vodnÉ nÁlezy vČasnostredovekÝch hrotov oŠtepov a …

04fk_Sestava 1VODNÉ NÁLEZY VASNOSTREDOVEKÝCH HROTOV OŠTEPOV A KOPIJÍ Z KARPATSKEJ KOTLINY
Martin Husár1
1 Ústav pre výskum kultúrneho dedistva Konštantína a Metoda, Filozofická fakulta, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Štefánikova 67, 949 74 Nitra, [email protected]
Abstract: Watery Findings of Early Medieval Spearheads from the Carpathian Basin. Early medieval watery findings of thrusting pole arms are particularly dated between the 8th century and the 11th century. Their great concentrations are in the western and southwestern part of the Carpathian Basin. Metal parts of these weapons were discovered within the borders of present-day Slovenia, Croatia, Hun- gary, and Slovakia. It is possible to find them in wetlands, rivers, brooks, close to fords and on the border area between land and waters. There are particularly four assumed causes of their deposition that will be presented in this article. First it is considered the option that spearheads were lost in the waters by chance, during kind of military action, or they were previously related to an unknown (for us) settlement or cemetery. Another option gives us the subsequent explanation. Namely that these finds could have been cult or religious depositions too. Most of them comprises the Western or Frankish types of the discussed heads of thrusting pole arms.
Key words: rivers, brooks, wetlands, fords, spears, Carpathian Basin, Early Middle Ages
Abstrakt: Vasnostredoveké vodné nálezy rovo-bodných zbraní sú datované najmä do obdobia 8. a 11. storoia. Ich najväšia kon- centrácia je v západnej a juhozápadnej asti Karpatskej kotliny. Kovové asti týchto zbraní boli objavené na území súasného Slovinska, Chorvátska, Maarska a Slovenska. Obyajne môu by nachádzané v moiaroch, riekach, potokoch, prameoch, veda brodov i na hranici medzi vodstvami a pevninou. Predpokladajú sa predovšetkým štyri príiny ich deponovania, ktoré prezentujeme v príspevku. Po prvé mohli by stratené vo vode náhodou, poas nejakej vojenskej akcie, alebo mali toho asu vzah k pre nás neznámemu sídlisku alebo pohrebisku. alšiu monos nám ponúka vysvetlenie, e tieto nálezy mohli by kultovými alebo náboenskými depotmi. Väšina z nich bola súasou západných alebo franských typov hrotov oštepov a kopijí.
Kúové slová: rieky, potoky, moiare, oštepy, kopije, Karpatská kotlina, vasný stredovek
1. Úvod
Vodné nálezy1 môu by obyajne nachádzané v riekach, potokoch, prameoch, jazerách, moiaroch, mokrinách, rašeli- niskách, studniach, veda brodov i na hranici medzi vodstvami a pevninou. Poda môjho výskumu prezentovanom v pred- kladanom lánku2 je jasné, e vasnostredoveké hroty kopijí a oštepov (inými slovami rovo-bodných zbraní) z Karpatskej kotliny boli tie ukladané do vyššie spomenutých miest. Ucelený výskum tohto fenoménu týkajúceho sa daných militárií v uvedenom priestore i období však poda mojich znalostí doteraz absentuje. Do priestorového rámca výskumu som zaradil okrem samotnej Karpatskej kotliny i as územia dnešného Slovinska, ktorá leí východne a severovýchodne od Álp, ako aj východne od Trnovského lesa a Javorníkov. Výskum je asovo ohraniený poslednou tretinou 6. storoia a prie- behom 10.–11. storoia.
1 V anglitine, napríklad, boli uvedené nálezy oznaené aj nasledovnými termínmi: „watery depositions“ (napr. Raffield 2014, 639), „underwater finds“ (napr. Gaspari 2003, 42), alebo „aquatic finds“ (napr. Demo 2010, 84). V nemine boli pouité predovšetkým tieto termíny: „Wasserfunden“ (napr. Szentpéteri 1993, Tabelle 5-15; 1994, Tabelle 1) alebo „Gewässerfunde“ (napr. Scholtz 2007, 245; Anders – Gringmuth-Dallmer 2015, 13). 2 Tento lánok vznikol v rámci grantu VEGA . 1/0468/15.
MUSAICA ARCHAEOLOGICA 2/2016 l 127-146 127
2. Nálezy vo vzahu k prírodnému prostrediu
Skupina vodných nálezov je v posudzovanom súbore reprezentovaná 47 hrotmi kopijí/oštepov zo 17 nálezísk. V skuto- nosti som oboznámený iba s 26 exemplármi (tab. 1) z tohto celkového mnostva, pretoe iba 7 hrotov z 28 uloených v depote z Esztergom-Királyi város bolo doteraz publikovaných (Torma ed. 1979, 43, tab. 1–7). Všetky analyzované hroty sa koncentrujú v západnej a západnej asti Karpatskej kotliny (obr. 1). Dva z nich boli objavené v juhozápadnej asti Slovenska, 33 z nich pochádza zo západného Maarska, alších pä zo severozápadnej asti Chorvátska a nakoniec 7 exemplárov bolo nájdených v Slovinsku. Najpoetnejšou kategóriou nálezov, ku ktorej hroty rovo-bodných zbraní nájdených v súvislosti s vodnými plochami patria, sú ojedinelé nálezy. Okrem tejto kategórie treba ako vodné nálezy chápa tie tri nasledovné depoty. Predpokladám, e depot z Fonyód-Ilonaberek je depotom ponohospodárskych nástrojov3 a depot z Moravského Svätého Jána obsahoval okrem ponohospodárskych nástrojov i iné remeselné nástroje a dekoratívne predmety.4 Nakoniec depot z Esztergom-Királyi város sa výhradne skladá z 28 hrotov kopijí/oštepov. Taktie evidujem jeden tzv. obetný nález z Káposztásmegyer-Váci országút. Väšina vodných nálezov bola objavená v teúcich vodách alebo v ich blízkosti. Štyri náleziská sú spojené s riekou Dunaj. Ako som spomenul vyššie, výnimone veké mnostvo hrotov rovo-bodných zbraní (28 ks) patrí k depotu z Eszter- gom-Királyi város.5 Uvedený súbor nálezov bol nájdený poas stavby budovy na dnešnej Lrinc utca, cca 30 m východne od dunajského ramena nazývaného Kis-Duna (Malý Dunaj) v maarine (Torma ed. 1979, 128, 130; Szentpéteri (ed.) 2002, 133), ktoré je dnes u regulovaným tokom. alej treba spomenú, e dva hroty boli vytiahnuté z pravého brehu rieneho koryta Dunaja, a to z lokality Budapest-Dunameder (Kovács 1970a, 85; 1970b, 323–339). Nealeko odtiato, ale na avom brehu Dunaja a blišie k potoku Szilas (okolo 46–50 metrov od potoka), sa našiel hrot kopije/oštepu v tzv. obetnom náleze z Káposztásmegyer, Váci országút, datovanom do vasného obdobia Avarského kaganátu (pozri Nagy 1998a, 53; 1998b, Taf. 46 B: 1; 148: 4; Szentpéteri (ed.) 2002, 77). Veda tohto hrotu boli vo vyššie spomenutom nále- zovom celku identifikované i dva strmene a jedno zubadlo. V súasnom štrkovisku Jegeniš, veda rieky Dráva, boli nájdené dva hroty rovo-bodných zbraní. V blízkosti tohto miesta mohol lea tie brod. Poda Tajany Sekelj Ivanan (2007, 425) by tu mohlo by pohrebisko, z ktorého tieto nálezy (a iné ako udské a konské kosti) pochádzajú, no nie je to vonkoncom isté. alšie dva nálezy sa týkajú rieky Sáva. Ide o lokality Zasip pri Bledu (Slovinsko) a Dugo Selo (Chorvátsko). Nález z prvej spomínanej lokality (nejasný vodný nález) bol náj- dený na okraji kopca so stopami osídlenia, na najkratšej ceste k prechodu cez rieku Sáva (Meterc 1985, 289), a druhý bol pravdepodobne vyzdvihnutý z rieiska alebo okolia rieky Sáva (Demo 2010, 84). V inej relatívne vekej rieke Karpatskej kotliny, v rieke Váh, ktorá teie aj v blízkosti dnešného slovenského mesta Piešany, bol objavený alší hrot kopije/oštepu (Ruttkay 1974, katalóg VI; 1975, 167). Iný hrot sa našiel na mieste starého brodu cez rieku Kupa, blízko lokality Lasinjska Kiselica v Chorvátsku (Beki 2004, 179). Exemplár z rieky Mrenica, nealeko Duga Resa, patrí do rovnakej oblasti Chorvátska ako hrot rovo-bodnej zbrane z Lasinskej Kiselice (Boškovi 2002, 156, 168, obrázok na strane 168; Sekelj Ivanan 2004, 112). Väšie mnostvo hrotov kopijí/oštepov pochádza z rieky Ljubljanica v Slovinsku.6 Konkrétne sa tu našlo 6 hrotov zo šty- roch nálezísk pozd rieky, menovite z lokality Livada, Rakova Jelša, Vnanje Gorice a z náleziska blízko sútoku Ljubljanice s Borovnišicou (Potonik 1987, 172, sl. 9; Bavec 1991, 33, 61–62, sl. 1: 10J; Svoljšak et al. 1997, 259, 262, T. 12:7; 16: 3, 18: 3; Bitenc – Knific (eds.) 2001, 102, sl. 332–333). Rieka Ljubljanica bola regulovaná u poas doby rímskej, no moiar a rašeliniská tu zostali a do 18. storoia (Bitenc – Knific 1997, 29). Odhliadnuc od vodného nálezu hrotu rovo-bodnej zbrane z potoka Marcal, nealeko Marcalt (Kovács 1970a, 87, 4. kép: 3; 1980, 100, Taf. 62: 3), druhý hrot, popri iných ponohospodárskych nástrojoch z rovnakého depotu zo západnej asti Panónie, bol získaný z rašeliniska v polohe Fonyód-Ilonaberek, veda jazera Balaton (datovaný do 9. storoia; Müller
3 Depot zaha okrem jedného hrotu osti jednu symetrickú radlicu a dve hlavice motýk (Müller 1978, 10–11, 4. kép). 4 Obsahom depotu boli popri hrote kopije alebo oštepu aj nasledovné premety: jeden elezný kotol s opraveným dnom a stenami, fragmenty iného elezného kotla (napr. uško), dve hlavice sekier, dva strmene, tri zubadlá, tri hlavice motýk, dve kovové okutia pre rýle alebo lopaty, jedna symetrická radlica, tri vino- hradnícke noe, jeden lyicovitý vrták, dve hlavice kladív, jeden hákovitý kú, jedna reaz, jeden esovitý hák, tri kruhy rôznych priemerov, jeden súbor bron- zových opaskových kovaní (9 ks), jedno okrúhle bronzové zrkadlo zdobené na svojej vonkajšej asti plastickými krími, at. (Eisner 1941, 171; Bartošková 1986, 35, obr. 12). 5 Na tomto mieste akujem Lászlóvi Schillingovi za dodatoné informácie o uvedenom nálezisku a nálezoch. 6 Táto rieka, kde sa našlo vyše 8 tisíc rôznych artefaktov z obdobia medzi mladšou dobou kamennou a neskorým stredovekom, môe by chápaná ako miesto s posvätnou kontinuitou (Gaspari 2003, 46, 51).
Martin Husár l Vodné nálezy vasnostredovekých hrotov oštepov a kopijí128
1978, 5–11, 3. kép: 1). Na základe historických máp z 18. a 19. storoia sa zdá, e územie okolo dnešného Fonyódu bolo pôvodne znane obklopené vodnými plochami. Zo západu a severu to bolo jazero Balaton a z východu a juhu mokriny (Zlinszky – Timár 2013, 4597, 4599, Fig. 5). Prirodzené pôvodné rozšírenie juného pobreia Balatonu ukazuje, e vodná plocha jazera siahala junejšie ne dnes. Súasné najblišie okolie Fonyódu bolo vtedy obkolesené vodnými plochami a vytváralo z neho akýsi ostrov (Mészáros – Serlegi 2011, 201–202). I stopy osídlenia pôvodného juného pobreia Ba- latonu medzi 11. a 16. storoím túto skutonos len podporujú (Mészáros – Serlegi 2011, 202, Fig. 2). Posledný hrot kopije/oštepu pochádza z depotu v Moravskom Svätom Jáne (datovaný do obdobia okolo roku 800; Zá- bojník 2009, 103), konkrétne z polohy Malá Piesoná, ktorá je v bezprostrednom susedstve pôvodného rieneho koryta rieky Moravy. Údolná niva Moravy zaala by intenzívne osídlená práve v období, ke bol depot z Moravského Svätého Jána uloený v jej blízkosti (Opravil 1983, 63–64). Bolo to ovplyvnené, okrem iného, aj prerušením procesu sedimentácie údolnej nivy Moravy vo vasnoslovanskom a vekomoravskom období (Hladík 2014, 36). Hrot z Moravského Svätého Jána bol nájdený spolu s alšími predmetmi v eleznom kotle v hbke 40 a 50 cm a pokrytý fragmentmi alšieho elez- ného kotla (Eisner 1941, 171; Bartošková 1986, 34, obr. 12: 42).
Obr. 1. Vodné nálezy vasnostredovekých hrotov oštepov a kopijí z Karpatskej kotliny. Náleziská – 1, 2. Budapest-Dunameder; 3. Duga Resa; 4. Dugo Selo; 5. Esztergom-Királyi város; 6. Fonyód-Ilonaberek; 7. Jegeniš; 8. Káposztásmegyer, Váci országút; 9. Lasinjska Kiselica; 10. Livada; 11. Ljubljanica v mieste sútoku s riekou Bo- rovnišica; 12. Marcalt; 13. Moravský Svätý Ján; 14. Piešany; 15. Rakova Jelša; 16. Vnanje Gorice; 17. Zasip pri Bledu.
Fig. 1. Watery Findings of Early Medieval Spearheads from the Carpathian Basin. Sites – 1, 2. Budapest-Dunameder; 3. Duga Resa; 4. Dugo Selo; 5. Esztergom-Királyi város; 6. Fonyód-Ilonaberek; 7. Je- geniš; 8. Káposztásmegyer, Váci országút; 9. Lasinjska Kiselica; 10. Livada; 11. The Ljubljanica at the tributary Borovnišica; 12. Marcalt; 13. Moravský Svätý Ján; 14. Piešany; 15. Rakova Jelša; 16. Vnanje Gorice; 17. Zasip pri Bledu.
Ro zm
er y
hr ot
u ko
pi je
/o šte
pu v
c en
tim et
ro ch
Ro zm
er y
hr ot
u ko
pi je
/o šte
pu v
c en
tim et
ro ch
Tab. 1. Zoznam nálezísk týkajúcich sa vodných nálezov vasnostredovekých hrotov oštepov a kopijí z Karpatskej kotliny
Tab. 1. List of Sites Concerning Wa- tery Findings of Early Medieval Spear- heads from the Carpathian Basin
3. Tvary a ich pôvod
Pôvod 17 alebo 18 hrotov rovo-bodných zbraní, to znamená pôvod väšiny pojednávaných hrotov, pravdepodobne spoíva vo franskom prostredí doby merovejskej a karolínskej. 12 exemplárov z nich sú hroty s plochými a širokými poprípade ostrými krídelkami. Jediný exemplár, ktorý je vybavený ostrými krídelkami, pochádza z lokality Lasinjska Kiselica (obr. 2: 1) a predstavuje prechodný tvar medzi hrotmi s krídelkami a záchytnými výnelkami. Uvedená prechodná forma môe by vo franskom prostredí datovaná od konca 7. do prvej polovice 8. storoia (Steuer 1995, 252; Szameit 2005, 153–154; Westphal 2002, 256; Husár 2014b, 32). Preberané hroty s plochými a širokými krídelkami sa dajú identifikova s typom II, III a V Westphalovej typolo- gicko-chronologicko-technologickej schémy karolínskych hrotov rovo-bodných zbraní s krídelkami z dnešného Nemecka. Typ II (datovaný do druhej polovice 8. storoia a prvej polovice 9. storoia; Westphal 2002, 256–259; Eichert – Mehofer – Baier 2011, 145) je reprezentovaný hrotom z Dugo Selo, Esztergom-Királyi város, Ljubljanice pri jej prítoku Borovnišica, potom hrotom z Marcalt a nakoniec hrotmi z Jegenišu a Rakovej Jelše (obr. 2: 2; Husár 2014b, 35). Hroty typu III pochádzajú z lokality Budapest-Dunameder (Kovács 1970a, 85, 3. kép: 2), Duga Resa a Vnanje Gorice (obr. 2: 3). Ich paralely z územia dnešného Nemecka sú datované od konca 8. storoia do druhej polovice 9. storoia (Westphal 2002, 256–259; Eichert – Me- hofer – Baier 2011, 145; Husár 2014b, 35). Iba exemplár zo Zasipu pri Bledu (obr. 2: 4) patrí k Westpalovmu typu V, ktorý bolo moné v Nemecku datova iba pribline do neskorej doby karolínskej a doby otonskej (Szameit 2005, 154). Štyri alšie hroty z mojej databázy môu by nazvané hrotmi s plochými listami a hranenou tuajkou. Tri z nich, menovite z Esztergom-Királyi város, Livady (obr. 3: 1) a Rakovej Jelše, majú oktogonálny prierez ich tuajok, kým exemplár z Bu- dapest-Dunameder má iba hexagonálny prierez svojej tuajky. Poda dát z merovejských pohrebísk na avom brehu Rýna (Müssemeier et al. 2003, 50, Abb. 11–12) tuajky franských hrotov kopijí/oštepov s oktogonálnymi prierezom by mali by mladšie (od 70.–80. rokov 7. storoia do prvej polovice 8. storoia) od tých s tetra- a hexagonálnym prierezom (od 40.–50. rokov 7. storoia do 710). Erik Szameit (1987, 169) poznamenal, e rytie na tuajkách a ich hranatos boli ty- pickými rtami franských dielní vyrábajúcich zbrane v 8. a 9. storoí. Hrot rovo-bodnej zbrane z Livady má naviac ty- pickú dekoráciu v tvare lomeného oblúka, ktorú je moné vidie i na hrotoch s krídelkami Westphalovho typu II, III, IV a V. Tieto typy môu by zhruba datované od druhej polovice 8. storoia do 10. storoia (Westphal 2002, 257-260; Szameit 2005, 154). Tuajka jedného z hrotov z lokality Budapest-Dunameder (Fodor et al. 1996, 365, 366, Fig. 1–2) je opatrená s výnimonou dekoráciou tvorenou pozlátenými a nielovými úponkami severského pôvodu. Uvedené dve de- korané techniky boli pouívané hlavne v Škandinávii a Pobaltí poas doby vikingskej ( 1966, . VI: 1–2; Chudziak 2006, 647–655, Fig. 2–3; Thunmark-Nylén 2006, 306–307). Výzdobu pomocou úponiek, a zvláš nie- lových úponiek, môeme spája v Škandinávii hlavne s tzv. štýlom Ringerike objavujúcim sa v tomto priestore poas prvej a zaiatku druhej polovice 11. storoia (Wilson 1971, 127; Kovács 1970b, 324; Chudziak 2006, 653). Medzi vyššie spomenutými hrotmi evidujem i 6 exemplárov zdobených prekladaným nepravým damaskom, konkrétne pochádzajú z lokality Budapest-Dunameder, Esztergom-Királyi város a Rakova Jelša (obr. 2: 2), alej z Dugo Selo a dva hroty z Jegenišu. Prekladaný nepravý damask nevytvára z hrotov kopijí/oštepov vylepšené pevné a elastické zbrane, ale len zdobené exempláre. Vo všeobecnosti sa dá poveda, e epele s prekladaným nepravým damaskom sa vytratili z Európy v 10.–11. storoí (Ypey 1982, 387).
Aj ke hroty rovo-bodných zbraní s plochým trojuholníkovým alebo kosoštvorcovým listom majú v oblasti Karpatskej kotliny nejednoznaný pôvod (Husár 2014b, 61–63, 87), hrot z Moravského Svätého Jána (obr. 3: 2) môe by predsa spájaný s franským prostredím. Pod svojím listom má cikcakovité ryté línie a okolo tuajky 10 prstencov. Cikcakovité ryté línie sú známe tie z franských hrotov doby merovejskej, ktoré boli väšinou ukonené kosoštvorcovým listom (napr. Paulsen 1967, Abb. 57: 1–4, 6, 8–9; Ament 1977, Abb. 3: 8). alšou formou rovo-bodnej zbrane nájdenej v súvislosti s vodnou plochou, je (pôvodne) päramenný hrot osti s tuajkou z depotu vo Fonyód-Ilonaberek (obr. 3: 3). Daný exemplár nie je totoný so vasnostredovekými hrotmi ostí germánskeho pôvodu z Karpatskej kotliny, pretoe tieto mali iba dve i tri ramená a boli upevované na násadu bu pomocou kovových výstupkov alebo pomocou tuajky. Poas trvania avarského kaganátu ich môeme datova do jeho vasného stupa trva- júceho od poslednej tretiny 6. do prvej polovice 7. storoia (Husár 2014b, 70–71). Dvoj- a trojramenné osti máme do- loené aj z vekomoravského hradiska v Mikuliciach (Mazuch 2003, 361, Abb. 8: 2, 1). Najblišie analógie k hrotu osti z Fonyód-Ilonaberek by sme mohli hada u v dobe laténskej, ako to uviedol Róbert Müller u v 70. rokoch 20. storoia. On však poda ostatných predmetov datoval celý depot z uvedenej lokality do 9. storoia (Müller 1978, 11).
Obr. 2. Vybrané vodné nálezy vasnostredovekých hrotov oštepov a kopijí z Karpatskej kotliny. 1. Lasinjska Kiselica (poda Beki 2004, sl. 1); 2. Rakova Jelša (poda Svoljšak et al. 1997, 262, T. 16: 3); 3. Vnanje Gorice (poda Potonik 1987, 172, sl. 9); 4. Zasip pri Bledu (poda Meterc 1985, Sl. 118).
Fig. 2. Selected Watery Findings of Early Medieval Spearheads from the Carpathian Basin. 1. Lasinjska Kiselica (after Beki 2004, sl. 1); 2. Rakova Jelša (after Svoljšak et al. 1997, 262, T. 16: 3); 3. Vnanje Gorice (after Potonik 1987, 172, sl. 9); 4. Zasip pri Bledu (after Me- terc 1985, Sl. 118).
1 2 3 4
Jednoduchý bodec s hexagonálnym listom (obr. 3: 4) a hrot s dvojitou perforáciou listu tvaru topoového listu (obr. 3: 5) z depotu z lokality Esztergom-Királyi város (Torma (ed.) 1979, 43. tábla: 4, 2) zastupujú exempláre východoeurópskeho, sibírskeho alebo centrálne-ázijského pôvodu (Husár 2014b, 21–22, 58–59, 113). Najskôr spomínaný tvar hrotu kopije/oštepu bol dokázatene pouívaný vo všetkých troch uvedených oblastiach na východ od Karpatskej kotliny (napr. 1967, 160, . 43: 3; 1980, 59–60, 4–5; 1986, 157, 161, . 67: 8; 88: 3; 1997, 18, 23, 48, 55, 65, 132, . 7:1, 11, 30, 34; 40: 1–2, 83; 1985, . 9: 18–19; 10: 12–13; 11: 2–3; et al. 1981, 144, 148, 167, 178, 258, 260, . 33: 53; 36: 2; 52: 30, 110; 62: 160–161; 82: 53, 55; 83: 3). Poda môjho názoru je moné hada pôvod hrotov s plochým perforovaným listom tvaru topoového listu z Karpatskej kotliny v priestore juhovýchodnej Európy medzi 9. a 11. storoím ( 2004, 80, 82, XLIII: 529, 529) a vo vý- chodnej Európe medzi 7. a 10. storoím ( 1985, 60, . 9: 18; 10: 12; 11: 2). alší bodec pochádza z tzv. obetného nálezu z Káposztásmegyer, Váci országút (obr. 3: 6). Má hexagonálny tvar listu a výzdobu v podobe rytej mrieky na hornom i dolnom konci jeho tuajky. Spomínaný bodec by mohol ma pôvod na území Východorímskej ríše do polovice 7. storoia. Tie treba poznamena, e takýto tvar hrotu sa u neobjavil v Karpatskej kotline po konci vasného stupa obdobia avarského kaganátu (von Freeden 1991, 620; Husár 2014b, 22–24). O rienom náleze hrotu kopije/oštepu z Piešan a o alších troch exemplároch z depotu v Esztergom-Királyi város (obr. 3: 7; Torma (ed.) 1979, 43. tábla: 1, 3, 5) sa dá iba uvies, e ploché hroty s listom tvaru topoového listu patria na území vasnostredovekej Karpatskej kotliny k hrotom s nejednoznaným pôvodom, ktoré sa tu pouívali pred a taktie po vas- nom stredoveku (Husár 2014b, 52–56, 87).
4. Archeológia a primárne písomné pramene
Existuje niekoko podstatných dôvodov preo boli rovo-bodné zbrane ukladané priamo do vodných plôch alebo do ich blízkosti. Po dôkladnom zváení všetkých skutoností beriem do úvahy nasledovné príiny. Šlo o prípad uloenia z kultových alebo náboenských dôvodov, náhodnú stratu i stratu poas bojovej akcie, alebo nález patril k nejakému sídlisku i pohrebisku/cintorínu (Scholtz 2007, 250; Anders – Gringmuth-Dallmer 2015, 14). Taktie mohli by preberané zbrane odplavované na neuritenú vzdialenos od miesta ich pôvodného uloenia. Nakoniec, úmyselné zbavovanie sa kopijí/oštepov povaujem za najmenej pravdepodobnú príinu prítomnosti pozostatkov uvedených zbraní na miestach súvisiacich s vodnými plochami. Poda môjho názoru mohli by preberané vodné nálezy, zvláš tie výnimonej kvality, výzdoby a pôvodu alebo tie z uve- dených depotov, obeami rôznym bohom alebo nadprirodzeným entitám, potom obeami za bezpený prechod do (pre nás) nešpecifikovaných miest, i obeami za uskutonené dohody, at. Niektoré kopije/oštepy mali v histórii symbolický význam a preto ich ukladanie do miest súvisiacich s vodou by mohlo by spojené aj s ich kultovým pozadím. V známom Tacitovom diele Germania (koniec 1. storoia n. l.) je zaznamenané uvádzanie mladého germánskeho mua do komunity z jeho rodiny, ktoré bolo vykonávané na zhromadení jeho náelníkom, otcom alebo muskými príbuznými. Oni mu pri om odovzdávali kopiju/oštep (germánsky framea) a štít.7 Nórska mytológia nám hovorí o rovo-bodnej zbrani Gungnir, ktorá bola atribútom boha Odina (Daly 2010, 43; Michalak 2015, 297). Tvrdilo sa, e mu, ktorý bol poznaený kopijou/oštepom, mohol ís priamo k Odinovi i do domova bohov (v starej nórštine Goðheimr). Taktie tu bol zvyk hádzania oštepu na nepriateských bojovníkov poas bitky, oho dôsledkom malo by ich odovzdanie Odinovi (Schjødt 2011, 285). Odin so svojou kopijou/oštepom mohol by neskôr vo vasnostredovekom germánskom svete na- hrádzaný aj Jeišom Kristom s rovnakým atribútom. Príkladom toho je i jedna strana vytesávaného náhrobného kamea z Niederdollendorfu v Porýní, ktorý je datovaný do druhej polovice 7. storoia. Je tu znázornený mu so svätoiarou nad jeho hlavou, ktorý drí kopiju/oštep vo svojej pravej ruke. Je to evidentne germánska verzia ozbrojeného a mocného Krista (Giesler 2006, 106, obrázok na strane 107). Motív kultových „taneníkov“ s rohmi v podobe dvoch tvorov podo- bajúcich sa na hada a vtáka, ktorí boli (okrem iných zbraní) vybavení aj kopijami/oštepmi, sa väšinou objavoval na ko- vaniach, prackách, ochrannom výstroji, at., v Škandinávii a Anglicku, a to v dobe merovejskej od konca 6. storoia (Hilgner 2015, 408–411, Abb. 9–13). Avšak taneníci s kopijami/oštepmi boli nájdení aj v iných astiach kontinentálnej Európy v rovnakom ase, konkrétne na území súasného severného Ruska, potom v pôvodnej Alamanii a dokonca figu-
7 „...sed arma sumere non ante cuiquam moris, quam civitas suffecturum probaverit. tum in ipso concilio vel principum aliquis vel pater vel propinqui scuto frameaque iuvenem ornant…“ (Cornelii Taciti de Germania 13; Cornelii 1914, 282; 1999, 44).
rovali aj jednej bronzovej forme na odlievanie z Keszthely-Fenékpuszta v súasnom Maarsku (Müller 2008, 236–237, Abb. 2: 2; Hilgner 2015, 409). Naviac Dieter Quast identifikoval na rôznych artefaktoch z germánskej oblasti medzi cca rokom 600 a zaiatkom 8. storoia nasledovné motívy bojovníkov: jazdec háduci oštep, jazdec s kopijou a bojovník s rtami vlka (Quast 2002, 269, Abb. 2, 3). Typická bojová jednotka slovanských kmeov v 6.–10. storoí pozostávala z ahkoodených oštepárov (Husár 2014a, 85–87; 2015, 12) obyajne vyzbrojených dvomi (Mauricii Strategicon XI, 4; Mauricii 1984, 121; 1994, 370; Leonis imperatoris tactica 18, 100; Leonis 2010, 472–475) alebo dokonca tromi oštepmi (Ján z Efezu, Cirkevná história VI, 25; Ján z Efezu 1860, 433; 1994, 278–279, 283). V neposlednom rade bola kopija/oštep spájaná so slovanským chtonickým bostvom Velesom, ktorý bol tie patrónom padlých bojovníkov (Kura- siski 2005, 177). Prinajmenšom niektorí z vedúcich osobností germánskych kmeov a kráovstiev vlastnili uritý druh panovníckych kopijí. To je i prípad longobardských a franských kráov. Pavol Diakon (cca 720–799) nám prináša termín hasta regia (napr. Pauli Historia Langobardorum I, 15; Pauli 1878, 61; Pauli 2003, 26), ako aj contus regius (napr. Pauli Historia Lango- bardorum V, 10; Pauli 1878, 190; Pauli 2003, 222), ktoré sa týkali longobardských kráov 4. a 7. storoia (Wolf 2005, 24, 25). Gregor z Tours (cca 538/539–593) nás informuje vo svojej Historia Francorum, e franský krá Gunthchramn odovzdal svoje kráovstvo Childebertovi vydaním svojej kopije/oštepu uvedenému nástupcovi roku 585 (Wolf 2005, 25).8
Pravdepodobne najdôleitejšou kopijou európskeho stredoveku bola lancea sacra. Touto kopijou pôvodne rímsky vojak Longinus prebodol Jeiša Krista na kríi. Táto kopija, Kristov krí a dva klince z neho boli poda tradície objavené Sv. Helenou (cca 248/249–328/329) v Jeruzaleme pár rokov pred jej skonaním. „Longinova kopija“ bola potom draná v Je- ruzaleme do konca 6. storoia, bu v Chráme Boieho hrobu alebo v Kostole sv. Šimona (Wolf 2005, 25–26). Postupom asu sa pravdepodobné originály alebo i kópie preberanej zbrane stali panovníckymi kopijami alebo jedným z atribútov moci európskych vládcov. Dôleitými nositemi lancea sacra boli východorímski a byzantskí cisári, staršia dynastia Welfov v Burgundsku, králi a cisári Svätej ríše rímskej, Arpádovci v Uhorsku, Pemyslovci v eskom kráovstve a Piastovci v Posku (Dulinicz 2004, 61–84; Kurasiski 2005, 173–182; Wolf 2005, 23–51; Husár 2014b, 37). Pokia viem, všetky vyššie spomenuté dynastie, okrem východorímskych a byzantských cisárov, vlastnili kopije s krídelkami.
Aj ke rieky boli prirodzenými hranicami oddeujúcimi jeden kme alebo krajinu od druhého/druhej, i niektoré z nich boli splavné alebo miestami bojových stretov, nemôe to uspokojivo vysvetli všetky vodné nálezy. K tým prípadom z his- tórie, kde bola kopija alebo oštep dôleitá pri vymedzovaní hraníc, patrí i vymedzovanie longobardských hraníc v Itálii. Longobardský krá Authari (584–590) vraj na zaiatku svojej vlády vymedzil svoje územie na juhu Itálie, konkrétne v po- slednom meste Itálie pred morom oddeujúcim ju od Sicílie. Niekde pri tomto meste sa na koni priblíil k istému stpu v mori a dotkol sa ho špikou svojej kopije/oštepu, priom vyhlásil, e územie Longobardov bude koni tu (Wolf 2005, 24; Citter 2007, 35).9 Pokia ide o vodné nálezy z koryta rieky Tema datované medzi 5./7. a 10./11. storoie boli tu nájdené len dva mee, jeden sax a jedna štítová puklica oproti 64 hrotom rovo-bodných zbraní (Clark 2013, 10–11). Dominancia hrotov kopijí/oštepov v uvedenom prípade ukazuje, e tu šlo skôr o kultovú alebo náboenskú aktivitu ne o náhodné straty alebo straty poas bojových operácií. alej sa môeme dozvedie i o takých vodných nálezoch akým je i me objavený aj so svojou pošvou (Raffield 2014, 639), i o rôznych nástrojoch a šperkoch (Lund 2010) zo vasnostre- dovekých nálezísk zo Škandinávie a Anglicka, ktoré by bolo len aké interpretova ako stratené predmety poas konfliktov.10 Navyše kategória náhodných strát by mala by nepravdepodobnou v nesplavných riekach (Raffield 2014, 639). Ukladanie depotov v súvislosti s vodnými plochami bolo v Európe po roku 1500 pred n. l. sprevádzané zvyšovaním dô- leitosti zbraní v nich. Taktie sa zvyšoval poet ojedinelých nálezov zbraní (Bradley 1996, 306). Hroty kopijí/oštepov dokonca poas doby bronzovej prevaovali vo vodných nálezoch v centrálnej a západnej Európe (Wegner 1995, 269). Výskyt hrotov rovo-bodných zbraní vo vodných nálezoch, popri iných druhoch zbraní, môeme dokonca v Európe
8 „Post haec rex Gunthchramnus, data in manu regis Childeberthi hasta, ait: Hoc est indicium, quod tibi omne regnum meum tradedi.“ (Gregorii Turonensis Historiarum VII, 33; Gregorii sine anno). 9 „Circa haec tempora putatur esse factum, quod de Authari rege refertur. Fama est enim, tune eundem regem per Spoletium Beneventum pervenisse eandemque regionem cepisse et usque etiam Regiam, extremam Italiae civitatem vicinam Sicilia, perambulasse; et quia ibidem intra maris undas columna quaedam esse posita dicitur, usque ad eam equo sedens accessisse eamque de hastae suae cuspide tetegisse, dicens: Usque hic erunt Langobardorum fines.“ (Pauli Historia Langobardorum III, 32; Pauli 1878, 138; Pauli 2003, 145). 10 Luka Beki (2004, 179) and Tajana Sekelj Ivanan (2004, 126–127) si mysleli, e hrot rovo-bodnej zbrane z rieky Kupa pri Lasinjskej Kiselici, ako aj exempláre zo štrkoviska Jegeniš (veda rieky Dráva), boli stratené poas franských aení proti Avarom i neskôr poas vojenskej kampane proti knieau Lju- devítovi (koniec 8. a zaiatok 9. storoia). O tri roky neskôr Tajana Sekelj Ivanan (2007, 422) pripustila i to, e hroty z Jegenišu by mohli by obetami.
pozorova do neskorého stredoveku (Wegner 1995, 269; Clark 2013, 10–11; Raffield 2014, 647–648). Platí to mimo dobu halštatskú, kedy sa predmety zo eleza z vodných nálezov vytratili (Wegner 1995, 269; Bradley 1996, 306).
Napriek tomu, e Karpatská kotlina a najmä jej západná as, sa opä (po konci rímskej prítomnosti) dostala pod vzrastajúci vplyv kresanskej cirkvi v období po fransko-avarských vojnách, vyššie preberané ukladanie vodných nálezov bolo usku- toované v tomto priestore aj v období vasného stredoveku. Mono kresanstvo a kresanskí panovníci nemali a tak podstatný vplyv na pôvodných alebo ešte nedávnych vyznávaov pôvodných náboenstiev, ktoré tu vykonávali svoje kultové alebo náboenské praktiky. Menilo sa to vemi pomaly. Uctievanie prameov a studniiek bolo kritizované u na kresanských synodách v Arles (443–452), Tours (567) a Tolede (681; Fazioli 2015, 79). Dôleitý dokument, ktorý podáva svedectvo o naalej pretrvávajúcich obetách týkajúcich sa vody vo Franskej ríši ešte aj v 8. storoí, sa nazýva Indicululus superstitionum et paganiarium. Uvedený dokument sa týkal uznesení Synody v Lestinnes (Šprynarová 2010, 6) z roku 743 alebo bol zostavený a pre metropolitu Mainzu v 90. rokoch 8. storoia (Cusack 2011, 39). lánok 11 tohto doku- mentu nám poskytuje informácie o vykonávaní obetí pre pramene/studniky.11 Taktie sa tu nachádza i kratšie dodatoné vysvetlenie týchto praktík a dôsledky, ktoré by niekto mohol za ne oakáva. Pre mnou riešené problémy je dôleitá na- sledujúca pasá: Ke bude niekto uctieva prame alebo potôik, stratí svoju vieru a platnos krstu.12 Dva alšie príklady z primárnych literárnych prameov 8. storoia sú priamo spojené s Hesanmi a Sasmi. Kaplán Willibald napísal v jeho Vita Bonifatii auctore Willibaldo (cca 768) e medzi Hesanmi polovice 8. storoia boli i takí, ktorí skryto alebo iní otvo- rene, uctievali stromy a pramene.13 Potom v lánku 21 Capitulatio de partibus Saxoniae (cca 785) Karola Vekého sa tie uvádza, e ke sa niekto modlí alebo vykonáva obetu prameom, stromom alebo hájom na spôsob udu, má zaplati fi- nannú pokutu alebo prejs do sluieb cirkvi, kým nebude spomínaná pokuta zaplatená.14
Moravský Nomokanon, ktorý bol v druhej polovici 9. storoia vytvorený v slovanskom jazyku Metodom, obsahuje lá- nok XXXIX, ktorý okrem iného spomína opatrenia proti obetiam pre modly alebo proti úmyselným i nútením pohan- ským obetiam bez alšej špecifikácie (Nomokanon XXXIX; Nomokanon 2013, 228, 270–272). No predpisy Synody v Szabolcsi (20. mája 1092), ktorú viedol uhorský a chorvátsky krá Ladislav I. (1077–1095), sa v lánku XXII (De ritu gentilium) dotýkajú obetovania veda studniiek alebo obetovania prameom. Hriešnici museli potom takéto prehrešky odini vydaním vola (Berend 2013, 262).15 Kronikár Kosmas (cca 1045–1125) nám podáva informácie o uctievaní vôd echmi u od ich mýtických ias. Konkrétne jedna z Krokových dcér, Tethka, uila echov uctieva súasti prírody a modly. alej Kosmas predstavil zoznam praktík, ktoré esi vykonávali a do jeho dní. Medzi nimi bolo i uctievanie (teúcich) vôd a oha.16 Opatovický homiliár z 11. a 12. storoia (Kalhous 2006, 360), potvrdzuje spomínané uctievanie viauce sa k obdobiu Kosmasovho ivota. Autor homiliára uvádza, e pohania ctia rieky aj naalej poas jeho ivota.17
V tejto súvislosti treba uvies, e na základe tvrdenia Prokopia z Cézarey (cca 500–562) Sklavíni a Anti vo všeobecnosti uctievali rieky, nymfy a iných duchov. Obetovali im a tie veštili z týchto obetí. Uvedená správa je obsiahnutá v Prokopiovej siedmej knihe jeho Dejín vojen alebo inak tretej knihe Gótskej vojny, ktorej napísanie je moné stanovi na rok 550 (Kalli 2004, 2).18
Okrem spomenutých vodných nálezov hrotov kopijí/oštepov zo súasného Slovinska sa našli aj iné tematické archeologické a historické pramene zo vasného stredoveku, ktoré môu by spájané s korutánskym a karniolským sídelným priestorom. Pre preberanú tému je dôleitým najmä nález hrotu kopije s plochými a širokými krídelkami od jazera Längsee. Je zdobený prekladaným nepravým damaskom a aj na základe svojej príslušnosti k Westphalovmu typu II je moné ho zaradi do
11 De fontibus sacrificiorum (Indicululus superstitionum et paganiarium 11; Indiculus 1894, 254). 12 „Si quis neptunalia in mare obseruat, aut ubi fons aut riuus de capite exurget, quicumque ibi orauerit, sciat se fidem et baptismum perdedisse.” (Indicululus superstitionum et paganiarium 11, Hom. § 3; Indiculus 1894, 254). 13 „... alii etiam lignis et fontibus clanculo, alii autem aperte sacrificabant…“ (Vita Bonifatii auctore Willibaldo 6; Vita Bonifatii 1905, 31; 1916, 63). 14 „Si quis ad fontes aut arbores vel lucos votum fecerit aut aliquit more gentilium obtulerit et ad honorem daemonum commederet, si nobilis fuerit solidos sexaginta, si ingenuus triginta, si litus quindecim. Si vero non habuerint unde praesentaliter persolvant, ad ecclesiae servitium donentur usque dum ipsi solidi solvantur.“ (Capitulatio de partibus Saxoniae 21; Capitulatio 1883, 69; 1987, 207). 15 „Quicumque ritu gentilium iuxta puteos sacrificaverint, vel ad arbores et fontes et lapides oblationes obtulerint, reatum suum bove luant.“ (Constitutiones synodi in civitate Zabolch, 20 Maii 1092, XXII; Constitutiones 1999, 53, 56). 16 „...sicut actenus multi villani velut pagani, hic latices seu ignes colit, iste…“ (Cosmae pragensis chronica Boemorum I, IV; Cosmae 1923, 10). 17 „…alii solem alii lunam et sidera colebant, alii flumina et ignes, alii montes et arbores, sicut et adhuc pagani multi faciunt…“ (Homiliarium 1863, 4). 18 „σβουσι μντοι κα ποταμος τε κα νμφας κα λλα ττα δαιμνια, κα θουσι κα ατος πασι, τς τε μαντεας ν ταταις δ τας θυσαις ποιονται“ (De bello Gothico III, XIV, 24; Prokopios 1962, 270–271).
Obr. 3. Vybrané vodné nálezy vasnostredovekých hrotov oštepov a kopijí z Karpatskej kotliny. 1. Livada (poda Bitenc – Kni- fic eds. 2001, 102, sl. 332); 2. Moravský Svätý Ján (kresba M. Husár); 3. Fonyód-Ilonaberek (poda Müller 1978, 3. kép: 1); 4. Esztergom-Királyi város (poda Torma (ed.) 1979, 43. tábla: 4); 5. Esztergom-Királyi város (poda Torma (ed.) 1979, 43. tábla: 2); 6. Káposztásmegyer, Váci országút (poda Nagy 1998b, Taf. 148: 4); 7. Esztergom-Királyi város (poda Torma (ed.) 1979, 43. tábla: 3). . 1–3, 6 sú v mierke; . 4, 5, 7 nie sú v mierke.
Fig. 3. Selected Watery Findings of Early Medieval Spearheads from the Carpathian Basin. 1. Livada (after Bitenc – Knific eds. 2001, 102, sl. 332); 2. Moravský Svätý Ján (drawing by M. Husár); 3. Fonyód-Ilonaberek (after Müller 1978, 3. kép: 1); 4. Esztergom-Királyi város (after Torma (ed.) 1979, 43. tábla: 4); 5. Esztergom-Királyi város (after Torma (ed.) 1979, 43. tábla: 2); 6. Káposztásmegyer, Váci országút (after Nagy 1998b, Taf. 148: 4); 7. Esztergom-Királyi város (after Torma (ed.) 1979, 43. tábla: 3). No. 1–3, 6 are according to the scale; no. 4, 5, 7 are not drawn to scale.
1
4 5
6 7
2 3
druhej polovice 8. storoia (Eichert – Mehofer – Baier 2011, 147, 150–151, Anmerkungen 44–45). S korutánskou a kar- niolskou oblasou sa spája i svätya so sochami bohov blízko jazera Millstätter, ktorá bola zniená sv. Domiciánom Ko- rutánskym okolo roku 800. Je dos pravdepodobné, e nejaký druh svätyne mohol existova aj na ostrove Bled (Blejski otok) na rovnomennom jazere. Poda archeologických výskumov bolo na tomto ostrove identifikované tie pohrebisko, na ktorom sa zaalo pochováva v polovici 9. storoia, a blízka drevená kolová budova, ktorá tu mohla stá ešte pred za- loením spomínaného pohrebiska a prvého vasnostredovekého tehlového kostola na ostrove Bled zasväteného Panne Márii. Tehlový kostol stál nad drevenou kolovou budovou (Pleterski 1996, 172–173, sl. 8–9). V spojitosti s tým je po- trebné uvies, e druhý svet bol v predstavách pôvodných obyvateov severozápadnej Európy umiestovaný asto za vodou, napríklad za riekou i ostrovom. Tieto miesta tu boli pouívané aj pre pohrebiská doby eleznej a vikingskej (Heide 2011, 59–60). O niekoko storoí neskôr, v roku 1331, organizoval františkánsky inkvizítor Franciscus de Clugia kríovú výpravu s pomocou duchovenstva proti kresanstvo nevyznávajúcim Slovanom, ktorí ili v horách okolo Cavoreta (dnešný Kobarid v západnom Slovinsku) a ktorí patrili do Akvilejskej diecézy. Uctievali nejaký strom a prame pri jeho koreoch. Kriiaci potom strom vyklovali a prame následne zahádzali kamemi (Juvani 1984, 49).19
Ben Raffield (2014, 640) tvrdil, e ukladanie zbraní blízko bodov prechodu na druhú stranu, ako mostov i brodov, by mohlo by spojené s rituálmi týkajúcimi sa pohybov ozbrojených skupín cez územie, o ktoré sa bojovalo. Ukladanie zbraní mohlo pravdepodobne zabezpei bezpený návrat, ovplyvni výsledok konfliktu, chráni hranicu, vznáša územné po- iadavky, at. De Administrando Imperio (50. roky 10. storoia) nám prináša správu o tom, ako Varjagovia dosahovali Ostrov sv. Gregora potom ako prekonali dneperský brod zvaný Κραρου. Táto skupina Varjagov smerujúca do Konštan- tínopola potom na mieste vykonávala rôzne obete k ucteniu si tunajšieho vekého duba. Okrem iného okolo tohto miesta rituálov zapichávali i šípy (Androshchuk 2002, 12).20 Niektoré obete, ktoré boli spojené s vodnými plochami, mohli by taktie vykonané poas franského aenia roku 820 proti rebelujúcemu Ljudevitovi, vojvodovi dolnej Panónie pod franskou nadvládou.21 Franské jednotky boli zloené z troch armád zozbieraných v Sasku, Alamanii, Bavorsku, Itálii a vo východnej asti Franskej ríše. Armáda, ktorá prišla z Korutánska, a armáda, ktorá prišla z Bavorska a hornej Panónie, prekroili rieku Drávu poas tejto kampane urite. Okrem toho väšie mnostvo úastníkov druhej vyššie uvedenej armády bolo poas ich prekraovania rieky Drávy zasiahnuté hnakou kvôli nezdravému miestu i vode.22
Väšina vasnostredovekých vodných nálezov hrotov kopijí/oštepov v Karpatskej kotline je spojená s 8.–11. storoím. Zhoduje sa to asovo tie s opätovným oivením ukladania predmetov do vodných plôch alebo ich blízkosti na území Britských ostrovov a Škandinávie (Lund 2010; Raffield 2014, 636). Julie Lund (2010) uviedla, e väšina vodných nálezov z 8.–11. storoia v Británii a Škandinávii sú ojedinelými nálezmi alebo malými depotmi. Jedna báse z poetickej Eddy, Grímnismál,23 sa dokonca týka vodného toku s názvom Geirvimul, o znamená niekto mihotajúci sa s kopijami/oštepmi (Lund 2010).
19 „Veram quia nonnulli Prelati, Clerici, et Religiosi in tanto opere pietatis ad extirpandos errores predictos nobis adstiterunt; et consilio, et personali subsidio laborando, et itinerando, non sine periculo personali, usque ad locum de Gavoreto, ejusdem Dyocesis, ubi inter montes Sclavi innumerabiles arborem quondam et fontem, qui erat ad radices arboris, venerabant pro Deo, illam impendendo creature reverentiam, que ex fidei debito Creatori debetur: quam arborem fecimus cum auxilio predictorum fidelium, penitus extirpari, et fontem lapidibus obturari.“ (Crociata predicata in Cividale per distruggere l’ idolatria in Ca- poreto, 1331, 16 Agosto, Udine; Crociata 1845, 547–548). 20 „Κα σιαβανουσιν ες τ λεγμενον πραμα το Κραρου, ν διαπερσιν π ωσας ο Χερσωνται κα ο Πατξινατκται π Χερσνα, χον τ ατ πραμα τ μν πλος, σον το πποδρομου, τ δ ψος π κτω ως του προκπτουσιν φαλοι, σον κα φθζειν σαγτταν το τοξεοντος νθεν κεσε. θεν κα ες τν τοιοτον τπον κατρχονται ο Πατξινατκται κα πολεμοσι τος σ. Μετ δ τ διελθεν τν τοιοτον τπον τν νσον, τν πιλεγομνην γιος Γρηγριος καταλαμβνουσιν, ν νσ κα τς θυσας ατν πιτελοσιν δι τ κεσε στασθαι παμμεγθη δρν, κα θουσι πετεινος ζντας. Πηγνουσι δ κα σαγττας γυρθεν, λλοι δ κα ψωμα κα κρατα, κα ξ ν χει καστος, ς τ θος ατν πικρατε. πτουσι δ κα σκαρφα περ τν πετεινν, ετε σφξαι ατος, ετε κα φαγεν, ετε κα ζντας σειν ατος.“ (Constantine Porphyrogenitus De Administrando Imperio 9; Constantine Porphyrogenitus 1985, 60–61). 21 eljko Tomii (2010, 103) spojil rieny nález hrotu kopije/oštepu z rieky Ljubljanica, blízko súasnej obce Vnanje Gorice, s pohybmi bojových jednotiek alebo presunom tovarov a sluieb v období fransko-avarských vojen a franského vplyvu v severozápadnom Chorvátsku po roku 800. 22 „…alter et longitudine itineris et Dravo flumine, quod traiciendum erat, impediebatur; medius autem, qui per Carantanos intrabat, quamquam in tribus locis ei resisteretur, feliciore usus fortuna ter hoste superato, Dravo etiam transmisso celerius ad destinata loca pervenit…Is tamen, qui per Pannoniam superiorem iter fecerat, in transitu Dravi fluminis ex locorum et aquarum insalubritate soluti ventris incommodo graviter adfectus est, et pars eius non modica hoc morbo consumpta est.“ (Annales Regni Francorum, Anno 820; Annales 1895, 152–153; 1972, 107). 23 Grímnismál sa objavuje v Codex Regius poetickej Eddy, ktorý je rukopisom z 13. storoia (Daly 2010, 42).
5. Na záver
Vasnostredoveké vodné nálezy hrotov kopijí/oštepov sú jasne koncentrované v západnej asti Karpatskej kotliny a na jej juhozápadnej periférii. Moje typologické zhodnotenie ako aj relevantný vedecký výskum týchto nálezov (pozri obr. 1 a tab. 1) poukazujú na to, e ich väšina môe by datovaná do 8.–11. storoia a hlavne do prvých dvoch storoí tohto asového rozmedzia. Väšina z nich tie typologicky poukazuje na franské dielne produkujúce poas merovejského, ka- rolínskeho a mono i otonského obdobia, hoci existujú i niektoré exempláre s nejasným pôvodom, ako aj pôvodom na východ i juhovýchod od Karpatskej kotliny. Môj názor, e hroty rovo-bodných zbraní boli uloené v súvislosti s vodnými plochami väšinou kvôli kultovým praktikám a praktikám nekresanských náboenstiev, je vo väšej miere zaloený na analógiách z pôvodnej vikingskej oblasti na severe a severozápade Európy a na vasno- a vrcholnostredovekých primárnych písomných prameoch týkajúcich sa pertraktovaného územia. Bu tieto vodné nálezy mohli by nejako spojené s franskou prítomnosou a pohybmi tu, vrátane prítomnosti Frankami nedávno ovládnutých nezávislých etnických skupín nekres- anských veriacich, napríklad Sasov, alebo mohli by pravdepodobnejšie výsledkami kultových a náboenských praktík miestnych obyvateov Karpatskej kotliny. Nakoniec je potrebné poznamena, e preberaný fenomén naprie vasnostredovekou Európou by mohol by aj znakom neistých ias v christianizovaných európskych oblastiach spôsobený nekresanskými veriacimi (napr. Vikingami). Tieto oblasti mohli strati následne svoje väzby na cirkevnú štruktúru. Deponovanie do vody mohlo by aj reakciou nekresan- ských veriacich (napr. ako v prípade Karpatskej kotliny) na útoníkov poas konfliktov s nimi. Napriek predostretým moným riešeniam zostanú vyššie spomenuté vodné nálezy pravdepodobne nevyriešeným a otvoreným problémom.
Poakovanie Autor lánku akuje Lászlóvi Schillingovi a Arkadiuszovi Michalakovi za cenné rady a postrehy, ktoré významne obohatili predkladaný príspevok.
Bibliografia
Primárne pramene
Annales 1895: Pertzii, G. H. – Kurze, F. (eds.): Annales Regni Francorum inde ab a. 741. usque ad a. 829. qui dicuntur Annales Laurissenses Maiores et Einhardi. Hannoverae.
Annales 1972: Annales Regni Francorum. In: Scholz, B. W. – Rogers, B. (transl.): Carolingian chronicles. Royal Fran- kish Annals and Nithard’s Histories. Ann Arbor, 35–125.
Capitulatio 1883: Capitulatio de partibus Saxoniae. In: Boretivs, A. (ed.): Capitvlaria regvm Francorvm. Tomvs primvs. Hannoverae, 68–70.
Capitulatio 1987: First Saxon Capitulary. In: King, P. D. (transl.): Charlemagne: Translated Sources. Lancaster, 205–208.
Constantine Porphyrogenitus 1985: Moravcsik, Gy. – Jenkins, R. J. H. (transl., eds.): Constantine Porphyrogenitus De Administrando Imperio. Washington.
Constitutiones 1999: Constitutiones synodi in civitate Zabolch, 20 Maii 1092. In: Bak, J. M. et al. (transl., eds.): The Laws of the medieval kingdom of Hungary. Volume 1, 1000–1301. Idyllwild, 53–59.
Cornelii 1914: Germania. In: Pettersen, W. – Hutton, M. (transl., eds.): Tacitus. Dialogus, Agricola, Germania. Lon- don-New York, 255–334.
Cornelii 1999: Germany. In: Birley, A. R. (transl., ed.): Tacitus. Agricola and Germany. Oxford, 35-62, 98–135.
Cosmae 1923: Cosmae pragensis chronica Boemorum. In: Bretholz, B. (ed.): Die Chronik der Böhmen des Cosmas von Prag. Monvmenta Germaniae Historica. Scriptores Rervm Germanicarvm. Nova Series. Tomvs II. Berlin, 1–241.
Crociata 1845: Crociata predicata in Cividale per distruggere l’ idolatria in Caporeto, 1331, 16 Agosto, Udine. In: Bianchi, G. (ed.): Documenti per la storia del Friuli, dal 1326 al 1332. Udine, 547–550.
Gregorii sine anno: Gregorii Turonensis Historiarum. Internetový zdroj: http://www.thelatinlibrary.com/gregorytours/gre- gorytours7.shtml. Prístup da 18. septembra 2016.
Homiliarium 1863: Hecht, F. (ed.): Beiträge zur Geschichte Böhmens. Abteilung I. Quellensammlung. I. Band. Das Homiliar des Bischofs von Prag. Saec. XII. Prag.
Indiculus 1894: Indicululus superstitionum et paganiarium. In: Gallée, J. H. (ed.): Altsaechsische Sprachdenkmaeler. Leiden, 249–255.
Ján z Efezu 1860: Smith Payne, R. (transl., ed.): The Third Part of the Ecclesiastical History of John Bishop of Ephesus. Oxford.
Ján z Efezu 1994: . In: , . . et al. (transl., eds.): . I (I-VI .). , 276–291.
Leonis 2010: Dennis, T. G. (transl., ed.): The Taktika of Leo VI (CFHB 49). Washington.
Mauricii 1984: Dennis, T. G. (transl., ed.): Maurice’s Strategikon. Handbook of Byzantine military strategy. Philadelp- hia.
Mauricii 1994: «» . In: , . . et al. (transl., eds.): . I (I-VI .). , 364–393.
Nomokanon 2013: Nomokanon. In: Bartoková, D. – Veerka, R. (transl., eds.): Magnae Moraviae Fontes Historici IV. Leges, textus iuridici. Praha, 182–324.
Pauli 1878: Bethman, L. – Waitz, G. (eds.): Pauli Historia Langobardorum. Hannoverae.
Pauli 2003: Foulke, W. D., L.L.D. – Peters, E. (transl., eds.): Paul the Deacon. History of the Lombards. Philadelphia.
Prokopios 1962: De bello Gothico III. In: Dewing, H. B. (transl., eds.): Procopius with an English translation by H. B. Dewing in seven volumes IV. History of the wars, Books VI (continued) and VII. London-Cambridge, Massachusetts, 149–467.
Vita Bonifatii 1905: Vita Bonifatii auctore Willibaldo. In: Levison, W. (ed.): Vitae Sancti Bonifatii archiepiscopi Mo- guntini. Hannoverae-Lipsiae, 1–58.
Vita Bonifatii 1916: Robinson, G. W. (transl.): The Life of Saint Boniface by Willibald. Cambridge-London.
Sekundárna literatúra
Ament, H. 1977: Chronologische Untersuchungen an fränkischen Gräberfeldern der jüngeren Merowingerzeit in Rhein- land. Bericht der Römisch-Germanischen Kommission 57 (1976), 285–336.
Anders, J. – Gringmuth-Dallmer, E. 2015: Gewässerfunde als Zeugnisse für das Alltagsleben am Fluss. In: Modzioch, S. – Chrzan, K. (eds.): O rzece i wodzie w yciu codziennym czowieka redniowiecza. Spotkania Bytomskie, vol. VIII. Wrocaw, 13–27.
Androshchuk, F. 2002: Har gotländska vikingar offrat vapen i Dnepr-forsarna? Fornvännen 97/1, 9–14.
Bartošková, A. 1986: Slovanské depoty elezných pedmt v eskoslovensku. Studie archeologického ústavu eskoslo- venské akademie vied. Praha.
Bavec, U. 1991: Sulice s krilci – znak frankovske prisotnosti v srednjem in severnem Podonavju. Diplomová práca. Uni- verza v Ljubljani. Ljubljana.
Beki, L. 2004: Novi nalaz ranostrednjovekovnog koplja s krilcima. Vjesnik Arheološkog muzeja u Zagrebu XXXVI (2003), 165–179.
Berend, N. 2013: Violence, Christianization and monarchy in medieval Hungary. In: Modzioch, S – Wiszewski, P. (eds.): Consensus or Violence? Cohesive forces in early and high medieval societies (9th-14th c.). Wrocaw, 261–269.
Bitenc, P. – Knific, T. 1997: Arheološko najdiše Ljubljanica. Argo 40/2, 19–32.
Bitenc, P. – Knific, T. (eds.) 2001: Od Rimljanov do Slovanov. Predmeti. Ljubljana.
Boškovi, D. 2002: Naoruanje vojske kralja Kolomana. Oruje i oprema ratnika u 11. stoljeu. In: Ancic, M. et al. (eds.): Katalog izlobe Kolomanov put. Hrvatski povijesni muzej. Zagreb, 150–162.
Bradley, R. 1996: Hoards and Hoarding. In: Fagan, B. M. (ed.): The Oxford Companion to Archaeology. Oxford, 305– 307.
Citter, C. 2007: Les armes symboliques, les appareils funéraires et le rang. Les rois et les guerriers. Les Goths et les Lom- bards dans. le contexte de l’Europe mérovingienne. In: Scalini, M. (ed.): A bon droyt. Spade di uomini liberi cavalieri e santi. Epées d’hommes libres chevaliers et saints. Milan, 25–37.
Clark, J. 2013: Medieval finds from the River Thames: accidental loss, rubbish or ritual? Prednáška. Museum of London. London.
Cusack, C. 2011: Pagan Saxon Resistance to Charlemagne’s Mission: “Indigenous” Religion and “World” Religion in the Early Middle Ages. The Pomegranate 13/1, 33–51.
Daim, F. (ed.) 1996: Hunnen und Awaren. Reitervölker aus dem Osten. Burgenländische Landesausstellung 1996 Schloß Halbturn vom 26. April bis 31. Oktober 1996. Eisenstadt.
Daly, K. N. 2010: Norse Mythology A to Z. New York.
Demo, . 2010: Ranostrednjovjekovno koplje s krilcima iz okolice Dugog Sela u svjetlu novih saznanja o ovoj vrsti oruja na motki. Archaeologica Adriatica 4, 61–84.
Dulinicz, M. 2004: Lancea sacra- wdrówki idei i przedmiotów. In: Modzioch, S. (ed.): Wdrówki rzeczy i idei w red- niowieczu. Spotkania Bytomskie. Vol. V. Wrocaw, 64–84.
Eichert, S. – Mehofer, M. – Baier, R. 2011: Archäologische und archäometallurgische Untersuchungen an einer karolinger- zeitlichen Flügellanzenspitze aus dem Längsee in Kärnten/Österreich. Archäologisches Korrespondenzblatt 41/1, 139–154.
Eisner, J. 1941: Ein Hortfund der älteren Burgwallzeit aus der Slowakei. Altböhmen und Altmähren I, 153–171.
Fazioli, K. P. 2015: The Transformation of Sacred Landscapes: Approaching the Archaeology of Christianization in the Eastern Alpine-Adriatic Region during the First Millennium AD. In: Springs, K. D. (ed.): Landscape and Identity: Ar- chaeology and Human Geography. Oxford, 71–81.
Fodor I. et al. (eds.) 1996: The Ancient Hungarians. Exhibition catalogue. Budapest.
von Freeden, U. 1991: Awarische Funde in Süddeutschland? Jahrbuch des römisch-germanischen Zentralmuseums Mainz 38/2, 593–627.
Gaspari, A. 2003: Archaeology of the Ljubljanica River (Slovenia): early underwater investigations and some current issues. The International Journal of Nautical Archaeology 32/1, 42–52.
Giesler, J. 2006: Die fränkische Grabstelle von Niederdollendorf. In: Velsberg, G. – Heinen, N. (eds.): Von Göttern zu Gott. Frhes Christentum im Rheinland. Bonn, 106–107.
Heide, E. 2011: Holy Islands and the Otherworld: Places beyond Water. In: Jørgensen, T. – Jaritz, G. (eds.): Isolated Islands in Medieval Nature, Culture and Mind. Budapest, 57–80.
Hilgner, A. 2015: Eine kommunikative Bilderwelt? Anmerkungen zu einer angelsächsischen Gürtelschnalle aus Burwell (Cambridgeshire/GB). Archäologisches Korrespondenzblatt 45/3, 403–415.
Hladík, M. 2014: Hospodárske zázemie Mikulíc. Sídelná štruktúra na strednom toku rieky Morava v 9. – 1. polovici 13. storoia. Brno.
Husár, M. 2014a: Kombinácie kopijí a oštepov s inými druhmi zbraní a ochranného výstroja vo vasnostredovekých hro- boch Karpatskej kotliny. In: Hurbani, M. (ed.): Byzantinoslovaca V. Zborník k ivotnému jubileu Tatiany Štefanoviovej. Bratislava, 83–96.
Husár, M. 2014b: rovo-bodné zbrane vasného stredoveku v Karpatskej kotline. 1. diel. Typológia a jej vyhodnotenie. Nitra.
Husár, M. 2015: Thrusting pole arms in the early medieval graves from the Carpathian Basin. In: Pinter, K. Z. – Nioi, A. (eds.): Interethnic Relations in Transylvania. Militaria Mediaevalia in Central and South Eastern Europe. Proceedings of the 2014 conference. Sibiu, 7–26.
, . . 1980: VI-XII . .
, . . 1986: . .
, . . 1997: . .
Chudziak, W. 2006: Wczesnoredniowieczny grot wóczni z Ntna. Przyczynek do studiów nad chrystianizacj Pomorza rodkowego. In: Dworaczyk, M. et al. (eds.): wiat Sowian wczesnego redniowiecza. Szczecin-Wrocaw, 647–656.
, . 2004: (VII-XI ). .
Juvani, I. 1984: Kriarska vojska proti Kobaridcem 1331. Zgodovinski asopis 38, 49–55.
Kalhous, D. 2006: Sv. Václav Homiliáe opatovického. K eské státnosti 12. vku. In: H. Krmíková et al. (eds.): Querite primus regnum Dei. Sborník píspvk k poct Jany Nechutové. Brno, 357–365.
Kalli, M. K. 2004: The Manuscript Tradition of Procopius’ Gothic Wars. A reconstruction of Family y in the light of a hitherto unknown Manuscript (Athos, Lavra H-73). München – Leipzig.
, . . 1966: . . , , , , IX-XIII . -.
Kovács, L. 1970a: A honfoglaló magyarok lándzsái és lándzsás temetkezéseik. Alba Regia XI, 81–108.
Kovács, L. 1970b: Die Budapester Wikingerlanze (Geschichtabriss der ungarischen Königslanze). Acta Archaeologica Academiae Scientiarum Hungaricae 22, 323–339, Taf. LIII-LVI.
Kovács, L. 1980: Bemerkungen zur Bewertung der fränkischen Flügellanzen im Karpatenbecken. Mitteilungen des Ar- chäologischen Instituts der Ungarischen Akademie der Wissenschaften 8-9 (1978-1979), 97–119.
Kurasiski, T. 2005: Waffen in Zeichenkreis. Über die in die Gräbern auf den Gebieten des frühmittelalterlichen Polen vorgefundenen Flügellanzenspitzen. Sprawozdania Archeologiczne 57, 165–213.
Lund, J. 2010: At the Water’s Edge, Chapter 3 (rukopisná verzia). In: Carver, M. – Semple, S. – Sanmark, A. (eds.): Signals of Belief in Early England. Anglo-Saxon Paganism Revisited. Oxford, 49–66.
Mazuch, M. 2003: Fischereigerät aus Mikulice und die Frage des Fischanteils an der Ernährung der Bewohner des Burg- walls. In: Poláek, L. (ed.): Studien Zum Burgwall von Mikulice. Band 5. Brno, 355–399.
Mészáros, O. – Serlegi, G. 2011: The impact of environmental change on medieval settlement structure in Transdanubia. Acta Archaeologica Academiae Scientiarum Hungaricae 62, 199–219.
Meterc, J. 1985: Zasip pri Bledu. Varstvo spomenikov XXVII, 288–290.
Michalak, A. 2015: Bro w wodnej toni. Uwagi o akwatycznych znaleziskach broni pónoredniowiecznej, na marginesie odkry z Lutola Mokrego. In: Jaszewska, A. – Michalak, A. (eds.): Woda - ywio ujarzmiony i nieujarzmiony. Zielona Góra, 289–314.
, . . 1985: . .
Müller, R. 1978: Késnépvándorlás kori vaseszköz lelet Fonyód-Ilonaberekbl. Somogyi múzeumok közleményei 3, 5– 11.
Müller, R. 2008: Neue germanische Funde aus der Festung Keszthely-Fenékpuszta. Acta Archaeologica Academiae Scien- tiarum Hungaricae 59/2, 231–245.
Müssemeier, U. et al. 2003: Chronologie der Merowingerzeitlichen Grabfunde von linken Niederrhein bis zur nördlichen Eifel. Materialien zur Bodendenkmalpflege im Rheinland 15. Köln.
Nagy, M. 1998a: Awarzeitliche Gräberfelder im Stadtgebiet von Budapest I. Monumenta avarorum archaeologica 2. Budapest.
Nagy, M. 1998b: Awarzeitliche Gräberfelder im Stadtgebiet von Budapest II. Monumenta avarorum archaeologica 2. Budapest.
Opravil, E. 1983: Údolní niva v dob hradištní. Praha.
Paulsen, P. 1967: Alamannische Adelsgräber von Niederstotzingen (Kreis Heidenheim). Veröffentlichungen des staatlichen Amtes für Denkmalpflege Stuttgart. Reihe A. Vor- und Frühgeschichte H. 12/I-II. Stuttgart.
Pleterski, A. 1996: Strukture tridelne ideologije v prostoru pri Slovanih. Zgodovinski asopis 50/2, 163–185.
, . . 1967: . - . .
. . et al. 1981: . .
Potonik, M. 1987: Ljubljanica. Rekognosciranje renega dna. Arheološki pregled 1986, 170–172.
Quast, D. 2002: Kriegerdarstellungen der Merowingerzeit aus der Alamannia. Archäologisches Korrespondenzblatt 32/2, 267–280.
Raffield, B. 2014: ‘A River of Knives and Swords’: Ritually Deposited Weapons in English Watercourses and Wetlands during the Viking Age. European Journal of Archaeology 17/4, 634–655.
Ruttkay, A. 1974: Zbrane na Slovensku v 9.-1. polovici 14. storoia. Kandidátska dizertácia. Archeologický ústav Slo- venskej akadémie vied v Nitre. Nitra.
Ruttkay, A. 1975: Waffen und Reiterausrüstung des 9. bis zur ersten Hälfte des 14. Jahrhunderts in der Slowakei (I). Slo- venská archeológia XXIII/1, 119–216.
Schjødt, J. P. 2011: The Warrior in Old Norse Religion. In: Steinsland, G. et al. (eds.): Ideology and Power in the Viking and Middle Ages. Scandinavia, Iceland, Ireland, Orkney and the Faeroes. Leiden-Boston, 269–295.
Scholtz, U. 2007: Überlegungen zu den früh- und hochmittelalterlichen Gewässerfunden in Bayern. Acta praehistorica et archaelogica 39, 245–269.
Sekelj Ivanan, T. 2004: Ranokarolinško koplje s krilcima iz šljunare Jegeniš kod Koprivnice. Prilozi Instituta za arheologiju u Zagrebu 21, 109–128.
Sekelj Ivanan, T. 2007: Još jedan nalaz ranokarolinškog koplja s krilcima iz šljunare Jegeniš kraj Koprivnice. Prilozi In- stituta za arheologiju u Zagrebu 24, 419–427.
Svoljšak D. et al. 1997: Novo gradivo v Arheološkem oddelku Narodnega muzeja v Ljubljani (pridobljeno v letih od 1987. do 1993.). Varstvo spomenikov 36, 224–297.
Szameit, E. 1987: Karolingerzeitliche Waffenfunde aus Östereich. Teil II: Die Saxe und Lanzenspitzen. Archaeologia Aus- triaca 71, 155–171.
Szameit, E. 2005: Die Heilige Lanze der Wiener Schatzkammer. Bemerkungen zu Form und Verwendung von Flügel- lanzen aus dem Blickwinkel der Archäologie und der Waffenkunde. In: Kirchweger, F. (ed.): Die Heilige Lanze in Wien. Insignie-Reliquie-„Schicksalsspeer“. Wien, 145–167.
Szentpéteri, J. 1993: Archäologische Studien zur Schicht der Waffenträger des Awarentums im Karpatenbecken. Acta Archaeologica Academiae Scientiarum Hungaricae 45, 165–246.
Szentpéteri, J. 1994: Archäologische Studien zur Schicht der Waffenträger des Awarentums im Karpatenbecken II. Acta Archaeologica Academiae Scientiarum Hungaricae 46, 231–306.
Szentpéteri, J. (ed.) 2002: Archäologische Denkmäler der Awarenzeit in Mitteleuropa I-II. Budapest.
Šprynarová, A. 2010: Pohanské povry ve stedovkých eských pramenech. Bakalárska práce. Univerzita Pardubice. Par- dubice.
Thunmark-Nylén, L. 2006: Die Wikingerzeit Gotlands. Text. Teil III:1. Stockholm.
Tomii, . 2010: Der süden Pannoniens in der Karolingerzeit. Antaeus 31/32, 93–112.
Torma, I. (ed.) 1979: Magyarország Régészeti Topográfiája 5. Komárom megye régészeti topográfiája. Esztergom és a do- rogi járás. Budapest.
Wegner, R. 1995: Flussfunde. In: Beck, H. et al. (ed.): Reallexikon der Germanischen Altertumskunde. Vol. 9. Berlin- New York, 263–276.
Westphal, H. 2002: Franken oder Sachsen? Untersuchungen an frühmittelalterlichen Waffen. Studien zur Sachsenfor- schung 14. Oldenburg.
Wilson, D. 1971: The Vikings and their Origins. Scandinavia in the First Millennium. London.
Wolf, G. G. 2005: Nochmals zur Geschichte der Heiligen Lanze bis zum Ende des Mittelalters. In: Kirchweger, F. (ed.): Die Heilige Lanze in Wien. Insignie-Reliquie-„Schicksalsspeer“. Wien, 23–51.
Ypey, J. 1982: Europäische Waffen mit Damaszierung. Archäologisches Korrespondenzblatt 12, 381–388.
Zábojník, J. 2009: Slovensko a avarský kaganát. 2. vydanie. Bratislava.
Zlinszky, A. – Timár, G. 2013: Historic maps as a data source for socio-hydrology: a case study of the Lake Balaton wetland system, Hungary. Hydrology and Earth System Sciences 17, 4586–4606.
Résumé The author of the article analysed 26 early medieval watery finds of heads of thrusting pole arms from 17 archaeological sites (Tab. 1) located in the Carpathian Basin (Fig. 1), namely in Slovakia, Hungary, Croatia, and Slovenia. They were only deposited in the western and southwestern parts of the studied territory and in these kinds of places: brooks, rivers, wetlands, beside fords, and on the border area between water and land. The former environmental conditions of the discussed territory and periods were taken into consideration as well because they were quite different from the present sit- uation. The author also carried out an analysis of the findings’ typology and their probable provenance. 17 or 18 of them are associated with Merovingian and Carolingian Francia, and perhaps with the Ottonian Holy Roman Empire. They are rep- resented by winged spearheads with flat and wide (Fig. 2: 2–4) or sharp wings (Fig. 2: 1), spearheads with a flat blade and angular socket (Fig. 3: 1), and the spearhead with a flat rhombic blade and zigzag engravings between its blade and socket (Fig. 3: 2). Among these “western” exemplars there are six pieces (Fig. 2: 2) with blades decorated by pattern-weld- ing. Other two specimens are spikes with a hexagonal blade. The simpler one (Fig. 3: 4) can be associated with Eastern Europe, Siberia, and Central Asia. The exemplar with the decoration of lattice-like engravings (Fig. 3: 6) might have orig- inated in the territory of the Eastern Roman Empire before the middle of the 7th century. The spearhead with a double perforation of the poplar leaf-like blade (Fig. 3: 5) probably had the Eastern European, Siberian, and Central Asian provenance. Then the particular La Tène Period harpoon heads can be seen as analogies for the five-arm harpoon head with a socket (Fig 3: 3). Finally there are four heads of thrusting pole arms with a poplar leaf-like blade (Fig. 3: 7) of unspecified origins. The last important part of the study drew comparisons between the thematic primary literary sources and the knowledge of archaeology. Mainly the subsequent primary literary sources served for this purpose: Tacitus’ Germania, Ecclesiastical History of John of Ephesus, Historia Francorum of Gregory of Tours, De bello Gothico of Prokopios of Caesarea, Mau- rice’s Strategikon, Historia Langobardorum of Paul the Deacon, Indicululus superstitionum et paganiarium, Vita Bonifatii of Willibald, Capitulatio de partibus Saxoniae, Annales Regni Francorum, Nomokanon of Methodius, Taktika of Leo VI the Wise, De Administrando Imperio of Constantine VII Porphyrogenitus, Pragensis chronica Boemorum of Cosmas, Canons of the Synod of Szabolcs, Homiliary of Opatovice, and the poem Grímnismál from Poetic Edda. The author of this article supposed that studied spearheads were mainly placed in waters from cult or religious motifs. According to archaeology depositions of weapons (including thrusting pole arms) in European waters had been common until the Late Middle Ages. It can be likely proved by continuing of veneration of places connected with water there even at the end of the Middle Ages.
<< /ASCII85EncodePages false /AllowTransparency false /AutoPositionEPSFiles true /AutoRotatePages /None /Binding /Left /CalGrayProfile (Dot Gain 20%) /CalRGBProfile (sRGB IEC61966-2.1) /CalCMYKProfile (U.S. Web Coated \050SWOP\051 v2) /sRGBProfile (sRGB IEC61966-2.1) /CannotEmbedFontPolicy /Error /CompatibilityLevel 1.4 /CompressObjects /Tags /CompressPages true /ConvertImagesToIndexed true /PassThroughJPEGImages true /CreateJobTicket false /DefaultRenderingIntent /Default /DetectBlends true /DetectCurves 0.0000 /ColorConversionStrategy /CMYK /DoThumbnails false /EmbedAllFonts true /EmbedOpenType false /ParseICCProfilesInComments true /EmbedJobOptions true /DSCReportingLevel 0 /EmitDSCWarnings false /EndPage -1 /ImageMemory 1048576 /LockDistillerParams false /MaxSubsetPct 100 /Optimize true /OPM 1 /ParseDSCComments true /ParseDSCCommentsForDocInfo true /PreserveCopyPage true /PreserveDICMYKValues true /PreserveEPSInfo true /PreserveFlatness true /PreserveHalftoneInfo false /PreserveOPIComments true /PreserveOverprintSettings true /StartPage 1 /SubsetFonts true /TransferFunctionInfo /Apply /UCRandBGInfo /Preserve /UsePrologue false /ColorSettingsFile () /AlwaysEmbed [ true ] /NeverEmbed [ true ] /AntiAliasColorImages false /CropColorImages true /ColorImageMinResolution 300 /ColorImageMinResolutionPolicy /OK /DownsampleColorImages true /ColorImageDownsampleType /Bicubic /ColorImageResolution 300 /ColorImageDepth -1 /ColorImageMinDownsampleDepth 1 /ColorImageDownsampleThreshold 1.50000 /EncodeColorImages true /ColorImageFilter /DCTEncode /AutoFilterColorImages true /ColorImageAutoFilterStrategy /JPEG /ColorACSImageDict << /QFactor 0.15 /HSamples [1 1 1 1] /VSamples [1 1 1 1] >> /ColorImageDict << /QFactor 0.15 /HSamples [1 1 1 1] /VSamples [1 1 1 1] >> /JPEG2000ColorACSImageDict << /TileWidth 256 /TileHeight 256 /Quality 30 >> /JPEG2000ColorImageDict << /TileWidth 256 /TileHeight 256 /Quality 30 >> /AntiAliasGrayImages false /CropGrayImages true /GrayImageMinResolution 300 /GrayImageMinResolutionPolicy /OK /DownsampleGrayImages true /GrayImageDownsampleType /Bicubic /GrayImageResolution 300 /GrayImageDepth -1 /GrayImageMinDownsampleDepth 2 /GrayImageDownsampleThreshold 1.50000 /EncodeGrayImages true /GrayImageFilter /DCTEncode /AutoFilterGrayImages true /GrayImageAutoFilterStrategy /JPEG /GrayACSImageDict << /QFactor 0.15 /HSamples [1 1 1 1] /VSamples [1 1 1 1] >> /GrayImageDict << /QFactor 0.15 /HSamples [1 1 1 1] /VSamples [1 1 1 1] >> /JPEG2000GrayACSImageDict << /TileWidth 256 /TileHeight 256 /Quality 30 >> /JPEG2000GrayImageDict << /TileWidth 256 /TileHeight 256 /Quality 30 >> /AntiAliasMonoImages false /CropMonoImages true /MonoImageMinResolution 1200 /MonoImageMinResolutionPolicy /OK /DownsampleMonoImages true /MonoImageDownsampleType /Bicubic /MonoImageResolution 1200 /MonoImageDepth -1 /MonoImageDownsampleThreshold 1.50000 /EncodeMonoImages true /MonoImageFilter /CCITTFaxEncode /MonoImageDict << /K -1 >> /AllowPSXObjects false /CheckCompliance [ /None ] /PDFX1aCheck false /PDFX3Check false /PDFXCompliantPDFOnly false /PDFXNoTrimBoxError true /PDFXTrimBoxToMediaBoxOffset [ 0.00000 0.00000 0.00000 0.00000 ] /PDFXSetBleedBoxToMediaBox true /PDFXBleedBoxToTrimBoxOffset [ 0.00000 0.00000 0.00000 0.00000 ] /PDFXOutputIntentProfile () /PDFXOutputConditionIdentifier () /PDFXOutputCondition () /PDFXRegistryName () /PDFXTrapped /False /CreateJDFFile false /Description << /ARA <FEFF06270633062A062E062F0645002006470630064700200627064406250639062F0627062F0627062A002006440625064606340627062100200648062B062706260642002000410064006F00620065002000500044004600200645062A064806270641064206290020064406440637062806270639062900200641064A00200627064406450637062706280639002006300627062A0020062F0631062C0627062A002006270644062C0648062F0629002006270644063906270644064A0629061B0020064A06450643064600200641062A062D00200648062B0627062606420020005000440046002006270644064506460634062306290020062806270633062A062E062F062706450020004100630072006F0062006100740020064800410064006F006200650020005200650061006400650072002006250635062F0627063100200035002E0030002006480627064406250635062F062706310627062A0020062706440623062D062F062B002E0635062F0627063100200035002E0030002006480627064406250635062F062706310627062A0020062706440623062D062F062B002E> /BGR <FEFF04180437043f043e043b043704320430043904420435002004420435043704380020043d0430044104420440043e0439043a0438002c00200437043000200434043000200441044a0437043404300432043004420435002000410064006f00620065002000500044004600200434043e043a0443043c0435043d04420438002c0020043c0430043a04410438043c0430043b043d043e0020043f044004380433043e04340435043d04380020043704300020043204380441043e043a043e043a0430044704350441044204320435043d0020043f04350447043004420020043704300020043f044004350434043f0435044704300442043d04300020043f043e04340433043e0442043e0432043a0430002e002000200421044a04370434043004340435043d043804420435002000500044004600200434043e043a0443043c0435043d044204380020043c043e0433043004420020043404300020044104350020043e0442043204300440044f04420020044100200041006

vodnÉ nÁlezy vČasnostredovekÝch hrotov oŠtepov a …

Documents