľavové poukážky a vouchre, ktorépodľa štatistík v konečnom dôsledku vy-užije len veľmi malé percento zamest-nancov.

Nie je všetko o peniazoch – z oboch strán...Ako bolo už povedané, program za-mestnaneckých výhod Lenovo Benefitod spoločnosti Marsann IT nestojí za-mestnávateľov ani cent. „Našim cieľombolo a je dostať Benefit priamok ľuďom, ktorých prácu si zamestnáva-teľ váži a chce ju istým spôsobom od-meniť. Ak by napríklad mala firmas týmto programom náklady, mohlo byto byť prvou a možno zásadnou pre-kážkou k dobrej veci. Ak má spoločno-sť o program Lenovo Benefit záujem,zriadime jej e-mailovu adresu, pod kto-rou sa jej zamestnanci prihlásia a za-registrujú už pod svojimi kontami do

nášho systému, a následne už môžuvyužívať ponuky programu. Firmu to sto-jí naozaj iba čas na prezentáciu prog-ramu, jeho náležitostí a fungovaniaa výmenu pár e-mailov ohľadom zria-denia užívateľskej domény“, vysvetľujePetra Svitková, retail manažérka spoloč-nosti Marsann IT.

Jednoduché a účinné nástroje motivácieZamestnanecké výhody sú jednodu-chým ale účinným nástrojom zvyšova-nia motivácie, prípadne odmeňovaniazamestnancov. No sú aj prostriedkomna to, ako sa vie samotný zamestnáva-teľ odlíšiť od ostatných a aj prostred-níctvom benefitov ukázať postoj ku svo-jim ľuďom Tým zvýši záujem uchádza-čov, ktorí si hľadajú prácu a zvyšujekredit seba samého na pracovnom trhu.Môže sa stať, že niektoré spoločnostisa pre uchádzačov stanú akousi métou,kde by raz veľmi radi pracovali. Takýtozamestnávateľ si potom môže vyberaťtých najlepších z najlepších. Je však is-té, že základná mzda bude pre zamest-nanca vždy to najdôležitejšie. Ak budev tejto oblasti spokojný, množina výhodlen prispeje ku komfortu práce a môžetak zvýšiť jeho lojalitu k zamestnáva-teľovi.

Program odmeňovania nielen pre zamestnancov, ale aj pre rodinua priateľovJedinečnosť programu Lenovo Benefitspočíva v tom, že je určený nielen prezamestnancov, ale oni sami majú mož-nosť zapojiť doň svoje najbližšie okolie- rodinu, priateľov. Jednoducho, ak jeniekto zapojený do programu vďaka svo-jej kvalitnej práci, prirodzene jeho výho-dy môže rozšíriť medzi ľudí, ktorí ho po-znajú, žijú v jeho blízkosti a ovplyvňujúho. „Lenovo Benefit je výnimočný právetým, že je jednoduchý a prirodzený. Akmám ako zamestnanec možnosť zapo-jiť sa a využívať výhody Benefitu stačí,ak sa na www.lenovoonline.sk/benefitzaregistrujem prostred- níctvom firem-ného e-mailu. Potom sa do systému pri-hlásim už pod svojim účtom. Som v sys-téme a môžem si vybrať produkty odnotebooku, cez príslušenstvo značky Le-novo či špeciálne konfigurácie počí-tačov – všetko za zvýhodnené ceny. Vy-tvorím objednávku a zvolím si spôsobdoručenia. Buď si tovar vyzdvihnemosobne alebo mi ho doručia na zvolenú

adresu. Rovnako to funguje aj pri ná-kupe, napríklad pre priateľov. Tovar ob-jednám cez svoje konto a doručený

môže byť na priateľovu adresu. Potomje len na ňom, či o našom programepovie svojmu šéfovi, odporučí ho,“ do-dáva P. Svitková.

Program Benefit prirodzene nadvia-zal na tradíciu programu výhod IBM. „Pozmenách v spoločnosti a dobudovanímnášho bratislavského Lenovo show-roomu, najväčšieho v strednej a vý-chodnej Európe, sme sa rozhodli v prog-

rame pokračovať, inovovať ho a plneprispôsobiť práve potrebám Lenovo akoznačky. Aktuálne Benefit aktívne využí-

va 150 spoločností, a teda viac ako 8 tisíc zamestnancov a ich blízkych. Lenovo prezentuje kvalitu a naši zá-kazníci to vedia. Či ide o zariadenia prefirmy, pre prácu (rada ThinkPad), ale-bo do pohodlia domácnosti, pre školá-kov, štýlové s moderným dizajnom (ra-da IdeaPad).“ K programu samozrejmepatrí špičkový servis zariadenía a rôz-ne akcie pre jeho užívateľov.

„Každý zamestnávateľ môže odmeniť svojichzamestnancov, ktorých prácu si váži, pričom ho to nestojí ani cent, len čas na prezentáciuprogramu Lenovo Benefit.“Petra Svitková, Marsann IT

„Benefity sú veľmi zaujímavým nástrojom prezamestnávateľa, no netreba zabúdať, žev prípade nefunkčných medziľudských vzťahov,nevyhovujúceho pracovného prostrediaa celkovo nízkej firemnej kultúre sú funkčné ibakrátkodobo a hodnota zamestnania stojí naoveľa jednoduchších motivačných formách...“ Silvia Zubaľová, Start People.

„Jedinečnosť programu Lenovo Benefit spočívav tom, že je určený nielen pre zamestnancov,ale aj pre rodinu či blízkych priateľov.“Petra Svitková, Marsann IT

Program zamestnaneckých výhod by mal byť zrkadlom zamestnávateľa. Nie vždy je to o peniazoch, ktoré sú často určujúcepri oboch stranách. Pri zamestnancovi súto očakávania finančných odmien a zostrany zamestnávateľa náklady s nimispojené. Ak výhody, tak s potenciálomrozvoja a rastu. To je ideálne nastavenie.

www.marsann.sk/benefit

Ako odmeniť vášho zamestnanca tak, aby vás to nestálo ani 1€?

HN09457

HOSPODÁRSKE NOVINYPONDELOK 24. JÚNA 201316 FINANČNÝ SERVIS

1,949

1,072

1,663

0,869

3,037

3,659

0,17

1,22

2,26

3,31

4,36

0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16

Výn

os d

o sp

latn

osti

v

Doba do splatnosti v rokoch

Dátum: YTM* Dátum21. 6. 2013 [%] splatnosti

* Výnos do splatnosti (YTM) je počítaný z priemerného kurzu,resp. z hodnoty stredu najlepšej záverečnej kotácie burzovéhodňa, pokiaľ v tento deň nebol uzavretý žiadny kurzotvorný obchod.

ŠD 213 SK4120007071 0,869 24.02.2016ŠD 208 SK4120005372 1,072 04.04.2017ŠD 204 SK4120004318 1,663 12.05.2019ŠD 214 SK4120007204 1,949 27.04.2020ŠD 216 SK4120007543 3,037 14.10.2025ŠD 206 SK4120004987 3,659 10.05.2026

Názov posledná ročné ročnécena v EUR nárast max. min.

Všetky ceny sú v EUR, pri elektrických energiách v EUR/MWh, pri povolenke len v EUR

Meď: 5 324,9 /t Hliník: 1 386,7 /t

Lehota platnosti: od 17. 6. do 21. 6. 2013

Drahé LME USD Jedn.Názov Fixing PM

Základné LMENázov Settlement Ponuka Dopyt Jedn.

Strategické OTCNázov Cena Jedn.

Zlato 1295,25 TR OZStriebro 19,87 TR OZPlatina 1365,00 TR OZPaládium 672,00 TR OZ

Antimón 99,65 % 10000/10200 USD/mTArzén 99,00 % 0,7/0,9 USD/lbsBizmut 99,99 % 8,45/9,15 USD/lbsKadmium 99,99 % 1,1/1,25 USD/lbsKadmium 99,95 % 0,9/0,95 USD/lbsFe Chrome, Hi Carbon 0,95/0,98 USD/lbsKobalt − katódy 99,80 % 13,7/15 USD/lbsKobalt − katódy 99,60 % 13/14,5 USD/lbsKobalt − ingot 99,30 % 12/13 USD/lbsGálium − ingot 99,99 % 270/320 USD/KgGermánium kov 1820/1890 USD/KgGermánium − dioxid 1400/1450 USD/KgIndium ing. 99,97 % 525/570 USD/KgMagnézium 99,90 % 2750/2760 USD/mTFerromangán 1060/1100 USD/mTMangán elect. 2250/2280 USD/mTOrtuť – USD/flskMolyb Fe65 West 26,5/27 USD/Kg Molyb Fe60 China – USD/KgRuthénium 80/90 USD/OzSelén 99,5 % PWD 26,5/29,5 USD/lbsSilicon Fe 75 Russian 1080/1100 USD/mTSilicon Metal Lumps 2300/2500 USD/mTTantal 110/125 USD/lbsTitanium Sponge 99.6 10,5/11,3 USD/KgFerrotitán 70 % Západ 5,8/6 USD/KgTungsten Ferro 39/39,5 USD/KgVanadium Fe 80 (T2) 27,9/28,8 USD/KgVanadium Pentox 6,4/6,6 USD/lbsWolframite – USD/MTU

Meď GRADE "A" 6777 6777 6777 USD/mTOlovo 99,7 % 2017 2017 2017 USD/mTHliník 99,70 % 1748 1748 1748 USD/mTHliník − zliatina 1760 1760 1760 USD/mTNikel 99,80 % 13780 13780 13780 USD/mTCín 99,85 % 19515 19515 19515 USD/mTZinok 99,995 % 1809 1809 1809 USD/mT

Cenový Zmena Vývojový Zmena YTM Durácia Mod. Konvexita Kup. Splatnosť Počet index [%] t/t−1 index [%] t/t−1 [%] durácia výnos [%] zložiek

SDX Group je oficiálnym dlhopisovým indexom BCPB. k 24. 6. 2013

Skupina Slovenských Dlhopisových IndexovSlovak Bond Indices Group

Verejný sektor − štátne dlhopisySDXG Celkový 116,9120 −0,0472% 172,4757 −0,0366% 2,4644 6,2271 6,0778 56,1979 4,1699 7,3411 6SDXG (<=5) 113,0973 0,1578% 161,5061 0,1656% 0,9481 2,8792 2,8522 11,4085 3,7148 3,0053 2SDXG (> 5) 118,4453 −0,1448% 182,1442 −0,1325% 2,7300 7,8199 7,6125 77,5073 4,3974 9,5090 4

Číselné údaje zo svetových trhov sú prevzaté zo servisu REUTERSRedakcia preberá údaje zo servisu agentúry REUTERS a FIMEX Capital o.c.p., a.s., a teda prípadné nepresnosti sú mimo dosahu jej pôsobnosti.

Jednotky: mT=1 000 kg, flsk=76lbs, lbs=0,45359 kg, TR OZ= 0,031103 kg; Komodity: CL Crude oil ropa HU Unleaded gas bezolovnatý benzínNG Natural gas zemný plyn CO Brent oil ropa Brent C Corn kukurica W Wheat pšenica O Oats ovos GC Gold zlato SI Silver striebro HG Cooper

meď PL Platinum platina PA Palladium paládium LC Live cattle živé hovädzie LH Lean hogs bravčové KC Coffee arabica káva arabica CF Coffeerobusta káva robusta CC Cocoa kakao SB Sugar cukor JO Orange juice pomarančový džús LB Lumber drevo CT Cotton bavlna. Označenie kon−

traktných mesiacov: F január G február H marec J apríl K máj M jún N júl Q august U september V október X november Z december.

FIRMY & FINANCIE, denne v Hospodárskych novinách od 12. septembra 1993.© Copyright Ecopress, a. s., Bratislava.hn

Štát Kód StredUSA USD 1,3180Japonsko JPY 128,6600Bulharsko BGN 1,9558Česká republika CZK 25,8250Dánsko DKK 7,4582V. Británia GBP 0,8533Maďarsko HUF 298,8700Litva LTL 3,4528Lotyšsko LVL 0,7016Poľsko PLN 4,3289Rumunsko RON 4,5350Švédsko SEK 8,6927Švajčiarsko CHF 1,2257Nórsko NOK 7,9090Chorvátsko HRK 7,4905Rusko RUB 43,2260Turecko TRY 2,5515Austrália AUD 1,4296Brazília BRL 2,9737Kanada CAD 1,3705Čína CNY 8,0832Hongkong HKD 10,2239Indonézia IDR 13 088,2400Izrael ILS 4,7891India INR 78,1200Južná Kórea KRW 1 521,5200Mexiko MXN 17,5558Malajzia MYR 4,2222Nový Zéland NZD 1,7004Filipíny PHP 57,7070Singapur SGD 1,6790Thajsko THB 41,0030JAR ZAR 13,4906Island ISK 290,0000

Štát Množstvo Kód StredAustrália 1 AUD 18,058Bulharsko 1 BGN 13,201EMÚ 1 EUR 25,820Chorvátsko 1 HRK 3,448Japonsko 100 JPY 20,067Kanada 1 CAD 18,841Maďarsko 100 HUF 8,644Poľsko 1 PLN 5,966Rumunsko 1 RON 5,693Rusko 100 RUB 59,720Švajčiarsko 1 CHF 21,064USA 1 USD 19,590Veľká Británia 1 GBP 30,251

Burza cenných papierov v BratislaveKurzový lístok číslo 119 zo dňa 21. 6. 2013 – Akcie a podielové listyNázov CP ISIN Trh Min. Max. Posl. Priem. Zmena Objem Objem v Nezr. Objed. Stred Mena Mena

kurz kurz kurz kurz v v mene ponuka dopyt pásma denom. obch.ks obch.

AKCIE A PODIELOVÉ LISTY – MODUL TVORCOV TRHUBest Hotel Propert. SK1120005105 P 11,65 11,65 11,65 11,65 5000 58.250,00 11,65 EUR EURTatry Mount. Resorts SK1120010287 P 44,80 44,80 44,80 44,80 +0,2 400 17.920,00 44,80 EUR EUR

AKCIE A PODIELOVÉ LISTYSES Tlmače SK1120008034 H 4 4,3 4 4 EUR EURSlovnaft CS0009004452 H 28,1 28,1 28,1 28,1 1,7 33 927,3 28,1 EUR EURVšeobecná úver.banka SK1110001437 H 70 70 70 70 6 420 70 EUR EURBiotika CS0009013453 P 29,05 29,12 29,05 EUR EUROTP Banka Slovensko SK1110001452 P 1,8 1,8 1,1 0 EUR EUROTP Banka Slovensko2 SK1110004613 P 1,9 4 0 EUR EUR1. garantovaná 01 SK1120005824 V 0,01 0,01 0 EUR EUR1. garantovaná 02 SK1120005832 V 0,75 1 0,75 0,75 EUR EURCemmac CS0009007752 V 50 50 35 0 EUR EURCestné stavby B.B. CS0009018650 V 5 5 0 EUR EURCheminvest CS0008468351 V 6 25 5 0 EUR EURChemolak CS0009006754 V 6,3 6,3 6,3 6,3 10 63 6,3 EUR EURDolkam Šuja CS0009013354 V 157,12 135,07 157,12 EUR EURDruhá strategická SK1120005337 V 10 8 10 SKK EUREastern Sugar SK CS0009006853 V 1,5 5 0 EUR EUREkostav Michalovce CS0005046754 V 13,05 13,05 0 EUR EURElektrokarbon CS0005053156 V 15 15 10,5 14,96 EUR EURFRIGO SK1120002433 V 0,4 15 3 0 SKK EURGEOCOMPLEX CS0009003553 V 30,5 30,5 30,5 30,5 6 183 30,5 EUR EURKT INVEST SK1120004751 V 10 0 EUR EURKúpele Nový Smokovec SK1120003225 V 14,7 50 10 0 EUR EURKúpele Trenč.Teplice SK1120003183 V 13,05 13,05 13,05 13,05 8,8 18 234,9 13,05 EUR EURMPC CESSI CS0009021456 V 28,82 66 21 28,82 EUR EURMajetkový Holding SK1120005485 V 29 34 34 31,12 7,3 34 1.058,00 31,12 EUR EURMajetkový Holding 2 SK1120006954 V 34 33 29 34 EUR EURMajetkový Holding 3 SK1120006962 V 33,2 29 33,2 EUR EUROSIVO 2 SK1120007242 V 15 8 15 EUR EURPRO POPULO PP SK1120000387 V 6 6 6 EUR EURPlastika CS0008466454 V 1 4 0 EUR EURPotravinoprojekt CS0009000559 V 8 70 10,51 0 EUR EURPoľnonákup Šariš CS0008466652 V 4,51 10 4,01 0 SKK EURPoľnonákup Turiec CS0009014758 V 3,02 1 0 EUR EURPrefa Sučany SK1110007491 V 1,4 1,4 0 EUR EURPrima banka Slov. SK1110013671 V 73,29 20 0 EUR EURPrima banka Slov.3 SK1110014927 V 7,87 1,5 0 EUR EURPrima banka Slov.4 SK1110015676 V 0,3 0 EUR EURPrima banka Slov.2 SK1110001270 V 436,48 100 0 EUR EURProgres−Pozem.stavby CS0008467759 V 6,61 5 0 SKK EURPrvá strategická SK1120005329 V 3 2,5 3 SKK EURSITNO SK1120004959 V 7 7 4 0 EUR EURSITNO 2 SK1120010717 V 7 0 EUR EURSenická mliekáreň CS0009007653 V 3,65 2 0 EUR EURSlov−avia CS0005011352 V 6,5 5 0,5 0 EUR EURStapring, a.s. CS0009005657 V 4 30 4 0 SKK EURStarland Holding SK1120005113 V 105 105 50 105 EUR EURTatra banka SK1110001502 V 16000 17000 14000 0 EUR EURTatrans.teplárenská CS0009020557 V 2,5 2,5 0 EUR EURTesla Lipt.Hrádok CS0005044056 V 2 10 2 2 SKK EURVipo CS0009005152 V 23 30 0 EUR EURVodomont−VHS CS0005052356 V 2 25 2 0 EUR EURVunar CS0009005855 V 5,64 5,51 0 EUR EURZTS INMART CS0009014857 V 6 25 6 0 EUR EURZTS Sabinov SK1120005071 V 10,1 8,05 10,1 EUR EURZTS VVÚ CS0009022157 V 7 7 0 EUR EURZUNIVO SK1120004389 V 1 6 1 0 EUR EURZlieváreň SEZ CS0005059955 V 11 76 6 0 EUR EURAKTIV PARK CS0009023551 M 5 0 EUR EURAVC 2 CS0005054758 M 1 1 0 EUR EURAllianz−Slov. poist. SK1110004407 M 150,01 160 150,01 0 EUR EURCementáreň L.Lúčka 5 SK1120010311 M 22 35 22 0 EUR EURDoprastav SK1120001518 M 10 100 8 0 EUR EUREmerson SK1120004942 M 41 42,15 0 EUR EURHolcim Slovensko CS0008467056 M 50 85 42 50 EUR EURKamex CS0009002951 M 1 10 0 SKK EURMILSY CS0009010251 M 10 40 7 0 EUR EURMRAZIARNE Sladkovič CS0009006150 M 2 2 1 2 EUR EUROčná optika SK1120010485 M 50 150 50 0 EUR EURPODAK SK1120007499 M 3 15 3 0 EUR EURPROXIMA ALFA TRADE CZ0008467875 M 0,47 0,48 0,42 0 CZK EURPúchovský mäs.priem. CS0009013156 M 25,07 25,07 25,07 25,07 0,3 4 100,28 25,07 EUR EURREAL ZA SK1120004249 M 8 15 8 0 EUR EURRONA SK1120007440 M 3,11 11 3 3,11 EUR EURSLOVFOOD CS0009007554 M 2 2 0 EUR EURSPS TATRA SK1120004496 M 2 10 2 0 EUR EURSYRÁREŇ BEL SLOV. CS0009021159 M 10 60 10 10 EUR EURUniCredit Bank Slov. SK1110003045 M 10 12,5 8 0 EUR EURUniCredit Bank Slov3 SK1110003052 M 8 8 0 EUR EURUniCredit Bank Slov4 SK1110005206 M 9,5 8 0 EUR EURUniCredit Bank Slov5 SK1110003060 M 6 8 0 EUR EURUniCredit Bank Slov6 SK1110003037 M 10,01 12,5 8,32 0 EUR EURVOLKSBANK Slovensko SK1110000660 M 200 400 200 0 EUR EURVOLKSBANK Sl. prior. SK1110000678 M 218,08 400 200 0 EUR EURVOLKSBANK SK2 SK1110003524 M 200 0 EUR EURVOLKSBANK prior.2 SK1110003516 M 200 0 EUR EURVodoh.stavby Malacky CS0005052257 M 9 100 9 0 SKK EURZentiva 2 SK1120004439 M 145,01 145,01 145,01 EUR EURŤažké strojárstvo SK1110000579 M 20 5 0 EUR EURŽELING CS0008203956 M 2,35 2,35 0 SKK EURČAS SK1110002039 M 4 0 SKK EUR

Objem v kusoch CP spolu: 5.511 Celkový objem spolu: 79.156,48 EUR

Dividenda a dátum rozhodného dňa − dodatok KL zo dňa 21. 6. 2013Trh kótovaných a registrovaných cenných papierovAKCIE A PODIELOVÉ LISTYNázov CP ISIN Trh Dividenda Dátum rozhodn. dňa Mena denom.Tatry Mount. Resorts SK1120010287 12 1,06 03.05.2013 EUR

Slovnaft 2 SK1120001369 11 2,00 26.04.2013 EUR

Slovnaft 3 SK1120005949 11 2,00 26.04.2013 EUR

Všeobecná úver.banka SK1110001437 11 4,98 19.04.2013 EUR

Biotika II SK1120004009 12 3,00 27.05.2013 EUR

Biotika CS0009013453 12 3,00 27.05.2013 EUR

Slovnaft CS0009004452 11 2,00 26.04.2013 EUR

+ − Dátum konania VZ, ktoré rozhodlo o nevyplatení dividendy. Dividendy sú v mene denominácie. Výška konverzného kurzu: 1 EUR =30,1260 SKK. Dodatok KL prepočítaný do SKK burza publikuje na internetovej stránke www.bsse.sk.

Burzový lístok číslo 119 zo dňa 21. 6. 2013 – DlhopisyNázov ISIN Trh Frekv. Dát. Ex− Úrok. Men. Min. Max. Posl. Priem. Zm. Obj. Obj. Nezr. obj. Výnos Stred Mena Mena

vypl. splat. kup sadz. hod. kurz kurz kurz kurz kurzu v ks v mene pon. dop. do spl.pásma den. obch.[%] [%] [%] [%] [%] [%] obch. [%] [%] [%] [%]

DLHOPISY MODUL TVORCOV TRHU Štátny dlhopis 204 SK4120004318 H 12M 12.05.19 5,300 3319,40 120,20 120,00 118,50 0,00 EUR EUR Štátny dlhopis 208 SK4120005372 H 12M 04.04.17 4,200 3319,40 111,50 +0,5 112,50 110,50 1,07 111,50 EUR EUR Štátny dlhopis 210 SK4120006503 H 6M 21.01.15 0,344b 1,00 96,75 99,50 100,00 99,00 0,66 99,50 EUR EUR Štátny dlhopis 213 SK4120007071 H 12M 24.02.16 3,500 1,00 99,59 106,90 107,40 106,40 0,87 106,90 EUR EUR Štátny dlhopis 214 SK4120007204 H 12M 27.04.20 4,000 1,00 91,95 113,00 −0,4 113,50 112,50 1,95 113,00 EUR EUR Štátny dlhopis 215 SK4120007527 H 6M 14.10.13 0,329b 1,00 99,00 100,10 100,45 99,75 100,10 EUR EUR Štátny dlhopis 219 SK4120008301 H 12M 19.01.17 4,625 1,00 110,40 111,90 112,40 111,40 1,20 111,90 EUR EUR Štátny dlhopis 226 SK4120009234 H 12M 28.11.18 1,500 1,00 100,10 +0,2 100,60 99,60 1,48 100,10 EUR EUR

DLHOPISY HZL Tatra banka 47 SK4120006693 P 12M 01.07.14 15 5,010 1000,00 103,50 103,66 0,00 EUR EURESIN Group 7,50/2019 SK4120008798 V 6M 30.09.19 30 7,500 1000,00 100,00 100,00 100,00 100,00 65 66.164,58 7,50 100,00 EUR EURHZL SPO 28 SK4120006735 V 6M 28.08.13 30 3,600 1000,00 100,00 0,00 EUR EURHZL SPO 29 SK4120006792 V 6M 16.10.13 30 3,300 1000,00 100,82 100,82 EUR EURHZL SPO 31 SK4120006909 V 6M 18.12.13 30 3,500 1000,00 101,20 101,20 EUR EURHZL SPO 33 SK4120006933 V 6M 22.01.14 30 3,500 1000,00 102,15 101,37 0,00 EUR EURHZL SPO 34 SK4120007055 V 12M 12.02.15 30 3,620 1000,00 102,88 102,19 0,00 EUR EURHZL SPO 36 SK4120007063 V 6M 19.03.14 30 3,300 1000,00 101,59 101,48 0,00 EUR EURHZL SPO 37 SK4120007121 V 6M 21.04.15 30 3,500 1000,00 103,25 102,02 103,25 EUR EURHZL SPO 38 SK4120007238 V 6M 30.05.14 30 2,800 1000,00 101,56 101,07 101,56 EUR EURHZL SPO 42 SK4120007410 V 6M 10.09.14 30 2,800 1000,00 101,26 101,15 101,26 EUR EURHZL SPO 43 SK4120007469 V 6M 14.10.14 30 2,350 1000,00 100,78 100,59 100,78 EUR EURHZL SPO 44 SK4120007535 V 6M 11.11.15 30 2,650 1000,00 101,92 0,00 EUR EURHZL SPO 47 SK4120007733 V 6M 04.03.16 30 3,100 1000,00 103,20 103,20 103,20 103,20 +0,1 11 11.458,09 1,87 103,20 EUR EURHZL SPO 48 SK4120007790 V 6M 30.09.14 30 3,000 1000,00 101,58 101,41 101,58 EUR EURHZL SPO 49 SK4120007741 V 6M 30.09.14 30 3,000 1000,00 101,70 101,42 0,00 EUR EURHZL SPO 50 SK4120007865 V 6M 02.06.15 30 3,200 1000,00 102,88 102,88 EUR EURHZL SPO 52 SK4120008020 V 6M 26.02.16 30 3,200 1000,00 103,44 103,44 103,44 103,44 10 10.450,67 1,87 103,44 EUR EURHZL SPO 53 SK4120008186 V 6M 07.12.16 30 3,500 1000,00 104,56 104,56 EUR EURHZL Tatra banka 54 SK4120007220 V 12M 28.06.15 15 3,600 1000,00 103,00 105,67 0,00 EUR EURHZL Tatra banka 58 SK4120007428 V 12M 07.10.14 15 2,800 1000,00 101,02 101,38 0,00 EUR EURHZL Tatra banka 70 SK4120008863 V 12M 14.11.14 15 1,200 10000,00 99,22 0,00 EUR EURHZL VÚB 50 SK4120006826 V 12M 02.11.13 30 3,400 1000,00 101,40 100,83 0,00 EUR EURHZL VÚB 68 SK4120008293 V 12M 16.07.15 30 4,000 1000,00 103,95 103,95 EUR EURJOJ M. House 2015 SK4120008244 V 12M 21.12.15 1000,00 86,01 86,01 86,01 86,01 +0,1 36 30.963,24 6,25 86,01 EUR EURJTFG II 6,40/15 SK4120008335 V 6M 06.02.15 31 6,400 100000,00 100,10100,10 100,10 100,10 1 102.588,89 6,33 100,10 EUR EURSloven.sporiteľňa 13 SK4120006834 V 12M 20.11.14 30 3,200 1000,00 102,02 102,10 102,02 EUR EURTatra banka dlh. 04 SK4120008012 V 12M 22.09.16 15 3,750 1000,00 102,00 102,00 EUR EUR

Objem v kusoch CP spolu: 123 Celkový objem spolu s AÚV: 221.625,47 EUR

Priame obchody − dodatok kurzového lístka číslo 119 zo dňa 21. 6. 2013DLHOPISY

Objem Cena Výnos ku Objem Mena Mena Dátum obch. Názov CP ISIN Trh v ks 26. 6. 2013 v mene obch. den. obch.21.06.2013 Štátny dlhopis 213 SK4120007071 H 4000000 107,01 0,831% 4.325.076,71 EUR EUR21.06.2013 Štátny dlhopis 213 SK4120007071 H 27000 107,38 0,694% 29.294,17 EUR EUR21.06.2013 Štátny dlhopis 213 SK4120007071 H 28000 108,90 0,154% 30.800,77 EUR EUR21.06.2013 Štátny dlhopis 214 SK4120007204 H 1000000 113,00 1,949% 1.136.465,75 EUR EUR21.06.2013 Štátny dlhopis 214 SK4120007204 H 5000000 113,80 1,833% 5.720.136,99 EUR EUR21.06.2013 Štátny dlhopis 214 SK4120007204 H 8000000 114,00 1,804% 9.168.219,18 EUR EUR21.06.2013 Štátny dlhopis 217 SK4120007840 H 1000000 99,90 0,129% 999.000,00 EUR EUR21.06.2013 Štátny dlhopis 219 SK4120008301 H 500000 112,05 1,160% 569.943,49 EUR EUR21.06.2013 Štátny dlhopis 223 SK4120008871 H 5000000 106,19 2,739% 5.408.900,68 EUR EUR21.06.2013 Štátny dlhopis 223 SK4120008871 H 1500000 106,20 2,737% 1.623.652,40 EUR EUR21.06.2013 Štátny dlhopis 226 SK4120009234 H 9000000 100,25 1,456% 9.032.856,16 EUR EUR

Objem v kusoch CP spolu: 35.055.000 Celkový objem spolu: 38.044.346,30 EUR

REPO obchody − dodatok kurzového lístka od 17.06.2013 do 21.06.2013Názov CP ISIN Objem v ksStarland Holding SK1120005113 250000

*Pozn.: Ponuka a dopyt sa nestretli v čase.Z aktuálneho kurzového lístka BCPB, časť akcie, podielové fondy a dlhopisy − anonymné obchody, boli redakciou HN krátené niektoré ISIN−y,

s ktorými sa neuskutočnil počas obchodovacieho dňa žiaden obchod. Výška konverzného kurzu: 1 EUR = 30,1260 Sk. Kurzový listok prepočítanýdo SKK burza publikuje na internetovej stránke www.bsse.sk.

* Uvedené kurzy sú orientačné a banka ich môže v priebehu aktuálneho obchodného dňa zmeniť v závislosti od vývoja na trhu.

USD GBP CZK PLN HUF CHF

Privatbanka

Volksbank

OTP

ČSOB*

Poštová banka

Prima banka

Sl. sporiteľňa

Tatra banka

UniCredit Bank*

VÚB

1,3330 1,2990 0,8640 0,8420 26,1780 25,5070 4,3860 4,2730 302,9380 295,1620 1,2420 1,2100

1,3371 1,2975 0,8661 0,8405 26,2270 25,4510 4,3965 4,2665 303,5000 294,5200 1,2454 1,2085

1,3432 1,2907 0,8699 0,8358 26,3588 25,3448 4,4135 4,2414 304,6740 292,8240 1,2511 1,2022

1,3327 1,3005 0,8639 0,8431 26,1700 25,5400 4,3867 4,2809 303,0500 295,7500 1,2418 1,2118

1,3420 1,2890 0,8700 0,8360 26,3720 25,3380 4,4220 4,2490 305,3060 293,3340 1,2510 1,2020

1,3378 1,2982 0,8661 0,8405 26,2124 25,4376 4,3938 4,2640 303,3530 294,3870 1,2441 1,2073

1,3321 1,3006 0,8639 0,8435 26,1520 25,5320 4,3808 4,2770 302,7900 295,6100 1,2420 1,2125

1,3341 1,2933 0,8644 0,8422 26,1690 25,4970 4,3885 4,2759 302,9900 295,2100 1,2430 1,2110

1,3323 1,2995 0,8642 0,8428 26,1790 25,5330 4,4007 4,2706 303,8100 294,8300 1,2420 1,2114

1,3289 1,2940 0,8637 0,8410 26,1730 25,4850 4,3988 4,2832 304,2300 296,2600 1,2431 1,2105

Nákup Predaj Nákup Predaj Nákup Predaj Nákup Predaj Nákup Predaj Nákup Predaj

EUR USD GPB SEK DKK CHF JPY CAD AUD

AUDCADJPYCHFDKKSEKGPBUSDEUR

1 mesiac 2 mesiace 3 mesiace 6 mesiacov 9 mesiacov 1 rokLIBOR GBPEURIBOR EURLIBOR USDTIBOR JPY

– – – – – –0,127 0,174 0,216 0,333 0,432 0,524

– – – – – –0,14900 0,18600 0,22800 0,32600 0,33800 0,33900

1 deň 1 mesiac 3 mesiace 6 mesiacov 9 mesiacov 1 rokEURUSDGPBSEKCHFJPY

0,02 0,12 0,01 0,16 0,05 0,25 0,15 0,35 0,25 0,45 0,30 0,500,10 0,25 0,17 0,25 0,24 0,32 0,39 0,47 0,52 0,60 0,66 0,740,35 0,50 0,44 0,69 0,44 0,52 0,56 0,81 0,64 0,94 0,71 1,010,90 1,10 1,00 1,15 1,03 1,20 1,06 1,26 1,15 1,35 1,30 1,50

−0,10 0,05 −0,13 0,07 −0,11 0,09 −0,05 0,20 0,02 0,26 0,09 0,440,03 0,18 0,01 0,14 0,02 0,16 0,06 0,21 0,18 0,33 0,26 0,41

0,7029 0,9220 0,5977 6,1536 5,2395 0,8616 90,2300 0,9639 10,7293 0,9566 0,6201 6,3847 5,4363 0,8940 93,6200 1 1,03760,7790 1,0218 0,6624 6,8198 5,8068 0,9549 100 1,0682 1,10830,8157 1,0701 0,6937 7,1420 6,0811 1 104,7700 1,1186 1,16060,1342 0,1760 0,1141 1,1745 1 16,4445 17,2214 0,1840 0,19090,1143 0,1499 0,0971 1 0,8515 0,1401 14,6633 0,1567 0,16251,1760 1,5426 1 10,2958 8,7664 1,4407 150,9350 1,6126 1,67220,7624 1 0,6483 6,6745 5,6831 0,9346 97,8700 1,0454 1,08471 1,3118 0,8507 8,7593 7,4589 1,2263 128,4350 1,3723 1,4231

Výpovedná lehota 7 dní 1 mesiac 3 mesiace 6 mesiacov 12 mesiacovPrivatbanka * 0,50 1,25 1,50 2,00Československá obchodná banka 0,05 0,10 − 0,15 0,15 − 0,35 0,50 − 0,70 1,20Komerční banka Bratislava 0,01 0,01 − 0,10 0,01 − 0,25 0,01 − 0,40 0,01 − 0,70Volksbank Slovensko * 0,00 − 0,30 0,00 − 0,60 0,00 − 1,19 0,00 − 3,00OTP 0,10 0,15 0,30 0,80 2,00 − 2,70Poštová banka 0,20 0,25 0,30 − 0,50 0,65 − 0,80 2,00Prima banka * 0,15 − 0,45 0,40 − 0,75 0,90 − 1,15 *Slovenská sporiteľňa * 0,15 0,30 − 0,35 0,90 − 1,00 1,20 − 1,30Tatra banka 0,05 0,10 − 0,15 0,30 − 0,40 0,60 − 0,70 1,00 − 1,10UniCredit Bank * 0,20 − 0,50 0,50 − 0,80 0,80 − 1,20 1,25 − 2,30Všeobecná úverová banka 0,05 0,10 − 0,20 0,20 − 0,40 0,55 − 0,70 1,00 − 1,20mBank * * 1,30 1,50 1,70

* IS – individuálna úroková sadzba

SDX Group

I. Zmena počtu cenných papierov v emisii: S účinnosťou od 21.6.2013 sa zvýšil počet cenných pa−pierov v emisii štátnych dlhopisov č. 225, ISIN:SK4120009044, o časť 225/B s počtom cenných papie−rov 112 000 000. Po zvýšení je aktuálny počet cennýchpapierov v emisii 2 238 000 000 dlhopisov.

II. Výsledky valných zhromaždení: Emitent kótovaných cenných papierov UniCredit BankSlovakia a.s. oznámil BCPB výsledky mimoriadneho val−ného zhromaždenia (MVZ), ktoré sa konalo dňa19.6.2013.MVZ:− schválilo zrušenie spoločnosti UniCredit Bank Slovakiaa. s., so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 00681 709, bez likvidácie ku dňu 30.11.2013, 24.00 hod. azároveň schválilo cezhraničné zlúčenie spoločnostiUniCredit Bank Slovakia a. s., so sídlom Šancová 1/A,813 33 Bratislava, IČO: 00 681 709, so spoločnosťouUniCredit Bank Czech Republic, a.s., so sídlom Žele−

tavská 1525/1, 140 92 Praha 4 – Michle, Česká republi−ka, IČO: 649 48 242, pričom UniCredit Bank Czech Re−ublic, a.s. sa stáva nástupníckou spoločnosťou, na kto−rú prechádza celé imanie zanikajúcej spoločnosti UniC−redit Bank Slovakia a. s. Účinky cezhraničného zlúčenianastanú dňom zápisu cezhraničného zlúčenia do ob−chodného registra, ktorým je 01.12.2013, 00.00 hod.− schválilo návrh zmluvy o cezhraničnom zlúčení spolo−čnosti UniCredit Bank Slovakia a. s., so sídlom Šancová1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 00 681 709, so spoločno−sťou UniCredit Bank Czech Republic, a.s., so sídlom Že−letavská 1525/1, 140 92 Praha 4 – Michle, Česká re−publika, IČO: 649 48 242, na základe ktorej sa nástup−níckou spoločnosťou stáva spoločnosť UniCredit BankCzech Republic, a.s., sídlom Želetavská 1525/1, 140 92Praha 4 – Michle, Česká republika, IČO: 649 48 242, naktorú účinnosťou cezhraničného zlúčenia prechádza ce−lé imanie zanikajúcej spoločnosti UniCredit Bank Slova−kia a. s., pričom účinky cezhraničného zlúčenia nastanúdňom 01.12.2013, 00.00 hod.

Termínované vklady vo vybratých bankách 24. 6. 2013

Kurzy peňažných prostriedkov v cudzej mene vo vybratých bankáchPlatnosť od 24. 6. 2013 devízy Nákup - predaj

USD GBP CZK PLN HUF CHF

Privatbanka

Volksbank

OTP

ČSOB*

Poštová banka

Sl. sporiteľňa

Tatra banka

UniCredit Bank*

VÚB

1,3500 1,2800 0,8700 0,8300 26,4900 25,2000 – – – – 1,2600 1,2000

1,3568 1,2778 0,8917 0,8149 26,6140 25,0640 4,5264 4,1366 312,4700 285,5500 1,2822 1,1717

1,3748 1,2589 0,8904 0,8153 26,9790 24,7050 4,5174 4,1366 311,8428 285,5572 1,2806 1,1726

1,3502 1,2830 0,8753 0,8317 26,5140 25,1957 – – – – 1,2581 1,1955

1,3600 1,2700 0,8800 0,8200 26,7600 24,9500 – – – – 1,2700 1,1800

1,3624 1,2703 0,8776 0,8315 26,5400 25,0670 4,4605 4,1012 312,6600 285,7400 1,2641 1,1855

1,3565 1,2775 0,8833 0,8233 26,6080 25,0580 4,5033 4,1611 310,9100 287,2900 1,2540 1,2000

1,3490 1,2830 0,8750 0,8320 26,5030 25,2090 4,5530 4,1180 314,2900 284,3500 1,2580 1,1960

1,3479 1,2657 0,8856 0,8301 26,6440 25,0920 4,5105 4,1410 314,7800 287,8000 1,2652 1,2007

Nákup Predaj Nákup Predaj Nákup Predaj Nákup Predaj Nákup Predaj Nákup Predaj

Kurzy peňažných prostriedkov v cudzej mene vo vybratých bankáchPlatnosť od 24. 6. 2013 valuty Nákup - predaj

Európska energetickáburza v Lipsku

Kovy

Kurzový lístok ECBč. 120 21. 6. 2013

Kurzový lístok ČNBč. 120 (vybrané meny) 21. 6. 2013

Kotácia kovov PrysmianKablo s.r.o. týždenný priemer cien LME

Základné úrokové miery depozitov na trhoch 21. 6. 2013

Krížové kurzy vybratých svetových mien 21. 6. 2013

Eurodepozity 21. 6. 2013 Hodnoty k 17:45 CET

Názov Typ Dátum Denominačná Hodnota Výkonnosť fondu fondu fondu ocenenia mena podielu podielu 6 mes. 1 rok 3 roky

[D] v [D] % % %Alico Funds Central Europe správ. spol., a.s.AFCE − CE Bond D 24.9.2012 EUR 0,035527 −1,95 4,66 1,92AFCE − Český konzervativní D 24.9.2012 EUR 0,043524 −2,34 −0,43 0,51AFCE − EURO Bond D 24.9.2012 EUR 0,041182 0,22 4,31 2,49AFCE − EURO Cash D 24.9.2012 EUR 0,035513 −0,10 0,41 0,96AFCE − Global Index A 24.9.2012 EUR 0,023036 6,60 13,01 4,65AFCE − Optimal Balanced Z 24.9.2012 EUR 0,031938 −6,71 2,22 −1,64

Asset Management Slovenskej sporiteľne, správ. spol., a.sSPORO Aktívne portfólio, o.p.f. Z 20.6.2013 EUR 0,039118 0,88 4,50 0,69SPORO Bankový fond pravidelných výnosov, o.p.f. D 20.6.2013 EUR 0,011192 2,12 9,62SPORO Euro Plus Fond KI 20.6.2013 EUR 0,045776 0,20 1,63 1,57SPORO Eurový dlhopisový fond D 20.6.2013 EUR 0,049876 0,82 5,03 1,99SPORO Fond maximalizovaných výnosov A 20.6.2013 EUR 0,030546 10,04 19,67 6,08SPORO Globálny akciový fond A 20.6.2013 EUR 0,037149 8,81 18,39 4,42SPORO Privátny fond pravidelných výnosov D 20.6.2013 EUR 0,035411 1,96 9,55

HB Reavis Investment Management S.a.R.L.HB Reavis Stredoeurópsky Realitný fond NP 20.6.2013 EUR 1 128,930000 4,55 10,52

PRVÁ PENZIJNÁ SPRÁVCOVSKÁ SPOLOČNOSŤ POŠTOVEJ BANKY, správ. spol., a.s.PP − Dynamické portfólio o.p.f. Z 20.6.2013 EUR 0,037119 0,92 7,30 −0,43PP − EUROFOND o.p.f. Z 20.6.2013 EUR 0,057414 −1,64 4,16 −0,81PP − Konzervatívne portfólio o.p.f. Z 20.6.2013 EUR 0,039074 −0,51 2,17 0,70PP − Krátkodobý dlhopisový o.p.f. KORUNA KI 20.6.2013 EUR 0,038821 0,42 2,97 0,42PP − NÁŠ PRVÝ REALITNÝ š.p.f. ŠN 20.6.2013 EUR 0,048279 2,33 5,22 5,02PP − Vyvážené portfólio o.p.f. Z 20.6.2013 EUR 0,033567 −0,72 1,90 −0,44

Tatra Asset Management, správ. spol., a. s.TAM − Americký akciový A 20.6.2013 EUR 0,021855 15,27 15,85 11,50TAM − Conservative Fund F 20.6.2013 EUR 0,033875 0,66 4,05 1,17TAM − Depozitný fond ŠCP 20.6.2013 EUR 0,102310 0,36 1,20TAM − DynamicAlpha Fund Z 20.6.2013 EUR 0,100500 0,54 3,41TAM − Euro dlhopisový plus D 20.6.2013 EUR 0,075502 0,14 2,25 2,35TAM − Európsky akciový A 20.6.2013 EUR 0,016064 5,98 24,64 5,15TAM − Harmonic Fund F 20.6.2013 EUR 0,033212 1,64 6,60 1,80TAM − Komoditný fond ŠAI 20.6.2013 EUR 0,095358 −1,79 −1,68TAM − MarketNeutral Fund Z 20.6.2013 EUR 0,034136 0,02 1,19 1,79TAM − Private V1 F 20.6.2013 EUR 0,033925 0,91 4,36 1,61TAM − Private V2 F 20.6.2013 EUR 0,033219 1,78 7,37 2,33TAM − Private V3 F 20.6.2013 EUR 0,031995 2,29 9,24 2,29TAM − PrivateDeposit Fund ŠPI 20.6.2013 EUR 0,102692 0,47 1,32TAM − Realitný Fond ŠN 20.6.2013 EUR 0,034706 1,31 3,00 3,08TAM − SmartFund Z 20.6.2013 EUR 0,103077 −0,12 0,79 1,48TAM − Spoločensky zodpovedný fond I 20.6.2013 EUR 0,108466 0,52 8,17TAM − Strategic Fund F 20.6.2013 EUR 0,031809 2,46 9,20 2,16TAM − Stredoeurópsky akciový fond A 20.6.2013 EUR 0,090471 −4,45 8,90 −2,71TAM − Zaistený fond I 20.6.2013 EUR 0,039118 1,08 4,50 1,64TAM − Zaistený fond III. I 20.6.2013 EUR 0,035062 −0,17 0,19 0,53TAM − Zaistený fond IV. I 20.6.2013 EUR 0,035156 0,33 2,45 1,26

KI − Fondy krátkodobých investícií, D − Dlhopisové fondy, A − Akciové fondy, Z − Zmiešané fondy, F − Fondy fondov, I − Iné fondy,ŠN − Špeciálne fondy nehnuteľností, ŠCP − Špeciálne fondy cenných papierov, ŠPI − Špeciálne fondy profesionálnych investorov

Denné údaje o otvorených podielových fondoch

Výnosová krivka štátnych dlhopisov

EEX Phel Base D 33,52 183,59 301,54 5,8EEX Phel Peak D 40,92 310,84 543,72 3,88PHX BA YR JA7/d 38,60 −0,36 52,2 38,75

*Prepočet fixne stanoveným konverzným kurzom 1 EUR = 30,1260 SKK má informatívny charakter. Zdroj: SASS

Oznámenie BCPB

V zmysle zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení nie−ktorých zákonov podľa § 111 Vám oznamujeme, že v predchádzajúcom obchodnom dni:

�� nedošlo k vydaniu, k zmene a k zrušeniu emisií cenných papierov prijatých na trh cenných papierov�� nedošlo k vzniku a zániku pozastavenia práva nakladať s celou emisiou cenných papierov prijatých na trh kótovaných

cenných papierov

Centrálny depozitár cenných papierov SR, a. s.

Rodinný biznis po slovensky. Bez histórie EXKLUZÍVNY PRIESKUM l Firma by nástupníctvo druhej generácie neprežila? Tak toho sa nebojíme, tvrdia firmy.

PODNIKANIE Chýba nám tradícia. Treba dorásť

Alexander Šrank, partner poradenskej firmy PwC, pre HN Ako sú na tom slovenské rodinné firmy, ich výhody a nevýhody l Čo pre ne chystá

vláda l Riešenie nástupníctva a legislatíva l Príbehy rodinných firiemRODINNÉ PODNIKANIE PODNIKANIE l 1199

12 %10 %

43 %

35 %

10 %

38 % 50 %

Ako dlho funguje vaša rodinná firma?

10 až 15 rokov

viac ako 15 rokov

0 až 4 roky

5 až 9 rokov

Očakávate rast výnosov? (najbližších 5 rokov)

mierny nárast

určite

nie

nie veľmi

Bratislava – Rodinnému biznisu sau nás darí. Minimálne polovici ta-kýchto firiem vlani vzrástlitržby, štvrtine sa nezmenili, 88percent verí, že im výnosy budúrásť aj naďalej a iba dve percentáchcú prepúšťať. Asi toľko v skrat-ke. Takto vidia svoj biznis sloven-ské firmy, kde na čele stojí viacerorodinných príslušníkov. Vyplýva toz exkluzívneho prieskumu HN,PwC v spolupráci s Monikou Kro-šlákovou z Ekonomickej univerzityv Bratislave (výskumu rodinnýchfiriem sa venuje dlhé roky, jej otecvlastní rodinnú firmu - pozn. red.)Prieskumu sa zúčastnili desiatkyslovenských rodinných podnikov.

„Nárast výnosov chcú firmy za-bezpečiť plynule a stabilne. Stabili-ta a udržanie biznisu je pre nichdôležitejšie ako rýchly, okamžitýzisk,“ povedal Alexander Šrank,partner PwC.

Stimuly pre firmyAko ukázal prieskum, majitelia ro-dinných firiem majú pocit, že spo-ločnosť ich „prehliada“ a nie sú dosť docenení. Chcú, aby sa zníži-la byrokracia, ekonomické prostre-

die bolo stabilnejšie a trh prácepružnejší. Prioritou vlády by podľanich malo byť najmä daňovézvýhodnenie malých a strednýchpodnikov, čo požadujú takmer dvetretiny rodinných firiem. Necelápolovica by chcela lepší prístupk eurofondom. „Úspešnosť rodinného podnikaniasa nemeria len dosiahnutým zis-

kom, ale hlavne počtom generácií,ktoré podnik udržali a odovzdali siho,“ pripomenula Krošláková. Ten-to spôsob biznisu sa u nás využívapomerne krátko – zhruba dvadsaťrokov. To sa prejavuje v nástupníc-tve.

Až tri štvrtiny spoločností vlast-nia rodiny, ktoré si ich aj manažu-jú. V súčasnosti ich väčšinou vlast-

ní ešte prvá generácia podnika-teľov. Svojich rodinných nástupcovlen pripravujú. Teraz fungujú spra-vidla tak, že otec – „hlava rodiny“– má pri rozhodovaní hlavné slovo.Manželka sa stará o administratívua deti, či iní rodinní príslušníci savenujú marketingu, zahraničnémualebo internetovému obchodu.

Novej generácii dôverujú„Rodinné firmy sme zakladalizhruba pred dvadsiatimi rokmia dnes majú naše deti 25 až 30 ro-kov. Pomaly preberajú nielen ria-denie, ale aj strategické rozhodo-vanie,“ poznamenal majiteľ firmy– jeden z účastníkov prieskumu.To však bude podľa neho ťažkéa mnohými podnikmi to „zamá-va“.

Podľa zistení PwC súčasní maji-telia rodinných firiem nastupujú-cej generácii dôverujú, hoci veľa fi-riem výmeny vo vedení ešte ne-rieši. Iba šesť percent majiteľovpodnikov sa obáva, že po ich od-chode firma upadne. „Ale niktoz našich respondentov nemástrach z toho, že by ich firma strie-danie generácií neprežila,“ dodalŠrank. Podľa iných prieskumov,hlavne zahraničných, však medzi-generačnú výmenu zvládne lentretina rodinných firiem.

Vladimír Turanskývladimir.turansky@ecopress.sk

©hn

Ako šliapeslovenský rodinný biznis

Čo je rodinná firma:

obchodná spoločnosť, rodinnáživnosť alebo farma

členovia rodiny musia byť príbuzní v priamom rade, alebo súrodenci čimanželia

v eseročke a akciovke vlastniačlenovia rodiny nadpolovičnúväčšinu základného imania

Zdroj: návrh zákona o rodinnom podnikaní

Prieskum vypracovali HN, PwC a Monika Krošláková

z Ekonomickej univerzity v Bratislave

vlastníctvo aj manažmentsú výhradne v rodine

časť vedenia sú rodinnípríslušníci a časť topmanažmentu zamestnanci

firmu vlastní rodina,ale top manažment zamestnáva

20 %

75 %

Vlastníctvo a spôsob riadenia rodinnej firmy

46 %

11 % 14 %

5 %8 % 8 % 8 %

1 až 5 6 až 10 11 až 20 21 až 50 51 až 100 100 až 500 viac ako 501

36 %

8 %

23 %

2 %

15 %8 %8 %

Ako sa zmenila výška výnosov vašej firmy?

vzrástli oviac ako 30

menej ako500-tisíc

500 000až 1 milión

1 až 2milióny

2 až 5miliónov

5 až 15miliónov

15 až 59miliónov

viac ako50 mil.

vzrástli od15 do 30

vzrástlido 15

nezmenilisa

znížili sado 15

znížili sa od15 do 30

znížili sa oviac ako 30

10 %5 %

22,5 %

7,5 %10 % 12,5 %

32,5 %

Výnosy vašej firmy za posledný rok (EUR)

0 %

rýchly a agresívny

rast

plynulý a stabilný

rast

konsolidáciafirmy

zameraniena zisk iné

25 %

68 %

2 % 5 %

Plánujete počas 12 mesiacov prijímať ľudí?

áno

nie

nie, lebo sme prijímali nedávno

plánujeme znižovať stavy50

3513

2

2 %

5 %(porovnanie roku 2012 s rokom 2011 v %)

Koľko zamestnancov má vaša firma?

Čo najlepšie vystihuje vašustratégiu? (na najbližších 5 rokov)

flexibilita rozhodovania

dlhodobejšie plánovanie,stabilita a istota

rýchly prenos informácií odvedenia k pracovníkom

väčšia motivácia ľudí

súdržnosť rodiny a vedenia

kombinácia skúsenostistarších členov rodiny

a dravosti mladých

firemná kultúra je v zhodes rodinnou

pozitívny vzťahk zamestnancom

lojálnosť k firme

konflikty z pracoviskaprechádzajú do rodinya naopak

firma sa ťažšie reorganizuje

rodinné vzťahy brániaprepúšťaniu a rastuproduktivity

snaha rodiny zamestnaťneskúsených členov

riziko odchodu talentovanýchľudí do veľkých firiem

nemajú daňové a iné stimuly

menšie skúsenostiv marketingu

problémy s odovzdaním firmymladšej generácii

Plusy a mínusy rodinných firiem

++ ––

PRÍLOHA PRE PODNIKATEĽOV A ŽIVNOSTNÍKOVvychádza každý pondelok podnikanie.hnonline.sk

Infografika: HN/ig

František Majtánšéf rodinnej spoločnosti TPD Zisk je pre rodinnú firmu dôležitý, ale nie za každú cenu, tvrdí živ-nostník František Majtán, šéf rodinnej firmy TPD Euronics. „Táto for-ma podnikania ponúka hlavne stabilitu a istotu. Dôležité je aj udrža-nie kontinuity podniku,“ upozornil.

Ako je na tom TPD ekonomicky? Majtán nechce o tom detailne ho-voriť. „Podnikám už dvadsaťšesť rokov. Za ten čas sa ani raz nesta-lo, aby som nezaplatil dane. Vždy som bol v pluse. Niekedy menej,inokedy viac.“

Teraz je podľa Majtána ťažké obdobie. Preto aj plány firmy musiabyť triezvejšie, reálnejšie, lebo aj ľudia nakupujú opatrnejšie. „Ažv súčasnosti dochádza k naplneniu mojej pôvodnej myšlienky, ktorúmáme v názve firmy – tovar pre domácnosť. Kým v minulosti stačilopredávať domáce spotrebiče jednej značky, teraz treba mať oveľa širší sortiment a riziko tak rozložiť na viaceré komodity,“ vysvetlil. Pre-to predáva bielu, ale aj výpočtovú techniku, nábytok, textil, svietidlá...Majtán pripomína rakúsky a švajčiarsky ekonomický model. „Je prí-jemné sa tam ubytovať napríklad v 150-ročnom penzióne, ktorý mástále rovnaké meno a dlhodobo patrí tej istej rodine.“ Predstavuje si,že takto to bude raz aj na Slovensku.

A ako je to u Majtánovcov „s výmenou stráží“? Vo firme pracujúobaja synovia, ako aj manželka. Jeden z nich sa venuje marketingu,druhý internetového obchodu. Uvažujete už o nástupníctve? – pýta-me sa Majtána. „Nie, lebo to sa už deje. Ale nie tak, že dnes niekohovymenujem a hotovo. Spolu s manželkou sa synov snažíme odmalič-ka zapájať do práce. Podarilo sa nám to. Sú súčasťou firmy a čorazviac preberajú zodpovednosť na seba. O dva – tri roky môžu prevziaťcelý podnik,“ poodhalil Majtán zákulisie svojej firmy. Majtán verí, ževo firme a ani v rodine to nebude mať negatívny vplyv na vzťahy. Tiesú totiž výborné. „Hoci spolu podnikáme už dlho, vzťahy v podnikuani v súkromí to nenarušilo. Pri rodinných firmách je veľmi dôležitéskĺbiť prácu s rodinou. Nám sa to podarilo,“ dodal Majtán.

Vladimír Turanský

WW

Vladimír Švajlenšéf rodinného podniku Solčanka Ak sa stane, že máte práve vo firme nedostatok peňazí, nie je to tra-gédia, v rodinnej firme to všetci pochopia, lebo žijeme spolu a gazdu-jeme tak akurát. Tvrdí to Vladimír Švajlen, zakladateľ rodinnej firmySolčanka vyrábajúcej rovnomenné zeleninové ochucovadlo. V podni-ku, v ktorom sú doteraz všetci samostatní živnostníci, je akýmsi ne-formálnym šéfom.

Traja synovia sú „spolumajitelia“, nevesta je jediná zamestnanápracovníčka. Pri výrobe Solčanky však vypomáha aj manželka Švajle-na seniora a ak treba, do výrobného procesu sa zapojí ešte aj babka.„Kedysi bol zisk spojený so mnou. Odkedy som na dôchodku, rozdeli-lo sa to aj na synov. Ja som tu už len pre formality, inak si každýz nich vykonáva svoje povinnosti a nikto neprotestuje, prispôsobujesa,“ opisuje hlava firmy rodinné podnikanie. Priznáva, že syn ho na-hovára, aby založili radšej eseročku, čo by mohlo byť účtovne aj odvo-dovo výhodnejšie. V týchto dňoch sa však všetky ich starosti krútianajmä okolo nového obalu a nového dizajnu ich Solčanky, ktorej do-dávajú na trh tri druhy. Okrem nich vyrábajú aj dva druhy sójoveja dva druhy kukuričnej múky.

Firma sídliaca v Solčanoch vznikla ešte za socializmu, založil juVladimír Švajlen, silný fanúšik zdravej výživy. Prekážalo mu totiž, žena trhu sú len zeleninové ochucovadlá so škodlivým glutamanom.Rozhodol sa teda vymyslieť „zdravé“ s bylinkami a bez glutamanu,vtedy ešte netušiac, že sa to stane pre celú rodinu celoživotný biznis.S receptúrou mu v začiatkoch pomáhal aj otec – lekár.

Dnes zakladateľ firmy, Švajlen senior, prenáša ťažisko biznisu na mladých. S odovzdaním nástupníctva však nemá žiaden problém.„Moji synovia mi s firmou odmala pomáhali, sú zvyknutí. Rozvíjalo sato prirodzene, vlastne som ich ani nemusel zaúčať, sami videli výho-dy samostatného podnikania,“ prízvukuje šéf podniku. Podľa neho jehlavnou výhodou, že nie sú závislí od druhých a vychádzajú siv ústrety. Robote vo firme sa priúča už aj jeho osemročný vnuk, kto-rého priťahuje práca na počítači. Táňa Rundesová

WW

Peter Galančlen vedenia rodinnej firmy Nábytok Galan Terajšia ťažká doba našu rodinu veľmi utužila. Preto sme nepovedali, žekončíme, ale pustili sme sa do reštrukturalizácie podniku a zvládli smeju – hovoria o firme Nábytok Galan Peter Galan mladší a jeho švagorPeter Meier. Táto rodinná firma sa dostala do problémov kvôli ekono-mickej kríze a recesii stavebníctva. „Predaj nábytku sa od roku 2008 vy-víja zle. Naše odvetvie je veľmi elastické a reaguje na negatívne javyv ekonomike,“ vysvetlil Galan. Preto museli firmu reštrukturalizovať.

Chvíľu hrozilo, že s podnikaním skončia. Mali totiž kontokorentný úver,pričom banka zmenila stratégiu. „Chcela, aby sme si ho znížili. Napokonžiadala, aby sme ho celý splatili. Dostali sme sa do problémov, lebo išlov eurách o sumu so siedmimi číslicami,“ zdôveruje sa Galan. Podnik pri-spôsobili novej situácii. Prestali predávať kúpeľňový a kancelársky náby-tok, o ktorý nebol až taký záujem. Dnes ho totiž ponúkajú mnohé firmy.Podobná situácia je aj s kuchynským a so záhradným nábytkom. Gala-novci sa preto preorientovali na predaj sedacích súprav, čalúneného ná-bytku, postelí, matracov a doplnkov.

Teraz nábytok predávajú na menšej ploche. Znížili aj počet zamest-nancov, ktorých majú okolo 60. V minulosti ich bola zhruba stovka.Časť voľnej plochy prenajali iným spoločnostiam. O budúcnosť svojejfirmy sa preto Galanovci neobávajú. Devízou rodinných firiem, a tedaaj ich spoločnosti, je najmä flexibilita. Na nej stavajú. Problémy totižmusia riešiť veľmi rýchlo, čo napríklad Galanovci dokázali zmenou pre-daja sortimentu nábytku.

Každý z vedenia firmy, či je to hlava rodiny – otec, mama, syn, dcé-ra alebo zať, majú pri rozhodovaní rovnaké slovo. Ak sa nedokážu do-hodnúť, čo sa však stáva len zriedka, definitívne rozhodne otec. „Ak sirodina rozumie, pre dobrú vec sa niekedy môže aj povadiť. Ale nikdysa na seba nehneváme. To je aj náš prípad,“ vysvetlil Galan. Jehootec – hlava firmy – je napriek 62 rokom stále v dobrej kondíciia všetko zvláda. Aj sto kilometrov na bicykli cez víkend. Takže o ná-stupníctve vo firme zatiaľ neuvažujú. „Otec kľúče na stôl nehodí a ne-povie, že končí. To nie je jeho štýl,“ dodal Peter. Vladimír Turanský

WW

HOSPODÁRSKE NOVINYPONDELOK 24. JÚNA 201318 PODNIKANIE Rodinné firmy

INOVÁCIE

73 %rodinných firiem považuje za významnúpotrebu inovovať svoju produkciu a uspieť tak v konkurencii

SITUÁCIA ODVETVIA NA TRHU

64 %firiem si myslí, že dosah na podnikanie bude mať hlavne situácia na trhu v odvetví, v ktorom podniká

CELKOVÁ EKONOMICKÁ SITUÁCIA

62 %rodinných firiem na Slovensku pokladá za významný faktor všeobecnú ekonomickúsituáciu

SCHOPNOSŤ UDRŽAŤ SI ĽUDÍ

50 %rodinných firiem na Slovensku považuje zanajdôležitejšiu schopnosť udržať si kľúčovýchzamestnancov

Bratislava – Pri štarte podnikaniaby rodinné firmy dostali dvojroč-né daňové prázdniny, ich členo-via by mali nárok na paušálnevýdavky či sociálne poistenie.Sadzba dane by pri ročnom príj-me do 34 401 eur bola 19 percenta firma by sa mohla rozhodnúťaj pre rodinnú paušálnu daň. To-to všetko bude platiť, ak v parla-mente prejde zákon o rodinnýchfirmách. „Ak bude v Smere-SDdobrá vôľa, zákon by mala Ná-rodná rada prijať,“ predpokladáposlanec Ján Hudacký (KDH),ktorý je jedným z jeho predkla-dateľov.

Slovensko takýto predpis dote-raz nikdy nemalo. Poslanci ho užposunuli do druhého čítania. De-finitívne o ňom rozhodnú v sep-tembri. Ak by ho prijali, platil byod januára 2014.

Legislatívu obhajujú„Zákon by pomohol zvýšiť za-mestnanosť v rodinných firmách.

Tým by sa zredukovali nákladyštátu na dávky v nezamestnanos-ti,“ upozorňuje Hudacký. Našemalé a stredné podniky sú z 80percent rodinnými firmami, hocisa to často nezdôrazňuje – pripo-mína Monika Krošláková z Ob-

chodnej fakulty Ekonomickejuniverzity v Bratislave, ktorá sapodieľala na príprave tejto legis-latívy. „Výzvou pre vládu a kom-petentné orgány by nemalo byťlen prijatie legislatívy na ochranua podporu rodinných podnikov,ale aj aplikácia podporných me-chanizmov na ich rast,“ dodala.

Ministerstvá sú opatrnéRezorty (vedené Smerom-SD)však zákon spochybňujú. „Mánegatívny dopad na verejné fi-nancie, ako aj deficit štátnehorozpočtu. Každý, kto bude atako-vať príjmy štátneho rozpočtu,bude to mať s ministerstvom financií ťažké,“uviedlo pre HN jeho tlačové od-delenie. Keďže rezorty prácea pôdohospodárstva pripravujú v tejto oblasti svoje iniciatívy, mi-nisterstvo financií chce s nimipostup koordinovať. Ministerstvotiež pripomína, že na zjednodu-šenie podnikania predložilo balík

zákonov daniach a účtovníctve,ktorých cieľom je znížiť admi-nistratívnu záťaž podnikateľov.

Rezort hospodárstva informo-val, že pripravuje stratégiu rozvo-ja malého a stredného podnika-nia. „Na ňu by mohla nadviazaťpríprava zákona o rodinnompodnikaní.“ Či by išlo o celkomnový zákon, alebo ten, ktorý jeuž v parlamente, nespresnilo.

Zákon netreba?Ak by rodinné podniky bolioproti iným zvýhodnené, minis-terstvo práce by to považovalo zanarušenie hospodárskej súťaže –oznámilo HN. Tvrdí, že rodinnéfirmy sú v súčasnosti už bežnouformou podnikania „aj bez potre-by právnej úpravy“.

Preto rezort práce radšej po-skytne príspevky na rozbeh pod-nikania samostatne zárobkovočinným osobám, ako rodinnýmpodnikom.

Vladimír Turanský

NOVÁ LEGISLATÍVA

Vláda môže zvýhodniť rodinné firmy

Každý, kto budeatakovať príjmyštátneho rozpočtu,bude to mať s ministerstvomfinancií ťažké.

Tlačové oddelenie rezortu financií

“Poslanci verzus firmy

Čo chcú presadiť poslanci do zákona

daňové úľavy na dva rokypri začatí podnikania

paušálne výdavkyvo výške 420 eur mesačne na každého člena rodinnej

firmy

19 % sadzbu danedo príjmu 34 401 eur

ročne

25 % sadzbu danezo sumy nad 34 401 eur

rodinnú paušálnu daň(daň z príjmov, zdravotné

a sociálne poistenie členovpodniku)

nájom 1 euro za pôdudo 5 hektárov na každého

člena firmy (od Slovenského

pozemkového fondu)

mikropôžičkypre rodinné firmy a živnosti

daňové priznanie by podával

len správca podniku,členovia nie

Čo by malo byť prioritou vládypodľa rodinných firiem

63 % chce daňové zvýhodnenie

43 % chce zlepšiť dostupnosť a využitie eurofondov

33 % chce prístup ku grantom,výhodným pôžičkáma zárukám

30 % chce granty na výskum, vývoj a investície do novýchtechnológií

20 % chce podporu na novépracovné miesta v rámci rodiny

PRÍBEHY RODINNÝCH FIRIEM

Všetci sme si rovní, ale rozhoduje otec

HOSPODÁRSKE NOVINYPONDELOK 24. JÚNA 2013 Rodinné firmy PODNIKANIE 19ĎALŠIA GENERÁCIA

81 %rodinných podnikov tvrdí, že vlastníctvo a manažment firmy postúpia ďalšej generáciiv rodine. Iba štvrtina plánuje postúpiťvlastníctvo v rodine ďalej, ale manažmentchce zamestnať. 13 % chce sfúzovať s inouspoločnosťou. Zvyšok chce v prevažnej mierefirmu predať.

ZÁUJEM O RIADENIE

40 %rodinných podnikov má obavy z tlaku,ktorému bude vystavená nasledujúcagenerácia. 25 % sa bojí, že ďalšia generácianebude mať záujem o riadenie firmy. 15 % simyslí, že mladí na riadenie nebudú maťschopnosti, a 13 %, že nebudú naň včaspripravení.

OBAVY O BUDÚCNOSŤ

59 %rodinných podnikov tvrdí, že podnik bude ajpri novej generácii rásť a rozvíjať sa. 25 % simyslí, že mladí budú hľadať nové príležitosti,na ktoré si starí už netrúfnu. 9 % si myslí, žetržby udrží mladá generácia na terajšejúrovni, a len 6 %, že výkony firmy budú bezzásahov starých upadať.

SKÚSENÍ MANAŽÉRI

15 %si myslí, že nasledujúca generácia nebude maťzáujem o firmu. 10 % sa bojí, že nenájdeskúsený manažment a že budúca generáciabude vystavená tlaku. 5 % firiem sa obáva, ženastanú konflikty rodina vs. manažment a toho,že budúca generácia nebude pripravená naprevzatie firmy.

Čo slovenským rodinným fir-mám v biznise najviac prekáža?

V podstate všetko to, čo prekážaaj ostatným vo všeobecnosti: byro-kracia na úradoch, nevymožiteľ-nosť práva, teda to, že spravodlivo-sť tu nie je pre všetkých rovnakáa vy nikdy presne neviete, ako do-padnete na súdoch. Ďalej je tovšak napríklad aj vysoká cenaelektriny, ktorá firmám, odkáza-ným na jej väčší odber, bráni vkonkurencieschopnosti na trhu.

Rodinné firmy u nás teda necítiaaž takú silnú potrebu osobitnýchúľav odlišných od ostatných kor-porácií...

Aj z prieskumu vyplynulo, žeby boli úplne v pohode, keby štátdokázal zabezpečiť základné fun-govanie normálneho podnikateľ-ského prostredia, a vtedy by imnemusel zabezpečovať nijakévýhody. Ony si svoju existenciudokážu zariadiť aj samy.

Aké sú špecifiká našich firiemoproti zahraničným?

Špecifikom je hlavne to, že tunie sú také rodiny, ktoré by sa sta-li, medzičasom, vďaka rodinnémupodnikaniu niečím ako inštitúcia-mi. Ak máte firmu vybudovanúprostredníctvom troch generácií,tlačí vás to do toho, že ju chcetedôstojne odovzdať. My máme za-tiaľ iba rodinné firmy, ktoré majúväčšinou len prvú generáciu.

Staršia generácia pomaličky do-spieva k tomu, že treba vyriešiť ná-stupníctvo.

Čo im chýba?Stále tu platí najmä to, že naše

rodinné firmy nemajú zďaleka ta-kú dlhú tradíciu ako rodiny na Zá-pade. Čo by však mohlo byť prí-

kladom pre naše firmy, je skúse-nosť, o ktorej nám rozprávalkolega z Holandska, kde to fungu-je už dlhé roky – rodina uzavrieniečo ako zmluvu alebo akcionár-sku dohodu o tom, ako bude pod-nik riadiť a kto bude za čo zodpo-vedný. Manažérsky talent sa nede-dí geneticky. Niektorí členoviamôžu byť talentovaní hudobnícialebo lekári a nemusia mať záujemo riadenie, pritom by však malobyť postarané o ochranu ich záuj-mov. Toto usporiadanie nemusíbyť vôbec jednoduché, a pritommôže byť pre úspech firmy kľúčo-

vé. V Holandsku je celkom bežné,že si rodina na takéto usporiadanienajme profesionála zvonka.

V Česku je známy family office.To je ďalšia skúsenosť zo zahra-

ničia. Možno ju poznajú viac vRusku, kde niektoré rodiny riadiaveľké firmy. Ide o to, že rodinnáfirma má ako keby kanceláriu, kto-rá rieši všetko. Tak pracovné, ako

aj súkromné veci. Od otázky, kampôjdu deti študovať, až trebárs poproblém, či treba víza do Ameriky.Tu je dôležité rozlišovať, ako nájsťhranice, čo je ešte vaša firma a čouž vaše osobné vlastníctvo.

Od ktorej krajiny sa môžemeučiť?

V Nemecku napríklad existujevýrazný fenomén „mittelstand“,

malé a stredné podniky, ktoré súschopné byť excelentné. Existujútam rodinné firmy, ktoré vyrábajúlen malú súčiastku, napríklad doautoklimatizácie, ale takáto firmasi drží trebárs 85 percent sveto-vého trhu. Súčiastka stojí možnopár centov, no montujú ju do mi-liónov áut. Rodinné firmy sú exce-lentné v tom, že dokážu rozmýšľaťv horizonte desiatok rokov, nie byť

sústredené na výsledky najbližšie-ho kvartálu.

Čím je to, že v rodinných firmáchsa ukazuje ako veľká bariéraodovzdanie nástupníctva?

Ak deti vyrastú v tom, že ich vý-chova sa nezvládne alebo ony ne-získajú vzťah k firme, lebo žijú vprivilegovanej bubline, a potom znich urobia generálneho riaditeľa,teda neprejdú firmou od začiatku,nedopadne to dobre. Poznáme prí-pady, keď je lesk bavoráka v 18 ro-koch to najhlavnejšie. Nemôžemesa potom čudovať, že iba tretinarodinných podnikov v globále savie vyrovnať s nástupníctvom dru-hej generácie bez ujmy. Pri tej tre-tej je to ešte viac tristné, tam sú toúdajne len štyri percentá.

ROZHOVOR

Chýba námtradícia.Treba dorásťBIZNIS l Alexander Šrank, partnerspoločnosti PwC, pre HN:

Táňa Rundesovátana.rundesova@ecopress.sk

©hn

V Nemeckuexistujú rodinnéfirmy, ktorévyrábajú len malúsúčiastku, aletakáto firma sidrží 85 percentsvetového trhu.

“

Ak si druhá generácia neprejde podnikom od začiatku, vzniká vážny problém. SNÍMKA: HN/PAVOL FUNTÁL

78 %rodinných firiem plánuje, že vlastníctvo a manažment posunúďalšej generácii, pričom čiastoč-ne sa nevylučuje ani zamestnaniemanažmentu

11 %rodinných firiem plánuje predajsvojho podniku inému subjektu

11 %rodinných firiem plánuje, že predá menšinový podiel

Top čísla onástupníctve

Najmeme si nezávislého profesio-nála. Ten nám vyrieši veľa obchod-ných záležitostí. Takto rozmýšľamnoho zahraničných rodinných fi-riem. Jeho opodstatnenosť ukázalaj prieskum o rodinnom podnika-ní, ktorý urobila spoločnosť PwC.Človek „zvonka“ totiž prinášavlastné predstavy, ktoré nie sú vždy na prvý pohľad zrejmé. Je to-tiž odlišné biznis vlastniť a „iba“ho manažovať, najmä ak je pre za-kladateľov rodinného biznisu ťaž-ké ho potom opustiť. To isté platí,aj keď sa podnikanie odovzdá ná-stupcovi. Možný konflikt názorovje pravdepodobnejší pri skúsenommanažérovi so silnými nápadmi.Tie sa totiž môžu aj značne líšiť odvízie vlastníka. Rodinné podniky

na Západe, ktoré si často najímajúexterný topmanažment, sa muselinaučiť, ako „riadiť svojich manažé-rov“. Niekedy, naopak, musí právevlastník využiť všetok svoj vplyv,len aby zabezpečil uchovanie kul-túry a pôvodných hodnôt. Ma-nažéri v takýchto rodinných fir-mách musia vedieť pochopiť veľmiodlišné prostredie, do ktorého pri-chádzajú. Musia si v ňom prispô-sobiť pracovný štýl a návyky.V niektorých prípadoch môže byťzamestnanie nezávislého manažé-ra jediná cesta, ako aplikovať skú-senosti a odborné znalosti. No čas-to je aj veľmi ťažké nájsť takýchtosprávnych ľudí na trhu, uzatvárajúsvoj komentár o najímaní ľudí„zvonku“ autori prieskumu. (RED)

TOPMANAŽMENT

Nezávislý expert. Bežná prax na Západe

Na Slovensku

chýbajúca tradícia rodinnýchfiriem na Slovensku

nedocenenie týchto podnikovzo strany štátu

nepripravenosť nanástupníctvo

znevýhodňovanie malýcha stredných podnikov (a týmaj rodinných) byrokratickými

a inými prekážkami

Ako sú vnímané rodinné firmy u nás a v zahraničíV cudzine

budovanie biznis plánov

využívanie najímanýchmanažérov, bankárov čiprávnikov v rodinnom biznise

budovanie tzv. family oficce,ktorý zariaďuje tak firemné,ako aj súkromné veci

príprava mladej generácie naprevzatie podniku

Ktorá firma je na svete najstaršia?Podľa ekonóma SAV VladimíraBaláža prvenstvo patrí japonskejstavebnej spoločnosti Kongo Gu-mi. Údajne ju založili v 6. storočí.Rodina Kongovcov stavala budhis-tické chrámy. Po príchode do Ja-ponska postavila chrám Šitenno-dži v Osake. Kongovci neskôr ria-dili výstavbu mnohých budov, zktorých najznámejšie sú hrad vOsake a chrám Horyudží v Nare.Kongo Gumi nikdy nepatrila knajväčším japonským firmám.Začiatkom roka 2006 sa táto fir-ma so 100 zamestnancami a s ob-ratom 70 miliónov dolárov dosta-la do finančných ťažkostí a kúpi-la ju firma Takamacu. KongoGumi funguje pod svojím názvomďalej, ale už ako 100-percentnádcéra svojej materskej firmy. Ajdruhá najstaršia firma sveta po-

chádza z Japonska. Tradičný ja-ponský hotel (ryokan) Ho-ši v pre-fektúre Išikava slúži klientom odroku 718. O niečo mladšie sú ro-dinné podniky z Európy zamera-né na odlievanie zvonov, výrobuvína a hostince. „Najčastejším ty-pom firiem, ktoré existujú veľmidlho, sú pivovary. Na území Čes-ka je to napríklad Budvar,“ infor-moval Baláž. A ktorá firma je naj-staršia na Slovensku? Boli to hlav-ne hostince. Hoci by sa najmä vBratislave našlo niekoľko domov,kde boli už od stredoveku, ich me-ná i obdobia fungovania sa meni-li. Takže nespĺňajú kritérium naoznačenie „rodinná firma“. Naj-staršou slovenskou je však pravde-podobne Kremnická mincovňa.Vždy bola síce komerčná, ale aj„vládna“, takže ani jej prívlastok„rodinná“ nepatrí. (TUR)

Firemní deduškovia

Čísla vychádzajú z prieskumu HN, PwC a Moniky Krošlákovej o rodinných firmách

HOSPODÁRSKE NOVINYPONDELOK 24. JÚNA 201320 PODNIKANIE Rodinné firmy

Doktorandské štúdium ste ukon-čili prácou Predpoklady a pod-mienky rozvoja rodinného pod-nikania na Slovensku. Zároveňstále pracujete aj vo firme. Boloťažké rozhodovať sa, čomu savenovať prednostne a z čoho po-pustiť?

V rodinnej firme Novplastasom bola 10 rokov a vypracovalasa na obchodnú riaditeľku. Po pr-vej materskej som sa tam po rokuvrátila, po druhej už bolo ťažšieskĺbiť rodinu a dve deti s ma-nažérskou prácou, pretože man-žel má vlastnú športovú firmua veľa cestuje. V našej firme všaksestra prevzala po otcovi funkciugenerálnej riaditeľky a švagor za-stúpil aj moju pozíciu počas mo-jej materskej, takže som mala navýber – náhodne mi totiž prišlaponuka učiť na univerzite, a jasom nezaváhala, lebo som to vždy chcela robiť. Samozrejme,s prvotným nesúhlasom otca,ktorý očakával, že sa vrátim dofirmy.

Chceli by ste na tom dnes niečozmeniť?

Učím, ale ďalej som aj spolu-majiteľkou firmy, v ktorej všetkystrategické veci riešime spoločne.Okrem otcovej firmy som konateľ-kou aj v manželovej – Pro TennisAcademy, kde riešim všetky eko-nomické veci. Zmeniť by som mo-mentálne nechcela nič. Plne savenujem splneniu kritérií na habi-litačné konanie na univerzite opäťs témou rodinné podnikanie. Aleak by si to rodinné okolnosti vy-žadovali, vzdala by som sa peda-gogickej kariéry v prospech za-chovania kontinuity otcovej firmy.

Takže zatiaľ to nie je potrebné?Otec sa teší dobrému zdraviu,

sestra zvláda riadiť firmu a jamám možnosť odovzdávať skúse-nosti mladým. Trvale sa snažímo prepojenie akademickej pôdys praxou – zúčastnila som sa napríprave zákona o rodinnom pod-nikaní a realizovala som výskumtýkajúci sa rodinného podnikania.

Ako konkrétne by mal štát po-dľa vás podporovať rodinné fir-

my, aby nedeformoval podnika-teľské prostredie? Je to vôbecnutné?

Veľký hendikep slovenskej le-gislatívy je, že rodinné podnika-nie nielen že nedefinuje, ale hoani nepozná. Preto sa prípadnýzáujemca ani nemôže dožadovaťšpeciálnych výhod. Z viacerých

výskumov som však zistila, že ro-dinné podniky tu tvoria okolo 80percent malých a stredných pod-nikov. V návrhu zákona o rodin-nom podnikaní sú pre ne defino-vané podporné mechanizmy,s ktorými sa stotožňujem.

Napríklad?Napríklad som za zjednoduše-

nie administratívy pri odvodochvo forme spoločného výberu od-vodov a daní a ich zúčtovania, zazavedenie platnosti nových pred-pisov vždy k jednému dátumualebo zlepšenie prístupu začí-najúcich podnikateľov k zvýhod-nenému či bezplatnému pora-denstvu. Okrem legislatívnychúprav však ide aj o tie nelegisla-tívne, napríklad o programyvzdelávania a prípravy na podni-kanie.

Viem, že osobitne vám záleží ajna zjednodušení prevodu z fy-

zickej na právnickú osobu, čo jednes veľkou brzdou.

Áno. Pretože problémom je tonapríklad pri raste firmy alebo pridedení, keď neexistuje „prechodo-vý mostík“ a všetok majetok musíísť prostredníctvom predaja. Aleďalšie problémy sú aj zlá vymoži-teľnosť pohľadávok a nečinnosťsúdov. Špeciálne pre rodinné firmy

by podľa mňa bolo riešením prijaťzákon o rodinnom podnikaní, kto-rý by podporil aj pracovné príleži-tosti, no nemyslím si, že je nutné,aby štát stimuloval len rodinnépodniky. Treba stimulovať všetkymalé a stredné podniky.

Majú slovenské rodinné firmyoproti zahraničným špecifiká?

Pravdepodobne najmä v tom, žetu nie je tradícia. A v tom, že ne-majú v širokej verejnosti, ale aniv politických kruhoch, docenenie.Svojím spôsobom si za to môžusamy, lebo len veľmi málo z nichsa tu prezentuje ako rodinné,pričom takými sú. A čo by malabyť pre odberateľa väčšia garanciaspoľahlivosti, ako keď podnikateľpoužije v názve firmy meno celejrodiny? Na Západe vnímajú rodin-nú firmu ako stabilnú, dôveryhod-nú a pre spoločnosť dôležitú.U nás sa uprednostňujú nadnárod-né spoločnosti.

Medzigeneračná výmena v ro-dinnej firme. Zvládne ju vraj ibatretina prípadov. Prečo? Je tu ri-ziko skôr vo „fundamentalizme“staršej generácie, alebo v neskú-senosti mladšej?

Slovenské rodinné podniky ne-majú dostatočné skúsenosti s pre-chodom firmy na ďalšie generá-cie. Práve rozmedzie rokov 2015 –2025 je obdobie, keď by zaklada-telia mohli pociťovať potrebu odo-vzdať svoj podnik. Napriek tomuveľa zakladateľov nemá vôbecsformulovaný plán nástupníctva,dokonca v mnohých rodinách ne-existuje ani pravdepodobný ná-stupca. Na druhej strane sa zakla-dateľ ešte cíti dostatočne „plný si-ly“, aby výmenu vôbec riešil.Preto by som u nás určila mož-nosť rizika skôr vo fundamenta-lizme starej generácie. Skúsenostimôžeme čerpať len zo zahraničia.Tam majú rodinné firmy podrob-né plány na prípravu nástupníka.

Táňa Rundesovátana.rundesova@ecopress.sk

©hn

Z viacerýchvýskumov somzistila, že rodinnépodniky tu tvoriaokolo 80 percentmalýcha strednýchpodnikov.

“

ROZHOVOR

Dať firme meno rodiny je záruka kvality ROZVOJ FIRIEM l Monika Krošláková z Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorá sa venuje výskumu rodinných firiem, pre HN:

Kto je Monika Krošláková

V pedagogickej, vedecko-vý-skumnej a publikačnej činnostisa orientuje na tému rodin-ného podnikania, je garantom predmetu Rodinné podnikaniea autorkou viacerých publikáciína túto tému. Je spolu-majiteľka rodinných firiem Novplasta a ProTennis academy.

33 %rodinných podnikov považujeza hlavnú prekážku vysoké dane a odvody

17 %firiem byrokraciu a administratívu

17 %príliš časté legislatívne zmeny

Čo brzdírodinný biznis

Veľký hendikep slovenskej legislatívy je to, že rodinné podnikanie ani len nepozná, tvrdí Monika Krošláková. SNÍMKA: HN/PETER MAYER

Čísla sú z prieskumu o rodinných firmách, ktorý realizovali HN, PwC a Monika Krošláková z Ekonomickej univerzity v Bratislave.

www.marsann.sk/benefit

Tento skvelý notebook za takúto cenu? Prečo nie.

439,00 €393,60 € IdeaPad S400 Gray + Headset

www.marsann.sk/

Objavte množstvo iných výhod pre vašich zamestnancovktoré vás nebudú stáť ani 1 €.

Dopravaa

Windows 8ZDARMA

HN09457

HOSPODÁRSKE NOVINYPONDELOK 24. JÚNA 2013 Peniaze pre firmy PODNIKANIE 21

Bratislava – V dopravnej firmeTopnad pribudli za posledný pol-rok piati mladí pracovníci. Jed-ného umiestnili na ekonomickýúsek, dvoch do logistiky, ďalšianová sila vybavuje colné deklará-cie a jedna posilní manažment.V pláne je prijatie ďalších piatich,ktorí sú už v podniku na dohodu,ako potvrdil HN generálny riaditeľTopnadu Pavol Jančovič.

Všetkých mladých si firma špe-ciálne vybrala vo veku do 29 ro-kov. Ide totiž o kategóriu novo

prijatých zamestnancov, ktorýchmzdy dotuje štát. A to takmerpäťstovkou mesačne na každého.Stačí, ak sa dodrží vek pod 30 ro-kov a podmienka trojmesačnej re-gistrácie medzi nezamestnanýmina úrade práce. Jančovič v tommá jasno: „Bol by nezmysel, kebyto zamestnávatelia nevyužili.“

Prijať mladých je populárneMnohé podniky k tomu pristupu-jú tak, že sa dohodnú napríklad skončiacimi vysokoškolákmi, abyšli po získaní diplomu na tri me-siace na úrad práce a potom budús bonusom štátneho príspevkuprijatí. „Negatívum je, že mladí

hneď po škole sú v tejto situáciipre zamestnávateľov nezaujímaví.Stanú sa nimi až po troch mesia-coch poberania podpory, keďpodniky získajú príspevky na ichmzdy,“ tvrdí Jančovič. Všetko je,samozrejme, legitímne.

Rezort práce považuje takétošpekulovanie firiem za okrajové,argumentuje aj faktmi z monito-ringu ľudí, ktorí nastúpili na vy-tvorené miesta pre nezamestna-ných do 29 rokov. „Z vyše 7-tisícuzavretých dohôd vychádza prie-merná dĺžka evidencie ich neza-mestnanosti na 11,8 mesiaca. Tonajlepšie dokazuje, že špekuláciís trojmesačnou evidenciou na

úradoch práce bolo minumum,“tvrdí hovorca ústredia práce PeterZeman. Monitoring navyše uká-zal, že medzi poberateľmi prí-spevkov na mzdu dominovali živ-nostníci. „To je sektor, ktorý byozaj nezamestnal človeka, pokiaľby naňho nedostal dotáciu. Nie jeteda pravda, že mladí nastúpili namiesta, ktoré by boli vytvorenétak či tak,“ dodáva hovorca.

Topnad však nepatrí medzitých, čo prijímajú samoúčelne.„Mladí robia u mňa najprv na do-hodu, aby sa otestovali. Keby somnepoznal ich schopnosti, nevez-mem ich,“ vysvetľuje riaditeľ, kto-rý neplánuje mladých prepustiť

ani po skončení dotácie. „To samám prispôsobovať opatreniam,aby som vždy po čase skladal na novo svoj tím? Neprijímam ľu-dí kvôli štátnej pomoci,“ vraví.

Príspevok na mladých neza-mestnaných dosahuje 456,57 eurana osobu za mesiac, k čomu musífirma pridať zo svojho minimálne10 percent. Nemusí to byť len ne-zamestnaný po štúdiu, ale ktokoľ-vek do 29 rokov. Firmy môžu vtejto vekovej kategórii naďalej žia-dať aj o dotáciu na vodičov.

Nekomplikovaná agendaNetreba zabúdať, že obe dotáciena mladých ľudí vypláca štát

výhradne v regiónoch mimo Bra-tislavského kraja. Čím vyššia ne-zamestnanosť v oblasti, týmväčšia šanca na schválenie.

Tlačivá, ktoré potrebujete k žia-dosti, sa dajú stiahnuť na webeÚstredia práce, sociálnych vecí arodiny, odovzdávajú sa na miest-nom úrade práce. Súbor potreb-ných formulárov je dovedna asi12 dokumentov, z nich veľkú časťtvoria len čestné vyhlásenia bezpotreby pečiatok. Viaceré firmy,ktoré príspevok čerpajú, sa zhod-li, že nejde o komplikovanú agen-du, potvrdenia si vybavili zhrubaza dva dni. Žiadosti schvaľujú ko-misie obvykle raz mesačne.

Firmy, prijmite ľudí. Štát vám na to prispejeDOTÁCIE ŠTÁTU l Na novovzniknuté miesta pre mladých ľudí do 29 rokov je možné čerpať ešte 12 miliónov eur.

Táňa Rundesovátana.rundesova@ecopress.sk

©hn

Príspevok, ktorý platí už pol ro-ka a má sa ním podporovaťvznik miest pre mladých ľudí do29 rokov, sa ujal. No neujal sapríspevok na vodičov do 29 ro-kov. Koľko vodičov sa stihlopodporiť?

Táto aktivita sa naozaj veľminevyužíva. Uzavrelo sa 27 dohôdna 37 pracovných miest. Stálevšak možno podávať žiadosti.

Čím sa vysvetľuje nízky záujem?Dopravcovia čakali, že sa zafi-

nancujú aj vodičské preukazy, aletento výdavok nie je oprávnený.My si napriek tomu myslíme, žena príspevku je zaujímavá jehovýška. Keď sa prijme mladý člo-vek, pričom má hradený čas nazaučenie, mala by byť výška prí-spevku dostatočnou motiváciou,aby sa vodičák hradil vo vlastnej

réžii. Naše názory sa však nestret-li s názormi zamestnávateľov.

Ako dopadlo vytváranie miest zostrany samospráv? Ani to sa ne-stretlo s veľkým záujmom, pretoste ohlásili presun týchto peňazípre kategóriu ľudí 50 plus.

Ako sa už pred časom avizova-lo, čerpaniu peňazí pri vytváranímiest zo strany samospráv by ma-lo pomôcť plánované rozšíreniena staršiu vekovú kategóriu. Z do-terajších rokovaní s obcami vyplý-va, že vo vyššej vekovej kategóriipredpokladajú širšie možnostiuplatnenia a možnosť vytvoriťvyšší počet miest, a tým aj čerpa-nie projektu.

Od mája funguje aj príspevokna udržanie miest v problémo-vých firmách, čím chce štát za-

brániť prepúšťaniu. Koľko miestste už podporili?

Keďže to funguje len od mája avyhodnotenia robíme kvartálne,nevieme to ešte povedať.

Dnes sa už spomína nový pro-jekt, ktorým by sa mali inak neždoteraz podporiť dlhodobo neza-mestnaní. Má ísť o celkom nové,u nás nezaužívané metódy. Kedybudú tieto peniaze k dispozícii?

Projekt je len vo fáze príprav,všetko ide schvaľovacím proce-som v Bruseli. Bude to pre dlho-dobo nezamestnaných, ktorýchbudú firmy rekvalifikovať. A ne-musia to byť len personálne fir-my, ale aj tretí sektor, vyberú saverejným obstarávaním. Projekt jeuž zhruba načrtnutý, no detailysa môžu zmeniť, preto je predčas-né o ňom hovoriť. (RUN)

ROZHOVOR

Peniaze pre vodičov sa presunú „starším“

Peter Zeman, hovorca Ústredia práce,sociálnych vecí a rodiny

„Vo februári sme prijali tri pra-covníčky, ktoré sa nám maximál-ne osvedčili. Ak budú pracovaťtak dobre ako doteraz, je predpo-klad, že si ich necháme,“ pove-dal HN riaditeľ personálnej agen-túry Idex v Prievidzi BranislavKaniansky. Personálka ich „obja-vila“ s pomocou tamojšieho úra-du práce. Všetky tri totiž spĺňalikritériá, na základe ktorých re-zort práce môže firme preplatiťpodstatnú časť nákladov na ichmzdu a odvody. Majú menej ako29 rokov a boli aspoň tri mesiacenezamestnané. „Za týchto pod-mienok plánujeme prijať aj štvr-tú pracovníčku,“ dodal Kanian-sky.

Agentúra spolupracuje sostrednými školami od Liptov-ského Mikuláša až po Nitru. Pri-pravuje ich študentov na hľada-

nie si zamestnania. Túto agendumá na starosti práve jedna z pri-jatých pracovníčok. „Keďže jemladá, študenti jej dôverujú. Viesa im prihovoriť a vysvetliť, akosa pripraviť na pohovor vo firme,napísať životopis a podobne,“ vy-svetlil Kaniansky. Ďalšia má nastarosti sprostredkovanie prácev zahraničí, najmä v známychdovolenkových destináciách. Tre-tia pracovníčka sa špecializujena európske právo.

Koľko na ne prispieva štát?„Z ceny práce až 90 percent. Zvy-šok platí počas dvanástich me-siacov agentúra. Potom eštemusíme miesto udržať aspoň šesť mesiacov, keď však celámzda už ide na náklady našejfirmy,“ informoval Kaniansky.Na každú z nich štát preplatí fir-me mesačne 456 eur. (TUR)

Boli bez práce, teraz juhľadajú iným

Podnikatelia a obce, získajte peniaze od štátu na svojich ľudí

Fixn

á su

ma

Varia

biln

á su

maPríspevok firme na mzdu

mladého zamestnanca do 29 rokov

Koľko:

456,57eura na osobu/mesiac (+10 % i viac musí pridať firma)

Podmienky:

maximálna pomoc pre jednu firmuv akomkoľvek odvetví – 200-tisíc eur

Kto ju dostane:

malá, stredná a veľká firma, ktoráudrží miesto na plný úväzok 18 mesiacov (s dotáciou na 12mesiacov) alebo na neurčito

Koľko ešte zostáva:

12 miliónov eur (na všetky príspevkypre mladých do 29 rokov)

Príspevok na mzdumladého vodičaa závozníka v autodopravedo 29 rokov

Koľko:

547,88eura na osobu/mesiac (+5 % i viacmusí pridať firma)

Podmienky:

maximálna pomoc pre jednu firmu – 100-tisíc eur

Kto ju dostane:

autodopravca, ktorý udrží miesto naplný úväzok 30 mesiacov (s dotáciou na 9 mesiacov) alebo na neurčito

Príspevok obci na mzdumladého človeka do 29 rokov

Koľko:

456,57eura na osobu/mesiac (obec nemusípridať nič)

Podmienky:

maximálna pomoc pre jeden subjekt– 200-tisíc eur

Kto ju dostane:

obec, ktorá udrží miesto na plnýúväzok najmenej 12 mesiacov(s dotáciou na 6 mesiacov) alebonajviac na 18 mesiacov (s dotáciouna 9 mesiacov)

1 2 3 4Príspevok (problémovej) firme na udržanie jej zamestnanosti*

Príklad strojárskej firmy, ktorá požiada o dotáciu na udržanie miest– priemerný mesačný plat zamestnanca: 600 eur

– týždenný pracovný čas: 40 hodín (zhruba 168 hodín mesačne)

– priemerná hodinová mzda: 4,166 eura

– dohodnutých je 30 % rozsahu neprideľovania práce a 100 %náhrady mzdy (najmenej 60 %)

Výpočet:

priemernáhodinovámzda

početskutočneneodpraco-vanýchhodín

náhradamzdy podľadohody

50 %náhradaneodpra-covanejmzdy

3,75eura jepriemernýplatčlovekana hodinuv našejmodelovejfirme

48hodínje 30 % zo168 hodín,ktoré danýčlovekodpracujevo firme za jedenmesiac

180 eurby bolaplná mzda,ktorú byčlovekdostal, ak bynormálnepracoval

90 eurdostanefirma odštátu najednéhočloveka,akpožiadao dotáciu

* Príspevok môže dostať zamestnávateľ, ktorý napriek vážnym prevádzkovým dôvodom neprepustí ľudí, musívšak preukázať zámer preklenúť nepriaznivé obdobie. Obmedzí prevádzku, limituje prideľovanú prácu v rozsahunajmenej 6 % a najviac 20 % týždenného pracovného času. Príspevok môže dosahovať až 50 % z náhrady mzdyzamestnanca, najviac 50 % z priemernej mzdy v hospodárstve.

Zdroj: ÚPSVaR

Štát vytvára nové druhypomoci, ktorými tlačí firmyaj obce, aby otvárali ďalšiepracovné miesta. V praxi savšak nemusí všetko ujať.

HOSPODÁRSKE NOVINYPONDELOK 24. JÚNA 201322 NÁZORY A ANALÝZY

Niektorí kritici sa sťažujú, žeamerický prezident BarackObama staval svoju kampaň

na inšpiratívnej rétorike a ctižiadosti„ohnúť oblúk dejín“, ale po nástupedo úradu sa prejavil ako transakčnýa pragmatický vodca. V tomto sme-re však Obama vôbec nie je výnim-kou.

Mnohí lídri počas svojej kariéryzmenia ciele i štýl. Keď jeden z veľ-kých transformačných vodcov v de-jinách Otto von Bismarck dosiaholzjednotenie Nemecka pod pruskýmvedením, priklonil sa k povoľnostia statusu quo. Zahraničnopolitickéciele a štýl Franklina Delano Roose-velta boli zasa v jeho prvom funkč-nom období skromné a zameranéna postupné kroky, no keď v roku1938 usúdil, že Adolf Hitler pred-stavuje existenčnú hrozbu, stal satransformačným vodcom.

Blahodarná krízaZa stabilných a predvídateľnýchpodmienok je transakčné vodcov-stvo efektívnejšie, zatiaľ čo v do-bách hektických a nesúvislýchzmien je pravdepodobnejší nástupinšpiratívneho štýlu. Transformačnéciele a inšpiratívny štýl lídrov, akoboli Mahátma Gándhí v Indii aleboNelson Mandela v Južnej Afrike,môžu výrazne ovplyvniť smerova-nie fluidných politických okolností,najmä v rozvojových krajináchs chatrne štruktúrovanými inštitu-cionálnymi brzdami.

Naproti tomu tvorbu americkejzahraničnej politiky silno zväzujúinštitúcie ako Kongres USA, súdya ústava. Očakávali by sme teda me-nej príležitostí na prechodné vod-covstvo.

Aj Ústava USA je však nejedno-značná v súvislosti s právomoca-

mi Kongresu a prezidenta v zahra-ničnej politike. Vytvára prinajle-pšom situáciu, ktorú istý ústavnýexpert nazval „pozvánkou na zá-pas“. Mnohé navyše závisí od von-kajších okolností. Woodrow Wil-son, Franklin Roosevelt a HarryTruman rozvinuli transformačnéciele až v reakcii na zahraničné uda-losti po tom, čo nastúpili do úradu.

Krízové podmienky môžu talen-tovaného lídra oslobodiť od nahro-madených mantinelov skrytých

záujmov a úradnej ľahostajnosti,ktoré v americkom systéme bežnepotláčajú činorodosť. Hovorí sa, žeBill Clinton, uväznený v spokojných90. rokoch, závidel Franklinovi Rooseveltovi krízové podmienky 30.rokov.

V takýchto situáciách sa aktivitadáva hladšie do pohybu. Vodcas transformačnými zámermi má ná-dejnejšie vyhliadky a inšpiratívnyštýl si skôr nájde vnímavé publi-kum a posilní význam jeho úlohy.Napríklad George W. Bush využilkrízové podmienky po 11. septem-bri 2011 na presadenie výkonnejmoci, ako aj na inváziu do Iraku.

Hoci však rozbúrené časy môžupripraviť pôdu pre transformačnéhovodcu, nevyplýva z toho, že nariešenie kríz, ktoré také obdobiecharakterizujú, sa najlepšie hodiapráve neohrození a riziko milujúcilídri. Prezident George Bush bol, narozdiel od svojho syna, transakčnýštátnik, a napriek tomu uskutočňo-val veľmi úspešnú zahraničnú poli-tiku.

Ako surferiČi už vodcovia majú transformač-né alebo evolučné ciele, na účinnépôsobenie potrebujú určité schop-nosti v oblasti mäkkej aj tvrdej mo-ci. K zručnostiam v oblasti mäkkejmoci patrí emocionálna inteligen-cia (sebakontrola a schopnosť pri-ťahovať ostatných pomocou cito-vých signálov), vízia (lákavý portrétbudúcnosti, v ktorom sú ideály, cie-le a schopnosti v rovnováhe) a ko-munikácia (schopnosť používaniaslov a symbolov tak, aby presvedčilivnútorný kruh i širšie publikum).Na strane tvrdej moci sú obzvlášťvýznamné dve zručnosti:organizačné schopnosti a machia-velistická zdatnosť v zastrašovaní,lichotení a rokovaní s cieľom vy-tvoriť víťaznú koalíciu.

V prvom rade si efektívne vod-covstvo vyžaduje kontextuálnu in-teligenciu a schopnosť intuitívnejdiagnostiky, ktorá lídrovi pomáhachápať zmeny, určovať ciele a v súla-de s tým vytýčiť stratégiu a taktiku.Ako mi kedysi povedal Lee KuanYew, zakladateľ moderného Singa-puru, líder sa musí rýchlo učiť, pre-verovať realitu, byť schopný meniťnázory podľa zmien okolností a po-čas krízy konať pokojne.

Kontextuálna inteligencia za-bezpečuje schopnosť vysledovať

trendy tvárou v tvár ich spletitosti,ako aj adaptovať sa v snahe for-movať dianie. Bismarck túto zruč-nosť kedysi označil za umenie vy-tušiť Božie hnutie v dejinácha chopiť sa lemu Jeho odevu, keďprechádza okolo. Prozaickejšie po-vedané, lídri s kontextuálnou inte-ligenciou dokážu podobne ako sur-feri vyhodnotiť nové vlny, prispô-sobiť sa im a úspešne sa na nichviezť.

Bush verzus BushVodcovia tohto typu nielenže pri-spôsobujú svoj štýl situácii a potre-bám svojich podporovateľov, ale ajvytvárajú informačné toky, ktorými„vzdelávajú svoju intuíciu“. K tomupatrí schopnosť vyvliecť sa zo sku-pinovej politiky a pochopiť názory

a silné stránky rôznych zaintereso-vaných strán, čo vodcovi umožňu-je rozhodnúť sa, kedy a ako použiťtransakčné a inšpiratívne zručnosti.Šťastie do istej miery skutočne pra-je dobre pripraveným.

Táto zručnosť má zásadnývýznam v neštruktúrovaných situá-ciách, keď je často ťažšie klásťsprávne otázky ako získať správneodpovede. Lídri s kontextuálnou in-teligenciou vedia predložiť vysvet-lenie alebo plán postupu, lebo de-finujú problém, pred ktorým určitáskupina stojí. Chápu napätie medzirôznymi hodnotami, ktoré s témousúvisia, a vedia, ako hľadať rovno-váhu medzi želaným a možným.Kontextuálna inteligencia predo-všetkým vyžaduje pochopenie sku-pinových kultúr, rozloženie mo-

cenských zdrojov, potrieb a požia-daviek podporovateľov, informač-ných tokov a načasovania.

V zahraničnej politike je kontex-tuálna inteligencia obzvlášť dôleži-tá, pretože úspešný vodca musí po-rozumieť kultúre a mocenskejštruktúre cudzej spoločnosti, ako ajich interakcii s medzinárodnousústavou. Vďaka dlhoročným skú-senostiam v zahraničnej politikemal George Bush starší vynikajúcukontextuálnu inteligenciu. To ne-platilo pre Busha mladšieho, ktoré-mu výraznejšie skúsenosti v zahra-ničných veciach chýbali. Rozdielmedzi úspechom otca a nezdaromsyna túto priepasť potvrdil.

Joseph S. Nye, profesor Harvardovej univerzity

© Project Syndicate, 2013

Obamovu víziuspláchlapolitická realita

Americký prezident šiel do úradu s veľkými predsavzatiami. Okolnosti ho však donútili stať sa pragmatikom. ILUSTRAČNÁ SNÍMKA: TASR/AP

HN prinášajú komentáre a analýzyosobností sveta publikujúcich preProject Syndicate

Líder sa musírýchlo učiť,preverovať realitua byť schopnýmeniť názorypodľa zmienokolností.

“

HN09155

KOMENTÁRE HN CITÁT DŇA

Niekoľko mesiacov po sebe klesajú výnosy slovenských štátnychdlhopisov. A tým náklady na štátny dlh. Keďže sa rátalo s vyššímiúrokmi, štátny rozpočet ušetrí. Minister financií Kažimír nám pri

každej príležitosti zdôrazňoval, že je to vďaka zodpovednosti vlády, sľu-bu dodržať deficit a konsolidačným opatreniam. Určite nejakou mieroutieto faktory zavážili. Otázka na neho potom je, prečo v tom istom ča-se klesali výnosy dlhopisov krajín periférie eurozóny, v povolebnom pa-te zakliesneného Talianska či Francúzska nedodržiavajúceho deficit.Ťažko si predstaviť francúzskeho prezidenta s vysvetlením: klesli námnáklady na štátny dlh, lebo nevieme splniť deficit.

Triezva analýza hovorí o upokojení situácie v eurozóne po vyhláseníšéfa Európskej centrálnej banky Draghiho o záchrane eura za každúcenu, prebytok hotovosti v európskych a slovenských bankách, nízke zá-kladné sadzby a nakupovanie rizikových dlhopisov z jej strany.

Júnové aukcie štátnych dlhopisov zaznamenali v eurozóne aj v USAkoniec poklesu výnosov. „Vinníkom“ je americká centrálna banka Fed,ktorá zvažuje ukončiť kvantitatívne uvoľňovanie. Slovensko sa zdraže-niu štátneho dlhu vyhlo. My odhadujeme, že vlna z Ameriky nás najb-ližšie zasiahne. Potom sa uvidí, či to budú politici interpretovať ako vi-nu Slovenska alebo vinu okolia.

Po vyhláseniach našich ministrov má človek pocit, že v tomto štátesa politici správajú zodpovedne a od rána do večera nerobia nič iné, ibašetria, konsolidujú a zachraňujú. Nie je to tak. Nakupovanie ministers-tiev cez kamarátov či prostredníkov, neodôvodnené policajné akciev rómskych osadách, hromadné nákupy, ktoré sú drahšie ako v hocik-torom reťazci, investičné stimuly pripravené pre jednoúčelové firmy ale-bo na extenzívne rozšírenie výroby, to všetko nehovorí nič o zodpo-vednosti a šetrení. Ale o nezodpovednosti a plytvaní.

Na dlhu ušetrili všetci

Ivan Szabókomentátorivan.szabo@ecopress.skwww.facebook.com/ivan.szabo.378

©hn

Akpolicajti našli v aute bývalého šéfa Vojenského spravodajstvaza vrece tajných materiálov a v taške jeho frajerky ešte párdrobností, je najvyšší čas všetkých armádnych špiónov po-

zatvárať. Do blázinca. Verzia, že Mikulec práve šiel tajné dokumenty za-kopať niekam do lesa, sa úplne vylúčiť nedá. No nedá sa jej ani uveriť.V jeho situácii by ich už veľmi dávno nedržal pri sebe ani veľmi hlúpyamatér. Nemusíte byť ani veľkým fanúšikom konšpirácií, aby ste skôruverili, že policajti dokážu vo vašom aute nájsť čokoľvek, čo je žiadu-ce. Stačí si spomenúť na močenských policajtov, ktorí vodičom podstr-kovali drogy, a potom ich vydierali. Alebo na bývalého siskára ĽubomíraArpáša, ktorému zhabali policajti počítače pod vymyslenou zámienkou,že v nich má detskú pornografiu.

Martin Glváč sa snaží kauzu tunelovania Vojenského spravodajstva za-miesť pod koberec. Aj s nepohodlnými svedkami. Zatiaľ mu to veľmi ne-jde. A že Glváč je iba Kaliňákovým zástupcom v rezorte obrany, už nieje ani len verejným tajomstvom. Vyzerá to teda tak, že čo si Kaliňák ne-urobí sám, to nemá. Keby začali padať jeho ľudia vo Vojenskom spra-vodajstve, nedá sa ani odhadnúť, koho každého by mohli strhnúť so se-bou. Napríklad manželka ministra vnútra strávila celú svoju profesio-nálnu kariéru v spravodajskej komunite. Tá, ako všetko na Slovensku,je malá. Všetci sa v nej poznajú, cirkulujú po spravodajských zložkáchnaprieč rezortmi a majú kopec spoločných spomienok, ktoré sú, akovšetko v tajných službách, tajné a nie práve voňavé.

Bolo by veľmi upokojujúce uveriť, že rozhovory v Kaliňákovej ku-chyni nemajú nijaký vplyv na jeho rozhodnutia pri výkone moci. Boloby to však ťažšie, ako uveriť, že Mikulec je hlúpy amatér.

Z Kaliňákovej kuchyne

Súčasná legislatíva na Sloven-sku disponuje vcelku veľmislušnou paletou právnych fo-

riem podnikania, ale ak ju chce Kre-sťanskodemokratické hnutie rozší-riť o nový sociálno-ekonomický hyb-rid – rodinné podnikanie v trochmutáciách, pravdepodobne by samala otvoriť aj širšia diskusia k sa-motnému pojmu rodina.

Zákon o rodine uvádza: „Rodinazaložená manželstvom je základnoubunkou spoločnosti. Spoločnosťvšetky formy rodiny všestrannechráni.“ Teda základným a nevy-hnutným predpokladom na užíva-nie výhod rodinného podnikaniabude asi musieť byť uzavretie man-želstva pred matričným úradom ale-bo pred orgánmi cirkvi. Keďže naSlovensku je trvalo zaznamenávanývysoký nárast spolužitia partnerovbez uzatvorenie manželstva, tieto,aj keď sociálne funkčné rodiny, vy-padnú z okruhu potenciálnych prí-

jemcov. Pravdepodobne rovnako ne-vyhnutná bude požiadavka nanovovysvetliť a definovať slovné spojenie„všetky formy rodiny“, pretože re-produkčné správanie populácie naSlovensku sa po roku 1989 prudkozmenilo, dôsledkom čoho bol prud-ký a trvalý vzostup zväzkov matka– dieťa, pričom dieťa nepochádza

z legitímneho zväzku. Bude mať ta-káto slobodná matka nárok na vý-hody? A ako sa spoločnosť postaví k umelo oplodnenej žene? No a če-rešničkou na torte ostáva dlhodobáaverzia KDH k sobášom jedincovrovnakého pohlavia. Ak predsedastrany KDH Ján Figeľ návrh odô-vodnil slovami: „Je to nový konceptpre Slovensko, ktorý je zabehaný vovyspelej Európe“, treba povedať, ževyspelá Európa umožňuje sobášemedzi partnermi rovnakého pohla-via. A ak Slovensko tiež umožní ta-kéto sobáše, budú autori návrhurovnako horlivo podporovať jeho za-vedenie, respektíve pretrvávanie?

Problémy sa črtajú aj v ekono-mickej rovine. Rodinný podnik ni-kdy neprerastie hranice maléhopodniku. Jeho kvalitatívny rast je obmedzovaný príbuzenskýmivzťahmi, ktoré bránia efektívnejšie-mu obsadzovaniu pracovných po-zícií pracovníkmi s lepšími kvalifi-

kačnými predpokladmi, čo znižujejeho schopnosť absorpcie techno-logických inovácií. Investuje spoloč-nosť v podobe daňových zvýhod-není do takýchto rodinných podni-kov aj na úkor subjektov s lepšímivýchodiskovými predpokladmi dy-namickejšieho rastu a technologic-kej inovácie?

A nakoniec – nie je pre spoločnosťvýhodnejšie investovať do ozdrave-nia podnikateľského prostredia prevšetky jej subjekty? Pomôže vôbectakáto fragmentácia hospodárskej a sociálnej súdržnosti?

Iveta Fodranová, vyučuje na Ekonomickej univerzite v Bratislave

Rodinné firmy majú otázniky

Arpád Soltészkomentátorarpad.soltesz@ecopress.skwww.facebook.com/solteszarpadhn

©hn

Počet neregistrovaných pracovníkov sazvyšuje, lebo vláda zaviedla podmienky,ktoré podporujú čiernu prácu.Andrej Danko, predseda SNS

“

DISKUSIA V HN

Rodinná firmanikdy neprerastiehranice maléhopodniku. Jejkvalitatívny rast jeobmedzovanýpríbuzenskýmivzťahmi.

“

DNES PÍŠE

Opäť raz podľahli politici po-kušeniu chcieť diktovaťľuďom, ako majú žiť, a tak

sa ministri zdravotníctva členskýchkrajín EÚ v Bruseli rozhodli, že fajčenie je pre ľudí nezdravé.Keďže všetci obyvatelia Európy,samozrejme okrem politikov, sújedna veľká päťstomiliónová ban-da tupcov, musia im fajčenie za-kázať.

Tak ďaleko si zatiaľ ísť netrúfli,a preto sa zákaz bude týkať naj-prv iba príchutí. Napríklad už ne-bude dovolené predávať mentolo-vé cigarety, rovnako nebude dovo-lené predávať „slimky“. Okremtoho budú musieť byť tri štvrtinyplochy škatuľky vyhradené pre va-rovania – rôzne nápisy o tom, akéje fajčenie škodlivé, fotografiezdravých a chorých pľúc a pod.Zákaz fajčenia na školách? Jasné.

Zákaz fajčenia v nákupných cen-trách, kde sú malé deti? Samo-zrejme. Ale zakázať predávať men-tolové cigarety alebo „slimky“...no, človeku rozum postojí. Pred-pokladám, že naša ovečka so všet-kým súhlasila.

Samozrejme, že nikotín škodízdraviu, rovnako ako zdraviu ško-dí alkohol, kofeín, teín, taurín aobčas aj nechránený sex či čoko-láda. Toto si bruselskí súdruhovia,samozrejme, uvedomujú, a pretomôžeme s narastajúcim socializ-mom čakať ďalšie a ďalšie zákazya príkazy. Presne ako komunisti,tak aj bruselskí socialisti kradnúľuďom slobodu a chcú im v čorazväčšom rozsahu diktovať, akomajú žiť.

Najbližšie zákazy a príkazy bysa mali logicky týkať alkoholu, veďaj ten škodí. Súdruhovia z Bruselu

navrhnú, analogicky k cigaretám,zákaz predaja alkoholu s prí-chuťou, potom budeme všetcichľastať technický lieh a na fľaškebude zobrazená pečeň aktívnehoalkoholika. A občas niekoho zabi-je padajúca tehla zo strechy, a pre-to by Brusel mal chodcom priká-zať nosiť helmy, samozrejme lencertifikované, ktoré zhodou okol-ností vyrába len zopár výrobcov alen v Európe.

Človek musí môcť robiť chyby ariziko je životný elixír. A keď siniekto chce škodiť, nech si pokoj-ne škodí. To, že zopár ľudí sa sta-ne závislých, nesmie byť dôvodomna obmedzovanie všetkých. Ob-zvlášť, keď ide o tuhých fajčiarov.Tí sú totiž čistí platcovia, nielencez obrovskú daň z cigariet, ale ajpreto, že umierajú skôr a dôcho-dok poberajú kratšie.

Zákaz fajčenia

Richard Sulík

predseda strany SaS

Občas niekohozabije padajúcatehla zo strechy, a preto by Bruselmal chodcomprikázať nosiťhelmy.

“

ZAJTRA PÍŠE

Ján Počiatekminister dopravy, výstavby

a regionálneho rozvoja

KRES

BA: P

AVEL

JAKU

BEC

Chorvátsko idedo únie

Európska únia 1. júla pošiestich rokoch otvára svo-je brány a vpúšťa dnu

v poradí už 28. člena, Chorvát-sko. Podľa prieskumu Eurobaro-metra plánuje v tomto roku svo-ju hlavnú dovolenku stráviťv Chorvátsku 20 percent dovo-lenkychtivých Slovákov. Ďalších12 percent o ňom uvažuje akoo cieli svojej druhej tohtoročnejdovolenky.

Služby hotelov a reštauráciínás v Chorvátsku vyjdú o štvrti-nu drahšie ako doma, za potra-viny a nealkoholické nápoje za-

platíme o 11 percent viac. Na-opak, na alkohole a cigaretáchči napríklad oblečení môžemev Chorvátsku niečo ušetriť.

V krajine sa aj naďalej platíchorvátskou kunou s aktuálnymstredovým kurzom 1 EUR = 7,5HRK. Pri platení sa však odpo-rúča primeraná kombinácia ho-tovosti a platobnej karty. Platbakartou (devízový kurz) dnespredstavuje bezpečný spôsobplatenia, ktorý je navyše lacnej-ší ako výmena hotovosti za cu-dziu menu (menej výhodný va-lutový kurz). V zahraničí jeplatba kartou navyše výhodnej-šia a lacnejšia ako výber z ban-komatu.

Žiaľ, ani dovolenkári sa nedo-kážu vyhnúť nepríjemnýmnáhodám, ako je strata batožinyči úraz. Vstupom do únie začneChorvátsko akceptovať Európ-sky preukaz zdravotného pois-tenia. Ten však nekryje úplnevšetky náklady.

Komplikáciám sa môžeme vy-hnúť uzatvorením cestovnéhopoistenia, napríklad formou on-line. V zahraničí určite ocenímei pomocnú ruku od nonstopasistenčnej služby.

TAKTO TO VIDÍM JA

Eva Sadovská,analytička Poštovej banky

PODNIKANIE

Rodinné firmy strany 17 – 20

HOSPODÁRSKE NOVINYPONDELOK 24. JÚNA 2013 NÁZORY A ANALÝZY 23

HOSPODÁRSKE NOVINYPONDELOK 24. JÚNA 201324 ŠPORT

HOSPODÁRSKE NOVINY, denník pre moderné Slovensko. Vydáva ECOPRESS, a.s. Sídlo spoločnosti a adresa redakcie: Seberíniho 1, 820 07 Bratislava, tel. č.: 02/48 23 81 11. Generálny riaditeľ Milan Mokráň, tel. č.: 02/48 23 81 00,Šéfredaktor a zástupca generálneho riaditeľa Peter Vavro, tel. č.: 02/48 23 83 30.Zástupcovia šéfredaktora Filip Obradovič, tel. č.: 02/48 23 83 19, Dag Daniš, tel. č.: 02/48 23 83 44. Šéfeditorka sekcie Relax Štýl, Víkend, prečo nie?!, Moja kariéra – Andrea Szőcsová, tel. č.: 02/48 23 83 41.

Šéfeditorka servisných príloh Investor, Poradca, Podnikanie – Marta Hilkovičová, tel. č.: 02/48 238 305. Vedúca výroby Danica Prokopová, tel. č.: 02/ 48 238 357. Vedúci redaktori: Slovensko – Dag Daniš, tel. č.: 02/48 23 83 44, Ekonomika –Marcela Šimková, tel. č.: 02/48 23 83 62, Názory a analýzy – Dag Daniš, tel. č.: 02/4823 83 02, Svet – Pavel Novotný, tel. č.: 02/48 23 83 26, Šport – Vladimír Trávniček, tel.č.: 02/48 23 83 23, Firmy & financie – Tomáš Vašuta, tel. č.: 02/48 23 83 59,Analytické oddelenie – Ján Kováč, tel. č.: 02/48 23 83 42, Kultúra – tel. č.: 02/48 23 8364. Regionálny redaktor v Poprade – Tomáš Tišťan, tel. č.: 0948 234 800. Vedúca internetovej redakcie Lucia Franková, tel. č.: 02/48 23 83 06.

Vedúci vydania – tel. č.: 02/48 23 83 66. Vzor e-mailu na členov redakcie: Meno.Priezvisko@ecopress.sk. Riaditeľka HN Events Martina Kristiánová, tel.: 02/48 23 81 52. Riaditeľ inzercie Jozef Špaček, tel. č.: 02/48 23 81 30. Riaditeľka marketingu a predaja Daniela Záležáková, tel. č.: 02/48238141. Príjem inzercie: tel.č.: 02/48 23 81 32, 02/48 23 81 03, fax: 02/48 23 81 31, e-mail: inzercia@ecopress.sk. Predplatné: tel. č.: 02/48 23 82 38, on-line http://predplatne.hnonline.sk, fax: 02/48 23 81 40, predplatne@ecopress.sk.Ročník XXI. © Copyright ECOPRESS, a. s. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva

ich vydavateľ. Autori článkov zverejnených v tomto vydaní si v zastúpení vydavateľomvyhradzujú právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie a na verejný prenos článkovoznačených ©hn, ako aj na verejné rozširovanie rozmnoženiny týchto článkov v zmysle§ 33 ods. 1 písm. a) a d) autorského zákona. Monitoring tlače poskytujú so súhlasomvydavateľa firmy Newton Media a SMA.Internet: http://www.hnonline.sk, e-mail: redakcia@ecopress.sk. Evidenčné číslo: 385/08. Tlač: VERSUS, a.s., Moskovská 4, prevádzka Pribinova 21, 811 08 Bratislava 1. Audit nákladu ABC SR. ISSN 1335-4701.

Hochšíci vyhraliSvetový pohár

Cardiff – Bratia Pavol a PeterHochschornerovci zložili re-parát po neúspechu na európ-skom šampionáte. Triumfovalitotiž na pretekoch Svetovéhopohára v Cardiffe. Trojnásobníolympijskí víťazi počas svojejkariéry nazbierali už 42 medai-lových umiestení vo Svetovompohári a celkovú slovenskúzbierku rozmnožili na 203,z toho 84 víťazstiev. Veľký ús-pech v Cardiffe dosiahla ajdvojnásobná olympijská šam-piónka Elena Kaliská, ktoráskončila druhá. (TASR)

Peter Saganzískal ďalší titulDubnica – Absolútnym víťa-zom spoločných majstrovstievSlovenska a Česka v pretekochjednotlivcov s hromadnýmštartom sa stal elitný cyklistaPeter Sagan. DvadsaťtriročnýSlovák v Dubnici obhájil titul z minulého roka a zavŕšilvíťazný hetrik. O víťazovi sarozhodovalo v záverečnomšpurte. Na tartanovú dráhu saako prvý vrútil Sagan a nedalnikomu žiadnu šancu. (TASR)

Česi budú bezhviezdneho Bolta Praha – Prestížny atletický mí-ting Zlatá tretra v Ostrave budeochudobnený o štart najväčšejhviezdy súčasnej svetovej atleti-ky Usaina Bolta z Jamajky. Naj-rýchlejší muž sveta sa organizá-torom ospravedlnil a svoje roz-hodnutie zdôvodnilpokračujúcou prípravou vo vlas-ti. „Veľmi sa ospravedlňujem,ale na tohtoročnej Zlatej tretrenemôžem štartovať. Musím zo-stať na Jamajke s mojím tréne-rom, aby som získal ďalšie týž-dne na špeciálnu prípravu,“ vy-hlásil Bolt. (TASR)

Cyklista Froomesa dištancuje od dopingu Berlín – Jeden z najväčších fa-voritov tohtoročnej Tour deFrance britský cyklista ChrisFroome vyhlásil, že nikdy nevy-užíval dopingové praktiky. Líderstajne Sky na Tour v rozhovorepre online vydanie denníka Dai-ly Mail zároveň povedal, že siuvedomuje, že ľudia neveriav čistotu športu. „Ja viem, akosom dosiahol svoje výsledky,a tiež viem, že o päť, šesť, se-dem rokov o ne neprídem,“uviedol 28-ročný jazdec. (TASR)

V SKRATKE

Bratislava – Najlepší slovenský te-nista Martin Kližan sa pred rokomdostal do osemfinále US Open. Me-dzi ženami si naše elitné tenistkyvybojovali na grandslamových tur-najoch dokonca semifinále – Da-niela Hantuchová v Austrálii a Do-

minika Cibulková na Roland Gar-ros. To sú najlepšie výsledky našichtop hráčov v kariére na turnajoch„veľkej štvorky“. Hľadáte tam Wim-bledon? Nenájdete ho.

Na posvätnej tráve v Londýne to-tiž Slováci zlyhávajú. Za posled-ných päť rokov sme vo Wimbledo-ne vo dvojhrách dosiahli iba jedenvýrazný úspech, keď sa Cibulkováv roku 2011 prebojovala do štvrťfi-

nále medzi osem najlepších. „Sezó-na na tráve je veľmi krátka. Špič-koví hráči sa špeciálne pripravujúna Wimbledon. Naši tenisti skôrpreferujú iné povrchy. A Wimble-don je špecifický aj v tom, že po-trebujete na ňom mať veľa skúse-ností,“ tvrdí pre HN bývalý repre-zentant Branislav Stankovič.

Oddnes sa na londýnskej trávevo dvojhrách predstaví až sedem

slovenských tenistov. Najväčšiešance na úspech má podľa book-makerov Daniela Hantuchová, kto-rá vyhrala generálku na Wimble-don na turnaji v Birminghame. Nášnajlepší tenista má ťažký žreb.Hneď na úvod narazí na svetovúsedmičku Čecha Tomáša Berdycha.„Berdych je kvalitný hráč. Ale keďbudem hrať dobre, tak môžemzvíťaziť,“ tvrdí Kližan.

Ľubomír Maceklubomir.macek@ecopress.sk

©hn

Wimbledon. Tam, kde naši zlyhávajúTENIS l Dnes štartuje najslávnejší grandslamovy turnaj. V hre bude aj sedem slovenských hráčov.

Bratislava – Cez svoju spoločnosťŽeleziarne Podbrezová a viacerýchsponzorov zaplatil 600-tisíc eur. Ta-ký bol rozpočet prestížneho golfo-vého turnaja v rámci ženskej golfo-vej tour. Známy podnikateľ Vladi-mír Soták tak už štvrtýkrát pritiaholna Tále golfovú elitu. Vďaka spomí-nanému rozpočtu ide o druhé naj-väčšie podujatie na Slovensku vtomto roku. Vyšší rozpočet mal lenfutbalový európsky šampionát do 17rokov.

Celkovo si hráčky rozdelili medzisebou prémie vo výške 250-tisíc eur.„Podpora golfu na Slovensku je čo-raz väčšia, preto sme si mohli do-voliť takýto rozpočet. Pre nás je dob-ré, že sponzori majú o golf čoraz

väčší záujem,“ zhodnotil pre HN or-ganizátor turnaja a syn nášho pod-nikateľa Jozef Soták. Podobne akov minulých rokoch aj tentoraz žia-dali Sotákovci dotáciu od štátu nausporiadanie tohto turnaja. Podľaúdajov ministerstva školstva požia-dali o stotisíc eur, napokon však do-stali len pätinu. „Buďme radi, že užs tým nie sú také problémy ako vminulosti, aj keď stále to má od ide-álu ďaleko. Každá koruna od štátu jepre nás veľmi dobrá,“ dodal Sotákmladší.

Tento turnaj má v Európe stálestúpajúcu úroveň. „Obľúbenosť toh-to športu rastie a po takomto turna-ji by sa golf mohol ešte viac dostaťdo povedomia,“ povedala pre HN

najlepšia slovenská golfistka ZuzanaKamasová. Turnaj aj tento rok pro-pagovali hokejové hviezdy ako Ma-rián Gáborík či Richard Lintner. „Ajvďaka nim vieme pritiahnuť ku gol-fu viac mladých hráčov. Našímcieľom je v tom pokračovať,“ hovo-rí Soták. (LM)

GOLFOVÝ TURNAJ NA TÁĽOCH

Soták prilákal elitu. Štát však na ňom zase šetril

Slováci v prvom kole

Kližan – Berdych Lacko – RamSchmiedlová – StosurováRybáriková – Záhlavová-StrýcováČepelová – Kristína PlíškováCibulková – CamerinováHantuchová – Zakopalová

Šéf turnaja Vladimír Soták rozdelil hráčkam 250-tisíc eur. SNÍMKA: TASR/R. STOKLASA

Prémie vo Wimbledone a porovnanie s ďalšími grandslamovými turnajmiCelkové prémie (v miliónoch libier) 2012 - 2013 (librách)

25

20

15

10

5

01970 1980 1990 2000 2010

2012 2013

0 5 10 15 20 25 30 35

Celkové prémie Peniaze pre víťazov*

Prémie

Porazení v prvom kole

Porazení v druhom kole

Porazení v treťom kole

Porazení v štvrtom kole

Štvrťfinalisti

Semifinalisti

Finalisti

Víťaz

2013 dotácia(v miliónoch

dolárov)

27,8

28,9

34,7

33,6

2012 dotácia (v miliónoch

dolárov)

27,8

28,9

34,7

33,6

1 300

2 600

5 200

-

10 500

23 000

46 000

92 000

23 50014 500

38 00023 125

63 00038 875

105 00075 000

205 000145 000

400 000287 500

800 000575 000

1,6 mil.1,15 mil.

(‘13)(‘12)

7 7505 450

12 0009 350

20 00016 650

--

37 50032 500

75 00065 000

150 000130 000

300 000260 000

Dvojhry ŠtvorhryZmiešané štvorhry

(bez zmeny)

* súťaže v mužských a ženských dvojhrách a vo štvorhrách, zmiešané štvorhry

1968 – prvý turnaj vo Wimbledoneudelené odmeny

o 40 percent viac ako v roku 2012

Porovnanie s ostatnými grandslamovými turnajmi

Australian Open

Roland Garros

Wimbledon

U.S. Open

201322,56

3,89

Zdroj: All England Lawn Tennis Club, Reuters 1 dolár - 0,6 libry

Roger Federer vybojoval vo Wimbledone najviac titulov zo všetkých. Favoritom na tro-fej bude aj v tomto roku. SNÍMKA: REUTERS

Turnaj ovládla Francúzka

Prestížny turnaj na Táľoch ovlád-la golfistka Gwladys Noceraová.Francúzka tak celkovo vybojova-la na Ladies European Tour užsvoj celkovo jedenásty titul. Je-diná Slovenka Zuzana Kamaso-vá skončila na 31. priečke.

Zaujímavosti z piateho finále NHLChára strelil tretí gól v play-off

Tretí gól v tohtoročných vyraďovacích bo-joch o Stanleyho pohár strelil elitný sloven-ský hokejový obranca Zdeno Chára. Podari-lo sa mu to v piatom finále NHL. Na začiat-ku tretej tretiny tvrdou strelou znížil na 1:2a ešte vykresal nádej pre svoj tím BostonBruins. Chára má okrem troch gólov nasvojom konte dvanásť prihrávok a v pro-duktivite obrancov mu patrí druhé miesto.Chárov tím teraz musí čeliť mečbalu zostrany Chicaga. Šiesty duel finálovej sérieje na programe dnes v noci.

Hossa s Handzušom sú krok od Stanley Cupu

Jeden strávil na ľade šestnásť minút, tendruhý ešte o minútu viac. A prispeli kdôležitej výhre. Slovenskí hokejisti MariánHossa a Michal Handzuš sú už iba krok odzisku najslávnejšej hokejovej trofeje, Stan-leyho pohára. Ich tím Chicago Blackhawkstotiž zdolal Bostonu Bruins s kapitánomZdenom Chárom 3:1 a na zápasy vyhráva3:2. „Hrali sme naozaj dobre, išlo nám tonajmä v obrane,“ skonštatoval Hossa, ktorýmá tak na dosah už druhý Stanleyho pohárs Chicagom.

Najlepší strelec Bostonu sa zranil

S deviatimi gólmi najlepší strelec Bosto-nu Bruins vo vyraďovacích bojoch play-off v tejto sezóne Patrice Bergeron nedo-hral pre zranenie piaty zápas finále zá-morskej NHL na ľade ChicagaBlackhawks. Dvadsaťsedemročný kanad-ský útočník, ktorý sa v tímovej tabuľkestrelcov delí o prvé miesto s Čechom Da-vidom Krejčím, skončil na pozorovanív miestnej nemocnici, bližšie informácieo jeho zdravotnom stave však nie súznáme.