VÝŠKOVÉ DOMINANTY BRATISLAVY

Skúmanie estetických hľadísk formovania hmotovo-priestorových

štruktúr mesta a jeho základných článkov.

2017

VÝŠKOVÉ DOMINANTY BRATISLAVY

Skúmanie estetických hľadísk formovania hmotovo-priestorových

štruktúr mesta a jeho základných článkov.

2017

Vydané za finančnej podporyBratislavskejRegionálnej

Dotačnej Schémy

https://brds.sk

PREDSLOV

Na konci roka 2016 hlavné mesto Bratislava - Magistrát

uskutočnilo Urbanistickú štúdiu - výšková regulácia. V textovej

správe sa konštatuje, že doteraz nebola spracovaná kompletná

metodika, ktorá by riešila daný problém výškových stavieb.

Toto konštatovanie bolo inšpiráciou danú problematiku

preskúmať. Publikácia sa preto snaží o predstavenie niekoľkých

urbanistických teórií zo Slovenska, ktoré sa danou témou alebo

konkrétnymi postupmi či vzťahovými väzbami zaoberajú.

Cieľom je vytvorenie čiastkového záveru, ktorý môže na-

pomôcť komponovaniu mesta s dôrazom na “Genius Loci”. V pub-

likácii sa autori snažia predstaviť niekoľko princípov a postupov,

ako pri transformovaní súčasných miest zachovať kultúrno-his-

torické a spoločenské hodnoty vo vzťahu k siluetárno panora-

matickým vzťahom miest.

OBSAH

Úvod do teórie

Základné slovenské teórie

Laboratórne skúmanie

Popis výskumu

Závery

1

3

6

9

11

ÚVOD DO TEÓRIE

Súčasné obdobie v procese urbanisticko-

architektonickej tvorby je poznačené proklamovaním

zjednodušeného pragmatizmu a navyšovaním priestorovej

intenzifikácie. V tejto súvislosti je ale potrebné zdôrazniť, že

v poslednom období sa zvyšuje kvalita architektonického jazyka

výrazu jednotlivých objektov.

Ide viac o atomizovaný prístup ako o úsilie riešenia

komplexnosti priestorotvorby, či už na úrovni malých

jednotiek, resp. väčších súborov. Navyše v explózii realizovaných

aktivít absentuje rámec objektivizujúcich kritérií v prospech

hodnototvorných priestorových dimenzií.

V tomto kontexte veľkým hendikepom je aj nepripravenosť

teórie reagovať na súdobé podmienky a to v dvoch základných

oblastiach priestorotvorby:

1. obsahová,

založená na princípe polaritných situácií, ktoré majú

predpoklady funkčno-prevádzkovej dynamiky

2. výrazová,

ktorá reflektuje funkčné procesy pre mnohotvárnosť

priestorového výrazu s otváraním diapazónu obrazových

priestorových scenérií

1

Preto je dôležité opierať sa o všeobecnú a aplikovanú

teóriu znakov. Urbanistická štruktúra v abstrahovanej podobe

sa premieta na sériu znakov, ktorých potenciál vyjadruje stupeň

kvality priestoru a jeho časti.

Teoretické definovanie znakov je potrebné viesť v dvoch

rovinách. Ide o :

1. znaky racionálnej povahy

kódy pre identitu funkčno-prevádzkových vzťahov v podobe

reálneho časopriestoru majú úlohu orientačnú

(sú ľahko a dobre merateľné )

2. znaky imaginatívnej povahy

kódy ako impulzy pre priestorovo-estetický zážitok

(sú zložité pre exaktnú merateľnosť a vyžadujú osobitú metodiku

hodnotenia ).

V tomto zmysle je dôležité postihnutie diapazónu od

jednotlivých impulzov po trvalú hodnotu “génia loci”

urbanistického priestoru a priestorovej štruktúry.

Pre riešenie týchto zložitých procesov ponúkame

exaktné merania a hodnotenia priestorového potenciá-

lu hlavne v oblasti orientácie prostredníctvom laboratórnej

techniky ITUD.

2

ZÁKLADNÉ SLOVENSKÉ TEÓRIE

Prvá časť projektu sa sústredí na prieskum slovenskej

literatúry, ktorá obsahuje významné urbanistické teórie v oblasti

výškových dominánt, ich účinku a pôsobenia.

Môžeme konštatovať, že postupne od roku 1960

vznikali na Slovensku významné publikácie s nadčasovým

odkazom aj pre súčasné mestá. Teórie formulovala Slovenská

urbanistická škola, ktorú založil prof. Emanuel Hruška a ďalej

rozvíjali prof. Tibor Alexy, prof. Ján Kavan a prof. Filip Trnkus.

Literatúra,ktorápojednávaotejtoproblematikedohĺbky,

definujeurčitépostupy,princípy,atedajemožnéznejvychádzať

aj pri formulovaní súčasných zásad, či už priamo v realizácii

pomocou urbanistickej štúdie, či strategických dokumentoch

definujúcichsiluetárno-panoramatickévzťahymiest.

UrbanitickákompozíciaI.F. Trnkus, SVŠT 1982

ZonálneštruktúryKavan, SVŠT 1982

VývojapremenaurbanistickejštruktúryT. Alexy, STU 1999

ÚlohadominántpriidentitevnútornejštruktúryF. Trnkus, STU 1999

3

LABORATÓRNE SKÚMANIE

Vo vzťahu k výškovým dominantám a ich účinku sa

viaže hlavná základná funkcia, a to orientácia v urbanistickom

priestore. Vzhľadom k tomu, že v meste Bratislava sa výškové

stavby stavajú bez ohľadu na ich polohu v rámci celého

mesta, je potrebné preto preskúmať základnú funkciu výškovej

dominanty - ORIENTÁCIU.

Základnou otázkou je, či aj v súčasnosti a v chápaní

dnešného človeka má výšková dominanta naozaj základnú

funkciu-orientáciuvrámcimesta,štvrteacelkovéhonosného

systémumesta.

Vzhľadom k tomu, že v rámci procesu vyzrievania

urbanistickej štruktúry ide o proces zhodnocovania a

klasifikácie priestorového potenciálu existujúcej hmotovo-

priestorovej štruktúry, treba v maximálnej miere zohľadňovať

tvorivú syntézu.

Ide o činnosť operatívy a exaktizáciu urbanisticko-

architektonickej tvorby prostredníctvom modelových riešení

s priamou konfrontáciou dvojrozmerného pôdorysu a trojroz-

merného priestoru s modifikáciou štvrtej dimenzie času.

6

Poloha dominanty

Cieľ

Poloha dominanty Štart

Pôdorys laboratórneho mesta - skúmané dve skupiny účastníkov výskumu

(s dominantami a bez)

POPIS VÝSKUMU

Hlavným cieľom výskumu bolo potvrdiť základnú

funkciu výškovej dominanty v urbanistickej štruktúre

- ORIENTÁCIU. Pre tieto potreby bolo vytvorené

laboratórne mesto, ktoré bolo komponované na základe

princípov urbanistickej kompozície. Mesto malo rovnaký

pôdorys s tým, že dvom skupinám respondentov bolo

predstavované s použitím výškovej dominanty a bez nej.

Skupiny boli rozdelené podľa veku na tri základné

podskupiny (deti, dospelí a dôchodcovia). Všetky podskupiny

mali rovnakú úlohu, a to dostať sa čo najskôr do cieľa - teda

do centra mesta. Mapu ani štruktúru mesta predtým nevideli a

nepoznali. Pohybovali sa pomocou virtuálnej reality v 3D

priestore. Posudzovaný bol celkový čas a miera zlého

rozhodnutia na križovatkách.

Výskumu sa zúčastnilo 68 respondentov. Na začiatku bol

s každým robený základný test na priestorovú predstavivosť, aby

sa mohli odhaliť rôzne nuansy pri rozhodovaní.

9

Záver výskumu potvrdil, že aj v súčasnosti má

urbanistická kompozícia veľký dopad na rozhodovanie ľudí

v urbanistickej štruktúre. Mesto využívalo aj iné kategórie, ktoré

napomáhali rozhodovaniu, no dominanty mali najväčší dopad na

mieru rozhodovania, teda na orientáciu.

Správnu cestu našli respondenti vo variante, kde boli

zobrazené výškové dominanty, zhruba 5 krát rýchlejšie ako vo

variante, kde neboli.

V 90 percentách sa rozhodovalo na základe

dominanty a v zvyšných 10 percentách na základe stotožnenia

si situácie s podobným scenárom, ktorý už respondenti zažili

v reálnych situáciach.

Na základe výskumu a jeho výsledkov, môžeme

konštatovať, že zlé umiestnenie výškových dominánt môže

mať výrazne negatívny dopad na orientáciu v meste.

Ďalej, že je potrebné sa danej problematike venovať

vecne pomocou teórií, ktoré zohľadňujú estetiku, hierarchiu

mesta a dynamiku jeho pretvárania či vyzrievania.

10

ZÁVERY

Na základe čiastkového výskuma, analýzy vedeckej

a odbornej literatúry môžeme naznačiť hlavné kritériá pre

posudzovanie kvality estetických hodnôt vo vzťahu výškových

dominánt ako súčasť organizmu miest:

- MIERKA A PROPORCIE OBJEMOVO-PRIESTOROVEJ

SUBSTANCIE

- ARTIKULÁCIA PRIESTOROVEJ TEKTONIKY

- MIERA DIFERENCOVANOSTI TEKTONICKÝCH VRSTIEV

pozn.: horizontálne vrstvy, vertikálne vrstvy

-STUPEŇOBJEMOVO-PRIESTOROVEJGRADÁCIE

- UPLATNENIE DOMINANTNÝCH PRVKOV

V RÁMCI URBANISTICKÉHO PRIESTORU A CELKU

-ADEKVÁTNOSŤPRIESTOROVÉHOJAZYKA

pozn.: artikulácia stavieb a verejného priestoru

11

Úplne na záver však treba skonštatovať, že téma

výškových dominánt je obsiahla a veľmi široká celkovým

spektrom urbanistických teórií.

Rozhodne však nie je možné tému definovať staticky,

a to štúdiou či dokumentom, ktorý nezohľadňuje dynamickú

premenu urbanistickej štruktúry a nevie posudzovať dané stavby

jednotlivo vo vzťahu k priľahlým priestorom a celkovo v obraze

mesta.

Predkladanáurbanistickáštúdiavýškovejzonáciemes-

ta Bratislavy sa takto k danej problematike nepostavila, čo

môže vyvolať isté pochybnosti, či takto definovaný priestor

mestazabezpečícelkovúestetickúkvalituštruktúryačivôbec

výškovédominantybudúmôcť plniť základnú funkciu - a to

orientáciuvmestskejštruktúre.

Autori publikácie:

Ing. arch. Igor Hianik

Ing. arch. Nikola Winková

12

2017